DOBRÉ SPRÁVY SAMOSPRÁVYHistorické a

kultúrne pamiatky Žilinského samosprávneho kraja

Obsah:

- Poloha - Symboly – erb

- Budatínsky zámok - Hrad Hričov

- Hrad Lietava - Hrad Strečno- Oravský hrad - Pribylina- Vlkolínec - Vychylovka- Zuberec - Čičmany- Rajecká Lesná

Poloha Žilinského samosprávneho kraja

Symboly – erb

Žilinský samosprávny kraj sa rozkladá na časti územia historickej Trenčianskej stolice, ktorej súčasťou bol kedysi aj región Žiliny a Kysúc a na území historickej Liptovskej stolice, Turčianskej stolice a Oravskej stolice, preto je členený na štyri polia čerpajúce z erbov historických vyšších samosprávnych celkov.

Budatínsky zámok

Budatínsky zámok je historickou a architektonickou pamiatkou Žiliny. K najznámejším vlastníkom zámku patrili Szunyoghovci. K tomuto obdobiu sa viaže aj povesť o krásnej Kataríne, dcére zámockého pána Szunyogha, ktorú dal jej otec zaživa zamurovať. Dnes sídli v zámku Považské múzeum, ktoré sa špecializuje na dokumentáciu a výskum drotárstva a vlastní viac ako 1200 kusov drotárskych diel. Je to najväčšia a jedinečná zbierka svojho druhu na svete.

Hrad Hričov

Zrúcanina hradu sa vypína na strmom kopci nad Hričovským Podhradím. Vybudovali ho na strmom členitom skalnatom vrchu po ľavej strane Váhu a patrí medzi najstaršie hrady na strednom Považí. Koncom 17. storočia ho poškodil blesk a odvtedy pustne. Na jeho západnom svahu sa nachádza malá jaskyňa s najväčším náleziskom veľkomoravskej keramiky. Z hradu je pekný výhľad na vrch Roháč, Javorníky a na údolie Váhu.

Hrad Lietava

Hrad bol postavený v 2. pol 13. storočia, Zachovali sa z neho opevnenia, múry obrannej veže, zvyšky obytných palácov a kaplnky. Začiatkom 18. storočia hrad vyhorel, stratil svoju obrannú funkciu a pustol. V súčasnej dobe stojí na jeho mieste zrúcanina. Jeho hradné múry stoja dodnes a hľadia do výšky. V priestoroch bývalej kaplnky sa zachovali aj zvyšky múrov a omietok. Z hradného vrchu je veľmi pekný výhľad na okolie. V okolí hradu sa nachádza množstvo jaskýň.

Hrad Strečno

Romantická zrúcanina hradu Strečno dominuje nad stuhou Váhu ako symbol feudálnej moci na strednom Považí. Dejiny hradu sa začali síce až v polovici 14. stor., ale prvé osídlenie je omnoho staršie. Úplne sa zrekonštruovala hlavná brána, hlavná veža, južný palác, severný palác a kaplnka. Z väčšej časti sa doplnili severná veža a predbránie, čiastočne východný palác, parkánová hradba a delové opevnenie. V roku 1994 boli dokončené hlavné práce a v roku 1995 bol hrad sprístupnený verejnosti.

Oravský hrad

Zachovalý rozsiahly hrad sa týči na strmom vápencovom brale priamo nad obcou vo výške 112m nad hladinou rieky Orava. V roku 1800 hrad vyhorel a bol veľmi poškodený. K hradu sa viaže viacero povestí. Podľa jednej jeden z majiteľov - rytier Donča sa veľmi kruto správal k svojim poddaným a služobníctvu. Raz držiac v ruke meč sa jeho manželka zastala dvoch slúžok.Nazlostený rytier jej vytrhol meč a na mieste ju prebodol. Márne ju potom zomierajúcu prosil o odpustenie. Jej duch sa mu zjavoval, aby ho strašil. Duch sa dodnes zjavuje v noci na hrade dvakrát do roka - na Kvetnú nedeľu a na Dušičky. V priestore hradu sídli Oravské múzeum.

Pribylina

Múzeum liptovskej dediny v Pribiline je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. R. 1991 bola verejnosti sprístupnená jeho prvá časť. Ide o stavby zo zátopovej oblasti vodného diela Liptovská Mara a z niektorých obcí horného a dolného Liptova. Zaujímavý je aj objekt školy z Valaskej Dubovej. Dominantou areálu je gotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. V múzeu Liptovskej dediny sa organizujú aj príležitostné kultúrne podujatia. Atrakciou je možnosť jazdy na koňoch. Predaj suvenírov a občerstvenia.

Vlkolínec

Vlkolínec je pamiatková rezervácia ľudovej architektúry.Vlkolínec je výnimočný predovšetkým svojou zachovanou architektúrou zrubového vrchárskeho typu a predstavuje najzachovanejší a najucelenejší urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb v strednej Európe. Rozličné kultúrno-spoločenské aktivity vyvrcholia vždy začiatkom augusta na známom podujatí Nedeľa vo Vlkolínci.

Vychylovka

Popri objektoch ľudového staviteľstva sa tu nachádza významná technická pamiatka - úzkokoľajná lesná železnica s úvraťovým systémom, ktorá kedysi spájala Kysuce s Oravou. Táto horská železnica je v súčasnosti jedinou fungujúcou historickou úvraťovou železnicou v Európe a jednou z mála vo svete (ďalšie sú v juž. Amerike a Indii). Vznikla v r.1926 a pôvodne dosahovala dĺžku 110 km v kopcovitom teréne. Do 70.tých rokov železnica slúžila hlavne na prepravu kmeňov dreva z lesa. Od jej rekonštrukcie táto múzejná železnica slúži na prevážanie návštevníkov romantickou trasou dlhou 3,6 km, prechádzajúcou cez areál Múzea kysuckej dediny.

Zuberec

V múzeu sú objekty z celého regiónu Oravy. Areál je rozčlenený na niekoľko častí. Každá časť sústreďuje charakteristické typy stavieb ľudovej architektúry regiónu. Tak ako v skutočnej dedine sú tu obytné a hospodárske stavby i technické stavby. Areálom preteká horský potok Studená, z ktorého je napojený vodný náhon pre mlyn a valchu. Múzeu dominuje drevený kostol sv.Alžbety zo Zabreze z 15.storočia.Bohatá etnografická expozícia, chov domácich zvierat i pestovanie technických a úžitkových plodín približujú návštevníkom život na Orave v minulosti..

Čičmany

Obec je známa starobylou a unikátnou architektúrou - maľovanými zrubovými drevenicami. Pre ich záchranu bola dolná časť obce v r. 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Architektúra pripomína perníkové domčeky a to hlavne pre ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov. Geometrická výzdoba je stará asi 200 rokov. Jednoduché ornamenty boli nanášané bielym vápnom, ktoré malo zároveň konzervačnú a ochrannú funkciu.

Rajecká Lesná

Táto obec patrí medzi najvýznamnejšie pútnické miesta na Slovensku. Jedinečným dielom je drevený, vyrezávaný Slovenský betlehem, v ktorom sú okrem biblických výjavov zobrazené významné miesta Slovenskej republiky a pracovné činnosti v jednotlivých oblastiach. Betlehem je dlhý osem metrov, vysoký dva metre, v pohybe sú desiatky drevených figúrok. Betlehem zhotovil majster Jozef Pekara z Rajeckých Teplíc.

Zdroje čerpania

www. google.skwww. zask.sk

Vypracovala:

IVANA WEISSOVÁ Obchodná akadémia Veľká okružnáŽilina