VY SA PÝTATE, MY ODPOVEDÁME

OBSAH ČÍSLA

AKO TO VIDÍ

Pavel KRAVEC, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ ZSSK

Aj takto by sa dal nazvať tohtoročnýšestnásty september, prvé výročie nové-ho manažmentu pod mojím vedením.V takýto deň sa zvykne hodnotiť. Nuž te-da, čo sme prežili? Slávu, ktorá sa konči-la hneď v ten istý deň, lebo sa od tej chví-le začala zodpovednosť za fungovanie fir-my. Analyzovali sme daný stav, pripraviliplán, čo ďalej i plán revitalizácie, preobsa-dili kľúčové pozície, riešili investičné de-dičstvo, trvalo sme zaviedli elektronickéaukcie a prehodnotili zmluvy, vďaka čomušetríme v tomto roku tri a pol milióna eur.Ďalej pribudli nové elektrické vlakové sú-pravy, sprehľadnili sme celý proces ob-starávania vrátane zverejňovania zmlúvna internete, zastavili nezmyslené projek-ty a urobili ešte veľa opatrení, ktoré sa dotýchto pár riadkov ani nezmestia. Na -stavili sme tiež rozvojové programy, kto-rých realizácia je už takmer na spadnutie:nové rovnošaty, kufríky, tašky a vaky prevlakové čaty a rušňovodičov, po ktorýchuž roky volajú. Kupujeme nové tlačiarne,zhodné s najdôležitejšími európskymi že-leznicami, ktorými poskytneme kvalitnej-šie služby. Chystáme predaj cestovnýchlístkov cez mobil, zavádzanie bezdrôtové-ho internetu do vlakov, staviame na ko-merčnú bázu bez štátnych dotácií pre-vádzku IC vlakov, finišujeme s kvalitnej-ším grafikonom, čakáme na schválenienových cien a máme množstvo ďalšíchnoviniek. Počkajme si však, nech veci do-zrejú, kým prídu na svet. Ale to všetko sadá robiť len s dobrým tímom a ním sú za-mestnanci ZSSK. Ďakujem vám.

ROK PO VYMENOVANÍ

Železničná doprava má svoje nesporné výhody, alejej prevádzkovanie je spojené aj s rizikom vznikunehôd. Pri nich dochádza k poškodzovaniu dráho-vých vozidiel, prípadne zariadení infraštruktúrya k ohrozeniu zdravia cestujúcich a zamestnancovželezničných podnikov. Ani súčasné zabezpečova-cie systémy a zavádzanie novej dopravnej technikynezabránia vzniku nehody už aj preto, že fungova-nie železničného systému je stále ovplyvňované

a závislé od ľudskej (ne)činnosti. O problematike súvisiacej s nehoda-mi sme sa rozprávali s vedúcim tímu bezpečnosti železničnej dopravy(BŽD) z odboru inšpekcie a kontroly ZSSK Romanom Kusým.

l Aj keď vážne nehody sú na želez-nici zriedkavejšie ako povedzmev cestnej doprave, treba urobiť všetkyopatrenia na udržanie určenej úrovnebezpečnosti železničnej prevádzky,aby sme znížili pochybnosť verejnostiv bezpečnosť systému. Aké sú na tometódy?

- Jedným z hlavných cieľov Európskejúnie (EÚ) nie je len odstránenie rozdiel-nych nekompatibilných vnútroštátnychsystémov zavádzaním ekonomicky reali-zovateľných spoločných technickýchšpecifikácií, ale hlavne vytvorenie bez-pečnej železničnej siete. Na zabezpečenietohto cieľa únia nariaďuje členským štá-

tom, aby z hľadiska bezpečnosti vyšetrilipríčiny vzniku vážnych nehôd. Dôvodomje to, aby sa predišlo ich opakovaniua aby získané poznatky boli využívané priprijímaní preventívnych opatrení.

l Jedným z posledných dokumen-tom EÚ, ktorý sa zaoberá problemati-kou bezpečnosti železničného systé-mu, je smernica 2004/49/ES o bezpeč-nosti železníc. Čo je jej účelom?

- Má zabezpečiť rozvoj a zvýšeniebezpečnosti železničnej dopravy v člen-ských štátoch EÚ príslušnými opatre -niami, zmenou legislatívy a zavedenímsystému riadenia bezpečnosti. Zásady

Kam majúpat riť vlakovéčaty, bola dl-ho položenoua nezodpove-danou otázkouna niekoľkýchporadách úse-kových riadite-

ľov ZSSK už takmer od nástupu no-vého vedenia. Dôvodom boli zvy-šujúce sa nároky na tento segmentzamestnancov ZSSK, ktoré kládlina nich nielen samotní cestujúci,ale aj nový fenomén.. .

Na Slovenskoprišiel 9. sep-tembra pápež-ský vlak blaho-slaveného JánaPavla II. TOTUSTUUS a pobu-dol u nás 4 dni.V prvý deň

svoj ho pobytu ho mohli vidieť nastaniciach v Prešove a v Košiciach.V metropole Šariša sa na tamojšejželezničnej stanici konala svätáomša, kde nastal akt požehnania re-liéfu sv. Kataríny Alexandrijskej...

Železničné ozvenyROČNÍK 8 l ČÍSLO 9 SEPTEMBER 2011

Zvyklo sa tra-dovať, že povo-lanie železni -čiar je na celýživot. Kto si natento spôsobprá ce zvykola po volanie muprirástlo k srd-

cu, ten si ťažko hľadá uplatneniev inej než dopravnej sfére. Pre ná-ročný výkon v tomto prostredí jenevyhnutne potrebné aj dobré zdra-vie. Zradná choroba môže všetkyplány nenávratne zmeniť.

Konečne sto-jíme na vrchole.Je to odmenaza tri hodinystúpania „ferra-tou“ na trojtisí-covku MonteCristallo. Smeviac ako dva ki-

lometre nad horským strediskomCortina d’Ampezzo v talianskychDolomitoch uprostred divokého la-byrintu skál. Vôkol nás, kam oko do-vidí, plávajú v oblakoch vrcholce alp-ských velikánov.

Ozubnicováželeznica (zu-bačka) začalapremávať me dziŠtrbou a Štrb -ským Plesomuž v roku 1896.Od oficiálnehootvorenia pre-

vádzky, ktorá pripadla na 28. júlaspomínaného roka, už uplynulo 115rokov a túto pre Vysoké Tatry vý-znamnú udalosť si súčasní Tatrancipripomenuli 28. augusta spomien-kovou jazdou.

ZUBAČKA LÁKA 8

KEDY BUDE DEŇ ŽELEZNIČIAROV?

- Tohtoročné celoslovenské oslavyDňa železničiarov, ktoré organizujú Železnice Slovenskej republiky, sausku točnia 23. septembra v Strediskuinternátnej prípravy v Strečne so za -čiatkom oficiálnej časti o 11,30 hodine.Zamestnancom všetkých troch spoloč-ností, ktorí sa svojou príkladnou prá -cou zaslúžili o rozvoj a plnenie úloh re-zortu železničnej dopravy, budú udele-né ocenenia ministerstva dopravy. Pooficiálnej časti bude pre ocenených za-mestnancov pripravený kultúrny prog -

ram. V rám cisprievodnéhoprog ramu osláv bude i katolícka svätáomša v kos tole sv. Žofie v Strečne sozačiatkom o 10.00 hodine.

Okrem rezortných budú organizo-vané oslavy aj pre zamestnancov Že-lezničnej spoločnosti Slovensko. Tamgenerálny riaditeľ ZSSK udelí Uznaniegenerálneho riaditeľa vybraným za-mestnancom, ktorí majú zásluhy narozvoji našej spoločnosti. Termína miesto konania bude uvedený na pozvánkach. lak

V septembri sa zvyčajne konajú oslavy Dňa že-lezničiarov. Kedy sa budú konať v tomto rokua ako budú organizované ústredné oslavy trochželezničných spoločností, prípadne aj firemné?

ODPOVEDÁ MARIÁN LELOVSKÝ,VEDÚCI ODDELENIA ORLZ

BEZPEČNOSŤ CESTUJÚCICH JE PRVORADÁ ŽELEZNÝMI CESTAMI 6

BOLI ŽELEZNIČIARMI 5

MÁME INŠTRUKTOROV 3

TOTUS TUUS U NÁS 5

ČO SO VZNIKNUTOU NEHODOU NA ŽELEZNICI

(Pokračovanie na 3. strane)

ZSSK v priebehu necelého mesiacauviedla slávnostne do prevádzky ďalšiedve elektrické poschodové vlakové jed-notky série 671. Ku Kataríne a Lucii takpribudli po požehnaniach najprv v Pop -rade 26. augusta Terézia a o dva týždneneskôr v Košiciach Alžbeta. Počas jese-ne budú postupne nasadzované do pre-vádzky ďalšie dva vlaky tohto typu. Pohlavnej severnej vlakovej trase, odNového Mesta nad Váhom až po Čiernunad Tisou, bude jazdiť celkom desaťbezpečných a pohodlných elektrickýchvlakov uspôsobených aj na prepravu imobilných cestujúcich. Viac sa o uda-lostiach dočítate v tomto čísle.

Snímky: Alexander BUZINKAY,Ladislav KULIK

PRIBUDLI TERÉZIA I ALŽBETA

Anton PRIESTER, prednosta strediska prevádzky, Prešov:

- Hoci sa prí-chod extrémnychhorúčav nedá na-plánovať, no dovo-lenka áno, a právevtedy som na nejbol v zahraničí pri mori a tam nebolo takdusno, ako mi rozprávali, že bolo doma.V práci sme sa snažili zabezpečiť všet-kým našim zamestnancom patričné ob-čerstvenie formou poukážok, za ktoré simohli nakúpiť vždy čerstvé osviežujúcenápoje. Možno aj preto sme nezazname-nali žiadny prípad nevoľnosti ani u za-mestnancov, ale ani u cestujúcich.

Ladislav KULIK

Ida JAVOROVÁ, vedúca CeP Bratislava:

- Čo sa týkamňa, problémys tým nemám, letáuž bývajú také, ho-ci návštevy vždykonštatujú, že má-me tu príliš teplo. Skôr ma mrzí, že nanašich pracoviskách nie je všetko ideál-ne. Najväčším pracoviskom na hlavnejstanici sú pokladne delené do niekoľ -kých priestorov, kde je v službe 9 ľudía tieto priestory nie sú adekvátne vyba-vené súčasným potrebám. Vieme, žeo tom vedia kompetentní a majú snahuproblém riešiť, ale dennodenne to poci-ťujeme my.

Jaroslav FABRICI, rušňovodič, Margecany:

- Mal som tošťastie, že cez naj-väčšie horúčavysom mal dovolen-ku. Strávil som juna Slovensku a tudoma je nespočetne veľa miest, kde sadá pred horúčavou skryť. Bol som veľav prírode, teda v lese, pri vode, vždysom sa mohol osviežiť. Už ani v práci,teda v rušni, nemáme problémy s tep-lom, lebo sme nedávno dostali štyri ruš-ne série 813, a tie už majú klimatizáciu.Takže, hoci pitný režim sa snažím dodr-žať, už nemusím so sebou brať veľké zá-soby vody.

Ján RUSNÁK, cestujúci, Košice:

- Ťažko znášamvysoké teploty, ajpri normálnychmám zdravotnéproblémy, lebosom po infarkte,nieto ešte pri týchokolo 30 stupňov. Preto som vyhľadávalmiesta v prírode, kde sa to dá lepšieznášať. Chodil som na záhradu, vyhľa-dával som chládok, tam mám aspoň tieň. I keď bolo čo robiť, viac som sa hý-bal v júli ako v auguste. I keď rád cestu-jem vlakom, aj cesty som v horúčaváchobmedzil, hoci kam som cestoval, ne-mal som žiadne problémy. Aj teraz sompred cestou.

Mária DUDÁŠOVÁ,cestujúca, Obišovce:

- Veľké teplotnévýkyvy už asi budúpravidelne, ale jas nimi problémynemám, to asi pre-to, lebo som naro-dená v znamení raka. Preto ani cestova-nie mi nerobí v horúčavách problémya na vlaky sa sťažovať nemôžem, využí-vam ich pravidelne, na krátke vzdiale-nosti najmenej dvakrát do týždňa. Terazsom sa bola u vás informovať, lebo sachystám na Oktober fest do Mníchovavlakom a zastavím sa aj v Prahe. Už ro-ky tam chodím a ani tento rok to nevy-nechám.

2 SEPTEMBER 2011

SPOLOČNOSŤ

GLOSUJEME

TROCHU STRPENIAZSSK v ostatnom čase spúšťa do pre-

vádzky nové vlakové súpravy, o ktorýchje verejnosť, najmä cestujúca, informo-vaná podstatne skôr, než sa nimi môžeprevážať. Preto sa prejavuje niekedy ne-trpezlivo, čo nám dáva vedieť, veď podľamnohých by nové vlaky mali byť na to,aby vozili cestujúcich a nie na to, abystáli kdesi schované v depách a čakali...A priznajme si, že si to myslia aj mnohíz nás. Je to pohodlnosť zainteresova-ných? Je im vlastne jedno, v čom vozí-me cestujúcich? Odpoveď je jednoznač-ná - nie. Jedna vec je dostať novú sú-pravu a druhá, nie menej podstatná,mať absolvované všetky predpísanéskúšky, bez ktorých by bezpečnosť ces-tujúcich nemohla byť zaručená. Teda,

od času, keď ZSSK súpravu prevezme,ona musí prejsť skúškami na tratiachbez cestujúcich, ktoré ukážu prípadnénedostatky a kedy je ešte čas ich od-strániť. Potom prichádzajú procesyschvaľovania technickej dokumentáciea registrácie na príslušných úradoch.Bez bezpečnostného povolenia totiž žiadna súprava nemôže voziť cestujú-cich a celý tento proces nejaký čas po-trvá. Teda, buďme trochu trpezliví, tátovlastnosť nám bude odmenou za to, žesi po nutnom časovom posune sadne-me do novučičkých vozňov. A, napokon,poznáme príklady, keď v iných krajináchpodobné skúšky trvajú podstatne dlh-šie, ako u nás.

Ladislav KULIK

ŠTEFÁNIK OPÄŤ O DVA ROKYNa pancierový vlak Štefánik sme si

akosi zvykli, že z významných podujatínemôže chýbať. Možno nás rozmaznalminulý rok, keď sa Múzeu SNP v Ban -skej Bystrici podarilo získať financiea v rámci projektu sa s vynoveným vla-kom vydali na púť po Slovensku s po-četnými zástavkami. Vlak bol v Koši -ciach, v Liptovskom Mikuláši, Pieš -ťanoch, Žiline, Trnave, Bratislave a nakoniec sezóny vo Zvolene s programomvrátane odborného lektorského výkladua tiež CD a DVD so spomienkami účast-níkov SNP či s tvorcami vlaku, na čo bo-li zvedavé tisícky návštevníkov, najmäzo škôl. Oproti minulému, v tomto rokusme ho mohli vidieť už menej, na tohto-

ročných oslavách 67. výročia Sloven -ského národného povstania v BanskejBystrici, následne na Medzinárodnýchleteckých dňoch SIAF 2011 koncom au-gusta na letisku Sliač a na septembro-vých pretekoch parných rušňov GrandPrix Slovensko vo Zvolene. Je to málo?Ako sme sa od pracovníkov múzea do-zvedeli, na budúci rok vlak verejnosť ne-uvidí vôbec. Je to predsa len historickýskvost a pri zachovaní pôvodných ná-prav nie je preň ľahké premiestňovanie.Budúci rok teda bude pre vlak znamenaťčas rekonštrukcie, aby sa o dva rokymohol zaskvieť vari ešte v lepšej kondí-cii ako doteraz.

Mário PAŠKÁR

AJ TO SA STALO

OZAJSTNÍ PROFESIONÁLISlužba vlakvedúceho Mária Žifčáka

a sprievodcu Michala Bujdoša v IC vlaku504 z Košíc do Bratislavy sa 2. septem-bra vyvíjala bežne. Až pred PovažskouBystricou začalo byť jednému cestujú-cemu vo veku medzi 40. a 50. rokom takzle, že to dospelo do epileptického zá-chvatu. M. Žifčák nestratil duchaprítom-nosť, telefonicky zavolal rýchlu zdravot-nú pomoc, že v Považskej Bystrici budúmať pacienta a tesne pred stanicou za -tiahol záchrannú brzdu. Chorého rýchloodovzdali zdravotníkom a vlak v cestemohol pokračovať ďalej. K ostatným cestujúcim vo vlaku, ktorí s uznaním

kvitovali výkon vlakovej čaty, sa pripájaaj naša redakcia.

PostrehAlexandra BUZINKAYA, hovorcu ZSSK

Prozákaznícky prístup je v súčas-nosti čoraz frekventovanejšie slovo,ktoré ovládlo služby závislé od dôve-ry užívateľov. Oháňa sa ním kde kto,aj ten, kto mu nerozumie, nehovoriaco pretavení jeho obsahu do reality.Slúži najmä vo fáze lákania zákazní-kov. Keď sú chytení, potom sa nanich zabúda. Pekným príkladom súmobilní operátori. Ak ste roky verní,nezakopnú o vás. Ak noví, ponúkajúvám výhody. No a nebývalý záujemo vás prejavia, až keď sa rozhodneteich opustiť.

Prozákaznícki, lepšie povedanéproobčianski, by mali byť i policajti.Veď aj nové motto, ktoré má zdobiťich autopark: „Pomáhať a chrániť,“čosi podobné deklaruje. V praxi alečasto robia pravý opak. Grázlovchránia a ctihodných občanov obťa-žujú.

Či je niekto skutočne prozákazníc-ky, najlepšie vidieť pri poskytovaní tu-ristických služieb. Ochota, záujem čiústretovosť sa pri styku z očí do očíťažko predstierajú, a ak sú neúprim-né, ľahko ich odhaliť. I preto je takýpriepastný rozdiel medzi tým, čomôžeme zažiť ako turisti trebársv Rakúsku a doma.

Osobná železničná doprava je nazákazníkov bytostne odkázaná, po-dobne ako cestovný ruch, avšaks tým zásadným rozdielom, že ZSSKna ňu má zatiaľ monopol. Ale už one-dlho bude musieť ukázať, nakoľko tos prozákazníckym prístupom myslívážne. Súdiac podľa dennej spätnejväzby od nespokojných cestujúcich,je najvyšší čas s týmzačať niečo robiť.

NAJBLIŽŠIE:55 .. OO KK TT ÓÓ BB RR AA

Najbližší termín Dňa otvorených dve-rí pre osobný kontakt s naším generál-nym riaditeľom, prípadne ním povere-ným členom predstavenstva ZSSK, bu-de 5. októbra 2011 v Bratislave naRožňavskej ul. č. 1. (žo)

SME PROZÁKAZNÍCKI?

ŽIADA SA VYŠŠÍ DENNÝ OBEH SÚPRAV

Popri nesporných kladných výsled-koch po roku (desaťročná zmluva o do-pravných službách, výrazné zvýšenieprevádzkovej dotácie, postupný príchodnových jednotiek do regionálnej dopra-vy) treba však priznať aj isté negatíva.V strategických zámeroch bývalé vede-nie určilo (a akcionár to schválil), že ob-nova vozidlového parku bude pokračo-vať svižným tempom. Každý rok maloprichádzať do našej spoločnosti niekoľ -ko desiatok nových a modernizovanýchvozňov a niekoľko kusov modernizova-ných elektrických a dieselových rušňov.Žiaľ, tento zámer štát v štátnom rozpoč -te nepodporil. To znamená spomalenieobnovy vozidiel. Avšak nemôžeme re-zignovať. Bez hľadania iných možností,ako obnovovať náš základný výrobnýprostriedok, budeme stagnovať a strá-cať zákazníkov a zmysel existencie našejspoločnosti. Keďže nemáme dostatokinvestičných zdrojov, musíme hľadaťmožnosti obnovy vozidiel z prevádzko-vých zdrojov. V súčasnosti pracujemena dvoch alternatívach. Jednou z nich jemalá modernizácia spojená s vyššímstupňom prehliadok za zvládnuteľnú ce-nu, pričom finančné prostriedky by samohli zabezpečiť formou spätného lízin-gu. Druhou alternatívou je náhrada kla-

sických regionálnych vlakov novýmijednotkami vo vybranom regióneSlovenska, v ktorom je dostatočný do-pravný dopyt po službách našej spoloč-nosti. Aj tu by bol zdrojom financovanialízing, ale operatívny. Podmienkou o -bidvoch alternatív je schopnosť nás, za-mestnancov, pripraviť obehy súprav tak,aby výrazne vzrástol denný kilometrickýpriebeh vozidiel, inými slovami, aby na-še vozne v regiónoch denne vykonaliaspoň dvojnásobok kilometrov než je todnes. To by znamenalo o polovicu nižšiupotrebu vozidiel a o polovicu nižšiu potrebu finančných prostriedkov.

Aby bolo možné vypracovať takéto obehy, je potrebný dobrý softvér, ktorýumožní vytvorenie alternatív obehova ich socio-ekonomické hodnotenie eš-te skôr, než sa grafikon začne overovaťv praxi. Druhou podmienkou je, abysme pri údržbe vozidiel dokázali znížiťnáklady na údržbu a opravy a z takto ušetrených prostriedkov získali zdroj fi-nancovania dlhodobého operatívneho alebo spätného lízingu. Dokážeme tietodve podmienky splniť?

Som presvedčený, že v tejto spoloč-nosti je ešte dosť zapálených ľudí, ktoríjej veria a ktorí to dokážu.

Viliam MAJDA

Končí sa prvý rok od zmeny vedenia ZSSK. Je to ďalší z míľnikov, kedysa človek obzrie späť a chtiac-nechtiac bilancuje. Je to prirodzená reakcia. Človek si vždy dáva nejaké ciele a snaží sa kráčať za nejakouvíziou. A po určitom čase sa zastaví a povie si: „Kde som sa dostal?Idem tým smerom, ktorý som si zvolil, alebo sa točím v kruhu?“

ANKETA STUDENÝ ZAČIATOK LETA VYSTRIEDAL HORÚCI AUGUST

Železničné ozveny

PÝTALI SME SA: ZVLÁDALI STE VÝKYVY TEPLÔT?

Pancierový Štefánik sa budúci rok nebude pred verejnosťou ukazovať.

SPOMALENIE NEZNAMENÁ REZIGNÁCIU

3SEPTEMBER 2011

SPOLOČNOSŤ

smernice o bezpečnosti železníc boliimplementované do zákona č. 513/2009Z.z. o dráhach, ktorý definuje bezpeč-nosť železničného systému.

l Podľa zákona NR SR č. 513/2009Z.z. o dráhach príčiny a okolnosti vzni-ku vážnych nehôd na infraštruktúre vy-šetruje vyšetrovací orgán zriadený mi-nisterstvom dopravy. Aké má kompe-tencie?

- Vyšetrovací orgán môže vyšetrovaťaj menšiu nehodu či mimoriadnu uda-losť v prípade, ak by opakovanie uvede-ných kategórií udalostí pri zmenení pod-mienok mohlo viesť k vzniku vážnej nehody. Do zriadenia vyšetrovacieho orgánu uvedeným ministerstvom tútoúlohu zabezpečoval ÚRŽD (Úrad pre re-guláciu železničnej dopravy), ktorý jev súčasnosti regulačným, bezpečnost-ným a licenčným orgánom pre železnič-né dráhy, špeciálne dráhy a lanové drá-hy a vyšetrovacím orgánom pre nehodya mimoriadne udalosti, ku ktorým došlolen na špeciálnych a lanových dráhach.

l Jednou z povinností, ktoré vyplý-vajú zo zákona o doprave na dráhach,je predchádzať vzniku nehôd a tým u-držať požadovanú úroveň bezpečnosti.Darí sa to?

- Je samozrejmé, že ak chceme tútopovinnosť splniť, musíme poznať príčinyvzniku všetkých druhov nehôd. Na uve-denej skutočnosti je založený systémzisťovania vzniku príčin nehôd manažé-rom infraštruktúry a železničnými pod-nikmi.

l Zisťovanie príčin vzniku nehodysa obyčajne deje spoločným postupompoverenými zamestnancami ŽSRa ZSSK (inšpektori BŽD) v závislosti odkategórie nehody.

- Inšpektori BŽD sa spravidla zúčast-ňujú na zisťovaní príčin nehôd, ktoréboli zavinené zamestnancami alebotechnickým stavom dráhových vozidiel(DV) ZSSK. To neznamená, že pri ostat-ných kategóriách nehôd nemáme žiadnepovinnosti. Musíme zabezpečiť kolegomzo ŽSR resp. vyšetrovaciemu orgánu alebo Policajnému zboru SR požadova-né dokumenty, ako napr. zápisy zo za-mestnancami, rozbory záznamov rých-lomerov HDV, vyčíslenie výšky škôda podobne.

l Príčiny vzniku nehôd, ako sú po-žiare DV, lomy kolies a náprav i niek-toré prevádzkové poruchy zisťujú in-špektori BŽD ZSSK. Sú pri tom sami?

- Ak máte na mysli zamestnancovŽSR, tak bez ich účasti. Ale s tým, žesprávu o uzatvorení nehody aj s prijatý-mi opatreniami doručíme určeným or-ganizačným útvarom prevádzkovateľadráhy prípadne vyšetrovaciemu orgánu.Samozrejme, tento postup platí aj v prí-pade zisťovania príčin vzniku udalostí nadráhach ZSSK.

l Manažér infraštruktúry vypraco-val predpis Z 17, ktorý je zaradenýmedzi národné bezpečnostné predpi-sy. Koho to zaväzuje?

- Tento predpis je záväzný pre za-mestnancov ŽSR, právnické a fyzické osoby, ktoré na základe zmluvy zo ŽSRvykonávajú prevádzkovanie dopravy nadráhe v správe ŽSR. Predpis určuje po-drobnú kategorizáciu nehôd a postupyzisťovania príčin ich vzniku zamestnan-cami ŽSR. Hlavné zásady vzájomnejspolupráce ŽSR a ZSSK pri zisťovanípríčin vzniku nehôd sú dohodnutév zmluve o prístupe k železničnej in-fraštruktúre.

l Je samozrejmé, že železničnépodniky musia mať spracované vlast-

né postupy. Kto alebo čo ich nariaďujespracovať?

- Túto povinnosť, teda spracovaťvlastné postupy zisťovania príčin vznikunehôd pre železničné podniky nariaďujezákon o dráhach Príloha č. 10 – Systémriadenia bezpečnosti. ZSSK má vypra-covaný predpis s označením D 17, kto-rý obsahuje postupy ZSSK pri zisťovanípríčin vzniku nehôd na dráhe v správeŽSR a postupy riešenia poškodení DVna vlastných koľajiskách. V dohľadnomčase bude mať ZSSK vlastných koľajískpodstatne viac, takže inšpektorom BŽDZSSK sa rozrastie „rajón“ hlavne v re -giónoch Bratislava a Košice.

l Celý proces zisťovania príčinvzniku nehody sa končí jej zhodnote-ním a uzat vorením - Správou o uzatvo-rení nehody. Je v nej všetko, čo máobsahovať?

- Sú v nej uvedené všetky zistenéskutočnosti, miera zavinenia, stanovenázodpovednosť za vznik nehody, opatre-nia voči zamestnancom, ktorí nehoduzavinili a opatrenia na predchádzanievzniku podobných nehôd. Práve v tejtooblasti máme ešte čo zlepšovať.Jedným z nástrojov na zavádzanie účin-nejších opatrení je analýza rizík iniciač-ných udalostí vzniku nehôd. Na zabez-pečenie plnenia odporúčaní smerniceo bezpečnosti železníc bolo vydané na-riadenie Komisie (ES) č. 352/2009 o pri-jatí spoločnej bezpečnostnej metódyhodnotenia a posudzovania rizík, ktorúmusia uplatňovať železničné podnikya prevádzkovateľ infraštruktúry v rámciopatrení riadenia rizík.

l Analýza rizík je spravidla prvýmdôležitým krokom v komplexnom za-bezpečení prevencie vzniku nehôd.K čomu všetkému slúži?

- Cieľom analýzy rizík je stanoviť ú-činné opatrenia na zamedzenie vznikunehôd, prípadne na zníženie ich mož-ných následkov. Zvyčajne ide o konkrét-nu kategóriu nehody alebo časť riziko-vého miesta železničnej infraštruktúry.

Pri hodnotení rizika musíme zobraťdo úvahy aj skutočnosť, že napríkladpríčina rizika je spojená s prevádzkova-ním železničnej dráhy a náklady spojenés povinným znižovaním rizika sa prená-šajú na železničný podnik, ktorý pre-vádzkuje dopravu na dráhe. Subjekt,ktorý riziko zapríčiní a ktorý ohrozenieznáša, nie je ten istý. V železničnej do-prave sa riziko v poslednom rade prená-ša na cestujúcich a zamestnancov želez-ničných podnikov.

l Z doterajších odpovedí vyplýva, žeotázkam bezpečnosti dopravy treba ve-novať náležitú pozornosť už v procesevýchovy a vzdelávania zamestnancov.

- Presne tak, zamestnancom musiabyť jasne vysvetlené riziká, ktoré vzni-kajú v železničnej prevádzke a objasne-né príčiny vzniku nehôd a ich možné ná-sledky. Tím BŽD bude aj v tomto rokuinformovať zamestnancov ZSSK o príči-nách vzniku zavinených nehôd formoupoučných listov, príp. formou pravidel-ného školenia. Predchádzanie vznikunehôd nie je významné len pre zvýšeniebezpečnosti systému, ale aj z hľadiskaekonomického. Správnym prístupomk tejto problematike sa dá zabrániť zby-točným škodám na DV. Je to aktuálne ajpre nové dodávky strojov s vysokou na-dobúdajúcou hodnotou. Pre ZSSK je pr-voradá bezpečnosť cestujúcich a s týmspojená kvalita a atraktivita poskytova-ných služieb ZSSK, zníženie vplyvovprevádzkovania dopravy na životnéprostredie a zníženie nákladovosti.

Spracoval: Ladislav KULIK

OBRAZ ZSSK V MÉDIÁCH

VV AA UU GG UU SS TT EE OO NN OO VV ÝÝ CC HH UU NN II FF OO RR MM ÁÁ CC HHboli prijaté tiež informácie o kladnompolročnom hospodárení spoločnosti.Za zmienku stojí s empatiou a bez ná-dychu senzačnosti napísaný článoko chúlostivej téme samovrážd na koľaj-niciach v denníku Košický Korzár. Kriti -ka neminula ZSSK za akciu Vlak a Lidlkvôli nezvládnutému náporu cestujú-cich na vybrané vlaky. Televízia Markízaoprášila tému čistenia vozňov a znalos-ti cudzích jazykov medzi personálompokladníc, z čoho ZSSK nevyšla v dob-rom svetle.

Alexander BUZINKAY, hovorca ZSSK

Neutrálne reakcie 86,2 %Pozitívne 6,2 %Negatívne 7,6 %

Železničné ozveny

(Dokončenie z 1. strany)

BEZPEČNOSŤ CESTUJÚCICH JE PRVORADÁ ČO SO VZNIKNUTOU NEHODOU NA ŽELEZNICI

MÁME VŠAK VLAKOVÝCH INŠTRUKTOROVBRATISLAVA (žo/lak) - Kam majú patriť vlakové čaty, bola dlho polože-nou a nezodpovedanou otázkou na niekoľkých poradách úsekových ria-diteľov ZSSK už takmer od nástupu nového vedenia. Dôvodom boli zvy-šujúce sa nároky na tento segment zamestnancov ZSSK, ktoré kládli nanich nielen samotní cestujúci, ale aj nový fenomén nastupujúcej libe-ralizácie osobnej vlakovej prepravy. Definitívne rozhodnutie prišlopred necelým mesiacom.

„Vlakové čaty ostanú tam, kam bolizaradené doteraz, teda na úseku pre-vádzky, ale musí sa zvýšiť kvalita ich prí-stupu k zákazníkom a vybavenia cestu -júcich“, ozrejmuje situáciu riaditeľ sek-cie marketingu Karol Henzély. Súčasnevšak dodáva, že sa od 1. septembra zriadil tím vlakových inštruktorov. Tátoskupina 11. zamestnancov, ktorí obsa-dili túto funkciu po výberovým konanía patria pod sekciu marketingu, majúvlakovým čatám pomáhať okrem pravi-delných odborných školení hlavne kon-zultáciami a poradenstvom. Každé stre-

disko bude mať prideleného inštruktora,ktorý bude chodiť aj po vlakoch, takževlakové čaty sa ich budú môcť pýtaťv prípade, keď si so vzniknutou situá -ciou nebudú vedieť poradiť sami, prí-padne osvojiť si novinky „za chodu“.„Už to nebude iba represívny orgán,ktorý bude čaty skúšať, ale hlavne vy-svetlí, poučí, ukáže na POP-ke konkrét-nosti. Inštruktor napríklad bude mať nastarosti aj technické záležitosti, to zna-mená obsluhu vozňov“, dopĺňa pôso -benie inštruktorov K.Henzély. Tí všakbudú robiť aj kontroly našich zames -tnancov, ale i cestujúcich, či vlakové ča-ty plnia svoje povinnosti. Prioritou všakbude viesť ich ku kladnému prístupuk zákazníkom, slovom byť prívetivý, naúrovni komunikovať. Budú to teda za-mestnanci, od ktorých sa očakáva po-zdvihnutie úrovne vlakových čiat, najmäv prozákazníckom prístupe, v prehĺbeníich prepravných znalostí a v obsluhevozňov.

Aj druhý letný mesiac priniesol menšízáujem o témy spojené s osobnou želez-ničnou dopravou. Celkovo sa objavilov médiách 65 novinárskych príspevkovvenovaných ZSSK, čo je najmenej od za-čiatku roka i od vyhodnocovania mediál-neho obrazu. Napriek menšej frekvenciimateriálov počas mesiaca bol záujemmédií koncentrovaný na niekoľko kľúčo-vých tém. Dominovalo im prestrojeniezamestnancov ZSSK a nové uniformy.Venovaná im bola aj osobitná tlačovákonferencia a predstavenie nových unifo-riem malo pozitívnu odozvu. Pozi tívne

ZARADENIE VLAKOVÝCH ČIAT OSTÁVA

4 SEPTEMBER 2011

NAŠE REPORTÁŽE

ZVOLEN (žo/pz) - Grand Prix Slovensko – preteky parných rušňov - na-písali v sobotu 10. septembra už svoju trinástu kapitolu. Na rozdiel odzmoknutého vlaňajška sa tentoraz už ani diváci, ani organizátori ne-mohli sťažovať na nepriazeň počasia. Preto nie div, že vyhradenépries tory zvolenskej nákladnej stanice zaplnili húfy divákov, ktorýchpočet „duša podujatia“ , Ing. Peter Oravec, odhadol na sedem tisíc.

Organizátori privítali medzi sebouvzácnych hostí na čele s predsedníčkouvlády SR Ivetou Radičovou. Nechýbalani generálny riaditeľ sekcie železničnejdopravy a dráh ministerstva dopravya pozrieť sa prišli i generálni riaditeliavšetkých troch železničných spoločnos-tí na Slovensku. Takúto parádu pary sinenechali ujsť ani zástupcovia vrcholné-

napríklad požiarny technik Ján Jančíktakto: „Grand Prix Slovensko vo Zvole -ne považujem za vydarenú spoločenskúakciu, preto sa na nej pravidelne zúčast-ňujem. Stretávam tu dlhoročných zná-mych, priateľov a fanúšikov železníc.Láka ma nezabudnuteľná atmosféra,pričom každý rok mi pribudnú nové zá-žitky“.

FANÚŠIKOVIA PARY SA MALI Z ČOHO TEŠIŤ

Železničné ozveny

KOŠICE (žo/lak) - Ani daždivé piatkové ráno v Košiciach neodradilostovky záujemcov o nové vlakové súpravy, ktoré ZSSK postupne sprí-stupňuje cestujúcim, aby prišli 9. septembra na tamojšiu železničnústanicu na slávnostné uvedenie ďalšej vlakovej jednotky EPJ 671 doprevádzky. Po Terézii, ktorú pri podobnej slávnosti sprístupnili cestu -júcim koncom augusta v Poprade, sa stala štvrtou v poradí a dostalameno od patrónky mesta a košického chrámu, svätice Alžbety, kedysislúžiacej slabým i chorým, preto sa stala symbolom i inšpiráciou.

„Práve preto veríme, že aj tento vlakbude slúžiť dobre a spoľahlivo všetkým,teda aj tým, ktorým hovoríme hendike-povaní alebo postihnutí, pretože je mo-derný a uspôsobený na bezpečnú, kva-litnú, komfortnú a rýchlu prevádzku“,zdôraznil minister dopravy Ján Figeľ,ktorý sa pri tejto príležitosti prihovorilprítomným a dodal, že Alžbeta patrí kuKošiciam, aj preto je táto slávnosťv tomto druhom najväčšom sloven-

skom meste. Zároveň prízvukoval ajkvalitatívne zmeny, ktoré sa v ZSSK po-stupne stávajú realitou a pozdravil i prí-tomných študentov z tamojšej Strednejodbornej školy železničnej, ktorých po-važuje za nádejný železničiarsky dorast. „Táto noha nie je marketingový ťah, abysme ukázali, čo pre imobilných robíme,ale plošina za mnou je preto, že som sizlomil nohu, musím byť na vozíčkua chcem sa dostať do vlaku“, vysvetľo-

MÁME ĎALŠÍMODERNÝ VLAK

ho manažmentu železníc Poľska, Čiecha Ukrajiny.

Program sa začal súperením motoro-vých vozňov M131.1 známych aj podmenom „Hurvínek.“ Už tradičné súťaž-né disciplíny parných rušňov najlepšieabsolvovala posádka PKP Cargoz Poľska, pred „domácimi“ z KHT Zvolena čatou obsluhujúcou parný rušeňz Dopravného múzea Budapešť. Bez -pros tredné dojmy z podujatia vyjadril

Dušan Čenteš, bývalý zamestnanecŽSR, v súčasnosti už dôchodca, si za-spomínal: „Dobre si pamätám na za -čiatky tejto súťaže vo Zvolene. Aj teraztu rád chodím, pretože mám možnosťpodebatovať si s niekdajšími kolegami,s ktorými aj pookrejem pri pohľade naprevádzkyschopné parné mašinky. Nužveru, aj teraz sa musím poďakovať agil-ným zvolenským organizátorom za vy-darenú propagáciu železníc“.

KOŠICE (žo/web) – Dlho očakávanákomplexná rekonštrukcia košickej želez-ničnej stanice, ktorú majú dokončiťv októbri 2013, sa už začala. Celá re-konštrukcia bude stáť 2,8 milióna eur,peniaze poskytne súkromný investorspoločnosť Achiles Slovakia. Zrekon -štruo vaný majetok ostane železniciam,teda štátu, investorovi však poskytnú užívacie práva. Rekonštruovať a moder-nizovať sa podľa slov hovorkyne spoloč-nosti Heleny Hrobákovej bude všetko.Teda od elektroinštalácie, vzduchotech-niky, vykurovania až po strešnú kon -

štrukciu i fasádu. Pribudnú eskalátorya výťah, takže na poschodia budú maťprístup aj zdravotne postihnutí cestujú-ci. Všetko sa bude robiť za plného cho-du stanice, takže cestujúci budú musieťnejaký čas strpieť isté obmedzenia.Harmonogram prác však už je vypraco-vaný tak, aby bol pre cestujúcich čo naj-šetrnejší. Zatiaľ sa pracuje len vo výško-vej budove, takže to verejnosť nevidí.Práce sa budú podľa plánu konať 26mesiacov. So stavebným spojením že-lezničnej a blízkej autobusovej stanicesa však neráta.

VYNOVIA ŽELEZNIČNÚ STANICU

val prítomným svoj momentálny zdra-votný stav generálny riaditeľ ZSSKPavel Kravec, ktorý ešte na požehnaníTerézie v Poprade mal zdravú nohu, akoto vidno aj na snímke dole. Ako ďalejpovedal, v tomto svojom nešťastí sa na-ozaj vie vžiť do pocitov, čo vlastne túžbapo slobode pohybu robí. Preto je úlohouzdravých ľudí vytvárať bezbariérové priestory.

Po ďalších slávnostných príhovorochsa Mons. Stanislav Stolárik ujal sláv-nostného aktu požehnania vlakovej sú-pravy, po ktorom sa Alžbeta vydala najazdu do susedného Prešova. Viezla tamcestujúcich na svätú omšu pri príleži-tosti príchodu pápežského vlaku TotusTuus na Slovensko a v rámci omše ajpožehnania reliéfu sv. Kataríny Alexan -drijskej, patrónky slovenských železni -čiarov.

Posledné sekundy pred štartom.

Poľska ́ TK f48 (v strede) napokon zvíťazila.

5SEPTEMBER 2011

ĽUDIA A ŽELEZNICE

Pociąg Papieski - Pápežský vlak, Złoty Pociąg – Zlatý vlak alebo jed-noducho TOTUS TUUS. Všetky tieto názvy patria jedinečnému vlaku,ktorý vznikol pred piatimi rokmi v Poľsku ako originálna spomienkaa pamiatka na ich rodáka pápeža Jána Pavla II. Tento dopravný pamät-ník jazdí prevažne na trati Krakow – Wadowice, kde dopravuje domá-cich a zahraničných pútnikov k miestam úzko spojených s domovoma životom Karola Wojtyłu – neskoršieho veľkého pápeža. Vlak TotusTuus opustil svoju domovskú železnicu iba raz. Bolo to v roku 2008, keďnavštívil Slovensko po prvýkrát. Po troch rokoch sa k nám opäť vrátilv obnovenej ideovej dimenzii, vyplývajúcej z nedávneho blahorečeniaJána Pavla II.

S poľskou a slovenskou vlajkou nadnárazníkmi došiel vlak Totus Tuus naSlovensko večer 8. septembra a eštepred polnocou dorazil do miesta svojejprvej zastávky – Prešova. Pri tejto príle-žitosti sa tam 9. septembra konala sláv-nosť. Najsamprv mu prišla z Košícoproti nová elektrická poschodová jed-notka EPJ 671 004 s menom Alžbeta,ktorá viezla delegáciu vedenú minis tromdopravy Jánom Figeľom a potom už na-sledovala v priestoroch prijímacej halyŽelezničnej stanice Prešov svätá omša.

Hlavným celebrantom bol Mons.Stanislav Stolárik – pomocný košickýbiskup. V homílii vyzdvihol osobnosťa pontifikát blahoslaveného Jána Pav- la II., najmä jeho tri pastoračné návšte-vy na Slovensku. Prvý a terajší príchodvlaku Totus Tuus označil za pokračova-nie jeho návštev. Potom otec biskup po-žehnal novovytvorený drevený reliéfsvätej Kataríny Alexadrijskej – patrónkyželezničiarov. Na pravé poludnie bolvlak Totus Tuus z Prešova vypravený nadlhú misijnú cestu po krajinách Vi -šegrádskej štvorky. Po pobyte v Koši -ciach, Zvolene (10. 9.) a Banskej Bystri -ci (11. 9.) bol 12. septembra v Železnič-nej pohraničnej prechodovej staniciŠtúrovo slávnostne odovzdaný maďar-ským železničiarom. Okrem svojho pri-márneho posolstva zameraného na o-sobnosť a dielo blahoslaveného pápežaJána Pavla II. povezie do Maďarskaa Česka aj dar slovenských železničiarov– sochy a kult svätej Kataríny Alexan -drijskej k jeho ďalšiemu šíreniu a roz-množeniu.

MISIA PÁPEŽSKÉHO VLAKUSA U NÁS ZAČALA V PREŠOVE

stať sa rušňovodičom. Zdravotný stavnezlepšilo ani jeho preradenie z turnu-sovej služby na menej namáhavú prácuna úseku zásobovania na spomínanejstanici, či na funkciu hlavného majstrana úseku hygieny vozňov v železničnejstanici Bratislava – Rača. Situácia pozdravotnej stránke sa však neustálezhoršovala. V roku 1996 bol uznaný zaplne invalidného a práca na železnici sapreňho definitívne skončila.

VASKULITÍDA

Všetky zdravotné príznaky zistenéu Milana Tomšíka smerovali k závažné-mu ochoreniu s názvom vaskulitída. Ideo neobvyklé ochorenie vyvolané zápa-lom krvných ciev, pričom dochádza kukrvácaniu do okolitých tkanív. Za naj-pravdepodobnejšie faktory vzniku tejtochoroby sú považované infekcie a nega-tívny vplyv životného prostredia. V roku1999 sa zradná choroba prejavilau Milana v plnej sile. Úplne stratil zrak,potom postupne aj sluch, krvácanie sazintenzívnilo. Človek postihnutý takoutochorobou má obmedzený celý rad život-ných potrieb. Nielenže nevidí a nepoču-je, ale skoro celé telo má ovinuté ob-

Železničné ozveny

SĽUBNÁ KARIÉRA

Milan Tomšík z Bratislavy sa narodilv železničiarskej rodine. Jeho starý otecbol komandujúcim vlakových čiatv Bratislave na hlavnej stanici. V rodinemali teda stále na očiach modrú unifor-mu svojho dedka a určite sa doma o že-leznici aj veľa hovorilo. Tam niekde hlboko v chlapčenskej duši zažiarila is-kierka záujmu o vlaky a železnicu, ktorápostupne roznecovala záujem a túžbustať sa tiež železničiarom. Naplnilo sa touž pri voľbe školy. Milan nastúpil a v ro-ku 1989 s vyznamenaním ukončilStredné odborné učilište železničnév Bratislave v odbore mechanik oprávkoľajových vozidiel. Najsamprv pracovalv železničnom výskumnom ústave a ne-skôr ako vozňový disponent v železnič-nej stanici Bratislava východ. Tu sa za-čali prejavovať prvé príznaky závažnéhoochorenia a pomaly sa rozplýval aj sen

Zvyklo sa tradovať, že povolanie železničiar je na celý život. Kto si natento spôsob práce zvykol a povolanie mu prirástlo k srdcu, ten si ťaž-ko hľadá uplatnenie v inej než dopravnej sfére. Pre náročný výkonv tomto prostredí je nevyhnutne potrebné aj dobré zdravie. Zradná cho-roba môže všetky plány nenávratne zmeniť.

PRE CHOROBU NA VEDĽAJŠIU KOĽAJ

NIEKEDY BOLI ŽELEZNIČIARMI

väzovým materiálom, na hlave ochrannáprilba, na tvári kyslíková maska a v ru-kách francúzske barly. Samos tatná exi-stencia je úplne vylúčená. O Mi lana sanepretržite, trpezlivo a vzorne stará jehomamka Anna, ktorá zariadila okrem iné-ho aj zmenu bydliska. Na odporúčanielekárov sa so synom presťahovalaz hlavného mesta do podhorského a kli-maticky prijateľnejšieho Liptov skéhoMikuláša. Sedemdesiat ročná pani spre-vádza svojho syna na všetky lekárskevyšetrenia a kontroly v rámci celéhoSlovenska. Skoro každý voľný deňa chvíľu trávia spolu vo VysokýchTatrách kvôli blahodarnej klimatoterapii.

AKO PES

„Cítim sa ako pes...“ takto odpovedáMilan na svoju momentálnu situáciu, alenie v pejoratívnom, skôr v zoomorfnomvýzname. Vysvetľuje to tým, že čo mu

bolo v zmyslovej sfére odňaté (zraka sluch), o to mu bolo pridané na hma-te a čuchu. Ak zoberie do rúk hocijakýmodel železničného hnacieho dráhové-ho vozidla, ihneď ho dokáže presne identifikovať. Áno, Milan železnicu užnemôže naplno vnímať, ale naplno ju cí-ti – svojsky, srdcom. Mama mu píševšetky informácie na chrbát ruky. Stačízopár začiatočných písmen a ihneď rea-guje - sám dopĺňa slová a i celé vety.Svoju reč nepočuje, ale rozpráva veľa,pričom dôkladne artikuluje. Z času načas sa spýta mamy, či ešte môže v roz-hovore pokračovať – mama mu pohladíruku čo znamená že môže, alebo ho po-klepe po pleci, aby na chvíľu prestal.Nejeden človek, ktorý ho takto vidí, za-pochybuje, či to v jeho stave je vôbecmožné, aby takto plynule a pohotovokomunikoval. On to skutočne dokáže,lebo veľmi chce.

Keď sme raz spoločne prechádzalinaprieč vestibulom bratislavskej hlavnejstanice, poznamenal: „Nič sa tu nezme-nilo... poznám tu každý schodík.“Neskoršie dodal: „Mal som to šťastie, žesom niekedy videl a počul... viem si te-da všetko dokonale predstaviť.“

Stranu pripravil: Ľubomír KAĽAVSKÝ

6 SEPTEMBER 2011

NAŠA REPORTÁŽ

Konečne stojíme na vrchole. Je to odmena za tri hodiny stúpania „ fer-ratou“ na trojtisícovku Monte Cristallo. Sme viac ako dva kilometre nadhorským strediskom Cortina d’Ampezzo v talianskych Dolomitoch uprostred divokého labyrintu skál. Vôkol nás, kam oko dovidí, plávajúv oblakoch vrcholce alpských velikánov.

ŽELEZNÝMI CESTAMI DOLOMITOV

STÚPANIE K OBLOHE

Dolomity sú európskym rajom od -istených vysokohorských ciest zvanýchvia ferrata. Sú ich stovky. Na štíty, hre-bene, piliere i cez príkre steny dolomit-ských masívov vedú trasy odistené desiatkami kilometrov oceľových lán,rebríkov a železných stúpačiek. Slúžianehorolezcom na bezpečný pohyb častov náročnom skalnom teréne. Ferraty súniečo podobné ako rokliny v Sloven -skom raji, len s tým rozdielom, že v Do -lomitoch sú takto sprístupnené horole-zecké výstupové trasy. S expozíciou, veľkým výškovým rozdielom, vysoko-horským prostredím a všetkým, čo k to-mu patrí. Je to viac ako stopäťdesiatroč-ná alpská tradícia, pričom prvé vznikaliv polovici devätnásteho storočia pre vo-jenské účely.

V OLYMPIJSKOM MESTE

V súčasnosti sú vyhľadávaným cie-ľom tisícok turistov. Preliezanie „želez-ných ciest“ má čoraz viac priaznivcovi na Slovensku. Vyžaduje si však špe -ciálny výstroj, prípravu a základné skú-senosti s vysokohorským prostredím.Vybrať sa po prvý raz na ferratu je pretonajlepšie pod dohľadom skúseného in-štruktora. Ideálnym miestom, kde začaťje Cortina d’Ampezzo, centrum zimnejolympiády z päťdesiatych rokov. Naj -známejšie turistické stredisko východ-nej časti Dolomitov, obklopené trojtisí-covkami zvučných mien. Po sedemsto-kilometrovej ceste z Bratislavy si stavia-me stany pri horskej bystrine v útulnomkempingu Olympia. Priamo oproti námsa dvíha sedemstometrová stena PuntaFiames v masíve Pomagagnon, ktorouvedie obľúbená via ferrata Strobel.

Všetky tieto cesty majú mená, väčšinoupodľa známych osobností, ktoré vo svete tunajších hôr niečo znamenali.Strobel bol horský vodca, ktorý zahynulpri svojej práci.

SO PSOM NA CHRBTE

Nástup do cesty je pohodlný, začínapriamo od prícestného baru a pokraču-je značeným chodníkom po strmom su-ťovisku. Idem do Strobela sám, mojiparťáci sa rozhodli radšej previezť nahorských bicykloch. Hneď na úvod o -bieham skupinku Angličanov a po dl-hom traverze skalnými policami, obra-stenými kosodrevinou, dobieham ďalšieskupinky. Je asi deväť hodín a vo ferra-te je už takmer tridsať ľudí, sú medzi nimi i starší páni, ale i rodinky s deťmi.

Železničné ozveny

Pomaly naberám výšku, ale na strmomstupni, zaistenom oceľovými lanamia rebríkmi to hustne, musím čakať a po-stup sa spomaľuje. V komínoch a na pi-lieri obieham lezecké skupinky. Míňami nemeckých dôchodcov s malým psí-kom v batohu. Podľa paničky sa vraj ne-bojí, lebo túto trasu ide už po tretí raz.Psík je pokojný a evidentne mu je jedno,čo sa s ním deje. Na vrchole som úplnesám a spoločnosť mi robia iba pažravékavky, ktoré chcú, aby som im niečo daldo zobáka. Dolu má čaká zostup neko-nečným žľabom, vysypaným drobnoupohyblivou sutinou, ktorou je lepšiepreskákať, než kráčať z nohy na nohu.

Do kempingu sa prebrodím cez riekua nepohrdnem osviežujúcim kúpeľomv chladnej horskej vode.

KRST OHŇOM

Na prvú spoločnú túru sa vydávamena osamelo stojací masív Col Rosavzdia lený od kempingu hodinu chôdze,s nenáročnou, ale príťažlivou ferratou,vhodnou pre začiatočníkov. Sú i medzinami a s približujúcim sa skalným výš-vihom, ktorým vedie výstup, badať nanich nervozitu a obavy, či to zvládnu.Pred nami sa už plazí do výšky popri oceľových lanách had odvážlivcov.Posmelení povzbudzujúcimi slovami sai oni odhodlávajú na svoju prvú železnúcestu. Obliekajú sa do sedačiek, na hla-vy si naložia prilby, na pás zaisťovacieslučky s karabínami. Napäté ticho pre-rušuje len štrngot železa a občasné slo-vá podpory. S pribúdajúcou metramiz nich opadáva prvotný strach, ktorýstrieda rešpekt z výšky a na vrchole ko-runuje radosť z prekonania seba samé-ho.

PRETEKY S BÚRKOU

Jednou z najkrajších železných ciestv okolí Cortiny je hrebeňovka na jeden

z vrcholov rozložitého Monte Cristalla.Výhodou je, že do tejto ferraty, vhodnejlen pre tých, čo nemajú závrate z výšky,sa nastupuje priamo z terasy chatyRifugio Lorenzi, kam nás vyvezie lanov-ka. Hrebeňovka začína vo výške nece-lých tritisíc metrov a pozostáva z mier-neho stúpania, klesania a preliezaniaskalných vežičiek, a to všetko vo veľ -kolepej vzdušnej scenérii. Okrem asiosem sto metrov oceľových lán je na neji niekoľko kolmých stupňov s rebríkmia poskytuje ďaleké výhľady. Naspäť savraciame tou istou cestou, začína sa alezmrákať a zo západu sa tlačí hradbatmavých mrakov. Začínajú sa pretekys búrkou. Je to tesné, ale vyhrávame.Sme už pri chate, keď spadnú prvé stu-dené kvapky a z diaľky zahrmí. Búrky súpre ferraty najnebezpečnejšie. Množ -stvo železa z nich robí vďačný terč bles-kov a preto sa im treba stoj, čo stoj vy-hnúť.

DEJINY ALPINIZMU

Týždeň je na množstvo zážitkovv Dolomitoch krátky. Na záver sa vydá-vame na prechádzku okolo slávnych TreCime. Osamelo a majestátne stojacichtroch mohutných veží. V ich severnýchstenách sa písali v tridsiatych rokochminulého storočia najdôležitejšie kapi-toly svetového alpinizmu. Talianski ho-rolezci Cassin a Comici tu vtedy vyliezlitie najťažšie výstupy planéty a veže do-dnes patria medzi vyhľadávané ciele. Odjazera Lago Misurina vedie spoplatnenášesť kilometrová horská cesta až podjužné zrázy veží ku chate Lavaredo.Vydávame sa na dvojhodinový okruhcez chaty Locatelli a Auronzo, aby smesi Tre Cime dobre pozreli zo všetkýchsvetových strán. Sú to úchvatné pohľa-dy, o čom svedčia cvakajúce uzávierkyfotoaparátov. Uprostred šesťstometro-vej veľkej veže, Cimy Grande, vidieť dvetmavé bodky postáv, stratené v morižltého dolomitu. Aj po osemdesiatichrokoch je prelezenie odvážnej Cassi -novej cesty stále veľkou výzvou pre ho-rolezcov z celého sveta. Náš výlet končí-me jasným predsavzatím: o rok sme tuzas.

Alexander BUZINKAY

7SEPTEMBER 2011

ZÁBAVA l SERVIS

PODPORA ŽELEZNIČNEJ DOPRAVE

PRACOVALI BEZPEČNEJŠIE

UHÁDNITE: ČČ OO TT OO JJ EE ??

ČRIEPKY ZO ZAHRANIČIA

„Potrebujeme na Slovensku cielene moder-nizovať osobnú a nákladnú dopravu, aby smeodľahčili naše preťažené cesty a lepšie využilipotenciál železnice“, - vyhlásil to okrem inéhonáš minister dopravy Ján Figeľ, ktorý na pre-lome augusta a septembra rokoval vo Švajčiar-sku o spolupráci podporujúcej investície sme-rujúce na Slovensko. O prenesení dopravnejzáťaže z cestnej na železničnú dopravu viedlispolu so švajčiarskou ministerkou dopravyDoris Leuthard dlhšiu diskusiu. Minister Figeľokrem iného prezentoval záujem vlády SR nájsťCargu Slovakia strategického partnera a pre letisko v Bratislave vybrať záujemcu o tridsať-ročný prenájom, čo by malo priniesť rozsiahleinvestície do týchto spoločností.

UŽ VOZÍ CESTUJÚCICH

KOŠICE (žo/pz) - Zníženie počtu pra -covných úrazov zaznamenala v I. polro-ku 2011 Železničná spoločnosť CargoSlovakia. Kým počet registrovanýchpracovných úrazov a závažných pracov-ných úrazov v porovnaní s I. polrokom2010 poklesol o štyri (z 25 na 21, resp.z 12 na 8), počet evidovaných pracov-

ných úrazov sa znížil dokonca o dvanásťprípadov (z 33 na 21). Smrteľný pracov-ný úraz sa v ZSSK CARGO počas I. pol-roka 2011 nevyskytol. Najčastejšou príčinou pracovných úrazov boli pády,absencia telesných a zmyslových ne -dostatkov a momentálne psychofyziolo-gické stavy.

covali výsledky všetkých typových skú-šok, veď kto by si vzal na zodpovednosťvypraviť súpravu s cestujúcimi bez po-trebného reglementu? Na ich základea skúšobnej prevádzky bolo potrebné nasúprave urobiť ešte niektoré technické úpravy. V auguste nasledoval processchválenia typu ministerstvom dopravy,predloženie dokladov Úradu pre regulá-ciu železničnej dopravy na zaregistrova-nie do Národného registra a vydanie bezpečnostného povolenia, ktoré je ko-nečným dokladom pre užívateľa koľajo-vých vozidiel. A od polovice augusta užsúprava jazdí aj s cestujúcimi na tratiachokolo Nových Zámkov.

Zuzanu, ako ju na základe anketyv Teleráne pomenovali, lebo toto menodostalo najviac hlasov od telefonujúcichtelevíznych divákov, slávnostne uvedúdo užívania až po uzávierke nášho sep-tembrového čísla 16. septembra v No -vých Zámkoch. Nič však nezmeškáme,at mos féru udalosti priblížime v nasle-dujúcom čísle. lak

Pre nezainteresovaného, očakávajú-ceho už konečne lepšiu kvalitu cestova-nia, je čas od februára do júla ozaj dlhýinterval na to, aby súprava stála kdesinevyužitá, pričom sa cestujúci prevážajúv starých a nie dnešným pomerom vy-hovujúcich vozňoch. Ale naozaj sa ukrý-vala?

ZSSK súpravu push-pull prevzalav posledný februárový deň a hneď 1. marca začala pre ňu trojmesačná skú-šobná prevádzka bez cestujúcich. Tentoprvý krok bol pre ZSSK o to významnejšía dôležitejší, že ide vlastne o prvú súpra-vu svojho druhu, u ktorej bolo treba vy-chytať všetky prípadné nedostatky, ktoréby mohli sťažiť jej chod počas normálnejprevádzky. Od marca do konca mája tedaprešli s ňou odborníci takmer všetky tra-te s napájacou trakčnou sústavou 25 kV,50 Hz, okrem tej medzi No vými Zámkamia Komárnom. V júni a v júli, keď podľa listu niektorým cestu jú cim dochádzalatrpezlivosť, sa konal proces schvaľovaniadokumentácie. Pred kladali sa a vyhodno-

V našich Železničných ozvenách vámdávame možnosť precvičiť si mozgovézávity tým, že ponúkame krížovku.Medzi nami sú však aj takí, ktorí nechcúpísať perom, no čo vidia, spoznajú.Preto uverejňujeme fotografie z rôznychoblastí železnice. Vašou úlohou je zistiť,čo na snímke je. Radi by sme však boli,keby ste do tejto hádankárskej rubrikyprispeli aj vy, naši čitatelia. Za uverejne-nú fotografiu pošleme, samozrejme, ho-norár. Snímky môžete posielať poštouna adresu: Železničné ozveny, Železnič-

ná 1, 041 49 Košice alebo e-mailom –ozveny@slovakrail.sk.

Správnu odpoveď z augustového čísla poslali tí, ktorí na snímke uhádli bicykel na streche zastávky v Jalnej.Spomedzi správnych lúštiteľov, ktorýchtento raz bolo viac ako inokedy, smevyžrebovali Marcelu Nemcovú, poštovúmanipulantku zo Zvolena, ktorej za -šleme reklamné predmety. Zároveň, akoobyčajne, uverejňujeme novú foto -hádanku. Tak, pusťte sa do toho a há-dajte.

Železničné ozveny

STOP PROJEKTOMČína zastavila všetky najnovšie železničné

projekty. Rozhodnutie prišlo po nedávnej neho-de rýchlovlaku, ktorá si vyžiadala najmenej 40obetí. Komunistická vláda v Pekingu a jej ambí-cie stať sa železničnou veľmocou čelia od vtedysilnej kritike verejnosti. Bezpečnosť čínskychželezníc a rýchlovlakov podľa mnohých ohrozu-je korupcia. Rýchlosť, ktorú môžu rýchlovlakydosahovať, úrady tiež dočasne znížili. Na inter-nete medzičasom zverejnili uniknutý diktátKomunistickej strany, ktorý zakazuje médiámvyšetrovať príčiny nehody vo Wen čou. Zatiaľ jeznáme len to, že ju zrejme spôsobila chybav signalizačnom systéme.

K LÍSTKOM AJ DARČEKBANSKÁ ŠTIAVNICA (žo/web) - Ob -čian ske združenie Štokovec v BanskejŠtiavnici chce uprednostniť prepravuvlakom pred inou dopravou zaujímavýmspôsobom. Štokovec totiž nedávno za-čal v meste predávať lístky na vlak ne -obyčajne, že k bonusovým originálnym

grafickým cestovným lístkom pridá aj umelecké darčeky. Podľa zástupkynezdruženia Zuzany Bodnárovej, ak cestu -júci, ktorý si napríklad kúpi desať vlako-vých lístkov na určitú trasu, na ďalšiucestu dostane originálny lístok a spo -mienkovú signovanú grafiku.

Z RUŽENKY JE ZUZANA

Listom, ktorý došiel do redakcie začiatkom júna, sa neidentifikovateľnícestujúci, pretože jediný nečitateľný podpis za nespočetných pod textom, sa nedal rozlúštiť, podujali hľadať spiacu Ruženku. Mala ňoubyť push-pull súprava, ktorá údajne od druhej polovice februára jeskrytá v jednom depe na južnom Slovensku a čaká na svojho princa,aby ju prebudil a konečne robila to, čo by mala, teda prepravovať cestujúcich.

VYŠETRUJÚ ÚNIK BRÓMUDesiatky ľudí museli vyhľadať lekársku po-

moc potom, čo na stanici v ruskom meste Čeljabinsk unikol začiatkom septembra bróm.K úniku 24 litrov toxického brómu došlo porozbití viacerých fliaš naložených v nákladnomvlaku, ktorý posunovali. Na televíznych zábe-roch bolo vidieť žltý dym a policajtov v plyno-vých maskách, ktorí uzavreli oblasť stanice.O lekársku pomoc požiadalo vyše 30 ľudí, osemz nich museli hospitalizovať. Podľa svedkovmali ďalší ľudia problémy s dýchaním. Za úni-kom toxického brómu zrejme treba hľadať ľud-skú nedbanlivosť. (web)

Noviny pre zamestnancov Železničnej spoločnosti Slovensko, akciovej spoločnosti, Bratislava. Vydáva: Železničná spoločnosť Slovensko, akciová spoločnosť, Bratislava. Registrované: Ministerstvom kultúrySR pod číslom 3185/2004. ISSN: 1336-6071. Zodpovedný redaktor: PhDr. LADISLAV KULIK, železničný telefón: 910/5113, štátny telefón: 055/229 5113. Adresa redakcie: Železničná 1, 041 49 Košice, želez-ničný telefón: 910/5113, štátny telefón: 055/229 5113, e-mail: ozveny@slovakia.sk. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Výroba a tlač: Patria I., spol. s r. o., 971 01 Prievidza, telefón: 046/542 65 01, fax:046/542 65 01, 542 69 50, e-mail: odbyt@patria1.sk.

ZAUJALO NÁS

LESNÉ ŽELEZNICE V POHORÍ BÖRZSÖNY

ZUBAČKA STÁLELÁKA TURISTOV

Na toto výročie existencie zubačky(hoci trať v roku 1932 bola zrušenáa novovybudovanú dali do prevádzky ažvo februári 1970 pred konaním Maj -strovstiev sveta v klasickom lyžovaní) sizaspomínali s ministrom dopravy Já -nom Figeľom mnohí domáci, najmä tí,ktorí ju aj prevádzkovali. Bývalý rušňo-vodič zubačky Vladimír Ondrovčík si pa-mätá na povestnú zákrutu, odkiaľ nie razťahal zapadnuté autá, keď napadlo veľasnehu a šmykom sa dostali až na koľa-je. Pre Vojtecha Frola, ďalšieho už býva-lého rušňovodiča, bolo odrobených vy-še 40 rokov na zubačke bez nehodyi bez porúch. Aj ich spolupracovníci Mi -lan Ferian a Jozef Brec si pochvaľujú ho-

ci starú ale fungujúcu techniku, výkon-né a veľmi spoľahlivé stroje, ktoré hravoprekonajú stúpanie, veď na 4,75 km dl-hom úseku musia prekonať výškovýrozdiel 451 metrov.

Zubačka vozila nielen ľad zo Štrbské-ho plesa na železničnú stanicu na Štrbu,odkiaľ ho potom rýchlikom rozvážali doveľkomiest Európy, ale aj osobná pre-prava mala po otvorení mierne stúpajú-cu tendenciu, čo sa dá pripisovať najmäzvýšenému záujmu o naše veľhory.Najväčšiu frekvenciu na trati zazname-nali v roku 1904, keď táto železnica pre-pravila takmer 15 600 cestujúcich. V sú-časnosti ju do roka využije asi 300 000turistov.

Rýchlikom EN 477 Metropol prichádza-me do Štúrova, kde slovenského rušňovodi-ča „na osi“ vystrieda maďarský mozdonyve-zető (rušňovodič) a už aj pokračujeme k na-šim južným susedom. Po pravej strane nadDunajom sa vypína impozantná Ostrihom -ská bazilika, po ľavej strane Kováčovskékopce pohoria Burda. Za Chľabou, posled-nou slovenskou obcou, železničným mos -tom prekračujeme rieku Ipeľ, ktorá tvorí pri-rodzenú hranicu s Maďarskom. Prechá dza -me pohraničným mestečkom Szob, za kto-rým sa Dunaj stáča do ostrého oblúka, nasleduje Nagymaros, oproti na druhombrehu rieky vidieť hradby pevnosti Visegrád.Prichádzame do Vácu, odkiaľ sa osobnýmvlakom vraciame do dedinky Kismaros.

LESNÁ ŽELEZNIČKA KISMAROS –KIRÁLYRÉT

Spiatočný lístok pre túto 12 km dlhú trať,ktorá bola vybudovaná v roku 1893 na zvá-žanie dreva z lesov pohoria Börzsöny, stojí1 000 forintov (3,8 €). Od roku 1954 na nejzačala pravidelná osobná doprava a dnes slúži prevažne na turistické účely, taktiež ajmiestnym obyvateľom. Trať má rozchod760 mm a traťovú rýchlosť 25 km/h.Prechádza údolím s chatovou oblasťou po-pri potoku do turisticko-rekreačného centraKirályrét (Kráľovská lúka). Odtiaľto vedie niekoľko peších turistických trás pre menejnáročných, ktorí sa môžu vybrať napríkladk zrúcanine hradu Nógrád, ale aj pre týchzdatnejších, ktorí môžu vystúpiť až na naj-vyšší vrch pohoria Csóványos (938 m). Ktochce, môže si vyskúšať jazdu drezinami namalom okruhu. V okolí sú reštaurácie, ho-tel, táborisko pre stany a rôzne občerstvo-vacie zariadenia. Po pešej túre totiž dobrepadne posilniť sa či už segedínskym gulá-šom, kuracím perkeltom alebo len lángo-šom a zapiť to maďarskou kékfrankovkou. Tímladší si pochutnajú na zmrzline. Rušňovo -dič nám povie niekoľko zaujímavých vecí,napríklad, že vagóny vraj prerobili z náklad-ných, ktorými sa zvážalo drevo tak, aby bo-li čo najľahšie. Majú tri motorové rušnes hydrodynamickým prenosom výkonu a je-den motorový vozeň. Minulý rok vybudova-li novú halu, v ktorej ukrývajú aj salónny vo-zeň. Ten sa však používa len zriedka. Ako sa

SZOBSKÁ LESNÁ ŽELEZNIČKA

Z Kismarosu odchádzame osobným vla-kom do Szobu. Asi 40 metrov vľavo od sta-ničnej budovy je malé nástupište s čakacoubúdkou tejto železnice (760 mm) do 7 kmvzdialenej pútnickej obce Márianosztra. Že-leznicu prevádzkujú dvaja zamestnanci miestnej samosprávy – rušňovodič a vlak-vedúci, ktorým pomáhajú mladí nadšenci,vlastne ešte deti. Prezlečení v železničiar-skych uniformách pristupujú k svojej práciveľmi zodpovedne. Vypravujú vlak, riadiaposun, kontrolujú lístky a predávajú upo -mienkové predmety. Kupujeme si spiatočnýlístok za 1 200 forintov (4,6 €) a nastupuje-me do otvoreného vagóna, ktorý ťahá diese-lelektrický rušeň, vyrobený v roku 1947v škodováckych závodoch. Na zastávkeMáriakút máme malú prestávku na osvieže-nie studenou pitnou vodou z lesnej studnič-ky. Prichádzame do Márianosztry, kde traťkončí tupíkom. Jej pokračovanie do 6 kmvzdialeného Nagyirtásu je toho času ne-funkčné – bez koľajníc. Zatiaľ sa na obnovunenašli peniaze. Niektorí turisti zdolajú tútočasť pešo. Z Nagyirtásu potom pokračujezrekonštruovaný osem kilometrov dlhý ú-sek s dvoma úvraťami do Nagybörzsönyu.Zo Szobu sem chodí aj autobus, takže celátrasa sa dá prejsť aj opačným smerom.Prevádzkovatelia lesnej železničky dúfajú,že raz sa podarí spojiť trať zo Szobu doNagybörzsönyu v celej jej dĺžke a tak sa ob-lasť Dunajsko-Ipeľského národného parku(Duna-Ipoly Nemzeti Park) stane ešte atrak-tívnejšou. Viszontlátásra (Dovidenia).

František HALČÁK

ďalej dozvedáme, údržba trate a vozovéhoparku zhltne veľa peňazí, jej prevádzka jemožná aj vďaka fondom z Európskej únie.Šetriť treba na každom kroku, preto mašin-ka dolu kopcom ide s vypnutým motorom,až pokým tlak vzduchu potrebný na brzde-nie neklesne pod prípustnú hranicu. V de-dinke Szokolya ide trať tesne popri domochtak, že staršie babky priamo z dvora podajúsprievodcovi na lístku napísaný zoznam vecí z obchodu. Ten im v Kismarosi alebov Szobe nakúpi a cestou späť nákup odov -zdá, za čo si vyslúži sladký sütemény (záku-sok) alebo cseresznyés-mákos rétes (čereš-ňovo-makovú štrúdľu).

ŠTRBA (žo/lak) - Ozubnicová železnica (zubačka) začala premávať me -dzi Štrbou a Štrbským Plesom už v roku 1896. Od oficiálneho otvoreniaprevádzky, ktoré pripadlo na 28. júla spomínaného roka, už uplynulo115 rokov a túto pre Vysoké Tatry významnú udalosť si súčasní Tatrancipripomenuli 28. augusta spomienkovou jazdou. Akciu pripravilo ob -čianske združenie Veterán klub železníc Poprad.

Železničné ozveny

Železničné ozveny

Minister dopravy Ján Figeľ si spolu so železničiarmi v dobových uniformách prezerámaketu pôvodnej zubačky. Za nimi je tá súčasná.

Na prelome 19. a 20. storočia sa na území Rakúsko-Uhorska budovaliúzkorozchodné lesné železnice, ktoré slúžili na zvážanie dreva a kame-ňa. V Maďarsku sa mnohé z týchto technických pamiatok zachovalia dnes sú príťažlivou atrakciou pre turistov a milovníkov železníc. Zadvoma z nich sme sa vybrali na malý výlet.

V depe Szobskej železničky.

Staručký rušeň v stanici Kismaros.

V Márianosztre trať končí.

BRATISLAVA (žo/lak) - Slovensko bymalo v rokoch 2014-2020 získať odEurópskej únie približne rovnaký balíkpeňazí na čerpanie štrukturálnych fon-dov ako v prvom období. Teda zhruba11,5 miliardy eur. Vyplynulo to z nedáv-neho stretnutia ministra dopravy JánaFigeľa s eurokomisárom pre regionálnupolitiku Johhanesom Hahnom. Podľaneho Slovensko v súčasnosti dostávazo štrukturálnych fondov 11,6 miliardyeur. Všetko bude závisieť od rokovanís členskými štátmi, ako aj v Európskomparlamente. Ale Slovensko by si malo udržať ten istý objem finančných pros -triedkov. Ako pre Slovenský rozhlas povedal minister Figeľ, dôležité budezvládnuť súčasné obdobie čerpania,

ktoré by podľa neho malo na konci rokadosiahnuť až 70 percent zazmluvneniavšetkých prostriedkov. Oproti minulémuroku, keď čerpanie eurofondov bolo naúrovni 9 percent, je to dnešné podľa ne-ho 20, čo svedčí o dobrom trende.Napriek tomu musí Slovensko vo viace-rých oblastiach ešte pridať. Minister zá-roveň dodal, že v období 2014-2020 bu-dú zrejme prehodnocovať a aj znižovaťsúčasný počet jedenástich operačnýchprogramov, keďže ich máme najviacv Európskej únii. „Ak je veľa operačnýchprogramov, je veľa správcov, veľa admi-nistratívy, všetko sa deje násobne“, do-slova povedal, preto v budúcnosti budesnaha zamerať sa najmä na ich efektív-nosť.

CHYSTÁ SA ĎALŠÍ BALÍK PEŇAZÍ