Erich Maria Remarque

NEBO NEPOZNÁ OBĽÚBENCOV

Lucia Pitáková

Veronika Tisoňová

•Erich Maria Remarque sa narodil v Nemecku, v meste Osnabruck v roku 1898 v rodine kníhviazača. •Patril k tzv. „obetovanej generácii“, ktorú rovno zo školských lavíc poslali do zákopov 1. svetovej vojny. •Po vojne vystriedal množstvo rozličných zamestnaní. Bol účtovníkom, učiteľom, predavačom náhrobných kameňov, organistom i redaktorom. •Z obavy pred fašizmom sa v roku 1931 presťahoval do Švajčiarska, v roku 1939 do USA. Cestu z Nemecka do nie veľmi priateľských susedných európskych štátov a do predvojnovej Ameriky neskôr opísal vo svojich početných románoch.

•Podobne ako autor, aj jeho postavy vstupujú do problematického vojnového života a musia sa obrniť nielen tvrdosťou ľudí, ktorí vidia denne umierať svojich kamarátov, ale aj nevyhnutnou obrannou dávkou cynizmu. •Svetový úspech dosiahol už prvým románom Na západe nič nového, v ktorom vyslovil za seba a za svoju generáciu odpor k vojne. Na osudy ľudí poznačených vojnou reagoval aj vo svojich ďalších románoch Cesta späť a Víťazný oblúk. Z 2. svetovej vojny, respektíve z obdobia nacizmu čerpajú jeho ďalšie romány Iskra života, Čas žitia a čas umierania a dráma Posledné dejstvo. Román Traja kamaráti situoval do predvojnového Nemecka. •Úspech jeho románov sa zakladá na napínavom deji, účinnej charakterizácii postáv a najmä na nekompromisnom humanistickom, antifašistickom a protivojnovom postoji autora. Viackrát bol navrhnutý na udelenie Nobelovej ceny – za literatúru i za mier. Nikdy ju nezískal, mierové posolstvo v jeho knihách si však vysoko cenia čitatelia i literárna kritika. •Zomrel v roku 1970.

•Charakteristika tvorby:•jeho tvorba bola ovplyvnená Jackom Londonom, Ernestom Hemingwayom alebo nórskym spisovateľom Knutom Hamsunom ( ktorý však sympatizoval s fašistickým hnutím v Nórsku )•diela sa vyznačujú humanitou· výrazne protifašistické a spoločensko – kritické názory•hlavný hrdina: nejakým spôsobom postihnutý vojnou, nevie si nájsť svoje miesto v spoločnosti•typické výrazové prostriedky· podrobné charakteristiky postáv, naturalistické opisy scén na fronte, hrubé slová

Postavy:•Clerfayt- je to 40 ročný pretekár, ktorý neustále cestuje po svete, zaľúbi sa do Lillian•Lillian Dunkerqueová-je to 24 ročná dievčina, je veľmi pekná a váži si život, keďže je chorá•Boris Volkov-Lillianin priateľ•Hollmann-bývalý pretekár, ale ochorel•Lydia Morelliová- Clerfaytova milenka•Dalajláma-sestrička•Krokodíl-hlavná sestra•Agnes Sommervillová-kamarátka so sanatória,kt. zomrela

Obsah•IDEA-je to príbeh lásky a životných skúšok automobilového pretekára a ťažko chorej pacientky pľúcneho sanatória.•PROSTREDIE-sanatórium, Francúzsko, Sicília

•Dej•Dej sa začína, keď Clerfayt sa zastaví na benzinke, kde ho obsluhuje chlapec, ktorý mu ponúkne aj reťaze na kolesá, lebo tam hore je sneh.Všetko sa to začne odohrávať v sanatóriu Bella Vista vo švajčiarskych Alpách kde sa ťažko nemocná Lillian lieči z tuberkulózy. Má priateľa Borisa, ktorý ju miluje a je tiež nemocný avšak nežije už v sanatóriu. V tom istom sanatóriu sa lieči aj dobrý priateľ Clerfayta – Hollmann, ktorý pred tým ako ochorel, tak s Clerfaytom chodil pretekať. Dej sa začína zauzľovať príchodom Clerfayta do sanatória. Spozná sa s Lillian a očaruje ju svojou veľkou životnou energiou a rozprávaním o živote na slobode. Hneď na to zomrie veľmi dobrá Lillianina kamarátka. Asi po týždni sa s Clerfaytom stretávajú v neďalekom bare ktorý mali zakázaný, chodia tam skoro každý večer a pijú vodku. Clerfayt odchádza a Lillian sa rozhoduje ísť s ním.

•Pretože už nevydrží čakať na smrť za stenami sanatória. Opúšťa aj nešťastného Borisa Volkova, ktorý ju prehováral aby zostala a vyliečila sa. Odchádzajú do Paríža, kde má Lillian strýka, ktorý má jej peniaze, z ktorých jej aj posielal do sanatória. Chce si ich zobrať a začať ich utrácať. A tak aj robí. Kupuje si drahé šaty, býva v luxusných hoteloch, stravuje sa v prepychových reštauráciách a po večeroch trávi čas v rôznych baroch pri starých vinách. Po čase priateľstvo medzi Clerfaytom a Lillian prerastá v lásku a Clerfayt sa začína meniť z bezstarostného jazdca na človeka, ktorý žiarli, myslí na budúcnosť a bojí sa o Lilliino zdravie. Lillian cíti, že sa musí od neho na chvíľku vzdialiť, a tak zo závodu v Ríme neodchádza priamo do Paríža, ale odlieta do Benátok, ktoré chcela navštíviť už dávno. Tam dostáva prvé chrlenie krvi. Nechce však, aby sa o tom dozvedel Clerfayt, tak sa vracia, až keď je zasa v poriadku.

Po návrate do Paríža sa Clerfayt bojí, že ju znova stratí, tak ju požiada o ruku. Lillian, vedomá si toho, že je ťažko chorá a mohla by onedlho umrieť, rozhodnutie odkladá, lebo si

nechce k sebe nikoho pútať. Ale to už má Clerfayt ďalší závod v Monte Carlu. Lillian sa o neho bojí pretože v poslednom

závode havaroval. On ju však uistí, že sa mu nič nestane a tak začína závod. Závod sa pre Clerfayta odvíja sľubne, dokonca je chvíľku aj prví. To však iba do chvíle keď jeden závodník jazdiaci tesne za Clerfaytem nedostane šmyk a nestiahne so sebou do zvodidiel aj Clerfayta. Clerfayt je ťažko zranený

a odvezený do nemocnice, kde tesne pred príchodom Lillian, umiera na udusenie vlastnou krvou.. Lillian je v šoku. Tak

predsa mala zomrieť ona!

Zdrtená sa rozhodne odísť naspäť do sanatória a tam v kľude dožiť svoj život. Tesne pred odjazdom kontaktuje Borisa, ale

v horách nikto nevie kam sa stratil. Na vlakovej stanici stretáva Borisa, ktorý ju všade hľadal, aby ju zachránil.

Spoločne odchádzajú späť do hôr kde Lillian o šesť týždňov neskôr ticho, neočakávane a sama umiera.

Graf