Etapy vývoja hospodárskej politiky na Slovensku

ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUND

EKONOMICKÁ FAKULTA

Etapy vývoja hospodárskej politiky na Slovensku

Error:

Reference

source not

found

Error: Reference source not foundJana Džuková, Katarína

Gajdošová

Obsah

Úvod.........................................................................................................................3

1 Markoekonomický vývoj Slovenska...............................................................4

1.1.............Charakteristika vývoja základných makroekonomických ukazovateľov

...........................................................................................................................4

1.2..............................................................................................Výkonnosť ekonomiky

...........................................................................................................................5

1.3....................................................Prehľad makroekonomického vývoja Slovenska

...........................................................................................................................8

1.3.1....................................................Etapa počiatočnej stabilizácie (1990-1992)

......................................................................................................................8

1.3.2.........................................................Etapa oživenia ekonomiky (1993-1995)

......................................................................................................................9

1.3.3.......................................................Etapa nerovnovážneho rastu (1996-1998)

....................................................................................................................10

1.3.4.......................................................Etapa obnovenia rovnováhy (1998-2002)

....................................................................................................................13

1.3.5.....................................................................Etapa napredovania (2002-2006)

....................................................................................................................14

1.3.6........Aktuálna makroekonomická prognóza MF SR v rokoch 2010 a 2011

....................................................................................................................17

2 Konvergencia ekonomiky SR........................................................................20

2.1...........................................................................................Nominálna konvergencia

.........................................................................................................................20

2.2..................................................................................................Reálna konvergencia

.........................................................................................................................22

2.3................................................Analýza konvergencie Slovenskej republiky 2006

.........................................................................................................................23

2.3.1..................................................................................Nominálna konvergencia

....................................................................................................................23

2.3.2..........................................................................................Reálna konvergencia

....................................................................................................................24


.........................................................................................................................25


....................................................................................................................25


....................................................................................................................26


.........................................................................................................................27


....................................................................................................................27


....................................................................................................................28


.........................................................................................................................29

2.6.1. Nominálna konvergencia.......................................................................29

2.6.2 Reálna konvergencia...............................................................................30

3 Záver................................................................................................................32

Zoznam použitej literatúry.....................................................................................33

EKF KET

Úvod

V našej semestrálnej práci sme sa zameriavali na jednotlivé etapy vývoja

hospodáskej politiky na Slovensku.

V prvej časti sme popísali makroekonomický vývoj Slovenska, stručnú

charakteristiku makroekonomických ukazovateľov a výkonnosti ekonomiky. Venovali

sme sa týmto etapám: etapa počiatočnej stabilizácie, etapa oživenia ekonomiky, etapa

nerovnovážneho rastu, etapa obnovenia rovnováhy a etapa napredovania.

V druhej polovici sme sa zameriavali na nominálnu a reálnu konvergenciu

ekonomiky. Sledovali sme obidva typy konvergencie od roku 2006 až 2009.

Snažíme sa podať obraz o vývoja hospodárskej politiky od roku 1990 po

súčasnosti.

4

EKF KET

1 Markoekonomický vývoj Slovenska

Makroekonomický vývoj slovenskej ekonomiky odrážal rôznorodosť prístupov

hospodárskych politík k procesu transformácie. Spory sa týkali nielen podoby

hospodársko-politického mixu, ale aj celkového chápania a smerovania transformácie.

Sporné výsledky transformácie ukázali jednak na nutnosť dotvorenia inštitucionálneho

rámca ekonomiky, ako aj na potrebu stimulovania ekonomiky z ponukovej strany.

(Marcinčin, 2000,17)

1.1 Charakteristika vývoja základných makroekonomických

ukazovateľov

Makroekonomické výsledky slovenského hospodárstva boli pravidelne

hodnotené mnohými domácimi aj zahraničnými inštitúciami a analytikmi. Štúdia OECD

(1993) predstavuje komplexnú analýzu makroekonomického vývoja v období

federatívneho Česko – Slovenska a v prvých mesiacoch existencie samostatného štátu.

Hoci konštatuje dobrú strednedobú perspektívu oživenia slovenského hospodárstva,

upozorňuje, že rušivé dopady rozdelenia štátu prinášajú potrebu zvýšenej pozornosti

voči makroekonomickej stabilizácii. Štúdia Svetovej banky (1995) upozorňuje na

nevyhnutnosť reštrukturalizácie hospodárstva v záujme oživenia. Rečko (1996)

upozorňuje, že o charaktere budúceho vývoja sa rozhodne na mikroúrovni, kde sa

ukazujú riziká spojené s formovaním vlastníckej štruktúry a s funkčnosťou alokačného

mechamizmu. Okáli a kol. (1996) vyjadruje pochybnosti o trvalom charaktere

pozitívneho obratu vo vývoji hospodárstva kvôli štruktúrnym slabinám a problémom

bankového sektora. Neskoršie analýzy už hovoria o narastajúcej „krehkosti“

ekonomického rastu (Kárász a Renčko, 1997), o chronickom charaktere

nerovnovážneho vývoja a nevyhnutnom spomalení ekonomického rastu (Okáli a kol.,

1999) a pripomínajú nedostatočnú koordináciu segmentov hospodárskej politiky a

potrebu zásadných reforiem (OECD, 1999). Retrospektívnu analýzu najdôležitejších

makroekonomických ukazovateľov počas existencie SR ponúka štúdia analytikov

INFOSTAT (Haluška a Olexa, 1999), ktorá poukazuje na fakt, že vývoj v rokoch 1996 -

1998 niesol charakteristické známky prehriatia hospodárstva. (Marcinčin, 2000, 18-19)

5

EKF KET

Nastupujúca vláda na prelome rokov 1998-1999 deklarovala cieľ preformovať

hospodársku politiku, oproti minulosti bol kladený väčší dôraz na posilnenie trhu a na

kvalitu pravidiel správania. V dôsledku rozdielnych hodnotových rebríčkov politickej

elity nebol nástup novej kvality makroekonomického prostredia taký výrazný, ako to

vyplývalo z Programového vyhlásenia vlády (1998). Základné dokumenty vlády

deklarovali aj potrebu mikroekonomickej reštrukturalizácie a zvýšenia

konkurencieschopnosti. Postupne dochádzalo k zbližovaniu používaných nástrojov

a metód hospodárskej politiky so štandardnými trhovými ekonomikami. ( Marcinčin,

2002, 21)

1.2 Výkonnosť ekonomiky

V roku 1999 sa úroveň výkonnosti ekonomiky (chápanej ako objem

vytvoreného hrubého domáceho produktu, HDP) pohybuje na úrovni približne rovnakej

ako v roku 1989, pred začatím reforiem (tabuľka 1). Samozrejme, návrat k pôvodnej

úrovni tvorby HDP vôbec neznamená rovnakú pozíciu ekonomiky ako pri štarte

reforiem, veď ekonomické dianie má už inú kvalitu. Prevažnú časť HDP (približne

85%) už vytvárajú subjekty v súkromnom vlastníctve. V priebehu transformácie došlo k

zvýšeniu podielu služieb a poklesu podielu priemyslu a pôdohospodárstva na HDP. Na

druhej strane, ani po spomínanom návrate k pôvodnej úrovni výkonnosti nedošlo k

zásadnému zlepšeniu úrovne zhodnocovania vstupov a tým aj úrovne efektívnosti v

ekonomike. Pretrvávala relatívne vysoká miera nezamestnanosti, zastavilo sa

spomaľovanie inflácie a vyostrili sa problémy so záporným saldom exportu a importu

(pozri graf 1). Pozitívny hospodársky rast, dosahovaný na Slovensku od roku 1994, bol

zo strany dopytu ovplyvňovaný rôznorodo (graf 2).

V roku 1995 sa prvý raz dostavil pozitívny prírastok u všetkých zložiek

domáceho dopytu, obzvlášť u investičného dopytu, keď tvorba hrubého kapitálu

vzrástla reálne o 37,4% (z toho však tvorba hrubého fixného kapitálu iba o 5,3%).

Pritom sa začal spomaľovať prírastok vývozu výrobkov a služieb, v dôsledku čoho

saldo vývozu a dovozu výrobkov a služieb (čistý vývoz) dosiahlo podstatne menší

prebytok ako v predchádzajúcom roku. Pokles vývozu (o 0,3% v stálych cenách)

spojený s výrazným nárastom dovozu (o 20,3%) pripravili v roku 1996 situáciu, keď

čistý export nadobudol výrazne zápornú hodnotu, bol však prevýšený rekordným

6

EKF KET

nárastom domáceho dopytu (19,6%) a vysoká dynamika rastu HDP bola zachovaná.

Zahraničný dopyt mal v roku 1997 už opäť pozitívny prínos k hospodárskemu rastu. Na

druhej strane došlo k značnému zníženiu dynamiky domáceho dopytu. V roku 1998 bol

rast takmer výlučne ťahaný domácim dopytom. Zmena hospodárskej politiky spolu s

naakumulovanými problémami priniesli v roku 1999 obmedzovanie domáceho dopytu a

tým aj výrazné spomalenie rastu HDP. Proti výraznejšiemu poklesu tempa rastu však

pôsobil rast exportu výrobkov a služieb. Pohľad na ponukovú stránku, teda tvorbu HDP,

je zároveň pohľadom na proces terciarizácie ekonomiky. Kým podľa spätných odhadov

(Svetová banka, 1995) v roku 1989 pôdohospodárstvo malo podiel na tvorbe HDP

9,4%, priemysel 58,5% a služby 32,2%, v roku 1998 došlo k stavu, keď sektor služieb

mal takmer 60% - ný podiel na tvorbe HDP a pôdohospodárstvo iba 4,4%. Vytvorený

HDP v období po roku 1995 nedokázal pokrývať domáci dopyt, čo sa prejavilo v

neudržateľnom deficite obchodnej bilancie. Dosiahnutie predtransformačnej úrovne

HDP nastalo v dobe, keď celkový stav slovenskej ekonomiky a stav transformácie

vyžadovali nové stabilizačné opatrenia. (Marcinčin, 2000, 19-22)

V používaní HDP došlo k závažnej zmene na konci roku 2000. Kým v roku

1999 a v prvých štvrťrokoch 2000 zaznamenával domáci dopyt záporné tempá rastu, od

posledného štvrťroku 2000 došlo k oživeniu domáceho dopytu. S oživením domáceho

dopytu bolo však zviazané výrazné zvýšenie tempa rastu dovozu, čím sa stal

problematický čistý export, ktorý bol v prvých troch štvrťrokoch výraznou hybnou silou

rastu HDP. Následne už pre celý rok 2001 bolo charakteristické pokračovanie tendencie

posilňovania rastu domáceho dopytu a zhoršenia výsledku čistého exportu. V roku 2001

bol rast HDP (3,3%) výslednicou negatívneho prínosu čistého exportu k rastu HDP (-

4,0%) a kladného prínosu domáceho dopytu (7,3%). Rast domáceho dopytu bol

podporovaný predovšetkým expanziou tvorby hrubého fixného kapitálu (až 9,6%

v stálych cenách) a oživením rastu konečnej spotreby domácností.

Oživenie rastu domáceho dopytu spolupôsobilo na silný reálny rast dovozu

výrobkov a služieb (11,7%), za ktorým zaostalo tempo rastu vývozu (6,5%). Výrazne sa

preto zhoršil výsledok salda exportu a importu. Na stránke tvorby HDP dominoval

v roku 2001 rast priemyselnej výroby (reálny rast 10,2%) a odvetvia pošty

a telekomunikácie (9,9%). Najvýraznejší úbytok vytvoreného HDP sa zaznamenal vo

výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody (až -43,3%). (Marcinčin, 2002, 23)

7

EKF KET

(Zdroj: Marcinčin, 2000,19)

Poznámky: Vývoj inflácie meraný indexom spotrebiteľských cien je zachytený na pravej osi, vývoj ostatných

ukazovateľov je na ľavej osi. (Zdroj: Marcinčin, 2000, 21)

(Zdroj: Marcinčin, 2000, 21)

1.3 Prehľad makroekonomického vývoja Slovenska

8

EKF KET

Schéma 1. Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: Marcinčin,2000, 53)

1.3.1 Etapa počiatočnej stabilizácie (1990-1992)

V tejto etape prebiehala snaha o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. Dôraz sa

kládol na zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte.

Počiatočné štádium reformy prebiehalo metódou tzv. „šokovej terapie“ – k reformným

krokom malo prísť naraz a bez odkladov. Existovali obavy pred stavom, keď pravidlá

socialistickej ekonomiky sú už oslabené, ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú

funkčné. (Kornai In: Marcinčin, 2000, 34)

Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných

cien a, vytvorenie konkurenčného prostredia, stabilizácia ekonomiky, stimulácia

podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a

vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. Bariérami jej

priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy, problémy pri dosahovaní

komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické

záujmy strán a záujmových zoskupení.

1.1.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien a pre okruh cien pokrývajúci

zhruba 15% HDP bola uplatnená cenová regulácia. Cieľom tejto regulácie bolo zabrániť

prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály, tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy

9

EKF KET

cien, brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami

vstupov a cenami finálnymi. (Marcinčin, 2000, 34)

Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie

reštriktívnej menovej politiky a protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej

menovej a rozpočtovej politiky, ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala, ale

zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky, pri ktorom firmy ani domácnosti

vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať

potrebné štruktúrne zmeny.

Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným

s trhovým hospodárstvom, čiže otvoreným rastom cien. Neúspechom, aj keď v istej

miere nevyhnutným, bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva, rast nezamestnanosti a

zníženie reálnej mzdy.

Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. Zosilnený

tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú, ktorá by výraznejšie

rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu, že sa ČSFR k 1.1.1993 rozdelilo na 2

samostatné štáty.

1.3.2 Etapa oživenia ekonomiky (1993-1995)

Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne

a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. Hlavnými bodmi

tejto stratégie boli: 1. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej

a úverovej politiky, 2. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do

európskych krajín SNŠ, a 3. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej

pomoci štátu. (Marcinčin,2000,38)

Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku

1992, ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu

ekonomických ťažkostí. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný

ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych

zmien. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval, aj keď miernejším tempom,

pokles tvorby HDP(graf1), negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav

10

EKF KET

devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z

pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. (Marcinčin, 2000, 39)

Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu.

Nadmerný podiel výroby polotovarov, ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu, sa pri

bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. V roku 1994 mal

vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR, čo stimulovalo

exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. Takýto vývoj však priniesol

svoje negatívum, ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien.

Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu

ďalších zložiek HDP. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou

zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb, v roku 1995

rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. Problémom sa však stalo, že domáci dopyt

rástol podstatne rýchlejšie ako HDP, čo vyvolalo silný rast dovozu. Súčasne sa

spomaľovalo tempo rastu exportu. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo

hrozbu, že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie.

Pre celú túto etapu je typické, že existovala snaha o obozretnú, skôr reštriktívnu

fiškálnu, ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie

sa v plnej miere ešte nerealizovala. Reformný proces sa však spomalil. Slovensko

nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych

zmien a preto hrozilo, že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. Vzrast

výkonnosti prebiehal dovtedy, kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas

transformačnej depresie. Neexistovala ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to,

aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. (Marcinčin, 2000, 39-40)

1.3.3 Etapa nerovnovážneho rastu (1996-1998)

V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie

hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. Hospodárska politika sa odkláňala od

liberalistických vzorov, viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu.

Preferoval sa silný ekonomický rast, ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi

dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu

verejných výdavkov, realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií,

deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. rozvojových impulzov a pod.

11

EKF KET

V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez

nevyhnutných inštitucionálnych zmien, bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii

ekonomiky, bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania

rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky.

Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR

považovaný za prelomový, nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych

tendencií z obdobia rokov 1994-95. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k

problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou, ktoré vyžadovali výrazné zásahy.

Graf 3 znázorňuje vývoj zložiek domáceho dopytu a HDP oproti úrovni roku 1990. V

tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností

podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. To vyvolalo recidívu nerovnováhy

domáceho dopytu a HDP, ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy.(Marcinčin,

2000, 40-41)

GRAF 3. Úroveň zložiek domáceho dopytu a HDP (1990=100)

V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným

pričinením finančnej politiky tým, že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú

spotrebu štátnej správy, ako aj k silnému nárastu investícií, z ktorých mimoriadne

vysoký podiel bol alokovaný štátom. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného

oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy.

V ekonomike sa viac investovalo, ako sa usporilo a rozdiel bol hradený

úsporami iných ekonomík, čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo

12


C- konečná spotreba

domácností,

G- konečná spotreba

štátnej správy,

FI- tvorba hrubého

fixného kapitálu,

DD- domáci dopyt,

DD=C+G+FI

EKF KET

výrazne závislé na cudzích zdrojoch. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa

vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií.

V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho

prírastku HDP, preto šlo o rast „na dlh“, čo by nemuselo byť hodnotené ako

jednoznačné negatívum, ale len v tom prípade, že by sa z cudzích zdrojov financovali

vysoko efektívne investičné aktivity, ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na

exportné odvetvia ekonomiky. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období

však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti, ani proexportného účinku týchto

investícií.

Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných

ukazovateľov podnikovej sféry. Tabuľka 2 poukazuje na to, že po roku 1995 bol

zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého

mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy

aj na úroveň makroekonomickú.

Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na

Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou, pričom

nebol dôvod predpokladať, že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického

vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. (Marcinčin, 2000,

42-44)

TABUĽKA 2. Vývoj vybraných ukazovateľov nefinančných organizácií


1.3.4 Etapa obnovenia rovnováhy (1998-2002)

13

EKF KET

Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie.

Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za

cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. Piliermi následného obnoveného

hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec, reštrukturalizácia a zvýšenie

konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. (Marcinčin, 2000, 45-46)

Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu.

Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní, zvýšenie

administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. Zároveň sa vláda

zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. Proces makroekonomickej

stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy, najmä zníženie reálneho tempa rastu

HDP, ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. Naopak v deficite bežného účtu

platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky.

V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. Dôvodom bol rast cien strategických

surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej

koruny voči USD. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do

vývoja inflácie. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. Prudký nárast spotrebiteľských cien v

priebehu roku 1999 a v roku 2000, bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. Ceny

elektrickej energie, plynu, dopravy, tepla, či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch

umelo udržiavané na nízkych úrovniach. Po nástupe novej vlády, od októbra 1998 do

januára 1999, sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. V roku 1999 bolo zvýšenie

nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch, ktoré

boli po nástupe novej vlády sprivatizované. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v

rokoch 2000 a 2001.

Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo

k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde

dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu, v roku 2001

pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia, ktorá sa dostala približne na

úroveň z roku 1998. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval, že

prijaté opatrenia boli úspešné.

Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie

ekonomiky. Stabilizoval sa ekonomicky rast. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného

účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. Obnovil sa prílev priamych

zahraničných investícií a naopak, prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska.

14

EKF KET

Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť, že sa Slovenská republika v

decembri 2000 stala členom OECD.

Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. Slovenská

republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie.

Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie, postupným

zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného

obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku

2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. V

priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu

počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. Zlepšenie bolo zapríčinené

politikou nezamestnanosti, v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o

verejnej službe, zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. V závere roku 2002

medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska.

1.3.5 Etapa napredovania (2002-2006)

Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou

opatrení, ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. Medzi

tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien, úpravy nepriamych daní, ako aj

naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií.

Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. Hlavným stimulom ekonomického

rastu bol zahraničný dopyt, na rozdiel od roku 2002, v ktorom zdrojom ekonomického

rastu bol domáci dopyt. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku

1994. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej

bilancie. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež

zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. Zvýšenie exportnej výkonnosti

slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými

investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch, pričom najdynamickejší rast

vývozu zaznamenal automobilový priemysel.

Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami

regulovaných cien, keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií)

a spotrebných daní. Ďalším domácim faktorom, ktorý ovplyvnil cenovú hladinu, bolo

zrýchľovanie dynamiky cien potravín. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne.

Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému

15

EKF KET

doláru. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká

miera nezamestnanosti, hoci mala klesajúcu tendenciu. Z hľadiska odvetvového

členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve, v

zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. Vývoj zamestnanosti

najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých, ktorí začali

podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť

mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti.

Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a

NATO, ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. Rok 2004 bol tiež

reformným rokom 1.januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma, v ktorej došlo k

zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických

osôb. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému, v

zdravotníctve, v súdnictve a v školstve.

Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením

rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. Jediný problém

predstavovala vysoká nezamestnanosť. K dynamickému a vyrovnanému rastu

ekonomiky prispel tak domáci, ako aj zahraničný dopyt. Zvýšenie domáceho dopytu

ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. Rast

súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy, taktiež k nemu prispela zmena

zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. Aj zahraničný dopyt mal

pomerne vysokú dynamiku, sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného

obchodu.

Vstup Slovenska do EÚ, realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve

priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi, vďaka ktorým bola

slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná.

Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým

vývojom reálnej ekonomiky, predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne

dynamického hospodárskeho rastu, znižujúcej sa miery inflácie, ako aj klesajúcej miery

nezamestnanosti. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií.

Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu, pričom

spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. Zhoršenie

obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. K prehĺbeniu deficitu prispelo

zhoršenie jeho zložiek, bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb

16

EKF KET

dividend priamym investorom) a bežných transferov. Pozitívny vývoj v rámci bežného

účtu zaznamenala bilancia služieb. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v

cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách.

Cenová úroveň, meraná indexom spotrebiteľský cien, sa síce v priebehu roka

2005 mierne zvyšovala, no v porovnaní s rokom 2004 klesla. Na znížení medziročného

tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru, zvyšujúca sa

konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ, nezmenená

výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. Jediným

sektorom, ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu, boli ceny potravín.

V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj, keď medziročný pokles

cien priemyselných tovarov bez energií a cienspracovaných potravín bol sprevádzaný

znižovaním dynamiky rastu cien služieb. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005

bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia.

Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. Na znižovaní počtu

nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily.

Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem, ktoré vytvorili výhodné

podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce, čím podporili vznik nových

pracovných miest a rast priemerných miezd.

Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia.

V roku 2005 sa ukázalo, že implementované reformy predstavovali dobrý krok.

Ekonomický rast bol vyvážený, došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti,

problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie.

Dynamický rast hospodárstva, vysoká investičná aktivita, zrýchlenie rastu cien

a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. Rok 2006 bol

rokom, v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády, ale k

dolaďovaniu uskutočnených reforiem.

V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. Silný ekonomický rast bol

spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ,

zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005), aktivitou

zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. Z hľadiska štruktúry bol

ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. K nárastu konečnej

spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. Vývoj konečnej spotreby

17

EKF KET

domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti, ako aj pokračujúcim

čerpaním úverových zdrojov.

Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil

rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej

ekonomiky. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami.

Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a

následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. Deficit bežného účtu platobnej

bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel

najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie

bežných transferov. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb.

Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala, na tento vývoj však nenadviazal

rok 2006. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých

základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín, ceny pohonných hmôt, trhových

služieb). Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. Na

trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku

2005. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. Pokles

nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov

v súkromnom sektore.

Dá sa povedať, že rok 2006, pre ktorý bol charakteristický na jednej strane

vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti, na druhej strane mierne zvýšenie

inflácie a bežného účtu platobnej bilancie.

1.3.6 Aktuálna makroekonomická prognóza MF SR v rokoch 2010 a 2011

V pravidelnej aktualizácii makroekonomickej prognózy MF SR zlepšilo odhad

reálneho rastu HDP na úroveň 3,2% a 3,8%, oproti februáru 2,8% a 3,3%. Hlavnými

príčinami súčasných zmien je zlepšenie očakávaní vo vývoji vonkajšieho prostredia

a pozitívne výsledky za prvý štvrťrok 2010 na Slovensku aj v eurozóne. V roku 2011 sa

očakáva aj oživenie na strane dopytu domácností. Negatívne riziká vyplývajú prevažne

z vývoja na finančných trhoch a z domáceho prostredia.

Pozitívne signály z reálnej ekonomiky boli narušené nárastom nervozity na

finančných trhoch kvôli zlej fiškálnej situácii v eurozóne. Spúšťačom problémov bolo

Grécko, ktorému trhy prakticky odmietli financovať obrovský deficit a dlh. V krátkom

18

EKF KET

čase sa pod tlak dostali aj iné krajiny eurozóny. Medzinárodné inštitúcie EK a MMF

opätovne pristúpili k miernemu zlepšeniu svojich prognóz na roky 2010 a 2011.

Prognóza rastu HDP sa v rokoch 2010 a 2011 oproti februárovým odhadom

zvýšila. Pod zmeny očakávaných rastov HDP sa podpísalo rýchlejšie oživenie

obchodných partnerov a nižšia inflácia. Rast investícií bude podporovaný veľkými

investičnými projektmi a oživením vonkajšieho prostredia. V roku 2010 by mal byť

rast HDP ťahaný predovšetkým tvorbou hrubého fixného kapitálu a zmenou stavu

zásob, čo bude znižovať vplyv zahraničného dopytu. V nasledujúcich rokoch by mali

všetky zložky prispieť k rastu HDP pozitívne.

Zverejnenie údajov za prvý kvartál potvrdilo, že trh práce zostáva naďalej

ovplyvnený krízou a jej vývoj reaguje na produkčnú stránku ekonomiky a oneskorením

niekoľkých kvartálov. Pokles zamestnanosti by sa mal v tomto roku ešte prehĺbiť .

Negatívny vývoj na trhu práce by sa mal v polovici tohto roka už začať otáčať. Rast

zamestnanosti by na ročnej báze mala ekonomiky SR zaznamenať v roku 2011, kde by

sa už mali prejaviť aj efekty oživenia dopytu našich najväčších obchodných partnerov.

19

EKF KET

Prognóza inflácie sa v roku 2010 znížila na 1,0%, čo odráža skutočný vývoj cien

v prvých štyroch mesiacoch roka 2010. Postupné obnovenie tempa rastu sa odhaduje

v druhej polovici roka 2010 a s oživením dopytu sa predpokladá opätovné zrýchlenie

rastu cien. Nepriaznivo môže na výšku inflácie pôsobiť aj tlak cien potravín vplyvom

nižšej úrody poľnohospodárskych plodín v dôsledku povodní z mája.

Medzi pozitívne riziká patrí skutočnosť, že oživenie globálnej ekonomiky môže

byť rýchlejšie, ako sa v súčasnosti očakáva. To podporí naštartovanie rastu investícií

a PZI, ktoré prispievajú k stabilnému ekonomickému rastu. Mierne znehodnotenie eura

smerom k rovnovážnej úrovni by malo podporiť cenovú konkurencieschopnosť

eurozóny. Negatívne riziká prognózy vyplývajú prevažne z vývoja na finančných trhoch

a domáceho prostredia. Neistota na finančných trhoch pramení zo situácie krajín

„PIGS“ (Portugalsko, Taliansko, Grécko, Španielsko), ktorých dlhy sú navzájom úzko

prepojené. Oživenie globálnej ekonomiky ťahajú hlavne rozvíjajúce sa krajiny, rastú

však príznaky prehriatia a bude nutné sprísniť makroekonomické politiky. V domácom

prostredí hrozí riziko hysteréznych efektov a rastu štrukturálnej nezamestnanosti.

Zvyšuje sa aj riziko z posunutia výstavby diaľnic pomocou PPP projektov v dôsledku

prebiehajúcich enviromentálnych sporov. ( IFP MF SR, 2010)

20

EKF KET

2 Konvergencia ekonomiky SR

Pod pojmom „konvergencia“ rozumieme približovanie hospodárskych štruktúr

jednotlivých krajín. Je to komplexný proces kedy sa vyrovnáva životná úroveň

jednotlivých krajín. Slovenská republika sa začala s konvergenciou zaoberať vtedy, keď

sa pripravovala na vstup do Európskej únie a neskôr pri prijatí spoločnej európskej

meny Euro.

Členstvo v EÚ prináša aj záväzky voči Európskemu spoločenstvu, pričom

dosahovanie konkrétnych zámerov a plnenie konkrétnych záväzkov strategického

charakteru deklaruje viacero záväzných dokumentov SR, predovšetkým -

Konvergenčný program, Stratégia prijatia eura (a jej konkretizácia), Lisabonská

stratégia pre Slovensko, Národný program reforiem v SR a v neposlednom rade i

všeobecné smernice Európskej komisie určujúce hospodársku politiku EÚ s

odporúčaniami pre jednotlivé krajiny (BEPGs). Všetky tieto záväzky a zámery sú

každoročne konkretizované z hľadiska cieľov, vplyvu a vývoja verejných financií v

rámci viacročných rozpočtov verejnej správy. Ich spoločným cieľom je podpora

rovnovážneho rastu ekonomiky, ktorá je v jednotlivých dokumentoch konkretizovaná

najmä z hľadiska nástrojov a vecnej a časovej postupnosti berúc do úvahy ich vzájomnú

podmienenosť. (Barančok,2006,5)

2.1 Nominálna konvergencia

Nominálna konvergencia je definovaná pomocou Maastrichtských kritérií. V

zmluve je stanovených 4 konvergenčných kritérií, bez ktorých členské štáty nemôžu

prijať spoločnú menu a úplne sa začleniť do Hospodárskej menovej únie. Kontrolu

vykonáva Európska centrálna banka a Európska Komisia. Slovenská republika musela

plniť tieto kritéria do roka 2007 a v roku 2009 prijať euro.

Tieto kritériá sa chápu ako približovanie číselných hodnôt inflácie a dlhodobých

úrokových sadzieb pristupujúcich krajín k hodnotám prevažujúcim v eurozóne,

stabilizácia ich výmenných kurzov voči euru počas dvojročného členstva v ERM II a

rešpektovanie fiškálnej disciplíny. (Šikulová,2006,60)

21

EKF KET

Maastrichtské kritériá:

1. Verejné financie: Kritériom pre hospodárenie verejných financií je podmienka,

v ktorej verejný deficit za posledný rok pred hodnotením nesmie presiahnuť 3 %

HDP a verejný dlh nesmie presiahnuť 60 % HDP

2. Inflačné kritérium: Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná

podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien, nesmie presiahnuť

priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o

viac ako 1,5 percentuálneho bodu

3. Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb: Priemerná dlhodobá úroková sadzba

za posledných 12 mesiacov nesmie presiahnuť priemer dlhodobých úrokových

sadzieb troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o

viac ako 2 percentuálne body

4. Stabilita výmenného kurzu: Dva roky pred hodnotením musí byť národná

mena zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto

obdobia nesmie krajina menu jednostranne devalvovať, mena nesmie vybočiť z

dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a

pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia

(JT-Bank)

TABUĽKA 3. Splnenie maastrichtských kritérií v SR

KritériumReferenčná

hodnotaMarec2008

Stavplnenia

Verejný deficit(% z HDP)

3,0 2,2

Verejný dlh(% z HDP)

60,0 29,4

Miera inflácie (%) 3,2 2,2

Stabilita dlhodobýchúrokových sadzieb(%)

6,5 4,5

Stabilita výmenného kurzu

Dva roky pred hodnotením musí byť národná mena zapojená do mechanizmu výmenných

kurzov (ERM II)

Členstvo v ERM II

od novembra 2005

22

http://www.jt-bank.sk/media/maastricht.pdf

EKF KET

Zdroj: Eurostat, MF SR, NBS

2.2 Reálna konvergencia

Reálna konvergencia je dobiehanie vyspelejších ekonomík menej vyspelými

ekonomikami. Je to dosiahnutie spoločnej hospodárskej úrovni. Pri reálnej konvergencii

nie sú stanovené žiadne konkrétne kritéria, ktoré sa majú splniť jednotlivými krajinami,

takže nie je nevyhnutnou podmienkou pre vstup do eurozóny. Laicky by sme „reálnu

konvergenciu” mohli chápať nasledovne: za jednotku práce by sme mali dostať rovnaké

množstvo tovarov a služieb vo všetkých členských krajinách, takže pri porovnateľných

cenách.

V určitom zmysle by sa za meradlo dosiahnutej reálnej konvergencie mohli

považovať aj kodanské kritériá zahŕňajúce štruktúrne a inštitucionálne charakteristiky

ekonomiky, ktoré boli prijaté Európskou radou v júni 1993 v Kodani a potvrdené o viac

ako dva roky neskôr v Madride. Ich splnenie bolo podmienkou vstupu do EÚ, ale je

dôležité i pre členstvo v eurozóne. Ide o:

politické kritériá − kandidátska krajina musí disponovať inštitucionálnou

stabilitou ako zárukou demokratického zriadenia a právneho štátu, dodržiavania

ľudských práv, ako aj rešpektovania a ochrany menšín;

ekonomické kritériá − tie zahŕňajú fungujúcu trhovú ekonomiku a schopnosť

odolávať konkurenčným tlakom v rozšírenej EÚ;

prevzatie acquis communautaire − kandidátske krajiny musia nielen

harmonizovať právny poriadok s EÚ, ale aj preukázať schopnosť jeho

implementácie v praxi a akceptovať ciele hospodárskej, menovej a politickej

únie.

(Šikulová,2006,40-41)

Za ukazovateľov reálnej konvergencie považujeme porovnateľnú výkonnosť ekonomík, porovnateľnú úroveň miezd, produktivity a cien.

23

EKF KET

2.3 Analýza konvergencie Slovenskej republiky 2006

2.3.1 Nominálna konvergencia

TABUĽKA 4. Plnenie Maastrichtských kritérií

aktuálna hodnota

(jún 2006)

referenčná

hodnota

stav plenia

(jún 2006)

Fiškálne

kritérium

verejný deficit

verejný dlh

2,9% HDP

34,5% HDP

3% HDP

60% HDP

ÁNO

Miera inflácie

(HICP)

3,7% 2,8% NIE

Dlhodobá úroková

miera

3,8% 5,9% ÁNO

Nominálny

výmenný kurz

účasť v ERM II od

28.11.2005

účasť v ERM II

dva roky

bez výrazných

napätí

nehodnotíme

(Zdroj: NBS,2006,4)

Z tabuľky vyplýva, že Slovensko v roku 2006 splnilo fiškálne kritérium, keďže

verejný deficit klesol pod referenčnou hodnotou 3%. Taktiež dokázal verejný dlh

dlhodobo držať pod referenčnou hodnotou. Na druhej strane miera inflácie prekročila

tých 2,8%, a to z dôvodu zvýšenia cien niektorých tovarov a služieb. Dlhodobá úroková

miera tiež splnila kritérium vďaka tomu, že hospodárska politiky bola dôveryhodná,

znížilo sa rizikové prémium a poklesli inflačné očakávania.

24

EKF KET

2.3.2 Reálna konvergencia

TABUĽKA 5. Aktuálne ukazovatele reálnej konvergencie a stavu ekonomiky (2005)

Ukazovatele reálnej konvergencie Porovnateľný ukazovateľ v EÚ-25

Podiel HDP SR a EÚ (v PKS) 55,3 % 100 %

Pomer cenových hladín v SR a EÚ 57,8 % 100 %

Reálny rast HDP v SR 6,1 % 1,6%

Otvorenosť ekonomiky

Vývoz 77,0 % HDP

Dovoz 81,5 % HDP

Bežný účet PB -8,6 % HDP -0,9 % HDP

Prílev PZI 4,1 % HDP

Trh práce a zamestnanosť

Miera zamestnanosti 57,7 % 63,8 %

Miera nezamestnanosti (VZPS) 16,2 % 8,7 %

Rast produktivity práce (ESA 95) 4,6 % 0,8 %

Rast ULC (ESA 95) 3,4 % 1,6 %

(Zdroj: NBS,2006,9)

Priemerný reálny rast HDP v roku 2005 bol 6,1 %. Rýchly ekonomický rast bol

daný predovšetkým rýchlym rastom investícii a domácej spotreby. Výkonnosť

ekonomiky SR meraná HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily (PKS) sa zvýšila na 55,3

%11 priemernej výkonnosti EÚ. Rast vývozu tovarov a služieb sa v porovnaní s

predchádzajúcim rokom zrýchlil, dovozy však v súvislosti s rozsiahlymi investíciami do

automobilového sektora rástli ešte rýchlejšie a deficit obchodnej bilancie vzrástol na 5,2

% HDP. Vplyvom výrazného nárastu deficitu bilancie výnosov v dôsledku výplaty

ziskov zahraničným akcionárom slovenských podnikov sa deficit bežného účtu

platobnej bilancie prepadol na 8,6 % HDP. Rast jednotkových nákladov práce12 sa v

roku 2005 spomalil, keď nominálne kompenzácie na zamestnanca vzrástli o 8,2 % a

reálna produktivita práce o 4,6 %. Vplyvom poklesu inflácie sa zrýchlil rast reálnych

miezd a rastúca zamestnanosť spomalila rast reálnej produktivity práce. Reálny rast

miezd predbehol reálny rast produktivity práce. Úroveň produktivity práce na

25

EKF KET

Slovensku v roku 2005 zodpovedala 62,3 % produktivity práce v EÚ. V roku 2005 bol

zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. Priemerná evidovaná miera

nezamestnanosti klesla zo 14,3 % na 11,6 % a miera nezamestnanosti vypočítaná na

základe výberového zisťovania pracovných síl klesla z 18,1 % na 16,2 %. Štrukturálna

zložka nezamestnanosti je naďalej vysoká. Počet dlhodobo nezamestnaných sa neznížil,

a tak podiel dlhodobej nezamestnanosti na celkovej nezamestnanosti sa zvýšil. Rastúci

počet zamestnaných sa prejavil v raste miery zamestnanosti, ktorá sa zvýšila na 57,7 %.

(NBS,2006,9)



TABUĽKA 6. Plnenie maastrichtských kritérií

aktuálna hodnota

(apríl 2007)

referenčná

hodnota

Fiškálne

kritérium

verejný deficit

verejný dlh

3,4% HDP

30,7% HDP

3% HDP

60% HDP

Miera inflácie

(HICP)

3,5% 3,0%

Dlhodobá

úroková miera

4,5% 6,4%

Nominálny

výmenný kurz


28.11.2005

účasť v ERM II

dva roky

bez výrazných

napätí

(Zdroj: NBS,2007,4)

Z údajov vyplýva, že Slovensku podarilo v roku 2007 plniť iba kritérium o

dlhodobej úrokovej miery. Deficit rozpočtu prekročil referenčnú hodnotu o 0,4%

percentá. Vysoká miera inflácie bola výsledkom rastu cien energií a potravín.

Začiatkom roka 2007 podarilo spomaliť rast inflácie, čo viedlo k tomu, že miera inflácie

26

EKF KET

bola nižšia než referenčná hodnota. V apríli ešte stále bola priemerná mesačná inflácia

vyššia, než hranica, čo znamená, že v apríli nespĺňalo Slovensko kritérium.



Ukazovatele reálnej konvergencie Porovnateľný ukazovateľ v EÚ-

25

Podiel HDP SR a EÚ (v

PKS)

60,2 % 100 %

Pomer cenových hladín

v SR a EÚ

59,3% 100 %



Vývoz 85,7 % HDP

Dovoz 90,3 % HDP


Prílev PZI 7,6 % HDP


Miera zamestnanosti 59,4% 64,7 %

Miera nezamestnanosti

(VZPS)

13,3 % 7,9 %

Rast produktivity práce

(ESA 95)

5,9 % 1,3 %

Rast ULC (ESA 95) 1,7 % 1,5 %

(Zdroj: NBS,2007,8)

Posilnenie slovenskej koruny viedlo k priblíženiu cenovej hladiny na Slovensku

k cenovej hladine v EÚ. Slovenská republika investovala do automobilového sektora,

27

EKF KET

zrýchlila sa dynamika vývozu. Rast vývozu bol predbehnutý rastom dovozu a rast

obidvoch predbehol rast HDP, čo znamená, že otvorenosť SR sa zvýšila.

Dynamika nákladov práce sa výrazne spomalila, keď nominálne kompenzácie na

zamestnanca stúpil o 7,6% a rast reálnej produktivity práce akceleroval na 5,9%. Rast

priemernej reálnej mzdy bol nižší ako rast produktivity. Miera nezamestnanosti klesala

z 16,2% na 13,3%. Počet dlhodobo nezamestnaných sa mierne znížil, podiel dlhodobej

nezamestnanosti na celkovej nezamestnanosti sa však zvýšil na takmer 74%.

(NBS,2007,9)



Komisia potvrdila, že Slovenská republika udržala dlhodobo vysoký stupeň

hospodárskej konvergencie a je pripravená na prijatie eura, čomu má dôjsť 1. januára

2009.


aktuálna hodnota

(marec 2008)

referenčná

hodnota

stav plnenia

(marec 2008)

Fiškálne

kritérium

verejný deficit

verejný dlh

2,2% HDP

29,4% HDP

3% HDP

60% HDP

ÁNO

Miera inflácie

(HICP)

2,2% 3,2% ÁNO

Dlhodobá

úroková miera

4,5% 6,5% ÁNO

Nominálny

výmenný kurz


28.11.2005

účasť v ERM II

dva roky

bez výrazných

napätí

ÁNO

(Zdroj: NBS, 2008, 4)

28

EKF KET

Na základe tabuľky vieme konštatovať, že Slovensko úspešne plnilo všetky

kritéria stanovené v Maastrichtskej zmluve. Rast miery inflácie spomalilo, a tak sa

podarilo neprekročiť referenčnú hodnotu. V decembri miera inflácie dosiahol úroveň

1,9%, čo je historicky najnižšia úroveň. Potom sa inflácia zvyšovala kvôli zvyšovaniu

cien potravín a energií, ale ani tak neprekročil „magickú hranicu”. Kurz slovenskej

koruny nadobúdal najvyššie hodnoty v histórií. Hodnota koruny sa pohybovala na

úrovni 9% nad centrálnou paritou. Za konverzný kurz bola vyhlásená: 1 euro = 30,1260

SK.



Ukazovatele reálnej konvergencie Porovnateľný ukazovateľ v EÚ-

25


Pomer cenových hladín v SR a

EÚ

63,0% 100 %



Vývoz 86,4 % HDP

Dovoz 86,8 % HDP


Prílev PZI 3,5 % HDP 2,6% HDP




Rast produktivity práce (ESA 95) 8,1 % 1,3 %

Rast ULC (ESA 95) 0,2 % 1,7 %

(Zdroj: NBS, 2008,13)

29

EKF KET

Výkonnosť ekonomiky SR meraná ukazovateľom HDP na obyvateľa v parite

kúpnej sily sa zvýšila na 68,7% priemernej výkonnosti EÚ. Prehĺbil sa náskok rastu

vývozu nad dovozom, čo sa prejavilo v nižšom deficite obchodnej bilancie (1,2% HDP).

Deficit bežného účtu platobnej bilancie klesol na 5,3% HDP. Priemerná reálna mzda

rástla o polovicu pomalším tempom. Úroveň produktivity práce na Slovensku dosiahla

76,7% úrovne produktivity práce v EÚ. Miera nezamestnanosti vypočítaná na základe

výberového zisťovania pracovných síl klesla na 11,0%. Miera zamestnanosti prekročila

60%. (NBS, 2008, 12-13)


2.6.1. Nominálna konvergencia


Marec 2008 December 2008 Apríl 2009

Fiškálne kritérium verejný deficit

verejný dlh

Stav plnenia

2,2% HDP

29,4% HDP

ÁNO

1,9% HDP

29,4% HDP

ÁNO

2,2% HDP

27,6% HDP

ÁNO

Miera inflácie (HICP)

Stav plnenia

2,2%

ÁNO

3,9%

ÁNO

3,5%

NIE

Dlhodobá úroková miera

Stav plnenia

4,5%

ÁNO

4,7%

ÁNO

4,8%

ÁNO

(Zdroj: NBS, 2009,5)

V marci 2008 podarilo splniť všetky kritéria. V decembri taktiež Slovensko

úspešne uzavrel dané obdobie. O necelý rok po marci deficit rozpočtu bol ďaleko pod

„magickou hranicou“ 3% HDP, čo znamená, že Slovensko plnilo kritérium s rezervou.

Z tabuľky vidieť, že v roku 2009 sa nepodarilo splniť kritérium o cenovej stability, čiže

mieru inflácie. V dôsledku hospodárskej krízy referenčná hodnota miery inflácie bola

30

EKF KET

nižšia, než hodnota dosiahnutá Slovenskou republikou. To znamená nesplnenie kritéria.

Referenčná hodnota dlhodobej úrokovej miery bola 6,4%, z čoho vyplýva, že sme

skončili so značnou rezervou.

GRAF 4.

(Na základe údajov z tabuliek - vlastný)



Ukazovatele reálnej konvergencie SR Porovnateľný ukazovateľ v EÚ-

27


Pomer cenových hladín v SR a

EÚ

69,5% 100 %



Vývoz 82,2 % HDP

Dovoz 84,6% HDP


Prílev PZI 3,7 % HDP 1,4% HDP

31

EKF KET




Rast produktivity práce (ESA 95) 3,5 % 0,0, %

Rast ULC (ESA 95) 5,3 % 3,4%

(Zdroj: NBS, 2008,11)

Výkonnosť ekonomiky SR meraná ukazovateľom HDP na obyvateľa v parite

kúpnej sily (PKS) sa zvýšila na 71,8% priemernej výkonnosti EÚ. Inflačný diferenciál

medzi Slovenskom a priemerom EÚ bol veľmi nízky. Zahraničný obchod predstavuje

hlavný kanál, ktorým sa globálna hospodárska kríza preniesla na Slovensko. Hodnota

celkového vývozu tovarov a služieb v bežných cenách za rok 2008 sa síce medziročne

zvýšila, koncom roka sa však výrazne prepadla. Deficit bežného účtu platobnej bilancie

stúpol na 6,5% HDP. Rast dovozu ako aj vývozu zaostal za rastom HDP v bežných

cenách. Celková zamestnanosť sa zvýšila na 62,3% a nezamestnanosť sa znížila na

9,6%. Úroveň produktivity práce na Slovensku dosiahla 77,5% úrovne produktivity

práce v EÚ. (NBS,2009,10-11)

GRAF 5.

(Na základe údajov z tabuliek - vlastný)

32

EKF KET

3 Záver

V tejto práci sme sa zaoberali jednotlivými etapami vývoja hospodárskej politiky

na Slovensku. Pokúsili sme sa stručne charakterizovať makroekonomických

ukazovateľov a priblížiť výkonnosť ekonomiky. Snažili sme sa stručne opísať jednotlivé

etapy vývoja hospodárskej politiky od roku 1990.

V ďalšej časti našej práce sme sa zaoberali nominálnou a reálnou konvergenciou

ekonomiky. Snažili sme sa vysvetliť Vám rozdiely medzi nimi a priblížiť Vám

jednotlivé konvergencie pomocou analýz od roku 2006 po rok 2009.

33

EKF KET

Zoznam použitej literatúry

[1] MARCINČIN, Anton – BEBLAVÝ, Miroslav: Hospodárska politika na

Slovensku 1990-1999. Bratislava: Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu,

2000. 374s. ISBN 80-968147-1-0

[1] MARCINČIN, Anton: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. Bratislava:

Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, 2002. 348s. ISBN 80-968155-8-X

[2] ŠIKULOVÁ, Ivana: Konvergencia v procese Európskej menovej integrácie.

Bratislava: REPRO-PRINT, 2006. 153s. ISBN 80-7144-155-4

[3] BARANČOK, Milan: Konvergencia ekonomiky SR k vyspelým ekonomikám.

[Online] [Dátum: august 2006]

http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/Publikacie/Makro/EA12_KONVERGE

NCIA.pdf

[4] IFP MF SR: Komentár 2010/5. [Online]

http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.as

px?categoryId=7598&documentId=4218 (12.10.2010)

[5] Odbor výskumu NBS: Analýza konvergencie Slovenkej ekonomiky. [Online]

[Dátum: júl 2006] http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/06_kol4.pdf

[6] Odbor výskumu NBS: Analýza konvergencie Slovenskej ekonomiky. [Online]

[Dátum: jún 2007] http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/07_kol1.pdf


[Dátum: júl 2008] http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/08_kol4.pdf


[Dátum: február 2009] http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/PP2-

2009_Analyza_konvergencie_2009_final.pdf

[9] JT-Bank: Maastrichtské kritériá. [Online]


34


http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/PP2-2009_Analyza_konvergencie_2009_final.pdf

http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/PP2-2009_Analyza_konvergencie_2009_final.pdf

http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/08_kol4.pdf



http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7598&documentId=4218

http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7598&documentId=4218

http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/Publikacie/Makro/EA12_KONVERGENCIA.pdf

http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/Publikacie/Makro/EA12_KONVERGENCIA.pdf