8. študentská vedecká konferencia

496

Etika politiky ako téma volebného diskurzu slovenských parlamentných volieb 2012

Lenka ČUCHTOVÁ

Do procesu rozhodovania voličov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej

republiky vstupuje niekoľko faktorov, medzi inými aj téma volebného diskurzu.

V posledných parlamentných voľbách (2012) nadobudol volebný diskurz špecifický

význam. Objektom záujmu verejnosti a spoločenských i odborných diskusií sa stali

témy politickej zodpovednosti a dôvery. Sklamanie voličov z pádu vlády a nedodržania

morálneho záväzku zvolenými reprezentantmi vyvolali viaceré politické kauzy,

predovšetkým zverejnenie spisu prinášajúceho odhalenia zo zneužívania postavania a

korupcie verejných predstaviteľov. Téma uplatnenia etických noriem pri výkone

politickej činnosti ovládla celý predvolebný diskurz a to aj napriek tomu, že sa neocitla

na prvých priečkach spoločnosťou pociťovaných problémov. Volebný diskurz bol

nastolený umelo, s prekvapujúcim úspechom.

Sledovanie a ovplyvňovanie volebného diskurzu je jedným z dôležitých

nástrojov politického marketingu, ktorý pri volebnom súperení využívajú politické

strany. Politické subjekty dokážu existujúci spoločenský diskurz zužitkovať tak, aby

maximalizovali svoj zisk alebo sa pokúšajú volebný diskurz ovplyvniť, či dokonca

nastoliť. Volebná kampaň pre parlamentné voľby 2012 vniesla do volebného diskurzu

tému politickej zodpovednosti a otázky morálnosti správania verejných predstaviteľov.

Téma „etiky v politike“ sa stala výhodnou pre niektorých aktérov volebnej súťaže,

iným priniesla konkurenčnú nevýhodu vo volebnom súperení. Autorka príspevku si

kladie za cieľ zodpovedať základné otázky súvisiace s témou volebného diskurzu. Za

také považuje otázky dôležitosti volebného diskurzu pre voličov a aktérov volebnej

súťaže a schopnosť politických strán využiť volebný diskurz vo svoj prospech.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú aktérom volebnej súťaže, ktoré témy sú

pre voličov dôležité a ktoré naopak nie. V prípade kauzy Gorila nešlo o verejnú

požiadavku voličov na zodpovedné správanie sa v politike. Tematika politickej

korupcie, zneužívania moci, okrádania štátu a nezodpovednosti volených

predstaviteľov vyústila do krízy dôvery, ktorá sa prejavila v prijatí tejto témy za súčasť

verejných diskusií. Téma „etiky v politike“ je v politickej súťaži prítomná neustále,

väčšinou však nie je natoľko dôležitá, ako témy sociálneho zabezpečenia, či životnej

úrovne, ktoré sa voličov priamo dotýkajú. Príspevok sa zaoberá skúmaním vplyvu

volebného diskurzu na podobu volebnej kampane, porovnaním dôležitosti tém pre

voličov a pre kandidujúce politické subjekty a možným vplyvom nastoleného diskurzu

na výsledok volieb. Objektom záujmu je odraz spoločenskej reality vo verejnej mienke

pred parlamentnými voľbami, miesto volebného diskurzu v posolstve volebnej

kampane a volebných programoch politických strán a dopad na výsledok volieb.

Sekcia politológie

497

Volebný diskurz

Slovné spojenie volebný diskurz našlo svoje miesto v terminológii politického

marketingu. V slovenských podmienkach sa udomácnilo, napriek jeho vágnosti

a rozdielnej interpretácii. Absentuje jednotná definícia tohto slovného spojenia, je však

možné odvodiť význam volebného diskurzu prepojením interpretácií významu pojmu

diskurz a jeho aplikácie na podmienky volebného marketingu. Diskurz má svoj pôvod

v latinskom slove dis-currere = pobehovať sem a tam, rozoberať v reči a francúzskom

slove discours = rozprava, prednáška.1 V bežnej reči sa používa v zmysle rozpravy,

rozhovoru, diskusií, ale aj v širšom ponímaní, ako príhovor, prejav, kázeň.2 Často sa

ním označuje výklad k určitej téme vo forme dialógu niekoľkých hovoriacich alebo

monológu, tiež výsledok komunikačnej aktivity ako takej. V spoločenských vedách je

chápaný ako pozadie každého rozhovoru, ktorý sa pohybuje v ním vytvorenom

priestore (najčastejšie verejný diskurz, morálny diskurz).3

Politickým diskurzom, ako objektom lingvistického výskumu, sa zaoberá Irina

Dulebová. Hľadá spoločné styčné body v definícii politického diskurzu a prichádza

k záveru, že všeobecne platná definícia politického diskurzu v jazykovede zatiaľ

neexistuje. Je však možné ho vnímať „ako verbálnu komunikáciu v určitom sociálnom

a psychologickom kontexte, v ktorej sa autorovi a recipientovi prideľujú určité sociálne

roly v súlade s ich účasťou na politickom živote, ktorý je predmetom komunikácie".4

Cieľom komunikačného konania je v politickom diskurze podľa Dulebovej potreba

ovplyvniť intelektuálnu, vôľovú a emočnú sféru adresáta. Politický diskurz je

vyjadrením celého komplexu vzťahov medzi človekom a spoločnosťou zameraný

funkčne na formovanie obrazu vnímania sveta politiky u recipienta.5

Zámerom autorky príspevku nie je venovať sa zvoleným jazykovým

prostriedkom a stratégiám, ale obsahu volebného diskurzu a jeho vplyvu na volebné

víťazstvo. Volebný diskurz je ponímaný ako súčasť širšieho politického diskurzu

a možno ho z pohľadu spoločenských vied považovať za pozadie verejných diskusií,

debát, záujmu médií a politických subjektov v období oficiálnej alebo neoficiálnej

volebnej kampane. Súčasťou volebného diskurzu je aj atmosféra v spoločnosti, teda aj

to, čo nebolo vypovedané, napísané, zaznamenané. V kontexte skúmaných oblastí –

politických programov – bude volebný diskurz použitý ako dominantná téma,

zastrešujúca čiastkové témy volebnej súťaže. Volebný diskurz, podobne ako politický

diskurz, ktorý opisuje Dulebová, odzrkadľuje zápas o moc, a to je určujúci moment pre

výber komunikačného konania, ktorého cieľom je vždy potreba ovplyvniť

intelektuálnu, vôľovú a emočnú sféru adresáta. Preto je aj významnou súčasťou

1 ŠALING, S., IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z.: Slovník cudzích slov.

Prešov: SAMO, 2005, s. 187. 2 Porov. FINDRA, J.: Slovo diskurz a výrazová variabilita. In Verená správa: časopis

vlády pre štátnu správu a samosprávu. 2006, roč. 61, č. 24, s. 19. 3 Porov. MATONOHA, J.: Literarněvědny text jako diskurz, velke vypravěni a vykon

moci? In Česká literatura. 2005, roč. 51, č. 5, s. 582. 4 DULEBOVÁ, I.: Politický diskurz ako objekt lingvistického výskumu. In Jazyk a

kultúra. 2012, roč. 3, č. 9. 5 Porov. DULEBOVÁ, I.: Politický diskurz ako objekt lingvistického výskumu. In Jazyk

a kultúra.

8. študentská vedecká konferencia

498

politickej kultúry a vypovedá o prianiach, želaniach a postojoch verejnosti. Spája

udalosti zo života občanov a politikov, rozhovory o politike, mediálne správy

a politickú prezentáciu v médiách, ale aj kultúrne a historické zvyklosti vedenia

predvolebnej súťaže.6

Politické subjekty manipulujú s existujúcim spoločenským diskurzom, tak aby

maximalizovali svoj zisk alebo sa pokúšajú volebný diskurz ovplyvniť, či dokonca

nastoliť. Schopnosť politických strán prispôsobiť volebnú ponuku dopytu voličov

a umenie odhadnúť prevládajúce nálady v spoločnosti sa odráža vo volebnom

výsledku. Jedným z nástrojov politického marketingu, využívaným v rámci volebnej

stratégie je vnášanie tém do volebného diskurzu. Otto Eibl pri skúmaní politického

priestoru a tém v Českej republike konštatuje, že témy predstavujú pre nedostatočne

informovaných voličov orientačné body pre následné úvahy o zmysluplnosti voľby

konkrétnej strany.7 Volebný diskurzu je zvyčajne vnímaný ako krátkodobý faktor,

ktorý môže byť rozhodujúci najmä v čase krátko pred hlasovaním. Ak sa politickým

súperom vo voľbách nepodarí vystihnúť vhodnú príležitosť, môže téma upadnúť do

zabudnutia. Túto skutočnosť bolo možné pozorovať aj v predvolebnej kampani od

januára do marca 2012, kedy záujem voličov o témy volebného diskurzu postupne

klesal.

Etika politiky ako téma volebného diskurzu je súhrnným označením pre viacero

čiastkových tém, ktorých spoločným znakom je porušenie morálnych noriem

uplatňovaných v zodpovednej politike a odsúdenie politicky nemorálneho konania.

Súčasťou volebného diskurzu sa stali témy korupcie, úplatkárstva, okrádania štátu

a občanov, nezodpovedného nakladania s verejnými zdrojmi, klientelizmu, zneužitia

právomocí verejného činiteľa a pod. Požiadavka občanov po čistote verejného života

znamená požiadavku po dodržiavaní všeobecne uznávaných noriem a ich aplikáciu

v politickej činnosti. Odcudzenie hodnôt akými sú čestnosť, spravodlivosť,

presadzovanie verejného dobra, slušnosť, zodpovednosť a porušenie morálnych noriem

vzťahujúcich sa k politike ako povolaniu sa prejavilo v prenesení požiadavky na

uplatnenie etických zásad pri výkone politickej moci do volebného diskurzu. Morálna

kvalita politiky sa nehodnotí podľa individuálnej morálky politikov, tvrdí Bernhard

Sutor. Tá je síce žiaduca, ale nie rozhodujúca. Morálna kvalita politiky závisí na tom,

či sa jej darí používať prostriedky spoločenského systému inštitúcií rozumným

spôsobom v prospech spoločnosti.8 V kontexte konfrontácie politiky a morálky sa

objavujú aj úvahy v tom zmysle, že mravnosť v politike udržíme tým, že budeme trvať

na určitých osobných predpokladoch toho, kto sa o moc uchádza. Neoddeliteľnou

súčasťou etiky politiky je aj ochota preberať zodpovednosť za výsledky svojho konania

resp. nekonania.9 Mnohí politici sa v predvolebnom súperení zapotili práve pri

obhajobe svojich motívov konania a dokazovaní svojej nezodpovednosti za konkrétne

6 Porov. DULEBOVÁ, I.: Politický diskurz ako objekt lingvistického výskumu. In Jazyk

a kultúra. 7 Porov. EIBL, O.: Politický prostor a témata v České republice v letech 2006-2008.

Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury, 2011, s. 15. 8 Porov. SUTOR, B. Politická etika. Praha: Oikoymenh, 1996, s. 75.

9 Porov. KATUNINEC, M., ZÁLEŠÁK, T., MARTINKOVIČ, M. (ed.): Etika a politika.

Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2007, s. 16.

Sekcia politológie

499

udalosti. Volebný diskurz bol teda obohatený aj o prijímanie opatrení a vyvodzovanie

zodpovednosti, ktoré však po voľbách ostalo len v rovine budúcich zámerov. V prípade

parlamentných volieb v roku 2012 sa tak pozornosť sústredila na dlhodobo

zanedbávanú otázku morálnej zodpovednosti politikov.

Predčasné voľby

Na tému volebného diskurzu malo vplyv viacero faktorov, predovšetkým

vnútropolitický vývoj a zahraničnopolitické dianie. Stručné priblíženie domácich

udalostí vedúcich k predčasným voľbám pomôže zohľadniť dopad na podobu volebnej

kampane.

Vláda Ivety Radičovej zložená zo zástupcov štyroch stredopravých strán

(SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-HÍD) padla po 15 mesiacoch svojho pôsobenia 11.

októbra 2011. Osudným sa jej stalo spojené hlasovanie o navýšení dočasného eurovalu

a dôvere vlády. Proti rozšíreniu eurovalu sa postavila koaličná strana SaS, ktorá

nepodporila hlasovanie a tým prispela k pádu vlády. Koalícia, opierajúca sa o podporu

79 poslancov bola verejnosťou vnímaná ako značne nestabilná. Na pociťovanú

nestabilitu mali vplyv viaceré udalosti/kauzy a nepopulárne opatrenia pravicovej

vlády.10

13. októbra schválila vláda ústavný zákon o skrátení volebného obdobia

NRSR. Prezident vládu odvolal a následne vymenoval vládu v novom zložení. Zároveň

stanovil termín predčasných volieb na 10. marec 2012. Politickým stranám ostalo na

prípravu volebnej kampane päť mesiacov. Do 11.12.2011 mali strany možnosť

zaregistrovať sa do predčasných parlamentných volieb. Za dva mesiace stihli vzniknúť

dve nové politické strany - Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (vznik 11.11.2011)

a strana 99% - občiansky hlas (6.12.2011). Príležitosť vstúpiť do volieb pod novým

názvom využilo sedem politických subjektov. Počas októbra až decembra 2011

zmenilo svoj názov až 5 strán. Snaha politických subjektov zúčastniť sa volieb pod

novým názvom bola dôsledkom úsilia nových politických strán vyhnúť sa procesu

registrácie strany na Ministerstve vnútra SR z hľadiska krátkeho časového horizontu na

registráciu do parlamentných volieb.

10

Napríklad: voľba generálneho prokurátora, odvodová reforma, hlasovanie o zmene

zákona o občianstve, korupčné kauzy Osrblie a Hayekovci, prenájom budovy pre daňový úrad

v Košiciach, platinové sitká a pod.

8. študentská vedecká konferencia

500

Tabuľka 1: Prehľad politických strán registrovaných v období október –

december 2011

Dátum vzniku Pôvodný názov Dátum zmeny

názvu

Nový názov

27.10.2009 AZEN – Aliancia za

Európu národov

9.12.2011 Zelení

14.05.2001 Aliancia nového občana 6.12.2011 Strana Slobodné

slovo – Nory

Mojsejovej

01.07.2005 Slovenská národná koalícia

– Slovenská vzájomnosť

28.10.2011 Obyčajní ľudia

22.09.2009 Občianski kandidáti 05.12.2011 Strana + 1 hlas

13.01.2004 Slobodné fórum 06.12.2011 Robíme to pre deti –

SF

Zdroj údajov: Register strán.

Krátko po páde vlády boli očakávanými témami volebného diskurzu eurozóna

a podpora zadlžených krajín EÚ, popri klasických sociálnych otázkach. Tento

predpoklad sa vďaka odhaleniu korupčných káuz v spise Gorila nenaplnil. Dokument

označený ako „Gorila“ sa objavil na internete v novembri 2011 (mesiac po páde

vlády)11

. K jeho zverejneniu sa nik neprihlásil. Pôvod dokumentu, ktorý pripomína spis

SIS zachytávajúci silné korupčné správanie v politike, možno hľadať už v roku 2006.

Obsah spisu tvoria prepisy rozhovorov poukazujúce na vplyv finančných skupín na

vrcholných predstaviteľov štátu. Kauza Gorila upriamila pozornosť Slovákov na

privatizáciu podnikov, kupovanie poslancov aj financovanie politických strán. Záujem

verejnosti a médií o kauzu Gorila vzrástol v decembri 2011. Po relatívne pokojnom

období počas Vianočných sviatkov sa nespokojnosť verejnosti prejavila v oveľa

väčšom rozsahu v januári 2012. Kauza pomohla prezentovať politiku ako špinavú hru.

Prvé protesty proti Gorile, ako symbolu zneužitia politickej moci, začali koncom

januára 2012 v Bratislave, pokračovali celý február, až po marcové parlamentné voľby.

Vyjadrenie občianskej nespokojnosti a požiadavka vyvodenia zodpovednosti za

prehrešky súvisiace s Gorilou ovládli takmer celé obdobie príprav na voľby a volebnú

kampaň. Tesne pred začatím oficiálnej volebnej kampane sa objavila kauza Sasanka,

diskreditujúca šéfa SaS – Richarda Sulíka. Koncu oficiálnej kampane potom

dominovala téma falošných podpisov pre stranu 99%. Spoločenská atmosféra

ovplyvnená volebnou kampaňou sa dala charakterizovať znechutením

a dezorientáciou. Uvedené udalosti, korupčné kauzy a prevládajúce nálady verejnosti

dotvárali volebný diskurz. Pokusy o nastolenie inej témy v rámci volebného diskurzu

boli silou dominantnej „krízy dôvery“ potlačené do úzadia.

11

Už v novembri 2010 začalo trestné stíhanie v prípade Gorila vo veci zneužívania

právomoci verejného činiteľa. Vojenská prokuratúra stíhanie v kauza Gorila zastavila v auguste

2011. Pozri - Kauza Gorila: Trnka chcel zastaviť vyšetrovanie.

Sekcia politológie

501

Témy dôležité pre verejnosť

Poznanie stavu spoločnosti je výsledkom analýzy volebného trhu, vďaka ktorej

dokážu politické strany stanoviť volebnú stratégiu opierajúcu sa o zistenia

sociologických prieskumov. Témou volebného diskurzu sú zvyčajne najpálčivejšie

problémy dominujúce v danom období v spoločnosti. Kľúčovou témou volebného

diskurzu sa po rozšírení informácie o korupčných kauzách stala všeobecná kríza

dôvery v politikov, ktorá je v príspevku pomenovaná súhrnným označením „etika

politiky“.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú politickým subjektom, ktoré témy sú pre

voličov dôležité a ktoré naopak nie. Dana Vokounová vyzdvihuje význam prieskumov

verejnej mienky v politickom marketingu. Tvrdí, že úspech politických strán nemusí

závisieť od toho, „koľko a akých zdrojov majú k dispozícii, ale skôr od toho, koľko

a akých informácií majú k dispozícii“.12

Pri skúmaní postojov verejnosti, ktoré

spoluutvárajú volebný diskurz, je možné sa oprieť o výskum názorov verejnosti na

aktuálne spoločenské a politické otázky, ktorý uskutočnil v dňoch 9. 1. 2012 – 16. 1.

2012 Inštitút pre verejné otázky v Bratislave (IVO). Vďaka výskumu IVO, možno

poznať názory populácie na vývoj spoločnosti. Ešte v marci 2010 si 45% obyvateľov

SR myslelo, že slovenská spoločnosť sa uberá správnym smerom. V decembri 2011 sa

podiel spokojných obyvateľov znížil na 21% a nespokojných tvorilo 74% občanov. Ku

koncu roka 2011 tak prevládal v spoločnosti pesimistický pohľad do budúcnosti.

Medzi najpálčivejšie spoločenské problémy v januári 2012 patrili: nezamestnanosť

(62%), životná úroveň a sociálne istoty (62%), s väčším odstupom zdravotníctvo

(32%). Problém korupcie, klientelizmu a netransparentnosti, ktorý sa stal predmetom

volebného diskurzu, považovalo za dôležitý 27% obyvateľov. Približne rovnakú

závažnosť (25%) dosiahla ekonomická politika v kontexte globálnej ekonomickej

krízy.13

Pri porovnaní s februárom 2010 bol problém korupcie, klientelizmu

a netransparentnosti pociťovaný občanmi oveľa naliehavejšie (35%), napriek tomu sa

nestal témou volebného diskurzu júnových parlamentných volieb.

Ak by politické subjekt nasledovali nálady spoločnosti, predmetom volebného

diskurzu by mali byť otázky sociálneho zabezpečenia a životnej úrovne. V najväčšej

miere sa aktuálnym potrebám verejnosti priblížila volebná kampaň strany SMER-SD

s volebným posolstvom „Ľudia si zaslúžia istoty“, strany SDKÚ-DS a KDH stavili na

problém nezamestnanosti v prepojení na sociálne istoty.14

Otázky sociálneho

zabezpečenia sa stali predmetom volebného posolstva väčšiny kandidujúcich

politických strán. Možno teda konštatovať, že sa volebná kampaň zamerala na

najpálčivejšie spoločenské problémy. To sú témy, ktoré sa pokúsili vniesť do volebnej

kampane jednotlivé politické strany, pričom reflektovali názory obyvateľov štátu.

Volebný diskurz sa však napriek týmto volebným posolstvám vyvinul iným smerom.

12

VOKOUNOVÁ, D.: Marketingový prieskum ako dôležitý zdroj informácií. In

Marketing v politike. Zborník z vedeckého seminára. Bratislava: Ekonomická univerzita

v Bratislave, 2003, s. 54. 13

Pozri BÚTOROVÁ, Z., GYÁRFÁŠOVÁ, O.: Slovensko pred parlamentnými voľbami

2012. Prezentácie výsledkov. In www.ivo.sk [online], s. 4. 14

Volebné posolstvá: strana SDKÚ-DS „Viac práce pre Slovensko“, KDH „Začína to

prácou“.

8. študentská vedecká konferencia

502

Štýl politiky a zneužívanie moci boli súčasťou kľúčových tém volebnej agendy

politických strán už v parlamentných voľbách 2006. Medzi štyri zásadné spory patrili:

„osud reforiem a princípy fungovania štátu a ekonomiky, postavenie a práva

národnostných menšín, kultúrno-civilizačná agenda, štýl politiky a problémy

zneužívania moci“.15

V roku 2010 dominovali sociálne otázky vyplývajúce z potreby

zvýšenia životnej úrovne, volebné kampane ponúkali zmenu, cestu, lepší život (SDKÚ-

DS, KDH, SaS) a istotu v ťažkých časoch (SMER-SD). Podľa údajov analýzy MEMO

98 boli z pohľadu kampane pre parlamentné voľby 2012 najzásadnejšie kauzy a

škandály, ktoré proti sebe použili politické strany za účelom diskreditácie protivníkov.

Tento spôsob kampane bol dominujúci a do značnej miery zmenil charakter volebnej

prezentácie kandidujúcich subjektov – do úzadia zatlačil klasickú časť kampane, v

ktorej strany a kandidáti hovoria o svojich programoch a plánovaných aktivitách.16

Oľga Gyárfášová v súvislosti s analýzou účinku volebnej kampane uvádza, že heslá

„práca a istoty“ ako nedostatková komodita súčasnej doby, sa efektívne prihovárali

veľkej časti voličov. Tieto priority síce kopírovali rebríček najnaliehavejších

problémov elektorátu, ale kľúčové politiky neboli predstavované ako rôzne

alternatívy/modelové cesty ľavice a pravice k riešeniu problémov.17

Umelé navodenie

volebného diskurzu odzrkadľovalo snahu kandidujúceho subjektu, už v období pred

voľbami, na danú tému sústrediť pozornosť verejnosti a ťažiť z jej záujmu

v nasledujúcej volebnej kampani. Téma etiky v politike nie je nová, v parlamentných

voľbách 2012 sa stala naliehavou vďaka účinne využitým marketingovým nástrojom,

vhodnému načasovaniu a neustálej podpore témy politikmi, médiami a verejnosťou.

Na základe vyššie uvedených prieskumov je zjavné, že téma politickej korupcie

nebola prioritnou oblasťou záujmu verejnosti. Aktéri volebnej súťaže sa síce pokúšali

pretlačiť do popredia spoločenského záujmu vlastné témy, ktoré sa približovali

spoločenskému dopytu, avšak tieto témy ostali v pozadí volebnej kampane a nemali

dostatok sily stať sa dominantnými. Zaujímavé zistenia, v súvislosti s charakterom

volebnej kampane a volebným výsledkom, prináša výskum IVO, keď hodnotí

schopnosť politických strán dosahovať spoločenské ciele. Desať z 13 spoločenských

cieľov je podľa názorov obyvateľov schopná naplniť iba strana SMER-SD. V troch

oblastiach, ktoré nedokáže svojou činnosťou naplniť žiadna strana (Rómovia,

súdnictvo, korupcia) je strana SMER uvádzaná ako druhá voľba. Ani v prípade prvej,

ani druhej voľby sa tu iná strana ako SMER-SD neobjavuje.18

Je preto možné

konštatovať, že občania vnímajú stranu SMER-SD ako jedinú schopnú a kompetentnú

na riešenie ich problémov a dosahovanie spoločných cieľov. Obmedziť korupciu

a rozkrádanie, ktoré sa stali témou volebného diskurzu, nemôže podľa občanom v prvej

15

BÚTOROVÁ, Z., GYÁRFÁŠOVÁ, O.: Trendy vo verejnej mienke a volebnom

správaní. In Slovenské voľby ˮ06. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2006. ISBN 80-

88935-90-3, s. 119. 16

Porov. MEMO 98: Prezentácia politických predstaviteľov a subjektov pred voľbami

do NR SR (20. 2. – 4. 3. 2012). In www.memo98.sk [online]. 17

Porov. GYÁRFÁŠOVÁ, O.: Kampaň mnohých „naj“. In www.infovolby.sk [online],

s. 4. 18

Porov. BÚTOROVÁ, Z., GYÁRFÁŠOVÁ, O.: Slovensko pred parlamentnými

voľbami 2012. In www.ivo.sk [online], s. 22.

Sekcia politológie

503

voľbe žiadna strana, v druhej voľbe SMER-SD. Vysoká dôvera voličov vo vzťahu

k riešeniu spoločenských problémov voči strane SMER-SD sa odzrkadlila aj vo

volebnom výsledku.

Základné otázky analýzy volebného trhu vo vzťahu k volebnému diskurzu sú

smerované k získaniu informácií o celkovej spoločenskej atmosfére, o aktuálnych

spoločenských problémoch a vedú k tvorbe volebnej stratégie. Pre stanovenie vhodnej

volebnej stratégie a následných súčastí marketigového mixu je nevyhnutné zistiť o čo

vo voľbách ide – dôležitosť volieb pre občanov – a na túto oblasť zamerať výber témy.

Potrebu poznania podmienok volebného boja, aktuálnej situácie a potrieb občanov

zdôrazňuje Schulz:

„Vedenie volebného boja na vedeckom základe vyžaduje, aby boli pred voľbami

dôkladne preskúmané politické východiská a aby bolo možné rozpoznať najrôznejšie

zmeny situácie v priebehu volebného boja.“19

Pre politické subjekty v slovenských

podmienkach volebnej súťaže sú najdôležitejším zdrojom informácií prieskumy na

objednávku v komerčných výskumných agentúrach. Tieto prieskumy sú finančne

náročné a časť politický subjektov sa stále domnieva, že nie sú pre ich činnosť

potrebné. Iné naopak investujú do prieskumov a dokážu tak odhaliť potreby občanov,

na ktoré môžu zamerať svoju volebnú kampaň. Verejne dostupné prieskumy zvyčajne

nezachytávajú dôležité sociálne charakteristiky, ktoré by bolo možné dať do korelácie

s volebným správaním. Podrobnejšiu analýzu predvolebných názorov verejnosti a ich

komparáciu s volebným výsledkom preto nie je možné uskutočniť.

Témy dôležité pre účastníkov volebného súperenia

Téma volebného diskurzu sa stala univerzálnou pre všetky segmenty. Aj keď

každý segment elektorátu má rozdielne záujmy, problémy, ciele, na ktoré je vhodné

kampaň zamerať, korupcia verejných činiteľov sa dotkla a bola zaujímavá pre všetky z

nich. Vo svojich volebných programoch a posolstvách k nej politické strany pristúpili

rôzne. Niektoré ju povýšili na nosnú tému kampane, iné sa zamerali na klasickú

sociálnu oblasť a životnú úroveň. Ak je stav životnej úrovne alarmujúci, ľudia pociťujú

nedostatok či ohrozenie svojich základných životných potrieb, je aj zameranie na iné

otázky ako sociálne zabezpečenie a rast životnej úrovne krokom vedľa. Ak je situácia

pomerne stabilná a životná úroveň vo všeobecnosti považovaná za dobrú, možno

kampaň zamerať aj na iné otázky spoločenského života, resp. oblasti vo verejnosti

kriticky vnímané. V posledných parlamentných voľbách musela byť téma etiky

politiky určitým spôsobom zahrnutá do volebnej stratégie kandidujúcich strán, keďže

voliči vysielali signál, že túto tému je potrebné pokryť volebnou ponukou.

Analýzou volebných programov a predvolebnej prezentácie politických strán

možno skúmať, do akej miery využili politické strany existujúcu sociálno-politickú

situáciu a preukázali svoju schopnosť prispôsobiť sa, či nastoliť tému volebného

diskurzu. V politických programoch bola pozornosť zameraná na časnosť zmienok

o riešení problematiky zviditeľnenej volebným diskurzom a celkový rozsah pozornosti

venovaný téme volebného diskurzu. Predmetom skúmania sa stali volebné programy

dvanástich relevantných politických strán, z celkového počtu 26 kandidujúcich

19

SCHULZ, W.: Proces politické komunikace: vymezení problémů a kladení otázek. In

Analýza obsahu mediálních sdělení. Praha : Karolinum, 2004, s. 15.

8. študentská vedecká konferencia

504

subjektov, rozdelené do dvoch skupín: prvú skupiny tvorili tie strany, ktoré boli vo

voľbách úspešné a získali kreslá v parlamente, druhú skupinu tie politické strany, ktoré

získali vo voľbách viac ako 1% platných hlasov.

Spomedzi politických strán, ktoré sa dostali do parlamentu v najväčšej miere

využila tému volebného diskurzu strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti

(OĽaNO), ďalšie politické strany si za tému volebnej kampane zvolili sociálnu

politiku. Napriek tomu, že problematike korupcie, transparentnosti a politickej

zodpovednosti sa venujú všetky programy (najstručnejší je v tejto oblasti program

MOSTU-HÍD), ťažiskovou témou sa stala iba u jednej zo strán – OĽaNO. Táto strana

je v parlamente nováčikom, aj keď jej jadro tvoria odídenci zo strany SaS, ktorí vo

voľbách do NRSR 2010 kandidovali ako nezávislí a postupne sa osamostatnili. Snaha

o využitie volebného diskurzu OĽaNO vo volebnej kampani je podobná úsiliu strany

Zmena zdola, spomedzi neúspešných politických subjektov. Pravicové politické strany

poznačené kauzou Gorila sa rozhodli vo svojej kampani na problém radšej

neupozorňovať a poistili sa rozsiahlymi protikorupčnými opatreniami do budúcnosti.

SMER zvolil taktiež taktický ústup od témy, ktorá zničila pravicu a vhodne odhadol

znechutenie elektorátu. Rozhodol sa ponúknuť to, čo občania v danej situácii

potrebovali najviac – istotu. Aj keď tento pojem bol v prípade volebnej kampane

SMERu obsahovo prázdny, rozhodnutie strany neprovokovať voličov a radšej sa

stiahnuť, sa ukázalo ako výhodné. Rozbehnutú lavínu korupčných káuz a následné

občianske prejavy nespokojnosti už nebolo možné zastaviť.

U politických strán, ktoré sa nedostali do parlamentu, no napriek tomu

zaznamenali úspech v podobe aspoň jedného percenta získaných hlasov možno

pozorovať rôznosť v dôraze na sledovaný volebný diskurz a to aj z hľadiska novosti

politických strán a ich náležitosti k určitým konfliktným líniám. Z hľadiska

umiestnenia politických strán SNS, SMK, ĽSNS na osi etnicko-nacionalistikej

konfliktnej línie možno pozorovať nezáujem o aktuálnu tému volebného diskurzu

a naopak pridržiavanie sa starých nacionálno-menšinových tém. Nové politické strany

s minimálnym volebným úspechom sa sústredili na tému volebného diskurzu, ktorá sa

pre nich stala vo volebnom súperení prioritou – 99%, Strana slobodného slova Nory

Mojsejovej (SSS-NM), Zmena zdola. Práve tieto strany pochopili volebný diskurz ako

príležitosť upozorniť na svoju politickú nepoškvrnenosť a získať tak stálych voličov

politických strán znechutených korupčnými kauzami a nerozhodnutých voličov.

V desiatich z dvanástich volebných programov nechýbajú vyjadrenia týkajúce sa témy

volebného diskurzu. Najostrejšiu volebnú rétoriku zvolili vo svojich kampaniach

strany 99%, SSS-NM, Zmena zdola a z víťazných strán OĽaNO. Z hľadiska volebného

posolstva kampane využili tému politickej korupcie dve politické strany: Zmena zdola

a OĽaNO, čiastočne ju zúročili strany 99% a SSS-NM. U ostatných politických

subjektov dominovali vo volebných posolstvách sociálne témy.

Jeden z možných nástrojov výskumu účinku volebných kampaní na voličské

rozhodovanie sú okrem prieskumoch verejnej mienky obyvateľstva aj analýzy obsahu

masových médií. Keďže médiá reagujú na momentálne podnety a spätnú väzbu

voličov, snažia sa prispôsobovať obsah spravodajských príspevkov záujmu občanov.

Výskum mediálnych obsahov môže slúžiť ako jeden z indikátorov úspešnosti volebnej

kampane. Analýzou médií v čase volieb sa zaoberalo občianske združenie MEMO 98

Sekcia politológie

505

(vykonáva nezávislý monitoring médií), ktoré uskutočnilo výskum mediálnej

prezentácie kandidujúcich strán v audiovizuálnych médiách. Kritériami boli: priestor,

ktorý médiá venovali subjektom a kandidátom a spôsob (pozitívny/

neutrálny/negatívny), akým boli subjekty a kandidáti zobrazovaní. Z výsledkov

analýzy vyplýva, že kampaň bola poznačená najrôznejšími kauzami, ktoré výrazne

ovplyvnili jej priebeh a zobrazenie v médiách. „Vo všetkých televíziách dominovali

kauzy Sasanka a protesty súvisiace s kauzou Gorila nad informáciami o predvolebných

aktivitách a programoch. ... SaS síce získala spomedzi kandidujúcich strán najviac

spravodajského priestoru, ale bola zároveň v každej televízii aj najnegatívnejšie

zobrazená – dôvodom bola kauza Sasanka.“ 20

V súhrne venovali médiá najväčší

priestor vládnej strane SaS 23,7%, ďalšími najviac zobrazovanými subjektmi boli

SMER-SD (11,5%), strana 99% (8,3%) a OĽaNO (7,2%), SDKÚ-DS (5,8%) a KDH

(4,2%). Najviac priestoru v médiách získal líder strany SaS Richard Sulík (30 min.),

druhým najzobrazovanejším bol predseda zoskupenia OĽaNO - Igor Matovič (14

min.).21

Oficiálnej kampani na prelome mesiacov február a marec 2012 dominovali

zverejnené videá Richarda Sulíka – Sasanka a trestné stíhanie vo veci falošných

podpisov strany 99%. Načasovanie spomínaných udalostí približne 10-15 dní pred

voľbami zohralo svoju úlohu. Ide o obdobie, keď sa správy vo verejnosti dokážu

rozšíriť a zapôsobiť, nechávajú recipientom čas na spracovanie a prejavia sa vo

volebnom rozhodnutí. Zároveň nedávajú potenciálnym voličom šancu, aby sa na ne

zabudlo, prípadne boli vytlačené inými, aktuálnejšími správami.

Volebná účasť a výsledok volieb

Volebný diskurz ako súčasť krátkodobých faktorov, pôsobiacich zvonku

(volebná kampaň, vplyv médií) a vstupujúcich do procesu rozhodovania elektorátu

krátko pred voľbami, môže ovplyvniť politické rozhodnutie voliča. Aktuálna sociálna

situácia núti ľudí k aktivite alebo naopak vzbudzuje v nich apatiu/pasivitu. Medzi

obsahom volebného diskurzu a samotným rozhodnutím odovzdať hlas konkrétnemu

aktérovi súťaže je množstvo ovplyvňujúcich článkov. Podľa výsledkov predvolebných

prieskumov sa odhodlanie voličov zúčastniť sa parlamentných volieb v období od pádu

vlády až po samotné voľby menilo v rozmedzí 10-15%. Najväčší záujem elektorátu

o účasť na voľbách sa prejavil koncom januára 2012, výrazný pokles zaznamenali

prieskumné agentúry tesne pred voľbami. V období, keď sa informácie o kauze Gorila

v spoločnosti rozšírili a záujem potenciálnych voličov o kauzu sa zvýšil (december

2011 – január 2012), pokles záujmu voličov o účasť na voľbách sa neprejavil. Omnoho

markantnejší prepad záujmu elektorátu bolo možné sledovať krátko pred voľbami –

začiatkom marca. Na znížený podiel proklamovanej účasti mali vplyv udalosti, ktoré

naplnili predvolebnú kampaň od začiatku februára: kauza Sasanka (prepis SMS

komunikácie a zverejnené videá Richarda Sulíka), odchod kandidátov zo strany

OĽaNO, preverovanie podpisov strany 99%. Koncom februára sa počet

nerozhodnutých respondentov oproti prieskumu zo začiatku februára takmer

20

MEMO 98: Prezentácia politických predstaviteľov a subjektov pred voľbami do NR

SR (20. 2. – 4. 3. 2012). In www.memo98.sk [online]. 21

Porov. MEMO 98: Prezentácia politických predstaviteľov a subjektov pred voľbami

do NR SR (20. 2. – 4. 3. 2012). In www.memo98.sk [online].

8. študentská vedecká konferencia

506

zdvojnásobil (zo 17,4 na 32,5%), pričom počet tých, ktorí sa rozhodli volieb

nezúčastnil poklesol o necelé 1%.22

Časť rozhodnutých voličov zo začiatku mesiaca, sa

koncom mesiaca ocitla na vážkach a zaradila sa do skupiny nerozhodnutých. Reálna

volebná účasť dosiahla 59,11%, z čoho možno usudzovať, že väčšia časť voličov sa

rozhodovala na poslednú chvíľu. Je možné pozorovať súvislosť medzi volebnou

účasťou vo vzťahu k témam, ktoré naplnili volebný diskurz predovšetkým v čase

oficiálnej kampane (odhliadnuc od ďalších spoločenských a zahraničných udalostí).

Samotná kauza Gorila sa vo volebných prieskumoch výraznejšie neprejavila.

Obohatenie korupčnej kauzy o ďalšie kauzy zneužívania moci, netransparentnosti

a podvodov, zvyšujúce nedôveru v politikov, podporili účinok volebného diskurzu, čo

sa odrazilo vo výkyvoch voličskej podpory.

Z dôvodu občianskych protestov, prejavov nespokojnosti a znechutenia

verejnosti prevažovali medzi predvolebnými odhadmi účasti pesimistické predpovede

(dokonca sa hovorilo o možnej najnižšej účasti vôbec, vzhľadom na špinavosť

volebnej kampane). Volebná účasť však dosiahla vyššiu úroveň ako v parlamentných

voľbách 2010.23

Tento fakt možno vysvetliť dôležitosťou volieb. Motivácia k volebnej

účasti vyplývala sčasti zo sklamania z aktuálnej spoločensko-politickej situácie.

V marcových parlamentných voľbách nestáli voliči pred dilemou „ísť – neisť“ voliť,

ale pred zásadnou otázkou „koho voliť“. K elektorátu bolo smerované množstvo

impulzov, ktoré podporovali presvedčenie o kríze dôvery v politiku. Nižšia volebná

účasť mohla podľa predpokladov priniesť menší volebný zisk SMERu-SD.24

Záujem

voličov na úrovni takmer 60% neumožnil tento predpoklad overiť. Vplyv médií,

volebnej kampane, ekonomické a politické podmienky zapôsobili na voliča spolu

s témou volebného diskurzu tesne pred voľbami.

Tabuľka 2: Prieskum záujmu voličov zúčastniť sa volieb

Dátum

zverejnenia

27.07.

2011

29.09.

2011

15.11.

2011

16.12.

2011

24.01.

2012

14.02.

2012

06.03.

2012

definitívne

výsledky

Zúčastní sa

volieb 62,7 66,2 65,2 62,9 68,5 67,6 53,4 59,11

Nevie alebo

nechce

Odpovedať

16,3 16,2 20,9 22,2 17,9 17,4 32,5

Nezúčastní

sa volieb 21,0 17,6 13,9 14,9 13,6 15,0 14,1

Zdroj údajov: Agentúra FOCUS

22

Pozri Tabuľku 2: Prieskum záujmu voličov zúčastniť sa volieb. 23

Pozri Tabuľku 3: Účasť voličov v slovenských parlamentných voľbách. 24

Gyárfášová v článku Mrazivá atmosféra pred voľbami 2012 uvádza, že najvyššiu

pripravenosť k účasti na voľbách deklarujú priaznivci strany Smer, pričom vychádza

z predvolebných prieskumov.

Sekcia politológie

507

Tabuľka 3: Účasť voličov v slovenských parlamentných voľbách

Účasť vo

voľbách

do NR SR

rok 1994 1998 2002 2006 2010 2012

75,65% 84,24% 70,06% 54,67% 58,83% 59,11%

Zdroj údajov: Štatistický úrad SR

Téma volebného diskurzu sa postarala o prepad strany SDKÚ-DS, posilnila

stabilnú podporu strany SMER-SD, priniesla zisk strane OĽaNO a miernu stratu

stranám SaS a KDH. Nástupom nových politických strán vymykajúcich sa

obvineniam z nekalej politickej činnosti utrpela aj strana SNS, ktorá sa nedostala do

parlamentu. Prekvapením volieb bola strata SDKÚ-DS, ktorú na jej tradičnom druhom

mieste nahradila KDH a nástup strany OĽaNO s tretím najväčším ziskom. Pri

porovnaní volebných preferencií a volebných výsledkov strán, je zrejmé, že nastolený

volebný diskurz mal negatívny dopad na väčšinu parlamentných politických strán,

s výnimkou strán OĽaNO a SMER-SD.

Tabuľka 4: Preferencie politických strán (jún 2011 – február 2012) Zber dát SMER-

SD

SDKÚ-

DS

KDH SaS MOST-

HÍD

SMK SNS 99

%

OľaNO

6. 7. – 12. 7.

2011

41,7 12,6 11,7 6,1 6,9 5,8 5,8

6. 9. – 13. 9.

2011

43,1 12,8 9,0 8,0 5,9 5,3 8,5

3. 11. – 8. 11.

2011

45,2 11,3 9,9 7,5 7,0 3,6 5,4

29. 11. –6. 12.

2011

43,9 10,2 10,0 5,6 8,3 2,8 5,6 5,8

9. 1. – 16. 1.

2012

41,8 8,3 9,3 6,4 6,4 3,4 4,8 4,6 5,2

1. 2. – 7. 2.

2012

37,3 6,1 10,3 5,9 6,0 2,4 4,2 6,9 8,9

21.2.– 27. 2.

2012

39,7 5,1 10,4 5,1 7,0 3,9 4,7 5,2 6,7

Výsledky

volieb 44,41 6,09 8,82 5,88 6,89 4,28 4,55 1,58 8,55

Zdroj údajov: Agentúra FOCUS

Strana SMER-SD bola občanmi vnímali ako jediná kompetentná riešiť

najzávažnejšie problémy, bola taktiež druhou mediálne najčastejšie prezentovanou

stranou. Volebné prieskumy poukazovali na jej jasný volebný náskok a volebná

kampaň pokryla požiadavky v oblasti sociálneho zabezpečenia a istôt. Strana sa

úspešne vyhla spojeniu s ktoroukoľvek zo zverejnených káuz, vo voľbách získala

44,41% hlasov, čo jej umožnilo vytvoriť tzv. jednofarebnú vládu. Strana OĽaNO

vznikla štyri mesiace pred voľbami a jej volebný úspech presiahol zisky tradičných

parlamentných strán. V predvolebnej kampani upútala pozornosť voličov niekoľkokrát,

predovšetkým vďaka svojmu predsedovi – Matovičovi. U voličov zarezonoval najmä

odchod kandidátov OKS a KDS zo spoločnej volebnej kandidátky OĽaNO. Strana

8. študentská vedecká konferencia

508

využila protikorupčnú tematiku ako posolstvo svojej volebnej kampane a venovala jej

dostatočný priestor aj vo svojom volebnom programe. Príklady oboch politických strán

s odlišnou volebnou stratégiou a odlišným prístupom demonštrujú skutočnosť, že

okrem schopnosti vhodne reagovať na podnety volebnej súťaže je dôležitá aj

schopnosť poznať potreby a požiadavky voličov. Napriek tomu, že obe politické

subjekty vsadili na rozdielne stratégie, boli vo svojom volebnom ťažení úspešné.

Do parlamentu sa dostalo päť politických strán, ktoré vo svojej volebnej

kampani nevsadili na tému etiky v politike, ale na tému sociálneho zabezpečenia. Túto

skutočnosť však nemožno považovať za rozhodujúci dôkaz v otázke účinku volebného

diskurzu. Téma volebného diskurzu nebola ťažiskovou témou všetkých politických

strán a nedotýkala sa všetkých rovnako. V rozličnej miere sa premietla do volebných

programov a posolstiev politických subjektov. Róbert Fico sa rozhodol na tému

volebného diskurzu nereagovať a tým dať jasne najavo, že sa ho spomínané udalosti

nedotýkajú. Tento postoj prijala aj verejnosť a politickí súperi a nevťahovali SMER-

SD do korupčných káuz. Ďalšie politické strany sa rozhodli zastávať pozíciu

jednoznačného odsúdenia a obnovy dôvery politiky (napr. 99%, OĽaNO, SaS, KDH),

iné vsadili na stratégiu „mŕtveho chrobáka“ a o tému volebného diskurzu sa

nezaujímali (SNS, SMK, MOST-HÍD). Do obrannej pozície sa postavila SDKÚ-DS,

neskôr aj SaS a 99% v súvislosti s novými kauzami. Odhliadnuc od ďalších okolností

a faktorov vplyvu, ktoré nie sú zahrnuté v analýze, možno konštatovať, že výsledky

volieb odrážajú prevládajúce postoje elektorátu vzťahujúce sa k téme volebného

diskurzu. Žiadna z kandidujúcich strán nezamerala svoju volebnú kampaň výlučne na

očistenie politiky a verejného života. Ak bola požiadavkou voličov zodpovedná

politika, tak voľby mali byť úspešné práve pre stranu, ktorá ponúkla politiku bez

korupcie a podvodov. Strana, ktorá vo voľbách zvíťazila sa vo svojom predvolebnom

programe venovala odstráneniu korupcie, netransparentnosti a okrádania v politike

v minimálnej miere. Predvolebná programová ponuka strany SMER-SD nemohla

naplniť požiadavky ľudí vznesené vo verejných protestoch, ale táto strana spĺňala

očakávania občanov, že si v prípade úspechu vo voľbách dokáže s týmto a ďalšími

problémami svojich voličov poradiť, bez ohľadu na volebný program a predvolebné

sľuby.

Literatúra:

BÚTOROVÁ, Z. – GYÁRFÁŠOVÁ, O. 2006. Trendy vo verejnej mienke

a volebnom správaní. In Slovenské voľby ˮ06. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky,

2006. ISBN 80-88935-90-3, s. 111 – 142.

BÚTOROVÁ, Z. – GYÁRFÁŠOVÁ, O. 2012. Slovensko pred parlamentnými

voľbami 2012. Prezentácie výsledkov. In www.ivo.sk [online], 25 s. [cit. 2012-09-02].

Dostupné na internete:

DULEBOVÁ, I.: 2012. Politický diskurz ako objekt lingvistického výskumu. In

Jazyk a kultúra. ISSN 1338-1148, 2012, roč. 3, č. 9.

http://www.ivo.sk/

Sekcia politológie

509

EIBL, O.: 2011. Politický prostor a témata v České republice v letech 2006-

2008. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury, 2011. 213 s. ISBN 978-80-

7325-262-5.

FINDRA, J.: 2006. Slovo diskurz a výrazová variabilita. In Verená správa:

časopis vlády pre štátnu správu a samosprávu. ISSN 1335-7883, 2006, roč. 61, č. 24, s.

19.

GYÁRFÁŠOVÁ, O.: 2012. Kampaň mnohých „naj“. In www.infovolby.sk

[online], 4 s. [cit. 2012-06-03]. Dostupné na internete:

GYÁRFÁŠOVÁ, O.: 2012. Mrazivá atmosféra pred voľbami 2012. In

www.infovolby.sk [online], 4 s. [cit. 2012-01-21]. Dostupné na internete:

KATUNINEC, M. – ZÁLEŠÁK, T. – MARTINKOVIČ, M. (ed.): 2007. Etika

a politika. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2007. 199 s.

ISBN 978-80-8082-157-9.

MATONOHA, J.: 2005. Literarněvědny text jako diskurz, velke vypravěni a

vykon moci? In Česká literatura. ISSN 0009-0468, 2005, roč. 51, č. 5, s. 580-585.

SCHULZ, W.: 2004. Proces politické komunikace: vymezení problémů

a kladení otázek. In Analýza obsahu mediálních sdělení. Praha: Karolinum, 2004.

ISBN 80-246-0827-8, s. 9-27.

SUTOR, B.: 1996. Politická etika. Praha: Oikoymenh, 1996. 391 s. ISBN 80-

86005-17-8.

ŠALING, S. – IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. – MANÍKOVÁ, Z.: 2005.

Slovník cudzích slov. Prešov: SAMO, 2005. 686 s. ISBN 80-89123-03-1.

VOKOUNOVÁ, D.: 2003. Marketingový prieskum ako dôležitý zdroj

informácií. In Marketing v politike. Zborník z vedeckého seminára. Bratislava:

Ekonomická univerzita v Bratislave, 2003. ISBN 80-225-1767-4, s. 54-68.

MEMO 98. 2012. Prezentácia politických predstaviteľov a subjektov pred

voľbami do NR SR (20. 2. – 4. 3. 2012). In www.memo98.sk [online]. [cit. 2012-08-

03]. Dostupné na internete:

http://www.infovolby.sk/http://www.infovolby.sk/http://www.memo98.sk/