Ročník: III. Máj 2011 Číslo: 10

Farské listyFarské listy

Vydáva farský úrad RKC v Urminciach pre pastoračné potreby

Čo nám priniesol najkrajší mesiac? svätú omšu beatifikácie a naši pútnici modlitbou deviatnika na púť, rovnako zodpovedne sa pripravujeme na našu veľkú farskú slávnosť. Popri vonkajšej príprave kladieme mimoriadny dôraz na duchovnú stránku slávnosti. Obno-va duše, prijatie sviatosti zmierenia, katechéza, intenzívnejšia modlitba a častejšia účasť na svätých omšiach,

tvoria jadro tejto prí-pravy. Deťom, ich rodičom a príbuzným prajem, aby prežili krásny sviatočný deň, aby si z chrámu od-niesli neopakovateľný duchovný zážitok. Ešte viac však deťom pra-jem a za to sa modlím, aby v úprimnej túžbe a láske ku Kristovi stále rástli, aby v ďalších mesiacoch a rokoch viedli pravidel-ný sviatostný a bohoslužobný život, prehlbovali si nábo-ženské vedomosti a angažovali sa v liturgických sláve-niach i v podujatiach

organizovaných farnosťou. Osobitne kladiem prosbu na srdce našim rodi-čom, aby sa naďalej s veľkým záuj-mom venovali náboženskej výchove svojich detí, aby ich sprevádzali na bohoslužby do chrámu, pomáhali im pri príprave do školy na vyučovanie náboženstva, spolu sa s nimi modlili a intenzívne prežívali vieru vo svojich rodinách. Lebo len s Vašou pomocou a spoluprácou, milí rodičia, môžeme vo Vašich deťoch nádejne sa rozkvita-

júci duchovný život stále zveľaďovať a prehlbovať. Všetkým Vám, drahí farníci, ktorí ste sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave, organizovaní a liturgickom priebehu slávnosti, vyslovujem úprimné poďakovanie. Ďakujem za modlitby, ktorými sprevádzate deti k Pánovmu oltáru. Nech príprava i samotná slávnosť dlho doznieva v našich srdciach a inšpiruje nás k neustálemu živému kontaktu s Kristom vo sviatostiach, s našim chrámom i s miestnou far-nosťou.

Marián Janček

Plachá modlitba za mamkino srdce.

Keby som videla

i v najskrytejšom sníčku, kde na zemi je toľko dobrých slov,

zložila by som z nich modlitbu za mamičku. Veď ona sama je už modlitbou.

Jej pohladenie,

jej úsmev i jej vráska, sú ako modlitba, čo do nej vložil Boh.

Mama je láska. Lebo aj Boh je láska.

Pusto by sa nám žilo bez tých dvoch.

„Kde som ju videl, odkiaľ sme si známi?“ usmial sa Stvoriteľ,

keď stvoril srdce mamy.

A vedel dobre, že nemôže byť iná. Pretože raz aj On

jej zverí svojho Syna.

Milan Rúfus

Mesiac máj sme na Slovensku začali veľ-kým športovým podujatím – Majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji. Aj keď pre našich re-prezentantov nebol šampionát úspešný, naša krajina sa mohla na niekoľko dní pozitívne pre-zentovať a zviditeľniť vo svete. Len čo sa roz-behli na ľadových plochách prvé zápasy a fanú-šikovia oslavovali prvé víťazstvá, očakávali sme ďalšiu výnimočnú celosvetovú udalosť, tentoraz s náboženským charak-terom. V Nedeľu Božie-ho milosrdenstva celý svet upriamil pohľad do centra kresťanstva – Vatikánu, kde pápež Benedikt XVI. vyhlásil za blahoslaveného svoj-ho cteného predchodcu, prvého pápeža slovan-ského pôvodu, Jána Pavla II. Stalo sa tak už po šiestich rokoch, keď pápež Ján Pavol II. na vigíliu Nedele Božieho milosrdenstva v roku 2005 odovzdal svoju nesmrteľnú dušu Stvori-teľovi. V ten istý deň, 1. mája, viacerí naši farníci sa nedali odradiť ne-priaznivým počasím a putovali k Rotunde svä-tého Juraja pri príležitosti tradičnej púte, jedinej v našom dekanáte. V máji sa putovalo ešte raz, a to do Krakova, do Sanktuária Božieho milosr-denstva. Naši veriaci si priniesli domov vzácny dar pevnej viery a lásky, ešte väčšiu dôveru v Božie milosrdenstvo a krásne spomienky z púte.

Zlatou korunkou tohto mesiaca bude ešte slávnosť 1. svätého prijímania žiakov tretieho ročníka ZŠ. Chlapci a dievčatá, ktorí absolvovali katechetickú prípravu, po prvýkrát príjmu Svia-tosť oltárnu. Tak, ako sa športovci pripravovali na šampionát, ctitelia pápeža Jána Pavla II. na

Druhú májovú nedeľu sme si v obciach našej farnosti pripomenuli sviatok matiek. Re-dakcia FL sa pripája k všetkým vinšovníkom a želá mamičkám a starým mamičkám veľa

Božích milostí pri ich ťažkej a zodpovednej práci v rodine.

Farské listy 10 Strana 2

Zo života farnosti Sv. Michala Archanjela

Urmince

Dňa 29.mája 2011 pristúpia v našej far-nosti žiaci tretieho ročníka k Prvému sv. prijímaniu. Modlime sa za naše prvo- prijímajúce deti, aby im toto PRVÉ bolo základom duchovného života na celý ži-vot.

V polovici mesiaca sa zúčastnilo 56 ľudí z našej farnosti na púti do Sanktuária Božie-ho milosrdenstva v Krakove. Púť je zná-ma pod názvom: Púť rádia Lumen. Bola to celoslovenská púť, na ktorej sa zúčast-nilo 25 000 ľudí.

V tomto mesiaci boli zadané práce na vy-hotovenie nového obetného stola vo filiál-nom Kostole sv. Bystríka v Hajnej Novej Vsi, ktorý nahradí terajší obetný stôl, kto-rý je iba dočasným riešením. Súčasťou tejto zmeny bude aj výmena obrazu patró-na za plastiku sv. Bystríka, ktorá bude súčasťou oltára. Práce vykonáva odborná rezbárska dielňa.

Na filiálke v Horných Štitároch sa začali pripravovať na rok 2014, kedy si pripomenú 100 rokov od postave-nia sochy Najsvätejšieho Srdca Ježi-šovho v obci. Príprava spočíva vy-tvorením štúdie na architektonické úpravy okolia sochy a zvonice /pochádza z r. 1909/. Realizácia by sa mala vykonať v nasledujúcom ro-ku. Pripomenúť si toto výročie je zá-služnou vecou terajšej generácie, lebo v minulom storočí až do roku 1968 bola socha centrom duchovné-ho a náboženského života obce. Naši predkovia sa pričinili o postavenie sochy, my sa musíme postarať o jej udržovanie.

V mesiaci máj pokračujeme v oprave farskej budovy opravou fasády až po jej konečný stav, nafarbenie farba-mi. Už teraz ďakujeme každej praco-vitej ruke, ktorá sa pridá k majstrom murárom a maliarom.

Púte v urminskej farnosti majú svoju dlhú tradíciu. Najmä v minulosti sa

naši veriaci zúčastňovali púti častejšie a vo väčšom počte ako teraz. Tento prejav nábožnosti sa tradoval už v 19.storočí. Vtedy putovanie bolo z dôvodu nízkej mobi-lity sústredené na návštevu blízkych pútnických miest, ako sú Topoľčany, neďaleké Topoľčianky, ale aj vzdialenejší Šaštín alebo Mariathál pri Bratislave. Ba našli sa zachované fotografie z roku 1937, kedy sa niekoľkí naši farnici zúčastnili aj veľkej púte v rakúskom Mariazelli. Bol to pre všetkých veľký duchovný zážitok. V druhej polovici minulého storočia to s putovaním bolo ťažké. Po roku 1948 vtedajší mocipá-ni obmedzili, ba dokonca niekde aj celkom zakázali púte. Výročné púte sa predsa dodržiavali, aj keď v tajnosti. Do Šaštína sme putovali individuálne, alebo ak sa na-šiel odvážny majiteľ autobusu, aj autobusom. Všetko však bolo pod prísnou kontro-lou Štb a VB. Na vyhradených parkoviskách boli všetky dopravné prostriedky evido-vané a v kostole sa zdržiavalo niekoľko príslušníkov v civile, ktorí zase dávali pozor, čo sa tam hovorí a robí. V roku 1985 bola veľká púť na Velehrade /Morava/ z príležitosti 1 100. výročia úmrtia sv. Metoda. Aj z našej farnosti sme sa niekoľkí tejto púte zúčastnili. Vtedy tam bolo asi 250 tis. účastníkov, ktorí takto dali najavo, že viera v našom ľude nevymrela, ako si to vtedajší vládcovia priali.

Dnes nám púte nikto nezakazuje. Máme možnosť slobodne sa prejavovať máme dosť dopravných prostriedkov. Kým v rokoch totality sa mnoho ľudí zúčas-tňovalo na púťach, aby prejavilo svoj nesúhlas s politikou vládnucej strany, dnes títo ľudia na pútnické miesta nechodia. Na púte sa totiž nechodí vyjadrovať svoje stano-viská k politike, ale púte sa konajú preto, aby sa tam vytvorili modlitbové spoločen-stvá ľudí, ktorí prichádzajú sa poďakovať, alebo prosiť Pána Boha za svoj život a život svojich blížnych. Putovanie je aj obeta. Človek sa musí zrieknuť napríklad svojho pohodlia sedieť doma. Putovanie nie je iba presun človeka na atraktívne mies-to, ale je to aj pohyb duchovný. Po každom putovaní by sme mali byť o čosi bližšie k Ježišovi. Ak to pociťujeme, boli sme na púti. Ak nie, boli sme na turistickom zájaz-de.

V tomto roku sa z našej farnosti prvýkrát organizovane našou farnosťou, vybrala skupina 56 ľudí na putovanie do Poľska. Tam sa 14.mája konala už siedma púť rádia Lumen do Sanktuária Božieho Milosrdenstva v Krakove. Hneď prvý týž-deň od vyhlásenia, bol autobus obsadený. Museli sme objednať väčší, až 56 miestny autobus. Potešujúce bolo, že na púť sa prihlásilo 10 manželských párov. Týmto sa vyvrátili názory niektorých našich spoluobčanov, že na púte chodia iba staré babky.

Na cestu do Krakova sme sa vydali krátko po polnoci, aby sme už ráno boli v Lagievnikách, kde sa Sanktuárium Božieho Milosrdenstva nachádza. Na parkovi-sku v Lagievnikoch sme neboli prví, ale ani poslední. Stále prichádzal autobus za autobusom s ŠPZ takmer celého Slovenska. V priestore Sanktuária sa nás sústredilo asi 25 tisíc veriacich. Slávnostnej Bohoslužbe predsedal kardinál Jozef Tomko, za

spoluúčasti arcibis-kupa Bobera a kra-kowského biskupa Zajonca. Celý deň bol vyplnený boha-tým duchovným programom, ktorý bol vysielaný rá-diom Lumen do celého Slovenska. V homílii nám kar-dinál Tomko priblí-žil veľmi zrozumi-teľným spôsobom, čo Božie milosr-denstvo znamená pre človeka. Vďaka jeho slovám sme si

domov odnášali ďalšie duchovné poznanie, umocnené veľkým modlitbovým zhro-maždením ľudí. Púť sa v Lagievnikoch ukončila Hodinkou Božieho milosrdenstva a požehnaním pútnikov na cestu.

Cestou domov sme sa zastavili pri mestečku Novy Targ, v dedine Ludz-mierzová, kde sme si prezreli ružencovú záhradu. V kostole práve prebiehala bir-movka, a tak sme si z časti pozreli aj túto duchovnú slávnosť, kde birmovanci prijí-mali dary Ducha svätého vo svojich goralských krojoch. O polnoci sme sa zdraví a plní duchovných zážitkov, vrátili domov.

/Tex a foto: F.S./

Púť do Sanktuária Božieho milosrdenstva

Farské listy 10 Strana 3

Ján Pavol II.—blahoslavený. Pondelok pred 1.sv. prijímaním:

Tešiteľ, Duch Svätý, vás naučí všetko— (Jn 14, 21-26)

Slová Pána Ježiša Krista: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok“ nepochopili hneď ani jeho učeníci až do vtedy, kým im Otec neposlal Ducha Svätého. Duch Svätý pôsobí v absolútne širokej frekvencii. Naša duša je ako rádioprijímač. Máme ho naladený na Božiu frekvenciu, alebo frekvenciu inú, ktorá nás od Boha odvádza?

Pane Ježišu, daj nám silu a hlbokú vieru, aby sme nebránili prísť maličkým, naším prvoprijímajúcim prísť k Tebe.

Zamyslenie na každý deň podľa evanjelia

Na Pet-rov sto-lec bol Ján Pa-vol II. zvolený – ako prvý slo-vanský pápež v dvetisíc-ročných dejinách Katolíc-kej cirkvi

- 16. októbra 1978. Počas svojho pontifikátu sa podpísal pod tisíce strán príhovorov, homílií, apoštolských listov, encyklík. Kľúčom k pochopeniu jeho služby, dôležitosti a významu jeho pontifikátu sú slová, ktoré vyslovil na jeho začiatku 22. októbra 1978: „Nebojte sa, nemajte strach! Otvorte dvere Kristovi, otvorte mu ich dokorán! Otvorte jeho vykupujúcej moci hranice štátov, hospodárske a politické systémy, rozsiah-le oblasti kultúry, civilizácie, pokroku. Nebojte sa! Kristus vie, čo je v človekovi. Len on to vie!“ V sobotu 2. apríla, roku Pána 2005, o 21. hodine a 37. minúte, skončil svoju pozemskú púť tento veľký pápež 20. a 21. storočia, Ján Pavol II. Jeho pontifikát vryl ne-zmazateľnú stopu nielen do dejín Katolíckej cirkvi, ale i do dejín sveta. Prvého mája 2011, v nedeľu Božieho milosrdenstva, bol pápežom Benediktom XVI., vyhlásený za blahoslavené-

lovali. Ako ťažko sa nám tento príkaz plní...Milovať ešte svo-jich najbližších možno nám ako-tak ide, ale čo s tými ostatný-mi? Ťažko sa plní tento príkaz, hoci je jedinou podmienkou nášho vstupu na nebeskú hostinu. Začnime tento príkaz lásky plniť už na našich deťoch, lebo cez ne sa to prenesie aj do budúcnosti. Oni sú našou budúcnosťou.

Ježišu, neprestajne nás uč milovať aj našich nepriateľov.

Utorok pred 1.sv. prijímaním: Svoj pokoj vám dávam ( Jn 14, 27-31a)

Pri každej svätej omši sa opakujú slová, ktoré vyriekol Je-žiš a zaznamenal ich sv. Ján : „ Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam...Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestra-chuje.“ Na tieto slová nás vyzve kňaz, aby sme si aj my dali znak pokoja. A tu u niektorých začína problém:“Tomuto mám podať ruku? Nikdy!“ A otočím sa na druhú stranu. No aj tam môže byť ten, komu dáme pozdrav pokoja „cez zuby“. A tak stojíme v Božom chráme bez vnútorného pokoja. Škoda! Taká príležitosť k zmiereniu!

Pane Ježišu, prosím Ťa o Tvoj pokoj. Daj mi ho skrze ško-lu Panny Márie, ktorá bola prvá obrazom Tvojho pokoja.“

Streda pred 1.sv. prijímaním: Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia (Jn 15, 1-8)

Príbeh evanjelia na dnešný deň hovorí o Otcovi vinohradní-kovi, o jeho starostlivosti, akou sa stará o štep vinohradu, aby každá ratolesť prinášala úrodu. Ježiš je vinič a my sme ratoles-ti. Ratolesť nemôže prinášať úrodu, ak nie je spojená s vini-čom. V opačnom prípade uschne. Často aj o našich deťoch hovoríme, že sú naše ratolesti. Aj tu platí—ratolesť, ktorá nie je spojená s viničom, uschne. Ošetrujeme svoje ratolesti, keď sa vyvíjajú, formujú pre život? Aj naše prvoprijímajúce deti sú naše ratolesti. Nenechajme ich napospas škodcom, chráňme ich a ošetrujme v zmysle evanjelia.

Pane Ježišu, daj, aby aj tieto prvoprijímajúce deti ostali v Tebe a prinášali veľa ovocia.

Štvrtok pred 1.sv. prijímaním: Ostaňte v mojej láske, aby vaša radosť bola úplná ( Jn 15, 9-11)

Kedy ostaneme v láske Ježiša Krista? Keď budeme zacho-vávať Jeho prikázania. Také jednoduché, a tak ťažko dodržia-vané. Ježiš nám je vo všetkom príkladom. Aj On zachovával prikázanie svojho Otca a tak ostával v jeho láske.

Ako nám bolo dobre v náručí svojej matky a ako sme sa bezpečne cítili v rukách svojho otca. To všetko preto, že sme boli ovplyvňovaní ich láskou. Napĺňajme takouto láskou aj na-še prvoprijímajúce deti, aby s takýmto pocitom lásky vyštarto-vali do svojho života.

Ježišu, ty si povedal: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás.“ Prosíme Ťa , zachovaj nás , aj tieto prvoprijímajúce deti v Tvojej láske.

Piatok pred 1.sv.prijímaním: Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom ( Jn 15,12-17)

Piatok, deň, kedy si pripomíname prejav najväčšej lásky Ježiša k nám. Z lásky položil svoj život za nás. Túto krajnosť nežiada od nás, žiada však od nás, aby sme sa navzájom mi-

Sobota pred 1.sv.prijímaním: Ja som si vás vyvolil zo sveta (Jn 15, 18-21)

Keď Ježiš povedal učeníkom, že si ich vyvolil zo sveta, zároveň im povedal aj víziu ich ťažkého života. Veď ako pre-nasledovali Ježiša, tak prenasledovali aj jeho učeníkov a ďal-ších vyznávačov v histórii celého ľudstva. Platí to aj pre ľudí dnešnej doby, pre nás.

Už len deň nás delí od chvíle, kedy naše prvoprijímajúce deti sa dotknú Ježiša v Eucharistii. Vlastne Ježiš sa dotkne ich. Veď aj na nich platí: „Ja som si vás vyvolil zo sveta.“

Ježišu, zachovaj lásku v týchto deťoch, aby Ťa vyznávali

celý nasledujúci život. Aby zachovávali Tvoje slovo, lebo len tak bude zachované aj ich slovo.

Farské listy 10 Strana 4

Farské listy rodinámFarské listy rodinám im ustúpi, prehltne poznámku, výčitku, zastiera vlastné rozladenie, stane sa dobrou svokrou a prospeje i sama sebe.

Hoci citové puto medzi matkou a jej vydatými alebo ženatými deťmi i naďalej pôsobí a bude pôsobiť až do smrti, nesmie to dostať do takej fázy, že jej vtieravosť do života nového manželstva sa bude vnímať ako žiarlivosť na nevestu. Najčastejšie chyby, akých sa matky dopúšťajú na svojich ženatých alebo vydatých deťoch je, že im zasahuje do chodu ich domácnosti. Matka príde synovi vyžehliť košeľu, lebo nikto ju lepšie nevie vyžehliť ako ona sama. Alebo nosí synovi jeho obľúbené jedlo častejšie ako by to malo byť, lebo to jedlo je jeho obľúbeným a nikto ho nevie lep-šie urobiť ako ona. Takéto zasahovanie urážajú manželku jej syna a konflikt je na svete. Podobne sa môže správať aj pri zariaďovaní bytu, keď vyberá neveste záclony alebo iné doplnky. Radiť, pomáhať je možné, ale nesmie to vyznieť ako príkaz alebo kritika.

Ak rodičia poskytnú mladým manželom miestnosť k bývaniu, mali by im ponúknuť aj s možnosť úpravy podľa ich predstáv, lebo túžia uplatniť vo vojom kútiku aj svoj vkus. Každý človek potrebuje pre seba kus súkromia a toto rodičia musia rešpektovať. Aj keď sa v rodine majú navzájom radi, musia sa navzájom rešpektovať aj v tomto smere. Naprí-klad zvyknúť si klopať na dvere, ak vstupujeme do súkromia mladých. Toto citovú väzbu nenaruší, ale ju naopak posilní. To platí aj pri návšte-vách, ktoré mladí prijímajú. Rešpektujme ich priateľov a nevnucujme sa im do spoločnosti, pokiaľ nás do nej neprizvú.

Je životom osvedčené, že od začiatku spoločného bývania je potrebné si vytvoriť určité pravidlá. Nepovažuje sa za správne, ak rodičia navrhnú mladej dvojici, že všetko budú na chod domácnosti dávať iba oni, aby si mladí ušetrili peniaze. Neskôr sa to odzrkadlí, keď sa mladí osamos-tatnia a zrazu budú pred nimi problémy, na ktoré sa nepripravili hneď od začiatku. Je dobré, ak aj mladí prispievajú na chod domácnosti, v ktorej žijú. Naučia sa tak hospodáriť so svojimi prostriedkami, čo sa im osvedčí v budúcnosti, keď sa osamostatnia.

Držme sa zásady, že radiť by sme mali na požiadanie. Čím me-nej radíme, tým sú naše rady žiadanejšie a prospešnejšie, ale ak radíme vždy a všade, hodnota našich rád klesá a mladí ich zo vzdoru odmietajú.

Postupom času, „starnutím“ manželstiev i svokier , si zase treba uvedomiť že naše dcéry a synovia, nevesty a zaťovia sú dospelí ľudia, majú svoje životné skúsenosti, predstavy, životný štýl a ciele. Preto náš vzťah nemôže byť poručnícky, ale partnerský, so všetkou úctou a rešpektovaním.

Matka v úlohe svokry Doc. PHDr. Milada Harineková

V určitej etape životnej cesty spravidla dozrievame

do spoločenskej role svokry a starej mamy. O svokrách koluje veľa vtipov, ktoré svokru zosmiešňujú alebo jej dávajú pozí-ciu nejakej zlej ženy. Keďže humorné príbehy o svokrách majú aj zrniečko pravdy, lebo je to obraz nášho života, vystá-va otázka, ako sa takouto svokrou nestať. V prvom rade sa musí každá matka zmieriť s tým, že v určitej fáze života sa stáva svokrou. Aby nebola v takomto postavení negatívnou postavou, musí sa dôkladne na úlohu svokry a starej mamy pripraviť. V prvom rade si musí uvedomiť, že do rodiny do-stáva nového člena, ktorého doviedol jej syn, alebo dcéra. Musí si uvedomiť, že jej dieťa si privádza do rodiny niekoho, koho citovo preferuje, kto napĺňa jeho (jej) život úplne a s prekvapením vtedy zistíme, že naše dospelé dieťa si zrazu vystačí úplne samo, aj bez našej starostlivosti.

Situácia, ktorá sa vytvorila príchodom nového člena do našej rodiny, si vyžaduje aj nové riešenia. Musíme si uve-domiť, že zať alebo nevesta prichádzajú do našej rodiny z iného rodinného prostredia, s inými návykmi, s iným život-ným štýlom. Sami mladí majú problém v začiatkoch si tieto rozdiely zladiť, a preto matka by im to nemala sťažovať. Mla-dí ľudia, hoci nemajú ešte vlastné životné skúsenosti, sú pred-sa samostatnými ľuďmi so svojimi predstavami o zariaďovaní svojho domova. Žena chce presvedčiť svoje okolie o svojich schopnostiach viesť domácnosť a rodinu. Muž sa zase snaží svojej žene dokázať, že je muž a že rozhoduje. Zásahy matky alebo svokry do tohto začínajúceho vzťahu môžu spôsobiť katastrofálne následky. Aj dobre myslené rady môžu spôsobiť, že mladí sa začnú cítiť ohrození vo svojom novom postavení. Chápu to ako útok alebo provokáciu.

Mladá svokra je plná energie a s veľkými životnými skúsenosťami, a považuje samu seba za ústrednú postavu v domácnosti. Vôbec si neuvedomuje, že tým môže urážať svoje okolie. Ak si dokáže uvedomiť, čím a prečo asi zner-vózňuje mladých a veľkoryso tak, aby to nebolo príliš okaté,

V dňoch 8.- 10. apríla 2011 sme sa spolu s ďalšími šiestimi pármi zúčastnili originálnych manželských rekolekcií v známom pútnickom mieste Marianka pri Bratislave. Od piatku popo-ludnia až do nedeľňajšieho obeda, nás dva manžel-ské páry spolu s pátrom Mariánom Valašíkom, sprevádzali na ceste hlbšieho vzájomného porozu-menia muža a ženy. Priúčali sme sa dialógu, ktorý umožňuje láskyplne predchádzať nedorozumeniam a tiež riešiť nedorozumenia v našich manželstvách.

„Bol to víkend, z ktorého chceme čo najdlhšie čerpať inšpiráciu pre náš vzťah“ – to sú slová všet-kých zúčastnených manželských párov ( pričom tu boli páry, ktoré sú manželmi 1 rok, ale aj obdivu-hodných 50 spoločných rokov). Prežiť takýto krás-ny víkend prajeme všetkým manželom.

Vďaka Ti Pane, za tieto milostiplné dni manžel-

ských rekolekcií, ktorými si nám otvoril oči nášho

srdca. Vďaka Ti za môjho manželského partnera, s ktorým chcem prežiť svoj ďalší život tak, aby sme vytvárali domov plný lásky, pochopenia a odpustenia, aby sme boli oázou priateľstva a oddychu pre našich priateľov a aby sme boli svetielkom pre ostatných.

Manželia Streďanskí a Viatroví.

Manželské rekolekcie

Karneval V sobotu 5.3. 2011 sa uskutočnilo podujatie pre najmenších. Deti sa prezliekli za obľúbené postavičky z rozprávok a filmov. Atmosféra bola naozaj na úrovni a deti sa radovali z rôznych súťaží. Opäť sa potvrdilo, že ich fantázia nemá hraníc. Ich nápaditosť bola odmenená vecnými cenami.

Mária

Hajdíková 8.trieda

Strana 5 Farské listy 10

Týždeň zdravia Ako je už u nás zvykom, v mesiaci apríl sme sa zapojili do aktivít počas týždňa zdravia. Každý deň sme mali prísť do školy v inej farbe oblečenia, a tak si vyjadriť spolupatričnosť medzi sebou. Aby sme si svoje zdravie upevnili, mali sme možnosť počas veľkých prestávok zatancovať si „Zumbu“, prípadne si zahrať loptové hry. V tomto roku sme v škole ne-zbierali príspevok na ligu proti rakovine, ale túto myšlienku sme podporili predajom rôznych maličkostí, čiže burzou „ Po-moc chorým“. Všetky peniaze vyzbierané za predaj sme po-slali na konto „Ligy proti rakovine“. Chutil nám aj jogurt, ktorý sme dostali na desiatu. Zástupcovia každej triedy sa zúčastnili kvízu o zdravej výžive a prvej pomoci. Na záver týždňa zdra-via nám pani doktorka na besede vysvetlila a názorne pred-viedla zásady poskytovania prvej pomoci.

Danka Gočárová 8. trieda

Školáčik

Veľkonočná výstava To, že sa blížia najväčšie kresťanské sviatky, Veľká noc, nám pripomenula okrem iného aj výstava na dolnej chodbe našej školy. Boli tam krásne veci, ktorými si môžeme vyzdobiť náš príbytok počas veľkonočných sviatkov. Podobná výstava bola aj v kultúrnom dome, kde sme sa boli pozrieť. Vystavovali sa tam rôzne úžitkové predmety našich spoluobčanov. Na záver prehliadky sme si mohli zobrať niektorú z rozprávkových kníh, ktoré nám ponúkali tety z miestnej knižnice. Erika Kochanová 8. trieda

Hviezdoslavov Kubín Začiatkom marca sa uskutočnilo školské kolo recitačnej súťaže – Hviezdoslavov Kubín. Do súťaže sa zapojili žiaci druhého až deviateho ročníka, ktorí postúpili z tried-nych kôl. V jednotlivých kategóriách sa umiestnili títo žiaci :

II.Poézia: 1.miesto – Kristína Lukáčová 2.miesto – Nikola Martišková Simona Kožiaková 3.miesto – Kristína Bagová Lenka Blašková

I.Poézia: 1.miesto – Silvia Zelinková 2.miesto – Mária Uhríková 3.miesto – Matúš Chudý Natália Novotná

I.Próza: 1.miesto – Janka Koleková Dominika Klasová 2.miesto – Kristián Kiko 3.miesto - Denisa Matušíková

II.Próza: 1.miesto – Marek Pastírik 2.miesto – Lenka Žitňanská 3.miesto – Aneta Šomodiová

III. Poézia: 1.miesto – Adriana Boldišová 2.miesto – Mária Hajdíková 3.miesto – Dana Gočárová Martina Lukáčová

III. Próza: 1.miesto – Alexandra Cifrová 2.miesto – Alica Tomková 3.miesto – Magdaléna Lacko-vičová

Pripravili: Erika Kochanová a Adriana Boldišová, 8.trieda

Tieto materiály sú prevzaté s dovolením p. učiteľky Bezá-kovej zo školského časopisu Školáčik, ktorý mesačne vydá-va novinársky krúžok v ZŠ a MŠ v Urminciach.

Farské listy 10 Strana 6

Adriana Golejová

Barbora Hubová

Bohumila Trenčanská

Damian Bednár

Daniela Bistáková

Dávid Božik

Juraj Bakyta

Ján Regula Kristián Markovič

Lívia Bálešová

Farské listy 10 Strana 7

Michal Lackovič

Natália Novotná

Nikolas Halo

Patrícia Komová

Paulína Vančová

Silvia Junásová

Timotej Minarík

Viktor Mokoš

Viktor Ondruška

Viktória Cíchová

Foto: Mgr. PaedDr. Marián Janček

Erik Sedlár

Farské listy 10 Strana 8

Sv. Dominik Savio Narodil sa 2. apríla 1842 v rodine chudobných roľníkov Karola Savia a Brigity Agagliate v Rive di Chieri, juhovýchodne od Turína. Prvé dieťa im umrelo po narodení, takže toto druhé dieťa prijali s nesmiernou radosťou. Ešte v ten istý deň ho krstní rodičia zaniesli na krst, kde mu dali meno Dominik, čo znamená Pánov.Dominik naozaj zostal Pánov nielen podľa mena, ale aj celým svojím životom, ako sa o tom presvedčíme z týchto stručných udalostí jeho živo-ta. Vychovávaný v rodine, kto-

rá žila pre naozajstné hodnoty, už od malička prekvapoval svojou ľudskou a kresťanskou vyspelosťou. Ako malý miništrant aj v zime čakal na kňaza pred zamknutým kostolom. Bol stále veselý. Jeho prístup k životu bol naozaj hlboký, čo dokazuje aj jeho malý „životný projekt“, ktorý si iba ako sedemročný zapísal do zošita v deň svojho prvého svätého prijímania: „Budem sa často spovedať a na prijímanie pôjdem vždy, keď mi to spovedník dovolí. Budem svätiť zasvätené sviatky. Mojimi priateľmi budú Ježiš a Mária. Radšej zomrieť, ako zhrešiť.“ Základnú školu navštevoval v Mon-doniu, kam sa jeho rodina presťahovala. Matka už od najútlejšieho veku vštepovala Dominikovi, že je Božím dieťaťom, že patrí Páno-vi, že všetko, čo máme, je od nebeského Otca. Aj jedlo je jeho darom, a preto oň prosíme a zaň ďakujeme. S materinskou nehou viedla jeho rúčku a učila ho prežehnávať sa aj modliť. Malý Domi-nik sa celkom samozrejme pridával k modlitbám svojich rodičov. Dominik už ako štvorročný vedel naspamäť ranné a večerné mod-litby.

Ako päťročný miništroval, a keď mal sedem rokov, vedel naspamäť celý malý katechizmus a spovedať sa. Vedel aj to, že pri sv. omši zostupuje na oltár pod spôsobom chleba a vína sám Pán Ježiš Kristus a že veriaci, ktorí sú bez ťažkého hriechu, môžu ho prijať do srdca. Ach, ako rád by aj on prijal tohto svojho Vykupite-ľa a Boha, ktorého tak veľmi miloval! Ako túžil po tom dni, keď ho bude môcť po prvý raz prijať! S touto horúcou túžbou sa už viac ráz zdôveril dobrému dôstojnému pánovi Zuccovi. Ten, hoci videl, že Dominik má všetky predpoklady, sa ho neodvážil pripustiť, lebo vtedy bolo vo zvyku, že na prvé sv. prijímanie chodia iba deti, ktoré majú aspoň 11 alebo 12 rokov. A Dominik mal iba sedem! Dobrý pán kaplán predložil vec na rozhodnutie kňazom z okolia. Tí vzali do úvahy jeho „duševnú vyspelosť a pripravenosť, spojenú so živou túžbou po Anjelskom pokrme“ a rozhodli, že Dominik môže pristúpiť k sv. prijímaniu, hoci má len sedem rokov. Vieme si pred-staviť jeho radosť, keď mu pán kaplán oznámil, že na Veľkú noc môže ísť na prvé sv. prijímanie. Deň predtým matke povedal: „Mamička, zajtra pôjdem na prvé sv. prijímanie. Odpustite mi všet-ko, čím som vás v minulosti zarmútil a pre budúcnosť sľubujem, že budem lepší, budem pozornejší v škole, budem poslušnejší vo všet-kom, čo mi prikážete.“ Viac nevládal povedať a pustil sa do plaču. Dobrá matka si ho privinula a dojatá mu odpovedala: „Buď spokoj-ný, milý Dominik, všetko je odpustené. Pros Boha, aby ťa zachoval vždy dobrým, a pros ho aj za mňa i za otecka.“Spovedanie, kázeň, sv. omša so sv. prijímaním trvali dosť dlho. No Dominikovi, ktorý tak veľmi túžil po tomto dni, sa tento čas zdal veľmi krátky. Ešte aj

po rokoch často spomínal: „To bol veľký deň, to bol najkrajší deň môjho života!“

Keď mal dvanásť rokov, stretol don Bosca a požiadal ho o prijatie do turínskeho oratória, pretože veľmi túžil stať sa kňa-zom. Don Bosco bol príjemne zaskočený: „ Zdá sa mi, že je to dobrá látka.“ Dominik mu na to odpovedal: „Ja budem látka a vy teda buďte krajčír.“

Po prijatí do oratória poprosil don Bosca, aby mu pomo-hol stať sa svätým. Skromný, vždy pokojný a radostný, veľmi usilovný pri plnení si študentských povinností, na vyučovaní náboženstva, pri posluhovaní chorých, pri uzmierovaní roztr-žiek, ochotný kedykoľvek pomôcť spolužiakom....

Novým kamarátom v oratóriu hovoril: „Pochopte, naša svätosť spočíva v tom, že sme veľmi veselí. Iba sa usilujeme vyhýbať sa hriechu ako veľkému nepriateľovi, ktorý nás okráda o Božiu milosť a o pokoj srdca, a presne si plníme svoje povin-nosti.“

Vďaka vernosti svojmu projektu, podporovanému čas-tým pristupovaním k sviatostiam a synovskou oddanosťou Pan-ne Márii, ho Boh v jeho radostnom sebadarovaním zahrnul mnohými darmi a charizmami. Dominik dobre vedel, že ak chce navždy ostať priateľom Ježiša a Márie, ak sa chce zachovať bez hriechu, ako si to zaumienil pri prvom svätom prijímaní, musí si dávať pozor na vlastné zmysly. Najprv si zaumienil, že na česť Panny Márie sa bude každú sobotu postiť. Don Bosco mu to však pre jeho vek a chatrné zdravie nedovolil. Odvtedy jeho pokáním bola dokonalá poslušnosť.

Tak sa v ňom zrodil tento plán: Pod ochranou Panny Márie Nepoškvrnenej zorganizovať skupinu horlivých chlapcov, ktorí si budú navzájom pomáhať na ceste do neba a zároveň sa pričinia, aby získali Bohu čím viac kamarátov. A hneď sa dal do práce. Zašiel za donom Boscom, vysvetlil mu zámer a poprosil o dovolenie. Potom si vybral najlepších chlapcov z oratória a predložil im svoj plán. Prijali ho s nadšením a hneď ho začali uskutočňovať. Každý týždeň sa stretávali na pracovnej schôdz-ke. Tam sa navzájom poúčali, povzbudzovali a rozdeľovali si úlohy na budúci týždeň. Tam si určovali aj to, ktorého chlapca si kto vezme na starosť a bude sa usilovať priviesť ho na lepšiu cestu.

Dominik bol dušou novej družiny a vypracoval aj jej pravidlá. 8. júna 1856 sa prví členovia družiny pred oltárom Panny Márie slávnostne zasvätili Božej Matke a zaviazali sa zachovávať pravidlá.

Hlavné body pravidiel boli: Presne zachovávať pravidlá ústavu Dávať dobrý príklad spoločníkom, láskavo ich napomí-

nať a povzbudzovať k dobrému slovami, najmä dobrým príkla-dom

Svedomito využiť každú chvíľku času

V ďalších bodoch pravidiel sa spomína týždenná schôdzka, sv. prijímanie v nedele a sviatky, denná modlitba sv. ruženca, vzájomná láska. Ďalej si členovia majú pomáhať v čnostiach, súkromne upozorňovať jeden druhého na chyby, apoštolovať medzi ostatnými chlapcami atď.

Dominik Savio zomrel 9.marca 1857 v Mondoniu. Don Bosco krátko na to napísal jeho životopis a zakaždým, keď ho čítal, rozplakal sa. Jeho telesné pozostatky sú uložené v Bazilike Márie Pomocnice v Turíne.

Sviatok Dominika Savia slávime 6.mája. Pius XI. ho definoval ako vzrastom malého, ale duchom veľkého obra.“ Je patrónom miništrantov i nastávajúcich mamičiek a každý rok je zaznamenaný prekvapujúci počet vyprosených milostí na jeho príhovor. Jeho pozostatky preniesli v roku 1914 do baziliky Panny Márie Pomocnice v Turíne. Pápež Pius XII. ho 5. marca 1950 vyhlásil za blahoslaveného a 12. júna 1954 za svätého. Jeho úcta je rozšírená po celom svete.

Radšej zomrieť, ako zhrešiť.( sv. Dominik Savio)

Strana 9 Farské listy 10

Povedali o svojej mame: Moja mama je najdrahší človek v mojom živote. Mám ju rada. V živote mi veľmi pomohla a vždy stojí pri mne. Je to moja kamarátka a maminka zároveň. Mami, ďakujem Ti za to, že si!

Monika. Všetky mamy sú naj, ale moja je naj, naj, naj .....

Maťa

V našej obci je už tradíciou, že v predvečer l. mája staviame pred Obecným úradom vysoký, štíhly, smrek, strom, ktorý symbolizuje mesiac, ktorý začí-na—máj. Pri stavaní májového stromu sa zíde znač-ná časť nášho obyvateľstva. Niektorí ako diváci, ale niektorí ako aktéri, ktorí sa podieľajú na tejto kultúr-no-spoločenskej udalosti obce aktívne. Tento zvyk je spojený s našou históriou, a tak nechýbajú na dedine kroje, hudba a spev. Malé deti spievajú a tancujú svoje detské hry, dospelí zase svoje, ale spoločne sa dopĺňajú tak, že aspoň chvíľku je na dedine veselo.

Tieto udalosti niekto musí aj organizovať. Hlavnou hybnou silou je súbor krojovaných žien a mužov, ktorý je zaštítený Klubom dôchodcov a Zvä-zom slovenských žien v Urminciach pod vedením p. Márie Geschnábelovej. O strom a jeho postavenie sa zase postará starosta obce, Ing. Jozef Cifra.

Potešiteľné je tiež to, že k starším sa postup-ne pridávajú aj naši mladí. Tento rok nosenie mája mali na starosti dedinskí mládenci. Inokedy to robia športovci alebo miestni hasiči.

Radostné chvíle na námestí obce pominú,

no mesiac máj pokračuje. Veriaci si ho pripomíname každodennou májovou pobožnosťou, modlitbami posvätného ruženca a loretánskych litánií k úcte Panne Márii v miestnom kostole, ale aj v rodinách.

Tex a foto: Ing. Fr. Streďanský

Nebeský humor

Väzenský kaplán hovorí recidivistovi, ktorý už tretíkrát vylúpil pokladňu: „Syn môj, keď sa dostaneš na slobodu, rád ti budem pomáhať.“ „Ďakujem pekne za ponuku, velebný pane,“ hovorí vä-zeň. „Ale na to musí byť odborník.“

*****

Babička vezme vnuka prvýkrát do kostola a všetko mu ukazuje. Potom sa zastaví pred Bohostánkom a modlí sa. Malého zaujme farba večného svetla. Dlho sa na ňu pozerá a nakoniec sa opýta: „Babi, kedy tam konečne naskočí zelená, aby sme mohli ísť ďalej?“

*****

Kostolník neverí svojim očiam: pani Majerová kľačí zbožne v lavici, pred sebou má modlitebnú knižku a vedľa nej umelý chrup. „Asi vás ruší pri modlitbe, však? pýta sa so záujmom. "Ale kdeže, ten chrup patrí môjmu Emilovi. Musela som mu ho vziať, lebo by mi medzitým zjedol doma bábov-ku."

*****

V kostole niekto vylúpil pokladničku. Po niekoľkých dňoch dostal farár obálku s dvadsaťeurovkou. Na prilo-ženom lístku bolo napísané: Ukradol som vo vašom kostole sto euro. Pretože ma trápi svedomie, posielam dvadsať euro späť. Ak ma bude svedomie trápiť ďalej, môžete počítať s ďalšími splátkami.

*****

Malý chlapček napäto sleduje kňaza, ktorý klincom pri-bíja oznámenie na vývesku. „Chceš si prečítať, čo nového oznamujem?“ pýta sa kňaz. „No, skôr chcem počuť, čo poviete, keď si klepnete do prsta.“

*****

Zhovárajú sa dve duše v raji: „Aká bola posledná veta, ktorú si počul na zemi?“ "Bol to hlas mojej ženy." "A čo hovorila?" "Keď ma na chvíľu pustíš za volant, budeš úplný anjel."

Máj, máj, máj zelený.........

v náručí...aby vládali stáť pri svojich deťoch vždy, keď to budú potrebovať...“ na to sa Boh pousmial, pozrel na anje-lika a dodal ... „ no a samozrejme, aby obaja rodičia vydr-žali tancovať na svadbách svojich detí až do rána.“ Anjelik Ivko sa tichúčko zachichotal a keď videl, že Pán Boh je so svojou prácou hotový, kráčal spolu s ním k dverám domu. Vtom sa Boh na neho vážne pozrie. „ A ty kam ideš, Ivko?“ „ Predsa naspäť do neba, s tebou Pane.“ Boh zdvihne na Ivka prst a vraví mu: „Nie, nie, Ivko. Ty ostávaš tu.“ „ Ako to?“ zľakol sa Ivko, „My máme s chlapcami v nebi rozohraný futbalový zápas a mám ešte toľko práce so strá-žením detí.“ „ Tvoje miesto je teraz tu. O deväť mesiacov začneš skú-šať, či moja dnešná robota bude fungovať a či železá budú dobre držať. Toto bude tvoj domov. Futbal budeš hrávať so svojím ockom. Neboj sa, pošlem ti dobrého anjela stráž-neho a o niekoľko rokov, keď príde tvoj čas, môžeš dohrať aj ten nebeský futbal. Teraz už musím ísť. Daj si na seba pozor a poslúchaj!“ na to Pán Boh vstúpil do dverí a pomaly sa strácal v tme, kývajúc anjelikovi na rozlúčku. Unavený anjelik zatvoril dvere a pobral sa za svojimi bu-dúcimi rodičmi. Pozerá na nich, dumá, prezerá si ich ruky, tváre, vlasy... „ Ktovie, na koho z nich sa budem podobať.“ pomyslel si malý anjelik Ivko, ľahol si medzi nich a tíško zaspal.

Autor: Mgr. M.Hubová

Strana 10 Farské listy 10

Ako Boh stvoril otecka a mamičku.

Raz sa Boh prechádzal okolo nebeského futbalového ihriska, kde hrali futbal malí anjeli. Kráčal pomaly a na pleciach niesol veľkú tašku. Zrazu ho v ceste zastaví malý anjelik Ivko. „ Buď pochválený, drahý Pane!“ žmurká na Boha anjelik. „ I ty buď pozdravený, Ivko!“ odpovedá Boh. „ Čože to nesieš v tej veľkej taške, Pane?“ zvedavo sa vypytuje anjelik. „ Vieš, Ivko, mám nejakú prácu na Zemi a v tej taške mám nára-die.“ „ Pane, prosím, vezmi ma so sebou. Veľmi rád Ti pomôžem,“ prosil anjelik. Boh sa potešil malému spoločníkovi a už sa aj vy-dali na cestu. Na Zemi boli veľmi rýchlo. Ivko s Bohom zrazu zastali pred malým domom. Všade bolo ticho a tma. Celý kraj hlboko spal. Boh s anjelikom vošli do domu, prechádzali miestnosť za miest-nosťou, až sa zastavili pri posteli, kde tíško spali dvaja mladí manželia. „Kto je to, Pane?“ opýtal sa nechápavo Ivko. „To sú nastávajúci rodičia. No nepýtaj sa už toľko, radšej mi po-daj kúsky železa z tašky.“ vraví Boh. Ivko sa už radšej nepýtal, len mlčky vybral želiezka a podal ich Bohu. Pán ich vzal, jemne obrátil ženu i muža na bok a pomaly im želiezka vkladal do chrbta. Keď si Boh všimol ustráchaného Ivka, utešil ho. „ Neboj sa, len im spevňujem chrbticu, aby ich nebolela, keď bu-dú dvíhať svoje deti na ruky.“ Potom sa Boh dotkol ich úst. „ Matke vkladám do úst krásne rozprávky pre svoje deti a otcovi zas múdre slová, aby svoje deti v živote správne viedol.“ Ďalej sa Boh dotkol ich pliec. „ Dávam rodičom silu do pliec, aby matku neboleli pri uspávaní dieťatka a otca, keď ho bude na nich niesť.“ Ruky Boha sa dotkli ľudských rúk. „ Matke darujem schopnosť neopakovateľného dotyku a pohladenia svojich detí a otcovi dávam silu, aby sa jeho ruky vedeli postarať o celú rodinu.“ Potom sa Boh dotkol ich sŕdc. „ Darujem im trpezlivosť, obetavosť , silnú lásku a aj kúsok det-skej hravosti, nech lepšie pochopia svoje deti.“ Nakoniec sa Boh dotkol ich nôh. „Nože mi podaj ešte trochu toho železa, Ivko,“ žiada Boh anjeli-ka. Anjelik netrpezlivo podáva železo a čaká, že ho Boh čoskoro oboznámi, prečo toľko železa dáva práve do nôh. Boh jemne pribíja železo na ľudské chodidlá a vraví: „ Dávam im silné nohy, aby vládali utekať za svojimi deťmi, aby ich včas chytili pred pádmi, aby vládali hrať s nimi futbal, chodiť na výlety a prechádzky, aby vládali stáť s deťmi v čakárni u lekára alebo pred dverami ich triedy na rodičovskom združení, aby matka vládala stáť pri varení, žehlení a upratovaní, aby otec nespadol z nôh, keď bude po prvýkrát držať svoje novorodeniatko

A njelské stránky /Pripravila Mgr. Mária Hubová/ Rozprávky z neba

Na slovíčko deti! Určite každý z Vás v rozprávke postrehol, aké veľké dary dáva Boh rodičom. Trpezlivosť pre Vaše huncútstva, láskavosť pre Vaše slzičky, silu pre Vašu slabosť a nekonečnú starostlivosť o Vás samotných. Práve nastávajúce obdobie mesiacov máj a jún ponúka príležitosť poďako-vať sa svojej mamičke a ockovi za všetko, čo pre Vás robia. Druhá májová nedeľa a tretia júnová nedeľa patria práve našim mamám a ockom. Nezabudnime sa im poďakovať a darovať aspoň jedno objatie. V tomto období nás Pán pozýva k svojmu posvät-nému stolu, aby sme spolu s ním zdieľali tajom-stvo ukryté vo svätej hostii. S radosťou očaká-va otvorené srdiečka našich malých prvoprijíma-júcich detí. Spolu s nimi zasadajú k svätému stolu aj ich rodičia, súrodenci, priatelia, príbuz-ní a všetci ostatní účastníci tejto výnimočnej udalosti. Boh, Otec nás všetkých, sa postaral o to, aby sme sa v jeho dome všetci stretli a tak si pripomenuli, že sviatosť prvého svätého

Farské listy 10

prijímania nás má usmerniť k miestu, odkiaľ pramení pravý život, nádej, viera a láska. K miestu, kde môžeme kedykoľvek prísť a k Otcovi, ku ktorému sa môžeme kedykoľ-vek utiekať. Malí i veľkí, stále sme jeho deti a ako patrí vďaka našim rodičom, tak patrí vďaka i nášmu Pánu Bohu. Snáď najvzácnejší dar, ktorý môžete všetkým darovať, ste vy, vaša láska a celé vaše ...... (dokončenie v tajničke).

Anjelské stránky Strana 11

Vymaľuj si

Pripravil: Štefan Zmetek

Láska Ryba Marek Kain Egypt Zlato Betle-hem Adam

Viera Ruža Lukáš Izaiáš Rím Myrha Dieťat-ko Eva

Strom Narcis Dávid Ábel Vatikán Čaj Kríž Oliva

TAJNIČKA

Ktoré slovo nepatrí do stĺpca? Napíš pod stĺ-pec jeho začiatočné písmeno a dozvieš sa, aký

je tvoj najvzácnejší dar.

Zamyslieť sa nad slovom slza je veľmi zaujímavé. Napadlo ma to preto, lebo vo Veľkonočnom období si pri-

pomíname krížovú cestu nášho Pána Ježiša Krista, počas ktorej ho s nárekom plných sĺz sprevádzali jeho najbližší. Nemusíme však hovoriť iba o slzách nešťastia, bôľu a toho zlého, ale poznáme aj slzy šťastia, ktorými vyjadrujeme radosť, šťastie, lásku a vďaku.

Slza, teda kvapka vody, ktorá nám vychádza z oka má korene hlboko v našom srdci. Ňou vyjadrujeme naše pocity, ktoré sú skutočné a pochopí ich naozaj každý. Slza je ako lupienok na kvete, keď z nás padá, akoby sme stratili kúsok zo seba, nejakú časť nášho JA. Po slze však môže nasledovať vlna sĺz, teda plač, ktorý už určite nie je pozitívny. Vyjadruje ozajstný bôľ a utrpenie človeka. Veď aj sám Ježiš plakal, keď zomrel jeho milovaný priateľ La-zár.

Slza má teda v našom živote naozaj veľký význam. Už malé dieťa je sprevádzané na svet svojím plačom, nie preto, že by mu bolo zle a že by trpelo, ale preto, lebo nevie, čo mu tento svet a ľudia v ňom ponúknu, či nebude trpieť a či bude žiť v dobrom svete. Možno by bolo dobré, keby sme plakali iba vtedy, keby sme boli naozaj šťastní, ale to nejde. V našom svete nie je iba dobro, je tu aj zlo a keď nás zlo napadne a nemáme sa ako ubrániť použijeme tú slzu, je to aj úľava pre človeka. Niekedy je dobré sa vyplakať a uľaví sa nám.

Nehanbime sa používať slzy ako prejav našich citov. Najkrajšie sú však slzy šťastia, lebo rozžiaria nejeden úsmev na tvári.

Slza /Nikola Boldišová/

Uzávierka najbližšieho čísla bude:

10. júna 2011

Vydáva: Farský úrad RKC v Urminciach pre potreby veriacich Tel: 038/5386120

Zodpovedný redaktor: Ing. František Streďanský e-mail: f.stredansky@zoznam.sk Tel.: 0911109892 Jazyková úprava: Mgr. Mária Hubová Tlač: Dansta

Z kroniky farnosti od poslednej uzávierky

Do večnosti nás predišli: Vít Bago /70/ - Urmince Dušan Kučerka / 57/ -Hor.Štitáre Janka Višňovská /50/-Urmince Adela Bagová /87/ - Urmince Oľga Halásová /76/ - Horné Štitáre Margita Mesárošová /87/ - Urmince Mária Novotná /81/ Hajná Nová Ves Aladár Huba /81/ - Urmince Irenka Bobulová /84/ - Urmince Odpočinutie večné daj im Pane!

Správy z orlovne/Ing. Milan Ďurík/ Turnaj miništrantov radošinského dekanátu Dňa 2.apríla sa organizoval v našej obci halový futbalový turnaj miništrantov z radošinského deka-nátu. Celkom sa zúčastnilo na turnaji 6 družstiev, ktoré reprezentovali tieto farnosti: Ardanovce, Bojná, Nitrianska Blatnica, Radošina, Urmince, Veľké Ripňany. Bol to už II. ročník. Turnaj prebie-hal v zdravej športovej rivalite, a tak hlavný roz-hodca, p. Marián Ronec, nemusel veľakrát trestať priestupky. Pekné na celom turnaji bolo to, že družstvá si doviedli miestni kňazi, ktorí zotrvali pri nich počas celého turnaja. Slovenský orol sa posta-ral o organizáciu aj o ceny pre víťaza a ostatných zúčastnených, ako i stravu, ktorú uvarili kuchárky v miestnej školskej jedálni. Na záver turnaja bolo vyhodnotenie podľa pravi-diel, kde sa družstvá farnosti umiestnili takto: 1. Urmince, 2.Radošina, 3.Bojná, 4.Nitrianska Blatni-ca, 5.Veľké Ripňany, 6. Ardanovce. Poďakovanie patrí p. riaditeľovi školy Mgr. Ru-dolfovi Majzlovi, ktorý umožnil hrať tento turnaj v školskej telocvični, ako i p. kuchárkam za uvare-nie výdatnej stravy.

Sviatosť krstu prijali: Nina Lacková – Horné Štitáre Simona Kormanová – Urmince Samuel Šomodi – Hajná Nová Ves Tadeáš Hroššo – Hajná Nová Ves

Vitajte medzi nami!

Životné jubileá

Víťazné družstvo turnaja z farnosti Ur-mince

Dňa 2.mája 2011 uplynulo 30 rokov čo si vyslú-žili sviatosť manželstva

Ján Paták a Helena Patáková, rod. Peciarová

Túto udalosť so pripomenuli pri sv. omši 20.mája 2001 v kostole Sv. Michala Archanjela v Urminciach.

Nech Pán Boh žehná ich kroky ďalším spoločným životom.

Stolnotenisová miniliga v Urminciach Dňa 17.4.2011 sme ukon-

čili jarné kolo stolnoteniso-vej miniligy. Na záver boli zúčastnení hráči odmenení diplomami a najlepší traja aj medailami. Za vypísanie diplomov patrí poďakova-nie Nikole Boldišovej, ktorá zároveň spolu s Jurajom Rybanským, odovzdala medaily prvým trom hrá-čom. Na 1.mieste sa umies-tnil Milan Ďurík, 2.bol Jozef Ekhart a 3. Marek Kúdela. Jesenné kolo súťa-že sa rozbehne od septembra. Po ukončení jesennej časti bude záverečné vyhodnotenie stolnotenisového roku v mesiaci december. Okrem tejto miestnej súťaže sa od septem-bra zapojíme aj do okresnej súťaže pod hlavičkou Slovenského orla.

Zumba stále žije Popri ostatných aktivitách ktoré organizuje Slovenský orol, veľmi úspešne prebieha

pravidelné cvičenie zumby, na ktorej sa zúčastňujú dievčatá a ženy rozličných vekových kategórii. Vďaka patrí hlavnej organizátorke, pani Martine Hubovej, rodenej Krajčíkovej, ale i ďalším cvičiteľ-kám i cvičiacim. Ako vidieť, činnosť je rôznorodá a obec Urmince žije aktivitami. Nech nám v tejto práci i naďalej napomá-ha náš Nebeský Otec, o to ho vrúcne všetci prosíme.

Najvernejšie zumbáčky

Majáles je za nami Tohoročný majáles je za nami a už sa tešíme na

najbližšiu kultúrnospoločenskú udalosť organizo-vanú Slovenským orlom, lebo aj táto sa mu vydari-la tak, ako aj februárový ples. Do tanca nám hrala skupina Orion, ale nohy sme si drali svoje.

Aj touto cestou ďakujeme organizátorovi Jurajo-vi Rybanskému so svojou partiou, ktorí sa postarali o celú organizáciu. Ich činnosť bola dôkazom, že mládež sa nielen vie zabávať na vysokej kultúrnej úrovni, ale vie dobrú zábavu pripraviť aj pre star-ších ľudí.