fycbodi mimes aandelkuapia-Ika každý deň, ypredvečerdá-toma o 6. hod.

:: Redakcia a sdmtaiibada i

Budapest, VD!^ Mária ulica 15.

toast

PredplatKtt ai rok . K »•-na pol roka K !!5'~ n««vrfrokaKS'-ľia mcaiae K !•'; Do Nemecka a Srbska rofit e 24 korún, ľľo ostatného cu-dnoremsk;; i s o Ameriky roc»« S2 korun. ==•

Ročník V. Číslo 120, BUDAPEST, vo štvrtok, 25. júna 1014. Jednotlivé čisla po 6 halieroch.

Ha fconci iftolshfho rohu. Školský rok sa chýli ku koncu. V mestách

a v mnohých čisto roľníckych obciach už ukončili Školské vyučovanie a mládež odpo­číva spolu s učiteľmi a profesormi po dedi­nách, na cestách, na lúkách, pri potokoch. Všetci sú plni radosti, školské neresti ich viac netrápia. Rodičia sú sle často v ne-snádzach. Nižšie školy vychodivši žiak musí sa umiestnil buď v obchode, u remeselní­ckeho msjstra alebo na daktorej vyššej škole na ďalšie vzdelávanie sa a výučbu. A zase stojíme pred problémom školským, pred otá­zkou, ako vychovával najlepšie mládež slo­venskú.

Bez dlhých sermonov zopakujeme dávno osvedčené rady a pokyny. Žiakov elemen­tárnu školu vychodivších treba umiestniť vždy tak, aby boli menovite od 12 roku počnúc v dobrej škole. Známo je, že naše cirkevné, štátne, obecné školy sú viac-me-ne] zlé. Menovite tam, kde učitel ma-ďaróíi vyučuje, nestojí výučba za fajku tabáku. Mnoho vedomosti si preto z našich škôl neodnesie a málo ktorý vie poriadne čftat a písať. V Rakúsku je školopovinnosf určená do 14 roku a učeň slovenský musí tam ešte 2 roky riadne chodif do školy, asporl do učňovskej, ktorá trvá cez celú dobu výučby u majstra.

Kdo chce byf teda remeselníkom, najlepšie urobí, keď ide do učenia do Čiech alebo na Moravu. Tam sa nielen v remesle dobre vyučf, ale aj vedomosti všeobecné, ktoré si nezískal na našich školách, môže si zado­vážiť a tým značne vynikne nad remeselníkov v špatnej maďarčine vychovaných. Odporú­čame čo najvrelejšie mladých učňov Česko-slovanskej Jednote v Prahe, Jindřišská ul. 32. a odborom Českoslovanskej Jednoty v Budě-joviciach, Domsžliciach, Chrudimi (menovite sem nech sa hlásia učni, lebo je tu umele-ckc-truhlárska škola) Jičine, Kolíne, Kromě­říži, Luhačoviciach, Nymburku, v Náchode, Pardubiciach, Písku, Plzni, Prosfějove, Uh. Hradišti, Brne, Král. Hradci, Olomouci atď. Vo všetkých týchto mestách účinkujú odbo­ry Českosl. Jednoty a možno sa priamo sem obrátif. Koho Jednota umiestni, ten je na dobrom mieste, lebo i majster i učeň je pod stálym dozorom Jednoty. Naši česko­slovenskí priatelia v českých mestách vefmi prísne dozerajú na to, aby žiaci netr­peli pod zlým majstrom a naopak, aby učni sa nedostali do zle] spoločnosti a aby sa nezlumpačili. Učeň potrebuje vefmi pečlive| výchovy, lebo remeselníci, obchodnici a roľ­níci sú povolaní na to, aby národ náš za­chovali pred zahynutím, a aby ho viedli v Jasnejšiu budúcnosf. Akg aa učnia v Rakú­sku vychovávajú, opíšem 'podrobne v zov-rubnej práci v .Slov. Denníku", nateraz opa­kujem len heslo: slovenský učeň k če­skému majstrovi 1 (Samo sebou sa rozumie, že dobrí, svojmu remeslu rozumejúci majstri slovenskí majú prednosť i pred českým). Neposielajme našich šuhajcov k Nemcom a do cudziny, kde neni nášho človeka, čoby dozeral naňho a staral sa o Jeho duševný a telesný vývin. Nedajme zakrnieť našej útle] mládeži vo Viedni alebo v Pešti. Ne­vydajme vôbec deti naše z rúk, kým sa nepresvedčime, že u majstrov a na novej škole bude tak dobre zaopatrený ako doma.

Kďo chce byf roľníkom, musí zavčasu pri­účať sa ťažkej roľnícke] práci. O roľnícke]

I mládeži by sme vlastne nateraz nemali čo povedať. Ale povinnosťou rodičovskou a na­šej inteligencie je, chystať vyspelejších šu ľ hájov na roľnícke školy české, ktoré sú svojho druhu najlepšie v celej monarchii.

Podobne sa majú pripravovať už teraz žiaci a učni pre obchodné, priemyslové, od­borné školy, lebo nával na tieto školy Je všade veľký á menovite české odborné školy šú veľmi dobre frekventované. V Rakúsku konči školský rok v prvej polovici Júla a prijíma­cie zkúšky a příhlasy sa odbývalú 15. a 16. júla a potom na počiatku školského roku 15—1.7. septembra. Dobre je, prihlásiť sa už teraz a nečakať na posledný termini, Česko-slovanská jednota a Jej odbory i v tejto veci najlepšie Informácie dá a odporúčame našlpt ľudom, aby sa na Jednotu priamo obrátili.

Nemeškajme a vykonajme na poli škol­skom a výchovnom svoju povinnosť. Jedno­tlivé redakcie už nestačia. Prosíme našich ľudi čo najúprimnejšie, aby korespondovali s Jednotou priamo, lebo cez naše redakcie sa častokrát oneskorí nejedna súrna zále­žitost

Politický prehľad.-Budapešť, 24. júna.

Smierovačky ^edzi Nemci a Čec'8f:Mi.

O druhej dohodová !í;j konferencii v praž­skom Nosticovskom paláci „Národní Politi­ka" prináša túto zprávu:

Kdo Ještě nepostřehl konců, k Jakým do­spět? může německá vrtkavost a bezradnost, nechť porovná Jenom niže uvedený projev zá­stupců stran čechoněmeckých s usnesením, kte­ré tiž pánové vydali z nedělní své valné schůze. V r ěmeckém kasin ě hrdě prohlásili, že od svého dosavadního stanoviske v otáže Českoněmecké-bo dohodováni neupusti ani o pfďa že do nosti-covského paláce vyšlou svoje plnomocnlky je­nom za tim účelem, aby vyslechli „případně dalši návrhy*. Čekali tedy, že ve druhé konferenci slevovati budou Češi a že jim sa­mým připadne úloha milostivého rozhodčího o tom, co německému nitru může býti libo a co nikoli. Neminulo však ani celých čty­řiadvacet hodin a páni vytasili se sami s vlastním, z brusu novým návrhem, Jejž po pětihodinném rokovati! propustili na světlo veřejnosti.

Obsah německého podnětu myšlen i sty-lisován je ku podivu diplomaticky, ať již mlři nahoru, či dolů, či na adresu českého poselstva. Německé voličstvo má jim býti o nepoddajnosti svých parlamentních zá­stupců, kruhy rozhodující o německé ochotě ke smíru ujištěny — české obstrukci na říšské rade pak předložen k roz­luštěni tvrdý a dojista ne nezáludný oříšek. Německým návrhem připouští se totiž mož­nost dalšího jednání o otázce zemského zří­zeni i Jazykového zákona pro úřady státní, žádá se však, aby příslušný výbor záležel z říšských poslancův a aby za účelem dosa­zeni tohoto komitétu byla svolána říšská rada. Svůj souhlas k obnově jednáni doho-dovaclho bez jakékoli záruky pro eventuelní jeho úspěch činí tedy Čechoněmci závis­lým na — svoláni říšské rady. Lze snad míti za to, že by se spokojili se svoláním parlamentu jenom k tomu cfli, aby v něm byl zvolen zvláštni výbor Jazykový a ře by pak sou­

hlasili se svoláním a ustavením českého sněmu i s příslušnou volbou zemského vý­boru, než by byla ujednána reforma zem­ského zřízeni, o niž chtějí též jednati ? Po­chybujeme o tom. Ostatně české stanovisko jest známo i dáno samo sebou.

českým vyjednavačům zatím ovšem ne­zbylo, než přizpůsobiti se diplomatickému obratu odpůrcovu a se zdvořilou úklonou ujistiti, že podroben bude úvaze. Do konce příštího týdne dle úřední zprávy bude rozhodnuto, I ze-li na německý podset přistoupiti a stanou-li se či nestanou nostleovské konferencie na svízelné, hlo­žím zpupnosti a svfzely poseté dráze akce dohodovací podstatnou a věcnou etapou I O průběhu konference, Jež od 4. hod. odpol. trvala do pů! 9. hod. večer, vydána byla tato úřední zpráva:

„Dnes konala se v paláci Nosticovském druhá porada zástupcův obou národnosti za předsednictví J. E. Ervína hrab. Nosíitze. Přítomni byli — vyjma dra Bedř. prince Schwarzenberga, meškajícího na léčeni v Karlových Varech — všichni účastnici mi­nulé porady. Jednáni bylo opět prohlášeno za přísně důvěrné.

Pro někollkahodlnné rozpravě byl na zá­kladě výsledku vzá|emné výměny názorů zástupci svobodomyslných mesiánských stran německých, německé sociální demokracie a křesfar.skosc dální strany podán tento ná­vrh:

„V otázce spojitosti mezi Jazykovým zá­konem pro statni úřady a mezi záležitostmi, spadajícími do pravomoci zemského sněmu, jsme nuceni trvati na svém dosavadním, zamítavém stanovisku. Jsme však ochotni stanoviti své zástupce k jednáni o změně zemského zřízeni a prohlašujeme, že Jsme — jako dosud — ochotni i ku projednáni otázky Jazykové, avšak výborem, Jenž by sestaven byl ze zástupcův obou národnosti v Čechách na říšské radě. K dosazeni to­hoto výboru budiž říšská rada co nejdříve svolána."

^Zástupcovi českých stran přijali toto pro­hlášení, aby o něm podali zprávu a sdělí výsledek svých úrad během příštího týdne.

Stoličná reforma v administratívnom výbore snemovnom. Administratívny výbor sněmovny pokračoval dnes v porade a no­ve] zákonnej predlohe o poštátnení stoličné] správy. Do debaty zasiahli Alfréd Pál, Šte­fan Szentpály, Mikuláš Kpstyál a minister vnútra Ján Sándor. Pozoruhodné bolo, čo Sándor vravel. Predovšetkým bránil svoju predlohu a ustanovenie, že úradníci zostanú do roku v dispozícií. Odborník vie vraj, že takú­to veľkú reformu, pri nejž ide o 4516 úradníkov, ktorých treba prevziať do štátne] služby, ne­možno vykonať za pár týždňov. Potom brá­nil minister ustanovenie virilizmu a iné pod­robnosti, ktoré Je inak náchylný v jednom-druhom pozmeniť.

Revolúcia v Albánii. Albá-— Boje v prímerí — Srbsko a

nla. — Mbret uzavrel s povstalci prímerie, ktoré

však nezachovávajú ani Jeho voje ani po­vstalci. Vzdor prímeriu, ktorý predĺžili o Je­den deň, boje trvajú. To je už tak po al­bánsky. Vodca Miriditov Prenk Bib Dodá udajne víťazne postupuje proti povstalcom,

Strana 2 S L O V E N S K Y D £ !*S Nlf t Ožio 120

ktorých chce napadnú! pri Šijaku. V Dráči očakávajú jeho príchod jako spasenie. Z južnej Albánie došly zprávy o vííazstvách povstalcov. Isté je, že či zvilazia o-zbrojenci panovníkovi, či zvffazia po­vstalci, Wiedovi v Albánii odzvonili. Te-rajii stav nedá sa udržať a velmoci lámu si hlavu, čo majú urcbif s nedochúd-Čaťom, ktoré ony spoločne srodily na lon­dýnskej konferencii. Panovník Vilhelm zas zamýšľa preložiť svoje sídlo do Skadru, lebo tam je vraj lepší — exercierplatz pre |eho „armádu", ktorej — nemá.

Niže uvádzame srbskú mienku o albán­skych udalostiach, ktorá sa shoduje s mienkou každého rozumného človeka. Jedine vo Vie­dni sú páni inej mienky, no a v Ríme, kde práve tak neúprimne ssaýšľajú s Albániou jako vo Viedni.

Chýry o ochabnutí po­vstalcov.

Dráč, 23. júna. Sem došiel nemecký avia­tik Schrcff a obrátil sa na nemecké firmy, aby mu daly lietadlo, na ktorom by mohol preskúmať okolie. Parník „Hercegovina" od­išiel do Medvy, aby Miriditom dodal pro­viant. Miríditi podpálili obec Izani, z ktorej sa boli povstalci utiahli následkom primeria. Medzi povstalci a Miriditmi došlo k boju, výsladok je ešte neznámy. Povstalci chcú vraj poslať do Drače poslov, aby tam pro­testovali proti narušeniu primeria.

Revolúcia sa šíri. Dráč, 23. júna. Z táboru povstalcov došly

chýry, že povstalci by radi uzavreli mier. Ich vodca Aríf Hikmed onemocněl a zomrel a teraz nemajú súceho vodcu. TI Albánci, ktorí ušli z táboru povstalcov, hovoria, že revolúciu sorganizoval miadoturecfcý komitét v Carihrade. Prímerie, ktoré uzavrel panov­ník s povstalci, vyprší v stredu 24. júna ráno. Panovník sľúbil povstalcom všeobecnú amnestiu, jestli vydajú svojich vodcov a slo-žia zbraň. Avšak vzdor kolujúcim chýrom o ochabnuti revolučného ruchu ireba zistff, že mohamedánsky ľud celej Albánie sa búri a po­loženie je úplne neisté. Jestli chce Európa udržaf v Albánii kresťanského panovníka musi daf peniaze, zbraň a spoľahlivých ľudi, ktorí budú sa starať, aby panovník nepáchal ďalej také chyby, jakých sa do-púšfal dosiaľ. Včera v Dráči zatkli dvoch muzulmanov: Adgiho Dulejmana a Imera efendiho. Posledný bol tureckým dô­stojníkom. Obviňujú ich, že zo svojich do­mov strieľsli na panovníkových ozbrojencov. Na ich byte našli Mauserovky, strelivo a mnoho kompromitujúcich listov.

Nové boje. Rím, 23. Júna. Zo Skadru oznamujú, že

Prenk Blb Dodá, jestli sa povstalci nepo-konajú s panovníkom, v stredu napadne pri Šijaku ležiacich povstalcov. Z Drače mu vraj poslali dve delá pod vedením inženiera Hesslera.

Prenk Bib Dodá už bo­juje?

Drač, 23. Júna. Dnes ráno vidno bolo ďa­leko na severe vystupovat oblaky dymu. Neskôr sa zistilo, že to horia dediny, ktoré podpálil Prenk Bib Dodá na svojom po­chode. Mnohí v Dráči počuli aj delá hrmef. Predpoludním došiel sem parlamentár po­vstalcov a prosil panovníka, aby zakázal Prenkovi Bibovi Dodovi strieľať na povstal­cov, lebo jeho delá od svitu do 9. hodiny predpol. hrozne pustošily medzi obyvateľ­stvom, ktoré žije na územf povstalcami ob­sadenom. Parlamentér odišiel bez výsledku. Prímerie udajne predĺžili o jeden deň.

Povstalci vifazia v juž­nej Albánii.

Valona, 23. júna. Pri Carbonari bola veľmi krvavá bitka medzi povstalcami a al­bánskymi dobrovoľníkmi. Bltva skončila sa s úplnou porážkou dobrovoľníkov. Vládne voje v bitke utratili Jedno delo a dve stro­jové pušky i museli sa utiahnuť. Povstalci tiahnú smerom k Valone, ktorú vážne ohro­zujú. Mesto Je bez všetkej obrany. El-bassan je v rukách povstalcov, Beranu a Plerl obliehajú. Posledné dve mestá v každý okamih môžu padnúť do rúk povstalcov. Obyvateľstvo Valony žije v hroznom stra­chu, lebo sa obáva, ie Jestli povstalci vni­knú do mesta, budú páliť a vraždiť. Veľká časť obyvateľstva už utiekla z mesta.

Rusko intervenuje. Berlín, 23. júna. Lokalanzefger oznamuje

z Petrohradu': Zahraničný minister Sazonov mal so zástupcami veľmoci poradu o polo­žení na Balkáne. En porade ruská vláda poslala nové ůpravýjL&tupcom Ruska v kon­trolnej komisii, daleVruskéinu veľvyslancovi v Carihrade a v Afhfoiach. Ďalší vývoj uda­losti bude záviseť od toho, jako príjmu ruské návrhy ostatné veľmoci.

Srbsko a albánske udalosti. Belehrad, 23. júna. Viedenská tlačová

kancelária obvinila Srbsko, že sa veľmi teši udalostiam v Albánií a napnutému pomeru medzi Itáliou a Rakúskom. Ofícielny Časo­pis „Samouprava" na to odpovedá:

Srbsko neni proti samostatnej Albánii, avšak je ptesveáčtně,íeneodvtslýalbánskylštát ne­môže existovat. Srbsko bolo a je otvorene

proti umelému stvoreniu Albánie a Jej zá­vislosti na Iných. Celý svet vidí, že v Al­bánii Rakúsko-Uhorsko a Taliansko násilne prevádzajú uzavretia veľmoci, aby bol stvo­rený albánsky štát, dve veľmoci ženu a nútia Albáncov, aby vytvorili taký neod-vislý štát, ktorý by zodpovedal záujmom Rakúska Uhorska alebo Itálie. Lenže v tomto násilnom, donucovacom postupe nie sú spo­menuté dnes veľmoci svorné a preto sú aj neúprimné. Jaká neodvislosf sa tu môže zrodiť pre Albáncov?

Keby mala byť sriadená skutočne samo­statná Albánia, o tom je tu len jeden ná­zor, že totiž o stvorenie tohoto štátu nesme­lý by sa starat v prvom rade obe zaintere­sované veľmoci, nesmelo by sa do toho miešať ani Rakúsko ani Itália. Musí sa pre­nechať samým Albáncom, aby si utvorili sa­mostatný štát a jestli by toho neboli schop­ní, tak každé zakročenie cudzej moci zna­mená už samo v sebe zmarenie existencie neodvtslej Albánie.

Srbsko nechce, aby bola Albánia odvislá od cudzích mocnosti, lebo to by nezodpo­vedalo pomerom na Balkáne, ani záujmom albánskeho štátu samého a konečne ani uza­vretiam veľmoci. V Srbsku je každý pre­svedčený, že v rivalite Rakúsko-Uhorska a Itálie niečo väzi a to niečo dôležitého. Srb­sko si tú rivalitu nevymyslelo, ani ju neza­vinilo a nevie, prečo vo Viedni zazlievajú Srbskej tlači, keď o tomto antoganizme a o jeho dôležitosti piše, keď s! toho predsa aj viedenské a talianske časopisy horlivé všímajú.

Srbsko není odporcom ani neodvislej Al­bánie, ani sa neteší z nevraživosti taliansko-rakúske] — aie mu záleží skôr na tom, aby došlo čfmskôr k mieru a k zabezpečeniu neodvislosti Albánska, kde do3iaľ všetko robí sa proti pokoju a proti neodvislosti štátu.

Najnovšie. Albánsky panovník ušiel ?

Paríš, 24. júna. Dnes v noci agenda Havas dostala zprávu, že panovník Vilhelm ušiel aj s rodinou na válečná loda že Drač je už v rukách povstalcov- Povstalci oblie­hajú a] Valonu. Pravdivosť týchto zpráv nie je ešte potvrdená.

Zo zahraničia. G r é c k o - t u r e c k ý k o n f l i k t . Uzavre­

tie veľmoci, že do Maiej Ázie vyšlú svojich dragomanov, aby vyženili poMenie grécke­ho obyvsteľstva, zapríčinilo v Carihrade vše­obecné uspokojenie. Turecký úradný časopis

BESEDNICA. Vojna v Mexiku.

Denne prichádzajú poplašné zprávy z Mexika, ktoré sú ale umele fabrifcované po­mocou kapitalistickej tlače. Zprávy, pravda, sú také umelé, perfídne, že nie je žiadne čudo, keď ľud Spojených Štátov zo začiatku, keď americké vojsko zaujalo Vera Cruz, kri­čal, že treba brániť americký prápor a tiež, že mnoho vlastencov sa hlási k rôznym plu­kom a to na všetkých stranách. Človek ne­znejúci pomery, ľahko by sa dal oklamať týmto hlukom a válečným výkrikom dopiso-vateľov-novinárov, bol by pessimistickým na­zerajúc na mexickú zápletku jednou stranou, ako ju „umelá" tlač vyličuje. Tie výkriky a vzdychy, že toľko a tolko tisíc amerických občanov je v nebezpečí — opakujeme — nie je nič iného, ako umelé fabríkovanie zpráv svádzajúcich americký ľud k trustár-skemu patriotizmu.

My sme boli už v našom časopise obšír­nejšie poukázali na pravý stav mexickej zá­pletky. Avšak dnes vraciame sa nazad k tejto „vojne" pre širšiu informáciu nášho ct. čitateľstva, aby mohlo zazret na pravý stav veci a „vojny".

Niekoľko matrózov americkej bitevnej lode,

10. apríla t. r. vysadlo na breh v Tampico, aby nakúpilo petroleja. Jedon mexický úrad­ník dal pochytať matrózov. Na zakročenie amerického admirála Maya ale námorníkov pustili na slobodu. — Mexický prezident, provizórny Huerta sa omlúval u americkej vlády, ale prezident Wilson žiadal, aby me­xické vojsko vzdalo česť práporu Spoj. Štá­tov. — Lišiak Huerta bol k tomu náklonný len v tom prípade, jestli Amerikáni tiež po­zdravia mexický prápor. Lenže Spoj. Štáty to nechcely učinit. Z toho potom povstala tá vytrubovaná „vojna", ktorej vôbec niet — medzi Mexlkom a Spoj. Štátmi.

Príčinou krvavej zápletky Je docela niečo iného. Americkí kapitalisti od dávna ostria si zuby na Mexiko. Vláda Spojených Štátov neraz probovala napomôcť vojenskou mocou podkopnú mnohoročnú prácu kapitalistov proti Mexiku. Je nepochybné, že Maděro svojho času s pomocou Spojených Štátov znemožnil bývalého všemohúceho diktátora Mexika, Porfiria Diaza, ktorý nebol úplne náklonný dať svoju krajinu do mocí americ­kých trustov.

Všetke] biedy je príčinou to, že v petro­lejových prameňoch Mexika objavili neza-platiteľné poklady. V rokoch 1900—1905., teda za päť rokov dorobili v Mexiku asi je­den milion sudov petroleja. Roku 1908. už

3,841.000, roku 1909. 4,531.000, roku 1911. 12,929.000, roku 1912. ale už 16,000.000 sudov petroleja dorobili. Behom týchto šesť rokov produkcia petroleja v Mexiku zväčšila sa o 1*600 procentov. Mexiko ale pre svoju chudobu, pre zlú premávku, pre nedostatok prístavov a transportných lodi nemohlo samo využiť svoje petrolejové bohatstvá. To by ale nebolo tak zlé, lebo keď sa rozniesol chýr o obrovských petrolejových prameňoch, americký kapitál hneď sa chytil do ich vy­užitia.

Standard Oil Company, ktorá spoločnosť svojimi mocným* rukami oblapuje celý svet, na svojich vlastných železniciach a tiež na svojich vlastných lodiach zasiela petrolej do všetkých kultúrnych krajín, na svoje maje­tky. Táto spoločnosť, ktorá sama .konči vše­tky práce pri dorábaní a zasielaní petroleja, roku 1908. pri účastine) istine 500 miliónov dolárov, vedela docieliť 420 miliónov dolá­rov čistého zisku. Starý Porfirio Diaz veľké nebezpečie videl v udomácnení sa americ­kého kapitálu v Mexiku a všelijakými vý­hodami hľadel získať kapitál hlavne anglický, aby jeho vtiahnutím aspoň čiastočne zlomil vliv amerického petrolejového trustu a iných veľkofcapitalistov. Na využitie petroleja do­stala koncesiu anglická spoločnosť Pearso-nova. Anglická spoločnosť, ktorá je v spo-

Clalo 120 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Strana 3

oznamuje, že velmoci uzavřely vysläf svojich povereníkov aj do Macedonie, aby ša infor­movali o položeni mohamedánskeho oby­vatelstva. — V Athénách neskladajú veľ­kú dôveru y nastávajúca vyšetrovanie, lebo grécke! vláde neide o vyšetrovanie, lež o čímäkoršiu nápravu položenia gréckeho obyvatelstva v Milej Ázii. Vláda počíta s tým, že dotyčné nápravy tejto bude sa chtíef Turecko vymknúf zpod svojej povinnosti a preto neprestáva chystat sa na vojnu. Za­ujímavé je, že grécky vyslanec vo Washing­tone požiadal prezidenta Wilsona, aby nebol proti tomu, aby Spojené Štáty předaly dvě válečné lode Grécku, lebo kúpa táto má slúžiť len rovnováhe na Stredozemnom mori a tak mieru. Wilson odvetil, že jestli by lode malý byt použité v hroziacej grécko-túreckej vojne, tak by rozhodne odoprel svoj súhlas k odpredaju lodi.

U l s t e r s k á o t á z k a dospela k váž­nemu bodu. Z Londýna oznamujú, Že strážca tajnej královské j pečate (ministerský pred­seda) včera predostrel snemu lordov do­plňovací návrh vlády ku predlohe homerule. Ministerský predseda vyhlásil o uläterských ťažkostiach, že čimdial skúmal veci, tým lepšie sa presvedčil, jaké hlboké sú v Ul­ster! náboženské protivy, preto za účelné povaloval a vláda týmto doplňovacím návrhom nakoľko možno odstranit zlo. Do­plňovací návrh vyníma načas isté grófstva zpod homerule. Celá Anglia s napnuto-Sfou hľadí, jako prijme snem lordov novú predlohu.

Viv iani o p o m e r e F r a n c ú z s k a k R u s k u . Parížske časopisy prinášajú rozhovor ministerského predsedu Vlvlaniho 8 parižskym dopisovateľom „Nového Vre-mene". Viviani povedal medzi inšim: Francia a Rusko preukázaly vždy a plna počas krízy balkánskej vzájemný a pevný spolok a oso­lily takto svojim vlastným záujmom aj mieru. Francúzsko a Rusko neboly by mohly tak zplna dostát svojmu úkolu bez svojej spo­ločnej dohody s Angliou. Tejto, úplne smier-livosfou vedenej politike ďakuje Rusko z veľkej časti svoj hospodársky blahobyt, ktorý Je Jedným z hlavných činiteľov Jeho teraj­šieho vývodiaceho postavenia. Stály vzrast Jeho obyvateľstva, rozmach roľníctva, dosia­hnutý za múdre] správy Krivošejnove], za­bezpečujú hospodárskym výrobkom Ruska v blízke] budúcnosti prevahu na svetovom trhu. Blahoželám si, povedal Viviani konečne, že som pozvaný sprevádzať budúceho mesiaca prezidenta republiky na ceste do Ruská. Bude mi veľká čest poznat zem, ktorá snaží 3a upevnit európsky mier a tak

výdatne povzniesť jtvbj roľnícky ľud. — — Prezident Poincaré dňa 24. júla dojde do Petrohradu, kde sa už chystajú na Jeho uvítanie. — Z Petrohradu telegrafujú, Že car Mikuláš písal prezidentovi Poincaŕému list, v ktorom vyslovuje svoju radosť nad nastávajúcou návštevou prezidenta francúz­skej republiky na Rusi. Car vyslovuje aj svoju spokojnosť nad úplným zdárom čin-, nosti Francie a Ruska v obore národnej obrány a riad svornou činnosťou vojenských a námorných správ oboch spojených štá­tov. Nastávajúca schôdza carova s pre­zidentom nech dodá vraj rusko-francúžskemu spolku novej sily ku blahu Francie a Ruská a k upevneniu európskeho mieru.

Scotas Viator:

Následky balkánskej vojny. Balkánska vojna a pád -tureckého panstva

v Europe postavily Rakúsko-Uhorsko, pred docela novú situáciu. Fakt, Že Juhoslova­nia po 500 ročnom spánku sa národne obrodili, núti mocnářstvo, aby zároveň svoju zahraničnú i vnútornú politiku podrobilo dô­kladne] revízii. Lebo na južných hraniciach bola turecká stagnácia nahradená sviežim životom národných štátov, plných nového snaženia. Srbsko, ktoré malo dosiaľ zo vše­tkých európskych štátov ňajnepriaznivejšíu polohu a Stále bolo vystavené nátlaku svoj­ho veľkého suseda, nielen rozšírilo svoje územie viac než o tretinu, podstatne posí­lilo svoju vojenskú moc, zabezpečilo smlu-vou so svojimi spojencami svoj vývoz k Egejskému moru, ale tým, že obsadilo Sandžak, dosiahlo chýbajúceho dosiaľ spojenia s Čier­nou Horou a medzinárodnou ochranou bu­dúcej dunajsko-adriatkke] dráhy a obchod­ného prístavu na Jej konci docielilo všetkých výhod bez jedine] vážnej škody, ktorá by sa bola iste dostavila dtjbytlm severne] Albá­nie. Malému kraľovali počína teraz nová éra politického a hospodárskeho rozma­chu. Menovite vo svojom pomere k mo­narchii nebude viac vydané na mi­lost a nemilosf, ale bude môcť nabídnut za priateľstvo pozitívne služby. Naproti sa mu­sela monarchia vzdať starého sna: prenik­núť cez Srbsko do Solúna. Monarchia stojí pred docela novou obchodnou situáciou na polostrove balkánskom.

Takmer rovný význam má vliv udalosti balkánskych na vnútorné pomery mocnář­stva. Aby zachránilo posledný zbytok svojho vlivu na balkánskom polostrove, osvojilo si rýchlo — kadenáhle sa šťastena odvrátila od Turecka,— Gladstonovu zásadu „Balkán

JenI s anglickou vládou, vystavila množstvo tränspórtových lodi a tak šikovne pracovala, že ku sebe shrabala 55 perceníov petrole­jových prameňov a zlomila aspoň čiastočne moc amerického trustu v Mexiku. Cena pe­troleja z 12 centov klesla na tri centy. Ale vtiahnutie anglického konkurenta do Mexika malo a] iné následky.

Americký kapitál všetko možné urobil proti Diazovi — a ulaza vyhnali z Mexika. Na Jeho miesto prišiel Maděro, v ktorom sa ale americkí kapitalisti „sklamali". Nevedel Strhnúť do rúk moc a onedlho bol zavra­ždený. Od Jeho smrti v Mexiku panuje anar­chia, ktorá postavila na čelo Mexika krve-žižnika Huertu, ktorého ale vláda Spojených Štátov nechcela nikdy uznať, ba — ako sa zdá — otvorene podporovala a podporuje revolucionárov mexických, ktorým na čele 8tdjl generál Qaránza, veľký boháč a „ran­čer", ktorý má na svojej strane zase pahol­kov, revolucionárhych generálov, bývalých to brigantov, zbojníkov, jedným z najzname-nitejšich a najbojovnejšlch generálov Qa-ranzových Je Pancho Villa, ktorý Huertovým takzvaným „federálnym* vojskám zadal už nejednu porážku. I posledne je na víťaznom postupe a ako zprávy nasvedčujú, v krát­kom čase sa má zmocniť mesta Tampico, ktoré Je silne obsadené vojskom Huertovým.

Po dobytí mesta tohto revolucionárom nič nebude stát v ceste, aby mohli postupovať na hlavné mesto Mexika. Posledné zprávy oznamujú, že Villa žiada vládu Spojených Štátov, aby ho napomohla v zničení Huertu.

Spojené Štáty doteraz formálne nevyhlá­sily vojnu proti Mexiku a neveríme, že by k tomu vôbec došlo. Prezident vyhlásil, že úmyslom Spojených Štátov nie Je viesť vojnu proti mexickému ľudu, ale jedine zvrhnut diktátora Huertu. Ale tomuto možno rozumět dvojsmyselne. Už nech Je akokoľvek, ne­možno Uprel, že mexická zápletka priviedla Spojené Štáty k vojenskému zakročeniu; o tom svedči zaujatie prístavného mesta Vera Cruz a padli vojaci.

Ku koncu však podotýkame, že je to nie boj za uctenie amerického práporu, ale skôr za rozvitie moci amerických trustov a kapi­talistov v Mexiku. Je na bielom dni, že je­stli americké vojsko zaujme Mexiko, alebo aspoň istú časť (ako sa už stalo), Je osud Mexika spečatený: ono přijde pod panstvo amerických trustov. Iba v tom páde sa tomu predijde, ked trusty sa rozpustia, z krajiny vyženú a vtedy súčasne splnia sa i slová veľkého Lincolna: „Vláda z ľudu, vláda pre ľud", ktorá i v Mexiku zvlfazl.

balkánskym národom", a presadila ju v pro­spech Albáncov, ktorí prišli do nebezpečia, že budú bojujúcimi štátmi porobení. Že tento bojovriý ä nadaný národ pri novej úprave blízkeho východu sa nestal obetným beránkom, ale že mu bola zaručená mož­nosť samostatného národného života, Je pre­dovšetkým zásluhou Rakúsko - Uhorska. Nesmieme mu zazlievat a nemení ni­jak jeho zásluhy, že pri tom nesle­dovalo iba humanitné ciele, ale Jednalo tiež vo vlastnom záujme. Lebo štát ako Je­dnotlivec pracuje vždy z motívov miešaných a štátnik, prevádzajúci len politiku citovú, je rovno tak nebezpečný a zasluhuje odsú­denia ako štátnik, ktorý sa obmedzuje len ria záujmy a dt chce z politiky vôbec vy-lúčif.

Vyhlásením zásady „Balkán balkánskym národom" nepredvídali držitelia moci vo Viedni a v Budapešti dôležité následky svojej akcie. Tým zdôraznili pred celým svetom rozpor medzi zásadami svojej vnútornej a zahranič­nej politiky. V tom okamihu, čo volali po slobode v Albánsku a žiadali, aby Srbsko túto slobodu rešpektovalo, šlapali vo vnútri svojej vlastnej ríši práva a slobody horvat-ského a srbského národa. Tak sa postavila monarchia docela do nemožného stanoviska, žiadajúc pre cele cudzí a zaostalý národ to, čo odopiera niekoľko miliónom svojich vla­stných, ďaleko pokročilejších poddaných. Na Balkáne vystupuje pre princip národno­stný; ale v Hirvaísku* potlačuje každý pre­jav národného cítenia a podkopáva všetok ústavný život zemi; v Uhrách vylučuje ná­rodnosti z politického života, nedopraje im najnutnejších kultúrnych prostriedkov a dáva reakčnej a zkorumpované} kaste moc, bez ktorej by sa nedoviedla udržať.

Tento prikry rozpor sa nedá naďalej udr­žať. Driev než bude môcť Rakúsko vystúpiť ako záŠtitnik národnostného principu, musí zatlačiť chúťky maďarské, odporujúca tomuto princípu. Táto úloha je tým naliehavejšou, poneváč od pádu mladotureckého panstva, opierajúceho sa o otomanizáciu, sú Maďari y Európe hlavným] zástupcami násilnej po­litiky asimilačnej.

Ich metody neboly nikdy tak křiklavé ako metody turecké a snáď sa zdálo naproti po­zadiu tureckému, že sú dokonca pomerne mierne. Ale teraz, keď zmizlo toto pozadie, vynikne jasnejšie i príšernosť i šialenstvo maďarskej politiky. Lebo umelá asimilačná politika sa dá oc'ô odnif iba úspechom, ale toho rjiožno d siahnuť Jedným spô­sobom, totiž osvetíčenými prostriedky: tu-rekými masakrami a vykoŕefiovanim. Ma­ďari sa nemôžu nikdy domôcť skutočných úspechov, lebo nemôžu užiť takých drasti­ckých spôsobov. Volebnou korupciou a ad­ministratívnym nátlakom nedocielia, čo chcú.

Voči Juhoslovanom menovite nemalý ma­ďarské potlačovacie pokusy od prvopočiatku nádeje na úspech. Od balkánske] vojny to pochopil celý svet. U Juhoslovanov sa vy­vinul docela nový duch. Veliké víťazstvá bratov na Balkáne nesmierne zvýšily národné povedomie, myšlienka sjednotenia zmocnila sa temer všetkých Horvatov, Srbov a Slovincov. Od hor kraňských až k Boke kotorské], od Banátu témešského až k horvatskému Prí­moriu dýcha Jediný duch — a čo Je najpo-divuhodnejšle, v sedliakoch ríakofóo možno ešte viac než v inteligencii. Vodca demo­kratov, ktorému je militarizm najväčšou kliatbou stoletia, hovorí verejne o svätej válke. Katolicky biskup pozdravuje obsadenie Ko­sova póla S? b mi slovami: „Nunc dimittis". Predovšetkým mládež nechce viac znat sta­rých strannickych sporov, ale hlása tesné spoludržanie všetkých národne smýšlajúcích Juhoslovanov v boji za slobodu a jednotu.

Dlhá rada neschopných štátnikov, ichž mená uviest sme boli až príliš často nú­tení, pokúšala sa pre svoje vlastné účely rozdúchať medzi Juhoslovanmi hnutie revo-

P o s l a l s o m u ž p r e d p l a t o k ? lého*roT

keunto e,ánok bo1 p,8aný eSte na Jar minu-

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Clílo 120

lučné. Podnes sa im to nepodarilo vzdor všetkému falšovaniu a potlačovaniu. Národ zacboval pokoj vzdor všetkým provoká­ciám, skladal nádeje svoje stále v spra­vodlivosť koruny a sľuboval si za no­vého panovníka Konec svojho politického martýria. Ale od balkánskej vojny nikdo sa u ! neuspokojuje vzdialenou hudbou budúc­nosti; Volá po rýchlych a energických či­noch.

Rakúsko, Jehož ruky sú sputnané duali-stickým systémom a maďarskou oligarchiou, prepáslo velký psychologický moment, v ňomž by bolo mohlo na seba strhnúť ve­denie na Balkáne — vzrastajúcej anarchii na Juhu musí byť skoro učinený konec. Musí sa konečne prikročiť k dôkladné­mu riešeniu juhoslovanskej otázky a zároveň musia byť uhorské národy vyslobodené z područia maďarskej oligarchie. Keby z ohľa­du na korumpovánu a šovinistickú kliku ešte dlho raaíy trvať dnešné neudržatelné pomery, vydalo by sa Rakúske v nebezpečenstvo, že za to, čo v pomeru k Juhoslovanom zane­dbalo, dostane sa mu toho istého trestu, ako pri riešení otázky nemeckej a italskej v století minulom.

Rakúsko-Uhorsko usiluje sa spoločne s ostatnými veľmociam! o to, aby balkánska otázka bola spravodlivé riešená na základe národnostného principu. Ale toho princípu musí byť použito taktiež pre Horvatov a Sr-bov, pre uhorských Nemcov a Slovákov, pre Rumunov a Rusínov. Pád panstva tureckého znamená zoru nielen pre balkánskych kre­sťanov, ale aj pre všetky národy budúceho slobodného národnostného štátu pod žezlom domu habsburgského.

ChýrnSk. Budapest, 24. júna.

— Prípravy na sokolský slet v Brne, Jako odtiaľ oznamujú, konajú sa už v mohutných rozmeroch. Čelá Morava hľadi v ústrety slávnostným dfiom ' s veľkou, nedočkavou, nadšenou napnutosťou. Brno žije v horečke sletové], ktorú len stupňujú hromadné pří­hlasy hosti na slet. Riaditeľstvu predvčerom došla radostná správa, že sletu zúčastni sa aj deputácia Sokola parížskeho. Přijdu i slovinskí Sokoli a zastúpení bude deputáciou aj Sokol americký, Z Bele­hradu došiel srdečný prípis oznamujúci, že minister výučby fovanovlč vysiela deputáciu Sokola srbského, ktorá v kroji svojom zúčastni sa sletu. So župou středo -moravskou přijde 10 žiakov Ruského Zrna V krojoch. Z ruskej /ekaíerlnoslavl přijdu tiež funkcionári Sokola. Dosiaľ teda prihlá­sený je celý rad deputácii zo zahraničia a rozumie sa, že Praha a celý český svet bude impozantné zastúpený. Vo všetkých moravských obciach ležiacich pozdĺž že­lezničných dráh do Brna vedúcich o-zdobujú stanice a domy, aby dôstojne vitaly na ceste po Morave prichádza­júcich účastníkov sletu. Morava v čele s Brnom chce slávnostne zasvätiť sviatok ná­rodný a preukázať svoju nadšenú radosť nad chystanou veľkolepou manifestáciou slovan­skej sily a solidarity i s otvoreným náručím očakáva na slet menovite slovenských bra­tov, ktori zaiste húfne prijdú do Brna tešiť sa zo statných sokolských vo|ov.

— Následník trónu v Bosne Následník trónu František Ferdinand odcestoval do Sarajeva, kam dojde zajtra popol, o 3. ho­dine. V ten istý deň ráno dôjde ta a] Jeho manželka kňažná Žofia Hohenbergová. V Sarajeve robia veľsé prípravy na uvítanie vysokých hosti. Následník trónu zúčastni sa bosenských manévrov a navštívi aj Mostar.

— Bratia Gerovskovcl Juraj a Alexej, sú v Petrohrade, kam odcestovali na pozvanie gr. Viad. Bobrinského, ktorý chce, aby po­dali zahraničnému ministrovi Sasonovi zprávu, Jako sa zachádza v Rakúsko-Uhorsku s Rusmi a s rusofilmi. Táto zpráva má byť vraj smerodajná pri ďalšom pojednávaní ru­

skej vlády s gr. Berchtoldom. — Z černo-vice telegrafujú, že strážnik väzenia Kaswan, ktorý tiež stál pod vyšetrovaním pre útek bratov Qerovskovcov, sa včera počas služby zastrelil. Bol 43ročným a otcom viac deti.

— V Tisovci potupili slovenčinu. Pošta do­niesla nám dnes zvláštne tlačivo. Tu ho lodávame doslovne:

POZVANIE.

Tisovská Regrútska Mládež usporiada v nedelu, dnya 28. júna Pristácávici Planonpocásu 1914.

vi tisovsky méstkej dvorane

TANCNU ZÁBAVU na ktorú Vaše Blahorodíe i stene ú

rodinou ucíi^e povoláva,

Z-ictetok o 3 bodiiie Pjubede.

Votujine za osobu 1 kor. 20 hal., rodia á 4 kor.

Cteti vynos na dobročinné siele.

Neverní sme viasnym očiam, že takýto škvár, takéto potupenie našej slovenčiny mohlo sa rozniesť z prebudeného Tisovca. A predsa Je tomu tak. A čo Je ešte smu­tnejšie, túto pozvánku — Jako sa nám ozna­muje — rozposlala práve tá mládež, ktorá sa držf v Tisovci za vývodiacu, ktorá hrá slovenské divadlá a nárokuje si, aby ju ka­ždý uznal za povedomú, slovenskú a vzdelanú 1 Nuž také niečo vykonať, tak verejne poha­ni! vlastný Jazyk materinský jako pohanili touto pozvánkou, Je potupa. Co to za mlá­dež, ktorá si neucti reč svojich matiek, ktoré Ju vyplekaly, ktorá sa nehanbi takouto po­zvánkou svolávať hosťov Slovákov a ešte snáď očakáva, že Jej ti hostia a] na zábavu prijdú? Hlása sa námietky strany: „Svoj k svojmu I" a tisovsky „regrútska" mládež, ktorá sa zaiste drží za niečo viac než je ostatná „neregrútska", dá na svoju zábavu tlačiť pozvánky nie v daktorej slovenskej tlačiarní, lež u Jakéhosi Lévai Izsó v Rimavskej Sobote (jako to prezrádza im-pressum na pozvánke) a takéto tlačivo opo­váží sa ešte aj rozposielať. Takáto .po­zvánka" zaslúži, aby ju statočný Slovák s pohoršením odhodil a si Je] nevšímal. Škoda, že nám zasielateľ pozvánky neodpísal aj mená riaditeľov, zodpovedných za túto ostu­du, priklincovali by sme ich na verejnú vý­strahu. „Regrútska".mládež vlastne riaditelia je] zábavy urobili Tisovcu veľkú hanbu.

— Grófa Michala Károlyího zo strany ma­ďarských sociálnych demokratov odprevadí člen vodcovstva dr. Žigmund Kunfi.

— Srbský mecén. Známy americký uni­verzitný profesor Srb Michal Pupln, jeden z vodcov amerických Slovanov, ktorý po­chádza z Banátu, poslal 400.000 korún Srb­skej vedeckej akademii v Belehrade na zá­kladinu pre chudobných študentov z nového srbského územia. Pupin si len to vyžiadal, aby základinu pomenovali po Jeho matke, ktorá mu vštepila do srdca lásku k rodu srbskému.

— Obete aviatického nešťastia vo Fischa-mende dnes popoludní pochovajú na Ústred­nom hrobitove vo Viedni do spoločného hrobu, ktorý im venovalo mesto. Všetkých devlť mrtvol predvčerom previezli v kovo­vých rakvách na hrobitov a tu vystreli v pohrabnej budove. Na hrob postavia skvo­stný pomnik.

— Krakovského knieža-arcibiskupa Sapi-ehu stihla ťažká nehoda. Neďaleko Krakova v dedine biřmoval, keď vyšiel z kostola, kôň Jednoho povozu sa splašil a srazil ar-cikňaza, ktorý utrpel ťažké úrazy. Stav rane­ného Je povážlivý.

— Básnik vrahom. Oznámili sme, že gré­cky básnik Kulavatos (tak sa správne me­nuje) v Athénách na ulici zastrelil básnika Skipisa. Vysvitlo, že Kulavatos zošalel. Od­

viezli ho do blázinca. Zastrelený Skípis len teraz sa oženil a národné divadlo v Athé­nách práve dnes má predstaviť jeho nový kus. Tragédia básnikov zapríčinila v Grécku veľké vzrušenie.

— Julius Pavlovic, hostinsky v Dolnom Jasene usporiada v nedeľu, dňa 28. júna 1914. na Kamennom dielci letnú zábavu. Vstupné: pre pánov 2 koruny, pre dámy 1 koruna. Začiatok o 2. hodine popoludní. V prípade nepriaznivého počasia zábava bude v miestnosti Pavloviča.

— Debrovoľný hasičský spolok v Mošov-ciach usporiada v nedeľu dňa 28. júna v hore Křižková Juniáles. Vstupné: pre muž­ských 2 kor., pre ženské 1 kor. Odchod do hory o 1. hodine popoludní. Čistý osoh v prospech spolku. V prípade nepriaznivého počasia zábava zadrli sa v spolkovej mie­stnosti. Hudba: Čonka.

— Smrf barónky Berty Suttnerovej, ne­únavnej hlasatelky svetového mieru, zaprí­činila úprimnú sústrasť v celom vzdelanom svete. Zosnulá bola 72ročná. Pochádzala zo stare] šľachty českej a narodila sa v Prahe. Jej otec bol poľný podmaršal Oróf František Jozef Kinský. Vydala sa proti vôli svojich rodičov za chudobného spisovateľa baróna Artúra Suttnera. Mladý pár odsťahoval sa do Kavkazu, kde barónka učila hudbe. Tu začala rozmýšľať o ukrutnosti vojen a ich desné následky vzbudily v ne] myšlienku, aby začala pohyb za všeobecné odzbrojenie v záujme svetového mieru. Cestovala, pí­sala, řečnila, agitovala, stýkala sa s naj­poprednejšími diplomatmi i s panovníkmi a jej neúnavnej agitácii je ďakovať, že sa i car Mikuláš Ií. zaujal myšlienky iaieru a že navrhol v Hsage založiť medzinárodnú ligu pokoja a utvoriť medzinárodný smierči súd. Barónka Berta Suttnerová napísala svoj zná­my román „Die Waffen nieder" (Dolu zbraň), v ktorom opisuje hrôzy vojny, menovite prusko-rakúskej a narádza, aby národy svoje spory neriešili prelievaním krve vo vojnách, ale diplomatickou cestou, smierčimi súdami. Román bol preložený do všetkých Jazykov. Od r. 1902. bola vdovou, ale neprestávala agitovať za mierové hnutie. Za túto jej ideálnu činnosť dostala aj Nobelevu odmenu. Zosnulá v testamente naložila, aby Jej telo bolo spálené a popoľ pochovaný bez kňa­za, bez vencov a bez (akejkoľvek ceremo­nie.

— „Storstad" odpredajú na licitácii. Nor­sku loď „Storstad", ktorá zapríčinila kata­strofu lodi „Empress of Ireland" na naria­denie admlrálskeho súdu odpredajú na lici­tácii a obnos zaň utržený dostane spoločnosť Canadian ako čiastočnú vy náhradu za uto­nutú loď.

— Jako sa u nás stavia. Štát dal minu­lého roku vystaviť v Dunaharaszti-Rákos-liget (pri Pešti) školu nákladom 42 000 kor. V pondelok popoludní sa strop školy srútil. Šťastie bolo, že práve niekoľkými minútami pred tým vyšly deti na dvor ku telocviku.

— Listonoši obliehajú parížsku poštu. Francúzsky senát zavrhol prosbu listonošov, v ktorej žiadali o povýšenie bytného, ná­sledkom čoho dnes v noci na 6000 listo­nošov vniklo na hlavnú poštu a tu znemož­niac všetku prácu hlučne demonštrovalo proti vláde. Musel prijsf minister pošty a mini­ster verejných prác a jako-tak upokojiť roz­horčených listonošov. Práca na pošte až ráno začala prichádzať do riadnej koľaje.

— 0 veľkom banskom nešfasti v Kanade, ktoré sa udalo v baniach pri Hillcrete, ozna­mujú: Pri výbuchu, ktorý udai sa na 400 metrov pod zemou, zahynulo 197 baníkov. Z baníkov, ktori dolu pracovali, zachránili len 40 a z týchto 13-ti utrpeli tiež úrazy a popáleniny.

— Krakovskí obchodníci Loebel, Poliak a Roessler zariadili si veľký sklad na súkna a od viedenských a moravských firiem ob­jednali si tovaru za poldruha milióna korún. Spoločníci tovar dostali a| ho predali, ale zaň nezaplatili a veritelia oznámili ich pre podvod. Polícia Loebla a Roesslera chytila,

Oslo 120 SLOVENSKY DENNÍK Strana 5

ale Poliak ušiel. V obchodných miestnostiach pri prekutávanl nenašli ani tovaru ani pe­ňazí, tak že škoda veritefov obnáša presne poldruha milióna korún.

— Socha maďarského publicistu. V nedeľa za veľkej slávnosti odhalili v Mestskom le­síku, kde sa križuje Štefanova cesta 8 ce­stou Štefánie, bronzovú sochu maďarského publicistu a bývalého kraj. poslanca Miku­láša Barthu. Bartha vynikal svojim plasti­ckým štýlom, patril medzi najradikálnejších publicistov sírany neodvislosti a za dlhé roky bol úvodnikárom časopisu „Msgyaror-szág". Šachu postavili z verejnej sbierky. Pri odhaleni slávnostnú reč povedal kraj. poslanec Ludvik Holló. Socha je dielom mad. sochára Jána Iítóka.

— Desaťtisíc rudí zahynulo v Cíne. Z Kantona dochádza úžasná zvesť, že v pro­vincii Kvarstung pustoší obrovská povodeň, ktorej dosial najmenej desaftisic ľudí padlo v obef. Rýžová úroda je zničená a obyva­teľstvu hroz! hlad.

— Talian zavraždil bryndziara. Zo Zvo­lena nám PÍŠU: V nedeľu večer zašiel si bryndziar Ťavoda s niekoľko známymi do krčmy. V krčme sedelo sopár Talianov, ktori pri Zvolene lámu kameň. Taliani boli už Silne podnapíti a spievali si. BryndziarS, ktori tiež už viacej vypili, robili si úsměšky z ta­lianskeho spevu a tak sa dostal! Zvolenča­nia s Talianmi do škriepky, v ktorej si vzá-

Semne nevyberane nadali. Nadávky však roz-íulily Tavodu natoľko, že sa chcel na Ta­

lianov vrhnúf so sekerou, ale kamarádi ho zadržali. No, jeden z Talianov sa preto na Ťavodu tak rozhneval, že hodil po ňom no­žom. Nešťastnou náhodou trafený bo! Ťa­voda nožom práve do srdca, tak že na mie­ste zomrel. Na to sa strhla bitka, v ktorej bol jeden bryndziar fažko zranený. V tom však pribehli policajti, ktori Talianov zia­pali a odviedli na mestský dom, kde ich zatvorili. Vražda vyvolala po celom Zvolene veľké vzrušenie.

— Divoši zabili misionára. Na ostrove Su-1 matre neďaleko mesta Padangu divoši za­

vraždili francúzskeho misionára. — Na podporu Slovenského Denníka po­

slal p. Matej Berger v Samarkande (Tur­kestan) 8 korún a na podporu slovenskej študujúcej mládeže 10 korún. Vďaka 1

Anglickým emisárom a štváčom pome­noval vládny poslanec Farkas Scotusa Viatora, mladého historika a sociologa skotského, ktorý objektívne preštudoval a opísal politické dejiny Slovákov a boj všetkých národností uhorských oproti vládnej maďarizácii v jedinom toho dru­hu spise „Národnostní o t á z k a v U h r á c h " . Český preklad Úlehlov vydala nakladatelská firma A. Píša, Brno, Morava Cena K 850.

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. České sporiteľne.

— Miliarda vkladov. — „Národní Hospodář" „Lid. N." prináša

nasledovnú zau|imavú štúdiu o bohatstve našich bratov Cechov:

„Nejdůležitějším základem českého peněž­nictví jsou vedle našich bank české spořitel­ny, jichž zdravý a rovný vývoj je stránkou v našem hospodářském životě nejpotěšitelnější. Kancelář svazu českých spořitelen vydává právě svou IX. statistiku spořitelnictvi za rok 1912, z niž vysvitá, že koncem tohoto roku by­lo v českých spořitelnách uleženo 981 milionů

korun; přes špatný loňský rok možno řici, že dnes již je českého jmění ve spořitelnách ulo­ženého přes jednu miliardu. Tato cifra samotná je pozoruhodná, nebol svědči o tom, že je u nás dosti konservatívního kapitálu, který tvoři páteř národniho hospodářství. Nicméně ne­pronikly spořitelny u nás ještě všude a val­ná část českého nastřádaného imčni leži je­ště v spořitelnách německých. Roku 1910. bylo ve všech spořitelnách rakouských ulo­ženo 6045 milionů korún, z čehož připadalo na české spořitelny 915 milionů čili 1513 proč.; podil českých spořitelen je tedy ještě daleko za našim národnostním podílem oby-vatelským, jenž obnáší 23 procent. Ještě horši je poměr v českých žerných samotných. Roku 1910 bylo uloženo

ve všech spořitelnách českých mil. kor.

v Čechách 2000 788.9 na Moravě 393 122.8 ve Slezsku 139_ 3̂ 9

Celkem 2532 915.6 V českých spořitelnách bylo tedy uloženo

z úspor v Čechách 394 proč, (úřední ná­rodnostní procento bylo 632), na Moravě 31'2 proč. (7175) a ve Slezsku 28 proč. (2432). Jsme tedy ještě značně pozadu, neboť poměr se v posledních 3 letech změ­nil jen málo. Přes to, že u nás plni funkci spořitelen namnoze záložny, je přece patrno, že českému spořitelnictvi zbývá Ještě velký kus práce. V posledních letech byly v tom směru učiněny mnohé slibné náběhy, které ovšem pro hospodářskou krisi nemohly se plně setkat se zdarem. Vývojová intensita je patrná z těchto cifer:

V českých spořitelnách bylo vkladů v Cechách;

r. 1909 744 mil. K r. 1912 844 6 mil. K

Příiůstek a Moravě:

r. 1909 r. 1912

Přírůstek e Slezska:

r. 1909 r. 1912

1006 mil:

i 15 rnií. í f 132 5 ml\. , 17 5 rsii.

37 mi!. 3 8 mil.

K

K K K

K K

Přírůstek 0 1 nr.l, K* Koeficient přirostu uloženého kapitálu je

tedy v Cechách a na Moravě u českých spořitelen skorém stejný (na Moravě o něco větši). Ze statistiky svazem pro r. 1912 vy­dané (publikace tyto vycházej! dost opo­žděně) vyjímáme prozatím tato zajímavější data:

Českých spořitelen v Cechách bylo roku 1912 117 (3 nové); koncem r. 1911 měly vkladů 836-6 mil. kor., r. 1912 bylo vybráno 251 mil., kapitalisovánim úroků přibylo 33 1 mil., takže stav vkladů koncem roku 1912 byl 844 6 mil. kor. a to na 641550 knižkách. Přírůstek vkladů v r. 1912 byl 7-9 mil., oproti 4679 mil. roku 1911. Průměrný vklad byl 1316 proti 1332 r. 1911. Vkladů na běžný účet bylo 5'4 mil., proti r. 1911. více o 1.15 mil. kor. Investice mobilní obnášely 27-95 proč. všech vkladů, nemobilní 72045 proč. Správního výtěžku docíleno 31 mil. (—.178.000 koř.), na účely obecně prospěšné věnováno 1.01 mil.

Spořitelny na Moravě měly koncem roku 1911. vkladů 129.5 mil., roku 1912 byle vice vybráno než vloženo 2.17 mil. kapitali-

* Roku 1911 bylo vkladů ve slezských českých 1 spořitelnách 4.18 mil. K, na r. 1912 vkladů ubylo.

sovánlm úroků přibylo 5.51 mil., takže kon­cem r. 1912 bylo vkladů 132.5 mil.; vklad­ních účtů bylo r. 1912. 98.548. Průměrný vklad obnášel 1345 korún (roku 1911. 1378), poměr investic mobilních k ne-mobilnlm byl 29.4:70.9. Správního výtěžku docilleno 732.000 ( + 28.000) korún, na účely obecně prospěšné věnováno 220.000 korun, českých spořitelen bylo na Moravě 53. České spořitelny ve Slezsku byly 3 a měly vladů 3 83 mil., oproti r. 1911 méně o 348000 kor.

Všechny spořitelny zemi koruny české měly koncem 1911 na 725.677 knižkách 970 4 mil. vkladů, koncem r. 1912 pak na 743.328 účtech ( + 18.651) 981.07 (+106) mil, vkladů.

Z podrobnějších dat o moravských spoři­telnách uvádíme: Největší obnos vkladu vy­kazuji: Vyškov kontribučenská 9 5 mil., Tře­bíč 75, Prostějov 6-5, Uher. Hradiště 62, Kroměříž 6-1, Přerov 57, Tišnov 48, Velké Meziříčí 4-5, Mor. Budějovice 43, Jemnice 41. Kyjov 4 mil. kor. atd. Největši průměrné vlády máji spořitelna olomoucká 3674, to-vačovská 3159, hodonská 2296. hradišťská 2293 kor. atd., nejmenší zlínská 513, bilo-vická 608, královopolská 673, kelecká 776 korun.

Ze slezských spořitelen je největši pol-skoostravská s 2 7 mil. vklady a s průměr­ným vkladem 1042 kor.; klimkovská má vkladů 421.000 kor., průměr vkladu je 734 kor., orlovská 636.000 vkladů a 641 kor. průměrně na jednu knížku.

Praktický návod, lak zvýšiti sklizně o 30% a ještě ušetřiti 50% na hnojivech" je ná­zev knižky v praxe pro praxí, jež obsahuje pokyny k účelnému použiti strojených hno­jiv na půdách různé jakosti. Dokazuje se v ni číslicemi z 16 lete praxe, že přiměřeným umě!ým přiživením rostlin lze značně zvý­šiti a zlevniti výrobu zemědělskou. Horli se tam proti bezsoustavnému marnotratnému rozhazováni drahých živin, jež je příčinou, že za století všeobecného pokroku používá­ni strojených hnojiv dosud tak málo se roz­šířilo. Doporučujeme tuto praktickou knížku pozornosti všech kruhů zemědělských. Je v prodeji ve všech knihkupectvích za 40 hal., poštou za 45 hal. Generální komisi má Ze­mědělské knihkupectví A. Neubert v Praze, Hybernská ul. č. 20.

Tržné ceny dňa 23. júna. Na plodinové] burze pšenica klesla v cene o

20 h, raž o 40 h, kukurica o 10 h, otruby o 20 h, ovos nezmenený.

Úradne značené boly plodiny na pešfske] burze za 100 kg takto <

Pěanloa. Potisskd: Banátska:

TI kg-ová 27-25-2775 77 kg-ová 2715—27-65 78 „ „ 27-35-2795 78 „ „ —• •— 79 „ . 2745-2815 79 „ „ —• ' -80 „ „ - • •_ 80 „ „ - • ' -81 . , -• . _ 81 . , - • •-

Zadunajská: Báčska: 77 kg-ováj 2705-2755 77 kg-ová 2715-2765 78 „ W . SO „ 81 .

27-15-27 75 27-25-27-85

78 79 80-

. - • *— 81 Peitianska: Rumunská:

TI kg-ová 2715-27-65 77 kg-ová — •— 78 „ „ 2725-2785 78 „ , - ' — 79 „ „ 2755-27-95 79 "m "m 80 „ , —•-81 . . - . -

•••— 80 -.— 81

ZEIHSH9 PHDMY5I.0.9 B9HH9 9HCI0V9 SPOLEČNOST. založená Živnostenskou bankou v Prahe.

zmenáreň: V., Ferencz József tér 6.

S

BUDAPEST, V., Ferencz József tér 6. (palác .QRESHAM").

Taisgi-af ioM adrosn „INDUSTRIALS". í 131-65

Telefon i < 131—66 I 1H-70

Ůtet n uhorské] poštovej sporiterny č. 28120. Účet v rakúske] poštové] sporiterny í . 105585. Uřet a boa. herc. post. sporiterny i. 81(6.

Filiálka v MUNKAČI. Očastinný kapitál ŽIVNOSTENSKEJ BANKY V PRAHE je K 80,000.000-a rezervy vyše . . . K 23,000.000*—

mMMmmuwimv.mmm.x aimummmammmms

Prijíma vklady pri najvyššom zúročení. Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vybavenie .všetkých bankových a burzových transakcii na budapeštianskej a cudzozem­ských burzách. Kúpa a predaj cudzozemských peňazí, zvláště dolárov, m a r i e k • rab-tow. Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky so zahraničím a Anrarlkon.

Strana 6 SLOVENSKÝ DENNÍK Ullô 120

Raž I. K 2000-'20-25. stredná K 1960-19 80 Jačmeň la. 1560—16-00, stredný K 15-20-1550 Ovoa la. K 15-90—16-50, stredný K 15.30-1590 Änkartca uhorská, nová K 1490—15" 10 Päenlcné otruby jemné K 10-20—10-60

m , , fi hnfcé , ipôo^ii-qp Vajcia (za 10 véftuciov — 1440 kusov):

potlské K 8600—90-00 slovenské K — • •— košíkové 167, kusov K ľ—

DROBNÉ OZNAMY ÄSCi Za drobné oznamy platí sa vždy vepřed, a _

í haliere za slovo; gaíiátočné a ka^dé hrubo tlačen slovo S halierov. K nabídkám k sňatku a ka vší-Ikým takým oznamom ..kdt^dr.|ié prifaUsv exped^s Kdministrácia, treba priložíf 20 halierov

í Pri dotazoch trebs priloíi? snámkii n.T porí í .

ná odceyed.

Ceny cukru v Prahe 23. júna. (Z Ústí n. L.)

. K 21-00— ľ . 21-50—

Cukor surový, pohotový _ . ná okt.—dec.

Tržné cen? vo Viedni 23. júna. Na viedenskej burze všetky plodiny klesly

cene o 10—20 hal. Úradne značené bolo obilie takto:

Vesica: za 50 kg — potfsska K —;— '• — bána'ťšká . . ' , . " * ' - * —" "• •=— aadunsjsáá , , , .

Hľadám súceho osnovnika, prípadne pisára, ktorý by i na písacom stroji vedel p.'saf. — Plat dľa do­hovoru, miesto možno zaujať hneď. Dr. Cyrlll Hor-váth, pravotár v Senici. 41(0 kdo by chcel kúpiť poschodný dom v Senici, zále-žajúci z jednej saaly, dvoch veľkých miestnosti pre hostinec —. ž jedenásť izieb, dvoch kuchýň, dvoch maštali, jednej vefkej šopy, veľkej záhrady a po­bočných 8tavísk, nech sa hlási u Dra Cyrilla Hoŕ-vátha, pravotára v Senici. — Dcm donáša asi 27C0 korún árendy a môže sa naň i hostinská a krčmár­ska licencia dostať. 4101

— slovenská ?a£ aa 50 kg,

— slovenská , ,' 4 ~ peMská ., ~ iné uhorskí. .

Kukurica za 50 kg.: — uhorská nová . — cinquantin . . .

Ovos za 50 kg: — uhorský prvotriedny, nový — , stredný . . . .

13-45-14-00

_ . .._

7-45- 7-60

Majiteľ a vydavatel: Slovenský Denník ÚS. spol Ssdpovednýjedaktor; Anton Stefánek.

Verejná hovorňa, j (Ze obsab redakcia nie Is scdpovedoáS.

Súbeh, Cirkev evanj. naďlacká na novoutvorenú X. sta­

nicu hľadá kantora-učiteľa. Povinnosť: v>učovaňié tried cirkvou mu označených, — na tento čas III—IV. dievčatá — odbavovanie pohrabov vo svojom okre­se a v každom 8. týždni služba chrámová. Plat zá­konom zabezpečený; 100 korún kantorské a 300 korún bytné. Prihlasy treba zaslať do 1. augusta 1914 na dolupodpisaného.

Ivan Bujná, 4098 év. farár.

4079 Nábytok Ján Árvay stolár v Žiline

na hlavnom rinku č. 9. sklad a obchod izbovým náradím, dobrá, so­lídna výroba pri veľmi miernych cenách. Zhotovuje nábytok tiež na objednávku v naj­kratšom čase. Příjmem dobrých stolárskych pomocníkov, práca je stála v zime v lete.

Nastúpiť možno hneď.

! JOZEF SZIGETI ."IM?" ! Budíčky na vidiek za 3 koruny na dobierku Prijímajú sa aj opravy.

j Budapest, IX., Mester utca 21. | Filiálka: Budapest VIII., Úllôi-út 73.|j

ittm/mm*tuadmMmmBt M M M I — i — — ä v p

Flzlkoterapický liečebný ústav — — — —

Dra EUGENA HOFFMANNA, BUDAPEST, VI., Váczl MSrut 61. Telefon 53-87. Lieči pomocou vody, svetla, Rentgenových pa

SrSlekov. švédskej massdže, choroby nervové^ alúdka a čriev, c.udnuSie pomocou elektriny

tiež choroby aesthetloké (bolenie hlavy, ne­spavost a-Iné). 4017

CEMENTÁRNE odborne zariadené sise í ^Setk^'stroje, pnät^ofé & #®trei*y k ním, nájtep-lej jakosti pri miernych cenách dodáva odborná firma FR. WAWERKA,

n. B. 117. 3565

í 1

LUDOuň tmm ucasí. spoí. m FRflŠTflKU

Platí od VKLADOV 4'|2V5°|o-ov č istých.

Vybavuje bankové Ob­chody každého d r u h u .

3957

Odporúčame u m ě n i dielo Jozefa Brggora-TajoysME

ZPOD KOSY Cena broŽIrovariého vyifisfci K l'-80

„ viazaného , K 2'50 , v plátne viäzan. „ K 3-—

Objednávky vybavuje vydavateľ: Budape­štiansky nakladateľský spolok ůč. sp., Budapešť, VFII., Mária ulica číslo 15.

a oiiiiii} odporúčame nasledujúce hudebniny:

^InVOnclŕÓ CnPUV S b i e r k a jednoducho no-úlUlGMOrVG úUeTT. tovaných nápevov ľudo­

vých piesní s textami. Diel I. obsahuje 603 piesni, t soSitov po 1 kor. Diel H. obsa­huje 766 piesní, 7 sošitov, po 1 kor. Diel Iti. obsahuje 475 piesní, 4 sošity, po 1 kor.

Trnavský, Slovenské Národnie piesne. Sbierka slovenských národných piesní so sprievodom klavíra 11. vydanie. Cena 5 kor.

Pôvodné slovenské piesne. f „ S , í Obsahujú plesne: Kukulienka kuká . . . Se­díme tu smutní. Našiel som si v šírom poli Keď sa drobné pieseňky. Našim malým ob-lôčkom. Nesedaj sláviček. Vtedy sa mi pri -snejú. Sokoličku sokol. Hej už som všetko prepil.

Sbierka slovenských rudových plesní pre stredný hlas a klavírový sprievod II. sväžók. Cena 5 korún.

9.I7V 9 l'icmouu Sbierka slovenských pô-OlĹJ ú UúlllGIJ. vodných piesní pre stred­

ný hlas s klavírovým sprievodom. Cena 5 kor. InnáénVD níOCIIO Šestnásť piesní pre jeden

dUlIdoUlC (JICOlIC. hlas so sprievodom kla­víra. Složil Milan Lichard. Cena 3 kor.

Slovenský spevníček. W M m ^ upravil Milan Lichard. Cena 2 kor.

Veniec slovenských národných piesni. Sostavil Jozef Skultéry. Obsahuje 413 plesní. Cena viazaného výtisku v plátne 1 kor. Cena výlisku v červenej plátenej väzbe s pravým zlatým tláčom 1 kor, 20 h3l„ tá samá väzba so zlatorezom 1 kor. 40 hal.

Hymny slovanských národov. j & S g s podloženým textom alíbo pre spev so sprievodom klavíra. Cena 53 halierov.

Knihy tieto dostať za vopred poslaný obnos alebo na dobierku v kníhkupec­tve Budap šti nskeho nakladatelského spolku úč. sp., Budapest, VIII. Mária u. 15.

Koho ty nezaujímalo v tieto kritické časy kniha

SLOVANSTVO C fa?! Erož. K 12-50, v skvostnej väzbe K 1450,

3 p ; ÍOU o 72 halierov viac. I ito.' íýzhaží; iá kniha dejín Slovanstva, ktorú nil by si &?Ädý Slovák zaopatriť. Skvôstno toto qicío FS5!Í•*-•' by chybovať v žiadnom slovenskom dome. '" Objednávky adresujte:

Budapeštiansky nakladatelský spolok ó i spol, Budapešť, VIII., Mária ulica číslo 15. Objednávky vybavujeme len za vopred zaslaný

obnos alebo na dobierku.

l

0

isaBaBacsBatSESii P O Z O

docielite i úsporu len priamym nákupom dámskych a [A všetkých prádlových látok u známej SI

a chválenej firmy

Adolf Soumar, ručná a mech. tkalcovna v Olelhici u Nového Mesta nad Metují, Čechy. Krásne zbytky za továrne ceny stále na sklade. Vzorky zdarma a franko.

E £ 3 E & 3 ^ @ ^ @ I

G l

!

I I I

iHBBi TRNAVSKÁ A VIDIECKA ĹUDOVA BANKA ÚČ. SPOLOK V TRNAVE

agyszombat), Rákócziho ul ica č. 19. Založená r. 1897. (vo v lastnom dome). Založená r. 1897.

Platí od všetkých vk ladov polpiata percenta (4'|2°|0), 4 k o r u n y 5 0 halie­r o v č isto, s danou 5°0-ový ú r o k . :: Dáva pôžičky na zmenky, zaintabulované úpisy (obligator) a vybavuje všetky ban­kové obchody svedomité, lacné a rýchle.

iSBBi Tlačou Budapeštianskeho nakladatelského spolku účastinárskej spoločnosti, Budapest, VIII, Mária ulica äslo 15.

I

I