High Tatra GEO SEZONA

„Keď Boh stvoril Zem, rozdelil anjelom krásu, aby ju rozniesli po krajinách. Najmladší z nich si chcel skrátiť cestu cez vysoké pohorie. Nevládal však s ťažkou záťažou vzlietnuť vyššie.

Zavadil o jeden z ostrých štítov a všetka krása sa mu rozsypala po okolitých dolinách,“ hovorí stará slovenská povesť. Azda ani neexistuje krajina, ktorá by nemala podobnú

Tatranské kráľovstvo

74 GEO SEZÓNA | 1.2008

Tatranské kráľovstvo

povesť. Povesť, ktorou si nechce pyšne uzurpovať všetku krásu sveta len pre seba, hoci by sa to tak na prvý pohľad mohlo zdať. Povesť, ktorou chce najmä ukázať, že najkrajšie neznamená zákonite ďaleké. Práve naopak. Aj naše Vysoké Tatry svedčia o tom, že krása je na dosah ruky. A kto ju raz nájde doma, bude ju vedieť objaviť kdekoľvek na svete.

Vychádzajúce slnko vlieva svetlo do tatran-ského kráľovstva, ktoré-mu vládnu majestátne štíty Vysoká (2 547 m), Kriváň (2 495 m) a Rysy (2 499 m).

1.2008 | GEO SEZÓNA 75

Zmeny počasia v Tat-rách sú rýchle. Slnečné

počasie počas niekoľ-kých minút vystrieda

oblačnosť, zima, dážď, ale aj sneh. Tatry neslo-

bodno podceňovať…76 GEO SEZÓNA | 1.2008

Vrchol štítu Rysy vo výške 2 499 m. Turistic-ký chodník vedie až na-hor, miestami je zabez-pečený reťazami.

„Medvedí kúpeľ” v Kôprovej doline. Obrie hrnce vymodelo-vali ľadovce a tečúca voda vytvorila horské bystriny.


SILA PRÍRODY NÚTI OKOLITÝ ŽIVOT, ABY SA PODRIADIL.Po-horie Vysokých Tatier sa začalo utvárať pred 300 miliónmi rokov. Vyrástlo zo sta-rodávneho mora

a do dnešnej podoby ho vytvarovali po-četné horotvorné procesy a neúnavná činnosť ľadovcov. Rozloha šesťsto ki-lometrov štvorcových Vysokým Tat-rám predurčila označenie „najmenšie veľhory sveta“. Hoci znie ľúbezne, je klamlivé. Mnohé z tristo vrcholov sú vyššie než 2500 metrov, najvyšší Ger-lach meria až 2655 metrov.

Vysoké Tatry sú geologicky súčas-ťou 1300 kilometrov mohutného Kar-patského oblúka, siahajúceho od Du-naja pri Bratislave až po Železnú bránu – prielom Dunaja medzi Srbskom a Ru-

munskom. Malé územie, ktoré zaberajú, v sebe skoncentrovalo obrovské prírod-né a kultúrne bohatstvo. Od úpätia sme-rom nahor sa postupne mení charakter podnebia, pôdy, rastlinstva aj živočíštva. Každých 200 metrov teplota vzduchu klesá priemerne o 1 °C, čo spôsobuje predĺženie zimného obdobia a skrátenie vegetačn0ho času.

Rastliny aj živočíchy sa neľútostným vysokohorským podmienkam dokázali neuveriteľne prispôsobiť. Flóra vegetu-je na hranici zmrznutia, rovnako ako aj existencia niektorých druhov zveri hraničí s prežitím. Každé ročné obdobie hlboko vrýva svoju pečať do životného kolobehu. Zanecháva stopy na rastli-nách, zvieratách i ľuďoch, ktorí ostali verní tomuto regiónu. Horúce a krátke letá s typickým počasím, ktoré sa mení lusknutím prstov, sa strieda s treskúcimi zimami, pripomínajúcimi alpské zimy.

Chod prírody priamo ovplyvňu-je všetko navôkol. Jej sila núti život,

aby sa podriadil. A život vo Vysokých Tatrách sa nebráni. Odhodlane čaká a znáša všetky nepriazne počasia, aby v pravý okamih, keď mu to príroda do-volí, naplno odhalil svoju krásu.

UŠAMI A NOSOM LESA JE MEDVEĎ, OČAMI RYS. Vyhliadka Lomnického štítu už po stýkrát re-

prízuje bezchybné predstavenie. Sln-ko, tesne pred tým, ako zájde späť za mohutný Gerlach, sfarbuje oblohu na žlto a červeno. Jemné stuhy mrakov sa začínajú prevalovať z jednej doliny do druhej. Postupne zahaľujú celé Tatry. Z mora mrakov sem tam vykukujú najznámejšie tatranské šíty: Vysoká, Rysy a v diaľke Kriváň.

V zime je Velická dolina tichá. Oby-čajne ju narúša len naše odfukovanie pri výstupe cez zafúkaný a zamrznutý vodopád. V lete je však všetko inak. Ži-vot počuť.

Vysokohorská chata pri Zelenom plese, známa aj ako „Brnčalka“ (1 551 m) s typic-kou scenériou Jastrabej veže.

Belianske Tatry z Osturne. Aj v au-guste môže štíty Tatier pokryť poprašok snehu.

Tomáš Hulík (TEXT) a FOTO)


Život kamzíkov, odolných a skrom-ných obyvateľov skalnatých a hôľnych priestorov Tatier, ktorí vládnu vysoko-horským lúkam a skalám len zriedka. Svoje súkromie si strážia. To však ne-platí o medveďoch, kráľoch tatranskej zeme. Tie, keď po dlhom zimnom ve-getačnom období opustia podzemné nory, v prvom rade túžobne snoria po prvom súste potravy. Neraz sa za týmto účelom dostanú do blízkosti ľudských obydlí.

V okolí tatranských chát sa najmä mladé medvede potulujú rady. Zle za-bezpečené odpadky sú pre ne ľahko dostupnou potravou. Staršie medvede sa však ukrývajú v šere lesa a člove-ku sa najradšej na hony vyhnú. Tie sa živia najmä tým, čo im poskytuje prí-roda. Aj keď nie sú dobrými lovcami, dokážu sporadicky uloviť poranenú, starú alebo chorú zver. Nepohrdnú ani

zdochlinami, či pozostatkami koristi vlkov a rysov. Neskôr sa ich potravou stávajú čučoriedky a iné lesné plody, pričom jedálniček si spestrujú medom divých včiel, larvami hmyzu či zdochli-nami. S príchodom jari ich najčastejšie zbadáte, ako sedia na zadku na zama-tovej stráni posiatej šafránom a pasú sa na tráve. Paradoxne priamo pod nimi sa pasú aj jelenice, medvede si ich však vôbec nevšímajú.

Medveď les vníma sluchom a ču-chom, zrakom lesa je však mačka. Divá a nespútaná, ťažko zbadateľná voľným okom... Tam, kde vy ju len tušíte, ona vás má už dávno prekuknutého. Rys ostrovid. Najväčšia a najelegantnejšia z európskych mačkovitých šeliem. V 19. storočí rysa takmer vyhubili a znova sa objavil až po zriadení Tatranského národného parku. Žije utajene. V skry-tosti. Preto vyhľadáva odľahlé a tiché zákutia hlbokých horských lesov. Na-priek tomu sa nám podarilo zazrieť ho pri koži jeleňa uloveného medveďom. Vedľa jeleňa je rozťahaný obsah jeho žalúdka. Rys sa už nezasýti. Avšak zra-zu sa začne válať v obsahu žalúdka, aby zamaskoval svoj pach. Len tak má väč-šiu šancu pri love na vysokú zver.

V Tatrách sa vydáva na lov aj do vyšších polôh. Snaží sa tam nájsť si ko-risť medzi svišťami či kamzíkmi. Kr-

čí sa za kosodrevinou, číha, pomaly a obozretne našľapuje vpred, dokona-le zhodnocuje priestor. Jeho sfarbe-nie mu umožňuje ešte lepšie splynúť s prostredím. Nachádza sa v blízkosti nič netušiacich, pasúcich sa svišťov. Zrazu sa celou dolinou ozve prenika-vý hvizd.

Kolónia svišťov prežíva práve vďaka dobrému výstražnému systé-mu. Jeden z nich sleduje okolie oča-mi umiestnenými vysoko na lebke zo skaly, ktorá mu poskytuje dobrý výhľad. Takto dokáže odhaliť akékoľ-vek hroziace nebezpečenstvo v podo-be rysa, orla alebo nás ľudí. Svište sú osobitou rasou, ktorá žije už od doby ľadovej len v Tatrách. Krásne sa tu dajú pozorovať napríklad vo Velickej doline. Na množstvo prechádzajúcich turistov, ktorí neraz zídu z turistické-ho chodníka, si už privykli. Len čo ich spozorujú, bezpečne sa schovajú do svojich nôr.

Pleso nad vodopádom Skok, vpravo masív štítu so zlovestným názvom Satan.

Značkované turistické cesty a chodníky

v TANAP-e majú dĺžku takmer 600 km.

Zákonom chránený horec Cluisov rastie vo vápencovej časti Tatier.

e

Typický predstaviteľ vy-sokohorskej tatranskej flóry zvonček alpínsky

na Liptovských kopách.


ČO BY SME ROBILI BEZ VL-KOV. VŠAK SEM PATRIA TAK AKO MY A OVCE.

Kým svište prežívajú naj-mä vďaka svojej kolektivite, vlci sú často opisovaní ako nespoločenské a samotár-ske zvieratá. Opak je pravdou.

Žijú v usporiadaných svorkách, kde dominuje takzvaný „alfa pár“. Vnútri vlčej svorky existuje hierarchické uspo-riadanie, v ktorom má každý člen svoje miesto a úlohu. Nejeden bača z Tatier by vedel rozprávať, ako si hladný vlk nedá ujsť šancu vniknúť na salaš. Imro z Ja-kubovian ovečku najskôr podojí, potom sa ju chystá ošetriť. To, že aj jej sa po-darilo úspešne vyrvať z vlčích pazúrov, zistil až po ostrihaní hustého kožucha. Dokazujú to nepekné rany na boku ov-ce. Bačovej pozornosti útoky na pasúce sa ovce však väčšinou neujdú. Vlci ne-raz dobiedzajú aj za bieleho dňa. „Raz tak prišli. Tak som zobral budzogáň

a hnal som sa k nim. Ja som sa bál, ale oni asi väčšmo,” pomedzi rozprávanie si uchlipuje zo žinčice. „Ale vidieť ich, to je paráda. Však sem patria tak ako my a ovce. Čo by sme robili bez nich,…” jedným dychom prezrádza svoje zžitie s prírodou.

Vlky, medvede, svište, či kamzí-ky spoločne vládnu na tatranských horských lúkach a v lesoch. Prím na nebi si najmä vďaka impozantnej si-le a rozpätiu krídel až do 230 centi-metrov udržuje orol skalný. Ten na jar fascinuje najmä svojím svadobným letom, ktorým sa snaží získať si orlicu, pozorujúcu ho z blízkeho štítu. Keď sa mu to podarí, musí si na hniezdenie nájsť pokojné miesto. Súčasný ruch tatranskej prírody ho núti hľadať inde. Jeho hniezdenie je tu skôr vzácnosťou. Hniezda si stavia jednak na skalách, ale aj na stromoch. Hoci samica znesie dve vajcia, zvyčajne prežije len jedno mláďa. Silnejšie. To, ktoré sa vyliahlo ako prvé.

Zákon prírody, podľa ktorého vy-hráva najsilnejší, sa vzťahuje na všetko. Podľa tradície orlie pero za klobúkom nosil tiež len ten najodvážnejší mladý muž. Goral, ktorý ho sám získal na str-mých tatranských štítoch. Pre dievčatá znamenalo silu a mužnosť, ktorá go-ralov predurčovala na to, aby ochra-

ňovali družku a zabezpečili pokolenie. Dnes je však táto obyčaj ohrozená rov-nako ako tatranská príroda…

Súčasná generácia prijala len má-lo zvykov svojich predkov. Svetlou výnimkou sú práve gorali – vrchári z obidvoch strán Tatier. Koncom ja-ri, po trojhodinovej túre sa stretávajú v krojoch na vrchu Lúčna v Západ-ných Tatrách. Nesú zo sebou huslič-ky, žinčicu, ovčí syr, čerstvý chlieb, slivovicu... Pridávajú sa aj poľskí go-rali, aby si pri horskej omši a muzike pripomenuli a uctili predchádzajúce generácie, ktorí ich nauči žiť v drsnom prostredí hôr.

TATRY ZRADIA AJ SKÚ-SENÉHO HOROLEZCA. V tejto malebne drsnej kraji-ne obkolesenej štítmi si svoj

domov našli aj vysokohorskí no-

Ľudia naučili chodiť med-vede do blízkosti chát. Je tu pre ne ľahko dostup-ná potrava.

Symbol Tatranského národ-ného parku – kamzík vrchovský tatranský

Rys ostrovid často vystupuje z tiena lesa do vyšších polôh za potravou.

e

Svišťa vrchovského tatran-ského často prezradí jeho hvizd. Je to výstražné znamenie pred blížiacim sa nebezpečenstvom.


Hierarchia vo vlčej svor-ke je striktne daná. Naj-prv a musí nasýtiť alfa vlčica, potom prichádza-jú na rad ostatní členo-via svorky.

Ovce dopĺňajú kolorit podtatranských lúk a pa-sienkov. Bačovia sa mu-sia postarať o niekoľko stoviek oviec.


siči. Dennodenne vynášajú vyše 100-kilogramové náklady na zásobovanie niekoľkých horských chát, slúžiacich ako útulný príbytok pre turistov a ho-rolezcov. Hoci to neradi priznávajú, majú v sebe súťaživého ducha. Kto vy-nesie viac, kto je rýchlejší…

Zmerať si sily i zabaviť sa môžu hneď v dvoch súťažiach. Šerpa rely má dlhšiu tradíciu než Nosičská stovka. Vznikla už v roku 1985. Dnes je vynikajúcim pod-ujatím, ktorého povesť prekročila aj hranice Vysokých Tatier a Slovenska. Preto, ak na tatranských chodníkoch smerujúcich k niektorej z vysokohor-ských chát stretnete koncom letnej se-zóny bežiacich chlapov so 60-kilogra-movým nákladom, urobte im priestor. Prekvapiť vás však môžu aj výstredne oblečené dievčatá vlečúce na chrbte „len“ 20 kilogramov.

Odborná porota totiž hodnotí aj estetickú stránku nosenia. Povolené je takmer všetko, okrem podkopávania súperov. Balóniky, ktoré nadľahčujú náklad, sú vítanou pomôckou. Ako inak by sa dalo predstaviť, aby človek so 60-kilogramovým bremenom ube-hol trasu z Hrebienka na Téryho chatu za hodinu a 22 minút, keď turistická značka ukazuje dve a trištvre hodiny.

S prichádzajúcou jeseňou si hora-li na Popradskom plese pripomínajú

priateľov, ktorým sa láska k horám stala osudnou. Je tu aj symbolický cintorín „mŕtvym na pamiatku, ži-vým na výstrahu“, ako hovorí nápis na kaplnke v tieni limbového hája. Čo kríž, to nešťastný koniec jedného príbehu neraz aj skúseného Tatranca a horolezca.

Najstarší je venovaný mladému maďarskému horolezcovi, ktorý v Tat-rách zahynul v roku 1907. Gorali však nespomínajú len na horolezcov, ktorí zahynuli v Tatrách. Pamätné tabule tu majú aj naši, ktorým sa stali osudné iné pohoria.

ČO SI ĽUDIA ODNESÚ Z TA-TIER, ZÁVISÍ LEN OD NICH SAMÝCH. Rozmanitosť a krá-sa Tatier sa prejavuje aj v po-

četných legendách a povestiach, ktoré sa o nich tradujú. Práve tie boli v minulosti príčinou väčšieho rešpektu pred horami. Viera v tajomné sily ukryté v strmých ska-

lách bránila ľuďom preniknúť do hlbokých karpatských lesov plných divej zveri. Podľa nej sa v každom tatranskom plese, ktorých je vyše sto, ukrývala víla a vo vyšších po-lohách žili a tancovali divožienky, ktoré bežného smrteľníka vtiahli do svojho krá-ľovstva, utancovali a umilovali ho na smrť. Tradovalo sa tiež, že Čertov hrebeň, štíty Satana a Pekelníka osídľujú rôzne démo-nické sily.

Vyzdvihnúť jedno miesto v Tatrách je takmer nemožné. Malebné Roháče v Zá-padných Tatrách, v minulosti nazývané aj Liptovské hole, sú rovnako krásne ako divá Tichá dolina, v ktorej sa našli sto-py dinosaura Coelurosaurichus tatricus. Temné smrečiny, Kôprová dolina s Kme-ťovým vodopádom či Medvedím kúpe-ľom, symbol Slovenska Kriváň, miesto „kde sa zrútil anjel“, Furkotská dolina s Wahlenbergovými plesami, vodopád Skok v Mlynickej doline, Hincovo ple-so, najväčšie tatranské pleso v susednej Mengusovskej doline, Slobodné kráľov-

Chatár spod Rysov Viktor

Beránek prijíma povolenú masáž

počas Sherpa alley od ženskej

posádky chaty pod Rysmi.

Vrchol Gerlachu je najvyšším štítom Tatier. Kríž je tu od roku 1996, osa-dila ho Tatranská horská služba.


stvo Rysy a výstup na Rysy, Gerlach či Kvetnica vo Velickej doline, Veľká stude-ná dolina so Zbojníckou chatou, Priečne sedlo, Malá studená dolina so Zamkov-ského a Téryho chatou, Rainerova chata, Lomnický štít, Chata pri Zelenom plese, Chata Plesnivec, Bielovodská dolina, Zadné Meďodoly a Javorová dolina ale-bo Belianske Tatry a Belianska jaskyňa sa nedajú nespomenúť. A to rozhodne nie je všetko. Závisí len od obdivovate-ľa prírody, čo si vyberie a aký zážitok si z Tatier odnesie. Možno bude mať šťastie nájsť v tatranskom kráľovstve jednotli-vých zvieracích vládcov, ale nesmie sa snažiť, aby na tomto území vládol on. Človek. Táto rola mu tu neprináleží.

Tomáš Hulík je

fotograf, kamera-

man a environ-

mentalista. Vo

svojej fotografi-

ckej a filmovej

tvorbe sa venuje

najmä prírode, ale nie je mu cudzia ani reportážna

tvorba. Posledné dva roky strávil v Tatrách nakrú-

caním dokumentárneho filmu Vysoké Tatry –

divočina zamrznutá v čase. Momentálne sa venuje

príprave rovnomenného DVD a knihy, v ktorých by

chcel predstaviť Tatry netradičnejším spôsobom,

prostredníctvom zvierat a ľudí, ktorí v nich žijú.

„Slobodné kráľovstvo Rysy“ sa pýši najkrajšou vysokohorskou latrínou…

nN ÁV Š T E V N Ý P O R I A D O K Tatranský národný park je chráneným územím, a preto je potrebné rešpektovať a dodržiavať jeho poriadok. Turistické chodníky sú otvorené od 15. júna do 1. novembra. Pohyb mimo vyznačených turistických a náučných chodníkov je po-volený iba v sprievode oprávnenej osoby. Horolezectvo a skalolezectvo je možné vykonávať na území celého národného parku, okrem pár výnimiek. Turisticky prí-stupné sú iba niektoré vrcholy Vysokých Tatier nad 2 000 m n. m.: Kriváň (2 495 m ), Kôprovský štít (2 363 m), Rysy (2 499 m), Východná Vysoká (2 429 m), Slavkovský štít (2 452 m) a Jahňací štít (2 230).

nLO M N I C K Ý Š T Í T (2634 m n.m.) Na „Lomničák“ vedie chodník zo Skalna-tého plesa, ale túra je možná iba v sprie-vode horského vodcu. Jednoduchší spôsob predstavuje cesta lanovkou z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, a odtiaľ visutou lanovkou, ktorá vedie až na štít. Počas leta premáva denne od 8.50 do 18.40 hod. Na štíte môžete strá-viť 50 minút. Ak by ste však chceli ostať dlhšie, môžete si objednať apartmán na celú noc pre 4 osoby s večerou, raňajka-mi a pozorovaním hviezd.

nH O R S K Í V O D C O V I A Pre tých, ktorí sa nevenujú horolezectvu, je k dispozícii Spolok horských vodcov vo Vysokých Tatrách, ktorý si ctí tradíciu svojich predchodcov, ale ponúka už svoje služby v modernom duchu pod záštitou Národnej asociácie horských vodcov Slovenskej republiky, ktorá zastupuje slovenských vodcov v medzinárodnej organizácii UIAGM – IVBV. Byť istený pro-fesionálom je príjemné aj pri turistických výstupoch, napríklad na Gerlachovský štít. Horskí vodcovia môžu so sebou zobrať 3

– 4 osoby.

nTAT R A N S K É C H AT YPod Soliskom. (1 850 m n. m.) Je východis-kom do Furkotskej doliny, o čosi kompliko-vanejšou cestou aj do Mlynickej doliny. Popradské pleso. (1 494 m n. m.) Umožňu-je výstupy v oblasti Mengusovskej doliny a pôsobivej a horolezecky zaujímavej do-liny Zlomísk. V zime sú tu široké možnosti skialpinistických túr. Pri Popradskom Plese sa nachádza symbolický cintorín obetí Vysokých Tatier. Pod Rysmi. (2 250m n. m.) Okolo chaty vedie turistický chodník na Rysy. Chata je otvorená len v letnej sezóne (od 15. 6. do 31. 10.)

Sliezsky dom. Horský hotel s celoročnou prevádzkou sa nachádza v nadmorskej výške 1 670 metrov vo Velickej doline na okraji Velického plesa. Zbojnícka chata. (1 960 m n. m.) Po pre-chode sediel je z nej možné podnikať túry v oblasti Bielovodskej i Javorovej doliny. Zamkovského chata. (1 475 m n. m.) Je východiskom najmä do nižších partií Malej studenej a Veľkej studenej doliny. Téryho chata. (2 015 m n. m.) Stojí na bre-hu najväčšieho z Piatich Spišských plies. Je východiskom najmä pre túry v oblasti kotliny Piatich Spišských plies, ale cez hor-ské sedlá aj do susedných dolín: Prielom

– Bielovodská dolina, Sedielko – Javorová dolina, Ľadové sedlo – jediný oficiálne povolený prístup do Čiernej Javorovej doliny, Baranie sedlo do Veľkej Zmrzlej doliny a doliny Bielej vody Kežmarskej. Skalnatá chata. (1 720 m n. m.) Situovaná je pri Magistrále vedúcej z Hrebienka na Skalnaté pleso, blízko pod vrcholovou stanicou lanovky Tatranská Lomnica

– Skalnaté pleso.Pri Zelenom plese. (1 551 m n. m.) Leží pri smaragdovom Zelenom plese. Oblasť poskytuje skvelé horolezecké možnosti na letné i zimné horolezectvo a skialpi-nizmus, či už v samotnej doline Zeleného plesa, alebo vo Veľkej a Malej Zmrzlej doline a Červenej doline.Plesnivec. Jediná chata Belianských Tatier je situovaná pod Bujačím vrchom a Skalnými vrátami vo výške 1 290 m n. m. Je východiskom najmä do oblasti doliny Zeleného plesa, ak je vyčerpaná kapacita Brnčalovej chaty pri Zelenom plese a do Meďodolov, a Kopského sedla pri precho-de do Javorovej doliny.

nM Ú Z E U M L I P TO V S K E J D E D I N Y Skanzen v Pribyline je najmladším mú-zeom v prírode na Slovensku. Verejnosti ho sprístupnili v roku 1991. Vybudovali ho súčasne s vodným dielom Liptovská Mara, v záujme záchrany najcennejších hnuteľných a nehnuteľných pamiatok. Nachádza sa tu aj infocentrum TANAP-u.

INFO › TATRY


Documents

High Tatra GEO SEZONA