UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

EKONOMICKÁ FAKULTA

KATEDRA VEREJNEJ EKONOMIKY

HOSPODÁRSTVO MESTA POVAŽSKÁ BYSTRICA

A VÝVOJ JEHO ŠTRUKTÚRY V ROKOCH 2000-2007

Jozef Mikšovský

2008

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

EKONOMICKÁ FAKULTA

KATEDRA VEREJNEJ EKONOMIKY

HOSPODÁRSTVO MESTA POVAŽSKÁ BYSTRICA

A VÝVOJ JEHO ŠTRUKTÚRY V ROKOCH 2000-2007

BAKALÁRSKA PRÁCA

Jozef Mikšovský

Vedúci práce: Ing. Monika Makanová

Študijný odbor: Verejná ekonomika a služby

Stupeň kvalifikácie: bakalár (Bc.)

Dátum odovzdania: 2008-05-26

BANSKÁ BYSTRICA 2008

I

ABSTRAKT

MIKŠOVSKÝ, Jozef: Vývoj hospodárstva mesta Považská Bystrica a možnosti jeho

ďalšieho rozvoja. [Bakalárska práca] / Jozef Mikšovský. - Univerzita Mateja Bela v Banskej

Bystrici. Ekonomická fakulta; Katedra verejnej ekonomiky. - Vedúci: Ing Monika Makanová.

- Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár. – Banská Bystrica : EF UMB, 2008. 28 s.

Bakalárska práca sa venuje oblasti hospodárstva municipality, v literatúre uvádzanému

aj pod pojmom komunálna ekonomika. Objektom práce je mesto Považská Bystrica, na čo

nadväzuje aj cieľ práce. Cieľom práce je vymedziť hospodárstvo mesta Považská Bystrica,

zhodnotiť jeho štruktúru a vývoj v rokoch 2000-2007, určiť jeho kvalitatívnu úroveň a

navrhnúť možnosti jeho ďalšieho rozvoja. Cieľ dosahuje niekoľkými krokmi.

Metódou kompilácie a syntézy vymedzuje hospodárstvo municipality a podmienky jeho

fungovania. Vykonáva analýzu vývoja hospodárstva mesta Považská Bystrica na základe

sekundárnych aj primárnych údajov, tie získava pomocou dotazníka a osobného rozhovoru.

Analýzou výstupov dotazníka určuje kvalitatívnu úroveň časti hospodárstva mesta. Zároveň

porovnávaním výstupov a benchmarkingových ukazovateľov dedukuje zmeny v používaní

jednotlivých sledovaných ukazovateľov.

Prínos práce vidno v dvoch rovinách. Na základnej rovine je to vymedzenie nedostatkov

v hospodárstve mesta Považská Bystrica, ktoré môže slúžiť ako podklad pre vykonanie

podrobného prieskumu v najakútnejších oblastiach a v konečnom dôsledku viesť k zvýšeniu

úrovne hospodárstva mesta a spokojnosti občanov. Na úrovni všeobecného analyzovania

fungovania hospodárstva municipality prináša prvok dôležitosti do sledovaných

benchmarkingových ukazovateľov, určením najvýznamnejšieho ukazovateľa v spojitosti so

spokojnosťou občanov s činnosťami spadajúcimi do hospodárstva mesta.

Kľúčové slová: Hospodárstvo. Municipalita. Mesto. Verejné služby. Rozpočet. Miestna

samospráva. Hospodárstvo municipality.

II

ABSTRACT

MIKŠOVSKÝ, Jozef: Municipal economy of the city of Považská Bystrica and

development of its structure during 2000-2007. [Bachelor thesis] / Jozef Mikšovský. -

University of Matej Bel Banská Bystrica. Faculty of Economics; Department of Public

Economics. - Tutor: Ing Monika Makanová. - Qualification degree: Bachelor. – Banská

Bystrica : EF UMB, 2008. 28 s.

The bachelor thesis concerns itself with the field of a municipal economy, in literature

also known as a communal economy. A goal of the work derives from a object of the thesis –

the city of Považská Bystrica. Thesis' aim is to define economy of the city of Považská

Bystrica, assess its structure and development during 2000-2007, determine its qualitative

level and possibilities of its future progress. Goal is reached by several steps.

The thesis uses a method of compilation and synthesis to specify the municipal

economy and conditions of its functionality. It analyses development of the city economy

from secondary and primary data, which are collected by questionnaire and interview.

Qualitative level of a part of the economy is determine by an analysis of questionnaire's

outputs. At the same time, by comparing the outputs with benchmarking standards it dedicates

changes in a usage of particular monitoring criteria.

Benefits of the thesis can be seen at two levels. Firstly, it finds out the weaknesses of the

municipal economy. Those may serve as a base for further research in the most crucial fields

and help to improve the economy and citizens' satisfaction. Secondly, at a level of an analysis

of a functionality of the municipal economy it brings the criteria of importance/relevance to

monitored benchmarking standards. It does so by defying the most crucial standard in

connection with a satisfaction of citizens with activities comprised in the municipal economy.

Key words: Economy. Municipality. City. Public services. Budget. Local governance.

Municipal Economy.

III

Obsah

ABSTRAKT.............................................................................................................................III

ABSTRACT.............................................................................................................................IV

ZOZNAM TABULIEK A ILUSTRÁCIÍ.................................................................................VI

ÚVOD........................................................................................................................................1

1. HOSPODÁRSTVO MUNICIPALITY V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY2

1.1. Podstata a funkcie miestnej samosprávy.........................................................................2

1.2. Podstata hospodárstva municipality................................................................................5

1.3. Podmienky fungovania hospodárstva municipality........................................................6

1.4. Štruktúra hospodárstva municipality.............................................................................10

2. ANALÝZA HOSPODÁRSTVA MESTA POVAŽSKÁ BYSTRICA...................................12

2.1. Majetok mesta...............................................................................................................13

2.2. Municipálny finančný systém.......................................................................................15

2.3. Organizácie mesta.........................................................................................................17

2.4. Zabezpečovanie miestnych verejných statkov..............................................................20

2.4.1. Spokojnosť občanov s vybranými verejnými službami.........................................21

2.4.2. Analýza vybraných verejných služieb pomocou benchmarkingu.........................22

2.5. Možnosti ďalšieho rozvoja hospodárstva mesta Považská Bystrica.............................25

ZÁVER....................................................................................................................................26

RESUMÉ.................................................................................................................................27

POUŽITÁ LITERATÚRA.......................................................................................................28

PRÍLOHY................................................................................................................................29

IV

ZOZNAM TABULIEK A ILUSTRÁCIÍ

Tabuľka 1: Rozdelenie obyvateľstva mesta Pov. Bystrica podľa veku k 31.12.2006...............13

Tabuľka 2: Podiely mesta v ovládanej osobe a v obch. spol. s podstatným vplyvom..............15

Tabuľka 3: Organizačno-právna štruktúra organizácií mesta Pov. Bystrica v roku 2007.........19

Tabuľka 4: Štruktúra subjektov hospodárstva mesta PB podľa ziskovosti...............................20

Tabuľka 5: Štruktúra subjektov hospodárstva mesta PB podľa OKEČ (kategórie), 2007.......20

Tabuľka 6: Transfery mesta Pov. Bystrica vybraným organizáciám, rok 2007........................21

Tabuľka 7: Výdavky mesta Pov. Bystrica na vybrané verejné služby v roku 2007..................22

Tabuľka 8: Porovnanie vybraných ukazovateľov výdavkov mesta na verejné služby, 2007. .24

Tabuľka 9: Porovnanie vzájomnej závislosti spokojnosti so službou od jednotlivých

ukazovateľov.......................................................................................................................25

Graf 1: Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti v okrese Pov. Bystrica, 1997-2008*..........13

Graf 2: Nezamestnaní v okrese Pov. Bystrica podľa vekových skupín za roky 1997 a 2006.13

Graf 3: Vývoj majetku mesta Považská Bystrica za roky 2000-2007......................................15

Graf 4: Celkové príjmy a výdavky mesta Pov. Bystrica za roky 2000-2007............................15

Graf 5: Vývoj mier sebestačnosti a samofinancovanie v Pov. Bystrica, 2000-2007................16

Graf 6: Porovnanie štruktúry subjektov hospodárstva PB podľa organizačno-právnej formy vo

vybraných rokoch................................................................................................................19

Graf 7: Spokojnosť občanov mesta Pov. Bystrica s vybranými službami................................21

Graf 8: Spokojnosť občanov mesta Pov. Bystrica s vybranými verejnými službami...............22

V

ÚVOD

Cieľom práce je vymedziť hospodárstvo mesta Považská Bystrica, zhodnotiť jeho

štruktúru a vývoj v rokoch 2000-2007, určiť jeho kvalitatívnu úroveň a navrhnúť možnosti

jeho ďalšieho rozvoja. Aby bolo možné dosiahnuť vytýčený cieľ, je potrebné splniť tri

parciálne úlohy. Prvá kapitola práce bude venovaná ozrejmeniu pojmového aparátu

hospodárstva mesta ako aj súvisiacich oblastí. V druhej kapitole budeme analyzovať štruktúru

a vývoj hospodárstva mesta Považská Bystrica v rokoch 2000 až 2007. Preskúmame

majetkovú štruktúru mesta, finančný systém mesta, vrátane určenia mier sebestačnosti

a samofinancovania, a napokon z viacerých hľadísk rozoberieme štruktúru organizácií mesta.

Druhá časť analytickej kapitoly bude zameraná na kvalitatívnu stránku hospodárstva

mesta, ktorú preskúmame pomocou analýzy spokojnosti obyvateľov mesta s vybranými

verejnými službami. Následne využijeme výsledky získané prieskumom spokojnosti

v analýze závislosti spokojnosti s vybranými verejnými službami od výdavkov mesta na tieto

služby. Pomocou benchmarkingových údajov budeme schopní porovnať úroveň výdavkov

mesta na vybrané služby a určiť, ktorí z troch ukazovateľov je pre spokojnosť respondentov

najdôležitejším určením príslušných mier korelácie.

Na záver práce zhrnieme dosiahnuté zistenia a predložíme niekoľko návrhov ďalšieho

postupu miestnej samosprávy ako aj ďalšieho skúmania problematiky výdavkov miestnych

samospráv na verejné služby.

1

1. HOSPODÁRSTVO MUNICIPALITY V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Pre vykonanie podrobnej analýzy v druhej časti práce je nutné, aby sme vymedzili

základné pojmy a oblasti, ktoré sú späté s problematikou hospodárstva municipality a

územnou samosprávou. Vzhľadom na to, že existuje viacero prístupov a názorov ako na

vymedzenie územnej samosprávy, tak i v menšej miere na hospodárstvo municipality,

pokúsime sa predostrieť niekoľko z nich a zaujať k nim vlastné stanovisko.

1.1. Podstata a funkcie miestnej samosprávy

V legislatívnej rovine je základom vymedzenia územnej samosprávy a municipality

Ústava Slovenskej republiky, a to konkrétne štvrtá hlava Ústavy SR, kde sa okrem iného

uvádza, že základom územnej samosprávy na Slovensku je obec.

Základným predpokladom vzniku a pôsobenia samosprávy je „demokratický spôsob

vlády sprevádzaný politickým pluralizmom.“ (Hamalová, 1995, s. 67). Gašpar konštatuje, že

„ide o takú zložku verejnej správy, ktorá zahrňuje spravovanie spoločných záležitostí obcí a

miest“ (Gašpar, 1993, s. 62). a z politického pohľadu ho považuje za spôsob, ktorým ľudia

riadia dané územie.

Řehůřek (In: Švantnerová, Kožiak, 2005, s. 5) charakterizuje samosprávu ako inštitút

osobitnej formy riadenia, ktorý je podobný demokratickému systému riadenia spoločnosti a

vyznačuje sa dvoma základnými znakmi. Prvým je vysoká intenzita vplyvu občanov na

rozhodovanie o spoločenských veciach a ich bezprostredná zodpovednosť za výsledky

vyvolané týmto rozhodnutím. Druhým je úzka spätosť s demokratickými formami tvorby a

realizácie vôle ľudu.

Škultéty (In: Švantnerová, Kožiak, 2005, s. 5) považuje samosprávu za verejnú správu,

ktorú vykonáva iný verejnoprávny subjekt ako štát. Dôležitým znakom samosprávy je, že sa

spravidla formuje na územnom princípe.

Z pohľadu následného skúmania hospodárstva municipality sa prikláňame ku definícii

samosprávy, ktorá samosprávu chápe ako „oprávnenie určitého spoločenského organizmu

obstarávať právom vymedzený okruh záležitostí samostatne, relatívne nezávisle od širšieho

spoločenského organizmu, ktorého je súčasťou.“ (Benčo, Berčík, Makara. In: Švantnerová,

Kožiak, 2005, s. 5)

2

Pred vymedzením miestnej samosprávy z hľadiska slovenskej legislatívy považujeme za

potrebné zjednotiť pojmový aparát používaný v ekonomickej teórii a v legislatíve. Tá

nepoužíva pojem municipalita, ale pojmy obec, resp. mesto. Pre potreby bakalárskej práce

budeme pojmy municipalita, obec a miestna samospráva považovať za synonymá. Zákon

SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v § 22 uvádza, za akých podmienok dochádza k

vyhláseniu obce za mesto. Jednou z podmienok je, že mesto musí plniť funkciu

hospodárskeho, administratívneho, kultúrneho alebo kúpeľného centra alebo sa pokladá za

centrum cestovného ruchu. Oprávnená vyhlásiť obec za mesto je výlučne Národná rada

Slovenskej republiky vždy k 1. januáru na návrh vlády SR. Vďaka zjednotenému pojmovému

aparátu môžeme pristúpiť k bližšiemu skúmaniu miestnej samosprávy.

Miestnu samosprávu charakterizuje Hamalová ako „inštitucionalizovanú formu

miestneho rozvoja územia na báze samoregulatívnej aktivity miestnej komunity.“ (Hamalová,

1995, s. 64). Gašpar konštatuje, že „[miestnou] samosprávou sa rozumie ten súhrn miestnych

záležitostí, ktorých bezprostredné zabezpečovanie je predpokladom chodu a rozvoja obcí a

miest.“ (Gašpar, 1993, s. 67).

Podľa platnej legislatívy je základom územnej samosprávy na Slovensku obec. Podľa

zákona o obecnom zriadení je obec samostatný územný a správny celok Slovenskej republiky,

združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Zákon taktiež uvádza, že obec je

právnickou osobou, ktorá za podmienok stanovených zákonom samostatne hospodári s

vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, pričom základnú úlohu obce stanovuje ako

starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a potreby jej obyvateľov.

Členovia miestnej komunity, občania, sa na riadení obce podieľajú buď priamo, účasťou

na miestnom referende alebo účasťou na verejnom zhromaždení obyvateľov obce, a nepriamo

prostredníctvom demokraticky zvolených zástupcov v orgánoch obce.

Orgány obce vymedzuje zákon o obecnom zriadení v §10. Podľa tohto zákona sú

orgánmi obce obecné zastupiteľstvo a starosta obce. V právomoci obecného zastupiteľstva je

možnosť zriadiť podľa potreby ďalšie stále alebo dočasné výkonné, kontrolné a poradné

orgány, najmä obecnú radu a komisie. Členovia obecného zastupiteľstva, rovnako ako

starosta obce, sú zvolení v priamych voľbách obyvateľmi obce.

Obec uskutočňuje samostatne všetky rozhodnutia súvisiace so správou obce a jej

majetku, pokiaľ tieto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická alebo fyzická

osoba. Samosprávu vykonávajú obyvatelia obce hlasovaním, orgánmi obce a verejným

3

zhromaždením obyvateľov obce. Obec okrem hospodárenia s hnuteľným a nehnuteľným

majetkom obce zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet. Jej úlohou je ďalej z

verejných zdrojov zabezpečovať všetky verejné statky, služby, ktoré sú stanovené zákonom o

obecnom zriadení §4 odsek 3, a ktoré uvádzame v prílohe 1.

Municipálna vláda na úrovni miest a obcí má podľa Pekovej (1995) hlavne:

– zveľaďovať vlastný majetok,

– zabezpečovať verejné statky pre svojich občanov,

– koordinovať činnosti ekonomických subjektov s obecnými záujmami a

preferenciami,

– rozvíjať potrebné vzťahy s inými obcami, subjektami, štátom. (Peková, 1995, s. 39).

Municipality zohrávajú vo fungovaní rozsiahleho a zložitého spoločenského organizmu

významnú úlohu. Tento stav je výsledkom prirodzeného vývoja spoločenského zriadenia, kde

postupne dochádza k náhodnému i plánovanému prerozdeľovaniu rolí a funkcií. Miestna

samospráva plní v tomto systéme niekoľko dôležitých funkcií. Švantnerová a Kožiak (2005)

uvádzajú všeobecnú funkciu miestnej samosprávy, ktorú spájajú s uplatňovaním demokracie v

priamej, zastupiteľskej alebo participatívnej forme ako „možnosť obyvateľstva reálne

vstupovať do procesu rozhodovania o verejných veciach a úmerne s tým niesť zodpovednosť

za rozhodnutia.“ (Švantnerová, Kožiak, 2005, s. 5) Za jednu z najdôležitejších oblastí činnosti

miestnej samosprávy považujú uvedení autori zabezpečovanie miestnych verejných statkov.

Decentralizované rozhodovanie o ich zabezpečení a financovaní podľa nich zaručuje, že

miestna samospráva bude rešpektovať preferencie a záujmy obyvateľov na jej území.

Okrem všeobecnej funkcie plní miestna samospráva aj tzv. špecifické funkcie, a to

sociálnu, ekonomickú a územno-technickú funkciu. Sociálnu funkciu chápu Švantnerová a

Kožiak (2006, s. 11-12) hlavne v spojení s participáciou samosprávy na zmierňovaní

nerovností v rozdeľovaní. To má napomôcť k vytvoreniu takých podmienok, ktoré by

umožnili odstránenie vzniknutých neopodstatnených sociálnych rozdielov. V rámci

ekonomickej funkcie municipalita „podľa možností a cieľov ovplyvňuje ekonomický rozvoj v

spravovanom území. Pôsobí na zhodnocovanie miestneho ekonomického potenciálu, vytvára

priaznivé podmienky podporujúce podnikateľské prostredie tak prostredníctvom nástrojov,

ako aj voľbou opatrení zameraných na zmeny v technickej infraštruktúre miestneho

významu.“ (Švantnerová, Kožiak, 2005, s. 12) Územno technickú funkciu municipality

dávajú uvedení autori do súvisu s optimalizáciou využívania územia, ktoré municipalita

4

spravuje. Všetky aktivity, ktoré sa uskutočňujú na území municipality, by mali byť v súlade so

schváleným územným plánom.

1.2. Podstata hospodárstva municipality

Hospodárstvo municipality definujú Švantnerová a Kožiak (2005, s. 31) ako súbor

ekonomických činností, ktoré sú spojené výlučne s obligatórnymi kompetenciami

municipality v oblasti uspokojovania vymedzeného okruhu spoločenských potrieb. Dôležitou

charakteristikou je, že tieto ekonomické činnosti majú výlučne charakter municipálnej

produkcie. To znamená, že ich zabezpečuje priamo municipalita. Alternatívnou možnosťou je

zabezpečovanie týchto činností subjektami, ktoré municipalita založila, respektíve zriadila, a

ktoré sú súčasťou jej hospodárstva.

Žárska (2007) vymedzuje pojem komunálna ekonomika, pričom uvádza, že „komunálnu

ekonomiku tvoria subjekty a ich činnosť, ktoré sú založené na obecnom vlastníctve a pôsobia

na území obce, resp. aj mimo neho. Predstavujú ju organizácie a spoločnosti, fungujúce ako

súčasť majetku obce, resp. ich založila obec na základe svojho majetku a produkujú tovary a

služby na uspokojovanie tých potrieb obyvateľov, ktoré miestnej samospráve vyplývajú z

kompetencií.“ (Žárska, 2007, s. 10) Komunálnu ekonomiku považuje za súčasť miestnej

ekonomiky.

Belajová a Balážová (2004, s. 86) pod pojmom obecné hospodárstvo chápu súbor

činností tých subjektov, ktoré obec zriadila (hlavne rozpočtové a príspevkové organizácie)

alebo založila (obchodné spoločnosti). V nadväznosti na predchádzajúcich autorov dopĺňajú

dve ďalšie činnosti, ktorými samosprávne orgány obce zasahujú do obecnej ekonomiky, a to

hospodársku a investičnú činnosť.

Ako uvádza Žárska (2007, s. 11) pojmy hospodárstvo municipality a komunálna

ekonomika môžeme považovať za synonymá. V tejto práci budeme používať pojem

hospodárstvo municipality, resp. hospodárstvo mesta. Hospodárstvo mesta Považská Bystrica

budeme skúmať v štruktúre akú uvádza Švantnerová (2005, s. 32), a to municipalita ako

právnická osoba, kde preskúmame jej majetkovú a finančnú situáciu, a municipalitou zriadené

a založené organizácie. Rovnako budeme skúmať činnosť organizácií mesta, ktoré podľa

Žárskej (2007, s. 9-11) tvoria súčasť hospodárstva municipality, a to najmä v druhej časti

analytickej kapitoly v súvislosti s prieskumom spokojnosti občanov s týmito službami.

Municipalita je prvkom priestorovej ekonomickej štruktúry, a preto i hospodárstvo

5

municipality je možné začleniť do istých hospodárskych štruktúr. Švantnerová a Kožiak

(2005, s. 31) začleňujú činnosti hospodárstva municipality do odvetvovej štruktúry národného

hospodárstva. Ďalej uvádzajú, že „podľa kritérií sektorového členenia tvoria súčasť sektorovej

skladby národného hospodárstva. Podľa priestorovej dimenzie ekonomických činností sú

prvkami základnej priestorovej ekonomickej štruktúry v hospodárstve krajiny.“ (Švantnerová,

Kožiak, 2005, s. 31)

Výsledkom decentralizačných procesov je posilnenie zodpovednosti obce za

zabezpečovanie vymedzeného okruhu verejných statkov. Švantnerová a Kožiak (2005, s. 30)

ich označujú ako miestne verejné statky, ktorým sú prisudzované vlastnosti verejných statkov,

no s prispôsobením jednotlivých znakov na špecifický organizmus, akým je miestna územná

samospráva. Týmito znakmi sú:

– priestorová obmedzenosť ich úžitku je ohraničená územím municipality,

– dopyt po nich je determinovaný predovšetkým územím municipality,

– zabezpečujú sa vo verejnom záujme a spotrebúvajú sa na miestnej úrovni,

– môžu mať povahu čistých a zmiešaných statkov,

– zabezpečujú sa v rámci kompetencií miestnej samosprávy.

Švantnerová a Kožiak (2005, s. 31) ďalej uvádzajú, že produkcia týchto statkov môže

byť vykonávaná municipálnym verejným sektorom, súkromným sektorom na základe zmluvy

alebo participatívne za spoluúčasti verejného a súkromného sektora.

1.3. Podmienky fungovania hospodárstva municipality

Primárnou podmienkou fungovania hospodárstva municipality je hospodárska a

politická autonómia miestnej samosprávy. Táto podmienka vychádza z definície samosprávy

ako spoločenského organizmu, ktorý pôsobí relatívne nezávisle od širšieho spoločenského

organizmu, ktorého je súčasťou.

Autonómia municipality sa prejavuje aj v ďalších oblastiach sociálno-ekonomického

života obce. Švantnerová a Kožiak (2005) uvádzajú, že táto „sa môže realizovať určením

priorít úloh miestnej samosprávy a spôsobu ich riešenia, slobodným rozhodovaním o spôsobe

využívania vlastného majetku a vlastných finančných zdrojov, ako aj rozhodovaním o

združovaní sa s inými samosprávami alebo ekonomickými subjektmi.“ (Švantnerová, Kožiak,

2005, s. 12) Dôležité je, že všetky tieto rozhodnutia vykonáva samospráva nezávisle,

samostatne.

6

Hospodárska samostatnosť miestnej samosprávy sa prejavuje v oprávnení samosprávy

využívať svoj majetok, hospodáriť s vlastnými finančnými prostriedkami podľa schváleného

rozpočtu, používať finančné, daňové a iné nástroje za účelom zabezpečenia sociálno-

ekonomického rozvoja svojho územia a pod. Toto oprávnenie samosprávy vychádza z

princípov obsiahnutých v zákone o obecnom zriadení, zákone NR SR č. 583/2004 Z.z. o

rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a

zákone SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Uvedená časť

autonómie sa premieta najmä do ekonomickej roviny fungovania miestnej samosprávy.

Politická autonómia je vyjadrená oddelenosťou miestnej samosprávy od centrálnej

vlády. Možnosť štátu zasahovať do riadenia územnej samosprávy, upravuje Ústava Slovenskej

republiky v článku 67. Ten uvádza, že povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej

samosprávy môžno obci ukladať len zákonom alebo na základe medzinárodnej zmluvy.

Popri primárnej podmienke Švantnerová a Kožiak (2005, s. 33) vymedzujú aj

sekundárne podmienky fungovania hospodárstva municipality, a to podmienky v rovine

legislatívnej, inštitucionálnej a ekonomickej.

Legislatívna rovina zahŕňa podľa týchto autorov komplexný právny rámec, ktorý

upravuje znaky a podmienky hospodárenia jednotlivých subjektov tvoriacich hospodárstvo

municipality.

V inštitucionálnej rovine odvodzujú podmienky fungovania hospodárstva municipality

„z kompetencií orgánov samosprávy, ktoré prijímajú rozhodnutia a zabezpečujú ich

realizáciu.“ (Švantnerová, Kožiak, 2005, s. 33)

Tretia, ekonomická, rovina sa zameriava na majetkovú a finančnú stránku zabezpečenia

fungovania hospodárstva municipality rovnako ako na ekonomické nástroje, ktoré má

municipalita k dispozícii. Jednou z podmienok na tejto rovine je vlastná subjektivita

municipality. Ako právnickú osobu definuje municipalitu zákon o obecnom zriadení, z

ktorého ďalej vyplýva oprávnenie municipality k samostatnému hospodáreniu s vlastným

majetkom a s vlastnými príjmami za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa zákona o obecnom zriadení patria do majetku obce veci vo vlastníctve obce a

majetkové práva obce. Podrobne majetok obce upravuje zákon SNR č. 138/1991 o majetku

obcí v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá orgánom obce a organizáciám povinnosť

majetok obce a zverený majetok zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať.

Majetok municipality môžeme rozdeliť podľa troch základných účelov jeho použitia.

7

Podľa Švantnerovej a Kožiaka (2005, s. 67) a Pekovej (1995, s. 257) sa majetok obce využíva

na:

– výkon samosprávy,

– verejné účely, hlavne na zabezpečenie miestnych verejných statkov,

– podnikateľskú činnosť.

V zápätí však dodávajú, že jednotlivé účely použitia obecného majetku sa často

prekrývajú a niekedy sú ťažko rozlíšiteľné. Žárska (2007) ako príklad vymenúva spôsoby,

akými môže obec využívať svoj majetok:

– reálne užívanie majetku obcou,

– prenechanie majetku v správe zriadenej organizácie,

– vloženie majetku do obchodnej spoločnosti, resp. Založenie jeho použitím

obchodnej spoločnosti,

– prenájom a predaj majetku,

– použitie majetku ako záruky za úver a emisiu komunálnych obligácií,

– lízingové financovanie obstarania majetku,

– použitie majetku na založenie neziskovej organizácie alebo založenie združenia.

(Žárska, 2007, s. 27).

Peková (1995, s. 259) dopĺňa, že predpokladom podnikania s majetkom na municipálnej

úrovni je možnosť municipality nakupovať, rozširovať, prenajímať alebo naopak možnosť

predávať majetok. Zákon o obecnom zriadení nedovoľuje obci svoj nehnuteľný majetok

darovať, ak osobitný predpis nestanoví inak.

Do majetku municipality, ktorý sa využíva na verejné účely môžeme zaradiť „ulice a iné

verejné priestranstvá, verejné parky a iný majetok, ktorý je verejne prístupný každému.“

(Machajová J. a kol., 2000, s. 47). Majetok využívaný na podnikanie využíva buď priamo

obec alebo je základom „pre podnikateľov zriadených obcou alebo sídliacich v obci. Majetok

obce určený na samosprávu sú najmä budova miestneho úradu, majetok slúžiaci na prevádzku

jej úradovní, majetok používaný obecnou políciou, rozpočtovými a príspevkovými

organizáciami obce, miestnym požiarnym zborom, a pod.“ (Machajová J. a kol., 2000, s. 47).

Municipálny finančný systém (ďalej MFS), ako druhá ekonomická podmienka

funkčnosti hospodárstva municipality, je chápaný ako „vyvážená, kompaktná sústava

finančných zdrojov, prostredníctvom ktorých môžu orgány municipálnej samosprávy

dosahovať plnenie cieľov sociálno-ekonomického rozvoja municipality a realizovať svoje

8

kompetencie.“ (Švantnerová, Kožiak, 2005, s. 69).

Aby mohol municipálny finančný systém plniť spomenuté funkcie musia byť splnené

určité podmienky a zachované isté princípy daného systému. Peková (1995, s. 59) uvádza

nasledovné princípy MFS:

– konzistentnosť so systémom verejných financií, ktorého je súčasťou,

– určitý stupeň autonómie ako prejav sebestačnosti a schopnosti samofinancovania,

– transparentnosť MFS, tj. prehľadnosť, jednoduchosť a pochopiteľnosť,

– stabilita,

– účinnosť,

– administratívna nenáročnosť.

Hlavnou zložkou MFS je rozpočet obce. Každá obec je povinná každoročne tvoriť

rozpočet, ktorý je schvaľovaný obecným zastupiteľstvom. Rozpočet municipality spolu s

plánom tvorby a použitia mimorozpočtových peňažných fondov obce je podkladom pre

finančné hospodárenie municipality a vytvára „predpoklad na efektívne, cieľavedomé a

samostatné fungovanie jej samosprávy.“ (Belajová, Balážová, 2004, s. 87). Peková (1995, s.

63) definuje municipálny rozpočet ako decentralizovaný peňažný fond, ktorý je dôležitým

nástrojom presadzovania záujmov miestneho obyvateľstva, financovania potrieb verejnej

ekonomiky na municipálnej úrovni a realizácie koncepcie miestnej územnej samosprávy.

Rozpočet môžeme ďalej chápať:

– z hľadiska účtovníctva ako bilanciu príjmov a výdavkov,

– ako finančný plán, podľa ktorého obec hospodári počas rozpočtového obdobia,

– ako nástroj finančnej politiky obce. (Švantnerová, Kožiak, 2005, s. 71).

Rozpočet obce plní alokačnú, rozdeľovaciu, stabilizačnú, kontrolnú a stimulačnú

funkciu. (Žárska, 2007, s. 79). Tieto sa premietajú do jednotlivých položiek rozpočtu a sú

odrazom finančnej politiky municipality.

Rozpočet je podľa Pekovej (1995) dôležitý na „presadzovanie miestnych záujmov a

preferencií miestneho obyvateľstva, financovanie potrieb verejnej ekonomiky na municipálnej

úrovni a realizáciu koncepcie miestnej územnej samosprávy“ (Peková, 1995, s. 62).

Postavenie rozpočtu, jeho tvorbu a obsah, ako aj pravidlá rozpočtového hospodárenia

upravuje zákon NR SR č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o

zmene a doplnení niektorých zákonov. Rozpočet obce obsahuje hlavne príjmy a výdavky

spojené s činnosťou samosprávy a finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, z ktorého plynú do

9

obecného rozpočtu štátne dotácie.

Podľa zákona o obecnom zriadení financuje obec svoje potreby predovšetkým z

vlastných príjmov, štátnych dotácií, ale aj z ďalších zdrojov. Zákon o obecnom zriadení

stanovuje vlastné príjmy ako:

– príjmy z majetku obce a majetku prenechaného obci do užívania,

– výnosy z miestnych daní a miestnych poplatkov,

– podiely na daniach v správe štátu,

– výnosy z pokút uložených za priestupky,

– iné príjmy.

Obec môže taktiež použiť návratný zdroj financovania, zriadiť mimorozpočtové

peňažné fondy, ako aj združovať peňažné prostriedky s inými obcami, samosprávnymi krajmi

či inými právnickými alebo fyzickými osobami.

Z pohľadu zabezpečenia finančných potrieb obcí je dôležitým bodom fiskálna

decentralizácia, ktorá nadviazala na prechod niektorých kompetencií z orgánov štátnej správy

na územnú samosprávu zákonom NR SR č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z

orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, pričom k samotnej fiskálnej

decentralizácii došlo v roku 2005. Cieľom decentralizácie bolo nahradenie transferov zo

štátneho rozpočtu na financovanie prenesených kompetencií vlastnými príjmami v podobe

daňových príjmov. Medzi vytýčené ciele fiskálnej decentralizácie patria samostatnosť,

zodpovednosť, spravodlivosť, transparentnosť a stabilita municipálneho finančného systému.

1.4. Štruktúra hospodárstva municipality

Štruktúru hospodárstva municipality tvoria jednotlivé typy ekonomických subjektov,

ktoré pôsobia na území municipality a ich činnosti sú spojené s obligatórnymi kompetenciami

municipality v oblasti uspokojovania vymedzeného okruhu spoločenských potrieb. Podľa

Švantnerovej a Kožiaka (2005, s. 32) ide o nasledovné typy ekonomických subjektov:

– municipalita ako právnická osoba,

– municipalitou zriadené/založené neziskové organizácie,

– municipalitou založené organizácie,

– záujmové združenia municipalít ako právnických osôb.

Autori súčasne uvádzajú najčastejšie právne formy daných organizácií. Obec zriaďuje

rozpočtové a príspevkové organizácie a zakladá neziskové organizácie poskytujúce všeobecne

prospešné služby, obchodné spoločnosti a družstvá. Jednotlivé právne formy neziskových

10

organizácií upravujú osobitné právne predpisy.

Medzi municipalitou a subjektami ňou zriadenými, respektíve založenými vznikajú

majetkové, finančné a riadiace vzťahy. (Švantnerová, Kožiak, 2005, s. 34). Obec zveruje svoj

majetok rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktoré ho užívajú, pričom majetok ostáva

vo vlastníctve obce. Pri zakladaní obchodnej spoločnosti môže obec učiniť majetkový vklad

do zakladanej spoločnosti, čím stráca majetkové práva na daný majetok, pretože tieto

prechádzajú na vznikajúcu obchodnú spoločnosť. Finančné napojenie na obec je najmä v

prípade rozpočtových a príspevkových organizácií, menej u obchodnej spoločnosti. Riadiaci

vzťah sa prejavuje hlavne v účasti zástupcov obce na riadení organizácií zastúpením v ich

výkonných orgánoch.

Rozpočtové a príspevkové organizácie upravuje zákon NRSR č. 523/2004 Z.z. o

rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých záknov. Ten

definuje rozpočtovú organizáciu ako právnickú osobu štátu, obce alebo vyššieho územného

celku, ktoré vystupujú v pozícii zriaďovateľa tejto organizácie. Na zriaďovateľa je

organizácia napojená svojimi príjmami a výdavkami, pričom hospodári samostatne podľa

schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu.

Príspevkovú organizáciu definuje tento zákon ako právnickú osobu štátu, obce alebo

vyššieho územného celku, ktorej menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých tržbami, a

ktorá je na rozpočet svojho zriaďovateľa zapojená príspevkom.

Zákon uvádza, že rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie možno zriadiť na

plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z osobitných

predpisov, okrem výkonu rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z

osobitných predpisov.

Obchodné spoločnosti sú podľa zákona FZ ČSFR č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným,

akciová spoločnosť a družstvo, ktoré sú založené za účelom podnikania. Spoločnosť s

ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to

osobitný zákon nezakazuje. Účasť obce v založených obchodných spoločnostiach vyjadrujúca

riadiaci vzťah, sa realizuje pomocou obchodného podielu, ktorý predstavuje práva a

povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa

pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje

inak.

11

2. ANALÝZA HOSPODÁRSTVA MESTA POVAŽSKÁ BYSTRICA

V druhej kapitole pristúpime k aplikácii teoretických poznatkov z oblasti hospodárstva

municipality na príklade mesta Považská Bystrica. Úvodom identifikujeme charakteristiky

municipality Považská Bystrica a organizácií, ktoré založila, resp. zriadila. Následne

preskúmame majetkovú štruktúru a finančný systém vybranej municipality.

Mesto Považská Bystrica sa nachádza na severozápade Slovenskej republiky, na povodí

rieky Váh. Prvá písomná zmienka je dochovaná z roku 1316. Najväčší rozmach zaznamenalo

mesto počas a po druhej svetovej vojne. V roku 1946 bol Považskej Bystrici udelený štatút

mesta a o dva roky neskôr sa stala okresným mestom. Masová prestavba celého mesta v 70. a

80. rokoch 20. storočia úplne zmenila ráz mesta, pričom došlo k vybudovaniu nových sídlisk,

hotelových, reštauračných a kultúrnych zariadení ako aj k rekonštrukcii mestských

komunikácií.

K 31.12.2006 malo mesto 41989 obyvateľov, z toho 20336 mužov (48,4%) a 21653 žien

(51,6%). Rozdelenie obyvateľov podľa veku života uvádzame v nasledujúcej tabuľke.

Pre porovnanie štruktúra obyvateľstva podľa ekonomických vekových skupín za celú

Slovenskú republiku je nasledovná: predproduktívny vek 16,14%, produktívny vek 72% a

poproduktívny vek 11,86%. Na celonárodnej úrovni sa však do poproduktívnej skupiny podľa

Štatistického úradu Slovenskej republiky zaraďujú jednotne muži aj ženy od 65 rokov.

Podľa štatistiky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny predstavovala nezamestnanosť v

okrese Považská Bystrica k 29. februáru 2008 5,41%. Podiel dlhodobo nezamestnaných (viac

ako 12 mesiacov) bol 37%, pričom tento podiel za celú Slovenskú republiku tvorí 50%.

Nasledovný graf zobrazuje vývoj nezamestnanosti v okrese Považská Bystrica ku koncu

rokov 1999 až 2007, pričom posledný údaj je z februára 2008.

12

Tabuľka 1: Rozdelenie obyvateľstva mesta Pov. Bystrica podľa veku k 31.12.2006

Prameň: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Kategória Počet PodielPredproduktívny vek (0-14) 15,41%Produktívny vek (15-54) 68,13%Poproduktívny vek (55+Ž, 60+M) 16,45%Spolu 100,00%

6 47228 608

6 90941 989

Zaujímavou z pohľadu historického vývoja je veková štruktúra nezamestnaných. V

dôsledku krachu Považských strojární, ktoré boli najvýznamnejším zamestnávateľom v

regióne, došlo nie len k výraznému zvýšeniu počtu nezamestnaných, ale aj k výrazným

presunom v rámci vekových skupín nezamestnaných. To bolo spôsobené zníženou

zamestnateľnosťou starších vekových skupín. Zmena je znázornená na nasledujúcom grafe.

Graf 2: Nezamestnaní v okrese Pov. Bystrica podľa vekových skupín za roky 1997 a 2006Prameň: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie

2.1. Majetok mesta

Správa mesta o hospodárení s jeho majetkom v úvode uvádza právne normy, ktorými sa

mesto riadi pri správe svojho majetku. A to podľa zákona SNR č. 518/1990 Zb. o prevode

zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie, zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, zákona

13

Graf 1: Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti v okrese Pov. Bystrica, 1997-2008*Prameň: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008*0,00%2,00%4,00%6,00%8,00%

10,00%12,00%14,00%16,00%18,00%20,00%

-19 20 - 24 25 - 29 30 - 34 35 - 39 40 - 44 45 - 49 50 - 54 55 - 59 60+0,00%2,00%4,00%6,00%8,00%

10,00%12,00%14,00%16,00%18,00%

Rok 2006 Rok 1997

NR SR č. 427/1990 Zb. o malej privatizácii, ďalej hospodári s majetkom, ktorý nadobúda

svojou vlastnou činnosťou v rozpočtovom hospodárení. K 1. 7. 2002 bol v zmysle zákona NR

SR č. 416/2001 Z. z. Mestu Považská Bystrica delimitovaný majetok školských zariadení. Pri

hospodárení s majetkom rešpektuje taktiež vlastné Zásady hospodárenia s majetkom mesta

Považská Bystrica, ktoré boli prijaté uznesením mestského zastupiteľstva č. 38/03 z roku

2003.

Mesto hospodárilo v roku 2007 s neobežným majetkom v hodnote 2 214 412 000 Sk, pričom

aktíva celkom tvorili 2 365 141 000 Sk. Celková hodnota budov a stavieb, evidovaných na

účte 022 bola k 31.12.2007 vo výške 1 359 115 000 Sk, avšak zostatková cena týchto

nehnuteľností je len 800 877 000 Sk. Mesto vlastní pozemky v hodnote 1 008 303 000 Sk.

Dlhodobý finančný majetok mesta je v celkovej hodnote 185 240 000 Sk, pričom najväčší

podiel na tejto sume tvoria podiely v neovládaných subjektoch. V nasledujúcej tabuľke

uvádzame podiely mesta v jednotlivých ovládaných organizáciách a organizáciách s

podstatným vplyvom tak, ako ich uvádza správa o hospodárení.

Mesto ďalej vlastní akcie v Považskej vodárenskej spoločnosti v celkovej hodnote

178 373 000 Sk, ktoré sú v účtovníctve mesta vedené ako ostatný dlhodobý finančný majetok.

Na nasledujúcom grafe zobrazujeme vývoj majetku mesta Považská Bystrica v členení

na obežný a neobežný majetok. Výrazné zníženie majetku v roku 2003 je spôsobené

uplatnením zákona NR SR č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve zavádzajúcim inštitút oprávok,

ktoré zreálnili hodnotu majetku mesta.

14

Tabuľka 2: Podiely mesta v ovládanej osobe a v obch. spol. s podstatným vplyvom

Prameň: Správa o hospodárení s majetkom mesta Považská Bystrica za rok 2006

Organizácia Absolútny podiel Relatívny podielMestské športové kluby, s.r.o. 100%Mestské lesy Považská Bystrica, s.r.o. 100%Mestská dopravná spoločnosť, a.s. 34%Pov Byt, s.r.o. 20%Mestské technické služby, s.r.o. 20%Dexia, a.s. 0,43%

200 000 Sk200 000 Sk340 000 Sk

40 000 Sk40 000 Sk

6 000 000 Sk

Graf 3: Vývoj majetku mesta Považská Bystrica za roky 2000-2007Prameň: Správy o hospodárení s majetkom mesta Pov. Bystrica, vlastné spracovanie

2.2. Municipálny finančný systémV nadväznosti na teoretickú časť a v podmienkach mesta Považská Bystrica je

municipálny finančný systém mesta tvorený rozpočtom mesta Považská Bystrica,

mimorozpočtovými peňažnými fondmi (rezervný fond, sociálny fond) a rozpočtami

organizácií, ktoré mesto zriadilo.

Mesto Považská Bystrica dlhodobo pracuje s vyrovnaným až prebytkovým rozpočtom.

Vďaka takémuto hospodáreniu získalo najvyššie komunálne hodnotenie agentúry CRA rating

agency skAa so stabilným výhľadom.

Keďže mesto hospodárilo s prebytkovým rozpočtom, dokázalo koncom roka 2007

akumulovať na rezervnom fonde peňažné prostriedky v celkovej sume 28 miliónov korún.

15

Graf 4: Celkové príjmy a výdavky mesta Pov. Bystrica za roky 2000-2007Prameň: rozpočty mesta Pov. Bystrica, vlastne spracovanie

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 20070 tis

100 000 tis

200 000 tis

300 000 tis

400 000 tis

500 000 tis

600 000 tis

700 000 tis

Celkové príjmy spoluCelkové výdavky spoluSaldo bežného rozpočtuBankové úvery

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 20071 800 000 tis

1 900 000 tis

2 000 000 tis

2 100 000 tis

2 200 000 tis

2 300 000 tis

2 400 000 tis

2 500 000 tis

Obežné aktívaStále aktíva

Skok príjmov v roku 2005 bol spôsobený kompenzáciou na výsadbu verejnej zelene vo výške

viac ako 30 miliónov SK. V rokoch 2003 a 2004 bolo zvýšenie príjmov a výdavkov

spôsobené vzatím a použitím úveru na rekonštrukciu krytej plavárne. V roku 2002 bola

spustená príprava na fiskálnu decentralizáciu, kedy v dôsledku zákona o prechode niektorých

pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky a následnými opatreniami

získalo mesto finančné prostriedky na pokrytie výkonu prenesených kompetencií v podobe

decentralizačných dotácií a neskôr zvýšených daňových príjmov

V ďalšej časti preskúmame napĺňanie vybraných princípov MFS. Konzistentnosť

rozpočtu mesta s rozpočtom verejných financií je napĺňaná tvorbou rozpočtových položiek

podľa pravidiel a zásad zákona NR SR č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej

samosprávy. Rozpočet mesta je napojený na štátny rozpočet cez transferové platby

pokrývajúce finančné potreby mesta na zabezpečovanie prenesených kompetencií.

Jedným z princípov municipálneho finančného systému je určitý stupeň finančnej

autonómie. Na vyjadrenie stupňa tejto autonómie použijeme dve metódy výpočtu tak, ako ich

uvádza Peková (1995, s. 62), a to mieru sebestačnosti ms2 ako percentuálne vyjadrenie pomeru

vlastných príjmov ku celkovým príjmom; a mieru samofinancovania msa ako percentuálne

vyjadrenie pomeru vlastných príjmov ku bežným výdavkom mesta.

Ako vyplýva z predošlého grafu, mesto je dlhodobo schopné dosahovať prebytkový

rozpočet, o čom svedčia indexy samofinancovania nad 100 %. Keďže tým dochádzalo k

prevyšovaniu vlastných príjmov nad bežnými výdavkami, mesto bolo schopné vytvárať

rezervné prostriedky, ktoré mohlo v nasledujúcich obdobiach využiť či už na podporu

16

Graf 5: Vývoj mier sebestačnosti a samofinancovanie v Pov. Bystrica, 2000-2007Prameň: Rozpočty mesta Pov. Bystrica, vlastné spracovanie

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 20070,00%

50,00%

100,00%

150,00%

200,00%

Miera sebestačnosti

Miera samofinancovania

investičnej činnosti alebo na vykrytie schodku bežného rozpočtu. Podrobné údaje pre výpočty

týchto mier uvádzame v prílohe 2.

Mesto disponuje dvoma mimorozpočtovými fondmi, a to fondom rozvoja bývania a

rezervným fondom. Na rezervnom fonde sa nachádza už spomenutý objem finančných

prostriedkov vo výške 27 miliónov; fond rozvoja bývania disponuje 1,8 miliónom

slovenských korún.

2.3. Organizácie mesta

Mesto Považská Bystrica je zriaďovateľom štrnástich rozpočtových organizácií a jednej

príspevkovej organizácie. Mesto ďalej založilo alebo sa podieľalo na založení piatich

obchodných spoločností, z toho štyroch spoločností s ručením obmedzeným a jednej akciovej

spoločnosti. Sto percentnou účasťou disponuje mesto v dvoch obchodných spoločnostiach.

Vo zvyšných spoločnostiach tvorí jeho podiel zhodne po dvadsať percent celkového

základného imania.

Rozpočtové organizácie mesta sú: centrum voľného času, dve základné umelecké školy,

dve materské školy, osem základných škôl a domov dôchodcov. Jedinou príspevkovou

organizáciou je PX Centrum.

PX Centrum je príspevkovou organizáciou podľa zákona o rozpočtových pravidlách

verejnej správy. Mesto na centrum delegovalo zabezpečovanie napĺňania kultúrnej a

spoločenskej funkcie mesta. PX Centrum ďalej spravuje dom kultúry a prevádzku kina Mier.

Propaguje mesto a rozvoj turistiky, podporuje remeselnícku výrobu a tradície. Prevádzkuje

turistické informačné centrum, ktoré slúži na informovanie všetkých záujemcov o čiastkové

produkty územia. Dôležitou činnosťou je práca s folklórnymi súbormi a vytváranie

podmienok pre činnosť umeleckých súborov na území mesta.

Mestské lesy Považská Bystrica, s.r.o. Úlohou spoločnosti založenej v roku 1994 je

zabezpečiť zhodnocovanie majetku mesta – lesov, v katastri obcí Horná a Dolná Mariková.

Valné zhromaždenie spoločnosti je tvorené celým poslaneckým zborom mestského

zastupiteľstva. Okrem ťažby a odpredaja dreva, spracovania drevnej hmoty a výroby

polotovarov na píle, spoločnosť zabezpečuje na veľmi dobrej úrovni zalesňovanie, výchovu a

ochranu porastov.

Pov Byt Považská Bystrica, s.r.o. Spoločnosť bola založená v roku 1997 a zabezpečuje

úlohy súvisiace s oblasťou správy bytového a nebytového fondu mesta. Pov Byt ďalej

17

zabezpečuje výrobu a distribúciu tepla v súlade so zmluvou o prenájme energetických

zariadení mesta Považská Bystrica. Zástupcom mesta vo valnom zhromaždení je primátor

mesta. Podľa podmienok nájomnej zmluvy je celá suma účtovných odpisov z energetických

zariadení určená na investície pre tepelné hospodárstvo mesta Považská Bystrica ako i 80%

zisku po splnení odvodových povinností. Vlastníkom hmotného investičného majetku

prenajatého spoločnosti je výlučne Mesto Považská Bystrica. Mesto sa stane i vlastníkom

majetku získaného investičnou činnosťou, ktorej finančné zdroje sú vytvorené z odpisov na

prenajatom majetku a z prislúchajúceho podielu na zisku.

Mestské športové kluby Považská Bystrica, s.r.o. MŠK boli založené v roku 1995 a ich

hlavnou úlohou je prevádzkovanie športových objektov v meste Považská Bystrica (krytá

plaváreň, zimný štadión, športová hala a letné kúpalisko). Všetky spomenuté objekty i

pozemky v športovom areáli sú vo vlastníctve mesta. Okrem bežných a kapitálových

transferov z mestského rozpočtu zabezpečuje spoločnosť finančné zdroje aj vlastnými

aktivitami. Medzi tieto činnosti patria údržba verejnej zelene, reklama, prevádzkovanie

parkovísk, upratovacie služby, doprava, stavebná činnosť. Rovnako do náplne spoločnosti

spadá hádzanársky oddiel, ktorý vystupuje v najvyššej slovenskej lige.

MTS, s.r.o. Rokom založenia je rok 1998 a predmetom činnosti sú hlavne odvoz a

likvidácia odpadu, údržba verejnej zelene, správa a údržba verejného osvetlenia, údržba a

opravy komunikácií, prevádzkovanie skládky TKO a separovaného zberu, zimná a letná

údržba, apod.

Mestská dopravná spoločnosť, a.s. Táto spoločnosť je najmladšou, vzhľadom na to, že

vznikla v roku 2006. Bola založená za účelom poskytovania verejnej hromadnej dopravy v

meste Považská Bystrica. V nasledujúcej tabuľke uvádzame prehľad počtu organizácií mesta

podľa ich organizačno-právnej formy.

Vývoj štruktúry subjektov z tohto hľadiska bol v priebehu skúmaných rokov nárazovitý.

Došlo najmä k vzrastu rozpočtových organizácií, keď do zriaďovateľskej pôsobnosti mesta

prešlo k 1.7.2002 trinásť vzdelávacích zariadení s touto právnou formou. Na porovnanie

znázorníme prehľad organizácií podľa právnych foriem k trom najdôležitejším rokom.

18

Tabuľka 3: Organizačno-právna štruktúra organizácií mesta Pov. Bystrica v roku 2007

Prameň: vlastné spracovanie

Organizačno-právna forma PočetRozpočtové organizácie 14Príspevkové organizácie 1Obchodné spoločnosti 5

Ďalším kritériom, podľa ktorého môžeme pristupovať k skúmaniu vybraných subjektov

hospodárstva mesta Považská Bystrica je kritérium ziskovosti, respektíve rozdeliť ich na

podnikateľské a nepodnikateľské/neziskové subjekty. Toto rozdelenie znázorňuje nasledujúca

tabuľka. Najväčší posun nastal opäť v roku 2002, inak nenastali žiadne zmeny.

Ako posledné kritérium pre rozdelenie subjektov hospodárstva mesta Považská Bystrica

uvádzame členenie podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (ďalej OKEČ). Pre

lepšiu prehľadnosť ponúkame členenie podľa OKEČ podľa hlavných kategórií tejto

klasifikácie.

Nakoniec uvádzame transfery smerujúce z rozpočtu mesta do rozpočtových organizácií

mesta, príspevkovej organizácie PX Centrum a dvoch obchodných spoločností.

19

Graf 6: Porovnanie štruktúry subjektov hospodárstva PB podľa organizačno-právnej formy vo vybraných rokochPrameň: vlastné spracovanie

2000 2002 20070 %

10 %20 %30 %40 %50 %60 %70 %80 %90 %

100 %

Obchodné spoločnostiPríspevkové organizácieRozpočtové organizácie

Tabuľka 5: Štruktúra subjektov hospodárstva mesta PB podľa OKEČ (kategórie), 2007

Prameň: vlastné spracovanie

OKEČ PočetPoľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo 1Doprava, skladovanie, pošta a telekomunikácie 1Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti 1Školstvo 13Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby 5

Tabuľka 4: Štruktúra subjektov hospodárstva mesta PB podľa ziskovosti

Prameň: vlastné spracovanie

Ziskovosť PočetPodnikateľské subjekty 5Nepodnikateľské subjekty 14

Mesto každoročne vo svojom rozpočte vyčleňuje prostriedky určené na pokrytie

zabezpečovania verejných služieb, ktorých poskytovanie vyplýva mestu zo zákona o obecnom

zriadení. Mestské organizácie majú za úlohu poskytovať niektoré z týchto služieb. V

nasledujúcej tabuľke uvádzame finančné napojenie organizácií mesta na rozpočet mesta.

Pokladáme za dôležité, aby sa predchádzajúce konštatovania a analýzy prepojili s

dôležitým cieľom existencie územnej samosprávy – spokojným občanom. Spokojnosť

občanov mesta Považská Bystrica s hospodárstvom mesta bude predmetom skúmania

nasledujúcej podkapitoly.

2.4. Zabezpečovanie miestnych verejných statkov

Úlohou podkapitoly je analyzovať spokojnosť obyvateľov mesta Považská Bystrica s

vybranými verejnými službami, a teda s hospodárstvom mesta Považská Bystrica. Následne

porovnáme financovanie vybraných služieb s benchmarkingovými údajmi a preskúmame tak

vplyv výdavkov mesta na spokojnosť obyvateľov s uvedenými službami.

Obci vyplýva zo zákona o obecnom zriadení povinnosť poskytovať určitý okruh

verejných služieb. Pre potreby bakalárskej práce sa jedná najmä o služby, ktorých

poskytovanie má priamy každodenný dopad na obyvateľov obce, a to výstavba, údržba a

správa miestnych komunikácií, nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným

odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správa a údržba verejnej zelene a verejného osvetlenia.

Na poskytovanie ďalší služieb mesto každoročne vo svojom rozpočte vyčleňuje

prostriedky určené na pokrytie ich zabezpečovania. Niektoré z týchto služieb poskytujú práve

organizácie mesta, ktorých finančné napojenie na mesto sme uviedli v predchádzajúcej

podkapitole. Nasledovná tabuľka zobrazuje výdavky mesta Považská Bystrica na vybrané

verejné služby na rok 2007.

20

Tabuľka 6: Transfery mesta Pov. Bystrica vybraným organizáciám, rok 2007

Prameň: Rozpočet mesta Pov. Bystrica na rok 2007, vlastné spracovanie

PX Centrum

CVČZákladné školyMaterské školyZUŠ hudobnáZUŠ výtvarná

13 000 000 SkDdomov dôchodcov Lánska 2 200 000 SkMŠK s.r.o 18 070 000 SkMDS a.s. 27 300 000 Sk

4 886 000 Sk148 516 000 Sk12 992 000 Sk10 108 000 Sk4 508 000 Sk

Informatívne zmeny podielu výdavkov na štyri služby na celkovom rozpočte mesta

Považská Bystrica za roky 2000-2007 v percentách uvádzame v prílohe 3.

2.4.1. Spokojnosť občanov s vybranými verejnými službami

V tejto časti sa budeme venovať analýze spokojnosti občanov mesta Považská Bystrica

s vybranými verejnými službami. Dotazník uvádzame v prílohe 5. Medzi vybrané služby sme

zaradili nakladanie s komunálnym odpadom, správu a údržbu miestnych komunikácií,

udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene, správu a údržbu verejného

osvetlenia, mestskú hromadnú dopravu, činnosť Centra voľného času, činnosť PX Centra a

činnosť základných umeleckých škôl. Mestu vyplýva zabezpečovanie týchto služieb zo

zákona o obecnom zriadení a keďže ich poskytujú organizácie mesta, môžeme ich považovať

za súčasť hospodárstva mesta Považská Bystrica.

Spokojnosť občanov s vybranými verejnými službami sme skúmali prostredníctvom

ankety medzi občanmi Považskej Bystrice na vzorke 92 respondentov vo veku 15-64 rokov.

Zistené výsledky podľa spokojnosti uvádzame v nasledujúcom grafe.

21

Graf 7: Spokojnosť občanov mesta Pov. Bystrica s vybranými službamiPrameň: vlastné spracovanie

ABCDEFGHI

0% 20% 40% 60% 80% 100%

spokojnýskôr spokojnýneviem posúdiťskôr nespokojnýnespokojný

Tabuľka 7: Výdavky mesta Pov. Bystrica na vybrané verejné služby v roku 2007

Prameň: Rozpočet mesta Pov. Bystrica na rok 2007

Služba SumaBežné výdavky v doprave

Odpadové hospodárstvoVerejná zeleňVerejné osvetlenie

11 850 000 SkČistenie mesta a zimná údržba 14 350 000 Sk

42 350 000 Sk9 600 000 Sk

19 580 000 Sk

Legenda:A Nakladanie s komunálnym odpadomB Správa a údržba miestnych komunikáciíC Udržiavanie čistoty v obciD Správa a údržba verejnej zeleneE Správa a údržba verejného osvetleniaF Mestská hromadná dopravaG Činnosť Centra voľného časuH Činnosť PX CentraI Činnosť základných umeleckých škôlPo priradení číselných hodnôt jednotlivým odpovediam (spokojný 2, skôr spokojný 1,

neviem posúdiť 0, skôr nespokojný -1, nespokojný -2) môžeme vyjadriť spokojnosť občanov

s jednotlivými službami ako aj celkovú spokojnosť s vybranými verejnými službami mesta

Považská Bystrica. Tá dosiahla podľa prieskumu hodnotu -0,13. Občania, ktorí sa zúčastnili

prieskumu, sú s vybranými službami skôr nespokojní. Hodnoty pre jednotlivé služby sú na

nasledujúcom grafe.

Legenda: viď Graf 7Môžeme konštatovať, že celková mierna nespokojnosť občanov mesta vytvára priestor

pre ďalšie zlepšovanie týchto služieb mestom. Z prieskumu bola citeľná neochota

respondentov vyznačiť odpoveď „spokojný“. Najčastejšie označené nedostatky služieb

uvádzame v prílohe 4.

2.4.2. Analýza vybraných verejných služieb pomocou benchmarkingu

Medzi vybrané služby sme zaradili správu a údržbu miestnych komunikácií, zber a

odvoz tuhého komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu, správu a údržbu verejnej

22

Graf 8: Spokojnosť občanov mesta Pov. Bystrica s vybranými verejnými službamiPrameň: vlastné spracovanie

-2

-1,5

-1

-0,5

0

0,5

1

1,5

2

ABCDEFGHI

zelene a správu a údržbu verejného osvetlenia.

Vybrané verejné služby sme porovnávali s benchmarkingovými údajmi dostupnými v

štúdii Balážovej (2006), konkrétne podiel výdavkov rozpočtu na danú službu v percentách,

podiel výdavkov na danú službu na obyvateľa a najmä podiel výdavkov na danú službu na

jednu mernú jednotku (km ciest, ton odpadu, m2 zelene, svetelný bod). V uvedenej štúdii sú

obce rozdelené do veľkostných skupín, pričom najbližšou skupinou mestu Považská Bystrica

(cca 42 000 obyvateľov) je skupina obcí nad 20 000 obyvateľov. Údaje pre mesto Považská

Bystrica budeme porovnávať s mediánovou hodnotou jednotlivých ukazovateľov za danú

skupinu. V nasledujúcej tabuľke uvádzame spomenuté ukazovatele za mesto Považská

Bystrica, rovnako ako benchmarking jednotlivých ukazovateľov podľa menovanej štúdie.

Taktiež uvádzame výslednú spokojnosť občanov mesta s jednotlivými službami podľa

vykonaného prieskumu.

Ak by sme vzali do úvahy určitú mieru štatistickej chyby, tak celková spokojnosť

obyvateľov s danou službou je naviazaná najmä na výdavky mesta na jednu mernú jednotku

služby. Pri službách, ktoré mesto financuje podľa tohto ukazovateľa väčším objemom

23

Tabuľka 8: Porovnanie vybraných ukazovateľov výdavkov mesta na verejné služby, 2007

Prameň: vlastné spracovanie

2,22% 7,92% 1,80% 3,66%

Benchmarking 2,84% 7,79% 2,76% 1,32%Podiel PB 78,03% 101,69% 65,05% 277,39%

282,22 1008,6 228,63 466,31

Benchmarking 256,01 606,51 246,1 207,32Podiel PB 110,24% 166,30% 92,90% 224,92%

31337,77 2834,65 16,27 5193,63

Benchmarking 67456 3453,98 10,04 3356,76

Podiel PB 46,46% 82,07% 162,06% 154,72%

Spokojnosť -1,03 -0,72 -0,16 -0,07

Opravy a údržba miestnych

komunikácií

Zber, nakladanie a zhodnocovanie

TKO a DSO

Obnova a údržba verejnej zelene

Opravy a údržba verejného osvetlenia

Podiel výdavkov rozpočtu na danú

službu v %

Podiel výdavkov rozpočtu na danú

službu na obyvateľa

Podiel výdavkov rozpočtu na danú službu na mernú

jednotku

finančných prostriedkov ako porovnávaná skupina obcí zo štúdie, je spokojnosť obyvateľov

vyššia. Túto závislosť môžeme vyjadriť pomocou Pearsonovho koeficientu korelácie, pričom

hodnota -1 označuje úplne protichodnú závislosť a +1 úplnú závislosť:

Po vypočítaní Pearsonovho koeficientu pre všetky tri ukazovatele môžeme potvrdiť, že

najvyššia miera závislosti spokojnosti obyvateľov od jednotlivých ukazovateľov, je v prípade

ukazovateľa výdavkov na jednu mernú jednotku. Porovnanie hodnôt uvádzame v nasledujúcej

tabuľke.

Legenda:a – Podiel výdavkov rozpočtu na danú službu v %b – Podiel výdavkov rozpočtu na danú službu na obyvateľa v Skc – Podiel výdavkov rozpočtu na danú službu na mernú jednotku v SkA - Opravy a údržba miestnych komunikáciíB - Zber, nakladanie a zhodnocovanie TKO a DSOC - Obnova a údržba verejnej zeleneD - Opravy a údržba verejného osvetleniaPovažujeme za nutné doplniť, že spokojnosť občanov s danou službou nie je odvodená

len čisto od objemu finančných prostriedkov vynaložených na túto službu, ale okrem iných aj

od faktorov, ktoré nie sú kvantifikovateľné. Významnú úlohu zohráva efektívnosť použitia

týchto prostriedkov a spôsob a intenzita marketingovej komunikácie mesta s obyvateľmi

mesta.

24

Tabuľka 9: Porovnanie vzájomnej závislosti spokojnosti so službou od jednotlivých ukazovateľov

Prameň: vlastné spracovanie

a b c spokojnosťA 78,03% 110,24% 46,46% -1,033B 101,69% 166,30% 82,07% -0,717C 65,05% 92,90% 162,06% -0,163D 277,39% 224,92% 154,72% -0,066r 0,56 0,38 0,99

2.5. Možnosti ďalšieho rozvoja hospodárstva mesta Považská Bystrica

Pokiaľ máme určiť možnosti ďalšieho rozvoja hospodárstva mesta Považská Bystrica,

zameriame sa na dve oblasti. Prvou oblasťou bude spokojnosť občanov so službami, ktoré

mesto zabezpečuje. Druhou oblasťou bude efektívnosť vynakladaných prostriedkov na tieto

služby. Pri takomto rozdelení môžu nastať nasledovné rozvojové situácie.

– orientácia na efektívnosť vynakladaných prostriedkov

– orientácia na spokojnosť občanov so službami

– duálne pôsobenie na efektívnosť výdavkov a zároveň na spokojnosť občanov

Orientácia na efektívnosť vynakladaných prostriedkov na verejné služby by mala byť v

prostredí verejnej správy samozrejmá. Zároveň však môžeme konštatovať, že prostredie

verejnej správy je náchylné na ovplyvnenie negatívnymi vplyvmi, ktoré spôsobujú zvyšovanie

rozdielu medzi skutočným a najlepším možným spôsobom použitia finančných prostriedkov.

Pri tejto orientácií je preto dôležité iniciovať vytvorenie kooperačného kontrolného systému v

spolupráci s miestnymi alebo nadmiestnymi občianskymi združeniami. Takáto kontrola by

mala vyvinúť dostatočný tlak na miestnu samosprávu v smere používania finančných

prostriedkov čo najefektívnejším spôsobom. Efektívne používanie financií zaručí kvalitnejšie

hospodárstvo mesta priamymi úsporami, nakupovaním kvalitnejší služieb a v konečnom

dôsledku aj poskytovaním kvalitnejších služieb.

Pri orientácii na spokojnosť občanov s verejnými službami, ktoré mesto poskytuje, je

dôležité vykonať podrobný prieskum pre najnedostatkovejšie služby. Následne podľa

výsledkov prispôsobiť dané služby očakávaniu obyvateľov, a tým zabezpečiť zvýšenie ich

spokojnosti. Zlepšovanie nedostatkov vnímaných obyvateľmi znamená zlepšovanie činností

spadajúcich do hospodárstva mesta, a preto aj rozvoj hospodárstva mesta v nadväznosti na

predstavy samotných zákazníkov.

Najnáročnejšou voľbou pre mesto je orientácia súčasne na efektívnosť i spokojnosť.

Tento spôsob sa však javí ako najvhodnejší, vzhľadom na to, že občan bude vnímať dva

pozitívne impulzy zároveň. Aktivity miestnej samosprávy smerujúce k prispôsobovaniu

služieb na požiadavky občanov spojené s kooperačnými aktivitami s občianskym sektorom

zaručí nie len rozvoj hospodárstva mesta Považská Bystrica, ale zároveň zvýši kvalitu života

občanov a tým aj ich spokojnosť.

25

ZÁVER

Cieľom práce je vymedziť hospodárstvo mesta Považská Bystrica, zhodnotiť jeho

štruktúru a vývoj v rokoch 2000-2007, určiť jeho kvalitatívnu úroveň a navrhnúť možnosti

jeho ďalšieho rozvoja. Tento cieľ sa nám podarilo naplniť čiastočne, z dôvodu skúmania len

časti hospodárstva mesta.

V druhej kapitole bakalárskej práce sme podrobne analyzovali hospodárstvo mesta

Považská Bystrica. Preskúmali sme majetok mesta, municipálny finančný systém a

organizácie mesta v aktuálnej štruktúre ako aj z pohľadu vývoja v rokoch 2000-2007. Úroveň

finančného hospodárenia sme vyjadrili pomocou mier sebestačnosti a samofinancovania.

Kvalitatívnu úroveň hospodárstva mesta Považská Bystrica sa nám podarilo určiť

vykonaním prieskumu spokojnosti občanov s vybranými verejnými službami mesta Považská

Bystrica a porovnaním objemov finančných prostriedkov z rozpočtu mesta smerovaných do

týchto služieb s benchmarkingovými údajmi vo vybraných ukazovateľoch. Porovnanie s

benchmarkingovými údajmi sme následne spracovali a pomocou štatistických metód sa nám

podarilo určiť mieru previazanosti vybraných ukazovateľov so spokojnosťou občanov z

vykonaného prieskumu.

Celkovo môžeme hodnotiť úroveň hospodárstva mesta ako dostatočnú, pričom mesto sa

vyznačuje vysokou mierou finančnej stability. Prieskum však poukázal na existenciu

množstva nedostatkov, z ktorých pramení aj nespokojnosť občanov s vybranou časťou

hospodárstva mesta. Jednoznačným odporúčaním pre mesto je využívanie mixu marketingu

územia a najmä marketingovej komunikácie.

Prínos práce vidno v dvoch rovinách. Na základnej rovine je to vymedzenie nedostatkov

v hospodárstve mesta Považská Bystrica, ktoré môže slúžiť ako podklad pre vykonanie

podrobného prieskumu v najakútnejších oblastiach a v konečnom dôsledku viesť k zvýšeniu

úrovne hospodárstva mesta a spokojnosti občanov. Na úrovni všeobecného analyzovania

fungovania hospodárstva municipality prináša prvok dôležitosti do sledovaných

benchmarkingových ukazovateľov, určením najvýznamnejšieho ukazovateľa v spojitosti so

spokojnosťou občanov s činnosťami spadajúcimi do hospodárstva mesta.

26

RESUMÉ

Topic: Development of municipal economy of the city of Považská Bystrica and

possibilities of its further progress

Thesis' aim is to define economy of the city of Považská Bystrica, assess its structure

and development during 2000-2007, determine its qualitative level and possibilities of its

future progress. It examines the terminology necessary for understanding the concept of

municipal economy. Furthermore, it describes conditions required to secure effective

functionality of municipal economy.

The second chapter is dedicated to an analysis of the city's economy according to the

theoretical basis stated in the first part. It analyses city financial system and city properties.

Town's organisations being part of the municipal economy are examined from various points

of view.

Finally, qualitative level of the economy is analysed through a citizens' satisfaction

research of chosen public services. Benchmarking is used to compare city's expenditures on

chosen services with an average value. The thesis successes to suggest changes in

benchmarking criteria by combining satisfaction results with compared benchmarking

expenditures and a usage of Pearson correlation coefficient.

Last but not least, the thesis anticipates several possibilities of further development of

the city economy.

27

POUŽITÁ LITERATÚRA

BELAJOVÁ, A., BALÁŽOVÁ, E. 2004. Ekonomika a manažment územnej samosprávy.

Nitra : SPU, 2004. ISBN 80-8069-458-3.

BALÁŽOVÁ, E. 2006. Benchmarking služieb miestnej samosprávy na Slovensku.

Bratislava : Transparency International Slovensko, 2006. ISBN 80-89244-09-2.

GAŠPAR, M. 1993. Moderná verejná správa. Bratislava : Procom, 1993. ISBN

80-85717-01-8.

HAMALOVÁ, M. 1995. Ekonomika miest a obcí. Bratislava : Národohospodárska fakulta

EUBA, 1995. ISBN 80-225-0610-9.

MACHAJOVÁ, J. a kol. 2000. Občan a verejná správa. Bratislava : VEDA, 2000. ISBN

80-968528-0-9.

PEKOVÁ, J. 1995. Finance územní samosprávy. Praha: Victoria publishing Praha, 1995.

ISBN 80-7187-024-2.

ŠVANTNEROVÁ, Ľ. - KOŽIAK, R. 2005. Ekonomika miestnej samosprávy. Banská

Bystrica: EF UMB, 2005. ISBN 80-8083-117-3.

ŠVANTNEROVÁ, Ľ. - KOŽIAK, R. 2005.Teoreticko-metodologické aspekty skúmania

municipálneho majetku. Banská Bystrica : EF UMB, 2005. ISBN 80-8083-108-4.

ŽÁRSKA, E. 2007. Komunálna ekonomika a politika. Bratislava : Ekonóm, 2007.

ISBN 978-80-225-2293-9.

Zákon FZ ČSFR č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

Zákon NR SR č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a

doplnení niektorých zákonov

Zákon NR SR č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a

doplnení niektorých zákonov

Zákon NR SR č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na

obce a na vyššie územné celky

Zákon SNR č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky

Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení

Zákon SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov

Dokumenty mesta Považská Bystrica (rozpočty, správy o hospodárení s majetkom)

28

PRÍLOHYPríloha 1: Kompetencie obce vyplývajúce zo zákona o obecnom zriadení .............................29

Príloha 2: Vybrané rozpočtové položky mesta Pov. Bystrica, 2000-2007 ...............................30

Príloha 3: Vývoj podielu výdavkov na vybrané služby, 2000-2007 ........................................30

Príloha 4: Oblasti s najvyšším podielom nespokojnosti pri danej službe ...............................31

Príloha 5: Dotazník použitý pri ankete o spokojnosti občanov ...............................................31

Príloha 1: Kompetencie obce vyplývajúce zo zákona o obecnom zriadeníObec najmä:a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania,b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce,c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu,d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci,e) utvára účinný systém kontroly a vytvára vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na jeho nezávislý výkon,f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce,g) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu,h) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport,i) plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská,j) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci,k) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce,l) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové a príspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia,m) organizuje hlasovanie obyvateľov obce o dôležitých otázkach života a rozvoja obce,n) zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste,o) zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov a dbá o zachovanie prírodných hodnôt,p) plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu,r) vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách,

29

s) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny.

Legenda:A - Opravy a údržba miestnych komunikáciíB - Zber, nakladanie a zhodnocovanie TKO a DSOC - Obnova a údržba verejnej zeleneD - Opravy a údržba verejného osvetlenia

Legenda: viď Graf 7 (s. 22/23)

30

Príloha 2: Vybrané rozpočtové položky mesta Pov. Bystrica, 2000-2007

Prameň: Rozpočty mesta Pov. Bystrica, vlastné spracovanie

Rok Príjmy celkom Vlastné príjmy Bežné výdavky Výdavky celkom2000 98,94% 118,45%2001 96,78% 117,83%2002 76,50% 153,68%2003 54,74% 137,14%2004 62,39% 121,09%2005 75,09% 124,62%2006 74,65% 110,52%2007 73,12% 112,44%

mse msa

177 225 Sk 175 348 Sk 148 034 Sk 171 680 Sk201 917 Sk 195 417 Sk 165 843 Sk 191 747 Sk337 081 Sk 257 881 Sk 167 800 Sk 323 501 Sk547 566 Sk 299 729 Sk 218 549 Sk 545 646 Sk544 576 Sk 339 751 Sk 280 585 Sk 540 390 Sk511 703 Sk 384 237 Sk 308 324 Sk 465 345 Sk524 066 Sk 391 240 Sk 354 015 Sk 548 842 Sk603 370 Sk 441 175 Sk 392 365 Sk 599 435 Sk

Príloha 3: Vývoj podielu výdavkov na vybrané služby, 2000-2007

Prameň: rozpočty mesta Pov. Bystrica, vlastné spracovanie

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 20070,00%

2,00%

4,00%

6,00%

8,00%

10,00%

12,00%

ABCD

Príloha 4: Oblasti s najvyšším podielom nespokojnosti pri danej službe

Prameň: vlastné spracovanie

A poriadok okolo kontajnerov 28,77%B kvalita ciest 21,71%C čistota v mestských častiach 50,00%D množstvo zelene 33,76%E funkčnosť osvetlenia 26,54%F 29,14%G propagácia, informovanosť o krúžkoch/akciách 43,90%H informovanosť, propagácia akcií 34,09%I množstvo poriadaných akcií, koncertov, výstav 76,00%

nadväznosť na medzimestské/diaľkové linky (vlaky/bus)

Príloha 5: Dotazník použitý pri ankete o spokojnosti občanov

Hodnotenie kvality verejných služieb v meste Považská Bystrica

Vitajte! Úlohou tohto prieskumu je zistiť priemernú spokojnosť občanov nášho mesta s verejnými službami a zistiť nedostatky týchto služieb. Pri každej otázke na verejnú službu označíte, či ste s danou službou spokojný alebo nespokojný. Následne označíte oblasti, o ktorých si myslíte, že by sa v nich služba mala zlepšiť. Po vyplnení všetkých údajov stlačte "Odoslať" (alebo "Submit")

Ďakujeme za Váš čas a ochotu!

1. Nakladanie s komunálnym odpadom 1. Vaša spokojnosť: nespokojný skôr nespokojný skôr spokojný spokojný

Ktoré oblasti tejto služby by ste radi zlepšili? frekvencia vývozu zber a vývoz drobného stavebného odpadu zber a vývoz bioodpadu zber a vývoz triedeného odpadu poriadok okolo kontajnerov množstvo kontajnerov

2. Správa a údržba miestnych komunikácií 1. Vaša spokojnosť: nespokojný skôr nespokojný skôr spokojný spokojný

Ktoré oblasti tejto služby by ste radi zlepšili? kvalita ciest rýchlosť opráv kvalita opráv riadenie premávky počas opráv riešenie dopravy kvalita chodníkov zimná údržba

3. Udržiavanie čistoty v obci 1. Vaša spokojnosť: nespokojný skôr nespokojný skôr spokojný spokojný

Ktoré oblasti tejto služby by ste radi zlepšili? čistota v centre mesta čistota v mestských častiach čistenie priestranstiev po akciách

4. Správa a údržba verejnej zelene 1. Vaša spokojnosť: nespokojný

31

skôr nespokojný skôr spokojný spokojný

Ktoré oblasti tejto služby by ste radi zlepšili? množstvo zelene vzhľad a upravenosť zelene frekvencia kosenia trávy odvoz pokosenej trávy

5. Správa a údržba verejného osvetlenia 1. Vaša spokojnosť: nespokojný skôr nespokojný skôr spokojný spokojný

Ktoré oblasti tejto služby by ste radi zlepšili? množstvo svetelných bodov (lámp) funkčnosť osvetlenia rýchlosť opravy poruchy používanie úsporných žiaroviek vzhľad osvetlenia

6. Mestská hromadná doprava 1. Vaša spokojnosť: nespokojný skôr nespokojný skôr spokojný spokojný

Ktoré oblasti tejto služby by ste radi zlepšili? frekvencia liniek kvalita vozového parku trasovanie a prehľadnosť liniek nadväznosť na medzimestské/diaľkové linky (vlaky/bus) umiestnenie zastávok prístup vodičov k cestujúcim prístup pracovníkov InfoCentra k zákazníkom

7. Činnosť Centra voľného času 1. Vaša spokojnosť: nespokojný skôr nespokojný neviem posúdiť skôr spokojný spokojný

Ktoré oblasti tejto služby by ste radi zlepšili? množstvo krúžkov kvalita vedúcich krúžkov zanietenosť vedúcich krúžkov časy činnosti krúžkov množstvo poriadaných akcií propagácia, informovanosť o krúžkoch/akciách materiálová vybavenosť

8. Boli ste niekedy na akcii organizovanej PX Centrom? áno

32

nie s pojmom PX Centrum som sa ešte nestretol

Činnosť PX Centra 1. Vaša spokojnosť: nespokojný skôr nespokojný neviem posúdiť skôr spokojný spokojný

Ktoré oblasti tejto služby by ste radi zlepšili? množstvo akcií kvalita akcií informovanosť, propagácia akcií prevádzka kultúrnych domov

9. Činnosť základných umeleckých škôl 1. Vaša spokojnosť: nespokojný skôr nespokojný neviem posúdiť skôr spokojný spokojný

Ktoré oblasti tejto služby by ste radi zlepšili? kvalita vyučujúcich časová dostupnosť množstvo poriadaných akcií, koncertov, výstav

10. Vyberte, prosím, tie služby Mestských športových klubov, s ktorými ste spokojný služby krytej plavárne služby zimného štadióna služby športovej haly služby letného kúpaliska

Pohlavie muž žena

Vek 0-14 15-64 65 a viac

Ďakujeme!

Anonymné údaje z tohto dotazníka budú použité výlučne na účely bakalárskej práce. S výsledkami sa môžete oboznámiť na internetovej adrese uvedenej v pozývacom maili.

33