G R E E N P E A C E 2 / 0 4 w w w . g r e e n p e a c e . s k

Z čísla:

Jedlo pre všetkých?Zabudnime na výmysly o tom, ako geneticky modifikované potraviny nasýtia svet!

Dnešné poľnohospodárstvo je viac podobné priemyslu ako tra-dičnému farmárstvu. Tento prepracovaný technický systém je založený na masovej produkcii potravín. Ohrozuje však vodu a pôdu – dve základné zložky, na ktorých závisí budúcnosť a na-ša schopnosť produkcie potravín v budúcnosti. Svetová produkcia potravín sa od päťdesiatych rokov minulého storočia strojnásobila a aj napriek tomu sme nedokázali efektív-ne vyriešiť problém hladu a podvýživy. Podľa odhadov expertov dnes na svete trpí hladom dokonca viac ľudí ako pred 20 rokmi. Malí rodinní farmári sú vytláčaní zo svojej pôdy a ľudia si čas-to nemôžu dovoliť kúpiť ani potraviny, ktoré sami pestujú. Príliš často je výsledkom špirála ničenia prírody, chudoba a hlad. Hlad a bieda idú ruka v ruke. Technologické „riešenia“, akým je aj genetické inžinierstvo, zatieňujú reálne sociálne a environ-mentálne problémy, ktoré spôsobujú hlad. Argument, že genetické inžinierstvo je nevyhnutné na zvýše-nie poľnohospodárskej produkcie je postavený na predpokla-de, že hlad je výsledkom nedostatku potravín. Zástancovia tej-to teórie pritom prehliadajú fakt, že väčšina hladných ľudí žije v krajinách, ktoré majú nadprodukciu potravín a exportujú ich. Potravinová bezpečnosť sa nedá dosiahnuť ani technickými úpravami masovej produkcie, ani zvýšením produkcie potravín. Vyžaduje, okrem iných vecí, zmeniť prístup k pôde a peniazom. Genetické inžinierstvo neposkytuje ani jedno z toho. Greenpeace pracuje na reálnych riešeniach. Budúcnosť farmár-stva leží v uznaní jeho úlohy nie iba ako výrobcu potravín, ale aj v zabezpečení čistej vody, rôznorodosti rastlinných a živočíš-nych druhov a úrodnej pôde, na ktorej závisí naša budúcnosť. Je mnoho úspešných príkladov farmárov z celého sveta, ktorí hos-podária ekologicky a sociálne prijateľne. Niektoré z týchto prí-kladov možno nájsť na webstránke www.farmingsolutions.org, ktorú spoločne vytvorili Greenpeace a medzinárodné rozvojové organizácie Oxfram a ILEIA. Ukazuje, ako sa dá na celom svete dosiahnuť potravinová bezpečnosť a trvalo udržateľné živobytie použitím inovatívnych a environmentálne zodpovedných rieše-ní pre poľnohospodárstvo. Ako dnešní farmári môžu podporo-

vať druhovú rozmanitosť, chrániť si pôdu, čistú vodu a v nepo-slednom rade aj ľudské zdravie.1. mája 2004 vstúpila Slovenská republika do Európskej únie. Pre našich poľnohospodárov prináša vstup do EÚ veľkú zme-nu. Prichádzajú dlho očakávané európske dotácie. Rozhodujúce bude ako tieto financie využijú.Stane sa slovenské poľnohospodárstvo tým, čím je vo väčšine západných krajín – priemyselnou „pásovou“ výrobou potravín? Prinesú dotácie viac pesticídov na naše polia? Budú aj u nás kurčatá kŕmené ropným olejom, ako tomu bolo počas škandálu s kontamináciou kurčiat dioxínmi v Belgicku? Začnú sa u nás pestovať geneticky modifikované (GM) poľnohospodárske plo-diny? Na tieto otázky dnes nikto z nás nevie odpovedať.Máme však šancu. Na Slovensku sa pomaly, ale isto rozvíja eko-logické poľnohospodárstvo. Takmer dve percentá našich far-márov už hospodária v súlade s prírodou. Rešpektujú život-né prostredie a produkujú potraviny bez škodlivých chemikálií a genetických modifikácií. Tomu, aby boli úspešní aby ich prí-klad nasledovali viacerí slovenskí poľnohospodári, môžeme po-môcť všetci.Súčasný systém však núti farmárov vyrábať čo najviac a čo naj-lacnejšie. Bez ohľadu na dôsledky, bez ohľadu na budúcnosť. Najjednoduchšou možnosťou ako to môžete zmeniť, je využiť svoju moc. Využiť svoje právo spotrebiteľa. Veľmi záleží na tom, čo nakupujeme, pretože dopyt ovplyvňuje výrobu.Pokiaľ budeme vyberať potraviny do svojich nákupných koší-kov podľa toho ako ich dopestovali či dochovali, ovplyvní to výber a správanie predajcov. Tí si totiž vždy dávajú dobrý po-zor na správanie spotrebiteľov a ponúkajú tovar, o ktorý je záu-jem. Preferovaním ekoproduktov produkcie tak cez predajcov môžeme ovplyvniť produkciu potravinárov a poľnohospodá-rov. Ak dáme prednosť výrobkom certifikovaného ekologické-ho poľnohospodárstva, dáme tým šancu malým ekofarmárom a tým aj zdravému životnému prostrediu. Rozhodnutie je len a len na nás!

Mgr. Martin Hojsík

Dajú sa GMO udržať pod kontrolou?

Nie! Svedčí o tom prípad kukurice StarLink. Táto po-zmenená kukurica nebola po-volená na použitie v potravi-nách, ale len ako krmivo pre zvieratá.

Napriek všetkej snahe, le-gislatívnym opatreniam a kon-trole sa StarLink kukurica predsa do potravín dostala. Takto kontaminované potra-vinárske produkty boli zis-tené nielen na trhu v Spoje-ných štátoch, ale aj v ďalších krajinách vrátane Kanady a Japonska. Len v USA mu-selo byť stiahnutých z trhu viac ako 300 druhov potravín. Tento prípad pritom neodha-lili štátne úrady, ani potravi-nárska inšpekcia, ale nezávis-lá mimovládna organizácia. Ukázalo sa, že štátne orgány sú často neschopné kontro-lovať GMO na trhu. Násled-né vyšetrovanie potvrdilo, že jednou z príčin vzniku prob-lému kontaminácie potravín StarLink kukuricou bolo, že firma Aventis, ktorá túto plo-dinu vyvinula, jednoducho neoznámila časti farmárov, že ich produkt sa nemôže použí-vať v potravinách.

(mh)

Kde sú zbrane hromadného ničenia?Strana 4–5.

Nie modifikovaným potravinám!Strana 3.

Veľryba na DunajiStrana 5.

04j ú n

2

Foto

: Gre

enpe

ace

S T R A N A 2 G R E E N P E A C E 2 / 0 4 G R E E N P E A C E 2 / 0 4 S T R A N A 3

toxi

cké

látk

y

Prítomnosť pesticídov v potravinách sa dá zistiť len v laboratórnych podmienkach. Foto: Greenpeace/Kirchhof

Organizácia Greenpeace prezentovala v marci na tlačo-vej konferencii v Bratislave novú odbornú štúdiu o stave monitoringu pesticídov v po-travinách. Zo správy, ktorú pre environmentalistov vypracova-li experti Slovenskej zdravot-níckej univerzity – Ústavu pre-ventívnej a klinickej medicíny Ing. Ján Uhnák, CSc. a Ing. Ale-xander Szokolay, DrSc. vyplý-va, že na Slovensku testujeme na prítomnosť pesticídov ne-dostatočné množstvo ovocia a zeleniny.

Experti analyzovali testova-nie potravín v prvom polroku roku 2003. Potraviny živočíš-neho pôvodu tvorili 73 percent a rastlinné vzorky 15,5 percen-ta testovaných vzoriek. Pritom ovocie a zelenina, u ktorých sa pesticídy používajú priamo na ošetrovanie rastlín a plo-dov, a u ktorých je teda aj naj-väčší predpoklad výskytu pes-ticídov, tvorili iba 7 percent testovaných vzoriek (zelenina 6,8 percenta a ovocie 0,2 per-centa).

Rovnako malá pozornosť bola podľa autorov štúdie veno-vaná aj testovaniu pesticídov v ovocí a zelenine z dovozu. Riziko kontaminácie pesticíd-mi je pritom v tomto segmen-te ešte väčšie ako u domácich produktov, pretože dovážané produkty bývajú viac ošetro-vané chemickými prípravkami aby vydržali transport. V tom-to segmente tvorila zelenina

Na Slovensku sa testuje na prítomnosť pesticídov málo ovocia a zeleniny.

Pesticídy v potravinách? Veľká neznáma!

iba 2,2 percenta a ovocie len 0,9 percenta všetkých testova-ných vzoriek.

Výsledky štúdie sú jasné – v kontrole potravín na prítom-nosť pesticídov máme na Slo-vensku medzery. Ak chce mať slovenský spotrebiteľ istotu, že potraviny na jeho stole sú zdravé a neobsahujú pesticídy, mal by dať jednoznačne pred-nosť potravinám z certifikova-ného ekologického poľnohos-podárstva.

Ako povedal jeden z auto-rov štúdie Ing. Ján Uhnák, CSc.: „Zvlášť treba upozorniť na kon-trolu ovocia a zeleniny, kto-ré sú určené na detskú výživu. Týmto treba venovať zvýšenú pozornosť aj zo strany rezor-tu zdravotníctva, pretože det-ský organizmus je zvlášť citlivý na rozličné chemické látky, kto-ré preň môžu znamenať zdra-votné riziká.“

Autori štúdie tiež zvýrazni-li fakt, že systém kontroly by sa už nemal prioritne zaobe-rať sledovaním chlórovaných insekticídov, nakoľko tieto sa v slovenskom poľnohospodár-stve nepoužívajú od roku 1976, ale sledovať by sa mali v oveľa väčšej miere ako doteraz hlav-ne nové pesticídy zo skupín pyretroidov a karbamátov.

Nedostatočnú kontrolu pes-ticídov v potravinách na slo-venskom trhu kritizovala vo svojej pravidelnej hodnotiacej správe aj Európska komisia.

Juraj Rizman

Kontrola pesticídov je nedostatočná!

Na Slovensku sa testujú potraviny na prítomnosť 40 druhov a skupín pesticídov. Európska únia od SR, ako od nového členského štátu požaduje testovať minimálne 47 druhov a skupín pesticídov. Tento počet je však podľa expertov Greenpeace stále nedostatočný nakoľko v Potravi-novom kódexe Slovenskej republiky máme stanovené limity na 293 druhov a skupín pesticídov a rozvinuté krajiny, napr. susedné Rakúsko, testujú potraviny na prítomnosť takmer 160 druhov a skupín pesticídov.

Problém prítomnosti pesticídov v potravinách pritom nie je vyriešený ani na európskej úrov-ni. Začiatkom marca 2004 boli v Nemecku zverejnené testy jahôd, ktoré nezávisle od seba tes-tovali bavorské a štutgardské úrady, ako aj organizácia Greenpeace. Výsledky boli prekvapujúce. U testovaných jahôd bolo zistené prekročenie maximálne povoleného limitu pesticídov u 10 per-cent vzoriek. Analýzy pritom dokázali v jahodách nadlimitné hodnoty tzv. nových druhov pesti-cídov, ktoré sa v SR minimálne do polovice roku 2003 vôbec netestovali.

(jur)

Alternatíva? Ekologické poľnohospodárstvo!Ekologické poľnohospodárstvo je poľnohospodárstvo priateľské voči životnému prostrediu.

Využíva predovšetkým miestne a obnoviteľné zdroje, ekologicky šetrné technológie a postupy, ktoré minimalizujú poškodzovanie životného prostredia. Systém je chápaný ako jednotný a živý organiz-mus, príkladom mu je príroda, s ktorou hospodár harmonicky spolupracuje a rešpektuje jej priro-dzené zákonitosti a limity.

Zakazuje sa používanie syntetických hnojív, herbicídov, pesticídov, regulátorov rastu a iných che-mických látok. Rovnako sa nesmú používať geneticky modifikované organizmy. (mb)

Foto: Greenpeace/Nimtsch

Greenpeace navrhuje:

• obmedziť sledovanie chlórovaných insekticídov v potravinách (pretože tento druh pesticídov sa v slovenskom poľnohospodárstve nepoužíva od roku 1976)

• venovať väčšiu pozornosť pri sledovaní reziduí pesticídov v potravinách z dovozu

• rozšíriť paletu sledovaných pesticídov zo skupiny pyretroidov a karbamátov

• zvýšiť počty vzoriek potravín rastlinného pôvodu, hlavne zeleniny a ovocia na úkor testovania potravín živočíšneho pôvodu

• zvýšenú pozornosť venovať potravinám určeným pre výrobu detskej výživy, ale aj iným potravinám, ktoré konzumujú deti

• zabezpečiť kontrolu nielen v obchodoch, ale aj na trhoviskách

• pokračovať v monitoringu reziduí pesticídov, ako to vyžadujú predpisy EÚ.

Platforma Agro-ekofórumNa podporu ekologického poľnohospodárstva vznikla začiatkom roku 2004 platforma Agro-

-ekofórum. Cieľom Agro-ekofóra je rozvíjať trvaloudržateľné poľnohospodárstvo. Medzi hlav-né oblasti záujmu organizácia patrí ochrana prírody a krajiny, agro-environmentálne programy, ochrana pred GMO, kvalita potravín a produkcie, produkcia a distribúcia zdravých potravín, welfare zvierat, informačný servis, tvorba legislatívy, osveta a vzdelávanie, ako aj podpora eko-poľnohospodárskej praxe.

Agro-eko fórum chce hájiť názory a požiadavky niekoľkých tisícok členov a sympatizantov zastúpených mimovládnych organizácií z celého Slovenska – Agrokruh, Alter Nativa o.z., Cen-trum environmentálnych aktivít, CEPA, Daphne, Greenpeace, Ekotrend, Klub podkarpatských kopaničiarov, Naturalis, Sosna, SOVS, Sloboda zvierat, OZ Zaježová, OZ TATRY, Živá planéta a OZ Živica. (mb)

S T R A N A 2 G R E E N P E A C E 2 / 0 4 G R E E N P E A C E 2 / 0 4 S T R A N A 3

Čo môžeteurobiť vy?

• Vypýtajte si od nás leták o geneticky modifikovaných potravinách (pošleme vám ho poštou). Rozdajte ho svojim priateľom, kolegom alebo susedom. Spýtajte sa tiež, či niekoľko letákov nemôžete nechať v obchode, reštaurácií, alebo v čakárni u lekára.

• Dajte najavo svoj názor! Zaneste list do predajne kde nakupujete, alebo pošlite list výrobcovi, či dovozcovi svojich obľúbených potravín. Požadujte aby garantoval, že jeho výrobky nebudú obsahovať GMO.

• Väčšina veľkých obchodov má oddelenie pre služby zákazníkom (pripadne tzv. infocentrum, infopult, atď…). Informujte sa, či vaša obľubená obchodná sieť garantuje, že predáva výrobky bez geneticky modifikovaných organizmov. Podporte svojím nákupom radšej tie, ktoré garantujú, že nepredávajú GM potraviny!

Osem aktivistov Greenpea-ce oblečených v slovenských ľudových krojoch protestova-lo 11. mája 2004 pred obchod-ným domom Tesco v Bratisla-ve proti dvojitým štandardom pri predaji geneticky modifiko-vaných potravín. Greenpeace

Sme pre Tesco horší?

kritizuje Tesco za to, že na Slo-vensku negarantuje spotrebi-teľom rovnaký štandard ako spotrebiteľom vo svojej do-movskej krajine, vo Veľkej Británii. Podľa prieskumu Greenpeace totiž Tesco v SR odmietlo garantovať, že po-

traviny predávané pod znač-kou Tesco neobsahujú gene-ticky modifikované prísady. Vo Veľkej Británii pritom Tes-co dáva spotrebiteľom garan-ciu, že jeho značkové potra-vinárske výrobky sú vyrobené bez geneticky modifikovaných prísad.

„Chceme sa firmy Tesco opýtať, v čom je slovenský spotrebiteľ horší ako spot-rebiteľ britský. Podľa názo-ru Greenpeace je v rámci EÚ politika dvojitých štandardov neprijateľná. Preto vyzývame Tesco, aby aj na Slovensku ga-rantovalo, že jeho značkové potraviny nebudú obsahovať geneticky modifikované orga-nizmy,“ vyhlásil Mgr. Martin Hojsík, koordinátor toxickej a genetickej kampane Green-peace.Písomnú výzvu odstrá-niť dvojité štandardy pri pre-

daji geneticky modifikovaných potravín v značkových potra-vinárskych výrobkoch Tesco poslal Greenpeace vedeniu fir-my TESCO Stores SR, a. s.

„Geneticky modifikované potraviny neprinášajú spotre-biteľom žiadne výhody opro-ti klasickým potravinám. Nie sú ani výživnejšie, ani chut-nejšie. Naopak, predstavujú riziko pre zdravie spotrebite-ľov i životné prostredie. Nie je dôvod, prečo by spotrebitelia mali kupovať geneticky modi-fikované potraviny“ konštato-val Mgr. Hojsík.

Od prvého mája 2004 platia aj na Slovensku nové, prísnej-šie normy na označovanie ge-neticky modifikovaných po-travín. Greenpeace pri tejto príležitosti urobil prieskum medzi najväčšími predajca-mi potravín na Slovensku, kde zisťoval ich postoj k predaju týchto, podľa názoru Greenpe-ace, rizikových potravín.

(jur)

Aktivisti organizácie Greenpeace protestovali proti dvojitým štandardom pri predaji geneticky modifikovaných potravín v rámci EÚ.

Foto: Greenpeace/Rizman

Informácie o ekologickom poľnohospodárstve, ako aj o dostupných bioproduktoch môžete nájsť na internetových stránkach:

www.ecotrend.sk www.bioproduct.sk www.biospotrebitel.sk www.greenpeace.sk

Nie starým GMO v novej Európe!Greenpeace vyzval vlády krajín vstupujúcich do EÚ, aby automaticky neprebrali v únii povolené geneticky modifikované poľnohospodárske plodiny.

Informačné turné Greenpeace o geneticky upravovaných potravinách. Foto: Greenpeace/Rizman

Organizácia Greenpeace vyzvala vlády desiatich kra-jín pristupujúcich k EÚ, aby na svojich územiach dočasne zakázali geneticky modifikova-né poľnohospodárske plodiny, ktoré sú v rámci únie povole-né na komerčné pestovanie. Ochranári v Bruseli, Varšave, Budapešti, Ľubľane a v Brati-slave vyzvali pristupujúce štá-ty, aby chránili svoje unikátne ekosystémy a využili možnosti európskej i národných legisla-tív na dočasný zákaz tzv. GMO, ktorý by poskytol expertom čas na podrobné posúdenie možných vplyv a rizík genetic-ky modifikovaných poľnohos-podárskych plodín na regio-nálne životné prostredie.

„Kým nedôjde k dôkladné-mu posúdeniu environmentál-nych rizík v nových krajinách EÚ, ktoré zohľadní špecifiká prostredia unikátnych ekosys-témov, napr. Panónskeho alebo Karpatského regiónu, nesmú byť GM poľnohospodárske

plodiny povolené na pestova-nie a nesmie dôjsť k ich uvoľ-neniu do životného prostredia. Škody na konvenčnom a eko-logickom poľnohospodárstve, ako i na životnom prostredí by mohli byť rozsiahle a ne-zvratné,“ vyhlásili predstavite-lia Greenpeace.

V žiadnej z desiatich pristu-pujúcich krajín sa doteraz ge-neticky modifikované (GM) poľnohospodárske plodiny ko-merčne nepestovali. Situácia by sa však po vstupe týchto krajín do EÚ mohla výrazne zmeniť, keď by sa povolenie pestovať GMO platné v EÚ mohlo au-tomaticky vzťahovať aj na no-vé členské štáty. Odborníci ekologických organizácií však upozorňujú, že takýto krok nie je nutný ani z právneho ani z ekologického hľadiska.

„Národné zákazy nie sú v rámci EÚ ničím novým. Špe-cifické právne normy a záka-zy niektorých GM poľnohos-podárskych plodín platia napr.

v Nemecku, Francúzsku, Ra-kúsku, Grécku a Luxembur-sku“, konštatoval Mgr. Martin Hojsík. Ako dodal, posudzo-vanie environmentálnych ri-zík GM poľnohospodárskych

plodín v rámci EÚ analyzovalo iba podmienky vo vtedajších členských krajínách a nebra-lo do úvahy jedinečnosť eko-systémov v pristupujúcich štá-toch. O tom, že tieto rozdiely môžu byť z ekologického hľa-diska významné, niet podľa odborníkov organizácie Gre-enpeace pochybnosti.

„Nové členské štáty EÚ by nemali automaticky prijať GM poľnohospodárske plodiny po-volené v únii aj preto, že mno-hé z nich boli v rámci únie po-sudzované a schválené v roku 1996, ešte predtým, ako bola v rámci EÚ zavedená povin-nosť dôkladného posudzova-nia rizík a vplyvov na životné prostredie. Nové členské štáty by mali mať možnosť nezávislé-ho rozhodovania o GMO, kto-ré môžu mať nezvratný vplyv na ich poľnohospodárstvo a ži-

votné prostredie“ vyhlásil Eric Gall, expert na GMO z Green-peace European Unit v Bruseli.

Riaditeľ odboru biologic-kej bezpečnosti Ministerstva životného prostredia SR Igor Ferenčík reagoval na inicia-tívu Greenpeace slovami, že Slovensko sa nemôže brániť obchodovaniu s GMO. Podľa jeho slov by sme prijatím také-hoto zákazu popreli vstup na-šej krajiny do EÚ…

Greenpeace s pozíciou, kto-rú zaujal Ing. Ferenčík nesú-hlasí. „Je povinnosťou vrchol-ného predstaviteľa biologickej bezpečnosti v štáte, aby žiadal a uskutočnil posúdenie GMO, lebo ich vplyvy na naše život-né prostredie môžu byť ne-zvratné,“ komentoval vyhlá-senie ministerského úradníka Mgr. Hojsík.

(jur)

S T R A N A 4 G R E E N P E A C E 2 / 0 4 G R E E N P E A C E 2 / 0 4 S T R A N A 5

aktiv

ity g

reen

peac

e

Aktivisti organizácie Greenpeace si 19. marca 2004 krátkym symbolickým protestom pred veľvyslanectvom USA v Bratislave pripomenuli prvé výročie za-čatia vojny v Iraku. Desať účastníkov protestu rozvinulo pred veľvyslanectvom tranparent s nápisom: „Zbrane hromadného ničenia – KDE SÚ?“.

Traja aktivisti s maskami amerického predzidenta G. W. Busha, britského premiéra T. Blaira a slovenského predsedu vlády M. Dzurindu zatiaľ veľkými lu-pami hľadali doposiaľ neobjavené iracké zbrane hromadného ničenia, ktoré boli pôvodnou zámienkou útoku na Irak.

„Vojenský konflikt v Iraku bol nelegálny a kontraproduktívny. Hlavným cie-ľom vojenskej akcie bolo eliminovať hrozbu zbraní hromadného ničenia a za-sadiť ranu medzinárodnému terorizmu. Ani jeden z týchto cieľov sa nepodarilo

Kde sú zbrane hromadného ničenia?

Foto: Greenpeace/ Polakovič

Foto: Greenpeace Foto: Greenpeace/Moscia Foto: Greenpeace/Sutton Hibbert

Greenpeace: Vojenský konflikt v Iraku bol nelegálny a kontraproduktívny!

Čo môžete urobiť vy?

Pošlite výzvu Vláde SR, aby podnikla všetky potrebné kroky pre náš vstup do IWC! Nájdete ju na internetovej stránke:http:/ / web.greenpeace.sk/ whale/ Pošlite e-mailovú pohľadnicu s tématikou ochrany veľrýb Vašim známym a priateľom. Nájdete ju na internetovej stránke:http:/ / whales.greenpeace.org/ecards.htmlNapíšte osobný list Ministerstvu životného prostredia SR, že chcete, aby sme vstúpili do IWC a pomohli tak chrániť veľryby. Adresa ministerstva je:MŽP SRNám. Ľ. Štúra 1812 35 BratislavaNavštívte našu špecializovanú stránku o veľrybách: www.velryby.sk

Obrovské vlečné siete, veľké tak, že by si v nich našlo miesto na parkovanie 10 lietadiel typu Jumbojet, brázdia svetové mo-ria. V sieťach rybárov kon-čia delfíny i mnohé druhy rýb, ktoré sa nikdy nespra-cujú. Mŕtve alebo zmrzače-né telá delfínov pritom po vy-lovení a pretriedení skončia opäť v mori. Greenpeace našiel v Severnom Atlantiku tragické dôkazy tohto barbarstva.

sú veľmi inteligentné a rýchlo sa učia, v istých črtách pred-stavuje ich mozog vývojovú paralelu s ľudským mozgom. Od staroveku sa tradujú príbe-hy, ako delfíny zachránili ľudí. Ich vlastnosť zachraňovať iné druhy sa mnohokrát potvrdi-la. Rodiace samice sú závislé od pomoci iných samíc, kto-ré po pôrode vynášajú mláďa na hladinu, aby sa po prvýkrát nadýchlo. Dorozumievajú sa

Flipperov posledný skokČo vlastne znamená po-

jem nechcený úlovok (angl. bycatch)? Ide o vylovené dru-hy morských živočíchov, ktoré sa zachytili v sieťach, ale ktoré rybári nechceli uloviť. Každo-ročne sa takto „uloví“ 27 mi-liónov ton morských zvierat, ktoré sa následne vyhodia ako nepotrebný odpad do mo-ra. Zvieratá sa však v sieťach smrteľne porania a zomie-rajú. Toto množstvo „odpa-

Vzhľadom k tomu, že množstvo vylovených rýb sa každoročne kvôli preloveniu znižuje, rybári sa snažia níz-ke úlovky zvýšiť priemysel-nými loveckými metódami. Aby udržali zisk, snažia sa lo-viť ešte agresívnejšie. Výsledok: vydrancované, prázdne moria! A ešte väčší nechcený úlovok v ich sieťach.

du“ predstavuje jednu tretinu z celkového ročného výlo-vu (ročne sa vyloví 80 milió-nov ton). A tak je v súčasnos-ti 75 percent svetových zásob rýb vylovených.

Ako nechcený úlovok nehy-nú iba ryby, ale aj delfíny, kto-ré patria jednoznačne k naj-obľúbenejším a najznámejším morským živočíchom. Delfíny

rôznymi zvukmi, delfíny sa po-mocou nich spoznávajú a od-povedajú si. Živia sa prevažne rybami, a práve preto končia v sieťach ako nechcený úlo-vok. Napr. delfín dúhový pre-nasleduje húfové ryby do sietí, ktoré kladú ľudia. V sieťach ne-môžu riadne dýchať (keďže sú cicavce) a veľmi rýchlo hynú udusením.

Pri love makrel sa používa-jú siete o veľkosti 1,6 km, pri-čom sú to často dve lode, kto-ré ich ťahajú. Všetko, čo medzi týmito loďami pláva, zostane ulovené.

Tím organizácie Greenpe-ace na lodi Esperanza obja-vil tragický dôkaz umierania. Drastické metódy rybolovu privádzajú delfínov na pokraj vyhynutia. Spoločne s „Whale and Dolphin Conservation

Delfíny zomierajú… Zbytočne. Za ich smrť je zodpovedný komerčný rybolov.

Foto: Greenpeace/Volmer

Foto

: Gre

enpe

ace/

New

man

Society“ sme dokázali, že len v oblasti Severného Atlanti-ku zahynie ročne 10 000 del-fínov ako nechcený úlovok. Ich smrť je pomalá a strastipl-ná. V smrteľnom zápase o pre-žitie si polámu papule, porežú si telo v sieťach a spôsobia tak otvorené rany alebo stratia celé plutvy – kým sa neutopia alebo nevykrvácajú.

Mgr. Martina Badidová

Na pomoc delfínom!Greenpeace žiada orgány EÚ, aby prijali účinné opatrenia,

ktoré by predišli stratám na populáciách delfínov:• povinné zavedenie akustických odplašovacích zariadení,

ktoré redukujú tzv. nechcený úlovok• zavedenie nezávislej kontroly rybárskych flotíl, ktoré by

overovali kvóty lovuGreenpeace tiež žiada vytvorenie siete chránených území,

v ktorých by sa populácie morských živočíchov mohli zotaviť z nadmerného lovu. Zatiaľ je takto chránené len územie pred-stavujúce približne 0,5 percenta celosvetovej morskej plochy.

S T R A N A 4 G R E E N P E A C E 2 / 0 4 G R E E N P E A C E 2 / 0 4 S T R A N A 5

Kde sú zbrane hromadného ničenia?dosiahnuť. Zbrane hromadného ničenia sa v Iraku dodnes nenašli a medziná-rodný terorizmus ohrozuje svet rovnako, ak nie viac ako pred inváziou“, konšta-toval hovorca Greenpeace Juraj Rizman.

„Presne pred rokom vyjadril predseda Vlády SR Mikuláš Dzurinda podpo-ru Spojeným štátom a prezidentovi Georgeovi W. Bushovi. Premiér vtedy vy-hlásil, že podporuje koalíciu, ktorá sa rozhodla už naďalej netrpieť irackú hroz-bu zbraní hromadného ničenia a šírenia medzinárodného terorizmu. Ukázalo sa, že sa predseda vlády Dzurinda mýlil. Sme rovnako ako pred rokom presved-čení, že Slovenská republika sa na takejto nelegálnej vojne podieľať nemala“, do-dal Rizman.

(jur)

Foto: Greenpeace Foto: Greenpeace/Cobb Foto: Greenpeace/Kakuszi

Greenpeace: Vojenský konflikt v Iraku bol nelegálny a kontraproduktívny!

Na Deň Zeme priplávala na Slovensko veľryba, ktorá nás požiadala o pomoc pre všetky ohrozené druhy týchto jedineč-ných morských cicavcov! Sa-mozrejme nešlo o skutočnú veľ-rybu, ale o akciu ochranárskych organizácií Greenpeace, WSPA a Sloboda zvierat na podporu vstupu Slovenska do Medziná-rodnej veľrybárskej komisie.

Ochranárske organizácie zverejnili 22. apríla 2004 vý-zvu Vláde Slovenskej repub-liky, aby deklarovala záujem podporiť ochranu ohroze-ných druhov veľrýb a prijala potrebné opatrenia na vstup Slovenska do Medzinárodnej veľrybárskej komisie (IWC). Ochranári žiadajú vládu, aby podnikla konkrétne kroky tak, aby sa Slovensko stalo čle-nom IWC do zasadania komi-sie v júli 2004.

Svetová organizácia na ochranu zvierat WSPA, kto-rá je poradným orgánom OSN pre otázky ochrany zvie-rat združuje v tzv. Whale co-alition (Koalícia pre veľryby) vyše 140 mimovládnych orga-nizácii. Cieľom tejto celosve-tovej koalície je koordinovať aktivity ochranárskych orga-nizácií zamerané proti obno-

veniu komerčného lovu veľrýb a zlepšenie životných podmie-nok veľrýb a delfínov.

„WSPA podporuje snahu slovenských ochranárskych organizácií Sloboda zvie-rat a Greenpeace zapojiť SR do medzinárodného procesu záchrany veľrýb formou vstu-pu do IWC. V dnešnej dobe je mimoriadne dôležité, aby

môže v záchrane veľrýb zo-hrať kľúčovú úlohu,“ poveda-la riaditeľka kampaní WSPA Leah Garcés.

Medzinárodná veľrybárska komisia (IWC) je jediná orga-nizácia na svete, ktorá je kom-petentná rozhodovať o osu-de veľrýb. V súčasnosti je táto komisia silne polarizova-ná. Na jednej strane je tvore-

krajiny, ktoré cítia zodpoved-nosť za záchranu ohrozených druhov veľrýb konali a hlaso-vali proti obnoveniu komerč-ného lovu veľrýb. Slovensko

ná štátmi, ktoré si uvedomu-jú dôležitosť ochrany veľrýb, na strane druhej štátmi, kto-ré sa snažia obnoviť komerč-ný lov veľrýb. Obnovenie ko-

merčného lovu by malo pre veľrybie populácie katastrofál-ne následky.

Slovenská republika bola oslovená viacerými krajinami (USA, Rakúskom, Nemeckom a Veľkou Britániou), aby vstú-pila do IWC a podala tak pomocnú ruku veľrybám. Ministerstvo životného pros-tredia SR sa k tejto záležitosti postavilo pozitívne a vypraco-valo prístupový materiál po-trebný k vstupu SR do ko-misie. V súčasnosti tento dokument prechádza zložitým legislatívnym procesom a k náš-mu členstvu v IWC sa mu-sia vyjadriť všetci ministri, celá vláda Vláda SR i Národ-ná rada SR.

Najbližšie zasadanie Me-dzinárodnej veľrybárskej ko-misie sa bude konať 19. až 22. júla v talianskom Sorrente. Žiaľ, všetko nasvedčuje tomu, že ak sa neposilní blok ochra-nárskych štátov, veľrybári zís-kajú v rámci IWC prevahu. Maďarská republika by sa už mala toho roku zúčastniť za-sadania ako riadny člen. Vstup Slovenska a Českej republiky závisí od rýchlosti legislatívne-ho procesu a od ochoty našich politikov a političiek pomôcť chrániť ohrozené druhy. Vďa-ka našej aktivite sa celý pro-ces rozbehol. Teraz je na poli-tikoch, či dajú už v tomto roku veľrybám šancu prežiť!

Mgr. Martina Badidová

Foto: Greenpeace/Procházka

Foto: Greenpeace/Polakovič

Veľryba na Dunaji

Klamal?

Osobnosti za ochranu veľrýb

Výzvu ochranárskych organizácií Greenpeace, WSPA a Slobody zvierat vláde Slovenskej republiky na ochranu ohrozených druhov veľrýb podporili:Osobnosti:Kamila Magálová – herečkaSona Valentová-Hasprová – herečkaMarta Sládečková – herečkaDorota Nvotová – herečka a moderátorkaJanka Hospodárová – moderátorkaDana Herrmannová – moderátorkaElena Vacvalová – moderátorkaKatarína Hasprová – speváčkaJana Juráňová – spisovateľkaUršula Kovalik – spisovateľkaMilan Markovič – herecStanislav Štepka – herecDaniel Hevier – spisovateľMiroslav Piusz –spisovateľMichal Hvorecký – spisovateľJozo Ráž – spevákJozef Golonka – hokejistaHudobné skupiny:Chiki liki tuaDavová psychózaLe PayacoNocadenPolemicPressburger Klezmer bandSkaprasupinaVetroplach

Foto: Greenpeace/ Polakovič

M. Dzurinda poskytol v čase prvého výročia začatia vojny v Iraku slovenským médiám viacero vyhlásení, v ktorých uviedol, že objavenie zbraní hromadného ničenia nebolo pre Slovensko dôvodom minuloročnej podpory vojenskej operácie USA a ich spojencov v Iraku.

Organizácia Greenpeace na premiérové vyjadrenia reagovala zverejnením viacerých jeho minuloročných vystúpení, v ktorých argumentoval práve irackou hrozbu zbraní hromadného ničenia.

***Spravodajstvo TA3

18:30 hod., 6. februára 2003 Mikuláš Dzurinda, predseda

vlády SR: „Našim spoločným poslaním dnes je odstrániť hrozbu zbraní hromadného ničenia predstavovanú irackým režimom a zabezpečiť jeho odzbrojenie tak, ako o ňom rozhodla BR OSN.“

***STV

20:00 hod., 21. januára 2003 …slovenská zahraničná politika

podporuje každú snahu, ktorá vedie k odzbrojeniu irackého režimu, úplnej likvidácii jeho zbraní hromadného ničenia.

Vždy som si myslel, že filmovať žraloky je nesmierne ťažké, ale to som ešte netušil, že pracovať s úžasnými gigantmi – veľrybami, je mnohokrát tažšie. Nechcem, aby budúce generácie mali možnosť

vidieť veľryby len v dobo-vých dokumentárnych fil-moch. Keď dovolíme zabí-janie veľrýb, je to ako keby sme zabíjali sami seba.

Steve Lichtag(Režisér dokumentárnych filmov Škaredá kráska Mu-réna, Súmrak rybích pascí, Carcharias – veľký biely, či Tanec modrých anjelov)

Foto: Greenpeace/Vašků

Nedávne prezidentské voľby ukázali, akým slabým nástrojom je demokracia, keď chýba vôľa ľudí občiansky konať. Masmédiá verej-nosť cielene vedú k pasivite, popierajú aktívne formy angažovanosti a nahrádzajú ich najmä pseudohlasovaniami v propagačných televíz-nych debatných reláciách. Teraz, keď vstupuje-me do Európskej únie, máme prvý raz za nao-zaj dlhé historické obdobie šancu vystúpiť s tým, čo robíme a čo si myslíme na globálnej scéne ako rovnocenný partner. S tým súvisí aj zapája-nie sa do medzinárodných projektov na ochranu životného prostredia a ohrozenej fauny. Hoci je naša krajina vnútrozemská, podporujem vstup Slovenska do Medzinárodnej veľrybárskej komisie, aby sme aspoň trocha pomohli chrániť tieto mimo-riadne vzácne druhy cicavcov pred definitívnym vyhynutím.

Michal Hvorecký, (spisovateľ)

Foto: Greenpeace/Rizman

Foto: Greenpeace/ Polakovič

S T R A N A 6 G R E E N P E A C E 2 / 0 4 G R E E N P E A C E 2 / 0 4 S T R A N A 7

aktiv

ity g

reen

peac

eÚstavný súd Slovenskej re-

publiky prijal dňa 17. marca 2004 sťažnosť organizácie Gre-enpeace proti rozhodnutiu Naj-vyššieho súdu SR. Podľa spor-ného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré nadobudlo prá-voplatnosť 22. decembra 2003, nemusel Úrad jadrového dozo-ru SR organizácii Greenpeace sprístupniť dokumentáciu o zá-verečnej termohydraulickej ana-lýze roztrhnutia hlavného cirku-lačného potrubia po postupnej rekonštrukcii bloku V–1 v jadro-vej elektrárni Jaslovské Bohuni-ce. Pri predbežnom prerokova-ní prijal Ústavný súd SR stažnosť Greenpeace na ďalšie konanie.

Greenpeace podal sťažnosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci slobodného prístu-pu k informáciám. Právna zá-stupkyňa ekologickej organizá-cie advokátka Eva Kovačechová z Centra pre podporu miest-neho aktivizmu v podaní na Ústavný súd namietala poru-šenie dvoch základných práv – práva na informácie v zmys-le článku 26 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces v zmysle článku 46 Ústavy SR.

(riz)

Kauza V1 pokračuje! Slovenské médiá prinies-

li koncom mája 2004 viacero informácií o vyhláseniach pro-fesora Jamesa Lovelocka, po-predného svetového ekológa a autora hypotézy GAIA o Ze-mi ako žijúcom organizme. Osemdesiatštyriročný vedec vy-volal svetovú vlnu polemík, keď v britskom denníku e Inde-pendent napísal, že jediným riešením problému globálnych klimatických zmien je rýchly rozvoj jadrovej energetiky.

Vyhlásenia profesora Love-locka vyvolali búrlivú diskusiu o budúcnosti jadrovej energeti-ky i o riešení akútneho problému globálnych klimatických zmien. V slovenských médiách sa však pri tejto príležitosti viackrát vy-skytli zavádzajúce a dezinformu-júce vyjadrenia, ktoré označili profesora Jamesa Lovelocka ako jedného zo zakladateľov organi-zácie Greenpeace. Tieto informá-cie nie sú pravdivé. Organizácia Greenpeace bola založená v ro-ku 1971. Vznikla z mierového vý-boru, ktorý protestoval, proti testom jadrových zbraní pri bre-hoch Aljašky a Kanady. Zaklada-teľmi Greenpeace boli Paul Cote, Irving Stowe a 12 dobrovoľníkov, ktorí s prenajatým rybárskym čl-nom vyrazili na more, aby v ob-

Dezinformácie o profesorovi Lovelockovi!lasti plánovaných testov protes-tovali proti skúškam jadrových zbraní USA. Túto skupinu tvo-rili: Robert Hunter, Patric Moo-re, Bob Cummings, Ben Metcalfe, Dave Birmingham, Richard Fine-berg, Lyle urston, Jim Bohlen, Terry Simmons, Bill Darnell, John Cormack a Robert Keziere.

Profesor Lovelocka nepatril ani do skupiny ľudí, ktorá po-mohla vytvoriť Greenpeace In-ternational, ako medzinárodnú organizáciu ochrancov životné-

Foto: Greenpeace/Robert Keziere

ho prostredia. O rozšírenie Gre-enpeace a vznik Greenpeace In-ternational sa zaslúžil hlavne Kanaďan žijúci na Novom Zé-lande a v Austrálii – David Mc-Taggart. Organizácia považuje dezinformácie šírené niektorý-mi slovenskými médiami o pro-fesorovi Lovelockovi za účelové. Snaha zdiskreditovať Greenpea-ce poukazovaním na vymyslený fakt, že už aj údajný zakladateľ Greenpeace podporuje jadrovú energetiku je odsúdeniahodná.

Greenpeace nesúhlasí s tvr-deniami profesora Lovelocka, že jediným riešením problé-mu globálnych klimatických zmien je rýchly rozvoj jadro-vej energetiky, pretože existu-je viacero renomovaných ana-lýz, ktoré dokazujú presný opak. Podľa Greenpeace tiež nemož-no riešiť jeden environmentálny problém tak, že riešením bude vznik iného environmentálne-ho problému.

(riz)

Zdravotné dopady testovaných látok:

1. Ftaláty – sú to látky používané na zmäkčovanie PVC. EÚ ich klasifikovala ako toxické látky.

2. Alkylfenol-etoxyláty – sa používajú v priemyselných čistiacich prostriedkoch. Sú známe svojou vlastnosťou narušovať hormonálnu stabilitu.

3. Organocíny – sa používajú ako stabilizátory v PVC. Bolo dokázané, že organocíny majú toxický vplyv na imunitu a vývoj cicavcov.

4. Olovo – sa používa vo farbách a ako stabilizátor v PVC. Vplyv olova na vyvíjajúci sa detský nervový systém spôsobuje mimoriadne obavy a môže mať za následok trvalé zníženie IQ.

5. Kadmium – používa sa ako farbivo a stabilizátor. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny a Americké Stredisko zdravotných a ľudských služieb klasifikujú kadmium a zlúčeniny kadmia ako karcinogénne pre ľudí.

6. Formaldehyd – používa sa na predbežné schnutie a fixáciu farieb a farbív. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny klasifikuje formaldehyd ako pravdepodobný karcinogén pre ľudí.

Medzinárodná organizá-cia Greenpeace zverejnila 15. apríla analýzu výrobkov nadnárodnej firmy Disney. Odborníci sa sústredili na tex-tilné výrobky tejto renomo-vanej značky, ktoré testovali na prítomnosť nebezpečných toxických chemikálií. Vzor-ky rôznych druhov detského oblečenia z 19 krajín sveta, okrem iného aj zo Slovenska, analyzovali nezávislé dánske laboratóriá Eurofins. Analýza potvrdila vo všetkých 19 tes-tovaných výrobkoch prítom-nosť nebezpečných látok napr. alátov, olova, formaldehydu, či organických zlúčenín cínu.

Koncom roku 2003 na-kúpili aktivisti Greenpeace v 19 krajinách sveta širokú škálu detských výrobkov znač-

Detský podbradník s Disney motívom tigra (Ref. No. 1189 WP)Dovozca do SR – firma Feminia Bratislava, s. r. o.Predajca v SR – firma Tesco Stores a. s.Krajina pôvodu – Čína

Ktorý výrobok sme testovali?

Nebezpečné chemické látky detekované vo výrobku:Ftaláty (suma): 20 0000,00 mg/ kg

Alkylfenoly (suma): 1153,00 mg/ kg

Formaldehyd: 25,00 mg/ kg

Kadmium: 18,00 mikrogram/ kg

Olovo: 0,20 mikrogram/ kgFoto: Greenpeace/ Rizman

Magický alebo toxický Disney?Greenpeace objavil toxické látky v značkových textilných výrobkoch pre deti!

ky Disney. Išlo hlavne o textí-lie ako tričká, košele, pyžamá a spodné prádlo. Testy boli cielene zamerané na skupinu látok, ktoré sú schopné spôso-biť u detí poruchy reprodukč-ného a imunitného systému, napodobňovať hormóny a ich funkciu, alebo u ktorých exis-tuje podozrenie z karcinogén-neho účinku.

„Zlá správa pre spotre-biteľov je, že väčšina potla-čí na textilných výrobkoch značky Disney, ktoré ana-lyzovali experti, obsahova-la vysoký podiel jednej ale-bo aj viacerých nebezpečných chemikálií. Je to zarážajú-ce, pretože všetky detekova-né nebezpečné látky, ktoré sa v testovaných výrobkoch na-chádzali, sú nahraditeľné bez-

koordinátor toxickej a gene-tickej kampane Greenpeace.

Výsledky analýz podľa ná-zoru expertov Greenpeace prinášajú jasný dôkaz o tom, že spoločnosti vyrábajúce tex-tilné výrobky pre deti neve-nujú dostatočnú pozornosť používaným chemickým prí-mesiam v detskom oblečení. „Keby ich okrem zisku skutoč-ne zaujímalo aj detské zdravie, nebol by pre nich problém vy-hnúť sa používaniu nebez-pečných toxických chemiká-lií“, konštatoval Mgr. Martin Hojsík.

Greenpeace už na medziná-rodnej úrovni vyzval spoloč-nosť Disney (vedenie Disney pre Európu sídliace vo Veľkej Británii), aby prevzala zod-povednosť a prijala opatre-nia na vylúčenie alebo nahra-denie škodlivých chemikálií vo svojich výrobkoch, ako aj vo výrobkoch, na výrobu kto-rých uvoľňuje svoje logo. Gre-enpeace navrhol spoločnosti

Disney, aby pri udeľovaní li-cencií žiadala od záujemcov záväzok, aby dodržiavali che-mickú politiku, ktorá by chrá-nila zdravie detí. Spoločnosť Disney na výzvu Greenpeace zareagovala iba krátkym vy-hlásením, že ich výrobky sú vyrábané a predávané v súla-de s platnou legislatívou.

„Príklad firmy Disney do-kazuje, že iba tvrdá legislatívna norma môže zabezpečiť, aby nebo lo možné používať vo vý-robkoch pre deti nebezpeč-né chemické látky ak existu-jú ich bezpečnejšie alternatívy. Z tohto dôvodu Greenpeace požaduje, aby REACH, pripra-vovaná nová chemická politika Európskej únie, zahŕňala prin-cíp povinnej náhrady. Tento princíp požaduje nahradiť po-užívanie nebezpečných che-mických látok bezpečnejšími alternatívami, ak takéto existu-jú“, povedal Mgr. Martin Hoj-sík z Greenpeace.

(riz)pečnejšími alternatívami“, vy-hlásil Mgr. Martin Hojsík,

S T R A N A 6 G R E E N P E A C E 2 / 0 4 G R E E N P E A C E 2 / 0 4 S T R A N A 7

Podporujem Greenpeace!

Milí podporovatelia a podporovateľky Greenpeace,

na Slovensku stále ešte nie je zvykom verejne predkladať vý-sledky finančného hospodáre-nia. My v Greenpeace však cítime veľkú zodpovednosť ku každé-mu, kto finančne podporuje našu činnosť, a preto sme sa rozhod-li predstaviť vám výsledky nášho

Výročná správa za rok 2003

hospodárenia za minulý rok. Aj keď pre niekoho môže ísť iba o nudné čísla, veríme, že aspoň trochu zaujmú každého, kto nám v minulom roku pomohol dosa-hovať úspechy a pomáhal chrániť životné prostredie či už priamo na Slovensku alebo vo svete. Jed-nou z našich zásad je každoroč-ná kontrola narábania s finan-

ciami niektorou z nezávislých audítorských spoločností. Na Slo-vensku naše účtovníctvo preve-ruje renomovaná audítorská spo-ločnosť AUDITOR.

Ako bolo už mnohokrát na-písané i povedané, Greenpeace je jednou z mála neziskových orga-nizácií na svete, ktorá neprijíma žiadne dotácie od priemyslu ani od štátu. Niekomu sa táto infor-mácia môže zdať málo dôležitá, ale tento náš postoj pre nás pred-stavuje záruku zachovania ne-závislosti a neoblomnosti. Vďaka tejto zásade si nás nemôže „kú-piť“ žiadna spoločnosť či lobbis-tická skupina.

Dovoľte nám znovu sa po-ďakovať za vašu priazeň. Vaša podpora pre nás predstavuje symbolickú účasť na našich ak-tivitách. Iba vďaka nej môže-me financovať všetky naše kam-pane a pokračovať v nenásilnom boji za našu planétu. Na tomto mieste by sme chceli poďakovať všetkým našim podporovateľom a sme veľmi hrdí na to, že v roku 2004 už viac ako 4000 ľudí v SR spája svoje úsilie spolu s nami.

Za všetkých svojich kolegov a dobrovoľníkov Vám ďakujem.

Igor Polakovič

Cieľ – finančná nezávislosťGreenpeace na Slovensku

existuje už viac ako 11 ro-kov. Od roku 1993 bola čin-nosť organizácie možná iba vďaka solidarite a podpore od Greenpeace International a Greenpeace stredná a vý-chodná Európa, ktoré pre nás predstavujú akési strešné or-ganizácie. V Greenpeace to-tiž funguje veľká vzájomná pomoc, v rámci ktorej väčšie kancelárie v krajinách, akými sú napríklad Nemecko, Veľ-ká Británia, Rakúsko či Ho-landsko, finančne pomáhajú tým menším.

Pred dvoma rokmi sme si v našej slovenskej kance-lárií predsavzali dosiahnutie čo najskoršej finančnej se-bestačnosti. Prostriedky, kto-ré sme doteraz dostávali, by

sme tak umožnili uvolniť pre rozvojové krajiny, akými sú napríklad India, Turecko, Čína alebo Brazília. Tie majú v súčasnosti mnoho environ-mentálnych problémov, kto-ré v konečnom dôsledku ovplyvňujú stav životného prostredia na celom svete.

Cieľ je teda jasný – po-stupne si vybudovať dosta-točne veľkú rodinu členov a podporovateľov, ktorým nie je stav životného prostred ia ľahostajní, a ktorí budú ochotní podporovať našu činnosť pravidelne. A keďže sa nám po dvoch rokov po-darilo rozšíriť počet podpo-rovateľov z cca 300 až na viac ako 4000, veríme, že náš cieľ je viac než realistický.

(ip)

50004000300020001000

02001 2002 2003

Počet podporovateľov Greenpeace v SR za posledné 3 roky

PRÍJMY Greenpeace Slovensko v roku 2003 v tisíckach Sk

Členské a podporovateľské príspevky 928

Príjmy z 1 % z dane fyzických osôb 113

Grant od Greenpeace Stredná a vých. Európa 5 941

Ostatné príjmy (úroky, granty z roku 2002 kurzové zisky…)

218

SPOLU 7 200Naši podporovatelia pre nás predstavujú nielen finanč-nú podporu, ale aj veľkú morálnu pomoc. Pri našej činnosti a pri rôznych pra-covných stretnutiach získa-vame vážnosť už len tým, že môžeme povedať: „Sto-jí za nami viac ako 4000 ľudí s celého Slovenska“. Naše po-stoje a činy tak majú čoraz väčší rešpekt u tých, ktorí rozhodujú o stave nášho ži-votného prostredia – u poli-tikov, predstaviteľov štátnych orgánov, či priemyslu.

Prečo je pre Greenpeace dôležitá pravidelná podpora?

Aj keď nám v našej prá-ci pomáha množstvo dobro-voľníkov, bez ktorých by sme sa nezaobišli, žiaľ nie všetko sa dá dnes zabezpečiť bez fi-nancií. Preto si veľmi ceníme každú darovanú korunu, vďa-ka ktorej môžeme pracovať na veciach ktoré sú dôležité. Každý jeden príspevok nám umožňuje robiť viac testov vody či potravín, vydať viac publikácií alebo zorganizovať viac prednášok.

Neoceniteľným prínosom je pre nás pravidelná podpo-ra. Znamená pre nás stabilitu – na príspevky o ktorých vie-me, že nám chodia pravidelne sa môžeme pri plánovaní ďal-ších aktivít plne spoľahnúť.

Foriem takejto podpory je viacero, od pravidelného roč-ného príspevku až po štvrťroč-né, či mesačné dary zasielané prostredníctvom trvalého pla-tobného príkazu z vášho účtu.

VÝDAVKY Greenpeace Slovensko v roku 2003 v tisíckach Sk

Kampane 3 580

Komunikácia s priaznivcami (časopis, informačné materiály...)

1 294

Médiá a komunikácia 577

Administratíva a ostatné náklady (prenájom, telefón, poštovné...)

1 751

SPOLU 7 202

toxické znečistenie

42 %

energia a klimatickézmeny18 %

ochrana lesov a biodiverzita

17 %

ochrana oceánov

8 %

genetickétechnológie

8 %

mierovéaktivity

7 %

Pozn.: V tabuľkách nie sú zahrnuté spätné výdavky ani príjmy súvisiace s projektmi realizovanými Greenpeace Stredná a východná Európa

VÝDAVKY na kampane v roku 2003

granty od GP CEE82 %

podporovateľské a členské príspevky

13 %

percento z dane2 %

PRÍJMY Greenpeace Slovensko v roku 2003

iné príjmy3 %

Spolu za lepšie životné prostredie

Prečo posielame šeky?Určite ste od nás obdrža-

li už viacero listov, v ktorých vás informujeme o našich naj-novších aktivitách či úspe-choch. Nezriedka touto cestou žiadame aj o pomoc a pod-poru.

Jediný spôsob ako prežiť v boji s bohatými spoločnos-ťami a vplyvnými znečisťo-vateľmi, je byť nezávislý a ne-kompromisný. A vaša podpora je práve tým nenahraditeľným prostriedkom ako dosiahnuť vytýčený cieľ.

Uvedomujeme si, že tak ako je každá kampaň odlišná, tak aj, naši podporovatelia, sú osobití. Každý má svoje starosti, problé-my a plány. Práve preto sa sna-žíme ponúknuť vám možnosť sa zapojiť do našej činnosti vte-dy, kedy vám to vyhovuje naj-viac, alebo kedy si myslíte, že je to dôležité. Priložený šek teda predstavuje možnosť a ocho-tu a určite nie nátlak, či po-vinnosť.

Odkiaľ má Greenpeace peniaze?

Od individuálnych darcov – to znamená od obyčajných ľudí, ktorí sa rozhodli podporovať Greenpeace finančne. Na celom svete sú to takmer 3 milióny ľudí, ktorí nám svojími príspev-kami umožňujú konať nazávisle a bez kompromisov.

Kto stojí za Greenpeace?Už spomínané 3 milióny

podporovateľov vo vyše 40 kra-jinách sveta, a k tomu ešte ti-síce dobrovoľníkov, aktivistov a sympatizantov Greenpeace.

Platí Greenpeace plynárenská, naová či uholná lobby?

Nie! Na celom svete existu-je iba málo organizácií, ktoré majú tak prísne pravidlá získa-vania finančných prostriedkov ako Greenpeace. Základným pravidlom Greenpeace je, že neprijíma dotácie od štátu, politických strán a priemy-selných spoločností. Organi-zácia vedie transparentné úč-tovníctvo, ktoré je každoročne kontrolované auditom me-dzinárodnej auditorskej firmy KPMG. Na Slovensku je na-viac financovanie Greenpea-ce preverované a pravideľne kontrolované ďalším nezávis-lým auditom.

Prečo sa Greenpeace nevenuje všetkým aktuálnym problémom životného prostredia?

Je to jednoduché – preto-že sme iba ľudia a všetko naraz robiť nemôžeme. Venujeme sa všetkému, na čo máme fyzické a finančné kapacity.

Ak však máte pocit, že by sme mali robiť viac – vieme ako na to! Objem našej prá-ce totiž priamo závisí od poč-tu ľudí ochotných aktívne po-môcť.

Teda ak chcete, aby Green-peace robil viac, príďte a za-pojte sa do našich aktivít ako dobrovoľníci, alebo organizá-ciu podporte finančne. Iba tak budeme mať silu riešiť viacero problémov životného prostre-dia naraz!

(ip)

Niektoré mimovládne organizácie chápu svojich podporovateľov iba ako „zdroj peňazí“ na ich činnosť. Na jednej strane je to pochopiteľné – každá seriózna práca si vyžaduje financie. Na druhej strane, nám v Greenpeace ide o viac…

Ako dlho poznáte Greenpeace? Viac než 8 rokov. Prvý raz som sa

s organizáciou Greenpeace stretla ešte na strednej škole a dokonca som sa z času na čas zúčastňovala na jej aktivitách aj priamo. No dnes už mám toho času menej…

Prečo ste sa rozhodla pre pravidelnú podporu činnosti Greenpeace?

Pretože viem, ako veľmi je treba pre mimovládne organizácie okrem nadšenia aj peniaze. Ja som sa rozhodla cez svoju banku posielať 100 Sk mesačne. Dnes, keď mám kvôli práci oveľa menej času pomáhať priamo, je to to najmenšie čo pre životné prostredie môžem urobiť – samozrejme okrem svojho vlastného postoju k životu a tým ako sa k Zemi správam.

Klaudia Bednárová, učiteľka

aktivity greenpeace

preh

ľad

aktiv

ít

Greenpeace InfolistyInformačný spravodaj Greenpeace

2/2004ISSN 1335-8979registračné číslo na MK SR 2645/2001

Vydáva: Greenpeace, Mlynské Nivy 37814 99 Bratislava 2tel.: 02/55 42 44 55fax: 02/55 42 42 55info@greenpeace.sk www.greenpeace.sk

Šéfredaktor: Juraj RizmanRedakčná rada: Martina Badidová, Katarína Bartovičová, Lenka Kukurová, Martin Hojsík, Martin Lupták a Igor Polakovič

Grafická úprava: TYPOSETFotografie: Ak nie je uvedené inak, pochádzajú z fotoarchívu organizácie Greenpeace.

Uzávierka materiálov tohto čísla: máj 2004

Našu činnosť môžete podporiť prostredníctvom účtu: Tatra banka, a. s., 262 152 0999/1100

Používaním recyklovaného a chlórom nebieleného papiera chránime živoné prostredie.

S T R A N A 8 G R E E N P E A C E 2 / 0 4

ObjednávkaPočet kusov

XS S M L XL XXL spoluTričko „Save the Whales“

Tričko „Amazon Guardian“ û û û û

Kúpou propagačných materiálov podporíte činnosť Greenpeace

Plagát „Rainbow Warrior“Farebný plagát vlajkovej lode Greenpeace, formát A2, vytla-čený na 100% recyklovanom a chlórom nebielenom papieri.Cena: 30 Sk

Objednané veci zašlite na adresu:

Meno:..............................................................................................................................................Ulica, číslo:..............................................................................................................................................Mesto, PSČ:..............................................................................................................................................Telefón:*..............................................................................................................................................Podpis:..............................................................................................................................................Poznámka:*..............................................................................................................................................

Tričko „Save the Whales“Oranžové bavlnené tričko, vpredu kreslený obrázok veľryby a logo Greenpeace. Cena: 220 Sk

Tričko „Amazon Guardian“Biele tričko z nebielenej bavlny, vpredu obrázok Amazónie s loďou „M. V. Amazon Guardian“ a logo Greenpeace. Cena: 190 Sk

Plagáty zo série „Save our Ancient Forests“Farebné plagáty zvierat žijúcich v pralesoch, formát A2, vytlačené na 100% recyklovanom a chlórom nebielenom papieri.Cena: 25 Sk/kus

Propagačné materiály si môžete kúpiť priamo v našej kancelárii, alebo vám ich môžeme zaslať aj na dobierku. V takom prípade však k cene pripočítavame cca 25 Sk za poštovné. Objednávať môžete poštou, telefonicky, e-mailom, či faxom.* Pokiaľ uvediete na objednávke svoje telefónne číslo alebo e-mailovú adresu, urýchlite tým našu vzájomnú komunikáciu v prípade, že vami vybraté materiály nebudú práve k dispozícií. Ako poznámku môžete uviesť napríklad najneskorší dátum, do ktorého požadujete doručenie materiálov (ak plánujete napríklad tričko niekomu venovať ako darček k narodeninám či na Vianoce).Zisk z predaja propagačných materiálov ide na činnosť Greenpeace.Viac na www.greenpeace.sk. Veľkosti označené symbolom û nemáme v ponuke.

svet

Prírodné ručne vyrábané mydlá

Hodinky Greenpeace s kosatkou

Plagát „Rainbow Warrior“

Plagáty „Save our Ancient Forests“ – medveď

Plagáty „Save our Ancient Forests“ – jaguár

Plagáty „Save our Ancient Forests“ – vlk

Plagáty „Save our Ancient Forests“ – slon

Plagáty „Save our Ancient Forests“ – tiger

Plagáty „Save our Ancient Forests“ – orangután

Náramkové hodinky Greenpeacesystém kinetik (samonaťahovacie – nepotrebujú batérie) s obrázkom skákajúcej kosatky a dátumovníkom.Cena 800 Sk

Linz, RakúskoAktivisti Greenpeace protestujú pred rakúskym ocieliarskym gigantom Vost Alpine proti emisiám skleníkových ply-nov vypúšťaných do atmosféry. Ak-cia sa uskutočnila v čase, keď rakúske priemyselné zväzy rokovali o tvz. emis-ných kvótach.

Foto: Greenpeace/ Kurt Prinz

Plymouth, Veľká BritániaPäť mŕtvych delfínov našli aktivis-ti Greenpeace počas prieskumu do-padov rybolovu na životné prostre-die v oblasti pri anglickom meste Ply-mouth. Celosvetovo uviazne ročne v sieťach rybárov ako nechcený úlo-vok vyše 300 000 veľrýb a delfínov.

Foto: Greenpeace/ Newman

LuxemburgskoDvadsať aktivistov Greenpeace protestovalo koncom apríla 2004 pred úradom komisára EÚ pre poľnohospodárstvo. Tento protest proti geneticky modifi-kovaným poľnohospodárskym plodinám sa konal počas stret-nutia európskych ministrov poľ-nohospodárstva.

Foto: Greenpeace/ Reynaers

Miami, USAVyše 1500 ľudí sa zapojilo na floridskej pláži v Mia-mi do akcie Greenpeace na podporu aktivistov or-ganizácie obžalovaných za akciu proti dovozu tro-pického dreva do USA. Účastníci protestu vytvorili zo svojich tiel reprodukciu Picassovho obrazu "Am-nistia", ktorý doplnili o nápis „Ohrozená sloboda“.

Foto: Greenpeace/ Visser

Pankalan Bun, IndonéziaAkcia proti nelegálnemu obchodu s tropickým dre-vom. Vďaka dlhodobému prieskumu Greenpeace v teréne boli priekupníci zadržaní priamo pri preklád-ke nelegálne vyťaženého dreva z pobrežného plavi-dla na transportnú zaoceánsku loď.

Foto: Greenpeace/ ChisolmTasmánia, AustráliaAktivisti Greenpeace blokujú nakladacie zariadenie v prístave Triabunna na ostrove Tasmánia v Austrálii. Cez tento prístav sa má exportovať drevo vyťažené v najstarších a najvzácnejších lesoch ostrova. Celý objem ťažby je určený pre ja-ponský trh. Foto: Greenpeace/ Sewell

Prírodné ručne vyrábané mydlá,– viac druhov, zloženie: rastlinný, olivový, hroznový, kokosový, avokádový olej, včelí vosk a shea maslo. Hmotnosť: cca 70 gramov.Cena 100 Sk

Nové GMO tričká! Koncom júna plánujeme vyro-biť nové tričká na tému genetic-ky modifikovaných organizmov. K dispoziícií budú aj dievčen-ské tričká. Zovolajte či napíšte nám prípad-ne si pozrite www.greenpeace.sk

PRIPRAVUJEME!