Vychodí mimo pondelku a pia­tku každý deň, vpredvečer dá­tumu o 6. hod.

Redakcia a administrácia:

Budapešť, VIII., Mária ul. č. 15.

Telefon i Jôzsel 12-97.

Predplatné: na role . K 20'— na pol roka K 10-— naštvrfrokaK5"— na mesiac . KÍ-75

Do Nemecka i Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky ročne 32 konín. ==

bočník V. Číslo 159. BUDAPEŠŤ, v stredu, 19. augusta 1914, Jednot l ivé čísSa po 6 h a l .

Rusi vytiahli z Finska. Vo Varšave utvori la sa poľská národná vláda. — Neme­cko mobilizovalo celú zemebranu. — Rusko si chce vy-

nútif priechod cez Dardanelly.

Narodzeniay nášho kráľa. B u d a p e s t , 18. aug.

Národy rakúsko-uhorskef ríše steja ozbro­jené pod zástavami a sbratrené slávia osem-desiateštvrté narodzeniny svojho najvyššieho zemepána Františka Jozefa prvého. Ťažké časy, ktoré zalahiy na národy rfie habsburg-skej. v jeden mocný, nerozdielny tábor spo­jily miliony obyvateľstva, z ktorého už stati­síce preniknuté vernosťou a láskou voči pa­novníkovi a vlasti v nepriateľských zemiach vlastnou krvou spečaťujú nerozdvojiíeľný svä-zok, ktorým ich história v zlých i dobrých časoch spojila s panujúcim rodom. Teraz sa ukázaio, že v národoch rise panuje jeden duch, jedna myseľ, jedna vôľa: všetko až po to brdio a statky obetoval za kráľa a vlast. A v tomto šľachetnom zápoleni, Jako sa to zistilo a uznalo opätovne i s najvyš­ších úradných miest, národ slovenský stoji v prvých radoch. Všetky neoprávnené upo­dozrievania, všetky urážajúce pochybnosti v tomto smere ukázaly sa ničomnými, lebo vysvitlo práve teraz, keď zasurmiiy surmity a volaly do zbroje, že vernejšieho a lojáí-nejšieho národa nad slovenský niet. V kru­šných dňoch ťažkého navštívenia, ktoré stihlo ríšu, pevne vytrvá v nezlomnej ver­nosti nielen tu doma shromážděný okolo trónu staručkého kráľa svojho, ale i na bi-tevných poliach nepriateľských zemi a dnes má len jedno vrelé leianie: nech Boh do­brotivý chráni kráľa i rodnú otčinu.

Kým tu doma slávime narodzenlny nášho panovníka, za hraniciam! ríše habsburgskej, chrabré sa bijú naše voje jak v Rusku, tak i v Srbsku. Všade víťazne postupujú. O naj­novších udalostiach došly tieto zprávy:

Boje na hranici haličskej. Viedeň, 17. aug. „Reichspost" prináša

zprávu, že na haličskej hranici bolo viac menších srážok medzi našim vojskom a Rusmf, v ktorých zahynul značný počet ko­zákov.

Rusi vytiahli z Finska. Berlin, 17. aug. Dánsky list „Dagen"

uverejňuje zprávu, že ruské voje úplne vy-tiahly z Finska, lebo všetky vojská koncen­truje Rus vo vnútri svoje] ríše. Vo Fínsku vraj mobilizácia úplne zlyhala. V Helsing-forsi a vo Viborgu hlásila sa k vojsku len veľmi malá čiastka do zbrane povolaných a ruské úrady ani sa nepokusily o násilnú mo­bilizáciu. Zo spomenutých dvoch miest vy-tlahly dve divízie, ale bez rezervistov, lebo títo nenarukovali. Taktiež vytiahlo vojsko aj z pohraničného mesta Tornea a Pello, prv ale spálili vojenské budovy a sklídy. Dagen rozhodne tvrdí, že ruské voje všetky opu­stily Finsko.

Poliaci proti Rusom. Krakov, 17. aug. Parlamentná komisia

Poľského kola uzavrela utvoriť dve poľské legie s poľským komandom.

Pcľské časopisy uverejňujú toto vyzvanie poľskej národnej vlády.

Poľskí občania! Oznamujeme vám nasledovné vyzvanie ná­

rodnej vlády: Vo Varšave utvorila sa národ ná vláda. Je povinnosťou všetkých Poliakov solidárne podrobiť sa tejto úradnej moci. Za veiitefa vojenske| ozbrojenej sily vymeno­vaný je občan Jozef Pllsuckl, jehoi rozkazy bezpodmienečne poslúchnuť musia všetci ob­čania.

Vo Varšave, 3. sugusta 1914. Národná vláda. !

Súčasne publikujú obtes „hlavného veliteľa poľskej armády* Jozefa Piisuckého, v ktorom volá Poliakov do boja proti Rusom, lebo ude­rila hodina, keď si poľáký národ roztrhá putá otroctva. V ohlase stoji: „Voje samostatnej poľskej armády majú obsadiť pôdu kráľov­stva poľského a pcdujaly sa na to, že ju v prospech poľského ľudu, ktorý ju zmáčal vlastnou krvou, obránia. Tieto voje pre­vezmú sväiú zem poľskú v mene hlavného veliteľstva národnej vlády. My prinášame celému národu roztrieskanie pút jeho a pod­mienky riadneho vývinu pre jeho všetky vrstvy. Dnešným dňom musi sa celý národ sjednotit v jedon tábor pod komandom ná­rodnej vlády. Mimo tohto táboru zostanú len zradcovia, proti ktorým pokračovať bu­deme bezohľadne".

I spisovateľov, novinárov, srbských popov, Je­den r. kat kňaz, niekoľšo profesorov a uči­teľov, taktiež i vojenských úskokov.

štatárium v Opatii, v Lovrane a vo Volské.

Istriansky miestodržiteľ princ Hohenlobe na nariadenie korpskomanda zo Stýnkebn Hradca vyhlásil v Opatii, v Lovrane a vo Volské stanne právo. Velezrada a každé svddzanle k nevernosti voči zástave trestat sa bude hneď smrfoa.

Chrabrosť juhoslovanských voja­kov.

Z Viedne oznamujú Uh. teiegr. kancelá­rii : Chrabrosť iuhoslovanského mužstva, ktoré (ak hrdinsky bojovalo u Ložnici, urobila hl­boký dojem vo všetkých politických kruhoch. Týmto vojenským činom zmsrily sa vraj všetky ašpirácie juhosbvanskej propagandy.

Židia na poľsko-národné vojenské \ ciele.

Krakov, 17. aug. Tunajší židia podpísali na poľské národné vojenské ciele 140.000 korún a splatili hneď 40.000 korún.

Internovanie politických väzňov. Z Rjeky „Msgyar Kuriru* oznamujú: Na

parníku „Višegrad" dovärzlí sem 274 poli­tických väzňov z Dubrovníka, žo Splitu, zo Zadaru a zo Šíbenika. V prístave podrobili ich lekárskej prehliadke a keď sa zistilo, že žiaden netrpí na nákazlivú nemoc, odviedli ich na miesto, kde dostávajú vojaci jesť. Keď sa väzni najedli, odviezla ich na zvláštnom vlaku do vnútorného Ohorska, kde ich roz­delia po rozličných väzeniach. Jedna časť väzňov bola už odsúdená pre veľkosrbské prechmaty, ini z nich spáchali rozličné proti­štátne prečiny a sú konečne i takí, ktorí sú len podozriví. Väčšinu z väzňov sprevádzajúci žandári na lodi po troch-štyroch sputnali do že­lezných okov. Medzi väzňami Je aj pôvodca rjecke] rezolúcie dubrovnícky mešťanosta dr. Pero Čingria, dvaja ríšski poslanci, mešťa­nosta zo Šibenika, viac advokátov, lekárov,

Položenie v Srbsku je dľa bulharských zpráv plačlivé. Národ hladuje, vojsko nemá čo jesť, vojaci hro­madne Mtekafú do Bulharska a všade panuje strach a skľúčenosť. Srbské vrchnosti sú splašené, nevedia, čo majú robiť. Z obcí Djevdjeli, Doiran, Iítfp, Radovište, Kočana, Carovo Selo, Bérovo, Pechčevo vo!ensfTé posádky vy tiahly. V bankách uložené pe­niaze a archívy odviezli do Nisu. Po obciach zastupuje vrchnosť len jeden úradník. — Dľa iných zpráv zas sú Srbi presvedčení, že nie sú opustení a pevne dúfajú, že mocné Rusko a jeho spojenci ne­dopustia, aby monarchia zničila Srbsko. Od­volávajú sa na slová carského manifestu, ž;: „Rusko chopilo sa zbrane na obranu svojich Slovanských a pravoslávnych bratov". Veľkú radosť spôsobil v Srbsku odkaz cárov, ktorý priniesol černohorský kralevič Peter na hlav­ný stán srbský. Car mu vraj povedal, keď odchádzal z Petrohradu:

— Pozdravujem srbských bratov a po­vedz im, aby sa nebáli, lebo ich osud Je v Božích a čárových rukách.

Taliani, čo sú za Srbsko a Fran­cúzsko.

„Pester Lloyd" prináša z Ríma zprávu, že talianska vláda má veľké nepríjemnosti s horkokrevnými Talianmi, ktorí chcú utvoriť pre Srbsko a Francúzsko slobodné voje, legfe. Vláda musela proti iýmto snahám vy­stúpiť veľmi energicky a vyhlásiť ich na ta­lianske] pôde za trestuhodné. Teraz z Pa-

| riža i z Londýna dostala rimská vláda zprá-I vy, že tam mnohí talianski občania utvorili j! „Garlbaldlho a cudzinecké legie". Or-| ganizátori týchto legll dostali od fran-jj cúzske] vlády všetko, čo potrebujú a an-f glicki nábobi tiež darovali veľké podpory. í Poneváč sa tento s neutralitou Itálie nijako i neshodujúci ruch veľmi povážlivé vzmáha, I talianska vláda naložila svojim veľvyslancom

Í" v Paríži a v Londýne, aby uvedomili talian­

skych štátnych príslušníkov, ktorí vstúpili do oných talianskych legií, že jestli hneď

I nevystúpia, ztratia v Taliansku všetky ob-I čianske práva.

Talianske mestá za neutralitu. Miláno, 17. augusta. „Avanti" piše, že

f talianska vláda dá amnestiu vSetkým želez-* ničiarom, ktorí sa boli zúčastnili posledného

Strana 2 S L O V E N S K Y B E H N i K Cisäo 159

veľkého štrajku a ktorých za to zo služby prepustili a potrestali. Dosial 220 takých miest, ktoré majú socialistickú alebo demo­kratickú správu, osvedčilo sa za neutralitu Itálie v terajše| európske] válke.

Nemecký cisár pri svojej armáde. Oznámili sme, že cisár Vjlhglm odcestoval

z Berlina ku nemeckej armáde, bojujúce] proti Francúzom. Cisár odcestoval v nedeľu smerom ku Mainzu a z tejto příležitost] po­slal berlínskemu mešťanostovi vlastnoručný list, v ktorom veľmi srdečnými slovami ďa­kuje obyvateľstvu ríšskeho hlavného mesta za lásku a vernosť jemu prejavovanú. List cisárov konči sa slovami:

— Pevne dúfam v pomoc Všemohúceho, v chrabrosť armády i námorníctva a v ne­ochvejnú jednotu celého nemeckého ľudu v čas nebezpečenstva. Naša spravodlivá vec musí zvíťaziť!

Cisár súčasne vydal nariadenie, ktorým splnomocnil ríšskeho kancelára Bethmanna-Hollwega, aby samostatne mohol vybavovať štátne záležitosti nemeckej rise. V Prusku takéto splnomocnenie dostalo štátne mini­sterstvo, za jehož podpredsedu vymenoval cisár ministra dra Delbrlicka.

Anglické vojsko v Belgicku. Miláno, 17. aug. Francúzske časopisy

oznamujú, že anglické lode dovážajú do Belgicka anglické vojsko, ktoré sa má spo­jiť s belgickým a francúzskym vojskom proti Nemcom. Prvá anglická lod došla s vojskom do Belgicka ešte 12. augusta.

Nemecko mobilizovalo celú svoju zemebranu.

V nedeľu vyhlásili v Nemecku mobilizá­ciu celej zemebrany (landšturmy). Odôvod­ňuje sa to úradne tým, že povolanie celej zemebrany do zbrane bolo už v pôvodnom mobilizačnom pláne. Nemecká armáda bo­juje na troch bojištiach: proti Rusom, Fran­cúzom a Belgičanom a na mori bojuje proti štvrtému nepriateľovi: proti Anglii, odôvod­nené je teda, aby mohutná sila nemeckej domobrany nehlivela tým viac, že v najbližšom čase dovezú do Nemecka toľko válečných zajatcov, že ku ich stráženiu potrebná bude značná sila.

Telegrafické spojenie s Amerikou pretrhnuté.

Berlín, 17. aug. Kabelové spojenie Ne­mecka so Severnou Amerikou bolo preru­šené následkom zničenia emdenského kabe­lu. Kabel zničili Angličania.

Rusi vo francúzskej armáde. Válka stihla veľmi mnoho Rusov na pôde

francúzskej tak, že už ani nemohli odcesto­vať do svoje] vlasti a zadostučinit ruskému mobilizačnému rozkazu. Následkom toho car dovolil všetkým ruským vojopovinným, vo­jakom, poddôstojníkom i dôstojníkom, aby mohli vstúpiť do francúzskej armády a tak bojovali proti spoločnému nepriateľovi Nem­covi. Francúzska vláda privolila, aby každý Rus s takým rangom slúžil vo francúzske] armáde, jaký má v Rusku. 20ročný syn pa­rížskeho ruského veľvyslanca /zvolského vstúpil do francúzskeho vojska jako dobro­voľník.

Válečný stav v Afrike. Angličania zaujímajú nemecké kolonie v

Afrike. V Egypte vyhlásili Angličania vá­lečný stav a taktiež a] Francúzi v Tunisi.

Revolúcia na Kavkaze. Carihrad, 17. augusta. (M. T. I.) Tassvlr

I Efkiar* sa dozvedá, že na ruskom Kav­kaze badať silné vrenia a dľa chýrov mala v Qeorgii už a] vypuknúť revolúcia, pričom padli 4 dôstojníci a asi 80 mužov ruského vojska. Obávajú sa, že revolúcia zasiahne a] do iných končin ruskej tiše. V Sebastopoli a Yalte sú len starci ä deti doma a vyzerá to tam veľmi smutno. Odviezli odtiaľ 200 pobrežných diel, 13 torpédoviek a 7 obrne­ných križiakov, sprevádzané 4 hydroplánmi odplulo nevedno kam. Udajne ruská dopravná loď, ktorá viezla muníciu a 4000 vojakov, narazila na podmorskú minu a utonula so všetkým činom. (Chýrom z tureckého pra­meňa pošlým neslobodno bezpodmienečne veriť. Red.)

Bulharskí dobrovoľníci v neme­ckých službách.

Mníchov, 17. aug. 200 tu žijúcich Bulha­rov, ktorí už nemohli odcestovať do svoje] vlasti, nabídlo svoje služby zdravotníckemu oddeleniu nemeckej armády.

Priechod cez Dardanelly. „Bpesti Tud." dostal z Viedne nasledu­

júcu telegrafickú zprávu: Dľa sdeienia „Reichspostu" všetky prízna­

ky nasvedčujú tomu, že sa Anglicko s Ru­skom dohodlo vynútiť si priechod cez Dar­danelly. Turecko, Bulharsko a Rumunsko budú muset tedy čoskoro zbranne zakročiť, aby Rusku prístup ku „Zlatému rohu" za-medzily.

Trojdohoda proti Turecku. Z Carihradu oznamujú, že russy, anglický

a francúzsky veľvyslanci spolu vyhľadali tu­recký zahraničný úrad a oddali tam stejno-znejúcu nótu, v ktorej žiadajú, aby Turecko prepustilo zo svojich služieb nemeckého ge­nerála Limanna a pod Jeho komandom sto­jaciu nemeckú vojenskú misiu. Nóta je prí­sna a zneje fäfco ultimát. Trojdohoda pod touto zámienkou chce vlastne nastoliť otá­zku Dardanell a Jestli Turecko by nepopu­stilo, vypovie mu vojnu.

V Hangó stal sa omyl. Berlín, 17. augusta. „Vossische Zeitung"

oznamuje: Zničenie ruského prístavu Hangô Stalo sä vraj následkom toho, že veliteľ prístavu zle porozumel petrohradskému telegramu, v ktorom sa ho pýtali, koľko času by bolo potrebné ku blokovaniu prístavu. On vo svo­je] nemiestne| horlivosti stavby prístavu za­raz dal vyhodiť do povetria. Chytili ho a zavreli, ale sa vo väzení obesil.

V Rumunsku a Grécku nariadili všeobecnú mobilizáciu.

Z Bukareštu a z Athén oznamujú úradné telegramy, Že v Rumunsku a v Grécku na­riadená bola všeobecná mobilizácia. V Ru­munsku vzhľadom ha ochranu rumunských hranie a v Grécku preto, lebo Turecko tiež mobilizuje a hrozí vojnou.

Podmorské míny ku ochrane ne­utrality Dánska.

Z Rjeky oznamujú: Dla úpravy ministra pre zahraničné záležitosti námorská vrchnosť oznamuje paroplavebným spoločnostiam, že dánska vláda na ochranu neutrality svoje] krajiny a aby znemožnila válečné operácie na Je] vodách a pobrežiach, ako aj pre udr­žanie spojenia medzi jednotlivými čiastkami krajiny, nariadila položenie podmorských min v Sunde a vo Veľkom a Malom Belte.

Zastavenie morskej plavby na vo­dách monarchie.

Z Rjeky telegrafujú: Prístavný úrad v Rjeke úradne sdeľuje, že je akákoľvek plavba na vodách monarchie až po ďalšie nariade­nie celkom zastavená. Následkom tohoto na­riadenia nesmú ani opatijské ani žiadne iné pobrežné lode vypluť, ba ešte aj bárky (vý­letné loďky na veslový pohon. Red.) musia v prístavoch ostať.

Jak dlho potrvá vojna? „Neises Wiener Tagblatt" oznamuje z Ber­

lína: Správcovia tunajších veľkých bánk tvr-

BESEDNICA. V noci.

Napísal: /. K. Kriváň. Mal som dovolené raz v letnom čase, že

môžem isť domov na Jedon deň. Ja, ako taký učeň jednoročný pri remesle, potešil som sa, že môžem si svojich domácich na­vštíviť a s bratmi a kamarátmi sa poihrať. Toho samého dňa večer vybral som sa t e d y , . . Kým som šiel cez mesto, bolo akosi prijemne, poneváč sa ľudia prechá­dzali a elektrika svietila, keď som ale vy­šiel von z mesta, bola taká tma ako vo vreci, že nebolo videt od nosa ďalej.

Ako sa tak ponáhlam, aby som čim skôr doma bol — lebo dedina, do ktorej som šiel, bola asi na poldruhe] hodiny od mesta — doběhnul som jednoho s ťažkým nákla­dom idúceho spitého cestujúceho. Že bol dobre opitý, to sám dokázal tým, že sa tackal po cele] ceste a hockde zastal. A k tomu ťažký náklad na chrbáte zavádzal mu a tlačil ho ku zemi, tak, že nemohol rovno stáť. Dobehnúc ho, spýtal som sa po po­zdraveni :

— Ďaleko dobrý človeče? — On ale nič. Postál, pozrel mi do tváre, ač pre

tmu ma nevidel, hovoriac niečo, čomu som nerozumel; zvalil Sa na zem. S námahou zdvihol som ho na nohy a začal som roz­hovor.

— Odkiaľ cestujete? — on nič, myslel som, že Je nemý. ,— Ach, aká tma — začnem, — že je ťažko po tejto hrboiavej ceste isť, človek by hneď spadol, ak si ne­dá pdzóŕ. Ä váš ciel cesty kde Je? — od­poveď som zas nedostal, trochu zastal, dobre sa mi dívajúc do oči, pohundral si, že som mu zhola nič nerozumel. Až po dlhšom hun-dranl konečne sa zmienil kam' ide. Šli sme mlčky cestou, ja držiac ho, aby nespadol, kým sme neprišli k potoku, ktorý tiekol od spodku cesty. Hodný kus sme prešli bez rozhovoru. A že mi nedal odpoveď na moje otázky, to mu ani najmenej nezazíievam, lebo som videl, že Je človek ustatý a pri tom, keď má kmotra pod klobúkom, nemô­že nič hovoriť. Lenže po čase ma to predsa domrzelo, že je nemý ako dub, lebo Ja mám rád len takých ľudí, ktorí sú sho-vorčivf. Dal som mu ešte jednu otázku, ale ani na tú som nedostal odpoveď. Preto ma už trpezlivosť opustila, a bol som na váhe, či ho mám nechať alebo nie. Rozhodol som za druhé. Vyzval som ho

i tedy, aby šiel, že nám bude veselšie dvom,

ale ani s tým som nič nedocielil, pomyslel som si — nech ťa husa kopne — a s tým som odišiel, dajúc mu dobrú noc.

V tej tme, ako-tak dostal som sa na môstok. Na môStku zastanem a načúvam, či nejde mô] spolucestujúci, ale paroma . . . Šiel som ďalej, až som prišiel na vŕšok. Na vŕšku stojím a načúvam zase, ale bez vý­sledku, myslím si: toho chlapa musim isť kuknúť na každý pád a hneď som aj šiel nazad.

Pri|dem na môstok, stojím, počúvam, ale nič; idem ďaiej, kukajúc na zem: nič. — No, ten u ! zaiste sa kúpe — hovorím si, ponáhlajúc sa. A veru tak bolo. Keď som prišiel ďalej, počul som čľapkanie vody; idem za hlasom a po hodnom hľadaní som ako-täk natrafil na neho. Spýtam sa:

— Á to sa kdpetevtom Jarku?Ale odpo­veď som nedostal. Preto nerozmýšľal som, ale chytiac sa do práce chcel som mu po­môcť. On ale nie a nie, ani počuť o tom; ba čo viac, začal kričať, že sa široko ďa­leko Jeho hlas rozliehal:

— Lu-dla-a 1 po-moc!... zboj-nik I vra-h! zabi-]em-m 1 . . .

— Ale čo sa vám robí človeče ? — ho­voril som, obávajúc sa, že skutočne môže sa voľakdo natrafiť a mysleť si niečo špa­tného.

eisio 159 S L O V E N S K Y D E N N Í K Strana 3

dia, že terajšia vojna nepotrvá viac než tri mesiace.

Začiatok školského roku. Minister výučby nariadil, aby sa školský

rok vo všetkých štátnych a obecných ludo­vých (elementárnych) školách započal riadne, t. j . 1. septembra. V obciach, kde školu ne­zaujalo vojsko a učitel nenarukoval, otvore­nie školského roku nenarazí na žiadne ťaž­kosti, tam ale kde školu vojsko zaujalo a a] učiteľ narukoval, má sa vyučovanie dial v prenajatých miestnostiach s výpomocnýml učiteľmi a kde to miestne pomery vyža­dujú, má nastaf stiahnutie tried, alebo zme­na učebného poriadku. Takto sa má pokra­čovať aj v tom páde, kde školu vojsko ne­zaujalo, ale učitel musel narukovat, alebo opačne, kde školu vojsko zaujalo, ale učitel nemusel narukovať. Minister súčasne dáva obciam na vedomie, že z prenájmu školských miestnosti pre štát ťarcha povstať nemôže, t. j . že obce aj za prenájom Štátnych škôl budú muset platit. Minister súčasne suspen­doval na čas vojny vyučovanie v opakovacich školách a dovoluje, aby žiaci IV., V. a VI. triedy až po ďalšie nariadenie boli oslobo­dení od návštevy školy, žeby mohli pri poľ­nohospodárskych prácach pomáhať. Minister splnomocňuje školské stolice, aby na tento ciel oslobodiť mohly aj žiakov III. triedy, ak sú telesne a duševne ku tej práci náleiite vyvinuti. Minister súčasne upravuje všetkých škôldozorcov, aby detské opatrovne (óvody) stály stále k dispozícii ak ich vojsko neza­ujalo a neležia v blízkosti bojišťa, lebo teraz, keď je veľká časť matiek pre narukovanie otcov zamestnaná pri poľnohospodárskej práci, treba deťom venovať tým väčšiu po­zornosť a preto škôldozorci majú bľadeť od­strániť všetky tie prekážky, pre ktoré by Sa óvody na čas otvoriť nemohly.

Drobné zprávy. Ruskí zajatci v Lvove. Z Lvova telegra­

fický oznamujú, že ta doviezli 140 ruských zajatcov, medzi nimi kozákov a pešiakov, ktorých bolo naše vojsko počas pohranič­ných bojov zajalo. -

Z Krakova oznamujú, že tunajši židia so-Sbierali 140 tisíc korún na poľské národné vojenské ciele, ä že parlamentná komissia .Poľského Kola" uzavrela postaviť dve poľ­ské legie s poľským komandom.

Vojenskí létáni. Vojenská správa k upo­kojeniu obecenstva oznamuje, že od dneš­ného dňa cez tri mesiace každý deň ráno od 5—8. a večer od 6. hodiny do súmraku, vojenski letúni budú na tunajšom vojenskom cvičišti na Rákoši vyprobúvat lietadlá, ktoré

— Poďte radšej von, lebo sa utopíte tam.

— Ja-ta ne-ne-po-tre-bu-jem l čo chceš so mnou ? zlo-dej I ja teba nevolám . . . kdo ta sem volal, h-a-a I

— Človeče, majteže rozum, poďte do­mov, veď sä tam zalejetel

— Ba so ma . . . čo c h c e š . . . chceš ma zabit? ja som chudobný, ja ja nemám ni­čoho, rozumieš? A preto daj pokoj chu­dobnému človeku, keď ti nič ne . . .

Takto sme rozprávali, |a na ceste, on v poto­ku. Keď som videl, že slovom nič nedocielim, išiel som k nemu, tanistru mu odviazal a hodil som na bok; k«ľko sa ten nakričal, naklial pri tom, až hrúza to bolo. Lenže mňa to ani najmenej nemýlilo v práci. Po hod­nom prehováraní a námahe, horko-ťažko som ho vyvliekol na breh, dal mu tanistru, do ruky palicu a volal som ho domov. Ale on len zase svoju nôtu húdol:

— Vravím ti, choď domov sám I Chceš ma okradnúf?..

— Ale ja? To si nemyslíte, že by som taký bol, aby chudobného pocestného mal okradnúť. No, tak už poďme raz, lebo kým sa dovlečieme, potrvá to i tak do polnoci.

(Dokončenie budúcne).

má Uhorská úč. spol. pre výrobu lietadiel dodať našej armáde. Lietadlá tieto označené budú trojhrannou červeno-bielo-červenou zástavou.

Aj viera došly z južného bojišťa dva transporty marodérov, spolu 124 mužov, z ktorých ale len nepatrná čiastka boli ranení. Všetci ostatní boli chorí na rôzne nemoce a týchto budú riadne šikovať do vojenských nemocnie čim ďalšie od bojišťa ležiacich, lebo bližšie nemocnice, menovite nemocnicu v Subotici držia pohotové pre ťažšie rane­ných, ktorf by ťažko niesli útrapy dlhšej že­lezničnej cesty.

Socialisti — gardisti. Dľa zprávy soc. dem. časopisu „Vorwärts" v Breslave (v pruskom Sliezsku) tamojší socialisti utvorili národnú gardu na ochranu mesta. Je medzi nimi aj viac podôstojnikov, ktorí teraz ako gardisti slúžia v záujne bezpečnosti mesta.

Chýrnilu Budapest, 18. augusta.

— Z peštianskych ulíc Válečné nadšenie dosiahlo tu v Pešti Svojho vrcholu a ťahá za sebou také veci, ktoré by za riadnych pomerov nik nebol držal za možné. Riadne vojsko síce už odtiahlo, z tadiaľto zväčša na juh, a v meste dominujú honvédske čaty a landšturmisti a poneváč ku týmto posled­ným přijdu vojaci aj vo veku takom, keď dobrobytom oplývajúci človek už „ nasadí bruško", vidno veru za každou kompániou kráčat 2—3. vyše metra fažkých landštur-mistov — v civile, lebo im bol vojenský mundúr pritesný. Dnes na vlastné oči videli sme honvéda tiež tohoto druhu, ktorý mal už mundúr, do blúzi ale mu musel krajčír osadiť s oboch strán poriadny „cvikl", aby si ju dľa predpisu zapnúť mohol. Bol to chlap ozruta, napadnul každému, ale napadly aj tie „cvikle" — a každý sa usmial na nich. Z tohoto válečného nadšenia okrem kartografie má dobré zárobky aj priemysel dekoratívny, lebo kaviarne a hostince rad-radom počínajú dekorovať svoje verandy zá­stavami, cfmerami a podobiznami nášho a ne­meckého mocnára. Okrem krajinských vidno už zhusta zástavy člernožlté, ktoré inokedy bývaly ako bujakovi červené súkno a nik sa teraz ne­pozastaví ani na zástavách rišsko-nemeckých (čef'veno-bielo-čiernycb) bárs upotrebúvanie iných zástav poťažne farieb mimo uhorských je zákonne zakázané. Naproti tomu talianske zástavy (tiež červeno-bielo-zelené ale nie po­zdí!, lež naprieč zástavy usporiadané) už zmizly a všetka oslava piati už len „dvoj-cisárskemu spolku", ako ho tu napochytre a neúradne pomenovali. Podobná antipatia javf sa menovite proti Francúzsku a Anglicku. Známy kupecký dom „Párizsi nagy áruház" na Andrássyho ceste, čiernym závojom za­strel na svojej nádhernej firme to slovo „Párizsi* a podobne zmizly aj cedulky „english spoken" a vidno už vo výkladoch „american spoken", čo je síce linguisticky nesmysel, lebo tá .americká reč" je anglič­tina — ale opovrhnutie proti nášmu najnov­šiemu nepriateľovi je vyslovené. Videli sme aj mladé dámy s kokardämi červeno-bielo-zelenými a čierno-žltými veľmi šikovno po-

i :a

Jednoklassová

. obchodná štola „CSEPSL" j I (pod dohľadom c. a kr. ministerstva kultu) I I u TBTCIRISr Sllezsko. Franz-Jozefs- |

W I t a i l l t , strasae 18, — — — j j započne nový školný rok 15. s e p t e m b r a . • I Denné a večerné kurzy pre dámy a pánov. I I Pr ihlášky denne, a) pisomné. Prospekty I I z d a r m a . Prijíma sa aj bez prijímacej zkú- | ! — Sky, ktori skončili len národniu školu. — -

Najlepšia příležitost naučit sa ne­mecky za rok v rodinnom kruhu.

| Do svojho pensionátu na byt a kost prijme | direktor Karol Csepel .

spletanými a vôbec všade javia sa veľké sympatie proti vojsku. V sobotu v ra­ňajších hodinách schádzal sa na Rá-fcóczlho ceste rezervný, z landšturmi-stov doplnený batalion I. honvédskeho pluku a sotva tam zastala jedna kompánia, z blí­zkej trafiky už vybehla trafikantka i s po-mocnicou s cigarami a zadarmo rozdala ich toľko, že asnáď ani za týždeň toľko neutŕži, aby si to nahradit mohla. Tento skutok na­padnul mnohým, na čo potom a] civilisti, ktorý ako vládal, u tej istej trafikanty nakú­pili cigár hojne a rozdali vojsku a odušev­nená trafikantka mala aspoň čiastočne na­hradené to, o čo sa svojou dobrosrdečno­sťou bola ukrátila. Ako o mnoho šľachetnejší je tento skutok iste že nie bohatstvom oplý­vajúcej jednoduchej trafikantky, ako keď si grófka milionárka sadne a ušije vlastnoručne pre .Červený kríž* v najlepšom páde denne dva páry bielizne a dá sa za to po novi­nách oslavovati

— Čestný odznak pre zásluhy o „Červený kríž", jeho veličenstvo z príležitosti na 22. august padajúce] 50 výročnice ženevskej konvencie nariadil založenie čestného od­znaku pre zásluhy o „Červený kríž". Vy­značenie toto má mat päf stupňov a v naj­vyšších dvoch stupňoch pri splnomocnení protektora „Červeného kríža" arcikniežaťa Franca Salvátora udělovat sa bude za vyni­kajúce činné zásluhy o tento spolok a za takúto zásluhu bude sa brať aj hmotné pod­porovanie patriotických a humanitných cie­ľov jeho. Stanovy tohoto čestného odznaku vyhlásia sa 22. augusta.

— Falošné chýry. „Bpesti Tud." píše: „V terajších válečných časoch vyskytujú sa všeliaké chýry, ktoré ačpráve nemajú žia­dneho základu, predsa sú vstave vzbudiť nepokoj. Nedávno na základe zprávy istého pražského listu doniesly podajedné vieden­ské časopisy z púhej túžby po senzáciách chýr, že uhorský krajinský poslanec Ferdi­nand Jurlga bol od vojenského súdu na smrť odsúdený a že ho už aj zastrelili. Na smerodajnom mieste sa zistilo, že na tejto zprávě neni ani zbla pravdy. Ferdinanda Ju-rigu nezastrelil!, ale žije a chodi po slobode. V uh. politických kruhoch sa čudujú nad tým, ako mohla táto zpráva vzdor prísnej kontrole rakúskej tlače uzret svetlo sveta v rakúskych časopisoch". — Chýr tento po­čuli sme aj my, lenže vzhľadom Inej, veľmi známej osoby a trocha Inakšim prifarbenlm, ba udávaly sa aj mená našich ľudí, ktorí osobu tú videli na železnici šikovať v že­lezách okovanú. Ale nielen rakúske, ale aj naše maďarské a nemecké časopisy do­nášajú len tak mimochodom podhodené zprávy o našich čelných ľuďoch, ktoré sa potom v ústnom podaní nafúkajú na hrozné veci. Tak ku pr. „Az Est" len nedávno pí­sal, že „o dr. Milanovi Ivánkovi nevedia, kde je" a dr. Milan Ivanka v dnešnom čí­sle „Az Estu" piše, že je v Trnave a hneď aj dodáva, že proti nemu žiadne vyšetrova­nie zavedené neni, ani nebolo. Netreba tedy podobné chýry slepo uverif, tým menej ich ešte prifarbovaf a nafukovat.

— Príval v Pešti. Včera v pondelok bolo tu pri zamračenej oblohe náramne dusno, z čoho sa dal předvídat silný výbuch búrky. Mračná šly neobyčajne vysoko, lebo dažďo­vé kvapky, ktoré z času na čas popoludní padly, boly ako lieskovec veľké. K večeru o 6. hodine začalo sa na všetkých stranách blýskat a ztrhol sa neobyčajne prudký prí­val so silným vlchrom, ktorý menovite v uliciach nižšie ležiacich narobil značné ško­dy a od severovýchodu tak prudko šľahal dážď do oblokov, že voda škárami oblokov tiekla do chýž týmto smerom ležiacich. V susedne] Erzsébetfalve víchor přetrhnul drôt elektriku dodávajúci pouličné] železnici, drôl padnul na jednoho práve tade jachajúcehe chlapa a elektrina ho zabila na mieste. DážrJ a víchor značne porúchal a] ozdoby domov pripravené na počest dnešných narodzenin jeho veličenstva.

Sírasa 4 B S W M M B w a i

— Záhuba lodi „Barón Gautsch". Časo­pisy donášajú ul podrobný menoslov vše­tkých pri zánube tejto lodi oratovaných ce-stujúcich, nespomins{ú ale ani slovíčkom, čo bola vlastne príčina, že sa tento parník na vodách monarchie tak blizko ku brehom po­topil, čím sa záhada záhuby ešte viac za­temnil-*.

— Priekrst peštianských ulíc. V pofahu na našu nedávnu zprávu o väiečnom nadšetäí, spomíname aj to, že na hlavno-mestskú stavebnú radu ako vrchnost v tom­to smere príslušnú, podaný bol početnými reprezentantami podpísaný návrh, aby sa Vacovská okružná cesta prekrstila na Okruž­ná cesta cisára Vllhelma, Szerb-utca (v IV. okrese) na nBolgár-utca" a Párizsi-utca (tiež v IV. okrese) na Bertini-utca.

Slováci, obetujte na uhorský „Červený kríž", ktorý lieči a opatruje chorých a ranených vojakov našich!

Dávajte i na podporu rodín vojakov!

Každý halier je vzácny, čo dá milosrdné srdce.

Majiteľ a vydavateľ: Slovenský Denník uč. spol. Zodpovedný redaktor: Jozef Šimko.

S L O V E N S K Y D E N N Í K

Dobré údeniny íik® aalrówi, k l o b á s y , š u n k y a iné d o r á b a

Leopold Fleischmann, velká u d e n é r s k a riicIAa

Budapešť, VIL, Hctlló ul. II. m5

K o l o m a n F o i d w á r i , g g & S J f t i BUDAPEST, Vli l., Békés ulica 3.

vyhotovuje dľa miery všetku obuv dla najnovšej mody z veľmi dobrého ma-

3916 terlálu pri nejsolidnějších cenách.

ClSlo 159

F e r d i n a n d WickBein, p r e d t ý m J. G. MITTENHAUSER,

: P r e š p o r o k , M i c h a l s k á u l . 12. Obchod so žel&eom. kuchyňským riadom, žŕieeným

5 nábytkam.kuchymkýHlpotrcbimi predomáciios^atd.

K a r o l a D v o ř á k a n á s f .

; SteyskaB Testwérek, j Pozsony, Vásártér 10. Telefon 269.

Obchod čajom, ranwm, materiálny, seme­nársky a líhôikáraky v« veľkom i malom. 4133

j Sklad vždy čerstvej praženej kávy.

nsBfu—m

Ožasíínná istina K 400.000'—. Zásobná základina okrúhle K 90.000*—.

!

F i l i á l k y s w Pezlnku a w l o d r e « | 3 0 Expozitúra: v Soporss i . Q g

P i oil TklaioT p 1 9 koniDovjeb í l (polpiÉl % | č i s t é h o ú r o k u , ktorý ráta od dňa

po vloženi až do dňa pred vybratím.

I po vloženi až do dňa pred vybratím.

Vybavuje bankové obchody každého druhu 248

Akciová společnost strojírny drive

Úplné nýbavy pre nevesty, zaradenie bytov, vil, kaviarni, reštaurácií, hotelov atrj. dodáva za

nají avnejšte ceny a najvýhodnejšie pla­tebně podmienky. Vieaeňský nábytkový dom

„Svat" Síáia výstava a tržnica z.sp.s r.o.

Viedeň, 1., fldleFgasse 12.

Breitf eld, Daněk i spol. Praha-Karlín.

Filiálky i Ústí n/L., Slaný, Blansko (Morava). Dodáva stroje pre cu­krovary, pálenice, uhelné bane, železné hute, sušiarne, vodárne, vyta-hovadlá, parné stroje a kotle, tehliarske stroje, stroje na výrobu fadu, ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ liatinové rúry, pece atď. ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^

9

©OOODOOIO

Patenty zaopatrí, zpeňaží v každom štáte

Áron a Molnár patentná kancelária Budapest, VIII., Józsftf-fcärut 9.

ooooaaao

segeaea^3eaesteaBaeaea^^BaEa&aeaGa^Ba6aEaea^3ffi

m 1&&M S W Í <-:A :¾ m

j ( S R H M H O B R n H M M Žiadajte všadiaF na Slovensku

I Slovenský Denníl

®

É

RepFBinokmrt FLDCHTY na vozy, stroje atď. nrýkryvky na kone, nepremokavé a na prania. Plachty do ze-brín a pod repku 6X3 m. od K 15— vyše,

kúpite najfavnejáie u odbornej firmy

Jsroslou Žitný, Froho-Horlín Královská tf. 41., vedia Červenej hviezdy. Cenníky na požiadanie zdarma.

N a j l e p š i e s t r o f e h o s p o d á r s k e k a ž ­d é h o d r u h u , a k o : p l u h y , s e j a č k y , m l á f a č k y , b e n z i n o v é a p a r n é s l o ž e -n i a , m o t o r y p r e p r i e m y s e l a t ď . d o d á V á m n a š s k á , k r e s ť a n s k á f i r m a s sa

1 U a n i továreň strojov « . MM hospodárskych V

Cenník a vysvetlenie zdarma G3£33tSlE3E3B

iaíou Budspeittenikebc "skladateľského spolku účastinárakej spoločnosti, Budapešť, VIII," Mária ulica číslo 15,