sfychoúi mime pondelku a pia­tku každý deň, ^predvečer dá­tumu o 6. hod,

Redakcia a administrácia:

Budapest, Vlil., Mária ul. C. 15.

flllloa! Jůissl 12—%:=

tt Ročníku Číslo 123,

Predplatn na rok . K 20— na pol roka K W— nastvrfrokaK5-— na mesiac . Kl-TD Do Nemecka i Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky ročn« 82 korún. =

BUDAPEŠŤ, v sobotu 3. júla 1915 Jednotlivé ftfsla po 6 hal.

Js t ra" , Fumuuskí Matice. Rumunská Matica sa menovala pôvodným

názvom „Asociätiunc-a Transilvanä". Z toho povstala zkrátenina dľa prvých slabík As a Tra, Astra. Dnes sa volá spolok oficielně „Asociäfiunea pentru literatura romána si cultura popurului román" (Spolok pre lite­ratúru a kultúru rumunskú), ale obyčajný názov Astra spolku zostal. Toto kultúrne sdruženie má pre Rumunov veľkolepý vý­znam a od roku 1861, keď bol spolok On­drejom Sagunom, Alexandrom Sulutiu Stirea, Jánom Alexim a inými význačnými mužmi rumunskými dfa vzoru iných podobných Matíc založený, vykonal pre Rumunov ne­oceniteľnú prácu na duševnom i hmotnom poli. Založenie tohoto stánku kultúry bolo znesnadňované byrokraciou a úzkoprsou po­litikou. Sedmohradský miestodržiteľ knieža Lichtenstein odmietnul prvú prosbu o utvo­renie Astry s poznámkou, že národnostný spo­lok by mohol hovef separatistickým chúťkam, odlučovať bude Rumunov od iných národ­ností. Ale osnovatelia nádejného ústavu po­dali ku koncu roku nanovo prosbu, odvolá­vajúc sa na októbrový diplom práve vydaný, pri tom plamennými slovami přizvukovali svoju príchylnosť k trónu a habsburgskej dynastii. Na to bola dovolená aspoň konfe­rencia popredných rumunských mužov v marci 1861. Onedlho na to bol spolok po­volený. Myšlienka založiť rumunskú Maticu vyšla od grécko-katol. biskupa Alexandra Sulutiu Stirea, ktorý venoval hneď 2000 zl. novému spolku. Barón Saguna sa chytil my­šlienky a pracoval napozatým najviac, obe­toval značné peniaze a svojou autoritou do­dal vážnosti novému podniku. Prvým výko­nom spolku bolo vypísanie 10 štipendií pre študentov po 60 zl. Roku 1897 muselo byť meno spolku a niektoré ustanovenia zmenené novým štátoprávnym pomerom primerane, poneváč Sedmohrady přestaly byť dávno sa­mostatnou čiastkou Uhorska.

Obor práce a ciele spolku sú čisto kul­túrne, ale veľmi rozsiahle a rozmanité. Spo­lok podporuje predovšetkým všetky práce

literárne, umelecké, vedecké, napomáha štú­dium nadaných mladých študentov, umelcov, vydáva pramene histórie rumunskej, zakladá školy a internáty školské, usporaďuje výsta­vy, vydáva knihy vedecké i populárne pre ľud, zkrátka napomáha každý seriózny pod­nik literárny alebo vedecký, najmä na poli štúdia reči a literatúry rumunskej. K tomu cieľu je spolok rozdelený na 5 odborov (li­terárny, historický, prírodovedecký, školský a hospodársky). Spolok zprvopočiatku bol dosť slabý, teprv v 80-90 rokoch vyvinuly jednotlivé odbory chvályhodnú energiu. Dlho sa zanedbával ľud. Dľa starého spôsobu sta­valo sa od strechy. Lenže na čisto vedeckú a umělecko-literárnu prácu spolok nestačil. Inteligencie i členov mala Astra dosť, i pe­ňazí, ale skutočných pracovníkov málo. V poslednom desaťročí minulého stoletia počaly sa uplatňovať i v rumunskej Matici tendencie demokratické, snaha po povznesení širokých vrstiev národa popularizovaním hospodárskych, kupeckých, historických, národných, prírodo­vedeckých a politických vied. Spolok vydal po úrade s bukareštskou akadémiou pravo­pis a gramatiku. Vôbec badať u Rumunov uhorských, že za žiadnu cenu sa nechcú vzdať kultúrnej súčinnosti s kráľovstvom, ačpráve majú na svojich stredných ústavoch a teologických akadémiách znamenitých hi­storikov, filológov atď, ktorí nie sú odkázaní na dobrozdanie alebo rektifikáciu bukarešt-skej alebo jasskej univerzity. V činnosti Astry badať väčšiu energiu od tej doby, čo vedecké ústavy rumunské sa viac starajú o Sedmohrady a nabádajú mladšie sily ku in­tenzívnej práci tak zv. detailného studia. Z Bukareštu a z Jassy prichodia takýmto spô­sobom často podnety a nové smery, ktorých sa naši horkokrevní spolubojovníci na poli­tickom boji chytajú a spoločnosť i jednotlivé talenty v stálej pružnosti udržujú. Faktum je, že kráľovstvo rumunské sa dnes vďačne odmeňuje v súťaži kultúrneho života za veľkú prácu národnú, ktorú vykonala v minulosti rumunská Transilvania.

Astra vydala populárnu históriu Uhorska so zvláštnym zreteľom na Rumunov, ďalej úplný topografický miestopis rumunský (na

spôsob našeho Niederla), životopisy slavných mužov, mnoho učebníc pre roľníkov, domáce hospodárstvo atď. Hospodársky odbor pra­cuje najviac organizačne a vykonáva k tomu ťažké a nesnadné predpráce, sbiera statistic­ké a iné popisné dáta o rumunskom sedlia­kovi atď. Vydáva na statisíce brožúr, malých a lacných učebníc, letákov, vydržiava kurzy pre rumunských učiteľov opakovacích škôl, usporiaduje prednášky o hospodárstve, za­oberá sa otázkou socializmu, menovite agrár­neho socializmu, vysťahovalectvom. Astra vydávala za čas i populárne poučný ča­sopis „Tára nostra" (Naša zem) ako štrnásti-denník, ktorý sa stal roku 1908. politickým časopisom a prešiel pod inú správu. Oficiel-ným orgánom spolku je od roku 1869. „Transilvanea", ktorý vychádza šesťkrát do roka.

Zo zvláštnych podnikov zasluhuje zmien­ky trojsväzkové dielo: „ E n c i c l o p e d i a r o m á n a " , na ktorom začal pracovať roku 1895 dr Kornel Diáconovici. Práca trvala 8 rokov a súčastnilo sa pri nej 172 odborníkov. Enciclopedia obsahuje 37.622 článkov, je to malý populárne písaný náučný slovník ru­munský o 1276 stranách, kde je všetko po­drobne zpracované, čo sa týka uhorských Rumunov a Rumunov vôbec. Spoločná kul­túra všetkých Rumunov je všade určite a tendenčné vyjadrená.

Astra vybudovala v Sibíne krásny N á-r o d n ý d o m (Casa nationalä) a h i s t o ­r i c k é a e t n o g r a f i c k é m u s e u m . Dom stál 158,426 K a peniaze naň boly sosbierané milodarmi. Roku 1905 bol dom slávnostne otvorený. Roku 1880 založila Astra v S i b l n e m e š ť a n s k ú š k o l u d i e v č e n s k ú s i n t e r n á t o m .

Spolok má nateraz 50 filiálok a asi jeden milion korún majetku. Ročný obrat peňažný obnáša 60.000 K. Členov počíta spolok po­merne málo, 2000. Knihovna Astry je bo­hatá, vidieckych knihovien založil spolok dosiaľ 125. Členovia a úradníci Astry pra­cujú medzi ľudom prednáškami (často so skioptikonom), rozširovaním brožúr, hospo­dárskymi konzulentami atď. Ročne vydá na 3000 K na štipendia študentské. —y.

B E S E D N I C A . O puškách a delách.

Dr. B. Ch.

II. Pušný prach patrí do kategorie látok vý­

bušných. Charakteristická vlastnosť látok týchto je, že raz zapálené veľmi rýchle, hl­tavé zhoria a sa temer úplne, ba, mnohé bez pozostatku, v plyny zmenia. Čím viac tepla pri tom povstane, tým je látka výbuš­nejšia; hlavné je však, aby zhorela rýchle. Zhorl-li 1 kg petroleumu, vyvinie sa toľko tepla, že by bolo možno ním priviesť do vrenia asi 120 litrov ľadovej vody, zhorí-li však 1 kg dynamitu, vyvinie sa tepla iba toľko, čo by stačilo k zovretiu asi 13 litrov ľadovej vody. Petroleum dá temer 10 ráz toľko tepla, jako dynamit, ale výbušný je iba dynamiť, lebo iba tento zhorí dostatočne rýchle.

Účinok výbuchu povstane tým, že keď sa patričná látka v plyny obráti a súčasne rýchle patričné množstvo tepla vyvinie, teplo plyny do veľmi vysokého tlaku donesie. Kde horenie dlho trvá, tam teplo má času uni­

knúť do okolitých telies a sa nenachodí ani na chvíľu v povstalých plynoch a tieto sa do velikého tlaku — ktorý potom už dusí, trhá a řičí, alebo, v prípade strelnej zbrani, guľu vytlačí — nedostanú.

Staroznämy, čierny pušný prach, užívaný až asi do roku 1899, týmto podmienkam síce vyhovoval, ale len v obmedzenej miere.

Predne nezhorel nikdy bez pozostatkov; pri výbuchu sa nezmenil úplne v plyny, ale len asi z r/a. Dve tretiny zostaly čiastočne čo sadza a popol v rúre trčať, Čiastočne sa dostaly vo forme dymu do výbuchu. Tiež pomerne málo tepla vyvinul, takže sa ani z tejto príčiny nedocielilo dostatočne velikého tlaku pri výbuchu. Rúra sa musela po kaž­dom výstrelu dôkladne čistiť, čo dlho trvalo a dymom do vzduchu vystúpivším sa pre­zradila poloha kanóna. Nepriateľ po niekoľ­kých výstreloch zbadal, odkiaľ sa strieľa. Rýchla paľba často aj preto nebola možná, že dym hatil rozhľad do horizontu a sa mu­selo čakať kým dym vystúpi.

Hlavne však sa začalo pociťovať, že ka­nóny a pušky nie dosť ďaleko a dosť prudko nesú, že je tlak, ktorý prach v puške vy­vinie, príliš malý. Pomôct mohla iba nejaká

nová výbušná látka. Začala sa hľadať, až sa našla.

Už okolo roku 1854 sa dostali Nemci na správnu stopu, že isté organické, (uhlíkové) dusičnaté lučebniny asi najlepšie vyhovejú. Dali sa pilne do pokusov, až sa im roku 1862. udala — v továrni na pušný prach v Špandave — veliká explózia. Vec nechali tak.

Lepšie sa darilo Francúzom. Upozornení nemeckými pokusami sa dali tiež do práce a okolo roku 1886 začali už aj verejne strie-lať s novým bezdymným prachom. Nemci videli, že je to vlastne tá samá vec, od kto­rej oni upustili — a chytili sa znovu do ro­boty. Roku 1890 mali už aj Nemci svoj prach — a potom už razom následovaly aj ostatné štáty.

K výrobe bezdymného pušného prachu sa užíva dvojích výbušných látok: nitroglycerin a výbušná bavlna (výbušná celulóza).

Obyčajný glycerin zná každé dieťa. Je to organická tekutina z rodiny alkoholov. (Gly­cerín: C3 H6 (O H)3; alkohol pitný: C, H5 (O H)). „NitrujeMi sa, vystaví-li sa účinku kyseliny dusičnatej, zmení sa v nitroglycerin (C3 H6 (N Os)3) a z krotkého, sladkého gly­cerínu stane sa neobyčajne nebezpečná, di­voká látka. Pri výbuchu, pri svojom veľmi

Politický přehrado Budapešť, dňa 2. júja.

Gróf Štefan Tisza pri kráľovi. Z Viedne oznamujú : Ministerský predseda gr. Štefan Tisza vo štvrtok ráno odcestoval do Viedne a ubytoval sa v Uhorskom dome. Minister­ský predseda hneď po príchode mal poradu s ministrom zahraničia br. Buríanom. Do obedu bol na súkromnom výsluchu v Schon-brunne u kráľa. Počas pobytu vo Viedni bude sa radif ministerský predseda so spo­ločnými a rakúskymi ministrami.

Barón Roszner vo Viedni. Minister a latere bar. E. Roszner bol vo Viedni, aby zariadil svoje úradné záležitosti. Turecký vy­slanec Hilml Hussein paša ho navštívil.

Sekčný šéf zahraničného úradu gróf Ján Forgách včerajší deň strávil v Budapešti. Ešte včera sa vrátil do Viedne.

Severné bojiště.

Úradná zpráva, vydaná 30. júna na po­ludnie :

Vo východnej Haliči pri Gnilej Lipe, ako aj pod Kamionkou-Strumilovou po­zdĺž Bugu sú v prúde pre nás výsledku-plné boje.

Medzi Bugom a Vislou nepriateľ ustu­puje ďalej. Ústup chrániace zadné voje sme včera všade napadnuli a zatlačili. Naše vojsko prešlo nížinou Tanevi a ob­sadilo svahy výšin pri Frampoli a Zakli-kove.

Rusi prinútení úspechami spojeneckých vojsk docielenými na východnom brehu Visly, vyprázdňujú aj západne od rieky jednu svoju pozíciu za druhou. Tak od dnes noci so svojej pevnej bitevnej čiary Zavichost—Ozarov—Sieno ustupujú ku Vi­sle. Zavichost naše vojsko obsadilo.

Podmaršal Hôýer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 30. júna: Na východnom bojišti nebolo žiadnej

spomenutia hodnej udalosti. Na juhovýchodnom bojišti naše útoče­

nie pri Gnilej Lipe postupuje. Severne a severovýchodne od Lvova je položenie nezmenené.

Medzi Bugom a Vislou nemecké a rak.-uhorské vojsko dosiahlo kraj okolo Belcu, Komárova a Zamosce a severný kraj za-lesnatených nížin odseku Tanevi.

Na Favom brehu Visly aj na okolí Za-vichostu a Ozarova počal nepriateľ ustu­

povať. Jedno nepriateľské lietadlo sme za J našou frontou prinútili ku sostúpeniu a Ie-túňôv zajali.

Hlavné vodcovstvo. Novinársky válečný stán, 30. júna. S ar­

mádou Mackensenovou, ktorá dospela až ku historickým bojištiam pri Komárové a Za-mosci, potom s armádou arcikniežata Jozefa Ferdinanda, ktorá stojí na svahu pahorkov nížiny Tanevj, tvorí armáda Bňhm-Ermolliho postupujúca na tok Bugu, zase nepretrhnutú Čiaru prenasledovania, ktorá v Ruskom Poľ­sku dopĺňa sa západne od Visly úspešne napredujúcou frontou spojeneckých vojsk. Pohľad na konečné body tejto čiary ukazuje, že východná skupina spojeneckej armády, čo pri Kamionke-Strumilovej dosiahla Bug a Gnilú Lipu bude musef na krátky čas pre­nasledovanie zastaviť, čo však neznamená zastavenie operácií na tomto bode, lebo sa tu bojuje ďalej. Boje tieto majú priebeh pre nás priaznivý, (P. Ll.)

Úradná zpráva, vydaná 1. júla na po­ludnie :

Vo východnej Haliči pozdĺž Gnilej Lipy a na priestore východne od Lvova boje trvajú ďalej. Naše vojsko na viac miestach postúpilo na výšiny dvíhajúce sa východ­ne od Gnilej Lipy a vtrhlo do pozícii ne­priateľa. Taktiež podarilo sa spojeneckým vojskám po rozhorčených bojoch zmocniť východného brehu od Rohatynu na dol.

Pozdĺž Dnjestru panuje úpíné ticho. Na vidieku prameňov Wieprzu obsadili

sme Zamosc. Pahorky dvíhajúce sa severne od níži­

ny Tanevi v celej ich rozlohe vzali sme do našej moci.

Západne od Visly naše vojsko ustu­pujúceho nepriateľa sledovalo až pred Tarlov.

V mesiaci júni celistvá korisť spojenec­kých vojsk bojujúcich pod rak. uhorským hlavným veliteľstvom je: 521 oficierov, 194.000 mužov, 93 diel, 364 strojových pušiek, 78 vozov na strelivo, 100 vagónov poľnej železnice atď.

Podmaršal Hôýer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 1. júla: Na východnom bojišti je položenie ne­

zmenené. Válečná korisť v júni obnáša: dve zá­

stavy, 25.695 zajatcov — medzi nimi 125 oficierov — 7 diel, 6 strojov na hádzanie mín, 52 strojových pušiek, 1 lietadlo a okrem toho veľké množstvo rôzneho váleč­ného materiálu.

Na juhovýchodnom bojišti vojská gene­rála Linsingena včera v rozhorčených bo­joch útokom zaujaly ruské pozície východ-

rýchlom zhorení sa rozpadne úplne na plyny — na oko zmizne bez stopy. Stačí docela slabý otras, zahriatie, alebo nejaká smeťka — a výbuch je hotový. Látka tak nebezpeč­ná, že aj odbornici často sa ostýchali s ňou narábať, až — udajne náhodou — Nobel zbadal, že keď sa smieša s určitými kremí­kovými látkami, trochu zkrotne. A táto, nitro­glycerínom štedré napustená Nobelova hmota dostala svetoznáme meno „dynamitu". Nitro­glycerin vynašiel roku 1847 Talian Solvere

Výbušná bavlna je „nitrovaná", dusičnatou kyselinou preparovaná bavlna, celulóza, pa­pier, alebo akákoľvek iná podobná organická látka (Celulóza: C19 H14 0 4 [OH] s ; výbuš­ná bavlna: C1S H u 0 4 [N 03]6). Teda v pod­state to samé čo nitroglycerin, iba že gly­cerin je tekutý a bavlna pevná. Výbušná bavlna je nie taká citlivá jako nitroglycerin a zhorí tiež úplne, bez jakýchkoľvek pevných zbytkov. Vynašiel ju roku 1846 Švajčiar Schônbein v Bazilei.

Pomieša-li sa výbušná bavlna s octovým éterom, acetónom lebo éterickým alkoholom (všetko tekuté slúčeniny uhlika, vodíka a kyslíka) utvorí sa massa podobná huspeni-ne; do kaše tejto sa často ešte aj nitrogly­cerínu primieša. Massa sa dokonale zmiesi

— strojmi, jako cesto na chlieb — vyvaľká do tenkých dosák, pokrája na drobné do­štičky, usuší — a prach pre pušky je hoto­vý. Len plniť patróny.

Konečná forma „prachu" závisí veľmi od toho, kde sa upotrebí. Rakúsko-uhorská ar­máda na príklad upotrebúva 21 rôznych druhov „prachu"^ Pre pušky má prach for­mu drobných šupin, 1—2 mm dlhých a ši­rokých a 02—04 mm hrubých. Hre menšie kanóny sa prachu dá forma zápaliek (prie­mer 1*2 mm, dĺžka 90 mm), pre veľké ka­nóny forma palíc 2—3 cm hrubých a až 1'5 m dlhých. Tyče sa sviažu hodbavnými niťami dohromady a to je náboj pre veliké a najväčšie kanóny.

Krupp predpisuje pre niektoré svoje ka­nóny prach vo forme tanierov s hodnou dierou uprostred. Kopa tanierov sa sviaže a celok sa vloží za strelu. Kapslík, ktorý vý­buch zpustí, vofúkne plameň strednou die­rou, taniere zmiznú bez stopy a strela letí a vzduch hrmí.

(Pokračovanie budúcne.)

Obetujte na Červený kríž!

ne od Gnilej Lipy medzi obciami Kunice a Lucynec, zajaly 3 oficierov a 2328 mu­žov a ukořistily 5 strojových pušiek.

Aj východne od Lvova vniklo rak.-uhor-ské vojsko do nepriateľskej pozície.

Armáda maršala Mackensena je na ďal­šom postupe medzi Bugom a Vislou. Rusi po húževnatých bojoch miestami ustupujú aj na západ od Visly. Spojenecké vojská na oboch brehoch Kamiennej za nimi po­stupujú.

Celistvá korisť spojeneckých vojsk, bo­jujúcich pod generálom Linsingenom, mar­šalom Mackensenom a generálom Woyr-schom v mesiaci júni obnáša na zajatých 409 oficierov,' 140.650 mužov, potom 80 diel a 268 strojových pušiek.

Hlavné vodcovstvo.

Miláno, 1. júla. Petrogradský zprávodajca „Corriere dela Sera" dozvedá sa z vojen­ských kruhov, že ani po páde Lvova boje v Haliči zhola nič neutratily zo svojej dôleži­tosti a potrvá to ešte dlho, kým nastane čas rozhodujúcej bitky. Nemci sa celou silou na­máhajú zlomiť hlavnú silu Rusov, ale sa im doteraz nepodarilo ruské vojsko rozprášiť a Rusi majú ešte vždy tú hlavnú úlohu, za­chovať bojaschopnosť svojej armády a klásť odpor do tých čias, kým nové sily a nový materiál, na čo oboje sa ráta, nedovolia novú ofenzívu. Poneváč je nemožným podržať silu vojska nedotknutú, preto nemožno sa zasta­viť len preto, aby sa isté pozície podržaly. Lepšie je brániac sa ustúpiť. Toto potom vysvetli aj ústup za Lvov. Na zahájenie no­vej ofenzívy možno rátať len o dva-tri mesiace, do tých čias ruská armáda nebude schopná ku akcii.

Krakov, 1. júla. „Kuriér Podzíenny" ozna­muje, že v zpätvydobytom okrese dombrov-skom započala sa priemyselná práca. Cí­nové ajnedené bane pri Olkuši začaly pra­covať. Ťažba medenej rudy na vidieku okolo Kielce koncom leta bude už normálna.

S talianskeho bojišfa. Úradná zpráva, vydaná 30. júna na po­

ludnie : Taliani na fronte Soči po viac dňovej

prestávke zase vyviňujú živú činnosť. Pred­včerom večer pri Plave naše vojsko od­razilo jeden nápad.

Na fronte Sagrado—Tržič (Monfalcone) na viac menších bezvýsledných vytrhnutí nepriateľa minulej noci nasledoval vše­obecný útok. Aj ten sme všade odrazili. Práve tak ostaly bez výsledku útoky, o ktoré sa dnes ráno nepriateľ pokúsil medzi Sel com a Tržičom.

Delostrelecký boj na celej juhozápad­nej fronte trvá ďalej a je veľmi prudký, menovite pozdĺž Soči.

Podmaršal Hôýer.

Úradná zpráva, vydaná 1. júla na po­ludnie :

Včera popoludní obnovený všeobecný útok vykonaný viac nepriateľskými diví­ziami pechoty na naše pozície ležiace na kraji vysokej pláni Doberdo sme všade odrazili za ťažkých ztrát pre Talianov.

Hlavný nápor nepriateľa namierený bol na frontu Sagrado—Monte—Cosich (se­verovýchodne od Tržiča). Pri Selci a VermigUane vnikli Taliani do našich naj-prednejších zákopov, protiútok našej hr­dinskej pechoty však nepriateľa zase za­hnal nazad do doliny. Svahy Monte-Co-sichu sú pokryté talianskymi mrtvolami.

Večer zahájené vytrhnutie na výšiny východne od Tržiča, nápad vykonaný se­verovýchodne od Sagrada, ako aj viac menších útokov na predmostie pri Gorici sa taktiež zmařily.

Po tejto porážke nepriateľa nastalo ticho.

Naše neohrožené vojská vo všetkých svojich pevne držaných pozíciách stoja v povznesenej nálade ku ďalším bojom po­hotové.

išlo 123 E N N l K Strana 3

Na severnom odseku Soči a na koru­tánskych hraniciach trvá delostrelecký boj ďalej

Podmaršal Hôfer.

Južné bojiště. Úradná zpráva, vydaná 30. júna na po­

ludnie : Za odvetu na jeden nápad Srbov pri

Šabci jeden z našich letúňskych rojov vče­ra ráno s vefmi dobrým výsledkom bom-

• bardoval belehradskú lodenicu a orašacký vojenský tábor ležiaci na západ od Obre-novacu

Podmaršal Hôfer.

Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva, vydaná 30. júna:

Pri Arrasi včera neboly väčšie nepriateľ­ské podujatia. Naproti tomu docielili sme ďalších úspechov vo vyhadzovaní nepria­teľa z tých čiastok našich zákopov, ktoré nám bol vstave vytrhnúť po námahách za týždne trvajúcich. Jedno nepriateľské vy­trhnutie v Labyrinthe (severne od Ecurie) sme odmietli. Od 26. tohoto mesiaca ne­priateľ márne sa pokúša na pahorkoch Maasi západne od Les Espargesu ustavič­ne zopakovanými útokami zpätvydobyf tie pozície, ktoré sme mu odobrali. Aj včera sa pokúsil o štyri prudké vytrhnutia, ktoré sa však všetky zmařily za veľkých ztrát pre neho.

Hlavně vodcovstvo.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 1. júla: Severne od Arrasu boj o zákopy má za

ustavičnej dělostřelby priebeh pre nás praj­ný. V Champagni na juhovýchod od Re­mešu Francúzi útočili bezvýsledne.

Na pahorkoch rieky Maas a vo Vogé-zach boly len živé delostrelecké boje.

Nepriateľskí letúni hodili na Zeebrugge a BrUgge bomby beztoho, že by boli vo­jenskej škody narobili.

Hlavné vodcovstvo.

Turecké bojiště. Turecká úradná zpráva, vydaná 30. júna:

Na dardanelskej fronte pri Ari Búrnu nepriateľ včera popoludní po prudkom delostreleckom boji trikrát urobil nápad na naše ľavé krídlo, ale po každý krát sme ho odrazili s veľkými ztrátami pre neho bez toho, žeby bol dosiahol čo akého vý­sledku. Pri Sedil Bahri nepriateľ v noci na 28. jún z fažkých diel strielal na šiance na našom pravom krídle a 28. júna ráno toto krídlo napadnul. Nepriateľa sme pro­tiútokom odrazili. Nepriateľ nemal úspechu ani s nočným útokom zahájeným na naše ľavé krídlo. Popoludní urobil nepriateľ ná­pad na naše centrum, ale sme ho ľahko odrazili. Protinápadom vydobyli sme dve čiary nepriateľských zákopov. Naše ana-tolské baterie malý výslednú účasť na bojoch ľavého krídla stojacieho pri Sedil Bahri a značne přispěly ku tomu, že nepriateľ, ktorý utrpel ťažké ztráty, bol pri­nútený ku ústupu. Tieto isté baterie uml-čaly nepriateľské baterie stojacie na zem­nom výbežku Teke. Naši letúni s úspe­chom hádzali bomby na nepriateľský le-túňsky tábor pri Sedil Bahri. Na ostatných bojištiach nebolo nič významného.

Hlavný stán.

Kôln, 1. júla. „Kôlnlsche Zeitung" ozna­muje zo Sofie : Zprávy z Talianska tvrdia, že čiastka talianskej floty a z vojska udajne 40 tisíc mužov stojí pohotové, aby sa sú-častnílo na operáciách pri Dardanelách. Z tohoto v Sofii zatvárajú, že sa pri Dardane­lách položenie spojencov zhoršilo.

Z Albánska. Lugano, 30. júna. „Glornale ď Italia"

oznamuje zo Skadru: Po obsadení Medvy Černohorci chytro sa zmocnili aj Lesu, Se-lacu a Tenalu a tiahli potom na Skadar a ohľadne oddania mesta konzul Marinovič vo­

pred vyjednával s Prenkom Bib Dodom, kto­rý v tejto záležitosti bol aj v hlavnom stane. Dnes ráno o 6. hodine zastupiteľstvo mesta sdělilo obyvateľstvu zabranie mesta a súča­sne ho vyzvalo, aby všetko šlo ku mostom vtiahnúce vojsko náležité privítať. Obyvateľ­stvo tomuto vyzvaniu ochotne vyhovelo a černohorské vojsko o 12. hodine na poludnie očakávaly veľké zástupy ľudu. Vyšly ta mu-zulmanské, katolícke a ortodoxné notability, mnísi, jezuiti a aj zástupcovia vrchností. Ve­liteľstvo okupujúcich vojsk prevzalo správu mesta a vyhlásilo, že počnúc od terajška je každý obyvateľ mestá černohorským prísluš­níkom a podriadený černohorským zákonom. Generál Vukotič poslal všetkým konzulom nótu, v ktorej v mene svojho kráľa ozna­muje zabranie Skadru. Jedna kompánia voj­ska obsadila aj veneciánsku pevnôstku.

Berlín, 30. júna. „Tägllche Rundschau" oznamuje z Kodane: Černohorský kráľ Ni-kita sa osvedčil, že Čierna Hora na žiaden pád nevyprázdni Albánsko.

Genj, 1. júla. „Herald" oznamuje: Srbi uvedomili konzulárny sbor v Dráči, že mesto a prístav aj s adriatickým pobrežím defini­tívne okupovali

Viedeň, 1. júla. „Fremdenblatt" píšuc o udalostiach v Albánsku, poznamenáva, že Taliansko prv než bolo zrušilo trojspolok, žjadalo od našej ríše aj to, "aby sa zriekla Albánska, poťažne vyslovila, že tam nemá žiadnych záujmov. Tento desinteresement zo­stal mŕtvou literou; ale ak by bol aj nabu-dnul právoplatnosti, bol by znamenal len toľko, že monarchia privoľuje ku tomu, aby Taliansko obsadilo Valonu, na žiaden pád by však nebol znamenai to, že sa monar­chia zrieka toho práva, ktoré jej tak ako veľmoci, ako aj signatárovi londýnskej reunie prísluši, aby mohla aj na budúce vlívaf na utváranie pomerov v Albánsku. Okupovanie Vajony so strany Talianska, ako fait accompli stvorený vo válečnom čase, boío len stavom priechodným, o ktorom — ako aj o udalo­stiach posledných týždňov a dní v severnom a južnom Albánsku — vypovie konečný roz­sudok európsky areopag spolu s Rakúskom-Uhorskom.

Starajte sa o chudob­né rodiny bojujúcich!

ZO SVETA. Cárov manifest

Ruský car upravil na ruský národ mani­fest tohoto znenia: Zo všetkých strán kraji­ny prichádzajú ku mne také zprávy, ktoré svedčia o silnej vôle ruského ľudu všetky svoje sily chceť zasvätiť armáde. Následkom tejto neotrasiteľnej jednomyseľnosti národa čerpám dôveru do blaženejšej budúcnosti. Dlhotrvajúca vojna vyžaduje ustavične nové napnutia síl, poneváč však vždy rastúce ťažkosti zdoláme a meniace sa priebehy vá­lečného šťastia prijímame smelo, posilňuje sa v mojom srdci to odhodlanie, že .v boji s pomocou božou do konečného víťazstva ru­skej armády budeme pokračovať. Dôverujúc v nevyčerpateľnej sile Ruska, očakávam, že vláda a verejné ustanovizne, priemysel Ru­ska a všetci verní synovia vlasti bez ohľadu na triednu spolupatričnosť solidárne a jed­notne budú pracovať, aby sme potrebám hrdinskej armády vyhověly. Tento jediný národný problém nech naplní srdcia obča­nov nezdolateľného Ruska. Na riešenie otáz­ky stravovania vyšlém zvláštnu komisiu z delegátov dumy a priemyslovej komory, okrem toho držím za potrebné termín nové­ho síjdenia sa zákonodarných inštitúcii po-súriť, aby i ruský ľud mohol prehovoriť. Svolanie dumy a sovjetu ustálil som najpo-zdejšie na august, poverujem ministerstvo, aby následkom vojny potrebné zákonné návrhy dľa mojej úpravy vyhotovilo.

Talian o Rumunoch.

Balkánsky zprávodajca talianskeho časo­pisu „Secolo oznámil, že Filipescu si zfázo­val na Bratianua, lebo tento mu sľúbil dva­krát, že Rumunsko vystúpi a predsa äni raz sä tak nestalo. Rumunsko vraj prestúpilo tým sľub. Bukareštský vyslanec Taljaňska udajne povedal, že chovanie sa Rumunska závisí od bulharských udalostí. Ináč verej­nosť rumunská stojí vraj pod vplyvom po­rážky ruskej a len nové ruské vfťazsvo a konečný úspech pri Dardanelách mohly by prinútiť Rumunsko k tomu, aby vystúpilo.

Vefké shromaždenie intervencionistov.

V Bukarešti bolo veľké národné shromaž­denie, na ktoré prišlo mnoho tisíc ľudí. Na shromáždění prijali rezolúciu v prospech vy­stúpenia Rumunska do vojny. Shromážděme svolaly spolky : „Actiunea Natipnäle" a „Kultúrna Liga*5 vlastne predseda prvého spolku profesor Mandiescu. Náladu zkazil veľký lejak, ktorý sa spustil.

Poloúradný časopis „Indenpendance Rq-maine" upodozrieva redakciu „Adeverulu", že chcela vyvolať občiansku válku.

Filipescu nástupca Lahováryho.

Konzervatívna strana rumunská zvolila na miesto zosnulého Lahováryho za svojho predsedu Fillpescua.

Nový bulharský vyslanec v Ríme. Za bulharského vyslanca v Ríme bol vy­

menovaný Špancíov, ktorý už i prišiel do hlavného mesta Talianska.

Vyjednávanie s Bulharskům.

Odpoveď trojdohody na poslednú bulhar­skú nótu čakajú v sofijských vládnych kru­hoch tento týždeň. Vyslancovia trojdohody malý poradu, ktorá trvala dva dni a dve noci.

Bulharsko-turecké vyjednávanie. Nemecké noviny §delujú, že kabinet Ra­

doslavova namáha sa všemožne, aby vyje­dnávanie s Tureckom prišlo do riadnych kolají, poneváč v poslednom čase bolo badať nápadné ochladnutie s oboch strán Bulhar­sko žiada od' Turecka značnú časť Trácie za trvalú neutralitu. V Turecku chcú síce popustiť Bulharsku, no nie až po liniu Enos— Midia.

„Kôlnische Ztg" oznamuje zo Sofie, že v sofijských dobre informovaných kruhoch sú presvedčení, že sa Bulharsko a Turecko vy­rovnajú. Bulharsko na pravom brehu Marice žiada, takú hranicu, za ktorou Drinopol po­necháva Turecku a ktorá sa tiahne na vý­chod k moru.

Postavenie Radoslavova otrasené? Noviny trojdohody oznamujú, že je kabi­

net Radoslavova otrasený. Trojdohoda nado­búda si vždy viacej viívu y Bulharsku, kde je ľud za vojnu, len car, rodom Nemec, je proti nej.

Kabinetná kríza v Grécku.

Minister zahraničia Zografos odstúpil. Za­hraničné záležitosti povedie dočasne mini­sterský predseda Gunaris.

Grécky kráľ sa zotavuje.

Grécky kráľ Konstantin je už na toľko zdravý, že sa môže vydať na cestu, ktorá bola v pláne. Teraz býva v kaštieli Tatoi. O

| stave jeho lekári nevydajú viac zpráv.

Za mesiac přijde rozhodnutie na Balkáne. Vo francúzskom zahraničnom výbore po­

dal francúzsky zahraničný minister vysvetle­nie o vyjednávaní na Balkáne. Povedal, že Výsledku vyjednávania ešte nemajú, že však vyslanci trojdohody pokračujú v práci a majú nádej, že za mesiac sa konečne Bal­kán rozhodne.

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Cislo 123

Chýrnik. Budapest, dňa 2. júla

— Na podporu Slov. Denníka poslal Staro-turanský Úvěrný Spolok na Starej Turej 100 korún. Vďaka!

— Odročené narukovanie. V Rakúsku vy­šlo nariadenie, ktorým sa odročuje nastúpe­nie do vojenskej služby tých domobrancov, ktorí sa narodili v rokoch 1878-1886, z 15. júla na 6. augusta. Tým sa zabezpečí práca domobrancov pri tohoročných žatvách.

— Berchtold u kráfa. Bývalý zahraničný minister gróf Berchtold bol na výsluchu u kráľa. Berchtold bol nedávno vymenovaný za kapitána a zanedlho pôjde na bojiště.

— Vyznačeuý Rumun. Rumunský statkár Mocsonyi dostal vyznačenie „signum laudis". Mocsonyi patrí do skupiny Rumunov, kto­rých peštianska novinárska reč menuje mier­nymi.

— Cholera. Od 14. do 20. júna vyskytlo sa v Uhorsku 190 pádov cholery, ktoré v 125 pádoch zkončily so smrfou. V debrecín­skom tábore zajatcov v tej istej dobe one­mocnělo 2566 zajatcov, z tých zomrelo 1066. Poneváč počet chorôb náhle vstúpil, neboio možno usíálif, kofkí zomreli z toho na cho­leru.

— Oslobodzovanie zpod vojenskej povin nosti v Subotici. Prešporský súd posúdil niekoľkých občanov subotických, lebo pomá­hali vojenským lekárom pri oslobodzovaní zpod vojenskej služby, samo sebou sa roz­umie, že za peniaze. Manželka vojenského lekára dr. Arnolda Blacha dostala 11 me­siacov, manželka dr. Ludvika Poliaka 8 me­siacov, manželka dr. Eugena Vécselho 8 me­siacov, Gejza Slmonyi 4 mesiace obyčajného väzenia. Samo sebou sa rozumie, že mužo-via sú hlavnými vinníkmi, nad týmito však roz hoduje vojenský súd. Jeden z nich, dr. Gun ther, už zomrel.

— Košicko-bohuminska dráha vydala zprá­vu o celkových príjmoch za prvých päf me­siacov roku tohoto, a síce: na celej čiare 10,370.973 K (vlani v tom istom čase 13,913.518); na uhorskej čiare 6,577.424 K (vlani viac o 2,287.302 K); na oravskej čiare 95.794 K (vlani viac o 87.027 K); na čiare Ružomberok—Korytnica 24.379 K j (vlani viac o 22.556 K).

v Bukarešti konkuruje i jedna rumunská le­kárka, dr. Puscarlu, ktorá je v svojom obore i literárne vefmi činná. Ministerstvo má roz­hodnúť, či ženu možno pripustiť na profe­sorskú stolicu rumunskej univorzity.

— Čo zaujíma Maďara v Prahe. V jednom peštianskom časopise čitárne dopis z Prahy písaný akýmsi dobrovoľníkom. V tomto si pisateľ sťažuje, že Češky sú síce dosť pekné, len to je vraj chyba, že sa hrozne barvia a že sú vefmi blondýnky. Najviac však to bantuje esthetický cit tohoto pána, že české dámy majú vefké nohy. Dodáva, že je to len jeho mienka. Po tomto opísaní českých dám, rozhliadnul sa pisateľ znaleckým okom po uli­ciach Prahy a zbadal, že po týchto chodi zo vše­tkých miest monarchie najviac mladíkov v civíli. — Myslíme, že mu české dámy daly asi „laufpas" a českí mladíci im v tom snáď pomáhali, preto sa potom pán dobro­voľník tak strašne rozčúlil nad chybami Pra­hy. Radíme mu nech žiaľ zaleje Flekovským pivom.

' V

mu i m • ist pi. f b

Filiálko u Š t a t i s t a Komldši. Základný kapitál K 500.000-—.

Rez. K 51.000-—.

Zaoberá sa všetkými bankový­mi obchodmi. Solídne a slušne pokračuje v každom prípade.

Majiteľ a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL. | Zodpovedný redaktor: ANTON STEFÁNEK.

— Kariéra poslanca. Úradný časopis pri­niesol, že bývalý poslanec (vládny) Peter Ertsey bol vymenovaný za kr. notára. Po­neváč toto je už asi posledná stanica, nie­koľko slovmi podáme dejiny jeho kariéry. Ertsey bol vládnym poslancom. Prvý krát bolo jeho meno počuť v politických kruhoch, keď v obrane vtedajšieho predsedu snemu gr. Tiszu strelil na poslanca Kovácsa. Potom bol spomínaný v súvise s jednou panamou. Preto musel sa vzdať i poslaneckého mandátu. A ľudia naň pomaly zabudli. Teraz, že bol Ertsey vymenovaný za štátneho funkcionára, jehož najdôležitejšou funkciou je snáď ove­rovanie podpisov a ustálovanie totožnosti osôb, spomenuli sme si na jeho minulosť. V budúcnosti už sotva bude k tomu príležito­sti. Aspoň dúfame.

— Keď jo žandár i výrobcom nastane v dnešných ťažkých časoch na každý pád roz­por záujmov. Tak sa to stalo v malej, obci Kis Tarcsa, kde obecný úrad ustálil na po­travné články a zeleninu maximálne ceny. Ovšem dosť nízke, za liter hrachu na príklad 30—40 halierov. Jedna žena predávala ešte lacnejšie: za 24 halierov. Preto potom žan­dár sa na ňu osopil: Ako sa vraj opováži j ešte lacnejšie predávať. — Odôvodňuje sa í to tým, že pán žandár má v blízkosti malé « hospodárstvo, v jeho záujme je tedy aby ] boly ceny radšej vyššie než nižšie. — Ako j kuriozum je to na každý pád „chutná" zprá- I vička.

— Lekárka univerzitným profesorom. Na j jednu stolicu medicínskej fakulty univerzity í

Najlepším d a r o m pre dietky ^ ^

j e dobrá kniha. Odporúčame Vám nasledovné spisy: Srdce. Napísal Ed. Atnicls . . . . K MO Povesti a bájky K MO Andersenové poviedky K 2-40 Robinson Cruose K 1*60 Nový vinšovuík K —-70 Malý dopisovateľ K —53 Zlaté perličky K —40 Slovenský gratulant K —"45 Rečňovanky K 1-20 Slovenské hádky K —37 Slovenský anekdotář K —"35 Prostonárodné slovenské povesti

9 sošitov, 1 sošit po K —-65 Povesti z Tatier, I. sväzok . . . . K 1-60

„ „ , II. sväzok . . . . K 130 Pekné kvietky pre pilné dietky . . K —55 Martin Rebrina a jeho chodníky . K —"15 Obrázkové slov. povesti 3 sošity,

1 sošit po K —-55 Pohádky. (Napísal Mikšiček) . . . K —-85 Mikuláš Aleš mládeži K MO Zornička, ročník L, II., IV. a V. brož.

po K 2*20, viaž. po K 3'— Radosti malackých vo 24 obrazoch

s veršíkami K 2'60 Tisíc a jedna noc, I. sošit . . . . K 1*30 V cenách zarátané sú už poštovné trovy. Knihy tieto dostať za vopred poslaný obnos alebo na dobierku v knihkupe ctve Budapeštianskeho nakladatelského spolku uč. sp, Budapest VIII., Mária u 15. Tamtiež moSno dostať aj ostatné slovenské a české knihy. — Pýtajte si soznam zdarma.

Chcete mať podrobné mapy svetovej vojny?

Objednajte si českého vydá nia mapu cetej EURÓPY za K 1*25, mapu ruského-neme-ckého a rakúsko-uhorského bojišfa za K 1*25, mapu fran-cúzko-nemecko a anglického bojišfa za K 1*25, mapu rusko-tureckého bojišfa za 80 hal.

Všetky 4 mapy za vopred poslaný ob­nos ŕekomandovane za K 4*30, na dobierku

za K 4*50 zasiela

Budapeštiansky nakla­datelský spolok úč. spt, Budapešť, VIII., Mária ul. 15.

Slovenských sadzačov a j e d n c h o u č ň a , najradšej takého, ktorý sa už niekde učil, ale pre naru­kovanie majiteľa alebo pre iné nezavi­nené príčiny sa tamže doučiť nemohol,

prijme

K n í h t l a č i a r e ň B u d a p e š t i a n ­s k e h o n a k i . s p o l k u u č . s p o l .

Budapešť, Vl i l . , Már ia-u. 15.

(Udili IS

TRNAVSKÁ A VIDIECKA LUDOVÁ BANKA ÚČ. SPOLOK V TRNAVE

(Nagyszombat),' Rákócziho ul ica é» 19. Založená p. 1897. (vo v lastnom dome). Založená P. 1897.

Platí od v š e t k ý c h vk ladov polniata percenta (4'|2°|o)i 4 k o r u n y 5 8 halie­r o v č is to, s daňou 5°|0-ový ú r o k . ss Dáva pôžičky na zmenky, zaintabulované úpisy (obligator) a vybavuje všetky ban­kové obchody svedomité, lacno a rýchle.

3571 mmm !£s&-«ä Baáapslttensfeahe natdadafefekiho špalku uCaitinárskej ipoloenosíi, Budepeit, VIII. Maris nlica Cisio 15,