ŠŠkkoollsskkéé nnoovviinnyy

Školský časopis pri ZŠ Tematínska ulica

Nové Mesto nad Váhom

Ročník: VIII. Číslo: 2

Apríl 2008

pre žiakov – učiteľov – rodičov – priateľov školy

Redakčná rada: Mgr. Uhrinová, Mgr. Bartalová

Technická úprava a tlač: Mgr. Anna Tomková, žiaci

z počítačového krúžku

OBSAH:

☺ ☺ ☺ ☺ ☺ ☺ ☺ ☺ ☺ ☺ 1. Testovanie deviatakov 2008............................2

2. Interview..............................................................3

3. „Daj si vodu ... z vodovodu“...............................5

4. Vlastná literárna tvorba....................................6

5. Pranostiky............................................................11

6. Vtipy......................................................................11

7. Naše úspechy......................................................12

Aj v tomto školskom roku boli všetci deviataci celoštátne testovaní zo

slovenského jazyka a matematiky. Prinášame výsledky, ako dopadli ţiaci našej

školy v porovnaní s celoslovenským priemerom. Body

Matematika

Úspešnosť

Matematika

Body

Jazyk:

Úspešnosť

Jazyk: Priemerný počet bodov školy: 15,07 15,07

Priemerná úspešnosť školy: 75,3% 75,3% Priemerný počet bodov v rámci SR: 11,26 11,62 Priemerná úspešnosť v rámci SR: 56,3% 58,1%

V súvislosti s týmto testovaním, urobili naši deviataci ANKETU vo svojich

rodinách a v okruhu priateľov a známych, aby sa dozvedeli odpoveď na otázku:

„Čo si myslíte o celoštátnom testovaní deviatakov?“

Prinášame odpovede, ktoré boli zaujímavé:

- Podľa mňa je to dobrá vec, aspoň verejnosť vie, aké vedomosti majú deviataci.

- Je to dobrá vec, ale mali vám dať viac času na vypracovanie úloh, najmä

z matematiky.

- Bol to zbytočný stres pre deviatakov. Aj tak majú veľa stresu z prijímacích

pohovorov a z toho, či ich zoberú na strednú školu.

- Myslím si, ţe Monitor bol jednoduchý, len ţiaci sa nevedia sústrediť a poriadne

naučiť určené učivo.

- Neviem, ani ma to nezaujíma, ale nechcel by som to robiť.

- Nie je to dobrý nápad, aby všetkých preskúšali písomne, lebo u detí sa nedá

ustriehnuť, aby neodpisovali. Tí, čo odpíšu, sú mnohokrát lepší, ako tí, čo sa

svedomito pripravovali.

- Myslím, ţe je to veľmi dobré. Preskúšajú všetky základné vedomosti.

- Nepáči sa mi spôsob odpovedí kríţikovaním. Tí, čo tipujú, sú mnohokrát

úspešnejší, ako tí, čo vedia .A nejaké kríţikovanie nie je dôkazom vedomostí. 2

Oţivením výchovno - vzdelávacieho procesu sú besedy.

Mesiac marec ich prináša viacero. Zaujímavé a poučné boli tie, ktoré pripravila

pani Mgr. Janka Kĺbiková z Pedagogicko – psychologickej

poradne v Novom Meste nad Váhom pre ţiakov piateho aţ

deviateho ročníka. Ako sociálna pedagogička sa zamerala

na efektívne učenie a škodlivosť drog. Pri tejto príleţitosti

sme ju oslovili a pripravili sme s ňou nasledujúce

interview.

1. Pani Mgr. Kĺbiková, s akými problémami sa najčastejšie stretávate

v poradni? Je to ťaţko povedať, lebo je ich viac. Napr. so záškoláctvom, pomáhame pri

výbere strednej školy alebo povolania.

2. Akých špecialistov máte?

Máme psychológa, na ktorého sa môţete obrátiť s osobnými, emocionálnymi,

vzťahovými problémami.

- špeciálny pedagóg diagnostikuje dyslexiu alebo iné špecifické poruchy

učenia, ktoré vám robia problémy pri učení.

- liečebný pedagóg pomôţe, ak máte ťaţkosti v správaní.

- poradca pre profesijnú orientáciu pomôţe vám pri voľbe vhodnej strednej

školy či pri výbere povolania.

3. Mali ste niekedy taký prípad, čo vás chytil za srdce alebo vážne zaujal?

No toto bude ťaţké, my sme viazaní mlčanlivosťou rovnako ako lekári.

Ale poviem to takto, vţdy je smutné, keď si rodičia so svojím dieťaťom

nerozumejú.

4. Myslíte si, že vaša poradňa funguje aj ako linka dôvery? Chodia za vami aj

deti samy, keď majú problémy s rodičmi alebo v škole a nechcú aby to rodičia

vedeli?

Funguje tak skôr pri starších deťoch, ktoré sa potrebujú niekomu vyrozprávať.

Oni ani nechcú radu, len to, aby ich niekto vypočul a porozumel im. No ani nie

samy, skôr na ţiadosť rodičov, učiteľov, alebo keď sú problémy v rodine.

5. Prečo ste si vybrali túto prácu a čo vás inšpirovalo pomáhať ľudom?

Vţdy som chcela pracovať s deťmi, napr. v detskom domove a po skončení

vysokej školy nastala príleţitosť pracovať v tejto pedagogicko - psychologickej

poradni. Toto bola moja príleţitosť, tak som sa jej chytila, veď aj takto pracujem

s deťmi a snaţím sa im pomôcť.

6. Kde môžeme nájsť vašu pedagogicko – psychologickú poradňu?

Naše priestory sa nachádzajú v budove Základnej umeleckej školy, Štúrova ulica

15 v Novom Meste nad Váhom. Tel číslo k nám do poradne je 032/ 7714507. 3

7. Mohli by sme aj my pomôcť nejakému žiakovi, ktorý by našu pomoc

potreboval?

Ak áno ako?

Áno, môţete. Môţete mu odporučiť človeka, ktorému vy dôverujete, napr.

triedneho učiteľa, výchovného poradcu a pod., alebo niekedy úplne stačí, keď ho

vypočujete a budete mu nablízku, keď to bude potrebovať.

Ďakujem za rozhovor. M.Sedláčková, L. Záhorská, 9A

Zrkadielko

Čo sme si zapamätali z besedy?

Beseda o efektívnom učení bola o tom, ako si máme spraviť systém na

činnosti, ktoré robíme počas dňa. Napr. aké je dôleţité sa naraňajkovať,

lebo raňajkami sa nám ako keby naštartoval mozog. Potom nám nakreslila

krivku výkonnosti. Je dôleţité v priebehu dňa robiť náročné činnosti počas

stúpajúcej aktivity a v čase útlmu

radšej oddychovať, prípadne sa

venovať nenáročným prácam.

Vhodné je striedať fyzickú

a psychickú prácu.

Staršie ročníky strávili jednu

hodinu s Mgr. Jankou Kĺbikovou rozprávaním o drogách. Drogy sú veľmi

nebezpečné látky, ktoré škodia nášmu organizmu. Druhy drog, ich

dostupnosť a návykovosť nás viedli k zamysleniu. Drogy nemajú alebo

nemusia mať následky hneď, ale napr. na druhý deň alebo o dva dni. Aj

vďaka nim sa stáva veľa nehôd. Sú aj problémom ľudstva, veď si

uvedomme, koľko ľudí zomrelo práve na predávkovanie drogou, alebo aj

na zlyhanie organizmu, ktoré taktieţ zapríčiňuje škodlivá látka. Touto

cestou vás chceme inšpirovať, aby ste nikdy nevzali drogu, lebo naozaj na

to doplatí vaše zdravie a mozog. Čo takto ísť do prírody alebo do

telocvične? Michaela Sedláčková, 9.a Linda Záhorská, 9.a

Zrkadielko

4

Na hodinách zemepisu, výtvarnej výchovy a slovenského jazyka sa ţiaci

našej školy zapojili do enviromentálneho projektu „Daj si vodu ...

z vodovodu!“ poriadaného Trenčianskou vodohospodárskou

spoločnosťou, a.s., Centrom enviromentálnej a etickej výchovy „ŢIVICA„

a MPC Trenčín. Do súťaţe v rámci projektu sa zapojilo 117 ţiakov zo VI.

C, VII. B, VIII. B, VIII. C a IX. C. Ţiaci súťaţili vo všetkých kategóriách

a odoslaných bolo v kategórii Plagát – 21 prác, Esej – 9 prác, Komix – 3

práce.

Dňa 19. 03. 2008, z príleţitosti Svetového dňa vody, prebehlo v Trenčíne

jej vyhodnotenie, kde naša škola ako najaktívnejšia v súťaţi, získala

hlavnú cenu: Kompaktné laboratórium pre testovanie vody Aqamerck ( R).

Cenu a diplom si boli ţiaci prevziať v Trenčíne spolu s p. učiteľkami

Plevovou a Uhrinovou.

5

Moje skvelé mačiatko

Ahoj. Ja som Anička a mám šesť rokov. Tento rok už pôjdem do školy. Práve sme sa nasťahovali do rodinného domu. Predtým sme totiž bývali v byte. Mame a otcovi sa tento dom veľmi páčil, a tak sme ho kúpili. Aj mne sa veľmi páči, ale nemám tu žiadnych kamarátov. Všetky dievčatá sú už veľké a povedali mi, že som na ich hry priveľmi malá. Keď mama zbadala, že sa nudím, povedala mi, že sa mám ísť zahrať von. Ja som jej povedala, že nemám s kým, pretože už sú všetky dievčatá veľké. Mama mi povedala, že keď im ukážem, aká som, možno sa so mnou aj zahrajú. Bola som smädná, a tak som si išla do kuchyne po vodu. Počula som hlasy, ktoré vychádzali z obývačky. Podišla som bližšie. Počula som mamu a otca, ako sa rozprávajú. Otec práve hovoril: „Spravíme to ako prekvapenie.“ Potom som už utekala do svojej izby, aby ma nezbadali. Na druhý deň, keď ma mama zobudila povedala, že sa mám naraňajkovať a obliecť. Keď som bola hotová, nastúpili sme do auta. Ocko naštartoval a vyrazili sme. Vtedy som nevedela, kam vlastne ideme. Po čase ocko zastavil pred psím útulkom. Vošli sme dnu a naši mi povedali, že si môžem vybrať akéhokoľvek psíka. Bola som veľmi milo prekvapená. Okolo mňa boli samí milí a pekní psíkovia. Nevedela som si vybrať, prechádzala som sa pomedzi klietkami a zrazu mi do oka padlo jedno malé, milé mačiatko. Zakričala som na mamu: „Už som si vybrala, mama!“ „Veď je to mačiatko!“, zvolala. „Opýtame sa, či je ho možné kúpiť.“ Opatrovateľka povedala, že ju našiel v noci jeden pán a priniesol ju k nám, pretože nepoznal žiadny mačací útulok. Potom dodala: „Samozrejme, že si ho môžete kúpiť.“ Ešte sa spýtala, ako ju budeme volať. Chvíľku som rozmýšľala, no napokon ma napadlo: „Bude sa volať Lady.“ „Vymyslela si veľmi pekné meno,“ pochválila ma ošetrovateľka. Keď som išla s Lady von na prechádzku, stretla som tie veľké dievčatá a ony ver – never mali mačičku. Jedna z nich sa mi prihovorila: „Máš peknú mačičku.“ „Ďakujem, aj tvoja je veľmi pekná,“ odvetila som. „Čo keby sme chodili spolu na prechádzky?“ „Čo vy na to, baby? Ja súhlasím.“ Najbližšie dievča odvetilo: „Ja hovorím jasné áno.“ Potom prikývli aj ostatné dievčatá. „Ako sa voláš?“ „Anička a ty?“, potešene som sa opýtala. „Ja som Petra.“ Tak som si našla nové kamarátky. Ale moja úplne najlepšia kamarátka ja Lady – moje skvelé mačiatko, ktoré ma s nimi zoznámilo.

Beáta Plaskurová, 3.A

Zrkadielko

6

Zvonček

Zvonček zvoní bim, bam, bom

a keď zvoní, to je zhon.

Bim, bam, bom,

Chce zobudiť celý dom.

Zvonček dali do školy,

na kaţdú hodinu zazvoní.

Laura Melicherová, 3.a

Zrkadielko

Vesmír

Vesmír tam sú planéty, letia tam aj rakety.

Vesmír mám ho veľmi rada, do planéty hviezda padá.

Aj keď už som išla spať, chcela som sa s mamou ešte o vesmíre rozprávať. Laura Melicherová, 3.a, Katarína Ježovicová, 3.a

Zrkadielko

Slon a jeho zvon

Vybral sa raz slon von, nájsť tam malý zvon.

Zvonil, zvonil do skorého rána, zobudil veru aj pána Barana. Aj keď zvonček bol iba chobot, zvonil každých päť sobôt.

Katarína Ježovicová, 3.a

Zrkadielko

7

Ružička a mačička

Červená je ruţička,

čierna je zas mačička.

Ruţička má tŕnie na stonke,

a mačička pichliač na labke.

Pomalá mačička teraz krivká,

na labke jej leţí sinka.

Lucia Stehlíková, 3.a

Zrkadielko

Jar

Na jar sa všetko zelení

a nikomu sa nelení

vybrať sa do prírody

a zažívať zasa nové zrody.

Les je miesto pokoja,

poďme spolu ty a ja.

Veď krásne svieti slniečko,

pobozkaj ma na líčko.

Keď jarné kvietky rozkvitnú

všetky duše precitnú.

Pretože zdravá jarná

nálada,

v každom srdci prevláda.

Linda Záhorská, 9.a

Zrkadielko

Zlodej had

Časopisy ja mám rád,

ukradol mi dve,tri had.

Ukradol mi päť,

uţ aj ich vráť.

Ak mi ich hneď

nevrátiš,

sám si za to zaplatíš.

Katarína Ježovicová, 3.a

Zrkadielko

Túžila som mať zvieratko

Bolo leto. Ešte v máji sme sa presťahovali na celé leto na chatu. Chatu máme na

Zelenej vode. Nikdy sa tam nenudím, pretože vždy je tam čo robiť. Oproti našej

chate má chatu moja kamarátka Natália. Jedného dňa sme s Natáliou išli von.

Bicyklovali sme sa a v tom nám do cesty vbehlo malé šteňa. Hneď sme zastavili

a začali sme sa s ním hrať. Vyzeralo ako malé hnedé klbko. Zobrala som ho do

náručia a išli sme naspäť na chatu. Ukázali sme ho rodičom, ale tí nám

nedovolili si ho nechať, pretože bolo čerstvo okúpané a určite niekomu patrí. A aj

patrilo. Na konci našej ulice býval jeden náš kamarát Nino. Šteňa dostal

k narodeninám. Bral ho všade so sebou. Šteniatko sme mu vrátili a hneď sme sa

opýtali, ako sa volá. Povedal nám, že je to zlatý retriever a volá sa Falco. Na

druhý deň sme Falca zobrali na prechádzku k vode. Najprv sa bál ísť do vody, ale

o chvíľu už v nej skákal a nechcel odísť. Večer sme Falca vrátili Ninovi. Na konci

prázdnin, keď sa už išlo do školy, sme sa boli rozlúčiť, ale určite budeme chodiť

na chatu cez víkend. Teraz už má Falco dva a pol roka a je ako môj. Viac

poslúcha mňa ako svojho pána. Celé leto je u nás na chate, iba na noc ho

zanesieme domov.

Sem tam spí u nás, ale nie často, pretože v noci je vonku na dvore a stále na

všetko šteká, čo sa pohne a ja sa nevyspím. Chodí aj do psej škôlky, kde sa naučil

základné povely. Ja ho učím skákať cez prekážky, pretože by som niekedy chcela

ísť na súťaž agility. Zvieratká sú zmyslom môjho života. Často chodím do

novomestského útulku s maškrtami pre štvornohých kamarátov. Chcem im

pomáhať, lebo na rozdiel od ľudí som sa v nich nikdy nesklamala. Dúfam, že sa

mi splní môj sen a stanem sa veterinárkou. Držím si palce. Denisa Palková 9.A

Zrkadielko

Cukríky

Cukríky mám veľmi rada,

vôbec na ne nie som mladá.

Aj keď ničia mi zuby,

stále ich ľúbim.

Mám rada aj čokoládku,

horkú aj sladkú.

Katarína Ježovicová, 3.a

Zrkadielko

8

Najkrajší kvietok

Ráno vstanem, skríknem:„Juchuchú!“

Vybehnem hneď na lúku.

Na lúke je tulipán,

tvári sa jak veľký pán.

Vedľa neho tancuje sedmikráska

medzi tulipánom a ňou vyzerá to ako láska.

Tulipán sa na sedmikrásku stále díva

a ona o ňom dňom a nocou sníva.

I keď nie kaţdému sa páči,

pre ňu je vţdy ten najkrajší. Beáta Plaskurová,3.a

Zrkadielko

Jar Henrich Kliment, 7.b

Prichádza jar ,

zima sa konči,

uţ prišiel čas,

otvoriť oči.

Sneţienky vykukli,

spod jarnej pôdy,

ľad sa uţ premenil,

na dúšok vody.

Vodnatý potok,

z hory sa valí,

uzučkou štrbinou,

tam medzi bralami.

Nemalý kamienok

so sebou vezme,

vhodí ho do rieky,

a na dno klesne. Andrej Bartoň, 9.A Zrkadielko

9

Mamička a dieťatko

Krása je krásou vždy, dieťatko moje spí. Spi sladučko, maj pekné sníčky a ja ti prečítam z knižky. O šašovi, ktorý zabával deti a nech ti slniečko do obloka svieti. Ráno pôjdeme prvýkrát do škôlky, vidíš, aký si už veľký. Poobede pôjdeš s tatom do lesa a výborne zabávaj sa. Večer pôjdeš zase spať a dobré sníčky mať.

Katarína Ježovicová, 3.a

Zrkadielko

Psí deň

Hneď ako som vyšiel z domu, ma zahrnuli slintavé útoky našich

,,hafanov“. Ledva som im nasadil obojky a vôdzky, lebo sa vrteli

a skákali. Konečne otváram bránku a vychádzame. Celí naradostený

prebehovali zo strany na stranu. Asi bude niečo pravdy na tom, ţe psi

majú lepšiu kondičku ako ľudia. Ale po pár metroch vidím, ako

spomaľujú. Ţeby boli unavení? Asi nie, len si šetria sily. Na prvej

zastávke, ktorou bol salaš, sme sa všetci traja napili pramenitej vody

a pokračovali sme v ceste. Po dobrej polhodinke sme prešli k lomu, kde

som psov uviazal, aby mi nespadli medzi stroje drviace kamene. Oddýchli

sme si a vybrali sme sa po ceste plnej hlbokých koľají. O chvíľu som ich

pustil z vôdzok, aby mohli načerpať nové pachy divej zveri alebo iných

psov. V diaľke sa objavili prvé domy, čo znamenalo poslednú zastávku

a obrátenie o 180°. Po oddychovej pauze sme sa pobrali a vykročili sme

naspäť, Zdá sa mi, ţe mi niečo chýba. Dlho som rozmýšľal, čo by to

mohlo byť, no nevedel som si spomenúť. ,,Preboha, košík!“, vyhŕklo zo

mňa, keď som zistil, ţe som ho nechal zavesený na halúzke. „A čo teraz?“

spýtal som sa sám seba. „Psov musím niekde uviazať a vybrať sa poň.

Dúfam, ţe tam počkajú a neujdú mi.“ Tak som sa teda vybral naspäť sám,

lebo psi by to asi nevydrţali. „No konečne som ho zbadal!“ zamrmlal som

si po desiatich minútach zdĺhavej a nudnej cesty. Zobral som ho do ruky

a ponáhľal som sa späť. „Hádam ma ešte budú čakať,“ pomyslel som si,

keď som sa vracal. Našťastie som ich tam našiel. Odviazal som ich.

Unavení sa vraciame domov. „Hurá, desať minút cesty a uţ vidím salaš!“

Rezkejšie som vykročil. O chvíľu som bol pri ňom. „Aj tu si

oddýchneme,“ rozhodol som a dychčiaci psi vôbec neprotestovali. Dopili

sme aj poslednú kvapôčku vody a zostáva nám len vstať a odísť. Cestou

domov stretávame aj pár známych „priaznivcov čistého vzduchu,“ ktorí sa

vţdy začudujú, ako ten náš vlčiak vyrástol. „Uţ musíme ísť,“ poviem im

a kráčam ďalej. Náš dom je na dohľad, a to znamená maximálne dvadsať

minút cesty. O chvíľu odomykám bránku a uvedomím si, ţe tých dvadsať

minút ubehlo akosi rýchlo. Psi sa rozbehli k vedru s vodou, napili sa,

zaliezli do búd a uţ sme o nich nevedeli. Unaviť sa mi ich teda podarilo,

ale musím priznať, ţe aj seba. Aspoň sme sa prevetrali na nadýchali

čerstvého lesného vzduchu. Andrej Bartoň, 9.a

Zrkadielko

10

Pranostiky

Keď sa z jari na poli mokré miesta ukazujú, suché leto predpovedajú.

Keď na jar poletuje veľa pavučín, bude horúce leto.

Keď chceš mať zemiaky skoro v hrnci, zasaď ich v marci.

Suchý marec, mokrý máj, bude žitko ako háj.

Marec bez vody, apríl bez trávy.

Na Gregora hory hučia, gazdovia ešte štyri týždne doma čučia.

Keď Jozef koţuch odkladá, bude dobrá úroda.

Jozef s Marou 25.3. zimu zabijú.

Jozef mosty stavia, Ďuro 24.4. do poľa vyháňa.

Koľko je v marci rosy, toľko v máji mrazu.

Za hrsť vtipov

Vieš, ako zamestnáš blondínku na celý život? Zavrieš ju do okrúhlej miestnosti a povieš jej, aby si sadla do rohu. Viete ako zabijete blondínu? Poviete jej na streche paneláku, aby skočila nakúpiť. Ako zabiť 15 blondín v ponorke naraz ? Stačí zaklopať na dvere. Ide blondína s walkmanom po chodníku, zrazu jej walkman spadne na zem a blondína stuhne. Príde mladík k walkmanu, nasadí si ho na uši a počuje. Pravá, ľavá, pravá...“ Koľko blondínok treba na upečenie čokoládovej torty? Desať. Jedna robí cesto a deväť šúpe lentilky.

11