Školský vzdelávací programzsnmsnv.edupage.org/files/Biologia_-_9.rocnik.doc · Web viewVymenovať podmienky klíčenia semien. Porovnať podmienky klíčenia s podmienkami rastu

Školský vzdelávací program Biológia 9. ročník

Základná škola, .................................................., Spišská Nová Ves

UČEBNÁ OSNOVA

Vzdelávacia oblasť :

Človek a príroda

Predmet : BiológiaRočník : IX. ročník

Časová dotácia :Týždenne počet hodín: 12 (počet 1 hodina povinná dotácia v zmysle ŠVP )

Počet hodín ročne 33 hod.

1. Charakteristika učebného predmetu:

Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživým zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich životnomprostredí. Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia.

Obsah učiva v 9. ročníku je orientovaný na základné životné procesy z hľadiska funkčných častí tela organizmov, poznatky o podstate života z hľadiska bunkovej štruktúry a dedičnosti. Záver tvorí problematika životného prostredia, ktorá smeruje k pochopeniu základných vzájomných vzťahov, vzťahov k prostrediu s vyústením do poznania vzťahov človeka k prírode a jej ochrane.

2. Ciele učebného predmetu: A: všeobecné ciele predmetu

Rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom navzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživý zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať aktívny a pozitívny B: hlavné ciele predmetu Poznávanie živej a neživej prírody ako celku s poznaním a pochopením jednotlivých vzťahov a väzieb.

Ďalšie ciele učebného predmetu:1. Cieľ zameraný na: poznanie a chápanie života v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich.2. Cieľ zameraný na: poznanie väzieb organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku.3. Cieľ zameraný na: chápanie základných súvislostí a vzťahov prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných procesov a javov.4. Cieľ zameraný na: chápanie základných biologických procesov vo väzbe na živé a neživé zložky prírody.

Autor: PaedDr. Alena Sanetríková


3. Prierezové témy: Mediálna výchovaZákladné znaky a životné procesy organizmov Základná stavba organizmov Dedičnosť a jej podstataŽivotné prostredie organizmov a človeka Praktické aktivityProjekty Environmentálna výchovaZákladné znaky a životné procesy organizmov Základná stavba organizmov Dedičnosť a jej podstataŽivotné prostredie organizmov a človeka Praktické aktivityProjekty Dopravná výchovaŽivotné prostredie organizmov a človeka Ochrana života a zdraviaDedičnosť a jej podstataŽivotné prostredie organizmov a človeka Osobnostný a sociálny rozvojZákladná stavba organizmov Tvorba projektu a prezentačné zručnostiZákladné znaky a životné procesy organizmov Základná stavba organizmov Dedičnosť a jej podstataŽivotné prostredie organizmov a človeka Praktické aktivityProjekty

4. Kľúčové kompetencie absolventa primárneho vzdelávania v predmete Poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka Rozvíjať poznatky o činnosti ľudského tela ako celostného systému z hľadiska ochrany

zdravia a zdravého životného štýlu. Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých

správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov Rozvíjať zručnosti pri práci s jednoduchými prírodninami a pri terénnych pozorovaniach Identifikovať a správne používať základné pojmy Objektívne opísať základné znaky biologických procesov Vedieť vysvetliť podstatu javov, procesov a vzťahov Predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať Aplikovať poznatky a skúseností v praktických podmienkach

5. Štruktúra kompetencií – spôsobilostí rozvíjaných vyučovaním predmetu:

a) Kompetencie kognitívne – poznávacie identifikovať a správne používať základné pojmy, objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov, podstatu procesov a

vzťahov, vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme,



vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,

zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti, vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry,

vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich využitie.

b) Kompetencie na riešenie problémov riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie, navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov, rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení

praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov, využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení

úloh, predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať.

c) Kompetencie komunikačné vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,

d) Kompetencie interpersonálne vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať, prezentovať a zhodnotiť

výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, e) Kompetencie intrapersonálne

hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení,f) Kompetencie pracovné

používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia, využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky, rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach, aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.

6. Organizačné formy

Základná organizačná forma Ostatné organizačné formy

vyučovacia hodina

Typy vyučovacej hodiny:

1. základného typu,2. motivačného typu,3. expozičného typu,4. fixačného typu,5. aplikačného typu,6. diagnostického typu7. projektové typu

terénne pozorovania, praktické aktivity exkurziu volí učiteľ podľa

podmienok školy a regionálnych možností, pričom dbá na dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov.

predmetová olympiáda vedomostné súťaže a kvízy cvičenie v prírode školské turistické súťaže prírodovedné vychádzky ochrana človeka a prírody terénne pozorovania školský výlet

7. Obsah vzdelávania Obsah vzdelávania v predmete biológia 9. ročník sa delí do 4 hlavných tém – okruhov.Autor: PaedDr. Alena Sanetríková


Hlavná téma: Obsah:

Základné znaky a životné procesy organizmov

1. Základné životné procesy. Príjem živín baktérií, rastlín a húb. 2. Fotosyntéza a dýchanie rastlín. Význam pre život organizmov a človeka. 3. Proces rozmnožovanie mikroorganizmov a jednoduchých mnohobunkových organizmov. 4. Proces rozmnožovanie rastlín. 5. Život rastlín. Klíčenie semien, rast rastliny. Život rastlín počas roka, dĺžka života rastlín.6. Povrch tela bezstavovcov a stavovcov. Význam, osobitosti povrchu tela.7. Pohyb bezstavovcov a stavovcov. Význam pohybu a osobitosti pohybu bezstavovcov a stavovcov.. Proces dýchania stavovcov. Význam a osobitosti procesu dýchania.9. Proces prijímania a spracovanie živín bezstavovcov. Význam a osobitosti procesu.10. Proces prijímania a spracovanie živín stavovcov. Význam a osobitosti procesu.11. Proces vylučovania bezstavovcov a stavovcov. Význam a osobitosti procesu vylučovania.12. Obeh telových tekutín bezstavovcov. Obeh telových tekutín stavovcov. Význam a osobitosti procesu obehu tekutín.13. Proces regulácie tela bezstavovcov a stavovcov. Význam a osobitosti procesu regulácie.14. Zmyslové orgány bezstavovcov a stavovcov. Význam a osobitosti zmyslového vnímania.15. Proces rozmnožovania a vývin bezstavovcov. Proces rozmnožovania a vývin stavovcov. Osobitosti procesu rozmnožovania a vývinu.

Základná stavba organizmov 16. Základná stavba tela organizmov. Bunková stavba. Spoločné a rozdielne znaky rastlinných a živočíšnych buniek.17. Ako žije bunka. Základné životné procesy. Bunka ako celok.18. Celistvosť rastlinného a živočíšneho tela. Základné životné prejavy rastlín a živočíchov.

Dedičnosť a jej podstata 19. Dedičnosť a jej podstata. Jednotka dedičnej informácie.20. Prenos dedičných informácií. Podstata a princíp prenosu.21. Dedičnosť a jej význam. Premenlivosť a rozmanitosť organizmov, druhové vlastnosti, vlastnosti jedinca.

Životné prostredie organizmov a človeka

22. Životné prostredie. Zložky životného prostredia, vzájomné vzťahy a ich význam.23. Faktory ovplyvňujúce životné prostredie a podmienky života. Vplyv na zdravie, život organizmov a ľudí.24. Starostlivosť o životné prostredie. Štátna ochrana prírody, preventívne opatrenia. Chránené rastliny, živočíchy. 25. Ochrana prírody. Chránené územia a ich význam.

Obsah učebného predmetu



Prehľad tematických celkov, časová dotácia


Tematický celok (TC )5. ročník

povinné voliteľné

ZÁKLADNÉ ZNAKY A ŽIVOTNÉ PROCESY ORGANIZMOV 17 (pôvodne19) 0

ZÁKLADNÁ STAVBA ORGANIZMOV 3 (pôvodne3) 0

DEDIČNOSŤ A JEJ PODSTATA 3 (pôvodne4) 0

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ORGANIZMOV A ČLOVEKA 3 (pôvodne4) 0

PRAKTICKÉ AKTIVITYPROJEKTY

3 (pôvodne3)

4 (pôvodne0)

00

SPOLU HODÍN: 33 0


Tematickýcelok

Téma Všeobecné javy a pojmy

Konkrétne príklady javov

Vzdelávací štandardObsahový štandard

Výkonový štandard Spôsobilosti


1. Základné životné procesy. Príjem živín baktérií, rastlín a húb

Základné životné procesy.

- prejavy života, príjem potravy, dýchanie, pohyb, dráždivosť , dedičnosť, rast a vývin, baktérie (pôdne, hnilobné, parazitické, mliečne, kvasné, fotosyntéza, huby (saprofytické, parazitické)

Základné životné procesy. Príjem živín baktérií, rastlín a húb

Vymenovať základné životné prejavy organizmov. Porovnať životné prejavy bunky, rastliny a živočícha. Opísať spôsob prijímania živín baktérií. Porovnať výživu saprofytickej a parazitickej huby. Opísať proces prijímania živín rastlinami.

Vymenovať základné životné prejavy organizmov. Porovnať výživu saprofytickej a parazitickej huby. Opísať proces prijímania živín rastlinami.

2. Fotosyntéza a dýchanie rastlín. Význam pre život organizmov a človeka.

Fotosyntéza a dýchanie rastlín.

- vyživovacie orgány rastliny, listy, anorganické látky, kyslík, oxid uhličitý, voda, organické látky, autotrofný organizmus, heterotrofný organizmus

Fotosyntéza a dýchanie rastlín. Význam pre život organizmov a človeka.

Opísať na schéme podstatu fotosyntézy. Opísať podstatu procesu dýchania. Opísať na schéme význam fotosyntézy a dýchania pre rastliny, živočíchy a človeka. Porovnať látky, ktoré prijíma a vylučuje pri dýchaní rastlina, živočích a človek.

Opísať na schéme podstatu fotosyntézy.

3. Proces rozmnožovanie mikroorganizmov a jednoduchých mnohobunkových organizmov.

Mikroorganizmy - baktérie, riasy, huby (kvasinky, huby s plodnicou), machy, paprade, delenie, pučanie, výtrus, výtrusnica

Proces rozmnožovanie mikroorganizmov a jednoduchých mnohobunkových organizmov.

Opísať podstatu a význam procesu rozmnožovania. Uviesť príklad rozmnožovania delením a pučaním. Uviesť príklad rozmnožovania výtrusmi.

význam procesu rozmnožovania. Uviesť príklad rozmnožovania delením a pučaním. Uviesť príklad rozmnožovania výtrusmi.

4. Proces rozmnožovanie rastlín.

Rozmnožovanie rastlín

- rozmnožovací orgán, kvet, peľové zrnko, vajíčko, samčia

Proces rozmnožovanie rastlín.

Pomenovať rozmnožovací orgán rastlín. Uviesť uloženie pohlavných

Rozmnožovanie nahosemenných a krytosemenných



a samičia pohlavná bunka, oplodnenie, semeno, plod, pohlavné roznožovanie, nepohlavné rozmnožovanie (poplazy, cibuľa)

buniek v kvete. Uviesť uloženie semien ihličnatého stromu. Uviesť uloženie semien listnatého stromu a kvitnúcej byliny. Opísať dva spôsoby vegetatívneho rozmnožovania rastlín.

rastlín – rozdiely. Uviesť príklady vegetatívneho rozmnožovania rastlín.

5. Život rastlín. Klíčenie semien, rast rastliny. Život rastlín počas roka, dĺžka života rastlín.

Život rastlín - semeno, zárodok, klíčne listy, základ koreňa, základ listov, základ stonky, klíčenie, rast, jednoročná rastlina, dvojročná rastlina, trváca bylina

Život rastlín. Klíčenie semien, rast rastliny. Život rastlín počas roka, dĺžka života rastlín.

Vymenovať podmienky klíčenia semien. Porovnať podmienky klíčenia s podmienkami rastu rastliny. Zdôvodniť odlišnosť potreby svetla klíčiaceho semena a klíčiacej rastliny. Poznať podľa schémy ročného cyklu života rastliny, či ide o rastlinu jednoročnú, dvojročnú alebo trvácu.

Vymenovať podmienky klíčenia rastu rastlín, semien. Poznať jednoročnú, dvojročnú alebo trvácu rastlinu

6. Povrch tela bezstavovcov a stavovcov. Význam, osobitosti povrchu tela.

Bezstavovce, stavovce – povrch tela

- cytoplazmatická membrána, povrchová vrstva buniek, pokožka, sliz, sliznatá pokožka, kutikula, pancier, chitín. Vonkajšia kostra, šupiny, perie, srsť

Povrch tela bezstavovcov a stavovcov. Význam, osobitosti povrchu tela

Opísať význam povrchu tela živočíchov. Rozlíšiť povrch tela pŕhlivcov a ploskavcov. Porovnať povrch tela mäkkýšov, obrúčkavcov, obojživelníkov a plazov. Uviesť význam peria vtákov a srsti cicavcov.

Porovnať povrch tela rôznych skupín bezstavovcov a stavovcov.

7. Pohyb bezstavovcov a stavovcov. Význam pohybu a osobitosti pohybu bezstavovcov a stavovcov.

Bezstavovce, stavovce - pohyb

- brvy, bičíky, svalové bunky, svalnatá noha, články, článkované končatiny, krídla, svaly, plutvy, priečne pruhované svaly, končatiny, krídla

Pohyb bezstavovcov a stavovcov. Význam pohybu a osobitosti pohybu bezstavovcov a stavovcov.

Uviesť význam pohybu živočíchov pre ich život. Porovnať spôsob pohybu prvoka a pŕhlivca. Opísať spôsob pohybu mäkkýša a obrúčkavca. Uviesť príklad hmyzu, ktorý sa pohybuje skákaním,

Opísať rôzne typy pohybu bezstavovcov a stavovcov, na príkladoch živočíchov určiť pohyb –lietanie, plazenie, plávanie...



lietaním, plávaním. Uviesť prispôsobenie tela rýb na plávanie. Opísať prispôsobenie končatín obojživelníkov na skákanie a plávanie. Opísať prispôsobenie končatín vtákov na hrabanie, behanie, lietanie, plávanie, potápanie, brodenie. Uviesť príklad cicavca, ktorý sa pohybuje v pôde, lietaním, plávaním, behom, šplhaním po stromoch.

8. Proces dýchania bezstavovcov. Proces dýchania stavovcov. Význam a osobitosti procesu dýchania.

Bezstavovce ,stavovce - dýchanie

- svaly, plutvy, priečne pruhované svaly, končatiny, krídla

Proces dýchania bezstavovcov. Proces dýchania stavovcov. Význam a osobitosti procesu dýchania.

Charakterizovať proces dýchania. Uviesť príklad bezstavovca, ktorý dýcha celým povrchom tela.. Uviesť orgán, ktorý u obojživelníkov dopĺňa dýchanie pľúcami. Uviesť význam vzdušných vakov vtákov. Uviesť orgán, v ktorom sa okysličuje krv cicavcov.

Uviesť príklad bezstavovca, ktorý prijíma kyslík z vody. Pomenovať bezstavovce, ktorý dýchajú pľúcnymi vačkami, žiabrami a vzdušnicami. Porovnať spoločné a odlišné znaky dýchania stavovcov



9. Proces prijímania a spracovanie živín bezstavovcov. Význam a osobitosti procesu.

Bezstavovce, stavovce – príjem potravy

- dýchanie povrchom tela, pľúcny vak, žiabre, vzdušnice, vonkajšie dýchanie, vnútorné dýchanie, kožné dýchanie, žiabre, prieduška, priedušnica, pľúca, vzdušné vaky

Proces prijímania a spracovanie živín bezstavovcov. Význam a osobitosti procesu.

Uviesť význam procesu prijímania živín pre živočíchy. Pomenovať procesy súvisiace s premenou látok. Pomenovať časť tráviacej rúry mäkkýšov, obrúčkavcov a článkonožcov v ktorej prebieha trávenie a vstrebávanie. Uviesť bezstavovca, ktorý má mimotelové trávenie.

Pomenovať časť tráviacej sústavy rôznych skupín bezstavovcov a stavovcov. Vysvetliť podstatu minotelového trávenia a príklad takého živočícha.

10. Proces prijímania a spracovanie živín stavovcov. Význam a osobitosti procesu.

Stavovce – príjem potravy

- trávenie, vstrebávanie, vylučovanie, dýchanie, potravová vakuola, tráviaca dutina, ústne orgány, tráviaca rúra, pažerák, žalúdok, črevo, análny otvor, mimotelové trávenie, ústna dutina, hltan, pažerák, žalúdok, hrvoľ, svalnatý žalúdok, žľaznatý žalúdok, pečeň, podžalúdková žľaza, črevo (tenké, hrubé), kloaka, análny otvor

Proces prijímania a spracovanie živín stavovcov. Význam a osobitosti procesu.

Opísať spôsob chytania koristi obojživelníkmi. Uviesť význam jedovej žľazy plazov. Zdôvodniť význam žľaznatého a svalnatého žalúdka semenožravých vtákov. Porovnať prispôsobenie chrupu krta, mačky a tura potrave. Zdôvodniť funkciu zloženého žalúdka prežúvavých cicavcov

Zdôvodniť význam žľaznatého a svalnatého žalúdka semenožravých vtákov. Porovnať prispôsobenie chrupu krta, mačky a tura potrave. Zdôvodniť funkciu zloženého žalúdka prežúvavých cicavcov

11. Proces vylučovania bezstavovcov a stavovcov. Význam a osobitosti procesu vylučovania.

Bezstavovce, stavovce – vylučovanie

- stiahnuteľná vakuola, vyvrhovací otvor, vylučovací otvor, vylučovacie kanáliky, vejárovité trubičky, análny otvor, močová sústava, obličky, močovody, močový

Proces vylučovania bezstavovcov a stavovcov. Význam a osobitosti procesu vylučovania.

Charakterizovať význam vylučovania. Uviesť príklad bezstavovca s vyvinutou vylučovacou sústavou. Porovnať spoločné a odlišné znaky vylučovania stavovcov.

Vymenovať sústavy, ktorými stavovce vylučujú odpadové látky.



mechúr, močová rúra, 12. Obeh telových tekutín bezstavovcov. Obeh telových tekutín stavovcov. Význam a osobitosti procesu obehu tekutín.

Bezstavovce, stavovce – obeh telových

tekutín

- otvorená obehová sústava, zatvorená obehová sústava, srdce, cievy, krv, krvná plazma, červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky, rúrkovité srdce, predsieň, komora

Obeh telových tekutín bezstavovcov. Obeh telových tekutín stavovcov. Význam a osobitosti procesu obehu tekutín.

Charakterizovať význam obehu telových tekutín. Porovnať obeh látok črievičky a nezmara. Uviesť príklad bezstavovca u ktorého pohyb telových tekutín zabezpečuje srdce. Vymenovať zložky krvi stavovcov. Porovnať obeh telových tekutín v otvorenej a zatvorenej obehovej sústave. Charakterizovať funkciu srdca stavovcov. Porovnať na schéme odlišnosti obehovej sústavy stavovcov. Vysvetliť súvislosť obehu krvi so stálou telesnou teplotou.

Vymenovať zložky krvi stavovcov. Porovnať obeh telových tekutín v otvorenej a zatvorenej obehovej sústave. Vysvetliť súvislosť obehu krvi so stálou telesnou teplotou. Opísať stavbu srdca jednotlivých tried stavovcov.

13. Proces regulácie tela bezstavovcov a stavovcov. Význam a osobitosti procesu regulácie.

Bezstavovce, stavovce – regulácia

- rozptýlená nervová sústava, nervové uzliny, rebríčková nervová sústava, pásavá nervová sústava, hormonálna sústava, mozog, miecha,

Proces regulácie tela bezstavovcov a stavovcov. Význam a osobitosti procesu regulácie.

Charakterizovať regulovanie činnosti organizmu živočíchov. Porovnať rozptýlenú, pásovú a rebríčkovú nervovú sústavu. Uviesť význam hormonálnej a nervovej sústavy stavovcov. Pomenovať reflexy dôležité pre život stavovcov.

Porovnať jednotlivé typy NS. Vysvetliť typy a podstatu reflexov

14. Zmyslové orgány bezstavovcov a stavovcov. Význam a osobitosti zmyslového vnímania.

Bezstavovce, stavovce – zmyslové orgány

- zrak, oči (jednoduché, zložené, na stopkách,), vnútorné ucho, ušný bubienok, ušné otvory, čuch, nozdry, čuchové

Zmyslové orgány bezstavovcov a stavovcov. Význam a osobitosti zmyslového

Opísať vnímanie zrakových podnetov prvokov a obrúčkavcov. Pomenovať orgány, ktorými hmyz vníma

Opísať zmysly jednotlivých skupín bezstavovcov a stavovcov.



jamky, hmat, tykadlá, hmatadlá, hmatové fúziky,

vnímania. teplotu, dotyk, pohyb vzduchu, vône, svetlo, zvuky. Porovnať vnímanie zrakových podnetov dvoch bezstavovcov. Uviesť na príklade stavovca vnímanie čuchových a hmatových podnetov. Uviesť na príklade stavovca vnímanie zrakových a sluchových podnetov. Uviesť príklad cicavca s dobre vyvinutými zmyslovými orgánmi potrebných na lov koristi.

15. Proces rozmnožovania a vývin bezstavovcov. Proces rozmnožovania a vývin stavovcov. Osobitosti procesu rozmnožovania a vývinu.

Bezstavovce, stavovce – rozmnožovanie

- nepohlavné roznožovanie, delenie, pučanie, regenerácia, pohlavné rozmnožovanie, pohlavná bunka, spermia, vajíčko, obojpohlavný živočích, vaječníky, semenníky, larva, kukla, priama a nepriamy vývin, neúplná a úplná premena, pohlavná dvojtvárosť, ikry, vonkajšie oplodnenie, vnútorné oplodnenie, kŕmivé a nekŕmivé vtáky, zárodok, plod, maternica, placenta, materské mlieko

Proces rozmnožovania a vývin bezstavovcov. Proces rozmnožovania a vývin stavovcov. Osobitosti procesu rozmnožovania a vývinu.

Charakterizovať proces rozmnožovania. Odlíšiť pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie. Vysvetliť princíp rozmnožovania obojpohlavného živočícha. Porovnať priamy a nepriamy vývin jedincov. Opísať podľa schémy úplnú a neúplnú premenu hmyzu.Odlíšiť vonkajšie a vnútorné oplodnenie. Opísať na ukážke stavbu vtáčieho vajca. Uviesť príklad pohlavnej dvojtvarosti stavovca. Uviesť príklad inštinktívneho správania pri rozmnožovaní (starostlivosti o mláďatá). Uviesť príklad kŕmivého

Rozlíšiť pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie. Vysvetliť pojmy priamy a nepriamy vývin, hermafrodit, pohlavné dvojtvárosť ľ uvádzať príklady organizmov. Príklady kŕmivého a nekŕmivého vtáka. Opísať vývin a výživu mláďat cicavcov.



a nekŕmivého vtáka. Základná stavba organizmov

16. Základná stavba tela organizmov. Bunková stavba. Spoločné a rozdielne znaky rastlinných a živočíšnych buniek.

Bunková stavba tela - bunka, rastlinná bunka, živočíšna bunka, živá sústava, bunková stena, cytoplazmatická membrána, cytoplazma, jadro, vakuola, chloroplast, chlorofyl, mitochondrie, lyzozómy

Základná stavba tela organizmov. Bunková stavba. Spoločné a rozdielne znaky rastlinných a živočíšnych buniek

Zistiť na ukážke spoločné znaky rastlinnej a živočíšnej bunky. Zistiť na ukážke odlišné znaky rastlinnej a živočíšnej bunky. Zdôvodniť odlišnosť stavby rastlinnej a živočíšnej bunky.

Nakresliť a popísať stavbu rastlinnej a živočíšnej bunky.

17. Ako žije bunka. Základné životné procesy. Bunka ako celok.

Životné prejavy bunky - príjem živín, vylučovanie látok, dýchanie, pohyb, dráždivosť, rozmnožovanie, delenie, rast, vývin

Ako žije bunka. Základné životné procesy. Bunka ako celok.

Opísať na ukážke proces prijímania a vylučovania látok. Uviesť význam dýchania pre život bunky. Opísať na schéme rozmnožovanie bunky delením. Opísať proces rastu a vývinu buniek. Uviesť príklad škodlivého vplyvu na život bunky.

Poznať a popísať základné životné prejavy bunky a rozmnožovanie buniek.

18. Celistvosť rastlinného a živočíšneho tela. Základné životné prejavy rastlín a živočíchov.

Rastlinné a živočíšne telo

- príjem živín, vylučovanie látok, premena látok, energia, dýchanie, pohyb, dráždivosť rozmnožovanie, delenie, rast, vývin,

Celistvosť rastlinného a živočíšneho tela. Základné životné prejavy rastlín a živočíchov

Opísať proces získavania energie rastliny a živočícha. Opísať proces uvoľňovania energie rastlinou a živočíchom. Porovnať na príklade pohyb rastliny a živočícha. Porovnať princíp rozmnožovania rastliny a živočícha. Porovnať rast a vývin rastliny a živočícha.

Základné životné prejavy rastlín a živočíchov.

Dedičnosť a jej podstata

19. Dedičnosť a jej podstata. Jednotka

Dedičnosť - dedičnosť, genetika, dedičné informácie,

Dedičnosť a jej podstata. Jednotka

Opísať prejavy dedičnosti organizmov. Pomenovať

Dedičnosť – vysvetliť pojem a poznať



dedičnej informácie. vlastnosti znaky, vlohy, genetické informácie, gény, chromozómy, nukleová kyselina, DNA

dedičnej informácie. časť bunky, v ktorej sú uložené dedičné informácie. Pomenovať časť bunky, ktorá obsahuje chromozómy. Vysvetliť význam nukleovej kyseliny pre organizmy. Uviesť, kde sa v organizme nachádza nukleová kyselina.

podstatu dedičnosti.

20. Prenos dedičných informácií. Podstata a princíp prenosu.

Prenos dedičných informácií

- materská bunka, dcérska bunka, chromozómový pár, pohlavná bunka, pohlavné rozmnožovanie, prevládajúci gén, potlačený gén, krížence 1. generácie, krížence 2. generácie.

Prenos dedičných informácií. Podstata a princíp prenosu.

Zdôvodniť význam zníženia množstva nukleovej kyseliny pri vzniku pohlavných buniek. Opísať, ako tvorí nukleová kyselina svoje kópie pred delením jadra bunky. Vysvetliť význam prevládajúceho génu pre vznik potomkov. Opísať podľa schémy kríženia vznik určitého znaku nového jedinca.

Poznať základné pojmy – gén, dcérska bunka, recesívny, dominantný gén, dedičnosť a prenos informácií.

21. Dedičnosť a jej význam. Premenlivosť a rozmanitosť organizmov, druhové vlastnosti, vlastnosti jedinca.

Premenlivosť a význam dedičnosti

- premenlivosť, rozmanitosť, druhové vlastnosti jedinca, nededičná premenlivosť, dedičná premenlivosť, mutácie, kríženie, šľachtenie, klonovanie, odrody rastlín, plemená zvierat, dedičné choroby, genetická

Dedičnosť a jej význam. Premenlivosť a rozmanitosť organizmov, druhové vlastnosti, vlastnosti jedinca.

Uviesť príklad premenlivosti a jej význam. Odlíšiť na príklade nededičnú a dedičnú premenlivosť. Uviesť príklad významu premenlivosti pre život organizmov. Uviesť príklad odrody rastliny alebo plemena živočícha. Uviesť príklad vplyvu dedičnej choroby na život človeka.

Premenlivosť organizmov v závislosti od ŽP. Opísať podstatu a potrebu šľachtenia. Uviesť význam návštevy genetickej poradne.



poradňa.Životné prostredie organizmov a človeka

22. Životné prostredie. Zložky životného prostredia, vzájomné vzťahy a ich význam.

Životné prostredie - životné prostredie, zložky životného prostredia, prírodná zložka, umelá zložka prostredia, sociálna zložka prostredia, pracovné prostredie, obytné prostredie, rekreačné prostredie, ekológia, environmentalistika

Životné prostredie. Zložky životného prostredia, vzájomné vzťahy a ich význam

Charakterizovať životné prostredie človeka. Uviesť príklad prírodnej, umelej a sociálne zložky prostredia. Uviesť príklad pracovného, obytného a rekreačného životného prostredia človeka a podmienky ich kvality. Vysvetliť rozdiel medzi vednými odbormi ekológia a environmentalistika.

Charakterizovať ŽP človeka. Poznať jednotlivé zložky ŽP. Vysvetliť rozdiel medzi ekológiou a environmentalistikou.

23. Faktory ovplyvňujúce životné prostredie a podmienky života. Vplyv na zdravie, život organizmov a ľudí.

Faktory a ich vplyv na ŽP

- exhaláty, úlety (emisie, imisie), škodlivé látky, ťažké kovy, pesticídy, karcinogénne látky, obnoviteľné zdroje energie, neobnoviteľné zdroje energie, alternatívne zdroje energie.

Faktory ovplyvňujúce životné prostredie a podmienky života. Vplyv na zdravie, život organizmov a ľudí.

Uviesť príklad vplyvu znečistenej vody, pôdy, ovzdušia na život organizmov a človeka. Uviesť príčiny znečisťovania vody, pôdy, ovzdušia. Uviesť príklad nepriaznivého vplyvu exhalátov, tepelných elektrární, priemyselnej a chemickej výroby, dopravy na životné prostredie. Navrhnúť možnosť využívania alternatívneho zdroja energie alebo ekologickej likvidácie odpadu v okolí.

Uviesť príklad vplyvu znečistenej vody, pôdy, ovzdušia na život organizmov a človeka. Uviesť príčiny znečisťovania vody, pôdy, ovzdušia. Uviesť príklad nepriaznivého vplyvu exhalátov, tepelných elektrární, priemyselnej a chemickej výroby, dopravy na životné prostredie. Navrhnúť možnosť využívania alternatívneho zdroja energie alebo ekologickej likvidácie odpadu v okolí.

24. Starostlivosť o životné prostredie. Štátna ochrana prírody, preventívne opatrenia. Chránené

Starostlivosť o ŽP - ochrana prírody, štátna ochrana prírody, druhová ochrana rastlín a živočíchov, chránené

Starostlivosť o životné prostredie. Štátna ochrana prírody, preventívne opatrenia. Chránené

Rozlíšiť všeobecnú ochranu prírody a osobitnú ochranu prírody a krajiny. Poznať a pomenovať na ukážke aspoň tri druhy

Poznať chránené druhy rastlín a živočíchov. Vysvetliť potrebu ochrany jednotlivých druhov a ich



rastliny, živočíchy. rastliny, chránené živočíchy

rastliny, živočíchy. chránených rastlín. Uviesť príklad chráneného obojživelníka a plaza. Uviesť príklad chráneného vtáka a chráneného cicavca.

zachovanie pre budúce generácie.

25. Ochrana prírody. Chránené územia a ich význam.

Ochrana prírody - CHKO, NP, CHA, PR, NPR, PP, NPP, ochrana neživých objektov, chránené minerály a skameneliny

Ochrana prírody. Chránené územia a ich význam.

Vymenovať aspoň tri kategórie chránených území. Uviesť príklad národného parku, chránenej krajinnej oblasti a prírodnej rezervácie. Uviesť príklad vzácneho minerálu, ktorý sa vyskytuje na Slovensku.

Poznať kategórie CHÚ, vymenovať NP Slovenska a prečo sú chránené jednotlivé oblasti – zaujímavosti o NP SR.



10. Požadovaný školský výstup žiaka z predmetu biológia v 9. ročníku

Optimálny: Minimálny:1. ZÁKLADNÉ ZNAKY A ŽIVOTNÉ PROCESY ORGANIZMOV Základné životné procesy. Príjem živín baktérií, rastlín a húb. Všt.: Vymenovať základné životné prejavy organizmov. Porovnať životné prejavy bunky, rastliny a živočícha. Opísať spôsob prijímania živín baktérií. Porovnať výživu saprofytickej a parazitickej huby. Opísať proces prijímania živín rastlinami.Fotosyntéza a dýchanie rastlín. Význam pre život organizmov a človeka. Všt.: Opísať na schéme podstatu fotosyntézy. Opísať podstatu procesu dýchania. Opísať na schéme význam fotosyntézy a dýchania pre rastliny, živočíchy a človeka. Porovnať látky, ktoré prijíma a vylučuje pri dýchaní rastlina, živočích a človek.Proces rozmnožovanie mikroorganizmov a jednoduchých mnohobunkových organizmov. Všt.: Opísať podstatu a význam procesu rozmnožovania. Uviesť príklad rozmnožovania delením a pučaním. Uviesť príklad rozmnožovania výtrusmi.Proces rozmnožovanie rastlín. Všt.: Pomenovať rozmnožovací orgán rastlín. Uviesť uloženie pohlavných buniek v kvete. Uviesť uloženie semien ihličnatého stromu. Uviesť uloženie semien listnatého stromu a kvitnúcej byliny. Opísať dva spôsoby vegetatívneho rozmnožovania rastlín.Život rastlín. Klíčenie semien, rast rastliny. Život rastlín počas roka, dĺžka života rastlín.Všt.: Vymenovať podmienky klíčenia semien. Porovnať podmienky klíčenia s podmienkami rastu rastliny. Zdôvodniť odlišnosť potreby svetla klíčiaceho semena a klíčiacej rastliny. Poznať podľa schémy ročného cyklu života rastliny, či ide o rastlinu jednoročnú, dvojročnú alebo trvácu. Povrch tela bezstavovcov a stavovcov. Význam, osobitosti povrchu tela.Všt.: Opísať význam povrchu tela živočíchov. Rozlíšiť povrch tela pŕhlivcov a ploskavcov. Porovnať povrch tela mäkkýšov, obrúčkavcov, obojživelníkov a plazov. Uviesť význam peria vtákov a srsti cicavcov. Pohyb bezstavovcov. Význam a osobitosti pohybu bezstavovcov.Všt.: Uviesť význam pohybu živočíchov pre ich život. Porovnať spôsob pohybu prvoka a pŕhlivca. Opísať spôsob pohybu mäkkýša a obrúčkavca. Uviesť príklad hmyzu, ktorý sa pohybuje skákaním, lietaním, plávaním. Uviesť prispôsobenie tela rýb na plávanie. Opísať prispôsobenie končatín obojživelníkov na skákanie a

zručnosti práce s mikroskopom a zhotovovanie preparátov

vymenovať základné prejavy života opísať podstatu fotosyntézy a jej nevyhnutosť

pre život na Zemi zostavovanie potravových reťazcov Vymenovať podmienky pre klíčenie a rast

rastlín Uviesť príklady na autotrofný organizmus,

heterotrofný organizmus, parazita rastlín, parazita živočíchov, parazita človeka, producenta, reducenta, konzumenta bylinožravého, konzumenta mäsožravého

Uviesť príklady na jednoročnú, dvojročnú a trvácu bylinu.

Uviesť príklady na krytosemennú rastlinu, nahosemennú rastlinu, ker, strom, bylinu

Uviesť príklad na bezstavovca jednobunkového, bezstavovca mnohobunkového, stavovca

Popísať stavbu vtáčieho pera, vtáčieho vajíčka Odlíšiť pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie

živočíchov Opísať priamy a nepriamy vývin živočíchov uviesť

príklady na daný typ



plávanie. Opísať prispôsobenie končatín vtákov na hrabanie, behanie, lietanie, plávanie, potápanie, brodenie. Uviesť príklad cicavca, ktorý sa pohybuje v pôde, lietaním, plávaním, behom, šplhaním po stromoch.Proces dýchania bezstavovcov. Proces dýchania stavovcov. Význam a osobitosti procesu dýchania.Všt.: Charakterizovať proces dýchania. Uviesť príklad bezstavovca, ktorý dýcha celým povrchom tela. Uviesť príklad bezstavovca, ktorý prijíma kyslík z vody. Pomenovať bezstavovce, ktorý dýchajú pľúcnymi vačkami, žiabrami a vzdušnicami. Porovnať spoločné a odlišné znaky dýchania stavovcov. Uviesť orgán, ktorý u obojživelníkov dopĺňa dýchanie pľúcami. Uviesť význam vzdušných vakov vtákov. Uviesť orgán, v ktorom sa okysličuje krv cicavcov.Proces prijímania a spracovanie živín bezstavovcov. Význam a osobitosti procesu.Všt.: Uviesť význam procesu prijímania živín pre živočíchy. Pomenovať procesy súvisiace s premenou látok. Pomenovať časť tráviacej rúry mäkkýšov, obrúčkavcov a článkonožcov v ktorej prebieha trávenie a vstrebávanie. Uviesť bezstavovca, ktorý má mimotelové trávenie.Proces prijímania a spracovanie živín stavovcov. Význam a osobitosti procesu.Všt.: Opísať spôsob chytania koristi obojživelníkmi. Uviesť význam jedovej žľazy plazov. Zdôvodniť význam žľaznatého a svalnatého žalúdka semenožravých vtákov. Porovnať prispôsobenie chrupu krta, mačky a tura potrave. Zdôvodniť funkciu zloženého žalúdka prežúvavých cicavcovProces vylučovania bezstavovcov a stavovcov. Význam a osobitosti procesu vylučovania.Všt.: Charakterizovať význam vylučovania. Uviesť príklad bezstavovca s vyvinutou vylučovacou sústavou. Vymenovať sústavy, ktorými stavovce vylučujú odpadové látky. Porovnať spoločné a odlišné znaky vylučovania stavovcov.Obeh telových tekutín bezstavovcov. Obeh telových tekutín stavovcov. Význam a osobitosti procesu obehu tekutín.Všt.: Charakterizovať význam obehu telových tekutín. Porovnať obeh látok črievičky a nezmara. Uviesť príklad bezstavovca u ktorého pohyb telových tekutín zabezpečuje srdce. Vymenovať zložky krvi stavovcov. Porovnať obeh telových tekutín v otvorenej a zatvorenej obehovej sústave. Charakterizovať funkciu srdca stavovcov. Porovnať na schéme odlišnosti obehovej sústavy stavovcov. Vysvetliť súvislosť obehu krvi so stálou telesnou teplotou.Proces regulácie tela bezstavovcov a stavovcov. Význam a osobitosti procesu regulácie.Všt.: Charakterizovať regulovanie činnosti



organizmu živočíchov. Porovnať rozptýlenú, pásovú a rebríčkovú nervovú sústavu. Uviesť význam hormonálnej a nervovej sústavy stavovcov. Pomenovať reflexy dôležité pre život stavovcov.Zmyslové orgány bezstavovcov a stavovcov. Význam a osobitosti zmyslového vnímania.Všt.: Opísať vnímanie zrakových podnetov prvokov a obrúčkavcov. Pomenovať orgány, ktorými hmyz vníma teplotu, dotyk, pohyb vzduchu, vône, svetlo, zvuky. Porovnať vnímanie zrakových podnetov dvoch bezstavovcov. Uviesť na príklade stavovca vnímanie čuchových a hmatových podnetov. Uviesť na príklade stavovca vnímanie zrakových a sluchových podnetov. Uviesť príklad cicavca s dobre vyvinutými zmyslovými orgánmi potrebných na lov koristi.Proces rozmnožovania a vývin bezstavovcov. Proces rozmnožovania a vývin stavovcov. Osobitosti procesu rozmnožovania a vývinu.Všt.: Charakterizovať proces rozmnožovania. Odlíšiť pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie. Vysvetliť princíp rozmnožovania obojpohlavného živočícha. Porovnať priamy a nepriamy vývin jedincov. Opísať podľa schémy úplnú a neúplnú premenu hmyzu.Odlíšiť vonkajšie a vnútorné oplodnenie. Opísať na ukážke stavbu vtáčieho vajca. Uviesť príklad pohlavnej dvojtvarosti stavovca. Uviesť príklad inštinktívneho správania pri rozmnožovaní (starostlivosti o mláďatá). Uviesť príklad kŕmivého a nekŕmivého vtáka. Opísať vývin a výživu mláďat cicavcov.2. ZÁKLADNÁ STAVBA ORGANIZMOV Základná stavba tela organizmov. Bunková stavba. Spoločné a rozdielne znaky rastlinných a živočíšnych buniek.Všt.: Zistiť na ukážke spoločné znaky rastlinnej a živočíšnej bunky. Zistiť na ukážke odlišné znaky rastlinnej a živočíšnej bunky. Zdôvodniť odlišnosť stavby rastlinnej a živočíšnej bunky. Ako žije bunka. Základné životné procesy. Bunka ako celok.Všt.: Opísať na ukážke proces prijímania a vylučovania látok. Uviesť význam dýchania pre život bunky. Opísať na schéme rozmnožovanie bunky delením. Opísať proces rastu a vývinu buniek. Uviesť príklad škodlivého vplyvu na život bunky.Celistvosť rastlinného a živočíšneho tela. Základné životné prejavy rastlín a živočíchov.Všt.: Opísať proces získavania energie rastliny a živočícha. Opísať proces uvoľňovania energie rastlinou a živočíchom. Porovnať na príklade pohyb rastliny a živočícha. Porovnať princíp rozmnožovania rastliny a živočícha. Porovnať rast a vývin rastliny a živočícha.

Vedieť rozlíšiť rastlinnú, živočíšnu a bakteriálnu bunku

Opísať základné životné prejavy bunky Nakresliť schému rastlinnej a živočíšnej bunky

3. DEDIČNOSŤ A JEJ PODSTATA Dedičnosť a jej podstata. Jednotka dedičnej

Vysvetli spojitosť jadro a dedičná informácia



informácie.Všt.: Opísať prejavy dedičnosti organizmov. Pomenovať časť bunky, v ktorej sú uložené dedičné informácie. Pomenovať časť bunky, ktorá obsahuje chromozómy. Vysvetliť význam nukleovej kyseliny pre organizmy. Uviesť, kde sa v organizme nachádza nukleová kyselina.Prenos dedičných informácií. Podstata a princíp prenosu.Všt.: Zdôvodniť význam zníženia množstva nukleovej kyseliny pri vzniku pohlavných buniek. Opísať, ako tvorí nukleová kyselina svoje kópie pred delením jadra bunky. Vysvetliť význam prevládajúceho génu pre vznik potomkov. Opísať podľa schémy kríženia vznik určitého znaku nového jedinca.Dedičnosť a jej význam. Premenlivosť a rozmanitosť organizmov, druhové vlastnosti, vlastnosti jedinca.Všt.: Uviesť príklad premenlivosti a jej význam. Odlíšiť na príklade nededičnú a dedičnú premenlivosť. Uviesť príklad významu premenlivosti pre život organizmov. Opísať podstatu šľachtenia. Uviesť príklad odrody rastliny alebo plemena živočícha. Uviesť príklad vplyvu dedičnej choroby na život človeka. Uviesť význam návštevy genetickej poradne.

Definovať pojmy recesívny a dominantný gén, gén, jadro, chromozóm, delenie buniek (mitóza), redukčné delenie buniek (meióza)

Opísať podstatu rozmnožovania a význam rozmnožovania pre zachovanie druhu

Poznať počet chromozómov v telových a pohlavných bunkách človeka.

Vedieť, kde sú uložené gény a základná funkcia jadra buniek

Využitie informácií genetiky v praxi

4. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ORGANIZMOV A ČLOVEKA Životné prostredie. Zložky životného prostredia, vzájomné vzťahy a ich význam.Všt.: Charakterizovať životné prostredie človeka. Uviesť príklad prírodnej, umelej a sociálne zložky prostredia. Uviesť príklad pracovného, obytného a rekreačného životného prostredia človeka a podmienky ich kvality. Vysvetliť rozdiel medzi vednými odbormi ekológia a environmentalistika.Faktory ovplyvňujúce životné prostredie a podmienky života. Vplyv na zdravie, život organizmov a ľudí.Všt.: Uviesť príklad vplyvu znečistenej vody, pôdy, ovzdušia na život organizmov a človeka. Uviesť príčiny znečisťovania vody, pôdy, ovzdušia. Uviesť príklad nepriaznivého vplyvu exhalátov, tepelných elektrární, priemyselnej a chemickej výroby, dopravy na životné prostredie. Navrhnúť možnosť využívania alternatívneho zdroja energie alebo ekologickej likvidácie odpadu v okolí.Starostlivosť o životné prostredie. Štátna ochrana prírody, preventívne opatrenia. Chránené rastliny, živočíchy. Všt.: Rozlíšiť všeobecnú ochranu prírody a osobitnú ochranu prírody a krajiny. Poznať a pomenovať na ukážke aspoň tri druhy chránených rastlín. Uviesť príklad chráneného obojživelníka a plaza. Uviesť príklad chráneného vtáka a chráneného cicavca.Ochrana prírody. Chránené územia a ich význam.

Poznať a identifikovať aspoň 5 zákonom chránených druhov rastlín a 5 zákonom chránených živočíchov

Vymenovať NP Slovenskej republiky a lokalizovať ich na mape

Uviesť príčiny znečisťovania vody, pôdy, ovzdušia Uviesť príklad nepriaznivého vplyvu exhalátov,

tepelných elektrární, priemyselnej a chemickej výroby, dopravy na životné prostredie.

Navrhnúť možnosť využívania alternatívneho zdroja energie alebo ekologickej likvidácie odpadu v okolí.

Uviesť príklad chráneného obojživelníka a plaza. Uviesť príklad chráneného vtáka a chráneného

cicavca. Vymenovať aspoň tri kategórie chránených území



Všt.: Vymenovať aspoň tri kategórie chránených území. Uviesť príklad národného parku, chránenej krajinnej oblasti a prírodnej rezervácie. Uviesť príklad vzácneho minerálu, ktorý sa vyskytuje na Slovensku.

11. Hodnotenie vyučovacieho predmetu ( je to vzor ako to má byť spracované v tomto bode v zmysle pokynov ŠPÚ časti 1 - 6)

1. Verbálna forma - prezentovanie poznatkov žiakmi na základe dobrovoľnej odpovede žiaka alebo určenia konkrétneho žiaka učiteľom (na predchádzajúcej hodine). Odporúča sa uplatniť postup verbálnych odpovedí 2 žiakov v časovom limite 5 min. Pri verbálnej kontrole zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu.

2. Písomná forma – hodnotenie osvojených základných poznatkovprostredníctvom

testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém v časovom limite 20 min v rozsahu 10 – 15 otázok zostavených podľa výkonovej časti vzdelávacieho štandardu. Optimálne hodnotenie je na základe percentuálnej úspešnosti podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov.

písomnou previerkou na konci klasifikačného obdobia a to za: 1. polrok – polročná previerka 2.polrok – výstupná previerka v časovom limite 40 min. v rozsahu 30 otázok zostavených podľa výkonovej časti vzdelávacieho štandardu. Optimálne hodnotenie je na základe percentuálnej úspešnosti podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov.

3. Poznávanie jednotlivých druhov podľa obrázkov, modelov, prírodnín.

4. Pri praktických aktivitách je vhodné slovné hodnotenie praktických zručností (vrátane správnosti nákresov a schém podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh. Optimálne je slovné hodnotenie so stručným komentárom k výkonu žiaka. V nižších ročníkoch sa odporúča pristupovať k tvorbe záverov na základe stručnej osnovy danej učiteľom. Hodnotíme pravopis a estetickú úpravu jednou známok a druhou známkou hodnotíme obsahové vypracovanie a správnosť vypracovania.

5. S amostatná práca žiakov a schopnosť práce s textom formou hodnoteniaspráv zo samostatných pozorovaní podľa kritérií

6. Úroveň kombinovaných verbálnych, písomných, grafických prejavov a komunikatívnych zručností je vhodné kontrolovať a hodnotiť prostredníctvom prezentácie projektov podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov.

Hlavné kritérium hodnotenia žiaka:Poznanie väzieb, života, súvislostí, vzťahov, základných biologických procesov, ako aj schopnosti

triedenia informácií a ich prezentácia a využívanie v praktickom živote, čím sa vytvára pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane zdravia.Hodnotenie vymedzíme na tieto okruhy:

základnú prácu a zručnosti práce s lupou a mikroskopom samostatnosť pri vypracovávaní projektov a pozorovaní vecné vyjadrovanie sa k danej téme správne využívanie poskytnutých zdrojov pri tvorbe projektov vysvetlenie podstaty jednotlivých javov prezentácia svojich poznatkov, skúseností a zručností navrhovanie riešení daného problému využívanie tvorivosti a nápaditosti poznanie /určovanie/ základných živočíchov, ľudských rás rozlišovanie základných druhov na základe identifikačných znakov



chápanie súvislostí medzi jednotlivými organizmami a organizmami a neživou prírodou schopnosť práce v dvojiciach, skupinách aplikácia poznatkov do praxe dodržiavanie pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia

V predmete budeme posudzovať a hodnotiť: manuálne zručnosti a prácu s mikroskopom a zhotovovanie preparátov opisovanie vzťahov a väzieb v prírode zostavovanie potravových reťazcov praktické poznávanie živočíchov a ich sústav vedomosti a poznatky získané z jednotlivých tematických celkov vyjadrovacie schopnosti prácu s textom a rôznymi zdrojmi informácií, ako aj ich spracovanie do podoby projektov a ich

prezentáciu pred triedou praktickú aplikáciu poznatkov identifikáciu a používanie pojmov opisovanie základnej stavby tela organizmov a buniek opisovanie objektov a procesov

Hodnotenie žiakov sa uskutoční klasifikáciou v rozsahu päťstupňovej klasifikačnej stupnice známkami 1 až 5.

12. Učebné zdroje:Učebné zdroje:

Hantabálová a kol. Prírodopis pre 9.roč. ZŠ, SPN, 2003 Kasničková a kol. Biológia 1 pre gymnázia s osemročným štúdiom Biológia 1 ??? Vzdelávacieho štandardu z prírodopisu pre II. Stupeň ZŠ, schváleného MŠ SR s platnosťou od

1.9.1999 Alternatívne učebné osnovy Prírodopisu pre 5. – 9. ročník základnej školy, Schválilo Ministerstvo

školstva SR dňa 21. apríla 1997, rozhodnutím č. 2008/97 – 151 s platnosťou od 1. septembra 1997 Časopis – Quark

Pomôcky: Mikroskop, lupa, trvalé preparáty, Spätný projektor Data-projektor, a PC, Diapozitívy a diaprojektor Internet, Prírodniny, Modely a obrazy Encyklopédia Veľká kniha rastlín a živočíchov Odborné časopisy podľa odoberania na škole

Učebné zdroje

Predmet: biológia Ročník: 5.



Názov tematického celku:

Odborná literatúra: Didaktická technika:

Materiálne výučbové prostriedky:

Ďalšie zdroje:


Hantabálová a kol. Prírodopis pre 9.roč. ZŠ, SPN, 2003

Mikroskop, lupa, trvalé preparáty,

Spätný projektor

Data-projektor, a PC, diaprojektor

Internet,

Diapozitívy, f´olie, obrázky a obrazy živočíchov, ppt prezentácie, Veľká kniha živočíchov a rastlín

Encyklopédie a

internet

Základná stavba organizmov


Spätný projektorData-projektor, obrazy a modely buniek

obrázky a obrazy buniek, ppt prezentácie

Encyklopédie a

internet

Dedičnosť a jej podstata


Spätný projektorData-projektor

ppt prezentácie, CD a DVD

Encyklopédie a

internet

Životné prostredie organizmov a človeka


Spätný projektor

Diapozitívy a diaprojektor Internet,

Diapozitívy, fólie, obrázky a obrazy, CD a DVD prírodných krajín sveta, ekosystémy - obrazy prezentácie,

Encyklopédie a

internet


Documents

Školský vzdelávací programzsnmsnv.edupage.org/files/Biologia_-_9.rocnik.doc · Web viewVymenovať podmienky klíčenia semien. Porovnať podmienky klíčenia s podmienkami rastu