SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SO SÍDLOM

V TRNAVE

Ústav priemyselného inžinierstva a manažmentu

KONCEPT HCS MODELU 3E VS. KONCEPT

CORPORATE SOCIAL RESPONSIBILITY (CSR)

REFERÁT Č. 15

AUTOR GARANT PREDMETU

Bc. Peter Pilch prof. Ing. Peter Sakál, CSc.

PMA 9

2013/2014

SÚHRN

PILCH, Peter: Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social Responsibility (CSR).

[Referát]- Slovenská technická univerzita v Bratislave. Materiálovotechnologická fakulta

so sídlom v Trnave; Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality.- Vedúci:

prof. Ing. Peter Sakál, CSc. - Trnava: MTF STU, 2014

Cieľom tohto referátu je nájsť súvislosti medzi ergonomickým modelom HCS 3E

a konceptom Corporate social responsibility. Je rozdelený na tri kapitoly. Prvá popisuje

ergonómiu a HCS model 3E. Druhá vysvetľuje pojem udržateľné spoločensky zodpovedné

podnikanie a tretia opisuje návrh konceptu metodiky tvorby systému USZP pre MSP

v kontexte s HCS modelom 3E.

Táto práca je súčasťou projektu KEGA projekt č.037STU-4/2012 „Implementácia

predmetu „Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie“ do študijného programu

Priemyselný manažment v druhom stupni na MTF STU Trnava".

Kľúčové slová : HCS model 3E, spoločensky zodpovedné podnikanie, udržateľný rozvoj,

ergonómia, malé a stredné podniky

ABSTRACT

PILCH, Peter: Concept HCS model 3E vs. Concept Corporate Social Responsibility (CSR).

[Report]- Slovak University of Technology Bratislava. Faculty of Materials Science and

Technology; Institute of Production Engineering, Management and Quality- Supervisor: prof.

Ing. Peter Sakál CSc. - Trnava: MTF STU, 2013.

The aim of this paper is to cross ergonomic HCS model 3E and the concept of

Corporate Social Responsibility. It is divided into three chapters. The first describes the

ergonomics and HCS model 3E. The second explains the concept of sustainable corporate

social responsibility and the third describes the design concept of the methodology of system

USZP for SMEs in the context of the HCS model 3E.

This work is a part of KEGA project No. 037STU-4/2012 “Implementation of the

subject “Corporate Social Responsibility Entrepreneurship” into the study programmed

Industrial management in the second degree at MTF STU Trnava.

Key words : HCS model 3E, (sustainable) corporate social responsibility, ergonomics, small

and medium enterprises

4

OBSAH

ZOZNAM OBRÁZKOV A ILUSTRÁCIÍ ................................................................................ 5

ZOZNAM SYMBOLOV, SKRATIEK A ZNAČIEK ............................................................... 6

ÚVOD ........................................................................................................................................ 7

1 ERGONÓMIA A KONCEPT HCS MODEL 3E ............................................................... 8

1.1 Definovanie ergonómie ............................................................................................... 8

1.2 Mikroergonómia .......................................................................................................... 8

1.3 Makroergonómia ......................................................................................................... 8

1.4 HCS model 3E ............................................................................................................. 9

2 UDRŽATEĽNÉ SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE ............................. 11

2.1 Udržateľný rozvoj vs. HCS model 3E ....................................................................... 11

2.2 Spoločensky zodpovedné podnikanie ........................................................................ 11

2.3 Stratégia USZP .......................................................................................................... 14

3 NÁVRH KONCEPTU METODIKY TVORBY SYSTÉMU UDRŽATEĽNEJ

STRATÉGIE SZP PRE MSP V KONTEXTE S KONCEPTOM HCS MODELU 3E ........... 16

ZÁVER ..................................................................................................................................... 21

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV .................................................................... 22

5

ZOZNAM OBRÁZKOV A ILUSTRÁCIÍ

Obr. 1 HCS model 3E a jeho zameranie na vytváranie materiálnych hodnôt pre UR cez

proces revitalizácie a zvyšovanie konkurencieschopnosti podnikov ........................................ 13

Obr. 2 Koncept metodiky pri tvorbe systému udržateľnej stratégie SZP ................................. 14

Obr. 3 Transformácia klasickej stratégie podniku na stratégiu UR ........................................ 18

6

ZOZNAM SYMBOLOV, SKRATIEK A ZNAČIEK

MSP malé a stredné podniky

SR Slovenská republika

EÚ Európska únia

UR Udržateľný rozvoj

CBA Cost benefit analysis (Analýza nákladov a prínosov)

CSR Corporate Social Responsibility

SZP Spoločensky zodpovedné podnikanie

UR Udržateľný rozvoj

USZP Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie

CSV Creating Shared Value (tvorba zdieľanej hodnoty)

AHP Analytický hierarchický proces

STN Slovenská technická norma

ISO International standards organization

SBA Slovak business agency

NARMSP Národná agentúra pre rozvoj malých a stredných podnikov

7

ÚVOD

Pokiaľ máme hovoriť o súčasnej spoločnosti ako civilizovanej, pokrokovej,

inteligentnej, je potrebné dbať na kvalitu života človeka, jeho zdravie a to predovšetkým

v pracovnej časti jeho života. Vzťah človek – práca skúma ergonómia, ktorej prínosy by mali

byť známe ako veľkým tak i malým podnikateľom.

Cieľom tohto referátu je nájsť súvislosti medzi ergonomickým modelom HCS 3E

a konceptom Corporate social responsibility.

Referát je rozdelený na tri kapitoly. Prvá popisuje ergonómiu a bližšie HCS model 3E.

Druhá vysvetľuje pojem udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie, ktorého jadro tvorí

spoločensky zodpovedné podnikanie (CSR) a udržateľný rozvoj. Tretia kapitola opisuje návrh

konceptu metodiky tvorby systému USZP pre MSP v kontexte s HCS modelom 3E

vychádzajú zo získaných poznatkov.

8

1 ERGONÓMIA A KONCEPT HCS MODEL 3E

V prvej kapitole približujem predmet skúmania oblasti ergonómie, jej základné

rozdelenie a na jej záver venujem pozornosť konceptu HCS modelu 3E.

1.1 Definovanie ergonómie

Najkomplexnejšia definícia ergonómie ju považuje za vedu o človeku pri práci, ktorej

cieľom je prispôsobovanie práce a pracovných podmienok človeku. Pre jej hodnotenie berie

do úvahy 2 ukazovatele: pozitívny dopad na zdravie pracovníka a ekonomický efekt. Úlohou

ergonómie je overovať účinnosť nových nástrojov v praxi na základne súčasných moderných

poznatkov vedy a techniky. Zaoberá sa efektívnosťou ľudskej práce komplexne v pracovno-

organizačnom systéme:

človek – stroj,

človek – organizácia práce,

človek – podmienky pracovného prostredia.

Ergonómia integruje teoretické a aplikované poznatky viacerých vedných disciplín:

predovšetkým biologické, medicínske, psycho-sociálne, technické a ekonomické vedy. [1]

1.2 Mikroergonómia

Zaoberá sa riešením každodenných problémov podniku (uplatňovanie operatívneho

prístupu) a zvyšovaním efektívnosti ľudskej práce. O efektívnosti možno hovoriť v prípade,

kedy ľudská práca spĺňa kvantitatívne i kvalitatívne požiadavky kladené na pracovníkov, bez

toho, aby dochádzalo k poškodzovaniu ich zdravia. V podnikoch by mali vznikať

ergonomické programy slúžiace k dosahovaniu konkurencieschopnosti, dlhodobej stability

a zároveň sledovať ekonomické prínosy (metóda CBA) i zdravie pracovníkov.

Zovšeobecnené prakticky overené poznatky v rámci podnikov sa využívajú pri vytváraní

všeobecných programov, ako podklady pre makroergonómiu a tvorbu stratégií udržateľného

rozvoja (UR). [1]

1.3 Makroergonómia

Vytvára databázy, zbiera teoretické poznatky a praktické skúsenosti z existujúcich

a vytváraných ergonomických programov (na základe viacerých vedných disciplín),

výskumov za účelom globálneho použitia. Takéto databázy majú uľahčiť a zefektívniť ľudskú

prácu, dosiahnuť ekonomické prínosy a zabezpečovať ochranu zdravia pracovníkov.

9

Uplatňujú sa pri tvorbe národnej legislatívy a tvorbe stratégií, pri navrhovaní pracovných

systémov či pri racionalizácií v rámci mikroergonómie. [1]

V rámci ergonomického riešenia sa podľa Chundelu vyskytujú nasledujúce štyri

základné typy úloh [2]:

ergonomická analýza, keď systém existuje, nie je známa ani jeho štruktúra, ani

správanie; zisťuje sa správanie systému a z neho jeho štruktúra

ergonomická racionalizácia, keď systém existuje, je známa jeho štruktúra i správanie

sa a hľadajú sa parametre, pri ktorých je toto správanie najvýhodnejšie

ergonomické modelovanie, keď systém existuje alebo je známa jeho štruktúra, na

modeli sa zisťuje pravdepodobné správanie sa systému

projekčná ergonómia, keď systém neexistuje a má byť navrhnutý s takou štruktúrou,

aby vykazoval s danou pravdepodobnosťou požadované správanie.

1.4 HCS model 3E

Model účastníckej ergonómie – „Ergonómia – Environment – Ekonómia“ (HCS model

3E) vznikol na základe spolupráce Fakulty verejného zdravotníctva Univerzity v Iowe v Iowa

City (USA) a Materiálovotechnologickej fakulty STU v Bratislave (SR) ako súčasť projektu

z roku 2001. Zamestnanci z Univerzity Iowa mali niekoľkoročné skúsenosti s uplatňovaním

princípov účastníckej ergonómie v praxi. Cieľom spolupráce bolo docieliť pozitívny dopad na

zdravie zamestnancov a ekonomické prínosy, ktoré sú v procese transformácie potrebné ako

pre Slovenskú republiku, tak aj pre susedné štáty kde podobný proces prebieha. [3]

„HCS model 3E bol navrhnutý na základe výsledkov a poznatkov získaných počas

štyroch rokov riešenia projektu APVV č. 019/2001: „Transforming Industry in Slovakia

Through Participatory Ergonomic“. Uvedený model chápe človeka ako objekt a zároveň aj

ako subjekt všetkých snažení. Zameriavame sa tu na koncept, v ktorom pracovné podmienky

majú prispievať k zlepšovaniu kvality života každého zamestnanca v dlhodobo udržateľných a

prijateľných podmienkach kvality životného prostredia a efektívnych ekonomických

podmienkach.“ [3]

10

Uvedený model je založený na nasledujúcich predpokladoch a vo všeobecnosti

pozostáva z nasledujúcich krokov [3]:

1. Informácie a masmediálna stratégia pre cieľovú populáciu.

2. Kontakty s potenciálnymi partnermi.

3. Získanie podpory vrcholového manažmentu podnikov

4. Iniciovanie procesu účastníckej ergonómie v etapách (ergonomická analýza

pracovných podmienok a hodnotenie rizík; iniciovanie procesu účastníckej ergonómie cez

informovanie vyšetrených zamestnancov a tiež top manažmentu v každom z podnikov;

vytváranie personálnych a materiálnych predpokladov pre proces účastníckej ergonómie –

prevencia a kontrola rizík; vytvorenie predpokladov pre monitorovanie účinnosti prijatých

opatrení; následné implementovanie navrhnutých preventívnych opatrení do praxe

v príslušných prevádzkach podnikov.)

Autori HCS modelu 3E po spracovaní nazbieraných dát pripisujú modelu nasledovné

výhody [3]:

• umožňuje integrovať výskumné aktivity, zber dát, vytváranie a dopĺňanie databázy

a používať získané podklady v epidemiologických dopadových štúdiách zameraných na

vplyv faktorov práce a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov a tiež na

hodnotenie účinnosti odporučených a realizovaných preventívnych opatrení.

• Lepšie chápať stav procesu transformácie priemyslu z hľadiska možnosti

nepoškodzovania zdravia zamestnancov a ekonomických prínosov prostredníctvom

ergonomických programov na základe princípov účastníckej ergonómie.

• Zisťovať ďalšie možnosti pre návrhy výskumných projektov v spolupráci s našimi

doterajšími domácimi i zahraničnými partnermi a postupné rozširovanie siete ďalších

spolupracovníkov a organizácií na Slovensku pre oblasť uplatňovania ergonomických

programov na báze princípov účastníckej ergonómie ako súčasť programov na ochranu

zdravia a bezpečnosti práce (Network of Excellence).

Ďalej sa autori zhodujú, že HCS model 3E naplnil očakávania v praxi a prináša tak pre

ekonomický rozvoj Slovenska i pre susedné štáty v podmienkach Európskeho spoločenstva.

[3]

HCS model 3E kladie dôraz na 3 zložky: ergonomická, ekonomická

a environmentálna, ktoré úzko súvisia so zložkami udržateľného rozvoja. (súvislostiam medzi

HCS modelom 3E a UR sa budeme viac zaoberať v nasledujúcich kapitolách).

11

2 UDRŽATEĽNÉ SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE

Kapitola oboznamuje nás oboznamuje o pojmoch spoločensky zodpovedné podnikanie

(SZP, v angličtine CSR – Corporate Social Responsibility), udržateľný rozvoj, integrovaný

systém manažérstva, ktoré sa spolupodieľajú na tvorbe zodpovednej a udržateľne fungujúcej

spoločnosti, podniku.

2.1 Udržateľný rozvoj vs. HCS model 3E

Myšlienky udržateľného rozvoja sa usilujú o zastavenie pretekov za navyšovaním

bohatstva ani nie tak krajín, ako je tomu dnes, veľkým korporáciám. Už je to niekoľko

desaťročí, čo vieme, že žijeme na planéte s obmedzeným množstvom zdrojov. Niektorí si

však pred týtmto faktom zakrývajú oči a uši a pokračujú bezhlavo vpred za svojimi

nekonečnými cieľmi.

Podľa J. Hyršlovej je udržateľný rozvoj „uspokojuje potreby súčasnosti bez

ohrozovania možností budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby. Je v podstate

procesom zmien, v ktorom sú využívanie zdrojov, orientácia vývoja technológií a

transformácia inštitúcií zamerané na harmonické zvyšovanie súčasného a budúceho

potenciálu uspokojovania ľudských potrieb a ašpirácií.“. [4]

2.2 Spoločensky zodpovedné podnikanie

„SZP je zodpovednosť organizácie za dopady svojich rozhodnutí a aktivít na

spoločnosť a životné prostredie a etické správanie, ktoré [4]:

prispieva k udržateľnému rozvoju spoločnosti, zdraviu a blahu spoločnosti;

berie do úvahy očakávania zainteresovaných strán;

je v súlade s aplikovateľnou legislatívou správania sa;

je integrované v rámci celej organizácie a uplatňované v jeho vzťahoch.“

Zodpovedné podnikanie (ZP) znamená, že firmy pri dosahovaní zisku rešpektujú

potreby všetkých partnerov, s ktorými pri svojom podnikaní prichádzajú do kontaktu. Týmito

partnermi sú (nielen) zamestnanci, zákazníci, konkurencia, dodávatelia, lokálna komunita i

životné prostredie. Myšlienka zodpovednosti firmy voči spoločnosti sa odráža aj v zaužívanej

skratke zodpovedného podnikania - CSR (Corporate Social Responsibility). Vďaka

slovíčku spoločnosť však často dochádzalo/dochádza k redukovaniu významu zodpovedného

12

podnikania iba na zodpovednosť voči komunite - firemnú filantropiu a dobrovoľníctvo.

Firemná filantropia je jeho integrálnou súčasťou, ale pod zodpovedné podnikanie patria aj

rôzne ďalšie programy v ekonomickej oblasti (napr. ponuka produktov a služieb pre

znevýhodnených) a sociálnej oblasti (napr. starostlivosť o work-life balance zamestnancov),

ako aj v oblasti ochrany životného prostredia (napr. znižovanie spotreby energií a CO2,

produkcia eko-výrobkov). [5]

Kritici "redukovaného" pohľadu na zodpovedné podnikanie upozorňujú, že CSR

programy mnohých firiem sa doteraz zameriavali najmä na reputáciu a nemali priamu väzbu

na biznis. V roku 2006 predstavili harvardskí profesori Michael Porter a Mark

Kramer koncept CSV (Creating Shared Value – vytváranie zdieľanej hodnoty), ktorý posúva

dovtedy zaužívaný koncept CSR do novej, pragmatickejšej roviny.

CSV vychádza z myšlienky, že konkurencieschopnosť firmy je prirodzene spojená

s blahom komunity. Firma by teda mala využívať svoj potenciál na riešenie konkrétnej

spoločenskej potreby a na tom postaviť svoju ziskovosť (aj keď v dlhodobom horizonte). [5]

Zhrnutím môžeme povedať, že SZP berie v úvahu dôležitosť všetkých 3 oblastí:

ekonomická, sociálna a environmentálna. Aktivity podniku v oblasti SZP by sa nemali týkať

len zmyslu filantropie. Do popredia sa stavia význam aplikovania princípov udržateľného

rozvoja do predmetu svojej podnikateľskej činnosti, t. j. tvorby stratégie spájajúcej SZP

aktivity s udržateľným rozvojom – dlhodobým charakterom na základe CSV.

13

Obr. 1 HCS model 3E a jeho zameranie na vytváranie materiálnych hodnôt pre UR cez proces

revitalizácie a zvyšovanie konkurencieschopnosti podnikov

Prevzaté od: [4] (zmena: z TUR už len UR)

Zo záverov Hrdinovej G. [4] vyplýva, že HCS model 3E je zameraný viac na výrobnú

stránku problematiku UR (chápe človeka ako objekt i subjekt všetkých snažení), SZP skôr

vyjadruje filantropickú, marketingovú stránku vo vzťahu k zainteresovaným stranám. Je

potrebné sa zamerať na koncept, v ktorom pracovné podmienky budú prispievať

k zlepšovaniu kvality života každého zamestnanca v dlhodobo udržateľných a prijateľných

podmienkach kvality ŽP a efektívnych ekonomických podmienkach (vychádzajúc z konceptu

CSV a stratégie s nenulovým súčtom).

14

2.3 Stratégia USZP

Pre lepšie pochopenie strategického riadenia podniku z holistického pohľadu

uvádzame ilustráciu vytvorenú G. Hrdinovou s jednoduchým popisom zložiek hierarchie

podniku z pohľadu udržateľnosti a zodpovednosti v riadení podniku[4].

Obr. 2 Koncept metodiky pri tvorbe systému udržateľnej stratégie SZP

(prevzaté od G. Hrdinovej, 2013, s. 144) [4]

1. UR (Udržateľný rozvoj) - vízia, poslanie a stratégia udržateľného rozvoja;

2. USZP (Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie) - usmernenie

k spoločenskej zodpovednosti podľa STN ISO 26000; Creating Shared Value (CSV);

3. IMS (Integrovaný manažérsky systém) – systém manažérstva kvality podľa STN

ISO 9000; systém environmentálneho manažérstva podľa STN ISO 14000; systém

riadenia bezpečnosti a ochrany a zdravia pri práci podľa STN ISO 18000; systém

manažérstva informačnej bezpečnosti podľa STN ISO 27000.

15

USZP, ako nástroj riadenia podniku, teda predstavuje SZP, ktoré má dlhodobý

charakter, implementuje princípy udržateľného rozvoja ako špičky znázorneného trojuholníka

– žiadaného stavu.

Pri riadení a stratégii podniku podľa princípov UR je potrebná realizácia

nasledovných siedmich krokov[4]:

1. Vykonanie analýzy stakeholderov.

2. Určenie politík a cieľov UR.

3. Navrhnutie a realizácia plánu implementácie.

4. Vytvorenie podpornej podnikovej kultúry.

5. Vytvorenie obmedzenia a štandardov výkonu.

6. Spracovanie správy.

7. Zlepšenie interných monitorovacích procesov.

16

3 NÁVRH KONCEPTU METODIKY TVORBY SYSTÉMU UDRŽATEĽNEJ

STRATÉGIE SZP PRE MSP V KONTEXTE S KONCEPTOM HCS MODELU 3E

Pri zavádzaní princípov udržateľného rozvoja a spoločenskej zodpovednosti do

podnikania vychádzam z výsledkov a odporučení dizertačnej práce G. Hrdinovej, ktorá

spoločne so spoluautormi Drieniková, Naňo, Sakál predstavila význam tejto problematiky na

Medzinárodnej vedeckej konferencii In Look Days 2011 článkom Udržateľné SZP –

integrálna súčasť stratégie udržateľného rozvoja priemyselného podniku.

Hrdinová (2013) so spoluautormi predpokladajú, že rozhodnutie zaviesť udržateľnú

stratégiu SZP v kontexte so stratégiami TUR/UR, HCS modelom 3E a konceptom CSV sa

stáva nevyhnutným a považujú toto rozhodnutie za dlhodobú konkurenčnú výhodu podniku.

Implementácia princípov UR v podniku má zabezpečiť dosahovanie stanovených UR cieľov,

o ktoré sa usilujú všetky podnikové úrovne. Preto aspekty zavádzaného konceptu UR musia

byť obsiahnuté nie len v komplexnej podnikovej stratégii podniku ale i v stratégiách na

nižších hierarchických úrovniach. Systém podniku z holistického pohľadu udržateľnosti

a zodpovednosti má mať hierarchickú štruktúru, pričom kladie dôraz na obsah troch pilierov

USZP – sociálny, environmentálny a ekonomický (viď spätne Obr. 2).

Vyzdvihovať potrebu tvorby stratégií udržateľného spoločensky zodpovedného

podnikania bude trvať určitý čas. Až po rozsiahlejšom rozšírení/obľube tohto nástroja medzi

MSP si môžu podnikateľské subjekty všímať prínosy pre svoj podnik. Koncept USZP

vychádza z HCS modelu 3E, ktorého cieľom je dosahovať kvalitu práce, produkcie

a všeobecne vyššiu kvalitu života. Ostáva na ľuďoch a ich myslení, či sa podniky smerom

k udržateľnosti vydajú a ako skoro. Pri tvorbe USZP sú nápomocné najmä nasledovné

nástroje [4]:

a) Koncept: HCS model 3E – pri zavádzaní ergonomických programov do slovenských

priemyselných podnikov.

b) Koncept: Creating Shared Value (CSV) – ako koncept novej ekonomiky, nového

modelu podnikania na základe podnikateľskej stratégie „hra s nenulovým súčtom“ –

„stratégia win-win“.

c) Nástroj/metóda: Environmentálne orientovaný Balanced Scorecard (BSC) – pri

hodnotení environmentálnej a sociálnej strategickej výkonnosti podnikov.

17

d) Nástroj/metóda: Cost Benefit Analysis (CBA) – pri hodnotení ekonomickej

efektívnosti spoločensky orientovaných (ergonomických a environmentálnych

investícií/projektov).

e) Nástroj/metóda: Analytický hierarchický proces (AHP) - softvérový produkt Expert

Choice – pri viackriteriálnej optimalizácii strategických rozhodnutí stakeholderov

(zainteresovaných strán) s využitím metódy AHP, pri viackriteriálnom rozhodovaní v

environmentálne orientovanom rizikovom manažmente.

f) IMS (integrovaný manažérsky systém) – pri návrhu integrácie manažmentu kvality,

environmentalistiky a bezpečnosti práci v kontexte so stratégiou SZP.

Presadzovanie filozofie UR na úrovni podniku môže priniesť MSP nasledovné

výhody [4]:

zvyšuje sa ekonomicko-environmentálna účinnosť technologických procesov,

zmierňujú sa negatívne dopady na zdravie, ŽP a majetok,

UR môže slúžiť ako marketingový nástroj dosahovania ekonomických výsledkov,

implementácia prístupov UR predstavuje prevenciu voči prípadným problémom pri

jednaní so štátnymi orgánmi, samosprávou a s inými ,

prijatie princípov UR takisto zvyšuje pozitívny vzťah zamestnancov k podniku, čo

takisto prispieva k dosahovaniu významných ekonomických výsledkov,

podnik sa stáva príťažlivejší pre prípadných investorov a medzinárodnú spoluprácu.

V prípade, že sa podnik rozhodne zavádzať princípy UR do svojej hlavnej stratégie,

mali byť tieto princípy obsiahnuté a vžité i v čiastkových stratégiách, t. j. na všetkých

úrovniach hierarchie podniku. Túto myšlienku znázorňuje nasledujúci obrázok.

18

Obr. 3 Transformácia klasickej stratégie podniku na stratégiu UR

Prevzaté od Hrdinová G. [4]

„Hlavným cieľom implementácie konceptu udržateľnej stratégie SZP do systému

strategického riadenia podniku je úspešná integrácia jednotlivých oblastí SZP

(ekonomická, sociálna a environmentálna) do vízie, poslania, strategických cieľov a hodnôt

podniku, do jeho kultúry a operatívnych rozhodnutí na všetkých úrovniach riadenia tak,

aby zodpovedný prístup celkovo podporoval dlhodobé udržanie sa podniku na trhu.“ [4]

K šíreniu myšlienok udržateľného rozvoja a zodpovedného podnikania prispel pre

MSP i projekt Zodpovedné malé a stredné podniky na Slovensku od SBA (bývalé

NARMSP). V roku 2012 bola ukončená realizácia projektu Zodpovedné malé a stredné

podniky na Slovensku (ReSMEs). Spolu s lead partnerom Nadáciou Pontis, partnerom

NARMSP a zahraničným partnerom CSR Europe na projekte spolupracovali aj Slovenská

obchodná a priemyselná komora, Ekonomická univerzita v Bratislave a Ministerstvo

hospodárstva SR. Projekt ReSMEs mal tri základné ciele [6]:

• zvýšiť povedomie o zodpovednom podnikaní (ďalej aj ZP) medzi slovenskými MSP

šírením informácií a skúseností z Európy,

• zvýšiť konkurencieschopnosť a trvaloudržateľnosť MSP implementovaním stratégie

zodpovedného podnikania a presadzovaním zodpovednosti v dodávateľských vzťahoch,

• vybudovanie kapacít v oblasti stratégie ZP u kľúčových zainteresovaných strán

zapojených do rozvoja MSP na Slovensku.

19

Cieľovými skupinami projektu boli predovšetkým slovenské MSP, kľúčové regionálne

a národné organizácie zamerané na rozvoj MSP, veľké podniky a nadnárodné spoločnosti, ako

aj vysokoškolskí študenti a akademické inštitúcie.

Projekt prispieva k napĺňaniu SBA Princípu 1 Vytvoriť prostredie v ktorom je podnikanie

docenené. NARMSP implementovala v rokoch 2010 – 2012 tri aktivity: reprezentatívny

prieskum medzi MSP o vnímaní zodpovedného podnikania (v roku 2010), vyškolenie 36

odborných poradcov, konzultantov a lektorov organizácií, ktoré podporujú rozvoj MSP v

rôznych regiónoch Slovenska (apríl – máj 2011), realizácia osemnástich informačných

seminárov po Slovensku určených najmä malým a stredným podnikateľom, majiteľom a ich

zamestnancom. Vzdelávanie a informovanie podnikateľov o tejto téme a zavádzaní konceptu

do stratégie a procesov malého a stredného podniku pokračovalo v roku 2012 poslednými

šiestimi seminármi. Medzi 126 účastníkmi seminárov „Ako byť úspešný? Podnikajte

zodpovedne!“ bolo popri podnikateľoch aj niekoľko zástupcov neziskových organizácií,

miestnych samospráv a pedagógov. Účastníci získali informácie a základné vysvetlenie, čo je

zodpovedné podnikanie, ako môže pomôcť firme lepšie a efektívnejšie podnikať, ako mať

spokojných zamestnancov, byť okolím pozitívne vnímanou firmou, ale aj to, ako ušetriť a

zároveň chrániť životné prostredie. V nadväznosti na tieto podujatia bol na jar 2012

zrealizovaný dotazníkový prieskum, do ktorého sa zapojila viac ako polovica všetkých

účastníkov (278 respondentov). Cieľom prieskumu bolo okrem iného zmapovať postoje

účastníkov k téme zodpovedného podnikania po skončení celkovo 21 podujatí. Podľa

spracovaných výsledkov 87% respondentov plánovalo v najbližšom období zdokonaliť

alebo zaviesť vo firme niektoré praktiky zodpovedného podnikania. Viac ako 80%

účastníkov považovalo zvýhodnenie zo strany štátu za nápomocné pri presadzovaní praktík

zodpovedného podnikania, viac ako trom štvrtinám (75,2%) respondentov by pomohlo

uznanie okolia a partnerov a takmer 70% respondentom by napomohli požiadavky

zákazníkov, verejnosti a médií.

Súčasťou záverečnej fázy projektu bol návrh semestrálneho kurzu na Fakulte

podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý sa má po akreditácii

zaradiť od začiatku roka 2013 medzi povinné predmety študentov fakulty. VŠ študenti boli

zapojení do prípravy 10 EFQM analýz o ZP vybraných MSP a následne bolo vypracovaných

spoločne s nimi 10 stratégií ZP pre tieto spoločnosti, pričom deväť z nich bolo aj úspešne

implementovaných. Výročná konferencia o ZP spolu s Trhoviskom riešení sa uskutočnili

v máji. Trhovisko ponúklo najlepšie slovenské príklady z oblasti zodpovedného podnikania,

predstavilo zaujímavé dodávateľské príklady spomedzi MSP a desať najlepších príbehov

20

zodpovedného podnikania z predchádzajúceho ročníka súťaže Via Bona Slovakia. Príklady

zodpovednej spolupráce medzi veľkou firmou a jej dodávateľom z radov MSP boli popísané

v publikácii Breviár firemných riešení. Projekt Zodpovedné malé a stredné podniky na

Slovensku uzatvorilo sprístupnenie e-learningového kurzu o zodpovednom podnikaní v júni

2012. Aj po skončení projektu sa prostredníctvom internetu môžu slovenskí malí a strední

podnikatelia naučiť viesť svoj biznis lepšie a efektívnejšie. Kurz rovnako ako aj prípadové

štúdie a podrobnosti k seminárom sú prístupné na web stránke

www.zodpovednepodnikanie.sk, sekcia MSP. [6]

Počas štúdia si uvedomujem dôležitosť aktívneho vyhľadávania informácií

v oblasti sledovaného záujmu/problematiky a tvorby spolupráce subjektov akými sú

vzdelávacie inštitúcie, štátne orgány, mimovládne organizácie a samotné podniky. Častokrát

pri snahe šírenia myšlienok udržateľnosti a zodpovednosti zlyhávame, resp. má náš odkaz

nízky dosah na spoločnosť práve pre našu nevedomosť. Je potrebné sa začať aktívne spájať

a šíriť potrebné informácie spoločnými silami. Pre úžitok MSP , celej spoločnosti a celej našej

planéty.

21

ZÁVER

Cieľom referátu bolo nájsť a spájať súvislosti medzi ergonomickým modelom HCS 3E

a konceptom Corporate social responsibility a vytvoriť tak podmienky pre tvorbu konceptu

systému USZP vychádzajúc z HCS modelu 3E.

Referát oboznamuje o zavádzaní myšlienok udržateľného rozvoja do stratégií podniku,

jeho nástrojoch, výhodách pre podnik. Komplexnou úlohou zavádzania princípov UR do

stratégie podniku je zmena myslenia, ktorú je možné dosiahnuť šírením nových informácií,

nových pohľadov na bežné i novovznikajúce problémy v podnikaní. Táto zmena si bude

vyžadovať mnoho úsilia a času, no podstatné je, že ide o pozitívnu zmenu pre ľudskú činnosť

s výhľadom na kvalitu života budúcich generácií.

Referát tvoria tri kapitoly. Prvá popisuje ergonómiu a bližšie HCS model 3E. Druhá

vysvetľuje pojem udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie. Tretia kapitola opisuje

návrh konceptu metodiky tvorby systému USZP pre MSP v kontexte s HCS modelom 3E

vychádzajú zo získaných poznatkov.

22

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

[1] HATIAR, K.: Moderná ergonómia. - článok vyšiel v časopise Produktivita a inovácie,

ISSN 1335-5961, roč. 9, č. 6, rok 2008, str. 22-24. In: Ergonómia pre 21.storočie. Ergonómia

ako nástroj zvyšovania produktivity : Zborník prednášok. Piešťany, 27.-28.11.2008. - Žilina :

SLCP Consulting, s.r.o., 2008. - ISBN 978-80-89333-06-6.

[2] CHUNDELA, L.: Ergonomie v praxi. PRÁCE, Praha, 1984, 133 s.

[3] HATIAR K., COOK T. M., SAKÁL P.: HCS model 3E účastníckej ergonómie.

Dostupné na internete: <http://www.mtf.stuba.sk/docs/internetovy_casopis/2006/3/hatiar.pdf>

[4] HRDINOVÁ G. Koncept HCS modelu 3E vs. Koncept Corporate social responsibility

(CSR) dizertačná práca. 2013

[5] Nadácia Pontis. O zodpovednom podnikaní. Dostupné na internete:

<http://www.zodpovednepodnikanie.sk/o-zodpovednom-podnikani>.

[6] Slovak Business Agency. Správa o stave malého a stredného podnikania 2012. Dostupné

na internete: < http://www.sbagency.sk/sites/default/files/file/stav_msp_2012u.pdf>.

23

VYHLÁSENIE AUTORA

Podpísaný Bc. Peter Pilch čestne vyhlasujem, že som referát: Koncept HCS modelu 3E

vs. koncept Corporate Social Responsibility (CSR vypracoval na základe informácií z

dostupnej literatúry uvedenej v práci.

Práca je súčasťou projektu KEGA projekt č.037STU-4/2012 „Implementácia

predmetu „Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie“ do študijného programu

Priemyselný manažment v druhom stupni na MTF STU Trnava".

Uvedený referát som vypracoval pod vedením prof. Ing. Petra Sakála, CSc.

Trnava dňa 31. marca 2014

........................................

podpis autora