Kontrola kvality slovenských potravín a ich návrat na trh

Milan Semančík, predseda SPPK

Praha - Žofín, 25.11.2013

Kontrola kvality v roku 2013 – ŠVPS SR

2013

I. II. III. IV. V. VI. I.-VI.

2 906 3 529 4 442 4 480 4 350 3 527 23 234

Percento kontrol s nedostatkami

15,03 16,15 15,33 16,91 15,47 17,29 16,03

VII. VIII. IX. X. XI. XII. I.-XII.

3 486 3 166 3 755 -

Percento kontrol s nedostatkami

17,58 14,34 14,30

Kontroly v potravinovom reťazci - rok 2013

Sledované obdobie

Prvovýroba Výrobcovia a baliarne

Distribúcia doprava

VO sklady

Hyper a super markety

Stredné predajne

Malé predajne

Výrobcovia predávajúci najmä vo svojej predajni

Ostatné

január 1 183 91 151 378 827 940 60 275

február 6 249 116 207 497 877 1164 107 306

marec 13 306 145 223 701 1316 1364 118 256

apríl 25 347 129 199 674 1470 1313 94 229

máj 36 378 148 234 699 1312 1210 85 248 jún 42 313 115 210 412 918 1154 82 281 júl 59 328 141 183 434 948 1051 90 252 august 94 259 92 134 380 843 1039 73 252

september 131 330 85 175 489 985 1166 119 275

Hlavné zistenia z kontrol

Takmer 80 % zistených nedostatkov sa týka tovaru z dovozu

Najvyšší stupeň porušenosti - cez 70 % - bol zistený v obchode a distribúcii, iba necelá tretina vo výrobe

V sledovanom období nadobudlo právoplatnosť celkovo 168 rozhodnutí v celkovej sume 198 562 EUR a uložených bolo v rámci nich 34 opatrení.

Priemerná pokuta v rámci právoplatných rozhodnutí predstavovala 1 182 EUR, najvyššia pokuta dosiahla 15-tisíc EUR (teraz sú v hre 4 najväčšie pokuty pre obchodné reťazce po 300-tisíc eur!)

Desať najčastejších prehreškov

Predaj po dátume spotreby alebo minimálnej trvanlivosti

Hygiena budov a prevádzok

Hygiena skladovania

Označovanie

Hygiena technologického zariadenia, pracovné pomôcky

Hygiena predaja

Nevyhovujúce laboratórne analýzy

Vysledovateľnosť

Osobná hygiena

Dodržiavanie a evidencia teplotných režimov

Zastúpenie domácich potravín

Zastúpenie slovenských potravín na domácich pultoch sa v závislosti od použitej metodiky pohybuje od 32 do 50 %.

Aj keby by sme sa priklonili k hornej hranici, stále to znamená, že potravinová sebestačnosť krajiny je zabezpečená iba na polovicu.

Slabá ponuka v obchode priamo súvisí s obmedzeným dopytom obchodu voči slovenským dodávateľom a s následným úpadkom výrobných kapacít.

Situácia v západných krajinách je na rozdiel od Slovenska normálna. Až 80 % ponuky predstavuje domáca produkcia, dovoz sa využíva iba na doplnenie a oživenie ponuky.

Hlásenia obchodných reťazcov

Odbor potravinárskeho priemyslu Podiel v %Mäsový priemysel 62,4Hydinársky priemysel 67,6Mliekarenský priemysel 62,2Mlynský priemysel 68,0Cestovinársky priemysel 62,2Konzervárenský priemysel 29,2Pekárenský priemysel 60,2Cukrovarnícky priemysel 68,3Cukrovinkársky priemysel 22,0Výroba medu 63,9Tukový priemysel 43,7Káva, čaj, kávoviny, koreniny 36,8Potravinové prípravky (pochutiny) 43,4

Priemysel výroby nealkoholických nápojov50,0

Pivovarnícky priemysel 64,2Vinársky priemysel 53,2Liehovarnícky priemysel 66,8Mraziarenský priemysel 32,8Ovocie mierneho pásma 35,3Zelenina mierneho pásma 43,2Priemer 51,8

Podiel predaja domácich výrobkov

Čo tvrdí obchod I.

reťazce naďalej deklarujú svoj záujem zvyšovať podiel slovenských výrobkov na svojich pultoch

reťazce očakávajú oveľa viac aktívnych ponúk od slovenských dodávateľov vo všetkých sektoroch

reťazce jasne deklarovali, že prvoradá bude vždy kvalita

reťazce budú aj naďalej vyžadovať koncentrovanú ponuku poľnohospodárskych produktov a potravín zvlášť s ohľadom na dosiahnutie a garantovanie kvality a požadovaných množstiev, ale sú pripravené hľadať cesty postupného nábehu dodávok, napr. pri O+Z

reťazce dávajú prísľub pre umiestnenie tradičných regionálnych výrobkov od menších výrobcov aj regionálne

Čo tvrdí obchod II.

reťazce potvrdili, že pri základných komoditách (mlieko, syr Eidam, rožok, olej, cukor a pod.) bude cena vždy rozhodujúca, pretože medzi nimi dochádza k silnému konkurenčnému boju

reťazce opakujú, že priestor vidia najmä pri produktoch s vyššou pridanou hodnotou, inovatívnych produktoch, kde cena nie je úplne rozhodujúcim kritériom, napr.:

mlieko a mliečne výrobky - dezerty, špeciálne syry, mliečna ryža, termixy, mlieko v sklenenej fľaši

lahôdky - použitie prírodných surovín, šunky s vysokým podielom mäsa

Novela zákona o potravináchč. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov

CIELE:

- Dozor nad kvalitou a bezpečnosťou potravín prostredníctvom efektívnej úradnej kontroly

- Sankcie pri neplnení základných hygienických a bezpečnostných podmienok výroby a predaja potravín

- Existencia národných predpisov, ktoré garantujú kvalitu slovenských potravinárskych výrobkov

- Zverejňovanie zoznamu prevádzkovateľov podľa percentuálneho podielu na obrate z predaja potravín vyrobených na Slovensku v členení na jednotlivé odvetvia výroby potravinárskeho priemyslu - vytvorenie konkurenčného prostredia pre jednotlivé obchodné reťazce

Zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkachv obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny

• presadzovanie opatrení na zamedzenie zneužívaniu ekonomického postavenia obchodných reťazcov;

• vytvorenie podmienok na zlepšenie trhového dohľadu;

• zlepšenie ekonomického postavenia dodávateľov a tým umožnenie ich rýchlejšieho ekonomického rastu, zvýšenia konkurenčnej schopnosti a dodávok na domáci trh

• obchodné reťazce ho momentálne obchádzajú prostredníctvom tretej osoby, aj preto sa pripravuje novela

• obchod zvýšil logistické poplatky a tým si začal kompenzovať zákaz používania niektorých neprimeraných podmienok

• stretávame sa s prípadmi, keď obchod zaťažuje domáce výrobky vyššími maržami ako zahraničné

Neprimerané podmienky z hľadiska EÚ

• Problematika neprimeraných podmienok v dodávateľskom reťazci je aktuálna aj pre iné členské štáty EÚ. Preto sa ňou zaoberá aj Fórum na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového reťazca (za účasti členov EK a ministrov poľnohospodárstva vybraných členských štátov EÚ)

• V pracovnej skupine fóra - „skupine šerpov“ - sa prerokúva dobrovoľná iniciatíva výrobcov potravín a zástupcov obchodných odberateľov (reťazcov). „Vertikálne vzťahy v potravinovom dodávateľskom reťazci: Zásady správnej praxe“

• Tie identifikujú hlavné nekalé obchodné praktiky používané niektorými obchodnými odberateľmi v zmluvných vzťahoch

• Sú dobrovoľné, ale v prípade ich akceptácie sa stanú záväznými pre ich signátorov.

• Kampaň za ich prijatie jednotlivými členmi potravinového obchodného reťazca sa oficiálne začala 16. septembra 2013 v Bruseli.  EK (a členské štáty) poskytujú len technickú a poradenskú pomoc

• Organizátori očakávajú, že vo všetkých členských štátoch EÚ vzniknú národné platformy pre uplatnenie Zásad  správnej praxe

Propagácia a marketing

Vyhláška o označovaní, propagácii a marketingu produktov a potravín označovaných dobrovoľnými údajmi

V Slovenskej republike sa vo vybraných okresných mestách začínajú v pravidelných týždenných intervaloch organizovať Farmárske trhy

V rámci SPPK organizujeme rôzne regionálne prehliadky potravín a súťaže v príprave jedál na základe originálnych receptúr

Pripravili sme súťaž Hovorme o jedle, do ktorej sa zapojilo 164 základných škôl a takmer 38-tisíc žiakov v celej krajine

Presadzujeme systematickú prácu so spotrebiteľom

Nové formy odbytu

1. Posilnenie vyjednávacej sily prvovýrobcov na základe SOT (mlieko, ovocie a zelenina) a vytváranie odbytových združení

2. Hľadanie nových foriem spolupráce existujúcich silných dodávateľov a satelitných výrobcov - subdodávateľov

3. Spolupráca vo vertikále, vytváranie alternatívnych odbytových miest, farmárskych trhov a tržníc na regionálnej úrovni

4. Zabezpečovať rozvoz čerstvých potravín, debničkový predaj a predaj z dvora

5. Úloha samosprávy - využitie regionálneho pôsobenia

Značka kvality SK I.

Národný program Značka kvality SK vznikol v roku 2004 za účelom podpory spotreby domácej potravinovej produkcie v rozvíjajúcom sa konkurenčnom prostredí po vstupe Slovenska do Európskej únie.

Cieľom je

- upriamiť pozornosť slovenských spotrebiteľov na kvalitné domáce potraviny

- viesť obyvateľov k väčšiemu spotrebiteľskému patriotizmu

- motivovať domácich výrobcov k produkcii kvalitných potravinárskych výrobkov

Značka kvality SK II.

Značka kvality SK  je najvyššou zárukou kvality a pôvodu, pretože takto označená potravina:

musí spĺňať požiadavky ustanovené príslušnými právnymi predpismi potravinového práva

musí vykazovať kvalitatívne charakteristiky, ktoré žiadateľ popíše v technickej dokumentácii

obsahuje najmenej 75 % z celkovej spotreby surovín z domácej výroby (ak ide o  potraviny, ktoré nemožno vyrábať bez surovín z dovozu, pretože tieto nemožno v Slovenskej republike dopestovať, získať alebo vyprodukovať v požadovanej kvalite a množstve, podiel domácej suroviny v nich sa nepredpisuje. V takomto prípade žiadateľ zdôvodňuje, prečo nespĺňa podiel suroviny domáceho pôvodu)

je vyrobená na území Slovenskej republiky.

Značka kvality SK III.

Výrobky, ktoré spĺňajú nadštandardné kvalitatívne vlastnosti, t.j. svojimi kvalitatívnymi parametrami výrazne prevýšia im podobné výrobky na trhu, na základe odborného posúdenia a na odporúčanie komisie získajú Značku kvality SK GOLD.

Celý proces posudzovania a udeľovania národnej značky je BEZPLATNÝ. Zasielanie žiadostí je možné počas celého roka.

Kvalitu a bezpečnosť  výrobkov so Značkou kvality SK pravidelne kontroluje Štátna veterinárna a potravinová správa SR, ako zodpovedný orgán úradnej kontroly potravín.

Značka kvality SK je  overenou značkou a logom značky je  označených 626 slovenských výrobkov od 86 výrobcov, ktoré spĺňajú kritéria podľa stanovených zásad.

Podiel výdavkov na potraviny

A na záver...

Ďakujem za pozornosť !