14 29. NOVEMBER 2012

Vysoké školy

Ďalšie vzdelávanie

Ako zabiť univerzitnú nuduKto túži po vzdelaní, dávno nie je odkázaný na „kamenné“ školy

Pavel Sibyla / sibyla@trend.sk

P iatok ráno v poloprázd-nej prednáškovej sále jednej zo slovenských univerzít. Študenti, kto-

rí nedriemu, zívajú. Učiteľ s ru-mencom v tvári dusí v sebe zlosť. Nevie prečo, ale vie na koho. Na tých, ktorí neprišli. Jedinú znám-ku života v miestnosti predstavu-je blikajúca neónka. „Dnes si nie-čo povieme o príčinách vzniku americkej občianskej vojny. Tak si, prosím, vytiahnite zošity. Dik-tujem.“

Nemálo Slovákov podobnú si-tuáciu určite zažilo. A na nemá-lo dnešných stredoškolákov ešte len čaká. Pritom, dá sa aj inak.

Stanford v pohodlí obývačkyPre tých, ktorí si myslia, že ne-má zmysel mrhať časom (a tým aj peniazmi) na prednáškach s nud-nými profesormi, dnes už exis-tuje niekoľko alternatív. Diplom oprávňujúci používať pred me-

nom pár písmeniek sa nimi síce nedá získať. Ale v zmysle otre-paného „uč sa pre seba, nie pre známky“ stoja za zváženie.

Stanfordská univerzita, Ber-klee College, Princeton či Poly-technická vysoká škola v Lausan-ne. To je len niekoľko z 33 vyso-kých škôl, ktorých kurzy možno bezplatne absolvovať vďaka spo-ločnosti Coursera. Tá existuje len na internete a päť- až dvanásťtýž-dňové kurzy (aktuálne ich prebie-ha 203) zahŕňajú všetko možné – od humanitných odborov cez medicínu, ekonómiu, matema-tiku a informatiku až po dizajn. Ľudia z ktoréhokoľvek kúta sve-ta môžu na coursera.org študovať modernú americkú poéziu „na“ Pennsylvánskej univerzite, dáto-vú analýzu „na“ Johns Hopkins University či teóriu hier „pred-nášanú“ profesorom Stanford-skej univerzity.

Výučba cez coursera.org pre-bieha online, všetko, čo človek

k štúdiu na tejto vzdelávacej plat-forme potrebuje, je prístup k in-ternetu a pokročilá znalosť anglič-tiny. Takáto forma vzdelávania je ideálna pre zamestnaných ľudí. Čo však neznamená, že si nevy-žaduje od študenta čas. Marcela Glevická, marketingová manažér-ka žijúca v Bratislave, sa rozhodla skúsiť štúdium dizajnu. Sledova-nie videí, čítanie syláb a práca na zadaniach jej zaberú osem až de-sať hodín týždenne. „Nešla som do toho s tým, že sa stanem di-zajnérkou. Chcela som sa touto formou dozvedieť o dizajne viac a otestovať si svoje schopnosti,“ hovorí spokojná po mesiaci štú-dia. Ak zvládne všetky zadania a dostane za ne dobré hodno-tenia, získa certifikát podpísa-ný profesorom, ktorý kurz pri-pravil. Ten „prednáša“ pomocou videí. Práce si hodnotia študen-ti medzi sebou, väčšinu interak-cie zahŕňajú debaty študentov na diskusných fórach, do ktorých sa

však zapája aj pomocný vyuču-júci kurzu.

To, že štúdium prebieha na webovej platforme, nezname-ná, že za ním necítiť „človečinu“. M. Glevická kladne hodnotí po-zornosť, akú škola venuje svo-jim virtuálnym študentom. Uká-zalo sa to napríklad pred huri-kánom Sandy, keď sa očakávali niekoľkodňové výpadky elektri-ny. Študenti boli mailom na túto možnosť pomocnou vyučujúcou upozornení a inštrukcie k novým zadaniam dostali v predstihu. Ko-mu by coursera.org nesadla, mô-že vyskúšať štúdium na udacity.com, edx.org či pomocou iTunes University.

Firemné e-univerzityCoursera je len širšie koncipova-nou formou e-learningu, ktorý školy aj firmy poskytujú už dáv-nejšie. V prípade škôl sa e-lear-ning využíva najmä pri diaľko-vom štúdiu. Na to, aby sa mohlo

Chcete zmúdrieť? UčteNa Slovensku začne pôsobiť organizácia Teach for All

„Najlepšia cesta, ako sa niečo naučiť, je ísť to učiť,“ hovorí v rozhovore pre TREND Špeciál Vysoké školy podnikateľ Peter Petrík. Učenie odporúčajú aj rôzne manažérske príručky ako jednu z ciest, ako sa stať lídrom. Pre tých, ktorí si to chcú vyskúšať, existuje organizácia Teach for All (TFA), ktorú pred piatimi rokmi založila zakladateľka programu Teach for America Wendy Kopp. Cieľom organizácie, ako uvádza na svojej webovej stránke, je, aby jedného dňa mali všetky deti možnosť získať skvelé vzdelanie. Dosiahnuť to chce podporou nových lídrov pre vzdelávaciu politiku, pre ktorých je podľa TFA nevyhnutnosťou vyskúšať si,

o čom učenie a život školy vlastne sú. Takúto skúsenosť od vzniku Teach for America (1989) získalo už vyše 24-tisíc ľudí rôznych profesií. Takmer dve tretiny z nich následne ostali pracovať vo vzdelávaní a dnes niektorí z nich vedú školy dosahujúce špičkové výsledky.TFA s ročným rozpočtom okolo 15 miliónov dolárov dnes okrem materských Spojených štátoch pôsobí v ďalších dvadsiatich piatich krajinách sveta. V priebehu najbližších dvoch rokov by mala vzniknúť „pobočka“ aj na Slovensku. Koordinátor programu Stanislav Boledovič už pre to urobil prvý krok: začal učiť matematiku na súkromnej strednej umeleckej škole dizajnu. „Je to pravdepodobne najťažšia rola, akú som v živote zažil,“ hovorí tento bývalý konzultant spoločnosti McKinsey

& Company. Školu navštevuje umelecky nadaná mládež, z ktorých viacerí vnímajú matematiku ako nezaujímavú zbytočnosť. „Mojou úlohou je vzbudiť u nich záujem o tento predmet, čo nie je vôbec ľahké,“ hovorí S. Boledovič. Podľa vlastných slov tiež vďaka tejto skúsenosti zisťuje, v čom je súčasný slovenský školský systém pomýlený. Učebnice, ktoré používa, sú koncipované v duchu „naliať“ do študentov kvantum informácií a len veľmi málo pomáhajú učiteľovi vyvolať v žiakoch chuť po poznaní.Cieľom slovenskej organizácie TFA, keď vznikne, bude zapojiť do programu minimálne sto ľudí. Tí by sa mali v budúcnosti stať motorom zmien v školstve na celoslovenskej alebo regionálnej úrovni. (ps)

15IlustRačNé fOtO – thINkstOck

povedať, či v dostatočnej miere, neexistujú žiadne analýzy. No o niečom svedčia štúdiá Educa-tion at glance 2012 z dielne OECD. Vo Fínsku, kde v roku 2001 všet-kých 21 univerzít začalo spolupra-covať na vytváraní e-learningo-vých programov, dosahuje podiel vysokoškolských študentov nad 30 rokov 19 percent. Na sloven-ských univerzitách tvorí táto ve-ková kategória len päť percent.

Vo firemnom svete sa e-lear-ning ujal najmä vo veľkých zahra-ničných firmách, v ktorých je ďal-ší rozvoj zamestnancov súčasťou korporátnej politiky. Spoločnosť

Accenture má na svojom globál-nom e-learningovom portáli vy-še 20-tisíc kurzov a tréningových materiálov zaoberajúcich sa naj-mä svetom biznisu.

David Križan z firmy e-learn-media, jednej z najväčších firiem zaoberajúcich sa tvorbou e-lear-ningových riešení, hovorí, že do-pyt po ich službách každý rok stú-pa, aj keď nie rapídne. Firma, ktorá sa rozhodne, že nedovolí mozgom svojich zamestnancov skôrnatieť, dnes už nie je odkáza-ná na vlastných HR špecialistov. Dobrá e-learningová firma jej vie okrem softvérového riešenia za-

bezpečiť aj outsourcing vytvore-nia vzdelávacieho obsahu podľa potrieb spoločnosti.

Faktom však zostáva, že ne-malá časť vzdelávania, najmä po-tom ako človek opustí brány ško-ly, prebieha neformálne (podľa kalifornského Institute for Rese-arch on Learning až 80 percent). Počas rozhovoru pri cigarete, po-skytnutím pomoci kolegovi, kto-rý je zavalený robotou, či jedno-ducho len spoluprácou s kolega-mi, z ktorých jeden vie viac, iný niečo iné, čo sa dá jednoduchou výmenou informácií a skúseností naučiť. Fajčiari sú však z verejné-

ho priestoru vytláčaní a napriek vývoju informačných technoló-gií, ktoré nám mali ušetriť čas, stále nestíhame. Komunikácia sa sústreďuje do mailov a chatu a na rovnaké „ihrisko“ je odkázané aj neformálne vzdelávanie. Firmy poskytujúce e-learningové služby na túto zmenu zareagovali vytvo-rením aplikácií na zdieľanie doku-mentov či webových stránok. Pri-pomínajú dnešné sociálne siete. Jednou z nich je napríklad Con-fluence Wiki od spoločnosti At-lassian, ktorú dnes využíva 23-ti-síc firiem (vrátane Facebooku či Linkedin) na celom svete. Podľa

T-0009

16 29. NOVEMBER 2012

Ďalšie vzdelávanie

Vysoké školy

obchodného manažéra e-learn-medie Dávida Križana budú po-dobné technológie v blízkej bu-dúcnosti absolútne štandardnou súčasťou budovania efektívnych tímov a vnútropodnikovej komu-nikácie.

Dobrá cestaNa coursere či firemnej intraneto-vej škole môže človek získať mno-hé cenné poznatky, no v niekto-rých prípadoch je niekoľkoročné univerzitné štúdium ešte stále ne-nahraditeľné. Nehovoriac o tom, že v slovenských pomeroch – as-poň podľa štatistík OECD – vyso-koškolský titul znamená výraz-ne vyšší plat v porovnaní so za-mestnancom so stredoškolským vzdelaním.

Ak ste sa už teda stali denným študentom niektorej slovenskej vysokej školy, no na prednáškach sa vám nedarí rozpoznať informá-cie použiteľné v praxi, je len na vás, či k realite sami vykročíte. Čoraz viac súkromných firiem sa

v školstve začína angažovať a naj-mä poslucháči ekonómie a ma-nažmentu si vďaka nim môžu pri-čuchnúť k ozajstnému biznisu.

Jednou z takýchto angažova-ných firiem je konzultačná spo-ločnosť Maxman Consultants (MC). Od svojich klientov často počúvala ponosy na slabú pripra-venosť absolventov a rozhodli sa s tým niečo spraviť. Nápad po-núknuť konkrétnej vysokej ško-le prednášajúcich z radov pod-nikateľov, expertov a manažérov najúspešnejších firiem sa však na nemenovanej univerzite nestre-tol s pochopením. „Ponuku od-mietli. Od vedenia

školy sme sa dozvedeli, že na vysokej škole nemôže pred-nášať len tak hocikto a každého jedného prednášajúceho by mu-sela schvaľovať špeciálne zostave-ná komisia,“ hovorí výkonný ria-diteľ MC Lukáš Bakoš.

Firma preto začala prednášky organizovať vo vlastnej réžii a vo vlastných priestoroch. Prvý se-

mester (prednášky sú raz za týž-deň) sa začal v marci 2011 a do konca roka sa uskutočnilo okrem vyše dvadsiatky prednášok aj 17 praktických workshopov. Nápad manažérov MC poukazuje na ne-využitú príležitosť zo strany slo-venských škôl. Podľa L. Bakoša to-tiž žiaden manažér či podnikateľ, ktorého oslovia na nehonorované prednášanie, ponuku neodmiet-ne. Ich reakcia by asi nebola iná v prípade, že dostanú podobnú ponuku z „ozajstnej“ univerzity.

Účasť na prednáškach organi-zovaných ľuďmi okolo L. Bakoša je bezplatná a to isté platí aj pri práci zamestnancov MC na tejto iniciatíve. Aj vďaka tomu firma pred rokom získala ocenenie Via Bona udeľované Nadáciou Pon-tis za zapájanie zamestnancov do dobrovoľníctva.

Príklad Khan Academy

Nadia a tí ďalšíV roku 2004 sa potomok bangla-déšsko-indických rodičov rozho-dol, že pomôže svojej malej ses-ternici menom Nadia s učením sa matematiky. Nadia však býva-la v inom meste, preto ju skúsil učiť pomocou kreslenia v progra-me Doodle Notepad. Neskôr za-čal svoje hodiny natáčať na vi-deo a zverejňovať ich na strán-ke You Tube. Jeho video kanál sa stal natoľko populárny, že tento absolvent MIT a Harvardu sa v ro-ku 2009 rozhodol zanechať prá-cu analytika hedžových fondov a venoval sa už len svojmu inter-netovému projektu. O tri roky ne-skôr sa na KhanAcademy.org na-chádza vyše 3 500 lekcií od mate-matiky cez financie a ekonómiu

až po humanitné predmety, kto-ré si ľudia na celom svete prezreli viac než dvestodesať miliónkrát.

Reč je o Američanovi Salma-novi Khanovi, ktorého časopis Ti-me v tomto roku zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta. Podľa 36-ročného S. Khana jeho koncept nepredstavuje len skrá-tenie vzdialenosti medzi učiteľom a žiakom. Študent si môže poze-rať prednášky doma aj viackrát po sebe, kým látku nepochopí. Na reálnej hodine v triede sa spo-lu s učiteľom môže venovať rie-šeniu príkladov či diskusii o deji-nách komunizmu. Virtuálny svet je využívaný na virtuálnu činnosť (učenie sa), skutočný svet na apli-kovanie získaných poznatkov do praxe. Aj preto sa tento koncept označuje ako prevrátená škola.

Väčšina lekcií na Khan Aca-demy je určená mladším študen-tom, no v duchu už raz spome-nutého „učiť sa učením“, sa do budovania akadémie môžu za-pojiť aj starší. Najmä ak ovláda-jú angličtinu, ktorá pre milióny ľudí ešte stále predstavuje barié-ru. Nadšenci po celom svete pre-to bez nároku na honorár pre-kladajú jednotlivé lekcie do svo-jich materských jazykov. Zapojiť sa môžu už aj Slováci. Dobrovoľ-níkov koordinuje riaditeľka nezis-kovky P-Mat Dana Retová. S Khan Academy sa prvý raz stretla ako spoluorganizátorka konferencie TEDx v Bratislave, v rámci ktorej účastníkom pustili aj video z vy-stúpenia S. Khana na „veľkom“ TEDe. „Založila som Facebook fanpage, napísala malý zamest-nanecký grant na Nadačný fond Accenture v Nadácii Pontis, ktorý vykrýva čiastočne náklady spoje-né s koordináciou a propagáciou, a začali sme zháňať dobrovoľní-kov,“ spomína na začiatok svojej aktivity D. Retová. Do dnešných dní dobrovoľnícka aktivita zau-jala zhruba 80 ľudí (desať z nich prekladá veľa a pravidelne), vďa-ka ktorým sa slovenských titulkov dočkalo vyše 150 lekcií. Na pokro-čilé funkcie Khan Academy, aký-mi sú cvičenia, učiteľský mód či znalostné mapy, si slovenskí uží-vatelia budú musieť počkať mini-málne do budúceho roku, keď by sa mohla stať realitou lokalizácia projektu do jednotlivých jazykov. (ps)

T-1197

E-learning sa ujal najmä vo veľkých zahraničných firmách, kde je ďalší rozvoj zamestnancov súčasťou korporátnej politiky