Kukucin-martin Neprebudeny Txt

Martin Kukun: NeprebudenMartin Kukun

NeprebudenMartin Kukun Digitaliztor: Tom Ulej, Slavomr Kancian, Mria Kunecov, Daniela Kubkov, Erik Barto, Lenka Konen, Albeta Malovcov, Simona Resekov, Duan Kroliak, Zuzana Babjakov, Radmila Pekrov, Silvia Harcsov Copyright 2009 Zlat fond dennka SME Tento sbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informcii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Martin Kukun: Neprebuden

Zlat fond dennka SME

Pvodn publikcia ...................................... 1 .................................................................... 2 .................................................................... 3 .................................................................... 4 .................................................................... 5 .................................................................... 6 .................................................................... 7 .................................................................... 8 .................................................................... 9 .................................................................... 10 .................................................................. 11 ..................................................................

3



Pvodn publikciaMartin Kukun. Dielo II. Rozprvky. SVKL. Bratislava. 1961. 337. . Marianna. PrdavkovMinrikov. zostavila vber, edine pripravila a napsala poznmky a vysvetlivky. . Oskr. epan. napsal doslov. . Jozef. Gazdk. zodpovedn redaktor. . Bibliografick poznmky Neprebuden Odtlaen poda Slovenskch besiedok Martina Kukuina a Antona Bielka str. 1 74 v Skalici z roku 1886. Kukun dokonil svoju as Besiedok koncom roku 1885, do tlae ju poslal v januri 1886. (Listy Janokovi z 28. XI. 1885 a 18. I. 1886 odpisy v LA Nr. mzea v Prahe). Ss I, I. vydanie 1910, str. 23 105. alie vydania 1919, 1928, 1933, 1938, 1941, 1946 a 1948. Textov pravu robme poda zsad z I. zvzku. Jednotliv odchlky uvdzame poda poviedok. Neprebuden nemalo B/7 nemal 178, zoklivuj B/8 zoklivujci 179, aprve B/9 hoci 179, ty B/10 tie 180, przdnou rukou B/10 s przdnou rukou 180, s okukou B/11 okukou 181, Jano B/12 Ondr 182, vo vyej B/13 vo vynej 183, do zadu B/14 do sadu 183, Jano B/15 Ondr 184, okom odila B/15 krokom odila 184, k biede, strdaniu B/16 na biedu, strdanie 185, stiahne B/17 stihne 186, s ou B/20 ou 188, toko B/21 totka 189, k tomu B/22 na to 190, k vedeniu B/22 na vedenie 190, tetkine B/29 totkine 195, krtil B/29 krtil 195, zmizla B/32 zmrzla 197, Nadarmo B/34 Nedarmo 199, s tm B/35 tm 199, zrazen B/35 zarazen 200, k odchodu B/49 na odchod 210, k nej B/49 na u 210, Aprve B/52 Hoci 212, k obveseleniu B/54 na obveselenie 213, u prce B/55 pri prci 214, k tomu B/55 na to 214, U dver B/55 Pri dverch 214, do pitvora do izby B/61 do pitvora a voiel do izby 219, u plota B/65 pri plote 222, u oha B/66 pri ohni 222, do zadu do zadu B/6869 do sadu do sadu 224, u matale B/73 pri matali 228.

4



1Na zemi le Ondr Machua, husr lenovsk. Nie e by bol zabit, alebo ranen vyvauje sa po paienku, lebo nem roboty. Telo jeho mtva hmota, stopu ivota neprezradzuj len nohy, postaven v krosn svojm obasnm lpanm sa. Nedb ani na muchy, ktor na bezoivo dotieraj a po tvri sa pas. Tak dobre padne mu odpoinok v dusnom peku: nevstal by ani za pol Lenovca, aby pretrhol svoje pohodlie. Uva ho nie nepovedome, ale s lakotou, dychtivosou. Pred zamrenmi oima utvor sa najprv mal, ierny bod, ktor rastie, nabva farieb, roziruje sa na vetky strany. No jeden pohyb oka sta, aby rozohnal prelud, ktor hne zane znovu a strat sa Ondr snva. Kto by mu nezvidel? Nestar sa o enu, o deti, o statok, o dom, o gazdovstvo o ni. Tak mu je ako v raji. Je husrom; no nevidno koa, e by sa pri om psol, ani uniformy, e by zatuovala nedostatky, ktor od matky-prrody pochodia. Miesto toho vidno po celom boku1 rozlezen jeho husi, vo vch-mench kdoch. Husacia respublika nechce husra uzna za svojho zvrchovanho pna len ke mus. No a on veru ani nepomysl na to, aby im chcel bez poriadku vu lomi: stlo by ho to mnoho prce, a vsledok by nebol iaden. Zavrten husi o krtky oten rozliezli by sa zas po celom boku a husr mohol by zas zavraca. Nu dobre m, ke sa vyvauje, to je aj tak len jedin prednos jeho stavu. Dos sa natlie po domoch sem a ta ke je v poli, aspo vtedy nech si pohovie. V dedine ho aj tak strcaj z kta do kta vetkm zavadzia. Tu v poli nezavadzia nikomu, iba ak by tej trve, na ktorej le, e by jej odnmal svetlo. No do jesene boe mj ete i t strata vynahrad sa jej. Ondr Machua veru biedny tvor bo. Kto len pozrie na, mus ho poutova. Akoby Stvorite chcel vzbudi v uoch obdiv, zasypc ho vetkmi nedostatkami. Hlava vek, kryt ostrmi vlasmi, ktor svojou nepoddajnosou ponaj sa na zvieraciu srs. elo nzke, oi npadne mal, lcne kosti vypukl, nos rozpaten na kab a sta irok. Postava mal, nevyvinut, zhben. Ke kra, ruky mu vopred celembaj ako cepy cel lovek mlo pona sa na loveka. udia s trpnosou hadia na a s istou etrnosou chovaj sa k nemu, ako k malmu, slabmu dieau. Len on sm nedr sa za mrzka, spokojn je sm so sebou, nikdy nezareptal proti svojmu osudu a biede. Ba zd sa, e sm seba dr za peknho, lebo asto zastane na brehu moidla a mrnivo prizer sa do neistej hladiny jeho. Vkus m, zn rozozna pekn od mrzkho no o svojej osobe predpojato sdi. Nu, je lovekom. Rodiia jeho boli vemi hodn lenovsk hospodri. Kad ich rd videl, ako hodnch, znanlivch ud. Nikto ani zlho slova o nich nevedel. I vemi ich utoval kad, ke narodil sa im tento syn, Ondr. V dedine zaalo sa poukva, e im ho striga vymenila za pekn, podaren diea. In zas vytkali estnonedieke, e nao sa na tom jarmoku na t opicu 1bok str 5


zadvala Machua zfal, jeho ena mala ivotom zaplati pohad na vlastn diea. No, chudinka, oddala sa pokorne do vle boej a tm vou lskou privinula k srdcu diea svoje. Vmi ho milovala takto, ne keby bolo bvalo takm, akm si ho predstavovala. Tm vmi odpadlo otcovi od srdca. Ten nemohol na ani pozrie. Zakadm zamrelo v om srdce, trpil ho ierav b. asto sedel zadumeno za stolom, oprc hlavu o dla, tvr zakalen zlmi mylienkami, zfalstvom. ena neopovila sa ho pta , o mu je: dobre vedela, o ho trpi. Raz osmelila sa mu poveda: Jano, neelej si ni. To bola va boia. Ten pozrel na u tupo a do jeho hlasu zamieal sa i tn hnevu, ktor ena ete nikdy nepoctila od neho. S tajenm bom vykrkol: Ako by si neelel, ke mm nie diea, ale Ach, o, mchol rukou, to nie diea. Vetci udia smej sa na mne na oiach im vidno, ako sa raduj z mjho neastia. Dobre sa mi srdce nepukne. Raduj sa mi za chrbtom myslia, e ja nevidm alej od nosa. Nik sa ti nesmeje nie! Ve s var nie pohania, aby sa z tvojho neastia smiali. Jano vypukol v zfal smiech. Ha-ha-ha! Vraj nesmeje! Tebe dobre poveda, nesmeje, ke sa ani neuke medzi svetom nesmeje! la by si len do poa ako ja, alebo ku kovovi: veru videla by si, ako sa nesmeje! A o by sa nesmial rodi, o m pekn diea, na rodiovi, o m nepodaren! Boe, keby ja mal diea, ako som si iadal! Ach Bolestn ston jeho otriasol celou duou eny. No vzmuila sa, podila k nemu: znala ho ako dobr, mkk duu, prstupn mdremu, lskavmu slovu. Vid, ja ho i takto rada vidm: ve predsa len je tvor bo. I ty privykne k nemu, najtia ho vzia na ruky. Jano, probuj ve si mu otec Nie, Zuza, nie! Cho nemem. Vid boh i svet nemem. Len pomyslm na, a u dobre mi srdce nepukne. Ako by ho vzal na ruky? Bol by var lepie, keby ho ani nebolo. Zuza strnula, jej srdce zmietalo sa bom. Nruivm, mocnm hlasom napomnala ho: Nerhaj sa bohu, Jano. Dosia sme len dobr veci prijmali od neho a pre jednu zl mali by sme sa mu u rha? Nie o na ns dopustil, budeme trpezlivo nies. Ale vetky tie dobr veci sto rz by opustil, keby sa toto nebolo stalo sto rz! o mi je zo vetkho, e mm vetkho dos: ke to nemm komu necha? No, nm uom nikdy sa nevyhovie. Keby sa ti teraz naplnila iados a za to keby ti boh odal dom, pole, lky, statok, ivnos, zdravie: povedz, i by si sa mu nerhal: e ti je z

6



peknho syna ni, ke mu nem o necha? Ja viem, e by si si zas iadal, aby ti vetko prinavrtil, i syn aby bol tak ako dnes. udia pozeraj vdy len za tm, oho nemaj. To, o maj, nevia si ani mak. Jano bol premoen, nevedel odpoveda ani slova. Ctil, e ena m svt pravdu a uhdla navlas, o sa deje v om. No prve to doplilo ho. Nemohol znies v tomto bode pouenia od eny; k bu pridruila sa i urazen ou pcha jeho. Oko bldilo nepokojne po izbe, prijalo vraz tvrdosti. Bil dverami a rozlen, rozhnevan, odiiel. V krme hadal avu po prv raz. U bola tvrd noc, ke dotackal sa domov. ena vlastnm o iam neverila, e by to bolo mon ve to nie on, jej Jano. S utajenm dychom sledovala kad jeho krok. No on netrpil sa ani o enu, ani o nikoho. Ustat hodil sa za stl na lavicu a omral osi nezrozumitenho pomedzi zuby. evelil sa na svojom mieste, ale iadan spnok nechodil. Diea v plachte pohlo sa a zaalo plaka. Matka hne skoila k nemu a hadela ho uika. No oe nesp? ahni a spi! Nech sa ziape, ak chce, i do rna ahni si i ty, Jano. U je noc. Ja? Oj, nie nemm sna tu mi je dobre daj mi pokoj oj, pokoj Ostatn slov preniesol u z polosna. Jednou nohou stl ete v skutonosti, druh krala tajinami re, vybjenej ivou fantziou. Akoby vysmieva sa mu chcela, pobren rodinnm neastm a uitm npojom, vykzovala mu sladk preludy, v ktorch povedomie vdy viac a viac tratilo sa. Z krsnych snov vytrhol ho vkrik dieaa, ktor prve dnes nespokojne spalo. Jano skoil na nohy a poberal sa k ene. osi hroznho jej zaeptal. Ona s asom vykrkla: Preboha Jano! Cho cho! Nevzahuj ruky na pacholiatko! Jano podvihol diea z plachty a dral ho v nru. No nedval sa na s lskou. Jeho tvr vyrala skr surovos, jed b. Matka, tuiac nebezpeie, skoila k nemu a vychytila mu ho z rk. On sa potoil a k stolu, zadiven hadiac za ou: ona, ako bola, prostovlas, bos utiekla s dieaom k starej sestre. Jano vyvalil sa na lavicu a spal a do bieleho rna. Ke sa zbudil, hlava bola mu ako przdna nepamtal sa na ni isto, ale neprtomnos enina a przdna plachta, zavesen pod povalou, upravili jeho mylienky do pravej koaje. eny i die a a mu bolo to; zaplakal nad svojm skutkom; utoval ho, no neiel po u, zavola ju nazad do domu. Sm nevedel o ale osi mu brnilo. Zostal sm. Nem mu kto ani navari ani poriadi ako smutno mu doma! Prichlopil dvere a iel sa zas potei, kde bol vera. Tak to trvalo rok dva. Jano privykol tomuto ivotu; viac bval v krme ne doma. Priiel 7


o to mlo-nevea, o mu otec nechal; i nemusel sa trudi, komu to zas po svojej smrti odd. V dedine nemal kde hlavy skloni pred zimou utiahol sa do plenice. Tam dostane toho oberstvenia, koko sa len uri dui jeho. V jar stratil sa i z plenice nezostalo po om slychu, ani vidu. Bude akiste v Peti, a tam dakde potuluje sa, ak mu plenka ete nepostlala. Zuza bvala u sestry. Ke oduila diea, chodila na zrobky. Ale cel ivot jej u bol zhoren; jej, potupenej ene i matke. Vyhbala uom, ako len mohla; urku i tam videla, kde jej nebolo. Konene smr sprostila ju vetkch trap ivota. Chlapec zostal pod opaterou totky. A nemal biedy. Matersky ho riadila, i do koly vyprvala. A chlapec sa dobre uil; bolo zna na om, e predsa i v tom nekrsnom tele sdli dua, dua ako i u ostatnch. A toto bolo bohatou potechou starostlivej totke i odplatou.

8



2Ondr m u dvadsa rokov, ba vye; totkina ndeja, ktor hne od tleho veku jeho prechovvala, e al vvin naprav prrodn chybu, nesplnila sa. Vady nielen e neumenovali sa, ale z roka na rok vmi sa tisli na povrch. Jeho telo bolo vemi slab, inej prce, okrem pasenia hus, neschopn. Rozsudok aleko pokuhval za vekom len pam a zvlte fantzia rozvjaj sa, a to na kor prirodzenho rozsudku a rozumu. Ak riei nieo, to je vdy detinsk. o rob, to m i teraz nter chlapeckosti na sebe. Totka i udia nakladaj s nm dosia ako s nedospelcom. ije osamotele, bez loveka, bez srdca, ktor rozumelo by mu. Vrstovnci od malika strnia sa ho medzi demi m ete najviac znmych priateov. S tmi skoro najlepie vyjde, lebo tie mu cele rozumej. asto prekvapia ho v kdli na poli a on zabva sa s nimi pri jareku. Vodu naraz na aby, uroben zo zoschnutej kry, pod ne d vbov prtik, cez ktor krom s pretiahnut neirok dotiky a mlynek u melie. Ak sa dielo zdar, tlieska rukami a vska spolu s nimi. Vie i rozprvoky pekn deti povaj ho so zatajenm dychom. A to pta ho k nim; rd je, e i on m ru, v ktorej vldne, s tm vou zubou im rozprva a deti tm vmi n k nemu. No dnes dva mlyneku pokoj. Je sm a samotnho zbavka nete. Dobre mu i lea, a to na zelenej paiti. Myse jeho lieta bohviekade. Vid seba v rytierskych atch kra k zmku na straej nke. Prestoj boj s drakom, a maka jedin obyvateka zmku, premen sa v kan. Ha, pad mu vkol hrdla a prisah ven ven lsku. Ako by sa neusmieval? i len on m vyvrhn tby po blahu zo svojej hrudi? Usmieva sa, no to nie smev, ale kabok, zoklivujci ete vmi jeho tvr. Na elo mu sadla mucha; hoci cti, ako mu po om orie, neodha jej. Mysl, e dosta zvratenie a vystretie ela. Mucha podlet, no o chvu sa vrti a opakuje svoje dielo. Ondr necti ni snva alej. Mucha sadla na lce i cti, ako prevha sa po riedkom strnisku jeho brady. To ho doplilo. Vystrie ruku a celou dlaou prikryje lce. Muchy nedolapil spasila sa zavasu. A Ondr snva a snva alej a alej. i dlho leal a snval, nezn. Iba vytrhli ho ahk krky ani trva neohla sa pod nimi. Ondr obzrel by sa, kto to; no ako mu zdvihn hlavu. Akiste dky chlapec ide o mlynek. Dnes mohol veru len doma osta. Ondr nebude robi mlyneka, o by to bol hne chlapec richtrov. Ve t kan tak pekne usmieva sa mu! o je desa mlynov nie mlynekov, ale mlynov oproti tomu smevu! Kroky zaznievali smerom k nemu. Ondr zamril oi; tvril sa, e sp. Cez vka navlas pootvoren v neuritch kontrach videl postavu no nie detsk. To je vie osi. Ha, zhba sa nad neho, i pou mkk, tich hlas:

9


Ondr Ondr! Otvoril oi ba vytretil ich. Ten hlas oj, ten hlas! Ani princeznin! A si to ty, Zuzka? Strojn hlavika prikvla mu hlava Zuzky Beanovie. Ondr primril oi iara tokej krsy oslovala ho. A nie div. Jej tvr jasn, erven ako rua, ke slnce jej lstky ohreje. Dvoje modrch o akoby ta kus oblohy vloil zdumivo hadeli na Ondra. erven ret odokrval dva rady bielych perl. Ondrovi zas zila na um princezn. Ani t nebola krajia, iba e tie aty mala s hviezdikami. Ale ani Zuzkine nie s patnejie. T erven atka na hrdle s tmi strapci dodva jej pvabnosti spolu s bielymi nadurenmi rukvy jej oplecka. A to okrhle rameno, akoby vyrstlo bolo z bielych zhybov rukva. Ondr s vytretenmi oima hadel na mil zjav: myslel, e je pred straacm zmkom. Zuzka, nebadajc, o sa s nm deje, rezko ponkla ho: No, vsta chytro a jedz! Aha aha! Len teraz dovtpil sa, e to nie kan, ale Zuzka. Ona neprila, aby ho vkol hrdla objala a do straieho zmku voviedla, ale doniesla mu jes. Mal vyjednan od mladch hus po groi a od starg po dva pritom, km paa trv, chovu z dom do domu. Dnes chov sa u Beanov: Zuzka mu priniesla obed. Ke jes, nu jes. Tvr prestala mu iari, zatiahla sa, ako ke popred mesiac ahk oblak prejde. Chytil dvojaky, hodiac na ich obsah skmav pohad. Nepoteilo ho. Preo neprila Zuzka s przdnou rukou a takm srdcom k nemu ako on princezn? Preo? A o ti je tak nhlo? sptal sa chladnm hlasom, bez nadenia pozrc na u. Vid, o je teraz! A pozdvihla v ruke pokovan kosk, ukuc nm protileiaci bok, posiaty encami. Aha i ty ide mhm, mhm! A chytro ukladal lyku za lykou, e z dvojaiek valom ubvalo. Cel sa oddal dielu na Zuzku ani nepozrel. Bolo zna na om, e neje len mechanicky, z obyaje, ale celou duou mek pri diele. Vyprzdnen dvojaky zaviazal do atky a podal ich Zuzke. Na! U s przdne a cho! A utrel si rukvom sta. Zuzka zbadala na om premenu, no nevedela si ju vysvetli. Teraz tak chladno had, kdeto pred chvkou mala sa roztopi pod iarou jeho oka. Zhadu nechcela nerozrieenou necha. Zaala okukou: 10



Var sa hnev? Akiste obed nebol dobr. Vie, teraz pri robotch mus dao i prepi. No, veru obed! Najedol som sa potiato! A preloil palec krom cez hrdlo. Vidno, e nekldol vhu na to, ak je jedlo, ale i ho je dos. A predsa sa osi hnev. Ja? Ach, ja sa veru nehnevm. Bolo pozna, e vhal tak urite upiera. Zuzku osi hnalo vopred, nebola spokojn s vsledkom; nevedela, preo zmenil svoje dranie. Mrzelo ju trochu i to, e tento bedr nekor sa jej; ale vymyk sa z kruhu, v ktorom ona psobila prv na. Nu dobre, ke sa nehnev u a rada. Nafkanch ud nerada vidm; lebo hne chodia ako sud, ke im dao na nos sadne. Ondra nahnevalo, e mu takto vrav. Ani je nie kanou, ani ni i odsekol jej: A veru neha neopustm preto ani jednej slzy. Ako chce! Ve ja viem ve ja viem a Zuzka falone povzdychla. Pyn si vemi ani neozrie sa o ma. Neviem preo ale ani do dvora sa nm neobzrie, ke enie husi. Neviem a, klopiac zvodn oi, malou nkou hrebla prs. Ondra to pohlo. Princezn je princezn! Just princezn. Zajasal v duchu a podiiel k nej. Nu mrz a to, mrz? Var vmi by a mrzelo, keby Jano Dbravovie neozrel sa o teba. Z jej o ahol plame nenvisti na husra. Jej hlas zostril a pohnutm triasol sa: Ten? Pre ma me budem ma preto hladk hlavu. Var ste sa pohnevali? Husr pootvoril sta, akajc odpove. Zuzka namhala sa tvrdm hlasom odpoveda, nadarmo. Ticho, skoro iano prisvedila. Rozli sme sa nadobre. Utajejn vzdych vydral sa jej z st. Ondr to pobadal. Bol rozochven slasou, e srdce dievaa otvra sa mu pomaly, zhyb za zhybom. Dverne, primne pohliadol jej v tvr. Neelej si, e a nevezme. Nebol by a ani hoden. Takej veru nikdy nedostane, a o nohy po kolen zoderie. Zuzke dobre padlo pou o sebe chvlu, o hne z st husrovch. Nech teie voda akmi 11


chce rrami, len nech je ist. Nech chvli kto chce, len nech chvli. Polichotilo jej to chcela ete viac pou. Predo mnou hovor ale potom! On tie tak hovorieval a mimovone vzdychla. Upadla v predol bolestn tn. Ondr videl, e jej srdce puk zamrzelo ho to. A ty si elie za nm. Neelej ty ni! Zuzke zaal do ivho, rana zakrvcala. Ako by neelela: ma opustil m druh. Husrove lca zahoreli. U bol v jej moci. S nadenm vykrkol: Neboj sa ja a neopustm! Vie, koko rz poepol som ti v kole, ke si nevedela? Len tebe som poepol; ty si bola zo vetkch najlepia a rd som a videl. Raz ma i ubili preto. U oddvna nepoctil, e by mu bola krv tak bystro prdila ako teraz. Hej bol veru na vom peku, ne km leal na slnci. Dieva usmialo sa mu a on u bol unesen tm smevom. Vo vynej gambe poctil trhanie. ak pamt? A ty si tie potom boila ani o by sme sa neboli videli. A ke si sa sala s tm Dbravovie to ma tak mrzelo! No ale je u aspo dobre. Zuzka dosiahla svoj cie: husr bol podmanen. Ale ona chcela sa pokocha vo svojom vazstve. osi hnalo ju alej len alej. Nu a o teraz? Ondra otzka zarazila. Nepochopoval, ako sa neme dovtpi. Teraz? Dopasiem a zoberieme sa. Pjdeme pekne do fary, ohlky sa napu. O katechizmus sa neboj ja zodpoviem i za teba. A bude nm cel svet zvidie. Zuzka bola zas vesel dobr va vrtila sa jej. Ondr to vysvetoval tm, e sa jej zapili jeho rei. No ona chcela sa ete zahra s nm. A jes o budeme jes? Jes? Dao len vypasiem to nm bude dos. Ale si moc prepsol. Koko ti chyb hus? Ani jedna. Uver, ani jedna. A poloil si na prsia dla. A Fialovie hus kde sa dela? Tebe dvaj vinu, aj Rbalovci aluj sa na teba.

12



Husr poval bez slova potom sa dobrcky usmial. Fialovu hus! Ke zala do hory. Bolo jej ta nechodi mohla u ma rozum! A Rbalovie prila domov to viem zjavne. Videl som ju, ako cestou zametala. Ale musela im z dvora ujs nebolo jej nikdy dos. Zala dakde do sadu otrovili ju. A teraz na ma zvauj. Nu jes by u len bolo o, ale kde bva? No veru! U totky, tam je hodn komora. Bude nm dobre. Ja ale ja nechcem sa po cudzch domoch potulova. Ja sa chcem len svojho dra. Dobre vystavm mal domek. A v om pjde na sob? V om? Mm v om. A husr obzeral svoje aty, ktor ani zanova nezodpovedali lenovskmu kroju: boli cele tak, ako o chlapcom v desiatom roku ij lene zafarben. I to na kolene bola vek trhlina. Mus ma hby ako in mldenci. D mi ui totka ke dopasiem. Povedala, e mi kpi aj koutek. Ale peniaze mus ma na ivnos. Ha-ha-ha! Zuzka zasmiala sa na jeho rozpakoch, e ho vohnala tak do zkeho, i pobrala sa pre. Ty neutekaj! Pozajtre je sobota: prdem si po pero. Nie pozajtra nie. Ve ti ja poviem, ke bude ma prs. Ete nechtk nekvitne. Vie? Ondr sa uspokojil. Dobre dobre! Zuzka strmm krokom odila. Ondr dlho pozeral za ou pila sa mu. Hm bude z nej ena! Dobr robotnica. Chdzu m ani granatier nm dvom bude sveda. A Dbravovie ale o, ten jej je nie hoden! A ona sa mi prizn hm, hm A husr do veera nerozmal o inom, len o princeznej, ktor u naiel ale v skutonosti. Zmok na straej nke nekrti sa u, zastal. Nebolo mu treba ani dupn na.

13



3Husrova totka bvala v poriadnom domeku vprostred dediny. Ona je u vdova a to pobon vdova. Nezamekala by jednej nedele, a o by mala kolenaky s. A to jej dodva v obci vekej vnosti, lebo ona i rob tak, ako hovor. Neopust ndzneho, a o by sama sebe mala utrhn. Ale zato prezrie svojm skmavm okom kadho obrka a ak vid, e je ete schopn prce, ned mu ni, len obleje ho ete takou vriacou polievkou jazykovou, e obrk ani nevie, na ktor nohu stpi, idc z jej dvora. A to vo vetkom je takto akurtna, vysoko stoj nad vetkmi enami v Lenovci. udia uznvaj jej nadvldu a chrnia sa jej jazyka. Z cty volaj ju v celej dedine totkou. Len v svojom vlastnom dome neme ni vykona. Inde na o sa podoberie, to i vykon no doma nemono. Predmetom jej ostrho jazyka bva Ondr. o sa mu naduplikuje a to vetko darmo, ani o by hrach na stenu sypal. On nezohne ije svojej pred ou, jeho netenosti nedotkne sa ani pekn, ani patn slovo ni. In na jej mieste bol by prestal perly do blata hdza a vodu do koa lia no jej energin povaha neme strpie iadneho odporu, rob nov a nov pokusy. No mrna prca mechr do vody tisn a ete mrnejia Ondra chcie preinai. Machua bude Machuom km len jedna vrana kvka bude. Totka prve prila zo atvy a ustat odpova si na podstene. Tu, kde sa vezme, tu sa vezme mil Ondr vojde do dvora. Jeho tvr nakriven smevom. Vidno, e prroda urila ho na biedu, strdanie tento smev mu tak nesved! Totka zvedavo pozer na, ctiac, e nesie aksi dobr novinu. Totka keby ste vedeli! Keby som vedela nemusel by si mi poveda. Nu poviem vm osi! No! posmeovala ho ona. Ondr oblapil jej hrdlo a detinsky pritlil sa k nej. Jej srdce pohlo sa nad nm oteplelo, zahorelo k nemu lskou, materskou lskou. Ke takto tlieval sa k nej, zila jej ve na um neboh sestra, ako na smrtenej posteli odporala jej svoje jedin, neastn diea Oi jej zvlhli pohladila parobka po jeho drsnch vlasoch. I posmelila ho ete raz: No ve u len povedz, ak je dao dobrho. idali e dobr! Idem sa eni. o ti zas mta v hlave? e-e-ni ? Hej, eni, prisvedil s drazom Ondr. 14


A koho berie i metlu? Zuzku Beanovie. Noe ma, prosm a, nejeduj. Zuzku Beanovie! To len tak Zuzku Beanovie. Za teba, synku, ani Cignka nepjde nieto Zuzka Beanovie. o si to len zas nabral na tej pai do hlavy! Povedala som ti, aby si tam nemilobohu nevylihoval, ale aby si si radej z Novho zkona dao pretal. Zuzku Beanovie! A totka bola u tam. Z jej hlasu vetka mkkos zmizla. Ondr len ete prisviedal. Hej Zuzka pjde za ma povedala. Iba ak jej rozum za sru padol! Ona povedala. Len o dopasiem, bude sob. Ve a on star zosobi! Ale papekom! e mi to v dedine nikomu nepovie, lebo stihne dao dopou tylom ti jazyk vytiahne. Ale ke Zuzka chce Povedm, e sa mu rozum ist. Len si rozv: ako by chcela teba Zuzka? Gazdovsk dieva obrka, najkrajie dieva straidlo! Pozri len, ak si! Ani obrk takto nechod. Ale u nebudem odo dneka! A ty vie ty, kto si t vezme? U je v suboch s Janom Dbravovie. V jar pomhal u Beanov ora i teraz tam kos. Nu t by var Dbravovie nechala a teba chcela! U sa rozili. e ho nechce. Kto ti to len natrbil? Povedz ty mne, ale spravodliv pravdu. Ona mi povedala, ke mi doniesla jes na pau. No? Ale radej ti mohla poveda, aby si si tuto koleno popltal mldene! Fuj, ke sa len nehanb tak chodi. Ako lipa! Pozri na seba, ak si. Keby si sa aspo len nosil ako udia. Hej kpim si nohavice i halenu. Na Vechsvtch kpite mi klobk a janiarky, a potom Cho do hory a naodlupuj z kry drevench groov. Ak ti za ne uij nohavice i halenu dobre. Za to mi neuij, ale o vypasiem. Ty? Nikdy ni, ani grajciara. Vetko si prepsol. A ja, hriena stvora, staraj sa, ako ho 15



zaodie a zaobu na zimu. Ja budem ma hby uij mi. Ja som neodpsol ani jednej husi zvauj na ma. No dobre. Ale kde budete bva? Nazdva sa, e a na prstupky vezm a bud a tam obchodi? Star nm d sdok v om vystavm dom. Iba ak ho ulep z blata, alebo hliny Z dreva bude z dreva. Ale to sa na vemi moc podober. I ps, i hby si da ui, i oeni sa, i dom vystavi. Vedel bys rukami tak robi ako jazykom to by bolo! Len kpte vlny na hby. Upradieme ete do jesene, km dao bude Synku km dao bude, do tch ias i desiata vlna narastie na ovciach. O to sa ty neboj! Len nepopekuj s takmi vecami, ako je enba. Ak to star pouje, ten a na mieste zabije. No a mlad Dbravovie ten ti vzy vykrti. Ja nepopekujem ani nebudem. Mne povedala a budem sa eni. Ml mi ho bezbon diea! Nerob sm zo seba posmech dos, e ho druh robia. Modli sa bohu, aby ti dal dar Ducha Svtho a rozumu dobrho. Ondr utiahol sa pred rozhnevanou totkou, ktor hupkom odila do Beanov, e vyzvie, o je vo veci. Beanovie gazdin len vytretila oi, o had u nich star totka. Joj ve ste u dvno u ns neboli. Mali by sme vm da vajce. Len o vs sem donieslo? Ale, pomysli si len; ten chlapec, o si vzal zas do hlavy chce sa eni. Beanka od divu pasla si dlaou o zsteru: Ach, u len nepovedajte. A, stvorika, pokraovala totka, e si tvoju dievku vezme. Beanka, majc ruky v lone preloen, zdvihla prav a posotila ou totku znakom zarazenia. Ach, chotee chote! Veru tak! Mne sa tie da nestalo od jedu. enby ete nikdy nespomenul len dnes sa ou

16


pochvlil. Iba ak by sa mu zas dao robilo. Ono t jeho hlava je nie celkom na mieste. Je ako diea. Pravdae bez rozvahy. Ale jeho ktosi musel navda. On poved, e tvoja dievka. Nu? Nu, e sa mu sbila, ke mu doniesla jes. Do jesene m by i veselie. Beanka rozosmiala sa chutno. A veru mono! Zas jej dky parom posvietil mono! Noe jej povedz, nech mu d pokoj. Potom by iba ja mala s nm trpenie. Pravda pravda. Viete, to je to mlad stvorenie. Tra vm a pletie bez vetkho poriadku. Moja dievka veru rada si zafrantuje. Od malika bolo tak mil a veten o nedaj pane boe div vm na ohe nepuklo. Ale jej poviem, nech mu nemtie hlavu neborkovi. Hej, prosm a povedz jej. Nech sa radej ani neschod s nm. Ve mu ono to vyjde z hlavy. Nu a akoe? Pravdae vyjde! A rozili sa v najlepej zhode. Kad z nich pochvaovala druh, ak je hodn, mdra osoba. A obe boli veru hodn, mdre osoby.

17



4Ondr Machua robil vne kroky k svadbe. Hne v ten veer popltal si na kolene nohavice, aby zajtra nemala mu totka o vyhodi na oi. Chcel vas zajma i vas zaiel za chovou. Choval sa u susedov nie Beanov. I podivili sa gazdovia, ke tak vas vplil im do domu. Indy prichdzal o pol poludn, ke jedlo u zastydlo dnes bolo ete na panve. No, synku dnes si akosi vas stal. Musel si sa akosi nenaveera, ako sved. Akiste si sa hanbil moc jes Zuzky. Ondr vznamne usmial sa na gazdin, ktor tak prezrela jeho srdce i aldok. Ete vmi ho poteilo, ke mu podtkla: Ondr ozaj treba by sa bolo o dao obzrie roky prechodia km si mlad, zaopatri sa. Na staros u neskoro. Ve ve, horlivo jej prisviedal. U som sa postaral. Ba k jazorn strelu! Aha ak ti to! Potmehdol! Ale na veselie ma len zavol! Chcela by dao ui. Ondr jej nesuboval ni. Mal by ich ma na vesel, keby zavolal kad, ktor sa mu len ponkne! Nazrel do kuchyne, zamrail sa. Na panve zazrel zemiaky, ktor ete ani nevreli, len zanali sa peni. Nemte dao zjes? iel by som u. A o ti je tak nhlo? I o dve hodiny m dos asu. U vidno peny dokaj, km zovrie. A od veera vm dao nezostalo? I studen zjem. Veru to! Abys ma ohovral, e a studenm chovm! Ja len neviem, o sa ti dnes stalo, e sa tome nhli. Zajma chcem zajma. A nao? Ete ani teliec nehnali i chce pred teliarom? Ondr sadol, akal ako na klincoch. O chvu jemu zdalo sa, e o rok predloili mu vbky s mliekom. Jedlo, ktormu bol nadenm ctiteom. Teraz neteil sa mu tak vemi. Hodil do st raz-dva, nabral pln hrsti vbky a odiiel zajma cestou dojedajc. Husi zajma to nie art! Na to treba aspo toko, ak nie viac zbehlosti ako na vedenie vojska. Ukrva sa to pred pastierom had sa mu z o strati. No Ondr zn vetky spdy svojho povolania prenikne vetky fortiele husacieho umu. Na dlh paradlo vzti svoj klobk a tie bojazlivo zaberaj pred nm. Len vek astie, e to takouto pletkou d sa 18


nastrai in by mu nik nedal rady. Lebo pri vetkom strachu pred Ondrovm klobkom htor jedna s druhou bez prestania. Tu stariga gagoce zvolvajc mlad, strativie sa od nej v tej trme-vrme; tu zas mlad kvli, ctiac sa medzi neznmymi osirotenou. Tu zas jedna stariga ubne druh, e sa jej kdliku prli zblila. A to ide celou dedinou tak. Husac gagot rozlieha sa od jednho konca k druhmu. Tu ide zbon voz, i mus zasta husi nevystpia, en sa ako slep i pod koles. Tu i Ondr priin sa, aby nebolo ticho. Mcha za nimi klobkom na palici i kri: Hinda jj! U---! Haf haf haf! I napodobuje hlasom vetky zvierat. Zas zahvizdne za nimi, zas zarfa palicou na haluzovom plote a husi uhaj. Ale takto strach psob len na mal ditanciu ktor s pred husrom, utekaj, ktor s len trochu vbok, u zastan. Tu pobehne k nim no predol mu zastan, nectiac ho za sebou a pokrauj vo vade. Tak povstva hne na pravom, hne na avom boku zvltne prdenie, bez konca a kraja. T mieanina husch a udskch pokrikov rozuuje nervy. lovek, ke popri om tak kde prejde, ako osprosten zastane, a dlho, dlho cti, e mu v uiach pit. Len Ondra netkne sa toto. Vetky prce on kon a pritom i ohliada sa do sadov a medzierok. Lebo husi, poctiac, e ten rko1 sa u bli: utiahnu sa do zvetria, aby uli oiam svojej gazdinej. Ani neuchn, zapr svoju prrodu tebotav za ten krtky as; no akonhle kde preiel a zavldla tichos, vykradn sa opatrne z krytu a zajd niekam do zakzanho. Vidno, e neslad sa im pod feruou Ondrovou. Kde doiel pred dom Beanovie. Ondr ohliadol sa, kto vyenie husi. Nevidno nikoho ani hus. Sko do dvora a sksenm okom prezrie naraz cel dvor. Hus nikde len gazdin chod, prezerajc vetky kryty. Prekliaty hyd! Ani o by sa boli prepadli! Kdesi bud schovan! A Ondr pomhal jej hada. Odchlil mata ni. Voiel do nej o obrtil sa do kta k malmu croku a ha, v om s utlen. Hinda hinda! Jj jj! A husi vyhrnuli sa z crka a s vekm umotom beali mataou. Za pokutu kad, skoiac z vysokho matanho prahu, udrela sa o hrvo, nestaiac zaveslova v povetr labou. Ondr mal na ceste roboty, km zohnal sem a tam rozlezen riedu. Na pai nepolihoval, nekradol pnu bohu de. Ke husi napsli sa na paiti, zaiel do nealekej hory. Obzeral ju, i jes v nej dke suchre. Bola tam htina i mnoho uschlch, zakrpatench jedlc. Vytiahol z kabta nok, o mal na galne o gombkov dierku 1rko zhromadenie, snem; tu v prenesenom vzname beseda, zmten krik 19



uviazan, a pretiahol niekoko rz palcom po jeho ostr. Tvr ukabila sa; vidno, e mu jeho ostroba lahod. Horko-ako vykrabal sa na suchr a odrezal vrchovec z neho. O chvu ich mal cel hromadu pred sebou. Kra z nich oprala a haluznat vrchovec podchvou bol pretvoren v hadn habarku. Tak mal sa mu as. Na ele sperlil sa mu pot, v hrubch, bohatch kvapkch, i odtekal dolu lcami do strniska jeho riedkej brady. No on nedbal. Pracoval usilovne, aby previedol, o si v noci na posteli umienil. Ani sa nenazdal, len ke za nm stla gazdin s obedom. Ani ma nevid od vekej roboty. oe to strulikuje? Len Nevyjavil svojho tajomstva. aa koko habariek! Kde ich len nabral tok silu? Akurt i mne treba mohol bys mi jednu veru da. No tto! A veru bude. Pozrite ho len ako ju poriadne spravil. No! A gazdin chytila ju medzi dlane a vrtela ou, akoby ztrepku robila. o ti len dm za u? Mky ti netreba, ke sa po domoch chov Dte mi chlp vlny ale hodn. Je skoro najvia. A nao ti bude t vlna? Hm naoe by bola? Na nohavice. Mhm chce sa vystroji. Dobre m. Naveer si pr dostane. Veer, km do pol dediny doiel, habarky mal u rozchytan. Pod pazuchou niesol miesto nich hodn uzol bielej vlny. Gazdin mu i naprihadzovali: teilo ich, e sa u m k nieomu. Len jednej habarky nechcel u nikomu prepusti. Ptali ju u mnoh, no on nie a nie. Sbil, e zajtra ich zas donesie hodn viazanicu. eny sa uspokojili. To bola zo vetkch najvia i najkrajia. Ondr, o len vedel, najkrajie cirdy navyrezval na u. Ke priiel pred Beanov, zaniesol ju dnu. oe si nm doniesol, o? usmiala sa mu gazdin budca svokra. Habarku. Videl som, e nemte nu Tisc tiscov! Veru sa mi zde. No! A oe pta za u? Ni.

20


Ej, ba! Akoe by to bolo? Darmo sa ani pnu bohu nemodlme. Vybehla na pjd a odvalila hodn reze slaniny. Km zila z pjda Ondra u v izbe nebolo. Habarka leala na stole. Gazdin zastokla ju do rmika, ktor slil i za lyink. Usmievala sa. Po chvli vrtili sa vetci Beanovci domov. Popredku gazda, za nm ea. Gazdin zavolala dcru do kuchyne. Ty, dieva ja neviem, o je to ale ten husr sa nm akosi vemi obmieta. Dievka pobledla a zamurkala. Pozna, e sa zakla. Ale zvedavos ju tie trpila; optala sa: Nu? Nu rno mi on sm husi vyhnal to ete nikomu neurobil; teraz nm zas habarku doniesol ni nechcel za u. A vera bola tu jeho totka sa alova, e je cel zblznen len eni a eni. e vo ko na teba mysl. Blzon sprost! a dievka vyla z kuchyne. Ma podkladala pod panvu i povrvala si: Hodn dieva vetko sa mu podklad. Mladch zaov na kad prst desa! Len sa tak pretekaj o u. Nu chvla pnu bohu!

21



5as ma sa ako z husi voda. Teie chytro ani sa nenazd, len ke stoj tam, kde iada sa ti, alebo pred m sa trasie. Machua zas neme to poveda. Nie e by mu tiekol, ale vleie sa mu ako slimk. Ledva preak ve ten bo de. I robotou skracuje si ho, i vetko a predsa kad hodina vid sa mu rokom. A ako by nie? Oakva ho toko astia: a to vetko v jeden de m mu padn do lona. Najprv rozsadz, potom nov aty a konene sob. Rozsadz ak tobne ako chor to boie svetlo po dlhej noci. Ale aj me ho aka. Ve nechybia mu len tie dve husi. o sa sal so Zuzkou, neutratil ani jednej a to je moc. aty bud dnes-zajtra uit. Aspo priadza je u v klbkch; ochva pjde na krosn a ostatok sa chytro sprav. Ke si pomysl, jak ahko ide prs k novm hbam: mus sa zaradova. Spravil pr habariek, a do tda mal u dos vlny i iernej i bielej. Od uitia tie bude ma. M u tri oplky, z borvkovch koreov upleten. Za tak pohodia mu vane i dky gro lebo tak oplka pretrv i dvoch gazdov. Najtia ma nov aty, potom ku svadbe je len vrab skok. Hm priiel som k ene ku vetkmu. U Beanov ma radi vidia ale akoby aj nie! Husi som im vynaiel i habarku doniesol. A teraz, Ondr sa ukabol, rados odala mu hlas, stiahnuc mu hrdlo teraz im dm netak podarnok. Do veera ho azda len upletiem. Eh, tomu Dbravovie som ja utrel hubu! Bude ten pamta! Ale napadlo mu i osi vneho, aksi obava. Hm o ako, ale my by sme sa len mali dakedy zs. Nebol som od tch ias s ou na slove. To pero ona, pravda, sce sbila hm, ale pero to bude. Najtia ma hby. Za tento klobk mi ho len nepriprav! Musm totku kroz novho posla. No a oplka je hne, mm sa aspo na o zriec, ke chcem ta s. Keby len ju naiel doma ale mlo bva doma. Musm jej stuku kpi, alebo atku No! Pred veerom s hotovou oplkou zaiel do Beanov. Obzrel sa po dome krem starej nevidel tam nikoho. Var nm zas dao nesie? Mhm prisvedil jej Ondr. Ty, oplka sa nm vemi zde pri kopake. Bude na vek vbku. Ete keby si jednu uplietol na drobn. Vetky sa nm potrhali na posmech! Zaala v ktiku postele uka. Po chvli vytiahla z nej uzlk. Ondr ctil, o bude v om. Vzal klobk a poberal sa pre ako vtedy, ke habarku bol doniesol. No star zastpila mu cestu.

22


Nie nie! To by sa hanbila prija. Koko si sa natrpil, km si naahal toko koreov ako by ja to vzala darmo? I podvala mu osi bieleho estky. On vloil ruky do vrecka, aby sa dko nepomlil prija, a vzdorovito zavrtel celm telom, e nechce. No, len na, ke ti dvam. Nejeduje ma! A tisla mu estky. No Ondr sa brnil, aby mu nemohla nijak pristpi. Ale o sa mu to rob? Ono sem donesie kad de dao a vzia nechce ni. Na, vezmi si a cho. Ondr pozrel do tvre gazdinej jasno, primne. Ten pohad vyzradil jej vetko a potvrdil totkine rei. Ondr veril veril! Gazdin hadela spod jeho vlivu sa vymc, i pokraovala: A preo nechce? On hadel jej do tvre a horcim hlasom zvolal: To by ma nectilo! A ma by var ctilo! Ma by ctilo! Ke nechce peaz ako chce; ale ani ja nechcem tvojej oplky. Ktoe by vzal od obrka palicu? Ondr predolm teplm hlasom odpovedal: Ja som nie obrk. Ete ich mm p tie predm. Od vs neprijmem ani grajciara. Nu a preo? Preto! A vznamne pozrel na gazdin. Tej sa v napt dych krtil; bla sa pokraova, aby neodstrnila vetky prekky jeho dvere, ktor dnes sedela mu na tvri. Len z obyaje optala sa ho: No, u bys len mohol poveda! Nu mal som vm pri robotch pomha ale nemohol som nemal som kedy nu Pomha? Hm hm Hej, mlad zati pomhaj mne by sa tie bolo patrilo, ale, ako povedm Gazdin usmiala sa na posmene. Mil mj za! Len kto a vypriadol! On nepochopil smeku, dverne jej hadel do o. Cel tvr jeho bola ako vymenen. Spotvoren rty obliate boli rumencom. Nval citu, lsky, radosti pokubval jeho vynou masvnou gambou. Starej utilo sa ho. Ve on nie vina, e takto priiel na svet. Dos, o ho 23



osud bije i ona m proti nemu povsta? Pohliadla na mkko, i poloila dla na jeho tvrd vlasy. A kto ti to povedal, mj syn, e bude nam zaom? Kto? sta mrzavcove uahovali sa. Blaho, rados zatlali mu hlas. Konene s vekou nmahou vyslovil: Zuzka. Star prikvla hlavou, akoby to odobrovala. Chcela mu poveda o-to, ale nemohla. Nie, tejto radosti mu nepokazm neboiatko, zblaznie. Ale tej musm poveda. udo takejto zmty narobi! No hne i rozsudok vrtil sa jej. Na omsi istom ustlila sa. Pokojnm hlasom mu povedala: Cho, syn mj domov. A aby si sa nepochvlil nikomu, e ti povedala Nie, ani ivej dui. Totka u, pravda, vie; ale t nikomu nepovie. A rozradovan husr odiiel domov. Beanku tto vec nramne trpi. Je stiesnen, akoby jej bolo nieo na prsia zaahlo. Ten mrzk, jeho tvr vzruen horcim citom prenasleduje ju vade. Ke zaal statok dochdza, sama sa raduje: aspo v tej prci pozabudne na neres. Veer, ke u eliadka polhala, star chytila Zuzku za otzku: No, u si ty vykzala, o bude robi! Zuzka pobledla, akoby ju boli na nieom dochytili. Sotva staila vypoveda: A o? Nu s tm husrom? Ejha! No veru! A Zuzka zvrtla sa na pte a pohla plecom. Ma nadskoila na u: Mysl si, e to art? Ej ba, ja veru neviem, ako sa ho strasie. Cel je zblznen. Len povedz, o to bolo medzi vami u muselo osi by. Dieva pohliadlo do oha, pozabudlo v om oi zamyslelo sa. Po chvli sa strhlo a rovno matke povedalo: Ni nebolo ni. A to ja neverm. Ej, to u nie! Ten by sa voslep neblaznel. Ve je cel premenen. Ba veru tak mi ho je to, o nikdy.

24


Star neklamala. Vidno bolo na nej, e hovor pravdu. Slza jej tiekla dolu lcom. Zuzku to zarazilo, a teraz poala dosah svojho skutku. Ale verte mi, mamo, nebolo to ni. Ja som mu doniesla jes a stratila som s nm dve-tri slov. Blzon mohol veru vedie, e to nebolo naozaj. Neastn diea, os to urobila! Prde do re, ni po ni. Bud hadie na teba ako na dku bludrku. Ale nm to bolo treba? A star zaala zalamova rukami. Na Zuzku to vemi psobilo. Jej samouverenie bolo otrasn predtucha akhosi neistho neastia doahla na u. U oddvna elela ten ahkomysen krok vidiac matku zfa, tm vmi sa zakla. Zaala zalamova rukami i ona a narali si s matkou, ale len poepky. Bli sa starho ten vie vemi chytro riei takto poryvy. Ve som mu ja len povedala, e, e No, o za e? Var e ho rada? Zuzka pokrtila hlavou, popierajc. e pjde za ? Ani to len som sa mu poalovala. Poalovala? A o si sa mu ty mala alova? To ti je otec, i brat? A na koho si sa mu alovala? Na Jana e ma nechal. A to bolo pravda? Naozaj a nechal? Veer sme sa boli pohnevali ale potom pomerili sme sa. vi, vi! Len nao sa mu alova! Nao nao! Ve nao! I ja eliem. Radej keby bola onemela! Ale on, ke som mu doniesla jes, tak udno hadel na ma. Neprihovoril sa mi, akoby sme ani neboli z jednej dediny. To ma mrzelo chcela som mu dao len poveda nu poalovala som sa mu na Jana. Nu tak! No u sa stalo. o sa stalo, zle sa stalo. Len aby si dko do rei neprila ja sa len toho bojm. Pov si len, ak by otec Star nedopovedala. Ani nebolo treba: dcra u pri nadhoden otca zmrzla. Predstavila si ho prsneho, ako ju skma a zbadajc tie hriechu ako tresce. Hej, ke on povie len slovo, trasie sa pred nm cel dom od gazdinej a po vareku.

25



Ve on to nepouje. Kto by mu povedal? Ej, veru, dievka moja, ert nesp. Nadhod sa ahko holomok a ja by sa potom radej neviem kde dela. A Jano ten by zamlal? S otcom s ako jeden palec: ten by tie nezamlal. Dcra v nemom ase zalomila rukami. Myslie nebola schopn rady nevidno nikde. Husr jej u bol nielen bedrom, ale straidlom zo vetkch ktov kabiacim sa jej. Jej utrpen pohad uprel sa na matku, vyrajc otzku: o robi? Matka mu porozumela. Ve o ve o! Ktoe ti tu d rady? Najlepie by var bolo, keby sa sob odbavil m skr. Dcra chytila sa tej mylienky: Keby naozaj: keby! Ale tu zas nem ete kpen ani na periny, ani na aty. Jakubsk jarmok sme si pekne-re prepsli meme si teraz doka do Gla. A km sa to ete poije poriadi: boe mj Ako chce sobnych iat nemusm ma, nech sa odbav vetko len v sviatonch. Ve s i to pekn a mme ich toko, e sa nik nenazd, aby to boli len sviaton. A oblieky na periny no, to sa i po sobi doije. Len nech bud jedny tie druh sa doij. To na jedno vyjde: i im v truhle lea a i u farbiara. Ve u hej ale ani epcov nem, koko by patrilo. Starohorky akm zo da na de, a akosi nechodia. Ale najhorie bude ete s otcom. Nu? Hm tak sme zostali na slove, e sob bude tde pred Vechsvtmi. A teraz ke ho my budeme duri mysl si, neopta sa ns, o toho prina? Ten si ned veru tak ahko poveda. D preo nie? o ten raz povie to je u ani pod peaou. Ve mu my nepovieme, ale Jano. Ba pravda je, dieva! Ten mu rozpovie vetko; poaluje sa mu, e nemu sa u cez kopaku zaobs bez nevesty. e cez atvu tie ledva vybiedili bez nej. A tomu uver najskr.

26


Len ty povedz Janovi, nech podur otca azda ete vetko bude dobre.

27



6V nedeu po slubch boch nehovorilo sa v Lenovci o inom, len o ohlkach Jana Dbravovie so Zuzkou Beanovie. Sotva ktor ohlka prekvapila poctiv obec tak ako tto. Ve ako by aj nie! U i vrabce virikali na streche, e veselie bude len o Vechsvtch, po robotch a tu zrazu ohlka o pollete, akoby z neba spadla! By sa paroma nehovorilo ke Dbravovci sami nechceli sa tak nhli, odkladali so svadbou, ako mohli; star Bean tie u povedal, e vetko bude len o Vechsvtch, a tu u ohlka! Ozaj, kto to vetko tak prevrtil? Mlad za nik in. Hovor, e kopku im treba. Len nech mu ver, kto chce: v atve zaobili sa bez nej a v kopaku by sa u nemohli! No kto mu uver? A eny ako toto mrzelo! To nhlenie sce nie, ale tto zhada t zhada. Ony chc ma pred sebou jasno nu znma je ich pilnos v hadan svetla pri zhadch. Nedarmo maj najviac s priadzou prce ony vetky zhady chc rozmota tak ako priadzu. Ke sa im nadhod uzol usiluj sa ho rozmota. Ak sa ned, prestrihn ho a id alej. Pravda, asto protivnm koncom zan rozmotva a prdu na nov uzol. No im to nerob ni. Len nech maj dao medzi rukami. Tak i tu prili k vsledku no mlali. Nepochvlili sa tm nikomu verejne. Len po ktoch medzi tyrmi, i iestimi oima, poukvalo sa osi. Beanovci osi osi ctili. Nemohli zvlte Zuzke ujs skmav pohady, ktor ju ve prenasledovali. Zaprila sa sama pred sebou. Star tie porozumela vetkmu. Za kadm krokom stretla eniku, ktor dobrodune pozrela na u, akoby sa chcela pta: Vo venci pjde na sob a i ako? Starmu vemi mnoho nelo do hlavy: zvlte tie smutn, zarazen tvre ien. I t ohlka ho mrzela. Ke Dbravovci vedeli od faiangov aka mohli sa veru i tch pr tdov u zaobs. No on nerd sa zabval takmi otzkami. On m na hlave len zaopatri, o treba dievke do vena ostatn nech si obstaraj eny samy. Ak si narobia zle, nech sa vykchaj z toho. On na jeho duu bude ma preto hladk hlavu. Ondr husr nevedel o ohlke nioho. Nemal kto s nm o tom hovori. Ke mu doniesli jes, iadna ho neprekvapila tou novinkou. Ve by to bol zzrak, ak by mu to u suseda vera nebola vyrozprvala: nao toko jazyk dra? A ani nepali sa s nm do rei, najviac objednali uho oplku, alebo o in. Do Beanov neiel, nemal po o. s ni po ni nemohol, a zavai nemal sa u m. So Zuzkou sa nestretol, lebo t najviac doma sedela, nerada chodila po dedine totka ani neuchla. Rada bola, e chlapec pomaly zabva. No Machua nemal pokoja. osi ustavine trpilo ho. iadalo sa mu zas pozhovra sa s ou, o len chvku. Ale m s do Beanov, a to len naprzdno? o odpovie, ke optaj sa ho:

28


os nm doniesol? Habarku u maj, i oplku. Mm ete jednu oplku donies ale tej nemm. Ako len pjdem; ete sa nazdaj, e som priiel za t habarku pta. A mal by veru s, Zuzke poveda, e skno u tohto tda vyjde z klady a pjde ku krajrovi; aby sa i ona mala k daomu. Ale ako s ako? Ako sa blil veer, tak rstla i nespokojnos jeho. Nikdy ete neahalo ho do Beanov tak ako dnes. Pol kda by dal za to, keby mu dakto poradil, na o sa zriec. No rady nikde. Nespokojn chodil sem i ta. Myslel hne na Zuzku, hne na aty, hne na rozsadz. V hlave jeho prehali sa mylienky ako oblaky v as letnej brky. Pred zpadom slnka dospel konene k rieeniu. Zasmial sa veselo a mchal v povetr rukami. Kto by ho videl, myslel by, e zblaznel. Husi, poujc jeho divn pohyby, zakli a zhkli sa do hby, akoby bol orol zakril nad nimi. Ondra to ete vmi teilo. Jeho oi bystro sliedili, akoby nieo hadali. Ha, vprostred riedy mal kdlik. Zamieril k nemu rovno rieda nechala mu vemi ulicu. Majc pod pazuchou schlen kabt, vystrel a hodil ho na mal kdlik. rieda sa rozbehla, len tri starigy vrtili sa ku kabtu a, vystrc krdla jedovato sipeli na. No hne utiekli aj ony: kabt zaal sa hdza z boka na bok. Spod neho, dierou na chrbte, vykukla hlvka oi pochopili, o sa rob, vidiac pastierovu ruku siaha na kabt. No pohn sa nebolo mono. Kabt je u pod husrovou pazuchou. Ale som a chytil! No neboj sa nezabijem a. Pohladil ju po chrbte no stariga utipla ho v ruku svojm ostrm zobkom. No, no len sa neboj neublim ti. Sadol na zem, hus poloil si na lono a obal ju avou rukou. V kabte mal motz rozskal ho: jeden koniec uviazal husi na nohu. No, tak neboj sa. Ve a tu ni nezje. O mal chvu aj tak prdem po teba. Hus zaniesol do vrbiny a priviazal ju o jeden kore. Kabt prehodil cez plece a hybaj za kdom. Prestraen husi, ctiac, e veer u tu, samy od seba tiahli domov. Viedla stariga, o napadvala na nohu. Kde dostal sa astlivo do dediny. Zastavil sa v potoku, vyplkol hrdlo, rozdelil sa na mal skupiny, z ktorch kad obrtila sa k inmu dvoru. Do Beanov hodil sa tie mal kdlik, es ich bolo v om. No neiel tak veselo ako ostatn, len nesmelo zakrdal sa do dvora. Nemal mu kto cestou htori: Tatata Bez matere s utrpenm gandanm voli mlad do dvora. Tu, ctiac sa u po domcky, pustili sa do hlasitho gagotu, akoby chybujcu star privola chceli. No t nezjavila sa im nikde. Miesto nej vyla gazdin so rdlom, hodiac im ho naprostred dvora. Hsky, hodiac sa na, zabudli

29



hne na svoj ia. No gazdin na prv pohad videla, e starigy niet. Vybehne na cestu a vol: ura, ura! ur-ur ura, na! Ale odnikia neprichodil dobre povedom gagot starigy. Beanka pobrala sa hore dedinou. ura-ura! urika moja ura-ura! Nehlsila sa jej. Ach, boe nemalo sa to u kedy indy sta. lovek nevie, kde mu hlava stoj, a mus sa ete za husami zha. Len i ju dakde neodpsol! Rok po rok vyviedla po dvanstoro nikdy takej husi nebude! Joj, boe i tie syrnky, mi prihoria radostnk tie treba medom potrie a toto mus takto nemilobohu sa mota. Ale predsa ohlsim sa u toho nanihodnka nanihodnho. Kdee je moja hus? zavolala oblokom do izby. Jej krotk tvr horela hnevom. Ondr sa jej zakol. U chcel poveda vetko vetko. Tak bridilo sa mu klama tto enu, ktor ctil, miloval. Pohliadol na u svojm krotkm, ohlupelm okom. Ale vm neprila? Nu ale by ju var vysthala, keby bola prila? Pravdae neprila! U chcel jej vyzna, no bl sa hnevu. Nezatrala sa dakde v dedine za hrtanom? Tu Beanka zostala v hneve bez seba. Bezohadne kriala naho: A o by sa mala moja hus za hrtanom tra? Var ju nenakmim kad rno, kad veer! oe si to zas vyviedol ozembuch! ohlsila sa i totka, vyjdc z kuchyne. U si si veru hodne uil halenu i nohavice! Hne by mu krk odkrtila. Koko! o len zha na tej pai! Teraz u bude rozsadz: tri husi odps nemilobohu. U vidm, nedostane ani grajciara. Ale moja hus moja. Nedala by jej, a o by mi ju zlatom odvil. Ve t kad rok vyvedie po dvanstoro: i toho roku ale sa zomleli dolu abmi. Musela na pai zosta, nadhodil husr, ale nesmelo. Ach, joj ie ho v erty! zasmiala sa jedovato Beanka. T by ti la na pai zosta t m viac rozumu e desa takch, ako si ty. T by zostala! Joj musm u s radostnk mi prihor. Dobre sa majte! A u bolo pou dvercia privrie. Beanka odila. Husr sa ete tuchal po izbe, bez vetkho poriadku.

30


Ale sa ho pober? kriala na totka. Abys ju doviedol. Ani mi nepr bez nej. Husr odiiel z domu, za husou. Nedovediem just nedovediem naprotive ale donesiem aby vedeli, donesiem! A ako sa hnev t Beanovie pre jednu hus! No ve sa nebude dlho hneva. A usmial sa falone hlas triasol sa mu vntornm rozochvenm a radosou; sta uahovali sa mu kovite z boka na bok. Totka chodila ako v trapiech po dome. Z kuchyne do izby z izby do kuchyne, zabudnc zakadm cie svojej cesty. V ruke nosila varechu od vody, i zanorila ju do horcej kae, miesto do vody. Mlieko zas precedila do parenka, kde prirbala na kabe. Pod cieou vyla po triesky a doniesla paradlo. Tak lo a do mraku, a do tvrdej noci. Pane boe o sa mi to dnes rob? Ach, vetko pre vetko! Hriena stvora o sa natrpi joj! o som sa za namodlila, a ono darmo darmo. Otrhan chod ako lipa, a prepsa vetko vetko. Indy o takomto ase ahla, dnes sedela ete pri obloku a hadela do tmavej noci. Konene buchli dvere i ozvali sa kroky pod oblokom. Z hustej tmy vnorila sa v svetlo vetch postava Ondrova. Totku zarazil vraz jeho vyjasnenej tvre. Kad ilka vibrovala rozlenm, radosou, blahom. Rozopl otrhan kabt a vytiahol spod neho pol syrnka a trascou sa rukou poloil ho pred totku. Nate to Beanovie poslali vsluhu. A hus? Ejha, hus je tu! Doniesol som ju z pae. Totka zasmiala sa srdene. Ale naozaj? Doniesols ju? A akos ju naiel? Na vrbine zachytila sa jej o korienok laba. Nemohla si spomc. Chvla pnu bohu! Ke je len tu! Nevdojak pohliadla na syrnk. Ondr ponkol ju ete raz: Nate doniesol som vm Nie, nie. Nebudem. Tebe sa zde len zjedz sm. Ja? Ja som u zjedol to je vm. Pohliadla na chovanca. Jej oko zaiarilo zas onm materskej lsky vrazom, ktor sa tajne vkrda v srdce Ondrovo a otvra ho dokorn. Toto pomyslela: M srdce oj, srdce m.

31



Dal by i koeu zo seba. Neboiatko, ono je ako diea. Neubli ani muche; nezavad do nikoho ani o by ho na svete nebolo. A nem nikoho len ma; nik ho nenaprav na dobr cestu, len ja. Hej, neopustm ho neopustm. I utrela slzu z navlhlho oka. Sadni si sem ku mne, na lavicu. Tak! A totka pohladila ho po nepoddajnch, drsnch vlasoch. Poctil, e totka je zas mkk, prstupn, e jej srdce op silnejie bije zaho. Nadhodil nesmelo: Totka uije tie nohavice aj t halenu? A akoe! totka vemi horlivo dokladala. Pravdae mus! Po rozsadzi v t nedeu u bud na tebe. Pjde v nich do kostola; pjdeme spolu, ako si s nebohou matkou chodieval pn boh ju oslv! A nemohol by ich prv ui? Povedzte mu do nedele. Totkou zas trhlo nepokoj zavldol v jej dui. No kudnm hlasom hadela sa ho pta: A nao by ti boli na nedeu? Do kostola nechod ani ni. Nedbal by s A husi? Zapasiete vy. Rd by pou ohlky u bude druh. Totka zbledla. V uiach jej zahualo, akoby popri nej ryal vodopd. Cel vzruen vyskoila: A kto ti to povedal? Kto ti rozprval o ohlkach? Kto in? Ona. Pekne pekne a s vitkou pozrel na u. Vy mi neite tejto radosti zamlte predo mnou vetko, o je dobr. Len ke ma treba harui nezamlte ni. Keby nie ona, nebol by ani vedel, e u mme ohlku. A na prvej som ani nebol. Ani stuky som jej nekpil. Komu? Jej jej! Mlad za sa len m preukza a ja Nie, moje diea nekupuj jej ty ni. Daj jej pokoj ani nepozri v t stranu! Ale pred oddvanm pred sobom? o by svet riekol na to? Pomyslite! Starej div srdce nepuklo nad nm. Neboiatko! o m s nm ete teraz pred samm veselm! Robila by to, keby mala boha pri sebe? Boh jej to odpla!

32


Cho moje diea ahni a odpoi si. Zajtra mus vas vsta. Ondr odiiel, ahol si no nezamril oka: snil i s otvorenmi oami. Star krtila sa ete hodn chvku po izbe sama nevediac, nao. Syrnk, o jej poslali, pomrvila do pomj

33



7Od tohto veera hrub krajr dedinsk nevedel sa obhrn pred svetom. Mal roboty pln ruky, a o by ich mal tvoro, ani tak by si nedal rady. A akoby aj nie? Svadbu tak neetrne preloili, e o malo by hotov za desa tdov, to mus by teraz za dva! Mladmu zaovi nov oblek, a to cifrovan koko sa len cifier zmest! Drubom tie treba o-to: tu nohavice, tu haleny. A prve teraz nadhod sa i husr. Dvaadvadsa rokov vedel sa zaobs bez skennch nohavc a haleny a teraz, aby ho jedoval, kad od boha de rno i veer prde upomna. Chudk krajr nikdy v takomto nebol. Radej by neslchal o niom, oelel by i ten zrobek aj tak je to len ako psovi mucha len aby sa mu zavilo tej roboty. No na astie totka husrova zas kad de na poludnie prichdza a zakazuje mu tie hby dohotovi. Nu nikdy nedodral rozkaz zkazka tome ako prve teraz. Nebol by sa od neho uhol ani o vlas. No tu posvietil ten s rokami enu, krajrovu enu. T vo vekej sre priloila ruky k prci a zovala jedno za druhm chytro, pekne. Krajr rstol od radosti tak enu ma! Ale t v omyle vzala do roboty husrovu halenu. Krajr zbadal chybu a vtedy, ke mal priva nry na u. Pokrabal sa mrzute, no konene rieil: Nu ke je tak neche bude tak! Zbodni mu aj tie nohavice, nech si ich tam m. Mne s jeho peniaze tak ako i Dbravovie, alebo brskoho inho: s okrhle aj klzk utekaj spod rk. A takto ete skr zaplat e t magni, o remeselnka len za ni nemaj. A krajr, da iadosti Ondrovej, dohotovil hby. Totka krajra vyhreila, no konene vyplatila od nich, zviazala do batka, uzavrela ich do truhly. Husr jasal nad svojimi atami. No u nebudem otrhan chodi nemuste sa hanbi za ma. Teraz u mem s i do kostola len klobka ete nemm. Zajtra pjdem si ho kpi, aj stuky na. Ale o sa m nhli. Do rozsadu boe mj Ja mne klobk treba ke je vetko nov. Hm akoby iel do kostola Ozaj vy hotujete dao? A o mm hotovi? Nemm o hotovi. No, ve sa to u Beanov vetko odbav u pe! Dnes u i jalovicu zabili. U? To u na veselie! Bol som tam, ke ju zabjali na holohumnici. Zuzka utiekla z domu: nemohla sa na to

34


dva a ja som neutiekol. Povedala som ti, aby si sa ta nevlil o neslchne? Musm pomha o by povedali? Bez teba zaobili by sa tam dobre. No nemohla sa u hneva na: ve on niomu nie vina, ale tie. U dvno vrelo v nej dnes prekypovalo. Bola by la do Beanov rovno a vyzrubila im pravdu, ale nechcelo sa jej. Do svadobnho domu strann udia neradi chodia. Ale star Beanka m prs dnes s radostnkom, i ostrila si jazyk na u. Mienila jej dkladne rozloi, jak hriene si zahrva s ahkovernm, nedospelm husrom. akan okamik priiel. Pred veerom dohrnula sa Beanka s ohromnm koom na chrbte. V om poskladan kole, ktor tm viac mizn, m viac domov opli gazdin. Totka bez vetkch okolkov zaala: Veru by sa nebola nazdala, e nm takto zhubu robi budete ty i tvoja dievka. Chlapec neboiatko bol pri pokoji, nikdy mu ni nezilo na um km mi ho nezbalchala. Ja, e to len zo vetenosti sa jej pridalo a ono zas druh raz. A ete jej i ty pomha! Ja neviem, o sme ti kedy urobili! Kadmu dm pokoj, a predsa kad a kubne, kde len me. Len preo preo? A o si mte elie: my sme neurobili ni ani vm, ani vmu chlapcovi. Neurobili! Ve viem, e vm je to ni, ke pripravte ns o poctivos. Vm je to ni, ke i s chlapcom vyjdem na posmech. Ale ke je to ni vm, pjdem k tvojmu, alebo do Dbravov rozpoviem, ako zavdzate mjho chlapca. Ve t nepovedia, e je to ni. Uvidm ja, i ete jest pravda na svete. Totka bola ako v plameni. Tvr jej blala, hlas sa jej triasol. Beanka stla pred ou zahanben, neopoviac sa ani oka pozdvihn. Len ke jej zaala hrozi, e ju pred muom obd, zachvela sa strachom. Prosm vs, nehnevajte sa, totka. Z istho srdca vm povedm, e nechcela som vm obidu robi. Ale o som mala robi? On ide do poa, vyhad mi hus, donesie mi ju na rukch domov a ja mala by ho zarmti! A tak bol vyteen, ke ju doniesol dobre sa mu od radosti dao nestalo. U som mala na jazyku, e mu poviem, aby Zuzke neveril, e z neho urobila blzna; ale ke som mu pozrela do tej vyteenej tvre, srdce mi nedalo. Nemohla som ho zarmti srdce by mu bolo puklo. Povedzte len, i sme my prina toho? Preo nm ho je tak to ktovie? Pol gazdovstva by dala, keby sa to mohlo dko preinai, napravi. Zle je naprva, ke je u pozde. o vyhod, to nelap. Mj chlapec nevie klama nu nazdva sa, e aj druh len pravdu vravia, a ete ke mu sbi dao tak dieva! Povedzte, i by aj druh vane neuveril? A tak on sa fa, e pjde on na sob. Na neastie i hby mu 35



uili. Ja len neviem, ako si s nm poradm, ke prde sob. Ale poruenobohu! Ke ste si to vedeli nasnova, teraz si odsnvajte! Len vm bude hanba, ke si k nej kakne pred oltr. Jemu veru nie! Vy mu povedzte sami, o je vo veci. Vs najskr slchne. A mysl, e srdce moje je z kamea? Tebe ho bolo to, a mne ho nem by to! Mohli ste mu poveda: vm by uveril tvojej dievke by bol na jedno slovo uveril. Mne veru nie. Na moje rei ned ni moje slovo mu je ako toto, a totka puvla naprostred izby. Ale majtee trpezlivosti akomak. Ve moja dievka sa tie nenazdala, e to takto vypadne. Chcela si s nm trochu zafrantova: nesksen dieva niet sa mu o divi. Nu dobre: mj chlapec je ete mlad a m hor rozum. Nedivte sa mu, ak vm na vesel dao vykon To bude potom vae. I celkom sa len hnevte? Ve by bolo in, keby sa bolo naschvl urobilo, ale nevedom hriech, a tokto hnev! Ke vy tak, i ja budem tak! Dosia som trpela, ale od tchto ias koniec. A viete, e by sa vetko rozilo? Keby zvedel mj star, alebo mlad za nech pn boh chrni! Prilo by nm potom z tejto dediny utiec. Prila by mi dievka ete do vch re. Pouli ste, o mysleli na u preto, e ponhame sa so svadbou? A Beanka osi starej poepla. Totkina tvr predila sa asom jej pery zaeptali: Plan svet plan svet! A viete, preo sa nhlime? Ni pre inie, len pre vho chlapca, aby sa dlho na u nedral. m skr sa odbav svadba, tm skr si ju vyhod z hlavy: lebo ktovie, o by sa mu mohlo ete sta, keby dlhie chodil k nm. Takto ho trochu pomrz, potrpi, ale pomaly azda len zabudne na u. A on ju vemi rd vid. Boe mj samej mi ho je tak to! Keby nemusela, veru by mu ani za svet nerobila toto. Totka trochu, o poznanie zmkla, no i teraz durnm hlasom ptala sa jej: Nu o urobme, aby vm na svadbu nepriiel? Ja neviem, o robi. Dakde ho posla, radila Beanka. A ti pjde? oes mu vyloila na dla, kedy m by sob? Ve on nebol by on vedel o niom ni. Ja som sa mu s tm tajila a modlila sa hej, veru modlila, aby mu to nik nepovedal. A ty si mu to musela rozloi: koho by to nenahnevalo? Keby sme sa my boli o tom nazdali! Ale my sme mysleli, e o svadbe u vie.

36


No u sa stalo. Darmo je! Ve stalo ve stalo! A Beanka s akm srdcom odila. Totka tie zostala smutn, nevediac pomoci. Rozmala, ako prekazi, aby jej chlapec neurobil posmech i sebe i druhm. No rady, pomoci nikde. m vmi blila sa svadba, tm vmi bledla ndej na dobr koniec.

37



8U je po sobi. Jano Dbravovie a Zuzka Beanovie s svoji. Nikdy nebolo krajieho soba v Lenovci! Do kostola nahrnulo sa toko divkov, e ani lavice nestaili. Akoby aj nie! Pred kadm obyvateom lenovskm leala zhada, ktor nevedel rozlti. Vetci trudili sa nad tm, preo odbavili tak chytro sob. Nevestina vprava ete nepln, neskonen iste po sobi m sa doplni. o primlo Beana, dkladnho, poriadneho gazdu, aby pri svadbe svojej dcry postupoval oproti svojej obyaji, poda ktorej vdy a vade jednal. Jedni hadali prinu toho v tom, in v inom. No vina myslela, e je na tej pravej ceste. Mladucha v posledn dni tak zriedka vychdzala z domu, a aj to bol zkostliv vraz jej tvre. Vidno, chcela sa ukry pred oima zvedavch. Preo? Nik neopovil sa domnienku svoju druhm ani poepn nieto otvorene zdeli. Ten star Bean je tak prudk nehodno zavadi do. Vetko mlalo, no oi tm jasnejie hovorili. Sob mal dokza, i domnienka t je prav: preto toko divkov. Vetky oi upreli sa na hlavu nevestinu neviem, o mali obzera na nej. Iba ak ten veniec! Je tak krsny, zelen posiaty ruami. Akiste ten obdivuj Mladucha je nie zkostliv. Pred oltrom a prihlasno hovor. A ke sa obrti na odchod, jej oi so zubou a vrazom kudu sliedia po zstupe. Pozer dlho-dlho. No nevid tam toho, koho had; jej krok je tm istej a tvr tm vmi iari blahom. Akoby nie! Po jej boku pyno si vykrauje Janko. Akoby predvdal, e toto u posledn raz, o m okzli ud prunm, ahkm krokom. Po svadbe u mus zloi mldeneck obyaje i krok jeho mus by vnej, a. Strojne kladie nohu k nohe v priliehajcich janiarkach. Jeho oblek je pekn, ba ndhern. Dedinsk krajr nevedel by u krajieho ui. Vetky vplody svojej fantzie rozosial po nohaviciach a halene jeho. Kde len mohol, hodil nejak cifru; nevynechal ani takho miestka, kde by ihlou bodn. Mldenci hadia na mladho zaa; neiia mu ani takch iat, ani nevesty te ich aspo to, e nebezpen sper je u v putch; neme im u zhubu robi medzi dievatami. Po sobi ete vmi boli zahanben zlomysen Lenovania. Hostina i muzika plynuli tak, ako sotva na ktorom vesel. Tu u nebada ani prenhlenia, ani chvatu. Takto svadbu me vystroji len ten, kto sa pripravoval na u dlho a vne. A to je zsluhou Beanovou. Jeho ena radila, aby nebolo pri svadbe muziky. Nech sa odbav len tak ticho. Teraz u kad hofier m veselie s muzikou. Nemusme dlh pardy stroji; o pri svadbe zvime, dajme mladm do gazdovstva z toho aspo poznaj dao. A o by nezjednal muziky? Var mi nedochod! Nedm si var dievku len tak potme odvies, aby to nik nevidel! Ja som sa enil s muzikou, nech sa ona tie vydva s muzikou. Aspo mi nebude ma o vyhadzova na oi. 38


Ve i ona chce bez muziky. Star vyvalil na enu oi. Nu a preo? Var rozum potratila? Len tak nechce, aby sa nm v dome zhon robil. Star pohrozil palicou ene: Star, star, ty i s tvojou dievkou ste si osi navarili v kuchyni. Nemysli si, e ja som v blzon. Ja u dvno pim osi osi, o mi do hlavy nejde. To tie muselo len od vs vyjs, e sa takto nhlime. Dbravovcom treba pomoc nadhodila star. No on tm vmi sa popudil. Cho mi s takou vhovorkou star kvoka! U Dbravov var nemaj desiatky, aby si kopku najali! Len pov: nie je to sprost vhovorka? A mne to chcie obesi na nos vy, eny s dlhmi vlasmi a krtkym rozumom! Mne! Nu ale mne? Ale som ja papuh? Hne mi dove sem t svoju maznu. Ja jej preistm rozum! Ja jej ukem zhony! Star bol u na koni. Nebolo jej radno vzpiera sa jeho vli. Pokorne voviedla dcru pred prsnu, sudcovsk tvr jeho. Povedz mi ty ty A aa, ani ti nepozrie do o! Var si devdesiatdev dedn vyplila! oe sa ma tome boj? Jasn strela tys osi vyparatila. Povedz: preo nechce muziky preo? Dievka vhavm, neistm hlasom odvetila: Len ke je to iba zhon a to ete za tri dni Nu tak? Jej je to zhon! Ona sa nechce ukza svetu v ndhernom rchu. Nu ale moje veselie bolo tie zhon? Tisc okovanch: just zato bude muzika! Ete dlhie e inde! Ja uvidm, kto bude ma ui! Aby mi o jedno desa rokov vyhodila na oi: Ty erte diable, ani len svadbu si mi nevystrojil, ako sved. Ja uvidm! Zuzka hnevom otcovm cel zfal, vykrkla: ao nehnevajte sa ja som len chcela Aha, ako sa ti ona zastane! Ona chcela! Pokaj si ty teraz ja chcem: a muzika bude, bude a bude. Mne nebude nik rozkazova v mojom dome aby ste vy vedeli! A teraz po sem, pozri mi do o. A star vzal do dlan tvr dievkinu a prsne, skmavo pozrel do nej. Dcra zamdlievala

39



zkosou jeho zraku otvraj sa vetky zhyby jej rozruenho srdca. Star zbadal jej strach. Tvrdm hlasom riekol: Cho cho. A ty star ertina, tu zosta. Dievka vola do komrky a zaplakala. Jej srdce doral hnev otcov nemilosrdne. Teraz, pred samou svadbou, takto hovori takto sa vadi! Toto m by otcovsk poehnanie? o jej je z bohatstva i lsky enchovej, ke vlastn otec ju odstril, vytvoril zo svojho srdca? Jeho hlas i teraz ete pou, ako hromuje v izbe na enu, ktor len kde-tu opovi sa prehodi slovo. Zuzka utchla v plai a mimovone naslcha. Krk ti vykrtim ty si ich zvdzala takto hanbu ak je nehodna toho venca nosi Zuzka viac nepoula. Buchot srdca prehluil aj hlas otcov. Po celom dome vrelo tresk, plesk ozval sa na vetky strany. O chvu vola i ma do komrky a pomhala dcre plaka Hoci pred svadbou zadymilo sa takto z Beanovie domu, predsa sob nebol haten nim. Star sa udobril a dcru i so starou na milos prijal. Mladucha, sprevdzan lskou a poehnanm rodiov, s uspokojenm mohla predstpi pred oltr. A predsa predsa! Kto sa to stavia medzi u a jej budceho? Akoby biedna, zlomen postava, odet handrami. Akoby pred oltrom schvti chcela okrhlu, ohoren ruku nevestinu. Mladucha pevnm hlasom, ktorm odriekala ak slov subu, akoby odpudi chcela votrelca. No ten tam vdy ete tam! Zd sa jej, e on prisah a nie Janko. Koniec prsahe, sobu. uvy utchli, ukolsali sa v riadny stav prelud zmizol. Mladucha vydchla akoby jej kame z hrudi spadol! Ach, sob, t prsaha, t divci, to vetko rozuuje fantziu nevesty: nie div, e ukazuj sa jej straidl. No, ke vny okamih minie, nastane rovnovha, i chladn rozum prde k svojmu prvu.

40



9U Beanov druina je v najlepej vli. Vetko, vetko sed za stolom. Boe mj ale je to stl! Odo dver k ttu jeden, a druh od ttu a po irok pec, na nich pokladen misy a lyice, z riadu pozna, e hostina pokroila u. No i na druine to bada. Niet loveka, o by poriadne sedel a jedol, ke m o. Vetko len ertov zha. Tu druba hod guku chleba do druice, o proti nemu sed. Guka odraz sa od jej lesklho, vymastenho ela a padne starejiemu skoro do st. Vetko sa smeje, len starej pokvne vne hlavou a reie: Bo dar! Hej, zjedol bys ho ete kedysi! No nik nedb teraz na jeho vne rei. Vetko had na druhho drubu, o si vzal na muku veselho zva, zavolanho na svadbu len na obveselenie svadobnkov. Nalial mu, miesto vna, do pohrika octu a podal. No na zdravie mladm. Zv vzal pohr medzi dva prsty a zazdravkal: Pn boh vs iv vetkch vospolok! A ocot u bol tam nezostalo v kocriku ani kvapky. No zvraten tvr zvova sved, e zbadal, o sa stalo ale neskoro. Oba stoly i s vnym starejm dali sa do smiechu. Bean obchodil okolo hosov, kde videl przdne sklenice a kriaky, zamieal ich plnmi. I bolo vetkm ako na hostine. Prila aj horca kaa doniesla ju v obviazanej ruke kuchrka, alujc sa, e si ruku obarila. Nikto jej neveril: aj t jej usmievav, okrhla tvr svedila proti nej, ale grajciariky predsa len lietali do varechy. Modlitba starejieho zakonila obed. o bolo mlad, vetko chytilo sa do tanca, star spokojne usmievali sa od stola z kta na t motaninu. Vetko ske, vska, krti sa ako blzni; hm, mlados-pochabos. No nik nerozma teraz o pochabosti; tie tny, vykzlen bikom muzikantov, lahodia kadmu. Dievat hdu van pohady muzikantom, stojacim na doske, vysoko, pod samou povalou. Mohli by si aj sadn, ale po takom obede dobre i post si. Primista vbec nikdy nesed, ke hr. On vie len stojaky. Sn preto, aby tm inlivejie mohol psobi. Lebo on nepracuje len rukami ve on nie njomnk! On telom, duou dlie pri prci. Jeho duevn nladu verne zobrazuje tvr. Tu jeden, tu druh ktik utiahne sa; tu oboie sa zmrat, alebo zdvihne. Tu pery roztiahnu sa v dlh iaru, alebo zbehn sa v mal oovicu. Ke husle vysokm tnom zvretia polovica jeho tvre podvihne sa. A ke umeleck zchvat dostpi vrcholu tu zastene rozkoou. Len noha, prav noha, t je v smernej prci. Je akoby stvoren na to, aby dvala takt. Tto da tempa dvha sa a pad. Ostatne toto i jeho podriaden robia: take doska, na ktorej stoja, pod smernm ich dupotom dvha sa a kles a s ou aj oni. Z pitvora do izby otvra sa pekn vhad. Uprostred izby kolo jedno, obstpen 41


odpovajcimi dievkami. Pri dverch kolo druh, menie, v ktorom men tanenci si hovej; muzika u od mladi im poteklila ily. A nad touto mteninou piati hud da taktu dvhan prunou doskou. m vmi bli sa veer, tm v stisk v izbe. Zili sa u i strann udia, aby pozreli, ako bud nevestu vykrca. Kolo pred hudcami sa i to pri dverch o je, sa ri. V tom prvom molestuj sa tanenci, toto druh je celkom przdne. Na jeho obvode stoja iesti mlad eni zabvaj sa. Tancova netancuj, ve sa im ani nesved s u starci, no vynali si predsa zbavu. Do ich przdneho kola neodvi sa nikto; radej zostane v pitvore a, stade naahujc hrdlo, dva sa ponad hlavy do izby. Lebo kto do vstpi, ani nevie, kam sa podel; octi len to, e lieta bez krdel. Koho raz tto eni dostan medzi seba, strcaj ho do tch ias, km sa im len ri. A udia, t nehadia viac na tancujcich, ale na lietajcu osobu. Nevesty z pitvora hateria sa so enmi. Ach, ite nemte rozumu ani za nprstok! Var ste sa poialili vetci. Daktor i zastane toho strcanho. Dajtee mu u pokoj; u je ani hnilaka, o ste ho tak usocali. I star Beanka vyjde z kuchyne pozrie, o to za zhon v pitvore. Nenahnev sa na ruiteov zbavy, len im prstom pohroz a zasmeje sa: Ve ste za obludy! Ve im len tak ert zde na um! A vrti sa do svojej re, do komory, e im pole dku vsluhu. Mladucha je vo svojom ivle, vesel, rozjaren ako obyajne na tancoch bva. Ide z ruky do ruky; km tancuje, i traja stre na u. Nesta vyjs z kola, u ich kde zpol o u. A nielen mldenci, ale aj boe odpus hriechy starej! Jeho ena pod pecou zatna pste. Ve ti ja dm, star pes! Zajtra bude stena, e s mu nohy ako centy. Ve aj akoby nie od tokho tanca! A ako ju vykrca na moj hrienu hm, ani mldenec. No, pokaj! Starej porozumel vyhrajcemu oku svojej eny i pustiac mladuchu, pobral sa k nej. ilky ihrali v om ani za onch ias. Darmo sa mu brnila, obhrzala u bola tam, v kole. Jej oko zaiarilo blahom. Ke jej doho pozrel, zvestovalo mu odpustenie, milos. Slnce zapadalo, ke do Beanovie dvora voiel Ondr, husr. Nevidel tam nikoho, len k humnu bral sa zv, ktor u plne dobral. Bojoval udatne, ale darmo je dobojoval. Boja neschopn ide si akiste vydchnu, dakam do sena na slamu. V stach jeho ohorok cigary hm, mus i po pansky, ke je na vesel. Husr s chvatom kra do pitvora, rozhajc rukami a nachliac hlavu ete niie ne

42



obyajne. Neobzer sa ani vpravo, ani vavo, len pitvorom kliesni si cestu do izby rovno do izby. No nenie to tak snadn vec. Zavadil do ien, ktor ho ihne zastavili. Aha ak pyn! Ani sa ti len neprihovor. Hja, nevid, e m nov halenu. H aj klobk nov. Ondr var sa ide do paroma eni? Ba pozrite len, eny moje, ak m nohavice; len tak kvitn na om! Konene dobyl sa do dver k przdnemu kolu. Veselo skoil do no u lietal. Klobk mu odletel niekam za pec, medzi divkov; jeho vlasy hbali sa vetrom. Nechajte ho! Dajte neborkovi pokoj primlvala sa za jedna nevesta z pitvora. Ale, hej, dosvedila druh ledva chod, a oni ho zan ete k tomu soca. Nechajte ho, ete mu dko ublite. I nechali ho. Ondr vstal konene na vlastn dy, prihldzajc si vlasy dlaami a hlpo sa usmievajc. No hne zaal sa dra dopredu, kde sa tancovalo. S biedou dostal sa a ta, skade ponad hlavy mohol vidie tancujcich. Ha, ona! Prve tancuje s Janom Dbravovie a ako hadia jeden na druhho! Hm, divno, o ten had tu? Aha, ako sa mu usmieva tomu Janovi! Veru nepozerala tak, ke doniesla obed k husiam. Ha, poloila mu ruku na plece Janovi i oprela sa o. Sa t princezn zo straacieho zmku. Ale toto predsa nie princezn! Ach Husra zabolelo zvratil tvr. No ani Zuzka nehad u tak na mladho zaa. Oi sa nejagaj ako brilianty zatiahli sa, ako zrkadlo dotknut horcim dychom. Aksi staros, zkos zakalila ich. asto ibne okom medzi divkov a zakadm akoby ju nieo bodlo. zko jej je tu, v tejto izbe, nezdravo; vzduch aksi ak, i muzika nani. Tancujci pripadaj jej ako figrky na drtikoch: ach, vetko je tak hlpe sprost! Jej zrak spoinul na husrovej tvri, na tom malom oku, ktor i teraz tak hlpo a predsa neno usmieva sa jej. Na jeho tvri vraz tak, akm had sa na osobu potajmo vo vej spolonosti, chcejc jej oznmi, e rozumie vetko. No vtom husr stratil sa medzi divkmi; ktosi ho chytil za ruku a ahal von. Neobzeral sa, kto to; vedel vetko. Nu ty potvora jedna takto posmech nu ty tk! eptala mu rozsrden totka do ucha. Okolostojaci nepoali, o mu hovor. Len vidiac Ondra, ako sa jej zdrha porozumeli. eny v pitvore zastali ho:

43


Ale, nechajte ho len! Ve nezavadzia nikomu nech sa len pozrie a zavesel. Netreba tomu iadnej veselosti dos, o m na sebe. Niee, nie! I ten chrobk zahudie si dakedy nieto lovek. I v pekle bva raz do roka svadba. Vtom vyla z kuchyne Beanka. Z jej tvri hne zmizla vetka veselos. Tzavm okom pozrela na totku, potom vdne volala ju: Pote, totka, aspo do kuchyne. Ete ste tu aj tak neboli. Ale nech ide aj on; aspo dao uije z nho veselia. Totka neochotno, ale predsa vola za Beankou, driac chlapca za ruku. Aspo sa strat svetu z o. Voli do komory husr hne zvolal: Puste ma do izby! o ma zas drte? u ho! Ani neuchni! A totka priloila mu ps k elu. On obrtil sa k Beanke, akoby o ztitu: Vidte, takto robia so mnou od rna. Ani na sob ma nepustili, len o som im utiekol. Ve je u po riekla Beanka. A ako? Uprel tzav pohad na u. Ja veru u mj syn radostn. A bezo ma? Len bezo ma bol? Ako kto? A u veru tak bez teba. Totka ukabila sa mu jedovato: akali a vid! Radila som ti, aby si to z hlavy vyhodil. Teraz m! o si im veril! No husra to nezaujmalo. On u dos takch re poul. Chcel zvedie o sobi vetko dopodrobna. A kto ju kto si ju vzal? Nu Jano Dbravovie. Ten? No, vidte, totka; nao ste ma zapreli do komory a drali tam a posia? Ke som im nepriiel o mali robi? Poslali po druhho, a teraz u darmo darmo.

44



A sadol na laviku, obaen miskami so studenom. No on sa neobzeral o vemi. Krtil klobk v ruke. Beanka optala sa totky: A ako ste to s nm urobili? Akoe som to urobila; zaprela som ho! Hej, zaprela zaprela, skoil jej do rei, a ani neviem, preo. Mal som halenu nov, i nohavice, i klobk ah, ak stuky s na om! Len pero chbalo mohol som s. I hky som si ako sved zapl, i vetko a nepustili ma. A teraz u je koniec! Ve by ja bol utiekol ale som nemohol prv, len teraz. Keby ste len boli pohoveli no u je darmo. A podhodil nov klobk a, dolapiac ho, zvtal ho medzi rukami. Neboiatko, pohladila ho Beanka, podajc mu hodn kus bielej baby. On zvrtol sa na mieste, e nechce, a bavil sa s klobkom alej. Veru neboiatko! povzdychla totka. A kebys ho rno bola videla! Netrfala som sa mu zbli. Hne na svitan zaal vystha aty odo ma. Ja som mu ich nechcela da. A ten, pov si len zdvihol na ma sekeru. Bol by ma var zabil, ale ja som utiekla hej veru na star dni. On so sekerou voiel do komory sal z truhly vrche. Hby si povyberal a obliekol sa. Ja som na astie vola do pitvora a dvere prichlopila pred nm. Ja, e z rozumu podstpi tak plakal, ke nemohol dver otvori! Uver mi, tak mi ho bolo to! Totka zas zaplakala. Utrela si zsterkou oi. Neboiatko! Neboiatko teraz u neboiatko odvrval si husr a odiiel. Star, sc reou rozohnen, nezbadala ni; Beanka nebrnila mu. Bol tich ako jahniatko. Ale potom ste ho len pustili! Veru to! On vytiahol sekerou haspru; futro celkom odtrhol odo dver. Ach od rna a dosia mala som s nm toko trpenia, o nikdy. A strachu o som podstpila. Len u nehnevajte sa na ns: verte mi, nemm preho ani noci ani da. Nu nech sa stane va boia. Ja vetko poram bohu. On najlepie vie, o treba.

45



10Husr vyiel z komory do pitvora a voiel do izby. Kolo tanenkov zvilo sa; muzika hrala a podskakovala na prunej lavici. Primista stenal a vykrivoval sta, barbora prehlasovala husle i dupot tancujcich svojm dd dd dd dd. Ondr si toho nevmal. Uprel oi na nevestu a sledoval kad jej krok. Pod povalou svietila mal lampa, jej imrav svetlo rozlievalo sa len zkym pruhom. Ondr stl u v polotme. No videl vetko; ako jeho Zuzka tancuje s mldenci a najm s nm i ako usmieva sa mu! Na jej lci nebada ani najmenieho tiea poknia alebo tosti. Vetku zkos zotrela vesel nlada a muzika. Zas je vesel astn. Ha, mlad za poepol jej osi a ona ako mu prisvieda ak to pohad hodila na. Dvern, pln lsky, nehy a tby nemono, ona mus ho milova. Ondrovi to primoc. Jeho sta uahovali sa rozlenm, bom. Ako ho rada vid. Rada vid rada vid. A v oiach mu stemnelo. Nie jag sa mu v nich. Vid tisc hudcov a tisc mladch vetko usmievav, blaen. A zas nevid ni, ani due; oi zaliali sa mu slzami. Obrtil sa a lakami robil si cestu. Von von. Tu nevono nemono vydchnu. Vyiel do dvora i pod cieu. Sadol na koles a dumal, oprc ruku o koleso a vloiac do nej ak hlavu. Slza ronila slzu Zabudnut, osamote oddal sa bu jak dobre mu tu plaka. Zvuky hudby a vskotu i dupotu tancujcich v divnej mieanine prichodia k nemu. Dd dd pou cele jasno. No zas tichie, tichie Neu ni. Nemota a tichos v dui i vkol neho ako v hrobe. Sn svadba odchod od Beanov a i husra una nieo? no, una, alej alej, ta, pre pre No v izbe dupot, vskot; pre husra nezabolela nikoho hlava. Ba iba teraz zana sa to prav veselie. Pitvor aj izba pln divkov, a pod kadm oblokom kopa. Kad s tak ivm interesom dva sa, akoby ete nikdy nebol videl ani svadby, ani tanca. Hej, videl, videl a koko rz! Ale vdy sa to zde. T star rozpomnaj sa na mlad asy, na svoju svadbu t mlad dumaj, kedy priptaj oni takto veobecn pozornos na seba. V tom veobecnom vytren ozve sa z dvora hrozn slovo: Hor hor! Najprv od oblokov ustpili skupiny. Nik nepovedal ani slova, akoby neponmal, o je vo veci. Hor hor!

46


Ohlpen tvre razom obivli. I z desa strn zaznela otzka: Kde? Aha pozrite! Beanovie op stl v plameni. Vidno, ako slamen snopky odvzuj sa z lt a spadvaj do horiaceho sena. Hudba v izbe neutchla; ete nedoiel ta hrozn chr. Aksi ena vstrila do obloka hlavu a zavolala: Horte, udia horte! Hudba zamkla pry sa ete nepali. Tancom zaat krtili sa chvu a, nepoujc hudby, zastali v nedorozumen naprostred izby. Obru divkov zaala sa uvoova vetko tislo sa k zkym dverm. Nik neriekol ni, no tm vmi usiloval dosta sa von. Tanenci ete nepochopili, o sa deje. Jeden rozohriaty vyvolal: Hudci, hrajte! No z obloka zahrmel zase hlas: Hor - hor! Bolo po zbave. Tanenci nechali naprostred izby svoje tanenice a zaali sa tisn von, k dverm. Mysleli, e vkol nich u vade ohe; z bezstarostnosti upadli v druh extrm, kad hadel spasi ivot svoj. Pri dverch stisk ohromn. Stony, krik, kliatba stisnutch desno vynmali sa z tlaenice. o boli ostatn, vzdali sa ndeje, e by kedy vbec sa mohli dosta von: poli k obloku. In zas kuchyou. Najviac zostalo v izbe. Ktor u boli von, rozmnoovali krik a zmtok: chceli nahradi, o zamekali pre ten stisk, km vyli z izby. Podloil ktosi zo opu vylo! Podloil ktosi, nevylo z kuchyne! Kto? Lapi ho! Lapte ho chytro! Chum podnapitch svatov podiiel k mataliam, nad ktormi horelo. Ha, tam pod cieou sed ktosi na kolesch. Tvr m zakryt dlaou. Ide ho sem! Zhor tam po von! No nehbalo sa ni. Chlapi vytiahli husra, ktor hlpo dval sa na nich; nerozumel im. oe tu had? Pakuje ho! On im prisvedil: Hej idem. Kde je mladucha? U je as na sob. Pome!

47



Aha, ve ten boe, odpus hriechy blaznie. Alebo je opit A m sviaton aty! o tu rob ha? Po mladuchu! Na sob na sob! o budeme darmo st! Hlavou starejieho blesla mylienka. udia, drte ho! Ak by on bol naozaj! Veru dos chytro rozum mu je nie na mieste U ho drali. No husr celou silou hadel sa im vymc. Svati nemohli si s nm da rady. o chcete? Puste ma idem po u! Aksi ensk hlas ozval sa z zadia: Drte ho! Poviaza ho, aby neuiel! Ak nm obehne podpaa dedinu, vetci ahneme popolom! Poviaza ho poviaza. Povraz povraz! Dajte sem povraz! Husr o chvu bol o plot priviazan. Ruky mu stiahli povrazom, e mu ily na nich nabehli. Nemohol sa hn. Ohu bola teda astne prietr uroben; pali nestail obehn dedinu a ukza mu cestu. Boli vetci ist, e na Beanovom dome sa obmedz neastie. Ke u bol zviazan, nik sa neobzrel o nechali ho pri plote. Konene vyprzdnila sa izba. Na ostatku vyiel z nej sm gazda. Prestraen sce, no rozsudok u stail sa dobi na povrch. Statok statok! Pote mi pomc: vyvedieme statok! Chytro podus sa! Chlapi vbehli za nm do matale. Pri kadom volovi bolo ich i p. No tm aie im la robota. o jeden odopl to druh zakoslili. Boli bez rozumu. Statok vyviedli do dvora. Do poa ho vyhna, do poa!

48


Beanka ako zblznen behala po dvore, kriiac: Ratujte ns ratujte! V zmtku zviazala periny do batoha a vzala ich na chrbt. Takto obaen behala a kriala po dvore. Vybehla i na cestu a kriala: Hor - hor! Ozvalo sa z vee bitie zvona na poplach. Tieto zvuky smutne niesli sa dedinou, osvetlenou neastnm domom. Pred domom i vo dvore Beanovie hemilo sa umi. o zala, t ostali pri ohni, susedia beali domov vyna. o je podpaa aj chyten, o aj nepjde alej ohe ale pre bezpenos. To u tak obyaj. Niektor doniesli sebou kanvy a vane, naplnen vodou. To priviedlo ud k rozumu. Hasi, hasi! Strechu dolu! Vodu nosi, vodu! Tlupa rozbehla sa po vodu. Kad vzal ndobu, kde mohol. U Beanov boli u vetky rozchytan. Hrnce, v ktorch bola pred chvou polievka a mso, kaa a drobce boli u naplnen vodou. Ich obsah pn boh vie kde! Voda je tu! Striekaku striekaku! zakrial jeden chlap. A teraz im zila na um striekaka. Rozbehli sa k richtrovi po k od bdy dedinskej, kde bola striekaka. No pn richtr poprehadzoval vetky kty. Vekononm prachom zaplnila sa cel izba. K k! Ve ve! Kdee je? kriali netrpezliv obania. ena ho mala kdesi ho poloila neviem. Richtrku hada! Kde je richtrka? Na tom neastnom vesel kdesi. Rozbehli sa do Beanov a mali dos prce, km nali richtrku.

49



K k! kriali jej i desiati. Pani richtrka nepochopila. o za k? Od syprne i od armarky? Od bdy striekaku k! Richtrka siahla za ps a vytiahla viazanicu kov. Prebrala ich po jednom, ako ruenec, na peknej mosadznej retiazke, ktorou sa jej bol hodinr zavail. Ja ho nemm bude dakde pod povalou. Chlapi beali k richtrovi a jeden nad druhho kriali: Pod povalou pod povalou! Ale pna richtrova povala nebola mal. Pod ou es trmov a na kadom dvans pr, utvorench doskami a na ne pokladenmi. Had pn richtr, hadaj chlapci, navyahuj kopu kadejakch kartiiek, katuliek radnch prpisov. Tam bol aj obecn archv. Jeden naiel i britvu s mydlom a velio ete no ka ni. Pn richtr chal rukou po polici a vykrkol: Tu je chytro po striekaku! Chlapi uhali po striekaku. Otvorili bdu, odpratali richtrove konope a snopky tam naukladan a konene dodrgali sa s ou k ohu. Ohe za ten as nezahal. Matale, humno i zin stli v plameni. Strecha nad mataami u spadla, zana prehra povala. Ohe zana oblizova u dach na izbe. udia znaj z pjda, o mono, i vyprzduj izbu a komory. Beanka vzpiera sa tomu: Nechajte mi moje veci! Id ma obkras vetko mi ber! A kadho, kto dao niesol, zastavila a vynesen vec zaniesla za vodu, do sadu. No udia nemali jej za zl, e ich za zlodejov dr. Ach, lovek osprostie, ke prde do takho neastia. Na striekaku vysadol jeden gazda ostatn nosili vodu. No, divn je to sprava. m viac lej do kasne, tm viac vytek z nej. Voda preliala sa dnom, akoby rieicou. Zamaza ju hlinou! kriali o mdrej. Zamaza zamaza! kriali za nimi o sprostej. No nikto sa nemal k niomu nebolo hliny. Konene sko ktorsi k Beanke.

50


Dajte mi mky mte? Nemm ja u nioho! Obkradli ma ozbjali podplili poodnali vetko! Kde s mnice? A ja viem? Tam kdesi ukzala do sadu. Chlap beal do sadu, nasypal do kanvy mky, nalial do nej vody vyhrnul rukvy. Km priiel do dvora, u v kanve bolo cesto. Pre pre! Zamaza zamaza! pry zamazali a o chvu striekaka bola pln. Dvans chlapov ahalo sochor; hrub prd vody lial sa na inkov krov. O zadn stavy neozrel sa u nik. Tm nebolo pomoci.

51



11Poviazan husr oprel sa o plot. Po tuhom zpase s chlapmi a rozlenm zoslabol. Spnok mu prichdzal na oi. Ach, tak by si pospal, ale nemono ahn: o sa raz pohne, pocti boles poza pste. Ohe ho nezaujma, ani trma-vrma vkol behajcich ud. Ani nepochopuje, o sa to vkol neho rob. Sn to pokraovanie veselia. Z ud nik neobzer sa o. Nao? Ujs im neujde, je poviazan, a vypytova sa ho, o to urobil, teraz, v najvej sre, nikomu nenapadne. Aj tak nenie pri zdravom rozume a zajtra ho aj tak in chytia na otzku. Ako prila striekaka, vetko sa skupilo vkol nej. Jedni nosili vodu, druh ahali sochor, niektor oddychovali, celembajc rukami, in dvali sa, ako hor so zaloenmi rukami. Omaren husr postojaky driemal, tu i tu strhol sa zo sna a poviazan ruky zaboleli ho. Vtom prde k nemu ktosi a zavol na: Ondr Ondr! Strhol sa, otvoril nairoko oi a smev, mdl smev poletoval mu vkol irokch st. o tu rob? ptali sa ho ete raz. Idem idem. No, pome na sob. Pozri; rno ma zapreli do komory a nepustili ma po teba teraz priviazali ma zas o plot. A preo a priviazali? e som a priiel vola . Pozri, mm nov hby; i nohavice, i halenu. Klobk mi ktosi vzal. Ale preto ni pome! Ale si priviazan. Pus ma, Zuzka. Ruky ma u bolia tak mi stpli! Zuzka s vencom na hlave a v sobnych atch, ale uvlen, ucundrovan. Nosila i ona vodu a poliala sa ou. Jej podkasan oplecko, ktor pred oltrom jagalo sa belotou, vyzeralo u ako zamasten koea valachova. Zhbla sa nad Ondrom a odvzovala mu povraz. Ned sa mocne a zviazali. Hej, mocne, i do komory ma tak mocne zapreli. Ale ja som ju otvoril. Odtrhol som haspru i zvesy. Rozopni mi halenu, na kabtiku vis zibk. Zuzka rozopla jeho halienku; pod ou na kabtiku uviazan biela tkanica. Potiahla ou, i vynoril sa z vrecka zibk. Husr ctil jej dych na tvri zabilo mu srdce. o prila, 52


ovievala ho ustavine hrebkov va. Ondr bol ommen. O chvu vstal osloboden, zamval rukami vo vzduchu. No, a teraz pome. I veer ns zosobia. Ale ja som u s Janom Dbravovie. Ozaj ozaj! U mi povedali zabudol som. Oneskoril som sa ak ste ma dlho akali? Mohla si ma ty prs vyslobodi ako teraz. Ach, totka totka! Nu nepjde so mnou, nepjde? Zuzke utilo sa ho. Vitky svedomia skltili ju. Neakala som a neakala. Ja som nechcela s za teba to som a len klamala. Vie? Klamala som a, chcela som s za Jana Dbravovie, a teba som zaviedla. Preto ns pn boh takto potrestal! No husr nepochopoval, o mu to vrav. Oneskoril som sa, hej ale ja som nie vina. Keby nie totka ale do komory ma zaprela. Zuzka mu chcela vetko vysvetli, aby videl skutonos tak, ako je. Chcela, aby ju preklial sn by bolo jej srdcu trochu odahlo. Vie, Ondr ja som a klamala. Ma nestrojili za teba, ale za Jana Dbravovie Vie? Hej, za Jana Dbravovie hej. Ke som nechodil ja, la si za Jana Dbravovie. No, u je neskoro neskoro! Zuzka zalomila rukami. O rozum priiel o rozum! Boe, ja som vetkmu vina nik in! Ohe u nepreiel na izbenn krov; striekaka mu zahatila cestu. Zadn stavy praali: zboie, o bolo v zine zvezen, dohralo. Od striekaky pribehla k horiacim stavom Beanka. Z prvho aku prebrala sa u ako-tak: zaala rozma, o by bolo ete ratova. Tu a tam obale vid husra a pri om dcru. Zili jej na um husi. Kde s husi? Moje husi radostn? Beala k striekake, i nikto nevypustil jej husi. No nepochvlil sa jej tm nikto. Kad kril ramenami. I zoberie sa pred mata a zavol: ura-ura! urika moja ura-ura! Z matale ohlsila sa jej star znmym gagotom. udia ratujte! udia!

53



Od striekaky pribehlo pr chlapov. oe je zas, o? Husi moje husi v matali! Zhoria mi, neboiatka ratujte! A ja e o! ozval sa hrub hlas z tlupy. o len husi preto ete mete gazdova. Ale to je nie hus ako hus! T vyvedie po dvanstoro z roka na rok. Ja sa tu pominiem, ak prdem o u! A u veru prdete! Pozrite, povala u hne prehor. Ktoe bude vi ivotom pre hus! Joj moja hus! Nikdy nikdy a neuvidm! Husrovi a teraz otvorili sa oi: akoby mu bol zvoj spred nich sal. Ha o vid? Vade ohe, plno ud, o brnia. Iba on stoj ako ten kolk v plote. A tu Zuzka i testin, ako elej za husou, za tou, ktor mu k mladuche dopomohla. Zhodil halenu a smelo vbehol do matale. Cestu vedel dobre; u raz vypal husi z malho crku, o je tam v kte. Dymu pln mata no on vie spsob. Zohol sa; nad zemou bola ete nzka vrstva erstvho vzduchu. Odhakoval. Hybaj von! Hybaj chytro! kriali na zvonku chlapi. Pus ich von, ve ony pjdu! uraura! No husi nehbali sa. Husr skren voiel do klietky a vyhnal ich. Osprosten, rozospat nevedeli kam. Ondr krial za nimi: Hinda hinda! A Beanka spred matale: uraura! I stariga podila k dverm, ku gazdinej, htoriac svojim mladm, o za ou sa zakrdali: Ta-ta-ta, ta-ta-ta Stariga skoila z vysokho prahu, berc sa ku gazdinej tu zhrmelo a iskry, vyletevie dohora, osvietili naaleko horizont. Nad mataou u niet povaly prepadla sa i s hrubou vrstvou na nej roziarenho sena. Ohe sa op vzal nedohoren seno dvalo mu mnostvo potravy. Z st gazdinej a chlapov vydral sa div vkrik a vetci v nemom ase hadeli na dielo. Hus, zostraen hrmotom, oslepen iarou, dala sa do letku a padla do matale s obkvknutmi krdlami k svojim mladm a husrovi. Plame ju ustret, ako nejak lahdku oblizoval. Vodu sem vodu! Hky striekaku! kriali chlapi, zotaviac sa z asu. Hky, vodu chytro! Na husra povala padla! Trest bo, e podplil poznam

Documents

Kukucin-martin Neprebudeny Txt