Last minute Božie kráľovstvorkcdolnykubin.sk/wp-content/uploads/rkcdk/2013/02/farsky_list_200… · Dovolenka nech už je kdekoľvek, je potrebným a blaho-dárnym časom pre nás

D V O J M E S A Č N Í K K U B Í N S K Y C H K AT O L Í K O V • R O Č N Í K X I V 2 0 0 6

Last minute Božie kráľovstvo

JÚL

AUGU

ST

Letná dovolenková sezóna vrcholí. Denne máme

možnosť sa o tom presvedčiť aj vďaka reklame úto-

čiacej na nás na každom kroku. Cestovné kancelá-

rie sa predbiehajú s ponukami lacných last minutiek

v rôznych prímorských i exotických krajinách. Ponúkajú

kvalitné služby, dopravu, ubytovanie, nezvyčajné športy,

zábavu, bohatý kultúrny program. To všetko len za ..... Sk.

Katalógy s pútavými fotografiami nielen zaujmú, ale

hlavne nám pripomenú dôležitosť zmeny v zabehnutých

koľajách.

Dovolenka nech už je kdekoľvek, je potrebným a blaho-

dárnym časom pre nás samých. Cítime, že v dobe, ktorá

prekonáva rekordy aj čo sa týka stresu a chvatu v zrýchľu-

júcom sa tempe života okolo nás, potrebujeme čas na od-

dych, načerpanie síl ducha i tela. Zmena prostredia, zjed-

nodušenie spôsobu života čo i na pár dní otvára nové

možnosti. Vymeniť hluk za ticho, zmeniť beh na pokojnú

chôdzu, nedôveru za detský úžas, možno zažiť naplno aj

uprostred ľudí. To je aktuálna ponuka stále prítomného

Božieho kráľovstva: uvidieť a pochopiť isté situácie zo

svojho doterajšieho života v novom svetle.

Ako však na to – kde začať? Môžeme začať návratom na

miesto, kde sa vždy dobre cítime a máme to radi. Rodný

dom, obľúbené miesto v prírode, ktoré poznáme len my,

pri studničke, potoku, pri pozorovaní východu alebo zá-

padu slnka, nočnej oblohy, pri poľnej kaplnke, pri priate-

ľovi, ktorému sme sa dlho neozvali, pri hre s deťmi, ale

i pri človeku, ktorého dni sú už poslednými. Všade tam,

kde je láska, tam je prítomný Boh. Kamkoľvek sa pohneme

alebo zostaneme je s nami. Nepoužíva cestovné kancelárie

a ich last minuty, aby dal o sebe vedieť. Kvapka vody, tráva,

veľký balvan pri ceste, celé stvorenstvo o ňom svedčí. Len

my ľudia príliš pohltení svojimi záujmami a problémami,

nutne potrebujeme z času na čas objaviť svojho Stvoriteľa

nanovo. Objaviť čas práce i čas odpočinku, čas odpuste-

nia, ďakovania za dobrodenia, ktorými sme neustále zahŕ-

ňaní. A tak dopriať sebe i druhým čerstvé prúdenie dobra

a pokoja.

Katarína Ileninová

Snímka: internet

2 FARSKÝ LIST 04/2006

PoďakovaniePoďakovanie

Kňazská vysviackaJa som svetlo sveta. Kto mňa na-

sleduje, nebude chodiť vo tmách,

ale bude mať svetlo života. (Jn

8,12)

Spomienka19. júla t.r. uplynuli dva roky, čo si

Nebeský Otec povolal k sebe po

ťažkej chorobe nášho pána dekana

Mons. Alfonza Letanovského,

dlho ročného správcu dolnoku-

bínskej farnosti. Pamätajme vo

svojich modlitbách na tohto vzác-

neho človeka a kňaza.

V sobotu 19. augusta t.r. o 10.00

hod. prijme sviatosť kňazstva

náš rodák brat Miroslav Kulich,

v Kapucínskom kostole Obráte-

nia sv. Pavla v Žiline. Zároveň

v nedeľu 20. augusta bude v na-

šej farnosti jeho Primičná sv.

omša o 10. hodine v kostole Pový-

šenia sv. Kríža na Brezovci. Mys-

lime na brata Miroslava vo svo-

jich modlitbách.

Úprimne ďakujeme a vyslovujeme

Pán Boh zaplať všetkým, ktorí

nám akýmkoľvek spôsobom pomohli

pri oprave fasády Farského kostola sv.

Kataríny Alexandrijskej v čase od 29.

mája do 26. júna t.r.

Ďakujeme predovšetkým mladým

našej farnosti, lebo bez ich ochoty, za-

pálenosti a fyzickej kondície, by sme

sotva postavili a zložili lešenie, ako aj

ostatným, ktorí boli nápomocní pri

tejto práci. Poďakovanie patrí všetkým,

ktorí podporili rekonštrukciu kostola

finančne. Oprava fasády kostola bola

financovaná aj z dotácie Ministerstva

kultúry Slovenskej republiky.

V neposlednom rade vyslovujeme

svoju vďaku všetkým, ktorí na toto

dielo mysleli vo svojich modlitbách

a prosili o požehnanie pri rekon-

štrukčných prácach. Zároveň sa

chce me poďakovať za poskytnuté

prostriedky na reštaurovanie sôch

a oltárov vo farskom kostole.

Ľubomír Pekarčík, dekan

Snímka: Ladislav Pagáčik

Milí čitatelia, v tomto roku bola spustená prevádzka internetovej

stránky našej farnosti. Náj dete ju na

www.farnost-kubin.skPonúka bohaté informácie ako z histórie tak i súčasnosti,

taktiež celý ročník Farského listu 2005 a 2006.

3FARSKÝ LIST 04/2006

OBSAH

Poďakovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2

Kňazská vysviacka . . . . . . . . . . . . . . . . 2

Spomienka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2

Farská matrika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3

Úmysly apoštolátu . . . . . . . . . . . . . . . . 3

Bohoslužobný poriadok. . . . . . . . . . . . 3

Udalosti v našej farnosti

Švošovský uragán. . . . . . . . . . . . . . 4

Tour de Levoča. . . . . . . . . . . . . . . . 4

Ako malá rodina . . . . . . . . . . . . . . 5

Skautský tábor Zuberec 2006 . . . . 6

Liturgický rok za päť dní . . . . . . . . 7

Puťák . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

Krok k ekumenickej jednote . . . . . 8

Aňa, rozhodli sme sa . . . . . . . . . . . . . . 9

Stretnutie mladých Slovenska . . . . . . . 9

Verím Pane 2006. . . . . . . . . . . . . . . . . 10

Sviatok Nanebovzatia

Panny Márie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12

Europe4christ = Európa pre Krista. . 14

Vaše otázky – naše odpovede . . . . . . 15

Krása v skle zaliata . . . . . . . . . . . . . . . 16

Nový kardinál . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

ZŠ A. Radlinského . . . . . . . . . . . . . . . 18

Nedeľná škola hrou . . . . . . . . . . . 18

Prázdninové všeličo . . . . . . . . . . . 18

Letné sústredenie športovcov . . . 19

Chváľte Pána v jeho svätini . . . . . . . . 19

Napísali ste nám . . . . . . . . . . . . . . . . . 19

Detský kútik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20ÚmyslyApoštolátu modlitbyna júl a august• Dedičstvo otcov zachovaj nám,

Pane. Nech nám naši apoštoli sv.

Cyril a sv. Metod vyprosujú

pravú vieru, pevnú nádej a do-

konalú lásku k Bohu a blíž-

nemu.

• Aby siroty mali všetku potrebnú

starostlivosť, nevyhnutnú pre

svoju ľudskú a kresťanskú for-

máciu.

Bohoslužobný poriadokv týždni:

Farský kostol

sv. Kataríny Alexandrijskej

6.00 a 18.00 hod.

(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)

Kostol Povýšenia sv. Kríža - Brezovec

18.30 hod.

(sobota – 7.00 hod., večer nie je)

Filiálny kostol Najsv. Trojice

Vyšný Kubín

Piatok - 18.00 hod.

Nemocnica s poliklinikou

16.00 hod. (utorok-štvrtok)

Adoračná miestnosť je otvorená

každý deň od 7.00 do 19.00 hod.

Bohoslužobný poriadokv nedeľu:Farský kostol

sv. Kataríny Alexandrijskej

6.30, 9.00, 11.00, 14.45 hod.

Kostol Povýšenia sv. Kríža - Brezovec

7.45, 10.00, 18.30 hod.

(vešpery o 18.00 hod.)

Filiálny kostol Najsv. Trojice

Vyšný Kubín

9.15 hod.

Nemocnica s poliklinikou

16.00 hod.

Požehnanie mamičiekpred pôrodom:

7. októbra 2006 po ranných

sv. omšiach

Farský kostol sv. Kataríny

Alexandrijskej – 6.30 hod.

Kostol Povýšenia

sv. Kríža – Brezovec – 7.00 hod.

Stránkové dni na Farskom úrade:

Pondelok – piatok:

8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.

V súrnom prípade po večerných

bohoslužbách.

V prípade potreby (ku chorým)

volajte katol. kňaza 0915 818 308.

Farský list Vydal: Rímskokatolícky farský

úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom

Kubíne pre vnútornú potrebu. Cenzor:

Doc. PaedDr. ThDr. Ľubomír Pekarčík, PhD.

Šéfredaktor: Mgr. Katarína Ileninová. Redakčná

rada: Mgr. Peter Randják, Ľudovít Oravec,

Mgr. Renata Jedláková, Mgr. Zuzana Machajová,

Ing. Oleg Krajčovič, Oľga Hrabalová, Mgr. Anna

Šochová. Imprimatur: Mons. Prof. ThDr. František

Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské

Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000.

Registračné číslo: A-2003/07522 OVVS/MU,

1/2003. Náklad: 800 ks. Uzávierka budúceho

dvojčísla je 30. 9. 2006. Svoje príspevky nám

môžete dávať do schránky Farského úradu

s označením „Pre Farský list“. Redakčná rada si

vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov.

Sviatosťou krstu sme v spolo-

čenstve Cirkvi v mesiacoch

jún a júl privítali:

Ranáta Dobiášová

Lara Ilčišinová

Matej Fröhlich

Patrik Harezník

Dávid Včelík

Peter Piroh

Samuel Dobiáš

Sara Mesárošová

Samuel Žmiják

Malvína Jenifer Kováčová

Sebastián Kvietok

Sabína Kvietková

Terézia Košarišťanová

Matej Samuheľ

Sviatosť manželstva uzavreli:

Mário Škuta a Jana Zaťková

Vladimír Dudák a Katarína Havčová

Juraj Florek a Lucia Oravcová

Peter Hablák a Monika Kováčiková

Branislav Láštic a Jana Halasová

Vladimír Šimko a Martina Vargová

Juraj Krasničan a Anna Gočalová

Miroslav Briš a Eva Rončáková

Tibor Kováčik a Eva Rosinská

Erik Csányi a Erika Váleková

Tomáš David a Anna Olexová

Ján Čonka a Jana Pačajová

Tibor Samuheľ a Renáta Franeková

Peter Palko a Eva Kríženecká

Michal Nemček a Michaela Fujdiaková

Pán si z našich radov povolal:

Jolana Dymáková

Božena Prílepková

Katarína Hoťková

Florián Michalák


UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI

Švošovský uragánDlho očakávaný výlet bol po roku

opäť tu. Dvadsaťštyri správne nala-

dených „borcov“ – miništrantov, sa

nedočkavo zhromaždilo pred hlav-

nou železničnou stanicou. Hodiny

ukázali 3. júla 2006, desať-desať, vlak

pristavil na stanici, posledné božteky

od mamičiek a oteckov a všetko sa

mohlo začať. Vlakom sa skupinka

„tichých chlapcov“ z Bysterca a Bre-

zovca dopravila do Kraľovian, kde

sme presadli na druhý vlak a ko-

nečne sme sa vyrojili pre mnohých

v nepoznanej krajine – Švošov City.

Našli sme dokonca aj miestnu zá-

kladnú cirkevnú školu, kde sme sa

ubytovali. Privítala nás pani riadi-

teľka s úsmevom na tvári. To asi

preto, lebo ešte netušila, čo sú kubín-

ski chlapci schopní za šesť dní vyko-

nať. Najskôr sme sa museli predsa

len pre istotu pozoznamovať, lebo

nie všetci sme sa tam poznali. Potom

sme si poobzerali okolie, chlapci zis-

ťovali, kde je najbližší obchod, lebo

zásoby, ktoré si priniesli sa akosi pred

očami a pod nosmi nás všetkých ne-

zadržateľne strácali.

Čas letel rýchlo a pokým sme sa zo-

známili s okolím nastal večer a ve-

dúci v domnienke, že si konečne od-

dýchnu zavelili spať. Ale troška sa

zmýlili, keď si mysleli, že o malú

chvíľku zavládne vytúžené ticho.

Smiech a vrava im nedovolili spať.

Preto hneď na druhé ráno, zasadala

porada, ako našich miništrantov una-

viť, aby si aj starší mohli na chvíľku

oddýchnuť a vychutnať si výlet. „Do

hôr s nimi,“ tak znel jeden s návrhov.

„Zlanárili“ sme zopár miestnych

chlapcov, aby vybrali trasu, úmornú,

namáhavú a predovšetkým zniču-

júcu. Ako sme sa dohodli, tak sa aj

stalo. Ledva sme tam vyšli a plán sa

podaril. Všetci sotva dych lapali.

Cesta naspäť ubehla rýchlo a vedú-

cich čakalo milé prekvapenie. Chlapci

akoby zázrakom dostali novú silu

a ožili, akoby ani nikde neboli. Na-

šťastie niekto múdry vymyslel hru,

ktorej dal názov futbal a prezradím

vám tajomstvo: hra vždy zaberie, česť

výnimkám. O zvyšok dňa bolo po-

starané. Večer to znova vyzeralo ako

na pravom výlete, nikomu sa ne-

chcelo spať a tak sme si pozreli dobrý

film. Pravdaže predtým ako každý

večer, nesmela chýbať modlitba ru-

ženca, veď sme miništranti.

Za zmienku ešte stojí priateľský fut-

balový zápas medzi domácimi chlap-

cami a nami. O výsledku radšej ne-

napíšeme, lebo by sme mohli uraziť

povesť švošovských futbalistov. Tiež

sme sa v rámci upevňovania našich

vzťahov vybrali jeden večer aj na

spoločnú opekačku, ktorá sa para-

doxne skončila v potoku, kde si

chlapci chladili svoje hlavy a poväč-

šine aj svoje nohy. Tak asi takto vyze-

ral tohtoročný miništrantský výlet do

Švošova. Chceme sa poďakovať

nášmu pánu kaplánovi Milošovi, že

nám umožnil prežiť spolu zopár nád-

herných dní. Budeme sa snažiť odpla-

tiť to svedomitou službou pri oltári.

Však kamaráti?

Za všetkých zúčastnených

Richard Čižmár

Snímky: Daniela Faltínová

Tour de LevočaPamätáte sa ešte na naše plagáty

alebo oznam vo Farskom liste ohľa-

dom akcie zvanej ,,Tour de Levoča“?

Ak áno, tak vám to už aj tak nepo-

môže. Mojou úlohou je oznámiť vám,

že už dávno prebehla, trochu ju pri-

blížiť a tak vás navnadiť na budúci

rok. Takže ľútosť hoďme za hlavu

a tešme sa spolu s tými, ktorí tam

mohli byť.

Cesta tam bola priam rozprávková

a každý veril, že keď nepršalo od rána

(pričom predpoveď počasia hlásila

niečo iné), že už ani nezaprší. Lenže

po 100 km bicyklovania, nás chytil až

do ďalšieho rána neprestávajúci dážď.

Našťastie sa náš Pán o nás znova po-

staral. Pán farár istej dediny, kde sme

uviazli, nás prichýlil na fare, uvaril

nám teplý čaj a nechal nás tam až

dovtedy, kým nás náš ,,safetycar“ po-

stupne všetkých nepoodvážal až do

Levoče. Snáď nás chcel Pán Boh tro-

chu šetriť pred cestou späť, ktorú nás

za krásneho počasia nechal odšľapať

celú.

Isté je, že dostať sa na bicykloch tam

a naspäť nebol ten jediný a hlavný

dôvod. Bola to celoslovanská Mari-

ánska púť do Levoče, kde sme prežili

dva krásne dni v modlitbách na Ma-

riánskej hore pod bazilikou. Neustále

tam prebiehali sv. omše na rôzne

úmysly a ani o sv. spoveď nebola

núdza. Prišlo mnoho kňazov z celej

diecézy a účastníkom boli k dispozí-

cii 24 hodín denne. Atmosféra na

hore bola priam neuveriteľná a my

sami sme ostávali v údive s akou vie-

rou kráča do kopca vedľa nás aspoň

80-ročná babička a ani si nevzdychne.

A pritom niektorí z nás mali pekné

problémy dostať sa hore.

Celý program vyvrcholil slávnostnou

nedeľnou sv. omšou o 10 hod. priamo



pod bazilikou, ktorú celebroval kar-

dinál Ján Chryzostom Korec spolu

s biskupmi a kňazmi. Hoci počasie

nám spočiatku neprialo, cez sv. omšu

sa vyjasnilo a odvtedy slniečko

krásne svieti vlastne až doteraz.

Jednoducho sme šťastní, že sme

mohli byť v Levoči, zažiť tú silnú at-

mosféru a šťastne sa vrátiť domov. Už

teraz sa tešíme na budúci rok.

Ešte malá poznámka pre tých, ktorí si

myslia, že by bicykel na takú túru

,,neskrotili“ – existujú predsa aj auto-

busy, no nie?

Katka Grofčíková

Snímky: Janko Paluga

Ako malá rodina„Zídení ako rodina sme spolu pred

Tebou,…“ slovami úvodnej piesne sa

začalo tradičné ekumenické stretnu-

tie pri kríži na Skalke nad Vyšným

Kubínom z príležitosti sviatku našich

vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda

v stredu 5. júla t.r. Tentoraz však bola

naša „rodina“ oveľa menšia ako po

minulé roky. Snáď to zapríčinila ho-

rúčava, či iné okolnosti a tak na stret-

nutie prišli len naozaj verní. Búrka

neprišla a tak sa mohlo začať.

Stretnutie zahájil náš pán dekan Ľu-

bomír Pekarčík príhovorom o eku-

menizme. Vyjadril, že táto snaha

o zjednotenie kresťanov sa už v na-

šich mysliach udomácnila. Všetci

uznávame, že je to potrebné a že to

od náš žiada i Ježiš Kristus vo svojich

slovách „aby boli všetci jedno“ (Jn

17,21). Avšak uskutočnenie tohoto

zámeru nie je také jednoduché. Vy-

znávame jediného Boha, avšak spô-

sob slávenia, tradície i učenie sú roz-

dielne a ubehne asi ešte dosť času,

kým bude možné túto požiadavku

nášho Spasiteľa splniť. Vyžaduje si to

veľa tolerancie, spolupráce i ústup-

kov z každej stránky, ale hlavne Bo-

žiu milosť.

V ďalšom príhovore sa evanjelický

pán farár Mgr. Rastislav Stanček

upriamil na význam kríža. Ježiš

Kristus sa za nás obetoval a vzal naše

nedokonalosti na kríž. Roztiahnu-

tými rukami ako keby chcel obsiah-

nuť celé ľudstvo a tak nás spojiť s na-

šim nebeským Otcom. Jedine kríž je

spoľahlivým prostriedkom na ceste

do Božieho kráľovstva a k našej spáse

vo večnosti.

Ekumenické stretnutie vhodne oži-

vili piesne nášho mládežníckeho

zboru, ktorí spevom umocnili záži-

tok z tejto udalosti. Svojimi hlasmi

ich podporili i naši kapláni Richard

a Peter.

Zo Skalky sme odchádzali s dobrým

pocitom. Dole kopcom sa išlo lepšie

ako hore, snáď každý si však prial,

aby o rok táto „malá rodina“ bola

o čosi väčšia.

Ľudovít Oravec

Snímka: autor

OspravedlnenieVšetkým veriacim, ktorí sa zú-

častnili ekumenickej pobožnosti

5. júla 2006 na Vyšnokubínskych

skalkách, s cieľom pomodliť sa za

jednotu kresťanov (čo bolo našim

zámerom), sa ospravedlňujeme za

politické zneužitie tejto akcie.

Prosby ľudu, ktoré dôstojne pred-

niesli zástupcovia Evanjelickej cirkvi

a.v., konkrétne určili, v čom by sme

sa mohli zlepšiť, kde sme zlyhali i na-

ďalej zlyhávame. Či už je to v preja-

voch lásky ku svojmu blížnemu, či

v láske k Bohu. Naozaj potrebujeme

pomoc a dary Ducha Svätého, aby tr-

pezlivá práca kňazov, teológov a viera

všetkých nás kresťanov napredovala

a priniesla trvalé ovocie.



Skautský táborZuberec 2006Aj tento rok sme skauti a skautky

z 53. zboru Gentiana Dolný Kubín

a z Pribiša vymenili mäkkú posteľ za

spacák a karimatku a vybrali sa

v ústrety dobrodružstvám v dňoch

3.-15. júla do Zuberca na náš skaut-

ský tábor. Odchodu na tábor pred-

chádzalo nakladanie stavebného,

pracovného a kuchynského materiá lu

v mokraďskom kaštieli. Zapotili sme

sa i zasmiali, ale oddýchli sme si až so

západom slnka. Na druhý deň odchá-

dzal na táborisko predvoj, ktorého

úlohou bolo vyložiť náklad a začať

pripravovať táborisko.

V pondelok tretieho sa kubínska že-

lezničná stanica zdala o niečo plnšia

ako zvyčajne, možno aj vďaka skau-

tom s poriadnymi batohmi. Vlak išiel

presne, a tak nášmu vytúženému od-

chodu do prírody, času i nečasu, nič

nebránilo. Prestup na autobus v Pod-

bieli bol zároveň prvou previerkou

našej fyzickej kondície- bežať cez celú

dedinu ovešaní doslovne ako via-

nočný stromček možno vyvolalo

u okoloidúcich úsmev, my sme ale

mali na zreteli, že až tak veľa autobu-

sov nechodí a smiech nastal až na

hlavnej zastávke, kde sme ešte čakali

pätnásť minút.

Cez obed sme po krátkom pochode

zo Zuberca dorazili na táborisko-

lúky lemovanej potôčikom rovno

Medzi táborovú výbavu patrili aj ho-

rolezecké laná a sedačky, preto sme

dve dopoludnia venovali lezeniu na

blízkej stene. Obtiažnosti boli rôzne,

a tak si každý prišiel na svoje. Keďže

sme skauti, pomohli sme aj okolitej

prírode vyzbieraním odpadkov, vy-

čistením a opravením studničky. No-

vinkou tábora bola príležitosť zobrať

svojho kamaráta na jeden deň do tá-

bora, kde mal možnosť lepšie sa

oboznámiť so skautingom.

Cez Deň hôr sme zdolali Sivý vrch,

niektorí sa dali zlákať štôlňou pri Bie-

lej skale, ktorú preliezli a večer sme

sa pomaly v skupinách zbiehali na tá-

borisku po celodennej túre. Táborový

život spestrovali hry ako sedem sta-

točných, mestečko Palermo, poistky,

bon-čiky-bon, súťaž v klikovaní, beh

s fúrikom cez prekážky či do kopca

a mnohé iné.

Športový deň preveril našu silu i ob-

ratnosť, v rôznych disciplínach sme

sa snažili prekonať samých seba

a snaha sa oplatila, víťazi boli odme-

není. Na besede s pracovníkom TA-

NAPu sme sa dozvedeli veľa nového

o prostredí, ktoré sa nateraz stalo na-

ším druhým domovom.

Vlajku v noci strážili nočné stráže,

ktoré boli tento rok úspešné, prepad

sa nepodaril a prepadlíci boli chy-

tení. Počasie bolo perfektné, posledný

deň prvej časti však búrka otestovala

naše stavby, ktoré to však vydržali.

Našťastie išlo iba o prehánku, a tak

na „plávajúcu podlahu“ sme si museli

počkať až domov.

Slávnostný záverečný 24-poschodový

táborák sa mohol rozblčať až po sym-

bolickom zapálení štyroch ohňov na

sever, juh, západ a východ. Potom

sme si už užívali poslednú noc v prí-

rode, niektorí aj o tretej ráno v provi-

zórnej saune, iní spevom a hrami.

Ráno už iba balenie, posledný pohľad

na pomaly miznúci tábor v diaľke

s myšlienkou „tak o rok znova...“

a pochod do svojich domovov, spes-

trený ako inak behom za autobusom,

ktorý išiel o čosi skôr.

Dean Reš

Snímka: Peter Gebura

„Skautský tábor je pre mňa

odmenou za celoročnú čin-

nosť. Sú to dva týždne prežité

s priateľmi uprostred nádhernej

prírody. Ani tento rok tomu ne-

bolo inak. Najkrajšími momentmi

pre mňa bolo lezenie, výlet na

Sivý vrch a aj to, že som mohla

pomôcť pri varení a veľa sa tak

naučiť. Druhá časť tábora, ktorá

bola pre mladších členov, sa

niesla v duchu westernu a zlato-

kopov.

Dúfam, že každý, kto bol v tábore

si odniesol veľa zážitkov tak ako

ja. Na záver chcem poďakovať

všetkým, vďaka ktorým sa tento

tábor uskutočnil.“

Veronika Pisarčíková

pod Sivým vrchom. Hneď po prí-

chode a najnutnejšom vybalení

v podsadách sme sa pustili do viaza-

nia stavieb a do dopravovania dreva

z neďalekej hory. Prácu striedali hry

a tak nám prakticky pod rukami vy-

rástla kuchyňa, hangár, stožiar, brána,

priehrada a iné nutné i užitočné veci.

Ďalší deň k nim pribudla jedáleň,

a tak na večernom nástupe sme už

mohli obdivovať tohoročný tábor

a pri táboráku do neskorej noci od-

dychovať s dobrým pocitom.



Liturgický rokza päť dníHorúce júlové dni priali zvlášť de-

ťom, ktoré sa tešili na prázdninové

chvíle plné dobrodružstiev, cestova-

nia a oddychu. Nebolo tomu inak ani

v prípade malých i veľkých kamará-

tov z dvoch spoločenstiev: eRka

a detského zboru Tintinnábulum.

Počas roka sme sa pravidelne stretá-

vali, spoznávali svoje dary, cvičili

hlás ky i šikovné ruky a tak zaslúže-

nou odmenou bol tradičný letný tá-

bor. Tentoraz sme sa na týždeň pre-

sťahovali do krásnej hornooravskej

obce Rabčice, aby sme každý deň

mohli programom sláviť celý litur-

gický rok.

Keď naša veľká posádka - desať osob-

ných áut naplnených nielen detským

džavotom, ale i množstvom batožiny

a potravín, šťastne dorazila na miesto

činu, tu na nás už netrpezlivo čakala

eRkárka Renča. Po ubytovaní, napl-

není kuchyne všakovakými dobro-

tami, sme sa dali do skrášľovania

izieb a spoločných priestorov, výroby

veselých vizitiek a spoznávania naj-

bližšieho okolia. Celé to výborne za-

padlo do nášho spoločného prežíva-

nia adventného očakávania a prí-

pravy na príchod - narodenie Pána

Ježiša.

Nasledujúci deň boli Vianoce a s nimi

i úloha vymyslieť a pripraviť darček

pre svojho kamaráta do večera. Sa-

mozrejme nechýbala ani práca na

vianočnom stromčeku, pravdaže ne-

typickom a veľmi originálnom

uprostred leta. Fungovať začala i tajná

„anjelská pošta“ – všetci anjeli si šli

nohy zodrať od častého no hlavne

nenápadného doručovania sladkých

odkazov do vyrobených schránok

svojich obetí. Viacerí sa však popri

rôznych hrách nezabudli podeliť

s ostatnými so štedrými prekvape-

niami. Deň sme zakončili sv. omšou

v miestnom kostole zasvätenom

Všetkým svätým. Po nej sme si odo-

vzdali veľmi milé vianočné darčeky.

Ďalšie ráno i celý deň sa niesol v zna-

mení najdlhšej časti roka zvanej „ob-

dobie cez rok“. Preto bola napláno-

vaná dlhá pešia túra k Hájovni, kde

sa nachádza expozícia Hviezdoslavo-

vej Hájnikovej ženy a Mila Urbana.

Cieľ dosiahli však len siedmi najvytr-

valejší spomedzi nás. Na vlastnej koži

sme vďaka únave spoznali, že Pán

odmeňuje každú i tú najmenšiu

snahu ako pomôcť kamarátovi naprí-

klad podeliť sa s vodou či jedlom

uprostred horúčavy aj cez také oby-

čajné maličkosti ako sú lesné jahody,

stupne vystriedali pri plnení úloh na

jednotlivých stanovištiach. Chvíle

napätia i strachu boli popretkávané

i veselými perličkami. Poklad sme

objavili u Pána Ježiša, presnejšie po-

vedané za jeho sochou. Krátkou

modlitbou o polnoci sme sa Bohu

poďakovali za ďalší krásny deň s dob-

rým koncom.

Posledný deň bola Veľká noc, či lep-

šie povedané veľkonočný pondelok.

Oblievačka sa začala nečakane od

obeda, kedy sa na nás spustili prúdy

dažďovej vody s poriadnou búrkou.

Poobede sme prijali pozvanie dob-

rých ľudí prísť sa pozrieť na krásne

kone. Neprekážal nám ani dážď, ktorý

vytrvalo padal na našu „pršipláťovo-

dáždnikovú“ skupinu, keď sme krá-

čali hore dedinou. So sebou sme

niesli chutnú mrkvu pre štvornohých

tátošov. Radostné výkriky detí za

ohradou tešiac sa z takéhoto stretnu-

tia len potvrdili, že to bolo správne

rozhodnutie na záver. S miestnymi

ľuďmi sme sa rozlúčili večer na sv.

omši, kde sme opäť slúžili svojím

spevom. Večerná modlitba bola dlh-

šia ako obyčajne, lebo v nej zaznelo

množstvo detských úprimných de-

lení sa a ďakovaní Bohu a vedúcim

za vydarený tábor.

V sobotu po raňajkách nás čakalo

rýchle upratovanie, zbalenie si svo-

jich vecí a odchod autami domov,

kde nás očakávali naši najbližší. To-

uto cestou sa chcem poďakovať

všetkým ochotným rodičom, ktorí

nám zverili svoje ratolesti, nezištne

pomohli svojimi autami a sponzor-

stvom. Nemôžem opomenúť poďa-

kovanie trom „dospeláčkam“ - Renči,

Beátke a Bernadete, ktoré sa obetavo

starali o každodenné potreby celého

tábora: jedlo, nákupy, prípravu

programu a všelijaké služby, ktoré

dni priniesli. Celý pobyt by však ne-

bolo možné uskutočniť, keby Pán ne-

otvoril srdcia detí, rodičov, vedúcich.

Bohu vďaka za požehnaný čas, ne-

ustálu ochranu a pomoc, neopakova-

teľné chvíle a zážitky, ktoré sa zapísali

do osobných kníh života.


Snímky: Bernadeta Solárová

čučoriedky, dobrú náladu a smiech.

Veľkým požehnaním dňa bola aj sku-

točnosť, že po sv. omši viaceré deti

prijali sviatosť zmierenia. Odmenou

nám tiež bola večer výborná ope-

kačka.

Štvrtý deň alebo aj pôstne obdobie

sme začali s tým, že každý si dal

osobné predsavzatie, ktoré sa snažil

počas dňa splniť. Vybrali sme sa na

Oravskú priehradu, kde sme podnikli

okružnú plavbu loďou, prehliadku

Ostrova umenia a na spiatočnej ceste

sme sa v Námestove odmenili zmrz-

linou. Po spoločnej večernej mod-

litbe nás čakalo nočné hľadanie po-

kladu. Po rozdelení do štyroch skupín

a stanovení pravidiel hry v teréne,

sme sa vyzbrojení baterkami po-



PuťákAko po iné roky aj teraz sa deti

a mladí našej farnosti rozhodli pre

týždeň putovania od 10. do 14. júla.

Zraz bol na tradičnom mieste – že-

lezničná stanica. Tohtoročná téma

bola veľmi aktuálna, keďže sa dotý-

kala každého z nich – Rodina. Po-

stupne sme predstavili a zamýšľali sa

nad Svätou rodinou, vlastnou i far-

skou rodinou. Cirkev ako rodina

a spoločenstvo boli témy v druhej

polovici týždňa. Hneď na začiatku

sme si objasnili, aký je rozdiel medzi

cestujúcim a pútnikom. Naše puto-

vanie sme začali prechodom zo Špa-

nej doliny na Staré Hory. Počas cesty

si jednotlivé „rodiny“ pripravili pre-

zentácie evanjeliových úryvkov, ktoré

zachytávali Pannu Máriu pri zvesto-

vaní, návšteve u Alžbety, narodení

Pána, na svadbe v Káne i pod krížom.

Na Studničke sme sa pomodlili de-

siatok ruženca a v kostole nám od-

slúžili sv. omšu bratia redemptoristi.

Zároveň nás oboznámili aj s dejinami

tohto starobylého pútnického

miesta.

V utorok sme sa vybrali ku sv. Ven-

delínovi ponad Srňacie. Animátori

v scénke o lenivej Marcelke priblížili

deťom ich úlohu v rodine. Potom sa

rodiny predstavili a každý účastník

napísal svojim rodičom ďakovný list,

ktorý sa niesol ako obetný dar pri sv.

omši, ktorú sme mali v kostole Panny

Márie Pomocnice v Medzibrodí. Slú-

žil ju pán kaplán Richard a kázeň mal

diakon Janko Bystriansky. Zdôraznil

tri momenty, kedy sa rodina buduje

– pri spoločnej modlitbe, spoločnom

stravovaní a zdieľaní.

V stredu sme sa pokochali pohľadom

na Roháče z trasy, ktorá viedla okolo

plies. Sv. omšu nám slúžil otec Peter

Kuchár, SDB. Dôraz kládol na naše

poslanie v miestnej Cirkvi. Nik sa ne-

môže vyhovárať na to, že je malý

alebo starý a tak neužitočný. Každý

má svoju úlohu. Priliehavými prí-

kladmi nám priblížil tému o Cirkvi

náš pán dekan pri sv. omši vo far-

skom kostole v nasledujúci deň. Sú-

ťaže, rôzne aktivity, hry, týkajúce sa

našej témy obohacovali každý deň.

Vyvrcholením bol piatok. Kaštieľ

v Mokradi – vďaka skautom a pánovi

Suroviakovi sa stal našim vlastníc-

tvom na niekoľko hodín. Okrem

skúšky odvahy, športovej zručnosti,

tvorivosti a dôvtipu si deti pripravili

aj darčeky pre rodičov. Pán kaplán

Miloš prišiel medzi nás a umožnil

nám stretnúť sa s milosrdnou a od-

púšťajúcou láskou Pánovou. Na záver

nám všetkým dobre padla zmrzlina.

Boli sme radi, že s nami v niektoré

dni putovali nielen rodičia, ale aj starí

rodičia a tak sme mohli tvoriť jednu

rodinu. Ďakujeme všetkým, ktorí

nám pomohli pri organizácii, prilo-

žili ruku k dielu či už modlitbou,

obetou alebo konkrétnou pomocou.

Sestry Saleziánky

Snímky: sr. Anka Janáková, FMA

Krok k ekumenickej jednotePán Ježiš nás vyzval k jednote – ba čo

viac, položil svoj život. Čo môžeme

pre ňu urobiť? Nestačí len modlitba,

sú potrebné aj skutky. A tak na veľkú

radosť detí vo Vyšnom Kubíne – po-

sledná hodina náboženstva mala ne-

zvyčajný ráz. Už niekoľko týždňov na

ňu nedočkavo čakali. A nielen oni! Aj

evanjelický pán farár Jakoby z Jase-

novej i sr. Mária. Katechéza, aktivita,

spev i spoločná modlitba boli veľkým

zážitkom pre všetkých. Na otázku, čo

máme spoločné, deti spontánne od-

povedali: Desatoro, Pána Boha, lásku

Ježiša, Božie slovo, krst, apoštolov...

Máme žiť v láske a pokoji. Dá sa to

dosiahnuť aj tak, že našim deťom bu-

deme od malička vštepovať úctu

a lásku voči tým, ktorí majú iné vie-

rovyznanie, pomáhať im objavovať

hodnoty, ktoré uznávajú naši odde-

lení bratia a sestry a tak robiť radosť

Pánovi, ktorý veľmi túži po jednote.

Aj náš pápež Benedikt XVI. má vo

svojom programe ekumenický dialóg

s cirkvami. Na tomto poli sa robia

nemalé kroky smerujúce k zjednote-

niu. Podporme túto jeho snahu svo-

jou modlitbou ale i konkrétnymi

skutkami. Veď v našej farnosti máme

k tomu jedinečnú príležitosť.Sr. Mária Svoreňová, FMA

Snímky: Renata Jedláková


� Mohla by si sa nám v krátkosti

predstaviť?

Ahoj, volám sa Aňa Laceková, pochá-

dzam z Trstenej, mám 23 rokov. Štu-

dujem na Žilinskej univerzite a tiež

pracujem aj v rádiu Expres ako re-

daktorka dopravného servisu. Som

veľmi „ukecaná“ a priateľská, preto

mám strááášne veľa kámošov po ce-

lom Slovensku. Festival VP moderu-

jem po druhýkrát.

� Čím bol festival tento rok výni-

močným?

Každý ročník festivalu je výnimočný

niečím iným a zároveň tým istým.

Príde veľké množstvo ľudí, ktorí sa

nemusia dôverne poznať na to, aby

sa spolu cítili fajn. Výnimočné bolo

však počasie. Takéto vydarené sme

mali tuším iba dvakrát v histórii fes-

tivalu.

� Aká práca sa skrýva za festivalom

VP?

Obrovská, o tom by vedeli asi viac

porozprávať organizátori ako Jurko

Drobný, Zuzka a ďalší. Príprava, prie-

beh nie sú totiž otázkou len jedného

týždňa či mesiaca. Hneď po skončení

festivalu sa snažíme nájsť chyby, ktoré

treba odstrániť a povybavovať množ-

stvo ďalších vecí. Dá sa povedať, že

festival sa pripravuje celý rok.

� Museli ťa dlho presviedčať, aby si

moderovala program?

Pravdu povediac som bola pred ro-

kom ešte v Londýne a predpokladala

som, že aj teraz budem mať na sta-

rosti ubytovanie ako predošlé roky.

Na moderovanie ma vôbec nepreho-

várali. Prišla mi sms-ka, ktorú si do-

dnes pamätám: „Aňa, rozhodli sme

sa, že tohtoročné Verím Pane mode-

ruješ Ty. Máme Ťa radi. Boh Ťa žeh-

naj.“ No dá sa na toto povedať nie?

infúziách:). Spomeniem aspoň dve

veselé príhody: stretla som sa s diev-

čaťom, ktorá sa vraj na mňa podobá.

Ľudia ju oslovovali s tým, že či je to

ona tá moderátorka, ktorá mala v mi-

nulosti na starosti ubytovanie.

V škole, kde som bola ubytovaná sa

upchali sprchy a voda začala presa-

kovať do vedľajšej malej triedy, kde

spali moje kamarátky. Dievčatá spali

tak silno, že ani nezaregistrovali, že

Stretnutie mladých Slovenska • Levoča, 13. – 15. august 2006

Ak si počas prázdnin nájdeš čas stretnúť sa s mladými ľuďmi z celého Slovenska, tak neváhaj a príď

do Levoče na bohatý a zaujímavý program. Hosťom stretnutia bude kardinál Meissner, s ktorým

sa mládež bude modliť ruženec v pondelok večer. V utorok s ním bude svätá omša spolu s biskupmi Sloven-

ska a po nej stretnutie kardinála s mladými. Kontakt stretnutia – [email protected], t.č. 0907 250 798.

Na festivale Verím Pane (ďalej VP) sme sa porozprávali s moderátorkou

Annou Lacekovou. Nie že by sme nemali dosť adeptov na interview, ale

spontánna Aňa nás zaujala svojím radostným prejavom. Posúďte sami:

Aňa, rozhodli sme sa...

� Festival bol skvelo zorganizo-

vaný, ale vždy sa nájde niečo, na

čom sa dá dobre zasmiať. Zažila si

nejaké veselé situácie?

Nuž tento rok som nestihla vnímať

úplne všetko aj kvôli čiastočnej indis-

ponovanosti (piatok som strávila na

nohy a karimatky im plávajú vo vode.

Keď som tam prišla, v prvom mo-

mente som nevedela čo mám robiť, či

plakať a či sa smiať. Vyhral smiech. ☺

Za rozhovor ďakujú

Aďa Draganová a Katka Grofčíková

(redakčne upravené)

Snímka: Janko Mahút


Človek by ani nepovedal, ako

ten čas rýchlo letí. Ešte sme si

poriadne nevšimli, že začali

prázdniny a už tu bol druhý júlový

týždeň a s nim aj festival VERÍM

PANE, na ktorý sme sa tešili od Via-

noc.

Tento rok mal byť však iný... Náš

,,veľký boss“ (nechcem menovať, aj

tak všetci vieme, že je to Andy) musel

nútene odísť až do ďalekého Ne-

mecka. Samozrejme, nie na výlet, ale

tvrdo pracovať. Takže zmierení s tvr-

dou realitou a so smútkom v srdci

(to už trochu preháňam, ale tak ne-

jako) sme vyrazili do ,,veľkomesta“

na severe Slovenska, za našim naj-

krajším letným dobrodružstvom.

V Námestove bolo ako vždy veľmi

rušno a ulice boli prepchané mla-

dými ľuďmi (čo nie je až také ná-

ročne, vzhľadom na to, že sú tam

v celom meste až štyri). Nasledujúce

tri dni nás čakal veľmi náročný lého festivalu... Šéf s veľkým Š sa vrá-

til na Slovensko len kvôli nám. Ná-

lada a radosť išli závratnou rýchlos-

ťou až do neba.

Odvtedy, viete si to predstaviť, aj kon-

certy boli zrazu akési lepšie ani spať

sa nám nechcelo...

V sobotu sme tradične ako každý rok

navštívili priehradný múr, ale inou

cestou ako minulý či budúci. Kým

vlani to bola len nevinná prechádzka

pretekajúcimi múrmi (nechceme vás

strašiť), tento raz sme sa ocitli pod

10×6 metrov ozrutnými klapkami,

ktoré sa v čase nebezpečenstva otvá-

rajú. U nás v Kubíne by sa to preja-

vilo pekným zvýšením hladiny len

o pár metrov (v čase návštevy boli

samozrejme zatvorené, inak by sme

tu dnes neboli).

Musím však podotknúť, že hoci Andy

bol ten, ktorý s nami vystrájal, bez

jednej osôbky by to nešlo. Dávno by

sme umreli od hladu... A nemyslím

pritom na predavačku v Terne, ale

Zuzičku, ktorá sa vždy o nás stará

ako naša mamka.

Toto všetko je síce krásne, ale skoro

som zabudla na to, lepšie povedané

na toho, bez ktorého by to všetko ne-

šlo. Verím Pane je predovšetkým fes-

tivalom na oslavu Boha a na to ne-

smieme zabúdať.

Tento rok sme sa rozhodli, že vám

festival Verím Pane priblížime aj

z inej stránky. Okrem toho, že je to

oddych od domova, veľa zábavy

a skvelé koncerty, každý kto má as-

poň štipku talentu mal možnosť zú-

častniť sa rôznych dielní s kvalifiko-

vanými lektormi. Stručne vám o kaž-

dej dielni povieme pár viet a možno

sa tam o rok uvidíme aj s vami.

SpevokolÚlohou dielne je naučiť sa niečo

o speve a spievaní. Cieľom vedúceho

lektora Róberta je stráviť tri dni tak,

Verím Pane 2006

program, práca v dielňach. Keďže ne-

bol s nami Andy, mnohí sa rozhodli

aj pre inú dielňu ako spevokol (z toho

samozrejme nevyplýva, že sme boli

po minulé roky do toho nútení, to

zase nie). Medzi navštevované patrili

Ja verím, ktorú viedol Daniel z Hea-

ven's shore, Taizé, a nesmiem zabud-

núť na našich hudobníkov- gitara,

bicie, klávesy a sólový spev.

Pri toľkých povinnostiach sme ani

nezbadali a už tu bol piatok. Deň,

kedy sme mali predviesť, čo sme sa

naučili. Tento deň sa však stal pre nás

oveľa dôležitejším, ako sme sa nazdá-

vali. Prišlo najväčšie prekvapenie ce-


aby mali účastníci radosť z toho, že sa

dá výborne zaspievať aj keď to možno

nie je ľahké. A my môžeme len súhla-

siť, keďže sme sa jej väčšina mladých

z Kubína sami zúčastnili. Jedno-

značne sa tešíme opäť o rok.

TaizéNiektorých z nás zaujala aj táto

dielňa, ktorá funguje od začiatku fes-

tivalu. Najskôr to malo podobu piat-

kovej modlitby a neskôr z toho

vznikla osobitná dielňa. Cieľom je

povedať si o komunite bratov v Taizé,

mické cvičenia na techniku a tvorivé

rytmické hranie,“ prezradil pri našej

návšteve. Tento rok mala dielňa jede-

násť účastníkov. Dokonca sa spojili

s dielňou Basgitara a s plným nasa-

dením priateľsky spolupracovali

a plody ich práce si hocikto mohol

vypočuť na vlastné uši.

Sláčikové nástrojeMedzi dielňami na festivale je síce

nováčik, ale zato v ničom nezaostáva.

Viedol ju James Evans (Heaven

shore). ,,Je to moja prvá dielňa, tak

som nevedel, ako to bude fungovať.

Ale počúval som krásne zvuky a mal

som z toho v bruchu šteklivý pocit,“

povedal. Nielen on. Pri počúvaní

keltskej piesne, ktorú sprevádzal hrou

na gitare, ale i precíteným spevom za

súzvuku basy a troch huslí, by mal

v brušku šteklenie každý. Lebo táto

hudba nemá len tóny, má dušu.

Gitarová dielňaOrganizátori – Stano a Martin, pove-

dali, že precvičujú hlavne rytmické

cítenie. Keď o chvíľu približne sedem

chlapcov rôzneho veku zharmonizo-

valo svoju hru, a to s takým koneč-

ným výsledkom, až to vyrážalo dych.

Súlad a harmónia. Zážitok. Kde člo-

vek nenachádza slová, tam pomôže

len hudba.

Klávesové nástroje V tejto dielni to tiež hudobne ,,žilo“,

pod patrónom lektora Mira. Poradil,

nakreslil, napísal, názorne ukázal.

Dielňa bola zastúpená chlapcami

i dievčatami, začiatočníkmi i pokro-

čilými.

A tak si dovolíme vysloviť záverečnú

hlášku, že hudobné dielne majú na

festivale Verím Pane ,,svoju budúc-

nosť“, ktorú zaručujú nielen kvalifi-

kovaní vodcovia, ale aj naše zdravé

ušká, či šikovné ruky!!!

Aďa Draganová a Katka Grofčíková

Snímky: archív mládežníckeho zboru

v ktorej ide o zažitie spoločenstva

v radostiach i modlitbe. Prejavom

modlitby sú spevy z Taizé. Ide o zhu-

dobnené texty vzaté zo Svätého

písma, medzi nimi mnohé zo žalmov,

myšlienky svätcov, ktoré sa opakujú,

čo dovoľuje viac sa sústrediť na Božiu

blízkosť.

Bicie nástrojeHlavným lektorom dielne je Marek

a vedie ju už tretí rok. ,,Skúšame ryt-


Sviatok Nanebovzatia Panny Márie

Nanebovzatie Panny Márie bolo

slávnostne vyhlásené len ne-

dávno, v polovici minulého

storočia. Napriek konečnej formulácii

liturgické slávenie týkajúce sa tohto

sviatku je omnoho staršie a postupne

sa vyvíjalo. Je pravda, že Písmo v sebe

nemá úplne jasný obsah, ktorý by sved-

čil pre túto vieru. Taktiež tradícia je

v tomto ohľade veľmi neskorá a nejed-

notná. My sa pokúsime sledovať histo-

rický vývoj od počiatku až do slávnost-

ného vyhlásenia Piom XII., v roku

1950.

Prvotné kresťanské prostredieHneď od začiatku bola v kresťanskom

prostredí prítomná viera v naše pre-

menenie do „slávy Božích synov“ (Rim

8, 18n) a viera v ľudské vzkriesenie

a večný život v Bohu. Predovšetkým tu

bola základná výpoveď o vzkriesenom

a oslávenom Pánovi: Kristus vstal

z mŕtvych a žije! Ďalej tu bolo presved-

čenie, že i my vstaneme z mŕtvych

a budeme s ním žiť v sláve (1 Kor 15).

Neskôr, keď sa kresťanská zbožnosť ob-

rátila tiež ku Kristovej Matke, bolo po-

chopiteľné i rozvinutie „mariánskej

eschatológie“: Aký asi mohol byť ko-

niec života tej, ktorej život bol tak úzko

spojený s Duchom Božím v jej vlast-

nom počatí a v počatí Kristovho ľud-

ského života? Ak Ježiš sľúbil vzkriese-

nie v posledný deň tým, ktorí v neho

veria a plnia vôľu Otca (Jn 6, 39n), po-

tom bol jeho sľub zvlášť zmysluplný

pre Kristovu Matku, ktorá vôbec prvá

zo všetkých uverila a odpovedala Bohu

absolútnou poslušnosťou. Bola tu tiež

(v súvislosti s Pannou Máriou) zmienka

o plnosti milosti (Lk 1,28). Plnosť mi-

losti znamená plnosť Božieho života,

dokonalé spoločenstvo s Bohom. Ta-

kúto plnosť nezruší ani smrť, len ju do-

koná. Ak bol svätý jej život, potom bola

svätá i jej smrť. Mohlo ísť v jej prípade

o priamy prechod zo života do Života?

Staré tradícieNič isté o smrti a pohrebe panny z Na-

zareta nevieme. Existujú dve staré tra-

dície, ktoré sa navzájom líšia: podľa

prvej z nich smrť Panny Márie nastala

v Jeruzaleme, kde žila v malom

domčeku v údolí Josafat, alebo azda

ešte pravdepodobnejšie, v Getsemane.

Druhá tradícia nás odkazuje na Efez.

Do Efezu kladie i miesto jej hrobu.

Staršia tradícia však jednoznačne uka-

zuje na Jeruzalem!

ApokryfyKoncom piateho a v šiestom storočí

množstvo apokryfných spisov vypĺňa

medzeru medzi Novým zákonom a ne-

skoršími tradíciami. Legendárnymi ob-

razmi je v nich vyjadrená viera v druhý

život Kristov, Márie, apoštolov, anjelov

a svätých. Historická cena týchto spisov

však nie je vysoká a v nijakom prípade

ich nemožno považovať za smero-

dajné!

LiturgiaĎalším zdrojom informácie je liturgia,

najmä slávenie mariánskych sviatkov.

Najstaršie sviatky, ktoré sa týkali Panny

Márie popri sviatku Narodenia Pána

boli: sviatok Zjavenia Pána a Obetova-

nie v chráme. Po koncile v Efeze (431)

pribudla Pamiatka Panny Márie

(Mnémé). V 6. storočí pribudli: Zvesto-

vanie Pána (25.3.), Narodenie Panny

Márie (8.9.) a Počatie sv. Anny (9.12.) -

predchodca dnešného Nepoškvrneného

Počatia (8.12.). Justinián I. zaviedol

Hromnice (2.2.) - v Ríme označované

ako Očisťovanie Panny Márie a cisár

Mauritius (582-602) zaviedol spo-

mienku na Zosnutie Panny Márie

(15.8.).

Pre tradíciu Nanebovzatia boli snáď

najdôležitejšie kázne, v ktorých bol vy-

svetľovaný obsah tohto sviatku. Po-

stupne sa namiesto zosnutia začalo ho-

voriť o premenení (grécky metabasis,

metathesis) alebo priamo o nanebo-


vzatí (gr. analépsis, lat. assumptio).

Význam týchto výrazov nebol vždy

jednoznačný: niektorí kazatelia súdili,

že do slávy bola uvedená len Máriina

duša, ako sa často zobrazuje v byzant-

ských ikonách. Iní kazatelia hovorili

len veľmi všeobecne o Máriinej pre-

mene do osláveného stavu (niekedy už

na tretí deň). Ďalší súdili, že Mária zo-

mrela, ale jej telo je v hrobe neporu-

šené a čaká na konečné vzkriesenie.

Veľkí učitelia ako Modestus z Jeruza-

lema (+634), Germanus, patriarcha ca-

rihradský (733), Ondrej z Kréty (740)

a Ján z Damašku (749) jednoznačne

učili, že Panna Mária bola hneď po svo-

jej smrti vzatá do neba s telom a du-

šou.

Aké boli dôvody na tieto vysvetlenia?

1. Chýbajúce Máriine telesné pozo-

statky; 2. Biblické náznaky, ktoré sa dali

vykladať v zmysle Nanebovzatia (Ž 1,3;

41,2; 84,11.13; Prís 1,20; Jn 7,38; Zjv

12,1n); 3. Máriino materstvo, ktoré ju

navždy učinilo spojenou s Kristom

v nesmrteľnosti; 4. Argument, že ak Je-

žiš sľúbil kajúcemu zločincovi ihneď

vstup do raja, tým skôr by dal túto vý-

sadu svojej matke.

IkonografiaByzantská ikonografia sa viac zameria-

vala na Máriino zosnutie. Typický mo-

tív: Mária leží zo zavretými očami,

Kristus ju žehná a v ľavej ruke drží

malé dievčatko v košieľke – dušu svojej

matky. Niekedy je Máriina duša zobra-

zovaná ako malé dievčatko so svätožia-

rou a korunkou okolo hlavy.

Západná ikonografia zobrazuje skôr

skutočné Nanebovzatie. Typické mo-

tívy: Mária sa vznáša do neba v dopro-

vode anjelov; Anjeli nesú celú postavu

Márie do neba; Mária sa vznáša nad

vlastným hrobom, okolo ktorého stoja

apoštoli. Dokonca sa objavujú i obrazy

korunovania Panny Márie Ježišom

v okamihu jej smrti.

Niektorí významní teológoviaSv. Tomáš Akvinský stručne píše: „O

nanebovzatí Panny sa rozumne doka-

zuje, že bola do neba vzatá s telom“ (ST

III,27,1). Martin Luther o Máriinom

Nanebovzatí kázal. Zwingli uznal svia-

tok Nanebovzatia medzi tri mariánske

sviatky, ostatné zrušil. Na koncile v Tri-

dente bolo prítomných 145 teológov,

ktorí uznávali, že Mária bola do neba

vzatá s telom (menný zoznam uvádza

napr. prof. Balic).

Cesta k vyhláseniu dogmyPo definícii Nepoškvrneného počatia

(1854) sa otvorila cesta k definícii Na-

nebovzatia. Obidve pravdy viery so se-

bou súvisia. A obidve majú i rovnaké

problémy ohľadom dôkazov z Písma

a tradície. Ide v nich o rovnaký prob-

lém: môže liturgia určovať dogmu alebo

má skôr dogma určovať liturgiu? Situá-

cia bola delikátna, nešlo o boj proti he-

réze, ako tomu bývalo v minulosti. Ale

podobný prípad už nastal (Nepoškvr-

nené počatie). Do úvahy sa bral aj zreteľ

ekumenický a dôsledky vyhlásenia pre

nekatolíkov. Napriek tomu trvala stála

neistota o obsahu sviatku a o jeho vnú-

tornej pravde. Pápež Pius XII. v prí-

pravnom období pred vyhlásením

dogmy oslovil všetkých biskupov a vy-

žiadal si od nich osobnú mienku ohľa-

dom Máriinho Nanebovzatia. Takmer

všetci biskupi s učením súhlasili. K vy-

hláseniu došlo 1. novembra 1950: Vý-

sledné znenie bolo: Na konci svojho ži-

vota, nepoškvrnená Bohorodička, Mária

vždy Panna, bola s telom i dušou vzatá

do nebeskej slávy.

Výraz vzatá s telom a dušou je výraz

biblický (hebr. laquah, takto sa píše

o Henochovi, ktorého Boh vzal, alebo

o Eliášovi, ktorý bol vytrhnutý do

neba). V definícii odpadli všetky

podrobnosti o ktorých píšu apokryfy.

Nehovorí sa o mieste ani o dobe Mári-

inej smrti, zato je jasne vyjadrené, že

Mária bola hneď vzatá s telom a dušou

do nebeskej slávy. Viera je tu demitolo-

gizovaná: nepoužíva sa nijaký výrazový

prostriedok, ktorý by navodzoval pred-

stavu nadpozemského letu. Nie je spo-

menutý „dôkaz“ prázdneho hrobu

alebo chýbajúcich telesných pozostat-

kov. Istota viery sa neodvoláva na pred-

chádzajúce liturgické slávenie.

Význam definícieMedzi hlavnými motívmi vyhlásenia

sa uvádza najmä podpora viery v po-

smrtný život a boj proti falošnému

kultu tela.

V Nanebovzatí je tiež vyzdvihnutá

cena ľudského života, jeho dôstojnosť

a konečný cieľ. Azda takto je potrebné

využiť túto pravdu viery k hlásaniu

a kázaniu v tomto svete, ktorý bol po-

stihnutý hroznými vojnami, je rozvrá-

tený terorizmom, násilím, koncentrač-

nými tábormi a mučením. A neustále

je ohrozovaný ešte väčšími katastro-

fami: ľudský život a jeho dôstojnosť sú

ničené alkoholizmom, narkomániou,

potratmi a pod. Nad touto realitou sa

vznáša „eschatologická ikona“ vznešený

obraz osláveného človeka, mocný ob-

raz Ženy, prežiarený svetlom milosti

a svätosti, lásky a večného života. Je to

v pravde veľké znamenie, ktoré sa uká-

zalo na nebi (J. Zvěřina).

Spracoval Oleg Krajčovič

Snímky: internet


Europe4christ = Európa pre Krista„Európa dnes stojí na križovatke.

Veľkú časť svojej kultúry získal

náš kontinent vďaka živému

evanjeliu. Solidarita a ľudské

práva, univerzity, nemocnice

a katedrály. Dnes sme však vo

veľkom nebezpečí, že túto dušu

Európy zradíme. Diktatúra rela-

tivizmu a kultúra smrti sa rozši-

rujú. Kresťania sú stále viac dis-

kriminovaní a dokonca vysmie-

vaní. Politika vytláča hodnoty

humanizmu inšpirovaného evan-

jeliom len do privátnej sféry.

A navyše sme si vedomí toho, že

ak Boh nie je naším Otcom, nie

sme viac bratmi a sestrami. Preto

je dôležité, aby sme budúcnosť

nášho kontinentu znovu budo-

vali na Kristovi. Chceme Európu,

v ktorej je sloboda svedomia

a náboženská sloboda rešpekto-

vaná, mladú a dynamickú Eu-

rópu, ktorá je znakom nádeje pre

celý svet. Za toto sa chceme mod-

liť a pracovať.“

(Charta Európy pre Krista)

„Európa nemá budúcnosť, pokiaľ nebude schopná „nájsť cestu domov“.

„Európa, staň sa tým, čím si!“ – toto bola výzva pápeža Jána Pavla II. nášmu

kontinentu na začiatku tretieho milénia. Napriek tomu sa zdá, že kresťania

naprieč Európou by radšej zotrvali v pasivite.

Realizáciu projektu „Európa pre Krista“

uskutočňuje jeho tvorca rakúsky histo-

rik Dr. Martin Kugler spoločne s me-

dzinárodným multikonfesionálnym tí-

mom. Symbolom kampane je mierne

pozmenená zástava Európskej únie -

žlté hviezdy sú na modrom podklade

tak, že vytvárajú podobu ryby - Krista.

Pod tým stojí „europe4christ.net“. Eu-

rópa pre Krista je zaregistrovaným ob-

čianskym združením. Nie je politickou

kampaňou, ale podporou jednotlivcov

pri obracaní sa k Bohu. Nemá žiadnych

členov, ale účastníkov, ktorí súhlasia

s Chartou Európy pre Krista a sľubujú,

že sa budú denne modliť Otče náš za

obnovu Európy v kresťanskom zmysle.

Projekt chce kresťanom všetkých de-

nominácií na jednej strane pripome-

núť, že náš svetadiel je tak úzko spätý

s evanjeliom, že jeho budúcnosť bez

Krista a bez kresťanských hodnôt je

nemysliteľná. Na druhej strane chce

pomôcť kresťanom vyjsť z „dvojitého

geta“ – ľahostajnosti a beznádeje, ktoré

si sami utvorili voči politike a kultúre

a po druhé z geta, ktoré nám zvonku

nanucujú.

V mene úplne falošne chápaného prí-

kazu tolerancie sa v ostatných rokoch

rozmohla veľká neznášanlivosť voči

kresťanskému presvedčeniu, ktoré sa

bez akejkoľvek diskusie hanobí ako

fundamentalistické. Preto chce projekt

pomôcť prekonať istú klímu beznádej-

nosti pozvaním všetkých kresťanov

Európy, aby s novým sebavedomím vy-

vinuli spoločné úsilie.

Tento ekumenický projekt stojí na

troch základných pilieroch. Prvým je

pozvanie denne sa na pravé poludnie

pomodliť Otčenáš za kresťanskú Eu-

rópu (katolíci by to mohli pripojiť

k poludňajšej modlitbe Anjel Pána).

Druhý krok obsahuje mesačný Info-list

e-mailom na aktuálne témy, ktoré sa

týkajú kresťanstva v spoločnosti. Au-

tormi sú známe osobnosti spoločen-

ského života, ktoré chcú „normálnym

kresťanom“ poskytovať argumenty, aby

dokázali obstáť v menších či väčších

sporoch a diskusiách. Tretí krok vy-

plýva z prvých dvoch. Možno ho ozna-

čiť pojmami „citlivosť pre spomínané

problémy“. „odvaha k zodpovednosti“

a „angažovanosť na politickej a kultúr-

nej úrovni“.

Existujú politické grémiá, oblasti hos-

podárstva, umenia a kultúry a celá ob-

lasť masmédií, kde pomaly chýba kres-

ťanský duch a angažovanosť a vládne

v nich praktický relativizmus. Preto si

realizátori projektu želajú, aby mnohí

jednotlivci pridali svoje podpisy na

webovej stránke www.europe4christ.

net a tak vyjadrili, že kresťania v Eu-

rópe sú skutočne prítomní. Chcú tým

vznietiť iskru odvahy a iniciatívy jed-

notlivcov. To pomôže urobiť Európu

slobodnejšou. Okrem toho chcú pôso-

biť na to, aby spoločenské presvedčenie

ako aj štátne zákony nevyhnutne chrá-

nili ľudskú dôstojnosť. Ľuďom treba

povedať, že v Európe možno na spolo-

čenskej úrovni obrátiť mnohé k lep-

šiemu, keď sa znovu objaví duchovný

i praktický význam spoločenstva svä-

tých.

Ak sa chcete pridať k tejto iniciatíve

i viac informácií o tomto projekte,

kliknite si na stránku www.euro-

pe4christ.net (informácie v sloven-

čine), alebo www.erko.sk Európa pre

Krista.

Podľa internetu

spracovala Renata Jedláková


Vaše otázky – naše odpovede

Dovolenkatak trochu inakMáme za sebou už viac ako polovicu

prázdnin, ale mnohí z nás ešte stále

uvažujú, prípadne snívajú o tej svojej

dovolenke, pri ktorej pookrejú tak, že

vydržia byť v jednom kole opäť po

celý rok.

Keď sa na tieto slová pozrieme z inej

perspektívy, je to naozaj možné, aby

sme počas jedného či dvoch týždňov

oddychu, ak je to vôbec možné na-

plno oddychovať, nabrali toľko síl na

tele i na duši, že sa môžeme potom

ďalších tristo dní venovať naplno

svojej každodennej práci?

Položme si teda otázku, čo to vlastne

taká dovolenka je? A tu sa začnú ná-

zory rôzniť najmä v dôsledku rôzno-

rodosti vekových kategórií, ale i po-

hlavia, zvykov či hodnotovej orien-

tácie.

Predstava malého školáka je zažiť čo

najviac dobrodružstva, byť čo najďa-

lej od školy a v niektorých prípadoch

aj čo najmenej s rodičmi, čo však nie

je veľmi často možné, ba ani reálne.

Hoci, možno by to niektorí rodičia

uvítali.

My dospelí si pod dovolenkou taktiež

predstavujeme rôzne veci. Niekto za

sebou zatvorí dvere bytu a stačí mu

to, aby si oddýchol od okoloidúceho

ruchu, iní utekajú čo najďalej, často

však tak, aby ich bolo možné čo naj-

jednoduchšie prostredníctvom ko-

munikačných technológií zastihnúť.

Naše mužské polovičky majú často

predstavu, že dovolenka znamená

nerobiť nič, teda presnejšie povedané,

niekde do ticha si ľahnúť a nebyť pri-

tom rušený. A ak k tomu podávajú

ešte aj chladené pivo, o to je zážitok

väčší, a to bez ohľadu na to, či ležia

v Maroku, v Grécku, alebo na zá-

hradke za mestom (niekedy však

stačí aj gauč v obývačke).

My ženy to máme s dovolenkou nie-

kedy oveľa ťažšie. Je potrebné vybrať

vhodnú destináciu, tak, aby bolo

o čom rozprávať pri káve v práci,

alebo so susedou cez balkón. A to je

samozrejme často problematické,

pretože zladiť vzdialenosť pobytu pri

mori s výhodnou cenou je niekedy

priam nemožné a vy si nemôžete do-

voliť prekročiť rodinný rozpočet. No

a potom sú tu ešte deti. Starí rodičia

túžia tiež po relaxe a vaše ratolesti sú

nadmerne živé a stále nerozumiete

stránke, venujú sa svojim blízkym,

deťom, manželovi, či starým alebo

prastarým rodičom, ktorí pookrejú,

keď sa o nich niekto zaujíma. Iní od-

dychujú tak, že sa na svet pozerajú

tých pár dní úplne inými očami. A sú

aj takí, ktorí vôbec neprestávajú pra-

covať a vôbec im to nevadí, prípadne

tomu, ako je možné, že vždy keď sú

u babky, tak sa niečo prihodí, aj keď

minule to bolo len rozbité sklo na

vitríne. Vlastne sa aj tak nič hrozné

nestalo, veď to sklo už potrebovalo

dávno vymeniť.

Niektorí z nás majú vo zvyku každý

rok šetriť a odkladať prostriedky na

letnú dovolenku, na ktorej potom

často cez prsty prerátavajú, čo uži-

točné si mohli si za to doma zadová-

žiť. Tých desať dní preletí tak rýchlo

a z dovolenky zostanú len kufre plné

bielizne, ktorá potrebuje samozrejme

vyprať a pohľadnica, ktorá samo-

zrejme príde až na budúci týždeň.

Niektorí z nás potrebujú ku aktív-

nemu oddychu niečo úplne iné. Ve-

nujú sa sebe, po vonkajšej i vnútornej

len zmenia obsah práce, aby to ne-

mali po celý rok také jednotvárne.

Hodnotiť, ktorý spôsob oddychu je

ten pravý, prípadne ten najvhodnejší

či najlepší, je naozaj veľmi ťažké. A to

len z toho dôvodu, že každý sme iný

a máme iné potreby a iné drobnosti

nás robia spokojnými. Preto, ak sa

práve teraz balíte na svoju vytúženú

dovolenku, tak vám prajem, aby ste si

naozaj oddýchli a zažili aj nejaké to

dobrodružstvo, aby ste mali na čo

spomínať. A ak budete mať chuť, mô-

žete sa so svojimi zážitkami s nami

podeliť. Stačí vtipná fotka, alebo pár

slov.

Krásne letné dni vám praje

Zuzana Machajová

Snímka: Ladislav Pagáčik


Kostol Povýšenia sv. Kríža Krása v skle zaliata

Sv. Matúš apoštol a evanjelista„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo

ich je nebeské kráľovstvo. Nezhromaž-

ďujte si poklady na zemi …, lebo kde

je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce

… Nik nemôže slúžiť dvom pánom …

Nemôžte slúžiť Bohu aj mamone.

Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo

a jeho spravodlivosť a toto všetko do-

stanete navyše.“ (Mt 6, 19 – 34)

Možno aj sám uvažoval o tom, že

zanechá svoje zamestnanie, pretože

Židia označovali mýtnikov ako naj-

väčších hriešnikov. Preto, keď raz

prechádzal Ježiš okolo jeho mýtnice,

zareagoval na jeho jednoznačnú vý-

zvu „Poď za mnou!“ naozaj jedno-

ducho. Vstal a šiel. Sv. evanjelista

Lukáš to zaznamenal ešte presnejšie:

„Ten nechal všetko, vstal a nasledo-

val ho.“ (Lk 5, 28) Toto náhle obrá-

tenie verejného hriešnika svedčí

o veľkej Božej milosti, ale aj o uvá-

ženosti a rozhodnosti tohoto muža.

Potom Matúš už Ježiša neopustil.

Verne ho sprevádzal na všetkých

jeho cestách, počúval z jeho úst

slová večného života a bol svedkom

jeho utrpenia i smrti, videl ho po

jeho zmŕtvychvstaní i pri jeho vy-

stupovaní do neba. Aj on prijal na

Turíce Ducha Svätého. O ďalších

Matúšových životných osudoch po

odchode z Palestíny nemáme nijaké

presné správy. Nepoznáme s istotou

krajiny, kde hlásal Kristovo učenie.

Podľa cirkevného podania, zaznače-

ného u viacerých spisovateľov, Ma-

túš odišiel do východných krajín, do

Perzie, Partska, Arábie a napokon

do Etiópie.

Svojím evanjeliom, nakoľko ho písal

pre Židov, sa usiloval dokázať im, že

Ježiš je Mesiáš a že sa na ňom spĺ-

ňajú proroctvá Starého zákona.

V klasickom poradí novozákonných

kníh sa Matúšovo evanjelium na-

chádza na prvom mieste.

Správy o jeho smrti nie sú jednodu-

ché. Nechýbajú zmienky, podľa kto-

rých apoštol Matúš zomrel priro-

dzenou smrťou. Ale väčšina vážnych

prameňov pokladá sv. Matúša za

mučeníka. A tak si ho už od prvých

čias uctieva i západná i východná

Cirkev.

Sv. Lukáš evanjelista V evanjelistovi Lukášovi sa stretá-

vame s výnimočnou osobnosťou

prvotnej Cirkvi. Spomedzi novozá-

konných a možno i všetkých biblic-

kých priateľov on jediný nepochá-

dzal zo židovstva. Pôvodom bol Sýr-

čan alebo Grék. Pochádzal zo sýrskej

metropoly Antiochie a bol lekárom.

Ježiša Krista nepoznal osobne, ale

iba prostredníctvom „očitých sved-

kov a služobníkov slova“ (por. Lk

1,1n). S nevšedným záujmom sa

usiloval preskúmať všetko od po-

čiatku, aby sám čo najlepšie poznal

skutočnosť a aby ju mohol spoľah-

livo predložiť aj iným. Jeho dva spisy

– evanjelium a Skutky apoštolov –

tvoria nielen najrozsiahlejšie dielo

Nového zákona, ale obsahujú state,

ako napr. podobenstvá o márnotrat-

nom synovi a milosrdnom Samari-

tánovi, ktoré patria medzi najkrajšie

v celej Biblii.

Apoštolské listy sv. Pavla predsta-

vujú sv. Lukáša ako spoločníka

apoštola národov. Po prvý raz ho

stretávame so sv. Pavlom na jeho

druhej misijnej ceste, to je okolo

roku 50, od Troady po Filipy (Sk 16,

10n). Na jar roku 58 bol v tomto

meste znova po Pavlovom boku

a sprevádzal ho na jeho spiatočnej

ceste do Jeruzalema. Tam sa dostal

do styku s apoštolom Jakubom

a s jeruzalemskými starejšími. Tu sa

mohol stretnúť s viacerými očitými

svedkami Kristovho pôsobenia a so

„službami slova“, o ktorých hovorí

v úvode evanjelia, ako aj so ženami,

ktoré spomína vo svojom evanjeliu.

Keď sv. Pavla uväznili a rímsky

miestodržiteľ rozhodol, že ho pre-

vezú do Ríma, sv. Lukáš bol s ním.

Zúčastnil sa na tejto dobrodružnej

a strastiplnej plavbe a celú ju opísal

v Skutkoch apoštolov (27, 1 – 28, 16)

Lukáš bol v Pavlovej blízkosti aj pri

jeho druhom rímskom uväznení

v rokoch 66 – 67. Vtedy bol apoštol

v ťažkej situácií a očakával smrť.

Takmer všetci ho opustili. Aj preto

v druhom liste Timotejovi napísal:

„Lukáš jediný je so mnou!“ Aj pre

túto veľkú vernosť ho svätý Hiero-

nym nazval „synom Pavlovým“.

Snáď tieto slová pohli srdcom mýt-

nika v Kafarnaume, menom Levi,

Alfejovho syna. Snáď bol sám prí-

tomný na „vrchu“, keď odzneli tieto

Ježišove slová, pretože ich zaznačil

vo svojom evanjeliu v kapitole 5 – 7.


Lukášovo evanjelium niektorí nazý-

vajú aj evanjeliom Božieho milosr-

denstva. Evanjelista v ňom vyzdvi-

huje Kristov súcit s trpiacimi a jeho

veľké milosrdenstvo voči hriešni-

kom. Preto spomína udalosti s cho-

rými, bedármi, nevzdelanými

pastiermi, vojakmi i verejnými

hriešnikmi. V prvých dvoch kapito-

lách veľmi pekne a dojímavo opísal

Ježišovu matku – Pannu Máriu

i udalosti Božieho narodenia.

Podľa sv. Gregora Naziánskeho a sv.

Paulína z Noly sa sv. Lukáš dožil 84

rokov a podstúpil mučenícku smrť

v Patrase v Achajsku.Spracoval Ľudovít Oravec

Snímky: autor

22. júna 2006 Svätá Stolica ozná-

mila, že novým kardinálom štátnym

sekretárom sa stal arcibiskup z Ja-

nova 72-ročný Tarcisio Bertone. Na

poste druhého najsilnejšieho muža

Vatikánu (je to po úrade pápeža naj-

vplyvnejší post) vystrieda 79-roč-

ného kardinála Angela Sodana, kto-

rého abdikačný list z dôvodu veku

Benedikt XVI. zdedil na stole po

svojom predchodcovi. Každý biskup

po dovŕšení 75. roku veku musí po-

dať pápežovi abdikáciu. Túto povin-

nosť ukladá biskupovi Kódex káno-

nického práva.

Nový kardinál štátny sekretár je vzdela-

ním konštitučným cirkevným právni-

kom. Má licenciát z teológie a doktorát

v kánonického práva. Licenciátnu prácu

z teológie napísal na tému „Nábožen-

ská sloboda a tolerancia“ a dizertačnú

prácu v kánonického práva na tému

„Moc v cirkvi v náuke Benedikta XIV.

– pápeža Lambertiniho (1740-1758).

Pápež Lambertini je dodnes uznáva-

ným cirkevným právnikom a výrazným

spôsobom zasiahol osobitne do kanoni-

začných procesov. V roku 1976 prevzal

katedru cirkevného konštitučného

práva na Fakulte kánonického práva

Pápežskej saleziánskej univerzity

v Ríme a až do svojho vymenovania za

arcibiskupa vo Vercelli v roku 1991

prednášal na Saleziáne a Lateráne Ius

pubblicum ecclesiasticum. V roku 1995

sa vrátil do Vatikánu, kde sa stal sekre-

tárom na Kongregácii pre náuku viery,

ktorú viedol vtedajší kardinál Jozef Ra-

tzinger. V roku 2003 opäť odchádza do

priamej pastorácie, keď sa stal arcibis-

kupom v Janove. Nový pápež Ratzinger

však na svojho človeka zrejme nezabu-

dol a v roku 2006 ho povoláva na čelo

Štátneho sekretariátu Vatikánu.

Jeho menovanie je ďalším z prekvapení

Benedikta XVI. Kardinál Bertone nikdy

nepôsobil vo vatikánskej diplomacií, ale

je akademický vzdelaným človekom

z pastoračného „terénu“. Zároveň je člo-

vekom nábožným. Vo svojej arcidiecéze

vymenoval exorcistov a bol vyslancom

pápeža pre záležitosti fatimských ta-

jomstiev. Bol pápežským legátom pri

pohrebe Sr. Lucie v Portugalskej Coim-

bre, ktorej sa v roku 1917 zjavila P. Má-

ria. On to bol, ktorý pripravoval preklad

a vydanie tretieho fatimského tajom-

stva. Bol to on, ktorý navštívil Bene-

dikta XVI. na jeho prvej pápežskej do-

volenke v talianskych dolomitoch.

V myslení nového kardinála štátneho

Nový kardinál – štátny sekretár Apoštolskej Stolice

sekretára sa spája nábožnosť s právnic-

kou precíznosťou a saleziánskym entu-

ziazmom a optimizmom. Jeho biskup-

ským heslom je „Fidem custodire con-

cordiam conservare“ .

Nový kardinál štátny sekretár pozná aj

Slovensko. V auguste v roku 1999 ako

arcibiskup a sekretár Kongregácie pre

náuku viery navštívil Slovensko na po-

zvanie Mons. Františka Tondru, pred-

sedu KBS a spišského biskupa, ktorý je

moderátorom Slovenskej asociácie cir-

kevných právnikov pri KBS. Biskup

Tondra ho pozval prednášať na sympó-

zium cirkevných právnikov v Spišskej

Kapitule, kde vystúpil s prednáškou

o kompetenciách Kongregácie pre ná-

uku viery a o procedúre pri skúmaní

pravosti náuky v katolíckej spisbe (po-

rov. http://sskp.kapitula.sk) Pri tejto

príležitosti navštívil Levoču, Spišskú

Novú Ves, Zámok v Markušovciach

i Spišský hrad.

Ján Duda

Snímka: internet


Nedeľnáškola hrouNedeľa – deň sviatočný. V tento deň

školské priestory zívajú prázdnotou.

Inak tomu bolo v nedeľu 25. júna

v cirkevnej škole A. Radlinského. Už

od rána sa priestory školy a športový

areál zapĺňal nielen žiakmi a uči-

teľmi, ale aj rodičmi, starými ro-

dičmi. Túto netradičnú akciu – Ne-

deľnú školu hrou, zorganizovala

Rada rodičov spolu s vedením školy.

Zišlo sa nás okolo 170 účastníkov,

ktorí chceli prežiť peknú a príjemnú

nedeľu. O desiatej hodine sa to všetko

začalo.

Prítomných najprv privítali Mgr.

Gustáv Turčina, riaditeľ školy a Ing.

Špánik, predseda Rady rodičov, ktorí

oficiálne otvorili prvý ročník Nedeľ-

nej školy hrou. Počasie nám prialo,

bol krásny slnečný deň. A čo sa

vlastne v škole dialo? Deti, ale i rodi-

čia, súťažili v rôznych športových

disciplínach – futbal, volejbal, vybí-

janá. Pre menšie deti panie učiteľky

pripravili rôzne zaujímavé hry a sú-

ťaže. Na jednotlivých stanovištiach

získavali bodíky vo forme pierok do

indiánskej čelenky, ktorú si potom

sami vyrobili.

V areáli bolo nielen živo, ale aj ve-

selo. Vyhrávala disko hudba, ktorú

mali na starosti najstarší žiaci. Sku-

pinka rodičov od rána varila guláš,

veď po toľkom športovaní sa iste pri-

hlásia hladné žalúdky. A veru guláš

sa vydaril a chutil výborne! Ponúkali

aj občerstvenie a predávali tombo-

lové lístky. Po skončení všetkých sú-

ťaží sa losovala tombola, kde boli

zaujímavé ceny. Bola to zaujímavá

a netradičná nedeľa, ktorú prežili

deti so svojimi rodičmi i učiteľmi.

Myslím, že sa všetci dobre cítili

a o rok sa stretneme ešte vo väčšom

počte na 2. ročníku.

Eva Behulová

Prázdninové všeličoTak ako u každého správneho žiaka

je aj u mňa obľúbená vyučovacia ho-

dina – prestávka. Malá chvíľa oddy-

chu, počas ktorej netreba byť ticho

a počúvať výklad pani učiteľky.

A predstavte si prestávku celý deň.

Nebolo by to úžasné?! Práve takýto

nápad zrealizovala ZCŠ A. Radlin-

ského: počas celého júla otvorila

dvere všetkým žiakom preto, aby sa

v jej priestoroch mohli zabávať, hrať

i oddychovať. Celá akcia mala názov

„Prázdninové všeličo“ a môžem po-

tvrdiť, že sa po celý čas pridržiavala

tohto stanoveného hesla. Bola tu sku-

točne „všehochuť“.

Pre športuchtivých boli k dispozícii

tenisové kurty, futbalové, ping-pon-

gové zápasy ako aj posilňovňa. Pre

tých, ktorí mali chuť komunikovať na

diaľku, pozisťovať, čo nové vo svete

alebo sa len tak z nudy zahrať nejakú

hru, tak práve pre nich tu bežal celý

deň internet.

Nuž a pre malých (ale i veľkých) bol

pripravený taktiež bohatý program.

Deti spolu s vedúcimi vyrábali rôzne

predmety (herbáre, brmbolce, kre-

pové kvety, okrasné predmety...), ba-

tikovali tričká, športovali, súťažili

o sladké odmeny, absolvovali nie-

koľko minivýletov do prírody a tak-

tiež zisťovali ako sa vyrábajú tkané

koberce a zmrzlina v cukrárni. No

nebolo to super?!

Táto celomesačná školská prestávka

stála naozaj za to. A ja verím, že keď

prídete budúci rok tí, ktorí ste tu ne-

boli, bude ešte lepšia. Už teraz sa na

vás všetkých teším.

Zuzka Škvarková

Snímky: archív školy


Letné sústredenie športovcov V rámci prípravy na novú lyžiarsku

sezónu 2006/2007 sa v dňoch 17.-22.

júla 2006 uskutočnilo so žiakmi Škol-

ského športového strediska pri ZŠ A.

Radlinského letné sústredenie v Ro-

háčoch. Zúčastnilo sa ho 13 športov-

cov a dvaja tréneri.

Za teplého slnečného počasia špor-

tovci denne absolvovali náročné vy-

sokohorské túry. Počas túr si zvyšo-

vali svoju fyzickú výkonnosť a záro-

veň spoznávali prekrásnu roháčsku

faunu a flóru.

J. Lonský

Snímky: archív školy

Chváľte Pána v jeho svätyni

„Aleluja. Chváľte Pána v jeho svätyni, chváľte ho

na vznešenej oblohe. Chváľte ho ľúbozvučnými

cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko,

čo dýcha, nech chváli Pána. Aleluja.“ (Ž 150, 1,5)

Napísali ste námMilí čitatelia kubínskeho Farského listu!

Kvalitná a pokojná hudba nás

iste dobre naladí a často i dodá

nové sily. O to viac to platí

o sakrálnej hudbe, ktorej „domovom“

sú práve naše chrámy. Preto príjem-

ným prekvapením pre nedeľné zhro-

maždenie 16. júla bolo účinkovanie

výborného miešaného zboru Apollo

z Bratislavy počas sv. omše vo Far-

skom kostole. Tento známy zbor exis-

tuje desať rokov a od jeho začiatku ho

vedie skúsený dirigent Mgr. Milan Ko-

lena, Art. D. Svojim úsilím prináša

svetlo a radosť nielen vo svojom domá-

com prostredí, ale i na početných za-

hraničných festivaloch a vystúpeniach.

Mohutné slávnostné Händlovo Praise

the Lord na úvod navodilo tú správnu

atmosféru radosti a vďakyvzdania za

dar nekrvavej obety. Porozumieť zväčša

latinským skladbám od rôznych auto-

rov (Čajkovský, Lukáš, Krška, Aquiar,

Biebel, Kilen) pritom nebolo také ná-

ročné ako by sa mohlo zdať, lebo výber

a hlavne citlivá interpretácia sa dotý-

kala každého vnímavého srdca.

V čase slabého zapájania sa veriacich aj

do spevu na oslavu Boha, kedy sa hľa-

dajú spôsoby ako oživiť a prebudiť záu-

jem o piesne Jednotného katolíckeho

spevníka na našich bohoslužbách, je

oživujúcim a vítaným účinkovanie kva-

litných zborov, ktorých výber vhodných

piesní je v súlade s požiadavkami litur-

gie. Zároveň je to i výzvou pre domáce

zbory, aby sa nebáli investovať svoj čas

a energiu do nácviku nových aj nároč-

nejších piesní. Oplatí sa to vždy ako pre

farnosť, tak i samotný zbor. Je povzbu-

dením vidieť a počuť nadšených spevá-

kov, ktorí svoju radosť dokážu rozdávať

darom spevu ostatným. A niet lepšieho

ovocia snáh domácich organistov i spe-

vákov, keď veriaci povzbudení ich osob-

ným príkladom sami radi spievajú.


Snímka: Ján Kapala, st.

Opäť sa vám ozývam, aby som vám

napísala pár riadkov zo Sloven-

ského katolíckeho centra v Plzni.

Minule som vám písala niečo o misij-

nom ruženci a teraz by som sa chcela

podeliť s vami o práci na misijných de-

kách. Začali sme ich pliesť 5. apríla

2005 a 14. februára sme už mali hotovú

prvú misijnú deku, ktorú sme pome-

novali Radosť. Po týždni sme jej „daro-

vali“ sestru Šťastie. Potom sa nám „na-

rodila“ tretia slečna s menom Úsmev

a za chvíľu k našim farebným teplým

dekám pribudla ďalšia s menom Hurá

a pomaly nám na dvere klope slečna

menom Prekvapenie.

Tieto usmievavé deky, ktoré majú 66

štvorčekov tých najrôznejších farieb, sú

určené pre deti bez domova až na ďale-

kom Sibíri. Srdečne váš všetkých po-

zdravuje

Veronika Pechová


Ahojte deti,do úvodu nášho prího-

voru si požičiame pár slov

z nedávno skončených majstrovstiev

sveta vo futbale – prázdniny sa nám

„prehupli“ do druhého polčasu. Ne-

bojte sa! Nechceme vás strašiť! Ešte je

dosť času na nové zážitky a dobrodruž-

stvá, na odhaľovanie nových zákutí

nášho sveta, na nových kamarátov i na

oddych a načerpanie čerstvých síl do

nového školského roka. Pri tomto „ve-

getovaní“ však nezabúdajme, že prázd-

ninový čas nemá byť prázdny. Snažme

sa ho naplniť niečím pekným. Aby sme

si mohli povedať, keď sa obrátime a za-

mávame prázdninám na rozlúčku, že

to bol naozaj nádherne prežitý čas. Ne-

zabudnime na blízkych okolo nás, na

robenie dobrých skutkov, ale hlavne

nezabúdajme cez tento čas aj na nášho

Najväčšieho kamaráta, ktorý nás každý

deň čaká vo svojom dome. Tak berte

nohy na plecia a utekajte k nemu na

návštevu.

Ak by vám trochu začali hrdzavieť

mozgové závity, skúste si ich prečistiť.

Napríklad aj plnením našich – vašich

úloh. Tak príjemné prázdninové hla-

vičkolámanie.

Balili ste si už niekedy sami do ba-

toha potrebné veci, keď ste šli do tá-

bora? Určite ste nezabudli aj na veci,

ktoré ukrýva náš rébus. Aké sú to?

Na vaše správne odpovede budeme ča-

kať trochu dlhšie, až do konca septem-

bra. Môžete ich vhodiť do škatuliek

v oboch kostoloch. No a po skončení

svätej omše za účasti detí, o ktorej sa

dozviete z farských oznamov, na vás

budú čakať milé odmeny. K svojim od-

povediam môžete pridať aj nejaký zau-

jímavý obrázok (najlepšie kreslený fix-

kami) alebo fotografiu, ako a kde ste

prežívali prázdninový čas. Veľmi nás

to v redakčnej rade poteší! Držím vám

palce

Renča Jedláková / Ilustrácie: autorka

Keď vyplníte tajničku, dozviete sa

niečo veľmi dôležité. Že aj počas

prázdnin niekto na každého z nás

myslí.

Iste ste si našli aj mnoho nových ka-

marátov. Možno sa volali práve

takto. Ako? Ak poprehadzujete pís-

menká, dozviete sa to.

KADNA, AMUSEL, RÁMIA, KORAL, OSLAV DAR, BAĽUCI, OŤEP, TKAKA, SĽUBOVAL, ELAKNA, VIL SESTRE, LIATANÁ, VIEČKA, URALA

Pospájajte postupne v obrázku

body od 1 do 30. Pod čím sa ukrylo

slniečko pred slnkom?

Nájdite správnu odpoveď na veselé

otázky:

� Čo patrí k dobre urobenej to-

pánke?

� Prečo skáče vrabec cez cestu?

� Je to modré, leží to pod slivkou

a dáva sa to do knedličiek. Čo je

to?

� Má na každej strane jedno ucho

a predsa nič nepočuje. Čo je to?

Po vyškrtaní všetkých slov nájdete

lietajúceho živočícha.

PLAMENIAK, KOZOROŽEC, ČERV,

VEVERICA, ŽRALOK, FRETKA, ZLA-

TOŇ, MOSKYT, OSTRIEŽ, GEKON,

VOLAVKA, NOROK, VRABEC, ŽE-

RIAV, TIGER, SLON, GORILA, KRAB,

GEPARD, POTKAN, VLK, KIVI,

VRANA, SIVOŇ, OVAD, BARAN,

KRAVA, BYVOL

A K T E R F C E B A R V

M O S K Y T K A R S A O

N Z S M A O C E L I O L

O O L T L I G O R I L A

R R K A R I N E Č E R V

O O R E T I Ž E P V L K

K Ž V T G O E Ý M A R A

I E S I V O Ň Ž B A R K

V C N A R A B Y V O L D

I Ľ D V R A N A K T O P

Documents

Last minute Božie kráľovstvorkcdolnykubin.sk/wp-content/uploads/rkcdk/2013/02/farsky_list_200… · Dovolenka nech už je kdekoľvek, je potrebným a blaho-dárnym časom pre nás