Likvidácia reholí - Rehole v ilegalite a ich život v ilegalite v rokoch

Likvidcia rehol a ich ivot v ilegalite v rokoch 1950 1989

Zbornk z vedeckej konferencie Bratislava 5. 6. mja 2010

Zostavil Pavol Jakubin

STAV PAMTI NRODA BRATISLAVA 2010

Vydanie publikcie podporili: Nadcia Konrada Adenauera Rada pre histriu Konferencie biskupov Slovenska Konferencia vych predstavench enskch rehol Konferencia vych rehonch predstavench

Likvidcia rehol a ich ivot v ilegalite v rokoch 1950 1989 Zbornk z vedeckej konferencie Bratislava 5. 6. mja 2010

Zostavil Pavol Jakubin

Vydalstav pamti nroda Nmestie slobody 6 817 83 Bratislava 15 www.upn.gov.sk

1. vydanie

Recenzenti Ivan A. Petransk, PhD. Prof. PhDr. ThDr. Peter Zubko, PhD.

Zodpovedn redaktorka / Albeta Poparov Jazykov redaktorka / Zora Vanoviov Grafick koncepcia oblok edcie / Jn Plff y Grafick prava / Gabriela Smolkov Oblka / Pavel Kastl Sadzba, tla a knihrske spracovanie / Robert Jurovch, Nikara

stav pamti nroda 2010 Vetky prva vyhraden

ISBN 978-80-89335-32-9

OBSAH

vod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

I. Perzekcia rehol Hlbie priny likvidcie rehol

Jozef Hako. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10

Perzekcia katolkov a zvl rehonkov v komunistickom eskoslovensku s prihliadnutm na vtedajie prvo

Martin abo CSsR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14

Priny prenasledovania lenov rehonch spolonostvincentiek a lazaristov (od roku 1945)

Lenka Berntov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45

Likvidcia kltorov (misijnch domov) Spolonosti Boieho Slovav Nitre, Vidinej a Spiskom tiavniku

Tom Gerboc SVD . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58

Nten odchod frantiknov zo Skalice udovt Kok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 76

Akcia REDE prenasledovanie redemptoristov v rokoch 1961 1962 Daniel Atanz Mandzk CSsR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81

Projekt Svedkovia viery Mria Grekoviov SSpS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 99

Slovensk rad pre veci cirkevn a jeho podiel pri likvidovan

rehonch spoloenstiev na Slovensku v roku 1950

Peter Kollr . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 105

II. ivot rehol v ilegalite Totalitn reim a jeho vplyv na ivot jezuitov

Milan Hudaek SJ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 114

tdium fi lozofie a teolgie v Spolonosti Jeiovej

na Slovensku v rokoch 1950 1989

Ladislav Csontos SJ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 136

Dominikni v ilegalite Rbert Letz . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 145

ivot v spoloenstve v slovenskej provincii kolskch sestier sv. Frantikapoas komunistickho reimu: rezistencia alebo transformcia?

Miroslava Juskov OSF. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 170

Kapucni na Slovensku po Akcii K Tom Konc OFMCap . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 181

Slovensk rehonci v diaspre Jozef M. Rydlo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 190

ivot pannonhalmskch benediktnov v meste Komrno v eskoslovenskejrepublike a neskr na Slovensku (1812 1945 1989)

Asztrik Vrszegi OSB . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 205

A pannonhalmi bencsek lete Komrom vrosban a CsehszlovkKztrsasgban majd Szlovkiban (1812 1945 1989)

Vrszegi Asztrik OSB . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 210

K osudom historickch kltorov v obdob perzekcie rehol na Slovensku Marek eregi Peter Buday. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 215

III. Perzekcia rehol v medzinrodnom kontexte Ostpolitik Svtej stolice a problematika rehonch rdov v eskoslovensku

Massimiliano Valente . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 234

L Ostpolitik della Santa Sede e la questione degli ordini religiosi in Cecoslovacchia Massimiliano Valente . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 244

pecifik ttov strednej a vchodnej Eurpy pri eliminovan psobenia rehol Peter Mulk . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 254

Perzekuce muskch d ve vybranch zemch stedn a vchodn Evropyv letech 1945 1960 se zvltnm zamenm na eskoslovensko

Vojtch Vlek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 267

Autori . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 284

vod

Vedeck konferencia Likvidcia rehol a ich ivot v ilegalite v rokoch 1950 1989 sa uskutonila v Bratislave v doch 5. a 6. mja 2010 pod ztitou excelencie arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenskho. Konferenciu zorganizoval stav pamti nroda pri prleitosti 60. vroia Akci K a R nsilnch zsahov voi reholiam v eskoslovensku. Jej spoluorganiztormi boli Rmskokatolcka cyrilometodsk bohosloveck fakulta Univerzity Komenskho v Bratislave, Konferencia vych rehonch predstavench na Slovensku a Konferencia vych predstavench enskch rehol. Podujatie podporila aj Rada pre histriu Konferencie biskupov Slovenska a Nadcia Konrada Adenauera. Na konferencii sa aktvne zastnili dve desiatky odbornkov zo Slovenska, eskej republiky, Maarska a Talianska.

Cieom konferencie bolo pribli rzne aspekty existencie rehol v komunistickom eskoslovensku od nsilnho preruenia ich innosti a po pd totalitnho reimu v roku 1989. Predovetkm vak chcela poukza na ich ileglne psobenie, ktor ete nebolo z pohadu historiografie dostatone spracovan.

V predkladanom zbornku sa mete bliie zoznmi s vinou z prednesench prspevkov. V nich sa autori pokaj objasni priny brachilnych opatren totalitnho komunistickho reimu voi rehonm spoloenstvm, pribliuj priebeh a okolnosti jednotlivch zsahov a poukazuj na lohu, ktor pri nich zohrali niektor ttne orgny a intitcie. Taktie sa venuj organizcii ivota a psobeniu rehonkov a rehonok v podmienkach permanentnho prenasledovania a ikanovania zo strany ttnej moci, psobeniu rehonkov a rehonok v ntenom exile, ale aj osudom kltornch budov, ktor sa v rukch novch uvateov dostali nezriedka do dezoltneho stavu. Pozornos je venovan aj irm okolnostiam postavenia rehol v svislosti s tzv. Ostpolitik Svtej stolice a osudom rehol v okolitch ttoch Vchodnho bloku.

Do prpravy zbornka zasiahla aj jedna smutn udalos. Jeho vydania sa nedoila jedna z autoriek, rehon sestra Mria Grekoviov, lenka Misijnej kongregcie Sluobnc Ducha Svtho, ktor 24. novembra 2010 odila do venosti.

Zostavovate

I. Perzekcia rehol

Hlbie priny likvidcie rehol

Jozef Hako

Likvidciu rehol v roku 1950 mono vnma z rznych hadsk. Z vecnho, ke opisujeme presne a do podrobnost, ako sa barbarsk noc uskutonila. irie hadisko je ideologick: ak bezprostredn pohntky viedli prominentov reimu tak radiklne a jednoznane zasiahnu voi zasvtenm osobm? Napokon je tu hadisko ideov, fi lozofick, azda najaie uchopiten, a preto aj najmenej zvaovan. Ak dovolte, rd by som sa poksil zvona pouvaova o irch svislostiach, do ktorch drastick opatrenie ateizanej moci v pdesiatych rokoch zapadalo.

Mono si spomnate na vyut verblny prefabrikt komunistickch kdrovkov, ktor s priam obsedantnm nutkanm potrebovali do kdrovch posudkov uvdza, i je kdrovan jednotlivec v kolektve obben. V uritch svislostiach vznikal dojem, e sa netestovala ani tak obbenos, ako skr podriadenos onomu kolektvu. Lebo v ponman komunistickho reimu bol kolektv najmenou stavebnou asticou spoloenskej truktry, v ktorej sa s jednotlivcom ako neopakovatenou jedinenou osobnosou vlastne vbec nertalo. Zrod loveka novho typu, ktorho chceli vysstrui komunistick stratgovia, bol typologicky nov prve potlaenm vlastnej individuality, a to cez podriadenie sa vekoplone regulovanej povinnej matrici. Spomeme v tchto svislostiach naprklad slov Mao-Ce-Tunga: Indivduum mus by podriaden organizcii!

Neboli v tchto svislostiach rehon komunity akousi neiaducou konkurenciou kolektivizanej nivelizcii udskej individuality? Hoci navonok mohli rehon komunity tie pripomna kolektvy, vo vntri v skutonosti vytvrali mali vytvra prostredie pre osobnostn rozvoj kadho zasvtenho: ve slobodne priiel a cez rzne stupne zvznosti voi komunite sa slobodne rozhodol zotrva a i prslun charizmu. Rehon komunity s najrukolapnejm dkazom mnohorakosti Boch darov, mnohorakosti povolan a chariziem, no predsa a zsadne zjednotench okolo jedinho aiska, jedinej osi, ktorou je Jei Kristus. Teda nie kolektv podriaden ntlaku udskej moci zvonka, ale spoloenstvo zomknut okolo vntornho, slobodne prijatho princpu. Kee vak totalitrny komunizmus apiroval na ovldnutie udskho svedomia, do jeho plnov rehon komunity ako hniezda duchovnho precitania zapada nijako nemohli.

Jozef Hako [11]

Navye, komunizmus sa ako kad totalita potreboval nielen vo svojej zakladateskej fze, ale sstavne negatvne vymedzova voi minulosti: svoju antropologick protiprirodzenos kompenzoval znevaovanm minulosti, ideologickm deformovanm faktov, znsilujcim prepisovanm dejn. Takto mal vznikn dojem, e pseudo-eschatologick plnos asov sa nasycuje a vo forme socialistickho raja, ktor sa prve ide uskutoni. Za najvrenej programov dokument politickho mesianizmu marxistickho razenia mono povaova text socialistickej internacionly, ktor bola ist as aj sovietskou hymnou. Pozorn tanie tam formulovanch slov prezrdza, e sa zoskupuj okolo dvoch vznamovch ask: prv - zavruje sa zavrhnutiahodn minulos (posledn borba vzplla, to bude vbuch posledn, rozborme sveta star zklad, zabrme minulosti nvrat) a druh - uskutouje sa defi nitvny triumf v prospech loveka (u nho hnevu sopka iari, otroci hor sa k vazstvm, ud bude vldnu navdy sm). Posledn slohu, ktor sme azda ani povinne nespievavali, dovote zacitova kompletne: U vstva robotnk i ronk, u vstva strana velik, nov raz prde sveta ivot von, zem vetkm uom sli m. Dlho nm krv pili supy ierne, havranov kdle zbesil. Rozptli nov rno tiene a slnce svitne iariv.

Lene rehole predstavovali tradciu presahujcu as, priestor i kultrne kontexty, predstavovali iv kontinuitu s minulosou, aplikovan a iv - it tradciu: zasvten osoby u len svojou prtomnosou dokazovali a dokazuj prierazn vitalitu evanjeliovho posolstva. Rehon komunity ako personalizovan dkaz univerzlneho presahu starobylch, a predsa takch aktualizovatench duchovnch prdov: zo svojej najhlbej podstaty nemohli neby ruivm elementom budovania svetlejch zajtrajkov na celkom inch, materialistickch a prsne regulovanch princpoch. Mimochodom, mono ste pouli Leninov vrok, ktor mal prednies v Kremli poas tajnho stretnutia s kazom a bvalm parskym novinrom Viktorom Bede, ako ho pol roka po dikttorovej smrti citoval dennk LOsservatore Romano: Vladimr Ilji mal na konci svojho ivota pri tomto stretnut prleitos vyjadri sa, e na dotiahnutie, uskutonenie svojej revolcie by potreboval desa svtch Frantikov. Na prv pohad by sa azda zdalo sympatick, e sdruh Ujanov uznva Frantika z Assisi, no je mnohoznan, e mu nesta jeden Frantiek, ale potrebuje ich hne desa. Ide o materialistick prstup bez schopnosti uchopi spiritulnu dimenziu loveka, ktor treba aspo nezmyselne nsobi. Nie, sta jeden jedin a neopakovaten svt Frantiek, v ktorom psobila Boia moc, ktor poas dejn oslovovala tisce mladch, aby sa z hlbokho presvedenia oddali Bohu v chudobe, istote a poslunosti. Mimochodom, vimnime si aj obsahy tchto evanjeliovch rd: s s materialistickm ponmanm sveta tie len ako zluiten.

Chudoba. Na prv pohad by sa azda javila ako s komunistickmi idelmi najkompatibilnejia evanjeliov kategria. Neraz dokonca aj od praktizujcich katolkov pou bizarn definciu, e Jei bol vlastne prv komunista. To urite nebol. Ekonomick podtlak, ktor v spolonosti umelo vytvrali komunistick reimy, sce vytvral pre vinu prostredie relatvnej chudoby, ba sttie v radoch sa stalo najastejm vyntenm ritulom socialistickho loveka, no v skutonosti to bola iba negatvna forma tanca okolo kenho zlatho teaa: saovanie a umel komplikovanie prstupu k najzkladnejm ivotnm potrebm vlastne v loveku nsobili a umocovali tbu po nich, zamestnvali nimi myse loveka a z hmotnch vec tak inili prostriedok nastenia ako nadobdanho uspokojenia. Ve si spomeme, ako v novoronch prejavoch najvy

[12] Hlb ie pr iny l ikv idc ie rehol

predstavitelia komunistickho reimu, od ktorch by sa oakval nadhad a vzia, nevhali skza k refertom o dojivosti krv a k heslm typu ani zrno nazmar. Tento pohad na svet a jeho skutonosti sa u v hbke svojej podstaty priei kresanskmu, a teda aj rehonmu ponmaniu chudoby. Chudoby ako dobrovonho zvzku, chudoby, ktor prve odstupom od matrie matrii priznva jej skuton hodnotu; chudoby, ktor sa zrieka zska Boha. Spiritualita zasvtenej chudoby dokzala pozdvihn aj materilny svet a orientova ho k jeho Stvoriteovi, Stvoriteovi vetkho a vetkch. To muselo by pre vyznavaov ateistickho materializmu neprijaten, lebo kresansky ponman chudoba spochybnila marxistick postult, e spoloensk bytie uruje spoloensk vedomie: nie, vedomie a svedomie nie je generovan materilnym bytm, ale je nad nm, aleko ho presahuje a zsadne determinuje.

Chudoba je vrazom autentickho zasvtenia Bohu, je uritm vyjadrenm poslunosti voi nemu. Poslunos vnmali komunisti ako sprvni materialisti predovetkm trukturlne. Nezabudnem na rozprvanie eskho ptra Jana Ryba, prenasledovanho eskho jezuitu, ktorho podpore som sa teil poas dvojronej vojenskej sluby v Krkonoiach, e ich v 50. rokoch v internanom tbore ntili pracova pod transparentom: Na prac dme rnu proradnmu Vatiknu. no, Vatikn ako zahranin vemoc predstavovala hlavnho nepriatea. V tomto zmysle sa likvidovan rehole stali vlastne obeou postultu nezmieritenho triedneho boja, v ktorom Vatikn predstavoval spriaznenca burozie, kapitalizmu, vykorisovateskej triedy. A spolu s nm vetci, ktor ili svoju poslunos voi Svtmu Otcovi a generlnym predstavenm jednotlivch rehol ale najm poslunos voi Bohu. T neiaduco premosovala umelo vyman nezmieriten triedny boj, o bol vlastne do politologickho hvu maskovan postult programovej nenvisti. Ak stavne ukotvenm predvojom spolonosti bola komunistick strana s uzurpovanm prvom na monopolizciu pravdy, potom kad, kto pravdu vnma inak, musel pota s represliami. Ako vstine to vyjadril Alexander Solenicyn: Reim, ktor slovo boh pe minuskulami a slovo KGB majuskulami, tak reim si nezasli nijak ctu.

Sub istoty. Mohlo by sa zda, e tento zvzok je natoko apolitick, e o om v danch svislostiach sotva budeme mc uvaova. No s to hne traja komunistick predci, predstavitelia ateistickho a anti-teistickho reimu, ktor ns presviedaj o opaku: Lenin, Gottwald i Josef Smrkovsk nm zanechali svoj bizarn pohad na ten-to problm. Lenin v polovici novembra roku 1913 Maximovi Gorkmu napsal: katolcky kaz, przniaci dievat je ovea menej nebezpen, ako farr, hlsajci tvorenie a stvorenie pnboka. Lebo toho prvho farra je ahk odhali, odsdi a vyhna, ale toho druhho nemono vyhna tak jednoducho, odhali ho je tisckrt aie....1 Koncom aprla 1949 sa na dan tmu vyjadril Klement Gottwald: Cirkev se opr o nboenstv, o dobrou organizaci, o kvalifikovan kdry, kter celibtem dr pohromad.2 A napokon

1 List Lenina Gorkmu z 13. 11. 1913. In: LENIN, V. I.: Spisy. Bratislava 1958, s. 100. 2 BULNOV, Marie, JANIOV, Milena, KAPLAN, Karel (Ed.): Crkevn komise V KS 1949 1951.

Edice dokument. I. Crkevn komise V KS (Crkevn estka) duben 1949 bezen 1950. Praha Brno 1994, s. 84.

Jozef Hako [13]

Josef Smrkovsk: je teba dt knze dohromady s lidem, hlavn se enami, kter jsou v stran a jsou siln vc....3

Dovote mi napokon pripomen posledn vetu znmeho nemeckho fi lmu Mikulsky kostol, pojednvajceho o vypuknut protikomunistickej revolcie v nemeckom Lipsku v roku 1989. V poslednej scne sa vysok dstojnk Stasi pozer z okna na pochodujci zstup so sviecami, vedom si nezvratnosti situcie. So vetkm sme potali znie posledn veta filmu so vetkm sme potali, len s modlitbami NIE. S tmi nepotali ani esk a slovensk komunisti, s modlitbami, ktormi sa na Boha obracali deloovan rehon bratia a sestry v internanch tboroch, vzniciach, tovrach, kobkch vyetrovacch vzieb, v ntenej emigrcii. S modlitbami uprostred potu prce, krvi muenia i puvancov nenvisti. Vzali im kltory i dstojnos, no vntorn vernos svojmu zasvteniu im zobra nemohli. Postaven de facto mimo zkon, no predsa v logike Boieho zkona zaali hne ako to bolo mon takpovediac zmtvychvstva, ke napriek vetkm rizikm zaali i v saench podmienkach svoje zasvtenie. Preruen historick kontinuitu nahradila mystick kontinuita medzi svedectvom vernosti tch, o sa pre svoje zasvtenie rozhodli v ase slobody a tmi, ktor do ich apaj vstpili v ase, ke to nebolo jednoduch.

akujeme za vae svedectvo!

Tame, s. 83. Iste nie nhodou sa v polovici jna uvaovalo podchyti farsk gazdin vytvorenm ichcelottneho zvzu na bze ich nemocenskho a penzijnho zabezpeenia. Porovnaj: BULNOV,M., JANIOV, M., KAPLAN, K. (Ed.): Crkevn komise, s. 205.

3

Perzekcia katolkov a zvl rehonkov v komunistickom eskoslovensku s prihliadnutm na vtedajie prvo

Martin abo CSsR1

Vo svojej tdii sa poksim komplexne venova perzekcii rehol z prvneho hadiska v eskoslovensku v kontexte vtedajieho platnho prva. Jednm z prejavov tejto perzekcie bola likvidcia muskch kltorov pred 60. rokmi. Akciu K (kltory), ako bola pomenovan vtedajou mocou, je potrebn vidie v kontexte atmosfry vo vtedajej spolonosti, ktor zasiahla vlna strachu a nenvisti, vyplvajca z prevzatia moci vtedajou Komunistickou stranou eskoslovenska (KS) stalinskho typu, ktorej predstavitelia sa rozhodli odstrni svojich ideologickch nepriateov. V dsledku toho spolonos zasiahla paranoidn atmosfra, v ktorej si nikto, vrtane predstaviteov komunistickej strany, nebol ist, i sa zo da na de tm nepriateom nestane on. Vo svojej tdii sa budem venova tomu, ako sa tto atmosfra prejavila vo vtedajom prvnom systme, ako dochdzalo k postupnmu prijmaniu protinboenskch opatren, ktor znemonili nboensk slobodu, oficilne deklarovan v zkonodarstve.

V prvej asti sa budem venova protiprvnym opatreniam v rokoch 1945 a 1948, ktor boli prejavom silnejcej moci komunistickej strany a predzvesou alieho vvinu situcie vo vzahu ku katolckej cirkvi, reholiam a aj celkovmu prstupu k nboenskej slobode v eskoslovensku. V druhej asti upriamim svoju pozornos na zneuitie prva komunistickou mocou v rokoch 1948 a 1989, na potlanie svojich ideologickch oponentov, predovetkm cirkv, priom najvypuklejmi prejavmi boli vzahy k reholiam a ku Grckokatolckej cirkvi. V tretej asti svoju pozornos budem venova rehabilitcim nevinne odsdench. V zvere tdie v krtkosti zhodnotm, akm spsobom protiprvne opatrenia vplvaj na sasn rehon ivot na Slovensku.

CSsR (Congregatio Sanctissimi Redemptoris Kongregcia najsvtejieho Vykupitea redemptoristi). 1

Mar t in abo [15]

1. Protiprvne opatrenia v r. 1945 a 1948

O tchto rokoch meme hovori ako o medziobdob, ke dochdzalo k prvm prejavom nepriatestva voi katolckej cirkvi, ktor bola najm na Slovensku paulne spjan s dovtedajou udckou mocou a s kolaborciou s nacizmom. Komunistick strana mala v tom obdob u znan moc, ale t bola aspo sasti vyvaovan demokratickmi silami, ktorch reprezentantom na Slovensku bola Demokratick strana (DS). Voi jej predstaviteom sa viedli prv nespravodliv procesy. Silov zloky ttu od zaiatku obsadili predstavitelia komunistickej strany. Do tohto obdobia zapad aj proces s kontroverznm bvalm prezidentom kazom Jozefom Tisom, ktorho vsledok priniesol rozporupln reakcie, a tie pokus o zosadenie niektorch katolckych biskupov z ich postov.

1.1 Prv prznaky vbuchov nenvisti zo strany novej moci voi katolckej cirkvi

U poas Slovenskho nrodnho povstania (SNP), ktor vypuklo v auguste 1944, dochdzalo k prejavom nepriatestva voi katolckej cirkvi, o bolo vnym signlom alieho vvinu vo vzahu k nej. Slovensk nrodn rada (SNR), zloen prevane z komunistov, aj ke zastpenie mal aj obiansky blok, ktor prevzala moc najskr na povstaleckch zemiach a potom po vojne sce priznala cirkvi pln slobodu, ale ete v septembri 1944 pottnila cirkevn koly a v mji 1945 toto pottnenie potvrdila a rozpustila vetky katolcke organizcie. toky na katolcku cirkev, a najm na jednotlivch veriacich boli motivovan zoveobecnenm stotoovanm slovenskho patriotizmu a prejavov faizmu s katolicizmom.2

Poas povstania boli zabit niekok kazi: napr. Anton alt, farr v Hjnikoch, poslanec Slovenskho snemu, Rudolf Scheda, farr v Liptovskom Sv. Jne, ktor bol nemeckej nrodnosti, Martin Martinko, farr v Liptovskom Sv. Michale, Jn Nemec, farr v Lieskovci a al. Napriek tomu sa banskobystrick biskup Mons. Andrej krbik snail k partiznom a dokonca aj komunistom sprva korektne, za o si ho aj vili. Cirkev sa postavila chladne aj k poiadavke SS (Schutzstaff el Ochrann oddiel) sli akovn bohosluby za potlaenie povstania.3

4. 11. februra 1945 sa na Kryme zila Jaltsk konferencia vaznch ttov, ktor rozhodla o alom usporiadan Eurpy po vojne. Zili sa na nej fovia vld USA, Zvzu sovietskych socialistickch republk (ZSSR) a Vekej Britnie. Dohodli sa okrem inho na rozdelen sfr vplyvu jednotlivch mocnost. V podstate repektovali relne vojensk vsledky, t. j. lnie, pokia sa jednotliv armdy vo svojich opercich dostali. Na konferencii sa sce stanovilo, e osloboden nrody maj prvo na slobodn voby

2 Porovnaj: DOLINSK, Juraj: Cirkevn dejiny Slovenska II. Bratislava 2002, s. 86. 3 Porovnaj: PETRANSK, Ivan, A.: tt a katolcka cirkev na Slovensku 1945 1946. Nitra 2001,

s. 33 39.

[16] Per zekcia katol kov a z v l rehonkov v komunist ickom eskoslovensku s pr ih l iadnut m na vtedaj ie prvo

a prvo utvori si tak demokratick intitcie, ak si sami zvolia, v krajinch sovietskeho vplyvu boli vak tieto poiadavky sstreden v Stalinovch rukch.4

Pri oslobodzovan eskoslovenska sovietskou armdou viacer rchlo precitli z eufrie do reality, ke postup demoralizovanej sovietskej armdy asto sprevdzali lpee, znsilnenia, aj rabovania a svtokrdee v kostoloch. Nezastavili sa ani pred barbarstvom na rehonch sestrch. Tri rehonky znsilnili v Suchej nad Parnou a podobn prpady sa stali aj v Hornch Oreanoch.5 Na zem, ktor obsadila sovietska armda, bola obnoven existencia eskoslovenskej republiky (SR) a moc preberali okresn a miestne nrodn vbory ovldan vinou komunistami.

Na zaiatku aprla 1945 prili z Moskvy do Koc predstavitelia zahraninho odboja a 4. aprla vymenoval prezident Edvard Bene nov eskoslovensk vldu. Koick vldny program, ktor vznikol na zklade moskovskch rokovan v marci 1945 a bol vyhlsen 5. aprla 1945, vyjadroval zruku repektovania stavnch slobd, vrtane slobody nboenskho vyznania. V dsledku zmien v riaden ttu na zaiatku marca 1945 z Koc bol do Maarska vyhosten koick sdeln biskup Istvn Madarsz spolu so svojimi spolupracovnkmi z radu, takisto boli vykzan z zemia SR vetci kazi, ktor sa ujali svojej funkcie po novembri 1938 na okupovanch zemiach. Na svoje miesto do Koc bol op menovan slovensk biskup Jozef rsky.6

Koick vldny program zaviedol do nho prvneho poriadku niekoko zmien, ktor sa neskr stali urujcimi, ale v ase ich zrodu nevyvolvali vek podozrenia. Ilo o Nrodn front a udov demokraciu. Nrodn front bolo spojenectvo vetkch socilnych a politickch smerov zastnench v boji s faizmom, a udov demokracia diferencovala demokraciu na tradin buroznu od demokracie novho typu udovej, triednej, fakticky zaloenej na vlde komunistickej strany.7 Demokrati ctili nebezpeenstvo v tchto pojmoch, spoliehali sa vak, e tradcie Masarykovej republiky previa. as ukzal, e sa mlili.

V prvotnom obdob po vojne sa ete zdalo, e situcia v SR sa obracia k demokratickmu reimu. Bolo to aj vaka Beneovej politike priatestva so Sovietskym zvzom, ktor potom ponechal SR viu vonos aj v medzinrodnej aktivite ako ostatnm ttom oslobodenm jeho vojskami. Prejavom toho bolo, e u v auguste 1945 sa erven armda zaala z SR sahova. V protiklade s Maarskom, Rumunskom alebo Poskom smela SR udrova diplomatick styky s Vatiknom, ale s podmienkou, e na ele diplomatickho zboru bude vevyslanec Sovietskeho zvzu. Svtej stolici bola teda tlmoen tto poiadavka, ktor sce prijala, ale s trpkosou, lebo tak ako na Slovensku, kde bol za Slovenskho ttu doyenom vyslanec nacistickej re, znamenala tto symbolick poiadavka iba vmenu jednej totality za druh, tentoraz komunistick.8

Prask internunciatra napriek tomu obnovila svoju innos u v lete 1945. Spravoval ju Mons. Forni, ktor na nej pracoval u v predvojnovom obdob, nebola teda ob

4 Porovnaj: Konferencie spojencov (1941 1945). In: KAMENICK, Miroslav (Ed.): Lexikn svetovch dejn. Bratislava 1997, s. 131, 223 224.

5 Porovnaj: PETRANSK, I. A.: tt a katolcka cirkev na Slovensku 1945 1946, s. 43. 6 Tame, s. 44 45. 7 Porovnaj: VAKO, Vclav: Neumlen Kronika Katolick crkve v eskoslovensku po druh svtov

vlce I. Praha 1990, s. 13. 8 Porovnaj: HALAS, Frantiek Xaver: Fenomn Vatikn. Brno 2004, s. 585.

Mar t in abo [17]

noven ako nunciatra, lebo jej zstupca nebol doyenom diplomatickho zboru. Internuncius Mons. Ritter priiel v r. 1946, ale kvli jeho zlmu zdravotnmu stavu ho naas zastupoval charg daffaires Gennaro Verolino, v januri 1949 G. Sensi a od 12. marca 1949 op Verolino. eskoslovenskm vyslancom pri Svtej stolici bol najskr Artur Maixner a od marca 1949 nastpil na vyslanectvo ako charg daffaires Ilja Rath.9

Vzah ttu a cirkvi na Slovensku v obnovenej eskoslovenskej republike bol v rokoch 1945 1948 napt. Priny tejto situcie tkvej najm v spjan Rmskokatolckej cirkvi so Slovenskm ttom a v silnch pozcich komunistickej strany. Najvnejie sa tento stret prejavil pri prijat nariadenia SNR . 34 zo 16. mja 1945, ktorm sa zottnili vetky koly na Slovensku. Neshlas cirkvi vyvolal dekrt prezidenta republiky . 12/1945, ktor sa tkal konfikcie maarskch a nemeckch cirkevnch majetkov. Konflikt pokraoval po schvlen zk. . 142/1947 o revzii prvej pozemkovej reformy z r. 1919, ktorm sa konfikovala cirkevn pda. Takisto tu bola snaha vldy pozbavi biskupskch postov tyroch slovenskch biskupov spiskho Jna Vojtaka, banskobystrickho Andreja krbika, nitrianskeho svtiaceho Eduarda Ncseya a trnavskho svtiaceho Michala Buzalku, ktor boli obvinen z kolaborcie so Slovenskm ttom. 3. jla 1946 nmestnk predsedu vldy Zdenk Fierlinger odovzdal iados o ich odvolanie internunciovi. Svt stolica tto poiadavku odmietla. Biskup Jn Vojtak bol v rokoch 1945 a 1947 dokonca zatknut bez vznesenia obvinenia.10

Svt stolica v tomto obdob vyvjala aktivitu predovetkm protestmi proti nespravodlivm opatreniam. Naprklad dvomi ntami z 8. a 9. marca 1946 proti konfi kcii cirkevnho majetku, o bolo poruenm modu vivendi. Takisto r. 1947 po prijat zkona o konfikcii alieho majetku, ale vetky protesty boli neinn.11

Osobitn kapitolu tvoria voby posledn slobodn v r. 1946. Situcia bola na Slovensku tak, e Hlinkova Slovensk udov strana (HSS) bola zakzan a slovensk katolci sa mohli rozhodn medzi dvomi stranami - Komunistickou stranou Slovenska a DS, ktorej predstavitelia boli evanjelici a zo zaiatku neboli ochotn spolupracova s katolkmi. Po tom, ako sa zabrnilo vzniku katolckej strany, predstavitelia katolckej inteligencie sa aprlovou dohodou z 30. marca 1946 pridali k DS, ktor potom biskupi jednoznane podporili pastierskym listom pred vobami. Komunisti v nich na Sloven-sku utrpeli zdrvujcu porku, ke DS zskala 60% voliov. V celottnom meradle to vak znamenalo iba 43 mandtov proti 114 komunistickm mandtom v praskom parlamente,12 ke komunistick strana zaznamenala vek spech v echch. V rmci prerozdelenia postov vo vlde mali komunisti od zaiatku zujem o ministerstvo vntra, ktor aj dostali od r. 1946. Politick procesy, ktor boli veden do r. 1948, sa teda opierali ete o prvorepublikov zkony, zvl o zkon na ochranu republiky z r. 1923.13 DS bola nakoniec ttnou bezpenosou, riadenou komunistami, obvinen zo spolovania sa s udctvom a bolo nariaden vyetrovanie, ktor neskr viedlo k zatkaniu katolckych predstaviteov z jej stredu a k plnmu ochromeniu jej innosti.

9 Porovnaj: KAPLAN, Karel: Stt a Crkev v eskoslovensku 1948 1953. Brno 1993, s. 11. 10 Porovnaj: KME, Norbert: Postavenie cirkv na Slovensku 1948 1951. Bratislava 2000, s. 14 15. 11 Porovnaj: KAPLAN, K.: Stt a Crkev v eskoslovensku 1948 1953, s. 16 17. 12 Porovnaj: MULK, Peter: Cirkev v tieni totality: Sbor tdi. Trnava 1994, s. 29. 13 Porovnaj: Prvo jako nstroj politick perzekuce. Katolick tdenk, 11/2010, s. 4.


Zima 1946 1947 priniesla proces proti bvalej hlave ttu, kazovi Jozefovi Tisovi. Proces bol veden ako proces proti Slovenskmu ttu, vystpil na om so zvanou svedeckou vpoveou aj arcibiskup Karol Kmeko. Skonil sa vak rozsudkom smrti. Slovensk biskupi sa na obranu Jozefa Tisa postavili dvakrt, 8. janura 1946 a 31. marca 1947, listami o milos Predsednctvu SNR. O milos bol poiadan aj prezident republiky. Milos nebola udelen a rozsudok bol 18. aprla 1947 vykonan.14

Zaujmav je postoj Apotolskej stolice k poprave Jozefa Tisa, o ktorom podal sprvu Frantiek Schwarzenberg, pracovnk vyslanectva SR vo Vatikne 27. aprla 1947. V sprve sa uvdza: Tisovo odsdenie tu povaovali za vec samozrejm, a zamietnutie iadosti o milos vyvolalo neshlas. Hlbok zvrat nastal v nzore, ktor si tu o ns vytvorili. V zamietnut Tisovej iadosti o milos nevidia ani tak zkernos ako skorej hlpos. Potaj s uritosou, e u znanej asti Slovkov toto prezidentovo rozhodnutie vyvol citov odklon: 1) od prezidenta E. Benea; 2) od vetkho, o prichdza z Prahy; 3) od mylienky spolonho ttu. T, ktor tu hjili, e prezident E. Bene vynik politickou prozretenosou, dobrou vou a umiernenosou, maj skoro pocit, e boli usveden z klamstva. Ptaj sa, a ak nesmierny tlak mohol vyvola rozhodnutie, ktorho katastroflne nsledky museli by prezidentovi E. Beneovi znme. Z tohto pohadu s nten pripusti pln nau nesamostatnos.15

So vzrastajcim naptm medzi Zpadom a Vchodom a s rastcim vplyvom Sovietskeho zvzu v strednej Eurpe v povojnovom obdob sa v eskoslovensku zaala meni politick atmosfra a postoj domcich komunistov ku katolckej cirkvi sa stle zostroval. Zmenu v stratgii komunistickho vedenia priniesla schdza komunistickch strn v Szklarskej Porbe v septembri 1947. Tu bolo vytvoren Informan byro komunistickch strn, ktor sa oskoro stalo ideologicko-politickou zkladou sovietskeho bloku. V hlavnom referte sovietsky ideolg A. danov oznail katolcku cirkev za vznamnho spojenca USA a svetovho imperializmu. eskoslovenskm komunistom bolo jasne naznaen, aby sa rozlili so zdhavou cestou oakvania vinovho parlamentnho vazstva a pristpili k rchlemu prevzatiu moci prevratom a k likvidcii opozcie.16

Ete pred prevratom a plnm ovldnutm vldy komunisti svoje ministerstv spravovali bez akchkovek krup vo svoj prospech. Sved o tom napr. hlsenie ttnej bezpenosti v Prahe z 29. decembra 1947 Ministerstvu vntra, kde informuje u o dlhie vykonvanom sledovan praskch dominiknov. Vec: Reakn skupina v kltore dominiknov v Prahe I, Husova . 8. V kltore dominiknov existuje zvl horliv a bojov skupina, zdruujca sa hlavne z kazov kltora a laikov, predovetkm tudentov. Duchovnm vodcom tejto skupiny je dominikn Braito, alej k nej patr Hab, Dack, Skcel a Steda. Skupina vydva asopis rdu ,Rua dominiknsk, psan v spiatonckom duchu. Pod jej vplyvom je aj nboensk revue ,Na hlbinu, sce vyej rovne, avak s tendenciami stredovekho katolicizmu. Vplyv tejto revue na katolcke kruhy je znan. Vo vekej sle dominiknskeho kltora sa konaj pravideln prednky

14 Porovnaj: MULK, P.: Cirkev v tieni totality: Sbor tdi, s. 30. 15 HALAS, F. X.: Fenomn Vatikn, s. 589 590. 16 Porovnaj: VLEK, Vojtech: Perzekuce muskch d a kongregac komunistickm reimem 1948

1964. Olomouc 2004, s. 26.

Mar t in abo [19]

o rznych nboenskch problmoch. Je dvodn podozrenie, e Braito pracuje intenzvne pre vatiknsku spravodajsk slubu a sprvy podva priamo do Rma do rk Martina Stanislava Gilleta, generla dominiknov v Rme. Braito vyhlasuje nevyhnutnos strenia demokratickho kresanskho Zpadu komunistickho Vchodu, priom ver v porku komunizmu... Nie je teda nhoda, e prve dominikni Braito, Hab a Dack boli v krtkej dobe vytipovan do prvho monsterprocesu s rehonkmi.17

1. 2 Prevzatie moci komunistickou stranou

Ostrmu prenasledovaniu cirkvi predchdzalo pln prevzatie moci v eskoslovensku komunistickou stranou, ktor sa udialo poas vldnej krzy, ke 12 ministrov obianskych strn na protest proti politike komunistov 20. februra 1948 podalo demisiu, aby vyvolalo predasn voby. Prezident Bene vak po masovch demontrcich, ktor vyvolali komunisti, 25. februra 1948 demisiu ministrov prijal a t boli nahraden ministrami za komunistick stranu, m vlastne bola nensilne nastolen diktatra Komunistickej strany eskoslovenska. Da 9. mja 1948 prijalo Nrodn zhromadenie nov stavu SR, ktor vyjadrovala, e SR nastpila cestu vstavby socializmu. Da 30. mja 1948 sa u konali prv nedemokratick voby, na ktorch nekandidovali jednotliv strany, ale volila sa tzv. jednotn kandidtka. Da 7. jna 1948 prezident E. Bene odstpil. Da 14. jna 1948 bol za prezidenta zvolen Klement Gottwald a predsedom vldy sa stal Antonn Zpotock.18

Prprava druhej stavy eskoslovenska sa odohrvala ete pred februrovm puom v ovzdu alternatvnych monost. Po februri 1948 komunisti znemonili predloenie inch nvrhov stavy, avak na ich nvrhu boli v niektorch prvkoch zrejm vplyvy klasickch demokratickch stav, vrtane dovtedajej eskoslovenskej . 121/1920 Zb. Vznamn lohu pri tom zohrala demokratick eskoslovensk tradcia. stava, ktor prijal komunistami rekontruovan parlament da 9. mja 1948 pod . 150/1948 Zb., deklarovala niektor slobody. V 15 a 17 to bola sloboda svedomia a vyznania, ale znane vgnym spsobom, v 18 to bola sloboda prejavu a v 24 sloboda zhromaovania a vytvrania spolonost. Cirkvi a nboensk spolonosti (CaNs) sa v stave nezmieovali. Charakter stavy viedol prezidenta Benea k poslednmu gestu, ke ju odmietol podpsa, aj ke tak neurobil vslovne kvli spsobu formulovania nboenskej slobody, ale kvli jej celkovmu duchu. Napriek tomu stava 9. mja, ako ju komunisti nazvali, vstpila do platnosti 9. jna 1948.19

Kee paragrafy, ktor sa tkaj predovetkm nboenskch slobd, s pre ns dleit kvli tomu, o nasledovalo, uvediem ich presn znenie. Slobodou svedomia a vyznania sa zaoberaj tyri paragrafy novej stavy: Sloboda svedomia sa zaruuje. Svetov nzor, viera alebo presvedenie nemu by nikomu na ujmu, nemu vak by dvodom k tomu, aby niekto odmietal plni obiansku povinnos uloen zkonom. ( 15) Kad

17 Tame, s. 28 29. 18 Porovnaj: URO, Eduard, KONDEL, ubomr: Dejepis: pomcka pre maturantov a uchdzaov

o tdium na vysokch kolch. Nitra 1997, s. 203 204. 19 Porovnaj: TRETERA, Ji Rajmund: Stt a crkve v esk republice. Kosteln Vyd 2002, s. 42 43.


m prvo vyznva skromne i verejne akkovek nboensk vieru alebo by bez vyznania. Vetky nboensk vyznania i bezvyznania s si pred zkonom rovn. (16) Kad m slobodu vykonva kony spojen s akmkovek nboenskm vyznanm alebo bezvyznanm. Vkon tohto prva nesmie by v rozpore s verejnm poriadkom ani dobrmi mravmi. Nedovouje sa zneuva ho k nenboenskm elom. Nikto nesmie by priamo alebo nepriamo nten k asti na takomto kone. (17) Sloboda prejavu sa zaruuje. Kad me v medziach zkona prejavova svoje presvedenie slovom, psmom, tlaou, obrazom alebo akmkovek inm spsobom. Vkon tohto prva neme by nikomu na ujmu. ( 18). Vina paragrafov o nboenskej slobode bola upraven podobne ako v prvej eskoslovenskej stave. Aj ke negatvne vymedzenia, ktor sa zdaj by na prv pohad nevinn, sa dali vemi ahko vyui v ideologickej propagande. Napr. v 15 sloboda svedomia neme by dvodom odmietnu povinnos uloen zkonom, o je v rozpore so zmyslom slobody svedomia vtedy, ke zkon zavedie tak prkazy, ktor s v rozpore so svedomm jednotlivca. Takisto bol zneuvan 17, a predovetkm ustanovenie, e sa nedovouje slobodu nboenskho konu zneuva k nenboenskm konom, a to na cenzurovanie kzn biskupom a kazom, ktorm bolo zakazovan sa vyjadrova kriticky k proticirkevnej politike, lebo to bolo dajne v rozpore s stavou. V tomto zmysle stava obsahovala v sebe proticirkevn oste.20

Vzahy Svtej stolice s komunistami ovldanou praskou vldou sa po februri 1948 rapdne zhorili. Vlda sa pokala printi biskupov, aby oni sami uzavreli dohodu so ttom. Charg d`affaires Svtej stolice v Prahe Mons. G. Sensi v liste ministrovi zahraninch vec V. Clementisovi upozornil na skutonos, e vlda by mala rokova priamo so Svtou stolicou. V liste kontatoval, e cirkev v SR v krtkom ase bola plne olpen o svoju slobodu a doterajia politika SR, ktor katolkov nikdy neuspokojovala, hoci tvoria vinu obyvatestva, sa katolicizmu stala osudnou. Minister vemi ostro odmietol tento list ako vychdzajci z falonch predpokladov. Po tom, ako Svt stolica v jni 1949 stiahla svojho charg d`affaires Verolina na iados vldy, ktorej nevyhovoval, vlda 16. marca 1950 vyhostila aj poslednho zstupcu Svtej stolice tajomnka Mons. Ottavia de Livu, ktorho oznaila za vatiknskeho pina.21

Krtko po prevzat moci vo februri 1948 zaali rokovania medzi komunistickmi predstavitemi ttu, reprezentovanmi strednm aknm vborom Nrodnej fronty a neskr cirkevnou komisiou ministrov a lenov strednho vboru (V) Komunistickej strany eskoslovenska, tzv. cirkevnou estkou, a katolckou cirkvou zastupovanoupraskm arcibiskupom Jozefom Beranom, neskr litomickm biskupom tefanom Trochtom. Rozhovory sa niesli v duchu spoznvania partnera. Komunistick predstavitelia, ktor povaovali katolcku cirkev za najnebezpenejieho politickho nepriatea, si chceli overi, do akej miery sa cirkev stane dobrovone pasvnou a kedy je potrebn prejs do otvorenho proticirkevnho boja, na druhej strane cirkev nemala nijak sksenosti s komunistickmi vldcami, preto sa chcela presvedi, i nie je mon s komunistami jedna a ak s ich skuton zmery. Za tchto predpokladov rozhovory vemi

20 Porovnaj: VAKO, V.: Neumlen: Kronika Katolick crkve v eskoslovensku po druh svtov vlce II. Praha 1990, s. 20 21.

21 Porovnaj: MULK, Peter: silie o zriadenie samostatnej Slovenskej cirkevnej provincie od r. 1939a vvoj po sasnos. In: MULK, P.: Katolcka cirkev a Slovci. Bratislava 1999, s. 66.

Mar t in abo [21]

rchlo stroskotali, najm ke na stretnut biskupskej konferencie v Starom Smokovci 21. marca 1949 nali odpovacie zariadenie. V dsledku toho, e sa cirkev dobrovone nepodriadila novmu reimu, si komunisti 29. aprla 1949 vytili nov lniu cirkevnej politiky, ktor mala podobu systematickho prenasledovania cirkvi. Komunisti sa rozhodli zosadi dovtedajiu cirkevn hierarchiu a dosadi nov, ktor mala vzs z tzv. pokrokovch kazov oddanch ttu. Nsledne mala by vytvoren nrodn cirkev so silnm cyrilometodskm kultom a nrodnm liturgickm jazykom namiesto latininy. Prvm pokusom o naruenie jednoty cirkvi bolo vyhlsenie tzv. Katolckej akcie ako obrodnho procesu hnutia veriacich, ktorho cieom bolo presadi ciele komunistov zvntra cirkvi. Hnutie vak narazilo na otvoren odpor biskupov, kazov i veriacich a plne stroskotalo. eskoslovensk biskupi sa 15. jna 1949 tajne stretli v Prahe a vydali pastiersky list proti tejto ttnej akcii s nzvom Hlas eskoslovenskch biskupov a ordinrov veriacim v hodine vekej skky, ktor sa mal ta na slvnos Boieho tela 19. jna 1949 a ktor otvorene odhauje neprimnos komunistickho vedenia o dohodu s cirkvou a jeho prav zmery.22

Na zklade udalost v eskoslovensku a v inch krajinch sovietskeho bloku Svt ofcium v Rme (terajia Kongregcia pre nuku viery) vydalo 1. jla 1949 exkomunikan dekrt, platn pre cel cirkev. Exkomunikcia hrozila vetkm katolkom, ktor sa slobodne a dobrovone stali lenmi, podporovatemi a propagtormi komunistickch strn a ich ideolgie. Najzvanejm dvodom neboli politick udalosti, ale skr skutonos, e komunizmus hlsal materialistick, ateistick a jasne protikresansk svetonzor.23

2. Zneuitie prva komunistickou mocou voi ideologickm oponentom a jeho dsledky v r. 1948 1989

V tejto asti sa zameriam na opatrenia, ktormi komunistick moc zneuila prvo, na prenasledovanie ideologickch oponentov, na upevnenie svojej moci formou renia strachu a nenvisti.

2. 1 Postupn prijmania protinboenskch zkonov a opatren

U 26. februra 1948 vydalo Ministerstvo informci a osvety dekrt, ktorm bolo zastaven vydvanie vznamnch katolckych asopisov v echch a na Slovensku. Ilo o esk asopisy: Rozsva, Nedle a Katolk. Zo slovenskch: Nov prca, Slovensk svet, Verbum. Na Slovensku zostali len Katolcke noviny a Duchovn pastier.24 Hne po nstupe nov moc rozhodla, e prevzatie a upevnenie moci bud sprevdza spektakulrne monsterprocesy, priom reim nasadil na ich uskutonenie ostr tem

22 Porovnaj: VLEK, V.: Perzekuce muskch d a kongregac komunistickm reimem 1948 1964, s. 30 31.

23 Porovnaj: MULK, P.: Cirkev v tieni totality: Sbor tdi, s. 63. 24 Porovnaj: KME, N.: Postavenie cirkv na Slovensku 1948 1951, s. 20.


po. U v septembri 1948 prili do Prahy prv dvaja sovietski poradcovia, ktor zaali okamite tieto procesy stalinskho typu pripravova. V oktbri 1948 bol prijat nov zkon na ochranu udovodemkratickej republiky . 231/1948 Zb. sprevdzan zkonom . 232/1948 Zb., ktorm bol zriaden ttny sd a ttna prokuratra. ttny sd vak nebol sdom nezvislm a u vbec nie nestrannm. Fakticky bol degradovan na vkonn orgn KS, ttnej bezpenosti, Ministerstva vntra SR, Ministerstva spravodlivosti SR.25

Vzpt nasledoval zkon . 319/1948 Zb. o zudoven sdnictva, na zklade ktorho ovldol justciu ud. Nzov nie je nhodn, lebo jeho hlavnou sasou bol mechanizmus voby sudcov z udu. Tento zkon navye obsahuje zmes prvnych noriem regulujcich prvomoc civilnch sdov, ale tie niektor otzky trestnho a vojenskho sdnictva. Obianske procesn prvo bolo komplexne upraven a zk. . 142/1950 Zb. o procesoch vo veciach obianskoprvnych. Nahradil vetky dovtedajie normy obianskeho prva procesnho. Tento zkon vybavil prokurtora irokmi prvomocami v obianskom sdnom procese. Naprklad, ke mal prokurtor dojem, e si to vyaduje ochrana zujmov ttu alebo pracujcich, mohol kedykovek vstpi do procesu a bol oprvnen ku vetkm procesnm konom, ktor me vykona astnk poda stavu procesu. Dleitm atribtom zudovenho sdnictva bolo vytvorenie tzv. miestnych udovch sdov. Tie mali prejednva a rozhodova menej zvan protiprvne konanie svojich spoluobanov a touto cestou psobi na ich socialistick prvne vedomie.26

Potom bol prijat zkon o tboroch ntench prc . 248/1948 Zb., do ktorch sa dostali tisce ud na zklade verdiktu udovch komisi menovanch krajskmi nrodnmi vbormi (KNV). Rozbehla sa tie tzv. prvnick dvojronica, na zklade ktorej bol prijat nov trestn zkon . 86/1950 Zb. a sprvny trestn zkon . 87/1950 Zb. o trestnom sdnom procese. Na personlnej rovine dolo k vmene prakticky vetkch starch sudcov a uiteov prvnickch faklt, o postihlo aj najvznamnejch profesorov prva. Miesta v justcii a prokuratre obsadili absolventi Prvnickej koly pracujcich. Prokuratra a justcia sa tak dostali pod priamy vplyv komunistickej strany. Prameom prva sa okrem zkonov stali aj uznesenia V KS. Sudcovia preto prisahali vernos okrem inho prezidentovi a vlde.27

V ase, ke rad ministra spravodlivosti zastval Alexej epika (februr 1948 aprl 1950), sa vytvoril systm kabinetnej justcie, ktor sa uplatoval tie za jeho nstupcu tefana Raisa (mj 1950 september 1953). Poslunmi vykonvatemi ich vle sa stali ttny prokurtor i predseda ttneho sdu. Prokurtori ttnej prokuratry, rovnako ako sudcovia ttneho sdu akceptovali metdy ttnej bezpenosti pri vyetrovan, ktor boli v rozpore s trestnm poriadkom, prpadne inmi predpismi. Zaisti sprvny vsledok sdneho procesu mala na jednej strane schvaovacia a informan povinnos voi ministerstvu spravodlivosti, tkajca sa najskr takmer vetkch meritrnych rozhodnut a predpokladanch trestov, neskr bola obmedzen iba na tresty smrti. Toto bolo doplnen tzv. predporadami prokurtora ttnej prokuratry s pred

25 Porovnaj: GIVNA, Tom: Trestn prvo hmotn. In: BOBEK, Michal, MOLEK, Pavel, IMEK, Vojtech (Eds.): Komunistick prvo v eskoslovensku. Kapitoly z djin bezprv. Brno 2009, s. 560.

26 Porovnaj: NOV, Zdenk: Obansk prvo procesn. In: BOBEK, M., MOLEK, P., IMEK, V. (Eds.):Komunistick prvo v eskoslovensku. Kapitoly z djin bezprv, s. 519 522.

27 Porovnaj: Prvo jako nstroj politick perzekuce. Katolick tdenk, 11/2010, s. 4.

Mar t in abo [23]

sedom sentu, poprpade i s celm sentom, neskr aj za asti pracovnkov ttnej bezpenosti.28

Na Vianoce 1948 boli uvznen pracovnci Orla, o znamenalo likvidciu mldenckej organizcie s niekoko stotiscovou lenskou zkladou a dokonila sa tm aj likvidcia verejnch katolckych akci. Na jese 1949 boli vydan dva zkony, na ktor potom nadvzovali vldne nariadenia, ktor drasticky zasiahli do ivota CaNs. Prvm bol zkon . 217/1949 Zb. o zriaden ttneho radu pre veci cirkevn, ktorm bol zaveden ttny dozor nad cirkvami. Na Slovensku vznikol Slovensk rad pre veci cirkevn, ktorho predsedom sa stal Gustv Husk, jeden z najtvrdch bojovnkov proti cirkvi.29 Druhm bol zkon . 218/1949 Zb. o hospodrskom zabezpeen cirkv a nboenskch spolonost ttom. CaNs prestali ma charakter subjektu verejnho prva a stali sa v hospodrskych zleitostiach plne zvislmi od ttu. tt kontroloval akkovek in innos cirkv, zaviedol povinn registrciu cirkv. V 7 ustanovil, e duchovn me svoj rad vykonva iba vtedy, ke zska ttny shlas, ktor mohol by kedykovek odobrat. ttny shlas bol zrove podmienen subom vernosti republike.30 Nsledn vldne nariadenie . 219/1949 Zb. podriadilo duchovnch pod okresn nrodn vbory a tt si v om osoboval prvo vberu duchovnho na konkrtne miesto. Ilo o 1, 29 a 30 vldneho nariadenia.31

V trestnom prve bol zaveden trestn in marenia dozoru nad cirkvami v 173. 174 zkona . 86/1950 Zb., poda ktorho mohol by odsden kaz za vykonvanie bohosluieb a inch nboenskch konov, ktor nepovolil tt. Odatie shlasu v pdesiatych rokoch sa dotklo viny katolckych kazov.32

Komunisti sa tie snaili vytvori organizciu kazov, ktor by kolaborovala s reimom vntri cirkvi. Prvm takmto pokusom bolo zaloenie tzv. Katolckej akcie 10. jna 1949 suspendovanm kazom Jozefom Plojharom, ktor bola zkladom neskorch vlasteneckch hnut duchovnch, kolaborujcich so ttom. Po proteste biskupov, ktor sa o akcii dozvedeli z novn a okamite ju zakzali pastierskym listom, ktor sa mal ta 19. a 26. jna vo vetkch kostoloch, tento prv pokus dopadol nespene. Svt stolica dekrtom z 20. jna 1949 odsdila Katolcku akciu a jej prvrencov exkomunikovala.33

Toto zdruenie 28. septembra 1951 zmenilo nzov na Mierov hnutie katolckeho duchovenstva (MHKD). Po jeho zniku v r. 1969, 20. janura 1971 v Bratislave asi 200 kazov zaloilo Zdruenia katolckeho duchovenstva Pacem in terris.34

28 Porovnaj: GIVNOV, Petra, GIVNA, Tom: Trestn prvo procesn. In: BOBEK, M., MOLEK, P.,IMEK, V. (Eds.): Komunistick prvo v eskoslovensku. Kapitoly z djin bezprv, s. 585.

29 Porovnaj: TRETERA, Ji Rajmund, PIBYL, Stanislav: Konfesn prva a crkevn prvo. Praha 1997, s. 97 98.

30 Porovnaj: MORAVKOV, Michaela: tt a cirkev v Slovenskej republike. In: tt a cirkev v postsocialistickej Eurpe. Bratislava 2003, s. 101.

31 Porovnaj: VAKO, V.: Neumlen: Kronika Katolick crkve v eskoslovensku po druh svtov vlce II., s. 105.

32 Porovnaj: TRETERA, J. R., PIBYL, S.: Konfesn prva a crkevn prvo, s. 97 98. 33 Porovnaj: MULK, P.: Cirkev v tieni totality: Sbor tdi, s. 87. 34 Porovnaj: DOLINSK, J.: Cirkevn dejiny Slovenska II., s. 95 99.


1. janura 1950 nadobudol platnos zkon . 268/1949 Zb. o veden matrk. Poda zkona vedenie matrk, ktor a dovtedy viedli fary, o naroden, mrt a uzavret manelstva prevzal na seba vlune tt. Zznam do matriky bol povinn, rodiia mohli da diea dobrovone pokrsti. Zrove boli zaveden v rmci rodinnho a manelskho prva povinn ttne sobe na radoch, a a potom sa mohol vykona cirkevn obrad. Po likvidcii cirkevnej a nboenskej tlae, spolkov, zaveden dozoru nad nakladatestvami, po zkaze zhromaovania mimo kostola a peanch zbierok nasledovali alie opatrenia. Vnos ministerstva vntra zo 16. marca 1950 dovooval kona zhromadenia pod rym nebom, t. j. misie, pte, sprievody iba so shlasom nrodnho vboru a museli by tri dni dopredu ohlsen. S vnimkou zhromadenia v kostole sa to dotkalo vetkch stretnut a pord kazov, vikrov, dekanov a biskupov. Nrodnm vborom bolo treba predklada akkovek vyhlsenie na schvlenie. Takisto boli dekrtom . 112 zo 14. jna 1950 reorganizovan bohosloveck seminre. Bolo zruench 13 diecznych seminrov, jeden bol povolen v Prahe pre echy a Moravu a jeden v Bratislave pre Slovensko. V KS rozhodol, e bohoslovcov, ktor v nich dovtedy tudovali, treba preveri. Tak prebehli previerky. Z 240 eskch bohoslovcov na ne prilo 164, na Slovensku prilo 39 z 208 bohoslovcov.35

2. 2 Monsterprocesy

Komunisti sa na prevzatie moci v tte, vrtane zneuitia justcie, pripravovali dlhodobo. Tm, e ovldali ministerstvo vntra kontinulne od r. 1946, mohli okrem inho sledova a diskreditova nepohodln osoby a organizcie. Katolcka cirkev, jej predstavitelia a veriaci k nim patrili na prvom mieste. Predsednctvo V KS bolo u v septembri 1948 rozhodnut, e proti reakcii sa mus zasiahnu tvrdo. Boli vytvoren tzv. bezpenostn pky, ktorch lohou bolo odhaovanie nepriateov reimu. Na prpravu monsterprocesov prili v septembri 1948 dvaja sovietski poradcovia, ktor mali s nimi bohat sksenosti z obdobia tzv. vekej istky v ZSSR (1936 1938), ke skonili za mreami desatisce nevinnch ud. Podobn procesy sa po prevzat moci komunistami odohrali vo vetkch krajinch sovietskeho bloku. Prve v eskoslovensku, spolu s Albnskom a Juhoslviou, bolo prenasledovanie cirkv najintenzvnejie.36

Komunisti sa nikdy netajili tm, e ich konenm cieom je likvidcia kresanstva a akhokovek inho nboenstva, aj ke z taktickch dvodov to mlokedy hovorili verejne a nahlas. V rmci ich ideolgie bola tto likvidcia historickou nevyhnutnosou, ktor nie je zvisl od udskch myslov, ale vyplva z predpokladanch zkonov vvoja udskej spolonosti. Pokia ide o vber metd ako k tomuto cieu dospie, treba im prizna vek vynaliezavos a prunos pri ich vyman a presadzovan. Kult revolcie poukazuje na to, e prvrenci Marxovch mylienok mali zubu v nsil. Napriek tomu nsilie nebolo vhradnou, ani hlavnou metdou ich postupu. Jeho podiel sa postupne znioval. Pred uplatnenm nsilia sa poksili cirkev rozloi zvntra, o sa im

35 Porovnaj: KAPLAN, K.: Stt a Crkev v eskoslovensku 1948 1953, s. 111 114. 36 Porovnaj: Monstrprocesy: vynucen piznn a nejtvrd tresty. Katolick tdenk, 11/2010, s. 4.

Mar t in abo [25]

nepodarilo. Kovm pojmom pri pochopen komunistickho systmu je vak strach a lo, ktormi udrovali svoju moc a bojovali proti svojim ideovm nepriateom.37

Vbec prvou obeou nespravodlivch procesov bol u v januri 1949 hrdina protinacistickho odboja generl Heliodor Pka. Poas neverejnho procesu bol odsden na smr. Napriek tomu, e bol vyznamenan aj dvomi sovietskymi vojenskmi rdmi, bola justin vrada uskutonen v jni 1949. Kee generl bol osobnm priateom franczskeho prezidenta de Gaulla, bol vo Franczsku vyhlsen jednodov ttny smtok.38

Prvm nespenm pokusom o nboensk proces bola kauza tzv. hoskho zzraku. Ten sa stal dajne 11. decembra 1949, ke sa v kostole poas kzne niekokokrt vychlil kr poda svedectva 19 obanov. Farra J. Toufara zatkla 28. janura 1950 ttna bezpenos (tB). Na nsledky vyetrovania 25. februra 1950 zomrel. Ilo tu predovetkm o diskreditciu tajomnka internunciatry Ottavia de Livu, ktor de pred zzrakom navtvil faru. SR mala iada jeho odvolanie s tm, e novmu internunciovi by neudelili vza, svojho vevyslanca by stiahli z Vatiknu, a tak by neboli formlne preruen diplomatick styky, takisto sa malo poukza na odhalenie organizovania protittnej innosti celho katolckeho klru. Zmena tohto plnu nastala po smrti farra Toufara, ktor zomrel na nsledky brutlneho vyetrovania.39

Prv monsterproces namieren proti katolckej cirkvi je znmy ako proces Machalka a spol.,40 ktor bol namieren proti muskm rehonm rdom a kongregcim. Proces prebehol na Vek noc v r. 1950, bol prezentovan verejnosti ako odhalenie vatiknskych pionnych centier. Vzpt po procese prebehla tzv. Akcia K, nsiln likvidovanie muskch rehol. Tento proces mal by ideologickm zdvodnenm spomnanej akcie.41

Obvinen boli dkladne vytipovan tak, aby medzi nimi boli predovetkm predstaven a vznamn intelektulne osobnosti. Menn zoznam zostavil predseda ttneho radu pre veci cirkevn (SC) Alexej epika. Na jeho zklade pozatkala ttna bezpenos od 14. do 18. marca 1950 sedem poprednch predstaviteov rehol, a to jezuitskho provincila PhDr. Frantika ilhana, alch jezuitov Adolfa Kajpra, fredaktora asopisu Katolk a Frantika Mikulka, duchovnho otca Marinskych drun, Zdruenia katolckej mldee a fredaktora mesanka Dorast, potom frantikna PhDr. Jna Evanjelistu Urbana, profesora, zakladatea Apotoltu tretieho rdu sv. Frantika, dominikna ThDr. Silvestra Braita, fredaktora fi lozofickej a teologickej revue Na hlbinu, profesora teolgie v Olomouci, skvelho kazatea a exercittora, potom redemptoristov ThDr. Jna Mastiliaka, profesora v Oboiti a nboenskho spisovatea, Jna Bleska spenho udovho misionra a ekonma praskho kltora redemptoristov. U skr, 30. janura 1950 bol v svislosti s tzv. hoskm zzrakom zatknut opt premontrt

37 Porovnaj: HALAS, F. X.: Fenomn Vatikn, s. 599 600. 38 Porovnaj: Monstrprocesy: vynucen piznn a nejtvrd tresty, s. 4. 39 Porovnaj: KME, N.: Postavenie cirkv na Slovensku 1948 1951, s. 204 205. 40 Podrobnostiam procesu sa vo svojej publikcii Dokumenty k procesu s Augustnom A. Machal

kom a spol. venuje redemptorista Atanz Mandzk, v ktorej sa mono vemi jasne oboznmis podrobnosami protiprvnosti vedenia celho procesu. MANDZK, Daniel Atanz (Ed.): Dokumenty k procesu s Augustnom A. Machalkom a spol. Bratislava 2009.

41 Porovnaj: Monstrprocesy: vynucen piznn a nejtvrd tresty, s. 4.


skeho kltora v elive Vt Tajovsk a 3. februra nasledoval opt Novej e Augustin Machalka. Desiatym lenom tejto skupiny bol premontrt Stanislav Bartk, provizor kltora v Novej i, ktor mal potencilne svedi proti Machalkovi.42

Rozsah trestov bol nasledovn: Augustin Machalka 25 rokov, Vt Tajovsk 20, Jn Mastiliak doivotie, Frantiek ilhan 25, Adolf Kajpr 12, Jan Evanjelista Urban 14, Silvester Braito 15, Jn Blesk 10, Frantiek Mikulek 9 a Stanislav Bartk 2 roky.43

Z prvneho hadiska mono samotnmu procesu vyta tieto nedostatky: obaloba bola postaven na veobecnch formulcich s nepresnmi asovmi dajmi a asto bez bliej pecifikcie trestnej innosti. Sd sa snail za kad cenu vyvola dojem kontinuity tohto procesu s predchdzajcimi procesmi s rehonkmi, prebiehajcimi od leta 1948, a so zahraninmi procesmi s vysokmi cirkevnmi predstavitemi, tie protiprvnymi. aloba nepredloila takmer iadne konkrtne dkazy o trestnej innosti obvinench, napr. protittne letky, z ktorch renia boli vetci obvinen. Ako jedin dkaz tak slili tzv. objaven zbrane v kltore Nov a, ktor tam ete pred zatknutm opta Tajovskho podvrhla ttna sluba. Napriek iadosti obvinench neboli predvolan kov svedkovia, ktor mohli dokza ich nevinu, ale naopak osoby s prpadom nesvisiace, ktor boli asto odsden na vysok tresty a pod ntlakom bezpenosti donten k vpovediam o trestnch inoch obvinench. Sd vbec nerepektoval obhajobu obalovanch a vyniesol rozsudok iba na zklade vyetrovacch protokolov.44

Chcel by som ete poukza na protiprvnos vyetrovania, pri ktorom sa pouvali brutlne metdy, ktor nemali ni spolon s repektovanm nielen prva, ale aj obyajnej udskej dstojnosti. Vyetrovatelia vo vyetrovacej vzbe, vinou vo vznici vo Valdiciach, ale aj v Prahe, kde niektorch umiestnili, dostali za lohu o najrchlejie zlomi odpor obvinench a vynti si ich priznanie. Preto boli obvinen rehonci po kadodennch vypovaniach, kde sa mali prizna k svojej trestnej innosti, odveden do samotky. Ilo o plne temn podzemn miestnos bez krenia. Napriek tomu, e vonku boli mrazy, museli uvznen spa na betnovej podlahe bez prikrvky. Kad hodinu ich v noci budili bachari, aby sa im zatknut v pozore hlsili slom, a potom do moru cviili, km nepadli. Cez de museli v cele neustle pochodova. Aby sa podarilo vyetrovanch plne zlomi, nedostvali po cel dobu pobytu na samotke nijak jedlo a v niektorch prpadoch ani vodu. Na zavenie tohto trznenia boli rehonci podroben mnohohodinovm vsluchom, asto postojaky a so zaviazanmi oami. Psychick ntlak vyetrovatelia zvyovali vyhrkami monch prkor voi prbuznm, straenm prezradenm vykontruovanch mravnostnch deliktov na verejnosti, a najm neobmedzenou mocou nad ivotmi zatknutch. Ako al pomocn prostriedok na oslabenie odolnosti boli zatknutm rehonkom podvan tekutiny obsahujce halucinogny, napr. Scopolamin.45 Ilo o poruenie tak vntrottnych predpisov


43 Porovnaj: Monstrprocesy: vynucen piznn a nejtvrd tresty, s. 4. 44 Porovnaj: VLEK, V.: Perzekuce muskch d a kongregac komunistickm reimem 1948 1964,

s. 67 68. 45 Porovnaj: VLEK, V.: Perzekuce muskch d a kongregac komunistickm reimem 1948 1964,

s. 63 64.

Mar t in abo [27]

od stavy 9. mja, predpisov o vyetrovacej vzbe, ako aj medzinrodnch zvzkov eskoslovenska, napr. Charty OSN, ktorej bola republika signatrkou.

V doch od 2. do 15. janura 1951 sa v Bratislave konal sd nad vlastizradnmi biskupmi J. Vojtakom, M. Buzalkom a P. Gojdiom. 15. janura boli vynesen rozsudky, 74 ronho biskupa Vojtaka odsdili na 24 rokov vzenia a 500 000 korn pokuty, 66 ronho Buzalku a 63 ronho Gojdia odsdili na doivotie.46

V januri 1950 prila o svojho biskupa Bansk Bystrica, ke biskup A. krbik zomrel. Na pohrebe sa ete zastnil cel biskupsk zbor. Potupnou sa vak stala voba sprvcu biskupstva, ktor ho mal zastupova. tB na toto miesto presadila dekana Jna Decheta, ktor bol potom exkomunikovan. Podobne tB nasadila svojich ud do ostatnch biskupstiev slobodnou vobou zmanipulovanch kapitl. Generlnym vikrom apotolskej administratry v Trnave sa stal Jozef Minrik, v nitrianskej diecze Michal Beo a v koickej Jn Tuleja, v spiskej to bol A. Scheffer, v roavskej Z. Belk, vetko to boli tzv. vlasteneck kazi, ktor spolupracovali s reimom.47

Tesne pred zaatm zatkania biskupov sa podarilo vymenova a vysvti niekokch biskupov. 14. augusta 1949 to boli Ambrz Lazk a Rbert Pobon. Pre spisk dieczu Pius XII. menoval za svtiaceho biskupa 25. oktbra 1949 tefana Barna, svtenie prijal 5. novembra 1949. V echch bol vymenovan Kajetn Matouek 29. augusta 1949 a vysvten 17. septembra 1949 v Prahe. V olomouckej arcidiecze vymenovali 12. oktbra 1949 za svtiaceho biskupa Frantika Tomka a vysvtenie sa uskutonilo 13. oktbra 1949. Pravdepodobne prv plne tajn voba biskupa bola v litomickej diecze, kde vysvtili 26. marca 1950 za svtiaceho biskupa Ladislava Hlada. Pre krlovhradeck dieczu vysvtili 30. aprla 1950 svtiaceho biskupa Karla Otenka. Na Slovensku 29. septembra 1950 tajne vysvtili za kaza Pavla Hnilicu a za biskupa ho vysvtili 2. janura 1951, ale z dvodu zatykaa uiel 3. decembra 1951 do Rakska. P. Hnilica vysvtil na biskupa Jna Korca. J. Korec prijal kazsk svtenie 1. oktbra 1950 a biskupsk konsekrciu 24. augusta 1951.48 Takto sa katolcka cirkev snaila pomocou tajnej hierarchie prei.

2. 3 Perzekcia rehonkov, Akcia K a Akcia R

U na schdzi cirkevnch pracovnkov aknch vborov Nrodnej fronty da 13. aprla 1949 zazneli hlasy, aby boli zabran kltory, tm obmedzen vplyv rehonkov a zskan vek mnostvo budov. Da 19. jla 1949 sa uskutonila na ministerstve kolstva schdza zstupcov ministerstva a predstavench muskch rdov. Zastnili sa jej predstaven vznamnch rehol, napr. jezuitov, frantiknov, premontrtov. Na zaiatku zaznela zo strany komunistickch predstaviteov nepresvediv proklamcia nboenskej slobody v eskoslovensku. Predstaven nsledne otvorene vystpili s kritikou dovtedajch proticirkevnch zsahov ttu a ideologicky vedenho protinboenskho boja. Nato boli rokovania okamite ukonen, rovnako ako dlh jednania s biskupmi.

46 Porovnaj: DOLINSK, J.: Cirkevn dejiny Slovenska II., s. 88. 47 Porovnaj: KME, N.: Postavenie cirkv na Slovensku 1948 1951, s. 189 200, 267 271. 48 Porovnaj: KME, N.: Postavenie cirkv na Slovensku 1948 1951, s. 266 267.


U 22. augusta 1949 schvlilo predsednctvo V KS nvrh cirkevnej estky na sstredenie rehonkov. Hne nato 31. augusta dostala cirkevn estka predben sprvu o evidencii kltorov a potoch rehonkov v eskoslovensku. ttnu bezpenos poverila almi prpravami. Od septembra 1949 zaal SC v echch a Slovensk rad pre veci cirkevn (SLOVC) na Slovensku zhromaova presn informcie o jednotlivch kltoroch. Cirkevn tajomnci zabezpeovali plny a spisy kltornch budov, evidovali poty rehonkov, vytvrali ich kdrov posudky a zisovali vplyv rehonkov na okolie kltora.49

20. janura 1950 prijalo predsednctvo V KS konkrtnej pln likvidcie muskch kltorov. Zariadenie rehonch domov a kltorov malo by skonfikovan a vysahovan a rehonci izolovan od spolonosti v niekokch sstreovacch kltoroch. Zsah proti rehonkom tu dostal pracovn nzov Akcia K kltory. Plny tejto akcie sa vyvjali postupne. Zo zaiatku v SC potali s viacetapovou akciou, priom uvaovali o tom, e bud plne zruen tradine nepriatesk rdy, a to jezuiti a nemeck rytieri vldnym nariadenm. Od tohto variantu vak upustili vzhadom na jeho viditen protiprvnos a nebezpeenstvo, e by mohli nasledova protesty zo zahraniia. Nakoniec bolo rozhodnut o dvojetapovej akcii. Prv, a zrove hlavn der sa v echch tkal siedmich najpoetnejch rdov, a to salezinov, redemptoristov, jezuitov, frantiknov, premontrtov, teiteov a nemeckch rytierov. V druhej etape akcie mali by takisto v priebehu jednho da zvezen do centralizanch a internanch kltorov lenovia zvynch rdov. Na Slovensku v prvej vlne mali by sstreden predstavitelia iestich najpoetnejch rdov a v druhej vlne ostatn. V prvej vlne ilo o frantiknov, salezinov, verbistov, jezuitov, redemptoristov a premontrtov. Samotnou Akciou K boli poveren prslunci Zboru nrodnej bezpenosti (ZNB), tB a pracovnci cirkevnch odborov miestnych zastupitestiev. Vybran zmocnenci SC a SLOVC mali prevzia majetok kltorov, predsedovia okresnch nrodnch vborov (ONV) mali na starosti vhodne vysvetli a zdvodni akciu obyvatestvu. Akcia K bola dokonale rozvrhnut a zorganizovan.50

Osem dn po skonen procesu s rehonkmi, v noci z 13. na 14. aprla 1950 uskutonila bezpenos v celej republike prv etapu Akcie K. Na vetkch miestach prebiehala akcia podobne. Okolo polnoci obsadili ozbrojen prslunci ZNB, tB a oddielov udovch milci budovy kltora, zobudili spiacich rehonkov, printili ich obliec sa a zbali si najpotrebnejie veci, bez vznesenia akhokovek obvinenia. Zmocnenec SC oznmil, e ich budovu zaber tt, o nemalo nijak prvny zklad, a e oni sa bud mc alej venova duchovnej innosti v inch na to vybranch kltoroch. Nato boli rehonci siedmich najpoetnejch rdov v echch a iestich na Slovensku odvezen do centralizanch stredsk, predstaven a al vytipovan rehonci boli ako zvl nebezpen odvezen do internanch kltorov s mimoriadnou ostrahou. Centralizcia sa dotkla i rehonch bohoslovcov a novicov, o boli vinou mladci do 25 rokov. Aby sa zabrnilo prpadnm prejavom neshlasu zo strany veriacich, slili u nasledujci de v kltornch kostoloch sv. omu poveren dieczni kazi. Na rozdiel

49 Porovnaj: VLEK, V.: Perzekuce muskch d a kongregac komunistickm reimem 1948 1964, s. 60.

50 Tame, s. 61 62.

Mar t in abo [29]

od monsterprocesov nesprevdzala likvidciu kltorov nijak masov propaganda. Iba na bezprostrednch miestach kltorov, kde by sa mohli vyskytn nepokoje, mala prebehn vysvetovacia kampa, poprpade boli pripraven bezpenostn zloky na nasadenie. Najdramatickejia situcia bolo na Slovensku. V obci Spisk tvrtok pouili poriadkov jednotky slzn plyn proti veriacim brniacich rehonkov. Najvie nepokoje prebehli v okol sstreovacieho tbora Podolnec, kde dav asi dvesto muov a mladkov napadol strcov kltora a poksil sa zadranch rehonkov oslobodi. Pri strete, ke milcie vypochodovali proti veriacim s nabitmi zbraami, dolo na oboch stranch k zraneniam a jeden z protestujcich bol vne postrelen. Druh etapa Akcie K prebehla v echch v doch 27. 28. aprla vo zvynch osemnstich reholiach, a to plne bez odporu, lebo vo vine kltorov s ou u potali.51 Na Slovensku prebehla druh etapa 3. a 4. mja a boli pri nej sstreden 299 rehonci zo 14 kltorov.52

Celkov bilancia Akcie K sa v echch dotkla 1 164 rehonkov v centralizanch kltoroch a 76 v internanch, postihnutch bolo 144 rehonch domov. Na Slovensku sa Akcia K dotkla 1 037 rehonkov v centralizanch kltoroch a 99 v internanch, likvidcia postihla 75 rehonch domov. Cel Akcia K v eskoslovensku, teda obe etapy postihli 2 376 rehonkov, z toho 2 201 sstredench v centralizanch kltoroch a 175 internovanch, likvidcia zasiahla 175 rehonch domov.53

Centralizcie a faktick ukonenie innosti sa nedotkli poas Akcie K iba rdu milosrdnch bratov. Dvody tejto vnimky boli pravdepodobne dva. Milosrdn bratia boli v nemocniciach iba ako nahraditen ako sksen oetrovatelia s vemi dobrou povesou, pracovali v nemocniciach a stavoch pre zomierajcich. Komunistick moc pravdepodobne tie nechcela by prirovnan k nacistom, ktor tento rd kvli jeho aktvnemu zapojeniu sa do odboja zakzali, priom viacer bratia boli umuen v koncentranch tboroch. Z tchto dvodov neboli ich kltory v echch a na Slovensku ako jedin zasiahnut pri Akcii K. Napriek tomu sa im perzekcia nevyhla. Ilo iba o doasn toleranciu. Ich psobenie zaalo by postupne obmedzovan, ich nemocnice boli zottnen. Po zruen ich konventov mohli zosta v nemocniciach iba ako jednotlivci, nie ako komunita. Postupne boli vytlaen z nemocnc plne. V echch do konca r. 1956 a na Slovensku do konca r. 1955. Boli presunut bu ako oetrovatelia do centralizanch kltorov, alebo do charitnch domov.54

Po skonen hlavnej vlny Akcie K 13. a 14. aprla 1950 zameralo komunistick vedenie svoju pozornos na ensk rdy a kongregcie. V rmci otvorenho proticirkevnho boja mali by rehonky z celej republiky izolovan v sstreovacch tboroch, aby negatvne nboensky neovplyvovali rodiacu sa socialistick spolonos. Najskr cirkevn estka uvaovala o postupnom dobrovonom sstreden sestier do oetrovateskch domov. Ministerstvo obrany na ele s Alexejom epikom vak naliehalo na urchlen vykonanie centralizcie sestier, lebo si robilo nrok na budovy kltorov. Konkrtny pln vypracoval SC zaiatkom leta a V KS ho schvlilo


52 Tame, s. 539. 53 Tame, s. 75. 54 Porovnaj: BALK, Stanislav, HANU, Ji: Katolick crkev v eskoslovensku 1945 1989. Brno 2007,

s. 167.


28. augusta. Na rozdiel oproti Akcii K prebiehala Akcia R (rehonky) vo viacerch etapch. V dvoch vlnch od konca jla do konca septembra 1950 bolo prevezench do sstreovacch stredsk 4 262 sestier z celej republiky. Potom 2 000 z nich bolo ntene premiestnench do priemyslu, najm do textilnch tovrn a ponohospodrskych drustiev. Boli to vak predovetkm uiteky na kolch, rznych krkoch mldee, charitatvne sestry a oetrovateky v domcnostiach. Sestry pracujce v nemocniciach nemohli by vzhadom na svoj poet, pre r. 1950 SC v eskoslovensku uvdza 9 748 pracujcich v nemocniciach, a nenahraditenos vetky naraz vyraden zo svojich pracovnch miest a sstreden v centralizanch kltoroch. Poda plnu SC sa mali postupne prepa a nahradzova civilnmi zamestnancami. Aj z tohto dvodu neboli rehonky tak nsilne a jednorazovo odstrnen zo ivota spolonosti. Postupne vak boli vytlaen iba do stavov pre duevne postihnutch, ktor tie nemohli by na oiach verejnosti. Aj ke boli vystaven najrznejiemu ikanovaniu, od ntenho sahovania, rozbjania rehonch truktr a komunt, internci predstavench, zakazovan prijmania noviciek, aspo takmto spsobom naalej pokraovali v rehonom ivote a nosili rehon habit. Shrnne sa opatrenia perzekcie poas celho obdobia dotkli v celom eskoslovensku 11 896 sestier, bvajcich v 670 rehonch domoch.55 Ilo o hrub poruovanie obianskych a nboenskch slobd zaruench aj komunistickou stavou.

Pomerne neznma je Akcia B, ktor mala za cie konen likvidciu rdov v eskoslovensku. O konenej likvidcii bolo rozhodnut 10. marca 1953. Mala by aj prvne oetren pouitm zkona . 68/1951 Zb. o dobrovonch organizcich a zhromadeniach, ktormu malo by podriaden akkovek zdruovanie a s ktorm bola dajne existencia rehol v rozpore. Prpravou a uskutonenm zmeru bol poveren SC a ministerstvo vntra. V r. 1953 ilo u vlune o odstrnenie zostvajcich sestier z nemocnc a charitnch domov, kee rehonci boli sstreden v centralizanch ale-bo internanch kltoroch, v Pomocnch technickch prporoch (PTP) i vo vzbe, kde nemohli vykonva tradin duchovn innos, ani nosi rehon odev. Cieom Akcie B bolo, aby sa rehonky zriekli rehonho ivota, odloili rehon habit a stali sa civilnmi zamestnankyami zariaden, kde pracovali dovtedy. To sa malo uskutoni najskr formou presviedania, potom ntlaku. Akcia B mala by uskutonen 1. jla 1953, nakoniec vak nebola realizovan v dsledku Stalinovej smrti v marci 1953, kee vtedy dolo k zmene zahraninopolitickej situcie. V sovietskom veden prebiehal boj o moc, v Maarsku v rmci komunistickej strany sa do popredia dostalo umiernenejie krdlo, v Nemeckej demokratickej republike (NDR) prebiehali protisovietske protesty a v eskoslovensku nastala vek nespokojnos po menovej reforme. V tomto ovzdu si komunistick reim uvedomil, e mus urobi korektry tvrdej politiky aj voi cirkvi. Dolo k prehodnoteniu Akcie B v tom zmysle, e sestry maj by postupne nahradzovan civilnmi zamestnancami a star sestry umiestovan do charitnch domov na doitie. V tom ase v nemocniciach pracovalo ete do 3 500 rehoniek, ktor nosili rehon habit. Pvodne mali by z nemocnc sestry odstrnen do dvoch rokov. Stle vak nebolo dos civilnch zamestnancov, ktor by dokzali tak mnostvo sestier


Mar t in abo [31]

nahradi. Preto v r. 1959 pri hodnoten dovtedajch vsledkov postupu voi rdom predseda vldy Viliam irok vyslovil, e v nemocniciach pracuje ete 1 300 sestier.56

2. 4 Akcia P, likvidcia Grckokatolckej cirkvi

Da 28. aprla 1950 bola zlikvidovan Grckokatolcka cirkev usporiadanm tzv. soboru bez asti biskupov, ktor vyhlsil znik Grckokatolckej cirkvi a jej podriadenie pravoslvnej cirkvi k Moskovskmu patriarchtu. Biskupa Pavla Gojdia zatkli v ten ist de a jeho pomocnho biskupa Vasia Hopka o niekoko dn neskr. Kazi boli postaven pred alternatvu, bu pravoslvie, alebo strata vetkho. Ilo o brutlny zsah do vntornho ivota cirkvi a obmedzovanie nboenskej a osobnej slobody ako kazov, tak veriacich. Podrobnejie sa tejto akcii venova nebudem, kee situcii v Grckokatolckej cirkvi sa venuj alie prspevky.

2. 5 Protiprvne opatrenia voi rehonkom po ich zadran

V marci 1951, ke biskupi a ordinri Slovenska zloili prsahu vernosti ttu, kon prv etapa pre cirkev nespenej konfrontcie medzi ttom a cirkvou. Koick biskup J. rsky musel preta znenie prsahy v rozhlase, aby sa znsobil inok na veriacich.57

alm spsobom naruenia rehonho ivota a bezplatnho vyuitia fyzickho potencilu rehonkov boli vojensk jednotky PTP, hovorovo tzv. ierni barni. K tmto jednotkm boli povolan t, ktor neboli z pohadu komunistickho reimu hodn dra zbra, tzv. politicky nespoahliv osoby. Boli to nepriatelia reimu, ktorch nebolo mon odsdi za nijak trestn innos, lebo prakticky ilo o cel spoloensk sku-piny, ale tie o nepohodlnch jednotlivcov, napr. kulakov, prvorepublikovch sudcov, radnkov, lekrov, vojakov zpadnej, ale i armdy Ludvka Svobodu zo ZSSR, lenov achtickch rodov, prbuznch odsdench v politickch procesoch i emigrantov, ivnostnkov, tudentov a pedaggov vylench zo kl po februri 1948, diecznych kazov, bohoslovcov, a neskr aj asocilov a trestanch jednotlivcov.

Da 4. septembra 1950 boli vetci rehonci tudenti a kazi vo veku od 18 35 rokov, ktor neabsolvovali vojensk slubu, prepusten zo sstreovacch kltorov a do nasledujceho da sa museli dostavi k svojim jednotkm, kde vyfasovali vojensk nleitosti, ale nie zbrane. Nstup do vojenskej sluby mal by prvnym krytm toho, o malo nasledova a o s vojenskou slubou nemalo ni spolon. Asi po tdennom vcviku boli odvezen spolu so svojimi rotami PTP do rznych lokalt po celom eskoslovensku. Poda sprvy SC bolo v septembri 1950 povolanch do vojenskej sluby v PTP 350 rehonkov. Prca v PTP bola namhav. Pracovalo sa v baniach, hutch, kameolomoch, na stavbch, v lese a pod. Tolerovanie skrytho nboenskho ivota zlealo od vedcich jednotiek. Niekedy sa stvalo, e po odhalen praktizovania

56 Tame, s. 108 112. 57 Porovnaj: MULK, P.: Cirkev v tieni totality: Sbor tdi, s. 87 88.


nboenskej innosti boli za to rehonci odsden. Napr. salezin pter (P.) Vojtech Basovnk bol spolu s dvoma bohoslovcami za organizovanie tajnho tdia odsden Vojenskm sdom v Trenne 24. septembra 1953 na tyri roky. Vekou neznmou pobytu v PTP, rovnako ako v centralizanch tboroch, bola dka pobytu. Rehonci v tchto jednotkch strvili vinou tri a pol roka a na slobodu boli prepusten k 31. decembru 1953. Vina rehonkov po odchode z PTP nastpila do benho zamestnania. Snaili sa navzjom udriava kontakty a vies tajn rehon ivot, za o im po odhalen hrozilo vzenie.58

Rehonci, ktor boli obvinen z trestnej innosti, vinou z protittnej innosti, ktor bola spojen s vykonvanm ich duchovnho poslania, boli vystaven celmu radu protiprvnych konov. Na zaiatku to bolo samotn zatknutie, vykontruovan a bez dkazov. Potom nasledovala vyetrovacia vzba, kde vyetrovatelia pouvali vetky mon formy psychickho a fyzickho nsilia, aby sa priznali k neexistujcej trestnej innosti, ktor bliie opisujem na prklade monsterprocesu Machalka a spol.

Samotn sdne procesy s rehonkmi, i u s jednotlivcom alebo skupinou boli v plnej vine neverejn. Vinou sa ich nemohli zastni ani prbuzn sdench. O vine procesov sa neinformovalo alebo iba na loklnej rovni. Predstavitelia reimu nechceli obyvatestvu ukazova hlboko represvnu tvr svojej politiky, ktor by odhaovala masvne poruovanie stavy a garanci nboenskej slobody. Najm sa snaili tto represiu skrva pred zpadnm svetom kvli medzinrodnm zvzkom republiky, ktor chcela ma navonok vdnu tvr dodrovania prva. vody procesov obyajne zanali absurdnm uistenm o nboenskej slobode poda stavy, napr.: N udovo demokratick reim poskytuje vetkm obanom pln slobodu nboenstva, ako im juzaruuje stava 9. mja. Nikomu nie je brnen vo vkone nboenskch obradov, naopak n trestn zkon obsahuje trestn sankcie proti tm, ktor by vkon nboenskch obradov marili. Potom nasledovalo vypotavanie skokov katolckej cirkvi voi udovodemokratickmu zriadeniu, jej kolaborcia s nacistami a imperialistami a almi zloinmi. Poas procesu bola vdy dominantn loha alobcu, zastvajceho zujmy komunistickej strany, zatia o loha obhajcu bola isto pasvna. Obalovanm sa ete vo vzbe odoporalo, aby vypovedali v slade s pripravenm protokolom a na zaiatku pdesiatych rokov bolo ben, e sa vpovede museli ui naspam a vyetrovatelia ich z nich skali. Protokolov sa museli dra aj sudcovia, ktor boli kran ak dvali otzky, ktor v protokole neboli. Ak sa obvinen napriek tomu protokolu nedral, sudca ho obvinil, e si vyma a poukzal na jeho priznanie v protokole, ktor podpsal. Tm sa uzatvoril kruh protiprvneho jednania a nasledoval trest. Najtvrdia perzekcia pokraovala a do konca roku 1962.59

V rokoch 1948 1949 a zaiatkom 50. rokov boli rehonci najastejie odsudzovan na zklade zkona . 231/1948 Zb. na ochranu republiky, na zklade vykontruovanch obvinen. V menej zvanch prpadoch ilo o poburovanie proti republike poda 3 spomnanho zkona, u zvanejch to bola vlastizrada poda 1 a pion poda 5.



Mar t in abo [33]

Za vlastizradu bolo vak niekoko rehonkov odsdench ete na zaiatku 60. rokov. V rokoch 1953 1956 ilo predovetkm o dajn poruovanie Trestnho zkona z r. 1950, a to o 79 zdruovanie proti republike, v druhej polovici 50. rokov a na zaiatku 60. rokov dominovali 79 rozvracanie republiky a 173 marenie dozoru nad CaNs. Najviac rehonkov bolo v obdob rokov 1948 1964 odsdench za rozvracanie republiky 148 rehonkov, za velezradu 100, zo zdruovanie proti republike 43, za pion a vyzvedastvo 37, za marenie dozoru nad CaNs 31, za poburovanie 23 at. Vetko trestn iny, ktor boli ideologicky zdvodnen, bez potrebnch dkazov alebo postaven na poruovan nboenskej slobody, ako napr. trestn in marenia dozoru nad CaNs. Samotn dozor bol poruenm stavy. Vmera trestu odatia slobody predstavovala pre 373 rehonkov v tomto obdob najastejie trest 2 5 rokov pre 198, 5 10 rokov pre 65, 10 15 rokov pre 58, do 1 roka pre 28, 20 a viac rokov pre 14, 15 20 rokov pre 10, a tri doivotn tresty pre benediktna Anastza Opaska, redemptoristu Jna Mastiliaka a salvatorina Alfrda Jania. Okrem trestu odatia slobody bola rehonkom spravidla uren pean pokuta od 5 000 a do 150 000 korn, pri nesplaten sa predlovala vka trestu. astm vedajm inkom trestu bolo prepadnutie celho osobnho majetku odsdenho v prospech ttu, ktor spsobilo pln oobrenie odsdenho, aby po prepusten na slobodu zanal plne od nuly.60 Takto zaobchdzanie bolo poruovanm nielen nboenskej slobody, ale aj najzkladnejch udskch prv.

Podmienky vo vzniciach potvrdzovali cel protiprvnos zaobchdzania s rehonkmi, ale aj ostatnmi politickmi vzami. Vo vzniciach v 50. rokoch panoval neudsk reim. Kazi a rehonci boli ako agenti Vatiknu vystaven najrznejiemu ikanovaniu, slovnm urkam, obmedzovaniu prdelov jedla i fyzickmu traniu sadistickmi dozorcami. asto boli umiestovan na izolovanch oddeleniach a samotkch. Boli nazvan muklami (mu uren k likvidcii). Mali povolen psa listy raz mesane. Tie boli kontrolovan. Nemohli v nich by zmienky o Bohu, utrpen, situcii vo vznici alebo tbore a pod. Ke sa v nich vyskytlo nieo, o sa cenzorovi nepilo, neboli odoslan. S prbuznmi sa mohli stretn raz za dva a tri mesiace. Pri rozhovore bol prtomn dozorca. Vzni mali zakzan vlastni akkovek nboensk literatru, kazi nemohli ma ani bibliu ani brevir. Vo vznici nebola ndza o osobn tresty, ktor boli udeovan za banlne veci, ako nepozdravenie dozorcu, akkovek nboensk innos, slab pracovn vkon i uenie sa slovok zpadnho jazyka. K najprsnejm trestom patrilo umiestnenie na samotku, ie v holej betnovej miestnosti, bez svetla, v chlade, s minimlnymi dvkami jedla. Niektor vzni boli vystaven dodatonm vsluchom. Rehonci pracovali podobne ako ostatn vzni pri rozlinch ahch technickch prcach, ale aj pri abe uhlia, v stavebnctve. Duchovn boli pecilne posielan do jednho jchymovskho tbora trestnho tbora L v Ostrov nad Oh, kde boli zamestnan v zdraviu ako kodiacom pracovisku, aby vykonvali triedenie urnovej rudy. Vo vznici boli na duchovnch nasadzovan donai, obvykle z radov kriminl

60 Tame, s. 129 131.


nych vzov, ktor podvali vzenskm orgnom sprvy o tom, ako zmaj, hovoria a o robia.61

Jednou z najtemnejch kapitol bezprvia poas komunistickho reimu boli Tbory ntench prc (TNP). Boli zriaden zkonom . 248/1948 Zb. O zaraovan do tchto tborov rozhodovali trojlenn komisie menovan krajskmi nrodnmi vbormi. Vber postihnutch osb vyberali najastejie miestne organizcie KS. T boli vyberan poda ubovle lenov komisi, priom o tom, koko osb takmito tbormi prelo, nemme presn evidenciu. Rozhodnutie komisie bez predbenho upozornenia, iba na zklade lstku, ktor priiel potou, stailo, aby sa lovek dostal napr. do urnovch ban na Pbramsku. Nie vetci mali astie, e sa dostali do tbora, ktorm preli bez ujmy na zdrav. Viacer vak prili o ivot.62

asom sa ukzalo, e rozpory medzi prvnou realitou a praxou s tak vrazn, e je potrebn prija nov stavu. stava z 9. mja 1948 bola k 11. jnu 1960 nahraden novou stavou pod . 100/1960 Zb., vyhlasujcou naplnenie udovej demokracie a vazstvo socializmu. V 4 bola stanoven vedca loha KS. Nboenskch zleitost sa tkal iba l. 32, ktor v prvom odstavci vgnym spsobom ubezpeuje, e sloboda vyznania je zaruen, a v druhom odstavci vyhlasuje, e nboensk viera alebo presvedenie neme by dvodom k tomu, aby niekto odmietal obiansku povinnos, ktor mu je uloen zkonom.63 V tomto zmysle oproti starej stave z r. 1948 bol v novej ponechan iba paragraf, v ktorom prv veta odporuje druhej. Odsden aj bez sdu zadriavan kazi a laici sa postupne, najm od zaiatku esdesiatych rokov vracali do civilnho ivota, asto vak s tm, e zostvali pod policajnm dozorom.

2. 6 Amnestie

Komunistick vedenie a jeho vedci predstavitelia vyhlasovali pri vznamnch vroiach amnestie. Prv amnestiu, ktor sa tkala duchovnch, po februri 1948 vyhlsil prezident K. Gottwald pri prleitosti vydania novch cirkevnch zkonov. Tkala sa 128 kazov, ale mala len propagan charakter. Tridsadev kazov bolo prepustench z vyetrovacej vzby, ostatn boli vyetrovan na slobode a niektorm bola odpusten zvyn as trestu, vinu ktorho si odpykali. Samotn cirkevn zkony mali silne proticirkevn charakter, najm o sa tka ustanovenia dozoru ttu nad cirkvou a subu vernosti republike, m bol podmienen ttny shlas na vykonvanie duchovnej innosti. Prv viu ndej revziu procesov dvala vyetrovacia komisia na ele s ministrom vntra R. Barkom, vytvoren v januri 1955 komunistickm vedenm pod tlakom zmien v ZSSR a alch komunistickch krajinch. Tto komisia napriek tomu, e dostala estn svedectv o brutalite vyetrovan a vykontruovanch procesov, vak iba preskmavala vku trestov, ale k rehabilitcim a k odsdeniu procesov sa neodhodlala. Tie obhajovala ako nevyhnutn a sprvne, hovorila iba o iastkovch


62 Porovnaj: VAKO, V.: Neumlen: Kronika Katolick crkve v eskoslovensku po druh svtov vlce II., s. 51 52.

63 Porovnaj: TRETERA, J. R.: Stt a Cirkve v esk republice, s. 52.

Mar t in abo [35]

prechmatoch tB a zodpovednos pritala popravenmu R. Slnskmu. Komisia prejednala 6 978 iadost o preskmanie rozsudkov, priom v 263 prpadoch navrhla nov proces, 50 rozsudkov vyhlsila za neodvodnen, pri 213 osobch uznala rozsudky za nemerne vysok, naopak pri 6 715 prpadoch potvrdila sprvnos obvinen i rozsudkov. Najviu amnestiu, ktor sa tkala obet politickch procesov 50. rokov, udelil prezident A. Novotn pri 15. vro oslobodenia eskoslovenska v mji 1960. Na jej zklade opustilo vznice 5 601 osb, vo vzen naalej zostvalo 2 985 politickch vzov. V tejto vrke omilostench bolo aj 85 rehonkov. alia rozsiahla amnestia nasledovala v mji 1962, ke oslobodila 2 520 osb. V r. 1965 prebehla alia sria prezidentskch milost. Posledn desiatky politickch vzov opustili vznice v r. 1968.64

Na zaiatku r. 1968 nastal neoakvan obrat v situcii. Za predsedu V KS bol na zasadnut 3. 5. janura zvolen Alexander Dubek. 6. janura 1968 bol ohlsen proces demokratizcie spoloenskho ivota. Bola zruen cenzra a upustilo sa od moskovskej tzy o kodlivosti nboenstva. Odshlasen boli viacer zmeny vo vlde a uznesenie generlnej rehabilitcie vetkch neprvom odsdench. MHKD prestalo fungova. Da 21. marca 1968 V KS rozhodol odstrni prvky, ktor deformovali platn cirkevn zkony, a odstrni neopodstatnen administratvne opatrenia proti cirkvi a veriacim. 31. marca 1968 sa ozvali traja slovensk biskupi E. Ncsey, A. Lazk a R. Pobon svojm pastierskym listom, v ktorom nabdali k uskutoovaniu mylienok Druhho Vatiknskeho koncilu.65

alej poslali biskupi vlde memorandum, v ktorom iadali obnovi rokovania so Svtou stolicou, aby biskupi mohli obsadi svoje dieczy, aby boli obsaden uprzdnen biskupsk stolce, aby kazi podliehali iba svojim ordinrom, aby boli obnoven rehole. K rokovaniu s vldou dolo 16. aprla 1968, kde sa dosiahli mal stupky. Sestry mohli nastpi do nemocnc, tie, ktor boli vysahovan do iech, sa mohli vrti na Slovensko, niektorm enskm kongregcim bolo dovolen prijma dorast. 13. jna 1968 bola radne, na zklade vldneho nariadenia . 70/ 1968 Zb., obnoven innos Grckokatolckej cirkvi, bolo povolen vyuovanie nboenstva na zkladnch kolch v rozsahu dvoch hodn tdenne. 26. jna 1968 bol vydan zkon . 83/1968 Zb. o rehabilitcii, ktormu sa budem podrobnejie venova v tretej kapitole. Avak rno 21. augusta 1968 obsadili SSR vojsk Varavskej zmluvy a cel obrodn proces sa zaal spomaova, a sa plne zastavil a nastpila normalizcia. Nestihol sa ani novelizova cirkevn zkon z r. 1949, ani obsadi uprzdnen biskupsk stolce. Nstupcom A. Dubeka sa stal G. Husk.66

Masov perzekcia ustala, ale a do konca svojho panstva komunisti neupustili od exemplrnych trestov pre tch jednotlivcov, ktorch povaovali za zvl nebezpench. Ete v osemdesiatych rokoch, aj v ase, ke u v Sovietskom zvze prebiehala perestrojka, vynali eskoslovensk sdy rozsudky na zklade paragrafu marenia ttneho dozoru nad cirkvami. Trestnou innosou poda tohto paragrafu bolo pre kazov


65 Porovnaj: DOLINSK, J.: Cirkevn dejiny Slovenska II., s. 93. 66 Tame, s. 94 95.


bez ttneho shlasu slenie eucharistie a udeovanie sviatost, u laikov renie nboenskej literatry.67

O tom, akm spsobom sa komunistick reim sprval voi rehonkom a do konca, sved aj ivotopis novho praskho arcibiskupa Mons. Dominika Duku OP (Ordo predicatorum Rehoa kazateov dominikni), publikovan pri prleitosti prevzatia arcibiskupskho radu 10. aprla 2010. Okrem inho sa v om meme dota, e v r. 1965 bol po dlhch prieahoch prijat na odvolanie na Cyrilometodsk bohosloveck fakultu v Litomiciach. 5. janura 1968 vstpil tajne do dominiknskeho novicitu a prijal meno Dominik. 6. janura 1969 zloil asn suby. 22. jna 1970 prijal kazsk vysviacku z rk kardinla tefana Trochtu a p rokov psobil v duchovnej sprve v pohraninch oblastiach praskej arcidieczy. 7. janura 1972 zloil tajne slvnostn doivotn suby v dominiknskom rde. V r. 1975 mu bol odat ttny shlas na vykonvanie duchovnej innosti, a preto a do pdu komunizmu 15 rokov pracoval ako rysova v zvode kodaPlze. Popri tom il intenzvne ileglny rehon ivot a venoval sa tdiu. Od r. 1976 do r. 1986 bol vikrom provincila a v rokoch 1976 1981 magistrom tudentov dominiknskeho rdu. Sasne spolupracoval na zriaden tajnho rdovho tudijnho centra a organizoval nboensk innos mladej genercie na celom zem eskoslovenska. V r. 1979 zskal licencit z teolgie na Ppeskej teologickej fakulte sv. Jna Krstitea vo Varave. V r. 1981 bol udan agentom tB, usveden a odsden za trestn in marenia ttneho dozoru nad cirkvami a ptns mesiacov bol vznen v PlzniBoroch za organizovanie rdovej innosti, tdia dominiknskych klerikov, za renie samizdatu a spoluprcu so zahranim. Napriek tomu sa po prepusten z vznice venoval kontinulne rdovej innosti. V r. 1986 bol menovan za provincila dominiknov v eskoslovensku, ktorm bol a do r. 1998, do vymenovania za biskupa v Hradci Krlov.68 Ide o aktulny prklad, e represie voi rehonkom trvali poas celej doby trvania komunistickho reimu v eskoslovensku, aj ke s rznou intenzitou, s cieom plne ich odstrni zo spolonosti.

2. 7 loha diplomacie Svtej stolice poas obdobia komunistickej

diktatry Ostpolitik

Svt stolica, ktorej bolo zabrnen kontaktova sa priamo s biskupmi v echch a na Slovensku, poznala situciu cirkvi u ns iba sasti, a nie kad informciu, ktor sa k nim dostala, porozumeli sprvne

Documents

Likvidácia reholí - Rehole v ilegalite a ich život v ilegalite v rokoch