LITURGICKÉ GESTÁ RÚK

Ľudské ruky majú v textoch Božieho zjavenia, čiže vo Svätom písme veľmi dôležité miesto.

Pán Boh požehnával ruky Jozefa Egyptského vo všetkom, čo Jozef robil.

Faraón bol donútený

mocnou Božou rukou,

aby prepustil vyvolený ľud z Egypta.

Mojžiš mal

zdvihnuté ruky

k modlitbe a vtedy

víťazil Izrael nad

Amalekitmi.

Aj svätý Pavol napísal: Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok (1Tim 2,8).

Rozopäté ruky

Je výrazom nenásilia, pokoja Rozopäté ruky sa často spájali s obrazom krídel: človek hľadá výšku, chce sa k Bohu vzniesť na krídlach modlitby.

Je to otvorená náruč pre niekoho druhého, ale je to aj gesto hľadania a nádeje.

Medzi najstaršie kresťanské gestá pri modlitbe patria rozopäté ruky, postoj orans (z lat. modliaci sa): je to

gesto človeka volajúceho k Bohu.

Rozopäté rukyPre kresťanov majú rozopäté ruky a ramená kristologický význam

– Kristove rozopäté ruky na kríži sú vyjadrením jeho

radikálnej poklony Otcovi, no zároveň sú širokým objatím,

ktorým nás Kristus chcel pritiahnuť k sebe (porov. Jn

12,32). Poklona Bohu a láska

k človeku, čo je obsahom hlavného prikázania,

vytvárajú v tomto geste jednotu.

Toto spojenie obidvoch horizontov v Kristovom geste na kríži určuje

novú telesnú hĺbku kresťanskej modlitby a vyjadruje tak nový

zákon našej modlitby.

.

Neskôr sa vyvinulo gesto zopnutých rúk, pochádzajúce pravdepodobne z lénneho práva. Léno (nem. Lehen; lat. feudum, beneficium) bol (najmä v stredoveku) pozemok alebo úrad (hodnosť) spojený s dôchodkami, ktoré udeľovala nejaká osoba či inštitúcia pod podmienkou, že prijímateľ zloží sľub vernosti (a spravidla bude poskytovať nejakú službu). Prijímateľ léna vkladal pri preberaní léna svoje zopnuté ruky do pánových rúk.

Je to znak dôvery

a zároveň vernosti.

V kňazskej vysviacke toto gesto zostalo doteraz. Keď kandidát sviatosti posvätného stavu vkladá svoje zopäté ruky do rúk biskupa a sľubuje mu úctu a poslušnosť, dáva sa do služby Cirkvi a ponúka svoje ruky Kristovi, aby boli odteraz jeho rukami. Keď pri modlitbe zopneme ruky, vkladáme do Kristových rúk s našimi rukami aj všetko, čo nás čaká; v dôvere v jeho vernosť mu prisľubujeme našu vernosť.

Zopnuté ruky

Bitie v prsiaPri Agnus Dei (Baránok Boží) hľadíme na Pastiera, ktorý sa pre nás stal Baránkom a ako baránok niesol našu vinu. Preto je náležité, že sa udierame do vlastnej hrude a pripomíname si, že naša vina spočinula na jeho ramenách, že nás jeho rany uzdravili.

Z rozprávaní o farizejovi a mýtnikovi vyplýva pre kresťanov ešte ďalšie gesto: bitia v prsia.

Ustavične potrebujeme

poznávať, že sme vinní, a toto poznanie

musíme aj uznať, ak si máme „zaslúžiť“ a vyprosiť odpustenie.

Vyznaním mea culpa (moja vina )

sa vnárame do svojho vnútra, a tým môžeme priamo prosiť

o odpustenie Boha, svätých i zhromaždenie blížnych (okolo

nás), proti ktorým sme sa prehrešili.

Zhrnutie

Liturgické gestá pri eucharistickom slávení naznačujú prítomnosť Boha, ktorý nás živí a robí nás účastnými na svojom živote a šťastí. Gestá kňaza, miništranta a vôbec všetkých prítomných na sv. omši sú odpoveďou na túto Božiu prítomnosť.

Všetky liturgické gestá musia byť triezve, jednoduché, precízne, horlivé, jasné, dôstojné, nie náhlivé. Liturgické gestá a postoje musia vyjadrovať Pánu Bohu našu adoráciu, chválu a pokoru.

Praktické rady pre liturgické gestá rúk:

Ruky konajúce znak kríža, prežehnanie (ľavá ruka spočíva na hrudi, pravá sa dotýka čela, potom hrude pod ľavou rukou, napokon ľavého a pravého ramena).

Ruky zložené k modlitbe (dlane priliehajú k sebe, sú nasmerované mierne nahor).

Ruky udierajúce sa do hrude (ľavá ruka spočíva pod hrudníkom, pravá jemne udiera do hrude).

Ruky konajúce trojnásobný znak kríža pri ohlásení čítania zo sv. evanjelia (ľavá ruka spočíva na hrudi, pravá postupne kladie palcom krížik na čelo, na pery a na srdce).

Ruky dávajúce znak pokoja (pravicou podanou najbližším prítomným susedom).

Ruky človeka približujúceho sa k Bohu musia byť nevinné a srdce čisté: Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté... (Ž 24,3-4).

Uživotnenie

Pekne zložené ruky pri

bohoslužbách sú

najkrajším

výrazom horlivosti

miništranta a sú

veľkým

povzbudením aj

pre ostatných

veriacich.

Úprimne sa v tom

budem cvičiť.

Zložené ruky nech mi vždy pripomínajú celoživotnú úlohu – zostať verný Kristovi.