LOVENSRV TÝŽDENNÍK VYCHODÍ KAŽDÝ PIATOK.

A d r e s s a na dopisy, listy, predplatky a všetky zásielky: „Slovenský Týždenník" (Budapest, VIII., Mária-u. 15.) Číslo účtu v pošt. spor.: 15040. — Cislo telefonu: lózsef 12—07.

Hlavný redaktor: ľ= MILAN HODŽA. =

Majiteľ a vydavateľ: BUDAPEŠTIANSKI NAKLADATELSKÝ SPOLOK Í É . SPOL.

PREDPLATNE: Do Uhorska a Rakúska: 5 korún, do Nemecka 6 korún, do ostatného cudzozemská 8 korún na celý rok. = Predplatky x Ameriky iaslela|ú sa na Bank of Európe. First Awenua = = = = = oop 74-th Street , New-York, City. . . . , ± „ Administrácia si mOie porllranúf len na túto adresu zaslaných reklamácii. J e d n o t l i v é fclela v Uhorsku a Rakúsku po 8 h a l i e r o v .

Ročník XII. U Pešfbudfne, u piatok, 12. júna 1914. Číslo 24.

Slovenskí roľnícki, politika. Povedzme si pravdu: niečosi chybuje našej

slovenskej národne] strane. Chybuje je) tá vnú­torná ochota a hotovosť, ktorá musí účinkovat v každej politickej stránke tak, ako v mašine para alebo elektrina. Bez pohonu zastane stroj. A bez podobne] neustálej vnútornej pohnútky zasekává práca politická i v strane najlepiej.

Pohonom v ústroji stránky slovenske| bolo i Je oduševnenie za tú našu slovenčinu. To Jest, aby Slovák dostal do školy a do úradu svoj rodný Jazyk. Druhým pohonom našej po­litiky bolo i Je doby f slobody a práva občian­ske: právo volebné, slobody shromaždenia a spolkov a novin. To je vietko v poriadku. Ale Týždenník to už dávno káže a teraz to voláme zase a s dôrazom: slovenská strana má vedľa týchto Šľachetných úloh eite jednu. Aj za tú našu slovenčina, a/ za práva l slobody politi­cké, ale aj za tú naša slovenskú zem, aj za ten náš slovenský chlieb I

Iste Je to velice dôležité, či sa na Sloven­sku Juriga pomerí s Ivankom a Hlinka so Šro-bárom. Ale Jest nad vietky zvady a nepokoje vec eite dôležitejšia. Najpotrebnejšie nám Je to, aby svornost a spolupatričnosť zapustila

orene do slovenského roľníctva. Ťažko bude stavil most nad tou priepasťou, ktorá deli u

nás rôzne stránočky v inteligencii. Nuž ale či má slovenský tad do tých čias čakať s novým a dôrazným politickým postupom, kým Srobár nepresvedči Hlinku a kým Juriga nenajde ce­stu nazpät do lona slovenskej národnej stra­ny? Keď sa nemôže dohodnúť hrsť naiich in­teligentov, to môže mať svoje zásadné príčiny; ti páni nech len filozofujú, iste že vy|de z ich bojov o zásady pre pokrok človečenstva mnoho •dobrého. Medzitým ale nech sa stvori svornosť a súručenstvo tam, kde mu niet v ceste pre­kážok nijakých, to jest vo vrstvách výrobných, v slovenskom roľníctve a remesle.

Lebo brat môj, rofnlku slovenský, ked ide rival znivočiť tvoju úrodu, vtedy sa teba ne-esá nepýtajú, zdaliž si ty katolik alebo lute­

rán. Ani sa ta ľadovec tiež neopytuje, ale pu­stoší vietko bez rozdielu. A ked remeselníka zdiera kartel a nivočí veľkokapitál: tiež sa eite sotva koho spýtala bieda, keď remeselníkovi na dvere klopala, či |e tmár a či Je radikál.

Dajte vy nám, páni z ľavá aj z pravá, svätý poko|. Nekonečne ctime každú piaď, čo zaujmete pre pokrok a vzdelanosť; ale kým sa dohodnete, za ten čas len kráčajme napred. Treti rok už rozbíja roľníkove nádeje zlá úroda, šiesty rok tiesni remeselníka a kupca núdza peňažná. Kdo s ľudom žije, ten vie, ako sa vkráda potuteľný náí nepriateľ do slovenských národných domá­cnosti, ako rastú rožky každému pisárovi, od­kedy niektorí slovenskí vedúci mužovia viac

C proti sebe strieľajú, nežli proti zovnútornému nepriateľovi. Pravda, že sa i v každej domá­cnosti udá nedorozumenie: ale predsa len väčšia

pr be rá

budiž láska k nášmu ľudu, nežil nenávisť proti domácim navzájom.

• * Už a] maďarské panské strany v Uhrách za­

čínajú hlásať politiku hospodársku. Vládni kor-teii sháľiajú ľudí do vládnych kruhov sľubujúc podarúnky a subvencie. Eite aj len ten vý-skočka, ten gróf Michal Károlyi, začína hlásať, že treba ľudu roľnícka a demokratická pozem­ková politika. Politickí závratnlci a komedianti preťahujú ľudu ponad ústa medové motúzlky, aby ľud nepýtal cbleba, — bo ten chlebík chcú páni pojesť sami. V takýchto okolnostiach je vlastne záhada, prečo naša strana nevyru-kuje so svojim prirodzeným hospodárskym pro­gramom. Že u nás vládny kortei alebo ma-ďarónsky zeman alebo gróf Károlyi nechce roľ­níkovi dobre, to Je isté. Preto, lebo čim lepiie bude roľníkovi, tým väčšmi bude ukrátený veľ­kostatkár, gróf a madarónsky zeman a tým väčšmi spľasne brucho vládnym korteiom. So slovenskou inteligenciou stojí vec inak. Čim sa lepiie vedie slovenskému roľníkovi, tým sa lepšie vedie a] slovenskému remeselníkovi, kupcovi, kňazovi, fiškálovi a doktorovi. Sloven­skej Inteligencii záleží na tom, aby sa roľnik zmáhal. To značí, že slovenská národná strana hubl sama seba, ked nerobí otvorene a zjavne dôslednú hospodársku, rolničku politiku.

Keby si v naiej strane viac slova vzalo slo­venské roľníctvo, keby sa slovenské roľníctvo od Skalke po Michalovce cítilo ako jeden ce­lok, spojený jednotným nielen národným, ale aj hospodárskym záujmom: vtedy nech by si naši ftlozo/ovla lúštili hádanky ako chceli, nech by ješitni Pudla strečkovali ako chceli, to by sa našej strany ani len nedotklo, tástlt by sme a zmáhali by sme sa.

A veď vlastne roľníctvu a chudobe eite via­cej záleží na slovenčine a na pokroku politi­ckom ako inteligentom. Inteligent sa vždy vy­nájde. Ale slovenskému roľníctvu bude beda, ak ešte dlho nedostane svoju slovenskú reč do ikôl a do úradov; ak bo eite dlho budú cicať pijavice . . .

Viete vy čo, priatelia, vzdelaní slovenskí rol­nici a remeselníci, veď tá slovenská národná strana ved je to strana predovšetkým vaša í Načo si ju máte prepúiťat pár ináče vý­tečným ľuďom, ktori sa ale nijakovským činom nemôžu dohodnúť: ČI Je čierno čierno a či Je bielo. Akože môže náš voz pohnúť zo zá­vozu záprah taký, kde jedno ťahá člhy, druhé hota?

Tento starý záprah, — to je záprah zlý. Poďte k tomu povozu, vezmite ho a potiahnite a| vy sami!

POLITICKY PREHuflD. Qróf Tisza — proti Slovanom. Qróf Štefan

Tisza bol navštívit svojich mamelukovySedmo-hradsku, v Kluži. Maďari tam bývajú mieiano s Rumunmi a so Sasmi a radi by ich zgniavif, ačkoľvek ich Je tam len asi šiesta čiastka obyva­

teľstva. Rozumie sa, že sa Tisza rozhovoril a o národnostnej politike a všemožne sa usilova uspokojiť ustarostených sedmobradských Ma­ďarov. Že však Rumunom nepopustil nič, že ho Jedna čiastka národných Rumunov už celkom opustila a druhá že Je tiež na te] ceste, ale Ze predsa ešte úfa zlskaf a| niektorých Rumunov a menovite a] Nemcov. A síce prečo? Vraj preto, lebo aj pre Rumunov, aj pre Nemcov je vraj najmúdre|Sla politika tá, aby sa šlo — proti Slovanom. Takýmito faľafaťkami chce ziskať Tisza menovite Nemcov. Naša nádej je ovSem celkom iná, než Tiszova. Keď Tisza Nemcom a Rumunom nedáva národnej slobody, nuž by boli blázni a huncúti, keď by ho proti nám podporovali. Preto je naša nádej tá, že sa im to ani neprisnije. Bola by to od Tiszu náramne šikovná politika, keď by nás Slovákov a Hor-vatov úplne oddelil od Rumunov a Nemcov. Lenže to vieme aj my, aj Nemci, a] Rumuni a preto my už len zostaneme spolu.

Zo snemu. Minulý piatok mal snem krátke formálne zasadnutie, na ktorom vláda nepredlo­žila síce spomínaný návrh zákona o zoštátnení administrácie, na miesto toho ale okrem viac drobnejších návrhov dva návrhy a sice o ochrane cti a o ochrane úradných osôb. Obe tieto predlohy slúžiť majú zase len ku tomu, aby sa verejná mienka nemohla ozvaf proti prípadným prechmatom vrchnosti a aby nemohla pretriasať také veci, ktoré by po prípade pre patričné úradné osoby mohly mať dajaké nepríjemné následky. Obsahujú aj sprísnenia trestného zá­kona, menovite čo sa týka trestu pre urážku cti a pre pomluvu, ku tomu ale náramne ob­medzujú a obfažujú takzvaný dôkaz pravdy, to Jest aby patričný obžalovaný pred súdom smel aj dokázať to, čo tvrdil. Zaujímavé Je, že obe predlohy menia niektoré ustanovenia teprv vlani donesého a 12. apríla t. r. do života uvedeného nového tlačového zákona, čo dokazuje, ako sa teraz u nás zákony hotovia, keď ich po štvrť roku už oprávat a .doplňovať" treba. — Ku koncu zasadnutia dala sa vláda interpelovať v záležitosti v Alba Julii (Qyulafehérvár) rozohna­ného rumunského ľudového shromaždenia. Inter­peláciu predniesol vládny poslanec Desbordes a minister vnútra odpovedal mu samosebou sa rozumie hneď a vyložil, že dr. Vlád povedal na shromážděni skutočne poburujúcu reč, pre ktorú dá vraj dr. Vlada postaviť pred súd. Pripomenúť dlžno, že dr. Teodor Mihali, pred­seda snemovej národnostne! strany, ktorý bol na tom shromážděni ai do konca, t. J. do |e rozobnania prítomný, verejná sa osvedčuje, že dr. Vlád nepovedal to, čo minister na sneme o tejto reči tvrdil a že ten, kdo podal o veci tejto vrchnosti zprávu, alebo nehanebne lhal, alebo nevedel natoľko rumunsky, aby bol po­rozumel o čo sa Jednalo a čo to dr. Vlád vlastne povedal. Ale zato proces bude.

Prečo sme nie v Bosne? Bosenská vláda vzala do rozpočtu 4 a] 7< milióna korún pre poľné hospodárstvo, pre roľníctvo. V Sarajeve sa ide postaviť poľnohospodársky ústav a v celej krajinke sa Idú stavať hospodárske školy. Úra­dnou rečou je v Bosne už od roka reč ľudu (horvatsko-srbská), národnosti majú plné ná­rodné práva. Prečo sme nie v Bosne?

Perzekúcia. Asi súčasne so známym osved­čením ministra výučby Belu Jankoviča, v kto­rom sľuboval zavedenie materinskej reči do ľudových ikôl, zaviedla naša slovenská národ­ná strana agitáciu o hromadné podpisy na pe-

Strana 2

tide, ktoré by obce predložiť malý snemu a v ktorých by sa žiadalo slovenské Školstvo aspoň v takom rozsahu, aký nakladá 44. zák. článok z roku 1868. znimy pod menom národnostné­ho zákona. Podpisy sa sberaly a sberajú eite a| teraz, ale len v Turci, v hornom okrese to klalo politickým vrchnostiam oči a vyslali žan­dárov, aby tie už podpísané petície zhabali. V Kláštore po Zniovom, v Lazanoch a Slova­noch žandári chodili z dom do domu, nazna­čili si hromadu fudi, čo tie už odoslaté petície podpísali, dozvedali sa, kdo to sberal tie pod­pisy a vyhrážali sa ľuďom vleliakým spôso­bom, tud sa viade choval veľmi statne a ne-zfaknul sa hrozieb. — Že sa Turiec pri každej perzekúcii preslávi, to |e známa vec, ale to presahuje ui každý zdravý úsudok, aby vrch­nost chcela habaí na snem poslat sa majúce petície a to vo veci takej, ktorú ministerstvo už beztak sľubuje, ba minister výučby v tej istej veci vydal už a| dve nariadenia. Ale Tu­riec musí na každý pád .ratoval vlasí" a vý­sledkom toho je to spomínané vyšetrovanie a preháňanie ľudu hlásiaceho sa o svoje dobré práva.

Srbská cirkevná autonómia. Díla 11. júla budú tomu dva roky, čo tehdajšl ministerpred-seda Ladislav Lukács kráľovským prípisom dal vyzdvihnúť autonómiu cirkvi srbskej. Vyzdvi­hnutie toto v srbských kruhoch vzbudilo ohrom­né vzrušenie a zaraz poukazovalo sa na to, že konečný cieľ tohoto mimoriadneho opatrenia nebolo nič inšie ako to, aby sa srbský kongres nemohol zastarat do odpredaju chýrnych, ma­jetok cirkvi tvoriacich cementárni v Beočine, ktorý odpredaj Lukács, ked bol eite finančným ministrom uskutočnil, Wekerleho koaličná vláda ho ale zrušila ako protiviaci sa cirkevným zá­konom. Na toto poukázala aj „Zastáva", časo-Els srbských radikálov, a vyzvala srbské cirkve

u trpnému odporu proti kráľovskému reskrip-tu, ako protizákonnému. Za toto dostala „Za­stáva" tlačovú pravotu, porotný súd ale zodpo­vedného redaktora oslobodil. Tento výrok — nie menej senzačný ako ten ľvovský, o ktorom pišeme dolu nižšie — bude mat nedohliadne následky, lebo nim vypovedané Je, že vyzdvi­hnutie srbskej cirkevnej autonómia bolo sku­točne protizákonné.

Z rakúskej politiky, [šmlercvatky v Če­chách.} Nevieme napochytre už ani povedal po koľký krát, ale minulý týždeň (4. júna) bola

BESEDNICU Známy.

Napísal- Karol Mural. Som vstave mnoho všeličoho urobit ale to

už nie, aby som si vedel zapamätať ľudské tváre. Môžem sa zabávat s dakým hoc aj celú noc, môžem skúmať jeho tvár za hodiny, ale na druhý deň popoludní zdá sa mi už byt tá tvár celkom cudzia. Tak cudzia, ako by som Ju v živote nikdy nebol videl. Môžem byť s dakým za celý rok každodenne pospolu, ale ho už nepoznám, ak medzi časom uplynulo dakcľko mesiacov, čo mne pred oči neprišiel. Tak zabudnem na jeho tvári

Z tohoto všetkého mávam samosebou sa rozumie nepríjemnosti a to mfla potom hnevá. Aj mfla, a| toho, koho som nepoznal,

Ale vzdor tomuto všetkému vyžil som až do dnešného dfla, ba čo viac, som už „osvíceným pánom"* v ministerstve, kde nepozerajú na to, akú mám pamäť, ale na to, odkedy som v

• Toto Je úradný titul ministerských radcov. — Red.

Slnko aa usmieva len Šťastným a zdravým. Choré a neduživé dámy sa netešia vese 0 s a usmievajúcemu slnku, jlm preuka­zuje veselo sa usmievajúce slnko ako výsmech ich vlastného utrpenia. Iste je to hriech, že ľudia teplé slnečné lúče tak nespravodlivo posudmjú ale utrpenia a boľastl robia vždy človeka nespravodlivým a roz­marným. Preto máme už vtedy rátaf na možnost one­mocnenia rheumutického, neuralgického, keď sme ešte idravi, aby sme zdravie čim skorej na žiadúcny stav uviesf mohli.

Je to opravdové dobrodenie, keď dávno uznaný, bo-ľasti utišujúci Pellerov „Elsa FIi id" máme vždy doma

SLOVENSKY TÝŽDENNÍK

vo Viedni zase porada, ako by sa dal konečne mier medzi Čechmi a Nemcami v Čechách sbúchať. Poradu tento raz svolal predseda ríšskej rady dr. Sylvester a zástupcovia vše­tkých strán sa zúčastnili na nej. Ale a| táto porada bola bezvýsledná, lebo Česi pevne setr­vali na svojom doterajšom stanovisku, že do tých čias, kým Nemci na sneme českom ne­prestanú obstruovať a kým v Čechách mimo-zákonný stav neprestane, nebude pokoj ani na ríšskej rade. Toto iným slovom toľko znamená, Že najsamprv musi hlavatost Nemcov v Če­chách prestať a až potom da|ú sa s nimi Česi do reči a umožni sa aj zasedanie ríšskej rady. V čom tá .hlavatost" pozostáva, na to sme už viac krát poukázali. — [Veleztadný process v Lvove] Hneď po tom škandalóznom processe v Marm. Sihote, kde delegovaný debrecínsky súd kruto odsúdil do polsta úbohých Ruslnov preto, že sa zoprell proti svojim madarčiacim uniatskym kňazom a chceli sa prikloniť ku pravosláviu, započal sa podobný proces aj v Lvove proti ruským predákom Bendasynkovi, Hudymovi, Sandovičovi a Koldrovi. AJ v tomto procese korunným svedkom bol ten zo Sihote známy detektiv Duliškovič a process trval za celé dva mesiace, zkončll ale oslobodením vše­tkých obžalovaných následkom jcdnohlasr.éh) verdiktu porotcov. Fiškus podal nullitu a obža­lovaných, ktori už vyše dvoch rokov boli vo vyšetrovacom väzení, podržal súd a| na­ďalej vo väzení. Na druhý deň ale fiškus (do­zaista na pokyn z bora) nullitu nenadále od­volal a obžalovaných potom už hneď pustili na slobodu. Výsledok pravoty tejto vzbudil v Rakúsku veľkú senzáciu, ktorá zväčšila sa ešte tým, že bratria Gerovský (ynukovia pochvalne známeho Adolfa Ivanoviča Dobrzánskeho), kto­rých boli počaa toho sihoťského procesu ná­sledkom výpovede detektíva Dullškoviča pre velezradu uväznili, túto nedeľu po poludní z väzenia ušil a s nimi ušiel aj väzenský dozorca Nepit. Ušli na automobile a o hodinu boli už v Rusku. Pojednávanie proti nim malo byt už onedlho a rakúske súdy sa teraz vyvŕšily na nich tak, že celú ich rodinu podobne pre vele­zradu zaraz uväznil-/ a tým vraj ich chcú pri­nútiť, aby sa vrátili a postavili sami pred súd. Po výsledku toho ľvovského procesu dal by sa ostatne predvídať a| výsledok procesu proti nim zavedeného a je aj taká mienka, že ho mali pokojne vyčkat

I Poslal som už predplalok? 1 úrade. Kdo sa raz dustal na tento rebrík, ten

už potom ide nahor, čo |e veľmi múdra vec, lebo konečne každý človek musi predsa len napredovaf.

Tieto dni mi moja manželka predstavila jed­noho mladého pána, ktorý bol - na návšteve u nás, lepšie povedané u našej dcéry Miliky. Tento mladý pán bol náležité „vylízaný" a ná­ramne tešil sa tomu šťastiu, ktoré ho donieslo do môjho rodinného kruhu. Ja, ako obyčajne, sedel som oproti nemu a začal som študovať jeho tvár, aby som ho poznal, ked sa s nim dakde inde sldem. Ked odchádzal, ešte raz som si ho náležité obzrel, ale tak som vycí­til, že tohoto mladého človeka zajtra veru už nebudem vstave poznať.

Po jeho odchode vzaly ma moja manželka a Málika medzi seba a počaly mi o flom rozprá­vať. Že tento poriadny mladý človek Je stat­károm, má dom a v banke peniaze, slovom osobou takou, ktorá zaslúži toho nsjdôkladnej-šieho povšimnutia. Pred mojou manželkou sa bol vyslovil, že zunoval už mládenecké samo-társtvo a že vrelé túži vplával do pokojného prístavu manželstva; Málike ale také veci roz-a oslobodí nás v najkratšom čase od boľastl, robi nás zdravými, čerstvými, práceschopnými. Dobrodenie Fel-lerovho „Elsa Fluidu" vyzkúšall sme často na vlast­nom tele a mdžeme ho preto pri tejto príležitosti na­šim ct. čitateľom skutočne odporúčaf.

Pán nadporučík Tima Svirčev, Ferdlnandfalva, To-rontálska stolica piše: ,Moja žena trpela 1G rokov na žalúdkové kŕče, tak, že skoro nič nemohla trávit. Upc-trebúvanim Vašeho „Elsa Fluidu' tieto borastl je] úplne přestaly. Mojim niekoľkým známym dal som tiež z tohoto dobrého domáceho prostriedku a v mnohých prípadoch preukázal výtečné slulby. Řičte mi poslat i znovu 2 fľaše.*

Číslo 24

Čo teraz po tých egzámenoch? — Doslov. —

Voličov popisujúce komisie onedlho počnú popisovat voličov a popis tento bude platný do 1. marca roka 1916. Ti tedy, ktorí zame­škali isť ku tým egzámenom a hlasu doteraz nemali, pred termínom týmto do voličského soznamu prijsf nemôlu, keby aj pri budúcich, už riadnych (vždy vo februári vydržiavať sa majúcich) egzamenoch si svedodvo z čitaniaa písania nadobudli.

Povinnosťou nielen naiej strany, ale Jednobo každého roduverného Slováka tedy Je, posta­rať sa o to, aby Jeden každý náš človek, ktorý ten egzamen složil, osobne sa dostavil pred popisujúcu komisiu svojho okresu a doniesol so sebou tie listiny, ktoré mu dľa vypočítania v predošlom čísle podrobne sděleného dľa jeho zamestnania potrebné sú ku tomu, aby doká­zal, že aj ostatným podmienkam ohľadom veku, štátneho občianstva, dane a bydliska požiadav­kám zákona zodpovedá.

Tu avšak upozorniť musíme na nasledu­júce:

a) Ku tým egzámenom pripustený bol — bohvie z akých príčin — každý 24ročný muž­ský, naproti tomu dľa zákona človek neodba-vivši dajakú strednú školu (gymnázium, reálku a tomu rovnocenné školy) obdrží hlas len v 30. roku. TI tedy, ktorí do 31. marca 1915. 30. rok nezavŕžili, do volebného lajstru prijsf nemôžu ani v tom páde, keby ten egzsmen boli složili a aj inakšie zodpovedajú podmienkam im dľa ich povolania kladeným.

b) Egzámeny vedúce komisie na mnohých miestach „potešovali" prepadnutých tým, že vraj pred voličov popisujúcou komisiou budú môcť na novo skladať egzámen. Toto nestojí, tieto komisie ku tomu právomoci nemajú, ony majú dostať do rúk ten už hotový „bizonyit-vány" a iné doklady, na základe ktorých, ak ich za dostatočné uznajú, zanesú patričného do voličského lajstru.

Kdo sa tedy teraz nehlásil ku egzámenu, bude ku tomu mať znovu príležitosť až vo fe­bruári roku budúceho, do tých čias treba tedy patričným činiteľom neomylne sorganizovat celú vec, aby sa jeden každý skutočne hlásil na ne. Cez zimu bude času dosť nielen na túto organizáciu, ale aj ku tomu, aby sa každý na tento egzámen náležité pripravil. A tu otvára sa krásne pole účinkovania pre našu mladšiu inteligenciu, asfee sriaďovanfm naukobehov pt-

; prával, že na Au mysli dflom-nocou a že akýsi j nevýslovný cit sviera Jeho srdce. i — Ty, Oábriš — povie mi manželka —

tento mladý človek by bol pre nalu Máliku opravdovým ternom. Je bohatým a veľmi skrom­ným. Ale že Je veľmi skromným, bojím sa, že ho odstrašíš.

— Nuž akožeby som ho mal odstrašit práve ja? — pýtam sa.

— Nuž tak, že si slepým, že ho viac ne­poznáš. To myslím tak, že ak sa s nim zajtra na ulici sides, ani sa na neho neobzreš. On ta ale už zďaleka pozná, bude sa ti bližiť s tlčú-cim srdcom jako k otcovi Máliky a začne sa na teba aj usmievať. Ty ale budeš na neho gáflat Jako na cudzieho, a on si z toho bude myslet, že ho znevažuješ a že mu Máliku ne­dáš. To ho bude mrzet a nikdy viac ku nám nepřijde a možno, že sa preto aj zastreli. A potom bude konec všetkému.

— Oh, tatko tatuško, len také dačo neu­rob! — modlikala Málika.

— No dobre, neurobím. Sfubujem celkom vážne, že neurobím.

Pán Frant. Znuregg, zástupca, Landstal, pošta Huni-feld piše: .Keď bych Vám chcel všetko zdeiif, ako vŕetcia tuná Váš „Elsa Fluid* veľmi chvália, tak bych Vám nemohol všetko oplsaľ. Môžete kedykoľvek uve­rejniť, že Váš „Elsa Fluid" mne aj mojim známym proti lámke, pakostniel, nachladnutiu, boľasfam žalúd­ka, zmrznutiam a Iným boľasfam priniesol vždy rýchlu pomoc, tak Že ho dnes už pc 12. krát objednávam."

Naši ct. čitatelia mali by tento znamenitý domáci prostriedok vždy doma držať a objednat si ho u E. V. Fellera, lekárnika v Stubici, Centrála č. 46. Hor-vatsko. 12 fliaš stoji len 5 korun, malý výdavok, ktorý prináša bohatý účinok.

šanta dľa diktovania, ktoré bolo udajnou prí­činou, že z hlásivšich sa na mnohých miestach tak veľké procento odmrštené bolo. Tu by do­stačilo cez zimu 4—5 hodín, aby sa ľudia na „diktando plssnie" znovu privykli, íe by im to pri tých februárových egzámenoch nebolo už dačo nového. Chyba je to veľká, ie dľa zákona a ku torsuže vydaného vykonávajúceho nariadenia apeldty proti výroku zkúšobnej ko­misie niet a túto chybu treba napravil tým, aby sme si ľud náležité pripravili poučovaním o význame tých egzamenov a vyučovaním toho „diktando písania".

Dľa nového volebného zákona doterajší vo-ličia podržia svoje právo hlasu bezpodmiene­čne aj na rfale|, kdo tedy teraz už voličom je, toho musia voličov popisujúce komisie exoffo (úradne) za voliča zapísať a vynechal ho sinú len vtedy, ak padá pod daktorú z tých pod­mienok, ktoré patričného z volebného práva vytvárajú a ktoré sme v článku pod záhlavím „Komu patri volebné právo" do podrobná vy­počítali. Z tohoto ohľadu tedy treba prísne do­zeral na tie komisie, aby nám neodoraly ešte aj tu a každý volič, ktorého by z lajstru vyne­chali, nech podá apelátu zaraz, aby sa proti zrejmému zneniu zákona spáchaná chyba na­pravila. Okresné výbory naše| strany kde už sú, malý by aj túto vec vzial do ruky, aby vo svojom volebnom práve nik ukrátený nebol. Kdo by z vynechaných si sám sebe pomô:f nevedel, nech sa obráti na tento výbor, a keby ho ešte nebolo, na zkúsenejšieho človeka, ktorý dozaista, pripadne s pomocou našich dô­verníkov, vec uprav! na pravú cestu, aby sa pre patričného volebné právo vymohlo.

Náš nový volebný zákon veľmi mnoho všelia-kých podmienok kladie ku obdržaniu hlasu a ako s jednej strany oblažené je vymáhanie si tohože, tak s druhej strany dokorán otvárajú sa dvere tým všeliakým prechmatom, aby ľudia .spoľahliví" právo hlasu neomylne dostali. Vi­deli sme to už pri tých egzámenoch a tak to bude dozaista a] pri popisujúcich komisiách. Tu už nezbytne je potrebné, aby komisie tieto stály pod stálou kontrolou našich ľudi, že by nešarapatily tak, ako šarapatily doteraz, že si „svojim ľudom" dali všeobecné právo hlasu, to jest zapísali za voliča každého „kdo len mal ba|uzy*. Ako by sa táto kontrola najúčelnejšie prevádzaf mala a ako by bolo treba pokračo- i vař proti tomu, ak by komisie i pri tom novom ; zákone tak pokračovaly ako doteraz: to je dô | ležitým úkolom samej strany a ftou primerane ' upravených okresných výborov.

Čitateľky tohoto časopisu upozorňujeme na výbornú kolínsku cikorku, ako aj obľúbené kávy fíkové žitné a sladové. 2m

HOSPODÁRSKY PRBHLOO. Nové hospodárske družstvo. Opäť môžeme

podaf zprávu o novom hospodárskom družstve, ktoré založilo sa pod záštitou nášho Ústredného Družstva. V Prietrži, v Nitrianskej, založili si 7. t. m. „Hospodárske a úvěrné družstvo s ne­obmedzeným ručením", za jehož predsedu zvo­lený bol p. Martin Kovár, roľník v Prietrži, ktorý už dlhši čas usiloval sa o založenie družstva. Za členov správy zvoleni boli pp. Pavel Chro-povský, Pavel Kovár, Martin Rehuš a Ján Mu­droch. Za účtovníka zvolilo si valné shromá­žděme p. farára Jána Jančiho, ktorý má tiež ne­malú zásluhu o založenie tejto organizácie ho­spodárskej. Do dozorného výboru zvolení boli pp. Samuel Hatala, učiteľ, Pavel Jonáš, Martin Rlzek, Ján Bašnár, Andrej Řízek a Ján Mudroch, prietržski roľníci. Členov prihlásilo sa 42 so 62 podielmi.

Prietržský ľud nie je začiatočníkom v druž­stevníctve. Už pred rokmi založili si tam po­travný spolok, ktorý dobre prosperuje. No skoro prišli k poznaniu, že treba je sriadif otázku po­skytovaných úverov, bo potravný spolok vtedy môže najlepšie vyhovovať svojim úkolom, ak nemusí poskytovať svojim odberateľom veľké úvery, ale použije svoje prostriedky pre svoj obchod, menovite k nákupu tovaru za hotové, bo takto možno aj lacnejšie nakupovať a aj le­pšiu obsluhu si zaistiť, poneváč každý obchod­ník si váži odberateľa, ktorý piati hotovými. Ku tomuto však nezbytne potrebné je úvěrné druž­stvo, ktoré zase svojim členom poskytne po­trebné prostriedky, resp. prevezme pohľadávky potravného spolku a premení ich tak z pohľa­dávok nekrytých na riadne pôžičky, dlžnými úpismi zaokryté. Pri tom ovšem ani ostatné úkoly družstevné nechcú naši Prietržania zaned­bávať, ako napomáhanie spořivosti, poskytova­nie drobných pôžičiek, spoločný nákup roľní­ckych potrieb atď. atď.

Ako sme už podotkli, hlavnú zásluhu o zalo­ženie tohoto družstva majú jeho predseda p.

Martin Kovár a p. farár fanči, ktorý s veľkou ochotou podvolil sa viesť záležitosti družstva a prijal úrad účtovníka.

Výstava Slovácka v Uh. Hradišti 1915. má byť nielen snáď krajovou výstavou morav­ského Slovenska, ale má v sebe zahrňovať v prvom rade aj naše uhorské Slovensko, aby takto bola na vonok manifestovaná národopisná, kultúrna a hospodárska príbuznosť ľudu sloven­ského na Morave a v Uhrách. Kráľovské mesto Uh. Hradiště je prirodzeným strediskom celého moravského Slovenska a má pre nás aj ten vý­znam, že na jeho školách, menovite na škole obchodnej, študuje každoročne celý rad našich synov. Výstava bude mať znamenitý úspech, po­neváč aj cudzinu oboznámi s našim pokrokom. Preto je žiadúcne, aby naši slovenskí výrobco­via, priemyseľníci, remeseľníci, roľníci, vinárnici, zahradníci atď. o výstavu túto už teraz sa za­ujímali a vyžiadali si od výstavného komitétu úpravu pre vystavovateľa, aby sa mohli výstavy tiež zúčastniť, čo im prinesie veľký hospodársky prospech. Ďalej je povinnosťou našich sloven­ských muzeí a majiteľov národopisných sbierok, aby výstavu oboslali a cudzine ukázali, aké ná­rodopisné^ bohatstvo kraj náš chová.

Stav uhorskej štátnej renty klesol zase niže 80% a Je taký nízky, aký bol za času bal­kánskej vojny, počas tej najväčšej peňažnej krizi. Rakúska, podobne 4°/„ úrok donášajúca renta je skoro o dva procenty drahšia ako uhorská, z čoho je zrejmé, že tunajší nízky kurs zapří­činily uhorské veľkobanky, ktorým akiste na tom veľmi záleží, aby tento kurs bol čím najnižší, lebo im to pri štátnych pôžičkách naženie ťažké miliony do vrecka. V Rakúsku tamojšia poštová sporiteľňa dbá o to, aby kurs štátnych papierov neklesol, následkom čoho Rakúsko dostane svoje štátne pôžičky za podmienok o veľa výhodnej­ších ako Uhorsko.

Poľné hospodárstvo v Srbsku urobilo v posledných rokoch veľký pokrok, nakoľko sa rozsah obrábanej pôdy nielen zväčšil, ale i saThé hospodárenie stalo sa rozumnejším a roľníci už zhusta upotrebúvajú všetky výdobytky modernej hospodárskej vedy. Roku 1900. pestovala sa kukurica na 463.000 hektárov (1 hektar = l3/4 kat. jutra), roku 1911. 584.000, pšenice bolo zasiato roku 1900. na 319.000 hektároch, roka 1911. už na 386.000, ovocných sadov slivko­vých bolo r. 1910. v rozmere 110.000 hektárov,

A pevne som sa rozhodnul, že tento sľub zadržím. Už pre Máiiklne šťastie.

V takýchto okolnostiach dostal som sa na ulicu a ustavične mi vrtelo v hlave čo mi manželka bola povedala, že ma totiž ten mladý pán už z ďaleká bude poznávat, s tlčúcim srdcom bude sa mi blížiť, ba začne sa na mňa usmieval. Bolo to tedy celkom prirodzené, že som si Iudl začal dobre obzeral. To som síce nemohol vedel, či ma on už poznáva a či mu srdce tlče, to ale áno, že sa na mŕla usmieva. Po tomto úsmeve tedy môjho človeka iste po­znám.

Ale práve preto, že som sa každému iba na ústa prizeral, nepoznal som nikoho. A vrátil som sa domov bez toho, žeby som 8 dákym bol hovoril alebo dakoho pozdravil.

— Videl si ho? Střetnul si sa s nim? — začala sa manželka hneď po mojom návrate dozvedal.

— Nevidel, ani som sa s nim nestretnul. Na to vypuknul vo famílii veľký smútok. — Ak si ho ty nevidel, tak si ho istotne vi­

del, ale si ho nepoznal, — hundrala manželka a Málika počala na mŕla pozeral hodne mrzko a nie bárs po priateľsky.

A toto tvrdenie, tak sa zdálo, akoby bolo pravdivé bývalo, lebo ten mladý pán — bárs ho veľmi čakaly, — neprišiel.

— Cíti sa byf urazeným, že si ho ani ne­všimnul — nariekala manželka.

— Oh, tatko, tatko, — ponosovala 8a s plačom dcéra.

Večera pravda, nechutnala nikomu a kuchárka si robila svedomie, že ju zle uvarila.

Spali sme všetci nepokojne a menovite ja. Ustavične sa mi snívalo, že chodím po uliciach, že I

sa stretám s tisicmi a tislcmi mladými ľuďmi a všetci sa na mŕla usmievali. Ja som oslovil ka­ždého, ale toho pravého som nenašiel, lebo sa každý za neho vydával. Každý mi vravel, že na Máliku mysli dfiom-nocou a že akýsi nevý­slovný cit sviera ich srdce.

Svatá je to pravda, že to bola mrcha noc. Počas raň-.jiek doniesla frajcimerka buketu,

Ze to ten mladý pán poslal pre Miliku. Táto bukéta ma zaraz celkom ospravedlnila. Doká­zalo sa totiž, že som sa s budúcim ženíchom Málikiným nestretnul a že som ho neodstrašil tým, žeby som sa bol voči nemu chladno choval.

— Ale Qabriš, teraz si už skutočne daj na seba pozor, lebo l i to kvety sú už vyznanie. Teraz ho už len dajako neodstraší

— Len to nie, tatko, len to nie — doložila M Mika, ktorá na raňajky jedla kvety a pila ich vôňu.

— No, dobre 1 A či som vám to nesľúbil? Odišiel som potom do úradu, zkadiaľ som i

sa okolo jednej hodiny pobral Vacovskou uli­cou domov.

Ako som tak kráčal a každému opatrne do j očú pozeral, tu razom ako by mi bolo srdce í silnejšie zaklepalo. Sladký pocit zavládnul v j ňom, lebo som zpoznal toho vysokocteného j mladého pána, ktorý na našu Máliku mysli dňom-nocou. Nie podľa tvári som bo zpoznal, "• aie podľa Jeho úsmevu. Keď sa totižto ku mne blížil, počal sa usmieval a zdvorilé čiahal po ; klobúku, aby ho sosfial predomnou.

Keby mňa moja manželka a Málika vtedy •: boly viděly, iste by ma boly vyobjimaly.

Lebo v te) minúte i ja som sa počal nežne j a mnohosľubne usmieval, i Ja som čiahal po

klobúku. Môžem povedal, f* to tomu šuhajo­vi veľmi dobre padlo a od radosti nevedel, kam sa podel. Musel to zaraz vycítil, že som 8 Jeho umys'ora na čistom a že po takomto shliadnuti nemôže vystal to blaženosti plné „áno", ktoré po Málike a moje) manželke vy­povedia aj ústa moje.

Chcel sa cele povedľa mňa len tak prešmy-knúl, ale Ja pevne som ho chytil za rameno.

— Kamže, kam tak napochytre, milý pane? — pýtam sa s nelíčenou zvedavosťou.

— Na obed — povedal skromne mojou lá­skavosťou zrejme dojatý.

— hj, na to Je ešte dosť času. Vráťte sa a odprevalte ma na kúsku.

Toto dopovedajúc založil som si rameno moje pod rameno Jeho a vilazoslávne kráčal s ním tou živou ulicou.

Sú to už len za podivní ľudia ti zaľúbenci I Keď sú u svojej vyvolenej, ani za minútku im nestoja ústa ticho, podrkocú všetko možné. Ale keď majú do Činenia 8 vážnym mužom, sú ako by pomateni, každé slovíčko Im musíš kliešťami 8 úst tahal, a keď ho aj vytiahneš, veľa z neho nezmúdrieš.

Keď sme takto vedľa seba kráčali, razom mi napadlo, že si spravím malý žart. Donesiem do nesnádze moju manželku a Máliku. Ale do ne-snádze takej, ktorá obom dobre padne. Súčasne sa ale a] Ja ospravedlním a prestane raz na vždy to ustavičné dohrýzanie, že vraj na ulici nepoznám ani svojich známych.

Aké že to bude milé prekvapenie, keď tak vstúpim do bytu a poviem:

— No, tu tio máte I Na ulici som ho po­chytil a doviedol silou-mocou.

A Málika zarumenie sa ako pivónia, ja sa

<£JL

Strana 4 SLOVENSKY TÝŽDENNÍK Oslo 24

MILÝM SLOVENKÁM! Výbavy, prádlo pekné a trvácne sprico- ||

II váné, biely tovar vlnený a bavlnený, kraj­t u ky, švajčiarske výšivky vám ponúka

ANNA ZEMANOVA « M B Š T A T E (Čechy). | | No barchety barevné 157« slevy.

| Žiadajte Yzofkyí Budete dobre obslúžení I g j

roku 1911. už 139.000, a úroda sadov týchto zásobovala skoro celú Európu sušenými slivka­mi a lekvárom. Slivovice sa v Srbsku dosť málo páli, bárs tam ona nepodlieha dani. Po balkán­skej vojne sa územie Srbska značne zväčšilo a to krajmi veľmi úrodnými, lei dosiaľ zväčša úhorom ležiacimi a málo žaľudnatenými. Kraje tieto srbská vláda teraz kolonizuje a zavádza na nich racionálne hospodárenie, venujúc pri tom pozornosť aj priemyslu, z hospodárstva sa ži­viacemu (paromlyny, cukrovary) alebo preň po­treby dodávajúcemu (fabriky na hospodárske stroje), takže sa Srbsko v tomto ohľade čoskoro stane neodvislým od cudzozemská, menovite od ríše našej, čo je následkom tej colnej politiky, ktorú ona voči Srbsku od pádu kráľa Milana prevádzala.

Dráč a jeho pristav. Toto v dnešné časy tak často spomínané mesto leží na brehu Ja­derského (Adriatického) mora v strednej Albánii a počas balkánskej vojny srbské voje ho dobyly tým cieľom, aby si Srbsko získalo prístup ku menovanému moru. Aby sa toto prekazilo, vznikla v hlavách diplomatov viedenských myšlienka samostatného Albánska, ktorá po dlhom vajatani na veľvyslaneckej porade v Londýne stala sa skutkom a Srbsko, hlavne na nátlak ríše našej, muselo opustiť vydobyté územia na brehoch mora a tak a] Dráč.

Dráč bol od roku 1272.—1368. hlavným me­stom kráľovstva albánskeho a prevádzal hlavne obchod s morskou soľou. Po roku 1500. stal sa trvalým majetkom Turkov a pristav jeho ani v týchto časoch nenabudnul väčšieho významu. Roku 1910. celý obchod prístavu obnášal 288.537 metrických centov v hodnote 9,598.880 frankov (1 frank = asi 80 halierov našich peňazí), kle­sol ale roku 1911. následkom veľkej neúrody v okrese dračskom, jako aj následkom albán­skeho povstania na 193.619 metr. centov v hod­note asi 5,287.900 frankov.

Z Dráča vyváža sa olivový olej, olivy, drůbež, obiliny, koža, drevo, drevené uhlie, jatkový do­bytok, domáce a užitkové zvieratá, surová koža, v menšej miere seno, ľanové semiačko a fazoľa.

ale hodím na divái a budem sa so vietkébo smiať.

Keď sme došli ku bráne, on slušne vytiahol svoje rameno zpod môjho a povedal, ie sa teraz ui vráti.

— Z toho nebude ničí Musíte nahor I — Ale, osvícený pane — namietal cele po­

mätený. Neupotrebúvam tu nezodpovedajúci výraz,

keď poviem, že 8om ho do môjho bytu v pra­vom smysle slova vyniesol, takie som sa sko­ro rozpotil.

Ale zato „per pazuch" vstúpili sme do izby mofej manželky.

— No, tu bo máte I Na ulici som ho po­chytil a doviedol silou mocou.

Ale manželka prekvapená, cudzo pozerala sa a] na mňa, aj na toho mladého pána, ktorý sa pred ňou elegantne uklonil. Potom ale ked vi­dela, že ho nepredstavujem, s istou trpkosťou sa ho opýtala:

— S kým mám to Itastle? — Som Florian Sekerka . . . — Kýho paroma I A nie ste vy . . . ako sa

napochytre len volá, — osopil som sa na môj­ho chlapáka.

— Nie prosím úctivé, Ja nie som ten. — A kdože? — Florian Sekerka, — ten Florian, čoosvle-

ceného pána v parnom kúpeli holievam. . . . Nuž, keď už bol raz tu, tak som sa dal

oholiť.

Dováža sa ta: káva, lieky, cukor, múka, ryža, , liehové nápoje, dosky, výrobky z cesta, bavlna,

textilný (plátno) a manufaktúrny (rukodielny) to­var (hlavne odev), papier, sušené kože na krpce, sklenný tovar, porcelán, železo a oceľ, meď, ši­jacie stroje, hospodárske náradie a stroje (z Uhorska 4 pluhy!), ozdobný tovar, sviečky a zá­palky. Do Uhorska z celého vývozu dračského šlo 1-8%, doviezlo ale ta 2-6% z celého do­vozu. Rakúsko dováža ta dvadsať ráz toľko, ale i tak obnášal celý dovoz tento ani nie 3 mili­ony frankov.

ZO ZaHRflNIČIfl. Položenie v Albánsku.

Vlny, spôsobené známými vnútornými nepo­kojmi v novopečenom Albánsku šíria sa dľa všetkého po celom Balkáne. Spor medzi Bul­harskom a Tureckom, majúci svoje korene v tom, že Turci počas druhej balkánskej vojny gxečeno bez výstrelu znovu zaujali územie od

taldže až po Drinopol, ktorého vydobytie stálo Bulharov ohromné obete na krvi a peňa-zoch, sa priostruje, podobne aj spor Grécka s Tureckom, ktorému by v dnešné dni vojna s Gréckom prišla práve vhod, lebo by si ňou mohlo zase zjednať prístup ku Albánsku, kde dakoľko stotisíc mohamedánov verejne sa dovo­láva po tureckej suverenite. Je ovšem nádeja, že sa menovite Rusku podarí túto válečnú ná­ladu i v Sofii, i v Carihrade náležité ochladiť, tým sa ale v samom Albánsku pokoj nezjedná, bo veci sa tam každým dňom čím viac zamo­távajú a sotva že sa podarí diplomacii odstrá­niť jeden „kameň urážky", zaraz sa jej srúti do cesty celá stráň. Takouto „stranou" pre diplo­maciu bolo aj to bezvýsledné vyjednávanie me­dzinárodnej kontrolnej komissie s povstalcami v Šijaku a hneď za tým nasledovala vo Viedni au-dencie následníka trónu, grófa Berchtolda, mi­nistra vojny a náčelníka námorníctva Hausa, na ktorých istotne přišly do reči veľmi vážné, Al­bánska sa týkajúce vojenské opatrenia, súvisiace s tým požadovaným medzinárodným zakročením.

Medzi tým ale knTfežatu Vilhelmovi horí pôda pod nohami ďalej a on — ako sa písalo, — na „letný pobyť" chce odísť do Skadaru, kde by sa iste bezpečnejšie cítil pod záštitou tých 2 tisíc mužov medzinárodného vojska, ako v Dráči, kde v bezprostrednom susedstve sú už povstalci, tak že mesto bolo treba o zlomkrky opevniť.

Tieto dni ale Essad paša odišiel z Talianska do Carihradu a albánska vláda sa nie bez prí­činy obáva, že so svojimi mladotureckými pria­teľmi narafičí vec tak, že sa im náhle zjavi zase v Albánii a postaví sa teraz už verejne naj čelo povstalcov. A toto by ťahalo neomylne za sebou odstránenie kniežaťa (albánsky: mbreta) Vilhel-ma. Viedenské kruhy sú priamo rozzúrené proti Taliansku, že nepodržalo Essada u seba a že mu dovolilo odisť do Carihradu. Naproti tomu zase Taliansko nedôverčivé pozerá na počína-

Hlasy z obecenstva. Tisíci Chvália všeobecne známy a obrúbený Ju­

no krém* mast na tvár, lebo kdo ju upotreboje, istot­ne opeknie. Pehy, pupence a Iné tvár Spatiace fľaky sa krátky čas skapu a patrííný dostane hladkú a svie­žu tvár. Téglik .funo krému" stoji K 120 a k tomu 1>atriace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie ob-ednat tak, ked vopred zašlete K 230, za ktorý obnos

dostane Juno krém" k tomu patriace mydlo a návod k upotrebeniu bez všetkých iných poštových výdav­kov. Kdo ale nechce zaslat peniaze vopred, temu i na dobierku zasielame. Dostať u dr. Eugena Fltttnera, Beszterczebánya,

Píšte teda ešte dnes na túto adresu.

Dávajme si pozor na zdravie, lebo je to náš najdrahší poklad. Mnohým fažkým chorobám mô­žeme vyhnút, keď sa začneme hneď liečiť. Kdo trpí na žalúdkové botasti a kŕče alebo nemá dobrého apetitu, nech hneď užíva „Kalvaraké aromatické kvapky". 20 kvapák dostačí, aby přestaly hneď všetky botastl a napravily žalúdok. Cena frašky 50 hal. Poštou zasie­lajú sa najmeuej 4 fľašky sa vopred poslaný obnos K 2-30 franko alebo na dobierku. Pri každej zásielke je priložený návod k upotrebeniu. Dostat u dr. Euge­na Fllrťnera, Beszterczebánya. 2638

Vezmite teda doplsnlcu a píšte na túto adresu ešte dnes.

LUHAČOVICE Rozkošné, poloha. - Celková návšteva 15.000 osôb. - Zdravotne osvedčené kyslé vody. -

Pastilky.

nie diplomacie viedenskej a nemilo sa ho do­tklo menovite to, že jej radu „mbret" Vil-helm znovu privolal do Draču katolíckych Mi-riditov, ktorých bol len nedávno na zakročenie Talianska ztadial odpratal, aby ich prítomnosť v Dráči neroznietila ešte viac fanatizmus moha­medánskych Albáncov, ktorí s toľkou húževna­tosťou požadujú pre Albánsko mohamedánskeho panovníka. Žeby len takýto panovník bol vstave uviesť poriadok v Albánsku, to okrem našej ríše počínajú uznávať už aj ostatné veľmoci, čo by ale ťahalo so sebou aj suverenitu Turecka v Albánsku. Toto ale zničilo by všetky „výdoby­tky" našej diplomacie a z tohoto si potom vy­svetlíme tú zánovitosť, s akou chce diplomacia naša mbreta Vilhelma udržať na tróne albán­skom, že mu ešte aj to odporúčala, aby ani ne­šiel na „letovisko" do Skadaru, lebo by sa to vraj podobalo úteku.

Že sa ale terajší mbret dlho na tróne neudrží, je viac než pravdopodobné, čo ale žatým na­sledovať bude, to kryje v sebe zápletky také, ktoré zaiste mnohé roky veľmi vážne ohrozovať budú pokoj Európy. Miesto už pochovanej bal­kánskej otázky, dostal svet múdrosťou našej di­plomacie nie menej nebezpečnú otázku albánsku.

iIBKO NB21U8HB. Závažná Poruba (v Liptove). My sme mali

tie voličské zkúšky 21. mája, ale skorej by sme to mohli pomenovať pokúšaním. Z našej obce dostavili sme sa pred komisiu len štrnásti, Čo je bohužiaľ úžasne malý počet, lebo z našej obce dostaviť sa malo prinajmenej 250 obča­nov. Príčinu toho, že nás tak málo došlo na ten egzámen vidíme v tom, že čiastka nášho ľudu je rozldená po svete za chlebom. Chybu, a to velikú chybu spravili ti, ktorí boli v tom čase doma, ale na ten egzámen sa predsa nedosta­vili, čoby si bol mal každý za svoju najsvä­tejšiu občiansku povinnosť držať. Nuž akože sme obišli pri tomto ešte nebývalom egzámene ? Tak, že sme ôsmi prešli, šiesti ale „prepadli" z čítania, ešte viacej ale z písania. Ja by som odporúčal našej administrácii liptovskej, keď chce vedeť ako vieme písať, aby sa jej páčilo isť do mikulášskych peňažných ústavov, tam by sa o tom najlepšie presvedčila. Že som od­porúčal peňačné ústavy, to si mi za hanbu ne­považujeme, lebo ony sú na to, aby sa ľudia vo svojich všeliakých potrebách na ne obra­cali. Teraz som len na to zvedavý, keď bude u nás 10. júna assentlrka, či aj na nej budú sa dopytovať po čítaní a písaní. Toto pýtam sa len tak mimochodom, ale ak to pôjde s týmito zkúškami tak aj nadalej, tak v našej obci, kde by malo byť dľa nového volebného zákona voličov vyše 200, počet tento, keď pri 14 padli sme na 8, sa iste scvrkne na polo­vicu. A potom že vraj „všeobecné" volebné právo 1 M. Kováč.

Horný Prandorf (v Honte). Náš okres leži na hornej strane Hontu, od západu hraničí s Tekovom, od severu a východu ale so Zvole­nom. Toto sú všetko od starodávna slovenské kraje, ale v dnešné, tak veľadôležité, ba vážny­mi udalosťami tehotné dni málo badať okolo nás slovenského ruchu a smýšľania. Náš okres kru­pinský pozostáva zo 67 väčšich-menšich obci a s jednoho mesta so sriadeným magistrátom, a bárs je v našom celom okrese ľud už dosť prebudený, predsa zaostali sme za inými, šťast­nejšími krajmi. Príčinu tejto zaostalosti treba hľa­dať v tom, že všetko bereme na ľahkú stranu a ne­staráme sa o to, aby sme aj my, čo aj pred-

Chcete maf pekná školu? M. M. HARMING Najlepšie vystavi vám ju aj na splá­tky staviteľ: :o: BUDAPEST, vn veresPiiné-n. 19

SLOVENSKÝ TYZDENNK

Pozor! Pozor!

Veľkú úsporu docielite len priamym nákupom dámskych a všetkých prá­dlových látok u známe] a chválenej Army ,

ADOLF SOUMAR, r u i n a a m e c h . t k a l c o v n a -• Oleěnioi H Nového M e s t a n a d M e t u j i , Čechy. Krásne zbytky za továrne ceny stále na sklade,^

- Vzorky zdarma a franko. :¾

bežne slabí, stali si do šiku za tú našu sloven­činu. Potrebné je to preto, že nám vláda už sľubuje materinský jazyk do našich ľudových a odborných škôl, ale na tom nám nesmie byť dosf, my musime rázne požadovať, aby nám tento sľub aj zákonom potvrdili. Preto nech si každý povedomý Slovák za svoju povinnosť považuje vlastnoručne podpísať tú petíciu ku vláde, aby nám do všetkých škôl našich uvie­dla výučbu slovenskú, žeby sa naše dietky u-čily pre život potrebné veci vreci im srozumi­telné). Sberajme tedy podpisy po obciach na tú petíciu aby bola už pohotové, keď ju pred­sedníctvo slovenskej národnej strany od nás pýtať bude. Slobodu nášho jazyka do škôl nám tedy srubuje minister verejnej výučby. Tak pro-bujeme, či takýto vysokopostavený a vysoko­vzdelaný muž si v svojom slove stojí. Ak áno, tak zaslúži od nás všetku česť, ak by ale nie, tak aspoň budeme vedeť, akú hodnotu majú sľuby, čo aj na sneme z úst ministerských prednesené. Tedy chyťme sa práce a aj našim podpisom rozmnožme počet tých, ktorí budú ministra ohľadne toho sľubu za slovo ťahať.

Priateľ rudu.

Hlboké (v Nitrianskej.) Vlani založili sme s v nalej obci hasičský spolok, bo potreba toho sa už od dávna cítila. Členov, prihlásilo sa dosf hojne, aj sa pilne cvičia, lenže chvala­bohu, ku zakročeniu pri požiari nenaskytía sa im eíte príležitosť. Spolok tento, ako řečeno prijali u nás vďačne, ale chudobnejší fud si predsa sťažuje naň, a sice pre tú daří na po­treby spolku, ktorú si hasičia sami zinkasujú. Kdo Je súci a nechce do spolku vstúpiť, piati ročne 5 korún, kdo je už starší a tak nesúci len 1 korunu, obe dane idú ale bez rozdielu na majetnost a tu si ľud žiada, aby sa na chu­dobu bral ohľad, že by ku pr. hcfier neplatil toľko čo zámožný gazda. Myslím, že by sa to pri trochu ochote s oboch strán napraviť dalo a v tomto ináče potrebnom a celkom odôvod­nenom daflovanl zaviedla istá postupnosť dľa ma|etnosli. Na minulé sviatky spolok zariadil v zelenom tanečnú zábavu, na ktorej sa naia mládež- stárež pri unfnske| hudbe dobre zaba­vila. Ale i tu by sa dalo jedno-druhé namiet-núf, menovite Čo sa útrat týka, ale i tu úfam, Ze sa časom, keď sa nám toho vzdelania v hojnejšej miere dostane, i toto napraví a pre­stanú aj ponosy na iné nedostatky, aké sa pri našich zábavách občas vyskytovaly a vysky­tujú. — Minulý mesiac radili sme sa na kon­ferencii v chráme božom vydržiavané! o zalo­žení „Nedeľného spolku", a dá Bob, že pod vedením náiho pána farára sa on ku nášmu a menovite našej mládeži prospechu čim skorej uskutočni, utvrdi nás vo viere a v láske ku rodu našemu. Pravdomll.

Myjava (v Nitrianskej). Náš volebný okres pozostáva z dvoch čiastok: 1. z celého myjav­ského slúžnovského okresu, 2 z Vrbového a takrečených dolných dedin. Táto druhá čiastka má slúínovský úrad v Novom Meste n./V. Zkúiky pre voličov myjavského slúžnovského okresu odbývaly sa v posledných 3 týždňoch mája — každý utorok a piatok — od rána do

večera. Občianstvo dostavilo sa húfne a do­kázalo tak svoju zvláštnu politickú vyspělost a životaschopnosť. Dve zkúiobné komisie malý plné ruky práce, bo z miest, dedín i kopanie dostavilo sa vyše 1200 občanov, z ktorých dostalo svedectvo, že vedia čltaf a písať 980 občanov. Komisie pokračovaly celkom sluine a jestli a) voličov budú popisovať tak zákonne a spravodlivé, zkrsne v nás nádej, že snáď predsa len začnú sa hojlť hlboké rany, zadané nám poslednýma štyrma volbami do krajin­ského snemu, prevedenými behom Jednoho de­saťročia. Kedy bude popis voličov, oznámi sa svojho času v každej obci bubnom; nechže potom zas každý aj sám stará sa o to, aby ho z menoslovu voličov nevynechali. Pred komi­siou, ktorá v sídle kařdého notariátu bude po­pisovať voličov, budú rrôrť zkúšku čítania a písania skladať ti cbčania, ktoii Ju dosial ne­skladali, alebo ktorí pri zkúike v máji neob­stáli (přepadl) Koľkí sa prihlásili na zkúšku z Vrbového a dolných dedín do Nového Mesta n./V. a koľkí obsiahli svedectvo, neni nám známo. —ov.

Z Drieňová (v Honte). O tej n?še| volič­skej zkúške chcem aj Ja Jedno-druhé zazna­menať. V krupinskom našom okrese táto zkú-ška vydržiavaná bola 26 mála v Krupine. Čo som v minulom čisle nášho Týždenníka v do­pise z Dolnej Trenčianskej čital, že totiž ta-mojil okres zostal oproti zkúškam úplne ne­tečným, to istá musím povedať vo všeobecnosti aj o našom okrese. Aspoň v ten deň, keď som aj Ja zkúšaný bol, súdiac dľa maličkého počtu dostavivších sa na cgzámen, veftú nevšímavosť som zbadal. Také obce, ako Cerovo, Litava, Sucháň, Dačolôm, Senohrad, Bzovik (len tie, čo väčšie spomínam) zastúpené boly len 1 — 4 ľuďmi, alebo vôbec ani jedným. Iba Drieňov a Čabradský Vrbovok, čo sa pochlapily, lebo odtiaľto bolo nás pomerne ešte najviac. Ale hádam ani my neboli by sme chodili o túto zkúšku a svedectvo, ktoré nám tam vydali, keby nie nášho pána farára, Jána Martlša, ktorý aj tu zaujal sa o nás, neľutoval času ani práce, ale dobre pred zkúškou svolal nás všetkých nevoličov, dal nám naučenie, kde a ako sa máme hlásiť a napokon držal s nami, s každým osobitne, próbu, čítali sme, písali sme radom. Takto poučeni, vystrojeni išli sme potom do Krupiny, kde nám zkúška nad očakávanie do­bre vypadla, lebo skoro všetci dostali sme svedectvo. Osmeľujem sa poznamensf, že keby a] v druhých obciach boli fudia takto poučení a povzbudení bývali, ako my od nášho pána ťarára (hádam aj boli t), istý som, že viac by ich bolo na zkúšku prišlo. Veľa Je a] takých, čo vravia: Bol by som aj ja iŠol, ale keby človek nemusel do Krupiny sa motať. Rodáci moji, to Je podfa mňa zlá výhovorka. Čas trati, čas piati — aj v občianskom práve. Ktori ste dosiať na ľahko brali vec, podrobte sa zkúške potom vo februári. Ukářme my Slováci, že j nielen veľké (archy zní šať vieme, ale a] o svoje volebné právo chodíme I

Jeden z mladších.

Chýrny l iek! Na liečenie zrádnlka (padúcej nemoce) (nemoc

sv. Valentína) na oslabnutie nervov, nervové krče a iné podobné nemoce odporúča sa na každý pid užívanie „EPILEPTICON"-a od dr. Weila. Pastile tieto majú výtečný účinok a sú dľa mienky a tvrde­nia tunajších a cudzozemských lekárov tým najlep­ším prostriedkom, hlavne proti nemoci sv. Valen­tina. 1 škatulka, obsahujúca 60 pastiliek na 1 me­siac a] s dôkladným návodom užívania stojí K T—, franko po pošte K 8 —. Prosíme objednávanie v našich hlavných skladoch pre Uhorsko: lekárňa Jo­zefa TOroka, Budapest, VI., Klrály-u. 12/99, Ján Filo, Budapest, Vlil., Máfyás-tér 3/99. Lekárňa Sal­vátor, Prešporok 99. 2989

Súkna J. P. Pulfar, Brno, Veselá ul. 6.

p r e d t ý m L u ž n ý a T r l i c a . Bohaté a úpravné vzorniky výhrad-

aj3 ne pre pánov krajčírskych majstrov.

ZPRÁVY, — Sňatok. Tento štvrtok mal v Žiline sobáš

Igor Pietor, prokurista a hlavný účtovník Me­štianskej banky v Trenčíne so slečnou Annou Milcovou zo Žiliny. Blahoželáme.

— Prof. dr. T. Smičiklas, chýrny horvatský učenec a predseda horvatskej Akademie, zomrel 8. júna po dlhšej nemoci. Smičiklas patril medzi najlepších slovanských historikov. Dosiahol 72 rokov života.

— Slet českého Sokolstva v Brne. Od 27.-29 júna bude v Brne na cvičišti ku to­muto cieľu osobitne zariadenom veľký slet če­ského Sokclstva, na ktorom dfa doterajších pri­hlášok, zúčastni sa do 16 title Sokolov. Slá­vnosť započala vlastne už túto nedeľu, a cvi­čilo na cvičišti do 3 tisíc žiakov stredných škôl brnenských. V nedeľu (14 júna) Je vystú­penie dorostu, 21. júna ale verejné vystúpenie brnenských jednôt. Na hlavnú slávnosf pojde aj peštiansky .Sokol* a sriadl ku tomu delu zvláštnu výpravu, na ktorej sa aj nečlenovia súčastniť môžu. Příhlasy prijímajú sa v telo­cvične (VIII., Szentkirályi-utca 26 ) pred každým riadnym cvičením a žladúcno by bolo, aby sa so Slovákov nielen z Pešti ale aj s vidieku čim najviac na tom siete zúčastnilo a ?j tým uká­zali svoje sympatie k bratskému národu če­skému.

— Zriedkavý štrajk. V sobotu ráno vy­puknul tu v Pešti štrajk apatekárskych pomoc­níkov, ktorí už od rokov domáhajú sa polep­šenia svojho postavenia, ich principáli ale s odvolávaním sa na verejný zdravotnicky ?áujem, doteraz vždy meravo odmrštili každú požia­davku svojich pomocníkov. Títo „diplomovaní proletáři" musia denne od 8. rána do večera 9. stáť nepřetržené v práci, každú 2 . - 3 . noc padne na nich inšpekcia a pri terajšej drahote majú plácu veru dosť chatrnú. Vyrovnanie to­hoto sporu vzalo I mesto i ministerstvo do ruky a tak Jesto nádej, Ze tento ešte nebývalý stralk čoskoro prestane. Ostatne v špitáloch, na klinikách a v každom okrese v jednej spa-téke pracujú pomocníci aj cfalej, v ostatných apatékach ale pracujú principáli sami a pomá­hajú si s výpomocným osoblm ako vedia, ale i tak je už dosť ponôs, že sa vydávanie lie­kov pozdf, čo iste prispeje ku „obmäkSeniu* principálov, ie celkom slušné požiadavky oso-bia svojho splnia.

— Z Uhorskej Vsi písal nám kdosi na ka­rotke 31. mája t. r. dôležitú vec o 10 korunách, ale sa na ňu nepodpísal. Prosíme ho, aby nám sdělil svoje meno, aby sme vec do poriadku doniesť mohli.

— Organizované robotníctvo v Turč. Sv. Martine usporiada v nedeľu, 21. júna t. r. veľkú letnú zábavu pod Stranami. Program: Žartovná pošta. Dva dary: jeden dostane sleč­na, ktorá dostane najviac dopisnic, druhý, ktorá predá najviac dopisnic. Hudba: Csonka a tam-buráši. Večer lampiónový pochod. Vstupné: mužskí 2 kor., dámy l-50 kor. Odchod pod Stráne zo spolkovej miestnosti o pol 1. hod. popoludní. V prípade nepriaznivého počasia zábava sa koná 28. júna 1914. Nadplatky sa s vďakou prijmú a v „Robotníckych Novinách" poistia.

K nastávajúcej mlatbe upozorňujeme ctených hospodárov, aby si pred zaopatrením motora alebo mláfacej garnitúry vyžiadali na každý pád najprv nabídku od firmy

B. Déneš, homand. spol., Budapešť, V., Lipót-nôrút IS. k t o r á m á z a s t u p i t e l s t v o J . KRÁTKEHO, f a b r i k y n a a t r o j e v PŘEROVE. Obrázkový cenník a rozvrh cien zasielame zdarma. Dopisuje sa v slovenskej reči. g

Strana 8 SLOVENSKY TÝŽDENNÍK Cisto 24

hnačka, dávenie, katarr čriev atď. sú následky, ne­správneho kŕmenia dietok a tieto xlovestné choro­by zapříčinily rodičom už mnoho starosti a Jialu. Keď chcete, aby sa vaie dieía popri vskutku chut­nom a lahko strovlleľnom pokrme pekne vyvinovalo, dajte svojmu miláčkovi NESTLE ho detskú múčku. Škatulku na zkúáku posiela bezplatne firma Henri Nestlé, Wien, I., Biberstrasse 24/0. 3132

— Medardova kvapka, vraj, dľa našej pra­nostiky za štyridsať dní kvapká, Medard je tedy deň pre hospodára vela významný. Medarda mali sme tento pondelok a zavítal on ku nám s po­časím utešeným, teplým a tichým. Večierkom ale od juhu dotiahly mračná, tu v Pešti dážď už až tak voňal, ale nedošlo to predsa ku nemu, ač-kolvek sa dalo videf, že na blízkom okolí bolo tej „Medardovej kvapky" až hojne. To by tedy znamenalo, že do prostriedku júla budeme maf časy mokré. Na Petra-Pavla (29. júna) padá počiatok žatvy v Uhorsku, poneváč ale úradne za mizerné vyhlásené siatiny tohoto roku sú skutočne o týždeň-dva opozdené, dfa tej našej staroznámej, málo-kedy zlmajúcej pranostiky by sme tedy na čas žatvy očakávať mohli počasie suché, a poneváč ako súkromné zprávy hovoria, tej „od koreňa už teraz žltnúcej" pšenice ne­najdeš ani zveličujúcim sklom, tú „hromadne vystupujúcu hrdzu" ale vetrík rozfúkal, tento rok nebude predsa takým „núdzym" aký nám ho burzoví špekulanti na stenu malovali, keď aj ostatné úrody ukazujú sa doteraz mnoho- I slíibne. Ak Pánboh úrody od ďalšej škody za- » chráni, krvopotná práca hospodárov nebude marná a aspoň čiastočne nahradí to, čo posled­né dva roky pokazily.

— Veľké požiare. Dňa 2. júna o 4. hod. vypuknul v nitrianskej slovenskej obci Parte (pri Seredi) požiar, ktorý zničil 40 dvorov a zahynul aj jeden človek. Zo susednej Šopornej pribehli ľudia na pomoc, ale čo len dobehli, začalo horef aj v Šopornej a tam zhorelo 16 domSfc. Škoda na oboch miestach je veľká a málo čo nahradí sa asekuráciou.

— Dražkovsko-dolinská mládež usporiada v nedeľu 14. júna v Dolinskom háji juniáles. Vstupné pre mužských 2 kor., pre rodinu 3 kor. Začiatok o 1. hodine popoludní. V páde ne­priaznivého počasia bude zábava 21. júna. Čistý osoh v prospech „Gazdovského spolku".

— Desný výčin. V pohraničnej švábskej obci Veľkom Dvorčeku (Grosshôflein, v šopron-skej stol.) od dlhšieho času zaliečal sa gazdov­ský mládenec, 28-ročný Augustín TomŠič dcé­re Hermině tamojšieho zámožného gazdu Krau-schera, ona ale o záletníkovi dľa vôle svojej ma­cochy ani počuť nechcela, bo že je vraj chu­dobný. Tomšič takto odpravený náramne sa rozzúril a prisahal pomstu, ktorú aj na desný spôsob previedol. Minulý štvrtok vyšiel na pole kde Krauscherovci okopávali zemiaky a tam zastrelil Krauschera i jeho ženu, dcéru ale po­ranil. Na střelbu ľud pribehol na pomoc a Tomšič zastrelil ešte aj gazdu istého Timhofa. Potom ušiel do dediny a soberúc so sebou už vopred zo Šopronu donesenú zbraň a náboje, ako aj dačo potravín, pred ľudom ho pre­nasledujúcim vybehol na väzu a ztadiaľ potom divoko strielal na každého kdo sa len priblížil. V obci nastal veľký poplach, pribehlo aj osem žandárov, ale ani oni si nevedeli s rozzúreným Tomšičom rady, lebo výstup na väzu je úzky a Tomšič z bezpečného úkrytu pálil na každého, kdo za ním do väze vyliezť chcel. Sišlo sa v obci konečne 58 žandárov, a všetci kruté pálili do väze, ale Tomšičovi neurobili nič a on ako­by na potvrdenie, že mu streľba neškodila zazvonil s času za čas na veľkom zvone, ba vystrčil z väze veľkú červeno-bielu zástavu, ktorú na povale kostola bol našiel. Obliehanie

väze pri ustavičnej streľbe z dola i z hora tr­valo až do soboty predpoludnia. Vtedy TomŠič už celkom vysilený sa poddal, sišiel s väze a a žandári ho hneď ziapali a zaviedli k súdu v Kišmártone. Tomšič zastrelil troch ľudi, 19 viac menej ranil a ranil aj asi desať kusov lichvy. Lud sa domnieval, že to robi v šialenstve, pri výsluchu ale hovorí celkom rozumne a už aj soznal, že sa na takúto krvavú pomstu chystal.

— Vykopal si sám hrob. V Mošonskom Sv. Petre naili tieto dni žandári v [ednom pol­druha metra hlbokom hrobe, vykopanom na lúke kráľovského ma|etku, akéhosi neznámeho človeka mŕtveho. Bol až na bielizeň vyzlečený, pod hlavou mal vrchné Satý složené a držal v ruke krížik a fajku, okolo ktorej boly pátričky obmotané. Pri pitvaní zistilo sa, že mŕtvy trpel na pokročilý pľúcny neduh a poneváč sa v Ža­lúdku nenaílo nič, možno že umrel hladom a predvidiac tcto, vykopal si sám hrob a položil sa sám do neho. Kdo by to bol, nevie ea.

— Z administrácie. Ak by daktorému z našich p. t. predplatiteľov omylom, alebo daja­kým nedopratrenlm prestal časopis chodil, nech ním to láskavé hned oznámi, nuž chybu, — ak sa stala u nás v administrácii, — napravíme bezodkladne, ak ale leží prlčira nedoručovania časopisu dakde Inde, tak postaráme sa na pa­tričnom mieste, aby sa primeraným spôiobom tiež hneď odstránila. Týmto spôsobom vyhne sa mnohým nedorozumeniam menovite keď upo­zorňujeme na nedoplatky nevediac, že časopis nechodil. Ak ale dakdo časopis z ake|ko!vek príčiny nemieni ďalej držať, nech nám to na karotke oznámi, lebo vrátené časopisy nie vždy dostanú sa nám nazad do rúk a časopis chodi ďalej.

— Výstava slovenského ludového umenia. .Osvětový Svaz Dolnorakousky* a .Jednota českého učitelstva v Dolních Rakousech", riada dňa 11—14. augusta 1914. výstavu slovenského ľudového umenia vo Viedni. Vystavené budú slovanské maľby a výilvky. Táto výstava bola v Dražďanocb, kde upútala veľkú pozornosť cudzincov.

— Krvavá srážka medzi republikánmi a políciou v Ankone Počas veľké) národnej a vojenskej slávnosti strana republikánov a anarchistov chcela zadržať veľké protestné shromaždenie proti zprisneniu vojenských trestov. Polícia zakázala schôdzu ľudu, čo ale svolateľov neodstrašilo a zadržali shro­maždenie v miestnostiach republikánskeho klubu. Keď večer tiahol zástup po uliciach pri zvukoch hudby, pclicia postavila sa proli nim. Strhla sa bitka, kde policajti zabili dvoch demonštrantov a mnohých ranili, z ktorých Jedon zomrel neskôr. Sedemnásti policajti sú lahiie ranení. Polícia zatkla mnoho osôb. Sociálns-d? mokratická strana usniesia sa, že zastaví prácu na 24 hodin, aby protestovala proti udalostiam. K stávke pripojili sa i socia­listi v Ankone.

— Srážka lodi na Azorskom morí. Grécky parník .Katarína Veľká" srazil sa na Azorskom mori s ruským parníkom Taurusom. Orécka loď sa natolíro porúch'la, že o krátky čas utonula. Jej osobi Ictvn zachránil Taurus.

— Palác Economo v Terste v slovanských rukách. Z Terstu oznamujú : Záhrebská spori­teľňa kúpila palác baróna Alexandra Economa za 600 000 korún. V paláci zariada novú 8low"n«lrii b»nk» * rvrlllo-metodelskú Školu.

Pamätajte vždy a všade na slovenskú študujúcu mládež!

Odkazy redakcie. P. L. v D. St. Na dotaz vo vašom dopise dal vý­

vod článok v minulom čísle uverejnený a tak sa do­pis stal beipiedmetným. — O. M. Ch. v Tr. SI. S (akými vecmi musíme byf teraz veľmi opatrní. Ak je to skutočne tak, sú na to cesty, akými sa vec napra­vit dá.

Odkazy administrácie. O. M. Ch. v Ír. SI. Napravilo sa a je zaplatené do

1. novembra 1913. Ten spomínaný druhý výtisk sme zastavili. — J. Ch. vo V. B. (Morava). Peniaze došly a je zaplatené do 1. marca 1915 Náhrada išla. — P. G. C v K. Vec je do konca roku v poriadku. — J. R. v Chl. Napraiilo sa, predplatné vám vyprší teraz I. júla 1915. — Jur D. v D. K. Tak je, ako sle písali. Do kon.a roku. — J, Š O. na D. S poslaným do konca roku.

Zodpovedný redaktor: MILAN HODŽA.

Rozširujte Slov. Týždenník! Prvá t rnavská parná tehelná Paula Miítôčka nástupca v Trnave

P « o d p o r ú č a svoje p r v o t r i e d n a v ý r o b ­ky Jakoi t e h l u r u č n ú , t e h i u s t r o j o v ú , t e h l u p r e l i s o v a n ú , d laždica, d a l e j i • k r y d l l o u r u č n ú , * k r y t i n o u s t r o j o v ú , a k r y d l l o u š u p i n o v ú , i k r y d l l o u f a l -oovú Ste lnbrOokovu, a k o r ý t k a r o -•oi znych d r u h o v . I O I 2990

.-. gg ZBYTKY n a j k r a j š i e

nakúpite najlacnejšie jedine u zná­mej solídnej firmy ALOIS STODO­LA, prvý zašiel, závod V CHROU-8T0VICICH, Cechy. 1 balík 50—60 metrov zbytkov od 3—10 m. dlhé, dámskych módnych látok na šaty a blůzy, kana laso v, pláten, zeflrov, barchetov atď. za K 24"— dobier­kou a vyplatené alebo polovičné ba-

nefrankóvane. K objednávke obdržíte zdarma cenný predmet, odvolávajte sa však na .Slo­venský Týždenník." 31 9 tiky *a K 12

Svoj k wvojmu I Svo j k v v o j m u l

Ondrej Dješka. Budapest. V., Hajnal ulica 3.

m á n a s k l a d á r 6 z n « d r u h y k o - . v

± a n a o b u v a h o t o v é o v S k y . 3066

1 «

l S J f I T P H I C P t o v á r n a n a k l a -

W E . ffl I I C 1 » v i r a a p l a n i n a

v P r e é p o r k u ,

Pozsony. Ustav na vypo žičiawanie kla­

vírov.

Telefon i 104. ^

Vyznačení veľkou záslužnou medallion na medzinárodnej vy •tavě v Budapešti roku 1896.

Nápadníci Vi iama Fiscbera Brat ia Fischer továrna a lejárňa zvonov, železa a iného kovu

v Trnave ( N a g y s z o m b a t ) . Rozlieva nové a pre­lieva rozpukle, harmo­

nicky naladené V ežovÉ zvony v bápsoksj seľhosti s vbcroínou zárukou. Montlrule Ich drevom alebo liatinou na o-

bracanle. Obnovenie prevádza

lacno a dobre, so zárukou.

mo

:isio SLOVENS lK S t r a n a 7

DROBNÉ OZNAMY P ? . ? ™ " Za drobné oznamy piati sa vždy vopred, a síce 5 halierov za slovo; začiatočné a každé hrubo tlačené slovo 10 halierov. K nabídkám k sňatku a ku všetkým takým oznamom, kde došlé pří­hlasy expeduje administrácia, treba priložiť 20 halierov na porto. Pri dotazoch treba priložiť známku na odpoved, alebo upotrebiť dvojitú (odpo-• vedovú) dopisnicu. K o v á č s k e h o p o m o c ­n í k a ku koňom a gaz­dovské] práci prijmem hneď do stálej práce. Plat dľa dohovoru Pavel Zlatohlá-vpk. KôrirOcbánya, Bars megye. 3111

Š p e c i á l n a d r ô a c ž d -r e n v D o m a i e l i c l a c h u P ř e r o v a n a M o r a v e p o n u k e • Vajcia od prí­ma druhov prvými cena­mi vyznačených, vypesto­vaných niekoľkoročným vý­berom od najlepších no­snic z druhov importova­ných ; vlašek koroptve (ja-rabicové) kus 20 halierov, obrovských Plymouthek krahulcovltých,Wyandotek bielych, pestrej bar vy, Wy-andotek zlatých, Wyando-tek strieborných, sedmi­hradských sliepok holokr-kých s krásnym chocho­lom, Holanďaniek čiernych, Rhode-lslandek červených po 30 hal., zvláště obrov­ských Brahmanek bielych a Orpingtonek zlatožltých kus 36 hal. Vajcia perli­čiek strieborných, po 30 hal., obrovských kačien dekingských 40 hal. kus. Vajcia moriek (krut) 80 hal. Objednávky v bezpe­čnom praktickom obalu s návodom ku pod»adeniu a výchove kureniec, ktorý priba'í zdarma, vybavuje obratom a zaručuje úplnú člstokrevnosf a oplodne­nie. Pochvalné uznania zo väcikých krajov. 3098

J O Z E F T A V I K , údenár a obchodník s de­

likatesami 2X15 BUDAPEST, VIII., Rókk S z i l á r d u. 6. 14.

Firma O t o k a r J. Bou­ř e k , T u r n o v , Cechy, ponuka v najľavnejších ce­nách na dobierku pre ob­chodníkov ako usadených tak i trhových, jablonecký sklenený tovar a sice: brože, náušnice, Ihly do klobúkov, náramky, krlžky, medailonky, ružence, co-liery, retiazky na krk, per­le každého druhu atď. —

. Špeciálny závod skleneným tovarom. 3090

SKSlSSlSlISfflffl

„ J A 6 D R A D " BICYKLE Bicykle T prvotriedne) jakosti posielame bez cla v najlacnej­ších cenách. Úplné od K t8'95 vyäe a i ponajjemne]äl druh pa­rádnych bicyklov. Zvláite silné kolesá na horské cesty. Reklam­né kolesá pre zástupcov, prl-firavy na bicykle, motorové ko-esá, šijacie stroje, potreby pre

domácnost. Detské vozUy, ho­dinky, hudobné nástroje, pred­mety hodiace sa za dar. Prvo­triedne strelné zbrane každého druhu, tiet s odstránite'nou cie­vou. Hlavný katalog s cenami v korunovej mene s asi 9000 predmetmi zdarma a Iranko. Do­pisujeme v kaidom jazyku. To­várne na zbrane a bicykle H . B u r g s m Q l l e r a s y n o v i a , dvomi dodávatelia K r e l e n -• e n , M r . 4 1 0 . Kniežatstvo Brunä.tUke. (Nemecko). 3090

D á m d o á r e n d y od 15. augusta doia proti hostin­cu Fejdich, v Petrove), 4 izby, dve kuchyne, dve ko­mory. Michal Ferko, Pet-rôcz, 16., Bécs m. 3020 Stolári, sklenári, čalúnlci pozor. Vedlajšl zárobok. Z á s t u p c u prijme ku pre­dávaniu z á o l o n so samo-točem a vyšívanou ozdo­bou, drevených a áalogár-rov. | . Hruška v Polici nad Metuji. Cechy. — Pište o vzorky.

P r e d á m zo slobodnej ruky svoj majetok vo Vy-sočanocn, okres Bánovce, pozostávajúci z 380 uh. honov úrodnej zeme, 30 honov lúk a pasienkov, 100 honov hory, lebo v celku alebo rozdelené nie­koľko rodinám. Železničná stanica 5 kilometrov vzdia­lená. Prevzatie majetku po sobrani tohoročnej úrody. Vysvetlenia dá majiteľ. — Sprostredkovateľom odme­na. Dr. Aladár Petrikovlts, Veľké Topolcany (Nagy-tapolcsány). 3123

D á m d o á r e n d y stred­ný valcový mlyn na vi .c rokov, ročná árenda od 800 do 9C0 korún. Mlyn je na stálej vode s dobrým mletim. Kdo chce použit túto příležitost, nech sa hlási u | . Achimský, Pri-b6cz, Turócz m. 3109

Obuvnfoi sa môžu vy­učiť prikrajovat aj taki, čo nemajú peniaze u J o z . G e m b i c z k ý , H i m a k o -k a v a . 3104 F i r m a Friss Zigmond a dr. Doctor Ouido, Prvá uhorská dielňa na výrobu pohrebných potrieb a okra-šlovanie umrčich truhál za­šle na požiadanie cenník zdarma a franko. Úplne zariaďuje pohrebné ob­chody, Budapest, VI., Le-hel-u. č. 8. 2578

Žádejte na ukázku zdarma nejstarší a největší lllus-trovaný český hospodářský tý­

denník „ H o s p o d á r s k y L i a ť *

v Chrudimi Pallet, pfedplat. K 5.—. Předplatitelé obdril zdarm < velký Eckertuv hospod. Kalen­dář pro rok 1914. Administrace „Hospodářského Listu" v Chru­dimi, Cechy. 2789

P l o c h é I E l e g a n t n é !

„Tangold" hodinky

M o v é I M o v é I Zák. c h r á n e n é 11 Moje p ô v o d n é

Tangold" hodin­ky, ploché, sů Je­dinou náhradou za pravé zlaté hodin­ky a dfa samých o d b o r n í k o v od

R ravých zlatých odinlek v cene

IP0 korún sú nie k rozoznanlu. Elegantná plochá

fasona. 3021 C e n a z a k u s o t v o ­

r e n é K 8" • d v o j i t ý m v r c h ­

n á k o m . . . . K 10-Za trvanlivost a dobrý chod 3 ročná písomná záruka. Na do­

bierku posiela: Zasielateľský dom hodiniek a

zlatých p r e d m e t o v

M a x B o h n e l , WIEN, IV. Margarettienstrasse 27/67 Pôvodný továrny cenník zdarma

Kúpi a p r e d á najlepšie len ten, kdo Inseruje v Slovenskom Týždenníku. Zkúste a presvedčite sa. Pýtajte si rozpočet.

V y d á m l a c n o r o d n ý byt vo veľkej záhrade v Ondrášovej, na štvfhodiny od Miiruláša, pozostávajú­ci z 2 izieb, verandy, ku­chyne a zeleninovej záhra­dy. Vdova Lehoczky Abri-šova, Andrášfalu, p Lip-tószentmlklós. 3130

Michal Šarudy, o b u v n f k 28ifi

BUDAPEST, VIII., T i s z a Kálmá. i t é r 12.

K d o m á n a p r e d a j ale­bo do árendy k r č m u a 6—8 jutár poľa, bližéle k metu, v obci kde sú z väčšej čiastky evanjelici. Interesantl hláste sa v ad­ministrácii Slov. Týžden­níka pod značkou .Čest­ný 3133«.

P r e d á m zo slobodnej , ruky lacno majer, 60 jutár zeme, 4 kone. junce, kra­vy, stroje, 50 vozov dre­va každý rok. Poschodo­vý dom s krčmou, pri ňom 21 jutár lúk a orácej ze­me v jednom kuse. Cena prvého 40 tisíc, druhého 24 tlsic korán. Ivan ješko, Antunovác, Slavonia. 3082

Pokladnice a s b e s t o v é skrine a pulty n a knihy, KASETY a nis iové

ŠPORMICKY (po 4 korunooh) 3834

Fr. Procházka a spol. Dol. Kounice (Morava).

I. o d d i e l . Všetky druhy remeňov, vrchné čiastky a potreby pre obuvníkov.

II. o d d i e l . Všetky druhy remeňov a potreby pre remenárov a sedlárov.

Adolf Bri i l l , 2975

P o z s o n y (Prešporak.) Szép lak u. 4.

Nepremokavé plachty stohy, kramárske búdy, na vozy, lokomotívy, plášte, kapuce, zá-tery atď. Potom kanafasy a Iné tkalcov­ské druhy vo veľkom výbere, ďalej Z B Y T K Y Htlror 40 metrov , . . u K Iď- i»lk» vinea* IvolHíl ilrkj 4 m. n K MO kliataoT 49 Miro? . . n K >'« - "vie lellruv* mohte, I toi u K IJO príma barebetev, 40 astro? n I 35'- . ILneloví „ 1 ku u K s 20 taikov I melľor . . . n l 22 50 Spodní noiivlci „ 1 kus u I l'70 atď. — Vzorky od ostatných druhov na požiadanie

— s cennlkami zdarma od tkalcovně i*.1

Ferdinand Mešfan 9 výroba nepremokavých látok

B y s t r é u Nového Mesta n/Met (Čechy). ajra

Pozsonyi fedeliemez-, facement-, asphalt- BS elszigetelíi lemezgyár K. C. MENZEL, továrna na střechová lepenku, drevený 3013 cement a isolačné platne

v Prešporku (Pozsony) dodáva uznané najlepšiu pieskovú le­penku Asphďitovú lepenku. Natieradto

na lepenkové strechy. Dechet (teer). Asphalt. Patent stavebnú lepenku ku vysušeniu vlhkých stien a ako náhradu klenby pre o-bydlia a maštale. Prevezme úplné pokrytie striech, as-faltovanie a isolovanle s patent, stavebnou lepenkou.

Rozpočty bezplatne.

Veľký p o b o č n ý a s tá ly z á r o b o k . Vťlká moravská firma hľadá ku odpřede ju roľníckych a Šijacích strojov riadnych zástupcov a obchodní­kov na vysokú províziu, ktorá sa hneď vyplatí. Naše zastupiteľstva hodí sa tiež výborne čo ved­ľajší zárobok pre obchod r i nov, krčmárov, učiteľov, ŕľ-a Inikov, ako aj pre roľníkov a Ich synov. Na­bídky račte Uskave udaf pod značkou „ V e l k á p r o v í z i a M. 2 4 0 3 " na Haasenstein & Vogler akc. sp., Wlen I, Neuer Markt 3. 3120

Zbythyna šaty pre pánovo dámy Číslo 1V40. 5 metrov dámskej, vlnenej látky barna-

ve|, tmavomodré, čierne . . . K 8-20 Číslo 1950. 5 metrov dámskeho cheviotu tmavomo-

čirého, čierneho aiebo bordo . K 9"— Clslo 1U55. 5 metrov dámskeho lodenu, šedého, ze-_ lenélio alebo drapp . . . . K 7'— Číslo 1963. 20 metrov výtecnej biele) véby na . prádlo K 10 — Číslo I9i0 10 metrov silnej vtby na uteráky K II — Číslo 8. 6 metrov Indického hodváb-batlstu Jasno-

modrého K 560 Číslo 860. .V/4 metrov kamgarnu pre pánov velml

trvanlivého K S-df Číslo 859. 3>/Ä metrov brnenských panských ruční-" ' I

kov, solídna vzorka, trvanlivé , K 10 50 40 metrov moderných stálych solídnych zbytkov na

äaty K 20 — 30 metrov zbytkov na koitýml, vc Tmi jemne, cenné

deuhy K 18 — ADOLF ZUCKER, Plzan IOO. Čechy. Najväčší tkalc. závod. Posielam len na dobierku, vzorky neposielam. Nehodiace sa prijmem vidy na-zpät. — Za dobrú jakost preveznem ú, Inú záruku.

Hľtdáine m l a d á i e h o p o m o c n í k a do nášho obchodu s miešaným to­varom k nastúpeniu od 15. júna V offerte treba udaf nároky a miesta do-savádneho účinkovania. — Ďalej prijmeme h n e ď u č ň a , 13— 4 ročného chlapca z dobrej rodiny, hovoriaceho slovensky a obstojne maďarsky. Pod­mienky dľa dohovoru — Obuch a Cvenček v No­vom Meste nad Váhom (Vágujhely, Nyťram.)3l37

P r i j m e m do učenia z lepšej rodiny dvoch chlap­cov na zámočnícke a jed­noho na kováčske reme­slo. Podmienky dľa doho­voru. Pavel Žlatohlávek, zámočník a kováč, Kor-môczbánya, Bars m. 3136

H ľ a d á m mlyn v dobrom stave na stálej vode na prreentá alebo na mierku. Bližšie zdeli Ján Bederk', Hodonín, Morava. 3135 D o m á c a b r y n d z a , kilo po 1-70, o š t i e p k y po 1 30 a 250 korún dobierkou sú k dostanlu v Jasenov-skom gazdovsko-potrav­nom a úvernom spolku. Poštovné trovy znáša ob­jednávateľ. Jaseňová, p. Felsókubln. 3134

E 3 j

5ea

»E3

Najlepšie s t r o j e h o s p o d á r s k e kaž­d é h o d r u h u , a k o i pluhy, se jačky, mláťačky, benzinové a p a r n é s lože­ni a, m o t o r y p r e p r i e m y s e l atď. d o d á Vám n a š s k á , k r e s f a n s k á f i rma i u

E 3 f i F HiciíouárEň haspodársKyc; ľ v Trnave (Wapombal.)

íea

aea Cenník a vysvetlenie zdarma

| Firma T. MAHR, kamenársky majster v Prešporku Štefánia u. 26. zhotovuje všetky kamenárske práce, sochy svätých, krypty a mausolea, naj­väčšie náhrobné pomniky, všetky kostolné práce : oltáre, kazateľne, krstiteľ­nice a opravy týchto v najľavnejšich cenách. 3002 I

*Ž<€

8 SLOVENSKY TÝŽDENNÍK Dito 24

• •flrtimrtirtittimttts 5ŠKRYDLfl

mmmmm mmww//////mw/'^//M&

fyie 20 korún I Ob)cdoávky ix-111(1(111 (ranko, J hodvábne lye-ľaalay, angl. xe-|Hry, batlaty, vo-

aly, dBlény.

Odporúčame firmu 2866

F R . H U D E C , tkalcovna

Nové Mesto n. M e t (Čechy).

57» ílíTJ etamlny, lellry, I kanála"/, Oxfor­dy, krlcety. da-, maiky, platná, I prádlo, sýpkoví-1 ny, stolci i JWftU* ' jrtiln, .Čajky '

$ « * # # * # « Z/94

K obzretiu vzorky zdarma a franko!

NailepM tenkí nákupny prameitl L f l C a l é p 8 r i e l

t kg sivé, dobré,páraneK2-, fcj'ifc K 2'40. príma polobiel* K 2-80, M * K 4 - , bielepäpe-ristt K S-ll), 1 kg veľmi temné, snehobiele pdranžK6'40,KB--, 1 Vgpdperové afrt K 6 - , K 7 - . biele lemní K 10-—, nafjcninet-

He pdptrle t a i K « - . Pri 5 kg obfadnávke: Iranfco

H O t o v é p O S t e l S So, mod(7bo, bicieho alebo ii'ÉfcO MDkinu^ 1 pertr.a 180 cm. dlhá, 130 cm. MroLa, t dvo­ria hlavnicami, katda 60 cm. dlha, 00 cm. Ilroká, naplnená a no­vým sivým, veňni trvanlivým iemným perím K 16—, polopápt-roté K 20--, paperovi K M.-.JednotlM periny: K iff—, K 12—, K 14--, K 16—, hlavnice K S—. K 3H1, K 4—. periny 200 cm. AM 14¾ cm. Brok* K 13--. K 14—. K 14 70, K 17-80, K.21—. Marnice 90 cm. dlhé70Cm. Kioke K 450, K520, K 5"70. Spodni periny xo alUieho itrálkovebo grádu: 180 cm afb«, 11« cm. H-^ ^ rok* K 12%, K 14-80. 2474 ZáakMk) na dobierku od K 12— Iranko. Zámena dovolená. Za oexodpoveda|nca vrátim peniaze, n raártkr} M»& t á r a t Irutl.

8 . BENISCH, DCŠENICE č. 931. (Cechy).

Grádits anglický panský krajčír.

B u d a p e š ť , VIII., Némeih-utca č. 34

£ najobľúbenejšia, vý­bornej jakosti, z naj­lepšieho materiálu a (ak prevyšuje ktorý­koľvek iný výrobok.

<•• Predávajú vo výhodnej cene ^

I BRflTia FRlMbOUCli

£ majitelia tehelne v Za- Z marowciach " ™ T~" ~ (Uágzamárd, Třen-

c s é n megye.)

i ^ ^ OZNAM.

Správa Staro-Pazovskej banky úč sp. v Starej Pazove oznamuje, že počnúc od 1. júla t. r. platí od {vkladov do K 10 .000- 5°/0, vyše K 10.000- ulo­žených na vyše roka 5'/sY0 čistých.

Kdo oho*) zlý tovar , noomlo n m n a objsdnaf l — Trvanlivé

výberit t i t r i e d e n é

ZBYTKY až U m. dlhé, ako: kanatau, plátno, prestieradlú, zeflry, modrá tlač, véby, sifóny, grlzety a iní SB . 1 4 0 a a . t r o v xa 12 k o r ú n , najlepších za K16'—

zasiela na dobierka ručná tkalcovna

E l SUCH.UKOVÁ, ROV! HBÍD0&, Čech;. Vzorky nezaslelam a diaľka st úľa potreby ustanovte. M T tfMklf b o d s s p o k o j n ý I TAV

r SVOJ K SVOJMU! Do Dolnej Béčky h o s p o d á r o m

Najlepšie a najdokonalejšie sušiarne na ohtnol svojho patentu dodáva

J a r o s l a v V l t a v s k ý , majitel železnej fabriky a mernik, bývalý hlavný mernik firmy J á n Linhar t Býva v Ra­kovníku (Rakovitz, Čechy.) 3813 liatu) zástupca pre Istrui: J. IDBilT, PSTBOVEC

N e j e s t v u j ú l e p t a l *

Benzinové, motorové a sa­močinné mlátiace slozenia.

Lacné ceny I Pohodlné splácanie! Úplná záruka! Vyučenie bezplatne I Pýtajte si cenník motorov I

Budapeft f .

n, umi-st t. 11/í HERCZEGH ilRTUR,

Singerove šijacie stroje! Celkom nová malá Singerka za K 60*—, dobre

opravená pre domácnost a pre re­meslo od K 24-— vyše i Na sklade m i

doze! Habán Budapest, VH, fllmossy-tw M. n .

Obrázkový cenník pošlem na iiadosf zdarma. & I

Hlavné zas tupi te l s tvo Huston Proc­t o r d Co. Ltd. naftových m o t o r o v .

Kalí j desiaty dostane zadarmo 20 metrov félij na košele, kdo objedná niektorý druh tohoto tovaru. Každý bedo spokojný. 40 metrov veľmi pekných zbytkov, kanafasu. ze-

firu, šotišu, plátna attf sa K 20-— 40 metrov zbytkov II. jakosti . . . , „ 16 — 20 metrov plátna, bieleho, silného, 100 cm. ši­

roké za K 1 2 -20 metr. širtingu bieleho, celkom jemu. . . 12— Piete s i o osnnik a vzorky, ktoré zdarma zasielam. Stá a stá poďakovadch listov po ruke.

ALOIS DOUBRAVA, I b l n i i i , Náchod č. 4 . (Čechy). 3003

irBwmqfcavWOTOTfflBaeeE

ZEMSKÁ PRUMYSLOíň B AH H A MUWU SPOLEČNOST, P r i j í m a v k l a d y pr i založená Živnostenskou bankou v Prahe.

BUDAPEST, V., Ferenc*. József tér 6. zmenáreň: V., F e r e n c z JÓZSef t é r 6.

T.learafl.ka^ar'a«ui..ls1IMIST9liaLEM. F i l i á l k a V M U N K A Č I . i "I—B5 - _

TMvioa. j I3I-B6 Účaatinný kapi tá l Ž W N O S T E N S K E J Úfcet n oho r akej po ä to vej spořitelny e. ZSI20. Útet a rakneke] poátovej sporiteTny e. 106585. Ucet n boa. bere. poet. sporiteTny i. HM.

BANKY V P R A H E je K 80,000.000--a rezervy vyše . . . K 20,0()0000--

najvyššom zúročení. Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vybavenie všetkých bankových a burzových transakcii na budapeštianskej a cudzozem­ských burzách. Kúpa a predaj cudzozemských peňazí, zvláště dolárov, m a r i a k a r u b ­ľov. Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky so zahraničím a Snasr lksa.

• w Tlačou Budapeštianskeho nakladatelského spolku účastlnárskej spoločnosti. Budapest, VI1L, Mitia-u. č.