M g R . g y M E R S k á M A R t i N A , M g R . k O ž u c h B R A N i S l A v,

M g R . Z á š k v A R O v á v E R O N i k A

A kO kO M u N i kO vAť S d R u h ý M i

M E t O d i c k á P R í R u č k A k u R Z u O S v

Realizáciu pilotného kurzu a vytvorenie tejto metodickej príručky finančne podporilÚrad vlády SR z dotácie na podporu programov iniciatív a aktivít

v oblasti národnej stratégie boja proti drogám a drogovým závislostiam.© PERSONA 2009

Zážitkovo-vzdelávacie centrum COOL sChOOL je projektom občianskeho združenia PERSONA.Zriadenie centra ako aj realizáciu pilotných kurzov a vytvorenie metodík finančne podporilo

Ministerstvo vnútra SR z programu finančných dotácií pre podporu projektov v oblasti prevenciekriminality a Úrad vlády SR z dotácie na podporu programov iniciatív a aktivít v oblasti národnej

stratégie boja proti drogám a drogovým závislostiam.

Ako komunikovAť s druhými

metodická príručkA kurZu osoBnostnej A sociálnej výchovy

m g r . g y m e r s k á m A r t i n A , m g r . k o ž u c h B r A n i s l A v, m g r . Z á š k v A r o v á v e r o n i k A

A ko ko m u n i ko vAť s d r u h ý m i

m e t o d i c k á p r í r u č k A k u r Z u o s v

Vydalo občianske združenie PERSONA

Vrančovičova 29, 841 03 Bratislava

www.ozpersona.sk

Vydanie 1., © PERSONA 2009

Obrázky na obálke a v texte: Miroslav Záškvara

Fotografie na obálke a v texte: © PERSONA

Grafická úprava: Martina a Boris Gymerskí

Neprešlo jazykovou úpravou.

ISBN: 978-80-89463-00-8

EAN: 9788089463008

Zriadenie zážitkovo-vzdelávacieho centra COOL sChOOL ako aj realizáciu pilotných kurzov a vytvorenie metodík fi-

nančne podporilo Ministerstvo vnútra SR z programu finančných dotácií pre podporu projektov v oblasti prevencie

kriminality a Úrad vlády SR z dotácie na podporu programov iniciatív a aktivít v oblasti národnej stratégie boja proti

drogám a drogovým závislostiam.

obsah

oBsAh 3Úvod 5

teoretické východiská osoBnostno-sociálnej výchovy v kocke 6Gymerská Martina, Kožuch Branislav

osoBnostná A sociálnA výchovA mlAdých ľudí 7témAtické okruhy osv 8cesty osv k mlAdým ľuďom 10didAktický cyklus osv 11ZáklAdné metodické princípy osv 13metódy osv 14prAvidlá psychickej BeZpečnosti 16

teoretické ZáklAdy kurZu Ako komunikovAť s druhými 19Gymerská Martina

komunikáciA Ako temAtická oBlAsť progrAmov osv 20komunikáciA – čo to vlAstne je? 22Zložky komunikácie 25verBálnA komunikáciA 26neverBálnA komunikáciA 28vysielAnie komunikAčných signálov 33rušivé signály – čo s nimi? 34prijímAnie komunikAčných signálov 35spätná väZBA 37komunikAčné štýly 40

popis vyBrAných Aktivít kurZu 43Gymerská Martina, Záškvarová Veronika

ZoZnAm Aktivít 44Úvodné Aktivity k otvoreniu AleBo k ukončeniu jednotlivých Blokov 45tímové Aktivity 48osvedčené roZohrievAčky 50roZdeľovAnie do skupín 54veľké Aktivity s temAtikou komunikácie 55droBné hry s temAtikou komunikácie 71spätná väZBA 73

použitá A doporučená literAtÚrA 75

prílohy 79ruky A hlinA 80

OB

SAh

3

Ako komunikovAť s druhými

4

metodická príručkA kurZu osoBnostnej A sociálnej výchovy

Úvod

milí priatelia,

dostáva sa vám do rúk, alebo pravdepodobnejšie svieti na vás z plochy monitora, nová metodická príručka

pre prácu s mladými ľuďmi v oblasti osobnostno-sociálneho rozvoja.

Keď naše občianske združenie PERSoNA začalo pred vyše dvomi rokmi pracovať s cieľovou skupinou mladých

ľudí, uvedomili sme si, že v našich rodinách, ako aj v školách chýbajú programy osobnostnej a sociálnej vý-

chovy. Mladí ľudia preto veľakrát pri dospievaní vstupujú do života vyučení, ale nepripravení na to základné,

čo v každodennom živote potrebujú – nevedia efektívne komunikovať, nevedia zdravo zvládať a riešiť konflikty

či problémy, nemajú zručnosti, ako si riadiť svoj život – svoj čas, svoje nadanie a talent, svoje sny a túžby...

Rozhodli sme sa preto začať realizovať programy neformálneho vzdelávania pre mladých ľudí, zamerané na

získavanie relevantných sociálnych zručností a schopností.

vďaka podpore Úradu vlády Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sme na hornej

orave zriadili zážitkovo-vzdelávacie centrum CooL sChooL. Začali sme organizovať kurzy osobnostnej a so-

ciálnej výchovy pre triedne kolektívy žiakov ZŠ a SŠ a tiež rôzne ďalšie aktivity. Teraz po nadobudnutých skú-

senostiach, môžeme povedať, že sa na našich kurzoch neučili len mladí ľudia, ale aj my – lektori. Hmatateľným

výstupom týchto kurzov sú aj metodiky, ktoré ponúkame záujemcom pre inšpiráciu pri práci s mladými ľuďmi.

Každá z týchto príručiek sa skladá z viacerých častí.

Prvá časť je zameraná na základné poznatky z oblasti osobnostnej a sociálnej výchovy (oSv) mladých ľudí -

základné metodické princípy oSv, cesty oSv k mladým ľuďom, ako aj potrebné pravidlá psychickej bezpeč-

nosti.

druhá časť príručky približuje základné teoretické poznatky z jednotlivých tém sociálnej a osobnostnej vý-

chovy.

Tretia časť ponúka záujemcom návrh aktivít zameraných na danú problematiku, ktoré je možné upraviť si

a prispôsobiť podľa individuálnych potrieb jednotlivých skupín. Súčasťou tejto časti príručky je aj popis jed-

notlivých aktivít, ktoré môžu slúžiť na inšpiráciu pri tvorbe vlastných programov.

Na konci príručky nájdete rôzne pracovné listy, či iné podporné dokumenty, ktoré môžete využiť pri realizácii

jednotlivých programov oSv.

veríme, že si v tejto publikácii nájdete to, čo vám pri vašej práci pomôže, a čo v konečnom dôsledku podporí

rozvoj a kvalitu života mladých ľudí.

Metodiky je možné prezerať v elektronickej podobe, prípadne si ich vytlačiť a mať ich tak v papierovej podobe

k dispozícii pre potreby realizácie jednotlivých programov.

veľa úspechov a osobného nasadenia vám pri práci s mladými ľuďmi praje

občianske združenie PErsonA

Úv

od

Ako komunikovAť s druhými

5

TEoRETiCKÉ vÝCHodiSKÁoSoBNoSTNo-SoCiÁLNEJ vÝCHovYv KoCKE

„Každý deň pozorujem, ako ľudia trpia tým, že neexistujú školy, v ktorých by sa učili žiť

s ľuďmi a so svetom.“

Adam Mickiewicz

Učíme sa v priebehu celého nášho života, neustále a všetko možné. od základných koordinovaných pohybov

(sedenie, lozenie po štyroch, chodenie, skákanie…), cez základnú dorozumievaciu reč, vytváranie a upevňo-

vanie si dobrých aj zlých návykov a spôsobov jednania, až po osvojovanie si viac či menej užitočných poznatkov

a informácií.

Mnohé z týchto vecí sa učíme spontánne, v každodennom prúde života, často krát bez toho, aby sme si to

naplno uvedomovali, či sa o to cielene snažili. Preto aj výsledok takéhoto nášho učenia závisí viac menej

na náhode. ide napríklad o učenie sa zásadám komunikácie s druhými, osvojovanie si spôsobov riešenia

konfliktov, relaxácie... čo je veľmi dôležitá „učebná látka“, ktorá nachádza svoje časté uplatnenie v našom

každodennom živote. A práve kvôli každodennému využívaniu týchto poznatkov a zručností je potrebné ne-

nechať naše učenie sa na náhode.

KA

PiT

oLA

1.: T

EoR

ETiC

KÉ

vÝC

Ho

diS

KÁ

oSo

BN

oST

No

-So

CiÁ

LNEJ

vÝC

Ho

vY

v K

oC

KE

6

mEtodická PríručkA kurzu osobnostnEj A sociálnEj výchovy

FoTo: PERSoNA

KA

PiTo

LA1.: TEo

RETiC

KÉ v

ÝCH

od

iSKÁ

oSo

BN

oSTN

o-So

CiÁ

LNEJ v

ÝCH

ov

Y v Ko

CK

E

7

Ako komunikovAť s druhými

osobnostná a sociálna výchova mladýchľudí

osobnostno-sociálna výchova je praktická pedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá rozvojom kľúčových ži-

votných zručností či životných kompetencií.

Zmyslom zavádzania osobnostno-sociálnej výchovy (oSv) pri práci s mladými ľuďmi je nadobúdanie praktic-

kých životných zručností a podpora mladých ľudí pri hľadaní vlastnej cesty k spokojnému životu a kvalitným

medziľudským vzťahom.

Špecifikom oSv je, že predmetom učenia je samotný mladý človek, jeho osobnosť a vzťahy s ľuďmi.

oSv sa zameriava na rozvoj schopností poznávania, sebapoznávanie a sebaponímanie, sebareguláciu, psy-

chohygienu a kreativitu, venuje sa poznávaniu ľudí, medziľudským vzťahom, komunikácii, spolupráci a súťaži

a tiež hodnotám, postojom, praktickej etike a schopnostiam, ako sú napríklad rozhodovanie a riešenie prob-

lémov.

oSv má mladým ľuďom pomáhať viesť zdravý a zodpovedný život, ako jednotlivcom, tak aj členom spoločnosti

a poskytovať príležitosť premýšľať o svojich skúsenostiach a vlastnom rozvoji. Cieľom oSv je rozvíjať sebaúctu,

sebadôveru a schopnosť preberať zodpovednosť za svoje správanie v rôznych životných situáciách. Mladí

ľudia sa učia rozumieť hodnote medziľudských vzťahov a rešpektovať názory, potreby a tiež práva ostatných.

oSv tak smeruje k rozvoju osobnostných, individuálnych predpokladov každého človeka pre život so sebou

samým i s druhými ľuďmi v aktuálnom spoločenskom kontexte, k rozvoju sociálnych (interakčných, vzťaho-

vých) zručností pre život s druhými ľuďmi a k rozvoju etických predpokladov pre život v spoločenstve a na

tomto svete vôbec.

FoTo: PERSoNA

tématické okruhy osv

oSv je cielená činnosť, ktorá vedie ku konkrétnym výchovným cieľom. Tématických možností zamerania oSv

je veľmi veľa, preto by sme si pri práci s mladými ľuďmi mali definovať prioritné ciele a na ne sa zamerať.

valenta (2000) člení tématické okruhy osobnostnej a sociálnej výchovy do troch častí, ktoré sú zamerané

na rozvoj

-> osobnostný

-> sociálny

-> morálny

My k tomuto členeniu pridávame ešte duchovný rozvoj ako dôležitú súčasť oSv.

Formulácia cieľov oSv si vyžaduje znalosť jednotlivých tématických možností a tiež metód oSv. Situácia je

zároveň o to náročnejšia, že oSv sa snaží o princíp sprevádzania, ktorý je charakteristický nedirektívnosťou,

a preto je dobré, aby si aj mladí ľudia mohli zadefinovať svoj cieľ, ku ktorému chcú v rámci programov oSv

dospieť.

Medzi konkrétne ciele oSv v oblasti osobnostného, sociálneho, morálneho a duchovného rozvoja patria:

osobnostný rozvoj

rozvoj schopností poznávania - nácvik zmyslového vnímania, pozornosti a sústredenia; nácvik schopnosti

zapamätania, riešenia problémov; schopnosť plánovať svoje učenie a používať k tomu efektívne postupy.

sebapoznávanie a sebaponímanie - ja ako zdroj informácií o sebe; druhí ako zdroj informácií o mne;

moje telo, moja psychika (temperament, postoje, hodnoty); čo o sebe viem a čo nie; ako sa premieta moje

ja v mojom správaní; môj vzťah k sebe samému; moje vzťahy k druhým ľuďom; zdravé a vyrovnané sebapo-

nímanie.

sebaregulácia a sebaorganizácia - cvičenie sebakontroly, sebaovládania - regulácia vlastného správania

a prežívania, vôle; organizácia vlastného času, plánovania učenia a štúdia; stanovovanie osobných cieľov a

krokov k ich dosiahnutiu.

Psychohygiena - schopnosti pre pozitívne naladenie mysle a dobrý vzťah k sebe samému; sociálne zručnosti

pomáhajúce predchádzať stresom v medziľudských vzťahoch; dobrá organizácia času; schopnosti zvládania

stresových situácií (rozumové spracovanie problému, uvoľnenie - relaxácia, efektívna komunikácia atď.); hľa-

danie pomoci pri ťažkostiach.

kreativita – nácvik rozvoja základných rysov kreativity (pružnosť nápadov, originalita, schopnosť vidieť veci

inak, citlivosť, schopnosť „doťahovať“ nápady do reality), tvorivosť v medziľudských vzťahoch.

sociálny rozvoj

Poznávanie ľudí - vzájomné poznávanie sa v skupine (napr. triede); ohľaduplné zaobchádzanie s informá-

ciami o druhých a od druhých, rozvoj pozornosti voči odlišnostiam a hľadanie výhod v odlišnostiach; chyby

pri poznávaní ľudí.

KA

PiT

oLA

1.: T

EoR

ETiC

KÉ

vÝC

Ho

diS

KÁ

oSo

BN

oST

No

-So

CiÁ

LNEJ

vÝC

Ho

vY

v K

oC

KE

8

mEtodická PríručkA kurzu osobnostnEj A sociálnEj výchovy

medziľudské vzťahy - starostlivosť o dobré vzťahy; správanie podporujúce dobré vzťahy, schopnosť prežívať

s druhými situácie blízkosti, dôvery a zdieľania, empatia a pohľad na svet očami druhého, rešpektovanie,

podpora, pomoc; ľudské práva ako regulatív vzťahov; vzťahy a naša skupina (trieda), práca s prirodzenou dy-

namikou danej sociálnej skupiny, prejavovanie rešpektu voči opačnému pohlaviu.

komunikácia - schopnosť rozlišovať prejavy rešpektujúcej a nerešpektujúcej komunikácie; schopnosť kulti-

vovane prejaviť a presadzovať svoje názory, potreby a práva; nácvik pozorovania, empatického a aktívneho

počúvania; nácvik zručností verbálnej komunikácie (technika reči, výraz reči), nácvik a vedomé používanie

neverbálnej komunikácie (reč tela, reč predmetov a prostredia vytváraného človekom, reč ľudských skutkov

a i.); nácvik vedenia dialógu, jeho pravidiel a riadenie; komunikácia v rôznych situáciách (asertívna komuni-

kácia, riešenie konfliktov, vyjednávanie a i.); obranné komunikačné zručnosti proti agresii a manipulácii,

schopnosť pútavo prezentovať; schopnosť viesť a prispievať do skupinovej diskusie.

kooperácia a kompetícia - rozvoj individuálnych zručností pre kooperáciu (sebaregulácia v situácii nesú-

hlasu, odporu a pod., schopnosť odstúpiť od vlastného nápadu, schopnosť nadväzovať na druhých a rozvíjať

vlastnú líniu ich myšlienky a pod.); rozvoj sociálnych zručností pre kooperáciu (jasná a rešpektujúca komuni-

kácia, riešenie konfliktov, podriaďovanie sa, vedenie a organizovanie práce skupiny); rozvoj individuálnych a

sociálnych zručností pre etické zvládanie situácií súťaže, konkurencie.

morálny rozvoj

riešenie problémov a rozhodovacie zručnosti – nácvik kladného postoja k riešeniu problémov (prijí-

manie problémov ako výziev), nácvik efektívnych techník pre riešenie problémov a rozhodovanie, problémy

v medziľudských vzťahoch, zvládanie učebných problémov, problémy pri sebaregulácii.

hodnoty, postoje, praktická etika - analýza vlastných i cudzích postojov a hodnôt a ich prejavov v správaní

ľudí; odmietanie prejavov násilia, závislosti; vedenie mladých ľudí k zodpovednosti, spoľahlivosti, spravodli-

vosti, rešpektu atď.; uvedomovanie si reálnych problémov, na ktoré majú mladí ľudia dosah a ich riešenie;

pomáhajúce a prosociálne správanie; zručnosti v rozhodovaní v eticky náročných situáciách všedného dňa.

duchovný rozvoj

otváranie duchovnej dimenzie človeka - hľadanie duchovnej podstaty človeka, hľadanie odpovedí na

otázky o zmysle života, zamýšľanie sa nad svojím poslaním vo svete, zamýšľanie sa nad životom a smrťou,

transcendentnosťou bytia a i.

Existujú aj ďalšie oblasti duchovného rozvoja, ktoré tu nie sú spomenuté. Táto oblasť bola dlho zaznávanou

oblasťou rozvoja a výchovy mladých ľudí na našich školách, ale aj v rodinách. Samotný duchovný rozvoj je

prepojený s našim vierovyznaním. Nejde tu však o odovzdávanie „mŕtvych“ teórii, či historických poznatkov

náboženskej náuky. Cieľom duchovného rozvoja má byť žitie duchovnej podstaty človeka, kedy sa človek po-

norí do svojej „hĺbky“, nadviaže živý a láskyplný vzťah so svojim Stvoriteľom a začne vnímať svoj život a dianie

vo svete aj z pohľadu večnosti. Konkrétnou formou ako rozvíjať túto oblasť oSv môžu byť duchovné cvičenia,

či pravidelná systematická duchovná formácia mladých ľudí.

KA

PiTo

LA1.: TEo

RETiC

KÉ v

ÝCH

od

iSKÁ

oSo

BN

oSTN

o-So

CiÁ

LNEJ v

ÝCH

ov

Y v Ko

CK

E

9

Ako komunikovAť s druhými

cesty osv k mladým ľuďom

Jednotlivé témy oSv môžeme mladým ľuďom sprostredkovať viacerými spôsobmi. Medzi 4 základné patria:

1. spôsob, akým bežne s mladými ľuďmi komunikujeme a jednáme

od prvej minúty nášho života sa učíme väčšinu vecí napodobňovaním. Naše okolie na nás vplýva oveľa sil-

nejšie, ako si často krát pripúšťame. Preto tento zdroj učenia je veľmi úspešný a zároveň náročný na osob-

nostnú výbavu jednotlivých lektorov, či mládežníckych pracovníkov. Základnou podmienkou programov oSv

je rešpektujúca komunikácia, ktorá spočíva predovšetkým v tom, že sa sami riadime pravidlami a princípmi,

ktoré požadujeme od mladých ľudí, dokážeme rozpoznať iróniu, manipuláciu, nevyžiadané „dobré rady“

a ďalšie prejavy nerešpektujúcej komunikácie u druhých aj u seba a snažíme sa ich pri práci s mladými ľuďmi

vyvarovať.

2. spôsob, akým využívame pri práci s mladými ľuďmi spontánneneplánované situácie

Práca s mladými ľuďmi prináša mnoho neplánovaných situácií, ktoré majú veľký potenciál pre osobnostný

rozvoj a sociálne učenie sa mladých. Môže to byť porušovanie dohodnutých pravidiel, konflikty medzi mla-

dými, ktorých sme svedkami, či dianie v komunite, kde mladí ľudia žijú. Mnohé z týchto situácií sa často opa-

kujú a keď sa nám ich podarí vhodne uchopiť, môžeme mladým ľuďom svojim prístupom darovať lekciu oSv.

Aj tento spôsob učenia si vyžaduje viaceré zručnosti a kompetencie na strane lektora, a aj mládežníckeho

pracovníka. Správne uchopenie neplánovaných situácii pomáha tiež predchádzať výchovne neúčinnej igno-

rácii, zastrašovaniu či príliš rýchlej sankcii.

3. začlenením jednotlivých tematických oblastí osv do vyučovaciehoprocesu

všetky vyučovacie predmety umožňujú pracovať s témami oSv a existujú dva hlavné spôsoby, ako oSv apli-

kovať v rámci vyučovacieho procesu.

-> Používanie metód oSv v rámci ktoréhokoľvek predmetu (napr. metódy kooperatívneho vyučovania– hranie rolí, brainstorming, reflexia, myšlienková mapa a i.).

-> Realizácia tematických programov oSv, ktoré sú obsiahnuté v očakávaných výstupoch jednotlivýchvzdelávacích odborov rámcového vzdelávacieho programu (napr. témy sebapoznávania a komuni-kácie v rámci Náuky o spoločnosti, či výchovy k občianstvu a pod.).

4. realizácia osv v samostatných programoch

Niektorým témam oSv (napr. sebapoznávanie, komunikácia, riešenie konfliktov a i.) je dobré venovať sa v sa-

mostatných programoch, ktoré umožňujú kvalitnejšiu a intenzívnejšiu prácu. v rámci školy, ale aj mimo nej,

to môžu byť pravidelné triednické hodiny, samostatný predmet oSv, voliteľné semináre a krúžky, koncoročné

výlety, špeciálne kurzy pre triedne kolektívy zamerané na jednotlivé témy oSv a pod.

KA

PiT

oLA

1.: T

EoR

ETiC

KÉ

vÝC

Ho

diS

KÁ

oSo

BN

oST

No

-So

CiÁ

LNEJ

vÝC

Ho

vY

v K

oC

KE

10

mEtodická PríručkA kurzu osobnostnEj A sociálnEj výchovy

didaktický cyklus osv

pri práci s mladými ľuďmi v oblasti oSV sa doporučuje (Srb, V. a kol., 2007) postupovať podľa didaktického

cyklu C-m-i-A-r-E, ktorý rozdeľuje realizáciu jednotlivých aktivít na etapy:

1.) Formulovanie Cieľa

2.) Voľba metód

3.) Zadávanie inštrukcií

4.) Akcia

5.) reflexia

6.) Evaluácia

podstatou tohto prístupu je to, že pri plánovaní akejkoľvek práce v oblasti oSV začíname formuláciou kon-

krétneho Cieľa. Následne na základe tohto cieľa volíme Metódy, zadávame inštrukciu, pozorujeme, čo sa deje

počas akcie, vedieme Reflexiu a v Evaluácii zisťujeme, ako sa nám podarilo stanovený cieľ dosiahnuť.

Formulovanie cieľa

Cieľ v oSV je potrebné naformulovať veľmi konkrétne a popisne.

Napríklad:

a) Zážitky (mladí ľudia zažijú situáciu, kedy ..., reflektujú získaný zážitok...)

b) Znalosti (mladí ľudia zdieľajú svoje skúsenosti, názory, potreby..., naučia sa naspamäť...)

c) Zručnosti (mladí ľudia si vyskúšajú, precvičia, natrénujú, vytvoria, predvedú, použijú...)

d) pravidlá (mladí ľudia sformulujú, reflektujú, dodržiavajú pravidlá...)

e) postoje (mladí ľudia vyjadria, reflektujú, posilnia postoj...)

Za najdôležitejšie sú považované ciele v oblasti zručností. pri práci s cieľmi oSV platí viac ako inde, že „menej

znamená viac“. Je efektívnejšie zamerať sa na jeden konkrétny cieľ a naplniť ho, ako si stanoviť všeobecný

cieľ, kde hrozí veľké riziko, že ho nenaplníme, prípadne sa v ňom „zamotáme“.

voľba metód

Metódy oSV sú pestré a záleží od našich cieľov, možností (priestorových, časových a i.), či zručností, ktoré

metódy pre dosiahnutie daného cieľa použijeme. Môže ísť napríklad o diskusiu, rôzne druhy hier, písaciu

techniku, čítanie textov, kresliace metódy, pohybové metódy, koncentračné cvičenia, metódy zamerané

na predstavivosť alebo vizualizáciu, brainstorming, hranie rolí, práca s kamerou či videom, atď.

Metódu vyberáme vo vzťahu ku konkrétnym cieľom, nikdy nie naopak. Základné otázky pri voľbe metódy sú:

„Sprítomňuje táto metóda skutočne stanovený cieľ?“ „Vedie táto metóda čo najlepšie a najjednoduchšie

k cieľu?“

Zadávanie inštrukcií

pravidlá aktivít zadávame stručne, jasne a zrozumiteľne. Jednotlivé inštrukcie od seba zreteľne oddeľujeme

(napr. číslovaním). pre overenie porozumenia zadanej inštrukcii požiadame účastníkov, aby vlastnými slovami

prerozprávali zadanie skôr, ako sa pustia do činnosti.

Ka

pito

la1

.: tEoR

EtiCK

É VÝC

Ho

DiSK

Á o

SoB

No

StNo

-SoC

iÁlN

EJ VÝC

Ho

VY V

KoC

KE

11

Ako komunikovAť s druhými

Pri zložitých inštrukciách je vhodné použiť „inštrukciu o inštrukcii“, napr.: „Teraz budem asi 5 minút hovoriť

o pravidlách nasledujúcej aktivity. vždy po výklade časti pravidiel vás poprosím o zhrnutie, ktoré si napíšeme

na tabuľu. Priestor pre doplňujúce otázky bude na konci.“

Akcia

Našou hlavnou úlohou počas aktivity je získať čo najviac materiálu pre reflexiu, preto sa snažíme pozorovať,

čo sa deje. Môžeme si aj písať čo najpodrobnejšie poznámky o správaní jednotlivých účastníkoch - konkrétne

vety, ktoré od mladých ľudí počujeme (bez interpretácií a hodnotenia). Získané poznámky používame v reflexii

prevažne ako ukážky dobrej praxe.

Pokiaľ nechceme narušiť dô-

veru účastníkov programu, ne-

smieme získané poznámky

použiť ako dôkaz pre hľadanie

konkrétneho „vinníka“. Zmy-

slom je baviť sa o tom, aké dô-

sledky môže mať podobná veta

alebo podobný čin a nie pátrať

po tom, kto danú vetu vyslovil.

reflexia

Reflexia je neoddeliteľnou súčas-

ťou oSv. Samotný zážitok nestačí k

tomu, aby sa z neho človek poučil.

Cieľom reflexie je uľahčiť, usmerniť

a prehĺbiť učenie sa zo získaných

skúseností. Mladí ľudia sa v rámci

oSv učia práve tým, že skúmajú a

spracúvajú skúsenosti, ktoré im zážitok poskytol. Bez reflektívneho zhodnotenia práve prežitej skúsenosti

nemá táto skúsenosť svoju plnú účinnosť pre korekciu postojov a správania účastníkov programu.

Reflexiu vedieme k stanoveným cieľom pomocou kladenia otvorených otázok. Snažíme sa voliť také postupy

reflexie, ktoré umožnia zapojenie všetkých účastníkov naraz (napr. škálovanie, dotazníky, rozhovory v skupi-

nách).

Evaluácia

Zmyslom evaluácie je zhodnotiť, do akej miery sa nám podarilo dosiahnuť stanovený cieľ. Súčasťou evaluácie

môže byť aj odpoveď na otázku, čo by sme mohli nabudúce urobiť rovnako (inak), aby sme dosiahli cieľ.

Pre potreby evaluácie môžeme používať rôzne formy dotazníkov, škál, nedokončených viet alebo testových

modelových situácií. Pri hodnotení dosiahnutia cieľov na úrovni získaných zručností je vhodné použiť formu

praktickej skúšky (napr. formou hrania rolí, dlhodobým pozorovaním danej zručnosti u mladých ľudí v bežných

reálnych situáciách, či sebapozorovaním samotných mladých ľudí a zaznamenávaním prejavov danej zručnosti

v ich živote.

KA

PiT

oLA

1.: T

EoR

ETiC

KÉ

vÝC

Ho

diS

KÁ

oSo

BN

oST

No

-So

CiÁ

LNEJ

vÝC

Ho

vY

v K

oC

KE

12

mEtodická PríručkA kurzu osobnostnEj A sociálnEj výchovy

FoTo: PERSoNA

základné metodické princípy osv

Pre odovzdávanie jednotlivých poznatkov mladým ľuďom z oblasti osobnostnej a sociálnej výchovy, je po-

trebné dodržiavať základné metodické princípy. Jedná sa predovšetkým o praktickosť a prepojenosť výučby

s každodenným životom mladých ľudí, o zacielenosť výchovy a o sprevádzanie mladých ľudí pri osvojovaní

si nových poznatkov a zručností. Tieto základné princípy si teraz trochu priblížime.

Princíp praktickosti osobnostno-sociálnej výchovy hovorí o možnosti vyskúšať si a precvičiť jednotlivé zruč-

nosti v reálnych alebo modelových situáciách. Mladí ľudia sa tak učia formou priameho tréningu jednotlivých

zručností.

Prepojenosť preberaných tém oSv s jednotlivými mladými ľuďmi – s ich osobnosťou, s ich vzťahmi, ich skú-

senosťami a ich potrebami, prispeje k maximálnemu úžitku jednotlivých programov. Tento princíp hovorí

o tom, že v rámci oSv sa mladí ľudia učia o sebe, o svojich priateľoch, spolužiakoch o medziľudských vzťahoch,

v ich rodinách, triedach a pod.

Princíp zacielenosti oSv hovorí, že sa jedná o zámernú činnosť, ktorá vedie ku konkrétnym výchovným cieľom.

Z časového hľadiska rozdeľujeme ciele oSv na:

1. krátkodobé ciele – napr. nadobudnutie konkrétnych zručností

2. dlhodobé ciele – napr. zmena v správaní alebo postojoch mladých ľudí.

Programy oSv ponúkajú mladým ľuďom priestor, kde môžu na základe priamych osobných skúseností obja-

vovať vhodné a užitočné formy správania. Princíp sprevádzania hovorí o roli „lektora“, ktorá je charakteristická

nedirektívnosťou, jeho úlohou je vytvárať bezpečný priestor pre otvorenú komunikáciu, experimentovanie

so správaním, kvalitnú reflexiu a samostatné rozhodovanie mladých ľudí. Takýto prístup podporuje u mladých

ľudí dobrovoľné a samostatné používanie nadobudnutých vedomostí a zručnosti aj v ich každodennom ži-

vote.

KA

PiTo

LA1.: TEo

RETiC

KÉ v

ÝCH

od

iSKÁ

oSo

BN

oSTN

o-So

CiÁ

LNEJ v

ÝCH

ov

Y v Ko

CK

E

13

Ako komunikovAť s druhými

FoTo: PERSoNA

metódy osv

Metódy, pomocou ktorých chceme napĺňať ciele oSv, by mali predovšetkým podnecovať aktivitu zo strany

mladých ľudí, mali by byť preto praktické, aktivizujúce, pestré. dôležité je, že ide o činnosti, pri ktorých sú

aktívni predovšetkým samotní mladí ľudia.

Metódy oSv môžeme pri svojej práci aplikovať formou skupinovej práce, ale môže mať aj podobu individu-

álnu. Jednotlivé činnosti tak môžu prebiehať formou práce jednotlivcov, párov a menších skupín, až po spo-

luprácu celej veľkej skupiny (napr. triedy). Existuje celá škála takýchto metód. Pre bližšiu predstavu si popíšeme

aspoň niektoré z nich:

scitlivenie na tému

Táto metóda je zameraná na prepojenie preberanej témy oSv s doterajšími skúsenosťami účastníkov pro-

gramu. Je možné ju použiť pri otváraní novej témy, čím sa zvyšuje motivácia a chuť u mladých ľudí zaoberať

sa danou problematikou. Mladí ľudia sa zaoberajú danou problematikou a jednotlivé poznatky dávajú do sú-

vislosti s bežným životom a doterajšími skúsenosťami a vedomosťami. (dubec, 2007).

diskusia

diskusia je naplno rozvinutý rozhovor niekoľkých účastníkov s cieľom kolektívneho riešenia určitej otázky či

vyjasnenia problému. Pomocou diskusie môžu mladí ľudia vyjadrovať vlastné myšlienky, vypočuť si názory

druhých, obhajovať svoje stanoviská, učiť sa reagovať a vystupovať pred skupinou (Grecmanová a kol., 2000).

reflexia

Reflexia je metóda zameraná na uľahčenie, usmernenie a prehĺbenie učenia sa zo získaných skúseností. Mladí

ľudia počas reflexie hodnotia práve prežitú skúsenosť, formulujú, čo by v budúcnosti v podobnej situácii

urobili inak a s čím boli naopak spokojní a zachovali by sa rovnako.

hranie rolí

Hranie rolí je metóda, pri ktorej mladí ľudia zastupujú svojim správaním fiktívne osoby alebo javy, pričom

v rôznej miere môžu hrať seba samého. Mladí ľudia si takto vyskúšajú rôzne spôsoby správania a formulujú

praktické doporučenia pre riešenie takýchto situácií v reálnych podmienkach. (dubec, 2007).

boalovské divadlo fórum

Základom tejto metódy je krátky, spravidla otvorený príbeh s konfliktom, ktorý ma za cieľ vzbudiť negatívnu

reakciu. Príbeh predkladá nekorektné vzťahy a chybné postoje. Moderátor následne oznámi, že sa príbeh

bude hrať odznovu. diváci majú možnosť sa prihlásiť a navrhnúť jednotlivým postavám, čo by mali urobiť

inak. Herci sa pokúsia zahrať svoje role tak, aby vyhoveli požiadavkám divákov. Zároveň je možné, aby divák

skúsil zahrať rolu lepšie, alebo jednoducho tak, ako by sa zachoval v danej situácii. v rámci oSv je potrebné

pracovať s témou príbehu, ktorá je aktuálna a pre mladých ľudí zaujímavá. Na záver prebieha diskusia o sprá-

vaní jednotlivých aktérov a o riešení daného problému.

KA

PiT

oLA

1.: T

EoR

ETiC

KÉ

vÝC

Ho

diS

KÁ

oSo

BN

oST

No

-So

CiÁ

LNEJ

vÝC

Ho

vY

v K

oC

KE

14

mEtodická PríručkA kurzu osobnostnEj A sociálnEj výchovy

riešenie úloh

Cieľom tejto metódy je aktívne riešenie náročných úloh s cieľom rozvoja vybranej osobnostnej, sociálnej

či morálnej zručnosti. Jednotlivé úlohy môžeme rozdeliť na:

-> kooperatívne úlohy – ide o úlohy, ktoré mladí ľudia riešia pomocou spolupráce

-> úlohy s prekážkou – ide o úlohy skupinové alebo individuálne, kedy pri hľadaní riešenia je danáurčitá prekážka (napr. v skupine sa nesmie hovoriť a pod.) (dubec, 2007).

Problémové metódy

Podstatou týchto metód je zadanie určitého problému, alebo úlohy, ktorú mladí ľudia riešia pomocou pro-

duktívnej myšlienkovej činnosti. Problémy či úlohy by mali vychádzať z reálnych životných situácií alebo na ta-

kého situácie nadväzovať. Problémové metódy rozvíjajú u mladých ľudí kritické myslenie, tvorivý prístup,

zodpovednosť, schopnosť kooperácie i samostatnosť. (Grecmanová a kol., 2000).

myšlienková mapa

Táto metóda slúži k zapísaniu a zmapovaniu myšlienkového procesu v nelineárnom usporiadaní, čo umožňuje

komplexne vnímať a spracovať problémy, dané témy alebo úlohy. Používa sa k usporiadaniu myšlienok pri po-

pise alebo analýze problému, príprave prezentácie, pri plánovaní a pod. (Žák, 2004).

brainstorming (burza nápadov)

Cieľom brainstormingu je vyprodukovať čo najviac nápadov alebo spôsobov riešenia daného problému,

bez toho, aby sa posudzovala ich prospešnosť či hodnota. v prvej fáze tejto metódy tak ide o podporovanie

voľných asociácií, vzájomnej inšpirácie a rešpektu k nápadom a návrhom druhých. Až keď už mladým ľuďom

nič nenapadá, nasleduje posúdenie použiteľnosti daných nápadov, či spôsobov riešenia problému zohľad-

ňujúc konkrétnu situáciu.

Písacie techniky

Tieto metódy využívajú kritické myslenie mladých ľudí, pomocou ktorých mladí ľudia prechádzajú od po-

vrchného učenia k hĺbkovému, k odhaľovaniu súvislostí a k vlastným záverom. Mladí ľudia vyjadrujú svoj

názor na určitú problematiku alebo zhrňujú svojimi slovami, čo sa dozvedeli.

zážitkové hry

ide o rôzne hry využívajúce metódy zážitkovej pedagogiky, ktorá je postavená na možnosti vyskúšať si veľké

množstvo klasických i netradičných aktivít, ktoré umožnia pozrieť sa na množstvo vecí z rôznych uhlov. ide

o možnosť v bezpečnom prostredí preskúmať vlastné hranice, hranice toho, čo vlastne človek dokáže. Pro-

stredníctvom zážitkov sa mladí ľudia poznávajú, akí skutočne sú, a na základe týchto skúseností si môžu zvoliť

smer svojho ďalšieho vývoja. Zážitkové hry sú zložené z pestrej mozaiky aktivít, od pohybových aktivít,

cez strategické hry, tvorivostné dielne až po programy relaxačné, sebepoznávacie a diskusné.

KA

PiTo

LA1.: TEo

RETiC

KÉ v

ÝCH

od

iSKÁ

oSo

BN

oSTN

o-So

CiÁ

LNEJ v

ÝCH

ov

Y v Ko

CK

E

15

Ako komunikovAť s druhými

Pravidlá psychickej bezpečnosti(prebraté z PRAvidLA PSYCHiCKÉ BEZPEČNoSTi v oSoBNoSTNÍ A SoCiÁLNÍ vYCHovĚ, www.odyssea.cz)

Programy oSv sa zaoberajú témami, ktoré majú silný emočný náboj a mladých ľudí sa dotýkajú osobne. Preto

je potrebné dodržiavať pravidlá psychickej bezpečnosti, za dodržiavanie ktorých sú zodpovední samotní lek-

tori:

1. Účastníkov kurzu na začiatku programu osv zoznámime snajdôležitejšími pravidlami psychickej bezpečnostiA. Každý účastník kurzu má právo nezúčastniť sa konkrétnej aktivity (tzv. pravidlo SToP) – ide o pravidlo

dobrovoľnosti, kedy sa účastníci kurzu môžu rozhodnúť ostať pri jednotlivých aktivitách, ktoré sú imnepríjemné, alebo nad ich sily, pasívnymi pozorovateľmi. Programy oSv učia mladých ľudí rešpek-tovať seba aj druhých a aj toto pravidlo je toho dôkazom a zároveň aj formou učenia sa vlastnouskúsenosťou.

B. Lektor má právo kedykoľvek zastaviť aktivitu – ide o pravidlo, ktoré sa využíva predovšetkým z bez-pečnostných dôvodov (napr. v prípade, keď sa účastníci kurzu chystajú vyskúšať postup, ktorý je fy-zicky nebezpečný, prípadne sa začnú vyjadrovať o niekom zo skupiny nevhodným spôsobom).Je potrebné hovoriť o tomto pravidle dopredu a znížiť riziko zastavenia aktivity na minimum.

C. Rešpektujeme právo na súkromie a jedinečnosť každého účastníka – účastníci kurzu majú právosami za seba rozhodnúť, čo komu povedia a čo nie. Majú právo bez ďalšieho vysvetľovania nevyjadriťsa k jednotlivým témam. Zároveň toto pravidlo hovorí aj o rešpektovaní sa navzájom. Účastníkovvedieme k tomu, aby sa navzájom brali vážne, nevysmievali sa jeden druhému, neboli ironickí, ne-nálepkovali, či nikoho nenútili do vecí, ktoré druhí nechcú. Rovnako sa účastníci kurzov môžu slo-bodne rozhodnúť, či chcú alebo nechcú prezentovať výsledky jednotlivých aktivít (napr. testov,či iných samostatných úloh) pred ostatnými. Pokiaľ chceme ako lektori uverejniť nejaké informáciez kurzu (napr. fotografie, či spätnú väzbu na svojej web stránke a pod.), vysvetlíme účastníkom kurzuzmysel takého počínania a požiadame ich o súhlas.

Počas programov oSv sa môžeme často dozvedieť informácie, ktoré máme zo zákona povinnosť nahlásiť (ro-

dičom, sociálnemu úradu, polícii a pod.) Aj o tejto skutočnosti je dobré povedať účastníkom kurzu dopredu.

Existuje viacero pravidiel, ktorých dodržiavanie prispeje k tomu, aby sa mladí ľudia na kurze cítili príjemne

a bezpečne. v rámci našich programov sa nám osvedčilo stanoviť si spoločné skupinové pravidlá na začiatku

kurzov.

2. Aktivity štrukturujeme jasne

Na začiatku jednotlivých aktivít predstavíme činnosť, ktorú budeme robiť, vysvetlíme, čo sa bude diať, prečo

sa danej aktivite budeme venovať, čo nám to prinesie a aký to má zmysel. Môžeme pripomenúť pravidlo

dobrovoľnosti a aj ďalšie relevantné pravidlá. Je potrebné vyčleniť priestor a čas na doplňujúce otázky. Aby

sme sa uistili, či účastníci kurzu správne pochopili zadanie, môžeme ich vyzvať k parafrázovaniu inštrukcie,

kedy popíšu zadanú úlohu vlastnými slovami. Počas aktivity sledujeme jej priebeh a v prípade potreby mô-

žeme aktivitu prerušiť a pripomenúť pravidlá.

3. vytvárame čo najviac priestoru pre účastníkov kurzu

Počas celého programu oSv vytvárajú lektori aktívne priestor pre účastníkov kurzu, v rámci ktorého môžu

KA

PiT

oLA

1.: T

EoR

ETiC

KÉ

vÝC

Ho

diS

KÁ

oSo

BN

oST

No

-So

CiÁ

LNEJ

vÝC

Ho

vY

v K

oC

KE

16

mEtodická PríručkA kurzu osobnostnEj A sociálnEj výchovy

zdieľať svoje očakávania, priania, názory. Kde je to možné, vychádzame účastníkom kurzu v ústrety a pripra-

vujeme program podľa toho, čo ich zaujíma, trápi a čo by sa radi naučili. dávame im čo najviac priestoru a prí-

ležitostí k precvičeniu si jednotlivých zručností v praktických situáciách. Tiež zisťujeme, či účastníkom kurzu

vyhovuje forma alebo metóda, ktorú používame a sme pripravení ju zmeniť.

4. o prípadných rizikách premýšľame dopredu a zohľadňujeme ichv inštrukciách

Už pri príprave programu oSv rozmýšľame o prípadných rizikách, ktoré naplánovaný program skrýva. K jed-

notlivým potenciálnym problémom zároveň vytvoríme stratégiu, ako by sme im mohli predísť, prípadne

ako zareagovať, ak tieto problémy nastanú. Pokiaľ vieme, že daná aktivita v sebe obsahuje konkrétne riziká,

upozorníme na ne účastníkov kurzu dopredu (napr. keď je veľká pravdepodobnosť rozdielnych, priam proti-

chodných názorov a možných konfliktov, vyzveme účastníkov k vyššej tolerancii a rešpektovaniu druhých).

5. Podporujeme a povzbudzujeme účastníkov kurzu k prejavovaniu aakceptovaniu rôznych názorov

v rámci diskusie povzbudzujeme jej účastníkov k prezentovaniu svojho názoru a zároveň k akceptácii názorov

druhých. Je dobré zdôrazňovať, že je prirodzené, keď máme na dané veci rozličné názory, pretože každý je iný,

jedinečný a naše názory sú formované našimi jedinečnými kombináciami životných skúseností. Nápomocné

môžu byť výroky typu: „o týchto veciach si môže myslieť každý niečo iné. Je to normálne, prirodzené. Skúsme

sa teraz vyjadriť, ako to vníma každý z nás.“ „v tejto oblasti neexistuje dobré a zlé.“ „Môžeme druhým povedať,

že s ich názormi nesúhlasíme a ako na nás pôsobia, ale ich názory im neberieme. Každý má právo na svoj

názor.“ a podobne.

6. Pri venovaní sa citlivým témam vedieme diskusiu navšeobecnejšej (menej osobnej) úrovni

Niekedy je pre účastníkov kurzu nepríjemné hovoriť o citlivých témach, ktoré sa ich osobne dotýkajú. Preto

je v takých prípadoch vhodnejšie používať všeobecnejšie formulácie typu: „Čo asi mladých ľudí vo vašom

veku najviac štve, keď...“ (sa im niekto vysmieva?, sa ich rodičia hádajú? a pod.). Nepýtame sa vtedy priamo,

čo sa deje v rámci ich prežívania, ale hovoríme o „mladých ľuďoch v ich veku“. Ďalej môžeme pokračovať kon-

štruktívnou diskusiou: „Čo sa dá proti tomu robiť? Čo by nám v takej situácii mohlo pomôcť?“ a pod.

7. ošetrujeme emočne vypäté situácie

Počas realizácie programov oSv môže dochádzať k situáciám, kedy sa niekto z účastníkov bude cítiť neprí-

jemne, úzkostne, bude smutný, naštvaný, prípadne sa rozplače. vtedy môžeme aktivitu zastaviť, čím dáme

najavo, že sme si všimli, že sa niečo deje. Počas tejto pauzy sa môžeme dotyčného opýtať, čo sa stalo a čo

práve v tej chvíli potrebuje. Možno sa bude chcieť účastník iba ukľudniť a vôbec to ďalej neriešiť. Je dobré

dať dotyčnému možnosť, či sa chce k danej veci vyjadriť, prípadne môžeme s ním na chvíľu pracovať indivi-

duálne mimo skupinu (pokiaľ skupina môže pracovať sama alebo je k dispozícii druhý lektor). Môžeme tiež

ponúknuť krátky rozhovor alebo osobné stretnutie po programe.

Zároveň je potrebné pracovať aj so skupinou, v závislosti od toho, o akú situáciu sa jedná. Môžeme hovoriť

o tom, že je to v poriadku, keď dávame najavo, ako sa cítime. Pokiaľ je evidentné, čo danú situáciu spôsobilo

(napríklad nevyberaná poznámka druhých), môžeme pomocou reflexie a spätnej väzby danú situáciu rozobrať

KA

PiTo

LA1.: TEo

RETiC

KÉ v

ÝCH

od

iSKÁ

oSo

BN

oSTN

o-So

CiÁ

LNEJ v

ÝCH

ov

Y v Ko

CK

E

17

Ako komunikovAť s druhými

a hľadať možnosti riešenia ako podobným situáciám predchádzať. To, či aktivitu ukončíme, rozhodujeme

podľa reakcií účastníkov (vrátane toho, ktorý napr. plakal). Často sa stáva, že účastník chce po plači pokračovať

v aktivite, čo rešpektujeme. v prípadoch rôznych nedorozumení medzi účastníkmi kurzu môžeme navrhnúť

pomoc pri riešení sporu (ponúkneme rolu mediátora).

8. Používame spätnú väzbu

v rámci programov oSv sa snažíme o skutočný dialóg a aktívne vytvárame v komunikácii priestor pre vzá-

jomnú spätnú väzbu. Táto môže byť tak pozitívna, ako aj negatívna, či neutrálna. Existujú určité zásady po-

skytovania a prijímania spätnej väzby, ktoré napomáhajú efektívnej komunikácii. Bližšie informácie o týchto

zásadách sú v príručke venovanej komunikácii.

9. v prípade potreby operatívne zavádzame ďalšie pravidlá

Medzi ďalšie skupinové pravidlá, o ktorých je dobré s účastníkmi hovoriť, je otázka vzájomného si tykania

alebo vykania, oslovovania sa navzájom (menom alebo prezývkou, ktoré si určia samotní účastníci) a dohoda

o používaní JA-výrokov, čo v praxi znamená, že každý hovorí sám za seba. vedieme účastníkov k tomu, aby sa

neschovávali za všeobecné vyjadrenia (napr. všetci si myslia...), ale aby vyjadrovali svoje vlastné názory (Môj

názor na túto záležitosť je, že...) a pod.

10. vzdelávame sa a rozvíjame sa v oblastiach, v ktorých vzdelávamedruhých

Pri zavádzaní programov oSv pri práci s mladými ľuďmi

je potrebné pravidelné vzdelávanie sa lektorov. Je ne-

bezpečné púšťať sa do tém, ktorých sa bojíme, alebo

nie sme v nich „doma“. osobná skúsenosť, kedy si lek-

tori vyskúšajú jednotlivé programy ako účastníci v špe-

ciálnych programoch, ktoré ich na túto prácu

pripravia, je veľkým prínosom pre ich ďalšiu samo-

statnú prácu.

KA

PiT

oLA

1.: T

EoR

ETiC

KÉ

vÝC

Ho

diS

KÁ

oSo

BN

oST

No

-So

CiÁ

LNEJ

vÝC

Ho

vY

v K

oC

KE

18

mEtodická PríručkA kurzu osobnostnEj A sociálnEj výchovy

FoTo: PERSoNA

kA

pito

lA2.: t

eor

etick

éZá

klA

dy

kur

Zu- A

kor

iešiťko

nflik

tyA

ostAť

pr

iAteľMi

Ako komunikovAť s druhými

19

teoretické ZáklAdy kurZuAko koMunikovAť s druhýMi

„Človek má len jedny ústa a dve uší.Väčšina ľudí sa však správa, akoby bol tento pomer opačný.“

Autor: MiroslAv ZáškvArA

kA

pit

olA

2.: t

eor

etic

ké

Zák

lAd

yku

rZu

- A

kor

ieši

ťko

nfl

ikty

Ao

stAť

pr

iAte

ľMi

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

20

komunikácia ako tematická oblasťprogramov osv

komunikácia je obdivu i podivuhodný proces nášho vzájomného pôsobenia s druhými ľuďmi. využívame ju

v každodennom živote a preto rozvíjanie komunikačných zručností je dôležitou súčasťou programov osv. Zá-

roveň sa jedná o veľmi širokú tému. nie je preto ľahké rozhodnúť sa, na ktoré ciele sa pri jednotlivých pro-

gramoch osv zamerať.

Medzi možné okruhy tém programov osv v oblasti komunikácie patria:

-> pochopenie jednotlivých fáz procesu komunikácie – ako prebieha komunikácia, prečo to niekedy vkomunikácii nefunguje, či škrípe (prekážky v komunikácii)

-> schopnosť rozlišovať vecnú a vzťahovú komunikáciu a identifikovať prejavy rešpektujúcej a nereš-pektujúcej komunikácie

-> schopnosť kultivovane prejavovať a presadzovať svoje názory, potreby a práva

-> nácvik empatického a aktívneho počúvania

-> nácvik efektívnej verbálnej komunikácie

-> nácvik a vedomé používanie neverbálnej komunikácie

-> nácvik vedenia dialógu, poznanie jeho pravidiel

-> nácvik pozornosti a reprodukcie komunikovaných obsahov

-> používanie komunikačných štýlov relevantných daným situáciách

-> obranné komunikačné zručnosti proti agresii a manipulácii

-> zásady dávania a prijímania spätnej väzby

-> schopnosť viesť a prispievať do skupinovej diskusie

-> schopnosť pútavo prezentovať

-> a ďalšie.

Základným východiskom

pre realizáciu progra-

mov osv sú rozmanité

druhy aktivít, opierajúce

sa o pedagogiku zážitku.

ide vždy o pestrý program

zložený zo športových,

umelecko-tvorivých, drama-

tických a diskusných častí.

Avšak samotný zážitok ne-

stačí k tomu, aby sa z neho

človek poučil. rozdiel medzi

„rekreačným“ a „pedagogic-

kým“ zážitkom spočíva v reflexii.

Mladí ľudia sa na kurzoch učia

práve tým, že skúmajú a spracú-

vajú skúsenosti, ktoré im zážitok

Autor: MiroslAv ZáškvArA

kA

pito

lA2.: t

eor

etick

éZá

klA

dy

kur

Zu- A

kor

iešiťko

nflik

tyA

ostAť

pr

iAteľMi

Ako komunikovAť s druhými

21

poskytol. schematicky to znázorňuje obrázok kolbovho cyklu. v praxi sa väčšinou požívajú len dve fázy: skú-

senosť a reflexia (ohliadnutie sa). po reflexii prichádza ďalšia skúsenosť, v ktorej by sme mali zúročiť svoje

vedomosti vďaka nadobudnutým predchádzajúcim skúsenostiam a tak by malo v optimálnom prípade ísť

skôr o špirálu a nie cyklus.

v oblasti komunikácie tak môže ísť o množstvo aktivít, ktoré napomôžu zaujímavým spôsobom dosiahnuť

stanovené ciele osv. tieto programy je zároveň potrebné prekladať teambuldingovými aktivitami, ktoré pri-

spievajú k vzájomnej dôvere medzi účastníkmi, ktorá je nutná pre otvorenie sa mladých ľudí pri vzájomnom

zdieľaní osobných názorov, zážitkov, či skúseností. Zároveň sa pomocou týchto aktivít zoceľuje skupina, čo

môže mať výrazný pozitívny vplyv pri jej ďalšom spoločnom fungovaní a uplatňovaní získaných poznatkov a

zručností v reálnom živote.

v nasledujúcej časti si priblížime teoretické základy komunikácie. pri spracovaní tejto teórie vychádzame pre-

dovšetkým zo skrípt sociálna komunikácia od Jána a patrika Gaburových.)

Zdroj:

www.ceskacesta.cz/stranka.pv?ids=str000000000000034

obr.: kolbov cyklus učenia

kA

pit

olA

2.: t

eor

etic

ké

Zák

lAd

yku

rZu

- A

kor

ieši

ťko

nfl

ikty

Ao

stAť

pr

iAte

ľMi

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

22

komunikácia – čo to vlastne je?

každý z nás, vedome ale aj nevedome, vysiela rôzne signály či impulzy smerom k druhým ľuďom. vysielame

ich celým telom: mimikou, gestami, postojom tela, tónom nášho hlasu, hlasitosťou či rýchlosťou reči, dokonca

mlčaním... a samozrejme aj tým, čo hovoríme. druhí ľudia naše signály príjmu svojimi zmyslami (najčastejšie

očami a ušami) a spracujú ich. reagujú tak následne na to, ako naše signály vnímali, ako im porozumeli, ako

ich vyhodnotili. táto reakcia sa ďalej odvíja aj od toho, aké prežívajú emócie, akú majú náladu, na čo majú

zameranú svoju pozornosť, akú majú s nami minulú skúsenosť a podobne.

existuje viacero definícií komunikácie. užšie definície považujú za komunikáciu iba prenos správy, širšie defi-

nície, o ktoré sa budeme opierať aj my, považujú za komunikáciu všetko, čo sa odohráva v kontakte dvoch

alebo viacerých ľudí. to znamená, že komunikácia nie je len prenos správy, ale akékoľvek vzájomné pôsobenie

medzi ľuďmi.

určite ste si tiež všimli, že keď s druhými ľuďmi vychádzame za dobre, rozprávame sa spolu radi, často sa na

seba pozeráme, usmievame, či s láskou sa jemne dotýkame. no a naopak, keď za dobre spolu nie sme, ho-

voríme (prípadne spolu nehovoríme vôbec) a správame sa celkom inak, hoci tiež prirodzene – podľa toho,

ako to cítime. naša komunikácia tak do značnej miery odráža naše vzťahy s druhými ľuďmi.

prostredníctvom vzájomnej komunikácie zároveň tiež utvárame svoje vzájomné vzťahy - navzájom sa pozná-

vame a zbližujeme, vymieňame si informácie, napĺňame svoje potreby a pod.

Môžeme preto tvrdiť, že naša komunikácia odráža naše vzťahy s druhými ľuďmi a zároveň je aj prostriedkom,

ktorý naše vzťahy utvára. Znamená to, že vo svojich rukách, gestách, slovách, dokonca i v mlčaní, máme účinný

nástroj ako môžeme svoje vzťahy s druhými ľuďmi rozvíjať či meniť k lepšiemu.

Autor: MiroslAv ZáškvArA

Ka

Pito

la2.: t

eoR

eticK

éZá

Kla

Dy

KuR

Zu- a

KoR

iešiťKo

NfliK

tya

oStať

PR

iateľMi

Ako komunikovAť s druhými

23

Proces komunikácieV rámci nášho vzájomného pôsobenia, v tom istom okamžiku vysielame svoje signály a zároveň prijímame aj

signály od druhých. Napríklad v rámci komunikácie vnímame a prijímame neverbálne signály druhého človeka

ako zívanie, či nesústredený pohľad, ktoré si vo svojom vnútri interpretujeme - niekto zíva keď ma počúva

alebo má nesústredený pohľad - moje reči ho nezaujímajú a na základe vyhodnotenia svojich vnemov prie-

bežne na ne reagujeme, napríklad zmeníme spôsob komunikácie - zmeníme tému, prípadne dáme slovo dru-

hému, či ukončíme rozhovor a podobne. V rámci komunikácie je tak každá osoba súčasne vysielateľ i prijímateľ

signálov.

Proces komunikácie má taktiež svoju postupnosť a logiku. Realizuje sa v týchto krokoch:

Vznik myšlienky, ktorá má pre jej pôvodcu určitý význam

V našom živote je všetko ovplyvnené spôsobom, akým používame našu myseľ. Možno si tak niekedy nepri-

padáme, ale myslíme neustále celý deň, každú sekundu, dokonca aj v spánku. Náš mozog nepretržite spra-

cováva všetky podnety, ktorým sme vystavení a ukladá ich do pamäti i podvedomia. Nebezpečenstvo spočíva

v tom, že svoj myšlienkový svet tak úplne neovládame a veľmi často sa stáva, že myšlienky skôr ovládajú nás.

Kódovanie myšlienky do signálov – slová, gestá, pohyby, symboly a pod.

Nekonečný prúd myšlienok, ktorý neustále prechádza naším vedomím, sa postupne premieňa do našich po-

citov, postojov, slov i činov. Spôsob akým kódujeme naše myšlienky – slová gestá, pohyby, či symboly, ktoré

používame sú ovplyvnené našou minulou skúsenosťou a predovšetkým ľuďmi, ktorí nás obklopujú a od kto-

rých sme sa často nevedome učili komunikovať pomocou napodobňovania.

Vysielanie zakódovanej správy

Každý z nás, vedome ale aj nevedome vysiela rôzne signály či impulzy smerom k druhým ľuďom. Vysielame

ich celým telom: mimikou, gestami, postojom tela, tónom nášho hlasu, hlasitosťou či rýchlosťou reči, dokonca

mlčaním... a samozrejme aj tým, čo hovoríme.

Prenos správy – prostredníctvom komunikačných ciest

Veľmi dôležitým rozhodnutím v procese komunikácie je voľba prenosového média tj. formy akou budeme

vysielané signály prenášať druhému človeku. V oblasti ľudskej komunikácie poznáme viacero komunikačných

ciest, ktoré sú navzájom odlišné a majú svoje špecifiká (napr. osobná, telefonická, písomná, sprostredkovaná,

multimediálna a pod.)

Príjem správy druhým človekom

Dekódovanie správy druhým človekom – príjemcom správy

Pochopenie myšlienky vo význame, ktorý má pre príjemcu správy

Druhí ľudia naše signály prijímajú svojimi zmyslami (najčastejšie očami a ušami) a spracujú ich. Pri komunikácii

vedome i nevedome selektívne vyberáme, ktoré informácie z nášho okolia prijmeme. Zároveň vnímanie kaž-

dého človeka je veľmi subjektívne, ovplyvnené prežívanými emóciami, momentálnou náladou, zameranosťou

pozornosti a pod. Pri spracovávaní prijatých signálov nás tiež ovplyvňuje naša minulá skúsenosť s druhými

ľuďmi a všetky tieto faktory majú následne vplyv na to, ako prijímané signály vyhodnotíme a ako budeme na

ne reagovať.

Ka

Pit

ola

2.: t

eoR

etic

Ké

ZáK

laD

yKu

RZu

- a

KoR

ieši

ťKo

Nfl

iKty

ao

Stať

PR

iate

ľMi

metodická PríručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

24

Na komunikáciu tiež pôsobia aj rôzne rušivé vplyvy, či prekážky, ktoré by sme sa mali snažiť eliminovať. Je

preto potrebné prípadné komunikačné prekážky registrovať, hovoriť o nich a hľadať vhodné spôsoby na ich

odstránenie. tým vytvoríme dobré predpoklady pre efektívnu komunikáciu.

Keď hovoríme o komunikačných prekážkach, myslíme pod tým rôzne vonkajšie i vnútorné vplyvy, ktoré nám

bránia sústrediť sa a komunikovať efektívne. ide o celé spektrum rušivých vplyvov, ktoré majú za následok

zníženú kvalitu komunikácie. tieto faktory nazývame aj prekážky v komunikácii.

Medzi tzv. praktické prekážky radíme rušivé vplyvy z okolia, napríklad nepočujeme čo nám druhý hovorí, pre-

tože máme otvorené okno do ulice, kde jazdia autá, čo vytvára nadmerný hluk, alebo neustále zvoní telefón,

čo nám bráni v sústredení sa a podobne. iným druhom prekážok môžu byť prekážky jazykové, kedy účastník

komunikácie hovorí príliš rýchlo, nezrozumiteľne, prehĺta časti textu, formuluje dlhé vety s množstvom faktov

atď. Medzi jazykové prekážky môžeme zaradiť aj obmedzenú schopnosť porozumieť významu používaných

slov. táto situácia vzniká často vtedy, ak komunikujeme v jazyku, ktorý dokonale neovládame. Ďalšími pre-

kážkami môžu byť prekážky v chápaní, kedy zúčastnení chápu komunikovaný obsah odlišne. Dôvodom môže

byť viacvýznamový obsah slov, iný pohľad na situáciu, iný zorný uhol vnímania. inokedy môžu byť pri komu-

nikácii prekážkami aj naše práve prežívané emócie. tieto emotívne prekážky nastávajú vtedy, kedy sa počas

komunikácie nedokážeme vyhnúť emóciám, ktoré v nás vyvoláva buď komunikovaný obsah alebo osoba, s

ktorou komunikujeme. emócie sprevádzajúce komunikáciu môžu byť negatívne, ako sú rozčúlenie, hnev, ne-

návisť, zúrivosť, podráždenie, nuda alebo pozitívne ako sú veselosť, radosť, nadšenie, láska. tieto emócie

nám môžu brániť v efektívnom príjme či vysielaní informácií. Hovoríme o prekrývaní pozornosti a komunikácie

emóciami. Ďalším druhom prekážok môžu byť prekážky intelektuálne, ktoré sa najčastejšie týkajú prispôso-

beniu jazyka vysielaných signálov k intelektuálnemu potenciálu prijímateľov. tieto prekážky nastávajú v si-

tuáciách, kedy vysielateľ komunikačných signálov používa príliš odborný jazyk, cudzie slová, komplikované

vyjadrovanie, metafory, nevhodné príklady a pod.

aby sme to dosiahli, mali by sme sa zaujímať, čo druhí ľudia svojimi signálmi zamýšľali, musíme si overovať,

či sme ich signály správne pochopili a tiež sa musíme snažiť, aby naše signály boli čo najčistejšie a najpres-

nejšie, čím môžeme pozitívne ovplyvniť ich správne pochopenie u druhých ľudí.

Hlavným cieľom komunikácie je vzájomné porozumenie. aby sme našu komunikáciu označili za efektívnu,

musíme si s druhým porozumieť. Porozumieť niekomu ešte neznamená, že s ním musíme aj súhlasiť.

V tomto našom prípade porozumenie znamená správne pochopiť vysielané signály, podľa toho, čo nám

nimi chce druhý človek povedať.

kA

pito

lA2.: t

eor

etick

éZá

klA

dy

kur

Zu- A

kor

iešiťko

nflik

tyA

ostAť

pr

iAteľMi

Ako komunikovAť s druhými

25

zložky komunikácie

podľa povahy prenášaných signálov, môžeme komunikáciu rozdeliť na komunikáciu verbálnu, čiže komunikáciu

pomocou slov a komunikáciu neverbálnu, kde odovzdávané signály prenášame mimoslovnými prostriedkami.

neverbálna komunikácia je staršia ako verbálna komunikácia tak v osobnej histórii človeka, ako aj v celej his-

tórii ľudstva.

ľudia v minulosti zistili, že mimoslovná komunikácia, ktorou sa dovtedy dorozumievali, neumožňuje presné

vyjadrenie všetkých informácií, ktoré chceli komunikovať. preto začali tvoriť reč a postupne sa začali dorozu-

mievať pomocou slov. Z jednotlivých slov a jednoduchých fráz sa postupne vyvinul jazyk. rovnako aj dieťa po

narodení využíva najmä neverbálne spôsoby komunikácie a až neskôr sa naučí rozprávať a začína komunikovať

verbálne.

podľa niektorých odborníkov len 7 % komunikačných signálov vychádza zo slovného obsahu. Zvyšok zahŕňa

neverbálny prejav – 38 % paralingvistická zložka (mimoslovná komunikácia týkajúca sa slovného prejavu -

rýchlosť, hlasitosť a plynulosť reči, výška hlasu, farba hlasu, vatové slová, mlčanie...) a 55 % ostatné zložky

neverbálnej komunikácie (mimika, gestika, haptika, proxemika a ďalšie).

obr.: rozdelenie verbálnej a neverbálnej zložky komunikácie v prenášaných komunikačných signáloch

podľa tohto delenia by sa mohlo stať, že by sme verbálnu zložku prejavu – naše slová potlačili z hľadiska ich

významu a to by nebolo dobré. rovnako by nebolo žiaduce, keby sme sa uchýlili k špekulujúcim interpretáciám

o každom neverbálnom prejave. preto hoci sme si komunikáciu rozdelili na verbálnu a neverbálnu, urobili

sme tak iba kvôli lepšiemu porozumeniu komunikačnému procesu. tieto dve zložky komunikácie idú ruka v

ruke a v praktickom živote je treba pristupovať ku komunikácii individuálne (nedá sa jednoznačne tvrdiť, že

jednotlivé neverbálne prejavy majú iba jeden svoj význam) a snažiť sa všímať si všetky signály - verbálne i ne-

verbálne súčasne.

kA

pit

olA

2.: t

eor

etic

ké

Zák

lAd

yku

rZu

- A

kor

ieši

ťko

nfl

ikty

Ao

stAť

pr

iAte

ľMi

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

26

verbálna komunikácia

naše slová majú veľkú moc. ich sila je takmer neuveriteľná. Je to v podstate istý druh energie. slová dokážu

rozpútať vojnu, ale aj nastoliť mier a pokoj. slovami môžeme druhým vyjadriť svoju lásku, ale tiež im môžeme

ublížiť. slová dokážu motivovať druhých ľudí k vytvoreniu nádherných diel, dokážu však aj ničiť a druhých

ľudí znechutiť.

obsah našich slov, čas, či spôsob akým ich vyslovíme, sú dôležité v tom, či naše slová povedú ku konfliktom,

alebo k porozumeniu. táto moc, ktorou disponujeme pri používaní slov, nás robí za vypovedané slová zod-

povednými.

dodržiavanie nasledujúcich zásad môže prispieť k tomu, aby naša komunikácia s druhými ľuďmi viedla k vzá-

jomnému porozumeniu:

Vyjadrujme sa jasne

ide o taký spôsob komunikačného prejavu, ktorý je priamy a nekomplikovaný, otvorený, čestný a v súlade s

našimi vnútornými presvedčeniami a pocitmi. hlavnou funkciou verbálnej komunikácie s druhými ľuďmi je

poskytovať živé prepojenie medzi našim vnútorným a vonkajším svetom. počúvanie slov druhého nám znova

dáva schopnosť dozvedieť sa niečo o svete druhého človeka. Jednota medzi našimi vnútornými a vonkajšími

slovami je preto veľmi dôležitá.

Zvážme obsah svojich slov

predtým ako niečo vyslovíme, zamyslime sa, či

svojimi slovami druhým pomôžeme, alebo na-

opak, či ich zneistíme, urazíme, alebo poko-

ríme. naše slová majú moc - dokážu liečiť naše

zranenia, ale dokážu aj uštedriť poriadnu ranu.

sme zodpovední za to, ako túto moc používame.

tým, že pred vyslovením svojich slov budeme

uvažovať, môžeme predísť viacerým nedorozume-

niam a zraneniam, čím naša komunikácia bude

viesť k väčšiemu porozumeniu.

Buďme konkrétny

pri našej komunikácii by sme sa mali tiež vyvarovať

zovšeobecňovaniu, nakoľko zovšeobecňovania sú

neadresné, nepravdivé, skresľujú našu komunikáciu

a často vyvolávajú u druhého človeka negatívne reak-

cie. napr. „vždy chodíš neskoro!“, „všetci si myslíme,

že...“ a pod. keď teda hovoríme o konkrétnej veci, mali

by sme využívať konkrétne údaje a smerovať komuni-

káciu ku konkrétnemu cieľu. napr. „Je mi nepríjemné,

že musím na teba často čakať, bola by som ti vďačná,

keby si bola dochvíľnejšia.“ a pod.

Autor: MiroslAv ZáškvArA

kA

pito

lA2.: t

eor

etick

éZá

klA

dy

kur

Zu- A

kor

iešiťko

nflik

tyA

ostAť

pr

iAteľMi

Ako komunikovAť s druhými

27

Vyjadrujme sa zrozumiteľne

Zrozumiteľnosť má v komunikácii dva odlišné významy: 1. technologická zrozumiteľnosť, kde patria prvky ako

sila hlasu, výraz hlasu, rýchlosť reči, plynulosť reči a pod.; 2. jazyková zrozumiteľnosť, ktorú ovplyvňuje slovná

zásoba a odbornosť jazyka. napríklad, keď sa dorozumievame v cudzom jazyku, môžeme mať so svojou slov-

nou zásobou problémy a je pre nás ťažie vyjadrovať sa zrozumiteľne. tiež príliš odborný jazyk môže byť pre

obyčajného človeka nezrozumiteľný, preto by sme mali prispôsobiť jazyk človeku, s ktorým komunikujeme.

Vyjadrujme sa jednoznačne

Ďalšou zásadou efektívnej komunikácie je jednoznačnosť, čo znamená, že si vo svojich signáloch neprotire-

číme. napríklad chlapec povie dievčaťu, aby samo vybralo, kam pôjdu v piatok večer. Je ale mrzutý, keď ne-

vyberie takú možnosť, akú by si on želal. takýmto situáciám sa môžeme vyhnúť, ak budeme úprimní a čestní

ohľadom toho, čo naozaj chceme, potrebujeme, myslíme si a cítime.

Dbajme na správne dávkovanie informácií

Zásada dávkovania informácií hovorí o množstve informácií, ktoré smerom k druhým vysielame. nedostatoč-

ným množstvom informácií (ich úmyselným zadržiavaním) druhého zneisťujeme, dostávame ho do stavu na-

pätia, nervozity, hnevu. naopak príliš veľa informácií zvyčajne pôsobí rušivo a neprehľadne, nie sme schopní

ich efektívne prijať, spracovať a reagovať na ne.

Voľme primeranú formu

v závislosti od charakteru podávaných správ volíme aj primeranosť formy. citlivá na formu býva najmä žiadosť

o láskavosť, uplatňovanie nároku, príkazy a kritika. príkazové formy komunikácie môžu viesť rýchlo k výsledku,

ale často znechucujú a demotivujú druhých ľudí. Majú však svoje opodstatnenie v krízových situáciách, napr.

pri požiare, kedy je potrebné aby zodpovední ľudia prebrali velenie a ostatní plnili ich príkazy. v situáciách,

kedy chceme druhých motivovať k spolupráci je efektívnejšie zvoliť také formy komunikácie, ktoré dávajú zú-

častneným priestor k vyjadreniu, napr. podporovanie druhých k formulovaniu vlastného názoru a pod.

Overme si správnosť pochopenia

Ak si chceme byť istí, že nás druhí

ľudia pochopili správne, mali by

sme si to overiť. overovať správ-

nosť pochopenia môžeme prie-

bežne počas prenosu správy,

alebo na konci, priamou otázkou,

či druhý človek správne pochopil,

čo sme mu hovorili. Ak sa

chceme na istotu ubezpečiť, že

druhý človek správe porozumel,

necháme si správu zopakovať.

Autor: MiroslAv ZáškvArA

kA

pit

olA

2.: t

eor

etic

ké

Zák

lAd

yku

rZu

- A

kor

ieši

ťko

nfl

ikty

Ao

stAť

pr

iAte

ľMi

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

28

neverbálna komunikácia

neverbálna komunikácia je mimoslovná, kedy komunikujeme inými spôsobmi ako pomocou slov. napríklad

namiesto toho, aby sme povedali: „áno....súhlasím“, stačí keď mlčky kývneme hlavou. nepovedali sme síce

nič, ale napriek tomu komunikácia nastala, neverbálna.

neverbálna komunikácia prebieha prostredníctvom držania tela a jeho pohybov, zmien výrazu tváre, zmeny

vzdialenosti medzi komunikujúcimi a podobne. Môže doplniť slovný prejav, zosilniť jeho účinok, regulovať ho

a za určitých okolností ho plne zastúpiť.

Medzi najfrekventovanejšie radíme:Mimiku - komunikácia výrazom tváre

Gestiku – komunikácia pomocou rúk, paží a tela

haptiku - komunikácia dotykom

proxemiku - komunikácia vzdialenosťou

posturológiu - komunikácia polohou tela

kineziku - komunikácia pohybom

paralingvistiku - mimoslovná komunikácia týkajúca sa reči

teritorialitu - komunikácia obsadením teritória

produkciu - komunikácia pomocou úpravy, výzoru, prostredia

porozumieť neverbálnemu prejavu druhého človeka je možné v rámci situačného kontextu, v ktorom komu-

nikácia prebieha. A hoci neverbálne prejavy mnoho vypovedajú, je potrebné byť obozretný voči všetkým

tvrdeniam a príručkám, že sa dá podľa určitých neverbálnych prejavov presne odhadnúť či uhádnuť to, čo si

druhý človek myslí, ako sa cíti, či dokonca aký je.

teraz si v stručnosti popíšeme jednotlivé základné zložky neverbálnej komunikácie.

mimika

pri mimike komunikujeme prostredníctvom výrazu tváre. najhlavnejšími komunikačnými prostriedkami tváre

sú oči, ústa, obočie, nos, čelo, brada, zuby, lícne svalstvo a pery. do procesu komunikácie prostredníctvom

mimiky zapájame viaceré časti tváre spoločne, napríklad na úsmeve sa spoluzúčastňujú ústa, oči, líca, niekedy

aj zuby. výraz tváre nás môže informovať o tom, čo druhý človek práve prežíva, ale aj o tom, aký má k nám

vzťah. výraz tváre nám odzrkadľuje šťastie, nešťastie, prekvapenie, splnené očakávania, strach, istotu, radosť,

smútok, pokoj, rozčúlenie, spokojnosť, nespokojnosť, záujem, či nezáujem a podobne. Základné mimické vý-

razy sú ľahko rozpoznateľné, čoho dôkazom je napríklad aj využívanie ich grafických znázornení v internetovej

komunikácii – tzv. smajlíky.

pohľad ako reč očí spadá tiež do mimiky a v tomto kontexte je dobré spomenúť zrakový kontakt, ktorý je dô-

ležitým predpokladom kvalitnej a efektívnej komunikácie. Ak sa druhý človek na nás počas rozhovoru pozerá,

predpokladáme, že nás aj počúva, že je naša konverzácia pre neho dôležitá. Ak pri hovorení pozeráme dru-

hému do očí, dávame tým najavo náš záujem o neho, o jeho reakcie na naše rozprávanie, pôsobíme presved-

čivo a vzbudzujeme dôveru. keď sa na nás druhý človek pri komunikácii z rôznych dôvodov nepozerá, môže

to pôsobiť rušivo. opačným príkladom je príliš dlhý či príliš upretý očný kontakt. okrem blízkych intímnych

vzťahov, býva často takýto pohľad pre druhého človeka nepríjemný. prestávame byť orientovaní na obsah

kA

pito

lA2.: t

eor

etick

éZá

klA

dy

kur

Zu- A

kor

iešiťko

nflik

tyA

ostAť

pr

iAteľMi

Ako komunikovAť s druhými

29

rozhovoru, začneme sa zaoberať tým, čo chce druhý týmto pohľadom dosiahnuť, zaplavia nás nepríjemné

pocity alebo vyštartujeme do súperenia. optimálny čas dívania sa do tváre druhého človeka v rámci osobnej

komunikácie je cca 60%.

Gestika

Gestika je neverbálna komunikácia pomocou pohybov rúk, paží a tela, ktoré majú výrazný vyjadrovací účel.

sprevádzajú a prifarbujú verbálnu komunikáciu, niekedy ju aj úplne zastupujú. existujú rôzne možnosti doro-

zumievania pomocou gesta, najznámejším komunikačným systémom založeným na gestikulácii je posunková

reč. posunkovú reč nevyužívajú iba postihnutí ľudia, využívame ju aj vtedy, keď verbálne spôsoby komunikácie

zlyhávajú (napr. v komunikácii s človekom, ktorého jazyk neovládame si pomáhame gestami) alebo ak sa pre

rôzne bariéry nepočujeme (napr. bežná posunková komunikácia šoférov v autách).

Gestikulácia môže byť tiež ovplyvnená našou náladou a situáciou, v ktorej sa nachádzame. keď sa napríklad

hneváme, živšie pracujeme s gestikuláciou, ako keď sme pokojní a relaxovaní. prehnaná gestikulácia ruší ko-

munikáciu, pretože pripomína pantomímu. Môže sa vtedy stať, že namiesto toho, aby nás druhý človek po-

čúval, sa pri prehnanej gestikulácii začne zabávať. pri komunikácii s nahnevaným či agresívnym človekom je

dobré gestikuláciu minimalizovať, pretože prudký pohyb či rýchle gesto si tento človek môže vysvetliť ako

útok a reagovať neprimerane.

haptika

haptika je neverbálna komunikácia pomocou dotykov. dotyk môžeme zadefinovať ako akýkoľvek telesný kon-

takt od pohladenia až po úder. dotyky tak môžu mať rôzny význam, ktorý sa tiež líši podľa toho, o aký dotyk

ide a ktorej časti tela sa dotýkame. pri dotykoch môžeme rozlíšiť základné pásma:

-> pásmo spoločenské, profesionálne, zdvorilostné (ruky, ramená)

-> pásmo osobné, priateľské (ramená, vlasy, tvár)

-> pásmo intímne, erotické, sexuálne (neobmedzené)

najčastejšie používaným dotykom je podanie ruky. podanie ruky je v našej kultúre súčasťou uvítacieho a roz-

lúčkového rituálu. platí zásada, že ruku nemusíme podávať ako prví, ale ak nám niekto ruku na podanie po-

núkne, nemali by sme ju odmietnuť. neprijatie ruky znamená u nás neprijatie celého človeka.

prvkom haptiky je aj fyzické násilie - úder, facka, bitka, ktoré má tiež určitý komunikačný význam, avšak pred-

stavuje už patologický vzorec komunikácie.

proxemika

proxemika je neverbálna komunikácia prostredníctvom vzdialenosti (priblížením a oddialením) medzi komu-

nikujúcimi. tým, ako blízko si pustíme druhého človeka k sebe, do značnej miery vyjadrujeme svoj postoj a

vzťah k nemu.

v proxemike rozlišujeme štyri základné zóny človeka:

Intímna (do vzdialenosti 60 cm od človeka) – do tejto zóny povoľujeme vstup ľuďom, ktorým dôverujeme,

ktorých blízkosť je nám príjemná a ktorí nás ničím neohrozujú. intímna zóna nie je optimálna na verbálnu

kA

pit

olA

2.: t

eor

etic

ké

Zák

lAd

yku

rZu

- A

kor

ieši

ťko

nfl

ikty

Ao

stAť

pr

iAte

ľMi

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

30

komunikáciu, v tejto zóne sa používajú skôr komunikačné spôsoby neverbálnej komunikácie (objatie, milo-

vanie, ale tiež zápas a pod.). Ak nám niekto cudzí vstupuje do intímnej zóny, cítime sa nepríjemne, prestávame

sa koncentrovať na komunikáciu a zaoberáme sa svojimi nepríjemnými pocitmi, či hľadáme možnosť, ako

danú situáciu zmeniť (napr. v preplnenej doprave).

Osobná (vo vzdialenosti od 60 cm do 120 cm) – do tejto zóny môžu vstupovať ľudia človeku blízki, kamaráti,

priatelia. táto zóna nie je taká dôverná ako zóna intímna, ale tiež je vyhradená pre ľudí, s ktorými máme po-

zitívny vzťah a v emočne pozitívnych situáciách. Ak sme napríklad s priateľom v konflikte, tiež ho nechceme

mať v osobnej zóne.

Spoločenská (vo vzdialenosti od 120 cm do 2 m) – v tejto zóne komunikujeme s druhými v bezpečnom so-

ciálnom kontakte. táto zóna je typická pre pracovné rozhovory, či komunikáciu s menej známymi ľuďmi. táto

zóna sa nazýva aj pracovnou zónou.

Verejná (vo vzdialenosti nad 2 m) – v tejto zóne sa nachádzajú ľudia, s ktorými nie sme v sociálnom kontakte.

keď sme v ohrození, svoju verejnú zónu predlžujeme. od ľudí, ktorí nás ohrozujú, sú nepriateľskí či nebez-

peční, chceme byť čo najďalej.

uvedené vzdialenosti sú len orientačné. Často ich ovplyvňuje množstvo faktorov, napr. temperament, národ-

nosť, vonkajšie vplyvy a pod.

okrem vyššie uvedenej horizontálnej proxemiky poznáme aj vertikálnu proxemiku, ktorá je založená na roz-

dieloch vo „výške“ komunikujúcich osôb. nevyvážená vertikálna komunikácia môže nastať ak sme s druhým

človekom vo výškovo nevyváženej polohe, napríklad jeden z nás stojí a druhý sedí. vo všeobecnosti sa dá po-

vedať, že ten, ktorý má pri komunikácii oči vyššie, má prevahu. optimálna vertikálna komunikácia je tak za-

ložená na tom, že oči komunikujúcich sú približne v rovnakej výške, preto je napríklad užitočné, ak obaja

rozprávajúci sedia alebo stoja.

teritorialita

My ľudia sme tvory teritoriálne, to znamená, že máme tendenciu obsadiť si určité územie, považovať ho za

svoje a tiež chceme rozhodovať o tom, kto do nášho teritória môže vstupovať (napr. naša stolička a lavica v

triede, či pracovný stôl v práci a pod.). Zaberanie svojho priestoru a vstupovanie do cudzieho priestoru má

preto komunikačný význam, ktorý tiež ovplyvňuje priebeh aj štýl komunikácie. obsadené teritórium znamená

pre človeka pocit istoty a bezpečia, preto dlhodobý pobyt v prostredí bez vlastného teritória prináša napätie,

frustráciu, zlosť. dôležité je tiež uvedomiť si, že človek prichádzajúci do cudzieho teritória, môže pociťovať

úzkosť z neznámeho prostredia. vo všeobecnosti môžeme povedať, že vo vlastnom teritóriu zvyčajne volíme

dominantnejšiu komunikačnú stratégiu, v teritóriu partnera o niečo obrannejšiu.

posturológia

posturológia je neverbálna komunikácia prostredníctvom polohy tela, ktorú pri komunikácii zaujmeme - spô-

sob, akým stojíme, sedíme, ležíme a pod., tiež o nás mnohé prezrádza. naša poloha tela vyjadruje náš mo-

mentálny stav (napríklad únavu, radosť, depresiu), ale aj vzťah k druhému človekovi, či záujem o

komunikovaný obsah.

v rámci posturológie rozlišujeme viaceré polohy tela:

kA

pito

lA2.: t

eor

etick

éZá

klA

dy

kur

Zu- A

kor

iešiťko

nflik

tyA

ostAť

pr

iAteľMi

Ako komunikovAť s druhými

31

Ležérna poloha – telo je uvoľnené, signalizuje buď náš relaxovaný stav alebo naopak odstup, pohŕdanie, zne-

váženie druhého človeka.

Otvorená poloha - v tejto polohe máme nohy voľne položené vedľa seba, pri sedení ich neprekrižujeme, ruky

sú voľne vedľa tela. otvorená poloha signalizuje, že sme pripravení otvorene prijať informáciu od druhého

človeka a že sme pohotoví spolupracovať.

Polouzatvorená poloha - ide o obrannú polohu, ktorú využívame najmä v nepohode. polouzatvorená poloha

je charakteristická buď skríženými nohami alebo rukami. skrížené ruky na prsiach nám chránia srdce a mäkké

časti brucha (oblasti dôležité pre individuálne prežitie), skrížené nohy chránia pohlavné orgány (dôležité ob-

lasti pre prežitie ľudského rodu). táto poloha je často vyčkávacia a keď sa presvedčíme, že nám nehrozí ne-

bezpečenstvo, máme tendenciu vrátiť sa k otvorenejším polohám.

Uzatvorená poloha - skrížené ruky aj nohy predstavujú úplne uzatvorenú polohu, svalstvo je napäté, telo po-

hotové zareagovať. uzatvorená poloha tela je typická pre situácie, ktoré sú pre nás neznáme, keď sme v ob-

rane a nepripúšťame si komunikáciu druhého človeka.

Poloha „klbka“ - pri tejto polohe je hlava sklonená, chrbát ohnutý, nohy spojené, celé telo sa chúli do klbka.

poloha „klbka“ sa objavuje v situáciách, kde sa necítime príjemne (napr. čakáreň u zubného lekára, na súde,

u policajtov a pod.), táto poloha signalizuje neistotu, úzkosť, strach a ohrozenie.

kinezika

kinezika je komunikácia prostredníctvom pohybov, ktoré nemajú význam gest. telo ustavične vysiela určité

signály a často ide o pohyby neuvedomelé spontánne. pohybom sa väčšinou zbavujeme napätia, svalového

alebo duševného. najčastejšie sa to prejavuje nekontrolovanými pohybmi rúk (hranie sa s ceruzkou, pohyb

prstov, škrabkanie sa, klepkanie), pohybmi nôh (podupkávanie, kývanie nohou) alebo pohybmi trupu (kývanie

sa, vrtenie sa na stoličke, časté zmeny polohy tela). veľa informácií sa dá vyčítať aj napríklad z našej chôdze

(spomalená, razantná, s poskokmi a pod.).

paralingvistika

paralingvistika sprevádza hovorené slovo, ale sama nie je hovoreným slovom. paralingvistika nepredstavuje

jeden fenomén, ale tvorí ju niekoľko relatívne samostatných faktorov ako rýchlosť, hlasitosť a plynulosť reči,

výška hlasu, farba hlasu, vatové slová, mlčanie.

veľmi rýchla, alebo veľmi pomalá reč sa ťažko vníma. príliš rýchle tempo môže robiť komunikáciu nezrozumi-

teľnou a druhého človeka rýchlejšie unaví. naopak príliš pomalé tempo robí našu komunikáciu rozvláčnou a

otupuje pozornosť poslucháča. to, či je náš prejav príjemný, alebo nepríjemný, z veľkej časti ovplyvňuje in-

tenzita, hlasitosť prejavu. obmieňanie hlasitosti prejavu v závislosti od obsahu napomáha predchádzaniu

monotónnosti. v napätých situáciách sa intenzita hlasu zvyšuje a môže prerásť až do kriku a zvýšený hlas

môže druhého človeka zneisťovať alebo dráždiť. dôležitým faktorom hovoreného slova je aj farba nášho

hlasu. Často až zafarbením hovoreného slova dávame slovám skutočný význam. rovnaké slovo alebo slovné

spojenie možno povedať rôznymi spôsobmi tak, že mení svoj pôvodný význam. napríklad slovo miláčik je vo

svojej podstate oslovením človeka, ktorého máme radi. Môžeme ho však použiť aj ironicky, posmešne, zlostne

a tým dáme tomuto slovu úplne iný význam, pričom slovo ako také ostáva to isté.

kA

pit

olA

2.: t

eor

etic

ké

Zák

lAd

yku

rZu

- A

kor

ieši

ťko

nfl

ikty

Ao

stAť

pr

iAte

ľMi

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

32

Medzi paralingvistiku patria aj tzv. vatové slová, ktoré v kontexte nášho verbálneho prejavu nemajú žiadny

obsahový význam, považujeme ich skôr za zlozvyk v komunikácii, ktorý môže pôsobiť rušivo. najčastejšie va-

tové slová sú: proste, vlastne, akože, takpovediac, takže, áno, či rôzne citoslovcia: eé, hmm a podobne.

do paralingvistiky radíme aj kvalitu nášho prejavu. náš prejav by mal byť vecný, zrozumiteľný a mal by sa

držať témy. naopak, za nekvalitný považujeme prejav nepresný, rozvláčny a neurčitý, dlho trvajúci a pritom

málo obsažný.

v priebehu verbálneho prejavu robíme tiež odmlky, ktoré môžu vyjadrovať očakávanie, výzvu, žiadosť o ve-

novanie pozornosti, príležitosť na zamyslenie poslucháča a pod. rovnako mlčanie má tiež komunikačnú hod-

notu a obsahový význam. Môžeme mlčať, keď súhlasíme s partnerom, môžeme mlčať, keď si sumarizujeme

informácie, môžeme mlčať, keď sa hanbíme, keď sme v odpore, keď sa bojíme a každé z týchto mlčaní má

inú komunikačnú kvalitu. preto je dôležité spojiť si mlčanie s ostatnými neverbálnymi prejavmi a presnejšie

ho identifikovať.

produkcia

produkcia je komunikácia prostredníctvom úpravy zovňajšku, oblečenia, či prostredia, v ktorom žijeme. do

tejto oblasti neverbálnej komunikácie môžeme zaradiť i komunikáciu činom.

náš zovňajšok odráža a zároveň spätne pôsobí na našu mienku o sebe samých a tiež ovplyvňuje naše sprá-

vanie. naše vlasy, účes, postava, čistota, upravenosť či neupravenosť – to všetko sú signály, ktorými prezen-

tujeme svojmu okoliu našu „životnú filozofiu“, náš životný štýl, naše priority, ako aj určité estetické posolstvo

a podobne. špecifická úprava zovňajšku nás môže radiť k nejakej formálnej či neformálnej skupine ľudí (napr.

uniforma hovorí o príslušnosti k danej profesii, určité oblečenie vyjadruje prináležitosť k nejakému hudob-

nému štýlu – hip hop, rock a pod.). veľakrát dôležitejším dojmom ako nákladnosť a módnosť oblečenia pô-

sobia drobné detaily ako čistota oblečenia, príjemná telesná vôňa, udržiavané nechty a pod.

Ďalším zdrojom informácií o nás sú aj veci, ktorými sa obklopujeme (napr. zariadenie našej izby, pokiaľ ho

môžeme ovplyvniť), knihy, ktoré čítame, hudba, ktorú počúvame, naše záujmy a koníčky. dôležitú výpovednú

hodnotu majú aj naše výtvory – či už básne, próza, maľby, hudobná produkcia i konkrétna remeselná práca

a pod. všetky tieto informácie sa výrazne podieľajú na vytváraní dojmu o našej osobe.

neverbálnu komunikáciu je ťažšie ovládať vôľou a ovplyvňovať rozumom. Časť neverbálnej komunikácie pre-

bieha tak, že si ju ani neuvedomujeme, prichádza mimovoľne a nemáme ju pod kontrolou. prostredníctvom

neverbality sa preto dajú lepšie vyjadriť emócie, prežívanie a vzťahy k iným ľuďom.

kA

pito

lA2.: t

eor

etick

éZá

klA

dy

kur

Zu- A

kor

iešiťko

nflik

tyA

ostAť

pr

iAteľMi

Ako komunikovAť s druhými

33

vysielanie komunikačných signálov

naše komunikačné signály, ktoré vysielame a prijímame v rámci komunikácie s druhými ľuďmi, majú okrem

verbálnej a neverbálnej zložky aj rovinu vzťahovú a vecnú.

vecnými (obsahovými) signálmi informujeme druhých ľudí o tom, čo chceme povedať. vecné signály odo-

vzdávame druhým akýmkoľvek kodifikovaným systémom znakov (slovami či pojmami, ale tiež morzeovkou,

prstovými znakmi a pod.). vecný aspekt správy vecne a konkrétne popisuje, o čom komunikujeme. Mal by sa

sústreďovať na fakty, mal by byť bez náznakov a interpretácií. Príklad: „Je pol šiestej, meškáš pol hodinu.“

vzťahovou komunikáciou vysielame signály o tom, čo si o druhých ľuďoch myslíme, ako ich vnímame, aký

máme k nim postoj či vzťah. Príklad: „Mal si prísť o pol hodinu skôr, ale znova si prišiel neskoro.“ v rámci vzťahového

aspektu správy dávame druhým tiež najavo, čo si myslíme o našom vzájomnom vzťahu. Príklad: „Podľa našej

dohody si tu už mal byť pred pol hodinou, ale ty máš vždy niečo dôležitejšie ako to, na čom sa dohodneme my.“ Ďalším

aspektom vysielaných signálov je tiež prezentácia nášho vzťahu ku sebe. Príklad: „Na mňa už nikto neberie ohľad,

ja som tú polhodinu, čo tu čakám tiež mohla využiť efektívnejšie!“

Vzťahová komunikácia, to aký má druhý človek ku nám vzťah, ako sa ku nám správa a pod. je pre nás vždy

dôležitejšia ako vecná komunikácia, to o čom konkrétne nás druhý informuje. súvisí to s našou potrebou bez-

pečia. preto sa v úvode komunikácie viac sústreďujeme na vzťahové signály (výskumníci hovoria o intervale

od 1 do 40 sekúnd) a až následne presúvame svoju pozornosť na vecné signály. vzťahové signály vtedy ustúpia

do pozadia a naša pozornosť sa sústredí predovšetkým na vecný aspekt správy.

naše správy však vždy obsahujú naraz obidva typy signálov, t.z. vecné aj vzťahové, preto sa často v našej ko-

munikácii stáva, že nie je pre nás ľahké orientovať sa v nej, vyznať sa v nej a porozumieť jej. pokiaľ však medzi

nami dochádza k napätiu a nedorozumeniam, väčšinou je to dôsledkom narušenej vzťahovej komunikácie.

Môže sa stať, že už do spoločnej komunikácie vstupujeme rozladení z predchádzajúcich udalostí, čo si druhý

človek môže vysvetliť ako negatívnu reakciu na jeho osobu. rovnako druhý človek môže prežívať ťažkú životnú

situáciu, kedy je citlivejší na vzťahové signály a aj neutrálne či vecné signály môže vnímať ako ponižujúce či

útočné. existuje viacero dôvodov možných nedorozumení.

preto je dôležité, ak si chceme spolu rozumieť, aby sme sa navzájom informovali, čo sa v nás deje, čo preží-

vame, cítime, ako druhí ľudia na nás pôsobia. pokiaľ to nebudeme robiť, ostane v našej komunikácii veľký

priestor pre rôzne skreslenia a dohady. A takáto komunikácia následne vedie skôr k nedorozumeniam, ako k

porozumeniu.

kA

pit

olA

2.: t

eor

etic

ké

Zák

lAd

yku

rZu

- A

kor

ieši

ťko

nfl

ikty

Ao

stAť

pr

iAte

ľMi

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

34

rušivé signály – čo s nimi?

Často sa stáva, že počas komunikácie začne druhý človek vysielať vzťahové signály, ktoré nás začnú rušiť (na-

príklad nám začne nadávať, zhadzovať nás, ironizovať, popierať naše videnie sveta a pod.), čo má za následok

odvedenie našej pozornosti z vecnej roviny komunikácie naspäť do vzťahovej. vtedy sa prestávame sústre-

ďovať na to, čo nám druhý človek hovorí po obsahovej stránke a rastie v nás napätie.

na takúto situáciu reagujeme väčšinou:

1. ignoranciou - môžeme sa pokúsiť „zubami, nechtami“ držať vecných signálov a pokúsiť sa rušivé vzťa-

hové signály ignorovať. ignorovať vzťahové útoky druhých dokážeme všetci, každý v inej miere.

Záleží od našich osobných dispozícií, temperamentu, únavy, miery sebavedomia, momentálnej

fyzickej a psychickej pohody, tiež od toho, ako je pre nás téma rozhovoru dôležitá, v akom vzťahu

sme s daným človekom a pod. nikto z nás však nedokáže ignorovať vzťahové útoky druhých do

nekonečna. Je to ako keby sme si predstavili tlakový hrniec, kde každý takýto útok pridáva na

tlaku hrnca, až raz, takýto hrniec vybuchne. okolie sa potom diví: „Čo sa jej stalo?“, „Je nejaký

divný.“ a pod. Málokto si vtedy uvedomí, že daná osoba vtedy reaguje na desiatky či stovky vzťa-

hových útokov, ktoré dovtedy ignorovala, ale už to nevydržala.

2. Bojom, konfliktom - niektoré vzťahové útoky je ignorovať veľmi ťažké (ak nie nemožné) a preto mnoho

krát na zvyšovanie hlasu reagujeme tiež zvyšovaním hlasu, na útok protiútokom, na iróniu za-

reagujeme zosmiešňovaním a pod. Ak sa nás dotkne nejaká poznámka, gesto, pohľad atď. dru-

hého človeka, cítime to z jeho strany ako útok. prestávame sa sústreďovať na vecný obsah

rozhovoru a zareagujeme obranou, či protiútokom, často obidvomi. neudržíme sa vo vecnej ro-

vine a začneme miešať vzťahové a vecné signály dohromady. Začneme riešiť vzťahy a hoci to

navonok môže často vyzerať že komunikujeme o danej „veci“, v skutočnosti si prostredníctvom

„veci“ ujasňujeme vzťahy. efektivita komunikácie sa následne blíži k nule.

existuje aj tretí spôsob, ako môžeme zareagovať a to

3. transparentné oddelenie vecnej a vzťahovej komunikácie - tento spôsob hovorí o možnosti, čo mô-

žeme robiť, ak nechceme vzťahové útoky ignorovať, ani sa nechceme brániť, ani bojovať. v si-

tuácii, keď nás vzťahové signály druhého človeka vyrušujú, môžeme transparentne (jasne,

viditeľne) prerušiť našu komunikáciu vo vecnej rovine a vydiskutovať si vzťahy. keď si vzťahové

signály vysvetlíme a nastolíme „vzťahový mier“, môžeme sa vrátiť späť k vecnej komunikácii.

toto vedomé prepínanie pozornosti z vecných signálov na signály vzťahové nám umožňuje tzv.

spätná väzba, o ktorej si povieme viac ďalej v texte.

kA

pito

lA2.: t

eor

etick

éZá

klA

dy

kur

Zu- A

kor

iešiťko

nflik

tyA

ostAť

pr

iAteľMi

Ako komunikovAť s druhými

35

prijímanie komunikačných signálov

keď hovoríme o komunikácii, väčšinou si to spájame s umením hovoriť. počúvanie je však neoddeliteľnou

súčasťou komunikačného procesu, pretože zbytočne by sme rozprávali, ak by nás nikto nepočúval. prijímanie

komunikačných signálov zároveň zahŕňa aj vnímanie neverbálnej komunikácie druhého človeka, ktoré spolu

s hovoreným slovom tvorí komplexný celok komunikovaných signálov.

napriek tomu, že naša komunikácia bez počúvania neplní svoj význam, nepočúvanie je veľmi častým javom

pri komunikačnom procese. dokazuje to aj množstvo výskumov z oblasti počúvania, ktoré tvrdia, že až 75 %

verbálnej komunikácie ľudia ignorujú, zabudnú alebo pochopia zle. A je len zriedkavosťou, že sa snažíme

o pochopenie pravého hlbšieho zmyslu toho, čo nám druhí ľudia hovoria. Je preto veľmi pravdepodobné, že

často zlyhávame vo svojej roli prijímateľa komunikačných signálov, kedy nepočúvame a neprijímame vysielané

informácie. naša komunikácia sa tým stáva poruchovou a neplní svoj účel.

Z hľadiska efektívnej komunikácie je dobré osvojiť si a používať zásady aktívneho počúvania. proces aktívneho

počúvania sa prejavuje predovšetkým záujmom o vysielané signály, neprerušovanou pozornosťou, empatiou

a akceptáciou druhého človeka.

Aktívne počúvanie vytvára pre druhého človeka príležitosť zdieľať svoj vnútorný svet. našou úlohou pri ak-

tívnom počúvaní je druhého človeka sprevádzať a povzbudzovať. keď niekoho sprevádzame, nestojíme mu v

ceste. nevnucujeme mu svoje vlastné názory, neposudzujeme ho alebo ho nenútime, aby si vypočul naše

vlastné pohľady. keď druhý človek hovorí, sme jednoducho tam, ako jeho spoločníci, ako tí, ktorí majú záujem

počúvať to, čo nám druhý hovorí.

Autor: MiroslAv ZáškvArA

kA

pit

olA

2.: t

eor

etic

ké

Zák

lAd

yku

rZu

- A

kor

ieši

ťko

nfl

ikty

Ao

stAť

pr

iAte

ľMi

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

36

zásady aktívneho počúvaniaprejav záujem

svoj záujem môžeme prejaviť primeraným očným kontaktom, prikyvovaním hlavou, nakláňaním sa smerom

k druhému človeku, pritakávaním, používaním rôznych citosloviec ako napríklad „hm“, „uúúú!“, krátkych ne-

nápadných poznámok a povzbudzujúcich slov ako „naozaj!“, „iste!“, „Ó, áno!?“, či zopakovaním časti pove-

daného, čím utvrdíme druhého človeka, že ho so záujmom počúvame. sotva druhého povzbudíme k

rozprávaniu pozeraním sa von oknom, písaním do počítača, „štrikovaním“ alebo vychádzaním a vchádzaním

do miestnosti, či podobnými rušivými vplyvmi. prejavením záujmu druhému človeku v skutočnosti hovoríme,

že jeho „príbeh“ je pre nás dôležitý a že stojí za to, aby ho rozpovedal. tento záujem nám umožňuje vstúpiť

na chvíľu do vnútorného sveta druhého človeka a vidieť veci z jeho zorného uhla.

buď pozorný a empatický

Byť pozorným a zároveň empatickým znamená všímať si, čo sa v druhom človeku deje. delfíny vraj majú

schopnosť, ktorá sa nazýva echolokácia a vďaka svojmu veľmi presne rozvinutému akustickému zmyslu dokážu

okamžite vycítiť telesné zdravie alebo psychický stav druhého – a to jednoducho tým, že sa nachádzajú v jeho

blízkosti. pri aktívnom počúvaní by sme sa mali snažiť o podobnú citlivosť voči druhým. naša pozornosť a

empatia by nám mala pomôcť dozvedieť sa niečo viac o svete druhého človeka, lepšie pochopiť vzájomné

reakcie a vycítiť emocionálnu náladu druhého človeka.

nevynášaj súdy

pri aktívnom počúvaní zároveň prijímame druhého človeka takého, aký je, s jeho názormi, postojmi, presved-

čeniami. táto akceptácia umožňuje druhému človeku byť sebou samým, čím vytvára priestor pre slobodu

prejavu a v konečnom dôsledku aj priestor pre osobné prijatie druhého človeka. nemusíme s druhým člove-

kom súhlasiť, akceptácia hovorí skôr o rešpekte voči druhým. Môžeme mať odlišný názor, postoj, či presved-

čenie, keď však druhých akceptujeme, nevynášame nad nimi súdy a prijímame ich takých, akí sú.

zváž svoju odpoveď

proces počúvania je zavŕšený odpoveďou, z ktorej by malo byť jasne zreteľné, že druhému človeku rozumieme.

v medziľudských vzťahoch je len málo situácií, ktoré nám dokážu dodať toľko energie ako to, keď nás niekto

vypočuje a pochopí. A naše odpovede sú znakom toho, či sa nám podarilo vstúpiť do sveta tých, ktorým na-

čúvame alebo naopak.

keď nepočúvame, čo druhí hovoria, je dosť pravdepodobné, že potom ani vhodne nereagujeme. poznáme

dva druhy nepočúvania, verejné a skryté. pri verejnom nepočúvaní dávame jasne a zreteľne najavo, že nás

vysielané informácie nezaujímajú alebo ich z rôznych iných dôvodov neprijímame. druhý človek tento otvo-

rený a očividný nezáujem registruje a buď prestáva komunikovať alebo sa nás snaží zapojiť, aby sme počúvali.

skryté nepočúvanie je komunikačná pasca. navonok sa tvárime, že počúvame, môžme prejavovať zdanlivý

záujem o komunikovaný obsah, ale v skutočnosti nepočúvame a informácie vôbec neprijímame. dôvodom

nášho skrytého nepočúvania môže byť naša zaujatosť niečím iným, nezaujímavá téma, či „počúvanie len zo

slušnosti“.

kA

pito

lA2.: t

eor

etick

éZá

klA

dy

kur

Zu- A

kor

iešiťko

nflik

tyA

ostAť

pr

iAteľMi

Ako komunikovAť s druhými

37

spätná väzba

keď niečo druhým hovoríme, môžeme chrliť jednu vetu za druhou a viesť svoj vlastný monológ. Alebo sa mô-

žeme snažiť o skutočný dialóg a vytvárať v komunikácii priestor pre reakcie druhého človeka, s ktorým sme

v kontakte, aby nám mohol dať najavo, že počúva, či chápe, čo mu hovoríme a pod. Môže prikyvovať, usmievať

sa, mračiť, dvíhať ramená, vraštiť čelo..., ale tiež je dobré, keby sa nielen tváril, ale tiež prehovoril k tomu,

o čom je práve reč.

táto reakcia druhého človeka na naše komunikačné signály sa nazýva spätnou väzbou.

spätná väzba je nástroj prostredníctvom ktorého sa dozvedáme, ako pôsobíme na druhých ľudí a umožňuje

nám hovoriť druhým, ako na nás pôsobia oni - či už ich samotné slová, tón hlasu, postoj, gestá a pod., skrátka

celá oblasť nášho správania.

spätná väzba môže mať viac druhov. Môže byť:

> chápajúca a pozitívna – napr.: „súhlasím s tým, čo hovoríš, myslím si to isté.“, „sú mi blízke tvojepocity.“

> chápajúca a neutrálna – napr.: „rozumiem tomu, čo mi hovoríš.“

> chápajúca a negatívna – napr.: „Myslím, že rozumiem, čo mi chceš povedať, ale ja mám na to odlišnýnázor.“

> nechápajúca – ide o spätnú väzbu, kedy druhý človek potrebuje prijatú správu spresniť, vysvetliť, čidoplniť. napr.: „prepáč, ale nie som si istý, či som správne pochopil, čo si mi povedal. Mohol by si toešte raz zopakovať?“

spätnú väzbu môžeme druhému človeku poskytnúť aj na jeho správanie. pozitívnou spätnou väzbou môžeme

určité správanie u druhého upevniť - napr. „Potešilo ma, že si si našiel na mňa čas a vysvetlil mi tú novú látku z

matematiky.“, negatívnou spätnou väzbou sa môžeme pokúsiť o úpravu správania druhého človeka k nám -

napr. „Mrzí ma, že si sa ma nezastal, keď ma osočovali.“

Aby bola spätná väzba efektívna, mala by obsahovať čo najpresnejší neutrálny popis správania druhého, na

ktoré chceme reagovať a pomenovanie toho, čo toto správanie v nás vyvoláva, najčastejšie sa jedná o naše

emócie, pocity.

Je dobré dávať spätnú väzbu aj do budúcnosti – popísať správanie, ktoré by sme ocenili a pridali aj popis

emócie, ktorú by v nás takéto správanie vyvolalo - napr. „Budem rada, ak sa nabudúce prezuješ.“

existujú zásady, ako spätnú väzbu dávať a tiež ako ju prijímať tak, aby sme si navzájom vychádzali v ústrety a

naša komunikácia tak bola o porozumení, nie o nedorozumení a konfliktoch.

kA

pit

olA

2.: t

eor

etic

ké

Zák

lAd

yku

rZu

- A

kor

ieši

ťko

nfl

ikty

Ao

stAť

pr

iAte

ľMi

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

38

zásady poskytovania spätnej väzby

Konkrétnosť - pri poskytovaní spätnej väzby by sme sa mali snažiť, aby sme druhým ľuďom podávali kon-

krétne informácie. Mali by sme sa vyhnúť zahmlievaniu, nedokončeniu myšlienky, nejasnostiam, zovšeobec-

ňovaniu, nemali by sme sa spoliehať na jasnovidectvo druhého človeka, teda na to, že si domyslí, čo mu

chceme povedať či naznačiť.

Neutrálnosť - naša spätná väzba by mala byť formulovaná tak, že druhému človeku hovoríme o tom, ako sme

ho vnímali, ako na nás pôsobilo jeho správanie, ako sme sa pri tom cítili a to bez toho, aby sme v svojej spätnej

väzbe hodnotili jeho správanie ako dobré, či zlé, správne, či nesprávne a podobne. pri poskytovaní spätnej

väzby je dôležité, aby ten, kto dáva spätnú väzbu, hovoril sám za seba. „Ja si myslím, že...“, „pôsobilo to na

mňa...“, „Ja som sa cítil...“.

Aktuálnosť - spätnú väzbu by sme mali poskytnúť čo najskôr po situácii, na ktorú by sme chceli reagovať.

spätná väzba by sa nemala poskytovať s väčším časovým odstupom, pretože vtedy už plní inú funkciu. iba vo

výnimočných situáciách môžeme poskytovanie spätnej väzby na krátky čas oddialiť, najmä ak nie sú pre po-

skytnutie spätnej väzby vhodné podmienky, priebeh prijímania spätnej väzby by ovplyvnili príliš silné emócie

alebo druhý človek nie je pripravený, prípadne si spätnú väzbu nechce vypočuť.

Užitočnosť - Účelom spätnej väzby je pomôcť druhému človeku dozvedieť sa, ako jeho správanie pôsobí na

druhých ľudí, čo v druhých ľuďoch vyvoláva a čo by pomohlo, aby sme si vo vzájomnom vzťahu vychádzali v

ústrety. Jej cieľom nie je druhého človeka zneistiť, uraziť, pokoriť, rozložiť či zničiť. pred poskytnutím spätnej

väzby by sme si mali položiť otázku, čím môže byť spätná väzba pre druhého človeka užitočná.

Citlivosť - Aby sme druhých ľudí svojou spätnou väzbou nezraňovali, ale naopak, pomáhali im, mali by sme ju

formulovať veľmi citlivo. konkrétny popis správania, na ktorý chceme reagovať, plus konkrétny popis toho,

čo v nás toto správanie vyvoláva, vytvára spolu s pozitívnym návrhom budúceho správania podmienky, aby

sme si navzájom vychádzali v ústrety a naša komunikácia tak bola o porozumení, nie o nedorozumení a konf-

liktoch.

vyváženosť - Zároveň by sme mali svoju spätnú väzbu poskytovať aj na správanie, ktoré vnímame pozitívne,

aby nás druhí ľudia nevnímali iba ako takých, ktorí druhých stále kritizujú. Ak budeme druhým dávať spätnú

väzbu aj na ich pozitívne správanie, vtedy negatívna spätná väzba bude viac akceptovanejšia.

kA

pito

lA2.: t

eor

etick

éZá

klA

dy

kur

Zu- A

kor

iešiťko

nflik

tyA

ostAť

pr

iAteľMi

Ako komunikovAť s druhými

39

zásady prijímania spätnej väzby

Vypočuť - keď nám niekto poskytuje spätnú väzbu, je to pre nás príležitosť dozvedieť sa, ako naše správanie

na druhých ľudí pôsobí a nie polemizovať o tom, či je spätná väzba správna alebo nesprávna. spätná väzba

má vlastne formu ponuky. po vypočutí spätnej väzby nemusíme s ňou súhlasiť, pretože rôzni ľudia môžu

vidieť určitú situáciu odlišným spôsobom.

Neprerušovať - veľakrát máme tendenciu pri prijímaní spätnej väzby skákať druhému človeku do reči, obha-

jovať sa, vysvetľovať svoje stanovisko, ospravedlňovať sa a podobne. najužitočnejšie je však vypočuť si spätnú

väzbu do konca bez toho, aby sme ju rušili a skúsiť sa zamyslieť nad tým, o čom spätná väzba vypovedá a

prečo nás druhý človek vidí takýmto spôsobom.

Zamyslieť sa - Zo spätnej väzby si môžeme vybrať len tie aspekty, ktoré pokladáme za užitočné a dôležité. A

aj keď sa nestotožňujeme so spätnou väzbou, je pre nás dôležitá v tom, že nám poskytuje informáciu o tom,

akým spôsobom nás konkrétny človek v konkrétnej situácii vníma. tak môžeme o spätnej väzbe od iných ľudí

premýšľať a využívať ju pre naše lepšie fungovanie v rôznych situáciách.

Porozumieť - niekedy sa môže stať, že niektorým veciam v spätnej väzbe nebudeme rozumieť. vtedy by sme

namiesto vlastných interpretácií mali po jej vypočutí požiadať druhého človeka o vysvetlenie či objasnenie

skutočností, ktoré nám nie sú jasné alebo ktorým nerozumieme.

Autor: MiroslAv ZáškvArA

kA

pit

olA

2.: t

eor

etic

ké

Zák

lAd

yku

rZu

- A

kor

ieši

ťko

nfl

ikty

Ao

stAť

pr

iAte

ľMi

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

40

komunikačné štýly

predstavte si, že sedíte v lietadle a je pred štartom. Z reproduktoru sa ozve melodický hlas: „dobrý deň,

vážené dámy a páni. som kapitán lietadla, Janko sokol. vítam vás na palube lietadla Boeing 737 leteckej spo-

ločnosti Air slovakia. Za chvíľu odštartuje náš let na trase Bratislava - paríž...“ určite by vás zarazilo, keby ka-

pitán pokračoval informáciami o svojej rodine, záľubách, a že má 25. decembra narodeniny. A určite by bolo

nevhodné, keby pridal historku o konflikte s kolegom, ktorý sa stal minulý mesiac. Jednoducho v tejto situácii

je to nevhodné, ba priam nežiadúce.

rovnako je potrebné zvážiť obsah a štýl komunikácie pri posedení s priateľmi v bare, pri komunikácii s učiteľmi

v škole alebo so šéfom na pracovisku. A tieto situácie budú mať určite ďaleko aj od slovníku a komunikačného

štýlu šepotajúcich milencov alebo od pokrikov pri hádke v krčme.

vo všeobecnosti rozlišujeme 5 základných komunikačných štýlov (pláňava, 2003), ktoré používame tak v našich

každodenných, ako aj vo výnimočných kontaktoch s druhými ľuďmi. ide o konvenčný komunikačný štýl, kon-

verzačný komunikačný štýl, operatívny komunikačný štýl, vyjednávací komunikačný štýl a osobný (až intímny)

komunikačný štýl. teraz si ich bližšie popíšeme.

konvenčný (formálny) komunikačný štýl

Jedná sa o situácie, kedy si vymieňame pozdravy, pár nezáväzných fráz, konvenčných komplimentov, či viet,

napríklad o počasí, ktoré je predsa vždy nejaké J. konvenčný komunikačný štýl môže prejsť do konverzačného,

ale tiež ho môžeme ukončiť a ísť ďalej svojou cestou.

konvenčný štýl komunikácie predpokladá určitú vzdialenosť medzi ľuďmi, preto býva na mieste, keď ho po-

užívajú ľudia, ktorí si nie sú veľmi blízki a teda ich stretnutia neprekypujú veľkými emóciami a vzájomnými ci-

tovými prejavmi. Bezproblémovej konvenčnej komunikácii napomáha tiež znalosť pravidiel bontónu, čo

zabraňuje rozpakom, lebo každý vie, čo, ako a kedy povedať.

konverzačný komunikačný štýl

ide o situácie, kedy si vymieňame zaujímavé informácie, novinky, myšlienky či názory, ktorých praktická uži-

točnosť je v danej chvíli zanedbateľná. cieľom konverzačnej komunikácie je pobavenie, „pokecanie“, utužo-

vanie vzťahu a pocitu spolupatričnosti tým, že spolu trávime čas. dôležitým znakom takejto komunikácie je

vyrovnaný vzťah (medzi známymi, priateľmi, medzi spolužiakmi, súrodencami, v krčmách nižších cenových

skupín a pod.) a sprievodné príjemné pocity. Ak sa však stane, že niekto zo zúčastnených nevydrží byť vo vy-

rovnanej pozícii s druhými, posunie sa do pozície „hore“ a začne kázať, poučovať, či viesť siahodlhý monológ

– konverzácia sa zasekne či zanikne úplne a konverzačný štýl končí.

operatívny komunikačný štýl

operatívny komunikačný štýl má najlepšie uplatnenie v situáciách, kedy je jasná hierarchia vzťahu, kde je

jasné vymedzenie rolí, pozícií a kompetencií účelné (rodič - dieťa, učiteľ - žiak, šéf - zamestnanec a pod.).

hlavnými cieľmi takéhoto komunikačného štýlu je niečo vyrobiť, urobiť, zaistiť či vybaviť. komunikácia by

mala byť jasná, stručná, niekedy až strohá, vždy však korektná a zdvorilá.

kA

pito

lA2.: t

eor

etick

éZá

klA

dy

kur

Zu- A

kor

iešiťko

nflik

tyA

ostAť

pr

iAteľMi

Ako komunikovAť s druhými

41

s prevahou operatívneho komunikačného štýlu by mali prebiehať kontakty v zamestnaní, medzi úradníkmi

a občanmi, medzi obchodníkmi a zákazníkmi. najnázornejší operatívny komunikačný štýl je napríklad v ar-

máde, u polície či požiarnikoch, kde pokyny či skôr povely sú jednoznačné, nediskutuje sa ale poslúcha, každý

vie kto, kedy a ako má veliť a ako pokyny plniť.

vyjednávací komunikačný štýl

vyjednávací komunikačný štýl patrí kamkoľvek, kde sú zúčastnené strany vo vyrovnanej mocenskej pozícií

a kde potrebujú či chcú niečo spoločne (u)robiť či dohodnúť. vyjednáva sa len vtedy, keď je nevyhnutné

nejako sa rozhodnúť a pritom každá strana má rozdielne záujmy, predstavy a priania, pričom jedno vylučuje

druhé.

vyjednávanie je významná, veľmi náročná a tiež pomerne vzácna komunikačná zručnosť, ktorú je dobré naučiť

sa ovládať. výsledkom efektívneho vyjednávania sú riešenia konfliktných situácií, z ktorých môžu profitovať

všetky zúčastnené strany, pretože princípy efektívneho vyjednávania sú založené na rešpekte druhých ľudí a

spoločný výsledok je dohadovaný na základe rozumných dôvodov a spoločných záujmov zúčastnených strán.

osobný komunikačný štýl

osobný (dôverný) komunikačný štýl sa líši od ostatných komunikačných štýlov tým, že je prostriedkom k uspo-

kojovaniu tých najhlbších ľudských túžob a potrieb. dôverný (až intímny) rozhovor môžeme potrebovať pri

dôležitých životných zmenách, hlavne keď nevieme kam ďalej, akým smerom, keď sa potrebujeme rozhodnúť

vo vážnej situácii, alebo keď prežívame osobnú či vzťahovú krízu, keď máme problém, pochybnosti o sebe,

či svojom počínaní a pod.

najvýznamnejšou charakteristikou osobného komunikačného štýlu sú naše emócie. vyrovnanosť, či nevy-

rovnanosť vzťahu ustupuje do pozadia a významnou sa stáva vzdialenosť medzi ľuďmi – psychologická i prie-

storová.

v nasledujúcej časti vám popíšeme aktivity, ktoré sme využili na kurze osv zameranom na tému „Ako komu-

nikovať s druhými“. Jednotlivé použité metódy vám môžu poslúžiť na inšpiráciu pre tvorbu vašich vlastných

programov. Zároveň prikladáme osvedčené zdroje publikácii, ktoré vám pomôžu zostaviť program podľa kon-

krétnych potrieb mladých ľudí, s ktorými pracujete.

kA

pit

olA

2.: t

eor

etic

ké

Zák

lAd

yku

rZu

- A

kor

ieši

ťko

nfl

ikty

Ao

stAť

pr

iAte

ľMi

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

42

PoPiS vybRANých AKtivít KuRzu

„Povedz mi a ja zabudnem. Ukáž mi a ja si možno zapamätám.

Nechaj ma to urobiť a stane sa to mojou súčasťou.“

Čínske príslovie

Ako komunikovAť s druhými

43

KA

Pit

olA

3.: P

oP

iSv

yb

RA

Ný

ch

AK

tiv

ítK

uR

zu

Foto: PERSoNA

Foto: PERSoNA

zoznam aktivít

zoznaM aktivít 44

Úvodné aktivity k otvoreniu alebo k ukončeniu jednotlivých blokov 45

Moje očakávania a obavy 45baroMeter nálady 46kaMeň vďačnosti 47

tíMové aktivity 48

pavučina 48

osvedčené rozohrievačky 50

nazdááááár!! 50lopta – boMba 51drevorubači 52tri kruhy 53

rozdeľovanie do skupín 54

vtáka poznáš po perí... 54

veľké aktivity s teMatikou koMunikácie 55

zooM 55proces koMunikácie - ako prebieha koMunikácia? 57aj slová MajÚ svoju Moc 59zložky neverbálnej koMunikácie 61spätná väzba 66cestovka 67pozorné počÚvanie 68básnický večer 70

drobné hry s teMatikou koMunikácie 71

loptičky 71hovoríM, počÚvaš? 72

spätná väzba 73

vyhodnotenie a spätná väzba 73

Metodická príručka kurzu osobnostnej a sociálnej výchovy

44

Ka

pit

ola

3.:

po

pis

vy

br

an

ýc

ha

Kt

ivít

Ku

rz

u

Úvodné aktivity k otvoreniu alebok ukončeniu jednotlivých blokov

moje očAkávAniA A obAvy

kategória: úvodná aktivita na začiatku víkendového pobytu

prevzaté z: oz PERSoNA

Fyzická záťaž: malá

psychická záťaž: malá

čas na prípravu: 5 min.

počet is na prípravu: 1

čas na hru: 20 min.

počet is na hru: 1

počet hráčov: nezáleží

vek hráčov: 10 a viac

prostredie: dnu

materiál: flipchart papier rozdelený na dve polovice; jedna polovica má názov očakávania, druhá má názovobavy, perá, post-it, podložky na písanie

realizácia: Každý z nás prichádzal na toto miesto s určitou predstavou o tom, aké to asi bude, čo nás tučaká, ako to všetko dopadne. Nás by veľmi zaujímalo, ako to vnímate a preto by sme chceli počuť vaše oča-kávania – čo očakávate od tohto pobytu a vaše obavy – čoho sa bojíte. Každý z vás si vezme dva papierikypost-it; na jeden z nich napíšte svoje očakávania a svoje obavy.

Následne po jednom účastníci pristupujú k flipchartu, povedia svoje meno (tak ako chce, aby bol oslovo-vaný) a predstavia to, čo majú napísané na papierikoch. tejto aktivity sa môžu zúčastniť aj lektori (pre účast-níkov to môže byť zaujímavá skúsenosť počuť aj tú druhú, organizačnú stránku). Flipchart papieres nalepenými post-it si odložíme na záverečné hodnotenie – pri spätnej väzbe to môže poslúžiť ako pripo-mienka a zároveň to symbolicky previaže začiatok a koniec pobytu do jedného celku.

metodické poznámky: Počas uvádzania aktivity nie je vhodné dávať účastníkom žiadne príklady očakávanía obáv, nakoľko (hlavne u mladších ročníkov) to môže poslúžiť ako šablóna, ktorú budú mnohí kopírovať.

Pri mladších účastníkoch sa môžeme celej skupiny pýtať na to, čo by na tomto pobyte chceli (zažiť, dozvedieťsa, vyskúšať a pod.) a naopak, čomu by sa chceli vyhnúť. Jednotlivé príspevky zapisujeme na flipchart. v prí-pade, že sa účastníci nezapájajú, môžeme prejsť k ďalšiemu bodu – popis štruktúry programu. začnemeraňajkami o 8:00 a potom si vlastne spomenieme, že o 7:30 je rozcvička... veľakrát sa zdvihne vlna odporu,že to by museli vstávať už o 7:15... teraz je vhodná doba pozrieť sa na obavy a očakávania, kde zistíme, žerozcvička, ani vstávanie neboli medzi obavami... väčšinou sa týmto naštartujú ďalšie obavy a očakávania,ktoré môžeme dopísať na flipchart.

Čo sa týka rozcvičky, tú môžeme nechať ako dobrovoľnú. väčšinou sa v skupine nachádzajú aj mladí, ktorísi privstanú a prídu.

Ako komunikovAť s druhými

45

KA

Pito

lA3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tivít

KuR

zu

bArometer nálAdy

kategória: pokojná úvodná aktivita, zistenie nálady v skupine, krátka sebareflektívna aktivita

prevzaté z: autor neznámy

charakteristika hry: rýchla metóda zisťovania naladenia skupiny, spätná väzba od účastníkov o ichnálade, vhodná ako úvodná aktivita

Fyzická záťaž: malá

psychická záťaž: malá

čas na prípravu: 0

čas na hru: 3 min.

počet is na hru: 1

počet hráčov: nezáleží

vek hráčov: 10 a viac

prostredie: dnu i von

materiál: žiadny

realizácia: Účastníkov požiadame, aby sa postavili do kruhu a zavreli si oči. Ďalšia inštrukcia znie: „vzpažtevašu pravú ruku podľa toho, ako sa cítite; ak sa cítite veľmi zle, nechajte ju úplne pri tele, ak je vám tak„stredne“, vaša ruka bude vystretá dopredu približne na úrovni očí, a ak vám je úplne parádne, vystrelí vašaruka úplne hore.“ Keď účastníci takto poslepiačky odmerajú svoju náladu, vyzveme ich, aby ruku nechali,tam kde je, otvorili oči a poobzerali sa po skupine.

metodické poznámky: Pri vyhodnotení nálady možno zhodnotiť „priemernú náladu“ v skupine. Pozornosťmožno venovať aj možným príčinám tých-ktorých nálad, prípadne sa môžeme na ne účastníkov priamospýtať.

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

46

KA

Pit

olA

3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tiv

ítKu

Rzu

Foto: PERSoNA

kAmeň vďAčnosti

kategória: večerná reflexívna aktivita, večerný rituál

Prevzaté z : oz pErsona

Charakteristika hry:

Fyzická záťaž: malá

Psychická záťaž: malá

čas na prípravu: 15 min. (obhliadka terénu)

Počet is na prípravu: 1

čas na hru: 30 min.

Počet is na hru: 1

Počet hráčov: 10 - 30

vek hráčov: 13 a viac

Prostredie: von, neskôr dnu

realizácia: pri spoločnej prechádzke vonku na nejaké pokojné večerné miesto účastníci dostanú inštrukciu

nájsť nejaký kameň, ktorý im pripadá pekný, niečím zaujímavý, ktorý ich nejakým spôsobom oslovil. Keď

takýto kameň nájdu, zoberú si ho so sebou. Keď sa po spoločnej prechádzke vrátime do pracovnej miest-

nosti, každý predstaví svoj kameň a povie ostatným, prečo si vybral práve tento kameň, čo ho na ňom za-

ujalo, prečo ho oslovil, či má s ním niečo spoločné. po tejto časti inštruktor povie: Kameň, ktorý máte

v rukách môže byť takým kameňom vďačnosti; niečím, na čo keď nám padne zrak, môžeme si uvedomiť,

aké veľké máme v živote šťastie, za čo sme naozaj vďační. Určite každý z nás má mnohé veci, za ktoré by

chcel poďakovať; zdravie, rodinu, priateľov, triedu a pod. Mnohé z týchto vecí často berieme za samozrej-

mosť a vôbec si neuvedomujeme, že by sme o to niekedy mohli prísť. Preto máme teraz v rukách tento

kameň, ktorý nám to bude pripomínať.

následne každý z účastníkov môže nahlas povedať, za čo je veľmi vďačný, čomu sa dnes potešil, z čoho je

rád a pod. touto aktivitou môžeme ukončiť pracovný deň.

metodické poznámky: Účastníci môžu dostať možnosť darovať tento kameň niekomu, koho si vážia, kohomajú radi a pod. nie je to však podmienkou. na konci môžeme účastníkom prečítať nasledujúci príbeh:

Ako komunikovAť s druhými

47

Ka

pito

la3

.: po

pis

vyb

ra

nýc

ha

Ktiv

ítK

ur

zu

Čo kde napísať

Dvaja kamaráti sa vydali cez púšť. Predtým sa ale pohádali a jeden z nich dostal facku od toho druhého. Dotyčný,

bez toho že by čokoľvek povedal, sa zohol a napísal prstom do piesku: „Dnes mi môj najlepší priateľ dal facku“. Pu-

tovali ďalej. Prišli ku krásnej oáze s jazierkom a rozhodli sa, že sa vykúpu. Ten, čo dostal facku sa začal topiť, ale

druhý ho zachránil a vytiahol z vody. Keď sa prebral, vytesal do kameňa: „Dnes mi môj najlepší priateľ zachránil

život“. Kamarát sa ho opýtal: „Keď som ti dal facku, napísal si to do piesku a teraz si toto vytesal do kameňa. Prečo?“

Odpovedal: „Vieš, keď mi niekto ublíži, píšem to iba do piesku, aby vietor tieto riadky odfúkol na znak odpustenia.

Ale keď mi niekto pomôže, vytesám to do kameňa, aby to tam ostalo na veky.“ Nauč sa svoj žiaľ a krivdy písať iba

do piesku a svoje šťastie a vďačnosť vyryť do kameňa.

Zdroj: Internet

tímové aktivity

pAvučinA

kategória: teamová spolupráca, komunikácia v tíme, tvorivé prekonávanie prekážok

prevzaté z: Medzinárodná výmena mládeže – to understand and to be understood 2008

cieľ hry:

vzájomné zblíženie účastníkov, telesný kontakt, spolupráca pri riešení problému v skupine, závislosť jedno-tlivca na skupine, dôvera. Komunikácia v skupine, prekonávanie prekážok v komunikácii.

charakteristika hry:

- na kooperáciu účastníkov, teambuildingová hra, v ktorej účastník pociťuje závislosť od skupiny a zá-roveň skupina závislosť od jednotlivcov

- komunikačná hra, pri ktorej sa musia účastníci zhodnúť na jednotnom postupe, musia prekonávaťprekážky v komunikácii a použiť neverbálnu komunikáciu

Fyzická záťaž: stredná

psychická záťaž: malá

čas na prípravu: 30 min.

počet is na prípravu: 2

čas na hru: 20 - 25 min.

počet is na hru: 2

počet hráčov: 15 – 20 v jednom tíme, možnosť viacerých tímov

vek hráčov: 10 – 99

prostredie: vonku

materiál: lano, ktoré omotáme okolo stromov tak, aby vytvorilo pavučinu s minimálne troma okami nadsebou (prvé v takej výške, v ktorej ho človek dokáže preliezť bez pomoci iných, druhé vo výške pásu, tretievo výške ramien), šatky

motivácia:

hru možno uviesť v kontexte prechodu krajiny zla, do ktorej sa skupina ako náhodou dostala. v tejto krajinemusia prekonávať rôzne prekážky, premýšľať, ako dosiahnuť určitý cieľ a spolupracovať. Pri východe z tejtokrajiny stojí posledná prekážka – pavučinová sieť, ktorú treba preliezť. Ale hop! Pri pavučine spí zlý pavúk,ktorý keď sa prebudí tým, že účastníci drgnú do vlákien siete, udelí im „pokarhanie“ (chrstne do očí jed,odtrhne ruku, zleptá dvoch dokopy a pod.). iba ak všetci účastníci úspešne prelezú okami pavučiny, bránakrajiny zla sa otvorí a všetci budú opäť v bezpečí.

realizácia:

Účastníci pracujú v jednom tíme. ich cieľom je prejsť okami pavučiny z jednej strany na druhú bez toho,aby sa dotkli siete. Platí pritom pravidlo, že najnižším okom pavučiny môže prejsť len jeden účastník, okomv strede len dvaja účastníci a všetci ostatní musia preliezť najvyšším okom pavučiny.

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

48

KA

Pit

olA

3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tiv

ítKu

Rzu

Pri sieti však spí zlý pavúk, ktorý sa zobúdza, keď sa účastníci silnejšie dotknú pavučiny a udeľuje za tietoprečiny tresty - podľa vlastného rozhodnutia previaže niekomu oči, zviaže dvoch šatkami k sebe, niekomuzakáže rozprávať, príp. zakáže rozprávať celej skupine len niekoho poverí byť hovorcom v skupine a pod.

hra končí vtedy, keď sa celej skupine úspešne podarí dostať sa na druhý koniec pavučiny.

metodické poznámky:

Pavúk pri sieti má veľké možnosti ovplyvňovať dynamiku hry tým, že môže veľmi aktívnych členov „handi-capovať“ alebo na druhej strane, veľmi tichých a málo aktívnych hráčov podnietiť k vyššej aktivite ich „pri-vilegovaním“ (napr. dar reči keď všetci ostatní musia byť ticho).

Debriefing po tejto aktivite má veľký potenciál. Možno sa dotknúť tém ako napr. pocity v skupine, pocit zá-vislosti od skupiny, postavenie v skupine pri riešení spoločného problému, príjemnosť alebo nepríjemnosťtelesných dotykov, pocit zvládnutia úlohy.

Ako komunikovAť s druhými

49

KA

Pito

lA3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tivít

KuR

zu

Foto: PERSoNA

osvedčené rozohrievačky

nazdááááár!!kategória: energizer, ice-breaker

prevzaté z: svČ lužánky

charakteristika hry: motivovať účastníkov k ďalšej aktivite, telesný kontakt, sranda

Fyzická záťaž: malá

psychická záťaž: malá

čas na prípravu: 0 min.

počet is na prípravu: 0

čas na hru: 3 min.

počet is na hru:

počet hráčov: 8 - 25

vek hráčov: 10 a viac

prostredie: dnu/von

Materiál: žiadny

realizácia:

Úlohou každého účastníka je podať jednu ruku inému účastníkovi s čo najentuziastickejším výrazom tváre

a pozdravom „nazdáááár!“, „ahoooooj!“, „dobrýýýýý!“, „tak akooooo?“ a pod. a zároveň druhou rukou už

chytať iného účastníka s podobným výrazom tváre a pozdravom. cieľom hry je mať vždy obidve ruky plné.

Metodické poznámky:

táto hra má rôzne modifikácie; napr. každý si môže vybrať spôsob, akým sa bude zdraviť (napr. iným jazykom,

s inou náladou, s charakteristickým podaním rúk). hra sa zvyčajne hrá štýlom „všetci naraz“ za účelom pre-

budiť účastníkov. tu môžeme meniť dynamiku hry od čo najrýchlejšieho zdravenia až po úplne pomalé –

ako spomalené zábery filmu. Je možné použiť túto hru aj ako menej dynamickú aktivitu takým štýlom, že

zdraví iba jeden a pozdravený účastník podáva pozdrav vo svojom štýle ďalej.

Metodická príručka kurzu osobnostnej a sociálnej výchovy

50

Ka

pit

ola

3.:

po

pis

vyb

ra

nýc

ha

Kti

vít

Ku

rzu

loptA – bombA

kategória: ice-breaker, enegizer

prevzaté z: SvČ lužánky

charakteristika hry: krátka pohybová aktivita na pripravenie skupiny na ďalšiu prácu zameraná na pozor-nosť a reakčný čas

Fyzická záťaž: stredná

psychická záťaž: malá

čas na prípravu: 5 min.

počet is na prípravu: 1

čas na hru: 10 min.

počet is na hru: 1

počet hráčov: 10 - 30

vek hráčov: 10 a viac

prostredie: von

materiál: loptička (napr. tenisová)

realizácia: Podobne ako v aktivite „loptičky“, úlohou účastníkov skupiny je hádzať si loptičku v rovnakomporadí, t.j. zakaždým od rovnakého hráča loptičku prijímam a rovnakému hráčovi ju hádžem. zozačiatkuskupina stojí v kruhu, no neskôr sa musia voľne hýbať po vyčlenenom priestore, čím sa hra stane náročnejšiana pozornosť. vtedy sa z loptičky stáva odistená bomba, ktorú si hráči v ustálenom poradí pohadzujú. Keďsa niekomu stane, že sa mu loptička pri chytaní vyšmykne, alebo si ju v rýchlosti nevšimne, a loptička spadnena zem, musia sa všetci členovia skupiny dotknúť zeme tak, aby sa jej dotýkali oboma chodidlami, obomadlaňami a chrbtom natočeným ku zemi (bruchom hore). Človek, ktorý zareaguje najpomalšie a poslednýsa dotkne zeme požadovaným spôsobom, vypadáva z hry.

metodické poznámky:

v zácvičnom kole možno túto akti-vitu využiť aj na naučenie, resp.pripomenutie si mien účastníkov.hráčov, ktorí vypadli z hry možnovymenovať za rozhodcov, ktorýbudú určovať, kto zareagoval najpo-malšie. hra končí vtedy, keď zostanú„nažive“ poslední dvaja hráči, ktorísa stávajú víťazmi.

Ako komunikovAť s druhými

51

KA

Pito

lA3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tivít

KuR

zu

Foto: PERSoNA

drevorubači

kategória: ice-breaker, energizer

prevzaté z: svČ lužánky

charakteristika hry: krátka aktivita s dramatickými prvkami na prebudenie účastníkov a na ich pripravenie

na ďalšiu prácu

Fyzická záťaž: malá

psychická záťaž: malá

čas na prípravu: 0 min.

počet is na prípravu: 0

čas na hru: 5 min.

počet is na hru: 1

počet hráčov: 10 - 30

vek hráčov: 10 a viac

prostredie: dnu/von

Materiál: žiadny

realizácia:

v tejto hre všetci účastníci stoja v kruhu a striedavo sa z nich „stávajú“ stromy alebo drevorubači. Keď je

niekto stromom, znamená to, že jeho sused v pravo a sused v ľavo spoločne a naraz zatnú do kmeňa stromu

pomyslenými sekerami za výkriku „ha!“.

vtedy strom určuje ďalšie pokračovanie hry – niekoho premení na strom - tak, že sa z neho naraz stane

drevorubač a s dynamickým výpadom pred a výkrikom „ha!“ pomyselnou sekerou v ruke ukáže na ďalšieho

účastníka hry.

Človek, na ktorého ukáže sa stáva stromom a jeho susedia sa stávajú drevorubačmi, ktorý musia synchro-

nizovane jedným seknutím a výkrikom „ha!“ sťať jeho kmeň. po tomto úkone sa opäť „sťatý“ strom stáva

drevorubačom a svojou pomyselnou sekerou ukáže na ďalšieho účastníka hry.

hra takto pokračuje, až kým inštruktor nezavelí koniec.

Metodická príručka kurzu osobnostnej a sociálnej výchovy

52

Ka

pit

ola

3.:

po

pis

vyb

ra

nýc

ha

Kti

vít

Ku

rzu

Tri kruhy

kategória: energizer, ice-breaker

Prevzaté z : Do Európy hrou, iuventa

Charakteristika hry: krátka pohybová aktivita, ktorá slúži na rozprúdenie skupinovej dynamiky a pripra-

venie účastníkov k ďalšej práci

Fyzická záťaž: malá

Psychická záťaž: malá

Čas na prípravu: 0 min.

Počet is na prípravu: 0

Čas na hru: 2 min.

Počet is na hru: 1

Počet hráčov: 8 - 30

vek hráčov: 8 a viac

Prostredie: dnu/von

materiál: žiadny

realizácia: Každý z účastníkov si má za úlohu v mysli vybrať jedného človeka prítomného v miestnosti.

Keď sú všetci rozhodnutí, inštruktor aktivity povie: teraz máte za úlohu čo v najkratšom čase tri krát obehnúť

okolo vami vybratého človeka.

metodické poznámky: táto aktivita je veľmi krátka, no rovnako efektívna. Na pamäti treba mať bezpeč-

nosť účastníkov a vopred odstrániť všetky možné prekážky, ktorými sa mohli zraniť (dať nabok stoličky, od-

pratať iný materiál z miestnosti a pod).

Ako komunikovAť s druhými

53

KA

Pito

lA3

.: Po

PiS

vyb

RA

Nýc

hA

Ktiv

ítK

uR

zu

Foto: PERSoNA

rozdeľovanie do skupín

vtáka poznáš po perí...kategória: energizer, ice-breaker

prevzaté z: autor neznámy

charakteristika hry:

krátka aktivita slúžiaca na prebudenie účastníkov a pripravenie ich na ďalšiu prácu; možno ju použiť i na

rozdelenie účastníkov do dvojíc, trojíc, alebo väčších skupín

Fyzická záťaž: malá

psychická záťaž: malá

čas na prípravu: 10 min.

počet is na prípravu: 1

čas na hru: 5 min.

počet is na hru: 1

počet hráčov: 12 - 30

vek hráčov: 10 a viac

prostredie: dnu/von

Materiál:

lístočky, na ktorých sú napísané (alebo nakreslené) zvieratá; na každý lístok jedno zviera tak, aby sa z lís-

točkov dali vytvoriť páry, trojice prípadne väčšie skupiny (podľa potreby inštruktorov).

realizácia:

Každý účastník dostane jeden lístok, ktorý si sme prehliadnuť, no zároveň ho nesmie ukazovať iným hráčom.

na povel inštruktora každý hráč začne vydávať ten zvuk, ktorý zvyčajne vydáva zviera na jeho lístočku. na

základe tohto zvuku majú hráči vytvoriť spolu dvojicu, trojicu či väčšie skupiny (podľa zámeru inštruktora).

Metodické poznámky:

hru možno previesť i v náročnejšej variante – hráči majú previazané oči a len na základe zvuku musia nájsť

ostatných hráčov zo svojej skupiny. hru možno využiť ako úvodnú aktivitu ku časti „aktívne počúvanie“.

Metodická príručka kurzu osobnostnej a sociálnej výchovy

54

Ka

pit

ola

3.:

po

pis

vyb

ra

nýc

ha

Kti

vít

Ku

rzu

veľké aktivity s tematikou komunikácie

zoom

kategória: komunikačná interaktívna hra

prevzaté z: http://wilderdom.com/games/descriptions/zoom.html

charakteristika hry: komunikačná interaktívna skupinová hra zameraná na aktívne počúvanie a presnévyjadrovacie zručnosti

Fyzická záťaž: malá

psychická záťaž: stredná

čas na prípravu: 5 min.

počet is na prípravu: 1

čas na hru: 60 min.

počet is na hru: 1

počet hráčov: 20 - 30

vek hráčov: 13 a viac

prostredie: dnu

materiál: 30 kariet zoom (kniha: banyai, i. (1995).zoom New york viking / Penguin.)

motivácia:

Niekedy sa stáva, že jednotlivec vo veľkej skupine akoby stratil dôležitosť a „vezie“ sa v prúde skupinovýchrozhodnutí. No stáva sa aj, že pri riešení niektorých úloh a pri skupinových rozhodnutiach sa úloha jedno-tlivca stáva nenahraditeľnou. v nasledujúcej aktivite bude každý rovnako dôležitý a nezastupiteľný, nakoľkokaždý bude mať v rukách niečo dôležité, ktoré pomôže skupine nájsť riešenie problému.

realizácia:

hra zooM obsahuje 30 obrázkov, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu. Každý z účastníkov dostane jednu kartuv náhodnom poradí. Nasleduje inštrukcia: „Každý ste obdržali jednu kartu. vašou úlohou je pozorne ju pre-študovať, lebo práve ona obsahuje dôležitú informáciu, ktorá napomôže ku konečnému vyriešeniu pro-blému. Nikomu túto kartu neukazujte! Karty každého z vás spája istá postupnosť na základe určitéhoprincípu. vašou úlohou je nájsť túto postupnosť bez toho, aby ste si karty navzájom ukazovali.“ Účastníkovnecháme samostatne pracovať, až kým si nebudú istí, že majú karty v správnej postupnosti. vtedy sa kartyotočia tak, aby ich každý mohol vidieť.

metodické poznámky:

Keď je hra skončená, dovoľte každému, aby sa poprechádzal a prezrel si riešenie. Dovoľte skupine usporiadaťprípadné chyby do správneho poradia a následne si prezrieť celú sekvenciu tak, aby každý porozumel prí-behu z obrázkov. Na tento účel môže poslúžiť i video prístupné na internete(http://www.youtube.com/watch?v=ybrtq0fyaXQ&feature=fvw)

Ako komunikovAť s druhými

55

KA

Pito

lA3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tivít

KuR

zu

vyhodnotenie tejto aktivity v sebe nesie veľký potenciál. v skupine sa môžeme pýtať aj tieto otázky:

-> Prečo je také ťažké dať príbeh dokopy? (každý má len malú časť, nikto nemá celý príbeh)

-> Aký typ komunikácie bol zvyčajne použitý, keď ste riešili problém?

-> Aká komunikácia by fungovala lepšie? Napr. predstavte si, že by si na začiatku hry skupina vy-hradila čas na to, aby každý predstavil svoj obrázok. Čo by sa stalo potom? urýchlilo by sa týmriešenie? Čo podľa vás zabránilo takémuto riešeniu?

-> Aký druh vodcovstva sa vyskytol pri riešení problému?

-> Kto bol lídrom? Prečo?

-> Aký štýl vodcovstva by bol efektívnejší?

-> Ak by ste sa ešte raz v tejto skupine pustili do problému, čo myslíte, že by skupina mohla urobiťinak, ako teraz?

-> Aké nachádzate podobnosti s touto aktivitou v reálnom živote?

Existuje aj rozšírená verzia hry, kedy máme k dispozícii dve sady kariet. Po prvej fáze hry, popísanej vyššie,rozdáme druhú sadu tých istých kariet (každý opäť dostane kartu náhodným výberom), s tým rozdielom,že v tejto druhej fáze si môžu účastníci karty navzájom ukázať a urobiť spoločné poradie. táto fáza už bývaveľmi krátka, nakoľko možnosť vidieť všetky karty urýchľuje nájdenie správneho riešenia.

vtedy sa môžeme v reflexii sústrediť aj na verbálne a neverbálne zložky komunikácie, aké je to, keď pri ko-munikácii nemáme možnosť vnímať komunikačné signály očami a pod.

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

56

KA

Pit

olA

3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tiv

ítKu

Rzu

zDRoJ: bANyAi, i. (1995).zooM zDRoJ: bANyAi, i. (1995).zooM

proces komunikácie - Ako prebiehA

komunikáciA?kategória: diskusná aktivita

prevzaté z : oz PERSoNA

čas na hru: 30 min.

počet is na hru: pre každú skupinku jeden inštruktor

veľkosť skupiny:

závisí od skupinovej dynamiky. Ak je celá skupina schopná pracovať na jednej téme, rešpektovať názoryiných, počúvať sa a neskákať si do reči, je možné pracovať aj v celej skupine. v závislosti od veku a veľkostiskupiny je väčšinou však vhodné rozdeliť skupiny na viacero menších (7-9 účastníkov v jednej pracovnejskupine). takáto veľkosť skupiny dá všetkým, aj tým tichším členom možnosť vyjadriť sa k téme.

cieľ diskusie:

viesť skupinu opísaniu jednotlivých krokov procesu komunikácie

Proces komunikácie má svoju postupnosť a logiku a realizuje sa v týchto krokoch:1. vznik myšlienky, ktorá má pre jej pôvodcu určitý význam

2. Kódovanie myšlienky do signálov – slová, gestá, pohyby, symboly a pod.

3. vysielanie zakódovanej správy

4. Prenos správy – prostredníctvom komunikačných ciest

5. Príjem správy druhým človekom

6. Dekódovanie správy druhým človekom – príjemcom správy

7. Pochopenie myšlienky vo význame, ktorý má pre príjemcu správy

(Pozn. K týmto krokom je možné viac nájsť v teoretickej časti.)

metodológia diskusnej aktivity:

Forma diskusie sa nám ukazuje ako vhodná metóda, keď chceme predať účastníkom množstvo informácií,ktoré by sme inak vedeli podať formou prednášky alebo prezentácie. No z podobnej formy predávania in-formácií si účastníci zapamätajú len veľmi málo, okrem toho riskujeme, že ich to bude nudiť. Navyše takétosituácie nápadne pripomínajú školské vyučovanie, čo nie je cieľom neformálneho vzdelávania.

z tohto dôvodu formu diskusie považujeme za vhodný spôsob, akým možno tvorivo zapojiť mladého človekado diania; mladý človek prestáva byť pasívnym prijímateľom informácií, ale je ich spolutvorcom, predstavujesvoje vlastné názory a nápady. veľké nároky sú v tomto type aktivity kladené na lektora, ktorý vedie skupinu.ten by mal zachytiť názory účastníkov, zhodnotiť ich, podporiť mladých v ďalšom uvažovaní, ak je potrebné,tak opraviť idey účastníkov a uviesť ich na správnu mieru. lektor by mal diskusiu viesť k vopred stanovenémucieľu (viď ciele diskusie). K naplneniu tohto cieľa slúžia aj vopred pripravené otázky, ktoré v priebehu diskusiekladie účastníkom.

Diskusiu možno začať príbehom, krátkou prezentáciou, alebo filmovým klipom, od ktorého môžeme ná-sledne odvíjať diskusiu a otázky v nej.

Účastníci skupiny by sa mali medzi sebou dohodnúť, kto pôjde prezentovať výsledky ich práce pred ostat-nými (diskutovať len v rámci malých skupiniek a nepodeliť sa s výsledkami práce pred všetkými nie je mo-tivačné, a môže sa tak zabudnúť na dôležité informácie). tento človek má za úlohu robiť si stručnépoznámky. ostatní mu pomáhajú.

Ako komunikovAť s druhými

57

KA

Pito

lA3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tivít

KuR

zu

Po prebehnutí diskusií v jednotlivých skupinách sa všetci účastníci s lektormi zídu späť v pracovnej miest-nosti. výsledky diskusie po častiach prezentujú zástupcovia jednotlivých skupín. zástupca prvej skupinyprezentuje jednu časť problematiky, ostatní ho počúvajú a na konci doplnia, čo neodznelo. Podobným spô-sobom následne prezentujú ďalší zástupcovia, pritom ich ostatní doplňujú. takto zamedzíme zdĺhavémuopakovaniu sa a udržujeme celú skupinu v strehu.

Každú novú a relevantnú informáciu zapíše zapisovateľ na flipchart. uľahčí a sprehľadní nám to spoločnúprácu a pre mladých je to zvyčajne zaujímavá skúsenosť.

možné otázky v diskusii:Kde najprv začne celý proces komunikácie, napr. medzi dvoma spolužiakmi?

Čo nasleduje potom?

Ako sa to stane, že keď niečo jeden povie, ten druhý mu rozumie?

Stáva sa niekedy, že tí dvaja si nebudú rozumieť?

Kvôli čomu by to mohlo byť?

Keď sa vám podarí pomenovať fázy komunikácie, skúste ku každej vymyslieť príklad, kde by mohlinastať tzv. komunikačné šumy.

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

58

KA

Pit

olA

3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tiv

ítKu

Rzu

Foto: PERSoNA

Aj slová mAjÚ svoju moc

kategória: diskusná aktivita

prevzaté z: oz PERSoNA

počet is na hru: pre každú skupinku jeden inštruktor

veľkosť skupiny:

závisí od skupinovej dynamiky. Ak je celá skupina schopná pracovať na jednej téme, rešpektovať názoryiných, počúvať sa a neskákať si do reči, je možné pracovať aj v celej skupine. v závislosti od veku a veľkostiskupiny je väčšinou však vhodné rozdeliť skupiny na viacero menších (7-9 účastníkov v jednej pracovnejskupine). takáto veľkosť skupiny dá všetkým, aj tým tichším členom možnosť vyjadriť sa k téme.

cieľ diskusie: viesť skupinu nájdeniu zásad efektívnej komunikácie, príp. javom, ktorým sa v komunikáciitreba vyhnúť.

v teoretickej časti ponúkame nasledujúce zásady:-> vyjadrujme sa jasne

-> zvážme obsah svojich slov

-> buďme konkrétny

-> vyjadrujme sa zrozumiteľne

-> vyjadrujme sa jednoznačne

-> Dbajme na správne dávkovanie informácií

-> voľme primeranú formu

-> overme si správnosť pochopenia

metodológia diskusnej aktivity:

Diskusiu možno začať príbehom, krátkou prezentáciou, alebo filmovým klipom, od ktorého môžeme ná-sledne odvíjať diskusiu a otázky v nej. v prípade tejto aktivity sme použili zvukový záznam, na ktorom ne-spokojný zákazník telefonuje na zákaznícku linku (http://www.youtube.com/watch?v=vNFcb-0Qtho).

Následne nasledovala skupinová diskusia, ktorá sa nám ukazuje ako vhodná metóda, keď chceme predaťúčastníkom množstvo informácií, ktoré by sme „museli“ podať formou prednášky. hlavnou zásadou oSv jevšak aktivizovať k aktivite (mentálnej aj fyzickej) mladých ľudí. z tohto dôvodu formu diskusie považujemeza vhodný spôsob, akým možno tvorivo zapojiť mladého človeka do diania. Mladý človek prestáva byť pa-sívnym prijímateľom informácií, ale je ich spolutvorcom, predstavuje svoje vlastné názory a nápady. veľkénároky sú v tomto type aktivity kladené na lektora, ktorý vedie skupinu. ten by mal zachytiť názory účast-níkov, zhodnotiť ich, podporiť mladých v ďalšom uvažovaní, ak je potrebné, tak opraviť idey účastníkov auviesť ich na správnu mieru. lektor by mal diskusiu viesť k vopred stanovenému cieľu (viď ciele diskusie).K naplneniu tohto cieľa slúžia aj vopred pripravené otázky, ktoré v priebehu diskusie kladie účastníkom.

Účastníci skupiny by sa mali medzi sebou dohodnúť, kto pôjde prezentovať výsledky ich práce pred ostat-nými (diskutovať len v rámci malých skupiniek a nepodeliť sa s výsledkami práce pred všetkými nie je mo-tivačné, a môže sa tak zabudnúť na dôležité informácie). tento človek má za úlohu robiť si stručnépoznámky. ostatní mu pomáhajú.

Po prebehnutí diskusií v jednotlivých skupinách sa všetci účastníci s lektormi zídu späť v pracovnej miest-nosti. výsledky diskusie po častiach prezentujú zástupcovia jednotlivých skupín. zástupca prvej skupinyprezentuje jednu časť problematiky, ostatní ho počúvajú a na konci doplnia, čo neodznelo. Podobným spô-sobom následne prezentujú ďalší zástupcovia, pritom ich ostatní doplňujú. takto zamedzíme zdĺhavémuopakovaniu sa a udržujeme celú skupinu v strehu. v prípade, že by skupiny zabudli spomenúť niečo dôležité,

Ako komunikovAť s druhými

59

KA

Pito

lA3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tivít

KuR

zu

novú informáciu môžu na konci doplniť aj lektori.

Každú novú a relevantnú informáciu zapíše zapisovateľ na flipchart. uľahčí a sprehľadní nám to spoločnúprácu a pre mladých je to zvyčajne zaujímavá skúsenosť.

Diskusné aktivity takéhoto typu doporučujeme zaradiť do doobedňajšieho bloku, kedy je sústredenosť a na-stavenie na tvorivé myslenie zvyčajne najvyššia.

Možné otázky v diskusii: Čo rozumiete, keď sa povie „slová majú svoju moc“? Stáva sa vám, že niekedy po-viete niečo ešte predtým ako sa nad tým poriadne zamyslíte? Čo myslíte, ako možno čo najlepšie používaťslová? Stáva sa vám niekedy, že niektorým ľuďom rozumiete lepšie ako iným? Napr. učivo od niektorých uči-teľov pochopíte lepšie ako od iných? Čim to je? Ako máte radi, keď sa s vami niekto rozpráva? Čo naopakneznášate? Myslíte, že je správne voliť rovnaké slová, keď sa rozprávate s dospelými a rovnaké s deťmi?Ako zistíte, či ste tomu druhému správne porozumeli? Stretli ste sa už niekedy s veľkým nedorozumením,kedy vy ste hovorili jedno, a ten druhý rozumel niečo úplne iné?

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

60

KA

Pit

olA

3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tiv

ítKu

Rzu

Foto: PERSoNA

zložky neverbálnej komunikácie

kategória: krátke tréningové aktivity neverbálnej komunikácie ilustrujúce teoretickú časť

prevzaté z: iS brno (Aktivita 4: gestika ii. – opice sa učia reč); Project outdoor Slovakia (Aktivita 10: para-lingvistika – Mydlimalo pervice nepertuto pertamto perdále); oz PERSoNA (ostatné)

charakteristika hry: Krátke aktivity využívajúce prvky drámy zväčša vo dvojiciach, ktoré jednoduchým anázorným spôsobom ukazujú ako prebiehajú jednotlivé zložky neverbálnej komunikácie.

Fyzická záťaž: malá

psychická záťaž: malá

čas na prípravu: 15 min.

počet is na prípravu: 2

čas na hru: 90min.

počet is na hru: 2

počet hráčov: 10 - 30

vek hráčov: 13 a viac

prostredie: dnu

materiál:

k aktivite mimika: na lístočkoch napísané rôzne emócie (počet lístočkov závisí od počtu účastníkov – pri-bližne toľko, koľko počet účastníkov), pre ilustráciu uvádzame nasledujúce príklady:

1. Radosť

2. hnev

3. láska

4. zvedavosť

5. Strach

6. Nuda

7. znechutenosť

8. Prekvapenie

9. Pohoršenie

10. odpor

11. urazenosť

k aktivite gestika: na lístočkoch napísané vety (počet viet podľa počtu participantov-pre každého jednaveta), pre ilustráciu ponúkame príklady:

1. Dnes ti to ale pristane

2. to máme ale pekné počasie

3. zvíťazím nad tarzanom a ja budem vodca

4. tie naše deti sú ale utešené.

5. Kde je tu Wc? Musím súrne ísť...

6. Som hladný, že by som zjedol aj leva!

7. Pozývam ťa na romantickú večeru pri sviečkach...

8. Nechceme ďalších potomkov?

9. Nemáš ibáč? hrozne ma bolí hlava.

Ako komunikovAť s druhými

61

KA

Pito

lA3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tivít

KuR

zu

10. Dozreli už konečne banány?

11. tu samicu musím zbaliť!

12. Mám väčšie svaly ako ty!

13. Náš vodca má dnes narodeniny.

14. Dnes si mi zjedol raňajky, ty pažravče!

15. Som zničený, moja samica ma opustila...

16. bude pršať, mali by sme ísť do jaskyne.

17. Povyberáš mi blchy?

18. bolí ma zub, vytrhni mi ho!

19. Nezdá sa ti, že som schudla?

20. Prečo ty máš chvost, ale ja nemám?

lístočky s vetami k aktivite „paralingvistika“ (počet viet podľa počtu participantov – jedna veta na pár),pre ilustráciu ponúkame príklady:

1. Pozor, padá strom!

2. Milujem ťa, holubička moja.

3. Myslím, že by ste mi mali zvýšiť plat

4. Nabúral si mi auto, ty truľo!

5. Slečna, nechceli by ste ísť so mnou do kina?

6. Je mi ľúto, skapal ti pes.

7. Narodil sa ti syn, gratulujem!

8. zavri okno, je mi hrozná zima

9. bolí ma zub a je mi zle od žalúdka.

10. Nemáš ma rád, odchádzam!

motivácia: Neverbálna a paralinvistická zložka komunikácie predstavuje nemalú časť z celej našej komu-nikácie, viac ako si viacerí z náms možno myslia. v tejto aktivite sa presvedčíme o pravdivosti tohto tvrdenia;hoci nebude používať slová (príp. ich budeme používať v inom význame ako zvyčajne), zistíme, že si aj beznich dokážeme porozumieť. chce to len kúsok snahy a nasadenia a slová nám nebudú chýbať...

realizácia: Účastníkov rozdelíme na polovice (je nevyhnutné, aby bol párny počet participantov). z týchtodvoch skupín utvoríme dva kruhy – jeden vonkajší a druhý vnútorný tak, aby participanti vovonkajšom a vnútornom kruhu boli k sebe tvá-rami. takýmto spôsobomvytvoríme pracovné dvojice(jeden hráč z vonkajšiehokruhu, druhý z vnútornéhokruhu), ktoré budeme môcťjednoduchou rotáciou jed-ného z kruhov po každej akti-vite obmieňať.

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

62

KA

Pit

olA

3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tiv

ítKu

Rzu

Foto: PERSoNA

AktivitA 1: mimikA i.

hráč vo vonkajšom kruhu má za úlohu znázorniť za pomoci mimických svalov emóciu, ktorú má napísanúna lístku (dostane min. 2 lístky s napísanými emóciami). Mal by využiť iba tvár (postoj tela, zvuky a iné „po-môcky“ sú nedovolené). Úlohou hráča vo vnútornom kruhu je uhádnuť, o akú emóciu ide.

metodické poznámky: Počas krátkeho vyhodnotenia sa dotknúť otázok typu: Ako sa vám darilo znázor-ňovať tieto emócie? Podarilo sa vám ľahko uhádnuť emóciu, ktorú druhý znázorňoval?, Potrebovali by steslová na to, aby ste to uhádli?, Znázornili by ste tú emóciu rovnakým spôsobom, alebo by ste ju vyjadriliúplne inak? a pod.

AktivitA 2: mimikA ii.

Každý hráč vo vnútornom kruhu má za úlohu z tváre jeho partnera vo vonkajšom kruhu vymodelovať pre-kvapeného človeka. Po skončení modelovania sa posúdia jednotlivé výrazy tvárí hráčov vo vonkajšom kruhu.Aktivita sa môže zopakovať pridaním iných emócií (napr. tvár rozmýšľajúceho človeka, tvár smutného člo-veka a pod.)

metodické poznámky: Komu sa podarilo najlepšie znázorniť tú-ktorú emóciu? Bolo jednoduché modelovaťtvár inému človeku? Myslíte, že by nezaujatý človek bol schopný rozpoznať a pomenovať tú-ktorú emóciu,ktorú ste vymodelovali na tvári druhého človeka? Aké bolo nechať modelovať iného z tvojej tváre? Tváritesa zvyčajne takto, keď prežívate tú konkrétnu emóciu?

AktivitA 3: gestikA i.

Úlohou hráča vo vonkajšom kruhu je ukázať na základe vlastnej fantázie určité gesto jeho partnerovi vovnútornom kruhu a preveriť si, či ho správne pochopil.

metodické poznámky: Pred zadaním inštrukcie k tejto aktivite upozornite účastníkov, že vulgárne gestánie sú dovolené (a že okrem nich existuje v našej neverbálnej reči mnoho iných gest, z ktorých si môžu vy-brať).

Bolo mi hneď jasné, čo mi jeho gestom ten druhý chce komunikovať? Používate aj vy takéto gesto, keď chceteniečo vyjadriť? Myslíte, že je potrebné takéto gesto doplniť slovami, aby bolo zrozumiteľnejšie? Keby stemali porovnať čas potrebný na ukázanie gesta s časom potrebným na prerozprávanie tohto gesta do slov,čo by dlhšie trvalo? Poznáte nejaké situácie, v ktorých využívame hlavne gestá namiesto slov? V čom je ichnevýhoda? V čom výhoda?

AktivitA 4: gestikA ii. – opice sA učiA reč

Opice v džungli sa rozhodli, že aj ony sa chcú naučiť ľudskú reč. Problém je v tom, že ich hlasivky nie sú uspô-sobené na vydávanie iných zvukov ako „OO!, EE!, UU!“ . Im to však neprekáža a nestrácajú entuziazmus.

Každý z hráčov dostane lístok, na ktorom je napísaná jedna veta na „preloženie“ opičím jazykom „oo!, EE!,uu!“. Najprv týmto jazykom znázorňuje vetu hráč vo vonkajšom kruhu a ten vo vnútornom háda, čo muznázorňuje (ako spätnú väzbu hráč vo vonkajšom kruhu môže použiť len kývanie hlavy). Po uhádnutí siúlohy vymenia.

metodické poznámky: Pri zadávaní ako inštruktori skúste čo najvernejšie napodobniť zvuky opíc „oo!,EE!, uu!“ (môžete pridať aj charakteristické pohyby – napr podskoky, búchanie sa po hlave J a pod. ta-kýmto spôsobom môžete ostatných motivovať k plnšiemu vloženiu sa účastníkov do hry. Po skončení aktivitymôžeme s účastníkmi urobiť krátke vyhodnotenie. Ako sa vám podarilo preložiť tieto vety do jazyka opíc?Bol ten druhý schopný vám porozumieť? Vedeli ste sa zaobísť bez ľudských slov?

Ako komunikovAť s druhými

63

KA

Pito

lA3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tivít

KuR

zu

AktivitA 5: hAptikA

hráč vo vonkajšom kruhu má za úlohu pomocou dotyku na hlavu a ramená vyjadriť jeho partnerovi vo vnú-tornom kruhu určité posolstvo, vyslať mu určitú správu (napr. pochvalu, súcit alebo privítanie). Po prevedenísi úlohy vymenia.

metodické poznámky: Bolo vám jasné posolstvo, ktoré vám ten druhý pomocou dotyku predal? Bolo vámto príjemné? Vedeli by ste toto posolstvo preložiť do slov? Myslíte si, že jeden dotyk vie niekedy povedaťviac než mnoho slov? Používate často dotyky vo svojej komunikácii? Pri komunikácii s kým a v akých situá-ciách?

AktivitA 6: proxemikA

v tejto hre si účastníci ešte v kruhu zapamätajú svojho partnera, s ktorým utvoria dvojicu. všetky dvojicesa postavia blízko tvárou k sebe. Dvojice začnú rozhovor na určenú tému (napr. moje dojmy z doterajšiehopriebehu aktivít). Na povel inštruktora sa jeden od druhého začnú cúvaním vzďaľovať, no rozhovor musianaďalej udržiavať. cúvajú pokiaľ majú priestor na vzďaľovanie sa od seba. vtedy na ďalší povel lektora sazačnú obaja hráči k sebe opäť približovať, až kým sa nedostanú do takej vzdialenosti, v akej im to obomnajviac vyhovuje. Neprerušujú pritom ani na chvíľu rozhovor.

metodické poznámky: Aké bolo rozprávať sa s druhým vo dvojici blízko s tvárou k sebe? A aké, keď stemuseli kričať, aby ste sa počuli cez celú miestnosť? V akej vzdialenosti vám to obom vyhovovalo najlepšie?Vedeli ste sa zhodnúť, alebo by jeden z vás privítal menšiu alebo väčšiu vzdialenosť? Ako je to vo vašej zvy-čajnej komunikácii – v akej vzdialenosti zvyčajne stojíte? Mení sa to v závislosti od situácie, alebo človeka,s ktorým sa rozprávate? Stalo sa vám už, že niekto nerešpektoval vašu „zónu“ a chcel stáť bližšie, ako vámbolo príjemné? Ako ste v takej situácii zareagovali?

AktivitA 7: posturológiA

tento krát má jeden z nich za úlohu vymodelovať sochu z druhého vo dvojici podľa zadania lektora, napr.vymodelujte sochu uzimeného človeka, alebo človeka v pohodlnom sede, príp. človeka čakajúce v rade).Sochári svoje sochy pomenujú, potom nasleduje vernisáž sôch, pri ktorej sa jednotlivé sochy dvojíc zhod-notia. Potom si hráči v dvojiciach vymenia úlohy a nasleduje rovnaký postup.

metodické poznámky: Komu sa podarilo vymodelovať najlepšiu sochu a dať jej najvýstižnejšie meno?Myslíte si, že možno z postoja tela vyčítať veľa informácii o momentálnom naladení človeka? Všimli ste siniekedy na sebe, či sa mení postoj vášho tela, keď sa v škole na hodine nudíte alebo keď vás učivo baví a za-pájate sa? Alebo aký postoj máte vtedy, keď sa rozprávate s človekom, ktorého máte radi a človekom, ktorývám je nesympatický?

AktivitA 8: komunikáciA pohybom

hráči dostanú za úlohy z pracovnej časti miestnosti prejsť späť ku stoličkám chôdzou človeka, „ktorý právevyhral milión v lotérii“.

metodické poznámky: Aj pohybom vieme komunikovať isté informácie, možno niekedy bez toho, abysme si to priamo uvedomovali. Jedným z takýchto pohybov je aj chôdza. Ako sa môže odlišovať chôdzašťastného človeka od chôdze človeka, ktorý je momentálne smutný? Čo nám môže napovedať napr. sklonhlavy nadol? Stáva sa vám, že už z diaľky spoznáte niekoho na základe jeho chôdze?

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

64

KA

Pit

olA

3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tiv

ítKu

Rzu

AktivitA 9: teritoriAlitA

Podstata tejto aktivity spočíva vo všimnutí si faktu, či si účastníci sadli na rovnakú stoličku, na ktorej sedelipredtým, alebo si sadli niekde inde. väčšinou sa ale stáva, že si každý sadne tam, kde sedel predtým – teda„svoju“ stoličku považuje za „svoje teritórium“.

metodické poznámky: Človek je teritoriálnym tvorom. znamená to, že si zvyčajne obsadzujeme určitéúzemie, ktoré pokladáme za vlastné. zároveň väčšinou rešpektujeme teritórium niekoho iného. Podobnesa to stalo aj s našimi stoličkami. Sadol si si na „svoju“ stoličku? Napadlo ťa sadnúť si niekam inam? Ako bysi sa zachoval, keby ti na „tvoje“ miesto sadol niekto iný? Aké iné „teritóriá“ poznáte z vášho bežného životav škole, v rodine alebo s kamarátmi?

AktivitA 10: pArAlingvistikA – mydlimAlo pervice nepertuto pertAmto perdále

Požiadame účastníkov, aby vytvorili pár s niekým, s kým ešte nepracovali. Pár dostane lístok, na ktorom jenapísaná určitá veta. ich úlohou je za použitia rôznych neverbálnych a paralinvistických prostriedkov – napr.melódia reči, tempo reči, hlasitosť, zafarbenie hlasu a pod. zahrať krátku scénku, ktorá vystihuje vetu, ktorúdostali napísanú na lístku. Ale pozor! Jediná veta, ktorú môže účastník vyriecť a opakovať dookola je: „MyD-liMAlo PERvicE, NEPERtuto, PERtAMto PERADAlE!“. Úlohou ostatných v skupine je prísť nato, čo danéscénky predstavujú.

metodické poznámky: Paralingvistika sprevádza hovorené slovo, ale sama nie je hovoreným slovom.v tejto hre sme vyslovovali stále tie isté slová, napriek tomu, vďaka melódii reči, tempe reči, intenzite nášhohlasu a pod. bol náš partner vo dvojici schopný porozumieť, čo mu hovoríme. Ako sa vám darilo vyjadriťvetu na lístočku? Vedeli ste nahradiť slová, ktoré by ste za normálnych okolností použili prostriedkami pa-ralingvistiky? Ako sa darilo skupine porozumieť vám?

AktivitA 11: produkciA

celá skupina si sadne do kruhu a do stredu sa postaví jeden zo skupiny. Členovia skupiny majú za úlohu ho-voriť, čo o tomto človeku možno usudzovať na základe jeho zovňajšku – oblečenia, topánok, úpravy vlasov,make-upu. Úlohou účastníka v strede je tam len stáť a počúvať, čo druhí o ňom hovoria.

metodické poznámky: Najprv účastník v strede počúva, čo o ňom hovoria ostatní, no neskôr by tentočlovek mal mať priestor na to, aby povedal, do akej miery boli postrehy ostatných pravdivé a pre neho vý-stižné. zo zovňajšku možno vyčítať mnoho informácií, no zároveň by sme si mali dať pozor, aby sme si pre-verili pravdivosť našich dohadov a nezaškatuľkovali sme človeka len na základe nášho dojmu.

Čo sa vám podarilo vyčítať zo zovňajšku človeka v strede? Do akej miery boli vaše dohady správne? Prekva-pilo vás na tejto aktivite niečo?

metodické poznámky k aktivite zložky neverbálnej komunikácie:

Jednotlivé reflexie je vhodné urobiť až po viacerých menších aktivitách a doplniť ich o krátke, výstižné in-formácie z teórie komunikácie. osvedčilo sa rozdeliť tento blok na dve časti – Aktivita 1 až Aktivita 9 + ref-lexia a krátke doplnenie teoretických informácií a aktivity 10 a 11 s reflexiou a doplnením teoretickýchinformácií po jednotlivých aktivitách.

Ako komunikovAť s druhými

65

KA

Pito

lA3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tivít

KuR

zu

spätná väzbA

kategória: komunikačná hra, v ktorej účastníci poskytujú a prijímajú spätnú väzbu od ostatných

prevzaté z: oz PERSoNA

charakteristika hry: tréningová aktivita určená k nácviku jednotlivých zručností

Fyzická záťaž: malá

psychická záťaž: stredná

čas na prípravu: 0 min.

počet is na prípravu: 0

čas na hru: 60 min. (v závislosti od veľkosti skupiny)

počet is na hru: 1

počet hráčov: 10 - 30

vek hráčov: 13 a viac

prostredie: dnu

materiál: -

motivácia:

Mnohých z nás zaujíma, ako nás vidia ostatní ľudia, napr. členovia našej rodiny, alebo spolužiaci z triedy.určite by bolo pre nás zaujímavé dozvedieť sa, aké pozitívne i negatívne stránky na nás vnímajú títo ľudia.Na druhej strane možno aj my by sme chceli niekomu povedať, čo sa nám na ňom páči, čo nám imponujealebo naopak, čo nám prekáža. táto aktivita je na toto ako stvorená.

realizácia:

Pred začatím tejto aktivity vysvetlíme účastníkom zásady poskytovania spätnej väzby (viď teoretická časť).Človeka v strede poprosíme, aby nekomentoval to, čo bude počuť, len aby si to pozorne vypočul a na koncipoďakoval.

celú skupinu požiadame, aby sa posadila do kruhu a prvý dobrovoľník, aby vstúpil do stredy tohto kruhu.Jeho úlohou bude vybrať si zo skupiny troch ľudí, od ktorých by chcel na seba počuť pozitívnu spätnú väzbua troch ľudí, od ktorých chce na seba počuť negatívnu spätnú väzbu. Pritom je vždy otočený tvárou smeromk tomu, ktorý mu dáva spätnú väzbu. Po každej spätnej väzbe povie účastník v strede iba „ďakujem“. Potom, čo odznie všetkých šesť spätných väzieb, ide si sadnúť na svoje miesto a do stredu kruhu ide ďalší od-vážlivec. takýmto spôsobom sa môžu vystriedať všetci účastníci.

metodické poznámky:

inštruktori by mali dbať o to, aby sa naozaj dodržiavali zásady poskytovania spätnej väzby. v prípade, ženiekto nesprávne naformuloval spätnú väzbu, inštruktor by ho mal na to upozorniť a pomôcť mu, aby jupreformuloval správne.

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

66

KA

Pit

olA

3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tiv

ítKu

Rzu

cestovkA

kategória: komunikačná aktivita v dvojiciach

prevzaté z: oz PERSoNA

charakteristika hry: aktivita vo dvojici zameraná na aktívne počúvanie, empatiu

Fyzická záťaž: malá

psychická záťaž: malá

čas na prípravu: 5 min.

počet is na prípravu: 1

čas na hru: 30 min.

počet is na hru: 1

počet hráčov: 10 - 30 (párny počet)

vek hráčov: 13 a viac

prostredie: dnu

materiál: papier na poznámky, pero

realizácia:

Aktivita má dve fázy; prvou fázou je to, že jeden hráč z dvojice nepretržite po dobu 2 min opisuje veci, ktorémá rád, jeho záľuby a hobby a pod. Druhý hráč by nemal reagovať, len ho pozorne počúvať. Po uplynutíčasu určenému na predstavovanie záľub jedného z hráčov, lektor povie nasledujúcu inštrukciu: Váž. dámya páni, práve ste sa ocitli v cestovnej kancelárii, čaká na vás dovolenka vašich snov! Váš cestovný agentvám teraz predstaví dovolenku, ktorá vám bude šitá na mieru, určite vám padne „ako uliata“. Prajeme vámpríjemné dovolenkovanie. hráč, ktorý doteraz len počúval, má za úlohu na základe vypočutých informáciinavrhnúť plán dovolenky pre svojho partnera vo dvojici. Plán dovolenky sa mohol týkať napr. destinácie,trvania dovolenky, ročného obdobia, denného harmonogramu, voľnočasových aktivít a pod. Po krátkompremýšľaní „agent“ predstaví plán dovolenky svojmu „klientovi“. ten ohodnotí, do akej miery dovolenkakorešponduje s jeho záľubami a vecami, ktoré má rád a o ktorých predtým hovoril.

metodické poznámky:

Pokiaľ nemáme párny počet účastníkov, alebo chceme hre dodať súťaživý rozmer, je možné pracovať v tro-jiciach alebo štvoriciach. v nich jeden najprv hovorí o svojich záľubách, ostatní si robia poznámky. Potomkaždý z počúvajúcich sa stáva agentom cestovnej kancelárie a snaží sa „klientovi“ zostrojiť dovolenku namieru. Každý z nich potom predstaví svoj návrh a klient si môže vybrať, ktorá dovolenka sa mu pozdáva naj-viac – ten agent sa vtedy stáva víťazom a najlepším „aktívnym poslucháčom“.

Ako komunikovAť s druhými

67

KA

Pito

lA3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tivít

KuR

zu

pozorné počÚvAnie

kategória: komunikačná hra zameraná na pozorné počúvanie a reprodukovanie informácií

prevzaté z: autor neznámy

charakteristika hry:

Fyzická záťaž: malá

psychická záťaž: stredná

čas na prípravu: 5 min.

počet is na prípravu: 1

čas na hru: 25 min.

počet is na hru: 1

počet hráčov: 4 - 20

vek hráčov: 10 a viac

prostredie: dnu

materiál: vytlačený kratší príbeh, na ukážku poskytujeme nasledujúci príklad:

Najstaršia gorila žijúca v zajatí v dallaskej ZOO má 55 rokov

Najstaršia gorila na svete žijúca v zajatí v dallaskej zoo, ktorá sa 8.mája 2008 dožila 55 rokov, dostala darčekzabalený v banánových listoch a štvorposchodovú tortu z mrazeného ovocia.

Kurátor ZOO Todd Bowsher si myslí, že je to mimoriadny míľnik a značí to, že sa urobil obrovský krok vo ve-terinárnej starostlivosti, výžive a živočíšnom hospodárstve.

Gorily sa v divočine dožívajú 30 až 35 rokov. Veterinárna starostlivosť a ochrana pred predátormi predĺžilidĺžku života zvierat v zoo, v tomto prípade o 20 rokov.

Ošetrovateľka gorily uviedla, že opica už nemá dobrý zrak a má niekoľko zdravotných problémov, ale nastarú opicu stále vyzerá dobre.

Táto najstaršia gorila sa volá Jenny v roku 1965 porodila mláďa Wicki, ktoré vo veku piatich rokov previezlido kanadskej Alberty. Odvtedy Jenny už viackrát neotehotnela.

Gorila sa narodila v roku 1953 v divokej prírode v západnej časti centrálnej Afriky. Presný dátum jej naro-denia nie je známy, ale zoo v Dallase ho slávi vždy 8. mája. So svojou rodinou žila istý čas na Kapverdskýchostrovoch, až kým ju v roku 1957 nezískala zoo v Dallase.

Jenny váži 97 kilogramov a je jednou zo štyroch goríl v zoo.

motivácia:

Poznáte slovné spojenie „jedna babka povedala?“ ide o istý fenomén bežne prítomný v našich každoden-ných životoch, ktorý opisuje fakt, že informácie sa v priebehu reprodukcie od jedného človeka k druhémustrácajú, pridávajú, prekrúcajú, interpretujú a reimpretujú. v tejto aktivite si názorne ukážeme, ako sa tomôže diať, pekne krok po kroku.

realizácia:

v prípade veľmi malých skupín (napr. 5 členov) sa môže každý aktívne zapojiť do tejto aktivity, keď je účast-níkov viac, vyberieme 4-5 dobrovoľníkov, ktorí následne opustia pracovnú miestnosť. ostatní budú pozornípozorovatelia. zavoláme si prvého z dobrovoľníkov späť do pracovnej miestnosti a jeden krát mu prečítamenáš príbeh. Jeho úlohou je zapamätať si čo najviac informácií, nemá právo na doplňujúce alebo vysvetľujúce

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

68

KA

Pit

olA

3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tiv

ítKu

Rzu

otázky v prípade, ak niečomu nerozumel. Keď dočítame príbeh, požiadame ho, aby ho zreprodukoval na-sledujúcemu dobrovoľníkovi. Platia tie isté pravidlá – príbeh zreprodukuje iba jeden krát, druhý dobrovoľníknemá právo na nijaké doplňujúce otázky. takýmto štýlom sa príbeh bude reprodukovať až kým nepríde narad posledný dobrovoľník, ktorý to, čo zachytil z príbehu má zreprodukovať celej skupine.

metodické poznámky:

Pre dobrovoľníkov – Aké bolo pre vás reprodukovať informácie z príbehu? Na ktoré informácie ste sa za-merali? Čo myslíte, čo by vám najviac pomohlo k tomu, aby ste čo najvernejšie dokázali zreprodukovať čonajviac informácií?

Pre pozorovateľov – Ako sa zmenil príbeh od prvého prečítania až po posledné vypočutie si z úst poslednéhodobrovoľníka? Všimli ste si ako sa menili informácie v priebehu hry? Kto z dobrovoľníkov najviac obmenilpríbeh? Kto stratil najviac informácií? Pridal niekto niečo, čo nepatrilo do pôvodného príbehu? Dokázali byste nájsť podobnosť tejto aktivity so situáciami z reálneho života? Máte s niečím podobným osobnú skúse-nosť?

okrem všímania si zmien informácií z príbehu sa možno zamerať v hodnotení tejto aktivity aj na dôležitostispätnej väzby, možnosti sa ubezpečiť o správnom pochopení informácií, o potrebe väčšieho času a opako-vania informácií a pod.

Ako komunikovAť s druhými

69

KA

Pito

lA3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tivít

KuR

zu

Foto: PERSoNA

básnický večer

kategória: večerná reflexívna aktivita, tvorivé písanie, večerný rituál

prevzaté z: Prázdninová škola lipnice, zlatý fond her

charakteristika hry:

Fyzická záťaž: malá

psychická záťaž: malá

čas na prípravu: 2 min.

počet is na prípravu: 1

čas na hru: 90 min.

počet is na hru: 1

počet hráčov: 15 - 30

vek hráčov: 13 a viac

prostredie: dnu

materiál: papier, perá, podložky na písanie, sviečky, lístočky s motivačnými slovami (napr. láska, úsmev,slovo, radosť, smútok a pod.), báseň, ktorú máme radi

realizácia:

Pred začiatkom hry zapálime sviečky (pre každého účastníka jednu) v strede pracovnej miestnosti. bez pred-chádzajúcej inštrukcie lektori prednesú pripravenú báseň. Následne pozvú účastníkov k možnosti vyjadriťsvoje prežívanie pomocou slov v básni. Úlohou každého je napísať krátku báseň na ľubovoľnú tému; keď sanevie niekto rozhodnúť, o čom bude písať, dáme mu na výber zo slov napísaných na lístočkoch. Dáme tiežinštrukciu, že na konci aktivity budú mať možnosť, ak budú chcieť, predniesť svoju báseň pred skupinou.Poprajeme si dobrú a tvorivú múzu. Každý účastník si potom vezme podložku na písanie, papier, peroa jednu sviečku z kruhu v strede miestnosti a odíde na nejaké pokojné miesto, kde môže pokojne tvoriť. Napísanie vyhradíme určitý čas (napr. 50 min), ktorý môžeme podľa potreby skracovať alebo predlžovať.

Po uplynutí vyhradeného času sa celá skupina opäť zíde v kruhu a sviečky sa opäť dajú do stredu miestnosti.Účastníci následne jeden po druhom čítajú svoje diela (v rámci dobrovoľnosti).

metodické poznámky:

Po skončení hry účastníkom poďakujeme za ich vynaložené úsilie a môžeme im dať príležitosť vytvoriť si„básnickú zbierku“ z ich výtvorov, ktorú im elektronicky môžeme poslať.

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

70

KA

Pit

olA

3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tiv

ítKu

Rzu

drobné hry s tematikou komunikácie

loptičky

kategória: energizer, ice-breaker

prevzaté z: autor neznámy

charakteristika hry: motivovať účastníkov k ďalšej aktivite, otvoriť otázku nevyhnutnosti poriadku a spo-ločnej dohody o práci

Fyzická záťaž: malá

psychická záťaž: malá

čas na prípravu: 2 min.

počet is na prípravu: 1

čas na hru: 5 min.

počet is na hru: 1

počet hráčov: 15 - 20

vek hráčov: 10 a viac

prostredie: dnu i von

materiál: ľahké loptičky (ideálne z peny alebo loptičkových bazénov)

pravidlá: hádzať loptičku v kruhu vždy rovnakou cestou, tj. prijímať ju vždy od rovnakého účastníka a hádzaťju vždy tomu istému človeku v kruhu.

realizácia:

Účastníci sú v kruhu. Najprv si hádžu iba jednu loptičku tak, aby loptička nebola viackrát u jedného účastníkaa aby zároveň bola u každého v skupine. Každý z účastníkov má za úlohy zapamätať si, od koho dostal lop-tičku a komu ju následne hádzal. Postupne sa do kruhu pridávajú ďalšie a ďalšie loptičky, vždy putujú rov-nakou cestou.

Po chvíli sa pravidlá zmenia – loptičky môžu putovať akoukoľvek cestou a akoukoľvek intenzitou.

metodické poznámky:

Druhú fázu hry nechať chvíľu vychutnať účastníkmi. otvoriť diskusiu o tom, v akej fáze sa cítili účastníci lep-šie; či mali aj v druhej fáze nutkanie hádzať loptičku tomu istému človeku a prečo. táto aktivita sa osvedčilaako entrée k vypracovaniu pravidiel v skupine.

táto aktivita sa dá použiť aj ako paralela ku komunikácii v skupine. Keď hovorí jeden, tak je väčšia šanca, žedruhí budú počúvať a sústredia sa na to, čo im chce dotyčný povedať. Keď nebudeme dodržiavať pravidláv komunikácii, budeme si skákať do reči, urážať sa, hovoriť viacerí naraz a pod., môžeme nepočuť dôležitúinformáciu, druhému ublížiť, neobohatiť sa o názor toho druhého a pod.

Ako komunikovAť s druhými

71

KA

Pito

lA3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tivít

KuR

zu

hovorím, počÚvAš?kategória: komunikačná skupinová hra, ktorá ilustruje dôležitosť spätnej väzby

prevzaté z: bednařík; Riešenie konfliktov

charakteristika hry:

Fyzická záťaž: malá

psychická záťaž: stredná

čas na prípravu: 5 min.

počet is na prípravu: 1

čas na hru: 20 min.

počet is na hru: 2

počet hráčov: 10 - 30

vek hráčov: 13 a viac

prostredie: dnu

materiál: žiadny

realizácia:

Pred predstavením aktivity rozdelíme skupinu na dve polovice. Jeden inštruktor odíde s prvou polkou doinej miestnosti a dá im nesledujúcu inštrukciu: vašou úlohou bude vytvoriť pár s niekým z druhej časti sku-piny. Človeku s vami v páre musíte bez prestania rozprávať o vašej obľúbenej knihe, o obľúbenom filme,o relácii, ktorú ste nedávno videli v telke a pod. Nič vás nesmie zastaviť vo vašom monológu – je to náročnáúloha, ale sme si istí, že to zvládnete!

Druhý inštruktor pracuje s druhou polkou skupiny v inej miestnosti. tým povie nasledujúcu inštrukciu: vašouúlohou bude vytvoriť pár s niekým z druhej časti skupiny. ten vám bude stále niečo rozprávať, ale vašouúlohou bude tváriť sa, že ho nepočúvate – napr. nepozerajte sa na neho, nedávajte žiadnu spätnú väzbu nato, čo vám hovorí, môžete sa presunúť do inej časti miestnosti a pod. takto to budete hrať, až kým vámnedám znamenie – napr. kýchnutie. vtedy ako šibnutím prútika z vás budú najlepší poslucháči na svete,budete s dotyčným udržiavať očný kontakt, vysielať jasné signály, že druhého počúvate, že vás zaujíma, čovám hovorí.

metodické poznámky:

Po prebehnutí tejto aktivity robíme vyhodnotenie v celej skupine. Pre tých, čo rozprávali – Ako sa vámdarilo rozprávať s človekom vo vašom páre? hovorilo sa vám jednoducho? Čo by vám pomohlo, aby sa vámhovorilo ľahšie? všimli ste si v priebehu hry nejakú zmenu správania človeka vo vašom páre? Aká to bolazmena? Kedy sa vám hovorilo ľahšie – na začiatku, alebo ku koncu? otázky pre počúvajúcich/nepočúvajúcich– Aké bolo pre vás tváriť sa, že nepočúvate toho druhého? Aký by ste mali vy na jeho mieste pocit? Ktorápoloha – počúvajúceho alebo nepočúvajúceho – bola pre vás príjemnejšia? Ako by ste chceli, aby sa ľudiasprávali k vám, keď im niečo hovoríte?

Nasledujúcu diskusiu v skupine môžeme orientovať na dôležitosť aktívneho počúvania a poskytovania jasnejspätnej väzby hovoriacemu. Môžeme s účastníkmi hovoriť o spôsoboch, akými môžeme druhej osobne daťnajavo, že ju počúvame a že nás zaujíma to, čo hovorí.

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

72

KA

Pit

olA

3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tiv

ítKu

Rzu

spätná väzba

vyhodnotenie A spätná väzbA

kategória: jednoduchá grafická vyhodnocovacia aktivita, poskytovanie spätnej väzby

prevzaté z : Do Európy hrou, modifikované oz pErsona

Fyzická záťaž: malá

psychická záťaž: malá

Čas na prípravu: 10 min.

počet is na prípravu: 1

Čas na hru: 45 min.

počet is na hru: 1

počet hráčov: ľubovoľný

vek hráčov: 10 a viac

prostredie: dnu

materiál: flipchart papier s obrázkom veľkej pizze s 8 dielmi, fixy, perá, papier, podložky na písanie

realizácia:

Účastníkom vysvetlíme, prečo potrebujeme od nich vedieť spätnú väzbu ohľadom aktivít. predstavíme im

tzv. „pizza hodnotenie“ – na pripravenom flipchart papieri máme nakreslenú obrovskú pizzu rozdelenú na

osem dielov – v každom sa pýtame na iné veci, napr. prvý dielik „lektori“, druhý „pestrosť programu“, tretí

„voľný čas“, štvrtý „atmosféra v skupine“, piaty „prínos pre mňa“, šiesty „ako som sa tu cítil“, siedmy „naučil

som sa lepšie komunikovať?“, ôsmy „ubytovanie a strava“. Každý z dielikov predstavuje určité kontinuum,

ktorého krajné body slovne označíme, napr. v dieliku „lektori“ stred pizze znamená „super“, okraj pizze zna-

mená „na nič“, alebo v dieliku „prínos pre mňa“ stred pizze znamená „veľký prínos“ a okraj pizze „stratený

čas“. takýmto spôsobom predstavujeme pizzu ako terč – čím bližšie k stredu, tým pozitívnejšie hodnotenie.

Úlohou účastníkov je pristúpiť ku flipchartu a „okoreniť“ pizzu tak, ako to cíti – t.j. urobiť bodku tam, ako

to hodnotí. Každý účastník sa vyjadruje ku všetkým ôsmym častiam, takže musí spraviť celkom 8 bodiek.

na konci hodnotenia môžeme jasne a hneď vidieť zhodnotenie aktivít, ktoré pred skupinou zhrnieme. ná-

sledne požiadame účastníkov, aby ešte napísali zopár viet, ktorými by ohodnotili, čo sa im páčilo, čo nepá-

čilo, čo by pridali, alebo naopak, čo by vynechali a pod. zároveň to môžu písať ako odkaz „ďalším

generáciám“ – čo by odkázali ostatným mladým ľuďom, ktorý prídu na podobný pobyt. pre inšpiráciu im

môžeme ponúknuť ich vlastné očakávania a obavy, ktoré mali na začiatku pobytu. takto môžu zároveň zhod-

notiť, do akej miery sa im splnili.

metodické poznámky:

názvy dielikov možno obmeniť podľa toho, čo pokladajú lektori za dôležitú spätnú väzbu, napr. nazvať ich

jednotlivými názvami aktivít, ktoré môžu účastníci takto jednotlivo hodnotiť.

Ako komunikovAť s druhými

73

Ka

pito

la3

.: po

pis

vyb

ra

nýc

ha

Ktiv

ítK

ur

zu

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

74

KA

Pit

olA

3.: P

oP

iSv

ybR

AN

ých

AK

tiv

ítKu

Rzu

Použitá a doPoručená literatúraatKinSon, r. a kol. Psychologie. Praha: Portál, 2003. iSBn: 80-7178-640-3

Banyai, i. Zoom. new York: Viking / Penguin, 1995. iSBn:0670858048

Banyai, i. re-Zoom, new York: Viking / Penguin, 1998. iSBn: 0613961684

BednaŘÍK, a. riešenie konfliktov. Bratislava: Partners for democratic Change, 2001. iSBn 80-968095-4-7

BelZ, H.; SieGriSt, M. Klíčové kompetence a jejich rozvíjení. Praha: Portál, 2001.iSBn: 80-7178-479-6

CaHa, M.; činčera, J.; neuMan, J. Hry do kapsy Vii. Praha: Portál, 2004. iSBn: 80-7178-909-7

CanField, J., SiCCone, F. Hry pro výchovu k odpovědnosti a sebedůvěře. Praha: Portál, 1998.iSBn: 80-7178-194-0

CanField, J., WellS,C. Hry pro zlepšení motivace a sebepojetí žáků. Praha: Portál, 1995.iSBn: 80-7178-028-6

deVito, J. Základy mezilidske komunikace. Praha: Grada Publishing, 2001. iSBn 80-7169-988-8

duBeC, M. Zásobník metod používaných v oSV. Praha: Projekt odyssea, 2007.iSBn: 978-80-87145-02-9

GaBura, J.; GaBura, P. Sociálna komunikácia. Bratislava: oZ Sociálna práca, 2004.iSBn: 80-968927-7-0

Goleman, d. emoční inteligence. Praha: Columbus, 1997. iSBn 80-85928-48-5

GreCManoVá, H. a kol. Podporujeme aktivní myšlení a samostatné učení žáků.olomouc: nakladatelství HaneX, 2000. iSBn 80-85783-28-2

Hartl, P., HartloVá, H. Psychologický slovník. Praha: Portál, 2004. iSBn 80-7178-303-X

HerMoCHoVá, S. Hry pro dospělé. Praha: Grada, 2004. iSBn: 80-247-0817-5

HerMoCHoVá, S., Hry pro život 1 a 2. Sociálně psychologické hry pro děti a mládež. Praha: Portál, 1994. iSBn: 80-85282-79-8

HerMoCHoVá, S.; neuMan, J. Hry do kapsy i. Praha: Portál, 2003. iSBn: 80-7178-672-1

HerMoCHoVá, S.; neuMan, J. Hry do kapsy ii. Praha: Portál, 2003. iSBn: 80-7178-673-X

HerMoCHoVá, S.; neuMan, J. Hry do kapsy iii. Praha: Portál, 2003. iSBn: 80-7178-817-1

HerMoCHoVá, S.; neuMan, J. Hry do kapsy iV. Praha: Portál, 2003. iSBn: 80-7178-818-X

HerMoCHoVá, S.; neuMan, J. Hry do kapsy V. Praha: Portál, 2004. iSBn: 80-7178-874-0

HerMoCHoVá, S.; neuMan, J. Hry do kapsy Vi. Praha: Portál, 2004. iSBn: 80-7178-875-9

Po

užitá

ad

oP

or

uč

ená

litera

túr

aAko komunikovAť s druhými

75

Hickson, a. dramatické a akční hry. Praha: Portál, 2000. iSBn 80-7178-387-0

HrKal, J., HanuŠ, r., ed. Zlatý fond her ii. Praha: Portál, 1998. iSBn 80-7178-153-3

Hurst, B. encyklopédie komunikačních technik. Praha: Grada, 1994. iSBn: 80-85424-40-1

instruktoři Brno. Fond her. Praha: Computer Press, 2007. iSBn: 978-80-251-1675-3

Kol. autorů. Klíčové kompetence v základním vzdělávání. Praha: VúP, 2007.iSBn: 978-80-87000-07-6

Kol. autorů. Zlatý fond her i. Praha: Portál, 2002. iSBn: 80-7178-636-5

KoPŘiVa, P.; noVáčKoVá, J.; neVoloVá, d.; KoPŘiVoVá, t. respektovat a být respektován.Kroměříž: Spirála, 2006. iSBn: 80-901873-6-6

KŘÍž, P. Kdo jsem, jaký jsem. Kladno: aiSiS, 2005. iSBn: 80-239-4669-2

Křivohlavý, J. Jak si navzájem lépe porozumíme. Praha: Svoboda, 1988. iSBn 25-095-88

KŘiVoHlaVÝ, J. Psychologie zdraví. Praha: Portál, 2001. iSBn 80-7178-551-2.

Kŕivohlavý, J. Povídej, naslouchám. Praha: návrat, 1993. iSBn 80-85495-18-X

laBátH, V.; SMiK, J. expoprogram. Bratislava: Psychodiagnostika, s.r.o. 1991.

lewis, d. tajná reč tela. Praha: Victoria Publishing, 1993. iSBn 80-85605-49-X

MaCHKoVá, e. Metodika dramatické výchovy: zásobník dramatických her a improvizací. 9. vyd.Praha: artama, 2002. 153 s. iSBn 80-7068-166-7.

neuMan, J. dobrodružné hry a cvičení v přírodě. Praha: Portál, 1998. 325 s. iSBn 80-7178-405-2

neuMan, J.; toMeŠ, P. Hry do kapsy iX. Praha: Portál, 2005. iSBn: 80-7178-985-2

neuMan, J.; WaGenKneCHt, M. Hry do kapsy Viii. Praha: Portál, 2005. iSBn: 80-7178-984-4

neuMan, J.; ZaPletal, M. Hry do kapsy X. Praha: Portál, 2005. iSBn: 80-7367-025-9

Pláňava,i., Plešingerová, d., rieger, Z. (2003). Mezilidská komunikace. Brno: Masarykova univerzita.

SilBerMan, M. 101 metod pro aktivní výcvik a vyučování. Praha: Portál, 1997.iSBn: 80-7178-124-X

SilVerStein, S. o stromu, který dával. ostrava: librex, 2007. iSBn:80-70228-102-X

SrB, V., SrBoVá, K., duBeC, M., ŠVeC, J., KŘÍž, P., Valenta, J. Pravidla psychické bezpečnosti v osobnostnía sociální vychově. Praha: Projekt odyssea, 2007. iSBn 978-80-87145-03-6

SrB, Vladimír a kol. Jak na osobnostní a sociální výchovu?. Praha: Projekt odyssea, 2007.iSBn: 978-80-87145-00-5

ŠiManoVSKÝ, Z.; ŠiManoVSKá,B. Hry pro rozvoj zdravé osobnosti. Praha: Portál, 2005.iSBn: 80-7367-024-0

Po

uži

táa

do

Po

ru

čen

áli

ter

atú

ra

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

76

ŠiManoVSKÝ, Z. Hry pro zvládání agresivity a neklidu. Praha: Portál, 2002. iSBn: 80-7178-689-6

ŠiŠKoVá, t. (ed.) Výchova k toleranci a proti rasismu. Praha: Portál, 1998. 203 s. iSBn: 80-7178-285-8

Valenta, J. . osobnostní a sociální výchova a její cesty k žákovi. Kladno, aiSiS, 2006iSBn: 80-239-4908-X

Valenta, J. učit se být. Kladno: aiSiS, 2000. iSBn: 80-86106-08-X

ZounKoVá, d. Zlatý fond her iii. Praha: Portál, 2002. iSBn: 978-80-7367-198-3

žáK, P. Kreativita a její rozvoj. Brno: Computer Press, 2004. iSBn: 80-251-0457

Po

užitá

ad

oP

or

uč

ená

litera

túr

aAko komunikovAť s druhými

77

Po

uži

táa

do

Po

ru

čen

áli

ter

atú

ra

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

78

Prílohy

Zoznam príloh

ruky A hlinA 80

Ako komunikovAť s druhýmiP

rílo

hy

79

ruky a hlina

ruky. ruky malé..., veľké..., studené..., teplé..., tvrdé..., jemné..., mozoľnaté..., mäkké.

Sú našou súčasťou. robia veľmi veľa bez nároku na oddych. Ako dobre, že ich máme.

(pauza)

Sú na začiatku našich stretnutí, keď nimi zdravíme a tiež na konci, pri našich lúčeniach. Prostredníctvomsvojich rúk vieme ukázať druhým, čo vieme...

Naše ruky dokážu tiež ukázať druhým aj náš hnev, či potrestať. Vedia však aj povzbudzujúco potľapkať popleci, pohladiť, objať a tak vytvoriť jedny z najkrajších momentov, aké sme schopní jeden druhému dať.

(pauza)

ruky dokážu veľmi veľa... Vedia vytvoriť nádherné diela, ale dokážu aj ničiť. Sú mocné a je preto dôležité uvá-žiť, čo im prikazujeme urobiť.

(pauza)

Sústreďte sa teraz na svoje ruky a jemne sa ich dotýkajte. Preskúmajte svoje dlane, prsty, všetky ich kĺby...Svojimi jemnými dotykmi im poďakujte za všetko čo pre Vás denne robia.

Zamyslite sa nad svojimi rukami...

Aké sú? Sú pevné, alebo jemné? Sú studené, či naopak teplé? Stuhnuté? Uvoľnené? Pokojné? Nepokojné?Venujte svojim rukám pozornosť a vnímajte ich krásu...

(pauza)

Skúste teraz preskúmať ruky človeka, ktorý sedí oproti vám. Dotýkajte sa jeho dlaní... prstov... Vnímajte ichkrásu a skúste porozmýšľať, čo tieto ruky hovoria o ich majiteľovi. Dajte rukám priestor na ich stretnutie aspoznanie. Venujte im viac času, ako je to pri bežných pozdravoch.

(pauza)

Teraz dostanete kúsok hmoty. Skúste tento kúsok hliny spoločne spracovať, aby bol pripravený na ďalšiuprácu.

Vaše ruky nech teraz vytvoria spoločné dielo, skúste pracovať bez slov... Skúste vytvoriť dielo z ktorým budeteobaja spokojní, bude odrážať čo chcete a vaše ruky majú priestor ukázať čo dokážu.

(dlhšia pauza, nejaké drobné povzbudenia k spolupráci)

Pomaličky dokončujte

(pauza)

rozlúčte sa s rukami, s ktorými ste sa stretli a s ktorými ste mohli stráviť tento čas.

(pauza). Je dobré, že aj tí druhí majú ruky, s ktorými spoločne môžeme tvoriť diela, ktoré nám môžu pomôcťv núdzi, ktoré nás môžu veľa naučiť...

I keď život ide veľmi rýchlo, nezabudnime byť zaň vďační, za celú svoju bytosť a dnes špeciálne za svoje ruky,že môžu tak veľa dávať svetu a ľuďom okolo.

Používajme svoje ruky hlavne na konanie dobra, nech tak prinesú radosť nám i druhým ľuďom.

Pr

ílo

hy

metodická príručkA kurZu osobnostnej A sociálnej výchovy

80

PERSONA

Vrančovičova 29, 841 03 BratislavaIČO: 30869897, DIČ: 2022283120http://ozpersona.sk, office@ozpersona.skT-Mobile: 0903 037 211, O2: 0948 046 102

© PERSONA 2009