MAJETKOVÁ ŠTRUKTÚRA PODNIKU, VYBRANÉ ZÁSADY RIADENIA

PODNIKOVÝCH AKTÍV

Na začatie podnikateľskej činnosti podnik potrebuje finančné zdroje, t. j. kapitál

a peniaze (vlastné, prípadne aj cudzie zdroje). Kapitál sa jeho vynaložením premení na

výrobné faktory, ktoré predstavujú hmotnú a nehmotnú podstatu podniku, a materiál,

z ktorého sa bude vyrábať alebo zabezpečovať iný druh hlavnej činnosti. Spoločne ich

vyjadrujeme ako hospodárske prostriedky, ktorých konkrétne zloženie tvorí majetok podniku.

Majetok a kapitál tvorí bilančnú rovnováhu, ktorej prehľad poskytuje účtovný výkaz –

súvaha.

Základná štruktúra majetku podniku podľa súvahy

Dlhodobý majetok podniku

Hlavné kritériá členenia dlhodobého majetku sú tieto:

1. podľa charakteru účasti vo výrobnom (resp. v hlavnom podnikovom) procese,

2. technologická funkcia vo výrobnom (resp. v hlavnom podnikovom) procese,

3. miera a intenzita využitia,

4. technická úroveň,

5. vek a ekonomická životnosť.

A. Neobežný majetok A.I. Dlhodobý nehmotný majetok A.II. Dlhodobý hmotný majetok A.IV. Dlhodobý finančný majetok

B. Obežný majetok B.I. Zásoby B.II. Dlhodobé pohľadávky B. III. Krátkodobé pohľadávky B.IV. Finančné účty

Na účely hodnotenia dlhodobého majetku a jeho jednotlivých zložiek môžeme použiť

ukazovatele, ktoré sa týkajú:

1. obnovy, resp. zmeny hodnoty dlhodobého majetku,

2. využitia dlhodobého majetku,

3. aktivity, efektívnosti a rentability majetku.

Koeficient obnovy, resp. rozšírenia majetku, ktorý vyjadrujeme ako pomer prírastku

(objem investícií) majetku v priebehu roka k jeho konečnému stavu v nadobúdacích, resp.

reprodukčných cenách.

𝐾𝑜𝑒𝑓𝑖𝑐𝑖𝑒𝑛𝑡 𝑜𝑏𝑛𝑜𝑣𝑒𝑛𝑖𝑎 𝐷𝑀, 𝑘𝑜𝑒𝑓𝑖𝑐𝑖𝑒𝑛𝑡 𝑖𝑛𝑣𝑒𝑠𝑡í𝑐𝑖í 𝑘! = 𝑜𝑏𝑗𝑒𝑚 𝑖𝑛𝑣𝑒𝑠𝑡𝑖𝑐𝑖í

𝐷𝑀!!

DMk1 – konečný stav dlhodobého majetku.

Koeficient úbytku majetku, ktorý je pomerom úbytku (likvidácie) majetku k

začiatočnému stavu majetku.

𝐾𝑜𝑒𝑓𝑖𝑐𝑖𝑒𝑛𝑡 𝑣𝑦𝑟𝑎𝑑𝑒𝑛𝑖𝑎, 𝑘𝑜𝑒𝑓𝑖𝑐𝑖𝑒𝑛𝑡 𝑙𝑖𝑘𝑣𝑖𝑑á𝑐𝑖𝑒 𝑘! = 𝐷𝑀!

𝐷𝑀!!

DML – úbytok/likvidácia dlhodobého majetku,

DMk0 – začiatočný stav dlhodobého majetku.

Ak dáme do pomeru objem investícií (prírastok dlhodobého majetku) a objem

likvidovaného majetku, získame koeficient reprodukcie.

𝐾𝑜𝑒𝑓𝑖𝑐𝑖𝑒𝑛𝑡 𝑟𝑒𝑝𝑟𝑜𝑑𝑢𝑘𝑐𝑖𝑒 𝐷𝑀 𝑘! = 𝑜𝑏𝑗𝑒𝑚 𝑖𝑛𝑣𝑒𝑠𝑡í𝑐𝑖í

𝐷𝑀!

Extenzívne využitie skúma využívanie dlhodobého hmotného majetku v čase. Čím

väčší počet hodín je výrobné zariadenie, stroj, technológia a pod. v činnosti, tým je vyššie

jeho extenzívne využitie.

𝐾𝑜𝑒𝑓𝑖𝑐𝑖𝑒𝑛𝑡 𝑒𝑥𝑡𝑒𝑛𝑧í𝑣𝑛𝑒ℎ𝑜 𝑣𝑦𝑢ž𝑖𝑡𝑖𝑎 𝐷𝑀 𝑘! = 𝑇!𝑇!

ke – koeficient extenzívneho využitia,

Ts – skutočný čas činnosti hmotného majetku,

Tz – čas porovnávanej základne, spravidla kalendárny alebo normovaný fond pracovného

času.

Pre výrobné podniky, ale aj pre niektoré firmy poskytujúce služby, je významným

ukazovateľom extenzívneho využitia koeficient zmennosti. Koeficient zmennosti vypočítame

tak, keď robotníkov/pracovníkov vo všetkých zmenách delíme počtom pracovníkov v plnej

zmene.

Intenzívne využitie je dané objemom produkcie vyrobenej za časovú jednotku počas

jeho skutočnej činnosti. Intenzívne využitie je tým väčšie, čím väčšie množstvo výrobkov

alebo medziproduktov sa na výrobnom zariadení vyprodukuje za časovú jednotku. Mieru

využitia vyjadrujeme koeficientom intenzívneho využitia:

𝐾𝑜𝑒𝑓𝑖𝑐𝑖𝑒𝑛𝑡 𝑖𝑛𝑡𝑒𝑛𝑧í𝑣𝑛𝑒ℎ𝑜 𝑣𝑦𝑢ž𝑖𝑡𝑖𝑎 𝐷𝑀 𝑘! = 𝑄!𝑄!

ki – koeficient intenzívneho využitia,

Qs – skutočne vyrobený objem produkcie za vymedzený čas,

Qz – inštalovaná produkčná schopnosť za stanovený čas, normovaný výkon.

Najdôležitejšími činiteľmi vyššieho intenzívneho využitia zariadenia sú modernizácia

a intenzifikácia výrobného procesu, lepšia organizácia a koordinácia procesov a postupov.

Integrálne využitie je súčinom extenzívneho a intenzívneho využitia technickej časti

majetku podniku a komplexne vyjadruje mieru jeho využitia.

𝐾𝑜𝑒𝑓𝑖𝑐𝑖𝑒𝑛𝑡 𝑖𝑛𝑡𝑒𝑔𝑟á𝑙𝑛𝑒ℎ𝑜 𝑣𝑦𝑢ž𝑖𝑡𝑖𝑎 𝑘!"#$% = 𝑘! × 𝑘!

Vybavenosť dlhodobým majetkom ako pomer objemu dlhodobého majetku k počtu

pracovníkov identifikuje prístup k automatizácii, modernizácii postupov a procesov. Tento

ukazovateľ môžeme špecifikovať ako vybavenosť len vybraných skupín technických

zariadení alebo investičného majetku, a to vo vzťahu k pracovníkom, ale napríklad aj k

plošnej výmere podniku (napr. logistický sklad).

𝑉𝑦𝑏𝑎𝑣𝑒𝑛𝑜𝑠ť 𝑑𝑙ℎ𝑜𝑑𝑜𝑏ý𝑚 𝑚𝑎𝑗𝑒𝑡𝑘𝑜𝑚 = 𝑑𝑙ℎ𝑜𝑑𝑜𝑏ý 𝑚𝑎𝑗𝑒𝑡𝑜𝑘

𝑝𝑟𝑎𝑐𝑜𝑣𝑛í𝑐𝑖

Ukazovatele aktivity, efektívnosti a rentability majetku

Ukazovatele aktivity vypovedajú, či podnik efektívne hospodári s majetkom. Túto

výpoveď umožňujú sledovať ukazovatele vyjadrujúce obratovosť, resp. viazanosť majetku,

alebo ukazovatele zamerané na rozhodujúce položky majetku.

𝑂𝑏𝑟𝑎𝑡 𝑛𝑒𝑜𝑏𝑒ž𝑛éℎ𝑜 𝑚𝑎𝑗𝑒𝑡𝑘𝑢 = 𝑡𝑟ž𝑏𝑦

𝑛𝑒𝑜𝑏𝑒ž𝑛ý 𝑚𝑎𝑗𝑒𝑡𝑜𝑘

Ukazovateľ obratu neobežného majetku vyjadruje činnosť neobežného majetku, pri

jeho interpretácii treba zohľadniť mieru opotrebenia neobežného majetku. Je logické, že

podnik so starším vybavením má priaznivejšiu hodnotu ako podnik s novším vybavením. Na

druhej strane modernejšie technológie a vybavenie by mali alebo mohli prinášať vyššie tržby.

𝑂𝑏𝑟𝑎𝑡 𝑐𝑒𝑙𝑘𝑜𝑣éℎ𝑜 𝑚𝑎𝑗𝑒𝑡𝑘𝑢 = 𝑡𝑟ž𝑏𝑦

𝑐𝑒𝑙𝑘𝑜𝑣ý 𝑚𝑎𝑗𝑒𝑡𝑜𝑘

Obrat celkového majetku je ukazovateľ komplexne merajúci využitie celkového

majetku, ktorý sa vypočíta ako podiel tržieb k celkovému majetku. Ukazovateľ obratu slúži

na hodnotenie bonity podniku. Ak hodnota tohto ukazovateľa má klesajúcu tendenciu, podnik

musí uskutočniť rozhodnutia a aktivity na zvyšovanie tržieb alebo znížiť stav, objem

majetku. Spravidla je hlavným problémom aktuálne nevhodná štruktúra majetku.

Ukazovateľ rentability aktív vyjadruje mieru celkovej ziskovosti, ktorú podnik

dosahuje prostredníctvom využívania svojho majetku. Podstatné sú tendencie vývoja tohto

ukazovateľa.

𝑅𝑒𝑛𝑡𝑎𝑏𝑖𝑙𝑖𝑡𝑎 𝑎𝑘𝑡í𝑣 = 𝑧𝑖𝑠𝑘

𝑐𝑒𝑙𝑘𝑜𝑣é 𝑎𝑘𝑡í𝑣𝑎 Krátkodobý majetok podniku

V súlade so zákonom o účtovníctve majetok nezaradený medzi neobežný patrí do

obežného majetku. Zložky obežného majetku sú položkou dlhodobé pohľadávky odlišné od

kategórie krátkodobý majetok. Potom obežný majetok tvoria: zásoby + finančné účty +

krátkodobé pohľadávky + dlhodobé pohľadávky.

Položky krátkodobého majetku

Krátkodobý majetok Zásoby Finančné účty Krátkodobé

pohľadávky materiál peňažná hotovosť pohľadávky u

odberateľov nedokončená výroba ceniny ostatné pohľadávky s

lehotou splatnosti do jedného roka

polotovary vlastnej výroby

šeky

výrobky účty v bankách zvieratá krátkodobý finančný

majetok tovar peniaze na ceste

Cieľ a význam finančnej analýzy pre riadenie Finančná analýza je nástroj využívaný pri riešení finančných otázok podniku – pri získavaní,

alokácii a rozdeľovaní finančných zdrojov. Zameraním finančnej analýzy je využitím

vhodných nástrojov stanoviť diagnózu finančného zdravia podniku.

Cieľom finančnej analýzy je zhodnotiť finančnú situáciu podniku a precizovať

príčiny, ktoré ju ovplyvnili, a pokiaľ možno určiť všetky činitele, ktoré sú determinantmi

finančného zdravia podniku.

Dobré finančné zdravie podniku vytvára predpoklady na získanie externých

finančných zdrojov na ďalší rozvoj podniku, pretože zisk je jednak zdrojom splácania úverov,

zároveň tvorí rozhodujúci interný zdroj (+ ostatné zdroje – odpisy, fondy, rezervy a pod.)

efektívneho rozvoja podniku.

Opačným stavom je tzv. finančná tieseň, keď nastávajú veľmi vážne problémy

v peňažných tokoch, likvidita je ohrozená a situáciu nemožno riešiť bez zásadných zmien

v činnosti podniku a v spôsobe financovania.

Výpočetpomerovýchfinančnýchukazovateľovanalyzovanéhopodniku

Porovnaniepodnikovýchukazovateľovspriemernýmiukazovateľmizapríslušnýodborpodnikania

Skúmanievývojaukazovateľovvčase

Analýzavzájomnýchvzťahovmedzipomerovýmifinančnýmiukazovateľmi

NávrhopatrenídobudúcnosF

Činitele ovplyvňujúce finančnú situáciu podniku

o Prvú skupinu predstavujú externé činitele pôsobiace na podnik a jeho okolie,

napríklad rozpočtová politika štátu, stav meny a monetárna politika bánk, vývoj miery

inflácie a pod. Podnik ich môže svojím správaním ovplyvniť len veľmi obmedzene, musí ich

akceptovať ako dané a prispôsobiť svoje konanie, majú objektívny charakter.

o Druhú skupinu tvoria interné činitele, ktoré môže podnik svojimi aktivitami

ovplyvniť, a preto majú subjektívny charakter. Členíme ich na kvantitatívne (predstavujú

objemové činnosti a sú vyjadrené objemom výnosov, tržieb, pridanej hodnoty a pod.)

a kvalitatívne činitele (vyjadrujú úroveň transformačného procesu vstupov na výstupy). Na

zachytenie vplyvu oboch skupín činiteľov sa pri finančnej analýze opierame o sústavu

ukazovateľov, ktoré ich pôsobenie sprostredkúvajú.

Určenie finančnej analýzy – cieľové skupiny

Jednotlivé cieľové skupiny prioritne zaujímajú rozdielne ukazovatele finančnej

analýzy. Priradenie najdôležitejších ukazovateľov k jednotlivým skupinám je takéto:

§ pre banky a veriteľov sú najzaujímavejšie ukazovatele likvidity,

§ akcionárov najviac zaujímajú ukazovatele rentability,

§ dlhodobí veritelia sa sústreďujú na ukazovatele zadlženosti,

§ efektívne využívanie aktív (ukazovatele aktivity) je zodpovednosťou manažmentu

podniku.

Úrovne finančnej analýzy gggpozri učebnicu

Typy ukazovateľov, sústavy ukazovateľov a analytické modely gggpozri učebnicu

INFORMAČNÉ ZDROJE NA FINANČNÚ ANALÝZU. ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA,

SÚVAHA, VÝKAZ ZISKOV A STRÁT, PREHĽAD PEŇAŽNÝCH TOKOV

Úplná účtovná závierka obsahuje tieto súčasti:

a) súvahu;

b) výkaz ziskov a strát;

c) výkaz o zmenách vo vlastnom imaní zahŕňajúci buď:

1. všetky zmeny vo vlastnom imaní, alebo

2. zmeny vo vlastnom imaní okrem tých, ktoré sú výsledkom transakcií s majiteľmi

vlastného imania v ich spôsobilosti ako majiteľov vlastného imania;

d) výkaz o peňažných tokoch;

e) poznámky so zhrnutím uplatňovaných účtovných zásad a iné vysvetľujúce poznámky.

Daňové účtovníctvo môžeme vymedziť takto:

§ má za cieľ zobraziť podnikateľský proces primárne s prihliadnutím na správne

vyjadrenie základu dane z príjmov, daňových pohľadávok a záväzkov podniku;

§ výstupy využíva manažment pri daňovej optimalizácii a kontrolné orgány správcu

dane;

§ má zjednotený pojmový aparát, pomerne jednotný výklad a porovnateľnosť

predkladaných informácií.

Manažérske účtovníctvo môžeme vymedziť takto:

§ má za cieľ poskytovať hodnotové informácie, nutné na bežné riadenie a na

zhodnotenie variantov spojených s rozhodovaním o budúcnosti podniku;

§ výstupy využíva manažment a pracovníci na rôznych stupňoch podnikového vedenia;

§ obsah účtovných informácií pre manažérov nie je predmetom mimopodnikovej

regulácie; účtovný systém nie je jednotne vymedzený, čo sa týka cieľa, obsahu a

štruktúry.

Štruktúra súvahy

Strana aktív/Spolu majetok Strana pasív/Spolu vlastné imanie a záväzky

A. Neobežný majetok A. Vlastné imanie

I. Dlhodobý nehmotný majetok II. Dlhodobý hmotný majetok III. Dlhodobý finančný majetok

I. Základné imanie II. Kapitálové fondy III. Fondy zo zisku IV. Výsledok hospodárenia

minulých rokov V. Výsledok hospodárenia za

účtovné obdobie po zdanení

B. Obežný majetok I. Zásoby II. Dlhodobé pohľadávky III. Krátkodobé pohľadávky IV. Finančné účty B. Záväzky

I. Rezervy II. Dlhodobé záväzky III. Krátkodobé záväzky IV. Krátkodobé finančné výpomoci V. Bankové úvery 1. Bankové úvery dlhodobé 2. Bankové úvery bežné

C. Časové rozlíšenie 1-2 Náklady budúcich období (dlhodobé, krátkodobé) 3-4 Príjmy budúcich období (dlhodobé, krátkodobé)

I. C. Časové rozlíšenie 1-2 Výdavky budúcich období (dlhodobé, krátkodobé) 3-4 Výnosy budúcich období (dlhodobé, krátkodobé)

Štruktúra výkazu ziskov a strát vo vertikálnej podobe

Výkaz ziskov a strát k 31. 12. 20..

Tržby z predaja tovaru – Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru + Obchodná marža Výroba (tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb, zmena stavu zásob, aktivácia) – Výrobná spotreba (spotreba materiálu, energie, ostatných neskladovateľných dodávok a služieb + Pridaná hodnota Ďalšie výnosy z hospodárskej činnosti (napr. tržby z predaja DM a materiálu) Ďalšie náklady na hospodársku činnosť (osobné náklady, dane a poplatky, odpisy atď.) * Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti Finančné výnosy Finančné náklady * Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti ** Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením Daň z príjmov z bežnej činnosti (splatná, odložená) ** Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti po zdanení Mimoriadne výnosy Mimoriadne náklady * Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti pred zdanením Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti (splatná, odložená) * Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti po zdanení *** Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením *** Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení

Výsledok hospodárenia a jeho skreslenie

Hospodársky výsledok je spravidla skreslený mimoriadnymi a nefinančnými

účtovnými operáciami a jeho absolútna výška, bez porovnania voči ďalšej hodnote, nemá

veľkú vypovedaciu schopnosť. Z týchto dôvodov sa pri výpočte rentability upravuje

hospodársky výsledok a ďalej sa porovnáva s tržbami – pri výpočte rentability tržieb (angl.

Return On Sales), s majetkom – pri výpočte rentability aktív (angl. Return On Assets), či s

vlastným imaním – pri výpočte rentability vlastného imania (angl. Return On Equity).

Zisk vznikne, ak sú výnosy vyššie ako náklady. Ak sú výnosy nižšie ako náklady,

vznikne strata. Výsledok hospodárenia však nezohľadňuje povahu týchto nákladov a

výnosov. Napríklad, ak podnik vytvorí v danom roku zisk rozpustením rezerv z minulých

rokov, po odpočítaní týchto rezerv z výpočtu je firma za príslušný rok reálne v strate. V

tomto prípade zisk nevypovedá o reálnom prevádzkovom hospodárení podniku za príslušný

rok.

Ďalšie príklady skreslenia výsledku hospodárenia sú tieto:

1. Zisk bol vytvorený nepeňažnými účtovnými operáciami: rozpustením rezerv alebo

opravných položiek do výnosov, precenením zásob, vytvorením odloženej daňovej

pohľadávky a pod. Podnik je stratový v prevádzkovej činnosti, no účtovaním týchto

operácií dosiahne „opticky zisk“.

2. Zisk bol vytvorený z činností nehospodárskej (niekedy označované ako neprevádzkovej)

povahy: mimoriadne výnosy (poistné plnenie poisťovne, spätný lízing strojov, predaj

budov a pod.). Firma je stratová v hospodárskej činnosti a zisk dosiahla mimoriadnymi

operáciami peňažnej povahy.

3. Výška problematických, často tzv. nedobytných pohľadávok alebo výška nepredajných,

prípadne znehodnotených zásob prevýši zisk podniku.

4. Samotný výsledok hospodárenia je ďalej skreslený o infláciu: cez odpisovanie

historických cien, oceňovanie zásob FIFO, účtovanie úrokových nákladov. Na druhej

strane inflácia znehodnocuje dlhodobé záväzky.

Z toho vyplýva, že reálny zisk (strata) z hospodárskej činnosti podniku nie je účtovný

zisk, ale účtovný zisk upravený predovšetkým o nepeňažné operácie, mimoriadne účtovné

operácie a problematické aktíva znehodnotené za príslušné účtovné obdobie.

Základná štruktúra výkazu peňažných tokov

Prehľad peňažných tokov

PEŇAŽNÉ TOKY Z PREVÁDZKOVEJ ČINNOSTI Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmu Nepeňažné operácie ovplyvňujúce výsledok hospodárenia Vplyv zmien pracovného kapitálu Výdavky na daň z príjmu

A. Čisté peňažné toky z prevádzkovej činnosti PEŇAŽNÉ TOKY Z INVESTIČNEJ ČINNOSTI Príjmy Výdavky

B. Čisté peňažné toky z investičnej činnosti

PEŇAŽNÉ TOKY Z FINANČNEJ ČINNOSTI Príjmy Výdavky

C. Čisté peňažné toky z finančnej činnosti D. Čisté zvýšenie alebo zníženie peňažných prostriedkov (A + B + C) E. Stav peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na začiatku

účtovného obdobia F. Stav peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci účtovného

obdobia pred zohľadnením kurzových rozdielov G. Kurzové rozdiely vyčíslené k peňažným prostriedkom a peňažným

ekvivalentom ku dňu zostavenia účtovnej závierky H. Zostatok peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci

účtovného obdobia upravený o kurzové rozdiely

Peňažný tok vyjadruje hotovostné toky podniku za konkrétne obdobie (rok, štvrťrok,

mesiac). Výkaz peňažných tokov si môžeme predstaviť ako výpis z banky, z ktorého sú

zreteľné vklady (príjmy) a výbery (výdavky). Súčasne vo výkaze, rovnako ako vo výpise je

stav peňažných prostriedkov na začiatku a konci príslušného obdobia.

Výkaz cash flow sleduje príjmy a výdavky, ktorý môžeme zjednodušene opísať takto:

1. Výdavky (cash flow mínus), dva spôsoby používania peňazí:

§ nárast aktív (napríklad nárast zásob, pohľadávok),

§ pokles pasív (napríklad pokles vlastného imania, záväzkov).

2. Príjmy (cash flow plus), dva spôsoby vytvárania peňazí:

§ pokles aktív (napríklad pokles pohľadávok, zásob, dlhodobého majetku),

§ nárast pasív (napríklad nárast záväzkov, vlastného imania).

Ukazovateľ cash flow

Poznáme dve hlavné metódy výpočtu cash flow: priama metóda a nepriama metóda.

§ Priama metóda. Existujú dva postupy výpočtov, a to štandardnou priamou metódou,

ktorá vychádza z peňažných príjmov a výdavkov podniku (metóda využíva

informácie na účtoch peňažných prostriedkov).

§ Nepriama metóda. Zjednodušene je výsledok hospodárenia upravený o nepeňažné a

mimoriadne položky hospodárenia a o zmeny položiek súvahy (položky pracovného

kapitálu, investície, zmeny vlastného imania a pod.).

Spomenuli sme, že ukazovateľ cash flow vyjadruje zmenu stavu (prírastok alebo

úbytok) finančných účtov. Na účely plynulých výpočtov používame tzv. cash flow

zjednodušený.

𝐶𝐹𝑧 = 𝑣ý𝑠𝑙𝑒𝑑𝑜𝑘 ℎ𝑜𝑠𝑝𝑜𝑑á𝑟𝑒𝑛𝑖𝑎 𝑝𝑜 𝑧𝑑𝑎𝑛𝑒𝑛í + 𝑜𝑑𝑝𝑖𝑠𝑦

Účtovná závierka podľa IAS/IFRS

Výsledkom procesu harmonizácie sa stali Medzinárodné štandardy pre finančné

výkazníctvo (International Financial Reporting Standards, IFRS) a Medzinárodné účtovné

štandardy (International Accounting Standards, IAS). Organizáciou, ktorá tieto štandardy

vytvára, je Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards

Board, IASB).

Medzinárodný účtovný štandard (je to konkrétne štandard č. 1 IAS 1) stanovuje, že

úplná štruktúra účtovnej závierky musí obsahovať tieto súčasti:

1. výkaz o finančnej situácii (angl. Statement of Financial Position As At the End of the

Period), môžeme považovať za ekvivalent súvahy,

2. výkaz komplexného výsledku (angl. Statement of Comprehensive Income For the

Period), nie je ekvivalentom výkazu ziskov a strát vzhľadom na metodické rozdiely,

3. výkaz zmien vo vlastnom imaní (angl. Statement of Changes In Equity For the Period),

ktorý zobrazuje všetky zmeny vo vlastnom imaní,

4. výkaz o peňažných tokoch (angl. Statement of Cash Flows For the Period);

5. poznámky obsahujúce prehľad významných účtovných zásad a ďalšie vysvetľujúce

poznámky (angl. Notes).

Štandard IAS nariaďuje podnikom zverejniť analýzu nákladov. Poskytuje možnosť

klasifikácie nákladov vychádzajúcu z ich charakteru (druhové členenie) a funkcií v podniku.

a) Druhové členenie nákladov, tzv. metóda charakteru nákladov, zoskupuje náklady

podľa ich charakteru bez prihliadnutia na účel využitia (funkciu) v podniku. Napríklad

materiálové náklady, mzdové náklady, odpisy.

b) Účelové členenie nákladov, tzv. metóda funkcie nákladov alebo metóda nákladov na

predaj. Klasifikuje náklady podľa ich funkcie v podniku, podľa účelu ich vynaloženia.

Umožňuje oddeliť vo výkaze komplexného výsledku priamo vynakladané náklady na

výrobu a predaj od ostatných nákladov, ktoré nemajú priamy vzťah k výkonom, ale

viažu sa na obdobie. Získa sa informácia o tzv. hrubom zisku (označovanom ako

hrubá marža), ktorý je rozdielom tržieb z realizácie výkonov a nákladov priamo

vyvolaných výrobou a realizáciou týchto výkonov.