METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM - Univerzita …€¦ · Web view2012-11-04 · 14. Aby sa školský úraz mohol odškodniť, musí zákonný zástupca doručiť posudok ošetrujúceho

METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM

V PREŠOVE

B E Z P E Č N O S Ť

V T E L E S N E J V Ý C H O V E

JOZEF MIKO

2009


V T E L E S N E J V Ý C H O V E

N A G Y M N Á Z I U A N T O N A P R Í D A V K A

V S A B I N O V E

ZÁVEREČNÁ PRÁCA

PaedDr. JOZEF MIKO

METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM

V PREŠOVE

Špecializačné inovačné štúdium

Nové dimenzie vzdelávania

Druhá kvalifikačná skúška pedagogických zamestnancov

Pracovisko autora: Gymnázium Antona Prídavka, Komenského 40,

Sabinov

PREŠOV 2009

O B S A H

O B S A H..........................................................................................................................21.2 Charta učiteľov............................................................................................................51.3 Predhovor....................................................................................................................61.4 Ciele práce...................................................................................................................81.5 Úvod............................................................................................................................9

1.5.1 Problém ochrany študenta a žiaka.......................................................................91.5.2 Problém ochrany pedagóga...............................................................................10

1.5.2.1 Zranenia a fyzická opotrebovanosť pedagóga telesnej výchovy.................102.1. Bezpečnosť a školská legislatíva..............................................................................12

2.1.1. Nové disciplíny v ISCED , ISCED 3, nové riziká a bezpečnosť.......................122.1.2 Učebné osnovy a bezpečnosť.............................................................................152.1.3 Vnútro školské riadenie telesnej výchovy a bezpečnosť..................................152.1.4 Zákonník práce a bezpečnosť.............................................................................172.1.5 Pracovný poriadok MŠ SR - výber článkov k bezpečnosti práce.....................202.1.6. Inšpektorát bezpečnosti práce............................................................................22

2.1.6.1.Základné postupy pri zvyšovaní kvalifikácie zamestnancov v oblasti bezpečnosti práce.....................................................................................................22

2.2. Medicínske aspekty bezpečnosti..............................................................................282.2.1. Bezpečnosť TV z medicínskeho hľadiska.........................................................28

2.3 Riziká v telesnej výchove a úrazy.............................................................................312.3.1. Endogénne faktory športových úrazov a športových poškodení.......................312.2.2 Exogénne faktory športových úrazov a športových poškodení..........................332.3.3 Príčiny, mechanizmy a diagnózy úrazov...........................................................342.3.4 Úrazová zábrana pri športoch.............................................................................36

2.4. Právne aspekty v telesnej výchove a športe.............................................................412.5. Autorita, osobnosť pedagóga a bezpečnosť TV.......................................................47

2.5.1. Autorita pedagóga.............................................................................................472.6. Prevencia – myslieť dopredu....................................................................................49

2.6.1. Anticipácia rizika...............................................................................................492.6.2. Formy výchovy k bezpečnosti...........................................................................49

2.7. Psychologické aspekty bezpečnosti..........................................................................502.7.1. Psychologické aspekty bezpečnosti...................................................................50

3.1. Formy TV a bezpečnosť...........................................................................................533.1.1 Bezpečnosť pri lyžiarskych kurzoch..................................................................533.1.2. Bezpečnosť na plaveckých kurzoch..................................................................603.1.4. Účelové cvičenie...............................................................................................653.1.3 Bezpečnosť pri KOČAP.....................................................................................67

3. 2 Športy a bezpečnosť.................................................................................................693.2.1 Pravidlá športov a ich význam pre bezpečnosť..................................................693.2.2 Prevencia úrazov - športové hry.........................................................................703.2.3 Prevencia úrazov - rôzne športy........................................................................733.2.4 Bezpečnostné pokyny k skokom na trambulíne................................................763.2.5 Bezpečné cvičenie jogy......................................................................................79

3.3. Bojové umenia, sebaobrana a bezpečnosť................................................................803.3.1. Japonské bojové umenia a bezpečnosť..............................................................80

2

3.3.2. Čínske bojové umenia a bezpečnosť.................................................................813.3.3. Sebaochrana, Sebaobrana MS 1 a bezpečnosť..................................................82

4.1. Turistika a bezpečnosť..............................................................................................844.1.1. Pešia turistika.....................................................................................................84

4.1.1.1 Čo treba zvážiť pred túrou...........................................................................844.1.1.2 Bezpečné vedenie turistických ciest............................................................854.1.1.3 Turistická abeceda.......................................................................................884.1.1.4 Niekoľko pokynov k turistike......................................................................89

4.1.2. Lyžiarska turistika.............................................................................................904.1.2.1 Zásady prevencie pri behu a lyžiarskej turistike.........................................90

4.1.3. Vodná turistika..................................................................................................914.1.3.1. Nebezpečenstvo vo vodnej turistike...........................................................91

4.1.4. Vysokohorská turistika......................................................................................954.1.4.1 Bezpečnosť pri vysokohorskej turistike......................................................954.1.4.2 Vysokohorská turistika v zime..................................................................105

4.1.5. Cykloturistika..................................................................................................1064.1.5.1 Nebezpečenstvo pri cykloturistike...........................................................1064.1.5.2 Základné zásady bezpečnej jazdy na bicykli..........................................110

4.1.6. Bezpečnostné hľadisko - lezenie na umelej stene a umelých prekážkach......1114.1.7. Zlanovanie.......................................................................................................121

4.2. Hory a bezpečnosť..................................................................................................1224.2.1. Bezpečnosť v našich horách TANAP a TPN..................................................122

4.3. Živly prírody a bezpečnosť.....................................................................................1314.3.1 Letné nebezpečenstvo – búrky a blesky...........................................................1314.3.2. Zimné nebezpečenstvo - lavíny.......................................................................136

4.4. Voda a bezpečnosť.................................................................................................1604.4.1. Riziká a nebezpečenstvá pri vode a na vode...................................................1604.4.2. Príčiny nebezpečenstva na tečúcej vode..........................................................1624.4.3 Potápanie na zadržaný nádych..........................................................................163

5.1. Mimoriadne situácie spôsobené prírodou a človekom...........................................1655.1.1. Mimoriadne situácie spôsobené prírodou človekom.......................................1655.1.2. Dvanásť základných pravidiel pre úspešné prežitie krízovej situácie.............1675.1.3. Panika..............................................................................................................1675.1.4. Zemetrasenie....................................................................................................1715.1.5. Chovanie po zrútení domu - zasypanie...........................................................172

5.2. Integrovaný záchranný systém...............................................................................1745.2.1. Integrovaný záchranný systém - zákon...........................................................1745.2.2. Horská záchranná služba.................................................................................1855.2.3. Letecká záchranná služba................................................................................1955.2.4 Integrovaný záchranný systém.........................................................................197

5.3 Prežitie.....................................................................................................................1996.1. Bezpečnosť TV v zahraničí....................................................................................201

6.1.1 Zdravotne - hygienické (mikrobiologické) riziká v zahraničí..........................2016.1.2. Sociálne riziká aktivít v zahraničí...................................................................2046.1.3. Veľkí predátori v zahraničí - makro biologické riziká....................................205

6.1.3.1. Žraloky Stredozemného mora..................................................................2056.2. Terorizmus, školstvo a bezpečnosť........................................................................206

6.2.1. Správanie pri teroristickom napadnutí.............................................................2066.2.2. Ochrana pred terorizmom a bioterorizmom....................................................206

7.1. Školský úraz...........................................................................................................213

3

7.1.1. Metodické usmernenie MŠ SR 2009...............................................................2137.2. Prvá pomoc.............................................................................................................216

7.2.1. Zložky prvej pomoci........................................................................................2167.2.2. Svojpomoc.......................................................................................................2177.2.3. Vzájomná pomoc (kamarátska pomoc)...........................................................2177.2.4. Technická prvá pomoc....................................................................................220

7.3. Technická prvá pomoc a svojpomoc......................................................................2217.3.1. Technická prvá pomoc - Záchrana topiaceho..................................................2217.3.2. Sebazáchrana na vode.....................................................................................2267.3.3. Technická prvá pomoc na divokej vode..........................................................2297.3.4 Technická prvá pomoc – Keď sa preborí ľad...................................................2337.3.5 Technická prvá pomoc v lavíne........................................................................234

7.4. Poistenie.................................................................................................................2447.4.1. Poistenie telesnej výchovy, turistiky a pobytu na horách................................2447.4.2 A l i a n z – vzor poistnej zmluvy.....................................................................247

8.1 Bezpečnosť v TV – www.jozefmiko.sk..................................................................2508.2 Z dokumentácie gymnázia – Telovýchovné aktivity a bezpečnosť.......................2519.1. Bibliografia - Bezpečnosť TV................................................................................333

9.1.1. Bibliografia bezpečnosť v TV - kompletná bibliografia.................................3339.1.1.1. Bibliografia bezpečnosť a právo v TV....................................................3339.1.1.2. Bibliografia bezpečnosť a vojnové skúsenosti........................................3349.1.1.3 Bibliografia bezpečnosť v horách pri TV................................................3349.1.1.4. Bibliografia bojove umenia....................................................................3379.1.1.5. Bibliografia cestovanie a bezpečnosť.....................................................3449.1.1.6. Bibliografia - horolezectvo, vysokohorská turistika, skialpinizmus......3459.1.1.7. Bibliografia - lyžovanie, skialpinizmus..................................................3499.1.1.8. Bibliografia plávanie..............................................................................3529.1.1.9. Bibliografia právne aspekty sebaobrany................................................3559.1.1.10. Bibliografia prežitie, záchrana................................................................3569.1.1.11. Bibliografia prežitie................................................................................3589.1.1.12. Bibliografia prvá pomoc.........................................................................3609.1.1.13 Bibliografia sebaobrana MS - 1..............................................................3609.1.1.14 Bibliografia špeciálne jednotky..............................................................3649.1.1.15. Bibliografia stres....................................................................................3729.1.1.16. Bibliografia technická prvá pomoc - záchranári....................................3769.1.1.17 Bibliografia terorizmus............................................................................3779.1.1.18. Bibliografia vodná turistika....................................................................377

4

1.2 Charta učiteľov

V dňoch 21. 9. - 5. 10. 1996 sa v Paríži uskutočnila mimoriadna medzivládna konferencia o postavení učiteľov, ktorá prijala popredný medzinárodný dokument - doporučenia týkajúce sa postavenia učiteľov, známe skôr ako charta učiteľov, ku ktorej pristúpilo viacero krajín sveta. Pre naše potreby sme vybrali aspoň časť kapitoly VIII. Práva a povinnosti učiteľov: Učiteľské povolanie by malo mať akademickú slobodu pri plnení profesionálnych povinností. Pretože učitelia sú špeciálne kvalifikovaní, aby rozhodli, ktoré učebné pomôcky a vyučovacie metódy sú pre ich žiakov najvhodnejšie, mali by spolu so školskými orgánmi mať hlavnú úlohu pri výbere kníh a vyučovacích metód v rámci schválených učebných osnov. Učitelia a ich organizácia by sa mali podieľať na príprave nový učebných osnov, kníh a učebných pomôcok. Všetky spôsoby inšpekcie alebo kontroly by mali byť prevádzané tak, aby učiteľa stimulovali a pomáhali im plniť ich pracovné úlohy. Nemali by obmedzovať slobodu, iniciatívu a zodpovednosť učiteľov. V prípadoch požadujúcich akékoľvek osobné ohodnotenie učiteľovej práce musí hodnotenie byť objektívne a učiteľ by s nim mal byť oboznámený. Učitelia by mali mať právo odvolať sa proti hodnoteniu, ktoré nepovažujú za oprávnené. Učitelia by mali mať voľnosť v používaní spôsobov hodnotenia, ktorá považujú za užitočné pre ďalší rozvoj žiakov, ale mali by zaručiť, aby jednotliví žiaci neboli hodnotení nespravodlivo. Úrady by mali patrične zvážiť doporučenia učiteľov tykajúce sa najvhodnejšieho druhu štúdia pre jednotlivých žiakov so zreteľom k rôznym možnostiam ich ďalšieho vzdelávania. V záujme žiakov by sa malo vyvinúť maximálna úsilie na zabezpečenie úzkej spolupráce učiteľov a rodičov. Učitelia by však mali byť chránení pred neobjektívnym alebo neoprávneným zasahovaním rodičov do záležitostí, ktoré sa výhradne týkajú profesionálnych povinností učiteľa. Rodičom, ktorí majú sťažnosť na školu alebo učiteľa, by sa mal umožniť predovšetkým rozhovor s riaditeľom školy alebo príslušným učiteľom. Každá ďalšia sťažnosť adresovaná vyšším orgánom by mala mať písomnú formu a príslušný učiteľ by mal obdržať jej kópiu. Vyšetrovanie sťažností by sa malo viesť tak, aby učitelia mali dostatočnú možnosť sa obhajovať a aby jednanie bolo neverejné. Učitelia by sa mali maximálne snažiť, aby zabránili úrazom žiakov, zamestnávatelia by mali chrániť učiteľa pred možnosťou vymáhania náhrady pri zranení žiakov mimo školu alebo školský areál.

5

1.3 Predhovor

Práca komplexne sa zaoberajúca bezpečnosťou v telesnej výchove nebola ešte na Slovensku spracovaná. Napriek tomu, že ide o esenciálny problém. Telesná výchova a športová výchova je najrizikovejší vyučovací predmet v našom školstve. Každá telovýchovná disciplína je iným spôsobom riziková. Vždy je v hre život, zdravie, možno aj životná trauma, poškodenie s následkami alebo bez následkov, akútne alebo chronické, fyzické alebo psychické poškodenie organizmu. V teórii a praxi existujú monografické spracovania rizík v čiastkových pohybových disciplínach. Avšak problematika je tak široká, že aj pre skutočného odborníka je ťažko predstaviteľná vo všetkých jej aspektoch a horizontoch. Naše telovýchovné aktivity môžu prebiehať nielen v uzavretých telocvičniach a telovýchovných objektoch, činnosti prenášame aj na hory, vodné plochy a divoké vodné toky, k moru, atď. Pohybujeme sa v prostredí, kde každý krok môže byť rizikový až osudový, keďže našu prácu môžu sprevádzať všetky živly prírody, ničivé búrky, víchrice, lavíny, v zahraničí aj možné zemetrasenia, výbuchy sopiek, či tsunami s ich ničivými dôsledkami. Učíme študentov disciplíne a sebadisciplíne, hoci celý životný štýl a zmäkčilá výchova a niekedy úplne absentujúca sebavýchova, sú proti nám, pretože deviačný vplyv médií a pohodlie konzumného životného štýlu riedia naše pokusy o klasickú „starú školu“. Naše pokusy o trochu tvrdšiu životnú školu niekedy vyvolávajú iba ich údiv – načo to je, keď oni získavajú životné hodnoty veľmi ľahko? Vychovávame v dobe, keď degradácia a inverzia skutočných životných hodnôt, relativizuje všetko naše zmysluplnejšie snaženie. Sprevádzame našich študentov na akciách, v ich nespútanom pubertálnom veku, kormidlujúcimi životnou krátkozrakosťou 24 hodín denne, keď každá nezmyselná ponuka osídel a životných nástrah je pre nich skôr lákavá ako desivá. Pohybujeme sa aj po cudzích krajinách, kde vždy visí hrozba od neznámych patologických mikroorganizmov až po kriminálne činnosti rôznych živlov organizovaného zločinu a kde ani zvyky, tradície, policajné či vojenské zložky nám nemusia byť naklonené. Pripravujeme študentov aj na rozmanité životné situácie, kde hrozí násilie, ktorému je nutné čeliť. My neučíme nejaké virtuálne, či teoretické riešenia života, ale možno najviac pripravujeme študentov pre skutočný, reálny život v trojrozmernom priestore. My musíme ako prví veci vopred premyslieť, pomenovať, odovzdať informácie, rozbehnúť, bdelo dohliadať, ale niekedy i včas zastaviť. Táto práca sa pokúša o kompletizáciu a určitú systematizáciu bibliografických prameňov. Všetky knihy sú z osobnej knižnice autora práce. Autor sa problematikou zaoberá 35 rokov svojej pedagogickej činnosti. Je v nej čiastočne zúročená tvorivosť a dlhodobé pokusy o systematizáciu tejto problematiky. Jedným z cieľov je aj pokus o kompletizáciu informácií, literatúry, časopisov a internetových prameňov. Za súčasť tejto písomnej práce sa dá považovať aj web stránka autora, kde je na túto tému dostupných niekoľko GB informácií a pripravených je ďalších 8 GB. Názov tejto stránky je: www.jozefmiko.sk, v sekciách TELESNÁ VÝCHOVA NETRADIČNE, či BEZPEČNOSŤ V TV. Táto téma má tak obrovský rozsah, že každá jej kapitola by si zaslúžila monografické spracovanie obrovských tímov odborníkov, špecialistov a expertov. Možností ako sa zhostiť tejto témy je obrovské množstvo. Umožnený rozsah práce však dovoľuje iba veľmi skromne naznačiť dôležitosť a úžasnú šírku a hĺbku tejto problematiky. Jednotlivé kapitoly nie sú vyčerpávajúcim spracovaním problematiky. Iba naznačujú smer, ktorým je potrebné sa uberať. Je tu pokus o systematický pohľad na osobné skúsenosti státisícov telovýchovných experimentátorov, ktorí zasvätili svoj život

6

http://www.jozefmiko.sk/

týmto aktivitám a pokúsili sa vyjadriť svoju životné a pedagogické skúsenosti explicitne. Problém sa rozširuje aj tým, že neide iba o bezpečnosť telovýchovných aktivít, ktoré prebiehajú v telovýchovnom procese pod naším priamym vedením. Pripravujeme študentov a kolegov pre život v celom spektre jeho možností. Ponúkame žiakom tak jedinečné, celoživotné námety, ktoré si plne zaslúžia atribút plného rozvoja osobnosti s celým potenciálom možností, aktivít, ktoré uspokojivo naplnia životné aktivity plnosťou životnej spokojnosti. Telovýchovný pedagóg je často v mnohých oblastiach životným vzorom študentov. Vysoké životné ideály môže naplniť iba v plnom fyzickom, psychickom, sociálnom a duchovnom zdraví. Niektoré kapitoly sú doslovnou citáciu prameňov, vyhlášok. Niektoré kapitoly sú voľnou interpretáciou autora, sú akýmsi zúročením niekoľko desaťročnej pedagogickej praxe, osobných skúseností a pedagogickej práce pri príprave a realizácií rôznych foriem telovýchovných aktivít na bývalých i terajšom pracovisku – Gymnáziu Antona Prídavka v Sabinove. Signálom, že takto širokospektrálne chápaná a realizovaná bezpečnosť prináša svoje ovocie, je aj to, že v knihe drobných úrazov na tomto gymnáziu, mal autor tejto práce iba 5 drobných úrazov pri telesnej výchove zo 136 úrazov pri TV na škole od roku 1995! Našou povinnosťou je zdravotný potenciál študenta rozvinúť, zveľadiť a zachovať. K tomu slúži naše niekedy až prehnané bazírovanie na bezpečnosti našej práce. Na tomto mieste ďakujem tým, ktorí mi pomáhali prenikať do problematiky, umožnili zrealizovať túto prácu a pomáhali pri jej realizácii a dokončení.

PaedDr. Jozef Miko

7

1.4 Ciele práce

Cieľom tejto práce je : zúročiť 35 ročnú osobnú a pedagogickú prax telovýchovného pedagóga prispieť k novému vzdelávaciemu programu a aj jeho niektorým novým disciplínam pripomenúť a systematizovať niektoré známe riziká, ale aj poukázať aj na tie riziká, ktoré sú niekedy aj odbornou verejnosťou nevidené, zabudnuté, prehliadnuté, alebo podceňované je pokus o rozšírenie a prehĺbenie pohľadu na bezpečnosť v TV, vniesť nové aspekty je pokus dostať roztrúsené informačné pramene do jedného celku je pokus kompletizovať najkvalitnejšie informácie o bezpečnosti v TV je pokus systematizovať problematiku bezpečnosti v TV a dať ju do širších súvislostí synergickým prístupom umožňuje pohľad viacerých odborníkov na jeden problém, čo môže byť užitočné pri variabilite podmienok jednotlivých telovýchovných odborníkov pokusom dať bezpečnosť do širšieho kontextu rizík, ktoré prinášajú aj možné mimoriadne situácie spôsobené prírodou a človekom anticipovať rizikové situácie, ktoré by mohli, ale nemusia nastať

8

1.5 Úvod

1.5.1 Problém ochrany študenta a žiaka

Rizikovosť profesie telovýchovného pedagóga je spoločnosťou neuvedomovaným, nedostatočne hodnoteným a spoločensky nedoceňovaným faktorom. Žiaden iný vyučovací predmet sa nemôže v tejto sfére rovnať telesnej a športovej výchove, rôznym formám turistiky a pobytu v prírode. Tvrdenie iných pedagógov, že aj ich predmet je rizikový, je neporovnateľné. Napr. aj vyučujúci chémie, ktorý tvrdí, že pracuje s výbušninami, tak s nimi robí raz alebo dvakrát za štúdium študenta. Ale situácia telovýchovného pedagóga je riziková vždy a všade, na každej vyučovacej hodine, pri preberaní každého učiva, za každých okolností. Každá telovýchovná disciplína je riziková aj mnohorakým iným spôsobom. Riziko ho sprevádza na každej vyučovacej hodine a pri každom učive, aj pri tom najnevinnejšom, sa môže vyskytnúť iný typ úrazu. Úrazy a mnohé nové mimoriadne situácie nám stále dokazujú, že legislatíva je vždy o krok pozadu pred novými, nečakanými a možnými situáciami, ktoré môžu zaskočiť aj kvalitne vzdelaného a skúseného telovýchovného pedagóga. Nedostatočne uvedomeným je problém rizkovosti telovýchovného procesu v neprebernom množstve variability telovýchovných prostriedkov, foriem, postupov, zariadení, používaného náradia a náčinia, výzbroje a výstroje, terénov, klimatických faktorov a náhlej premenlivosti počasia, subjektívnych i objektívnych faktorov, exogénnych a endogénnych, ktoré môžu byť anticipovanými i nepredvídateľnými či nepredvídanými faktormi, explicitnými aj implicitnými podmienkami, akútnymi i chronickými činiteľmi. Snahou všetkých účastníkov je maximálna anticipácia možných rušivých vstupov a z toho implicitne i explicitne plynúca prevencia. Napriek tomu vznik úrazov a mimoriadnych udalostí nemožno vylúčiť. V dnešnej dobe otvorených dverí Európy a cestovania, realizácie výukových foriem telesnej a športovej výchovy, exkurzií a rôznych výmenných pobytov je možné sa stretnúť so všetkými formami mimoriadnych udalostí zavinených prírodou a človekom. Dnes je nutné predvídať aj také exotické komplikácie ako sú napríklad lavíny, rozmanitá búrková činnosť a blesky v letnom období, tsunami, zemetrasenia, sopky a vulkány, stretnutia s exotickými živočíchmi, ale aj rôznymi mikroorganizmami -prenášačmi u nás bežných aj atypických ochorení. Rôzne formy rizika predstavujú aj rôzne presuny a všetky spôsoby dopravy (na zemi, vo vzduchu, po vode) v okolí školy, doma i v zahraničí. Táto časť podlieha právnej zodpovednosti subjektov realizácie telovýchovného procesu. Tu je telovýchovný pedagóg vždy na ostrej hrane slobody a väzenia. Je potrebné poznamenať, že právna príprava telovýchovných pedagógov je minimálna a v žiadnom prípade nie je dostačujúca. Tu je potrebné individuálne štúdium TV pedagóga, jeho špecifická príprava, absolvovanie výcvikov bezpečnosti v rôznom rizikovom prostredí, jeho neoceniteľné praktické osobné skúsenosti, intuícia a ostražitosť, byť pri jednom žiakovi ale zároveň vnímať aj všetkých ostatných. Ďalším faktorom je jeho schopnosť riešiť aj tie najneočakávanejšie a zložité životné situácie, kde môže hroziť ujma v bytí, keď môžu byť ohrození jeho študenti, ale aj on sám. Časom a skúsenosťou sa u telocvikára vyvinie určitý druh bdelosti, ostražitosti, predvídavosti a schopnosti byť „všade“. Tento praxou získaný fenomén je neprenosný, takže v tomto nikdy nemôže TV pedagóga zastúpiť zastupujúci neprofesionál, suplujúci kolega alebo pomocný pedagogický dozor ! Áno, môže sa od neho učiť a nechať si

9

poradiť. Tam, kde iný učiteľ NEVIDÍ NIČ alebo snáď niečo neurčité, môže skúsený pedagóg explicitne formulovať desiatky ohrození. Napríklad zmeny počasia v horách skúsený subjekt vidí ešte „za pohody“, kdežto neskúsený to zbadá až keď ho víchrica zráža k zemi. Je zarážajúca naivita, ale pri tom obrovské sebavedomie pedagógov – netelocvikárov, ktorí suverénne berú žiakov napr. na školských výletoch aj na vysokohorské túry, pričom nemajú absolútne žiadne poňatie o vedení túry, sujektívnom a objektívnom nebezpečenstve hôr ani v letnom, ani v zimnom období. Taktiež nemajú seriózne informácie a osobnú skúsenosť s objektívnym zaťažením, ktorým môžu žiakov zaťažiť. Žiaden TV pedagóg napriek tomu, že toho vie v tejto oblasti omnoho viac oproti inému pedagógovi, nie je s problematikou absolútne globálne a do detailov oboznámený. Vždy musí problematiku študovať, získavať nové poznatky a skúsenosti a nikdy sa nehanbiť za nejakú neznalosť, poradiť sa so skúsenejším, napr. s pracovníkom Horskej služby, chatárom, a pod. Ich „jemné“ doporučenia a náznaky majú vnímať nie ako polemiku, z ktorej majú vystúpiť ako víťazi, ale ako kategorický rozkaz. K tomu pristupuje právna neznalosť, niekedy až hraničiaca s právnym analfabetizmom netelocvikárov (bohužiaľ niekedy aj telocvikárov). Dá sa povedať, že ani žiaden telovýchovný pedagóg nikdy nebol do dôsledkov právne poučený o všetkých svojich aktivitách, ktoré bude vykonávať so žiakmi pri svojej činnosti. Vždy musí dané podmienky študovať, kontrolovať a na každý nový typ akcie sa vždy nanovo pripraviť. Takisto poistenie pri rôznych formách poistenia nie je vždy jednoznačné a nexistuje jednoznačné doporučenie ako si v tejto oblasti počínať.

1.5.2 Problém ochrany pedagóga

1.5.2.1 Zranenia a fyzická opotrebovanosť pedagóga telesnej výchovy

Táto kapitola sa nevyhne žiadnemu TV pedagógovi. Každý si na vlastnom organizme odskúša množstvo úrazov a určitú opotrebovanosť organizmu dôsledku neustáleho zaťažovania, preťažovania, traumy a mikrotraumy, expozície všetkých klimatických vplyvov. Pri šírke profesie ktorú zastáva, jeho telo po nespočetných zdokonaľovacích tréningoch a cvičeniach, po čase začne vypovedať poslušnosť. Zatiaľ čo telo ostatných pedagógov je týmito vplyvmi nedotknuté, telocvikár sa ocitá v najrozmanitejšich zdravotných problémoch. Bez nároku odísť skôr do dôchodku, bez nároku na kúpeľnú liečbu, alebo rehabilitáciu, bez nároku na špeciálnu terapiu. Mal som možnosť poznať dôchodkový vek, svojich bývalých učiteľov telesnej výchovy, ktorí sa plne a bez výhrad, obetavo, celoživotne rozdávali všetkým svojim žiakom. Z nich jeden skončil s odrezanými nohami na invalidnom vozíku, druhý o barlách s vyoperovanou časťou pľúc a reumatickými problémami (dlhoročné vyučovanie vo vlhkej, chladnej a plesnivej telocvični) a tretí, ktorý sa ledva presúva na bicykli, pretože peši by to asi nezvládal. Nie je to veľmi dobrá perspektíva. Bez spoločenského uznania, zabudnutí, zatrpknutí, bez pomocnej ruky. A o finančnom ohodnotení ani nehovoriac. Mnohí telocvikári nemajú na škole žiadúci status, ale nie preto, žeby neboli kvalitnou osobnosťou alebo skutočnými odborníkmi, ale preto, že ich postavenie sa z rôznych subjektívnych dôvodov zámerne hrubo znižuje! Nemajú medzi kolegami žiadnu úctu, žiadne uznanie, žiadne postavenie, žiadne ocenenie finančné a ani morálne, sú iba trpení, telesná výchova je zbytočný luxus, zbytočný vyučovací predmet, ktorý iba narušuje vyučovací proces ostatných vyučovacích predmetov a „zbytočne“ odčerpáva

10

finančné prostriedky. Vzdelanie telovýchovného pedagóga je hrubo podceňované, osobnosť telovýchovného pedagóga je ďaleko v úzadí, likvidačné tendencie telesnej výchovy sú vždy pohotovo v prvej línii. Dobrý telocvikár by mal byť v dnešnej dobe spoločnosťou chránený ako v prírode chránený druh, ktorému hrozí vyhynutie, či vyhubenie.

11

2.1. Bezpečnosť a školská legislatíva

2.1.1. Nové disciplíny v ISCED , ISCED 3, nové riziká a bezpečnosť

Tieto dokumenty vytvárajú otvorený systém novej vzdelávacej legislatívy.

Nové disciplíny v učebných dokumentoch obohacujú telovýchovný proces, prinášajú nové možnosti rozvoja osobnosti a nového vyžitia, zároveň ale na druhej strane prinášajú aj nové riziká !

Obsah Rozvoj kompetencií žiaka vo vzťahu k hlavným cieľom predmetu sa uskutočňuje prostredníctvom obsahu v nasledujúcich hlavných 4 modulov :

Zdravie a jeho poruchy

Poznatky o význame zdravia pre jednotlivca a pre spoločnosť, o vzťahu medzi zdravotnými návykmi a zdravotným stavom, vzťahu medzi športom a zdravím, o vzťahu človeka k životnému prostrediu. Poznatky o vplyve pohybu na opornú a pohybovú sústavu, o úprave funkcie tráviacej, dýchacej, obehovej zmyslovej a nervovej sústavy. Poznatky o všeobecných zásadách prvej pomoci. Charakteristiky niektorých porúch zdravia, ich vznik, bezpečnosť pri športovaní a veľkosť zaťažovania. Poznatky o prevencii pred civilizačnými, neinfekčnými a nešpecifickými chorobami, o prevencii pred drogovými závislosťami látkovými a nelátkovými a ďalšími rizikovými faktormi porúch zdravia a spôsobu života.

Ponúkaný pohybový obsah modulu:

Základná gymnastika, zdravotne orientované cvičenie, relaxačné a dýchacie cvičenie,

cvičenie na držanie tela, technika základnej lokomócie, východiskové polohy, cvičenie

na lavičkách, tanečné kroky a poskoky, špecifické cvičenia na jednotlivé poruchy

zdravia, strečing, cvičenie s palicou a pod.

Zdravý životný štýl

Poznatky o pohybovom režime, o hygienických návykoch, o režime dňa, o správnom stravovaní. Poznatky o základných pojmoch vo výžive a zložení potravín, o správnych stravovacích návykoch, o škodlivých látkach v potravinovom reťazci, o poruchách príjmu potravy. Poznatky a zručnosti o životnom štýle, pohybovej gramotnosti, zdravotne orientovanej telovýchovnej a športovej aktivite. Pohybový program, denný pohybový režim, poznatky o režime práce a oddychu, o prostriedkoch regenerácie a využití športu ako regeneračného prostriedku, o psychohygiene, o kalokagatii a olympizme.

Ponúkaný pohybový obsah modulu:

12

Všestranne rozvíjajúce cvičenia, systém cvičení Pozdrav slnku, 5 Tibeťanov, masáž, totálna relaxácia, jogging, chôdza s behom, cvičenie v prírode, pohybové hry, didaktické hry, očná gymnastika, psychomotorika, hody na cieľ, prekážkové dráhy a pod. Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť

Poznatky o jednotlivých kondičných a koordinačných schopnostiach, o metódach rozvoja pohybových schopností, o metódach hodnotenia a testovania všeobecných pohybových schopností, o rozvoji pohybovej výkonnosti pomocou športových disciplín. Poznatky a zručnosti vo zvyšovaní telesnej zdatnosti, zaťažovanie v telovýchovnom a športovom procese, všeobecná a špeciálna pohybová výkonnosť, sebahodnotenie. Ponúkaný pohybový obsah modulu:

Športové činnosti mobilizujúce energetické zdroje a optimalizujúce ich vplyv. Možno ich merať v priestore, čase alebo v čase i priestore v štandardných podmienkach. Využiť cvičenia a prostriedky atletiky, lyžovania, korčuľovania, plávania, streľby, minigolfu, golfu a iných. Pohybové činnosti, ktoré prispievajú k rozvoju pohybových schopností a zvyšovaniu telesnej zdatnosti. Sem patria rôzne telovýchovné a športové činnosti kondičnej gymnastiky (cvičenie v posilňovni, posilňovacie cvičenia s vlastným telom, s náčiním, na náradí) aerobik, body styling, ropeskipping, cyklistika a pod.

Športové činnosti pohybového režimu

Poznatky o účinku jednotlivých športových činností na zlepšenie zdravia, o technike a taktike vykonávania športových disciplín, pravidlá vybraných športov, športová terminológia, športové prostredie, športový divák

Ponúkaný pohybový obsah v module:

Športové činnosti, pri ktorých podľa pravidiel dochádza k stretu medzi jednotlivcami. Vyžadujú ovládanie techniky pohybov vo vzťahu k súperovi, schopnosť predvídať a vôľu víťaziť. Výber činností z viacerých kontaktných športov najmä úderové, chvatové a pákové systémy: džudo, zápasenie, aikido, karate a ďalšie úpolové športy a individuálnych športov bez priameho kontaktu so súperom ako tenis, stolný tenis, bedminton. Majú poskytnúť žiakom poznatky o niektorých bojových a individuálnych športoch a osvojenie si vybraných športových zručností s prekonávaním súpera s akcentom na možnosť ich uplatnenia v živote, zorientovanie sa v základoch techniky a taktiky sebaobrany.

Športové činnosti uskutočňované v kolektíve podľa daných pravidiel. Charakteristickým znakom je súperenie medzi kolektívmi, vyžadujú kooperáciu v družstve, vplývajú na rozvoj schopnosti anticipácie jednotlivcov i kolektívov a vôle zvíťaziť. Výber sa uskutočňuje zo športových i netradičných hier: basketbal, hádzaná, volejbal, futbal, rugby, vodné pólo, nohejbal, hokej, florbal, fresbee ultimate, futsal, hokejbal, indiaca, korfbal, plážový volejbal, ringo, softbal teeball, streetbasketbal, bejzbal, boccia, kolky, petanque a iné. Majú prispieť k rozvoju

13

osobnosti žiaka, ku pracovnej kooperácii a komunikácii, zlepšiť anticipáciu partnera, rozvinúť toleranciu, vôľu, zdokonaliť osvojené herné činnosti jednotlivca a kolektívu, vedieť posúdiť kvalitu herných činností a herných kombinácií vo vzťahu k prevencii porúch a ochrane zdravia, preukázať uplatnenie herných činností a kombinácii v hre, v zápase, vo svojom pohybovom režime a pri rozvoji funkčnosti jednotlivých orgánov tela.

Športové činnosti charakteristické kreativitou a ovládaním pohybovej formy na náradí, s náčiním a bez náčinia, pri ktorých sú zvýraznené rozličné estetické prejavy a cit pre rytmus. Výber telovýchovných a športových činností tvorí: tanec, športová gymnastika, moderná gymnastika, základná gymnastika, plávanie, akvabely, jóga, pilates, krasokorčuľovanie, skoky na trampolíne, rope skiping, psychomotorické cvičenia, zdravotne orientované cvičenia, taichi, cvičenie vo vode, akvaerobik. Aktivity charakteru súťaži ako napr. gymteam, tvorba pohybovej skladby, pódiové vystúpenia a iné. Sledujú rozvíjanie tvorivosti a estetického prejavu pri pohybovej činnosti, rozvíjanie koordinácie pohybov celého tela v priestore a jednotlivých častí tela navzájom, spoznávanie súladu hudby a pohybu, vnímanie rytmu pohybu ako nástroja rytmu dýchania a činnosti srdcovo-cievnej sústavy, rozvoj myslenia a duševnej pohody, vytvárania pozitívnych zážitkov a vzťahu k pravidelnému pohybu na základe osvojených pohybových zručností kreatívnych individuálnych a estetických športov, dokázať ich spoznávať, pociťovať a rozumieť im.

Športové činnosti charakteristické premiestňovaním sa v prírodnom prostredí, adaptovaním sa na zmeny tohto prostredia. Z prostredia vplývajú na človeka vzduch, voda, zem, sneh, skaly, hory, pláže a iné, v ktorých podmienkach sa pohybové aktivity uskutočňujú. Vo výbere sú športy: bežecké a zjazdové lyžovanie, snowboarding, kanoistika, veslovanie, plávanie, turistika, kolieskové korčulovanie, severská chôdza, biatlon, jogging, orientačný beh, lezenie, kempovanie, cyklistika, zlaňovanie, a iné. Zmyslom je, aby žiak spoznal pôsobenie a využitie prírodných síl na realizáciu telovýchovných a športových činností, získal schopnosť lepšej orientácie v prostredí a premiestňovania sa v prirodzenom prostredí s ľubovoľným lokomočným a premiestňovacím prostriedkom, zlepšenie adaptácie organizmu, otužilosti a získavanie schopnosti prekonávania prekážok. Zmyslom je ďalej zdokonalenie osvojených pohybových zručností aspoň z jedného zimného, jedného letného športu a jedného športu vo vode, získanie základných zručností z ďalších športov vykonávaných v prírode a prostredníctvom nich vytváranie vzťahu k aktivite a poznaniu pohybových a prírodných vplyvov pri starostlivosti o zdravie.

Proces

Bezpečnosť pri vyučovaní zabezpečuje učiteľ svojou prítomnosťou po celý čas vyučovacej hodiny, dôsledným uplatňovaním obsahu učebných osnov, premyslenou a účelnou organizáciou práce, používaním adekvátnych vyučovacích metód a foriem, vydávaním presných a zreteľných povelov na riadenie činnosti, vysvetľovaním a dôsledným uplatňovaním zásad bezpečnosti pri práci v rôznych podmienkach telovýchovného procesu, sústavným overovaním bezpečnosti a funkčnosti náradia pred jeho používaním a zreteľným označením poškodeného náradia a náradia nezodpovedajúceho technickým normám.

14

Ak nastane úraz, okamžite poskytne učiteľ prvú pomoc, zabezpečí lekárske ošetrenie,

oznámenie rodičom a napíše záznam o úraze.

Žiaci používajú na hodinách zodpovedajúci cvičebný úbor, ktorý zodpovedá zásadám bezpečnosti a hygieny telovýchovnej činnosti.

2.1.2 Učebné osnovy a bezpečnosť

Bezpečnosť pri výcviku na hodinách telesnej výchovy zabezpečuje učiteľ, avšak na dodržiavaní zásad úrazovej zábrany by sa mali podieľať všetci žiaci. Z hľadiska hygieny telovýchovného procesu je potrebné udržiavať v čistote všetky cvičebné priestory, teplota vzduchu nemá byť nižšia ako 16 °C a vyššia ako 20 °C. Dôraz je potrebné klásť na dodržiavanie všeobecne platných hygienických a bezpečnostných zásad pri cvičení v telocvični, na ihriskách, pri plaveckom, lyžiarskom a turistickom výcviku. Vzhľadom na rozdielnosť fyziologického vývoja a rozdiely v rozvoji pohybových schopností a zručností na vyučovaní telesnej výchovy je potrebné triedu rozdeliť na dve samostatné skupiny chlapcov a dievčat.1

2.1.3 Vnútro školské riadenie telesnej výchovy a bezpečnosť

Bezpečnosť pri vyučovaní zabezpečuje učiteľ svojou prítomnosťou po celý čas vyučovacej hodiny dôsledným uplatňovaním obsahu učebných osnov, premyslenou a účelnou organizáciou práce, používaním adekvátnych vyučovacích metód a foriem, vydávaním presných a zreteľných povelov na riadenie činnosti, vysvetľovaním a dôsledným uplatňovaním zásad bezpečnosti pri práci v rôznych podmienkach telovýchovného procesu, sústavným overovaním bezpečnosti a funkčnosti náradia pred jeho používaním a zreteľným označením poškodeného náradia a náradia nezodpovedajúceho technickým normám. Ak nastane ú r a z, učiteľ okamžite poskytne prvú pomoc, zabezpečí lekárske ošetrenie, oznámenie rodičom a napíše záznam o úraze. Žiaci používajú na hodinách zodpovedajúci cvičebný úbor, ktorý zodpovedá zásadám bezpečnosti a hygieny telovýchovnej činnosti.2 V súvislosti s touto problematikou sa používa aj pojem úrazová zábrana3. Ide o súbor opatrení na predchádzanie úrazov v TvaŠ.

Od 1. 1. 1991 platí v SR inovovaný Poriadok úrazovej zábrany v ZTaŠ, turistike. Je záväzný pre všetkých účastníkov i organizátorov telocvičných aktivít. Zdôrazňuje povinnosti jednotlivých účastníkov telovýchovného procesu: učiteľov, cvičiteľov, trénerov, žiakov, športovcov, rozhodcov, organizátorov, lekárov, zdravotníkov.

K základným povinnostiam učiteľa patrí znalosť predpisov, smerníc, pokynov MŠ SR, MZ SR, ktoré sa dotýkajú starostlivosti o zdravie a bezpečnosť. Avšak nielen dodržiavanie predpisov, ale aj dôsledná príprava na vyučovanie, rešpektovanie učebných osnov, didaktických zásad pri riadení telovýchovného procesu sú zárukou bezpečnej práce a ochrany zdravia žiakov.

Učiteľ je za žiakov plne zodpovedný a je povinný nad nimi vykonávať pedagogický dozor.

1 UO osemročné štúdium, 1997, s.252 ISCED 3, s .10. Príloha : Bezpečnosť v telesnej výchove – poučenie na začiatku šk. roka, schválené na 1. zasadaní PK TEV a na prvej hodine TEV so všetkými žiakmi a študentmi.3 KOMADEL, 1995.

15

Pri posudzovaní práce učiteľa z hľadiska bezpečnosti je rozhodujúce najmä to, či učiteľ:1. postupuje podľa učebných osnov, volí vhodný obsah, uplatňuje odporúčané postupy, metódy, formy a organizáciu práce, dbá na primeranosť zaťaženia, aby bolo úmerné funkčným možnostiam žiakov, ich psychickému stavu a vonkajším podmienkam.2. pozná zdravotný stav každého žiaka a pri riadení telovýchovného procesu naň prihliada.3. urobil potrebné bezpečnostné opatrenia, čiže poučil žiakov o:a) pravidlách daného športub) zásadách úrazovej zábranyc) vhodnom oblečení, používaní špecifických ochranných prostriedkov;osobne sa presvedčil o stave používaného náradia, náčinia, terénu, klimatických podmienkach a podľa toho sa rozhodol o začatí, trvaní, prípadne i o ukončení činností; zabezpečil pri cvičení pomoc a záchranu; dôsledne dbá na dodržiavanie pravidiel, nepripustí činnosti ohrozujúce zdravie žiakov.4. presvedčil sa, že v používaných telovýchovných objektoch (telocvičňa, cvičebňa, posilňovňa apod.) bola vykonaná bezpečnostná prehliadka. Škola je povinná najmenej raz do roka dať odborníkovi preveriť bezpečnosť zariadení telocvične a iných objektov. Učitelia sú povinní hlásiť každú chybu riaditeľovi školy a nepripustiť používanie náradia, pokiaľ sa chyba neodstráni.5. poučil žiakov pred lyžiarskymi, plaveckými kurzami, výletom, turistickými podujatiami a pod. o zachovaní potrebných bezpečnostných pravidiel.6. pri pohybe v prírode (napr. na turistických podujatiach, cvičeniach v prírode), najmä v horskom prostredí vedie žiakov po jemu známych (predtým prejdených) schodných, turistických značkách, označených chodníkoch. Horolezecké túry sa nepovoľujú!

Pred turistickým podujatím, kurzom, výletom a pod. učiteľ vypracuje plán s podrobným programom a personálnym zabezpečením. Na týchto podujatiach sa môžu zúčastniť len žiaci, ktorých zdravotný stav vyhovuje podmienkam a programu podujatia.7. Pri dopravných presunoch dbá na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky.8. Pri riadení telovýchovného procesu (vo všetkých jeho formách) sa nevzdiaľuje z objektu, priestoru cvičenia., v ktorom sa koná (telocvičňa, bazén, ihrisko, lyžiarsky terén a pod.). Ak z nevyhnutnej príčiny ho musí opustiť, je povinný zabezpečiť pedagogický dozor inou právne zodpovednou osobou alebo aspoň prerušiť akúkoľvek telocvičnú aktivitu žiakov.

Školské úrazy:1. Ak sa stane školský úraz, žiak, ktorý sa previnil alebo bol svedkom úrazu ho oznámi pedagogickému alebo inému pracovníkovi školy.2. Učiteľ TV je povinný ovládať zásady prvej pomoci a žiakovi ihneď poskytnúť prvú pomoc.3. Úraz sa oznámi rodičom, informuje sa o ňom riaditeľ školy.4. Pri vážnejšom úraze učiteľ (pedagogický dozor) zabezpečí aj sprievod žiaka do ambulancie.5. Každé, aj malé poranenie sa prešetrí a zapíše do knihy drobných úrazov.6. Za školský úraz sa klasifikuje také poranenie, ktoré je dôvodom neprítomnosti žiaka najmenej 3 dni (okrem dňa úrazu).

16

7. V takom prípade je potrebné na predpísanom tlačive spísať záznam o školskom úraze.8. Záznam spisuje vyučujúci, resp. ten pracovník, ktorý vykonával na mieste úrazu pedagogický dozor.9. K spísaniu záznamu sa prizve tiež zákonný zástupca žiaka.10. Záznam sa musí spísať najneskôr do štyroch dní odo dňa úrazu.11. Príčiny úrazu je nutné predtým vyšetriť.12. Šetrenia sa zúčastňuje riaditeľ školy, resp. jeho zástupca, technik bezpečnosti práce, pedagogický pracovník a zákonný zástupca žiaka.13. Klasifikácia školského úrazu (zdroj, príčina) sa vykonáva podľa platnej vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce.14. Aby sa školský úraz mohol odškodniť, musí zákonný zástupca doručiť posudok ošetrujúceho lekára s uvedením výšky bolestného.15. Odškodnenie robí škola s právnou subjektivitou alebo jej zriaďovateľ podľa platných predpisov, s vhodným aplikovaním Zákonníka práce.16. Na úrazy, ktoré zanechali trvalé následky (viac ako 10%) alebo zapríčinili smrť, sa vzťahuje ustanovenie Poistnej zmluvy č. 378008.4

2.1.4 Zákonník práce a bezpečnosť

4 P r a m e n e :/1/ Pokyny MŠMaTV SSR o školských úrazoch z 20:5.1988 č. 6000/1988-442. Zvesti MŠ MTV, 1988, zošit 7 z 30.7.1988, str. 51-52 a Metodické usmernenie k čl. 3, 4, 5 a 6 (list MŠ SR č. 1138/97-131 z 29.7.1997, /definícia školského úrazu, evidencia, záznam, úschova dokladov)./2/ Bezpečnosť na pracovisku: priestory, plochy, náradie, náčinie. Zákonník práce, 5.hlava, § 132, 1a, d, e /3/ Bezpečnosť na pracovných priestoroch pre TV v školách, prípis MŠaV SR z 24.5.1993, č. 495/93-20 (zvýšená kontrola priestorov, náradia a náčinia, vedenie záznamov o kontrole, sledovanie bezpečnosti aj v priľahlých priestoroch: šatne, sociálne zariadenia, chodby, sklady a pod.)./4/ Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Zákonník práce, 5 hlava, § 133, ods. 2, § 135, ods. 2, písm. c (ochranné pracovné prostriedky, povinnosti pracovníkov v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pod.)./5/ Pokyny MŠ SSR z 20.8.1974 č. 7412/74-I na zabezpečenie ochrany a bezpečnosti žiakov pri organizovaní školských výletov a exkurzií. Zvesti MŠ SSR, č. 8, 1974, (organizačné povinnosti, písomný plán podujatia, oprávnenosť účasti na podujatí, zohľadnenie bezpečnosti, poučenie žiakov, rodičov, dopravné prostriedky, pravidlá správania v teréne, pri plaveckom výcviku, plávaní, pedagogické opatrenia na správanie žiakov a pod.)./6/ Pokyny MŠ SSR z 29:12.1977 č. 5475/77-XI na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pri výchove a vyučovaní. Platné od 1.1. 1978. Zvesti MŠ SSR, zošit 2, 1978. (práva a povinnosti organizácií v školstve a jednotlivcov, školských pracovníkov pri zabezpečovaní ochrany zdravia pri výchove a vyučovaní).Vysvetlenie bolo publikované aj v učiteľských novinách, roč. 1995, č.33/7/ Zákon NR SR o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Schválený 25.10.1996, platný od 1.1.1997, § 8 – povinnosti zamestnávateľa a § 14 – povinnosti a práva zamestnaných./8/ Poistná zmluva č. 378008 o úrazovom poistení školskej mládeže. Zvesti MŠ SR 1993/+-3 pod poradovým č. 37008 (+ dodatok) Zvesti 1995, 4-5, zmena poradového čísla z 37008 na 378008 platná do 31.12.1999./9/ Smernica MŠ SSR z 5.7.1985 č. 7496/85-20 o ZŠ, § 12./10/ Zákon NR SR č. 272/94 Z.z. o ochrane zdravia ľudí s účinnosťou od 1.1.1995.

17

Národná rada Slovenskej Republiky schválila Zákon č. 347/2007 Z.z.,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v zneníneskorších predpisov. Úplné znenie Zákonníka práce bolo vydané formou osvedčenej „zelenej“ brožúrky, ktorá bola poskytnutá všetkým funkcionárom, V ZO SOZZ a SS, ktorí sa zúčastnili školení uskutočnených v dňoch 2.-3.-4.10. v Košiciach, Žiline a Bratislave. Taktiež aj úplné znenie nového Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci č. 309/2007 Z .z., ktorý nadobudol účinnosť od 1.septembra 2007. Zákonník práce v oblasti bezpečnosti práce niektoré úlohy len rámcovo vymedzuje a konkretizované sú v Zákone o bezpečnosti práce a ďalších súvisiacich predpisov.-§ 11 a ,ods. 1 ZP vymedzuje postavenie zástupcov zamestnancov, ktorými sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre BOZP . Jeho práva a povinnosti sú konkretizované v § 19 Zákona č. 309/2007Z.z. o BOZP, pričom v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb jeden zástupca zamestnancov pre BOZP nesmie zastupovať viac ako 50 zamestnancov.- § 39 ZP – všeobecne platné právne predpisy týkajúce sa BOZP nie sú len zákonné predpisy vydané zákonodarnými orgánmi, ale predpisy sú aj pravidlá o BOZP vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov, ktoré je zamestnávateľ povinný spracovať podľa §6 ods.1 písm. l Zákona č. 309/2007 Z.z. o BOZP, Na posúdenie navrhovaných dokumentov je zamestnávateľ povinný poskytnúť primeraný čas podľa § 10Zákona o BOZP. napr.: - zoznamy pre poskytovanie OOPP, analýzy rizika, bezpečnostné a technologické postupy apod. všetky dôležité zmeny týkajúce sa BOZP,- § 98 ZP – Nočná práca, ods 3. - zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa zamestnanci pracujúci v noci podrobili posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci- pred začatím práce v noci, pravidelne podľa potreby, najmenej raz za rok, kedykoľvek v priebehu zaradenia na nočnú prácuOds. 4 – náklady na posúdenie zdravotnej spôsobilosti podľa odseku 3 uhrádza zamestnávateľ podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je Zákon o BOZP č. 309/2007 .z. o BOZP, ktorý v §6 ods. 11 ustanovuje náklady na BOZP, čo je aj preventívna zdravotná starostlivosť, uhrádza zamestnávateľ a taktiež je táto povinnosť uložená zamestnávateľovi v §30 ods. 11 Zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia- § 106 ZP Dodatková dovolenka - v ods. 2 písm. a – g , zamestnanciv zdravotníckych zaradeniach a zariadeniach sociálnych služieb, ktorí pracujúv zdraviu škodlivých a sťažených pracovných podmienkach a ktorí súvystavení pôsobeniu tam menovaných rizikových faktorov – spĺňajúpožiadavky na dodatkovú dovolenku. Ako postupovať pri určení týchto skupín zamestnancov?1. Na základe ustanovenia § 30 ods. 1 písm. e, Zákona NR SR č. 355/2007 Z.z.O ochrane a podpore verejného zdravia je zamestnávateľ povinný –predkladať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva návrhy na zaradenie pracovných činností do kategórie rizikových prác /§ 31 ods. 6 tohto zákona – rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do tretej a štvrtej kategórie rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu.V §§ 32 až 42 Zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane a podpore verejnéhozdraviasú určené jednotlivé druhy rizikových faktorov a ochrana

18

zamestnancov pred ich pôsobením a ďalej v konkrétnych vykonávacích predpisoch .Z pohľadu nášho odborového orgánu je potrebné vytýčiť všetky legislatívne možnosti na to, aby zamestnanci vystavení pôsobeniu rizikových faktorov, a ktorí pracujú v sťažených pracovných podmienkach, boli primerane chránení , aby bola zabezpečená ich regenerácia, k čomu prispieva aj dodatková dovolenka, rekondičné pobyty, mzdová kompenzácia apod.- 124 ZP Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce – zaraďovaniepracovných činností do kategórií tak, ako je ţo uvedené v predchádzajúcejčasti, je dôležité, okrem iného, ako základ aj pre naplnenie podmienok premzdovú kompenzáciu za sťažený výkon.Šiesta časť ZP- Ochrana práce.-§146 – charakterizuje pojem, čo je ochrana práce, je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov, je teda rovnocennou povinnosťou ako pre zamestnávateľov, tak zamestnancov.-§147- Povinnosti zamestnávateľa - rámcovo vymedzuje povinnosti zamestnávateľov v zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Konkrétne povinnosti zamestnávateľov bližšie konkretizuje Zákon o BOZP č. 309/2007 Z.z. § 6 -148 – Práva a povinnosti zamestnancov - taktiež rámcovo vymedzuje práva a povinnosti zamestnancov v BOZP. Ďalšie práva a povinnosti podrobne upravuje Zákon č.309/2007 Z.z. o BOZP v § 12.-149 Kontrola odborovým orgánomVymedzuje právo odborov vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tam, kde pôsobí odborová organizácia. V §29 Zákona č.307/2007 Z.z. O BOZP je zakotvené právo odborov vytvoriť si vlastný systém kontroly.Zmena oproti doteraz platnému ZP je v tom, že odborové orgány v rámci svojej kontrolnej činnosti, pri zistení podmienok, ktoré priamo ohrozujú život a zdravia zamestnancov, môžu požadovať svojim opatrením aj požiadavku na prerušenie práce označením práce a času, odkedy sa požaduje práca prerušiť. Ide o obdobu tzv. záväzného pokynu, ktorý platil v ZP do roku 1998.-§ 195 ZP – Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania – vo svojom znení charakterizuje pojem pracovný úraz, ktorým je také poškodenie zdravia, ktoré vzniklo náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh a v priamej súvislosti s nimi. Konkrétne určenie čo sa považuje za plnenie úloh a priama súvislosť s nimi je definovaná v §§ 220-221 ZP. Ďalšie podrobnosti a povinnosti v súvislosti s pracovnými úrazmi , inými úrazmi, chorobami z povolania, nebezpečnými udalosťami a priemyselnými haváriami sú určené v § 17 Zákona č. 309/2007Z.z. o BOZP. V tejto súvislosti sú ďalšie povinnosti pri evidencii a registrácii pracovných úrazov zakotvené vo Vyhláške MPSV a R č. 500/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze, komu a akým spôsobom zamestnávateľ oznamuje vznik a prerokovanie udalostí (pracovný úraz, závažnú udalosť, chorobu z povolania. Zamestnávateľ je povinný podľa cit. § 17 ods.2 určiť vnútorným predpisom, komu a ako sa oznamuje vznik a prerokovanie týchto udalostí. Náhrada škody spôsobená pracovným úrazom , chorobou z povolania,..je upravená ˇv Zákone NR SR č.461/2003 o sociálnom poistení v zneníneskorších predpisov . V tejto súvislosti by som rád zdôraznil, že pokiaľ sa zamestnávateľ nezbaví zodpovednosti za vznik pracovného úrazu v zmysle taxatívne určených podmienok v § 196 Zákonníka práce, je povinný nahradiť škodu , alebo jej časť po posúdení miery zavinenia a po prerokovaní so zástupcami zamestnancov -§ 196

19

ZP- určuje za akých podmienok sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti za vznik škody spôsobenej pracovným úrazom, celkom a kedy sčasti. V každom prípade ide o zložité dokazovanie a nie tak, ako sa v praxi dosť často stáva, že niektorí zamestnávatelia jednoducho rozhodnú, že tá a tá činnosť nie je v súvislosti s plnením pracovných úloh a neuznajú poškodenie zdravia za pracovný úraz. Často je spomínaná skutočnosť, že odborové orgány, prípadne zástupcovia zamestnancov majú podľa ustanovení v Zákone č. 309/2007 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci právo zúčastňovať sa vyšetrovania príčin PÚ, zamestnávateľ je povinný podľa § 17 cit. Zákona o BOZP ods. 5 písm. a, oznámiť vznik PÚ zástupcovi zamestnancov.5

2.1.5 Pracovný poriadok MŠ SR - výber článkov k bezpečnosti práce

Ministerstvo školstva Slovenskej republikyPracovný poriadok pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov

škôl a školských zariadení

Výber :

Deviata časť

Čl. 21 Ochrana práce

(1) Zamestnávateľ v súlade s osobitným predpisom je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci (ďalej len „BOZP“) a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. V záujme toho je povinný najmä:a) zriaďovať potrebné ochranné zariadenia, udržiavať ich a zlepšovať, vykonávať technické ako aj organizačné opatrenia podľa právnych a iných predpisov na zaistenie BOZP,

Zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.Pracovný poriadok pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôla školských zariadení

b) sústavne oboznamovať s právnymi predpismi a inými predpismi na zaistenie BOZP, vedúcich a ostatných zamestnancov, overovať ich znalosť, vyžadovať a kontrolovať ich dodržiavanie,c) zaraďovať zamestnancov na prácu a pracovisko so zreteľom na ich schopnosti a zdravotný stav, nepripustiť, aby zamestnanec vykonával práce, ktorých výkon by bol v rozpore s právnymi a inými predpismi na zaistenie BOZP,d) vypracovať politiku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti BOZP a program jej realizácie,

5 Bendík, 2007.

20

e) vykonať najmenej raz za rok pravidelnú previerku BOZP a pracovného prostredia na všetkých pracoviskách a odborné prehliadky a kontroly technických zariadení v spolupráci so zástupcami zamestnancov a za ich účasti,f) odstraňovať nedostatky kontrolnou činnosťou,g) poskytovať zamestnancom, ak to vyžaduje ochrana zdravia a života, podľa pracovnoprávnych predpisov na bezplatné používanie potrebné osobné ochranné pracovné prostriedky, umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky, prípadne ochranné nápoje a špecifické účinné doplnky stravy, pracovný odev a pracovnú obuv,h) tieto osobné ochranné pracovné prostriedky udržiavať v použiteľnom stave, kontrolovať ich používanie, zabezpečovať riadne hospodárenie s nimi,i) vypracovať hodnotenie nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného prostredia a na jeho základe vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov,j) dbať na to, aby sa zdravie zamestnancov neohrozovalo fajčením na pracoviskách. Za týmto účelom zabezpečovať dodržiavanie zákazu fajčenia na pracoviskách ustanoveného osobitným predpisom a určiť zákaz fajčenia na pracoviskách, kde pracujú nefajčiari.(2) Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.(3) Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami.(4) Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka. Sú povinní plniť úlohy v tejto oblasti, ktoré im vyplývajú z osobitných predpisov a opatrení zamestnávateľa, prijatých na bezpečnosť a ochranu zdravia a z opisu pracovných činností.(5) Právo odborového orgánu vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u zamestnávateľa upravuje § 149 Zákonníka práce.(6) Inšpekcia práce sa vykonáva podľa osobitného zákona.

Zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Dvanásta časť

Náhrada škody

Čl. 25 Predchádzanie škodám

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať svojim zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.(2) Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.(3) Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je

21

povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

2.1.6. Inšpektorát bezpečnosti práce

2.1.6.1.Základné postupy pri zvyšovaní kvalifikácie zamestnancov v oblasti bezpečnosti práce

Predložený materiál vychádza z potreby všestranného skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu ako nevyhnutného predpokladu zvyšovania úrovne bezpečnosti práce. Osobitným druhom výchovy zameraným na vytváranie uvedomelého vzťahu zamestnancov i zamestnávateľov k úlohám ochrany zdravia je výchova k bezpečnosti práce. Jej úlohou je zabezpečenie získania potrebného súboru informácií a vedomostí na bezpečný výkon pracovných činností.Výchova k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa u ekonomicky činných občanov vykonáva systémom školení a praktických zácvikov. Za ich realizáciu zodpovedá zamestnávateľ.Vzdelanostná úroveň obyvateľstva a jej neustále zvyšovanie je jedným z nevyhnutných predpokladov ekonomického a kultúrneho rozvoja spoločnosti. Právnymi prostriedkami, najmä Zákonom o ďalšom vzdelávaní obyvateľstva je garantovaný jeho vzdelanostný rozvoj. Vzdelávanie dospelých je súčasťou sociálnej politiky zamestnanosti a prispieva k rozvoju pracovného potenciálu obyvateľstva. Neustále sa prepracováva a dotvára profil absolventa a vytvárajú sa systémy celoživotného vzdelávania, ktoré sa adaptujú na potreby praxe.

Súčasný stav v oblasti výchovy a vzdelávania k BP a legislatívne východiská

Úlohy súvisiace s výchovou k bezpečnosti práce sú významnou funkciou štátu a vzťahujú sa i na zamestnávateľské subjekty. Sú zakotvené v dokumentoch Medzinárodnej organizácie práce (MOP) i v právnom poriadku Slovenskej republiky. V základnom dokumente MOP v Dohovore o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí č. 155/1981, ktorý bol po ratifikácii v roku 1989 uverejnený vo Vyhláške FMZV č. 20/1989 Zb., v čl. 14 je uvedené:"Treba urobiť opatrenia, aby sa spôsobom zodpovedajúcim vnútroštátnym podmienkam a zvyklostiam podporilo poňatie otázok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pracovného prostredia do programov vzdelávania a odbornej výchovy na všetkých úrovniach vrátane vyššieho technického, lekárskeho a odborného vyučovania, aby sa tak uspokojili potreby odbornej výchovy všetkých pracovníkov".Právo pracovníkov na ochranu zdravia pri práci je zakotvené v Ústave SR v čl. 36. Naplnenie tohto práva si vyžaduje zo strany zamestnávateľa organizovanú starostlivosť o bezpečnosť práce.Ustanovenia o výchove a vzdelávaní citovaného dohovoru MOP sú v právnom poriadku SR uzákonené najmä v nasledovných právnych normách:• Zákonník práce• Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci• Zákon o ochrane zdravia ľudíZákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP), zákon NR SR č. 330/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, je základnou právnou normou, ktorá deklaruje

22

systémový prístup k otázkam výchovy a vzdelávania bezpečnosti práce. Sú v ňom zakotvené aj úlohy pre podnikovú sféru.Zákon o BOZP určuje základné členenie vzdelávacích subjektov vrátane právnických a fyzických osôb, ktoré sa v tejto oblasti aktivizujú.Okrem zákona o BOZP na systémovej štruktúre vzdelávania bezpečnosti práce sa podieľa aj Zákon NR SR č. 95/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov o inšpekcii práce.V súlade s ustanoveniami tohto zákona Národný inšpektorát práce (NIP) vydáva a odoberá oprávnenia právnickým a fyzickým osobám vykonávajúcim poradenstvo, výchovu a vzdelávanie v oblasti bezpečnosti práce a technických zariadení a ustanovených pracovných podmienok. V nadväznosti na uvedené ustanovenia citovaného zákona NIP vydal podmienky, pri ktorých splnení je možné, aby právnická alebo fyzická osoba získala oprávnenie na vzdelávaciu činnosť.V súčasnosti funkcie odborných pracovníkov bezpečnosti práce v organizáciách vykonávajú najmä osoby so stredoškolskou kvalifikáciou, ale bez pôvodnej orientácie na bezpečnosť práce. Potrebnú orientáciu nadobúdajú až počas prípravy v rôznych vzdelávacích inštitúciách (požiadavky na ich kvalifikáciu zatiaľ nie sú predpisom stanovené). Tento stav už nevyhovuje súčasným nárokom a odráža sa na odbornej úrovni týchto pracovníkov.Poznatky z praxe ukazujú, že pracovníci vrcholového, stredného i operačného manažmentu, ktorí nezískali počas štúdia požadované vedomosti, nie sú spôsobilí, resp. nedokážu riešiť problémy v oblasti bezpečnosti práce na požadovanej úrovni. Nedostatky tohto druhu sa prejavujú najmä v tom, že v rozhodovacom procese sa zameriavajú na rutinnú preventívnu činnosť, úzko chápanú ako zábranu úrazov, alebo iných poškodení zdravia z práce. Z dôvodov neznalosti zásad bezpečnosti práce organizujú výrobnú činnosť často v rozpore s bezpečnostnými požiadavkami, alebo vedome tolerujú ich porušenie. Mnohí si nie sú vedomí zodpovednosti za bezpečnostno-technický stav na nimi riadenom úseku.

Školenia, spôsobilosť

Právny rámec pre plnenie podmienok výchovy, vzdelávania, informovania a výcviku je uvedený v jednotlivých častiach zákona o BOZP:

• § 8 ods. 1 písm. i)

Všeobecné zásady prevencie sú najmä:i) poskytovanie informácií z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

• § 8a ods. 1 písm. h/3

Všeobecné povinnosti zamestnávateľa(1) Zamestnávateľ je v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný dodržiavať povinnosti ustanovené osobitnými predpismi, a ďalej je povinnýh) tam, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho rozsahu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia,3. zabezpečiť riadne a preukázateľné oboznámenie, výcvik a vybavenie zamestnancov podľa osobitných požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

• § 8a ods. 4

(4) Zamestnávateľ je povinný presvedčiť sa, či zamestnanci iného zamestnávateľa, ktorí budú vykonávať práce v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho priestory, najmä

23

informácie podľa § 8b ods. 2 písm. a) a b), a ak ich nedostali, upozorniť na to ich zamestnávateľa a podľa potreby vykonať opatrenia.• § 8b ods. 1, 2Oboznamovanie a informovanie zamestnancov(1) Zamestnávateľ je povinný najmäa) oboznamovať pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne zamestnancov vrátane zamestnancov osobitných skupín so zreteľom na vykonávané práce, pracoviská a iné okolnosti, ktoré sa týkajú výkonu práce, s1. príslušnými právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a bezpečnými pracovnými postupmi, a overovať ich znalosti,2. vyskytujúcimi sa a predvídateľnými nebezpečenstvami, ich účinkami na zdravie a s ochranou proti nimb) oboznámiť zamestnanca podľa písmena a) aj pri jeho prijatí do zamestnania, pri preložení na iné pracovisko, pri prevedení na inú prácu alebo pri zavedení novej technológie, nových pracovných postupov alebo strojov a zariadení. Oboznámenie sa musí prispôsobovať novým alebo zmeneným nebezpečenstvám a ohrozeniam. Zamestnávateľ vo vnútornom predpise upraví pravidelnosť oboznamovania podľa písmena a) tak, aby k oboznamovaniu došlo najmenej raz za dva roky, ak osobitný predpis neustanovuje inak, o čom vyhotoví písomný záznam,c) označovať zreteľne pracoviská a zariadenia, ktoré môžu ohroziť alebo poškodiť zdravie zamestnanca, a používať označenia, symboly a signály na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s osobitným predpisom.(2) Zamestnávateľ je povinný zamestnancom, príslušnému odborovému orgánu a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "zástupca zamestnancov") poskytnúť potrebné informácie oa) nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť, a o výsledkoch posúdenia rizika,b) preventívnych a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách,c) opatreniach a o postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj v prípade záchranných prác a evakuácie,d) pracovných úrazoch, chorobách z povolania a ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov ich zisťovania a prijatých opatreniach,e) ochranných a preventívnych opatreniach navrhnutých a nariadených orgánmi dozoru a inými orgánmi, potrebných na zlepšenie nimi zisteného stavu.• § 8b ods. 4(4) Oboznamovanie, školenie a výcvik zamestnancov a zástupcov zamestnancov, ktoré zabezpečuje zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, musia sa uskutočňovať v pracovnom čase.

• § 15 ods. 2

Výchova a vzdelávanie

(2) Zamestnávateľ zabezpečí, aby súčasťou programu vzdelávania a odbornej výchovy všetkých zamestnancov bola bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a prevencia rizík.Vzdelávanie a výcvik zamestnancov je základným princípom bezpečnostných opatrení. Preškolený a kompetentný zamestnanec, dostatočne motivovaný dodržiavať zásady

24

BOZP, je predpokladom pre úspešnosť podniku. Organizácie majú mať účinné postupy na zabezpečenie spôsobilosti a kompetentnosti pracovníkov, aby boli schopní bezpečne a správne organizovať a vykonávať svoju prácu. Rámcovým cieľom vzdelávania a iných foriem výchovy k BOZP všeobecne je poskytnúť zamestnancom potrebné vedomosti a aktuálne inštrukcie, informácie, rozvíjať návyky, zručnosti a postoje nevyhnutné na bezpečný výkon činnosti a bezpečné správanie sa.

Základné členenie vzdelávacích aktivít:

• vstupné (súčasťou je aj inštruktáž na pracovnom mieste)• doplňovacie (pri zmenách pracovnej náplne, preradení na inú prácu, zavádzaní nových technológií)• stanovené záväznými predpismi (vodiči z povolania, elektrotechnici, žeriavnici a i.)• opakované (obnovenie vedomostí získaných pri predchádzajúcom školení a doplnenie vedomostí o nové skutočnosti), interval opakovaných školení je stanovený vo vybraných profesiách a pracoviskách osobitnými predpismi, pre ostatné profesie sa vyžaduje v zmysle zákona o BOZP maximálne 2-ročný interval• osobitné, ktoré boli stanovené ako potrebné, napr. na základe pracovného úrazu• po dlhodobej absencii zamestnanca (najmä po úraze a chorobe)• doplnkové vzdelávanie a účasť na vzdelávacích akciách (semináre, školenia a i.)

Členenie podľa cieľových skupín zamestnancov (iných osôb):

• vedúcich pracovníkov• odborných pracovníkov pre BOZP• pracovníkov odborných profesií, ktorí musia byť vzdelávaní aj v oblasti BOZP (elektrotechnici, žeriavnici, obsluhovatelia tlakových systémov, motorových vozíkov, atď.)• zástupcov zamestnancov• ostatných zamestnancov• dočasných pracovníkov, zmluvných partnerov, dodávateľov, návštevníkov, exkurzie a pod.

Výchova a vzdelávanie organizované zamestnávateľmi

Ochrana pracovníka spočíva v ochrane jeho telesnej integrity, v ochrane jeho sociálnych práv a istôt a v ochrane ľudskej dôstojnosti a osobnosti pracovníka.Zákon o BOZP bezprostredne nadväzuje na ustanovenia Zákonníka práce a ukladá ďalšie povinnosti zamestnávateľovi v oblasti výchovy a vzdelávania.Vyššie uvedené povinnosti v oblasti poučenia a oboznamovania so zásadami bezpečnosti práce pre príslušné činnosti je zamestnávateľ povinný primerane splniť aj voči osobám, ktoré sa s jeho vedomím zdržiavajú na jeho pracoviskách.V základnom členení v podmienkach u zamestnávateľských subjektov je možné školenia charakterizovať takto:• vstupné - sú určené všetkým novoprijatým zamestnancom a pri preradení zamestnanca na inú prácu• opakované - pre vedúcich a ostatných zamestnancov, vykonávajú sa plánovite a cyklické systematicky• špeciálne - pre zamestnancov rôznych profesií, kde kvalifikovanosť aj z oblasti bezpečnosti práce sa vyžaduje osobitnými predpismiZ hľadiska štruktúry súboru školených osôb možno školenia orientovať do štyroch základných kategórií:• vedúci zamestnanci• odborní pracovníci

25

• špeciálne školenia (profesní pracovníci)• ostatní zamestnanci

Školenia vedúcich zamestnancov

Vrcholový, stredný a operačný manažment. Školenie je potrebné zamerať na aktuálne otázky bezpečnosti práce týkajúce sa jednotlivých profesií. Vychádzať zo zákonných opatrení i z logického predpokladu, že každý riadiaci pracovník na príslušnom stupni riadenia zodpovedá aj za bezpečnosť práce.Cieľom týchto školení je osvojiť si zo strany vedúcich zamestnancov potrebné informácie súvisiace s bezpečnou prevádzkou riadeného úseku (objektu pracoviska).Štruktúra a miera informácií je závislá od riadeného subjektu a musí byť zodpovedajúca stupňu riadenia. Poskytnuté informácie majú tvoriť východiskovú základňu pre rozhodovaciu, riadiacu a kontrolnú činnosť zo strany riadiacich pracovníkov.

Školenia odborných pracovníkov

Sú to napríklad odborní pracovníci bezpečnostno-technickej služby (bezpečnostní technici, odborní pracovníci pre vyhradené technické zariadenia, špecialisti na škodliviny a pod.) Tieto školenia si zamestnávateľské subjekty zabezpečujú prevažne v súčinnosti so:• špecializovanými inštitúciami, resp. organizáciami oprávnenými vykonávať výchovu a vzdelávanie na základe certifikátu vydaného NIP• školami (v súčasnosti sú v SR špecialisti pre bezpečnosť práce pripravovaní aj v školskom systéme)

Špeciálne školenia

Vzťahujú sa na rozličné profesie, v ktorých i v oblasti bezpečnosti práce sú kvalifikačné požiadavky stanovené predpismi. Väčšinou ide o zamestnancov vykonávajúcich odborne náročné práce a obsluhovateľov niektorých technických zariadení. Sú to napr. obsluhovatelia tlakových, zdvíhacích, elektrických, plynových zariadení, obsluhovatelia motorových vozíkov a iné podobné profesie. Bezpečnostno-technická náročnosť ich práce je obvykle určená rizikovosťou technického zariadenia, a tým možnosťou ohrozenia väčšieho počtu osôb a spôsobenia veľkých hospodárskych škôd.

Školenia ostatných osôb

Sú najpočetnejšou a štrukturálne najzložitejšou kategóriou. Ide o výkonných zamestnancov rozličných profesií (robotníkov, remeselníkov), ktorí sú pri svojej práci v priamej interakcii s pracovnými a výrobnými prostriedkami a sú bezprostredne vystavení pôsobeniu škodlivých faktorov pracovného procesu. Pre dosiahnutie požadovaného efektu je potrebné teoretické vzdelávanie týchto zamestnancov obmedziť len na nevyhnutný rozsah a väčšiu časť vzdelávania sústrediť na praktickú stránku výkonu činnosti, podľa možnosti na pracovnom mieste.Pre úplnosť je vhodné ešte spomenúť mimoriadnu výchovu k bezpečnosti práce. Táto sa uskutočňuje napríklad pre pracovníkov po úraze, resp. po takých udalostiach, ktoré nespôsobili úraz vyžadujúci práceneschopnosť, ale išlo o porušenie pracovného postupu alebo pracovnej disciplíny, ktoré by za iných okolností mohlo spôsobiť poškodenie zdravia alebo škodu na majetku. Mimoriadne poučenie z bezpečnosti práce sa uskutočňuje aj pred výkonom osobitne nebezpečných prác a pod.

Výchova a vzdelávanie realizované dodávateľsky

Právnické a fyzické osoby môžu vykonávať poradenstvo, výchovu a vzdelávanie v oblasti bezpečnosti práce, bezpečnosti technických zariadení a ustanovených

26

pracovných podmienok ako podnikateľskú činnosť len na základe oprávnenia vydaného NIP.NIP bol oprávnený zákonom NR SR č. 95/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov vydávať, resp. odoberať oprávnenia právnickým a fyzickým osobám vykonávajúcim poradenstvo, výchovu a vzdelávanie. Systém udeľovania oprávnení sleduje dosiahnutie vyššej odbornej úrovne oprávnených subjektov pri zabezpečovaní daných činností. (Kompas, Inšpektorát práce, 2002)

27

2.2. Medicínske aspekty bezpečnosti

2.2.1. Bezpečnosť TV z medicínskeho hľadiska

ÚRAZY V TELESNEJ VÝCHOVE patria medzi negatívne sprievodné javy telovýchovnej aktivity. Sú významným zdravotníckym, ale aj spoločenským problémom. Pri tom je nutné si uvedomiť, že v organizovanej telovýchove vzniká iba 1/8 telovýchovných úrazov. V oblasti traumatologie sa stretávame sa tromi typmi poškodenia zdravia:a) Úraz - je to vonkajšia udalosť pôsobiaca na organizmus náhle. b) Mikrotraumy - vznikajú ako nepatrné vonkajšie alebo vnútorné inzulty (ako dôsledok opakovaného lokálneho preťaženia).c) Chronické poškodenia. Znalosť zákonitostí vzniku úrazov je predpokladom účinnej prevencie. Preto sa musí pri kontrole cvičebného procesu hodnotiť aj charakter úrazov. Ten delíme nasledovne:a) typické úrazy pre príslušnú pohybovú činnosť. b) úrazy netypické. Ide o dôsledky nepozornosti, náhleho pohybu, ale aj zásahu vonkajších okolností a tretej osoby,c) úrazy všeobecného charakteru, ktoré sa podieľajú na úrazovosti, bez ohľadu na špecifickosť vykonávanej aktivity. Sú to zmeny vonkajšieho prostredia (chlad, teplo, dážď), ďalej vplyvy zmeneného vnútorného prostredia (únava, psychické trauma, poruchy životosprávy a pod.).Z hľadiska detailného hodnotenia vzniknutých úrazov je ďalej závažné zistenie lokalizácie poranenia a typ poškodenia. Absolútna väčšina všetkých poranení postihuje dolnú končatinu. Poradie zraňovaných tkanív u detí:1. odreniny, 2. rany najmä v oblasti hlavy, 3. zlomeniny, 4. distorzie.

PRÍČINY ÚRAZOV:a) súperb) terénc) poveternostné podmienkyd) vlastná neopatrnosť, nedisciplinovanosť a únava

MECHANIZMY ÚRAZOV: Zatiaľ čo pri analýze príčin zisťujeme vyvolávajúci faktor, pri určovaní mechanizmu poranenia hodnotíme priebeh úrazového deja. Poradie podľa frekvencie:a) Nechcený pád má príčinu ako vo vplyve súpera, tak aj vinou terénu, zlyhaním pohybu alebo nepredvídanou vonkajšou udalosťou. Prevencia tohto mechanizmu je vo všeobecných zásadách - v správnom pripravení cvičenca (rozcvičenia, dodržanie zásady nárastu kvality a kvantity ako v cvičebnej jednotke, tak aj dlhodobo), správnej voľbe prostredia i dodržiavaní poriadkov a pravidiel.b) Úder je výsledkom konfliktu s druhou osobou, keď táto je v pohybe aktívna a poranený pasívny (ale tiež môže byť aktívny). Vzniká ako súčasť hry - šlapák pri futbale, úder lakťom pri hádzanej alebo basketbale, nárazom pri aktivite - hlavičkový súboj, ale aj pri bodyček - zrážka s protivníkom v úmysle ho zastaviť. Významnú úlohu v tomto mechanizme zohráva úder náradím alebo náčiním, najmä tam, kde sa používa pevné náradie. Typické je zasiahnutie pukom alebo hokejkou, tenisovou loptičkou, ale môže sa prejaviť aj dôsledok úderu bežnou loptou. Napríklad opakovaná hlavička mokrou loptou môže vyvolať mikrotraumamy ale aj traumy. S touto výnimkou sa však

28

stretávame iba zriedka ako súčasť hry, inak ide vždy o porušenie pravidiel alebo metodiky. Niektorí autori používajú ako osobitnú skupinu úrazových mechanizmov zrážku s protihráčom či spoluhráčom.c) Náraz - má podobný mechanizmus aj dôsledky ako úder. Väčšinou sa stretávame s nárazom do zariadenia, steny, mantinelu, bránkovej tyče alebo inej pevnej hmoty. d) Chcený pád - stretávame sa s ním hlavne pri volejbale (rybička), hádzanej (streľba v páde), futbale (skok po lopte pred bránkou), ale je to aj každý závodný skok v atletike - diaľka, výška i skok o žrdi. Treba voliť správny cvičebný terén a ochranné prostriedky (chrániče lakťov a kolenačky). Rozumná výchova v oblasti ovládnutia uvedených mechanizmov dokáže výrazne ovplyvniť počet pádov, kvalitu a kvantitu ich dôsledkov. Preto je potrebné vo všetkých stupňoch pohybovej výchovy začleňovať práve nácvik zvládnutia pádov.MIKROTRAUMA je závažným problémom traumatológie vo všetkých vekových kategóriách. Jej príznaky väčšinou nedávajú dôvod k prerušeniu činnosti, ktorá ju vyvolala a tým vzniká predpoklad k ďalšiemu pôsobeniu a vzniku maladaptačných odpovedí. Vznikajú:1. Malým vonkajším alebo vnútorným inzultom priamo pôsobiacim na tkanivo.2. Opakovaním lokálneho preťaženia tkaniva.Dôležité faktory pre vznik mikrotráum:a) lokálna adaptácia. Pohybová aktivita vyžaduje pripravenosť organizmu ako celku i jednotlivých tkanív. Čím je táto adaptácia vyššia, tým je riziko mikrotraumy menšie, ak sú zachované princípy navodenia zaťaženia. To znamená, že musí postupně narastať kvalita i kvantita práce. Podstata tréningu je teda základným preventívnym činiteľom zábrany mikrotráum;b) trvalé či opakované preťažovanie tkaniva nad momentálnu pracovnú kapacitu. Tu sa výrazne podieľa nerešpektovanie skutočnosti, že výkonnosť nie je konštantnou hodnotou. Najčastejšie sa s tým stretneme vo svalovine a kĺbovom aparáte. Jedná sa o typický príklad vnútornej traumatizácie;c) vonkajšie násilie nízkej intenzity pôsobiace náhle a hlavne tam, kde je tkanivo vystavené tlaku a ťahu;d) opakovanie uvedených inzultov v časovom úseku bez možnosti dostatočnej regenerácie. Odpoveď na vzniknuté mikrotraumy je jednak okamžitá a ďalej dlhodobá. Je dokonca možné hovoriť o reakcii a adaptácii. Reakcia tkaniva na mikrotraumu:a) kontraktúra,b)hyperemia,c) bolesť,d)zapojenie náhradných mechanizmov pohybu.Naproti tomu adaptácia vedie k:a) vytvoreniu náhradného pohybového vzorca zapojením agonistov; týka sa však i najmenších svalových elementov,b) funkčnej prestavbe tkaniva - od mitochondriálnej až po makroskopickú,c) hypertrofii postihnutého tkaniva pri priamom pôsobení - exostózy, zhrubnutie,d) vytvoreniu nových reflexných spojov,e) ovplyvneniu mentálnej oblasti (napr. vyhýbanie sa niektorým činnostiam).

V prevenci sekundárnych dôsledkov mikrotráum treba vychádzať z týchto zásad:a)do 10 rokov života preferovať cvičenia všetstranne rozvíjajúceho charakteru pred špecializovaným tréningom,

b) zaraďovanie kompenzačných cvičení do každej cvičebnej jednotky,c) kvalitatívne i kvantitatívne zvyšovať náročnosť cvičení ako v cvičebnej

29

jednotke, tak i v dlhodobom cykle, d) dodržiavať zásady fyziologickej záťaže – rozcvičenie, regenerácia, e) aktívne vyhľadávať a liečiť a doliečiť všetky mikrotraumy, f) zamedziť cvičeniam presahujúcim hranicu fyziologickej únavy, g) používanie predpísanej výstroje a ochranných prostriedkovTypické ukážky mikrotráum sú aj pochodové zlomeniny, zorganizované subperiostálne hematómy. Majú svoj podiel na vzniku osifikačných procesov v svalstve pri niektorých opakovaných zaťaženiach:1. „Jazdecká kosť“ v stehne,2. „Krajčírska kosť“ v musculus rectus abdominis.

ZDRAVOTNÝ POHĽAD NA TELESNÚ VÝCHOVU vychádza predovšetkým z jej fyziologickej charakteristiky. Cieľom analýzy zdravotného pohľadu na rozličnú pohybovú aktivitu je určiť vhodný pohybový režim pre osoby rôzneho veku, pohlavia a zdravotného stavu. Mládež je schopná vytrvalostného výkonu, bez poškodenia zdravia, výcvik však musí byť primeraný, pestrý, zábavný. Vytrvalostný výkon má najväčší protektívny vplyv na obehový systém a preto ho v súčasnosti lekári odporúčajú. U zdravých osôb, ktoré cvičia podľa dnešných vedeckých poznatkov a rešpektujú cvičebné osnovy a smernice, nehrozí poškodenie zdravia.Prehľad úrazovosti pri jednotlivých disciplínach:Atletika – úrazovosť nie je vysoká.Plávanie – hygiena vody, zápaly.Cyklistika – pády.Horolezectvo a skalolezenie:a) úrazy spôsobené vlastným výkonom športub) poranenia spôsobené športovým náčinímc) úrazy spôsobené atmosferickými zmenamid) zdravotné ujmy spôsobené živočíchmie) úrazy spôsobené lavínamiOrientačný beh, veslovanie – prechladnutie. Úrazy sú pomerne zriedkavé.Lyžovanie – omrznutie, pri zjazdoch a skokoch zranenia. Úrazy pri neorganizovanom rekreačnom lyžovaní vplyvom zlej techniky, vybavenia a nedisciplinovanosti na svahu.Hokej – dosť časté úrazy vplyvom tvrdej hry, častých pádov a zranení pukom či hokejkou.Futbal – úrazy hlavne dolných končatín sú zavinené tvrdou hrou a nízkou úrovňou trénovanosti.Basketbal – distorzie.Hádzaná – zranenia prstov a kĺbov horných končatín.Rugby – z hier má najväčšiu úrazovosť.Tenis – radiálna epikondilitída humeru („tenisový lakeť“).Zápasy, judo – pomerne vysoká úrazovosť.Karate – úrazy pri nesprávnej technike.

30

2.3 Riziká v telesnej výchove a úrazy

2.3.1. Endogénne faktory športových úrazov a športových poškodení

Endogénne faktory zapríčiňujú asi 50—55 % úrazov a poškodení u športovcov. Sú to: únava, pretrénovanosť, choroby športovca, nedoliečené poranenia, chyby pohybových ústrojov, ale úrazovosť ovplyvňuje aj vek a pohlavie športovca, porušovanie športových pravidiel, preceňovanie vlastných síl, zanedbávanie rozcvičky, zníženie koncentrácie a narušenie dynamického stereotypu. ÚNAVA Únava je jedným z dôležitých faktorov, ktoré môžu byt' príčinou športového úrazu. Nedostatok odpočinku, chyby v životospráve športovca, podceňovanie regenerácie zo strany športovca a jej nedocenenie trénermi a funkcionármi vyvolávajú v organizme športovca biochemické zmeny často vysvetľované ako „zakyslenie“ vnútorného prostredia. Športovec nie je schopný vykonávať presné, koordinované pohyby, svaly sa skracujú, napučiavajú a pri minimálnom zaťažení praskajú, pričom môže byť prerušená kontinuita celého svalu, alebo len niekoľkých svalových snopcov. PRETRÉNOVANOSŤ Chyby v tréningovom procese a nesprávne hodnotenie možností športovca môžu spôsobiť nepomer medzi nárokmi kladenými na športovca pri tréningovom zaťažení a jeho funkčnými možnosťami — vznikne pretrénovanosť. Narušujú sa jemné koordinačné mechanizmy, čo môže významnou mierou ovplyvniť vznik športového úrazu. NEDOSTATOČNÁ TRÉNOVANOSŤ Úspešnosť športového výkonu v podstatnej miere závisí od dobrého funkčného stavu organizmu. V tréningovom procese musí byť organizmus športovca pripravovaný na veľké fyzické zaťaženie v pretekárskej činnosti. Individuálne odlišnosti v stavbe organizmu, chyby v metodickom vedení tréningového procesu, nedostatočná kvantita i kvalita tréningového zaťaženia sú príčinami ,,zlého funkčného stavu“ organizmu, ktorý môže participovať na vzniku úrazu. ZANEDBÁVANIE ROZCVIČKY Rozcvičovaním sa organizmus pripravuje na nastávajúci výkon. Rozcvička ma byť úvodom ku každému tréningu a preteku. Iba dobre rozcvičený športovec môže od začiatku podávať očakávaný výkon. Nároky, ktoré sú potom kladené na pohybový systém, organizmus zvládne bez rizika jeho poškodenia. Zanedbaná rozcvička sa tiež stáva jednou z príčin úrazov pohybových ústrojov. Na tento fakt by nemali zabúdať ani športovci, ani tréneri a funkcionári. CHOROBY ŠPORTOVCA Podceňovanie ľahkých interkurentných ochorení športovca samým športovcom alebo trénerom, žiaľ, niekedy aj oddielovým lekárom, zapríčiňuje rýchly vznik únavy. Únava spôsobuje diskoordináciu pohybov, narušuje nervovo - svalovú rovnováhu, a tak zvyšuje pravdepodobnosť úrazového poškodenia pohybových ústrojov športovca. NEDOLIEČENÉ PORANENIA Každodenná prax a dlhoročné skúsenosti pri liečbe športových úrazov a poškodení nútia zamyslieť sa nad „zázračnými“ liečebnými metódami, ktorých aplikácia má urýchliť proces hojenia pohybových ústrojov poškodených úrazom a vrátiť športovca po krátkej liečbe znova do pretekárskej činnosti. Športovec s medikamentózne zablokovanou bolesťou má pocit uvoľnenia, necíti bolesť v poškodených tkanivách a zaťaží pohybový systém. Neplnohodnotné tkanivá sa pri zaťažovaní ďalej poškodzujú a

31

športovec nie je schopný pretekať dlhší čas, čo by sa nestalo, keby sa rešpektovali všetky zásady a princípy správneho ošetrenia a liečby pohybových ústrojov postihnutých úrazom. VRODENÉ A ZÍSKANÉ CHYBY POHYBOVÝCH ÚSTROJOV Klinické skúsenosti potvrdzujú, že pohybové ústroje športovcov, ktorí vykonávajú vrcholový šport napriek vrodeným alebo získaným chybám na pohybovom systéme, sú pod vplyvom tréningového zaťaženia a pretekárskej činnosti poškodzované oveľa skôr ako u športovcov, ktorí vykonávajú ten istý druh športu, ale nemajú vrodené alebo získané chyby na pohybovom systéme. Takéto chyby bývajú často veľmi diskrétne a môže ich postrehnúť len odborník (ortopéd, dorastový lekár v súčinnosti so školským a oddielovým lekárom), ktorý by mal preto spolurozhodovať pri výbere športovcov pre jednotlivé druhy športov. NARUŠENIE DYNAMICKÉHO STEREOTYPU Po poranení športovca alebo po inej dlhšej prestávke v tréningovom zaťažení môže byť narušený dynamický stereotyp, čo znamená, že niektoré automatické činnosti čiastočne vymiznú. Športovec sa usiluje kompenzovať ich inými pohybmi, ktoré bývajú nekoordinované a výsledkom je poškodenie športovca úrazom. ZNÍŽENÁ KONCENTRÁCIA Pri tréningovom zaťažení i samom športovom výkone je mimoriadne dôležitá koncentrácia športovca na všetky činnosti. Pred vykonaním zamýšľaného úkonu musí sa naň aj psychicky sústrediť. Zníženie koncentrácie pre akúkoľvek príčinu spôsobuje veľa ráz úraz a vážne poškodenie zdravia športovca, ktoré sa môže niekedy skončiť aj smrteľne (zjazdové lyžovanie, horolezectvo, automobilové preteky a pod.). PRECEŇOVANIE VLASTNÝCH SÍL Veľa mladých športovcov nevie správne odhadnúť svoje schopnosti: mladí športovci sa usilujú dokázať svoje kvality za každú cenu, a tak sa poškodenie pohybového systému môže vyskytnúť aj pri jednoduchých športových činnostiach. PORUŠOVANIE ŠPORTOVÝCH PRAVIDIEL Pravidlá jednotlivých športových odvetví určujú spôsob športového boja, preto je dôležité dôkladne s nimi oboznámiť športovcov, trénerov i funkcionárov a trvať na ich dôslednom dodržiavaní, aby pri športe nevznikali úrazy, alebo aby sa aspoň ich počet znížil na minimum. VEK ŠPORTOVCA Športovú úrazovosť významnou mierou ovplyvňuje vek športovca. Pri dnešnom rozmachu najmä masovej telesnej výchovy sa ustavične zvyšuje aj vekový priemer občanov, ktorí športujú pre upevnenie svojho zdravia a zlepšenie fyzických predpokladov na úspešné vykonávanie pracovnej činnosti. Veľa ráz však tento cieľ nedosiahnu, naopak, najmä pri kolektívnych hrách, vznikajú važné úrazy pohybových ústrojov, ktoré spôsobujú dlhodobú práceneschopnosť pacientov. Často je potrebná aj operačná liečba. Svoje osobitosti má i detský vek. V detstve sa má rozvíjať predovšetkým telesná pripravenosť, ako to zdôrazňujú aj poprední pedagógovia telesnej výchovy. Treba sa vyhýbať predčasnej špecializácii mladého organizmu a veľa ráz i neadekvátnemu zaťažovaniu. Práve práca s deťmi si vyžaduje skúsených trénerov — pedagógov, ktorí vedia správne zhodnotiť všetky osobitosti detského veku a zvoliť adekvátne tréningové metódy, kvantitu i kvalitu zaťaženia, aby sa predišlo poškodeniu detského organizmu. POHLAVIE ŠPORTOVCAPri zaťažovaní mužského a ženského organizmu je potrebné robiť rozdiel vzhľadom na ich odlišnosti. Veľkosť fyzického zaťaženia i druh športu musí zodpovedať fyziológii a schopnostiam ženského organizmu. Od ženy spravidla nemožno očakávať také športové

32

výkony, aké podávajú muži. V posledných rokoch sa prejavuje úsilie popularizovať medzi ženami i mužské športové odvetvia. Z aspektu zdravotníkov je to nesprávne. Takisto nesprávna je aj vzájomná konfrontácia mužov a žien v športovom súboji.

2.2.2 Exogénne faktory športových úrazov a športových poškodení

Exogénnym faktorom, ktoré môžu participovať na vzniku úrazov a poškodení pri telesnej výchove a športe a ich analýze sa často nevenuje dostatočná pozornosť. Niektorí autori uvádzajú, že tie spôsobujú až 45 – 50 % úrazových poškodení pohybových ústrojov športovcov. Prehľad exogénnych faktorov zúčastňujúcich sa na vzniku športových úrazov uvádzame na základe rozboru klinického materiálu Ortopedickej kliniky LF UK v Bratislave z viac ako 30-ročného pozorovania. TERÉN Pri masovej telesnej výchove a športe, ale aj pri výkonnostnom športe nie sú podmienky na uskutočňovanie telovýchovnej a športovej činnosti z hľadiska terénu vždy vyhovujúce. Neupravený, nedostatočne upravený, či hrboľatý terén, prípadne jeho škvarový, asfaltový alebo betónový povrch negatívne ovplyvňujú výskyt úrazov. Aj telocvične, najmä ich rozmery, vyhovujú niektorým športovým činnostiam. Veľmi častým etiologickým faktorom úrazového procesu je neznalosť terénu. POVETERNOSTNÉ VPLYVY Nepriaznivé počasie, extrémne teploty negatívne pôsobia na celkový stav organizmu a jeho pohotovosť na výkon. Môžu spôsobiť aj poruchy zdravia (úpal, omrzliny) a nepriaznivo pôsobia aj na terény. OBLEČENIE, OBUV A OCHRANNÉ POMÔCKY V každom športe je potrebné vhodné oblečenie a obutie športovcov, ktoré musí zodpovedať všetkým hygienickým normám. Odev má byť na každú tréningovú jednotku a pretek čistý. Z preventívneho hľadiska treba zdôrazniť význam ochranných pomôcok, a to individuálne pre jednotlivé športové odvetvia. Výrobcovia športového náradia a výstroja by mali v spolupráci s lekármi, trénermi a cvičiteľmi hľadať optimálne prostriedky úrazovej prevencie. ORGANIZAČNÉ NEDOSTATKY Jedným z vonkajších faktorov spôsobujúcich zvyšovanie výskytu športových úrazov sú nedostatky v organizačnom zabezpečení telesnej výchovy a konkrétnych športových podujatí. Často sa vyskytujú nielen pri masovej telesnej výchove, ale aj pri vrcholných športových podujatiach. Je to napr. telocvičňa preplnená cvičencami, nedisciplinovanosť divákov alebo usporiadateľov, ktorí môžu vstúpiť pretekárovi do dráhy a pod. DOPING V poslednom čase sa dosť často stáva, že športovci požívajú rôzne výrobky farmaceutického priemyslu na zvýšenie svojich športových výkonov. Stimulujúce látky majú „vydráždiť“ organizmus športovca k maximálnemu výkonu, a takto mu zaručiť víťazstvo. Rôzne farmaceutiká vyvolávajú v organizme športovca zvýšenú aktivizáciu vnútorného prostredia, ale aj nežiaduce vedľajšie reakcie, ktoré sa môžu zúčastňovať na úraze alebo poškodení pohybových ústrojov športovca. ALKOHOL Stáva sa, že aj niektorí športovci požívajú alkoholické nápoje. Ako dôvod najčastejšie uvádzajú potrebu relaxácie, inokedy potrebu vyvolať pitím ľahšie zaspávanie a pod. Alkohol znižuje ostražitosť a pozornosť športovca, utlmí mozgové centrá, spomaľuje reakcie pri odovzdávaní nervových vzruchov a pod. Krátka eufória je

33

vystriedaná obyčajne útlmom, ktorý prehlbuje únavu, narušuje koordináciu pohybov, a tak zvyšuje nebezpečenstvo vzniku športového úrazu. Vrcholoví, ale ani ostatní športovci, jednoznačne nesmú požívať alkoholické nápoje. INÁ OSOBA PRÍČINOU ÚRAZUOsobitné miesto medzi športovými úrazmi patrí úrazom spôsobeným inou osobou. Pri kolektívnych športoch môže vzniknúť športový úraz vinou spoluhráča, častejšie však úraz zapríčiní protihráč. Na vzniku športového úrazu sa môže niekedy zúčastniť aj obecenstvo, a to priamo (inzultáciou) alebo nepriamo (povzbudzovaním hráčov k nevyberavej a bezohľadnej hre proti súperom).6

2.3.3 Príčiny, mechanizmy a diagnózy úrazov7

FutbalPríčiny úrazov: zrážka, hrubá, surová hra, nedostatočná príprava, nedostatočné rozcvičenie, nerovný terén, chybná technika, iné príčiny.Mechanizmy úrazov: nakopnutie, náraz, pád, doskok, ostatné. Značná časť úrazov bola spôsobená nakopnutím (32,35%) a pádom pri zrážke so súperom (28,40%)Diagnóza úrazov: nalomeniny, zlomeniny, zmliaždeniny, podvrtnutia, poškodenie mäkkých častí, kolena (väzov, puzdra, meniskov), čiastočné natrhnutie svalov, rany, vykĺbeniny, ostatné HokejPríčiny úrazov: tvrdá surová hra, zrážka, pád na ľad, chybná technika, nedostatočné rozcvičenie Mechanizmy úrazov: náraz na mantinel, úder hokejkou, úder pukom, pádDiagnóza úrazov: zmliaždeniny, rany, zlomeniny a nalomeniny, podvrtnutia, poškodenie mäkkých častí kolena, vykĺbenia, čiastočné natrhnutia svalov, iné HádzanáPríčiny úrazov: zrážka, tvrdá hra, neopatrnosť, chybná technika, inéMechanizmy úrazov: náraz, pád, dopad, doskok, inéDiagnóza úrazov: podvrtnutia, nalomeniny, zlomeniny, poškodenia, mäkkých častí kolena, čiastočné natrhnutie svalov, rany, ostatné AtletikaPríčiny úrazov: chybná technika, nevhodný terén, nedostatočné rozcvičenie, preťažovanie svalstva, inéMechanizmy úrazov: pád, prudký, nekoordinovaný pohyb, pošmyknutia, inéDiagnóza úrazov: podvrtnutia zhybov, poškodenie mäkkých častí kolena, natrhnutie svalu, nalomeniny, zlomeniny, zmliaždeniny, rany, BasketbalPríčiny úrazov: zrážka, neopatrnosť, chybná technika, nevhodný terén, nepripravenosť, surová hra, nedostatočné rozcvičenie, ostatnéMechanizmy úrazov: chybný doskok, náraz, pád, prudký pohyb, pošmyknutie, inéDiagnóza úrazov: podvrtnutie, nalomeniny a zlomeniny, zmliaždeniny, poškodenie mäkkých častí kolena, čiastočné natrhnutie svalov, rany, ostatné VolejbalPríčiny úrazov: neopatrnosť, zrážka, chybná technika, nevhodný terén, inéMechanizmy úrazov: chybný doskok, náraz, pád, iné

6 Horský: Etiológia športových úrazov a športových poškodení. 1987.7 Hanzo 1979

34

Diagnóza úrazov: podvrtnutie, nalomeniny a zlomeniny, poškodenie mäkkých častí kolena, zmliaždeniny, čiastočné natrhnutie svalov BoxPríčiny úrazov: nedodržanie pravidiel, nepozornosť, chybná technika, tvrdý spôsob boja, nepripravenosť, nedostatočné rozcvičenie, ostatnéMechanizmy úrazov: náraz, úder, pošmyknutie, pád, prudký, neobvyklý pohyb, doskok, inéDiagnóza úrazov: zlomeniny, nalomeniny, rany, zmliaždeniny, otras mozgu, iné LyžovaniePríčiny úrazov: nevhodný terén, chybná technika, chyby vo výstroji, klimatické podmienky, inéMechanizmy úrazov: pád, náraz na prekážku, zlý doskok, neopatrnosť, inéDiagnóza úrazov: zlomeniny, nalomeniny, podvrtnutie zhybov, poškodenie mäkkých častí kolien, rany, iné ZápaseniePríčiny úrazov: boj a postavenie, tvrdý spôsob boja, chybná technika, nepozornosť, preťaženie, ostatnéMechanizmy úrazov: náraz, prudký, neobvyklý pohyb, pád, doskok, pošmyknutie, ostatnéDiagnóza úrazov: podvrtnutia zhybov, zmliaždeniny, nalomeniny a zlomeniny, vykĺbeniny, rany, iné DžudoPríčiny úrazov: chybná technika, tvrdý spôsob boja, zrážka, nedostatočné rozcvičenie, iné mechanizmy úrazov: pád, prudký, nekoordinovaný pohyb, úder, inéDiagnóza úrazov: podvrtnutia, zlomeniny, nalomeniny, poškodenie mäkkých častí kolena, zmliaždeniny, iné CyklistikaPríčiny úrazov: prekážka na ceste, nevhodný terén, chybná technika, kolízia, inéMechanizmy úrazov: náraz do prekážky, spolujazdca, pád, iné Diagnóza úrazov: nalomeniny, zlomeniny, zmliaždeniny, rany, iné HorolezectvoPríčiny úrazov: terén, klimatické podmienky, lavína, chybná výstroj a výzbroj, nezvládnutie výstupu a pod. Mechanizmy úrazov: pády, nárazyDiagnóza úrazov: zlomeniny (hlavne dolné končatiny), otrasy mozgu a smrteľné zranenia Športová gymnastikaPríčiny úrazov: chybná technika, nepozornosť, nepripravenosť, nedostatočné rozcvičenie, inéMechanizmy úrazov: chybný doskok, pád po doskoku, prudký, nekoordinovaný pohybDiagnóza úrazov: podvrtnutia, zlomeniny, nalomeniny, zmliaždeniny, poškodenie mäkkých častí kolena, ostatné TuristikaPríčiny úrazov: klimatické podmienky, lavíny, technické a iné príčinyMechanizmy úrazov: pády, nárazy ne a prekážky Diagnóza úrazov: najčastejšie sú poranené dolné končatiny, občas príhody srdcovo-cievneho systému

35

JazdectvoPríčiny úrazov: úrazy vznikajú pri jazde, pri páde z koňa, alebo s koňom a úrazy spôsobené koňom. Pri samotnej jazde býva úrazov menej (natiahnutie stehenného svalstva, poškodenie článkov prstov a iné). Najviac úrazov vzniká pri nezvládnutí spolupráce jazdca s koňom, predovšetkým pádom z koňa, pri tréningoch a pri ošetrovaní koňa.Mechanizmy úrazov: pády Diagnóza úrazov: nalomeniny a zlomeniny ramena, kľúčnej kosti, a predlaktia. Pri pádoch aj otrasy mozgu.

2.3.4 Úrazová zábrana pri športoch8

FUTBAL Špecifické pravidlá úrazovej zábrany: — venovať zvýšenú pozornosť sledovaniu výskytu úrazov a pohotovo vykonávať príslušné opatrenia k odstráneniu ich príčin— aspoň raz do roka vykonávať rozbor úrazovosti na všetkých stupňoch riadenia od telovýchovnej jednoty až po predsedníctva zväzov,— kontrolovať používanie ochranných prostriedkov pri futbale (chrániť predkolenia chráničmi, kontrolovať, či kopačky majú predpísaný druh štupľov nielen pri stretnutiach, ale aj pri tréningoch)— na politicko-výchovnom úseku zvyšovať zdravotnou výchovou morálne a vôľové vlastnosti futbalistov— dbať na dostatočné rozcvičenie futbalistov nielen pred tréningom a zápasom, ale i pred druhým polčasom— zabezpečiť, aby v každom oddieli výkonnostného športu bol lekár a masér, nižších súťažiach zabezpečovať zdravotnícku službu vyškoleným zdravotníkom— prísne trestať priestupky proti pravidlám futbalovej hry— trénovať a hrať stretnutia s loptou predpísanej veľkosti a pružnosti, predovšetkým u mládeže— disciplinovane dodržiavať pokyny trénera a lekára a podrobovať sa rozhodnutiam rozhodcu

ĽADOVÝ HOKEJ Špecifické pravidlá úrazovej zábrany: — do športovej prípravy hokejistov zaradiť výcvik obranných prvkov, napr. narazenie na mantinel a pod.— prísne trestať nedovolený spôsob hry, najmä zákernú hru— viesť hráčov k sebadisciplíne, nenechať sa vyprovokovať k zákernej hre— venovať dostatočný čas na rozcvičenie sa pred stretnutím— zabezpečiť viac času aj na regeneráciu síl hokejistov využívaním všetkých dostupných metód a prostriedkov— venovať viac pozornosti kvalite výstroja a jeho ochranných častí— dbať na kvalitu ľadu a hrať pri dobrom osvetlení— na hráčskych schôdzach pri vyhodnocovaní stretnutí kriticky prehodnotiť nielen zranenia vlastných hráčov, ale i súperových

8 Hanzo: Úrazová zábrana pri športoch. 1979.

36

HÁDZANÄ Špecifické pravidlá úrazovej zábrany: — sústavnou a cieľavedomou politickovýchovnou prácou v družstvách vštepovať športovcom názor, že víťazstvo sa dá dosiahnuť hrou podľa platných pravidiel — pri tréningoch rozcvičením zlepšovať pohybové schopnosti a zabezpečiť technickú úroveň hry— obmedziť streľbu pri tesnom blokovaní, zvyšovať silu a pružnosť horných končatín, najmä rúk. V príprave venovať viac pozornosti posilovaniu prstov, nácviku správneho blokovania, bráneniu v hre a nácviku pádov pri streľbe— zlepšiť pohybovú koordináciu a spevňovať väzivá a svalstvo dolných končatín, predovšetkým u žien— zabezpečiť dobrý stav výstroja a používanie ochranných súčastí, povinne nosiť chrániče kolien a lakťov (najmä brankári)— dbať na dobrú úpravu ihriska a jeho okolia

BASKETBALŠpecifické pravidlá úrazovej zábrany: — venovať pozornosť tréningovej príprave z hľadiska dodržiavania fyziologických zásad a taktickej prípravy— v tréningovej príprave venovať väčšiu pozornosť zvyšovaniu techniky hry a správnemu posilovaniu zhybov a svalstva končatín špeciálnymi posilňovacími cvičeniami— dôkladne sa rozcvičiť aj pred striedaním— dbať na dokonalú údržbu ihriska, zabezpečiť riadne vetranie a osvetlenie telocvične VOLEJBAL Špecifické pravidlá úrazovej zábrany:— venovať väčšiu pozornosť metodike tréningu, predovšetkým všeobecnej príprave športovca. Výskok treba nacvičovať v primeraných dávkach a na pružnom teréne— venovať sústavnú pozornosť žiackym a mládežníckym družstvám a začínať s nimi minivolejbalom— zabezpečiť dostatočné osvetlenie hracích plôch— používať vhodnú obuv, ktorá dostatočne chráni nohy proti úrazom— venovať osobitnú pozornosť posilovaniu svalových skupín a zhybov, nácviku pádov a správnemu chytaniu prudkých smečov a podaní— exponované zhyby, najmä lakťové a kolenné, chrániť kvalitnými chráničmi

ATLETIKA Špecifické pravidlá úrazovej zábrany: — udržiavať v dobrom stave bežecké dráhy a doskočiská— primerane sa rozcvičiť pred tréningom a pretekmi hlavne za chladného a veterného počasia— nešportovať pri nedoliečených zraneniach— intenzitu tréningu prispôsobiť fyzickému a funkčnému stavu, hlavne po chorobe a zranení— nepoužívať dopingové látky včítane hormonálnych prípravkov (anabolík)— nepreťažovať svalstvo nadmernými posilňovacími cvikmi

37

— osobitnú pozornosť venovať správnemu nácviku vrhov, dobrej organizácii a poriadku na ihrisku— vyžadovať disciplínu aj od ostatných pretekárov— pri hodoch kladivom treba zabezpečiť ochranné klietky— stanovené predpisy prísne kontrolovať rozhodcami a organizačnými pracovníkmi (nedovoliť hádzať vrhačské náčinia nepovolaným osobám)— vrhačom, ktorým sa potia ruky, treba odporučiť magnéziový prášok

ŠPORTOVÁ GYMNASTIKAŠpecifické pravidlá úrazovej zábrany:— pre úrazovú zábranu pri športovej gymnastike sú dôležité ochranné pomôcky cvičenca (suspenzor, kožené pásky na dlane — hlavne pri tréningoch)— pri nadmernom potení rúk používať na vysušovanie pokožky pálené magnézium— dodržiavať primeranú metodiku v príprave už od žiackeho veku— necvičiť s nedoliečenými zraneniami, prípadne s bolesťami— poskytovať cvičencom dopomoc (trénerom, cvičiteľom) predovšetkým pri cvičeniach na vysokom náradí— včas ošetrovať odreniny a mozole na dlaniach

LYŽOVANIE Špecifické pravidlá úrazovej zábrany: –– intenzitu tréningu prispôsobovať individuálnym schopnostiam lyžiarov–– dodržiavať pokyny trénerov i pedagógov— nepreceňovať svoje schopnosti a pri dlhšom pobyte na horách si urobiť aj poldenné prestávky (spravidla tretí deň)— kontrolovať výstroj a výzbroj lyžiara (najmä bezpečnostné viazanie), voskovať lyže podľa kvality snehu— používať ochranné prostriedky proti slnečnému a veternému počasiu (okuliare, masti a pod.)— pri organizovaných zájazdoch [7- až 14-denných) venovať zvýšenú pozornosť tretiemu a štvrtému dňu, pretože v týchto dňoch sa vyskytujú úrazy častejšie— zakázať používanie alkoholu pred i pri lyžovaní— každý majiteľ lyžiarskeho vleku, výťahu a lanovky musí vyvesiť pri dolnej stanici informačnú tabuľu pre spôsob jazdy na svahu. Tabuľami a smerovkami vyznačiť smer zjazdu a jeho obťažnosť— diferencovať lyžiarov na začiatočníkov a pokročilých a podľa toho regulovať vstup do exponovaných lyžiarskych terénov— vyznačiť cesty pre lyžiarov - začiatočníkov

TURISTIKA Špecifické pravidlá úrazovej zábrany: — nacvičovať spôsob chôdze a správneho dýchania pri nej už od detského veku— postupne zvyšovať dĺžku túry a jej náročnosť— pravidelne sa otužovať vzduchom, vodou, slnkom— podľa počasia, dĺžky a časovej náročnosti túry prispôsobovať výstroj a výzbroj („golfové" nohavice, bavlnenú bielizeň, vetrovku, igelitový plášť, čiapku, okuliare, plecniak a iné)— pri túre sa pravidelne stravovať a piť vhodné nápoje— dbať na poriadok a čistotu prostredia, chrániť a neničiť prírodu

38

— ovládať základy prvej pomoci— poznať spôsoby ochrany pri náhlych klimatických zmenách (hmla, sneženie, blesk a pod.)— dbať na pokyny Horskej služby pri individuálnych, rodinných i hromadných túrach v horách.

HOROLEZECTVO Špecifické pravidlá úrazovej zábrany: — zlepšiť výchovnú činnosť v horolezeckých oddieloch, zameranú nielen na vlastnú technickú a telesnú zdatnosť športovcov, ale aj na širší okruh znalostí o horách vôbec, na intenzívnejšiu výchovu k zodpovednému vzťahu k sebe a ku kolektívu— zamerať sa na dlhodobú technickú a psychologickú prípravu (rozvážnosť, sebadôvera, duchaprítomnosť a pod.) horolezcov— nepreceňovať svoje individuálne schopnosti, vedieť odhadnúť hroziace nebezpečenstvo— venovať sústavnú pozornosť výstroju a výzbroji, udržiavať ich v bezchybnom a technicky dokonalom stave— robiť výstupy iba podľa výkonnostných tried v horolezectve— intenzívne spolupracovať s horskou službou a jej pracovníkom povinne hlásiť každý horolezecký výstup

CYKLISTIKA Špecifické pravidlá úrazovej zábrany: — venovať zvýšenú pozornosť zlepšovaniu techniky jazdy na cestách a dráhach už pri tréningoch— zdokonaľovať zručnosť jazdy a ovládania bicykla na menej vhodných a náročných terénoch— poznať a dokonale dodržiavať dopravné predpisy na cestách— zabezpečiť dobrú organizáciu pretekov, odstrániť prekážky z cesty, zabezpečiť bezpečnú vzdialenosť obecenstva od cesty atď.— odstraňovať závady na bicykli, preskúšať bicykel pred tréningom a pretekom, zaviesť pravidelnú technickú kontrolu bicyklov pred pretekami— nedisciplinovaných cyklistov trestať, prípadne aj vylučovať z pretekov— prísne postupovať proti používaniu dopingových látok— nosiť ochranné časti výstroja aj pri tréningoch (kožené helmy, rukavice, laketníky, ochranné okuliare, spevnené dresy na ramenách, nohaviciach, atď.)

ZÁPASENIE Špecifické pravidlá úrazovej zábrany: — dokonalá technika zápasníckych hmatov (bez záludností)— dokonalá údržba žinenky— sústavné posilovanie exponovaných svalov— nosenie ochranných prostriedkov aj v príprave (najmä ochrana ušníc)— nezanedbávať včasné a správne ošetrenie krvných výronov v ušniciach (možnosť deformácie ušníc)

DŽUDO Špecifické pravidlá úrazovej zábrany:— zvýšenú pozornosť venovať správnemu oblečeniu, priestoru v okolí plochy a žinenkám pokrytých plachtovinou

39

–– sústavne nacvičovať techniku pádov pri súbojoch

BOX Špecifické pravidlá úrazovej zábrany: — službukonajúci lekár musí kontrolovať zdravotný stav pästiara pred každým stretnutím— sledovať záznamy o K. 0. a o technickom K. 0.— povinne nosiť pravidlami predpísané ochranné prostriedky nielen pri stretnutiach, ale i v tréningoch— dbať na primeranú váhu rukavíc, v príslušných vekových kategóriách— boxovať iba v rovnakých vekových kategóriách— dodržiavať smernice o pretekaní mládeže— lekár podľa druhu zranenia navrhuje predčasné zakončenie stretnutia— pri výbere športovcov do pästiarskeho športu dôsledne dodržiavať všetky lekárske kritériá JAZDECTVO Špecifické pravidlá úrazovej zábrany: — cieľavedomý a dlhodobý výcvik s koňom pod dohľadom skúseného cvičiteľa— sústavné oboznamovanie sa jazdca s návykmi koňa— dobrá telesná a psychická príprava jazdca, nácvik pádov z koňa

40

2.4. Právne aspekty v telesnej výchove a športe

Žiaden pedagóg telesnej výchovy, napriek tomu, že toho vie v tejto oblasti omnoho viac oproti inému pedagógovi, nie je s právnou problematikou absolútne globálne a do detailov oboznámený. Vždy musí problematiku študovať, získavať nové poznatky a skúsenosti a nikdy sa nehanbiť za nejakú neznalosť a poradiť sa so skúsenejším, napr. pracovníkom Horskej služby, chatárom a pod. a ich doporučenia a náznaky brať nie ako polemiku, z ktorej majú vystúpiť ako víťazi, ale ako kategorický rozkaz. K tomu pristupuje právna neznalosť, niekedy až hraničiaca s právnym analfabetizmom netelocvikárov (bohužiaľ niekedy aj telocvikárov). Dá sa povedať, že ani telovýchovný pedagóg nikdy nebol do dôsledkov právne poučený o všetkých svojich aktivitách, ktoré bude vykonávať so žiakmi pri svojej činnosti. Vždy musí dané podmienky študovať, kontrolovať a na každý nový typ akcie sa vždy nanovo pripraviť. Takisto poistenie pri rôznych formách poistenia nie je vždy jednoznačné a neexistuje jednoznačné odporúčanie ako si v tejto oblasti počínať. Nasledujúci exkurz medzi paragrafy naznačí tenkosť ľadu, na ktorom sa telocvikári celoživotne pohybujú a kde všade môžu zakopnúť. Telesná výchova je najnebezpečnejší vyučovací predmet. Učiteľ telesnej výchovy musí nepretržite dbať na bezpečnosť, život a zdravie, ale zároveň aj na slobodu a ľudskú dôstojnosť svojich žiakov. Ak činí inak, aj naňho pamätá Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. vo svojej druhej časti a to konkrétne: PRVÁ HLAVATRESTNÉ ČINY PROTI ŽIVOTU A ZDRAVIUPrvý diel - Trestné činy proti životu:§ 149Usmrtenie(1) Kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.(2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1a) závažnejším spôsobom konania, alebob) na chránenej osobe.(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na viacerých osobách preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti práce alebo dopravy alebo hygienické predpisy.(4) Rovnako ako v odseku 3 sa páchateľ potrestá, ak v súvislosti so svojím zamestnaním, povolaním, postavením alebo funkciou alebo ako vodič dopravného prostriedku spôsobí v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť.(5) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 4 spôsobí z nedbanlivosti smrť dvoch alebo viacerých osôb.

Druhý diel - Trestné činy proti zdraviu:Ublíženie na zdraví§ 157(1) Kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

41

a) závažnejším spôsobom konania, alebob) na chránenej osobe.§ 158Kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Tretí diel - Trestné činy ohrozujúce život alebo zdravie:§ 162

Poškodenie zdravia(1) Kto vykonáva napriek tomu, že nemá predpísanú odbornú spôsobilosť zdravotníckeho pracovníka alebo iného odborného pracovníka v zdravotníctve, úkony zdravotnej starostlivosti a neodborným vyšetrovacím alebo liečebným úkonom alebo nesprávnou indikáciou liekov, liečiv alebo iných zdravotníckych pomôcok, čo aj z nedbanlivosti, a) bezprostredne ohrozí život iného,b) inému ublíži na zdraví, aleboc) uskutoční bez súhlasu iného vyšetrovací alebo liečebný úkon alebo nesprávnu indikáciu liekov, liečiv alebo iných zdravotníckych pomôcok a takým úkonom ohrozí jeho zdravie, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1a) závažnejším spôsobom konania, alebob) na chránenej osobe.(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

(Príklad: Podávanie tabletiek učiteľmi)

Šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby§ 164(1) Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej ľudskej choroby, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1a) závažnejším spôsobom konania, alebob) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

Ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi§ 169(1) Kto má na predaj alebo na taký účel vyrobí, alebo sebe alebo inému z nedbanlivosti zadováži potraviny alebo iné predmety, ktorých požitie alebo použitie na obvyklý účel je nebezpečné pre ľudské zdravie, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.(3) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebob) za krízovej situácie.

(Príklad: Ponechanie mliečnych výrobkov po záručnej lehote v školských automatoch)

42

§ 170Ohrozovanie zdravia nepovolenými liečivami, zdravotníckymi pomôckami a potrebami(1) Kto, čo aj z nedbanlivosti, spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo ohrozenia zdravia ľudí tým, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivostia) predpíše, vydá, predá alebo podá liečivá, ktoré nie sú zaradené do oficiálneho zoznamu liekov, lieky ktoré nie sú registrované podľa osobitného predpisu alebo ktorých požívanie nepovolil príslušný orgán, alebo zdravotnícke pomôcky, ktoré boli uvedené na trh v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom,

b) vykonáva klinické skúšanie liečiv, liekov alebo zdravotníckych pomôcok v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, aleboc) bez povolenia zaobchádza s liekmi alebo so zdravotníckymi pomôckami, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1a) závažnejším spôsobom konania,b) na chránenej osobe, aleboc) z osobitného motívu.(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.(Príklad: Rovnako podávanie tabletiek učiteľmi)

§ 176Podávanie anabolických látok(1) Kto neoprávnene podá osobe mladšej ako osemnásť rokov anaboliká alebo iné prostriedky s anabolickým účinkom na iný ako liečebný účela) vo väčšom množstve, alebob) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.(Príklad: Podávanie anabolických látok žiakom na zvýšenie ich výkonnosti a dosiahnutie lepších výsledkov v súvislosti s účasťou týchto žiakov na športových podujatiach.)

Neposkytnutie pomoci§ 177(1) Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, neposkytne potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.(2) Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, neposkytne potrebnú pomoc, hoci je podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc poskytnúť, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

DRUHÁ HLAVA

TRESTNÉ ČINY PROTI SLOBODE A ĽUDSKEJ DÔSTOJNOSTIPrvý diel - Trestné činy proti slobode:§ 189Vydieranie(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

43

(2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1a) závažnejším spôsobom konania,b) na chránenej osobe,c) z osobitného motívu, alebod) a spôsobí ním väčšiu škodu.(3) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebob) a spôsobí ním značnú škodu.(4) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,b) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, aleboc) ako člen nebezpečného zoskupenia.(Príklady: 1. Člnkovanie na rozvodnenej rieke – učiteľ žiakom: „Nasadnite okamžite všetci do člna, lebo sa postarám, že budete mať problémy v škole!“2. Prechádzanie cez cestu – blížiaci sa kamión: „Pridajte, lebo prídeme po zvonení a všetci budete mať neospravedlnenú hodinu ...!“)

Druhý diel - Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti:Sexuálne zneužívanie§ 201(1) Kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.(2) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1a) závažnejším spôsobom konania,b) na chránenej osobe, aleboc) z osobitného motívu.

(3) Odňatím slobody na dvanásť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.

(4) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1a) a spôsobí ním smrť, alebob) za krízovej situácie.

§ 202(1) Kto osobu mladšiu ako osemnásť rokov pohne k mimomanželskej súloži alebo ju iným spôsobom sexuálne zneužije,a) ak takou osobou je osoba zverená do jeho starostlivosti alebo pod jeho dozor alebo odkázaná osoba, alebob) za odmenu,potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.(2) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na osobe mladšej ako osemnásť rokov, ktorá bola k takému konaniu donútená z poslušnosti, nátlakom alebo hrozbou.

44

Príklad: Žiačke sa páči učiteľ telesnej výchovy. Na hodine tento učiteľ v rámci dopomoci pomáha žiačkam napr. pri premete vpred a nechtiac sa dotkne jej tela. Žiačka si to zle vysvetlí, alebo z iných dôvodov zamiluje sa doňho, ... stratí chuť do jedla z ustavičného myslenia na milovanú osobu, schudne, je duchom neprítomná, roztržitá, zmenená, v mrákotách. Všimnú si to jej rodičia, ona im nakoniec rozpovie, čo ju zmenilo a skončí to trestným oznámením z podozrenia na spáchanie zločinu sexuálneho zneužívania. Potom sa pridajú ako svedkyne aj ďalšie žiačky, ktoré naschvál pri súčinnosti pri cvikoch nastavovali exponované časti tela, ale nedostalo sa im od učiteľa opätovania náklonnosti, aby prispeli k fáme, že tento učiteľ obchytkáva žiačky. Ak navyše u vyššie uvedenej žiačky dôjde k psychiatrom diagnostikovanej ťažkej ujme na duševnom zdraví, môže to pre telocvikára skončiť 15-ročným väzením, ak nemá dobrého obhajcu. Zároveň ale učiteľ telesnej výchovy musí dbať, aby sa žiačky napr. pri premete nezranili. Inak by sa mohol dopustiť trestných činov, ktorými táto kapitola začína. Riešení takýchto školských komplikácií, háklivých otázok a peripetií je viac. Možné je napr. ešte pred samotnými cvičeniami ústne rozobrať presný postup pri cvičení, prípadne dať jeho písomnú verziu podpísať zákonným zástupcom žiakov.

Nakoľko je v predchádzajúcom texte použitých viacero zákonných pojmov, ktorých výklad poskytuje Trestný zákon v piatej hlave prvej časti, považujeme za potrebné legálny výklad niektorých z nich na tomto mieste uviesť.

§ 122(7) Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.§ 123Ujma na zdraví(1) Ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného.(2) Ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.(3) Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou jea) zmrzačenie,b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,c) ochromenie údu,d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,e) poškodenie dôležitého orgánu,f) zohyzdenie,g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,h) mučivé útrapy, aleboi) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.§ 127(1) Dieťaťom sa na účely tohto zákona rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak nenadobudla plnoletosť už skôr.§ 138Závažnejší spôsob konaniaZávažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu

45

a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157,b) po dlhší čas,c) surovým alebo trýznivým spôsobom,d) násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy,e) vlámaním,f) ľsťou,g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,h) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona,i) organizovanou skupinou, aleboj) na viacerých osobách.§ 139Chránená osoba(1) Chránenou osobou sa rozumiea) dieťa,b) tehotná žena,c) blízka osoba,d) odkázaná osoba,e) osoba vyššieho veku,f) chorá osoba,g) osoba požívajúca ochranu podľa medzinárodného práva,h) verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona, aleboi) svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ.(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.§ 140Osobitný motívOsobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činua) na objednávku,b) z pomsty,c) v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin,d) z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti, aleboe) so sexuálnym motívom§ 142(2) Smrťou sa rozumie biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť).

Táto kapitola sa zaoberá predovšetkým trestnými činmi spáchanými z nedbanlivosti, avšak venuje sa aj úmyselným trestným činom. Rozpísané sú tu prípady, kedy sú bežní učitelia „jednou nohou vo väzení“. Právne vedomie pedagógov je sporné. A toto je zatiaľ iba začiatok – trestný zákon. Mal by nasledovať zákon o priestupkoch, trestno-právne konania, občiansko-právne konania, náhrady majetkovej i nemajetkovej ujmy, atď.

46

2.5. Autorita, osobnosť pedagóga a bezpečnosť TV

2.5.1. Autorita pedagóga

Autoritu pedagóga potvrdím výrokmi štyroch autorít hlbokého životného poznania :

Kto učí žiť, znamená viac, než tisíc tých, ktorí učia čítať.(Majster Eckehart)

K informačnému pôsobeniu na ľudí je potrebné mať prirodzenú autoritu. Na svoje okolie alebo na jeho vybranú časť nemôže pôsobiť človek, ktorého ostatní neberú vážne. Pre slušných a inteligentných ľudí túto autoritu vytvárajú predovšetkým jeho morálna a intelektuálna úroveň. Tí obvykle slušní a menej inteligentní k tomu potrebujú prestíž jeho zamestnávateľa, jeho tituly, úspechy, spoločenské postavenie, počet publikácií v uznávaných zahraničných vedeckých časopisoch, či majetok (teda to, čo mu je ľahostajné), pre ostatných je k tomu poväčšine nevyhnutná i účinná hrozba fyzickou prevahou, ktorú im predstavuje napr. jeho povesť, opretá o pádnu päsť.9

Prirodzená autorita predstavuje pre vedeného vzor správania. Dieťa a zväčša i väčšina dospelých – nie sú schopní dohliadnuť tak ďaleko, aby mohli pochopiť veľkosť toho, čo tvorí prirodzenú autoritu ľudí, ktorí ich vedú a tvarujú. Kde táto stráca na účinnosti, je potrebné pridať autoritu umelú. Svojvoľné dieťa, ktoré sa chová násilnícky alebo ináč neprimerane, je potrebné najprv poučiť o nevhodnosti jeho činu. Ak to nechce pochopiť, je nutné ho „liečiť“ stratou nejakého dobra, ktoré je schopné pochopiť, alebo sankcionovaním, teda donucovacími prostriedkami. Teda sukcesia prostriedkov je poučenie, pozitívna motivácia (pochvala, možnosť sa pochváliť, apod.), hrozba odobratia niečoho žiaduceho, hrozba sankcionovaním, naplnenie hrozby - sankcia, donútenie k disciplíne.

Študentom gymnázia.A dnes môžem povedať: Mnohému som sa naučil, učiac iných.

Bežné sú v každej dobe ponosy na mládež a stále znovu sa tvrdí, že "dnešná mládež" je skazená, ľahkomyseľná a vzpurná. Proste, že nie je ideálna. Pritom sa úplne zabúda, že to, čo na ňu pôsobí, tiež nie je ideálne : škola, literatúra, film, divadlo, televízia, ...

Najčastejšie sa opakuje sťažnosť, že mládež sa vzpiera autorite. Slovo autorita má koreň v latinskom augere, čo značí rozmnožovať. Auctor rei publicae, bol v starom Ríme rozmnožiteľ a zvelebiteľ impéria. Auctoritas potom bola vážnosť a úcta, ktorú požíval vzhľadom k svojim zásluhám. Autorita v škole je dvojaká: buď legálna, založená na služobnom dekréte a na úradnom postavení učiteľa alebo autorita reálna, založená na hodnotách, ktorých nositeľom a darcom je učiteľ. Je pravda, že mládež sa vzpiera autorite prvého typu – ale tiež je pravda, že vrelo

túži po niekom múdrom, ucelenom a zrelom, ku ktorému by sa mohla primknúť celou

9 Novák. 1996.

47

svojou životnou vierou a od ktorého by sa mohla naučiť žiť dobre, krásne a šťastne.

Platí stále; pedagóg stoj na pôde autority. Ale musí to byť skutočný auctor.

Na otázku, v čom je tajomstvo výchovy, možno odpovedať: v sebavýchove.

Len ten, kto denne vstupuje do tvrdej školy sebavýchovnej, seba skúma a na sebe tvrdo pracuje, môže úspešne vychovávať. Esse, non videri (Byť, nie zdať sa). Výstražné slovo Emersonove: "To čo si, hovorí tak hlasno, že nepočujem, čo hovoríš." Pacovať na sebe v žiadnom prípade neznamená pracovať iba na svojej profesionalite, prípadne robiť si prípravy – pracovať na sebe znamená čosi úplne iné! Životnou úlohou pedagóga nie je získavať mladých ľudí pre seba. Získať pre seba je pomerne ľahká vec. Ale získať mladých ľudí pre mravný poriadok, vzdelávať ich tak, aby čestne a poctivo pracovali pre dobro spoločnosti, aby mali živý zmysel pre pravdu, právo a spravodlivosť a jednali správne, aj keď je to ťažké, nevýhodné a nevýnosné a keď to vyžaduje obete zdravia, majetku, slobody a života, to je vlastná úloha pedagóga.

Akokoľvek paradoxne to znie,je konečným cieľom pedagóga urobiť sa zbytočným.

Výchova smeruje k samostatnosti. Vychovaný je ten, kto už nemusí byť pozorovaný, kontrolovaný a známkovaný, pretože sa už dokáže správne rozhodnúť sám. Pecka D.

Raz som sa svojho učiteľa spýtal, čím si zaslúžil tak veľkú múdrosť a poznanie. Odpovedal, že veľmi pilne pracoval. „Ale veď i Ramak a ja , Chajim, sme veľmi pilne pracovali,“ namietal som. Na to môj učiteľ povedal :“ Áno, boli ste veľmi pilní, pilnejší než ktokoľvek v tomto pokolení, ale nie tak pilní ako ja.“. Lurija J.

48

2.6. Prevencia – myslieť dopredu

2.6.1. Anticipácia rizika

Každá telovýchovná disciplína je riziková svojimi špecifikami. To dosvedčujú rôzne typické i atypické úrazy v jednotlivých športových disciplínach. 1. Učiteľ telesnej výchovy (TV) musí vidieť dopredu. Musí každú disciplínu „predmyslieť“ a domyslieť. Musí myslieť vopred, ako sa vec môže skončiť, k čomu by mohlo dôjsť. 2. Učiteľ telesnej výchovy musí vychovávať k samostatnému dodržiavaniu bezpečnosti a bezpečného konania, musí byť príkladom, musí pozitívne motivovať k bezpečnosti a v prípade potreby použiť aj hrozbu, najprv hrozbu straty príjemného (napr. vylúčením z hry, iného žiaduceho diania, ...), v prípade potreby aj hrozbou sankcionovania v prípade nerešpektovania výzvy, v konečnom dôsledku aj použitím sankcie, teda donútiť ho k správnemu konaniu. 3. Učiteľ TV Musí anticipovať každé riziko, rizikové konanie študenta a žiaka, rizikové konanie svoje, alebo iných subjektov, riziká objektívne, alebo subjektívne vyplývajúce z daných podmienok. 4. Učiteľ TV musí byť bdelý. Permanentne bdelý v priebehu celého vyučovacieho procesu, alebo pedagogického dozoru počas celého trvania špecifickej formy telesnej výchovy.

2.6.2. Formy výchovy k bezpečnosti

1. Informácie, literatúra, knihy, časopisy, knižnice, súkromné knižnice,2. Inštruktáže učiteľa TV3. Niekoľkonásobné inštruktáže.4. Osobný príklad učiteľa TV5. Internet – vyhľadávače informácií6. www.stránky .7. Prednášky, demonštrácie, besedy s profesionálmi !8. Inštruktážne filmy..9. Striktné vyžadovanie dodržiavania bezpečnostných pravidiel10. Disciplína a plná pozornosť.11. Upozornenie na chyby a poučenie sa z chýb.12. Poukázať na tragické prípady z praxe.13. Dokumentárne filmy v televízii – survival.14. Prežitie v rôznych geologických chronotopoch.

15. Vypožičiavanie literatúry, štúdium literatúry, referáty, informovanie spolužiakov. (Príloha – KOČAP – Požičaná literatúra)

49

2.7. Psychologické aspekty bezpečnosti

2.7.1. Psychologické aspekty bezpečnosti10

Psychologický aspekt bezpečnosti bude jasnejší pri predstavení disciplíny, ktorá je vo väčšej miere riziková a je viac ako iné disciplíny spojená s prekonávaním prirodzeného strachu, ktorý môže ochromovať ba až znemožňovať vykonávanie tejto telovýchovnej disciplíny.

Psychické aspekty lezenia, psychologická príprava

Psychologická príprava v športovom lezení je jedna z neodmysliteľných súčastí tréningového plánu. Medzi hlavné problémy lezenia patrí prekonanie strachu. Niektorí lezci nemajú s týmto psychickým obmedzením ťažkosti, ale veľa lezcov sa s týmto problémom v niektorej etape svojej športovej činnosti stretne. K nárastu strachu dochádza väčšinou po zranení alebo nebezpečnom či dlhom páde. Strach môžeme rozdeliť do niekoľkých kategórií.

1. Strach z neznámeho

Strach zo zmeny - často je iba v podvedomí, je veľmi bežný a výrazne ovplyvňuje lezecké schopnosti. Ak lezieme sústavne rovnaké cesty, v rovnakej oblasti, potom strach zo zmeny bude určite brzdiť náš nárast výkonnosti. Mali by sme cítiť radosť, keď sa stretneme s výzvou ku zmene. Rovnako ako platí príslovie "Koľko jazykov poznáš, toľkokrát si človekom",, v lezení platí podobné "Koľko oblastí poznáš, toľkokrát si lezcom";

Strach z pádu - v lezení úplne prirodzený. Presnejšie povedané, nie je to strach zo samotného pádu, ale skôr z jeho následkov. Prvý pád v lezení; je obyčajne ten najhorší. Začiatočníci si najprv potrebujú vyskúšať, že pády sú väčšinou bezpečné. Majme však stále na pamäti, že musíme dávať pozor na priebeh istiaceho lana.

2. Strach z bolesti

Strach zo zranenia je dosť bežnou záležitosťou, berúc do úvahy fyzicky namáhavú alebo boľavú povahu niektorých lezeckých ciest. Pre lezcov, ktorí lezú na hranici svojich možností, je strach zo zranenia pri páde ďaleko menší ako obava zo zranenia prstov a šliach pri niektorom extrémnom pohybe. Toto je zdravý strach, ktorý by sme nemali do určitej miery popierať. Pred každým lezením sa teda musíme správne rozcvičiť; Strach z nepohodlia alebo námahy - môže sa stať najväčšou prekážkou. Núti nás vzdať sa už dlho pred tým, ako naše telo prestane môcť. Niekedy je ťažké určiť rozdiel medzi svalovým nepohodlím a bolesťou zo zranenia, ale čas a skúsenosti nám umožnia rozlíšiť tieto dva pocity. Potom už budeme pracovať na rozvíjaní mentálnej statočnosti. Najčastejšie si pomôžeme myšlienkovými pochodmi: "To ma bolelo minule a nič sa mi nestalo." Musíme si zapamätať, že keď telo a myseľ dosiahnu nové úrovne, už sa nikdy nevrátia do starých dimenzií. Tak sa musíme prinútiť. 10 Vomáčko: Psychologická príprava ako prevencia úrazov. 2003.

50

3. Strach z neúspechu

Ak vezmeme do úvahy fanatickú povahu niektorých lezcov, nie je prekvapením, že strach z neúspechu v tomto športe často prevláda. Tento hlboko zakódovaný strach má počiatky už v detstve. Skoro každý náš čin bol klasifikovaný rodinou, učiteľom alebo priateľmi ako úspech alebo neúspech. Všetci mali v živote určité situácie, keď strach pred neúspechom bol tak obrovský, že sa stali neschopnými akéhokoľvek pohybu. Našťastie dospelí všeobecne nereagujú tak silno, ale ešte stále je bežné, že si predstavujeme všetky zlé veci, ktoré by mohli nastať. Akonáhle si pripustia negatívne myšlienky, tie postupne môžu rásť ako snehová guľa a často sa stanú; naplneným proroctvom. Strach pred neúspechom nás núti držať sa späť. Lezecký pokus na ceste sa stane menej agresívny, než je potrebné. Prevádzame zbytočné a nepremyslené pohyby. Náš dych je povrchný a zbytočne veľkou silou zvierame chyty. Je veľmi pravdepodobné, že spadneme. Z toho vyplýva, že musíme eliminovať strach z neúspechu. Najlepšou zbraňou je rozum. Keď sa vyskytnú myšlienky, čo by mohlo ísť zle, jednoducho sa ich musíme zbaviť a nútime sa zamerať na to, čo je skutočne možné. Skutočnosť býva iná ako hrozivý scenár, ktorý vytvára naša vystrašená myseľ. Ak chceme cestu zdolať bez pádu, musíme sa naučiť zameriavať na určitý stav. Liezť krok za krokom, bez toho aby sme mysleli na možný výsledok. Naša zásoba energie je limitovaná a príliš cenná na to, aby sme ňou plytvali na obavy, či cvakneme kruh alebo na to, čo sa kedy stalo iným lezcom. Musíme trénovať svoje duševno na bezprostredné veci, nad ktorými máme kontrolu, teda zapínanie lana, položenie nohy na stup, premyslenie najbližšej pasáže cesty. Výsledok sa určite dostaví. Mali by sme si opakovať, že neexistujú prehry, sú len výsledky. Ak vypadneme z prvého kroku na ceste, je to preto, že sme nevenovali náležitú pozornosť práve tomuto kroku, nie že sme neschopní. Výsledky možno nebudú vždy ideálne, ale určite budú obsahovať náznaky zlepšenia.

4. Strach z úspechu Myšlienka obavy z úspechu sa môže zdať úplne absurdná. Veď po úspechu všetci túžia. V skutočnosti je strach z úspechu bežný, len je veľmi ťažko rozpoznateľný. Je založený na bežnom ľudskom strachu stáť mimo ostatných. Napr. keď lezec dosiahne výrazného úspechu a každý ho pozná, tlak na jeho vždy kvalitné lezenie môže byť príliš veľký. Každý od neho očakáva, že vylezie každú primeranú cestu na OS. Aby zabránil nervozite z tohto tlaku, nájde si cestu, ktorú s prevahou zvládne. Zvolí priemernosť, aby zostal ukrytý v dave. Túto "seba-sabotáž" môžeme veľmi často pozorovať pred dôležitými pretekmi alebo pred lezením ťažkej nacvičenej cesty. Môže sa prejaviť napríklad tak, že noc pred RP lezením svoj stanovený cieľ prehýri Je to správanie, ktoré škodí výkonu, každý to vie. Ale lezec má v tej chvíli alibi pre prípad, že by sklamal. Takéto "sebasabotáže" môžu byť aj celotýždenné, u niektorých lezcov aj dlhšie. Môžu sa prejaviť aj prehnanou diétou, pretrénovaním alebo inými aktivitami, ktoré ich pripravia o silu. Môžu sa prejaviť až pri vlastnom lezení, lezec jednoducho nedáva do lezeckého tréningu všetko, čo lezenie vyžaduje. Sústavné vytyčovanie cieľov je najlepšia cesta, ako zahnať strach z úspechu. V priebehu sezóny by sme si mali vytýčiť viac menších cieľov, ako sa zameriavať len na jeden veľký cieľ. Takáto cesta nám potom umožní niekoľko menších úspechov, bude sa redukovať dôležitosť každej udalosti a minimalizuje sa tak strach z úspechu.

51

5. Strach z rozpakov a posmechu

Strach, že sa človek dostane do rozpakov kvôli slabému výkonu, môže byť najničivejší zo všetkých strachov. Ak pre nás má lezenie byť zábavné, musíme sa naučiť tento strach kontrolovať. Občasná slabá výkonnosť je prirodzená. Nemusíme ju za každú cenu odstraňovať. Naučme sa akceptovať, že sa to občas stane. Mali by sme sa uvoľniť a riskovať príležitostné chyby. Bude nám oveľa lepšie, ako keby sme zostali pozadu a akceptovali priemernosť. Pravdepodobne budeme občas vystavení častejšiemu osočovania zo strany druhých lezcov. Len pripomíname známu myšlienku, že ak chceme niečo dosiahnuť, musíme sa proti podobným situáciám obrniť. Naši spolulezci a priatelia predsa vedia, akí sme lezci, a nebudú nás hodnotiť podľa jednej cesty. Ktokoľvek iný, kto sa k nám stavia kriticky, pre nás nie je dôležitý. Musíme pracovať na zlepšení svojej sebaistoty a nedovoliť kritike iných, aby napadala naše myšlienky. Strachu bolo dosť. So strachom úzko súvisia aj ďalšie psychické procesy, ktoré ovplyvňujú lezenie. Pre lezenie je najdôležitejšie, aby naša myseľ bola v predstihu pred telom. Ak nám pri lezení vzniknú negatívne myšlienky ( "To nikdy nedám", "Už som tak unavený"), asi bude lepšie nové cesty neskúšať. Len pozitívne myslenie ( "To pustí", Ešte dva kroky a odpočiniem si ") a maximálne sústredenie na vykonávanú činnosť nám pomôže prekonať prekážky spojené s lezeckou obtiažnosťou.

52

3.1. Formy TV a bezpečnosť

3.1.1 Bezpečnosť pri lyžiarskych kurzoch

Bezpečnostné pravidlá správania na lyžiarskom výcviku, ktoré sú súčasťou

POUČENIA O BEZPEČNOSTI NA LYŽIARSKYCH KURZOCH

Z praxe Gymnázia Antona Prídavka v Sabinve

B E Z P E Č N O S ŤZIMNÉ TELOVÝCHOVNÉ SÚSTREDENIA

BEZPEČNOSŤ 1.

a) Pred odchodom na ZTS (lyžiarske výcviky a iné zimné športové akcie) učitelia TV vykonajú inštruktáž o bezpečnosti a ochrane zdravia pre všetkých zúčastnených (pre žiakov, ale i pre inštruktorov a pod.). b) V inštruktáži sa zamerať na spôsob správania sa na ZTS vôbec, správania sa v dopravných prostriedkoch, zakázať požívanie alkoholických nápojov počas celého pobytu na ZTS, zakázať individuálny príchod na miesto pobytu a pod.. c) Po príchode na miesto oboznámiť žiakov s bezpečnostnými predpismi a domovým poriadkom objektu (chata a pod.), žiak následne potvrdí svojim podpisom, že bol riadne poučený a že sa bude správať v súlade s bezpečnostnými predpismi. d) Bezpečnosť samotného výcviku zaistiť tak, aby kvalifikovaní inštruktori dodržiavali metodiku výcviku, program, učebné osnovy a organizáciu výcviku. e) Lyžovanie vyžaduje fyzickú zdatnosssť a obratnosť, terén sa volí podľa lyžiarskych schopností žiakov; náročnosť a obtiažnosť trate je v každom lyžiarskom stredisku vyznačená; vysokú úroveň zdatnosti vyžaduje napr. lámavá kôra snehu, čerstvý sneh - prašan, mokrý sneh a pod.; takémuto povrchu je potrebné pripôsobiť rýchlosť jazdy; veľké nebezpečenstvo prináša so sebou lyžovanie za hmly a pri tzv. difúznom svetle, v oboch prípadoch je nevyhnutná zvýšená ostražitosť. f) Na lyžiarskych tratiach a terénoch je nutné sa správať tak, aby jednotlivci neohrozovali seba, ale ani ostatných lyžiarov. g) Po zaradení do družstiev inštruktori osobne skontrolujú výstroj a zabezpečenie vypínacej sily bezpečnostného viazania, brzdy poisné remene, alebo šnúrky. h) Účastníci ZTS sú povinní disciplinovane sa správať na vlekoch a lanovkách. i) Poučiť žiakov o subjektívnom a objektívnom nebezpečenstve v zime na horách, o pohybe v horskom teréne, o nezpečí lavín, počasia a pod., vrátane informácií a upozornenia Horskej služby, ktoré sú povinní rešpektovať. j) Účastníci ZTS nemôžu opustiť priestory výcviku a ubytovní bez povolenia vedúceho ZTS. k) Žiak musí plniť aj ostatné príkazy, resp. zákazy vedúceho ZTS, inštruktora a pod..

53

PRAVIDLÁ SPRÁVANIA V LYŽIARSKEJ OBLASTI

na lyžiarskom výcviku

BEZPEČNOSŤ 2.

Zo súdnej praxe sa odvodili nasledujúce pravidlá správania v lyžiarskej oblasti : 1. Každý lyžiar je povinný správať sa tak, aby svojim správaním neohrozoval bezpečnosť iných osôb; 2. S ohľadom na iné osoby je každý lyžiar povinný prispôsobiť rýchlosť jazdy vlastným schopnostiam, snehovým podmienkam a povahe terénu; 3. Kkaždý lyžiar je povinný stále sledovať terén a osoby, ktoré sa tam nachádzajú; je povinný včas sa vyhnúť alebo zastaviť; 4. Každý lyžiar je povinný v nevyhnutnom prípade aj pádom čeliť hroziacemu nebezpečenstvu zrážky s inou osobou; 5. Vyššou rýchlosťou sa pohybujúci lyžiar, ktorý prichádza zhora je povinný jazdiť tak, aby neohrozoval dolu sa pohybujúcich lyžiarov, ktorí jazdia nižšou rýchlosťou; platí to najmä na neprehľadných miestach; 6. Každý lyžiar si musí vybrať na oddych také miesto, cez ktoré sa nejazdí. 7. Pri výcviku v organizovanej skupine, brzdiť pod skupinou.

Tieto pravidlá, ktoré boli sformulované na základe súdnej praxe nazýva Stiffler obyčajovým právom.

BEZPEČNOSTNÉ ZÁSADY

BEZPEČNOSŤ 3

Každý pedagóg a inštruktor je zodpovedný za životy a zdravie žiakov, preto bezpodmienečne dodržiava bezpečnostné zásady, pri výcviku, sú to najmä :

a) výber primeraného terénu,

b) primeraná metodika,

c) nepodceňovanie počasia a kvality snehu,

d) kontrola bezpečnosti viazania a poistných remeňov,

e) pokyny HS na zjazdových tratiach a cestách, aj v celej horskej oblasti,

f) zákazy vychádzania,

g) rešpektovanie lavínových svahov,

h) zásady prvej pomoci,

v objekte :

a) priebežná kontrola správania žiakov,

b) dodržiavanie denného poriadku zo strany žiakov,

c) dôsledné dodržiavanie protipožiarnych predpisov.

54

Na záver zájazdu usporiadame preteky, na ktorých sa zúčastnia všetci zdraví žiaci. Disciplíny vyberáme podľa podmienok, zväčša pretekajú žiaci v slalome (zjazdoslalome) a v behu na lyžiach.

Zásady úrazovej zábranyna lyžiarskom výcviku

BEZPEČNOSŤ 4

Možnosť úrazu pri lyžiarskom výcviku nemožno úplne vylúčiť. Mnohým úrazom však možno predísť dodržiavaním zásad úrazovej zábrany. Na základe dlhoročných skúseností, sledovania atď. boli stanovené tieto hlavné zásady :

Cvičiteľ pri lyžiarskom výcviku je povinný : 1. Preverí, či účastníci výcviku majú súhlas lekára k aktívnej činnosti, vylúčiť z výcviku po vyjadrení lekára účastníkov s nedoliečenými úrazmi a rekonvalescentov. 2. Poučiť účastníkov výcviku o zásadách úrazovej zábrany. 3. Nepripustiť účastníka k výcviku bez predpísanej výstroje a výzbroje a priebežne ju kontrolovať, vyžadovať bezpečnostné viazanie a dbať na správne nastavenie poistnej hodnoty. 4. Dodržiavať správny metodický postup a zásady výcviku, hlavne pokiaľ ide o výber terénu vzhľadom k lyžiarskej úrovni a psychickému stavu účastníkov. 5. Dodržiavať zásady pobytu na horách v zime a predchádzať všetkým prípadom subjektívneho a objektívneho nebezpečia. 6. Dodržiavať pravidlá pre užívateľov zjazdových a bežeckých tratí a dbať na pokyny členov HS a ďalších verejných činiteľov. 7. Poučiť účastníkov o chovaní na vlekoch a lanovkách a zoznámiť ich s bezpečnostnými predpismi pre užívateľov týchto zariadení. 8. Dbať na bezpečnosť účastníkov pri hromadnej preprave ako počas dopravy, tak aj pri ceste na zjazdovku, na chatu a späť, ... 9. Venovať zvýšenú pozornosť pri výcviku v hlbokom snehu, v snehu pokrytom kôrou, na zľadovatelom snehu, za zníženej viditeľnosti a pod. 10. Ovládať zásady prvej pomoci a o každom poranení upovedomiť vedúceho zájazdu, lekára a spísať protokol.

BEZPEČNE NA LYŽIACH


BEZPEČNOSŤ 5

Lyžiarsky šport prináša lyžiarom radosť z prírody a pohybu a umožňuje rekreačné a športové vyžitie. Lyžovanie však prináša so sebou aj nebzpezpečie úrazu a iných škôd a toto nebezpečie sa zvyšuje neskúsenosťou lyžiarov, preceňovaním vlastných schopností a podceňovaním zimného nebezpečia na horách.

55

Nebezpečie v horách pri lyžovaní rozdeľujeme na subjekívne a objektívne. Najviac nehôd je spôsobené nebezpečí subjektívnym.

Nebezpečie subjektívne : Tkvie vo vlastných chybách, tj. pri : - pohybe v neznámej oblasti bez sprievodcu alebo bez bližšieho teoretického oboznámenia, - pohybe jednotlivca v exponovaných oblastiach (lavínové svahy ai.), použitie nevhodnej výzbroje a výstroje, - precenení vlastných síl, voľbe príliš dlhej trasy, výbere ťažkého terénu, - pohybe za zhoršeného počasia, uskutočnenie akcie pri vlastnej indispozícii, s nedoliečeným zranením, - neznalosti alebo podcenenia objektívneho nebezpečia a zásad pobytu na horách, nedbanie pokynov Horskej služby.

Objektívne nebezpečie - je nezávislé na našom vplyve, ale je možné mu predchádzať, ak si ho uvedomíme včas. Nebezpečie nás môže prekvapiť a zasiahnuť v troch sférach :

- terén

- počasie

- sneh.

- Najnebezpečnejší je však pohyb snehu - lavíny.

- Najlepšou ochranou z hľadiska prevencie je vyhýbať sa lavínovým poliam a dbať na pokyny Horskej služby. Pokiaľ sme sa dostali do oblasti ohrozenej lavínovým nebezpečenstvom, vystupujeme či zostupujeme vždy po spádnici bez lyží, pre prechod volíme miesto čo najužšie a najvyššie položené, využívame oporné body a zachovávame bezpečnú vzdialenosť. Pri uvoľnení lavíny sa možno zachrániť útekom šikmo stranou od smeru lavíny. Pri zasypaní sa snažíme si zachovať priestor pre dýchanie pred tvárou, nevyčerpávame sa volaním, odpovedáme až keď je počuť hlasy záchrancov.

ZÁSADY POBYTU NA HORÁCH

BEZPEČNOSŤ 6

Sú to všeobecné pokyny pre celoživotnú orientáciu, nielen pre správanie sa počas lyžiarského výcviku : - Na túru sa vydávame v spoločnosti najmenej troch osôb, nikdy nechodíme samostatne. Nevystavujeme sa tak nebezpečiu, že v prípade nehody nebude nikto, kto by privolal pomoc.

56

- Pred odchodom na túru oznámime smer a cieľ svojej cesty ubytovateľovi, alebo tej osobe, ktorá nás bude prvá postrádať. Na horských chatách a zotavovniach sa zapíšeme do knihy vyhcádzok. - Nikdy nemeníme svojvoľne zámer túry. V prípade potreby len túru skrátime, aby nebol prekročený stanovený čas k návratu a nebola tak zbytočne vyvolaná záchranná akcia Horskej služby (HS). V prípade, že sa rozhodnemne alebo sme prinútení nevrátiť sa do miesta ubytovania, oznámime to bez meškania ubytovateľovi, ak to nie je možné, oznámime to ihneď HS alebo Verejnej bezpečnosti. - Ochraňujeme prírodu, netrháme rastliny, neolamujeme stromy, .... Nezakladáme oheň mimo určených táborísk. Svoju radosť z prírodných krás neprejavujeme krikom a hlukom. - Chránime každé zimné a letné značenie turistických ciest. Sme si vedomí, že zaisťuje bezpečnú orientáciu nás i ostatných návštevníkov hôr. - Riadime sa radami a pokynmi HS. Nikdy nevstupujeme do miest, ktoré sú označené ako lavínové poli

P O K Y N Y

Pre lyžiarsky výcvik

BEZPEČNOSŤ 7

V zmysle ustanovení Smerníc MŠ SSR č. 8673/1973-II/1 o organizácii lyžiarskeho výcviku žiakov a učňov (Zvesti X/73) z hľadiska bezpečnosti práce napr.:

Vedúci zájazdu zodpovedá za riadnu prípravu a priebeh zájazdu a za hospodárenie na zájazde. Zebezpečuje výcvikový a kultúrnovýchovný program, riadi prácu lyžiarskych inštruktorov a dbá na dôsledné dodržiavanie denného programu. Ak počet účastníkov zájazdu nepresahuje 60 žiakov, vedúci zájazdu vedie zároveň výcvik jedného družstva.

Lyžiarsky inštruktor zodpovedá za splnenie ideovovýchovného a výcvikového plánu zvereného družstva, za zdravie a bezpečnosť jeho členov, podľa pokynov vedúceho zájazdu vykonáva pedagogický dozor. Družstvo má najviac 15 členov.

Starostlivosť o zdravie účastníkov zájazdu zabezpečuje vedúci zájazdu, alebo lyžiarsky inštruktor, ktorý má pre túto prácu potrebné predpoklady a znalosti.

Ak sa zájazdu zúčatní viac ako 30 žiakov, musí byť ustanovený zdravotník (lekár, poslucháč 4., alebo vyššieho ročníka lekárskej fakulty, vhodný zamestnanec Červeného kríža, príp. iný zdravotný zamestnanec). V prípade ak sa zájazd organiizuje v mieste, ktoré je od zdraotného strediska vzdialené, zúčastňuje sa ho vždy kvalifikovaný zdravotník, alebo lekár.

POUČENIE ŽIAKOV O BEZPEČNOSTI

BEZPEČNOSŤ 8

57

Svojim podpisom potvrdzujem, že som bol oboznámený s nasledovnými organizačnými bezpečnostnými pokynmi, ubytovacím poriadkom.

1. Budem dodržiavať denný režim. 2 . Bez vedomia vedúceho, alebo inštruktora sa nevzdialim z objektu chatovej základne ani neodídem svojvoľne z výcviku. 3. Zákaz používania alkoholu, fajčenia, omamných látok, ... 4. Zákaz zdržiavania sa na ľadovej ploche (priehrada) 5. Po večierke zákaz návštev 6. Zákaz guľovačiek. 7. Slušne sa správať k personálu. 8. Spoločné príchody a odchody. 9. Nástup na lyžiarsky výcvik s lyžami v rukách. 10. Zákaz lyžovania mimo výcvik vo voľnom čase. 11. Zákaz nákupov v dedine. 12. Pri výcviku mať vždy teplé oblečenie, čiapku, rukavice. 13. Zákaz lyžovania bez poistných remeňov. 14. Kontrola poriadku na izbách 7.30 - 7.45. 15. Večierka 21.30 - zhasnúť svetlo. Žiadne návštevy, kľud, nebyť hlučný. 16. Pri používaní vlekov a sedačky oboznámiť sa s bezpečnostnými pokynmi a budem sa nimi riadiť. 17. Zákaz manipulácie s elektrickými spotrebičmi. 18. Každú závadu budem hlásiť vedúcemu kurzu, inštruktorom, údržbárovi. 19. V prípade poškodenia zariadenia budem hradiť výdavky spojené s opravou. 20. Pri porušení týchto zákazov budem vylúčený z kurzu. 21. Premyslenou činnosťou sa zabezpečiť proti krádeži 22. Budem vždy presný a budem svedomite vykonávať všetky povinnosti. 23. Hlučným a vulgárnym správaním nebudem rušiť ostatných spolubývajúcich. 24. Prekontrolovať bezpečnostné viazanie, namazať vazelínou.

* Podpisy v prílohe

BEZPEČNOSŤ A HYGIENA PRÁCE

ZÁSADY BEZPEČNOSTI


BEZPEČNOSŤ 9

58

1. Do terénu vedúci berie len deti, ktoré sa pravidelne zúčastňovali predchádzajúcej prípavy, vie, že sú zdravé, disciplínované, majú v poriadku výstroj zodpovedajúci požiadavkám a ovládajú teoretické minimum. 2. Čas výcviku volí tak, aby príliš nenarušoval pravidelný denný režim detí. Organizáciu v teréne si dobre pripraví. Pamätá na možnosť zmeny počasia.

3. Ak deti vedúci preberá od rodičov, musí im ich po výcviku aj ovovzdať (výnimky treba zaznamenať písomne - žiadosť rodičov). Počas výcviku sa od detí nevzďaľuje. Účasť si kontroluje podľa menného zoznamu. Poučí deti, že bez ohlásenia nesmú skupinu opustiť. Sleduje primeranosť oblečenia, prinesenú stravu, celkový telesný stav detí. Zaťaženie (batohom) môže byť maximálne 6-8 kg. 4. Dodržuje bežné zdravotné zásady. Ak zbadá na deťoch príznaky únavy 2. stupňa (pozri prílohu), cvičenie preruší alebo zamení za inú činnosť. 5. Kompletný lyžiarsky výcvik s deťmi sa neuskutočňuje :

- pri teplote vzduchu pod -100C, - ak je silný vietor a nemôže sa presunúť do závetria, - za hmly - pri vlhkom, výdatnom snežení, za dažďa, alebo ak je oblečenie detí mokré.

6. Pri úraze poskytne vedúci prvú pomoc. Čo najrýchlejšie informuje zdravotníka, lekára, člena Horskej služby. Zabezpečí predlekársku prvú pomoc, transport zraneného a odbornú lekársku pomoc. V druhej etape informuje riaditeľstvo školy a rodičov.

BEZPEČNOSŤ A HYGIENA PRÁCE

ZÁSADY BEZPEČNOSTI


BEZPEČNOSŤ 10

Z hľadiska bezpečnosti lyžiarskeho výcviku je dôležitý výber vedúceho záujmového útvaru, viesť lyžiarsky výcvik a celoročnú prípravu detí je oprávnená iba osoba staršia ako 10 rokov, ktorá získala kvalifikáciu cvičiteľa, trénera, vedúceho lyžiarskych krúžkov a vlastní preukaz s potvrdením o dĺžke jeho platnosti. Školenia cvičiteľov usporadúvajú a evidenciu vedú OV ČSZTV. Metodicky ich činnosť usmerňuje komisia základného lyžovania pri OV ČSZTV. Pomocný cvičiteľ je osoba nad 10 rokov bez kvalifikácie. Môže pri výcviku pomáhať, ale nesmie viesť samostatnú skupinu.

Ak sa plánuje výcvik viacerých skupín, potom je vhodné, ak aspoň jeden z

vedúcich má predchádzajúce skúsenosti z cvičiteľskej práce a pozná prostredie.

Pri 30 a viac deťoch, ak výcvik prebieha v odľahlejšom teréne, odporúčame

zabezpečiť zdravotníka, čo je povinné, ak ide o týždenný zájazd.

Vo verejných dopravných prostriedkoch musí každých 15 detí sprevádzať jedna dospelá osoba (nad 18 rokov).

59

Pri vlastnom lyžiarskom výcviku, ak ho vedie jedna dospelá osoba, počet lyžiarov nesmie prekorčiť 15, čo je stanovené Smernicami MŠ SSR z 1. septembra 1973 č. 8673/1973-II/1 o organizácii lyžiarskeho výcviku žiakov a učňov (Zvesti MŠ SSR 1973, zoš.10) - pozri aj smernice o základnej škole (Zvesti MŠ SSR 1985, zoš. 8, str.100, odvolávka 20). Vhodné je, ak pre výcvik v teréne získa vedúci pomocníka - niektorého z rodičov detí. Odporúčame, aby odev detí mal jasné, výrazné farby a pokiaľ možno, aspoň jednu časť oblečenia jednotnú (napr. čiapky). Jednotné oblečenie má i výchovný význam a uľahčuje dohľad najmä na miestach, kde je veľa lyžiarov.

3.1.2. Bezpečnosť na plaveckých kurzoch

OBSAH INŠTRUKTÁŽÍ O BEZPEČNOSTI PRE PLAVECKÉ KURZY

Z praxe Gymnázia

BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA

PRI PLÁVANÍ I.

CHOVANIE SA V KÚPEĽOCH

Plavecké desatoro, ktoré je nutné dôsledne dodržiavať predovšetkým u malých detí:

1. Deti sa musia pred vstupom do bazénu osprchovať studenou vodou, aby nešli rozohriate do vody.

2. V krytých aj otvorených bazénoch s prihrievanou vodou sa musia deti celé starostlivo umyť teplou vodou. Sklenené fľaštičky so šampónom alebo mydlom sa nesmú do kúpeľov nosiť, lebo pri ich rozbití hrozí nebezpečie úrazu.

3. Dve až tri hodiny pred plaveckým výcvikom nemajú deti jesť, lebo plný žalúdok je pri plávaní nežiadúci.

4. Ak je dieťa choré, nemôže sa výcviku zúčastniť5. Je nutné aby dieťa bolo vo vode neustále v pohybe, aby neprechladlo.6. Ak zistíme, že sa dieťa začína prechladzovať (trasie sa, má "husiu kožu" a

namodralé pery), pošleme ho okamžite z vody zahriať sa pohybom, teplou sprchou, poprípade v teplom športovom odeve (tepláky).

7. Cvičenia, ktoré vedú k preťaženiu detského organizmu sú nežiadúce.8. Deti nemajú vyjadrovať radosť prílišným krikom a vyvádzaním a hlavne nesmú

volať zo žartu o pomoc.9. Deti sa nemajú vo vode byť a vzájomne sa potápať; nemajú ich potápať ani rodičia

a ostatní pomocníci.10. Dieťa nesmie bez dovolenia opustiť miesto výcviku


60

PRI PLÁVANÍ II.Bezpečnostné opatrenia a zásady pri výučbe plávania.

Bezpečnosť pri výučbe plávania je prvoradou povinnosťou učiteľa. V základnom plávaní musíme dodržiavať tieto zásady:

1. Lekárska kontrola cvičencov pred započatím výučby. 2. Písomný súhlas rodičov, najmä ak ide o menšie deti. 3. Bezpečnosť miesta výučby a jeho preskúmanie najmä ak ide o prírodné

kúpalisko. 4. Oboznámiť žiakov s hygienickými a bezpečnostnými zásadami. 5. Metodická postupnosť pri výučbe a zodpovedajúce zaťaženie podľa veku a

podmienok. 6. Všetci učitelia a inštruktori musia ovládať pomoc unavenému plavcovi,

záchranu topiaceho sa a prvú pomoc (resuscitáciu). 7. Dodržiavať disciplínu žiakov a ich kontrola pred a po hodine výučby. 8. Pozornosť učiteľa na prejavy žiakov - únava, podchladenie. 9. Zabezpečiť bazény záchranárskymi pomôckami (záchranárske pásy, tyče,

kruhy, hranoly). Na prírodných kúpaliskách člny, surfové dosky, záchranárske kruhy, lopty, pásy

a pod.. Vo všetkých prípadoch na plavárňach a prírodných kúpaliskách sa vyžadujú

oživovacie prístroje. 10. Rešpektovať vekovú a výkonnostnú diferenciáciu žiakov. 11. Prísne dodržiavať normy o počte cvičencov na jedného učiteľa. Nie viac

ako 12 detí na jedného učiteľa. Počet cvičencov by orientačne mal byť podľa ich veku (10-roční - 10 cvičencov - neplavcov).

12. Učiteľ venuje sústavnú pozornosť žiakom pri výučbe.


PRI PLÁVANÍ III.

1. Bezpečnosť miesta výuky plávania - bazénu. 2. Metodická postupnosť pri výuke a stanovenie optimálneho zaťaženia. 3. Pravidelná lekárska kontrola doplnená vlastnými pocitmi cvičencov. 4. Neustále zameraná pozornosť vedúceho na cvičencov a prerušenie výuky

plávania pri príznakoch chladu a únavy. 5. Dodržiavanie disciplíny a pravidiel na hodinách, kontrola cvičencov pred a

po plávaní 6. Každý vedúci musí ovládať záchranu topiacich sa a vedieť poskytnúť prvú

pomoc. 7. Zabezpečenie bazéna záchrannými prostriedkami. 8. Pri vstupe do priestorov bazéna, šľapnúť do brodítka s chlórom (ochrana proti šíreniu plesňových onemocnení).

61


PRI PLÁVANÍ IV.Povinnosti pedagóga pri vedení výučby plávania:

1. Preštudovať metodické materiály a riadne sa na výučbu pripraviť po stránke obsahovej, metodickej a organizačnej. 2. Pred výučovaním sa musia zaistiť potrebné pomôcky a skontrolovať cvičebný

priestor. 3. Zoznámiť deti s hygienickými požiadavkami a dbať na ich dodržiavanie. 4. Pracovať s deťmi kolektívne a pri tom rešpektovať individuálny prístup k nim,

podľa potreby byť s deťmi vo vode. 5. Kontrolovať počet detí pri začatí, v priebehu a po skončení vyučovania. 6. Pracovať s primeraným počtom detí a mať o nich stále prehľad, zakázať im

opúšťať cvičebný priestor, v prípade potreby (WC a pod.) predať dieťa rodičovi, učiteľovi alebo inej dospelej osobe.

7. Poučiť deti o chovaní v priestoroch plavárne, nedovoliť im vstupovať pred začatím či po skončení PV do vody.

8. Pedagóg musí byť v priestoroch plavárne skôr ako deti a nesmie zverené deti po celú dobu výuky opustiť.

9. Pri skokoch do vody musí vybrať vhodné miesto s bezpečnou hĺbkou a vhodnou organizáciou zaistiť ich bezrizikový priebeh.

10. V prípade úrazu alebo inej zdravotnej nehody zaistiť prvú pomoc, event. predať dieťa do lekárskej opatery. Preventívnym opatrením v týchto prípadoch je zákaz behania po klzskej podložke, sácanie sa a vhadzovanie sa do vody.


PRI PLÁVANÍ V.

Desatoro bezpečného plávania

1. Nikdy nepreceňujme svoje sily a schopnosti 2. Nepodceňujeme nebezpečenstvo neznámej vody, prúdov, vírov a pod 3. Zásadne neskáčeme do neznámej vody, kde nepoznáme hĺbku a charakter dna.

Nezabudnime, že v prúde môže byť dno premenlivé. 4. Do vody nevstupujeme zapotení, ale až po určitom ochladení. Najskôr

namočíme paže, krk, tvár, oblasť srdca. 5. Do vody nejdeme bezprostredne po jedle, ale až za hodinu,lepšie za dve. 6. Plávame len tam, kde je to povolené. Dôsledne rešpektujeme zákaz plávania. 7. Zásadne nepodplávame žiadne prekážky. Vo vode bez ohľadu na dno neplávame

pod vodou. 8. Na brehu do seba nestrkáme, nehádžeme kamaráta do vody. 9. Na dlhé vzdialenosti plávame aspoň v trojici. 10. Ľudia, ktorí trpia kardiovaskulárnou chorobou, epilepsiou, perforáciou ušného

bubienka, kožnou chorobou a pod. môžu plávať len s povolením lekára a väčšinou pod dozorom.


62

PRI PLÁVANÍ VI.ZÁSADY PRE VÝCVIKOVÚ HODINU

1. Každý člen družstva musí presne poznať svoje miesto, smer pohybu a poradie. 2. Cvičiteľ musí mať prehľad o prevádzanej úlohe, o počte a mieste, kde sa jeho

zverenci nachádzajú. 3. Družstvo musí mať dohodnutý signál (píšťalka a pod.), na ktorý sa musí

okamžite prerušiť výcvik a sústrediť pozornosť na cvičiteľa. 4. Organizácia družstva musí byť dopredu presne premyslená, lebo disciplínou a

presným vedením družstva môžeme znásobiť účinnosť hodiny, a tým dosiahnuť vysoke efektívnosti výcviku.

5. Pri nácviku čo najviac používame metódy názorného vyučovania, preto aj usporiadanie výcviku musí byť také, aby cvičenci mohli ľahko sledovať predvádzané ukážky, vysvetľovanie a opravy nedostatkov, a tak si vytvoriť dobrú predstavu o prevádzanom cviku.

6. Správne volenými pohybovými hrami, prvkami súťaživosti a užitého plávania navodzovať radostnú náladu, ale dbať na to, aby nedošlo k nedisciplinovanosti a rozptýleniu pozornosti.

7. Sústavne dbať na bezpečnosť výcviku, hlavne pri hrách a skokoch do vody. Pri skokoch nesmie byť v mieste doskoku žiadny cvičenec!

8. Žiaci družstiev sa nesmú počas výcviku zmiešavať. Doporučujeme oddeliť cvičebný priestor pre družstvá hadicami po dĺžke alebo po šírke.


PRI PLÁVANÍ VII.Bezpečnostné opatrenia v základnom plávaní

Pri výuke plávania treba klásť dôraz na bezpečnostné opatrenia a predchádzať možným úrazom a nešťastiam. Za bezpečnosť cvičencov zodpovedá vedúci, ktorý musí klásť dôraz na dodržiavanie bezpečnostných pravidiel.

1. Bezpečnosť miesta výuky plávania - opatrenia 2. Metodická postupnosť pri výuke a stanovenie optimálneho zaťaženia. 3. Pravidelná lekárska kontrola doplnená vlastnými pocitmi cvičencov 4. Neustále zameraná pozornosť vedúceho na cvičencov a prerušenie výuky

plávania pri príznakoch chladu a únavy 5. Dodržiavanie disciplíny a pravidiel na hodinách, kontrola cvičencov pred a

po plávaní 6. Každý vedúci musí ovládať záchranu topiacich sa a vedieť poskytnúť prvú

pomoc. 7. Zabezpečenie bazéna záchrannými prostriedkami.

Z Á K L Á D N Ý P L A V E C K ÝN Á C V I K A V Ý C V I K

VSTUPNÉ INFORMÁCIE

63

- Oboznámenie sa s priestormi kúpaliska - Oboznámenie sa s organizačným poriadkom (rodičia, deti) - Základné hygienické pravidla pred, počas a po plávaní - Oboznámenie sa s cieľom a programom kurzu - Vstupný rozhovor - Oboznámenie sa so štruktúrou tréningovej jednotky

CIEĽ ZÁKLADNÉHO VÝCVIKU PLÁVANIA

Naučiť neplavca plávať jedným plaveckým spôsobom ( alebo dvoma plaveckými spôsobmi) - preplávať (5) - 10 m.

Úlohy: - odbúranie negatívnych emočných bariér pre nácvik, - vytvorenie pozitívneho vzťahu k vodnému prostrediu a plávaniu, - prispieť k upevneniu zdravia a rozvíjaniu zdatnosti, - podľa individuálnych možností priblížiť sa k osvojeniu si optimálneho

modelu účelných plaveckých pohybov pre pohyb vo vode, - pripraviť deti pre pokračovanie v zdokonaľovacom plaveckom výcviku

Metodika výcviku - výuky:

Konkrétny cieľ, obsah, metódy a formy v jednotlivých tréningových jednotkách si na základe osobného úseku zvolia cvičitelia sami, podľa individuálnych potrieb zverených detí, prihliadnuc k ich individuálnemu zdravotnému stavu, fyzickému mentálnemu a motorickému rozvoju a vekovým osobitostiam.

Taktiež voľba vyučovacieho plaveckého spôsobu je prenechaná voľbe a osobnej špecializácii plaveckého inštruktora.

PRÍPRAVA PRED KURZOM.

1.Súhlas rodičov a ich informovanie. Hygienické potvrdenie o bezinfekčnosti rodinného prostredia. 2.Lekárska prehliadka a súhlas osobného lekára. 3.Prípravné cvičenia na suchu. 4.Poučenie o bezpečnosti,organizácii a disciplíne pri plaveckom výcviku. 5.Hygienické požiadavky plaveckej výuky. 6.Prínos plávania pre rozvoj človeka - zdravotný, biologický, socializačný,

branný, existenčný, regeneračný, kompenzačný, zážitkový - vstupný rozhovor. Celoživotné pohybovo - rekreačné aktivity.

7.Organizačné výcvikové formy. 8.Povinnosti pedagóga - plaveckého inštruktora - pri vedení výuky plávania 9.Poistenie účastníkov kurzu.

Formy prípravných cvičení (PC) :

Jogové spomalené vedomé pohyby. Jogová dychová gymnastika. Jogová relaxácia.

64

Relaxované pohyby. Vedomé polohy. Cielene rozvíjaná a pestovaná proprioceptivita.

1. PC na suchu - v stoji vzpriamene, v predklone - v ľahu vpredu, vzadu, na boku - v sedoch, v kľaku 2. PC na okraji bazénu 3. PC s dopomocou cvičiteľa, spolucvičenca 4. PC s nadľahčovacími pomôckami - pevnými, pohyblivými5. PC na plytčine 6. PC na hlbokej vode 7. PC v prírodných podmienkach - v stojatej vode - plytká - hlboká - v tečúcej vode

3.1.4. Účelové cvičenie11

Osobitnú pozornosť pri tejto forme treba venovať výchove k bezpečnosti k ochrane zdravia pri práci.

Bezpečnostné opatrenia pri účelovom cvičení na školách:1.. Za organizáciu ochrany a bezpečnosti pri uskutočňovaní účelového cvičenia

zodpovedá vedúci účelového cvičenia, ktorý je povinný: - organizovať označenie priestoru UC a poriadkovú službu v nebezpečných miestach, označenie a ohraničenie nebezpečných - priechodov a miest, - označiť miesta imitácie a zaistiť bezpečnosť pri označení jednotlivých situácii, - udržiavať poriadok pri činnosti cvičiacich značkárov, - spracovať pokyny pre bezpečnostné opatrenia pri cvičení v závislosti od miestnych podmienok, aby sa nimi oboznámili všetci účastníci účelového cvičenia, - kontrolovať osobne a prostredníctvom svojich zástupcov a pomocníkov dodržiavanie bezpečnostných opatrení počas účelového cvičenia.

2. Za dodržiavanie bezpečnostných opatrení počas účelového cvičenia súzodpovední vedúci na jednotlivých pracoviskách, ktorí sú povinní: - oboznámiť žiakov so stanovenými bezpečnostnými opatreniami, - oboznámiť cvičiacich s nebezpečnými miestami a označiť ich, - kontrolovať dodržiavanie bezpečnostných opatrení najmä počas imitácie a praktickej činnosti.

Počas účelového cvičenia je zakázané:- prevážať imitačné prostriedky spoločne s osobami,- používať nesprávnu či poškodenú techniku a dopravné prostriedky,- pohybovať sa a zdržiavať sa v miestach presunov a činnosti techniky,- používať rádiové stanice bližšie ako 100 m od vedenia vysokého napätia,- pracovať s nimi bez uzemnenia,

11 Modrak a kol.: Účelové cvičenia. 2007.

65

- používať nesprávne a poškodené imitačné prostriedky, používať ich improvizáciu, - rozmiestňovať značkárov v miestach nebezpečnej imitácie,- používať zápalné a dymové prostriedky bližšie ako 50 m od osôb a ľahko zápalných látok (materiálov). Dymové prostriedky nepoužívať menej ako 200 m od obydlia a komunikácií,- uskutočňovať cvičné výbuchy v obytných miestach a na vodných plochách, - zbierať nepoužité - nevybuchnuté imitačné prostriedky a demontovať ich, vykonávať činnosť v zadymených priestoroch bez ochranných pomôcok a zaistenia inou osobou,- dotýkať sa vodičov elektrickej energie a vodivých kovových predmetov bez preverenia ich odpojenia od elektrickej energie,- pohybovať sa v nebezpečných miestach,- vykonávať zemné práce bez súhlasu príslušných územných správnych orgánov,- rozkladať oheň v lesných porastoch a na miestach s možnosťou vzniku požiaru,- piť vodu z nepreverených vodných zdrojov.

Na zaistenie bezpečnosti sa musia dodržiavať tieto špecifické opatrenia:- dodržiavať stanovené bezpečnostné opatrenia pre činnosť v príslušnom objekte (mieste),- pri činnosti v rámci účelového cvičenia zabezpečiť jednotlivé miesta proti poškodeniu,- zabrániť prípadnému narušeniu inžinierskych sietí a technologických zariadení výrobného procesu,- uskutočniť prieskum predpokladaných miest účelového cvičenia, priestory činnosti označiť stanovenými značkami (tabuľkami),- nedovoliť prekročenie noriem pobytu a práce v ochranných maskách a iných ochranných prostriedkoch.

Pri činnosti v lesných priestoroch:- uskutočniť prieskum a označiť nebezpečné a nepriechodné miesta, - zaistiť dodržiavanie všetkých protipožiarnych opatrení, - zabezpečiť zdravotnícke opatrenia pri možnom úraze, proti uštipnutiu hadom, otravám a pod.

66

3.1.3 Bezpečnosť pri KOČAP

Kurz ochrany človeka a prírody (KOČAP)

Tento kurz bol dielom prezieravosti skúsených pedagógov, ostrieľaných v živote. Tieto aktivity ako jediné mali možnosť pripravovať študentov aj na nebezpečné stránky života, v praktickej podobe. Je smutné, že transformácia tohto kurzu sa zredukovala z 5 dňovej akcie na trojdňovú, kde je zúžený priestor na 3 dni po 6 hodín, na javy pre prípadné prežitie tak zásadné. V čom tkvie podstata? Tento kurz má pripravovať študentov na mimoriadne situácie spôsobené prírodou a človekom. Aj pri vymenovaní neúplného systému možností ohrozenia človeka prírodnými či technickými mimoriadnymi situáciami, je na prvý pohľad zrejmý obrovský rozsah problematiky. Sú školy, kde obsah kurzu je spájaný s prevažne vodnou turistikou a sú aj školy, kde sa študenti oboznamujú so základmi prežitia v drsnej prírode. Na našej škole realizujeme tento kurz v dvoch formách: ako stredohorský a ako vysokohorský. Učebné osnovy sú plnené s tým, že náplňou kurzu sú aj turistické aktivity. V tomto kurze realizujú študenti osnovy pešej a vysokohorskej turistiky, cykloturistiky a vodnej turistiky. Taktiež sa robia základy výcviku v prežití v mimoriadnych situáciách. Toto kladie mimoriadne nároky na bezpečnosť. Základ bezpečnostnej prevencie tvoria niekoľkonásobné, opakované inštruktáže a poučenia. Na našich kurzoch dostali priestor ukážky všetkých zložiek Integrovaného záchranného systému – od vojakov Slovenskej armády, polícia, mestská polícia, potápači, hasičský záchranný zbor, lekári rýchlej zdravotnej služby, lekári zdravotnej fakulty, členovia Horskej služby, letecká záchranná služba, pracovníci štábu CO, naši študenti sa každoročne zúčastňujú súčinného cvičenia Integrovaného záchranného systému, stretávajú sa s príslušníkmi protidrogovej polície, jednotkou rýchleho nasadenia, stráž TANAPu, ochranármi národných parkov – TANAP, TPN, PIENAP, PPN, ...

Obsah poučení o bezpečnosti :

1. Bezpečnostné pokyny pre pešiu a vysokohorskú turistiku – Vysokohorské túry v našich a poľských Tatrách (uvedené v tejto práci pri pešej turistike a vysokohorskej turistike).2. Bezpečnostné pokyny pre vodnú turistiku – splav Dunajca ( uvedené v tejto práci pri vodnej turistike).3. Bezpečnostné pokyny pre cykloturistiku – okolo Pienin (uvedené v tejto práci pri cykloturistike).4. Bezpečnostné pokyny pre plávanie a branné plávanie (uvedené v tejto práci pri plávaní a plaveckých kurzoch)5. Bezpečnostné pokyny pre prežitie (žiaci si požičiavajú literatúru k tejto problematike a spracovávajú referáty, na samotnom kurze sa vykonáva následne prax týchto disciplín).

67

Naše kurzy sú náročné, ale vždy systémovo, po všetkých stránkach vysoko odborne, detailne dlhodobo pripravované. (Prílohy)

68

3. 2 Športy a bezpečnosť

3.2.1 Pravidlá športov a ich význam pre bezpečnosť

O regulačnej funkcii pravidiel z hľadiska bezpečnosti, hovorí nasledujúci citát z publikácie Prusák J.: Šport a právo : „vývoj smeroval od „nepravidiel“ k pravidlám. Pravidlá od začiatku zaručovali vo vzťahu k starovekým športovým hrám a pretekom už spomenutú rovnosť podmienok. Pravidlá zabezpečovali napĺňanie jednotlivých funkcií športu, harmonický rozvoj osobnosti a najmä upevňovanie zdravia. V minulosti, keď sa v určitých druhoch športov pravidlá iba vyvíjali či sceľovali do zrozumiteľných normatívnych požiadaviek, bolo pestovanie mnohých športov spojené s neúmerným rizikom. Pravidlá v súčasnom chápaní ešte neexistovali. Takže upevňovanie zdravia prostredníctvom športu neraz končilo vážnym narušením zdravia, ba i smrťou. Nebezpečenstvo číhalo na športovcov, na divákov ale i na nezúčastnené osoby, ako to vyplýva z opisu futbalovej hry v stredovekom meste: „Obe strany sa snažili získať loptu všetkými možnými spôsobmi a vyrvať ju protivníkovi za každú cenu. Hra bola zápasom dvoch strán, divoká a urputná bitka. Roztrhané šaty, rany na hlave, zlomené ruky a nohy a iné ľahšie zranenia sprevádzali každé takéto športové stretnutie. O divokosti hry svedčí aj to, že obchodníci zatvárali v dobe jej priebehu svoje obchody, neraz boli zranení aj chodci....“ Dnešná kultivovaná podoba pravidiel je teda výsledkom dlhodobého „zjemňovacieho“ procesu. Iný problém však je ich dodržiavanie a rešpektovanie rozhodcov.“ Tu je v kocke naznačený regulačný vplyv pravidiel, na bezpečnosť pri hrách a iných disciplínach. Vývoj športových pravidiel najmä z hľadiska ochrany zdravia pri pestovaní tzv. nebezpečných športov oddávna ovplyvňoval štát, a to priamo i nepriamo. Účasť štátu sa prejavovala (aj dnes sa prejavuje) nielen na tvorbe noriem, regulujúcich športovo-telovýchovné vzťahy (ba dakedy aj hru, preteky, súťaž), ale aj zákazmi niektorých disciplín a kontrolou dodržiavania športových pravidiel. Máme na mysli najmä priamu kontrolu pravidiel, lebo nepriama sa uskutočňuje legislatívnou legalizáciou činnosti športových organizácií a judikatúrou. Rizikovosťou a úrazmi sa dostávajú športy do rozporu s najvlastnejšou funkciou športu, spojenou s harmonickým rozvojom osobnosti a s upevňovaním zdravia. Vzniká tak potreba zmeniť pravidlá alebo zakázať určitú športovú disciplínu, odmietnuť legalizovať disciplínu i príslušnú organizáciu. Zo súdnej praxe (Rakúsko) sa takto odvodili (napríklad) nasledujúce pravidlá pre lyžovanie:1. (každý) lyžiar je povinný správať sa tak, aby svojím správaním neohrozoval bezpečnosť iných osôb2. s ohľadom na iné osoby je (každý) lyžiar povinný prispôsobiť rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, snehovým podmienkam a povahe terénu3. (každý) lyžiar je povinný stále sledovať terén a osoby, ktoré sa tam nachádzajú, je povinný včas sa vyhnúť alebo zastaviť4. (každý) lyžiar je povinný v nevyhnutnom prípade aj pádom čeliť hroziacemu nebezpečenstvu zrážky s inou osobou5. vyššou rýchlosťou sa pohybujúci lyžiar, ktorý prichádza zhora je povinný jazdiť tak, aby neohrozovali dolu sa pohybujúcich lyžiarov, ktorí jazdia nižšou rýchlosťou, platí to najmä na neprehľadných miestach6. (každý) lyžiar si musí vybrať na oddych také miesto, cez ktoré sa nejazdí.

69

3.2.2 Prevencia úrazov - športové hry12

Basketbal V úrazovej štatistike je basketbal na 9. mieste (na 100 registrovaných hráčov 1,59 úrazov v roku 1984). Väčšie množstvo má z hier iba hokej (6,08) a hádzaná (2,07). Najčastejšou príčinou je vina inej osoby a povrch ihriska. Dôležitú úlohu hrá aj nastupujúca únava. Najčastejším dôvodom zranenie je neúmyselný pád. Dolná končatina je najviac postihnutá časť tela, hlavne členkový kĺb, potom koleno. Prevenciou úrazovosti sa musia zaoberať nielen tréneri a cvičitelia, ale predovšetkým hráči sami. Veľké rezervy sú v oblasti výchovnej. Výchova k úcte k súperovi, zlepšovanie medzi osobných vzťahov, dodržiavanie pravidiel fair play, zdôrazňovanie funkcie telesnej výchovy v posilňovaní aktívneho zdravia, otázky správnej životosprávy (únava, alkohol), to všetko sú faktory, ktoré môžu ovplyvniť úrazovosť. Dôležitá je odborná úroveň trénerov a cvičiteľov, znalosť zákonitostí tréningového procesu (postupné zvyšovanie záťaže organizmu), skladby cvičebné jednotky (význam rozcvičenia) a samozrejme metodiky nácviku jednotlivých činností. Vplyv má aj znalosť pravidiel basketbalu a ich cieľavedomé dodržiavanie.

Futbal Aby futbal prinášal len radosť, je potrebné poznať riziká úrazov a najmä úrazom predchádzať. Za najčastejšie príčiny úrazov vo futbale býva označovaný: 1. faktor druhej osoby, 2. objektívny faktor, 3. subjektívny faktor. Faktor druhej osoby: Pomalšia hra voči súperovi v zmysle pravidiel je základným pravidlom rekreačného futbalu. Skúsenosti ukazujú, že v rekreačných formách nedochádza prakticky k úmyselnému ohrozeniu súpera, ale neúmyselnému. Tak napríklad zrážku dvoch protihráčov spôsobuje spravidla nedokonalý odhad vlastnej rýchlosti a nie úmysel vraziť násilne do súpera. Podobne môže dôjsť ku kopnutiu protihráča z nedostatku techniky. Pohybujte sa preto pri hre s istou rezervou rýchlosti, naučme sa najskôr meniť smer behu, neočakávane zastavovať, ovládnite čo najskôr základné mechanizmy kopu, čím znížite riziko nebezpečných zrážok a neúmyselného ohrozenia súpera. Významnú úlohu pri prevencii možných úrazov má rozhodca. Pristupujme preto na funkciu rozhodcu veľmi zodpovedne, či sme sami v tejto funkcii, alebo z pozície hráčov. Rešpektujme bez výhrad všetky rozhodnutia rozhodcu, uľahčime jeho úlohu organizovaným samorozhodovaním. Rozhodca plní nielen funkciu objektívneho strážca pravidiel, ale aj významnú funkciu výchovnú. K objektívnym príčinám zranenia radíme nevhodný terén, prostredie. Volíme vždy rovnú plochu. Úprave hracej plochy venujeme vždy maximálnu pozornosť. Často malá úprava terénu, napríklad odstránenie drobných kameňov, úlomkov skla, chumáčov môže stačiť na to, aby sme zabránili podvrtnutiam alebo nepríjemným odreninám. Rovnako koly alebo stromy na hracej ploche alebo v bezprostrednej blízkosti môžu spôsobiť úraz. Ako prenosné bránky použime také predmety, ktoré neohrozia hrajúce. Zatlčené tyče, nahrádzajúce bránku, by nemali byť nikdy nižšie, ako je výška dospelej osoby. V telocvični odkladáme náradie tak, aby čo najmenej prekážalo, zakryjeme

12 Ondřej a kol.: Prevencia úrazov v rekreačnom športe. 1988.

70

vyčnievajúce predmety. Ako bránku použijeme radšej žinenku opretú o švédsku bedňu ako kozu. Za subjektívny faktor označujeme tie prípady zranenia, ku ktorým došlo vlastnou vinou. V rekreačnom futbale sem patrí nekázeň, nerešpektovanie príkazu trénera, nedostatočné rozcvičenie a pod. Podcenenie rozcvičenia za chladnejšieho počasia môže viesť k natrhnutiu svalu. Podobne malá trénovanosť a následné prepätia môžu mať za následok zdravotné problémy. V súvislosti so zdravotnou prevenciou bude užitočné upozorniť na určitý negatívny vplyv futbalu. Pri futbale zaťažujeme celkom dostatočne srdečne obehový, dýchací, nervový systém, svalstvo dolných končatín, ale v menšej miere svalstvo horných ramien a chrbtové. Je preto potrebné pri inej športovej činnosti posilňovať svalstvo ramien a trupu, do každého rozcvičenia alebo na koniec každej cvičebnej jednotky, ktorej hlavná náplň je futbal, zaradiť cvičenia na posilnenie chrbtového svalstva, svalstva chrbtice, posilňovanie paží a natiahnutie a uvoľnenie všetkých veľkých svalových skupín. Je potrebné kontrolovať používanie ochranných prostriedkov pri futbale, chrániť predkolenia chráničmi, kontrolovať, či kopačky majú predpísaný druh štupľov nielen pri stretnutiach, ale aj pri tréningoch, dbať na dostatočné rozcvičenie futbalistov nielen pred tréningom a zápasom, ale i pred druhým pol-časom zabezpečiť, aby v každom oddiely výkonnostného športu bol lekár a masér. V nižších súťažiach zabezpečovať zdravotnícku službu vyškoleným zdravotníkom, prísne trestať priestupky proti pravidlám futbalovej hry, trénovať a hrať stretnutia s loptou predpísanej veľkosti a pružnosti, predovšetkým u mládeže, disciplinovane dodržiavať pokyny trénera a lekára a podrobovať sa rozhodnutiam rozhodcu.

Hádzaná V procese prípravy na zápase v hádzanej aj pri vlastnej hre dochádza k adaptácii organizmu na záťaž sprevádzanej mnohými pozitívnymi zmenami. Okrem pozitívneho zdravotného účinku (zvyšovanie zdatnosti) však môže dôjsť aj k niektorým momentálnom aj dlhodobejším negatívnym vplyvom alebo poškodeniam. Medzi najzávažnejšie patria úrazy. Znalosť príčin úrazov napomáha pri zabezpečovaní ich prevencie. Podľa rôznych prameňov kolíše úrazovosť v hádzanej medzi 1,1 až 2,6 (tj. počet registrovaných úrazov na 100 športovcov za rok). Z vekového hľadiska bola najnižšia u žiactva, najvyššia u dospelých. Najčastejšie bývajú poranené končatiny (cca dve tretiny všetkých úrazov). Podľa druhu postihnutých ústrojenstiev a tkanív sú najviac zasahované kĺby (50-60% všetkých úrazov) a kosti (20-25% úrazov). Príčinou úrazov býva najčastejšie kontakt s druhou osobou (cca 70%). Hlavnými zraňujúcimi mechanizmy sú úder, väčšinou končatinou, a zrážka. Najmä boj o loptu, ktorý najviac privádza hráča do vzájomných kontaktov, je najčastejším zdrojom zranenia. Tu tkvie bezprostredná súvislosť s výchovnú problematikou hádzanej.Medzi základné princípy prevencie a úrazové zábrany v hádzanej patria:- Postupnosť v nárokoch na cvičenca-Primerané rozcvičenie pred začatím cvičenia a stretnutia, - Rešpektovanie všetkých pravidiel hry, najmä pravidiel o správaní k súperovi, používanie ochranných prostriedkov: chráničov lakťov a kolien (najmä u pivotman); u brankárov tepláky, prípadne rukavice, suspensory (muži), resp. vystužené podprsenky (ženy).

Ľadový hokej

71

Ľadový hokej patrí medzi športy s pomerne veľkou úrazovosťou (zo 30 sledovaných športových odvetví je v tomto smere na ôsmom mieste). Väčšinu poranenia tvoria pomliaždeniny, rany a vyvrtnutie kĺbov (najmä kolenných). Vzácnejšie bývajú zlomeniny (palce ruky, zápästia a predlaktia). Zavedením povinného nosenia ochrannej prilby s košíkom vo všetkých mládežníckych kategóriách kleslo percento úrazov hlavy zo 35% na len 3%. Na druhej strane nepríjemne stúpa úrazovosť horných a dolných končatín. Ak vezmeme do úvahy pravidlami povolené tvrdé osobné súboje hráčov, výzbroj a výstroj (palica, korčule) a prostredie (ľadová plocha, ohradenie, puk), nemožno prakticky zranenia vylúčiť. Aby však bol počet úrazov minimálny, je potrebné presne dodržiavať pravidlá úrazové zábrany.Medzi najčastejšie príčiny úrazov v ľadovom hokeji patria:a, Nízka výkonnostná úroveň hráčovPrevencia: Vyberáme cvičenie úmerné momentálnej kondícii a schopnostiam hráčov. Do tréningu zaraďujeme pravidelne posilňovanie, cvičenia na rozvoj obratnosti a kĺbovej pohyblivosti. Pred vlastným tréningom a zápasom sa musíme dokonale rozcvičiť. b) Nekvalitný výzbroj a výstroj Prevencia: Nielen v zápase, ale aj v tréningu musí hráč nastúpiť v kompletnej hokejovej výstroji, ktorá svojou kvalitou musí zodpovedať úrovni súťaže. c) Nevyhovujúce herné prostrediePrevencia: Úlohou rozhodcov je dôsledne dodržiavať pravidlá o nečistej hre. Niektorí hráči tvrdia tvrdosť za hranicu, ktorú povoľujú pravidlá ľadového hokeja. Tento priestupok a najmä hrubosť (nedovolenú hru palíc a hru u ohradenie), musia osobitne dôsledne trestať už v prvých 10 minútach zápasu.

Špecifické pravidlá úrazovej zábrany: - do športovej prípravy hokejistov zaradiť výcvik obranných prvkov, napr. narazenie na mantinel a pod.- prísne trestať nedovolený spôsob hry, najmä zákernú hru- viesť hráčov k sebadisciplíne, nenechať sa vyprovokovať k zákernej hre- venovať dostatočný čas na rozcvičenie sa pred stretnutím- zabezpečiť viac času aj na regeneráciu síl hokejistov využívaním všetkých dostupných metód a prostriedkov- venovať viac pozornosti kvalite výstroja a jeho ochranných častí- dbať na kvalitu ľadu a hrať pri dobrom osvetlení

Nohejbal Aj keď nohejbal patrí medzi športy s najnižšou úrazovosťou, predchádzajte zbytočným úrazom predovšetkým dobrou úpravou terénu, pretože najčastejšie dochádza k vyvrtnutiu členkov alebo poraneniu kolena po zlom došľapnutí. Dbajme, aby hracia plocha bola rovná, pružná, bez chumáčov, aby v jej blízkom okolí neboli predmety, napríklad stromy, na ktoré by mohli hráči naraziť. Nehrajme pokiaľ možno na tvrdom povrchu, napríklad na asfalte, čo pravidlá žiakom dokonca zakazujú. Zásadne dbáme na dôkladné rozcvičenie pred každou hrou.

Softbal Kvôli zabráneniu úrazov, dodržiavajme pri hre dôsledne bezpečné odkladanie pálky po odpale. Každé odhodenie pálky trestajme vyradením pálkarov z hry. Odporúčame, aby chytač mal pokiaľ možno masku. Ďalšou príčinou úrazov sú zrážky medzi poliarmi a bežcami (pálke). Kto dbá, aby poliari nebránili bežcom (pálkarom) v

72

prebehu medzi metami. Veďme poliar sústavne na to, aby sa po každom chytení lopty rýchlo rozhliadol s cieľom vyhnúť sa možnej zrážke s bežcom. Po chytení lopty na méte musí poliar rýchlo opustiť metu, aby sa nezrazil s dobiehajúcim bežcom. Ak hráme bez rukavíc, chytajme loptu zásadne do "košíčku" tak, aby sme nevytáčali prstami ani palca proti lopte.

Volejbal Cvičiteľ je osobne zodpovedný za zdravie a bezpečnosť hráčov zúčastnených pri nácviku a v hre. Je preto potrebné, aby bol oboznámený s pravidlami bezpečnosti a hygieny. Nejde však len o pravidlá bezpečnosti, ale o celý komplex didaktických, pedagogických zákonitostí a zásad a z nich vyplývajúcich metód, foriem práce a spôsobov konania, ktoré môžu mať priamy alebo nepriamy vplyv na bezpečnosť cvičencov pri športovej činnosti. Pre zlú organizáciu športovej činnosti, nedostatočnú fyzickú a technickú pripravenosť, nerešpektovaní vekových a individuálnych osobitostí a možnosťí hráčov, nedokonalé materiálne vybavenie a pod. dochádza k častejším a vážnym poraneniam ako pri samotnej hre. V praxi to znamená, že vedúci cvičiteľ vychádza pri príprave činnosti z počtu hráčov, ich úrovne a priestorových možností. Organizuje všetku činnosť tak, aby nedochádzalo k vzájomnému zrážaniu hráčov, ku zbytočným úderom loptou, k nárazom na náradie a na predmety okolo ihriska. Prihliada k vekovým, výkonnostným a pohlavným rozdielom (nenechá hrať proti sebe hráčov príliš rozdielnej výkonnosti). Dbá na dostatočné rozcvičenie, na rovnomernosť a správne dávkovanie cvikov bez preťažovania celého organizmu alebo niektorých častí tela (ramenné a bedrové kĺby, chrbtica). Ďalej sa zoznámi so zdravotným stavom hráčov a tiež monitoruje v spolupráci s lekárom vývoj svalového a kostrového systému (skoliózy, kyfózy, hyperlordózy, klenbu nohy atď). Nepovolí účasť hráčovi, u ktorého by mohlo dôjsť k zhoršeniu zisteného stavu pohybového aparátu a poranenia. Z hygienických návykov je potrebné dbať predovšetkým na umývanie, najmä pri hre na vonkajšom ihrisku. Odev pre volejbal musí byť vzdušný a umožniť voľný pohyb a zároveň chrániť pred dôsledkami pádov na rôznych ihriskách (antuka, piesok, asfalt) a pred rôznymi poveternostnými vplyvmi. Obuv musí umožňovať rýchly a bezpečný pohyb po ihrisku a svojou konštrukciou musia tlmiť nárazy pri doskoku. Bezpečnosť pri volejbale z hľadiska materiálneho závisí predovšetkým na kvalite povrchu hracej plochy (klzkosť, nerovnosť atď) osvetlení a označení ihriska, ktoré nemožno nahradiť pevnými predmetmi alebo hlbokými ryhami. Ďalšie úrazy môžu vznikať pri stavaní stĺpikov, napínanií a sťahovanií siete, pri hre s nekvalitnými loptami. Len pri rešpektovaní naznačeného komplexu otázok, ktoré majú vplyv na bezpečnosť pri hre, je možné plniť vytknuté zdravotné, pohybové a výchovno-vzdelávacie ciele.

3.2.3 Prevencia úrazov - rôzne športy13

Atletika Pri rekreačnej atletike je nevyhnutné dbať v maximálnej miere na bezpečnosť. Týka sa to najmä detí, ktoré väčšinou nemajú dostatočnú predstavu o možnom riziku. Vrhy a hody: Odvrhy a odhod je možné vykonávať len do voľného priestoru, kde nehrozí nebezpečenstvo, že bude zasiahnutý náhodný chodec. Náčinie je potrebné

13 Ondřej: Prevencia úrazov v rekreačnom športe. 1988.

73

zbierať podľa pokynov dospelých. Malé deti radšej držíme za ruku. Rotačným hodom mimo ochrannej klietky sa radšej vyhýbame. V malej skupine súťažiacich označujeme výkony až po odhode posledného, pri väčšom počte môže stať v poli len dospelý rozhodca. Skoky: Pri skokoch dbáme na mäkké a pružné doskočisko, vyhýbame sa rozbehu na nerovnom teréne a vlhkom podklade, kde hrozí nebezpečenstvo pokĺznutia. Na neudržiavaných sektoroch často vyčnieva odrazové brvno nad úroveň odrazis, čo býva príčinou bolestivých poranenia chodidiel. Rovnako nepozornosť spolucvičencov môže ľahko spôsobiť kolíziu s rozbiehajucím sa pretekárom. Behy: Za šera a pri zníženej viditeľnosti nebehame po ceste, vždy sa vyhýbame frekventovaným komunikáciám, v teréne vopred preveríme nerovnosti, pri behu po lesných cestách sú nebezpečné vyčnievajúce korene, konáre stromov a popadané lístie. Vždy a najmä za chladnejšieho počasia musíme dodržiavať všeobecné zásady rozcvičenia. Málo zahriaty a nerozcvičený organizmus sa vystavuje riziku svalového zranenia pri rýchlostných a silových výkonoch. Vyhýbame sa nadmernej záťaži hlavne pri nepravidelnom tréningu. Najviac bývajú postihnuté dolné končatiny pri dlhých behoch. Svalová únava sa prejavuje bolesťou v lýtkach, v podkolenných jamkách, pri často opakovanom preťažení vznikajú bolesti v oblasti päty, priehlavkov a plosky nohy, dochádza k porušeniu nožnej klenby. Preto je dôležité nosiť správnu, zdravotne nezávadnú obuv s dostatočne pevnou, širokou a neschodenou podrážkou. Za nepriaznivého počasia sa musíme vyhýbať prechladnutiu po intenzívnej činnosti, v takom prípade radšej zaraďujeme súvislú činnosť s minimálnymi prestávkami.

Korčuľovanie Korčuľovanie vychádza z prirodzeného pohybu lokomócie a nerobí dieťaťu mimoriadne ťažkosti. Je pri ňom len viac zaťažovaný väzivový systém a členkový kĺb. Zdravému dieťaťu možno pohyb na korčuliach iba odporučiť. Kontraindikáciou pre intenzívnu výučbu korčuľovania predstavuje: dysplázia bedrového kĺbu (luxácia bedier), poruchy vo vývoji stehennej kosti a bedrového kĺbu, závažné oslabenie pohybovo podporného aparátu. Telovýchovného procesu sa môže zúčastniť iba úplne zdravé dieťa. Detský vek je typický na zatajovania ťažkostí, či je to zo strachu pred ošetrením alebo z obavy pred zákazom pohybovej činnosti. Dbáme preto dôsledne na to, aby boli z výcviku vylúčené deti choré alebo zranené. Výstroj pre základné korčuľovanie: Oblečenie na ľad volíme primerane teplé k podmienkam prostredia a dostatočne voľné, aby neobmedzovalo pohyb. Dbáme na to, aby deti nosili spodné bavlnené oblečenie, ktoré dobre saje pot a chráni obličky a močové cesty pred prechladnutím. Cez pančuchové nohavice a tričko s dlhým rukávom obliekame teplé gamaše a vlnený sveter, prípadne teplákovú súpravu. Pri nepriaznivom počasí volíme bundu alebo otepľovaciu súpravu. Nezabudneme na vhodnú čiapku a rukavice, ktoré zároveň chránia pri pádoch. Úplne nevhodné sú úzke, pevné nohavice, ktoré neumožňujú potrebný rozsah pohybu a tým aj správne prevedenie cviku, práve tak ako široké nohavice, keď zachytenie korčule o ich spodný okraj spôsobuje nepríjemné pády.

Zásady bezpečnosti korčuľovania na zamrznutých vodných plochách: 1. Korčuľovať len na dostatočne silnom ľade (pre skupinové korčulovanie 15 cm). 2. Pre korčuľovanie využívať zásadne len zamrznutú stojatú vodu a miesta, ktoré dobre poznáme (hĺbka, prítoky, rašeliniská ai).3. Neskúšať silu ľadu hádzaním kameňov na ľad. Zamrznuté kamene môžu byť príčinou úrazu pri korčuľovaní.

74

4.Presvedčiť sa, či nie je ľad porušený zásahmi rybárov.5. Korčuľovať len za prítomnosti ďalšej osoby, ktorá môže v prípade potreby poskytnúť pomoc. 6. Korčuľovať len za denného svetla.

Lyžovanie Lyžiarsky šport prináša lyžiarom radosť z prírody aj pohybu a umožňuje rekreačné a športové vyžitie. Lyžovanie však so sebou nesie aj riziko úrazu a iných škôd a toto riziko sa zvyšuje neskúsenosťou lyžiarov, preceňovaním vlastných schopností a podceňovaním zimného nebezpečenstva na horách. Nebezpečenstvo v horách pri lyžovaní rozdeľujeme na subjektívne a objektívne. Najviac nehôd je spôsobené subjektívnym nebezpečenstvom. Tkvie vo vlastných chybách, tj pri: pohybe v neznámej oblasti bez sprievodcu alebo bez bližšieho teoretického zoznámenia sa, pohybu jednotlivcov v exponovaných oblastiach (lavínové svahy ai.), použitie nevhodnej výzbroje a výstroje, precenenie vlastných síl, voľbe príliš dlhej trasy, výberu ťažkého terénu, pohybe za zhoršeného počasia, uskutočnenie akcie pri vlastnej indispozici, s nedoliečeným zranením, neznalosti alebo podcenenia objektívneho nebezpečenstva a zásad pobytu na horách, ignorujúc pokynov Horskej služby.Objektívne nebezpečenstvo - je nezávislé na našom vplyve, ale je možné mu predchádzať, ak si ho včas uvedomíme. Nebezpečenstvo nás môže prekvapiť a zasiahnuť v troch sférach - terén, počasie, sneh. Najnebezpečnejší je však pohyb snehu - lavíny. Najlepšie ochranou z hľadiska prevencie je vyhýbať sa lavínovým poliam a dbať na pokyny Horskej služby. Ak sme sa dostali do oblasti ohrozenej lavínovým nebezpečenstvom, vystupujeme či zostupujeme vždy po spádnici bez lyží, pre prechod volíme miesto čo najužšie a najvyššie položené, využívame oporné body a zachovávame bezpečnú vzdialenosť. Pri uvoľnenie lavíny sa môžeme zachrániť ujdením šikmo stranou od smeru lavíny. Pri zasypaní sa snažíme zachovať priestor na dýchanie pred tvárou, nevyčerpáváme sa volaním, odpovedáme až keď sú počuť hlasy záchrancov. Zásady úrazovej zábrany v lyžovaní Možnosť úrazu pri lyžiarskom výcviku nemožno úplne vylúčiť. Mnohým úrazom však možno predísť dodržiavaním zásad úrazovej zábrany. Na základe dlhoročných skúseností, sledovaní atď. boli stanovené tieto hlavné zásady. Cvičiteľ pri lyžiarskom výcviku je povinný:1. preveriť, či účastníci výcviku majú súhlas lekára k aktívnej činnosti, vylúčiť z výcviku po vyjadrení lekára účastníkov s nedoliečenými úrazmi a rekonvalescentov, 2.poučiť účastníkov výcviku o zásadách úrazové zábrany,3. nepripustiť účastníka k výcviku bez predpísaného výstroja a výzbroja a priebežne ich kontrolovať, vyžadovať bezpečnostné viazanie a dbať na správne nastavené poistné hodnoty, 4. dodržiavať správny metodický postup a zásady výcviku, najmä pokiaľ ide o výber terénu vzhľadom na lyžiarsku úroveň a psychický stav účastníkov,5. dodržiavať zásady pobytu na horách v zime a predchádzať všetkým prípadom subjektívneho a objektívneho nebezpečenstva,6. dodržiavať pravidlá pre užívateľa zjazdových a bežeckých tratí a dbať na pokyny členov HS a ďalších verejných činiteľov,7. poučiť účastníkov o správaní sa na vlekoch a lanovkách a oboznámiť sa s bezpečnostnými predpismi pre používateľov týchto zariadení,8. dbať na bezpečnosť účastníkov pri hromadnej preprave ako počas prepravy, tak pri ceste na chatu a späť,

75

9. venovať zvýšenú pozornosť pri výcviku v hlbokom snehu, v snehu pokrytom kôrou, na zľadovatelom snehu, za zníženej viditeľnosti a pod, 10. ovládať zásady prvej pomoci a o každom poranení uvedomiť vedúceho zájazdu, lekára a spísať protokol.

Zásady pobytu na horách Na túru sa vydávame v spoločnosti najmenej troch osôb, nikdy nechodíme samostatne. Nevystavujeme sa tak riziku, že v prípade nehody nebude nikto, kto by privolal pomoc.- Pred odchodom na túru oznámime smer a cieľ svojej cesty ubytovateľovi alebo tej osobe, ktorá nás bude prvá hľadať. Na horských chatách a zotavovňach sa zapíšeme do knihy vychádzok.- Nikdy nemeníme svojvoľne zámer túry. V prípade potreby len túru skrátime, aby nebol prekročený stanovený čas na návrat a nebola tak zbytočne vyvolaná záchranná akcia Horskej služby (HS). V prípade, že sa rozhodneme alebo sme prinútení nevrátiť sa do miesta ubytovania, oznámime to bezodkladne ubytujúcemu, ak to nie je možné, oznámime to ihneď HS alebo polícii.- Ochraňujeme prírodu, netrháme kvety, neolamujeme stromy ani kríky. Nezakladáme oheň mimo určená táborisko. Svoju radosť z prírodných krás neprejavujeme krikom a hlukom. - Chránime všetky zimné i letné značenie turistických ciest. Sme si vedomí, že zabezpečuje bezpečnú orientáciu nás i ostatných návštevníkov hôr.- Riadime sa radami a pokynmi HS. Nikdy nevstupuje do miest, ktoré sú označené ako lavínové polia.

Športová gymnastika Pri cvičení môže dôjsť k úrazom. K objektívnym príčinám ich vzniku patria nedostatočné a technicky nepreverené náradia. Pravidelná technická prehliadka náradia a jeho aktuálna pripravenosť v telocvični na hodine je základnou povinnosťou cvičiteľa. Súčasne je potrebné dbať na modernizáciu materiálnych podmienok. Zabezpečenie dopadov žinenkami, použitie molitanových návlekov na žrde alebo vybudovanie bezpečnostnej jamy - to všetko zvyšuje bezpečnosť cvičenia aj emocionálnosť a efektívnosť nácviku. Subjektívne príčiny úrazov je nutné hľadať v osobnosti a činnosti cvičiteľa a cvičenca. Predovšetkým potom v dobrej znalosti techniky, metodiky, dopomoci a záchrany, bez ktorej sa športová gymnastika prakticky nedá vykonávať.

Tenis Pri tenise prakticky nevzniká nebezpečenstvo úrazov. Môže dôjsť k pošmyknutiu alebo vyvrtnutiu nohy na vlhkom dvorci. Dlhotrvajúcim hraním alebo nesprávnou technikou úderov môže niekedy dôjsť k presileniu svalstva alebo lakťového kĺbu. Tenis nie je vhodný pre osoby trpiace cievnymi ochoreniami alebo chorobami kĺbov.

3.2.4 Bezpečnostné pokyny k skokom na trambulíne

Prv než začneme skákať na trampolíne, musíme si uvedomiť jednu dôležitú vec: azda oveľa viac ako na ostatnom náradí sa tu vyskytuje veľké množstvo úrazov. Ťažko sa začiatočník odváži skúšať sám veľtoč na hrazde alebo premet na bradlách, ale na trambulínu náhodne objavenú v rohu telocvične si vylezie každý. Veľká sila ukrytá v

76

tomto novom náradí zahrá zvyčajne svojmu pokušiteľovi nepekný kúsok a môže hovoriť o šťastí, keď celý pokus skončí len odretím nosa, lakťov alebo iným drobným úrazom. Preto skôr, ako sa postavíme do prostriedku trampolíny pred prvým skokom, preštudujme si starostlivo rady tejto skokanskej abecedy: a) Skontroluj, či je trampolína v poriadku, správne postavená a či stojí presne vodorovne. b) Zakry rám a perá chráničmi. c) Odstráň z okolia všetky predmety a okolo rozlož žinenky. (Medzinárodné pravidlá dokonca nariaďujú päťmetrovú voľnú plochu okolo trampolíny.) d) V okolí trampolíny sa nesmú hrať loptové hrye) Skáč vždy v cvičkách alebo ponožkách a oblečený (tepláky). Pot znečisťuje náradie, oblečenie chráni trup, kolená a lakte pred odrením.f) Pri cvičení v prírode si vždy pred vstupom na trampolínu riadne očisti obuv. g) Necvič nikdy bez dozoru a záchrany. Bez pedagóga robíš chyby, bez záchrany sa vystavuješ zbytočnému nebezpečiu.h) Družstvo sa rozostaví okolo celej trampolíny.i) Pred cvičením si daj dole okuliare, alebo ich riadne pripevni.j). Nezoskakuj nikdy priamo z trampolíny na tvrdú zem. Z náradia sa zlieza a na ňu vylieza najlepšie pomocou švédskej debny.k) Minimálny počet členov družstva je 5, optimálny 8. Skákať môže len jeden, vo výnimočných prípadoch a pri dopomoci dvaja.1) Nenechaj skákať cvičenca s chybami chrbtice. m) Nenúť do cvičenia nikoho, kto nemá o skákanie záujem.n) Tréning začni vždy krátkym rozcvičením na zemi a niekoľkými jednoduchými skokmi na trambulíne.o) Neskáč dlhšie ako 1 minútu.p) Neskáč na začiatku príliš vysoko. r) Skáč vždy v prostriedku trampolíny.s) Pri nácviku náročnejších skokov používaj lanče.t) Pri nácviku postupuj metodicky. u) Nepredbiehaj výcvik. v) Postupuj od jednoduchého k zložitému.z) Zvládni trampolínu ty a nedopusť, aby ona zvládla teba.

Najväčšiu starostlivosť musíme venovať elementárnym skokom, aby sme vytvorili základné pohybové návyky, potrebné k neskoršiemu zvládnutiu obtiažnejších skokov. Rola pedagóga je tu veľmi dôležitá; musí bezpečne ovládať metodiku cvičenia a správne určovať voľbu cvikov a rýchlosť postupu, niekedy musí brzdiť príliš odvážneho a nedočkavého cvičenca. Sám má ovládať skákanie, neznamená to, že musí vedieť dvojité salto s dvojitými obratom, ale prečo by nemohol zvládnuť základné skoky? Je vždy ľahšie učiť cvik, ktorý tréner sám »prežil«, najmä u začiatočníkov pomáha správna demonštrácia k rýchlejšiemu pochopeniu cviku. Tréner, ktorý sám látku dobre ovláda, získava ľahko dôveru cvičencov. Pedagóg musí predovšetkým sledovať bezpečnosť cvičenia. Súčasne s výcvikom musí svojim zverencom stále vštepovať princípy záchrany a dopomoci a prakticky ich uplatňovať . Učí cvičenca byť spoluzodpovedným za bezpečnosť a zdravie kamaráta a obetavo zasiahnuť tam, kde je potrebné. Pri cvičení je družstvo rozostavené okolo trambulíny a každý je pripravený odraziť pažami cvičenca letiaceho mimo, späť na odrazovú plochu. Záchranca musí byť vedený k tomu, aby sa nezľakol padajúceho druha a neodskočil. Pri inom spôsobe záchrany je možné používať švédske debny.

77

Záchrancovia sa postavia na debny podložené pod pružiny na dlhších stranách náradia tak, že stoja v úrovni odrazovej plochy a bližšie k jej stredu. Je omylom sa domnievať, že na pružnej odrazovej ploche sa nemôže nič stať. Nebezpečné sú práve dopady, pri ktorých cvičenci kladú paže pod telo, šikmé doskoky ohrozujú členky a kolená, pády na hlavu môžu skončiť i vážnym poranením chrbtice. Nepreceňujme „mäkkosť“ trambulíny a každému cviku venujme plnú pozornosť,

Metodicko-organizačné pripomienky pre skoky na trambulíne1. Cvičebné družstvo najlepšie šesť až osemčlenné je rozostavené okolo trambulíny a úlohou každého je poskytnúť podľa potreby záchranu skákajúcemu.2. Neskáč nikdy bez zakrytia pier ochrannými (plsteným) krytmi.3. Dbajme, aby okolo trambulíny bol v okruhu štyroch až piatich metrov voľný priestor a dostatočná výška stropu.4. Optimálna doba skákania je pre začiatočníkov 30 sekúnd, pre vyspelejších cvičencov až 1 minútu.5. Pred skákaním na trambulíne zaraďte vždy krátke rozcvičenie na zemi.6. Postupujte vždy od jednoduchého k zložitému, vopred sa dôkladne oboznámime s podrobnou technikou a metodickými pokynmi.7. Pred nácvikom nových skokov zaraďujme prípravné cvičenia na zemi.

Pokyny k bezpečnému nácviku: Základným technickým predpokladom pre skákanie je pevné, priame držanie trupu v okamihu dopadu a odrazu. Príprava nie je náročná a je zhodná so všestrannou prípravou v základnej telesnej výchove. Najdôležitejším metodickým princípom je systematický proces od jednoduchších skokov k zložitejším po zvládnutí prípravných cvičení. Na trampolíne nezačíname cvičiť nikdy bez predbežnej prípravy a inštruktáže na zemi. Prvky základného výcviku na zemi: - Správna práca paží pri odraze.- Postavenie nôh pri základných polohách v sedu, ľahu vzadu, ľahu vpredu a vzpor kľačmo. Po zvládnutí týchto základných skokových prvkov a pri dodržiavaní bezpečnostných organizačných a pedagogických zásad je vhodné a možné organizovať zábavné formy skákania:- Jednoduché súťaže na výšku skoku, estetické vykonanie samostatných skokov alebo jednoduchých kombinácií,- Skoky s náradím, hádzanie a chytanie lôpt,- Skoky vo dvojiciach na jednej trampolíne alebo synchrónne skoky na dvoch trambulínach,- Kombinácia skokov v zostave dvoch a viac trambulín, trambulíniek, alebo iné skokového náradie.- Spaceballovu hru s loptou na dvoch špeciálne upravených trambulínach apod. Túto hru možno zjednodušene vykonávať na dvoch trambulínach, ktoré sú blízkymi stranami prisadené tesne k sebe a medzi nimi je napnutá sieť s otvorom vo výške výskoku (4-5 m). Pri výskoku sa otvorom prehadzuje lopta s cieľom zasiahnuť odrazovú plochu súpera. Skoky na trambulíne možno využiť vhodne aj pri ostatných športoch ako užitočné a výcvikovo účinné doplnkové a prípravné cvičenia a cvičenia zlepšenia koordinácie celku tela, sebakontroly pri letovej fáze vo vzduchu a sebazáchrany.

78

3.2.5 Bezpečné cvičenie jogy

Správna technika cvičenia v jóge je zárukou bezpečnosti výcviku. V priebehu osobného vývoja v procese jógového rastu sa cvičiaci učí uvedomovať si jednotlivé aspekty a dopad cvičenia na vlastnú osobnosť. Učí sa vnímať a rozlišovať : 1. Motorický aspekt cvičenia - to je to čo robíte, teda vonkajšia, v jóge nedôležitá zložka aktivity. 2. Senzorický aspekt - to čo pri tom pociťujete a to je podstatný aspekt cvičenia. 3. Transformácie, kvalitatívne premeny v nás - to je to čím sa v dôsledku cvičenia stávame, je to vlastný dopad cvičenia - rozvoj harmonizácia, integrácia osobnosti.

Hlavné znaky techniky jógového cvičenia (pohyby a polohy): 1. Pohyb je pomalý, vedomý, regulovaný, riadený. poloha nehybne uvedomelá. Zameranie pozornosti pri jógovom cvičení je na proprioceptívne, kinestetické pociťovanie. Extero receptory sú akoby vypnuté. Každý pohyb či poloha sa vykonáva maximálne sústredene. Táto koncentrovanosť a zameranie vedomia na dianie v tele a vnútorné vnímanie účinkov cvičenia je základná odlišnosť v porovnaní s našími cvičebnými telovýchovnými systémami. Cvičenec sa učí vnímať štruktúry svojho tela, jeho funkcie a všetky pocity a vnemy a ich zmeny v ňom. To je základný článok vytvárania nových pozitívnych kognitívnych, sebapoznávacích kvalít v oblasti vlastného tela, autoregulačných psychosomatických väzieb a sebakontrolných účinkov.

2. Relaxované pohyby a polohy. Pri pohyboch a polohách je potrebné rozpúšťať a uvoľňovať všetko zbytočné, nadbytočné a reziduálne napätie vo svalovom aparáte. Cvičenie vykonávať ľahko, akoby bez úsilia. Tým dochádza opäť k vytváraniu nových psychosomatických vzorcov. Informácie o napätí vo svaloch sa dostávajú až do najvyšších centier CNS, na vedomú úroveň. Odbúravajú sa blokové bariéry, rozvíja sa jemný svalocit, zlepšuje sa ekonomika pohybu.

3. Pohyby sú spájané s vnímaním a kontrolou dychového cyklu. Spája sa pohyb a dych. Koordinácia pohybu a dychu, pohyb a nádych, pohyb a výdych. všetko pomaly, plynulo, súbežne zladené. Naučiť sa vnímať polohy a zároveň vedomé dýchanie. Vedomá kontrola dychu je v podstate kľúčom k ovládanou vyšších psychických funkcií.

Odborné vedenie cvičenia je zárukou, že budú dodržané správne indikácie a kontraindikácie cvičenia. Aj keď jogové cvičania vyzerajú jednoducho a neškodne, pri dlhodobej nesprávnej aplikácii môžu poškodzovať organizmus. Najmä pri zdravotných problémoch cvičiaci vidí v joge všeliek a môže dôjsť poškodeniam nevhodnou aplikáciou na jeho diagnózu prísne zakázaných cvičení.

79

3.3. Bojové umenia, sebaobrana a bezpečnosť

3.3.1. Japonské bojové umenia a bezpečnosť

DŽUDO (a spôsoby boja s využitím chvatov v postoji a na zemi)

Typické úrazy v džude sú odreniny kože na kĺboch prstov, odreté lakte, kolená („spáleniny“) vznikajúce šmýkaním po drsnom povrchu žinenky, narazené kĺby, podvrtnutia, vykĺbeniny, zlomeniny končatín, rebier, kľúčnej kosti, atď. Prevencia úrazov v džude tkvie v samotnom systéme tréningu. Sú ustálené formy cvičenia, pomocou ktorých cvičenec postupne získava sebakontrolu a kontrolu nad súperom.Základné stavebné prvky tréningu :1. Tači – vaza – boj v postoji Rozcvičenie, pády - ukemi Tandoku - renču Uči – komi Jakusoku – geiko Randori2. Ne – vaza - boj na zemiRozcvičenie Nácvik Randori

Rozcvičenie – všeobecné a špeciálne, v závere rozcvičenia sa nacvičujú, precvičujú a zdokonaľujú pády, ktoré sú základnou prevenciou proti úrazom spôsobenými náhodným pádom.Tandoku – renču je tréning pre Tači – vaza. Je to individuálna technika, v ktorej sa nacvičujú a zdokonaľuľú kroky, polkroky a pohyby dolných končatín (Aši – savaki), pohyby paží (Te – savaki) a pohyby telom (Tai – savaki), ktorých konečným cieľom je vychýlenie (ktoré je základnou podmienkou klasického bezsilového vykonania chvatu) súpera a jeho príprava do chvatu. Nacvičujú sa aj kombinácie.Uči – komi je druhou metódou bezpečného tréningu. Slúži na nácvik a plné zautomatizovanie chvatu. Sú to v podstate nástupy do chvatu. Táto metóda nacvičuje už súčinnosť so súperom, ale súpera nehádže na zem. Japonci tejto fáze nácviku boja pripisujú najväčší význam.Jakusoku – geiko je ďalšia metóda, ktorá naväzuje na predošlé. Predošlé fázy zdokonaľujú prípravu chvatu, touto metódou je chvat dôrazne, ale bezpečne prevedený vcelku, na viac menej pasívneho súpera.Randori je už cvičný zápas s nácvičnou metódou, ktorá preveruje predošlé metódy a zdokonaľuje celkovú harmóniu všetkých pohybov útoku a obrany. Tieto metódy majú množstvo variant, ktoré sa líšia aj veľkosťou nasadeného úsilia. Tieto metódy zabezpečujú postupnosť nácviku a výcviku a sú zárukou, že cvičenec získava kontrolu nad svojími pohybmi a aktivitami a arzenál džuda – jeho bojové techniky ako sú hody a chvaty v postoji (Nage – vaza), zneškodnenie súpera údermi (Atemi – vaza) zneškodnenie súpera škrtením (Žime – vaza), zneškodnenie súpera páčením kĺbov (Kansecu – vaza) a držania znehybneného súpera (Osae – komi – vaza) nie sú pri výcviku a v zápasoch nebezpečné. Pravidlá obmedzujú nebezpečné a zakázané techniky a spôsoby boja a vyčleňujú rámec povolených techník.

80

KUATSU Bežné úrazy v džude sú v kompetencii lekára západnej vedy. Avšak bojové tradície Japonska a obrovské stáročné skúsenosti na bojiskách vytvorili aj „tajomné“ techniky poskytovania prvej pomoci a oživovania KUATSU. Je to prvá pomoc pri úrazoch spôsobených úderom, nárazom tlakom, pádom. Používajú sa špeciálne oživovacie techniky a chvaty ako sú (masáže srdečnej krajiny, masáž nadkľúčovej jamky, masáž brušného svalstva, údery na pätu, údery dlaňou na 5-6 hrudný stavec, údery na plexus solaris, rôzne tlaky, ťahy, s oživovacím účinkom na vitálne body). Tieto techniky nie sú bežne dostupné, ale vyučujú sa až pri vysokých majstrovských stupňoch. Jedná sa o rôzne masážne pohyby a kriesiace údery na vitálne body ľudského organizmu, ktoré majú svoj pôvod v tradičnej čínskej akupunktúre a japonskej akupresúre. Posúdenie o vhodnosti ich výberu a správnej aplikácii však prináleží skúseným majstrom džuda. Jedná sa totiž o vážne stavy, ktoré ohrozujú život, ako sú bezvedomie (nie však spôsobené pádom na hlavu), vyrazenie dychu pri pádoch z výšky na chrbát, údery a poranenie genitálií, uškrtenie, krvácanie z nosa a bolesti v hlave. Pri správne vedenom výcviku je úrazov minimum.

KARATE (a aj iné úderové spôsoby boja)

Tajomstvo malého počtu úrazov pri karate, opäť tkvie v klasických metódach výcviku v tejto úpolovej disciplíne a taktiež v postupnosti obsahu a náročnosti výcviku na jednotlivé žiacke a majstrovské stupne. Zložkami výcviku sú cvičenia :1. KIHON - sú v podstate základne jednotlivé techniky a ich kombinácie namieste v rôznych postojoch.2. KIHON – IDO sú techniky za pohybu pri rôznych technikách chôdze.3. KATA ja súborné cvičenie s imaginárnymi súpermi.4. KUMITE sú rôzne formy cvičenia so súperom. Kata je „boj bez súpera“. Precvičujú a automatizujú sa v nej útočné a obranné techniky, kryty, kroky, obrátky, kopy i úderyYAKUSOKU KUMITE – sú presne vymedzené techniky a aj počet ich opakovaní (Ipon – kumite, Tanšiki – kumite, Fukušiki – kumite) Je to povinný medzistupeň tréningu a je záväzný pre všetky seriózne školy karate.DŽIYU – KUMITE je prechodná forma medzi voľným zápasením a YAKUSOKU – KUMITE

Rôzne školy orientu majú svoju metodiku výcviku, vlastné techniky KIHON, KIHON – IDO, rôzne klasické a aj moderné KATA rôzne spôsoby prechodných foriem KUMITE. Táto dlhodobá potupnosť, zaručuje aj bezpečnosť výcviku a boja. Rôzne školy majú aj svoj systém nácviku tvrdých a prerážacích techník. (TAMEŠI – VARI). Pravidlá obmedzujú rámec bezpečného boja v súťažiach.

3.3.2. Čínske bojové umenia a bezpečnosť

Samotné poslanie bojových umení je oveľa vyššie, než si bežná populácia, ale aj odborná komunita uvedomuje. Nielenže sa vyhýba zraneniam a poškodeniam organizmu, ale samotné nasmerovanie cvičenca je na vyššie ľudské, humánne a životné hodnoty.

81

Čínske bojové umenia sú na západe známe pod termínom KUNG – FU. Tento termín znamená vynikajúci, úspešný, významných výsledkov dosahujúca (KUNG) - osoba (FU). Pojem označuje človeka, dosahujúceho majstrovstva v určitom obore ľudskej činnosti. Kung – fu je jedno z najstarších a najkomplexnejších bojových umení sveta, ktoré úspešne prešlo do modernej kultúry a moderného životného štýlu. Do roku 1950 bolo utajované a prístupné iba Číňanom, odvtedy sa mu venujú aj iné národy. Existuje však nepreberné množstvo škôl a techník. Len v samotnom Hongkongu sa vyučuje asi 150 štýlov Kung – fu, alebo WU – ŠU. WU – ŠU sa vyučuje aj na fakultách telesnej výchovy a športu a zavádza sa do všetkých škôl. V Číne je bežné, ako to môžete vidieť aj v dokumentárnych filmoch vidieť ráno, večer alebo v pracovných prestávkach cvičiť zástupy ľudí, niektoré súbory wu – šu, na uliciach, nádvoriach alebo parkoch. Vo svete sú najznámejší Šaolinskí mnísi, ktorí neskutočne tvrdým tréningom a svojimi bosými nohami zošúchali tvrdé kamene podlahy Šaolinského kláštora.

Filozofické podklady cvičenia Tieto cvičenia majú svoj podklad v Taoistickom súzvuku s prírodou. Aby človek obohatil svoj život, musí obohatiť svoje zdravie. Musí byť senzitívny k prírodnému toku a mal by dosiahnuť ideálnu harmóniu medzi všetkými protikladmi života. Ale dosiahnuť túto harmóniu nie je ľahké. Preto sa každý v kung – fu stretáva s myšlienkami trpezlivosti a dokonalosti. Telesná zdatnosť, dobré zdravie a mentálna disciplína potrebujú svoj čas. Čas, ktorý je potrebné venovať nekonečnému opakovaniu techník s programovanými reakciami. Do toho zasahuje ešte životná filozófia: Jediná skutočná znalosť, je znalosť seba, a preto konečnú bitku zvedie každý sám so sebou. K tomu pristupujú ešte dychové cvičenia, meditácie, výcvik vo filozofii, liečenie, otužovanie úderových plôch a ďalšie disciplíny. Pokiaľ sa študuje menej než 7 rokov, Číňania označujú toto umenie za nie plne naučené. Čím širší základ, tým vyššia stavba.

P A T U A N Č I NCvičebná zostava PATUANČIN alebo 8 kúskov brokátu. BROKÁT – to bola najvzácnejšia tkanina čínskeho odevného umenia. Pozostávala z dvoch vzácnych komponentov. Boli to zlaté a hodvábne nite a z nich bola utkaná táto vzácna látka. Symbolikou zlata a hodvábu sú jemne koordinovaný pohyb a jemný dych. Je to MEDITÁCIA V POHYBE. Až sa cvičenie mnohoročným každodenným výcvikom zvnútorní a cvičenie samovoľne beží s bdelou vyprázdnenou mysľou – zostava plynie. Vtedy je možné priblížiť sa k skúsenosti svojho pravého JA a okúsiť najväčšie hĺbky bytia.

TAI – ČI – ČUAN alebo PEKINGSKÁ 24 (dvadsaťštvorka) Slávna majstrovská zostava. Táto je najkratšia spomedzi cvičených zostáv. Má iba 24 prvkov. Pri správnom cvičení trvá 12 minút. V tomto štýle v Číne sa cvičia aj niekoľko hodinové zostavy, pričom sa vyžaduje neskutočná presnosť pohybov. Je to meditácia v pohybe. Koordinačne veľmi náročná zostava. Každá končatina vykonáva niečo iné, pri cvičení sa pozoruje zároveň plynutie dychu, pohyb ťažiska pohľady, plynulosť a mnoho ďalších vnútorných dôležitých faktorov.

3.3.3. Sebaochrana, Sebaobrana MS 1 a bezpečnosť

82

Sú to rigorózne vedecké multisignálne systémy pre riešenie sebaochranných a sebaobranných životných situácií. Vopred boli systémovo anticipované všetky možné riziká, teda to čo môže a čo nemôže nastať v javovej podobe, systémovo všetky možné spôsoby riešení a ich výber do úplného systému akcií. Tieto systémy majú svoju zložku technickú, taktickú, výcvikovú (metodickú) a najdôležitejšiu zložku mentálnu. Šport, bojové umenia a rôzne úpolové disciplíny nie sú sebaobranou, aj keď sú verejnosťou a samotnými športovcami, či bojovými umelcami mylne zamieňané. Môžu však byť vzdialenou počiatočnou prípravou k sebaobrane. Sebaobrana MS – 1 je systém pre riešenie aj najnáročnejších sebaobranných situácií kedy je potrebné čeliť krajným formám náslia, najrýchlejšou tvrdou akciou, spravidla je to tvrdý rýchly, nesignalizovaný úder v rezistencii. Samozrejme, že toto riešenie musí byť zabezpečené právnymi normami štátu. Sebaochrana MC – 1 je systém pre riešenie sebaochranných situácií, kedy nám nehrozí krajné násilie, preto si môžeme dovoliť „luxus“ pomalších a mäkších akcií – ako sú páky, hody, povalenia, mäkký úder, apod. Bezpečnosť v týchto systémoch je zabezpečená viacerými zložkami výcviku Sebaobrany MS – 1. 1. Dlhodobosť technického a taktického výcviku. Zaručuje veľmi kvalitnú prípravu jedinca. V tomto systéme sú 4 výcvikové žiacke stupne po 3 roky výcviku na každý stupeň, 3 ašpirantské stupne – cca. 9 rokov a 3 majstrovské stupne výcviku. Teda tento kvalitný výcvik trvá asi 30 rokov! Tento systém dokonale preverí vážnych záujemcov o najvyššiu kvalitu.2. Systém technického výcviku. Asi tri roky sa cvičia techniky na mieste, potom tri roky techniky za pohybu, nácvik taktických prvkov, príprava stretného boja až po samotný stretný boj v jeho aplikačných variantách ...3. Mentálna príprava zabezpečuje kvalitu psychického stavu, jedine v ktorom možno v najnáročnejších životných situáciách realizovať naučené. Bez tohto výcviku genetická výbava jedinca – nežiadúce aktivity všetkého druhu, jeho inštinktívne reakcie, nevhodné emócie a iné archetypy hlboko zakorenené u každého človeka znehodnotia všetko naučené !

Bezpečnosť je v tomto systéme domyslená do najposlednejších dôsledkov. Nejedná sa tu iba o bezpečný nácvik a výcvik. Jedná sa tu o zabezpečenie bezpečného života, jeho najvyššej kvality, s elimináciou všetkých vžitých civilizačných fikcií a iných nežiaducich aktivít. Je to príprava na produkciu a riešenie konfliktných životných situácií, kolíznych, sebaobranných, sebaochranných a iných náročných životných situácií, kde hrozí akákoľvek fyzická, psychická a sociálna újma v bytí subjektu. Je to neohrozený život v plnosti. Je to geniálny systém uskutočnenia najvyšších životných hodnôt, vytvorený českými autormi ako celoživotné dielo (Bibliografia : Novák, Špička 1952 - 2009) ktorých detailná domyslenosť predčí aj klasické výcvikové orientálne systémy vytvorené stáročiami.

83

4.1. Turistika a bezpečnosť

4.1.1. Pešia turistika14

4.1.1.1 Čo treba zvážiť pred túrou

PRÍPRAVA PLÁNUPrinajmenšom by ste mali dopredu vedieť, na ktorý trek sa vydáte, kedy vyštartujete a kedy by ste sa mali vrátiť. Tak isto si premyslite, kde budete táboriť.

ZVOĽTE SI KONTAKTNÚ OSOBUPovedzte niekomu, kam sa chystáte a kedy sa plánujete vrátiť. Ideálne je, ak im necháte váš itinerár a informácie o kempoch, chodníkoch a špeciálnych plánoch, napríklad výstupy na vrcholy atď.

NECHAJTE INŠTRUKCIEPovedzte danej osobe, čo má robiť, ak sa nebudete hlásiť v dohodnutých intervaloch. Nechajte kontakt na príslušnú miestnu turistickú organizáciu alebo kanceláriu správy parku.

OVERTE SI PODMIENKYSkôr ako sa vydáte na cestu, vyhľadajte si čo najnovšie informácie (výška snehovej pokrývky, ľadové alebo veterné smršte, lesné požiare alebo strhnuté mosty), ako aj hladinu vody v riekach, ktoré idete prebrodiť a dostupnosť.

BUĎTE DOBRE VYBAVENÍZoberte si so sebou všetko dôležité, čo budete potrebovať (pozri strany 104 až 105) vrátane náhradného jedla a oblečenia. Určite si zabaľte oblečenie vhodné do daných podmienok a ešte jednu vrstvu navyše.

UROBTE SI AJ ALTERNATÍVNY PLÁNNa mape si zaznačte aj iné cesty a chodníky, ktoré sa v prípade núdze dajú využiť na skrátenie cesty alebo návrat do civilizácie. Ak sa vám zdá, že by ste mohli použiť alternatívny plán, zmieňte sa o tom v odkaze doma a priložte ho k hlavnému itineráru.

AK IDETE SÁM, BUĎTE OPATRNÝSamostatná turistika sa veľmi neodporúča, ale ak sa tak rozhodnete, dajte si o to viac záležať, aby doma vedeli, kam idete a nechajte aj kontakty. Dávajte si dvojnásobný pozor, neriskujte v náročnom teréne.

ZOBERTE SI MOBILJe jedno, či idete sám alebo so skupinou, vezmite si mobil s kontaktmi. Zistite si u svojho operátora, či tam je signál a do akej siete sa dá prihlásiť. Nezabúdajte, že v odľahlých oblastiach a vysoko v horách či hlbokých roklinách signál vôbec nemusí byť. Udržiavajte mobil v suchu a ak je zima, tak v teple.

14 Berger: ČO TREBA ZVAŽIŤ SKÔR, AKO SA VYDÁTE NA CESTU. 2008.

84

NEBUĎTE PRÍLIŠ CTIŽIADOSTIVÍNebuďte príliš ambiciózni, keď vám chýbajú dostatočné skúsenosti. Ak sú podmienky nebezpečné, skúste si vybrať inú cestu, alebo pozmeňte svoj plán.

CHOĎTE PODĽA ITINERÁRAV prípade, že sa vám stane nehoda, záchranári vás budú hľadať podľa itinerára, ktorý ste nechali v horskej chate, hoteli, doma či u známych.

4.1.1.2 Bezpečné vedenie turistických ciest15

Pri organizácii presunu v pešej a vysokohorskej turistike dbáme predovšet-kým na jeho bezpečnosť ako aj racionálne striedanie pohybu a odpočinku. Týmto vytvárame základné predpoklady na splnenie programových úloh cesty. Pri turistickej chôdzi sa pohybujeme rýchlosťou 4-6 km za hodinu na rovine. Chôdza v hornatom teréne je oveľa pomalšia, v priemere 3-4 km za hodinu, vo vysokohorskom teréne aj menej. Denný výkon pri túre nemá presahovať 8 hodín. Pri organizácii odpočinkov postupujeme podľa týchto zásad: asi po 10-15 minútach po začiatku chôdze zaraďujeme kratšiu prestávku, ktorej cieľom je úprava výstroja a prípadnej záťaže. Po každej hodine chôdze dávame 5— 10-minútový odpočinok. Po 3—4 hodinách chôdze zaraďujeme dlhší odpočinok. Pri dlhšej prestávke treba si ošetriť nohy, aby sa mohli zotaviť. Už vyzutie a chodenie naboso po tráve pôsobí osviežujúco. Ak si možno umyť nohy, vyutierať ich nasucho, pomasírovať, natrieť krémom alebo zaprášiť zásypom, obuť čisté tenké ponožky, prípadne pľuzgiere prelepiť rýchlo obväzom, odstrihnúť prečnievajúci necht a pod., to často umožňuje lepšie pokračovať v túre. Popri lokálnom účinku na nohy sa výrazne uplatňuje aj povzbudzujúci kladný vplyv psychický.Dlhšie odpočinky (1,5—2 hodiny) spravidla zaraďujeme na poludnie, čím sa obyčajne v letnom období vyhneme nepriaznivým účinkom teplého prostredia. Okrem prípravy obeda alebo stravovania využívame ich aj na rôzne úlohy odborno-technickej a kultúrno-poznávacej činnosti.Pri viacdenných cestách zaraďujeme obyčajne po treťom dni presunu voľný (odpočinkový) deň. Tento však nemá byť dňom pasívneho odpočinku.Pri vysokohorských cestách pri výstupoch častejšie odpočívame. Pri viacdňových cestách a pobyte vo vysokohorskom prostredí zaraďujeme vždy po troch dňoch odpočinkový deň alebo deň s turistickým programom, ale značne menším zaťažením.Pri pešej turistike by bolo pre mládež v takýchto trojdňových cykloch vhodné absolvovať turistické cesty aj v menej náročnom teréne.Presun pri túrach organizujeme tak, že menej zdatných a skúsených zaraďujeme za vedúceho skupiny, aby im mohol pomôcť, poradiť a povzbudiť ich a hlavne aby mohol sledovať u nich stupeň únavy a na tom základe určovať taktiku a rýchlosť chôdze. Zdatnejší účastníci pochodujú vzadu a pochod uzatvára zástupca vedúceho skupinky, ktorý nikoho z účastníkov nenecháva za sebou. Po komunikáciách volíme u mládeže pochodový tvar a pochodujeme po pravej strane. Menšia skupina sa v zástupe môže pohybovať po ľavej strane za sebou. Ak ide do terénu iba malá skupina, pohybuje sa voľne, ak ich je viac, ide sa v zástupe. Pri presune cez kultúry, neskosené lúky ideme po chodníku, a to aj vtedy, keď to znamená obchádzku.

15 Žiškay, Zaťko: In.: Zajac, 1973.

85

Pri vysokohorskej turistike pri výstupoch a zostupoch zaraďujeme skúse-nejších dopredu, menej zdatní tvoria stred skupiny, posledný ide pomocník (obyčajne druhý najskúsenejší) vedúceho skupiny. Túry vo vysokohorských podmienkach vyžadujú viac kvalifikovaných vedúcich, cvičiteľov. Už počas prípravy dbáme osobitne na disciplinovanosť všetkých účastníkov, ktorí si uvedomujú subjektívne a objektívne nebezpečenstvo vo vysokohorskom prostredí. Vedúci musí byť pripravený a musí pripraviť aj účastníkov cesty na nepredvídané prekážky (indispozícia alebo zranenie účastníkov, poškodenie výstroja, náhla zmena počasia a pod.) a po porade s ostatnými vedúcimi rozhodne o ďalšom postupe, napr. o skrátení alebo prerušení cesty. Ak je to potrebné, informuje o ťažkostiach skupiny HS a organizuje záchranu alebo bivakovanie skupiny. Na záver turistickej cesty sa zhodnotí jej príprava a priebeh. Ocení sa úroveň fyzickej prípravy a prípravy v oblasti odborno-technických vedomostí a osobitne oblasť kultúrno-poznávacej činnosti. Hodnotenie turistickej cesty má veľký význam pre ďalšiu turistickú činnosť a odstraňovanie prípadných nedostatkov, ktoré sa u účastníkov v priebehu cesty vyskytli. Orientácia a topografia. Pri pešej turistike v nižších polohách, v priemerných poveternostných podmienkach základné úlohy orientácie a topografie sa neodlišujú od tých, ktoré aplikujeme v základnom výcviku počas pobytu v prírode alebo v priebehu celoročnej prípravy, v krátkodobých formách. Zvláštnosťami sú vysokohorské prostredie, zimná príroda, noc, ako aj situácie, vyplývajúce z náhlych zmien počasia.Vo vysokohorských oblastiach zložitejšie podmienky vyplývajú predovšetkým z vertikálnej členitosti, nadmorskej výšky a klimatických podmienok. Náhle zmeny poveternosti, typické predovšetkým nad hranicou lesa (1400— 1500 m n. m.), často sťažujú viditeľnosť. Zložitosť terénnych tvarov a ich veľké výškové rozdiely nárokujú si dokonalú znalosť mapy, predovšetkým terénnych tvarov a ich zobrazenia na mape. Situácia je podstatne skromnejšia tam, kde sú okrem osamotených salašov, chát, opornými orientačnými bodmi chodníky, sieť potokov, pramene i okraje lesa. V praxi veľmi často používame podrobné topografické alebo horolezecké mapy a sprievodcov. Na posudzovanie výškových rozdielov nám slúžia výškomery (presne ane-roidy), ktoré sa konštruujú na základe zmien barometrického tlaku vzduchu (gradient poklesu je asi 10 mm na 100 m). Výškomer, nakoľko je ovplyvnený celkovými tlakovými zmenami atmosféry, musíme pred nástupom alebo počas cesty skontrolovať, aby zodpovedal súčasným tlakovým pomerom. Kontrolu urobíme na presne určenom výškovom bode (kóta, chata a i.). Má dve stupnice: barometrickú a metrovú. Metrovú možno nastaviť. Keď vo východisku otočením metrovej stupnice nastavíme 0 metrov, vtedy sa registruje relatívna výška vzhľadom na naše východisko. Keď nastavíme nadmorskú výšku, počas cesty sa registruje absolútna nadmorská výška. Na druhej stupnici možno registrovať barometrický tlak.Ďalej si musíme uvedomiť, že skutočné vzdialenosti v horskom teréne sú v porovnaní s mapou väčšie ako na rovine alebo v mierne členenom pohorí.Využívame skúsenosti z odhadovania vzdialenosti a smeru sluchom, niekedy aj znalosti a základy stopovania i čuch.V domácich podmienkach vysokohorskej turistiky túry uskutočňujeme po značkovaných cestách. Zásadne dbáme na pokyny Horskej služby. Pri orientácii v lese najčastejšie postupujeme takto:a) Na okraji lesa usmerníme mapu, zorientujeme sa, zhodnotíme cestu a jej úseky. Úseky cesty určíme podľa spoľahlivých orientačných bodov (rázcestie, lávky, potok, horáreň), zmeriame na mape ich dĺžkové miery a časové ich prepočítame vzhľadom na stúpanie alebo klesanie terénu. Na presun volíme buď značkované cesty alebo cesty,

86

zakreslené na mape.b) V rozľahlom lese s množstvom nevyznačených ciest, v členitom teréne s početnými stúpaniami a s vysokým porastom volíme priamy smer podľa azimutu. Tento spôsob je síce náročný, ale najpresnejší.c) Presun priamo lesom bez buzoly a mapy je mimoriadne náročný a vyžaduje veľké skúsenosti v odhade uhlov, ktoré tvoria smer cesty s tieňom kolmých stromov. Na začiatku zistíme polohu tieňa. Poloha slnka sa mení každých 20 minút asi o 5 stupňov. Keby sme postupovali stále pod rovnakým uhlom, odchýlili by sme sa od pôvodného smeru za 1 hodinu asi o 15 stupňov. V danom prípade sa môžeme pomerne dobre orientovať terénnymi tvarmi, keď cestu volíme pozdĺž potokov, po vrstevnici, pozdĺž svahov, úžľabinou a pod. V hustom lese často kontrolujeme situáciu a smer vylezením na vyšší strom.Orientácia pri sťažených podmienkach. Hmla nás môže prekvapiť v horách, v lese i vo vysokohorských polohách, kde orientáciu sťažuje nízka oblačnosť. Pri náhlom zošerení sa často tratia kontrasty, vidíme len obrysy a viditeľnosť je obmedzená na niekoľko krokov. Pri nedostatku orientačných bodov často blúdime v kruhu, aj keď sme presvedčení, že sa pohybujeme v priamom smere. V podobnej situácii je nevyhnutné sledovať každý detail priebehu cesty, porovnávať cestu s mapou, nespoliehať sa len na zmysly, ale smer kontrolovať sústavne buzolou. Najvýhodnejšie je voliť smer k najbližšiemu orientačnému bodu (vrchol, skalný útvar a i.), alebo rozostaviť sa do rojnice na dohľad a využívať dohovorené zvukové signály. Keď dosiahneme vytýčený orientačný bod, vyhľadáme ďalší. Keď nemáme buzolu, ne-chávame za sebou umelé orientačné značky (z kameňov, vetvičiek, zo snehu . . .) a ďalší bod hľadáme lúčovite z centra na všetky strany. V tomto prípade ponecháme jedného člena skupiny pri vyznačenom mieste, kým niektorý z hľadajúcich nenájde vytýčený nový orientačný bod a nedá skupine dohovorený signál. Pri ceste vyznačenej tyčami ostáva zásadne posledný člen skupiny pri poslednej tyči, pokiaľ vedúci člen skupiny nedosiahol ďalšiu tyč. Pri postupe v hmle dodržiavame spojenie členov skupiny na dohľad. Vo fujavici, ktorá je vážnou prekážkou orientácie, ohrozuje zdravie a neraz aj život, pôsobí veľmi nepriaznivo aj psychicky, sa na cestu najmä v horách nevydávame. Keď sme sa už v takej situácii ocitli, usilujeme sa rýchlo vrátiť a dosiahnuť bezpečný úkryt. Ak sa v ceste nedá pokračovať, zhotovujeme bivak. Pri značne obmedzenej viditeľnosti využívame na orientáciu aj smer vetra, V búrke orientáciu sťažuje prudký dážď a silný vietor. Treba si uvedomiť, že priebeh búrok v horských oblastiach je nebezpečnejší ako na rovine, pretože sa musíme vyhýbať predmetom prevyšujúcim okolie, ktoré priťahujú blesky. V takej situácii je rovnako obťažné vyhľadať pohotovo úkryt. Pri práci s mapou si ponecháme pláštenku, stanový dielec a koniec búrky vyčkáme v bezpečnom úkryte. Prirodzene, že situácia je zlo-žitejšia na otvorených hrebeňoch vysokohorských polôh. Presun a orientácia v noci pri jasnej oblohe v otvorenom teréne okrem zmenšenej viditeľnosti a čitateľnosti mapy nerobí problémy. Noc s vysokou oblačnosťou je však pre orientáciu náročná. Bežne si počíname podobne, ako pri orientácii v lese. Mapu pri osvetlení vreckovým elektrickým lampášom usmerňujeme buzolou, zistíme posledné stanovište, na ktorom sme boli zorientovaní. Ďalej odhadneme vzdialenosť a čas cesty, ktorú sme od posledného stanovišťa prešli. Porovnaním mapy s okolím preštudujeme viditeľné obrysy terénu a situácie. Ak sa nám nepodarí určiť vlastné stanovište, je lepšie sa vrátiť alebo bivakovať. Pre nočný presun sa najčastejšie zabezpečujeme azimutom, využívame orientáciu pomocou zvuku, svetla. Pokyny pri zablúdení. Orientácia vyžaduje dostatok skúseností. Často sa však stáva, že aj pri dobrých teoretických poznatkoch zablúdime (najmä pri používaní

87

zastaraných máp). V takej situácii treba uvážiť všetky možnosti riešenia. Lepšie je vrátiť sa, ako bezcieľne blúdiť. Ak nemáme istotu, vystúpime na najvyššie miesto rozhľadu a podľa neho si prekontrolujeme vlastné stanovište. Cez deň (pretože také miesto niekedy v lese nenachádzame) je výhodnejšie pozorne preštudovať mapu a porovnať terénne tvary. Pri ich posudzovaní nám pomôže lesný porast, kde napr. koruny stromov výrazne upozorňujú na zvlnenie terénu. Napr. výrazná čiara, prerušujúca súvislú plochu lesa, predpokladá priebeh cesty. Vďačnými orientačnými bodmi a líniami sú hájovne, lávky, cesty, potoky, prieseky a pramene. Lesné cesty sú pre svoju podobnosť dosť nespoľahlivé a používajú sa iba dočasne na zvážanie dreva. Keď sa nám nepodarí bezpečne zistiť vlastné stanovište, vrátime sa k najbližšiemu orientačnému bodu, ktorý vieme spoľahlivo určiť. Keď nemáme mapu, usilujeme sa dosiahnuť v lese najvyšší bod rozhľadu, prípadne nájsť čerstvé stopy ľudí, výrazné koľaje vozov, stopy zvierat, alebo sa zorientovať podľa turistických značiek, a tak sa dostať k blízkym osadám. Často sa orientujeme aj zvukom (rúbanie stromov, hlasy, zvonenie, štekot psa a pod.), alebo čuchom (zápach dymu). Ak v zimnej prírode zablúdime, volíme pre návrat údolie. Pri orientácii v mestách pozorne preštudujeme mapy a plány väčších mierok. V menších osadách postačuje aj mapa menšej mierky, kde sú pôdorys námestia, križovatka ciest a i. dostatočnou oporou. Najmä vo väčších mestách, kde máme zastretý obzor, pozorne si všímame okolie, vzhľad ulíc, križovatky, významné markantné objekty, ako napr. kostoly, vysoké továrenské komíny a orientačné tabule. Sledujeme hlavné cesty dopravy. Treba si zapamätať vzájomnú polohu priestorov a objektov, ako aj ich súvislosti.

4.1.1.3 Turistická abeceda16

Letná prázdninová sezóna so sebou prináša nezabudnuteľné zážitky po našej čarokrásnej prírode. Ale aby nezostali namiesto zážitkov iba oči pre plač, nezaškodí si pripomenúť niektoré zásady pre bezpečné potulky prírodou. Ponúkame Vám námety zhrnuté do turistickej abecedy.

A Aspoň v trojici na každú túru ! Nikdy sa nevyberajte len v dvojici.

B Bezpečný plán túry. Stanovte si dohodnuté orientačné body. Buzola.

C Časová rezerva. Po dvoch hodinách nasleduje 30 minútová prestávka.

D Do batohu : igelitové vrecúško so zápalkami a novinami, notes.

E Ešte si pribaľte: nožík, pero, píšťalku, zrkadlo, krém na tvár, okuliare.

F Fatra , alebo iná pitná voda , pohár, citrón, čokoláda.

G Gumička v batohu, špagát, toaletné potreby.

H Hľadaj prevenciu v náhradnom oblečení : ponožky, spodná bielizeň

CH Chráň sa pred nečasom: vetrovka, sveter, čiapka, prší plášť, rukavice.

I Istotu posilňuje nabitý a zapnutý mobil. Maj na pamäti bezpečnosť.

J Jasná myseľ ti pripomie zápis do Knihy túr. (Odchod, trasa, príchod ).

16 Modrák: Turistická abeceda. 2009.

88

K Každých 150 výškovým metrov klesá teplota vzduchu o 1° Celzia,

L Len si nezabudni overiť predpoveď počasia, ktoré sa ustaľuje medzi

8°° a 9°° hodinou dopoludnia.

M Musíš sa podriadiť kolektívu a dodržiavať disciplínu. Keď si rozhorúčený,

najprv si vodou vypláchni ústa, osviež krk a až potom sa napi vody.

N Nezabudni, že sa musíš vrátiť späť. Rozlož sily. Počúvaj rady starších.

O Orientačné znaky v teréne. Ak ti nepomôžu, pri zablúdení v lese hľadaj

potôčik, ktorý sa vlieva postupne do rieky – pri ktorej žijú ľudia !

P Pri pochode musí byť vizuálny kontakt medzi vodcom a „ zberačom „

R Rezignáciu nedovoliť v žiadnom prípade. Nesadať na sneh alebo na

studenú alebo mokrú zem, či skalu.

S Skupinu vedú a uzatvárajú najzdatnejší a najskúsenejší turisti.

T Trvaj na dodržaní plánu túry. Radšej sa vráť z kratšej cesty.

U Udržuj časový harmonogram túry . Dodržuj parvidlá cetnej premávky.

V Vždy dodržuj pokyny pre pitný režim a pre príjem stravy.

Y Pri búrke pozor na blesky. Odhoď kovové predmety a aj mobil.

Nevyhľadávaj úkryt pod osamelým stromom na kopci.

Z Zrkadlo a píšťalku používaj pri zablúdení alebo oznámení nehody.

X Karta poistenca ( aj medzinárodná ), poistenie v horách.

W ZACHOVAJ PORIADOK - PORIADOK ZACHOVÁ TEBA !

4.1.1.4 Niekoľko pokynov k turistike

Pri pešej turistike je potrebné17:

- Riadiť sa platnými vyhláškami o ochrane životného prostredia - Táboriť a robiť oheň len na vyhradených miestach - Skontrolovať pred akciu vyzbroj a vystroj - Pri turistických aktivitách v horách dbať na predpisy Horskej služby - Dodržiavať nariadenie platné pre prírodné rezervácie - Pri výbere trasy sa vyhnúť všetkým nebezpečným miestam - Dodržiavať zásady hygieny - Priebežne kontrolovať rýchlosť presunu a záťaž žiakov - Dbať na ochranu proti úpalu, prechladnutiu, uštipnutiu - Mať so sebou vybavenú lekárničku - Dbať na dodržiavanie správnej výživy a životosprávy

17 Nádvorník, 1985.

89

- Viesť členov záujmového útvaru k znalosti prvej pomoci - Uviesť táborisko vždy do pôvodného stavu

Aj členovia záujmového útvaru napr.turistické krúžky, musia uplatňovať určité zásady, napr. venovať pozornosť vhodnému oblečeniu a obutiu, svojmu zdraviu, kolektívne disciplíne, svojej fyzickej zdatnosti.

4.1.2. Lyžiarska turistika

4.1.2.1 Zásady prevencie pri behu a lyžiarskej turistike

Beh na lyžiach:- kontrolovať oblečenie zverencov tak, aby vždy zodpovedalo poveternostným podmienkam- za chladného počasia nepripustiť tréning bez ochrany hlavy, predovšetkým dutín- kontrolovať stav výstroja pred i priebežne v priebehu tréningu, dbať o správnu dĺžku lyží a palíc a o správnu veľkosť topánok- tréning prispôsobiť poveternostným podmienkam, pri silnom vetre, nízkej teplote, pri snežení, alebo daždi ho skrátiť alebo presunúť na chránené miesta- na zľadovatenom snehu volíme radšej tréning v teréne bez prudkých zjazdov a zmien smeru, aby prípadné pády neskončili v lepšom prípade odreninami- na neštandardných tratiach vyberáme tréningovú stopu v priestrannom území, aby stromy a nízke vetvy neohrozovali športovcov, predovšetkým v tvári- stopu prešľapávame stále v pomalom tempe, zákruty prechádzame s citom a nadhľadom, pri vyšších rýchlostiach by nemuseli byť bezpečné- ak nemáme k dispozícii strojové mechanizmy, podklad musíme dobre ušliapať a stopy výrazne prešliapať, aby dobre viedli.

Lyžiarska turistika:- platia obdobné zásady ako pri behu na lyžiach- pri viacdenných prejazdoch hôr s batohom na chrbte je potrebné obmedziť hmotnosť bremena na únosnú mieru z hľadiska zaťaženia chrbtice. Patologické dôsledky tlakov sa vytvárajú najmä medzi piatym a šiestym a medzi pätnástym a šestnástym stavcom, týmto problémom môžeme predísť hlavne pravidelným cvičením, resp. posilňovaním- pri neprehľadných zjazdoch po turistických cestách je potrebné prispôsobiť jazdu nielen svojim lyžiarskym schopnostiam, ale aj hmotnosti bremena na chrbte a možnosti zrážky s ostatnými turistami- pre lyžiarsku turistiku v neupravenej stope je vhodný doplnok viazania pre upnutie päty, a to najmä pre zjazdy s batohmi vybavenými kovovou konštrukciou, alebo s batohmi s veľkou hmotnosťou, ktoré by naviac mali byť upnuté bedrovým pásom pri veľmi nízkych teplotách, prípadne pri silnom vetre hrozí nebezpečenstvo omrzlín, ktorému čelíme vhodným oblečením a ochranným krémom, ktorý nanášame preventívne na nechránenú pokožku.

Bezpečnosť pri lyžiarskej turistike Pri lyžiarskej turistike treba dbať osobitných preventívnych opatrení, keďže lyžovanie je zdrojom väčšiny zranení pri telovýchovnej činnosti Je potrebné úrazom

90

predchádzať: - Kontrolou výzbroje a výstroje - Celkovou úrazovou prevenciou - Dodržiavaním pravidiel na zjazdových tratiach v bežeckých stopách aj výberom primeraného terénu - Vyvarovať sa prudkých zjazdov vo zľadovatenej stope dodržiavať zásady jazdy na vlekoch a lanovkách - Dodržiavať pokyny členov HS - Disciplínou členov družstva - Dbať na to, aby v družstve nebolo viac ako 15 žiakov18

4.1.3. Vodná turistika

4.1.3.1. Nebezpečenstvo vo vodnej turistike

Medzinárodné označenie pre obťažnosť vodných tokov

(Vambera in.: Zajac 1973)

ZWA, ZWB, ZWC (Zahmwasser) značí vždy relatívne bezpečnú vodu:

A - stojatej a pomaly tečúcej

B - tečúcou, ale proti prúdu môžeme veslovať

C - rýchlo tečúcej bez prekážok, vyžadujúce zručnosť a dobré ovládanie lode, proti

prúdu možno ísť s ťažkosťami

WW - (Wildwasser) značí vždy prúdiacu vodu, pre väčšie lode nezjazdný

a s prekážkami a vlnami.

WW-máva index l-VI podľa obtiažnosti:

I - je ľahká voda s malými vlnamii s pravidelnými nízkymi vlnami, na ktorej možno

ľahko určiť dráhu pre plavbu

III - je už ťažká voda s častými vlnami s vysokými nepravidelnými vlnami, hrebene,

viery, protiprúdy, na ktorej dráhu plavby určujeme s ťažkosťami (máva tiež ťažké

priepusty)

V - je mimoriadne ťažká voda s dlhými nepretržitými vlnami, s ťažkými

nepravidelnými valcami, hrebene, viery a protiprúdy. Má mimoriadne rýchly prúd a je

ťažká pre pristávanie

18 Nádvorník, 1985.

91

VI - je prakticky na hraniciach dnešných možností zjazdnosti pre špičkových

jazdcov divokých vôd.

Vysvetlenie stupňov obťažnosti udáva každá mapa alebo kilometráž. Pri zjazde

ťažšie rieky si uvedom, že jej obtiažnosť nemusia zodpovedať stupňu, stanovenému v

sprievodcovi (za nižšiu vody býva menšia a naopak). Nie je teda možné, zísť rieku

obťažnosti WW III, bezhlavo zjazdiť každú ďalšiu sa rovnakým označením, za

každého vodného stavu alebo rovnakým spôsobom.

Nebezpečenstvo vo vodnej turistike

Vyplýva z prostredí, v ktorom sa pohybujeme a jeho intenzita je úmerná našu fyzickej i mentálnej pripravenosti. Určuje sa v prvom rade naša skúsenosť, úroveň ovládanie lode, vhodnosť výzbroje a výstroje a vonkajšie podmienky dané prostredím, Prvým predpokladom pre bezpečnosť pohybu na vode je znalosť plávaní, a to aj za krajné sťažených podmienok, v rýchle prúdiacej vode aj jarná ľadovej vode (nutnosť používaní záchranných viest), znalosť plávaní a pohybe v prepustí a na hatiach, rovnaké ako v plytké, rýchle prúdiacej vode. Pri vhodných podmienkach je potrebný nácvik všetkých prvku v oblečení, ktoré používame za nepriaznivého počasia. S mládežou jazdíme len na tak náročnú vodu, na ktorú svojou technickou úrovňou stačí. Na vodu, ktorá je pravé na hornej hranici možností, jazdíme len za priaznivého počasia a ak máme súčasne dostatok skúsených a zodpovedných vedúcich. Päť lodí pre jedného vedúceho je horná hranica bezpečnosti. Pre dodržanie bezpečnosti postup volíme vždy len takú jeho rýchlosť a dĺžku, ktorá vyhovuje aj menej zdatným jedincom. Posádky preto zostavujeme tak, aby boli na rovnakej úrovni fyzickej aj technickej. Bezpečnosť postupu určuje aj voľba vhodného typu lodí podľa náročnosti rieky. Na rýchle tečúce, technicky náročné toky používame iba lode slalomového typu, laminátové, dokonale zabezpečené proti potopeniu, s dobrou zásterou a krytom. Vhodné sú len lode pohyblivé, kryté a dostatočné pevné. Kvalita výstroja vystupuje do popredia opäť v chladnejších obdobiach; vždy so sebou vozíme náhradné oblečenie, zabalené v dokonale tesniacim lodnom vreci, potrebné pre prípad prevrhnutia, ktoré žiadny skúsený vodák, ani v najjednoduchších podmienkach nevylučuje. Podmienky vonkajšieho prostredia majú bezprostredný vplyv na funkčné aj zdravotný stav organizmu, predovšetkým v súvislosti s ich neprimeranými fyziologickými, psychologickými aj mechanickými účinkami. Pri meteorologických faktoroch ide vždy o súhru prvku teploty, rel. vlhkosti, tlaku, rýchlosti pohybu vzduchu, jeho smeru a trvaní, slnečného žiarenia, oblačnosti, zrážok atď. Ďalej ide tiež o vplyv teploty riečnej vody, povrchovej rýchlosti prúdnice a definitívne aj o charakter a splavnosť toku. Nadmerné slnečné žiarenie, spojené s ďalšími meteorologickými faktormi, môže spôsobiť úpal alebo úpal (chránime sa vhodným oblečením, pokrývkou hlavy, zaraďovaním častejších prestávok). Exponované prostredie so značným kontrastom jasu (pri priamom aj nepriamom odraze svetla) sťažuje orientáciu v náročných podmienkach alebo spôsobuje časté zápaly očných spojiviek (oči je nutné chrániť tmavými

92

okuliarmi). Vietor je nepríjemný najmä na širokých tokoch: na rozsiahlych plochách vedie k vzniku vĺn, ktoré sťažujú plavbu a môžu neskúsené posádky prevrhnúť alebo potopiť. V takýchto situáciách jazdíme preto pri brehu. Plavba početnejšieho kolektívu málo skúsených vodákov na veľkých vlnách býva často nebezpečná, posádky nezvládnu plavidlá, dochádza ku tlačenici a hromadným zvrhnutiam alebo potopeniam otvorených lodí. Nebezpečenstvo je znásobené tým, že posádky si nevedia vzájomne pomôcť a vzniká čoskoro panika. Preto radšej na takúto vodu nevychádzame a čakáme, až sa vlny upokoja. Rovnaké nebezpečná je aj plavba za tmy. Terén - voda, spravidla tečúcou, je teda terén, ktorý sa sám o sebe pohybuje a tým plavbu urýchľuje a spríjemňuje, ale aj sťažuje alebo znemožňuje. Pokojná voda je relatívne bezpečná, s rýchlosťou prúdu a prekážkami v riečisku rastie nebezpečenstvo plavby. Nebezpečnosť tečúcej vody je skúseným vodákom úplne zrejmé a možno ho z hladiny prečítať a ohodnotiť, je navyše relatívne stála, rýchle sa nemení a tým nás neprekvapí. Preto je možné rozvážnym jednaním nebezpečenstvo sa vyhnúť, náročný alebo nezjazdný úsek rieky preniesť alebo spustiť loď po šnúre, nechať splaviť úsek zdatnejším vodákom a pod.. Nevyhýbajú sa však splaveniu technicky zložitých miest, ktoré sú na hranici našich možností, a ak sme na ne vybavení a ak je naša bezpečnosť zabezpečená. Výpočet prekážok, vyplývajúcich z terénu a spôsoby ich prekonania uvádza celá rada vodáckych príručiek a odborných publikácií. Pre vedúceho vodáckych akcií mládeže je vážnym pravidlom, že musí všetky miesta, ktoré sú na hranici možností zverených mu detí, tesne pred ich prekonaním dôkladne prezrieť a podľa technických možností a fyzických síl kolektívu určiť spôsob ich prekonania a ukázať ísť rovnakou technikou a na rovnakom plavidle (aké majú deti) a konečné prekonaní bezpečnostné zabezpečiť. Pravidlom musí byť nevyhýbať sa splaveniu zložitých miest, ktoré predstavujú vodnú turistiku príťažlivejšiu a zaujímavejšiu a je účinným výchovným prvkom. Než vôbec vyjdeme na vodu, musia posádky poznať pravidlá jednania pri prevrhnutí lode a spôsoby s jej zaobchádzaním na silne prúdiacej vode (jej chytaniu, doprave ku brehu, vylievanie), poskytnutie pomoci topiacemu sa človeku,

Vedenie školských vodáckych akcií

Pri celkovom rozvrhnutie akcie a časovú kalkuláciu plavby vychádzame vždy z triezvo odhadovaných technických a fyzických možností kolektívu, jeho početnosti, jazdných vlastností lodí, množstvo prekážok a predpokladaného spôsobu ich prekonanie. Normy určujeme podľa najslabších jedincov, nie však podľa najpohodlnejších. Záväzná je iba celková dĺžka trasy a konečný termín i čas odchodu - ukončenie. Vlastné rozdelenie do jednotlivých etáp a dní nebýva záväzné, určujeme je až pri akcii podľa počasia, stavu vody aj možnosťou výcviku alebo kultúrno-poznávacích akcií. Potrebné sú rezervy pre prípad krajne nepriaznivého počasia alebo najrôznejších komplikácií (zranenie, rozbitie lodí, nemožnosť rýchleho zabezpečenie potravín ...). Dlhodobé vodácke akcie organizujeme maximálne v rozsahu 14 dní. Každý štvrtý deň máva hodnotu aktívne odpočinkový, sa zmenou prostredia a činnosti; je vhodné zaradiť aj pešiu turistiku s kultúrno-poznávací činnosti. Celkové zaťaženie regulujeme tak, aby malo postupnú gradáciu s miernym zaťažením v závere. Striedanie jednofázového a dvojfázového denného putovanie nie je možné aplikovať šablónovite, pretože je

93

významným regulátorom zaťaženie. V celkovom režime dňa venujeme pozornosť výžive, príjmu tekutín, aktívnemu a pasívnemu odpočinku (minimálne 8 hodín), rovnako aj hygiene osobné a hygiene prostredia. Počas presunu je nutné zaradiť asi 15-minútové prestávky (u kanoe a pramice asi po 2 hod jazdy, u kajaku po hodine); ich obsah naplníme aktívny telovýchovnou aktivít (hry, plávanie). Odpočinkami, ktoré rozdeľujú dvojfázové putovanie na dve časti, majú poskytnúť dostatok času (aspoň hodinu a pol) na prípravu a konzumácii obeda, ako aj na zotavenie organizmu. Dĺžkové normy, uvádzané v mnohých aj odborných príručkách, sú viac menej vykonštruované empiricky. Je experimentálne dokázané, že niektoré sú postavené neúmerne nízko. V tejto súvislosti možno uviesť poznatok, že funkčný zisk organizmu je priamo úmerný veľkosti zaťaženia. Na druhej strane cieľom vodnej turistiky nie je len vlastná pohybová činnosť presunu - veslovanie, ale aj ďalšie činnosti, ktoré súvisia s odborne technickou, kultúrno-poznávacie a inú doplňujúce telovýchovnou aktivít. Veľmi hrubé normy pre mládež pri plavbe na stojatej vode: pramice prejde za hodinu 3-4 km za bezvetria, pri protivetru iba 2 km, kanoe 4-6 km, kajak 5-7 km. – zjazd hate so skupinou piatich lodí si vyžaduje 20 min. času. Jednoduché prenášanie alebo spúšťanie lode po šnúre najmenej pol hodiny, zložitejšie hodinu aj viac. Bezpečná organizácia skupiny pri vodnej turistike

S mládežou jazdíme zásadne po skupinách, každá skupina postupuje ako celok stále pohromade, na päť - šesť lodí sa jeden vedúci (väčší počet lodí nemožno dobre zabezpečiť pre komplikácie pri postupe i výcviku, dlhé doby čakania, ako sa všetky lode zídu na určenom mieste, pred náročným miestom ... ). Pramice najviac dve na vedúceho, pri čom druhá musí mať skúseného vodáka v posádke, schopného samostatne a rýchlo riešiť rôzne situácie pri postupe. Skupina je vždy zostavená z lodí rovnakého typu. Posádky lodí určujeme tak, aby boli fyzicky a technicky vyrovnané. Zdatným jednotlivcom prideľujeme slabé spolujazdca. Za postupu ide spravidla prvá loď, na ktorej sa vedúci skupiny spolu s najslabším jedincom, vyžadujúcim najväčšiu starostlivosť. Za vedúcou loďou nasleduje fyzicky i technicky najslabšia posádka. Posledná loď je obsadená posádkou najzdatnejšou, ktorá vozí lekárničku a opravárenský materiál. Vzdialenosti medzi loďami sú vždy len také, aby sa posádky navzájom pri jazde videli, mohli sa dorozumieť a určiť presne miesto prejdenie problematického úseku. Ak sa nepodarí dobrej prejazd jednej lodi, je povinná ukázať posádke plávajúce nad ňou správnu cestu. Z tejto zásady vyplýva, že nad každým ťažkým miestom čaká loď na posádku plávajúcich! za ňou a až po jej príchode do blízkej vzdialenosti, prekážku prekonáva. Pod prekážkou opäť čaká, až ju prekoná loď, ktorú vedie, aby jej poskytla pomoc pri prípadnom zvrhnutí (chytanie pádiel, lodných vriec, pomoc s loďou na breh v zriedkavých prípadoch pri záchrane osôb). Týmto spôsobom - strážením dozadu - si lode vzájomne zaisťujú bezpečnosť postupe. Pod náročnejšími miestami čaká prvá loď a s ňou samozrejme aj všetky lode ostatné, až zíde aj posledná posádka a až potom odchádza celá skupina ďalej. Jazdenie po skupinách so strážením dozadu je nielen bezpečné, ale aj výhodné z hľadiska výcviku a jeho riadenia. Vedúci má tak možnosť vyspelé posádky na jednoduchšie technické úseky pustiť pred seba a zabezpečovaní vykonávať buď z brehu alebo tým, že sám jede tesne za loďou, ktorú zabezpečuje; Môže nechať neskôr viesť celú skupinu zdatným jednotlivcom a výcvik tak získa na zaujímavosti aj na pedagogickej hodnote .

94

4.1.4. Vysokohorská turistika

4.1.4.1 Bezpečnosť pri vysokohorskej turistike

(Spracované z rôznych prameňov)

Základné pravidlá pre bezpečnosť turistov v horách formuluje tzv. desatoro turistu v horách

1. Pred horskou túrou sa zamysli, či máš dostatočné skúsenosti. Pred túrou zváž svoj zdravotný stav, kondíciu, stav partnerov a osobitne u detí.2. Pred túrou si vypracuj podrobný plán. Najlepšie výjdu také improvizácie, ktoré sú naplánované. Preštuduj si sprievodcu, mapy, využi informačné služby, turistické ukazovatele, miestnych chatárov a miestnych obyvateľov.3. V horách sa často a rýchlo mení počasie, nevyhnutnosťou je odev do nepohody a pevná obuv s profilovou podrážkou.4. Pri odchode na túru oboznám doma, na chate, alebo známych o ciele trasy a predpokladanom čase návratu. Tým si v prípade nepohody ľahko zabezpečíš rýchlu pomoc.

5. Rýchlosť pohybu v teréne prispôsob najslabšiemu účastníkovi túry. „Hltanie kilometrov“ nepochybne končí vyčerpanosťou a znižuje schopnosť vnímania krás horskej krajiny.6. Daj pozor pri každom kroku, nehody sa stávajú i v ľahkom teréne. Zvýšenú opatrnosť vyžadujú ťažké úseky, strminy, mokriny, zasnežené svahy, jazyky starého snehu. Nevybočuj zo značkovaných chodníkov – sú spravidla optimálnou trasou vzhľadom k bezpečnosti aj k rozloženiu síl, potrebných na prechod trasy.7. Nestrhávaj kamene, iných turistov tým vystavuješ nebezpečenstvu. Miesta ohrozené padajúcimi kameňmi prechádzaj rýchlo a rozvážne.8. Rozhodnutie vrátiť sa z trasy nie je hanbou, ale vecou úsudku. Nehanbi sa návratu pri náhlej zmene počasia, pri hmle, alebo ak sa trasa ukáže príliš ťažká.9. Chráň prírodu, zbytočne nezvyšuj hlas. Dbaj o čistotu a poriadok v horách. Uprataním odpadu dokazuješ svoju kultúrnosť.10. Ak sa stane nehoda – predovšetkým zachovaj pokoj. Zraneného ulož v stabilizovanej polohe na viditeľnom mieste a zabezpeč mu ošetrenie. Dohodnutými signálmi privolaj pomoc Horskej služby (GOPR, TOPR).Komisia horskej turistiky

Pokyny pre turistov

Vyberte si túru primeranú vašej zdatnosti. Informácie o smere, náročnosti, výškovom profile a časovom trvaní túry si preštudujte na mape alebo v turistickom sprievodcovi. O schodnosti ciest a turistických chodníkov sa informujte na Horskej službe. Cieľ túry a predpokladaný čas návratu oznámte ubytovateľovi, zapíšte sa do knihy vychádzok a túr. Sledujte predpoveď počasia. Pri zhoršení počasia nepokračujte v túre a zavčasu sa vráťte. Na túru odchádzajte skoro ráno a nikdy nie sami.

95

Pohybujte sa len po značených turistických chodníkoch a nevybočujte do okolitého chráneného prostredia. Nezhadzujte skaly a na serpentínach neskracujte chodníky – môžete ohroziť seba aj iných. Nevstupujte na letné snehové polia, pokĺznutie a pád na nich sa končí vážnymi zraneniami alebo smrťou. Ak je chodník nad pásmom lesa pokrytý snehom a nemá tyčové označenie, nepovažuje sa za značený a nesmie sa ním pokračovať. Nehodu ihneď ohláste na najbližšej chate, horárni, stanici lanovky alebo priamo na Horskej službe. Oboznámte sa s Návštevným poriadkom TANAPU-u , rešpektujte pokyny strážcov TANAPU-u a členov Tatranskej služby. Pomoc ľuďom v núdzi je v horách prvoradou povinnosťou.

Pokyny pre vedúcich školských výprav Pred túrou poučte žiakov o pohybe v náročnom horskom teréne, oboznámte ich s Návštevným poriadkom TANAP-u a odovzdajte im základné informácie o priebehu, a náročnosti a časovom trvaní túry. Pri použití vlekov, sedačkových a kabínkových lanoviek počas túry vopred poučte žiakov o zásadách presunu na týchto technických prostriedkoch. Neberte na túry žiakov nedostatočne vystrojených. Každý žiak musí mať pevnú obuv vhodnú do náročného terénu, rezervné oblečenie, vetrovku alebo plášť do dažďa, dostatok jedla a tekutín. Vedúci zabezpečí príručnú lekárničku. Vyberajte túry primerané veku a fyzickým schopnostiam žiakov. Nepreceňujte ich sily a voľte dostatok krátkych prestávok na oddych. So žiakmi je zakázané uskutočňovať horolezecké túry a výstupy. Na túrach postupujte tesne za sebou a tempo pochodu prispôsobte najslabším žiakom. Začiatok a koniec skupiny musí byť zabezpečený dospelou osobou. So školskou výpravou sa pohybujte len po turisticky značených chodníkoch a nedovoľte, aby ich deti skracovali. Vstupovať na letné snehové polia je zakázané, pokĺznutie a pád na nich sa končí vážnymi zraneniami alebo smrťou. Pri zhoršení počasia v túre nepokračujte a zavčasu sa vráťte. Každý vedúci školskej výpravy je povinný informovať sa na ústredí Tatranskej horskej služby o stave a aktuálnej schopnosti ciest, ktoré má v programe túr.

Desať základných zásad bezpečného pobytu v horách1. Pri výbere túry treba zohľadniť zdatnosť turistu.2. O schodnosti trasy je vhodné informovať sa na stanici Horskej služby.3. Cieľ túry a predpokladaný čas návratu je vhodné oznámiť ubytovateľovi a zapísať sa do knihy vychádzok.4. Na dlhšiu túru sa odporúča odísť ráno.5. Aj za slnečného počasia treba použiť pevnú obuv.6. Do batoha si treba zabaliť nepremokavé oblečenie.7. Ak sa počasie začne zhoršovať, treba sa včas vrátiť.8. Počas túry sa odporúča smerovať po značkovaných chodníkoch, neodbočovať do neznámeho terénu a nevstupovať na snehové polia.9. Ak je chodník nad pásmom lesa pokrytý snehom a nemá tyčové značkovanie, nepovažuje sa za značkovaný a nesmie sa po ňom pokračovať.

96

10. Ak sú turisti okolnosťami prinútení nevrátiť sa na miesto ubytovania, je ich povinnosťou oznámiť túto skutočnosť ubytovateľovi.

Desať základných pokynov pri pohybe po turistických chodníkoch1. Plánovanú trasu si treba preštudovať vopred podľa turistickej mapy a turistického sprievodcu.2. Hlavnú pozornosť treba venovať križovatkám ciest vo voľnom teréne a križovatkám ulíc pri prechode obcami, kde trasu spravidla križuje rad ulíc a ciest.3. Na ostré zlomy a zmenu smeru na menej dôležitú komunikáciu upozorňuje šípka (značka s hrotom).4. Ak na väčšej vzdialenosti (asi 300 m) značka chýba, ide pravdepodobne o nesprávny smer. V tomto prípade sa treba radšej vrátiť na najbližšiu križovatku a hľadať správny smer.5. Pri príchode na väčšie voľné plochy v poraste s málo zreteľnými chodníkmi, si treba pozorne prezrieť protiľahlý okraj porastu, či na ňom nie je veľká pásová značka (tzv. volavka).6. Pri značkovaní niektorých trás nemohli byť dodržané pravidlá značkovania alebo stanovený trojročný cyklus obnovy, čo môže spôsobiť nečitateľnosť značiek, ich nedostatočnú hustotu a nesúlad s mapou.7. Pri chôdzi sa odporúča pozerať aj späť a overiť si, či značkovanie v protismere nie je spoľahlivejšie.8. Odporúča si odmerať si vzdialenosti jednotlivých bodov na turisticky značkovaných trasách z mapy kvôli kontrole dĺžky pochodu a vzdialenosti.9. Pri pohybe v teréne informujú o vzdialenosti a mieste údaje na smerovníkoch (na smerovke sú uvedené tri postupné ciele na danej trase a údaje o čase potrebnom na ich dosiahnutie).10. Turisticky značkované trasy sú v plnom rozsahu použiteľné len v období bez snehovej pokrývky.

B E Z P E Č N O S ŤAby ste však jeho služby nemuseli potrebovať, Horská služba vám odporúča, prv než sa vydáte na túru, rešpektovať nasledujúce rady: Objektívne zhodnoťte, aká je vaša fyzická kondícia, a či túru, ktorú hodláte podniknúť, zvládnete. Vybratú túru si pozorne preštudujte v turistickom či horolezeckom sprievodcovi. Prípadne sa poraďte s pracovníkmi Horskej služby TANAPu alebo s kultúrno-športovými referentmi v ubytovacích zariadeniach. Pre náročnejšie túry sú vám k dispozícii horskí vodcovia. Zistite si vopred pred poveď počasia . Na túru sa vyberte zavčasu. Vyhnete sa horúčavám a v dopoludňajších hodinách je stabilnejšie počasie. Poobede sa častejšie vyskytujú búrky, ktoré vás môžu nemilo prekvapiť. Nesnažte sa absolvovať túru za každú cenu. Ak vám to nevyjde – nevadí. Možno budete mať viac šťastia nabudúce. Je vždy lepšie vrátiť sa z túry zdravý ako nikdy, resp. s ujmami na zdraví. Bobula, HS TANAP

Pokyny pre návštevníkov - Tatrzański Park Narodowy1. Na území TPN sa môžu návštevníci pohybovať len po turistických značkovaných chodníkoch.2. Hromadné výlety sa môžu uskutočňovať len v sprievode oprávnených sprievodcov

97

s licenciou TPN.3. Táboriť (bivakovať) možno len na určených táboriskách.4. Vjazd (pohyb) vozidiel a konských povozov je povolený len na cestách vyhradených pre túto dopravu.5. Zber lesných plodov, húb a iných prírodnín nie je povolený.6. Okrem toho nie sú povolené všetky činnosti škodiace prírode, prípadne ju ohrozujúce, a to predovšetkým: trhanie rastlín, znečisťovanie prostredia, robenie hluku, zakladanie ohňa, rušenie živočíchov, znečisťovanie vôd, kúpanie sa v plesách, vodenie psov, zber prírodovedných vzoriek bez povolenia, lov rýb, poľovačka, nosenie zbrane (s výnimkou osôb, ktoré sú oprávnené ju nosiť pri výkone služby).7. Lyžovanie je povolené na vyznačených zjazdovkách (trasách), a lyžiarskych tratiach.8. Horolezectvo (s výnimkou prírodných rezervácií) môžu vykonávať osoby, majúce zodpovedajúce oprávnenie. Pritom majú využívať najkratšie prístupové cesty od turistickej značenej trasy do horolezeckého terénu

9. Sezónne uzávery turistických chodníkov sú vyznačené na tabuliach priamo v teréne a sú zakreslené v mape. Uzávery turistických značených trás platia počas lavínového nebezpečenstva.

POKYNY HORSKEJ ZÁCHRANNEJ SLUŽBY Dodržujte pokyny Horskej záchrannej služby. Informujte sa o schodnosti chodníkov, lavínovom nebezpečenstve a predpovedi počasia. Prispôsobte výstroj a výzbroj obťažnosti túry. Použite dostupné prostriedky na zabezpečenie vašej bezpečnosti. Priebeh túry, výstupu si prezrite na mape, v turistickom alebo horolezeckom sprievodcovi. Na túru odchádzajte skoro ráno a dokončite ju do zotmenia. Pred začatím túry sa zapíšte do knihy vychádzok a výstupov. Nezabudnite na lekárničku a mobilný telefón. Zásobte sa dostatočným množstva jedla a pitia. Prispôsobte obťažnosť túry svojmu zdravotnému stavu a fyzickej kondícii. V prípade potreby využite služby horského vodcu alebo horského sprievodcu. Nepodnikajte túru pri vyhlásení 4. a 5. stupňa lavínového nebezpečenstva. Ak sa počasie zhoršuje, ukončite túru a vráťte sa. Nekráčajte v tesnej blízkosti okrajov chodníka, môže dôjsť k jeho zosuvu. Neopierajte sa o zábradlia, hlavne na exponovaných miestach. Prechádzajte letnými snehovými poľami s maximálnou pozornosťou a opatrnosťou. Buďte ohľaduplní k ostatným návštevníkom. Pri pohybe na lyžiach a bicykli dajte prednosť pešej osobe. Po návrate z túry sa odhláste v knihe vychádzok a výstupov. Každú nehodu ohláste Horskej záchrannej službe.

Experti britskej kráľovskej námornej pechoty radia

98

AKO SI POČÍNAŤ, AK SME ZASIAHNUTÍ LAVÍNOUBritské špeciálne arktické jednotky sú špecializované na prežitie v horských terénoch.

Využitie ich pokyny pre záchranu v prípade lavíny. (Cacutt 1995)

Zložte batoh a lyže. Pokúste sa prepracovať na bočný okraj lavíny. Ak dokážete vykonať pohyby ako pri plávaní, potom sú najúčinnejšie tempá plávania naznak, chrbtom proti smeru lavíny a so zdvihnutou hlavou. Majte zatvorené ústa. Keď sa dostanete do lavíny prachového snehu, zakryte si ústa a nos šatkou a pod., vytvoríte si tak vzduchový vak. Šetrite sily do doby, keď lavína stratí zotrvačnú silu a upokojí sa. Musíte sa dostať k nejakej vzduchovej dutine blízko povrchu lavíny, inak sú vaše šance na prežitie minimálne. Snažte sa pomaly prehrabávať k povrchu.

Pokyn a rady pre turistov1. Vyberte si túru primeranú vašej zdatnosti a zdravotnému stavu podľa mapy a sprievodcu.2. Cieľ túry a predpokladaný návrat oznámte ubytovateľovi, zapíšte do knihy vychádzok a túr.3. Sledujte predpoveď počasia, o schodnosti chodníkov sa informujte u Tatranskej horskej služby. Pri zhoršení počasia túru prerušte a včas sa vráťte.4. Neopúšťajte značkované chodníky, nezhadzujte skaly a neskracujte si chodníky.5. Oboznámte sa s Návštevným poriadkom TANAP-u, rešpektujte pokyny strážcov TANAP-u a členov Tatranskej horskej služby.

Nebezpečenstvo v horách Cieľom pobytu v Tatrách je zotavenie, osvieženie a obohatenie sa zážitkami z hôr. Neraz však býva výsledok opačný, každoročne sa stáva pri turistike a horolezectve veľa úrazov. Mnohí ľudia hľadajú príčiny mimo seba a obviňujú hory. Tak vznikla nesprávna domnienka, že hory sú krásne, ale aj nebezpečné, ba dokonca zradné. Príčina úrazov však väzí v ľuďoch samých. Človek si musí všímať zvláštnosti horského prostredia a svoje správanie adekvátne prispôsobiť. Ak na to nestačí vlastnými skúsenosťami, pomôže mu dodržiavanie pokynov pre turistov, ktoré zostavila Horská služba na základe dlhoročných poznatkov.

Nešťastie a úrazy v horách sú zavinené návštevníkmi predovšetkým:1. neznalosťou terénu – v neznámom teréne sa orientujte podľa mapy a držte sa vždy značkovaných chodníkov.2. nesprávnym pohybom v skalnom teréne - na túru si zvykajte postupne, začnite od ľahších a až po čase podnikajte namáhavejšie.3. nedostatočným výstrojom – do vysokohorského terénu sa vybavte primerane jeho náročnosti. 4. podnikanie túr za nevhodného počasia – dážď robí skalný terén šmykľavým, hmla zhoršuje orientáciu, sneženie alebo víchor vyčerpávajú sily. Nevystavujte sa preto nečasu. Vo výškach sú jeho účinky oveľa väčšie.

Pokyny THS pre turistov1. Vyberte si túru primeranú vašej zdatnosti. Jej priebeh si prezrite na mape alebo v

99

sprievodcovi. O súčasnej schodnosti sa informujte v budove Tatranskej horskej služby.2. Cieľ túry a predpokladaný čas návratu oznámte ubytovateľovi. Dodržte zapísanú trasu aj čas návratu. Na chatách a v hoteloch sa zapíšte do knihy vychádzok a túr.3. Na túru odchádzajte ráno a nikdy nie sám. Vystrojte sa pevnou obuvou, svetrom a plášťom do dažďa. ak sa počasie zhoršuje, včas sa vráťte.4. Počas túry sa držte značkovaných chodníkov. Nepúšťajte sa do neznámeho terénu, najmä nie v zostupe. Nezhadzujte skaly a na serpentínach neskracujte chodníky.5. Nevstupujte na letné snehové polia. Ak je chodník nad pásmom lesa pokrytý snehom a nemá tyčové označenie, nepovažuje sa za značkovaný a nesmie sa ním pokračovať.

Nehoda Napriek všetkej opatrnosti môže pri turistike dôjsť k úrazu, ktorý máva vo väčších výškach komplikovanejší priebeh a následky ako v civilizovanom prostredí alebo nížine. Vo vysokohorskom teréne sa stretávame najčastejšie s prípadmi: 1. Nezvestnosť. Ak sa niekto nevráti po túre načas k autobusu, vlaku, na parkovisko, do ubytovne či domov, po uplynutí primeranej čakacej doby hlásime prípad Tatranskej horskej službe. Hlásenie je naliehavé najmä v zlom počasí. Ak sa turista nevráti z vychádzky po osade, obrátime sa na Políciu.2. Ľahké zranenie alebo únava. Postihnutého uložíme na bezpečné miesto, ošetríme, ak máme na to prostriedky a po oddýchnutí mu pomôžeme zostúpiť k najbližšej stanici lanovky, chate, horárni alebo osady. Odtiaľ mu zabezpečíme odvoz.3. Vážne zranenie, neschopnosť ďalšej chôdze. Postihnutého bezpečne uložíme, po ošetrení ho chránime pred chladom a čo najskôr pošleme odkaz Tatranskej horskej službe s udaním druhu zranenia a presného opisu miesta, kde sa zranený nachádza. Nenechávame ho samého. Aj za zlého počasia musí niekto ostať pri ňom. 4. Zablúdenie a uviaznutie v ťažkom teréne. Turista, ktorý sa pohybuje po značkovaných cestách, je takejto nepríjemnosti ušetrený. Ak však vidí, alebo počuje zablúdených volať o pomoc, treba čo najpresnejšie určiť miesto a poslať odkaz na najbližšiu stanicu Tatranskej horskej služby. Ak to okolnosti dovolia, je dobré vyrozumieť zablúdených a zotrvať s nimi v kontakte do príchodu záchrancov.

Chovanie pri búrke a zlom počasí Stretnutie s búrkou býva v letných Alpách veľmi častou záležitosťou. Je to veľmi nebezpečné. Blesk je elektrický výboj, ktorý človeka môže ohroziť priamym zásahom, ale tiež nepriamo, keď výboj preskočí medzi človekom a okolím (stromom), skalou stavbou apod.). Tu uvádzame najdôležitejšie zásady, ktoré by mal človek na túre pri búrke dodržiavať:1. Pri predpovedi zlého počasia je najrozumnejšie zmeniť plán túry, vybrať si radšej krátku vychádzku, aby sme boli ešte pred búrkou späť v kempe.2. Na túre starostlivo sledujeme vývoj počasia, aby sme mohli včas vyhľadať bezpečný úkryt pre búrkou alebo túru skrátiť.3. Približovanie alebo vzdiaľovanie búrky posúdime mimo iného z časového rozdielu medzi zablysknutím a hromom. Počítame, že zvuk sa šíri asi rýchlosťou 330 m/s, t.j, že ak stihneme napočítať do desať, je búrka vzdialená asi 3 km.4. Nebezpečenstvo úderu blesku je najväčšie na vrcholoch, alebo hrebeňoch, na vyvýšených miestach terénu, vo zvodných žľaboch a predovšetkým na cestách zaistených oceľovými lanami.

100

5. Po zásahu blesku sa elektrický výboj šíri k zemi cestou najmenšieho odporu, nesmieme teda vytvárať tzv. skratové mostíky (stáť vo dverách bivaku, vo vstupe do jaskyne...) Blesk nás totiž môže zasiahnuť aj pri vchode do domu alebo pri otvorených oknách. Od predmetov aj osôb musíme byť preto vzdialení najmenej 2 metre.6. Nebezpečenstvu je vystavená aj vzpriamená postava človeka. Pokaľ je to možné, vyhľadáme úkryt v pevnej stavbe. Ak to nie je možné, ukryjeme sa na strane skál odvrátenej od búrky. Na snehu a ľade je menšie nebezpečenstvo zásahu bleskom než na skalách.7. Pri vysokých skalách si hľadáme miesto v tzv. bezpečnej zóne, t.j. asi v strede odvesny mysleného rovnoramenného trojuholníka, kde jedno rameno tvorí skalná stena a druhí terén.8. V búrke si nelíhame na zem, ale snažíme sa zaujať čo najmenší tvar a dotýkať sa zeme v jednom bode, najlepšie na dobre izolujúcom predmete (karimatka, batoh, lano).9. Skryť sa môžeme tiež pod prívesom alebo v jaskyni, avšak musíme dodržať bezpečnú vzdialenosť.10.Okamžite sa snažíme vzdialiť sa od železných predmetov na zaistených cestách. Odložíme karabíny a ostanú kovovú výzbroj.11. Vyhýbame sa tiež stružkám s vodou a kontaktom so zľadovatenou výzbrojou, lebo voda je dobrým vodičom elektrického prúdu.12. Nebezpečné sú úkryty pod vysokými stromami, radšej sa ukryjeme do hustého porastu.13. Stan ani spací vak nás pred bleskom nechráni. Kopulovité stany sú oproti tzv. "áčkam" v tomto ohľade omnoho výhodnejšie.14. V úkryte zostať tak dlho, dokiaľ sa búrka nevzdiali aspoň na 10 km (medzi bleskom a hromom musíme napočítať aspoň do 35).

Nehody, úrazy na horách Najčastejšou príčinou nehôd či úrazov je nerešpektovanie alebo podcenenie pokynov a nariadení, neznalosť terénu, nesprávny pohyb v skalnatom teréne, nedostatočný výstroj, podnikanie túr za nevhodného počasia. V prípade nehody volanie o pomoc signalizujte zvukom alebo optickým signálom 6 krát za minútu s jednominútovými prestávkami. Podajte správu pre Tatranskú horskú službu (na území Poľska pre TOPR). Správa má obsahovať – kto a odkiaľ volá, miesto a čas, charakter nehody, druh zranenia, stav pacienta, meno, osobné údaje o postihnutom. Vo vysokohorskom teréne dochádza spravidla k týmto druhom nehôd a úrazov:Ľahké zranenie alebo únava. Postihnutého opatrne uložíme na bezpečné miesto, ošetríme, po oddýchnutí mu pomôžeme zostúpiť k najbližšej stanici lanovky, chate, horárni alebo do osady a zabezpečíme odvoz.Vážne zranenie, neschopnosť ďalšej chôdze. Postihnutého bezpečne uložíme, po ošetrení ho chránime pres chladom a čo najskôr pošleme odkaz Tatranskej horskej službe (na území Poľska TOPR) s udaním druhu zranenia a presného opisu miesta, kde sa zranený nachádza. Nenechávame ho osamote, aj za zlého počasia musí zostať niekto pri ňom.!Zablúdenie a uviaznutie v ťažkom teréne. Ak turista vidí alebo počuje zablúdených volať o pomoc, je potrebné čo najpresnejšie určiť miesto a poslať odkaz THS (resp. TOPR). Ak to okolnosti dovolia, je dobré vyrozumieť zablúdených a zotrvať s nimi v kontakte do príchodu záchrancov.

101

Nezvestnosť. Ak sa turista nevráti načas do ubytovne, k autobusu, vlaku, na parkovisko či domov, po upynutí primeranej čakacej doby hlásime prípad THS (resp. TOPR). Hlásenie je naliehavé najmä v zlom počasí. Ak sa turista nevráti z vychádzky, obrátime sa o pomoc na políciu

Stretnutie s medveďomOdporúčané zásady pre návštevníkov TANAPu

Sú súhrnom doterajších poznatkov. Každé stretnutie človeka s medveďom je jedinečné. Treba rátať aj s inými reakciami medveďa. Počítaj s možnosťou stretnutia s medveďom. Osobitne opatrný buď pri zníženej viditeľnosti (hmla a pod.) a tam, kde je hustý lesný porast a hojný výskyt lesných plodov. Túry absolvuj počas dňa , nie za súmraku ani v noci, a to vo dvojici alebo v skupine.Rozprávaj sa, udržiavaj vzájomný očný kontakt, deťom nedovoľ vzďaľovať sa. Psa maj vždy na vodidle. Ak zacítiš zdochlinu, nepribližuj sa k nej. Zvyšky potravy odnes domov, nenechávaj ich v prírode. Buď opatrný, keď prídeš na čerstvé stopy a znaky prítomnosti medveďa, nepribližuj sa k jeho brlohu. Ak zazrieš medveďa, všimni si smer vetra – ak vanie od medveďa smerom k tebe, medveď ťa nezavetrí. Nehádž mu potravu – na tento spôsob obživy si ľahko zvykne a môže ho vyžadovať od ďalších turistov. Keď je blízko, nekrič, nedráždi ho, nehádž doň skaly, nerozbehni sa proti nemu, aby si ho zahnal – môže to pociťovať ako svoje ohrozenie a zaútočiť. Mierne gestikuluj a hovor k nemu, aby si ho na seba upozornil a pomaly ustupuj. Veľmi nebezpečné je, ak vyrušíš medveďa v spánku, na ležovisku, pri prijímaní potravy, v blízkosti jeho koristi, ak sa dostaneš k medvedici a jej mláďatám. Ak sa vztýči na zadné nohy, vetrí – zisťuje čuchom, kto (čo) prichádza. Zachovaj pokoj, prihovor sa mu, pomaly zakývaj a ustupuj. Agresivita medveďa sa prejavuje bručaním, revom, cvakaním zubami, švihaním prednými labami, sklopením ušníc dozadu. Medveď môže urobiť zastrašujúci útok, ktorý sa môže opakovať – rozbehne sa oproti a tesne pred tebou zastaví a vráti sa späť. Pri jeho vrátení sa na pôvodné miesto pomaly ustupuj tak, aby si ho stále videl. Ak si začal utekať a medveď Ťa prenasleduje, odhoď svoj batoh alebo inú vec, aby si odpútal jeho pozornosť. Ak sa nemôžeš vyhnúť priamemu útoku, ľahni si tvárou k zemi. Kolená pritiahni až pod bradu a ruky zopni na šiju a záhlavie. Lež bez pohnutia. čakaj, kým medveď odíde.Takéto nebezpečné okamihy sú výnimkou, často spôsobenou ľudskou neopatrnosťou alebo podcenením situácie. Je však zaznamenaných veľa stretnutí, ktoré si ľudia uchovali ako milú spomienku na toto krásne zviera.Medveďa sa neboj ale rešpektuj ho, veď územie Tatranského národného parku je jeho domovom.

Turistom a ostatným návštevníkom pohybujúcim sa v teritóriu medveďa (čo je prakticky celé územie TANAP-u) sa v prípade stretnutia s touto šelmou odporúča:1. Neschádzať z turistických značkovaných chodníkov.

102

2. Normálnym hlasom na seba upozorňovať, zvlášť zavčasu ráno alebo večer, keď sú ešte medvede aktívne.3. V žiadnom prípade sa k medveďovi nepribližovať, i keď vyzerá mierumilovne. Je to šelma, ktorá na rozdiel napríklad od psa, nemá vyvinutú mimiku tváre, takže je ťažké odhadnúť jeho reakciu.4. Dodržiavaním predchádzajúcich pokynov možno nepríjemným stretnutiam predísť. Ak by predsa len výnimočne došlo k bezprostrednému útoku, ktorý býva prekvapujúco rýchly, neodporúča sa aktívna obrana. Skúsenosti odporúčajú po zvalení medveďom ostať bez pohybu. Práve pohyb môže medveďa provokovať k opakovanému napadnutiu, preto sa odporúča nehybne vyčkať aj niekoľko minút pre prípad, že by medveď ostal na blízku. Väčšina pozorovaní medveďa vo voľnej prírode končí nevšedným zážitkom na celý život, nie bojom o holý život. Na záver treba pripomenúť, že medvede sú človeku nebezpečné tak, ako iné zvieratá, ktoré sa cítia ohrozené, prekvapené, chrániace si mláďatá, či trpiace poranením alebo chorobou. Turista môže predísť nepríjemným stretnutiam svojím uváženým a disciplinovaným správaním.

Základné pravidlá organizácie Cieľ túry musí byť starostlivo zvolený s ohľadom na obťažnosť, nebezpečenstvo a frekventovanosť horských chát a ciest. Každý účastník musí presne poznať priebeh trasy a obťažné miesta. Neskúsení účastníci musia ísť vždy so sprievodcom. Pre prípad, že sa skupina rozdelí. musia byť určené zhromažďovacie body, miesto stretnutia a čas potrebný pre spiatočnú cestu. Musia byť určené osoby, z ktorých jedna ide v čele skupiny a jedna na jej konci. Obaja by mali byť skúsení. Musí byť dohodnutý spôsob jednania v prípade, že sa prihodí nepredvídaná udalosť, spôsob jednania za mimoriadnych okolností. Na zhromažďovacích bodoch sa vždy musí previesť kontrola, či je skupina v plnom počte.

Pochodový poriadokPochodový poriadok skupiny je určovaný obťažnosťou terénu: Ľahké prehľadné cesty s viditeľným označením cesty dovoľujú voľný pohyb skupiny s väčšími rozostupmi medzi účastníkmi. V neprehľadnom teréne so zlým značením ciest je potrebné dodržiavať minimálne rozostupy na dohľad. Pri zlej viditeľnosti (hmla, sneženie, značky zapadané čerstvým snehom) je nutné udržiavať zovretý tvar skupiny, aby bolo možné mať prehľad o celej skupine. Na lezeckých terénoch sa musí medzi dvoma kotviacimi miestami istiaceho lana nachádzať vždy len jedna osoba. V miestach, kde výstup a zostup môže spôsobiť padanie kameňov, napríklad v úzkych strmých žľaboch, je nutné dodržiavať tesne zovretý tvar skupiny. Nebezpečné miesta, kde hrozí pád kameňov z priestoru nad skupinou, sa prekonávajú jednotlivo. Zvýšenú pozornosť a dohľad je zvlášť treba venovať slabším a neskúseným účastníkom túry. Vzájomná podpora členov skupiny pre prekonávaní ťažkých úsekov. Dodržiavať zásady správnej taktiky, napr. včasné prestávky. Dodávanie odvahy a psychologická pomoc pri príznakoch vyčerpania.

103

Chovanie za búrky Ak vypukne v horách búrka a ocitne sa človek uprostred búrkových živlov, môže ísť často aj o život. Nebezpečenstvo búrky v horách spočíva v lejakoch, krupobití, ochladení aj v nebezpečenstve priameho či nepriameho zásahu bleskom. Panický strach pred úderom blesku a tomu zodpovedajúcej reakcii utekať je však často nebezpečnejšie než blesk samotný. Sú známe prípady, keď horolezca zabil blesk, tak aj prípady, kedy prišiel o život pri náhlom úteku pred búrkou.

Aby sa nebezpečenstvo zásahu bleskom predišlo, alebo sa aspoň obmedzilo na minimum, je nutné dodržiavať nasledujúce pravidlá: Aj keď strach núti k maximálnemu ponáhľaniu, je nutné jednať síce bez zbytočných prieťahov, rýchlo, ale rozvážne a činiť správne rozhodnutia. V technicky náročnom teréne predstavuje ponáhľanie najväčšie nebezpečenstvo. Včas opusťte vrcholky, vyčnievajúce hrebene alebo exponované plochy. Vyhľadajte miesto, ktoré je chránené pred priamym úderom blesku a zemným prúdom. Priamym úderom sú ohrozené hlavne vrcholky, hrebene, exponované miesta – napr. samostatne stojace stromy, skalné previsy alebo ploché ľadovce. Zemným prúdom, prípadne zvodom napätia, sú ohrozené predovšetkým vodu vedúce struhy, vlhký zemský povrch a železné lezecké zariadenie napríklad retiazky a lezecké skoby.

Typy pre prax:

Pri výbere bezpečného miesta je nutné mať na pamäti predovšetkým to, že by malo byť vzdialené minimálne na dĺžku jedného tela od skalnej steny a ležať aspoň 7-8 dĺžok tela pod markantným prevýšením terénu. Jaskyne a iné dutiny, ktoré môžu poskytnúť úkryt, sú bezpečné len v tom prípade, že môžu poskytnúť dostatočnú voľnosť a priestor pre chrbát a hlavu a sú dostatočne hlboké, to znamená, aby sa človek mohol schovať v dostatočnej vzdialenosti od prednej hrany úkrytu. Zaujmite vhodnú polohu v sede alebo v drepe na izolujúcom podklade. Vzpriamené telo človeka zvyšuje pravdepodobnosť zásahu bleskom. Kovové predmety, ako sú skoby, čakan alebo mačky, prispievajú len veľmi málo ku zvýšeniu nebezpečenstva zasiahnutia bleskom a nie je teda bezpodmienečne nutné odkladať ich ďaleko od seba.

Chovanie za zlej viditeľnosti V dôsledku vysokej polohy sa človek oveľa častejšie než v nížinách pohybuje v horách v zóne mrakov alebo v hmle. Obmedzená viditeľnosť predstavuje zvláštne nebezpečenstvo a vyžaduje veľkú dávku opatrnosti

Typy pre prax:

Vždy zostaňte na ceste, držte sa presne značenia. Ak cestu alebo značenie stratíte choďte späť k poslednému známemu bodu. V žiadnom prípade sa nepokúšajte "nejako sa pretĺcť terénom". Pomocou mapy a výškomeru stále kontrolujte svoju polohu, ak nie je ďalšie pokračovanie cesty zreteľné, určite pomocou mapy a kompasu ďalší smer chôdze. V skupine zostávajte spolu, nepodnikajte svojvoľne žiadne individuálne akcie.

104

Ak v hustej hmle zablúdite, neostáva nič iného než počkať na zlepšenie viditeľnosti. Pokiaľ sa situácia nezlepší ani do príchodu noci, je nutné dať prednosť bivakovaniu pre životu nebezpečným zostupom neznámym terénom. Ak sa situácia vyhrotí až do stavu núdze je nutné vyslať alpinistický núdzový signál.

V Y B A V E N I E

Turistický batoh – neoddeliteľnou súčasťou výstroja. Na trhu je dostatok kvalitných a moderných turistických batohov, ktoré majú anatomický tvar, nízku hmotnosť, dobre rozkladajú hmotnosť na ramená a boky, sú nepremokavé. Platí zásada - čo si do batoha nabalíme, to si budeme niesť. Na jednodňové túry je vhodný turistický batoh s objemom 20 – 40 l. Do batoha patrí:

minilekárnička – elastický obväz, leukoplast, obväz, dezinfekčný roztok, tablety na tíšenie bolesti, osobné lieky, vitamíny, minerálie, ... viacúčelový vreckový nožík, mapa alebo knižný turistický sprievodca, buzola, GPS (Garmin), slnečné okuliare, kozmetické prípravky – krém s ochranným faktorom proti UV žiareniu, repelentný prípravok proti hmyzu, rezervné oblečenie, plášť do dažďa, jedlo, tekutiny, osobné doklady, mobilný telefón, baterka, čelovka zdravotná karta,Nezabudnime, že primeraný výstroj a oblečenie sú zárukou príjemného pobytu v horách.

4.1.4.2 Vysokohorská turistika v zime19

Naše hory sú ideálnym terénom pre vysokohorskú turistiku aj v zimnom období. Vysokohorská turistika v zime má oproti letnej isté zvláštnosti, a to najmä vo výstroji a výzbroji v relatívne väčšom objektívnom nebezpečenstve. Vysokohorský turista si musí brať v zime okrem vhodného oblečenia stúpacie železá (mačky) a čakan a naučiť sa s nimi správne zaobchádzať. Mačky používame pri zostupe a výstupe na tvrdom snehu a zľadovatenom teréne. Predpokladom dobrého postupu je, aby mačky priliehali dobre k topánkam a nepresahovali ich okraj. Na mačkách chodíme vzpriamení, aby ťažnica prechádzala podrážkami, chodidlá kladieme tak, aby sa vždy všetky hroty zaryli do ľadu (snehu) naraz. Ku svahu sa nenakláňame. Ľahko sa opierame o čakan, čím dosiahneme tri pevné body opory. Čakan je pre vysokohorského turistu tak ako aj pre horolezca nepostrádateľným náčiním. Používame ho ako oporu pri chôdzi, vysekáme ním do ľadu a tvrdého snehu stupy. Robí nám neoceniteľné služby tým, že umožňuje zabrzdiť i veľmi rýchly šmykový pád. Na čakan, ktorý držíme jednou rukou v dolnej časti za porisko a druhou za hlavicu, hrotom dole, naľahujeme celým telom. Hrot takto vrážame postupne hlbšie do ľadu (snehu) a pád zabrzdíme. V zimnom období nám hrozí nebezpečenstvo lavín a odlomenie sa hrebeňových (vrcholových) previsov, ktoré sa tvoria na záveterných stenách hrebeňa. Pri hrebeňových túrach sa často stretávame s hrebeňovými prevismi. Na tieto nevystupujeme, ale ich vo vhodnej vzdialenosti od vrcholu traverzujeme. Mohli by sa totiž pod našou váhou odlomiť a spôsobiť nám 19 Žiškay, Zaťko in.: Zajac 1973.

105

nepríjemnú situáciu. Pokiaľ je možné, nesmieme sa pohybovať v lavínovitom teréne. Ak sa stane, že sa v takomto teréne ocitneme, nebezpečný úsek prechádzame vždy po jednom, prípadne sa istíme pomocou lana.

4.1.5. Cykloturistika

4.1.5.1 Nebezpečenstvo pri cykloturistike20

1. Subjektívne podmienky

Telesný stav jednotlivca - skupiny

Zvýšenou telesnou činnosťou pri turistike na bicykli sa zvyšuje aj možnosť porúch, nehôd a poranení. Našou snahou bude preventívne odstraňovanie príčin možných nehôd. Telesná pripravenosť (trénovanosť) je jedným z hlavných predpokladov bezpečného zvládnutia úloh pri cykloturistike. Nepripravenosť sa prejaví v malej vytrvalosti a skorej únave, v nezvyku sedieť dlhšiu dobu na sedadle, v necitlivosti zápästia aj náchylnosťou na ochorenia - prechladnutia, k zápalom horných dýchacích ciest a zápalom očných spojiviek. Z hľadiska celej skupiny je dôležité, aby telesná pripravenosť bola na vyrovnanej - vysokej úrovni pre všetkých členov skupiny. U nedostatočne pripravených jednotlivcov v skupine nastáva predčasná únava, ktorá má zvyčajne za následok aj zhoršenie duševného stavu. To sa prejavuje často nerozhodnosťou, stratou sebadôvery, depresiou, ktorá môže byť príčinou pádu, zníženie výkonu a iných nepríjemností.

2. Objektívne podmienky

a) Klimatické podmienky

Slnko môže pôsobiť nepriaznivo svojimi svetelnými a tepelnými účinkami. Protisvetlo ráno a večer znižuje rozlišovaciu schopnosť prekážok na ceste. Plné slnko na poludnie splošťuje nerovnosti cesty. V lete je veľké nebezpečenstvo spálenín. Pri nahýnaní na bicykli trpí najviac chrbát - preto jazdíme vždy oblečení, a zátylok si proti úpalu a úžehu chránime cyklistickou čiapočkou, obrátenou štítkom dozadu. V horúcich letných dňoch sa staráme o dostatok nápojov a vyvarujeme sa pitiu príliš studenej vody. Vietor spôsobuje prechladnutie priedušiek a horných ciest dýchacích. Chránime sa novinovým papierom fundovaným pod sveter na prsia.Nárazový bočný vietor spôsobuje často pády. Sneh a dážď znižuje viditeľnosť, zvyšuje klzkosť vozovky a zväčšuje prechladnutia.Hmla znižuje viditeľnosť. Námraza vytvára klzkosť vozovky a šmyky. Mráz spôsobuje pri jazde na bicykli omrzliny uší, tváre, nosa, prstov rúk i nôh. Prach dráždi očné spojivky a horné cesty dýchacie. Chránime sa okuliarmi, prípadne šatkou previazanou cez ústa i nos.

20 Cihlář, in.: Zajac, 1973.

106

b) Terén Stúpanie znamená zvýšenie námahy a únavy. Zjazdy - pády v zákrutách na krajnici. Nerovnosti - výmole, kamene - defekty, pády. Piesok, blato - šmyky - pády. Pri drobných pádoch vzniknuté odreniny najlepšie ošetríme umytím vodou a mydlom a necháme ich uschnúť na slnku. Preto aj z hľadiska pravdepodobnosti podriaďujeme náš postup úrovni najslabších. Depresiu prekonáme radikálnou zmenou - námaha - kľud, hlad - jedlo, dlhá jazda - chôdza. Musíme sa zaoberať prekonaním depresie u jednotlivca, inak môže prejsť aj na ďalších členov družstva a tým sa ešte zvýši možnosť pádov a nehôd. V cyklistike aj u dobre trénovaných dochádza k náhlej únave a ochabnutiu pri nesprávnom postupe – t.j. tempo nad naše možnosti, nedostatočné prestávky na posilnenie a napitie. Prácu skupiny riadime podľa zásad, o ktorých sme sa dozvedeli v kapitole o metodike jazdy. Môžeme naviac ešte odobrať tým, ktorí trpia súčasne najviac únavou, batožinu, tlačíme ich a snažíme sa ich niečím rozptýliť. V okamihoch, keď môže dôjsť ku škodlivej únave a depresii, sa najviac prejaví skúsenosť vedúceho skupiny, ktorý musí vedieť spoznať oveľa skôr takýto prípad a čeliť mu všetkými známymi prostriedkami. Najčastejšie sa dosiahnu dobré výsledky zaradením prestávky vyplnenej pútavou, ale neunavujúcou aktivitou. Najčastejšie chyby sa prejavujú práve v zbrklej, príliš rýchlej a jednotvárnej jazde, kedy nedbám na to, že niektorý z členov skupiny pracuje už od prvých kilometrov s vôľou. Odhad rýchlosti a správny rytmus - jazda - prestávka - je rozhodujúca pri vzniku depresie. Dôležitým predpokladom úspešného zvládnutia námahy cykloturistiky je dobrý zdravotný stav všetkých účastníkov a dostatok odpočinku po predchádzajúcej činnosti. c) Stav a kvalita vybavenia

Vhodný typ bicykla. Úprava posedu. Údržba bicykla. Zabezpečenie výstroja proti vlhku a chladu. Zabezpečenie stravovania a nocľahy. Údržba výstroje a oblečenia. Použitý materiál pre oblečenie aj táborenie. d) Cestná prevádzka

Ako cyklisti musíme dokonale poznať najdôležitejšie dopravné predpisy a dopravné značky. HLAVNÉ ZÁSADY POHYBU CYKLISTU NA CESTE

Jazda pri pravom okraji vozovky, predbiehanie vľavo. Zákaz predbiehania pred vrcholom kopca, na železničných priecestiach, križovatke, zúžených profiloch. Pravidlo prednosti v jazde po hlavnej ceste. Pravidlo pravej ruky. Jazda vo dvojiciach nad 15 osôb nutná, pod 10 osôb zakázaná. Predpísané vybavenie - zvonček, dve brzdy na sebe nezávislé, odrazové sklo, osvetlenie. Riadenie dopravy svetlami, členom polície.

107

PRÍPRAVA A VEDENIE TÚRY

Príprava túry. Priebeh túry. Zhodnotenie túry.

Príprava túry

a) Tréning a zvýšenie telesnej pripravenosti

Pred niekoľkodňovou cykloturistickou akciou majú všetci účastníci absolvovať dostatočný tréning na bicykli. Cieľom je získať základnú cyklistickú trénovanosť. Rozumieme tým nielen schopnosť ísť určitou rýchlosťou niekoľko desiatok kilometrov, ale hlavne získať zvyk na cyklistickú polohu na bicykli. Prispôsobíme svaly celého tela, aby nedochádzalo v priebehu akcie k bolestiam zápästia, za krkom, a pri sedení na sedle. V tréningu máme tiež získať rytmus jazdy – t.j. rovnomerný pohyb a dokonale rovno jazdu. Najsprávnejším tréningom by bola jazda v 2-3 člennej skupine, kde sa budeme učiť jazde v závese, najprv s 1-3 metrovými odstupmi, ktoré postupne skracujeme.

b) Technická, organizačná a ekonomická príprava dlhodobá

Cieľom je získať čo najviac teoretických i praktických vedomostí, ktoré potrebujeme pri cykloturistike. Pred začatím prípravy v teréne zabezpečíme pre všetkých zúčastnených očkovania proti tetanu. V prachu ciest a v teréne sa tetanový bacil často vyskytuje. Stačí drobné škrabnutie napr. pri oprave defektu, aby sa bacil dostal do tela a vyvolal ochorenie, ktoré je v polovici prípadov smrteľné. V praxi - v kratších cykloturistických akciách spojených s tréningom telesnej zdatnosti, sa pripravujeme na viacdenné akcie najefektívnejšie. Pri sérii pol, alebo celodenných túr sa naučíme používať správnu výstroj, stravu a náradie na opravy. Naučíme sa opravovať rôzne defekty na bicykli, pracovať s mapou. Chyby, ktoré urobíme pri malých akciách, nebudú mať také následky ako pri viacdenných akciách. Naopak, budú najlepšou školou správneho vykonávania cykloturistiky.

Pred odchodom

Vedúci niekoľkodňovej akcie zvolá všetkých účastníkov v prípravných stretnutiach 2-3 dni pred odchodom. Vedúci, ktorý program cesty pripravil, podá všetkým účastníkom informácie, ktoré si všetci poznamenajú a príp. sledujú na mapách. Cieľ akcie: Trasa s popisom - úseky, druhy vozovky, zastávky, kultúrne poznávacie činnosti, nebezpečné úseky, miesto obeda a nocľahy. Predpokladaná výstroj podľa poveternostných podmienok. Vedúci skupiny sa informuje o zdravotnom stave účastníkov. Inokedy zanedbateľné ochorenie horných dýchacích ciest alebo žalúdočná nevoľnosť a pod., nedovoľuje zúčastniť sa akcie. 10-15 člennú skupinu striedavo riadia účastníci podľa určenia učiteľa (cvičiteľa). Obvykle praktizujeme vedenia dvoma účastníkmi, ktorí majú spolu 1 mapu a

108

zabezpečujú priebeh akcie na vymedzenom úseku. Ďalšie funkcie v skupine, ktoré však vykonávajú účastníci po celú dobu putovania: Hospodár skupiny s pomocníkom - má peniaze na zaplatenie stravy, vstupeniek do objektov kultúrno-poznávacej aktivity. Hospodár odchádza do miest s raňajkami, obedmi a večerami vždy s časovým predstihom zabezpečiť stravu pre skupinu, aby nedochádzalo k zbytočným časovým stratám. Zdravotník - vezie lekárničku, ktorú prevzal od lekára. Ide na konci skupiny, zastaví pri páde člena skupiny a plní svoje poslanie. Mechanik - vezie náradie pre celú skupinu: kliešte, skrutkovač, súpravu na opravu pneumatík, 10 drôtov k zadnému kolesu, 5 k prednému, centrovací kľúč, sťahovák štvorkolieska. Ide na konci skupiny. Zastaví pri každej nehode – defekte alebo páde. Pomáha opraviť poruchy na bicykli. Pri defekte pneumatiky zostane s postihnutým jeho spolujazdec, ktorý s ním tvorí dvojicu aj pre vedenie skupiny. Pomôže mu opraviť defekt prehodením galusky a obaja pokračujú urýchlenou jazdou, aby dostihli skupinu na najbližšej zastávke. Mechanik je pri defekte galusky povinný zistiť, či má aspoň jeden z dvojice hustilku a použiteľnú náhradnú galusku. Zanedbanie tejto povinnosti máva za následok, že postihnutý prichádza neskoro v noci za svojou skupinou. Mechanik registruje, koľko členov skupiny zostalo späť, a na prvej zastávke to oznámi vedúcemu. Vedúci akcie zakončí stretnutie určením času odchodu a určením prvej dvojice na vedenie skupiny. Zostávajúci čas pred odchodom je vyplnený kontrolou a vyskúšaním kolies, nahustením a nalepením galusiek, pripevnením batožiny, preskúšaním stavu rezerv galusiek, lekárne, mechanického náradia, máp. Všetci, pokiaľ to dovoľuje čas, si urobia náčrtok výškového profilu trasy, časový rozpočet, kilometráž jednotlivých úsekov. Pri nástupe na odštartovanie vedúci zistí počet účastníkov, vypracuje skupiny - mechanik a zdravotník vzadu, určí priemernú rýchlosť jazdy a prvú zastávku.

Priebeh túry

Vedúci dá pokyn na nasadnutie a odchod. Vyjde na trať a ide 300 m až 500 m krokom, kým ohliadnutím nezistí, že je skupina sformovaná a nikto nezostal na štarte. Prvé 1-2 km jazdy ide vedúci voľným tempom, potom prejde do cestovnej rýchlosti - striedanie intenzity výkonu. Vedúci riadi skupinu na základe predchádzajúceho štúdia mapy podľa cestných informačných tabúľ. Vždy, ak si nie je istý správnosťou cesty, dá znamenie na zastavenie – t.j. najprv k spomaleniu (pohybom ruky v upažení hore a dole), potom zdvihnutou pažou. Zastavovanie je nutné vždy vykonávať s najväčšou opatrnosťou a dohodnuté znamenia oznamovať všetkými členmi skupiny dozadu. Na prvej zastávke, väčšinou orientačného rázu, využívajú ostatní účastníci príležitosti na kontrolu upevnenia batožiny, príp. k oprave výstroja (vyzlečenia vrchnej časti oblečenia). Kopce vychádza vedúci vždy podľa výkonu najslabších, prípadne na vrchole stúpania pokračuje zníženou rýchlosťou. Zjazdy absolvujeme vo väčších rozostupoch. Využívame tvary riadidiel k vytvoreniu nízkej, aerodynamickej polohy. Brzdíme pred

109

vchádzaním do zákruty. V zákrute nešliapeme. Vonkajšia noha je dole a prenášame na ňu váhu celého tela. V teréne a za dažďa nejazdíme v tesnom závese, ale volíme väčšie rozostupy, asi 3-5 m. Rýchlosť jazdy znížime. Za jazdy nie je nebezpečenstvo prechladnutia. Po dojazdení dennej dávky sa musíme okamžite prezliecť do suchej náhradnej bielizne a odevu. Zastávky majú tvoriť 20% času celého presunu za deň. Majú niekoľko významov - oddych, odpočinok, orientácia, jedlo, pitie, kultúrno-poznávacie aktivity. Orientačné zastávky sú krátke, neplánované, volené vedúcim skupiny podľa okolností.

Odpočinkové zastávky volíme v spojení s obedom. Táto hlavná prestávka má byť za polovicou dennej dávky, vyjadrené nielen kilometrážou, ale aj predpokladanou obtiažnosťou. Môže trvať 40-90 minút.Zastávky, pri ktorých plníme plánovanú kultúrno poznávaciu činnosť, sa nedajú počítať za odpočinok, sú časťou celej akcie. Všetky zastávky na ceste dávajú tým, ktorí sú postihnutí defektom istotu, že pokojne dostihnú svoju skupinu. V mestách, kde sa vykonáva prehliadka (alebo pri podobných príležitostiach), musia vedúci zabezpečiť hliadku pri vjazde do mesta, ktorá počká na oneskorencov a dovedie ich na dohodnuté miesto.

4.1.5.2 Základné zásady bezpečnej jazdy na bicykli21

1. Na bicykli jazdi pri pravom okraji vozovky, na cestičkách pre cyklistov jazdi vpravo. Dodržiavaj pravidlá cestnej premávky.1. Počas jazdy vždy používaj cyklistickú prilbu a maj ju pevne pripnutú.2. Cyklisti jazdia jednotlivo za sebou a s dostatočným odstupom.3. Pri zníženej viditeľnosti musíš používať osvetlenie bicykla.4. Pri jazde musíš mať nohy na pedáloch a ruky na riadidlách.5. Na jednomiestnom bicykli nesmieš prevážať kamaráta.6. Dobrý technický stav bicykla, osobitne bŕzd, je životne dôležitý.7. Dobre zvládnutá technika jazdy a technika brzdenia si vyžadujú dlhoročný tréning.8. Nepreceňuj svoje schopnosti.10. Rýchla jazda je veľmi nebezpečná, mysli na to, že tak ako auto nedokáže hneď zastaviť, nedokážeš to ani ty na bicykli.11. Počas jazdy sa sústreď na dopravnú situáciu, so slúchadlami na ušiach nepočuješ dopravné prostriedky, ktoré ťa môžu ohrozovať.12. Bicykluj sa na cestách s minimálnym dopravným ruchom, využívaj cestičky pre cyklistov, vedľajšie cesty a poľné cesty.10. Cez priechody pre chodcov musíš ísť popri bicykli.

4.1.6. Bezpečnostné hľadisko - lezenie na umelej stene a umelých prekážkach22

21 Hruškovic, 2007.

22 Vomáčko, 2003

110

Štatistické údaje o počte vážnych zranení a úmrtí pri tradičnom horolezectvo nie sú vôbec priaznivé. V športovom lezení na umelej stene je situácia oveľa lepšia, ale kvôli veľkému fyzickému zaťaženiu si lezci bohužiaľ často odnášajú okrem dobrej fyzickej kondície a veľkej sily prstov aj degeneratívne zmeny na kĺboch ruky, ruptúry väzov, šliach alebo svalov. Lezenie na umelej stene je v dnešnej dobe, vďaka kvalitným materiálom a pomôckam, pomerne bezpečným športom. Je to spôsobené jednak prenesením lezenie do prostredia, kde sa dá vylúčiť objektívne riziko (pád kameňa, vypadnutie istenia, lavíny, ...), ďalej potom rapídnym skrátením úsekov medzi dobrým fixne osadeným istením, skvalitnením lezeckého výstroja a výzbroje, príjemnými nestresovými podmienkami telocvične a tiež množstvom informačných materiálov o bezpečnosti pri lezení. Vo výnimočnom prípade, keď dôjde k pádu na zem, sú dĺžky pádov kratšie a vplyv bezpečnejšie ako na skalách, takže závažnosť zranení nie je väčšinou veľká. Úrazy sú dnes z najväčšej časti spôsobené chybou človeka v systéme istenie, a to ako tými, kto istenie na umelých stenách udržujú v riadnom stave, tak užívateľovi - lezcovi. Najčastejšími príčinami nehôd bývajú zlé naviazanie na lano, zlé zapnutie úväzku, chyby pri istení lezcov a pri chytaní pádu, otvorenie nezašraubovanej karabíny a "vycvaknutí" zle zapnutej karabíny postupového istenia. Vo väčšine prípadov ide o začínajúcich lezcov, ktorí neboli dostatočne poučení. Pätnásťročná štúdia v USA dokázala, že výučba lezenia na lanových prekážkových dráhach je bezpečnejšia, než tradičná telesná výchova. Môžeme teda len opätovne apelovať na zodpovednosť.

Pri používaní vodorovných rebríkov alebo iných podobných prekážok možno namontovať pod prekážkami záchrannú sieť. Všetky prekážky potrebujú pravidelnú údržbu a kontrolu všetkých lán vrátane ističov) a miest ich uchytenia. Pred akciou aj po nej vizuálne skontrolujeme každú súčasť. Stála překážková dráha musí byť každoročne skontrolovať odborníkom. Osobitná pozornosť vyžadujú horolezecké laná, ktoré sú trvalo vystavené pôsobeniu počasia. O používaní lán vedieme záznamy, ktoré udávajú označenie laná, dátum použitia, druh aktivity, spôsob použitia, počet pádov, ktoré lano zachytilo, a ďalšie významné udalosti. Vedieme účastníkov k šetrnému zaobchádzaniu s lanami (nešľapeme po nich, nenechávame ich pri ostrých predmetch, pri chemických látkach - ani pri čistiacich prostriedkoch).

Poistenie a záruky Je dôležité, aby prevádzkovateľ stáleho areálu prekážkových dráh mal vlastné poistenie, vzťahujúce sa aj na odškodné v určitej výške. Klienti majú mať možnosť si kedykoľvek overiť existenciu takéhoto poistenia. Překážkové dráhy mávajú zvyčajne dvojročnú záručnú dobu. Navrhnutie a vybudovanie úplne nového typu prekážky nie je jednoduché. Takáto prekážka sa musí najprv testovať a vyskúšať a až potom ju smieme využívať v praxi. V USA dokonca musí prevádzkovateľ každú novú neznámu prekážku dôkladne zdokumentovať a preskúmať prv, ako ju môže ponúknuť klientom.

Inšpekcia Každý prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby všetky prekážky boli raz ročne skontrolované ich konštruktérmi. Závery a odporúčania sa zaznamenávajú písomne. Inšpekcia si musí všímať všetky aspekty prevádzky prekážkovej dráhy, ktoré majú vplyv na bezpečnosť účastníkov. Prevádzkovateľ je povinný odstrániť všetky závady

111

zistené inšpekciou. Ak nie je dráha dlhší čas v prevádzke, musia byť predložená dôkladná revízia pred jej novým otvorením. Každý inštruktor pracujúci na Prekážkovej dráhe uskutoční každý deň pred začiatkom programu kontrolu všetkých biotopov. Skontroluje upevnenie lán, istenie a spoľahlivosť prístupových ciest. Je to nutná prevencia, ako vylúčiť vplyv vandalizmu na bezpečnosť cvičenia. Každý, kto začína pracovať na nejakej prekážke, ešte najprv letmo skontroluje stav celého zariadenia. Kontroluje sa nielen konštrukcia prekážky, ale aj všetok používaný MATERIÁL. Každá súčasť vybavenia má od výrobcu odporúčanú dobu používania. Po tejto lehote materiál obmeníme. Združenie IISRC odporúča dokonca po desiatich rokoch obmeniť všetky laná, a to aj oceľové, aj keď nebudú vykazovať známky opotrebenia.

Etika • Účastník nesmie byť do zdolávania prekážok nútený. Každé zdolávanie má byť prijatie výzvy podľa vlastného rozhodnutia. • Na lanových prekážkových dráhach by sme mali pokiaľ možno vylúlúčič pretekanie (súperíte iba sami so sebou). • Ak má niekto ťažkosti s prekonávaním prekážok, mala by ho skupina povzbudiť a nevytvárať na neho deštruktívny tlak. • Rešpektujeme vždy účelové prekonávanie všetkých prekážok. • Každému účastníkovi dávame dostatočný čas, aby si mohol nachádzať vlastné riešenia. Kvalifikácia na vedenie výcviku na prekážkových dráhach U nás zatiaľ nie sú vypracované presné osnovy, čo všetko by mal ovládať a v čom by mal byť odskúšaný ten, kto chce získať licenciu na samostatnom vedení lekcií na prekážkových dráhach. Dlhodobo školí inštruktorov pre prekážkovú dráhu organizácia Projed Adventure v USA. V zahraničí je tiež povinnosťou firiem montuujúcich prekážky vyškoliť inštruktorov pre budúceho prevádzkovateľa. Majú overený osem-desátihodinový prípravný kurz. V Nemecku pripravili prvý kurz pre trénerov lanových prekážkových dráhach v štyroch jednotkách (každá trvá štyri dni). Domnievame sa, že skôr či neskôr sa aj u nás stanú prekážkové dráhy samostatnou disciplínou, pre ktorú bude treba pripraviť špeciálny program kvalifikácie. Z praxe je zrejmé, že každý inštruktor by mal v tomto odbore prejsť špecializovanou prípravou, zahŕňajúcou popri praktických zručnostiach aj pravidlá bezpečnosti, predchádzanie úrazom a ďalšie teoretické vedomosti a kontakty v odbore. Do požiadaviek na príslušnú kvalifikáciu zaraďujeme vzhľadom na naše aj zahraničné skúsenosti nasledujúce témy, ktoré by mal inštruktor zvládnuť.

Výchova zážitkom, dobrodružstvom a výzvou - teoretické základy

Pre získanie celkového prehľadu musia budúci inštruktor mať určité teoretické vedomosti: • Vie aplikovať filozofické východiská pri hľadaní zmyslu výzvovo zameraných aktivít pre súčasného človeka.

112

• Zoznámia sa s historickými koreňmi využívania prekážkových dráh a dôležitými odkazymi pre našu súčasnosť. • Preskúma rôzne koncepcie výchovy a vzdelávania zážitkom a skúsenosti. • Pozná efektívne didaktické postupy a zásady skladby vyučovacej lekcie. • Zoznámia sa s teóriou dynamiky skupín as meniacimi sa rolami vedúceho. • Dokáže teoreticky zdôvodniť potrebu reflexie a spätného hodnotenia. Zručnosti v príprave a vedení programu

Pre dobré fungovanie prevádzky areálu prekážkových dráh je potrebné poznať pravidla, ktoré určujú mieru zodpovednosti pri prevádzke a výcviku na prekážkových dráhach. Zdolávanie prekážkových dráh prebieha zvyčajne v širšom programovom kontexte. Vedúci musí ovládať tieto zručnosti: • Poznať všetky dôležité opatrenia, ktoré treba vykonať pred zahájením akcie (štruktúra predbežných stretnutí, oboznámenie s programom pravidlá účasti, informácie o zdravotnom stave atď.). • Poznať ďalšie aplikácie prekážkových dráh pre rôzne skupiny populácie a osobitosti vedenia ich výcviku. • Vedieť zaujímavo predstaviť a uviesť úlohy na prekážkach.. Zvládnutie potrebných pohybových zručností a techniky

Inštruktor musí poznať a vedieť použiť: • zoznamovacie, kontaktné, iniciatívny a problémovo orientované hry ako nutný doplnok lekcií na prekážkovom dráhach; • potrebné uzly a ich praktické použitie, spôsoby napínania lán a úväzy klád; • základné didaktické princípy, výber vhodných prekážok, logickú nadväznosť prekážok atp.; • osobitosti súborov nízkych a vysokých prekážok; • inštalovať všetky základné druhy prekážok; osobitnú pozornosť venuje príprave a prevedeniu vysokých prekážok. • zvládnuť organizáciu záchrany pri zdolávaní nízkych prekážok; • pripraviť a organizovať bezpečné zdolávanie prekážok s horným istením aj sebeistením; • lezenie, zlaňovanie a rôzne druhy traverzováníia medzi prekážkami; • odporučiť správne oblečenie; • potrebné vybavenie a alternatívy jeho použitia a údržby.

Zručnosť viesť jednotlivca i skupinu

• Udržať po celú dobu lekcie záujem účastníkov o zdolávaní prekážok. • Reagovať na situáciu v skupine a podľa toho upraviť program. • Vedieť jednať s účastníkmi (s jednotlivcom i skupinou) po neúspešnej činnosti. Poznať postupy vedúce k efektívne vykonávanej reflexii, spätnoväzbové ohliadnutie za práve splnenou úlohou, zdolaním alebo nezvládnutím zadanej úlohy.

Ovládnutie pravidiel bezpečného vykonávania výcviku i prevádzky

Pre zvládnutie bezpečnej prevádzky je potrebné:

113

0boznámiť sa s právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na činnosť prekážkových dráh; • precvičovať a zvládnuť potrebné zručnosti a postupy pri riešení nebezpečných situácií, od podania prvej pomoci po organizovanie záchrannej akcie; • vedieť poskytnúť rýchlu pomoc účastníkovi so sebeistením, ktorý pri chybnom kroku zostal visieť mimo prekážku a v strese nie je schopný pokračovať; • zvládnuť situáciu, keď sa niekomu niečo nepodarilo, alebo sa bojí a nemôže sa rozhodnúť; • vedieť vhodne intervenovať a prispieť k tzv "citovej bezpečnosti" účastníkov.

Záujem o sebezdokonaľovánie a komunikáciu v rámci oboru

• Znalosť základnej literatúry z odboru. • Naučiť sa kriticky hodnotiť svoju činnosť, poučiť sa z chýb, vedieť naprávať chybné kroky. • Umenie konať a prípadne viesť tím spolupracovníkov, byť pripravený riešiť konflikty v tíme. • Uvedomovať si nutnosť dodržiavania etických princípov, vrátane dodržiavania pravidiel ochrany prírody.

Potrebná skúsenosť a prax • Vek najmenej dvadsať rokov. • Spolupráca so skúseným vedúcim v niekoľkodňovom programe, zameranom na využívanie prekážok a prekážkových dráh k výchovným účelom (vybrané organizácie u nás a v zahraničí). • Samostatné vedenie lekcií v rámci programov využívajúcich podnetnéých a kooperatívnych hier, nízkych aj vysokých prekážok k výchovným cieľom.

Pravidelné doškoľovanie

• Preukázať vlastnú činnosť (aspoň dve akcie ročne venované rekážkovým dráham). • Každé dva roky sa zúčastniť víkendového doškolovacího seminára • Učebné semináre a cvičenia na získavanie kvalifikácie prebiehajú vo fy Rech moduloch (zvyčajne rozšírené víkendové dni - najmenej tri dni) prepojovaných vlastným štúdiom a praxou.

Bezpečnostné pravidlá V priebehu času sa na každej umelej lezeckej stene vypracovali soubor bezpečnostných pravidiel, ktorý chráni účastníkov pred zranením a prevádz zovate+ov steny od právnych dôsledkov s tým spojených. Pravidlá by mali postihovať tieto okruhy problémov: • Stena musí byť pod dohľadom a pravidelnou kontrolou (konštrukcia ističmi stanovište, chyty). • Užívatelia sa musia dôkladne oboznámiť s pravidlami a zvládnuť základné ističmi techniky. • Lezci na umelej stene musia byť počas lezenia zodpovedajúcim spôsobom istenia, prvolezci musia zapínať všetky postupové istenia. • Výcvik aj výučba musí mať svoj poriadok, lezci sa musia zodpovedajúcim spôsobom

114

chovať, na stene môže byť v akcii len určitý počet osôb, na inštruktora by nemalo pripadať viac ako 12 osôb. Majitelia lezeckých stien často žiadajú od užívateľov podpísanie formulára, v ktorom uznávajú určitý stupeň rizika a vzdávajú sa prípadného právneho vymáhania škôd na majiteľovi steny. Tu väčšinou nájdeme všetky dôležité bezpečnostné a prevádzkové predpisy umelé lezecké steny.

Stručný výťah z obsahu formulára V súvislosti s dovolením používať umelú stenu a príslušné tréningová za riadenie tu podpisom potvrdzujem a uznávam nasledovné: 1. Uznanie riziká Akceptujem a súhlasím s tým, že lezenie na umelej stene zahŕňa určitý stupeň rizika. Dostal som plnú informáciu a možnosť na všetko sa opýtať. Viem o podstate a rozsahu všetkých rizík súvisiacich s lezením na umelej stene, ktoré sa môžu prejaviť ako: a) rôzne zranenia následkom vlastného páde zo steny a nárazu na zem, stenu, ľudí, laná;

b) ostatné zranenia vyplývajúce z aktivít na stene a vedľa steny, ako sú: istenie, zlaňovanie, záchranné a iné lanové techniky; c) zranenie zavinené pádom iných lezcov, lezeckého vybavenia alebo častí steny; d) prerezaniu a odreniny vzniknuté z kontaktu tela so stenou; e) zranenie zavinené zle oblečeným úväzkom; f) zranenie zavinené nedodržiavaním pravidiel lezenie na stene. 234 Uvedomujem si tiež, že vyššie citovaný Prehľad nezahŕňa všetky možné riziká spojené s použitím lezeckej steny. 2. Oslobodenie od právnych dôsledkov. Týmto oslobodzuje a zbavuje vlastníkov aj prevádzkovateľov steny od všetkých právnych rokovaní o problémoch, ktoré mne mohli vzniknúť v dôsledku užívania ich steny. Toto oslobodenie sa vzťahuje aj na moje zákonných zástupcov a dediča. 3. Nevyžadovať odškodného Súhlasím s tým, že nebudem žiadať vlastníkmi ani prevádzkovateľov steny o žiadny druh odškodnenia, ktorý by mohol súvisieť s používaním ich steny. 4. Súhlas s bezpečnostnými pravidlami umelé lezecké steny Akceptujem svoju plnú zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť i bezpečnosť iných lezcov. Súhlasím a budem podporovať tieto pravidlá: a) Všetci lezci sa musia zoznámiť s prostredím i pravidlami užívania steny a podpísať tento formulár. b) Každý návštevník steny musia prejsť testom preverujúcim jeho zručnosti v istenia, aby sa mohol stať kvalifikovaným užívateľom. Noví návštevníci budú inštruovaní inštruktorov, ktorí dohliadajú na chod steny. c) Zakazuje sa liezť bez istenia, výnimku tvoria lezenie do výšky 3 metrov a lezenie na bouldrovací stene. d) Všetky lezecké pomôcky, ktoré si lezci doniesli so sebou, musia byť prehliadnuté inštruktormi. e) Lezci musia používať zodpovedajúce sedacie úväzky, všetky druhy lezenie musia byť istené lanami a zodpovedajúcimi istiacimi pomôckami. f) Lezci sa nadväzujú lanom do sedacieho úväzku pomocou osmičkového uzla ukončeného jedným alebo dvoma istiacimi uzlami.

115

g) Pri výcviku organizovanom prevádzkovateľom steny sa musia pri lezení nosiť prilby. h) Užívatelia musia informovať prevádzkovateľa steny a všetky ostatné lezcov o akejkoľvek nebezpečne vyzerajúcej situácii alebo o nedodržiavaní bezpečnostných pravidiel. Skúsení lezci by mali na požiadanie pomôcť začiatočníkom. Každý úraz alebo poškodenie zariadenia musia byť ihneď nahlásené. Majiteľ si vyhradzuje právo nedovoliť alebo obmedziť na určitú dobu vstup do svojich objektov osobám, ktoré nedodržiavajú bezpečnostné predpisy alebo ohrozujú bezpečnosť nevhodným správaním. Na záver formulára sa vyžaduje vlastnoručne napísaná veta: Čítal som a súhlasím so znením tejto zmluvy. Potom nasleduje vlastnoručný podpis, meno a adresa návštevníka, telefónne číslo, kam treba volať v prípade nepredvídanej udalosti. Domnievame sa, že stručný výťah z textu formulára poukázal na všetky bezpečnostné problémy, ktoré musíme pri prevádzke umelej steny brať do úvahy.

Praktické rady k bezpečnosti premávky na lezeckých stenách

Bezpečnosť prevádzky na stene je rovnako dôležitá ako pre prevádzkovateľov, tak aj pre toho, kto ju na lezenie využíva. Pri výcviku na lezeckej stene odporúčame pred začatím aj počas vykonávať kontrolu v týchto smeroch: • Laná, ktoré sa používajú na istenie, musí mať v poriadku opletenie, nesmú sa príliš krútiť a bez problémov prechádzajú ističmi ôsmu. • Karabiny musí mať neporušený povrch, môžu sa otvoriť normálnym stlačením, západky sa po otvorení samé vracia, poistky idú ľahko zakrútiť. • Pevnosť karabín musia zodpovedať normám UIAA, tj musí presahovať povolené pevnosti v pozdĺžnom aj priečnom smere (údaje sú vyrazené na karabině). • Nity a "borháky" na stene musia byť správne dotiahnuté, nemajú sa kývať ani otáčať, nesmú mať žiadne náznaky alebo tendencia k vytrhnutiu zo steny, prípadne je potrebné voľný nit doplniť kovovou podložkou, ktoré umožnia jeho dotiahnutie. • Stanovištia pre horné istenie musia spĺňať všetky bezpečnostné požiadavky, tj vychádzať z dvoch ističov bodov - nitov alebo slučiek a spájať sa do jednej karabíny (tvar V). • Smyce preverujeme rovnako ako laná. • Chyty sa nesmú sa otáčať, mali by byť obstarávané u osvedčených firiem (firmy uvedené na konci tejto knihy sú spoľahlivé), aby sa nestalo, že chyt praskne v ruke.

Vybrané pojmy používané v lezeckom športu

Každá oblasť ľudskej činnosti má okruh odborných výrazov, ktoré zrýchľujú a zjednodušujú komunikáciu medzi odborníkmi. Je tomu tak aj v športovom lezení. Uvedieme tu najčastejšie používané pojmy, s ktorými je potrebné sa oboznámiť: "sedadlo" - sedací úväzok "prsák" - prsné úväzok "Lezečky" - špeciálne topánky určené na lezenie, veľmi tesne obopínajú nohu a sú podlepené špeciálnou gumou, ktorá má väčšie trenie (menej kĺže) a je odolnejší proti oderu v porovnaní s normálnou podrážkou

116

Bouldering

Bouldering alebo bouldrování je vlastne, ako názov napovedá, přelézání veľkých kameňov. To patrilo k dávnym lezeckým činnostiam. Nový názov aj impulz k širšej aplikácii pochádza z USA. Vďaka veľkej variabilite pohybov tu tomuto typu lezenie začali hovoriť aj "gymnastika na kameni" (boulder gym-nastics). Jedná sa vlastne o jednu z najstarších foriem voľného lezenia, ktorá sa vyvinula v samostatnú lezeckú disciplínu. Je to lezenie bez istenia, väčšinou do takej výšky, z ktorej sa dá bezpečne zoskočiť. V športovom lezení sa najčastejšie pod pojmom "bouldering" označuje nacvičovania a lezenie náročných sekvencií lezeckých krokov, a to buď na umelej lezeckej stene, alebo v prírodných terénoch. V školskom lezenie sa bouldering ponúka ako jedna z foriem výučby lezenie. Je ľahko kontrolovateľný, nie je potreba ističov pomôcok a do akcie sa môže zapojiť viac žiakov naraz (pozri väčšina predchádzajúcich hier). Bouldrovací steny ( "bouldrovky") sa javí pre výučbu vhodnejšie ako klasické vysokej steny. Výška bouldrovacích stien by nemala presiahnuť 3,5 m, dĺžka nie je obmedzená. Na niektorých školách v zahraničí nachádzame bouldrovací steny po celej dĺžke telocviční a hál. Bouldrovací steny by mali mať profily rôzneho sklonu: • Kolmý profil umožňuje prvé zoznámenie s lezením a je určený predovšetkým pre nácvik techniky u žiakov prvého stupňa. • Informácie mierne previsnutý je určený pokročilejším žiakom alebo starším ročníkom. Slúži na rozvoj vytrvalosti a vytrvalostné sily. Veľmi dobre sa tu trénuje technika, ale iba pokročilejším lezcům. • Pre športové lezcov je určený převislý profil 45 °. Pri lezení v týchto profiloch je veľmi preťažený pohybový aparát hornej polovice tela. Tieto profily slúžia na tréningu výkonnostných lezcov ak rozvoju maximálnej sily a silovej vytrvalosti. Buildering Je to druh lezenia, ovplyvnený rôznymi variantmi boulderingu. Buildering je voľné lezenie na všetkom, na čom sa dá okrem skal a umelých stien liezť-je to zlézání budov, múrov, pomníkov, umeleckých výtvorov atp. V Nemecku sa buildering stal pred niekoľkými rokmi tak populárne, že v Kolíne nad Rýnom vyšiel sprievodca opisujúca cesty na najrôznejších budovách v meste. Tento druh lezenie má mnohé obmedzenia a môže ho rozvíjať len so súhlasom majiteľov objektov. Bezpečnosť prevádzky pri boulderingu

V školskej výučbe sa s bouldering najčastejšie stretneme vo forme přelézání rôznych traverzy v telocvičniach alebo halách. Pre zdarný priebeh týchto cvičení urobíme nasledovné kroky: • Pripravíme žinenky po celej dĺžke bouldrovací steny. • Určíme smer lezenia (napríklad zľava doprava, spočiatku neleze nikto v protismere). • Určíme výšku chytov, ktoré sa ešte môžu používať, tým vymedzíme výšku, kam je možné vyliezť. • Rozdelíme žiakov do dvojíc, jeden z dvojice vždy lezie a druhý ho istí. Nohy lezcov nesmú byť vyššie ako hlava ističa. Istenie vo dvojiciach vyzerá nasledovne: Istič stojí asi jeden meter od lezcov, postupuje s ním tak, aby mu bol stále za chrbtom, a neustále ho sleduje. Ruky má pripravené na zachytenie prípadného pádu lezcov. Stojí

117

trochu ďalej od steny, aby lezec mal priestor, kam môže zoskočiť. Pri seskakování alebo pádu istič chytá lezcov v pase, resp. v podpaždí a snažia sa podržať jeho hornú časť tela vyššie ako nohy, aby lezec bezpečne doskočil.

Lezenie s horným istením Ako sme sa už zmienili, vo výučbe lezenie na školách aj pri organizácii rekreačné akcie odporúčame používať len lezenie s horným istením (top-rope). Od začiatku lezeckého výcviku premýšľame nad bezpečnú a racionálnu organizáciu lezecké hodiny a dbáme na dodržiavanie týchto zásad: • Správne používanie všetkých lezeckých pomôcok. • Dôkladné rozcvičenie a zahriatie organizmu pred vlastným lezením. • Nácvik a kontrola bezpečného priebehu istenie i záchranu. V praxi sa osvedčili postupné kroky: • Ak je to v možnostiach školy alebo organizácie, je vhodné, aby celá le-zecka skupina mala hneď od začiatku na sebe úväzky. Všetci si ich spoločne oblečú a inštruktor (učiteľ) pred lezením skontroluje zapnutie všetkých praciek bezpečným spôsobom. • Rozdeliť skupinu (triedu) do dvojčlenných (popr. trojčlenných) družstiev, ktoré sa potom premiestňujú spoločne od jednej cesty k druhej a na nich sa navzájom istí. • Vždy pred začatím vlastného lezenia sa dvojica prihlási, inštruktor skontroluje ich naviazanie na lano a pripravené istenie a dovolia im liezť. Bez tejto procedúry by nikdy nemali začínať liezť. • Inštruktor si overí, že istič vie istiť: Lano prechádza ôsmu, iisfv jednou rukou doťahuje na ôsmej lano smerujúce k lezci tak, aby nebvl prevesené. Druhou rukou vyťahuje lano z osmy. Pohybom tejto ruk k sebe (a prehnutím laná cez osmu) zabezpečí lano pri prípadnom pádí lezcov. Istič lezcov neustále monitoruje a nerozptyľuje sa. Pri nácviku za čátečníků môže ďalšie osoba pridržiavať voľný koniec lana alebo dodatočne istiť cez ďalšiu osmu. • Naučiť všetky používať bežné lezecké povelmi v skupine, ktorú tvoria lezec a istič. Keď je istič pripravený, hlási jistím, môžeš liezť ". Lezec zodpovedá" lezu "a istič ešte raz môže potvrdiť svoju pripravenosť slovom jistím". • Zvyčajne je v akcii viacerých skupín, preto je dobré si zvyknúť, aby na seba členovia lezeckého družstva volali menami, napr "Martin, istím, môžeš ..." apod Vyvarujeme sa tým situáciae keď istič reaguje na povely zo susednej dvojice a môže dôjsť k pádu alebo inej nepríjemnej situácii. • Uplatňujeme aj ďalšie povely, ktoré sa používajú pri lezení s horným istením. Lezec môže hovoriť "dober", ak si chce oddýchnuť alebo sa cíti v ďalšom lezeckom kroku neistý a istič musí lano dotiahnúť do istiaceho zariadenia napevno a chytiť lezcov. Lezec môže hlásiť "povoľ, keď sa cíti lanom obmedzovaný v pohybe, alebo potrebuje - Ak uvoľniť lano, napríklad pri kroku do strany. • Po zdolala cesty až hore k hornému istenie musia istič lezcov spustiť (pozri Slaňování). Istič sám spúšťanie kontroluje a všetko pritom komentuje. Najskôr istič hovorí lezci "sadni si" - lezec sa prestane držať v stene a visí v úväzku v istenie. Ak lezec nemá dôveru a stále sa snaží chytať steny, môže mu istič poradiť "daj si ruky na uzol", tj na uzol, ktorým je lezec naviazaný na lano. Ten potom má pocit, že sa niečoho drží, a nebráni ističmi v spúšťaní. Istič lezcov spúšťa zvoľna, príliš rýchlym posunom lana v ôsmej sa lano ničí. Istič držia lano pod osmou oboma rukami. • Rovnako ako pri iných športových aktivitách

118

aj pri lezení má vplyv na bezpečnosť aj vhodné oblečenie, obutie a celková úprava. Dbáme, aby lezci lezli v priliehavých dlhých nohaviciach a v tričku s dlhými rukávmi. Na nohách musia mať topánky s lepiacou podrážkou, ktorá nezane chave stopy na stene. Dlhé vlasy je potrebné stiahnuť do gumičky, aby sa nezapletly do laná, istiace osmy či karabín. Taktiež je potrebné skontro lovat, aby všetci lezli bez prstienkov, vyvaru jeme sa tým veľmi nepríjemných úrazov prstov.

Lezenie a istenie prvolezca Ak si lezci osvoja po niekoľkých lekciách potrebné návyky a získajú istotu pri lezenie s horným istením, môžeme pristúpiť k nácviku vyvádzania ciest a istenie prvolezce. Než pristúpime k tomuto nácviku, znova sa presvedčíme, či lezci vedia bezpečne používať osmu, istiť a liezť s horným istením. Potom začneme precvičovať zapínanie Expre-sek. Je potrebné venovať pozornosť smere zakladanie lana do karabíny a karabíny do istenie (borháku). • Na rebrinách máme v slučke zapnuté expresky a učíme lezcov vkladať lano z rôznych strán, v rôznych polohách a pravou i ľavou rukou. Nacvičujeme najskôr z krajiny a potom postupne vo zvyšujúcej sa výške. • expresky umiestnime do postupových istenie a lezec skúša postupné zapínanie lana do expresiek

- Pri lezení s horným istením, - Pri lezení sa spodným istením. • Posledná fáza nácviku je normálne vyvádzanie cesty a istenie prvolezca. Lezec pritom zapína expresky do postupových istení a lano do expreseiea. Cestu označíme tak, aby pre každom istiacom mieste bol veľký chyt, z ktorého možno dobre zapnúť lano do expresky. Dbáme na to, aby sa lezec pri zapínaní expresiek aj lana stál vo vyváženej polohe a aby ruku, ktorou sa držia za chyt, mal natiahnutú. Precvičovanie istenia prvolezca prebieha vždy za dohľadu skúsenej osoby a na známej ľahkej ceste. Istič sa musí učiť priebežne povoľovať prvolezcovi lano podľa potreby, nesmie nechávať veľký previs lana a nesmie tiež držať lano na krátko, aby sa prvolezec mohol pohybovať nahor. Prvolezec by mal liezť a popoťahovaťlano plynulo. Istič nesmie stáť ďaleko od steny. Obtiažnosť lezenia a stupnice Pre posúdenie obtiažnosti lezenia sa používajú rôzne druhy stupe (UIAA, francúzska, saská, USA, anglická i.). Obtiažnosť lezeckých ciest na umelých stenách sa v SR posudzuje podľa stupnice UIAA (v zahraničí prevažne podľa stupnice francúzskej). Stupnica UIAA: I. Ľahké: najjednoduchšia forma skalného lezenia vyžadujúca oporu rúk. II. Mierne ťažké: začiatok lezenie, vyžaduje dodržiavanie zásady troch krídielných bodov. III. Stredne ťažké: obsahuje kolmé miesta, alebo malé previsy s veľmi dobrými chytmi, vyžadujúce vynaloženie sily. Pri lezení sa odporúča meziistenie. IV. Ťažké: tu začína skutočné lezenie vyžadujúce istenie pomocou lana. V. Veľmi ťažké: lezenie kladie nároky na lezecké zručnosti a skúsenosti, zvyšuje sa počet postupových istiacich bodov.

119

VI. Neobyčajne ťažké: vyžaduje vyššie nároky na lezeckú prípravu. VIL Mimoriadne ťažké: je nevyhnutne potrebná špecializovaná príprava, sú vysoké nároky na techniku lezenia. VIII.-X. Ďalšie stupňovanie obtiažnosti lezenia. Určené pre vysoko výkonných lezcov. XI. Predstavuje súčasnú hranicu lezeckých možností. Stavba lezeckých ciest Pre základný výcvik začiatočníkov i detí mladšieho školského veku používame mierne položenej steny, prechádzajúci postupne v steny kolmé. Pre stavbu lezeckých ciest je potrebné rešpektovať rozdielne možnosti začiatočníkov a pokročilých lezcov a preto prihliadame k týmto odporúčaniam: • Pre deti a začiatočníkov upevňovať najmenej 8 chytov na m2; chyty budú využívané aj ako stupy. Pre bouldrovacie steny počet chytov na m2 ešte zvýšiť (aspoň na 10). Pre pokročilých lezcov počítať so štyrmi chyty na m2. • Používať chyty, ktoré rešpektujú stavbu ruky a umožňujú pohodlné držanie (veľké vrecká, guľaté chyty). • Sledovať, aby chyty neboli viac ako 50 cm od seba. Vyrába sa niekoľko sérií chytov, ktoré majú rôznu veľkosť a spôsob držania. V katalógoch je u každej série uvádza doporučené umiestnenie - kolmá, položená, previsnutá stena. Chyty sa vyrábajú v rôznych farbách, čo umožňuje mať v jednej línii viacero ciest, farebne rozlíšených. Pre základný výcvik aj lezenie pokročilejších lezcov je podľa našich skúseností možné postaviť niekoľko základných ciest zameraných na rozvoj rôznych lezeckých zručností: • cesta pre rozvoj rovnováhy • cesta je postavená tak, aby sa využívali prevažne "spodaky" • prereliezanie úsekov s väčším množstvom líšt • dôraz na využívanie bočných chytov • precvičovanie maximálneho rozsahu pohybov nôh a rúk • zameranie na veľkú obtiažnosť posledných krokov cesty • posledné kroky vyžadujú veľký rozsah pohybu paží • v ceste je veľa chytov a treba voliť optimálny postup • jeden chyt v ceste je potrebné použiť na viacero spôsobov (bočné, spodné, pozitívne) • precvičovanie štrbinového lezenia • cesta je v členitom profile - vedie cez hrany, komíny, kúty a previsy • cesta vedie v naklonenom profile • cesta zahŕňa rôzne kombinácie smerov, v niektorých úsekoch sa musia aj zliezať • precvičovanie prelieznie hrán

4.1.7. Zlanovanie23

Za lezecký výkon sa často pokladá iba výstup. Zabúda sa, že výstup je len jedným z niekoľko zložiek lezeckej činnosti (príprava, nástup, výstup, zostup). Rovnako dôležité je aj zostúpiť. Všeobecne platí pravidlo, že sa pri zostupe zvyšuje obťažnosť zostupovej trasy o jeden stupeň, aj keď sa znižujú nároky na výdaj fyzickej energie.

23 Žiškay, Zaťko: Zostup a zlanovanie. In.:Zajac 1973.

120

Počas zostupu sa veľmi sťažuje „lezenie očami". U menej skúsených lezcov k tomu ešte pristupuje zložka psychická - stály pohľad do hĺbky, expozícia.

Zostupovať môžeme troma spôsobmi:1.chrbtom ku skale;2.čelom ku skale;3.zlanovaním.

Ak terén nie je príliš strmý a hladký, môžemezliezať chrbtom ku skale. Pri tomto spôsobe zostupu treba dodržiavať tri oporné body. Hlavnú oporu poskytujú päty alebo okraje chodidiel.Na namáhavejších miestach, v strmšom teréne zostupujeme obrátení čelom - tvárou ku skale. Najskôr si vyhliadneme vhodné záchyty, potom sa odkloníme a hľadáme stupy.Pokiaľ to dovoľuje terén, zostupujeme v priamej línii. Zlanovanie sa používa v obťažnom teréne na urýchlenie zostupu. Zlanovanie možno robiť rôznym spôsobom. Najpoužívanejší je tzv. Dulferov sed.Dvojité lano, upevnené na skalnom výčnelku alebo skale, nachádza sa medzi nohami, pod stehnom, krížom cez prsia, cez protiľahlé rameno a krížom cez chrbát. Ruka tej strany, kadiaľ prebieha lano cez rameno, sa pridržiava lana idúceho zhora. Druhá ruka reguluje potrebné prekĺznutie lana. Horná ruka je vodiaca, udržuje rovnováhu a dolná ruka reguluje rýchlosť. Nohy pri zlanovaní opierame proti telu, sú široko roz-

kročené, a to kolmo na sklon terénu. Noha, pod ktorou prebieha lano, je o niečo nižšie. Pred zlanovaním sa musíme presvedčiť, či je lano správne upevnené a či sa bude dať stiahnuť. Konce lana

musia byť zviazané. Zlanujeme pokiaľ možno rovnomernou rýchlosťou a nie trhane, čo by mohlo mať za následok uvoľnenie lana. Zlanovanie si musíme nacvičiť na cvičných skalách. Aj tu aj vo vysokohorskom teréne sa pri zlanovaní istíme.

121

Zlanňovanie

4.2. Hory a bezpečnosť

4.2.1. Bezpečnosť v našich horách TANAP a TPN24

Tatranský národný park (TANAP) Snahy ochrancov jedinečných prírodných hodnôt pred rozmáhajúcim sa hospodárskym a turistickým využívaním Tatier boli zavŕšené vyhlásením Tatranského národného parku 18. decembra 1948. V súčasnosti zaberá TANAP územie Západných, Vysokých a Belianskych Tatier na ploche 741 km2 vlastného územia a 366 km2 ochranného pásma. Národný park je územie väčšej rozlohy s pôvodnou alebo ľudskými zásahmi málo zmenenou prírodou mimoriadneho významu, v ktorom okrem ochrany prírody, vedeckého výskumu a monitoringu sú aj regulované kultúrno-výchovné, rekreačno-športové a zdravotno-liečebné aktivity. Prvým národným parkom v histórii bol Yellowstonský park, ktorý bol vyhlásený v roku 1872. Dnes je na celom svete viac ako 4500 národných parkov. Na Slovensku je vyhlásených 7 národných parkov (stav k 1.1.1998). Právnou normou upravujúcou ochranu prírody na území TANAP-u je Zákon 6. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Podľa tohto zákona Krajský úrad Prešov vydal všeobecne záväznú vyhlášku č. 1/1999 z 29. júna 1999 o Návštevnom poriadku TANAP-u (pokyny pre pešiu turistiku upravené podľa materiálov Správy TANAP-u). Sídlo Správy TANAP-u: Tatranská Štrba, číslo telefónu 052/448 42 17, e-mail: [email protected]. Múzeum Tatranského národného parku sa nachádza v Tatranskej Lomnici. Má prírodovednú, etnografickú a historickú expozíciu na ploche 1200 m2.Otvorené: počas celého roka pondelok - piatok 8:00 -12:00 h 13:00-16:30 h sobota - nedeľa 8:00 -12:00 h Expozícia tatranskej prírody sa tiež nachádza v Tatranskej Lomnici a predstavuje viac ako 270 druhov tatranskej flóry na žulových a vápencových alpínkach ako aj vegetáciu rašelinísk a vrchovísk. Otvorené od 16. mája do 15. septembra od 8:00 -15:30h. Počas letnej turistickej sezóny sú otvorené Informačné centrá TANAP-u v Tatranskej Javorine a na Štrbskom Plese.

Tatrzaňski Park Narodowy (TPN)

Zaberá Západné a Vysoké Tatry v Poľskej republike. Vyhlásený bol v roku 1954 na celkovej výmere 21 164 hektárov. Zásady ochrany prírody sú v podstate zhodné s Návštevným poriadkom TANAP-u.V TPN neplatia sezónne uzávery dolín, v zime sú však turistické značkované chodníky (ďalej TZCH) uzatvárané TOPR-om. Pomerne hustá sieť turistických chodníkov v TPN (asi 250 km) je prístupná za vstupné, v letnej sezóne (júl-august) 3 z\. na osobu, 1.50 z\. mládež, dôchodcovia. Mimo sezónu 1.50 a 0.50 zl.

Sídlo riaditeľstva TPN: 34 - 500 Zakopane, ulica Chalubiňskiego 42a, tel. +48 18/206 37 99, e-mail: [email protected]. Tu sa nachádza aj Múzeum Tatrzaňskiego Parku Narodowego.

24 Ksiažek: POKYNY A RADY PRE TURISTOV v TANAP. 2002.

122

mailto:[email protected]

mailto:[email protected]

Biosférická rezervácia Tatry

O medzinárodnom význame Tatier v ochrane biodiverzity (rozmanitosti druhov) svedčí fakt, že v roku 1993 bol TANAP spolu s TPN organizáciou UNESCO, v rámci programu MAB (Človek a biosféra), zaradený do medzinárodného zoznamu biosférických rezervácií (BR). V súčasnosti je okolo 290 BR v 72 štátoch sveta. BR sú reprezentatívne ekologické oblasti poskytujúce základné vedecké poznatky a praktické skúsenosti o harmonickom spojení ochrany týchto oblastí s ich ekonomickým a kultúrnym rozvojom. Základnou charakteristikou BR je ich priestorové členenie - zonácia. Obsahujú A zónu (jadrovú) s najzachovalejšou prírodou a najprísnejšou ochranou, B zónu (nárazníkovú) s regulovaným využívaním a C zónu (rozvojovú), ktorá je zhodná s ochranným pásmom národného parku.

Návštevný poriadok Tatranského národného parku

(Pokyny pre pešiu turistiku z hľadiska ochrany prírody a krajiny)1. Na vlastnom území národného parku sa môžu návštevníci voľne pohybovať len po verejných komunikáciách a turistických značkovaných chodníkoch (TZCH), s výnimkou tých, na ktorých bol pohyb obmedzený alebo vylúčený orgánom ochrany prírody a krajiny (napríklad sezónne uzávery). Mimo TZCH sa môžu návštevníci pohybovať len v sprievode oprávnenej osoby, najmä horského vodcu a sprievodcu, ktorý má platné oprávnenie na túto činnosť.2. Táborenie a parkovanie áut je možné iba na určených a označených miestach (táboriská, parkoviská). Nie je dovolené prenocovanie vo voľnej prírode ani na cestách a parkoviskách.3. Prírodné prostredie TANAP-u je chránené ako celok. Preto nie je dovolené trhanie a poškodzovanie rastlín, krov a stromov.4. Je zakázané chytať, usmrcovať a zbierať všetky vývinové štádiá živočíchov, narúšať ich biotopy a životné rytmy hlukom, fotografovaním mimo TZCH a podobne. Do tatranských dolín je zakázané vodiť psov.5. Je zakázané znečisťovať prostredie odpadkami, rušiť pokoj a ticho. Je zakázané kladenie ohňa mimo vyhradených lokalít, kúpanie v plesách a potokoch, premiestňovanie hornín, vytváranie skalných kôp a úkrytov.6. Pokyny príslušných pracovníkov (stráž ochrany prírody, lesná stráž, horská služba) sú pre návštevníkov záväzné. Porušenie ustanovení je stíhateľné podľa príslušných predpisov.7. Horolezectvo, skialpinizmus, paraglaiding je možné vykonávať len vo vymedzených lokalitách podľa osobitných príloh vyhlášky o návštevnom poriadku TANAP-u. Bicykle je možné využívať na verejných komunikáciách a vyznačených cyklotrasách, pričom prednosť na TZCH má peší turista.Vyberte si túru primeranú vašej zdatnosti a zdravotnému stavu podľa mapy a sprievodcu.1. Cieľ túry a predpokladaný návrat oznámte ubytovateľovi, zapíšte do knihy vychádzok a túr.2. Sledujte predpoveď počasia, o schodnosti chodníkov sa informujte u Tatranskej horskej služby. Pri zhoršení počasia túru prerušte a včas sa vráťte.3. Neopúšťajte značkované chodníky, nezhadzujte skaly a neskracujte si chodníky.4. Oboznámte sa s Návštevným poriadkom TANAP-u, rešpektujte pokyny strážcov TANAP-u a členov Tatranskej horskej služby.

123

Výstroj a oblečenie Na každú vysokohorskú túru potrebujeme byť vhodne oblečení a vystrojení. Základom psychickej a fyzickej pohody je pevná obuv s wibramovou podrážkou, napríklad topánky typu Trekking. Na telo sa odporúča spodné prádlo (termobielizeň) odvádzajúce pot a uchovávajúce sucho. Ako stredná vrstva sa dnes používa oblečenie z materiálu typu Polar rôznej hrúbky. Ako vrchné ošatenie sú vhodné vetrovky a nohavice z vodoodpudivých a vetruvzdorných materiálov typu Goretex. Vždy treba mať pláštenku do dažďa, čiapku a rukavice v batohu. Neodporúča sa taška. Na krátke jednodňové túry stačí batoh s objemom 30 - 401. Do batoha patrí minilekárnička s tepelnoizolačnou fóliou pre rôzne nepredvídané situácie. Na letné túry nepotrebujeme zvláštnu horolezeckú výstroj. Na začiatku leta, keď je v dolinách ešte veľa snehových polí, sa môže vziať čakan alebo mačky (stúpacie železá). Čiastočne ich môžu nahradiť lyžiarske palice, najlepšie skladacie, pomáhajúce udržiavať rovnováhu pri chôdzi. Nemali by sme zabudnúť ani na osobné doklady, hodinky, mapu, sprievodcu, dostatok jedla a najmä tekutín. Igelitové vrecko na znesenie vlastných odpadkov by malo byť samozrejmosťou pre každého turistu.

Počasie Pre úspešnú a príjemnú vysokohorskú túru je potrebné aj dobré počasie. Ak nemáme šťastie na krásne slnečné počasie, mali by sme byť pripravení aj na dážď, vietor, ochladenie. Tatry majú v jednotlivých ročných obdobiach charakteristické typy počasia. V horách sa počasie dokáže náhle zmeniť, väčšinou pokaziť, vo veľmi krátkom čase. Preto treba pred túrou venovať pozornosť aktuálnej predpovedi počasia v masmédiách alebo sa informovať u Tatranskej horskej služby.V lete sú typické miestne búrky s bleskami, ktoré sú na štítoch a hrebeňoch zvlášť nebezpečné. Tieto miesta treba čo najskôr opustiť a zostúpiť do údolia. Niekedy aj v lete pri ochladení (prechode studeného frontu) nasneží a sneh sa udrží aj niekoľko dní. To však dokážu meteorológovia včas predpovedať. V predpovediach sa uvádza aj teplota vzduchu vo výške 1500 metrov nad morom, čo je pre turistiku dôležitý orientačný údaj. Teoreticky klesá teplota o 0,6°C každých 100 výškových metrov. Treba však pamätať na ochladzovací účinok vetra. Napríklad vietor 5 m/s (18 km/h) pri teplote 0°C zvyšuje pocit chladu až na -9°C. Okrem atmosferických údajov sa zvyknú uvádzať aj namerané hodnoty na najvyššie položenom meteorologickom pracovisku u nás na Lomnickom štíte (2632 m n. m.). Tieto informácie nám pomôžu pri utvorení si predstavy o situácii na štítoch a hrebeňoch a výbere vhodnej túry. V prípade zhoršenia počasia túru prerušte a včas sa vráťte.

Sezónne uzávery dolín

Sezónne uzávery platia od 1. novembra do 15. júna. Sú v teréne označené tabuľami. Orgán ochrany prírody a krajiny môže podľa snehových podmienok upraviť rozsah sezónneho uzáveru.1. Tichá dolina počínajúc od chatky Tábor2. Kôprová dolina počínajúc od Kmeťovho vodopádu3. Kriváň od horárne Tri Studničky4. Kriváň od Jamského plesa5. Furkotská dolina od Chaty pod Soliskom6. Furkotská dolina od rázcestia na magistrále7. Mlynická dolina od vodopádu Skok8. Mengusovská dolina od rázcestia nad Žabím potokom9. Rysy od rázcestia nad Žabím potokom10. Velická dolina od Velického plesa

124

11. Magistrála Sliezsky dom - Popradské pleso (v čase snehovej pokrývky)12. Slavkovský štít od vyhliadky (v čase snehovej pokrývky)13. Veľká Studená dolina od Zbojníckej chaty14. Malá Studená dolina od Téryho chaty15. Veľká Svišťovka od Huncovskej vyhliadky16. Veľká Svišťovka od Zeleného plesa17. Jahňací štít od Zeleného plesa18. Kopské sedlo od Veľkého Bieleho plesa19. Zadné Meďodoly od horárne pod Muráňom20. Javorová dolina od rázcestia pod Muráňom21. Bielovodská dolina od poľany Biela voda22. Monková dolina - Široké sedlo - Kopské sedlo (náučný chodník)23. Kopské sedlo od Bieleho plesa

Dozor nad dodržiavaním podmienok ochrany prírody, ochrany lesa a bezpečnosti

Rešpektujte pokyny a upozornenia členov:- stráže prírody- lesnej stráže- tatranskej horskej službyOsoby, ktoré majú oprávnenia (preukaz, odznak) uvedených stráží, sú oprávnené dať za priestupky na úseku ochrany prírody, krajiny a lesa blokové pokuty.

Stretnutie s medveďom

Medveď vo vzpriamenej polohe na zadných nohách intenzívne vetrí a načúva.

Tatranský národný park je domovom našej najväčšej šelmy medveďa hnedého. V súčasnosti žije na celom jeho území okolo 50 medveďov. Medveď je plachá šelma s výborným sluchom a čuchom, no slabším zrakom. Normálne sa človeku vyhýba. V poslednom období však časť medveďov (uvádza sa asi 5 % populácie) nachádza potravu v odpadkoch v okolí chát, či priamo v tatranských osadách. Tieto tzv. kontajnerové medvede stratili prirodzenú plachosť a bez strachu, často za bieleho dňa, obchádzajú odpadkové koše v blízkosti ľudí. Takéto postihnuté jedince pracovníci TANAP-u odchytávajú do špeciálnej klietky a premiestňujú do vzdialenejších a menej navštevovaných oblastí. Výnimočné prípady končia odstrelom. Doposiaľ bolo odchytených a premiestnených 16 a zastrelených 8 takýchto medveďov. V amerických národných parkoch sú celkom bežné aj pokyny pre návštevníkov v súvislosti z medveďmi. V TPN v poľskej časti Tatier je na turistických informačných

125

pútačoch veľa tabuliek upozorňujúcich na nebezpečenstvo stretnutia s medveďom. S niečím podobným sa návštevníci TANAP-u zatiaľ nestretli i napriek zvýšenému počtu medveďov a niekoľkým prípadom napadnutia človeka - turistu medveďom. Za po-sledných dvadsať rokov boli zaregistrované asi štyri takéto prípady. Ani v Tatrách, ani v rámci celého Slovenska doposiaľ nebol zaznamenaný prípad so smrteľnými následkami. Posledný prípad (do konca roka 1997) sa stal 9. 8. 1997, keď medveď napadol a poranil turistu blízko Sedia pod Malou Svišťovkou. K stretnutiu došlo mimo značkovaného chodníka, kde bol zaľahnutý medveď prekvapený fotografujúcim turistom. Ako sa neskôr ukázalo, tento asi 100 kilový medveď bol niekoľko dní predtým zrazený motorovým osobným vlakom neďaleko Tatranskej Lomnice. 28. 8.1997 horolezci našli vysoko v Malej Studenej doline, kde uhynul po páde zo skalnej steny, zapríčinenom zraneniami, ktoré mu spôsobil spomínaný vlak. Aj tento prípad potvrdil, že samotnému napadnutiu predchádzalo niekoľko chýb človeka. Turistom a ostatným návštevníkom pohybujúcim sa v teritóriu medveďa (čo je prakticky celé územie TANAP-u) sa v prípade stretnutia s touto šelmou odporúča:1. Neschádzať z turistických značkovaných chodníkov.2. Normálnym hlasom na seba upozorňovať, zvlášť zavčasu ráno alebo večer, keď sú ešte medvede aktívne.3. V žiadnom prípade sa k medveďovi nepribližovať, i keď vyzerá mierumilovne. Je to šelma, ktorá, na rozdiel napríklad od psa, nemá vyvinutú mimiku tváre, takže je ťažké odhadnúť jeho reakciu.4. Dodržiavaním predchádzajúcich pokynov možno nepríjemným stretnutiam predísť. Ak by predsa len výnimočne došlo k bezprostrednému útoku, ktorý býva prekvapujúco rýchly, neodporúča sa aktívna obrana. Skúsenosti odporúčajú po zvalení medveďom ostať bez pohybu. Práve pohyb môže medveďa provokovať k opakovanému napadnutiu, preto sa odporúča nehybne vyčkať aj niekoľko minút pre prípad, že by medveď ostal na blízku. Väčšina pozorovaní medveďa vo voľnej prírode končí nevšedným zážitkom na celý život, nie bojom o holý život. Na záver treba pripomenúť, že medvede sú človeku nebezpečné tak, ako iné zvieratá, ktoré sa cítia ohrozené, prekvapené, chrániace si mláďatá či trpiace poranením alebo chorobou. Turista môže predísť nepríjemným stretnutiam svojím uváženým a disciplinovaným správaním.

Nehody, horská služba Najčastejšou príčinou úrazu, či iných ťažkostí pri turistike v Tatrách je nerešpektovanie alebo podcenenie pokynov a rád uvedených v predošlých kapitolách. Ak predsa dôjde k nehode, treba postupovať nasledovne:1. Volanie o pomoc sa všeobecne v horách signalizuje zvukovým alebo optickým signálom 6-krát za minútu s jednominútovými prestávkami.2. Podať správu pre Tatranskú horskú službu na najbližšej chate, horskom dopravnom zariadení, horárni alebo priamo na telefónnom čísle:Na Slovensku: Tatranská horská služba; Starý Smokovec 052/442 28 20, 442 28 55 V Poľsku: TOPR; Zakopane 018/634 44Tiesňové volania aj z mobilných sieti GSM: 18 500Správa má obsahovať:1. Miesto a charakter nehody2. Druh zranenia3. Meno, prípadne ďalšie údaje o postihnutom4. Meno oznamujúceho

126

Ak sú vhodné letové podmienky pre použitie vrtuľníka, treba vedieť, že znamenia pre posádku sa signalizujú rukami chrbtom proti vetru:

Ak signalizuje postihnutý, nemusí byť chrbtom proti vetru. Ak vrtuľník nalietava alebo pristáva, čakajte na pokyny posádky. K vrtuľníku sa približujeme vždy spredu, pričom dávame pozor na rotor! Ako prizerajúci sa držte v primeranej vzdialenosti, zbytočne sa nepribližujte!

Signál vrtuľníku: potrebujem pomoc (navádzanie). Letecká záchranná služba používa v Tatrách vrtuľník typu AS 355 N Ecureull (na obrázku).

Služby horských vodcov Vrcholy, na ktoré nevedú značkované chodníky, sú prístupné len v sprievode horského vodcu. Najčastejšie vedú horskí vodcovia turistov na Gerlachovský štít, Lom-nický štít, Ľadový štít, Vysokú a ďalšie. Okrem toho poskytujú sprievodcovské a inštruktorské služby v horolezectve, skialpinizme, trekkingu a ďalších horských športoch nielen na Slovensku, ale aj v iných horách.

Turistické značkované chodníky Vo Vysokých a Belianskych Tatrách je spolu 297,5 kilometrov značkovaných chodníkov. V teréne sú veľmi dobre viditeľné štvorcové značky, (10x10 cm) s dvomi vodorovnými bielymi pásmi, medzi ktorými je farebný červený, modrý, zelený alebo žltý pás. Na východiskách alebo rázcestiach sú umiestnené tabuľky s miestnym názvom a nadmorskou výškou, cieľom trás, farbou značiek, smerovou šípkou a časom potrebným

127

na prechod. Ak sú značky nad pásmom lesa pod snehom, cesta sa nepovažuje za značkovanú! O značenie a smerové tabuľky sa stará Tatranská horská služba. Osou siete turistických chodníkov je Tatranská magistrála, atraktívny tatranský chodník vyznačený červenou farbou v dĺžke 46 kilometrov. Začína na Podbanskom a vedie južným úbočím Tatier cez Štrbské pleso, Popradské pleso, Sliezky dom, Hrebienok, Skalnaté pleso, Zelené pleso a končí pri Bielom plese. Vzhľadom na to, že turistické trasy vedú od tatranských osád v pásme lesa až po hrebene a štíty vo vysokohorskom prostredí, možno ich rozdeliť podľa náročnosti na:1. nenáročné, prechádzkové - vedú po upravených chodníkoch alebo lesných cestách. Nebývajú časovo náročné a ani prevýšenie nebýva veľké. Sú vhodné pre nenáročných turistov, prípadne rodiny s deťmi.2. stredne náročné, mierne namáhavé - vedú vo vysokohorskom prostredí, prekonávajú výrazné prevýšenie, sú časovo náročné. Vhodné sú pre zdatnejších turistov.3. náročné - vedú na hrebene, štíty a sedlá. Spravidla sú na nich úseky v náročnom exponovanom teréne, kde sú tieto miesta zabezpečené reťazami a kramľami a používanie rúk pre udržiavanie rovnováhy je nevyhnutnosťou. Vhodné sú pre skúsených vysokohorských turistov. Pamätajte, že zhoršené poveternostné podmienky náročnosť každej túry radikálne zvyšujú!

Turistika v zime Schodnosť turistických chodníkov v zime je obmedzená oproti letným možnostiam. Okrem sezónnych uzáverov z dôvodu ochrany prírody sa v zime stáva vysokohorský terén pre turistov nebezpečný a neprístupný (zasnežené a zľadovatené strmé svahy, lavínové nebezpečenstvo, snehové víchrice a pod.). Aj pre zdatných turistov vyžaduje pohyb v zasnežených Tatrách zvýšené nároky na kondíciu a primeranú výstroj a výzbroj. Pre uľahčenie chôdze a udržiavanie stability a rovnováhy sú potrebné lyžiarske palice, na zľadovatených chodníkoch a svahoch sú potrebné stúpacie železá (tzv. mačky), horolezecký čakan a ich správne používanie. V zimnom období sú veľmi krátke dni, preto treba na túry odchádzať vždy zavčasu a pre prípad zastihnutia tmou mať so sebou svietidlo (baterku, čelovú lampu).

Zimné tyčové značenie turistických chodníkov Niektoré úseky turistických chodníkov nad hornou hranicou lesa sú vžime pri dostatku snehu vyznačené drevenými tyčami, na ktorých sú príslušné turistické značky. Tieto úseky nekopírujú letné turistické chodníky.Turistické chodníky s tyčovým značením vo Vysokých Tatrách:1. Vodopád Skok od hornej hranice lesa (žité značenie)2. Popradské pleso, krátky úsek (zelené značenie)3. Zbojnícka chata od hornej hranice lesa (modré značenie)4. Téryho chata od hornej hranice lesa (zelené značenie)5. Zelené pleso od hornej hranice lesa (žlté značenie)Ostatné chodníky nad hornou hranicou lesa pod snehom sa považujú za neznačkované!

Lavínové nebezpečenstvo V zasnežených horách predstavujú najväčšie nebezpečenstvo pre návštevníkov lavíny. Snehové podmienky a vývoj lavínovej situácie sleduje Stredisko lavínovej prevencie HS v Jasnej a Tatranská horská služba v Starom Smokovci. informácie o lavínovej situácii podáva:

128

Tatranská horská služba v Starom Smokovci tel. 052/442 28 20 Stredisko lavínovej prevencie HS (7 - 15 hod.) tel. 084/559 16 95Ďalšie informácie možno nájsť na internetových adresách :www.tanap.sk/chodnik.htmlwww.horskasluzba.skwww.hory.skwww.ski.skwww.vysoke-tatH.skwww.tatry.skLavínové nebezpečenstvo od 3. stupňa oznamujú médiá (rozhlas, televízia, teletext, tlač)Európska stupnica lavínového nebezpečenstva:1. stupeň - maléSnehová pokrývka je dobre spevnená a stabilná. Uvoľnenie lavíny je možné len na extrémnych svahoch. Očakávajú sa len malé zosuvy snehu a podmienky na túry sú všeobecne bezpečné.2. stupeň - mierneSnehová pokrývka je mierne spevnená len na jednotlivých strmých svahoch, vo všeobecnosti však dobre spevnená. Uvoľnenie lavíny je možné v dôsledku prídavného zaťaženia na extrémnych a strmých svahoch. Pri zohľadnení lokálneho nebezpečenstva ešte je možné vykonávať túry.3. stupeň - zvýšenéSnehová pokrývka je na mnohých strmých svahoch mierne slabo, alebo mierne spevnená. Uvoľnenie lavín je pravdepodobné na väčšine strmých svahov už pri miernom prídavnom zaťažení. Miestne je možné aj samovoľné uvoľnenie väčších lavín. Túry vyžadujú veľkú opatrnosť a znalosť posúdenia miestnej lavínovej situácie. Treba obmedziť pohyb na extrémnych svahoch.4. stupeň - veľkéSnehová pokrývka je na väčšine svahov slabo spevnená. Uvoľnenie lavín je na väčšine strmých svahov pravdepodobné už pri miernom prídavnom zaťažení. Očakávané sú mnohé samovoľné lavíny strednej, ojedinelé aj veľkej sily. Možnosti túr sú značne obmedzené. Pohyb je možný len na zabezpečených a vyznačených lyžiarskych trasách.5. stupeň - veľmi veľkéSnehová pokrývka je vo všeobecnosti slabo spevnená a značne nestabilná. Samovoľné uvoľnenie veľkých lavín je očakávané. Túry vo vysokohorskom teréne sú všeobecne vylúčené.*) Prídavné (mechanické) zaťaženie:- veľké: napr. skupina lyžiarov, ratrak, výbušnina- mierne: napr. lyžiar terénnymi skokmi, chodec- malé: napr. lyžiar jednotlivec**) Extrémny svah - žľab, mulda, skalné platne, hladké trávnaté svahy, svahy pod snehovými prevismi Strmý svah - so sklonom väčším ako 30°

Predchádzanie lavínovým nešťastiam- sledovanie vývoja počasia, predpovedí- rešpektovanie upozornenia pokynov- používanie lavínového hľadača (elektronického prístroja, ktorým pri správnom používaní možno maximálne skrátiť čas na určenie polohy zasypaného v lavíne a tým zvýšiť šance na jeho prežitie, pracuje v dvoch režimoch 1. vysielanie (457 kHz

129

http://www.tatry.sk/

http://www.vysoke-tatH.sk/

http://www.ski.sk/

http://www.hory.sk/

http://www.horskasluzba.sk/

http://www.tanap.sk/chodnik.html

normalizovaná frekvencia pre všetky typy a výrobcov) 2. príjem, vyhľadávanie (analógové, digitálne a kombinované)- používanie lavínovej sondy a lopatky

Pokyny pre návštevníkov TPN8. Na území TPN

1. sa môžu návštevníci pohybovať len po turistických značkovaných chodníkoch.2.Hromadné výlety sa môžu uskutočňovať len v sprievode oprávnených sprievodcov s licenciou TPN. 3. Táboriť možno len na určených táboriskách. 4. Vjazd vozidiel a konských povozov je povolený len na cestách vyhradených pre túto dopravu. 5. Zber lesných plodov, húb a iných prírodnín nie je povolený. 6. Nie sú povolené všetky činnosti škodiace prírode.7. Lyžovanie je povolené na vyznačených zjazdovkách a trasách. 8. Horolezectvo môžu vykonávať oprávnené osoby mimo prísnych rezervácií. 9. Sezónne uzávery turistických chodníkov sú vyznačené na tabuliach priamo v teréne a v mapách. Platia počas lavínového nebezpečenstva.

130

4.3. Živly prírody a bezpečnosť

4.3.1 Letné nebezpečenstvo – búrky a blesky

131

Nebezpečenstvo úderu blesku hrozí pri každej aktivite v prírode. Búrky v horách a s nimi spojené blesky môžu vážne ohroziť život. V horách sú búrky častejšie ako v nížinách, majú dramatickejší priebeh a vyššiu frekvenciu bleskov. Najviac bleskov je vo výške 1 500–2 000 m, nad 3 000 m pomerne zriedka. V zaľadnených oblastiach sú búrky zriedkavejšie.Blesky nemožno podceňovať aj keď úrazy bleskom tvoria v horách necelé 1 %. Úmrtnosť pri týchto úrazoch je asi 30–40 % a ďalšíie majú trvalé následky. Asi 65 % nehôd sa stalo v exponovanom teréne. Podľa alpskej štatistiky jeden smrteľný úraz po zásahu bleskom pripadá asi na dva milióny návštevníkov.

Vznik búrok

Búrka je meteorologický úkaz, ktorý patrí medzi elektrometeory. Aby mohla vzniknúť búrka musia sa vytvoriť typické búrkové oblaky cumulonimbus. Búrkové oblaky vznikajú až potom, keď sú v atmosfére mohutné, nestabilne zvrstvené vzduchové hmoty teplého a vlhkého vzduchu. Vzduch začne stúpať do horných chladných vrstiev, tu sa ochladí, vodná para kondenzuje a vznikne kopovitý oblak. Rýchlosť vývoja búrkových oblakov je nepredvídateľná. Vývoj z Cu med po plne rozvinutý Cb s prvým bleskom môže trvať od pár minút do hodiny. Blesky môžu vznikať kilometre pred alebo za búrkou. V takom prípade môžu vzniknúť aj pri jasnej oblohe. Začiatok a koniec búrky je preto najnebezpečnejší. Podľa dynamických procesov v atmosfére búrky môžeme rozdeliť na:

1) Frontálne búrky – vznikajú na hranici dvoch rozdielnych vzdušných más. Frontálna búrka môže vzniknúť v ľubovoľnú dobu počas celého roku. Je obyčajne sprevádzaná silným vetrom zo západných smerov. Front prináša obyčajne aj zmenu počasia. Prechod frontu môžeme zistiť v predpovedi alebo na synoptickej mape. Búrka zo studeného frontu je najčastejší druh búrky. Vzniká väčšinou v lete. V teplom sektore tlakovej níže sa rýchlejšia masa chladného (ťažšieho) vzduchu v tvare klina podsúva pod na zemi ležiaci teplý vzduch. Tým je teplý vzduch nútený rýchlo stúpať hore. Prináša výrazný pokles teploty. Búrka z teplého frontu býva veľmi zriedka. Jej rozvoju spravidla bráni stabilná vrstva v teplom fronte. Pri vertikálnom prúdení na teplom fronte sú stabilné vrstvy vzduchu skôr stláčané. Väčšinou je to pár oblakov a obmedzuje sa na málo výbojov s malým účinkom na počasie.

2) Miestne búrky – bývajú na ohraničenom priestore a neprinášajú zmenu počasia. Po skončení búrky sa počasie opäť zlepší. Vznik miestnych búrok môžeme predvídať pozorovaním meteorologických prvkov počas túry, hlavne vývoj oblačnosti.

Búrka z tepla – vzniká termickou konvekciou v lete počas slnečných dní, pri nerovnomernom silnom prehriatí zemského povrchu. Teplý vzduch stúpa hore a je nahrádzaný chladným vzduchom. Tieto búrky vznikajú od mája do septembra v poludňajších a popoludňajších hodinách, najviac ich je medzi 15 a 18 hodinou. Niekedy je to vítane ochladenie. K večeru sa počasie opäť stabilizuje.

Orografická búrka – vzniká dynamickou konvekciou, najčastejšie na náveternej strane hôr a pohorí. V horách sú výstupné prúdy výraznejšie než na nížine. Vlhké a labilné vzdušné masy prúdia cez hrebene hôr, pričom sú vytlačované hore. Podobá sa na búrku teplého frontu.

132

http://www.kstst.sk/pages/vht/meteo/fronty.htm#tep

http://www.kstst.sk/pages/vht/meteo/fronty.htm#stu

http://www.kstst.sk/pages/vht/meteo/fronty.htm#stu

http://www.kstst.sk/pages/vht/meteo/oblaky2.htm#cb

Vznik bleskov

Výstupné prúdy vo vnútri oblaku urýchľujú ochladzovanie vlhkého vzduchu. Po prekročení mínusovej teploty sa stane z vodnej kvapôčky záporne nabitý ľad obalený veľmi tenkou kladne nabitou vrstvičkou vody. Pri silnej turbulencii vo vnútri oblaku ľadové čiastočky na seba narážajú spolu s ľadovými kryštálmi a podchladenými kvapkami vody a tým sa vrstvička vody odtrhne od ľadu. Väčšinou ľahšia kvapôčka zo svojím kladným nábojom stúpa hore a ťažší záporne nabitý ľad klesá dole. Stálou cirkuláciou vo vnútri oblaku dochádza k distribúcii elektrických nábojov a oblak sa indukuje. Vzrastá rozdiel potenciálov a tým aj napätie. Búrkový oblak tak pracuje ako generátor statickej elektriny a zároveň si ho môžeme predstaviť ako obrovský kondenzátor. Centrum záporného náboja je v dolnej a kladného v hornej časti oblaku. Okrem toho v oblasti zrážok sa vyskytuje vedľajšie centrum kladného náboja v základni oblaku. Ako izolátor (dielektrikum) tu pôsobí vzduch. Dielektrická pevnosť vzduchu závisí na mnohých parametroch ako teplota, vlhkosť a pod. Vzduch aj keď je relatívne dobrý elektrický izolátor sa v silnom elektrickom poli ionizuje a stane sa elektrický vodivý. Keď sa prekročí dielektrická pevnosť, dochádza k elektrickému výboju – blesku. Tým dôjde k vyrovnaniu potenciálov a odstráneniu napätia. Blesk je optický jav, ktorý sprevádza náhly výboj atmosférickej elektriny. Blesk môže nastať vo vnútri oblaku alebo medzi dvomi rozdielne nabitými oblakmi čo je približne 75 % bleskov alebo medzi oblakom a Zemou čo je približne 25 % bleskov. Úder blesku prebieha tak, že sa vytvorí elektrický výboj najprv z oblaku do zeme, ktorý vytvorí tzv. kanál blesku, nasleduje ihneď silnejší spätný výboj zo zeme do oblakov. Kanál blesku sa môže vetviť a zasiahnuť niekoľko miest súčasne. Hrom je zvukový efekt blesku. Je to akustické vlnenie, ktoré vzniká prechodom blesku atmosférou, pričom dochádza v dôsledku prudkého zvýšenia teploty k explozívnemu rozpínaniu vzduchu a následne k jeho zmršťovaniu.

Fyzikálne hodnoty priemerného blesku:

dĺžka blesku: 1–3 km

čas vybitia (vyrovnania potenciálov): 0,001–0,0002 sekundy

rýchlosť: oblak – Zem od 300 km/s, Zem – oblak asi 100 000 km/s

napätie: 100 miliónov voltov

stredná intenzita prúdu: 20 000 ampérov (okamžitá hodnota môže byť podstatne vyššia)teplota: 10 000–30 000 °C (teplota na Slnku 8 000 °C)

Nebezpečné miesta

Dráhu blesku nedokážeme odhadnúť. Blesk si hľadá cestu s najmenším elektrickým odporom, preto najčastejšie zasiahne najvyššie a najvodivejšie objekty. Vyčnievajúce body nad okolím sú preto za búrky zvlášť nebezpečné a nemali by sme byť najvyšším bodom v teréne. Nebezpečné sú predovšetkým vyvýšené objekty:

• vrcholy

• horské hrebene

• osamelé stromy

• ojedinelé skalné ihly, bloky

• ojedinelé stavby bez bleskozvodu

133

Zásah v okruhu do 15 m od vyvýšeniny je asi 10 × pravdepodobnejší než vo vzdialenosti 100 m. Ale aj na rovnom teréne ako napr. lúka, pole, vodná hladina je človek najvyšší bod v teréne a môže pôsobiť ako bleskozvod. Nebezpečný je okraj lesa, bezpečnejšie je vo vnútri lesa. Riedky les s nízkymi stromami je bezpečnejší ako voľný terén. Osamelé, nižšie stromy môžu mať hlboké korene a tým môžu byť nebezpečnejšie ako vedlajší vyšší strom s plytšou koreňovou sústavou. Za búrky sa vyhnúť všetkým osamelo stojacim stromom. Voda je dobrý vodič preto sú nebezpečné aj mokré skaly, rokliny, komíny, zárezy a žľaby, podmáčaná pôda, blízkosť vodných tokov. Počas búrky sa nekúpeme alebo nezdržujeme na brehu. Stan nie je tiež bezpečný. V stane sa nedotýkame plátna alebo tyčiek. Veľmi nebezpečné sú zaistené cesty, ktorých oceľové laná, reťaze, rebríky tvoria obrovský bleskozvod!

Pre ľudí nie je nebezpečný len samotný blesk ale aj vybíjajúce sa prúdy, ktoré sa po údere bleskom šíria po zemskom povrchu. Prúdy si hľadajú cestu najmenšieho odporu, preto sa vyhnúť hlavne vlhkým miestam. Pozor na krokové napätie. Krokové napätie znamená, že rozkročený človek premosťuje rozdielne potenciály medzi nohami a môže ním pretekať prúd smrteľnej intenzity. Keď sa dotýkame mokrej skaly môže sa to stať medzi rozpaženými rukami, medzi rukou a nohou alebo keď sedíme medzi zadkom a nohami. Keď stojíme pod nízkym previsom alebo pod stromom prúd môže pretekať medzi hlavou a nohami čo je najnebezpečnejší prípad, lebo prúd prejde celým telom a zasiahne všetky dôležité orgány. Ďalším nebezpečným účinkom je tlaková vlna, ktorá môže zhodiť ľudí do údolia, spustiť zosuv kameňov alebo snehových previsov. Preto sa v vyhnúť miestam kde by sme mohli byť ohrozovaný padajúcim kameňmi.

Ako sa správať pri búrke

Pomerne bezpečnú ochranu pred bleskom poskytujú budovy s bleskozvodom a vozidlá s uzavretou plechovou karosériou, ktorá vytvára efekt Faradayovej klietky (autá, železničný vagón, lanovka). Najlepšou ochranou pred búrkou v horách je horská chata s bleskozvodom. Plechové bivakovacie búdy tiež poskytujú ochranu pred bleskom ale musia byť zavreté okná a dvere. Vo voľnej prírode nenájdeme absolútne bezpečné miesto pred bleskom. Najlepšie je búrke sa vyhnúť, ale v horách to väčšinou nie je možné. Frontálna búrka sa môže pohybovať rýchlosťou 30–100 km/h.

Varovné príznaky búrky

• v predpovedi uvedený prechod studeného frontu

• sklon k búrkam v predchádzajúcich dňoch

• kopovitá oblačnosť rýchlo vertikálne rastie a tmavne. Búrkové oblaky sú viditeľné zďaleka, ale môže nám ich zakrývať kopec a uvidíme ich na poslednú chvíľu

• oblačné vežičky vyrastajú zo spoločnej základne (Cumulus Castellanus) v dopludnajších hodinách – istý príznak

• horúco, dusno a vlhký vzduch už z rána

• vietor, ochladenie, klesajúci tlak

134

• blesky a hrmenie – počuť zriedka na vzdialenosť väčšiu ako 20 km. Našu vzdialenosť od búrky zistíme tak, že spočítame čas v sekundách medzi bleskom a hromom. Zvuk sa šíri rýchlosťou 330 m/s, takže keď sekundy vydelíme tromi dostaneme vzdialenosť búrky v kilometroch. Búrka je nebezpečná ak je bližšie ako 3 km. Po skončení búrky pokračujeme ďalej ak je búrka vzdialená približne 10 km. Bezpečnostné pravidlo „30–30“ hovorí, že nebezpečenstvo úderu blesku je vysoké, ak medzi bleskom a hrmením je čas kratší ako 30 sekúnd a najskôr 30 minút od posledného blesku alebo hromu môžeme opustiť bezpečný úkryt.

• Eliášov oheň – je tiché, neexplozívne vybíjanie statickej elektriny. Prejavuje sa bzučaním, práskaním, syčaním a za šera alebo tmy vidno na vyčnievajúcich predmetoch modrasté mihotavé plamienky alebo iskry. Ľuďom sa ježia chlpy, vlasy alebo mravenčia prsty. Eliášov oheň je znakom vysokej intenzity elektrického poľa pred búrkou a varovný signál vysokého nebezpečia úderu blesku, preto je nutné ihneď opustiť exponované miesta.

Bezpečnostné opatrenia pri búrke

Primeraným správaním a vhodnými opatreniami môžeme znížiť riziko zásahu bleskom ale úplne vylúčiť ho nemôžeme.

• zrieknuť sa túry ak je v predpovedi uvedený prechod studeného frontu! Pri nebezpečenstve miestnej búrky odchod na túry naplánovať skoro ráno tak, aby po 14 hodine sme už neboli na vrcholoch a horských hrebeňoch

• počas túry sledovať vývoj počasia

• z vrcholov a hrebeňov sa snažiť zostúpiť čo najnižšie, minimálne 30 m

• vyhnúť sa nebezpečným miestam

• v otvorenom plochom teréne sa ukryť v priehlbine

• počas búrkového obdobia bivaky plánovať mimo hrebeňov hôr

• počas búrky !vypnúť! mobily, rádiá, GPS prístroje a vložiť ich do stredu batohu

• pri telefonovaní z mobilu v prípade zásahu bleskom je vysoká pravdepodobnosť, že budete vážne zranení

• elektrický vodivé predmety, ktoré vyčnievajú vyššie ako plece (palice, čakan, anténa) fungujú ako bleskozvod

• odložiť kovovú výzbroj (čakan, mačky, karabíny, palice, termoska…). Kovy nepriťahujú blesky, ale sú dobré vodiče elektriny. Kovové predmety pri dotyku s kožou zvyšujú riziko popálenia a prieniku blesku do vnútra tela

• sadnúť si skrčený v podrepe na izolačnú podložku (batoh, lano, karimatka). Ako podložku nepoužiť kovové krosná. Podložky sa dotýkať čo najmenšou plochou tela. Nohy dať tiež na izolačnú podložku a držať spolu aby nevzniklo krokové napätie. Ak si nemôžeme sadnúť na izolačnú podložku tak si len čupnúť tak aby sme sa podkladu dotýkali len spojenými nohami. Ako izolačnú podložku môžeme použiť aj suchý plochý kameň

• vzdialenosť medzi osobami nemá byť menšia ako 3 m

• opustiť urýchlene zaistenú cestu a ak to nie je možné tak sa zaistiť čo najďalej od oceľového lana

135

• v exponovanom teréne sa zaistiť lanom. Zabráni sa tým pádu následkom tlakovej vlny (nutné je mať prilbu). Lano nemá byť moc krátke aby sme sa mohli prípadne vyhnúť padajúcim kameňom a má sa dotýkať zeme (skaly).

Relatívne bezpečná zóna je pri vysokých skalách a zodpovedá približne výške skaly, ale pre vybíjajúce sa prúdy musíme sa od nej vzdialiť 2 m. Skala má byť vysoká min. 15 m. Ako vyplýva z obrázku smerom od skaly sa bezpečná zóna znižuje, preto je najlepšie ostať približne v prvej tretine bezpečnej zóny.

Jaskyne, výklenky a previsy ako prirodzené úkryty nás lákajú, ale pokiaľ sú malé tak sú nebezpečné. Vzhľadom k šíreniu elektrického prúdu po mokrej skale mali by sme byť dostatočne vzdialený od každej steny a vchodu do jaskyne. Prúd môže pretekať aj vnútrom jaskyne. V strede jaskyne si sadnúť na izolovanú podložku alebo na suchý plochý kameň.

Účinok blesku na človeka

Pri zásahu blesku pôsobí na človeka: elektrický prúd, teplo a tlaková vlna. Veľa ľudí prežije zásah bleskom vďaka tomu že:

1.blesk trvá extrémne krátko

2. pokožka kladie prúdu pomerne vysoký odpor (asi 500 ohm), preto blesk skĺzne po vlhkej pokožke ako po bleskozvode a nespôsobí vážne vnútorné poranenia. Platí to však len v prípade, keď v dotyku s pokožkou nie sú vodivé materiály alebo aj mobilný telefón. Umožnia blesku preniknúť do tela a spôsobiť zranenia vnútorných orgánov.Napriek tomu priamy úder blesku človek väčšinou neprežije. Najčastejšou príčinou je zlyhanie krvného obehu v dôsledku fibrilácie srdcových komôr a dýchania v dôsledku ochrnutia dýchacieho centra. Nepriamy zásah bleskom človek väčšinou prežije, ale aj vtedy je potrebná okamžitá pomoc. Blesk môže zasiahnuť životne dôležité vnútorné orgány, poškodiť centrálny nervový systém, dýchacie centrum, zrak, narušiť srdcový rytmus, spôsobiť zástavu srdca. Závažné je poškodenie tkanív teplom. Tlaková vlna môže poškodiť ušný bubienok alebo spôsobiť pád s následným úrazom.

Prvá pomoc: Postupovať podľa všeobecných zásad prvej pomoci.

• ak je to potrebné začať ihneď s resuscitáciou

• ošetriť popáleniny a ostatné poranenia

• vykonať protišokové opatrenia

• privolať odbornú pomoc

www.kstst.sk

4.3.2. Zimné nebezpečenstvo - lavíny25

V zimných horách platí základné pravidlo: správať sa tak, aby sa žiaden návštevník hôr nedostal do lavíny, pretože to v každom prípade znamená ohrozenie jeho života. Do zimných hôr, kde hrozí nebezpečenstvo lavín, by mali

25 Janiga, 2006.

136

http://www.kstst.sk/

chodiť len ľudia, ktorí majú základné vedomosti o snehu a lavínach. Podľa týchto vedomostí by mali vedieť posúdiť, kedy a kde hrozí nebezpečenstvo lavín. Základnú súčasť by okrem ich hlavnej zimnej výstroje mala tvoriť vhodná lavínová lopatka, hľadací lavínový prístroj, lavínová sonda a mobilný telefón na skoré privolanie pomoci. O správnom správaní sa návštevníkov hôr, možnostiach na prežitie v lavínach a spôsoboch záchrany v lavínach hovoria nasledujúce kapitoly tohto textu.

Lavínová gramotnosť

Kedy je lavínová situácia kritická? Kde hrozí nebezpečenstvo? Ako sa správne chovať? Čo je nevyhnutné vedieť pre správne určenie lokálneho lavínového nebezpečenstva?

Na zodpovedanie uvedených otázok treba mať určitý odborný výcvik a prax z vysokohorského terénu. Nevyhnutným predpokladom sú základné znalosti o snehovej pokrývke a jej vlastnostiach, meteorologických prvkoch (počasí), ovplyvňujúcich lavínovú situáciu. Dodržiavanie zásad bezpečnosti pri pohybe v lavínovom teréne (zimnom teréne všeobecne) by malo patriť do povinnej výbavy (tak ako lavínový prístroj, sonda a lopata) pri vykonávaní všetkých druhov výkonnostných aj rekreačných aktivít.

Pravdepodobnosť prežitia pri zasypaní lavínou Z grafu na obr. 1 vidíme dôležitosť časového faktora pri záchrane lavínami zasypaných osôb. Túto krivku zostrojili lekári horskej záchrannej služby Južného Tirolska Dr. Brugger a Dr. Falk štatistickým rozborom 364 lavínových nešťastí z oblasti Álp. Z rozboru boli vylúčené nešťastia, kde bolo príčinou smrti mechanické poranenie, teda sa jedná o rozbor typických lavínových prípadov. Na zvislej osi Y je nanesená pravdepodobnosť nájdenia ešte živého zasypaného v percentách, na vodorovnej osi X je znázornený čas trvania zasypania v minútach. Z grafu je zrejmé, že po 15 min. zasypania má postihnutý 93% šancu na prežitie, po 45 min.26%, po 90 min.15% a po 120 min. len 10% nádej, že ho nájdu živého.

Obr. 1 Pravdepodobnosť prežitia pri zasypaní lavínou

137

Prvá fáza - prežitia - trvá do 15 min. V tejto fáze má väčšina zasypaných dostatok vzduchu v lavíne a veľkú šancu na prežitie. Druhá fáza - dusenia - trvá cca do 45 min. Zasypanému dochádza vzduchová rezerva, v tejto chvíli sa rozhoduje o jeho ďalšom osude. Od 45 do 90 min. je tzv. latentná fáza, ak zasypaný prežije 45 min. má zrejme dostatok vzduchu (dýchaciu jaskynku pred ústami alebo lavínový nános je dostatočne priepustný pre vzduch). Po 90 min. krivka prežitia opäť začína klesať - nastupuje fáza podchladenia zasypaného a prípadne tzv. smrti zo záchrany (zasypaný už má v lavíne tepelné mikroprostredie, jeho narušením dochádza k ďalšiemu podchladeniu, pri vykopávaní z nánosu dochádza k pasívnym pohybom končatín postihnutého a tým k zachladzovaniu telesného jadra studenou krvou z končatín).Z uvedeného vyplýva, že najväčšiu šancu zachrániť zasypaných majú ich priatelia, ktorí neboli lavínou strhnutí. Organizovaná záchrana stojí až na poslednom mieste.

Príčiny smrti v lavínachPodľa štatistiky z alpských zemí sú nasledujúce príčiny smrti obetí lavín:

1. 75% zadusenie

2. 10% podchladenie

3. 10% mechanické zranenia

4. 5% iné

Zadusenie v lavíne môže prebiehať 4 spôsobmi:

1. mechanickým upchatím dýchacích ciest snehom

2. vydýchaním vzduchu, ktorý je v nánose k dispozícii

3. mechanickým stlačením hrudníka v nánose

4. zaplavením pľúc vodou z vdýchnutého a roztopeného snehu.

Skoro každý úplne zasypaný lavínou býva viac - menej podchladený. Pri vyťahovaní postihnutého treba dávať pozor, aby sa ani pasívne nerozhýbali jeho končatiny a dbať na všetky zásady prvej pomoci pri podchladení, hlavne chrániť telesné jadro pred ďalšou stratou tepla. K mechanickým zraneniam v lavíne dochádza najčastejšie nárazom na prekážky prúdu (stromy, skalné bloky a pod.), pádom cez skalné prahy, a pohybom jednotlivých blokov snehu v prúde (zvlášť nebezpečné pri nevypnutí lyžiarskeho viazania). Z iných príčin smrti je treba spomenúť smrť zo šoku a preľaknutia sa.

Plánovanie túr a rozhodovanie v teréne Aby sme mohli eliminovať ohrozenie v lavínovom teréne, je potrebné sa správne rozhodnúť. Do rozhodovacieho procesu vchádza veľmi veľa faktorov, ktoré môžeme vyhodnocovať podľa rôznych spôsobov. Základným predpokladom je úroveň poznania danej problematiky a preto je dôležitá aj úroveň posudzovania. Úroveň posudzovania môžeme rozdeliť do štyroch kategórií:

Úroveň Popis Metóda

138

MinimálnaMinimálne znalosti problematiky. Základným kritériom pre rozhodovanie je vyhlásený stupeň lavínového nebezpečenstva

bez

Základná

Znalosti danej problematiky nám dávajú informácie o stave v teréne (výstražné znaky). Rozhodovanie je na úrovni posudzovania aktuálneho vyhláseného stupňa lavínového nebezpečenstva, meteorologických správ, expozície a sklonu terénu.

Zlaté pravidlo

Stop or Go

Snowcard

Rozšírená

Veľmi dobré znalosti. Úroveň rozhodovania je na základnej úrovni a na základe posudzovania prvkov priamo v teréne pomocou rôznych testov a metód. Nevyhnutnosťou je vlastné posúdenie lavínového nebezpečenstva a základných znalostí o náuke o snehu.

Rozšírená Munterova schéma 3x3 Redukčná Munterova metóda Testy stability snehovej prikrývky

Úplná Znalosti na úrovni experta. Rozhodovanie na úrovni dokonalého poznania náuky o snehu.

Všetky predošlé

a) Zlaté pravidlo Používame ho pri 3. stupni lavínového nebezpečenstva, ktoré je z hľadiska rozhodovania a úrazovosti najkritickejší. Vychádza z Redukčnej Munterovej metódy. Jeho základom je odpovedanie si na tri základné otázky:· Je sklon svahu pod 40o?· Pohybujeme sa mimo severného sektora alebo ak sme v ňom tak v bezpečnej stope?· Dodržujeme bezpečnostné rozostupy?Ak si na všetky tri otázky odpovieme áno, môžeme v túre pokračovať. V opačnom prípade by sme mali túru odložiť.

b) Lavínová karta „STOP or GO (Stoj!“ alebo „Choď!“) Ide o metódu Michaela Larchera, rakúskeho lavínového špecialistu a horského vodcu. Je určená laikom, ale môžu ju dobre využiť aj odborníci. Pri rozhodovaní treba vykonať kontroly v dvoch úrovniach.· úroveň kontroly dá sa vykonať už doma pri plánovaní túry. Treba zistiť aktuálny stupeň lavínového nebezpečenstva pre danú horskú oblasť. V závislosti od tohto stupňa naplánovať túru tak, aby skolny svahov neprekračovali limity, dané kartou.

Stupeň Popis Obmedzenie

139

1 Malé Bez obmedzenia

2 Mierne Zriekni sa túry v teréne nad 40o

3 Zvýšené Zriekni sa túry v teréne nad 35o

4 Veľké Zriekni sa túry v teréne nad 30o

5 Veľmi veľké Zriekni sa všetkých túr

· úroveň kontroly sa vykonáva počas túry v konkrétnom teréne a účastník túry musí odpovedať na 7 základných otázok:o Je nový sneh? Viac ako 30 cm? o Je sneh previaty vetrom? o Vidíš v okolitom teréne padať lavíny? o Vidíš čerstvo spadnuté lavínové nánosy? o Je sneh zmäknutý, prevlhnutý? o Je po zaťažení snehu počuť hlboké, tlmené zvuky? o Tvoria sa trhliny pri vstupe na snehový povrch?

Kladná odpoveď na ktorúkoľvek otázku znamená zvýšené lavínové nebezpečenstvo v konkrétnej lokalite, prerušenie túry a návrat. Druhá úroveň kontroly je potrebná preto, lebo stupeň lavínového nebezpečenstva je stanovený lavínovou službou globálne pre celé pohorie, prípadne časti pohoria. Druhá kontrola však umožňuje rozpoznať zvýšený stupeň v konkrétnej lokalite a prijať správne rozhodnutie. Okrem týchto formácií a pokynov lavínová karta obsahuje cenné pripomienky ku zimnej výstroji, základné pravidlá správania sa v zimnom teréne, skrátené definície jednotlivých stupňov medzinárodnej stupnice lavínového nebezpečenstva, telefónne čísla na privolanie pomoci a iné.

140

141

c) Snowcard (Snehová karta) Metóda slúžiaca k jednoduchému ale pomerne presnému určeniu rizika v lavínovom teréne. Riziko je vyjadrené farebnou škálou - semaforom, podobne aku u Munterovej redukčnej metódy.

Riziko

Malé rizikoDodržiavať odstupy, menšie skupiny, všetky dostupné bezpečnostné opatrenia

Vysoké riziko

Pred kontrolou rizika je potrebné vykonať tri základné úkony:· určiť, o akú expozíciu daného svahu ide(priaznivé sú Z, JZ, J, JV, nepriaznivé sú SZ,S,SV,V)· zistiť vyhlásený aktuálny stupeň lavínového nebezpečenstva (1-5)· nájsť najstrmšie miesto v posudzovanej oblasti veľké minimálne 10 x 10 m(v stupňoch)Na základe získania týchto informácií pristúpime k vlastnému posúdeniu rizika.Pre priaznivú expozíciu použijeme zelenú kartu a pre nepriaznivú expozíciu kartu červenú:

Na karte je znázornený hologram, ktorý znázorňuje riziko. Na X osi je udaný stupeň lavínového nebezpečenstva a na osi Y je určený sklon svahu. Riziko je výsledkom prieniku lavínového nebezpečenstva a sklonu svahu.

142

Príklad: pri priaznivej expozícii posudzujem svah o sklone 35o pri 3. stupni lavínového nebezpečenstva. Prienik X a Y osi nám ukazuje na riziko v žltej až oranžovej škále, čo je stredné riziko a je potrebné dodržať všetky bezpečnostné opatrenia.

d) Rozšírená Munterova schéma 3x3 Metóda spočíva vo vyhodnocovaní na rôznych stupňoch (1-3) a v rôznych oblastiach (A-C). Negatívne odpovede vedú k zrušeniu túry alebo ku prijatiu bezpečnostných opatrení.1/ Plánovanie (doma)2/ Smerovanie - voľba trasy - túry (v doline, trasu vidieť)3/ Konkrétny svahA/ Podmienky meteorologické (poveternostné a snehové)B/ Terénne danostiC/ Človek

3 x 3

A B C

Meteorologické podmienky

Terénne podmienky

Človek

1 Plánovanie 1A 1B 1C

2 Rozhodovanie v doline 2A 2B 2C

3 Konkrétny svah 3A 3B 3C 1A - správa o lavínovej situácii (obsah, internet, telefónne čísla, teletext) - predpoveď počasia - informácie od miestnych znalcov - ďalšie informácie1B - mapa 1:25000 - sprievodcovská literatúra - foto - vlastné znalosti terénu - kľúčové miesta (obchádzky, návrat, časový plán, ústupové cesty)1C - koľko ľudí (zimné túry nepodnikaj nikdy sám - v prípade úplnéhozasypania lavínou si bez pomoci stratený, zodpovedná - vedúca osoba, optimálny počet v skupine je 5-6 ľudí, pri väčšej skupine vznikajú najmä v krízových situáciách veľké časové straty, napr. len jeden človek na nebezpečnom svahu) - kto (vek, pohlavie)- výstroj, výzbroj (lopatka, sonda, hľadací prístroj, žďarák, ABS, batohmobilný telefón, GPS)- fyzický a psychický stav- skúsenosť ľudí, vzdelanie v horskej problematike2A - snehové pomery (nový sneh, celkom sneh, snehový profil namodelovom svahu)

143

- vietor, zástavy na hrebeňoch a vrcholoch - výstražné znaky (čerstvé lavíny, diaľkové uvoľnenie lavín, sadaniedosiek) - počasie: viditeľnosť, oblačnosť, zrážky, teplota - jednoduché testy snehovej pokrývky - juh nebezpečnejší ako sever? - vyššie nebezpečnejšie ako nižšie? - odsúhlasiť stupeň lavínového nebezpečenstva2B - súhlasí moja predstava o reliéfe, dimenziách, expozícii, strmosti? - je vidieť staré stopy a sú dobre vedené? je svah úplne rozjazdený? - je vidieť kritické miesta (ďalekohľad) - výstražné tabule - pri podozrivej situácii voľba trasy chrbátom, pilierom, podľa možnosti vylúčiť žľaby, muldy - využívať skupiny stromov, vyčnievajúce balvany, terasovité svahy so sutinovým a drsným podložím sú bezpečnejšie ako súvislé svahy s hladkým podložím2C - skutočné zloženie skupiny - kontrola vybavenia a testy hľadacích prístrojov - sú ďalší ľudia v našej trase? - sledovať časový plán3A - test stability snehovej pokrývky (Nórska sonda, zosuvné bloky, K.O...) - preveriť nový sneh, vankúše - sledovať výstražné znaky - viditeľnosť - žiarenie - odhad veľkosti možnej lavíny3B - čo je nado a podo mnou? (vybrať žľab s minimálnou zbernou plochou alebo už padnutou lavínou - kritická strmosť svahu 1o lavínového nebezpečenstva - bez obmedzenia2o lavínového nebezpečenstva - nie nad 40o

3o lavínového nebezpečenstva - nie nad 35o

4o lavínového nebezpečenstva - nie nad 30o - expozícia, blízkosť hrebeňa, nadmorská výška - tvar svahu3C - únava, disciplína, podozrivý svah - teplé oblečenie, chránenie úst šatkou, maskou - uvoľnenie záťaže (popruhy, pútka, poistné remienky) - mechanické vyvolanie lavíny (narezanie lyžami, zhodenie skalného bloku, preveja, snehovej gule, skok pri zaistení) - odstupy odľahčovací - min. 10 m, bezpečnostný - iba 1 osoba v ohrození, hmla - min. 50 m - spôsob jazdy (v spádnici svahu, bez skokov a pádov, oblúky v pluhu -plynulé, ak traverz - tak šikmo dole svahom, v najužšom mieste, čo najvyššie na svahu, jedna stopa, sústredenie na možný odtrh lavíny)

144

- pri schádzaní ohrozeného svahu je vhodnejšie niesť lyže na pleci, svah je menej zaťažovaný ako pri švihoch na lyžiach - čakacie stanovištia - horolezci - istenie lanom o skalu a ľad aj v turistickom teréne, stálenaviazaní, lano nám slúži ako lavínová šnúra· Na základe informácií získaných doma 1A – 1C si môžeme naplánovať túru tak, aby sme sa vyhli problémovým a rizikovým miestam.· Na základe informácií získanými pred vstupom do terénu, do doliny, si overujeme naplánovanú túry a v prípade potreby túru môžeme zmeniť alebo potvrdiť.· Na základe informácií v konkrétnom svahu vykonávame nevyhnutné bezpečnostné opatrenia, alebo túru prerušíme.

e) Redukčná Munterova metóda Werner Munter je dlhoročný skúsený švajčiarsky horský vodca, ktorý v zimnom období veľmi často podnikal lyžiarske túry. Často prichádzal do styku s najväčším nebezpečenstvom zimných hôr - lavínami. Jeho zásluhou bola daná stupnica na klasifikáciu stability snehovej pokrývky pri švajčiarskej metóde - zosuvných blokov. Vykonal nespočetné množstvo týchto testov počas rôznych stupňov lavínového nebezpečenstva a založil databázu, v ktorej sa podľa percentuálneho množstva stabilných a nestabilných svahov dá určiť stupeň lavínového nebezpečenstva – tzv. projekt MISTA.

Projekt MISTA od Wernera Muntera – stabilita svahu v percentách Taktiež vykonal rozbor štatistiky lavínových obetí v švajčiarskych Alpách a zistil, že počet lavínových obetí v jednotlivých stupňoch lavínového nebezpečenstva je podobný ako počty labilných svahov:

Stupeň 1 - Malé 2 - Mierne 3 - Zvýšené 4 - Veľké

Počet labilných svahov 5% 10% 20% 40%

Počet stabilných svahov 60% 30% 15% 3%

145

Počet obetí lavín 5% 25% 50% 15% Z tabuľky vyplýva, že so stúpajúcim stupňom lavínového nebezpečia exponenciálne stúpa aj počet labilných lavínových svahov a obetí lavín (s výnimkou počtu obetí v 4-tom stupni, kedy sú však také zlé poveternostné podmienky, že na túry chodí len veľmi málo ľudí a od 4. stupňa Munter odporúča túry vo voľnom teréne úplne vylúčiť). Logicky so stúpajúcim nebezpečenstvom exponenciálne klesá počet stabilných svahom. Na základe týchto štatistických skutočností Munter kvantifikoval (ohodnotil) potenciálne ohrozenie a redukčné faktory v jednotlivých stupňoch lavínového nebezpečenstva pomocou exponenciálne stúpajúcich číselných koeficientov nasledovne:· stupeň potencionálneho nebezpečenstvaČím je väčšie lavínové nebezpečenstvo, tým je väčšie potencionálne ohrozenie (exponenciálne):

Lavínové

nebezpečenstvoMalé - 1 Mierne - 2 Zvýšené - 3 Veľké - 4

Potencionálne

nebezpečenstvo

1 2 3 4 6 8

12 16 +

· redukčné faktory

Redukčný

faktor RF

Číslo

RF

Popis Hodnota

RF

RFSKLON

1 alebo

najstrmší sklon svahu 35-39 st. RF 2

2 najstrmší sklon svahu 30-34 st. RF 4

RFEXPOZICIA

3 alebo

vylúčenie svahov v expozícii Sever: SZ a S-SV

RF 2

4 alebo

svahov severnej polovice ZSZ a S-VSV RF 3

5 vylúčenie svahov menovaných v lavínovom bulletine

RF 4

146

RFČLOVEK

6 často jazdený svah (neplatí pri mokrom snehu) RF 2

7 alebo

veľká skupina s odstup RF 2

8 alebo

malá skupina (2 - 4 osoby) RF 2

9 malá skupina s odstupmi RF 3 o pri 3. stupni lavínového nebezpečenstva je potrebné zvoliť RF z RFSKLON

o RFEXPOZICIA neplatia pri mokrom snehuo ak hrozí lavínové nebezpečenstvo na svahoch všetkých expozícií, hlavne po extrémne výdatnom snežení, je RFEXPOZICIA neplatnýo pri 4. stupni lavínového nebezpečenstva sa pohybujeme len na svahoch do 30o

· výpočet redukčnej metódy V praxi sa vypočíta riziko ako podiel potenciálu ohrozenia, daný stupňom lavínového nebezpečenstva v lavínovej správe na daný deň (čitateľ zlomku) a násobkov hodnôt redukčných v menovateli zlomku. Je možné použiť až štyri redukčné faktory (2 x z RFČLOVEK) stupeň potencionálneho nebezpečenstva Riziko = ––––––––––––––––––––––––––––––––– RFSKLON x RFEXPOZICIA x RFČLOVEK

· vyhodnotenie redukčnej metódy Pokiaľ je hodnota rizika menšia alebo rovná koeficientu jedna, je riziko akceptovateľné a danú túru možno podniknúť, ak je hodnota rizika väčšia ako jedna, treba sa túry vzdať. Metóda je vhodná pre plánovanie túr doma, jej realizácia v teréne na konkrétnom svahu sa stretla s veľkou kritikou. V slovenských pomeroch nie je akceptovateľná v plnej miere, pretože napr. väčšina lavínových nešťastí na Slovensku sa stala na južných a východne orientovaných svahoch a nie na severných svahoch, ako je tomu v švajčiarskych Alpách. Metóda však znamenala zlom v určovaní miery rizika pri organizovaných skupinových lyžiarskych túrach, vedených zodpovednými osobami.

Pohyb v lavinovom terénePre pohyb v lavínovom teréne platí niekoľko základných pravidiel:a) Všeobecné· Pri pohybe vo voľnom nezabezpečenom teréne v zimnom období sa nepohybujme sami. Riskujeme tým, že v prípade lavínového nešťastia nebude mať kto privolať pomoc. Pri vyhlásení druhého a vyššieho stupňa lavínového nebezpečenstva, v ojedinelých prípadoch aj pri prvom stupni, je povinnosťou každého mať: hľadací prístroj, lavínovú lopatku, sondu, lekárničku, spojovaciu techniku (mobilný telefón alebo vysielačka). b) Pred vstupom do terénu· sa musí vykonať kontrola funkčnosti a kompatibility hľadacích prístrojov.

147

· Samozrejmosťou je teplejšie oblečenie, chránenie úst a nosa maskou, šatkou, golierom.· Trasu treba voliť chrbtami, rebrami, členitými svahmi s terasami, skupinkami stromov, vyčnievajúcich skál, podľa možností sa treba vyhýbať žľabom, muldám, svahom so súvislou snehovou pokrývkou. · Je potrebné uvoľniť záťaž - nesmú sa používať bezpečnostné remienky na lyže, bederné popruhy na batohy, pútka na paliciach na ruky, bezpečnostné lyžiarske viazanie je nastavené na strednú hodnotu vypínacej sily.c) Postup v ohrozenom teréne· Minimálny rozostup členov skupiny je 10 metrov pri výstupe a 50 metrov pri zjazde.· Ak prechádzame žľaby alebo muldy, tieto prechádzame vždy po jednom. Traverz nevykonávame v horizontálnej polohe ale vždy mierne šikmo dole.· Lavínoví psy idú na konci skupiny.· Pri zostupe do nebezpečného svahu sa treba pokúsiť vyvolať mechanicky lavínu (pri zaistení repšnúrou, skokom do odtrhu, narezať odtrh lyžami, hodiť snehový alebo skalný blok, delovú ranu).· Podľa možnosti využiť istenie horolezeckým lanom o skalu a ľad aj v chodeckom teréne.· Na lyžiach sa jazdí v spádnici svahu jemnými plynulými oblúkmi pri maximálnom vylúčení skokov, pádov, traverzov.· Všetci dodržujú jednu stopu.d) V lavíne· Pri jazde na lyžiach využiť možnosť jazdy priamym smerom von z lavíny.· Aktivácia ABS lavínového batohu, ak je vo výstroji alebo iných prostriedkov.· Tesne pred zasiahnutím lavínou sa treba zbaviť všetkých predmetov (batohu, lyží, palíc, čakana).· V prúde lavíny bojovať (skákať, plávať, zachytávať sa o vyčnievajúce predmety, snažiť sa dostať na okraj a von z prúdu).· Pred zastavením lavíny (strhnutý výrazne cíti spomaľovanie rýchlosti) treba vyvinúť maximálne úsilie o vyplávanie na povrch lavíny. Po zastavení lavíny dochádza totiž k veľkému ubitiu a stvrdnutiu nánosu a doslovnému zacementovaniu obete lavíny a väčšina pokusov o svojpomocné vyprostenie je neúspešná.· Ak sa nepodarí dostať na povrch lavíny, zaujať boxerský postoj a vydobyť si čo najväčší priestor na dýchanie pred ústami.· Po zastavení lavíny sa pokúsiť pohnúť končatinami, svojpomocne sa vyslobodiť a zväčšiť dýchaciu dutinu pred ústami. Ak to nejde, zachovať rozvahu, šetriť sily a vzduch, čakať na pomoc nezasypaných kolegov.· Kričíme len ak počujeme zvuky záchranárov

Problematika prúdenia v lavínea) Pohyb snehuV lavínach rozoznávame tri druhy pohybu snehu:· Kĺzavý, posuvný pohybPri tvrdých doskových lavínach s malou rýchlosťou a krátkou dráhou t.j. kratšou dráhou pádu ako je šírka lavíny.Pre tieto lavíny platia zákonitosti pohybu pevného telesa na naklonenej rovine.· Tečúci pohyb Pri lavínach z mokrého snehu s väčšou rýchlosťou a dlhou dráhou pádu t.j. dlhšou dráhou ako je šírka lavíny. Pre tieto lavíny platia zákonitosti prúdenia kvapalín t.j. hydrodynamiky.

148

· Vírivý pohyb - turbulentný Pri lavínach s veľkou rýchlosťou a veľmi strmou dráhou - prachové lavíny. Pre tieto lavíny platia zákonitosti prúdenia plynov t.j. aerodynamiky.V praxi dochádza pri každej lavíne ku kombinácii týchto druhov pohybu, niektorý však prevláda. Najčastejším pohybom snehu v lavínach je prúdenie snehu, v ktorom platia zákonitosti podobné pre prúdenie kvapalín. b) Zákonitosti prúdenia v lavíne

V nasledujúcom spomenieme niektoré dôležité zákonitosti, ktoré nám môžu pomôcť pri určení miesta zasypania postihnutých:· Lavína sa často zbavuje predmetov v nánosoch za prekážkami prúdu, náhlej zmene sklonu dráhy a v zákrutách dráhy.

Prekážky v prúde l a v í n yv dráhe lavíny · Rýchlosť prúdenia snehu je pri dne a pri okrajoch prúdu menšia ako na povrchu a v strede prúdu· Vyššie položené masy snehu zasýpajú a predbiehajú nižšie položené masy.· V minulosti sme uvažovali so zásadou, že ľahšie predmety vyplávajú na povrch a sú nesené ďalej ako ťažšie predmety, ktoré klesajú ku dnu. Prax vo väčšine prípadov ukázala, že táto zásada nie je správna. Ťažšie obete sa našli bližšie ku čelu nánosu, ako ľahšie časti ich výstroje. Preto v prípade nejasnosti treba hľadať od čela nánosu.

c, Pomôcky na určenie polohy zasypaného Uvedené zákonitosti prúdenia v lavíne môžeme využiť pri pomocných metódach na približné určenie polohy zasypaného v lavíne:· Pri krátkych lavínach (dĺžka dráhy neprekročí 200 m) dochádza vlastne len k posunu celej snehovej vrstvy, polohy zasypaných budú pravdepodobne odpovedať ich postaveniu pred odtrhom lavíny.

149

Poloha zasypaných I · Pri dlhej lavíne bolo postavenie zasypaných rôzne vzhľadom k odtrhu lavíny, ale rovnaké vzhľadom ku stredu lavíny. Poloha zasypaného č.1 sa bude pravdepodobne nachádzať bližšie k čelu a povrchu lavíny, zasypaný č.2 bude asi viac v zadnej časti nánosu a hlbšie zasypaný

Poloha zasypaných II · Pri dlhej lavíne bolo postavenie zasypaných rôzne vzhľadom ku stredu prúdu ale rovnaké vzhľadom ku odtrhu. Poloha zasypaného č.1 bude asi viac v zadnej časti nánosu a bližšie k povrchu lavíny, zasypaný č.2 bude asi bližšie k čelu nánosu a hlbšie zasypaný.

Poloha zasypaných III · Uvedené zákonitosti platia len pre pasívne unášané bremená, aktívne bojujúci strhnutý môže svoju polohu radikálne zmeniť.

150

Poloha zasypaného IV

Kamarátska pomoc Pomoc nezasypaných kamarátov je z hľadiska záchrany popri svojpomoci najúčinnejšia. Od správania sa kamarátov závisí život zasypaných. Pri dodržaní zásad správania sa v lavinóznom teréne by sa v ohrozenom priestore mala nachádzať len jedna osoba. Ostatní ju a terén z bezpečného stanovišťa sledujú. Pri odtrhnutí lavíny ohrozeného varujú a snažia si zapamätať v teréne nájazdovú stopu, miesto strhnutia (posledné stanovište postihnutých) a miesto zmiznutia v lavínovom prúde.

V okamihu zmiznutia si nájdu v blízkosti výrazný bod (hrudu, kváder snehu, prímes,...) a tento bod sledujú, kým lavína nezastane. Je to tzv. bod kľudu, v okolí ktorého sa zasypaný bude pravdepodobne nachádzať. Ak je to možné, ten, kto mal možnosť pozorovať zosuv lavíny, by sa nemal pohnúť zo svojho stanovišťa, pokiaľ ostatní členovia skupiny podľa jeho udaní neoznačia v teréne uvedené body. Lokalizácia zasypaných je takto oveľa presnejšia, ako keby na lavínu hľadel z iného stanovišťa, pod iným zorným uhlom. Označené body s využitím nižšie uvedených zákonitostí prúdenia v lavíne nám budú slúžiť na určenie pravdepodobnej plochy zasypania. Tejto ploche budú v nasledujúcom venovať zvýšenú pozornosť.

a) Hľadanie zasypaných pomocou hľadacích prístrojov Ak mali zasypaní zapnuté prístroje, všetci kamaráti si prepnú hľadacie lavínové prístroje na príjem a hľadajú zasypaných.

b) Prehliadka lavínišťa Ak zasypaní nemali hľadacie lavínové prístroje alebo hľadanie pomocou nich nebolo úspešné, vykonajú kamaráti prehliadku lavínišťa. Táto sa môže previesť zrakom a sluchom. Všetci členovia skupiny si musia uvedomiť, že každá stratená minúta znižuje nádej na záchranu postihnutých. Bezhlavé opustenie lavínišťa bez dôkladnej prehliadky

151

jej povrchu je neospravedlniteľné. Za určitých okolností môže prehliadka lavíny poskytnúť postihnutému väčšiu šancu na prežitie, ako dôkladné presondovanie celej lavíny. Povrchová prehliadka je najoptimálnejšia, ak vzdialenosť medzi pátrajúcimi nie je väčšia ako 4 m. Hľadajú sa: vyčnievajúce časti tela, časti lavínovej šnúry, súčasti výstroje, krvavé stopy. Všetky miesta nájdenia spomenutých vecí je treba na lavíne výrazne označiť (vetvičkami stromov, kosodreviny a pod.). Ak sneží a fúka vietor, alebo sa stmieva, je nutné označiť aj obrys nánosu lavíny. · Pri hľadaní sluchom musí na lavíništi panovať absolútny kľud. Postup na lavíne treba občas zastaviť a načúvať volaniu zasypaného. Ak prehliadka lavíny nebola úspešná, alebo sa nenašli všetci zasypaní, ponáhľa sa najzdatnejší člen zo skupiny (alebo dvaja, ak to zloženie skupiny dovoľuje) podať správu o nešťastí a privolať pomoc.

c) Správa o lavínovom nešťastí Správa, pokiaľ je to možné, by mala byť písomná od vedúceho skupiny, aby ústne v rozčúlení a vyčerpaní nedošlo k skresleniu a skomoleniu dôležitých údajov. Hlásenie má obsahovať 4 najdôležitejšie body:· čo sa stalo (aké lavínové nešťastie, druh a veľkosť lavíny, snehové a poveternostné pomery, najmä dohľadnosť v metroch, smer a sila vetra, teplota vzduchu)· kedy sa nešťastie stalo (dátum a presnú hodinu)· kde sa stalo (čo najpresnejší popis lokality nešťastia, kde je posol, ktorý hlási nešťastie)· kto je postihnutý (počet osôb, nacionálie, zranenia, či boli lavínové hľadače zapnuté a preskúšané, ďalšie prostriedky – Recco, ABS batoh, lavínový balón a pod.)

d) Hrubá sondáž Keď prehliadka lavíny nebola úspešná, správa o nešťastí bola odoslaná a stanovištia postihnutých sú v teréne vyznačené, zahája partneri zasypaných hrubú sondáž (rýchlosondáž) improvizovanými sondami. Ako improvizované sondy môžu byť použité rôzne tenšie dlhé a pevné predmety: lyžiarske palice po odstránení krúžkov, horolezecké čakany, lyže, slalomové tyče, konáre stromov a kosodreviny atď. Napr. pri lavíne v r.1982 na halde bane Emerich v Dúbravskej doline sa úspešne použili ako improvizované sondy tenké a dlhé banské vrtáky. Pátracie družstvo na hrubú sondáž sa môže vytvoriť už z troch osôb. Pri hrubej sondáži sa držíme nasledujúcich zásad:· sondovať sa začína vo vytýčenej približnej ploche zasypania od čela lavíny smerom k odtrhu tak, aby prostredný člen sondujúceho družstva kráčal po línii zasypania a družstvo stálo v rade kolmo na túto líniu· sondujúci stoja v rade, mierne rozkročmo, dotýkajú sa plecami vzhľadom na lepšiu možnosť dodržania vyrovnanej rady sondujúcich. Vzdialenosť sond, držaných pred telom je cca 50 cm· na povel "Vpich!" sa spustí sonda zvislo pred telom pomedzi špice nôh do snehu· na povel „Zdvih!“ sa sonda vytiahne zo snehu· po vytiahnutí sond postúpi rada na povel "Dva kroky vpred!" o dve dĺžky topánky (asi 70 cm) vpred· Presondováva sa štvorec 50x70 cm a

pravdepodobnosť zásahu je 80%.

152

Hrubá improvizovaná sondáž

e) Jemná sondáž Ak nebola hrubá sondáž úspešná, zahája členovia skupiny jemnú sondáž. Zásady pre jemnú sondáž:· sondujúci stoja v rade, rozkročmo asi 50 cm, v rozostupoch na vpravo upažený lakeť. Odstup jeden od druhého je 25 cm, vzdialenosť sond, držaných pre stredom tela je 75 cm · vpichy sa prevádzajú medzi topánky a ku špiciam topánok členov družstva · družstvo postúpi vpred len o jeden krok · povely pri jemnej sondáži: „Ľavá!“, „Zdvih!“, „Stred!“, „Zdvih!“, „Pravá!“, „Zdvih!“, „Krok vpred!“. · presondováva sa tak štvorec 25x30 cm a pravdepodobnosť zásahu je 99%. · jemná sondáž trvá 4x dlhšie ako hrubá sondáž, väčšinou sa pomocou nej dohľadávajú mŕtve obete lavín po presondovaní celého lavínišťa hrubou sondážou.

Jemná sondáž

f) Činnosť pri sondáži Úspešný zásah sondou sa rozpozná tým, že pocítime iný odpor nárazu (sonda mäkko zapéruje) a zmenou hĺbky vniknutia sondy. Každá presondovaná oblasť sa musí dôkladne označiť (hrubá sondáž po 5 m, jemná po 3 m). Pri sondovacích prácach je potrebné vždy dbať na absolútnu disciplínu. Odstupy vpichov musia byť v každom prípade zachované.

153

Ak by došlo k ohrozeniu lavínišťa následnými lavínami, je treba ho okamžite opustiť vopred vytypovanými únikovými cestami. V tomto prípade ostávajú sondy zapichnuté na lavíništi, aby nezavadzali pri úteku záchranárov. Po zastavení sekundárnej lavíny nad miestom sondáže budú záchranári presne vedieť, kde skončili sondáž. Všetci sa musia vyvarovať znečistenia lavínišťa (odpadkami, ohorkami cigariet, biologická potreba sa vykonáva vo väčšej vzdialenosti od lavínišťa po smere vetra), pretože znečistenie by sťažovalo prácu lavínových psov.

Práca s hľadacími lavínovými prístrojmi

a) Hľadanie zasypaného Ak je osoba, vybavená hľadacím lavínovým prístrojom strhnutá lavínou, ostatní členovia skupiny začnú ihneď s hľadaním. Prístroje, použité na hľadanie, sa prepnú na príjem. Najdlhšia čiarka (najhrubšia bodka) na otočnom spínači predstavuje najväčší dosah prístroja. Nepoužité prístroje, ako aj prístroje zachránených treba okamžite vypnúť. Hľadanie zasypaného sa skladá z troch fáz:· hrubé hľadanie (hľadanie prvého signálu)· jemné hľadanie (hľadanie približnej polohy zasypania)· dohľadanie (určenie miesta zasypania)

b) Hrubé hľadanie - hľadanie prvého signálu Pri hľadaní prvého signálu je prístroj zapnutý na najväčší dosah. Pokiaľ je známa približná plocha zasypania, bez zdržovania sa začne hľadať v nej. Záchranár otáča prístrojom okolo všetkých jeho troch osí (všetkými smermi), vykonáva súčasne prehliadku lavínišťa zrakom a sluchom. Vzhľadom k možnosti zasypania prístrojov rôznych typov s rôznym dosahom a rôznou polohou antén sa šírka hľadacieho pásu stanovila na 20 m, aby bola dostatočná rezerva a vylúčila sa možnosť nezachytenia signálu. Podľa počtu záchranárov sa volia rôzne taktiky hľadania prvého signálu. V tejto fáze je dôležitá rýchlosť pohybu záchranára, treba využiť pohyb na lyžiach. Po zachytení signálu záchranár zastane, vyzuje lyže, výrazne označí toto miesto v teréne (napr. skrížené lyže) a vytýči približný smer k zasypanému otáčaním prístroja. V smere, z ktorého počuje signál najsilnejšie, bude pravdepodobne ležať zasypaný.

Taktika hľadania – jeden záchranár Taktika hľadania – jeden záchranár

c) Jemné hľadanie - hľadanie približnej polohy zasypania Druhá fáza hľadanie - jemné hľadanie - sa môže prevádzať dvoma spôsobmi: kolmicami na smer postupu alebo smerom dotyčníc ku magnetickým siločiaram. Aj v tejto fáze sa záchranca pohybuje čo najrýchlejšie, avšak musí byť maximálne koncentrovaný, preto sa odporúča pohyb na pešo bez lyží.· Metóda kolmíc. Pri metóde kolmíc sa prístroj drží v neutrálnej polohe – prísne zvislo a neotáča sa ním. Približovaním sa k zasypanému sa sila signálu zväčšuje. Záchranár postupne zmenšuje dosah prístroja a stanovisko pri znížení dosahu si označí. V istom bode sa mu hlasitosť začne strácať. Musí sa vrátiť na predchádzajúce miesto s maximálnou hlasitosťou a pokračovať v smere kolmom na predchádzajúci smer. Tento postup opakuje, až sa dostane na miesto s najmenším dosahom prístroja. Táto metóda sa odporúča začiatočníkom, lebo dovedie spoľahlivo bez väčších omylov k miestu zasypania.

154

· Metóda dotyčníc Metóda dotyčníc k siločiaram vychádza zo zákonitosti, že signál je najlepšie počuteľný vtedy, keď je prijímač v smere dotyčnice k magnetickým siločiaram vysielača. Odporúča sa len pre skúsených záchranárov. Keď sú osi oboch prístrojov navzájom kolmé, signál je najslabší. Po zachytení prvého signálu si záchranár otáčaním prístroja určí ďalší smer postupu podľa najväčšej hlasitosti signálu. Na sneh si nakreslí šípku postupu. Po 5 až 10 krokoch opäť otáčaním prístroja zistí smer, z ktorého dostáva najsilnejší signál. Dosah prístroja redukuje a opäť nakreslí na sneh šípku ďalšieho postupu. Takýmto spôsobom sa dostane do oblasti, keď je dosah prístroja na minime.

d) Dohľadanie – určenie miesta zasypania Konečné určenie miesta zasypania sa tiež môže previesť tromi spôsobmi:· metódou maximálnej počuteľnosti Prístroj na najmenšom dosahu sa nesie tesne nad povrchom lavínišťa. V mieste, kde z nánosu zaznieva najvýraznejší signál, sa vykoná presné napichnutie zasypaného sondou a začína s kopaním. Táto metóda je vhodná pri malých hĺbkach zasypania.· metódou minimálnej počuteľnosti (dvoch maxím) Pri väčších hĺbkach sa uplatní druhý spôsob. V prípade, že zasypaný prístroj leží vo vodorovnej polohe, môže nastať prípad dvoch maxím. Obe maximá sa označia a prístrojmi sa určia minimá v kolmiciach na dané maximá. Vznikne štvoruholník a zasypaný sa nachádza pri priesečníku uhlopriečok daného štvorca. V strede tohto štvorca vytvoríme kríž z lyžiarskych paličiek. Kvadranty kríža systematicky presondovávame, kým neurčíme polohu zasypania napichnutím sondou.

155

Prípad dvoch maxím · lokalizáciou v kruhu Táto metóda sa uplatňuje pri veľkých hĺbkach zasypania. To zistíme tak, že sa pri metóde kolmíc nemôžeme dostať pod 4.-3 stupeň hlasitosti od minima. To značí hĺbku zasypania väčšiu ako 3-5 m.o prístroj držíme prísne zvislo a metódou kolmíc určíme bod s 1.maximom počuteľnostio spomalíme hľadanie, maximálne sa sústredíme, znížime počuteľnosť o stupeň, spresníme bod 1.maxima a označíme hoo pri aktuálnom stupni počuteľnosti sa od neho vzdialime ľubovoľným smerom, až do straty tónu o vzdialenosť ku označenému 1.maximu nám udáva polomer kruhu, v ktorom sa budeme otáčať okolo stredu, daného označeným 1. maximom.o pri pohybe v kruhu chytíme opäť signál, metódou kolmíc určíme bod 2. maxima počuteľnosti a označíme ho o prístrojom nesením vodorovne (nie zvislo) tesne nad povrchom lavíny sa snažíme nájsť maximálny signál na spojnici medzi vyznačenými maximami a systematickým sondovaním lokalizovať zasypaného.

a) Informácie o oznamovateľovi· Meno a priezvisko· Identifikáciao telefónne čísloo trvalé bydliskoo miesto ubytovania v horskej oblasti · Miesto odkiaľ voláb) Informácie o postihnutom· Meno a priezvisko· Štátna príslušnosť

156

· Vek· Trvalé bydlisko· Miesto ubytovania v horskej oblasti· Iné informáciec) Informácie súvisiace s požiadavkou na zásah· Lavínová nehodao presný čas pádu lavíny v minútacho poveternostné podmienky na lavíništi (smer a sila vietor, dohľadnosť, teplotao koľko ľudí bolo zasiahnutýcho koľko ľudí ostalo pod lavínou a koľko ostalo na povrchuo začalo sa s kamarátskou pomocou (ako a koľko ľudí)?o mal zasypaný lavínový hľadač alebo iný prostriedok k lokalizácii?o čo bolo vykonané na ich záchranu (označenie bodov, prehliadka,nájdenie predmetov, sondáž, hľadanie s prístrojmi, oživovanie)o sú označené miesta strhnutia, posledného videnia alebo miesta nálezu vecí postihnutého?o zdravotný stav postihnutého, ktorý ostal na povrchuo popis lavíny- šírky a výška odtrhu- spôsob odtrhu- dĺžka lavíny- výška a šírka nánosu- druh snehud) Miesto alebo lokalitu, kde je potrebné vykonať zásah Určenie územia podľa polohopisných názvov Lokalita o intravilán miest a obcí

o pozemné komunikácie medzi mestami a obcami

o dopravné zariadenia

o lesné cestyo turistické trasy (farba značenie, kilometráž)o chodecký terén mimo turistických tráso horolezecký teréno lyžiarske trateo iné Prístupnosť miestao ľahko prístupný teréno ťažko prístupný terén Detailný opis miesta e) Iné informácie Aktuálne počasie a následovná predpoveď Možnosti poskytnutia kamarátskej pomoci a transportu Iné

Nie vždy je možné poskytnúť všetky údaje

Desať možných chýb pri záchrane zasypaného v lavíne

157

Nejde o výpočet chýb, ktoré sa stali na konkrétnej akcii. Taká analýza by sa mala robiť pri kritickom rozbore každej nehody. Tu ide len o to, aby sa poukázalo na 10 možných chýb, ktoré nadobúdajú v posledných rokoch na význame. 1. možná chyba : Nezasiahnutí kamaráti opustia predčasne lavínisko. Správne: Aspoň 15 minút intenzívne hľadať očami, sluchom, prístrojmi. Opustenie lavíny tesne po nehode je neodpustiteľnou chybou s ťažkými dôsledkami v kamarátskej pomoci. Keďže zasypaná osoba má v prvých 15 min. veľmi dobré šance na prežitie, musia tento čas čo najviac využiť predovšetkým druhovia postihnutého. Až potom by mal jeden člen skupiny opustiť miesto nehody, aby privolal pomoc. Nikdy nezabudnúť prehľadať povrch lavíny. V mnohých prípadoch našli záchranné skupiny už len mŕtvych, hoci časti tela alebo súčasti výstroja boli zreteľne viditeľné na povrchu. Lavínu prehliadať, ak sa dá, tak zboku, mimo lavínovej stopy, aby lavínište nebolo znečistené cudzími pachmi-znemožňuje to potom prácu lavínového psa. Čo sa týka privolania pomoci, ak je viac členov skupiny, ostatní prehliadajú a jeden ide zavolať pomoc, ak je jeden postihnutý a jeden nepostihnutý lavínou, tak potom po prehliadnutí lavínišťa-cca 15 min. ide volať pomoc 2. možná chyba : Nadbytočný počet osôb na lavíne. Správne : Na lavíne je dovolený pohyb len kvôli lokalizácii, záchrane a ošetreniu osôb. Ak dosiahne záchranné družstvo lavínu, vstupujú na ňu len osoby poverené hľadaním, vyhrabaním a ošetreniu postihnutých. Treba mať vždy na zreteli, že zasypaný môže byť tesne pod povrchom a prežíva vďaka krehkej dýchacej dutine, ktorá sa udupaním môže zničiť. Preto i depo záchranného materiálu sa zriaďuje mimo lavíny a vrtuľník sadá tiež vedľa. 3. možná chyba : Vytiahnutie pozitívnej sondy. Správne : Úspešnú sondu nechať zastrčenú ako vodítko. Ak sa záchranca pri sondovaní domnieva, že narazil na zasypaného, nesmie už potom sondu vytiahnuť, ale ponechá ju zapichnutú až do vyhrabania postihnutého ako vedúcu sondu. Kvôli určeniu polohy tela zasypaného by sa mala zapichnúť druhá a potom ešte ďalšie tri sondy na telesný kontakt. 4. možná chyba : Hrabanie kolmo nadol. Správne : Dostatočne veľký výkop zo strany. Vyhrabávanie zasypaného sa nesmie robiť kolmo nadol, ale naprieč zo strany, aby bola väčšia šanca na zachovanie dýchacej dutiny pred ústami, ak je prítomná. Ak narazíme na zasypaného, musíme sa najprv orientovať o polohe tela, hlavu vyhrabať rukami a chrániť tvár zasypaného tak, aby sa nedostal sneh do dýchacích ciest. Výhrab pre záchrancov musí byť taký veľký, aby sa v ňom mohol pohybovať aspoň jeden záchranca, ktorý započne s prvými opatreniami na zachovanie života. 5. možná chyba : Záchranný lekár sa privolá až po vyprostení zasypaného. Správne : Lekár je prítomný záchrane a informuje sa hneď o lokalizácii hľadaného. Často sa privoláva lekár až po vyhrabaní zasypaných. Nevyhnutná je však stála prítomnosť lekára horskej záchrany počas hľadania zasypaných. Jeho úlohou je uistiť sa pri vyhrabávaní zasypaného či je prítomná dýchacia dutina a či sú priechodné dýchacie

158

cesty. Na základe týchto skutočností sa pri konštatovaní zástavy srdca rozhoduje, či pokračovať v oživovaní, alebo ho po prvom neúspešnom pokuse zastaviť. 6. možná chyba : Nepátra sa po dýchacej dutine a priechodnosti dýchacích ciest. Správne : Dutinu pred ústami a nosom zisťovať, dýchacie cesty prehliadnuť. Dýchacou dutinou označujeme voľný priestor pred ústami a nosom, ak sú súčasne voľné dýchacie cesty. Nález "dýchacia dutina neprítomná" znamená že nos a ústa sú snehom "zamurované" alebo dýchacie cesty sú zablokované zvratkami. Toto dôležité konštatovanie závisí od pozornosti záchrancov pri vyhrabávaní a má sa ňom v prvom rade uistiť lekár. Aj záchrancov však treba školiť viac ako doposiaľ, aby pochopili zásadný význam týchto nálezov. 7. možná chyba : Veľa manipulácií a pohybov s telom podchladeného, vyprosteného z lavíny. Správne : Vyprosťovať čo najšetrnejšie. Nadmerným pohybom tela podchladeného, ktoré bolo vyprostené z lavíny treba zabrániť, aby sa predišlo väčšiemu prílivu chladnejšej krvi z periférie do telesného jadra. Aj keď sa táto požiadavka v praxi ťažko spĺňa, treba nevyhnutné manipulácie vo veľkých kĺboch prevádzať čo najpomalšie. 8. možná chyba : Osoba v bezvedomí sa neuloží do polohy na boku. Správne : Stabilná poloha na boku pri bezvedomí z lavíny (ak nie je intubovaný). Aby sa predišlo veľkým pohybom s podchladeným z lavíny, záchranné družstvá ich často transportujú vo vodorovnej polohe na chrbte, aj keď nie sú zodpovedajúco ošetrení. Každý podchladený je vystevený rovnakému riziku aspirácie a dusenia ako osoba v normotermii. I pre prognózu hypoxie je poriadne okysličovanie rozhodujúce. ak sa u takéhoto pacienta nepreviedla intubácia, treba ho uložiť do stabilizovanej polohy na boku a tak transportovať. 9. možná chyba : Oživovanie tzv. "snehuliakov". Správne : Uplatňovať kritériá pre rozhodovanie lekára podľa doporučenia IKAR-u. Viachodinové oživovanie mrtvych obetí lavíny nájdených bez dýchacej dutiny po dlhšom čase, nemá zmysel. Ak sú stanovené kritériá IKAR-u pre stanovovanie smrti, môže lekár záchrannej služby už na mieste nehody zastaviť oživovacie pokusy. 10. možná chyba : Ukončiť predčasne oživovanie ak bola dýchacia dutina. Správne : Podchladený s dýchacou dutinou v lavíne nemôže byť prehlásený za mŕtveho, kým nie je zohriaty a potom sa stanoví smrť. Keď sa nájde zasypaný s dýchacou dutinou, neslobodno sa vzdávať poslednej nádeje. Platí zásada vyslovená Gregorym v pozmenenej forme : "Podchladený s dýchacou dutinou v lavíne nemôže byť prehlásený za mŕtveho, kým nie je zohriaty a potom sa stanoví smrť. To znamená že u podchladeného so zástavou srdca, ktorý bol zasypaný a našla sa dýchacia dutina, musí sa zahájiť resuscitácia až do zohriatia, najlepšie na klinike s mimotelovým obehom. 26

26 Bruger, 2009.

159

4.4. Voda a bezpečnosť

4.4.1. Riziká a nebezpečenstvá pri vode a na vode27

Rýchla reakcia plavca záchranára na danú, život ohrozujúcu situáciu, je základom úspešnosti záchrany topiaceho. V tejto súvislosti je veľmi dôležitá schopnosť plavca záchranára posúdiť danú situáciu a následne zvoliť vhodnú taktiku vlastnej záchrany. Podľa Milera (1999) je zistenie stupňa závažnosti postihnutia základnou schopnosťou plavca záchranára. Je dôležité, aby plavec záchranár vedel rozpoznávať správanie sa osôb v nebezpečenstve a situácie, ktoré môžu viesť k život ohrozujúcim situáciám. Ide hlavne o topenie alebo zranenia hlavy, krku, chrbta a pod. Výcvikový manuál Amerického červeného kríža28 zdôrazňuje rozpoznanie charakteru ohrozenia ako najdôležitejšiu fázu vlastnej záchrannej akcie.

Charakteristika nebezpečenstiev vo vodnom prostredí

Podľa stupňa ohrozenia je možné situácie ohrozujúce život a zdravie rozdeliť na:

a/ malé ohrozenie - sú to situácie, ktoré pri včasnom zaregistrovaní a riešení personálom (plavcom záchranárom) bezprostredne neohrozia život návštevníka. Sem zaraďujeme:- podozrenia na poškodenie pohybového ústrojenstva (vykĺbenie, zlomeniny a pod.).- rezné rany a odreniny- povrchové popáleniny (spôsobené slnkom)- svalové kŕče- bodnutia hmyzomb/ veľké ohrozenie - pri ktorých dochádza k ohrozeniu života a plavec záchranár aktívne vstupuje do jej riešenia všetkými dostupnými prostriedkami.Sem zaraďujeme:- poranenia chrbtice a hlavy- otravy- šokové stavy- silné krvácania- zaplavenie (takmer utopenie, utopenie)

Vzhľadom k tomu, že pri rekreačných aktivitách v blízkosti vodných plôch nemožno vylúčiť ani ohrozenie zdravia v tesnej blízkosti vody, je potrebné túto špecifikáciu rozšíriť aj o " osobitné nebezpečenstvá" v priestore oddychových zón a pláže. Sem zaraďujeme:- užívanie omamných a halucinačných látok - teroristické ohrozenie- náhlu nevoľnosť - výtržnosti- stratu osoby - požiar- náhle úmrtie - evakuáciu- účinky chemikálií - kontrola davu

27 Baran, I.: Záchrana na stojacej vode. 2006.28 Lifeguard training, 2001. In.: Baran, 2006.

160

Riešenie týchto situácií spravidla už vyžaduje spoluprácu viacerých zložiek (RZP, polícia, hasiči, letecká záchranná služba a pod.). Z tohto dôvodu je potrebné, aby prevádzkovateľ mal zostavenú tzv. „Bezpečnostnú príručku pre riešenie nebezpečenstva". Tá sa spravidla zostavuje na základe dlhodobejších skúseností doplnených o všeobecne platné zásady riešenia krízových situácií. Podstatou tohto plánuje, aby každý zainteresovaný pracovník zariadenia vedel čo, kedy a ako má riešiť.

V súvislosti s rizikovosťou vodného prostredia sa najčastejšie spomína utopenie. Utopenie je charakterizované spravidla ako smrť zavinená dusením z dôvodu nedostatku vzduchu pri ponorení do tekutiny. Topením označujeme situáciu, kedy túto skutočnosť človek napríklad dočasne prežil.29 Topenie ako situácia je v podstate súbor udalostí, resp. činností človeka smerujúcich k utopeniu. Priebeh topenia sa je v podstate variabilný, ovplyvnený danými okolnosťami.30

Príčiny topenia sa a následného utopenia je možné rozdeliť nasledovne:A/ Nedostatočná úroveň plaveckých zručností a schopností: Neplavci, slabí plavciB/ Príčiny vyplývajúce z okolností nemajúcich bezprostredný súvis s kvalitou osvojených plaveckých zručností a schopností: Sem môžeme zaradiť srdcový záchvat, epilepsiu, opitosť, úraz a pod.C/ Príčiny vyplývajúce so špecifických nebezpečenstiev stojatých vôd: 1. Teplotný rozdiel medzi povrchovou a spodnou vodou. Prudké ochladenie tela napríklad po skoku do vody môže negatívne ovplyvniť motoriku ako aj psychiku plavca vyúsťujúcu do šokových reakcií a motorického ochromenia.2. Prírodné činitele (meteorologické a klimatické podmienky - vietor, vlny, slnečné žiarenie a pod.).3. Prírodné a umelé prekážky (profil dna, mosty, člny a ostatné plavidlá, laná, rybárske vlasce pod vodou),1. Nezvládnutie aspiračnej úrovne - precenenie vlastných síl.D/ Príčiny vyplývajúce so špecifických nebezpečenstiev tečúcich vôd:Pri vyhodnotení percentuálneho zastúpenia rizikovosti vodnej plochy na počte utopených osôb jednoznačne dominujú tečúce vody. Na vodných tokoch sa priemerne utopí 51,9 % z celkového počtu utopených.31 Vo väčšine prípadov dochádza k topeniu sa resp. k utopeniu na tečúcich vodách ako následku nezvládnutia iných sprievodných športovo-rekreačných aktivít najčastejšie vodáckych a rybárskych.Príčiny rizikovosti tečúcich vôd je možné charakterizovať32 na:1. objektívne príčiny (charakter toku, prekážky v toku, splavy, hate, víry, klimatické podmienky)2. subjektívne činitele (technická zdatnosť, malé skúsenosti, zlý fyzický stav, nedostatočná výstroj a výzbroj, nedostatočná úroveň plaveckých schopností a zručností). E/ Príčiny vyplývajúce so špecifických nebezpečenstiev kúpalísk bazénov, aquaparkov a pod.: Sem patria dynamicky sa rozvíjajúce aktivity v zmysle rôznorodej ponuky prevádzkovateľov poskytujúcich zábavné pohybové aktivity na rôznych skokanských zariadeniach, toboganoch, kĺzačkách, podvodných tuneloch, vodotryskov, improvizovaných plavidlách a podobne.

29 BARAN, 2003.30 PAĽKOVIČ, 2004.31 BARAN, 2003.32 podľa Loskota (1999) In.: Baran, 2006.

161

Úrazy na zábavných zariadeniach sú spravidla následkom nedodržania prevádzkových pokynov. K najčastejším ohrozeniam zdravia na bazénoch a kúpaliskách dochádza pri skokoch zo skokanských zariadení pri nedostatočnej viditeľnosti, skokov zo strán, skokov neplavcov, pošmyknutiach sa na schodíkoch a pod.33

Rozpoznanie ohrozenia Pri sledovaní návštevníkov je potrebné orientovať sa na také správanie, ktoré naznačuje, že plavec je v núdzi alebo sa topí. Úspešnosť záchrannej akcie bude efektívnejšia, ak plavec záchranár priebežne sleduje tieto znaky správania sa, pretože sú všeobecným ukazovateľom problémov, ktoré má daná osoba vo vode. Rozhodnutie o tom, že niekto potrebuje pomoc, sa musí zakladať na jeho správaní, nie na fyzickej charakteristike alebo vzhľade. Každý plavec záchranár sa už v rámci výcvikového kurzu oboznamuje s rozpoznávaním osôb v núdzi alebo ohrození života. Zdokonalenie týchto schopností sa však najúčinnejšie realizuje vo vlastnej záchranárskej praxi, ktorá poskytuje množstvo nepredvídateľných situácií v závislosti od charakteru lokality, na ktorej plavec záchranár pracuje (bazény, prírodné vodné plochy, vodné toky, zábavné aquaparky, morské pobrežie a pod.). Pri rozpoznávaní osôb, ktoré sú vo vodnom prostredí v ohrození je dôležité zamerať sa na odlišnosti, ktoré sú z hľadiska vonkajších prejavov pre plavca záchranára signálom pre zahájenie záchrannej akcie. Poznanie prejavov správania sa a ich včasného rozpoznania vedie k rýchlemu a takticky vhodne zvolenému záchrannému zásahu s primeraným výberom postupov a následných opatrení. Vizuálne registrovateľné odlišnosti sa prejavujú najčastejšie v: a/ dýchaní b/ pohybe rúk a nôh c/ polohe tela d/ pohybe tela (lokomócie) vo vodeVo vlastnej záchranárskej praxi sa môže vyskytnúť veľké množstvo život ohrozujúcich situácií. Tieto situácie vo vodnom prostredí spravidla vedú k ohrozeniu života utopením. Je preto dôležité, aby plavec záchranár poznal pôsobenie faktorov, ktoré prebiehajú pri topení sa a vedel, že čím dlhšie je ohrozená osoba vo vode, tým náročnejšia je jeho záchrana.34

4.4.2. Príčiny nebezpečenstva na tečúcej vode35

Príčiny nebezpečenstva sú v zásade dvojakého druhu a vzájomne sa ovplyvňujú. 1. Objektívne príčiny nebezpečenstva

Objektívne nebezpečenstvá vznikajú nezávisle na osobe človeka, na jeho chovaní a konaní. Je možné ich jasne určiť a sú nimi:a) vodný terén (množstvo vody, tvar a sklon koryta, stav brehu odvádzajúcom vodnom jarku ...)b) prekážky plynulej plavby (balvany a skaly, spadnuté kamene stavby na vodnom jarku ...)c) charakteristické nebezpečenstvo pre určité druhy riek (úzke toky, víry, karfioly, odrazové skaly, vodopády, neprístupnosť od komunikácie...)d) poveternostné a klimatické podmienky (dážď, slnko, búrka, chlad...)2. Subjektívne príčiny nebezpečenstva

33 MILER, 1996. In.: Baran, 2006.34 MILER, 1999.35 Loskot, 1996.

162

Medzi takzvané subjektívne nebezpečenstvá radíme tie, ktoré vyplývajú z osoby záchranára (vodáka) a záchranár (vodák) sám je schopný ich ovplyvňovať: a) Príčiny vyplývajúce z osoby záchranára (vodáka) samotného:

- malá technická zdatnosť (vrátane neznalosti plávania v tečúcej vode)- nedostatočné skúsenosti stupňujúce sa až v teoretickú nevedomosť

(ktorá často prechádza v prehnané sebavedomie)- zlý fyzický stav (nedostatok spánku, celkove zlá životospráva, alkohol, únava, nemoc, podchladenie).

Poznámka k podchladeniu: Čím väčšia plocha, tým väčšia strata tepla. Keď už je človek nútený bojovať o prežitie v chladnej vode, je najvhodnejšie, keď sa zbalí do kĺbka, aby znížil plochu povrchu tela v styku s chladným vodným prostredím.

b) Príčiny vyplývajúce z výstroja, výzbroja a ďalšieho vybavenia:- nevhodné plavidlo pre daný vodný terén, - plavidlo (loď) nezabezpečená proti potopeniu a bez akýchkoľvek

chytov, plavidlo poškodené,- nevhodná či žiadna záchranná vesta, nevhodné oblečenie (absencia neoprénového ochranného odevu), žiadna helma...

c) Príčiny vyplývajúce z pôsobenia kolektívu (nezhody s partnerom, stres v zamestnaní, hecovanie zo strany kamarátov...).

Obe skupiny faktorov sa navzájom ovplyvňujú. Nemožno však všeobecne povedať, že so vzrastajúcimi objektívnymi príčinami sa miera nebezpečenstva zvyšuje. Napríklad pri obtiažnych úsekoch rieky je miera objektívneho nebezpečia vodákom (záchranárom) znižovaná použitím kvalitnej výstroje a výzbroje a využitím schopností a predchádzajúcich skúseností. K najťažším úrazom dochádza naopak na ľahkých vodných terénoch, na ktoré si trúfne aj človek, ktorý nikdy nedržal pádlo v ruke, a aj napriek tomu so svojou mnohokilogramovou nadváhou a atrofovaným svalstvom chce novej priateľke či deťom ukázať, aký je chlapík.

4.4.3 Potápanie na zadržaný nádych

Je to najstaršia forma potápania, pri ktorej na pobyt pod vodou nepoužívame potápačské prístroje a pobyt pod vodou uskutočňujeme iba na zadržaný nádych (apnoe).

Doba pobytu pod vodou závisí predovšetkým na dĺžke zadržaného nádychu. Preto každý potápač sa snaží túto dobu predlžovať čo najdlhšie. Tento spôsob potápania má niekoľko svojich zákerností, ktoré môžu vážne ohroziť zdravie potápačov, a preto si musíme vopred pripomenúť niektoré základné skutočnosti z fyziológie dýchania. Človek pri dýchaní odoberá zo vzduchu kyslík, pomocou ktorého uvoľňuje energiu potrebnú k životu aj k práci, a vydychuje oxid uhličitý ako odpadový produkt. Dýchacie centrum k opätovnému nádychu dráždi najmä zvýšená hladina oxidu uhličitého v krvi. Znížené napätie kyslíka dráždi dýchacie centrum (cez chemoreceptory) až pri značnom nedostatku kyslíka v tkanivách, takže sa neuplatňuje včas ako poplašné zariadenie v našom organizme pri potápaní na zadržaný nádych. Na nedostatok kyslíka trpí celý organizmus potápačov (čo je sprevádzané

163

množstvom biochemických zmien). Citlivým orgánom na nedostatok kyslíka je mozog, ktorý reaguje stratou vedomia, a to bez varovných príznakov. Z uvedeného je zrejmé, že najdôležitejším prvkom pri potápaní na zadržaný nádych bude dĺžka a spôsob apnoickej prestávky. Kratšie prerušenie dýchania nie je nebezpečné, najmä keď neporušujeme prirodzené ochranné mechanizmy nášho organizmu, jeho dĺžka závisí predovšetkým na tom, v ktorom okamihu dýchacieho cyklu došlo k prerušeniu. Po výdychu, keď zostáva v pľúcach len malé množstvo vzduchu bohatého na kysličník uhličitý (spravidla 4,5%), sa pohybuje medzi 15 až 20 sekúnd. U osôb trénovaných môže dosiahnuť 40 sekúnd. Po mohutnom nádychu je v pľúcach o 1,5 až 2 1 vzduchu viac, tzn. väčšie množstvo kyslíka, ale zároveň väčšie množstvo oxidu uhličitého. Za takýchto podmienok môže trvať apnoe 1 minútu i viac. Potápač je najviac ohrozený pod vodou nedostatkom kyslíka a tým stratou vedomia. Snaží sa o usilovné rozdýchanie pred ponorením. Zvýšenou ventiláciou sa zvýši v skladovom vzduchu množstvo kyslíka len asi o 1 až 2%, čo však nemá vplyv na zlepšenie kyslíkového zásobenia tela, pretože už za normálnych okolností je krv človeka (farbivo červených krviniek) nasýtené asi z 98% . Hyperventiláciou však poklesne množstvo kysličníka uhličitého v skladovom vzduchu z normálnej hodnoty 5,6% na 2,0 až 2,5%, čo umožňuje značne predĺžiť apnoickú prestávku, pretože dráždenie k nádychu vznikne neskôr. Fyzická záťaž a studená voda zvyšujú spotrebu kyslíka, takže ho rýchlo spaľujú. Po spontánnej potrebe sa nadýchnuť pre znížené napätie oxidu uhličitého nasleduje strata vedomia. Takže strata vedomia pod vodou je bezprostredne spätá s topením. Navyše celú problematiku môže zhoršovať hĺbka ponorenia. Už sme si povedali, že pri potápaní pri zadržanom nádychu sa stláča aj hrudník potápača. Tým vzrastie aj čiastkový tlak kyslíka primerane k hĺbke a začne sa v krvi fyzikálne rozpúšťať čím klesá jeho množstvo v skladovom vzduchu. V dôsledku toho pri vynorení tlak kyslíka okamžite značne klesať na hodnoty 25 až 30 mm Hg proti IDO mm Hg na hladine a asi 370 mm Hg pri potápaní v hĺbke 27 m. Potápač sa ešte môže za týchto okolností vynoriť, ale výsledkom je okamžitá strata vedomia. Ako je vidieť, nedostatok kyslíka pod vodou, najmä keď narušíme bežnú signalizáciu znížením hladiny kysličníka uhličitého hyperventiláciou, je najväčším nebezpečenstvom pre potápanie so zadržaným dychom. Preto pred zanorením prevedieme maximálne 4 hlboké nádychy a nikdy sa neusilujeme o hĺbkové rekordy. Do akej hĺbky sa však môžeme potápať bez rizika? Bude to záležať najmä na celkovej kapacite pľúc, ktorú dosiahneme po maximálnom nádychu. V priemere predstavuje asi 6 l. Keď budeme klesať ďalej, tento objem sa bude zmenšovať, t.j. hrudník sa bude stláčať, ako pri výdychu, až do stavu aký máme v pľúcach pri maximálnom výdychu, t.j. 1500 ml, čo je 1/4 východzieho objemu. Z fyzikálnych zákonov vieme, že k takej zmene dôjde v hĺbke 30 m, kde je celkový tlak 4 atm. V tomto okamihu sa už hrudník nemôže ďalej zmenšovať, a ak by sme ďalej klesali, podtlak, ktorý nastane by mohol spôsobiť veľmi závažné poškodenia. Takisto v strednom uchu dochádza k nasávaniu tekutín a vzniká otok alveol, pľúca sú prekrvené, pravá komora srdca pracuje proti zvýšenému odporu v pľúcnom obehu, takže môže nastať jej náhle zlyhanie. Ľavá komora sa plní nedostatočne, čím viazne zásobovanie tela kyslíkom, najmä mozgu, a môže tak dôjsť k strate vedomia. Z príkladu jasne vyplýva, že hranice ponoru na zadržaný nádych je okolo 30 m. Prekračovanie tejto hĺbky je hazardovanie so životom. Akékoľvek snahy o vytváranie rekordov nemožno z hľadiska medicíny pripustiť.

Prístrojové potápanie Pre svoje rizikové špecifiká a malé možnosti využitia v školskej telesnej výchove presahuje potreby a rámec tejto práce.

164

5.1. Mimoriadne situácie spôsobené prírodou a človekom

5.1.1. Mimoriadne situácie spôsobené prírodou človekom

Mimoriadne udalosti (Santorius 2007)

Definícia, rozdelenie, príčiny vzniku a charakteristika územia zasiahnutého mimoriadnou udalosťou.

Prírodné a spoločenské udalosti, procesy a deje, ktoré svojím charakterom, štruktúrou alebo rozsahom a následkami nezapadajú do rámca „normálnych" udalosti a narúšajú normálny stav hodnotenej reality, boli už v minulosti označované a klasifikované ako „mimoriadne". Pojem mimoriadna udalosť, ktorý je v súčasnosti považovaný za jeden zo základných pojmov civilnej ochrany, bol už aj v minulosti často používaný v rôznych oblastiach ľudskej činnosti.Mimoriadna udalosť je vo všeobecnosti jav, dej alebo proces, ktorý je spätý často s neočakávaným zvratom v podmienkach existencie systému, skokom v jeho kvalitatívnom vývoji. Je to jav, vychyľujúci systém z dynamickej rovnováhy, ktorý môže mať povahu: energetickú, hmotnostnú, informačnú, štrukturálnu.

Pri mimoriadnej udalosti dochádza k nežiaducemu uvoľňovaniu energií a hmôt, k narušeniu informačných tokov a štrukturálneho systému. Dochádza pritom k deštrukcii systému, k narušeniu jeho funkčnosti.

Na účely zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona č. 568/2005 Z. z. sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo na majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas mimoriadnej situácie sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia, alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie a pôsobenie následkov mimoriadnej udalosti.

Na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumiea) živelná pohroma,b) havária,c) katastrofa alebo teroristický útok pričom:

a) živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiadúcemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok;

b)havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného pre-vádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebona majetok;

165

katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivýchfaktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.Z hľadiska časovej následnosti môže byť mimoriadna udalosť primárnou, sekundárnou, prípadne terciálnou.

Následnosť mimoriadnych udalostí z hľadiska ich kauzality znamená, že každá mimoriadna udalosť je výslednicou javov a procesov predchádzajúcich a môže byť zdrojom pre vznik nasledujúcich mimoriadnych udalostí.

Mimoriadne udalosti vo všeobecnosti majú svoje príčiny vzniku v zdrojochohrozenia, ktoré sa vyskytujú v prírodnom alebo antropogénnom prostredí ako: prírodné, napríklad zemetrasenia, kavíny, zosuvy pôdy, povodne, teplotné zmeny, sucho ap. technologické (priemyslové), napríklad deštrukcia vodných stavieb, chybné technologické normy, kontaminácia nebezpečnými látkami, nesprávne uložený odpad, kyslé dažde, smog, znečistenie vodných tokov, prebytočná spotreba vody, chybné konštrukcie a technológie ap.

ľudské, napríklad ekologická nezodpovednosť, devastácia pôdy a pôdnych porastov, dopravné, letecké a iné nehody zapríčinené zlyhaním ľudského faktora. násilné činy, násilie pri športe, kriminálne zneužitie jedov, užívanie omamných látok, terorizmus, vojny a p.

Charakteristika jednotlivých mimoriadnych udalostíŽivelné pohromy sú najmä povodne a záplavy, krupobitia, následky víchrice,

zosuvy pôdy, snehové kalamity a lavíny, rozsiahle námrazy, zemetrasenia.Územie postihnuté účinkami živelnej pohromy je charakterizované.

postihnutím veľkého počtu osôb, ktoré sú bez prístrešia a základných životných potrieb, šokované, zranené alebo usmrtené, zničenľm a poškodením budov, priemyselných objektov, mostov, narušením dopravy, zničenľm kultúrnych pamiatok a chránených prírodných útvarov, miestnymia plošnými závalmi ulíc, poškodením pozemných komunikácií, rozvodných sietí a ich zariadení, vznikom požiarov, zatopením objektov a zaplavením rozsiahlych území, postihnutím veľkého počtu zvierat, zničením a narušením porastov, lesov a pôdy, zhoršením hygienických podmienok, vznikom a šírením infekčných ochorení. celkovým narušením života, životného prostredia a obmedzenľm výroby.

HavárieHavárie sú najmä požiare a výbuchy, úniky nebezpečných látok, prľpravkov a odpadov, ropných produktov s nasledujúcim kontaminovanľm územia, ovzdušia, vodných tokov, zdrojov pitnej vody a podzemných vôd, poškodenie vedenľ rozvodných sietí, ich zariadení a diaľkovodov.

166

Územie postihnuté účinkami havárie je charakterizované

postihnutím a ohrozením osôb, ovzdušia, zvierat, terénu, vody a potravín, zhoršením hygienických podmienok, vznikom a šírením infekčných ochorení.

KatastrofyKatastrofy sú najmä veľké letecké, železničné, lodné a cestné nehody spojené s požiarmi, prípadne s únikom nebezpečných látok, havárie jadrových zariadení, porušenia vodných stavieb ap.

Územie postihnuté účinkami katastrofy je charakterizované postihnutím a ohrozením osôb, ovzdušia, terénu, vody a potravín, zhoršením hygienických podmienok, vznikom a šírením infekčných ochorení, narušením chodu života, výroby a životného prostredia. (Santorius 2007)

5.1.2. Dvanásť základných pravidiel pre úspešné prežitie krízovej situácie

pravidelne sa zúčastňujte na organizovanej príprave obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc, ako aj poskytovanie prvej predlekárskej pomoci,

spoznávajte z rozličných zdrojov riziko ohrozenia terorizmom v okolí miesta bydliska a pracoviska,

prakticky a pravidelne si preskúšavajte v rodine a na pracovisku postupy na ochranu pred následkami použitia nebezpečných látok,

zachovajte pokoj, nepodliehajte panike, zabraňujte jej šíreniu, zvoľte si správny postup ochrany a činnosti,

neohrozujte seba a iných neuváženým konaním, pomáhajte iným, najmä slabším a nevládnym, bezdôvodne netelefonujte - neblokujte telefónne linky, nešírte neoverené poplašné správy, sledujte priebežne vysielanie verejno-právnej televízie a rozhlasu, regionálnych

televízií a rozhlasov, obecného rozhlasu o situácii, presne plňte a dodržiavajte obdržané pokyny.

5.1.3. Panika36

Prekvapia vás neočakávané udalosti, na ktoré ste neboli pripravení a v prvých chvíľach si pripadáte úplne bezmocní. Ak sa vám tento pocit nepodarí čoskoro premôcť, potom sa vaša situácia môže skutočne stať bezvýchodiskovou. Preto sa musíte naučiť každú neočakávanú situáciu rýchlo zvládnuť. Strach oslabuje vôľu žiť, znižuje schopnosť reagovať na situáciu a podrýva sebadôveru. Je dokázané, že strach a

36 Kruse: Čo je to panika a ako vzniká. 1994.

167

beznádej majú na počte úmrtí v mimoriadnych situáciách oveľa vyšší podiel ako skutočné fyzické utrpenie alebo zranenie. Strach, pocit beznádeje a bezmocnosti je väčšinou zhrnutý pod výraz panika. Ako vzniklo to slovo? Antická povesť rozpráva, že grécky boh Pan, ktorý bol napoly človekom a napoly zvieraťom, rád dokazoval svoju moc ľuďom a zvieratám tým, že je neočakávane prekvapoval na odľahlých miestach a mal radosť, keď s krikom a strachom utekali preč. Panika je veľmi nebezpečná. Láme ľudskú vôľu, odstraňuje všetky morálne zábrany a šíri sa ako lavína. Odolať jej dokážu len charakterovo najsilnejší jedinci. Panika zbavuje ľudí rozumu a núti ich k bezhlavému jednaniu, ktoré vychádza z pudových reakcií smerujúcich k úteku, chaosu a jednaniu, v ktorom pud sebazáchovy potlačuje všetko ostatné. Ľudia zachvátení panikou sa správajú ako zmyslov zbavení a dajú sa len veľmi ťažko upokojiť a zvládnuť. Základom paniky sú strach a hrôza. Strach - slovo strach súvisiace so slovom úzkosť rovnako ako s výrazom vydesenie. Človek má zovreté hrdlo, srdce mu buši, krvný tlak a hladina adrenalínu v krvi stúpajú. Mnoho ľudí stuhne a nie sú schopní pohybu. Strach môže byť tak silný, že sa človek aj zblázni a bezhlavo útočí na všetko okolo seba, alebo sa zrúti a nie je schopný ani najmenšieho pohybu. Strach je anonymný, nevypočitateľný a zdanlivo proti nemu nie je obrany. Často máte strach bez toho, aby ste vedeli prečo. Vaša vedomie a vôľa sú strachom oslabené a neschopné rýchlejšej akcie. Obavy - na rozdiel od strachu, ktorý nemusí mať pevný dôvod, obava je adresná. Bojíte sa buď niekoho alebo niečoho. Preto sa dá s obavou bojovať lepšie. Možno odstrániť jej príčinu, posilniť vlastné sebavedomie a skúsenosti. Bojazlivosť - v niektorých ľuďoch je veľmi silne zakorenená. Často stačí len malý podnet, drobná príčina, aby sa báli. Je mnoho ľudí, pesimistov od narodenia, ktorí všetko hneď vidia čierno. Bojazlivá fantázia hrá v ich živote vedúcu úlohu. Smutní ľudia sú k nej viac náchylnejší než tí, ktorých život je naplnený humorom. Ako silno sú svojou fantáziou ovládaní, to záleží na okolnostiach aj ich psychickom založení. Ľudia s malou fantáziou sú menej náchylní k bojazlivosti. Veľkú úlohu v boji s bojazlivosťou hrá viera. Nábožensky založení ľudia alebo ľudia s vycibreným filozofickým názorom na svet podliehajú bojazlivosti oveľa menej než tí, ktorí v nič neveria. Náladoví a nervovo labilní ľudia rýchlejšie spanikária než flegmatici a ľudia pomalším uvažovaním.Bojazlivosť a fantázia vedú k panike! Bojazlivosť podporujú a rozvíjajú predovšetkým nasledujúce faktory: Tma, hmla, búrka a búrlivé počasie Neobvyklé prírodné úkazy (Polárna žiara, Eliášove svetlo, neobvyklé tvary búrkových mrakov a lom svetla v oblakoch) Vysoké fyzické a psychické zaťaženie ľudí pri prírodných katastrofách, za vojny, za revolúcie, pri rôznych nešťastiach a nehodách. Šeptaná propaganda a nepodložené povesti

PODOBY PANIKYNálady Všetko vyzerá ako zvyčajne, ale nervy ľudí sú napäté, rastie nedôvera k autoritám a miestami aj vzájomná nenávisť a neistota. Často stačí len najmenší podnet (výkrik, výstrel, pohyb), aby sa táto nálada zmenila v akútny stav a ako lavína vybuchla v útok.

Útek Pod týmto pojmom rozumieme bezhlavý útek, ktorý môže viesť k nepredvídaným

168

udalostiam. Panický útek je nekontrolovateľný. Vedie k čiastočnej alebo úplnej strate sebaovládania jedinca a jeho podrobenie psychológii davu, k otupeniu zmyslov a rozumu. Ľudia len počujú, ale nevidia. Často preto po sebe šliapu, narážajú do prekážok, padajú do hlbín. Ich fantázia prevyšuje vnímanie a často "vidí" veci a javy, ktoré v skutočnosti neexistujú. Často je útek vyprovokovaný len sluchovým vnemom, pod ktorým si ľudia predstavujú práve to, čoho sa smrteľne boja. Svoj pocit si už nie sú schopní zrakovo overiť. Nikto už nediskutuje o tom, čo je možné a čo nie. Predpokladom pre vznik paniky je zhromaždenie davu. Na útek sa môže samozrejme dať aj jednotlivec, ale ten sa skôr alebo neskôr zbadá a čiastočne sa upokojí a začne opäť normálne uvažovať. V dave sa panika násobí a prelieva neustále z jedného na druhého, na konci sa vyvinie lavínová panika, ktorú už nemožno zastaviť a končí väčšinou množstvom obetí.

Strnulosť Panika sa nemusí vždy prejaviť len bezhlavým útekom. Niekedy naopak dôjde u človeka k úplnému ochromeniu. Tento stav paniky je často zamieňaný s bezvedomím alebo inými formami strnulosti. Panická strnulosť je na rozdiel od panického úteku vyprovokovaná predovšetkým zrakovými vnemami. Dôjde k strnutiu strachom a k takzvanej predĺženej sekunde strachu, k úplnej neschopnosti akéhokoľvek pohybu. Tento stav dosiahne postupne svoj vrchol a potom opäť odznieva. V niektorých prípadoch môže dôjsť k paralýze aj ústredných telesných orgánov, dostaví sa smrť. Strnulosť sa môže samozrejme bleskovo zmeniť v útek.

Základné pravidlá pre rozpoznávanie paniky, jej predchádzanie a potláčanie

Rozpoznávanie - Ľudia sú nervózni a nekľudní a pri najmenšom nepokoji sa zhlukujú dohromady. Majú strnulé tváre a zračí sa im v nich strach a nepokoj.- Ich pohľady blúdia sem a tam, kútiky úst im chvejú, chveje sa im celé telo alebo sa trasú a ako bez zmysle chodia alebo behajú sem a tam.- Ľudia letia ako horda zbavená zmyslov bez ohľadu na ostatných, na prekážky a výzvy, hoci pre svoj útek nemajú žiadny logický dôvod. Navzájom sa bezohľadne zrážajú, šliapu po sebe, bijú sa o miesto vpredu a nič okolo seba nevnímajú.- Ľudia strnulí strachom nie sú schopní najmenšieho pohybu.- Nie sú schopní myslieť ani prehovoriť.- Zostávajú bez pohybu na ohrozenom mieste a nebezpečenstvu sa nijako nebránia.

Prevencia - Vysvetlite ľuďom ohrozeným panikou skutočnú situáciu a možnosti jej riešenia. Ukážte im tých, ktorí sú schopní ich z nebezpečnej situácie vyviesť a presvedčte ich, aby ich prijali za svojich vodcov.- Hroziaci nebezpečenstvo nepodceňujte, ale rovnako ho nezveličujte. - Pripravujte ohrozených včas na možný vývoj nebezpečenstva a dávajte im pokyny, ako majú v danej situácii konať. Navrhnite podľa možnosti alternatívne riešenia. - Hovorte jasne, pokojne a vecne. - Vyberte si v dave tých, na ktorých sa dá spoľahnúť a naopak, snažte sa dať pod dohľad tých, ktorí ľahko podliehajú strachu, bojazlivosti a panike. Tých je v čase hroziacej paniky potrebné mať neustále na očiach a prípadne ich od davu izolovať.

169

- Postarajte sa o to, aby prípadní panikári boli ihneď, akýmkoľvek vhodným spôsobom, upokojení alebo izolovaní.- Ak sa situácia vyhrotí, snažte sa ľuďom prehovoriť do duše a povzbudiť ich.- Snažte sa, aby ste sami boli stále v dobrom fyzickom aj psychickom stave. Preto sa neustále starajte o svoje zdravie, trénujte a cvičte tak, aby ste boli kedykoľvek schopní zniesť aj veľkú fyzickú a psychickú zaťaž a mohli byť ostatným v prekonávaní ťažkostí príkladom.- Vždy zachovajte rozvahu. - Snažte sa nebezpečenstvu vzniku paniky predchádzať dobrou organizáciou každej akcie.

Boj proti panike Panika sa rýchlo šíri! Nenechajte sa tiež strhnúť. Bojujte proti nej bez ohľadu na vlastný pud sebazáchovy. Zachovajte pokoj a ukážte ostatným, že sa nebojíte, aj keď vám tiež nie je do smiechu. Nič na spanikárených ľudí nezapôsobí tak ako človek, ktorý si aj v kritickej situácii zachová svoju ľudskú dôstojnosť, kľud, plní si svoje povinnosti a ešte pomáha druhým.- Príklady tiahnu! V situácii, keď prepuká panika, musí ísť každý silný jedinec príkladom. - Je potrebné vedieť, že nielen strach, bojazlivosť a úzkosť sú nákazlivé, ale že aj pokoj, disciplína a obetavosť tiahnu!- Príkazy vydávajte rozhodne, jasne a zmysluplne. Systematické a účelné rozkazy majú ďaleko väčší účinok, ako panické pokrikovanie. Buďte ostatným vzorom v konaní! Príťažlivý príklad je nielen dobrou prevenciou, ale aj bojom proti vznikajúcej panike. - Nebezpečné a nekontrolovateľné podnety pôsobiace paniku musia byť čo najskôr a za každú cenu odstránené skôr než spôsobia ešte viac škody. Svoje rozkazy, pokyny a povely musíte kričať tak, aby prehlušili aj toho najväčšieho krikľúňa z panikárov a všetci im rozumeli. Ak je to možné, využite aj technické prostriedky, ako sú rozhlasové zariadenie, megafóny, sirény a podobne.- Ľudia musia byť zastavení a upokojení. V prípade potreby použite aj násilie alebo zbrane, ale dbajte na maximálne šetrenie zdravia a životov.- Klasických pár faciek, ktoré sú starým a osvedčeným prostriedkom proti hystérií, už priviedlo rýchlo k rozumu veľa panikárov, bez toho aby im bolo nejako ublížené. - V prípade nutnosti "uzemnite" najväčších panikárov ranou do brady, ktorá ich na chvíľu vyradí z akcie. - Ak predpokladáte potrebu použitia zbrane, dobre ju zvážte! Vyhrážka zbraňou je často účinnejšia ako výstrel. Kým nevystrelíte, cíti sa ohrozený celý dav. Keď vystrelíte - či už do vzduchu alebo mierenou ranou - tento strach padne.- Ak je to možné, využite k zastaveniu paniky v dave aj technické prostriedky. Vytvorte prekážky z vozidiel alebo iných predmetov (zábrany, ostnatý drôt, barikády, zapálené pneumatiky, sudy s olejom a pod). Použite reproduktory so silným výkonom, ktorými budete vydávať svoje pokyny a rozkazy, vodný prúd z hadíc alebo požiarnych striekačiek či špeciálnych zariadení, prudké svetlo reflektorov, sirény a iné akustické signály, prípadne chemické prostriedky (slzný plyn) atď.- Snažte sa utekajúci dav rozdeliť na menšie skupiny a tie potom postupne pacifikovať. Usmerňujte ho do miest, kde nemôže napáchať väčšie škody a nedôjde k zraneniu spanikárených ľudí. Vyhľadávajte si ďalších pomocníkov. - Ak spanikárený dav nerozumie vašej reči, použite výrazné gestá a tón svojej reči. Vaše príkazy musia byť prednesené rozhodným hlasom a nekompromisne, aby dav

170

pochopil, že pánom situácie ste vy, aj keď významu vašich slov nebude rozumieť. Dajte príklad svojím vlastným správaním a konaním.

Zapamätajte si: Na každú zbraň existuje skôr či neskôr protizbraň. Na každý jav možno nájsť obranu. Ani v tej najťažšej situácii nestrácajte odvahu, nádej a chladnú hlavu a hľadajte jej najúspešnejšie riešenie. Každú svoju akciu si dobre a rýchlo premyslite. Najskôr myslite, potom konajte. Konajte pokojne a choďte príkladom ostatným.

Potlačujte paniku predovšetkým sami v sebe Všetko, čo sme už povedali pri chovaní davu, platí aj pre jednotlivcov. Aj vám hrozí panika na každom kroku. Aj vám môžu niektoré situácie v živote prerásť cez hlavu. Ako sa teda v takom prípade zachovať?- Snažte sa byť vždy, všade a za každých okolností v dobrom fyzickom aj psychickom stave. - Pestujte v sebe zdravú sebadôveru a využívajte každú príležitosť pre seba posilňovanie. Nepreceňujte sa ani nepodceňujte.- Osvojte si zásady umenie prežiť v každej situácii. To významne zvýši nielen vašu odolnosť proti nebezpečiu, ale posilní i sebadôveru.- Pamätajte si, že panika je v čase ohrozenia života to najhoršie, čo vás môže postretnúť. Vedie k strate nádeje a od toho je len krôčik k strate chuti do života. Snažte sa čo najrýchlejšie odhadnúť situáciu a kľudne na ňu reagovať.- Myslite na to, že je najprv potrebné myslieť a až potom konať. Snažte sa preto okamžite situáciu analyzovať a potom zo svojho poznania odvodiť svoju ďalšiu činnosť.

- Spoznajte sami seba. Uvedomte si svoje možnosti a ich hranice.- Verte tomu, že ak si zachováte chladnú hlavu, vyviaznete aj zo zdanlivo beznádejných situácií. - Vždy musíte chcieť prežiť. Neustále si hovorte: Ja to dokážem!

5.1.4. Zemetrasenie37

Prevencia, ktorú príslušné orgány v seizmických krajinách zabezpečujú, je veľmi rozsiahla a je klasifikovaná podľa obdobia, aké zahŕňa. Od dodržiavania architektonických a inžinierskych pravidiel obsahujúcich všetko až po zabezpečovanie priehrad, zatvorenie nebezpečných podnikov (chemických tovární, jadrových elektrární, tovární na výbušniny a pod.). Osobná prevencia je založená na jednotlivcoch. Stručnejšie môžeme popísať takto:

Pred zemetrasením: Maj doma pripravené batériové rádio, baterku, lekárničku. Nauč sa základy prvej pomoci. Musíš vedieť o hlavných uzáveroch elektrickej energie a plynu. Nedávaj na police a skrine ťažšie predmety. Opri ťažší nábytok o stenu. Vypracuj plán kontaktu členov rodiny a príbuzných pre prípadné zemetrasenia. To isté sa vykonáva v továrňach, kanceláriách a školách.

Pri zemetrasení: Zostaň pokojný. Ak si mimo budovy, zostaň vonku, ak si vnútri,

37 Kukal: Ochrana pred zemetrasením. 1982.

171

zostaň vo vnútri! Najviac úrazov je, keď sa vybieha v panike z domov alebo vbieha do úkrytov. Vnútri stoj pri oporných stenách alebo pod dverami. Nikdy nie pri okne. Ak nemáš čas, skoč pod stôl. Vonku sa drž ďalej od elektrického vedenia. Pokiaľ možno nezostávaj v úzkych uličkách. Ak ťa otrasy zastihnú tam, skoč do najbližšej brány a zostaň pod portálom. Nepoužívaj otvorený oheň. Ak si v aute, zastav na otvorenom priestranstve a zostaň vo voze. V kancelárii skoč pod stôl, v továrni pod najbližšie odolný predmet. Nikdy nevstupuj do výťahu a na schodište!

Po zemetrasení: Poskytni prvú pomoc sebe a ostatným, ktorí to potrebujú. Skontroluj plyn, elektrinu a vodu. Ak sú poškodené, zastav ich. Počúvaj rádio, ale nepoužívaj telefón. Splachovať záchod. Nechoď bosí, všade je plno črepov. Vyhni sa poškodeným budovám, komíny môžu spadnúť, múry tiež. Nechoď k moru, môže prísť tsunami. Pozor na dotrasy, počúvaj inštrukcie, riaď sa nimi. A hlavne vo všetkých prípadoch: Zachovaj kľud, najviac zranení vznikne pri zbytočnej panike! V prvých decembrových dňoch 1979 bolo v celej tokijskej oblasti prevedené denné protizemetrasné cvičenie. S príslovečnou japonskou disciplínou sa milióny obyvateľov správali ako pri naozajstnom zemetrasení.

5.1.5. Chovanie po zrútení domu - zasypanie

Dúfajme, že sa vám také nešťastie podarilo v zdraví a bez väčšej ujmy prežiť. Budete však musieť čeliť ďalším ťažkostiam. Okolo je temno a vy strácate orientáciu. V lepšom prípade k vám preniká lúč svetla. Zdá sa, že vo vašom okolí už k ďalšiemu zosuvu nedôjde a nevidíte nádej na skorú záchranu. Zostaňte pokojne sedieť a čakajte. Nič neriskujte. Nesnažte sa odhrabávať trosky, pretože ich posunom by ste mohli spôsobiť ďalšie zrútenie. Až keď je nádej na záchranu zvonku mizivá, budete musieť nebezpečenstvo podstúpiť a pokúsiť sa o svoju záchranu sami. Nesmiete spôsobiť zrútenie ďalších trosiek. Pri preliezanií dajte pozor, aby ste nikde neuviazli kusom odevu, hodinkami, opaskom apod. Odložte nepotrebné a nepohodlné časti odevu a výbavy. Najprv prelieza najštíhlejší osoba. Pokiaľ nájdete prielezov niekoľko, použite ako prvý ten, z ktorého ťahá priamy závan. Počas lezenia zachovávajte mimoriadnu obozretnosť. Dotýkajte sa všetkého, ako by šlo o trhavinu najvyššieho stupňa. Podozrivo pohyblivými kusmi trosiek najprv pohnite a potom chvíľu počkajte, čo sa stane. Pri prielezu nebezpečnými miestam, nechajte preliezť vždy len jednu osobu. Až keď nebezpečný úsek prekoná, dovoľte postup ďalším. Neponáhľajte! Nesnažte sa dostať von čo najrýchlejšie. Meňte často polohu tela, aby ste nedostali kŕč. Ak sa tak stane, ľahko sa uvoľnite. S kŕčom žiadnym malým otvorom nepreleziete. Oddýchnite si a až po uvoľnení pokračujte ďalej. Nikdy sa nepokúšajte niekoho násilím pretiahnuť malým otvorom, napríklad len pomocou jedného lana. Lano alebo improvizovaný povrazec použite ako vodiacu šnúru.1. Prvý človek lezie von a ťahá lano za sebou. Vonku upevní jeho koniec na nejaký kotvový bod. Ďalšie osoby ručkujú po takto upevnenom lane von.2. Na dolnom konci lana uviažte slučku. Zasuňte jednu nohu do slučky a ohnite koleno. Pomocník vonku pritiahne lano k sebe a upevní ho k nejakému predmetu. Vystrite nohu a tým sa posuniete vpred. Uvoľnite lano, pomocník ho pritiahne k sebe a opäť upevní. Ohnite nohu v kolene, vystrite tak, aby ste sa posunuli späť, a tak robte až do konca. 3. Povedzme, že sa musíte plaziť, úplne pritlačiť k zemi. Roztiahnite lakte do strán, dlane si podložte pod ramená alebo si dajte päste pod tvár a lakte pritlačte k telu.

172

Dopredu sa pohybujte pokrčovaním a narovnávaním tela, špičkami nôh sa odrážajte od terénu pod sebou. 4. Skúste aj iné polohy. Stykom pŕs a brucha uniká z tela veľké množstvo tepla. Snažte sa občas zmeniť polohu na bok a postupovať ďalej striedavo po jednom a druhom boku.

5. Ak sa nával dostane do nebezpečnej blízkosti, snažte sa ich chrbtom odtlačiť vyššie a získať priestor. Položte sa o dlane a kolená.

173

5.2. Integrovaný záchranný systém

5.2.1. Integrovaný záchranný systém - zákon

Zákon 129/2002 Z.z.

z 15. februára 2002

o integrovanom záchrannom systéme

Autor: Národná rada SRPlatnosť od: 21.3.2002Účinnosť od: 1.2.2006

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1Predmet úpravy Tento zákon upravuje organizáciu integrovaného záchranného systému, pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy a záchranných zložiek v rámci integrovaného záchranného systému, práva a povinnosti obcí a iných právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a ostatných fyzických osôb pri koordinácii činností súvisiacich s poskytovaním pomoci, ak je bezprostredne ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie.

§ 2Vymedzenie pojmov (1) Integrovaný záchranný systém je koordinovaný postup jeho zložiek (§ 7) pri zabezpečovaní ich pripravenosti a pri vykonávaní činností a opatrení súvisiacich s poskytovaním pomoci v tiesni.(2) Na účely tohto zákona sa rozumiea) tiesňou stav, pri ktorom je bezprostredne ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie a postihnutý je odkázaný na poskytnutie pomoci, b) zásahom súhrn nevyhnutných úkonov a opatrení záchranných zložiek integrovaného záchranného systému (§ 7), ktoré súvisia s neodkladným poskytnutím pomoci v tiesni, c) plánom poskytovania pomoci spôsob aktivizovania a koordinovania záchranných zložiek integrovaného záchranného systému vysielaných na zásah na účely poskytnutia pomoci v tiesni, d) miestom zásahu priestor, v ktorom záchranné zložky integrovaného záchranného systému poskytujú pomoc v tiesni, e) dispečerským pracoviskom pracovisko zásahového strediska poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby alebo ostatnej záchrannej zložky, ktoré na základe výzvy na vykonanie zásahu z koordinačného strediska integrovaného záchranného systému (ďalej len "koordinačné stredisko") alebo operačného strediska tiesňového volania zabezpečuje výkon svojich podriadených súčastí, f) komunikačnou a informačnou infraštruktúrou súhrn technických podmienok a organizačných opatrení nevyhnutných na zabezpečovanie hlasového a dátového prenosu medzi koordinačnými strediskami, operačnými strediskami tiesňového volania,

174

dispečerskými pracoviskami, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zdravotníctva") prostredníctvom telekomunikačných sietí, telekomunikačných zariadení, rádiových sietí a vzájomne kompatibilného programového vybavenia.

§ 3Organizácia integrovaného záchranného systémuV integrovanom záchrannom systéme pôsobiaa) ministerstvo, b) ministerstvo zdravotníctva, c) krajské úrady, d) záchranné zložky.

§ 4Pôsobnosť ministerstva Ministerstvoa) riadi a koordinuje plnenie úloh na úseku integrovaného záchranného systému, b) vypracúva v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva koncepciu organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému, c) zabezpečuje v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva odbornú prípravu (§ 16) osôb zaradených do koordinačných stredísk, operačných stredísk tiesňového volania a dispečerských pracovísk, d) spolupracuje s orgánmi štátnej správy na príprave a tvorbe automatizovaného systému podpory riadenia a spracúvania informácií, e) zabezpečuje vysielanie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému pri poskytovaní pomoci v tiesni medzi krajmi, f) zabezpečuje vyžadovanie pomoci a vysielanie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému v rámci medzinárodnej pomoci a humanitárnej spolupráce, g) zabezpečuje hlasový a dátový prenos informácií telekomunikačnými sieťami a telekomunikačnými zariadeniami alebo rádiovými sieťami s vyslanými záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému v rámci medzinárodnej pomoci a humanitárnej spolupráce, h) ustanovuje technické a prevádzkové podmienky na podporu riadenia a koordinácie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému a na zabezpečenie činnosti komunikačnej a informačnej infraštruktúry, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1)§ 4aPôsobnosť ministerstva zdravotníctvaMinisterstvo zdravotníctvaa) koordinuje prípravu traumatologických plánov, ktoré sú povinné vypracúvať zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, na zabezpečenie úloh súvisiacich s poskytovaním pomoci v tiesni pri udalostiach s vysokým počtom postihnutých v ohrození života alebo s poškodením zdravia, b) spolupodieľa sa na vypracúvaní koncepcie organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému.

§ 5Pôsobnosť krajského úradu (1) Krajský úrad koordinuje a metodicky riadi plnenie úloh na úseku integrovaného záchranného systému na území kraja. Na tieto účely

175

a) zriaďuje koordinačné stredisko, b) utvára technické podmienky na činnosť koordinačného strediska, c) rozhoduje o náhrade výdavkov a náhrade škody (§ 15) a uhrádza tieto náhrady, d) spolupodieľa sa na vypracúvaní koncepcie organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému.(2) Koordinačné stredisko a) zabezpečuje príjem tiesňového volania na linke tiesňového volania 112 (§ 6), b) spracúva a vyhodnocuje informácie o tiesňovom volaní a zabezpečuje činnosť súvisiacu s poskytnutím pomoci v tiesni podľa odseku 3 písm. a), c) zabezpečuje hlasový a dátový prenos informácií telekomunikačnými sieťami a telekomunikačnými zariadeniami s operačnými strediskami tiesňového volania v územnom obvode kraja, s ostatnými koordinačnými strediskami, s ministerstvom a s ministerstvom zdravotníctva; ak v územnom obvode kraja nie je zriadené operačné stredisko tiesňového volania, s operačným strediskom tiesňového volania určeného ministerstvom, d) vypracúva plán poskytovania pomoci, e) vedie prehľad o silách a prostriedkoch záchranných zložiek integrovaného záchranného systému a ich zásahových obvodoch (§ 8 ods. 3), f) vedie prehľad o silách a prostriedkoch právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie, využiteľných na účely poskytovania pomoci v tiesni, g) vedie dokumentáciu súvisiacu so zabezpečovaním činností uvedených v písmenách c) až f) a evidenciu činností integrovaného záchranného systému súvisiacu s úlohami uvedenými v písmenách a) a b) a s úlohami uvedenými v odseku 4, h) vykonáva odbornú prípravu záchranných zložiek integrovaného záchranného systému v rozsahu ustanovenom v § 16, i) spolupracuje s orgánmi zodpovednými za pátranie po lietadlách a záchranu ľudských životov1a) v prípade pátrania po lietadlách alebo poskytovania pomoci pri leteckej nehode, j) vyžaduje prostredníctvom ministerstva pomoc záchranných zložiek integrovaného záchranného systému z iného kraja, ak na zásah nepostačujú vlastné sily a prostriedky; v prípade, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, môže o pomoc požiadať priamo iné koordinačné stredisko, k) vedie evidenciu zvukových záznamov hovorov súvisiacich s tiesňovým volaním a uchováva ich tri roky od zaznamenania na elektronickom neprepisovateľnom nosiči, l) zabezpečuje odovzdanie tiesňového volania z iného štátu pracovisku na príjem tiesňového volania v štáte, odkiaľ bolo tiesňové volanie vyslané.(3) Koordinačné stredisko je oprávnenéa) vydať pokyn príslušnej základnej záchrannej zložke (§ 8) na vykonanie zásahu, vyzvať niektorú z ostatných záchranných zložiek (§ 9) na vykonanie zásahu alebo tiesňové volanie presmerovať na príslušné operačné stredisko tiesňového volania, dispečerské pracovisko alebo operačné stredisko Policajného zboru, b) vyžadovať údaje o silách a prostriedkoch využiteľných na zásah od orgánov štátnej správy, obcí a iných právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie.(4) Koordinačné stredisko v prípade nebezpečenstva vzniku mimoriadnej udalosti alebo v prípade vzniku mimoriadnej udalosti 2)a) zabezpečuje varovanie obyvateľstva, ak tak nevykonali zákonom určené právnické osoby alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie, 3)b) vyrozumieva orgány štátnej správy a iné právnické osoby, ktoré zabezpečujú úlohy súvisiace so záchrannými prácami pri mimoriadnych udalostiach, c) podieľa sa na plnení úloh súvisiacich s vykonávaním záchranných prác na základe

176

rozhodnutia štátnych orgánov podľa osobitných právnych predpisov. 4) (5) Nepretržitý výkon činnosti koordinačného strediska podľa odseku 2 písm. a) až c), i) a j) a odseku 3 zabezpečujú operátori, ktorými sú zástupcovia krajského úradu, ministerstva zdravotníctva a Hasičského a záchranného zboru a pri ohrození5) alebo krízovej situácii5a) aj zástupca Policajného zboru, ak o to krajský úrad požiada.(6) Krajský úrad môže vytvoriť koordinačné stredisko aj na operačnom stredisku základnej záchrannej zložky, ak ide o operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby po predchádzajúcom súhlase ministerstva zdravotníctva. Koordinačné stredisko môže v mieste svojej dislokácie zabezpečovať aj činnosť operačných stredísk tiesňového volania (§ 10). (7) Plán poskytovania pomoci sa vypracúva v nadväznosti na iné plány, ktoré riešia zabezpečovanie úloh pri ochrane života, zdravia alebo majetku podľa osobitných právnych predpisov.6)

§ 6Linka tiesňového volania Na privolanie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému v tiesni sa zriaďuje vo verejnej telekomunikačnej sieti jednotné európske číslo tiesňového volania 112 (ďalej len "linka tiesňového volania 112"). Zriadenie linky tiesňového volania 112 v koordinačných strediskách zabezpečí Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky.7) Prevádzku linky tiesňového volania 112 zabezpečí poskytovateľ verejnej telekomunikačnej služby.8)

Záchranné zložky integrovaného záchranného systému § 7V integrovanom záchrannom systéme pôsobia a) základné záchranné zložky, b) ostatné záchranné zložky, c) útvary Policajného zboru.

§ 8(1) Základné záchranné zložky sú:a) Hasičský a záchranný zbor, 9)b) poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby, 10)c) kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany, 11)d) Horská záchranná služba, 12)e) Banská záchranná služba.13)

(2) Základné záchranné zložkya) poskytujú bezodkladne odbornú, zdravotnú, technickú a ďalšiu potrebnú pomoc v tiesni na základe pokynu koordinačného strediska alebo svojho operačného strediska tiesňového volania, b) vykonávajú organizačné, technické a ďalšie opatrenia na poskytovanie pomoci v tiesni a na ten účel sa vybavujú technickými a vecnými prostriedkami, c) zúčastňujú sa na odbornej príprave (§16), d) spracúvajú údaje o svojej činnosti, silách a prostriedkoch a predkladajú ich krajskému úradu do konca februára za predchádzajúci kalendárny rok; ak ide o poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, aj ministerstvu zdravotníctva.

(3) Základná záchranná zložka vykonáva svoju činnosť spravidla vo svojom zásahovom

177

obvode.

(4) Pôsobením základných záchranných zložiek v integrovanom záchrannom systéme nie je dotknuté ich postavenie a úlohy ustanovené osobitnými právnymi predpismi.

§ 9(1) Ostatné záchranné zložky sú: a) Armáda Slovenskej republiky, 15)b) obecné (mestské) hasičské zbory, 16)c) závodné hasičské útvary, 17)d) závodné hasičské zbory, 17)e) pracoviská vykonávajúce štátny dozor alebo činnosti podľa osobitných predpisov, 18)f) jednotky civilnej ochrany, 19)g) obecná polícia, 20)h) útvary Železničnej polície, 21)i) Slovenský Červený kríž, 22)j) iné právnické osoby a fyzické osoby, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie pomoci pri ochrane života, zdravia a majetku.

(2) Ostatné záchranné zložky

a) poskytujú odbornú, zdravotnú, technickú a ďalšiu potrebnú pomoc v tiesni na základe vyzvania koordinačným strediskom alebo operačným strediskom tiesňového volania, alebo na základe pokynu svojho dispečerského pracoviska, b) oznamujú na vyžiadanie koordinačnému stredisku údaje o svojich silách a prostriedkoch, ktoré môžu poskytnúť na zásah, a údaje o spôsobe svojej aktivizácie pre potreby vypracovania plánu poskytnutia pomoci a pre prípad vyzvania na zásah, c) vykonávajú opatrenia súvisiace s ich začlenením do informačnej a komunikačnej siete integrovaného záchranného systému vrátane zabezpečovania spojovacích prostriedkov, d) zúčastňujú sa na odbornej príprave (§ 16).

(3) Pôsobením ostatných záchranných zložiek v integrovanom záchrannom systéme nie je dotknuté ich postavenie a úlohy ustanovené osobitnými právnymi predpismi.

§ 9aÚtvary Policajného zboru

a) podieľajú sa na poskytovaní bezodkladnej pomoci v tiesni v rozsahu úloh Policajného zboru na základe pokynu operačného strediska Policajného zboru, b) vykonávajú organizačné, technické a ďalšie opatrenia súvisiace s ich pôsobením v integrovanom záchrannom systéme a na tento účel sa vybavujú technickými a vecnými prostriedkami, c) zúčastňujú sa na odbornej príprave (§ 16), d) spracúvajú údaje o svojej činnosti, silách a prostriedkoch a predkladajú ich krajskému úradu do konca februára za predchádzajúci kalendárny rok.

§ 10Operačné stredisko tiesňového volania (1) Operačné stredisko tiesňového volania zriaďuje základná záchranná zložka; úlohy

178

operačného strediska tiesňového volania pre kontrolné chemické laboratóriá plní ministerstvo. Postavenie operačného strediska tiesňového volania podľa tohto zákona má aj operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby, 22a) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Operačné stredisko tiesňového volania

a) zabezpečuje príjem tiesňového volania a jeho vyhodnocovanie, b) vysiela základnú záchrannú zložku na zásah a usmerňuje jej činnosť vo svojom zásahovom obvode, c) vyžaduje pomoc od záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, ktoré pôsobia v zásahovom obvode základnej záchrannej zložky, d) bezodkladne informuje dátovým prenosom koordinačné stredisko o prijatí tiesňového volania, vyslaní vlastnej základnej záchrannej zložky na zásah a jej opätovnom zaradení do pohotovosti a vyžiadaní pomoci podľa písmena c), e) vyžaduje od koordinačného strediska vyslanie ďalších záchranných zložiek integrovaného záchranného systému na zásah z iného zásahového obvodu, ak je ich účasť pri zásahu potrebná, f) vytvára technické podmienky na zabezpečovanie hlasového a dátového prenosu informácií telekomunikačnými sieťami a telekomunikačnými zariadeniami s koordinačným strediskom a s operačnými strediskami tiesňového volania vo svojom zásahovom obvode, g) podieľa sa na plnení úloh súvisiacich s vykonávaním záchranných prác na základe rozhodnutia štátnych orgánov podľa osobitných právnych predpisov, 4)h) spolupracuje s obcami 23) pri plnení úloh súvisiacich s vykonávaním záchranných prác, i) informuje koordinačné stredisko o stave síl a prostriedkov základnej záchrannej zložky, j) spolupracuje so záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému, ktoré pôsobia v jeho zásahovom obvode, k) spolupracuje s veliteľom zásahu alebo s oprávnenou osobou pri vyžadovaní osobnej pomoci a vecného plnenia (§ 13), l) vedie prehľad o silách a prostriedkoch základnej záchrannej zložky a evidenciu o jej činnosti.

(3) Základné záchranné zložky môžu zriadiť na plnenie úloh podľa odseku 2 spoločné operačné stredisko tiesňového volania.

(4) Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby [§ 8 ods. 1 písm. b)].

§ 10aOperačné stredisko Policajného zboruOperačné stredisko Policajného zboru

a) zabezpečuje príjem tiesňového volania a jeho vyhodnocovanie, b) informuje bezodkladne hlasovým a dátovým prenosom koordinačné stredisko a príslušné operačné stredisko tiesňového volania vo svojom zásahovom obvode o prijatí tiesňového volania na poskytnutie pomoci základnými záchrannými zložkami, c) spolupracuje so záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému, ktoré

179

pôsobia v jeho zásahovom obvode, d) podieľa sa na plnení úloh súvisiacich s vykonávaním záchranných prác na základe rozhodnutia štátnych orgánov podľa osobitných predpisov. 4)§ 11Účasť právnických osôb, fyzických osôboprávnených na podnikanie a ostatných fyzických osôb v integrovanom záchrannom systéme

(1) V rámci integrovaného záchranného systému sa na poskytovaní pomoci v tiesni podieľajú aj ďalšie právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a ostatné fyzické osoby formou vecného plnenia alebo osobnej pomoci.

(2) Právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie sú povinné koordinačnému stredisku na jeho vyžiadanie poskytnúť potrebné údaje o svojich silách a prostriedkoch využiteľných na poskytnutie pomoci v tiesni.

(3) Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú rozhlasové a televízne vysielanie, sú povinné na požiadanie koordinačného strediska bezplatne uverejniť informáciu o tiesni a o opatreniach súvisiacich s poskytovaním pomoci v tiesni.

§ 12Riadenie a koordinácia činností záchrannýchzložiek integrovaného záchranného systémuna mieste zásahu(1) Na mieste zásahu riadi a koordinuje činnosť záchranných zložiek integrovaného záchranného systému veliteľ zásahu z Hasičského a záchranného zboru (ďalej len "veliteľ zásahu"); v horských oblastiach pri záchrannej činnosti podľa osobitného predpisu12) vedúci zásahu z Horskej záchrannej služby.

(2) Ak nezasahuje Hasičský záchranný zbor, na mieste zásahu riadi a koordinuje činnosť záchranných zložiek integrovaného záchranného systému veliteľ alebo vedúci jednotky tej záchrannej zložky integrovaného záchranného systému, ktorého určí príslušné koordinačné stredisko (ďalej len "oprávnená osoba"), v prípade pátrania po lietadlách alebo poskytovania pomoci pri leteckej nehode orgán zodpovedný za pátranie po lietadlách a záchranu ľudských životov.1a)

(3) Veliteľ zásahu alebo oprávnená osoba nezasahuje do odborných činností iných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému.

(4) Ak si to situácia na mieste zásahu vyžaduje, zriaďuje si veliteľ zásahu alebo oprávnená osoba štáb ako svoj poradný orgán zložený zo zástupcov zasahujúcich záchranných zložiek integrovaného záchranného systému.

(5) Fyzické osoby, ktoré sa nachádzajú na mieste zásahu, sú povinné podriadiť sa rozhodnutiam a príkazom veliteľa zásahu alebo oprávnenej osoby, ako aj strpieť úkony, ktoré súvisia s výkonom činnosti záchranných zložiek integrovaného záchranného systému pri zásahu.

180

(6) Veliteľ zásahu alebo oprávnená osoba si môže vyžiadať na zásah ďalšie záchranné zložky integrovaného záchranného systému alebo požiadať o pomoc (§ 13 ods. 1) právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a ostatné fyzické osoby, ktoré majú technické prostriedky na poskytnutie požadovanej pomoci.

§ 13Osobná pomoc a vecné plnenie (1) Každý je povinný pri zásahu na výzvu veliteľa zásahu, oprávnenej osoby alebo operačného strediska tiesňového volania poskytnúť pomoc, ktorá spočíva

a) v osobnej pomoci alebo inej pomoci potrebnej na záchranu života, zdravia alebo majetku, b) vo vecnom plnení potrebnom na záchranu života, zdravia alebo majetku.

(2) Bezprostredne po zásahu je veliteľ zásahu alebo oprávnená osoba povinná vystaviť na žiadosť osoby, ktorá poskytla pomoc podľa odseku 1, písomné potvrdenie o poskytnutí pomoci.

(3) Pri požiadaní o osobnú pomoc a pri ukladaní vecných plnení treba prihliadať na to, aby sa tým neohrozila výživa toho, kto osobnú pomoc alebo vec poskytol, prípadne výživa jeho rodiny, alebo aby sa neohrozil chod jeho podnikateľskej činnosti.

§ 14Vyňatie z povinnosti poskytnúť osobnú pomoca vecné plnenie (1) Povinnosť poskytnúť osobnú pomoc a vecné plnenie podľa § 13 sa nevzťahuje na a) vojakov ozbrojených síl, príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, ak by poskytnutím osobnej pomoci alebo vecného plnenia bol ohrozený výkon ich služby, b) zamestnancov právnickej osoby a fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie vo verejnej hromadnej doprave, v energetike, pôšt a telekomunikácií, ak by poskytnutie osobnej pomoci alebo vecného plnenia mohlo mať za následok vážne ohrozenie zdravia, života a majetku iných osôb, závažnú poruchu prevádzky alebo iný závažný následok, c) zamestnancov právnickej osoby a osoby oprávnenej na podnikanie v oblasti zdravotníctva, ak by poskytnutím osobnej pomoci alebo vecného plnenia bolo vážne ohrozené plnenie úloh podľa osobitných predpisov24) alebo plnenie úloh pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 25)d) osoby telesne alebo duševne nespôsobilé, osoby mladšie ako 18 rokov, tehotné ženy a zamestnancov cudzích zastupiteľských úradov.

(2) Osobnú pomoc alebo vecné plnenie nie je povinný poskytnúť ten, kto by tým ohrozil život alebo zdravie vlastné alebo inej osoby.

§ 15Náhrada výdavkov a náhrada škody (1) Ten, kto poskytol osobnú pomoc alebo vecné plnenie, má právo na náhradu škody, 26) ktorá mu vznikla osobnou pomocou alebo vecným plnením, ak mu toto právo nevyplýva z osobitných predpisov.27) Žiadosť o finančnú náhradu sa uplatňuje na krajskom úrade, v ktorého územnom obvode sa osobná pomoc alebo vecné plnenie poskytlo.

181

(2) Prostriedky, ktoré sa prevzali ako vecné plnenie, sa bezprostredne po zániku potreby vrátia tomu, od koho sa prevzali.(3) Ak nemožno prostriedok, ktorý sa prevzal ako vecné plnenie, po zániku potreby vrátiť, poskytne sa právnickej osobe, fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie alebo inej fyzickej osobe iný prostriedok rovnakého druhu a rovnakej hodnoty alebo sa poskytne finančná náhrada.(4) Záchranné zložky integrovaného záchranného systému, ktoré v rámci poskytovania pomoci na vyžiadanie koordinačného strediska vykonávali činnosti nad rámec svojej pôsobnosti podľa osobitných predpisov, majú právo na finančnú náhradu. Žiadosť uplatňujú záchranné zložky integrovaného záchranného systému na krajskom úrade, v ktorého územnom obvode sa osobná pomoc alebo vecné plnenie poskytlo.(5) Ak ten, kto spôsobil ujmu na živote, zdraví alebo majetku je známy, krajský úrad si uplatní právo na úhradu vynaložených nákladov voči tomu, kto za túto ujmu zodpovedá.

§ 16Odborná príprava (1) Odborná príprava záchranných zložiek integrovaného záchranného systému zahŕňa a) zásady organizácie a zabezpečovania činnosti koordinačného strediska, b) spôsob zabezpečovania príjmu, vyhodnocovania a realizácie odozvy na tiesňové volanie koordinačnými strediskami a operačnými strediskami tiesňového volania, c) spôsob zabezpečovania hlasového a dátového prenosu informácií medzi záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému, d) spôsob riadenia a zásady koordinácie činností záchranných zložiek integrovaného záchranného systému na mieste zásahu, e) zabezpečenie a spôsob využívania automatizovaného systému podpory riadenia a spracúvania informácií koordinačných stredísk a operačných stredísk tiesňového volania a vedenie dokumentácie a evidencie činnosti základných záchranných zložiek.

(2) Odbornej prípravy sa zúčastňujú zástupcovia

a) koordinačných stredísk v rozsahu ustanovenom v odseku 1, b) základných záchranných zložiek a útvarov Policajného zboru v rozsahu ustanovenom v odseku 1 písm. b) až e), c) ostatných záchranných zložiek v rozsahu ustanovenom v odseku 1 písm. c) až e).

(3) Základná záchranná zložka umožní na požiadanie ministerstva vykonať časť odbornej prípravy operátorov vo svojom operačnom stredisku tiesňového volania, ak ide o operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby na základe súhlasu ministerstva zdravotníctva.

§ 17Financovanie integrovaného záchranného systému (1) Výdavky na integrovaný záchranný systém sa financujú zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva.(2) Výdavkami integrovaného záchranného systému sú výdavky súvisiace s a) budovaním a zabezpečovaním činnosti koordinačných stredísk, b) vykonávaním odbornej prípravy záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, c) telekomunikačným prepojením koordinačných stredísk s operačnými strediskami

182

tiesňového volania, d) náhradou výdavkov a škôd podľa tohto zákona.

Správne delikty § 18Pokuty právnickým osobám alebo fyzickýmosobám oprávneným na podnikanie (1) Krajský úrad môže uložiť pokutu do výšky 200 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá a) neposkytne koordinačnému stredisku potrebné údaje o svojich silách a prostriedkoch využiteľných na poskytnutie pomoci v tiesni, b) poruší povinnosť poskytnúť osobnú pomoc alebo vecné plnenie, c) neuposlúchne pokyn veliteľa zásahu alebo oprávnenej osoby alebo odmieta strpieť úkony, ktoré súvisia s výkonom činnosti záchranných zložiek integrovaného záchranného systému pri zásahu podľa § 12.

(2) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedel krajský úrad, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. (3) Pri určení pokuty krajský úrad prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.(4) Na konanie o ukladaní pokút sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.28)(5) Výnos z pokút uložených podľa tohto zákona je príjmom štátneho rozpočtu.

§ 19Priestupky (1) Priestupku na úseku integrovaného záchranného systému sa dopustí ten, ktoa) zneužije linku tiesňového volania tým, že úmyselne vyžiada poskytnutie pomoci, ktorá nebola potrebná, alebo úmyselne blokuje linku tiesňového volania, b) neuposlúchne pokyn veliteľa zásahu alebo oprávnenej osoby alebo odmieta strpieť úkony, ktoré súvisia s výkonom činnosti záchranných zložiek integrovaného záchranného systému pri zásahu podľa § 12, c) poruší povinnosť poskytnúť osobnú pomoc alebo vecné plnenie. (2) Za priestupok podľa odseku 1 môže obvodný úrad uložiť pokutu do výšky 50 000 Sk.(3) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.29)(4) Výnos z pokút uložených podľa tohto zákona je príjmom štátneho rozpočtu.

§ 20Prechodné a záverečné ustanovenia (1) Vytvorenie technických podmienok na zabezpečovanie hlasového a dátového prenosu informácií verejnou telekomunikačnou sieťou a telekomunikačnými prostriedkami medzi operačnými strediskami tiesňového volania zabezpečí zriaďovateľ základnej záchrannej zložky do 30. júna 2003. (2) Vybudovanie koordinačného strediska zabezpečí krajský úrad do 30. júna 2007. Do vybudovania koordinačného strediska plní jeho úlohy operačné stredisko tiesňového volania, ktoré určí krajský úrad.(3) Zriadenie linky tiesňového volania 112 a jej prevádzku pre koordinačné stredisko alebo operačné stredisko tiesňového volania, ktoré plní úlohy koordinačného strediska,

183

zabezpečí telekomunikačný úrad a poskytovateľ verejnej telekomunikačnej služby od 1. júla 2003.

§ 20aZákladné záchranné zložky zabezpečia do 30. júna 2007 doplnenie označenia cestných vozidiel o symbol SOS 112 červenej farby alebo bielej farby, ak je farba karosérie červená. Výška písma symbolu nesmie byť menšia ako 100 mm. Ostatné záchranné zložky môžu označiť svoje dopravné prostriedky symbolom SOS 112 po oznámení svojho rozhodnutia krajskému úradu.

§ 20bTýmto zákonom sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev uvedený v prílohe.

§ 21Účinnosť Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2002.Zákon č. 579/2004 Z.z. nadobúda účinnosť 1. januára 2005.Zákon č. 567/2005 Z.z. nadobúda účinnosť 1. januára 2006 okrem čl. I 15. bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2006.Zákon č. 10/2006 Z.z. nadobúda účinnosť 1. februára 2006.

Rudolf Schuster v. r.Jozef Migaš v. r.Mikuláš Dzurinda v. r.

-------------------------------------------------------------------------------------1) § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.1a) § 17 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.2) § 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.3) § 16 ods. 6 a 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení zákona č. 117/1998 Z. z.§ 3 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 348/1998 Z. z. o zabezpečovaní technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany.4) § 5 ods. 4 a § 6 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.5) § 3 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení zákona č. 117/1998 Z. z.5a) § 2 písm. a) zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.6) Napríklad § 3 ods. 17 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení zákona č. 117/1998 Z. z., § 3 nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 32/1975 Zb. o ochrane pred povodňami.

184

7) Zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z.8) § 26 zákona č. 195/2000 Z. z.9) Zákon č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.10) Zákon č. 579/2004 Z. z.11) § 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.12) Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení zákona č. 515/2003 Z. z.13) § 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.14) § 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.14a) Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov.15) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 16) § 33 zákona č. 314/2001 Z. z. 17) § 31 zákona č. 314/2001 Z. z.18) Napríklad § 17 zákona č. 143/1998 Z. z., zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.19) § 16 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.20) Zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov. 21) Zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení zákona č. 73/1998 Z. z. 22) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1994 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu Červeného kríža.22a) § 3 ods. 1 zákona č. 579/2004 Z. z.23) Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.24) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.25) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. 26) § 420 až 450 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.27) Napríklad zákon č. 314/2001 Z. z. 28) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).29) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Príloha k zákonu č. 129/2002 Z. z.v znení zákona č. 579/2004 Z. z.

Zoznam preberaných právnych aktovEurópskych spoločenstiev a Európskej únieČl. 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (Smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, 24. 4. 2002).

5.2.2. Horská záchranná služba

185

PokynyHorskej záchrannej služby

z 2. 1. 2004 č. 1/2004na zaistenie bezpečnosti osôb v horskej oblasti

Podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe za účelom zaistenia bezpečnosti osôb v horskej oblasti Horská záchranná služba (ďalej len „horská služba“) ustanovuje:

Čl. 1 Povinnosti osôb nachádzajúcich sa v horskej oblasti

(1) Každá osoba v horskej oblasti (okrem osôb nachádzajúcich sa v osadách, na verejnýchkomunikáciách, zjazdových a bežeckých tratiach) je povinná:a) dodržiavať pokyny horskej služby,b) riadiť sa výstražnými, informačnými a inými zariadeniami súvisiacimi s bezpečnosťou osôb v horskej oblasti,c) informovať sa na horskej službe alebo využiť všetky dostupné informačné zdroje o schodnosti chodníkov, lavínovom nebezpečenstve a inej problematike týkajúcej sa bezpečného pohybu,d) informovať sa o vývoji počasia na SHMÚ alebo horskej službe,e) správať sa tak, aby nedošlo k ohrozeniu vlastného života, zdravia alebo majetku, ani k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku iných osôb,f) prispôsobiť výstroj a výzbroj obtiažnosti vychádzky, túry alebo výstupu (ďalej len „túra“) a poveternostným podmienkam,g) vziať si na túru lekárničku s prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci,h) zásobiť sa dostatočným množstvom jedla a pitia,i) prispôsobiť obtiažnosť túry svojmu zdravotnému stavu a fyzickej kondícii,j) nepodnikať túru pri vyhlásení 4. a 5. stupňa lavínového nebezpečenstva,k) ukončiť túru a vrátiť sa, ak sa počasie zhoršuje,l) nekráčať v tesnej blízkosti okrajov chodníka, pretože môže dôjsť k jeho zosuvu,m) neopierať sa o zábradlie, hlavne na exponovaných miestach a nesadať naň,n) nezaťažovať mosty vo veľkých skupinách a zbytočne sa na nich nezdržiavať,o) prechádzať letnými snehovými poliami s maximálnou opatrnosťou a nešmýkať sa na nich,p) pridržiavať sa terénu alebo byť zaistený pri fotografovaní a filmovaní v exponovanom teréne,q) nehádzať kamene ani iné predmety,r) neskracovať si chodníky,s) nepredbiehať sa pri pohybe na úsekoch zabezpečených umelými technickými pomôckami apohybovať sa tak, aby medzi dvomi kotviacimi prvkami bola len jedna osoba, t) pri pohybe na lyžiach a bicykli dať prednosť pešej osobe, u) pohybovať sa len v chodeckom teréne 1) a nad hornou hranicou lesa len po značkovanýchchodníkoch 2).

(2) Na túru je vhodné vziať si mobilný telefón, a to najmä vtedy, ak ide na túru len jedna osoba.

(3) Pohybovať sa mimo značkovaných chodníkov alebo v horolezeckom teréne do I. stupňa obtiažnosti UIAA 3) môže len:

a) vysokohorský turista,b) osoba pri výcviku vysokohorskej turistiky v sprievode cvičiteľa vysokohorskej turistiky, pričom cvičiteľ môže sprevádzať najviac dve osoby,c) osoba, ktorá vykonáva inú činnosť, pri ktorej je nevyhnutné opustiť chodník,

186

(napríklad športové lietanie, rafting, kanoing, potápačstvo, rybárstvo, poľovníctvo, ...),d) iná oprávnená osoba, (napríklad stráž ochrany prírody, člen lesnej stráže, vlastník pozemku, lesník, geodet, policajt, hasič, ...),e) osoby uvedené v písmene a) až d) sú povinné preukázať sa platným preukazom.

(4) Pohybovať sa mimo značkovaných chodníkov alebo v horolezeckom teréne môže len:a) zamestnanec horskej služby,b) iná osoba (občianske združenie, právnická osoba a fyzická osoba) ktorá spolupracuje s horskou službou pri plnení úloh podľa zákona č. 544/2002 Z. z. alebo člen organizácie združenej v medzinárodnej organizácii IKAR-CISA,c) horský vodca,d) osoba v sprievode horského vodcu, pričom horský vodca môže sprevádzať najviac päť osôb,e) horolezec, skialpinista,f) osoba pri výcviku horolezectva alebo skialpinizmu v sprievode cvičiteľa horolezectva alebo skialpinizmu, pričom jeden cvičiteľ môže sprevádzať najviac tri osoby,g) osoba alebo organizácia pri plnení zvláštnych úloh po prerokovaní s horskou službou a po splnení podmienok pre bezpečný pohyb,h) osoby uvedené v písmene a) až f) sú povinné preukázať sa platným preukazom.

(5) Pohybovať sa v jaskynnom prostredí (okrem verejnosti prístupných jaskýň) vrátane trasymedzi vstupom do jaskyne a turistickým chodníkom, môže len:a) člen speleologickej spoločnosti a jaskynný vodca,b) osoba pri výcviku v sprievode cvičiteľa speleologickej spoločnosti,c) osoba v sprievode jaskynného vodcu, pričom jaskynný vodca môže sprevádzať najviac päť osôb,d) osoba alebo organizácia pri plnení zvláštnych úloh po prerokovaní s horskou službou a po splnení podmienok pre bezpečný pohyb,e) zamestnanec horskej služby,f) iná osoba (občianske združenie, právnická osoba a fyzická osoba) ktorá spolupracuje s horskou službou pri plnení úloh podľa zákona č. 544/2002 Z. z.g) osoby uvedené v písmene a) až c) sú povinné preukázať sa platným preukazom.

Čl. 2 Kniha vychádzok a výstupov

(1) Pred začatím vychádzky, túry alebo výstupu je osoba povinná zapísať sa do knihyvychádzok a výstupov; to neplatí pri pohybe v osadách a na komunikáciách medzi nimi.

(2) V knihe vychádzok a výstupov sa uvádzaa) meno a priezvisko,b) cieľ,c) trasa,d) čas začatia a predpokladaný čas návratu,e) iné potrebné údaje, napríklad telefónne číslo.

(3) Ak osoba nemá možnosť zapísať sa do knihy vychádzok a výstupov, je povinná údaje uvedené v odseku 2 nahlásiť horskej službe alebo blízkej osobe, ktorá v prípade nezvestnosti vyrozumie horskú službu.

(4) Cieľ, trasu a predpokladaný čas návratu je potrebné dodržať.____________1) Chodecký terén – je terén, kde sa osoba môže pohybovať bez toho, aby k udržaniu rovnováhy používala ruky

187

a zároveň nebola bezprostredne ohrozená pádom z výšky; za chodecký terén sa považujú aj exponované úseky,ktoré sú zabezpečené umelými technickými prostriedkami (mosty, rebríky, reťaze, laná, kramle, ...).2) Značkovaný chodník – je chodník v teréne vyznačený normalizovanou turistickou značkou, značkoukúpeľného alebo náučného chodníka alebo tyčovým značením; za značkovaný chodník sa považuje aj spevnenácesta alebo spevnený chodník bez označenia. Ak je chodník nad hornou hranicou lesa pokrytý snehom a nemátyčové označenie, nepovažuje sa za značkovaný.3) I. stupeň klasifikácie UIAA - malé ťažkosti. Najjednoduchšia forma skalného lezenia (nie chodecký terén).Na udržiavanie rovnováhy slúžia ruky. Začiatočníci sa musia istiť lanom. Nesmú trpieť závratmi.

188

(5) Ak sa osoba nevráti do času uvedeného v knihe vychádzok a výstupov, je povinnosťou právnických osôb a fyzických osôb, ktoré poskytujú ubytovacie služby alebo stravovacie služby alebo blízkej osoby oznámiť túto skutočnosť horskej službe.

(6) Nezvestnosť trvajúca viac ako 6 hodín sa považuje za priamu žiadosť o zásah horskej služby.

(7) Po návrate z túry je potrebné odhlásiť sa v knihe vychádzok a výstupov, prípadne oznámiť návrat horskej službe alebo blízkej osobe.

Čl. 3 Nehoda v horskej oblasti

(1) Ak dôjde k nehode v horskej oblasti, je potrebné riadiť sa týmito pokynmi:

A) Nezvestnosť Ak sa osoba nevráti z túry včas, po uplynutí primeranej čakacej doby ohlásiť nezvestnosť na dispečing horskej služby; hlásenie je naliehavé najmä v zlom počasí.

B) Zablúdenie a uviaznutie v ťažkom teréne V prípade zablúdenia alebo uviaznutia v ťažkom teréne je potrebné čo najpresnejšie určiť miesto a vyrozumieť horskú službu; ak to okolnosti dovoľujú, zotrvať s takouto osobou v kontakte do príchodu záchranárov. Je vhodné aby osoby ktoré zablúdia nepokračovali ďalej, hlavne ak je terén exponovaný.

C) Ľahké zranenie alebo únava Postihnutého uložiť na bezpečné miesto, poskytnúť mu prvú pomoc a po oddychu mu pomôcť zostúpiť k najbližšej stanici lanovky, chate alebo do osady; alebo úraz nahlásiť horskej službe.

D) Vážne zranenie, neschopnosť ďalšej chôdze Postihnutého bezpečne uložiť, poskytnúť mu prvú pomoc a chrániť ho pred chladom; urýchlene ohlásiť zranenie horskej službe a prekonzultovať s ňou ďalší postup; zraneného nenechávať samotného ani v zlom počasí.

E) Lavínové nešťastieOkamžite začať s ohliadkou lavíny a okolia s prihliadnutím na možnosť ďalšieho pádu lavíny; akje bezvýsledná, začať s hľadaním pomocou lavínových hľadacích prístrojov alebo začaťimprovizované sondovanie a udalosť urýchlene ohlásiť horskej službe.

F) SmrťSmrteľný úraz alebo nález telesných pozostatkov urýchlene ohlásiť horskej službe alebonajbližšiemu oddeleniu Policajného zboru.

Čl. 4 Ohlásenie nehody

(1) Každú nehodu je potrebné ohlásiť osobne alebo telefonicky na:

a) NON STOP dispečing horskej služby, t. č.: 18300b) tiesňové volanie integrovaného záchranného systému, t. č.: 112

c) oblastné strediská horskej služby1. Vysoké Tatry, t. č.: 052/4422. Nízke Tatry sever, t. č.: 044/5593. Nízke Tatry juh, t. č.: 048/6194. Západné Tatry sever, t. č.: 043/5395. Západné Tatry juh, t. č.: 044/5586. Malá Fatra, Vrátna, t. č.: 041/569

3

28 20, 0903/624 869 16 78, 0903/624 070 53 26, 0903/624 07851 01, 0903/624 066 62 18, 0903/624 06152 32, 0903/624 028

7. Malá Fatra, Orava, t. č.: 043/586 31 04, 0903/624 2328. Veľká Fatra, t. č.: 048/419 97 24, 0903/624 0499. Slovenský raj, t. č: 053/429 79 02, 0903/624 092

Čl. 5 Údaje o nehode

(1) O nehode sa ohlasujú tieto údaje:a) určenie miesta, kde je potrebné vykonať zásahb) informácie o volajúcom1. meno a priezvisko,2. adresa trvalého pobytu,3. miesto ubytovania v horskej oblasti,4. miesto odkiaľ volá,5. telefónne číslo,c) informácie o postihnutom1. meno a priezvisko,2. vek,3. štátna príslušnosť,4. adresa trvalého pobytu,5. miesto ubytovania v horskej oblasti,d) informácie súvisiace s požiadavkou na zásah1. aktuálny stav postihnutého,2. druh zranenia,3. mechanizmus úrazu,4. presné určenie a popis miesta,e) iné informácie1. aktuálne počasie,2. presný popis terénu,3. možnosť transportu,4. možnosť sebazáchrany.

Čl. 6 Pokyny pre výkon turistiky

(1) Priebeh túry si prezrite na mape alebo v turistickom sprievodcovi.

(2) V prípade potreby využite služby horského vodcu alebo horského sprievodcu.

(3) Na túru odchádzajte skoro ráno a dokončite ju do zotmenia.

(4) Pri zostupe je nutné rátať s časom rovnajúcim sa asi 70 % času výstupu.

(5) Pri pohybe v horskom teréne vám chôdzu uľahčí používanie turistických palíc.

(6) Na každú túru sa vystrojte primerane ročnému obdobiu, namáhavosti túry a jej dĺžke. Nevyhnutná je obuv s vibramovou podrážkou a plášť do dažďa alebo vetrovka. V chladnejšom počasí alebo pri výstupe na sedlo alebo vrchol sú potrebné aj sveter, čiapka a rukavice. V zimnom období sa odporúčajú stúpacie železá, čakan alebo skladacie palice. Nezabúdajte na jedlo a dostatok tekutín.

(6) Na orientáciu použite turistickú mapu (letnú a zimnú), v ktorej sú zakreslené všetky dôležité údaje. Letnú mapu nikdy nepoužívajte v zime a naopak. Používajte vždy posledné opravené vydanie, vyhnete sa omylom v teréne.

4

Čl. 7 Pokyny pre výkon horskej vodcovskej činnosti

(1) Činnosť horského vodcu musí byť v súlade s metodickými pokynmi akreditovaného vzdelávacieho zariadenia v oblasti „horský vodca“.

(2) Pri výkone horskej vodcovskej činnosti na zabezpečenie proti pádu a na zabezpečenie postupu používajte certifikovaný materiál označený CE alebo UIAA.(3) Horský vodca nesmie vykonávať vodcovskú činnosť, ak jeho schopnosť je znížená, najmä vplyvom alkoholického nápoja, omamného prostriedku, lieku, únavy, nevoľnosti, úrazu, zlého zdravotného stavu alebo choroby.

Čl. 8 Pokyny pre výkon horolezectva

(1) Činnosť horolezca musí byť v súlade s metodickými pokynmi akreditovanéhovzdelávacieho zariadenia v oblasti „horolezectvo“ a medzinárodnej organizácie UIAA.

(2) V horolezeckom teréne používajte horolezecký celotelový alebo kombinovaný (sedací a prsný) úväzok, ochrannú prilbu, lano, pomocný horolezecký materiál a prostriedky k výkonu improvizovanej záchrany.

(3) Pri výkone horolezectva alebo skalolezectva na zabezpečenie proti pádu a na zabezpečenie postupu používajte certifikovaný materiál označený CE alebo UIAA.

(4) Na dlhú túru je nevyhnutnou súčasťou výstroja bivakový vak.

(5) Ak to charakter a obtiažnosť výstupu dovoľuje, plánujte začiatok výstupu tak, aby sa návrat z výstupu uskutočnil za denného svetla.

(6) Horolezeckú činnosť nevykonávajte pri zníženej schopnosti spôsobenej najmä vplyvom alkoholického nápoja, omamného prostriedku, lieku, únavy, nevoľnosti, úrazu, zlého zdravotného stavu alebo choroby.

(7) Výstup vo vysokohorskom prostredí plánujte primerane svojim schopnostiam, o stupeň menej ako sú lezecké hranice na cvičných skalách.

(8) Priebeh výstupu, možnosti ústupu a zostupu preštudujte v sprievodcovi; pri ťažkomvýstupe alebo nepriehľadnom teréne prezrite stenu z protiľahlého svahu. Pre orientačne náročný terénsi zhotovte náčrtok pre prípad zhoršenej viditeľnosti.

(9) Nespoliehajte sa na už jestvujúce istiace body.

Čl. 9 Pokyny pre výkon skialpinizmu

(1) Činnosť skialpinistu musí byť v súlade s metodickými pokynmi akreditovanéhovzdelávacieho zariadenia v oblasti „horolezectvo“ alebo „skialpinizmus“ a medzinárodnej organizácieUIAA.

(2) Zvoľte si výstroj a výzbroj podľa snehových podmienok, počasia, obtiažnosti a charakteruplánovanej trasy.

(3) Používajte lavínový hľadací prístroj alebo iné zariadenie na ochranu pred lavínami; súčasťou výstroja musí byť lavínová sonda a lopatka.

(4) V horolezeckom teréne používajte horolezecký celotelový alebo kombinovaný (sedací a prsný) úväzok, ochrannú prilbu, lano, pomocný horolezecký materiál a prostriedky k výkonu

improvizovanej záchrany.

5

(5) Pri výkone skialpinizmu na zabezpečenie proti pádu a na zabezpečenie postupu používajte certifikovaný materiál označený CE alebo UIAA.

(6) Na dlhú túru je nevyhnutnou súčasťou výstroja bivakový vak.

(7) Ak to charakter a obtiažnosť výstupu dovoľuje, plánujte začiatok výstupu tak, aby sa návrat z výstupu uskutočnil za denného svetla.

(8) Skialpinistickú činnosť nevykonávajte pri zníženej schopnosti spôsobenej najmä vplyvom alkoholického nápoja, omamného prostriedku, lieku, únavy, nevoľnosti, úrazu, zlého zdravotného stavu alebo choroby.

(9) Priebeh výstupu, možnosti ústupu, zostupu a zjazd preštudujte v sprievodcovi; pri ťažkom výstupe alebo nepriehľadnom teréne prezrite terén z protiľahlého svahu. Pre orientačne náročný terén zhotovte náčrtok pre prípad zhoršenej viditeľnosti.

Čl. 10 Pokyny pre bicyklistov

(1) Bicyklista pri jazde na bicykli musí mať nad ním plnú kontrolu.

(2) Pešia osoba má právo prednosti, bicyklista nesmie ohrozovať ani obmedzovať svojou jazdou iné osoby.

(3) Používajte ochrannú prilbu; v exponovanom teréne aj chrániče iných častí tela.

(4) Nevykonávajte činnosť pri zníženej schopnosti, najmä vplyvom alkoholického nápoja, omamného prostriedku, lieku, únavy, nevoľnosti, úrazu, zlého zdravotného stavu alebo choroby.

Čl. 11 Pokyny pre prevádzkovanie leteckých športových zariadení

(1) Letecké športové zariadenia sú padákový klzák bezmotorový, závesný klzák bezmotorový, padákový klzák motorový a závesný klzák motorový (ďalej len „zariadenie“).

(2) Pilot zodpovedá za vykonanie letu podľa pravidiel lietania, s výnimkou prípadu, keď si okolnosti vynútia odchýlku od týchto pravidiel v záujme bezpečnosti letu.

(3) Pilot musí mať pri vykonávaní letu platný pilotný preukaz alebo preukaz žiaka a platný preukaz letovej spôsobilosti zariadenia (technický preukaz). Cudzí štátny príslušník musí mať doklad rovnocenný preukazu pilota, žiaka, preukazu letovej spôsobilosti, dokladu o poistení zodpovednosti za škodu pri prevádzke zariadenia a tiež doklad o svojom poistení pre prípad úrazu.

(4) Let na zariadení sa vykonáva podľa pravidiel letu za viditeľnosti, a to od východu slnka do západu slnka a za priamej viditeľnosti. Výnimočne možno let uskutočniť 30 min. pred východom slnka a 15 min. po západe slnka (podľa miestneho poludníka).

(5) Pilot a člen posádky nesmú začať let, ak je ich schopnosť znížená, najmä vplyvom alkoholického nápoja, omamného prostriedku, lieku, únavy, nevoľnosti, úrazu alebo choroby. Pred letom a počas letu pilot a člen posádky nesmú požívať alkoholické nápoje, omamné prostriedky alebo lieky znižujúce schopnosť ich výkonu.

(6) Pri lete vo výške nad 150 m nad terénom musí byť zariadenie vybavené záchrannýmsystémom a výškomerom.

(7) Počas letu je zakázané prelietavať cez diaľnice, cesty I – III triedy a železnice vo výške do 150 m.

(8) Počas letu je zakázané vykonávať prudké obraty, ostré zatáčky (viac ako 60°) v blízkosti zeme alebo približovať sa k inému zariadeniu na vzdialenosť menšiu ako 30 m.

Každá osoba vykonávajúca činnosť spojenú s prevádzkou zariadenia musí zabezpečiť ochranu svojho zdravia vhodnými ochrannými prostriedkami. Povinnými ochrannými prostriedkami sú ochranná prilba a ochrana očí. Odporúčanými ochrannými prostriedkami sú vhodné oblečenie, vhodná obuv a iné ochranné prostriedky.

Čl. 12 Pokyny pre ýkon jaskyniarstva

(1) Činnosť jaskyniara musí byť v súlade s metodickými pokynmi speleologickej spoločnosti. Do jaskyne vstupujte najmenej vo dvojici, znalý zásad pravidiel bezpečného pohybu v jaskynnom prostredí; do priepasti so znalosťou jednolanovej (horolezeckej) techniky, samozáchrany a poskytovania prvej pomoci. V žiadnom prípade nevstupuje do jaskyne samostatne.

(2) Pri výkone jaskyniarstva na zabezpečenie voči pádu a na zabezpečenie postupu používajte certifikovaný materiál označený CE alebo UIAA.

(3) Do jaskyne vstupujte po preštudovaní dostupných materiálov o jaskyni riadne vystrojený, s funkčným náhradným – nezávislým záložným zdrojom svetla, náhradným suchým oblečením a ochrannou prilbou.

(4) Do jaskyne zoberte so sebou osobnú lekárničku, izofóliu, jedlo a pitie najmenej na jeden deň nad čas predpokladaného pobytu.

(5) V jaskyni je zakázané zakladať oheň.

Čl. 13 Používanie špeciálnych dopravných prostriedkov

(1) Používanie snežných skútrov, štvorkoliek a iných špeciálnych zariadení na iný účel ako pracovné použitie (zásobovanie, údržba tratí, spracovanie dreva, stavebné práce a pod.) mimo dopravných komunikácií možno len vo vymedzenom a zabezpečenom priestore tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť osôb v horskej oblasti.

(2) Vodič otvoreného dopravného prostriedku musí používať ochrannú prilbu alebo iné ochranné prostriedky podľa pokynov výrobcu.

Čl. 14 Záver

Tieto pokyny nadobúdajú záväznosť 1. januára 2004.

Ing. Jozef Janigariaditeľ

Horskej záchrannej služby

5.2.3. Letecká záchranná služba

Aj cez všetky bezpečnostné opatrenia, môže dôjsť k úrazu. Väčšinou sa to stáva za zhoršených poveternostných podmienok. V takýchto momentoch ako zranený, tak aj záchranca sú vystavení drsným horským podmienkam. V týchto prípadoch je nevyhnutné zachovať tieto zásady: - najdôležitejšie je zachovať pokoj, nevykonávať nič nepredloženého- prvou úlohou je zabezpečiť zraneného aj záchrancu pred ďalším poškodením- zranenému sa poskytne prvá pomoc- túra sa preruší a vedúci družstva zváži, či je možné zraneného dopraviť vlastnými silami a bez ďalšieho poškodenia do údolia

- v prípade, že nie sme sami schopní zabezpečiť transport zraneného, vyšleme jedného alebo dvoch účastníkov, aby privolali pomoc; tí musia podať hlásenie (najlepšie písomne) tohto obsahu: ČO sa stalo (druh zranenia) KTO je zranený (počet zranených) KDE sa zranený nachádzaAKÉ sú ďalšie okolnosti (terén, počasie, viditeľnosť, vietor, ťažkosti v mieste úrazu)

Pre urýchlenie záchrannej akcie sa pokúšame privolať pomoc vysielaním ALPSKÉHO NÚDZOVÉHO SIGNÁLU. Tento signál sa vykonáva tak, že šesťkrát za minútu (10 s interval medzi znameniami) sa dáva viditeľné alebo počuteľné znamenie. Potom nasleduje prestávka v dĺžke 1 min a signál sa opakuje tak dlho ak nedostaneme odpoveď. Odpoveď sa dáva podobným znamením trikrát za minútu (interval 20 s). Na vysielanie signálu použijeme píšťalu, svietidlo, mávame pažou a pod. K záchrane v horách sa čoraz častejšie používa vrtuľník, ktorý umožňuje rýchly a pomerne bezpečný zásah. Na privolanie vrtuľníku sa používa medzinárodný signál: Y = Yes znamená, že potrebujeme pomoc, obe ruky sa zdvihnú šikmo nahor. N = No znamená, že pomoc nepotrebujeme, pravé rameno smeruje šikmo nahor, ľavá paža šikmo dole. Signál dávame tak, že stojíme chrbtom proti vetru. Miesto, kde má vrtuľník pristáť je dobré zvýrazniť (červená vetrovka a pod. - nutné zaťažiť kameňmi). Sneh je dobré ušľapať. Vrtuľník potrebuje pre pristátie plochu cca 20 x 20 m, pristáva proti vetru. Nemôže pristáť v mulde a ak sú v okolí stromy, stožiare a pod. vysoké cca 15 m. Vrtuľník môže pristáť až vo vzdialenosti cca 100 m od týchto predmetov. K vrtuľníku sa nepribližujeme, kým sa točí rotor. Najlepšie je počkať na pokyn pilota. Treba poznamenať, že najmä vo Švajčiarsku sa za záchranu vrtuľníkom platí..

Priestor pre pristátie vrtuľníka pri záchrannej akcii a jeho vymedzenie a určenie

5.2.4 Integrovaný záchranný systém

„Integrovaný záchranný systém je koordinovaný postup jeho zložiek pri zabezpečovaní ich pripravenosti a pri vykonávaní činností a opatrení súvisiacich s poskytovaním pomoci v tiesni.“38 Úroveň spoločenskej bezpečnosti občanov členských štátov Európskej únie je hodnotená rýchlosťou, kvalitou a dostupnosťou služieb poskytovaných obyvateľstvu v situáciách, kedy je priamo ohrozený život alebo zdravie jednotlivca, alebo verejnosti, alebo ich bezpečnosti, súkromného alebo verejného vlastníctva alebo životného prostredia alebo iný stav, následkom ktorého je postihnutý subjekt odkázaný na poskytnutie bezodkladnej pomoci. V Slovenskej republike služby obyvateľstvu v oblasti záchranárskych činností zabezpečuje integrovaný záchranný systém.

Podľa dikcie zákona sa pod pojmom "integrovaný záchranný systém" rozumie záchranný systém, ktorý zabezpečí predovšetkým rýchlu informovanosť, aktivizáciu a efektívne využívanie a koordináciu síl a prostriedkov záchranárskych subjektov pri poskytovaní bezodkladnej pomoci v tiesni, čo obvykle znamená, že je ohrozený život, zdravie a majetok alebo životné prostredie, alebo ak hrozí nebezpečenstvo vzniku mimoriadnej udalosti resp. počas mimoriadnej udalosti. Cieľom integrovaného záchranného systému je, aby pri ohrození života, zdravia alebo majetku postihnutý neodkladne a bez omeškania dostal nevyhnutnú a odbornú pomoc.

V integrovanom záchrannom systéme pôsobia základné záchranné zložky, medzi ktoré patria Hasičský a záchranný zbor, poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby, kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany, Horská záchranná služba a Banská záchranná služba. Osobitné postavenie má v rámci integrovaného záchranného systému majú útvary Policajného zboru, ktoré sa podieľajú na poskytovaní bezodkladnej pomoci v tiesni v rozsahu úloh Policajného zboru. V rámci integrovaného záchranného systému pôsobia aj právnické osoby, občianske združenia a organizácie, ktoré sa zaoberajú poskytovaním pomoci, záchranárskymi činnosťami alebo humanitnou činnosťou ako ostatné záchranné zložky.

Základom organizačnej infraštruktúry integrovaného záchranného systému sú koordinačné strediská integrovaného záchranného systému zriadené na obvodných úradoch v sídle kraja od 1. júla 2003. Ich prioritnou úlohou je koordinácia činností účastníkov integrovaného záchranného systému pri poskytovaní pomoci v tiesni pôsobiacich v územnej pôsobnosti kraja. Na ten účel je na koordinačných strediskách integrovaného záchranného systému, v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 91/396/ES zriadené jednotné európske číslo tiesňového volania "112". Zriadením čísla tiesňového volania "112" sa používanie doteraz platných čísel tiesňového volania 150, 155 a 158 neruší.

Činnosť koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému personálne zabezpečujú operátori - zástupcovia Hasičského a záchranného zboru, záchrannej zdravotnej služby a zamestnanci obvodného úradu v sídle kraja. Z technického hľadiska sú vybavené komplexným komunikačným a informačným systémom umožňujúcim spracovanie tiesňového volania vrátane identifikácie a lokalizácie volajúceho. Odborná pripravenosť operátorov koordinačných stredísk integrovaného

38 § 2 ods. 1 zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme

záchranného systému je orientovaná tak, aby boli schopní zabezpečiť pre postihnutých adekvátnu odbornú a najmä rýchlu pomoc.

Linka 112 - jednotné európske číslo tiesňového volania slúži na privolanie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému v prípade, keď je ohrozený ľudský život, zdravie, majetok alebo životné prostredie. Volať na číslo 112 možno bezplatne a nepretržite, 24 hodín denne z akéhokoľvek telefónu – pevnej linky, mobilu či telefónnej búdky. Jednotné európske číslo tiesňového volania 112 má oproti starším číslam 150, 155 a 158 viacero výhod. Zjednocuje všetky zložky integrovaného záchranného systému:

← Hasičský a záchranný zbor ← Polícia ← Záchranná zdravotná služba ← Kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany ← Banská záchranná služba ← Horská záchranná služba ← Železničná polícia

Umožňuje tak rýchle vyhodnotenie situácie a okamžitú reakciu záchranných zložiek, čo v praxi znamená jednoduchšiu, rýchlejšiu a pružnejšiu pomoc najmä v situáciách, keď je potrebná spolupráca viacerých zložiek integrovaného záchranného systému alebo keď si volajúci nie je istý, ktorú zložku treba kontaktovať.

Voľba čísel 1-1-2 je jednoduchšia v obťažných situáciách, napríklad v tme alebo v miestnosti plnej dymu. Ďalšou výhodou je, že číslo 112 je číslom tiesňového volania takmer v celej Európe, čím sa nielen približujeme vyspelým krajinám Európy, ale zároveň vychádzame v ústrety cudzincom na Slovensku, ktorí si už nemusia v núdzi zisťovať staršie čísla tiesňového volania. Súčasné národné čísla tiesňového volania 150, 155 a 158 zostávajú naďalej v platnosti.

5.3 Prežitie

Táto podkapitola má jednoduchý názov, ale je to disciplína najdôležitejšia, pretože komplexne v sebe zahŕňa všetky ostatné v tejto práci spomenuté disciplíny! Je dosť paradoxné, že unikla pozornosti tvorcov telovýchovnej legislatívy a základných pedagogických dokumentov!Aj keď je výsostne pôda vojenských špeciálnych jednotiek, v zahraničí sa kurzy survival organizujú aj pre študentov stredných škôl. Auto knihy Umenie prežiť, Herald Kruse, vedie tieto výcviky v prežití na strednej škole v Neumunstere už 20 rokov. Výcvik v prežití – to sú slová voňajúce diaľkami a dobrodružstvom. Pri ich vyslovení sa nám vybavujú nepreniknuteľné džungle, nekonečné púšte, alebo mrazivé snehové pláne blízko zemských pólov. Predstavujeme si štíty hôr, nesmierne šírky oceánov, hlbiny podzemných jaskýň. Sú to slová nebezpečia prírodných, vojnových katastrof, hrdinstva a nástrah. Tieto výcviky môžu zachrániť života zdravie každému, kto chodí rád do prírody, či jazdí autom alebo autobusom, vlakom, loďou, lietadlom, alebo len chodí peši, alebo jazdí na bicykli. Nebezpečné situácie na nás nečakajú iba v opustenej divočine, ale veľmi často sa s nimi stretávame i vo svojom každodennom živote a všade okolo seba. Každý všedný deň človeka je plný rôznych nebezpečí a neočakávaných situácií. Každý deň môže byť každý ohrozený nespočetným množstvom nehôd. Nebezpečenstvo číha doma, na ulici, v škole i na ktoromkoľvek pracovisku. Rizikovým situáciám sa nevyhneme ani pri telesnej výchove a športovaní, ani pre prechádzke v prírode. V telesnej výchove si neosvojujeme návyky zachovávania bezpečnosti iba kvôli telesnej výchove, musíme túto problematiku chápať širšie a to ako prípravu na život. Nie je vhodné sa ani utešovať, že práve mne sa nemôže nič stať. Ľudová múdrosť hovorí, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. A je potrebné dodať, že chodí predovšetkým po ľuďoch, ktorí nie sú pripravení mu čeliť. Len ten, koho nič neprekvapí, kto si vie v každej situácii rýchlo poradiť a pomôcť sebe a iným, len ten je schopný úspešne prežiť. V mnohých prípadoch nestačí mať iba silné svaly a vedieť rýchle reagovať. Väčšinou je potrebné predovšetkým vedieť si poradiť a robiť presne to, čo je v danej situácii najúčinnejšie! Tu rozhodujú znalosti, rozum a inteligencia. Najdôležitejšie je nestratiť hlavu. Pamätať si, čo je potrebné v ktorej situácii robiť a ako sa správať. Nikdy nemôžeme dopredu vedieť čo sa stane. Katastrofy prichádzajú väčšinou veľmi nečakane. Pokiaľ nebudeme vždy a na všetko pripravení, nebudeme mať ani dostatok znalostí a návodov, ako sa v jednotlivých situáciách zachovať a ani naše konanie nebude tak nacvičené, aby sme boli schopní pohotovo od prvých chvíľ až do konca podvedome správne reagovať. Potom sa môže stať, že prepadneme panike a v snahe prežiť sa dopustíme osudných chýb.

Prežiť sa môže človek naučiť !

Platí tu: trénovať si postreh a vedieť sa i v zložitej situácii rýchlo a správne orientovať a rozhodovať. Dôležité je zachovať si chladnú hlavu a neprepadnúť panike. Musíme sa naučiť spoliehať sa v mimoriadnych situáciách predovšetkým na seba a až potom na rôzne technické prostriedky, ktoré budete, či nebudete mať k dispozícii. To znamená naučiť sa improvizovať s tým, čo je po ruke, pomôcť si sám a až potom čakať pomoc od iných. 39

39 Kruse, 1994.

Táto kapitola zúročuje nepreberné množstvo poznatkov a skúseností od ľudí žijúcich vo všetkých zemepisných šírkach a dĺžkach, na všetkých kontinentoch, vo všetkých ročných obdobiach, všetkých prírodných živelných katastrofách a pohromách, civilizačných haváriách, ľudí skúšaných vojnami, väznením na galejách, koncentrákoch či gulagoch od ľudí, ktorí sa v týchto životných situáciách ocitli ako stroskotanci a po výcvikom zocelené špeciálne cvičené špeciálne vojenské jednotky, pre ktorých sa tieto extrémne podmienky premenili na bežnú každodennú realitu všedného dňa. Rozsah a hĺbku tejto špecifickej problematiky však v tejto rozsahom obmedzenej práci môžeme iba naznačiť. Umenie prežiť je najkomplexnejšou disciplínou pre prežitie v akýchkoľvek pestrých životných podmienkach a životných situáciách. Školstvo by tejto problematike malo venovať podstatne viac pozornosti.

6.1. Bezpečnosť TV v zahraničí

6.1.1 Zdravotne - hygienické (mikrobiologické) riziká v zahraničí

Svetová turistika naberá na intenzite a neustále sa rozvíja. Cesty do vzdialených krajín sú v našej dobe záležitosťou prestíže a ukazujú na vysokú životnú úroveň. Milióny ľudí putujú na juh. Milióny cestovateľov bažiacich po slnku odlietajú každý rok smerom k rovníku. Milióny ľudí navštevujú tropické krajiny. Bohužiaľ, cestovné ponuky často zlyhávajú v podávaní potrebných informácií o zdravotných rizikách a ich prevencii. Rady cestovateľom týkajúce sa všeobecných zdravotných rizík a preventívneho očkovania sú často len povrchné a nedbanlivé. Podľa štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve (WHO) ochorie približne 50% osôb, ktoré trávia dovolenku alebo letné prázdniny v zahraničí. Najčastejšou chorobou získanou počas ciest a pobytu v južných oblastiach je podľa štatistických údajov hnačka: 1. Cestovateľská hnačka – vylučovanie tekutej stolice minimálne dvakrát častejšie, než je normálne + nutkanie na vracanie (nauzea). Väčšinu spôsobujú kolibaktérie alebo enterotoxické stafylokoky. Podiel má aj únava, napätie po ceste, časový posun, zmena podnebia a narušenie biorytmu. Pre diagnostiku je potrebné bakteriologické a parazitologické vyšetrenie (amebióza, lamblióza). Ochorenie nemá závažný charakter.2. Týfus a paratýfus - spôsobujú ich salmonely ďaleko častejšie v trópoch než v subtrópoch. Prebiehajú pod klinickým obrazom nezastaviteľnej hnačky s nauzeou, zvracaním a horúčkou („dávivá hnačka“). Vznikajú pri porušení základných hygienických pravidiel alebo pri požití infikovanej neočistenej stravy, neprevarenej vody a mlieka a nedostatočne tepelne spracovaných vaječných produktov. Toto smrteľné ochorenie reaguje na antibiotiká. Existujú preventívne očkovacie látky.3. Cholera – spôsobuje ju baktéria Vibrio cholerae – časté stolice, zvracanie, úporný smäd, rýchle chudnutie, bolestivé kŕče vo svaloch, celkové vyčerpanie organizmu končiace smrťou. Vypukne pri nedodržiavaní základných hygienických pravidiel. Najúčinnejšou prevenciou je absolútne odmietanie neprevarenej vody, surovej zeleniny a morských produktov počas pobytu v infikovaných oblastiach po celej zemeguli. Treba tepelne spracovávať surovú alebo polosurovú stravu. Očkovanie neprináša účinnú prevenciu. Niektoré krajiny ale požadujú potvrdenie o očkovaní. Počet stolíc býva výšší ako 50 denne. Nebezpečenstvo spočíva v rýchlej a extrémnej dehydratácii, s následným zahusťovaním krvi, srdcovým zlyhaním alebo zástavou krvného obehu. Liečba spočíva v rýchlej rehydratácii – náhrade strát tekutín. V domorodých krajinách majú osvedčenú tradičnú (a účinnú) liečbu: Lôžka s otvorom na defekáciu, odmeriavanie množstva hnačkou stratených tekutín podľa počtu vedier a súčasné pitie rovnakého množstva tekutín – „koľko črevom vylúči, toľko musí vypiť“.4. Ďalšie ochorenia:1. AIDS: Možnosti pohlavnej ochrany sú všeobecne známe. Ale nedostatočne je známe, že: a) Vírus (HIV) je menší, než najmenšie póry v materiáli, z ktorého je prezervatív vyrobený - spermie neprepúšťa, vírusy (HIV) áno,b) HIV sa prenáša aj inými telesnými tekutinami než krvou,c) neexistujú prezervatívy na jazyk,d) infikovanú krv prenáša z človeka na človeka aj krvou sa živiaci hmyz,

e) riziko nákazy HIV stúpa s počtom pohlavných stykov s nakazenou osobou. Z toho vyplýva, že promiskuitní sexuálni dobrodruhovia (ktorí uprednostňujú vzťahy na jednu noc), podstupujú menšie riziko nákazy HIV než návštevníci erotických salónov so „stabilnou“ konkubínou alebo „sexuálni smoliari“, ktorí majú 1-2 roky trvajúce „vážne známosti“ a žijú od známosti k známosti bez predchádzajúceho obojstranného vyšetrenia na HIV-protilátky. Stačí jedna „HIV-pozitívna vážna známosť“...f) lekárske nástroje v nemocniciach často nie sú sterilné a neexistujú možnosti pre vyšetrenie krvných konzerv. Aj v rozvinutých krajinách sa do určitej doby darcovia krvi na HIV (ani na hepatitídu C) nevyšetrovali, ale krvné konzervy z týchto čias sa používajú. Dnes aj zo zahraničia, keďže existuje výmena v rámci európskej krvnej banky.2. Hepatítída A – vyskytuje sa na celej zemeguli. Najčastejšie dochádza k prenosu nákazy pitnou vodou, ktorá bola znečistená stolicou. Prevencia je možná pasívnou imunizáciou imunoglobulínmi, dnes už aj očkovaním, ktoré je však drahé a v čase šírenia sa (alebo epidémie) žltačky nezmyselné. Kto už nakazený je (ale ešte nemá klinické príznaky), tomu očkovanie nepomôže (iba ak ešte viac poškodí) a kto ešte nie je, mal by preferovať hygienické pravidlá až izoláciu od chorého kolektívu. Očkovanie ešte nenakazených jedincov v čase epidémie nie je o nič účinnejšie, ako keby sa rozhodli dať zaočkovať kedykoľvek. Ale v čase epidémie má väčšie riziká.3. Hepatitída B – nemocničná (krvnými transfúziami a nesterilnými lekárskymi nástrojmi). Najväčšou hrozbou je paradoxne zdravotnícky personál. Stačí sa pozrieť do ktoréhokoľvek zdravotníckeho zariadenia, koľko zdravotníkov narábajúcich s ľudskou krvou (odbery na oddelení, intravenózne injekcie, infúzie, transfúzie), používa (nové, nepoškodené, neprepraté) sterilné rukavice. Riskujú pritom nie len svoje zdravie, ale najmä zdravie pacientov, dovtedy HBV-negatívnych.4. Žltá zimnica – smrteľné vírusové ochorenie v oblastiach v okolí obratníkov:a) žlté zafarbenie kožeb) výskyt v Afrike a Amerikec) rezervoár vírusu tvoria divoké opice, z ktorých ho na človeka prenesú moskytyd) povinné očkovanie cestujúcich osôb účinne chráni po dobu 10 rokov5. Malária – v krajinách tretieho sveta je „vrahom č. 1“. Európan, ktorý sa nedostatočne chráni účinnou a trvalou profylaxiou, riskuje život. Výtrusovce – rôzne druhy malarických parazitov sú špecificky adaptované na určité zvieratá. Viac než polovica ľudstva žije v endemických oblastiach malárie. Ochorenie sa vyskytuje v trópoch, subtrópoch a rozsiahlych oblastiach mierneho pásma: To je dnes dôležitejšie o to viac, že počas globálneho otepľovania sa podnebné pásma posunuli od rovníka k pólom o cca 15° šírky, to je prakticky o celé jedno pásmo. V krajinách Európskej únie tvorilo severnú hranicu subtropického pásma severné pobrežie Stredozemného mora (t.j. južné pobrežie Európy), dnes táto hranica končí kdesi pod Tatrami (nota bene zavedenie siesty v letných mesiacoch 2007 v Maďarsku). Žijeme v subtrópoch. Aj Severná (moslimská, donedávna subtropická) Afrika, bude zanedlho tropickou. Po maláriu si už nebude treba chodiť do exotických krajín. Budeme ju mať doma. Výskyt ochorenia sa viaže na tepelné požiadavky hmyzieho prenášača – komára rodu Anopheles. Najnebezpečnejšiu formu malárie spôsobuje prvok Plasmodium. V Európe sa endemické ohniská tohto druhu donedávna nachádzali len vo Fínsku, Taliansku, Nemecku a Rusku. („Sme obkľúčení z každej strany.“)

Troj-štvordňovými horúčnatými atakmi reaguje ľudské telo na masívny rozpad erytrocytov pri malárii. Zápal mozgu je typickým znakom tropickej formy malárie.6. Bičíkovce spôsobujú najčastejšie trypanozomózy – ochorenia spôsobené trypanozómami, ktoré prenáša mucha Tse-tse a iné muchy. Spavá choroba sa vyskytuje v Afrike. Začína bodnutím infikovanej muchy Tse-tse, pokračuje horúčkou a končí trvalým spánkom, kedy parazity napadli a zničili mozog. Bez účinných liekov zabíja človeka do 1-2 rokov.7. Améby – človek je hostiteľom 7 druhov. Nakazí sa znečistenou stravou alebo bahnitou vodou. V črevách sú spôsobené ulcerácie s následným rozpadom tkaniva. Prvý príznak amébovej infekcie je vodnatá hnačka, neskôr s prímesou hlienu a čerstvej krvi. Niekedy dochádza k zástave stolice a zápche. Krvnou a miazgovou cestou sa améby môžu dostať do pečene, kde spôsobujú abscesy. Smrť nehrozí, pokiaľ sa klinické príznaky infekcie včas správne diagnostikujú.

RADY PRE CESTOVATEĽOV: Informácie o možnostiach, ktoré môžu ohroziť zdravie ľudí počas ciest, vyvolávajú strach. Zostať zdravým je prianím každého cestovateľa, a nakoniec aj cestovnej agentúry. Znalosti eventuálnych rizík pomáhajú tomu, aby sa človek mohol týmto rizikám a možnej nákaze vyhnúť. Pri čo najprísnejším dodržiavanie týchto základných pravidiel sa vyhneme mnohým nepríjemnostiam pri cestách do trópov:1. Dôležitým pravidlom je disciplína pri jedle, pití, opaľovaní a sexe. Človek môže a smie ochutnať cudzie jedlá a nápoje, tráviť čas v príjemnej a veselej spoločnosti starých priateľov alebo nadviazať nové priateľstvá. Je však potrebné zvážiť, kedy "cudzie" alebo "neznámy" pôžitok môže ohroziť zdravie. 2. Bral som profylaktický liek proti malárii pravidelne alebo len občas? Som schopný ovládať svoj hlad, keď mi v niektorej reštaurácii neprinesú dostatočne čisté jedlo? Som schopný odolať okamžitej, neovládateľné túžbe po pití a sexe? 3. Mám malú cestovnú lekárničku s rôznymi náplasťami, obväzy, kliešťami, nožnicami a teplomerom. 4. Mám ochranu proti moskytom, mám dezinfekčné a antiseptické prostriedky na ošetrenie rán. 5. Bol som očkovaný proti žltej zimnici a pravidelne užívam profylaxiu proti malárii. Starostlivo sledujem, či v minulosti podané očkovacej látky sú ešte účinné a poskytujú požadovanú ochranu. 6. Nejem ani nevarenú zeleninu ani surové mäso ani nie úplne uvarené alebo usmažené jedla. 7. Pre ovocia platí heslo: "Var, peč, olúp - alebo vôbec nejedz! 8. Nepijem neprevarenú vodu ani mlieko. 9. V reštauráciách sa vyhýbam pitiu nápojov z neoriginálneho balenia. 10. Vzdám sa zmrzliny a zmrzlinových výrobkov. V súčasnosti aj u nás stále viac občanov vycestuváva do klimaticky a epidemiologicky rizikových oblastí sveta z pracovných dôvodov alebo ako turisti, nevynímajúc školské akcia. Cestovanie im neprináša len pracovné úspechy a jedinečné zážitky v exotickom prostredí, ale znamená aj určité zdravotné riziko. Našich občanov na cestách postihujú najčastejšie hnačka, zápaly horných dýchacích ciest, rôzne vyrážky, zápaly pečene a v neposlednom rade aj pohlavne prenosné choroby. Počas pobytu v malarickej oblasti môže pri nedodržaní profylaktických opatrení cestovateľov život ohroziť malária. Častou príčinou úmrtí na cestách sú úrazy a komplikácie vážnych vnútorných chorôb ako srdcový infarkt alebo mozgová mŕtvica.

Uvedeným zdravotným problémom je možné predísť alebo ich výskyt znížiť predovšetkým dôkladným poučením cestovateľov ako si počas pobytu v zahraničí chrániť zdravie. Rozsah poučenia by mal zodpovedať cieľu a charakteru plánovanej cesty a tiež zdravotnému stavu cestovateľa. Často cestujú aj osoby s chorobami srdca, pľúc či s cukrovkou a tiež malé deti či tehotné ženy. Poradiť, či je cesta zo zdravotného hľadiska vhodná, môže najlepšie praktický alebo ošetrujúci lekár (potrebné očkovania a návod ako sa chrániť pred maláriou). Asi 10% cestovateľov po návrate z trópov vyhľadá lekára. Zdravotná prehliadka po návrate z cudziny sa skladá z podrobnej anamnézy, bežného telesného vyšetrenia a z laboratórnych vyšetrení. Ak po návrate do vlasti cestovateľ má nejaké zdravotné ťažkosti, mal by sa obrátiť na svojho praktického lekára, alebo na ambulanciu najbližšieho infekčného oddelenia nemocnice.

6.1.2. Sociálne riziká aktivít v zahraničí

Aktivity v zahraničí sú spojené s mnohými ďalšími známymi, ale najmä netušenými rizikami. Túto kapitolu mnohí cestovatelia a organizátori zahraničných pobytov so študentmi z neznalosti podceňujú ! Je potrebné zodpovedne prehlásiť, že každá krajina, každý kontinent, každé ročné obdobie, každé zemepisné pásmo, každá iná civilizácia, iné spoločenské režimy, náboženstvá, zákony a legislatíva, aktivity polície, vojenské jednotky, aktivity teroristických sociálnych skupín, hroziace únosy, drogové ponuky a následné, pre Európana kruté policajné dohry, ktoré nerobia rozdiely pred zákonom medzi domácim alebo cudzincom sú najrozmanitejším spôsobom ináč rizikové, ináč nebezpečné, zdravie i život ohrozujúce! Tieto externé podmienky vytvárajú celý, často neprehľadný komplex problémov a možných následných komplikácií! Jedna vec je možnosť dostať sa k dostupným informáciám o krajine, druhý aspekt je ten, čo chce daná krajina pred zahraničným pozorovateľom utajiť a skryť. Nikto z pedagógov nie je na túto problematiku špeciálne školený ! Očarený exotikou ponúk cestovných kancelárií, akoby v snivom opare vrhajú sa do neznámeho! Ľahkomyseľné, o rizikách nepoučené študentky a často aj ich pedagógovia sa akoby v domácom prostredí na korze, vyzývavo pohybujú napr. po islamských krajinách, kde hodnota ženy sa často vyvažuje hodnotou dobytka! V dnešnej dobe sú totiž bežné študijné cesty, pobyty, aj so študentmi rôznych záujmových skupín po celej Európe, do Afriky, Azie, Turecka, Číny, Ameriky. Teda možno sa stretnúť so školskými aktivitami na všetkých kontinentoch.

Uvediem za všetko hovoriaci odstrašujúci príklad z mojej osobnej praxe. Zúčastnil som sa ako „bezpečnostný poradca“ s miestnym folklórnym súborom, teda žiakmi základných a stredných škôl na folklórnom festivale v Alžírsku s účastníkmi z 15 krajín sveta. Už od prvého kontaktu s touto africkou krajinou, nás zarazili čudné praktiky policajných a vojenských jednotiek. Všade sme neprimerane dlho čakali, vždy okolo nás boli ozbrojení policajti, vojaci, nijaké vychádzky, vždy a všade iba pod policajnou ochranou. Taktiež nás prekvapili 5-7 členné po zuby ozbrojené hliadky na každej križovatke so zátarasmi z ostrých klinov a z ostnatého drôtu, slúžiacich celých 24 hodín denne. Pri ceste k moru do Oranu (túto cestu sme si však museli tvrdo „vydupať“, vzdialeného 80 km, nás stále sprevádzali vojenské džípy, ktoré sa striedali, každých 15 – 20 km. Cez Oran nás previedla „prezidenská“ eskorta - policajti, ktorí akrobaticky postajačky riadili motocykle a viedli celú našu kolónu v protismere po jednosmerných cestách preplnených autami (ich autorita bola úžasná – na malý pokyn ruky autá okamžite reagovali vyhnutím na okraj cesty) !!! jednou rukou riadili dopravu, aby sa nám hustá automobilová doprava za jazdy vyhýbali

z cesty vľavo. Na pláži pri Stredozemnom mori sme boli „obkľúčení“ ozbrojenými vojakmi so samopalmi. Po návrate domov, asi mesiac po našom návrate, išiel na STV 1 asi hodinový dokument z Alžírska. Bolo o únose 7 nemeckých motocyklových jazdcov púštnej rely na púšti v Alžírsku. Pol roka päťdesiat tisícová armáda, policajti , diplomatické služby najvplyvnejších západných štátov a sveta, si nevedeli poradiť s únosom týchto terénnych motocyklových jazdcov. A prišlo aj vysvetlenie: Alžírsko je hlavná tranzitná cesta pre pašovanie zbraní, drog, čierneho obchodu, obchodu s ľuďmi. Obrovský priestor púšte, všemocný vplyv miestnych šejkov, skorumpovaných úradov, polície, celá obrovská mašinéria zahraničného a domáceho vplyvu, policajného a vojenského potenciálu krajiny, si neporadili s miestnymi pomermi! A do tejto krajiny sme prišli ako bežní bezstarostní turisti, kde si naše dievčatká chceli chodiť po exotických uličkách a bazároch a nakupovať ako doma v boutikoch či v obchodnom dome?! Až po videní tohto dokumentárneho filmu sme plne pochopili nebezpečenstvo, v ktorom sme sa ocitli, až potom sme začali chápať mimoriadne bezpečnostné opatrenia policajtov a vojakov, a až potom sme si dodatočne vydýchli. O črevných problémoch, zdravotných komplikáciách pre nedodržiavanie hygieny niektorých členov ani nehovorím. Pred cestou do tejto krajne rizikovej krajiny nás nikto o ničom ani máličko nepoučil a ani v samotnom Alžírsku od domácich organizátorov nepadlo ani jediné slovo o riziku !!! Tiež sa nám zdalo čudné, že mnohí organizátori a aj policajti a vojaci hovorili po rusky, niektorí tam študovali!? Ochrana bola starostlivá, avšak bez slova vysvetlenia. Toto je varovný signál pre mimoriadne bezpečnostné požiadavky pri akejkoľvek ceste do zahraničia, najmä vtedy keď máme zverených študentov a žiakov. Čím je krajina exotickejšia, o to viac musíme byť v strehu! Je potrebné veľmi dôkladné štúdium miestnych podmienok a to zo všetkých dostupných zdrojov. Neuspokojiť sa iba s prvým dokumentom, ktorý mi vyhodí GOOGLE o tejto krajine. Je nevyhnutné zvážiť mieru rizika a nesenú zodpovednosť. Informačná príprava zahraničnej akcie je preto z hľadiska bezpečnosti najdôležitejšia časť, kde je možné vopred aktivity o novej destinácií (v cestovnom ruchu - turistický cieľ, miesto, lokalita) preštudovať, prekonzultovať so špecialistami a odborníkmi, akciu do podrobností premyslieť a na rizká a nebezpečenstvá sa vopred pripraviť.

6.1.3. Veľkí predátori v zahraničí - makro biologické riziká

6.1.3.1. Žraloky Stredozemného mora

Bežný je pohľad verejnej mienky na neotrasiteľnú bezpečnosť Stredozemného mora. Opak je pravdou. V tomto mori je možné stretnúť hlavného predátora morí žraloka, kapitálne úlovky a vždy aktuálne možné ohrozenie. Potvrdzujú to nasledujúce informácie od biológov - výskumníkov v tejto lokalite. Táto turistická destinácia, ktorú naši turisti, ale aj exkurzie so žiakmi pokojne navštevujú, bez toho, aby si boli aspoň vedomí tohto rizika.!

6.2. Terorizmus, školstvo a bezpečnosť

6.2.1. Správanie pri teroristickom napadnutí

Napadnutie je pre postihnutých nečakanou situáciou. Čo teda treba urobiť pri prvom stretnutí s útočníkmi.

1. Nepodľahnime panike. Panika znemožňuje racionálnu adaptáciu na danú situáciu.2. Nebojme sa, ustrnutie do katatonického stavu nehybnosti v dôsledku strachu paralyzuje schopnosť človeka reagovať na podnety.3. Nezvyšujme napätie. Nehovorme a ani neurobme nič, čo by útočníkovi mohlo dať podnet k tomu, aby si myslel, že sa snažíme o protiútok.4. Nejednajme arogantne. Nesprávajme sa mocensky a povýšené, nevyhrážajme sa útočníkovi a to ani verbálne ani nonverbálne.5. Neprovokujme útočníka. Neironizujme ho nijakým spôsobom - úsmeškom, pohľadom, či gestom. Zachovajme si svoju vnútornú rovnováhu a nenechajme sa vyviesť z kľudu.6. Neponižujme útočníka. Neznižujme jeho ľudskú hodnotu. Nepohŕdajme ním.7. Nestavajme silu proti sile. Neurobme nič, čo by útočníkovi mohlo naznačovať, že sa chceme brániť silou, úskokom, ľsťou, zbraňou. Nesnažme sa útočníka zraniť, zlikvidovať.8. Neurobme nič agresívne. Ovládajme sa, nevybuchnime ani slovom, činom, či pohľadom. Situácia, ktorá vznikla napadnutím je pre nás nová, nepočítali sme s ňou. Útočník sa však na ňu pripravoval.

Komunikácia pri stretnutí s útočníkom

1. Zachovajme kľud. Nehýbme sa. Zostaňme stáť. Pokiaľ sa to dá, tak sa uvoľnime. Jednajme prirodzene. Chvíľu nerobme úplne nič.2. Vystupujme sebaisto. Nepodľahnime panike. Rešpektujme príkazy spojené s aktuálnym či hroziacim násilím útočníka. Zachovajme si však aj v tejto situácii určitú autonómnosť a samostatnosť konania.3. Rešpektujme útočníka. Preukazujme mu úctu ako ku každému inému človeku, pretože napriek jeho agresivite a skutočnosti, že my sme jej objektom, obaja patríme k ľudstvu.4. Snažme sa o rovnocennú komunikáciu. Slušne pozdravme útočníka a hovorme s ním. Nedajme sa vmanévrovať do pasivity - aktívny človek má väčšie šance, než pasívny, ktorý sa ľahšie stáva terčom násilia.5. Prejavme empatiu a sympatiu. Vcíťme sa do postojov a záujmov útočníka a sympatizujme s ním všade, kde je to len trochu možné a kde neskĺzneme do pasivity a submisivity.6. Jednajme zrelo. Uvedomujme si svoje možnosti i obmedzenia a jednajme uvážlivo i keď sa zdá, že situácia je celkom stratená.7. Buďme „niekým". Sebarealizácia ako „niekto", kto čosi znamená a nie ako „nikto" umožňuje prežívať sebadôveru a nebáť sa. Naopak tí, čo prežívajú vlastnú osobnosť s pocitmi menejcennosti, sú rovnako alebo aj nižšie posudzovaní útočníkmi.40

6.2.2. Ochrana pred terorizmom a bioterorizmom

40 podľa: Křivohlavý 1995, s. 80-82. In.: Čech, 2000.

OCHRANA OBYVATEĽSTVA PRED MOŽNÝMINÁSLEDKAMI CHEMICKÉHO TERORIZMU

A BIOTERORIZMU

DÔLEŽITÉ TELEFÓNNE ČÍSLA TIESŇOVÉHO VOLANIA PRE PRÍPAD TERORISTICKÉHO ÚTOKU

Keď zistíte, že nastal, alebo máte podozrenie nateroristický útok s použitím toxických chemických látok

alebo biologických prostriedkov, okamžite volajte telefónnečíslo

112 - Integrovaný záchranný systém

alebo

158 - Policajný zbor150 - Hasičský a záchranný zbor

155 - Zdravotná záchranná služba

Pri volaní na číslo tiesňového volania uveďte:- svoje meno a číslo telefónu, odkiaľ voláte, pre overenie informácie spätným zavolaním

- čo sa stalo, aké sú pozorovateľné následky teroristického útoku

- priestor vzniku a pôsobenia následkov, objekt, ulicu, obytný blok, mesto a pod., možné prístupové cesty

- po ukončení hovoru počkajte na spätný telefonát, ktorým si operátor overí pravdivosť a oprávnenosť volania.

Možné ohrozenie obyvateľstva chemickým terorizmom a bioterorizmom

a) chemickým terorizmom a bioterorizmom- použitím aerosólov z lietadiel alebo balónov v priestoroch vysokej koncentrácie obyvateľstva (dopravné uzly, obytné štvrte, futbalové štadióny, prírodné kiná, amfiteátre), pričom aerosóly sú jemne rozptýlené čiastočky nebezpečnej látky napríklad vo vzduchu, šíriace sa ako hmla a oblak v smere prízemného vetra až na desiatky kilometrov,- použitím aerosólov, vznikajúcich výbuchmi chemickej a biologickej munície, v priestoroch hromadného pobytu obyvateľstva (dopravné uzly, nákupné centrá, výškové budovy, budovy verejnej správy, futbalové a zimné štadióny, športové haly, kiná, divadlá, amfiteátre),- nasadením špeciálne vycvičených teroristov v objektoch a zariadeniach na hromadné zásobovanie obyvateľstva - vodojemoch, vodných zdrojoch, obilných silách, veľkoskladoch potravín a krmív, hračiek a predmetov dennej spotreby,b) bioterorizmom- použitím prenášačov pôvodcov hromadných, najmä prenosných ochorení - hmyzu, hlodavcov a divo žijúcich zvierat - v zariadeniach na hromadné zásobovanie obyvateľstva (obilných silách, veľkoskladoch potravín a krmív, predmetov dennej spotreby, hračiek a vo veľkopredajniach), Pri riziku teroristického napadnutia alebo po jeho uskutočnení vzniká krízová situácia a pri jej nepriaznivom vývoji môže prezident na návrh vlády vyhlásit' výnimočný stav na obdobie maximálne 60 dní, s možným predížením o 30 dní.

Príznaky chemického terorizmu a bioterorizmu

a) sú počuteťné a viditeťné tlmené výbuchy chemickej a biologickej munície s následným vznikom oblaku aerosólu, šíriaceho sa v smere prízemného vetra,

b) šíri sa oblak aerosólu za nízkoletiacim lietadlom alebo balónom v smere prízemného vetra a kopíruje povrch terénu v hladine metrov až desiatok metrov - pri biologickom, veľmi jemnom aerosóle sa viditeľnosť oblaku rýchlo stráca, pri chemickom aerosóle viditeľnosť oblaku dlhšie zotrváva, je zjavné plošné poškodenie a zničenie vegetácie (nápadná zmena farby, uschnutie),

c) sú viditeľné napučené a lepkavé škvrny, zvrásnené povrchy plastových fólií a papiera, sú viditeľné stopy po dopade kvapiek na povrchy suchých sypkých materiálov (múky, pôdy, pilín, piesku),

d) vyskytujú sa mastné škvrny na vodnej hladine, často s dúhovým zafarbením,

e) v teréne sa pohybuje a šíri v nezvyklom množstve a ročnej dobe hmyz aj neznámych druhov (vši, blchy, muchy, kliešte), vyskytujú sa zdochliny hlodavcov, predmety a časti obalov s neznámym účelom,

f) voda v otvorených vodných zdrojoch - riekach, potokoch a rybníkoch - je nezvykle číra, nakoľko pôsobením toxickej chemickej látky zahynuli bežné drobné organizmy (dafnie, vodomerky, larvy a pod.),

g) v priestoroch s možným hromadným ohrozením obyvateľstva (vodojemy, úpravne vody, veľkosklady, vzduchotechnika výškových budov, športových hál, zimných štadiónov, kín a divadiel, dopravné uzly) sa pohybujú podozrivé osoby s neznámym vybavením (napr. zvláštnymi prepravnými obalmi) a nejasnými úmyslami,

h) šíria sa, náhle a bez zjavnej príčiny, hromadné prenosné ochorenia medzi obyvateľmi a zvieratami, prejavujú sa príznaky otravy (intoxikácie), vznikajú hromadné úmrtia obyvateľov, úhyn zvierat a hromadné poškodenia zdravia

Varovanie obyvateľstvaV prípade ohrozenia obyvateľstva následkami chemického terorizmu a bioterorizmu bude vyhlásený nasledovný varovný signál civilnej ochrany:

1.Varovný signál VŠEOBECNÉ OHROZENIE dvojminútovým kolísavým tónom sirén - pri ohrození alebo pri možnosti rozšírenia jeho následkov - obdržíte doplňujúcu hovorenú informáciu - „biologický poplach“ alebo „chemický poplach“

Po ukončení ohrozenia:

2.

Signál KONIEC OHROZENIA dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania - koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia jeho následkov

Varovný signál môžete počuť aj pri preskúšaní prevádzkyschopnosti systémov varovania obyvateľstva vždy v druhý piatok v mesiaci o 12,00 hod.

Ochrana obyvateľstvaa) prevencia v období pred teroristickým útokom:- osvojiť si vedomosti a odporúčané praktické návody na ochranu života a zdravia z informačných letákov, príručiek, metodických pokynov, publikácií, relácií verejnoprávnej televízie a rozhlasu, relácií regionálnych televízií a rozhlasov, článkov v periodikách a pod.,- zúčastňovať sa na príprave obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc, ako aj poskytovanie prvej predlekárskej pomoci, organizovanej obvodným úradom, obcou a zamestnávateľom,- naučiť sa včas a bezpečne rozpoznávať príznaky možného teroristického použitia toxických chemických látok a biologických prostriedkov,

b) mať stále pripravené na dosah doma a v zamestnaní:- materiály na vyhotovenie improvizovaných prostriedkov individuálnej ochrany dýchacích orgánov (vodu sajúce tkaniny - vlna, bavlna a i.) a kože (impregnované materiály-plastové fólie a pod. ),- vodu sajúce a iné materiály na utesnenie okien a dverí úkrytovej miestnosti (tkaniny, gáza, vata, molitan, noviny, samolepiaca páska a pod.),

- teplomer na meranie telesnej teploty,- chemikálie na navlhčenie tesniacich materiálov (Savo, DOMESTOS, formalín, sóda bikarbóna, pracia sóda) a improvizovaných prostriedkov individuálnej ochrany (ocot, kyselina citrónová, sóda bikarbóna, pracia sóda, Septonex, hypermangán, hydrogén),

c) činnost'v prípade teroristického napadnutia:- zachovať pokoj a rozvahu, nešíriť paniku a napomáhať jej zamedzeniu,- improvizovane si chrániť dýchacie orgány vlhkou tkaninou, zadržať dych a opustiť urýchlene ohrozený priestor kolmo na navlhčeným ukazovákom zistený smer prichádzajúceho prízemného vetra po schodnom teréne a ukryť sa vo vhodnej budove (podľa možností s viac ako 3 poschodiami),- sledovať informácie o vývoji krízovej situácie z verejno-právnej televízie a rozhlasu, regionálnych televízií a rozhlasov a obecného rozhlasu,- plniť pokyny vydané oprávnenými orgánmi (starosta obce, primátor mesta, veliteľ zásahu, prednosta obvodného úradu),- vyhotoviť si improvizované prostriedky na ochranu dýchacích orgánov, očí a kože z vlastných odevných súčiastok a pomôcok, pripraviť materiály na utesnenie miestnosti,- navlhčiť si materiály na utesnenie úkrytovej miestnosti a improvizované prostriedky individuálnej ochrany vodou a pripravenými roztokmi,- utesniť okná, dvere a vetracie otvory v miestnosti pre ukrytie navlhčenými materiálmi ,- zbytočne netelefonovať, okrem súrnych prípadov (iba v tiesni),- poskytnúť pomoc susedom (najmä deťom, tehotným ženám, prestárlym, chorým a bezvládnym osobám) a spolupracovníkom,- odstrániť z verejnej komunikácie vlastné vozidlo prekážajúce príjazdu členov zasahujúcich záchranných zložiek,- dodržiavať nariadené hygienické, protiepidemické opatrenia a protiepizootické opatrenia, režimy observácie (sledovania zdravotného stavu) a karantény (po potvrdení šírenia pôvodcu zvlášť nebezpečného ochorenia),- priebežne merať a zaznamenávať telesnú teplotu u rodinných príslušníkov a nevládnych susedov, prípadne u zvierat,- včas nahlasovať spádovému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva zvýšený výskyt ochorení u obyvateľov (v rodine, kolektíve, u spoluobyvateľov) a spádovému veterinárnemu zariadeniu u zvierat,- ak máte v lekárničke širokospektrálne antibiotikum ( penicilín, amoxicilín, doxycyklín, tetracyklín, streptomycín, ciprofloxacín), pri prudkom náraste telesnej teploty užiť dávku 40 mg/kg hmotnosti pri hmotnosti tela do 20 kg a 500 mg pri hmotnosti nad 20 kg, zaznamenať čas užitia pre informáciu a činnost prichádzajúcich špecialistov, pri ich neprítomnosti dávky opakovať každých 8 hod. v období 6 dní,- pripraviť si motorové vozidlo na samoevakuáciu (pohonné hmoty na 100 km jazdy, autolekárnička, náhradné diely, prenosné svietidlo, deka, automapa s vyznačenou trasou vrátane prípadných obchádzok a pod.),- nabaliť si urýchlene úkrytovú batožinu (s hmotnosťou 10-15 kg) a evakuačnú batožinu (do 25 kg pre deti, do 50 kg pre dospelých) z materiálov nevyhnutných na prežitie vrátane zásoby trvanlivých potravín a nápojov v nepriepustných obaloch (plast, sklo, kov) minimálne na tri dni.

OSOBITNÉ UPOZORNENIE - VŽDY PLATÍ !!!1. Toxické chemické látky a biologické prostriedky sa vo forme oblaku šíriavždy v smere prízemného vetra.2. Teroristické napadnutie vyvolá časovú tieseň, na pomoc sa Vám nedostavia okamžite špecialisti zásahových jednotiek integrovanéhozáchranného systému - preto sa musíte spoľahnúť sami na seba, kolegov,rodinných príslušníkov a susedov.3. Neobdržíte včas pre časovú tieseň prostriedky individuálnej ochrany (PIO) z výdajného strediska v obci, ani od zamestnávateľa, musíte si vyhotoviť improvizované PIO z vlastných zdrojov.4. Pred účinkami toxických chemických látok si chráňte aj kožu, lebo majú schopnosť prenikať cez ňu do vnútra organizmu - a tiež si chráňte oči, ktoré sú najrizikovejšou vstupnou bránou.5. Nemôžete použiť ochrannú masku a jej improvizované náhrady na trvalý pobyt v priestore ohrozenia, iba na únik do bezpečného priestoru s nižším rizikom ohrozenia.

DVANÁSŤ ZÁKLADNÝCH ZÁSAD PRE ÚSPEŠNÉ PREŽITIE KRÍZOVEJ SITUÁCIE

- pravidelne sa zúčastňujte na organizovanej príprave obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc, ako aj poskytovanie prvej predlekárskej pomoci,

- spoznávajte z rozličných zdrojov riziko ohrozenia terorizmom v okolí miesta bydliska a pracoviska,

- prakticky a pravidelne si preskúšavajte v rodine a na pracovisku postupy na ochranu pred následkami použitia nebezpečných látok,- zachovajte pokoj, nepodliehajte panike, zabraňujte jej šíreniu, zvoľte si správny postup ochrany a činnosti,- neohrozujte seba a iných neuváženým konaním,- pomáhajte iným, najmä slabším a nevládnym,- bezdôvodne netelefonujte - neblokujte telefónne linky,- nešírte neoverené poplašné správy,- sledujte priebežne vysielanie verejno-právnej televízie a rozhlasu, regionálnych televízií a rozhlasov, obecného rozhlasu o situácii,

- presne plňte a dodržiavajte obdržané pokyny.

7.1. Školský úraz

7.1.1. Metodické usmernenie MŠ SR 2009

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

Metodické usmernenie č. 4/2009-Rz 11. februára 2009

k zavedeniu jednotného postupu škôl, školských zariadení a vysokých škôlpri vzniku registrovaného školského úrazu a pri evidencii nebezpečných

udalostíGestorský útvar: osobný úrad tel.: 02/59374391 č. CD 2009-20165/4565-1:14

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a dopl není niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydáva toto metodické usmernenie:

Čl. 1 Školský úraz

(1) Registrovaný školský úraz je poškodenie zdravia (ďalej len úraz) dieťaťa, žiakaalebo študenta (ďalej len „ žiak“) ak sa stala) pri výchovno-vzdelávacej činnosti na základných školách, základných umeleckých školách, stredných školách, špeciálnych školách, školských zariadeniach a vysokých školách ( ďalej len „škola“) alebo nepovinnej činnosti organizovaných školou alebo v priamej súvislosti s ňou,b) pri činnostiach, ktoré nie sú uvedené v písmene a) ak ich žiak vykonal na príkaz alebo so súhlasom učiteľa alebo povereného zamestnanca školy.(2) Registrovaný školský úraz1) je úraz, ktorý je dôvodom neprítomnosti žiaka v škole na základe stanoviska ošetrujúceho lekár a trvajúcej viac ako tri dni alebo smrť žiaka.(3) Škola spisuje záznam o registrovanom školskom úraze uvedený v prílohe č.1 najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku registrovaného školského úrazu. Ak sa jedná o neplnoletého žiaka, k jeho spísaniu sa prizve zákonný zástupca žiaka.(4) Registrovaným školským úrazom nie je úraz žiaka, ktorý sa stal pri praktickom vyučovaní, odbornej praxi vykonávanej u fyzickej alebo právnickej osoby na základe dohody, brigády alebo inej činnosti. Takýto úraz sa považuje za regist rovaný pracovný úraz2).(5) Neregistrovaný školský úraz je úraz, ktorý je dôvodom neprítomnosti žiaka v škole na základe stanoviska ošetrujúceho lekára trvajúcej menej ako štyri dni, poprípade ak aj nedôjde k neprítomnosti žiaka v škole, ale dôjde k poškodeniu jeho zdravia úrazom.(6) Vyšetrením úrazu sa rozumie zistenie všetkých okolností a príčin vzniku úrazu, miesta úrazu, svedkov úrazu, zadokumentovania miesta úrazu ak ide o závažný úraz, uvedenia mena a priezviska pedagogického zamestnanca, ktorý vykonával doz or v čase vzniku úrazu, poprípade mena a priezviska zamestnanca, ktorý dal žiakovi pokyn na činnosť, ktorá viedla k vzniku úrazu.

1) § 17 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. a zákona č. 140/2008 Z. z.2) § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

Metodické usmernenie č. 4/2009-R

(7) Škola vnútorným predpisom určí, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik úrazu a nebezpečnej udalosti.

Čl. 2 Evidencia neregistrovaných školských úrazov

(1) Škola vedie evidenciu neregistrovaných školských úrazov.(2) Evidencia obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia žiaka , ktorý utrpel úraz, deň, hodinu, mesiac a rok vzniku úrazu, miesto, kde došlo k úrazu, stručný popis ako k úrazu došlo, charakter úrazu, svedkov úrazu a meno a priezvisko pedagogického zamestnanca, ktorý vykonával dozor v čase vzniku úrazu, dátum zapísania úrazu do evidencie neregistrovaných úrazov.(3) Údaje z evidencie sa využívajú pri spisovaní záznamu o registrovanom školskom úraze a v prípade, ak sa následky úrazu prejavia neskôr.

Čl. 3 Spisovanie záznamu o registrovanom školskom úraze

(1) Záznam o registrovanom školskom úraze spisuje pedagogický zamestnanec, ktorý vykonával dozor v čase vzniku úrazu, ak to nie je možné, tak triedny učiteľ žiaka, poprípade iný zamestnanec poverený riaditeľom školy a dekanom vysokej školy.(2) Škola vyšetrí každý úraz, ktorý sa stane žiakovi pri činnostiach uvedených v článku 1. Zistí, či spĺňa charakter a požiadavky registrovaného školského úrazu . Zároveň zistí príčinu úrazu, kto úraz zavinil, okolnosti jeho vzniku, prijme a vykoná potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného úrazu. Pritom postupuje podľa článku 1 tohto metodického usmernenia.(3) V prípade, ak u žiaka došlo k ťažkej ujme na zdraví3) alebo ak nastala smrť žiaka, oznam o registrovanom školskom úraze a podklady z jeho vyšetrovania zasiela škola Ministerstvu školstva Slovenskej republiky do jedného mesiaca od spísania tohto úrazu.

Čl. 4 Štatistická evidencia o úrazovosti žiakov a študentov

(1) Škola, školské zariadenie a vysoká škola sú povinné pre štatistické účely do 7 kalendárnych dní od vzniku každého školského úrazu tento zaevidovať prostredníctvom webovej aplikácie Úr (MŠ SR) 1-01.(2) Štatistická evidencia o školských úrazoch je vedená priebežne len vo webovej aplikácii, iný výkaz na konci školského roka alebo akademického roka sa nevyplňuje.

Čl. 5 Nebezpečná udalosť

(1) Nebezpečná udalosť je udalosť, pri ktorej bola ohrozená bezpečnosť alebo zdravie žiaka, ale nedošlo k poškodeniu jeho zdravia.(2) Škola vedie evidenciu nebezpečných udalostí.

§ 123 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

2

Metodické usmernenie č. 4/2009-R

(3) Škola po oznámení nebezpečnej udalosti bezodkladne vykon á potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia žiaka.

Čl. 6 Úschova dokladov

Školy sú povinné uchovávať záznam o registrovanom školskom úraze päť rokov od vzniku tohto úrazu. Rovnaká lehota platí aj pre evidenciu neregistrovaných školských úrazov podľa čl. 2.

Čl. 7 Účinnosť

Toto metodické usmernenie nadobúda účinnosť 1. marca 2009.

7.2. Prvá pomoc

7.2.1. Zložky prvej pomoci41

PREVENCIA TECHNICKÁ PRVÁ POMOC (dostať z dosahu škodlivého vplyvu) 0. Technická svojpomoc (pomôž si sám!) 1. Vyhľadávanie zraneného (pátranie po nezvestnom, vyhľadávanie zraneného v teréne, vyhľadávanie človeka v núdzi)2. Záchrana topiaceho (z vody, na stojatej vode, na prúdiacej vode, na divokej vode, za povodní, stroskotanci)3. Vyprosťovanie z lavíny (zo snehu, ľadu, kamenia)4. Vyprosťovanie zo závalov (zo závalových trosiek, rôzne materiály)5. Vyprosťovanie z preboreného ľadu (z ľadovej vody)6. Vyprosťovanie z dosahu elektrického prúdu (elektrický prúd)7. Uhasenie horiacej osoby (z ohňa)8. Dostať zraneného horolezca zo steny9. Vyprostiť zraneného z horiaceho automobilu10. Vyprostiť zo zavalenej bane11. Zniesť raneného z výškovej prekážky (hĺbkovej, cez prekážky)12. Havárie13. Hromadný úraz

PRIVOLANIE RÝCHLEJ POMOCI1. Telefónne čísla : 112 – univerzálne európske číslo 150 – Hasiči 158 - Lekár 18 300 – letecká záchranná služba2. Automobilový transport3. Letecká záchranná služba (letecký transport zraneného, ...)

PREDLEKÁRSKA PRVÁ POMOC (zachovať vitálne funkcie)1. URGENTNÁ SVOJPOMOC (ako si každý musí poradiť sám, školený i neškolený laik sebe – napr. - zastaviť tepenné krvácanie, upchať pneumothorax)2. VZÁJOMNÁ PRVÁ POMOC (laik laikovi, kamarátska pomoc)3. PREDLEKÁRSKA ODBORNÁ PRVÁ POMOC (zdravotné sestry, členovia HZS, členovia integrovaného záchranného systému, dobrovoľný člen Červeného kríža, iný vyškolený subjekt) TRANSPORT POLOHOVANIE PROTIŠOKOKOVÉ OPATRENIA

LEKÁRSKA PRVÁ POMOC1. Rýchla lekárska pomoc2. Odborná lekárska pomoc3. Špecializovaná lekárska pomoc

41 Miko: PRVÁ POMOC – ZLOŽKY. 1979.

7.2.2. Svojpomoc

Svojpomoc je individuálne riešenie mimoriadnej situácie. To je tá časť riešenia sitácie, kedy je každý odkázaný na seba a musí si vedieť pomôcť a zrealizovať pomoc sám. Má zložky :

1. Mentálna svojpomoc – ako nepodľahnúť negatívnym emóciám, inštinktívnym reakciám, panike, depresii, neúčelnému konaniu, ... je to aj mobilizácia vôle prežiť, ... ako si udržať bojaschopnosť a kvalitný mentálny stav, ... Táto kapitola je predmetom dlhodobého osobného výcviku

2. Technická svojpomoc (dostať sa z dosahu rizikového vplyvu ohrozenia, dostať sa z rizikovej oblasti, vyriešiť sebaobrannú, alebo sebaochrannú situáciu, ... Táto oblasť je aj kapitolou dlhodobej prípravy na život, je to oblasť analýz a anticipácií a dlhodobého osobného výcviku ...

3. Predlekárska svojpomoc – urgentné ošetrenie a zachovanie vitálnych funkcií, ...

4. Privolanie odbornej pomoci, alebo náhodnej pomoci ľudí v okolí (mobil – ak je signál, núdzový signál v horách – 6 x za minútu akustický, alebo optický signál s jednominútovými prestávkami – odpoveď je 3 x za minútu tiež s jednominútovými prestávkami)

5. Samotransport k odbornej pomoci. (príklad Meresjev, film Pád do ticha – podľa skutočnej udalosti po páde horolezca v Patagónii a jeho viacdňový boj o život v neskutočne tvrdých horských podmienkach, ...)

7.2.3. Vzájomná pomoc (kamarátska pomoc)

Kamarátska pomoc Pomoc nezasypaných kamarátov je z hľadiska záchrany popri svojpomoci najúčinnejšia. Od správania sa kamarátov závisí život zasypaných. Pri dodržaní zásad správania sa v lavinóznom teréne by sa v ohrozenom priestore mala nachádzať len jedna osoba. Ostatní ju a terén z bezpečného stanovišťa sledujú. Pri odtrhnutí lavíny ohrozeného varujú a snažia si zapamätať v teréne nájazdovú stopu, miesto strhnutia (posledné stanovište postihnutých) a miesto zmiznutia v lavínovom prúde.

V okamihu zmiznutia si nájdu v blízkosti výrazný bod (hrudu, kváder snehu, prímes,...) a tento bod sledujú, kým lavína nezastane. Je to tzv. bod kľudu, v okolí ktorého sa zasypaný bude pravdepodobne nachádzať. Ak je to možné, ten, kto mal možnosť

pozorovať zosuv lavíny, by sa nemal pohnúť zo svojho stanovišťa, pokiaľ ostatní členovia skupiny podľa jeho udaní neoznačia v teréne uvedené body. Lokalizácia zasypaných je takto oveľa presnejšia, ako keby na lavínu hľadel z iného stanovišťa, pod iným zorným uhlom. Označené body s využitím nižšie uvedených zákonitostí prúdenia v lavíne nám budú slúžiť na určenie pravdepodobnej plochy zasypania. Tejto ploche budú v nasledujúcom venovať zvýšenú pozornosť.

a) Hľadanie zasypaných pomocou hľadacích prístrojov Ak mali zasypaní zapnuté prístroje, všetci kamaráti si prepnú hľadacie lavínové prístroje na príjem a hľadajú zasypaných.

b) Prehliadka lavínišťa Ak zasypaní nemali hľadacie lavínové prístroje alebo hľadanie pomocou nich nebolo úspešné, vykonajú kamaráti prehliadku lavínišťa. Táto sa môže previesť zrakom a sluchom. Všetci členovia skupiny si musia uvedomiť, že každá stratená minúta znižuje nádej na záchranu postihnutých. Bezhlavé opustenie lavínišťa bez dôkladnej prehliadky jej povrchu je neospravedlniteľné. Za určitých okolností môže prehliadka lavíny poskytnúť postihnutému väčšiu šancu na prežitie, ako dôkladné presondovanie celej lavíny. Povrchová prehliadka je najoptimálnejšia, ak vzdialenosť medzi pátrajúcimi nie je väčšia ako 4 m. Hľadajú sa: vyčnievajúce časti tela, časti lavínovej šnúry, súčasti výstroje, krvavé stopy. Všetky miesta nájdenia spomenutých vecí je treba na lavíne výrazne označiť (vetvičkami stromov, kosodreviny a pod.). Ak sneží a fúka vietor, alebo sa stmieva, je nutné označiť aj obrys nánosu lavíny. · Pri hľadaní sluchom musí na lavíništi panovať absolútny kľud. Postup na lavíne treba občas zastaviť a načúvať volaniu zasypaného. Ak prehliadka lavíny nebola úspešná, alebo sa nenašli všetci zasypaní, ponáhľa sa najzdatnejší člen zo skupiny (alebo dvaja, ak to zloženie skupiny dovoľuje) podať správu o nešťastí a privolať pomoc.

c) Správa o lavínovom nešťastí Správa, pokiaľ je to možné, by mala byť písomná od vedúceho skupiny, aby ústne v rozčúlení a vyčerpaní nedošlo k skresleniu a skomoleniu dôležitých údajov. Hlásenie má obsahovať 4 najdôležitejšie body:· čo sa stalo (aké lavínové nešťastie, druh a veľkosť lavíny, snehové a poveternostné pomery, najmä dohľadnosť v metroch, smer a sila vetra, teplota vzduchu)· kedy sa nešťastie stalo (dátum a presnú hodinu)· kde sa stalo (čo najpresnejší popis lokality nešťastia, kde je posol, ktorý hlási nešťastie)· kto je postihnutý (počet osôb, nacionálie, zranenia, či boli lavínové hľadače zapnuté a preskúšané, ďalšie prostriedky – Recco, ABS batoh, lavínový balón a pod.)

d) Hrubá sondáž Keď prehliadka lavíny nebola úspešná, správa o nešťastí bola odoslaná a stanovištia postihnutých sú v teréne vyznačené, zahája partneri zasypaných hrubú sondáž (rýchlosondáž) improvizovanými sondami. Ako improvizované sondy môžu byť použité rôzne tenšie dlhé a pevné predmety: lyžiarske palice po odstránení krúžkov, horolezecké čakany, lyže, slalomové tyče, konáre stromov a kosodreviny atď. Napr. pri lavíne v r.1982 na halde bane Emerich v Dúbravskej doline sa úspešne použili ako improvizované sondy tenké a dlhé banské vrtáky. Pátracie družstvo na hrubú sondáž sa môže vytvoriť už z troch osôb. Pri hrubej sondáži sa držíme nasledujúcich zásad:

· sondovať sa začína vo vytýčenej približnej ploche zasypania od čela lavíny smerom k odtrhu tak, aby prostredný člen sondujúceho družstva kráčal po línii zasypania a družstvo stálo v rade kolmo na túto líniu· sondujúci stoja v rade, mierne rozkročmo, dotýkajú sa plecami vzhľadom na lepšiu možnosť dodržania vyrovnanej rady sondujúcich. Vzdialenosť sond, držaných pred telom je cca 50 cm· na povel "Vpich!" sa spustí sonda zvislo pred telom pomedzi špice nôh do snehu· na povel „Zdvih!“ sa sonda vytiahne zo snehu· po vytiahnutí sond postúpi rada na povel "Dva kroky vpred!" o dve dĺžky topánky (asi 70 cm) vpred· Presondováva sa štvorec 50x70 cm a

pravdepodobnosť zásahu je 80%.

Hrubá improvizovaná

sondáž

e) Jemná sondáž Ak nebola hrubá sondáž úspešná, zahája členovia skupiny jemnú sondáž. Zásady pre jemnú sondáž:· sondujúci stoja v rade, rozkročmo asi 50 cm, v rozostupoch na vpravo upažený lakeť. Odstup jeden od druhého je 25 cm, vzdialenosť sond, držaných pre stredom tela je 75 cm · vpichy sa prevádzajú medzi topánky a ku špiciam topánok členov družstva · družstvo postúpi vpred len o jeden krok · povely pri jemnej sondáži: „Ľavá!“, „Zdvih!“, „Stred!“, „Zdvih!“, „Pravá!“, „Zdvih!“, „Krok vpred!“. · presondováva sa tak štvorec 25x30 cm a pravdepodobnosť zásahu je 99%. · jemná sondáž trvá 4x dlhšie ako hrubá sondáž, väčšinou sa pomocou nej dohľadávajú mŕtve obete lavín po presondovaní celého lavínišťa hrubou sondážou.

Jemná sondáž

f) Činnosť pri sondáži Úspešný zásah sondou sa rozpozná tým, že pocítime iný odpor nárazu (sonda mäkko zapéruje) a zmenou hĺbky vniknutia sondy. Každá presondovaná oblasť sa musí dôkladne označiť (hrubá sondáž po 5 m, jemná po 3 m). Pri sondovacích prácach je potrebné vždy dbať na absolútnu disciplínu. Odstupy vpichov musia byť v každom prípade zachované. Ak by došlo k ohrozeniu lavínišťa následnými lavínami, je treba ho okamžite opustiť vopred vytypovanými únikovými cestami. V tomto prípade ostávajú sondy zapichnuté na lavíništi, aby nezavadzali pri úteku záchranárov. Po zastavení sekundárnej lavíny nad miestom sondáže budú záchranári presne vedieť, kde skončili sondáž. Všetci sa musia vyvarovať znečistenia lavínišťa (odpadkami, ohorkami cigariet, biologická potreba sa vykonáva vo väčšej vzdialenosti od lavínišťa po smere vetra), pretože znečistenie by sťažovalo prácu lavínových psov.

7.2.4. Technická prvá pomoc

V oblasti technickej pomoci možno rozlíšiť :

1. Technická svojpomoc – tá časť sebazáchrany, kde si musí pomôcť každý sám, najmä keď sa v blízkosti nevyskytuje žiadna iná osoba2. Technická vzájomná pomoc – tá časť riešenia mimoriadnej situácie, kedy si ľudia môžu laicky i odborne čo najrýchlejšie pomôcť navzájom (urgentné ošetrenie, polohovanie, privolať odbornú pomoc, ...)3. Odborná technická pomoc – vykonávajú ju jednotlivé zložky Integrovaného záchranného systému.

7.3. Technická prvá pomoc a svojpomoc

7.3.1. Technická prvá pomoc - Záchrana topiaceho42

Záchrana topiaceho môže mať veľmi rôznorodý charakter v závislosti od podmienok, v ktorých sa záchrana realizuje (bazény, otvorené vodné plochy, toky) alebo pomôcok, ktoré pri záchrane používame (záchranný pás, plavidlo, windsurfingový plavák, vrhačka a pod.).

Podľa zručností a použitých pomôcok je možné záchrannú akciu roztriediť na:1. Záchranu topiaceho osobným zásahom bez použitia záchranných pomôcok2. Záchranu topiaceho osobným zásahom s použitím záchranných pomôcok3. Záchranu z plavidla

Podľa podmienok v ktorých sa záchranná akcia realizuje hovoríme o:A/Záchrane na bazénochB/ Záchrane na prírodných a umelých vodných plocháchC/ Záchrane v zimných podmienkachD/Záchrane pri špecializovaných športových podujatiach

V rámci vlastnej záchrannej akcie môže dochádzať ku kombinácií individuálnych osobných záchranárskych zručností s používaním záchranárskych pomôcok. V každom prípade musí plavec záchranár zvoliť najúčinnejší spôsob záchrany.

Záchrana topiaceho osobným zásahom bez použitia záchranárskych pomôcok Niektorí autori záchranu osobným zásahom, bez použitia záchranárskych pomôcok, označujú termínom „priama záchrana“.43 V záchranárskej praxi však ide bez ohľadu na použité pomôcky vždy o priamu záchranu. Pri každom spôsobe záchrany topiaceho je potrebné dodržiavať zásady, ktoré sú základným predpokladom úspešnosti. Tieto zásady určujú taktiku záchrany, a sú podmienkou bezpečnosti plavca záchranára a efektívnosti vlastnej akcie.K najdôležitejším zásadám uplatňovaným pri osobnom zásahu patria:- Mať neustály vizuálny kontakt s topiacim sa alebo s miestom jeho dôsledného ponorenia sa pod hladinu. Plavec záchranár sa približuje napr. spôsobom kraul (hlavu má ponorenú pod vodou), čím stratí možnosť presnejšej lokalizácie topiaceho sa pod hladinou vody alebo postihnutého vytiahne posádka okolo idúceho motorového člna a plavec záchranár po doplávaní zistí, že nemá koho zachraňovať.- Priblíženie k topiacemu je potrebné prispôsobiť podmienkam a „chovaniu" topiaceho sa.Aktívny topiaci sa (pri plnom vedomí) vyvíja obranné reakcie (snaha o uchopenie záchranára), čo môže viesť ku skomplikovaniu záchrany a ohrozenie plavca záchranára.

42 Baran: ZÁCHRANA TOPIACEHO - ŠPECIÁLNE ZRUČNOSTI. 2006.43 LAURENCOVÁ, 1991.

- Po stabilizovaní topiaceho sa, použiť techniku úchopu, ktorá znemožní topiacemu sa odpútať sa od plavca záchranára, alebo ho iným spôsobom ohroziť.- V priebehu ťahania k brehu je potrebné zabezpečiť, aby mal topiaci sa neustále tvár nad hladinou a verbálne sa snažiť o jeho celkové upokojenie.

K základným záchranárskym zručnostiam používaným pri osobnom zásahu patria:- skoky do neznámej vody- priblíženie sa k topiacemu, jeho narovnanie a polohovanie pred transportom- ťahanie topiaceho k brehu- používanie oslobodzovacích chvatov- vynášanie a vyťahovanie z vody

Skoky do neznámej vody Skoky do vody pri výcviku plavcov záchranárov označujeme termínom „skoky do neznámej vody". Nácvikom tejto techniky skokov je zdôrazňovaná potreba vizuálneho kontaktu s topiacim sa. Tieto skoky zaručujú minimálne ponorenie tela do vody (hlava musí zostať vždy nad hladinou) a pri skokoch do plytkej vody zaručujú elimináciu možného poranenia o dno. Pri skokoch do vody na umelých a prírodných vodných plochách alebo tečúcich vodách by mal plavec záchranár skákať vždy z najnižšieho miesta, prípadne z miesta, ktoré je čo najbližšie k topiacemu. Na bazénoch je dôležité, aby plavec záchranár pri skokoch do vody dodržiaval bezpečnostné opatrenia.V záchranárskej praxi sa najčastejšie používa:1. Skok prednožením pokrčmo2. Skok kročný

Priblíženie k topiacemu, jeho narovnanie a stabilizovanie do polohy vhodnej pre transport – ťahanie k brehu je možné nasledovnými spôsobmi:A-l/ priblížením spredu na hladine vody (topiaci pri vedomí)A-2/ priblížením spredu na hladine vody (topiaci v bezvedomí - Americká technika)B/ priblížením zozadu na hladine vodyC/ priblížením spredu pod hladinou vodyD/ priblížením spredu s podplávaním

A-1/ Priblíženie spredu na hladine vody (topiaci pri vedomí): Táto technika priblíženia sa k topiacemu je najprirodzenejšia. Pri tejto technike priblíženia sa však zvyšuje riziko, že topiaci v panickej reakcii uchopí plavca záchranára, čím sa môže priebeh akcie značne skomplikovať. Tento spôsob priblíženia je preto vhodné používať najmä pri záchrane detí, resp. v prípadoch, keď si je plavec záchranár istý svojou fyzickou prevahou voči topiacemu sa. Točivým pohybom zápästia topiaceho smerom dovnútra (k zvislej osi plavca záchranára) uskutoční jeho pretočenie do polohy na znak. Po pretočení topiaceho do polohy na znaku uskutoční jeho narovnanie na hladinu čím ho

pripraví na fázu ťahania. Po vyšliapnutí na hladinu a úchope môže plavec záchranár zahájiť ťahanie k brehu.A-2/ Priblíženie spredu na hladine vody (topiaci v bezvedomí- Americká technika): V prípade, že topiaci sa nachádza v bezvedomí tvárou dolu na hladine, používa sa tzv. „americká technika" priblíženia sa a narovnania44. Tá je charakteristická tým, že zdôrazňuje ochranu plavca záchranára proti neočakávanej reakcii topiaceho sa a to aj napriek tomu, že sa nachádza v stave bezvedomia.B/ Priblíženie zozadu na hladine vody: Tento spôsob sa realizuje v prípade, kedy sa plavec záchranár približuje k topiacemu od zadu (od chrbta), a topiaci ho nevidí. Niekedy sa označuje ako najjednoduchší a najbezpečnejší45. V praxi to však nemusí byť vždy pravidlom, pretože topiaci môže na neočakávaný kontakt plavca záchranára reagovať obrannou reakciou (otočenie sa a uchopenie plavca záchranára). C/ Priblíženie spredu pod hladinou vody: V prípade, že topiaci je obrátený tvárou k brehu a viditeľnosť pod vodou je min 1 m je vhodné použiť techniku priblíženia spredu s otočením topiaceho o 180°.D/ Priblíženie spredu s podplávaním Plavec záchranár sa obdobne ako pri priblížení spredu pod hladinou vody vo vzdialenosti 2-3 metrov (podľa viditeľnosti pod vodou) pred topiacim ponorí a podpláva ho. Pri podplávaní sa v úrovni jeho chodidiel pod vodou pretáča o 180° a tesne za jeho chrbtom sa vynára na hladinu. Fáza vytláčania na hladinu, stabilizácia topiaceho a následného ťahania je obdobná ako u vyššie uvádzaných techník.Bezprostredne po ukončení stabilizácie topiaceho na hladine a jeho celkovom upokojení sa začína fáza ťahania topiaceho k brehu.

Pri ťahaní topiaceho však musíme dodržiavať hlavné zásady:- udržanie tváre topiaceho nad hladinou- uchopenie topiaceho (napr. za bradu) nesmie blokovať jeho dýchacie cesty- neustále sledovať stav topiaceho- verbálne komunikovať s cieľom upokojenia postihnutej osobyVýber vhodnej techniky ťahania si volí každý plavec záchranár spravidla podľa konkrétnej situácie.1. ťahanie jednou rukou za bradu (záchranár je v polohe na boku)2. ťahanie jednou rukou za bradu (záchranár je v polohe na znaku)3. ťahanie dvoma rukami za bradu (záchranár je v polohe na znaku)4. ťahanie dvoma rukami za lakte (záchranár je v polohe na znaku)5. ťahanie dvoma rukami s úchopom pod pazuchami (záchranár je v polohe na znaku)1. Ťahanie jednou rukou za bradu (v polohe na boku):Bradu topiaceho má plavec záchranár vloženú do dlane, pričom palcom môže za špičku brady úchop pevnejšie fixovať. Pri ťahaní používa techniku plávania na boku.2. Ťahanie jednou rukou za bradu (v polohe na znaku):

44 L1FEGUARD, 2001.45 LAURENCOVÁ, 1991.

Obdobne ako pri ťahaní jednou rukou v polohe na boku má bradu topiaceho plavec záchranár vloženú do dlane, pričom palcom môže za špičku brady uchop pevnejšie fixovať. Pri plávaní používa techniku plávania na znaku.3. Ťahanie dvoma rukami za hradu (v polohe na znaku):Najčastejšie používaná technika ťahania. Plavec záchranár leží v polohe na znaku. Obidvoma vystretými rukami drží topiaceho za bradu, resp. sánky. 4. Ťahanie dvoma rukami za lakte (v polohe na znaku):Poloha tela plavca záchranára je obdobná ako pri technike ťahania dvoma rukami za bradu. Plavec záchranár sa nachádza v polohe na znaku, pohyb zabezpečuje prsiarskym záberom dolných končatín. Topiaceho drží vo vystretých pažiach za lakte. 5. Ťahanie dvoma rukami s úchopom pod pazuchami:Plavec záchranár sa nachádza v polohe na znaku. Pohyb vpred zabezpečuje prsiarskym záberom dolných končatín obdobne ako pri ťahaní za lakte. Úchop pod pazuchami je podhmatom štyrmi prstami každej ruky s palcami opretými o plecia.

Sebaobrana plavca záchranára Jednou z priorít výcviku plavcov záchranárov je tiež osvojenie si záchranárskych zručností, aby bolo minimalizované ohrozenie ich života, resp. zdravia pri záchrane topiaceho. V prípade, že nastane situácia napr. v kontakte fyzicky a plavecky disponovaného plavca záchranára s menej disponovanou osobou (dieťa, žena), dokáže sa plavec záchranár spravidla zo zovretia oslobodiť prekonaním odporu topiaceho bežnými formami sebaobrany. Ak však nastane situácia, v ktorej sa do kontaktu dostane plavec záchranár s osobou rovnako disponovanou, resp. dôjde ku kontaktu ženy plavkyne záchranárky s napr. 130 kg fyzicky mimoriadne disponovanou osobou mužského pohlavia, môže nastať situácia, v ktorej dôjde aj k ohrozeniu života plavca záchranára (ky). V takýchto prípadoch musí plavec záchranár využiť všetky dostupné prostriedky k tomu, aby sa zo zovretia oslobodil.V extrémnych prípadoch, ak zlyhajú všetky techniky nacvičených oslobodzovacích chvatov, musia plavci záchranári vedieť použiť aj spôsoby, ktoré môžu trvalé poškodiť zdravie topiaceho, ale za cenu záchrany vlastného života ako aj života topiacej sa osoby.Podľa priebehu a použitých techník oslobodzovacích chvatov v záchranárskej praxi rozoznávame nasledovné techniky sebaobrany:A/ techniky na odpútanie sa od agresívneho topiacehoB/ techniky oslobodzovacích chvatovB/l techniky, pri ktorých sa plavec záchranár najprv oslobodí z úchopu a až po uvoľnení uskutočňuje ďalšie postupy potrebné k narovnaniu topiacehoB/2 techniky, pri ktorých po oslobodení sa z úchopu nasleduje okamžitá fixácia topiaceho a jeho narovnanie do polohy vhodnej k ťahaniu

Vynášanie a vyťahovanie z vodyZáverečnou fázou záchrany je vynášanie, resp. vyťahovanie topiaceho z vody. Po tejto fáze spravidla nasleduje predlekárska prvá pomoc, ktorú môže poskytnúť priamo plavec záchranár, alebo prítomný lekár.Vynášanie a vyťahovanie sa realizuje podľa aktuálneho stavu topiaceho.A/ Vynášanie z vody:

A.1. Vynášanie na pleciach: Používa sa, keď je plavec záchranár sám. Tento spôsob vynesenia topiaceho z vody sa používa na bazénoch ako aj na otvorených prírodných kúpaliskách s postupne sa zvažujúcim dnom. A.2. Vynášanie na bokoch: Vynášanie na bokoch sa realizuje tým spôsobom, že si plavec záchranár vyloží topiaceho vzadu na bedrá. A.3. Vynášanie na rukách:Táto technika vynášania sa v praxi veľmi často nepoužíva. Je vhodná len pri vynášaní malých detí. A.4. Vynášanie po rebríku A .5. Vynášanie z vody dvoma a viacerými plavcami záchranármi:V niektorých prípadoch môže pri vynášaní topiaceho z vody využiť záchranár pomoc iných plavcov záchranárov, alebo osôb, ktoré sa v blízkosti nachádzajú. A. 6. Vynášanie z plytkej vody: Najúčinnejšie je použiť spôsob, pri ktorom plavec záchranár zozadu popod pazuchy chytí napr. ľavú ruku postihnutého pred trupom ľavou rukou za zápästie a ľavou pod lakťom.

B. Vyťahovanie z vody: Pri vyťahovaní topiaceho z vody používame:Techniky vyťahovania z vody jedným záchranáromVyťahovanie z vody dvoma a viacerými záchranármi

B.1. Hojdačka: Pred vytiahnutím záchranár rozhojdá topiaceho vo vertikálnom smere (2-3 pohupy) a po následnom podrepe za súčasného upažovania vystretými rukami vytiahne topiaceho z vody. B.2. Vytiahnutie cez okraj bazéna:Vyťahovanie cez okraj bazéna sa doporučuje len na tých bazénoch, kde sa hladina vody nachádza v úrovni brehu. B.3. Vytiahnutie z vody dvoma plavcami záchranármi „šmykľavka ": V prípade, že sa na brehu (plavidle) nachádza druhý záchranár je možné použiť techniku vytiahnutia pri ktorej sa využíva chrbtová časť trupu plavca záchranára vo vode na ľahšie vytiahnutie tela topiaceho z vody. B.4. Vytiahnutie z vody dvoma (troma) plavcami záchranármi:Pri väčšom počte plavcov záchranárov je možné prakticky použiť všetky vyššie uvedené techniky stým, že jednotliví plavci záchranári napomáhajú vytiahnutiu tela z vody úchopom za paže, alebo pomáhajú vytlačiť telo z vody oporou o bedrá, resp. nohy topiaceho.

Záchrana topiaceho osobným zásahom s použitím záchranárskych pomôcok

Významným prostriedkom, ktorý maximálne zefektívňuje prácu profesionálnych plavcov záchranárov sú záchranárske pomôcky, ktoré sa vo väčšej miere začínajú objavovať ako súčasť vybavenia sredísk vodnej záchrannej služby. Záchranné pomôcky je možné podľa spôsobu použitia rozdeliť na:1.Pomôcky využívané pri záchrane z brehu2.Pomôcky používané pri osobnom zásahu plavca záchranára vo vode

3.Pomôcky používané pri záchrane z plavidla (čln, korýtko)

7.3.2. Sebazáchrana na vode

Plávanie v tečúcej vode Znalosť plávanie v tečúcej vode stojí na prvom mieste. Je dôležitá pre sebezáchranu po zvrhnutí a opustení lode, pre sebezáchranu po páde do vody z brehu alebo člna, aj pre vlastné osobné zásah záchranárov. Ak sila prúdu je nad plavecké sily človeka a pri malej hĺbke hrozí poranenie nôh alebo zakliesneniu nohy za podvodné prekážku, musia sa postihnutý nevyhnutne otočiť na chrbát nohami po prúde. Obe chodidlá musia tlačiť k hladine. Takýmto spôsobom získa postihnutý prehľad o ďalších svojich možnostiach a prekážkach. Do plávanie zapojí aj obe ramená, ktorými môže riadiť svoj smer. Napríklad do protiprúdu za prekážkou, ktorú práve minul. A ak je natlačený na kameň, má možnosť sa nohami odraziť do strany. Ak sa dostane postihnutý do prúdu, ktorý mu už umožňuje plávanie ku brehu alebo inému záchrannému miestu (napr. člna), je potom ľahké sa z pozície na znak pretočiť (stále hlavou proti prúdu a nohami v smere prúdu) a spôsobom kraul alebo prsia záchranného miesta dosiahnuť. Prsový spôsob znamená pre postihnutého s plaveckými chybami nebezpečenstvo poranenia dolných končatín (otlčené kolená o kamenisté dno následkom krčeniu nôh pod telo). Z plávanie na chrbte do plávania na prsiach hlavou vpred musí postihnutý prejsť pred tým, ako je zatlačený prúdom na kmeň padlý do vody. Jeho snahou musí byť, aby sa pomocou rúk vyšvihol na takýto kmeň skôr, ako prúd vody vtlačí pod kmeň nohy postihnutého a následne potom celé telo. Tu hrozí nebezpečenstvo zakliesnenia tela postihnutého do konárov pod vodou. Do plávanie v tečúcej vode je potrebné zaradiť aj možnosť sebezáchrany z vodného valca. Prírodné koryto vodoteče má následkom činnosti vody za prekážkou predsa len narušené vyhĺbené dno a z vodného voľne odteká viac vody, ako je to u vodného valca pod jezem. Postihnutý je vtiahnutý silou prúdu pod vodu a spodným odtékajúím prúdom je ťahaný ďalej po toku. Avšak pri dne postihnutému hrozí možnosť zranenia. Jedna z možností, ako zabrániť zranenia, je zbaliť sa do klbka. U veľkých vodnatých tokov a mnohých jezů však množstvo a sila vracajúceho sa prúdu budú postihnutého držať vo valci vývaru. Pretože v takom mieste je voda propenená a teda nenosná, bude postihnutý aj cez svoju nosnú plávacie vestu viac pod vodou ako tvárou nad vodou. Následkom toho je predčasná strata orientácie (postihnutý vidí okolo len samé bublinky). A vo vzácnych okamihoch, kedy bude hlava postihnutého nad vodou, nestačí postihnutý zareagovať ani na dopomoc v podobe hádzacieho mecha. Niektoré poučky hovoria, aby postihnutý v takomto prípade odhodil plávacie vestu, čím sa dostane ľahšie ku dnu, a potom vyplával v smere vytekajúcej vody za vývarovou líniou. Podľa nášho názoru, skôr než stačí plávacie vestu odhodiť, stratí orientáciu. Ďalšie nebezpečenstvo spočíva vo vymletom priestore pod spádovou doskou u starých jezů, kam môže byť telo postihnutého zavlečené. V takýchto miestach môže vyčnievať zo starej konštrukcie železobetónová výzluž alebo časti starej výdrevy. Každému je určite jasné, že hrozí možnosť napíchnutia tela postihnutého. (Takže je určite každému jasné, že prípadný výcvik v sebezáchrane z vodného valca pod jezem či prírodnou prekážkou je potrebné vopred preskúmať a potom zabezpečovať.)

Sebazáchrana s loďou Najprv sa zoznámime so sebezáchranou s kajakom alebo kanoem. Pre zdatných vodných turistov a pretekárov vo vodnom slalome a zjazde je dnes bežná zručnosť v použití eskymáckého obratu.Ako sa však správať pri prevrátení a následnej aktivity vedúcej k sebezáchrane bez ovládania eskymáckého obratu? U lodí s palubou (čo je kajak a tzv, "uzavretá" kanoe) je potrebné nechať loď úplne prevrátiť. Ak postihnutý opúšťa loď predčasne, keď je ešte na boku, môže zosunutím tela do strany dôjsť k zablokovaniu. A to sa týka najmä kanoe, kde pádlující kľačí. Pri prevrátení lode je vhodné, ak sa predkloní postihnutý k prednej palube. Ochráni si tak tvár pred možným úrazom o dno. Po otočení lode väčšinou postihnutý vlastnou váhou vypadne. Tomu dnes môže zabrániť kvalitná neoprénová krycia zásterka otvoru, ktorá by mala mať pútko pred jazdcom, aby ju mohol jednou rukou uvoľniť z goliera lode. Pri opúšťaní lode platí zásada: ako som sa do lode dostal, tak sa dostávam i z nej. Pri tejto činnosti je vhodné sa jednou rukou (pretože druhá ruka drží pádlo) oprieť o palubu lode. Ani po opustení lode nepúštame pádlo z ruky, pretože po záchrane prevrhnutého je pádlo potrebné pre ďalšiu jazdu. Zúfalé behanie po brehu a hľadanie alebo lovenie pusteného pádla môže napríklad ovplyvniť ďalší priebeh činnosti, ak sa tak stalo pri záchrannej akcii. Pustiť pádlo je možné iba v prípade, že jeho ďalšie držanie môže byť pre postihnutého nebezpečné. Po opustení lode nepúštame pádlo z ruky a po vynorení sa snažíme orientovať a samozrejme uchopiť loď. Väčšinou to bude niekde v blízkosti stredu alebo otvoru v palube. Teraz je potrebné, aby si každý vybavil opäť školské vedomosti fyziky o vektoroch a silách. Snahou každého musí byť, aby čo najskôr uchopil lod za špičku, ktorá je proti prúdu. Každá loď má mať na špičkách úchytky, ktoré umožňujú ľahký úchop. (Je to bežné u slalomových turistických kanoí aj kajakov vyrobených z plastu. Naopak závodné slalomové a zjazdové lode majú od výrobcu úchytky z mäkkého lana alebo popruhu, tie neumožňujú dokonalý úchop pri záchrane, alebo vôbec úchytky nemajú. Potom sa však takýto závodný športovec nesmie diviť, že pri prevrhnutí v súťaži a následnej záchrannej akcii nebola jeho drahá loď zachránená a on prišiel počas okamihu o sumu niekoľko desiatok tisíc korún.) Uchopenie lode za špičku, ktorá je vyššie proti prúdu, nám umožní, aby lod bola vplyvom prúdu ľahšie zrovnaná pozdĺžnou osou súbežne s prúdom. Loď tak kladie prúdu menší odpor a je menšie riziko, že loď bokom narazí na kameň. Ešte je potrebné zdôrazniť, že loď ponechávame otočenú hore dnom!! Vzduch obsiahnutý v priestore prevrátenej lode pomáha loď nadnášet a zabraňuje, aby vnútorný priestor bol vyplnený vodou. Ak je loď zabezpečená proti potopeniu napr. nafukovacími vakmi, voda nemôže vyplniť ani v najhoršom prípade celý vnútorný objem lode. Podľa podmienok sa bud necháme unášať prúdom, alebo v prípade priaznivejšieho prúdu v polohe na chrbte pokrčenými nohami ohmatáváme terén dna. Súčasne sa pohybujeme ku brehu. Pretože telo postihnutého je v smere toku nad loďou a ťahá loď k brehu, prúd pôsobí na šikmo ústiacou loď a sám ju dopomáha tlačiť do strany. Pokiaľ ide o prevrátenie dvojmiestnej kanoe, môžu potom obaja pádlari plávať pri špičke vyššie prúdu, ale každý na jednej strane. Pozor, v každom prípade je nutné sa vyvarovať plávaniu pred loďou (teda v smere toku pod loďou), lebo tak je postihnutý v ohrození, že bude loďou pritlačený k prekážke, napr ku kameňu. Ak je v takom prípade ešte loď otočená priečne k smeru prúdu, je určite každému jasné, aká výsledná sila pôsobí na plochu dna alebo boku štvormetrového turistického kajaku. Príklad: Pri pôsobení prúdu na dve tretiny dna štvormetrového turistického kajaku pri rýchlosti prúdu 2 metre za sekundu bude výsledná sila cca 6400 N, čo je laicky povedané 640 kilo. Uvedená hodnota Fw bola vypočítaná podľa vzorca Fw = 100

x c2 / 2 x As, kde c je rýchlosť vody vm / sec. a As je plocha lode vystavená vodnému prúdu v m3. Uvedený vzorec je už upravený pre hodnoty vody. Pri plavbe na otvorenej lodi (kanoe) hrozí vo vlnách, napríklad v priepusti alebo pod prepusťou, zaliatie lode. Loď sa celá zaleje vodou a potopená je vlečená prúdom po dne rieky, čo znamená jej rozbitie. Potom je lepšie v takom prípade vyskočiť z lode predtým, ako sa celá zaleje vodou. Teraz prichádza na rad sebezáchrana na nafukovacom člne. Opäť je potrebné mať na pamäti, že pri prípadnej nehode sa nesmieme nechať tlačiť člnom. Plocha nafukovacieho člna, hoci len z boku, je oveľa väčšia a natlačenie plavajúceho človeka člnom na kameň či inú prekážku môže viesť k ťažkému, alebo dokonca smrteľnému zraneniu. To znamená, že pri páde do vody alebo prevráteniu sa snažíme pozdĺž člna preručkovat na lane okolo bokov k tej špičke (alebo boku), ktorá(ý) je natočen(a) nahor proti prúdu. Pri prevrátení alebo páde z člna do vody musí byť snahou každého postihnutého, aby sa dostal do blízkosti člna a mohol sa ho držať. Nafukovací čln pláva totiž po hladine a postihnutý, ktorý sa ho drží, vydrží podstatne dlhší pobyt v divokej vode ako pri núdzovom plávanie v tečúcej vode. Pokiaľ sa prevrátený nafukovací čln vyskytuje vo vývare nebezpečného válca pod stavidlami, je opäť spásou pre postihnutých!! V takom prípade znamená jasnú spásu do doby, než príde pomoc z brehu. Informácie uvedené na nafukovacímu člna sa týkajú tiež plti Matylda, ktorý sa u nás zatiaľ bežne používa. Ďalšia možnosť sebezáchrany u prevrhnutého člna spočíva v jeho prevrátení späť do normálnej polohy. K tomu slúži šnúra o dĺžke do troch metrov (podľa veľkosti člna!) uložená do malého vrecka. Celok sa volá v angličtine flip line (čítaj flip lajn, slovenský názov nie je). Vrecko so šnúrou je vopred upevnené karabínou na boku člna, alebo ho má najskúsenejší a najzdatnejší z posádky priamo u seba na plávacej veste. Buď sám, alebo s pomocou ďalšieho člena prevrhnutej posádky vylezie na prevrátený čln. Ak flip line nie je už pripevnený na boku člna, upevní ho na lano natiahnuté okolo člna na bokoch, alebo do kovového oka upevneného nastálo na boku člna (týka sa predovšetkým zahraničných člnov, nie bežne dostupných člnov českej výroby). Šnúru vytiahne z vrecka a postaví sa na protiľahlý bočné valec. Potom sa stačí len zhoupnout v nohách na zaťaženom valci a ťahať súčasne za flipline k sebe, na ktorom sprievodca použil dvoje šnúr. Predpokladom úspechu je, že posádka nebude brániť prevrátení člna do pôvodnej polohy tým, že sa bude držať toho vojne prevráteného člna, ktorý je zdvíhaný z vody. Potom si opäť posádka musí navzájom pomôcť pri nastúpeni z vody do člna v pôvodnej polohe. Na vodnatých tokoch alebo vodnatých úsekoch možno zvonka po dne člna medzi špičkami napnúť lano. Aby neprekĺzavalo v dlaniach, je vhodné urobiť na ňom po každom polmetri uzol. Tak možno vyliezť na prevrátený čln bez dopomôci. To isté možno urobiť medzi bočnýmu valcami, ale hrozí tu nebezpečenstvo, že na plytkom úseku rieky sa lano pod vodou (v tomto prípade natiahnuté priečne k smeru jazdy) zakliesni za kameň alebo kmeň pod vodou. Pre zohranú posádku je ešte jedna možnosť záchrany s pomocou tzv "fliplajnu". Predpokladá to, že na boku člnu je upevnený pomocou karabíny koniec "fliplajnu" trčiaci z otvoru vrecúška, ale nie samotné vrecúško. Voľný zvyšok šnúry je stočený vo vrecúšku! Po prevrhnutí jeden z posádky, ktorý je v blízkosti vrecúška s "fliplajnem", uchopí vrecúško a prehodí ho cez čln. Na druhej strane sa ďalší člen za "fliplajn" vytiahne na čln a prevrhne ho späť. Nastupovanie posádky je zhodné s predchádzajúcim spôsobom. Táto alternatíva však má nevýhodu, ktorá spočíva v možnosti ľahkého vyšmyknutia šnúry z vrecúška, ta je potom vtláčená vodou. Na záver je potrebné spomenúť, ako vytiahnuť postihnutého z vody do člna. Predpokladajme, že ide o divokú

vodu a postihnutý má teda plávací vestu. Ak postihnutý vypadol ďalej od člna, možno mu podať pádlo alebo hodiť záchranné vrecúško, aby mohol byť rýchlo pritiahnutý na boku člna. Potom ho jeden člen posádky (ten, čo je nablízku) uchopí za ramienka plávacej vesty. Ak môže byť záchranca v otváracej časti záchrany v podrepe, je to pre záchranu asi najvýhodnejšia pozícia, pretože záchranárovi môže pomôcť sila nôh. A za ramienka plávacej vesty vtiahne postihnutého celkom do člna, alebo aspoň hornou polovicou tela do člna. Ak vtiahne záchranca postihnutého len sčasti na čln, jednou rukou ho stále drží za vestu a druhou ho uchopí za odev alebo chranný oblek na zadku, aby postihnutý mohol byť vtiahnutý úplne do člna. Pri záchrane človeka plavajúceho vo vode je potrebné, aby sa záchrane venoval len jeden človek. Ak sa vrhne k zachraňovanému polovica posádky člna a ak zaťaží nevhodne jednu stranu alebo ak sa dostane čln bokom do vĺn či valca, môže dôjsť k prevráteniu člna následkom chaosu a nedisciplíny členov posádky.

7.3.3. Technická prvá pomoc na divokej vode

Prvá pomoc na divokej vode je špecifická činnosť, ktorou sa snažíme zabrániť tomu, aby sa z nehody stala tragédia. Kanoistika, ani rafting nepatria, cez svoju náročnosť na organizmus, k vysoko úrazovým športom. V zostave športových odvetví podľa percenta úrazov stojí asi na 20. mieste s úrazovosťou nižšou ako 0,3%. Vodná turistika má trochu vyššie percentá. Štatistiky evidujú len úrazy hlásené poisťovniam, teda úrazy závažnejšie. Oveľa častejšie sa stávajú zranenie menšieho rázu, ktoré ani nevyžadujú väčšie zákroky pri ošetrení, napriek tomu však znamenajú újmu na zdraví a spôsobujú postihnutému pohybové alebo pocitové ťažkosti. Zdravotné riziko stúpa s obtiažnosťou splavovaných úsekov vodných tokov. Za zmienku stojí, že väčšina úrazov postihuje vodákov mimo vodu, pri pohybe na brehu, po splavoch alebo pri práci na oprave lodí, počas prípravy jedál na táborištiach a v doplnkových športoch (volejbal, futbal, beh). Napriek relatívne nízku úrazovosť má však vodný šport vysoké riziko utopenia. Ročne dochádza k mnohým prípadom utopenia v súvislosti so športom (turistikou) na divokej vode. Zo štatistiky vyplýva, že v Českej republike sa utopilo v roku 1995 320 osôb, v roku 1994 408 osôb a v roku 1993 290 osôb. Počet utopených je niekoľkonásobne vyšší. Štatistika je čiastočne skreslená tým, že utopením označujeme všetky úmrtia vo vode. Cez všetku snahu, opatrnosť, dokonalú organizáciu a prípravu vodáckych akcií môže vzniknúť situácia, ktorá si vyžaduje okamžitú prvú pomoc. Snahou všetkých musí byť úrazom predchádzať. Problémy, ktoré by mimo tečúcu vodu (teda na suchu), boli normálne drobnou nepríjemnosťou, môžu mať pri vodnom športe podstatne vážnejšie dôsledky. Záleží na tom, ako sme pripravení takúto situáciu zvládnuť. To, či sa nehoda zmení v tragédiu, záleží predovšetkým na včasnej a účinnej pomoci zachráncu. K poskytnutiu účinnej prvej pomoci sme nútení byť pre túto činnosť vybaveni ako teoreticky, tak i materiálne. Cieľom prvej pomoci je zachrániť život postihnutého, zabrániť zhoršeniu jeho stavu, zabezpečiť podmienky pre ďalšie ošetrenie či zotavenie. Väčšinu vážnych nehôd nemožno kompletne zvládnuť bez odborného lekárskeho zákroku. Napriek tomu však skutočnosť, že nie je takáto pomoc okamžite k dispozícii, nemusí znamenať pre postihnutého stratu života. S rozvahou poskytnutá prvá pomoc môže zabezpečiť preklenutie kritického obdobia medzi nehodou a odbornou lekársku pomocou. V žiadnom prípade však nesmieme lekársky zákrok bezdôvodne odkladať. Unáhlené a nezdôvodnené zásahy a rôzne zložité zákroky vykonávané z nadmernej horlivosti a z

neznalosti správnych zásad prvej pomoci môžu viesť k ťažkému poškodeniu zdravia poraneného

Prvá pomoc Prvú pomoc organizačne a spôsobom prevedenia delíme na tri druhy: základnú prvú pomoc, zdravotnícku odbornú pomoc a technickú prvú pomoc. Do základnej prvej pomoci patrí súbor zdravotníckych úkonov a opatrení bez špeciálneho vybavenia. Zásahy sa obmedzujú len na nevyhnutné, život zachraňujúce úkony. Zahŕňa aj privolanie odbornej pomoci. Technická prvá pomoc odstraňuje vonkajšie fyzikálne príčiny ohrozujúce život alebo zdravie postihnutého a zabezpečuje základné podmienky na poskytnutie prvej pomoci. Na vode prichádza obzvlášť do úvahy a predchádza prvej pomoci zdravotníckej. Zjednodušene povedané znamená vyslobodenie a transport tonoucího alebo zraneného (napr. z vody na breh).

Postup pri poskytovaní základnej prvej pomoci: 1. posúdenie situácie 2. technická prvú pomoc 3. vyšetrenie postihnutého 4. privolanie odbornej pomoci, ak je nutná 5. poskytnutie prvej pomoci 6. dohľad 7. záznam informácií 8. odovzdanie postihnutého

Výkony prvej pomoci zachraňujúce život: 1. vyslobodenie 2. zabezpečenie vhodnej polohy postihnutého a jeho častí 3. zpriechdnenie horných dýchacích ciest 4. umelá pľúcna ventilácia 5. nepriama masáž srdca 6. zastavenie krvácania 7. ošetrenie pneumothoraxu 8. stabilizácia zlomenín krčnej chrbtice

U každého postihnutého prednostne zisťujeme: 1. stav vedomia 2. či dýcha 3. či nedošlo k zástave srdca 4. či silno nekrváca 5. či nie je v šoku 6. či nemá poranenú chrbticu

Topenie a utopenie Najzávažnejším úrazom pri vodných športoch je utopenie. Utopenie je definované ako smrť udusením z nedostatku vzduchu, zatiaľ čo topenie označuje stav, keď človek túto príhodu, trebárs aj dočasne, prežije. Takmer 80% utopených tvoria muži. Keď je človek nepriaznivými okolnosťami nútený byť pod vodou, môže vnikaniu vody do pľúc po určitú dobu zabraňovať zástavou dýchania. V organizme dochádza k akútnemu nedostatku kyslíka, na čo je citlivá predovšetkým mozgová bunka. Po určitej

dobe dôjde k neudržateľnému nádychu, keď je človek stále pod vodou, vdýchne ju. Nastáva tzv. mokrá fáza topenia. Ak nedôjde ani v tejto fáze k záchrane, dôjde postupne k zástave životných funkcií s klinickou a postupne aj biologickú smrťou. Vyčerpanie a prechladnutie vedú často k topeniu.K topeniu dochádza aj po nečakaných, nekontrolovateľných pádoch a náhlych ponoreniach, najmä do studenej vody, na reflexnom podklade. Topenie môže byť spôsobené aj niečím iným, čo nemá bezprostrednú súvislosť s činnosťou na divokej vode. Ide napríklad o srdcový záchvat, epilepsiu, mozgovú mŕtvicu, opitosť, vplyv liekov a drog, úder do hlavy, a pod.

Proces topenia je sled na seba nenaväzujících udalostí, ktoré sa líšia jedna od druhej, napriek tomu však majú mnoho spoločných rysov. Topenie býva sprevádzané panikou a zúrivým zápasom postihnutého o udržanie hlavy nad hladinou, najmä ak nedosiahne na dno a nemôže sa ničoho zachytiť. Voda vnikajúca do úst vyvolá reflexné uzavretí záklopky hrtanovej (bezpečnostný mechanizmus funguje obdobne ako pri jedle a pití). Záchrana topiaceho vykonaná v tejto fáze topenia nebýva, okrem paniky a prechladnutia, spojená s ďalšími komplikáciami. Ak dôjde vplyvom nedostatku vzduchu k bezvedomiu, uvoľní sa reflexné zovretia hrdla a dôjde k nútenému nádychu. Keď je hlava topiaceho pod vodou, dôjde k aspirácii (vdýchnutiu) vody. Voda vnikajúca do pľúc mechanicky bráni vstupu kyslíka do pľúc a poškodzuje pľúcnu štruktúru, dochádza k opuchu pľúc, objavuje sa pena pri ústach. U menšej časti utopených nedochádza k vnikaniu vody do pľúc, pretrvá kŕč hrtana a uzavretie záklopky hrtanovej, až do okamihu smrti (tzv. "suché utopenie"). U utopených, u ktorých došlo k zástave dychu by malo byť čo najskôr začaté umelé dýchanie. Toto je zvyčajne možné až po vyslobodení topiaceho z vody, pri plávaní v kľudnej vode alebo pri dosiahnutí plytčiny. Postup uvoľnenia dýchacích ciest a podpora dýchania sa riadi pravidlami uvedenými v časti o kardiopulmonálnej resuscitácii. Ak dôjde k aspirácii vody, je veľmi rýchlo vstrebaná. Pokusy o vylievanie vody z postihnutého preto nemajú zmysel, zdržujú záchrannú akciu a ohrozujú postihnutého aspiráciou žalúdočného obsahu. Ak nenastane zástava srdca ako následok iných faktorov (napr. infarkt srdca), nastane určite ako následok konečnej apnoe (bez dychu). Akonáhle záchranca zistí, že postihnutý nemá hmatateľný pulz, nastala zástava srdca, musí bezodkladne začať s kardiopulmonálnou resuscitáciou (umelé dýchanie a masáž srdca). Hoci postihnutý v stave, keď nedýcha a došlo k zástave srdca, je označovaný za klinicky mŕtveho, môže včasná a dobre vykonávaná kardiopulmonální resuscitácia tento stav zvrátiť. Moment, kedy dochádza k nezvratnému zničenie mozgu, sa nazýva biologická smrť. Nastáva chvíľu po smrti klinickej. Preto je potrebné zdôrazniť, že len včasná záchrana s resuscitáciou minimalizuje poškodenie mozgu postihnutého.

Podchladenie Negatívne pôsobenie vody na organizmus sa môže prejaviť aj inak ako dusením. Nízka teplota vody spôsobuje podchladenie. Faktory urýchľujúce prechladnutie sú: veľkosť plochy, na ktorú chlad pôsobí, dĺžka pôsobenia a teplotná blokáda termoregulačného centra alkoholom, ktorý okrem toho ešte zvyšuje straty tepla rozšírením kožných ciev. Ľahšie prochladnú ľudia chudí a podvýživení. Straty tepla pri pohybe v chladnej vode sú pri rovnakej teplote vody a vzduchu 25x vyššia. Pri pobyte vo vode chladnejšej ako 20-21oC straty tepla presahujú jej produkciu (nižšia teplota ako 20° C je prakticky vo všetkých riekach). Ženy vďaka silnejšej podkožnej tukovej vrstve

tolerujú podchladenie lepšie. Neoprénové obleky znižujú (podľa kvality) rýchlosť podchladenia asi 10x. V tolerancii chladu existujú veľké individuálne rozdiely. Tréningom a aklimatizáciou je možné túto schopnosť podstatne zvýšiť . Obraz postihnutia závisí na hĺbke a trvaní chladu. S poklesom telesnej teploty dochádza od pocitu chladu, triaške, bolesti kĺbov, ospalosti, poklesu tepovej a dychovej frekvencie, až po zdanlivé známky smrti. Smrť nastáva obrnou dýchacieho a obehového centra v mozgu pri teplote tela 18-27 ° C. Podchladenie sprevádzajúce topenie v chladnej vode má ochranný vplyv na vznik mozgových komplikácií z nedostatku kyslíka. Spotreba kyslíka klesá zároveň s poklesom teploty (pri 32° C -25% ). To umožňuje úspešnú resuscitáciu utopených aj po dlhšej dobe. V odbornej literatúre sú nezriedka popísané úspešné resuscitácie aj po topiacich trvajúcich 40 minút. Základom liečby je postupné oteplenia organizmu. Je známe, že spontánne ohrievanie je v prevrátenej hodnote k trvaniu prechladzovania. Rýchle aktívne prehriatie povrchu tela je rizikové jednak pre možnosť popálenia kože, jednak pre pokles tlaku pri roztiahnutých kožných cievach. Prudký návrat chladnejšej krvi z periférie k srdcu zhorší celkový stav, môže viesť až k zástave srdca – tzv. smrť zo záchrany. Prechladnutie, vyčerpanie a kŕče sú väčšinou dôsledkom precenenia vlastných síl a zlého odhadu podmienok.

Prehriatie Opačným prípadom podchladenia je prehriatie, ktoré môže spôsobiť tepelný úpal, kŕče a šok z prehriatia. K prehriatiu organizmu môže dôjsť pri dlhšom pobyte na slnku v tmavom neoprenovom obleku, keď chýba možnosť regulácie telesnej teploty potením. Prvou pomocou je tu odstránenie vyvolávajúcej príčiny a chladenie postihnutého. Úpal býva nazývaný slnečným úpalom, dochádza pri ňom k priamemu prehriatiu mozgu a jeho obalov, napríklad pri celodennom pobyte na prudkom slnku bez pokrývky hlavy. Postup ošetrenia je rovnaký ako pri úpale. Nezabúdame na podávanie chladných tekutín, pokiaľ postihnutý nezvracia. Pri poskytovaní prvej pomoci je potrebné nezabúdať aj na vlastnú bezpečnosť a vyrovnanosť v styku s krvou postihnutého, ak je to možné. Preto by každá lekárnička mala obsahovať aj sterilné rukavice, resuscitačné rúško, apod.

Zvláštnosti poskytovania prvej pomoci na divokej vode:

1. nutnosť primárneho vyslobodenia, potrebný primárny transport (technická prvá pomoc)2. obtiažne spojenie pre privolanie odbornej pomoci 3. nedostatok prostriedkov, pomôcok a osôb, nedostatočné zázemie 4. pôsobeniu vlhka a chladu 5. sekundárna infekcia rán 6. obtiažna dostupnosť pre zdravotnícku techniku a ďalšie ...

Zvláštnosti vybavenia záchranárov z hľadiska poskytovania prvej pomoci:

1. nutná ochrana materiálu a osôb pred pôsobením vody 2. dostatok materiálu k zaisteniu tepelného komfortu postihnutých3. imobilizačné, transportné a vyprosťovacie prostriedky – dlahy, nosítka, popruhy, laná, karabíny,...4. prostriedky pre resuscitáciu – rúško, maska, ambuvak, kyslík5. zvláštny obväzový materiál – vodovzdorné náplasťové obväzy,...

6. prostriedky pre spojenie, vyrozumenie lekárskej pomoci atd.

Základné pravidlá prevencie úrazov na vode:

1. znalosť plávania2. dobrá fyzická kondícia a zdravotný stav3. používanie kvalitnej nepoškodenej výstroje a výzbroje,...4. znalosť splavovaného toku (prehliadka, sprievodca,...)5. skupinové splavovanie6. odhad vlastných možností a podmienok a pod.

Účelom tejto časti o prvej pomoci na divokej vode nebolo poskytnúť kompletné informácie o poskytovaní prvej pomoci, ale upozorniť na nevyhnutnosť znalosti prvej pomoci, niektoré jej zvláštnosti na divokej vode a komplikovanosť jej poskytovania v týchto podmienkach. K výuke prvej pomoci použite monografiu o prvej pomoci.

7.3.4 Technická prvá pomoc – Keď sa preborí ľad

Svojpomoc Nikdy nevstupujte na ľad, keď ste si ho vopred riadne nevyskúšali. Nie je totiž všade rovnako silný. Pri brehu býva vždy silnejší ako nad hlbinou. - Ak ste sa už do ľadu preborili, začnite plávať "prsia", aby ste sa príliš nepotopili. To je dôležité jednak preto, aby sa vám príliš nepremočili šaty, ale ešte dôležitejšie je, aby vás prípadný prúd vody nestiahol pod ľad.- Ruky roztiahnite nad ľadom do šírky, aby sa vaša váha rozložila na čo najväčšiu plochu. Pokúste sa údermi nôh vyliezť na ľad. Ak sa ľad pod vami láme, pokračujte tak dlho, až narazíte na pevnejšie časť, ktorá vás unesie. Toto všetko musí prebiehať čo najrýchlejšie, pretože vaše sily sa budú vplyvom podchladenia vo vode rýchlo strácať. Máte len niekoľko minút. - Ak sa vám podarilo opäť vyliezť na ľad alebo pevnú zem, okamžite sa vyváľajte v snehu. Sneh vysaje vodu z vášho odevu a čiastočne vás osuší. Potom sa rýchlo rozbehnite. Musíte sa pohybom rýchlo zahriať. Uvedomte si, že bojujete o svoj život.

Technická prvá pomoc: Ak poskytujete pomoc inému človeku, ktorý sa preboril, nevstupujte k nemu na ľad. Ukážte mu cestu k najbližšiemu pevnému miestu. Hoďte mu lano, povraz, tyč, zviazané šály alebo iný predmet, ktorým by ste ho mohli ťahať smerom k pevnému ľadu alebo zemi. Keď je vás viac, vytvorte reťaz, ľahnite si na ľad, jeden bude dávať záchranu druhému. Ten posledný potom postihnutému podá šál alebo tyč a budete ho spoločne ťahať k pevnému ľadu alebo zemi. V prípade, že ľad začne praskať, vytvárajú sa v ňom trhliny alebo je zaplavovaný vodou, akciu ihneď prerušte, stiahnite sa na bezpečné miesto a hľadajte iný spôsob záchrany. Výbornou pomôckou môže byť dlhá doska, rebríky alebo loďka, ktorú vysuniete na ľad.

7.3.5 Technická prvá pomoc v lavíne46

Pohyb v lavinovom terénePre pohyb v lavínovom teréne platí niekoľko základných pravidiel:a) Všeobecné· Pri pohybe vo voľnom nezabezpečenom teréne v zimnom období sa nepohybujme sami. Riskujeme tým, že v prípade lavínového nešťastia nebude mať kto privolať pomoc. Pri vyhlásení druhého a vyššieho stupňa lavínového nebezpečenstva, v ojedinelých prípadoch aj pri prvom stupni, je povinnosťou každého mať: hľadací prístroj, lavínovú lopatku, sondu, lekárničku, spojovaciu techniku (mobilný telefón alebo vysielačka). b) Pred vstupom do terénu· sa musí vykonať kontrola funkčnosti a kompatibility hľadacích prístrojov.· Samozrejmosťou je teplejšie oblečenie, chránenie úst a nosa maskou, šatkou, golierom.· Trasu treba voliť chrbtami, rebrami, členitými svahmi s terasami, skupinkami stromov, vyčnievajúcich skál, podľa možností sa treba vyhýbať žľabom, muldám, svahom so súvislou snehovou pokrývkou. · Je potrebné uvoľniť záťaž - nesmú sa používať bezpečnostné remienky na lyže, bederné popruhy na batohy, pútka na paliciach na ruky, bezpečnostné lyžiarske viazanie je nastavené na strednú hodnotu vypínacej sily.c) Postup v ohrozenom teréne· Minimálny rozostup členov skupiny je 10 metrov pri výstupe a 50 metrov pri zjazde.· Ak prechádzame žľaby alebo muldy, tieto prechádzame vždy po jednom. Traverz nevykonávame v horizontálnej polohe ale vždy mierne šikmo dole.· Lavínoví psy idú na konci skupiny.· Pri zostupe do nebezpečného svahu sa treba pokúsiť vyvolať mechanicky lavínu (pri zaistení repšnúrou, skokom do odtrhu, narezať odtrh lyžami, hodiť snehový alebo skalný blok, delovú ranu).· Podľa možnosti využiť istenie horolezeckým lanom o skalu a ľad aj v chodeckom teréne.· Na lyžiach sa jazdí v spádnici svahu jemnými plynulými oblúkmi pri maximálnom vylúčení skokov, pádov, traverzov.· Všetci dodržujú jednu stopu.d) V lavíne· Pri jazde na lyžiach využiť možnosť jazdy priamym smerom von z lavíny.· Aktivácia ABS lavínového batohu, ak je vo výstroji alebo iných prostriedkov.· Tesne pred zasiahnutím lavínou sa treba zbaviť všetkých predmetov (batohu, lyží, palíc, čakana).· V prúde lavíny bojovať (skákať, plávať, zachytávať sa o vyčnievajúce predmety, snažiť sa dostať na okraj a von z prúdu).· Pred zastavením lavíny (strhnutý výrazne cíti spomaľovanie rýchlosti) treba vyvinúť maximálne úsilie o vyplávanie na povrch lavíny. Po zastavení lavíny dochádza totiž k veľkému ubitiu a stvrdnutiu nánosu a doslovnému zacementovaniu obete lavíny a väčšina pokusov o svojpomocné vyprostenie je neúspešná.· Ak sa nepodarí dostať na povrch lavíny, zaujať boxerský postoj a vydobyť si čo najväčší priestor na dýchanie pred ústami.

46 Janiga: TECHNICKÁ PRVÁ POMOC V LAVÍNE. 2007.

· Po zastavení lavíny sa pokúsiť pohnúť končatinami, svojpomocne sa vyslobodiť a zväčšiť dýchaciu dutinu pred ústami. Ak to nejde, zachovať rozvahu, šetriť sily a vzduch, čakať na pomoc nezasypaných kolegov.· Kričíme len ak počujeme zvuky záchranárov

Problematika prúdenia v lavíne

a) Pohyb snehuV lavínach rozoznávame tri druhy pohybu snehu:· Kĺzavý, posuvný pohybPri tvrdých doskových lavínach s malou rýchlosťou a krátkou dráhou t.j. kratšou dráhou pádu ako je šírka lavíny.Pre tieto lavíny platia zákonitosti pohybu pevného telesa na naklonenej rovine.· Tečúci pohyb Pri lavínach z mokrého snehu s väčšou rýchlosťou a dlhou dráhou pádu t.j. dlhšou dráhou ako je šírka lavíny. Pre tieto lavíny platia zákonitosti prúdenia kvapalín t.j. hydrodynamiky.· Vírivý pohyb - turbulentný Pri lavínach s veľkou rýchlosťou a veľmi strmou dráhou - prachové lavíny. Pre tieto lavíny platia zákonitosti prúdenia plynov t.j. aerodynamiky.V praxi dochádza pri každej lavíne ku kombinácii týchto druhov pohybu, niektorý však prevláda. Najčastejším pohybom snehu v lavínach je prúdenie snehu, v ktorom platia zákonitosti podobné pre prúdenie kvapalín. b) Zákonitosti prúdenia v lavíne

V nasledujúcom spomenieme niektoré dôležité zákonitosti, ktoré nám môžu pomôcť pri určení miesta zasypania postihnutých:· Lavína sa často zbavuje predmetov v nánosoch za prekážkami prúdu, náhlej zmene sklonu dráhy a v zákrutách dráhy.

Prekážky v prúde l a v í n y v dráhe lavíny · Rýchlosť prúdenia snehu je pri dne a pri okrajoch prúdu menšia ako na povrchu a v strede prúdu· Vyššie položené masy snehu zasýpajú a predbiehajú nižšie po-ložené masy.· V minulosti sme uvažovali so zásadou, že ľahšie predmety vyplávajú na povrch a sú nesené ďalej ako ťažšie predmety, ktoré klesajú ku dnu. Prax vo väčšine prípadov ukázala, že táto zásada nie je správna. Ťažšie obete sa našli bližšie ku čelu nánosu, ako ľahšie časti ich výstroje. Preto v prípade nejasnosti treba hľadať od čela nánosu.

c) Pomôcky na určenie polohy zasypaného Uvedené zákonitosti prúdenia v lavíne môžeme využiť pri pomocných metódach na približné určenie polohy zasypaného v lavíne:· Pri krátkych lavínach (dĺžka dráhy neprekročí 200 m) dochádza vlastne len k posunu celej snehovej vrstvy, polohy zasypaných budú pravdepodobne odpovedať ich postaveniu pred odtrhom lavíny.

Poloha zasypaných I · Pri dlhej lavíne bolo postavenie zasypaných rôzne vzhľadom k odtrhu lavíny, ale rovnaké vzhľadom ku stredu lavíny. Poloha zasypaného č.1 sa bude pravdepodobne nachádzať bližšie k čelu a povrchu lavíny, zasypaný č.2 bude asi viac v zadnej časti nánosu a hlbšie zasypaný

Poloha zasypaných II · Pri dlhej lavíne bolo postavenie zasypaných rôzne vzhľadom ku stredu prúdu ale rovnaké vzhľadom ku odtrhu. Poloha zasypaného č.1 bude asi viac v zadnej časti nánosu a bližšie k povrchu lavíny, zasypaný č.2 bude asi bližšie k čelu nánosu a hlbšie zasypaný.

Poloha zasypaných III · Uvedené zákonitosti platia len pre pasívne unášané bremená, aktívne bojujúci strhnutý môže svoju polohu radikálne zmeniť.

Poloha zasypaného IV

d) Činnosť pri sondáži Úspešný zásah sondou sa rozpozná tým, že pocítime iný odpor nárazu (sonda mäkko zapéruje) a zmenou hĺbky vniknutia sondy. Každá presondovaná oblasť sa musí dôkladne označiť (hrubá sondáž po 5 m, jemná po 3 m). Pri sondovacích prácach je potrebné vždy dbať na absolútnu disciplínu. Odstupy vpichov musia byť v každom prípade zachované. Ak by došlo k ohrozeniu lavínišťa následnými lavínami, je treba ho okamžite opustiť vopred vytypovanými únikovými cestami. V tomto prípade ostávajú sondy zapichnuté na lavíništi, aby nezavadzali pri úteku záchranárov. Po zastavení sekundárnej lavíny nad miestom sondáže budú záchranári presne vedieť, kde skončili sondáž. Všetci sa musia vyvarovať znečistenia lavínišťa (odpadkami, ohorkami cigariet, biologická potreba sa vykonáva vo väčšej vzdialenosti od lavínišťa po smere vetra), pretože znečistenie by sťažovalo prácu lavínových psov.

Práca s hľadacími lavínovými prístrojmia) Hľadanie zasypaného Ak je osoba, vybavená hľadacím lavínovým prístrojom strhnutá lavínou, ostatní členovia skupiny začnú ihneď s hľadaním. Prístroje, použité na hľadanie, sa prepnú na príjem. Najdlhšia čiarka (najhrubšia bodka) na otočnom spínači predstavuje najväčší

dosah prístroja. Nepoužité prístroje, ako aj prístroje zachránených treba okamžite vypnúť. Hľadanie zasypaného sa skladá z troch fáz:· hrubé hľadanie (hľadanie prvého signálu)· jemné hľadanie (hľadanie približnej polohy zasypania)· dohľadanie (určenie miesta zasypania)b) Hrubé hľadanie - hľadanie prvého signálu Pri hľadaní prvého signálu je prístroj zapnutý na najväčší dosah. Pokiaľ je známa približná plocha zasypania, bez zdržovania sa začne hľadať v nej. Záchranár otáča prístrojom okolo všetkých jeho troch osí (všetkými smermi), vykonáva súčasne prehliadku lavínišťa zrakom a sluchom. Vzhľadom k možnosti zasypania prístrojov rôznych typov s rôznym dosahom a rôznou polohou antén sa šírka hľadacieho pásu stanovila na 20 m, aby bola dostatočná rezerva a vylúčila sa možnosť nezachytenia signálu. Podľa počtu záchranárov sa volia rôzne taktiky hľadania prvého signálu. V tejto fáze je dôležitá rýchlosť pohybu záchranára, treba využiť pohyb na lyžiach. Po zachytení signálu záchranár zastane, vyzuje lyže, výrazne označí toto miesto v teréne (napr. skrížené lyže) a vytýči približný smer k zasypanému otáčaním prístroja. V smere, z ktorého počuje signál najsilnejšie, bude pravdepodobne ležať zasypaný.

Taktika hľadania – jeden záchranár

c) Jemné hľadanie - hľadanie približnej polohy zasypania Druhá fáza hľadanie - jemné hľadanie - sa môže prevádzať dvoma spôsobmi: kolmicami na smer postupu alebo smerom dotyčníc ku magnetickým siločiaram. Aj v tejto fáze sa záchranca pohybuje čo najrýchlejšie, avšak musí byť maximálne koncentrovaný, preto sa odporúča pohyb na pešo bez lyží.· Metóda kolmíc. Pri metóde kolmíc sa prístroj drží v neutrálnej polohe – prísne zvislo a neotáča sa ním. Približovaním sa k zasypanému sa sila signálu zväčšuje. Záchranár postupne zmenšuje dosah prístroja a stanovisko pri znížení dosahu si označí. V istom bode sa mu hlasitosť začne strácať. Musí sa vrátiť na predchádzajúce miesto s maximálnou hlasitosťou a pokračovať v smere kolmom na predchádzajúci smer. Tento postup opakuje, až sa dostane na miesto s najmenším dosahom prístroja. Táto metóda sa odporúča začiatočníkom, lebo dovedie spoľahlivo bez väčších omylov k miestu zasypania.

· Metóda dotyčníc Metóda dotyčníc k siločiaram vychádza zo zákonitosti, že signál je najlepšie počuteľný vtedy,

keď je prijímač v smere dotyčnice k magnetickým siločiaram vysielača. Odporúča sa len pre skúsených záchranárov. Keď sú osi oboch prístrojov navzájom kolmé, signál je najslabší. Po zachytení prvého signálu si záchranár otáčaním prístroja určí ďalší smer postupu podľa najväčšej hlasitosti signálu. Na sneh si nakreslí šípku postupu. Po 5 až 10 krokoch opäť otáčaním prístroja zistí smer, z ktorého dostáva najsilnejší signál. Dosah prístroja redukuje a opäť nakreslí na sneh šípku ďalšieho postupu. Takýmto spôsobom sa dostane do oblasti, keď je dosah prístroja na minime.

d) Dohľadanie – určenie miesta zasypania Konečné určenie miesta zasypania sa tiež môže previesť tromi spôsobmi:· metódou maximálnej počuteľnosti

Prístroj na najmenšom dosahu sa nesie tesne nad povrchom lavínišťa. V mieste, kde z nánosu zaznieva najvýraznejší signál, sa vykoná presné napichnutie zasypaného sondou a začína s kopaním. Táto metóda je vhodná pri malých hĺbkach zasypania.· metódou minimálnej počuteľnosti (dvoch maxím) Pri väčších hĺbkach sa uplatní druhý spôsob. V prípade, že zasypaný prístroj leží vo vodorovnej polohe, môže nastať prípad dvoch maxím. Obe maximá sa označia a prístrojmi sa určia minimá v kolmiciach na dané maximá. Vznikne štvoruholník a zasypaný sa nachádza pri priesečníku uhlopriečok daného štvorca. V strede tohto štvorca vytvoríme kríž z lyžiarskych paličiek. Kvadranty kríža systematicky

presondovávame, kým neurčíme polohu zasypania napichnutím sondou. Prípad dvoch maxím · lokalizáciou v kruhu Táto metóda sa uplatňuje pri veľkých hĺbkach zasypania. To zistíme tak, že sa pri metóde kolmíc nemôžeme dostať pod 4.-3 stupeň hlasitosti od minima. To značí hĺbku zasypania väčšiu ako 3-5 m.

o prístroj držíme prísne zvislo a metódou kolmíc určíme bod s 1.maximom počuteľnostio spomalíme hľadanie, maximálne sa sústredíme, znížime počuteľnosť o stupeň, spresníme bod 1.maxima a označíme hoo pri aktuálnom stupni počuteľnosti sa od neho vzdialime ľubovoľným smerom, až do straty tónu o vzdialenosť ku označenému 1.maximu nám udáva polomer kruhu, v ktorom sa budeme otáčať okolo stredu, daného označeným 1. maximom.

o pri pohybe v kruhu chytíme opäť signál, metódou kolmíc určíme bod 2. maxima počuteľnosti a označíme ho o prístrojom nesením vodorovne (nie zvislo) tesne nad povrchom lavíny sa snažíme nájsť maximálny signál na spojnici medzi vyznačenými maximami a systematickým sondovaním lokalizovať zasypaného.

a) Informácie o oznamovateľovi· Meno a priezvisko· Identifikáciao telefónne čísloo trvalé bydliskoo miesto ubytovania v horskej oblasti · Miesto odkiaľ voláb) Informácie o postihnutom· Meno a priezvisko· Štátna príslušnosť· Vek· Trvalé bydlisko· Miesto ubytovania v horskej oblasti· Iné informáciec) Informácie súvisiace s požiadavkou na zásah· Lavínová nehodao presný čas pádu lavíny v minútacho poveternostné podmienky na lavíništi (smer a sila vietor, dohľadnosť, teplotao koľko ľudí bolo zasiahnutýcho koľko ľudí ostalo pod lavínou a koľko ostalo na povrchuo začalo sa s kamarátskou pomocou (ako a koľko ľudí)?o mal zasypaný lavínový hľadač alebo iný prostriedok k lokalizácii?o čo bolo vykonané na ich záchranu (označenie bodov, prehliadka,nájdenie predmetov, sondáž, hľadanie s prístrojmi, oživovanie)o sú označené miesta strhnutia, posledného videnia alebo miesta nálezu vecí postihnutého?o zdravotný stav postihnutého, ktorý ostal na povrchuo popis lavíny- šírky a výška odtrhu- spôsob odtrhu- dĺžka lavíny- výška a šírka nánosu

- druh snehud) Miesto alebo lokalitu, kde je potrebné vykonať zásah Určenie územia podľa polohopisných názvov Lokalita o intravilán miest a obcí

o pozemné komunikácie medzi mestami a obcami

o dopravné zariadenia

o lesné cestyo turistické trasy (farba značenie, kilometráž)o chodecký terén mimo turistických tráso horolezecký teréno lyžiarske trateo iné Prístupnosť miestao ľahko prístupný teréno ťažko prístupný terén Detailný opis miesta e) Iné informácie Aktuálne počasie a následovná predpoveď Možnosti poskytnutia kamarátskej pomoci a transportu Iné

Nie vždy je možné poskytnúť všetky údaje

Desať možných chýb pri záchrane zasypaného v lavíne

Nejde o výpočet chýb, ktoré sa stali na konkrétnej akcii. Taká analýza by sa mala robiť pri kritickom rozbore každej nehody. Tu ide len o to, aby sa poukázalo na 10 možných chýb, ktoré nadobúdajú v posledných rokoch na význame. 1. možná chyba : Nezasiahnutí kamaráti opustia predčasne lavínisko. Správne: Aspoň 15 minút intenzívne hľadať očami, sluchom, prístrojmi. Opustenie lavíny tesne po nehode je neodpustiteľnou chybou s ťažkými dôsledkami v kamarátskej pomoci. Keďže zasypaná osoba má v prvých 15 min. veľmi dobré šance na prežitie, musia tento čas čo najviac využiť predovšetkým druhovia postihnutého. Až potom by mal jeden člen skupiny opustiť miesto nehody, aby privolal pomoc. Nikdy nezabudnúť prehľadať povrch lavíny. V mnohých prípadoch našli záchranné skupiny už len mŕtvych, hoci časti tela alebo súčasti výstroja boli zreteľne viditeľné na povrchu. Lavínu prehliadať, ak sa dá, tak zboku, mimo lavínovej stopy, aby lavínište nebolo znečistené cudzími pachmi-znemožňuje to potom prácu lavínového psa. Čo sa týka privolania pomoci, ak je viac členov skupiny, ostatní prehliadajú a jeden ide zavolať pomoc, ak je jeden postihnutý a jeden nepostihnutý lavínou, tak potom po prehliadnutí lavínišťa-cca 15 min. ide volať pomoc 2. možná chyba : Nadbytočný počet osôb na lavíne. Správne : Na lavíne je dovolený pohyb len kvôli lokalizácii, záchrane a ošetreniu osôb.

Ak dosiahne záchranné družstvo lavínu, vstupujú na ňu len osoby poverené hľadaním, vyhrabaním a ošetreniu postihnutých. Treba mať vždy na zreteli, že zasypaný môže byť tesne pod povrchom a prežíva vďaka krehkej dýchacej dutine, ktorá sa udupaním môže zničiť. Preto i depo záchranného materiálu sa zriaďuje mimo lavíny a vrtuľník sadá tiež vedľa. 3. možná chyba : Vytiahnutie pozitívnej sondy. Správne : Úspešnú sondu nechať zastrčenú ako vodítko. Ak sa záchranca pri sondovaní domnieva, že narazil na zasypaného, nesmie už potom sondu vytiahnuť, ale ponechá ju zapichnutú až do vyhrabania postihnutého ako vedúcu sondu. Kvôli určeniu polohy tela zasypaného by sa mala zapichnúť druhá a potom ešte ďalšie tri sondy na telesný kontakt. 4. možná chyba : Hrabanie kolmo nadol. Správne : Dostatočne veľký výkop zo strany. Vyhrabávanie zasypaného sa nesmie robiť kolmo nadol, ale naprieč zo strany, aby bola väčšia šanca na zachovanie dýchacej dutiny pred ústami, ak je prítomná. Ak narazíme na zasypaného, musíme sa najprv orientovať o polohe tela, hlavu vyhrabať rukami a chrániť tvár zasypaného tak, aby sa nedostal sneh do dýchacích ciest. Výhrab pre záchrancov musí byť taký veľký, aby sa v ňom mohol pohybovať aspoň jeden záchranca, ktorý započne s prvými opatreniami na zachovanie života. 5. možná chyba : Záchranný lekár sa privolá až po vyprostení zasypaného. Správne : Lekár je prítomný záchrane a informuje sa hneď o lokalizácii hľadaného. Často sa privoláva lekár až po vyhrabaní zasypaných. Nevyhnutná je však stála prítomnosť lekára horskej záchrany počas hľadania zasypaných. Jeho úlohou je uistiť sa pri vyhrabávaní zasypaného či je prítomná dýchacia dutina a či sú priechodné dýchacie cesty. Na základe týchto skutočností sa pri konštatovaní zástavy srdca rozhoduje, či pokračovať v oživovaní, alebo ho po prvom neúspešnom pokuse zastaviť. 6. možná chyba : Nepátra sa po dýchacej dutine a priechodnosti dýchacích ciest. Správne : Dutinu pred ústami a nosom zisťovať, dýchacie cesty prehliadnuť. Dýchacou dutinou označujeme voľný priestor pred ústami a nosom, ak sú súčasne voľné dýchacie cesty. Nález "dýchacia dutina neprítomná" znamená že nos a ústa sú snehom "zamurované" alebo dýchacie cesty sú zablokované zvratkami. Toto dôležité konštatovanie závisí od pozornosti záchrancov pri vyhrabávaní a má sa ňom v prvom rade uistiť lekár. Aj záchrancov však treba školiť viac ako doposiaľ, aby pochopili zásadný význam týchto nálezov. 7. možná chyba : Veľa manipulácií a pohybov s telom podchladeného, vyprosteného z lavíny. Správne : Vyprosťovať čo najšetrnejšie. Nadmerným pohybom tela podchladeného, ktoré bolo vyprostené z lavíny treba zabrániť, aby sa predišlo väčšiemu prílivu chladnejšej krvi z periférie do telesného jadra. Aj keď sa táto požiadavka v praxi ťažko spĺňa, treba nevyhnutné manipulácie vo veľkých kĺboch prevádzať čo najpomalšie. 8. možná chyba : Osoba v bezvedomí sa neuloží do polohy na boku. Správne : Stabilná poloha na boku pri bezvedomí z lavíny (ak nie je intubovaný).

Aby sa predišlo veľkým pohybom s podchladeným z lavíny, záchranné družstvá ich často transportujú vo vodorovnej polohe na chrbte, aj keď nie sú zodpovedajúco ošetrení. Každý podchladený je vystevený rovnakému riziku aspirácie a dusenia ako osoba v normotermii. I pre prognózu hypoxie je poriadne okysličovanie rozhodujúce. ak sa u takéhoto pacienta nepreviedla intubácia, treba ho uložiť do stabilizovanej polohy na boku a tak transportovať. 9. možná chyba : Oživovanie tzv. "snehuliakov". Správne : Uplatňovať kritériá pre rozhodovanie lekára podľa doporučenia IKAR-u. Viachodinové oživovanie mrtvych obetí lavíny nájdených bez dýchacej dutiny po dlhšom čase, nemá zmysel. Ak sú stanovené kritériá IKAR-u pre stanovovanie smrti, môže lekár záchrannej služby už na mieste nehody zastaviť oživovacie pokusy. 10. možná chyba : Ukončiť predčasne oživovanie ak bola dýchacia dutina. Správne : Podchladený s dýchacou dutinou v lavíne nemôže byť prehlásený za mŕtveho, kým nie je zohriaty a potom sa stanoví smrť. Keď sa nájde zasypaný s dýchacou dutinou, neslobodno sa vzdávať poslednej nádeje. Platí zásada vyslovená Gregorym v pozmenenej forme : "Podchladený s dýchacou dutinou v lavíne nemôže byť prehlásený za mŕtveho, kým nie je zohriaty a potom sa stanoví smrť. To znamená že u podchladeného so zástavou srdca, ktorý bol zasypaný a našla sa dýchacia dutina, musí sa zahájiť resuscitácia až do zohriatia, najlepšie na klinike s mimotelovým obehom. 47

47 Bruger, 2009.

7.4. Poistenie

7.4.1. Poistenie telesnej výchovy, turistiky a pobytu na horách

Poistenie

Od 1. júla 2006 je osoba, ktorá sa nachádza v horskej oblasti, povinná uhradiť horskej službe náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo s pátraním, ktoré sa jej týkajú.

Pre zlepšenie informovania verejnosti o predajných miestach poistenia sme zriadili nasledujúci zoznam:

Poistenie Generali

http://www.generali.sk/showdoc.do?docid=321

Poistné krytie - Športovec

Ak je v poistnej zmluve pre produkty TRAVEL Trip alebo TRAVEL Globus dojednané poistné krytie „Športovec“, ak poistený nie je profesionálnym športovcom a športová činnosť nie je vykonávaná na organizovaných športových podujatiach, športových pretekoch a tréningov k nim, tak sa poistenie vzťahuje aj na poistné udalosti, ktoré vzniknú v súvislosti so:

zimnými športmi: skoky na lyžiach, rýchlokorčuľovanie, jazda na boboch, športových saniach, skialpinizmus, leteckými športmi: zoskok padákom, lety na rogale, parasailing, paragliding, vodnými športmi: vodné motorové športy, plachtenie, rafting a iné splavovanie riek, canioning, rekreačné potápanie s dýchacím prístrojom s inštruktorom (v prípade držiteľa preukazu o absolvovaní kurzu potápania bez inštruktora), pri dodržaní všetkých bezpečnostných predpisov pre potápanie s dýchacím prístrojom stanovených celosvetovou organizáciou potápačov pod názvom PADI, ostatnými športmi: turistika vykonávaná po ľadovcoch a turistika vykonávaná po značených aj neznačených cestách, ak sú na tejto ceste umiestnené umelé istiace prostriedky (napr. laná, reťaze, stupačky, rebríky), alebo ak je na prekonanie tejto cesty potrebné použitie akejkoľvek súčasti horolezeckej výstroje, horolezectvo len do nadmorskej výšky 4 000 m, jazda na koni, skok na gumovom lane, bojové športy s výnimkou boxu a kick-boxu, spoločenské tance.

V takomto prípade sa poistné zvyšuje o prirážku za poistenie liečebných nákladov a za úrazové poistenie.

Poistenie UNION

http://www.union.sk/index.php?www=insurance_hzs_edit_top

http://www.union.sk/index.php?www=insurance_hzs_edit_top

http://www.generali.sk/showdoc.do?docid=321

HORÚCA NOVINKA online poistenie nákladov na zásah Horskej záchrannej služby Od 1. júla 2006 každý návštevník hôr v prípade, ak bude nútený využiť služby Horskej záchrannej služby (HZS), bude musieť v plnej výške uhradiť náklady spojené s technickou časťou takéhoto zásahu poskytnutého HZS, a to bez ohľadu na to, či návštevník hôr porušil povinnosti ustanovené zákonom NR SR č. 544/2002 o Horskej záchrannej službe. Tieto náklady môžu zaťažiť vašu peňaženku sumou rádovo až v desiatkach tisíc korún. A práve naše poistenie vám ponúka finančné krytie týchto náhodne vzniknutých nákladov.Poistenie môžete uzavrieť priamo prostredníctvom internet v priebehu niekoľkých minút. Nemusíte strácať čas návštevou nášho predajného miesta, cely proces uzatvorenia poistenia trvá menej ako 5 minút.

Ako na to? Vyberte počet poisťovaných osôb, vyberte si typ poistenia (pre podrobnejšie informácie kliknite na "podrobnosti"), vyberte si dĺžku poistenia,· vyberte dátum platnosti poistenia (poistenie nie je možné uzavrieť so spätnou platnosťou), uveďte osobné údaje poisťovaných osôb online úhrada poistného.

Poistenie Allianz

http://www.allianzsp.sk/horska_sluzba

Poistenie nákladov na záchrannú činnosť horskej služby

Horská turistika ponúka mnoho krásnych zážitkov. Aby váš dovolenkový rozpočet bol ochránený pred prípadnými finančnými ťažkosťami, pripravili sme pre vás Poistenie nákladov na záchranné akcie horskej služby.

Od 1. júla 2006 je platné ustanovenie Zákona o horskej záchrannej službe, podľa ktorého má osoba v horskej oblasti povinnosť uhradiť horskej službe náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo s pátraním, ktoré sa jej týkajú.

Z NÁŠHO POISTENIA UHRADÍME NÁKLADY NA

• nevyhnutné úkony horskej služby spojené s vyhľadávaním a vyslobodzovaním poisteného v tiesni

• poskytnutie prvej pomoci

• dopravu k najbližšiemu zdravotníckemu zariadeniu (napr. i vrtuľníkom)

Poistenie nákladov na záchranné akcie horskej služby si môžete uzatvoriť krátkodobo alebo na celý rok.

http://www.allianzsp.sk/horska_sluzba

Poistenie si môžete uzatvoriť v pobočkách Allianz - Slovenskej poisťovne, vo

vybraných cestovných kanceláriách a na všetkých miestach označených uvedeným

symbolom. Ďalšie informácie o tomto poistení získate prostredníctvom našich

obchodných zástupcov, v našich pobočkách a prostredníctvom služby Allianz Direct na

čísle 0800 122 222 0800 122 222 .

Poistenie nákladov na záchranné akcie Horskej služby je do výšky 500 000 sk,

16 596,96 EUR

Liptour

http://www.liptour.sk/

VŠEOBECNÉ INFORMÁCIEPoistenie sa vzťahuje na poistné udalosti, ku ktorým došlo na území Slovenskej republiky v horských oblastiach v územnej pôsobnosti horskej záchrannej služby. Poistenie sa uzatvára vždy na určitú dobu – konkrétny počet dní.

UPOZORNENIE Poistenie nie je možné uzatvoriť cez internet. Nevyhnutná je osobná návšteva cestovnej kancelárie LIPTOUR, pri ktorej si klient prevezme všetky potrebné doklady.

PODMIENKY POISTENIA- poistenie kryje náklady Horskej záchrannej služby na technické zabezpečenie záchrannej alebo pátracej akcie v horskom teréne- technické zabezpečenie organizuje na vysokej profesionálnej úrovni Horská záchranná služba- poisťovňa preplatí náklady až do výšky 300 000,- Sk- poistenie OUT and ACTIVE môžu uzavrieť osoby, ktoré sú občanmi SR alebo zahraniční občania, ktorí navštívia horské oblasti na Slovensku- poistenie je určené deťom aj dospelým.

Poistenie OUT and ACTIVE ponúkame v dvoch variantoch:OUT and ACTIVE Základ je určené na nasledujúce aktivity:- pešia turistika - vychádzková- pešia turistika - horská- lyžovanie zjazdové- lyžovanie bežecké- snowboarding- sánkovanie- jazda na bobochCena poistenia OUT and ACTIVE Základ:

http://www.liptour.sk/

20,- Sk/osoba/deň500,- Sk/osoba/rok

OUT and ACTIVE Extrém je určené pre nasledujúce aktivity:- aktivity variantu Základ- lyžovanie a snowboarding mimo zjazd. trate alebo vo voľnom teréne- paragliding- jazda na horskom bicykli- horolezectvo- lezenie na cvičných skalách- jaskyniarstvo- jazda na snežných vozidláchCena poistenia OUT and ACTIVE Extrém:40,- Sk/osoba/deň1000,- Sk/osoba/rok

Na dojednanie poistenie sú potrebne tieto údaje: meno, priezvisko, dátum narodenia.

7.4.2 A l i a n z – vzor poistnej zmluvy

Možné využitie aj pri telovýchovných aktivitách v zahraničí.

Článok 1.Všeobecné zásady poistenia sú stanovené vo Všeobecných poistných podmienkach pre cestovné poistenie a asistenčné služby (ďalej len VPP) a vo Všeobecných poistných podmienkach pre poistenia nákladov na záchrannú činnosť Horskej služby.Článok 2. Poistné sumyV prípade poistnej udalosti poskytne poisťovateľ na jedného poisteného (ak nie je ďalej uvedené inak) poistné plnenie do výšky týchto poistných súm: a)•z poistenia liečebných nákladov v zahraničí (okrem zubného ošetrenia) bez obmedzenia•na akútne zubné ošetrenie............................10.000,- Sk•na transport chorého..............................bez obmedzenia•na prepravu a ubytovanie osoby blízkej v prípade hospitalizácie poisteného 3.000,- Sk/1 deň (max. do výšky 30.000 ,- Sk)•na prepravu neplnoletých osôb doprevádzaných hospitalizovanou osobou30.000,-Sk

•náklady spojené s obstaraním alebo opravou dioptrických, ortopedických alebo protetických pomôcok.......................................5.000,- Sk• liečebné náklady vzniknuté v dôsledku teroristického činu 1.500.000,- Skb) z úrazového poistenia:•v prípade smrti úrazom (neplatí pre osoby ktoré dovŕšili vek 71 rokov)100.000,-Sk

•v prípade trvalých následkov úrazu............200.000,- Sk•denné odškodné za hospitalizáciu počas dovolenky... nepoisťuje sac) z poistenia batožiny:•na všetky škody na batožinách jedného poisteného / na jednej veci20.000,-Sk/10.000,-Sk

•na všetky škody na cennostiach alebo športových potrebách/na jednu cennosť alebo športové náradie..................................10.000,-Sk/5.000,-Sk•na všetky škody na elektronických alebo optických prístrojoch / na jeden elektronický alebo optický prístroj.....................................10.000,-Sk/5.000,-Sk• na všetky škody spôsobené vlámaním do auta 10.000,-SkV prípade dojednania pripoistenia:•na všetky škody na batožinách jedného poisteného / na jednej veci50.000,-Sk/25.000,-Sk

•na všetky škody na cennostiach alebo športových potrebách/na jednu cennosť alebo športové.............................................25.000,-Sk/10.000,-Sk•na všetky škody na elektronických alebo optických prístrojoch / na jeden elektronický alebo optický prístroj....................................25.000,-Sk/10.000,- Sk•na všetky škody spôsobené vlámaním do auta. .10.000,-Skd) z poistenia zodpovednosti za škodu, na jednu poistnú udalosť pri škode:•na živote a zdraví.......................................2.000.000,-Sk•na veci........................................................1.000.000,-Ske) z doplnkových asistenčných služieb:•na právnu pomoc.........................................35.000,- Sk•na základnú technickú pomoc pri škode na majetku v mieste bydliska poisteného 5.000,- Sk•pomoc pri strate alebo odcudzení dokladov.....10.000,- Sk•pomoc pri oneskorenom dodaní batožiny leteckou spoločnosťou o 24 h 2.000,-Sk•pomoc pri oneskorenom dodaní batožiny leteckou spoločnosťou o 48 h ďalších 2.000,.Skf) z poistenia storonovacích poplatkov a predčasného návratu:storno zájazdu, podľa dojednanej poistnej sumy• predčasný návrat na jednu poistenú osobu / jednu poistnú udalosť..................................................................15.000,-Skg)Poistenie meškania letu............................nedojednáva saPoistenie meškania dopravného prostriedku. nedojednáva sah) poistenie nákladov na záchranné akcie Horskej služby 500.000,-SkČlánok 3. SpoluúčasťPoistený sa na náhrade škody z každej poistnej udalosti podieľa:

a)franšízou v sume 500,- Sk v prípade liečebných nákladov v zahraničí,b)spoluúčasťou vo výške 5%, min. 2.000,- Sk, max. 10.000,- Sk v prípade zodpovednosti za škodu,c)spoluúčasťou vo výške 0% ZO stornovacích poplatkov v prípade zrušenia cesty z dôvodu úmrtiad)spoluúčasť vo výške 10% zo stornovacích poplatkov v prípade zrušenia cesty z dôvodu vážneho akútneho ochorenia alebo úrazu, ktoré si vyžiadajú hospitalizáciu e) spoluúčasť vo výške 20% zo stornovacích poplatkov v prípade zrušenia cesty ostatných dôvodov než.uvedených v písm. c) a d).

Článok 4Územná platnosť poistenia:Poistenie dojednané pre:* zónu A sa vzťahuje na poistné udalosti, ktoré nastali na území Albáns Alžírska, Andory, Belgicka, Bieloruska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Cypru, Českej republiky, Čiernej Hory, Dánska, Egypta, Estónska, Fínska, Francúzska, Grécka, Holandska, Chorvátska, írska, Islandu, Izraela, Libanonu, Líbye, Lichtenštajnska, Litvy, Lotyšska, Luxemburska,

Macedónska, Maďarska, Malty, Maroka, Moldavska, Monaka, Nemecka, Nórska, Poľska, Portugalska (vrátane Azorských ostrovov a Madeiry), Rakúska, Rumunska, Ruska (európ.časť), San Marina, Slovinska, Srbska, Sýrie, Španielska (vrátane Baleárskych a Kanárskych ostrovov), Švajčiarska, Švédska, Talianska, Tunisu, Turecka, Ukrajiny, Vatikánu a Veľkej Británie* zónu B sa vzťahuje na poistné udalosti, ktoré nastali na území všetkých štátov sveta okrem Slovenskej republiky* zónu C sa vzťahuje na poistné udalosti, ktoré nastali na území všetkých štátov sveta okrem USA, Kanady a Slovenskej republiky* zónu D sa vzťahuje na poistné udalosti, ktoré nastali na území Slovenskej republiky.Článok 5. Cestovné poistenie pre pobyty v rámci SR1. Cestovné poistenie pre pobyty v rámci SR sa vzťahuje na poistné udalosti, ktoré nastali na území Slovenskej republiky.2. Cestovné poistenie pre pobyty v rámci SR sa nevzťahuje na poistenie liečebných nákladov.Článok 6. Cestovné poistenie pre zimné športy1. Cestovné poistenie pre zimné športy a-celoročné cestovné poistenie sa narozdiel od ustanovení VPP vzťahuje aj na:a) liečebné náklady vzniknuté v dôsledku vykonávania alpského (zjazdového) lyžovania, snowboardingu, jazdy na saniach, na vyznačených tratiachb)úraz poisteného, ktorý vznikol pri lyžovaní, snowboardingu, alebo jazde na saniach, na vyznačených tratiachc) škodu, ktorá vznikla na lyžiach, snowboarde alebo saniach ako na batožine poisteného,d)zodpovednosť poisteného za škodu, ktorá vznikla pri lyžovaní, snowboardingu alebo jazde na saniach, na vyznačených tratiach3.Ostatné ustanovenia VPP zostávajú v platnosti.Článok 7. Zvláštne ustanovenie1. Poistenie platí len pre cesty, ktoré trvajú najviac 90 dní od začiatku poistenia (s výnimkou taríf 1RR, 2RR a 4RR celoročného cestovného poistenia, pri ktorých maximálna doba pobytu v zahraničí je 365 dní) a nie je možné ho predĺžiť alebo obnoviť.2.Tieto Zmluvné dojednania neplatia pre cestovné poistenie s limitovaným krytím (tarifa 1R35 a pod.).

8.1 Bezpečnosť v TV – www.jozefmiko.sk

Bezpečnosť – www.jozefmiko.sk,

Na tejto súkromnej stránke autora tejto práce je zhromaždených vyše 50 GB ! informácií, týkajúcich sa celoživotného sebavzdelávania a seba zdokonaľovania. Sú tam státisíce fotografií z aktivít študentov v telesnej výchove na tejto škole, ale aj na iných pôsobiskách autora. V podkapitole + Telesná výchova netradične, je podkapitola + bezpečnosť v telesnej výchove, kde je pomerne komplexne spracovaná problematika bezpečnosti v telesnej výchove, s desaťtisícami fotografií, týkajúcich sa zabezpečených aktivít študentov a žiakov v telesnej výchove v najrozmanitejších podmienkach. Telesnej výchovy a bezpečnosti sa týkajú tieto podkapitoly tejto web stránky :

1. www.jozefmiko.sk , 2. + Telesná výchova netradične, + Bezpečnosť v telesnej výchove3. + Kluby4. + Gymnázium Antona Prídavka5. + Príroda – eko – enviro6. + Potulky prírodou7. + Lyžiarsky kurz 20088. + Lyžiarsky kurz 20099. + KOČAP 200710. + KOČAP 200811. + TATRY12. + Národné parky13. ... a ďalšie podkapitoly




8.2 Z dokumentácie gymnázia – Telovýchovné aktivity a bezpečnosť

Zoznam príloh

Časový harmonogram príprav lyžiarskeho kurzu Čestné prehlásenie - Bezinfekčnosť Denný režim 1 Denný režim 2 - varianty Exkurzia Záchranári - Lysá 2008 - Poučenie o bezpečnosti Inštruktáž - Exkurzia záchranári - 3. A KOČAP - Povinnosti účastníkov kurzu KOČAP - Požičaná štúdijná literatúra na kurz KOČAP - Vyhodnotenie 2006 KOČAP - Žiadosť inštruktáž - Obvodné oddelenie PZ KOČAP 2005 Zoznam požičanej literatúry KOČAP 2006 Témy na seminárne práce a referáty - 3. B KOČAP 2006 Témy na seminárne práce a referáty – Septima KOČAP 2007 Programy aktivít KOČAP 2008 Požičaná literatúra KOČAP 2008 Témy referátov študentov Návrh na hromadnú akciu - Exkurzia Lysá - Letecká záchranná služba Návrh na hromadnú akciu - Plavecký kurz Návrh na hromadnú akciu - Zakopané - Giewont 2007 Poistenie - Trieda 3.A Poučenie inštruktorov Poučenie, poistenie - Giewont, Dobšinská jaskyňa Poverenie vedúceho a inštruktorov Súhlas - rodič - lekár - kontrola v servise Súhlas rodiča - Potvrdenie lekára Tatry - Exkurzia - Symbolický cintorín 2006 Telefónne čísla

Gymnázium Antona Prídavka, Komenského 40, 083 01 Sabinov

ČASOVÝ HARMONOGRAMPRÍPRAV LYŽIARSKEHO KURZU

PRÍPRAVA KURZU :

00. Predchádzajúci školský rok - v prípade mimoriadne priaznivých podmienok,

dohonúť miesto kurzu, už rok vopred

0. August - plán PK

- rozdelenie tried

- rozdelenie vedúcich kurzov

- kvalifikovanost lyžiarskych inštruktorov

- získavanie informácií o lyžiarskych strediskách a podmienkách pre

výcvik

- zakomponovanie lyžiarskych kurzov do plánu školy

1. September - zakomponovanie LK do plánu školy

- motivácia a predbežná informácia žiakom

- predbežný nábor žiakov

- nahodiť zoznamy tried do počítača

- 1. RODIČOVSKÉ ZDRUŽENIE - informácia o LV rodičom na

rodičovskom združení – rozhodnúť – kurz s dennou docházkou,

kurz internátnou formou, predpokladané miesta kurzu, možnosti

zapožičania lyžiarskej výzbroje, nákupy ojazdených lyží, nákup

nových lyží k vianociam ako darčeky a ďalšieho materiálu,

batoh, obuv, oblečenie, rukavice, …

- prezenčná listina, účasť rodičv, dať rodičom kontakt – telefon, …

- získavanie aktuálních informácií o lyžiarskych strediskách

2. Október - 2. RODIČOVSKÉ ZDRUŽENIE - informácia o LV rodičom na

rodičovskom združení

- možnosti lacnejšieho získania lyžirskeho výstroja a výzbroja

- predbežné finančné náklady

- všestranná telesná príprava

3. November - všeobecná telesná príprava - VTP - hod TV

- po vyučovaní

- inštruktáž - domáca všeobecná príprava - VTP

- doporučené otužovanie, pohyb v přírodě, na čerstvom vzduchu,

aklimatizácia, …

4. December - všeobecná telesná príprava - VTP

- špeciálna telesná príprava - ŠPC

- cvičenie, pobyt na vzduchu a otužovanie, aklimatizácia

- inštruktáž - domáce špeciálne prípravné cvičenia

(podľa spracovaného programu)

- zoznamy žiakov

- príprava výstroja a výzbroja

- finančná príprava

- štúdium lyžiarskej literatúry

- lyžiarske filmy, videofilmy, iné výcvikové programy

- sledovanie situácie na internete

5. Január - inštruktáže - informačné bloky :

I. 1 - poučenie o bezpečnosti 1 - 10

I. 2 - výstroj a výzbroj na LK

I. 3 - lyžiarska technika

I. 4 - história lyžovania

I. 5 - zimné nebezpečenstvo na horách - objektívne

- subjektívne

I. 6 - metodika výcviku

I. 7 - miestny horopis - lyžiarske strediská

- adaptácia organizmu, aklimatizácia

- rezistencie, protistresové aktivácie

- otužovanie tela a dýchacieho systému, aklimatizácia

- TP – telesná príprava

- KP - kondičná príprava

- VTP - všeobecná telesná kondičná príprava

- ŠTP - špeciálna telesná príprava

- TP - technická príprava

- ŠLP - špeciálna lyžiarska príprava

- MTZ - materiálna príprava

- príprava výstroja a výzbroja

- finančná príprava

- kontrola poistenia účastníkov

- informačná príprava

- štúdium lyžiarskej literatúry (knihy, časopisy, dokumenty,...

- lyžiarske inštruktážne filmy, sľučky, video, ..

- statické informačné médiá - diapozitívy, kinogramy, kresby, fólie,

fotografie, ...

- sledovanie situácie na internete

- mimoriadne rodičovské združenia kôli korekci kontradiktórií

- objednávka autobusu, alebo inej formy dopravy

6. Február - inštruktáže - to čo sa nestihlo v januári - riešenie individuálnych

problémov

- adaptácia, aklimatizácia

- DORIEŠIŤ NÁHRADNÝ TURISTICKÝ PROGRAM ZBYTKU

TRIEDY

- záverečné sumárne poučenie o bezpečnosti 1 – 12 - podpísanie

žiakmi

- poučenie inštruktorov kurzu

- poučeni lekára kurzu

- podpísanie dokumentov riaditeľom školy

- OPERATÍVNE TELEFÓNNE ČÍSLA – rodičia, riaditeľ, záchranné

systémy, ubytovatel, mobily, iné, …

- súhlas rodiča, lekára a potvrdenie o bezinfekčnosti

- podpis rodiča o kontrole lyžiarského výstroja a nastavení bezpečnostního

viazania v servise

REALIZÁCIA LYŽIARSKEHO KURZU

- Poučenie o miestnych podmienkach, poučenie o ubytovacom zariadení, špeciálne požiadavky ubytovateľa, …

- REALIZÁCIA A KOREKCIE PLÁNOVANÝCH AKTIVÍT

PODĽA AKTUÁLNYCH EKONOMICKÝCH, FINANČNÝCH,

ORGANIZAČNÝCH, KLIMATICKÝCH, TERÉNNYCH ,

SNEHOVÝCH PODMIENOK INÉ FAKTORY

- AKTUÁLNE POKYNY HORSKEJ SLUŽBY

PO KURZE - VYHODNOTENIE KURZU

- VYÚČTOVANIE KURZU

- MEDIALIZÁCIA KURZU :

PROPAGÁCIA KURZU - NA WWW. STRÁNKACH

- V TLAČI

- V ŠKOLSKOM ČASOPISE

- FOTODOKUMENTÁCIA AKTIVÍT KURZU

- VÝROBA CD

- INFORMOVANIE RODIČOV

- ZPÄTNÁ VÄZBA - OD ŽIAKOV

- OD RODIČOV

- OD RIADITEĽSTVA ŠKOLY

- Z INÝCH ZDROJOV

- KOREKCIE ČASOVÉHO HARMONOGRAMU

SPRACOVAL : PaedDr. Jozef MIKO SCHVÁLIL : …………………………..

Vedúci kurzu Riaditeľ školy

POTVRDENIE O BEZINFEKČNOSTI

V y h l á s e n i e

Vyhlasujem, že ani okresný hygienik, ani ošetrujúci lekár nenariadil účastníkovi zájazdu……………………………………………………, bytom v …………………………………….., ktorý je v mojej starostlivosti, karanténne opatrenie (karanténu, zvýšený zdravotnícky dozor alebo lekársky dohľad) a že nie je mi známe, že by v poslednom týždni prišiel účastník zájazdu do styku s osobami, ktoré ochoreli infekčnou chorobou. Som si vedomý právnych následkov, ktoré by ma postihli, keby moje vyhlásenie nebolo pravdivé.



Vyhlasujem, že ani okresný hygienik, ani ošetrujúci lekár nenariadil účastníkovi zájazdu……………………………………………………,bytom v …………………………………….., ktorý je v mojej starostlivosti, karanténne opatrenie (karanténu,zvýšený zdravotnícky dozor alebo lekársky dohľad) a že nie je mi známe, že by v poslednom týždni prišiel účastník zájazdu do styku s osobami, ktoré ochoreli infekčnou chorobou. Som si vedomý právnych následkov, ktoré by ma postihli, keby moje vyhlásenie nebolo pravdivé.



Vyhlasujem, že ani okresný hygienik, ani ošetrujúci lekár nenariadil účastníkovi zájazdu……………………………………………………, bytom v …………………………………….., ktorý je v mojej starostlivosti, karanténne opatrenie (karanténu,zvýšený zdravotnícky dozor alebo lekársky dohľad) a že nie je mi známe, že by v poslednom týždni prišiel účastník zájazdu do styku s osobami, ktoré ochoreli infekčnou chorobou. Som si vedomý právnych následkov, ktoré by ma postihli, keby moje vyhlásenie nebolo pravdivé.



Vyhlasujem, že ani okresný hygienik, ani ošetrujúci lekár nenariadil účastníkovi zájazdu……………………………………………………, bytom v …………………………………….., ktorý je v mojej starostlivosti, karanténne opatrenie (karanténu,zvýšený zdravotnícky dozor alebo lekársky dohľad) a že nie je mi známe, že by v poslednom týždni prišiel účastník zájazdu do styku s osobami, ktoré ochoreli infekčnou chorobou. Som si vedomý právnych následkov, ktoré by ma postihli, keby moje vyhlásenie nebolo pravdivé.

Gymnázium Antona Prídavka, Komenského 40, 08301 Sabinov

KURZ OCHRANY ČLOVEKA A PRÍRODYP I E N I N Y 1. – 5. október 2007

D E N N Ý R E Ž I M

7. 00 - BUDÍČEK, HYGIENA 7. 30 - RANNÁ ROZCVIČKA, SEBAOBRANA A SEBAOCHRANA. .OTUŽOVANIE. 8. 00 - RAŇAJKY 8. 30 - PRÍPRAVA NA PREDPOLUDŇAJŠIE A CELODENNÉ PROGRAMY 9. 00 - PREDPOLUDŇAJŠIE PROGRAMY - POLDENNÉ ALEBO DENNÉ HORSKÉ A VYSOKOHORSKÉ TÚRY, AKTUÁLNE REFERÁTY A PRAX ŠTUDENTOV DOPĹŇANÉ LEKTORMI

12.00 - OBED

13. 00 – POPOLUDŇAJŠIE PROGRAMY - HORSKÉ A VYSOKOHORSKÉ TÚRY, AKTUÁLNE REFERÁTY ŠTUDENTOV DOPĹŇANÉ LEKTORMI.17. 00 - PREDNÁŠKY, BESEDY S ODBORNÍKMI, REFERÁTY ŠTUDENTOV TECHNICKÉ ČINNOSTI A ŠPORTY. SEBAOBRANA A SEBAOCHRANA.

18. 00 - VEČERA, HODNOTENIE DŇA19. 00 – OSOBNÉ ŠTÚDIUM, PRÍPRAVA REFERÁTOV (tí, ktorí si ich nepripravili doma).20. 00 – VEČERNÉ PROGRAMY, SAMOŠTÚDIUM, HRY, ŠPORT, TÁBORÁK, ZÁBAVA, TELAVÍZIA (podia možností a záujmu).

22. 00 - VEČIERKA, NOČNÝ KĽUD (v prípade korektního a slušného správania sa študento, večerka sa môže predĺžiť ).

Poznámka : denný režim sa bude operatívne prispôsobovať premenlivému počasiu pieninskej a tatranskéj klímy, aktuálnym podmienkam a aj záujmom žižkov, možnostiam lektorov a prevádzke ubytovacieho a stravovacieho zariadenia.

V Sabinove : 20. októbra 2007

Spracoval : PaedDr. Jozef MIKO Súhlasím : PaedDr. Róbert LICHVÁR


Gymnázium SabinovKURZ OCHRANY ČLOVEKA A PRÍRODY

DENNÝ REŽIM KOČP

Nultý variant - A - nástupový(podľa počasia a výcvikového zámeru sú možné zmeny )

7.30 hod. - ZRAZ ÚČASTNÍKOV KURZU

- Naloženie ťažkej batožiny na prevozové auto

7.45 hod. - CELODENNÝ POCHODOVÝ PROGRAM - NÁCVIK EVAKUÁCIE

- TRASA POCHODU : Sabinov - Kulturák, Hasičský a záchranný zbor - 1. ukážkový program, Švabľovka, Šanec, Kohút, Kamenná, Marduňa, Dubovica - sedlo, Renčišov, zjazdovka - Buče, chatová základňa - Buče.

- AKTUÁLNE VÝCVIKOVÉ NÁMETY ZA POCHODU

10.00 hod. - SUCHÁ DESIATA

12.00 - SUCHÝ OBED

14.00 - SUCHÝ OLOVRANT

15.00 - Príchod na chatovú základňu Buče

- ubytovanie

- osobná hygiena

- obhliadka najbližšieho okolia

- osobný oddych

18.00 hod. - VEČERA

19.30 hod. - nástup, denný rozkaz

19.45 hod. - príhovor chatára

- poučenie o ubytovacom poriadku, - aktuálne poučenia o bezpečnosti z domácich zdrojov

- osobné voľno, kultúrny program, táborák, príprava programov na druhý deň, ...

22.00 hod. - večierka

Sabinov - Renčišov - Buče, 19. máj 2003

Spracoval : PaedDr. Jozef MIKO Schválil : PhDr. František GODLA

vedúci kurzu riaditeľ školy


DENNÝ REŽIM KOČP

Nultý variant - B - odchodový

(podľa počasia a výcvikového zámeru sú možné zmeny )

6.45 hod. - budíček

7.05 hod. - osobná hygiena

7.30 hod. - RAŇAJKY

8.00 hod. - upratovanie izieb a priestorov KOČP,

- BALENIE BATOŽINY

- odovzdávanie izieb

- Naloženie ťažkej batožiny na prevozové auto (podľa dohody)

8.30 hod. - nástup

8.45 hod. - POLDENNÝ POCHOD

- TRASA POCHODU : Buče - základňa, Mindžová, nad Hermanovcami, nad Pekľanami, Pekľany.

11.00 hod. - SUCHÝ OBED

- AUTOBUS - Pekľany - Jarovnice - Ražňany - Sabinov

14.00 - ROZCHOD v Sabinove, pri kultúrnom stredisku

Renčišov - Buče - Sabinov 23. máj 2003




DENNÝ REŽIM KOČP

Nultý variant - C(podľa počasia a výcvikového zámeru sú možné zmeny )


6.50 hod. - rozcvička



8.00 hod. - upratovanie izieb a priestorov KOČP

8.30 hod. - nástup

8.45 hod. - CELODENNÁ TÚRA

- VÝCVIKOVÉ PROGRAMY ZA POCHODU

12.00 hod. - SUCHÝ OBED

17.00 hod. - osobná hygiena, porada vedenia

- osobné voľno, osobný oddych

- čítanie, aktívny oddych



19.45 hod. - osobné voľno, kultúrne programy, táboráky, príprava programov na druhý deň, diskotéka, ...


Renčišov - Buče, 19. - 23. máj 2003




DENNÝ REŽIM KOČP

Prvý variant - A(podľa počasia a výcvikového zámeru sú možné zmeny )





8.00 hod. - upratovanie izieb a výcvikových priestorov

8.30 hod. - nástup, poradová príprava

8.45 hod. - PREDPOLUDŇAJŠIE VÝCVIKOVÉ PROGRAMY


12.30 hod. - OBED

13.00 hod. - poludňajší odpočinok

14.00 hod. - POPOLUDŇAJŠIE VÝCVIKOVÉ PROGRAMY

16.00 hod. - olovrant (z vlastných zásob)

16.15 hod. - pokračovanie popoludňajšieho zamestnania

17.00 hod. - prednáška - beseda, spol. akcie, šport, oddych, čítanie, ...




19.45 hod. - osobné voľno, kultúrne programy, táboráky, opekanie, príprava programov na druhý deň, diskotéka, ...






DENNÝ REŽIM

Prvý variant - B(podľa počasia a výcvikového zámeru sú možné zmeny )







8.45 hod. - PREDPOLUDŇAJŠIA TÚRA


12.30 hod. - OBED


14.00 hod. - POPOLUDŇAJŠIA SKRÁTENÁ TÚRA



17.00 hod. - prednáška - beseda, spol. akcie, šport, čítanie, oddych, ...




19.45 hod. - osobné voľno, kultúrne programy, táboráky, opekanie,

príprava programov na druhý deň, diskotéka, ...






DENNÝ REŽIM KOČP

Druhý variant - A (podľa počasia a výcvikového zámeru sú možné zmeny )







8.45 hod. - PREDPOLUDŇAJŠIA TÚRA

- PREDPOLUDŇAJŠIE VÝCVIKOVÉ PROGRAMY


12.30 hod. - OBED


14.00 hod. - POPOLUDŇAJŠIA SKRÁTENÁ TÚRA

- POPOLUDŇAJŠIE VÝCVIKOVÉ PROGRAMY



17.00 hod. - prednáška - beseda, spol. akcie, šport, oddych, súťaže,




19.45 hod. - osobné voľno, kultúrne programy, táboráky, opekanie,

príprava programov na druhý deň, diskotéka, ...






DENNÝ REŽIM KOČPDruhý variant - B

(podľa počasia a výcvikového zámeru sú možné zmeny )





8.00 hod. - upratovanie izieb a priestorov



- ( POLDENNÁ TÚRA )


12.30 hod. - OBED


14.00 hod. - POLDENNÁ TÚRA

- ( POPOLUDŇAJŠIE VÝCVIKOVÉ PROGRAMY )



17.00 hod. - prednáška - beseda, spoločenské akcie, šport, oddych,




19.45 hod. - osobné voľno, kultúrne programy, táboráky, opekanie, príprava programov na druhý deň, diskotéka, ...





Gymnázium Sabinov

KURZ OCHRANY ČLOVEKA A PRÍRODYDENNÝ REŽIM KOČP

Tretí variant - Chatovýv prípade nepriaznivého počasia




8.00 hod. - upratovanie izieb a priestorov

- nahlásenie zdravotných problémov


NA CHATE

12.30 hod. - OBED


- OSOBNé VOľNO

14.00 hod. - POPOLUDŇAJŠIE VÝCVIKOVÉ PROGRAMY - NA CHATE

17.00 hod. - prednáška - beseda, spoločenské akcie, oddych, ...

- čítanie, samoštúdium, ...




19.45 hod. - osobné voľno, kultúrne programy, táboráky, opekanie, príprava programov na druhý deň, hry, šport, diskotéka, zábava, ...





Gymnázium Antona Prídavka, Komenského 40, 083 01 SABINOV

EXKURZIA LYSÁ November 2007

Odborné ukážky :

Súčinnostné cvičenie s koordináciou Ministerstva vnútra SR :

– Letecká záchranná služba SR

- Horská záchranná služba

- Študenti Fakulty Rýchlej zdravotnej pomoci Po

P O U Č E N I E O B E Z P E Č N S T I

Zúčastnené triedy (redukovaný zoznam) - podpis :

Trieda: II.A

1. Džačovský Gabriel

2. Matija Tomáš

3. Polák Gabriel

4. Brila Tomáš

5. Šimon Erik

6. Kostráb Rastislav

7. Kaminský Pavel

8. Czeplo Jakub

9. Pavlík Dominik

Trieda: II. B

1. Lompart Šimon

2. Smetanka Damián

3. Pribula Branislav

4. Fedáková Miroslava

5. Aronová Michaela

6. Aronová Miriama

7. Dziaková Dominika

Trieda: Kvarta

1. Jenčová Dominika

2. Sluvková Tatiana

Trieda: Kvinta

12. Jurko Sebastián

13. Pitoňák Peter

14. Vargovčík Pavol

15. Vargovčík Matej

16. Čarnogurský Michal

6. Sabol Juraj

Trieda: Sexta

1. Sabol Martin

2. Lacko Radovan

3. Tkáč Michal

4. Gajdoš Marcel

5. Kuľka Igor

6. Nastišinová Alica

7. Gaľová Michaela

Trieda: Septima

8. Nastišin Martin

9. Škovran Jozef

10. Jendrichovský Peter

11. Puškáš František

12. Vargovčíková Mária

13. Bucko Martin

14. Futej Peter

15. Janigová Katarína

16. Trávniková Gabriela

17. Stračiaková Barbora

18. Mačo Tomáš

19. Kopčík Juraj

20. Bugoš Peter

21. Machaj Jozef

Odchody autobusov :

6.35 Sabinov – Drienica 10 Sk

7.30

7.55

15.29 Drienica – Sabinov 10 Sk

16.32

17.50

14.16 Majdan - Sabinov 22 Sk

15.36

16.41

Súčasťou akcie je aj turistická túra :

1. Varianta – Lysá – Čergov – Solisko – Priehyba – Majdan – Olejnikov -

hrebeňovka (v prípade pekného počasia a za predpokladu, že

ukáížky skončia skôr ).

2. Varianta – Lysá – Čergov - dolinou po asfaltovej ceste na Majdan

V prípade zlého počasia, návrat domov najkratšou cestou, z Lysej cez Drieniccu.

Všetci žiaci sú poistení. Poučenie o bezpečnosti bude v stredu na veľkej prestávke. Podklady k akcii a informácie o bezpečnosti sú na www.jozefmiko.sk,

Akciu pre študentov pripravil : PaedDr. Jozef Miko, v rámci aktivít KOČAP - Pieniny 2007.

Vedúci akcie : PaedDr. Miko Jozef, PK TEV

Pedagogický dozor : Mgr. Németh Jozef

Schválil : PaedDr. Lichvár Róbert, riaditeľ školy


K U R Z O C H R A N Y Č L O V E K A A P R Í R O D Y

6. októbra 2008

K O Č A P - P I E N I N Y 2 0 0 8

Inštruktáž - záchranári

P.č. Priezvisko a meno žiaka Dátum nar. Podpis PSČ Bydlisko1 Brilla Tomáš 12.01.1991 083 01 Komenského 34, Sabinov2 Cséplö Jakub 05.12.1990 083 01 Komenského 9, Sabinov3 Džačovský Gabriel 30.07.1990 083 01 Puškinova 2, Sabinov4 Kaminský Pavol 25.03.1991 082 56 Jakubová Voľa 245 Kostrab Rastislav 21.11.1990 083 01 Jesenského 32, Sabinov6 Matija Tomáš 09.06.1990 08301 Prešovska 17, Sabinov7 Pavlík Domik 28.07.1991 082 56 Kvetná 15,Pečovská Nová

Ves8 Petrík Darius 30.07.1991 083 01 Komenského 34, Sabinov9 Polák Gabriel 16.03.1991 083 01 17. novembra 75, Sabinov10 Šimon Erik 16.04.1991 083 01 Bernolákova 6, Sabinov11 Turoci Mário 19.05.1991 082 71 Rožkovany 85

V Sabinove 6.10. 2008 PaedDr. Jozef Miko –––––––––––––––––––––––––––– vedúci KOČP

–––––––––––––––––––––––––––– riaditeľ školy


KURZ OCHRANY ČLOVEKA A PRÍRODY

P I E N I N Y 1. – 5. október 2007

POVINNOSTI ÚČASTNÍKOV KOČAP

VEDÚCI KURZU

Vedúci tábora je priamym nadriadeným všetkým účastníkom tábora. Vo svojej riadiacej činnosti sa opiera o kolektív výchovných pracovníkov a úzko spolupracuje s táborovou radou.

- Zabezpečuje odborný, telovýchovný, turistický, branný, kultúrny program kurzu.

Plánuje, informuje, riadi, organizuje, kontroluje.

- Kontroluje dodržiavanie všetkých predpisov a nariadení platných pri organizovaní

KOČP.

- Má hmotnú zodpovednosť a dohliada na vlastné efektívne hospodárenie.

- Prevádza kontrolu dokladov o zdravotnom stave účastníkov a bezinfekčnosti

prostredia.

- Spracováva časový program.

- Mimoriadne situácie hlási rodičom a riaditľstvu školy.

- Zabezpečuje spoluprácu s inými odbornými zložkami.

- Zabezpečuje spoluprácu s vedením ubytovacieho a stravovacieho zariadenia.

- Podnecuje všetkých účastníkov kurzu k plneniu si svojich povinností, inšpiruje ich,

informuje, riadi ich činnosť, manageruje, poučuje, vedie, vychováva, zabezpečuje

aktivity a programy, kontroluje, prípadne vyvodzuje dôsledky.

- Koordinuje všetkých účstníkov kurzu a účastníkov kurzu s ostatnými zložkami.

- Zaujíma sa o perfektný chod kurzu.

- Zisťuje závady a nedostatky.

- Získava spätné informácie od všetkých účastníkov kurzu a koriguje činnosti.

- Operatívne rieši a koriguje vzniklé mimoriadne situácie.

Zodpovedá za:

- Plnenie rámcového plánu činnosti a časového programu;

- Dodržiavanie všetkých zdravotných hygienických požiadaviek ;

- Dodržiavanie denného poriadku;

- Dokumentáciu tábora (viď. Písmená dokumentácia tábora);

- Priebežné dopĺňanie vybavenia KOČP

- Zdravie a bezpečnosť všetkých účastníkov;

- Pepožívanie alkoholu, omamných látok a fajčenia,

- Prípravu a vyhlásenie denného rozkazu;

- Ustanovenie táborovej rady a jej chod.

Spracoval : PaedDr. Jozef MIKO Schválil : PaedDr. Róbert LICHVÁR





POVINNOSTI ÚČASTNÍKOV KOČAPINŠTRUKTORI KOČP

ODBORNÍ INŠTRUKTORI - profesori gymnázia.

Telovýchovný a branný pracovník kurzu je priamo podriadený vedúcemu kurzu. V úzkej spolupráci s kurzovou radou :

- Pred kurzom, aj počas kurzu zúčastňuje sa všetkých inštruktáží ! - Zúčastní sa

všetkých poučení o bezpečnosti !

- Pripravuje, zabezpečuje a riadi všetku telovýchovnú, turistickú, zdravotnícku,

topografickú, brannú, prírodnopoznávaciu a inú odbornú činnosť činnosť.

- Podľa denného rozkazu vykonáva službu dňa.

- Vykonáva nad žiakmi pedagogický dozor, podľa platného školského poriadku,

poriadku kurzu, bezpečnostných pokynov, ubytovacieho poriadku, a ďalších

pokynov vedúceho kurzu, ...

- Podieľa sa na upresňovaní náplne časového programu podľa poveternostných

podmienok.

- Kontroluje nepožívanie alkoholu, drog, cigariet a omamných látok.

- Vykonáva a kontorluje prevádzanie ranných rozcvičiek.

- Kontroluje poriadok na izbách a v ostatných priestoroch KOČP.

- V spolupráci s hospodárom kurzu zaisťuje materiálne vybavenie pre optimálne

prevádzanie KOČP činnosti.

- Vychováva študentov v zmysle enviromentálnej výchovy, vzťahu k prírode, k

neznečisťovaniu, ochrane a tvorbe životného prostredia, k poznávaniu a ochrrane

prírody.

- Stará sa o propagáciu a agitáciu telovýchovnej a brannej činnosti na kurze.

- Zodpovedá za včasné vyhodnocovanie všetkých športových a branných súťaží a

pretekov.

- Zodpovedá za jemu zverených žiakov v deň svojej služby : disciplína, bezpečnosť,

hygiena, iné pokyny.

- Riadi sa ďalšími pokynmi vedúceho kurzu.






POVINNOSTI ÚČASTNÍKOV KOČAP

INŠTRUKTORI KOČPODBORNÍ INŠTRUKTORI - EXTERNÍ INŠTRUKTORI.

- príslušníci záchranného a požiarneho zboru,

- príslušníci ozbrojených síl,

- príslušníci mestského štábu CO,

- príslušníci polície,

- špeciálne policajné jednotky,

- príslušníci protiteroristických jednotiek,

- lekári, lekárnici a zdravotníci,

- lesníci, hájnici,

- ochranári prírody,

- jaskyniari,

- horolezci,

- horskí vodcovia, sprievodcovia a informátori,

- iné odborné zložky.

Títo odborní inštruktori :

- Prichádzajú na pozvanie vedúceho kurzu a dopĺňajú obsah kurzu špeciálnymi,

aktuálnymi informáciami, inštruktážami a výcvikom.

- Zabezpečujú špeciálne programy.

- Plnia špeciálne výcvikové a inštruktážne úlohy, podľa smerníc, cieľov, úloh a

špeciálneho odborného obsahu kurzu.






POVINNOSTI ÚČASTNÍKOV KOČPVEDÚCI DRUŽSTVA

Vedúci družstva je priamo podriadený vedúcemu tábora. Zodpovedá za jemu zverených žiakov (disciplína, bezpečnosť, hygiena, iné pokyny ).

- Zaisťuje činnosť podľa dopredu vypracovaného časového programu.

- Pozná všetkých svojich zverencov a je nápomocný pri organizovaní ich činnosti.

- Dbá na dodržiavnie denného poriadku.

- Organizuje činnosť družstva.

- Dbá na chovanie a vystupovanie svojich zverncov.

- Kontroluje dodržiavanie budíčkov a večierky.

- Zodpovedá za poriadok prideleného úseku.

- Vychováva zverencov k uvedomelému plneniu uložených úloh.






POVINNOSTI ÚČASTNÍKOV KOČPVEDÚCI DŇA

INŠTRUKTORI KOČPprofesori gymnázia.

- Po večernom rozkaze preberá službu.

- Riadi večerné programy.

- Dbá na bezpečnosť študentov.

- Zabezpečuje slušnosť vo vystupovaní a pri zábave žiakov.

- Kontroluje nepožívanie alkoholu a fajčenie.

- Zabezpečuje večierku.

- Prekontroluje počty žiakov a ich prítomnosť na izbách.

- Kontroluje žiakov po večierke.

- Kontroluje vyhlásenie budíčka.

- Kontroluje dodržiavanie budíčkov a večierky všetkými účastníkmi kurzu.

- Dohliada na stravovanie - raňajky, obedy a večere.

- Zabezpečuje včasné nástupy a plnú účasť na túry a odborné programy –

predpoludňajšie, popoludňajšie a večerné.

- Nedostatky hlási vedúcemu kurzu.

- Riadi sa ďalšími pokynmi vedúceho kurzu.






POVINNOSTI ÚČASTNÍKOV KOČPZDRAVOTNÍK

Lekár (zdravotník) je priamo podriadený vedúcemu tábora. Kontroluje dodržiavanie preventívnych zdravotne hygienických a protiepidemických opatrení v tábore a zodpovedá za dostatočné vybavenie zdravotným materiálom.

- Poskytuje všetkým účastníkom zdravotnícku starostlivosť a pomoc.

- Robí zdravotné poučenie a vykonáva prednášky na odborné zdravotné témy.

- Denne kontroluje poriadok, hygienu v tábore, s nedostatkami zoznamuje vedúceho

tábora.

- Riadi stravovaciu komisiu a podieľa sa na zostavovaní jedálneho lístka.






POVINNOSTI ÚČASTNÍKOV KOČP

SLUŽBA DŇATraja študenti gymnázia.

- Vyhlasuje budíček, večierku.

- Vyhlasuje nástupy na raňajky, obedy, večere.

- Vypomáha v kuchyni podľa potrieb, roznáša stravu, odnáša taniere, upratuje v

kuchyni, ...

- Vyhlasuje nástupy na turistické túry, pochody a vychádzky.

- Vyhlasuje nástupy na odborné programy.

- Vyhlasuje mimoriadne nástupy.

- Je vždy k dispozícii vedúcemu dňa a vedúcemu kurzu.

- Iniciatívne si prichádza po pokyny, zabezpečuje ich tlmočenie všetkým účastníkom

kurzu a kontroluje ich plnenie.

- Je permanentným "styčným dôstojníkom" medzi vedením kurzu a študentami.







ÚČASTNÍCI KURZUŠtudenti gymnázia

PORIADOK KOČP – T A T R Y 2005

Všetky ustanovenia vedenia tábora a táborovej rady sú pre mňa záväzné a budem

sa nimi riadiť.

Budem dodržiavať denný poriadok a časový program tábora. Bez vedomia

vedúceho oddielu a družstva sa nevzdialim od družstva a z tábora.

Ochotne a rád každému pomôžem. Vyhnem sa sporom alebo prejavom

vandalstva, budem dobrým kamarátom všetkým účatníkom. Svojim chovaním k

dospelým a k ostatným dokážem, že som dobrým členom kolektivu.

Budem chrániť a šetriť vybavenie tábora. S vypožičaným inventárom, ako sú

športové a branné potreby, knihy a časopisy, hudobné nástroje, pracovné náradie

a pod., budem zaobchádzať šetrne a pri poškodení z vlastnej viny musím počítať

s disciplinárnym postihom a plnou úhradou.

5. Zjem všetko jedlo, o ktoré som požiadal. Jedlo nebudem vynášať mimo jedáleň. K

pitiu budem používať iba schválenú pitnú vodu alebo nápoje.

6. Sebamenší úraz a nevoľnosť ihneď ohlásim vedúcemu kurzu.

7. Budem dbať o poriadok a čistotu vo svojich osobných veciach v priestoroch

tábora a mimo neho, o osobnú hygienu a poriadok v hygienických zariadeniach

tábora.

8. Nebudem bez súhlasu vstupovať do zakázaných priestorov (kuchyne, skladu

potravín, izolačnej časti ošetrovne, vojenských priestorov, kultivačného pásma a

pod.).

9. Pri kúpaní, presunoch, pri turistickej brannej, športovej alebo pracovnej činnosti

budem dodržiavať pravidlá hry a plniť pokyny svojich vedúcich.

10. Som si vedomý, že za vážne porušenie kurzového poriadku má vedenie tábora

právo vylúčiť ma z táborového kolektívu a potrestať ma podľa školského a

kurzového poriadku.

11. Budem dodržiavať bezpečnostné pokyny podľa poučenia a vlastného uváženia.

Tiež budem rešpektovať a dodržiavať všetky ostatné pokyny vedenia kurzu a

plniť výcvikové programy. Nebudem repteť i keď programy budú náročné a

opakované.

12. Budem si plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo školského poriadku a poriadku

kurzu.







SPRÁVANIE SA V PRÍRODE.

- Nebudem ničiť prírodu, prírodniny, faunu, flóru ani objekty vytvorené človekom.

- Budem sa v Prírode správať nepozorovane, nebudem hlúčný.

- Nebudem znečisťovať prírodu, budem v nej ohľaduplný voči jej obyvateľom a

budem k tomu viesť aj mojich kamarátov.

- Viď. ďalšie prílohy – TANAP, HS, …








- Základná znalosť vyhlášok a smerníc, pokynov, poučení, ....

- Poučiť o nich ostatných účastníkov kurzu.

- Rešpektovať ich a dodržiavať.

- Pri ich porušení, alebo opakovanom porušovaní rátať so sankcionovaním a

postihmi.

- Viď. ďalšie prílohy.







TÁBOROVÁ RADA

Zloženie táborovej rady :

- Vedúci kurzu.

- Odborní inštruktori - profesori gymnázia.

- Externí inštruktori.

- Lekár kurzu.

- Vedúci dňa.

- Veliteľ triedy.

- Velitelia družstiev.

- Služba dňa.

- Vedúci ubytovacieho zariadenia.

Povinnosti :

- Študujú dokumenty a oboznamujú sa so základnými informáciami.

- Vykonávajú inštruktážne porady.

- Včas informujú účastníkov kurzu.

- Riadi činnosť účastníkov kurzu.

- Koordinuje činnosti všetkých účastníkov kurzu.

- Zisťuje nedostatky a okamžite sa podieľa na ich náprave.

- Spolupodieľa sa na vyvodzovaní dôsledkov v prípade porušovania poriadkov a

nedostatkov.

- Ďalšie aktivity vyplývajúce z aktuálnach kurzových potrieb.






Ciele kurzu

V tesnej nadväznosti na výchovnovzdelávací proces povinnej telesnej výchovy a ostatných vyučovacích predmetov cieľom kurzu je:

- prispieť aktívnym oddychom k zníženiu psychického napätia z náročnej výchovnej

a jednotvárnej, prevažne študijnej činnosti žiakov v škole, zo stresujúcej atmosféry

školy, poskytnutím priestoru a podmienok, pre nové emocionálne zážitky, k

upevneniu duševného zdravia žiakov;

- efektívne prispieť k prehĺbeniu obsahovo pestrou, emocionálne nasýtenou a

fyziologicky účinnou pohybovou činnosťou v známych na prírodné podmienky

modifikovaných pohybovách a športových hrách, ale tiež prostredníctvom obsahu

telesnej výchovy, branných športov, turistiky a pod., k prehĺbeniu pohybových

zručností na ochranu človeka, špecifických vedomostí a fyzického zdravia žiakov;

- obohatiť rozsah i kvalitu vedomostí a pohybových zručností, a základných

branných z hľadiska pohybu v prírode, lokomočných, ale i špecifických

telovýchovných, športových a turistických činnostiach;

- prehĺbiť poznanie žiakov o nové vedomosti, skúsenosti i zručnosti v činnostiach

spojených s pohybom v prírode, ale i činnostiach, ktoré sú spojené s branno-

športovou problematikou pre ochranu a obranu človeka;

- otužiť žiakov fyzicky, psychicky i sociálne, t.j. upevniť kolektív, posilniť

demokratickosť, humánnosť, ohľaduplnosť, znášanlivosť, toleranciu vo

vzájomných vzťahoch;

- posilniť sebavedomie, odvahu, morálne a ďalšie pozitívne osobnostné vlastnosti

žiakov;

- upevniť samostatnosť žiakov vo všetkých druhoch činností, schopnosť

organizácie a riadenia, kontroly a hodnotenia výsledkov činnosti,

- prispieť k formovaniu ľudských kvalít osobnosti ziakov.

Vo vzťahu k základným cieľom kurzu, ťažiskom obsahu sú predovšetkým :

- športovo-turistické činnosti v prírode,

- poznatky a praktické činnosti v oblasti zdravotníckej výchovy, orientácia v prírode,

ochrana pred jedovatými látkami, precvičovanie činnosti na signály CO

- osvojenie špecifických branno-teoretických poznatkov a zručností.





PIENINY 13. – 17. októbra 2008

POŽIČANÁ ŠTUDIJNÁ LITERÁTÚRA A MAPY

P. č.

Priezvisko a meno Podpis. Autor Názov Knihy

1 Andraščíková Dominika

Karl Schrag Horska turistika - skialpinizmus

2 Angelovičová Marcela

Kolektiv Pobyt v prírode a turistika

3 Aronová Michaela Mikuláš ArgalazsDominik Michalik

Bergverlag Rother

Symbolicky cintorínBezpečnost a riziko na skale

O zachrane v horách

4 Aronová Miriama Radim Moravec J. Junas

První pomoc na vyletěPriručny Atlas prvej pomoci

5 Borzuová Terézia Ladislav MilanMuDr. Bk.

Rippa

Nebezpečenstvo Lavín Prva pomoc

6 Bujňaková Miroslava

7 Dziaková Miroslava

Kolektív Zimné nebezpečenstvo v horách

Záchrane práce 8 Džačovská Lucia Ivo Železný

Eckerhard Radehose

Manual horolezectvaAmericke hory snu

9 Fedáková Miroslava

HočijaJarmila

Drábková

Hiročimský denníkPrvá pomoc improvizovanimi

prostriedkami10 Grešová Zuzana Daniel Kollár

Zdeněk Nachodský

Pieniny. Severny SpišNeboj se brániť

11 Hricišinová Daniela

Jozef Ďurček kolektiv

Pieniny. Vyšne Ružbachy O záchranne v horách

12 Chovanová Miroslava

KolektivMarek Khlibek

Tatranská horská službaPríručka jednotiek- zaškodnik

13 Jaško Dávid Ján BelohavezSoňa

Lavrencová

Abeceda ZáchranyKniha plavca záchrancu

14 Jusková Lucia Soňa Boščíková Vysokohorská turistika

Stefan Winter Skialpinizmus 15 Krajňáková Petra Hugh

McMannersS batohem na zadech Príručka prvej pomoci

16 Krivoňáková Lucia Jozef Ďurček Stanislav Melek

Renate Zaunerova

Pieniny Vyšne Ružbachy Horské lyžovanie –

skialpinizmus Trpíte bolesťami chrbta ?

17 Lompart Šimon Stefan Winter Kolektiv

Jaroslav Mikoška

Libor Pecha

Vysokohorska turistika Vysokohorská turistika

Vysokych horachOudorové športy

Woodcraft

18 Ondková Daniela KolektivF. Bilek

Pieniny a zamagurieTuristika mládeže

19 Petijová Ivana Chris McNabHarald Kruse Jaroslav Švorc

Príprava pro prežitie Umení prežiť

Smrť si nevyberá 20 Pribula Branislav Alexander

StilwellŠpalek

Príručka spec. Jednotiek Moderna cudzinecka legie

21 Ružbarská Stanislava

Peter Darman Dionýz Dugas

Jak prežiť v extréme Pieniny a zamagurie

22 Semaník Ľubomír Hugh McManners

Vodné športy

23 Smetanka Damián Peter DarmanPeter McDonaldMichael Smith

Jak prežiť Cudzinecká légia

Elita zabijaku Časopis zbrane

24 Spišaková Kristína Stanislav Samuhel

Ladislav Janiga Marian Šturcel

Vysoke Tatry

Tatry z oblakovMini Tatry

25 Štrbáková Patrícia Ladislav Sitenski

Skalni místa v tatrach

26 Kovalik Martin František Konupka

Ken Cacutt

Bioly v valku

Prežiť

V Sabinove: 6. október 2008

Spracoval: PaedDr. Jozef Miko Súhlasim: PaedDr. Róbert Lichvár






P. č.

Priezvisko a meno

Podpis. Autor Názov Knihy

1 Brilla Tomáš Ján Boger Elitni a špecialna jednotka sveta2 Cséplö Jakub Chris McNAB

Joanna Rabigerová

Ladislav Milan

SOS – naučte sa chrániť sebe Svuj domov a rodinuNebezpečenstvo lavín

3 Džačovský Gabriel

VladimírArnoš Černik Sath Hatbirgh

Zaklády horolezectva Horolezectvo Horolezectvo

4 Kaminský Pavol

Igor Baraň Záchrana Topiaceho Mladý záchranár

5 Kostrab Rastislav

M. Brazybohatykolektiv

TerorizmusTerorizmus

6 Matija Tomáš Jaroslav PavlíčekJaroslav Pavlíček

Jaroslav Polák

Trosečnikem v drsnej prirodeČlovek v drsnej prírodeJak prežiť terorizmus

7 Pavlík Dominik Milan Brzobohaty

kolektiv

TerorizmusEncyklopedia špecialných jednotiek

8 Petrík Darius Ronald Adams Otakar Mika

Jak prežiť v betónovej džunglySovčasny terorizmus

9 Polák Gabriel Kulturizmus , metodika pilotu a osádek ve výcviku v prežití

10 Šimon Erik M. Brzybohatykolektiv

TerorizmusTerorizmus a my

11 Turoci Mário Letecká záchrana službaZáchrana na kekanckich vodách

První pomoc

V Sabinove: 6. október 2008Spracoval: PaedDr. Jozef Miko Súhlasim: PaedDr. Róbert Lichvár




Vo Vysokých Tatrách – Starý Smokovec – penzión TASR.9. – 13. október 2006

Vyhodnotenie KOČAP - Tatry - október 2006

V dňoch 9.- 13. októbra 2006 uskutočnilo Gymnázium Antona Prídavka v Sabinove KOČAP – v Starom Smokovci, v penzióne TASR. Počasie počas celého týždňa bolo úchvatné a prispelo k neopakovateľným zážitkom všetkých zúčastnených na celý život. Študenti i inštruktori odviedli dobrú prácu. Kurz pri dobrej organizácii splnil svoje poslanie, ciele a obsah v nadštandardnej podobe a prispel v značnej miere k spokojnosti študentov a aj ich rodičov. Kurz splnil ciele prípravy študentov na riešenie mimoriadnych sitzácií, spôsobených prírodou, alebo človekom.

SUBJEKTY KURZU :Vedúci kurzu - PaedDr. Jozef Miko, prof. TVZúčastnené triedy - 3.B – 18 študentov, - SEPTIMA – 23 študentovInterní inštruktori - PaedDr. Jozef Miko, prof. TV - Mgr. Alžbeta Šoltísová, prof. TV - Mgr. Milan Pažický, Prof. TVExterní inštruktori: - Pracovníci INTEGROVANÉHO ZÁCHRANNÉHO SYSTÉMU na Slovensku : - Náčelník okresného krízového štábu CO v Sabinove Juraj Vrábel - Útvary policajného zboru - Záchranná zdravotná služba – MUDr. Rokyta - Mestský hasičský zbor, cestní záchranári - Tatranská horská služba - Spolok horských vodcov - Strážca TANAP-u Juraj Ksiažek

PROGRAMY PRED KURZOM:

2. október - ODBORNÁ INŠTRUKTÁŽ – Materiálne vybavenie na KOČAP– horské prostredie, vybavenie na vysokohorskú túru. Vyhláška MV SR z 3. apríla 2002 o zabezpečovaní organizovania jednotiek CO a o zabezpečovaní záchranných, lokalizačných a likvidačných prác. 3. október – TEORETICKÁ PRÍPRAVA - PRÁVNE NORMY, orgány a organizácie, regionálne riziká, TERORIZMUS, – Juraj Vrábel – tajomník okresného krízového štábu CO v Sabinove 4. október - BEZPEČNOSTNÁ INŠTRUKTÁŽ – PRE VYSOKOHORSKÉ

PROSTREDIE A RIZIKÁ V HORÁCH 5. október - RIEŠENIE MIMORIADNYCH SITUÁCIÍ - INTEGROVANÉ ZÁCHRANNÉ SYSTÉMY- technika záchranných prác -TECHNICKÁ PRVÁ POMOC - Autozáchranári, ukážky práce zachranárov – požiarnikov práce vo výškach 6. október - BEZPEČNOSTNÁ INŠTRUKTÁŽ II. - ZDRAVOTNÍCKA PRÍPRAVA - Neodkladná prvá pomoc - chirurg MUDr. ROKYTA - Zapožičanie odbornej zdravotnej a horskej literatúry na kurz.

PROGRAM NA KURZE

Pondelok - Cestovanie – Sabinov – Starý Smokovec – Objednávka autobusu - Ubytovanie, bezpečnostná inštruktáž III.

Túra - Starý Smokovec – Slavkovská vyhliadka - Hrebienok – Bilíková chata - Studenovodské vodopády – Reinerova chata – Hrebienok – Starý Smokovec – ubytovňa TASR. Večer - oboznámenie s cieľmi kurzu, obsahom kurzu, ubytovacím poriadkom, aktuálna inštruktáž o bezpečnosti, zadávanie seminárnych prác a literatúry Seminárne práce – viď. príloha

Utorok - Rozcvička

Túra – Starý Smokovec – Popradské pleso – Symbolický cintorín - lavinište, kde zahynulo 12 študentov na Popradskom plese r 1974 na LK – Mengusovská dolina – Popradské pleso – Sedlo pod Ostrvou – Batizovské pleso – Sliezsky dom – Tatranská polianka – Starý Smokovec.

Večer – Beseda s pracovníkmi horskej služby – nebezpečie v horách – s premietaním

filmu o práci Tatranskej horskej služby Poznávací program – Referáty študentov

Streda – Ranné cvičenie Túra – Autobusom do Javoriny – Javorina – Razcestie Meďodoly – Javorová dolina – Sedlo Sedielko – Rázcestie na Priečne sedlo – Téryho chata – Malá Studená dolina – Zamkovského chata – Obrovský vodopád – Reinerova chata – Hrebienok – Starý

Smokovec – Penzión TASR. II. Zdravotná skupina - cestovanie – Starý Smokovec – Štrbské Pleso a okolie Poznávací program – Referáty študentov

Štvrtok

Túra – Starý Smokovec – Hrebienok lanovkou – Reinerova chata – Zamkovského chata – Lomnická vyhliadka – Náučný chodník – Škaredý žľab – Skalnatá chata – Skalnaté pleso – a tou istou trasou zpäť. - Zdravotná výchova – prenos dvoch zranených – zamkovskéhochata až na Skalnaté pleso - Topografia - orientácia a pochod v prírode. Pobyt v prírode. - Náučný chodník TANAP-u - 14 tabúľ po magistrále Poznávací program - Inštruktážne tabule o práci vysokohorských nosičov - Skalnaté Pleso, Náučný chodník na Skalnatom Plese. - Referáty študentov

Podvečer – ochranárska práca v TANAP-e 2 hod. Juraj Ksiažek zakladateľ ochranárov TANAP-u - pre poruchu automobilu pre Kežmarku, sa akcia neuskutočnila. Večer – záverečný kultúrny program

Piatok

Ráno – balenie, upratovanieCestovanie – 9,30 odchod z penziónu TASR do Tatranskej LomnicePoznávacie programy – Múzeum TANAP-u , Vydavateľstvo TATRY - Film o kalamite vo Vysokých Tatrách v Múzeu TANAPUCesta domov – Objednávka autobusu 16,00 – rozchod v Sabinove

Po kurze

Bola zriadená – fotodokumentácia - klasické fotografie - digitálne fotografie - videofilmy - digitálne filmy - Propagácia školy v environmentálnom časopise – ENVIROMAGAZÍN – NOVEMBER 2006 - POTÁPAČI - Propagácia KOČAP Tatry 2006 v školskom časopise

- nástenka v škole - propagačné zväčšeniny - vrátenie zapožičanej horskej literatúry - beseda s ďalšími pracovníkmi Intergrovaných záchranných systémov - CD a DVD – nosiče fotografií pre žiakov, rodičov a širšiu verejnosť - internetová propagácia školy na školskej stránke www.gymkomsab.sk - vyhodnotenie KOČP pre – ZRPŠ - pre cestovné príkazy - propagácia KOČAP Tatry 2006 v Sabinovskom mesačníku - propagácia KOČAP Tatry 2006 v ďalších médiách - propagačné filmy pre študentov.

V Sabinove 14.. októbra 2006

Vypracoval : PaedDr. Jozef M I K O, vedúci KOČAP


Riaditeľstvo

Obvodného oddelenia PZ

083 16 SABINOV

Žiadosť : o spoluprácu pri realizácii KOČAP - Pieniny 2007

Podľa platnej legislatívy organizuje v dňoch 1. – 5. októbra 2007 naša škola

Kurz ochrany človeka a prírody, v lokalite PIENAP a TANAP, s ubytovaním v

Lesnici.

Učebné osnovy MŠ SR pre tieto vzdelávacie a výcvikové aktivity pre

Gymnázia odporúčajú pre skvalitnenie tejto akcie, spoluprácu najmä

s inštitúciami Integrovaného záchranného systému SR.

Oslovujeme Vás týmto pre Vašu odbornú pomoc pri tejto školskej akcii.

Táto výpomoc umožní väčšiu informovanosť a zreálni predstavy študentov

o vašej spoločensky užitočnej, náročnej a nebezpečnej práci a prispeje k

pozitívnej propagácii Vašej inštitúcie. Konkrétne požiadavky o ukážkach Vašej

práce, dohodneme v ústnom rozhovore.

Ďakujeme a tešíme sa na ďalšiu plodnú spoluprácu.

V Sabinove 20. septembra 2007.

Vedúci kurzu : PaedDr. Jozef Miko

Riaditeľ Gymnázia : PaedDr. Róbert Lichvár




POŽIČANÁ ŠTÚDIJNÁ LITERATÚRA NA KURZ

SEPTIMA

1. Leššová - prvá pomoc improvizovanými prostriedkami - branný pobyt v prírode - skautské putování...

2. Mihoková - Trosečníkem v drsné přírode - Skialpinizmusa. Lezení na cestách

3. Ľachová - Tatry a okolie - Příručka pro zdravotníky - S batohem na zádech

4. Ružbarská - Bojíte sa blesku? - Ako do prírody

5. Džuka - Jak prežít terorizmus - Symbolický cintorín - Capoeira Aché

6. Novotný – Záškodník

7. Štofanik – Smrť si nevyberá

8. Sedláková - Bezpečnosť a riziko na skále a ledu II. - Tatry a okolie

9. Timková - Bezpečnosť a riziko na skále a ledu I. - Vysoké Tatry – praktický turistický sprievodcaa. Rovering ...ako hľadanie ciest

10. Semančíková - Turistický sprievodca tatranskou prírodou - Mapy – Vysoké tatry (komplex máp)

11. Šoltýsová - Počasí v horách - Aklimatizace v horách - Pohyb v neledovcových velehorách5. Achimovičová -Vysoké Tatry – Severný Spiš

- Počasí v horách - Pohyb po ledovcích

V Sabinove 14. októbra 2005

Vedúci kurzu : PaedDr. Jozef MIKO

Riaditeľ školy : PaedDr. Róbert LICHVÁR




POŽIČANÁ ŠTÚDIJNÁ LITERATÚRA NA KURZ

3.A

8. Pello - Terorizmus I. - Terorizmus II. - Tatranská horská služba

9. Pavlíková - Turistika v horách - Vysokohorská turistika

10. Leššová - Vysokohorská turistika - Cestování a zdraví

11. Zajacová - Co má umět každý občan pro záchranu života - A.Marec: Tatranské chaty, - Atlas prvej pomoci

12. Kacvinská - Patológie - První pomoc na výletě - Skalnatý sen

13. Švecová - Vplyv hôr a veľhôr - Lezení na umělých stěnách

7. Kvašňáková - Vysoké Tatry - leto - Tatry z oblakov - Vysoké Tatry – Atlas ortofotomáp

g) Cifra - Člověk vo veľkohorách - Medveď - Tanap - Příručka pro prúskumníky

h) Škrabská - Člověk v drsné přírodě - Umění přežít

i) Molčanová – Pobyt v prírode a turistika

11 . Falatová - Nebezpečenstvo lavín,

- Námornícke uzly

12. Gállová - Značky a skratky používané v civilnej ochrane - Turistika a športy v prírode

13. Durkáčová - Skialpinizmus - Podrobný turistický atlas

14. Kolpák - Horolezectví - Živelné pohromy - O záchrane v horách

15. Šinaľ - Horský pilot - Akce HS

16. Kundľová - Príručka prvej pomoci - Medicína voľného času - Základy první pomoci

17. Talarovičová - TS – Vysoké Tatry - Nebezpečenstvo lavín

18. Cvancigerová - Hirošimský denník - Prírodní katastrofy

19. Ligday - Kniha lesních múdrostí - Prvá pomoc - Možno predvídať zemětřesení? - Vysoké Tatry

20. Dzivá - Dobrodružným chodníkom - Šlabikář prúskumníka

21 Červeňáková – Manuál horolezca a horsk. Vúdce - Volné lezení





KOČAP – Vysokohorský

Starý Smokovec 9. – 13. október 2006

TÉMY NA SEMINÁRNE PRÁCE A REFERÁTY

č. Priezvisko Meno Témy

1. Berdis Dávid (Výškové stupne VT, Mengusovská dolina + sedlo) 2. Čekanová Zuzana (Tatranský kras, Popradské pleso) 3. Džačovská Viera (Tatranská žula, Štrbské pleso + mesto) 4. Futej Tomáš (Vlk obyčajný, Veľké Hincovo pleso) 6. Hrušková Jana (Rys ostrovid, Satan) 7. Humeňanská Monika (Tatranské plesá, Kôprovský štít + dolina) 8. Karnišová Mária (Tatranské pramene, Temnosmrečinské plesá) 9. Karol Ján (Borovica limba)10. Kužmová Mária (Náučné chodníky, Rysy)11. Matisovská Anna (Tatry v stredoveku, Ostrva)12. Pecuchová Gabriela (Tatranské kúpele, Symbolický cintorín, Končistá)13. Perecár František (Tatranská doprava, Batizovská dolina, štít, pleso, vodopád)14. Rokošná Jarmila (Tatranské chaty, Gerlachovský štít + sedlo)15. Semanová Petra (Lyžiarske tatry, Velická dolina, pleso, štít, vodopád)16. Stračiaková Martina (Tatranský horský vodcovia, Slavkovská dolina + vyhliadka)17. Štelbaská Miriama (Svišť horský tatranský, Slavkovský štít + kopa)18. Timčíková Michaela (Orol skalný, Rainerova chata)19. Vargová Jana (Zmija obyčajná, Vodopády Studeného potoka)




Odporúčaná literatúra: u vedúceho kurzu PaedDr. Jozefa MIKA


KOČAP – Vysokohorský

Starý Smokovec 9. – 13. október 2006

TÉMY NA SEMINÁRNE PRÁCE A REFERÁTY

č. Priezvisko Meno Témy

1 Boriščáková Monika (Západné Tatry, Veľká studená dolina) 2 Bugošová Jaroslava (Belianske Tatry, Malá Studená dolina) 3 Demková Dominika (Vysoké Tatry, Vyšné Hágy) 4 Dráb Ján (Okolie Tatier, Starý Smokovec - Nový, Horný, Dolný) 5 Drábová Jana (Levočské vrchy, 6 Erba Adrián (Jednotlivé obce okolia Tatier 7 Koľšovský Adrián (Poloha Tatier, 8 Kubová Veronika (Spišská Magura, 9 Kuľková Martina (Vydra riečna,10 Lukáčová Gabriela (Pieniny,11 Macková Anna (Vodstvo Tatier,12 Machala Martin (Podnebie Tatier, 13 Marton Slavomír (Geológia, povrch a podložie Tatier,14 Matvija Peter (Geológia, povrch a podložie Tatier,15 Michalčinová Simona (Vysoké Tatry v čase SNP,

17 Pagurková Kristína (Osídlenie Vysokých Tatier,18 Petríková Mária (Rastlinstvo,

20 Šimčík Matúš (TANAP, ochrana21 Jozef Tenik (Prví turisti a horolezci,22 Tchuríková Monika (Živočístvo,23 Vaňo Šimon (Pôdy,24 Vavrek Martin (Medveď hnedý, odporúčania25 Verešpejová Miloslava (Kamzík horský,




Odporúčaná literatúra: u vedúceho kurzu PaedDr. Jozefa MIKA




PROGRAMY AKCIE

AKTIVITY PRED KURZOM :

00. Informačná a materiálna príprava kurzu.01. INŠTRUKTÁŽE vedúceho kurzu.02. POUČENIE O BEZPEČNOSTI03. ODBORNÉ INŠTRUKTÁŽE A UKÁŽKY FUNKCIE INTEGROVANÉHO ZÁCHRANNÉHO SYSTÉMU SR. 1. Hasičská a záchranná služba. 2. Pracovník štábu CO. Miestne ohrozenia. Mimoriadne situácie. 3. Lekári rýchlej zdravotnej pomoci. 4. Pracovníci Policajného zboru SR. 5. Príslušníci Pohotovostnej motorizovanej jednotky. 6. Inštruktori červeného kríža.04. Zadanie literatúry a referáty žiakom.

AKTIVITY NA KURZE :

1. DEŇ - Pondelok - Zraz účastníkov na železničnej stanici v Sabinove – 5.30 hod. - Cestovanie SB – Stará Ľubovňa – vlakom. - Cestovanie Stará Ľubovňa - Lesnica – autobus. - Ubytovanie. Ubytovací poriadok. - Obhliadka najbližšieho okolia. Turistická túra. Chata Pieniny - Lesnica – Vyhliadka – Huta – Ústie Lesnického potoka – chata Pieniny. - Obhliadka Pieninského kaňonu. (peši, alebo na horských bicykloch – doplnkový program) - Beseda s chatárom, ubytovací poriadok, PIENAP - Odborný obsah počas túry : Riešenie mimoriadnych situácií - prax. - Referáty a beseda – mimoriadne situácie spôsobené prírodou a človekom. - Pripomenúť aktuálne bezpečnostné, zdravotné, hygienické a organizačné opatrenia.

2. DEŇ - Utorok - Prevoz autobusom do TANAPu. - Turistisko náučná celodenná exkurzia Belianske a Vysoké Tatry. - ODBORNÝ OBSAH – HORSKÁ SLUŽBA : Prednáška, film, beseda o aktivitách Horskej služby v Starom Smokovci., zlanovanie – ukážky. - Odborný obsah počas túry : Pohyb a pobyt v prírode, topografia - prax.

3. DEŇ - Streda

- Pešia túra hore kaňonom. - Múzeum v Červenom Kláštore. - Poľská strana - Tri koruny – Poľsko. - Splav na plti dolu Pieninským kaňonom. Pripomenúť bezpečnosť pri splave. Ukážky z vodáctva. - Odborný obsah počas túry : Zdravotnícka príprava - prax. (Možná spolupráca s Červeným krížom). - ODBORNÝ OBSAH : Pohotovostná motorizovaná jednotka.

4. DEŇ - Štvrtok - Pešia túra – Ústie Lesnického potoka – Hraničný prechod - Poľsko – Sokolica – kúpeľné mesto Ščawnica. - Škola – Šafranovka – Atrakcia - sánkárska dráha – schronisko Orlica – Kúpeľné mesto Ščawnica – nákup suvenírov, pohľadnice, mapy, sprievodcovia PIENAPu. - Jarabinský prielom (možná varianta programu). - ODBORNÝ OBSAH : Ekologické programy, ochrana prírody. (Lektori Tatranskej stráže, lektori TANAPu a PIENAPu).

5. DEŇ - Piatok - Balenie, upratovanie, príprava na cestu. - Dokončenie neuskutočnených programov. - Odchod autobusom z Lesnice do Starej Ľubovne. - Odchod vlakom zo Starej Ľubovne do Sabinova.

AKTIVITY PO KURZE :

01. KOORDINAČNÉ CVIČENIE LETECKEJ ZÁCHRANNEJ SLUŽBY02. UKÁŽKY AKCIÍ ŠPECIÁLNYH JEDNOTIEK POLÍCIE03. INÉ DOPLNKOVÉ PROGRAMY, podľa ponuky učebných osnov, technických možností a záujmu študentov.

Zmeny programov sú možné podľa nutných aktuálnych, organizačných a poveternostných podmienok.


Spracoval : PaedDr. Jozef MIKO Súhlasím : PaedDr. Róbert LICHVÁR





TÉMY REFERÁTOV NA KOČAPe

P. č.

Priezvisko a meno .

Téma referátu


.

Horská turistika


Turistika

3 Aronová Michaela Prvá pomoc4 Aronová Miriama Prvá pomoc5 Borzuová Terézia Technika obväzovania6 Bujňaková Miroslava7 Dziaková Miroslava Zimné nebezpečenstvo

v horách8 Džačovská Lucia Horolezectvo9 Fedáková Miroslava Prvá pomoc10 Grešová Zuzana Zosuvy pôdy, zosuvy hôr 11 Hricišinová Daniela Pieniny12 Chovanová Miroslava Tatranská horská služba13 Jaško Dávid Záchrana topiaceho 14 Jusková Lucia Skialpinizmus15 Krajňáková Petra Prvá pomoc16 Krivoňáková Lucia Pieniny17 Lompart Šimon Bezpečnosť na horách18 Ondková Daniela Pieniny a zamagurie19 Petijová Ivana Ako prežiť20 Pribula Branislav Psychická a fyzická výbava21 Ružbarská Stanislava Ako prežiť extréme22 Semaník Ľubomír Prvá pomoc23 Smetanka Damián Prežitie v prírode 24 Spišaková Kristína Tatry turistika25 Štrbáková Patrícia Horolezectvo 26 Kovalik Martin Biolog. Vojna, Prežitie,

Blesk







P. č.

Priezvisko a meno Podpis. Autor Názov Knihy


Karl Schrag Horska turistika - skialpinizmus


Kolektiv Pobyt v prírode a turistika

3 Aronová Michaela Mikuláš ArgalazsDominik Michalik

Bergverlag Rother

Symbolicky cintorínBezpečnost a riziko na skale

Ozachrane v horách

4 Aronová Miriama Radim Moravec J. Junas

První pomoc na vyletěPriručny Atlas prvej pomoci

5 Borzuová Terézia Ladislav MilanMuDr. Bk.

Rippa

Nebezpečenstvo Lavín Prva pomoc

6 Bujňaková Miroslava

7 Dziaková Miroslava

Kolektív Zimné nebezpečenstvo v horách

Záchrane práce 8 Džačovská Lucia Ivo Železný

Eckerhard Radehose

Manual horolezectvaAmericke hory snu

9 Fedáková Miroslava

HočijaJarmila

Drábková

Hiročimský denníkPrvá pomoc improvizovanimi

prostriedkami10 Grešová Zuzana Daniel Kollár

Zdeněk Nachodský

Pieniny. Severny SpišNeboj se brániť

11 Hricišinová Daniela

Jozef Ďurček kolektiv

Pieniny. Vyšne Ružbachy O záchranne v horách

12 Chovanová Miroslava

KolektivMarek Khlibek

Tatranská horská službaPríručka jednotiek- zaškodnik

13 Jaško Dávid Ján BelohavezSoňa

Lavrencová

Abeceda ZáchranyKniha plavca záchrancu

14 Jusková Lucia Soňa Boščíková Vysokohorská turistika

Stefan Winter Skialpinizmus 15 Krajňáková Petra Hugh

McMannersS batohem na zadech Príručka prvej pomoci

16 Krivoňáková Lucia Jozef Ďurček Stanislav Melek

Renate Zaunerova

Pieniny Vyšne Ružbachy Horské lyžovanie –

skialpinizmus Trpíte bolesťami chrbta ?

17 Lompart Šimon Stefan Winter Kolektiv

Jaroslav Mikoška

Libor Pecha

Vysokohorska turistika Vysokohorská turistika

Vysokych horachOudorové športy

Woodcraft

18 Ondková Daniela KolektivF. Bilek

Pieniny a zamagurieTuristika mládeže

19 Petijová Ivana Chris McNabHarald Kruse Jaroslav Švorc

Príprava pro prežitie Umení prežiť

Smrť si nevyberá 20 Pribula Branislav Alexander

StilwellŠpalek

Príručka spec. Jednotiek Moderna cudzinecka legie

21 Ružbarská Stanislava

Peter Darman Dionýz Dugas

Jak prežiť v extréme Pieniny a zamagurie

22 Semaník Ľubomír Hugh McManners

Vodné športy

23 Smetanka Damián Peter DarmanPeter McDonaldMichael Smith

Jak prežiť Cudzinecká légia

Elita zabijaku Časopis zbrane

24 Spišaková Kristína Stanislav Samuhel

Ladislav Janiga Marian Šturcel

Vysoke Tatry

Tatry z oblakovMini Tatry

25 Štrbáková Patrícia Ladislav Sitenski

Skalni místa v tatrach

26 Kovalik Martin František Konupka

Ken Cacutt

Bioly v valku

Prežiť






TÉMY REFERÁTOV NA KOČAPe

P. č.

Priezvisko a meno

.

.

1 Brilla Tomáš Jednotky SAS2 Cséplö Jakub SOS3 Džačovský

GabrielHorolezectvo

4 Kaminský Pavol Záchrana topiaceho 5 Kostrab Rastislav Terorizmus6 Matija Tomáš Človek v drsnej prírode 7 Pavlík Dominik Boj zo zločinom, terorizmus 8 Petrík Darius Terorizmus, špeciálne

jednotky9 Polák Gabriel Horolezectvo10 Šimon Erik Terorizmus11 Turoci Mário Záchranárstvo121314151617181920212223242526







P. č.

Priezvisko a meno

Podpis. Autor Názov Knihy

1 Brilla Tomáš Ján Boger Elitni a špecialna jednotka sveta2 Cséplö Jakub Chris McNAB

Joanna Rabigerová

Ladislav Milan

SOS – naučte sa chrániť sebe Svuj domov a rodinuNebezpečenstvo lavín

3 Džačovský Gabriel

VladimírArnoš Černik Sath Hatbirgh

Zaklády horolezectva Horolezectvo Horolezectvo

4 Kaminský Pavol

Igor Baraň Záchrana Topiaceho Mladý záchranár

5 Kostrab Rastislav

M. Brazybohatykolektiv

TerorizmusTerorizmus

6 Matija Tomáš Jaroslav PavlíčekJaroslav Pavlíček

Jaroslav Polák

Trosečnikem v drsnej prirodeČlovek v drsnej prírodeJak prežiť terorizmus

7 Pavlík Dominik Milan Brzobohaty

kolektiv

TerorizmusEncyklopedia špecialných jednotiek

8 Petrík Darius Ronald Adams Otakar Mika

Jak prežiť v betónovej džunglySovčasny terorizmus

9 Polák Gabriel Kulturizmus , metodika pilotu a osádek ve výcviku v prežití

10 Šimon Erik M. Brzybohatykolektiv

TerorizmusTerorizmus a my

11 Turoci Mário Letecká záchrana službaZáchrana na kekanckich vodách

První pomoc






TÉMY REFERÁTOV NA KOČAP

P. č.

Priezvisko a meno .


.

Horská turistika


Turistika

3 Aronová Michaela Prvá pomoc4 Aronová Miriama Prvá pomoc5 Borzuová Terézia Technika obväzovania6 Bujňaková Miroslava7 Dziaková Miroslava Zimné nebezpečenstvo

v horách8 Džačovská Lucia Horolezectvo9 Fedáková Miroslava Prvá pomoc10 Grešová Zuzana Zosuvy pôdy, zosuvy hôr 11 Hricišinová Daniela Pieniny12 Chovanová Miroslava Tatranská horská služba13 Jaško Dávid Záchrana topiaceho 14 Jusková Lucia Skialpinizmus15 Krajňáková Petra Prvá pomoc16 Krivoňáková Lucia Pieniny17 Lompart Šimon Bezpečnosť na horách18 Ondková Daniela Pieniny a zamagurie19 Petijová Ivana Ako prežiť20 Pribula Branislav Psychická a fyzická výbava21 Ružbarská Stanislava Ako prežiť extréme22 Semaník Ľubomír Prvá pomoc23 Smetanka Damián Prežitie v prírode 24 Spišaková Kristína Tatry turistika25 Štrbáková Patrícia Horolezectvo 26 Kovalik Martin Biolog. Vojna, prežitie,

blesk






TÉMY REFERÁTOV NA KOČAP

P. č.

Priezvisko a meno

.

.

1 Brilla Tomáš Jednotky SAS2 Cséplö Jakub SOS3 Džačovský

GabrielHorolezectvo

4 Kaminský Pavol Záchrana topiaceho 5 Kostrab Rastislav Terorizmus6 Matija Tomáš Človek v drsnej prírode 7 Pavlík Dominik Boj zo zločinom, terorizmus 8 Petrík Darius Terorizmus, špeciálne

jednotky9 Polák Gabriel Horolezectvo10 Šimon Erik Terorizmus11 Turoci Mário Záchranárstvo121314151617181920212223242526



Škola: .............................................................................................................................

Školský rok: ............ / .............

Trieda (-y): ........................................................................................................

Návrh na organizačné zabezpečenie hromadnej školskej akcie

A) Názov akcie: .................................... ............ Miesto a hodina zrazu: ........................................... (jej zámer) Termín: ............................................. ............

................................................................................

Miesto: ......................................................... Miesto a hodina (približne)

návratu: .......................

Trasa (pri turistike

a zájazdoch): ................. ................................................................................

.....................................................................

Spôsob prepravy: .........................................

B) Počet účastníkov

spolu: .37........ .................. ..................................................................................

z toho – žiakov: ..33.................................... z nich v špeciálnych funkciách (uviesť aké

funkcie)

– sprievodcov: .............................................. Inštruktori plaveckého výcviku

Meno vedúceho akcie: ...............................................................................................................

C) Program akcie:

1. ...............................................................................


2006 2007

PRIMA

PLAVECKÝ KURZ Metská športová hala

23 – 27. apríl 2007 7.50 -13.00

Plaváreň Združenej školy 27. 04 2007 13.00

Gymnázium

pešo

žiaci

4

PaedDr. Jozef Miko

Program – Plavecký výcvik- plán

Program – Plavecký výcvik

(u krátkodobých rozpísať akcie na každý deň,

2. ...............................................................................

u dlhších len na ďalšie akcie vyplývajúce

3. ...............................................................................

z pôvodnej akcie; podľa potreby aj v prílohe)

4. ...............................................................................

D) Podmienky stravovania a ubytovania:

Spôsob stravovania: ............................................................................................................................. (zásoby, objednávky, vlastná príprava) Podmienky

ubytovania: .........................................................................................................................

E) Rozpočet na osobu:

Cestovné: ......................................................

Vstupenky: ..................................................................

Stravné: ......................................................... Ostatné

výdavky: ........................................................

Ubytovanie: .................................................... Spôsob úhrady:

– za

žiaka: ..................................................................

– za

sprievodcu: ...........-......................................

F) Príprava žiakov a sprievodcov na plánovanú akciu

(uviesť kde, kedy

a ako): ......................................................................................................................

.....................................................................................................................................................

..........

a) kondičná: ..........................................................................................................................................

Program – Plavecký výcvik

To čo si prinesú deti zo sebou

Akcia s dennou dochádzkou

-

-

-

300 sk/žiak

50. sk Požičanie plutiev, potápačských okuliarov a trubíc.

žiak

sprievodca

1 mesiac – kondičná, technická, teoretická príprava, literatúra,

inštruktáže, internetová – www.jozefmiko.sk, školská internetová sieť, CD,DVD- napal.

Kondičná a ďalšie formy prípravy- pravidelne 1 mesiac pred kurzom


(lyžiarske zájazdy, turistika a pod.) b) odborné poučenie: ............................................................................................................................ (o správaní v horách, pri vode, o ochrane prírody a pod.) c) ďalšie bezpečnostné

opatrenia: ........................................................................................................

Vyjadrenie riaditeľa školy k návrhu:

S plánovanou akciou podľa predloženého návrhu s ú h l a s í m / n e s ú h l a s í m / s ú h l

a s í m z a t ý c h t o p o d m i e n o k :

Dohodnuté podmienky:

V ............................................. dňa .............................................. PaedDr. Róbert LICHVÁR

riaditeľ školy

Prílohy:1. Menný zoznam účastníkov hromadnej akcie s ich potvrdením o poučení o bezpečnosti na tejto akcii.

Škola: .............................................................................................................................

Poučenie OBP – 16., 17., apríla 2007

www.stránky, vyžadovanie pokynov

Sabinove 18. apríla 2007 200


2005 2006

Školský rok: ............. / .............

Trieda (-y): ........................................................................................................



................................................................................


návratu: .......................


a zájazdoch): ................. ................................................................................

.....................................................................

Spôsob prepravy: .........................................

B) Počet účastníkov

spolu: .27........ .................. ..................................................................................

z toho – žiakov: ...24.................................... z nich v špeciálnych funkciách (uviesť aké

funkcie)

– sprievodcov: ..............................................


C) Program akcie:

1. ...............................................................................


2. ...............................................................................


3. ...............................................................................


4. ...............................................................................

TERCIA

LYŽIARSKY KURZ Žel. Stanica Sabinov

13. marca 2006 05.30 hod

Starý Smokovec 17.00

Železničná stanica v Sabinove

Lyž. Terény - St. Smokovec, Štrbské pleso

ŽSR, SAD, Lanovky

Špecialisti – 1 lekár kurzu MUDr.MikoPeter

žiaci

2

PaedDr. Jozef Miko

Program – Lyžiarsky výcvik- plánVVLK

Program - Turistika

Program – Poznávanie Tatier

Program - Kultúra



ubytovania: .........................................................................................................................


Cestovné: ......................................................

Vstupenky: ..................................................................

Stravné: ......................................................... Ostatné

výdavky: ........................................................


– za

žiaka: ..................................................................

– za

sprievodcu: .........................................................


(uviesť kde, kedy

a ako): ......................................................................................................................

.....................................................................................................................................................

..........

a) kondičná: .......................................................................................................................................... (lyžiarske zájazdy, turistika a pod.) b) odborné poučenie: ............................................................................................................................ (o správaní v horách, pri vode, o ochrane prírody a pod.) c) ďalšie bezpečnostné

opatrenia: ........................................................................................................




Penzión TASR - polpenzia

PenziónTASR – 2 – 4 posteľové izby

200

200

250

Vleky – 1 000 sk

ubytovanie

žiak

sprievodca

3 mesiace – kondičná, technická, teoretická príprava, literatúra,


Kondičná a ďalšie formy prípravy- pravidelne 3 mesiace pred kurzom

Poučenie OBP – 07. marca 2006





riaditeľ školy


Sabinove 06. marca 200

Škola: .............................................................................................................................

Školský rok: ............ / .............

Trieda (-y): ........................................................................................................



................................................................................


návratu: .......................


a zájazdoch): ................. ................................................................................

.....................................................................

Spôsob prepravy: ........................................

B) Počet účastníkov spolu:

8........ .................. ..................................................................................

z toho – žiakov: ..5.................................... z nich v špeciálnych funkciách (uviesť aké

funkcie)

– sprievodcov: .............................................. učitelia telesnej výchovy


C) Program akcie:

1. ...............................................................................


2. ...............................................................................


3. ...............................................................................


4. ...............................................................................


2006 2007

výber

Zahraničná turistická akcia Štúrová 6, Sabinov

9. jún 2007 3:30 hod

Zakopané – Giewont Poľsko ˇ21:00

Sabinov - MsKS

Zakopané – Giewont – poľský národný vrch

mikrobus, pešia turistika

žiaci

3

PaedDr. Jozef Miko

Presun do Zakopaného

Túra Zakopané – Giewont - Zakopané

Presun do Sabinova



ubytovania: .........................................................................................................................


Cestovné: ......................................................

Vstupenky: ..................................................................

Stravné: ......................................................... Ostatné

výdavky: ........................................................


– za

žiaka: ..................................................................

– za

sprievodcu: ...........-......................................


(uviesť kde, kedy

a ako): ......................................................................................................................

.....................................................................................................................................................

..........

a) kondičná: .......................................................................................................................................... (lyžiarske zájazdy, turistika a pod.) b) odborné poučenie: ............................................................................................................................ (o správaní v horách, pri vode, o ochrane prírody a pod.) c) ďalšie bezpečnostné

opatrenia: ........................................................................................................

Vlastná strava

–

350,- Sk

-

-

Európska karta poistenca- 0,- sk

Zahraničné poistné: 42,- Sk

žiak

sprievodca

1 mesiac – kondičná, technická, teoretická príprava, literatúra,


Kondičná a ďalšie formy prípravy- pravidelne 1 mesiac pred akciou

Poučenie OBP – 7. júna 2007








riaditeľ školy



KOČAP – Starý Smokovec 17. – 21. október 2005

POISTENIE

Zoznam žiakov triedy 3.A

P.č. Priezvisko Meno

1 Birošová Mária 2 Calíková Katarína 3 Cifra Jozef 4 Cvancigerová Margaréta 5 Červeňáková Lenka 6 Durkáčová Anna 7 Dzivá Zuzana 8 Falatová Anna

Sabinove 7. júna 2007

9 Gálová Hilda10 Hovanec Patrik11 Hrabčáková Jana12 Jurová Lenka13 Kacvinská Monika14 Kolpák Lukáš15 Krompaščíková Miriama16 Kundľová Lucia17 Kvašňáková Veronika18 Leššová Jana19 Letkovský Stanislav20 Ligday Ľubomír21 Molčanová Ivana22 Mrázová Zuzana23 Pavlíková Ivana24 Pello Stanislav25 Rybovičová Mária26 Slaminková Ivana27 Šinaľ Marián28 Škrabská Simona29 Švecová Jaroslava30 Talarovičová Mária31 Telesnická Lucia32 Timko Michal33 Zajacová Ľubomíra

Všetci žiaci sú poistení.

V Sabinove 1. októbra 2005 Vedúci kurzu : PaedDr. Jozef MIKO Riaditeľ školy : PaedDr. Róbert LICHVÁR




Čestné prehlásenie.

Potvrdzujem, že som bol poučený o povinnostiach inštruktora na KOČAPe, o povinnostiach inštruktora, cieľoch a obsahu kurzu, dodržiavaní legislatívy, bezpečnosti a ochrane zdravia pri výcviku, presunoch a ostatnej organizovanej činnosti žiakov počas Kořalu. Budem taktne a nevtieravo využívať pedagogické mejstrovstvo, v záujme efektívneho dosahovania vzdelávacích a výchovných cieľov výcvikového proceau. Zároveň budem dbať na ochranu prírody a enviromentálne pôsobeie na žiakov. Výcvik budem viesť podľa platných učebných osnov a najnovších metodík, pre efektívnu a bezpečnú výuku a výcvik.

Por. č. Priezvisko a meno inštruktora, podpis.

1. Mgr. Németh Jozef ────────────────────────────────────────────────────────────────── 2. ──────────────────────────────────────────────────────────────────

Školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia počas KOČAP s inštruktorom vykonal : PaedDr.. Jozef MIKO, vedúci kurzu.

Dňa : 26. septembra 2007

Vyjadrenie riaditeľa školy :

Súhlasím s cieľmi a obsahom práce kurzu, výberom inštruktorov a celkovým organizačním zabezpečením KOČAPu v školskom roku 2007 / 2008.


Spracoval : PaedDr. Jozef MIKO Súhlasím : …………………..



Čestné prehlásenie.

Potvrdzujem, že som bol poučený o povinnostiach inštruktora na lyžiarskom kurze školy, o dodržiavaní legislatívy, bezpečnosti a ochrane zdravia pri výcviku, presunoch a ostatnej organizovanej činnosti žiakov počas lyžiarskeho kurzu. Budem taktne a nevtieravo využívať pedagogické mejstrovstvo, v záujme efektívneho dosahovania vzdelávacích a výchovných cieľov výcvikového proceau. Zároveň budem dbať na ochranu prírody a enviromentálne pôsobeie na žiakov. Výcvik budem viesť podľa platných učebných osnov a najnovších metodík, pre efektívnu a bezpečnú výuku lyžovania.

Por. č. Priezvisko a meno inštruktora podpis

1. Mgr. Šoltísová Alžbeta ────────────────────────────────────────────────────────────────── 2.Mgr. Pažický Milan

─────────────────────────────────────────────────────────

Školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia počas lyžiarskeho kurzu s inštruktormi vykonal : PaedDr.. Jozef MIKO, vedúci kurzu.

dňa : 6. októbra 2006

podpis :

Vyjadrenie riaditeľa školy.

Súhlasím s cieľmi a obsahom práce kurzu, výberom inštruktorov a celkovým organizačním zabezpečením lyžiarskeho kurzu v školskom roku 2004/2005

V Sabinove dňa : 6. októbra 2006

SPRACOVAL : PaedDr. MIKO Jozef SCHVÁLIL : ……………………….. Vedúci kurzuu Riaditeľ školy


Zoznam účastníkov zahraničnej turisticko - geologickej exkurzieDobšinská ľadová jaskyňa

Akcia sa koná v spolupráci s poľským družobným mestom Siedlce.

Termín akcie : 16 jún 2007

Poučenie o bezpečnosti

Svojím podpisom potvrdzujem, že som bol poučený – o bezpečnosti, o správaní sa v jaskyni,

pri doprave a iných aktivitách tejto akcie.

P. č. Priezvisko a meno Ročník Nar. Telefón Podpis

1. MICHALČIN R. KVARTA2. PITOŇÁK P. KVARTA3. VARGOVČÍK P. KVARTA4. VARGOVČÍK M. KVARTA5. ŠOLTÍS J. KVARTA

6. BUGOŠ. P. SEXTA

V Sabinove 15. júna 2007

Vedúci akcie : PaedDr. MIKO Jozef Schválil : PaedDr. LICHVÁR Róbert


Zoznam účastníkov zahraničnej turisticko - geologickej exkurzie Poľsko - Zakopané – národný vrch G i e w o n t


P o i s t e n i e účastníkov exkurzie.


1. LACKO Radovan KVINTA 27.01.1992 0949 450 8182. GAJDOŠ Marcel KVINTA 28.12.1992 0915 309 9053. SABOL Martin KVINTA 10.12.1991 0918 385 9774. ŠIDÍK Filip KVINTA 14.07.1992 0905 298 4035. PETRUFOVÁ Veronika 2.A 15.01.1990 0915 561 599

6. ŠALAMONOVÁ Kristína TV - GEO 29.12.1982 0908 800 1617. Mgr. PAŽICKÝ Milan TV - GEO 15.06.1981 0907 339 7758. PaedDr. MIKO Jozef TV 02.03.1952 0905 372 776


Vedúci akcie : PaedDr. MIKO Jozef

Schválil : PaedDr. LICHVÁR Róbert


Zoznam účastníkov zahraničnej turisticko - geologickej exkurzie Poľsko - Zakopané – národný vrch G i e w o n t



1. LACKO Radovan KVINTA 27.01.1992 0949 450 8182. GAJDOŠ Marcel KVINTA 28.12.1992 0915 309 9053. SABOL Martin KVINTA 10.12.1991 0918 385 9774. ŠIDÍK Filip KVINTA 14.07.1992 0905 298 4035. PETRUFOVÁ Veronika 2.A 15.01.1990 0915 561 599

6. ŠALAMONOVÁ Kristína TV - GEO 29.12.1982 0908 800 1617. Mgr. PAŽICKÝ Milan TV - GEO 15.06.1981 0907 339 7758. PaedDr. MIKO Jozef TV 02.03.1952 0905 372 776


Vedúci akcie : PaedDr. MIKO Jozef

Schválil : PaedDr. LICHVÁR Róbert


LYŽIARSKY KURZ

ŽDIAR – BACHLEDOVA DOLINA – JEZERSKO

10. – 14. marca 2008

P O V E R E N I E

Riaditeľstvo školy súhlasí s organizáciou lyžiarskeho výcviku internátnou formou pre

triedu : Tercia 20 žiakov

Zároveň poveruje :

VEDÚCI VÝCVIKU : PaedDr. Jozef MIKO

INŠTRUKTORI : 1. družstvo : PaedDr. Miko Jozef

2. družstvo : Mgr. Šoltísová Alžbeta

INŠTRRUKTOR TURISTIKY SO ZBYTKOM TRIEDY :

Mgr. Zubrický Andrej

Mgr. Lorinc Františk

LEKÁR KURZU : Horská záchranná služba – Vysoké Tatry

(interný lekár kurzu, pri počte viac do 30 účastníkov, nemusí byť zabezpečený)

Výcvik sa uskutoční v lyžiarskych terénoch Ždiar – Strednica, Bachledova dolina,

Jezersko.

V Sabinove : 10. februára 2008

Spracoval : PaedDr. Jozef MIKO, vedúci kurzu

Schválil : ………………………….., riaditeľ školy

Gymnázium Antona PRÍDAVKA, Komenského 40, 083 01 Sabinov

Študent tercie : .................................................................................................

Meno a priezvisko, dátum nar.

V Y J A D R E N I E L E K Á R A

Meno a priezvisko dieťaťa : ................................. Dátum narodenia : .......................................... Škola : .................................................... Trieda : ................... Potvrdenie o zdravotnom stave - doporučujem - nedoporučujem Lyžiarského výcviku : ..................................... ....................................................... Dátum : .............. Pečiatka a podpis osobného lekára :

P O T V R D E N I E S E R V I S U

VYKONANÍ KONTROLY KOMPATIBILITY LYŽÍ, LYŽIAROK A VIAZANIA, BRZDY, ALEBO BEZPEČNOSTNÉ REMENE

NASTAVENIA BEZPEČNOSTNÉHO VIAZANIA

Dátum vykonania kontroly : Pečiatka a podpis vykonávateľa kontroly :



Vyhlasujem, že ani okresný hygienik, ani ošetrujúci lekár nenariadil účastníkovi zájazdu……………………………………………………, bytom v …………………………………….., ktorý je v mojej starostlivosti, karanténne opatrenie (karanténu, zvýšený zdravotnícky dozor alebo lekársky dohľad) a že nie je mi známe, že by v poslednom týždni prišiel účastník zájazdu do styku s osobami, ktoré ochoreli infekčnou chorobou. Som si vedomý právnych následkov, ktoré by ma postihli, keby moje vyhlásenie nebolo pravdivé.

Dátum : ……………….. Podpis rodiča, al. Zák. zástupcu : …………..


S Ú H L A S R O D I Č A a záväzná prihláška.

Svojím podpisom potvrdzujem, že súhlasím, aby môj syn / dcéra

Zúčastnil –a / nezúčastnil – a ( škrtníť nehodiace sa )

meno a priezvisko študenta : ...............................................................…………………

L Y Ž I A R S K E H O K U R Z U

Konaného v zmysle platnej legislatívy MŠ SR a metodických pokynov, plánu školy, v lokalite krásnej tatranskej prírody a vzácnyh etnografických pamiatok.

Výcvik vedú kvalifikovaní a certifikovaní inštruktori.

Dátum konania kurzu - v dňoch 10. – 14. marca 2008 Miesto ubytovania – Hotel Magura (v Ždiari)Lyžiarsky výcvik - zjazdovky - Bachledova dolina, Jizersko, Ždiar - StrednicaDoprava – súkromný autobusLekári – horská záchranná službaPredpokladaný poplatok za kurz - 3 100 Sk (doprava a miestna doprava, ubytovanie v hoteli, plná penzia, vleky, lanovky, poistenie na hory - Tatry, inštruktáž Horskej služby, beseda s ochranárom TANAPu, bazén ?, kultúra, etnografická exkurzia, lekárnička, mapy, informácie, telefón, drobnosti, informačná technika, xeroxovanie, skenovanie, lyžiarska literatúra, lyžiarske časopisy, lyžiarske filmy, CD a DVD nosiče, konvertovanie filmov, fotodokumentácia, internetové spracovanie na www. stránke, vosky, administratívne pomôcky – papier, fixky, euroobaly, viazače, obhliadka lyžiarskych stredísk pred kurzom, telefonické jednania s lyžiarskými strediskami, … iné nepredvídané výdavky… ).

Zároveň týmto potvrdzujem, že nie som si vedomý žiadneho infekčného onemocnenia v rodinnom prostredí, ani žiadneho zdravotného obmedzenia, ktoré by neumožňovalo lyžiarsky výcvik.

…………………………………………...............................podpis rodiča al. zák. zástupcu




S Ú H L A S R O D I Č A a záväzná prihláška.

Svojím podpisom potvrdzujem, že súhlasím, aby môj syn / dcéra

Zúčastnil –a / nezúčastnil – a ( škrtníť nehodiace sa )

meno a priezvisko študenta : ...............................................................…………………

L Y Ž I A R S K E H O K U R Z U

Konaného v zmysle platnej legislatívy MŠ SR a metodických pokynov, plánu školy, v lokalite krásnej tatranskej prírody a vzácnyh etnografických pamiatok.

Výcvik vedú kvalifikovaní a certifikovaní inštruktori.

Dátum konania kurzu - v dňoch 10. – 14. marca 2008 Miesto ubytovania – Hotel Magura (v Ždiari)Lyžiarsky výcvik - zjazdovky - Bachledova dolina, Jizersko, Ždiar - StrednicaDoprava – súkromný autobusLekári – horská záchranná službaPredpokladaný poplatok za kurz - 3 100 Sk (doprava a miestna doprava, ubytovanie v hoteli, plná penzia, vleky, lanovky, poistenie na hory - Tatry, inštruktáž Horskej služby, beseda s ochranárom TANAPu, bazén ?, kultúra, etnografická exkurzia, lekárnička, mapy, informácie, telefón, drobnosti, informačná technika, xeroxovanie, skenovanie, lyžiarska literatúra, lyžiarske časopisy, lyžiarske filmy, CD a DVD nosiče, konvertovanie filmov, fotodokumentácia, internetové spracovanie na www. stránke, vosky, administratívne pomôcky – papier, fixky, euroobaly, viazače, obhliadka lyžiarskych stredísk pred kurzom, telefonické jednania s lyžiarskými strediskami, … iné nepredvídané výdavky… ).

Zároveň týmto potvrdzujem, že nie som si vedomý žiadneho infekčného onemocnenia v rodinnom prostredí, ani žiadneho zdravotného obmedzenia, ktoré by neumožňovalo lyžiarsky výcvik.

…………………………………………...............................podpis rodiča al. zák. zástupcu




Zoznam účastníkov

Turistickej exkurzie do Vysokých Tatier

Symbolický cintorín – Hincové pleso – 2006

PaedDr. Miko Jozef Mgr. Szmolková Zuzana Mgr. Pažický Milan

Szmolková Lucia Szmolková Zuzana Zubrický Pažická Milčevič Novotný Vargová Vargová Vargová Škovran Nastišin Puškáš Perdík Hovanec Hovanec Pitoňák Jančová Simona Anna - Mária Šebestová Zubrický Jakub Galeštok Stanislav Kolpák Gajdoš Marcel Tkáčik Ján Vargovčík Matej Vargovčík Ján Šoltís Julo

Vedúci akcie: PaedDr. Jozef Miko schválil: PaedDr. Robert Lichvár riaditeľ školy




Telefónne čísla

P. č.

Priezvisko a meno Študent Zákonný zástupca .


0908 266 391

.

0905 454 008

2 Angelovičová Marcela 0908 058 481

0915 909 501

3 Aronová Michaela 0910 990 955

0904 823 300

4 Aronová Miriama 0910 990 955

0904 823 300

5 Borzuová Terézia 0910 422 057

0915 944 006

6 Bujňaková Miroslava 0907 372 463

0915 901 729

7 Dziaková Miroslava 0908 503 132

0915 893 817

8 Džačovská Lucia 0907 482 659

0915 642 133

9 Fedáková Miroslava 0910 649 647

0907 998 175

10 Grešová Zuzana 0908 092 947

0918 472 616

11 Hricišinová Daniela 0907 338 690

0905 883 263

12 Chovanová Miroslava 0915 419 631

0915 471 645

13 Jaško Dávid 0902 146 256

0915 545 158

14 Jusková Lucia 0907 390 529

051/4523 218

15 Krajňáková Petra 0908 636 945

0905 305 427

16 Krivoňáková Lucia 0902 173 102

051/4521 522

17 Lompart Šimon 0915 614 431

0907 961 830

18 Ondková Daniela 0915 674 919

0918 573 017

19 Petijová Ivana 0910 520 996

051/ 4520 481

20 Pribula Branislav 0915 040 0905 937 795

49521 Ružbarská Stanislava 0908 502

9660905 284 903

22 Semaník Ľubomír 0908 393 370

0915 544 757

23 Smetanka Damián 0918 422 091

0918 810 691

24 Spišaková Kristína 0908 304 502

0918 650 997

25 Štrbáková Patrícia 0918 171 823

051/4583 344

26 Kovalik Martin 0915 064 432

051/ 3902 054

Inštruktori kurzu:

PaedDr. Jozef Miko 051/452 2644, 0905 372 776Mgr. Alžbeta Šoltisová



9.1. Bibliografia - Bezpečnosť TV

9.1.1. Bibliografia bezpečnosť v TV - kompletná bibliografia

9.1.1.1. Bibliografia bezpečnosť a právo v TV

Borská, I., Štuka, I.: Minimum na cesty. Praha: Olympia, 1998.Buchberger, J. a kol.: Cestování a zdraví. Praha: Maxdorf, 1997.Doplnok k "Poriadku úrazovej zábrany ČSZTV". Vykonávacie pokyny. Bratislava, 1975.Fico, R.: Nutná obrana. Ludoprint, 2001. Hančík, F.: Vedúci pracovník pri práci. Bratislava: ROH, 1983.Havlíček, F.: Patologie. Praha: Karolinum1987.Horniak, E. a kol.: Prevencia a diagnostika a terapia športových úrazov. Bratislava: SÚV ČSZTV, Metodické oddelenie, 1981.Horský, I. A Huraj, E.: Úrazy pri telesnej výchove a športe. Martin: Osveta, 1987.Kazik, M. a kol.: Učebné texty pre školenie zdravotníkov IV. triedy. Bratislava: Šport, 1979.Kita, L.: Psychológia pracovnej úrazovosti. Bratislava: Vydavateľstvo a nakladateľstvo ROH, 1982.Kotouček, J.: Športuj - ale bezpečne. Bratislava: Obzor, 1981.Kučera, M.: Metodický dopis. Analýza hlášených úrazů vzniklých při organizované tělovýchovné činnosti v československém svazu tělesné výchovy v období 1976-1985. Praha: ÚV ČSTV, Vědecké oddělení, 1987.Kučera, M.: Metodický dopis. Úrazy členů ČSTV v letech 1976-1980. Praha: ÚV ČSTV, Vědecké oddělení, Zdravotní rada, 1982.Lochmanová, M. a Mazal, F.: Učitel tělesné výchovy mezi paragrafy. Olomouc: Hanex, 1998.Novák, J. a kol.: Sebeobrana a zákon. Praha: Klavis, 1991.Prusák, J.: Šport a právo. Bratislava: Šport, 1984.Sojka,, V. a Machovič, A.: Bezpečnosť a ochrana zdravia v školstve. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990.Smernice pre pretekanie sa mládeže.. Bratislava: ÚV ČSTV, 1979.Sportovní právník.č. 2-3. Atos. Sportovní právník.č. 4-5. Atos. Sportovní právník.č. 6. Atos. Sportovní právník.č. 7-8. Atos. Sportovní právník.č. 9. Atos. Sportovní právník.č. 10. Atos. Sportovní právník.č. 11-12. Atos. Súbor školských predpisov upravujúcich štúdium vrcholových športovcov, zriaďovanie a činnosť útvarov športovo talentovanej mládeže na základných, stredných a vysokých školách v SSR.. Bratislava: SÚV ČSTV, odbor pre talentovanú mládež, 1985.Šrámová, H. a kol.: Medicína volného času. Praha: Grada Publishing, 1994.Zákonník práce a súvisiace predpisy: Bratislava: Práca, 1991.

Zásady pro uspořádaní soutěží v individuálních odvětvích sportu – 1990-1991. ÚV ČSTV.

9.1.1.2. Bibliografia bezpečnosť a vojnové skúsenosti

Bělonožko, G.A. a kol.: Organisace a zabezpečení zdravotnícké služby při hromadném zasažení obyvatelstva. Praha: Naše vojsko, 1958.Dubský, J. a kol.: Zdravotnícka branná příprava. Praha: Státní zdravotnícké Nakladatelství, 1962.Hačija, M.: Hirošimský denník. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1957.Individuálna ochrana obyvateľstva a prostriedky ochrany jednotlivca.VTÚ CO MV SR, 2001.Kolektív autorov: Pripravený na zdravotnícku obranu. Martin: Osveta, 1953.Konůpka, F.: Biologická válka. Praha: Naše vojsko, 1958.Ochrana obyvateľov pred možnými následkami chemického terorizmu a bioterorizmu. Bratislava, 2004.Petrovič, Š.: Živelné pohromy. Bratislava: Tatran, 1949.Požiarna ochrana. Praha: Československý svaz požiarnej ochrany, 1963.Pripravený na zdravotnícku obranu. Bratislava: Tatran, 1952.Příručka zdravotníckeho instruktora. Praha: Ministerstvo národní obrany, 1952.Příručka pro vojenské chemiky. Praha: Naše vojsko, 1976.Rippa, B.K.: Prvá pomoc. Bratislava: Tatran, 1952.Sklenka, K. a Dušek, J.: Príručka pre veliteľov verejných požiarnych sborov. Praha: ÚV čs. svazu požiarnej ochrany, 1966.Soudobé ničivé prostředky, jejich vyhledávaní a zneškodňování.. Praha: Ministerstvo vnitra – štáb CO státu, 1961.

9.1.1.3 Bibliografia bezpečnosť v horách pri TV

Adamec, V. a Roubal, R.: Die Hohe Tatra. Bratislava: Šport, 1974.Adamec, V. a Roubal, R.: Hohe Tatra. Bratislava: Šport, 1978.Adamec, V. a Roubal, R.: Vysokie Tatri. Bratislava: Šport, 1982.Andráši, J. a Andráši, A.: Tatranské vrcholy. Vysokohorský sprievodca. Bratislava: Šport, Slovenské telovýchovné vydavateľstvo, 1973.Adamec, V. a kol.: Die Hohe Tatra. Bratislava: Šport, 1961.Adamec, V. a Roubal, R.: Vysoké Tatry. Bratislava: Šport, 1972.Andráši, J.: Tatranská Kotlina, Ždiar – Javorina. Bratislava: Šport 1988.Antoníček, R. a kol.: Horolezectví. Učební texty pro školení cvičitelů.

Praha, Olympia, 1977.Antoníček, R. a kol.: Horolezectví. Učební texty pro školení cvičitelů III. A II. třídy.

Praha, Olympia 1977.Basic, A.: Skialpinizmus & Skitouring. Vsetín: Snow press, 2005.Bárta, V.: Pomoc ženistů v lesním hospodářství. In.: Bojová príprava č.8, 1970.Benický, K.: Vysoké Tatry. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1969.Bezpečnostná komisia Horskej služby SÚV ČSZTV: Zbytočná daň? Na okraj horolezeckých úrazov tohtoročnej zimy. In.: Krásy Slovenska. 1983.Bohuš, I.: Tatranský kaleidoskop. Martin: Osveta, 1977.

Boštíková, S.: Vysokohorská turistika. Praha: Grada Publishing, 2004.Brandobur, J.: Do Tatier. Bratislava: Mladé letá, 1962. Brandos, O.: Vysoké Tatry. Belianske tatry. Vřesina: Nakladatelství SKY, 2001.Buhl, H.: Od Álp po Himaláje. Bratislava: Šport, 1958.Bureš, L.: Pohyb po ledovcích. Lysá nad Labem: Alpy – Vydavatelství horské literatury, 1995.Cisowski, K.: Tatry Slowackie Wysokie i Bielskie. Inowroclaw: Wydawnictwo Magda, 2006.Český horolezecký svaz: Zásady bezpečného provozování horolezectví. 1977. Černík, A.: Horolezectví. Praha: Sportovní a turistické nakladatelství, 1964.Derfiňák, P. a kol.: Prešov: Regionálna rada KST, 2005. Dieška, I.: Cvičné skaly na Slovensku. Bratislava: Šport, 1978. Dugas, D.: Vysoké Tary. Prešov: Dino, 1997.Galvánek, J.: Kysuce. Bratislava: Šport, 1982.Gálfy, R. – Luczy, A.: Horolezecký sprievodca. Bratislava: AV studio, s.r.o, 2002.Glinka, T. a kol.: Podlasie. Warszawa: Sport i Turystyka MUZA SA, 2000.Glowacz, S. a Pohl, W.: Volné lezení. České Budějovice: Kopp, 1999.Guex, A.: Horský pilot. Praha: Olympia, 1970.Hejl, I.: Nebezpečí v horách. Lysá nad Labem: Alpy – Vydavatelství horské literatury, 1995.Hejl, I.: Turistika v horách. Praha: Olympia, 1978.Hejl, I.: Turistika v horách. Praha: Olympia, 1990.Hochmuth, Z. a kol.: Nízke Tatry západ. Bratislava: Šport, 1988.Holbach, P.H.: Systém prírody alebo zákonov telesného a duchovného sveta. Bratislava: SAV, 1955.Houdek, I.: Lyžujeme v terénu. Praha: Sportovní a turistické nakladatelství, 1963. Houdek, I. a Bohuš, I.: Osudy Tatier. Bratislava: Šport, 1976.Jančík, A.a kol.: Jozef Dekret Metejovie. Bratislava: Štátne pôdohospodárske nakladateľstvo ,1954.Janiga, L.: Tatry z oblakov. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2004.Janiga, J. a kol.: Príroda. Sylaby horských záchranárov 1. časť. Horská záchranná Služba, 2007.Janiga, J. a kol.: Materiál. Sylaby horských záchranárov 2. časť. Horská záchranná služba, 2007.Janiga, J. a kol.: Postupy. Sylaby horských záchranárov 3. časť. Horská záchranná služba, 2007.Janiga, J. a kol.: Princípy. Sylaby horských záchranárov 4. časť. Horská záchranná služba, 2007.Janiga, M. a Švajda, J.: Ochrana kamzíka. Tatranská Štrba, Banská Bystrica, Tatranská Javorina, Tanap, Napant, Ihab, 2002.Javorská, M.: Expedícia mladých prírodovedcov v Slanských vrchoch. In.: Mladý prírodovedec č. 2, 1983.Juhás, P.: Vysoké Tatry, Tatranský národný park. Bratislava: ČSTK – Pressfoto, 1977.Junger, a kol.: Turistika a športy v prírode. Prešov: Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove, 2002.Kapolka, B.: Kanadské smreky. Bratislava: Smena, 1967.Kasal, J.: Učíme se z historie. In.: Bojová príprava č.7, 1967.Klaučo, S.: Výber skialpinistických a lyžiarskych túr. Bratislava: Horský internetový klub, n.o., 2002.Kollár, D.: Vysoké Tatry. Severný Spiš. Bratislava: Dajama, 2001.

Kolektív : Vybavení proi zimní sporty. Praha: Mobil Media.Kolektív: Pobyt v prírode a turistika. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1973.Kožík, F.: Synové hor. Praha: Sportovní a turistické nakladatelství, 1966.Krásy Slovenska č.3-4. Bratislava, 1992.Krejčí, V.: Zásada bezpečného jištění. Praha: ÚVČSTV, Vědecké oddělení, Výbor svazu horolezectví, 1989.Kroutil, F. a kol.: Vysoké Tatry pro horolezce. Východná Železná brána Sedielko 2. Praha: Olympia, 1976. Ksiažek, J.: Turistický sprievodca Tatranskou prírodou. Kežmarok: Alter ego, Hlavné nám. 3, 1998, 2002.Kulanga, L.: Skalnatý sen. Košice: Agentúra Lubafotopres, 1999.Kumpch, J.U.: Cestovní atlas Norsko. Divadelní a a literární agentura Praga, 2006.Lacika, J.: Tatry a okolie. Bratislava: Príroda, 2003.Lavínová karta pre zhodnotenie lavínového nebezpečenstva.Linhart, K. a kol.: Nízke Tatry východ. Bratislava: Šport, 1982.Linhart, K.: Nízke Tatry východ. Bratislava: Šport 1989.Lovásko, F.: Zemepisné obrazy ČSR. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1954.Lučanský, M.: Tatry a okolie. Bratislava: Ikar 2003.Marec, A.: Tatranské chaty. Košice: Harlequin Quality, s.r.o.Matras, A. a Březina, L.: Zálesácká příručka. Praha: Naše vojsko, 1967.Mesto Vysoké Tatry : Turistický sprievodca - The High Tatras – Víkend.Mesto Vysoké Tatry : Turistický sprievodca - The High Tatras – Chaty.Mihál, I. : Slovensko – zvieratá Tatier. Žilina : Knižné centrum. Mihál, I. a Michelčík, M.: Kamzíky v Tatrách. Žilina : Knižné centrum,1999.Michalicki, A. a Jakubec, J.: Slovenský raj – sever. Mikoška, J.: Outdoorové sporty. Brno: Computer Press, 2006. Mrázik, F.: Strechy nad oblakmi, 2006. National Geographic NO.3 september 1987.Neuman, J. a kol.: Překážkové dráhy, lezecké steny a výchova prožitkem. Praha: Portál, 1999.Nyka, J.: Tatry Slowackie - przewodnik. Latchorzew: Trawers, 2002.Piskač, P.: Výběr horolezeckých cest ve Vysokých Tatrách. Praha: Horolezecká škola Horosport, 2003.Potočný, L. a Potočný, M.: Vysoké Tatry – praktický turistický sprievodca. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2001.Procházka, V. a kol.: Horolezectví. Praha: Olympia, 1990.Puškáš, A.: Vysoké Tatry Diel IX. Bratislava: Šport, 1988.Puškáš, A.: Vysoké Tatry. Bratislava: Šport, 1989.Raleigh, D.: Uzly a lana pro horolezce. Praha: Fragement, 2009.Rieder, M. a Fiala, M.: Lyžování. Praha: Grada Publishing a.s., 2006.Rottman, I. a kol.: Bezpečnostní zásady v horolezectví. Praha: Metodické oddělení ČÚV ČSTV, Sportpropag, 1984.Rottman, I.: Aklimatizace v horách. Lysá nad Labem: Alpy – Vydavatelství horské Literatury, 1997.Růžička, J.: Jištění je jistota. Brno: Vydavatelství Montana, 1994.Samuhel, S.: Vysoké Tatry. Praha: Freytag&Berndt, 2003.Schubert, P.: Bezpečnost a riziko na skále a ledu I.díl. Praha: freytag & berndt, 1998.Schubert, P.: Bezpečnost a riziko na skále a ledu II.díl. Praha: freytag & berndt, 2002.

Simm, O.: Pohyb v neledovcových velehorách. Lysá nad Labem: Alpy – Vydavatelství horské literatury, 1995.Simm, O.: Počasí v horách. Lysá nad Labem: Alpy – Vydavatelství horské literatury, 1997.Schrothová, A.C.: Norsko. Praha: Jan Vašut, 2003.Schubert, P.: Lezení na zajištěných cestách. Praha: freytag&bernd, 2004.Skriagin, L.N.: Námornícke uzly. Bratislava: Alfa, 1986.Skupieň, W.: Tatry a podtatranská oblasť. Poprad: Vivit, 2000.Suchl, J.: Akcie HS. Praha: Olympia, 1970.Šaradin, M.: Vrátna. Bratislava: Šport, 1966.Štofan, B. : Extrémne lyžovanie - Diel I. Poprad: Tatrya. Štofan, B.: Dejiny horského lyžovania, skialpinizmus. Tatranská Lomnica: I&B, 2008.Šturcel, M.: Banská Bystrica: AB ART PressŠtumbauer, J. a Vobr, R.: Moderní lyžování. České Budějovice : Kopp, 2005.Tefelner, R.: Trénik sportovního lezce. Brno: Rudolf Tefelner, 1999.Toma, P.: Vysokohorská turistika. Žilina: Slovenský vysokohorský turistický spolok, 2007.Vomáček, S. a Boštíková, S.: Lezení na umělých stěnách. Praha: Grada Publishing, 2003.Vomáčko, L. a Boštíková, S.: Lezení na umělých stěnách. Praha: Grada, 2008.Vysoké Tatry,: Harmanec: VKÚ, 2004.Winter, S.: Skialpinizmus. České Budějovice: Kopp, 2002.Winter, S.: Sportovní lezení. České Budějovice: Kopp, 2004.

9.1.1.4. Bibliografia bojove umenia

Fojtík, I. a Michalov, L.: Základní úpoly, úpolové sporty a umění. České Budějovice: Jihočeská univerzita, 1996. Fojtík, I.: Úpoly ve školní tělesné výchově II.Karatedó, aikidó sebeobrana.Praha: Karlova Univerzita, 1990.Fojtík, I.: Džudó, karatedó, aikidó, sebeobrana. Praha: Svoboda, 1998.Hedbávný, P.: Protahování a akrobacie v bojových sportech I.díl – akrobacie. Temple, 1992. Horáčková, D.: Kompenzační cvičení a strečink pro bojovníky. Metodické středisko bojových sportů, 1991. Horáčková, D.: Posilování antagonistů. Praha: Metodické Středisko Bojových Sportů, 1991. Konečný, A. a Tomajko, D.: Úvod do studia úpolů a sebeobrany. Olomouc: Univerzita Palackého, 1995. Kurfürst, Z.: Tréninkový manuál. Adamov: Temple, 1996. Kurfürst, Z.: Protahování a akrobace v bojových sportech.Strečing. Temple, 1993. Les sports de combat les jeux d°opposition.Essai de reponses. l°Ambasade de France á Prague. Posilování v bojových sportech. Adamov: Temple, 1995. Roubíček, V.: Technika pádů jako prostředek úrazové prevence. Praha: 1970. Roubíček, V.: Kdo s koho. Úpolová cvičení a hry. Praha: Olympia, 1984. Roubíček, V.: Základní (průpravné) úpoly. Praha: SPN . Šebej, F.: Strečing. Bratislava: Šport, 1989.

Urgela, R.: Trénink v bojových uměních.Praktický úvod do kung-fu. Bratislava: Cad Press, 1991.

B O J O V É U M E N I A - K A R A T E Český svaz karate a jiných bojových umění: Pravidla soutěží karate. World karate-do federation.Preložil Jurkovič, J. 1994. Československý svaz tělesné výchovy: Karate.Učební texty C/21. Praha: Soportovní a turistické nakladatelství, 1966. Gičin Funakoši: Karatedó.Má životní cesta. Praha: Naše vojsko, 1994. Gigov, V. a Janjič, D.: Karate za mlade. Beograd: TRZP Beogradska. Eger, L.:Rozvoj pohybových schopností a metodika osvojení techniky v tréninku karate dětí.Časopis tréner 11/88. Bratislava: Šport, 1988. Európska únia karate zväz karate ÚV ČSZTV, SÚV ČSZTV Slávia SVŠT Bratislava:Majstrovstvá Európy klubových družstiev - bulletin 3.jún 1989. Bratislava: Organizačný výbor majstrovstiev Európy klubových družstiev v karate v športe, 1989. Fojtík, I.:Džudó, karatedó, aikidó, sebeobrana. Praha: Svoboda, 1998. Fojtík, I. a kol.:Karatedó. Praha: Olympia, 1993. Fojtík, I.:Japonská bojová umění. Praha: NV, 1993. Fumiro Demura:Tonfa.Karate Weapon of Self-Defense. Burbank, California Ohara Publications, Incorporated 1982.bbv Jakhel, R.:Moderní sportovní karate.Základní techniky a taktiky. Svitavy: Lupa, 1992. Jorga, I. a kol.:Teki 1 i Enpi kata.Obavezni sastavi karate-tehnika za učenike i majstore. Beograd: Sportska Knjiga, 1984. Kollář, M. a Kollař F.:Karate.Základy sportovního karate a úderové techniky pro sebeobranu. Praha: Olympia, 1982. Kováč, J.: Analýza a nácvik kata keksai-ichi. Bratislava: Telovýchovná škola SÚV ČSZTV, 1975. Král, P., Král, P., Bláha, J., Fojtík, I., Zvěřina, J.: Karate. Učební texty pro trénery III. a II. třídy. Praha: Olympia, 1990. Levský, V.L.: Základy karate I. diel. Bratislava: Šport, 1972. Levský, V.L.:Základy karate II. diel. Bratislava: Šport, 1972. Levský, V.L.:Karate základy sebeobrany. Bratislava: Erpo, 1985. Lind, W.: Tradice Karate.Mistři a styly tradičního bojového umění z Okinawy, Číny a Japonska. Brno: M.Kalivoda, 1996. Masatoši Nakajama:Dynamické karate. Praha: Naše vojsko, 1994. Mas Oyamas°: Karate alapjai.Kiadó és nyomda Pecs. Masutatsu Oyama:Karate.Súkromný preklad. Modrič, Ž.:Karate. Zagreb: Sportska tribina, 1987. Mráz, R.:Špeciálne cvičenia na rozvoj reakčnej schonosti karartistov. Časopis Tréner 12/88. Bratislava: Šport, 1988 Musaši Mijamoto: Kniha pěti kruhů. Bratislava: CAD Press, 1988. Nachodský, Z.:Učebnice sebeobrany pro každého. Praha: Futura ve spolupráci s Victory, 1992. Nakayama, M. a Donn F. Draeger: Practical karate fundamentals. Vermont: Book I. Tokyo, Japan & Rutland, 1970. Nakayama, M. a Donn F. Draeger:Practical karate: against armed assailants.Book IV.Tokyo, Japan, 1971. Novák, J. a Špička, I.: Karate. Praha: Olympia, 1969. Pechan, J.: Shotokan karate kata heian (1-5). Metodické Středisko Bojových sportů -

soukromé nakladatelství.Bez udania roku. Pravidlá karate.Platné od 1.5.1982. Bratislava: Šport, 1983. Šarišský pohár mládeže °92 v karate. Bulletin. Šebej, F. a Klementis, L.:Karate.Učebné texty pre školenie trénerov všetkých tried. Bratislava: Šport, 1982. Šebej, F.:Karate. Bratislava: Šport, 1983. Šebej.,F.:Karate kata. Bratsilava: Šport, 1986. Šebej, F.:Karate. Bratislava: Šport, 1991. Špička, I., a Novák, J.: Karate. Prázdné ruce jsou také zbraň. Z časopisu Věda a technika mládeži 15/1969. Velte, H.:Lexikón karate. Bratislava: Alfa, 1993. Velmistr Masutatsu Oyama:Cesta kyokushin.Cesta poslední pravdy. Filozofie bojového umění. Brno: Comenius publishing, 1997. Zen shotokan karate dó. Informačný bulletin (komando °96). Zymová, A.:Kapesní lexikon budo. Praha: Metodické středisko bojových sportů, 1992.

B O J O V É U M E N I A - J U D O

Ferenc, G.: Cselgáncs (judo) és önvédelem (aikido). Budapest: Sport, 1969. Ferenc, G. a Horváth, I.: Judo övvizsgák. Budapest: Sport, 1973. Fojtík, I.: Džudó a jeho místo ve školních osnovách.Časopis tělesná výchova mládeže, březen 1990. Praha,:SPN, 1990. Geesink, A.:Mé judo. Praha: Olympia, 1969. Lebeda, A.A.:Základy judo. Praha: Sportovní a turistické nakladatelství, 1960. Lebeda, A.A.:Džudo.Technika chvatů 5.-1.kyu. Praha: Olympia, 1974. Lorenz, V. a Zrůbek, K.:Judo technika chvatů v postoji. Marabout, F.:Le Judo. Belgique: Gérard & Co, Verviers, 1968. Matvejev, S. a Vološčuk, J.:Borotba džu-do. Kijiv: Zdorovia, 1974. Matvejev, S.F.:Trenirovka v džudo. Kijev: Zdorovia, 1985. Náchodský, Z.:Učebnice sebeobrany pro každého. Praha: Futura ve spolupráci s Victory, 1992. Novák, J. a Špička, I.:Teorie džuda. Praha: Olympia. Pravidla juda. Praha: Olympia, 1968. Pravidla juda. Praha: Olympia, 1987. Srdínko, R. a Vachun, M.: Judo.Technika vybraných chvatů a trénink. Praha: Olympia, 1984. Srdínko, R.: Malá škola juda. Praha: Olympia, 1987. TJ Slávia VŠ Prešov Judo-vzorný oddiel ČSZTV:VI. ročník medzinárodného turnaja. o pohár dekana PdF UPJŠ. Prešov: 28.5.1977. Vachun, M.: Základy tréningu džuda. Bratislava: Šport, 1978. Vachun, M.: Džudo.Základy tréningu. Bratislava: Šport, 1983. Wolf, H.: Judokampfsport. Berlin: Sportverlag, 1970. Wolf, H.: Judo-selbstverteidigung. Berlin: Sportverlag, 1970. Wolf, H.: Judo für fortgeschrittene. Berlin: Sportverlag, 1970. Wolf, H.: Judo für Fortgeschrittene. Berlin: Sportverlag, 1983. Wolf, H.: Sebaobrana s použitím džuda. Bratislava: Šport, 1985.

B O J O V É U M E N I A - A I K I D O

Aikido in:Ferenc, G. a Horváth, I.:Judo övvizsgák. Budapest: Sport, 1973. Aikido ročník I. číslo 3/95. Praha: Aikido Kenkyukai, 1995. Aikido ročník II. číslo 1/96. Praha: Aikido Kenkyukai, 1996. Aikido ročník II. číslo 3/96. Havličkův Brod: Daniel Chvála, 1996 Aikido ročník II. číslo 4/96. Havličkův Brod: Daniel Chvála, 1996. Aikido ročník II. číslo 5/96. Havličkův Brod: Daniel Chvála, 1996. Aikido ročník II. číslo 6/96. Havličkův Brod: Daniel Chvála, 1996. Aikidó ročník III. číslo 1/97. Havličkův Brod: Daniel Chvála 1997. Aikidó ročník III. číslo 2/97. Havličkův Brod: Daniel Chvála, 1997. Aikidó ročník III. číslo 3/97. Havličkův Brod: Daniel Chvála, 1997. Aikidó ročník III. číslo 4/97. Havličkův Brod: Daniel Chvála, 1997. Aikidó ročník III. číslo 5/97. Havličkův Brod: Daniel Chvála, 1997. Aikido bulletin pre vnútornú potrebu. Ázijské bojové umenia. Aikido. Mikuláš: P. Gardenia, 12 6/92. Fojtík, I.:Úpoly ve školní tělesné výchově II. Karatedó, aikidó, sebeobrana. Praha: Univerzita Karlova, 1990. Fojtík, I.:Aikidó, cesta harmonie. Praha: Naše vojsko, 1993. Fojtík, I. a Michalov, L.:Základní úpoly, úpolové sporty a umění. České Budějovice: Jihočeská univerzita, 1996. Fojtík, I.:Džudó, karatedó, aikidó, sebeobrana. Praha: NS Svoboda, 1998. Galla, F.:Cselgáncs (judo) és önvédelem (aikido). Budapest: Sport, 1969. Milkowski, J. a kol.:Aikido sztuka walki dla dzentelmenów. Warszawa: Sport i Turystyka, 1989. Nachodský, Z.:Učebnice sebeobrany pro každého. Praha: Futura ve spolupráci s Victory, 1992. Vaillant, D.: Aikido. Praha: Vodnář, 1997.

B O J O V É U M E N I A S A M B O Čumakov, E.M.:Taktika borca-Sambista. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1976. Gulevič, D.I. a Zvjagincev, G.N.:Borba Sambo. Moskva: Vojennoje izdateľstvo ministerstva oborony SSSR, 1976. Kolmanovskij, A.A. a kol.: Klasičeskaja borba. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1968. Nachodský, Z.: Učebnice sebeobrany pro každého. Praha: Futura ve spolupráci s Victory, 1992. Polubinskij, V.N. a Seňko, V.M.: Borba sambo. Minsk: Belarus, 1975. Sto urokov borby sambo. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1977. Suvorov, V.: Útvary Specnaz.Důvěrná zpráva o elitních sovětských jednotkách. Brno: Jota, 1996. Šreier, M.:Sambo. Strelecká revue 7/93. Turin, L.B.:Borba Sambo. Moskva: Sovetskaja Rossija, 1963.

B O J O V É U M E N I A - J I U J I T S U Dobo, S.F.: Základy Jiu-Jitsu. Praha, 1936. Jiu-jitsu. Interná vojenská príručka. Keleman, I.: Ju-Jutsu. Budapest: Sportpropaganda. 1984. Kondratowicz, K.: Jiu jitsu sztuka walki obronnej. Warszawa: Czasopisma wojskowe, 1991. B O J O V É U M E N I A - WING CHUN KUNG FU WT Hodoušek, J.: Wing chun kung-fu.Z časopisu Pro vás 2/98. Praha: Generální ředitelství, 1998.

Madai Norbert: Gyönyrü tavasz viraga. Prochotský, S.: Natural wing chun kung-fu.Bratislava: Natural Art, 1993. Šegovič,B. a Gaberšek, B.: Shaolin wing chun kung fu. Beograd: Nauka i družstvo, 1987. Šegvič Branimir: Shaolin wing chun kung fu. Beograd: Nauka i družstvo. Wing Tsun. Wing Tsun Leung Ting. Wing chun dummy of the future. Yip Chun: Wing tsun dummyx techniques as demostrated by grandmaster yip man.Technical Adviser master Leung Ting. Yip Chun: Wing tsun dummy techniques. Videokazeta:Wing tsun.

B O J O V É U M E N I A - J E E T K U N E D O

Lee, B.:Tao of Jeet Kune Do.Rok vydania neuvedený. Lee, B.:Tao of Jeet Kune Do. Ohara publications, Inc. 1847 West Empire Ave Burbank, California USA, 1975. Lee, L.:Bruce Lees Kampfstil 1 Grundtechniken. California, Burbank: Ohara Publikations Inc., 1977. Lee, L.:Kráľ Kung Fu Bruce Lee jeho život a boj očami manželky Lindy. Bratislava: Štart, 1993. Polák, J.:Bruce Lee Bojovník. Praha: Metodické Středisko Bojových Sportů, 1990. Urgela, R.:Praktické Jeet Kune Do. Adamov: Temple, 1993. Urgela, R.:Jeet Kune Do Sparing. Adamov: Temple, 1995.

B O J O V É U M E N I A - K O R E J S K É S M E R Y

Hvarangdo. Preklad bez identifikačných údajov. Kovařík, S. a Bohuminský, D.: Taekwon-do. Praha: Naše vojsko, 1992. Kyong Myong Lee a Nowicki, D.: Taekwondo. Warszawa: Studencka oficyna wydawnicza ZSP, 1988. Lee, H.: Hwarangdo.Sulsa. Preklad bez identikfikačných údajov. Nachodský, Z.: Hwarangdo. In: Učebnice sebeobrany pro každého. Praha: Futura ve spolupráci s Victory, 1992. Pecko, N.: Te kvon do. Od početnika do crnog pojasa. Tae-Yun-Kim: Sedm kroků k vnitřní síle.Mistryne bojových umění sděluje svá tajemství dynamického života. Olomouc: Votobia, 1995. Taekwon do times.Martial Arts, Fitness & Health.Časopis september 1997. USA Taekwon do times. Martial Arts, Fitness & Health.Časopis september 1999.USA.

B O J O V É U M E N I A N I N J U T S U

Al Weiss-Tom Philbin:Ninja klan smrti.Ninja. New York: Pocket Book, 1971. Ashida Kim:Tajnosti okolo Ninja.A citadel press bok published by Carol communications. Ettig, W.:Ninja 1.Súkromný preklad. Ettig, W.:Ninja 2.Súkromný preklad. Ettig, W.:Ninja.Die Schattenkrieger.Súkromný preklad. Ettig, W.:Shuriken die Wursfsterne.

Faktor, Z., Mádl, J., Šreier, M.:Zrození asijských bojových umění a charakter Japonců.Ninjutsu.Rok neuvedený. Hayes, S.K.:Ninja.Vol. III. Warior Path of Togakure. Burbank, California: Ohara Publications, 1983. Hayes, S.K.:Ninja.Volume IV:Legacy of the Night Warrior. Burbank, California: Ohara publications, inc.,1985. Hayes, K.S.:Shuriken ninja throwing blades.Súkromný preklad. Hayes, S.K.:Ninja 3.Der Pfad des Togakure-Kämpfers. Janoš, J.:Tajemný nindža.Praha: Albatros, 1986. Janoš, J.:Tajomný nindža. Bratislava: Smena,1990. Kim, R.:Škola přízraků.Novela ze špionážního zákulisí.Praha: Saturn, 1967. La Tourete:Ninja mentálny výcvik.Boj o prežitie.Ninja.Súkromný preklad. Ninjitsu:Súkromný preklad. Pokorný, L.:Tréninkový program Budžinkan Budó Taidžucu škola Dr. Masáki Hacumiho. Ten či džin rjaku no maki.Východní kultura pro tělo a mysl.Základní techniky. Praha: Luboš Pokorný, 1998. Polák, J.:Ninjutsu-Umění špionáže. Praha: Metodické stŕedisko bojových sportů. Polák, J.:Ninjutsu, umění špionáže díl II. Praha: Metodické středisko bojových sportů. Schutz, A.:Shuriken Tonfa.Sai.Súkromný preklad. Šreier, M.:Vyšší stupeň nindžutsu.Časopis Strelecká revue 1/92. Videokazety:Ninja I. II. III. IV. Ninjutsu V. VI. VII. VIII.

B O J O V É U M E N I A ČÍNSKE ŠKOLY

WU SHU KUNG-FUSEBAOBRANA NA BÁZE WU SHU, KUNG-FUPROTISTRESOVÝ VÝCVIK NA BÁZE WU SHU KUNG-FU.

Braksal, A.:Tai chi chuan.Chiňska sztuka walki, meditacji i zdrowia. Warszawa: Ksiažka i Wiedza, 1992. Dianxun, G. a Shixin, L.:13 emei shortsword techniques. Hong Kong: Hai Feng, 1989. Havasi, A.:Gyakorlati Tai Chi Chuan és Chi Kung. Lunarimpex Kiadó, 1994. Hladík, R. a Petruš, T.:Siu lum kung-fu.Sebeobrana jižního Shaolinu. Praha: Naše vojsko, 1992. China sports series 2:Liangong in 18 exercises. Hong Kong: Hai Feng, 1986. China sports series I:Simplified "Taijiquan". Beijing China, 1986. China Sports:Taiji Boxing in 48 forms. Hong Kong: Hai Feng, 1989. Chinese martial ar-teach yourself. Jingang-chan.Natural school shaolin martial ARTS.Vybraná cvičení základních metod útoku nohou z technik Wushu. Kala, P. a Kurfürst, Z.: Gigong.Cviky pro práci s vnitřní energií. 1.díl. Adamov: Temple, 1994. Kala, P. a Kurfürst, Z.:Gigong.Cviky pro pokročilé 2. díl.Adamov, Temple 1996. Kniha Kung-fu, 1977. Kung-fu není jenom boj.Sestavil Točík, M. Adamov: Temple, 1992. Kung-fu není jenom boj.Sestavil Točík, M. Adamov: Temple, 1992. Kurfürst, Z.:Historie wu shu kung-fu. Adamov: Temple, 1992. Kurfürst, Z.:Tréninkový manuál. Adamov: Temple, 1996.

Longuyn, C. a Shanking, S.:Zuijiuquan. Hong Kong: Hai Feng,1982. Longuyn, C.:Wu song Breaks Manacles. Hong Kong: Hai Feng, 1984. Longuyn, C.:The Eighteen Arhat Methods of Shaolin Kungfu. Hong Kong: Hai Feng, 986. Longuyn, C.:Wu Song Breaks Manacles. Hong Kong: Hai Feng. MacRitchie, J.:Csi kung a testenergia tudatos alkalmazása. Budapest: Édesvíz Kiadó, 1994. Smoljakov, S.A.:Ušu načalo puti. Barnaul altajskoje knižnoje izdateľstvo, 1990. Spring Leg:Pružná noha. Hong Kong: Hai Feng, 1983. Szymankiewicz, J. a Šniegowski, J.:Kung fu wu shu.Chiňska sztuka walki. Szecin: Glob, 1987. Šegvič, B. a Stojilkovič, S.:Kung fu.Tajne kineskog karatea. Beograd: Sportska Knjiga, 1980. Tae-Yun-Kim:Sedm kroků k vnitřní síle.Mystrině bojových umění sděluje svá tajemství dynamického života. Olomouc: Votobia, 1995. Taiji: 48 Forms and Swordplay.China sports series III. China: Beijing, 1988. Tegner, B.:Kung-fu und tai-chi.Falken-Budo-Bibliothek. Traditional chinese fitness exercises. China: Beijng New World Press, 1984. Turneber, J.:Tchaj-Ťi-Čchüan tradiční čínske cvičení pro zdraví i sebeobranu. Praha: Metodické nakladatelství Bojových sportů, 1991. Turneber, J.:Šaolinský klášter.Zrcadlo bojových umění. Praha: Jan Turneber, 1992. Urgela, R.:Kung-fu filozofia-štýly-techniky.Metodické postupy cvičenia. Veľký Krtíš: Budo artikel. Victor Wu:Taijiquan In 88 Forms. Hong Kong: Hai Feng, 1983. Victor Wu:Changquan-Long Shadow Boxing. Hong Kong: Hai Feng, 1984. Wang Xinde:Shaolin kungfu. Hong Kong: Hai Feng, 1983. Wang Xinde:12 Fatal Leg-attack Techniques. Hong Kong: Hai Feng, 1989. Wu Victor:Elementary Swordplay and Broadsword-play. Hong Kong: Hai feng, 1983. Wushu Among Chinese Moslems.China sports series 2. China: China sports magazine, 1984. Wu shu kung-fu.Učebnice základních technik stylů Changquan a Nanquan. Adamov: Temple, 1992. Wu shu kung-fu 2.Sestavil Kurfürst, Z. Adamov: Temple, 1996. Xi Yuan-tai a Li Gao-zhong.Monkey style. Hong Kong: Hai Feng, 1982. Xi Yun-tai a Li Gao-zhong:Monkey style. Yang Jwing-ming:Čchi-kung pro zdraví a bojová umění. Bratislava: Cad press, 1995. Yang Jwing-ming:Základy tai-chi chi-kung pro zdraví a bojová umění. Bratislava: Cad press, 1995. Zhenbang, M.:Ten Routine Spring Leg. Hong Kong: Hai Feng, 1983.

B O J O V É U M E N I A - B O X

Anglické rohování. Interná vojenská príručka. Čuginov, V.:Fizičeskaja podgotovka načinajuščego boksera. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1971. Fiedler, H. a kol.:Box. Příručka pro výcvik začátečníků. Praha: Sportovní a turistické nakladatelství, 1965. Fiedler, H.:Box.Úvod do výchovy začiatočníkov. Bratislava: Šport, 1982. Francouzské rohování. Interná vojenská príručka. Füzesy, Z.:Balegyenes, jobbhorog. Budapest: Sport, 1967.

Hruška, J.:Pravidla boxu. Praha: Sportovní a turistické nakladatelství, 1966. Chudadov, N.A.:Boks.Ežegodnij sbornik materialov dľa trenera. Moskva: Izdateľstvo fizkuľtura i sport, 1970. Chudadov, N.A.:Boks.Ežegodnik. Moskva: Izdateľstvo fizkuľtura i sport, 1971. Ogurenkov, E.I.:Bližnij boj v bokse. Moskva: Izdateľstvo fizkuľtura i sport, 1969. Taterová, M. a Novák, J.:Ring není volný! Praha: Sportovní a turistické nakladatelství, 1967. Vincze György Z.:Ökölvívó ABC. Budapest: Sport, 1974.

B O J O V É U M E N I A - K I C K - B O X Staněk, O.:Kick-Box.Kopy v ringu. Praha: Naše vojsko, 1996. B O J O V É U M E N I A - T H A J S K Ý B O X

Rebac, Z.:Thajský box ... plnokontaktný bojový sport z Asie. Praha: Naše vojsko, 1994.

B O J O V É U M E N I A - VŠEOBECNÝ PREHĽAD O MYSLENÍ ORIENTUCleary, T.: Japonské umění války. Pochopení kultury a strategie války. Praha: Pragma, 1998. Draeger, D.F. a Smith, R.W.: Asijská bojová umění. Bratislava: CAD Press, 1995. Fojtík, I.: Japonská bojová umění. Budžucu. Praha: Naše vojsko, 1993. Hoyt, E.P.: Tři vojevůdci. Togó, Jamamoto Jamašita. Praha: Naše vojsko, 1996. Chines martial ar°- teach yourself. 1986. Kedzior, P.: Čínska bojová umění. Příručka pro samostatný trénink. Praha: SmartPen, 1991. Lewis, P.: Bojové umenia. Praha: Cesty, 1996. Marek, V. a Kalivoda, J.: Antická válečná umění. Praha: Svoboda, 1977. Milkowski, J.: Sztuki i sporty walki dalekiego wschodu. Warszawa: Sport i turystyka, 1990. Miľner, B.Z. a kol.: Japonský paradox. Bratislava: Pravda, 1987. Szymankiewicz, J. a Šniegowski, J.: Kung Fu Wu Shu. Chiňska sztuka walki. Szcecin: Glob, 1987. Taktika přímého boje. Vágner, I.: Asijská bojová umění. Praha: Magnet-Press . Yoshimi Umeda: Jak úspěšně vyjednávat s Japonci. Praha: Kava-Pech, 1996.

Bibliografia - cestovanie a bezpečnosťBorská, I. a Štuka, I.: Minimum na cesty. Praha: Olympia, 1998.Buchberger, J. a kol.: Cestování a zdraví. Praha: Maxdorf, 1997.Havlíček, F.: Patologie. Praha: Karolinum, 1997.Sachs, R.: Nebezpečí tropických nemocí. Dobřichovice: KAVA-PECH, 1995.Šrámová, H. a kol.: Medicína voľného času. Praha: Grada Publisching, 1994.

9.1.1.5. Bibliografia cestovanie a bezpečnosť

Borská, I. a Štuka, I.: Minimum na cesty. Praha: Olympia. 1998.Buchberger, J. a kol.: Cestování a zdraví. Praha: Maxdorf. 1997.

Havlíček, F.: Patologie. Praha: Karolinum. 1997.Sachs, R.: Nebezpečí tropických nemocí. Dobřichovice: KAVA-PECH. 1995.Šrámová, H. a kol.: Medicína voľného času. Praha: Grada Publisching. 1994.

9.1.1.6. Bibliografia - horolezectvo, vysokohorská turistika, skialpinizmus

VÝCVIK NA UMELEJ HOROLEZECKEJ STENE

SKALOLEZECTVO, HOROLEZECTVO ZÁCHRANÁRSTVO V HORÁCHHORSKÁ SLUŽBA Adamec, V. a kol.:Die hohe Tatra. Bratislava: Verlag Šport, 1961. Andráši, A. a Andráši, J.:Tatranské vrcholy. Vysokohorský sprievodca. Bratislava: Šport, 1973. Antoníček, R. a kol.: Horolezectví. Příručka pro školení a práci cvičitelů. Praha: Olympia. Antoníček, a kol.: Horolezectví. Učební texty pro školení cvičitelů III. a II. třídy. Praha: Olympia, 1977. Arkin, J. a kol.:Gornij turizm. Tallin: eesti raamat, 1981. Argalács, M. a Michalík, D.: Symbolický cintorín. Mesto Vysoké Tatry, 2000. Bártl, S.:Arktida stopami průkopníků. Praha: Olympia, 1986. Bonington, Ch.:Slavné výstupy. Vsetín: Trango, 1994. Brandobur, J.: Do Tatier s fantáziou s botanickou kapsou s lanom a s čakanom. Bratislava: Mladé letá, 1962. Braun, B.:V ledu a ohni And. Praha: Práce, 1976. Buhl, H.:Od Álp po Himaláje. Bratislava: Šport, 1965. Bureš, L.:Pohyb po ledovcích.Lysá nad Labem: Alpy, 1995 Burlakov, J.:Horolezec. Praha: Olympia, 1983. Buřič, P. a Rucký, E.:Práce vo výškach a nad volnými hloubkami v podmínkach požární ochrany. Praha, 1991. Centkiewicz, A. a Centkiewicz, C.:Dobývání Arktídy. Varšava: Czytelnik, 1956. Černík, A.: Horolezectví. Příručka pro horolezce a vysokohorské turisty. Praha: Sportovní a turistické nakladatelství, 1964. Černík, A.:Trůny bohů.K nebetyčným štítům Himaláje. Praha: SPN, 1964. Daniel, M.:Život a smrt na vrcholech světa. Praha: Mladá fronta, 1977. Darman, P.:Jak přežít v extrémních podmínkach. Frýdek-Místek: Alpress, 1997. Demovič, R.:Skalné miesta. Pas 24/75. Desio, A.:Dobytie K2. Bratislava: Osveta, 1961. Dieška, I. a kol..Horolezectvo encyklopédia. Bratislava: Šport, 1989. Dieška, I. a Širl, V.:Horolezectví zblízka. Praha: Olympia, 1989. Dieška, I. a kol.: Cvičné skaly na Slovensku. Bratislava: Šport, 1978. Dieška, I.:Horolezectvo zblízka. Bratislava: Šport, 1984. Dyhrenfurth, G.O.:Zápas o Nanga Parbat.Bratislava: Mladé letá, 1957. Formánek, Anina a Alan, Prepiak, P.: Skalky, lezecký sprievodca po vybraných skalkách. Bratislava: SAV. Formánková, A. a kol.:Slováci na skalky. Bratislava: SAV Fiala, I.:Makalu 1976.Výstup na piatu najvyššiu horu sveta. Bratislava: Nakladatelstvo ČSTK, 1977. Filar, A.: Po stopách tatranských kuriérov. Bratislava: Pravda, 1972.

Franko, J.: Makalu. Martin: Osveta, 1959. Gálfy, I. a Kriššák, M.:Makalu. Bratislava: Šport, 1978. Guex, A.:Horský pilot. Praha: Olympia, 1970. Güllich, W. a kol.: Brno: Montana. Güllich, W. a kol.: Hurá do skal, jak lézt, trénovat a zůstat zdráv. Brno: Montana, 1993. Gurský, K.:Človek vo veľhorách. Prešov: Michal Vaško, 1994. Gurský, K.:Človek vo veľhorských podmienkach. Bratislava: SÚV ČSZTV Metodické oddelenie, 1988. Havel, J.:Ostrovy v oblacích. Praha: Olympia, 1989. Heckel, V. a Wolf, J.:Horolezecká zastavení. Praha: Olympia, 1988. Hejl, I.:Nebezpečí v horách. Lysá nad Labem: Alpy, 1995. Herzog, M.:Annapurna prvá osemtisícovka. Martin: Osveta, 1957. Hillary, E.:Od oceánů k oblakům. Praha: Mladá fronta, 1982. Horo-lezecký oddiel. TJ Metropol Košice 1977.Informačno-propagačný bulletin horolezeckého oddielu. Horská služba ČSZTV pre Slovensko. První pomoc v horách. Zdravotnícka příručka pro členy Horské služby. Hruška, A. a kolektív lékařů HS:Proti ohrožení zdraví i života v horách. Horská služba ČSR, 1974.Hudek, F.:Súľovské skaly. Horolezecký sprievodca. Žilina: HO Slovan Malá Fatra, 1991. Hynek, P.:Arco. Brno: Montana, 1991. Iľjuchin, V. a Dubľanskij, V.: Puteševstvija pod zemlej. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1968. Jarolím, P. a Šťastný, J.:Ardéche. Brno: Montana, 1990. Junger, J. a kol.: Turistika a športy v prírode. Prešov: Fakulta prírodných a humanitných vied Prešovskej univerzity, 2002. Koňa, M.:Metodika požiarnej leteckej záchrany. Komisia leteckej záchrany Mestského požiarneho Zboru Bratislavy. Krejčí, V.: Zásada bezpečného jištění. Praha: ÚV ČSSTV, 1989. Krch, J.: Horolezectví s čím a ajk. Ledové lezení (2). In.: Turista 5/1982. Kroutil, F.:Vysoké Tatry pro horolezce. Východná Železná brána Sedielko (2). Praha: Olympia, 1976. Kruse, H.:Umění přežít. Jak se chovat v mimořádných životních situacích. Praha: Magnet- Press, 1994. Loudín, J.:Súľovské skaly. Turista 9/1981 Lidé a země °83. Ročenka. Praha: Academia nakladatelství ČSAV, 1982. Lidé a země 1976.Ročenka. Praha: Academia nakladatelství ČSAV, 1976. Lidé a země 1978.Ročenka. Praha: Academia nakladatelství ČSAV, 1978. Lidé a země 1975.Ročenka. Praha: Academia nakladatelství ČSAV, 1974. Linek, V.:Francúzska cesta. Iamesák 3/95. Marec, A.:Zóna odvahy. Bratislava: Mladé letá, 1989. Messner, R.:Moje osemtisícovky. Bratislava: Tatran, 1993. Messner, R.:Everest. Bratislava: Mladá fronta, 1984. Metodika pilotů a osádek ve výcviku v přežití. Hradec Králové, 1980. Miko, J.:Tréningový denník 1970 až 2000. Milan, L. a Šramka, Š.:Nebezpečenstvo lavín. Bratislava: Šport, 1988. Mohyla, O.:Přírodní krásy Československa. Praha: Olympia, 1978.

Moskvin, B.:Ot Karpat do Kamčatki. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1975. Murphyová, D.:Panenská země. Nepál- nebeské království. Praha: Orbis, 1970. Nojman, J. a kol.: Překážkoví dráhy, lezecké stěny a výchova prožitkem. Praha: Portál, 1999. Novák, J. a Poupě, P.:Jakub. Střelecká revue 7/1999. Praha: Pražská vydavatelská společnost. Novák, J.: Horolezectví s čím a jak. In.: Turista, 5/1981. Novák, J.: Horolezectví s čím a jak (II). In.: Turista, 6/1981. Novotný, M. a Štursa, J.:Severní Manásulu.Prvovýstup krkonošské expedice. Praha Olympia,1985. Novotný, J. a kol.:Nepískovcové skály v Čechách.Horolezecký průvodce (1).Praha. Středočeský kraj. Jihočeský kraj. Praha: Olympia, 1986. O°Connel, N.:Mimo nebezpečí.Rozhovory s horolezci. Vsetín: Trango, 1997. O záchrane v horách. Ústredný výbor horskej služby slovenskej telovýchovnej organizácie, 1970. Pauer, D.:Manín a okolie. Považská Bystrica: D.Pauer, 1995. Pavlíček, J.:Člevěk v drsné přírodě. Praha: Olympia, 1987. Petzl.1997.Katalog horolezeckého príslušenstva. Glovacz, a Pohl, : Průvodce sportem. České Budějovice: Kopp. Potoček, B.:Učebno metodické listy. Horská služba ČSZTV oblasť Slovenský raj okrsok Lysá, 1982. Pleskotová, Z.:Muzzerone - Itálie horolezecký průvodce. Brno: Montana, 1991. Práce vo výškach a nad voľnými hĺbkami v podmienkach Zboru požiarnej ochrany. Metodická príručka. Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, 1994. Procházka, V. a kol.:Horolezectví. Praha: Olympia, 1990. Procházka, V.:Základy horolezectví. Praha: Olympia, 1975. Procházka, V. ml.: Horolezectví s čím a jak. Zajišťovací prostředky. In.: Turista 8/1981. Puškáš, A. a Urbanovič, I.:Nanga Parbat 8125 m. Bratislava: Šport, 1976. Puškáš, A.:IX.Vysoké Tatry. Horolezecký sprievodca. Monografia. Bratislava: Šport, 1988. Rébuffat, G.:Hvězdy a bouře. Velké steny severních Alp. Vsetín: Trango, 1989. Rotman, I.:Aklimatizace v horách. Lysá nad Labem: Alpy, 1997. Rotman, I. a kol.: Bezpečnostní zásady v horolezectví. Praha: 1984. Rozehnal, M.:Ledovce pod Jižním křížem.Hory a lidé Patagonie. Praha: Olympia, 1979. Rudolph, F.:Himalájski tigri.Boj o strechu sveta. Bratislava: Mladé letá, 1961. Růžička, J.:Jištení je jistota. Brno: Montana, 1994. Rýpal, P.:Lezenie v raji.Plus 7 dní, 3. máj 1999. Schimeková, H. :Na strmých cestách. Bratislava: Osveta, 1963. Schrag, K.:Horská turistika Trekking.Škola alpinismu. Praha: Goldstein & Goldstein, 1997. Schubert, P.:Bezpečnost na skále, sněhu a ledu a riziko. Praha: freytag & berndt, 1997. Scott, J. a Robertsová J.:Ztracen v Himaláji. Praha: Brána, 1996. Simm, O.:Počasí v horách. Lysá nad Labem: Alpy, 1997. Simm, O.:Pohyb v neledovcových velehorách. Lysá nad Labem: Alpy, 1995. Sitenský, L.:Skalní města v Čechách. Praha: Dita, 1994. Stejskal, J.: a Vranka, M.:Zabudni na Everest. Bratislava: Šport, 1989.

Svrček, J.:Hore na vrchol. Žilina: Rosa . Suchl, J.:Akcie HS.Vteřiny mezi životem a smrtí. Praha: Olympia, 1970. Šajnoha, M. a kol.:Horolezectvo.Učebnica pre školenie cvičiteľov. Bratislava: Šport, 1990. Šmíd, M.:Ze života horolezce. Praha: Olympia, 1991. Šnajder, B.:Tulákem po všech polednících. Praha: Orbis, 1977. Štěrba, O.:Kde příroda vládne.Pět výprav do Asie. Praha: Orbis, 1975. Tefelner, R.:Trénink sportovního lezce. Lelekovice, Rudolf Tefelner, 1999. Uľjuchin, V. a Gubľanskij, V.:Puteševstvia pod zemlej. Moskva, Fizkuľtura i sport, 1968. Ullman, J.R.:Muž z Everestu.Tenzingova autobiografie. Praha, Sportovní a turistické nakladatelství, 1959. Urbanová, V. a Galvánek, J.:Sprievodca náučným chodníkom štátnou prírodnou rezerváciou Súľovské skaly. Žilina, ONV odbor kultúry, 1977. Ústav mezinárodních vztahů.Svět 1972. Ročenka. Praha: Svoboda, 1974. Ústav mezinárodních vztahů.Svět 1970. Ročenka. Praha: Svoboda, 1972. Ústredný výbor horskej služby Slovenskej telovýchovnej organizácie: O záchrane v horách.1970. Vestník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.Ročník 1998 Bratislava 15. jún 1998 čiastka 43. Nariadenie MVSR o vykonávaní prác vo výškach a nad oľnými hĺbkami lezeckou technikou v Zbore požiarnej ochrany. Vomáčková, S.:Výuka lezení na umělé stěně. 1997 Vranka, M.:Horolezectvo °96. Vranka Šport, 1997. Willis, T. a kol.: Na hraniciach Zeme. Bratislava: Mladé letá, 1983. Wolf, J.:Šivova velká noc. Československý výstup na Makalu 1976. Praha: Olympia, 1979. Zajac, A. a kol.: Pobyt v prírode a turistika. Bratislava: SPN, 1973. Zak, H.:Rock stars. Vsetín: Trango, 1996. Zásady bezpečného provozování horolezectví. Český horolezecký svaz 1997. Zborník referátov z I. aktívu lekárov-horolezcov v Starom Smokovci, 16. marca 1985. Bratislava: Výbor horolezeckého zväzu Slovenského Ústredného výboru ČSZTV, 1986.

ČASOPISY S LEZECKOU TEMATIKOU(kompletizované ročníky od r. 1970)

Iamesák Montana Turista na cestu Krásy Slovenska Lidé a země Turizm Mapy Spravodaj 2/1999 Slovenskej speleologickej spoločnosti. Hochmuth, Z.: Prešov 1999.

VÝSTRIŽKY A ČLÁNKY Z RÔZNYCH ČASOPISOV

9.1.1.7. Bibliografia - lyžovanie, skialpinizmus

Adamec, V.:Lyžiarske strediská na Slovensku. Bratislava: Šport, 1984. Adamec, V.:Skigelände in der Slowakei. Bratislava: verlag Sport, 1968. Bartelski, K. a Neillands, R.:Naučte se lyžovat přes víkend. Praha: Arvil, 1991. Belan, V. a kol.:Akrobatické lyžovanie. Metodická príručka. Bratislava: SÚV ČSZTV, Slovšport. Benda, A.:Kavkazský Špindl. Lidé a země 11/75. Bělonožník, M. a kol:Skok na lyžích. Praha: STN, 1956. Bonne, O. a Morua, Ž.:Lyži po-francuzski. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1970. Broda, T.: Sportovní příprava mládeže v lyžování. Sjezdové disciplíny. Praha: Univerzita Karlova, 1983. Broda, T.: Trénink sjezdových disciplín v lyžování. Praha: SPN, 1990. Cestovní kancelář Interes Sport: Momořádná nabídka lyžování na ledovci. Kaprun. Praha, 98/99. Čepelák, V. a Hala, K.: Lyžařské švihy a oblouky. Praha: STN, 1954. ČSTV vědecko-metodické oddělení: Jak se učí lyžovat ve Francii - Memento 1973. Metodický dopis. Praha: ÚVČSTV, Sportpropag, 1974. Čtvrtečka, J. a kol.:Čáry na sněhu. Praha: Olympia, 1978. Čtvrtečka, a kol.: Lyžování. Praha: SPN, 1971. ČÚV ČSTV, Výbor svazu lyžování: Cvičitel lyžování 1/85. Praha, 1985. Déván, I.:A síelés ABC-je. Budapest,Stádium sajtóvállat részvénytársaság. Duffek, M. a kol.: Organisování lyžařských soutěží. Přednáškové osnovy. Praha, Oddělení propagace a agitace v součinnosti se sekcií lyžování SVTVS, 1955. Dvořák, F. a kol.:Běh na lyžích. Praha: Olympia, 1992. Dvořák, F. a kol.: Česká škola lyžování. Běh na lyžích. Praha: Svaz lyžařů České republiky, 1996. Egyházy, A.:Lyžovanie zjazdové disciplíny. Učebné texty pre školenie trénerov IV. triedy. Bratislava: Šport, 1980. Egyházy, A. a Zálešák, M.:Lyžovanie. Učebné texty pre školenie cvičiteľov. Bratislava: Šport, 1984. Egyházy, A. a Hellebrandt, V.: Zjazdové lyžovanie. Učebnica pre školenie trénerov. Bratislava: Šport, 1987. Egyházy, A.: Lyžovanie. Základný lyžiarsky výcvik. Učebné texty pre školenie cvičiteľov. Bratislava: Šport, 1988. Fornai, J.: Výchovno-vzdelávací program pre záujmový útvar Lyžiarska turistika určený pre žiakov 4. ročníka základnej školy. Bratislava: ÚDPM KG, 1980. Gintel, A. a kol.:Lyžařská turistika a lyžování. Praha: Mladá fronta, 1976. Grozin, E.A.:Prižki na lyžach s tramplina. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1971. Hellebrandt, V.:Zjazdové lyžovanie. Bratislava: Šport, 1984. Hellebrandt, V.:Zjazdové lyžovanie. Bratislava: Šport, 1990. Hellebrandt, V.:Lyžiarska gymnastika. Cvičenie doma a na snehu. Bratislava: Šport, 1982. Hellebrandt, V. a kol.: Výber talentovanej mládeže pre lyžovanie. Bratislava: Šport, 1979. Hodoňová, E.: Výchovno vzdelávací program pre záujmový útvar Zjazdové lyžovanie pre žiakov 5.- 8.ročníka základnej školy. Bratislava: ÚDPM KG v Smene, 1987. Houdek, I.:Lyžujeme v terénu. Praha: STN, 1963. Chovanec, F. a kol.:Běh na lyžích. Praha: Olympia, 1979. Chovanec, F. a kol.:Lyžování. Klasické discipliny. Praha: Olympia, 1976.

Jedlička, M. a kol.:Pravidlá lyžiarskych pretekov. Bratislava. Šport, 1969. Jirsa, J.: Celoroční program sjezdové disciplíny. Sportovní příprava žactva v lyžařských oddílech TJ. Praha, 1983. Joubert, G. a Vuarnet, J.: Ako sa zdokonaliť v lyžovaní. Zrýchlený základný výcvik (novinky techniky). Bratislava: Šport, 1970. Kamenický, R.: Lyžařský orientační běh - příprava závodů. Metodický dopis. Praha: ÚVČSTV, 1987. Kemmler, J.:Lyžovanie. Základy výcviku. Bratislava: Slovo, 1996. Kovanda, V. a Roubal, B.:Abeceda cvičitele. XV. část. Lyžování.1977. Köváriné, S.I. a Kövari, K.:Sí ABC. Budapest: Sport, 1974. Kuchen, A. a kol.:Východiská pre výber a rozvoj talentov v športe. Bratislava: Šport, 1981. Kulhánek, O. a kol.:Pravidla lyžařských závodů. Praha, 1976 Vlastním nákladem. Kulhánek, O.: Zlatá kniha lyžování. Praha: Olympia, 1989. Kulhánek, A. a kol.:Alpy lyžařské terény. Praha: Olympia, 1991. Lyžařská příručka. Praha: Nakladatelství Československé obce Sokolské, 1946. Lyže pro radost aneb minimum pro lyžařské instruktory. Praha: Mladá fronta, 1983. Lyžiarsky informátor.Smokovce. Tatranská Lomnica. Telesná výchova & šport 4/1996. Lyžovanie , plávanie, cyklistika, Maršík, J. a Příbramský, M.:Sjezdové lyžování. Praha: Olympia, 1977. Maršík, J. a Příbramský, M.:Sjezdové lyžování. Praha: Olympia, 1984. Martiš, F.:Turistika na bežkách. Bratislava: Šport, 1980. Martiš, F.:Lyžiarska turistika mládeže č.12. Bratislava: Šport, Športinform, 1988. Martiš, F.:Beh na lyžiach. Bratislava: Šport, 1989. Michalička, V. a Chrastina, R.:Lyžařská turistika. Praha: Olympia, 1976. Milan, L.:Nebezpečenstvo lavín. Bratislava: Šport, 1977. Mečíř, V. a kol.: Běh na lyžích. ČOS, 1951. Metodická príručka na vyučovanie telesnej výchovy pre 1. a 2. ročník stredných škôl. Bratislava: SPN, 1984. Nemesszeghy, E.:Od chôdze k behu na lyžiach. Paľčevskij, V.N. a Kiselev, V.M.:Na lyžach choďat vse. Minsk: Polymja, 1985. Podešva, V.: Lyžování - sjezdové disciplíny I. novelizace. Základní programový materiál pro oblast vrcholového sportu. Praha: ÚV ČSTvědeckometodické oddělení, 1986. Potočný, G. a kol.:Metodický list 1. Osvědčené formy provádění výchovně výcvikových lyžařských zájezdů. Ostrava: Metodické středisko FMHTS při Hutnickém institutu, 1978. Potočný, G. a kol.:Metodický list 2. Osvědčené formy provádění letních branných táborů. Ostrava: Metodické středisko FMHTS při Hutnickém institutu, 1979. Pravidla lyžařských závodů v klasických, sjezdových a akrobatických disciplínach. Praha: Olympia, 1987. Pravidlá lyžiarskych pretekov v klasických, zjazdových a akrobatických disciplínach. Bratislava: Šport, 1988. Příbramský, M. a Maršík, J.: Sjezdové lyžování. Praha: Olympia, 1979. Příbramský, M. a kol.: Sjezdové lyžování. Praha: SPN, 1984. Příbramský, M. a kol.:Česká škola. Kročné techniky. Sjíždění a zatáčení na lyžích. Praha: Svaz lyžařů České republiky, 1997. Příbramský, M. a Vaverka, F.: Biomechanika sjezdového lyžování. Plán výuky základního lyžování Svazu lyžařů České republiky III. část. Olympiapress, Svaz lyžařů České republiky, 1990.

Příbramský, M.: I. část. Sjíždění a zatáčení na lyžích. Olympiapress, Svaz lyžařů České republiky, 1990. Ruud, B. a Ruud, S.: Stopy pokračují. Praha: Nakladatelství Jaromíra Veláta, 1947. Seidl, J.: Lyžařská výzbroj II. díl - vázání. Praha: Metodické oddělení ČÚV ČSTV, 1984. Serényi-Hefty:A sisport gyakorlati kézikönyve. Budapest: Turistaság és alpinizmus kiadása, 1918. Seznam lanovek a lyžařských vleků v ČSSR. Merkur. Sněgirjov, V.:Na lyžích k severnímu pólu. Praha: Panorama, 1984. Soukup, J.:Lyžování podle alpských lyžařských škol. Praha: Olympia, 1991. Svobodová, L. a kol.:Lyžovanie-behy. Učebné texty pre školenie trénerov II. a III. triedy. Bratislava: Šport, 1977. Svobodová, L.: Lyžovanie - behy. Učebné texty pre školenie trénerov IV. triedy. Bratislava: Šport ,1981. Šajnoha, M. a kol.:Lyžiarska turistika. Učebné texty pre školenie cvičiteľov. Bratislava: Šport, 1985. Till, E.:Vodnyje lyžki. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1969. TJ Rozvoj Praha.Veřejná lyžařská škola. Treml, J.:Malá škola lyžování. Praha: Olympia, 1984. Treml, J.: Lyžařská akrobace. Praha: Sportpropag, 1981. Treml, J. a Tremlová, E.: Cvičitel lyžování. Dětské lyžařské hřiště. ČÚV ČSTV, Výbor svazu lyžování ve spolupráci s metodickým oddělením 2/1984. Treml, J.: Cvičitel lyžování. Lyžařské akrobace. ČÚV ČSTV, Výbor svazu lyžování ve spolupráci s metodickým oddělením č.3, 2-1984. ÚV ČSZTV - Komise učňovského dorostu - Praha. Turistikou za zdravím a poznaním vlasti. ÚV STOTŠ: Lyžovanie. Učebné texty pre školenie cvičiteľov. Bratislava: Šport, 1969. ÚV STOTŠ: Lyžovanie. Učebné taxty pre školenie rozhodcov. Bratislava: Šport, 1970. Víťazka, J. a Nemesszeghy, E.:Na bežkách za zdravím, kondíciou a radostnými zážitkami v zimnej prírode. Bratislava: Šport, Športinform, 1986. Víťazka, J.:Na bežkách za zdravím. Bratislava: Šport, 1983. Weiß, Ch.:Snowboarding od A do Z. Praha: Český spisovatel, 1993. Zálešák, M. a kol.:Teória a didaktika lyžovania. Bratislava: SPN, 1989. Zálešák, M. a kol.:Lyžovanie. Učebné texty pre školenie cvičiteľov. Bratislava: Šport, 1969. Zálešák, M. a Hellebrandt, V.:Lyžovanie zjazdové disciplíny. Bratislava: Šport, 1978. Zálešák, M.:Lyžovanie. Technika a nácvik.Bratislava: Šport, 1962. Zálešák, M. a Hellebrandt, V.: Lyžovanie zjazdové disciplíny. Bratislava: Šport, 1982. Zimná turistika na Východnom Slovensku. Zouzal, J. a kol.:Na sněhu a na ledě. Praha: Mladá fronta, 1984. Žáková, M : V masívu Vanoise. O zimních olympijských hrách 1992. Lidé a země 10 /1986. Praha: Academia, 1986. Žuber, Ž.:Samoučiteľ gornolyžnika. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1974. VI. mezinárodní semínář o lyžarské turistice. Metodik turistiky 12/85. Praha: Olympia.

ČASOPISY S LYŽIARSKOU TÉMATIKOU (kompletizované ročníky od r. 1970)

LyžařstvíLyžnyj sport (ZSSR)

SKI (USA)ALPIN (A)Ski magazínSNOW MAGAZÍN SNOWBORD&LYŽEINTERSKI - RočenkyLyžařství SnowbordingGlobtourLyžiarske strediskáLyžiarske mapyLavínové mapy Iamesák Montana Turista na cestu Krásy Slovenska Lidé a země Turizm


9.1.1.8. Bibliografia plávanie

Ač, P. a kol.:Športové potápanie. Praha: Naše vojsko, 1972.Adlerová, L. a Helmich, K.:Metodický dopis k plaveckému výcviku pre učňovský dorast.Benešová, M.:Cvičení ve vodě, aquagymnastika. Praha: ČUV ČSTV, 1988.Belokovskij, V.V.:Chudoženstvennoje plavanie. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1985.Beránek, K. a Macoun, K.:Sportovní potápění. Praha: Naše vojsko, 1963.Belic, S.V.-Gejman:My učimsja plavať. Moskva: Prosveščenie, 1987.Bělková, T. a kol.:Herní činnosti ve vodě. Praha: Sportpropag, 1988. Bělková, T.:Zdravotní a léčebné plavání. Praha: Univerzita Karlova, Karolinum, 1994. Bělková, T. a kol.:Plavání zdokonalovací plavecká výuka. Praha: NS Svoboda, 1998. Bělkovič, V. a kol.:Přítel delfín. Praha: Orbis, Moskva: Mir, 1975. Bělohlávek, J.:Program zájmového útvaru plavání pro žáky středních škol. Praha: SPN, 1984. Bělohlávek, J.:Program zájmového útvaru plavání pro žáky středních škol. Praha: Výskumný ústav odborného školstva v SPN, 1983. Counsilman, J.E.:Závodní plavání. Praha: Olympia, 1974. Časopis Vodní sporty č.3 1989. Praha: ČSTV Olympia, 1989. Čermáková, M. a Kohlmann, M.:Skáče Milena. Praha: Olympia, 1971. Černušák, V. a kol.:Športový tréning plávania, skokov do vody, vodného póla. Bratislava: Šport, 1968. Filčák, M. a Laurencová, S.:Plávanie. Učebné texty pre školenie cvičiteľov. Bratislava: Šport, 1989. Filčák, M.:Plávanie. Príspevok k metodike zdokonaľovacieho plaveckého výcviku. Informačné a dokumentačné stredisko SVMK TŠ SÚV ČSZTV.Glesk, P.:Plávanie. Rýchla metodická informácia, list č.8. Slovenský ÚV ČSZTV, metodické oddelenie. Hoch, M. a kol.:Plavání. Praha: SPN, 1968. Hoch, M.:Učte děti plavat. Praha: Olympia, 1980.

Hoch, M.:Plavání. Učebný text pre cvičiteľov III. a II. triedy. Praha: Olympia, 1987. Hoch, M.:Učte děti plavat. Praha: Olympia, 1991. Hoch, M.:Učte děti plavat. Praha: Olympia, 1980. Chochlov, V.I. a kol.:Trenirovka podvodnogo plovca. Moskva: Ordena, 1976. Jursík, D.: Plávaním k zdraviu a kondícii.Bratislava: Šport, 1987. Jursík, D. a kol.:Plávanie. Učebné texty pre cvičiteľov. Bratislava: Šport, 1973. Jursíková, T. a Laurencová, S.: Základný kurz plávania, pre žiakov 4.ročníka ZŠ. Bratislava: ÚDPaM KG, 1980. Kalečík, Ľ. a kol.: Plávanie v rekreačnej telesnej výchove. Bratislava: SÚV ČSZTV, 1984. Kolguškin, A.N.: Puť k zimnemu plavaniju. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1983. Korim, R. a Baran, I.: Škola prístrojového plávania. Bratislava: Kosma, 1995. Korop, J.A. a Kononenko, J.A.: Ženskoe plavanie. Osobennosti i perspektivy. Kiev: Zdorovja, 1983. Korop, J.A. a Cvek, S.F.: Obučenie detej plavaniu. Kiev: "Raďanskaja škola", 1985. Krajíček, S.:Prsa-kraul dokonalým stylem. Brno: Moravské nakladatelství, B.Pištelák, 1946. Král, J.:K technice plavání. Praha: Sportovní a turistické nakladatelství, 1960. Lambert, J. a kol.:Plavání mládeže. Praha: Sportovní a turistické nakladatelství, 1963. Laurencová, S.:Plávanie. Bratislava: Šport, 1986. Laurencová, S. a kol.:Kniha plavcu záchrancu. Bratislava: Remedium, 1991. Levin, G.:Načaľnoje obučenie pryžkam v vodu. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1972. Levin, G.:Slabikář malého plavce. Praha: Olympia, 1979. Makarenko, L.:Podgotovka junych plovcov. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1974. Maťák, J. a kol.:Malá škola potápania. Praha: Ůstřední svaz pro spolupráci s armádou, 1977. Mazurov, I.V.:Podgotovka podvodnogo plovca. Moskva: Izdateľstvo, 1972. Mazurov, G. a Šeluchin, A.:Plavaj kak Prozumenščikova. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1975. Metodické listy č.3/78. Příprava plavců-prsařů. SUV ČSZTV, vedecko- metodické oddelenie. Metodické listy č.6/81. Zdokoknaľovanie systému prípravy vrcholových plavcov. SUV ČSZTV metodické oddelenie. Metodické listy č.5/82. Športová príprava v plávaní. SUV ČSZTV, metodické oddelenie. Metodické listy č.7/85. Niektoré charakteristiky mladých plavcov z hľadiska požiadaviek vrcholového plávania. SUV ČSZTV, metodické oddelenie. Metodické listy č.5/87. Individualizácia športovej prípravy mládeže v plávaní. SUV ČSZTV, metodické oddelenie. Metodický dopis. Seminár o zdravotnickej problematike vodných športov. Praha: Český Ústřední výbor ČSTV, 1979. Mikrjukov, M.:S ružjem na glubinu. Moskva: Izdateľstvo Dosaaf, 1973. Mikuš, M.:Systém riadenia a kontroly telesnej výchovy na škole. Prešov: Metodické centrum, 1993. Mikuš, M. a kol.:Príklady (modely) plánov tematických celkov z telesnej výchovy na základných školách. Prešov: Podnik výpočtovej techniky, Bratislava a.s., divízia Prešov, 1998. Mikuš, M. a Bebčáková, V.:Metodická príručka k inovovaným učebným osnovám telesnej výchovy pre 5.-8. ročník. Podnik výpočtovej techniky Bratislava, a.s., divízia Prešov, 1996.

Nagy, S.:Tanulj Te is úszni! Budapest: Sport, 1974. Narfenov, V.A.:Plavanie. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1981. Nikitskij, B.N. a Vasiľev, V.S.:Plavanie. Moskva: Prosveščenie, 1975. Pacina, V.:Hvězdy nehasnou ve vodě. Praha: Olympia, 1969. Pacina, V.:Odznak odbornosti Plavec. Bratislava: Smena, 1982. Piškula, F. a kol.:Športové potápanie. Praha: Naše vojsko, 1985. Polov, V.P.:Podgotovka sportsmenov-podvodnikov vysokoj kvalifikacii. Moskva: Izdateľstvo Dosaaf, 1982. Poznámkový denník z plávania. 1967. Poznámky z plávania. Metodický postup. 1977. Plavanie. Vypusk pervij. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1976. Plavanie. Vypusk vtoroj. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1976. Plavanie. Vypusk pervij. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1978. Plavanie. Vypusk pervij. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1982. Pravidlá plávania, skokov do vody, vodného póla. Bratislava: Slovenské telovýchovné vydavateľstvo, 1970. Pravidlá plávania, platné od 1.1.1986. Praha: Olympia, 1987. Procházka, J.:Poznatky ze stáže v NDR. Metodický dopis. Praha: ÚV ČSTV, 1987. Prosťakov, A.L. a Sťopiov, N.A.:Elektronika dľa vodolazov i sportsmenov-podvodnikov. Leningrad: Sudostrojenie, 1983. Rižak, M.:Igra vratarja. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1969. Rýchle informácie č.1/88.Hodnotenie účinnosti tréningu a výberu mládeže v plávaní. Súbor špecializovaných prekladov. Seminár trénerov plávania. Bratislava, 8.- 9.4.1988. Řehoř, E. a kol.:Výber talentovanej mládeže pre športové plávanie. Bratislava: Šport, 1975. Seminár o zdravotnickej problematike vodných športov. Praha: ČÚV ČSTV – Sportpropag, 1979. Sportsmen-podvodnik, vypusk 26, 28, 33, 41, 43, 49, 73, 80. Moskva: Izdateľstvo Dosaaf, 1973. Srb, V. a kol.:Plavání. Učební text pro trenéry IV. třídy. Praha: Olympia, 1977. Stichert, K.H.:Plávanie. Bratislava: Šport, 1977. Svoboda, G.:Športová príprava mládeže v plávaní. Bratislava: SUV ČSZTV, metod. oddelenie v Športe, 1987. Šteller, I.P.:Vodnoe polo. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1975. Štichert, K.-Ch.:Sportovnoe plavanie. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1973. Štorkán, R.:Plování od základů k závodní technice. Praha: YMCA, 1948. Štorkán, R.:Nauč se plavat. Praha: Olympia, 1971. Telbot, D.:Kak plyť bystree. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1978. Tréner pre všetkých:Plávanie. Praha: Sportpropag, 1985. Vajcechovskij, S.M.:Fizičeskaja podgotovka plovca. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1976. Vasiljev, V. a Nikitskij, B.:Obučenie detej plavaniju. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1973. Vlček, J. a Králik, M.:Zdokonaľovací plavecký výcvik. Banská Bystrica, 1977. Venclovský, F.:La Manche můj osud! Praha: Naše vojsko, 1974. Zborník zo seminára:Problematika plávania a plaveckých športov. Praha: Karolinum, 1998.

ČASOPISY S PLAVECKOU TÉMATIKOU (kompletizované ročníky od r. 1970)Vodní sportyVODNÍ REVUE

Plavanie (ZSSR)Metodické listy plávaní a otužovaníTurista na cestu Krásy Slovenska Lidé a země Turizm


9.1.1.9. Bibliografia právne aspekty sebaobrany

Benčík, Nesrovnal a kol.:Právnická príručka. Bratislava: Obzor, 1985. Časopis FMV Bezpečnosť - Služobné zásady, príloha č. 11/12/78. Hrdý, M. a Špička, I.: Připravovaný zákon o zbraních a sebeobrana. Strelecká revue 9/94. Chamrád, D. a Helebrant, M.: Nutná obrana aneb: chrání zákon oběť nebo útočníka? Strelecká revue 3/92. Kopčan, M., Omasta, J. a Podhajský, A.: Súkromné bezpečnostné služby. Zákon, Súvisiace predpisy, Odborná príprava, Otázky na skúšky. Bratislava: SPN, 1998. Kriminalistická príručka, zväzok 1. Praha: Ministerstvo vnútra, 1967,. Lochmanová, L. a Mazal, F.: Učitel tělesné výchovy mezi paragrafy. Olomouc: Hanex, 1998. Metodický pokyn NFSVB, ktorým sa upravuje postup prísl. VB pri služobných zásahoch. Praha, 1975. Novák, T. a Capponi, V.: Sám proti agresi. Praha: Grada Publishing, 1996. Novák, J., Skoupý, O. a Špička, I.: Sebaobrana a zákon. Praha: Klavis, 1991. Novák, J.: Nová koncepce sebeobrany. Reflex 79. Novák, J. a Špička, I.: Strukturálně-mezné myšlení a zákon. Novotný, F.: Sebeobrana a zákon. Oprávněné použití střelné zbraně. In.: Zbraně a sebeobrana, Novotný, F., Kreml, A. a Helebrant, M. Praha: Goldstein & Goldstein, 1997. Novotný, F.: Sebeobrana a zákon. Nutná obrana (§ 13. trestního zákona). In.: Zbraně a sebeobrana, Novotný, F., Kreml, A a Helebrant, M. Praha: Goldstein & Goldstein, 1997. Novotný, F.: Sebeobrana a zákon. Krajní nouze (§ 14. trestního zákona). In.: Zbraně a sebeobrana, Novotný, F., Kreml, A. a Helebrant, M. Praha: Goldstein & Goldstein, 1997. Novotný, F.: Sebeobrana a zákon. Obrana pomocí střelné zbraně. In.: Zbraně a sebeobrana, Novotný, F., Kreml, A. a Helebrant, M. Praha: Goldstein & Goldstein, 1997. Kreml, A.: Právní normy. Komentář zákona o střelných zbraních (zákon č.228/1995 Sb.). In.: Zbraně a sebeobrana, Novotný, F., Kreml, A. a Helebrant, M. Praha: Goldstein & Goldstein, 1997. Prusák, J.: Šport a právo. Úvod do dejín, teórie a praxe právnej zodpovednosti v športe. Bratislava: Šport, 1984. Rebro, K.: Latinské právnické výrazy a výroky. Bratislava: Obzor, 1984. Roháč, J. a kol.: I.časť Problémy profesionálnej etiky prslušníkov Zboru nápravnej výchovy. II. časť Použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu zákroku príslušníkmi Zboru nápravnej výchovy. Praha: Vysoká škola ZNB, 1982.

Sawicki, J.: Tajemství paragrafů. Praha: Orbis, 1970. Skoupý, O.: Sebeobrana v právním řádu. Reflex 79. Súbor testov k príprave na skúšku odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 379/1997 Z.z. Šeller, K.: Čtenáři k zákonu o ubraních. Střelecká revue 6/92. Ústava Slovenskej republiky (Ústavný zákon č. 460/1992 Z.z.). Vrábel, M.: Okolnosti vyučujúce protiprávnosť činu. Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 82/1996 Z. z. v znení vyhlášky MV SR č. 86/1997 Z. z., ktorou sa vykonávajú ustanovenia zákona SNR o požiarnej ochrane v oblasti prevencie. Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 25/1998 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o súkromných bezpečnostných službách. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Zákon SNR č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov. Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov. Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Zákon č. 379/1997 o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností (zákon o súkromných bezpečnostných službách). Zákon č. 57/1998 Z.z. o Železničnej polícii. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Zákon FZ ČSFR č. 124/92 Zb. o Vojenskej polícii. Zákon SNR č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení neskorších predpisov. Zbraně a zákony. Střelecká revue 3/75.

9.1.1.10. Bibliografia prežitie, záchrana

Adams. R.J. a kol.: Jak přežít v betónové džungli. Praha: Armex, 2001. Amosov, N.: Úvahy o zdraví. Bratislava: Obzor, Moskva: Mir, 1980. Bajo. I.: Človek a blesk. In.: Krásy Slovenska. 5-6/95. Bělohlávek, J. a Hofer, Z.: Abeceda záchrany. Praha, Český červený kríž, prostredníctvom agentúry Esprit, 1992. Boger, J.: Elitní a speciální jednotky světa. Praha: Naše vojsko, 1995. Bohuš, I. a kol.: O záchrane v horách. Ústredný výbor Horskej služby STO 1970. Bombard, A.: Dobrovoľný stroskotanec. Na gumovom člne za 65 dní cez Atlantický oceán. Bratislava: Osveta, 1960. Brzybohatý, M.: Terorismus I. Praha Police history 1999. Brzybohatý, M.: Terorismus II. Praha Police history 1999. Buřič, P. a Rucký, E.: Práce ve výškách a nad volnými hloubkami v podmínkach požární ochrany. Praha: Alpin, 1991. Cacutt, L.: Přežít! Techniky výcviku přežití elitních jednotek armád nejvyspělejších zemí světa. Praha: Svojka a Vašut, 1996. Daněk, K, a Kubica, V.: Význam horského výcvikového tábora pro rozvoj zdatnosti žáků specializované sportovní třídy. In.: Tv mládeže 10/74. Darman, P.: Jak přežít v extrémních podmínkách. London: Alpress, 1997. Gurský, K.: Človek vo veľhorách. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1994. Hejl, I. a kol.: Turistika a kol.: Turistika v horách. Praha: Olympia, 1978.

Hejl, I. a kol.: Turistika v horách. Praha: Olympia, 1990. Hejl, I.: Nebezpečí v horách. Lysá nad Labem: Alpy, 1995 . Horti, J.: Prírodné katastrofy. Bratislava: Príroda, 1988. Hlaváč, A.: Bojíte sa blesku? Bratislava: Alfa, 1986. Hruška, A.: První pomoc v horách. Zdravotnícká příručka pro členy Hruška, A. a kolektív lekářů HS: Proti ohrožení zdraví i života v horách. Zdravotnícká příručka pro členy horské služby. Horská služba ČSR, 1974. Horské služby. Horská služba ČSZTV pre Slovensko. Chlíbek, M.: Záškodník. Techniky skrytého přežití v týlu nepřítele. Litovel, 2001. Iľko, J.: Minilexikon meteorológie. Bratislava: Alfa, 1990. Karger, P. a Kaufman, J.: Záchranář. První pmoc. Vodní záchranná služba Českého červeného kříže. Katalóg leteckej záchrannej služby - pre asociáciu leteckých záchranných služieb. Praha: redakcia časopisu Letectví+kosmonautika. Kňazovický, L.: Nebezpečenstvo hôr. Poznať - Chrániť. Slovenský ústredný výbor ČSZTV, Slovenská štátna poisťovňa, 1984. Kruse, H.: Umění přežít. Jak se chovat v mimořádných životních situacích. Praha: Magnet-Press, 1994. Kukal, Z.: Katastrofy. Praha: Horizont, 1982. Laurencová, S. a kol.: Kniha plavca záchrancu. Loskot, J. a kol.: Záchranář. Záchrana na tekoucích vodách. Plzeň, Vodní záchranná služba Českého červeného kříže ve spolupráci s projektovou kanceláří INPRO a Katedrou plaveckých sportů FTVS UK, Ministerstvo zdravotníctví ČR a výcvikového centra VZS ČČK, 1996. Marikovskij, P.: Možno predvídať zemetrasenie? Bratislava: Alfa, 1990. Miko, J.: Extrémne vplyvy na organizmus. Milan, L.: Nebezpečenstvo lavín. Bratislava: Šport, 1977. Milan, L. a Šramka, Š.: Nebezpečenstvo lavín. Bratislava: Šport, 1988. Nagornyj, V.E.: Gymnastika pro mozek. Praha: Avicenum, Moskva: Mir, 1982. Onoda, H.: Moje třicetiletá válka. Praha: Naše vojsko, Český svaz protifašistických bojovníků, 1984. Pavlíček, J.: Člověk v drsné přírodě. Praha: Olympia, 1987. Pavlíček, J.: Trosečníkem v drsné přírodě. Pavlíček, J.: Člověk v drsné přírodě. Průvodce přežitím. Praha: Práh, 2002. Polák, J.: Přežití ve městě aneb sebeobrana trochu jinak. Metodické středisko bojových sportů Praha a TJ Sokol Řepy . Polák, J.: Terorismus. Jak přežít. Kladno: Jama, 2001. Ponukový katalóg zahraničnej horolezeckej výzbroje a výstroje. Potoček, B.: Horská služba. Učebno-metodické listy. Oblasť Slovenský raj, okrsok Lysá. 1982. Senin, I.: Chceš byť zdravý. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1960. Skriagin, L.N.: Námornícke uzly. Bratislava: Alfa, 1982. Slávka, V.: Športová meteorológia. Učebné texty pre školenie trénerov športu a výchovných zdravotníkov. Bratislava: Šport, 1988. Süchl, J.: Akcie HS. Vteřiny mezi životem a smrtí. Praha: Olympia, 1970. Text pre vyrozumenie návštevníkov Športového areálu v prípade havárie spojenej s únikom amoniaku. Usmernenie výkonu ochrany pred povodňami. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Úlehla, J.: Metodika pilotů a osádek ve výcviku v přežití. Hradec Králové, 1980.

Vestník ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Bratislava, 1998. Záchranná bój. Novinky v záchraně tonoucích. International life saving Federation. Záchranář: Metodické listy. Kardiopulmonální resuscitace dětí (Jan Kaufman), Používaní krčních límců (Jan Kaufman), Poranění páteře při vodních sportech (Petr Karger, Tomáš Miler). Praha: Vodní záchranná služba ČČK, 1997. Základy jednolanovej techniky. Vyhotovené podľa predlohy Slovenskej speleologickej spoločnosti. Základy jednolanovej techniky. Technická komisia - Gustáv Stibrányi, máj 1985.

9.1.1.11. Bibliografia prežitie

Adršpašské Teplické skály. Náchod: Juko.Argalács, M. a Michalík, D.: Symbolický cintorín. Mesto Vysoké Tatry – Tatranský dvojtýždenník. 2001.Arkin, J. a kol.: Gornij turizm. Tallin: Eesti raamat., 1981.Bertrand, Y.A.: Zem krásna a neznáma. Bratislava: Slovart, 2003.Boger, J.: Elitní a speciální jednotky světa. Praha: Naše vojsko, 1995.Bonington, Ch.: Slavné výstupy. Vsetín: Trango.Buhl, H.: Od Álp po Himaláje. Bratislava: Šport, 1965.Claybourneová, A.: 100 nebezpečí jak se jim vyhnout jak je přežít. Praha: Fortuna Libri, 2009.Cacutt, L.: Přežít! Praha: Svojka a Vašut, 1996.Čajčík, K.: Má cesta k úspěchu. In.: Umění žíti.Časopis Ozveny, marec 2005.Časopis Zbraně, říjen 2008.Časopis Obrana: Bratislava: Ministerstvo obrany SR, Komunikačný odbor, júl, august, 2008.Časopis Naše vojsko č.7: Praha: Naše vojsko, 2007.Časopis Slanské vrchy 2002.České Švýcarsko: Praha: Redakce časopisu Země světa, 2005.Darman, P.: Jak přežít v extrémních podmínkách. Frýdek-Místek: Alpress, 1997.Dugas, D.: Východné Karpaty. Martin: Osveta, 1984.Evans, T.R..: ABC o resuscitaci. České Budějovice: Dona, 1992.Gurský, K. Človek v horách. Prešov: Michala Vaška, 1994:Hampl, J.: Metodika pilotů a osádek ve výcviku v přežití. Hradec Králové: Vojenský útvar 5982., 1980.Hattingh, G. Praha: Nejúžasnější výstupy světa. Praha: Svojtka&Co. Hill, P. Johnston, S.: Praha: Ivo Železný, 2003.Horolezecký zväz Slovenskej organizácie ČSZTV v Bratislave 1986. Vplyv a hôr a veľhôr na ľudský organizmus.Hlaváč, A. : Bojíte se blesku? Bratislava: Alfa. Jelínek, H.: Vysoké Tatry vo farebnej fotografii. Martin: Osveta, 1969.Karásek, O. Bílou stopou. Praha: Olympia, 1988.Karger, P a Kaufman, J.: Časopis Záchranář – První pomoc. Plzeň: Vodní záchranná služba Českého červeného kříže.Kolektív autorov THS a DZ THS: Tatranská lomnica: Štátne lesy, 2000.Krátky, K.: Slabikář průzkumníka. Praha: Naše vojsko, 1984.Kruse, H. 1994: Umění přežít. Praha: Magnet-Press.Llewellynová, C.: Příručka přežití. Praha: Mladá fronta, 2009.

Mapa Alpy: Viedeň: freytag&berndt.Macdonald, P.: Cizinecká legie. Praha: Naše vojsko, 2004.MacNab, Ch.: Příprava pro přežití. Praha: Svojtka& Co., 2003.MacNab, Ch. a Rabigerová, J.: SOS. Naučte se chránit sebe, svůj domov a rodinu. Praha: Svojtka& Co., 2003.McKay, J.: Poslední vrchol. Brno: BB/art, 2006.McMaanners, H.: S batohem na zádech. Bratislava: Slovo, 1996.McManners, H.: Ako prežiť v prírode. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2004.Melek, S.: Skialpinizmus. Horské lyžovvanie. Bratislava: James Slovakia s.r.o., 2007.Metodický list - Letecká záchranná služba. v ČR a v SR. Praha: Magnet-Press, 1992.Metodický list - Záchranář – Záchrana na tekoucích vodách. Plzeň: Vodní záchranná služba Českého červeného kříže, 1996.Metodický list - Záchranář – Metodické listy. Plzeň: Vodní záchranná služba Českého červeného kříže, 1997.Miler, T.: Záchranná boj. Praha : Vodní záchranná služba Českého červeného kříže, 1996.Motyčka, V.: Vietor v Tatrách. Ružomberok: Epos, 2005.Nastišin, Ľ.: Svet vašimi očami – Španielsko, Portugalsko. In.: Slovenský rozhlas, 2008.Nastišinová, J.: Svet vašimi očami – Fínsko. In.: Slovenský rozhlas, 2008. National Geographic, leden 2008.National Geographic, duben 2009.Obraz Tatier. Poprad: Tatranská galéria, 2000. Pavlíček, J.: Člověk v drsné přírodě. Praha: Olympia, 1987.Pavlíček, J.: Trosečníkem v drsné přírodě. Pelton, R.Y.: Oprávnění zabíjet. Praha: Mladá fronta, 2008. Prešovský kraj: Prešov: Róbert Vico, 2002.Radehose, E.: Americké hory snů. München: freytag&berndt, 2002.Razzetti, S.: Nejznámější trekkingové trasy na světě. Praha: Svojtka & Co, 2003.Robertsová, J.S.J.: Ztracen v Himalájí. Praha: Brána, 1996.Sadílek, V.: Ze světa našich hor. Praha: Vladimír Žikes, 1948. Schrag, K.: Horská turistika. Trekking. Praha: Goldstein&Goldstein, 1997.Sitenský, L.: Skalní města v Čechách. Praha: Dita, 1994.Slovenská agentúra pre cestovný ruch, Región Prešov.Slovensko v klenotnici Unesco. Bratislava: Rax, 2005.Smith, M.: Elita zabijáků. Praha: Naše vojsko, 2008.Stillwell, A.: Psychická & fyzická odolnost. Praha: Naše vojsko, 2007.Stürmerová, K. 2007: Arktida a antarktida. Praha: Euromedia GroupŠedová, K. Schauer, H.: FreeSkiing. Brno: Computer Press, 2003.Šlégl, J. a kol.: Světová pohoří – Asie. Praha: Euromedia Group, 2001. Šlégl, J. a kol.: Světová pohoří – Amerika. Praha: Euromedia Group, 2003.Šlégl, J. a kol.: Světová pohoří – Afrika, Austrálie a Oceánie, Antarktída. Praha: Euromedia Group, 2005. Špalek,: Moderní cizinecká legie očima výsadkáře. Praha: Naše vojsko, 2005.Švorc, J.: Smrť si nevyberá. Vsetín: Altituda, 2004.Top ten. Region Prešov 2004.Tsouras, P.G.: Slovník vojenských citátů. Praha: Baronet, 2007.Vomáčková, S.: Výuka lezení na umělé stěně, 1997.Wiseman, J.: SAS. Příručka jak přežít. Praha: Svojtka&Co, 2004. Zak, H.: Rock Stars. Trango.

Žakowicz, A. a Gajewski, K.: Fotografia Tatrzańska do roku 1918. Czestochowa-Katowice: Iswów, 2004.

9.1.1.12. Bibliografia prvá pomoc

Benický, I.: "Pomôcť – znamená zachrániť". Košice: Krajské ústredie zdrav. výchovy obyvateľstva, 1966.Bureš, I.: Léčba rány. Praha: Galén, 2006.Čamek, R.: Základy první pomoci pro posluchače FTVS UK. Frances, 1993.Dobiáš, V.: Prednemocničná urgentná medicína. Martin: Osveta, 2007.Doplnok k "Poriadku úrazovej zábrany ČSZTV". 1975. Bratislava: Slovenský ÚV ČSZTV –medecko-metodické oddelenie.Drábková: J.: První pomoc improvizovanými prostředky. Praha: Avicenum, 1987.Dubina, J. a kol.: Zdravotnícka branná výchova. Martin: Osveta, 1975.Dvořáček, I. a Hrabovský, J.: Prvá pomoc. Martin: Osveta, 1987.Charvát, A. a Kučer, M.: Sportovní traumatologie. Praha: Olympia, 1978.Jandečka, J. a kol.: Zdravotnická branná příprava. Praha: Avicenum, 1975.Junas, J.: Príručný atlas prvej pomoci. Martin: Osveta, 1974.Junas, J.: Prvá pomoc školáka. Bratislava: Ústav zdravotnej výchovy, 1968.Junas, J.: Prvá pomoc školáka. Bratislava: Ústav zdravotnej výchovy, 1980.Karta prvej pomoci.Lekárnička turisty a horolezce. In.: http//:www.tatry.cz/turistika/medicina/kapitola9.htmlKoňa, M.: Metodika požiarnej leteckej záchrany. Bratislava: Komisia leteckej záchrany. Makovický, E. a kol.: Organizácia zdravotníctva. Martin: Osveta, 1974.Moravec, R.: První pomoc na výletě. Praha: Olympia, 1977.Musil, M. a kol. : Branná výchova. Praha: Avicenum.Novotný, L.: Tělovýchovný pracovník IV. třídy. Praha: Olympia, 1984.Poriadok úrazovej zábrany. Bratislava: Slovenský ústrednývýbor ČSZTV a Slovenská štátna poisťovňa, 1987.Pfeiffer, J.: Odznak odbornosti ZDRAVOTNÍK. Pionierske oddelenie SÚV SZM – Smena, 1982.Príručka prvej pomoci: Bratislava: Príroda, 1991.Příručka pro zdravotníky. Praha: Naše vojsko, 1970.První pomoc. Praha: Zdravotnické zásobování, o.p.Rochman, D.: Náhla srdcová príhoda. Rochester General Hospital.Schmid, L. a Krtička, F.: První pomoc při sportovních úrazech. Praha: Olympia, 1979.Švec, Z. a kol.: Stomatochirurgie oftalmologie otolaryngologie, anesteziologie a resuscitace. Praha: Naše vojsko, 1982.Teplý, R. a kol.: Oživovanie v teréne. Bratislava: Ústav zdravotníckej osvety, 1965.Učebné osnovy pre stredné školy. Prvá pomoc. Ministerstvo školstva SR, 1996.Vítkovský, J.: Branný pobyt v prírodě. Praha: ÚV Svazu pro spolupráci s armádou, 1983.Zdravotnická příprava obyvatelstva. Praha: Naše vojsko, 1976.

9.1.1.13 Bibliografia sebaobrana MS - 1

NAJMODERNEJŠIE SEBAOBRANNÉ SYSTÉMYV E D E C K Á S E B A O B R A N A

Špička I., Novák J.: Úvod do teorie džuda a multisignálních sebeobranných systémů. Materiál byl připraven pro vnitřní potřebu Ústřední sekce judo a rozmnožen cyklostilem. Praha, l963.Špička I., Novák J.: Teor. Praxe Tel. Vých. ll, l963, 493.Špička I., Novák J.: Proceedings l. International Congres of Psychology of Sport. Tome, l965.Novák J., Špička I.: Úvod do teorie monosignální sebeobrany. Praha: STN, l966.Novák J., Špička I.: Karate. Praha: STN, l966.Novák J., Špička I.: Teor. Praxe Těl. Vých. l5, l967, 8, 492.Novák J., Špička I.: Teor. Praxe Těl. Vých. l5, l967, l2, 755.Špička I., Novák J.: Moderní sebeobrana. Praha:Naše vojsko, l969.Novák J., Špička I.: Karate. Praha: Olympia,l969.Špička I., Novák J.: Sborník Ústř. školy ČSTV. 2, l969, 9l-7.Špička I., Novák J.: Sborník Ústř. školy ČTO. 4, l97l, 97-lOO.Novák J., Špička I.: Teorie džuda. Praha: Olympia, l97l.Špička I., Novák J.: Kapitoly o sebeobraně. Praha: Naše vojsko, l97l.Novák J., Špička I.: Úvod do teorie úderů. Ústí nad Labem: OV ČTO, l973.Novák J., Špička I.: Úvod do taktiky sebeobrany MS-l. Praha: Olympia, l973.Muller J., Belšán B., Špička I., Novák J.: Příručka sebeobrany QS-l. Praha: Naše vojsko, l973.Novák J., Špička I.: Druhy pák, dvě části. Praha: ČUV ČSTV-I., l976Novák J., Špička I.: Druhy úderů, dvě části. Praha: ČUV ČSTV-I., 1976.Ivan Jindřich: Kapitoly z mentální průpravy. Praha: TS, l977.Novák J., Špička I.: Výcvikové metody sebeobrany MS-l. Praha: TS, l977.Novák J., Špička I.: Sci. Rev. 28, l977, lO7-lll.Karas V., Novák J., Špička I.: Sborník IV. Světového kongresu ISSP. Praha, l977, 327-8. Novák J., Špička I.: Starto l978, n-roj l-6 /suplemento/ /ČEA, Praha/.Novák J., Špička I.: Sci. Rev. 29, l978, l57-l83.Hník, Jindřich I., Pospíšil J.: Sci. Rev. 29, l978, l85-l9O.Novák J., Špička I.: Nácvik taktických prvků sebeobrany MS-l. Praha:TS, l978.Novák J., Špička I.: Nácvik středného boje v sebeobraně MS-l. Praha: TS, l978.Novák J., Špička I.: Teor. Praxe Těl. Vých. 27, l979, lO2-6.Špička I.: Minutky. Praha. l978.Špička I.: Rozjímaní. Praha. l978.Novák J., Špička I.: Trvání bojových akcí /TZSl/. Praha: TS, l979.Novák J., Špička I.: Teor. Praxe Těl. Vých. 28, l98O, 247-25l.Jindřich I., Müller J.: Příručka sebeochrany. Praha: Naše vojsko, l98O.Novák J., Špička I.: Teor. Praxe Těl. Vých. 28, l98O, 622-63O.Novák J., Špička I.: Použitelnost krytů /TZS2/. Praha: TS, l98O.Hník V., Jindřich I., Pospíšil J.: Sci. Rev. 3l, l98O, l5-24.Novák J., Špička I.: Sci. Rev. 3l, l98O, 25-48.Novák J., Špička I.: Teor. Praxe Těl. Vých. 29, l98l, 625-63l.Novák J., Špička I.: Teor. Praxe Těl. Vých. 29, l98l, 695-7O2.Novák J.: VOSl. Praha: TS, l98l.Špička I.: Úvod do ůmentální průpravy /VOS2/. Praha: TS, l98l.Novák J.: VOS3. Praha: TS, l9L8l.

Jindřich I., Müller J.: Boj zblízka. Praha: MNO, l98l.Novák J., Špička I.: Druhy pák, díl II. /TZS3/. Praha: TS, l98l.Novák J., Špička I.: Tvrdý úder v sebeobraně MS-l, jeho nácvik a použití, díl I. Praha: EF l98l.Novák J., Špička I., Hník V.: La transdorsojeto kaj gia rilato al la seoinago. La l-a konferenco pri apliko de Esperanto en la scienco kaj tehniko en Žilina, l4.8. - l7.8.l98l. Praha, l982.Špička I.: Koncentraacae v mentální průpravě, díl I. /VOS4/. Praha: TS, l982.Novák J., Špička I.: Povalení /BASl/. Praha: TS, l982.Novák J., Špička I., Hník V.: La transdorsojeto. Praha: ČEA, l982.Novák J./red./: Sendefendologiaj studoj I. Praha: ČEA, l983.Novák J., Špička I.: Tvrdý úder v sebeobraně MS-l, jeho nácvik a použití, díl II. Praha: TS, l983.Špička I.: Mystické zápisy. Praha, l983.Špička I.: Koncentrace v mentální průpravě díl II., Instase a suprainstase /VOS5/. Praha: TS, l984.Novák J., Šplička I., Hník V.: Výsledky měření, díl I. /TZS4/. Praha: TS, l984.Novák J., Špička I.: Prvá přídrž /BAS2/ /Unua perbraka blokado/. Praha: ČEA, l984.Jindřich I., Muller J.: Sebeobrana a boj zblízka. Praha: MNO, l984.Novák J., Špička I.: Iom pri la rompumatakoj. Praha: ČEA, l985.Novák J., Špička I.: Iom pri la mensa sinpreparo. Praha: ČEA, l985.Novák J., Špička I., Hník V.: Reakční doba a taktika /TZS5/. Praha: TS, l985.Špička I.: Frikce v mentální přůpravě /VOS6/. Praha: TS, l986.Novák J., Špička I.: Povalení, díl II. /BAS2/. Praha: TS, l986.Novák J., ŠPička I.: Druhy porazů, díl I. /TZS7/. Praha: TS, l987.Špička I., Novák J.: Čapitroj pri la sindefendo. Starto /suplemento/, n-roj l-6, l987, l-24: n-roj 7-l2, l988, 25-48.Novák J., Špička I.: Konvero. Praha: ČEA, l987.Špička I.: Alogodická koncentrace disobjektová /VOS7/. Praha: TS, l988.Špička I.: Alogodické indikátory v mentální průpravě /VOS8/. Praha: TS, l989.Novák J.: Úvod do studia sebeobrany MS-l /VOS9/. Praha: SK, l989.Novák J.: Boj se skupinou /VOSlO/. Praha: TS, l989.Novák J.: Horní oporové porazy /VOD2/. Praha: SK, l99O.Špička I., Novák J.: Úvod do sebeobrany MS-l. Tato práce.Novák J., Špička I.: Boj holí /VOSll/. Praha, l99O.Novák J.: Slovní působení a produkce situací /VOSl2/. Praha, l99O.Novák J.: 2Ox o džudu /VODl/. Praha, l989.Špička I.: Verifikace a falsifikace v mentální průpravě /VOSl3/. Praha, l99O.Krátké ruční palné zbraně v sebeobraně a zákon. Praha: Alogodos, 1994.Novák, J., Špička, I. a kol.:Krátké ruční palné zbraně v sebeobraně MS-1 a nutné obraně. Praha: Alogodos, 1995.Novák, J. a Špička, I.:Strukturálně-mezné myšlení a zákon. Sborník příspevků do semináře Sebeobrana a právo konaného dne 20.10.1993 na Policejní akademii v Praze.Novák.J. a Špička, I.:Společenství v boji se zločinem. Zborník vedeckých a odborných poznatkov zo seminára uskutočneného na A PZ SR dňa 16.4.1993. (Biomechanické, psychologické, právne a metodické aspekty riešenia konfliktných situácií) v Bratislave. Vydala katedra služobnej a telesnej prípravy Akadémie PZ SR Bratislava, str. 70-92, Bratislava, 1993.Novák, J., Skoupý, O. a Špička, I.:Sebaobrana a zákon. Praha: Klavis, 1991.

Novák, J. a Špička, I.:Příručka sebeobrany MC-1. Bratislava: Akadémia policajného zboru Slovenskej republiky, 1994.Novák, J. a Špička, I.:Úvod do sebeobrany MS-1. Praha: ČVUT, 1991.Novák, J. a Špička, I.:Člověk rozumu v sebeobraně a sebeochraně. Praha: TRS, 1991.Špička, I. a Novák, J.:Sebeobrana bez ilusí. Praha: Klavis, 1992.Špička, I.:Mentální průprava bez ilusí. Praha: Alogodos, 1992.Špička, I. a Novák, J.:Produkce a řešení konfliktních situací. Praha: Alogodos, 1992.Novák, J.:Dodatky k prvé přídrži. Přednáška shrnujúci obsah letního cvičení smíchovského oddílu Brany v r. 1988. Dosud nebyla publikována, mezi členy jmenovaného oddílu existují upravené přepisy její magnetofonové nahrávky.Novák, J. a Špička, I.:Střelecká revue 2, 1993, 14; 3, 1993, 15; 4. 1993, 14.Novák, J., Špička, I., Hrdý, M.:Trvání některých činností spojených se střelbou z krátkych ručních palných zbraní. Sborník příspěvků do semináře Sebeobrana a právo konaného dne 20.X.1993 na Policejní akademii v Praze (v tisku).Zde viz str. 97-106.Novák, J., Špička, I., Stehlík, P.:Páky v sebeochraně (přpiravujeme pro tisk).Novák, J., Špička, I., Stehlík, P.:Výsledky měření z r. 1993.Novák, J., Špička, I., Hník, V.:Výsledky měření z r. 1993.Novák, J. Špička, I., Stehlík, P.:Vliv některých sindefendologicky zájimavých faktorů na trvání reakční doby.

VýberŠpička, I. a Novák, J.:Multisignal Self-defence and Sports Systems and Algorithms of Monosignal Self-defence, in:Proceedings 1. International Congress of Psychology of Sport, Rome, 1965.Špička, I. a Novák, J.:Aplikace kybernetických metod v teorii džuda a multisignálních sebeobranných systémů, in:Teor. Praxe Těl. Vých. 493,11, Praha, 1963.Novák, J. a Špička, I.:Úvod do taktiky sebeobrany MS-1. Praha: Olympia, 1973.Novák, J. a Špička,I.:Úvod do teorie monosignální sebeobrany. Praha: STN, 1966.Novák, J. a Špička, I.:Úvod do sebeobrany MS-1. Praha: ČVUT, 1991.Novák, J. a Špička, I.:Člověk rozumu v sebeobraně a sebeochraně. Praha: TRS, 1991.Špička, I. a Novák, J.:Sebeobrana bez ilusí. Praha: Klavis, 1992.Novák, J., Skoupý, O. a Špička, I.:Sebeobrana a zákon. Praha: Klavis, 1991.Novák, J., Špička, I. a Hník, V.:Reakční doba a taktika. Praha: Tatra Smíchov, 1985. Hník, V.:Úvod do filosofického myšlení. Praha: ČVUT, 1990.Alogodické listy l, Alogodos: Praha, l992.Hauzer,K.: Principy konstrukce sebeobrany MS-H, Praha l986.Havelka,R.: Nácvik tvrdého přímého úhozu a jeho použití, Praha.Průša,V.: Sebeobrana MS-l - brana - plán studia I., Hradec Králové l988.Váňa,P.: Technické prostředky sebeobrany MS-l, Praha l982.Novák, J. a Špička, I.:Strukturálně-mezné myšlení a zákon. Sborník příspevků do semináře Sebeobrana a právo konaného dne 20.10.1993 na Policejní akademii v Praze.Novák.J. a Špička, I.:Společenství v boji se zločinem. Zborník vedeckých a odborných poznatkov zo seminára uskutočneného na A PZ SR dňa 16.4.1993. (Biomechanické, psychologické, právne a metodické aspekty riešenia konfliktných situácií) v Bratislave. Vydala katedra služobnej a telesnej prípravy Akadémie PZ SR Bratislava, str. 70-92, Bratislava, 1993.

Použité skratky: BAS - Bojové akcie sebaochrany TZS - Teoretické základy sebaobrany

VOD - Výklady o džude VOS - Výklady o sebaobrane štvrtý znak za skratkou v zozname je poradové číslo publikácie v sérii. V zozname používame ďalej tieto skratky: CEA - Ceha Esperanto-Asociato=Český esperantský zväz, EF - vydala TJ/=Telovýchovná jednota/ Elektrofakulta Praha, MNO - vydalo Ministerstvo národnej obrany, SK - vydala TJ Sokol Kyje 2, TS - pre vnútornú potrebu oddielu Brana vydala TJ Tatra Smíchov. Skratka Sci.Rev. patrí medzinárodnému esperantskému časopisu Scienca Revuo, vydává ho ISAE/=Internacia Scienca Asocio Esperanta=Medzinárodná vedecká esperantská asociácia/.Práce v Sci.Rev. alebo v časopise českých esperantistov STARTO sú písané v jazyku esperanto, taktiež aj štúdie 49, 50, 57, 58, 64. Publikácia 55 je písaná súčasne česky aj esperantsky.

9.1.1.14 Bibliografia špeciálne jednotky

Afrika:spiknutí proti revoluci.Svět v obrazech 11/77. Americké deti v pazúroch "výrobcov zábavy".Expres 9/1986. Baškin, V.:Izrael si vychováva zabijakov.Týždenník aktualít 39. Belica, M.:Kulturistika v americkej armáde.Článok z časopisu Kulturistika. Běhounek, F.:Trosečníci polárního moře. Praha, Albatros 1989. Blažej, J.:Samovražedný džob.Svet socializmu 13/77. Boger, J.:Elitní a speciální jednotky světa. Praha, Naše vojsko 1995. Boj proti terorismu v NSR. Zápisník 2/85. Cacutt, L.:Přežít! Praha, Svojka a Vašut 1996. Csaba F.Rende:Cesta samuraje.Článok. Darman, P.:Jak přežít v extrémních podmínkách. Frýdek- Mýstek, Alpress 1997 Diverzní činnost malých jednotek na vlastním území dočasně obsazeném protivníkem.Bojová príprava 2/77. Dobrovolní trosečníci.100+1 21/74. Dobrovolní trosečníci.Čtení 4/76. Havran, M.: Ich muž v kostarike. Na výcvikovej základni contras.Článok z časopisu Svet socializmu 24. Hendon, škola Scotland Yardu.Meteor 2. Hodnocení taktické přípravy.Článok z časopisu Bojová príprava 1/67. Hron, Z.:Činnost vzdušného výsadku.Bojová príprava 3/76. Husák, G.:Armáda nezklame důvěru.Nedeľní obrana lidu 23/76. Hůša, F.:Čtyřicet kilometrů v dymu a prachu.Co způsobila proměna počasí.Obrana lidu 23/76. I to se může stát...Dubrovničtí trosečníci.AZ Magazín 3/77. Iždinský, V. a Laštůvka, M.:Příručka pro průzkumníky. Praha: Naše vojsko, 1984. Novák, J. a Poupě, P.: Jakub. Střelecká revue 7/1999. Jeden z operace B-B.Mladý svět 29/83. Jenča, I.:Anjeli v kuklách.Článok z časopisu Mladé rozlety apríl/1992. Karl C.Ulrich:Ste zdatní? Otestujte sa testom telesnej zdatnosti amerických námorníkov. Kde a kdy udeří vlna hororu? Zápisník 3/88.

Király, P.:Demokracia.Nedeľná pravda 23/77. Klein, M.:Jeden den tří jednotek. Kliment, F.:Průzkum ve vševojskovém boji.Bojová príprava 6/76. Kolarski, R.:Z historie vzniku sovětských vzdušných výsadkových vojsk.Letectvo a kozmonautika 1/87. Kolomak, A. a Semenichin, I.: Komu slúži jakuza. Týždenník aktualít 39. Komandos.Článok z časopisu Strelecká revue 7/94. Komandos.Článok z časopisu Strelecká revue 9/1994. Komandos.Článok z časopisu Strelecká revue 8/1994. Kovář, M.: Zvláštní jednotky v druhé světové válce. Střelecká revue 7/1999. Krátký, K.:Slabikář průzkumníka. Praha: Naše vojsko, 1984. Krus, H.:Umění přežít. Praha, Magnet-Press 1994. Laucká, E.:Koľko životov má Seno Balajan?Svet socializmu 47 Londres, A.:Peklo Biribi.Nedelní obrana lidu 27/77. Londres, A.:Peklo Biribi.Nedelní obrana lidu 26/77. Marikovskij, P.:Možno predvídať zemetrasenie? Bratislava: Alfa, 1990. Marshall Cavendish:Falklands armoury. London: Marshall Cavendish Books, 1994. Matouš, M.:Neúprosných 24 hodín.Článok z časopisu Budo 11/1995. Bratislava, Budo s.r.o. v spol. s Almir s.r.o. Zlín 1995. Medzi komandosmi.Zo zahraničných prameňov. Mentel, J.:Ani seržanti nie sú nesmrteľní.Slovák 7/63. Mikunda, V.:Červené barety-symbióza výdrže.Článok z časopisu International 12/98. Military combat system.Článok z časopisu Budo 12/1995. Bratislava, Budo s.r.o. v spol. s Almir s.r.o. Zlín 1995. Moderní Dachau.Lidová armáda a obrana lidu 23/76. Molnár, K.:Smrť je ich remeslom. Nedeľná pravda 1971. Na pořadu dnecento.Obrana lidu 24/76. Mučenie "made in USA".Humanité dimanche 8/76, Paríž.Expres 23/76. Náchodský, Z.: Taktika policejní akce. Neckerské peklo.Reportér Andrew Alexander na opustenom ostrove. Neřešitelný problém.AZ Magazín 5/73. Některé názory na boj přepadových jednotek v západoněmecké armádě.Článok z časopisu Bojová príprava 11/73. Nenašli sme hríby ani jahody. Robinzonáda 74 (1). Svet socializmu 28/75. Neokonečné bezsenné noci 6.Svet socializmu 33. Niklovská, M.:Nindžov dom. Život Niňaj, I.:Skautom u olejárov. Nová polní uniforma francouzské armády.Bojová príprava 1/67. Odcudzená légia.Világ Ifjúsága 5/77, Budapešť.Článok z časopisu Expres 27/77. Okřídlené divize USA.Zápisník 16/72. Ostrov "opravdových" chlapů.Článok z časopisu 100+1 19/78. Poslední zásah.Obrana lidu 21/76. Partizáni v uniforme.Expres 30/77. Pavlíček, J.:Člověk v drsné přírodě. Praha: Olympia, 1987. Policajný zásah v Moskve. Pravda 22.8.1992. Pražská premiera.Článok z časopisu Budo 1/1997. Bratislava: Budo s.r.o. v spol. s A.L.L. production s.r.o. Praha, 1997. Pro lidské životy.Zápisník 20/86. Ranger.Bojová príprava 6/73.

Roman, L.:Filozofia moderného bojovníka v praxi.Článok z časopisu Budo 11/1996. Bratislava: Budo s.r.o. v spol. s A.L.L. production s.r.o. Praha, 1996. Sanin, V.:Risk je jeho povolání. IPM 5/86. Sebaobrana pre všetkých.Článok z časopisu Budo 1/1996. Bratislava: Budo s.r.o. v spolupráci s Almir s.r.o. Zlín, 1996. Seeringová, R.:Jak přelstít smrt.100+1 18/1973 Seeringová, R.:Ako oklamať smrť.Slovenka 197(4)(3?). Schození do lesů.100+1 11/70. Skatach.Článok z časopisu Budo 2/1996. Bratislava, Budo s.r.o. v spol. Almir s.r.o. Zlín 1996. SOS.Sovětský vor pro trosečníky. Souček, L.:Na stráži mieru.Vojenské fotografie fotoreportérov armád Varšavskej zmluvy pred Budapešťou a Berlínom v Prahe. Speciální jednotky tentokrát obrazem.Článok z časopisu Strelecká revue 11/94. Suvorov, V.:Útvary Specnaz. Důvěrná zpráva o elitních sovětských jednotkách. Brno, Jota 1996. Šelenberk, O.:Prežitie v teréne.Článok z časopisu Budo 9-10/1997. Bratislava, Budo s.r.o. v spol. s A.L.L. production Praha 1997. Ševčík, M.:Ve stínu samurajů.Atóm 3/76. Šoltys, O. a Kalián, K.:Průzkum branců v bundeswehru.Článok z časopisu Bojová príprava 1/1968. Šoltys, O. a Kalián, K.:Průzkum branců v bundeswehru. Dokončení. Bojová príprava 2/68. Tiší bojovníci. The Times, Londýn (29.12.1989 krátené).Odvaha ako zvyk. O odolnosti voči účinkom stresu a strachu.Z časopisu Výber 23/1990. Trénink proti teroristům.Článok z časopisu Svět v obrazech, 1980. Trosečník na vlnách oceánu.AZ Magazín 3/77. Váleční psi.Zápisník 25/84 Vaněk, J.J.:Umění čekat.Článok z časopisu Střelecká revue 1/1998. Pražská vydavatelská společnost ve spolupráci s Magnet-Press Slovakia s.r.o., 1998. Veselá, T.:Červené barety.Článok z časopisu Plus 7 dní 18.mája 1994. Spoločnosť 7 plus s.r.o., 1994. Vizitka výsadkářů. Vojna jako řemen.Článok z časopisu 100+1 14/76. Vojáci pro "zvláštní" účely.Zápisník 3/79. V příštím čísle.Článok z časopisu Sputnik 2/1976. Vrazi z povolání. Inter Press magazín 7/1982. Vrchol fanatizmu živé torpéda.PN 14/65 V zeleném a krásném pekle.IPM 5/86. Vynalézavost jednotek FNO.Bojová príprava 7/67. Výcvik v sebezáchově v boji diverzních skupin ve francouzské armádě.Bojová príprava 5/73. Výcvikové metody a pomůcky kapitalistických armád.Článok z časopisu Bojová príprava 1/76. Výroba invalidů na zeleném trávniku.Magazín co vás zajíma 2/77. Wieser, T.:Dokážu tě zabít než si toho všimneš! Winter, R. a Höpker, T.(Stern, Hamburk):Škola zabijáků.Článok z časopisu 100+1, 11/70. Za dobré peniaze-dobrý výcvik.Svet socializmu 33.

Záchranná vesta.Bojová príprava 12/67. Záchranné čluny.Zápisník 26/76. Zelení ďáblové z fort Bragg.Zápisník 2/85. Zvláštnosti boje v lese.Bojová príprava 8/71. 154 dní trosečníkem.Magazín 11/75.

TRADÍCIE VO VÝCVIKU ŠPECIÁLNYCH JEDNOTIEKCHLADNÉ ZBRANE

Beneš, C.: Zbraně orientu. Stráňavy: Hobby press, 1991. Beneš, C.: Zbraně orientu. Střelecká revue 8/85. Bidlo, B. a kol.: Současný stav vývoje stylu šermu fleretem-kordem. Praha, ČSTV vědeckometodické oddělení 1980. Boháčková, L. a Winkelhöferová, V.: Vějíř a meč. Praha: Panorama, 1987. Boken. Střelecká revue 8/92. Claremon, N.: Zen a lukostřelba. Lekce mistra lukostřelby o dechu, držení těla a cestě intuice. Bratislava: CAD Press, 1994. Cleary, T.: Japonské umění války. Pochopení kultury a strategie války. Praha: Pragma, 1988. Collins, B.: Vrhanie nožov. Rok vydania neuvedný. Čado: Tajemství čajového obřadu. Bratislava: CAD Press, 1993. Čech, M. a Vrána, O.: Tekagi drápi smrti. Praha, Metodické středisko bojových sportů 1993. Draeger, D.F. a Smith, R.W.: Asijská bojová umění. Bratislava: CAD Press, 1995. Deisetz, T. Suzuki: Zen a umění šermu. Bollingen Series LXIV. Princeton Univerzity Press cop., 1959. Faktor, Z.: Nože pravého muže. Faktor, Z.: Zbraně pro sebeobranu. Faktor, Z.: Lovecké střelectví. Fojtík, I.: Japonská bojová umění. Budžucu. Praha, Naše vojsko 1993. Fumio Demura: Tonfa, karate weapon of self-defense. California: Burbank Ohara publications, incorporated, 1982. Gai Dianxun & Li Shixin: 13 emei shortsword techniques. Hai feng publishing, 1989. Gerža, F.: Šerm šavlí. Praha: ÚV ČSTV vědeckometodické oddélen,í 1979. Habersetzer, R.: Ko-budó, zbrane z okinawy 1.Sai. Bratislava: Veda, 1993. Habersetzer, R.: Ko-budó, zbrane z okinawy 2.Nunčaku a Tonfu. Bratislava: Veda, 1993. Habersetzer, R.: Ko-budó, zbrane z okinawy 3.Bó. Bratislava: Veda, 1993. Havlice, V.: Šípy. Střelecká revue 3/90. Hayes, S.K.: Shuriken, ninja throwing blades. Rok vydania nevedený. Helebrant, M.: Luky v současnosti. Střelecká revue 7/92. Helebrant, M.: Příslušenství luků. Střelecká revue 9/92. Herrigel, E.: Zen a umění lukostřelby. Praha, Pragma 1994. Herrigel, E.:Zen v lukostreleckom umení. London. Hoff, F.: Iai-do. Berlin. Hurník, Z.:Samurajský meč. Praha: Naše vojsko, 1994. Iai - dó slovníček. Střelecká revue 8/94. Iaidó. Cesta meče v Čechách i na Moravě. Střelecká revue 10/94. Kaisen, R.: Mnich bojovník. Bratislava: CAD Press, 1994. Kloz, T.: Samurajské meče z Toleda. Střelecká revue 3/92.

Kogler, A.: Výcvik mládeže v šerme. Bratislava: Šport, 1976. Kogler, A.: Základy šermu fleuretom a kordom. Bratislava: Šport, 1978. Kollár, P. a kol.: Dejiny vojen a vojenského umenia. Praha: Naše vojsko, 1989. Konopiský, P. a Moudrý, P.: Chladné zbraně (šable habsburgskej monarchie 16. – 20. stor.) Konopiský, P. a Moudrý, P.: Chladné zbraně II (habsburská monarchia 17. - 20. stor.) Lejtman, A.M. a kol.:Fechtovanie-junym. Moskva: Izdateľstvo Fizkuľtura i sport, 1967. Luk a šípy. Střelecká revue 5/92. Luky na bojišti. Střelecká revue 11/92. Lukovich, I.:Törvívás. Budapest, Sport 1968. Lukovich, I.: Vívás. Budapest, Sport 1975. Meče samurajů. Echo planěty, Moskva. Metodika prvků střelecké techniky. Milkowski, J.: Sztuki i sporty walki dalekiego wschodu. Warszawa: Sport i Turystika, 1990. Mistrovství v hodu nožem. Střelecká revue 12/92. Musaši, M.: Kniha pěti kruhů. Go rin no šo. Bratislava: CAD Press, 1988. Musashi, M.: Das Buch der fünf ringe. Vydavateľ a rok vydania neuvedený. Musaši, M.: Kniha pěti kruhů. Vydavateľ a rok vydania neuvedený. Novák, J.: Boj s nožem. Reflex 33/92. Novák, J. a Špička, I.: Boj holí. Střelecká revue 8/93. Novák, J. a Špička, I.: Boj holí. Střelecká revue 7/93. Novák, J. a Špička, I.: Boj holí. Střelecká revue 6/93. Novák, J. a Špička, I.: Boj holí v sebeobraně MS-1. Střelecká revue 5/93. Novák, J. a Špička, I.: Boj s nožem. Střelecká revue 11/92. Novák, J. a Špička, I.: Boj s nožem. Střelecká revue 12/92. Novák, J. a Špička I.: Boj s holí v sebeobraně MS-1. Střelecká revue 5/93. Novák, J. a Špička, I.: Boj holí. Praha: Algodos, 1990. Novotný, V.: Jatagany. Střelecká revue 6/89. Plecitý, D. a Slunečko, T.: Nunčaky. Střelecká revue 9/92. Plecitý, D. a kol.: Vířicí hůl. Strelecká revue 12/92. Plecitý, D. a Slunečko, T.: Tantó a nindža-ken. Střelecká revue 6/92. Polák, J.:Tonfa v praxi. Pardubice, L.Bendakovská, 1995. Polák, J.:Tonfa. Praha: Metodické středisko bojových sportů, 1991. Polák, J.:Shuriken - Jutsu. Mystické umění ninjů. Díl 1. Metodické středisko bojových sportů (soukromé nakladatelství), 1993. Pravidla šermu. Platná od 1.1.1990. Praha: Olympia, 1990. Sedlák, A. a kol.: Psychologie šermu. Praha: ÚV ČSTV vědeckometodické oddělení, 1980. Sedlák, A.: Šermířské nohy. Praha: ÚV ČSTV vědeckometodické oddělení, 1980. Sedlák, A.: Metodika a organizace šermířského tréninku. Praha: ÚV ČSTV vědeckometodické oddělení, 1981. Schutz, A.: Shuriken Tonfa. Sai. Budo Bibliothek. Berlin: Falken verlag. Sportovní tréning lukostřelby. Suzuki, D.T.:Zen a umění šermu. 1954. Suzuki, D.T.:Zen a šerm II. Špička, I. a Novák, J.: Úvod do sebeobrany MS-1. Praha, Ediční středisko ČVUT 1991. Špidlen, D.:Vrhání nožů ve sportu a sebeobraně. Praha: Naše vojsko, 1996.

Takuan, S.: Cesta zenu cesta meče. Bratislava: CAD Press, 1993. Tréning lukostřelby. Brno, rok neuvedený. Trohař, R.:Základy šermu. Praha: Olympia, 1973. Vágner, I.: Petr Zárybnický boj s tyčí. Střelecká revue 3/92. Vágner, I.: Asijská bojová umění.Praha: Magnet-Press. Vágner, I.: Jak je to s nunchaku? Střelecká revue 8/94. Victor Wu:Elementary Swordplay and Broadsword-play. Hong Kong: Hai feng publishing company, 1983. Vnitrni faktory Bojutsu. Rok vydania neuvedený. Zárybnický, P.:Nunchaku. Praha: Metodické středisko bojových sportů, 1991. Zárybnický, P.: Boj s tyčí. Praha: Metodické středisko bojových sportů, 1991. Zelenaj, A.: Škola Nunchaku. Nitra: AZ Press, 1992. Zelenaj, A.: Škola Nunchaku 2 - Master. Nitra: AZ Press, 1992. Zen Šerm II. 2 x o zbraních nindžů. Střelecká revue 1/92.

STRELNÉ ZBRANE ABC začátečníků. Seriál článkov ročník 1-12/1975. Abeceda střelectví. Střelba z pušky v poloze vstoje. Střelecká revue 1/87. Balandin, V.I. a kol.: Prognozirovanie v sporte.Osnovy trenirovky. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1986. Bátěk, J. a kol.: Příručka pro cvičitele základní předvojenské přípravy branců. Praha: Naše vojsko, 1966. Benamane, K.: Průvodce praktickou střelbou. Berži, L.: Odborná spôsobilosť držať zbraň a strelivo. Bratislava: Iris, 1994. Brych, J.: Sportovní střelba kulové disciplíny. Praha: Naše vojsko, Svazarm, 1982. Combat nabírá dech. Střelcká revue 7/92. Combat. Střelecká revue 5/92. Čermák, V.: Předsazení a jeho velikost. Střelecká revue 5/75. Červenka, M.: Metodika přípravy střelců. Bojová příprava 3/67. Doplňky a vysvětlivky k pravidlům sportovní střelby. Střelecká revue 5/76. Dvořáček, V.: Aktivní pohybová a mentální hygiena pro sportovní střelce. Střelecká revue. Seriál článkov: 5/1983 - 12/84. Faktor, Z.: Balistika. Seriál článkov Střelecká revue ročníky 1974-75. Filikar, M.: Seriál článkov Bojová príprava 1/74 až 12/74. Filikar, M.: Seriál článkov Bojová príprava 1/72 až 8/73. Filikar, M.: Základy ze vzduchovky a maloražky. Bojová příprava 1/72. Filikar, M.: Základy střelby ze vzduchovky a malorážky. Bojová příprava 2/72. Foud, F.: Zaměstnání ze střelecké přípravy z ručních zbraní v noci. Bojová příprava 2/74. Havel, V.: Defenzivní střelba. Praha: Naše vojsko, 1995. Helebrant, M.: Účinná sebeobranná střelba. Účinky střel na lidský organismus. Střelecká revue 10/94. Heydušek, M.: Armes combat v Praze. Strelecká revue 11/92. Praha: Magnet press, 1992. Heydušek, M.: Paintball. Heydušek, M.: Armes combat v Praze. Střelecká revue 11/92. Horáček, K.: Metodika střelecké přípravy. Bojová příprava 10/68.

Hron, Z. a kol.: Učební texty pro školení trénerů a instruktorů II. třídy a cvičitelů zájmové branné činnosti Svazarmu Základní část. ÚV Svazu pro spolupráci s armádou, 1982. Juhan, V.: Střelci combatu Kladno zvítězili v Göteborgu, Steel Cup 1993. Střelecká revue 9/93. Jun, J.: Combat Kladno opět vítězí. Střelecká revue 8/93. Jurjev, A.A.: Pulevaja sportivnaja streľba. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1973. Krátké ruční palné zbraně v sebeobraně a zákon. Praha:: Algodos, 1994. Kryl, L.: Co v dopingu. Střelecká revue 5/92. Lichý, J.: Zkušenosti z pŕípravy stŕelce z rychlopalné pistole. Střelecká revue 12/84. Liška, P.: Paintball-hra a biznys. Střelecká revue 6/93. Machajová, J.: Študijný materiál a vzorové otázky ku skúškam z odbornej spôsobilosti držať a nosiť zbraň a strelivo po novelizácii zákona o zbraniach a strelive. Likavka: Epos, 1996. Marcinko, J.: Metodická príručka pre vykonávanie brannej výchovy učňov a členov vo výrobných družstvách na Slovensku. Praha: Svépomoc, 1974. Marik, J.: Mířená palba ze samopalu v ochranné masce M-10. Bojová příprava 8/75. Měření vlivu svalového chvění na přesnost střelby. Střelecká revue 12/86. Michaela H.: Paintball - hobby, sport i podnikání. Střelecká revue 8/93. Náchodský, Z.: Učebnice sebeobrany pro každého Novák, J., Špička, I. a kol.: Krátké ruční palné zbraně v sebeobraně MS-1 a nutné obraně. Praha, Algodos 1995. Novák, J. a Špička, I.: Střelné zbraně v sebeobraně MS-1. Střelecká revue 3/93. Novák, J. a Špička, I.: Střelné zbraně v sebeobraně MS-1. Střelecká revue 3/93. Novák, J. a Špička, I.: Ruční zbraně a čas. Střelecká revue 3/95. Novinky z Magnet - Pressu. Střelecká revue 10/94. Novotný, F. a kol.: Zbraně a sebeobrana. Praha: Goldstein & Goldstein, 1997. Nussberger, J.:Budeme se bránit. Praha: Sdružení Mac, 1995. Oleksík, Š.: K streleckej príprave. Bojová příprava 6/68. Pevný, V.: Střelecká příprava branců. Bojová príprava 1/76. Pevný, V.: Střelecká příprava z ručních zbraní. Bojová příprava 9/75. Pevný, V.: Střelecká příprava branců. Bojová příprava 5/76. Pistole ČZ vzor 50 až 70 nejčastějsí poruchy jejich příčiny a způsob odstranění. Střelecká revue 3/71. Pistole ČZ vzor 50 až 70. Balistika a účinnost střely. Střelecká revue 5/76 Pravidlá masových branných sportů svazarmu zimní soutěže. ÚV Svazu pro spolupráci s armádou, 1979. Pravidlá masových branných sportů svazarmu letní soutěže. ÚV Svazu pro spolupráci s armádou, 1980. Pohyblivé terčové stojany. Střelecká revue 9/93. Sedláček, M.: Pravidlá masových branných športov zväzarmu. Praha: Zväz pre spoluprácu s armádou, 1984. Soukup, J. a kol.: Branná výchova metodická príručka na vyučovanie v 1. ročníku gymnázií, stredných odborných škôl a štvorročných učebných odborov s maturitou. Bratislava: SPN, 1975. Soukup, J. a kol.: Branná výchova metodická príručka na vyučovaie v 2. ročníku gymnázií, stredných odborných škôl a štvorročných učebných odborov s maturitou. Bratislava: SPN, 1977.

Soukup, J. a kol.: Branná výchova metodická príručka na vyučovanie v 3. ročníku gymnázií, stredných odborných škôl a štvorročných učebných odborov s maturitou. Bratislava: SPN, 1977. Střelecká příprava. Příručka pro poddůstojníky. Praha: Naše vojsko, 1975. Strelecká príprava. Príručka pre poddôstojníkov. Praha: Naše vojsko, 1983. Střelecká příprava. Příručka pro průzkumníky. Praha: Naše vojsko, 1984. Střelecká příprava. Příručka pro důstojníky a praporčíky v záloze. Praha: Naše vojsko, 1966. Střelecká revue. Ročníky 1970 až 1999. Střelecký souboj družstev. Střelecká revue 5/74. Střelba na promítané cíle. Střelecká revue 3/93. Střelba na letící cíl v prostoru. Střelecká revue 6/76. Sýkora, J.: Príručka pre výcvik brancov. Praha: Naše vojsko, 1968. Šámal, J.: O combat střelbě. Střelecká revue 1/92. Šilha, V.: Combat střelba. Střelecká revue 7/92. Šilha, V.: Combat střelba. Střelecká revue 8/92. Šeller, K.: Čtenáři k zákonu o zbraních. Střelecká revue 6/92. Šreier, M.: Jak střílí Mossad. Střelecká revue 1/92. Švajda, Š a kol.: Branná výchova pre vysoké školy učiteěského smeru (kurz BV). Bratislava: Univerzita Komenského, 1980. Švanda, E. a kol.: Pravidla závodu branné všestrannosti škol II. cyklu. Praha: Komenium, 1977. Švanda, E.: Závod branné všestrannosti - pravidla a přílohy. Praha: Komenium, Naše vojsko 1983. Šuplér, A.: Další dvě Velké ceny v bojové střelbě. Střelecká revue 7/93. Tajné ruské zbraně. Střelecká revue 3/1995. Taktická příprava v systému střeleckého tréninku. Střelecká příloha 2/90. Tyralík, F.: K metodice střelecké přípravy. Bojová příprava 9/70. Tyralík, F.: Korekce terčů. Bojová příprava 1/72. Tyralík, F.: Střelba s oporou. Bojová příprava 11-12/70. Valent, J.: Telesná príprava ako zložka streleckej prípravy. Bojová příprava 6/79. Veselý, J.: Disciplíny v kterých zaostávame. Střelecká revue 9/85. Videostřelnice v Praze. Střelecká revue 7/93. Vliv mazání na přesnost střelby. Střelecká revue 7/75. Zbraně a zákony. Střelecká revue 3/75. Zkušenosti se střelbou v klidu i po zatížení. Střelecká revue 5/74.

ÚDEROVÉ SYSTÉMYŠAOLIN

Draeger, D.F. a Smith, R.W.: Asijská bojová umění. Historie, techniky a zbraně. Bratislava: CAD Press, 1995. Chinese martial ar.1986. Kedzior, P.: Čínska bojová umění.Příručka peo samostatný tréning. Praha: SmartPen, 1983. Kung-fu. Šaolinský kláštor - akadémia. Stern, Hamburg Milkowski, J.: Sztuki i sporty walki dalekiego wschodu. Warszawa: Sport i turistika, 1990. Priťaženie Šaoliňa. Vokrug sveta 9/1989. Szymankiewicz, J. a Šniegowski, J.: Wu shu.

Šegvič, B. a Gaberšek, B.: Shaolin wing chun kung fu. Beograd: Nauka i družstvo, 1987. Šegvič, B.: Shaolin wing chun kung fu. Beograd: Nauka i družstvo. Šreier, M.: Oči Šaolinu. Střelecká revue 1/92. Šreier, M.: Výcvik v Šaolinu. Střelecká revue 3/92. Šreier, M.: Údery Šaolinu. Střelecká revue 5/92. Šreier, M.: Tvrdost Šaolinu. Střelecká revue 7/92. Šreier, M.: Lehkost Šaolinu. Střelecká revue 10/92 Šreier, M.: Muž proti muži. Střelecká revue 12/92. Šreier, M.: Oči Šaolinu. Střelecká revue 1/93. Šreier, M.: Cvičení Šaolinu. Střelecká revue 3/93. Šreier, M.: Stupeň Šaolinu. Střelecká revue 5/93. Šreier, M.: Další stupeň Šaolinu. Střelecká revue 6/93. Vágner, I.: Asijská bojová umění. Praha: Magnet-Press.

9.1.1.15. Bibliografia stres

K O M P L E X N Ý Ž I V O T N Ý S T R E SK o m p l e x n ý s y s t é m o v ý p r o t i s t r e s o v ý v ý c v i k

Ad č. 1 1995:Depresia a demencia. Bratislava: Lundbeck, 1995. Ad č. 2 1995:Potenciálne indikácie SSRI.Depresia a bolesť.Bratislava: Lundbeck, 1995. Ad č. 3 1995:Dlhodobá liečba depresií. Bratislava. Lundbeck, 1995. Ajrapetov, S.G.:Zdorovie emocii krasota. Moskva: Molodaja gvardija, 1977. Alexandrovskij, J.:Očami psychiatra. Bratislava: Smena, 1987. Antonov, V.:Psychická autoregulace ve východní tradici. Brno: Oaza, 1990. Astachov, N.N. a kol.:Voják a válka. Praha: Naše vojsko, 1973. Atkinsová, R.L. a kol.:Psychologie. Praha: VICTORIA PUBLISHING, 1995. Bakalář, E.:Umění odpočívat. Praha: Práca, 1978. Benner, D.G.:Hojenie emocionálnych poranení. Nitra: Nádej, 1992. Birkenbihlová, V.F.:Pozitivní stres. Radostně stresem. Praha: Ivo Železný, 1996. Blumenfeld, L.:Velká kniha relaxace. Kalifornské techniky, které pomáhají zvládat nadměrný stres v živote. Praha: Pragma, 1996. Bratská, M.:Vieme riešiť záťažové situácie? Bratislava: SPN, 1992. Brockert, S.:Ovládaní stresu. Praha: Melantrich, 1993. Bruker, M.O.:Musíme trpět alergiemi? Ostrava: Salvo, 1990. Carroll, S. a Smith, T.:Rodinná príručka zdravého života. Bratislava: INA, 1993. Cimický, J.:Minimum proti stresu. Praha: Olympia, 1996. Czeizel, E.:Hodnota je v nás. Bratislava: Smena, 1990. Černický, J.:Výchova morálno-bojových vlastností vojakov. Praha: Naše vojsko, 1981. Daniel, J.:Psychická záťaž v laboratórnych a terénnych podmienkach. Bratislava: Veda SAV, 1984. Doleček, R.:Tajemný svět hormónů. Praha: Avicenum, 1987. Dosužkov, B.:Psychoneurosy choroby sociálních vztahů. Praha: Nová osvěta, 1946. Dovalil, J. a kol.:Malá encyklopedie sportovního tréninku. Praha: Olympia, 1982. Drvota, S.:Úzkost a strach. Praha: Avicenum, 1971. Dudarev, I.L. a Plachtienko, V.A.:Kak stať siľnym, smelym i lovkim. Moskva: Vojennoje izdateľstvo ministerstva oborony SSSR, 1975.

Ducháč, L.:Mobilizace sil vojáků ve výcviku a bojové činnosti. Praha: Naše vojsko, 1986. Dunovský, J. a kol.:Týrané, zneužívané a zanedbávané dítě. Praha: Grada Publishing. Dvořák, J.:Člověk mezi životem a smrtí. Praha: Avicenum. 1986. Franková, A.:Buď fit i v zaměstnání. Kondiční program pro tělo a duši. Praha: Motto, 1995. Frýba, M.:Psychologie zvládaní života. Brno: Masarykova univerzita, 1995. Goldberg, F.:Die Kraft der Intuition. Bern und München: Gondrom, 1995. Goldmanová, J.:Jak si nenechat ublížit. Bezpečnostní průvodce životem pro - náctileté. Praha: Portál, 1996. Gregor, O.:Jak zvládnout stres. Hradec Králové: Inženýrské služby, státní podnik, závod 700, 1989. Gregor, O.:Stárnout to je kumšt. Praha: Olympia, 1983. Gregor, O.:Zdravě žít, to je kumšt. Praha: Olympia, 1988. Gregor, O.:Žít se stresem. To je kumšt. Jinočany: H&H, 1993. Hačija Mičihiko:Hirošimský denník. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1957. Hájek, F. a kol.:Soudní lékařství. Praha: SPN, 1958. Harss, C. a Maier, K.:Stres, cena úspěchu? Vimperk: Tina, 1994. Havránek, P. a kol.:Umění žít. Vimperk: Tina, 1994. Hlavsa, J. a kol.:Člověk v životních situacích. Praha: Academia, 1987. Holas, E.:Chování subjekt psychika. Praha: Academia nakladatelství ČSAV, 1971. Holec, V.:Stagnačná hypoxia pri predĺženej perfúzii.Vazoaktívne substancie v stresovej situácii, pri mimotelovom obehu a v šokových stavoch. Bratislava: SAV, 1978. Hollitscher, W.:Lidská agresivita. Praha: Svoboda, 1975. Honzák, R.:Strach, tréma, úzkost a jak je zvládnout. Praha: Maxdorf, 1995. Horváth, M. a Kovalík, O.:Tělesná a duševní kondice tvůrčího pracovníka. Praha, 1976. Hošek, V.:Psychologie odolnosti. Praha: Karolinum UK, 1997. Hrapková, O.:Stres ochranca a záchranca zdravého života. Bratislava, 1995. Hutchin, K.C.:Ako nezabiť sám seba. Martin: Osveta, 1975. Irala, N.:Pokoj srdca. Dobrá kniha 1994. Irmiš, F.:Nauč se zvládat stres. Praha: Alternativa, 1996. Janík, A. a Dušek, K.:Diagnostika duševních poruch. Praha: Avicenum, 1987. Janík, A. a Raděj, Z.:Člevek uprostred konfliktov. Martin: Osveta, 1977. Janík, A.:Veřejnost a duševně nemocný. Praha: Avicenum, 1987. Kalina, K.:Jak žít s psychózou. Rady nemocným. Praha: Avicenum, 1987. Kelder, P.:Pět Tibeťanů. Praha: Pragma, 1994. Kenton, L.:Desetidenní plán proti stresu. Přimějte stres, aby pracoval pro vás. Olomouc: Votobia, 1996. Kepin°ski, A.:Rytmus života. Praha: Avicenum, 1986. Kirstaová, A.:Kniha o prekonávaní stresu. Ako relaxovať a pozitívne žiť. Košice: Oriens, 1996. Klodecka, a Rózalska,J.:Koncepce psychické odolnosti. Sport wyczyn, 1980. Kolektiv:Encyklopedie tělesné kultury (P-Ž). Praha: Olympia, 1988 Bratislava: Šport. Kondáš, O. a kol.:Psychoterapia a reedukácia. Martin: Osveta, 1985. Kosmolinskij, F.P.:Emocionaľnij stress pri rabote v ekstremaľnych usloviach. Moskva: Medicina, 1976. Kostík, C.:Psychická regulace chování v boji. Praha: Naše vojsko, 1989. Kotrba, J.:Formule odvahy. Praha: Olympia, 1980.

Kratochvíl, S.:Jak žít s neurózou. Rady nemocným. Praha: Avicenum, 1988. Kratochvíl, S.:Psychoterapie. Praha: Avicenum, 1987. Křivohlavý, J.:Já a ty. O zdravých vztazích mezi lidmi. Praha: Avicenum, 1986. Křivohlavý, J.:Jak zvládat stres. Praha. Avicenum, 1994. Křivohlavý, J.:Konflikty mezi lidmi. Praha: Avicenum, 1973. Křivohlavý, J.:Psychologická rehabilitace zdravotně postižených. Příručka pro zdravotnícké pracovníky. Praha: Avicenum, 1985. Lauster, P.:Testy osobnosti. Praha: Svoboda, 1996. Lissák, K. a Endröczi, E.:Nervová a hormonálna integrácia správania. Bratislava: SAV, 1970. Macháč, M. a kol.:Emoce a výkonnost. Praha: SPN, 1985. Machač, M.:Racionalizace odpočinku.Pokyny pro nácvik autorelaxace a aktivace. Praha, Krajská rada vědeckotechnické spol. Praha, Stredočeský kraj Krajská komise VTEI 1979. Malewski, J. a Lapin°ski, M.:Neurózy a psychoterapie. Rady nemocným. Praha: Avicenum, 1974. Maloney, M. a Kranzová, R.:O úzkosti a depresi. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 1996. Marek OP, A.M.:Psychologie.Poznaj sám sebe. Olomouc 1992. Mariányi, J. a kol.: Vademékum. Martin: Osveta, 1988. Markhamová, U.:Pomáhame dětem zvládnout stres. Praha: Talpress, 1996. Mason, A.S.:Člověk a hormony. Praha: Panorama, 1980. Míček, L.:Duševní hygiena. Praha: SPN, 1984. Míček, L.:Sebevýchova a duševní zdraví. Praha: SPN, 1988. Mihulová, M. a Svoboda, M.:Proti únavě a stresu. Liberec: Santal, 1994. Michajlov, V.M.:Zdravie človeka a pokrok medicíny. Martin: Osveta, 1979. Mikšík, O.:Posuzovaní struktury a dynamiky aktuálních psychických stavů. Praha: Výzkumný Ústav Psychiatrický, 1975. Mikšík, O.:Psychologie hromadného chování. Praha: SPN, 1977. Nagornyj, V.E.:Gymnastika pro mozek. Praha: Avicenum, Moskva: Mir 1982. Novák, T. a Capponi, V.:Sám proti agresi. Praha: Grada Publishing, 1996. Novák, T.:Sám sobě psychiatrem. Praha: Grada Publishing, 1995. O°Keeffe, J.:Týden pro duševní svěžest. Praha: Talpress, 1995. Pandit Shambhu Nath:Stress management through yoga and meditation. New Delhi, 1994. Pavúk, A.:Primárna prevencia drogových závislostí na základných a stredných školách. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 1998. Pawlica, J.:O konfliktach i postawach moralnych. Krakow: Wydawnictwo Literakcie, 1973. Pietrasinski, Z.:Psychologie správného myšlení. Praha: Orbis, 1964. Pogády, J. a Guensberger, E.:Základy psychopatológie. Martin: Osveta, 1987. Pohler, G.:Relaxace a zdolávaní stresu. Jak na to. Praha: Ivo Železný, 1995. Pokrovskij, B.L.:Psychologická příprava letce. Praha: Naše vojsko, 1977. Popovňák, J.:Vedeckotechnická tvorivosť. Výkladový slovník. Prešov: VUKOV, 1977. Porterfieldová, K.M.:Jak se vyrovnat s následky traumatu. Praha: Nakladatelství Lidové Noviny, 1998. Praško, J. a Prašková, H.:Asertivitou proti stresu. Havlíčkův Brod: Grada Publishing, 1996. Prokúpek, J.:Psychiatria. Martin: Osveta, 1971. Rainwater, J.:Vezměte život do vlastních rukou. Praha: Grada Publishing.

Réti, L.:Stres za volantom. Martin: Osveta, 1988. Rheinwaldová, E.:Dejte sbohem distresu. Praha: Scarabeus, 1995. Rigel, J.:Osobnosť a neurotické ťažkosti. Martin: Osveta, 1974. Rubačev, J. a kol.:Emocionaľnij stress. Leningrad: Medicina, 1976. Rückerová-Voglerová, U.:Učení bez stresu. Základy a cvičení. Praha: Portál, 1994. Sartinová, P.:Prepracovanosť. Bratislava: Práca, 1970. Sborník referátů o zátěži pracovními podmínkami a o možnostech jejího hodnocení, který se konal 3.-4. května 1973 v Průhonicích. Praha, 1973. Seefeldt, D.:Nebojte sa stresu. Bratislava: Smena, 1982. Seiler, R. a Stock, A.:Psycho-trénink ve sportu i v živote. Praha: Olympia, 1996. Seiwert, L.J.:Opreteky s časom. Časový manažment.Bratislava: Alfa, 1991. Seliger, V. a Choutka, M.:Fyziologie sportovní výkonnosti. Praha: Olympia, 1982. Selye, H.:Stres okielznany. Warszawa: Panstwowy Instytut Widawniczy, 1977.Selye, H.:Život a stres. Bratislava: Obzor, 1966.Selye, H.:Život, adaptace a stress. Praha: Státní zdravotnícke nakladetelství, 1969.Schreiber, V.:Stres. Praha: Avicenum, 1985.Schubert, F.:Psychológia medzi štartom a cieľom.Bratislava: Šport, 1987.Siegel, B.:Prognose Hoffnung. Düseldorf, 1988. Soubor referátů z celostátní soudně psychiatrické konference v dubnu 1975 ve Špindlerově Mlýně a z krajských seminářů psychiatrů východočeského kraje. Hradec Králové KÚNZ 1975.Spitzer, R.L. a Endicott, J.:Zprávy. Vyšetrovací schéma přítomné a minulé psychopatologie. Praha: Výzkumný Ústav Psychiatrický, 1976.Sshilling, G.:Sportovní výkon a stres. Bulletin UEFA, 1987.Steinmannová, M.:Poradca rodičom chorých detí na alergiu a astmu. Bratislava: S Aktuell, 1993. Suchotin, A.:Rytmy a algoritmy. Bratislava. Smena, 1987. Suvorova, V.V.:Psychofyziologia stressa. Moskva: Pedagogika, 1975. Swami Kuvalayananda, a Vinekar, S.L.:Jógová terapie. Bratislava: CAD PRESS, 1990. Šeljaga, V.V. a kol.:Vojenská psychologie. Praha: Naše vojsko, 1975. Šepel, V.:Konfliktní situace a jejich řešení. Praha: Práce ve spolupráci s nakladatelstvím Svoboda, 1975. Šulc, J. a kol.:Člověk na pokraji svých sil. Praha: Avicenum, 1984. Tepperwein, K.:Umenie ľahko sa učiť.Metódy, ktoré vám uľahčia učenie. Šamorín FONTANA Kiadó, 1992. Timko, J.:Voják v psychické zátěži. Praha: Naše vojsko, 1986. Vaľdman, A.V. a kol.:Farmakologičeskaja reguľacia emocionaľnogo stressa. Moskva: Medicina, 1979. Vigaš, M.:Neuroendokrinná reakcia v strese u človeka. Bratislava: Veda SAV, 1985. Vojáček, K.:Autogenní trénink. Praha: Avicenum, 1988. Vymětal, J.:Úvod do psychoterapie. Praha: Psychoanalytické nakladatelství, 1992. White, J.:Kontroluj svoj stres. Liptovský Mikuláš: Pracovisko klinickej psychológie, 1994. Whiteová, E.G. a kol.:Nachádzanie vnútorného pokoja. Časť I Cesta ku Kristovi.Časť II Cesta Kresťana. 1999 by Inspiration Books East, Inc Jemison, Al 35085-0352, USA. Wing, J.K. a kol.:Vyšetření přítomného stavu. Praha: Výzkumný Ústav psychiatrický, 1976. Zeman, V.: Cest je bez počtu. Regulace ekologie osobnosti jógou. Brno, 1991. Zika, J.:Regulace psychických stavů atleta. Praha, 1987.

9.1.1.16. Bibliografia technická prvá pomoc - záchranári

Baran, I.: Záchrana topiaceho. Bratislava: FO ART, 2006.Buřič, P. a Rucký, E.: Práce ve výškách a nad volnými hloubkami v podmínkách požární ochrany. Praha: Klub Alpin, 1991.Bělohlávek, J. a Hofer, Z.: Abeceda záchrany. Plavecká příprava v záchraně tonoucích. Praha: Český červený kříž a Esprit, 1992.Evans, T.R.: ABC o resuscitaci. ČSFR: Dona. 1992.Havarijný plán pri úniku amoniaku. Sabinov: Mestský úrad, 2006.Hruška, A. a kol. lekářů HS: Proti ohrožení zdraví i života v horách. Zdravotnícka příručka pro členy horské služby. Horská služba ČSR, 1974.Hruškovic, S.: Rescue team Slovakia, o.z., 2007.Karger, P. a Kaufman, J.: Záchranář. První pomoc. Vodní záchranná služba Českého červeného kříže.Kňazovický, L.: Nebezpečenstvo hôr. Poznať-Chrániť. Bratislava: SÚV ČSZTV a Slovenská štátna poisťovňa, 1984.Kňazovický, L.: Atlas lanových dráh SSR. Ikar.Kroupa, M. a Říha.M.: Ochrana obyvatelstva. Praha: Armex publishing, 2006.Kroupa, M. a Říha.M.: Integrovaný záchranný systém. Praha: Armex publishing, 2006.Kukal, Z.: Přírodní katastrofy. Praha: Horizont, 1982.Laurencová, S. a kol.: Kniha plavca záchrancu. Bratislava: Remdium a Slovenský výbor ČSČK, 1991.Letecká záchranná služba v České republice a ve Slovenské republice. Praha: Magnet-Press s.p, 1992.Loskot, J. a kol.: Záchranář - Záchrana na tekoucích vodách. Vodní záchranná služba Českého červeného kříže, 1996. Metodika pilotů a osádek ve výcviku v přežití. Hradec Králové, 1980.Milan, L. a Šramka, Š.: Nebezpečenstvo lavín. Bratislava, Šport, 1988.Milan, L.: Nebezpečenstvo lavín. Bratislava: Šport, 1977.Miler, T.: Záchranná boj. Praha: Vodní záchranná služba ČČK, 1996.O záchraně v horách. Ústredný výbor Horskej služby STO, 1970.První pomoc v horách. Zdravotnícka příručka pro členy Horské služby. Horská služba ČSZTV pre Slovensko.Říha, M.: Živelní pohromy. Praha: Armex publishing, 2006.Schubert, P. : Bezpečnost a riziko na skále, sněhu a ledu I díl. Praktické skušenosti a výsledky výskumné činnosti získané za 25 let existence Bezpečnostní sekce Německého alpského spolku, 1998.Schubert, P. : Bezpečnost a riziko na skále, sněhu a ledu II. díl. Praktické skušenosti a výsledky výskumné činnosti získané za 25 let existence Bezpečnostní sekce Německého alpského spolku, 2002.Vestník ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Čiastka 4,3, 1998.Záchranář. Metodické listy. Praha: Vodní záchranná služba ČČK, 1997...Bibliografia : TerorizmusAdams, R.J. a kol.: Jak pěžít v betonové džungli. Praha: Armex, 2001.Brzybohatý, M.: Terorizmus a my. Praha: Computer Press, 2001. Brzybohatý, M.: Terorizmus I. Praha: Police history, 1999.Brzybohatý, M.: Terorizmus II. Praha: Police history, 1999.Čech, J.: Úvod do policajnej psychológie. Bratislava: Akadémia policajného zboru v Bratislave, 2000.

Čech, J.: Vyjednávanie a branie rukojemníka. Bratislava: Akadémia policajného zboru, 2000.Mareš, M.: Terorizmus v ČR. Brno: Centrum strategických studií, 2005.Mika, O.J.:Současný terorizmus. Praha: Existencialita a Triton, 2003.Němec, M.: Mafie a zločinecké gangy. Praha: Eurounion, 2003.Němec: M.: Organizovaný zločin. Praha: Naše vojsko, 1995.Polák, J.: Jak přežít terorizmus. Kladno: Jama, 2001.Rollová, K.: Staňte se bodyguardem. Praha: Albatros, 2005.

9.1.1.17 Bibliografia terorizmus

Adams, R.J. a kol.: Jak pěžít v betonové džungli. Praha: Armex. 2001.Brzybohatý, M.: Terorizmus a my. Praha: Computer Press. 2001.Brzybohatý, M.: Terorizmus I. Praha: Police history1999.Brzybohatý, M.: Terorizmus II. Praha: Police history. 1999.Čech, J.: Úvod do policajnej psychológie. Bratislava: Akadémia policajného zboru v Bratislave. 2000.Čech, J.: Vyjednávanie a branie rukojemníka. Bratislava: Akadémia policajného zboru. 2000.Mareš, M.: Terorizmus v ČR. Brno: Centrum strategických studií. 2005.Mika, O.J.:Současný terorizmus. Praha: Existencialita a Triton. 2003.Němec, M.: Mafie a zločinecké gangy. Praha: Eurounion. 2003.Němec: M.: Organizovaný zločin. Praha: Naše vojsko. 1995.Polák, J.: Jak přežít terorizmus. Kladno: Jama. 2001.Rollová, K.: Staňte se bodyguardem. Praha: Albatros. 2005.

9.1.1.18. Bibliografia vodná turistika

300 sovetov. Leningrad: Sudostrojenie, 1974.Áč, P. a kol.: Sportovní potápění. Praha: Naše vojsko, 1972.Aristova, U.D.: Vodnij turizm. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1968.Baran, I.: Záchrana topiaceho. Bratislava: FO ART, 2006.Baranowski, K.: Směr Horn. Praha: Mladá fronta, 1976.Beránek, K. a Macoun, K.: Sportovní potápění. Praha: Naše vojsko, 1963.Bezdíček, J.: Windsurfing. Votobia, 1994.Bezkopiľnyj, L.P.: Morskoje mnogoborije. Moskva: Izdateľstvo Dosaaf, 1972.Bobák, J. a Klečka, V.: V Peřejích pod Everestem. Praha: Olympia, 1978.Bond, B.: Spravočnik jachtsmena. Leningrad: Sudostrojenie, 1989. Brzák, F. a kol.: Stavba kanoí a kajaků. Praha: Státní tělovýchovné nakladatelství, 1956.Cibulka, J.: Športové plachetnice. Bratislava: Alfa, 1979.Cookove plavby okolo sveta. Bratislava: Osveta, 1964.Čech, O. a kol.: Závodní kanoistika. Praha: Sportovní a turistické nakladatelství, 1959.Červenka, V.: Metodický dopis. Jachting pro radost a rekreaci. Praha: Metodické oddělení ČÚV ČSTV, 1981.Eklová, J. : Vltava – vodácký průvodce. Praha: Atlas.Emčuka, N.F.: Grebnoj sport. Moskva: Fizkuľtura i sport, 1976.First, P. a Patočka, V.: Parusa nad okeanami. Leningrad: Sudostrojenie, 1977.Gurský, K.: Človek v horách. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1994.Heyerdahl, T.: Expedícia RA. Bratislava: Obzor, 1974.

Hrubý, M.: Vodák. Bratislava: Pionierske oddelenie SÚV SZM, 1987.Jankowiak, P.: Žeglowanie na desce. Warszawa: Sport i turystyka, 1983.Johnsonová, J. a Odent, M.: Děti vody. Rodiče s.r.o a Adonai, 2002.Kállay, K.: Slovenské rieky. Martin, 1955.Kohoutek, F. a kol.: Československé řeky, kilometráž. Praha: Olympia, 1987.Kohoutek, F. a kol.: Československé řeky, kilometráž. Praha: Olympia, 1978.Konkolski, R.: Sólo přes Atlantik. Praha: Olympia, 1980.Kubiš, K. a Zajac, A.: Vodná turistika. Bratislava: Šport, 1959.O´Connor, C. a Lazenby, J.: Prvosjezdy divokých řek světa. Olomouc: Fontána, 1996.Mc Manners, H.: Vodné športy. Bratislava: Ikar, 1997.Medzinárodný pieninský slalom 1978.Michaláč, J. a kol.: Windsurfing-revue. Bratislava: Šport, 1985.Michaláč, J.: Vodná turistika. Bratislava: Šport, 1988.Mik, P.: Amatérská výroba laminátových kánoí a kajaků. Praha: Olympia, 1980.Plachetnice. Praha: SNTL, 1980.Pokorný, A. a kol.: Vodácký průvodce ČSSR. Praha: Sportovní a turistické nakladatelství, 1966.Polák, J.: Urobme si člny sami. Bratislava: Alfa, 1976.Pravidlá veslování. Praha: Vydavatelství ÚV ČSTV, 1963.Preložník, a kol.: Hron. Nitra: Enigma, 2007.Prešov –Himaláje ´91.Rittlinger, H.: Sám po Amazonke. I.diel. Bratislava: Šport, 1958.Robertson, D.: Přežili jsme v Pacifiku. Praha: Panorama, 1978.Rodriguezová-Adamiová, M.: Akvafitness. Praha: Euromedia Group, 2005.Smotlacha, F.:Vývoj a dějiny kanoistiky a vodní turistiky v Československu. Praha, 1935.Soukup, O.: Vodní turistika. Praha: Sportovní a turistické nakladatelství, 1962. Sport na vode. Minsk: Polymja, 1987.Stejskal, T.: Vodná turistika. Vodná cesta. Prešov: Manacon, 1999. Špaček, O. a kol.: Jedeme na vodu. Praha: Mladá fronta, 1990.Starkell, D.: Pádlem k Arktídě. Tábor: Expres, 1997.Štempork. K. a kol.: Vodní turistika. Praha: Olympia, 1975.Štempork. K. a kol.: Vodní turistika. Praha: Olympia, 1983.Štetina, J.: S Matyldou po Indu. Praha: Panorama, 1979.Šulc, J.: Vodní slalom. Praha: Sportovní a turistické nakladatelství, 1961.Vodácký průvodce Česko. Vizovice: SHOCart spol. s.r.o, 2005.Vodná turistika. Bratislava: VZT ČSZTV v Športe, 1987. Wolf, J.: Řeka jménem Červánky. Praha: Olympia, 1973.Začíname s windsurfingom. Bratislava: Ústredný dom pionierov a mládeže Kl. Gottwalda, 1986.Zerer, A.: Windsurfing. Bratislava: Šport, 1982.Zizius, Z. a kol.: Rekreační plavidla. Praha: SNTL, 1991.

ČASOPISY S VODÁCKOU TÉMATIKOU (kompletizované ročníky od r. 1970)

Vodní sportyVODNÍ REVUEPlavanie (ZSSR)

Metodické listyTurista na cestuKrásy SlovenskaLidé a zeměTurizmMapy splavných vodných tokov


Documents

METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM - Univerzita …€¦ · Web view2012-11-04 · 14. Aby sa školský úraz mohol odškodniť, musí zákonný zástupca doručiť posudok ošetrujúceho