Microsoft Word - PP-Sered-DUR_ZMENA-01-2019_a2_exp.doc · Web viewDokumentácia rieši stavbu priemyselného areálu logistického centra v katastri mesta Sereď, pri rýchlostnej

Microsoft Word - PP-Sered-DUR_ZMENA-01-2019_a2_exp.doc

pav^nd, s .r.o

Stavba:Priemyselnpark- Logistick centrum a ahk priemyseln vroba Sere

parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3

Investor:REBODSK,a.s.,Hlavn483/90,90029NovDedinka

pav^nd, s .r.o


parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


DOKUMENTCIA PRE ZEMNE KONANIE ZMENA 01.2019

SHRNN TECHNICK SPRVA

PRIEMYSELN PARK

logistick centrum a ahk priemyseln vroba

SERE

parc. . 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 3997/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3

katastrlne zemie Sere

Investor:REBOD SK, a.s., Hlavn 483/90, 900 29 Nov Dedinka

Projektant:PAVAND, s.r.o., Znievska 32, 851 06 Bratislava

Ing. Pavel Ptiok Ing. arch. Milo Djuraka Ing. Luk Beo

as: A.2

Bratislava, janur 2019

1.Identifikan daje stavby a investora

Nzov stavby:PRIEMYSELN PARK

LOGISTICK CENTRUM A AHK PRIEMYSELN VROBA SERE

Investor:REBOD SK, a.s., Hlavn 483/90, 900 29 Nov Dedinka

Dokumentcia riei stavbu priemyselnho arelu logistickho centra v katastri mesta Sere, pri rchlostnej komunikcii R1 Trnava - Nitra. Na pvodn dokumentciu bolo vydan rozhodnutie o umiestnen stavby . 6797/PaSP 1192/2008 da 20.11.2008, ktor nadobudlo prvoplatnos da 23.12.2008.

rieenom areli s umiestnen priemyseln haly a objekty technickej infratruktry. Haly bud sli ako logistick centrum, v niektorch halch bude ahk priemyseln vroba (napr. montne prce a kompletizan innosti na vrobkoch).

roku 2014 bola vypracovan dokumentcia k zmene zemnho rozhodnutia, ktor rieila v Areli 1 zmenu objektu SO 311 i nadvznch objektov a vstavbu novho Arelu 312 s objektom SO 312.02 (LH) a nadvznch objektov namiesto pvodnho SO 312 (DC12) a v infratruktre zemia nov objekt SO 125 Chodnk pre cyklistov. Na dokumentciu Zmena DR 03.2014 bolo vydan rozhodnutie o umiestnen stavby (zmena rozhodnutia o umiestnen stavby), ktor nadobudlo prvoplatnos v 08.2014. Pre jednotliv objekty boli nsledne vydan stavebn povolenia.

Objekt SO 312.02 (LH), nadvzn objekty v areli 312 a objekty infratruktry zemia priemyselnho parku (komunikcie vonkajej infratruktry, prekldky in. siet (najm vedenia VVN, VN), verejn asti in. siet vrtane prpojok k jednotlivm arelom) boli v priebehu rokov 2015 - 2016 zrealizovan a s skolaudovan.

roku 2017 bola vypracovan dokumentcia k zmene zemnho rozhodnutia, ktor rieila zmeny v areli 2:

v sektore B1 vstavbu vrobnho arelu (objekty SO 321.01A, SO 321.01 B, SO 321.01C a nadvzujce objekty) namiesto pvodnho objektu SO 321 (DC21),

v sektore B2 zmenu pdorysnch rozmerov a situovania objektu SO 322 (DC22) a nadvznch objektov (zvyok arelu 2 po odlenen pozemku pre sektor B1).

a zmenu vky objektov hl vo vetkch sektoroch priemyselnho parku, t.j. objektov DC11, DC22, DC31-35, DC41-46, DC51-54, DC61:

nov vka hl nad rovou podlahy 1 .NP:14,5m

nov maximlna vka haly nad ternom (v mieste nakladacch rmp): 15,7 m

nov svetl vka hl po spodn hranu strench vznkov:12,0m

Na dokumentciu Zmena DR 05.2017 bolo 6.11.2017 vydan zemn rozhodnutie (zmena rozhodnutia o umiestnen stavby), ktor nadobudlo prvoplatnos 12.12.2017.

Pre niektor objekty v areli 3 (sektor J) boli vydan stavebn povolenia. Haly DC31, DC32 a nadvzn objekty v sektore J boli v r. 2018 zrealizovan a s skolaudovan.

Dokumentcia ZMENA DR 01.2019 riei:

rozrenie zemia priemyselnho parku o alie dva sektory:

sektor A, v ktorom bud umiestnen haly DC81 a DC82,

sektor P, v ktorom bude umiestnen zchytn parkovisko pre OA,

pravu potu parkovsk pre OA v sektoroch B2, D, E, G, K, L, M, N v zmysle dokumentcie k zmeru EIA (08.2017), na ktor bolo vydan zveren stanovisko Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky, sekcia enviromentlneho hodnotenia a odpadovho hospodrstva, odbor posudzovania vplyvov na ivotn prostredie . 490/2018-1.7/pl da 15.10.2018,

stanovenie vhadovho potu osb v priemyselnom parku,

pav^nd,


parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


pav^nd,


parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


zsobovanie vodou a spsob likvidcie splakov pre vhadov poet osb v priemyselnom parku (aj pomocou sptnho vyuitia odpadovej vody).

Dokumentcia pre zemn konanie - ZMENA 01.20194/30


2.1. zemie vstavby a architektonick a technick koncepcia stavby

2.1.1. Charakteristika zemia stavby

Navrhovan stavba PP LOGISTICK CENTRUM A AHK PRIEMYSELN VROBA SERE sa nachdza na parcelch slo:

arel 1:3992/5,3992/110, 3992/111, 3992/112, 3992/113, 3992/114:

sektor F obsahuje u zrealizovan halu LH 312.02 3992/93, 3992/148: sektor G 3992/104: sektor E 4058/3:sektorB1

sektor B2

arel 2:

CMS

arel 3:

arel 4:3940/1:

arel 5:

3924/7:

3924/51

arel 6:

arel 7:

arel 8:

arel 9:

obsahuje halu DC11obsahuje zemn rezervuobsahuje haly CMS I, CMSobsahuje halu DC22

3951/1, 3977/1, 3977/32, 3977/33, 3977/34, 3977/35, 3977/36, 3977/37,3977/38, 3977/39, 3977/40, 3977/41, 3977/42, 3995/42, 3995/39:sektor Dobsahuje haly DC33, DC34, DC35

sektor J obsahuje u zrealizovan haly DC31, DC32

sektor Kobsahuje

haly DC41, DC42, DC43, DC44, DC45, DC46

sektor Lobsahuje haly DC52, DC53, DC54

sektor Mobsahuje halu DC51

3924/43, 3924/52, 3924/53:

sektor Nobsahuje halu DC61

3992/57:sektor Iobsahuje zchytn parkovisko preOA

3992/94:obsahujeu zrealizovan rozvodu 110/22kV

3992/134, 3992/135, 3992/136:

obsahuje zatrvnen plochy

3997/19, 3997/22:

sektor Aobsahuje nov haly DC81, DC82

3940/13:sektor Pobsahuje zchytn parkovisko pre OA

v katastrlnom zemie Sere (okr. Galanta), po pravej strane rchlostnej komunikcieR1 v smere Trnava - Nitra.

V rmci ininierskej prpravy stavby a pri realizcii stavby v rokoch 2009 - 2016 dolok odleneniu parciel pre verejn komunikcie a verejn asti in. siet z hadiska KN.

Celkov plocha zemia jednotlivch sektorov priemyselnho parku (okrem pozemkov

arel 3:

arel 4: arel 5:

arel 6:

arel 8:

sektor D+J:

z toho:

sektor K: sektor L: sektor M: sektor N:

z toho:

arel 7:sektorI:

z toho:

sektor A:

z toho:

arel 9:sektorP:

ostatn parcely:

645.549 m

p.. 3977/1

555.655 m

p.. 3977/32

11.799 m

p.. 3977/33

32.495 m

p.. 3977/34

36 m

p.. 3977/35

3.451 m

p.. 3977/36

8.316 m

p.. 3977/37

14.169 m

p.. 3977/38

12.645 m

p.. 3977/39

123 m

p.. 3977/40

123 m

p.. 3977/41

81 m

p.. 3977/42

109 m

p.. 3951/1

3.079 m

p.. 3995/37

3.148 m

p.. 3995/39

320 m

p.. 3940/1

255.936 m

p.. 3924/7

150.797 m

p.. 3924/51

45.954 m

86.205 m

p.. 3924/43

85.365 m

p.. 3924/52

507 m

p.. 3924/53

333 m

68.067 m

p.. 3992/57

55.237 m

p.. 3992/94

4.593 m

p.. 3992/134

7.634 m

p.. 3992/135

470 m

p.. 3992/136

133 m

218.506 m

p.. 3997/19

24.712 m

p.. 3997/22

193.794 m

p.. 3940/13

7.155 m

p.. 3992/131

3.710 m

p.. 3992/132

1.450 m

p.. 3992/133

49 m

p.. 3992/137

25 m

2

2

Pozemok pre vstavbu priemyselnho parku je vymedzen:

zo zpadu potokom Dera

zo severu a vchodu rchlostnou komunikciou R1

z juhu a vchodu ponmi cestami a cestou III/05180

v tesnej blzkosti pozemkov investora sa nachdzaj objekty ponohospodrskeho drustva a zstavba rodinnch domov (prstup cez III/05180)

zujmovom zem stavby sa nachdzaj:

vzdun VVN 110 kV vedenia:

dvojit vzdu. vedenie 8877/8818 Kriovany-D.Streda / Kriovany-Sldkoviovo,

dvojit vzdu. vedenie 8865/8866 Kriovany-N.Zmky / Kriovany-SR Galanta,

jednoduch vzdu. vedenie 8771 Kriovany-VE Krov,

dvojit vzdu. vedenie 8786/8787 Kriovany-Cukrovar Sere,

seky tchto veden boli preloen do novch trs, mimo plnovan vstavbu hl priemyselnho parku.

VN 22kV vedenia (linky .140, 206, 1050), ktor boli v rmci tejto stavby preloen do kblovch veden, nahrdzajce pvodn seky 22kV vzdunch veden.

diakov metalick oznamovac kbel v sprve ZSE, a.s. typu DK 27DM0.9 - 4XV. Kbel veden pozd terajej cesty bol stranovo preloen a uloen do abov.

zvlahov systm, ktor vak 12-15 rokov nie je vyuvan. Neuvauje sa s alm vyuitm jestvujcich potrub a tieto sa postupne s prebiehajcou vstavbou ruia.

zemie priemyselnho parku sa iastone nachdza v 100 m ochr. psme rchlostnej komunikcie R1 Trnava - Nitra, vpravo v smere stanienia od km cca 140,900 po km cca 142,300.

100 m ochrannom psme rchlostnej komunikcie sa nenachdzaj iadne budovy (iba oplotenie, arelov komunikcie a in. siete).

2.1.2. Geodetick podklady

Pvodn.

2.1.3. Vykonan prieskumy

Pvodn.

2.1.4. Poiadavky na celkov urbanistick a architektonick rieenie

SO 381 Hala DC81 SO 382 Hala DC82

Hala DC81:Pdorysn rozmery:451,0 x 100,0 m

Manipulan pracovisko - 3 stavebne oddelen priestory.

28 nakladacch rmp dispozine situovanch na jednej fasde.

Hala bude ma 4 administratvne vstavky.

rove podlahy 1.NP: 0,0=126,30 m.n.m. B.p.v.

Hala DC82:Pdorysn rozmery:361,0 x 150,0 m

Manipulan pracovisko - 4 stavebne oddelen priestory.

56 nakladacch rmp dispozine situovanch na dvoch fasdach.

Hala bude ma 8 administratvnych vstavkov.

rove podlahy 1.NP: 0,0=126,30 m.n.m. B.p.v.

Kontrukn rieenie

Kontrukn systm a dispozin rieenie hl DC81 a DC82 bude rovnak ako v ostatnch halch priemyselnho parku.

Haly s navrhnut ako kombinovan skelety - elezobetnov stpy a oceov stren prvky. Zakladanie bude do B ptiek a na B zkladov psy. Zkladov ptky bud montovan alebo kombinovan monolitick s prefabrikovanou hlavicou. Zkladov trmy bud prefabrikovan. Do ptiek bud ukotven stpy a na zkladov psy bud kladen panely samonosnej obvodovej steny.

Zvisl nosn prvky bud tvori elezobetnov stpy. Bud rozmiestnen v modulovej sieti 24,4 m a 25,6 m (prieny smer) x 12 m (pozdny smer), priom po obvode bud v prienom smere zhusten v module 6,1 m a 6,4 m a v pozdnom smere 6,0 m.

Na stpy bud v pozdnom smere uloen oceov priehradov prievlaky sedlovho tvaru, do nich sa ukotvia oceov priehradov nosnky. Tm sa vytvor ahk a prun priestorov priehradov kontrukcia. Prievlaky bud ma vo vrchole 2,0 m a v uloen 1,7 m vky. Tm sa vytvor svetl vka haly 12 m.

Na priehradov nosnky bud ukladan nosn trapzov plechy, parozbrana, dosky tepelnej izolcie PIR, krytina z PVC flie. V strenej kontrukcii bud stren svetlky sliace na presvetlenie a odvod tepla a splodn horenia v prpade poiaru.

Podlahov kontrukcia bude uloen na vrstvu zhutnenho nsypu v rmci hrubch prav ternu, vrstvu stavenitnej cementovej stabilizcie, vrstvu trku a hydroizolciu. Podlahu bude tvori pancierov betn, budovan v dilatanej osnove, dilatan pry bud aj okolo kadho stpa.

Obvodov steny bud z prefabrikovanch betnovch izolovanch panelov do vky 4,20 m v mieste rmp, 0,30 m v mieste vstavkov a 2,40 m po ostatnom obvode.

Nad B panelmi bude ahk obvodov sendviov pl z trapzovho profilovanho plechu, tepelnej izolcie a oceovej kazety. V miestach vstavkov bude trapzov plech nahraden nerezovmi panelmi, opatrenmi prdavnou tepelnou izolciou, z vntornej strany zakrytou sdrokartnom.

Do obvodovho pla bud osaden kontrukcie vpln otvorov. Vrta bud plastov sekcionovan, zateplen s presvetlovacmi otvormi. Vonkajie dvere bud hlinkov pln alebo presklen, nikov dvere s panikovm kovanm. Vntorn dvere z haly do vstavku bud protipoiarne, ostatn vntorn dvere vo vstavkoch dreven hladk. Okn v asti vstavkov bud hlinkov.

Deliace steny oddeujce jednotliv logistick alebo vrobn pracovisk bud ahkej montovanej kontrukcie z oceovch profilov a oplten sadrokartnovmi doskami spajcimi poiadavky na poiarnu odolnos. Nosn vertiklne profily bud kotven skrutkami do podlahovej kontrukcie a do strenej kontrukcie.

Vntorn steny vstavkov bude tvori murivo hrbky 300 mm, stropy a schodisk bud elezobetnov. Vntorn prieky bud sadrokartnov vyplnen adiovou vatou. Stropy bud ma sadrokartnov kazetov podhad.

socilnych miestnostiach bud steny obloen keramickm obkladom, v ostatnch miestnostiach bude povrch murovanch kontrukci omietnut, natret mabou bielej farby a povrch sadrokartnovch kontrukci natret mabou bielej farby.

Napn vrstvy podlahy v socilnom zariaden, na schodisku a v dennej miestnosti bud keramick dlaby.

Podlahy na chodbch bud ma povrch linoleum, v kancelrich lamintov parkety. Dvere bud dreven pln osaden do oceovch zrubn, resp. hlinkov presklen.

Materily

Napn vrstvy podlh:

haly:pancierov betn

vstavky:keramick dlaba,linoleum, lamintov parkety

chodby:PVC

Stavba:Priemyseln park - Logistick centrum a ahk priemyseln vroba Sere

parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


pav^nd,


parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


pav^nd,


parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


prava vntornch povrchov:


Dokumentcia pre zemn konanie - ZMENA 01.2019#/30


prirodzen povrch bez alch povrchovch prav

haly:

betnov panely:

ahk obvodov pl:

deliace steny:

vrta:

stren kontrukcia:

plast

oce

plast

oceov trapzov plech

vstavky:

sadrokartn:

murivo:

dvere:

rmy okien:

maba

omietka

dreven

hlink

Vonkajie povrchy a pravy:

betnov panely:

ahk obvodov pl:

vrta:

dvere:

rmy okien:

prirodzen povrch bez alch povrchovch prav oceov vlnit plech, nerezov plech (vstavky) plast

hlink, presklen alebo pln hlink

tesnenie pre korby kaminov: guma vonkajie schodisk:pozink

klampiarske vrobky:pozinkovan plech

Hala DC81 (SO 381):

zastavan plocha:

45.100

celkov itkov plocha:

34.402

z toho: hala:

32.692

vstavky:

1.710

Hala DC82 (SO 382):

zastavan plocha:

54.150

celkov itkov plocha:

55.527

z toho: hala:

52.107

vstavky:

3.420

elov jednotky:

2

2

2

2

2

2

2

2

Vka haly nad rovou podlahy 1.NP:14,5 m

Maximlna vka haly nad ternom (v mieste nakladacch rmp):15,7 m

Svetl vka po spodn hranu strench vznkov:12,0 m

Dispozin rieenie, elov jednotky ani kontrukn systm hl, situovanch v ostatnch sektoroch priemyselnho parku sa nemenia.

SO 383 Vrtnica

Objekt je situovan v mieste vjazdu z verejnej komunikcie na vyvenom ostroveku v strede vozovky. Sli na kontrolu vjazdu a vjazdu automobilovej dopravy.

elov jednotky:

Zastavan plocha:30 m2

rove podlahy 1 .NP nad ternom:1,2 m

Maximlna vka nad ternom:4,2 m

SO 384 Oplotenie

Sektor A priemyselnho parku bude od okolia oddelen novm oplotenm:

Typ A - od verejnej komunikcie bude priehadn oplotenie vky 2 m z oceovch zvranch poplastovanch panelov AXIS PR na oceovch poplastovanch stpikoch AXIS. Sasou oplotenia s 2 cestn rampy a 1 brnka pre pech pri vrtnici v mieste hlavnho vstupu.

Typ B - z ostatnch strn bude oplotenie vky 2 m z oce. poplastovanho pletiva na oceovch poplastovanch stpikoch.

Oplotenie bude farebne rieen tak, aby ladilo s farebnm rieenm hl.

SO 378 Strojova pre stabiln hasiace zariadenie 8

Objekt pozostva z dvoch ast - miestnosti vlastnej strojovne a nadzemnej ndre na poiarnu vodu, ktor sa do nej bude privdza z arelovej studne.

Strojova je pdorysnho tvaru "L", vonkajch rozmerov 7,87 m x 6,8 m, v napojen na oceov poiarnu ndr rky 4,8 m. Stavba je jednopodlan s plochou strechou, od oceovej kruhovej ndre oddilatovan.

Obvodov steny strojovne bud murovan. Stropn kontrukcia nad strojovou bude z keramickch stropnch nosnkov a vloiek. V styku s ndrou bude strop doplnen monolitickou elezobetnovou doskou, ktor bude tie potrebn od ndre dilatova. Stren krytinu tvor flia Fatrafol, tepeln izolciu extrudovan polystyrn hrbky 100 mm. Podlahu v strojovni bude tvori betn opatren hydroizolanm nterom. Vonkajie povrchy:

obvodov pl:omietka,kraban

dvere:oceov,zateplen

vetracie alzie, kryt ventiltora:hlink

klampiarske vrobky:pozinkovan plech

elov jednotky:

Zastavan plocha:150 m2

Vyuiten objem ndre napoiarnu vodu:700 m2

2.1.5. Prprava zemia, napojenie na rozvodn siete, dopravn napojenie Ternne pravy a prprava zemia

Predmetom tohto objektu po odstrnen drevn s odhumusovanie zemia (priemern hrbka humusu 0,3 m), vkopy, nsypy po pl komunikci, pod podlahu pozemnch objektov a ternne pravy za budovami. Vkopy zkladov pod budovami a vkopy ininierskych siet s predmetom prslunch objektov.

Z geologickej strnky je zemie v okol skmanej lokality tvoren horninami neognu- pontu a kvartru. Vrstvy pontu s zastpen lmi, piesitmi a vpnitmi lmi, lmi s konkrciami CaCO3 a Mn, rznozrnnmi pieskami, pieskovcami, ojedinele i trkmi. Pomerne ast je striedanie polh lov s pieskovcami. trky bvaj viac rozren na bze svrstvia. Mocnos pontu je premenliv (80-300 m), smerom k juhu narast na 1400 m (itn ostrov). Kvartr je zastpen nplavami Dunaja, sekundrne Dudvhu a Malho Dunaja. piesit a lovit hliny, piesky, trky, piesit trky, povodov hliny. Materil trkov je tvoren kremeom, kremencami, pieskovcami, granodioritmi a vpencami. Valny trkov s dobre opracovan, ich vekos v priemere 0,5-10 cm. Vpl trkov tvor jemnozrnn alebo hrubozrnn kremit piesok. Podloie kvartrnych sedimentov tvoria neognne ly, asto s vskytom konkrci CaCO3, striedajce sa s neognnymi pieskami a piesitmi lmi.

okol sa nachdzaj dve formcie: molsov a formcia kvartrnych pokryvov.

Hydrogeologick pomery irieho zujmovho zemia s odrazom jeho geologicko- tektonickej stavby. Kolektorom podz. vody s nesdrn trkovit uloeniny kvartru, resp. najvrchnejieho neognu. Geologick prostredie vytvra optimlne podmienky pre akumulciu a prdenie podzemnej vody. Podzemn voda je infiltrovan, prov a miestami s naptou hladinou. Vzhadom na mlo priepustn vrstvu nadloia trkov me ma hladina podzemnej vody mierne napt charakter.

rove hladiny podzemnej vody v zujmovej lokalite sa pohybovala v ase starch vrtnch prc v rozsahu 4,5 - 1,5 m p.t.

Kategrie aitenosti zemn s stanoven v slade s STN 73 3050:

tr.2 - navka charakteru piesitho lu,

tr.3 - l stredneplastick, piesit, trk,

tr.4 - navka charakteru betnovch panelov.

Pre doasn vkopy do hbky cca 2,5 m p.t. navrhujeme sklony svahov 4:1 a 2:1 lovit zeminy poskytuj mlo vhodn a nevhodn podloie, podloie plne vozovky je pomerne nehomognne, vodn reim hodnotme ako pendulrny.

Poda STN 73 6133 je poadovan najmen sinite zhutnenia sdrnch zemn do hbky 0,30 m D = 100-102%.

Zeminy s ako zhutniten vzhadom na vek rozptyl hodnt prirodzenej vlhkosti. Z tchto dvodov odporame v podlo plne vozovky vmenu zeminy.

Zemina v hrbke 0,50 m sa nahrad separanou geotextliou a zhutnenm trkovitm materilom. V nsypoch po odhumusovan a po odobrat vrstvy nevhodnej zeminy sa polo separan geotextlia a 0,50 m trkovit materil, potom sa vybuduje nsyp. Miera zhutnenia plne pod komunikciami a spevnenmi plochami je ID=0,9.

Vkop nevhodnej zeminy sa me poui na dosypvky vch plch v rmci objektu SO-124.

rmci prpravy zemia sa vykon aj odstrnenie prebytonch hydromelioranch zariaden (So 471).

Dopravn napojenie

Jednotliv arely navrhovanho priemyselnho parku bud napojen na komunikcie vonkajej infratruktry, ktor boli zrealizovan a s skolaudovan.

Napojenie na rozvodn siete a na kanalizciu

Napojenie na vodovod a kanalizciu

zemie priemyselnho parku je zsobovan pitnou vodou z verejnej vodovodnej siete mesta Sere, bod napojenia je na Ponej ulici (na opanej strane komunikcie R1). Verejn vodovod z rr HDPE DN150 vytvrajci na zem priemyselnho parku okruh bol zrealizovan a je skolaudovan.

Napojenie jednotlivch arelov je rieen pomocou vodovodnch prpojok, ktor boli zrealizovan a skolaudovan. Na konci kadej prpojky bud vodomern achty. Zdrojom vody na hasenie poiarov bud studne, vybudovan v jednotlivch sektoroch priemyselnho parku.

Splakov vody z jednotlivch sektorov priemyselnho parku bud odkanalizovan do jestvujcej kanalizcie DN400 mesta Sere a cez tto verejn kanalizciu odveden na OV Doln Streda.

seky gravitanho potrubia splakovej kanalizcie (DN 300), preerpvacie stanice VS1, VS2, VS3 a seky vtlanho potrubia splakovej kanalizcie vrtane jeho napojenia do verejnej kanalizcie mesta Sere boli zrealizovan a s skolaudovan. Daov vody bud zadriavan (retencia) s nslednm nepriamym vsakovanm do podloia, prpadne odvdzan do recipientu potoku Dera. Zadranie je navrhovan pomocou retennch ndr (pre kad sektor priemyselnho parku samostatne).

Pre vhadov nrast potu pracovnkov v priemyselnom parku Sere-Juh je kapacita verejnej vodovodnej a kanalizanej siete mesta Sere z hadiska prietoku potrubia nedostaton. Z tohto dvodu pre vhadov poet pracovnkov bude v sektoroch v sektoroch A, B2, D, G, N, M, L a K priemyselnho parku potrebn riei sptn vyuitie odpadovej vody. V tchto sektoroch bud osaden ndre pre sptn vyuitie odpadovej vody, ktor sa skladaj z betnovch dielcov rozmerov cca 10 x 5 x 2 (m). Na zaiatku bude vdy osaden akumulan ndr na siv vodu, t.j. odpadov vodu z umvadiel, spch, vleviek (komunlna voda bez fekli a mou). Za akumulanou ndrou sivej vody je osaden technologick as t.j. erpadlov skupina, chemick prava vody, dopanie vody do akumulanej ndre bielej vody (t.j. oisten siv voda vyuvajca sa na splachovanie WC, pisorov, upratovanie, prpadne zalievanie). Za technologickou asou sa nachdza akumulan ndr na bielu vodu, z ktorej je veden rozvod itkovej vody do jednotlivch hl. V prpade nedostatku bielej vody bud ndre doplovan itkovou vodu zo studn. V sektore M bude vybudovan aj nov studa na itkov vodu, nakoko v tomto sektore studa v pvodnej PD nebola navrhnut. V prpade prebytku bielej vody v ndriach bude tto voda odvdzan do daovej kanalizcie. Takto sa d zni mnostvo splakovch vd odvdzanch do verejnej kanalizcie a OV mesta Sere v prpade navenia potu zamestnancov. Presn pecifikcia technolgie a vekosti ndr bud navrhnut v alom v stupni projektovej dokumentcie.

Elektrick energia

Pre zabezpeenie poadovanch nrokov na dodvku elektrickej energie pre zemie priemyselnho parku bola vybudovan rozvoda 110/22 kV.

Napojenie jednotlivch arelov priemyselnho parku na elektrick energiu je pomocou 22 kV kblovch rozvodov. 22kV rozvody s zaslukovan v meracch staniciach VN, kde s merania spotreby elektrickej energie pre jednotliv arely PP. Meracie stanice VN predstavuj miesta prerozdelenia vkonu pre jednotliv transforman stanice.

Plynovod

pav^nd, s .r.o


parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


pav^nd, s .r.o


parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


Zsobovanie arelu priemyselnho parku zemnm plynom zabezpeuje prpojka na distribun VTL plynovod Dn 300, pN4 MPa, ktor je uloen pozd komunikcie R1. Za bodom napojenia na VTL plynovod je osaden regulan stanica plynu, od nej je veden STL plynovod ako podzemn potrubie k jednotlivm sektorom PP. Plynovod na celom rieenom zem je zaokruhovan. VTL plynov prpojka, regulan stanica plynu a STL plynovody boli zrealizovan a s skolaudovan.

Dokumentcia pre zemn konanie - ZMENA 01.20198 /30


Taktie s u vybudovan prpojky do jednotlivch sektorov PP, kde sa za oplotenm osadia plynomery. Meranie celkovej spotreby plynu pre cel zemie je v RSP. Vonkajie rozvody plynovodu s dimenzovan na max. vstupn prietok 7000 m3/hod. Priemern ron spotreba zemnho plynu pre priemyseln park:16866097 m3/rok

Objekty jednotlivch hl bud napojen na vonkaj rozvod plynovodu samostatnmi uzatvratenmi odbokami, ktor bud doveden do regulanej stanice v prslunom objekte. Tieto bud regulova vstupn tlak plynu 395 kPa na 5 kPa.

regulanch staniciach bude podrun meranie spotreby plynu.

Napojenie na slaboprd

Prvody telefnnych liniek od uzla sluieb do jednotlivch sektorov arelu a prpojky z telekomunikanej siete bude riei a budova vybran opertor.

2.1.6. Poiadavky na konen pravy zemia v areloch priemyselnho parku SO 124 Spevnen plochy a komunikcie

Hlavnou funkciou tohto objektu s spevnen plochy pre jazdu nkladnej dopravy pri zsobovan jednotlivch prevdzok, odvoze hotovch vrobkov a arelovej dopravy. Objekt riei aj parkovanie osobnch a nkladn automobilov v areli. alej v objekte s zahrnut vntro arelov chodnky, zahumusovanie v hrbke 0,3 m.

Konen prava vntroarelovch komunikci a spevnench plch bude z betnovej zmkovej dlaby, parkovacie stojisk pre osobn vozidl v sektoroch A, B2, D, G, K, L, M, N, P z ekologickej dlaby.

Po vybudovan stavebnch objektov, ininierskych siet, komunikci a spevnench plch sa prevedie dotvorenie ternu dosypvkami, osadia dopravn znaky, prevedie sa zahumusovanie a zemie sa dotvor sadovnckymi pravy.

Kontrukcie vozoviek a parkovsk:

Spevnen plochy a vozovky, parkovisk nkladnch vozidiel (NA):

betnov dlaba zmkov100 mm

kamenn drvina fr. 4-850 mm

trkodrva200 mm

cementov stabilizcia s obsahom 7% cementu400 mm

spolu:750 mm

Chodnky:

betnov dlaba zmkov

60 mm 40 mm 100 mm 100 mm

kamenn drvina fr. 4-8

trkodrva fr. 0-16

Stavba:Priemyseln park - Logistick centrum a ahk priemyseln vroba Sere

parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


pav^nd, s .r.o


parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


pav^nd,


parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


trkodrva fr. 16-32




spolu:

300 mm

80 mm 40 mm 150 mm 200 mm

Parkovisk osobnch vozidiel (OA):

betnov dlaba zmkov

kamenn drvina fr. 4-8

cementov stabilizcia

trkodrva

spolu:

470 mm

80 mm 30 mm 100 mm 200 mm

Parkovisk osobnch vozidiel (OA) z ekologickej dlaby:

drenne betnov dladice pre auto do 3,5 t

dlabov lko - kamenivo fr. 4-8, sinite filtrcie kf > 5,4.10-5 m.s-1

jemn pl - trkodrva fr. 0-16 (zhutnen), kf > 5,4.10-5 m.s-1

nosn vrstva - trkodrva fr. 16-32 (zhutnen), kf > 5,4.10-5 m.s-1

geotextlia

410 mm

spolu:

Alternatva - parkovisk osobnch vozidiel (OA) zo zatrvovacch dosk:

zatrvovacia roho + zmes piesku a kompostu / trvov substrt max. 40 mm

zmes jemnho trku(fr. 0-8)a zeminy50 mm

tkan geotextlia

nosn vrstva - trkodrva fr. 5-63250 mm

netkan geotextlia

spolu:340 mm

Smerov a sklonov pomery:

Poloha komunikci a ich smerov pomery vychdzaj z poiadaviek technologickho procesu. Smerov polomery komunikci sa pohybuj od R=10 m na hlavnej trase R=28-35 m. Polomery obrb v kriovatkch na vntornch stranch oblkov s min. R=12 m; na parkoviskch NV min. R=9 m, na parkoviskch OV min. R =0,5 m.

Vkov vedenie je navrhnut z ohadom na vkov rove podlahy hl 0 a hladiny spodnej vody a poda hydroizohypsy hladiny podzemnej vody pri vysokch stavoch a poda vka hladiny spodne vody.

Minimlny pozdny sklon pri prienom spdovan do lniovho odvodnenia je 0,00 %. Minimlny pozdny sklon pri prienom spdovan do vpust je 0,30 %, max. 3,20 %. Zkladn prieny sklon komunikci je 2,50 % s tm, e v minimlnych spdoch bude vo vodiacom prku prdlaba spdovan so sklonom 0,50 %. Sklon svahov 1:2.

Chodnky sa nachdzaj okolo hl. V miestach priechodov pre pech je navrhnut bezbarirov prava. Prieny sklon chodnkov 2 % smerom do vozovky alebo zelene.

rkov usporiadanie:

Zkladn rkov usporiadanie komunikci medzi halami v kategrii 9/30 je:

jazdn pruh:2x 3,5 m= 7,0m

vodiaci prok:2x 0,5 m= 1,0m

bezpenostn odstup:2x 0,5 m= 1,0m

spolu von rka:9,0m

Rieenie odvodnenia:

Odvodnenie spevnench plch medzi halami je navrhnut cez lniov odvodovacie aby typu BGZ-S 200. Na ostatnch komunikcich odvodnenie je do ulinch vpust a ns ledne do daovej kanalizcie. Cestn pl bude odvodnen prienym sklonom 2-3% cez drene v asti lniovch odvodnen do kanalizanch cht, v asti ulinch vpustov prienym sklonom 3% cez drene do ulinch vpustov a do kanalizcie.

Vybavenie komunikci:

Komunikcie bud vybaven zvislm a vodorovnm dopravnm znaenm. Navrhovan maximlna povolen rchlos v celom areli je 30 km/h. Zvisl dopravn znaky bud reflexn zkladnch rozmerov z celohlinkovej kontrukcie. Znaky bud umiestnen v smere jazdy s obrysom min. 0,5 m od hrany obrubnka a bud vo vke min. 2 m nad rovou chodnka.

Vodorovnm dopravnm znaenm bud vyznaen deliace iary v strede vozovky, priechody pre chodcov, s retroreflexnou pravou.

Parkovacie sttia bud vyznaen v inej farebnosti dlaby.

Komunikcie vonkajej infratruktry s s asfaltovm povrchom, verejn chodnky s z betnovej zmkovej dlaby, chodnk pre cyklistov m povrch asfaltov.

SO 031 Sadovncke pravy

Objekt riei nvrh vsadby stromovej a krkovej zelene a zatrvnenie v areli PP. Cieom vsadieb je zalenenie technickho diela do krajiny, vytvorenie protierznej zbrany koreovm systmom a zachytvanie prachu a exhaltov listovou plochou. Vsadbou drevn djde aj k nhrade za likvidovan zele v zujmovom zem stavby.

Vber druhovej skladby sa bude orientova predovetkm na nenron ale esteticky psobiace druhy drevn.

Na plochy uren pre sadovncke pravy sa navezie a rozprestrie humzna zemina v hrbke 0,20 m. Zahumusovan plochy sa upravia kultivtorom, aby sa rozbili hrudy a nsledne sa prihnoja organickm a anorganickm granulovanm hnojivom NPK. Nvrh trvnej zmesi sa ur na zklade analzy pdnych a klimatickch podmienok.

Realizcia vegetanch prav:

Na plochy uren pre sadovncke pravy sa navezie a rozprestrie humzna zemina v hrbke 0,20 m. Zahumusovan plochy sa upravia kultivtorom, aby sa rozbili hrudy a nsledne sa prihnoja organickm a anorganickm granulovanm hnojivom NPK. Na upraven plochy sa vysadia kompozcie stromov a krkov.

Plochy zelene bud rieen poda zsad krajinrskeho parku ako trvniky doplnen vone usporiadanmi skupinami stromov a krkov. Mal plochy bud iba zatrvnen alebo bud celoplone vysaden nzkou dekoratvnou krkovou zeleou. Dreviny sa vysadia do trojsponu. Pri vsadbch bud dreviny prihnojen a zamuluj sa krou stromov. Vysaden stromy bud stabilizovan o dreven koly.

Rastlinn materil mus ma parametre, ktor zodpovedaj normm I.akostnej triedy, t.z. listnat kry 3-5 zdrevnatench vhonkov, vky pre vonokoreov s 80/100 cm, kontajnerovan 40/60 cm, pre stromy listnat obvod kmea 10/12 cm, zapestovan korunka vo vke kmea 2,2 m.

Zatrvnenie, daov zhrady:

Po vsadbch drevn sa vykon zatrvnenie na nezaburinen povrch pdy runm vsevom trvneho semena. Vsev doporuujeme realizova od 15. aprla do 30. jna alebo od 20. augusta do 10. oktbra, v obdob, kedy predpokladme vhodn vlahov podmienky a primeran teploty.

Nvrh trvnej zmesi sa ur na zklade analzy pdnych a klimatickch podmienok.

sektoroch A, B2, D, G, K, L, M, N, P bud v urench astiach vybudovan daov zhrady, ktor predstavuj atraktvne depresn miesta (priehlbiny) na zachytvanie daovej vody zo spevnench plch ako s strechy, chodnky, parkovisk, cesty. Daovmi zhradami sa:

zni teplota a horava na pozemku

(vyparen a pozbieran daov voda zmierni teplotu v priemere asi o 2C),

zvi vlhkos vzduchu na pozemku a v okol,

zni pranos a vskyt alergnov v ovzdu,

poskytne toisko pre vone ijce drobn ivochy, vrtane vtkov a motov.

Plochy zatrvnenia a daovch zhrad v jednotlivch sektoroch PP:

arel:sektor:zatrvnen plochy m2:daov zhrady m2:

1

F

24 651

0

G

21 605

340

2

B1

33 738

0

B2

16 238

590

3

D+J

190 640

1 620

4

K

123 578

270

5

L

98 958

656

M

12 458

390

6

N

62 530

270

7

I

57 591

0

8

A

61 238

810

9

P

4 199

0

spolu v PP:

713 712

4 946

2.2. Technolgia hlavnej vroby - prevdzky

Technolgia vroby alebo prevdzky sa v jednotlivch sektoroch priemyselnho parku nemen, bude obsahova iba pvodne plnovan innosti, t.j.:

skladovanie a logistick innosti:

vykladanie materilu a tovaru z cestnch vozidiel

nakladanie materilu, tovaru a vrobkov do cestnch vozidiel

manipulcia s materilom a tovarom (triedenie, kontrola, prebaovanie)

ahk priemyseln vroba:

skrutkovanie, nitovanie, sponkovanie a lisovanie

tvarovanie za studena, ostrihvanie, rezanie, lepenie

alnnick prce

montne prce s pouitm robotov

montne prce vyadujce udsk faktor

pomocn innosti

Podrobnejie rieenie a technick pecifikcie bud spresnen pre jednotliv sektory priemyselnho parku v alom stupni PD.

2.3. Zabezpeenie budcej prevdzky

2.3.1. Prehad pracovnch miest a potreba pracovnkov

Projektovan poet pracovnkov v jednotlivch sektoroch priemyselnho parku:

Arel -

sektor:

osoby

celkom:

1.

zmena:

2.

3.

doba prevdzky:

1

F

300

120

120

60

3 zmeny

G

190

70

70

50

3 zmeny

E

0

-

-

-

*)

2

B1

500

200

200

100

3 zmeny

B2

650

325

325

-

2 zmeny

3

D+J

1 700

850

850

-

2 zmeny

z toho D:

1 350

675

675

-

2 zmeny

z toho J:

350

175

175

-

2 zmeny

4

K

900

350

350

200

3 zmeny

5

L

650

260

260

130

3 zmeny

M

300

120

120

60

3 zmeny

6

N

210

120

90

-

2 zmeny

7

I

0

-

-

-

**)

8

A

650

325

325

-

2 zmeny

9

P

0

-

-

-

**)

spolu v PP:

6 050

2 740

2 710

600

Maximlny vhadov poet pracovnkov v jednotlivch sektoroch priemyselnho

parku:

Arel -

sektor:

osoby

zmena:

doba prevdzky:

celkom:

1.

2.

3.

1

F

300

120

120

60

3 zmeny

G

700

280

280

140

3 zmeny

E

0

-

-

-

*)

2

B1

1 000

400

400

200

3 zmeny

B2

1 000

500

500

-

2 zmeny

3

D+J

2 380

1 190

1 190

-

2 zmeny

z toho D:

1 900

950

950

-

2 zmeny

z toho J:

480

240

240

-

2 zmeny

4

K

1 900

740

740

420

3 zmeny

5

L

1 000

400

400

200

3 zmeny

M

500

200

200

100

3 zmeny

6

N

450

250

200

-

2 zmeny

7

I

0

-

-

-

**)

8

A

1 200

600

600

-

2 zmeny

9

P

0

-

-

-

**)

spolu v PP:

10 430

4 680

4 630

1 120

*) sektor E predstavuje zemn rezervu pre rozrenie sektoru F priemyselnho parku. **) v sektoroch I a P s zchytn parkovisk pre zemie priemyselnho parku.

2.3.2. Bilancia materilov a odpadovch ltok

A. Suroviny a skladovan materily:

prpade vrobnej innosti uvaujeme nasledovn suroviny a materily:

oceov kote:100000 t / rok

siastky a skupiny:2000000t/rok

plasty:9000 t / rok

papier, lepenka:4500 t / rok

silikn:750t/rok

ostatn materily:400000 t / rok

Mnostvo a druh bude zvisie od poiadaviek njomcov a obchodnch partnerov.

B. Nhradn diely, technick materil, materil MTZ:

nhradn diely strojnch ast a elektro ast, spojovac a tesniaci materil

nstroje a nradie, odevy, obuv, tlaiv, psomnosti

Nhradn diely a materil MTZ nepecifikujeme (bud dodvan poda potreby).

C. Horaviny a prevdzkov ltky:

Technick benzn, prevodov oleje, mazac tuk.

Chemiklie pre OV, istiace a odmasovacie prostriedky.

Energie

E. Elektrick energia:

celkov intalovan prkon priemyselnho parku:

maximlny sasn vkon priemyselnho parku:

celkov predpokladan ron spotreba:

F. Zemn plyn:

Priemern ron spotreba zemnho plynu:

arel priemyselnho parku:

16 866 097 mvrok

G. Pitn voda:

pav^nd, s .r.o


parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


pav^nd,


parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


pav^nd,


parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


Pitn voda z verejnej vodovodnej siete pre projektovan poet 6 050 osb:




Denn potreba:

Qp =

Qm =

Qh =

428,40 m7de

Max. denn spotreba vody:

685,44 m7de 14,28 l.s-1

Max. hodinov spotreba vody:

Ron spotreba vody:Qrok = 156 366,0 m3/rok

Pre vhadov nrast potu pracovnkov v priemyselnom parku Sere-Juh je kapacita verejnej vodovodnej a kanalizanej siete mesta Sere z hadiska prietoku potrubia nedostaton. Z tohto dvodu pre vhadov poet pracovnkov bude v sektoroch v sektoroch A, B2, D, G, N, M, L a K priemyselnho parku potrebn riei sptn vyuitie odpadovej vody. V tchto sektoroch bud osaden ndre pre sptn vyuitie odpadovej vody, ktor sa skladaj z betnovch dielcov rozmerov cca 10 x 5 x 2 (m). Na zaiatku bude vdy osaden akumulan ndr na siv vodu, t.j. odpadov vodu

z umvadiel, spch, vleviek (komunlna voda bez fekli a mou). Za akumulanou ndrou sivej vody je osaden technologick as t.j. erpadlov skupina, chemick prava vody, dopanie vody do akumulanej ndre bielej vody (t.j. oisten siv voda vyuvajca sa na splachovanie WC, pisorov, upratovanie, prpadne zalievanie). Za technologickou asou sa nachdza akumulan ndr na bielu vodu, z ktorej je veden rozvod itkovej vody do jednotlivch hl. V prpade nedostatku bielej vody bud ndre doplovan itkovou vodu zo studn. V sektore M bude vybudovan aj nov studa na itkov vodu, nakoko v tomto sektore studa v pvodnej PD nebola navrhnut. V prpade prebytku bielej vody v ndriach bude tto voda odvdzan do daovej kanalizcie. Takto sa d zni mnostvo splakovch vd odvdzanch do verejnej kanalizcie a OV mesta Sere v prpade navenia potu zamestnancov.

Pitn voda z vlastnch zdrojov pre vhadov nrast potu osb (+ 4 380 osb): Denn potreba:Qp=425,16 m3/de

Max. denn spotreba vody:Qm=680,26 m3/de

Max. hodinov spotreba vody:Qh=14,17 l.s-1

Ron spotreba vody:Qrok=155 183,4 m3/rok

Pitn voda pre maximlny vhadov poet 10 430 osb na zem PP:

Denn potreba:Qp=853,56 m3/de

Max. denn spotreba vody:Qm=1365,70 m3/de

1

Max. hodinov spotreba vody:Qh =28,45l.s

Ron spotreba vody:Qrok = 311549,4 m3/rok

H. Voda na hasenie poiarov:

potreba vody na hasenie poiarov:25 l.s-1

zdroje vody na hasenie poiarov:studne

min. objem vodojemu pre SHZ:700 m3 v kadom sektore arelu

min. objem vodojemu pre hydranty:45 m3 v kadom sektore arelu

Odpady

Zhromaovanie vetkch odpadov vznikajcich pri vrobnej innosti bude prebieha na vyhradench a oznaench miestach zabezpeench proti niku neiaducich ltok do ivotnho prostredia.

Nebezpen odpady bud zhromaovan oddelene od ostatnho odpadu v obaloch a ndobch pre tento el urench (plechov sudy, kontajnery, plastov obaly ...). Likvidciou odpadu bude poveren pecializovan firma, pred jeho odvezenm bude odpad uschovan v pecilnych ndobch (kontajnery, lisy) k tomu urench.

Pre zabezpeenie znekodovania odpadov poda platnej legislatvy v odpadovom hospodrstve bude uzatvoren zmluva s oprvnenou organizciou v zmysle Zkona .79/2015. Uveden firma mus ma na takto innos prslun povolenia orgnov ttnej sprvy v odpadovom hospodrstve. Odobrat odpady bud firmou prepraven k prevdzkovateom zariaden na znekodovanie odpadov (spaovne nebezpenho odpadu, skldky) alebo bud upraven na zariadeniach pre pravu odpadov napr. vkuovou destilciou, extrakciou prpadne fyziklnou pravou.

Odber odpadov sa uskuton v zmluvne dohodnutch termnoch.

Organizcie vykonvajce zmluvn znekodnenie odpadov musia by na tieto kony spsobil v zmysle Zkona .79/2015.

rmci kolaudcie bude predloen Program odpadovho hospodrstva v zmysle vyhlky .365/2015 Z.z.

Odpady vznikajce poas vstavby objektu bud likvidovan realizanmi firmami, prpadne pecilnymi firmami k tomu oprvnenmi. Vkopov zemina bude odvezen na depniu v rmci zemia, resp. bude pouit na sptn zsypy a sadov pravy.

Zaradenie odpadov v zmysle Vyhlky MP .284/2001 Z.z. a nakladanie s odpadmi poas vstavby a poas prevdzky priemyselnho parku ostva bez zmeny v zmysle pvodnej PD:

Kat.slo odpadu

Nzov odpadu

Kategria

odpadu

080317

Odpadov toner do tlaiarne obsahujci nebezpen ltky

N

120105

Hobliny a triesky z plastov

O

130204

Chlrovan minerlne prevodov a mazacie oleje

N

130205

Nechlrovan minerlne prevodov a mazacie oleje

N

130206

Syntetick prevodov a mazacie oleje

N

130501

Tuh ltky z lapaov piesku a oduovaov oleja z vody

N

130502

Kaly z odluovaov oleja z vody

N

130506

Olej z odluovaov oleja z vody

N

130507

Odpadov vody zneisten ropnmi ltkami

N

130508

Zmesi odpadov z lapaov oleja z vody

N

130899

Odpady inak nepecifikovan (kaly z OV)

N

150101

Obaly z papiera a lepenky

O

150102

Obaly z plastov

O

150103

Obaly z dreva

O

150106

Zmiean obaly

O

150107

Obaly zo skla

O

150110

Obaly obsahujce zvyky nebezpench ltok, alebo kontaminovan nebezpenmi ltkami

N

150202

Absorbenty, filtran materily vrt. olej. filtrov, handry na istenie kontaminovan nebezpenmi ltkami

N

160114

Nemrznce kvapaliny obsahujce nebezpen ltky

N

160117

elezn kovy

O

160118

Neelezn kovy

O

160119

Plasty

O

160505

Plyny v tlakovch ndobch in ako uveden v 160504

O

160120

Sklo

O

161120

Vodn kvapaln koncentrty obsah. NL (kondenzt z kompresorov)

N

170411

Kble

O

200101

Separovane zbieran zloky komunlnych odpadov - papier a lepenka

O

200108

Separovane zbieran zloky komunlnych odpadov - biologicky rozloiten kuchynsk odpad

O

200121

iarivky a in odpad obsahujci ortu

N

200135

Batrie a akumultory

N

200121

Vyraden elektrick a elektronick zariadenia

O

200139

Plasty

O

200140

Kovy

O

200201

Biologicky rozloiten odpad

O

200301

Zmesov komunlny odpad

O

200303

Odpad z istenia ulc

O

200306

Komunlne odpady inak nepecifikovan

O

200399

Odpad z istenia ulc

O

Odpady: O - ostatn, N - nebezpen

2.3.3. Energetick hospodrstvo

Koncepcia zabezpeenia energi pre zemie priemyselnho parku ostva pvodn.

2.3.3.1. Elektrick energia Zkladn technick daje

a) Elektrick sie:VN:VN3AC, 50Hz, 22kV

NN:3PENstr. 50 Hz, 400/230 V, TN-C

3 NPE str. 50 Hz, 400/230 V, TN-C-S 3 NPE str. 50 Hz, 400/230 V, TN-S

b) Ochrana pred dotykom ivch a neivch ast a razom el. prdom poda STN EN 619 36-1 a STN EN 50 522:

VN:- ochrana pre dotykom ivch ast kapitola 7:

ochrana krytom, zbranou, prekkou umiestnenm mimo dosahu

ochrana pred dotykom neivch ast kapitola 9:

uzemovacie sstavy NN:- ochrana v normlnej prevdzke: izolovanm ivch ast

zbranami, krytmi

doplnkov:prdovm chrniom

ochrana pri poruche:samoinnm odpojenm napjania

pospjanm

c) Ochrana pred atmosfrickm preptm:vzmysleSTN EN 50341-1

d) Uzemnenie - mus zodpoveda STN 33 2000-4-41, STN EN 33 2000-5-54, STN EN 50 522/2011.

e) Urenie prostredia bude v alch stupoch PD odbornou komisiou v protokole o uren prostredia v zmysle STN 33 0300.

f) Stupe dleitosti dodvky el. energie v zmysle STN 34 1610:3. stupe

g) Zaradenie EZ do skupiny poda miery ohrozenia v zmysle 2 Vyhlky BPSR .718/2002 Z.z.:

rozvody VVN, VN:A,bodc)

meracie stanice VN, trafostanice:A

arelov vonkajie osvetlenie:B

umel osvetlenie a arelov rozvody NN:B

Intalovan prkon, maximlny sasn vkon, predpokladan ron spotreba Celkov intalovan prkon arelu PP:Pi=37900 kW

Maximlny sasn vkon arelu PP:Ps=31484 kW

Celkov predpokladan ron spotreba

v roku plnej prevdzky priemyselnho parku:At = 130 424 MWh/rok

Pre zabezpeenie poadovanch nrokov na dodvku elektrickej energie pre zemie priemyselnho parku bola vybudovan rozvoda 110/22 kV s kapacitou 40 MW.

Meranie spotreby elektrickej energie

Napojenie jednotlivch arelov priemyselnho parku na elektrick energiu je pomocou 22 kV kblovch rozvodov. 22kV rozvody s zaslukovan v meracch staniciach VN, kde s merania spotreby elektrickej energie pre jednotliv arely PP. Meracie stanice VN predstavuj miesta prerozdelenia vkonu pre jednotliv transforman stanice.

pav^nd, s .r.o


parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


pav^nd,


parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


pav^nd,


parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


transformanch staniciach, umiestnench v jednotlivch halch, bud intalovan transformtory, VN a NN rozvdzae a kondenztory pre kompenzciu innka. Pre zabezpeenie napjania el. energiou po dobu nevyhnutn na ukonenie pracovnch operci, zlohovania dt a ely ndzovho osvetlenie pri vpadku el. energie bud intalovan nhradn zdroje prdu (dieselagregty). Palivov ndre elektrocentrl umonia ich nepretrit prevdzku po dobu najmenej 10 hodn.


Dokumentcia pre zemn konanie - ZMENA 01.2019#/30


2.3.3.2. Teplo a paliv

Vykurovanie hl je navrhnut zvesnmi slavmi plynovmi iarimi osadenmi pod stropom, prevane pri obvodovch stench haly.

skladovch halch uvaujeme priestorov teplotu +6C, vo vrobnch prevdzkach bude priestorov teplota +18C, vo vstavkoch hl bude priestorov teplota +20C. Ostatn samostatn objekty (vrtnice, tlakov stanice SHZ a vody na hasenie poiaru a posilovacie stanice pitnej vody) bud vykurovan elektrickmi konvektormi.

1. Predpokladan potreba tepla dodvanho zemnm plynom v kW:

arel

sektor

objekt

vykurovanie

PWH

spolu

1

F

LH SO 312.02

2 000

G

DC11

3 212

98

3 310

2

B1

CMS I

2 246

250

2 496

CMS II

2 001

250

2 251

CMS III

2 001

250

2 251

B2

DC22

1 671

49

1 720

3

J

DC31

507

38

545

DC32

1 311

76

1 387

D

DC33

4 728

152

4 880

DC34

4 728

152

4 880

DC35

2 973

152

3 125

4

K

DC41

846

49

895

DC42

761

98

859

DC43

761

98

859

DC44

846

49

895

DC45

761

98

859

DC46

761

98

859

5

M

DC51

1 185

98

1 283

L

DC52

423

25

448

DC53

930

49

979

DC54

593

49

642

6

N

DC61

846

49

895

8

A

DC81

2 800

152

2 952

DC82

2 973

152

3 125

PP celkom

44 395

Ohriata pitn voda a teplo v prstavkoch hl bude dodvan z plynovch kotlov.

2. Predpokladan potreba tepla dodvanho elektrickou energiou v kW:

Objekt

vykurovanie

PWH

spolu

SO 372

10

0

10

SO 373

10

0

10

SO 374

10

0

10

SO 374

10

0

10

SO 375

10

0

10

SO 376

10

0

10

SO 378

10

0

10

SO 313

3

0

3

SO 323

3

0

3

SO 336

3

0

3

SO 347

3

0

3

SO 355

3

0

3

SO 356

3

0

3

SO 363

3

0

3

SO 383

3

0

3

spolu

94

Celkov potreba tepla oboch energetickch mdi bude 44 489 kW.

Predpokladan ron spotreba tepla v MWh/rok:

1. Predpokladan ron spotreba tepla dodvanho zemnm plynom v MWh/rok:

arel

sektor

objekt

vykurovanie

PWH

spolu

1

F

LH SO 312.02

4 100

G

DC11

6 439

288

6 727

2

B1

CMS I

10 046

286

10 332

CMS II

7 463

286

7 749

CMS III

7 463

286

7 749

B2

DC22

3 369

144

3 513

3

J

DC31

957

111

1 068

DC32

2 642

222

2 864

D

DC33

9 499

444

9 943

DC34

9 499

444

9 943

DC35

5 943

444

6 387

4

K

DC41

1 607

144

1 751

DC42

1 484

288

1 772

DC43

1 484

288

1 772

DC44

1 607

144

1 751

DC45

1 484

288

1 772

DC46

1 484

288

1 772

5

M

DC51

2 285

288

2 573

L

DC52

692

72

764

DC53

1 832

144

1 976

DC54

1 151

288

1 439

6

N

DC61

1 607

144

1 751

8

A

DC81

5 573

444

6 017

DC82

5 943

444

6 387

PP celkom

101 872

2. Predpokladan ron spotreba tepla dodvanho el. energiou v MWh/rok:

objekt

vykurovanie

PWH

spolu

SO 372

25

0

25

SO 373

25

0

25

SO 374

25

0

25

SO 374

25

0

25

SO 375

25

0

25

SO 376

25

0

25

SO 378

25

0

25

SO 313

7,5

0

7,5

SO 323

7,5

0

7,5

SO 336

7,5

0

7,5

SO 347

7,5

0

7,5

SO 355

7,5

0

7,5

SO 356

7,5

0

7,5

SO 363

7,5

0

7,5

SO 363

7,5

0

7,5

spolu

235

Celkov potreba tepla z oboch energetickch mdi (zemn plyn, elektrick energia) na vykurovanie a na prpravu ohriatej pitnej vody bude 102 107 MWh za rok.

MAXIMLNA HODINOV SPOTREBA ZEMNHO PLYNU

Arel 1:

sektor F:

Hala LH SO 312.02

225 m3/hod

sektor G:

Hala DC11

475 m3/hod

Arel 2:

sektor B1:

Hala CMS I, CMS II, CMS III

650 m3/hod

sektor B2:

Hala DC22

260 m3/hod

Arel 3:

sektor J:

Hala DC31

107 m3/hod

Hala DC32

282 m3/hod

sektor D:

Hala DC33

958 m3/hod

Hala DC34

958 m3/hod

Hala DC35

607 m3/hod

Arel 4:

sektor K:

Hala DC41

130 m3/hod

Hala DC42

121 m3/hod

Hala DC43

121 m3/hod

Hala DC44

130 m3/hod

Hala DC45

121 m3/hod

Hala DC46

121 m3/hod

Arel 5:

sektor M:

Hala DC51

182 m3/hod 64 m33/hod

sektor L:

Hala DC52

Hala DC53

140 m3/hod 91 m3/hod

Hala DC54

Arel 6:

sektor N:

Hala DC61

130 m3/hod

Arel 8:

sektor A:

Hala DC41

490 m3/hod

Hala DC42

607 m3/hod

Maximlna hodinov spotreba zemnho plynu pre priemyseln park:6970m3/hod.

PRIEMERN RON SPOTREBA ZEMNHO PLYNU

Arel 1:

sektor F:

Hala LH SO 312.02

250 000 m3/rok

sektor G:

Hala DC11

1 049 750 m3/rok

Arel 2:

sektor B1:

Hala CMS I, CMS II, CMS III

2 907 500 m3/rok

sektor B2:

Hala DC22

568 435 m3/rok

Arel 3:

sektor J:

Hala DC31

232 169 m3/rok

Hala DC32

619 209 m3/rok

sektor D:

Hala DC33

2 137 495 m3/rok

Hala DC34

2 137 495 m3/rok

Hala DC35

1 380 711 m3/rok

Arel 4:

sektor K:

Hala DC41

306 818 m3/rok

Hala DC42

288 946 m3/rok

Hala DC43

288 946 m3/rok

Hala DC44

306 818 m3/rok

Hala DC45

288 946 m3/rok

Hala DC46

288 946 m3/rok

Arel 5:

sektor M:

Hala DC51

411 463 m3/rok

sektor L:

Hala DC52

121 390 m3/rok

Hala DC53

311 468 m3/rok

Hala DC54

207 063 m3/rok

Arel 6:

sektor N:

Hala DC61

306 818 m3/rok

Arel 8:

sektor A:

Hala DC81

1 075 000 m3/rok

Hala DC82

1 380 711 m3/rok

Priemern ron spotreba zemnho plynu pre priemyseln park: 16 866 097 m3/rok

Priemyseln park je zsobovan zemnm plynom pomocou prpojky na distribun VTL plynovod DN 300, PN4 MPa, ktor je uloen pozd komunikcie R1. Za bodom napojenia na VTL plynovod je osaden regulan stanica plynu, od nej je veden STL plynovod ako podzemn potrubie k jednotlivm sektorom priemyselnho parku. Vonkajie rozvody plynovodu s dimenzovan na max. vstupn prietok 7000 m3/hod.

2.3.4. Vodn hospodrstvo

Zsobovanie pitnou vodou

zemie priemyselnho parku je zsobovan pitnou vodou z verejnej vodovodnej siete mesta Sere, bod napojenia je na Ponej ulici (na opanej strane komunikcie R1). Verejn vodovod z rr HDPE DN150 vytvrajci na zem priemyselnho parku okruh bol zrealizovan a je skolaudovan.

Napojenie jednotlivch arelov je rieen pomocou vodovodnch prpojok, ktor boli zrealizovan a skolaudovan. Na konci kadej prpojky s vodomern achty.

Vpoet potreby vody:

z verejnej vodovodnej siete pre projektovan poet pracovnkov:

Potreba vody na jednho zamestnanca (ist prevdzka):60 l/de

Potreba vody na jednho zamestnanca vo vrobnej prevdzke:120 l/de

Sektor

Osoby

Priemern denn potreba vody Qp

Sinite dennej ne rovnomernosti kd

Maximlna denn potreba vody Qm

Sinite

hodinovej

nerovnomernosti

kh

Maximlna hodinov pot re ba vody Qh

(poet)

l/s

-

l/s

-

l/s

A

vrobn

145

0,20

1,6

0,32

1,8

0,58

technici

505

0,35

1,6

0,56

1,8

1,01

B1

vrobn

100

0,14

1,6

0,22

1,8

0,40

technici

400

0,28

1,6

0,44

1,8

0,80

B2

vrobn

150

0,21

1,6

0,33

1,8

0,60

technici

500

0,35

1,6

0,56

1,8

1,00

D

vrobn

240

0,33

1,6

0,53

1,8

0,96

technici

1 110

0,77

1,6

1,23

1,8

2,22

F

technici

300

0,21

1,6

0,33

1,8

0,60

G

vrobn

0

technici

190

0,13

1,6

0,21

1,8

0,38

J

vrobn

0

technici

350

0,24

1,6

0,39

1,8

0,70

K

vrobn

200

0,28

1,6

0,44

1,8

0,80

technici

700

0,49

1,6

0,78

1,8

1,40

L

vrobn

150

0,21

1,6

0,33

1,8

0,60

technici

500

0,35

1,6

0,56

1,8

1,00

M

vrobn

60

0,08

1,6

0,13

1,8

0,24

technici

240

0,17

1,6

0,27

1,8

0,48

N

vrobn

45

0,06

1,6

0,10

1,8

0,18

technici

165

0,11

1,6

0,18

1,8

0,33

spolu PP

6 050

4,96

7,93

14,28

Sektor

Osoby


Sinite dennej nerovnomernosti kd


Celkov priemern denn p o t r e b a vody spolu

Celkov potreba vody za rok Qr

(poet)

m3/de

-

m3/de

m3/de

m3/rok

A

vrobn

145

17,40

1,6

27,84

47,70

17 410,50

technici

505

30,30

1,6

48,48

B1

vrobn

100

12,00

1,6

19,20

36,00

13 140,00

technici

400

24,00

1,6

38,40

B2

vrobn

150

18,00

1,6

28,80

48,00

17 520,00

technici

500

30,00

1,6

48,00

D

vrobn

240

28,80

1,6

46,08

95,40

34 821,00

technici

1 110

66,60

1,6

106,56

F

technici

300

18,00

1,6

28,80

18,00

6 570,00

G

vrobn

0

11,40

4 161,00

technici

190

11,40

1,6

18,24

J

vrobn

0

21,00

7 665,00

technici

350

21,00

1,6

33,60

K

vrobn

200

24,00

1,6

38,40

66,00

24 090,00

technici

700

42,00

1,6

67,20

L

vrobn

150

18,00

1,6

28,80

48,00

17 520,00

technici

500

30,00

1,6

48,00

M

vrobn

60

7,20

1,6

11,52

21,60

7 884,00

technici

240

14,40

1,6

23,04

N

vrobn

45

5,40

1,6

8,64

15,30

5 584,50

technici

165

9,90

1,6

15,84

spolu PP

6 050

428,40

685,44

428,40

156 366,00

z vlastnch zdrojov pre vhadov nrast potu pracovnkov:



Sektor

Osoby




Sinite

hodinovej

nerovnomernosti

kh


(poet)

l/s

-

l/s

-

l/s

A

vrobn

305

0,42

1,6

0,68

1,8

1,22

technici

245

0,17

1,6

0,27

1,8

0,49

B1

vrobn

325

0,45

1,6

0,72

1,8

1,30

technici

175

0,12

1,6

0,19

1,8

0,35

B2

vrobn

300

0,42

1,6

0,67

1,8

1,20

technici

50

0,03

1,6

0,06

1,8

0,10

D

vrobn

520

0,72

1,6

1,16

1,8

2,08

technici

30

0,02

1,6

0,03

1,8

0,06

F

technici

0

G

vrobn

280

0,39

1,6

0,62

1,8

1,12

technici

230

0,16

1,6

0,26

1,8

0,46

J

vrobn

130

0,18

1,6

0,29

1,8

0,52

technici

0

0,00

1,6

0,00

1,8

0,00

K

vrobn

300

0,42

1,6

0,67

1,8

1,20

technici

700

0,49

1,6

0,78

1,8

1,40

L

vrobn

275

0,38

1,6

0,61

1,8

1,10

technici

75

0,05

1,6

0,08

1,8

0,15

M

vrobn

140

0,19

1,6

0,31

1,8

0,56

technici

60

0,04

1,6

0,07

1,8

0,12

N

vrobn

131

0,18

1,6

0,29

1,8

0,52

technici

109

0,08

1,6

0,12

1,8

0,22

spolu PP

4 380

4,92

7,87

14,17

Sektor

Osoby




Celkov priemern denn pot re ba vody spolu


(poet)

m3/de

-

m3/de

m3/de

m3/rok

A

vrobn

305

36,60

1,6

58,56

51,30

18 724,50

technici

245

14,70

1,6

23,52

B1

vrobn

325

39,00

1,6

62,40

49,50

18 067,50

technici

175

10,50

1,6

16,80

B2

vrobn

300

36,00

1,6

57,60

39,00

14 235,00

technici

50

3,00

1,6

4,80

D

vrobn

520

62,40

1,6

99,84

64,20

23 433,00

technici

30

1,80

1,6

2,88

F

technici

0

G

vrobn

280

33,60

1,6

53,76

47,40

17 301,00

technici

230

13,80

1,6

22,08

J

vrobn

130

15,60

1,6

24,96

15,60

5 694,00

technici

0

K

vrobn

300

36,00

1,6

57,60

78,00

28 470,00

technici

700

42,00

1,6

67,20

L

vrobn

275

33,00

1,6

52,80

37,50

13 687,50

technici

75

4,50

1,6

7,20

M

vrobn

140

16,80

1,6

26,88

20,40

7 446,00

technici

60

3,60

1,6

5,76

N

vrobn

131

15,72

1,6

25,15

22,26

8 124,90

technici

109

6,54

1,6

10,46

spolu PP

4 380

425,16

680,26

425,16

155 183,40

celkov pre maximlny vhadov poet pracovnkov:



Sektor

Osoby




Sinite

hodinovej

nerovnomernosti

kh


(poet)

l/s

-

l/s

-

l/s

A

vrobn

450

0,63

1,6

1,00

1,8

1,80

technici

750

0,52

1,6

0,83

1,8

1,50

B1

vrobn

425

0,59

1,6

0,94

1,8

1,70

technici

575

0,40

1,6

0,64

1,8

1,15

B2

vrobn

450

0,63

1,6

1,00

1,8

1,80

technici

550

0,38

1,6

0,61

1,8

1,10

D

vrobn

760

1,06

1,6

1,69

1,8

3,04

technici

1 140

0,79

1,6

1,27

1,8

2,28

F

technici

300

0,21

1,6

0,33

1,8

0,60

G

vrobn

280

0,39

1,6

0,62

1,8

1,12

technici

420

0,29

1,6

0,47

1,8

0,84

J

vrobn

130

0,18

1,6

0,29

1,8

0,52

technici

350

0,24

1,6

0,39

1,8

0,70

K

vrobn

500

0,69

1,6

1,11

1,8

2,00

technici

1 400

0,97

1,6

1,56

1,8

2,80

L

vrobn

425

0,59

1,6

0,94

1,8

1,70

technici

575

0,40

1,6

0,64

1,8

1,15

M

vrobn

200

0,28

1,6

0,44

1,8

0,80

technici

300

0,21

1,6

0,33

1,8

0,60

N

vrobn

176

0,24

1,6

0,39

1,8

0,70

technici

274

0,19

1,6

0,30

1,8

0,55

spolu PP

10 430

9,88

18,80

28,45

Sektor

Osoby




Celkov p ri e m e r n d e nn potreba vody spolu


(poet)

m3/de

-

m3/de

m3/de

m3/rok

A

vrobn

450

54,00

1,6

86,40

99,00

36 135,00

technici

750

45,00

1,6

72,00

B1

vrobn

425

51,00

1,6

81,60

85,50

31 207,50

technici

575

34,50

1,6

55,20

B2

vrobn

450

54,00

1,6

86,40

87,00

31 755,00

technici

550

33,00

1,6

52,80

D

vrobn

760

91,20

1,6

145,92

159,60

58 254,00

technici

1 140

68,40

1,6

109,44

F

technici

300

18,00

1,6

28,80

18,00

6 570,00

G

vrobn

280

33,60

1,6

53,76

58,80

21 462,00

technici

420

25,20

1,6

40,32

J

vrobn

130

15,60

1,6

24,96

36,60

13 359,00

technici

350

21,00

1,6

33,60

K

vrobn

500

60,00

1,6

96,00

144,00

52 560,00

technici

1 400

84,00

1,6

134,40

L

vrobn

425

51,00

1,6

81,60

85,50

31 207,50

technici

575

34,50

1,6

55,20

M

vrobn

200

24,00

1,6

38,40

42,00

15 330,00

technici

300

18,00

1,6

28,80

N

vrobn

176

21,12

1,6

33,79

37,56

13 709,40

technici

274

16,44

1,6

26,30

spolu PP

10 430

853,56

1365,70

853,56

311 549,40

kd - sinite dennej nerovnomernosti kh - sinite hodinovej nerovnomernosti Qp - priemern denn potreba Qm - maximlna denn potreba Qh - maximlna hodinov potreba

Minimlny tlak v rieenej oblasti je na rovni 0,346 MPa.

Pre vhadov nrast potu pracovnkov v priemyselnom parku Sere-Juh je kapacita verejnej vodovodnej a kanalizanej siete mesta Sere z hadiska prietoku potrubia nedostaton. Z tohto dvodu pre vhadov poet pracovnkov bude v sektoroch v sektoroch A, B2, D, G, N, M, L a K priemyselnho parku potrebn riei sptn vyuitie odpadovej vody. V tchto sektoroch bud osaden ndre pre sptn vyuitie odpadovej vody, ktor sa skladaj z betnovch dielcov rozmerov cca 10 x 5 x 2 (m). Na zaiatku bude vdy osaden akumulan ndr na siv vodu, t.j. odpadov vodu z umvadiel, spch, vleviek (komunlna voda bez fekli a mou). Za akumulanou ndrou sivej vody je osaden technologick as t.j. erpadlov skupina, chemick prava vody, dopanie vody do akumulanej ndre bielej vody (t.j. oisten siv voda vyuvajca sa na splachovanie WC, pisorov, upratovanie, prpadne zalievanie). Za technologickou asou sa nachdza akumulan ndr na bielu vodu, z ktorej je veden rozvod itkovej vody do jednotlivch hl. V prpade nedostatku bielej vody bud ndre doplovan itkovou vodu zo studn. V sektore M bude vybudovan aj nov studa na itkov vodu, nakoko v tomto sektore studa v pvodnej PD nebola navrhnut. V prpade prebytku bielej vody v ndriach bude tto voda odvdzan do daovej kanalizcie. Takto sa d zni mnostvo splakovch vd odvdzanch do verejnej kanalizcie a OV mesta Sere v prpade navenia potu zamestnancov. Presn pecifikcia technolgie a vekosti ndr bud navrhnut v alom v stupni projektovej dokumentcie.

Splakov kanalizcia

Odvedenie a istenie odpadovch vd

Splakov vody z jednotlivch sektorov priemyselnho parku bud odkanalizovan do jestvujcej kanalizcie DN400 mesta Sere a cez tto verejn kanalizciu odveden na OV Doln Streda.

seky gravitanho potrubia splakovej kanalizcie (DN 300), preerpvacie stanice VS1, VS2, VS3 a seky vtlanho potrubia splakovej kanalizcie vrtane jeho napojenia do verejnej kanalizcie mesta Sere boli zrealizovan a s skolaudovan. Kee sa d predpoklada, e do tejto kanalizcie sa v budcnosti napoj i jestvujca zstavba rodinnch domov Nov Majer nachdzajcu sa v centre zujmovej oblasti, uvaovali sme ju do vpotu potreby vody a do technickho nvrhu napojenia. Predpokladan napojenie zstavby Nov Majer spova v nadimenzovan erpacch stanc, vtlakov a gravitanch sekov kanalizcie, ktormi by mohli by odvdzan splakov vody. Nenavrhujeme samotn odkanalizovanie tejto oblasti.

Bilancia produkcie splakov je prakticky rovnak ako bilancia potreby vody:

mnostvo splakov odvdzanch do verejnej splakovej kanalizcie:

Osoby




Sinite

hodinovej

nerovnomernosti

kh


(poet)

l/s

-

l/s

-

l/s

spolu PP

6 050

4,96

7,93

14,28

Osoby




Celkov priemern denn p o t r e b a vody spolu


(poet)

m3/de

-

m3/de

m3/de

m3/rok

spolu PP

6 050

428,40

685,44

428,40

156 366,00

mnostvo splakov likvidovanch pomocou vlastnch technickch zariaden pre vhadov nrast potu pracovnkov:

Osoby




Sinite

hodinovej

nerovnomernosti

kh


(poet)

l/s

-

l/s

-

l/s

spolu PP

4 380

4,92

7,87

14,17

Osoby




Celkov priemern denn potreba vody spolu


(poet)

m3/de

-

m3/de

m3/de

m3/rok

spolu PP

4 380

425,16

680,26

425,16

155 183,40

celkov mnostvo splakov pre vhadov poet pracovnkov:

Osoby




Sinite

hodinovej

nerovnomernosti

kh


(poet)

l/s

-

l/s

-

l/s

spolu PP

10 430

9,88

18,80

28,45

Osoby




Celkov priemern denn potreba vody spolu


(poet)

m3/de

-

m3/de

m3/de

m3/rok

spolu PP

10 430

853,56

1365,70

853,56

311 549,40

Verejn splakov kanalizcia

Trasa kanalizcie je veden vo verejnch komunikcich, aby o mono v najvej miere umonila napojenie producentov na verejn stokov sie.

rmci tejto stavby boli vybudovan gravitan PVC potrubie DN 300, dve erpacie stanice (VS2 a VS3) a vtlan potrubia.

Gravitan PVC potrubie DN 300, erpacia stanica VS1 a vtlan potrubie HDPE DN150 s napojenm vtlaku do verejnej kanalizcie mesta Sere na rohu Ponej ulice boli vybudovan v rmci samostatnej stavby logistickho centra a ahkej priemyselnej vroby na parcelch .3992/58 a 4085/10. Ako hlavn erpacia stanica je uvaovan VS1, ktor preerpva splakov odpadov vody z celho zemia. Stoka verejnej kanalizcie do ktorej sa napjame je DN400, kapacita pri jestvujcom sklone 130 l.s'1. Toto miesto je navrhnut z dvodov dostatonej kapacity stoky a odvedenia splakov do OV bez nutnosti alieho preerpvania.

Parametre verejnch erpacch stanc:

S

Qnvrhov

Qerpan

DN vtlaku

Rchlos vo vtlaku

Dka

vtlaku

Dopravn

vka

Hcelkov

Predpokladan prkon jednho erpadla

l.s'1

l.s'1

mm

m.s'1

m

m

kW

VS1

14,26

15,0

150

0,77

1320

9,0

7,0

VS2

5,68

5,0

80

1,0

470

10,0

3,5

VS3

1,69

4,0

80

0,8

645

9,0

3,0

kadej erpacej stanici s osaden dve erpadl (jedno ako 100% rezerva). Vntroarelov splakov kanalizcia

Odvdza splakov odpadov vody z jednotlivch miest produkcie vo vntri arelov do verejnej kanalizcie, pomocou ktorej sa dostan do verejnej OV.

Technick rieenie spova v kombincii gravitanch stk a preerpvacch stanc.

Pre vhadov nrast potu pracovnkov v priemyselnom parku Sere-Juh je kapacita verejnej vodovodnej a kanalizanej siete mesta Sere z hadiska prietoku potrubia nedostaton. Z tohto dvodu pre vhadov poet pracovnkov bude v sektoroch v sektoroch A, B2, D, G, N, M, L a K priemyselnho parku potrebn riei zariadenia na sptn vyuitie odpadovej vody. Tak sa d eliminova mnostvo splakovch vd odvdzanch do verejnej kanalizcie a OV mesta Sere v prpade navenia potu zamestnancov.

Zabezpeenie vody na hasenie poiarov

jednotlivch sektoroch priemyselnho parku bud loklne zdroje vody na hasenie poiarov = studne, v kombincii s automatickmi tlakovmi stanicami a podzemnmi ndrami (45m3) a arelov rozvody vody k jednotlivm objektom.

Odvdzanie vd z povrchovho odtoku (daovch)

pav^nd, s .r.o


parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


pav^nd, s .r.o


parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


Koncepcia odvedenia daovch vd spova v ich zadran (retencii) a nslednom nepriamom vsakovan do podloia, prpadne odvedenia do recipientu vodnho toku Dera. Zadranie je navrhovan pomocou retennch ndr, ktor boli navrhovan pre kad sektor priemyselnho parku samostatne.



Daov vody zo striech s odvdzan do tchto ndr gravitane, vo vnimonch prpadoch preerpanm, bez pouitia odluovaa ropnch ltok. Voda zo spevnench plch (vozoviek a parkovsk) je odvdzan cez odluovae ropnch ltok a nsledne preerpvan do retennch ndr. Tento princp je pouit vo vetkch areloch.

Retenn ndre bud zrove aj vsakovacie ndre. V tchto miestach sa navrhne (po rove podzemnej vody) vmena jestv. ternu za materil s vym koeficientom priepustnosti (nepriamy vsak do podloia).

Daov vody z arelov v blzkosti toku Dera bud taktie odvdzan do retennch ndr, avak tu sa uvauje okrem vsakovania do podloia aj s vypanm pomocou krtiaceho objektu do tohto recipientu. Povolen mnostvo vypanch vd presne ur prevdzkovate vodnho toku (SVP), priom z vpotu vylo, e v sasnosti odtek z rieenho zemia (pri uvaovan 15-min. daa s periodicitou raz za 2 roky a pri koeficiente odtoku 0,05 (rovinat zemie pol) do spomnanho potoka pribline

500 l.s-1.

Vzhadom na konfigurciu ternu sme navrhli v zpadnej asti zemia vyui jestv. zemn priehlbe, ktor bola bvalm meandrom vodnho toku, ako vek retenn ndr, sliacu aj pre zastenie zemnho rigola vedceho smerom od arelov .I.-II. Tm sa vybuduje monos prepojenia cestnch rigolov (v niektorch prpadoch len pri zavzdut hladiny) s vodnm tokom. Tto retenn ndr bude schopn prija aj vie mnostvo prvalovch vd z celho okolia, s akmi uvaujeme vo vpotoch.

Koncepcia odvdzania daovch vd z jednotlivch arelov PP zostva v pvodnom rieen.

2.3.5. Poiadavky na telekomunikcie

Bez zmeny.

2.3.6. Poiadavky na dopravu

Posdenie statickej dopravy pre vhadov poet pracovnkov, poet parkovsk pre OA+NA, prekladisk pre NA:

zmysle STN 73 6110/Z1 (12.2011), l.16.3.10 celkov poet stojsk je dan:

N = 1,1 x Oo + 1,1 x Po x kmp x kd kde pre n prpad maj koeficienty dan hodnoty:

Oo = 0 zkladn poet odstavnch stojsk

Po zkladn poet parkovacch stojsk poda 16.3.9 uvedenej STN

poda STN 73 6110/Z2 (07.2014), l.16.3.10 a tab.20 jedno parkovacie stojisko pripad na 4 zamestnancov priemyselnho podniku kmp = 0,7 sektory B2, K

osobitne definovan zny s preferenciou hromadnej dopravy kmp = 1,0 ostatn sektory kd = 1,0sinite vplyvu deby prepravnej prce, IAD: ostatn doprava 40:60

Sektor A:

Celkov vhadov poet zamestnancov:1200

Poet zamestnancov v dvoch po sebe idcich zmench:1200

N = 1,1 x 0 + 1,1 x (1200 / 4) x 1,0 x 1,0 = 330 Sektor B1:

Celkov poet zamestnancov:1000


N = 1,1 x 0 + 1,1 x (800 / 4) x 1,0 x 1,0 = 220 Sektor B2:

Celkov poet zamestnancov:1000


N = 1,1 x 0 + 1,1 x (1000 / 4) x 0,7 x 1,0 = 193

Sektory D+J:

Celkov poet zamestnancov:

2 380 2 380

300

240

700

560

1 900 1 480

1 000 800

500

400

450

450

Poet zamestnancov v dvoch po sebe idcich zmench: Nd = 1,1 x 0 + 1,1 x (1900 / 4) x 1,0 x 1,0 = 522,5 Nj = 1,1 x 0 + 1,1 x (480 / 4) x 1,0 x 1,0 = 132 N = 522,5 + 132 = 654,5

Sektor F:


Poet zamestnancov v dvoch po sebe idcich zmench:

N = 1,1 x 0 + 1,1 x (240 / 4) x 1,0 x 1,0 = 66

Sektor G:



N = 1,1 x 0 + 1,1 x (560 / 4) x 1,0 x 1,0 = 154

Sektor K:



N = 1,1 x 0 + 1,1 x (1480 / 4) x 0,7 x 1,0 = 285

Sektor L:



N = 1,1 x 0 + 1,1 x (800 / 4) x 1,0 x 1,0 = 220

Sektor M:



N = 1,1 x 0 + 1,1 x (400 / 4) x 1,0 x 1,0 = 110

Sektor N:



N = 1,1 x 0 + 1,1 x (450 / 4) x 1,0 x 1,0 = 124

pav^nd,


parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


pav^nd,


parc.. 3924/7, 3924/43, 3924/51, 3940/1, 39 17/1, 3992/5, 3992/57, 4058/3


Navrhovan poet parkovsk OA+NA a poet prekladsk NA:



arel:sektor:parkoviskOA:parkoviskNA:parkoviskspolu:prekladiskNA:

1

F

140

43

183

131

G

160

38

198

36

2

B1

336

15

351

15

B2

193

18

211

26

3

D+J

658

195

853

105

4

K

288

85

373

64

5

L

220

27

247

59

M

110

14

124

18

6

N

124

0

124

14

7

I

135

0

135

0

8

A

379

70

449

84

9

P

90

0

90

0

prieben komunikcie

80

80

0

spolu v PP:28335853418552

z toho minimlne 2% stojsk OA (57 stojsk) bude urench pre osoby s obmedzenou schopnosou pohybu a orientcie.

Jednotliv arely navrhovanho priemyselnho parku bud napojen na komunikcie vonkajej infratruktry, ktor boli zrealizovan a s skolaudovan.

Vjazdy do sektorov A a B1 s navrhnut z prstupovej komunikcie (SO 102 - vetva 1), zrealizovanej ako komunikcia funknej triedy B2, kat. MZK9,5/60 (red. MZ11,5/60). Vjazd do ostatnch sektorov priemyselnho parku je z komunikci funknej triedy B3, kat. MZK9,5/40 (red. MZ11,5/40).

2.3.7. Spsob zabezpeenia drby zkladnch prostriedkov

pvodnom rieen ' bez zmeny.

2.4. Starostlivos o ivotn prostredie a ochrana osobitnch zujmov

2.4.1. Vplyv stavby na ivotn prostredie a okolit zstavbu

Ochrana pred hlukom, svetlotechnick vplyvy, protiradnov ochrana - v pvodnom rieen ' bez zmeny.

2.4.2. Starostlivos o bezpenos prce a technickch zariaden

Veobecn zsady bezpenosti prce vo vrobnch prevdzkach v pvodnom rieen

bez zmeny.

2.4.3. Zkladn koncepcia poiarnej ochrany

Koncepcia protipoiarnej bezpenosti stavby je zdokumentovan v samostatnej asti A.3. V alom stupni PD bude vypracovan projekt poiarnej ochrany s podrobnm nvrhom protipoiarneho vybavenia navrhovanej stavby.

2.4.4. Poiadavky z hadiska CO

Oblas civilnej ochrany je potrebn riei v zmysle zkona .50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (Stavebn zkon) v znen neskorch predpisov, Vyhl. MPSR .453/2000 Z.z., ktorou sa vykonvaj niektor ustanovenia stavebnho zkona 3, psmeno j), Zkona NRSR . 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvatestva v znen neskorch zkonov, Vyhlky MVSR . 532/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpeenie stavebnotechnickch poiadaviek a technickch podmienok zariaden civilnej ochrany v znen neskorch predpisov.

Veobecn as

Predmetom civilnej ochrany v slade s ustanoveniami zkona NRSR . 42/1994 Z.z. je vyuitie przemnch i podzemnch priestorov navrhovanej stavby.

Z hadiska civilnej ochrany, v zmysle zkona NRSR .42/1994 Z. z. prvnick osoba a fyzick osoba - podnikate (vlastnk, prevdzkovate, njomca, uvate arelu, asti arelu, budovy), uveden v 16, ods. 1, 2, 6, a 11, 12) je okrem inch loh povinn:

zabezpei, zriaova a udriava ochrann stavby pre svojich zamestnancov a osoby prevzat do starostlivosti

... (16, ods. 1, psm. h)),

skladova, oetrova a zabezpeova vdaj materilu CO pre jednotky CO ... (16, ods.1, psm. k),

poskytn pri prprave na CO a pri mimoriadnych udalostiach orgnom ttnej sprvy alebo obciam vecn prostriedky, ktor vlastnia alebo uvaj

... (16, ods.1 psm. l)),

vypracova pln ochrany svojich zamestnancov a osb prevzatch do starostlivosti v rozsahu urenom obvodnm radom

... (16, ods. 1 psm. e).

zmysle Vyhlky MVSR 532/2006 Z.z. bud v navrhovanch areloch vybudovan ochrann stavby spajce stavebnotechnick poiadavky a technick podmienky zariaden civilnej ochrany, nakoko zemn obvod mesta Sere sa nachdza v oblasti ohrozenia prpadnou radianou havriou jadrovho zariadenia jadrovej elektrrne V2 Jaslovsk Bohunice, ktor je vymedzen kruhom s polomerom 21 km.

Nvrhy ochrannch stavieb CO bud v alch stupoch PD vychdza aj zo zverov a odporan dokumentu Analza monho vzniku mimoriadnej udalosti v zemnom obvode Okr. radu Galanta, ktorho spracovateom je Obvodn rad Galanta - odbor CO - odbor krzovho riadenia.

Ochrann stavby bud integrovan do halovch objektov ako dvojelov zariadenia s prioritou mierovho vyuitia v zmysle 9 Vyhlky 532/2006 Z.z.. Poiadavky na stavebn kontrukcie a technick vybavenie ochrannch stavieb bud zohadnen pri podrobnom technickom nvrhu jednotlivch stavieb v alch stupoch PD.

Kapacity krytov bud stanoven poda potu osb v najsilnejej pracovnej zmene. Celkov vhadov poet osb poas najsilnejch zmien v jednotlivch areloch PP:

arel 1: sektor F:

120 osb

sektor G:

280 osb

arel 2: sektor B1:

400 osb

sektor B2:

500 osb

arel 3: sektor D:

950 osb

sektor J:

240 osb

arel 4: sektor K:

740 osb

arel 5: sektor L:

400 osb

sektor M:

200 osb

arel 6: sektor N:

250 osb

arel 8: sektor A:

600 osb

Jednotliv druhy ochrannch stavieb musia spa na zklade navrhnutej hmotovej kontrukcie a poda osadenia objektu v terne koeficient oslabenia pri plynotesnom kryte Ko = min.100 a pri jednoduchom kryte budovanom svojpomocne Ko = min.50. Konkrtne vpoty Ko zhodnoti na zklade podrobnho vpotu, navrhn opatrenia a spsob pravy vybranch priestorov.

2.4.5. Zkladn koncepcia protikorznej ochrany a ochrany kblovch veden

pvodnom rieen - bez zmeny.

2.4.6. Rozsah trvalho a doasnho odatia ponohospodrskej a lesnej pdy, nhradn rekultivcie

pvodnom rieen - bez zmeny.



Documents

Microsoft Word - PP-Sered-DUR_ZMENA-01-2019_a2_exp.doc · Web viewDokumentácia rieši stavbu priemyselného areálu logistického centra v katastri mesta Sereď, pri rýchlostnej