Upload
jakub-filip
View
14
Download
4
Embed Size (px)
DESCRIPTION
This analysis offers complex view on the structural transformation of the phenomena Mille Regretz by Josquin dez Pre and his contemporaries.
Citation preview
MASARYKOVA UNIVERZITA FILOZOFICKÁ FAKULTA
ÚSTAV HUDEBNÍ VĚDY
Hudební věda
Jakub FILIP
SEMINÁRNA PRÁCA
Dějiny hudby: renesance a rané baroko A
Mille regretz – Strukturní i kulturně historické proměny jedné
písně
Mgr. Vladimír Maňas, Ph.D.
Brno, 2015
Prehlasujem, že som svoju seminárnu prácu vypracoval
samostatne, s využitím uvedených prameňov a literatúry.
Brno, 20. august 2015
3
Je zrejmé, že Mille regretz je z rôznych dôvodov historickým fenoménom
v oblasti hudby. Ide primárne o francúzsky štvorhlasý chanson, ktorého autorstvo je
pripisované jednej z najvýraznejších postáv franko-vlámskych skladateľov obdobia
renesancie, Josquinovi des Prez (ca. 1450 – 1521). Mnoho Josquinových chansonov
dodnes predstavuje akýsi nový štýl kompozície renesancie a Mille regretz je obzvlášť
dobrým príkladom. Je to najmä kvôli tomu, že Josquin pred ustálenou formou
uprednostňuje skôr viac poetické a variované formy. Hlasy sú viac nezávislé a viac
autonómne, čo sa ukazuje najmä v štruktúre imitácií medzi nimi samotnými. 1 Nie je
pochýb o tom, že sláva tohto diela naprieč celou kontinentálnou Európu je najmä
výsledkom jeho vlastného hudobného bohatstva, no z istej časti sa ne nej podieľa aj
fakt, že niektorí – podobne významní, skladatelia toto Josquinovo dielo prepracovali.
Ide najmä o Luisa de Narváeza a jeho vihuelovú antológiu s názvom La Canción de
Emperador2, ale tiež o Nicolasa Gomberta a jeho šesťhlasé prepracovanie tohto
chansonu – to sa totiž neustále odvoláva na jeho polyfonickú štruktúru.3
Josquinovo Mille regretz patrí k sekulárnym, teda svetským dielam. Má
prokomponovanú formu, patrí k tým najdelikátnejším chansonom, dokonalým, no
zároveň pomerne jednoduchým.4 Je voľne komponovaný, s čistou artikuláciou liniek
a melodických bodov imitácie, s pozoruhodne opatrnou hierarchiou kadencií.5
Celý chanson je komponovaný vo frygickom mode, ktorý akoby evokoval a
podporoval určité emočné nálady, ako napríklad istá dávka oslavnosti alebo naopak
smútku. To samozrejme korešponduje aj so samotnou tematikou textu a teda koniec
koncov aj samotného chansonu ako takého, vzhľadom k tomu, že tieto hudobné formy
sú typické práve svojou úzkou väzbou na text. Dôležité je tiež pripomenúť, že
Josquinovo Mille regretz je hudobne podobné prvkom dôležitej tradície fenoménu
chansonov regretz, ktorá je vlastne etablovaná už od šestnásteho storočia.6
1Hanning, Barbara Russano – Concise History of Western Music. Chapter 6: Music of Franco-flemish Composers. III. The
Next Generation: Josquin and His Contemporaries. W.W. Norton and Company, 2015. [online] 2015 [cit. 20. august 2015]. Dostupné z <http://www.wwnorton.com/college/music/concise-history-western-music4/ch/06/outline.aspx>. 2 Rees, Owen – Mille Regretz as Model: Possible Allusions to The Emperors Song in the Chanson Repertoary. Journal of the
Royal Musical Association, vol. 120, č. 1 (1995), s. 44. 3 Fallows, David – Josquin. Epitome Musical. Brepolis, Michigan University, 2009, s. 426.
4 Brown, Howard Mayer – Hudba v renesancii. Bratislava: Hudobné centrum, 2013, s. 131.
5 Noble, Jeremy – Josquin des Prez: Secular Works. Grove Music Online. Oxford Music Online.
6 pozn. č. 2, s. 46.
4
V tejto kompozícii sa nachádza niekoľko pozoruhodných krátkych motívov,
ktoré sa pomerne často vyskytujú aj v dielach iných autorov, a ktoré je na mieste istým
spôsobom pripomenúť. Ide najmä o úvod samotného chansonu v najvyššom hlase,
v nástupe na kvartu, ktorý je v akomsi, zdá sa, daktylskom rytme. Ďalej je zaujímavé
všimnúť si krátku časť v úvode chansonu v basovom hlase, ktorá je takmer identická
s časťou v sopráne v taktoch 17 až 19. A koniec koncov tiež klesajúca figúra v taktoch
19 až 24, najmä kvôli svojej forme v altovom a basovom hlase.7
Príklad I – Mille regretz8
V prvom spomínanom prípade by sme mohli uvažovať v intenciách nápadnej
podobnosti s dielom Les grans regrets (Príklad II – Les grans regrets), ktorého
autorstvo je pripisované Hayne van Ghizeghemovi a holandskému franko-vlámskemu
skladateľovi Agrocolovi. Ako celkom zreteľne vidíme v Príklade II, tento chanson
začína neobvyklým harmonickým nástupom poltónu na as v basovom hlase, ktorý sa
náhle dištancuje od modu tohto chansonu. A práve tento postup celkom jasne odkazuje
na postup v prípade Josquinovho Mille regretz v jeho samotnom úvode.9 Podľa Owena
7 Rees, Owen – Mille Regretz as Model: Possible Allusions to The Emperors Song in the Chanson Repertoary. Journal of the
Royal Musical Association, vol. 120, č. 1 (1995), s. 47. 8 IMSLP – International Music Score Library Project. Petrucci Musci Library. Mille regretz (Josquin des prez). [online] 2015
[cit. 20. augusta 2015]. Dostupné z <http://imslp.org/wiki/Mille_regretz_(Josquin_Desprez)>. 9 pozn. č. 7, s. 47.
5
Reesa – súdiac podľa samotného štýlu a okolností, je však pomerne pravdepodobné, že
materiál Les grans regrets existoval skôr, ako Josquinovo Mille regretz.10
Príklad I – Mille regretz (pokračovanie)11
10
Rees, Owen – Mille Regretz as Model: Possible Allusions to The Emperors Song in the Chanson Repertoary. Journal of the
Royal Musical Association, vol. 120, č. 1 (1995), s. 47 a 51. 11
IMSLP – International Music Score Library Project. Petrucci Musci Library. Mille regretz (Josquin des prez). [online] 2015
[cit. 20. augusta 2015]. Dostupné z <http://imslp.org/wiki/Mille_regretz_(Josquin_Desprez)>.
6
Príklad II – Les grans regrets, takty 1 - 4
12
Ako sme už v úvode naznačili, pomerne značná časť práce, ktorá má nejaký
súvis alebo väzbu na Mille regretz, pochádza aj z diela skladateľa Nicolasa Gomberta.
Najvýznamnejším dielom z pohľadu tohto typu porovnávanie, ktoré sme naznačili
o niečo vyššie, je pravdepodobne Gombertovo Tousiours souffrir (Príklad III –
Tousiours souffrir). Táto úvodná časť tohto chansonu je podľa Reesa akýmsi
konštruktom a kombináciou dvoch motívov, ktoré sme popisovali vyššie. V prípade
Tousiours souffrir ide od tretieho taktu vlastne o akúsi fúziu alebo kombináciu prvkov
z úvodu chansonu Mille regretz.
Príklad III – Tousiours souffrir, takt 1 – 513
12
Rees, Owen – Mille Regretz as Model: Possible Allusions to The Emperors Song in the Chanson Repertoary. Journal of the
Royal Musical Association, vol. 120, č. 1 (1995), s. 51. 13
CPDL – Choral Public Domain Library. Nicolas Gombert – List of Choral Works. [online] 2015 [cit. 20. augusta
2015]. Dostupné z <http://www2.cpdl.org/wiki/images/f/f7/Gombert-Tousjours_souffrir.pdf>.
7
Príklad III – Tousiours souffrir, takt 6 - 1514
V treťom až štvrtom takte máme možnosť vidieť akúsi klesajúcu tendenciu
v basovom hlase podobne, ako je tomu aj v Mille regretz – tento krát azda celkom
náhodne takisto v treťom takte. Podľa Reesa sa od konca desiateho taktu v úvode
spomínaný nástup na kvartu a pokračovanie v daktylskom rytme objavuje celkom
nezávisle a stáva sa akýmsi autonómnym prvkom v rámci celého chansonu.15
Ono
vlastne túto podobnosť môžeme v skutočnosti vidieť až v takte jedenástom. Takýchto
14
CPDL – Choral Public Domain Library. Nicolas Gombert – List of Choral Works. [online] 2015 [cit. 20. augusta
2015]. Dostupné z <http://www2.cpdl.org/wiki/images/f/f7/Gombert-Tousjours_souffrir.pdf>. 15
Rees, Owen – Mille Regretz as Model: Possible Allusions to The Emperors Song in the Chanson Repertoary. Journal of the
Royal Musical Association, vol. 120, č. 1 (1995), s. 51.
8
zaujímavých podobností v modeloch Josquinovho chansonu a v chansonoch iných
skladateľov je samozrejme niekoľko. V prípade Gomberta a jeho Tousiours souffrir,
nie je celkom jasné, prečo k takejto podobnosti vôbec došlo. Koniec koncov podobne,
ako v prípade vyššie uvedených príkladov. Rees však opäť konštatuje, že samotná
hudobná podobnosť alebo konkrétne modely a prvky medzi jednotlivými chansonmi
tohto obdobia, mali obvykle spoločného menovateľa – text.16
Naše rozhodnutie postupne prebrať a poukázať na takéto podobnosti v oblasti
žánru, akým je chanson, vychádzalo predovšetkým z presvedčenia, že je dôležité
poukázať na vzájomné vplyvy medzi jednotlivými skladateľmi – súčasníkmi, kvôli
ilustrácii toho, akým spôsobom sa menil a tvaroval konkrétny materiál v čase. To
všetko najmä v kontexte toho, že celý čas pracujeme s čímsi, čo je len zlomkom tvorby
nie len Josquina, ale aj jeho súčasníkov v podobe mien, ktoré sme uvádzali
v príkladoch. Teda ide v podstate len o jeden fenomén, jednu pieseň a jeden žáner.
Pokiaľ by sme sa mali dotknúť akýmsi spôsobom aj čohosi viac, čo stojí za
Josquinovym Mille regretz – teda niečoho „nehudobného“, bolo by rozhodne na mieste
pozastaviť sa pri jeho samotnom texte. A to nie len z dôvodu významnosti takýchto
textov v súvislosti s vplyvmi a reálnymi podobnosťami, ako sme naznačili pár riadkov
vyššie.
Autorstvo tohto textu paradoxne nie je celkom ozrejmené. A minimálne
rovnako paradoxným sa môže zdať náznak, že za autora sa považuje Valúnsky básnik
a historik, v tom čase žijúci prevažne vo Francúzsku, Jean Lamaire de Belges.
Pôvodný text17
Mille regretz de vous abandonner
Et d'eslonger vostre fache amoureuse,
Jay si grand dueil et paine douloureuse,
Quon me verra brief mes jours definer.
16
Rees, Owen – Mille Regretz as Model: Possible Allusions to The Emperors Song in the Chanson Repertoary. Journal of the
Royal Musical Association, vol. 120, č. 1 (1995), s. 55. 17
CPDL – Choral Public Domain Library. Mille regretz – Josquin des Prez. Original Text and Translations. [online]
2015 [cit. 20. augusta 2015]. Dostupné z <http://www3.cpdl.org/wiki/index.php/Mille_regretz_(Josquin_des_Prez)>.
9
Dnes už samozrejme vďaka mnohým nástrojom existuje mnoho prekladov do
rôznych jazykov sveta, čo samozrejme významne napomohlo ešte väčšiemu
priblíženiu sa k pochopeniu tohto diela. Odhliadnuc však od autorstva samotného
textu, ktoré vlastne z istého hľadiska ani nie je tak podstatné, nepopierateľným faktom
ostáva, že Josquin s ním dokázal pracovať veľmi zručne a efektívne. To samozrejme
dokazuje aj fakt, ako sa v tejto kompozícii vysporiadal s homofóniou a vokálnou
imitáciou. Už v úvode sme naznačovali, že tento jeho prístup bol zhola nekonvenčnou
a novou vecou v oblasti kompozície, za ktorú ho mnohí súčasníci aj nasledovníci
obdivovali a považovali za autoritu. Môžeme si v podstate už hneď od začiatku
všimnúť napríklad zreteľnú dominanciu sopránového hlasu, ktorý však nijakým
spôsobom nenarúša plynulý tok a súčasnú jednoznačnú autonómiu hlasov ostatných.
Zdá sa, akoby bol tento kúsok textu, o ktorom si ani nie sme tak celkom istí, kto ho
napísal, stvorený priamo na mieru Josquinovmu Mille regretz. Samotnou otázkou
pôvodu chansonu a takisto jeho textu sa vo svojich publikáciách zaoberá aj britský
muzikológ David Fallows.
Nakoniec, možno by bolo fajn uvedomiť si význam tohto diela napríklad aj cez
skutočnosť, že medzi jeho najväčších obľúbencov a obdivovateľov patril samotný
španielsky kráľ Charles V.18
18
Rees, Owen – Mille Regretz as Model: Possible Allusions to The Emperors Song in the Chanson Repertoary. Journal of the
Royal Musical Association, vol. 120, č. 1 (1995), s. 44.
10
ZOZNAM ZDROJOV A LITERATÚRY
[1] FALLOWS, David – Josquin. Epitome Musical. Brepolis, Michigan University, 2009.
[2] REES, Owen – Mille Regretz as Model: Possible Allusions to The Emperors Song in the Chanson Repertoary. Journal of the Royal Musical Association, vol. 120, č. 1 (1995), s. 44-76. Taylor & Francis, Ltd. [online] 1995 [cit. 20. august 2015] Dostupné z <http://jstor.org/stable/766451>.
[3] BROWN, Howard Mayer – Hudba v renesancii. Bratislava: Hudobné centrum, 2013. [4] NOBLE, Jeremy – Josquin des Prez: Secular Works. Grove Music Online. Oxford Music Online.
[online] 2015 [cit. 20. august 2015]. Dostupné z <http://www.oxfordmusiconline.com/subscriber/article/grove/music/14497pg13?q=Mille+regretz&search=quick&pos=2&_start=1#firsthit>.
[5] HANNING, Barbara Russano – Concise History of Western Music. Chapter 6: Music of Franco-
flemish Composers. III. The Next Generation: Josquin and His Contemporaries. W.W. Norton and Company, 2015. [online] 2015 [cit. 20. august 2015]. Dostupné z <http://www.wwnorton.com/college/music/concise-history-western-music4/ch/06/outline.aspx>.
[6] IMSLP – International Music Score Library Project. Petrucci Music Library. [online] 2015
[cit. 20. august 2015]. Dostupné z <http://imslp.org/wiki/Main_Page>. [7] CPDL – Choral Public Domain Library. [online] 2015 [cit. 20. august 2015]. Dostupné z
<http://www2.cpdl.org/wiki/index.php/Main_Page>.