Upload
others
View
3
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Moje prázdniny /Kritika/
Neviem, čo si pod pojmom prázdniny predstavujú moji rodičia, ale určite nie sme
toho istého názoru. Cez prázdniny sa má predsa oddychovať, chodiť s kamarátmi von a na
diskotéky. Moji rodičia ma tento rok vyuţívali ako sa len dalo. Dookola som počúvala:
„Monika poriaď, Monika, umy riad, povysávaj, pôjdeme hrabať seno, zbierať slivky... atď“.
Keby som to mala vypisovať všetko, bolo by to trošku na dlhšie. Z toho mi vyplýva, ţe moji
rodičia sú toho názoru, ţe cez prázdniny by dom mala makať ako fredka. Tieto prázdniny som
polku stráţila deti, a ďalšiu polku riadila, voľné som mala iba soboty, piatky, aj to nie všetky,
a sem- tam stredy. Ale myslím, ţe môţem povedať, ţe to neboli aţ také hrozné prázdniny.
S deťmi bola zábava, aj keď sem tam neposlúchali, a našla som si čas aj na kamarátov, aj na
rodinu. A najlepší záţitok z prázdnin bol, keď som zbierala slivky po“ járku“, v ktorom
väčšinou behajú diviaky, keď sa niečo pohlo v kríkoch mala som srdce aţ v gatiach.
Teraz neviem, mám sa tešiť aj budúce letné prázdniny?
Monika Sopóciová 9.A
Jeseň Kaţdý rok k nám prichádza
a predsa je vţdy vzácna .
Stromy , listy sfarbuje ,
Záhrady nám spaľuje.
Plody zeme zbierame ,
do košov ich vkladáme .
Vitamíny musia byť ,
keď tu chceme dlho ţiť .
Drobné zmeny v záhrade ,
na stromoch i na sade .
Čas šarkanov nastane,
keď nás vietor prepadne .
Vietor líca vyštípe ,
no deti sú zvyknuté .
Veľká radosť nastane ,
ked´ šarkana púšťame .
K. Stančíková 9.A
Kto som?
Som futbalistka.
Som zvedavá, ako to dopadne.
Počujem niečo zaujímavé.
Vidím veľa vecí .
Chcem psa !
Predstieram zranenie .
Cítim vánok fialiek .
Dotýkam sa oblakov .
Obávam sa konca sveta .
Plačem , pretoţe ma bolí noha .
Som futbalistka.
Chápem celú matiku .
Tvrdím , ţe som múdra .
Snívam o nesmrteľnosti chrústa .
Skúšam hrať volejbal. K.Stančíková 9.A
JESEŇ
Znova zo stromov padá lístie,
a červenie sa, to viem iste.
Fúkať vietor začína,
zima uţ tieţ vyčíňa.
Narodeniny moje blíţia sa tieţ,
a popichal ma jeţ.
Zima sa blíţi, ak bude padať sneh,
vytiahne sa mnoho lyţí.
Na zimné prázdniny treba čakať,
pre ne by som začal tvrdo makať,
na Vianoce treba čakať tieţ,
ale teraz si budem dávať pozor na zviera menom jeţ.
Radoslav Ţilka, 6.B
Prázdniny / Kritika /
Dni skorého vstávania a učenia na dva mesiace vystriedajú dni leňošenia
a ničnerobenia. Nie vţdy je to však tak. Miestami sa stáva, ţe od nudy, by sme radšej chodili
do školy. Rodičia nás hneď, ako hodíme tašku do kúta a celé dva mesiace o ňu len
zakopávame, zavalia povinnosťami. Ako napríklad: umývanie riadu, upratovanie, vysávanie,
vynášanie smetí. Pripadáme si ako nejaká upratovacia firma a po skončení sme úplne
vyšťavení, ako šťava z citrónu. Ďalšou zlou vecou je, ţe rodičia nám nedovolia ostať dlho von
a nakáţu, kedy sa presne máme vrátiť domov ako nejakým väzňom, ktorí majú dovolené len
niekoľkohodinové prechádzky. Po týchto negatívach však prichádza čas aj na vytúţený
oddych v podobe dovolenky pri mori alebo nejakého výletu. Pred uţ spomínanou dovolenkou
nás čaká náročné balenie vecí, po ktorom večer zaľahneme do postele ako zbití psi. Pri mori
nás čaká sladké ničnerobenie, ostáva nám čas len na kúpanie, opaľovanie a jedenie. Po večeri
sa koľkokrát ani nevieme zodvihnúť zo stoličky, čo sme sa tak doslova „napchali“. Preto
nezabúdajme, ţe najväčšou hrozbou dovolenky je, ţe priberieme a potom vyzeráme ako
ropuchy. Ako náhle prídeme domov, zas nás čaká ten istý kolobeh. Uţ od augusta do nás
hustia ako sa máme učiť, aby sme všetko nezabudli a neboli sprostí a aby sme im potom
v septembri na rodičku neurobili hanbu. Ale aj tak, priznajme si, ţe nikto z nás cez prázdniny
na knihy nepomyslí, nieţe by sa mal ešte aj učiť. Ďalší výsluch
prichádza ako náhle zapneme počítač, hneď nás zavalí kopa otázok typu čo robíš, čo pozeráš,
s kým píšeš atď. A takto to ide stále dookola.
Michaela Puškárová, 9. A
Dievča v ulite
Bolo raz jedno malé dievčatko. Nemalo rodičov. Všetci ju volali Janka
Raz sa Janka prechádzala po lese a našla na ceste ulitu. Vojde do nej a vo
vnútri sedel slimák a jedol banán. „Čo tu pohľadávaš?“ zamračila sa slimák. „Ja,
ja, ja...,“ koktala Janka a potom pokračovala: „slušnosťou je sa pozdraviť!“ „No
dobre, ahoj a teraz
odpovedz na
otázku!“ hneval sa
slimák. „Ja som
proste našla ulitu
a vliezla do nej a to
je všetko,“ povedala
Janka. „Janka, poď,
sadni si. Nedáš si
Brejky?“ zdvorilo sa
opýtal slimák a ešte
dodal: „Ináč, ja som
Dano.“ „Odkiaľ vieš
moje meno?“
prekvapene sa opýtala Janka. „A čo je to Brejky?“ dodala. „Meno máš vyšité na
tričku a Brejky je mlieko s príchuťou,“ s úsmevom jej odpovedal slimák. Janka
si sadla a popíjala Brejky, no vtom niekto po nej kričí: „Jana, Jana!“ Bola to
pani učiteľka. „Na zemi sa nesedí a musíš kúpiť glóbus, lebo si ho rozpučila!“
kričala ďalej. „Ale, kde je moje Brejky?“ zmätene povie Janka. „Aké Brejky?
Máme písomku a basta!“ ešte viacej sa rozkričala učiteľka.
„Asi to bol len sen,“ pomyslela si Janka. Sadla si na stoličku a do konca
hodiny nepovedala ani slovo.
Martinka Mócová, 5. B
Halloween
strašidelný, smiešny
svieti, zapaľuje, vyrába
Deti vyrábajú svoje tekvice.
Vyrábanie masiek
Viktória Mániková, 6. A
Jeseň
Pekná, červená,
zhadzuje, odovzdáva, maľuje
Deti chystajú svoje šarkany.
Ročné obdobie
Renátka Budáčová, 6. A
Ako sa mačka spriatelila so psom
Pes a mačka sú veľkí nepriatelia.
Pes sa raz tajne prikradol k mačke a zabrechal
jej do ucha tak hlasno, ţe mačka sa bojí odvtedy psov.
Ale jeden deň si mačka povedala, ţe sa uţ nebude báť
a postaví sa svojmu strachu. Pribehla k plotu a cez
malú dierku v ňom sa pozerala na psa u susedov.
Hovorila si, ţe pôjde za ním, či sa nechce priateliť,
lebo iba tak jej uţ nemohol robiť zle a ona by sa toľko
nebála. Zistila, ţe pes jej neublíţi, Hrali sa spolu kaţdý
deň. Mačka uţ vedela, ţe sa nemusí báť
psov.
Tak sa pes a mačka stali
priateľmi.
Dominika Šuľanová, 6. A
Kto som?
Som pohoďák.
Som zvedavý na všetko farebné.
Počujem šuchot zelených listov.
Vidím ako sa na mňa usmieva slnko.
Chcem mať stav úplnej pohody.
Som pohoďák.
Predstieram nenávisť.
Cítim vôňu zelenej trávy.
Dotýkam sa jej zelených listov.
Obávam sa smrti.
Plačem za mojou láskou.
Som pohoďák.
Chápem, ţe ţivot je krátky.
Tvrdím, ţe si ho ţijem na plné obrátky.
Snívam o tej pohode.
Skúšam všetko nemoţné.
Igor Oláh, 9. A
Jeseň
smutná, farebná,
maľuje, farbí, daruje
tekvice uţ svietia v tme
jeseň maliarka
Halloween
strašidelný, tajomný,
straší, kričí, smeje sa
do tekvice dávam sviečku
sladkosti
Barbora Fridrichová, 6. A
Jeseň
Vietor fúka fu fu fú,
šarkany sú vo vzduchu.
Vybehnime na lúky,
podrţme si klobúky.
Prišla pani bohatá,
oblečená do zlata.
Sfarbila nám všetky
listy,
uţ som si tým takmer istý,
ţe sa jeseň začína.
Pavol Marko, 6. B
Prázdniny
Na prázdniny sa kaţdý teší,
niekedy občas zaprší.
Kaţdý chce mať leto teplé
a z prázdniny záţitky veľké.
Deti sa z prázdnin radujú,
na tobogánoch sa radi šmýkajú.
Ihriská sú plné detí,
na kúpaliskách plno ľudí.
Na zmrzline si radi pochutnávajú,
spolu na bicykloch lietajú.
Na stromoch bunkre stavajú
a z toho veľkú radosť majú.
Do tábora kaţdý chodí
a letný čas nám uţ uchodí.
Deti veľkú radosť nemajú,
keď do školy sa chystať majú.
Katka Strečková, 7. A
Prázdniny
Leto je krásny čas,
na prázdniny sa teší kaţdý z nás.
Ísť na kúpalisko, to je super,
ale ísť s priateľmi von, to je moje.
Počasie je veľmi príjemné,
je to také nádherné.
Deti sa uţ vonku hrajú
a kričia, ţe sa dobre majú.
Cez leto sa niekto poraní
a niekomu sa zas zadarí.
Máme super náladu,
urobíme si skvelú zábavu.
Keď sa končí letný čas,
do školy musí ísť kaţdý z nás.
Janka Klimentová, 7. A
AKÁ SOM?
.
Som nerozhodná
Som zvedavá, či bude koniec sveta
Počujem, ako sa rozprávajú mravce
Vidím cez stenu
Chcem byť bohatá
Som nerozhodná
Predstieram, ţe som neviditeľná
Cítim vánok
Dotýkam sa vzduchu
Obávam sa, ako dopadne písomka
Plačem, pretoţe sa mi niečo stalo
Som nerozhodná
Chápem aj nepochopiteľné
Tvrdím, ţe čo sa má stať sa stane
Snívam o továrni na čokoládu
Skúšam niekomu liezť na nervy.
M.Puškárová 9.A
Prázdniny /Kritika/
No načo sú prázdniny? Kaţdý vraví: „Cez prázdniny si oddýchneš, bude ti fajn.“
No určite! Keď som sa vrátila domov z „otroctva“, teda z Talianska, kde som musela makať
pri otcovi v hoteli, tak mi skoro oči z jamôk vypadli. Pred domom ma čakala fúra dreva
a starký s „cinkulárom a hlucháňmi“ na ušiach. Hádam si len nemysli, ţe mu idem pomáhať!?
A vrcholom tohto všetkého bol môj podarený bratranec, ktorý akosi zabudol, ţe nie som jeho
mama. Tak potom aké prázdniny? Ak sa nehrám na otroka, tak na pilčíčku, alebo na mamu,
ktorou vôbec nie som . Kaţdý deň z mojich podarených prázdnin vyzeral asi takto: Rráno ma
zobúdzal brechot tých nepodarkov psov. Namiesto dobrého rána ma vítal nastúpený vysávač
a kopa riadu. Keď som si uţ myslela, ţe je konečne koniec, tak na mňa volala kosačka
z drevárne, ktorú najskôr bolo treba zreparovať, aţ potom od nej chcieť, aby aspoň
naštartovala. A tak to išlo dookola denne.
Moji rodičia asi nemajú taký istý názor na slovo prázdniny ako ja! Ani len vonku
ma nepustili bez toho, aby mi nepripomenuli pre nich váţne, no pre mňa zbytočné, suché
frázy typu „príď domov načas, správaj sa slušne“, ako keby som ja bola nejaký väzeň padnutý
na hlavu, A kde sú moje detské práva!? Kaţdý večer som si líhala do postele ako zbitý pes.
No a potom sa tešte na takéto prázdniny !
Sofia Zvarová 9.A
Čarodejka Jeseň
Kto je jeseň?
Jeseň je čarodejka , ktorá vykúzli z listov nádherný zlatý závoj.
Cítim, ako vo vzduchu poletujú utkané pavučinky.
Vidím, ako je ráno slnko zahalené za oponou oblakmi.
Snívam, ţe objavím všetky tajomstvá a zákutia jesene.
Počujem, ako lístie skáče do potoka.
Som zvedavá, aké predstavenie si pre nás jeseň pripravila tento rok.
Predstiera, ţe zhodí zo seba svoje zlaté šaty.
Chápe , ţe je pani, ktorá vykúzli z listov a prírody hodvábne koberce.
Plače, ţe s nástupom zimy stratí svoju moc a nebude viac vládnuť.
Jeseň sa hrá s korunami stromov...
M.Puškárová 9.A
Šarkan
vysmiaty, šťastný
zabáva, smeje sa, lieta
Deti sa hrajú so šarkanom
Zabávač
Viktória Mániková, 6. A
Prázdniny
Na prázdniny sa kaţdý teší,
na dovolenku hneď kaţdý beţí.
K vode k moru zabávať sa,
s novými priateľmi spoznávať sa.
Kúpaliská sú preplnené,
a deti veľmi vytešené.
Vo vode je zábava,
kaţdý s radosťou si zapláva.
Cez leto aj horský vzduch láka nás,
do hôr na huby volá nás.
Na okraji lesa si grilujeme,
keď na nás slnko svieti pod stromček sa ukryjeme.
Leto veľmi pekné je,
kaţdý ho má také, ako si ho naplánuje.
Leto sa uţ kráti,
kaţdý s výletov domov sa vráti. Miška Remencová, 7.A
Vietor
studený, rýchly
strapatí, sviští, roznáša
Prievan urobí jedným skokom
chuligán
Renátka Budáčová, 6. A
Ja som Som školák,maznáčik.
Som zvedavýna všetko, čo sa deje
okolo mňa.
Počujem šum vetra, padanie lístia.
Vidím veci neviditelné, hýbanie sa
trávy.
Chcem foťák Nikon coolpix L120,
červený.
Predstieram chorobu.
Cítim fúkanie vetra.
Dotýkam sa oblakov.
Obávam sa smrti.
Plačem, pretože mi
chýba frajerka.
Som žiak 9.A.
Chápem veci
nechápavé.
Tvrdím, že sklo je nerozbitné.
Snívam o exotickej dovolenke a mojej
frajerke.
Skúšam nové veci. M.Čeman 9.A
Perličky zo školských lavíc
Ezop je Maďar
Zakladateľ Islamu Mokamo
Kresťanské náboženstvo Islam, Hinduizmus
Pásikavé slony sú zebry
Zdrobneniny sa skloňujú podľa vzoru Y
Významné osobnosti Divína Mária Ďuríčková
Prezident Ružinej je Ivan Gašparovič
Ilja Muromec je spisovateľ
Okresné mestá Dobroč, Kotmanová
Citoslovce zvukohmatateľné
Dvojpoľné hospodárenie –Jeden rok sa sadia
zemiaky a druhý rok krumple
Štúrovský básnik Janko Králik
Janko Kráľ bol Grék
Odroda jabĺk jalovica
Jánošík Záborský
Praveké hudobné nástroje škuľky
Zapísal: Patrik Fiľo 7.A