Monitoring médií

09.09.2019

Viac na siacplus.sk

OBSAH

Fakulty a ústavy UPJŠ

1. Zaujíma sa vaše dieťa o vedu? Slovenskí vedci radia, čo by malo robiť [06.09.2019; tech.sme.sk; Tech / Človek; 00:00; Renáta Zelná]

Univerzitné pracoviská

1. Sponzoroval Rašiho anjela pre pápeža. Známy podnikateľ prispeje aj na 300-tisíc stromov [09.09.2019; kosice.korzar.sme.sk; Košice Korzár / Spravodajstvo z Košíc a okolia; 00:00; Peter Jabrik]

2. Podnikateľ prispeje na 300-tisíc stromov [09.09.2019; Korzár; REGIÓN; s. 2; PETER JABRIK]

Top informácie z rezortu školstva

1. Tlačová beseda - O zvyšovaní finančnej gramotnosti [05.09.2019; TV TA3; Tlačová beseda; 13:00; R]

2. Pre chyby ministerstva sa proces obstarávania učebníc predlžuje, tvrdí komora učiteľov [06.09.2019; domov.sme.sk; Domov; 00:00; SITA]

3. Komora učiteľov označila Lubyovú za kozmetickú ministerku [06.09.2019; domov.sme.sk; Domov; 00:00; SITA]

4. Učitelia zažili podľa Lubyovej najväčšie navýšenie platov v histórii [07.09.2019; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; Redakcia]

5. Slovenské školstvo [07.09.2019; Rádio Slovensko; Sobotné dialógy; 12:10; R / Marta Jančkárová]

6. Učitelia zažili najväčšie navýšenie platov v histórii, hovorí Lubyová [07.09.2019; hnonline.sk; Slovensko; 16:20; TASR]

7. Učiteľom výrazne vzrástli platy [07.09.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Marta Jančkárová / Juraj Jedinák]

8. Platy by mali odzrkadľovať životnú úroveň [07.09.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Silvia Majerová / Janete Štefánková]

9. Kvalitné učebnice v školách stále chýbajú [07.09.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Klára Grausová / Janete Štefánková]

10. Platy učiteľov [07.09.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 22:00; Marta Jančkárová / Jana Belovičová]

TEXTY

Fakulty a ústavy UPJŠ

1. Zaujíma sa vaše dieťa o vedu? Slovenskí vedci radia, čo by malo robiť [06.09.2019; tech.sme.sk; Tech / Človek; 00:00; Renáta Zelná]

Rady od vedcov pre deti. Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje

výnimočnú vedu na Slovensku. Posledné otázky: Ake výzvy čakajú ľudstvo? Prečo pribúdajú nezaočkovaní? Dá sa na Slovensku robiť

svetová veda? Knihy, ktoré odporúčajú slovenskí vedci Aké odpovede chcú poznať vedci?

Denník SME bude pravidelne oslovovať panel zložený z niekoľkých desiatok vedcov, výskumníkov a inovátorov zo Slovenska. Vedcov a vedkýň sa pýtame na názor na rôzne spoločenské či kultúrne otázky. Požiadali sme ich o odpovede písané ako názor na tému a ich odpovede zverejňujeme v plnom znení.

Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť. Odpovede na otázky by mali vychádzať približne dva razy za mesiac.

Vedci tentokrát odpovedajú na otázku: Čo by ste poradili dievčatám a chlapcom, ktorí by sa chceli stať vedcami? Zita Tokárová Katedra Chémie, Fakulta prírodných vied UCM v Trnave Ako rodič deťom neradím nič, mám snahu spolu s manželom vzbudzovať v nich záujem o poznanie, o to, ako

veci fungujú, kde sa nachádzajú, nielen odpovedať na otázky “prečo,” ale dať im aj priestor a príležitosť, aby takých otázok bolo viac.

To sa však bavíme o úplne najmenších deťoch, u tých väčších sú celkom dobré akcie typu detských univerzít, detských a študentských vedeckých konferencií a podobne. Mám skúsenosť, že ak si deti a tínedžeri vedu akosi “obchytajú,” osloví ich to neporovnateľne viac, ako nejaká prednáška, či “nábor” prečo a načo je veda dobrá.

Avšak musím podotknúť, že v súčastnosti je vcelku náročné na tú vedu “zlomiť” študentov vysokých škôl, aby pokračovali v doktorandskom štúdiu, prípadne, aby po jeho úspešnom ukončení vo vede pokračovali. To súvisí u dám najmä s tým, že po štúdiu si zväčša plánujú založiť rodinu a práca vo vede, či si to niekto chce priznať alebo nie, tento čas oddaľuje, mnohokrát až celkom tieto šance obmedzí.

U pánov je to otázka financií, dobre platená práca v komerčnej sfére predčí záujem o priemerný zárobok na univerzite alebo výskumnom ústave. Tu na úrodnú pôdu padá prístup priamych kolegov a nadriadených, ktorí študentovi či doktorandovi idú ako aj príkladom rovnako aj prístupom.

Súvisiaci článokCelý život ste sa učili zle. Ako sa učiť rýchlo a jednoducho podľa vedy? Čítajte Nie je dobré príliš sa nad študentov povyšovať, neustále poukazovať na dosiahnuté výsledky, skôr podporiť v

nich záujem prezentovaním možností, ktoré im práca vo vede poskytuje – ako je cestovanie v rámci stáži, prezentácia prác v rámci konferencií, možnosti publikovania a následnej odozvy, ktorá je akýmsi merítkom úspechu. V neposlednom rade, rovnako ako u tých najmenších detí, je dôležité aj u dospelých študentov vzbudiť záujem klásť otázky a dôvod hľadať odpovede na otázky začínajúce sa príslovkou “prečo,” rovnako ako ísť im príkladom samotným prístupom k vedeckej práci, ktorá je síce náročná ale nenahraditeľná.

Michal Fečkan matematik, Katedra matematickej analýzy a numerickej matematiky UK Asi toto: Čo sa v mladosti naučíš, v starobe ako by si našiel. Teda ak mladý človek zistí, že ho začína

zaujímať napríklad matematika, tak nech začne intenzívne čítať knihy z matematiky a z príbuzných vied, ktoré ho zaujmú. Lebo takto si rozšíri svoj obzor a zvedavosť o matematiku a tým aj zistí, že čo všetko sa už urobilo v nej, čo ešte by sa dalo dokázať a potom si môže stanoviť ďalšie ciele. Otvorí sa mu celkom nový a zaujímavý svet s nezabudnuteľnými dobrodružstvami.

Potom by sa mal zároveň zúčastňovať matematických súťaží alebo na riešeniach praktických úloh, aby jednak uplatnil svoje nové vedomosti a jednak dostal kladnú spätnú väzbu, ktorá ju bude motivovať v ďalšom vzdelávaní sa. Týmto po čase získa určitú skúsenosť, na základe ktorej zistí, či chce pokračovať v hlbšom štúdiu matematiky alebo pôjde inou cestou.

V každom prípade však to nebude premárnený čas, pretože nadobudnuté vedomosti s veľkou pravdepodobnosťou využije v budúcej kariére.

Iveta Vasková dekanka Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach Buďte zvedaví, buďte otravní – doma aj v škole. Využívajte všetky aktivity, ktoré pre Vás pripravujú univerzity

aj stredné školy, detské univerzity sú skvelým tipom. Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie TUKE je od roku 2018 súčasťou perfektného projektu CHEMGENERATION, je to edukačná stránka, ktorá vznikla z iniciatívy BASF k s cieľom posilniť spojenie chémie, vedy a udržateľnej budúcnosti. Aby sme udržali ekologickú rovnováhu, žiadame o pomoc chémiu a vedu.

Práve školy sa musia zamerať na podstatné veci pre život , nielen z hľadiska vedných disciplín jednotlivých predmetov, ale musia deti viesť k tomu, ako prakticky a kreatívne žiť. Moderná škola je o vzťahu, o tom, aby deti, žiaci milovali poznanie, učenie, život, prácu.

Martin Odler Český egyptologický ústav FF UK; Nadácia Aigyptos Venujem sa archeológii a egyptológii, zo svojho pohľadu humanitného a spoločenského vedca by som poradil

niekoľko vecí. Ak vás zaujíma archeológia, je možné, že cez leto sa koná niekde blízko vás archeologický výskum, na ktorý treba brigádnikov. Určite sa to oplatí vyskúšať.

Súvisiaci článokAké knihy čítať, ak vás zaujíma veda? Odporúčajú slovenskí vedci Čítajte Učte sa cudzie jazyky, nielen angličtinu, ale aj ďalšie, napríklad nemčinu a francúzštinu. Porozumenie iným

prístupom a cudzincom vám žiadny internetový prekladač nenahradí. Cez tieto veľké jazyky sa jednak viete dostať k podstatným informáciám, jednak aj k štúdiu ďalších jazykov, alebo napríklad egyptológie. Nie je nič trápnejšie, ako texty slovenských “vedcov”, ktoré majú v použitej literatúre iba české a slovenské pôvodné práce a preklady.

Snažte sa cestovať, ak aj nie študovať v zahraničí dlhodobo, tak vyraziť na nejaký kratší študijný pobyt a okrem trávenia voľného času sa naozaj venovať aj štúdiu a miestnej knižnici. Hoci dnes sú dostupné online aj kvalitné prednáškové kurzy najlepších svetových univerzít, z pohodlia domova (na to ale potrebujete najskôr poznať tie jazyky, predovšetkým angličtinu).

Vážte si svoj čas a ak chcete byť naozaj dobrý, čaká vás ťažká práca, konkurencia vo svete je oveľa tvrdšia ako tá domáca. Nikto vám nič nedá zadarmo. Radosť z objavovania nových vecí treba spojiť s vytrvalosťou.

Ľubomíra Tóthová molekulárna biologička, Ústav molekulárnej biomedicíny, Lekárska fakulta Aby si to určite prišli vyskúšať, čím skôr, tým lepšie. Možnosti sú už dnes pre ne takmer neobmedzené a to aj

na Slovensku. Ideálne je začať malým vedeckým projektom už na strednej škole. Peter Szolcsányi chemik, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave Deťom netreba radiť, stačí im jednoduchým a pútavým spôsobom ukázať, ako veci fungujú a aký zaujímavý je

svet okolo nás. A v niektorých z tých veľmi zvedavých detí, ktoré sa najviac budú pýtať “Prečo?”, ten ich neskrývaný záujem prísť veciam na kĺb a porozumieť im, časom prirodzene prerastie do celoživotného koníčka, vášne a povolania.

Evina Steinová medievalistka, Huygens Institute, Kráľovská holandská akadémia vied (KNAW) Nech za každú cenu pestujú svoju kreativitu a nech sa neponáhľajú vyrásť. Dobrý vedec musí byť ako také

dieťa – musí sa vedieť neustále diviť a pýtať, hrať sa a vidieť svet okolo sveta ako naplnený divmi a hádankami koledujúcimi si o rozlúštenie.

Ján Baláž Ústav experimentálnej fyziky SAV Ľudia sa rodia s najrôznejšími predispozíciami, niektorí s prirodzeným záujmom o poznanie a posúvanie jeho

hraníc. Tu hádam ani netreba deťom radiť, len ich v tom podporovať. A keďže jazykom vedy je angličtina, radil by som začať s ňou čo najskôr.

Martin Galgóci Detašované pracovisko Botanického ústavu CBRB SAV v Nitre Byť zvedavý, zanietený a vidieť iné hodnoty, ako sú peniaze… Martina Ribar Hestericová chemička, spoločnosť Lonza Drug Product Services vo Švajčiarsku, oddelenie forénznej chémie V prvom rade by som im rada odkázala, že byť vedcom je strašne super a že sa môžu venovať vede aj keď

majú pocit, že ich v tom nepodporí rodina, kamaráti či dokonca učitelia. Treba mať na pamäti, že byť vedcom už dávno neznamená byť postarším pánom v bielom plášti so šedivými vlasmi a bradou.

Vedcom a vedkyňou sa môže stať každý, kto má odhodlanie a vytrvalosť. Navyše, byť vedcom ani z ďaleka neznamená byť do konca života zavretá v laboratóriu; existuje veľa alternatívnych kariérnych smerov, pre ktoré je potrebné vedecké vzdelanie a kritické myslenie.

Ak náhodou máte pocit, že vám chýba nejaký vzor alebo príklad, ktorým by ste sa mohli inšpirovať, stačí navštíviť sociálne médiá a začať sledovať vedcov priamo pri ich práci – príkladom môžu byť aj moje profily na Instagrame alebo Twitteri. Ak potrebujete radu, stačí sa nás opýtať – mladým výskumníkom radi pomôžeme a nasmerujeme ich správnym smerom.

Marek Husárik Astronomický ústav SAV Aby mali na to jednoducho chuť a motiváciu, a určite aj odvahu. Aby mali v sebe veľa otázok, na ktoré by

hľadali odpovede hlavne samy. Aby najprv na vysokej škole „nazreli do útrob“ vedeckého bádania, či to bude pre nich zaujímavé, hodnotné, prínosné.

Aby sa nebáli ísť s kožou na trh, a vedeli prezentovať a obhajovať svoje zistenia nie iba doma pred kolegami, ale pred múdrejšími a skúsenejšími vedcami zo zahraničia na veľkých konferenciách. Aby aj pri neúspechu a kritike pokračovali ďalej, overovali si znova svoje tvrdenia a výsledky, či naozaj sú zlé alebo skutočne dobré a treba ich znova prezentovať.

Ak mám hovoriť iba za astronómiu, mám možnosť dostať sa do všemožných databáz, vidieť výskum prakticky v reálnom čase, vidieť aj dáta, ku ktorým má málokto prístup. Mám možnosť čítať články, ktoré bežne verejnosť nevidí, ľahko sa k nim nedostane alebo by im vôbec nerozumela. Vďaka tomu človek vidí „za oponu“, teda oveľa viac, než sa prezentuje v médiách.

Taktiež som sa naučil narábať s rôznymi softvérmi, ktoré sú často veľmi špecifické. Popritom si zvládam naprogramovať algoritmy na výpočty alebo naskriptovať kroky, ktoré mi uľahčia a zrýchlia prácu. Takisto sa mi naskytla príležitosť získať snímky z Hubblovho ďalekohľadu alebo priamo pozorovať na veľkých ďalekohľadoch.

No treba povedať aj to, že veda prináša so sebou aj skutočnosť, že nie v každom odvetví sa dajú zarábať veľké peniaze aj napriek svetovému uznaniu. Aspoň tu na Slovensku nie.

Chcel by som ešte odkázať, aby sa mladí na vedcov nehrali. Tým chcem povedať, že veda nie je o chodení na prednášky známych vedcov, nie je o ukazovaní sa v médiách, (pre)rozprávaní známych faktov alebo zakrývaním sa za výsledky iných. Veda nie je vždy o veľkolepých objavoch, ktoré bežný človek bude využívať už zajtra.

Často je to o mravenčej práci, kde pomyselný kamienok do mozaiky sa tvorí niekoľko dní. Veda je najmä o istej pokore, státím si za vlastnými výsledkami. Je aj o kritike skúsenejšími. Prichádza občas aj nechuť pokračovať. Ale kým sa dá, treba sa snažiť ísť ďalej a dávať navonok vedieť, že to má zmysel robiť.

Martin Bačkor fyziológ rastlín, Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach Ako sa stať vedcom? Jednoduchá otázka, na ktorú je pravdepodobne nemožné odpovedať. Predmet

vedeckého bádania dnes azda pokrýva všetky známe ľudské aktivity. A preto je vedcom tak trocha každý z nás.

A vždy to tak bolo, už od čias zberačov rastlinných plodov, prvých lovcov zvierat, alebo pravekých „inžinierov“, konštruktérov nástrojov. Zlé znalosti z botaniky napríklad viedli ku otrave, neznalosť etológie, správania sa zvierat, mohla viesť ku fatálnym následkom na zdraví a živote atď.

Tak, ako je rozmanitý náš život, poznáme aj veľké množstvo, dnes pomerne dobre definovaných vedeckých disciplín. Všeobecný recept na zrod vedca neexistuje a nikdy existovať nebude. Nedá sa vyjadriť matematickou rovnicou, ani chemickým vzorcom.

Ja som sa rozhodol stať vedcom, biológom, približne ako šestnásťročný. Mal som rád prírodu, bol som zvedavý, rozmýšľal som nad živými a neživými zložkami prírody. Mal som rád ľudí, hoci som na to vždy nemal rozumné dôvody. Zaujímali ma niektoré procesy v prírode, bol som dostatočne tvrdohlavý a myslel som si, že zvládnem každú životnú výzvu. Z posledného som, nie vďaka múdrosti, ale vďaka skúsenostiam už vyrástol.

Byť vedcom je dosť náročné a podobne ako v športe, najskôr treba veľa pracovať a trénovať, kým sa objavia prvé, spočiatku len malé víťazstvá. No stojí to azda za to. Uvedomil som si to už veľakrát, pri zaujímavých objavoch v laboratóriách na viacerých kontinentoch, alebo pri svojej práci na Antarktíde, Arktíde, v južnej Číne, alebo na Sahare. Byť vedcom je určite jedným z najkrajších povolaní a poslaní!

Andrej Mentel antropológ, Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK Myslím, že na to, aby sa človek stal vedcom, potrebuje na začiatku v zásade tri veci: nestratiť zvedavosť,

pestovať si vytrvalosť a sebadisciplínu a obklopiť sa priateľmi s podobnými záujmami. Súvisiaci článokSlovenská veda má dva problémy. Anketa s vedcami Čítajte Takže k tej prvej: zaujímajte sa o svet – čítajte knihy, pozerajte kvalitné dokumentárne filmy o prírode a

spoločnosti, keď niekam cestujete, veľa si všímajte a pýtajte sa. K tej druhej – vedecká práca obsahuje aj veľa trpezlivej mravčej práce, kedy je dôležité nevzdať to. Pomôže,

mať dobrý základ v sebadisciplíne povedzme aj z pravidelného športovania, ale najmä, keď si mladý človek vyberie nejakú vedu, tak je dobré sa jej venovať v skupine kamarátov pod odborným vedením.

Tým prechádzam plynule k tretiemu bodu, a tým je “dobrá partia”: skvelá vec je zúčastňovať sa vedeckých súťaží, chodiť na takto zamerané krúžky, proste nájsť si podobne zameraných kamarátov. Jednak už len preto, že veda je vysoko tímová záležitosť, ale aj preto, lebo dobrá partia a kus súťažného ducha mladého človeka povzbudí a keď treba, tak aj “vyhecuje” k výkonu.

Peter Tóth archeológ, Masarykova Univerzita Každé dieťa je už od narodenia vedcom. Prostredníctvom hier skúma svet okolo seba a fungovanie ľudskej

spoločnosti. Svet sa tak stáva jedným veľkým ihriskom. Určite by som každému dieťaťu odporúčal veľa čítať a pozerať vzdelávacie programy, ktoré ich postupne zasvätia do tajomstiev našej existencie.

Zanietení mladí bádatelia by mohli navštevovať vedecké krúžky, prípadne sa zúčastňovať súťaží mladých vedcov. Nech neprestanú snívať, nech sú zvedaví a nech majú otvorenú myseľ. Žiadna prekážka nie je neprekonateľná.

Beáta Beke Katedra kulturológie FiF UK Ako pri každom povolaní, aj pri povolaní vedca je dôležité robiť to poctivo, z hĺbky duše. A možno ešte čosi

navyše: pokora - pred poznaním/ vedením vo všeobecnosti, pred tým kvantom myšlienok, ideí a silou ľudskej mysle. Myslím, že toto je dôležité asi najviac, byť vedcom s vedomím toho, že vedenie a poznanie = moc a moc vie byt slepá…

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

https://tech.sme.sk/c/22203405/zaujima-sa-vase-dieta-o-vedu-slovenski-vedci-radia-co-by-malo-robit.html

[Späť na obsah]

Univerzitné pracoviská

1. Sponzoroval Rašiho anjela pre pápeža. Známy podnikateľ prispeje aj na 300-

tisíc stromov [09.09.2019; kosice.korzar.sme.sk; Košice Korzár / Spravodajstvo z Košíc a okolia; 00:00; Peter Jabrik]

V penzióne jeho rodiny ohlasujú zelený megaprojekt, chcú vysadiť strom za každého Košičana. KOŠICE. V polovici augusta ohlásila starostka košickej mestskej časti Nad jazerom Lenka Kovačevičová

(nezávislá) najväčší zelený projekt na Slovensku. Súvisiaci článokNajväčší zelený projekt na Slovensku. Tajný darca vraj vysadí 24-tisíc stromov Čítajte Utajovaný darca vraj ponúkol financovanie vysadenia 24-tisíc stromov za každého obyvateľa sídliska. Starostka Jazera sa momentálne sporí s táborom reprezentovaným aktivistom a mestským poslancom

Ladislavom Rovinským (nezávislý). Žiada ich, aby nebránili v správnom konaní výrubu topoľov pozdĺž Slaneckej cesty, čo ohrozuje získanie

financií na jej rozšírenie. Sadiť chcú bez peňazí štátu či samosprávy

Na pondelok zvolalo Dobrovoľnícke centrum Košice brífing, ktorého témou bude ešte dvanásťkrát ambicióznejší počet stromov - výsadba takmer 300-tisíc kusov.

Ako sa nám podarilo zistiť, zámer z Jazera je len jednou zo súčastí tohto projektu. „V rámci tohtoročnej Košickej dobrovoľníckej jesene dobrovoľníci pripravili okrem revitalizácií materských škôl

a výstavby dažďových záhrad aj výnimočný projekt sadenia stromčekov. Bez finančnej pomoci štátnych úradov alebo samospráv prinášajú projekt, ktorého ambíciou je vysadiť v meste Košice a jeho okolí strom za každého obyvateľa. V konečnom dôsledku by v meste a okolí mohlo pribudnúť takmer 300-tisíc stromov,“ uvádza pozvánka na brífing s názvom Historicky najväčší projekt košických dobrovoľníkov - Sadíme Strom života.

Tlačovka v penzióne rodiny známeho podnikateľa Zaujalo nás, že stretnutie s novinármi sa uskutoční v košickom Penzióne SET za Spoločenským pavilónom. Súvisiaci článokRaši dal pápežovi dar, pozval ho do Košíc Čítajte Korzár už v minulosti písal o tom, že toto ubytovacie zariadenie patrí rodine košického podnikateľa Petra

Ďuricu. Medializované bolo i to, že financoval sochu anjela z topoľového dreva, ktorú v júni 2014 odovzdali ako dar

Košičanov vo Vatikáne osobne pápežovi Františkovi spolu s vtedajším primátorom Richardom Rašim (Smer). Na transparentnom účte aktuálneho zeleného projektu v banke sme našli deväť vkladov práve od Ďuricu, jeho

rodinných príslušníkov a firiem z ich portfólia od 1-tisíc do 5-tisíc eur, spolu ide o 15-tisíc eur. ((piano)) „Mne je sympatické všetko, čo sa týka zlepšenia životného prostredia v Košiciach. V tomto úžasnom meste

som prežil celý svoj život, mám tu rodinu a toto je môj malý príspevok k tomu, aby sa nám tu všetkým lepšie žilo a dýchalo. Držíme Dobrovoľníckemu centru Košice palce, aby dokázalo umiestniť čo najviac zelene v Košiciach. Keď už ste zistili, že to financujem, tak načo popierať skutočnosť,“ zareagoval pre Korzár známy podnikateľ.

V prvej fáze nechcú sadiť na mestských pozemkoch Nad úspešnosťou tohto masívneho projektu visia otázniky. Už pri medializovaných 24 tisícoch stromov ešte len za každého Jazerčana sa totiž objavili pochybnosti, či je

vôbec dostatok vhodného miesta na vysadenie takého množstva. Len pre ilustráciu: mestský podnik Správa mestskej zelene sa v súčasnosti stará o viac ako 50-tisíc stromov

na pozemkoch mesta. Zástupca riaditeľa pre prevádzku Botanickej záhrady UPJŠ Robert Gregorek pre Korzár v auguste uviedol,

že 24-tisíc stromov sa do Košíc v súčasnej situácii určite nevojde. Mesto je podľa neho nekoncepčne popretkávané všetkými druhmi sietí.

„Je tu problém nájsť vôbec nejaký priestor, ktorý by v súlade s normou vyhovel na vysadenie nového exemplára,“ vysvetlil Gregorek.

Dodal, že ak nedôjde k nejakej dohode s prevádzkovateľmi sietí, v meste sa už nič nevysadí. "Áno, ako je zrejmé z nášho transparentného účtu, pán Ďurica je jedným z donorov projektu," konštatoval riaditeľ dobrovoľníckeho centra Martin Ištvan. K polemike o tom, či bude vôbec kde vysadiť také množstvo drevín, poznamenal, že v prvej fáze (t. j.

dobrovoľnícka jeseň) nepôjde o mestské pozemky. "Viac informácií a odpovedí na vaše otázky ochotne poskytneme v pondelok na brífingu," uzavrel Ištvan.

https://kosice.korzar.sme.sk/c/22207189/sponzoroval-rasiho-anjela-pre-papeza-zaplati-znamy-podnikatel-aj-300-tisic-stromov.html

[Späť na obsah]

2. Podnikateľ prispeje na 300-tisíc stromov [09.09.2019; Korzár; REGIÓN; s. 2; PETER JABRIK]

SPONZOROVAL I RAŠIHO ANJELA PRE PÁPEŽA V penzióne jeho rodiny ohlasujú zelený megaprojekt, chcú vysadiť strom za každého Košičana. KOŠICE. V polovici augusta ohlásila starostka košickej mestskej časti Nad jazerom Lenka Kovačevičová

(nezávislá) najväčší zelený projekt na Slovensku. Utajovaný darca vraj ponúkol financovanie vysadenia 24-tisíc stromov za každého obyvateľa sídliska. Starostka Jazera sa momentálne sporí s táborom reprezentovaným aktivistom a mestským poslancom Ladislavom Rovinským (nezávislý). Žiada ich, aby nebránili v správnom konaní výrubu topoľov pozdĺž Slaneckej cesty, čo ohrozuje získanie financií na jej rozšírenie.

Sadiť chcú bez peňazí štátu či samosprávy Na pondelok zvolalo Dobrovoľnícke centrum Košice brífing, ktorého témou bude ešte dvanásťkrát

ambicióznejší počet stromov - výsadba takmer 300tisíc kusov. Ako sa nám podarilo zistiť, zámer z Jazera je len jednou zo súčastí tohto projektu. „V rámci tohtoročnej Košickej dobrovoľníckej jesene dobrovoľníci pripravili okrem revitalizácií materských škôl a výstavby dažďových záhrad aj výnimočný projekt sadenia stromčekov. Bez finančnej pomoci štátnych úradov alebo samospráv prinášajú projekt, ktorého ambíciou je vysadiť v meste Košice a jeho okolí strom za každého obyvateľa. V konečnom dôsledku by v meste a okolí mohlo pribudnúť takmer 300-tisíc stromov,“ uvádza pozvánka na brífing s názvom Historicky najväčší projekt košických dobrovoľníkov Sadíme Strom života.

Tlačovka v penzióne rodiny známeho podnikateľa

Zaujalo nás, že stretnutie s novinármi sa uskutoční v košickom Penzióne SET za Spoločenským pavilónom. Korzár už v minulosti písal o tom, že toto ubytovacie zariadenie patrí rodine košického podnikateľa Petra Ďuricu. Medializované bolo i to, že financoval sochu anjela z topoľového dreva, ktorú v júni 2014 odovzdali ako dar Košičanov vo Vatikáne osobne pápežovi Františkovi spolu s vtedajším primátorom Richardom Rašim (Smer). Na transparentnom účte aktuálneho zeleného projektu v banke sme našli deväť vkladov práve od Ďuricu, jeho rodinných príslušníkov a firiem z ich portfólia od 1-tisíc do 5-tisíc eur, spolu ide o 15-tisíc eur. „Mne je sympatické všetko, čo sa týka zlepšenia životného prostredia v Košiciach. V tomto úžasnom meste som prežil celý svoj život, mám tu rodinu a toto je môj malý príspevok k tomu, aby sa nám tu všetkým lepšie žilo a dýchalo. Držíme Dobrovoľníckemu centru Košice palce, aby dokázalo umiestniť čo najviac zelene v Košiciach. Keď už ste zistili, že to financujem, tak načo popierať skutočnosť,“ zareagoval pre Korzár známy podnikateľ.

V prvej fáze nechcú sadiť na mestských pozemkoch Nad úspešnosťou tohto masívneho projektu visia otázniky. Už pri medializovaných 24 tisícoch stromov ešte

len za každého Jazerčana sa totiž objavili pochybnosti, či je vôbec dostatok vhodného miesta na vysadenie takého množstva. Len pre ilustráciu: mestský podnik Správa mestskej zelene sa v súčasnosti stará o viac ako 50-tisíc stromov na pozemkoch mesta. Zástupca riaditeľa pre prevádzku Botanickej záhrady UPJŠ Robert Gregorek pre Korzár v auguste uviedol, že 24-tisíc stromov sa do Košíc v súčasnej situácii určite nevojde. Mesto je podľa neho nekoncepčne popretkávané všetkými druhmi sietí. „Je tu problém nájsť vôbec nejaký priestor, ktorý by v súlade s normou vyhovel na vysadenie nového exemplára,“ vysvetlil Gregorek. Dodal, že ak nedôjde k nejakej dohode s prevádzkovateľmi sietí, v meste sa už nič nevysadí. „Áno, ako je zrejmé z nášho transparentného účtu, pán Ďurica je jedným z donorov projektu," konštatoval riaditeľ dobrovoľníckeho centra Martin Ištvan. K polemike o tom, či bude vôbec kde vysadiť také množstvo drevín, poznamenal, že v prvej fáze (t. j. dobrovoľnícka jeseň) nepôjde o mestské pozemky. „Viac informácií a odpovedí na vaše otázky ochotne poskytneme v pondelok na brífingu," uzavrel Ištvan. PETER JABRIK

Foto: Peter Ďurica s pápežom Františkom vo Vatikáne

[Späť na obsah]

Top informácie z rezortu školstva

1. Tlačová beseda - O zvyšovaní finančnej gramotnosti [05.09.2019; TV TA3; Tlačová beseda; 13:00; R]

Alexandra Gogová, hovorkyňa ministerstva financií: "Pekný deň dámy a páni, vitajte na pôde ministerstva financií. Vítam vás na tlačovej konferencii, ktorej témou

je, chceme, aby naše deti rozumeli hodnote peňazí - projekt na zvyšovanie gramotnosti. Dovoľte, aby som medzi nami privítala ministra financií pána Ladislava Kamenického, prezidentku Finančnej správy Lenku Wittenbergerovú a riaditeľa odboru finančných spotrebiteľov na ministerstve financií pána Petra Mikloša. Na úvod pán minister, poprosím vás o niekoľko slov. Nech sa páči."

Ladislav Kamenický (Smer-SD), minister financií: "Ďakujem, vážené dámy a vážení páni, ďakujem, že v takom počte ste prišli na túto tlačovú konferenciu.

Viem, že všetkých vás a samozrejme aj mňa zaujíma najmä štátny rozpočet a všetci si želáme, aby sme sa stretli čo najskôr, ale ja chcem povedať všetkým, že pracujeme na ňom a budeme samozrejme v najbližších dňoch informovať verejnosť. Čakáme na čísla z jesennej prognózy. Takže toľko na úvod.

Aby sme si nepoplietli témy, tak chcem povedať, že máme tu dnes oveľa príjemnejšie témy. Mnohí z nás slovenskí občania sa stretávajú dennodenne sa takými pojmami ako je pôžička, ako je úver, hypotekárny úver, splátka hypotekárneho úveru a napríklad aj so slovom úrok. Chcem povedať že tých produktov, ktoré sú dnes na slovenskom trhu, je strašne veľa a je dôležité, aby ľudia, ktorí sa s týmito produktami stretávajú, vedeli o tých produktoch čo najviac. Na jednej strane, či je to pre nich výhodné, či to nie je pre nich výhodné. A samozrejme, môžu sa dostať aj do rúk rôznych podvodníkov a môže to mať pre nich až existenčné následky. Čo sa týka finančnej gramotnosti, Slovenská republika sa nachádza až na 16. mieste v rámci Európskej únie. Máme v podstate nejaké prieskumy, ktoré hovoria, že Finančná gramotnosť Slovenska je okolo 48 percent obyvateľov, čiže nie je to nejaké vysoké číslo. Nie sme ani najhorší, nakoľko Rumunsko napríklad má úroveň okolo 22 percent. Ale sú tu krajiny ako napríklad Dánsko, ktoré sa dostáva na úroveň až 71 percent. Ja samozrejme ako minister financií by som si želal, aby aj slovenské obyvateľstvo dosiahlo čo najvyššiu úroveň finančnej gramotnosti. Vieme, že zadĺženosť slovenského obyvateľstva stúpa a preto táto téme podľa mňa je oveľa dôležitejšia. Pre porovnanie, napríklad v roku 2010 v porovnaní s rokom 2018 sa nám zdvojnásobil objem úverov, ktoré si ľudia na Slovensku zobrali. Dostal sa na úroveň až 31 miliárd eur, čo je skutočne obrovské číslo. Samozrejme na to, aby sme dosiahli finančnú gramotnosť, musíme začať už s našimi maličkými školáčikmi, čiže ja budem podporovať vždy všetky opatrenia na to, aby sme tým školákom doručili danú znalosť. Chcel by som povedať, že v spolupráci tak isto aj s finančnou správou aj s mojimi kolegami z ministerstva financií sme pripravili nejaké projekty, ktoré by mohli zaujať najmä našich malých školáčikov. Na jednej strane pre nás je dôležité, aby sme ich vzdelávali. Čiže pripravujeme s mojimi kolegami práve projekt rôznych prednášok pre tieto deti, pre učiteľov, ktorí by mali ďalej šíriť tie znalosti o finančnej gramotnosti na našich školách. Aby ste si nemysleli, že ministerstvo financií chce suplovať prácu ministerstva školstva, ja som včera hovoril aj s pani ministerkou Lubyovou, ktorej chcem poďakovať za to, že podporila našu iniciatívu a bude ju aj naďalej

podporovať. V súvislosti s týmto sme pripravili na 20. septembra tohto roka, je to piatok, jeden projekt, ktorý sa volá Deň pre škol. Tu by som chcel povedať a poďakovať aj pani ministerke Wittenbergerovej za to, že nás v tomto projekte podporili. Ona povie zopár slov, ktoré sa budú týkať tohto projektu. A ja pevne verím, že v budúcnosti vychováme našich školáčikov a aj možno budúcich ministrov financií. Takže ja by som si najskôr dovolil odovzdať slovo pani prezidentskej Finančnej správy, ktorá by vás poinformovala o ich úlohe v tomto projekte a potom pána Mikloša ktorý vás poinformuje tom projekte vzdelávania. Takže nech sa páči pani prezidentka, máte slovo."

Lenka Wittenbergerová, prezidentka Finančnej správy SR: "Dobrý deň ešte raz. Finančná správa vníma úlohu vzdelávania a finančnej gramotnosti nielen na školách ako

veľmi dôležitú tému. A vzhľadom na našu zásadnú rolu, ako je výber daní a cla a tým pádom napĺňanie štátneho rozpočtu nielen Slovenskej republiky, ale aj Európskej únie a tým ochraňovanie štátu tak, aby štát mohol poskytovať svojím občanom všetky potrebné služby. Je nesmierne dôležité, aby verejnosť, vrátane všetkých daňových subjektov a vrátane aj našej malej verejnosti alebo mladej verejnosti vedela, prečo sú dane dôležité a aké služby vďaka ním môže štát poskytovať a aké môžu oni dostávať. Finančná správa v tomto smere vyvíja viaceré aktivity. Medzi našu aktuálnu patrí v rámci tohto školského roka daňová hra Majland, čo je online daňová hra, ktorá je na webovej stránke www.majland.sk a ktorú sme primárne pripravili pre deti v rozmedzí desať až pätnásť rokov. A má žiakov alebo deti naučiť, ako funguje daňový mechanizmus a na čo je pre spoločnosť dobrý. A žiaci sa v rámci tejto hry stávajú akýmsi správcom daní, ktorý dane nielen vyberá, ale aj rozhoduje o tom, ako ich bude používať a na čo ich využije. Túto hru môžu využívať aj učitelia v rámci výuky občianskej náuky alebo náuky o spoločnosti. My chceme každý mesiac oceňovať aj najúspešnejších hráčov na tejto hre a počas toho školského roku alebo po jeho skončení chceme prehodnotiť aj ceny tak, aby boli atraktívne pre ďalší školský rok a aby sa deti na tejto stránke do hry zapájali. Ďalšou našou činnosťou, ktorú už druhý rok prevádzkujeme, je prezentovanie našej činnosti na všetkých typoch škôl, od materských až po vysoké, vrátane detských domovov, na rôznych verejných podujatiach, ktorých sme za tie dva roky uskutočnili viac ako 250, kde prezentujeme činnosť Finančnej správy a hovoríme aj vrátane praktických ukážok o tom, čo všetko obnáša práca vo finančnej správe a s čím všetkým sa naši zamestnanci pri tejto práci stretávajú. Ďalšou aktivitou sú školenia učiteľov, ktoré sme začali tento rok, kde je to približne 8-hodinová prednáška. Poskytujeme priamo učiteľom hlavné informácie z oblasti daňovej a colnej problematiky. Oboznamujeme ich so základnými pojmami a znovu aj s obsahom práce Finančnej správy. Participujeme rovnako aj s ministerstvom hospodárstva na projekte pre učiteľov s názvom učíme sa práva spotrebiteľov, ktorý sa zameriava najmä na problematiku ochrany práv duševného vlastníctva s primárnym zameraním sa na falzifikáty rôznych druhov tovarov, s ktorými sa primárne pri našej práci colníkov stretávame. Ďalšou našou aktivitou je participácia spolu s členskými krajinami Európskej únie, je to zhruba 24 expertov a 16 krajín, ktorí sú zapojení do projektu Taxedu, kde na stránke www.europa.eu/taxedu je vlastne prístupný portál pre užívateľov zhruba, cieľovou skupinou sú užívatelia od 9 do 25 rokov, kde tento portál sa zameriava na rôzne vekové skupiny, kde im približuje jednak samotnú problematiku daní, jedna u vysokoškolákov rôzne životné situácie, ak sa niekto presťahuje, ak ide študovať do zahraničia ak si založí vlastnú firmu, aké nadväznosti majú tieto fázy životné na dane a s tým súvisiacu problematiku. Tieto informácie sú tam podávané formou hier, materiálov elektronického vzdelávania, nejakých krátkych klipov. Je to stránka, ktorá je určená, zároveň je tam priečinok pre učiteľov, kde tam nájdu materiály, ktoré môžu využívať pri výučbe finančnej gramotnosti. A tento portál neslúži len na zvyšovanie finančnej gramotnosti verejnosti, ale zároveň má podporovať aj znižovanie daňových únikov a podvodov v oblasti daní. A v neposlednom rade sú to sociálne siete a mobilné aplikácie, ktoré využívame. Jedna z posledných je naša aplikácia over doklad, ktorá jednoduchou pomôckou k tomu, aby si aj mladá generácia pri pokladničných dokladoch uvedomila, že vydávanie bločkov je povinnosťou obchodníka, aké náležitosti tieto bločky majú mať. Čiže všetky tieto aktivity dokazujú, že Finančná správa vníma túto tému rovnako dôležito, ako hovoril pán minister."

Alexandra Gogová: “Ďakujem veľmi pekne a poprosím ešte pána Petra Mikloša, aby nám priblížil samotný Deň pre školy.” Peter Mikloš: "Ďakujem za slovo. Dobrý deň dámy a páni, dovoľte mi, aby som bližšie priblížil program dňa pre školy, ktorý

avizoval pán minister. Tristo žiakov z takmer 15 bratislavských škôl v tento deň absolvuje prednášku na tému, čo znamenajú peniaze a ako s nimi narábať. Na tejto prednáške sa budeme snažiť žiakom vysvetliť základné pojmy z finančného trhu a budeme odpovedať, ja verím, že na veľké množstvo otázok, že ich tá prednáška zaujme a tie otázky klásť budú. Okrem prednášky žiaci absolvujú aj oboznámenie sa s prácou našich kolegov z Finančnej správy a taktiež sa budú môcť aj osobne stretnúť s pánom ministrom financií v jeho kancelárii. No a tí, ktorí si budú trúfať a budú odvážnejší, sa môžu posadiť aj do jeho kresla, keď pán minister naznačil, že možno z nich vychováme budúcich ministrov financií. Samozrejme, že my tieto akcie nechceme zameriavať len na oblasť Bratislavy, ale budeme sa snažiť tie aktivity rozvíjať aj v regiónoch Slovenska. A preto už dnes spolupracujeme s Metodicko-pedagogickým centrom, s ktorým pripravujeme prednášky pre učiteľov základných a stredných škôl práve na tému finančná gramotnosť, finančný trh a ochrana spotrebiteľa na finančnom trhu. V minulosti sme takéto prednášky už zabsolvovali aj aj práve v spolupráci v Metodicko-pedagogickým centrom, aj v spolupráci s ministerstvom hospodárstva a tých prednášok bolo viac ako dvanásť. A od tohto školského roka chceme ponúknuť školám aj tú možnosť, aby sme tieto prednášky mohli robiť priamo u nich, priamo pre žiakov a študentov ich škôl. Koniec koncov moji kolegovia už budúci týždeň v pondelok majú v Rožňave dve prednášky priamo pre študentov. Tieto prednášky by sa mali zameriavať na všeobecný rámec ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu. Taktiež by sa mali zameriavať na oblasť platobných služieb, kde sa budú vysvetľovať základné pojmy a princípy fungovania platobných služieb, vrátane poskytnutia informácií o štandardnom účte a účte zadarmo, teda kto má nárok na ktorý z týchto účtov a za akých podmienok. Tiež sa budeme venovať aj oblasti

úverov. Budeme sa venovať tomu, ktorý úver na ktorú funkcionalitu slúži, aké sú medzi nimi rozdiely, ako sa tie úvery dajú získať, respektíve ako sa dajú predčasne splatiť. Pre mňa veľmi dôležitou témou, ktorá bude obsahom týchto prednášok sú nové trendy a inovácie. Keďže ten finančný trh sa dnes veľmi rýchlo vyvíja a je plný inovácií, preto sa budeme venovať takým veciam ako sú startupy, fintechy či virtuálne meny. Tieto prednášky, ktoré sme už absolvovali na školách aj pre deti, aj pre učiteľov, majú celkom veľký ohlas. A ja som veľmi rád, že môžeme my učiteľom poskytnúť informácie o právach spotrebiteľov na finančnom trhu, o platobných službách, o úveroch, aj o iných témach. A dnes musím potvrdiť, že ten pozitívny ohlas je najmä preto, že sa nám ohlasujú ďalšie školy, s ktorými už sme v jednaní o zosúladení termínov, v ktorých by sme mohli u nich robiť tieto prednášky. Ja teda verím, že tie naše aktivity prispejú k zvýšeniu finančnej gramotnosti a k zlepšeniu toho postavenia v tom rebríčku finančnej gramotnosti a v neposlednom rade že sa pre tých žiakov, ktorí sú dnes študentmi a nastúpia v budúcnosti do pracovného života zlepší ich vnímanie ich potrieb na finančnom trhu a budú robiť dobré a kvalifikované rozhodnutia."

Alexandra Gogová: “Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, je tu priestor pre vaše otázky, poprosím vás v prvom kole k téme

tlačovej konferencie. Následne sa môžeme dostať aj k ostatným témam, ale poprosím vás teraz téma tlačovej konferencie. TA 3, nech sa páči.”

Michaela Lovasová, redaktorka TA 3: “Dobrý deň, ja mám dve otázky. Teda tá prvá bude k téme. Vy ste spomínali tie prednášky pre učiteľov,

chcem sa opýtať, dokedy predpokladáte, že tento projekt bude pokračovať? Akým spôsobom sa môžu tí učitelia do tohto projektu prihlásiť, akým spôsobom sú možno vyberaní? A o akých učiteľov ide konkrétne?”

Peter Mikloš: “Ďakujem za otázky. Tieto prednášky robíme v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom, ktoré oslovuje

priamo školy a tie školy delegujú jednotlivých učiteľov, ktorí majú na starosti finančnú gramotnosť na školách, ktorí ju vyučujú, vyučujú prostredníctvom národného štandardu finančnej gramotnosti. Čiže tí učitelia, ktorí sa venujú národnému štandardu finančnej gramotnosti, tí potom sú delegovaní na prednášky, ktoré organizuje Metodicko-pedagogické centrum.”

Alexandra Gogová: “A ešte k téme má niekto otázky? Poprosím kolegovia. Nech sa páči.” Redaktor: “Ja by som sa chcel opýtať na tie prednášky študentov mimo Bratislavy, spomenuli ste Rožňavu. Viete

odhadnúť, koľko škôl, ja viem, že je dopredu, ale predsa len nejako rámcovo. A v akom termíne sa to bude všetko uskutočňovať?”

Peter Mikloš: “Ako som spomenul, v pondelok máme dve prednášky v Rožňave a už sme v rokovaní s ďalšími troma alebo

štyrmi školami, kde hľadáme len vhodný termín na to, aby sme sa mohli stretnúť.” Redaktor: “To bude v rámci tohto roka alebo to prejde aj do budúceho?” Peter Mikloš: “Ešte túto jeseň by sme to chceli.” Redaktor: “…desať, dvadsať?” Peter Mikloš: “To vám naozaj neviem odhadnúť, pretože práve na týchto prednáškach pre učiteľov im ponúkneme túto

možnosť a bude záležať od aktivity tých škôl a aktivity tých učiteľov. Ja verím, že to bude naozaj vo veľkom rozsahu.”

Alexandra Gogová: "Ešte pán minister." Ladislav Kamenický: "Ešte by som chcel doplniť, ja som sám otec a viem, čo to znamená, ak vaše deti sa dostanú do prípadne

problémov, že robia veľké rozhodnutia. Keď dospejú a idú si kupovať nejakú svoju nehnuteľnosť, prípadne si brať úver, tak každý rodič, myslím, cíti, že to dieťa, snaží sa mu pomôcť, ale to dieťa by malo mať nejaké penzum znalostí. Ja chcem povedať, že v prvom kole sme sa rozhodli osloviť hlavne piatakov bratislavských škôl, vybrali sme niektoré školy, aby sme to kapacitne zvládli, lebo samozrejme, ministerstvo má obmedzený priestor, takže bavíme sa o nejakých 300 deťoch, ktoré prídu na ten Deň pre školy a musím s potešením povedať že všetky školy, ktoré sme oslovili, tak prijali túto našu ponuku, čo je veľmi pozitívne. A v podstate už ten prvý deň, kedy prídu na ministerstvo financií, budú odškolení, tam bude nejaká prednáška, nejaký 20 - 25 minútová, ale samozrejme gro tej práce, ktorú budú robiť moji pracovníci, je v tom, aby urobili čo najväčší záber na Slovensku, aby sa tá finančná gramotnosť dostala do čo najviac škôl a tie učiteľky samotné šírili tie znalosti medzi deťmi."

Alexandra Gogová: "Ja ak môžem, tak len doplním, že je to ako pilotný projekt, prvý ročník Dňa pre školy a samozrejme, my sme

pripravení robiť potom následne niečo podobné, buď ďalší minister alebo súčasný minister, niečo podobné na konci školského roka a opäť na začiatku školského roka. Ak sa tento projekt osvedčí, tak by z toho mohla byť veľmi milá tradícia. Nech sa páči, ďalšia otázka."

Redaktorka: “Ja by som mala takú otázku, netýka sa to síce tohto, ale ide o….” Alexandra Gogová: “Prepáčte, poprosíme najskôr kolegov, ktorí sa prihlásili k téme, nech sa páči.”

Rado Tomek, redaktor Bloomberg: “Ja sa chcem spýtať, aj keď by to možno mala byť otázka pre Národnú banku, ale predsa len aj váš pohľad je

dôležitý, máte pocit, že na Slovensku si pre tej úverovej expanzii berú úvery ľudia, ktorí na to nemajú inými spôsobmi, že sa dostávame vzhľadom na konkurenčný boj a tak ďalej, banky znižujú sadzby, pod jedným percentom hypotekárne a tak ďalej, že sa dostávame k nejakému…, že finanční sprostredkovatelia príliš agresívne napríklad ponúkajú svoje produkty? Máte taký pocit?”

Ladislav Kamenický: “Tu by som chcel povedať, že tých produktov začína byť stále viac a viac. Banky sú veľmi kreatívne. Ja

netvrdím, že ponúkajú niečo, čo nie je výhodné pre toho klienta. Ale ten klient musí mať základnú znalosť o tom, čo je to RPMN, koľko zaplatí za ten úver, koľko to bude stáť, či ten človek bude schopný splácať zo svojho príjmu danú splátku úveru. Tu by som chcel ale povedať, že ja vítam tie opatrenia, ktoré urobila Národná banka Slovenska a skutočne vzhľadom na to, že tie úrokové sadzby sú strašne nízke. Vieme, že niektoré banky už dnes ponúkajú úvery v podstate za úroky pod jedno percento, tak samozrejme že tá vôľa alebo potreba tých ľudí je nejako motivovaná k tomu, aby si brali väčšia a väčšie úvery. Ale musia myslieť aj na to, že raz môžu prísť aj horšie časy. Rozprávame sa o tom, že sa ochladzuje ekonomika. Zatiaľ máme zamestnanosť veľmi dobrú, ale musí myslieť aj na to že nemusí byť 30 rokov v kuse napríklad zamestnaný. Prípadne prídu iné otrasy, ktoré musí ten človek zvážiť, že či v dlhodobom horizonte bude schopný daný úver splácať. Čiže ja vítam tieto kroky Národnej banky a musíme potom nejakými takými opatreniami trošku schladiť ten trh, aby ten dopyt nebol taký veľký, aby sa ľudia nedostali do nejakých zbytočných problémov.”

Alexandra Gogová: “Nech sa páči.” Rado Tomek: "Môžem teda odštartovať aj to druhé kolo otázok, ktoré nesúvisia s finančnou gramotnosťou? Ja sa vás

chcem spýtať takto možno priamo pán minister, nenastal čas hodiť uterák to ringu a priznať, že rozpočet roku 2019 nebude alebo nemá šancu byť vyrovnaný a prísť s nejakým realistickým číslom? Napríklad teraz najnovšie aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dala svoj odhad pomerne vysokého deficitu a aj ekonómovia bankoví? Ďakujem."

Ladislav Kamenický: “Ďakujem. Chcem povedať, že k týmto všetkým veciam, to je to, čo som avizoval na začiatku tejto tlačovej

konferencie, sa budem veľmi detailne vyjadrovať a zodpoviem všetky otázky, ktoré budú. Ja nie som ten, kto hádže uterák do ringu a snažím sa, aby to tak nebolo. A musíme pracovať s tou realitou takou, aká je. Ja už som na svojom predchádzajúcom vystúpení, teda brífingu oznámil, že skutočne vzhľadom aj na tie externé podmienky, ktoré sú, vzhľadom na brexit, vzhľadom na vojny medzi Spojenými štátmi a Čínou a inými oblasťami je skutočne dôležité, aby sme sa na to realisticky a zodpovedne pozreli. Ja som nie nejaký žonglér s číslami. Čiže ja si musím počkať na nejaké čísla, ktoré mi prídu v jesennej prognóze, to bude v najbližších týždňoch a ja potom samozrejme, my už dnes sme sedeli aj s mojimi pracovníkmi a robíme na tom, dá sa povedať deň a noc, aby sme boli schopní predstaviť rozpočet na budúci rok. A ako dobre viete, tak v tom rozpočte už bude aj nejaké očakávačka takzvaná pre tento rok a samozrejme budeme k tomu potom dávať aj komentáre. Tých rizík bolo definovaných Radou pre rozpočtovú zodpovednosť veľa. Musím povedať, niektoré riziká sú aj pozitívne aj negatívne. Čiže musíme sa na to pozerať takýmto spôsobom a na konci z toho vyjde nejaké číslo. Ja uterák do ringu nehádžem, aj keď tak ako som avizoval, vyrovnaný rozpočet v tomto roku je skutočne ohrozený.”

Alexandra Gogová: “Dáme priestor ďalším kolegom, nech sa páči, Televízia Markíza.” Tomáš Velecký, redaktor TV Markíza: "V súvislosti s tým rozpočtom nielen pre tento rok, ale aj pre budúci rok podľa trojročného výhľadu vyrovnaný,

ak nie dokonca mierne prebytkový. Napriek tomu Slovenská národná strana prostredníctvom poslaneckého návrhu navrhla zníženie korporátnej dane pre malé firmy do 100-tisíc na 15 percent. Ako toto hodnotíte, je to predsa len nejaký výpadok príjmov zrejme pre budúci rok už? A druh otázka v súvislosti s ministerstvom obrany, ktoré odmietlo injekciu finančnú od Spojených štátov amerických na rekonštrukciu letiska Sliač, teraz sa ukazuje, že to letisko bude potrebovať zo štátneho rozpočtu tých 45 miliónov, že či máme na to vôbec peniaze a či to bolo prezieravé odmietnuť ponúkanú pomoc od Američanov?"

Ladislav Kamenický: "Takto, začnem odzadu. Čiže to, čo ste hovorili, je to samozrejme, je to výdavok štátneho rozpočtu a toto

rozhodnutie urobil minister Slovenskej národnej strany. To je Jedna vec, ale týka sa to ich kapitoly. To znamená pán minister má v rukách svoju kapitolu a ja poviem otvorene, najviac peniaz nemáme odkiaľ dať a nedáme, čiže bude si to pán minister musieť potom riešiť zo svojej kapitoly. Čiže toľko odpoveď. Čo sa týka dane z príjmu, samozrejme, jedna vec je, že máme tu koalíciu, máme tu nejaké koaličné rozhovory, máme tu parlament a je tu aj nejaký môj názor. Ja osobne, čo sa týka znižovania daní, nie som až tak veľký fanúšik, takže pre mňa to znamená výpadok, samozrejme. Ale musím rešpektovať aj nejaké dohody v rámci koalície. Je o téma, ktorú predložila opäť Slovenská národná strana a poviem otvorene, na to, čo sa deje v parlamente, ministerstvo financií nemá žiaden dosah. Čiže ak v parlamente nastane zhoda a tých 76 a viac poslancov zahlasuje za tento zákon, my to budeme proste musieť zohľadniť v rozpočte. Toľko z moje strany."

Alexandra Gogová: “Ďakujem veľmi pekne. Nech sa páči TA 3.” Michaela Lovasová: “Moja otázka bola pred chvíľou zodpovedaná.” Alexandra Gogová:

“Televízia JOJ, nech sa páči.” Redaktor TV JOJ: "V postate pán minister, už ste odpovedali z časti kolegovi Tomekovi, je len skúsim za štatistický úrad (?)

komerčné banky revidovali odhady rastu nadol, tak či možno nejaké číslo nepoviete dnes?" Ladislav Kamenický: “Ja sa priznám, my s tým pracujeme, ja to číslo tuším, ale nepoviem vám ho dnes, poviem vám ho vtedy, keď

príde čas. Ale samozrejme nemôžem ho ani povedať, nakoľko to číslo presne nepoznám a nerád by som tu zavádzal. Čiže čo sa týka hospodárskeho rastu, tak ako sme avizovali, druhý kvartál bol na tom relatívne dosť zle, čiže budeme čakať, ako sa bude ďalej tá ekonomika vyvíjať. A či sa potvrdí to, čo nám avizoval hlavne mesiac jún a na základe toho urobíme aj prognózu, čo sa týka hospodárskeho rastu. Aj na tento rok, aj na budúci.”

Redaktor TV JOJ: “A druhá otázka na pani riaditeľku Finančnej správy, OLAF tento týždeň zase zverejnil nejaké čísla a údaje

čerpania eurofondov a Slovensko na tom nie je veľmi dobre, jeden z problémov, naďalej teda hovorí, že sú colné podvody a tak ďalej, ďalšia časť problémov s Čínou. My sme tu mali veľkú kauzu. Možnože či viete komentovať, ako to vyšetrovanie s OLAF-om vyzerá a či už sekáme dobrotu? Ďakujem.”

Lenka Wittenbergerová: “My sme už k tejto téme, ktorá nie je nová, ako správne hovoríte, a pred pár mesiacmi som ju komentovala,

nielen ten stav v rámci toho, čo OLAF vo svojej správe uvádzal. My tam naďalej komunikujeme. Tá téme nie je uzavretá, naďalej komunikujeme na úrovni európskych orgánov. A pokiaľ tam dôjde k nejakému posunu, tak tú informáciu určite poskytneme. A naďalej trváme na tom, že máme na niektoré veci iný názor vo vzťahu k tomu, ako tá suma bola vyčíslená a čo je Slovenskej republike vytýkané. A za posledné mesiace tento rok alebo už na konci minulého roka sa pohybujeme v číslach tých rizikových komodít dovozu z ázijských krajín takých, ktoré sú úplne iné, ako bol problém, ktorý bol avizovaný v rámci tej správy. Takže nám sa pre túto chvíľu podarilo eliminovať ten problém v čo najväčšej miere, ako sme schopní. Máme tam určité administratívne opatrenia. Ale samozrejme, je to boj, ktorý je neustály a keďže sa nejedná iba o problém Slovenskej republiky, ale v rámci celej Únie a dotýka sa viacerých krajín, tak v tom kooperujeme aj s ďalšími štátmi a sme neustále v strehu, aby sme reagovali na aktuálnu situáciu, pokiaľ bude iná ako tie čísla, ktoré evidujeme dnes aj v rámci Eurostatu.”

Alexandra Gogová: “Ďakujem pekne, nech sa páči.” Redaktor: "Ja by som sa chcel spýtať pán minister, vy ste niekedy v polovici augusta vyzvali ministrov ostatných

koaličných, že by bolo dobré, aby doniesli nejaké návrhy na šetrenie vzhľadom na vývoj ekonomiky, ktorý tu máme. My sme potom urobili nejaký prieskum medzi ministerstvami a väčšinou do dopadlo tak, že buď obracajú každú korunu na ministerstve obrany alebo projekty rušiť nebudú, lebo už vlastne šetria a viac už sa nedá. Ja som sa chcel spýtať v tejto súvislosti aj vzhľadom na to, čo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyhlásila, že nám tu hrozí miliardový dlh rozpočtu v tomto roku, tak či neuvažujete aj o viazaní výdavkov na tento rok ešte?"

Ladislav Kamenický: "Dobre, ďakuje. Zase, opäť nebudem sa vyjadrovať k rozpočtu, až keď príde na to čas. Ale odpoviem vám, to,

čo som vyzval ministrov šetriť, tak to stále platí. A už minule sa kolegovia pýtali, že či nebudem viazať výdavky no moje výzva na šetrenie znamená v určitom zmysle soft warning na viazanie výdavkov. To znamená, ministerstvá, ktoré majú nejaké výdavky, ktoré by nemuseli minúť v tomto roku, tak samozrejme je na nich, aby to zvážili a zamysleli sa nad tým, čo musia a čo nemusia minúť. A toto má veľký vplyv na rozpočet. Čiže my samozrejme budeme priebežne sledovať to, ako sa vyvíjajú rozpočty jednotlivých kapitol a potom prípadne budeme možno na to aj reagovať, len musíme si počkať na tie čísla."

Alexandra Gogová: “Dámy a páni, ďakujeme za vaše otázky. Ak môžem, poprosím vás na budúci týždeň predpokladáme, že

pravdepodobne bude nejaký brífing na túto tému, ale samozrejme viac informácií bude až po prognózach. Takže ďakujem vám veľmi pekne všetkým za vaše otázky a všetkým prítomných za ich informácie. Žiaľ z časových dôvodov a z ďalšieho programu pána ministra musíme ukončiť túto tlačovú konferenciu. Ďakujem vám pekne za účasť a teším sa opäť niekedy nabudúce. Dovidenia.”

Ladislav Kamenický: “Ďakujem pekne a pekný deň želám. Dovidenia.”

[Späť na obsah]

2. Pre chyby ministerstva sa proces obstarávania učebníc predlžuje, tvrdí

komora učiteľov [06.09.2019; domov.sme.sk; Domov; 00:00; SITA]

Úrad pre verejné obstarávanie zrušil tender na učebnice Prvouka 2. BRATISLAVA. Pre chyby, ktoré robí ministerstvo pri obstarávaní učebníc, sa celý dlhotrvajúci proces ešte

viac predlžuje. Myslí si to viceprezidentka Slovenskej komory učiteľov Soňa Puterková. Uviedla to vo svojom stanovisku pre

agentúru SITA. Trh s učebnicami

„Aj preto sme žiadali, aby sa otvoril trh s učebnicami, aby ministerstvo dôverovalo učiteľom, ktorí sú kvalifikovanými odborníkmi v daných predmetoch, a odovzdala sa zodpovednosť za výber školám. Presne tak, ako to funguje takmer vo všetkých okolitých krajinách a ako to u nás funguje v prípade výberu učebníc angličtiny. Zlých učebníc nakúpených cez ministerstvo školstva máme plné sklady,“ uviedla Puterková.

Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) zrušil tender na učebnice Prvouka 2. Výsledok tendra totiž namietal neúspešný účastník, uspeli tri vydavateľstvá.

Neúspešné bolo vydavateľstvo AITECO, ktoré sa obrátilo na ÚVO, a napokon na Radu ÚVO, keďže s prvostupňovým rozhodnutím ÚVO nebolo spokojné.

„Rada síce potvrdila záver prvostupňového orgánu úradu, že ministerstvo si môže podľa svojich potrieb nastaviť kritériá súťaže, no skúmaním zistila, že zvolené kritérium nenaplnilo deklarovaný cieľ súťaže. Rada teda zrušila súťaž, keďže rezort si nastavením súťaže nesplnil cieľ, ktorý deklaroval, že chce dosiahnuť. Momentálne si školy môžu slobodne vyberať zo štyroch učebníc," povedala pre agentúru SITA hovorkyňa ÚVO Jana Zvončeková.

"No takto nastavenou súťažou zo súčasných štyroch vydavateľov splnili kritérium len traja uchádzači, pričom jeden z nich len so zredukovaným počtom strán učebnice, teda nie s takou verziou, akú školy dnes používajú,“ uviedla Zvončeková.

Za pravdu dali vydavateľovi „Navrhovateľ AITEC, ktorý je v súčasnosti dodávateľom učebnice Prvouka 2, celkovo namietal osem bodov. V

prvom stupni rozhodnutia o námietke dal ÚVO za pravdu ministerstvu v plnom rozsahu,“ reagoval tlačový odbor ministerstva školstva.

Rada tak podľa ministerstva „dala za pravdu vydavateľovi, ktorý účelovými námietkami napáda verejné obstarávanie, aby si zachoval postavenie na trhu, argumentuje nepravdivými tvrdeniami a podľa dostupných informácií sa správa krajne neférovo a vypoc?i?tavo“.

Podľa vyjadrenia šéfky rezortu Martiny Lubyovej pri príležitosti otvorenia školského roka niektoré výpadky učebníc súvisia práve s problémami pri verejnom obstarávaní. Chybu vidí na strane vydavateľov.

„Sú to obrovské zákazky a často sa stáva, že konkurenti si navzájom dávajú námietky a na dlhé mesiace zablokujú ten proces,“ komentovala problém ministerka.

Podľa vyjadrenia Viktora Križa zo Slovenskej komory učiteľov sú podmienky tendrov rezortu školstva na učebnice také náročné, že znevýhodňujú malých vydavateľov, a tí sa napokon na tendri radšej vôbec nezúčastnia.

https://domov.sme.sk/c/22206234/pre-chyby-ministerstva-sa-proces-obstaravania-ucebnic-predlzuje-tvrdi-komora-ucitelov.html

[Späť na obsah]

3. Komora učiteľov označila Lubyovú za kozmetickú ministerku [06.09.2019; domov.sme.sk; Domov; 00:00; SITA]

Lubyová je jedným z mála ministrov, ktorí takmer vôbec nerokovali s jej oponentmi. BRATISLAVA. Ministerka Martina Lubyová patrí k tým šikovnejším, ktorí šéfovali rezortu školstva, no

napriek tomu bola len kozmetickou ministerkou. Povedal to Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov. Komora má k pôsobeniu Lubyovej viacero výhrad. Ministerka pripomína, že má ešte pol roka na poste pred

sebou a chcela by presadiť ďalšie zmeny. Podľa nej sa viaceré systémové zmeny presadiť podarilo. Lubyová nepresadla nič zásadné „Je schopnejšia myslením, strategickým premýšľaním, bola pre nás aj veľkou nádejou, keď nastúpila. Mysleli

sme si, že to bude naozaj odborník, vedec. Bohužiaľ, situácia je taká, že je jedným z mála ministrov, ktorí takmer vôbec nerokovali s organizáciami,čo majú iný názor ako ministerstvo, a to je úplný nonsens," uviedla Slovenská komora učiteľov.

“ Namiesto systémových riešení sa mrhá peniazmi na nesystémové populistické balíčky, ako sú obedy

zadarmo, ktoré vlastne ani nie sú zadarmo „SLOVENSKÁ KOMORA UČITEĽOV "Ministerka ani raz so Slovenskou komorou učiteľov nerokovala. Bola to skôr studená vojna z jej strany,

učiteľské organizácie ignorovala, komunikovala len s organizáciami, ktoré s ňou boli nejakým spôsobom ideovo narovnako a v podstate nič nepresadila. Len sa zapísala do zoznamu, do tej istej vlny ministrovania, ako sme svedkami za posledných 30 rokov. V podstate nepresadla nič zásadné. Bola len kozmetickou ministerkou, urobila len kozmetické úpravy,“ povedal Križo.

Dokument Učiace sa Slovensko – Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, pripomienkovaním ktorého strávili tisíce učiteľov a riaditeľov stovky hodín a našli akú-takú zhodu, hodila ministerka do koša.

Nepodarilo sa jej presadiť principiálne kroky. Takto zhodnotila doterajšie pôsobenie šéfky rezortu komora učiteľov.

O bilanciu pôsobenia Lubyovej ju požiadala agentúra SITA, keďže funkčné obdobie vlády sa o pol roka končí. Málo ambiciózny program rozvoja

Na stanovisku sa podieľali viacerí učitelia, agentúre ho poskytla viceprezidentka Slovenskej komory učiteľov Soňa Puterková.

Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania je podľa komory len pekne napísaná excelová tabuľka, plná úloh pre novú vládu. Časť, ktorá sa týka tejto vlády, sú len málo ambiciózne úpravy a o skutočnom prínose nemôže byť reč, tvrdí komora.

Nedostatočné zvýšenie platov Dlhodobo problematickou témou sú platy učiteľov. Podľa ministerky platy učiteľov stúpli za jej pôsobenia

najviac v histórii. „Platy učiteľov síce percentuálne stúpali vďaka tlaku a štrajku učiteľov viac ako v minulosti, ale určite nemožno

hovoriť o žiadnom úspechu," tvrdí komora. „Sedempercentný rast v národnom hospodárstve v posledných rokoch znamená, že platy učiteľov sa v

skutočnosti zvyšujú len o kozmetické tri percentá". Podľa komory tak nemožno hovoriť o motivačných sumách, ktoré by prilákali mladých učiteľov do školstva a

udržali tých najlepších, čo bude mať za následok znižovanie kvality vzdelávania. Nedostatok odborníkov v školách Učitelia vyratúvajú ďalšie nedostatky, oblasť inkluzívneho vzdelávania je podľa nich bez dostatočnej podpory

od štátu. Súvisiaci článokV školách podľa InkluKoalície chýbajú asistenti polovici detí, ktoré ich potrebujú Čítajte „Pokiaľ ide o odborné tímy v školách, asistentov učiteľa, kariérne poradenstvo, sociálno-patologické javy,

možno stav hodnotiť ako dezolátny, s následkami na ekonomické ukazovatele, ako aj sociálne a spoločenské. Nedostatok odborníkov v školách zhoršuje klímu škôl a následnú kvalitu vzdelávania. Eurofondové projekty riešia situáciu v malom percente škôl, chýbajú systémové a udržateľné opatrenia,“ objasňuje svoj postoj komora.

Žiadny progres v pracovných podmienkach Podľa komory sa minuli ďalšie milióny na dotlač zlých učebníc, ktoré sa v školách nebudú používať, trh

učebníc stále nie je otvorený. Súvisiaci článokUčitelia sa sťažujú na učebnice. Štát ide tlačiť staré vydania Čítajte „Zvyšovanie participácie, decentralizácie a demokratizácie škôl, znižovanie mobbingu a šikanovania v školách

sme nezaznamenali. Nijaké legislatívne ani systémové zmeny sa neudiali. Formálna, nič nehovoriaca smernica o šikanovaní, stále nie je pripravený kvalitný a stručný Etický kódex, neschopnosť presadiť zmeny v zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch na podporu demokracie v školách,“ pokračuje vo výpočte Slovenská komora učiteľov.

Nový zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch z tohto roku považuje komora len za štylisticky prerobenú verziu predchádzajúceho zákona z roku 2009.

„Nie je tam nič inovatívne, zákon je akási ošklbaná sliepka," tvrdí. Nefunkčné priamo riadené organizácie Stále formálne je podľa komory aj čerpanie eurofondov. Predkladané projekty sú podľa nej neodborné,

neprínosné pre prax, slúžia skôr na udržanie nefunkčných priamo riadených organizácií. Povinné predškolské vzdelávanie, ktoré “sa populisticky zaviedlo v závere volebného obdobia”, síce predkladá

dobrý úmysel, ale bez dostatočného finančného a personálneho krytia. Namiesto systémových riešení sa podľa komory mrhá peniazmi na nesystémové populistické balíčky, ako sú

„obedy zadarmo, ktoré vlastne ani nie sú zadarmo, lyžiarske výcviky, školy v prírode, rekreačné poukazy a iné", uvádza komora.

Lubyová: Učitelia dostali najviac Lubyovú viackrát kritizovala aj opozícia. Kritiku z radov opozície chápe ministerka ako ich politickú úlohu,

ktorú si musia plniť. K výhradám učiteľov ako jeden z argumentov uviedla v súhrne až 36-percentné zvýšenie miezd učiteľov

medzi septembrom 2016 a januárom 2020. Učitelia sú podľa nej víťazmi v rámci celej štátnej a verejnej správy, pokiaľ ide o zvyšovanie miezd v tomto

volebnom období a verí, že to pocítili. Okrem iného spomenula zákonnú ochranu učiteľov pred sociálno-patologickým správaním zo strany rodičov,

žiakov a verejnosti. „Bola to ťažká práca, zatiaľ by som to neuzatvárala, lebo máme pred sebou ešte pol roka, za ktorý by sme

chceli urobiť ďalšie zmeny. Ale myslím si, že sme sa maximálne snažili vyriešiť mnohé systémové problémy, nastaviť mnohé veci nanovo, aby bola spravodlivosť, aby boli transparentné mechanizmy, a popritom všetkom naozaj sme veľmi dbali na sociálny aspekt, aby sa učiteľom čo najviac zvýšili platy, aby boli motivovaní ísť do školstva,“ povedala Martina Lubyová.

Pôsobenie ministerky na pozícii šéfky rezortu sa skončí začiatkom budúceho roka, parlamentné voľby budú pravdepodobne 29. februára 2020.

https://domov.sme.sk/c/22206443/komora-ucitelov-skolstvo-lubyova-kozmeticka-ministerka.html

[Späť na obsah]

4. Učitelia zažili podľa Lubyovej najväčšie navýšenie platov v histórii [07.09.2019; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; Redakcia]

Slovenskí učitelia zažili podľa ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Martiny Lubyovej (nominantka SNS) najväčšie skokové navýšenie platov v histórii. Poslanec Národnej rady SR a člen parlamentného výboru pre vzdelávanie Miroslav Sopko (OĽaNO) reaguje s tým, že bratislavský učiteľ zarobí často menej ako pokladník v supermarkete. Povedali to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

Podľa ministerky sa platy učiteľom podarilo výrazne navýšiť prostredníctvom valorizácie a špeciálneho zákona. Plat začínajúceho učiteľa na základnej a strednej škole bol v roku 2015 589 eur a teraz od 1. 1. 2020 je to 915 eur. To je veľmi vysoký nárast o stovky eur mesačne, uviedla ministerka. Podľa nej môže mať dnes učiteľ po absolvovaní adaptačného vzdelávania plat až 1001 eur v hrubom.

Nie je tajomstvom, že v Bratislave aj pokladník v supermarkete často zarobí viac ako učiteľ, reagoval Sopko. To považuje Lubyová za mýtus. Na otázku, či by si vedel predstaviť diferenciáciu platov, poslanec uviedol, že tarifný plat musí ostať rovnaký, avšak vedel by si predstaviť rôzne osobné príplatky bez naviazania na vek, ale pracovný výkon.

V otázke rozdielov platov vzhľadom na región, z ktorého učiteľ pochádza, Lubyová uviedla, že je to technicky a komplexne náročná otázka a dala by sa riešiť prostredníctvom naviazania platov na životné náklady. Na to, aby ste niekomu zvýšili plat v súvislosti so životnými nákladmi, tak ich musíte vedieť merať, uviedla. Zároveň však dodala, že sa to musí urobiť cez štatistický úrad a pre celú oblasť verejnej správy, čo podľa nej v tomto volebnom období určite reálne nie je.

Aktuálna bola stále téma aj asistentov na školách. Poslanec Sopko uviedol, že asistentov je stále nedostatok aj po navýšení zo strany rezortu. To nie je o tom, že si školy vymyslia, že chcú asistentov mať. Vždy je to na deti, ktoré to naozaj potrebujú, dodal.

Ministerka reagovala tým, že prítomnosť postihnutého dieťaťa na škole je ošetrená cez normatív, ktorý je približne sedemnásobne vyšší ako na intaktné dieťa. Tieto prostriedky sa však vedia podľa Lubyovej rozutekať na rôzne účely a následne školy žiadajú ďalší finančný príspevok na asistenta. Od roku 2012 sa tento problém podľa ministerky rieši možnosťou rezortu dodatočne dofinancovať niektoré školy, ktoré sú na tom horšie a musia v rámci normatívu pokryť iné náklady.

V otázke zlých výsledkov slovenských žiakov v PISA meraniach, ktoré hodnotia akademické schopnosti detí, Lubyová uviedla, že republikový priemer ťahajú dole veľké skupiny detí, ktoré majú slabšiu výkonnosť. Národné testovanie ukazuje, že tie výsledky sú slabšie v regiónoch a u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Podľa nej má v tomto pomôcť aj povinná predškolská výchova, keďže sú to tie isté deti, ktoré nechodia do tej škôlky. Ony sú znevýhodnené, lebo nikdy nepracovali s ceruzkou alebo počítačom, dodala.

Sopko reagoval s tým, že problémy detí zo sociálne znevýhodnených skupín treba riešiť adresne a nie celoplošne. Keď vidíme, v ktorých komunitách je problém, tak tam smerujme intervenciu, dodal. Podľa neho majú školy taktiež málo priestoru na vytváranie vlastných predmetov a učiva aj v porovnaní so situáciou z roku 2008, keď bola spustená kurikulárna reforma.

K obedom zadarmo Sopko uviedol, že nejde o zmysluplné opatrenia vďaka termínu iná strava, čo môže znamenať suchý, a nie teplý obed. Poslanecký návrh zákona považuje za lacný politický marketing strany Smer.

Lubyová reagovala s tým, že ide o sociálne opatrenie, ktoré sa realizuje cez školy a pripomenula, že nejde o návrh jej rezortu, ani strany. Je to vysoko pozitívne, inkluzívne a integračné opatrenie. To, že niektorí rodičia musia platiť niečo navyše, lebo tí zriaďovatelia majú režijné náklady a časť môžu prenášať na rodičov, nemôže ošetriť rezort práce a už vôbec nie rezort školstva," skonštatovala.

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/525103-ucitelia-zazili-podla-lubyovej-najvacsie-navysenie-platov-v-historii/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

5. Slovenské školstvo [07.09.2019; Rádio Slovensko; Sobotné dialógy; 12:10; R / Marta Jančkárová]

Marta Jančkárová, moderátorka: „Po letných prázdninách sme späť, spolu so školským rokom. Pre učiteľov priniesol hneď niekoľko noviniek. Tí začínajúci si od septembra prilepšili o 9,5%. Podarí sa pritiahnuť nových pedagógov do škôl? Chýbajú však nielen učitelia, ale aj ich asistenti. Do platnosti vstúpil tiež ostro diskutovaný zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý okrem iného, znižuje úväzky vychovávateľov. Zlepší podmienky učiteľov a bude ich chrániť pred šikanou? A napokon, ako zvládnu školy a samosprávy obedy zadarmo? A sú skutočne zadarmo? Naše pozvanie prijali ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová, nominantka SNS, dobrý deň.“

Martina Lubyová, SNS, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR (nom. SNS): „Dobrý deň.“ Marta Jančkárová: „A člen Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Miroslav Sopko, za

hnutie Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, vitajte.“ Miroslav Sopko, člen Výboru NR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport (OĽaNO): „Prajem pekný deň.“ Marta Jančkárová: „Reláciu pre pracovnú zaneprázdnenosť hostí a po dohode s nimi nahrávame vo štvrtok

popoludní. Sprevádza vás ňou Marta Jančkárová. Pani ministerka, vo svojom príhovore, pred začiatkom nového školského roka, ste okrem iného povedali, že pre ministerstvo je jednou z najvyšších priorít zlepšenie pracovných podmienok učiteľov a odborných zamestnancov, a to najmä zvýšenie platov. Treba povedať, že záujem o povolanie učiteľa naozaj nie je taký, aký by sme potrebovali. Na jeden inzerát práce pedagóga zareaguje iba 6 uchádzačov, pričom všeobecný priemerný počet reakcii na pracovnú ponuku je 16 uchádzačov.

Vyplýva to z údajov portálu Profesia.sk. Najmä v Bratislave a okolí je kritický nedostatok učiteľov. Chýbajú najmä informatici alebo učitelia cudzích jazykov. Zmenia to vyššie nástupné platy začínajúcich učiteľov, ktoré dnes dosahujú 831 eur v hrubom?“

Martina Lubyová: „No, dovolím si tvrdiť, že tie platy začínajúcich učiteľov sa nám podarilo naozaj veľmi výrazne navýšiť. Jednak prostredníctvom valorizácií, ktoré sa týkajú celého rezortu, to znamená všetkých zamestnancov a jednak prostredníctvom špeciálneho zákona, ktorý predložili poslanci za Slovenskú národnú stranu, ešte na ostatnom zasadnutí parlamentu bol schválený, ktorým sa skokovo, proste ako skokovo navyšuje nástupný plat pedagóga o tých 9,5 % v regionálnom školstve, 8,7 % vo vysokom školstve, to znamená, že momentálne, keď si zoberiete, že napríklad plat začínajúceho učiteľa na základnej a strednej škole v roku 2015 bol 589 eur a teraz od 1. 1. 2020 915. To je naozaj, ako veľmi vysoký nárast o stovky eur mesačne a keď uvážite, že keď učiteľ si ešte urobí to takzvané adaptačné vzdelávanie, ten mladý učiteľ príde a 6 mesiacov až 2 roky sa teda ešte adaptuje a vzdeláva, po adaptačnom vzdelávaní má nárok na ďalší 6 %-ný príplatok. To znamená, po tomto adaptačnom vzdelávaní už bude môcť mať 1001 eur v hrubom. Myslím si, samozrejme, treba to sa vždy snažiť tlačiť vyššie, treba sa vždy snažiť to zvyšovať, ale keď si postavíte vedľa seba číslo 589 eur a 1001 eur a došlo k tomu vlastne za toto volebné obdobie, tak si myslím, že naozaj ten nárast je veľmi výrazný. A týka sa, treba povedať, desiatok tisíc ľudí navždy a z verejných zdrojov, čo má opäť obrovské rozpočtové dopady, takže podľa môjho názoru je to veľký úspech, že sa nám podarilo takto tie platy zvýšiť, pretože treba sa pozerať na verejnú správu, štátnu správu, v žiadnej inej kategórii, žiadnemu inému povolaniu sa to takto nepodarilo navýšiť a vidíte, že už sa ozývajú aj z prostredia polície, vojakov, súdov a zdravotníctva ľudia.“

Marta Jančkárová: „K tomu ešte prídeme. Rozdiel to síce je, pani ministerka, ale v hlavnom meste Slovenska je dosť iných pracovných príležitostí, a napríklad, spomínaní informatici či jazykári zarábajú v súkromnej sfére niekoľkonásobne viac, ako by zarobili v školstve. Pán Sopko, kde vidíte riešenie? Mali by sa napríklad líšiť platy v Bratislave od iných regiónov, kde sú nižšie životné náklady, ako to ostatne naznačil aj premiér?“

Miroslav Sopko: „Tak, nie je žiadnym tajomstvom, že napríklad aj v Bratislave, pokojne v supermarkete častokrát zarobí viac, ako ten učiteľ. To ja osobne považujem za neakceptovateľné. A už to netrvá nejaký posledný rok, je to dlhší stav, kedy viditeľne nám tá súkromná sféra vie preplácať týchto ľudí a tých mladých ľudí to tam jednoznačne láka viac. Uvedomme si, že platí to, čo kedysi dávno povedal Oscar Wilde, že mladí ľudia si myslia, že všetko je o peniazoch a keď dospejú zistia, že je to naozaj tak. To znamená, tie peniaze k rozbehu svojho života naozaj potrebujú.“

Marta Jančkárová: „Tak je tam určite aj ten rozmer poslania.“ Miroslav Sopko: „Je tam aj rozmer. Iste, iste, že aj tento rozmer. Ale ja som realista a vidím sám, že mladí

ľudia sa prispôsobujú tomu prostrediu, v ktorom sú. A naozaj, keď my máme pri niektorých prostrediach ten problém, kde vidíme, že je ten nedostatok týchto ľudí, aby nám prišli a máme skôr ten problém, že nevieme si získať pre konkrétnu profesiu toho človeka, tak treba začať s výraznejším zvyšovaním práve nielen miezd, ale zároveň aj s tou ponukou rôznych druhov benefitov, ktorými týchto mladých ľudí prilákame. Podľa mňa je zlou cestou, ak to robíme pomalým a iba postupným navyšovaním. Práve som zástancom skôr skokového riešenia, ale nielen pre tých mladých ľudí, ale týkať sa to má aj ostatných učiteľov. Pretože oni sa oprávnene, veľmi dlho už čakali na to, aby sa ich situácia vyriešila a teraz, zachycujem to z mnohých strán, od svojich bývalých kolegov, pretože ja som učiteľ a žil som v tomto prostredí 18 rokov, takže veľmi dobre poznám túto situáciu, že keď si pozreli, ako to vyzerá od toho 1. septembra, že v niektorých prípadoch to šlo o 3, o 6 eur, tak im to naozaj je na srandu.“

Marta Jančkárová: „No, treba povedať, že pred niekoľkými rokmi, okolo toho roku 2013, ak sa nemýlim, bol ten plat nástupného učiteľa len čosi vyše 500 eur. Čiže, nejaký pokrok nastal, ale späť k tej mojej otázke. Sú regióny, kde už súčasný plat učiteľa nie je úplne nezaujímavý, ale Bratislava to momentálne nie je. Čiže, ste za to, aby sa tie platy nejakým spôsobom odlíšili? Aby napríklad samospráva, možno v spolupráci s vládou priplatila tým učiteľom, ktorí sú v týchto regiónoch? Kde by učitelia inak zarobili podstatne viac v súkromnej sfére?“

Miroslav Sopko: „Pokiaľ ostane zachovaný spôsob, že budeme mať platové tabuľky, je dôležité, aby ten základný mzdový tarif bol všade rovnaký. Ale môžeme rozlišovať finančné prostriedky, ktoré by sme dali priamo školám, aby vedeli ohodnotiť rôznymi osobnými príplatkami tých učiteľov, bez náväznosti na vek a bez … a najmä preto, že koľko pracujú a ako sa deťom venujú, aby títo dostávali podstatne viacej. A tu vidím, že je priestor na to, aby práve títo ľudia, ktorí robia viacej, viacej dostávali. Zároveň si myslím, že toto je veľmi dôležitá téma aj k tomu, aby sme sa pozreli na to, že koľko a akým spôsobom chceme dať financií do školstva. Pokiaľ bude vláda míňať peniaze na rôzne iné veci, ak zistíme, ak učitelia sa dozvedia z médií, ak uvidia, že sa peniaze strácajú v rôznych predražených tendroch, že strácajú na rôzne portály, a ide o milióny, tak im ťažko potom môžete vysvetliť, že práve pre nich, pre to razantné skokové navýšenie ich odmeňovania nie je dostatok financií.“

Marta Jančkárová: „Naposledy, pani ministerka, aj premiér hovoril o tom, že áno, sú aj tie iné profesie, konkrétne aj policajti v tomto regióne v Bratislave a okolí, nie sú spokojní s platmi, je ťažké ich nájsť, preto aj podľa neho treba hľadať nejaké riešenie, on si myslí, že možno práve tie samosprávy, či už samé o sebe, alebo s pomocou vlády, by mohli hľadať riešenie, nejaký zvýšený príplatok pre pedagógov. Ako vy by ste si predstavovali to riešenie?“

Martina Lubyová: „No, v prvom rade chcem zareagovať na to, čo hovoril pán poslanec Sopko o tom, že by sme mali mať tie skokové riešenia nielen pre začínajúcich učiteľov, ale pre všetkých učiteľov. Ja sa s tým plne stotožňujem a chcem povedať, že my sme takéto skokové riešenie pre všetkých učiteľov už urobili štyrikrát. A jedná sa o tie valorizácie, čiže skokové navýšenie platov o 6 %, 6 %, 10 % a 10 %. To znamená, medzi 1. septembrom 2016 a 1. januárom 2020, čo je obdobie 3 rokov a 4 mesiacov sa všetkým zvyšuje kumulatívne až o 36 % plat, pretože síce ono to aritmeticky sa sčíta na 32 %, ale keď zoberiete, že porovnávate, že ste mali 100 eur pred 1. septembrom 2016, tak po týchto navýšeniach, keď sa vždy už to ďalšie percento aplikuje na ten

zvýšený základ, tak sa vám ten plat zvýši o 36 % a toto je také skokové navýšenie platov učiteľov, a nielen učiteľov, ale aj nepedagogických a odborných zamestnancov celého rezortu, čiže rádove stotisíc ľudí, aké tu nikdy v živote nebolo. Čiže, toto je skokové navýšenie o 36 % za toto volebné obdobie a nie je to nejakým posúvaním tabuliek alebo, že za každý rok praxe dostane niečo viac, ale jednoducho skokové. Čiže, ešte okrem tohoto skokového navýšenia o tých 36 % za toto volebné obdobie, čo je opäť rekord, pretože žiadna iná kategória verejnej, ani štátnej správy takto navyšované nemala. A viete, že dokonca učitelia sú aj víťazmi tripartitného vyjednávania, pretože ostatná verejná správa mala 4.8, 4.8 a oni mali 6, 6 a potom sa nám podarilo vrátiť ich do toho celkového prúdu a mali opäť 10, 10. Čiže, toto skokové navýšenie tu historicky nikdy nebolo. Toto navýšenie má naozaj dopady na úrovni miliárd. Podarilo sa nám ich získať nad rámec toho, čo bolo plánované v štátnom rozpočte a naozaj to považujem za historický úspech, že za toto volebné obdobie sa státisícom ľudí priamo otvoreným spôsobom tabuľkovo zvýšili tarifné platy o takmer 40 %, to sa ešte nestalo v minulosti. Pokiaľ ide o to, že predavač v supermarkete a učiteľ. My tu máme štatistiky, ktoré porovnávajú plat učiteľov s platmi v národnom hospodárstve, teda v priemer v národnom hospodárstve. A tieto platy sú vyššie, nie je to také zlé a dovolila by som si povedať, že možno tí ľudia v tých supermarketoch nemajú priemerný plat, ale nižší, než priemerný. Čiže to, čo hovoril pán poslanec, neopiera sa zrejme o nejaké konkrétne čísla, je to taký nejaký mýtus. Ja vám poviem presné číslo, v roku 2019 zatiaľ ten priemerný plat 1023 eur a priemerný plat pedagogického zamestnanca je 1164. Čiže je to, je to výrazne viac. A samozrejme…“

Marta Jančkárová: „Predsa však, teraz je to 831 eur v hrubom., keď hovoríme o plate nastupujúcich učiteľov. Od januára to bude niečo nad 900, ale stále to nie je toľko, koľko by napríklad jazykári alebo informatici zarábali v súkromnej sfére.“

Martina Lubyová: „Ale teraz hovoríte o začínajúcich. Zase ja hovorím teraz o všetkých. Ale, čiže, ako povedzme si jasne, že takéto výrazné navyšovanie tých miezd, keďže ide o státisíce ľudí, ide o verejné zdroje, jednoducho je rekordné a v rámci celej verejnej a štátnej správy, tí učitelia sú víťazmi tohto volebného obdobia. To je absolútne neoddiskutovateľné. Teraz, čo sa týka toho porovnania tých regionálnych rozdielov. Samozrejme, ja som za to, aby sa tieto otázky riešili, pretože práve prečo je to teraz aktuálne práve v školstve, pretože v školstve sme sa už dostali do štádia, že sme odbehli dopredu s tými mzdami oproti ostatnému verejnému sektoru a začína to už byť diverzifikované, že v mnohých častiach krajiny je už ten plat zaujímavý a ľudia sa nám do školstva húfne vracajú a zaujímajú sa o tie miesta. A sú ešte miestečka, ako sú veľké mesté, ako Bratislava alebo predmety, ako IT-čko alebo cudzie jazyky, kde ešte teda ten plat neni až natoľko kompetitívny. Čiže, preto sa nám začína otvárať tento problém, pretože my už sme s tými platmi odbehli vysoko dopredu oproti ostatným v sektore verejnej správy.“

Marta Jančkárová: „A čo by bolo teda riešením?“ Martina Lubyová: „V zásade je možné urobiť takú vec, aby platy nejakým spôsobom reflektovali životné

náklady. Pretože my sa bavíme o tom, že životné náklady sú vyššie v Bratislave, ako niekde v menšej dedine alebo inom regióne. A preto, pre tých ľudí je atraktívnejšie robiť iné povolanie, než učiteľ, áno? Ale zase, toto je veľmi technicky a komplexne náročná otázka, pretože na to, aby ste mohli niekomu zvýšiť plat v súvislosti so životnými nákladmi, vy tie životné náklady potrebujete nejakým spôsobom merať. To znamená, treba urobiť zisťovanie cez Štatistický úrad, cez nejaké naozaj robustné metódy, čo zase bude stáť nejaké peniaze a trvať nejaký čas, aby sa odmerali životné náklady a na základe týchto.“

Marta Jančkárová: „Čiže, nie je to reálne v tomto volebnom období.“ Martina Lubyová: „No, určite nie. Pretože, keď si zoberiete, ako sa merajú u nás životné náklady. U nás sa

životné náklady merajú prostredníctvom štatistického zisťovania, ktoré robí Štatistický úrad Slovenskej republiky, nazýva sa to štatistika rodinných účtov, oni tam sledujú dlhodobo domácnosti na základe výberového zisťovania, potom to rôznymi spôsobmi prevažujú narátavajú a zisťujú životné náklady za veľké skupiny obyvateľstva, to znamená dôchodcovia, poľnohospodári, zamestnanci, rentieri a takýmto spôsobom a ešte sledujú nejaké vekové skupiny alebo nejaké typy rodín. A takéto zisťovanie by sa muselo najprv urobiť na to, aby sa odmerali životné náklady nejakej skupiny, dajme tomu tých učiteľov a potom by sa na základe týchto životných nákladov vedeli nejakým spôsobom tie mzdy navýšiť, aby každý mal, aby každý mal relatívne tú istú, tú istú úroveň zabezpečenia. Ale toto robiť len pre jedno povolanie je podľa môjho názoru veľmi nezvyklé, v žiadnej krajine sa to takto nerieši, keď už, tak sa pristúpi, keď už sa takáto nejaká metodika zoberie, tak sa pristúpi k riešeniu komplexne celej verejnej správy napríklad. To znamená, nielen učiteľov, ale aj policajtov, aj vojakov, aj súdnych úradníkov, aj zdravotných sestier a zoberie sa to proste komplexne, pretože je to oveľa jednoduchšie upraviť komplexne pre celú republiku, než pre jedno povolanie. Pretože zoberte si, že aj tie platové mechanizmy a určovanie platov je vyjednávané napríklad v rámci tripartity na úrovni republiky a nielen pre jednotlivé profesie zvlášť. Čiže, keby sme my chceli toto robiť len pre učiteľov, my ich tým vyradíme napríklad z tripartity. To pre nich nie je dobré. Pretože Konfederácia odborových zväzov má väčšiu údernú vyjednávaciu silu, ako jeden nejaký izolovaný odborový zväz. Čiže, ja sa prihováram za to, ak by sme takéto riešenie chceli urobiť, tak ho treba urobiť komplexne pre celú verejnú správu a nielen pre jednu vybranú profesiu.“

Marta Jančkárová: „Pán poslanec, neobávate sa teda toho momentu určitej diskriminácie, ktorú by mohli cítiť zástupcovia tých iných profesií, dajme tomu spomínaných sestier, policajtov, súdnych úradníkov a tak ďalej, ak by sa pristúpilo k ešte väčšiemu zvýhodneniu jednej skupiny? Teda v tomto prípade učiteľov?“

Miroslav Sopko: „No, v prvom rade by si učitelia museli uvedomiť, že sú nejakou zvýhodnenou skupinou. A na základe toho, čo v minulosti zažili, tak určite tento pocit nemajú. Veď máme pred sebou štúdiu Talis 2018, kde vidíme, z ktorej nám vyplýva, že len 4,5 % našich učiteľov si myslí, že práca učiteľa je spoločnosťou ocenená. Je tam určitý posun z roku 2013, lebo býva každých 5 rokov, kde to bolo iba na tých 4 %, ale stále je to veľmi málo, keď si to porovnáme s ostatnými krajinami OECD, kde je tam priemer 25,8 %. To znamená, že títo učitelia cítia, že sú zaznávanou profesiou v rámci tej spoločnosti. A sú natoľko dôležití, je to tak dôležité povolanie, je to tak

dôležitá profesia, pretože učiteľ sa stará predsa o deti, to sú našou budúcnosťou. Ja teraz nechcem pôsobiť na žiadne emocionálne struny, ale jednoducho toto si musí celá spoločnosť uvedomiť. A treba to o tom, aby hovorili bez ohľadu na to, či je niekto z koalície, alebo z opozície, že toto je ten základ, preto, ak chceme s celou krajinou sa kamsi posunúť, a preto je dôležité, aby učitelia boli, mali ten pocit od spoločnosti. Že sú spravodlivo ohodnotení, že sa na nich pozerá a že jednoducho ich životná úroveň pôjde jednoducho hore. Ale žiaľ, stále to takto necítia. Stačí sa ich opýtať. Ale tiež je podstatnou vecou, že ako dôsledne určité opatrenia zavádzame. Napríklad, ak zavedieme toto skokové navýšenie pre začínajúcich učiteľov a školy na to ešte nemajú peniaze a až potom dostatočne ich dostanú do svojich rozpočtov, tiež to svedčí o tom, že akým spôsobom sa opatrenia zavádzajú do praxe. A toto je, bohužiaľ, častokrát práve v školstve už bežnou praxou. Že veci sa robia horúcou ihlou, narýchlo, častokrát bez toho, aby, veď si to zoberme. Išlo o poslanecký návrh zákona. A nielen v tomto prípade, ale aj v mnohých ostatných. Čiže, ja som zástancom toho, aby keď ide o nejakú výraznú zmenu, systémovú zmenu, ktorá sa uplatní v školstve, aby to išlo vládnym návrhom zákona, aby sa za to pani ministerka alebo minister, ktorý bude na jej mieste potom postavil, aby tento návrh zákona prešiel odbornou diskusiou v rámci riadne medzirezortného pripomienkového konania, aby sa vychytali akékoľvek chybičky, ktoré sa vždy nájdu. Nemôžeme sa donekonečna vyhovárať na to, že aplikačná prax nám čosi vyrieši. Pretože strácame to veľmi dôležité a to je ten čas, ktorý práve by sa, ten čas, ktorý by sme takto minuli pri opravách týchto chýb, vieme investovať do podstatne iných, dôležitejších vecí.“

Marta Jančkárová: „Sú veci šité horúcou ihlou, pani ministerka?“ Martina Lubyová: „Určite nie sú šité horúcou ihlou a určite aj poslanci majú právo prichádzať s legislatívnymi

návrhmi, je to plne v súlade s rokovacím poriadkom, s Ústavou a so všetkými zákonmi. A určite ten zákon nemal žiadne mimoriadne pripomienkové konanie, ale riadne pripomienkové konanie, ako je to v prípade desiatok a stoviek iných zákonov. A určite za ním rezort školstva stojí. Ja by som len chcela povedať, aby sme vykorenili niektoré mýty, lebo napríklad teraz pán poslanec hovoril o tom, že učitelia sú znechutení, že majú od septembra navýšené len o 3 eurá, ale veď povedzme si, tá valorizácia 10 %-ná je od 1. januára. Tak prečo očakávajú 10 % navýšenie od 1. septembra, keď tisíckrát komunikujeme dokola, že od 1. januára 2020 je valorizácia 10 %. Všetci to vedia. Je to súčasťou tripartitného dohovoru. Takisto, ako boli tých predošlých percent 10 navýšených od 1. 1. 2019. Čiže, oni zrejme očakávajú, že to budú mať od 1. januára, oni si nevšimli, pardon, od 1. septembra, oni si nevšimli, že kolektívna zmluva pre verejnú správu je uzavretá tak, že od 1. 1. 2019 10 %, od 1. 1. 2020 10 %. Tí, ktorí si mysleli, že bude.“

Marta Jančkárová: „A čo bude po roku 2020?“ Martina Lubyová: „Tak bude ďalšia kolektívna zmluva sa dojednávať a teda generálna na tripartitnej úrovni

medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi. Ale to už teda treba nechať na tých, ktorí tam budú vtedy sedieť. Čiže jednoducho, my sme vybojovali naozaj tieto najvyššie navýšenia, relatívne najvyššie aj v rámci celej verejnej správy, a jednoducho, keď pán poslanec si myslí, že by sa mal niekomu o 10 % zvýšiť plat v septembri, tak ja opätovne upozorňujem, všimnite si, prečítajte si tripartitnú dohodu, je to od 1. januára, od 1. januára, čiže 10 %-né navýšenie platov budú mať všetci od 1. januára.“

Marta Jančkárová: „Z hľadiska ministerstva má zlepšiť atraktivitu učiteľského povolania aj zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, voči ktorému pred prijatím protestovali učitelia, vy ste tiež boli kritický, pán Sopko. Zákon, okrem iného, znižuje úväzky vychovávateľov, ale ako to vidíte s odstupom času? Zvýši sa teda atraktivita učiteľského povolania?“

Miroslav Sopko: „No, to ukáže až čas. Pretože ako som už povedal predtým. Pri skutočnej tej systémovej zmene musí prebehnúť vždy určité časové obdobie, aby sme vedeli posúdiť, aký bol jej dopad. Ale ja si stále myslím, že čo sa vlastne zmenilo, keď si to tak zoberieme? To kontinuálne vzdelávanie z toho kreditového systému sa zmenilo tým spôsobom, že ideme to riešiť alebo riešime to príplatkami za profesijný rast. Ale podľa mňa, podstata toho všetkého je práve o tom, akým spôsobom nazeráme na celú učiteľskú profesiu. Podľa mňa, učitelia sú odborníci vo svojej profesii. Ak budeme dbať na to, aby do školstva, teda cez pedagogické fakulty išli tí najlepší z najlepších, aby to bol naozaj zabezpečený tak silný a dobrý výber, to znamená nie nábor, ale výber tých najlepších adeptov, aby nám študovali a potom prichádzali ďalej do praxe, tak podľa mňa je podstatne lepšou možnosťou, aby sme vedeli týchto ľudí od začiatku dobre zaplatiť, a nie, aby si museli naháňať rôzne percentá, po starom kredity na to, aby si vylepšovali platy. Pretože k tomu, žiaľ, dospel ten súčasný alebo ten minulý systém, ktorý bol kontinuálnom vzdelávania a žiaľ, podľa môjho názoru, môže to dospieť aj pri tom novom premaľovaní tohto pôvodného modelu, pretože my stále pozeráme na tých učiteľov len, ako na ľudí, ako keby oni nemali v sebe tú profesijnú hrdosť, že majú na sebe ďalej pracovať. A podľa mňa, toto je jedným zo znakov každého učiteľa, že pracuje na sebe, aby mohol čo najviac dať svojim deťom, ktorým sa venuje.“

Marta Jančkárová: „Učitelia sa okrem iného obávali, že by mohli prísť o príplatky za vzdelávanie, vy ste ich aj v tom úvodnom príhovore ubezpečili, že nie, že budú mať zase nárok na ten 12 %-ný príplatok. Ale mení tento zákon nejako zásadne postavenie učiteľov?“

Martina Lubyová: „Určite áno, len dovoľte mi ešte spomenúť jednu vec, to som nestihla zareagovať na predošlé vystúpenie pána poslanca o tom, že šité horúcou ihlou a že teraz školy nebudú mať peniaze na tie platy tých začínajúcich učiteľov. My teraz vopred nevieme, koľko bude na školách začínajúcich učiteľov. To nikto nevie, to nevieme my, na úrovni ministerstva, do istej miery to nevedeli ani tie školy, to znamená, my musíme najprv počkať, koľko naozaj na školy nastúpi začínajúcich učiteľov, my to na úrovni ministerstva neurčujeme, ani neriadime, to je naozaj na tých školách, na zriaďovateľoch, na riaditeľoch, akým spôsobom teda príjmu tých mladých začínajúcich učiteľov. Potom sa cez takzvaný septembrový zber údajov, cez náš rezortný informačný systém tie údaje zozbierajú, dostanú sa k nám na ministerstvo, všetci vedia, ktorí sú toho účastní, že to trvá niekoľko týždňov, kým sa to za celú republiku zozbiera. Koncom septembra budeme mať údaje o týchto začínajúcich učiteľoch, posunieme ich na ministerstvo financií, na základe toho, ministerstvo financií vydelí

ministerstvu školstva peniaze, ktoré bude plne kryť to navýšenie platov začínajúcich učiteľov, je na to nárok zo zákona a bude to plne vykryté. A na základe toho, my potom tieto prostriedky rozdelíme na školy, to ešte dokonca, musíme ísť cez ministerstvo vnútra, lebo u nás je to takto nastavené. Čiže, jednoducho my nemôžeme teraz vopred poslať na školy plné krytie platov začínajúcich učiteľov toho nárastu, pretože my ešte nevieme, koľko, čo je úplne technická vec a keby sme to urobili, tak by sme nehospodárne nakladali s prostriedkami daňových poplatníkov. Čiže, garantujem týmto každému, že je plne krytý rozpočtovo ten nárast tých platov mladých učiteľov a to, že to dostanú ja neviem, napríklad v priebehu mesiaca októbra, je spojené s tým, že to zisťovanie trvá nejaký čas a určite ale nemusia siahať na osobné hodnotenie iných kolegov na to, aby toto vedeli vykryť.“

Marta Jančkárová: „Dobre. A teraz ešte ten zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. Zmení teda zásadnejšie postavenie učiteľov?“

Martina Lubyová: „Určite zmení, pretože je tam niekoľko vecí, ktoré výrazne zlepšujú postavenie učiteľa a chcem povedať, že aj všetky tie protesty, ktoré boli, keď nakoniec teda sa pýtali teda tých protestujúcich, že proti čomu vlastne protestujú, nikto nevedel konkrétne povedať, že v čom je ten zákon zlý, že čo im to odoberá. V podstate tam išlo naozaj o také protesty skôr v tej politickej rovine, ale jednoducho, nikto nevedel povedať, že čo mu teda konkrétne vadí. Pretože on v mnohom zlepšuje postavenie mnohých kategórií učiteľov a zamestnancov a nikomu to postavenie nezhoršuje. Čo sa týka napríklad, začalo sa rozprávať o tej kategórii toho vzdelávania, ten zákon to trošku po novom zavádza to vzdelávanie. Vy ste to hovorili, pán poslanec, že učitelia sa cítia, že sú zaznávaní. No, podľa môjho názoru sa nemôže cítiť, ako zaznávaný človek, ktorý je v takej profesii, ktorá mala najvyššie nárasty miezd, čo sa týka celej verejnej správy, ktorá ako jediná dostala 10 %-né navýšenie platov začínajúcich kolegov, ako jediná. A okrem toho, ako jediná má nárok na príplatky za to, že sa celoživotne vzdeláva. Nikto v ostatných profesiách nemá nárok na to, aby dostal príplatky za to, že sa celoživotne vzdeláva, robia to len pre nejaké body, zvyšovanie kvalifikácie, atestácie a tak ďalej, ale nemá príplatky. Učitelia tieto príplatky majú aj v tom sa prejavuje určitá privilegovanosť učiteľov, to znamená, že naozaj si nemyslím, že by sa mali cítiť zaznávaní, práve tieto veci, ktoré ich odlišujú od ostatného verejného sektora, preukazuje to, že nie sú zaznávaní a že sú pre nás veľmi dôležití.“

Marta Jančkárová: „Posuňme sa ďalej, chýbajú aj asistenti na školách. Vy ste na ten problém upozorňovali, pán Sopko, už v lete. Podľa vás by mali byť prioritou každej vlády. Čo je úlohou asistenta? A aké by mali byť kritériá, na základe ktorých ich školy dostávajú?“

Miroslav Sopko: „Ono je niekoľko druhov tých asistentov, konkrétne tento problém sa týka asistentov učiteľa. Často sa už teraz začína už aj hovoriť o osobných asistentoch. Čo mňa osobne teší, najmä preto, lebo v minulosti opozícia niekoľkokrát navrhovala, aby sa zaviedol tento, nielenže zaviedol, aby v praxi aj, čo sa týka aj školských sestier, aj iných týchto pomocných síl, aby jednoducho na školách fungovali. Pretože je tu veliký rozdiel, asistent učiteľa je asistentom samotného učiteľa. Učiteľovi pomáha s viacerými žiakmi v tých procesoch, najmä v tíme žiakov, ktorí potrebujú to v rámci svojich vzdelávacích potrieb, aby mali tu jednoducho tú pomoc zabezpečenú. A dokiaľ budeme mať stále na školách deti, ktoré jednoducho nemôžu využívať služby takéhoto asistenta učiteľa, ktorý by jednoducho v spolupráci s učiteľom pomáhal pri jeho vzdelávaní, pri jeho ďalšom raste, pokiaľ toto nebude, nemôžeme sa nikdy tváriť spokojní, a musia sa jednoducho tieto, tento problém sa musí jednoducho raz vyriešiť. Pretože podľa mojej informácie, čo mám, môžu ma opraviť alebo môže ma pani ministerka opraviť, tak bolo pridelených po viacerých tlakoch počas leta, napokon v počte 3108,3 prepočítané k 1. 9. 2009, a napriek tomuto navýšeniu, oproti minulému roku, je to stále len 49,4 % zo školami požadovaného počtu. Čiže to nie je o tom, že školy si len tak vymyslia alebo rodičia prídu za týmito školami, a že jednoducho oni týchto asistentov chcú mať. Je to stále po tom, že musí byť na to stanovený papier z Centra psychologického poradenstva, musí to prejsť určitým procesom, a je to naozaj na dieťa, ktoré je to vždy na detí, ktoré to naozaj potrebujú. A nie preto, že niekto si len tam zmyslí a my jednoducho teraz skáčeme, ako niekto píska.“

Marta Jančkárová: „Ministerstvo počty asistentov počas leta zvýšilo, ale podľa koalície za spoločné vzdelávanie, stále chýbajú až polovici detí, ktoré to potrebujú. No a časť odbornej verejnosti kritizovala rezort za to, že nezverejnil tú metodiku, ten kľúč, na základe ktorého školy dostávajú asistentov. Aký je ten kľúč, pani ministerka?“

Martina Lubyová: „No, v prvom rade treba povedať, a dovoľte mi ešte vrátiť sa len k tým 12 %, lebo to považujem za veľmi dôležité a potom hneď pôjdeme na asistentov učiteľa. Pokiaľ ide o to, že učiteľom bol zachovaný ten príplatok za celoživotné vzdelávanie, aj keď teda systém je nanovo reštrukturovaný, mal by mať nový obsah a tak ďalej. A že sa to teda chápe, ako tak, že je to zase nejaká potupa a že jednoducho sa to celé len premaľuje, tak, ako nech si všetci uvedomia, že tento príplatok vznikol v roku 2009. Keď bola vôľa, ako by v rezorte navyšovať platy učiteľom, ale nebola celospoločenská vôľa robiť to takým otvoreným a výrazným spôsobom cez tú tripartitu, cez valorizáciu, ako je to dnes. Čiže vtedy sa povedalo dobre, tak im navýšime, lebo sú dôležití, ale skrylo sa to pod, ako dôvod celoživotného vzdelávania, že budeme dávať príplatok za to, keď sa budú celoživotne vzdelávať. Takže ono sa to začalo budovať od toho roku 2009 a niektorí sa teda dovzdelávali na tých 12 %, niektorí na 6 %, lebo tam sú 2 tie úrovne a niektorí sa ešte k dátumu prijatia tohto nového zákona nestihli ani vyvzdelávať a nemali ani tých 6 %. Pôvodne sa očakávalo, ešte v tom roku 2009, že v nejakom bode sa potom tento 12 %-ný príplatok akoby otvorí a budú to mať navždy, čiže, akoby z takého toho, z toho mimikry, že to majú za vzdelávanie sa stane až akoby naveky príplatok, zvýšenie platov o 12 %. Medzitým ale, za 10 rokov, čo sa stalo, keď prišla táto vláda, tak sa začalo otvorene a výrazne zvyšovať. 6, 6, 10, 10. Čiže otázka toho, že by sa nejaké výrazné zvýšenie muselo skrývať pod pláštik celoživotného vzdelávania už odpadla. A nebolo to potrebné. Keby sme to potrebovali my teraz takto predlžovať, tak jednoducho niektorí, ktorí už majú 12 % ich dostanú a tí, ktorí sa nestihli dovzdelávať, to budú chápať, ako diskriminačné. Čiže, toto je naozaj veľmi

dôležité, aby to tí učitelia pochopili. Pôvodná verzia zákona rátala s tým, že už nebude príplatok za vzdelávanie. A to, že sa nám ho tam podarilo ešte naspäť dostať, to je nám teraz vyčítané?“

Marta Jančkárová: „Ale už prosím k tým asistentom učiteľa. Takže, aký je ten kľúč, aká je tá metodika, na základe ktorého ich školy dostávajú?“

Martina Lubyová: „Asistenti učiteľa, opäť, sme v situácii, keď historicky vzniklo niečo, ako finančne navyše nenárokovateľne zo zákona na to, aby sa vykryl nejaký nedostatok alebo zlepšili podmienky na niektorých školách. V prvom rade treba povedať, že prítomnosť postihnutého dieťaťa na škole je ošetrené cez normatív, ktorý je zo zákona, ktorý je nárokovateľný. A je plne krytý rozpočtom štátnym. Ten normatív rozlišuje medzi bežným žiakom a postihnutým žiakom. Pre ilustráciu, napríklad, normatív na bežné dieťa, ako sa hovorí v tej odbornej terminológii intaktné dieťa v bežnej škole, je 1 700 eur, normatív na autistické dieťa v tejto škole je 13 000 eur. Čiže 1 700 versus 13 000. Je to sedemnásobne, okolo sedemnásobne vyšší normatív na to, ak tá škola má postihnuté dieťa. Len problém je v tom, že tieto prostriedky, ktoré tá škola dostane v rámci normatívu a nikto sa o tom nebaví a nikdy to nebolo, že by to nedostali, sa potom možno rozutekajú na iné účely na tej miestnej úrovni školy, neni to striktne teda odsledovateľné a striktne zaúčelované a potom sa stane, že keď sa rozutekajú na iné účely, zrazu nemáme na tých asistentov dosť peňazí, tak sa začne naťahovať ruka a hovorí, že ešte mi dajte na asistenta. Práve preto sa v roku 2012 objavila v zákone ešte taká nová možnosť, že teda ministerstvo môže dať nejaké dodatočné prostriedky, aby sa v niektorých prípadoch proste vykryli nedostatky týchto asistentov. Pretože sú školy, dajme tomu, ktoré sú na tom horšie a v rámci toho normatívu si musia pokryť iné ešte náklady a teda sa im to chcelo vykryť. Čiže bolo to nenárokovateľné. Časom, áno.“

Marta Jančkárová: „Ale aké sú tie kritéria teraz?“ Martina Lubyová: „Žiadne kritéria neboli. Bolo, že môže sa poskytnúť, a niektoré školy o to začali žiadať. Len

tak, živelne. Čiže neboli kritériá. Len, keďže sa z tejto, čo by som nazvala, ako čerešničky na torte, ktorá nebola nárokovateľná a na ktorú ani nebol pridelovaný štátny rozpočet a vždy bola nejakým spôsobom, poviem to doslova vyboxovávaný, sa z nej stalo teraz to, od čoho si všetci sľubujú plné pokrytie asistentov. A pritom to nie je tak, pretože neni to nárokovateľné a nie je to ani garantované. Stalo sa z toho, z tej čerešničky sa stal obrovský melón, na ktorý teraz sa všetci vrhli a chcú ho krájať, ale neuvedomujú si, že to, že to je tá pôvodná čerešnička a časom sa tieto prostriedky podarilo nášmu rezortu navýšiť z tých pôvodných, v roku 2012 sa pridelilo 4,5 milióna, dneska je to už 29 miliónov, tak sme si povedali, že je potrebné zaviesť spravodlivo-objektívne, transparentné, systémové, kriteriálne prideľovanie. A prvýkrát sme to urobili tohto roku, pretože máme zlepšený rezortný informačný systém, od minulého roka, od septembrového zberu, vieme presne povedať o každom dieťati, kde sa nachádza, či je postihnuté, akú má závažnosť postihnutia, či je v situácii, že je integrované v bežnej triede v bežnej škole, či je v špeciálnej triede v bežnej škole, či je v špeciálnej škole v špeciálnej škole, či je v strednej, základnej škole, na prvom alebo na druhom stupni, lebo to sú všetko skutočnosti, ktoré vplývajú na náklady tej jeho integrácie, a na základe týchto kritérií, sme prvýkrát vedeli spočítať, akoby také skóre alebo porovnateľné body, nárokovateľnosť pre jednotlivé školy, pretože tie ich požiadavky doteraz sa vyvíjali viac-menej živelne, oni si žiadali tak, ako to cítili alebo vedeli. Niektoré školy žiadali, niektoré dokonca nežiadali vôbec. Čiže, prvýkrát sa nám teraz podarilo, že sme to exaktne spočítali, všetkým sme v tom prvom kole urobili rovnakú čiaru a tie prostriedky, ktoré sme mali, vtedy to bolo 26 miliónov, sme na základe týchto objektívnych kritérií, rozdelili medzi všetky školy. Stalo sa to, že niektoré dostali viac, niektoré dostali menej, tie, ktoré v minulosti boli relatívne nadfinancované a pribudlo nám nových 1 000 škôl do systému, ktoré vôbec niečo dostali.“

Marta Jančkárová: „Pán poslanec, súhlasíte s takto formulovanými kritériami na prideľovanie asistentov?“ Miroslav Sopko: „No, to sú dosť všeobecné kritériá. Najprv by som ich musel vidieť, akým spôsobom sú

zadefinované, ale keď sa tu už spomína ten spôsob dofinancovania, tak myslím si, že aj pani ministerka určite vie, že v rámci dohodovacích konaní sa dajú rôzne financie opravovať práve tým spôsobom, že ten normatívny systém odkedy bol zavedený už pred vyše 10 rokmi, tak tento systém nám tu pokrivkáva práve preto, lebo doteraz nemáme ani jasné kritériá pri určovaní v tej kategórii inej, pri dohodovacom konaní, viď napríklad teraz posledný príklad, čo mám, riešim v rámci okresu Bratislava, kde ma kontaktovali jednotliví učitelia o tom, že jednoducho nebudú mať nárok na žiadne osobné ohodnotenie, pretože im nebolo pridelené nič v rámci tohto. Čiže je to problém práve o tých kritériách, že by mali byť jasne zadefinované, aby všetci o nich vedeli. A pokiaľ funguje informačná nerovnosť v tomto pohľade, že vieme o tom, že kritériá sú vytvorené, ale nevieme to potom odkomunikovať, tak jasné, že sa robí potom, robí to nám zlú krv, čo samozrejme, ale stále svedčí, že keď sa pozrieme na tie jednotlivé čísla z rôznych výkazov, netýka sa to, tu problém nie je len so samostatnými asistentmi učiteľa, ale celkovo s odbornými zamestnancami. My potrebujeme tieto odborné tímy, ktoré by mali byť k dispozícii školám, či už ide o školského psychológa, logopéda, špeciálnych, liečebných, sociálnych pedagógov, aby sme ich mali zabezpečených. K 30. júnu 2019, máme ich zatiaľ len v rámci toho prepočítaného počtu 1172,8 odborného zamestnanca. To znamená, je to podľa mňa, je to žalostne málo. Veď napokon, aj v modeli objektivizácie, v rámci koeficientov, to je údaj z roku 2016, tak, ako to bolo zadefinované, sa vyžadovalo, aby ich bolo aspoň 4017, takýchto odborných zamestnancov. Navyše, ak v súčasnosti sa stále spoliehame na to, že si ich vykryjeme z Eurofondov, tak je to veľmi márna snaha, pretože tie eurofondy časom odídu, jednoducho nebude možnosť tohto čerpania a nám sa tu vytvorí ďalší a ďalší problém.“

Marta Jančkárová: „Všetko, o čom tu hovoríme, má vplyv v konečnom dôsledku na kvalitu vzdelávania. A pani ministerka, je všeobecne známe, že slovenské deti dosahujú v rámci medzinárodných meraní, napríklad PISA, priemerné až podpriemerné výsledky, jednou z disciplín, v ktorej sa im nedarí je aj čítanie s porozumením. Čo si potom neraz prenášajú aj do dospelého života. Kde je problém?“

Martina Lubyová: „Dovoľte mi ešte povedať pár slov k tomu, čo povedal pán poslanec, lebo nepodarilo sa mi zareagovať na to, čo tu namietal. Čo sa týka tých asistentov učiteľa, ja už neviem, aké presnejšie kritériá si vieme predstaviť, než počet detí, ktoré tohto asistenta potrebujú, lebo alebo teda počet detí s postihnutím, ako

závažnosť postihu týchto detí, ako v akej konkrétnej situácii sa nachádza. Ja si už neviem predstaviť exaktnejšie kritériá, či je niekto blondín, alebo brunet? Alebo ako? Proste, jednoducho, vychádzame z toho, že máme ako počty detí, máme počty tried, v ktorých sa nachádzajú, máme kategorizáciu, veľmi detailnú, situácie, v ktorých sa nachádzajú kvalitatívne, máme odškálovanú ich závažnosť postihu na tých 5 kategórií, už nič iné, exaktnejšie sa podľa môjho názoru nedá zrátať. Ale dobre, môžu sa začať nejaké regresie alebo nejaké ešte vedecké výpočty okolo toho, ale prvýkrát historicky sme my nastavili tie počty podľa objektívnych kritérií a potom sme urobili takú vec, že tí, ktorí prišli o tých asistentov, lebo v minulosti boli relatívne, nazvime to zvýhodnení v porovnaní s porovnateľnými školami, tak ich dostali doplnené tie prostriedky, nikto neklesol, pretože sme zástancom toho, že musíme v celej spoločnosti zlepšovať ich benefity a nikomu neodoberať. Pokiaľ sa to dá robiť tak, že sa stále dodávajú nové prostriedky do systému a každému sa buď zlepšuje postavenie a nikomu sa nezhorší, tak je to stále efektívne. Čiže toľko na margo tých asistentov. A to, čo ste vy povedali, od asistenta učiteľa sa nedá očakávať osobná asistencia žiaka. Asistent učiteľa nedokáže žiakovi pichať inzulín, nedokáže mu robiť nejaké iné služby, servisovať ho, proste treba oddeliť tú sociálnu zložku tej osobnej asistencie, to je to, čo dnes robia osobní asistenti, ale nedostávajú sa za brány školy, treba oddeliť zdravotnú starostlivosť a to, čo je asistent učiteľa. Asistent učiteľa má pomáhať.“

Marta Jančkárová: „Ale toto už opozícia navrhovala napríklad pred 2 rokmi, Zuzana Zimenová z klubu SaS kritizovala, že to neprešlo.“

Martina Lubyová: „No, tak neviem, či mala nejaký zákon, ale to už je zrejme v parlamente nejaký proces prešiel, neprešiel. My sme to nejak nestorpédovali, ale jednoducho my, za to, že riešime problémy a dodávame, výrazne zvyšujeme zo 4 miliónov na 29, dofinancovávame a na nenárokovateľnej báze, tak sme stále kritizovaní, zvyšujeme tým učiteľom platy, stále sa cítia zaznávaní, sú víťazom celonárodného preteku o zvyšovaní platov, stále sme zlí, jediní toto riešime, lebo osobná asistencia v tých školách, ten rezort práce zatiaľ pokuľháva, zdravotná asistencia nie je, ale my za to, že riešime, sme stále atakovaní. Už začínam mať dojem, že naozaj, čím menej toho urobíte, tým lepšie. Ale stále sa budeme snažiť riešiť situáciu, pretože je to v záujme tých detí a učiteľov. Ale teda, pokiaľ teraz vrátim sa k tej kvalite, o ktorej ste hovorili.“

Marta Jančkárová: „Poďme k tým meraniam.“ Martina Lubyová: „Tie meranie PISA. PISA meranie sú medzinárodné merania OECD, ktoré sa robia iba na

vzorke, robia sa na vzorke asi 5 000 detí z toho populačného ročníka, ktorých je rádove 40-50 000. Čiže tie merania nie sú až také presné, ako naše národné merania. To sú tie testovania napríklad pätnásť ročných. Ale tie merania PISA nám ukazujú, že v podstate a to nám potvrdzujú aj národné merania, že ten celorepublikový priemer je ťahaný dole niektorými skupinami detí, to znamená, že tie top deti sú aj u nás rovnako šikovné, ako sú vo Fínsku, v Amerike, v iných krajinách.“

Marta Jančkárová: „Často sú to chudobné deti.“ Martina Lubyová: „Áno a celonárodný priemer je ťahaný dole veľkými skupinami detí, ktoré majú slabšiu

výkonnosť alebo slabšie výsledky v tých testoch a národné testovania, ktoré sú veľmi dôležité, lebo nám umožňujú otestovať celú populáciu detí, nielen vzorku 5 000, ale 45 000, analýzy týchto národných testovaní nám ukazujú, že naozaj tie výsledky sú slabšie napríklad v regiónoch alebo sú slabšie v priestoroch alebo areách, kde sú marginalizované skupiny alebo deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. To znamená, že problém nášho školstva je trošku viac integrácie a odstrániť tú segregáciu. Odstrániť tieto rozdiely. Že v zásade tie šikovné deti, ktoré majú tieto výsledky, sú na tom tak isto, ako top deti z iných krajín, ale my máme nízky priemer, pretože máme relatívne veľké komunity, ktoré majú slabé výsledky. Čiže, toto je to základné, čo vychádza z analýzy toho testovania. Že nie je to akoby nejaká všeobecne nízka kvalita, ale je to tá, toto veľké rozpätie, ktoré nám ten celorepublikový priemer ťahá dolu. Čiže, pokiaľ ide o to, aby sme. Plus, ešte jedna, ďalšia vec, že prečo máme my niektoré tie výsledky nízke. My máme osobitne nízke výsledky v nových kompetenciách, ktoré sú spojené s takými kreatívnymi vecami, ako je kolaboratívne riešenie nejakých úloh alebo takzvané komplexné riešenie problémov. Áno? Čiže, nie sú to výrazne len tie klasické návyky alebo tie klasické kompetencie, čítanie, numerické … a tak ďalej, teda to je to isté, ale sú to také tie nové kompetencie, ktoré teraz začína OECD testovať v rámci nových prístupov a to je riešenie komplexných problémov, kolaboratívne návyky. A tam naše deti zaostávajú a je to aj v dôsledku toho, že dajme tomu v tých kurikulách ešte nedostatočne rozvíjame tieto vlastnosti.“

Marta Jančkárová: „Spomínali sme tu chudobné deti, deti z málopodnetného prostredia. Pomôže k lepším výsledkom napríklad aj povinná predškolská výchova, ktorá bola preložená do roku 2021, pán Sopko?“

Miroslav Sopko: „Ak budú tomu nastavené podmienky. Ale, žiaľ, podmienky zatiaľ nastavené nie sú. Toto je to, čo sme od začiatku kritizovali. Pretože, ak ideme do takejto vážnej systémovej zmeny, musíme na to najprv pripraviť podmienky. Viac odborníkov už upozorňovalo, že pri takomto zavedení povinného predškolského vzdelávania sa nám napríklad vytlačia troj a štvorročné deti. Ďalšia vec. Ak chceme riešiť práve cez, a to bol hlavne ten ušľachtilý motív na začiatku, že chceme tým pádom potiahnuť aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, tak urobme to adresne, viac sa im venujme. Naše hnutie Obyčajní ľudia, nezávislé osobnosti v minulosti navrhovalo napríklad aj povinnú materskú školu pre deti z tohto prostredia od 3 rokov. Ale celkovo je to o politickom konsenze, aby sme skôr, keď vidíme, že kde je problém, v ktorých komunitách je problém, aby sme tam smerovali svoju intervenciu, aby to bolo adresné, to súvisí so všetkým, čo by sme mali vlastne v živote robiť, vždy, keď vidíme, kde je problém, aby sme tam priamo vedeli zasiahnuť a nerobili veci celoplošne. Práve celoplošné riešenia nám to všetko rozriedia do tej podoby, že teraz napríklad aj vidíme a hovoríme o tej zlej kvalite toho vzdelávania. Ale je to aj o tom, že keď si zoberieme a tu bolo správne poznamenané, že možno nereagujeme na to práve v tom obsahu vzdelávania a nemáme k tomu prispôsobené tie kurikulované dokumenty, akým spôsobom vlastne sme umožnili školám, aby mohli fungovať? Na začiatku, v roku 2008, keď sa spúšťala kurikulovaná reforma, predsa mali školy podstatne viac priestoru, aby mohli si sami vytvárať v rámci svojich

školských vzdelávacích programov tieto veci a tieto nástroje, týmito nástrojmi mohli podporovať rôzne moderné inovatívne formy. Ale čo sme urobili my? Postupom času sme im obmedzili možnosť, aby nemohli sa tak hýbať v rámci toho obsahu vzdelávania, v rámci toho rámca, koľkými hodinami môžu disponovať v rámci tých týchto predmetov, mať vlastné predmety, ktoré vedia rôzne … kompetencií.“

Marta Jančkárová: „Ešte sa vrátim k tej predškolskej výchove, keď dovolíte pán Supko, pani ministerka, krátka reakcia, rok 2021 presahuje už horizont vášho volebného obdobia, čiže neviete to garantovať, ale predpokladáte, že dovtedy budú pre to podmienky?“

Martina Lubyová: „No, ak môžem vôbec k tomuto sa vyjadriť, lebo ešte som k tomu ani nehovorila ani pol slova, k tomuto bodu, k tej predškolskej výchove, ďakujem veľmi pekne. Ja by som povedala, že toto je vec, ktorá je absolútne sociálna. Inkluzívna. Pôsobí naozaj smerom, že práve to, o čom som hovorila. Identifikovali sme problém, že celoštátny priemer testovania ťahajú dole skupiny detí z marginalizovaného prostredia, zo sociálne znevýhodneného prostredia. Sú to tie isté deti, ktoré nám nechodia do tej škôlky, ktoré prídu na štartovaciu čiaru v škole oveľa horšie pripravené, ako ostatné deti. A hoci nie sú o niečo hlúpejšie, oni sú jednoducho znevýhodnené tým, že ešte predtým nikdy nepracovali s ceruzkou, nevideli počítač a tak ďalej. Oni neboli v sociálne podnetnom prostredí mnohé, ktoré by ich rozvíjalo. Čiže, my ich potrebujeme do tej škôlky dostať aspoň rok predtým a samozrejme, že výhľadovo aj ďalej. A jednoducho, my to, že sme to posunuli, teda parlament po zvážení všetkých okolností posunul štart na rok 20-21 je urobené práve preto, aby nedošlo k tomu, o čom tu hovoril pán poslanec, že by tieto päťročné deti vytlačili štvor a trojročné. Boli urobené výpočty naozaj na úroveň obcí, okresov, odkiaľ teda vidno plus zobrané do úvahy škôlky, ktoré sa stavajú z operačných programov, aby bolo vidno, že jednoducho nedôjde k tomuto vytlačeniu tých troj a štvor ročných tými päťročnými.“

Marta Jančkárová: „A keď ešte hovoríme o tých chudobných deťoch, ale naozaj vás poprosím veľmi krátko, lebo musíme končiť, sú tu obedy zadarmo, ale v niektorých jedálňach vznikol chaos, keďže časť rodičov bola prekvapená, že musia doplácať. Je to zmysluplné opatrenie, pán Sopko?“

Miroslav Sopko: „Nezmysluplné. Najmä preto, lebo v tomto opatrení sa nachádza termín iná strava. A podľa mňa, pokiaľ toto opatrenie tam bude, teda táto formulácia sa tam bude nachádzať, môžeme dospieť do stavu, že táto iná strava bude práve znamenať suchý obed a nie ten teplý obed, o ktorom častokrát používam, aj od samotných predkladateľov tohto návrhu, pretože išlo zase o poslanecký návrh zákona, ktorým spôsobom sa urobil, bohužiaľ, lacný politický marketing v strane Smer.“

Marta Jančkárová: „Pani ministerka, nebola chyba prinajmenšom v komunikácii, nemalo byť jasné hneď na začiatku, že to je forma dotácie a nie obedy zadarmo?“

Martina Lubyová: „No, v prvom rade, toto nie je náš návrh, ani rezortu školstva, ani Slovenskej národnej strany, je to naozaj návrh, ktorý.“

Marta Jančkárová: „No, týka sa to škôl, tak spomenieme to.“ Martina Lubyová: „Je to sociálne opatrenie, ktoré sa teda zhodou okolností implementuje cez školy, ale

naozaj, keďže je to sociálne opatrenie, je v gescii rezortu práce, ktorý ho aj financuje, aj organizuje. My, školstvo, čo vieme urobiť, pokiaľ potrebujeme nastaviť kapacity jedální, to znamená, že zriaďovatelia chcú zariaďovať nové jedálne, tak maximálne vychádzame v ústrety a celú tú sieť rozširujeme tak, aby boli tie kapacity. Ale chcela by som naozaj povedať, je to opäť vysoko pozitívne, inkluzívne opatrenie a integračné opatrenie, pretože každý jeden rodič dostane pre každé dieťa od štátu to 1,20 eur za ten obed zadarmo, teda dostane túto dotáciu, čiže nemusí to zaplatiť ten rodič. A zoberte si situáciu, ktorá bola predtým, mnoho detí si nemohlo dovoliť chodiť na tie obedy, pretože rádove 25-30 eur rodič, ktorý mal dajme tomu 2-3 deti a žil z malého platu alebo sociálnych dávok, si nemohol dovoliť. Čiže, jeho deti vypadávali zo školy hneď po vyučovaní a už ani do tej družiny potom nešli. Čiže toto je vysoko pozitívne. To, že niektorí rodičia teraz musia platiť niečo navyše, pretože tí zriaďovatelia, mestá, obce, ktorí tie školy zriaďujú, majú ešte aj nejaké režijné náklady a niekedy sú drahšie, niekedy vedia lepšie hospodáriť a časť môžu prenášať na rodičov. Ale to už nie je niečo, čo vie ošetriť rezort práce a už vôbec nie rezort školstva.“

Marta Jančkárová: „Uvidíme, ako si s tým samosprávy poradia. Ďakujem, že prijala naše pozvanie ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová, nominantka SNS.“

Martina Lubyová: „Ďakujem pekne.“ Marta Jančkárová: „A člen Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Miroslav Sopko za

hnutie Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Peknú sobotu.“ Miroslav Sopko: „Ďakujem.“

[Späť na obsah]

6. Učitelia zažili najväčšie navýšenie platov v histórii, hovorí Lubyová [07.09.2019; hnonline.sk; Slovensko; 16:20; TASR]

Podľa ministerky sa platy učiteľom podarilo výrazne navýšiť prostredníctvom valorizácie a špeciálneho zákona.

Slovenskí učitelia zažili podľa ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Martiny Lubyovej (nominantka SNS) najväčšie skokové navýšenie platov v histórii.

Poslanec Národnej rady a člen parlamentného výboru pre vzdelávanie Miroslav Sopko (OĽaNO) reaguje s tým, že bratislavský učiteľ zarobí často menej ako pokladník v supermarkete. Povedali to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

Podľa ministerky sa platy učiteľom podarilo výrazne navýšiť prostredníctvom valorizácie a špeciálneho zákona.

„Plat začínajúceho učiteľa na základnej a strednej škole bol v roku 2015 589 eur a teraz od 1. 1. 2020 je to 915 eur. To je veľmi vysoký nárast o stovky eur mesačne,“ uviedla ministerka. Podľa nej môže mať dnes učiteľ po absolvovaní adaptačného vzdelávania plat až 1001 eur v hrubom.

„Nie je tajomstvom, že v Bratislave aj pokladník v supermarkete často zarobí viac ako učiteľ,“ reagoval Sopko. To považuje Lubyová za mýtus. Na otázku, či by si vedel predstaviť diferenciáciu platov, poslanec uviedol, že tarifný plat musí ostať rovnaký, avšak vedel by si predstaviť rôzne osobné príplatky bez naviazania na vek, ale pracovný výkon.

V otázke rozdielov platov vzhľadom na región, z ktorého učiteľ pochádza, Lubyová uviedla, že je to technicky a komplexne náročná otázka a dala by sa riešiť prostredníctvom naviazania platov na životné náklady. „Na to, aby ste niekomu zvýšili plat v súvislosti so životnými nákladmi, tak ich musíte vedieť merať,“ uviedla.

Zároveň však dodala, že sa to musí urobiť cez štatistický úrad a pre celú oblasť verejnej správy, čo podľa nej v tomto volebnom období určite reálne nie je.

Aktuálna bola stále téma aj asistentov na školách. Poslanec Sopko uviedol, že asistentov je stále nedostatok aj po navýšení zo strany rezortu. „To nie je o tom, že si školy vymyslia, že chcú asistentov mať. Vždy je to na deti, ktoré to naozaj potrebujú,“ dodal.

Ministerka reagovala tým, že prítomnosť postihnutého dieťaťa na škole je ošetrená cez normatív, ktorý je približne sedemnásobne vyšší ako na intaktné dieťa.

Tieto prostriedky sa však vedia podľa Lubyovej „rozutekať na rôzne účely“ a následne školy žiadajú ďalší finančný príspevok na asistenta. Od roku 2012 sa tento problém podľa ministerky rieši možnosťou rezortu dodatočne dofinancovať niektoré školy, ktoré sú na tom horšie a musia v rámci normatívu pokryť iné náklady.

V otázke zlých výsledkov slovenských žiakov v PISA meraniach, ktoré hodnotia akademické schopnosti detí, Lubyová uviedla, že republikový priemer ťahajú dole veľké skupiny detí, ktoré majú slabšiu výkonnosť.

„Národné testovanie ukazuje, že tie výsledky sú slabšie v regiónoch a u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.“

Podľa nej má v tomto pomôcť aj povinná predškolská výchova, keďže sú to „tie isté deti, ktoré nechodia do tej škôlky“. „Ony sú znevýhodnené, lebo nikdy nepracovali s ceruzkou alebo počítačom,“ dodala.

Sopko reagoval s tým, že problémy detí zo sociálne znevýhodnených skupín treba riešiť adresne a nie celoplošne.

„Keď vidíme, v ktorých komunitách je problém, tak tam smerujme intervenciu,“ dodal. Podľa neho majú školy taktiež málo priestoru na vytváranie vlastných predmetov a učiva aj v porovnaní so situáciou z roku 2008, keď bola spustená kurikulárna reforma.

K obedom zadarmo Sopko uviedol, že nejde o zmysluplné opatrenia vďaka termínu iná strava, čo môže znamenať suchý, a nie teplý obed. Poslanecký návrh zákona považuje za „lacný politický marketing strany Smer“.

Lubyová reagovala s tým, že ide o sociálne opatrenie, ktoré sa realizuje cez školy a pripomenula, že nejde o návrh jej rezortu, ani strany. „Je to vysoko pozitívne, inkluzívne a integračné opatrenie. To, že niektorí rodičia musia platiť niečo navyše, lebo tí zriaďovatelia majú režijné náklady a časť môžu prenášať na rodičov, nemôže ošetriť rezort práce a už vôbec nie rezort školstva," skonštatovala.

https://slovensko.hnonline.sk/2002339-ucitelia-zazili-najvacsie-navysenie-platov-v-historii-hovori-lubyova

[Späť na obsah]

7. Učiteľom výrazne vzrástli platy [07.09.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Marta Jančkárová / Juraj Jedinák]

Juraj Jedinák, moderátor: "Učiteľom výrazne vzrástli platy v tomto volebnom období. Treba však riešiť rôzne životné náklady

v jednotlivých regiónoch. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to povedala ministerka školstva Martina Lubyová, nominantka SNS. Záujem o profesiu pedagóga je stále malý najmä v Bratislave a okolí, kde si učitelia neraz nachádzajú iné lepšie platené miesta. Podľa Miroslava Sopka z hnutia OĽANO je riešením nárazové zvýšenie miezd učiteľov."

Marta Jančkárová, redaktorka: "Plat začínajúcich učiteľov sa od septembra zvýšil o deväť a pol percenta na materských, základných, či

stredných školách a o osem celých sedem desatín percenta na vysokých školách. Napríklad učitelia informatiky, či cudzích jazykov si však hlavne vo väčšom meste zarobia v súkromnej sfére neraz viacnásobok nástupného platu v školstve vo výške osemstotridsaťjeden eur. Pokračuje Miroslav Sopko za OĽANO."

Miroslav Sopko, poslanec NR SR (OĽANO): “Tak nie je žiadne tajomstvo, že napríklad v Bratislave aj v pokladni v supermarkete častokrát robí viac ako

ten učiteľ, to ja osobne považujem za neakceptovateľné.” Marta Jančkárová: "Preto je za skokové zvýšenie platov učiteľov. Reaguje ministerka školstva, Martina Lubyová, nominantka

SNS." Martina Lubyová, ministerka školstva (nom. SNS):

“My sme takéto skokové riešenie pre všetkých učiteľov už urobili štyrikrát a jedná sa o tie valorizácie, čiže skokové navýšenie platov o šesť percent, šesť percent, desať percent desať percent.”

Marta Jančkárová: "Ministerka však súhlasí s tým, že výšku platov vnímajú pedagógovia rôzne aj v súvislosti s tým, v ktorom

regióne a aký predmet učia." Martina Lubyová: "V mnohých častiach krajiny je už ten plat zaujímavý a ľudia sa nám do školstva húfne vracajú a zaujímajú sa

o tie miesta a sú ešte miestečka, ako sú veľké mestá, ako Bratislava, alebo predmety ako IT, alebo cudzie jazyky, kde ešte teda ten plat nie je až natoľko kompatitívny."

Marta Jančkárová: “Podľa Miroslava Sopka by mal byť základný tabuľkový plat všade rovnaký.” Miroslav Sopko: “Ale môžeme rozlišovať finančné prostriedky, ktoré by sme dali priamo školám, aby vedeli ohodnotiť rôznymi

osobnými príplatkami tých učiteľov najmä preto, že koľko pracujú a ako sa deťom venujú, aby tieto dostávali podstatne viacej.”

Marta Jančkárová: "Šéfka rezortu školstva si myslí, že platy učiteľov by mali odrážať životné náklady, ktoré sú v porovnaní

s inými regiónmi vyššie vo väčších mestách, ako je Bratislava. Ich zisťovanie napríklad prostredníctvom Štatistického úradu by sa však podľa nej malo realizovať s ohľadom na celú verejnú správu, teda aj policajtov, vojakov, súdnych úradníkov či zdravotných sestier."

[Späť na obsah]

8. Platy by mali odzrkadľovať životnú úroveň [07.09.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Silvia Majerová / Janete Štefánková]

Janette Štefánková, moderátorka: “Kým v regiónoch začína byť plat učiteľa atraktívnejší, v Bratislave je to presne naopak. Regionálne rozdiely

sa prehlbujú a záujem o pedagogické povolanie klesá. Netýka sa to len učiteľov, ale aj policajtov vojakov, či zdravotníkov. Podľa premiéra Petra Pellegriniho bude musieť tento problém vláda so samosprávami čím skôr vyriešiť.”

Silvia Majerová, redaktorka: “Väčšina pracovných ponúk na učiteľské pozície, približne päťdesiatšesť percent je v Bratislave a okolí.

Tabuľkový plat totiž ľudí na západnom Slovensku neláka. Keby sme porovnali mzdu učiteľa a priemerný plat vysokoškolsky vzdelaného človeka v Bratislavskom kraji, rozdiel je najvyšší.”

Nikola Richterová, hovorkyňa portálu Profesia.sk: “Tam sa ukazuje, že v Bratislave zarobí ten stredoškolský učiteľ v priemere okolo tisíc eur. Práve ten

vysokoškolský zamestnanec má v Bratislave teda základný priemerný plat okolo tisícpäťsto eur, to znamená, že ten rozdiel je tam päťdesiat percent.”

Silvia Majerová: "Na porovnanie, v Prešovskom kraji je rozdiel len osemnásť percent. Ministerka školstva hovorí, že jej

rezortu sa podarilo za posledné tri roky zvýšiť učiteľské platy skokovo a operuje inými štatistikami." Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR (nom. SNS): “My tu máme štatistiky, ktoré porovnávajú plat učiteľov s platmi v národnom hospodárstve, teda v priemernom

národnom hospodárstve. Ja vám poviem presné číslo. V roku 2019 zatiaľ ten priemerný plat tisícdvadsaťtri eur a priemerný plat pedagogického zamestnanca tisícstošesťdesiatštyri, čiže je to výrazne viac.”

Silvia Majerová: “S tým nesúhlasí opozičný poslanec a bývalý učiteľ Miroslav Sopko.” Miroslav Sopko, poslanec NR SR, člen Výboru pre vzdelávanie (OĽANO): “Nie je žiadnym tajomstvom, že napríklad v Bratislave aj v pokladni v supermarkete častokrát robí viac, ako

ten učiteľ. To ja osobne považujem za neakceptovateľné a už to netrvá nejaký posledný rok, je to dlhší stav, kedy viditeľne nám tá súkromná sféra vie preplácať týchto ľudí.”

Silvia Majerová: “Otázku vyrovnania platov v porovnaní s výškou životnej úrovne otvoril Peter Pellegrini na začiatku školského

roka. Podľa premiéra o tom treba začať diskutovať a to nielen v prípade učiteľov, ale aj policajtov, zdravotníkov, či ďalších povolaní vo verejnej správe.”

Peter Pellegrini, predseda vlády SR (Smer - SD): “Ak policajtovi deväťsto eur nástupný plat, alebo aký, stačí v Poprade, tak ukazuje sa, že za deväťsto eur

nechce nastupovať v Bratislave policajt do služby a ide pracovať do nejakej inej súkromnej spoločnosti.” Silvia Majerová: "Ministerka školstva tvrdí, že zohľadniť v platoch učiteľov výšku nákladov podľa jednotlivých regiónov je

technicky náročné." Martina Lubyová: “Pretože na to, aby ste mohli niekomu zvýšiť plat v súvislosti so životnými nákladmi, vy tie životné náklady

potrebujete nejakým spôsobom merať. To znamená, treba urobiť zisťovanie cez Štatistický úrad, cez nejaké naozaj robustné metódy, čo zase bude stáť nejaké peniaze a trvať nejaký čas, aby sa odmerali životné náklady.”

Silvia Majerová: "Podľa Martiny Lubyovej to však v tomto volebnom období už nie je možné stihnúť."

[Späť na obsah]

9. Kvalitné učebnice v školách stále chýbajú [07.09.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Klára Grausová / Janete Štefánková]

Janette Štefánková, moderátorka: “Aj v novom školskom roku trápi školy starý problém - učebnice. Zo štátneho rozpočtu sa aktuálne darí

zabezpečiť asi tri štvrtiny požiadaviek na knihy pre školákov. Podľa učiteľov viaceré z dodaných učebníc nespĺňajú potrebné kritériá. Časť z nich si tak školy musia zabezpečiť svojpomocne, často aj vďaka rodičom.”

Klára Grausová, redaktorka: “Problém s učebnicami pociťujú aj učitelia na Základnej škole na Turnianskej ulici v Bratislave. Chýbajú im

napríklad piatacke knihy pre výučbu slovenského jazyka.” Zlata Halahijová, riaditeľka ZŠ Turnianska, Bratislava: “Je to hlavný vyučovací predmet. Hľadali sme aj v predajniach, hľadali sme aj medzi inými školami, s ktorými

máme spoluprácu. Učebnica slovenského jazyka je nedostatkový tovar pre piaty ročník.” Klára Grausová: "Ministerstvo školstva za uplynulé dva roky zvýšilo rozpočet na učebnice z necelých sedem a pol milióna

eur na štrnásť a pol milióna." Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR (nom. SNS): “Ja keď som prišla v tom septembri 2017, tak sme boli v situácii, že sme vedeli pokryť z ostatných

prostriedkov tridsaťosem percent požiadaviek zo škôl. Za tie dva roky sa nám to podarilo zvýšiť až na sedemdesiatpäť percent.”

Klára Grausová: "Zvyšné chýbajúce učebnice rieši rezort školstva dotlačou reevidovaných starších vydaní. Školy tak majú k

dispozícii viac učebníc. Podľa opozície to však nestačí." Veronika Remišová, poslankyňa NR SR (nezaradená): “Rodičia musia doplácať na učebnice a to jednak z dôvodu, že buď na školách chýbajú, alebo sú tieto

učebnice nekvalitné.” Klára Grausová: “Aj učitelia považujú dotlač starších vydaní za zlé riešenie. Obsahovo sa od nových učebníc líšia a vo

vyučovacom procese sú často nepoužiteľné.” Zlata Halahijová: “Dostali sme staré vydanie napríklad z matematiky pre detičky prvého ročníka, takže situácia je momentálne

taká, že z tých siedmich tried polovica detí má staré učebnice, polovica má učebnice nové.” Klára Grausová: "Situáciu učitelia riešia vytváraním skupín detí s jednou učebnicou, ako aj hľadaním iných vzdelávacích

materiálov napríklad na internete na úkor svojho voľného času. Rezort školstva plánuje rozšíriť ponuku učebníc uzatvorením dohôd s viacerými vydavateľmi. Momentálne sú vyhlásené tri pilotné súťaže. Proces výberu však skomplikovali problémy vo verejnom obstarávaní."

Martina Lubyová: “Sú to obrovské zákazky a často sa stáva, že tí konkurenti si tam navzájom dávajú námietky a na dlhé

mesiace zablokujú ten proces, čo je potom škoda, lebo školský rok je oveľa kratší, ako cyklus verejného obstarávania a preto sa nám ešte niektoré tituly nedarí vyobstarávať.”

Klára Grausová: “Výber učebníc financovaných štátom, ale aj po uzatvorení zmlúv s viacerými vydavateľmi, zostane pre školy

obmedzený.” Viktor Križo, Slovenská komora učiteľov, učiteľ matematiky: "Z jednej učebnice volenej prejdeme na dve. My hovoríme, že kvalitné učebnice sú na trhu. Nie sú to tie, ktoré

vydáva ministerstvo školstva. My si ich za peniaze, za nemalé peniaze rodičov, si tieto učebnice kupujeme." Klára Grausová: "Školy by si podľa Slovenskej komory učiteľov vedeli najlepšie zabezpečiť učebnice samé, keby im

ministerstvo priamo prerozdelilo peniaze určené na tieto knihy. Súčasný systém považujú za zbytočne nákladný a neefektívny."

[Späť na obsah]

10. Platy učiteľov [07.09.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 22:00; Marta Jančkárová / Jana Belovičová]

Jana Belovičová, moderátorka: „Učiteľom výrazne vzrástli platy v tomto volebnom období, treba však riešiť rôzne životné náklady v jednotlivých regiónoch. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to povedala ministerka školstva Martina Lubyová, nominantka SNS. Záujem o profesiu pedagóga je stále malý, a to najmä v Bratislave

a okolí, kde si učitelia neraz nachádzajú iné, lepšie platené miesta. Podľa Miroslava Sopka z hnutia OĽaNO je riešením nárazové zvýšenie miezd učiteľov.“

Marta Jančkárová, redaktorka: „Plat začínajúcich učiteľov sa od septembra zvýšil o deväť a pol percenta na materských, základných či stredných školách a o osem celých sedem desatín percenta na vysokých školách. Napríklad učitelia informatiky či cudzích jazykov si však hlavne vo väčšom meste zarobia v súkromnej sfére neraz viacnásobok nástupného platu v školstve vo výške osemstotridsaťjeden eur. Pokračuje Miroslav Sopko za OĽaNO.“

Miroslav Sopko, člen Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport (OĽaNO): „Tak nie je žiadnym tajomstvom, že napríklad v Bratislave aj pokladník v supermarkete častokrát zarobí viac ako ten učiteľ. To ja osobne považujem za neakceptovateľné.“

Marta Jančkárová: „Preto je za skokové zvýšenie platov učiteľov. Reaguje ministerka školstva Martina Lubyová, nominantka SNS.“

Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR (nom. SNS): „My sme takéto skokové riešenie pre všetkých učiteľov už urobili štyrikrát a jedná sa o tie valorizácie. Čiže skokové navýšenie platov o šesť percent, šesť percent, desať percent a desať percent.“

Marta Jančkárová: „Ministerka však súhlasí s tým, že výšku platov vnímajú pedagógovia rôzne, aj v súvislosti s tým, v ktorom regióne a aký predmet učia.“

Martina Lubyová: „V mnohých častiach krajiny je už ten plat zaujímavý a ľudia sa nám do školstva húfne vracajú a zaujímajú sa o tie miesta. A sú ešte miestečka, ako sú veľké mestá, ako Bratislava, alebo predmety, ako IT-čko alebo cudzie jazyky, kde ešte teda ten plat neni až natoľko kompetitívny.“

Marta Jančkárová: „Podľa Miroslava Sopka by mal byť základný tabuľkový plat všade rovnaký.“ Miroslav Sopko: „Ale môžeme rozlišovať finančné prostriedky, ktoré by sme dali priamo školám, aby vedeli

ohodnotiť rôznymi osobnými príplatkami tých učiteľov, najmä preto, že koľko pracujú a ako sa deťom venujú, aby títo dostávali podstatne viacej.“

Marta Jančkárová: „Šéfka rezortu školstva si myslí, že platy učiteľov by mali odrážať životné náklady, ktoré sú v porovnaní s inými regiónmi vyššie vo väčších mestách, ako je Bratislava. Ich zisťovanie napríklad prostredníctvom Štatistického úradu by sa však podľa nej malo realizovať s ohľadom na celú verejnú správu, teda aj policajtov, vojakov, súdnych úradníkov, či zdravotných sestier.“

[Späť na obsah]

Slovakia Online s.r.o., Riazanská 57, 831 03, Bratislava, Slovak Republic