Embed Size (px)
Citation preview
SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA V TRNAVE
Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu
Návrh integrácie systému manažérstva BOZP do QMS a EMS v Pal-Inalfa, a.s. Vráble
DIPLOMOVÁ PRÁCA
Marián TINÁK
inžinierske štúdium
TRNAVA 2004
ABSTRAKT
Marián Tinák: Návrh integrácie systému manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci do systémov manažérstva kvality a environmentu v Pal-Inalfa, a.s. Vráble. [Diplomová práca] – Slovenská technická univerzita v Bratislave. Materiálovotechnologická fakulta; Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu. – Školiteľ: Doc. Ing. Peter Sakál, CSc., - Trnava: MtF STU, 2004. 80 s.
systém manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci : systém manažérstva
kvality : systém environmentálneho manažérstva : integrácia : ISO –
medzinárodná organizácia pre normalizáciu
Diplomová práca je zameraná na vytvorenie a zavedenie systému manažérstva
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a jeho integráciu so systémami manažérstva
kvality a environmentu. Daný problém bol riešený na základe spoločných prvkov
noriem OHSAS 18001 a ISO 9001, 14001. Bol vypracovaný návrh metodického
postupu prípravy a realizácie tvorby integrovaného manažérskeho systému. Na základe
tohto návrhu boli vymenované prínosy, ktoré spoločnosť zavedením integrovaného
systému manažérstva dosiahne.
ABSTRACT
Application of integration health and safety management system into quality and
environmental management systems at Pal-Inalfa, Inc. Vrable.
health and safety management system : environmental management system :
quality management system : integration : ISO – international organization for
standardization
My thesis is oriented on establishing and implementing the health and safety
management system and its integration with quality and environmental management
systems. The problem was solved on the base of the same units of standards OHSAS
18001 and ISO 9001, 14001. The proposal of methodical advance preparation and
realization of creation integrated management system was elaborated. On the base of
this proposal were named savings, which the company will reach by implementing
integrated management system.
OBSAH
Zoznam príloh ................................................................................................................ 3
Zoznam ilustrácií a tabuliek ........................................................................................... 4
Zoznam skratiek ............................................................................................................. 5
1. Úvod ........................................................................................................................ 6
1.1 Podstata a zdôvodnenie potreby riešenia problematiky integrácie .................. 6
1.2 Ciele a objekt riešenia problematiky integrácie ............................................... 7
2. Podstata, význam a ciele budovania QMS, EMS a SMBOZP a ich
integrácia ................................................................................................................ 9
2.1 Systém manažérstva kvality ............................................................................. 10
2.2 Systém environmentálneho manažérstva ......................................................... 20
2.3 Systém manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ......................... 30
2.4 Vzťah systémov manažérstva kvality, environmentu a bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci .................................................................................. 38
3. Analýza súčasného stavu budovania integrovaného systému riadenia
v podniku Pal-Inalfa, a.s. Vráble ......................................................................... 41
3.1 Všeobecné informácie a predstavenie Pal-Inalfa, a.s. Vráble .......................... 41
3.2 Analýza fungujúceho systému manažérstva kvality v Pal-Inalfa, a.s. Vráble .. 43
3.3 Analýza fungujúceho systému environmentálneho manažérstva v Pal-
Inalfa, a.s. Vráble ............................................................................................. 53
3.4 Analýza predpokladov (možností) integrácie systému manažérstva
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci do existujúcich systémov
manažérstva kvality a environmentu v Pal-Inalfa, a.s. Vráble ......................... 63
4. Návrh integrácie systému manažérstva BOZP do QMS a EMS
v Pal-Inalfa, a.s. Vráble ........................................................................................ 65
4.1 Teoretické východiská riešenia ........................................................................ 65
4.2 Metodický postup prípravy a realizácie ........................................................... 70
5. Zhodnotenie návrhu .............................................................................................. 76
6. Záver ....................................................................................................................... 78
Zoznam bibliografických odkazov ................................................................................ 79
Zoznam príloh
Poradové číslo Názov prílohy
Príloha č. 1 Certifikát potvrdzujúci zavedenie EMS podľa EN ISO 14001
Príloha č. 2 Certifikát potvrdzujúci zavedenie QMS podľa EN ISO 9001:2000
Príloha č. 3 Certifikát potvrdzujúci zavedenie QMS podľa ISO / TS 16949:2002
Príloha č. 4 Dodatok 1 k certifikátu potvrdzujúceho zavedenie QMS podľa ISO /
TS 16949:2002
Príloha č. 5 Najrizikovejšie environmentálne vplyvy v Pal-Inalfa, a.s.
Zoznam ilustrácií a tabuliek
Obr. 1 – Schématické znázornenie integrovaného systému manažérstva ..................... 7
Obr. 2 – Juranova špirála kvality.................................................................................... 11
Obr. 3 – Procesný model manažérstva kvality .............................................................. 12
Obr. 4 – Činnosti zahrnuté do EMS .............................................................................. 22
Obr. 5 – Model EMS podľa ISO 14001 ........................................................................ 24
Obr. 6 – Hlavné prvky systému manažérstva BOZP podľa OHSAS 18001 v
poňatí PDCA cyklu ......................................................................................... 33
Obr. 7 – Kľúčové prvky riadenia BOZP........................................................................ 33
Obr. 8 – Interakcie prvkov systému riadenia podľa BS 8800 ....................................... 34
Obr. 9 – Organizačná schéma Pal-Inalfa, a. s. Vráble ................................................... 43
Tab. 1 – Porovnanie prvkov v jednotlivých normách .................................................... 68
Tab. 2 – Časový plán realizácie integrácie systému manažmentu ................................ 73
Zoznam skratiek
a.s. .................... akciová spoločnosť
BOZP ............... bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
BS .................... britská norma
ČOV ................. čistiareň odpadových vôd
EA .................... environmentálne aspekty
EFQM .............. model výnimočnosti
EMAS .............. systém environmentálneho manažmentu a auditov
EMS ................. systém environmentálneho manažérstva
EN .................... Európska norma
EÚ .................... Európska únia
GR .................... generálny riaditeľ
IMS .................. integrovaný manažérsky systém
ISO ................... medzinárodná organizácia pre normalizáciu
MBČOV ........... mechanicko-biologická čistiareň odpadových vôd
PDCA ............... Demingov všeobecný model systému riadenia
PO .................... preventívne opatrenie
OKN ................. opatrenie k náprave
QMS ................. systém manažérstva kvality
QS 9000 ........... predpis amerických výrobcov automobilov, stanovujúci požiadavky na
systém kvality a na jeho nadväzujúce referenčné príručky
SMBOZP ......... systém manažmentu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
STN .................. Slovenská technická norma
TQM ................ komplexné manažérstvo kvality
VDA ................ združenie automobilového priemyslu v Nemecku a tiež publikácie
upravujúce požiadavky na systémy kvality
ŽP .................... životné prostredie
1. ÚVOD
Kvalita, ochrana životného prostredia (ŽP) a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
(BOZP) sú tri kľúčové oblasti týkajúce sa priemyslu. Neustále zvyšovanie kvality pri
súčasnom znižovaní nákladov je poháňané silnou medzinárodnou súťažou. Tlaky na
environmentálne manažérstvo vyvolávajú nepriaznivé dopady priemyselných
aglomerácií na životné prostredie a nespokojnosť verejnosti so stavom planéty.
Manažérstvo bezpečnosti sa sústreďuje na znižovanie strát a minimalizáciu rizika
úrazov. Nevyhovujúca kvalita, environmentálne problémy a riziko úrazov majú vo
svojej podstate spoločnú príčinu, určitú mieru neusporiadanosti a náhodnosti.
Znižujeme ju účinnými systémami manažérstva. Systém organizuje a zjednodušuje,
poskytuje usporiadanosť a štruktúru. Sila systémového prístupu je široko uznávaná a je
tu silný trend k medzinárodným normám. Integráciou týchto troch systémov do jedného
využívame pôsobenie synergie na zvýšenie účinnosti manažérstva firmy.
1.1 Podstata a zdôvodnenie potreby riešenia problematiky integrácie
Nové moderné teórie manažérskeho myslenia a konania kladú na prvé miesto
uplatnenie synergického efektu (slovník cudzích slov vysvetľuje synergiu ako spoločné
pôsobenie, súčinnosť). Osoba manažéra alebo vrcholové vedenie je integrované do
systému integrovaného manažmentu vychádzajúceho z princípov procesného riadenia,
založenom na trvalom riadení zmien (manažment zmeny).
Organizácia pri svojom raste štandardizuje svoje procesy a organizáciu možno
charakterizovať ako systém pevnej štruktúry, deklarovaných právomocí
a zodpovedností, ktorá za jadro svojho úspechu pokladá minimalizáciu nákladov,
vysokú výkonnosť v priehľadných procesoch a flexibilný informačný systém.
Zabezpečenie úspešnosti organizácie rôznymi druhmi manažérskych budovaných
systémov sa v dnešnej zložitej ekonomickej situácii stáva čoraz viac samozrejmosťou
podľa medzinárodne uznávaných štandardov, ku ktorým patrí:
− systém manažérstva kvality (Quality Management System) – QMS;
− systém environmentálneho manažérstva (Environmental Management
System) – EMS;
− systém manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (Ocupation
Health and Safety Management System) – SMBOZP.
Integrácia manažmentu (obr. 1) znamená spojenie jednotlivých systémov
orientovaných na klienta (zákazník, verejnosť, zamestnanec a vlastník) do jedného
celku firmy. Je to proces usporiadania vyššieho stupňa, ktorý zabezpečí efektívne
fungovanie všetkých jeho častí. Z hľadiska systémového prístupu k procesom
ovplyvňujúcim kvalitu produkcie nie je možné považovať za vedľajší produkt
devastovanie životného prostredia či ohrozovanie zdravia zamestnancov.
QMS
EMS
SMBOZP
Integrovaný systém manažérstva
Obr. 1 Schématické znázornenie integrovaného systému manažérstva
Integrované systémy sú veľmi výhodným spôsobom k vytvoreniu systému riadenia,
ktorý zohľadňuje nielen kvalitu procesu, výrobkov a služieb, ale aj prístup k životnému
prostrediu a bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Okrem toho systémový prístup
zaručí orientáciu v legislatívnych požiadavkách a ich naplnení, zefektívnenie
organizačnej štruktúry, lepšiu informovanosť, vzájomné väzby a efektívne prepojenie,
zníženie počtu dokumentov, šetrí finančné zdroje. Zvyšuje sa aj spokojnosť zákazníka
s pozitívnymi dôsledkami na celkovú finančnú výkonnosť organizácie.
1.2 Ciele a objekt riešenia problematiky integrácie
Hlavným cieľom problematiky integrácie je nájsť možnosti zefektívnenia fungovania
týchto troch manažérskych systémov. Čiastkové ciele je možné definovať z dvoch
hlavných hľadísk:
1. zo systémového hľadiska:
− zlepšiť vzájomné väzby a ich efektívnejšie prepojenie;
− zjednodušiť a sprehľadniť riadenie dokumentácie (odstránenie duplicity);
− presnejšie priradiť zodpovednosti a právomoci pracovníkom;
− zabezpečiť väčšiu zainteresovanosť vrcholového vedenia na budovaní
a fungovaní integrovaného systému;
− zlepšiť informovanosť;
− zabezpečiť väčšiu účinnosť nápravných opatrení.
2. z ekonomického hľadiska:
− šetriť spotrebou ľudskej práce;
− znižovať náklady pri zvyšovaní produktivity a kvality;
− zabezpečiť efektívnejšie využívanie finančných zdrojov;
− zabezpečiť maximálnu spokojnosť zákazníka a všetkých
zainteresovaných strán.
Jednou zo spoločností, ktorá sa snaží o vybudovanie integrovaného systému riadenia,
je aj akciová spoločnosť Pal-Inalfa, využívajúca skúsenosti z procesu integrácie
mnohých obchodných a výrobných spoločností.
Cieľom tejto práce je priblížiť budovanie a fungovanie manažérskych systémov
kvality, environmentu a BOZP, hľadať odlišnosti a hlavne spojitosti medzi nimi, ktoré
sú základom pre ich integráciu. Navrhnúť metodiku tvorby efektívneho systému
manažérstva BOZP a následnej integrácie s už vybudovanými systémami environmentu
a kvality v Pal-Inalfa, a. s. Vráble.
2. PODSTATA, VÝZNAM A CIELE BUDOVANIA QMS, EMS A SMBOZP
A ICH INTEGRÁCIA
V čase integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie (EÚ) čoraz viac vystupuje
do popredia napĺňanie požiadaviek medzinárodných manažérskych noriem s konečným
stupňom certifikácie našich podnikateľských subjektov nezávislou certifikačnou
spoločnosťou. V minulosti bola jednoznačným trendom našich organizácií certifikácia
systému manažérstva kvality v zmysle požiadaviek normy ISO 9001, 9002 a 9003
z roku 1994 (ktorej platnosť už vypršala 15.12.2003) a podľa požiadaviek revízie normy
ISO 9001:2000. Dnes sa stretávame stále s častejšími prípadmi vstupu zahraničného
kapitálu na slovenský trh, resp. rozvojom partnerských vzťahov v rámci EÚ, ale aj USA
a Kanady a ich jednoznačnej požiadavky (napr. automobilový priemysel) na zavedenie
a implementáciu systému environmentálneho manažérstva podľa normy ISO
14001:1996 a systému manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle
špecifikácie OHSAS 18001:1999, resp. iných systémov riadenia.
V dnešnej dobe už viaceré menšie či väčšie organizácie majú zavedený integrovaný
manažérsky systém (IMS) v zmysle medzinárodných požiadaviek, pomocou ktorého
riadia straty z nekvality, z negatívnych dosahov na životné prostredie či z ohrozenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (1).
Výhody budovania IMS
V každej organizácii je zisk rozdiel obratu a nákladov, pričom náklady delíme na
potrebné a zbytočné. Všetky zbytočné náklady predstavujú každoročne straty v našich
podnikoch, ktorým sa dá zabrániť vybudovaním funkčného integrovaného systému
riadenia. Treba spomenúť výrok Louisa Allena: „Minimalizácia strát predstavuje
rovnaké zlepšenie ako maximalizácia zisku“. Celosvetovo sa dokázalo, že v organizácii
v priemere 15-25 % z prevádzkových nákladov tvoria náklady na nekvalitu, 10 %
predstavujú environmentálne a bezpečnostné straty a 5 % tvoria náklady v dôsledku
nehôd, a v priemere 37 % strácajú firmy aj zo zisku. Ako vidieť zo štatistík, jedná sa
o nemalé ekonomické straty, na ktoré už poukazoval aj Dr. W. Edwards Deming, keď
vyhlásil: „Chyby nie sú zadarmo, niekto ich robí a je za tieto chyby ešte aj platený.“
Etapy vývoja a budovania integrovaného manažérskeho systému, za pomoci napĺňania
požiadaviek medzinárodných noriem sú v súčasnosti jednoznačne určené pomocou
Demingovho cyklu neustáleho zlepšovania a napĺňania požiadaviek ISO 9001, ISO
14001 a OHSAS 18001. V procesnom systéme riadenia založenom na hodnotení
vstupov a výstupov a neustálom monitorovaní a analýze dát sa organizácie postupnými
krokmi dostanú viac-menej z chaosu do štrukturovaného riadenia, následného
zjednodušovania a riadenia, až dosahujú úroveň systému „Business Excellence“.
Jednoduchými krokmi sa dostali v priebehu niekoľkých rokov aj naše podniky na
špičkovú celosvetovú úroveň (1).
2.1 Systém manažérstva kvality
V posledných rokoch sa problematika manažérstva kvality výrobkov a služieb rozvíja
priam dramatickou formou. Kým v predchádzajúcich desaťročiach sa manažment
podnikov zameriaval predovšetkým na problémy znižovania nákladov, zvyšovania
objemu produkcie, skracovania dodacích lehôt, v súčasnom období, ak sa chce podnik
presadiť na trhu, či už domácom, ale najmä zahraničnom, musí tieto čiastkové úlohy
podnikateľskej činnosti podriadiť úlohe hierarchicky vyššie postavenej – úlohe
zabezpečovania kvality výrobkov (2), resp. kvality služieb či softvéru (všetky ďalšie
tvrdenia spojené s pojmom kvalita výrobku (resp. kvalita) platia v plnom rozsahu aj pre
kvalitu služieb, resp. softvéru, ak to nie je uvedené inak).
Ešte aj v dnešnej dobe sa u nás nájde veľa podnikov, kde problematiku kvality
výrobkov chápu len ako okrajovú úlohu, ktorou sa vrcholový manažment podniku
zaoberá len raz za čas a aj to len z hľadiska strát, ktoré podniku vznikajú v dôsledku
nekvalitnej výroby. Je len samozrejmé, že aj manažérstvo kvality je potom zamerané nie
na zabezpečovanie kvality, ale v najlepšom prípade na zabezpečovanie toho, aby vo
výrobnom procese nevznikali nepodarky (2). Definícií kvality je mnoho, v súčasnosti je
najrozšírenejšia asi užívateľsky orientovaná definícia kvality: Kvalitný výrobok je taký
výrobok, ktorý spĺňa všetky kvalitatívne požiadavky kladené zákazníkom na tento
výrobok (alebo inak povedané – kvalita je, keď sa vráti zákazník, nie výrobok). Na
takomto chápaní kvality sú založené aj systémy manažérstva kvality.
Aby výrobca vyrobil výrobok, ktorého vlastnosti budú zhodné s požiadavkami
užívateľa v časovom okamihu predaja výrobku, musí vynaložiť veľmi rozsiahly súbor
činností. Štrukturalizáciu týchto činností v dynamickom chápaní uviedol Juran (obr. 2).
Celá špirála kvality končí zisťovaním toho, ako výrobok uspokojuje požiadavky
zákazníka, čo vlastne predstavuje spätnú väzbu, zabezpečujúcu, aby sa opakovanie
celého tohto procesu neustále približovalo požiadavkám zákazníka.
Obr. 2 Juranova špirála kvality (2)
Táto koordinácia (usmerňovanie) všetkých týchto činností sa začala označovať
pojmom manažérstvo kvality. Definícia manažérstva kvality podľa ISO 9000:
Manažérstvo kvality sú koordinované činnosti zamerané na vedenie a riadenie
hospodárskej organizácie so zreteľom na kvalitu. Riadenie a koordinácia činností
zameraných na kvalitu zahŕňa:
− formulácia politiky kvality;
− formulácia cieľov kvality;
− plánovanie kvality;
− riadenie kvality;
− zabezpečovanie kvality;
− rozvoj kvality.
Sú známe aj iné prístupy k vymedzeniu obsahu pojmu manažérstva kvality, všetky
však vo svojej podstate vychádzajú zo spomenutej špirály kvality. Napr. v norme STN
EN ISO 9001:2000 je uvedený tzv. procesný model manažérstva kvality (obr. 3), podľa
ktorého je tvorená celá norma.
Obr. 3 Procesný model manažérstva kvality (3)
Riadenie komplexu činností, na ktorom sa zúčastňujú prakticky všetky oddelenia
podniku, si vynucuje aj organizačné zabezpečenie tohto procesu. Ak pri manažérstve
kvality zohľadníme aj organizačný aspekt, dostávame sa k pojmu systém manažérstva
kvality. Systém manažérstva kvality je štrukturovaná množina prvkov a vzájomných
väzieb medzi týmito prvkami, vytvorená v organizácii na definovanie politiky a cieľov
kvality, na dosiahnutie týchto cieľov, na zabezpečenie plánovania kvality, riadenia
kvality, zabezpečovania a rozvoja kvality (2).
Prvok QMS je skupina integrovaných činností, zameraná na splnenie určitého cieľa
v oblasti zabezpečovania kvality, za ktorú nesie zodpovednosť stanovená organizačná
štruktúra v hospodárskej organizácii (2). QMS má vždy špecifický charakter, závisí od
konkrétnych podmienok organizácie. Charakter tohto systému ovplyvňuje celý rad
faktorov, ktoré sú v každej organizácii iné a ktoré práve vytvárajú tento špecifický
charakter (ako sú veľkosť podniku, charakter výrobného programu, stupeň
automatizácie, kvalifikačná štruktúra pracovníkov a i.).
Systém manažérstva kvality podľa ISO 9000:2000 - požiadavky
Organizácia musí vytvoriť, zdokumentovať, zaviesť a udržiavať systém manažérstva
kvality a trvalo zlepšovať jeho efektívnosť v súlade s požiadavkami tejto medzinárodnej
normy. Organizácia musí:
a) identifikovať procesy potrebné pre systém manažérstva kvality a ich aplikáciu
v rámci organizácie;
b) určiť postupnosť a interakciu týchto procesov;
c) určiť kritériá a metódy potrebné na zaistenie efektívneho prevádzkovania
a riadenia týchto procesov;
d) zaistiť dostupnosť zdrojov a informácií nevyhnutných na zabezpečenie
prevádzky a monitorovanie týchto procesov;
e) monitorovať, merať a analyzovať tieto procesy;
f) zaviesť činnosti nevyhnutné na dosiahnutie plánovaných výsledkov a trvalého
zlepšovania týchto procesov (3).
Systém manažérstva kvality sa historicky vyvíjal. Prechádzal od kontroly kvality
výrobkov pracovníkom riadiacim výrobný proces, cez vytvorenie oddelení technickej
kontroly, prechodom na výberovú kontrolu – používanie štatistických metód kontroly
kvality, odtiaľ sa prešlo na systémové zabezpečovanie požiadaviek zákazníkov na
vlastnosti výrobku až posledným historickým stupňom je tzv. komplexné manažérstvo
kvality, častejšie označované skratkou TQM (Total Quality Management).
Základnou podmienkou efektívneho chodu podniku a dosiahnutie cieľov vytýčených
vrcholovým manažmentom je pohotová reakcia na všetky podnety z vnútorného
a vonkajšieho prostredia a následné sústavné vylepšovanie všetkých činností podniku,
ktoré v konečnom dôsledku zvýšia kvalitu výrobkov a konkurencie schopnosť, vylepšia
postavenie podnikov a pozitívne ovplyvnia ich ekonomiku. Takýto systémový prístup
k riadeniu kvality na báze kvality riadenia, ktorý akceptuje požiadavky spoločnosti, je
definovaný ako TQM (4). V dnešnej dobe je kľúčovou pákou vo všetkých organizáciách
v súkromnom aj vo verejnom sektore a zahŕňa každého pracovníka počnúc výkonným
riaditeľom a končiac posledným robotníkom. V súčasnosti je tak veľa odborníkov
v oblasti TQM, že sa to všetko môže zdať nesmierne zložité. V skutočnosti ide viac
o použitie zdravého rozumu ako o riešenie zložitého vedeckého systému.
Zavedenie TQM charakterizuje 7 nasledovných krokov:
− vysvetlenie princípov TQM;
− uvedomenie si potreby zmeny;
− plánovanie zmeny;
− zmena firemnej kultúry;
− oboznámenie sa s metódami a zabezpečenie nástrojov;
− zapojenie pracovníkov a pomoc pri osvojovaní si zásad TQM;
− zabezpečenie úspešného fungovania systému TQM (5).
Keď umožníme ľuďom rozmýšľať o ich práci a využiť ich potenciál, povzbudí to
inovačný proces. Základným cieľom TQM je zabezpečiť, aby si všetci pracovníci
uvedomili, že vystupujú a pôsobia vo vzťahu zákazník – dodávateľ. Dôvodov pre
zavedenie TQM je viacero:
− zavedenie konkurenčného tlaku;
− meniaci sa vzťah k zákazníkovi;
− skryté plytvanie v rámci súčasných metód;
− meniaci sa vzťah medzi manažérmi a pracovníkmi;
− snaha o využitie tvorivého potenciálu pracovníka;
− snaha o prežitie (5).
Modely TQM:
− Oaklandov model;
− integrovaný model TQM;
− model 8 prvkov;
− model stavebných blokov;
Podnik zavádzajúci TQM musí brať do úvahy nie iba svoju prosperitu
a uspokojovanie zákazníkov, ale aj uspokojovanie potrieb svojich pracovníkov a okolia,
v ktorom pôsobí. Z tohto dôvodu táto koncepcia počíta aj s aspektom ochrany životného
prostredia a vytvára tak priestor pre zavádzanie aj environmentálne orientovaných
systémov riadenia. Základné prvky TQM sú:
− koncepcia, stratégia kvality;
− riadenie kvality;
− zabezpečovanie kvality;
− previerka kvality.
Tieto prvky a základná filozofia neustáleho zlepšovania tvoria základ systémov
manažmentu kvality, environmentálne orientovaných manažérskych systémov ako aj
pripravovaných systémových prístupov pre manažment zdravia a bezpečnosť pri práci
(4). Požiadavky normy ISO 9001 sú podmnožinou požiadaviek modelu komplexného
manažérstva kvality. Certifikát podľa ISO 9001 nie je cieľom, ale nástrojom na získanie
a udržanie klienta (6).
Aplikácia TQM nijako neznižuje význam QMS. Nevyhnutnosť týchto systémov
i v podmienkach realizácie TQM je daná nasledovnými faktormi:
− QMS je riadiacim prvkom tohto manažérstva. Akákoľvek krásne
sformulovaná politika kvality je málo účinná, ak nie sú vytvorené
predpoklady pre jej systémovú realizáciu;
− aj keď ako cieľ stanovíme výrobu bez chýb, QMS zabezpečí uspokojovanie
požiadaviek zákazníka zosúladením interných a externých hľadísk
zabezpečovania kvality;
− súčasná situácia na trhoch núti výrobcov k zavádzaniu TQM (i keď v našich
podmienkach sa tento tlak tak výrazne neprejavuje) ako riadiacej sily na
uspokojovanie mixu požiadaviek zákazníkov, na zosúladenie týchto činností
je nevyhnutný QMS;
− podstatná zložka manažérstva kvality je riadenie kvality, riadenie kvality je
nemysliteľné bez QMS;
− zákazníci stále vo väčšej miere si pri výbere dodávateľov vynucujú
existenciu QMS u svojich dodávateľov;
− na zosúladenie pomerne rozsiahleho súboru smerníc a dokumentov
zameraných na zabezpečovanie kvality je nevyhnutná určitá organizácia;
− výsledky dosiahnuté v organizácii zavedením QMS robia tento systém
atraktívnym pre vrcholový manažment;
− TQM má za následok rozvoj organizácie, pritom je nevyhnutná existencia
mechanizmu vo forme systému, ktorý zabezpečí identifikáciu omylov a chýb
a ich predchádzanie prv než vzniknú;
− TQM je zameraný na ľudí, QMS však každému účastníkovi tohto procesu
vymedzuje jeho úlohu a zodpovednosť v procese riadenia kvality;
− konkurencieschopnosť si vynucuje rozpracovanie súboru noriem, QMS tieto
normy zosúlaďuje (2).
Charakteristika série ISO 9000 noriem
V posledných rokoch sa za základnú formu organizovania kvality považuje budovanie
a realizácia systémov manažérstva kvality na základe noriem ISO série 9000. Normy
radu ISO 9000 boli prvý krát zverejnené v roku 1987. Významne ovplyvnili nielen
oblasť zabezpečovania kvality, ale aj medzinárodný obchod a dodávateľsko-
odberateľské vzťahy na celom svete. Tieto normy boli niekoľko krát revidované, ale
významnejšia revízia bola až v roku 1994. Táto revízia nepriniesla očakávaný zvrat čo
sa týka trendov v modernom manažmente kvality. Preto ISO/TC 176 rozhodlo o druhej
zásadnej revízii týchto noriem a na zasadnutí v Kyoto v Japonsku v roku 2000 bol
odhlasovaný konečný návrh medzinárodnej normy. Treba zdôrazniť, že budovanie
a realizácia QMS je potrebná vtedy, keď zákazník vyžaduje od svojho dodávateľa
certifikát, že QMS dodávateľa zodpovedá požiadavkám príslušnej normy ISO (ISO
9001:2000). V prípadoch, keď zákazník túto požiadavku nekladie, je možné použiť i iné
formy organizovania kvality, ktoré zohľadňujú špecifikum organizácie a teda môžu byť
v konkrétnych podmienkach i účinnejšie. Certifikát o QMS vyjadruje len skutočnosť, že
tento systém spĺňa požiadavky zákazníka a vôbec nie je zárukou, že je účinný aj
z hľadiska organizácie. Je známe, že všetci guruovia v manažérstve kvality mali voči
normám ISO výhrady, a väčšina týchto výhrad nie je riešená ani novelizovanými
normami. Na druhej strane nie je možné uprieť týmto normám zásluhu na tom, že
jednak pritiahli aspoň formálne pozornosť vrcholového vedenia podniku k problematike
kvality, jednak, že v mnohých podnikoch dali aspoň určitú informáciu pre riešenie
problematiky organizovania kvality (2).
ISO 9000:2000 – termíny a definície uvedené v tejto norme platia pre normy
9001:2000 a 9004:2000.
ISO 9001:2000 – špecifikuje požiadavky na systém manažérstva kvality, ktoré možno
využiť pri internej aplikácii v rámci organizácie, alebo na certifikáciu či na zmluvné
účely. Sústreďuje sa na efektívnosť systému manažérstva kvality pri plnení požiadaviek
zákazníka. Je zladená s ISO 14001:1996, aby kompatibilita týchto dvoch noriem
priniesla úžitok používateľskej verejnosti. Neobsahuje požiadavky špecifické pre
ostatné systémy manažérstva (EMS, QMS, finančné manažérstvo či manažérstvo
rizika). Umožňuje však, aby organizácia zladila alebo zintegrovala svoj vlastný systém
manažérstva kvality s požiadavkami súvisiacich systémov manažérstva. Táto norma
nahrádza ISO 9001:1996, ISO 9002:1997 a ISO 9003:1997 v celom rozsahu (3).
ISO 9004:2000 – ponúka návod na širší rozsah cieľov systému manažérstva kvality
než ISO 9001, najmä na trvalé zlepšovanie celkovej výkonnosti a účinnosti organizácie,
ako aj jej efektívnosti. ISO 9004 sa odporúča ako návod pre organizácie, ktorých
vrcholový manažment chce prekročiť požiadavky ISO 9001 v snahe trvalo zlepšovať
výkonnosť. Nie je však určená na certifikačné alebo zmluvné ciele (3).
Vydania ISO 9001 a ISO 9004 z roku 2000 boli vypracované ako previazaná dvojica
noriem systému manažérstva kvality a navrhnuté tak, aby sa navzájom dopĺňali; môžu
sa však použiť aj nezávisle. Sú to tzv. párové normy, majú podobnú štruktúru, ale
rozdielny obsah. Celá norma je založená na procesnom modeli manažérstva kvality
(obr. 3), ktorý sa delí na 4 skupiny:
− zodpovednosť manažmentu;
− manažérstvo zdrojov;
− manažérstvo procesov;
− meranie, analýza a zlepšovanie.
ISO 9001:2000 podporuje prijatie procesného prístupu pri vypracúvaní, zavádzaní
a zlepšovaní efektívnosti systému manažérstva kvality s cieľom zvýšiť spokojnosť
zákazníka tým, že vyhovie jeho požiadavkám. Na to, aby organizácia mohla efektívne
fungovať, musí identifikovať a riadiť množstvo súvisiacich činností. Proces možno
chápať ako činnosť, ktorá využíva zdroje a riadi sa tak, aby umožnila transformáciu
vstupov na výstupy. Výstup z jedného procesu často predstavuje priamo vstup do
ďalšieho procesu. Aplikáciu systému procesov v rámci organizácie spolu
s identifikáciou procesov a ich interakciou, ako aj ich manažérstvo, možno chápať ako
procesný prístup. Výhodou procesného prístupu je nepretržité riadenie väzieb medzi
jednotlivými procesmi v rámci systému procesov, ako aj riadenie kombinácií
a interakcií procesov, ktoré tento prístup poskytuje. Ak sa takýto prístup použije v rámci
systému manažérstva kvality, zdôrazňuje dôležitosť:
− pochopenia a splnenia požiadaviek;
− získavania poznatkov o výkonnosti a efektívnosti procesov;
− trvalého zlepšovania procesov na základe objektívnych meraní (3).
Princíp aplikácie týchto noriem je definovaný ôsmimi zásadami manažérstva
kvality (uvedenými v ISO 9000:2000):
− sústredenie na zákazníka – organizácie závisia od svojich zákazníkov
a preto majú chápať ich súčasné a budúce potreby, majú uspokojovať ich
požiadavky a snažiť sa prevýšiť ich očakávania;
− vodcovstvo – vodcovia stanovujú jednotu účelu, zamerania a vnútorného
prostredia organizácie, vytvárajú prostredie, v ktorom sa ľudia môžu plne
zapojiť do plnenia cieľov organizácie;
− zapojenie ľudí – ľudia na všetkých úrovniach sú základom organizácie a ich
plné zapojenie umožňuje využiť ich schopnosti na osoh organizácie;
− procesný prístup – želateľný výsledok sa dosiahne účinnejšie, ak sa
súvisiace zdroje a činnosti riadia ako proces;
− systémový manažérsky prístup – identifikácia, pochopenie a manažérstvo
previazaných procesov zameraných na jeden cieľ prispieva k efektívnosti
a účinnosti organizácie;
− stále zlepšovanie – trvalým cieľom organizácie je stále zlepšovanie všetkých
činností v spoločnosti;
− rozhodovanie na základe faktov – účinné rozhodnutia sa zakladajú na
logickej alebo intuitívnej analýze údajov a informácií;
− vzájomne výhodný vzťah s dodávateľmi – schopnosť organizácie a jej
dodávateľov vytvárať hodnoty sa zvýrazňuje vytvorením vzájomne
výhodných vzťahov.
Zásadné zmeny zavedené do návrhov noriem ISO radu 9000:2000 oproti normám
ISO radu 9000:1994 spočívajú predovšetkým:
− sústredenie na proces a proces a nie na prvky;
− zvýrazňuje sa zásadný prínos stáleho procesu zlepšovania pre úspešnosť
QMS;
− podčiarkuje sa úloha vrcholového vedenia a jeho angažovanosti pri
rozpracúvaní a zlepšovaní QMS;
− zavádza sa pojem dovolené výnimky, týkajúce sa iba tých požiadaviek
systému, ktoré neovplyvňujú schopnosť organizácie a nezbavujú ju
zodpovednosti dodávať kvalitný výrobok;
− výrazne sa znižujú požiadavky na rozsah požadovanej dokumentácie;
− formuluje sa požiadavka, aby organizácia monitorovala informácie
o spokojnosti a nespokojnosti zákazníka ako ukazovateľ výkonnosti
systému;
− zavádza sa zmenená a hierarchicky usporiadaná terminológia;
− zvyšuje sa kompatibilita s normami EMS.
Výrobcovia automobilov sa zhodli na tom, že požiadavky ISO 9000 už nie sú pre
sektor automobilového priemyslu postačujúce. Preto doplnili a rozšírili požiadavky
noriem radu ISO 9000 a vydali ich formou osobitných predpisov QS 9000 (Ford, Opel,
Chrysler) resp. VDA 6.1 (Volkswagen, Mercedes...).
Keďže vypracovávam túto diplomovú prácu vo firme, ktorá produkuje v oblasti
automobilového priemyslu, nemôžem nespomenúť ešte jednu dôležitú nomu v súvislosti
s QMS pre automobilový priemysel ISO/TS 16949:2002 (QMS – Zvláštne požiadavky
na používanie ISO 9001:2000 v organizáciách zaisťujúcich sériovú výrobu a výrobu
náhradných dielov v automobilovom priemysle). VDA 6.1 a QS 9000 pokrýva 90 %
z tejto normy.
V tejto technickej špecifikácii sú spolu s ISO 9001:2000 stanovené požiadavky na
QMS pre návrh a vývoj, sériovú výrobu, a ak je to potrebné, na inštaláciu a servis
produktov v automobilovom priemysle. Je vhodná pre výrobné miesta organizácie, kde
sa vyrábajú diely pre sériovú výrobu, alebo servis, špecifikované zákazníkom. Túto
technickú špecifikáciu je možné taktiež aplikovať v celom dodávateľskom reťazci
automobilového priemyslu (7). Podľa tejto normy sa aj certifikuje.
Na záver tejto kapitoly treba dodať, že intenzívna starostlivosť o kvalitu práce
a produkcie sa u nás deklaruje cez tri desaťročia, ale potreba výrazne zlepšiť úroveň
kvality výrobkov a služieb je neustále viditeľná. Príčin tohto stavu je celý rad, ale na
popredné miesto môžeme postaviť aj neracionálnosť súčasnej praxe rozvíjania systémov
manažérstva kvality, kde sa kladie dôraz na ich certifikovateľnosť a zabúda sa na
efektívnosť a celkovú excelentnosť organizácie. Simulačné projektovanie slúži na
vytvorenie takého QMS, ktorý by s vysokou pravdepodobnosťou umožnil organizáciám
dosiahnuť stanovené ciele kvality, spĺňal certifikačné podmienky podľa normy ISO
9000 a zároveň podnecoval rozvíjať aktivity na dosiahnutie excelentnosti organizácie.
Zavedením vysoko účinného QMS sa pozitívne výsledky prejavia v celkovej firemnej
kultúre, v znižovaní nákladov, v zlepšovaní výrobkov a procesov, v spokojnosti
zákazníkov a v hospodárskych výsledkoch.
Trojročné skúsenosti z realizácie novelizovanej normy ISO 9001:2000 ukazujú, že
jedno z očakávaní, ktoré forma sľubovala sa naplnilo – iniciovala v množstve podnikov
cestu k integrovanému systému riadenia.
2.2 Systém environmentálneho manažérstva
Environment – prostredie, v ktorom organizácia pracuje zahŕňajúce vodu, ovzdušie,
pôdu, prírodné zdroje, flóru, faunu, človeka a ich vzájomné vzťahy.
Hlavnou úlohou environmentalistiky je na základe environmentalizmu (skúma
všeobecné princípy a zákony sveta, určuje spôsoby harmonizácie vzťahov prírody – ŽP
a človeka, analyzuje jeho minulé, súčasné a budúce zásahy do prírody) a určovania
správnej fyziotaktiky navrhovať a realizovať koncepčné, legislatívne, organizačné,
investičné, výchovno-vzdelávacie a ďalšie opatrenia zamerané na odstránenie
dôsledkov a príčin nevhodných až devastačných zásahov do životného prostredia,
eliminovať takéto zásahy pred ich uskutočnením (prevencia) a celkove zlepšovať,
v prípade vhodnosti zachovať (udržať) životné prostredie pre trvalo udržateľný život.
Environmentalistiku už v dnešnom storočí nie je možné chápať zúžene len ako vedný
odbor alebo úzko vymedzený druh ľudskej činnosti. Vedome alebo nevedome sa stáva
sférou ľudského záujmu (na báze odvekej existenčnej potreby) tak, ako aj ekonomická
a sociálna sféra. Tieto sféry pôsobenia človeka predstavujú „spojené nádoby“ v určitom
životnom prostredí, od ktorého od nepamäti existenčne závisia, nakoľko:
− životné prostredie je pre ekonomický systém zabezpečením existencie
ľudstva. Poskytuje biologický, chemický a fyzikálny systém umožňujúci
existenciu života;
− ŽP je zásobáreň prírodných zdrojov tým, že poskytuje suroviny a energiu
potrebnú pre ekonomickú činnosť a pôdu pre poľnohospodársku produkciu;
− významnou funkciou ŽP pre ekonomický systém je jeho schopnosť byť
médiom na odvádzanie škodlivých látok. V súvislosti s tým si treba
uvedomiť, že v systéme ŽP je možné uložiť veľké množstvo odpadu, no len
do bodu únosnosti, po ktorý nedôjde k narušeniu asimilačnej schopnosti
jednotlivých zložiek životného prostredia;
− poskytuje občanom služby skrášľujúce a spríjemňujúce život (4).
Všetky tieto funkcie pôsobenia životného prostredia na človeka sa dajú implementovať
aj do podnikovej problematiky, kde zohrávajú takú istú úlohu, ako v bežnom živote.
Stav týchto troch sfér v “spojených nádobách” a ich harmonizácia bude determinovať
možnosti trvalo udržateľného rozvoja a prosperity. Do týchto troch sfér zahŕňame
prirodzene aj oblasť kvality a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Na udržanie a zlepšovanie kvality ŽP a zdravia občanov, sú organizácie zo strany
štátnych orgánov nútené vykonávať environmentálne preskúmanie alebo previerky
súčasných aktuálnych stavov a vplyvov výroby/výrobku na znečistenie v rôznych
environmentálnych oblastiach (napr. voda, vzduch, odpady). Tieto previerky však samy
o sebe nezaručujú, že skontrolovaná organizácia bude zistenú environmentálnu
výkonnosť stále spĺňať a dodržiavať. Aby uvedené previerky boli účinné a objektívne,
musia byť vykonávané v rámci systému začleneného do systému celkovej riadiacej
činnosti organizácie a orientované na všetky hľadiská environmentálneho riadenia (8).
Preto k najvýznamnejším rysom environmentálnej politiky 90-tych rokov patria snahy
podnikov o integráciu hľadísk ochrany ŽP a trvalo udržateľného rozvoja do svojich
systémov manažmentu. K najprogresívnejším nástrojom na dosiahnutie týchto snáh
patrí systém environmentálneho manažérstva označovaný ako EMS, čo je všeobecné
označenie prakticky pre akýkoľvek systém riadenia, zameraný na ochranu ŽP (9).
Systém environmentálneho manažmentu je charakterizovaný ako súčasť celkového
systému riadenia, ktorý obsahuje organizačnú štruktúru, plánovanie činností,
povinnosti, praktiky, postupy, procesy a zdroje na prípravu, zavádzanie, dosahovanie
a overovanie efektívnosti vytýčených cieľov a záväzkov podnikov v oblasti životného
prostredia (4) (obr. 4).
Obr. 4 Činnosti zahrnuté do EMS (4)
Zavádzanie environmentálne orientovaných manažérskych systémov je ovplyvňované
rôznymi faktormi, ako sú: stratégia podniku, úroveň manažmentu, veľkosť podniku,
postavenie podniku v systéme ekonomiky, konkurencieschopnosť, štátna politika atď.
Základnou podmienkou pre túto transformáciu je dobrovoľné rozhodnutie vrcholového
manažmentu.
Na zavedenie systému riadenia podnikov a auditu z hľadiska ochrany ŽP existujú
v podstate dva pilotné spôsoby ako tento systém realizovať:
− normy ISO radu 14000 reprezentované normou STN EN ISO 14001
„Systémy environmentálneho manažérstva – Špecifikácia s návodom na
použitie“;
− EMAS, t.j. Nariadenie Rady (EHS) č. 1386/93 EEC, schéma systému
environmentálneho manažmentu a auditov, platná v krajinách EÚ.
Nariadené štandardy sa líšia tým, že niektoré prvky jeden dokument vyžaduje, druhý iba
odporúča (9).
V praxi je evidentné, že zavádzanie EMS podľa STN EN ISO 14000 je podstatne
operatívnejšie, keď príslušný podnik má zavedený systém riadenia kvality podľa ISO
9000. Oba systémy majú mnohé spoločné resp. podobné prvky a spoločný cieľ –
neustále zlepšovanie. Tieto spoločné prvky systémov vyplývajú z toho, že zavedenie
noriem radu STN EN ISO 14000 bolo ovplyvnené realizáciou noriem radu STN EN
ISO 9000. Tento fakt je aj hlavným východiskom pre úvahy o vytváraní jedného
integrovaného systému riadenia podniku, ku ktorému sa môže samozrejme pridať aj
systém BOZP.
Systémy environmentálneho manažmentu obsahujú podľa súčasného stavu noriem
a zákonodarstva sedem systémových prvkov:
− environmentálne orientovaná organizácia budovania systému a jeho
fungovanie;
− environmentálne orientovaný výcvik zamestnancov;
− environmentálne orientované riadenie;
− podnikový informačný systém o životnom prostredí;
− environmentálna komunikácia;
− dokumentácia systému environmentálneho manažmentu;
− environmentálny audit v podniku (4).
Medzinárodné normy pre oblasť environmentálneho manažérstva poskytujú
organizáciám prvky efektívneho systému environmentálneho manažérstva, ktoré je
možné začleniť medzi ostatné manažérske požiadavky, a tak pomáhať organizáciám
dosiahnuť ich environmentálne a finančné ciele.
Normy ISO radu 14000 – Systém environmentálneho manažérstva, boli vydané
Medzinárodnou normalizačnou komisiou. Majú za cieľ:
− definovať environmentálnu koncepciu podniku;
− zverejniť významné environmentálne vplyvy;
− definovať konkrétne špecifikované environmentálne ciele;
− preverovať účinnosť zavedeného systému a jeho súlad s platnou legislatívou
v oblasti ŽP;
− certifikáciu systému po zavedení systému do praxe v podniku.
Štruktúra a použitie noriem ISO radu 14000:
− Systém riadenia – ISO 14001, ISO 14004;
− Pokyny pre audit – ISO 14010 – 14012;
− EMS značenie – ISO 14020 –14023;
− Hodnotenie životného cyklu – ISO 14041-14044 (4).
STN EN ISO 14001 – táto medzinárodná norma špecifikuje požiadavky EMS.
Koncipovaná je tak, aby bola použiteľná pre organizácie všetkých typov i veľkostí (ale
vzhľadom na jej dobrovoľnosť iba tam, kde má organizácia záujem chrániť ľudské
zdravie a ŽP pred možným dosahom svojich činností, výrobkov alebo služieb
a pomáhať pri udržiavaní a zlepšovaní kvality ŽP (8)) a aby vyhovovala rôznym
geografickým, kultúrnym a sociálnym podmienkam. Jej základný prístup zobrazuje obr
č.5 (10).
Obr. 5 Model EMS podľa ISO 14001 (10)
Čiže základnou filozofiou a princípom tohoto systému je neustále a sústavné
zlepšovanie vzťahu organizácie k životnému prostrediu, znižovanie environmentálnej
záťaže, skvalitňovanie environmentálneho profilu. Celý systém tvoria podsystémy
a sústavy prvkov usporiadané s vnútornou logikou do známeho Demingovho cyklu
PDCA (Plan-Do-Check-Act) – Plánuj-Urob-Overuj-Konaj, pričom spätná väzba má
funkciu autoregulačnú a zabezpečuje funkčnosť celého systému.
Hlavným cieľom normy je podporiť ochranu životného prostredia a prevenciu
znečisťovania v rovnováhe so sociálno-ekonomickými potrebami (10). Samotná norma
spomína využitie už existujúceho systému manažérstva podľa ISO 9000 ako základu
systému environmentálenho manažérstva.
Štruktúra a hlavné zásady EMS
Zásada 1 – Environmentálna politika
Rozhodnutie vrcholového manažmentu o zavádzaní environmentálnych manažérskych
systémoch a následnom prijatí oficiálneho záväzku a prehlásenie je zložitým
a závažným procesom, ktorý vyžaduje zhodnotenie komplexnej situácie podniku. Na
základe získania dostatočného množstva informácií deklaruje vrcholový manažment
svoje prehlásenie o environmentálnej politike (4). Environmentálna politika je hnacou
silou na zavedenie a zlepšovanie EMS organizácie tak, aby organizácia mohla udržiavať
a potencionálne zlepšovať svoje environmentálne správanie. Politika má preto
vyjadrovať záväzok vrcholového manažmentu dodržiavať platné zákony a sústavne sa
zlepšovať. Politika formuje základ, na ktorom si organizácia stanoví svoje dlhodobé
a krátkodobé ciele. Politika má byť dostatočne jasná, aby jej porozumeli interné
a externé zainteresované strany. Má sa pravidelne preskúmavať a upravovať tak, aby
odrážala meniace sa podmienky a informácie. Oblasť jej použitia má byť jasne
identifikovateľná (10).
Zásada 2 – Plánovanie
Organizácia, ktorá nemá EMS, má najskôr stanoviť pomocou preskúmania svoj
súčasný stav vzhľadom na ŽP. Cieľom má byť zváženie všetkých environmentálnych
aspektov organizácie ako základu na zavádzanie systému environmentálneho
manažérstva (10).
Environmentálny aspekt (EA) – zložka činností, výrobkov alebo služieb organizácie,
ktorá môže ovplyvniť životné prostredie.
Environmentálny vplyv – nepriaznivá alebo priaznivá zmena ŽP, ktorá úplne alebo
čiastočne vyplýva z činností, výrobkov alebo služieb organizácie.
Vzťah medzi environmentálnym aspektom a environmentálnym vplyvom je vlastne
vzťah medzi príčinou a následkom. Na základe ich poznania sa určia dlhodobé
a krátkodobé ciele, ktoré chce podnik dosiahnuť v určitom časovom horizonte (4).
Environmentálne ciele môžu byť orientované na:
− zníženie množstva odpadov a vyčerpávania zdrojov;
− zníženie alebo eliminovanie znečisťujúcich látok do ŽP;
− operatívne riadenie environmentálnych vplyvov zdrojov surovín;
− zvyšovanie environmentálneho povedomia medzi zamestnancami
a verejnosťou a iné (4).
Konečnou výslednicou je sformulovanie „Programu environmentálneho mamažérstva“.
Je to dokument, ktorý jasne a konkrétne definuje ciele organizácie. Obsahuje
predovšetkým určenie konkrétnych zodpovedností pre každú dôležitú funkciu a úroveň
organizácie a prostriedky a časový rámec.
Zásada 3 – Zavedenie a prevádzka
Podľa skúseností z praxe, je získanie zamestnancov pre realizáciu úmyslu, resp.
záväzku vrcholového manažmentu zaviesť a realizovať EMS, presvedčiť ich o nutnosti
tohto kroku a vychovávať ich k novým návykom a povinnostiam základný predpoklad
úspechu. Táto požiadavka sa realizuje formou výchovy všetkých zamestnancov na
všetkých úrovniach riadiacich a riadených pracovníkov. Celkový proces zavádzania
EMS je proces zložitý a vyžaduje aktívny prístup všetkých riadiacich pracovníkov
a angažovanosť zamestnancov. Pri zavádzaní je treba brať do úvahy nielen vnútornú
štruktúru podniku a problémy podniku ale aj všetky vnútorné a vonkajšie faktory, ktoré
môžu pozitívne tento proces ovplyvniť, už aj z toho dôvodu, že implantácia systému je
veľmi nákladná (1 – 1,5 mil. Sk) (4).
Všetky zásady, postupy a aktivity zavádzaného systému musia byť jednoznačne
stanovené a popísané. Ich písomná forma tvorí dokumentáciu (4). Dokumentácia má
byť dostatočne podrobná, aby popísala hlavné prvky EMS organizácie a ich vzájomné
pôsobenie. Má poskytnúť pokyny, kde získať viac podrobných informácií o prevádzke
špecifických častí EMS. Táto dokumentácia sa môže začleniť do dokumentácie iných
systémov, ktoré už organizácia zaviedla (10). Možné usporiadanie štruktúry
dokumentácie:
− príručka – vrcholový manažment;
− výrobno-technické a organizačné dokumenty – stredný manažment;
− pracovné predpisy a postupy, bezpečnostné, hygienické a protipožiarne
zásady... – zamestnanci.
Zásada 4 – Kontrola, nápravná činnosť a hodnotenie
Celý proces realizácie environmentálnej politiky podniku a funkčnosť EMS je
potrebné objektívne hodnotiť na základe monitorovania ukazovateľov stanovených
v environmentálnych cieľoch, ale aj iných dôležitých vnútropodnikových a legislatívou
predpísaných parametrov a limitov (4). Na vytvorenie a udržiavanie postupov
zisťovania a nápravy nezhody má organizácia zahrnúť do procesu tieto základné prvky:
− identifikovať príčiny nezhody;
− identifikovanie a zavádzanie potrebných nápravných opatrení;
− zavádzanie alebo modifikovanie kontrolných mechanizmov tak, aby sa
zabránilo opakovanému vzniku nezhody;
− zaznamenanie všetkých zmien v písomných postupoch, ktoré vyplývajú
z nápravnej činnosti.
Zásada 5 – Preskúmanie a zlepšenie
Aby sa udržalo sústavné zlepšovanie, vhodnosť a efektívnosť EMS a teda aj jeho
fungovanie, manažment organizácie má v určených intervaloch preskúmavať a hodnotiť
EMS. Predmet preskúmania má byť vyčerpávajúci. Preskúmanie politiky, dlhodobých
cieľov a postupov má vykonať manažment takej úrovne, ktorý ich definoval (4). Ďalšou
formou preskúmania je audit.
STN EN ISO 14010 charakterizuje „Environmentálny audit“ ako systematický,
zdokumentovaný overovací proces objektívneho získania a vyhodnotenia dôkazov
auditu. Zisťuje sa v ňom, či environmentálne činnosti, udalosti, podmienky, systémy
manažérstva alebo informácie o týchto záležitostiach vyhovujú kritériám auditu. Patrí
sem aj oboznámenie klienta s výsledkami tohto procesu.
Audit sa člení na 3 základné fázy líšiace sa obsahom – prípravná, realizačná
a záverečná fáza, pričom na záverečnú fázu nadväzuje zabezpečenie prijatých
nápravných opatrení a tým aj vlastne príprava na ďalší audit. Tým sa celý cyklus
opakuje. Poznáme viacero druhov auditov, ktoré sa delia podľa:
a) účelu auditu:
audit súladu – posúdenie a zhodnotenie súladu činností organizácie
s platnými predpismi;
audit po haváriách – posúdenie zodpovednosti za škody spôsobené
haváriami;
audit certifikačný – audit splnenia požiadaviek na získanie certifikátu;
b) predmetu environmentálneho auditu (orientácia na rôzne subjekty);
c) vykonávateľa auditu:
audit interný – vykonávaný vyškolenými pracovníkmi organizácie, ale
všade, kde je to možné takými, ktorí nie sú pracovníkmi preverovaného
objektu;
audit externý – vykonávajú profesionálne vyškolení, nezávislí, externí
audítori.
Certifikát EMS je dokument, vydaný certifikačným orgánom v zmysle pravidiel
certifikačného systému, že postup, ktorým sa realizuje EMS je v súlade s STN EN ISO
14001 (4).
V súčasnosti sa na Slovensku v riadení ekonomických subjektov uplatňuje reaktívny
spôsob environmentálneho manažmentu. Táto skutočnosť je v podstate ovplyvňovaná
zložitou ekonomickou a politickou situáciou a problémami, ktoré súvisia s prechodom
slovenskej ekonomiky na trhový mechanizmus, vrátane transformácie vlastníckych
vzťahov. V tejto etape sú podniky vystavené rôznym tlakom, objektívnym
požiadavkám, ako aj negatívnym tendenciám sprevádzajúcich proces transformácie.
Táto skutočnosť pôsobí retardačne na zavádzanie EMS, hoci, a ich realizácia v praxi to
potvrdila, ich zavedenie pozitívne ovplyvní činnosť a výsledky podniku a rieši mnohé
technické, ekonomické a personálne problémy. V súčasnosti je možné na Slovensku
zaviesť a nechať certifikovať EMS na báze STN EN ISO 14001. Z pohľadu jeho
zavádzania a realizácie v priemyselných podnikoch možno podniky zaradiť do troch
skupín:
a) Podniky zavádzajúce EMS, činnosť reaktívna – jedná sa o väčšinu podnikov
v SR. Mnohé z nich zdôvodňujú nezáujem o zavádzanie EMS, ale aj QMS,
nedostatkom kapitálu, zlou finančnou situáciou, náročnosťou požiadaviek,
nedostatkom odborníkov, nedostatkom financií na realizáciu investícií
potrebných na zníženie svojich environmentálnych záťaží alebo jednoducho
tým, že svojou činnosťou životné prostredie zaťažujú minimálne alebo
vôbec.
b) Podniky nezavádzajúce EMS, prechod k proaktívnej činnosti – riešenie
projektov „čistejších technológií“. Projekty sa začali riešiť od roku 1995.
Viac ako 50 % podnikov participujúcich na riešení environmentálnych
problémov touto cestou sú podniky zo skupiny silnozáťažových.
c) Podniky s certifikovaným EMS systémom – počet podnikov má od roku
1996 stúpajúcu tendenciu (4).
Podľa ISO 14004 má organizácia zaviesť účinný EMS preto, aby napomohla ochrane
ľudského zdravia a životného prostredia pred možnými dopadmi svojej činnosti,
výrobkov a služieb a napomohla udržiavaniu a zvyšovaniu kvality ŽP. Zavedenie
environmentálne orientovaného manažmentu znamená vo veľkej miere ekonomické
zaťaženie firmy, avšak skúsenosti vyspelých európskych i amerických firiem (v
neposlednom rade už i slovenských – už v roku 1996 certifikovala EMS firma Matador,
a.s. Púchov) v strednodobom horizonte ukazujú, že úžitok z úspešne fungujúceho
environmentálne orientovaného manažmentu prevyšuje náklady na výrobu, zavedenie
a následné udržiavanie systému. EMS môže pre podnik znamenať prínos v týchto
oblastiach:
− dochádza k zníženiu prevádzkových nákladov, šetrí sa vstupnými materiálmi
a energiami;
− znižuje sa riziko nehôd, za ktoré podnik nesie zodpovednosť;
− odstránením alebo znížením množstva havárií a nehôd, ktoré poškodzujú ŽP,
dochádza k úsporám na pokutách či iných sankciách spojených
s poškodzovaním ŽP;
− ľahšie sa získavajú predajné či iné osvedčenia;
− znižujú sa náklady na poistenia;
− podnik má ľahšie prístup ku kapitálu, spĺňa kritériá niektorých veriteľov pre
investorov;
− zlepšenie imidžu firmy, rastie objem predaja a podiel poniku na trhu;
− podnik si získava dôveru úradu v otázkach jeho vzťahu k ochrane ŽP;
− podnik môže preukázať, že vynakladá primeranú starostlivosť o ŽP (9).
Zavedením EMS si organizácie vytvoria platformu pre vyvážený a integrovaný
prístup z hľadiska ekonomických a environmentálnych záujmov. V čase veľmi rýchlo sa
rozvíjajúceho povedomia a cítenia z hľadiska ŽP zohráva tento prístup rovnako dôležitú
(možno i väčšiu) úlohu, akú sme zaznamenali v oblasti kvality.
2.3 Systém manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
Pojmom bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci rozumieme syntézu činností,
prostriedkov a opatrení, ktoré vytvárajú a zaručujú bezpečné a zdravotne neškodné
podmienky pre pracujúcich pri výkone práce, alebo pri tých činnostiach, ktoré
s výkonom práce súvisia. Obsahom a náplňou BOZP je uvedomelá činnosť ľudí, v ich
úsilí pri prevencii pracovných úrazov a ochrane zdravia pracovníkov. Znižovanie
úrazovosti a chorôb z povolania môže byť úspešné len vtedy, ak sa dodržiavajú
nasledovné opatrenia:
− normatívne opatrenia – sú to zákony, vládne nariadenia a uznesenia, normy
a predpisy, výnosy a smernice ministerstiev a ďalšie predpisy;
− organizačné opatrenia – opatrenia, ktoré sa uplatňujú najmä v etape
plánovania a predvýrobnej prípravy práce, ale aj niektoré ďalšie opatrenia,
ktoré sú potrebné v priebehu vykonávania prác;
− technické opatrenia – tvoria ich technická bezpečnosť a bezpečnostná
technika;
− výchovné opatrenia – majú za cieľ výchovne pôsobiť na „ľudského činiteľa“
v pracovnom procese, t.j. na človeka, jeho vlastnosti a schopnosti sa
prispôsobiť pracovným podmienkam, pomerom a pod. Týmito opatreniami
musíme dopĺňať opatrenia technické, organizačné a iné, najmä vtedy, ak sú
na nízkej úrovni;
− zdravotné a hygienické opatrenia (11).
V rámci školenia odborníkov na bezpečnosť pri práci sa vášnivo diskutuje o tom, čo
vlastne prinášajú poznatky o teórii pracovnej a procesnej bezpečnosti, ak v podniku
chýba podpora praktickej aplikácie naučenej od vedúcich pracovníkov. V rozhovoroch
s nadriadenými na tému bezpečnosť sa naproti tomu vierohodne predkladá, že táto téma
je zvládnutá a možno to aj dokumentovať. Problémom sú väčšinou pracovníci
v podniku, ktorí sa neriadia predpísanými postupmi alebo predpismi, a tak spôsobujú
vecné škody a úrazy. Všetci si myslia, že odvádzajú dobrú prácu – a napriek tomu sa
stáva príliš veľa nehôd a porúch. Tu sa musíme spýtať, ako môže pojem bezpečnostnej
kultúry pomôcť ďalej, aby bolo možné preklenúť priepasť medzi rôznymi
presvedčeniami a mienkami. Princípy kvalitatívne vysoko stojaceho manažérstva
bezpečnosti sú známe. Zakladajú sa na empirických poznatkoch, ktoré boli získané už
v 70. rokoch pri porovnaní podnikov s malým počtom nehôd s podnikmi s ich veľkým
počtom. Často je ťažká aplikácia jednotlivých znakov do každodennej praxe. Aby sa to
podarilo, musia byť tieto princípy v každom podniku integrované do jeho špecifických
pracovných procesov a prispôsobené daným technologickým a výrobným zvláštnostiam
(12). Zvyšujúca sa komplexnosť a zložitosť pracovných procesov, zmeny
v podmienkach práce spolu so zmenami charakteru a závažnosť rizík vyplývajúcich
z pracovných činností vyžadujú prehľadný, systematický a systémový prístup
k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Taktiež aj skutočnosť, že
v Slovenskej republike sú už firmy, ktoré sa zoznamujú so zásadami podnikateľskej
úspešnosti pomocou modelu výnimočnosti (EFQM), kde významným faktorom je
spokojnosť zamestnancov, ktorá je významne ovplyvnená úrovňou bezpečnosti práce
a ochrany zdravia pri práci. Pre účelné riešenie integrácie princípov bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci do všetkých aktivít a činností organizácie, jeho
organizačných štruktúr a systémov riadenia boli stanovené zásady zavedenia systému
BOZP.
Zavedenie systému vedie k obmedzeniu chorôb z povolania a pracovných úrazov, pri
minimalizácii nákladov spojených s nehodami na jednotlivých pracoviskách. Štruktúra
SMBOZP nadväzuje na radu noriem EN ISO 9000:2000 a radu noriem EN ISO 14001
a tým umožňuje vytvoriť integrovaný systém riadenia organizácie. SMBOZP sa
vzťahuje na tie nebezpečia a s nimi spojené riziká BOZP, nad ktorými môže získať
organizácia kontrolu a môže ich ovplyvňovať.
V rámci celkového riadenia podniku majú významné postavenie systémy riadenia
kvality, environmentu a bezpečnosti pri práci. Aj keď systém riadenia kvality tu bol ako
prvý, postup ktorý bol štandardizovaný v normách ISO rady 9000, prebral aj
environmentálny systém riadenia, normalizovaný v rade ISO 14000. Na podobných
princípoch sú založené aj viaceré štandardy pre systém riadenia bezpečnosti práce,
programy a návody, ktoré boli vyvinuté v niektorých štátoch a inštitúciách s cieľom
štandardizovať aj túto oblasť. Napriek snahe viacerých štátov a inštitúcií štandardizovať
SMBOZP tak, ako je to u QMS a EMS, nebola zo strany medzinárodných
normalizačných organizácií prejavená ochota. Diskusie na medzinárodnom stretnutí
odborníkov v Ženeve v roku 1996 sa skončili neúspechom. Potreba jednotných kritérií
pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci si vynútila, že britská norma (BS) BS 8800
sa stala akýmsi nepísaným medzinárodným štandardom, ktorý bol akceptovaný ako
základ najmä v Európe. Tieto tendencie vyústili v roku 1999 k prijatiu medzinárodného
dokumentu OHSAS 18001 – Systémy riadenia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.
Novelizovaný a doplnený bol začiatkom roka 2000. Aj keď tento dokument nie je
oficiálnou medzinárodnou normou, zárukou jeho širokého uplatnenia sú inštitúcie, ktoré
sa podieľali na jeho tvorbe a schválení. OHSAS 18001 vychádza zo štruktúry
osvedčeného štandardu BS 8800 a je kompatibilný s normami rady ISO 9000 a ISO
14000, čím sa organizáciám v prípade záujmu uľahčí integrovanie týchto troch
systémov manažérstva.
Stanovuje požiadavky na SMBOZP, čo má umožniť organizácii riadenie zdravotných
a bezpečnostných rizík a zlepšiť jej výkonnosť v tejto oblasti. Nestanovuje špecifické
kritériá SMBOZP, ani podrobné podmienky pre tvorbu systému manažérstva. Je vhodný
pre akúkoľvek organizáciu, ktorá si želá:
− zaviesť systém manažérstva BOZP za účelom eliminácie alebo
minimalizácie rizika pre zamestnancov a iné zainteresované strany, ktoré
môžu byť vystavené rizikám BOZP spojeným s jej činnosťami;
− realizovať, udržiavať a neustále zlepšovať systém manažérstva BOZP;
− presvedčovať sa o dodržiavaní politiky BOZP, ktorú deklarovala;
− demonštrovať navonok dodržiavanie politiky BOZP, ktorú deklarovala;
− mať certifikovaný systém manažérstva BOZP externou organizáciou alebo
− na základe vlastného rozhodnutia prehlásiť, že dodržiava predpis OHSAS
(13).
Je zameraný skôr na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci, ako na bezpečnosť
produktu a služieb, narozdiel od QMS a EMS (EMS sa dotýka ešte aj verejnosti,
správnych a kontrolných orgánov atď.). Dopĺňa ho príručka OHSAS 18002 z roku 1999
– Návod na implementáciu OHSAS 18001.
Takže nám logicky vychádza, že systémový prístup riadenia BOZP v organizáciách sa
riadi požiadavkami, ktoré sú stanovené v týchto štandardoch:
− BS 8800:1996 – “Návod k systému bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci”;
− OHSAS 18001:1999 – “Systémy manažmentu bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci.” Jedná sa o tretí návrh tohoto štandardu, ktorý štruktúrou členenia
jednotlivých kapitol zodpovedá požiadavkám normy EN ISO 14001.
Predstavenie kritériálnych noriem OHSAS 18001, resp. BS 8800 – používaných
dnes pri auditovaní SMBOZP. História vzniku týchto noriem je popísaná o niečo vyššie,
teraz sa treba zamerať na to, ako normy navrhujú (určujú) prehľadný, systematický a
systémový prístup k zaisteniu BOZP. Tak ako aj QMS a EMS aj systémy BOZP sú
založené na princípoch Demingovho všeobecného modelu systému riadenia PDCA
(obr. 6). Tento cyklus, ktorý sa opakuje, vychádza z deklarovanej stratégie, cieľov,
politiky.
Obr. 6 Hlavné prvky systému manažérstva BOZP podľa OHSAS 18001 v poňatí PDCA cyklu
Tento model kľúčových prvkov je základom nielen normy BS 8800 a OHSAS 18001,
ale aj iných národných prístupov k riešeniu systémov riadenia BOZP. Cyklus je
rozvinutý po špirále, čo znázorňuje rozvoj riadenia a stále napredovanie (obr. 7).
Obr. 7 Kľúčové prvky riadenia BOZP
Britské príručky a norma BS 8800 viažu tento algoritmus aj na audit a v schéme
znázorňujú toky informácií a riadenia (obr. 8).
Obr. 8 Interakcie prvkov systému riadenia podľa BS 8800
Obe tieto kriteriálne normy sú štandardy, ktoré reagujú na zvyšujúcu sa komplexnosť
a zložitosť pracovných procesov, zmeny v podmienkach práce spolu so zmenami
charakteru a závažnosti rizík vyplývajúcich z pracovných činností, ktoré vyžadujú
prehľadný, systematický a systémový prístup k zaisteniu BOZP. Preto vyvstáva potreba
účelného riešenia, ktoré by účinne integrovalo princípy BOZP do všetkých aktivít a
činností organizácie, právnických a fyzických osôb, ich organizačných štruktúr a
systému riadenia. Jedná sa o štandardy, ktoré slúžia pre auditovanie systému
manažmentu BOZP. Tieto normy zdieľajú spoločné zásady systémov manažmentu ako
norma EN ISO 14001 a norma EN ISO 9001:2000 a podporujú integráciu prvkov týchto
systémov manažmentu. Sú to normy, ktoré stanovujú požiadavky na systém
manažmentu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré organizácii pomôžu lepšie
sformulovať politiku a ciele SMBOZP so zreteľom na požiadavky právnych predpisov a
na informácie o rizikách BOZP. Vzťahujú sa na tie nebezpečia a s nimi spojené riziká
pre BOZP, nad ktorými môže organizácia získať kontrolu a ovplyvňovať ich. Normy
nestanovujú špecifické kritériá úrovne BOZP.
Sú použiteľné pre všetky organizácie, ktoré chcú:
− zaviesť, udržovať a zlepšovať SMBOZP;
− zabezpečiť naplňovanie deklarovanej politiky BOZP;
− preukazovať túto zhodu s politikou BOZP navonok;
− dosiahnuť certifikáciu svojho SMBOZP treťou stranou;
− vykonať rozhodnutie a prehlásenie o zhode s touto normou (14).
Požiadavky, ktoré definujú obidve normy, sú využiteľné pre akúkoľvek organizáciu,
fyzickú alebo právnickú osobu. Rozsah ich uplatnenia je daný politikou BOZP, povahou
činností a vytvorenými podmienkami pre prácu jednotlivých zákazníkov. Obsah noriem
je zovšeobecnený tak, aby zodpovedal požiadavkám na zavádzaný SMBOZP.
Požiadavky podľa noriem na systémový prístup k riadeniu BOZP a k rozvoju
SMBOZP:
1. Politika BOZP
Je základom cyklu SMBOZP, ktorú má vrcholový manažment definovať,
zdokumentovať a schváliť. Cieľom politiky je deklarovať postoj firmy k
zamestnancom, k bezpečnosti a ochrane zdravia, stanoviť stratégiu, ako
realizovať neustály pokrok. V praxi sa stretávame s tým, že väčšina firiem
prezentuje svoju politiku BOZP formálne, bez fantázie, len deklarovaním
uvedených štandardných zásad. Takáto forma však pôsobí formálne a
nepresvedčivo. Nezohľadňuje špecifiká podniku, nehľadá vlastný prístup k
motivácii zamestnancov a manažérov. Dobre definovaná politika BOZP je
základom úspechu ďalších krokov v systéme riadenia – zainteresováva a
motivuje všetkých zamestnancov. Je základom zmysluplnej práce v prospech
trvalého rozvoja podniku. Politika BOZP podľa OHSAS 18001 musí:
− byť primeraná charakteru a rozsahu bezpečnostných a zdravotných rizík
organizácie;
− obsahovať záväzok na neustále zlepšovanie;
− obsahovať záväzok na súlad prinajmenšom s príslušnou aktuálnou
aplikovateľnou legislatívou BOZP a s ďalšími požiadavkami, ku ktorým sa
organizácia hlási;
− byť zdokumentovaná, implementovaná a udržiavaná;
− byť oznámená všetkým zamestnanacom so zámerom, aby si všetci
zamestnanci boli vedomí svojich individuálnych povinností (záväzkov)
v rámci BOZP. Byť dostupná zainteresovaným stranám;
− podliehať pravidelnému preskúmaniu, aby sa zabezpečila jej relevantnosť
a vhodnosť pre organizáciu.
2. Plánovanie
Organizácia, ktorá nemá zavedený SMBOZP, by mala najprv pristúpiť k
identifikácii všetkých nebezpečí, k hodnoteniu a riadeniu rizík. Potom sa určia
ciele a úlohy pre každú úroveň na úseku BOZP. Organizácia musí brať pri ich
zostavovaní do úvahy aj požiadavky právnych predpisov. Ciele musia byť
merateľné a musia nadväzovať na politiku BOZP. Keď už má politiku a ciele,
pristúpi organizácia k stanoveniu merateľných ukazovateľov úrovne BOZP,
ktoré podávajú informáciu o súčasnom stave úrovne BOZP v organizácii.
Nakoniec sa zostavia programy manažmentu BOZP. Sú to dokumenty, ktoré
obsahujú povinnosti a právomoci pracovníkov, zdroje a termíny a zásady ich
aktualizácie.
3. Zavedenie a prevádzka
Vedenie musí pre SMBOZP vytvoriť a dať k dispozícii potrebné zdroje –
ľudské, znalosti, technológie, financie a informácie. Tieto zdroje sú poskytnuté
k dispozícii všetkým pracovníkom podľa ich úrovne zapojenia v SMBOZP.
Organizácia musí stanoviť právomoci, zodpovednosti a povinnosti pracovníkov,
vrátane dodávateľov. Je určený vedúci pracovník s potrebnou právomocou,
zopovednosťou a povinnosťami na zavedenie, udržovanie a zlepšovanie
SMBOZP. Základným predpokladom úspechu na zavedenie a realizovanie
SMBOZP je získanie zamestnancov pre realizáciu tohto úmyslu. Preto sa
zabezpečia potrebné školenia z oblasti BOZP, ktoré by mali pozostávať z týchto
častí:
− vlastnosti a skladba pracoviska, ktoré majú vplyv na manažment BOZP;
− povinnosti, nebezpečia a riziká;
− bezpečné pracovné postupy;
− povinnosti na úseku BOZP.
Všetky zásady, postupy a aktivity zavádzaného systému musia byť jednoznačne
stanovené a popísané. Ich písomná forma tvorí dokumentáciu. Musia sa stanoviť
také postupy na riadenie dokumentov, ktoré umožnia požadovaný dokument
ľahko vyhľadať, aktualizovať, stiahnuť ak je neplatný atď. Organizácia musí
určiť operácie a činnosti, ktoré súvisia so stanovenými významnými rizikami
BOZP v zhode s politikou, cieľmi a ich hodnotami. Organizácia stanoví,
zavedie a udržuje postupy, ktoré zabezpečujú:
− identifikáciu nebezpečia;
− hodnotenie rizík;
− riadenie rizík;
− informovanie spolupracovníkov o opatreniach k náprave (OKN) k ich
ochrane.
Musia byť identifikované všetky potencionálne havarijné situácie
a zdokumentované havarijné postupy s ohľadom na zabránenie vzniku
havarijnej situácie a zmiernenie jej následkov.
4. Meranie a hodnotenie
Organizácia má k dispozícii postupy pre monitorovanie a pravidelné meranie
kľúčových ukazovateľov svojich operácií a činností, ktoré môžu byť príčinou
choroby alebo úrazu. Proces realizácie a funkčnosť BOZP sa objektívne hodnotí
na základe hodnotenia účinnosti stanovených postupov. O tomto procese treba
samozrejme viesť záznamy (ako vlastne pri každej činnosti v SMBOZP). Je
potrebné zaviesť postupy pre sledovanie zdravotného stavu zamestnancov a
spôsoby ich kontroly. Audit SMBOZP sa vykonáva za účelom, že SMBOZP:
− zodpovedá stanovenej politike BOZP, cieľom a ich hodnotám, požiadavkám
kriteriálnej normy a plánovanému systému manažmentu BOZP;
− je zavedený, udržovaný a neustále zlepšovaný;
− je efektívny pri naplňovaní politiky BOZP;
− poskytuje informácie o stave BOZP vedeniu organizácie a zamestnancom.
Interným auditom by mali byť preverené všetky prvky SMBOZP minimálne
jeden krát za rok. Všetky prvky SMBOZP majú byť preverené externým
auditom najneskôr raz za dva roky.
5. Preskúmanie vedením organizácie
Vedenie organizácie preskúma SMBOZP v záujme zabezpečenia jeho trvalej
vhodnosti, primeranosti a účinnosti. Toto preskúmanie sa vykoná aspon jeden
krát ročne. Pri hodnotení musia byť k dispozícii potrebné informácie, ktoré má
vedenie definovať a výsledky preskúmania potom zdokumentovať. Preskúma sa
vhodnosť politiky BOZP, cieľov a ich konečné hodnoty, výsledky auditov,
meniace sa podmienky a proces neustáleho zlepšovania sa v oblasti BOZP.
Tak ako už od QMS a EMS, aj od zavedenia SMBOZP možno očakávať pre podnik
nasledovné prínosy:
− budovanie pozitívneho imidžu podniku;
− dobré vzťahy s okolím;
− pokles nákladov spojených s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania;
− pokles práceneschopnosti zamestnancov;
− zvýšenie efektívnosti využitia ľudských zdrojov;
− rast kvality práce;
− zvýšenie úrovne pracovného prostredia;
− spoluúčasť zamestnancov na riadení organizácie.
2.4 Vzťah systémov manažérstva kvality, environmentu a bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci
Všetky tri systémy, ich rozdielne a spoločné znaky môžeme charakterizovať na
základe noriem, z ktorých vychádzajú. Normy ISO 9000:2000 sú modelom pre
zavedenie QMS v oblasti výroby a služieb. Normy ISO 14000 sú určené pre zavádzanie
systému riadenia ŽP. Normy OHSAS 18000 sú určené pre zavedenie systému
manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Koncepcia všetkých troch súborov
noriem je podobná (QMS tu bol ako prvý, postup štandardizovaný v normách ISO rady
9000 prebral aj EMS, normalizovaný v rade ISO 14000 a normy OHSAS rady 18000 sú
kompatibilné s obidvoma radmi noriem, čím sa uľahčuje integrovanie týchto troch
systémov manažérstva). Zahrňuje všeobecné požiadavky na riadiaci systém tak, aby
spĺňal špecifické funkcie vo vzťahu ku kvalite, ŽP alebo BOZP. Normy ISO 9000:2000
sú zamerané hlavne na požiadavky zákazníkov na kvalitu výrobkov alebo služieb,
normy ISO 14000 smerujú aj k ďalším zainteresovaným stranám – verejnosti, správnym
a kontrolným orgánom, a normy OHSAS 18000 sú zamerané na bezpečnosť a ochranu
zdravia pri práci (zamestnancov). Odlišnosti jednotlivých systémov:
1) z hľadiska cieľov:
a) cieľom noriem typu ISO 9000:2000 je:
− poskytnúť dodávateľským organizáciám normu ISO 9001 ako dôkazový
prostriedok o dosahovanej kvalite postupov vrátane finálneho výrobku;
− zvýšiť výkonnosť dodávateľskej organizácie vo vzťahu k stanoveným
cieľom kvality, prostredníctvom normy ISO 9004 a ďalších noriem
podporujúcich riadenie kvality.
b) cieľom noriem typu ISO 14000 je:
− poskytnúť organizáciám prvky efektívneho EMS prostredníctvom
dokumentu, ktorý špecifikuje ISO 14001 a požiadavky, ktoré možno
objektívne preveriť za účelom certifikácie alebo vlastného vyhlásenia;
− poskytnúť organizáciám pomoc pri implementácii alebo zlepšovaní systému
environmentálneho riadenia vrátane rád, ako zvýšiť úroveň tohto systému
tak, aby spĺňal požiadavky environmentálnej výkonnosti tejto normy (ISO
14004).
c) cieľom noriem typu OHSAS 18000 je:
− poskytnúť organizáciám prvky efektívneho systému manažérstva BOZP
prostredníctvom dokumentu, ktorý špecifikuje norma BSi – OHSAS 18001;
− poskytnúť organizáciám pomoc pri zlepšení systému manažérstva BOZP
vrátane rád, ako zvýšiť úroveň tohto systému tak, aby spĺňal požiadavky
tejto normy.
2) z hľadiska štruktúry:
a) ISO 9001:2000 má štruktúru procesného prístupu;
b) ISO 14001 má štruktúru kruhu kvality PDCA;
c) OHSAS 18001 má štruktúru kruhu kvality PDCA.
3) z hľadiska obsahu:
a) ISO 9001 obsahuje a ISO 14001 neobsahuje:
− plánovanie kvality;
− identifikáciu výrobku a sledovateľnosť;
− stav po kontrole a skúškach;
− štatistické metódy.
b) ISO 14001 obsahuje a ISO 9001 neobsahuje:
− environmentálne aspekty;
− program environmentálneho riadenia;
− komunikáciu;
− havarijnú pripravenosť.
c) ISO 9001 obsahuje a OHSAS 18001 neobsahuje:
− plánovanie kvality;
− identifikáciu výrobku a sledovateľnosť;
− stav po kontrole a skúškach;
− štatistické metódy.
d) ISO 14001 obsahuje a OHSAS 18001 neobsahuje:
− environmentálne aspekty;
− program environmentálneho riadenia.
e) OHSAS 18001 obsahuje a ISO 9001 neobsahuje:
− identifikáciu nebezpečenstiev, hodnotenie a riadenie rizík;
− program riadenia BOZP;
− komunikáciu;
− havarijnú pripravenosť.
f) OHSAS 18001 obsahuje a ISO 14001 neobsahuje:
− identifikáciu nebezpečenstiev, hodnotenie a riadenie rizík;
− program riadenia BOZP.
4) z hľadiska neustáleho zlepšovania:
a) ISO 9001 – tu je táto požiadavka iba implicitná prostredníctvom požiadaviek na
„preskúmanie vedením“, „interné previerky kvality“, „opatrenia smerujúce
k náprave a prevencii“ a ako jedna z úloh „predstaviteľa vedenia“;
b) ISO 14001 – pevne a záväzne stanovuje, že neustále zlepšovanie systému je
podmienkou;
c) OHSAS 18001 – pevne a záväzne stanovuje, že neustále zlepšovanie systému je
podmienkou.
3. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU BUDOVANIA INTEGROVANÉHO
SYSTÉMU RIADENIA V PODNIKU PAL-INALFA, A.S. VRÁBLE
Tak isto, ako sa zavedenie systému manažmentu kvality stalo vo firme Pal-Inalfa, a.s.
Vráble samozrejmosťou pri uspokojovaní požiadaviek zákazníka, stal sa aj
environmentálny systém manažérstva nutnosťou pri vzájomných dodávateľsko -
odberateľských vzťahoch. Taktiež je nevyhnutný z hľadiska systematickosti pri
dodržiavaní zákonov o ochrane životného prostredia. Jedným zo základov dobre
fungujúcej firmy sú jej motivovaní zamestnanci, pre ktorých je nutné vytvoriť bezpečné
pracovné prostredie. Nástrojom k naplneniu tohto cieľa by mal byť vo firme aj
fungujúci systém manažmentu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Integrácia týchto
systémov napomáha k zvýšeniu úspešnosti organizácie.
V tejto kapitole bližšie predstavím Pal-Inalfa, a.s. Vráble a popíšem súčasný stav
fungovania jednotlivých systémov riadenia na základe príslušných medzinárodných
noriem.
Momentálna situácia vo firme je nasledovná: Pal-Inalfa, a.s. Vráble má zavedený
QMS podľa normy EN ISO 9001:2000 a ISO/TS 16949:2002, systém bol prvýkrát
certifikovaný v roku 1994, je udržiavaný na vysokej úrovni, má zavedený EMS podľa
normy EN ISO 14001, prvá certifikácia prebehla v roku 2000 a je udržiavaný na veľmi
dobrej úrovni (najmä z praktického hľadiska) a v súčasnosti prebieha proces zavádzania
systému manažérstva BOZP podľa normy OHSAS 18001. Firma má v pláne po
zavedení systému manažérstva BOZP pristúpiť k následnej integrácii všetkých 3
systémov do jedného integrovaného systému manažérstva.
3.1 Všeobecné informácie a predstavenie Pal-Inalfa, a.s. Vráble
Výstavba strojárenského závodu vo Vrábľoch, predchodcu dnešnej akciovej
spoločnosti Pal-Inalfa bola zahájená v apríli 1966 a jej investorom bol národný podnik
PAL Kbely u Prahy. V roku 1968 bol závod nachádzajúci sa vo fáze rozpracovanej
investičnej výstavby delimitovaný do národného podniku AUTOBRZDY Jablonec nad
Nisou. Výstavba závodu bola ukončená v roku 1971. Vlastná produkcia strojárenskej
výroby, predovšetkým pre odvetvie automobilového priemyslu v bývalom
Československu, t.j. výroba nástrojov, kotúčových bŕzd, hydraulických a vzduchových
armatúr a výliskov z umelej hmoty bola začatá v roku 1970. 1. mája 1992 vznikla
zrušením štátneho podniku PAL Vráble akciová spoločnosť PALT Vráble.
Predstavenstvo a dozorná rada akciovej spoločnosti na základe hospodárskej a politickej
situácie na Slovensku ešte v priebehu roku 1992 rozhodli o potrebe založenia
spoločného podniku so zahraničným partnerom. Výsledkom intenzívnych prípravných
prác bolo založenie Joint Venture s holandskou spoločnosťou Inalfa Venray podpísaním
dohody o spoločnom podniku dňa 1. júna 1993. Predmetom činnosti akciovej
spoločnosti v súčasnosti je:
− výroba a predaj lisovaných, zváraných a montovaných dielcov pre
automobilový a kopírovací priemysel.
Podnikateľské aktivity spoločnosti sú zamerané na výrobu subdodávok pre
kompletizáciu automobilov a kancelárskej techniky, t.j. výroba dielcov pre
automobilový a kancelársky priemysel. Ako i následné rozšírenie obchodných
kontaktov v rámci západnej Európy s podporou partnera Inalfa Venray. Podiel dodávok
pre automobilový priemysel tvorí asi 95 % objemu produkcie. Spoločnosť vyrába pre
automobilový priemysel predovšetkým vnútorné (tzn. „neviditeľné“) diely karosérie,
ďalej nárazníky, držiaky prístrojových panelov a výfukové systémy.
Technologický proces je daný predovšetkým lisovaním na hydraulických lisoch do
1000 ton a ďalej na mechanických lisoch do 400 ton a do 250 ton. Ďalej sa vykonáva
zváranie a to bodové, robotizované MAG, MIG a ručný MAG, MIG, TIG. Ďalšou
technologickou operáciou je nitovanie a montáž.. Úspešne prebehol nábeh výroby na
robotizovaných pracoviskách pre VW Colorado. Ďalšími zákazníkmi spoločnosti sú pre
vnútorné diely karosérií Daimler-Chrysler, Faurecia, Karmann, Krone, Magna, NedCar
(od roku 1999), Plastic Omnium, PWO, Škoda, Valeo, ISE-Innomotive (nárazníky),
Dura, NedCar, Suzuki (držiaky prístrojových panelov) a Bombardier Rotax, Bosal
(výfukové systémy). Na výrobky kancelárskej techniky sú hlavnými zákazníkmi Daikin
a Xerox. Akciová spoločnosť disponuje konštrukčnými kapacitami pre výrobu náradia
ako i moderným vybavením, výpočtovou technikou a softwarom. Spoločnosť vyvíja
určité aktivity i vzhľadom k sesterskej spoločnosti na Slovensku BAZ-Inalfa
v Bratislave a českej firme s podobným výrobným programom Karsit Jaroměř. Pre
kapacitné odľahčenie výrobného miesta vo Vrábľoch už prebieha zakladanie ďalšej
výrobnej prevádzky v Nitre po prevzatí lisovania menších a jednoduchších výliskov. Od
roku 1992 je venovaná prvoradá pozornosť výstavbe systému kvality, ako neskoršie
EMS a SMBOZP.
Sídlom akciovej spoločnosti Pal – Inalfa je mesto Vráble, vzdialené necelých 120 km
od Bratislavy, hlavného mesta Slovenskej republiky.
Výkonné vedenie a.s. predstavuje:
− generálny riaditeľ (GR);
− riaditeľ úseku kvality;
− riaditeľ výrobného úseku;
− riaditeľ technického úseku;
− riaditeľ finančného úseku.
PO – požiarna ochrana; CO – civilná ochrana; MaP – marketing a predaj; VÚ – výrobné úseky
Obr. 9 Organizačná schéma Pal-Inalfa, a. s. Vráble (15)
3.2 Analýza fungujúceho systému manažérstva kvality v Pal-Inalfa, a.s. Vráble
Vrcholové vedenie Pal-Inalfa, a.s. rozhodlo v rámci stratégie spoločnosti vybudovať
systém manažérstva kvality. Tento systém riadenia bol vybudovaný v zhode
s požiadavkami STN EN ISO 9002 a certifikovaný v roku 1994, recertifikačný
a rozširovací audit podľa normy STN EN ISO 9001:2000 a ISO/TS 16949:2002
prebehol v roku 2003 a dáva platnosť systému do augusta 2006.
Analýza jednotlivých prvkov QMS
Výnimka z aplikácie požiadaviek normy STN EN ISO 9001:2000
Charakter činností organizácie Pal-Inalfa, a.s. a jej produktov nedovoľuje aplikovať
požiadavky normy STN EN ISO 9001:2000 stanovené v článku normy 7.3 „Návrh
a vývoj“ týkajúce sa návrhu a vývoja výrobkov. Organizácia vývoj výrobkov
nevykonáva, za tento vývoj je vždy zodpovedný zákazník.
Výnimka z aplikácie požiadaviek ISO/TS 16949:2002
Vylúčenie z požiadaviek ISO/TS 16949:2002 sa tak ako je uvedené vyššie týka článku
7.3 a nezahŕňa návrh a vývoj výrobného procesu.
Technický servis nie je požiadavkou žiadneho zákazníka – systém je „na mieste“, ale
žiadny zákazník v súčasnosti technický servis nevyžaduje. Trvalý kontakt so
zákazníkmi je však preukázateľne udržovaný, informácie získané z týchto kontaktov sú
v spoločnosti priebežne využívané.
Prvok 4.1 – Všeobecné požiadavky
QMS je popísaný v Príručke kvality a nadväzujúcich dokumentoch (oragnizačné
smernice a pracovné postupy). Jednotlivé časti príručky spĺňajú požiadavky EN ISO
9001:2000 a ISO/TS 16949:2002 a sú členené podľa týchto noriem. Príručka kvality
a smernice sú prístupné a riadené taktiež i v elektronickej podobe.
Výkonné vedenie spoločnosti v rámci QMS:
a) identifikovalo procesy potrebné pre systém manažérstva kvality a ich aplikáciu
v rámci Pal-Inalfa, a.s.;
b) určilo kritériá a metódy potrebné na zaistenie efektívneho prevádzkovania
a riadenia týchto procesov vrátane zdrojov a informácií nevyhnutných na
zabezpečenie prevádzky procesov;
c) určilo postupnosť a interakciu procesov;
d) určilo a zaviedlo monitorovacie, meracie, analytické a zlepšovacie procesy
vrátane činností nevyhnutných pre dosiahnutie plánovaných výsledkov
a trvalého zlepšovania;
e) identifikovalo v QMS externé objednávané procesy, ktoré ovplyvňujú zhodu
produktu s požiadavkami a zabezpečilo nad nimi kontrolu;
f) deklaruje svoj záväzok zaistiť dostupnosť zdrojov a informácií nevyhnutných na
zabezpečenie prevádzky a monitorovania procesov (16).
Prvok 4.2 – Požiadavky na dokumentáciu
Znázornenie jednotlivých procesov, t.j. zákaznícky orientovaných realizačných,
podporných a manažérskych procesov je uvedené v príručke kvality a smernici.
Z popisu procesov sú viditeľné najdôležitejšie postupnosti a vzájomné väzby medzi
jednotlivými procesmi. V prípade zistenej neefektívnosti procesov sú doložiteľné
preukázateľné opatrenia. Pre každý proces je stanovený zlepšovací program.
Definovanie procesov je možné považovať za príkladné.
Dokumenty sú riadené. Systémová dokumentácia 1. a 2. úrovne je k dispozícii taktiež
v elektronickej podobe na intranetovej sieti. Dokumenty tretej úrovne sú riadene
distribuované (vrátane zmien) na všetky miesta, kde sú potrebné.
Pre všetky záznamy sú stanovené doby a miesta ukladania v súlade s platnou
legislatívou a požiadavkami zákazníka. Sú vedené v písomnej a elektronickej podobe.
Spôsob ukladania záznamov umožňuje ich rýchle vyhľadanie a zaručuje ich
nepoškodenie.
Je vybudovaná intranetová sieť a slúži k distribúcii dokumentácie QMS a ďalších
dokumentov. Politika kvality a ciele kvality sú riadené dokumenty, vyvesované taktiež
na stanovených miestach vo výrobných prevádzkach.
Prvok 5.1 – Záväzok manažmentu
− vedenie spoločnosti je informované o reklamáciách a je zoznamované
s výsledkami analýz vývoja reklamácií týždenne formou manažérskych
hlásení, v mesačných správach o kvalite a súhrnne na konci kalendárneho
roku v správe pre preskúmanie QMS;
− vedenie preskúmava spokojnosť zamestnancov, výsledky analyzuje a prijíma
konkrétne opatrenia k zlepšeniu;
− analýzy spokojnosti zákazníka sú spracované úsekom marketing a predaj
a sú s ostatnými informáciami využívané pre strategické plánovanie;
− podnikateľský plán zahŕňa ciele kvality vrátane zdrojov pre ich realizáciu;
− investičné plány zahŕňajú aj investície potrebné na realizáciu programu
trvalého zlepšovania a rozvoja infraštruktúry;
− vedúci každoročne hodnotia svojich pracovníkov a stanovujú im osobné
ciele na nasledujúci rok;
− ciele a programy kvality sa premietajú z úrovne vedenia spoločnosti na
jednotlivé úseky spoločnosti a do pravidiel motivácie.
Prvok 5.2 – Zameranie sa na zákazníka
So zákazníkmi prebiehajú pred uzatvorením zmluvy priame osobné jednania.
Prieskum a sledovanie trhu prebieha kontinuálne v rámci marketingových činností
organizácie. Predajné oddelenie používa benchmarking, z ktorého získané výsledky sú
využívané na poradách vedenia. Špecifikácie výrobkov od zákazníkov sú dané
technickou dokumentáciou, t.j. výkresom a v tzv. „Lastenhefte“. Tieto informácie sú
vstupom pre návrh a vývoj procesu. So zákazníkmi sú uzatvárané dohody o kvalite.
Prvok 5.3 – Politika kvality
Politika kvality zodpovedá zámerom spoločnosti a je zostavená na základe jej
strategických cieľov. Ciele kvality sa stanovujú na základe aktuálneho znenia politiky
kvality na úrovni celej spoločnosti a sú rozpracované na jej jednotlivé úseky. Ciele
kvality a politika kvality sú predmetom nástupného školenia, opakovaných školení a sú
vyvesované na určených miestach. Pracovníci väčšinou poznajú ciele kvality a v zásade
vedia, ako prispievajú k ich plneniu. K procesu trvalého zlepšovania dochádza v tímoch
(medziútvarové zlepšovacie tímy). Znenie politiky kvality Pal-Inalfa, a. s. Vráble
z 17.12.2002:
1. Činnosti a rozhodovania firmy sú založené na jasných faktoch a číslach
a neustále porovnávané s parametrami daného rozpočtu.
2. Vytvárame prostredie, kde sa všetci svojim podielom zúčastňujeme na
riadení a neustálom hľadaní jeho efektívnejších foriem.
3. Spokojný zákazník má najvyššiu prioritu ako konečný výsledok všetkých
činností.
4. Zvládnutie všetkých procesov je podporované realizáciou programov školení
na všetkých úrovniach.
5. Dôraz na kvalitu prípravy a realizáciu nových projektov podľa špecifických
požiadaviek automobilového priemyslu (napr. PPAP, APQP...) je jednou
z najväčších priorít.
6. Hodnotenie nákladov na nekvalitu je využívané v rozhodovaní o prioritách
a je súčasťou nápravných opatrení.
7. Systém neustáleho zlepšovania je súčasťou našej firemnej kultúry.
8. Dodávatelia s proaktívnymi návrhmi na lacnejšie vstupy so stabilnými
kvalitnými dodávkami majú prioritu.
9. Zabezpečenie kvality je v našej spoločnosti založené na procesnom prístupe
pri rešpektovaní normy radu ISO 9001:2000 a rešpektovaní technickej
špecifikácie ISO/TS 16949:2002 (automobilový priemysel) ako i noriem
radu ISO 14000 (životné prostredie) a respektíve tiež predpisu OHSAS
18001 (bezpečnosť) (16).
Prvok 5.4 – Plánovanie
Plánovanie v oblasti cieľov kvality prebieha formou stanovenia cieľov pre jednotlivé
úseky spoločnosti. Tieto ciele sa delia na ciele kvality, ciele environmentu a ostatné
ciele. Ďalej sa vykonáva:
− zoznamovanie pracovníkov s týmito cieľmi a s postupným plnením týchto
cieľov;
− rozpracovanie cieľov do súboru konkrétnych úloh, t.j. programov.
Ciele kvality na rok 2004 obsahujú okrem iného tieto témy:
− ďalšie zlepšovanie motivácie zamestnancov;
− neprekročiť v oblasti nákladov na vnútorné nezhodné výrobky stanovené
medze;
− neprekročiť v oblasti ppm a počte reklamácií stanovené medze.
Ciele kvality na rok 2004 sú v porovnaní s plnením cieľov kvality v roku 2003
stanovené dostatočne náročne a sú tak primerane motivujúce. Z cieľov pre rok 2003
vyplývajúcich z politiky kvality bolo splnených 56 a nesplnených 35.
Prvok 5.5 – Zodpovednosť, právomoc a komunikácia
Sú stanovené školenia v oblasti kvality, zákonných požiadaviek, ručenia za výrobok,
cudzích jazykov atď. Na stanovených miestach v spoločnosti sú vyvesované: politika
kvality, ciele kvality, informácie o ich plnení a ďalšie informácie pre zamestnancov.
Pracovníci predaja organizujú v prípade záujmu obchôdzky po spoločnosti so
zákazníkmi. V spoločnosti je zavedené pravidelné hodnotenie pracovníkov ich
nadriadenými formou priamych pohovorov. Sú spracovávané zápisy z porady vedenia,
správy o kvalite a je zavedený pravidelný týždenný report vo formáte stanovenom
záväzne pre všetkých manažérov spoločnosti (tzv. manažérske hlásenie). Predstaviteľ
vedenia pre kvalitu je okamžite informovaný v prípade, keď produkty alebo procesy nie
sú v zhode s požiadavkami. Na každej výrobnej zmene je pracovník zodpovedný za
kvalitu s právom rozhodovať o okamžitom riešení prípadných problémov s kvalitou.
Taktiež je stanovený predstaviteľ zákazníka. Pre jednotlivé procesy je stanovená
vrcholová zodpovednosť za proces, je to tzv. majiteľ procesu.
Prvok 5.6 – Preskúmanie manažmentom
Správa pre preskúmanie QMS vedením spracovaná predstaviteľom vedenia pre
kvalitu obsahuje povinne všetky body vyžadované ISO/TS 16949:2002 vrátane
informácií o zmenách, ktoré by mohli ovplyvniť systém kvality. Táto správa obsahuje
vyčerpávajúce informácie aj o spätnej väzbe od zákazníka (reklamácie, sťažnosti
zákazníkov, atď.). Výsledok preskúmanie QMS je vždy uvedený v zápise z porady
vedenia.
Prvok 6 – Manažérstvo zdrojov
Prvok 6.1 – Poskytovanie zdrojov
Medzi potrebné zdroje, ktoré spoločnosť Pal-Inalfa, a.s. určila, poskytla a poskytuje
na :
− zavedenie a udržiavanie QMS a trvalé zlepšovanie jeho efektívnosti;
− zvýšenie a trvalé zvyšovanie spokojnosti zákazníka plnením jeho
požiadaviek
patria:
− ľudské zdroje;
− indraštruktúra vrátane pracovného prostredia;
− ostatné pomocné zdroje (technická literatúra, normy, predpisy atď.).
Prvok 6.2 – Ľudské zdroje
Na všetky pracovné miesta sú stanovené kvalifikačné požiadavky v popise
pracovných miest, dosiahnutá kvalifikácia vo výrobných prevádzkach je
dokumentovaná pomocou matíc zastupiteľnosti. V prípade potreby aktualizuje
nadriadený pracovník stanovené kvalifikačné požiadavky na funkcie u svojich
podriadených. Vyhodnotenie vhodnosti a účinnosti školenia je vykonávané účastníkom
školenia aj nadriadeným. Účelové návštevy zamestnancov u zákazníkov sú umožnené
fromou služobných ciest. Výcvik pracovníkov je zameraný aj na znalosti a skúsenosti
v plnení špecifických požiadaviek zákazníkov pri školeniach v praxi. Zamestnanci sú
informovaní na poradách a na školeniach o dôsledkoch výskytu nezhodných výrobkov
u zákazníka. V roku 2003 bol plán vzdelávania splnený na 90 % z pohľadu počtu
školení, z hľadiska reálnych potrieb boli naplnené všetky požiadavky. V priebehu
minulého roka bolo prijatých 66 pracovníkov a prepustených 250 z toho dôvodu, že
pracovníci nechceli prestúpiť do nových priestorov v Nitre.
Prvok 6.3 – Infraštruktúra
Medzi infraštruktúru potrebnú na dosiahnutie zhody produktu s požiadavkami bola
organizáciou Pal-Inalfa určená, poskytnutá a je priebežne udržiavaná infraštruktúra
zahŕňajúca:
− budovy, pracovné priestory a súvisiace vybavenie;
− pracovné zariadenia (hardwér);
− podporné služby (doprava, komunikácia).
Aktuálny stav vykazuje nedostatok lisovacích kapacít v tonáži nad 400 ton. Presun
šiestich lisov s tonážov 400 ton z Inalfa Venray do Pal-Inalfa. Informačný systém
nepostačuje potrebám Pal-Inalfa z pohľadu kapacity a rýchlosti spracovania údajov.
V priebehu roka bola dobudovaná a zmodernizovaná infraštruktúra. Technickým
úsekom je spracovávaný tzv. všeobecný havarijný plán pre splnenie požiadaviek
v prípade havarijných situácií, ako je napr.: prerušenie dodávok energií, nedostatok
pracovných síl, porucha kľúčových zariadení atď. V prípade požiadavky zákazníka je
spracovaný havarijný plán na zabezpečenie dodávok konkrétnemu zákazníkovi.
Prvok 6.4 – Pracovné prostredie
Určenie podmienok nevyhnutných na dosiahnutie zhody s požiadavkami na produkt
z hľadiska pracovného prostredia (svetlo, teplota, vlhkosť, prašnosť a pod.) vrátane
spôsobu ich monitorovania a riadenia je v kompetencii projektového tímu a je súčasťou
procesu plánovania realizácie projektu. Tento prvok sa prekrýva čiastočne s SMBOZP,
pretože príručka kvality obsahuje v tomto prvku podkapitolu 6.4.1 Bezpečnosť
zamestnancov pri dosahovaní kvality.
Prvok 7 – Realizácia produktu
Prvok 7.1 – Plánovanie realizácie produktu
V Pal-Inalfa je vypracovaný proces riadenia projektu bez návrhu a vývoja produktu
zahŕňajúci nasledovné základné činnosti:
− realizácia projektu – výrobok;
− sledovanie / uvoľňovanie a zmeny projektu;
− vzorkovanie.
Vypracovaný proces plánovania realizácie produktov, resp. proces riadenia projektu
určuje:
− ciele kvality a požiadavky na produkt;
− potrebu definovať procesy a dokumentáciu a poskytovať zdroje špecifické
pre produkt;
− požadovanú verifikáciu, validáciu, monitorovanie, kontrolu a skúšobné
činnosti špecifické pre produkt, ako aj kritériá prijatia;
− záznamy nevyhnutné na poskytovanie dôkazu, že procesy realizácie
a finálny produkt spĺňajú požiadavky.
Sú stanovené preberacie kritériá, v prípade požiadavky ich schvaľuje zákazník. Je
aplikovaná štatistická prebierka porovnávaním v prípade vstupnej kontroly dodávok.
Prvok 7.2 – Procesy týkajúce sa zákazníka
Marketingové aktivity zaisťuje úsek marketing a predaj. Zástupcovia spoločnosti
osobne navštevujú zákazníkov v prípade ojedinelých významnejších reklamácií. Je
stanovený predstaviteľ zákazníka vo všetkých oblastiach vyžadovaných ISO/TS
16949:2002. Všetky požiadavky zákazníka (vrátane požiadaviek na zvláštne znaky) sú
preskúmané. V rámci preskúmania objednávky sa v podstate vykonáva i analýza rizík.
Prvok – 7.4 Nakupovanie
Dodávatelia sú vyberaní na základe požiadaviek ISO/TS 16949:2002. Audity
u dodávateľov sú vykonávané v zmysle harmonogramu vrátane zlepšovacích
programov. V roku 2003 bolo reklamovaných 140 dodávok, s dodávateľmi sú riešené
problémy formou externých 8D reportov. Pre oblasť prvých vzoriek nie je vždy
uzatváraná zmluva o prvých vzorkách.
Prvok 7.5 - Výroba a poskytovanie služieb
Plány kontroly a riadenia sú pre všetky náhodne preverované prípady k dispozícii
v aktuálnej podobe. Činnosti pre výkonný personál sú dostatočne stanovené pracovnými
inštrukciami. Overovanie zoradenia výrobných liniek je preukázateľne prevedené.
Preventívna a predikčná údržba zariadenia je plánovite zaisťovaná. Je vykonávaný
manažment výrobných nástrojov vrátane preukázateľného označenia nástrojov vo
vlastníctve zákazníka. Spoločnosť je dostatočne informovaná o prípadných problémoch
s produktom vo fáze užívania. Výrobné procesy sú verifikované a validované v rámci
procesu vzorkovanie, proces vzorokovanie je uplatňovaný i vzhľadom k dodávateľom.
Je zaistená identifikácia a sledovateľnosť nakupovaných základných materiálov,
rozpracovaných a hotových produktov. Majetok zákazníka je dostatočne pod kontrolou.
Prvok 7.6 – Riadenie prístrojov na monitorovanie a meranie
Určenie monitorovania a merania a stanovenie prístrojov na monitorovanie je
súčasťou procesu plánovania realizácie produktu. Opatrenia k zaisteniu toho, aby sa
meranie a monitorovanie vykonávalo v súlade s požiadavkami na monitorovanie
a meranie, upravujú dokumentované postupy.
Prvok 8 – Meranie, analýza a zlepšovanie
Prvok 8.1 – Všeobecne
Možnosti zavádzania ďalších matematicko štatistických metód trvalo sleduje štatistik
spoločnosti tímovým spôsobom. Proces neustáleho zlepšovania je plánovaný
a realizovaný takisto formou tímovej práce. Pre každý proces v spoločnosti sú
stanovené programy trvalého zlepšovania.
Prvok 8.2 – Monitorovanie a meranie
Sú využívané dotazníky k zisťovaniu spokojnosti zákazníkov. Priame zisťovanie
spokojnosti sa využíva pri všetkých kontaktoch so zákazníkom. Spokojnosť zákazníkov
je sledovaná aj prostredníctvom analýzy ich reklamácií a sťažností. Systematicky sú
vykonávané interné audity QMS, procesné a výrobkové audity. Pri monitorovaní
a meraní výrobných procesov a produktu sú okrem iného sledované:
− spôsobilosti procesov;
− produktivita práce (všetky prevádzky);
− vnútorné nezhodné výrobky (všetky prevádzky);
− dodávateľské nezhodné výrobky (nákup);
− reklamácie zákazníkov (všetky prevádzky);
− výsledky interných auditov (systém, výrobok, proces) – všetky útvary.
Prvok 8.3 – Riadenie nezhodného produktu
Dodávateľské nezhodné výrobky sú evidované na úseku kvality pri vstupnej kontrole,
vnútorné nezhodné výrobky sú evidované vo výrobe i na úseku kvality, reklamácie
zákazníkov sú taktiež evidované na úseku kvality. Nezhodné výrobky sú označené
a uložené oddelene v izolantoch. V prípade vnútorných a zákaznických nezhodných
výrobkov sa vystavuje 8D report so všetkými náležitosťami, vrátane šetrenia
a dokumentácie príčin. S podozrivými výrobkami sa zachádza ako s nezhodnými
výrobkami. Opravy výrobkov sú v zásade vykonávané podľa stanovených postupov,
výrobky sú po oprave opakovane podrobené kontrole. V prípade podozrenia na
expedícii nezhodného výrobku by bol zákazník ihneď informovaný. Je zavedený
a používaný systém zvláštneho uvolnenia zákazníkom pri odchýlkach.
Prvok 8.4 – Analýza údajov
Sú analyzované údaje súvisiace so spokojnosťou zákazníka, reklamácie, vnútorné
nezhodné výrobky, reklamácie dodávateľom, údaje o efektívnosti procesov a údaje
o dodávateľoch. Na analýzu sú používané štatistické metódy ako napr. Paretov diagram,
histogram... Výsledky analýz vedú k stanoveniu priorít riešenia problémov zákazníka
a ako podklad pre strategické plánovanie a pre porovnanie s konkurenciou.
Prvok 8.5 – Zlepšovanie
K zlepšovaniu dochádza tímovým spôsobom a individuálnym zlepšovateľským
hnutím. V súčasnej dobe je zlepšovaná infraštruktúra spoločnosti a tým aj tok materiálu
a lay-out výroby.
Pri poslednom recertifikačnom a rozširovacom audite (2003) neboli zistené nezhody,
ktoré by museli byť dokumentované odchýlkovými protokolmi. Systém kvality
organizácie je možné považovať za veľmi vyspelý. Organizácia dokáže úspešne riadiť
svoje procesy i v období pokračujúceho výrazného rozvoja, zavádzania nových
projektov do výroby i dostavby a rekonštrukcie svojej infraštruktúry. Je to
pravdepodobne dané okrem iného pomerne dlhým obdobím, keď bol QMS
certifikovaný podľa noriem VDA 6.1 a QS 9000. Mechanizmy úspešného riadenia QMS
tohto dodávateľa automobilového priemyslu sú už tak dostatočne a dlhodobo
zafixované. V spoločnosti veľmi dobre funguje celý prvok systému „zodpovednosť
vedenia“. Na vysokej úrovni je zvládnutá väčšina činností v obidvoch realizačných
procesoch (lisovanie, zváranie), v procese marketing – predaj, nakupovanie a výcvik.
Ďalšími silnými stránkami spoločnosti je vizualizácia výsledkov analýz spracovávaná
útvarom riaditeľa kvality, prijímanie opatrení k náprave, správna aplikácia metódy 8D,
príkladná starostlivosť o zamestnancov vo väzbe na činnosti útvaru personalistiky.
3.3 Analýza fungujúceho systému environmentálneho manažérstva v Pal-Inalfa,
a.s. Vráble
Vrcholové vedenie Pal-Inalfa, a.s. rozhodlo v rámci stratégie spoločnosti vybudovať
systém environmentálneho riadenia. Tento systém riadenia bol vybudovaný v zhode
s požiadavkami STN EN ISO 14001 a certifikovaný v roku 2000, predlžovací audit
prebehol v roku 2003 a dáva platnosť systému do augusta 2006. Zavedenie
environmentálneho systému riadenia je logickým krokom nadväzujúcim na zavedenie
systému kvality podľa ISO 9002 s aplikáciou VDA 6.1 a QS 9000 a neskôr podľa ISO
9001 : 2000 a ISO / TS 16949:2002. Pri budovaní systému environmentálneho riadenia
(EMS) boli využité už zavedené postupy systému kvality ako aj postupy životného
prostredia.
Počas minulých rokov a.s. vynaložila značné investičné prostriedky na
environmentálne opatrenia zamerané na:
− sanáciu prevádzky galvanika;
− sanáciu neutralizačnej stanice;
− úpravu podláh vo výrobných priestoroch, odstránenie kontaminovaného
podložia;
− zavedenie odmasťovania dielov vo vodných biologicko odbúrateľných
prostriedkoch;
− vybudovanie chemickej čistiarne odpadových vôd (ČOV);
− rekonštrukciu mechanicko-biologickej čistiarne odpadových vôd (MBČOV).
Analýza jednotlivých prvkov EMS
Prvok 4.1 – Všeobecné požiadavky
Akciová spoločnosť Pal-Inalfa certifikovala EMS v roku 2000 podľa normy EN ISO
14001. Spoločnosť udržuje systém environmentálneho manažmentu a postupne ho
rozvíja. Zavedený EMS zodpovedá požiadavkám príslušnej legislatívy Slovenskej
republiky. Dopad činnosti spoločnosti na životné prostredie sa dá považovať za stredne
významný. Prevládajú operácie spojené s lisovaním, zváraním, brúsením, emisie do
ovzdušia z plynovej kotolne a staré záťaže.
Prvok 4.2 - Environmentálna politika
Účelom vyhlásenia Environmentálnej politiky Pal-Inalfa je cieľavedomá starostlivosť
o životné prostredie, vytýčenie stratégie pre napĺňanie poslania a plánov organizácie
a stanovenie rámca pre ciele a cieľové hodnoty organizácie pri ochrane životného
prostredia. Vedenie a.s. stanovilo tento záväzok s cieľom neustále znižovať negatívne
vplyvy činností výrobkov a služieb organizácie a zároveň zlepšovať pôsobenie na
životné prostredie. Environmentálnu politiku stanovuje výkonné vedenie a jej
spracovanie je v kompetencii predstaviteľa pre environment. Environmentálnu politiku
schvaľuje a vyhlasuje generálny riaditeľ na porade výkonného vedenia. Pre pracovníkov
manažmentu je zverejnená formou príkazu generálneho riaditeľa. Environmetálna
politika je v spoločnosti distribuovaná podľa pravidiel komunikácie, prostredníctvom
informačných tabulí, časopisu spoločnosti a periodických regionálnych novín.
Pravidelne sú s politikou EMS zoznamovaní všetci pracovníci spoločnosti pri
pravidelných školeniach, ktoré vykonávajú ich vedúci pracovníci. Jeden krát za rok je
preskúmavana jej aktuálnosť a vhodnosť pre potrebu spoločnosti. Environmentálna
politika vychádza z platnej legislatívy Slovenskej republiky. Politika zodpovedá
požiadavkám normy EN ISO 14001.
Znenie Environmentálnej politiky Pal-Inalfa, a.s. Vráble z 17.12.2002:
Sme strojárska spoločnosť produkujúca v oblasti automobilového priemyslu. Snažíme
sa znižovať nepriaznivé dopady výrobných činností na životné prostredie a tým prispieť
k zlepšeniu podmienok života v našom regióne. V tomto duchu sme prijali nasledovné
zásady:
1. Ochranu životného prostredia považujeme za samozrejmú pri všetkých
našich činnostiach.
2. Dodržiavame záväzky z oblasti platnej legislatívy, ako aj záväzky z oblasti
životného prostredia, ktoré spoločnosť prijala.
3. Hľadáme riešenia vedúce k čo najnižšiemu zaťaženiu životného prostredia:
− využívame také technické riešenia, ktoré produkujú čo najmenej
odpadov;
− vzniknuté odpady sa snažíme čo najviac zhodnotiť;
− zlepšujeme a stabilizujeme kvalitu vypúšťaných odpadových vôd.
4. Šetríme prírodné zdroje, najmä elektrickú energiu, pitnú vodu a zemný plyn.
5. Uprednostňujeme prevenciu pred naprávaním nežiadúcich následkov.
6. Vzdelávame a motivujeme zamestnancov s cieľom zvýšiť ich
environmentálnu zodpovednosť.
7. Neuspokojíme sa s dosiahnutými výsledkami v ochrane životného prostredia,
ale snažíme sa ich neustále zlepšovať (15).
Prvok 4.3 – Plánovanie
Prvok 4.3.1 - Environmentálne aspekty
Environmentálne aspekty vyplývajúce z činností, alebo výrobkov Pal-Inalfa, a.s. sú
identifikované a vedené v tzv. „Registri environmentálnych vplyvov“. Za identifikáciu
a určenie významnosti EA a aktualizáciu registra zodpovedá príslušný vedúci útvaru.
Aktualizácia registra environmentálnych vplyvov sa vykonáva pri zmene technológie,
činností a používaných vstupov. Celkové hodnotenie EA určuje súčin koeficientov
významnosti zo štyroch nasledujúcich oblastí:
− hodnotenie podľa požiadaviek vyplývajúcich z legislatívy (1-5);
− hodnotenie vplyvu EA na životné a pracovné prostredie (1-8);
− hodnotenie EA podľa frekvencie výskytu (1-3);
− hodnotenie EA podľa ekonomických dopadov (1-3).
Pal-Inalfa pre svoju činnosť spotrebováva významné množstvá energie a surovín –
elektrická energia, zemný plyn, pitná voda, kovový materiál (železo a hliník), oleje
a mazivá. Za hospodárne využívanie energií a materiálov zodpovedajú vedúci
jednotlivých útvarov. Kontrolu spotreby elektrickej energie a zemného plynu vykonáva
energetik a kontrolu spotreby pitnej vody vykonáva pracovník ŽP.
Emisie - zdrojom znečisťovania ovzdušia je kotolňa závodu, spaľujúca zemný plyn,
zváracie centrá a technologické zariadenia výrobného úseku. Plynová kotolňa závodu je
zaradená ako stredný zdroj znečisťovania ovzdušia. Ostatné zariadenia sú nevýznamné
a malé zdroje znečisťovania.
Znečistenie vôd - v Pal-Inalfa, a.s. sa vo výrobnom procese používa pitná voda,
technologická a cirkulačná voda slúžiaca na chladenie zariadení. Vznikajúce odpadové
vody sú čistené a vypúšťané do Hosťovského potoka. Chemicky znečistené vody sú
čistené v chemickej ČOV (neutralizovanie, deemulgácia). Chemicky vyčistené vody
a splaškové vody idú ešte na mechanicko – biologické čistenie (usadzovanie,
vyhnívanie, prevzdušňovanie a biodegradácia). Priemyslové a cirkulačné vody sú od
nerozpustných nečistôt čistené vo filtroch a usadzovaním v nádržiach vlastného
vodného systému. Dažďové vody sú zvádzané do dažďovej kanalizácie, ktorá ústi do
Hosťovského potoka.
Odpady - v zmysle programu odpadového hospodárstva schváleného Okresným
úradom v Nitre, odborom životného prostredia dňa 30.9.1997, eviduje oddelenie ŽP
všetky druhy a množstvá odpadov vyskytujúce sa v Pal-Inalfa a.s. V Pal-Inalfa sú
zhromažďované nebezpečné odpady z prevádzok na vyhradených miestach. Pre
zlepšenie stavu separácie odpadov existuje farebná identifikácia kontajnerov pre
jednotlivé druhy odpadov, kde je uvedený druh odpadu, katalógové číslo, vlastnosti.
Nebezpečné odpady sa zhromažďujú v špeciálnych kontajneroch a zberné miesto je
doplnené o identifikačný list nebezpečných odpadov. Za likvidáciu zhromaždených
odpadov zodpovedá vedúci oddelenia ŽP.
Kontaminácia pôdy - pôda v rajóne Pal-Inalfa bola kontaminovaná v miestach
bývalých prevádzok. Pri realizácii investičného zámeru v rokoch 1997-1999 boli tieto
prevádzky rekonštruované a pôda bola asanovaná do požadovanej hĺbky a zneškodnená
kompetentnou organizáciou. Na ďalšie miesta, kde kontaminácia presahuje stanovené
limity je stanovený environmentálny program, kde je stanovený najvhodnejší spôsob
dekontaminácie.
Medzi ďalšie záťaže životného prostredia v Pal-Inalfa patrí vplyv pracovného
prostredia na zamestnancov (hluk, žiarenie, sálavé teplo, vibrácie). Tieto sú merané
a hodnotené Štátnym zdravotným ústavom v Nitre a podľa výsledkov štátny okresný
hygienik zostavuje zoznam rizikových pracovísk a ukladá opatrenia, ktoré sú uložené
u bezpečnostného technika.
Všetky doposiaľ uvádzané aspekty vyplývajú z normálneho stavu prevádzky. Existujú
však i abnormálne stavy (prerušenie dodávky el. energie, možné havárie). Tieto boli
taktiež preskúmané a zaradené do „Registra environmentálnych vplyvov“. Príloha č. 5
(17) zobrazuje najrizikovejšie environmentálne vplyvy v Pal-Inalfa, a.s.
Prvok 4.3.2 – Právne a iné požiadavky
V organizácii sú všeobecné právne predpisy rozdelené do niekoľkých skupín:
− zákony, nariadenia, vyhlášky a metodické pokyny ministerstva ŽP
Slovenskej republiky;
− povolenia na chod zariadení a iné rozhodnutia štátnych orgánov;
− verejnoprávne požiadavky a rozhodnutia orgánov štátnej správy;
− riadiace pokyny Pal-Inalfa, a.s.
Aktualizáciu všeobecne právnych predpisov a iných požiadaviek zaisťuje právny útvar
spoločnosti. Postup na riadenie týchto dokumentov je uvedený v organizačnej smernici.
Aktualizácia právnych požiadaviek v elektronickej forme je zaisťovaná nákupnou
službou na oddelení ŽP štyrikrát ročne.
Prvok 4.3.3 – Dlhodobé a krátkodobé ciele
V nadväznosti na prijatú environmentálnu politiku stanovuje každoročne výkonné
vedenie spoločnosti zámery a ciele, ktoré sú rozdelené na dlhodobé zámery a ciele (s
dobou realizácie dva a viac rokov) a krátkodobé zámery a ciele (s dobou realizácie do
jedného roku). Každý cieľ rozpracováva zodpovedajúci bod environmentálnej politiky.
Hodnotenie plnenia cieľov vykonáva vedenie spoločnosti jeden krát za rok. V prípade
nespokojnosti s plnením cieľov a zámerov vydáva vedenie spoločnosti OKN alebo
preventívne opatrenia (PO). Ciele sú zamerané na zníženie spotreby pitnej vody,
zníženie spotreby elektrickej energie a zemného plynu, zníženie produkcie
nebezpečných odpadov, rekonštrukciu prečerpávajúceho systému čističky odpadových
vôd, minimálne úniky látok škodiacich vodám, zaistenie nerozpustnosti splaškovej
a priemyselnej kanalizácie. Na kalendárny rok 2004 sú vydané environmentálne ciele,
ktoré sú zamerané na:
− znížiť spotrebu pitnej vody na zamestnanca o 3 % a tak neprekročiť
spotrebu 34,1 m3 na jedného pracovníka za rok (v roku 2003 sa spotrebu
podarilo znížiť o 12,13 %);
− znížiť spotrebu zemného plynu o 3 % oproti rozpočtovanému množstvu, čo
je 45 870 m3 (v roku 2003 sa podarilo znížiť spotrebu o 4,4 %);
− minimalizovať úniky látok škodiacich vodám a to prostredníctvom:
sanácie kontaminovanej plochy pred deemulgačnou stanicou a
vybudovaním spevnenej nepriepustnej plochy;
vybudovaním prestrešenia na zhromaždisku pevných odpadov nad
kontajnermi;
vybudovaním záchytnej nádrže pod kontajnermi na kovový odpad.
− znížiť množstvo imisií na zváracích pracoviskách pod prípustné hranice
(prach NPK do 10 mg / m3, v ochrannej atmosfére 3 mg / m3) zakúpením
a namontovaním odsávania (v roku 2003 sa cieľ podarilo splniť len na 66
%);
− znížiť produkciu nebezpečných odpadov na jednotku produkcie o 5 %
v porovnaní s rokom 2002 (minulý rok sa nepodarilo cieľ splniť, dokonca sa
produkcia nebezpečných odpadov oproti roku 2002 zvýšila o 0,65 % na 44,5
kg / mil. Sk);
− za celú a.s. o 3 % znížiť spotrebu elektrickej energie na jednotku produkcie
oproti roku 2003;
− zabezpečiť nepriepustnosť splaškovej a priemyselnej kanalizácie;
− minimalizovať úniky látok škodiacich vodám z mobilných a stacionárnych
zariadení a podláh.
Prvok 4.3.4 – Programy environmentálneho manažmentu
V rámci tvorby podnikateľského plánu spoločnosti sú zapracované programy na
dosiahnutie vyhlásených zámerov a cieľov. Jednotlivé programy obsahujú formuláciu
cieľa alebo zámeru, väzbu na cieľ a bod politiky EMS, cieľovú hodnotu, časový termín
kontroly, zodpovedného pracovníka, formuláciu úloh, špecifické zdroje a špecifickú
zodpovednosť. Programy schvaľuje generálny riaditeľ spoločnosti podpisom
podnikateľského plánu. V prípade ich neplnenia prijíma vedenie OKN alebo PO.
Prvok 4.4 – Zavedenie a prevádzka
Prvok 4.4.1 – Štruktúra a zodpovednosť
Na zabezpečenie efektívnosti environmentálneho manažmentu vydal generálny
riaditeľ príkaz na vymenovanie predstaviteľa pre EMS v spoločnosti. Vzájomné vzťahy,
zodpovednosti, povinnosti a právomoci jednotlivých pracovníkov v rámci ich činnosti
v oblasti ŽP sú stanovené v dokumentácii EMS, v kartách pracovného miesta na
jednotlivých úsekoch a prevádzkach.
Prvok 4.4.2 – Príprava pracovníkov, povedomie a spôsobilosť
Kvalifikačné požiadavky všetkých pracovníkov sú stanovené v kartách pracovných
miest a na zvláštnom formulári. Posúdenie ich úplnosti a vhodnosti vykonáva jeden krát
ročne príslušný vedúci pracovník. Popis na výcvik je totožný s QMS. Podľa potrieb
jednotlivých vedúcich pracovníkov je zostavený plán vzdelávania.
Prvok 4.4.3 – Komunikácia
V spoločnosti je komunikácia rozdelená do niekoľkých oblastí. Jedná sa
o komunikáciu v rámci spoločnosti, s orgánmi štátnej správy, s verejnosťou a odbornou
verejnosťou, s novinármi a publicistami a s obchodnými partnermi. Prijímanie podnetov
a vybavovanie reakcií na podnety od zainteresovaných strán zaisťuje predstaviteľ pre
EMS.
Prvok 4.4.4 – Dokumentácia EMS
Štruktúra dokumentácie je totožná so štruktúrou dokumentácie QMS. Pozostáva
z dokumentov EMS, v ktorých sú spracované záväzné postupy pre výrobný proces,
havarijné stavy, monitorovanie a kontrolu, školenia zamestnancov, preverovanie
environmentálneho systému, stanovenie nápravných opatrení. Najvyšším dokumentom
v rámci ochrany ŽP je príručka EMS, ktorá tvorí prvú úroveň, druhú tvoria organizačné
smernice a tretiu pracovné postupy. Medzi ďalšiu dokumentáciu EMS patria príkazy
a rozhodnutia generálneho riaditeľa, rozhodnutia výrobného riaditeľa, technologické
predpisy, prevádzkové poriadky, zoznamy a registre.
Prvok 4.4.5 – Operatívne riadenie dokumentácie
Riadenie dokumentov EMS a zásady na vydávanie dokumentov sú popísané
v smerniciach. Medzi riadené dokumenty EMS patria dokumenty prvej, druhej a tretej
úrovne a ostatná súvisiaca dokumentácia. Pre zaobchádzanie s technickými normami a
na riadenie všeobecne právnych predpisov, výkresovej dokumentácie a technologických
postupov sú stanovené pracovné postupy. Aktualizácia a archivácia jednotlivých
dokumentov je popísaná v smernici. Zoznam vydaných dokumentov a ich aktuálny stav
vedie predstaviteľ pre EMS.
Prvok 4.4.6 – Riadenie prevádzky
Pre riadenie prevádzky v rámci EMS platia zásady, ktoré sú popísané v príručke EMS.
Spoločnosť stanovila zásady, ktoré musia byť dodržované pri preverovaní obchodných
zmlúv, pri návrhu a zavedení nových technológií, pri preverovaní nákupných zmlúv, pri
nákupe materiálu a služieb, pri identifikácii a sledovateľnosti výrobkov, pri riadení
výrobného procesu, údržby a obslužných činností, pri skladovaní, manipulácii
a expedícii, pri výrobe a dodávke energií. Jednotlivé činnosti sú popísané
v dokumentácii EMS. S relevantnou dokumentáciou sú jednotliví pracovníci
zoznámení.
Prvok 4.4.7 – Havarijná pripravenosť a odozva
Problematika havarijnej pripravenosti a odozvy je popísaná v environmentálnej
príručke a v súvisejúcej dokumentácii EMS. Oblasti vzniku havarijnej situácie a odozva
na ich odstránenie alebo zníženie ich dopadu sú v spoločnosti definované a týkajú sa:
− požiarna ochrana – napr. na prevádzke existuje rozvod zemného plynu, ktorý
je vyvedený až pod strechy výrobných hál. Na uzavretie prívodov do
všetkých miest slúžia hlavné uzávery inštalované v odbočkách umiestnených
pred vstupom do výrobných hál, ktoré sú riadne uzavreté a označené. Riziko
havárie spočíva v úniku a možnosti vytvorenia výbušnej zmesi s následnou
explóziou a požiarom. Pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom
majú stanovené požiarne hliadky a spracované požiarne poriadky;
− elektroenergické havárie – pri poruche elektrosystému sú prednostne riešené
zariadenia, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia zamestnancov
alebo veľkým materiálnym škodám;
− poruchy a havárie parovodných a teplovodných sústav – v prípade poruchy
sa nahlasuje táto skutočnosť útvaru „energetika“;
− ekologické havárie – týkajú sa ohrozenia kvality vôd, pôdy a ovzdušia (napr.
sklady chemických látok, farieb a olejov sú vybavené záchytnými nádržami
a v prípade havárie sú zabezpečené spádovaním podlahy tak, že táto tvorí
havarijnú nádrž);
− jadrová havária – Pal-Inalfa, a.s. je lokalizovaná v priamom dosahu jadrovej
elektrárne Mochovce, vzdialenej 20 km. Vzhľadom na túto skutočnosť je
zabezpečovaný preventívny prístup k situáciám jadrového ohrozenia
zamestnancov.
Prvok 4.5 – Kontrola a nápravná činnosť
Prvok 4.5.1 – Monitorovanie a meranie
Na meranie kľúčových znakov s dopadom na ŽP je vedené monitorovanie a meranie
s cieľom objektívne hodnotiť plnenie zásad stanovených v environmentálnej politike
spoločnosti. Pozornosť je zameraná najmä na meranie spotreby energie, ochranu
ovzdušia, ochranu vôd, ochranu pôdy, odpady a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.
Potreba monitorovania je plánovaná vrátane stanovených termínov. Výsledky merania
a monitorovania slúžia na priebežné sledovanie a hodnotenie environmentálneho profilu
spoločnosti. Reálne výsledky sú potom využité pri hodnotení EMS vedením
spoločnosti.
Prvok 4.5.2 – Nezhoda, nápravné a preventívne opatrenia
Postup pri riešení zistenej nezhody je uvedený v environmentálnej príručke
a smernici, ktorá je spoločná pre QMS aj EMS. Tento postup obsahuje identifikáciu
nezhody, preskúmanie a riešenie nezhody, zistenie príčiny nezhody, stanovenie OKN
a PO na ich odstránenie, dokumentovanie nezhody a overovanie účinnosti OKN a PO.
Operatívne, preventívne a nápravné opatrenia sú uvedené na formulári. Na rok 2003 bol
vydaný akčný plán, ktorý reaguje na zistené nezhody z interných previerok
environmentu a preskúmania EMS vedením spoločnosti. Takisto bol vydaný akčný
plán, ktorý reaguje na opatrenia z minuloročného externého auditu. Nápravné opatrenia
sa týkajú spotreby pitnej vody, školenia pracovníkov, dodržiavania bezpečnostných
predpisov, zníženia hlučnosti na ťažkej lisovni, systémových a dokumentačných
nedostatkov atď.
Prvok 4.5.3 – Záznamy
Riadenie environmentálnych záznamov je podobné ako riadenie záznamov o kvalite
a riadi sa organizačnou smernicou. Je stanovená identifikácia, obsah a forma
jednotlivých záznamov, vrátane spôsobov ich archivácie, skartácie a ukladania.
Súčasťou environmentálnej príručky je taktiež zoznam všetkých záznamov, ktoré sa
v rámci EMS vyskytujú.
Prvok 4.5.4 – Audit EMS
Problematika interných previerok environmentu je popísaná v organizačnej smernici.
Táto smernica je spoločná pre obidva systémy. Popis obsahuje problematiku tvorby
plánu interného auditu, jeho schvaľovania, zloženia týmu auditorov, spracovanie plánu
internej previerky, príprava otázok k auditu, vyhodnotenie internej previerky
a stanovenie OKN alebo PO v prípade zistenia nezhody. Previerky sú plánované
a neplánované. Neplánované majú prednosť pred previerkami plánovanými. Výber
auditorov vykonáva predstaviteľ pre EMS a schvaľuje generálny riaditeľ. Predstaviteľ
pre EMS zodpovedá za plánovanie interných auditov tak, aby boli preverené všetky
prvky EMS minimálne jedenkrát za rok.
Prvok 4.6 – Preskúmanie vedením organizácie
Vedenie spoločnosti pravidelne preskúmava EMS. Za prípravu podkladov na
hodnotenie environmentálneho systému vedením spoločnosti zodpovedá predstaviteľ
pre EMS, ktorý získané informácie spracuje a využíva k posúdeniu vhodnosti
stanovenej environmentálnej politiky, environmentáalnych cieľov a registra
environmentálnych aspektov. Výsledky zhrnie do správy, ktorú predkladá na porade
výkonného vedenia spoločnosti. Preskúmanie sa vykonáva jeden krát ročne. Podrobný
postup na preskúmanie je uvedený v smernici, ktorá platí pre EMS aj QMS.
Pri poslednom predlžovacom audite (v roku 2003) neboli zistené nezhody, ktoré by
museli byť dokumentované odchýlkovými protokolmi. Systém EMS je zavedený
a udržiavaný v súlade s požiadavkami stanovenými normou EN ISO 14001. Medzi silné
stránky EMS patrí záujem vedenia o rozvíjanie EMS, veľmi dobre formulované
environmentálne ciele a riadenie zhromaždiska ostatného a nebezpečného odpadu.
Spoločnosť by sa mala viac snažiť o budovanie povedomia o EMS medzi všetkými
pracovníkmi spoločnosti, o napĺňanie stratégie EMS stredným manažmentom a lepšie
využívanie registra environmentálnych aspektov.
3.4 Analýza predpokladov (možností) integrácie systému manažérstva
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci do existujúcich systémov
manažérstva kvality a environmentu v Pal-Inalfa, a.s. Vráble
Zatiaľ čo integrovaný systém riadenia zameraný na aspekty kvality a ochrany
životného prostredia je dnes celkom bežnou formou záruk vyspelých firiem voči
zákazníkovi a okoliu, v ktorom firma pôsobí, tak aspekt BOZP sa iba v súčasnosti stáva
súčasťou týchto systémov.
Pal-Inalfa má v rámci QMS vypracovanú organizačnú smernicu, ktorá pojednáva
o bezpečnosti pri práci. Táto organizačná smernica je súčasťou systémových
dokumentov kvality a v čase zavádzania EMS bola doplnená o prvky normy ISO 14001.
Momentálne sa pripravuje analýza bezpečnostných rizík výrobných prostriedkov
a technológií, čo by malo vytvoriť základ pre vybudovanie SMBOZP podľa normy
OHSAS 18001. Analýza rizík sa pripravuje pomocou softvéru, ktorý zahŕňa oblasti
BOZP, ochrana pred požiarmi, ŽP a hodnotenie rizík. Pre uvedené oblasti softvér
ponúka:
− aktualizovanú legislatívu (zákony, vyhlášky, normy...);
− vzory dokumentov (požiarny štatút, program odpadového hospodárstva,
program znižovania emisií atď.);
− tlačivá a formuláre na vyplnenie (záznam o pracovnom úraze...);
− sledovanie termínov školení, odborných prehliadok a skúšok…;
− množstvo spracovaných profesií, technických zariadení, prevádzkových
budov a objektov so súhrnom povinností, ktoré pre ne vyplývajú z platnej
legislatívy.
Je zrejmé, že je to veľmi dobrá pomôcka pri zavádzaní SMBOZP. Tento softvér
umožňuje zaviesť funkčný a prehľadný systém riadenia spomínaných oblastí. Takisto
„Register environmentálnych vplyvov“, ktorý je súčasťou dokumentácie EMS, obsahuje
niektoré environmentálne aspekty, ktoré sa priamo dotýkajú ľudského organizmu a jeho
vplyvov naň (poškodzovanie, ohrozovanie zdravia pracovníkov, možné ohrozenie
života atď.), ktoré zapadajú do tématickej oblasti SMBOZP a nie EMS, ale v dobe
vytvárania EMS sa ešte nepočítalo so zavádzaním SMBOZP. Momentálne sa tieto
vplyvy budú musieť preniesť z dokumentácie EMS do SMBOZP.
Po vytvorení a zavedení systému môžeme pristúpiť k jeho následnej integrácii do
EMS a QMS. Pri jeho integrácii si treba uvedomiť hlavné prekážky na ceste
rozširovania integrovaných systémov riadenia v dnešnej dobe o aspekty bezpečnosti
práce a ochrany zdravia pri práci. Ide najmä o nasledujúce oblasti (spomenuté sú len tie,
ktoré sú zovšeobecniteľné):
− obtiažne doložiteľná identifikácia, preskúmanie a zapracovanie požiadaviek
zákazníka a z nich vychádzajúca stratégia riadenia, ktorá neobsahuje reakciu
jednak na požiadavky zákonov a jednak to, že znižovanie úrazovosti
a chorobnosti je dnes moderná metóda využívania vnútorných rezerv
vyspelých firiem;
− nedostatočná schopnosť pochopiť, identifikovať a definovať realizačné
procesy vo firme a ich kritické miesta nielen z pohľadu kvality a ŽP, ale i z
pohľadu BOZP;
− formálne chápaný a formálne uplatňovaný proces trvalého zlepšovania, ktorý
nie je orientovaný na dôslednejšie plnenie strategických cieľov zameraných
na splnenie a prekonanie nielen očakávaní zákazníka, ale i požiadaviek
okolia (zákonov);
− zámerov na zvýšenie funkčnosti QMS, vrátane jeho schopnosti optimálneho
využitia všetkých zdrojov (teda i pracovnej sily);
− odstránenie operatívnych nedostatkov zistených monitoringom procesov,
vrátane nedostatkov v oblasti BOZP a pod.;
− nedostatočne účinný systém výcviku a predovšetkým motivácie
zamestnancov (14).
4. NÁVRH INTEGRÁCIE SYSTÉMU MANAŽÉRSTVA BOZP DO QMS A
EMS V PAL-INALFA, A.S. VRÁBLE
V mnohých odborných článkoch sa často autori zameriavajú na integráciu formou
zoskupenia medzinárodných noriem pre manažérstvo kvality, environmentu
a bezpečnosti. Tento prístup núti k zoskupeniu rovnakých názvov jednotlivých kapitol,
resp. podkapitol noriem, no obsah nemusí byť totožný so zámerom a cieľom. Pre
počiatočnú sumarizáciu a zoskupenie je tento prístup vhodný, no nepostačujúci.
Medzinárodné normy pre jednotlivé oblasti manažérstva, t.j. pre kvalitu ISO radu
9000:2000, pre environment ISO radu 14000 a pre bezpečnosť BS 8800 (ISO 18000) sú
štruktúrou veľmi podobné (založené na princípe Demingovho kruhu PDCA).
Medzinárodné normy pre bezpečnosť OHSAS 18000 sú veľmi úzko prepojené s ISO
radu 14000 (environmentálne manažérstvo) a sú vzájomne integrovateľné , pretože sa
zhodujú prístupom, cieľmi i realizáciou. Úvaha o vhodnej integrácii je potrebná medzi
aplikáciou uvedených medzinárodných noriem pre oblasť environmentu, resp.
bezpečnosti a kvalitou. Ich integrácia nie je jednoznačná pri hlavných (realizačných
procesoch), no je veľmi vhodná a efektívna pri integrácii z pohľadu manažérskych
(riadiacich a podporných procesov).
4.1 Teoretické východiská riešenia
Čo integrovať
IMS je systém riadenia, ktorý integruje dané systémy do jedného súvislého systému
umožňujúceho dosiahnuť stanovený účel a poslanie. Úspešná integrácia si vyžaduje,
aby všetko, čo môže mať vplyv na výsledky podnikania, tvorilo súčasť systému
riadenia. To znamená, že všetky procesy a dokumenty, ktoré popisujú jednotlivé
komponenty systému, musia byť integrované.
Čo nie je integrácia
Po uskutočnení rozhodnutia budovať IMS pozostávajúci z riadenia kvality, ochrany
ŽP a BOZP je treba zadefinovať cestu vedúcu k čo najefektínejšej integrácii
jestvujúcich systémov.
V prvom rade si treba uvedomiť, že integrácia komponentov neznamená, že tieto budú
jestvovať vedľa seba, musia byť navzájom previazané tak, aby tvorili celok. Ak sa teda
vloží QMS, EMS a SMBOZP do jedného súboru procedúr, neznamená to, že sa vytvoril
IMS. Ani využitie sotfvérového balíka spravujúceho dokumentáciu všetkých systémov
nie je integrácia. Taktiež nie je integrácia, ak sa zaradí manažér kvality, manažér
ochrany ŽP a manažér BOZP do jedného oddelenia. Takýmito prístupmi sa docieli len
to, že niektoré súčasti systémov budú formalizované a druhé nie.
Integrované manažérstvo na báze modelu ISO 9000:2000 Nakoľko najzvládnutejší a najrozšírenejší model v oblasti manažérstva je model
manažérstva kvality, je vhodné využiť jeho všeobecné princípy a integrovať do nich
ostatné oblasti manažérstva. Model ISO 9001:2000 je svojou štruktúrou schopný
absorbovať nové požiadavky (environment, bezpečnosť, prenos informácií a pod.), lebo
ide o otvorený model.
Ako základ integrácie je najvhodnejšie využiť novelizované normy ISO radu
9000:2000 v nasledujúcej štruktúre:
− zodpovednosť manažmentu;
− manažérstvo zdrojov;
− manažérstvo procesov;
− meranie a analýza.
Ide o procesný prístup a jeho nepretržité zdokonaľovanie. Do úvahy sa samozrejme
berú požiadavky jednotlivých prvkov noriem (ISO 9001:2000, ISO 14001 a OHSAS
18001). Pri štrukturovaní pomocou procesného modelu ISO 9001:2000 je lepšie
prepojenie „spoločných“ procesov v integrovanom manažérstve. Rozdielne prístupy
z hľadiska manažérstva sú identické v časti realizácia produktu. V kap. 0.4 v norme ISO
9001:2000 sa hovorí o kompatibilite s inými oblasťami manažérstva, pod ktoré spadá
environment, bezpečnosť, financie, manažérstvo rizika. Model ISO 9001:2000
umožňuje, aby organizácia zladila, resp. zintegrovala svoj vlastný systém manažérstva
s požiadavkami súvisiacich oblastí manažérstva (14).
Prvky podmieňujúce integráciu systémov v organizácii
a) organizačné:
− spoločný priestor kvality ŽP a BOZP;
− jedna organizačná štruktúra a riadiace funkčné miesta;
− integrovaný informačný systém;
− integrované postupy, procesy a dokumentácia;
− rovnaký princíp dosahovania cieľov:
• komplexné plánovanie;
• zabezpečovanie a prideľovanie zdrojov.
b) spoločné požiadavky medzinárodných noriem (tab. 1) (18) .
Tab. 1 Porovnanie prvkov v jednotlivých normách (18)
Návrh ČSN 01 0801
SMBOZP
ISO 14004:1997
EMS – špecifikácia s návodom na
použitie
ISO 9000:2001
QMS
požiadavky
4.1 Všeobecné požiadavky 4.1 Všeobecné požiadavky 4.1 Všeobecné požiadavky
4.2 Politika BOZP 4.2 Environmentálna politika 5.3 Politika kvality
4.3 Plánovanie 4.3 Plánovanie 5.4 Plánovanie
4.3.1 Plánovanie postupov identifikácie
nebezpečenstva a hodnotenia rizík 4.3.1 Environmentálne aspekty 5.2 Zameranie na zákazníka
4.3.2 Požiadavky právnych predpisov
a ďalšie požiadavky 4.3.2 Právne a iné požiadavky
4.3.3 Ciele a úlohy 4.3.3 Ciele a cieľové hodnoty 5.4.1 Ciele kvality
4.3.5 Programy manažérstva BOZP 4.3.4 Programy environmentálneho
manažérstva
5.4.2 Plánovanie systému manažérstva
kvality
4.4 Zavedenie a prevádzka 4.4 Zavedenie a prevádzka 7. Realizácia produktu
4.4.1 Štruktúra a zodpovednosť
4.4.1.1 Zdroje 4.4.1 Štruktúra a zodpovednosť
5.5.1 Povinnosť a právomoc
5.5.2 Predstaviteľ manažmentu
4.4.1.2 Povinnosti a zodpovenosť 4.4.1 Štruktúra a zodpovednosť 5.5.1 Povinnosť a právomoc
5.5.2 Predstaviteľ manažmentu
4.4.2 Školenie a odborná spôsobilosť 4.4.2 Výcvik, povedomie a odborná
spôsobilosť
5.5.2 Odborná spôsobilosť, vedomie
závažnosti
4.4.3 Konzultácie (prerokovanie)
4.4.3.1 Konzultácie (prerokovanie)
4.4.3.2 Komunikácia 4.4.3 Komunikácia 5.5.3 Interná komunikácia
4.4.3.3 Podávanie správ
4.4.4 Dokumentácia 4.4.4 Dokumentácia environmentálneho
manažérstva 4.2 Požiadavky na dokumentáciu
4.4.5 Riadenie dokumentácie a údajov 4.4.5 Riadenie dokumentov 4.2.3 Riadenie dokumentov
4.4.6 Riadenie prevádzky, identifikácia
nebezpečenstva, hodnotenie a riadenie rizík 4.4.6 Riadenie prevádzky
7.2.1 Určovanie požiadaviek týkajúcich
sa produktu
4.4.7 Havaraijná pripravenosť a reakcie 4.4.7 Havarijná pripravenosť a reakcie
4.5 Meranie a hodnotenie
4.5.1 Monitorovanie a meranie
4.5.1.1 Všeobecne
4.5 Kontrola a nápravné opatrenia
4.5.1 Monitorovanie a meranie
8. Meranie, analýza a zlepš.
8.1 Všeobecne
8.2 Monitorovanie a meranie
4.5.1.2 Zdravotné prehliadky
4.5.2 Vyšetrovanie nehôd, nápravné
a preventívne opatrenia
4.5.2 Nezhoda, nápravné a preventívne
opatrenia 8.3 Riadenie nezhodného produktu
4.5.3 Záznamy a riadenie záznamov 4.5.3 Záznamy 4.2.4 Riadenie záznamov
4.5.4 Audit systému manažmentu BOZP 4.5.4 Audit systému environmentálneho
manažérstva 8.2.2 Interný audit
4.6 Preskúmanie vedením organizácie 4.6 Preskúmanie vedením organizácie 5.6 Preskúmanie manažmentom
V tab. 1 sú porovnané prvky ISO 9001, ISO 14001 a návrhu českej normy ČSN 01
0801 – „Systémy manažérstva BOZP“ (spracovaná podľa smernice OHSAS 18001).
Predpokladá sa, že podobná alebo identická norma sa pripraví aj v Slovenskej
republike.
Podobnosti v systémoch riadenia:
− historický vývoj (od vstupného auditu cez riadenie procesov k
integrovanému riadeniu);
− sústreďovanie pozornosti na organizačné (nie technické) stránky a
zodpovednosť riadiacej sféry;
− rôzne ciele systémov, pričom riadenie procesu zostáva predmetom systémov;
− nutná spolupráca jednotlivých častí výrobného reťazca;
− motivácia rozvoja systémov viac externými ako internými vplyvmi;
− výskyt viacerých identických prvkov a nástrojov (stratégia, vnútorné
riadenie, informovanie, audit, merania a pod.);
− rovnaká kultúra pre úspešné použitie systémov.
Rozdiely v systémoch riadenia
− zameranie systémov na rôzne subjekty a ciele;
− požiadavky iných partnerov;
− rôzny stupeň prenesenia zvýšených nákladov na zákazníka;
− rôzny stupeň prisudzovania dôležitosti (väčšia dôležitosť kvalite sa viac
kryje s výrobným procesom);
− rozdielny dôraz na neustále zlepšovanie.
Organizácia si pôsobením v podnikateľskom prostredí integruje tie požiadavky do
svojich procesov, ktoré sú odvodené od požiadaviek majiteľov, ako aj od prostredia, v
ktorom dochádza k vplyvom na majetok, ľudské zdroje a na životné prostredie.
Základné požiadavky kladené na integrovaný systém riadenia
Komplexný návrh je vo svojej podstate projekt, ktorý by sa mal riadiť zásadami pre
prípravu a realizáciu projektov s využitím praktík a metód projektového manažérstva.
Predmetom projektu je predložiť komplexný návrh aplikácie integrovaného systému
riadenia. Musia byť stanovené ciele, ktoré chceme realizáciou dosiahnuť.V praxi a v
odbornej literatúre sú uvedené rozličné varianty integrácie riadiacich systémov, čo
závisí od interných a niekedy aj od externých podmienok:
a) vývoj integrovaného systému riadenia od svojho začiatku, najmä v prípadoch,
keď neexistujú žiadne systémy riadenia, čo je pre mnohé organizácie
komplikované;
b) vývoj systémov riadenia pre rôzne systémy oddelene a po úspešnej
implementácii ich integrácia;
c) postupné pridávanie ďalších systémov k prvkom už existujúceho systému, čiže
využívanie skúseností z prvého systému pri integrácii.
Podniky, ktoré už majú zavedený QMS (prípadne EMS alebo SMBOZP), budú mať
pri zavádzaní IMS určité výhody, pretože budú môcť využiť:
− už overené metódy a postupy;
− skúsenosti manažmentu z realizácie QMS (EMS, SMBOZP);
− skúsenosti zo spracovania potrebnej dokumentácie;
− výsledky čiastkových auditov;
− projekty vzdelávacích aktivít;
− skúsenosti z využívania QMS (EMS, SMBOZP), ako zložky systému
podnikového manažérstva (19).
Faktory ovplyvňujúce rýchlosť integrácie systémov:
− ciele - ak si jednotlivé ciele navzájom neodporujú, je integrácia
jednoduchšia. Pri rozporných cieľoch (napr. špecifikácia zákazníka pre
výrobok - použitie látky alebo materiálu nebezpečného pre ŽP) ochrana ŽP
môže znamenať nežiaduci kompromis s kvalitou výrobku;
− subjekty - rýchlosť integrácie môže ovplyvniť najvyššia priorita subjektov v
rôznych systémoch;
− stav - úroveň rozvoja alebo implementácie jednotlivých systémov môže byť
rôzna, potom je výhodnejšie ukončiť implementáciu jedného systému, a až
tak začať s integráciou;
− fáza rozvoja - ak je postup riadenia jednotlivých systémov odlišný,
integrácia sa vyplatí len vtedy, ak by všetky systémy boli v rovnakej
vývojovej fáze;
− dôležitosť vonkajších partnerov - ak má vonkajší partner veľký záujem o
udržanie prehľadnosti riadenia určitého systému, organizácia jeho interakciu
neuskutoční na vysokej úrovni (napr. neintegruje manuály a dokumentáciu);
− nastavenie existujúcich systémov - pri vysokej podobnosti prvkov
systémov je dôležité, ako sa podarí zosúladiť normy;
− dôležitosť zlepšenej výkonnosti - integrácia môže znamenať zvýšenie
výkonnosti;
− fúzia - v prípade uvažovania o fúzii s inými spoločnosťami sa odporúča
integráciu odložiť z dôvodu možných problémov pri kombinovaní už
integrovaných systémov v novej spoločnosti (18).
4.2 Metodický postup prípravy a realizácie
Východiská v Pal-Inalfa, a.s.:
a) jestvujúci model podnikania spoločnosti;
b) jestvujúci systém QMS;
c) jestvujúci systém EMS;
d) vyvíjaný systém SMBOZP tvorený podľa OHSAS 18001;
e) centrálna elektronické dokumentácia, tzv. „bezpapierová dokumentácia“
− tvorba dokumentov je založená na jestvujúcich štandardných šablónach pre
jednotlivé úrovne dokumentov;
− všetky kroky riadenia dokumentácie sú riešené softvérovo, čím je
eliminovaný ľudský faktor a chyby spojené s ním.
Projekt zavedenia integrovaného manažmentu má plnú podporu vrcholového
manažmentu, interných odborníkov na kvalitu, environment a bezpečnosť a celková
firemná kultúra umožňuje rýchle zavádzanie zmien. Pal-Inalfa, a.s. má pre tento projekt
i dostatok finančných prostriedkov. Firma si IMS vytvorí z vlastných zdrojov a to tým
spôsobom, že zhodnotí svoj aktuálny stav, vybraní zamestnanci absolvujú potrebné
školenia a následne tento systém zavedú. Systém, ktorý si firma takýmto spôsobom
vytvorí sama je jej dobre známy a môže ho jednoduchšie zlepšovať. Potreba integrovať
systémy riadenia spoločnosti vyvstáva jednoznačne z vnútorných pohnútok firmy.
Žiaden zo zákazníkov takúto požiadavku nevyslovil a národné alebo medzinárodné
normy pre integrovaný systém manažérstva nejestvujú.
Postup činností
1. schválenie projektu, menovanie projektového manažéra a projektového tímu.
2. vyškolenie manažérov a interných audítorov.
3. analýza, zistí ktoré požiadavky normy OHSAS 18001 je nutné dopracovať:
− dokončenie analýzy bezpečnostných rizík;
− vytvorenie politiky SMBOZP;
− stanovenie cieľov SMBOZP;
− stanovenie programov SMBOZP atď.
4. vytvorenie SMBOZP a integrácia jeho požiadaviek do podnikových smerníc:
4.1 analýza súladu jestvujúcej dokumentácie s jestvujúcimi procesmi;
4.2 identifikácia duplicít a možnosti zlúčenia procesov jednotlivých systémov;
4.3 identifikácia chýbajúcich dokumentov;
4.4 vypracovanie chýbajúcich a zrušenie nadbytočných dokumentov;
4.5 zlúčenie dokumentácie týkajúcej sa riadenia dokumentácie, nápravných
opaterní, interných auditov, školení a preskúmania manažmentom;
4.6 upevnenie povedomia o tom, že kvalita, ŽP a BOZP sú aspekty navzájom
súvisiace a ovplyvňujúce sa.
5. interné školenie zamestnancov.
6. skúšobná prevádzka a interný audit.
7. predcertifikačný audit.
8. certifikačný audit.
9. informovanie zákazníkov, vlastníkov, dodávateľov.
10. priebežné kontroly súladu projektu a nápravné opatrenia.
11. záverečná správa.
12. zhodnotenie vedením a koniec projektu.
Časový plán jednotlivých činností je zobrazený v tabuľke č.2.
Tab. 2 Časový plán realizácie integrácie systému manažmentu
Integrácia systému manažérstva
činnosti termín realizácie činnosti
1. 1.6.2004 – 30.6.2004
2. 1.7.2004 – 30.9.2004
3. 1.10.2004 – 31.10.2004
4. 1.11.2004 – 31.12.2004
5. 1.1.2005 – 31.3.2005
6. 1.4.2005 – 30.4.2005
7. 1.5.2005 – 15.5.2005
8. 16.5.2005 – 31.5.2005
10. 1.6.2005 – 30.6.2005
11. 1.7.2005 – 24.7.2005
12. 25.7.2005 – 31.7.2005
Ako vidno z bodu 4., procesy spoločné pre všetky systémy sú:
− tvorba a riadenie dokumentácie;
− školenia;
− interné audity;
− preskúmanie manažmentom;
− nápravné a preventívne činnosti.
Systémy riadenia ochrany ŽP a BOZP majú svoje špecifiká, ktoré treba zohľadniť
pridaním nových procesov, a to:
− hodnotenie rizík – obsahuje environmentálne vplyvy, bezpečnostné riziká
a poruchové režimy procesov;
− hodnotenie zhody s právnymi a inými požiadavkami – zabezpečí poznanie
právnych predpisov v oblasti ŽP, BOZP, priemyselnej hygieny atď.;
− riadenie programov – zahŕňa špecifické programy týkajúce sa zlepšovania
ochrany ŽP a BOZP;
− havarijná pripravenosť – je zameraná na riešenie havarijných stavov,
s cieľom zabrániť environmentálnym škodám a poškodeniu zdravia ľudí;
komunikácia – zabezpečuje informovanosť zamestnancov a verejnosti o vplyve
spoločnosti na ŽP a zdravie.
Zodpovednosti:
Za projekt zavedenia integrovaného systému manažmentu vo firme má zodpovednosť
projektový manažér. Je vhodné, aby sa ním vo firme Pal-Inalfa, a.s. stal predstaviteľ pre
EMS. Koordinátorom projektu integrácie je manažér kvality. Predstaviteľ pre EMS
absolvuje potrebné školenia SMBOZP, z čoho vyplýva, že má zodpovednosť za
analýzu, vytvorenie a zavedenie SMBOZP, interné školenia zamestnancov a
zabezpečenie priebehu predcertifikačného i certifikačného auditu. Zodpovedný je
taktiež i za kontroly súladu, prijímanie nápravných opatrení a vypracovanie záverečnej
správy. Za integráciu SMBOZP sú zodpovední vedúci jednotlivých úsekov. Vyškolení
interní audítori zodpovedajú za interný audit. Za informovanie zákazníkov a
dodávateľov o zavedení a úspešnom certifikovaní SMBOZP je zodpovedný vedúci
úseku marketingu a predaja, vlastníkov oboznamuje a projekt ukončuje generálny
riaditeľ.
Projektový tím teda tvoria: projektový manažér - predstaviteľ vedenia pre EMS (a
následne aj pre SMBOZP), manažér kvality, vedúci jednotlivých úsekov, interní
audítori.
Pri plnení plánu projektu môžu vzniknúť problémy z dôvodu časového sklzu. Tento
môže mať viaceré príčiny: voľné termíny školení a certifikácií, časová
zaneprázdnenosť členov projektového tímu, migrácia zamestnancov (odchod z firmy
niektorého člena projektového tímu). Riešením je vhodne zostavený časový plán,
vytvorenie vhodných pracovných podmienok projektového tímu a informovanosť o
dôležitosti projektu. Firma si musí pre projekt vyčleniť i dostatočné finančné
prostriedky. Po ukončení činností nastáva hodnotenie priebehu projektu a v prípade
potreby sa prijímajú nápravné opatrenia.
Po ukončení každej činnosti kontroluje projektový manažér súlad plánu projektu
s jeho realizáciou z hľadiska času, financií a kvality. Výsledok sa zaznamenáva. Pri
ukončení dôležitých činností projektový manažér podáva správu vedeniu spoločnosti.
Stretnutia príslušnej časti projektového tímu sa konajú pri tých činnostiach, pri ktorých
je to z hľadiska ďalšieho pokračovania projektu nutné. Projektový manažér
vypracováva záverečnú správu so zhodnotením projektu pre vedenie spoločnosti, ktoré
po jej odobrení projekt ukončí a rozpustí projektový tím.
Navrhujem zachovať súčasné organizačné členenie, riaditeľ kvality je zodpovedný za
QMS, predstaviteľ pre EMS by sa mal stať súčasne aj predstaviteľom pre SMBOZP. Za
fungovanie všetkých troch systémov zodpovedá generálny riaditeľ, čo je zadefinované
v dokumente týkajúcom sa popisu zodpovedností pracovníkov na jednotlivých
pozíciách.
Zárukou nenarušiteľnosti spoločného integrovaného systému riadenia pri navrhovaní
opatrení na riešenie zistených nedostatkov je ustanovenie funkcie „všeobecného
audítora“. Navrhujem určiť za „všeobecného audítora“ dvoch pracovníkov, ktorí budú
zodpovedať za spracovanie plánu interných auditov a jeho predloženia na schválenie
vrcholovému vedeniu Pal-Inalfa, a.s.
Navrhujem za „odborníka“ pre každý systém určiť pracovníkov príslušného útvaru
zahrnutého do QMS, EMS či SMBOZP, ktorí budú so „všeobecným audítorom“
zodpovední za spracovanie výberu otázok pre vedúcich preverovaného útvaru, aby ich
rozsah a zameranie postihovali komplexne každú oblasť v preverovanom systéme
a prvok príslušnej normy.
Navrhujem vykonávanie interných previerok všetkých troch systémov spoločnými
audítormi, za využitia doporučeného kontrolného systému „všeobecného audítora
a odborníka“. Spoločné interné previerky sa budú vykonávať podľa schváleného „plánu
interných previerok“.
Navrhujem, aby boli spoločné kontrolné a recertifikačné audity QMS, EMS
a SMBOZP vykonávané jednou organizáciou. Treba zahájiť spoločné jednania
s vybranou certifikačnou organizáciou o zjednotení termínov vykonávania kontrolných
a recertifikačných auditov a o cenách za poskytnuté služby, za účelom časovej úspory
z hľadiska zníženia zaťaženia preverovaných útvarov a zníženia celkových nákladov
spojených s auditmi.
Na základe tohto návrhu integrácie manažérskych systémov by mala firma Pal-Inalfa,
a.s. dospieť do nasledujúceho stavu:
a) jestvujúci a certifikovaný QMS (ISO 9001:2000, TS 16949:2002);
b) jestvujúci a certifikovaný EMS (ISO 14001);
c) jestvujúci a certifikovaný SMBOZP vytvorený podľa OHSAS 18001;
d) zlúčená politika ochrany ŽP a BOZP;
e) zlúčený elektronický systém riadenia dokumentácie;
f) dokumenty operatívneho riadenia prevádzky obsahujú aj časti zamerané na
ochranu ŽP a BOZP;
g) zlúčené procesy pre preventívnu a nápravnú činnosť – formalizované postupy;
h) zlúčené procesy pre operatívne riadenie záznamov – spoločné riadiace
dokumenty;
i) zlúčené procesy pre vykonávanie interných auditov – spoločný elektronický
systém pre sledovanie nezhôd a nápravných opatrení;
j) spoloční auditori pre EMS, QMS a SMBOZP, spoločný audit integrovaného
systému;
k) jedna certifikačná organizácia pre všetky komponenty systému;
l) spoločný termín pre externý audit;
m) zlúčené a jednotné postupy pre vykonávanie školení zamestnancov – spoločný
katalóg povinných a výberových školení;
n) jednotný postup pre preskúmanie manažmentom.
5. ZHODNOTENIE NÁVRHU
Cieľom diplomovej práce bolo navrhnutie možnej integrácie systému manažérstva
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci do manažérskych systémov kvality
a environmentu. Návrhom bol metodický postup prípravy a realizácie zavedenia
systému manažérstva BOZP a jeho súčasná integrácia pri zavádzaní do jednotného
integrovaného systému riadenia spolu s QMS a EMS. Pri riešení som uplatnil
integrovanie na základe spoločných prvkov podľa platných noriem systémov. Všetky tri
systémy majú spoločné nasledovné prvky: tvorba a riadenie dokumentácie, školenia,
interné audity, preskúmanie manažmentom, nápravné a preventívne činnosti. EMS
a SMBOZP majú viacero spoločných prvkov a to sú: hodnotenie rizík, hodnotenie
zhody s právnymi a inými požiadavkami, riadenie programov, havarijná pripravenosť a
komunikácia, ktoré boli zintegrované medzi týmito dvoma systémami.
Pal-Inalfa je firma produkujúca pre automobilový priemysel a prevládajú operácie
spojené so zváraním a lisovaním. Pri menšej nepozornosti pri práci môžu byť škody na
zdraví pracovníkov nevyčísliteľné. Preto bolo veľmi dôležité zaviesť fungujúci
a efektívny systém bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ako podklad poslúžila
norma OHSAS rady 18000. Významným dôvodom na jeho zavedenie bolo už aj
v minulosti úspešné zavedenie (a následné overenie ich účinnosti a efektívnosti v praxi)
systémov manažérstva ochrany ŽP a kvality.
Hlavný prínos integrovaného systému riadenia je, že efekty dosiahnuté zavedením
čiastkových systémov zostávajú s menšími nákladmi.
QMS v rámci integrovaného systému riadenia zabezpečí zníženie nákladov
v dôsledku zníženia výroby nepodarkov, zmätkov a spotreby materiálu a pracovnej sily
na ich opravu, zníženie počtu reklamácií od zákazníkov v dôsledku kvalitnejších
výrobkov a procesov s ich výrobou spätými a tým väčší zisk.
EMS v rámci integrovaného systému riadenia zabezpečí zníženie prevádzkových
nákladov (ušetrí vstupné materiály a energie), zníži sa riziko nehôd a možných havárií,
ktoré poškodzujú ŽP, čím dochádza k úsporám na pokutách či iných sankciách
spojených s poškodzovaním ŽP a v neposlednom rade zlepšenie imidžu podniku
v očiach úradov, veriteľov či investorov.
SMBOZP v rámci integrovaného systému riadenia zabezpečí pokles nákladov
spojených s pracovnými úrazmi, chorobami z povolania, práceneschopnosti a zvýši
efektívnosť využitia ľudských zdrojov a úroveň pracovného prostredia.
Integrovaný systém riadenia obmedzí duplicity (zníži počet dokumentov) a tým
znižuje náklady. Vrcholový manažment získa informácie týkajúce sa jednej
problematiky spolu pre všetky systémy manažérstva a môže sa tak rýchlejšie
rozhodovať. IMS vyváži konfliktné ciele kvality, environmentu a bezpečnosti. Odstráni
konfliktné zodpovednosti a vzťahy a dá systému lepšiu adresnosť. Zefektívni
plánovanie a riadenie jednotlivých procesov. Harmonizujú a optimalizujú sa používané
praktiky. Je zabezpečená konzistentnosť, zlepší sa komunikácia. Uľahčia sa školenia
zamestnancov a ušetria sa náklady s nimi spojené (finančné i spotrebovaná práca).
Podobne je to aj s internými a externými auditmi. Zlepší sa postavenie spoločnosti voči
orgánom štátneho dozoru nad ochranou ŽP a BOZP, verejnosti a zlepší sa postavenie
spoločnosti na trhu.
Počiatočné náklady spojené s budovaním integrovaného systému riadenia sa pohybujú
rádovo v niekoľkých miliónoch korún, avšak návratnosť investície v strednodobom
horizonte niekoľkonásobne prevyšuje vloženú čiastku. Integrovaný systém riadenia
nemá priamy ekonomický dopad, ale minimalizácia zhoršeného životného prostredia,
zranení a obáv zo vzniku zranení, ktoré majú priamy vplyv na vznik strát vo výrobe
a zníženie kvality výrobku sa v konečnom dôsledku veľmi významne prejaví aj na
ekonomických ukazovateľoch spoločnosti.
6. ZÁVER
V úvodnej časti diplomovej práce sú na základe zozbieraných a preštudovaných
odborných materiálov k danej problematike zdôvodnené potreby a ciele riešenia
integrácie manažérskych systémov v podnikateľských subjektoch.
Druhá kapitola je zameraná na vysvetlenie pojmov z danej problematiky, obsahuje
teoretické poznatky podstaty, významov a cieľov budovania EMS, QMS a SMBOZP
a ich integrácie. Sú v nej uvedené podobné a odlišné znaky jednotlivých systémov.
V ďalšej kapitole je predstavená spoločnosť Pal-Inalfa, a.s. Vráble, jej história ako i
súčasný stav. Analyzuje zavedené manažérske systémy kvality a environmentu. Opisuje
aktuálny stav budovania SMBOZP v spoločnosti ako i možné predpoklady jeho
integrácie do existujúcich systémov.
Štvrtá kapitola pozostáva z teoretických východísk riešenia a návrhu metodického
postupu prípravy a realizácie budovania systému manažérstva BOZP a jeho integrácie
do existujúcich manažérskych systémov.
V piatej kapitole sú zhodnotené prínosy navrhovaného riešenia, ktoré síce majú
charakter nehmotného výstupu (nie je možné určiť ich priame ekonomické dopady
vvyjadrené v číselných hodnotách), ale možno ich charakterizovať ako prínosy
podmieňujúce následný ekonomický efekt.
Z uvedenej práce je možné vyvodiť záver, že spoločnosť pôsobiaca na trhu nemôže
byť dlhodobo úspešná a konkurencie schopná, ak nedosahuje požadovanú kvalitu,
nedbá o ochranu životného prostredia a bezpečnosť a ochranu zdravia svojich
zamestnancov nad rámec legislatívnych požiadaviek. V dnešnej dobe pri vytváraní
dlhodobých vzťahov medzi obchodnými partnermi je priam nutnosťou poskytovať
komplexné záruky za výrobky či služby. Jedným z riešení, ako toho dosiahnuť, je
zavedenie integrovaného systému riadenia. Je len na spoločnosti Pal-Inalfa, a.s. Vráble,
či predložený návrh zváži a rozhodne sa ho realizovať.
Zoznam bibliografických odkazov
1. SRDOŠOVÁ, K. Prečo budovať integrované systémy riadenia? In XXI. storočie,
2003, č. 2, s. 60 – 61.
2. LINCZÉNYI, A., NOVÁKOVÁ, R. Manažérstvo kvality. Bratislava: STU,
2001, 299 s.
3. STN EN ISO 9001:2000, Systémy manažérstva kvality – Požiadavky.
4. POLÍVKA, Ľ., PÁSTOR, P., BALOG, K. Environmentálny manažment.
Bratislava: STU, 2001. 139 s.
5. MACDONALD, J. TQM za 7 dní. Bratislava: Open Windows, 1996.
6. KMEŤ, S. a kol. Komplexný manažment kvality – 1. Žilina: EDIS, 1998.
7. ČSN ISO/TS 16949:2002, QMS – Zvláštní požadavky používaní ISO 9001:2000
v organizacích zajišťujících sériovou výrobu a výrobu náhradních dílů
v automobilovém průmyslu.
8. CHLUMSKÝ, J. EMS – obdoba alebo doplnok QMS? In Kvalita, 1997, č. 1, s.
21 – 24.
9. GLOS, F., SAKÁL, P. Environmentálne orientovaný manažment podnikov. In
Vedecké práce MtF STU Zväzok 8. Bratislava: STU, 2000.
10. STN EN ISO 14001:1996, Systémy environmentálneho manažérstva –
špecifikácia s návodom na použitie.
11. SABO, M. Bezpečnosť práce. Bratislava: STU, 1995, s. 5 – 9.
12. KUNZLER, C. Od manažérstva bezpečnosti ku kompetentnej bezpečnostnej
kultúre. In Kvalita, 2000, č. 3, s. 4 – 6.
13. OHSAS 18001:1999, Špecifikácia systémov manažérstva ochrany a zdravia
a bezpečnosti pri práci.
14. MERTA, J., VÁLKA, M. Integrovaný systém řízení a BOZP – Podkladový
materiál odborného semináře, Pardubice, 2003.
15. Environmentálna príručka Pal-Inalfa, a.s.
16. Príručka kvality Pal-Inalfa, a.s.
17. Register environmentálnych vplyvov Pal-Inalfa, a.s.
18. RAJZINGER, J. Integrácia QMS, EMS a SMBOZP v nadväznosti na procesy
riadenia. In Slovgas [online]. 4/2003 [cit. 2004-04-01]. Dostupné na internete <:
http.//www.slovgas.sk. >
19. SABLIK, J. Integrácia systémov QMS, EMS a HSMS. In Kvalita, 1998, č. 3, s.
24 – 26.
