SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV2120588

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

ASPEKTY PESTOVANIA KAPUSTY REPKOVEJ PRAVEJ

NA PD BECKOV

2010 Bc. Bronislava Bielčiková

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

ASPEKTY PESTOVANIA KAPUSTY REPKOVEJ PRAVEJ

(BRASSICA NAPUS CONV. NAPUS L.) NA PD BECKOV

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Študijný program: Inžiniersky štúdijný program

Študijný odbor: Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Školiace pracovisko: Katedra rastlinnej výroby

Školiteľ: doc. Ing. Ivan Černý, PhD.

Konzultant: (nepovinný) Meno Priezvisko, tituly

Nitra 2010 Bronislava Bielčiková, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Bronislava Bielčiková vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„ Aspekty pestovania kapusty repkovej pravej na PD Beckov“ vypracovala samostatne

s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre, 12.4.2010

Bronislava Bielčiková

Poďakovanie

Moje úprimné poďakovanie patrí predovšetkým vedúcemu diplomovej práce

pánovi doc. Ing. Ivanovi Černému, PhD., za užitočné rady, pripomienky a za odbornú

pomoc pri vypracovaní diplomovej práce, ako aj vedúcim pracovníkom a predsedovi

PD Beckov za realizáciu pokusu.

Abstrakt (v štátnom jazyku)

Diplomová práca hodnotí aspekty pestovania kapusty repkovej pravej (Brassica

napus conv. napus L) na PD Beckov. Pozornosť bola zameraná na technologické

postupy pestovania, prípravu pôdy, ošetrovanie a ochranu pred chorobami a škodcami,

ako aj na výživu a odrodovú skladbu ovplyvňujúcu kvalitu.

Pestovateľská plocha u kapusty repkovej pravej v roku 2008 bola 114 ha,

hektárová úroda bola 3t.ha-1. Príprava pôdy pozostávala zo základnej prípravy na jeseň.

Výsev bol uskutočnený 21.8.2008.

Ošetrenie porastu, aplikované herbicídy počas vegetácie, na zneškodnenie

dvojklíčnolistových burín a výdrolu.

V poraste sme zaznamenali výskyt škodcov Krytonos repkový (Ceutorhynchus

napi), Blyskáčik repkový (Meligethes aeneus), Skočka repková (Psylliodes

chrysocephala), Piliarka repková (Athalia rosae), Bylomor šešulovitý (Dasineura

obstrictus). Na ich elimináciu boli použité insekticídy.

V roku 2009 sa kapusta repková pravá (Brassica napus conv. napus L) zberala

priamo, pri vlhkosti 8% v priebehu troch dní 1. – 3.7. 2009.

Kľúčové slová: kapusta repková pravá, agroekologické podmienky prostredia,

Abstrakt (v cudzom jazyku)

Thesis evaluates aspects of portulaca - Brassica napus conv. napus L, cultivation in

co-operative farm Beckov.

Main targets are: technological procedure of cultivation; soil preparation; treatment

and prevention of diseases and pests; sustenance and species composition that has

a quality impact.

  In 2008, silvicultural area of portulaca - Brassica napus conv. napus L, was

represented by 114 ha. Harvest was represented by nuber three metric tonne per hectar,

3t.ha-1. Soil preparation consisted of basic fall preparation. Seeding was executed on

August 21st, 2008.

Overgrowth treatment, applied herbicide for weed destruction during growing

period.

  There were noticed pests occurance. Specifically, Ceutorhynchus napi, Meligethes

aeneus, Psylliodes chrysocephala, Athalia rosae, Dasineura obstrictus.

In order to eliminate it, insecticide were used.

  In 2009, portulaca - Brassica napus conv. napus L have been collected during three

days (1/7/2009. – 3/7/2009) at humidity 8 percent.

Key words: portulaca - Brassica napus conv. napus L, agroecological conditions of

environment.

ObsahZoznam skratiek a značiek (pre technické a prírodné vedy)......................................7

Úvod..................................................................................................................................8

1 Pestovanie kapusty repkovej pravej na Slovensku.................................................9

1.1 Ekonomicko – organizačný význam....................................................................10

1.2 Využitie v potravinárstve.....................................................................................11

2 Agroekologický význam..........................................................................................12

2.1 Botanická a morfologická charakteristika............................................................13

2.2 Úrodotvorné prvky a tvorba úrody.......................................................................14

2.3 Rast a vývin..........................................................................................................15

2.4 Nároky na podmienky prostredia.........................................................................17

3 Pestovateľská technológia......................................................................................19

3.1 Zaradenie v osevnom postupe..............................................................................19

3.2 Obrábanie pôdy....................................................................................................21

3.3 Výživa a hnojenie.................................................................................................23

3.4 Parametre založenia porastu.................................................................................29

3.5 Ošetrovanie počas vegetácie................................................................................31

4 Zber...........................................................................................................................35

5 Cieľ práce.................................................................................................................37

6 Materiál a metodika.................................................................................................38

6.1 Charakteristika poľnohospodárskeho družstva................................................38

7 Výsledky....................................................................................................................46

7.1 Zaradenie do osevného postupu...........................................................................46

7.2 Obrábanie pôdy....................................................................................................46

7.3 Výživa a hnojenie.................................................................................................46

7.4 Založenie porastu.................................................................................................46

7.5 Ošetrovanie v priebehu vegetačného obdobia......................................................47

8 Dozrievanie a zber...................................................................................................51

9 Diskusia.....................................................................................................................52

10 Záver.........................................................................................................................57

Zoznam použitej literatúry...........................................................................................58

6

Zoznam skratiek a značiek (pre technické a prírodné vedy)

AT Agrotechnický termín

cm centimetre

DPZ metóda diaľkového prieskumu Zeme

EÚ Európska únia

ha hektár

HTS hmotnosť tisíc semien

kg kilogram

MJ mega joule (merná jednotka)

MERO biopalivo – zmes metylesterov vyšších mastných kyselín

mil. milión

mm milimetre

% percento

pH vodíkový exponent (potencia hydrogeni)

PRE preemergentná metóda – aplikácia po zasiatí pred vzídením repky

POST postemergentná metóda – aplikácia počas vegetácie

°C stupeň Celzia

tis. tisíc

VUEPP Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva

t tona

7

Úvod

Kapusta repková pravá (Brassica napus conv. napus L) sa stáva čím ďalej, tým

viac dôležitou poľnohospodárskou plodinou. Celosvetové vyzdvihovanie potreby

rastlinných olejov vyvoláva obrovský dopyt špeciálne po repke olejke ako hlavnom

zdroji pre produkciu rastlinných olejov a bionafty. V súčasnosti dopyt po tejto plodine

v EÚ výrazne prevyšuje ponuku a tak vzniká na trhu významný priestor pre jej

pestovanie.

Príležitosť núti pestovateľov uvažovať o repke olejke nielen ako o plodine zaradenej

v osevnej rotácii, ale aj ako o jednej z kľúčových priemyselných plodín pestovaných na

ich poliach. Vzhľadom k tomu rastú požiadavky na výkonnosť produktov, toleranciu

voči stresu a odolnosť voči chorobám. Za dôležité agronomické výhody možno

považovať napríklad aj možnosť výsevu v dlhšom časovom horizonte, vysokú

počiatočnú vitalitu, schopnosti rozvetvovania a iné vlastnosti, ktoré sa stávajú čoraz

dôležitejšími v našom meniacom sa životnom prostredí.

Olejniny sú hlavným zdrojom rastlinných olejov a tukov pre ľudskú výživu, ale

aj ich vedľajšie produkty výlisky a šroty sa používajú ako významná bielkovinová

súčasť’ kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá. Význam má aj glycerol, ktorý po

rafinácii nachádza svoje uplatnenie v chemickom a kozmetickom priemysle.

Nezanedbateľný význam má aj využitie kapusty repkovej pravej v miešankách na

zeleno. Slamu kapusty repkovej pravej po zbere možno využiť buď na výrobu

izolačných dosiek alebo na hnojenie. V posledných rokoch narastajúci význam

nadobúda aj spracovanie kapusty repkovej pravej na výrobu bionafty. Okrem priameho

významu má kapusta repková pravá dôležité postavenie v celom komplexe rastlinnej

výroby, kde v osevnom postupe pôsobí ako zlepšujúca plodina. Prispieva k zlepšeniu

pôdnej štruktúry pozberovými zvyškami, obohacuje pôdu o organickú hmotu.

Na Slovensku sa olejniny pestujú vo všetkých výrobných oblastiach a okrem

kapusty repkovej pravej sa pestuje slnečnica, mak, horčica a sója. Záujem o pestovanie

olejnín nie je len z dôvodov ekonomických, agronomických, ale aj z hľadiska možnosti

umiestnenia na zahraničnom trhu. Čo sa týka zahraničného trhu s olejnatými semenami

možno povedať, že tendencia zvyšovania vývozu nad dovozom v posledných rokoch

naďalej pretrváva. Práve preto sa v poslednom období zaznamenal významný nárast

pestovateľských plôch olejnín.

8

1 Pestovanie kapusty repkovej pravej na Slovensku

Súčasný stav pestovania kapusty repkovej pravej (Brassica napus cov.napus L)

na Slovensku mala dosiahnuť v roku 2009 priemernú úrodu, úroveň od 2,04 t/ha

(integrovaný odhad úrody) do 2,13 t/ha (odhad realizovaný metódou biofyzikálneho

modelovania), čo by v porovnaní s úrodou dosiahnutou v sezóne 2007/2008

zodpovedalo výraznému poklesu v rozpätí od 18,72 do 22,11 percenta; v porovnaní s

priemernou úrodou (stanovenou za posledných 5 rokov – 2004 až 2008), ktorá

predstavuje 2,42 t/ha, by táto sezóna, podobne ako pri pšenici ozimnej a jačmeni jarnom

mohla patriť k podpriemerným. V porovnaní s predchádzajúcim odhadom, ktorý bol

realizovaný k 20. júnu 2009, je celkovo možné konštatovať trend postupného poklesu

odhadov úrod stanovených metódou DPZ a trend mierneho nárastu odhadov úrod

stanovených metódou biofyzikálneho modelovania s nasledovným dosahom pri

sledovaných poľnohospodárskych plodinách. Pri repke olejnej sme zaznamenali mierny

nárast odhadov priemerných úrod (do 0,09 t/ha), pričom odhad úrody metódou DPZ

predpokladá jej pokles (o 0,17 t/ha), (týždenník Farmár, číslo 28/2009).

Z vývoja zberových plôch a produkcie kapusty repkovej pravej na Slovensku za

posledných 12 rokov je vidieť kvalitatívnu a kvantitatívnu zmenu v zberových plochách

a v dosiahnutej produkcii. Výrazná zmena je od roku 1995. V roku 1999 sa prvýkrát na

Slovensku dosiahla produkcia, ktorá prekročila 200 000 ton. Z hľadiska

spotrebiteľských zvyklostí na Slovensku je ďalšia perspektíva spotreby repkového oleja

v porovnaní so slnečnicovým olejom. V časovom vývoji do roku 2005 je reálny

predpoklad rozšírenia pestovateľských plôch pre pestovanie kapusty repkovej pravej na

technické účely (na výrobu bionafty). Je predpoklad, že z hľadiska využívania voľných

pestovateľských plôch budú v cieľovom roku 2005 predstavovať plochy kapusty

repkovej pravej pre tento druh výroby až 50 tis.ha-1 (Buzinkai, 2000).

Repka je na pôdu pomerne nenáročná, nevyhovujú jej len extrémne ľahké alebo

ťažké zamokrené pôdy. Vyžaduje hlboké pôdy, najlepšie stredne ťažké až ťažšie s

optimálnym rozpätím pôdnej reakcie 6,0-7,5 pH. Má značné požiadavky na fosfor a

draslík v pôde. Treba ju vylúčiť z pestovania na suchých regozemiach a na pôdach

zamokrených povrchovou, alebo podzemnou vodou. Je tolerantná k ľahkým, plytkým a

kamenitým pôdam s dostatkom zrážok. Repku olejnú možno pestovať od nížin južného

Slovenska až po podhorské polohy s nadmorskou výškou 700 metrov nad morom.

9

Vyhovujú jej regióny s ročným priemerom teplôt okolo 8°C, s ročným úhrnom zrážok

600-800 mm (Kováč a kol., 2003).

Pôdna reakcia by sa mala pohybovať v intervale pH 6,0-6,8. Výkonnejšie pôdne

prostredie nížinných oblastí, s úrodnými, živinami lepšie zásobenými pôdami, eliminuje

nedostatok vlahy a vyššie napadnutie škodcami a prostredie vyšších oblastí, aj keď s

lepšou vlahovou bilanciou a menším tlakom škodcov, je viac hendikepované nižšou

pôdnou úrodnosťou a nižším príkonom energie (Zubal, 2004).

Z analýzy vplyvu jednotlivých pôdnych parametrov na produkčnú schopnosť repky

vyplýva, že na miernych svahoch (do 7°) sa úrodotvorný potenciál oproti rovinám

znižuje o 10,2% a na stredných svahoch až o 15,6 %. Na pôdach, ktoré sú stredne

erodované je predpoklad zníženia úrod o 17,8%, na silno erodovaných pôdach o 22,3%

a veľmi silno erodovaných pôdach až o 30,4%. Badateľný je aj úbytok produkcie repky

so zhoršujúcimi sa klimatickými pomermi. Tak napr. v klimatickom regióne veľmi

chladnom, vlhkom je potenciál úrod repky oproti regiónu veľmi teplému a veľmi

suchému nižší až o 33,0%.

Analýza ekonomickej efektívnosti pestovania repky podľa pôdnych predstaviteľov

ukázala, že kým napr. z jedného hektára tejto plodiny na černozemiach je možné

vyprodukovať 4560,- Sk zisku, u čierníc je to 3630,- Sk, fluvizemí a hnedozemí 2450,-

Sk, luvizemí 1180,- Sk, pseudoglejoch 530,- Sk a kambizemí 400,- Sk.

(www.vuepp.sk/komodity, 2009).

Ozimná repka je jednoročná olejnatá plodina, ktorá sa pestuje hlavne na výrobu

oleja. Pestuje sa ako ozimná kultúra. Rastlina dosahuje výšky asi jeden meter. Kvet

tvorí otvorený kalich s odstávajúcimi 6-8 mm dlhými lístkami, zo 4 žltých 9-18 mm

dlhých korunných plátkov a zo 6 tyčiniek, z ktorých dve postranné majú oblúkovité

vystupujúce nitky a sú zreteľne kratšie než ostatné štyri. Semenisko sa zo spodku zmení

na vzpriamený odstavajúci, postupne previslý 40-90 mm dlhý a 2,5-4 mm hrubý struk.

Semeno je guľaté, farby modrej, čiernej, ktoré meria 1,2 –2,4 mm. (Nemčok, 2008).

1.1 Ekonomicko – organizačný význam

• zlepšenie organizácie práce lepším využitím mechanizačných prostriedkov a času,

pretože pracovné operácie u kapusty repkovej pravej spravidla nie sú zhodné s

obilninami, okopaninami, strukovinami a pod.

• mechanizačné vybavenie pre kapustu repkovú pravú sa zhoduje s vybavením pre

10

obilniny

• je náročná na technologickú disciplínu a tak zvyšuje úroveň agronomickej práce v

podniku

• je typickou plodinou pre veľkovýrobné spôsoby pestovania a tak podporuje

kapitalizáciu poľnohospodárstva

• relatívne najlepšie výsledky dosahuje vo vyšších menej úrodných oblastiach

• je časove prvou plodinou, ktorá prináša poľnohospodárskemu podniku finančný

príjem

• nákladovosť’ pestovania a intenzita výroby kapusty repkovej pravej v SR je

pomerne priaznivá. To umožňuje produkovať kapustu repkovú pravú pod úrovňou

svetových cien s možnosťou exportu v konkurencii so svetovými producentmi.

• kapusta repková pravá je významným a šľachtiteľským objektom intenzívnej práce v

najvyspelejších krajinách (odrody kapusty repkovej pravej, O, OO, EO, hybridné,

trasgénne) (Vašák, Fábry, Zukalová a i. 1997).

1.2 Využitie v potravinárstve

Nové milénium prinieslo so sebou veľa nečakaných zmien, ktoré sa dotkli aj

poľnohospodárstva. Zatvorenie niekoľkých cukrovarov znamenalo koniec pestovania

cukrovej repy a  prednosť v pestovaní dostane repka olejná.

1. dôvod – rastlinné oleje: Prvopočiatky vo zvyšovaní výmery súviseli s propagáciou

rastlinných olejov na úkor živočíšnych tukov. Od roku 1990 do roku 2002 sa plochy

olejnín zvýšili o 287 percent, respektíve ich zastúpenie na ornej pôde Slovenska vzrástlo

zo 4 na 14,5 percenta. Takýto nárast plôch skupiny plodín nemá v novodobej histórii

nášho poľnohospodárstva obdobu a podieľal sa na ňom tak nárast plôch ozimnej repky

(o 389 percent), ako aj nárast plôch slnečnice (o 215 percent).

2. dôvod – bionafta: Európska komisia sústredila svoju pozornosť na sektor dopravy,

ktorý je zodpovedný za približne 21 percent emisií škodlivých skleníkových plynov v

EÚ. A tak podporila pestovateľov, aby zvýšili výmery energetických plodín. I keď je

výroba väčšiny biopalív stále drahšia ako fosílne palivá, ich využívanie na celom svete

stúpa. Metylester možno vyrábať z rôznych rastlinných olejov (slnečnicový, sójový,

palmový). Najvýznamnejší je metylester repkového oleja, tzv. MERO, ktorý má

vlastnosti porovnateľné s motorovou naftou.(Šmyhelová, týždenník Farmár 2008)

11

Tabuľka 1

Bilancia repky za predchádzajúce roky

UKAZOVATEĽ M.J Skutočnosť

2005/06 2006/07 2007/08 2008/09

Odhad

2009/10

Prognóza

2010/11

Osevná plocha ha 107 395 123 869 155 220 163 494 167 675 166 000

Zberová plocha ha 106 204 122 511 153 830 162 871 167 586 166 000

Hektárová úroda t.ha 2,21 2,12 2,09 2,61 2,44 2,50

Produkcia t 235 066 259 650 321 100 424 444 409 041 415 000

Počiatočné zásoby t 53 0 0 0 0 0

Dovoz spolu t 3309 5 712 4 725 12 489 5000 4 580

Celková ponuka t 238 428 265 362 325 825 436 933 414 041 419 580

Domáca spotreba t 151 419 142 156 186 906 239 163 196 037 191 000

V tom potravinárska t 74 419 46 440 53 000 95 116 80 000 70 000

MERO t 77 000 95 716 133 906 143 997 116 037 121 000

Vývoz spolu t 87 009 123 206 138 919 197 770 218 004 228 580

Celkové použitie t 238 428 265 362 325 825 436 933 414 041 419 580

Konečné zásoby t 0 0 0 0 0 0

Poznámka: údaje sú čerpané zo ŠÚ, colné riaditeľstvo SR, zahraničný obchod september 2009, Zdroj: vuepp

2 Agroekologický význam

je vynikajúcou predplodinou pre obilniny a je žiadaným prerušovačom obilných

osevných postupov

zvyšuje úrodnosť pôdy, odburiňuje, znižuje spotrebu priemyselných hnojív

pestovanie je úspešné i v sírou zaťažených oblastiach

je alternatívnym zdrojom za organické hnojivá

môže byt’ asanačnou plodinou

je významným zdrojom výživy pre voľne žijúcu faunu, je včelomilná,

transparentná žltosť’ kvetov je významným krajinotvorným prvkom

bráni erózii pôdy, splavovaniu dusíkatých látok do spodných vôd, znižuje

znečistenie pôdy a vodných zdrojov

lacné osivo, rýchlo klíči, rast i pri nižších teplotách umožňuje využitie kapusty

repkovej pravej na zelené hnojenie

12

2.1 Botanická a morfologická charakteristika

Kapusta repková pravá patrí do čeľade kapustovitých (Brassicae) s počtom

chromozómov 38. Táto fylogeneticky mladá čeľaď sa prejavuje veľkou

prispôsobivosťou a premenlivosťou svojich zástupcov. Jej pôvodný výskyt je viazaný

na stredomorské genocentrum, kde sú tiež lokalizované Brassica oleracea (kŕmna

kapusta) a Brassica campestris (repica olejná), ktorých krížením vznikla kapusta

repková pravá (Brassica napus L. var. Napus) (Špaldon a kol., 1982, Hosnedl a i.

1998).

Koreňová sústava: kapusta repková pravá je charakteristická silne vyvinutými koreňmi.

Prevažná časť’ koreňového systému sa nachádza v hĺbke ornice a len 10 - 15 % siaha

hlbšie až do 3 m. Hlavný vretenovitý koreň dosahuje hrúbku 20 mm a viac a bohato sa

rozkonáruje. Do zimy je schopná vytvoriť približne polovicu maximálnej dĺžky koreňa.

V nadzemnej časti prechádza koreň do hrubého hypokotylu. Až v druhom roku vyrastá

stonka (Krausko a i. 1995).

Stonka: je vzpriamená na priereze okrúhla a dorastá do výšky 0,20 - 2,0 m, najčastejšie

1‚4 – 1,6 m. Je modrosivej farby s voskovým povlakom. Na hlavnej stonke vyrastá v

pazuchách lýrovitých listov 6 - 8 konárov prvého rádu, ktoré sa ďalej rozkonárujú

(Vašák, Fábry, Zukalová a i. 1997).

Súkvetie: Stonka je zakončená riedkym strapcovitým súkvetím. Jednotlivé kvety

kapusty repkovej pravej sú tvorené štyrmi rovnako veľkými korunnými lupienkami,

zvyčajne sýtožltej farby. Kališné listy sú zelené. Kvitnutie začína v poslednej dekáde

apríla až začiatkom mája. Kapusta repková pravá začína kvitnúť od spodných k horným

súkvetiam. Je cudzoopelivá, najlepšími opeľovačmi sú včely (Borecký, Stiffel 1995).

Listy: vo fáze prízemnej listovej ružice sú listy modrozelené, pérovito delené s

voskovým povlakom. Horné listy vyrastajúce na stonkách sú lysé, nedelené,

celistookrajové alebo slabo zúbkované (Hosnedl a i. 1998).

Plod: je pretiahnutá šešuľa rozdelená chlopňou na dve časti. Šešuľa repky je 45 - 90

nim dlhá a býva v nej okolo 20 semien. Semená sú guľovité, tmavofialové až čierne,

lesklé. Hmotnosť’ tisíc semien (HTS) je 3,8 - 5,8 g. Obsah oleja 45 - 49 % (Krausko a

i. 1995).

Chemické zloženie semena: v semene repky sú rozdiely v chemickom zložení

v jednotlivých častí semena. Osemenie zaberá 15 – 20 % celkovej hmotnosti semena

13

a má nízky obsah oleja (1,5 %), 15 % proteínov a asi 75 % polysacharidov (celulózy,

hemicelulózy a lignínu). Zostatok semena, t. j. klíčka a embrya, obsahujú 45 - 47 %

oleja, 30 - 38 % proteínov a iba 3 % vlákniny. Repkový tuk obsahuje ako hlavnú zložku

triglyceridy nasýtených a nenasýtených mastných kyselín, ktoré reprezentujú 95 - 98 %

z lipidickej frakcie. Ďalej sú obsiahnuté steroly (0,3 - 0,5 %), fosfolipidy (0,05 - 3,00

%), pigmenty (24 – 50 ppm), voľné mastné kyseliny (1 - 2 %), tokoferoly a ďalšie

sprievodné látky (Vašák a kol., 2000).

2.2 Úrodotvorné prvky a tvorba úrody

Úroda semena kapusty repkovej pravej je podmienená mnohými znakmi na

rastline i v poraste, ktoré bývajú silne ovplyvnené prostredím a vyúsťujú nakoniec do

hlavných úrodotvorných prvkov. (Krausko a i. 1995).

Ako uvádza Vašák, Fábry, Zukalová a i. (1997), hlavné úrodotvorné prvky kapusty

repkovej pravej sú:

• počet rastlín na m2

• počet šešulí na 1 rastline

• počet semien v šešuli

• hmotnosť’ 1000 semien (HTS)

Tabuľka 2

Ideotyp kapusty repkovej pravej na dosiahnutie 7 - 8 t.ha-1 úrody (Vašák, Fábry 1991)

Úrodový prvok Požiadavka Prevládajúca

skutočnosť

Počet rastlín (ks.m-2) 40-60 60-80

Počet šešulí na rastlinu /ks) 150-200 80-100

Počet semien v šešuli (ks) 18-22 15-20

Hmotnosť tisíc semien (g) 5 4,5-5,0

Teoretický výnos (t.ha-1) 5,4-13,2 3,2-8,0

Zberové straty (%) 2-6 5-20

Dosiahnuteľná produkcia (t.ha-1) 7-8 2,7-3,0

Čeleš (1999) udáva, že teoretický úrodový potenciál kapusty repkovej pravej

14

presahuje 9 ton.ha-1, pretože na 1 rastline sa tvorí 300 - 500 pukov a v šešuli 20 - 30

semien. To pri HTS 5 g a pri počte 50 rastlín.m-2 predstavuje úrodu až 37,5 t.ha-1. Táto

vysoká, v skutočnosti nedosiahnuteľná úroda je redukovaná:

- agroekologickými vplyvmi

- stratami pred a po zbere

- fyziologickým opadom pukov, kvetov a šešúľ.

Kuchtová, Vašák, Hyklová (1997) uvádzajú, že optimálna hustota porastu je

približne 80 rastlin.m-2 , v tomto prípade sa terminál podieľa na celkovej úrode šešúľ na

rastlinu cca 31 %. Počet šešúľ na rastline je závislý na počte plodných konárov.

Najväčší počet šešúľ sa vyvíja na hlavných osiach. Počet plodných šešúľ na jednej

rastline i plošnej jednotke má pre zvýšenú úrodu semena väčší význam, než počet

semien v šešulí a ich hmotnosť. Tento úrodotvorný prvok je výrazne ovplyvňovaný

podmienkami prostredia a závisí hlavne od hustoty porastu.

HTS je relatívne stabilný prvok, je málo ovplyvňovaná hustotou porastu ale

postupne klesá na konároch 1., 2. a ďalšieho rádu (Krausko a i. 1995).

Tabuľka 3

Vplyv termínu sejby na tvorbu a redukciu generatívnych orgánov

(Vašák, Fábry, Zukalová a i. 1997)

Znak Ukazovateľ Termín sejby3.8. 21.8 1.9

Generatívnych orgánov

celkovo

ks.rastlinu-1 407,0 327,0 209,0

% 100,0 100,0 100,0

Redukcia generatívnych

orgánov na konci kvitnutia

ks.rastlinu-1 178,0 182,0 84,0

% 43,7 55,7 40,2

Ostane generatívnych orgánov

na konci kvitnutia

ks.rastlinu-1 229,0 145,0 125,0

% 56,03 44,3 59,8

Počet šešúľ po reprodukcii % 100 63,3 54,6

2.3 Rast a vývin

Makrofenologické fázy kapusty repkovej pravej:

15

1. - 2. klíčenie

3. vzchádzanie

4. rast vegetatívnych orgánov - tvorba listovej ružice na jeseň

5. jarná regenerácia prízemných listov

6. predlžovací rast - fáza rýchleho rastu

7. butonizácia

8. kvitnutie

9. dozrievanie

Semeno kapusty repkovej pravej klíči pri teplote 1 oC, korene rastú pri 1‚9 oC a

nadzemná biomasa pri 5 oC . Vo vhodných podmienkach klíči kapusta repková pravá na

poli už za 3 dni, vzchádza za 5 - 6 dní (Krausko a i. 1995).

Rýchlosť klíčenia a vzchádzania - riadkovania závisia okrem biologických vlastností

osiva aj od vlhkosti, teploty a štruktúrneho stavu pôdy, a tiež od hĺbky sejby. (Borecký,

Stiffel 1995).

Krausko a i. (1995) uvádzajú, že pre jarovizáciu ktorá prebieha vo fáze 6 - 7

pravých listov postačujú teploty 2 - 8 oC počas 30 - 60 dní. V našich podmienkach tento

proces prebehne v jesennom a na začiatku zimného obdobia v závislosti od počasia,

termínu sejby a odrody.

V priebehu dozrievania dochádza k postupnej redukcii listovej plochy, žltnutiu a

hnednutiu stoniek a šešúľ, tmavnutiu semien a k poklesu obsahu vody v pletivách.

Dynamika dozrievania semien kapusty repkovej pravej je významným spôsobom

ovplyvnená množstvom a kvalitou zásobných látok, ich technologickou hodnotou a

priebehom počasie. V   procese dozrievania kapusty repkovej pravej rozoznávame

nasledujúce stupne zrelosti:

a/ prvá technickú zrelosť’ - listy opadali, stonka je pružná, zafarbená do sýtozelenožltá.

Šešule sú žlté, na semenách sa objavujú príznaky

dozrievania. Obsah vody v semene je 25 -40 %.

b/ druhá technická zrelosť’- stonka je žltohnedá, viac alebo menej zoschnutá. Šešule sú

tmavožlté, pri tlaku sa otvárajú. Semená sú hnedé až čierne.

Obsah

vody v semene je 14 -- 19 %.

16

c/ plná zrelosť’- rastlina schne. Stonka je suchá, krehká a semená v nich sú voľné,

vyfarbené. Obsah vody pod 14 % (Vašák, Kollár 1998).

2.4 Nároky na podmienky prostredia

Svetlo

Kapusta repková pravá je typickou rastlinou dlhého dňa, ale pre jej jarovizáciu

je vhodnejší krátky deň. Skracovanie dňa oneskoruje vývoj a predlžuje vegetačné

obdobie (Krausko a kol., 1995).

Teplo

Svatoň a i. (1986) uvádzajú, že pre kapustu repkovú pravú sú najvhodnejšie

oblasti s priemernou ročnou teplotou 6,5 - 8,5 oC.

Vyhovujú jej vlhšie a teplejšie klimatické podmienky bez extrémneho kolísania

teplôt v zimnom období, v období kvitnutia a dozrievania. Priemerná snehová pokrývka

chráni porasty kapusty repkovej pravej pred vymrznutím (Borecký, Stiffel 1995).

Kapusta repková pravá neznáša holomrazy pod - 13 až - 15 oC a striedanie mrazu

a tepla. V období predlžovacieho rastu spôsobujú mrazy - 6 až - 8 oC praskanie stoniek,

hlavne u najsilnejších rastlín (Vašák 1997).

Pačuta, Černý, Poláček (1998) uvádzajú, že v porastoch kapusty repkovej

pravej dochádza vplyvom silných mrazov k vyzimovaniu rastlín, ale k vyzimovaniu

rastlín môže dôjsť’ aj v predjarnom období. Veľmi dôležitý je aj priebeh teplôt v období

tvorby pukov (butonizácia), kedy pri veľmi chladnom počasí dochádza k ich

opadávaniu rovnako aj k opadávaniu kvetov čo sa môže výrazne prejaviť na výslednej

úrode.

Vlaha

Vašák, Fábry, Zukalová a i. (1997) uvádzajú, že prvé zrážky a vlahu kapusta

repková pravá potrebuje v období zasiatia v septembri. Pri vzchádzaní je rizikové

periodické vysúšanie pôdy, ktoré vedie k zasychaniu korienkov a úhynu rastlín. Naopak

veľmi silné zrážky spôsobujú nedostatok kyslíka v pôde a zvyšuje sa aj zaburinenosť.

Nedostatok kyslíka priamo ovplyvňuje vitalitu rastlín. V jemnom osivovom lôžku, ktoré

sa zabahní rastliny hynú.

Líška, Nozdrovický, Rataj (2000) odporúčajú pre pestovanie kapusty repkovej

pravej oblasti s celkovými ročnými zrážkami 500 - 700 mm a priemernou ročnou

17

teplotou 8 oC.

Pôda

Kapusta repková pravá vyžaduje pôdy hlboké, štruktúrne, dobre zásobené

humusom a živinami s neutrálnou až slabo zásaditou pôdnou reakciou. Najvhodnejšie

sú pôdy stredne ťažké, hlinité až piesočnato hlinité (Gajarská 1998).

Líška, Nozdrovický, Rataj (2000) uvádzajú, že najlepšie výsledky kapusta

repková pravá dosahuje na pozemkoch s hlbokými hlinitými pôdami s dobrými

zásobami takých prvkov ako Ca a Mg, dostatočne zásobenými humusom, s optimálnou

hodnotou pôdnej reakcie PH 6,0-6,5.

.

18

3 Pestovateľská technológia

3.1 Zaradenie v osevnom postupe

V systéme striedania plodín mimoriadne dôležité postavenie patrí plodinám,

ktoré svojou biológiou zabezpečujú prirodzené zošľachťovanie pôdy. Medzi také patrí

kapusta repková pravá, lebo svojou biológiou zabezpečuje tieto zúrodňovacie opatrenia:

• Svojim mohutným biologickým krytom vytvára veľmi priaznivú mikroklímu

potrebnú pre regeneráciu a odburinenie pôdy. Podporuje tvorbu a rozmnoženie

ušľachtilej mikroflóry a mikrofauny

• Mohutným kolovitým koreňom zabezpečuje biologickú melioráciu pôdy a

mobilizáciu živín, vytvára drobnohrudkovitú štruktúru

• Prenikaním do hlbších vrstiev vynáša na povrch pôdy živiny, ktoré sú pre bežné

plodiny nedostupné. Úrodou 3 t semien vracia do pôdy 270 kg K20, 33 kg P2 05, 105 kg

N

• Pri dozrievaní opadom listovej plochy, slamou a koreňmi obohacuje pôdu o veľké

množstvo organickej hmoty

• Tým, že skoro opúšťa pôdu, vytvára priaznivé časovo dostatočne dlhé obdobie

potrebné pre regeneráciu pôdy

• Chráni pôdu pred veternou i vodnou eróziou

• Z výdrolu repky vzídené rastliny vyprodukujú 10-20 t zelenej hmoty, pri obsahu

10 – 15 % sušiny s výbornými fytosanitárnymi účinkami pre následné obilniny. (Vašák,

Fábry, Zukalová a i. 1997).

Na voľbu predplodiny a zaradenia do osevného postupu je náročná a splnenie jej

nárokov je organizačne zložité. Vhodná predplodina musí zaistiť tieto základné

požiadavky:

l. umožniť sejbu v agrotechnickom termíne

2. zanechať pôdu v dobrej “starej sile,, s dostatočnou zásobou vlahy

Na tom istom pozemku by sa kapusta repková pravá nemala pestovať skôr ako

po 4-6 rokoch (Borecký, Stiffel l 995).

Pospišil, Líška, Kováč (1999) zaraďujú kapustu repkovú pravú z hľadiska

funkcie v osevnom postupe a vplyvu na bioenergetický potenciál pôdy za spotrebiteľa

uhlíkatých hmôt v osevnom postupe a ďalej uvádzajú, že v zemiakovej a krmovinárskej

19

výrobnej oblasti je zaraďovaná po jarných miešankách alebo ovse siatom na

silážovanie.

Zubal a i. (1998) delí predplodiny pre kapustu repkovú pravú nasledovne:

1. Najlepšie predplodiny sú :

- skoré zemiaky a zelenina so zberom do polovice júla

- miešanky, obilniny na GPS, krmoviny pozberané do júla vrátane kukurice na zrno

- rasca a hrach

2. Prijateľné predplodiny sú :

- ozimný jačmeň, ozimná pšenica, tritikale

- ďatelina po l. kosbe alebo lucerna po 2. kosbe

3. Problematické predplodiny sú :

- jačmeň jarný, pretože zanecháva pôdu neštruktúrnu, poškodenú vodnou a veternou

eróziou a chudobnú na živiny, zanecháva po sebe mimoriadne agresívny výdrol.

- ovos siaty, pretože pri pestovaní na zrno sa zberá veľmi neskoro. Pri zbere na GSP je

zrno už klíčivé a z neho vyrastený výdrol je najagresívnejším výdrolom obilia

v poraste kapusty repkovej pravej.

- kapusta repková pravá, pretože pri pestovaní po sebe sa šíria choroby.

Borecký a Stiffel (1995) uvádzajú, že vhodná predplodina musí zabezpečiť

požiadavky pre kvalitnú sejbu kapusty repkovej pravej v agrotechnickom termíne. Preto

sa zaraďuje po takej predplodine, ktorá sa včas zberá a umožní vykonať základnú

prípravu pôdy

minimálne 2 – 3 týždne pred sejbou. Za najvhodnejšie predplodiny považujú:

- strukoviny

- ďatelinu lúčnu

- skoré zemiaky

- strukoviny-obilné miešanky

Vašák, Fábry, Zukalová a i. (1997) hodnotia osevné postupy s kapustou

repkovou pravou z hľadiska:

• organizačného a biologického využitia vegetačnej doby, bez zbytočných časových

posunov a pritom zachovanie a zvyšovanie pôdnej úrodnosti

• ekonomického tzn. tvorba maximálneho zisku pri minimálnych nákladoch. Osvedčil

sa napr. postup: ozimná pšenica (Triticum aestivum)

20

hrach (Pisum sativum)

kapusta repková pravá (Brassica napus conv. napus L)

ozimná pšenica (Triticum aestivum)

oproti postupu: ozimný jačmeň (Horedum sativum)

kapusta repková pravá (Brassica napus conv. napus L)

ozimná pšenica(Triticum aestivum)

• fytosanitárneho tzn. z hľadiska ochrany kapusty repkovej pravej pred chorobami

a škodcami.

Kolník (1996) uvádza pri pestovaní kapusty repkovej pravej pre jednotlivé

výrobné oblasti nasledovné osevné postupy:

1. Kukuričná výrobná oblasť - pšenica letná ozimná (Triticum aestivum)

- kapusta repková pravá (Brassica napus conv. napus L)

- pšenica letná ozimná (Triticum aestivum)

2. Zemiaková výrobná oblasť’ - pšenica letná ozimná (Triticum aestivum)

- jačmeň ozimný (Horedum sativum)

- kapusta repková pravá(Brassica napus conv. napus L)

- pšenica letná ozimná (Triticum aestivum)

3. Horská výrobná oblasť’ - ďatelina (Trifolium pratense)

- kapusta repková pravá (Brassica napus conv. napus L)

- jačmeň jarný (Hordeum vulgare)

3.2 Obrábanie pôdy

Základnou podmienkou dosiahnutia vysokých úrod kapusty repkovej pravej je

kvalitné založenie porastov. Prípravou pôdy sa musí v prvom rade zabezpečiť

prekyprenie celej hĺbky ornice, dosiahnuť jemnú drobnohrudkovitú štruktúru a dobrú

uľahnutosť osivového lôžka. To je základný predpoklad pre rýchle klíčenie,

rovnomerné vzchádzanie a počiatočný optimálny vývoj (Gajarská 1998).

Na základe hĺbky a intenzity spracovania orničnej vrstvy sa systémy spracovania

pôdy delia nasledovne:

- tradičná príprava pôdy

21

- sejba do podmietky

- priama sejba do nespracovanej pôdy

Nárokom repky na prostredie viac alebo menej vyhovujú všetky regióny Slovenska.

V každom regióne však treba uplatňovať takú technológiu, ktorá najviac vyhovuje

konkrétnym podmienkam prostredia, tvoreným pôdnymi a klimatickými vlastnosťami,

predplodinou, typom pestovanej odrody a nakoniec aj vybavenosťou strojmi

a finančnými prostriedkami podniku. Klasickú orbu pod repkové porasty (po obilnine)

budeme uprednostňovať tam, kde:

- chceme zapraviť do pôdy dostatočné zásobné P K hnojenie, resp. maštaľný hnoj,

- pôjde o ťažšie a vlhšie pôdy, najmä na plochách so sklonom k zamokrovaniu

- je vyššie zastúpenie repiek v osevnom postupe, čiže tam, kde je aj vyšší infekčný

tlak chorôb a škodcov, pričom ňou okrem zapravenia vývojových štádií škodcov

a zdrojov infekcií chorôb do hlbších vrstiev likvidujeme aj rastliny vyklíčené z výdrolu

a obmedzujeme rozširovanie napr. hrabošov,

- sejeme iba menšiu výmeru repky a nie je preto časový tlak z hľadiska dodržania

termínu sejby vzhľadom na termín zberu predplodiny,

- nemáme alebo nie je ekonomicky výhodné zabezpečiť strojový park pre kvalitnú

minimalizačnú technológiu. Ide najmä o dodržanie požiadaviek na tzv. manažment

slamy. Ak nezužitkujeme slamu v ŽV a nemáme kombajn umožňujúci jej kvalitné

rezanie a pravidelné rozmiestnenie po povrchu poľa, pestovateľ nemá dostatok

skúseností ani s klasickou orbovou technológiou. Ak nemáme k dispozícii dostatočne

dlhé obdobie pre prípravu pôdy pod repku konvenčným spôsobom, je možné uplatniť

sejbu do čerstvej orby, vykonanou 1-2 dni pred sejbou, pri predchádzajúcom použití

graminicídu. Minimalizačnú technológiu zakladania repkových porastov, ktorá sa v SR

používa na 30 % z výmery repky ozimnú. podľa odhadu autora, uprednostníme tam,

kde:

- je potrebné šetriť pôdnu vlahu, čo však súvisí aj s dostatočným pokryvom pôdy

rastlinnými zvyškami,

- nemáme dostatok času na klasické spracovanie pôdy a predsejbovú prípravu,

- máme k dispozícii vhodný komplexný strojový park.

Viac ako použitá technológia rozhoduje o úspechu pri zakladaní porastu kvalita

všetkých vykonaných prác a ich optimálny čas. Kvalita prípravy pôdy sa prejaví najmä

22

pri vlahovom deficite po sejbe. Vtedy sa rosa, ktorá by postačila ku klíčeniu semien

repky, zráža na väčších hrudkách a k semenám sa nedostane.

Použité technológie sa neodlišujú vo výsevku ani v termíne sejby. Základom

úspechu pri minimalizačných technológiách je už spomínaný manažment slamy. Tieto

technológie okrem priaznivého účinku na fyzikálny a biologický stav pôdy (pri

dlhodobejšom uplatňovaní) viac umožňujú dodržať optimálny termín sejby, najmä pri

vyšších výmerách repky v podniku (www.agroporadenstvo.sk, Zubal 2007).

TRADIČNÉ OBRÁBANIE PÔDY

Liška, Nozdrovický, Rataj (2000) poukazujú na to, že tradičným spôsobom

spracovania pôdy sa pozemok udržuje v bezburinovom stave až do termínu sejby.

Podmienkou je, aby medzi podmietkou a orbou bol 7- 10 dní a medzi orbou a sejbou

aspoň 3 -4 týždne.

SEJBA DO PODMIETKY

Liška, Nozdrovický, Rataj (2000) uvádzajú, že na pozemkoch, kde sa robí

pravidelne podmietka, je menej burín ako na pozemkoch nepodmietnutých. Na

pozemkoch zaburinených jednoročnými burinami je postačujúca plytšia podmietka

(0,06 - 0,08 m). Na pozemkoch s trvácimi burinami sa odporúča podmietať’ hlbšie (0,08

-0,12 m).

PRIAMA SEJBA DO NEOBROBENEJ PÔDY

Gajarská (1998) varuje pri tomto spôsobe sejby na možnosť’ extrémneho

výskytu výdrolu obilnín a burín, medzerovitosť’ porastu a nízku úrodovú istotu.

Soukup, Vasi1jevič (1998) upozorňujú na nepriaznivé dôsledky pri tomto

spôsobe sejby, predovšetkým na nebezpečenstvo zvýšeného zaburinenia trvácimi

burinami a výdrolom predplodiny na vyšší výskyt hrabošov a slizniakov.

3.3 Výživa a hnojenie

Jedným zo základných predpokladov úspešného pestovania kapusty repkovej

pravej je dôležité poznať potrebu živín, ale i priebeh príjmu živín počas vegetácie. V

spotrebe živín patrí kapusta repková pravá k najnáročnejším plodinám osevného

postupu. Má približne dva až tri krát vyššie požiadavky ako obilniny. Má podobné

nároky na živiny ako okopaniny (Borecký, StiffeI 1995).

Fecenko a i. (1997) uvádzajú, že na vyprodukovanie 1 t semena a príslušného

23

množstva slamy odčerpá priemerne: 50 kg N, 11 kg P, 50 kg K, 35 kg Ca, 6 kg Mg, 18

kg S, 0,3 kg B.

Repka olejka sa svojimi požiadavkami na živiny zaraďuje medzi najnáročnejšie

plodiny. Na vyprodukovanie 1 t semena a príslušného množstva slamy potrebuje v

priemere pestovaných odrôd a hybridov 50 kg dusíka (N), 11 kg fosforu (P), 50 kg

draslíka (K), 35 kg vápnika (Ca), 6 kg horčíka (Mg), 18 kg síry (S), 0,3 kg bóru (B) atď.

V porovnaní s potrebou na vyprodukovanie 1 t zrna pšenice je to v prípade dusíka,

fosforu, draslíka a horčíka 2-krát viac, síry 6-krát viac, vápnika 8-krát viac a bóru

dokonca 10-krát viac. Z hľadiska dynamiky príjmu, zvlášť veľký je odber dusíka a

draslíka už v jesennom období (pohybuje sa v rozpätí 40 - 80 kg.ha-1). V jarnom období

vplyvom intenzívneho rastu sa príjem všetkých živín zvyšuje. Príjmová krivka dusíka a

draslíka má najdynamickejší charakter a je približne rovnaká. Maximum príjmu

všetkých živín je vo fáze kvitnutia. Koniec vegetácie je charakteristický znížením

odberu najmä dusíka, vápnika a síry, a to v dôsledku zníženia sušiny nadzemnej

biomasy opadom listov a translokáciou živín z nadzemnej hmoty do koreňového

systému, resp. vylučovaním do pôdy (Varga, Ložek, Ducsay, 2008).

Tabuľka 4

Zásoba živín v mg. na 1 kg pôdy 1

Hladina živín a pH pH P K Mg B

Kriticky nízka 5,0- 5,6 30 125 70 0,8

Minimálna 5,8 45 145 70 1,2

Optimálna 6,0-6,5 55-65 180-240 70-90 2,0-3,0

Maximálna 7,2 - nad 240 - nad 4,0

Organické hnojenie

Najčastejšou formou organického hnojenia je hnojenie maštaľným hnojom. Na

ľahkých a stredných pôdach na ktorých sa kapusta repková pravá (Brassica napus conv.

napus L) väčšinou pestuje používame 2- 3 ročný cyklus hnojenia maštaľný hnojom pri

priemernej dávke 20- 40 t.ha-1 (Vašák, Fábry, Zukalová a i. 1997).

Na pôdach bohatých na humus môžeme maštaľný hnoj vynechať’ a v jarnom

období realizovať močovkovanie v dávke 40- 50 t.ha-1. Musí mat’ minimálne 5 % obsah

sušiny

24

Vašák, Balík (1995) celkom jednoznačne toto organické hnojivo odporúčajú za

predpokladu, že hnojovica obsahuje minimálne 5 % sušiny. Druh hnojovice nie je

rozhodujúci, môže sa využiť’ hnojovica HD, hydiny a ošípaných.

Hnojovicu možno aplikovať’ pred sejbou aj počas vegetácie. Maximum pre

jednorazovú dávku je 40 t.ha-1. Výhodnejšie je aplikovať’ dávku 20 t.ha-1 a niekoľkokrát

v priebehu vegetácie opakovať’. Hnojovicu aplikujeme na strnisko obilnej predplodiny

a okamžite zapracujeme orbou alebo podmietkou (Zubal a i. 1998).

Hnojenie dusíkom

Kapusta repková pravá (Brassica napus conv. napus L) má vysoké nároky na

dusík. Kalinowská, Wyszkyňski (1998) uvádzajú, že efekt hnojenia dusíkom závisí od

viacerých faktorov. Najväčší vplyv hnojenia dusíkom v porovnaní s maštaľným hnojom

sa dosiahol pri dávke do 120 kg N.ha-1. Značný význam má počet rastlín okolo 100 tis.

rastlín.ha-1 porovnaním s nižším počtom rastlín a ich pravidelné rozmiestnenie.

Borecký, Stiffel (1995) odporúčajú hnojenie dusíkom pri predsejbovej príprave

pôdy iba výnimočne a to 20 kg.ha-1 v síranovej forme, ak predplodinami sú tri po sebe

nasledujúce obilniny alebo na veľmi chudobných pôdach.

Mikšík, Vašák (1999) poukazujú, že hnojenie dusíkom pri predsejbovej príprave

má negatívny dopad na rastlinu. Vysvetľujú to tým, že kapusta repková pravá nie je

nútená rozvíjať’ koreňový systém, pretože má pohotový dusík k dispozícií. Dôsledkom

toho je horšie využitie dusíka v priebehu celej ďalšej vegetácie.

Optimalizácia a stanovenie dávok dusíka a termíny jeho aplikácie majú veľký

vplyv na kvalitu a výšku úrody. Dusíkaté hnojenie sa má realizovať v 3 fázach.

Hnojenie na jeseň obyčajne možno vynechať. Potrebné množstvo hnojiva závisí od

predplodiny.

1. dávka (marec - na podporu odnožovania) 40-60 kg čistého dusíka

2. dávka (apríl - na začiatku steblovania) 40-60 kg čistého dusíka

3. dávka (máj - týždeň pred klasením) 40-80 kg čistého dusíka.(Probstdorfer

Saatzucht s.r.o. 2008)

Jarné hnojenie dusíkom

Rozhodujúce pre úrodu sú jarné dávky dusíka. U súčasnosti pestovaných odrôd sa

najlepšie osvedčuje systém delených dávok.

Vašák, Fábry, Zukalová a i. (1997) odporúčajú aplikáciu N na jar nasledovne:

25

1. jarná dávka - regenerácia koreňového systému

Kapustu repkovú pravú (Brassica napus conv. napus L) hnojíme zo všetkých ozimín

najskoršie, ale vždy po 20. februári, pretože koreňový systém regeneruje už pri teplote +

1,9 0C. Veľkosť’ 1 dávky je približne 60- 90 kg N.ha -1. Pretože existuje v tomto období

nebezpečenstvo návratu zimy, je hnojenie dusíkom spojené s rizikom. Odporúčajú túto

dávku rozdeliť:

1. dávka 30 -40 kg N.ha-1 č.ž.

2. dávka 30 - 60 kg N.ha-1 č.ž.

2. jarná dávka - tvorba nadzemnej fytomasy a začiatok predlžovania

Matula (1999) odporúča aplikovať’ dávku 50 kg N.ha-1. Obdobie tvorby

nadzemnej fytomasy a začiatok predlžovania je v termíne okolo 1. - 10. IV., približne 2 -

3 týždne po 2. dávke regeneračného hnojenia.

Borecký, Stiffel (1995) odporúčajú dávku 60 kg N.ha-1.

3. jarná dávka -fáza žltých pukov

Pačuta, Černý, Poláček (1998) majú názor, že táto dávka má opodstatnenie na

ľahších a chudobnejších pôdach v suchších oblastiach. Veľkosť’ dávky predstavuje 20 -

40 kg N.ha-1.

Borecký, Stiffel (1995) odporúčajú dávku 30 kg N.ha-1. Túto dávku je vhodné

kombinovať s aplikáciou insekticídov proti škodcom. Aplikácia tretej jarnej dávky

priaznivo ovplyvňuje úrodu, najmä poškodených a slabšie rastúcich porastov.

Hnojenie P a K

Hnojenie fosforom a draslíkom sa uskutočňuje na jeseň pričom z celkovej dávky

fosforu 25 - 40 kg P.ha-1 a draslíka 100 - 150 kg K.ha-1 sa približne 2/3 až 3/4 zapracuje

do pôdneho profilu orbou a zvyšok sa aplikuje pri predsejbovej príprave pôdy. Ako

vhodné hnojivá sa môžu použiť’ všetky druhy superfosfátov a draselnej soli.

Organické hnojivá (hnojovica) sú najefektívnejším prostriedkom obnovy a

udržania dostatočnej zásoby draslíka v pôde (Matula, 1999).

Draslík zvyšuje mrazuvzdornosť’ kapusty repkovej pravej, kladne pôsobí na

vodný režim rastliny, zlepšuje kvitnutie a vylučovanie nektáru, pôsobí na kapustu

repkovú pravú fytosanitárne (Richter, Hřivna 1998).

Hnojenie Ca

26

Zubal a i. (1998) uvádzajú, že kapusta repková pravá prijíma vápnik počas

celého aktívneho rastu. Na vápnenie sa používa buď’ mletý vápenec alebo pálené vápno

a vychádza z pH pozemku. Kritéria na vápnenie pôdy pre kapustu repkovú pravú sú

uvedené v tabuľke č.

Borecký, Stiffel (1995) odporúčajú vápnenie uskutočniť’ priamo k porastu

kapusty repkovej pravej alebo k predplodine. Uvádzajú použiť’ vápenec v dávke 2,0 -

2,5 t.ha-1, pričom vhodný je aj dolomitický vápenec.

Tabuľka 5

kritériá pre vápnenie kapusty repkovej pravej (Zubal a i. 1998)

Počiatočné PH

pozemkuDávka CaO v t.ha-1

Obdobie aplikácie

Do 5,5 1,12-1,4 2x za 4rok

5,5-6,5 1,12-1,4 l x za 4roky

6,5-7,0 1,12 l x za 4roky

Nad 7,5 Nevápniť’ po jeden cyklus

Hnojenie stopovými prvkami

Hnojenie B

Fecenko a i. (1997) poukazujú na to, že nedostatok bóru sa u kapusty repkovej

pravej(Brassica napus conv. napus L) prejavuje nižším nasadením šešúľ a menším

počtom semien. Pri jeho nedostatku je možné aplikovať’ bór do pôdy vo forme Bóraxu

v množstve 10 - 20 kg.ha-1, alebo foliárne 0,1 - 1,6 kg B.ha-1.

Matula (1999) odporúča dávku 1,5 kg B.ha-1 pri aplikácií do pôdy a 100-200 g

B.ha-1 pri listovej výžive.

Gajdaš, Mikšík (1996) uvádzajú, že deficit bóru v pôde spôsobuje usychanie

listov a má negatívny dopad na rozvoj generatívnych orgánov. Bór nie je možné

nahradiť’ inými živinami a je potrebné v priebehu celého vegetačného obdobia.

Ložek a i. (1998) uvádzajú, že zvýšenie úrody kapusty repkovej pravej (Brassica

napus conv. napus L)

úzko súvisí obsahom bóru v pôde a jeho prijateľnosťou rastlinami.

Hnojenie Mg

27

Vo výžive rastlín má nezastupiteľné miesto horčík. V rastline je prítomný v

organickej väzbe ako ústredný atóm chlorofylovej molekuly. Je priamou zložkou

niektorých enzímov, ovplyvňuje katalytické reakcie (Ružička, 1996).

Vzhľadom k náročnosti kapusty repkovej pravej(Brassica napus conv. napus L) na

horčík je nutné pri nižšom obsahu než 70 mg.kg -1 pôdy hnojiť’ dávkou 20 -- 40 kg MgO

vo forme Kieseritu so zapravením do pôdy (Borecký, Stiffel 1995).

Richter, Hřivna (1998) uvádzajú, že horčík sa spolu s dusíkom podieľa na

veľkosti a raste listovej plochy a má významnú funkciu pri syntéze repkového oleja.

Ložek a i. (1998) uvádzajú potrebu Mg na úrodu 3 t.ha-1 v dávke 18 kg.ha-1

odporúčajú hnojivá DAM 390 + Dumag, DAMMAG.

Hnojenie S

Deficit síry v rastlinách sa prejavuje poklesom sýtosti farby listov aj kvetov,

zvyšuje sa opadávanie kvetov, šešule sa skracujú, klesá HTS aj olejnatosť semien.

Príznaky deficitu sa prehlbujú ak sa súčasne dostáva do nadbytku dusík. Na druhej

strane nadbytok síry zvyšuje obsah glukosinolátov.

Síra sa v rastlinách zúčastňuje na tvorbe niektorých esenciálnych aminokyselín

(methionin, cystein a cystín), pričom je nepostrádateľná pri tvorbe niektorých

peptidických väzieb. Okrem toho je súčasťou niektorých enzýmov a vitamínov, ktorých

tvorbu katalyzuje, pričom priaznivo ovplyvňuje napr. obsah oleja v semene. Repka

prijíma síru predovšetkým v síranovej vodorozpustnej forme (SO4).( Zubal, Bieliková,

Jambora, 2009)

Balík, Vašák, Tlustoš (1998) uvádzajú, že najväčším zdrojom síry bol

v minulosti jednoduchý superfosfát (9-12 % S), ktorý sa už dnes nepoužíva.

Najrozšírenejším hnojivom s obsahom síry je v súčasnosti síran amónny (24 % S), ktorý

je vhodným hnojivom k základnému hnojeniu predovšetkým na pôdach slabo kyslých

až alkalických. Významným zdrojom síry sú vstupy z ovzdušia, ktoré predstavujú ročne

30 - 120 kg.ha-1. Kapusta repková pravá (Brassica napus conv. napus L) podobne ako

ostatné kapustovité plodiny je na síru mimoriadne náročná. Jej semeno totiž obsahuje

množstvo sírnych zlúčenín - aminokyselín a glukozinátov. Nedostatok síry sa prejavuje

na úrode a kvalitatívnych parametroch kapusty repkovej pravej (Richter, Hrivňa

1998).

Hnojenie molybdénom

28

Z mikroelementov sa vo výžive kapusty repkovej pravej výrazne uplatňuje

molybdén.

Ložek a i. (1998) odporúčajú hnojiť’ molybdénom buď’ pred zakladaním

porastu do pôdy v dávke 3 kg molybdénanu amónneho.ha-1, alebo počas vegetácie

foliálne kvapalným hnojivom Molychel v maximálnej dávke 0,05 kg Mo.ha-1 pri

aplikačnej koncentrácií 0,1 -0,2%.

Vašák, Fábry, Zukalová a i. (1997) uvádzajú, že pri nedostatku molybdénu

rastliny zle rastú, listy sa deformujú, žltnú.

3.4 Parametre založenia porastu

Základným agrotechnickým opatrením pri pestovaní kapusty repkovej pravej je

dodržanie termínu sejby, použitie kvalitného certifikovaného osiva a dodržanie výsevku

(Gajarská, 1998).

Dodržanie termínu výsevu je v technológii pestovania kapusty repkovej pravej

nezastupiteľné. Vytvára podmienky pre dobré prezimovanie, uspokojivý zdravotný stav a

uplatnenie úrodových schopností kapusty repkovej pravej. Termín výsevu zaistí

vytvorenie nasledujúcich ukazovateľov do nástupu zimy:

• vytvorenie mohutného koreňového systému s hrúbkou koreňového kŕčka 8 - 10 mm

• vytvorenie listových ružíc pritlačených k zemi s minimálne 8 až 10 pravými listami

• dosiahnutie pokryvnosti listovej plochy medzi 1,5 - 2,5 m2.m2

• vytvorenie 2,0 - 2,5 t sušiny biomasy na 1 ha, t.j. 14 - 18 t nadzemnej biomasy na 1

ha

• dosiahnutie IV. - VI. etapy organogenézy diferenciácie reprodukčných orgánov

(Vašák, Fábry, Zukalová a i. 1997).

Rastliny uvedenú veľkosť dosiahnu pri dodržaní agrotechnického termínu sejby,

ktorý je podľa Gajarská (1998) pre ,,OO,, typy kapusty repkovej pravej nasledovný:

kukuričný a repný výrobný typ: 25.-31. 8.

. zemiakový výrobný typ: 20.-25. 8.

zemiakovo - ovsený výrobný typ: 15.-20. 8.

Viac ako použitá technológia rozhoduje o úspechu pri zakladaní porastu kvalita

všetkých vykonaných prác a ich optimálny čas. Kvalita prípravy pôdy sa prejaví najmä

29

pri vlahovom deficite po sejbe. Vtedy sa rosa, ktorá by postačila ku klíčeniu semien

repky, zráža na väčších hrudkách a k semenám sa nedostane. Použité technológie sa

neodlišujú vo výsevku ani v termíne sejby. Základom úspechu pri minimalizačných

technológiách je už spomínaný manažment slamy. Tieto technológie okrem priaznivého

účinku na fyzikálny a biologický stav pôdy (pri dlhodobejšom uplatňovaní) viac

umožňujú dodržať optimálny termín sejby, najmä pri vyšších výmerách repky

v podniku. Rozdielne optimum termínu sejby v regiónoch vyrovnáva rozdielny

energetický príkon v období od vzchádzania do predpokladaného nástupu

kryptovegetácie. V horskej oblasti je preto najvhodnejší termín sejby od 10. po 15.

august, v zemiakarskej od 15. do 25. a v kukuričnej a repárskej od 25. do 31. augusta.

V kukuričnej a repárskej oblasti nie je striktné dodržanie termínu sejby tak dôležité ako

vo vyšších oblastiach. Vo všetkých regiónoch je ale pravidelné a kompletné

vzchádzanie závislé od dostatku zrážok. Ich nadbytok ale môže byť rovnako škodlivý

ako nedostatok. (Zubal, 2002, www.agroporadenstvo.sk)

Tabuľka 6

Vplyv termínu sejby na vybrané znaky kapusty repkovej pravej (Vašák, Fábry, Zukalová a i.)1997

ZnakTermín výsevku v týždňoch pred, po a

v agrotechnickom termíne2-3 pred optimum 2-3 po

Úroda semien (%) 94 100 47Olejnatosť(% v sušine) 43 42,7 38,5HTS (g) 5,19 5,15 4,87Počet šešulí (ks.m-2) 3250 3200 1610Počet semien (ks.šeš. –1) 17,7 19,3 18,7LAI(m2.m-2) 1,7 1,2 0,2

Gajarská (1998) odporúča výsevok 5- 6 kg osiva ha-1. Pri výsevoch pred, alebo

po agrotechnickom termíne, výsevok znižujeme alebo zvyšujeme, podľa výrobného

typu o 1 kg za každý týždeň až na hranicu 4 až 7 kg.

Ako uvádza Čeleš (1999), výsevok kapusty repkovej pravej sa v

kukuričnejrepnej výrobnej oblasti pohybuje od 4 do 6 kg.ha-1.

Podľa Fábryho (1998) by výsevok liniových odrôd siatych v optimálnych podmienkach

zásadne nemal prekročiť 4 kg. ha-1.

Hĺbka sejby sa prispôsobuje vlhkosti a štruktúre pôdy. Hĺbka sejby kapusty

repkovej pravej by mala byt’ 15- 20 mm. Hlbší výsev (25 mm) zvolíme viac suchších a

30

ľahších pôdach za použitia fytotoxických herbicídov (Vašák, Fábry, Zukalová a i.

1997).

Vašák (1998) uvádza, že hĺbka výsevu pod 10 - 20 mm škodí.

Gajarská (1998) odporúča šírku riadkov 250 mm a ponechanie koľajových

riadkov, ktoré umožňujú lepšiu aplikáciu hnojív a chemických prípravkov.

Vzdialenosť riadkov (125, 250 mm alebo aj iná v závislosti na použitej

bezorbovej sejačke) má na úrody menší vplyv ako hĺbka a pravidelnosť hĺbky sejby.

Najvhodnejšia je 15 – 20 mm a iba na ľahkých pôdach, resp. pri nedostatku vlahy, je

možné siať do hĺbky 25 mm. Dodržanie pravidelnej hĺbky sejby znamená aj pravidelné

a vyrovnané vzchádzanie. ( Zubal, 2002, www.agroporadenstvo.sk)

3.5 Ošetrovanie počas vegetácie

Krausko a i. (1995) ako mechanické ošetrenie porastu uvádzajú bránenie a

valcovanie a to výnimočne v prípade nekvalitne pripravenej pôdy. Pri zvýšenej

hrudkovitosti a za väčšieho nedostatku zrážok odporúčajú pozemok povalcovať’ do 2

dní po sejbe, aby kapusta repková pravá rovnomerne vzišla.

Pačuta, Černý, Poláček (1998) odporúčajú bránenie použiť’ len výnimočne v

prípade hustých porastov, t.j. pri vyššom počte rastlín ako 150 m-2. Bránenie má byť

prevádzané kolmo alebo šikmo na riadky, čím je možné porast presvetliť’. Tento

mechanický zásah je potrebné urobiť na jeseň vo fáze 1- 2 listov.

Vašák, Fábry, Zukalová a i. (1997) uvádzajú, že bránenie na jeseň a na jar nie

je vhodné, pretože sa zvyšuje nebezpečenstvo výskytu hubových chorôb a v súčasnosti

používané sejacie stroje nám umožňujú vysiať’ optimálne množstvo osiva. Takže

presvetľovanie porastov nie je žiaduce.

Vašák, Fábry, Zukalová a i. (1997) uvádzajú, že regulátory rastu používame u

porastov, ktoré majú sklon k prerastaniu. Rastliny pri aplikácii nesmú byt’ prerastené.

Aplikácia regulátorov rastu je opravné opatrenie, ktoré býva vyvolané predčasnou a

hustou sejbou a zvýšenou dusíkatou výživou a pôsobenie teplého a vlhkého počasia.

Choroby a škodcovia

Pri súčasnom trende zvyšovania osevných plôch kapusty repkovej pravej (Brassica

napus conv. napus L) a jej koncentrácie začínajú aj v našich podmienkach nadobúdať

stále väčší význam hubové choroby.

31

Raučinová (2000) uvádza medzi najrozšírenejšie choroby kapusty repkovej

pravej nasledovné choroby:

• Hlúznatka obyčajná - biela hniloba (Sclerotinia sclerotiorum)

• Fómové Černanie stoniek (Phoma Lingam)

• Pleseň sivá - bortrytída (Botrytis cinerea)

• Alternária kapustová- Čerň repková (Alternaria brassicae)

Sekerková, Gubiš (1997) odporúčajú pri výskyte jednotlivých chorôb

používať’ voči nim tolerantné odrody:

• pri fómovej hnilobe: OLYMP, LIRAJET

• sklerotíniovej hnilobe: LIRAJET

• plesni sivej: HONK, ZEUS, LIBERATOR, OLYMP

Najlacnejšie opatrenia v boji proti hubovým chorobám považujú (Vašák,

Fábry, Zukalová a i. 1997) dodržanie týchto pravidiel nechemickej ochrany:

• výber odrody podľa citlivosti k jednotlivým chorobám

• vhodná voľba pozemku - vylúčenie pozemkov zamokrených

• osevný postup - zaradenie kapusty repkovej pravej v osevnom postupe najskôr

za 5 - 7 rokov, neprekročiť’ 12 % zastúpenie kapusty repkovej pravej na ornej pôde

• správne založenie porastu, dodržanie optimálneho počtu rastlín

• udržanie nezaburineného porastu

• celkovo zdravé porasty bez mechanického poškodenia, t.j. potenciálne

možných vstupných miest pre infekciu, teda porasty ošetriť’ insekticídmi proti

krytonosovi repkovému a štvorzubému.

Gubiš (1997) a Gubiš, Masár (1998) podľa obdobia škodlivosti na porastoch

kapusty repkovej pravej rozdeľujú živočíšnych škodcov nasledovne:

I. Jesenní škodcovia:

Skočka repková (Psylliodes chrysocephala)

Piliarka repková (Athalia rosae)

Kvetárka kapustová (Delia brassicae)

Krytonos kapustový (Ceutorhynchus pleurostigma)

Krytonos čierny (Ceutorhynchus picitarsis)

32

2. Škodcovia jarného obdobia: sú to najnebezpečnejší škodcovia kapusty repkovej

pravej.

Škodia v období diferenciácie kvetných pukov až do začiatku kvitnutia.

Patria sem:

- krytonos repkový (Ceutorhynchus napi)

- krytonos štvorzubí (Ceutorhynchus guadridens)

3. Škodcovia pukov: blyskáčik repkový

4.Škodcovia šešu1í:

- krytonos šešulový (Ceutorhynchus animillis)

- byľomor kelový (Dasineura brassicae)

Regulácia zaburinenosti

V súčasnom intenzívnom hospodárení na pôde je aktívna ochrana rastlín

samozrejmou, neoddeliteľnou súčasťou modernej technológie pestovania kapusty

repkovej pravej. Silné zaburinenie pozemkov v súčasnosti ani pri optimálnom využívaní

osevných postupov bez herbicídnych prípravkov neumožňuje dosiahnuť’ úrody 3 t.ha-1

(Markovič 1998).

Šipek (1999) uvádza, že jesenná chemická ochrana v porastoch kapusty

repkovej pravej (Brassica napus conv. napus L) patrí predovšetkým likvidácií

najvážnejších konkurenčných skupín burín, kde patria trávovité buriny ako výdrol

obilnín a pýr plazivý.

Ochranu kapusty repkovej pravej (Brassica napus conv. napus L) proti burinám možno

robiť’ viacerými spôsobmi. Medzi najdôležitejšie patrí správny výber predplodiny a

chemická ochrana predplodiny so zameraním na ťažko ničiteľné druhy burín v kapuste

repkovej pravej (maky, rumany, rumančeky), príprava pôdy a predsejbové ničenie

burín (výdrol obilnín, hviezdica prostredná) ako aj správne použitie herbicídnych

prípravkov v plodine (Kohout, 2000).

Šipek (2000) odporúča proti burinám v kapuste repkovej pravej používať

herbicíd LONTREL 300, najmä proti rumančekovitým burinám, pichliaču roľnému,

hviezdici prostrednej, výdrolu obilnín. Na ničenie lipkavca LONTREL 300 +

STARANE 250 EC.

Agris udáva, že v pôdoochranných technológiách patrí pri regulácii burín okrem

33

herbicídov významné miesto podmietke (plytké obrábanie pôdy). V minimalizačných

technológiách pri zakladaní porastov obilnín, ale aj repky olejky, sa môže použiť plytké

obrábanie pôdy, ktorého funkciu plní podmietka strniska. Klasická škola obrábania

pôdy tvrdí, že kvalitu podmietky ovplyvňuje termín, hĺbka a ošetrenie. Moderná škola

okrem toho požaduje plytké zapravenie a premiešanie pozberových zvyškov

predplodiny s obrobenou zeminou. Moderné technológie vyžadujú dodržanie hĺbky

podmietky (plytko 50 – 100 mm), s presným rezom v profile pôdy, ktorý vytvára základ

budúceho lôžka pre osivo. Plytká práca podmietačov vylučuje hlboké zapracovanie

pozberových zvyškov. Zemina sa premieša so slamou pri povrchu pôdy a zabraňuje

tomu, aby sa pri sejbe osivo dostávalo do slamy. Plytké obrobenie pôdy po zbere

(podmietka) je vhodnejšie pre reguláciu burín strniskového aspektu a čerstvo

vypadaných semien. Hlbšia podmietka je vhodná pre reguláciu trvácich burín. Ideálne

uloženie semien burín je v hĺbke pôdy 0-50 mm.( Naše pole 2007).

34

4 Zber

Jedným z pozberových zásahov je desikácia. Spôsobuje deštrukciu rastlinných

pletív pomocou dehydratačných látok alebo pôsobením prípravku na metabolizmus

rastlín (Pačuta, Černý, Poláček 1998).

Markovič (1998) uvádza, že desikáciu je potrebné vykonať’ v prípade ak buriny

prerástli kapustu repkovú pravú a pokrývajú viac ako 1 % plochy, ak je porast

vegetačne a vývoje nevyrovnaný a podiel zelených šešúľ alebo rastlín je vyšší ako 5 %

alebo ak sú porasty kapusty repkovej pravej husté a poľahnuté a predpokladá sa vysoká

úroda okolo 3 t.ha-1 .

Pri zbere kapusty repkovej pravej (Brassica napus conv. napus L) dochádza k

veľkým zberovým stratám. Nerovnomerné kvitnutie a dozrievanie je jednou z príčin

zberových strát, ktoré v závislosti na stave porastu, ročníku a úrovni technológie zberu

podstatne ovplyvňujú rentabilitu pestovania. Ich výška sa pohybuje od 7 -22 % (Vašák,

Sollár 1998).

Vašák, Fábry, Zukalová a i.(1997) upozorňujú nato, že vysoké straty vznikajú

hlavne ak:

• porast kapusty repkovej pravej je poľahnutý a poškodený krytonosmi a

chorobami,

• pri veľmi mohutných a vegetačne nevyrovnaných porastoch,

• v prípade oneskoreného a skorého zberu,

• ak je v období zberu daždivé a veterné počasie,

• v zaburinených porastoch kapusty repkovej pravej

Vašák, Kollár (1998) uvádzajú, že vysokým stratám pri zbere kapusty repkovej

pravej sa dá zabrániť:

• Správnou agrotechnikou, čiže kvalitnou sejbou, rovnomerným N-hnojením,

ochranou proti chorobám a škodcom. Porast by mal byť rovnako priľahnutý alebo

zvlnený do jednej strany, bez burín s bielou dreňou v stoniek.

• Určením správneho termínu zberu. Zber začíname 2 - 3 dni pred optimálnou

zrelosťou. Semená musia byť tmavé, podiel semien so zeleným jadrom nesmie

prekročiť 5 %, vlhkosť’ semien môže byt’ 14 – 16 %. Žiaduce je vykonať zber za 5- 7

dní.

35

• Premyslenou organizáciou zberu, ktorá sa vráti zníženými stratami a kvalitou

semena.

• Na kvalitu zberových prác má vplyv aj nastavenie a úprava štandardných

kombajnov.

Vašák, Kollár (1998) uvádzajú, že zvýšená pozornosť’ sa má venovať’ voľbe

polohy prihŕňača. Limitujúcim faktorom však stále zostáva pracovná rýchlosť stroja,

ktorá musí byť prispôsobená stavu porastu.

Krausko a i. (1995) udávajú pracovnú rýchlosť’ 3 –5,5 km.hod.-1. Porast sa kosí

tesne pod najspodnejšími konármi rastliny asi vo výške 0,35 - 0,7 m.

Vašák, Fábry, Zukalová a i. (1997) uvádzajú, že pri zbere kapusty repkovej

pravej je väčšinou slama kapusty repkovej pravej rozdrtená a rozptýlená po pozemku.

Drtič slamy je teda nevyhnutnou súčasťou výbavy kombajnu.

Pred sušením musíme sklad úplne vyčistiť a vydezinfikovať. Musíme brať ohľad

na to, že menšie zrná repky olejnej môžu vypadnúť zo sušiacich košov do zberných

kanálov. Pred uskladnením je preto dôležité dôkladne prekontrolovať všetky

skladovacie kapacity a v čase skladovania ich primerane udržiavať.

Pri sušení repky olejnej teplota vzduchu nesmie presiahnuť 70°C, pri obsahu

12,5% vlahy v zrne a 80°C, ak zrno obsahuje menej ako 12,5% vlahy. Pri sušení zrna

bez miešania, musíme teplotu vzduchu znížiť o 10°C. Ak budeme zrno repky olejnej

používať na semeno a ak obsahuje menej ako 17% vlahy, teplota vzduchu nesmie

presiahnuť 65°C. Skladovacia vlaha repky olejnej nesmie presiahnuť polovičnú hodnotu

vlahy pri skladovaní obilnín, preto ju skladujeme pri obsahu vlahy 7,5% do 8%.

(Zdroj: www.probio-project.com, 2008)

36

5 Cieľ práce Cieľom práce bolo zhodnotiť aspekty pestovania kapusty repkovej pravej (Brassica

napus conv. napus L) na PD Beckov, v rozsahu agroekologických podmienok,

zaradenia do osevného postupu, výživy a hnojenia, obrábania pôdy, výsevu, ošetrovania

v priebehu vegetačného obdobia, zberu a ich dopad na úrodotvorný proces kapusty

repkovej pravej.

37

6 Materiál a metodika

Diplomová práca bola riešená na poľnohospodárskom družstve Beckov v okrese

Nové Mesto nad Váhom, v pestovateľskom ročníku 2008/2009. Potrebné podklad a

údaje o pestovaní kapusty repkovej pravej (Brassica napus conv. napus L) na PD bolo

potrebné zozbierať, spracovať a následne potom vyhodnotiť. Na danom

poľnohospodárskom podniku kapusta repková pravá sa pestovala na dvoch parcelách na

celkovej výmere 114 ha. Na parcele č. 1 sa pestovala po predplodine ozimného jačmeňa

o výmere 57 ha a na parcele č. 2 po predplodine pšenici letnej formy ozimnej o výmere

57 ha.

V pestovateľskom ročníku 2008/2009 sme v porastoch kapusty repkovej pravej

jednotlivo sledovali:

agroekologické podmienky

predplodinu

agrotechniku

výživu a hnojenie

ošetrovanie porastov

zber

6.1 Charakteristika poľnohospodárskeho družstva

Poľnohospodárske družstvo Beckov sa nachádza v obci Beckov, okres Nové Mesto

nad Váhom. Obec Beckov leží na styku Trenčianskej kotliny s Podunajskou nížinou a

Považským Inovcom v tzv. Beckovskej bráne na nive Váhu. Nadmorská výška v strede

obce je 190 m n. m., v chotári 186-544 m n. m. Západnú plochú časť chotára tvoria

štvrtohorné náplavy Váhu, východnú pahorkatinnú až vrchovinnú časť druhohorné

vápence. Priemerná ročná teplota je 9 °C, priemerný ročný úhrn zrážok je 600-900 mm.

Z druhov pôd tu prevládajú rendziny, čiernice a fluvizeme.

Predmetom podnikateľskej činnosti je poľnohospodárska prvovýroba, t.j. rastlinná

výroba spojená so živočíšnou výrobou. Orientuje sa hlavne na pestovanie olejnín,

obilnín a záhradných plodín. PD Beckov bolo založené v roku 1993, v súčasnom období

obhospodaruje 590 ha ornej pôdy. Počet stálych pracovníkov 15.

Klimatické pomery – územie, kde sa poľnohospodárske družstvo nachádza, je

súčasťou teplej oblasti a teplého a mierne suchého klimatického okrsku s miernou

zimou a dlhším slnečným svitom, v južnom okolí s prechodom do okrsku teplého,

38

suchého s miernou zimou, v západnom a severnom okolí do okrsku teplého, mierne

vlhkého s miernou zimou.

Tabuľka 6

Priemerná teplota vzduchu°C (Nové Mesto nad Váhom) v roku 2009

Priemerné ročné sumy globálneho žiarenia dosahujú približne 1200 kWh.m-2. Priemerná

ročná teplota aktívneho povrchu pôdy je 110 C. Priemerný počet letných dní v roku je

55, priemerný počet mrazových dní je 105, priemerný počet dní so snehom je 40-60.

39

Mesiace I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Hodnot

y

-2,0 -0,2 4,2 9,0 14,9 18,0 18,8 19 15,2 9,8 4,9 0,9

Tabuľka 7

Priemerné mesačné úhrny zrážok v mm (Nové Mesto nad Váhom) v roku 2009

Mesiace I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Hodnoty 39 39 38 37 57 67 78 67 38 52 54 47

Priemerné ročné úhrny zrážok dosahujú 600 - 700 mm, územie je v zóne

priemerného mesačného maxima zrážok 200 mm a denného maxima približne do 80

mm. Počet dní so snehovou pokrývkou je približne 50, jej priemerná výška je 8 - 9 cm.

Priemerné ročné úhrny potenciálnej evapotranspirácie dosahujú približne 500 mm.

Územie je v zóne približne 100 -150 mm ročného nedostatku zrážok. Počet dní s

dusným počasím býva priemerne menej ako 20, priemerný počet dní s relatívne nízkou

vlhkosťou vzduchu býva približne 60, priemerný počet dní s hmlou býva 20 - 45.

Početnosť výskytu vetrov zo všetkých sledovaných sektorov je pomerne vyrovnaná s

miernou prevahou vetrov zo SZ, Z, JV a S sektorov. (Zdroj:Nové Mesto nad Váhom)

Pôdne pomery

Výrobná oblasť je kukurično-repárska, s ročným priemerným úhrnom zrážok

600-700mm, priemernou teplotou 8°C, teplá klíma. V tejto oblasti prevládajú zväčša

stredne ťažké pôdy, rendziny, fluvizeme a čiernice. Rendzina – dvojhorizontné,

výlučne tvorené zo zvetralín pevných karbonátových hornín, t.j. hornín bohatých na

bázické katióny. Humusový horizont sa tvorí pomalšie ako u iných pôdnych jednotiek.

Obsah humusu tvorí zhruba 2,3%.

Čiernica- subtypy čiernic sa líšia svojou úrodnosťou a to často až extrémne. Subtypy

čiernic blízke typickému vývoju (najmä ak sú karbonátové a s hlinitou textúrou – spolu

40

s kvalitným humusom spolupôsobia aj na priaznivú štruktúru pedonu) sú našimi

najúrodnejšími pôdami vhodnými pre široký rozsah náročných plodín.

Fluvizem – pre fluvizeme je typická textúrna rozmanitosť, rôzna minerálna bohatosť,

rôzna vysoká hladina podzemnej vody. Na hlbokých hlinitých fluvizemiach

s podzemnou vodou hlbšie ako 1,5m sa dobre darí okopaninám, technickým plodinám

a obilninám. Fluvizeme sú pri priaznivých klimatických podmienkach vhodné na

pestovanie kapusty repkovej pravej (Brassica napus conv. napus L).(Zdroj:pôdne mapy)

HYDROLOGICKÉ POMERY

Povrchové vody - územie patrí do povodia rieky Váh, ktorá preteká v

derivačnom kanále a v upravenom koryte v blízkom východnom okolí lokality. V okolí

prirodzené vodné plochy nie sú. Umelé vodné plochy vznikli po ťažbe štrkopieskov a

štrkov v inundačnom území Váhu. Režim odtoku vôd je dažďovo-snehový v oblasti

vrchovinno-nížinnej, s vysokou vodnosťou vo februári až v apríli, s maximom v marci,

s minimom v septembri a s akumuláciou v decembri až v januári.

Tabuľka 8

Hydrologické údaje sledovaného profilu v m3.s-1

Q1 Qa Q355d Q270

Váh - Opatovce, rkm 157,2 855 145,05 33,27 60,82

Váh - Hlohovec, rkm 100,7 860 150,4 35,34 64,67

Vysvetlivky: Q1 - max. prietok dosiahnutý alebo prekročený raz za rok, Qa - priemerný

ročný prietok, Q355d - prietok dosiahnutý 355 dní v roku, Q270 - prietok dosiahnutý 270

dní v roku.

Podzemné vody - kolektorom podzemných vôd v záujmovom území sú kvartérne

štrkopiesčité aluviálne náplavy a sú charakterizované vysokým stupňom zvodnenia.

Prekryté sú rôzne mocnou vrstvou eolických a polygenetických sedimentov. Podzemná

voda na mieste navrhovanej činnosti je v hĺbke viac ako 2 m pod terénom.

Minerálne a termálne vody - v kontaktnom okolí lokality nie sú ich zdroje.

Vodohospodársky chránené územia - širšie dotknuté územie na západnej strane je

súčasťou pásma hygienickej ochrany 2. stupňa podzemných vôd. Váh (Biskupický

kanál) je evidovaný ako vodohospodársky významný tok. (zdroj:Nové Mesto nad Váhom)

41

Štruktúra pôdneho fondu v roku 2009 na PD Beckov:

poľnohospodárska pôda: 590 ha orná pôda: 423,10 ha trvalé trávne porasty: 60 ha lúky, pasienky: 103,07 ha ovocný sad: 1,47 ha

HD a ošípané 600 ks

42

Tabuľka 8

Štruktúra osevu na PD Beckov 1

PLODINA 2008/2009

Zastúpenie v ha Úroda v t.ha-1

Pšenica letná forma ozimná 154 1,4

Jačmeň ozimný 50 4,9

Kapusta repková pravá 114,2 3

Slnečnica ročná 88 2,9

Kukurica siata na zrno 8 0,4

Sója fazuľová 7 0,5

Lucerna siata 2 --

CHARAKTERISTIKA ODRÔD

Odroda Baroš

patrí od r. 2006 k najúspešnejším odrodám V KVO a RVO. Popis odrody:

patrí medzi skoré odrody,

výborný zdravotný stav,

vysoký obsah oleja,

vysoká úroda,

vhodný pre intenzívne pestovanie,

spoľahlivý a prispôsobivý pre rôzne termíny sejby a zberu,

vytvára stredne vysoký až vysoký porast.

Odroda Ladoga

stredne skorá odroda, s vegetačnou dobou 191 dní

stredne vysokého až nižšieho typu 1,58m

s dobrou odolnosťou proti poliehaniu

rovnomernosť dozrievania je dobrá

dobre odolná proti napadnutiu plesňou sivou a bielou hnilobou

percento prezimovaných rastlín dosahuje 102% úrovne kontrolných odrôd

43

Odroda Californium

stredne skorá až skoršia odroda 1,55m

vegetačná doba 192 dní

stredne vysokého typu s dobrou odolnosťou proti poliehaniu

odolnosť proti vyzimovaniu dosahuje 101% úrovne kontrolných odrôd

odroda rovnomerne dozrieva

Odroda Ontário

stredne skorá líniová odroda

vyznačuje sa veľmi dobrou odolnosťou voči zime

má vyrovnaný počiatočný vývin

rovnomerne kvitne a dozrieva

poskytuje spoľahlivé úrody semena s veľmi dobrou olejnatosťou

umožňuje úspešné pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach

Tabuľka 8

Odrodová skladba na PD Beckov v roku 2008

Odrodová skladba na PD Beckov

BAROŠ 20 ha

LADOGA 18 ha

ONTÁRIO 56 ha

KALIFORNIUM 20 a

Charakteristika hnojív

Dasamag

Dasamag je granulované dusíkaté hnojivo s obsahom síry a horčíka. Obsahuje

dusičnan amónny, síran amónny a magnezit. Používa sa ako dusíkaté hnojivo s

obsahom síry. Je vhodné ho použiť na základné hnojenie, ako aj na prihnojenie plodín s

vysokými nárokmi na síru, ako sú repka, slnečnica, okopaniny. Hnojivo je vhodné

hlavne na pôdy kyslé, nakoľko obsahuje magnezit zmierňujúci kyslý charakter síranu a

dusičnanu amónneho.(www.floraservis.sk)

44

NPK

NPK je komplexné hnojivo, obsahuje základné živiny dusík, fosfor, draslík.

Používa sa na základné predsejbové hnojenie. Dávky sa určujú podľa množstva živín v

pôde na základe agrochemického rozboru pôdy.(www.agroporadenstvo.sk)

Močovka

Močovka, je moč hospodárskych zvierat rôzne riedený vodou, odtekajúci z

ustajňovacieho priestoru s podstielaním. Močovka je dobré dusíkatodraselné hnojivo ,

ktoré rýchlo uvoľňujú po aplikácii živiny v rastline. Treba ich aplikovať dávkovo a do

pôdy dodať len také množstvo močovky s takým množstvom živín, ktoré dokážu

rastliny využiť. Pri vysokých dávkach sa uvoľnené živiny nevyužijú a splavia sa do

podzemných vôd.(www.agroporadenstvo.sk)

7 Výsledky

7.1 Zaradenie do osevného postupu

V pestovateľskom roku 2008 bol založený porast kapusty repkovej pravej na PD

Beckov v celkovej výmere 114 ha. Predplodinou bola pšenica letná forma ozimná na

57 ha a ozimný jačmeň na 57 ha.

45

7.2 Obrábanie pôdy

Po zbere obidvoch predplodín bola slama pozberaná. Následne sa vykonala

podmietka diskovým podmietačom do hĺbky 2-3 cm, nevykonávala sa žiadna orba.

Predsejbové obrábanie pôdy pozostávalo z diskovania, ktoré bolo uskutočnené

traktorom značky Zetor 18345 s diskovými podmietačmi.

7.3 Výživa a hnojenie

Pred sejbou , koncom augusta (20. – 21.8.), bolo na celej výmere rozmetané

hnojivo NPK v pomere 15:15:15. Na rozmetanie bol použitý kompaktor Piast.

V jarnom období, v dňoch 17 -18 .3. 2009, bol porast prihnojený dusíkatým hnojivom

Dasamag (24% dusík a 10% síra). Je to základné hnojivo na prihnojenie plodín

s vysokými nárokmi na dusík a síru, ku ktorým kapusta repková pravá (Brassica napus

conv. napus L) určite patrí. Na aplikáciu bol použitý Tecnoma Laser 3030 HLS, služby

poskytli z firmy ACHP Trenčín

Začiatkom apríla (2 -3. 4 2009) bol porast prihnojený močovinou v množstve

120kg/ha , na aplikáciu bol použitý kompaktor značky Piast.

Agrochemický rozbor pôdy bol na PD Beckov robený v roku 2009 a to

z nasledovnými výsledkami: pH - 7,3 - pôda zásaditá, P – 154 kg.ha -1, K – 447 kg.ha-1,

Mg – 174 kg.ha-1

Na základe zistenia pôdnych pomerov je oblasť, kde sa PD Beckov nachádza

vhodná na pestovanie kapusty repkovej pravej (Brassica napus conv. napus L).

7.4 Založenie porastu

Výsev bol uskutočnený 21.8. 2008, sejačkou typu Mistral 6 m vo výsevnom

množstve 3 - 3,2 kg

Tabuľka 9

Odrodová skladba

Parcel

a

Odroda Predplodina Výmera

ha

Výsevok

kg.ha-1

Hĺbka

sejby

mm

Medziriadková

vzdialenosť

mm

č.1 Baroš Jačmeň 57 3 – 3,2 20 110

46

Ladoga ozimný

č.2 Ontário

Ladoga

Pšenica letná

ozimná

57 3 – 3,2 20 110

7.5 Ošetrovanie v priebehu vegetačného obdobia

Na ochranu porastu kapusty repkovej pravej v jesennom období boli použité:

- Herbicíd Butisan Star, v dávke 2 l . ha-1, na reguláciu dvojklíčnolistových burín,

ktoré vyklíčili po sejbe. Aplikácia bola vykonaná dňa 9. 9. 2008, postrekovačom

Tecnoma Laser 3030 HLS, služby poskytli z firmy ACHP Trenčín;

- likvidácia výdrolu predplodiny bola uskutočnená koncom septembra herbicídom

Garland Forte v dávke 0,5 l . ha-1;

- na elimináciu hlbokokoreniacich burín bol použitý  Roundup Rapid v dávke 2,5 l

na ha-1 zmiešaný s 200 l vody, aplikovaný 9. 10. 2008, použitý bol postrekovač

Tecnoma Laser 3030 HLS.

- rastový stimulátor sme na porast aplikovali vo forme fungicídu Caramba v dávke 1

l .ha-1, aplikovaný bol 12.10.2008. Použitý bol postrekovač Tecnoma Laser 3030 HLS.

V jarnom období bol v poraste zaznamenaný výskyt krytonosa repkového

a byľomora šešulovitého. K ich zneškodneniu bol použitý dvojzložkový insekticíd

Nurelle D v dávke 0,6 l. ha-1, ktorý má dlhú reziduálnu a tiež hĺbkovú účinnosť, pôsobí

aj na nakladané vajíčka v poraste. Termín aplikácie bol v I. dekáde apríla 7. - 9. 2009,

použitý bol postrekovač Kertytox Hardy.

Koncom apríla (29. 4. 2009) bol použitý insekticíd Mospilan 20 SP. Po aplikácii

postrek prechádza celým profilom listu, účinkuje ako kontaktný a požerový jed už vo

veľmi nízkych dávkach. Vyniká dlhodobým a vyrovnaným reziduálnym účinkom. Je

účinný aj proti ostatným škodcom ako je skočka repková alebo blyskáčik repkový. Na

postrekovanie sme použili postrekovač Kerytox Hardy.

Škodcovia:

Krytonos repkový (Ceutorhynchus napi)

Blyskáčik repkový (Meligethes aeneus)

Skočka repková (Psylliodes chrysocephala)

Piliarka repková (Athalia rosae)

Bylomor šešulovitý (Dasineura obstrictus)

47

Charakteristika herbicídov

Butisan Star

Butisan Star je herbicíd, určený na ničenie jedno – dvojklíčnolistových burín v

porastoch repky olejky. Do rastliny sa dostáva predovšetkým koreňmi pri vzchádzaní.

Po vzídení je čiastočne prijímaný aj listami. Postrekový prípravok vo forme tekutého

dispergovateľného koncentrátu na ničenie jednoklíčnolistových a dvojklíčnolistových

burín v horčici, repke ozimnej a jarnej. Po aplikácii na pôdu pred vzídením burín je

prijímaný klíčiacimi burinami a spôsobí ich uhynutie pred alebo krátko po vyklíčení.

Ničí aj buriny do fáze klíčnych listov, ktoré v dobe ošetrenia už vzišli. Keďže k

hlavnému účinku dochádza cez pôdu, dosiahne spoľahlivý účinok len pri dostatočnej

pôdnej vlhkosti. Pri aplikácii počas sucha sa dostaví účinok až po zrážkach. Podľa

súčasných poznatkov je Butisan Star dobre znášaný všetkými odrodami repky vrátane

tzv. dvojnulových (www.floraservis.sk).

Mospilan 20 SP

Systémovo pôsobiaci insekticíd vo forme vodou rozpustného prášku.

Pôsobenie prípravku: Mospilan 20 SP je systémovo pôsobiaci insekticíd zo skupiny

neonikotinoidov. Pôsobí ako neurotoxikant, tzn. blokuje nikotínový Ach receptor v

postsynaptickej membráne nervového systému živočíšnych škodcov. Prípravok pôsobí

systémovo aj translaminačne, prechádza celým profilom listu. Účinkuje ako kontaktný a

požerový jed vo veľmi nízkych dávkach, má relatívne rýchle počiatočné pôsobenie v

poraste. Vyniká dlhodobým a vyrovnaným reziduálnym účinkom proti širokému

spektru živočíšnych škodcov rozhodujúcich poľnohospodárskych plodín. Mospilan 20

SP je veľmi flexibilný k vyššej teplote v priebehu aplikácie, v rastline je rozvádzaný

akropetálne (nahor, do novo narastajúcich listov), nie baziptálne ku koreňom. Pre lepšiu

penetráciu do porastu je odporúčané podľa podmienok a plodiny použitie so zmáčadlom

(zelenina, strukoviny).(www.floraservis.sk)

ROUNDUP Rapid:

je neselektívny listový herbicíd so systémovým účinkom. Rastliny ho prijímajú

výlučne zelenými časťami , listami, byľami a asimilačným prúdením je rozvádzaný do

celej rastliny. Touto translokáciou sa docieli zničenie i podzemných koreňových

systémov odolných trvácich burín. Nie je prijímaný koreňmi a nepôsobí na semená.

48

Predpokladom úspešného ničenie trvácich hlbokokoreniacich burín je vytvorenie

dostatočnej listovej plochy v dobe aplikácie, aby bol zabezpečení najväčší príjem

účinnej látky do rastlín. Najúčinnejšie sú ošetrenie v dobe nasadenia kvetných pupeňov

do odkvitnutia, kedy sú rastliny v plnom raste. Príznaky: postupné vädnutie, žltnutie,

zasychanie až zhnednutie zasiahnutých rastlín počas 10-14dní. Za chladného a suchého

počasia sa príznaky môžu prejaviť neskôr. Účinok sa zvyšuje vyššou intenzitou svetla a

vyššou relatívnou vlhkosťou vzduchu. Dážď do 3hodín po aplikácii znižuje účinok

prípravku. Všetky kultivačné práce a siatie sa môžu robiť až v podobe , keď sa prejavia

príznaky účinku , t.j. 24hod.po postreku na jednoročné buriny, výdrv a vyzimované

porasty obilnín. Roundup Rapid vykazuje optimálnu účinnosť na všetky druhy burín pri

použití 2% koncentrácie postrekovej kvapaliny /200ml prípravku na 10l vody/.Vlastná

dávka prípravku sa riadi druhovou skladbou burín. Vyššia koncentrácia prípravku

urýchľuje účinnosť. Základná dávka prípravku, ktorá ničí väčšinu jednoročných

jednoklíčnolistových burín , je 20-30ml/100m2 plochy na každý 1l postrekovej

kvapaliny .Na ničenie odolnejších druhov buriny je nutné dávku zdvojnásobiť.

Prakticky to dosiahnete dvojitým postriekaním jednotlivých rastlín a ohnísk.

Ošetrované rastliny majú byť v plnom raste. Viacročné hlboko koreniace buriny nesmú

byť zakryté inými burinami. Pri likvidácii starého trávnika používajte dávku

zodpovedajúcu najodolnejšiemu druhu prítomnej buriny. Roundup Biaktív je možné

aplikovať aj bodovo pomocou ručných knotových aplikátorov , prípadne štetcom.

Používa sa roztok s vodou riedený v pomere 1:1-2 .jeden diel prípravku na 1 až 2diely

vody.(www.ridex.cz)

Nurelle D

Nurelle D – insekticíd, širokospektrálny, vo forme emulgovateľného koncentrátu

pre riedenie vodou k ochrane rastlín proti škodlivému hmyzu. Nurelle D pôsobí ako

kontaktný požeravý a dýchací insekticíd s výrazným fumigačným efektom. Po aplikácii

preniká do rastlinných pletív, nie je však rozvádzaný cievnymi zväzkami. V boji proti

prenášačom viróz, sa uplatňuje tiež značná repelentná účinnosť prípravku, ktorá

49

obmedzuje nálet ďalších škodcov do porastu. Nurelle D hubí škodcov vo všetkých

vývojových štádiách, ak sú prípravkom zasiahnutí. (www.ridex.cz)

Garland Forte

Garland forte je selektívny, postrekový herbicíd vo forme emulgovateľného

koncentrátu určený k postemergentnému hubeniu. Mechanizmus účinku spočíva v

inhibícii syntézy mastných kyselín, pričom dochádza k zničeniu pletív u citlivých tráv.

1-2 dni po aplikácii herbicídu, plevel zastavuje svoj rast a vývin. Ako prvé začínajú

žltnúť najmladšie listy, zatiaľ čo ostatné ostávajú zelené. Pletivá starších výhonov

postupne nekrotizujú a celá rastlina odumiera v závislosti od klimatických podmienok

10-20 dní po aplikácii. (www.agromanual.cz)

Caramba

Caramba je širokospektrálny, systémový fungicíd vo forme kvapalného koncentrátu

pre riedenie vodou k ochrane repky pred hubovými chorobami. Účinná látka

metconazole patrí do chemickej skupiny triazolon, pôsobí hĺbkovo a systémovo

vykazuje veľmi dobrý preventívny účinok, chráni listy pred napadnutím, ale tiež po

infekcii. Pri ošetrení repky ozimnej vykazuje jesenná aplikácia zlepšenie zdravotného

stavu rastlín a je obmedzené vymŕzanie porastov. Včasná jarná aplikácia zvyšuje

pevnosť stoniek a zabraňuje políhaniu (www.agromanual.cz).

8 Dozrievanie a zber

Pred zberom bol porast kapusty repkovej pravej (Brassica napus conv. napus L)

desikovaný. Kapusta repková pravá (Brassica napus conv. napus L) patrí medzi plodiny

s pomerne dlhou dobou kvitnutia a následne aj postupným dozrievaním šešúľ. Určiť

termín zberu je preto vždy kompromisom medzi úrodou, jej kvalitou a stratami.

Neskorší zber poskytuje kvalitnejší produkt, pričom ale narastajú zberové straty, naopak

pri predčasnom zbere je nižšia kvalita. Na základe týchto poznatkov sme sa rozhodli

50

aplikovať pred zberom desikanty Dominátor v dávke 4 l. ha-1 a Agrovital taktiež

v dávke 4 l.ha-1. Desikácia bola uskutočnená 18. 6. 2009, 16 dní pre zberom. Na

desikovanie bol použitý Tecnoma Laser 3030 HLS, služby poskytol ACHP Trenčín.

Samotný zber kapusty repkovej pravej (Brassica napus conv. napus L) bol priamy, pri

vlhkosti 8% a vykonávaný obilným kombajnom značky Lexion. Úroda bola pozberaná

v priebehu troch dní (1.-3.7) na celej výmere, t.j. 114 ha. Priemerná úroda bola 3 t. ha-1.

Po zbere, PD Beckov predalo úrodu kapusty repkovej pravej týmto firmách: ACHP

Trenčín - 93 t, Firma Sano-Beňo 118 t, Imperagos Levice – 80 t, Arimex 45 t.

Priemerná cena za tonu bola 260 Eur.

Tabuľka 9

Ekonomická analýza

Výmera v ha 114 ha

Celkové náklady na výrobu

(mzdy, nákup osív, hnojív, PHM, ...)

78. 660 Eur

Tržby z predaja 88. 660 Eur

Zisk podniku 10.000 Eur

9 Diskusia

Na základe analýzy a vyhodnotenia pestovania kapusty repkovej pravej

(Brassica napus conv. napus L) na poľnohospodárskom družstve Beckov sme dospeli

k názoru, že na dosiahnutie dobrého pestovateľského výsledku majú vplyv nielen

faktory prírodného prostredia, ale aj agrotechnika, výživa a hnojenie porastu.

V súčasnej dobe, pri stále sa zvyšujúcich cenách vstupov do poľnohospodárskej

výroby a pestovania, núti poľnohospodárov - pestovateľov udržiavať náklady na čo

najnižšej úrovni. Často to má negatívny dopad na úrodu kapusty repkovej pravej, ktorá

je náročná najmä na hnojenie a výživu.

51

Pri analyzovaní pestovania kapusty repkovej pravej (Brassica napus conv. napus

L) na PD Beckov sme vyhodnotili faktory ovplyvňujúce pestovanie tejto plodiny:

Poveternostné podmienky

Stanovištné podmienky

Agrotechniku

Zakladanie porastov

Výživu a hnojenie

Zber

Agroekologické podmienky

Poveternostné podmienky patria medzi najdôležitejšie faktory pri pestovaní

kapusty repkovej pravej (Brassica napus conv. napus L). Repku olejnú možno pestovať

od nížin južného Slovenska až po podhorské polohy s nadmorskou výškou 700 metrov

nad morom. Vyhovujú jej regióny s ročným priemerom teplôt okolo 8°C, s ročným

úhrnom zrážok 600-800 mm (Kováč a kol., 2003).

Repka je na pôdu pomerne nenáročná, nevyhovujú jej len extrémne ľahké alebo

ťažké zamokrené pôdy. Vyžaduje hlboké pôdy, najlepšie stredne ťažké až ťažšie

s optimálnym rozpätím pôdnej reakcie 6,0-7,5 pH. Má značné požiadavky na fosfor

a draslík v pôde. Treba ju vylúčiť z pestovania na suchých regozemiach a na pôdach

zamokrených povrchovou, alebo podzemnou vodou. Je tolerantná k ľahkým, plytkým a

kamenitým pôdam s dostatkom zrážok. (Kováč a kol., 2003).

V oblasti, kde sa PD Beckov nachádza dosahuje priemerná ročná teplota 8 °C,

patrí k prevažne teplým kotlinám. Pestovateľský ročník 2008/2009 v tejto

pestovateľskej oblasti bol ročný úhrn zrážok 600-700 mm. Porasty kapusty repkovej

pravej (Brassica napus conv. napus L)boli založené na stredne ťažkých pôdach s

neutrálnou reakciou, čo bolo vyhovujúce pre rast a vývin. Agrochemický rozbor pôdy

bol robený v roku 2009 a to z nasledovnými výsledkami: pH - 7,3 - pôda zásaditá,

P – 154 kg.ha-1, K – 447 kg.ha-1, Mg – 174 kg.ha-1 .

Agrotechnika

Moderné technológie vyžadujú dodržanie hĺbky podmietky (plytko 50 – 100

mm), s presným rezom v profile pôdy, ktorý vytvára základ budúceho lôžka pre osivo.

Plytká práca podmietačov vylučuje hlboké zapracovanie pozberových zvyškov. Zemina

52

sa premieša so slamou pri povrchu pôdy a zabraňuje tomu, aby sa pri sejbe osivo

dostávalo do slamy. Plytké obrobenie pôdy po zbere (podmietka) je vhodnejšie pre

reguláciu burín strniskového aspektu a čerstvo vypadaných semien. Hlbšia podmietka je

vhodná pre reguláciu trvácich burín. Ideálne uloženie semien burín je v hĺbke pôdy

0 - 50 mm.( Naše pole, 2007).

Na sledovanom pozemku PD Beckov sme podmietku vykonali do hĺbky

0,02 – 0,03 m. Po vykonaní podmietky sme nerobili žiadnu orbu. Keď porovnáme prax

s navrhovaným spôsobom úpravy pôdy, zistíme, že sme nedodržali odporúčania autorov

a podmietku sme spravili plytko. Úprava povrchu pôdy na obidvoch parcelách

pozostávala z valcovania.

Výživa a hnojenie

Z hľadiska dynamiky príjmu, zvlášť veľký je odber dusíka a draslíka už v

jesennom období (pohybuje sa v rozpätí 40 - 80 kg.ha-1). V jarnom období vplyvom

intenzívneho rastu sa príjem všetkých živín zvyšuje. Príjmová krivka dusíka a draslíka

má najdynamickejší charakter a je približne rovnaká. Maximum príjmu všetkých živín

je vo fáze kvitnutia. Koniec vegetácie je charakteristický znížením odberu najmä

dusíka, vápnika a síry, a to v dôsledku zníženia sušiny nadzemnej biomasy opadom

listov a translokáciou živín z nadzemnej hmoty do koreňového systému, resp.

vylučovaním do pôdy. ( Varga, Ložek, Ducsay, 2008)

V pestovateľskom ročníku 2008/2009 sme aplikovali do porastu dusík vo forme

kombinovaného hnojiva NPK v pomere 15:15:15, na celej výmere, pred sejbou koncom

augusta. Na základe vyjadrení autorov sme použili odporúčané hnojivo, pri nadmernom

použití dusíka hrozí prerastenie porastov, ktoré oslabuje odolnosť proti prezimovaniu.

Na pôdach bohatých na humus môžeme maštaľný hnoj vynechať a v jarnom

období realizovať močovkovanie v dávke 40-50 t.ha-1. (Ložek a i. 1998).

Na nami sledovaných parcelách bolo močovkovanie aplikované začiatkom apríla v

množstve 120 kg.ha-1.

Vašák, Fábry, Zukalová a i. (1997) odporúčajú aplikáciu N na jar nasledovne:

1. jarná dávka - regenerácia koreňového systému

Kapustu repkovú pravú hnojíme zo všetkých ozimín najskoršie, ale vždy po 20.

februári, pretože koreňový systém regeneruje už pri teplote + 1,9 0C. Veľkosť’ 1 dávky

53

je približne 60 - 90 kg N.ha-1. Pretože existuje v tomto období nebezpečenstvo návratu

zimy, je hnojenie dusíkom spojené s rizikom. Odporúčajú túto dávku rozdeliť:

1. dávka 30 -40 kg N.ha-1 č.ž.

2. dávka 30 - 60 kg N.ha-1 č.ž.

2. jarná dávka - tvorba nadzemnej fytomasy a začiatok predlžovania

Matula (1999) odporúča aplikovať’ dávku 50 kg N.ha-1. Obdobie tvorby

nadzemnej fytomasy a začiatok predlžovania je v termíne okolo 1. - 10. IV., približne 2 -

3 týždne po 2. dávke regeneračného hnojenia.

3. jarná dávka -fáza žltých pukov

Na nami analyzovaných parcelách sme použili na jarné hnojenie prípravok

Dasamag v pomere 24% dusík a 10% síra na 2m na ha. Po analyzovaní výsledkov sme

dospeli k záveru, že rozdelenie dávky dusíka počas vegetácie priaznivo ovplyvňuje

úrodu, najmä poškodených a slabšie rastúcich porastov. V našom poraste sme použili

jesenné hnojenie dusíkom a 1. dávku jarného prihnojovania dusíkom.

Založenie porastu

Vašák a i. (1998) odporúčajú veľkosť jednej parcely 40 ha.

V pestovateľskom ročníku 2008/2009 sme kapustu repkovú pravú pestovali na

parcelách č. 1 a č. 2 v rozlohe 57 ha, čo nevyhovuje odporúčaniam autora.

Zubal a i. (1998) delí predplodiny pre kapustu repkovú pravú nasledovne:

- najlepšie predplodiny: skoré zemiaky, miešanky, rasca, hrach

- prijateľné predplodiny: ozimný jačmeň, ozimná pšenica, tritikale

- problematické predplodiny: jačmeň jarný - zanecháva pôdu neštruktúrnu, ovos siaty

- pretože pri pestovaní na zrno sa zberá veľmi neskoro, kapusta repková pravá –

pretože pri pestovaní po sebe sa šíria choroby.

Na parcelách v pestovateľskom roku 2008/2009 bola kapusta repková pravá

pestovaná po dvoch predplodinách a to na jednej parcele po jačmeni ozimnom a na

druhej po pšenici letnej forme ozimnej. Z výsledkov hodnotenia môžeme povedať, že na

parcele, kde predplodinou bola pšenica letná forma ozimná sme dosiahli vyššiu úrodu

ako na parcele, kde predplodinou bol jačmeň ozimný, aj napriek tomu, že autori

zaraďujú jačmeň ozimný do kategórie ako prijateľnú predplodinu.

Ako uvádza Čeleš (1999), výsevok kapusty repkovej pravej sa v kukurično –

54

repárskej oblasti pohybuje od 4-6 kg.ha-1.

Analýza pestovania kapusty repkovej pravej poukazuje na nedodržanie výsevku

na obidvoch parcelách v množstve 3-3,2 kg.ha-1.

Vzdialenosť riadkov (125 - 250 mm alebo aj iná v závislosti na použitej

bezorbovej sejačke) má na úrody menší vplyv ako hĺbka a pravidelnosť hĺbky sejby.

Najvhodnejšia je 15 – 20 mm a iba na ľahkých pôdach, resp. pri nedostatku vlahy, je

možné siať do hĺbky 25 mm. Dodržanie pravidelnej hĺbky sejby znamená aj pravidelné

a vyrovnané vzchádzanie. ( Zubal, 2002, www.agroporadenstvo.sk)

Vzdialenosť riadkov na nami sledovaných parcelách bola 110 mm, hĺbka sejby

20 mm, čím sme dodržali odporúčania autora.

Ošetrovanie v priebehu vegetačného obdobia

Aplikácii fungicídov na jeseň sa v posledných rokoch už nedá vyhnúť. Častý

výskyt už popísaných chorôb v silnejšej alebo slabšej intenzite si vyžaduje

celovegetačné fungicídne ošetrenie. Opakujúce sa teplé jesene vytvárajú vhodné

podmienky pre možnosť dlhej parazitácie chorôba škodcov, intenzívny rast repky, ktorý

je potrebné zabrzdiť. V prípade, že po skorej sejbe a ešte aj dlhej teplej jeseni

nepribrzdíme rast repky môže nastať predlžovanie vegetačného vrchola, ktorý môže

počas zimy vymrznúť, alebo byť značne poškodený. Okrem zabrzdenia rastu repky

olejnej aplikáciou fungicídov s morforegulačným účinkom podporujeme aj zakladanie

bočných vetiev už v jesennom období. Podľa našich výsledkov z pokusov a viacročných

skúseností je najvhodnejšie aplikovať fungicíd s morforegulačným účinkom, čím sa

poriešia jesenné napadnutie chorobami a rast repky jedným zásahom (Sekerková,

2008).

Šipek (1999) uvádza, že jesenná chemická ochrana v porastoch kapusty

repkovej pravej patrí predovšetkým likvidácií najvážnejších konkurenčných skupín

burín, kde patria trávovité buriny ako výdrol obilnín a pýr plazivý.

Vašák, Fábry, Zukalová a i. (1997) uvádzajú, že bránenie na jeseň a na jar nie

je vhodné, pretože sa zvyšuje nebezpečenstvo výskytu hubových chorôb a v súčasnosti

používané sejacie stroje nám umožňujú vysiať’ optimálne množstvo osiva. Takže

presvetľovanie porastov nie je žiaduce.

Na obidvoch nami sledovaných parcelách bránenie po sejbe nebolo robené, čo je

55

v súlade s odporúčaniami autorov. Na jeseň sme zaznamenali výskyt

dvojklíčnolistových burín a výdrolu. Na zneškodnenie výdrolu sme použili herbicíd

Garland Forte a Butisan Star sme použili na zneškodnenie burín. Výskyt týchto škodcov

je spôsobený pestovaním predplodín ako sú ozimné obilniny. Na jar sme v porastoch

zaznamenali výskyt krytonosa repkového, na jeho zneškodnenie sme použili

dvojzložkový insekticíd odporúčaný aj autormi Nurelle D.

Zber

Pri zbere kapusty repkovej pravej(Brassica napus conv. napus L) dochádza k

veľkým zberovým stratám. Nerovnomerné kvitnutie a dozrievanie je jednou z príčin

zberových strát, ktoré v závislosti na stave porastu, ročníku a úrovni technológie zberu

podstatne ovplyvňujú rentabilitu pestovania. Ich výška sa pohybuje od 7 -22 % (Vašák,

Kollár).

Neskorší zber poskytuje kvalitnejší produkt, pričom ale narastajú zberové straty,

naopak pri predčasnom zbere je nižšia kvalita. Na základe týchto poznatkov sme sa

rozhodli na nami sledovaných parcelách aplikovať pred zberom desikanty Dominátor

v dávke 4l na ha a Agrovital taktiež v dávke 4 l. ha.

10 Záver

Z výsledkov a zistení, ktoré sme zaznamenali na PD Beckov sme dospeli

k týmto záverom:

1. Nami analyzovaná oblasť sa nachádza v oblasti, kde priemerná ročná teplota

je 8 °C, ročný úhrn zrážok 600 – 700 mm. Výrobná oblasť je kukurično – repárska,

prevládajú tu zväčša stredne ťažké pôdy s obsahom humusu 2, 3%.

2. Porast kapusty repkovej pravej sa zakladal po dvoch predplodinách, a to

pšenici letnej forme ozimnej a jačmeni siatom ozimnom. Obidve plodiny sú prijateľné

ako predplodiny kapusty repkovej pravej.

3. Obrábanie pôdy bolo uskutočnené diskovými podmietačmi podmietkov,

povrch pôdy bol upravený valcovaním.

56

4. Porast kapusty repkovej bol založený v hĺbka 20 mm, pri vzdialenosti výsevu

v riadku 110 mm a výsevku 3 – 3,2 kg.ha-1.

5. Kapusta repková pravá patrí k plodinám s veľkou spotrebou dusíka. Pri

hnojení porastu N je potrebné rešpektovať agrochemický rozbor pôdy, ktorý v prípade

uvedenej plodiny je potrebné realizovať každoročne.

6. V porastoch kapusty repkovej pravej bol zaznamenaný výskyt niektorých

škodcov, pri ktorých agronomická služba PD Beckov postupovala v súlade s

metodickou príručkou na ochranu rastlín.

7. Zber kapusty repkovej pravej bol priamy, pri vlhkosti 8%. Bol vykonaný v

optimálnom agrotechnickom termíne a pri optimálnej organizácii práce.

57

Zoznam použitej literatúry

1. BALÍK, J. - VAŠÁK, J. - TLUSTOŠ, P. a i.: Výživa a hnojení ozimné repky sírou.

In: Systém výroby repky. Praha: Svaz pestitelů a spracovatelů olejnín, 1998, s. 156

163.

2. BORECKÝ, V. - STIFFEL, R.: Repka olejná. In: Olejniny. Nitra: ÚVTIP, 1995,

s. 5 - 47.

3. BUZINKAI. Š.: Perspektívy nákupu semena repky olejky do roku 2000. In: Roľnícke

novinky 30.1.1998. s. 10.

4. BUZINKAI, Š.: Perspektíva pestovania repky olejky v SR a výhľad jej odbytových

možností In: Nové trendy v pestovaní a ochrane repky ozimnej. Bratislava: Palma -

Tumys a.s., 2000.,s.2-5.

5. ČELEŠ. M.: Ekonomické riešenie zaburinenosti v porastoch repky ozimnej. In: Naše

pole. roč. 3. 1999. č. 6, s. 6-7. ISSN 1335-2466

6. FÁBRY. A. a i.: Řepka. horčice, mák a slunečnice. Praha: SZN. 1975. 347 s.

7. FECENKO, J. a i.: Hnojenie poľných plodín - SPU Nitra 1997, s.140 ISBN 80-7137-

388

8. GAJARSKÁ. M. : Zásady kvalitného založenia porastov repky olejky ozimnej. In:

Naše pole. roč. 2, 1998, č. 8, s. 7 - 9. ISSN 1335-2466

9. GUBIŠ, V.: Jesenní škodcovia repky ozimnej. In: Naše pole, roč. 1, 1997, č. 1, s. 26-

27. ISSN 1335 - 2466

10. HOSNEDL a i.: Rostlinná výroba II. AFČZU v Praze 51863-127 ISBN 80-213-

0153-8

11. KALINOWSKA, M. - WYSZKYŇSKI, Z.: Faktory biologického pokroku v

produkcii repky. In: Zamyšlení nad rostlinnou výrobou. Praha: Česká zemědělská

společnosť a katedra rostlinné výroby na ČZU v Praze, 1998, s. 183 - 184. ISBN 80-21

3-0460-X

12. KOHOUT. P.: Ošetrovanie repky ozimnej proti burinám s dôrazom na selektivitu

používaných prípravkov. In: Nové trendy v pestovaní a ochrane repky ozimnej.

Bratislava:Palma - Tumys a.s., 2000, s. 22 - 28.

58

13. KOLNÍK. B.: Agronomické zásady pestovania ozimnej repky. In: Olejniny,

strategické, agronomické a ekonomické pestovanie olejnín na Slovensku. Piešťany:

PROXIMA, 1998. s. 66 - 74. ISBN 80-967492-1-4

14. KUCHTIOVÁ, P. - VAŠÁK, J. - HYKLOVÁ, I.: Vplyv hustoty porastu na tvorbu

výnosov ozimnej repky. In: Zamyš1ení nad rostlinnou výrobou. Praha: Česká

zemědělská společnost a katedra rostlinné výroby na ČZU v Praze, 1997. s. 202-206.

ISBN 80-213-0369-7

15. KRAUSKO. A. a i.: Špeciálna rastlinná výroba. Strukoviny, olejniny, špeciálne

plodiny. Nitra: VŠP, 1995. 160 s. ISBN 80-7137-192-0

16. KOVÁČ, K. a kol., 2003, Očakávané zmeny v štruktúre a prosperite v rastlinnej

výrobe na Slovensku, dostupné na: <http://www.agroporadenstvo.sk/rv>

17. LÍŠKA, B. - NOZDROVICKÝ, L. - RATAJ, V.: Spôsoby agrotechniky pred sejbou

repky. In: Nové trendy v pestovaní a ochrane repky ozimnej. Bratislava: Palma -

Tumys a.s., 2000. s. 6-12.

18. LOŽEK. O. a i.: Výživa a hnojenie rastlín. Nitra. SPU. 1998, 104 s. ISBN 80-7137-

348-6

19. MATULA. J.: Výživa řepky a zásoba živin v půde. In: Úroda, roč. 47, 1999. č. 7, s.

19 -21. ISSN 0139-6013

20. MIKŠÍK, V. - VAŠÁK. J.: Vplyv predsejbového hnojenia dusíkom a obsahu N min.

v pôde na akumuláciu biomasy na jeseň. In: Zamýšlení nad rostlinnou výrobou. Praha:

Česká zemědělská společnost’ a katedra rostlinné výroby na ČZU v Praze. 1999. 5. 314

-326. ISBN 80-213-0567-3

21. NEMČOK, J., 2008, Repka ozimná, významná včelárska plodina

http://www.vcely.sk

22. PAČUTA. V.- ČERNÝ, I.- POLÁČEK, M.: Pestovanie poľných plodín. Nitra:

ÚVTIP. 1998. 128 s. ISBN 80-85330-43-1

23. POSPIŠIL, R. - LIŠKA, E. - KOVÁČ, K.: Osevné postupy. Nitra: ÚVTIP. NOI,

1999.78 s. ISBN 80-85330-61-X

24. RAUČINOVÁ, Ľ.: Škodlivosť hubových chorôb a možnosti ich regulácie v repke

olejnej In:Nové trendy v pestovaní a ochrane repky ozimnej. Bratislava: Palma -

Tumys a.s..2000, s.35-37.

59

25. RICHTER, R- HŘIVNA. L.: Úloha síry pri pěstovaní ozimé řepky. In: Úroda, roč.

46. 1998, č. 9, s. 16- 17. ISSN 0139-6013

26. RUZIČKA, K.: Horčík - nepostrádatelná živina pro rostliny a zvířatá. In: Úroda,

roč. 44, 1996, č. 5, s. 23. ISSN 0139-6013

27.SVATOŇ. F. a 1.: lntenzivní agrotechnika ozimé řepky. Praha: Ústav

vedeckotechnických informácii pro zemědelství., 55 s.

28. ŠIPEK, J.: Lontrel 300 - viac ako štandard v porastoch repky. In: Naše pole, roč. 4.,

2000, č. 2. s. 22. ISSN 1335-2466

29. ŠMEHÝHLOVÁ, K., 2008, časopis Farmar, Repka olejka http://www.agroservis.sk

30. ŠPALDON a kol.: Rastlinná výroba. Bratislava, Príroda, 1982. 614 s.

31. TIBENSKÁ, H. 2009, dostupné na: <http://www.vuepp.sk/komodity>, Situačná

a výhľadová správa k  pestovaniu olejnín

32. VARGA, L, LOŽEK O., DUCSAY L., 2008, Jesenné prihnojovanie repky

Dostupné na: < http:// www.agroporadenstvo.sk/olejniny>

33. VAŠÁK, J.: Systém výroby repky. Intenzifikácia In: Nové trendy v pestovaní a

ochrane repky ozimnej. Bratislava: Palma - Tumys a.s., 2000, s. 38 - 46.

34. VAŠÁK, J. a i.: Nové pěstitelské technologie řepky ozimné. In: Zamyšlení nad

rostlinnou výrobou. Praha: Česká zemědělská společnosť a katedra rostlinné výroby na

ČZU v Praze, 1998, s. 75 - 78. ISBN 80213-0460-X

35. VAŠÁK, J.- FÁBRY, A. - ZUKALOVÁ, H. a i.: Česká a slovenská pestiteľská

technologie ozimné řepky pro roky 1997 - 1999. ln: Systém výroby řepky. Praha:

Decibel Production, 1997. s. 116.

36. VAŠÁK, J. - BARANYK, P. a i.: Zima, počasí a výnosy řepky. In: Úroda, roč. 46,

1998, č. 3. ISSN 0139-6013

37. VAŠÁK, J. - FÁBRY,P.: Systém výroby řepky - přehledná technologie. Praha,

1991, 71 s.

38. VAŠÁK, J.- BALÍK, J.: Využití kejdy ke hnojení řepky. In: Úroda, roč. 43, 1995, č.

3, s.32 -33. ISSN 0139-6013

39. VAŠÁK, J. - KOLLÁR, J.: Špecifiká zberu repky. In: Naše pole, roč. 2, 1998, č. 7,

s. 20 -21. ISSN 1335-2466

60

40. ZUBAL, P. a i.: Pestovanie repky olejnej. In: Pestovanie olejnín. Piešťany: VÚRV,

1998, s. 3 - 22. ISBN 80-88720-02-8

41. ZUBAL,P. Založenie a ošetrovanie porastov repky,VÚRV Piešťany 2002

Dostupné na: <http.// www.agroporadenstvo.sk/rv/olejniny>

42. ZUBAL, P., BIELIKOVÁ M., JAMBORA M., 2009, Potreba hnojenia repky sírou,

Dostupné na: < http://www.agroporadenstvo.sk/olejniny>

43.Olejniny, príručka dobrej poľnohospodárskej praxe, 2008

Dostupné na: < http://www.probio-project.com>

44. Biomasa repky, Dostupné na: < http://www.abe.sk/casopis/clanky/ >

45. Naše pole, 01/2010 Dostupné na: < http://www.nasepole.sk>

46. Oficiálne stránky Nové Mesto nad Váhom 2010 (poloha, klimatické podmienky, ..)

Dostupné na: <http:// www.nove-mesto .sk/>

47.Olejniny, Prosperujíci olejniny 2009 Dostupné na:

< http:// www.agroporadenstvo.sk/rv/olejniny/zborník1>

48. Repka olejka, 2009 Dostupné na: < http://www.nasepole.sk>

49.Časopis Farmár, 2008 Dostupné na:

<http://www.agroporadenstvo.sk/casopis>

50. Ochrana rastlin,2009 Dostupné na: < http://www.floraservis.sk>

51. Přípravky na ochranu rostlin, Herbicidy 2008,Dostupné na:

<http://www.agromanual.cz/katalog/>

52. Ridex, etikety, Vrbno pod Pradědem , aktualizované 18.3.2010

Dostupné na: < http://www.ridex.cz>

53. Pôdne mapy 2010, (produkčný potenciál pôdy,bilancia organickej hmoty

v pôdach,..) Dostupné na: < http://www.podne mapy.sk>

54. Produkcia a manipulácia s exkrementami, Skladovanie hospodárskych hnojív 2009,

Ing. Vojtech Brestenský, CSc., dostupné na: < http://www.agroporadenstvo.sk/zv/rôzne>

61