obce Olejnikov.d… · Web viewV súlade so zákonom č.416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky s účinnosťou

Olejníkov

Program rozvoja obce Olejníkov

na roky 2016 - 2022

Program rozvoja obce Olejníkov na roky 2016 – 2022 1

Názov: Program rozvoja obce Olejníkov na roky 2016-2022

Územné vymedzenie : Prešovský kraj, Sabinovský okres, Obec Olejníkov

Územný plán obce/VÚC ánoDátum schválenia PRO: 15.12.2015 Uznesenie č. 44/2015Dátum platnosti: od DD. MM. RRRR do DD. MM. RRRRVerzia1 1.0Publikovaný verejne: DD. MM. RRRR

1


Obsah

Úvod......................................................................................................................................................5

1. Analytická časť.................................................................................................................................10

1.1. Analýza vnútorného prostredia.................................................................................................10

1.1.1. História obce......................................................................................................................10

1.1.2. Prírodné pomery........................................................................................................................10

Poloha..............................................................................................................................................10

Geomorfológia a geologická stavba.................................................................................................10

Klíma................................................................................................................................................11

Hydrografia......................................................................................................................................11

Pôdy.................................................................................................................................................11

Rastlinstvo........................................................................................................................................12

Živočíšstvo........................................................................................................................................12

1.1.3. Technická infraštruktúra............................................................................................................12

Cestná doprava................................................................................................................................12

Železničná doprava..........................................................................................................................13

Osobná autobusová doprava...........................................................................................................13

Cyklistická doprava, turistické trasy a oddychové zóny....................................................................13

Telekomunikácia a informačná infraštruktúra.................................................................................13

Elektrifikácia.....................................................................................................................................14

Plynofikácia......................................................................................................................................14

Cintorín............................................................................................................................................14

1.1.4. Životné prostredie......................................................................................................................14

Vodovodná a kanalizačná sieť..........................................................................................................14

Civilná ochrana obyvateľstva...........................................................................................................15

Požiarna ochrana.............................................................................................................................15

Odpadové hospodárstvo..................................................................................................................15

Ochrana a tvorba prírody.................................................................................................................16

1.1.5. Obyvateľstvo..............................................................................................................................16

Obyvateľstvo podľa vierovyznania a národnosti..............................................................................17

Stav a pohyb obyvateľstva v obci.....................................................................................................19

Vekové štruktúra obyvateľstva........................................................................................................21

1.1.6. Vzdelanie a zamestnanosť..........................................................................................................21

1.1.7. Bývanie.......................................................................................................................................24

1.1.8. Podnikateľské subjekty..............................................................................................................26


1.1.9. Školstvo a vzdelanie..................................................................................................................26

1.1.10. Sociálna sféra...........................................................................................................................26

1.1.11. Zdravotníctvo...........................................................................................................................28

1.1.12. Šport........................................................................................................................................28

1.1.13. Kultúra.....................................................................................................................................28

1.1.14. Ubytovacie zariadenia..............................................................................................................29

1.1.15. Stravovacie a reštauračné služby.............................................................................................29

1.1.16. Cestovný ruch..........................................................................................................................29

1.1.17. Rekapitulácia rozpočtu obce za roky 2009 - 2014....................................................................31

1.1.18. Samospráva..............................................................................................................................32

1.2. Analýza vonkajšieho prostredia....................................................................................................33

1.2.1. Identifikácia hlavných vonkajších faktorov rozvoja územia a analýza vplyvu vonkajšieho prostredia na vývoj situácie v území................................................................................................33

STEEP faktory...............................................................................................................................33

Analýza konkurencie....................................................................................................................37

1.3. Zhodnotenie súčasného stavu územia..........................................................................................41

SWOT ANALÝZA................................................................................................................................41

2. Strategická časť................................................................................................................................47

2.1. Sociálna oblasť..........................................................................................................................48

2.2. Hospodárska oblasť...................................................................................................................48

2.3. Enviromentálna oblasť..............................................................................................................49

3. Programová časť..............................................................................................................................53

4. Realizačná časť.................................................................................................................................57

4.1. Inštitucionálne a organizačné zabezpečenie realizácie PRO......................................................57

4.2. Komunikačná stratégia..............................................................................................................57

4.3. Monitorovanie a hodnotenie....................................................................................................57

4.4. Akčný plán.................................................................................................................................58

5. Finančná časť...................................................................................................................................59

5.1. Indikatívny finančný plán PRO...................................................................................................60

6. Záver................................................................................................................................................60

7. Prílohy..............................................................................................................................................61

Úvod


Program rozvoja obce, spolu s územným plánom, je základným a kľúčovým dokumentom pre

riadenie samosprávy.

Program rozvoja obce vychádza z poznania situácie a konkrétnych potrieb obyvateľov,

podnikateľov, záujmových skupín a ďalších subjektov nachádzajúcich sa v území. Je prostriedkom na

napĺňanie vízie ďalšieho rozvoja obce.

Program rozvoja obce Olejníkov na roky 2016 - 2022 je strednodobý rozvojový dokument,

ktorý je vypracovaný v súlade so zákonom č. 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v znení

zákona č. 309/2014 Z.z..

Pre potreby spracovania Programu rozvoja obce sa analyzovali už existujúce programovacie

a plánovacie dokumenty na :

Regionálnej a lokálnej úrovni (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Olejníkov

na roky 2010 – 2015, Program rozvoja Prešovského samosprávneho kraja na roky 2014 -

2022, Územný plán obce Olejníkov)

národnej (Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001, aktualizácia 2010, Národná

stratégia regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, 2010)

cezhraničné a európske strategické dokumenty (Stratégia Európa 2020, Spoločný

strategický rámec EK, Materiály Európskej komisie k programovému obdobiu 2014 – 2020

a politiky súdržnosti)

Formulár č. Ú 1 Zámer spracovania PROZámer spracovania PHSR

Názov dokumentu - Program rozvoja obce Olejníkov na roky 2016 - 2022Forma spracovania - pracovníkmi samosprávy,

- s pomocou externých odborníkovRiadenie procesu spracovania

- pracovné skupiny boli zriadené z vedenia obce, pracovníkov obecného úradu a poslancov obecného zastupiteľstva

Obdobie spracovania - viď tabuľka č Ú 3 Harmonogram spracovania PROFinancovanie spracovania

- náklady na financovanie boli hradené z rozpočtu obce

Zdroj: Weisová, Bernátová: Strategické plánovanie samosprávy, Municipalia 2012,


Celý proces spracovania Programu rozvoja obce a harmonogram realizácie jednotlivých časti

je nastavený tak aby umožňoval poslancom a občanom obce sa aktívne zúčastňovať na jeho tvorbe

a takto zachytiť čo najviac podnetov, ktoré budú viesť k vyššej kvalite života v našej obci.

Formulár č. Ú 3 Harmonogram spracovania PROHarmonogram spracovania PRO

Termín I. II. III. IV. V. VI. VII.

VIII. IX. X. XI. XII.

Úvod

Analytická časť

Strategická časť

Programová časť

Realizačná časť

Finančná časť

Záver

Zdroj: Weisová, Bernátová: Strategické plánovanie samosprávy, Municipalia 2012,

Program rozvoja obce pozostáva z týchto častí:

Analytická časť

Strategická časť

Programová

Realizačná časť

Finančná časť

V analytickej časti Programu rozvoja obce budeme analyzovať územie. Opíšeme obce s ich

základnými geografickými údajmi a hlavnými socioekonomickými charakteristikami, ktoré

charakterizujú sociálny a ekonomický rozvoj obce. Súčasťou bude spracovať súhrnu analýzu

rozvojového potenciálu obce vyhodnocovať ich silné a slabé stránky a taktiež príležitosti a ohrozenia

aby sme dostali súhrny pohľad na reálnu situáciu obce a možnosti jej rozvoja.

Strategická časť sa bude zaoberať oblasťami možného rozvoja územia jeho víziou. Je

orientovaná na formulovanie strategického rozvoja obce. Globálne ciele sú rozpracované do

špecifických cieľov, ktoré majú stabilizačný prípadne rozvojový charakter. Stabilizačné ciele a s tým

súvisiace opatrenia sú zamerané na riešenie súčasného stavu v jednotlivých oblastiach tak aby nedošlo

k prehlbovaniu jestvujúcich problémov. Opatrenia viažuce sa na rozvojové ciele sú zamerané na

možnosti aktivácie potenciálu obce a na podporu ich dlhodobého rozvoja.


V programovej / plánovacej časti budeme riešiť potreby územia a budeme plánovať realizáciu

jednotlivých aktivít. Spracujeme zoznam opatrení a aktivít na zabezpečenie realizácie programu

rozvoja obce, časový harmonogram realizácie jednotlivých opatrení a aktivít.

Realizačná časť Programu rozvoja obce tvorí podrobný opis organizačného zabezpečenia

riadenia, zodpovednosti a pravidiel spolupráce medzi jednotlivými orgánmi a subjektmi pri realizácií

jednotlivých cieľov vyplývajúcich z Programu rozvoja obce.

Finančná časť hovorí o finančnom zabezpečení t.j. o zdrojoch financovania, ktoré je potrebné

pre zabezpečenie realizácie jednotlivých aktivít a ich rozdelenie medzi finančné zdroje vnútorné

(štátne a súkromné) a zdroje EÚ.

Základným cieľom takto spracovaného Programu rozvoja obce ako kľúčového strategického

a rozvojového dokumentu v strednodobom horizonte je analýza hospodárskych a sociálnych danosti

a potrieb obce a definovanie príslušných cieľov a opatrení, ktoré napomôžu rozvoju obce s ohľadom

na potreby občanov obce.

Na príprave Programu rozvoja obce spolupracovali:

členovia riadiaceho tímu

pracovné skupiny

externí pracovníci za dodávateľa na základe zmluvy o dielo

partneri zapojení do spracovania PRO

obyvatelia obce

EX-post hodnotenie

Prehľad projektov

Tab. č. 1 - prehľad najväčších projektov obce Olejníkov 2010 -2015

Oblasť, názov projektu Obdobie realizácie

Náklady v období 2010 - 2015 (tis. Eur)

Oblasť SociálnaVýstavba budovy Komunitného centra 2014-2015 232 294,23

Exteriérové vybavenie Komunitného centra 2015 10 980,00

Interiérové vybavenie Komunitného centra 2015 21 996,00

Oblasť Hospodárska

Oprava elektroinštalácie 2011 5 956,00

Oblasť Enviromentálna


1. realizačný projekt Programu revitalizácie krajiny

ÚV SR Bratislava

2011 91 500,00

2. realizačný projekt Programu revitalizácie krajiny

ÚV SR Bratislava

2011-2012 20 000,00

Zdroj: OcÚ Olejníkov

Vyhodnotenie plnenia PHSR 2010-2015

V rámci sociálnej oblasti sa v rokoch 2010 – 2015 vybudovalo komunitné centrum vrátane jeho

exteriérové a interiérového vybavenia. Celková výška investícií predstavovala sumu 265 270,23 Eur.

V hospodárskej oblasti prebehla v rokoch 2010 – 2015 oprava elektroinštalácia. Celková výška

investícií predstavovala sumu 5 956,00 Eur.

V oblasti enviromentálnej sa v rokoch 2010 – 2015 realizovala I. a II. Realizačný projekt

Programu revitalizácie krajiny. Celková výška investícií predstavovala sumu 111 500,00 Eur.

Financovanie projektov

V nasledujúcich tabuľkách je uvedený prehľad financovania projektov a podporených aktivít,

ktoré boli financované zo zdrojov EÚ, alebo spolufinancované obcou Olejníkov resp. samosprávou

v rámci Prešovského samosprávneho kraja v období 2007 -2013.

Tab. č. 2 Viac zdrojové financovanie

Celkové náklady

Verejné investície Súkromné

zdroje

Iné zdroje

Verejné investície spolu

Štátny rozpočet

Rozpočet PSK

Rozpočet obce Olejníkov

Úvery so zárukou štátu

Rozpočet EÚ

Oprava elektroinštalácie

5 956,00 5 956,00 5 956,00 - - - - -

Výstavba budovy Komunitného centra

232 294,23 232 294,23 22 943,07 - 14 335,03 - 195 016,13 - -

Exteriérové vybavenie Komunitného centra

10 962,00 10 962,00 1 126,20 - 263,10 - 9 572,70 - -


Interiérové vybavenie Komunitného centra

21 996,00 21 996,00 2 199,60 - 1 099,80 - 18 696,60 - -

1. realizačný projekt Programu revitalizácie

91 500,00 91 500,00 91 500,00 - - - - - -

2. realizačný projekt Programu revitalizácie

20 000,00 20 000,00 20 000,00 - - - - - -

Zdroj: OcÚ Olejníkov, vlastné spracovanie


1. Analytická časť1.1. Analýza vnútorného prostredia

1.1.1. História obce

Obec Olejníkov leží na južnom úpätí Čergovského pohoria vo východnej časti Šarišského

podolia v priamej oblasti potoka Ľutinka.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1322. Spomína sa ako Olaypathak, Olejník,

Olisznok, Olejnok, v súvislosti s vlastníctvom pozemkov Perényovcov, neskôr Péchyovcov

a Tarczanyovcov. Súčasťou obce sú osady Majdan, Ambrušovce a Baranie. Prvými usadlíkmi boli

drevorubači a robotníci, ktorí pracovali v továrňach na výrobu papiere podľa záznamov boli 3. Pre

veľký hlad boli fabriky robotníkmi opustené a neskôr zanikli.

V 60-tych rokoch boli osady Ambrušovce a Baranie opustené obyvateľmi a zachovali sa ako

chatové osady s pôvodnými drevenicami. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Šarišskej

stolice.

1.1.2. Prírodné pomeryPoloha

Obec Olejníkov (nadmorská výška 490 m.n.m., rozloha 4 500 ha, hustota osídlenia 10,11/

km2) leží na južnom úpätí Čergovského pohoria vo východnej časti Šarišského podolia v pramennej

oblasti potoka Ľutina, 13 km od mesta Sabinov. Jej matematicko-geografická poloha je daná

súradnicami: 49o 11´ 13´´ severnej geografickej šírky a 21o 04´12´´ východnej geografickej dĺžky.

Katastrálne územie obce susedí s katastrami obci: na juhu Ľutina, Jakovany, Drienica, na západe

Hanigovce, na severe Livovská Huta, Livov, Kríže a na východe Hertník, Fričkovce, Hradisko.

Geomorfológia a geologická stavba

Čergov (staršie Čerchov) je pohorie ktoré sa rozkladá v severnej časti Slovenska. Na východe

susedí s Ondavskou vrchovinou, na juhu s Košickou kotlinou a Šarišskou vrchovinou, na západe

s Levočskými vrchmi a na severe s pohorím Pieniny a menšia časť severnej strany tvorí štátnu hranicu

s Poľskom. Horský celok Čergov je orientovaný od severu na juhovýchod. Geologické podložie

územia tvorí flyš vrchného až spodného eocénu s premenlivým podielom pieskovcov, ílovcov,

pestrých ílovcov a slieňovcov. Z hľadiska geomorfológie sa tu vyskytuje hornatinový a vrchovinový

reliéf a prejavujú sa tu zlomovo – vrásové štruktúry flyšových Karpát.


https://sk.wikipedia.org/wiki/Po%C4%BEsko

https://sk.wikipedia.org/wiki/Pieniny

https://sk.wikipedia.org/wiki/Levo%C4%8Dsk%C3%A9_vrchy

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0ari%C5%A1sk%C3%A1_vrchovina

https://sk.wikipedia.org/wiki/Ko%C5%A1ick%C3%A1_kotlina

https://sk.wikipedia.org/wiki/Ondavsk%C3%A1_vrchovina

https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensko

https://sk.wikipedia.org/wiki/Pohorie

Klíma

V oblasti prevláda oceánska klíma s kontinentálnymi prvkami: prejavuje sa neskorým

nástupom jari so zvýšenými teplotami v jeseni v porovnaní s jarou. Podľa klimatických oblastí možno

zaradiť väčšiu časť Čergova nad 700 m n.m. do chladnejšej oblasti, a do jej mierne chladného okrsku

s priemernou ročnou teplotou vzduchu okolo 4 0C. Centrálna časť Čergova patriaca do chladnej

oblasti, má ročný úhrn zrážok okolo 800 mm. Okrajové časti pohoria, ktoré zasahujú do mierne teplej

klimatickej oblasti, majú 650 -750 mm zrážok ročne. Zrážkové pomery ovplyvňuje popri nadmorskej

výške aj morfológia územia. Pri prevládajúcich západných vetroch má mimoriadne málo zrážok

údolná niva rieky Torysy medzi Lipanmi a Prešovom 590-630 mm, naopak vrcholové časti Čergova

dostanú majú aj nad 800 mm zrážok. Priemerný počet dní so snehovou prikrývkou vo vrcholových

častiach pohoria je 80-120, priemerné maximu snehovej pokrývky je 40-60 cm.

Hydrografia

Oblasť Čergova patrí do troch hlavných povodní:

Povodie Popradu s rozlohou 68 km2 a hlavným tokom Soliská

Povodie Bodrogu s rozlohou 206 km2 s hlavnými tokmi Večný potok, Topľa, Slatvinec

a Šibská voda

Povodie Hornádu (čiastkové povodie Torysy) s rozlohou 126 km2 s hlavnými tokmi

Kalinovský potok, Ľutinka, Drienický potok, Bernát, Ternianka a Sekčov.

Riečna sieť má vejárovitý tvar s výrazne jednostrannou orientáciu prítokov z pohoria. Podľa

režimu odtoku oblasť Čergova patrí približne rovnakou plochou do dvoch typov: snehovo-dažďového

(najväčšia vodnosť pripadá na mesiace marec-máj, akumulácia na november-marec) a dažďové-

snehového (najväčšia vodnosť pripadá na mesiace marec-apríl, akumulácia v decembri-februári).

Veľký vplyv na režim vôd majú dlhšie trvajúce zrážky najmä mimo vegetačného obdobia, ako aj

topenie snehu. Menej intenzívne zrážky, najmä vo vegetačnom období zachytáva rastlinný (hlavne

lesný) kryt a následne sa odparia, voda zo silných búrkových lejakov zväčša odtečie bez vsiaknutia.

Jediným významným zdrojov tvorby podzemnej vody sú atmosferické zrážky. Pieskovcové súvrstvia

vytvárajú takmer úplne ohraničený komplex okolitými, zväčša ílovcovými vývojmi. Takéto

ohraničenie, spolu s tým, že Čergov je kryhou vyzdvihnutou nad svoje okolie, vylučuje prestupy

podzemných vôd zo susedných celkov.

Pôdy

Pôdny kryt má výškové pásma usporiadané do spektra. V nižších polohách s ílovcovým

substrátom sú hnedé pôdy nasýtené s ojedinelými pseudoglejami a hnedými pôdami nasýtenými. V

prevažnej časti územia sú hnedé pôdy nenasýtené (kyslé), v nižších polohách až podzolované. Na


mnohých miestach sa pôdy vyznačujú typickou povrchovou kamenitosťou, kedy sú v profile výrazne

kamenité, zväčša piesočnato-hlinité až hlinité. Na vypuklejších reliéfnych tvaroch v suchších

obdobiach pôdne zvršky čiastočne presychajú.

Rastlinstvo

Rastlinný kryt flyšového pásma je rovnorodý, málo pestrý, značné pozmenený hospodárskou

činnosťou. Pre nízke polohy sú charakteristické dubové hrabiny, pričom preniká do nich borovica,

breza, časté sú zárasty liesky. Malá nadmorská výška Nízkych Beskýd a otvorenie doliny severo-

južného smeru umožnili prenikanie teplomilnej vegetácie, ktorá sa rozšírila až do doliny. Typickým

krovinatým spoločenstvom teplých svahov sú ružovo - trnkové kry s častou borievkou, hlohom

a svíbom.

Živočíšstvo

Živočíchy tejto oblasti patria tak medzi zástupcov spoločenstiev listnatého a ihličnatého lesa,

ako i polí, lúk, vodných tokov, vodných plôch a ich brehov. Bežne sa tu vyskytuje zajac poľný, bažant

poľovný, srnec lesný, jeleň lesný, diviak lesný. Zo vzácnych a chránených druhov tu žije rys ostrovid,

vlk dravý, mačka divá, (nepravidelne aj medveď hnedý), výr skalný, sova dlhochvostá, orol krikľavý,

kuna lesná a skalná, haja červená, vydra riečna, jazvec lesný, krkavec čierny, korytnačka močiarna,

z vodného vtáctva: hus divá, kačica divá, bocian biely, bocian čierny, rybár bahenný, volavka

popolavá, z motýľov: jasoň červenooký, rôzne druhy babôčok a perleťovcov. Dá sa tu nájsť aj

najväčší motýľ žijúci na území Slovenska okáň hruškový.

1.1.3. Technická infraštruktúra Cestná doprava

Obec Olejníkov leží 8 km od významného cestného ťahu - cesty I. triedy 68 spájajúcej Prešov

a Starú Ľubovňu resp. Mníšek nad Popradom (štátna hranica s Poľskom) vo vzdialenosti 13 km od

okresného mesta Sabinov a 31 km od krajského mesta Prešov.

Cestná sieť v okolí obce je podľa charakteru, delená na štátne cesty a miestne komunikácie,

ktoré obhospodaruje a spravuje obecný úrad Olejníkov. Štátne cesty sú podľa správneho členenia

rozdelené na cesty II. a III. triedy.

Celková dĺžka miestnych komunikácií v obci je 3 km. V dôsledku zlých poveternostných

vplyvov a nadmerného využívania je cesta značne poškodená a v krátkom období potrebné čiastočná

v dlhšom časovom horizonte komplexná rekonštrukcia. V obci chýbajú miestne komunikácie

(chodníky).


Železničná doprava

Obec nemá priame prepojenie na železničnú sieť. Obyvatelia majú možnosť využiť najbližšie

vlakové spojenie obci Červenica pri Sabinove vzdialená 9 ,3km a okresného mesta Sabinov 13 km.

Železničné dopravné spojenie je možné smerom Prešov – Lipany- napojenie na trať Prešov – Košice

– Bratislava.

Osobná autobusová doprava

Osobnú autobusovú dopravu v súčasnosti prevádzkuje SAD Prešov. V obci sa nachádza 6

autobusových zastávok SAD, z ktorých je nutné 5 zastávok zrekonštruovať. Obec plánuje výstavbu

novej siedmej zastávky. Frekvencia spojenia v priebehu pracovného týždňa a v dňoch pracovného

pokoja do okolitých okresných miest (Prešov, Sabinov, Stará Ľubovňa) je postačujúca.

Cyklistická doprava, turistické trasy a oddychové zóny

V obci nie je v súčasnosti segregovaná cyklistická doprava (cyklotrasy). Samostatne trasované

lokálne cyklistické trasy v sídle nie sú a pohyb cyklistov je akceptovaný v rámci jazdných pruhov

cesty III. triedy. V obci sa taktiež nenachádzajú označené turistické trasy, chodníky ani oddychové

zóny.

Telekomunikácia a informačná infraštruktúra

Telekomunikačné služby v obci zabezpečuje Slovak Telekom, a.s.. Pokrytie mobilnými

operátormi zabezpečuje Orange Slovensko, a.s.., Slovak Telekom a O2 Slovensko. Občania majú

v súčasnosti možnosť pripojenia na Internet prostredníctvom mobilných operátorov, resp. mikrovlnné

pripojenia. Do budúcnosti sa počíta s vytvorením územno-technických podmienok (optické siete) pre

realizáciu požiadaviek operátorov jednotlivých mobilných sietí pre ďalší rozvoj a skvalitnenie

mobilných sietí (Územný plán obce). Obec Olejníkov je zapojená do projektu informatizácie

spoločnosti, ktorý realizuje Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby. Projekt sa týka

vybudovanie kvalitnej optickej prenosovej infraštruktúry. Projekt sa má realizovať začiatkom roka

2016. Výsledkom projektu bude vybudovanie optických sieti, ktoré budú prepojené medzi obcami

Olejníkov, Ľutina, Jakovany a Červená Voda.

V obci je vybudovaný káblový miestny rozhlas, ktorý je ovládaný z rozhlasovej ústredne

v objekte Obecného úradu. Využíva ho najmä samospráva na informovanie občanov. Miestny rozhlas

je potrebné rekonštruovať. V obci je vybudovať monitorovací kamerový systém.

Poštové služby zabezpečuje Slovenská pošta a.s., ktorá má expozitúru v obci Ľutina, ktorá je

vzdialená 3 km.


Elektrifikácia

Obec Olejníkov je v súčasnosti zásobovaná elektrickou energiou z 22 kW vzdušného vedenia

VN. Vedenia sú diaľkové linky vychádzajúce zo 110/22kW transformovane v Prešove. Plošné

zásobovanie obce elektrickou energiou sa uskutočňuje prostredníctvom transformačných staníc

VN/NN. V obci sa nachádzajú 4 trafostanice. Dodávku a rozvod elektrickej energie zabezpečuje

Východoslovenská energetika, a.s. Košice.

Verejné osvetlenie je zavedené v 70% obce a súčasne predstavuje pre obec veľkú energetickú

záťaž z dôvodu jeho vysokej spotreby. Osvetlenie je potrebné dobudovať.

Plynofikácia

Obec Olejníkov nie je plynofikovaná. Obec plánuje v nasledujúcich rokoch vybudovať

plynofikačnú sieť.

Cintorín

V obci sa nachádza cintorín, ktorého súčasná kapacita nie je dostačujúca a jeho okolie si

vyžaduje značnú revitalizáciu. V obci sa nenachádza dom smútku. Obec plánuje výstavbu domu

smútku.

1.1.4. Životné prostredieAnalýza stavu životného prostredia

Vodovodná a kanalizačná sieť

Zásobovanie pitnou vodou:

Obec Olejníkov nemá vybudovaný verejný vodovod. Objekty občianskej vybavenosti a veľká

časť rodinných domov je zásobovaná z vlastných studní z veľkej časti cez malé domové vodárne typu

DARLING. Vodné zdroje (studne) v obci v súčasnosti sú malej výdatnosti bez potrebných ochranných

pásiem a preto kvalita vody nevyhovuje SNT normám. V obci je potrebné vybudovať vodovodnú sieť

a vodojemy slúžiace na zásobovanie pitnou vodou.

Prameň minerálnej vody (Švabľovka) sa nachádza v katastri obce Olejníkov, na rozhraní

s katastrom obce Ľutina.

Obec nemá vybudovanú verejnú kanalizáciu. Objekty občianskej vybavenosti a veľká časť

rodinných domov má v súčasnosti vybudované vlastné žumpy. Časť rodinných domov má domovú


kanalizáciu zaústenú do priekop, alebo priamo do miestnych potokov, čo je spolu s vyvážaním žúmp

fekálnymi autami do čistiarne odpadových vôd Sabinov hygienickou závadou, pre ktoré je potrebné

vybudovať kanalizáciu. Dažďové vody zo zastavanej časti obce sú odvádzané priekopami a rigolmi,

ktoré sú zaústené do neupravených a upravených miestnych potokov. Priekopy, rigoly a potoky sú

neudržiavané a zanesené. Obec nemá vybudovanú ani dažďovú kanalizáciu, dažďové vody sú zvedené

do rigolov pozdĺž miestnych komunikácií. V obci je potrebné vyriešiť protipovodňové opatrenie

prostredníctvom vybudovania suchých poldrov, úpravou prítokov, reguláciou korýt a spevnením

brehov.

Civilná ochrana obyvateľstva

V súčasnosti v obci nie sú vybudované nijaké väčšie špeciálne zariadenia v súvislosti

s civilnou ochranou. Ukrytie obyvateľov je riešené formou jednoduchých úkrytov budovaných

svojpomocne. Väčšia časť objektov v obci je podpivničená, pivničné priestory slúžia pre ukrytie

obyvateľstva. Obec má spracovaný evakuačný plán v rámci ktorého sú obyvatelia obce informovaný

o prípadných zhromaždiskách obyvateľov alebo krytov v prípade nepredvídateľných udalosti.

Požiarna ochrana

V obci sa nenachádza požiarna zbrojnica. Obec má činný dobrovoľný hasičský zbor, ktorý

nevlastní žiadne vozidlo. Ochrana životov a zdravia občanov a ich majetku pred požiarmi a živelnými

pohromami je najdôležitejšou úlohou spoločnosti (a štátu), kde má významné miesto aj dobrovoľná

hasičská ochrana.

História DHZ v Olejníkove sa začala písať v roku 2005. Hlavným cieľom je zdokonaľovať

dobrovoľné hasičstvo. DHZ má v súčasnosti 10 členov.

Odpadové hospodárstvo

Základným právnym predpisom pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi je

zákon NR SR č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom od 1.

januára 2016 nadobúda účinnosť nový zákon č. 79/2015 Z.z.,ktorý obciam ukladá dnové povinnosti

v oblasti odpadov. Jedným zo základných nástrojov stratégie hospodárenia s odpadmi je vypracovanie

„Programu odpadového hospodárstva“. Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky

vypracováva Ministerstvo životného prostredia a následne samosprávny kraj, obec a pôvodca odpadu.

Obec Olejníkov má vypracovaný program odpadového hospodárstva. V súčasnosti vypracúva nový

program odpadového hospodárstva, ktorý by mal prísť do platnosti v roku 2016. Odpadové

hospodárstvo zahŕňa všetky činnosti zamerané na predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov,


znižovanie ich nebezpečnosti pre životné prostredie, ako aj nakladanie s odpadmi v súlade s platným

zákonom. Nakladanie s odpadmi je definované ako zber odpadov, preprava odpadov, zhodnocovanie

odpadov a zneškodňovanie odpadov vrátane starostlivosti o miesto zneškodňovania.

Obec zabezpečuje vývoz komunálneho odpadu 2x do mesiaca. Obec má v súlade s § 39 ods. 10

zákona o odpadoch uzatvorenú zmluvu na vykonávanie zberu, prepravy, zhodnocovania

a zneškodňovania komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov na území obce Olejníkov so

spoločnosťou MÁRIUS PEDERSEN, a.s..

V obci je zavedený separovaný zber komunálnych odpadov formou plastových vriec (papier,

plasty, PET fľaše, sklo, kov, elektro). Súčasťou nového programu odpadového hospodárstva bude aj

zber BRO - biologicko rozložiteľný odpad. Program bude obsahovať aj zmenu formy zberu

komunálneho odpadu prostredníctvom kontajnerov. Obec na svojom území neeviduje čiernu skládku.

Ochrana a tvorba prírody

Obec v hierarchii predstavuje najnižší, ale základný prvok ochrany prírody. Potreba napĺňať

enviromentálne ciele vyplýva aj zo samotnej alokácie obce. Zákon NRSR č. 543/2002 Z.z. o ochrane

prírody a krajiny v znení n. predpisov legislatívnou formou zabezpečuje zachovanie rozmanitosti

podmienok a foriem života na zemi, vytvorenie podmienok na trvalé udržanie, obnovovanie a

racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu

krajiny a udržania ekologickej stability.

V riešenom území obce Olejníkov je zastúpené chránené vtáčie územie a súkromná prírodná

rezervácia Vlčia, ktorá sa nachádza v katastrálnom území obce. Majiteľom územia je lesoochranárske

zoskúpenie VLK. V obci sa nachádza 1 minerálny prameň Švabľovka s potenciálnym využitím

(oddychová zóna).

1.1.5. ObyvateľstvoNasledujúca časť prezentuje štruktúru obyvateľstva podľa jednotlivých charakteristík, ako vek

vierovyznanie, vzdelanosť, pohlavie, atď.. Nasledujúca tabuľka prezentuje počet obyvateľov

bývajúcich v obci Olejníkov v roku 2014 na základe údajov zo Štatistického úradu SR.

Obyvateľstvo žijúce v obci Olejníkov (rok 2014)

Tab. č.3 Počet obyvateľov žijúcich v obci Spolu Muži Ženy454 235 219

Zdroj: Štatistický úrad SR databáza DATAcube

Z údajov v tabuľke č.4 vidíme, že v rámci pohlavia z celkového počtu obyvateľov 454 je 219

obyvateľov ženského pohlavia čo predstavuje 48,24 %. Tento údaj je odlišný od pomeru pohlavia


v Prešovskom kraji nakoľko vo všeobecnosti platí, že príslušníčok ženského pohlavia žije viac aj keď

len o 1-2% viac ako zástupcov mužského pohlavia. Počet obyvateľov v obci v priebehu posledných 10

rokov stúpol o 93, čo predstavuje nárast obyvateľov o 20,48%.

Tabuľka č. 4 Počet obyvateľov podľa pohlavia.200

5 2006200

7 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014Olejníkov 361 384 382 393 404 435 416 427 445 454Muži 187 198 196 199 204 223 210 218 226 235Ženy 174 186 186 194 200 212 206 209 219 219

% žien 48,248,4

4 48,749,3

649,5

048,7

449,5

248,9

549,2

148,2

3Zdroj: Štatistický úrad SR databáza DATAcube

Hustota obyvateľov

V tabuľke č. 5 vidíme pre porovnanie údaj o hustote obyvateľov na 1 km2. A to za obec

Olejníkov, okres Sabinov, Prešovský kraj a Slovenskú republiku. Z uvedených údajov vyplýva, že

hustota obyvateľov na 1 km2 mierne stúpa ale aj tak nedosahuje hodnoty Prešovského kraja

nehovoriac už o hodnotách za okres Sabinov a Slovenskú republiku. Z týchto údaj vyplýva, že obec

je v pomere na katastrálnu výmeru pomerne riedko osídlená. Tento fakt je daný veľkosťou

katastrálneho územia obce a počtom obyvateľov obce.

Tabuľka č. 5 Hustota obyvateľov k 31.12. podľa územia a roku (osoba/km2)2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014

Olejníkov 8,12 8,12 8,61 8,66 8,88 9,38 9,49 9,48 9,81 10,11

Okres Sabinov 114,8 115,5 116,1 116,8 117,9 119,0 106,1 106,8 107,4 107,9

Prešovský kraj 88,9 89,1 89,3 89,5 89,8 90,1 90,8 91,0 91,2 91,3

Slovenská republika 109,9 110,0 110,1 110,3 110,5 110,8 110,1 110,3 110,4 110,5

Zdroj: Štatistický úrad SR databáza DATAcube.

Obyvateľstvo podľa vierovyznania a národnosti

Obec je podľa kritérií vierovyznania značne homogénna. Dominantná časť obyvateľov sa

hlásila k gréckokatolíckemu vierovyznaniu (80,2 %). Aj keď pri pohľade na vývoj za posledných 20

rokov vidíme, že počet obyvateľov hlásiacich sa k niektorému z vyznaní klesol a naopak stúpol počet

obyvateľov bez vyznania a nezistené. Tento trend je viditeľný či už v krajskom ale aj v celoštátnom

meradle.


Obyvateľstvo podľa vierovyznania

Tabuľka č. 6 Trvalo bývajúce obyvateľstvo podľa vierovyznania ( v %)SĽDB 1991 SODB 2001 SODB 2011

Počet % Počet % Počet %

Rímskokatolícka cirkev 47 16,55 39 10,60 48 11,60

Gréckokatolícka cirkev 213 75,0 306 83,15 332 80,20

Pravoslávna cirkev 0 0,00 0 0,00 0 0,00

Evanjelická cirkev augsburského vyznania 0 0,00 0 0,00 1 0,24

Bahájske spoločenstvo 0 0,00 0 0,00 1 0,24

Ostatné 0 0,00 0 0,00 0 0,00

bez vyznania 1 0,35 1 0,27 13 3,14

nezistené 23 8,1 22 5,98 19 4,58

Trvalo bývajúce obyvateľstvo spolu 284 100,00 368 100,00 414 100,00

Zdroj: http://sodb.infostat.sk/sodb/index.htm; http://census2011.statistics.sk/tabulky.html

Obyvateľstvo podľa národnosti

Na základe údajov z roku 2011 vyplýva, že 53,38% obyvateľov je slovenskej národnosti. Obec

je charakteristická vysokým podielom obyvateľstva rómskej národnosti, ktorá tvorí necelú polovicu

(41,55%) populácie.

Tabuľka č. 7 Bývajúce obyvateľstvo podľa národnosti (v %)SĽDB 1991 SODB 2001 SODB 2011


slovenská 272 95,78 210 57,06 221 53,38

rómska 11 3,87 139 37,78 172 41,55

ukrajinská 1 0,35 1 0,27 1 0,24

rusínska 0 0,00 0 0,00 1 0,24

česká 0 0,00 0 0,00 2 0,48

ostatné, nezistené 0 0,00 18 4,89 17 4,11

Trvalo bývajúce obyvateľstvo spolu 284 100,00 368 100,00 414 100,00

Zdroj: http://sodb.infostat.sk/sodb/index.htm; http://census2011.statistics.sk/tabulky.html


http://census2011.statistics.sk/tabulky.html

Stav a pohyb obyvateľstva v obci

Úroveň sociálneho rozvoja charakterizuje viacero ukazovateľov, medzi ktoré patrí aj

demografická situácia a zloženie obyvateľstva. Pre demografický vývoj je vo všeobecnosti

charakteristický znižujúci sa prirodzený prírastok obyvateľstva a starnutie populácie. V prípade obce

Olejníkov vidíme, že situácia čo sa týka vývoja počtu trvalo bývajúceho obyvateľstva je pozitívna.

Nakoľko počet obyvateľov obce vzrástol za posledných 10 rokov zhruba o 93 obyvateľov.

Migračné saldo

Migračné saldo v obci má pozitívnu hodnotu keď výnimku tvoria len roky 2005, 2007, 2011 a

rok 2014v ktorých bol zaznamenaný väčší počet obyvateľov ktorí sa vysťahovali z trvalého pobytu

ako tých ktorí sa na trvalý pobyt prisťahovali. To je pozitívna hodnota. V porovnaní s okresom

Sabinov a Prešovským krajom kde za posledných 10 rokov vykazujeme viac vysťahovaní ako

prisťahovaní.

Celkový prírastok obyvateľstva

Celkový prírastok obyvateľstva poukazuje v absolútnych číslach rast alebo pokles počtu

obyvateľov v obci prípadne v iných NUTS. Za posledných 10 rokov môžeme konštatovať, že v obci

Olejníkov až na rok 2007 má tento ukazovateľ kladnú hodnotu. Nárast počtu obyvateľov v obci

predstavuje príležitosť pre ďalší rozvoj obce, zároveň však môže znamenať potrebu nárastu rozsahu

a kvality služieb v obci.

Počet živonarodených

Za posledných 10 rokov sa v obci narodilo 102 detí, čo predstavuje približne 10 detí ročne.

Tabuľka č.8 Prehľad stavu a pohybu obyvateľstva za posledných 10 rokov (osoba)2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014

Stav trvale bývajúceho obyvateľstva k 31.12. (Osoba)

361 384 382 393 404 435 416 427 445 454

Narodení (Osoba) 9 6 8 12 10 13 8 12 8 16

Zomretí (Osoba) 4 2 7 3 3 1 2 4 2 1

Sobáše (Počet v jednotkách) 0 1 2 2 1 0 4 2 0 2

Prirodzený prírastok 5 4 - 9 7 12 6 8 6 15


obyvateľstva (Osoba)

Prisťahovaní na trvalý pobyt (Osoba) 4 22 3 4 10 22 1 7 12 9

Vysťahovaní z trvalého pobytu (Osoba) 5 3 5 2 6 3 19 4 0 15

Migračné saldo (Osoba) -1 19 -2 2 4 19 -18 3 12 -6

Celkový prírastok obyvateľstva (Osoba) 4 23 -2 11 11 31 -12 11 18 9

Živonarodení (Osoba) 9 6 7 12 10 13 8 12 8 16

Zdroj: Štatistický úrad SR databáza DATAcube.

Prirodzený prírastok obyvateľstva

Tabuľka číslo 9 prezentuje prirodzený prírastok/úbytok obyvateľstva v SR, okrese Sabinov

Prešovskom samosprávnom kraji a Slovensku na 1000 obyvateľov, ako aj prirodzený prírastok v obci

Olejníkov. Z celkového počtu 454 obyvateľov je v obci 235 mužov a 219 žien. Hrubá miera

prirodzeného prírastku obyvateľstva sa ku koncu roka 2014 pohybovala na úrovni 34,01 promile,

pričom priemerná hodnota za posledných 10 rokov sa pohybovala na úrovni 19,34 promile.

V porovnaní so Slovenskou republikou, je to takmer 26-násobne viac (SR = 0,75), v porovnaní

s Prešovským krajom približne 5-násobok (PSK = 3,82). Počet obyvateľov obce vzrástol za

posledných 10 rokov o 93 obyvateľov, čo je priemerne asi 9,3 obyvateľov ročne. Táto hodnota je

pozitívna aj z dôvodu, že v obci žijú príslušníci marginalizovanej rómskej komunity pre ktorú sú

typické mnohopočetné rodiny a oveľa vyššia pôrodnosť.

Tab. č. 9 Prirodzený prírastok obyvateľstva za posledných 10 rokov

2005 2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

Prirodzený prírastok obyvateľstva (Osoba)

Olejníkov 5 4 - 9 7 6 6 8 6 15

Hrubá miera prirodzeného prírastku obyvateľstva (Promile)

Olejníkov 13,85 11,08

17,54

23,37

17,72

28,77

14,45

18,86

13,76

34,01

Okres Sabinov 7,4 6,6 7,0 7,3 10,5 8,6 8,3 7,7 7,0 7,1

Prešovský kraj 3,7 3,5 3,3 4,1 5,1 4,5 4,4 3,2 3,2 3,2

Slovenská rep. 0,2 0,1 0,1 0,8 1,5 1,3 1,7 0,6 0,5 0,7


Vekové štruktúra obyvateľstva

Obyvateľstvo v produktívnom veku tvorí približne 66,9% z celkového počtu obyvateľov. Táto

hodnota je v posledných 10tich rokoch relatívne stabilná.

Tab. č. 10 Veková štruktúra obyvateľstva za posledných 10 rokov

14 rokov alebo menej Od 15 do 64 rokov 65 rokov alebo viacSpolu


2005 121 33,52 207 57,34 33 9,14 361

2006 132 34,37 222 57,81 30 7,81 384

2007 133 34,82 218 57,07 31 8,12 382

2008 137 34,86 227 57,76 29 7,38 393

2009 149 36,88 226 55,94 29 7,18 404

2010 159 36,55 248 57,01 28 6,44 435

2011 139 33,42 249 59,86 28 6,73 416

2012 143 33,49 255 59,72 29 6,79 427

2013 144 32,36 268 60,22 33 7,42 445

2014 144 31,72 277 61,01 33 7,27 454

Zdroj: Štatistický úrad SR databáza DATAcube

Veková štruktúra obyvateľstva v obci je charakteristická relatívne vysokým podielom

obyvateľov v predproduktívnom veku (31,72% v roku 2014) a nízkym podielom obyvateľstva

v poproduktívnom veku (7,27%). Táto skutočnosť môže byť do určitej miery spôsobená vysokým

podielom obyvateľstva rómskej národnosti – podľa údajov zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov

tvoria obyvatelia rómskej národnosti 41,55% z celkového počtu obyvateľov. Stabilný, mierne rastúci

trend má obyvateľstvo v produktívnom veku, podiel ktorého sa pohybuje približne na úrovni 61%.

1.1.6. Vzdelanie a zamestnanosť


Stupeň najvyššieho dosiahnutého vzdelania obyvateľov obce Olejníkov je na základe

štatistického zisťovania uvedený v tabuľke 11. Z nižšie uvedených údajov vyplýva, že až 34,79 %

obyvateľov je bez vzdelania, čoho dôvodom môže byť aj vysoká miera populácie marginalizovanej

rómskej komunity (MRK) v obci. Najpočetnejšiu skupinu tvoria obyvatelia so základným vzdelaním

27,54 %. Druhým najčastejším stupňom vzdelania je učňovské bez maturity 14,73%. Vysokoškolské

vzdelanie magisterské, inžinierske a doktorandské dosiahlo len 2,42% obyvateľov s trvalým pobytom

v obci. Tento jav je typický takmer pre všetky obce Prešovského kraja a je daný tým, že mladý ľudia,

ktorí ukončia vysokoškolské vzdelanie len ťažko nachádzajú uplatnenie na trhu práce a preto často za

výhodnejšími pracovnými podmienkami odchádzajú do väčších miest. V poslednom období ale

môžeme pozorovať jav, že mladý ľudia s vysokoškolským vzdelaním sa sťahujú do dedín v blízkosti

väčších miest a to hlavne kvôli kľudnejšiemu spôsobu bývania, nižším nákladom na bývanie a väčšej

možnosti mimopracovných aktivít spojených hlavne s návštevou prírody.

Tabuľka č. 11 Obyvateľstvo podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania (SODB 2011)Obyvateľstvo podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania Počet %

základné 114 27,54

učňovské (bez maturity) 61 14,73

stredné odborné (bez maturity) 29 7,0

úplné stredné učňovské (s maturitou) 5 1,2

úplné stredné odborné (s maturitou) 30 7,25

úplné stredné všeobecné 4 0,97

vyššie odborné 0 0

vysokoškolské bakalárske 5 1,2

vysokoškolské mag., inž., dokt. 10 2,42

vysokoškolské doktorandské 0 0

bez vzdelania 144 34,79

nezistené 12 2,9

Trvalo bývajúce obyvateľstvo spolu 414 100

Zdroj: www.census2011.statistics.sk/tabulky.html

Oproti Prešovskému kraju má obec nízky podiel obyvateľov s absolvovaným vysokoškolským

vzdelaním I. a II. stupňa (11,2 % PSK, 2,42% Olejníkov).

Tabuľka č. 12 Obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity (SODB 2011)Počet %

Muži Ženy Spolu Muži Ženy SpoluOsoby ekonomicky aktívne 98 66 164 59,8 40,2 100,00


http://www.census2011.statistics.sk/tabulky.html

- na materskej dovolenke 0 8 8 0,00 100,00 100,00- pracujúci dôchodcovia 0 0 0 0,00 0,00 100,00- nezamestnaní 2

926 55 52,73 47,27 100,00

- vypomáhajúci (neplatení) členovia domácnosti v rodinných podnikoch

0 0 0 0 0 0

- na rodičovskej dovolenke 1 18 19 5,26 94,74 100,00- nepracujúci dôchodcovia 21 32 53 39,62 60,38 100,00- ostatní nezávislí 2 2 4 0,00 100,00 100,00- deti do 16 rokov, študenti SŠ, VŠ 63 67 130 48,46 51,54 100,00- ostatní závislí, nezistení 6 3 9 66,67 33,33 100,00Obyvateľstvo spolu 226 233 469 48,19 51,81 100,00Zdroj: www.census2011.statistics.sk/tabulky.html

Vývoj nezamestnanosti

Nezamestnanosť v Prešovskom kraji je dlhodobo vyššia oproti celkovej evidovanej

nezamestnanosti v SR. Za posledných 10 rokov bola najnižšia v roku 2007 (12,1 %). V nasledujúcich

rokoch sa zvyšovala, čo bolo s najväčšou pravdepodobnosťou dôsledkom hospodárskej krízy. Za

posledné dva roky dochádza k postupnému poklesu nezamestnanosti. Ku koncu roka 2014 bola

aktuálna miera evidovanej nezamestnanosti v Prešovskom kraji 17,5 % a v okrese Sabinov 21,9 %.

Miera evidovanej nezamestnanosti mužov je nižšia ako u žien čo je dané charakterom oblasti, ktoré sa

rozvíjajú a pre ktoré je typické vyššie zamestnávanie mužov ako žien (stavebníctvo, práce v lese

a priemyselná výroba). Vo všeobecnosti však môžeme konštatovať, že miera nezamestnanosti je

v okrese Sabinov vyššia ako v Prešovskom kraji a aj keď nezamestnanosť v okrese od roku 2010

neustále klesá stále jej klesanie kopíruje výšku nezamestnanosti v Prešovskom kraji aj v Slovenskej

republike. V roku 2014 bola za obec Olejníkov evidovaných 61 uchádzačov o zamestnanie.

Tabuľka č. 13 Miera evidovanej nezamestnanosti k 31.12. daného roka (v%)2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014

Slovenská republika 11,4 9,4 8,0 8,4 12,7 12,5 13,6 14,4 13,5 12,3Prešovský kraj 15,8 13,7 12,1 12,9 18,3 17,8 19,0 20,7 19,4 17,5Okres Sabinov 21,1 19,3 17,6 18,1 25,4 25,7 26,8 28,4 23,7 21,9- muži 18,7 16,3 14,2 15,1 23,2 23,0 24,5 26,8 21,3 19,3- ženy 24,3 23,2 22,1 22,1 28,5 29,6 30,0 30,6 27,0 25,4Zdroj: Štatistický úrad SR databáza DATAcube.

Z hľadiska vekovej štruktúry tvoria v okrese Sabinov najväčšiu kategóriu nezamestnaných

uchádzači a uchádzačky vo veku od 35 do 49 rokov – 33,51 % z celkového počtu uchádzačov

a uchádzačiek. Veková štruktúra evidovaných nezamestnaných v okrese je porovnateľná so štruktúrou

v SR a Prešovskom kraji. K zvýšeniu nezamestnanosti žien dochádza vo vekovej kategórii 35 – 49

rokov, pričom táto kategória tvorí až 37,61 % evidovaných nezamestnaných žien v okrese Sabinov.

Tabuľka č. 14 Veková štruktúra uchádzačov o zamestnanie k 31.12.2014 (%)Vek Slovenská republika Prešovský kraj Okres Sabinov


http://www.census2011.statistics.sk/tabulky.html

Spolu Muži Ženy15-24 17,5 19,9 20,75 24,54 16,5725-34 24,1 25,2 26,27 26,84 25,64

35-49 33,6 33,2 33,51 29,80 37,61

50 a viac 24,8 21,7 19,45 18,80 20,16

Verejné služby zamestnanosti

Na zabezpečovanie práva občanov na zamestnanie je zriadený ÚPSVaR ako verejnoprávna

inštitúcia, ktorý v rozsahu svojej pôsobnosti, ako jeden z viacerých subjektov, v súčinnosti

s reprezentatívnymi organizáciami zamestnancov a zamestnávateľov vykonávajú politiku

zamestnanosti. ÚPSVaR je hlavnou inštitúciou realizujúcou politiku práce, čo je systém podpory

a pomoci občanom pri ich začleňovaní na pracovné miesta trhu práce formou sprostredkovania

zamestnania, poskytovania poradenstva, prispôsobovaním profesijnej štruktúry nezamestnaných

a zamestnancov pomocou rekvalifikácií, podporovanie vytváranie nových pracovných miest

zamestnávateľmi pomocou poskytovania príspevkov v rámci aktívnej politiky trhu práce

a poskytovaním podpory v nezamestnanosti. Pri poskytovaní verejných služieb zamestnanosti obec

spolupracuje s ÚPSVaR v Sabinove, pri vytváraní dočasných pracovných miest, ktoré sú

nevyhnutným predpokladom zachovania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných. Obec

spolupracuje rovnako aj pri realizácií aktívnej politiky trhu práce (APTP), v rámci ktorej sa pomocou

nástrojov APTP podporuje predovšetkým vytváranie nových pracovných miest zamestnávateľmi, ako

aj obcou samotnou. Obec v oblasti aktívnej politiky zamestnanosti dočasne zamestnáva

nezamestnaných občanov v rámci aktivačných prác a malých obecných služieb. V prevažnej miere

výkon týchto pracovných činností zahŕňa údržbu verejných priestranstiev. V obci je zapojených do

aktivačných prác 35 obyvateľov z ktorých prevažnú väčšinu tvoria príslušníci marginalizovanej

rómskej komunity.

1.1.7. Bývanie V roku 2015 tvoril v obci bytový fond 75 rodinných domov. Trvalo obývaných domov bolo

67.

Rozvoj v oblasti výstavby bytov

Nakoľko obec nemá dostatočné prostriedky na rozvoj bytového fondu, vo väčšine prípadov sa

uskutočňuje výhradne z prostriedkov jednotlivých domácností.

Základné údaje o domovom a bytovom fonde


Tabuľka č. 15 prezentuje stav bytového fondu v roku 2011. Byty podľa typu budovy Obývané byty Neobývané byty Nezistené SpoluByty v bytových budovách 7 0 0 7Byty v budovách s jedným bytom 7 0 0 7Byty v budovách s dvoma bytmi 7 0 0 7Nezistené 0 0 0 0Spolu 7 5 0 7 Zdroj: http://census2011.statistics.sk/tabulky.html

Väčšinu bytového fondu v obci tvoria rodinné domy. Nasledujúce tabuľky ukazujú počet domov podľa typu:

Tabuľka č. 16 Obývané domy podľa typu (SODB 2011)Rodinné domy Neobývané domy Bytové domy Iné

80 17 0 0Zdroj: JUHAŠČÍKOVÁ, I., ŠKÁPIK, P., ŠTUKOVSKÁ, Z. 2013. Základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Domy v SR, krajoch, okresoch a obciach. Bratislava: ŠÚSR. ISBN 978-80-8121-293-2

Tabuľka č. 17 Obývané domy podľa typuRodinné domy Neobývané domy Bytové domy Iné

86 18 0 0Zdroj: PHSR obce Olejníkov 2010 - 2015

Tabuľka č. 18 Obývané domy podľa typuRodinné domy Neobývané domy Bytové domy Iné

75 8 0 0Zdroj: Obecný úrad Olejníkov

Prevažná väčšina (47) obytných jednotiek je zásobovaná tečúcou vodou. Bez tečúcej vody je 26 obytných jednotiek , v 7 prípadoch tento údaj nebol zistený.

Tabuľka č. 19 Obývané byty podľa systému dodávky vodyV obytnej jednotke je tečúca V obytnej jednotke nie je tečúca Nezisten Spolu

47 26 7 80Zdroj: Štatistický úrad SR databáza DATAcube

Z hľadiska typu kúrenia tvoria najpočetnejšiu skupinu byty bez centrálneho kúrenia v počte 40. Tridsaťtri jednotiek je vykurovaných centrálnym kúrením, v 7 prípadoch tento údaj nebol zistený.

Tabuľka č. 20 Obývané byty podľa typu kúreniaCentrálne kúrenie Bez centrálneho kúrenia Nezistené Spolu

33 40 7 80Zdroj: Štatistický úrad SR databáza DATAcube


http://census2011.statistics.sk/tabulky.html

Základným zámerom obce v oblasti bývania je zabezpečiť rozvoj bývania vo všetkých jeho

zložkách. Stratégiu rozvoja bývania je potrebné založiť na usmerňovaní a zosúladení verejných

a súkromných aktivít, finančných, územných a ľudských zdrojov.

Strategickým cieľom bytovej výstavby by malo byť - dosiahnuť bežný európsky štandard.

Bývanie pre mladé rodiny, obyvateľov žijúcich pod hranicou sociálneho minima by malo byť

porovnateľné so sociálnou výstavbou v krajinách EÚ.

1.1.8. Podnikateľské subjekty

Podnikateľské subjekty v obciFirma Odvetvie

Ján Falat - živnostník Služby v rámci lesníctva a drevárstvaMarián Klembara - živnostník AutodopravaMarek Hrabčák Lesné podnikanieMarek Záleta Lesné podnikaniePeter Poráč Lesné podnikanieKarol Leššo Rybný chov

V obci Olejníkov sa nachádza len zopár podnikateľských subjektov a živnostníkov. Väčšina

živnostníkov pracuje na živnosť v rôznych najmä stavebných firmách prípadne v iných

špecializovaných činnostiach. Medzi podnikateľské subjekty, ktorých prevádzky sa nachádzajú v obci

patria:

Tabuľka č. 21 Prehľad podnikateľských subjektov v obci Olejníkov


1.1.9. Školstvo a vzdelanieV súlade so zákonom č.416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobnosti z orgánov štátnej

správy na obce a na vyššie územné celky s účinnosťou od 1.7.2002 prešla materská škola a základná

škola, ktorá sa nachádza v obci do zriaďovateľskej pôsobnosti obce.

V obci sa nenachádza materská škola a ani základná škola. Deti predškolského veku (prevažne

MRK) navštevujú komunitné centrum v obci Olejnikov, ktoré poskytuje pre deti voľno časové

a vzdelávacie aktivity (od 10 do 20 detí) a taktiež navštevujú cirkevnú materskú školu v susednej obci

Ľutina vzdialenej cca 2 km od obce Olejníkov (4 deti). Základnú školu navštevuje 69 žiakov v obci

Ľutina a 4 žiaci navštevujú základnú školu v iných obciach.

Možnosť pokračovania v ďalšom štúdiu majú absolventi základnej školy v meste Sabinov,

ktoré je vzdialené cca 13 km a v meste Lipany, ktoré je od obce vzdialené cca 14 km. V týchto

mestách sídlia stredné odborné školy, gymnázia a učňovské školy rôzneho zamerania.


Najbližšie možnosti štúdia na vysokých školách a univerzitách sú v mestách Prešov a Košice,

ktoré sú vzdialené od obce cca 30-65 km.

1.1.10. Sociálna sféra V obci Olejníkov sa nenachádzajú zariadenia sociálnych služieb. Obec taktiež neposkytuje

opatrovateľské služby. V obci sa nenachádza sociálne zariadenie pre seniorov. Strategickým

dokumentom pre túto oblasť je Komunitný plán sociálnych služieb obce Olejníkov pre roky 2011 -

2015 schválený uznesením UZ č. 12/2011, zo dňa 11.10.2011. Obec v roku 2015 poskytovala terénnu

sociálnu prácu prostredníctvom dvoch pracovníčok. Obec plánuje poskytovať terénnu sociálnu prácu

aj v nasledujúcich rokoch.

Absentujúcu sociálnu starostlivosť kompenzujú okolité sídla, konkrétne zdravotné stredisko

v obci Pečovská Nová Ves a zariadenia v meste Sabinov, Lipany a Prešov.

Na území Prešovského samosprávneho kraja poskytuje sociálne služby 268 poskytovateľov

zabezpečujúcich rôzne druhy sociálnych služieb v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych

službách:

- sociálne služby krízovej intervencie,

- sociálne služby na podporu rodiny s deťmi,

- sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku,

- sociálne služby s poskytnutím telekomunikačných technológií,

- podporné služby,

- odborné činnosti.

V okrese Sabinov sa nachádzajú 2 zariadenia sociálnych služieb, ktoré poskytujú sociálne

služby občanom odkázaným na pomoc inej fyzickej osoby (Domov sociálnych služieb v Brezovičke,

Domov sociálnych služieb v Sabinove). Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách definuje

sociálnu službu ako odbornú činnosť, obslužnú činnosť alebo ďalšiu činnosť alebo súbor týchto

činností, ktoré sú zamerané na:

- prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácia, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo

zmierne nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity,

- zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na

podporu jej začlenenia do spoločnosti,

- zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb

fyzickej osoby,


- riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny,

- prevenciu sociálneho vylúčenie fyzickej osoby a rodiny.

V obci žijú obyvatelia, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok a túto sociálnu pomoc

využívajú ako súčasť sociálneho zabezpečenia v našom štáte. Takéto sociálne zabezpečenie je možné

využívať v prípade, že sa občan ocitne v zlej životnej situácii resp. v hmotnej núdzi, to znamená, že

jeho príjem nedosahuje životné minimum. V doleuvedenej tabuľke je rozdelenie obyvateľov obce

podľa evidencie nezamestnaných a podľa druhu poberanej sociálnej dávky v sledovanom období.

Tab. č. 22 Počet evidovaných dlhodobo nezamestnaných a poberateľov sociálnych dávokCelkový počet obyvateľov Počet evidovaných dlhodobo

nezamestnanýchPočet poberateľov sociálnych dávok

454 39 44Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Medzi cieľové skupiny, ktoré sú ohrozené sociálnym vylúčením patria prevažne seniori, ale aj

ostatní občania obce, ktorí sa nachádzajú v zlej sociálne resp. nevyhovujúcej situácii. Medzi

znevýhodnené skupiny, ktoré nemajú rovnaké šance a príležitosti, patria tiež ženy- zamestnankyne

s nezaopatrenými deťmi (slabá ponuka služieb za zosúladenie rodinného a pracovného života).

1.1.11. Zdravotníctvo

V obci Olejníkov sa nenachádza zdravotné stredisko, ani ordinácia praktického lekára.

Zdravotnícka starostlivosť pre občanov je poskytovaná formou primárnej, sekundárnej a následnej

zdravotníckej starostlivosti v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadeniach v Poliklinike Sabinov

a FNsPP v Prešove.

1.1.12. Šport

Obyvatelia obce majú obmedzené možnosti športového využitia. K dispozícii je hlavne

futbalové ihrisko a v zimných mesiacoch umelo vytvorená ľadová plocha slúžiaca ako hokejové

ihrisko. Obec pravidelne organizuje v letných mesiacoch futbalový turnaj, účastníkmi, ktorého sú

susediace obce. V oblasti športových aktivít, ktoré sa neviažu na vybudovanú športovú infraštruktúru,

obec a jej okolie ponúka široké možnosti športového vyžitia. V letných mesiacoch ide predovšetkým

o horskú cykloturistiku a pešiu turistiku, v zimných mesiacoch beh na lyžiach (bežkovanie). V mesiaci

máj sa uskutočnil nultý ročník cykloprechodu Čergovským pohorím, ktorý bol organizovaný

v spolupráci s obecným úradom Olejnikov a Ľutina. V obci sa v súčasnosti nenachádzajú


multifunkčné ihriská, ktoré by mali slúžiť hlavne nižším vekovým skupinám obyvateľov obce, ale aj

turistom a iným návštevníkom obce.

1.1.13. Kultúra

Kultúra v obci je samozrejmosťou a nevyhnutnou podmienkou ponuky kultúrno-spoločenského

vyžitia sa obyvateľov obce, ale aj prejavom cielenej kultúrnej ponuky širšej návštevníckej verejnosti

danej obce.

Na uskutočňovanie kultúrnych aktivít je k dispozícii obyvateľom v obci kultúrny dom. Kapacita

domu kultúry je 180 osôb. KD je však v zlom technickom stave. Aj napriek nevyhovujúcemu

technickému stavu však budova slúži na uskutočňovanie pravidelných a nepravidelných kultúrnych

aktivít. Do budúcnosti plánuje obec rozšíriť ponuku kultúrnych akcií.

Kultúrne pamiatky V katastrálnom území obce sa nenachádzajú žiadne kultúrne pamiatky avšak v obci Ľutina,

ktorá je vzdialená od obce Olejníkov 3 km sa nachádza miniskanzen drevených chrámov a jedno

z najväčších pútnických miest gréckokatolíkov na Slovensku, ktoré centrom je Bazilika Zosnutia

Presvätej Bohorodičky. V obci sa v súčasnosti nenachádza areál na realizáciu kultúrno spoločenských

aktivít.

1.1.14. Ubytovacie zariadenia

V súčasnosti sa v obci nenachádza žiadne špecializované ubytovacie zariadenie.

1.1.15. Stravovacie a reštauračné služby

Stravovacie a reštauračné služby sú poskytované v miestnom pohostinstve. V obci chýba

reštauračné zariadenie, ktoré by v tradičnom prostredí poskytovalo príležitostným ale aj ostatným

návštevníkom obce tradičné jedlá typické pre túto oblasť.

1.1.16. Cestovný ruchPotenciál územia Prešovského kraja je pre cestovný ruch, rekreáciu a kúpeľníctvo značne

rozsiahly a hlboko diferencovaný. Nachádzajú sa tu priestory poskytujúce možnosti pre rozvoj

rekreácie a cestovného ruchu od vysokohorskej a horskej krajiny Vysokých Tatier, Spišskej Magury,

Pienin, Čergova, Slánskych vrchov, Vihorlatu a Bukovských vrchov, významné prvky kultúrneho a


historického dedičstva slúžiace ako cieľ poznávacieho turizmu, až po možnosť kúpania vo vodných

nádržiach a termálnych kúpaliskách.

Najcennejšou devízou územia prešovského kraja je vysoko hodnotná, zatiaľ relatívne málo

narušená horská i podhorská krajina osobitá nielen v celoslovenskom, ale i stredoeurópskom kontexte

poskytujúca nevšedné turistické a rekreačné vyžitie v prírodnom prostredí.

Súčasný ponukový potenciál obce Olejníkov z hľadiska vybavenosti cestovného ruchu, turizmu

a rekreačno-športových aktivít nie je dostatočný. Priamo v obci sa významnejšie atraktivity

cestovného ruchu nenachádzajú. V okolí sa nachádzajú rôzne rekreačné strediská, hrady a prírodné

rezervácie ako napr.:

Drienica

Rekreačná oblasť Drienica-Lysá začína tesne nad hornou časťou obce. Začína chatovou časťou

a postupne prechádza do rekreačnej časti. Sú tu situované ubytovacie a stravovacie zariadenia (hotely

a ubytovne), relaxačné zariadenia a lyžiarsky svah. Rekreačná oblasť je využívaná celoročne.

V zimnom období sú to predovšetkým zimné športy či už na svahoch alebo bežkársky v celej oblasti.

V letných mesiacoch sú to pešia a cykloturistika. Stredisko je situované v pohorí Čergov v Drienickej

doline nad obcou Drienica, asi 4 km od okresného mesta Sabinov.

Hanigovský hrad

Ruiny hradu ležia na pomerne strmom homoľovitom kopci na severovýchod od obce

Hanigovce, v Šarišskom podolí SV od Lipian, na úpätí Čergovského pohoria. Dispozícia hradu

zodpovedá jeho dobe vystavania - roku 1432. Kamenný hrad zaberal celý vrchol ostrožiny zhruba

55m x 22m. Celé priestranstvo obklopovalo hradobné opevnenie, ktorá sa napájalo na palác na

najvyššom mieste plošiny.


Prírodná rezervácia Vlčia

Má rozlohu 21,24 h. Chránené územie s piatym stupňom ochrany sa nachádza na južnom svahu

vrchu Veľká Javorina. Účelom vyhlásenia súkromnej prírodnej rezervácie je zabezpečenie ochrany

evolučných procesov komplexe pôvodných a prirodzených lesných porastov a častí horských lúk

pohoria Čergov so zachovalým zložením drevín a rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Rezervácia

sa nachádza na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve Lesoochranárkseho združenia VLK.

Cezhraničná spolupráca


Obec nemá nadviazanú žiadnu cezhraničnú spoluprácu s okolitými štátmi avšak vo vízii obce

v rámci cestovného ruchu je snaha nadviazať spoluprácu cez program cezhraničnej spolupráce PL-

SK. Obec je členom Miestnej akčnej skupiny (MAS) Sabinovsko. Cieľom MAS je riešiť problémy

územia pomocou prístupu LEADER a prostredníctvom stratégie CLLD (stratégie miestneho rozvoja

vedeného komunitou). Momentálne nemá obec nadviazanú spoluprácu so žiadnou Oblastnou

organizáciou cestovného ruchu.

1.1.17. Rekapitulácia rozpočtu obce za roky 2009 - 2014Nasledujúca tabuľka prezentuje štruktúru príjmov a výdavkov obce:

Tab. č. 23 Hospodárenie obce celkom

Prehľad rozpočtov obce v tis. €

Rok

Príjmy Výdavky

Výsledok hospodáreniaRozpočet Skutočnosť Rozpočet Skutočnosť

2009 117 100,00 117 100,00 117 100,00 117 085,00 15,00

2010 118 235,00 118 235,00 118 235,00 118 137,00 98,00

2011 235 404,00 235 404,00 216 536,00 216 536,00 18 868,00

2012 144 265,00 147 014,00 144 265,00 146 705,00 309,00

2013 121 612,06 122790,93 121 612,06 122 790,63 162,73

2014 150 224,26 190 269,35 150 224,26 190 252,19 17,16


1.1.18. Samospráva


Spôsob zriadenia obceObec Olejníkov bola zriadená zákonom SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a to dňom

volieb do orgánov samosprávy obcí t.j. 23. – 24. 11. 1990.

Právomoci a kompetencie obceKompetencie obce (t.j. právomoc a pôsobnosť obce sú dané):

- Ústavou Slovenskej republiky (najmä čl. 64 – 71),- Zák. SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,- Platnou právnou úpravou SR,- Všeobecne záväznými nariadeniami obce na úseku samosprávnych činností (čl. 71 ods. 2

Ústavy SR).

Nasledujúca tabuľka prezentuje príslušnosť obyvateľov k jednotlivým úradom špecializovanej štátnej správy

Tab. č. 24 Príslušnosť obyvateľov k úradom ŠŠSSídlo matričného úradu Pečovská Nová VesSídlo pracoviska daňového úradu SabinovSídlo pracoviska Obvodného oddelenia policajného zboru SabinovSídlo Okresného súdu PrešovSídlo Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru PrešovSídlo pracoviska obvodného úradu SabinovSídlo územného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny PrešovSídlo Obvodného úradu životného prostredia SabinovZdroj: ŠÚ SR

Organizačná štruktúra obce

Súčasné zriadenie verejnej správy a administratívy reprezentuje obecný úrad. Obecný úrad je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu obce Šarišské Michaľany. Obecný úrad zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu obce, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom. Obecné zastupiteľstvo má 5 poslancov, ktorí sú volení obyvateľmi obce na obdobie 4 rokov. Pri obecnom zastupiteľstve sú zriadené tieto komisie:

- Komisia pre riešenie rómskej otázky a ochrany verejného záujmu- Komisia pre kultúru a šport- Rada školy pri ZŠ Ľutina- Komisia pre ochranu verejného poriadku.

Najvyšším výkonným orgánom obce je starosta, ktorého volia obyvatelia obce na 4 roky.

1.2. Analýza vonkajšieho prostredia 1.2.1. Identifikácia hlavných vonkajších faktorov rozvoja územia a analýza vplyvu

vonkajšieho prostredia na vývoj situácie v území

Obec Olejníkov je súčasťou Prešovského samosprávneho kraja. Prešovský kraj má v rámci

Slovenskej republiky najvyššiu pôrodnosť a najvyšší prirodzený prírastok obyvateľstva. Vplyvom


migrácie je však celkový prírastok obyvateľstva len druhý najvyšší v SR. V poslednom období

dochádza k úbytku populácie v predproduktívnom veku a nárastu populácie v produktívnom

a poproduktívnom veku.

STEEP faktory

V analýze vonkajšieho prostredia bola použitá STEEP analýza, ktorá posudzuje vonkajšie

faktory v sociálnej, technologickej, ekonomickej, ekologickej a politickej oblasti. Ide o problémy a

zámery na celoštátnej či nadnárodnej úrovni, ktoré majú vplyv na miestny rozvoj. Zmeny v

spoločnosti prebiehajú neustále, jednotlivé faktory sa vzájomne ovplyvňujú a nemožno ich

posudzovať oddelene.

Sociálne faktory

Prešovský kraj patrí medzi najchudobnejšie regióny Slovenska. Napriek rastu jeho hrubého

regionálneho produktu stále výrazne zaostáva za priemerom EÚ. Podiel Prešovského kraja na

celkovom hrubom domácom produkte sa v posledných rokoch pohybuje medzi 8,5 – 9%, čo je

najnižší podiel zo všetkých krajov. Región je charakteristický vysokou nezamestnanosťou a nízkym

podielom kvalifikovanej pracovnej sily. Štruktúra ekonomicky aktívneho obyvateľstva je oproti

ostatným krajom Slovenska charakteristická vyšším podielom osôb s ukončeným a neukončeným

základným vzdelaním. Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Sabinov dosahovala ku koncu roka

2014 hodnotu 21,9%, čo je o 9,6 percentuálneho bodu viac ako miera evidovanej nezamestnanosti za

Slovensko ako celok. Spomedzi evidovaných UoZ je v kraji vysoký podiel uchádzačov s ukončeným

stredným odborným vzdelaním a úplným stredným odborným vzdelaním. Významnú časť

evidovaných UoZ tvoria osoby s ukončeným základným vzdelaním a bez ukončeného základného

vzdelania.

Demografické starnutie populácie v regióne vytvára tlak na zvyšovanie kvality a kapacity

sociálnych služieb, najmä pre obyvateľov v poproduktívnom veku.

V rámci celosvetových sociálnych faktorov majú v súčasnosti na vývoj spoločnosti najväčší

vplyv demografické zmeny – znižovanie celkového počtu obyvateľov, znižovanie počtu detí a

zvyšovanie počtu seniorov, zvyšovanie priemerného veku obyvateľov, odchod obyvateľov v

produktívnom veku do zahraničia za prácou a kariérou. Prejavujú sa zmeny v životnom štýle – rýchle

životné tempo, viac stresu a menej pohybových aktivít, konzumný spôsob života, nárast kriminality

a drogových závislostí, zhoršujúci sa zdravotný a fyzický stav populácie, množstvo informácií, vplyv

techniky a médií. Dochádza k oslabovaniu tradičných ľudských hodnôt – zhoršovanie medziľudských

vzťahov a komunikácie, peniaze ako meradlo hodnôt, kríza rodiny, zvyšovanie počtu rozvodov a detí

narodených mimo manželstva. Na druhej strane sa posilňujú skupiny oživujúce tradície a tradičné

hodnoty, ktoré sa týkajú stravovania, bývania a celkového životného štýlu.


Technologické a ekonomické faktory

Priemysel v kraji je rôznorodý, nie je výrazne zameraný na niektoré konkrétne výrobné

odvetvia. Dôležitými priemyselnými odvetviami sú kovospracujúci, drevospracujúci, potravinársky,

elektrotechnický, strojársky, chemický, textilný a odevný priemysel. Priemysel je koncentrovaný

predovšetkým v okresných mestách. Významnými podnikmi pôsobiacimi v okolí obce sú Odeva s.r.o.

Lipany, Ultra plast, s.r.o. Lipany, ZTS Sabinov, Milk - Agro Sabinov, Sanas Sabinov a ďalšie.

Na území kraja pôsobí viac ako 16 tisíc firiem zameraných na tvorbu zisku a 55,5 tisíc

súkromne podnikajúcich fyzických osôb (živnostníkov, vrátane fyzických osôb podnikajúcich na

základe iného ako živnostenského zákona). Svoju činnosť orientujú hlavne do odvetví stavebníctva,

obchodu a priemyselnej výroby. Podľa počtu zamestnancov 95 % firiem je zaradených medzi malé

podniky (do 49 zamestnancov), 1,6 % medzi stredné (od 50 - 249 zamestnancov) a 0,3 % medzi veľké

podniky (nad 250 zamestnancov). Napriek tomu, že v kraji prevažujú malé a stredné podniky, ich

počet je stále veľmi nízky a rovnako je nízka aj ich konkurencieschopnosť.

Z hľadiska odvetvovej štruktúry výroby má poľnohospodárstvo v Prešovskom kraji menej

významné postavenie. Význam poľnohospodárstva spočíva predovšetkým v iných efektoch jeho

pôsobenia na regionálny rozvoj. V rámci nich dôležitú úlohu má najmä krajinotvorný a ekologický

efekt a rozvoj vidieka.

Celosvetové rýchle tempo inovácií v technológiách, najmä informačných, podstatne zvyšuje

produktivitu i kvalitu výroby, umožňuje ľahší prístup k zdrojom a službám, zlepšujú sa formy

spolupráce na diaľku. Z technologického hľadiska došlo k výraznému zlepšeniu kvality zariadení a

objektov, s tým však súvisí aj nárast financií potrebných na ich získanie, prevádzku a údržbu.

Postupná informatizácia spoločnosti spôsobuje, že informácie z akejkoľvek oblasti sú šírené a

dostupné nielen prostredníctvom elementárnych technológií (televízia, rozhlas, káblová televízia.). K

dispozícii sú aj vyspelejšie informačno-komunikačné technológie (počítače, internet, mobilné

telefóny) a zariadenia domácej zábavy (domáce kiná, prehrávače hudby a videa, tablety, herné

konzoly).

Z celoslovenského hľadiska bol až do roku 2008 zaznamenávaný pozitívny makroekonomický

vývoj a rast životnej úrovne obyvateľov. V posledných rokoch je vývoj vo svete a na Slovensku

ovplyvnený ekonomickou krízou. Týka sa oblasti výroby, dopravy, obchodu, finančného kapitálu a

spotreby. Obdobie krízy nepriaznivo vplýva na podniky, podnikateľov, verejný sektor, neziskový

sektor, ako aj samotných obyvateľov. Kvalita podnikateľského prostredia na Slovensku nie je

hodnotená ako dobrá. Prešovský kraj patrí z hľadiska výkonnosti ekonomiky medzi najslabšie kraje v

SR, a to vo všetkých ukazovateľoch – regionálny hrubý domáci produkt, priemerné mzdy, výška

investícií a prírastok pracovných miest. Horšie sociálno-ekonomické podmienky spôsobujú

obmedzenie výdavkov domácností na základné potreby, a to najmä v kategórii najmä mladých ľudí s


rodinami a dôchodcov. Sociálno-ekonomická situácia niektorých skupín obyvateľstva je taká

nepriaznivá, že sú odkázaní na pomoc obce či štátu. Vzdelávacie, kultúrne a športové aktivity sa

stávajú pre niektoré skupiny obyvateľov nedostupné z ekonomických dôvodov.

Ekologické faktory

Medzi hlavné globálne ekologické problémy patria: znečisťovanie životného prostredia

(ovzdušia, vôd a pôdy), poškodzovanie zdravia ľudí, populačná explózia, kyslé dažde, skleníkový

efekt, zväčšovanie ozónovej diery, znižovanie tvorby kyslíka, ohrozenie biodiverzity, úbytok a

znehodnocovanie pôdy, rozširovanie púští, úbytok lesov, nadmerné čerpanie nerastných zdrojov,

nárast objemu odpadov a problémy s ich odstraňovaním. Hrozba zmeny klímy a jej negatívnych

dôsledkov predstavuje v súčasnosti vážny problém. Najnápadnejším prejavom klimatickej zmeny je

globálne otepľovanie. Popri čoraz častejších extrémnych prejavoch počasia (vlny horúčav, dlhšie

trvajúce a intenzívnejšie sucho, silnejšie a prudšie búrky, povodne a pod.) treba do budúcnosti počítať

najmä s rozšírenejším výskytom hmyzích a iných škodcov ako aj ľudských patogénov. Významným

dôsledkom klimatickej zmeny bude ústup horských ľadovcov, častejší výskyt nebezpečných

poveternostných javov a nárast hladiny svetových oceánov. Súčasná klimatická a energetická politika

EÚ sa zameriava na 3 ciele: zníženie emisií skleníkových plynov, zvýšenie podielu obnoviteľných

zdrojov a úspora primárnej energetickej spotreby.

Politické faktory

Z medzinárodného hľadiska možno považovať za najvýznamnejšie politické faktory poslednej

dekády najmä vstup SR do NATO (2004), EÚ (2004) a Schengenského priestoru (2007), zavedenie

eura (2009), globalizáciu ekonomiky a životného štýlu. Na zmiernenie dopadov ekonomickej krízy sú

prijímané politické rozhodnutia v oblasti znižovania verejných výdavkov a zvyšovania príjmov do

štátneho rozpočtu, čo negatívne ovplyvňuje podnikanie i aktivity samospráv. Rozpočty samospráv sú

v podobe nižších príjmov v rámci podielových daní. Kvalitný výkon prenesených kompetencií zo

štátu na samosprávy, najmä v oblasti školstva a sociálnych služieb je obmedzený znižovaním

normatívov, a tým aj finančnými možnosťami na rozvoj týchto oblastí. Na Slovensku je možné

pozorovať nízku dôveryhodnosť obyvateľov najmä v oblasti justície, korupčného správania vo

verejnej správe a čerpania eurofondov.

Tabuľka č. 25 - STEEP analýza

STEEP faktory

Sociálne faktory Technologické Ekonomické Ekologické Politické faktory


faktory faktory faktory

- demografické zmeny

- zmeny v životnom

štýle

- oslabovanie tradičných životných a kultúrnych hodnôt

- rýchlo tempo inovácií

v technológiách

- postupná

informatizácia

spoločnosti

- ekonomická kríza

- nedostatočná kvalita

podnikateľského

prostredia SR

- nedostatočná ekonomická

výkonnosť PSK

- obmedzenie výdavkov

domácností na

základné potreby

- globálne ekonomické

problémy

- hrozba zmeny klímy a jej dôsledkov

- klimatická

a energetická politika EÚ

- členstvo SR v NATO,

EÚ, Schengenský

priestor, mena euro

- globalizácia ekonomiky

a životného štýlu

- znižovanie verejných

výdavkov v SR

- prenos kompetencií

štátu na samosprávy

- nízka dôveryhodnosť

obyvateľov (justícia, polícia

korupcia, eurofondy)

Analýza konkurencie

Obec v súvislosti s vnímaním konkurenčného prostredia iných miest a obcí z hľadiska

občanov, návštevníkov a investorov.

Občania

Miestna samospráva obce Olejníkov realizuje projekty a aktivity ktoré prispievajú k

zlepšovaniu kvality života obyvateľov. Sú to najmä aktivity v oblasti: kultúry a športu, sociálnych

vecí, bývania a občianskej vybavenosti, cestovného ruchu, dopravnej a technickej infraštruktúry a

životného prostredia. Počet obyvateľov obce Olejníkov dlhodobo stúpa. Obec plánuje radovú

výstavbu domov nižšieho štandardu v časti, ktorá je obývaná prevažné marginalizovanou rómskou

komunitou.

Návštevníci

Z hľadiska návštevníkov sa obec Olejníkov snaží propagovať ako miesto, kde si návštevník

môže odpočinúť, zašportovať a zrekreovať. V konkurenčnom prostredí v oblasti cestovného ruchu je


Olejníkov obcou s menšími možnosťami na prilákanie turistov na dlhší pobyt, ale v rámci spolupráce

s okolitými mestami a obcami, prípadne v ďalších partnerstvách sa môže stať príjemnou zastávkou v

rámci regiónu a to ako v poznávacom, letnom i zimnom pobytovom cestovnom ruchu, či už v

poznávaní histórie, návštev hradov a zámkov, zimných a letných športov, i agroturistiky. Pre

miestnych aktérov v cestovnom ruchu to znamená intenzívne sa zaoberať skvalitňovaním ponuky

služieb, tvorbou a propagáciou regionálnych produktov na vhodne zvolených trhoch, hľadaním

špecifík.

Podnikatelia

Konkurenčné prostredie v oblasti vytvárania možností pre príchod investorov môžeme (pre

obec Olejníkov) považovať za nevyhovujúce, keďže v posledných rokoch sa tu neusadili žiadne

výrobné ani obchodné firmy.

Charakteristika špecifických stránok regiónu

Prešovský kraj je územím s veľkým prírodným potenciálom, množstvom historických

pamiatok, ľudovou architektúrou a folklórom. Uvedené skutočnosti vytvárajú predpoklad pre rozvoj

cestovného ruchu v regióne. Obec Olejníkov leží na južnom úpätí Čergovského pohoria vo východnej

časti Šarišského podolia. Vzhľadom na potenciál, ktorý má tento región v oblasti cestovného ruchu,

má veľké rezervy v oblasti poskytovania hotelových a reštauračných služieb. Ich podiel na tržbách

kraja dosahuje len 0,6%. Veľkou výhodou priemyslu v kraji je jeho diverzifikácia.

Obec Olejníkov patrí svojím katastrálnym územím do okresu Sabinov a je súčasťou

Prešovského samosprávneho kraja. Poloha obce, ktorá je 13 km vzdialená od okresného mesta

Sabinov a 31 km vzdialená od sídla krajského mesta Prešov priamo aj nepriamo ovplyvňuje vývoj

obce. Kľúčové charakteristiky pre ďalší ekonomický rozvoj regiónu sú:

A, zaostávajúce miestne hospodárstvo

Prešovský samosprávny kraj patrí medzi kraje ktoré zaostávajú za rozvojom ostatných

slovenských regiónov ako aj regiónov EU. Jeho úroveň HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily

nedosahuje ani 40 % úrovne v súčasných krajinách EU. A aj keď náskok sa postupne znižuje, toto

znižovanie je mierne a pri súčasných tempách rastu by hospodárstvo Prešovského kraja dosiahlo

hladinu Európskej únie až v roku 2259.

Prešovský kraj sa na tvorbe celoštátneho hrubého produktu (HDP) podieľa objemom 9% čo je

najmenší podiel zo všetkých krajov Slovenska.

Najvýznamnejším odvetvím hospodárstva Prešovského kraja je obchodná činnosť, ktorej sa

v regióne venuje najviac podnikateľských subjektov. K významným hospodárskym odvetviam patrí aj

spracovateľský priemysel, predovšetkým potravinársky, založený na poľnohospodárskej produkcii,


odevný, textilný, drevospracujúci priemysel. V priemysle Prešovského kraja je zamestnaných

približne 34% ekonomický aktívneho obyvateľstva.

Prešovský kraj je známy ako región plný turistických atrakcií. Je to región kúpeľov s vyše 400

minerálnymi a termálnymi prameňmi. Viac ako štvrtina všetkých kultúrnych pamiatok Slovenska sa

nachádza práve na území Prešovského samosprávneho kraja. Okrem národných kultúrnych pamiatok

v samotnom Prešove (detailne rozpísané v Podpornom dokumente) možno spomenúť mesto Bardejov

s historickým centrom zapísaným v zozname svetového dedičstva UNESCO, Spišskú Kapitulu

(UNESCO), stredoveké mesto Levoča s najvyšším dreveným oltárom na svete, jedinečný mestský

hrad v Kežmarku, hrad Stará Ľubovňa zo 14-teho storočia, 26 drevených kostolíkov datovaných od

15-teho storočia, unikátne Opálové bane v Dubníku, odkiaľ pochádza najväčší opál na svete,

prešovské soľné bane Solivary s technológiou zo 16. storočia, či Múzeum moderného umenia Andyho

Warhola v Medzilaborciach.

Príčiny zaostávania je možne rozdeliť do niekoľkých skupín:

1, Nízka produktivita práce v sektoroch priemyslu a služieb

2, Nízka miera využitia pracovných síl vzhľadom na vysokú nezamestnanosť

3, Efektívnejšiemu rozvoju hospodárstva regiónu bráni aj nedostatočne vybudovaná infraštruktúra dopravných rýchlostných komunikácií

B, Nevyužitý rozvojový potenciál

Územie Prešovského samosprávneho kraja poskytuje veľký potenciál rozvoja a je schopný zvyšovať konkurencieschopnosť jeho hospodárstva. Medzi najsilnejšie stránky regiónu patria:

1, Bohaté prírodné a kultúrno-historické danosti krajiny

2, Strategická poloha na hranici troch krajín a v hraničnom pásme EÚ

3, Mladá pracovná sila

4, Priaznivé klimatické prostredie a pôdne pomery

5, Výdatné zásoby minerálnych a liečivých prameňov a geotermálnych prameňov

C, Únik mozgov

Stálym a pretrvávajúcim javom v regióne je dlhodobé vysťahovávanie sa miestnych

obyvateľov, ktorá súvisy s nízkou atraktivitou existujúcich pracovných miest a nízkej priemernej

mzdy za prácu. Preto dochádza k problémom udržania kvalifikovanej pracovnej sily.

D, Sociálne napätie


Sociálne napätie v marginalizovaných skupinách obyvateľstva ide ruka v ruke so

zaostávajúcim hospodárstvom. Problémom je aj regionálne rozmiestnenie a dostupnosť zariadení

sociálnych služieb najmä ide o penzióny a domovy dôchodcov.

E, Znečistenie životného prostredia

Životné prostredie Prešovského kraja, predovšetkým jeho juhovýchodná časť, patrí k najviac

znečisteným oblastiam na Slovensku. Oveľa dôležitejšie je, že toto znečistenie rastie a môže ohroziť

ekologickú stabilitu.

Aktuálnym problémom Prešovského kraja je neustále ohrozenie ničivými záplavami.

V rámci rozlohy SR má Prešovský kraj rozlohu (18,3%). Napriek tomu, že podiel

Bratislavského, Trnavského, Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja predstavuje súhrne iba 34,8% podiel

na území SR, v týchto krajoch žije viac ako 46% obyvateľstva. Najhustejšie obývaným krajom SR je

Bratislavský s hustotou obyvateľstva 301 obyvateľov na km2 a najnižšia hustota obyvateľstva je

v Banskobystrickom kraji (70 obyvateľov na km2) a Prešovskom kraji (70 obyvateľov na km2).

Z celkového počtu sídiel až 92,9 % tvoria sídla do 1 999 obyvateľov, z ktorých najmä

v horských a podhorských oblastiach prevládajú malé vidiecke sídla. Štruktúra osídlenia sa vyznačuje

veľkou početnosťou malých obcí, najmä v severnej a severovýchodnej polohe. Značnú časť obcí (63),

čo predstavuje 9,47 % nedosahuje veľkostnú kategóriu 100 obyvateľov. 23 sídiel má štatút mesta.

Kraj sa rozprestiera v smere západ – východ. Dĺžkou 250 km približné trikrát prekonáva svoju

šírku. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km),

Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským

samosprávnym krajom.

Povrch Prešovského kraja je výrazne členitý, s pomerne vysokými horami, z ktorých najvyššie

sú Vysoké tatry. Nachádza sa tu najvyššie položené mesto na Slovensku – 2 655 m vysoký

Gerlachovský štít. Z celkovej výmery kraja 899 761 ha zaberá lesná pôda 49,1%.

V bohatej a pestrej prírode Prešovského kraja sa nachádza množstvo chránených území.

Najcennejšie sú národné parky – Tatranský národný park, Pieninský národný park a Národný park

Poloniny, v juhozápadnom cípe zasahuje do územia kraj časť Národného parku Nízke Tatry.

Vo vekovej štruktúre je pre viaceré okresy Prešovského kraja, v porovnaní s ostatnými krajmi

a okresmi SR typický nadpriemerný podiel obyvateľstva v predproduktívnom populácie

a v produktívnom veku. Tento jav je charakteristický najmä v okresoch s vysokým podielom

rómskeho obyvateľstva.

V pohlavnej štruktúre obyvateľstva Prešovského kraja mierne prevládajú ženy (50,8%).


Územie prešovského kraja je národnostne nehomogénne. Viac ako 9/10 predstavuje

obyvateľstvo slovenskej národnosti. Najpočetnejšími menšinami sú rusínska a ukrajinská.

Z hľadiska medzinárodnej dopravy má Prešovský kraj významnú polohu na sever – juh, ale aj

východ – západ. Prechádza ním dôležitý hlavný severný cestný koridor Bratislava – Žilina – Poprad –

Prešov – Košice, v smere sever – juh východný medzinárodný koridor Poľsko – Stará Ľubovňa-

Prešov a Poľsko – Svidník- Prešov, ktorý pokračuje po spoločnej trase do Košíc a Maďarska.

Čo sa týka leteckej dopravy na území regiónu je medzinárodné letisko Poprad, ktoré slúži

hlavne pre región Tatier a ďalšie časti kraja majú letecké spojenie z medzinárodného letiska Košice.

Železničné trate medzinárodného, resp. celoštátneho významu sú Žilina – Košice –

Medzilaborce a Plaveč – Prešov – Košice.

Verejnú autobusovú dopravu zabezpečujú linky Slovenskej autobusovej dopravy a linky

súkromných prepravcov.

1.3. Zhodnotenie súčasného stavu územiaSWOT ANALÝZA

Nasledujúce SWOT analýzy sa zameriavajú na silné, slabé stránky, príležitosti a riziká

prioritných rozvojových oblastí. Na ich základe budú formulované hlavné rozvojové ciele.

Analýza SWOT

Sledovať a vyhodnocovať vývojové trendy v regióne v neustále sa meniacom vonkajšom

prostredí, identifikovať trend sociálno-ekonomického rozvoja, alebo smer vývoja ako príležitosť alebo

hrozbu, je v súčasnosti pre obec Olejníkov nevyhnutnosť. To, čo sa na prvý pohľad zdá ako

príležitosť, ňou vo vzťahu k zdrojom obce, kultúre, ľudským zdrojom, životnému prostrediu

a hospodárstvu, uplatňovanej stratégii vôbec nemusí byť.


Nástrojom pre celkovú analýzu vonkajších a vnútorných činiteľov je SWOT analýza.

Predstavuje kombináciu dvoch analýz, S – W – O – T. Účelom SWOT analýzy je posúdenie

vnútorných predpokladov obce k uskutočneniu určitého rozvojového zámeru a podrobenie rozboru

i vonkajších príležitostí a obmedzení určované potrebami obyvateľov a subjektov v rámci obce. Na jej

základe môže obec prikročiť k formulácii špecifických cieľov.

SWOT analýzy boli spracované pre tri základné oblasti. Silné a slabé stránky obce Šarišské

Michaľany boli hodnotené z pohľadu tzv. vnútorného prostredia“, ktoré dokážu obec určitým

spôsobom ovplyvniť. Príležitosti a ohrozenia boli hodnotené prevažne z pohľadu tzv. vonkajšieho

prostredia“, ktoré obec nedokáže vzhľadom na svoju právomoc sama ovplyvniť.

Tab. č. 26 SWOT analýza pre Sociálnu oblasťSilné stránky Slabé stránky- tradícia kultúrno- spoločenských podujatí

- existencia minerálnych prameňov

(oddychová zóna)

- pripravené projektové zámery (projektová

dokumentácia)

- absencia multifunkčného športového ihriska

- nedostatočný počet kultúrno-

spoločenských podujatí (Dni obce)

- zlý technický stav kultúrno spoločenskej

budovy

- neexistujúca oddychová zóna

- nepripravené projektové zámery

(projektová dokumentácia)

Príležitosti Ohrozenia

- propagácia spoločensko-kultúrnych podujatí

v obci

- atraktivita vidieckeho bývania v obci

zvyšujúca počet obyvateľov

- príprava a realizácia projektov zo

štrukturálnych fondov EÚ

- podpora kultúry, vzdelávania, športu

podnikateľskými subjektmi a sponzormi

- spolupráca obce s okolitými samosprávami

a organizáciami (MAS, mikroregióny,

občianske združenia, cezhraničná

spolupráca atď.)

- rekonštrukcia kultúrnych pamiatok

a pietnych miest

- demografický vývoj obyvateľstva

- nedostatočný systém financovania kultúry

a športu

- pokračovanie trendu pasívneho spôsobu

života u obyvateľov

- zhoršujúci sa zdravotný stav populácie

- pretrvávajúci nedostatok financií v rezorte

kultúry a športu

- odchod mladých ľudí za prácou do iných miest

a zahraničia

- administratívne zaťažujúce podmienky

čerpania prostriedkov z EÚ fondov


- rekonštrukcia a výstavba športového

a kultúrno- spoločenského areálu

Zdroj: vlastné spracovanie

Tabuľka č. 27 SWOT analýza pre Hospodársku oblasťSilné stránky Slabé stránky- prírodné danosti obce, vhodné pre rozvoj

cestovného ruchu, pešej turistiky, cykloturistiky,

behu na lyžiach

- vidiecke prostredie vhodné na rozvoj

ekologického a energetického

poľnohospodárstva

- vybudovaná elektrická sieť (100%)

- vybudované verejné osvetlenie (70%)

- pokrytie signálom operátorov – Orange,

T-com

- existujúce optické siete

- vybudovaná sieť miestneho rozhlasu pre

informovanie obyvateľov obce

- vybudovaný monitorovací kamerový systém

- vybudované miestne komunikácie (cesty,

chodníky)

- neexistujúci vodovod, kanalizácia, vodojem

- nevybudovaná plynofikácia

- absencia turistických chodníkov resp.

vyhliadkovej veží, bežkárskych tratí

- nedostatočná modernizácia resp.

dobudovanie verejného osvetlenia

a kamerového systému

- slabé označenie turistických trás,

historických pamiatok

- absencia informačných tabúľ

- nedobudované pešie komunikácie

(chodníky), resp. zlý technický stav

cestných komunikácií (ciest)

- nedostatočné pokrytie optickými sieťami

- slabo rozvinutá hospodárska základňa obce,

nízky obecný rozpočet, nedostatok

finančných zdrojov na investície

- malý počet podnikateľských subjektov s

malým dosahom na hospodárstvo obce

- stagnujúca poľnohospodárska výroba

- absencia rozvojových programov na

obecnej úrovni a v podnikateľskej sfére,

slabá angažovanosť obyvateľstva v rozvoji

obce

- stagnácia rozvoja dopravnej infraštruktúry

- nerozvinuté formy podnikania pri

poskytovaní služieb obyvateľstvu (obchody,

komunálne služby, remeslá); nejestvujúce

služby v oblasti turistického ruchu

- slabá informovanosť občanov vo všetkých

oblastiach občianskeho a hospodárskeho


života; nedostatok motivácie obyvateľstva k

podnikateľskej činnosti

- relatívne nízky príjem obyvateľov obce,

malý podiel príslušníkov strednej vrstvy

- vysoká miera nezamestnanosti, problém

dlhodobej nezamestnanosti

- chýbajúce pracovné príležitosti v obci, únik

kvalifikovaných občanov za prácou do

iných oblastí SR a do zahraničia

- malý počet občanov s vyšším vzdelaním,

vysoký počet občanov so základným

vzdelaním bez kvalifikácie a s

nedokončeným základným vzdelaním; malý

záujem zo strany občanov o získanie

kvalifikácie

- neexistencia tretieho sektoru, čo odráža

slabý záujem občanov o záujmovú činnosť,

ale aj o iniciatívne riešenie obecných

problémov, miestna samospráva nemá

partnera pre definovanie a uskutočňovanie

rozvojových zámerov

- slabá propagácia územia

- nízka úroveň starostlivosti o kultúrne

pamiatky

- neexistujúca kapacita ubytovacích kapacít

- nedobudované a neoznačené turistické

chodníky, cykloturistické trasy a bežecké

trasy

- nepripravenosť obyvateľov na poskytovanie

služieb cestovného ruchu

- absencia turistických informačných tabúľ

- absencia cezhraničnej spolupráce


- rekonštrukcia verejného osvetlenia, zníženie

energetickej náročnosti a jeho rozšírenie na

- slabý záujem štátu o kompletizáciu

technickej infraštruktúry



neosvetlené časti obce

- rekonštrukcia a modernizácia

obecného kamerového systému

a dobudovanie optických sietí

- vybudovanie turistickej infraštruktúry

(výhliadková veža)

- výstavba nových chodníkov v obci

- dostavba ciest v obci

- výstavba vodovodných sietí (vodovod,

vodojem)

- vybudovanie cyklistických a turistických

trás

- dobudovanie informačných tabúľ a označení

- spolupráca verejného a súkromného sektora

v oblasti sociálnej politiky, schopnosť

získavať financie z rôznych zdrojov

- zapojenie súkromných investorov do

rozvoja obce

- možnosť využívania a čerpania finančných

prostriedkov z fondov EÚ

- oživenie priemyselnej a poľnohospodárskej

výroby

- zvýšenie atraktivity obce pre podnikanie

a cestovný ruch




spolupráca atď.)

- možnosti cezhraničnej spolupráce

- podpora malých a stredných podnikateľov

v cestovnom ruchu zo strany štátu a EÚ

- spolupráca s informačnými centrami


- prírastok tzv. civilizačných chorôb

- odliv kvalifikovanejšej pracovnej sily mimo

región a/alebo neprispôsobenie sa značnej

časti ostatnej pracovnej sily v meste

zmeneným požiadavkám na trhu prace

- zložité majetkovoprávne vzťahy v obci

- vecné bremená

- slabá koordinácia všetkých

zainteresovaných subjektov regiónu

- nízka úroveň priestorového vybavenia

kultúrnych akcií, absencia kultúrno-

spoločenského areálu

- slabé postavenie Slovenska a regiónu na

trhu cestovného ruchu

- legislatíva obmedzujúca rozvoj turizmu


Tabuľka č. 28 SWOT analýza pre Enviromentálnu oblasťSilné stránky Slabé stránky- zavedený separovaný zber komunálneho - nízke ekologické povedomie občanov


odpadu

- v obci je evidované chránené vtáčie územie

- kvalitný poľnohospodársky fond

v prevažnej časti obce pre pestovanie

klasických plodín, rozvoj

poľnohospodárskej výroby

- minerálny prameň s potenciálnym využitím

- pestré druhové zastúpenie fauny a flóry

- ekologicky nezaťažené životné prostredie

- nedostatočné zabezpečenie protipovodňovej

ochrany obce

- slabá regulácia potoka Ľutinka

- chýbajúce ČOV a kanalizácia

- zlý technický stav prícestných priekop

(rigolov)

- absencia využívania alternatívnych zdrojov

energie


- regulácia koryta miestneho potoka

a revitalizácia jeho okolia

- zlepšenie technického stavu prícestných

priekop (rigolov)

- zvýšenie právneho povedomia obyvateľstva

vo sfére životného prostredia

- možnosti získania finančných prostriedkov

z fondov EÚ




spolupráca atď.)

- zníženie potenciálnych následkov povodní

- extrémne výkyvy počasia (kalamity,

prírodné katastrofy)

- klimatické zmeny

- mäkká legislatíva ochrany životného

prostredia

- tlak na životné prostredie a pôvodnú

krajinu, urbanizácia krajiny

- neexistujúci systém motivácie obyvateľov

minimalizovať a separovať odpad



Zdroj: vlastné spracovani


2. Strategická časťHlavným cieľom podpory regionálneho rozvoja je podľa zákona č. 539/2008 Z.z. o podpore

regionálneho rozvoja: odstraňovať alebo zmierňovať nežiaduce rozdiely v úrovni hospodárskeho

rozvoja, sociálneho rozvoja a územného rozvoja regiónov a zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj

regiónov, zvyšovať ekonomickú výkonnosť, konkurencieschopnosť regiónov a rozvoj inovácií v

regiónoch pri zabezpečení trvalo udržateľného rozvoja, zvyšovať zamestnanosť a životnú úroveň

obyvateľov v regiónoch pri zabezpečení trvalo udržateľného rozvoja. Strategickým cieľom PRO je

trvalo udržateľný rozvoj obce s využitím miestneho potenciálu – ekonomického, ľudského a

environmentálneho.

Vízia obce

Chceme, aby Olejníkov do roku 2022 bola obcou:

- s vysokou konkurencieschopnosťou

- dobre hospodáriacou a dobre riadenou obcou

- so zabezpečeným kvalitným sociálnym systémom

- s rozvinutým cestovným ruchom

- s dokončenou modernou komplexnou infraštruktúrou

- s rozvinutými službami pre občanov

- ktorá podporuje kultúru a šport a pripravuje kultúrne a športové podujatia pre obyvateľov aj

návštevníkov obce

- ktorá podporuje ochranu životného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj a energetiku nezaťažujúcu

životné prostredie

Olejníkov bude obec s dobrým menom v regióne, atraktívna pre návštevníkov a priateľská

k svojim obyvateľom, s komplexne vybudovanou infraštruktúrou vrátane kanalizácie, poskytujúca

dobré podmienky pre bývanie i podnikanie, s kvalitným životným prostredím bez ekologických záťaží

a obyvateľmi aktívne napomáhajúcimi jeho ochrane, s bohatým spoločenským životom, pestovanými

tradíciami a pravidelnými kultúrnymi a športovými podujatiami a s možnosťami pre vzdelávanie

a aktívne formy trávenia voľného času. Obec Olejníkov bude obcou, ktorá bude vyvážene

zabezpečovať podmienky pre harmonický život všetkých kategórií svojich obyvateľov. Obec sa stane

príjemným sídlom zabezpečujúcim komplexné sociálne služby pre svojich obyvateľov ako aj

okolitých obcí.

Program rozvoja obce Olejníkov na roky 2015 - 2022 47

Poslanie

Poslanie je komplexná a všeobecná definícia objasňujúca mandát obce Olejníkov. Poslanie

opisuje a prezentuje základné služby (produkty), ktoré poskytuje a identifikuje hlavných

„zákazníkov“, t.j. jej obyvateľov, miestnych podnikateľov, záujmové združenia a pod. Poslanie

vyjadruje základný dôvod existencie obce Olejníkov a odpovedá na tri otázky: Čo obec robí? Prečo to

robí? Pre koho to robí?. Predpokladom pre zabezpečovanie kvalitných služieb obyvateľom obce,

podnikateľom či návštevníkom a celkový plynulý chod samosprávy a jej orgánov je dôsledný denný

operatívny manažment a realizácia profesionálnych interných služieb. Jedným zo základných

predpokladov rozvoja obce je dodržiavanie zákonností a pravidiel miestnej samosprávy, ochrana

života a osobného majetku občanov, ale aj životného prostredia.

2.1. Sociálna oblasť

V sociálnej oblasti sa obec zameriava na zvýšenie kvality života obyvateľov prostredníctvom

podpory služieb pre obyvateľov. V rámci kultúrnej oblasti všestranne podporovať všetky oblasti

kultúrneho života a poskytovať platformu pre vzájomnú komunikáciu a koordináciu významných

podujatí. Cieľom je aj podpora športovísk a športových podujatí – podpora rozvoja telesnej kultúry,

podporovať útvary talentovanej mládeže a športové kluby v obci. Zlepšenie možnosti voľno-časových

aktivít detí, mládeže a dospelých podporujúcich zdravý životný štýl.

V oblasti kultúry je cieľom obce rekonštrukcia Kultúrno- správnej budovy na realizovanie

kultúrno- spoločenských aktivít a usporiadanie kultúrnych podujatí.

V oblasti rozvoja športu sa chce obec zamerať na výstavbu športovísk v obci t.j. na

vybudovanie nového multifunkčného športového areálu.

Na zlepšenie kvality voľno-časových služieb obec plánuje výstavbu a revitalizáciu

oddychových zón.

V oblasti bývania obec plánuje vybudovanie radovej výstavby domov nižšieho štandardu

prevažné pre obyvateľov marginalizovanej rómskej komunity.

2.2. Hospodárska oblasť

Snahou obce v oblasti hospodárskeho rastu je vybudovanie a dokončenie chýbajúcej

infraštruktúry a služieb na úroveň porovnateľnú s priemerom v SR. Propagácia kultúrnych,

historických a prírodných daností obce v oblasti turistického ruchu.

V oblasti technickej infraštruktúry sa obec plánuje zamerať na vybudovanie kanalizačnej,

plynofikačnej, vodovodnej siete a vodojemu. Dobudovanie, modernizáciu a opravu verejného

osvetlenia, obecného rozhlasu, kamerového systému a optických sietí.


V oblasti cestnej infraštruktúry sa obec plánuje zamerať na výstavbu nových chodníkov

a opravu existujúcich ciest v obci. Opravu a rekonštrukciu prícestných priekop (rigolov). Okrem toho

plánuje aj rozšírenie plochy cintorína a vybudovanie domu smútku. Obec plánuje rekonštrukciu

a dobudovanie zastávok SAD, mostov a lávok.

Dôležitou súčasťou rozvoja obce je rozvoj cestovného ruchu. Vhodná poloha obce z

hľadiska prístupu k miestnym a regionálnym prírodným, kultúrnym a historickým atrakciám vytvára

vhodné podmienky pre dobudovanie turistických a cyklistických trás a chodníkov. Obec má taktiež v

pláne podporiť cestovný ruch vybudovaním informačných tabúľ a označení. Do úvahy pripadá aj

výstavba vyhliadkovej veže.

V oblasti požiarnej ochrany plánuje obec vybudovať požiarnu zbrojnicu.

2.3. Enviromentálna oblasť

Víziou obce v environmentálnej oblasti je vybudovanie vysokej kvality ŽP, ktorá je prirodzenou a

neoddeliteľnou súčasťou rastu kultúry života a ekonomických aktivít obyvateľov. Ochrana

a skvalitňovanie životného prostredia, využívanie vodných zdrojov, ochrana ovzdušia a nakladanie

s odpadmi a celková ochrana a revitalizácia krajiny. Zlepšenie starostlivosti o životné prostredie,

znižovanie zaťaženosti životného prostredia, dobudovanie environmentálnej infraštruktúry.

V oblasti nakladania z odpadmi je zámerom obce napojenie sa na čistiareň odpadových vôd

(ČOV) v susediacej obci Ľutina.

Zlepšenie kvality životného prostredia v oblasti protipovodňových aktivít plánuje obec

vybudovanie suchých poldrov, reguláciu korýt potoka Ľutinka, spevnenie brehov a úprava prítokov

ramien.


Strategické ciele

Tab. č. 29 Hierarchia cieľov pre Sociálnu oblasť

Oblasti 1. Sociálna oblasť

Vízia

Chceme, aby Olejníkov v roku 2022 bola obcou so zabezpečeným kvalitným sociálnym systémom a aby bola pre obyvateľov obce plnohodnotne zabezpečená kultúra, šport a voľno-časové služby

Globálne ciele

1. Kvalitná sociálna oblasť s vysokou pridanou hodnotou

Špecifické ciele

1.1. Rozvoj športovej infraštruktúry

1.2. Rozvoj voľno-časovej a oddychovej infraštruktúry 1.3. Podpora kultúrno-spoločenského života

1.4 Výstavba bytovej infraštruktúry

Opatrenia

1.1.1. Výstavba športovej infraštruktúry

1.2.1. Vytvorenie voľno-časových a oddychových zón 1.3.1.Výstavba a rekonštrukcia kultúrnych zariadení

1.3.2. Organizácia kultúrno-spoločenských aktivít

1.4.1. Príprava pre individuálnu bytovú výstavbu (IBV)



Tab. č. 30 Hierarchia cieľov pre Hospodársku oblasť

Oblasti 2. Hospodárska oblasť

Vízia

Chceme, aby v roku 2022 bola pre obyvateľov obce Olejníkov plnohodnotne zabezpečená komplexná infraštruktúra, rozvinutý cestovný ruch

Globálne ciele

2. Konkurencie schopné hospodárstvo s vysokou pridanou hodnotou

Špecifické ciele

2.1. Rozvoj a obnova technickej infraštruktúry 2.2 Rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu

Opatrenia

2.1.1.Rekonštrukcia a rozšírenie verejného osvetlenia

2.1.2.Rekonštrukcia telekomunikačnej siete a IKT

2.1.3. Dobudovanie a rekonštrukcia kamerového systému

2.1.4.Vybudovanie vodovodnej siete

2.1.5.Vybudovanie kanalizačnej siete

2.1.6.Vybudovanie plyno-fikačnej siete

2.1.7.Výstavby a rekonštrukcia miestnych komunikácií, chodníkov, mostov, lávok a zastávok SAD

2.1.8. Výstavba a rekonštrukcia pietnych miest.

2.1.9.Modernizácia požiarnej ochrany

2.2.1.Výstavba, rozšírenie a skvalitnenie ponuky služieb cestovného ruchu


Tab. č. 31 Hierarchia cieľov pre Enviromentálnu oblasť


Oblasti3. Enviromentálna oblasť

Vízia

Chceme, aby v roku 2022 bola pre obyvateľov obce Olejníkov poskytnutá kvalitná úroveň životného prostredia a trvalo udržateľný rozvoj nezaťažujúci životné prostredie

Globálne ciele

3. Vysoko kvalitná a nezaťažená enviromentálna oblasť s vysokou pridanou hodnotou

Špecifické ciele

3.1. Ochrana, zvyšovanie kvality a zachovanie životného prostredia pre ďalšie generácie

Opatrenia

3.1.1. Revitalizácia, regulácia a úprava vodných tokov



3. Programová časťProgramová časť Programu rozvoja obce obsahuje zoznam opatrení a aktivít realizácia ktorých

je potrebná na zabezpečenie realizácie Programu rozvoja obce. Obsahuje konkrétne zámery vedenia

obce a občanov obce v oblasti sociálnej, oblasti hospodárskej a oblasti environmentálnej až po úroveň

opatrení a jednotlivých aktivít potrebných k naplneniu cieľov v daných oblastiach.

Tab. č. 32 Plánované ciele, opatrenia a aktivity v Sociálnej oblastiSociálna oblasťCieľ Opatrenie Aktivita Suma v

EUR1.1. Rozvoj športovej infraštruktúry 1.1.1. Výstavba

športovej infraštruktúryVýstavba multifunkčného športového ihriska

150 000,-

1.2. Rozvoj voľno-časovej a oddychovej infraštruktúry

1.2.1. Vytvorenie voľno-časových a oddychových zón

Výstavba a revitalizácia oddychových zón v obci

30 000,-

1.3. Podpora kultúrno-spoločenského života

1.3.1.Výstavba a rekonštrukcia kultúrnych zariadení

Rekonštrukcia kultúrno-správnej budovy

300 000,-


Kultúrne podujatie – Dni obce 10 000,-


Tab. č. 33 Plánované ciele, opatrenia a aktivity v Hospodárskej oblastiHospodárska oblasťCieľ Opatrenie Aktivita Suma

v EUR2.1. Rozvoj a obnova technickej infraštruktúry

2.1.1. Rekonštrukcia a rozšírenie verejného osvetlenia

Dobudovanie, oprava a modernizácia verejného osvetlenia

150 0000,-

2.1.2 Rekonštrukcia telekomunikačnej siete a IKT

Vybudovanie optických sietí 20 000,-

2.1.3. Dobudovanie a rekonštrukcia kamerového systému

Vybudovanie kamerového systému

100 000,-

2.1.4. Vybudovanie vodovodnej siete

Vybudovanie vodovodnej siete a výstavba vodojemu

900 000,.

2.1.5. Vybudovanie kanalizačnej siete

Vybudovanie kanalizačnej siete a napojenie na čistiareň odpadových vôd v obci Ľutina

150 000,-

2.1.6. Vybudovanie plynofikačnej siete

Vybudovanie plynofikačnej siete 100 000,-

2.1.7. Výstavba a rekonštrukcia miestnych komunikácií,

Oprava a rekonštrukcia miestnych komunikácií (ciest)

30 000,-

Výstavba miestnych komunikácií 100 000,.


Hospodárska oblasťchodníkov, mostov, lávok a zastávok SAD

(chodníkov)

Výstavba mostov a lávok 400 000,-

Výstavby a rekonštrukcia zastávok SAD

20 000,-

2.1.8. Výstavba a rekonštrukcia pietnych miest

Rozšírenie plochy cintorína 5 000,-

Vybudovanie domu smútku 120 000,-

2.1.9. Modernizácia požiarnej ochrany

Výstavba požiarnej zbrojnice v obci

100 000,-

2.2 Rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu

2.2.1. Rozšírenie a skvalitnenie ponuky služieb cestovného ruchu

Výstavba, rekonštrukcia turistických a cyklistických trás a chodníkov

100 000,-

Výstavba vyhliadkovej veže 40 000,-

Vybudovanie informačných tabúľ a označení

10 000,-


Tab. č. 34 Plánované ciele, opatrenia a aktivity v Enviromentálnej oblastiEnvironmentálna oblasťCieľ Opatrenie Aktivita Suma

v EUR3.1. Ochrana, zvyšovanie kvality a zachovanie životného prostredia pre ďalšie generácie


Revitalizácia, regulácia a úprava koryta potoka Ľutinka

150 000,-


Súčasťou programovej časti okrem zoznamu konkrétnych aktivít a ich finančnej hodnoty je aj

súbor merateľných ukazovateľov ktorý je spracovaný podľa oblasti na jednotlivé opatrenia. Pre každý

ukazovateľ je daná východisková hodnota (rok 2015) a cieľová hodnota (rok 2022). V prípade

výsledku ankety je merateľným ukazovateľom známka 1-5, pričom číslo 1 označuje najlepšiu známku

a číslo 5 najhoršiu.

Opatrenie Merateľné ukazovatele výstupu

Merná jednotka

Východisková hodnota rok

2015

Cieľová hodnota

v roku 2022

1.1.1. Výstavba Počet vybudovaných počet 0 1



Merná jednotka


2015

Cieľová hodnota

v roku 2022

športovej infraštruktúry multifunkčných športových ihrísk

1.2.1. Vytvorenie voľno-časových a oddychových zón

Počet oddychových zón v obci

počet 0 5

1.3.1.Výstavba a rekonštrukcia kultúrnych zariadení

Počet vybudovaných, rekonštruovaných kultúrnych zariadení v obci

počet 0 1


Počet kultúrno-spoločenských aktivít

počet 0 5

Tab. č. 35 Merateľné ukazovatele pre sociálnu oblasť

Tab. č. 36 Merateľné ukazovatele pre hospodársku oblasť


Merná jednotka


2015

Cieľová hodnota

v roku 2022

2.1.1. Rekonštrukcia a rozšírenie verejného osvetlenia

Dobudované, opravené a modernizované verejné osvetlenie

m 0 3 000

2.1.2. Rekonštrukcia telekomunikačnej siete a IKT

Počet dobudovaných optických sietí

počet 0 1

2.1.3. . Dobudovanie a rekonštrukcia kamerového systému

Zmodernizovaný kamerový systém

počet 0 4

2.1.4. Vybudovanie vodovodnej siete

Dĺžka vybudovanej vodovodnej siete

m 0 5 500

Počet vybudovaných vodojemov

počet 0 2

2.1.5. Vybudovanie kanalizačnej siete

Dĺžka vybudovanej kanalizačnej siete s napojením na ČOV v obci Ľutina

m 0 4 000

2.1.6 Vybudovanie plynofikačnej siete

Dĺžka vybudovanej plynofikačnej siete

m 0 3 000

2.1.7 Výstavby a rekonštrukcia miestnych komunikácií, chodníkov, mostov, lávok a zastávok SAD

Dĺžka rekonštruovaných miestnych komunikácií (cesty)

m 0 600

Dĺžka vybudovaných miestnych komunikácií

m 0 1 000

Počet vybudovaných m 0 2



Merná jednotka


2015

Cieľová hodnota

v roku 2022

mostov a lávokPočet zrekonštruovaných a vybudovaných zastávok SAD

počet 0 6


Veľkosť rozšírenia plochy cintorína

m2 0 500

Počet vybudovaných domov smútku

počet 0 1


Počet vybudovaných požiarnych zbrojníc

počet 0 1


Dĺžka vybudovaných cyklistických a turistických trás

km 0 20

Dĺžka vybudovaných turistických chodníkov

km 0 20

Počet vybudovaných vyhliadkových veží

počet 0 1

Počet vybudovaných informačných tabúľ a označení

počet 0 20

Tab. č. 37 Merateľné ukazovatele pre Enviromentálnu oblasť


Merná jednotka


2015

Cieľová hodnota

v roku 2022

3.1.1. Revitalizácia a úprava vodných tokov

Dĺžka upraveného (regulovaného) koryta potoka Ľutinka

m 0 4 000

Dĺžka spevnených brehov m 0 4 000


4. Realizačná časťRealizačnú časť programu rozvoja obce tvorí opis organizačného zabezpečenia riadenia,

zodpovednosti a pravidiel spolupráce medzi jednotlivými orgánmi a subjektmi pri realizácií

jednotlivých cieľov vyplývajúcich z Programu rozvoja obce Olejníkov na roky 2015 – 2022.

4.1. Inštitucionálne a organizačné zabezpečenie realizácie PRO

Realizácia Programu rozvoja obce Olejníkov bude pozostávať z vykonávania navrhnutých

aktivít. Zoznam kľúčových aktivít bude prerokovaný na zasadnutiach obce a bude každoročne

aktualizovaný podľa potrieb obce a možností financovania. Manažment obce plní vo vzťahu

k Programu rozvoja obce nasledovné úlohy:

- vyčlenenie finančných prostriedkov, ktoré budú potrebné na aktivity

- realizácia projektov, ktoré prinesú pre obec želaný efekt a budú dlhodobo udržateľné

- monitorovanie realizácie projektov a plnenia úloh vyplývajúcich z programu rozvoja obce

Aktivity budú komunikované verejnosti prostredníctvom webovej stránky obce a úradnej tabule.

4.2. Komunikačná stratégia

O realizácií jednotlivých aktivít, ktoré sú naplánované v rámci spracovaného Programu

rozvoja obce bude verejnosť informovaná prostredníctvom webovej stránky obce ako aj úradnej

tabule. Každý rok sa uskutoční stretnutie pracovnej skupiny pre monitorovanie a hodnotenie PRO

z dôvodu aktualizácie realizácie jednotlivých aktivít ich finančnej hodnoty, časového harmonogramu,

zdrojov financovania a súladu realizácie so schváleným PRO.

4.3. Monitorovanie a hodnotenie

Cieľom monitorovania a hodnotenia je zostaviť komplexnú informáciu o tom, ako sa plnia

opatrenia navrhnuté v PRO. Obec bude postupovať podľa Plánu priebežných hodnotení PRO na

programové obdobie 2015 - 2022. Výstupom procesu bude správa o monitorovaní a správa o

hodnotení, s ktorou budú oboznámení poslanci Obecného zastupiteľstva obce Olejníkov, pracovníci

obecného úradu a verejnosť.

Plán priebežného hodnotenia PRO na programové obdobie 2015 -2022 zahŕňa výkon kontroly

a spôsob hodnotenia PRO. Hodnotenie jednotlivých časti PRO alebo PRO ako celku je definované

dôvodom výkonu kontroly a periodicitou výkonu kontroly.

Dôvodom pre výkon hodnotenia na základe rozhodnutia starostu obce, poslancov obecného

zastupiteľstva, koordinátora PRO prípadne na základe podnetu zo strany kontrolóra obce, na základe

auditu prípadne na základe protokolu NKÚ SR môže byť nesúlad spracovaného PRO s jeho


jednotlivými cieľmi a aktivitami na ich splnenie a ich skutočnou realizáciou či po stránke obsahovej

alebo finančnej.

Hodnotením získame poznatky, ktoré môžeme zapracovať do už schváleného PRO formou

doplnenia PRO a jeho schválením členmi obecného zastupiteľstva.

Periodicita tohto hodnotenia u strategického hodnotenia je 2 roky po schválení PRO

a tematické hodnotenie každý rok po schválení PRO počas celého programového obdobia 2015 –

2022. Ostatné druhy hodnotení PRO budeme realizovať na základe vzniknutej spoločenskej potreby.

Tab. č. 38 Plán priebežných hodnotení PRO na programové obdobie 2016 - 2022Typ hodnotenia Vykonať prvýkrát Dôvod vykonania / periodicitaStrategické hodnotenie

2017 Na základe rozhodnutia starostu obce, poslancov obce, koordinátora PRONa základe vzniknutej spoločenskej potreby

Operatívne hodnotenie

Na základe rozhodnutia starostu obce, poslancov obce, podnetu občanov, koordinátora PRONa základe vzniknutej spoločenskej potreby

Tematické hodnotenie časti PRO

2016 Na základe nesúladu medzi plánovanými aktivitami a cieľmi so skutočnosťouNa základe vzniknutej spoločenskej potreby

Ad hoc mimoriadne hodnotenie

Nesúlad medzi cieľmi stanovenými v PRO a ich značnom odklone v skutočnostiNa základe vzniknutej spoločenskej potreby, návrh na revíziu prípadne doplnenie PRO

Ad hoc hodnotenie celého PRO alebo jeho časti

Na základe rozhodnutia starostu, podnetu poslancov, podnetu kontrolóra obce, podnetov z kontroly, na základe auditu, na základe protokolu NKÚ SR ....Na základe vzniknutej spoločenskej potreby

Zdroj: Vlastné spracovanie

4.4. Akčný plán

Akčný plán obsahuje zoznam aktivít na daný rozpočtový rok s výhľadom na najbližšie roky

a zahŕňa časový harmonogram realizácie jednotlivých aktivít z PRO.

V akčnom pláne sú zaznamenané jednotlivé aktivity v rámci jednotlivých oblasti, ktoré sú

realizované v danom roku a ktoré plánuje obec realizovať v najbližších rokoch. Je tam uvedený

stručný popis aktivity, zapojenie subjektov alebo partnerov a objem a zdroje finančných prostriedkov

potrebných na realizáciu jednotlivých aktivít.


Aktualizácia akčného plánu bude vykonávaná 1 x ročne na základe už realizovaných aktivít

s výhľadom na realizáciu aktivít na základe predpokladaných výziev z jednotlivých Operačných

programov prípadne na základe realizácie aktivít z ich zdrojov vrátane rozpočtu obce.

Pri spracovaní akčného plánu sa vychádzalo z tabuľky ex – ante hodnotenia PHSR za

predchádzajúce plánovacie obdobie a priorít realizovania jednotlivých aktivít, ktoré sú v danom čase

aktuálne realizovateľné. Akčný plán tvorí prílohu k PRO.

5. Finančná časťTab. č. 39 Predpokladané zdroje financovania jednotlivých opatrení

Celkové náklady

Verejné zdroje Súkromné zdrojeEÚ Štát VÚC Obec Spolu

Sociálna oblasťOpatrenie 1.1.1.

150 000,00 127 500,00 22 500,00 0 0,00 150 000,00 0

Opatrenie 1.2.1.

30 000,00 25 500,00 4 500,00 0 0,00 30 000,00 0

Opatrenie 1.3.1.

300 000,00 255 000,00 45 000,00 0 0,00 300 000,00 0

Opatrenie 1.3.2.

10 000,00 8 500,00 1 500,00 0 0,00 10 000,00 0

Hospodárska oblasťOpatrenie 2.1.1.

150 000,00 127 500,00 22 500,00

0 0,00 150 000,00 0

Opatrenie 2.1.2.

20 000,00 17 000,00 3 000,00

0 0,00 20 000,00 0

Opatrenie 2.1.3.

100 000,00 85 000,00 15 000,00

0 0,00 100 000,00 0

Opatrenie 2.1.4.

900 000,00 765 000,00 135 000,00

0 0,00 900 000,00 0

Opatrenie 2.1.5.

150 000,00 127 500,00 22 500,00

0 0,00 150 000,00 0

Opatrenie 2.1.6.

100 000,00 85 000,00 15 000,00

0 0,00 100 000,00 0

Opatrenie 2.1.7.

590 000,00 501 500,00 88 500,00

0 0,00 590 000,00 0

Opatrenie 2.1.8.

125 000,00 106 250,00 18 750,00

0 0,00 125 000,00 0

Opatrenie 2.1.9.

100 000,00 85 000,00 15 000,00

0 0,00 100 000,00 0

Opatrenie 2.2.1.

150 000,00 127 500,00 22 500,00

0 0,00 150 000,00 0

Environmentálna oblasťOpatrenie 3.1.1

150 000,00 127 500,00 22 500,00

0 0,00 150 000,00 0



5.1. Indikatívny finančný plán PRO

V tabuľke č. 41 Indikatívny finančný plán PRO, uvádzame predpokladané ročné finančné

náklady v rámci jednotlivých oblasti na základe predpokladaných výziev z jednotlivých operačných

programov a na základe finančných nákladov na realizáciu jednotlivých aktivít.

V prípade zmeny harmonogramu výziev z jednotlivých operačných programov a tým aj

k podstatným rozdielom v indikatívnom finančnom rozpočte na celé programové obdobie bude

potrebné na základe vykonania hodnotenia finančnej časti PRO upraviť indikatívny rozpočet na

programové obdobie podľa jednotlivých oblasti a aj ako celok.

Tab. č. 40 Indikatívny finančný plán PRO na roky 2015-2022 v EUR

Rok

2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 Spolu

Sociálna

oblasť

0 160 000,- 30 000,- 300 000,- 0 0 0 0 490 000,-

Hospodárska

oblasť

0 270 000.- 470 000,- 405 000.- 900 000 .- 100 000,- 0 0 2 145 000

,-

Enviromentá

lna oblasť

0 0 150 000,- 0 0 0 0 0 150 000,-

Spolu 0 430 000,- 650 000,- 705 000,- 900 000.- 100 000,- 0 0 2 785 000

,-



6. ZáverSpracovaním Programu rozvoja obce Olejníkov vznikol strategický strednodobý dokument

v záujme zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja obce a regiónu, ktorý je základným východiskom

pre spracovanie ďalších materiálov rozvoja obce v jej jednotlivých oblastiach.

Program rozvoja obce vychádza z prioritných potrieb obce a z možností ich realizácie

s cieľom zlepšovať životné podmienky jej obyvateľov a zvyšovať konkurencie schopnosť regiónu.

Program rozvoja obce je otvorený dokument, ktorý bude pravidelne vyhodnocovaný

a aktualizovaný podľa vyžadujúcich si potrieb na zasadnutiach obecného zastupiteľstva.

Zodpovednosť za administratívne zabezpečenie a za postupnú realizáciu jednotlivých aktivít

obsiahnutých v programe má obecné zastupiteľstvo, starosta obce a príslušné komisie zriadené pri

obecnom zastupiteľstve. Predpokladom pre úspešnú realizáciu rozvojových zámerov obce je aktívny

prístup volených zástupcov v obecnom zastupiteľstve pri vecnom schvaľovaní jednotlivých úloh

a využívaní možností financovania plánovaných aktivít.

Kolektív spracovateľov Programu rozvoja obce ďakuje všetkým zúčastneným za vynaložené

úsilie a čas.

Predmetný Program rozvoja obce bol schválený na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa:

.......................................................... /UMZ č. ....................................................................

.......................................................... ....................................................................

pečiatka obce starosta obce


7. PrílohyPríloha č.1 Zoznam členov riadiaceho tímu, pracovných skupín a partnerov spracovania PRO

Príloha č.2 Zoznam informačných zdrojov použitých v PRO

Príloha č. 3 Zoznam skratiek použitých v PRO

Príloha č.4 Akčný plán

Príloha č. 1 Zoznam členov riadiaceho tímu, pracovných skupín a partnerov spracovania PRO

Členovia riadiaceho tímu:

Starosta obce: Imrich Drutarovský Poslanci: Štefan Falat Emília Semančíková Marek Želinský

Ing. Jozef TkáčPeter Smrek

Partner spracovania PRO: Agentúra regionálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja(Mgr. Peter Stanislav)

Príloha č. 2 Zoznam informačných zdrojov použitých v PRO

1. Koncepcia územného rozvoja Slovensko 2001

2. Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Olejníkov

3. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja

4. Komunitný plán obce Olejníkov

5. Národná stratégia regionálneho rozvoja SR 2010


6. Stratégia Európa 2020

7. Spoločný strategický rámec EK

8. Materiály Európskej komisie k programovému obdobiu 2014-2020 a politiky súdržnosti

9. Integrovaný regionálny operačný program

10. Zákon č. 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja, v znení neskorších predpisov

11. Zákon č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov

12. Štatistický úrad SR databáza DATAcube

13. Metodika na vypracovanie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja

14. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR

15. JUHAŠČÍKOVÁ, I., ŠKÁPIK, P., ŠTUKOVSKÁ, Z. 2013, Základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Domy v SR, krajoch, okresoch a obciach. Bratislava: ŠÚSR. ISBN 978-80-8121-293-2

Príloha č. 3 Zoznam skratiek použitých v PRO

Skratka Vysvetlenie

AP Akčný plánBD Bytový domCR Cestovný ruchČOV Čistiareň odpadových vôdDD Domov dôchodcovKD Kultúrny domDSS Domov sociálnych služiebEAO Ekonomicky aktívne obyvateľstvoEŠIF Európske štrukturálne a investičné fondyEÚ Európska úniaIBV Individuálna bytová výstavbaIKT Informačné a komunikačné technológieIROP Integrovaný regionálny operačný programIS Inžinierske sieteLEADER Spojenie pre ekonomický rozvoj vidieckych komunítMAS Miestna akčná skupinaMRK Marginalizovaná rómska komunitaMŠ Materská školaNFP Nenávratné finančné prostriedkyNO Nezisková organizáciaNSRR Národná stratégia regionálneho rozvojaOcÚ Obecný úradOOCR Oblastná organizácia cestovného ruchuOP Operačný programOZ Obecné zastupiteľstvoO.Z. Občianske združeniePD Projektová dokumentáciaPHSR Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja


PRO Program rozvoja obcePSK Prešovský samosprávny krajRĽZ Riadenie ľudských zdrojovROP Regionálny operačný programSAD Slovenská autobusová dopravaSODB Sčítanie obyvateľov, domov a bytovSR Slovenská republikaSWOT Silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozeniaSZČO Samostatne zárobkovo činná osobaŠR Štátny rozpočetŠÚ Štatistický úradÚPNO Územný plán obceÚPSVaR Úrad práce, sociálnych vecí a rodinyVO Verejné osvetlenieVÚC Vyšší územný celokZŠ Základná školaŽP Životné prostredie

Príloha č. 4 Akčný plán

Rok 2015

Obec neplánuje realizáciu žiadnych aktivít.

Rok 2016

Sociálna oblasť

Opatrenie Aktivita Termín Subjekty Financovanie

1.1.1 Výstavba športovej infraštruktúry

Výstavba multifunkčného ihriska

2016 Obec Olejníkov EÚ + ŠR


Kultúrne podujatie - dni obce


Hospodárska oblasť


2.1.1. Systém verejného osvetlenia

Dobudovanie, oprava a modernizácia verejného osvetlenia


2.1.2. Systém Vybudovanie 2016 Obec Olejníkov EÚ + ŠR


optických sietí optických sietí

2.1.3. Bezpečnostný kamerový systém

Vybudovanie kamerového systému



Výstavba, rekonštrukcia turistických a cyklistických trás a chodníkov


Rok 2017

Sociálna oblasť


1.2.1. Vytvorenie voľnočasových a oddychových zón

Výstavba a revitalizácia oddychových zón v obci





Výstavba vyhliadkovej veže


2.1.7. Výstavba a rekonštrukcia miestnych komunikácií, chodníkov, mostov, lávok a zastávok SAD

Výstavba mostov a lávok



Vybudovanie informačných tabúľ a označení



Enviromentálna oblasť



Revitalizácia, regulácia a úprava koryta potoka Ľutinka


Predpokladané aktivity

Rok 2018

Sociálna oblasť


1.3.1. Výstavba a rekonštrukcia kultúrnych zariadení

Rekonštrukcia kultúrno - správnej budovy





Rozšírenie plochy cintorína



Vybudovanie domu smútku


2.1.5. Systém kanalizačnej siete

Vybudovanie kanalizačnej siete a napojenie na čistiareň odpadových vôd v obci Ľutina


2.1.7. Výstavba a rekonštrukcia

Oprava a rekonštrukcia



miestnych komunikácií, chodníkov, mostov, lávok a zastávok SAD

miestnych komunikácií (ciest)

2.1.7. Výstavba a rekonštrukcia miestnych komunikácií, chodníkov, mostov, lávok a zastávok SAD

Výstavba miestnych komunikácií (chodníkov



Výstavba požiarnej zbrojnice


Rok 2019



2.1.4. Systém vodovodnej siete

Vybudovanie vodovodnej siete a výstavby vodojemu


Rok 2020



2.1.6. Systém plynofikačnej siete

Vybudovanie plynofikačnej siete



Documents

obce Olejnikov.d… · Web viewV súlade so zákonom č.416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky s účinnosťou