Alena Drozdkov

Autorka Mgr. Alena DrozdkovLektorovali: PaedDr. Peter Kapln Mgr. Viera Minrov

Ilustrcie akademick maliarka Ta itanovGra ck dizajn SPN Mlad let, s. r. o.Oblka akademick maliar Peter Galvnek

Schvlilo Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu Slovenskej republiky pod . 2012-13925/38624:4-919 zo da 4. septembra 2012 ako uebnicu obianskej nuky pre 7. ronk zkladnej koly a 2. ronk gymnzia s osemronm tdiom.Schvaovacia doloka m platnos 5 rokov.

Prv vydanie, 2012

Vetky prva vyhraden.Toto dielo ani iadnu jeho as nemono reprodukova bez shlasu majitea prv.

ISBN 978-80-10-02266-3

3SLOV NA VOD

Mil iaky, mil iaci,mte pred sebou nov uebnicu obianskej nuky pre 7. ronk zkladnej koly a 2. ronk

gymnzia s osemronm tdiom.Uiv prvho tematickho celku Socilne vzahy v udskej spolonosti s spracovan po-

dobne ako v predchdzajcich ronkoch. av strana dvojstrnky je uren prbehom, pozorova-niam a sksenostiam vho rovesnka Jakuba Slovka. Jakub dospieva. Zaujma sa o problmy a osud udskej spolonosti. Odpovede na otzky, rieenie loh vm umonia rozvja zrunosti prce s textom. Tto stranu konme tradinou rubrikou Slov, ktor potrebujete vysvetli, a Ja-kubovou kovou mylienkou, ktor zaha zmysel, podstatu uiva do jednej i viacerch viet. Prav strana je rozlenen na dve asti. V prvej sa obraciame na vs. Oakvame vae postrehy a postoje. S pomocou pedaggov si mete vytvori lohy s dajmi z vaej obce, reginu. Ak sa vm to nepodar, ponkame na rieenie 2 lohy. Druh as strany obsahuje uebn text. Je strun, truktrovan a zaha informcie, s ktormi ste pracovali v predchdzajcich astiach dvojstrnky.

V druhom tematickom celku Obiansky ivot ako proces formovania demokracie sa Jakub objavuje u zriedkavo. Postupne preberte po om zujem o ivot okolo seba, zanate sa podiea, participova na ivote v triede, kole, v obci. Krtke prbehy, prpady, ukky (Stalo sa) vs uved do problematiky. Uebn text je rozsiahlej ako doteraz a nie je truktrovan. Ukonen je kovou mylienkou Jakuba Slovka.

Sasou uebnice s samotestovacie lohy a nzory iakov na budcnos udskej spolonosti.

Ven kolegyne, ven kolegovia,skr ako zanete pouva nov uebnicu obianskej nuky pre 7. ro. Z a 2. ronk gymnzia

s osemronm tdiom, pretajte si odporania, ako s ou pracova.V prvom tematickom celku Socilne vzahy v udskej spolonosti pokraujeme v spracovan

prvch deviatich uv podobnm spsobom ako v uebniciach obianskej nuky pre 5. a 6. ronk Z. Prbehy a postrehy Jakuba Slovka vytvraj text, ktor obsahuje podstatn pojmy danho uiva. Mnoh z nich iakom vysvetuje a pribliuje slovnk. Pretanie textu a prca s nm (Otz-ky a lohy) vytvoria zklad vyuovacej hodiny. Preto je potrebn zaa innos prve tanm a analzou textu na avej strane dvojstrnky. iaci mu pracova individulne alebo v skupinch. Text je mon rozleni poda problmov, ktor riei, a priradi mu konkrtnu otzku a lohu. A nsledne odporame venova sa lohm na pravej strane.

Vetky takto zskan vedomosti a zrunosti s zoveobecnen v krtkom uebnom texte na pravej strane dvojstrnky.

Druh tematick celok Obiansky ivot ako proces formovania demokracie je op lenen na av a prav stranu dvojstrnky. Strana s prbehmi, prpadmi, dajmi a informciami zo ivota (Stalo sa) je vyjadrenm aktvnej lohy iaka v procese zskavania obianskych vedomost, zrunost a postojov. Uebn text chpeme ako prostriedok v tomto procese. Prcu na vyuovacej hodine odporame zaa uebnm textom. Ak s na vyrieenie lohy potrebn informcie z uebnho textu, mono ju zaradi hne po pretan prslunch informci v uebnom texte. Ostatn lohy iaci rieia po skonen prce s uebnm textom.

Jakubovu kov mylienku mu iaci doplni, rozri a zapsa si ju do zoita.Samotestovacie lohy po skonen tematickch celkov s uren primrne iakom. Obsiahli

cel klu problematiky. Je mon aj ich selekcia poda potrieb iaka. Sekundrne samotesto-vacie lohy slia aj uiteom ako ponuka otzok a loh pri prci na vyuovacch hodinch a pri opakovan tematickho celku (stnom aj psomnom).

Autorka

4OBSAH

Slov na vod3

1. tematick celok SOCILNE VZAHY V UDSKEJ SPOLONOSTI

Jakub tuduje vznik a vvoj udskej spolonosti6

Jakub skma truktru udskej spolonosti a vzahy v nej8

Jakub sa dozvedel o existencii vekch spoloenskch skupn a o rozvrstven udskej spolonosti

10

Jakub had odpove na otzku: Preo sa men usporiadanie udskej spolonosti?12

Jakub spoznva rozmanitos obyvatestva na naej plante14

Jakub spoznva nboensk rozmanitos obyvatestva naej planty16

Jakub zisuje, e sahovanie obyvatestva sa nedialo iba v minulosti18

Jakub sa op stretva s multikultrnosou20

Jakub zisuje, preo s vo svete vojny22

Samotestovacie lohy24

Nzory iakov 7. ronka istej zkladnej koly27

2. tematick celok OBIANSKY IVOT AKO PROCES FORMOVANIA DEMOKRACIE

Vznik ttu28

Vvoj a funkcie ttu30

Znaky ttu a znaky Slovenskej republiky32

5Formy vldy a politick reimy v tte34

tt, ttne obianstvo36

Historick pohad na obianstvo, obiansku spolonos38

Obianska spolonos v naom sasnom tte40

Demokracia a jej princpy, predpoklad obianskej spolonosti42

Zkladn udsk prva a slobody44

alie prva a slobody obanov v demokratickch ttoch46

Slobodn voby v demokratickom tte48

Samosprva ako prvok obianskej participcie50

Participcia na ivote triedy, triedna samosprva52

Participcia iakov na ivote koly, iacka kolsk samosprva54

Pravidl v ivote kolskej triedy56

kolsk poriadok58

innos zemnej obecnej samosprvy60

Zanite vy aj vai rodiia participova na ivote obce62

Participcia v irom spoloenskom prostred dobrovonctvo64

Samotestovacie lohy66

Prlohy69

6Jakub tuduje vznik a vvoj udskej spolonostiJakubovi rovesnci u vedia, e lovek neije len ako prrodn bytos, ale aj ako spoloensk

bytos. Spoloensk podstata loveka sa prejavuje v kadodennom ivote v rodine, kole, prci a pri zujmovch aktivitch.

Doteraz si Jakub uvedomoval iba seba, svoje najbliie okolie. Postupne si roziruje svoj obzor. Zisuje, e udia na celej zemeguli ij podobn ivot, rieia podobn problmy. Vetci spolu vytvrame udsk spolonos. Vie o existencii vedy sociolgie, ktor tuduje udsk spolonos.

Vvoj loveka a jeho premena z biologickho druhu na spoloensk bytos je dlhodob proces, poas ktorho il v rozlinch spoloenstvch, napr. v tlupch, rodoch, kmeoch, obinch, a napokon vznikol tt.

Jakub vytvoril projekt z tohto obdobia na tmu V om sa odliuje udsk spolonos od prrod-nho spoloenstva.

Pretajte si as z jeho prezentcie.udsk spolonos Prrodn spoloenstvo

cieavedom innos, prca intinktvna innos vroba nstrojov pouvanie nstrojov z prrody genercie nadvzuj neexistuje prenos sksenost na dosiahnut vsledky na alie genercie rchly vvoj pomal vvoj

V Jakubovej kole maj tri multimedilne uebne, v ktorch sa uia prostrednctvom mo-dernch informano-komunikanch technolgi. Je a neuveriten, kam sa udsk spolonos dostala za 3,8 milinov rokov: od lovecko-zberaskej spolonosti a k informanotechnologickej spolonosti.

1. Ktor s dve podstaty loveka?2. Ako sa vol veda, ktor tuduje udsk spolonos?

1. Z Jakubovej prezentcie vyberte dva podstatn znaky udskej spolonosti.2. Doplte Jakubove tvrdenie v texte: Spoloensk podstata loveka sa prejavuje

v kadodennom ivote... Vysvetlite, kde vade a ako sa prejavuje lovek ako spoloensk bytos.

3. Doplte chbajce obdobia vo vvoji udskej spolonosti.

1 lovecko-zberask spolonos5 informanotechnologick spolonos

Pri rieen lohy vychdzajte z uebnho textu na nasledujcej strane.

Slov, ktor potrebujete vysvetliSlov, ktor potrebujete vysvetliobzor duevn rozhadkomunita spoloenstvo ud ijcich

a pracujcich v istom priestore, na ohranienom zem

anonymita zachovanie tajnosti, utajenieintitcia ustanovize, skupina

osb tvoriaca organizciu uren na verejnoprospen innos

Otzky

lohy

1 2 3 4 5

udsk spolonos sa sstavne vyvja a zdokonauje.

1. SOCILNE VZAHY V UDSKEJ SPOLONOSTI

7Aj vy si rozirujete obzor od rodiny a koly k celej udskej spolonosti

loha . 1Pri rieen lohy vychdzajte z uiva dejepisu o vvojovch stupoch loveka (prloha . 1).a) Usporiadajte vvojov stupne loveka od najprimitvnejieho k najvyspelejiemu.b) Vytvorte tabuku vvojovch stupov loveka (nakreslite si ju do zoita). K vvojovm

stupom loveka zapte zmeny v spsobe ivota a v pouvanch nstrojoch.

Vvojov stupe Zmenyv spsobe ivota v pouvanch nstrojoch

c) Rozhodnite, k omu viedli tieto zmeny: k vojnm k padku udskej spolonosti k zdokonaovaniu udskej spolonosti

loha . 2Vychdzajte z vznamu slova komunita. Prirate jednotliv znaky k tmto dvom komunitm: a) mestob) dedina Znaky: men poet obyvateov, via hustota obyvatestva, ponohospodrstvo, rznorodos obyvateov, banky, rovnorodos obyvateov, menia anonymitaV ktorej komunite by ste chceli i a preo?

Vznik, vvoj a charakteristika udskej spolonostiKov slov: lovek, udsk spolonos, vvojov obdobia udskej spolonosti, znaky udskej

spolonosti, komunity

udsk spolonos vznikla pribline pred 3,8 milinmi rokov. Tvoria ju udia a intitcie. Medzi umi a intitciami sa vytvraj zloit vzahy, ktor tuduje sociolgia.

udsk spolonos sa vyvjala ako: lovecko-zberask spolonos, prvotn rodov spolonos, ponohospodrska spolonos, priemyseln spolonos, informanotechnologick spolonos.lovek je prrodn a spoloensk bytos. udsk spolonos a prroda sa navzjom

ovplyvuj. Napr. klimatick podmienky ovplyvuj rodu alebo kvalitu ivota ud. udia oraz viac ovplyvuj prrodu a prispsobuj ju svojim potrebm.

udsk spolonos charakterizuj znaky, ktor ju odliuj od prrodnho spoloenstva: spoloensk vedomie, spsob udskho spoluitia, existencia na uritom zem, v istom obdob, systm vzjomnch vzahov, ud a skupn, riadenie vlastnmi intitciami.Sasou udskej spolonosti s komunity. Medzi zkladn komunity patria: vidiecka komunita (dedina), mestsk komunita (mesto).

8Jakub skma truktru udskej spolonosti a vzahy v nejV minulom kolskom roku vm Jakub prezentoval svoju predstavu malej spoloenskej skupiny. Podobne si predstavuje aj udsk spolonos

(obrzok . 1).Takto vyzer iba na povrchu. o je vak vo vntri? Ak skupiny sa vytvraj? Ak s v nich vzahy? Ak s vzahy medzi jednotlivmi skupinami udskej spolonosti?Ak je truktra udskej spolonosti?

Podobne to funguje aj v udskej spolonosti. Skupiny maj svoje zuj-my, ale musia ich da do sladu s celospoloenskmi potrebami. Proces

zoslaovania je zloit. Vrme sa k Jakubovej predstave udskej spolonosti. asto

uvaoval nad rznorodosou prrody a spolonosti. Kto je vo vntri udskej spolonosti, ako je usporiadan (obrzok . 2)?

Zatia mu je vetko jasn. Chpe, e vetci tto udia a mnoh al tvoria udsk spolonos.

Pozrite sa na obrzok . 2 a zistite, poda akch kritri sa vytvraj skupiny (jednu skupinu na obrzku reprezentuje jedna

postava), ak s typy truktr udskej spolonosti. Ak sa vm ne-bude dari, pomte si informciami z uebnho textu.

1. Ako si Jakub predstavuje udsk spolonos?2. Poda akch kritri je lenen udsk spolonos?

1. K obrzku . 2 doplte alie skupiny udskej spolonosti.2. Vychdzajte z textu vo farebnom rmeku a uvete prklady:

kedy iak obetoval svoje potreby v zujme triedy;a) kedy iak uprednostnil svoje potreby a pokodil inch.b)

Slov, ktor potrebujete vysvetliSlov, ktor potrebujete vysvetlitruktra usporiadanie ast celku a ich

vzjomnch vzahovglobalizcia celosvetov spoloensk proces,

ktor sa vyznauje oraz vou vzjomnou prepojenosou a zvislosou vo vetkch oblas-tiach ivota udskej spolonosti

predsudok neodvodnene zporn postoj k spoloenskm javom (napr. rasov, nrod-nostn predsudok)

V Jakubovej triede musia vetci iaci repektova pravidl a normy triedny poriadok, kolsk poriadok. Repektuj zujmy celej skupiny (triedy), ale sasne uspokojuj aj svoje potreby.

Otzky

lohy

udsk spolonos je rznorod a vntorne lenen poda viacerch kritri.

Obrzok . 2

Obrzok . 1

9Aj vy skmate truktru udskej spolonosti a vzahy v nej

loha . 1 Obyvatelia kadej obce predstavuj as udskej spolonosti. Naa obec m 1 251 obyvateov. truktra jej obyvateov poda kritri

pohlavie: 58 % eny, 42 % muivek: 10 % deti a mlde do 18 rokov, 42 % vo veku 18 60 rokov, 48 % nad 60 rokovnrodnos: 89 % Slovci, 5 % Chorvti, 2 % Maari, 4 % inprofesia (dospel): 80 % robotnci, ronci (aj bval profesia u dchodcov), 20 % radnci

a) Zistite, k akej komunite patr obec (pomcka: poet obyvateov).b) Poslanci obce maj rozhodn, i postavia detsk ihrisko, alebo klub dchodcov. Pomte

im k sprvnemu rozhodnutiu. Svoj vber zdvodnite.c) Starosta chce v obci zorganizova prednku z astronmie o iernych dierach. Bude o u

zujem? Svoj nzor zdvodnite.Chceli by ste i v tejto obci? Uvete argumenty za aj proti.

loha . 2V ase globalizcie sa aj vo vaom meste stretnete s rznorodm obyvatestvom z hadiska rasy a nrodnosti. Nealeko vs vybuduj nske mesto, vaimi spoluiakmi sa stan nske deti. Navrhnite zsady spolunavania tak, aby ste prekonali predsudky a fungovali ako skupina udskej spolonosti. V om vidte pozitva spoluitia s inou komunitou? m vs me toto spoluitie obohati?

truktra udskej spolonosti a socilne vzahy v nej

Kov slov: truktra udskej spolonosti, typy truktr, socilne vzahy

lovek vytvra poas svojho ivota rzne zoskupenia, je lenom viacerch spoloenskch skupn. Vznikaj medzi nimi socilne vzahy, ktor podliehaj astm zmenm.

Ak chceme pochopi udsk spolonos, musme sa zaobera jej truktrou, teda lenenm na socilne skupiny poda rozlinch kritri.

Vznikaj tieto typy spoloenskch truktr: vekov: deti, mlde, dospel, star udia poda pohlavia: mui, eny rasov: ltohned, biela, ierna rasa nrodnostn: nrody a nrodnosti na Zemi profesijn: robotnci, vedci, radnci... zujmov: rybri, latelisti... majetkov: vekos prjmov a majetku poda nboenstva: kresania, budhisti, idia...

Kad z tchto spoloenskch skupn m svoju truktru, ciele a pravidl. Vytvraj sa zloit vzahy vo vntri skupiny, ale aj medzi skupinami navzjom.

10

Jakub sa dozvedel o existencii vekch spoloenskch skupn a o rozvrstven udskej spolonosti

Jakubova kolsk trieda je mal spoloensk skupina. Mal potom lenov, m 25 iakov. Jakub je sasne aj lenom niektorch vekch spoloenskch skupn: je beloch, Slovk a bas-ketbalista.

Jakubov otec pracuje vo vekej medzinrodnej rme. Mama je lenkou Matice slovenskej a Slo-venskho ervenho kra. Do vetkch tchto skupn patr vea ud. S to vek spoloensk skupiny. Obidve spoloensk skupiny sa v mnohom podobaj. Maj vak aj svoje odlinosti.Jakubovo porovnanie spoloenskch skupn

lenovia skupiny Mal spoloensk skupina (k. trieda)Vek spoloensk

skupinamaj spolon ciele no nopociuj prslunos ku skupine no novzjomne na seba psobia no nieosobne sa poznaj no nie

Minul tde Jakub pozeral v televzii lm o Indii. lenenie obyvateov na kasty ho priviedlo k otzke, preo s obyvatelia Zeme rozvrstven do spoloenskch skupn a o ak skupiny ide.

Toto rozvrstvenie v malom vid aj v ich triede. Fi eny sa odmietaj kamarti s Betkou, lebo je chudobn. Patr do inej spoloenskej vrstvy, dala sa pou Ema s Paou. Je pravda, e Betkina matka je upratovaka a nezarob toko ako Emin otec, advokt. Betka nebva vo vile, ale v zhradnej chatke a nechod na drah dovolenky.

Jakuba zaujmaj dejiny Franczska. Pozn heslo franczskej revolcie: Rovnos, brat-stvo, sloboda. Vetci udia s rovn v udskch prvach a pred zkonom. Existuje vak me-dzi nimi nerovnos v majetku, presti a moci. udia patria do rznych spoloenskch vrstiev. Jakub je presveden, e to nesmie vies k poniovaniu, uraniu a ikanovaniu ud z nich spoloenskch vrstiev.

1. Ak spoloensk skupiny z hadiska vekosti poznte?2. Na ak skupiny sa rozvrstvuje obyvatestvo v Indii?

1. Z Jakubovho porovnania malej a vekej spoloenskej skupiny zistite, v om sa odliuj.

2. Njdite v uebnom texte as, z ktorej viete vysvetli pojem spoloensk vrstva.3. Zarate tchto jednotlivcov do spoloenskch vrstiev (poda grafu):

nezamestnan, IT pecialista, majite vekej rmy, vysokokolsk uite, kvali kovan robotnk, bezdomovec, predseda vldy.

Slov, ktor potrebujete vysvetliSlov, ktor potrebujete vysvetliprest vznamnos, vnos spoloenskho

postavenia, cta a uznanie, ktor prislchaj istm profesim

moc spravovanie ttu alebo spoloenskej skupiny

kasta prsne uzavret spoloensk skupina (napr. v Indii)

hierarchia poradie, postupnos poda dleitosti, hodnosti

manament vedci, riadiaci pracovnci podniku, banky at.

Otzky

lohy

udsk spolonos tvoria mal aj vek spoloensk skupiny a udia s hierarchizovan

do spoloenskch vrstiev.

vysok

stredn

niia

spoloensk vrstva

spoloensk vrstva

spoloensk vrstva

11

Aj vy sa dozvedte o vekch spoloenskch skupinch a o rozvrstven udskej spolonosti

loha . 1

V spoloenskej hierarchii sa najniie nachdzaj bezdomovci. Zamyslite sa nad prinami vzniku bezdomovectva. K jednotlivm prinm prirate per-cent, akmi sa poda vs podieaj na jeho vzniku (spolu musia tvori 100 %). Priny bezdomovectva:

a) strata prce,b) drogov zvislos, alkoholov zvislos,c) rozvod, nsledn strata bytu,d) tba po slobode,e) prvna neznalos (napr. nesplcanie piky, nsledn strata bytu),f) in.

Svoj nzor zdvodnite. Bezdomovci s sasou udskej spolonosti. Navrhnite, ako im me vaa obec i mesto pomc.

loha . 2Informcia: Do niej spoloenskej vrstvy patria napr. ronci, nekvali kovan robotnci, teda udia, ktor sa ivia prevane fyzickou prcou.Vrok: Prslunos loveka do spoloenskej vrstvy zvis od jeho vzdelania.Rozhodnite, i je vrok pravdiv. Svoj nzor zdvodnite. Uvete prklady zo ivota.

Osvojte si pravidlo: Ume sa pre ivot, nie pre kolu.

Vek spoloensk skupiny a rozvrstvenie udskej spolonosti

Kov pojmy: vek spoloensk skupiny, socilna nerovnos, spoloensk vrstvy

Spoloensk skupiny delme poda vekosti na: mal, napr. kolsk trieda, rodina, vtvarn krok; vek, napr. chemick podnik, kola, zvz rybrov, nrodnos.

Spolonmi znakmi obidvoch skupn s: pocit prslunosti k skupine, spolon ciele, pravidl a normy.

lenovia vekej spoloenskej skupiny sa na rozdiel od lenov malej spoloenskej skupiny vz-jomne osobne nepoznaj a nepsobia na seba.

udsk spolonos je vntorne hierarchizovan. udia patria do rznych spoloenskch vrstiev. Spoloensk vrstva je skupina obyvateov, ktor maj podobn ekonomick a spoloensk postavenie majetok, prjmy a ivotn rove. Medzi umi existuje socilna nerovnos. Nemaj rovnak monosti zska majetok, moc a spoloensk prest. Poda ich dostupnosti je udsk spolonos usporiadan od najniej po najvyiu spoloensk vrstvu.

Spoloensk vrstvy: niia nekvali kovan robotnci a pracovnci; stredn kvali kovan robotnci, zamestnanci, ni radnci, remeselnci, ni a stred-

n manament, vysokokvali kovan odbornci; vysok vysok manament, vysok ttni radnci, vekopodnikatelia, predstavitelia

ttu.

Sprva z novn: V roku 2010 bolo v Bratislave pribline 600 1 000 bezdomovcov.

12

Jakub had odpove na otzku: Preo sa men usporiadanie udskej spolonosti?

Posledn uiv z obianskej nuky vyvolali v Jakubovi rozporupln pocity. Na jednej strane sa mu zdali privemi dospelcke, na druhej strane ho ntili prema o veciach, ktor si do-vtedy neuvedomoval.

V ich triede sa deck odliuj obliekanm, trvenm vonho asu, Ema chod na balet a hr tenis, Betka pomha mame upratova a neme nosi znakov veci. Jakub rozmal, i to tak bude vene. Me sa sta, e situcia sa zmen. Emin otec me strati prcu a majetkovo mu klesn do niej vrstvy. Betkina mama si me dokoni kolu, zska dobr prcu, kpi si byt a dosta sa do strednej vrstvy. Betka u nebude ustrchan, stane sa sebavedomejou.

V udskej spolonosti sa sstavne dej zmeny. Men sa truktra, sprvanie ud a vzahy medzi nimi.

Jakubova rodina je environmentlne zameran. Uvedomuje si, ako udia necitlivm prstu-pom niia a drancuj prrodu. T im to bohuia vracia. Such, zplavy, zemetrasenia, cunami to je kadodenn realita na Zemi. Napr. such v Somlsku spsobuj bytok obyvatestva, vojnov kon ikty, migrciu. Jakub videl v televzii vychudnut matky s malmi demi so smut-nmi pohadmi.

oraz astejie sme svedkami prrodnch katastrof aj u ns. Rodina Slovkovcov m vbornch priateov v Ple. Ni netuiaci obyvatelia prili kvli prvalovm daom za niekoko mint o svoj majetok.

Mnoh zmeny v usporiadan udskej spolonosti sa dej ako dsledok populanej explzie v niektorch astiach planty. Jakubova babina sa na zemepise v roku 1950 uila, e svet m 2,55 miliardy obyvateov. V sasnosti ich je 7 milird. Tento obrovsk nrast nastal hlavne v Afrike a asti zie. Jakuba zaujala obrysov mapa sveta, na ktorej je svet iarou rozdelen na bohat Sever a chudobn Juh. Jakubov ocko minule povedal, e chudoba a mnostvo hladnch ud vytvraj zklad pre vznik rznych extrmistickch mylienok.

1. Ak m Jakub pocity z poslednch uv obianskej nuky?2. Ak s poda Jakubovej rodiny dsledky necitlivho prstupu ud k prrode?3. O koko narstol poet obyvateov na Zemi za poslednch 60 rokov?

1. Prklad zo svojej triedy, ktor Jakub spomenul, hovor o zmene v socilnej truktre. Z uebnho textu zistite oznaenie tchto zmien a alie informcie o nich.

2. Jakub uviedol dva zdroje so-cilnych zmien. Pretuduj-te si uebn text o zdrojoch socilnych zmien a zistite, o ktor zdroje ide.

Slov, ktor potrebujete vysvetliSlov, ktor potrebujete vysvetlisocilny status postavenie jednotlivca

v spolonosti alebo v socilnej skupinemigrcia sahovanie obyvateovmobilita pohyblivos; pohyb jednotlivcov

v udskej spolonostipopulan explzia prudk nrast potu

obyvatestvaextrmizmus krajne radiklny smerhumanitrny zameran na pomoc uom

v ndzi

Neustle zmeny v usporiadan udskej spolonosti s dsledkami rozlinch zdrojov.

Otzky

lohy

mest s viac ako 5 milinmi obyvateov

13

Aj vy sledujete socilne zmeny v spolonosti

loha . 1Erikov otec, nann riadite vo vekej nadnrodnej rme, bol preraden na t ist prcu z Bratislavy do Koc. Rozhodnite, i sa zmenilo zaradenie Erikovho otca do spoloenskej vrstvy. Na vyrieenie lo-hy vyuite informcie z uebnho textu.

loha . 2

Vychdzajte z vznamu slova humanitrny a rozhodnite, komu rad poskytne pomoc. ECHO pome:

a) obetiam hladomoru v Somlsku,b) zorganizova mdnu prehliadku v Pari,c) zorganizova ples vo Viedenskej opere,d) vybudova systm vasnej vstrahy pred povodami a zemetraseniami.

Svoje rozhodnutie zdvodnite.

Preo s poda vs potrebn humanitrne organizcie?

Socilne zmeny v spolonosti a ich zdroje

Kov slov: socilne zmeny, zdroje socilnych zmien, socilna mobilita

Socilne usporiadanie udskej spolonosti sa men, vyvja. Tento proces vvoja volme so-cilne zmeny. Mu nasta napr. v socilnej truktre udskej spolonosti, v sprvan ud, vo vzahoch jednotlivcov aj skupn.

V socilnej truktre udskej spolonosti takisto prebiehaj zmeny, ktor oznaujeme ako socilna mobilita.

Existuj dva druhy socilnej mobility: horizontlna mobilita (vodorovn) pohyb v rmci danej spoloenskej vrstvy, vertiklna mobilita (zvisl) spoloensk vzostup alebo zostup, pohyb z jednej spolo-

enskej vrstvy do druhej.

Socilne zmeny s spsoben zmenami v takch oblastiach, ako s: prrodn podmienky, prostredie, vedeck a technick pokrok, vvoj udskej populcie, kon ikty v udskej spolonosti, zmeny v oblasti kultry.

Hovorme o zdrojoch socilnych zmien, ktor prinaj zmeny v udskej spolonosti.Naprklad:

zdroj zmena v udskej spolonosti prrodn prostredie migrcia, bytok obyvateov

(such, zplavy, zemetrasenia) vvoj populcie (populan explzia) nienie prrody, migrcia

Informcia z tlae: V roku 1992 vznikol Eurpsky rad pre urgentn humanitrnu pomoc so sdlom v Bruseli (ECHO).

14

Jakub spoznva rozmanitos obyvatestva na naej planteJakub u m nejak vedomosti o vvoji loveka. Vie, e poas tohto vvoja vznikli aj udsk

rasy. Spoluiak Mio sa v Starom zkone (v Biblii) dotal o praotcovi Noemovi a jeho troch sy-noch. Kad zo synov sa stal praotcom jednej z rs (ltej, bielej, iernej).

Nie je dleit, ako rasy vznikali. Dleit je vedie, e udia sa od seba odliuj aj svojou prslunosou k niektorej z rs.

Minul kolsk rok mali v triede spoluiaku, ktorej otec bol Vietnamec a mama Slovenka. Jana bola mieankou ltej a bielej rasy. Mala tmav ikm oi a tvrd a rovn ierne vlasy. Niektor chalani sa jej vysmievali, vraj ikmka. Poda Jakuba je to hlpe a rasistick. Ve vetci udia na Zemi patria do typu loveka Homo sapiens sapiens.

S rodimi doma rozoberal tto ich situciu v triede. Poda mamy rasizmus vznik vtedy, ke udia maj strach z neznmeho (existuje na to tak ak cudzie slovo xenofbia) a s pln predsudkov.

udsk spolonos je rozmanit, rznorod aj z hadiska nrodov a nrodnost. Jakub kdesi tal, e na svete je vye 300 nrodov a 600 nrodnost. To je ale mnostvo!Jednm z podstatnch znakov nroda je spolon jazyk, re. Vo svete sa rozprva vye 3 000

jazykmi. Jazykov je teda ovea viac ako nrodov.V ich triede maj vetci okrem Paa slovensk nrodnos. Pao je maarskej nrodnosti.

V piatom ronku mali spoluiaku Lailu, ktor bola Afgnka. Nie je podstatn, k akej rase patrme, akej sme nrodnosti. Vetci sme udia a musme sa

navzjom repektova a tolerova.

1. Ak nzor na vznik rs mal Mio? Odkia pramenil jeho nzor?2. Preo je rasizmus poda Jakuba hlpy?

1. Z prlohy . 2 zistite, ak je vedeck nzor na vznik a vvoj loveka a kto je jeho autorom.

2. Vysvetlite priny vzniku rasizmu.3. Zistite, i spolon jazyk me by jedinm znakom nroda. Svoj nzor zdvod-

nite.

Slov, ktor potrebujete vysvetliSlov, ktor potrebujete vysvetlinrod historicky vzniknut spoloenstvo ud

so spolonm jazykom, zemm, kultrounrodnos, etnikum nrodnostn

spoloenstvo; spoloenstvo ud so spolonm pvodom, jazykom, kultrou, mentalitou, pred vznikom nroda

plemeno udsk rasa, ale aj skupina zvierat patriaca k uritmu druhu

Homo sapiens sapiens lovek dnenho typuxenofbia nepriatestvo, chorobn strach

z neznmeho, cudziehotolerancia znanlivos, repektovanie

odlinch nzorov, postojov i inch etnickch skupn

nacionalizmus jednostrann zdrazovanie vznamu istho nroda

ovinizmus krajn nacionalizmus, nenvis k inmu nrodu

udsk spolonos je rznorod z hadiska rs, nrodov a nrodnost, ale je rovnorod

z hadiska ich prv.

Otzky

lohy

15

Aj vy spoznvate rozmanitos obyvateov planty

loha . 11. Preo dal riadite automat na dan miesto? o tm sledoval?2. Splnil sa jeho cie?3. Pomenujte situciu, ktor vldla medzi bielymi a afroamerickmi tudentmi.

loha . 2Pozrite si prlohu . 3 plagt zobrazujci mozog.Vysvetlite vznam tohto plagtu. Shlaste s nm? Svoj nzor zdvodnite.

loha1. Pomenujte jav z prbehu. Ak je Petrov postoj?2. Ako mohol reagova Jakub? Ako by ste reagovali vy a preo?

truktra udskej spolonosti rasy, nrody, etnik

Kov slov: rasa, nrod, etnikum, rasizmus

lovek je biologick a spoloensk bytos. Pojem rasa svis s biologickou podstatou loveka. Predstavuje skupinu ud, ktor maj ist telesn (biologick) znaky. Vznikali poas historic-kho vvoja a dedine sa prenaj.

Existuj tieto udsk rasy (plemen): mongoloidn (ltohned, zijsko-americk) europoidn (biela, eurozijsk, kaukazsk) negroidn (ierna, rovnkov)

Vzjomnm krenm rs sa rodia mieanci. Vetci udia vak patria do rovnakho vvojo-vho druhu Homo sapiens sapiens. Napriek odlinosti biologickch znakov (prloha . 4) niet iadneho dvodu na rasizmus.

Pojem nrod vyjadruje spoloensk podstatu loveka.Nrody s spoloenstv, ktor vznikaj na zklade spolonho:

jazyka, zemia, kultry, hospodrstva, historickho vvoja.

Viacer nrody sa zoskupuj a vytvraj (napr. v Eurpe) zkladn skupiny nrodov: keltsk, romnske, germnske, slovansk. Vetky tieto nrody s sasou vekej skupiny indoeurp-skych nrodov. A 95 % eurpskych nrodov patr do tejto vekej skupiny.

Riadite strednej koly na americkom stredozpade dal premiestni jedin automat na npoje do tej asti kolskho arelu, kde sa stretvali afroamerick tudenti. Bieli iaci si npoj rchlo kpili a od-ili. Afroamerick tudenti ich ignorovali. K vzjomnmu spoznvaniu a zbleniu nedolo.

l h

Peter vol Jakuba na futbalov zpas Slovana Bratislava s Dunajskou Stredou slovami: Po, ukeme tm Maarom!

16

Jakub spoznva nboensk rozmanitos obyvatestva naej planty

udsk spolonos je pestrofarebn, rznorod aj z nboenskho hadiska. Je to nd-hern, ale sasne aj nebezpen. Z nevedomosti, neinformovanosti ud o inakosti vznik nedvera a predsudky.

iaci Jakubovej triedy chc prekonva predsudky. Zaali spoznva jednotliv nboenstv. Najskr si urobili prieskum v triede a zistili, e z 25 iakov je 8 ateistov a 17 kresanov, z toho 3 evanjelici luterni a 14 rmski katolci.

Z dejepisu u vedeli o vzniku kresanstva. Teraz zistili, e existuje viac kresanskch cirkv. Okrem spomnanej rmskokatolckej a luternskej existuje aj grckokatolcka, pravoslvna a alie.

Kresanstvo je rozren najm v Eurpe. V inch astiach sveta sa udia hlsia k judaizmu, islamu, budhizmu, hinduizmu. Okrem nich urite existuj aj alie nboenstv.

Do susednej triedy chod dieva, ktorej rodina patr k Svedkom Jehovovm jehovistom. Vraj nesm prija krv pri transfzii a neoslavuj Vianoce. To druh si Jakub vbec nevie predstavi. Tak sa vak rozhodli a my ostatn to musme repektova.

Okrem nboenstiev existuj rozlin sekty, kulty. Poul, ako sa mama rozprvala s otcom, e syn jej kolegyne sa stal lenom nejakej sekty. plne mu kontroluje ivot, zakazuje mu stretva sa s rodimi, obmedzuje ho v konan. Tak to teda nie, pomyslel si Jakub. Ja budem o sebe rozhodova sm, slobodne.

Z Jakubovch veriacich spoluiakov niektor pravidelne navtevuj bohosluby v kostole, in iba na vek cirkevn sviatky. Nboensk prslunos im v benom ivote nespsobuje iadne problmy. Spokojne veda seba sed ateista Mio s evanjelikom Paom. Po vyuovan spolu hraj futbal na kolskom dvore.

Zkladom spoluitia ud rozlinch nboenstiev je vzjomn spoznvanie, spolunavanie a tolerancia.

1. Ak m Jakub nzor na nboensk rozmanitos udskej spolonosti?2. Preo sa iaci Jakubovej triedy rozhodli spoznva, ak nboenstv existuj

na svete?

1. Njdite v texte vety, ktor potvrdzuj monos spolunavania ud bez ohadu na nboenstvo.

2. Z uebnho textu zistite, ak zkladn nboenstv existuj vo svete.3. Navrhnite ekumenick stretnutie a opte jeho priebeh a vznam. Vychdzajte

z vysvetlenia slova ekumenizmus.

Slov, ktor potrebujete vysvetliSlov, ktor potrebujete vysvetliateizmus popieranie existencie Boha

(ateista lovek bez vierovyznania)individulne jednotlivonboensk ritul nboensk obradkdex zkonnkekumenizmus celosvetov hnutie

kresanskch cirkv s cieom zjednoti vetkch kresanov

celibt zrieknutie sa manelstva rmskokatolckych kazov

detrukcia rozklad, skaza

udia rozlinch nboenstiev mu spolunava v pokoji.

Nebezpeenstvom s sekty a kulty.

Otzky

lohy

17

Aj vy spoznvate rzne nboenstv

loha . 1truktra obyvateov obce poda nboenstva

1. K akmu nboenstvu sa hlsi najviac obyvateov obce?2. Zistite, ktor z nasledujcich tvrden vyplvaj z grafu:

a) Vetci obyvatelia obce s kresania.b) Vetci obyvatelia obce okrem ateistov

(bez vyznania) s kresania.c) Vina obyvateov obce s kresania.d) Takmer 1/5 obyvateov obce je bez vyznania.

Obyvate vaej obce Jn je rmsky katolk, Mria evanjelika a Martin je lenom modernej detruktvnej sekty. S ktorm z nich bude pravdepodobne problematick spolunavanie? Bud vetci obyvatelia obce rovnako komunikatvni a spoloensk?

loha . 2Vyberte, ktor z uvedench nboenskch symbolov a ritulov patria do kresanstva:rabn, celibt, kostol, Korn, synagga, krst, meita, spove, BibliaS uiteovou pomocou zarate ostatn pojmy do inch nboenstiev.

Nboensk truktra udskej spolonosti

Kov slov: nboenstv, ateizmus, cirkvi, sekty, kulty

Nboensk udsk spolonos tvoria veriaci, lenovia cirkv a nboenskch spoloenstiev. Najznmejie nboenstv na Zemi s: kresanstvo, islam, judaizmus, budhizmus, hinduiz-mus. Okrem nich existuj mnoh alie. Vek skupinu tvoria udia, ktor nevyznvaj iadne nboenstvo ateisti.

Nboenstvo je systm nzorov zaloench na viere. udia si nm vysvetuj to, o pokla-daj za nadprirodzen, posvtn. Medzi zkladn znaky nboenstva patria:

viera, nboensk symboly, nboensk kony a rituly.

udia mu nboenstvo vyznva individulne alebo skupinovo (nboensk spoloenstv).Nboenstv maj vypracovan morlne normy, kdexy. Napr. kresania sa riadia Desatorom

(desa Boch prikzan).V modernej spolonosti nboenstvo poskytuje uom zmysel ivota, pomha im zvlda

ivotn situcie, njs si miesto v spolonosti, pomha upevova socilny poriadok v spolonosti alebo naopak spsobuje socilne zmeny (nboensk vojny).

Rozliujeme dva zkladn druhy nboenskch organizci (spoloenstiev): cirkvi vek organizcie veriacich, ktor maj svoju truktru, kazov, majetok a ij

v zhode so svojm okolm; sekty menie organizcie veriacich, ktor vznikli rozkolom v niektorej cirkvi a odtie-

penm asti lenov. Sekty zva zakazuj svojim lenom kontakty s inmi nboensk-mi skupinami, ako aj s okolm. Spoiatku nemaj profesionlnych kazov, ale postupne nadobdaj znaky cirkvi. Zvltnym druhom siekt s kulty. Vina siekt a kultov vyaduje od lenov pln poslunos, obmedzuje ich v slobodnom konan, a preto s pre ud nebezpen.

rmskokatolcka cirkev 76 % evanjelick cirkev 2 % reformovan kresansk cirkev 2 % bez vierovyznania 19 % ostatn 1 %

18

Jakub zisuje, e sahovanie obyvatestva sa nedialo iba v minulosti

Jakub si uvedomil, ako uiv z obianskej nuky o udskej spolonosti svisia s dejepi-som. O migrcii, sahovan ud sa dozvedeli u v uive o starovekom Grcku. Aj Vikingovia v stredoveku opustili kandinvsky polostrov a hadali nov monosti ivota.

To bolo v minulosti. Ako je to dnes?Prkladom sahovania ud je migrcia do miest a rast potu obyvateov miest urbanizcia.

Pri prezentcii projektov v 5. ronku Ptrame po minulosti svojej rodiny vetkch prekvapili zistenia, e vina iakov mala aspo jednho rodia z dediny alebo malho mesteka. Nie je to len na Slovensku. Na celom svete udia odchdzaj do miest, ke u na dedinch nemaj prcu a vhodn podmienky na ivot.

V televzii Jakub videl sprvu o vzburch vo franczskych mestch. Brili sa a rabovali naj-m mlad udia. Mnoh z nich boli potomkami prisahovalcov. Kto s tto prisahovalci? Preo odili zo svojich krajn? o oakvaj od svojej novej vlasti?

Jakub u z predchdzajcich uv vie, e hlavn priny vysahovalectva, migrcie s prrod-n podmienky a populan explzia.

Otec Jakubovej spoluiaky Janky je Vietnamec a u dvnejie k nm priiel tudova. Mnoh jeho krajania dnes prichdzaj za prcou. Na Slovensku pracuj Vietnamci, ania, Ukrajinci a udia inch nrodov ako prevdzkovatelia retaurci, predavai at.

Vek Britnia, kandinvske krajiny, Franczsko a Nemecko sa stvaj cieovmi kraji-nami prisahovalcov z Afriky, junej a juhovchodnej zie.

V USA hadaj toite obyvatelia Strednej a Junej Ameriky. Dvody s stle tie ist: prca a lepie ivotn podmienky. V ich krajinch je hlad, bieda.

Jakub si na internete naiel tatistiku, poda ktorej pod hranicou chudoby ije: 60 % obyvateov Afriky, 40 % obyvateov Junej Ameriky, 20 % obyvateov juhovchodnej zie.okoval ho daj, e kad dve sekundy zomrie vo svete na nsledky hladu a chorb jedno

diea. Vbec sa neuduje vysahovalectvu. udia hadaj zchranu v bohatch krajinch. Ak by jemu hrozil hlad, jeho rodiia by isto uli za lepm ivotom.

1. Ak prklady na migrciu v mi-nulosti uviedol Jakub? Spome-te si na alie prklady.

2. Preo poda Jakuba dochdza k urbanizcii?

1. Pretudujte si tatistiku v Ja-kubovom texte a uvete hlavn prinu migrcie.

2. Z uiva o socilnych zmench zistite alie priny migrcie.

Slov, ktor potrebujete vysvetliSlov, ktor potrebujete vysvetliurbanizcia proces sstreovania

obyvateov do vekch miest na kor vidiekaloklne miestne

Sahovanie obyvateov bolo, je aj bude typickm javom na Zemi.

Otzky

lohy

19

Aj vy sledujete migrciu na Zemi

Populan explzia na Zemi

rok poet obyvateov1900 1,6 miliardy1995 5,6 milird2000 6,4 milird2011 7 milird

loha1. Vrok: Populan explzia je dnes javom

v kadej krajine sveta. Tento vrok nie je pravdiv. Upravte ho tak, aby sa stal pravdivm.

2. Zistite, ak dsledky m populan explzia na:a) bohat krajiny,b) chudobn krajiny.

3. tatistick daj: Vo svete pracuj 2 miliny det vo veku 6 12 rokov. Porovnajte svoj ivot s ich ivotom.

Pohyb obyvatestva na Zemi, migrcia

Kov slov: migrcia, urbanizcia, priny a dsledky migrcie, uteenci, prisahovalci

Dejiny udskej spolonosti s dejinami neustleho pohybu obyvatestva za lepmi ivotnmi podmienkami, s dejinami migrcie.

V 20. storo sme svedkami najm migrcie do miest urbanizcie. Jej prinou je neschopnos uivi sa ponohospodrstvom. Dsledky migrcie poznme vetci: zaberanie ornej pdy, zneisovanie vody, vzduchu, pdy, zven produkcia odpadu, socilna izolovanos ud, anonymita, rast kriminality a in.

Okrem urbanizcie narast migrcia z chudobnch ast sveta do bohatch krajn. Medzi najastejie priny tejto migrcie patria:

zmeny prrodnho prostredia napr. rozirovanie ptnych oblast, prrodn katastrofy (such, zplavy, zemetrasenia);

populan explzia nedostatok potravn, bieda, hlad; loklne vojnov kon ikty.

V uive o socilnych zmench sme svet rozdelili na bohat Sever a chudobn Juh. Preto cieom mnohch migrantov je dosta sa do krajn bohatho Severu, kde by mohli i a pracova.

udia vak musia opusti svoje domovy aj v dsledku prenasledovania. Stvaj sa uteen-cami.

Dnen vyspel krajiny s poznaen nannou a hospodrskou krzou. Snaia sa obmedzi poet prisahovalcov. V ase krzy je dopyt po pracovnch silch ovea men. Stva sa, e udia, ktor prili ako iadan pracovnci, sa dostvaj do postavenia prisahovalcov.

Spolunavanie prisahovalcov a obyvateov krajiny nie je jednoduch. Problmy pramenia z odlinej kultry, tradci, z neznalosti radnho jazyka a najm zo vzjomnho nepochopenia.

20

Jakub sa op stretva s multikultrnosouJakub si predstavuje kultru ako osi vzneen, hodnotn. Doteraz si myslel, e s to iba

knihy, hudobn diela, hry, lmy, obrazy. Dozvedel sa vak, e kultru tvoria aj nzory, hodnoty a poznatky ud.

Kad nrod m svoju kultru. Minul kolsk rok (2. mja) pripravili na ich zkladnej kole Dni nrodnch kultr krajn E. Kad trieda si vyrebovala jednu krajinu. Prve Jakubovej triede pripadlo Slovensko. Zisovali, ako nrodn buditelia v 19. storo rili mylienky slo-venskej nrodnej kultry. iestaci si vybrali prezentova udov kultru. Niektor spoluiaci tancuj a spievaj vo folklrnych sboroch. Patin otec, architekt, im pomohol s prezentciou modernej architektry 20. storoia. Na vod zarecitovali modlitbu v staroslovienine. Mali super spech.

Pani uiteka slovenskho jazyka a literatry vyuila situciu a dala iestakom vypracova sloh na tmu Na o sme my Slovci hrd. Jakub vybral niektor z odpoved: ... na Vek Mora-vu, na trovcov, na vznik samostatnej SR, na Vysok Tatry, na M. R. tefnika, na Bansk tiavnicu, na dreven kostolky.

Pri stretnutiach so iakmi partnerskch kl z Franczska, Anglicka a panielska mal Ja-kub monos zoznmi sa s ich nrodnou kultrou. Uvedomil si jedinenos kadej kultry.

Jakubov spoluiak bol es mesiacov v rsku a chodil tam do koly. V triede boli iaci devia-tich nrodnost, a napriek tomu nemali iadne problmy. Mieali sa rzne kultry s odlinmi pravidlami a hodnotami. Peter il a uil sa v multikultrnom prostred. Pobyt v rsku ho obo-hatil, stal sa tolerantnejm.

1. o je kultra?2. Ako iestaci prezentovali nrodn kultru Slovenska?

1. Prvho mja 2004 Slovensk republika vstpila do Eurpskej nie. Njdite s-vislos medzi tmto dtumom a aktivitou na Jakubovej zkladnej kole.

2. Poda vsledkov slohovej prce iestakov zistite, na o s Slovci hrd. Na o na Slovensku ste hrd vy?

3. Pretajte si as textu o spoluiakovi Petrovi. Zistite, ako ho obohatil pobyt v rsku.

Slov, ktor potrebujete vysvetliSlov, ktor potrebujete vysvetlimultikultra shrn kultr viacerch et-

nickch spoloenstiev ijcich na spolonom zem

globlny celkov, shrnnkolaps zrtenie, zlyhanie nejakho systmu

Repekt a tolerantnos voi rozmanitm kultram s zkladom multikultrneho sveta.

Otzky

lohy

21

Aj vy sa op stretvate s multikultrnosou

Kultrou okrem inho rozumieme aj ivotn tl, sprvanie, ktor si spolonos osvojila a ktor vnucuje jednotlivcom. Naprklad: V Botswane mus tehotn dieva opusti komunitu. Mlad moslimsk dieva bolo ukameovan len preto, e sa zastnilo na sai krsy. 27-ron vytudovan lekrka Zahr si vyla do tehernskeho parku na prechdzku

s chlapcom. Prichytila ich hliadka strcov morlky. Chlapca pustili domov. Zahr skon-ila vo vzen, kde sa do 24 hodn obesila.

loha . 1a) Doplte vetu: Takto chpanie kultry vedie k poruovaniu ...... (pomcka: mte ich aj vy).b) Prepte prbehy. Zmete ich poda toho, ako by sme ich rieili v naej kultre.

Otzky1. V akej kultre sa prbehy odohrvaj?2. Je mon vnucova pravidl kultry jednotlivcom?

loha . 2 Existuje vydavatestvo, ktor podporuje renie multikulturalizmu. Vydalo knihu o Popoluke. Sasou knihy boli prbehy 25 kultr, ktor s vemi podobn a toton s rozprvkou o Popoluke.

a) Preo sme uverejnili tento prklad?b) Myslte si, e vydavatestvo zistilo podobnos aj v alch rozprvkach? Odpove njdete

v prlohe . 5.

Kultra, multikultrnos

Kov slov: kultra, multikultrnos

Kultra odliuje loveka od zvieraa. Kultrou rozumieme vsledky udskej materilnej innosti (knihy, CD, lmy, sochy...) a nematerilnej, duchovnej innosti (obsah knihy, CD, lmu...). Preto sa kultra tradine del na materilnu a duchovn.

Kultra me by veobecn, univerzlna, ktor je vlastn celmu udstvu, alebo konkrtna, ktor vytvra urit spolonos, spoloensk skupina.

alie delenie kultry: umeleck (romny, lmy, sochy vytvoren konkrtnymi umelcami), udov (napr. udov piesne, udov tance, folklrne sbory), masov (vznikla v 20. storo s rozvojom masovokomunikanch prostriedkov lm,

rozhlas, televzia).Kultra sa neustle men. Menia sa nzory, poznatky, hodnoty. Kultry vznikaj a zanikaj.

Medzi najdleitejie zmeny patria tie, ktor s vsledkom vzjomnho psobenia kultr. Sp-sobuje ich migrcia obyvatestva.

Svet je pln odlinch kultr. Neexistuje nejak jedna kultra, ktor by bola nadraden ostatnm. Vetky s rovnocenn. Svet je multikultrny. Ak nebudeme repektova kultrnu rznorodos, nastane kultrny kolaps.

Multikultrna vchova obyvatestva je v sasnosti nevyhnutnosou. Jej lohou je hada spsoby spoluitia rznych kultr a budova v uoch repekt a toleranciu.

Ndej je predovetkm vo vs, v mladej genercii. Cestujete, pouvate informano-komu-nikan technolgie a vaka tomu ste otvorenej voi inm kultram. Ste multikultrni.

22

Jakub zisuje, preo s vo svete vojnyVo svete existuj krajiny, kde prebiehaj revolcie, vojny a teroristick toky. Je smutn

pozera sa v televzii na nevinn obete takchto kon iktov.Preo vznikaj vojny? Preo nie je mier na celom svete?Jakub chpe, e v rznorodej udskej spolonosti sa stretvaj rzne, asto protichodn zuj-

my, vznik naptie.V jeho triede je iba 25 iakov a deje sa to ist. Samo si mysl, e je vodca a vetci ho musia

poslcha. Minul hodinu suplovala telocvikrka a zabudla si u nich palku. Samo ju chcel hodi do koa, ale Tom ju vzal a vrtil pani uiteke. Samo s bandou ho za to zbili.

Kon ikty udia asto nerieia pokojnou cestou, ale ozbrojenm bojom. V poslednom obdob cel svet sledoval arabsk revolcie v severnej Afrike. Zaali sa v Tunisku, pokraovali v Egypte a Lbyi a pridvali sa alie arabsk tty.

Ke sa chalani v triede rozprvali o tejto situcii, Mio zahlsil: No a o, ve ns sa to netka! Je to naozaj tak? Jakub vie, e dsledkom tchto udalost bude do Eurpy mieri vek mnostvo uteencov.

Vek celosvetov problm predstavuje terorizmus. Jakub je vemi mlad, aby si pamtal udalosti z 11. septembra 2001 v USA. Pri 10. vro znienia znmych dvojiiek v New Yorku poul otca poveda: Je neuveriten, e tt, ktor stoj na ele boja proti terorizmu, tomu ne-dokzal zabrni.

V televznych novinch vid, koko nevinnch ud zomiera v Iraku, Irne, Afganistane, pri samovraednch tokoch nboenskch extrmistov.

Kedy sa udia spamtaj a prestan sa navzjom vradi?

1. Ak ozbrojen kon ikty spomna Jakub?2. Preo poda Jakuba vznikaj vojnov kon ikty?3. Ktor krajina stoj na ele svetovho boja proti terorizmu?

1. Njdite svislos medzi prinami vojen a situciou vo vaej triede.2. Vyhadajte v texte as, v ktorej sa pe o arabskch revolcich. Shlaste s Ja-

kubovm nzorom? Doplte ho a vymenujte alie dsledky tchto revolci v Eurpe.

Slov, ktor potrebujete vysvetliSlov, ktor potrebujete vysvetlistabilita stlos, ustlenosmoc schopnos jednotlivca alebo skupiny

presadi svoju vu pri rieen spoloenskch otzok aj napriek odporu ostatnch

kompromis dohoda na zklade vzjomnch stupkov

terorizmus zastraovanie obyvatestva nsilnmi akciami

revolcia prevrat, podstatn zmena v spoloensko-politickch vzahoch

kon ikt nezhoda, rozpor, zrka, vojnaextrmista lovek s krajnmi nzormiseparatizmus snaha oddeli sa

Otzky

lohy

Neochota riei naptia kompromisom vedie ku kon iktom, k vojnm a teroristickm akcim.

23

Aj vy zisujete, preo s vojny a terorizmus

lohaZistite, m je tok ojedinel, v om spova jeho mimoriadne nebezpeenstvo.Na vyuovacej hodine chmie zistite vplyv sarinu na udsk organizmus.

lohaTVRDENIE: Tento tok je desivej ako mnoh in. Njdite argumenty, ktormi dokete pravdivos tvrdenia.

Doplte vety a vysvetlite ich vznam.Diea, ktor tok preilo, chce o najskr ....................My ostatn si ho vak musme .............................

Socilne a politick kon ikty vojny, terorizmusKov slov: naptie, kon ikt, vojna, terorizmus

Rznorodos udskej spolonosti, rznorodos zujmov skupn ved k vzniku naptia v spolonosti. Ak chba snaha riei naptie kompromisom, vznikaj kon ikty nezhody, rozpory, ba a vojny.

Vojny, vojnov kon ikty s vsledkom presadzovania cieov ttov a spoloenskch skupn s pouitm ozbrojench sl.

Medzi hlavn priny vojen patria hospodrske zujmy (napr. kvli loiskm ropy)a nboensko-etnick kon ikty (napr. vojna medzi Grkmi a Turkami na Cypre, vojna medzi idmi a Arabmi).

Vojny mu by: loklne na uritom zem, obianske v tte o politick moc, svetov 1. a 2. svetov vojna.

V sasnosti je svet ohrozovan terorizmom. Teroristick akcie s individulne alebo skupinov. Ide o nezkonn pouitie sily v zujme presadenia svojich cieov. Teroristi zva zastrauj vldy, a takto ich chc printi, aby splnili ich poiadavky.

Cieom teroristickch tokov bvaj nevinn udia. Rizikovmi krajinami z hadiska tero-rizmu s Irak, Pakistan, Palestna, Izrael, Afganistan. Teroristick organizcie vyvjaj innos na medzinrodnej rovni. Medzinrodn spoloenstvo sa sna spoji svoje sily a bojova proti nim. Krajiny sa usiluj zabrni terorizmu, odmietaj stupky teroristom, dsledne kontroluj letisk, lietadl at.

20. marca 1995. Preplnen tokijsk metro. Teroristi pouili nervov plyn (ltku) sarin. 12 ud zahy-nulo a 550 malo zdravotn problmy. Prvkrt bola takto pouit bojov ltka na civilnom obyva-testve.

1. septembra 2004. Beslan, mal mesteko na juhu Ruskej federcie. eensk separatisti prepadli kolu a tri dni zadriavali v kolskej telocvini uiteov, iakov aj rodiov. Vsledkom masakry bolo 186 mtvych det a 148 dospelch. Dodnes s steny telocvine na pamiatku oblepen fotogra ami mtvych det.

24

SAMOTESTOVACIE LOHY

Prv tematick celok: Socilne vzahy v udskej spolonosti

I. OVER SI ZSKAN VEDOMOSTI lohy rie sm/sama. Sprvnos rieenia si potvr na dvojstrnkach uebnice.

lohy a) ..........................................

Dopl vetu. lovek je bytos1. b) ..........................................

Vysvetli pojem komunita a pomenuj hlavn komunity.2. Vymenuj vvojov stupne loveka.3. Dopl nzov sasnho obdobia vo vvoji udskej spolonosti ................................. 4. Dopl vetu. 5. truktra udskej spolonosti znamen jej .............................................................. .Vymenuj 3 kritri lenenia udskej spolonosti.6. Vysvetli pojmy: mal spoloensk skupina, vek spoloensk skupina.7. Zisti, ak je hlavn rozdiel medzi malou spoloenskou skupinou a vekou spoloenskou skupinou.8. Vysvetli, o znamen rozvrstvenie udskej spolonosti.9. Vymenuj spoloensk vrstvy od najniej po najvyiu a na kad uve jeden prklad.10. Vysvetli pojem socilne zmeny.11. Povedz, ako oznaujeme zmeny v socilnej truktre udskej spolonosti.12. Vymenuj druhy socilnej mobility a na kad druh uve jeden prklad.13. Vymenuj 3 zdroje socilnych zmien.14. Vysvetli pojem rasa.15. Vymenuj najznmejie udsk rasy.16. Vysvetli pojem nrod.17. Dopl vetu. 18. 95 % eurpskych nrodov patr do vekej skupiny .......................................... nrodov. Vymenuj 5 hlavnch svetovch nboenstiev.19. Dopl 2 znaky nboenstva. 20. 1. znak nboensk rituly, 2. ......................................., 3. ....................................... Dopl vety.21. Cirkvi s ................................................ organizcie.Sekty s ................................................. organizcie.(Kritriom na doplnenie je ich vekos.)Uve 2 dvody nebezpenosti siekt.22. Uve 3 negatvne dsledky migrcie do miest.23. Dopl vetu. 24. Prisahovalci migruj z .................................. juhu na ................................... sever Zeme.Vysvetli pojem kultra.25. Ako delme kultru?26. Vysvetli, preo tvrdme, e svet je multikultrny.27. Preo vznikaj vojnov kon ikty?28. Ak vojny existuj?29. Uve znaky terorizmu.30.

25

II. OVER SI ZSKAN SPSOBILOSTI lohy rie sm/sama. Sprvnos rieenia si potvr na dvojstrnkach uebnice.

lohy Usporiadaj obdobia vo vvoji udskej spolonosti od najstarieho po najmladie: 1. ponohospodrska spolonos, informanotechnologick spolonos, priemyseln spolonos, lovecko-zberask spolonos, prvotn rodov spolonosPrira jednotliv znaky k: a) udskej spolonosti2.

b) prrodnmu spoloenstvu znaky: intinktvna innos, riadenie intitciami, vroba nstrojov, prca, pomal vvoj

Prira znaky k typu komunity: a) vidiecka3. b) mestsk znaky: banky, ponohospodrstvo, vek hustota obyvatestva, anonymita, mal hustota

obyvatestvaVytvor sprvne dvojice.4.

Typ spoloenskej truktry Prklady 1. vekov a) radnci, vedci 2. rasov b) Taliani, Japonci 3. nrodnostn c) poovnci, tenisti 4. zujmov d) chudobn, bohat 5. profesn e) bieli, ierni 6. majetkov f) dchodcovia, deti

Vytvor svoj pro l (zara sa) z hadiska spoloenskej truktry do spoloenskch skupn.5. Porovnaj mal spoloensk skupiny s vekmi spoloenskmi skupinami a zisti 2 spolon 6. znaky. Dok pravdivos tvrdenia: Medzi vzdelanm loveka a jeho prslunosou k vyej spoloen-7. skej vrstve je priama mera.Rozhodni, ktor situcia vyjadruje spoloensk zostup, pokles do niej spoloenskej vrstvy.8.

Situcia . 1: Erikinho otca preradili z Para do Trnavy. Zostal v tej istej funkcii nannho riaditea automobilky.

Situcia . 2: Petrova mama ovdovela. Po smrti manela zistila, e zanechal obrovsk dlhy. Po ich splaten im nezostal ani majetok, ani peniaze. Z vily sa presahovali do garsnky.Rozhodni, ktor priny v sasnosti ved k migrcii.9. Na plagte zdruenia udia proti rasizmu je znzornen mozog rasistu. Njdi 3 argumen-10. ty, ktormi potvrd svoj shlas s vekosou mozgu rasistu. Pracuj s prlohou . 3. Tom je Slovk. Je hrd na svoj nrod. Obdivuje a propaguje prrodn krsy Slovenska. 11. Kamart ho nazval nacionalistom. Nemal pravdu. Vysvetli preo.Vykrtni zo znakov nroda tie, ktor tam nepatria.12.

Znaky: jazyk, zemie, zdrazovanie vznamu svojho nroda, vlastn vlda, historick vvojRozhodni, i je pravdiv nasledujca veta. Ak nie je, pretylizuj ju tak, aby bola pravdiv.13.

Ekumenizmus je snaha vetkch svetovch nboenstiev o zbliovanie. 14. Som evanjelika. Mem by sasne aj ateistkou? Rozhodni, vysvetli a zdvodni svoje rozhodnutie.15. Tvoj 16-ron kamart je naden spoloenstvom ud, s ktormi sa zaal stretva. Si sved-

kom toho, ako sa prestva stretva s vami, ako mu nariauj, o m robi. Vysvetli mu, o sa deje a o mu ete hroz.

26

16. Vysvetli, ak je rozdiel medzi tmito dvoma rodinami.Rodina XY s uteenci.Rodina AB s prisahovalci.

17. Na konci oktbra roku 2011 sa narodil lovek, ktorm udstvo dovilo 7 milird obyvateov planty. Odbornci predpokladali, e sa tak stane v Indii alebo v Afrike. Z oho vychdzali pri svojom predpoklade?

18. Rozhodni, ktor prinu svetovej migrcie by odstrnilo toto nariadenie: V iadnej krajine junej pologule Zeme nesmie ma rodina viac ako 2 deti. Je mon toto nariadenie uskutoni v praxi?

19. Pora svojim spoluobanom.o chba Slovkom k tomu, aby pochopili multikulturalizmus?

20. Nap krtku vahu (5 6 viet) o rozmanitosti kultr a o potrebe multikultrnej vchovy tak, aby si pouil informcie, ktor boli v uebnom texte.

21. Vykrtni vetu, ktor nepatr do charakteristiky obianskej vojny.a) Vznik kvli nboenstvu. b) Jej dsledkom je vyhnanie chudobnch z krajiny. c) Vznik kvli zskaniu moci v tte.

22. Pora svetovm politikom.Ako sa m svet brni proti terorizmu?

27

Nzory iakov 7. ronka istej zkladnej koly

Nmet na vyuovaciu hodinu, v ktorej si iaci utvrdzuj a opakuj uivo prvho tematickho celku. Odporame zorganizova podobn anketu v triede.

TMA Kam kra udsk spolonos?

Poda ma ak sa udstvo nespamt, kra k svojmu koncu. udia by sa mali snai rozma a porozumie si. Prosm vs, udia, zanite kona a situcia sa zlep. Za to vm akujem.

Martin

Dnes je udsk spolonos napt ako struna, ktor me kad chvu praskn. Krachu-jce tty, banky, teroristick toky, toky na ud inho nboenstva, rasizmus... Bu struna praskne a udstvo sa zni, alebo sa spamt a zane sa zmena vzahov medzi nimi a udsk spolonos sa bude zdokonaova.

tefan

Je vea ud na svete, ktor nemaj ani zkladn podmienky na ivot. Nemaj o jes, kde bva. A naopak, je vea ud, ktor sa staraj iba o to, ak maj majetok, koko maj peaz. V sasnosti s udia nespokojn s bankami, ktor ich klam. Banky maj obrovsk zisky a udia musia plati vek poplatky. V niektorch krajinch sveta sa vzbrili a rozbjali vetko, o im prilo pod ruku. Ak to pjde takto alej, krame smerom k terorizmu a nsilnm inom. udia, vyzvam vs, prestate s nsilm.

Kristna

Rozmam, o s nami bude, ke budeme dospel a budeme ma vlastn rodiny. Ako to bude vtedy v naej krajine? o sa stane so zdravotnctvom, ke d mnostvo lekrov vpovede z nemoc-nc? Ako to bude so kolstvom? Trpi ma to. Kde robme chyby? Preo je situcia tak zl?

ubomr

K nm, do Eurpy prichdza vea ud z zijskch a africkch krajn. Maj in nboenstvo ako my. Vina z nich s moslimovia, vyznvaj islam. My sme zasa kresania. Vznikaj z toho prob-lmy. Naprklad ke sa chc modli, musia ma svoje kostoly, meity. Nai udia im ich niekedy nedovolia postavi. Nechc, aby eny chodili po uliciach zahalen v ich typickch odevoch.

Katka

Na obianskej nuke sme sa uili, e v krajinch chudobnho juhu naej planty Zem ij udia v katastroflnych podmienkach. Hladuj, nemaj kde bva. S nespokojn, bria sa. Chc pre svoje deti to najlepie. Nemaj vak iadne monosti. Zo zfalstva utekaj do inch krajn. Ich cieom je dosta sa k nm, do vyspelej Eurpy. Ale vetci nemu ods naprklad z Afriky. Musme im pomha. Ale ako a kto sa m na tom podiea? Myslm, e politici, ale aj my, ben udia.

Katka

28

Vznik ttu

Kov slov: Kov slov: verejn autorita, rodov starina, kmeov starina, rada starch, tt, verejn autorita, rodov starina, kmeov starina, rada starch, tt, ttna moc, orgny ttnej mocittna moc, orgny ttnej moci

V lovecko-zberaskom obdob udskej spolonosti sa udia sahovali z miesta na miesto. Spo-lone sa starali o potravu, spolone lovili zvierat a zbierali plody.

Neskr sa usadili a zaali sa venova pestovaniu plodn a chovu domcich zvierat. Stali sa ronkmi. Po ase spomedzi seba vylenili skupinu ud, ktor sa venovala riadeniu ostatnch. Vznikla verejn autorita, prirodzen morlna autorita.

Jej funkciou bolo usmerova ud, organizova ich innosti, kontrolova dodriavanie pravidiel, noriem, organizova nboensk obrady.Verejn autoritu predstavovali rady starch spolu s rodovmi alebo kmeovmi starinami.

udsk spolonos sa hospodrsky vyvjala a zdokonaovala. Postupne dochdzalo k debe pr-ce. Od ronkov sa odlenili remeselnci a vznikla nov skupina obyvateov obchodnci. Nov spoloensk skupiny, vzahy podriadenosti a nadriadenosti medzi umi spsobili majetkov nerovnos.

Dan stav u nebolo mon zachova bez moci, bez organizovanho donucovania. Riadenie spolonosti sa stva vldnutm, vznik tt. Z verejnej autority sa stva ttna moc. Z rodo-vch a kmeovch orgnov (rada starch, starina) vznikaj ttne orgny orgny ttnej moci.

tt je forma organizcie, usporiadania udskej spolonosti. S pouitm ttnej moci zabez-peuje ivot obyvateov na uritom zem. Spravuje, rozhoduje a kontroluje.

Prv tty na svete vznikali v staroveku, pribline v 3. tiscro pred nam letopotom v me-zopotmskej oblasti (na Blzkom vchode).

Existuje mnostvo nzorov na vznik, vvoj a funkcie ttu. Nemme dostaton mnostvo in-formci o princh vzniku ttu, aby sme mohli niektor z nich jednoznane potvrdi a vetky ostatn vyli.

Slov, ktor potrebujete vysvetliSlov, ktor potrebujete vysvetlipolitika umenie riadi spolonos

Vznik ttov bol dlhodob proces spojen s hospodrskym vvojom a zdokonaovanm

udskej spolonosti.

2. OBIANSKY IVOT AKO PROCES FORMOVANIA DEMOKRACIE

29

Hadte odpove na otzku, ako vznikaj tty

OtzkaAk bol spsob obivy lenov rodu?

lohy1. Vyvrte alebo potvrte pravdivos vety: V rodovej spolonosti rozhodoval starina o vet-

kom sm, mal neobmedzen moc.2. Zistite, kto riadil a organizoval ivot rodov okrem starinu.

Sumersk tty si budovali zavlaovacie a odvodovacie kanly. Prcu ronkov pri odvodo-van a zavlaovan organizovala siln centrlna vlda.

Otzky1. V prbehu sa spomna tt. Existovali v praveku tty?2. V ktorej asti sveta vznikali prv tty? Ktor nrod ako prv na svete vytvoril tt?3. Ako volme moc vldcu uvedenho v schme? (Pome vm uivo dejepisu.)

lohy1. V uebnom texte njdite as, ktor opisuje hlavn lohu ttnej vldy (moci).2. Zistite, ktor skupina v sumerskch ttoch mala po vldcovi najvyie postavenie. Preo?

(Pomcka: mali vedomosti, ktor boli potrebn na odvodovanie pri zplavch.)3. Z nkresu zistite, ktor skupiny obyvatestva riadili sumersk tt a ktor boli riaden.

Rod niekedy pred 10 000 rokmiPosledn dni boli lenovia rodu spokojn, najeden. V prstrekoch z koun nad previsom jaskyne podriemkavali mui. eny okrikovali deti. Mali sa im vak zsoby, bolo potrebn vyrazi na lov. Mui boli nespokojn s rozhodnutm starinu, aby ete pokali. Rno sa zhromadili vetci dospel mui rada starch. Padlo rozhodnutie, ktor musel repektova aj starina. Na druh rno mui odili na lov.

Sumer (Mezopotmia) niekedy v roku 4000 pred nam letopotomMedzi riekami Eufrat a Tigris vznikali prv (najstarie) civilizcie, sumersk mestsk t-ty. Na ich ele stl panovnk (En). Povaoval sa za predstavitea boha na Zemi. Neskr, aby sa odlil od najvyieho kaza (ktor sa tie volal En), sa premenoval na Lugala. (Lu-gal v preklade znamen vek lovek, vodca = kr.)

mal neobmedzen vojensk, radn, nboensk moc

boli slobodn a delili sa na plnoprvnych neplnoprvnych

n,

Sumersk spolonos

vldca

kazi

vojaci

radnci

ronci, remeselnci,obchodnci

otroci

30

Vvoj a funkcie ttu

Kov slov:Kov slov: grcky metsk tt polis, rmska republika, funkcie ttugrcky metsk tt polis, rmska republika, funkcie ttu

Od vzniku prvch ttov v Mezopotmii preiel tt vvojovm procesom. Medzi zkladn vvojov typy ttu patria:

grcky mestsk tt (polis), rmska republika, stredovek tt, sasn tty.Z uvedench typov ttu bol teda historicky najstarm grcky mestsk tt, polis. Zabez-

peoval vetkm plnoprvnym obanom (muom) as na riaden ttu. Dval im prva a po-vinnosti bez ohadu na majetok. Na svojich zhromadeniach schvaovali zkony a rozhodovali o najdleitejch otzkach ttu.

V rmskej republike vlda patrila udu. Uskutooval ju prostrednctvom sentu, snemu a radov. Najvznamnejie rady boli: konzul, dikttor, tribn udu.

Na ele stredovekch ttov boli vinou panovnci, monarchovia, a tak sa tieto tty vo-lali monarchie. Okrem panovnka stredovek spolonos tvorila vyia achta, niia achta (rytieri) a poddan. Medzi stredovekmi ttmi vak njdeme aj republiky. Riadili ich volen radnci.

S rozvojom ttu sa rozvjali a rozirovali aj jeho funkcie. tt mus vykonva innosti, ktormi chrni obanov, ich prva, majetok a bezpenos, mus realizova svoju vntorn poli-tiku.

Medzi najdleitejie funkcie sasnch ttov patria: ekonomick riadenie hospodrstva; socilna pomoc obyvateom, ktor s na to odkzan, napr. nezamestnan; vzdelvacia podpora vzdelvania obanov a rozvoja vedy; zdravotn zabezpeenie zkladnej zdravotnej starostlivosti; ekologick tvorba a ochrana ivotnho prostredia.

V poslednom obdob nannej a hospodrskej krzy tty trpia nedostatkom peaz. Nemu rovnako kvalitne plni vetky svoje funkcie. Vznikaj problmy v zdravotnctve, kolstve a v so-cilnej oblasti.

Slov, ktor potrebujete vysvetliSlov, ktor potrebujete vysvetli

demokracia vlda udu (dmos ud; kratia vlda)republika vec verejn (rs vec; publicus verejn)priorita prednos, prvenstvo

tty sa vyvjali a zdokonaovali.Sasn modern tty si plnia povinnosti voi

obanom, plnia svoje funkcie.

)

31

Zaujma vs, ako sa vyvjali tty a ak maj funkcie

Otzky1. Kto mal v atnskom tte prva a povinnosti? Poda akho kritria ich zskal?2. Ako sa vol orgn ttnej moci, ktor mal v Atnach najvyiu moc?

lohy1. Doplte vetu: Atnsky tt nechcel prizna prva .................................. Vysvetlite preo.2. Zistite, kto (ktor zloka ttnej moci) v SR schvauje zkony.

Otzky1. Ktor ttny orgn moci v Rme bol najvplyvnej?2. Ak prvomoci mal rmsky sent?

lohy1. Zistite, ktor prvomoc svis s vbojnmi vojnami Rimanov.2. Njdite v obidvoch textoch as, ktor doke demokraciu v Atnach a v rmskej republike.

loha Vysvetlite uveden citt.

loha Urte, ak funkciu pln tt v jednotlivch prpadoch. (Vychdzajte z uebnho textu.)

Atny (starovek Grcko) 5. storoie pred n. l.V grckych mestskch ttoch polis (napr. Atny) vznikla demokracia. Atnania pokladali za sprvne, aby vetci obania mali rovnak prva a povinnosti bez ohadu na ich spoloensk posta-venie a majetok. Nevedeli sa vak zmieri s mylienkou, e by mali za plnoprvnych obanov prija cudzincov, ktor k nim natrvalo prichdzali z inch ttov.Najvyiu moc v atnskom tte zskalo udov zhromadenie, ktorho lenmi boli vetci plnoprvni obania (ie mui) nad 20 rokov. Ich hlavnou lohou bolo schvaova zkony.

Otzky

Rm (starovek republika) 3. storoie pred n. l.Poda rmskych zkonov vlda patrila udu, ktor na svojich zhromadeniach schvaoval zkony a vymenval radnkov. Najvenejm a najvplyvnejm ttnym orgnom v Rme bol sent. Po-skytoval rady volenm radnkom, rozhodoval o mieri a vojne, schvaoval vyslancov, dozeral na spravovanie dobytch zem, riadil tt. V sente zasadali star ven obania.

l h

Predstavitelia ttu s smrten, tt je ven. rmsky cisr Tiberius

l h

a) Ivanova mama stratila prcu. Dostva dvku v nezamestnanosti.b) Jn tuduje na ttnom gymnziu. Nemus si kupova uebnice.c) Patin otec je ivnostnk. Minul rok mu daov radnk kontroloval tovn a daov doklady

a odvody dan.

32

Znaky ttu a znaky Slovenskej republiky

Kov slov:Kov slov: ttna moc, ttne zemie, ttne symboly, ttna suverenita, ttna moc, ttne zemie, ttne symboly, ttna suverenita, ttne obianstvottne obianstvo

Kad tt charakterizuj peci ck zkladn znaky. S to: ttna moc, ttne zemie, ttne symboly, ttna suverenita, ttne obianstvo.

ttna moc je najvyou formou verejnej moci. Podlieha jej cel zemie ttu a uplatuje sa na vetkch obyvateoch. V sasnosti je rozdelen na tri navzjom nezvisl zloky (zkono-darn, vkonn a sdnu moc), aby sa zabrnilo jej zneuitiu.

ttne zemie je ohranien zemie ttu. Toto zemie sa me rozirova, zmenova ale-bo zanikn. V dejinch mme dkazy na vetky tieto procesy.

ttne symboly reprezentuj tt navonok. Vyjadruj jeho samostatnos a zvrchovanos a sasne vyjadruj histriu jeho ttnosti. V Slovenskej republike ich stanovuje stava SR v druhom oddiele prvej hlavy.

Symboly Slovenskej republiky (prloha . 6) ttny znak ttna vlajka ttna pea ttna hymna

ttny znak na ervenom ranogotickom tte sa nachdza dvojit strieborn kr, vzte-n na strednom vyvenom vku modrho trojvria. Na modr zmenili trojvrie trovci v roku 1848, a tak sa stal znakom slovenskho nroda a neskr aj ttu.

ttna vlajka sklad sa z troch rovnako irokch pozdnych pruhov bieleho, modrho a ervenho, ktor s usporiadan pod sebou. Na prednej polovici listu ttnej vlajky je umiest-nen ttny znak.

ttna pea m okrhly tvar (s priemerom 45 mm), v strede je vyobrazen ttny znak, okolo ktorho je do kruhu umiestnen npis Slovensk republika.

ttna hymna tvoria ju prv dve slohy piesne Janka Matuku Nad Tatrou sa blska.

ttna suverenita je nezvislos ttnej moci od inej moci vo vntri ttu, ako aj v zahrani.

ttne obianstvo vyjadruje trval prslunos jednotlivca k ttu.

Slov, ktor potrebujete vysvetliSlov, ktor potrebujete vysvetlifarmcia odbor zaoberajci sa vvojom, v-

robou a rozdeovanm lieivlobing (lobizmus) silie istej skupiny osb

ovplyvni politikov vo svoj prospechpeci ck prznan pre nieo

Znaky kadho ttu s peci ck. S odrazom jeho historickho vvoja. Dleitm znakom je ttne obianstvo. Vyjadruje vznam obanov,

obianskej spolonosti v tte.

33

Zisujete, ak znaky m tt

UKKA . 1: CH. L. MONTESQUIEU: DUCH ZKONOV Zo sksenost vieme, e kad lovek m sklon zneuva moc. Pokrauje v tom dovtedy, km nenaraz na odpor. Aby sa zabrnilo zneuvaniu moci, treba veci zariadi tak, e jedna moc bude kontrolova druh.Kad tt m trojak moc zkonodarn, vkonn a sdnick, ktor musme oddeli.

UKKA . 2: STAVA SPOJENCH TTOV AMERICKCH (upraven znenie)lnok 1, oddiel 6, odsek 2 iaden sentor (poslanec zkonodarn moc) nesmie by poas obdobia, na ktor bol zvolen, vymeno-van do radnej funkcie (vkonn moc) v slubch USA. iadna osoba, ktor vykonva akkovek rad v slubch USA, neme by lenom Kongresu (poslan-com parlamentu USA).

lohaa) Zistite, s ktorm znakom ttu svisia uveden ukky. Pomte si uebnm textom na

avej strane.b) Porovnajte spsob rieenia problematiky ttnej moci v ukke . 1 s ukkou . 2.c) Rozhodnite, i sa obidve ukky zhoduj v nzore na rieenie otzok ttnej moci.d) Zistite z textu prvej ukky, preo je potrebn rozdeli ttnu moc.

loha1. Zistite, do ktorho znaku ttu patr parlament (zkonodarn moc).2. Dokonite prbeh, ak:

a) predseda parlamentu prijme ich lobing;b) predseda parlamentu odmietne ich lobing.

Otzka: Na ktor z dvoch reakci m predseda parlamentu poverenie od obanov?

lohaa) Zopakujte si text slovenskej hymny.b) Rozhodnite, do ktorho znaku ttu patr ttna hymna.c) Predstavte si, e v SR sa zaala obianska diskusia o zmene textu slovenskej hymny.

Hlasujete za: zmenen text, nezmenen text.

Svoje hlasovanie zdvodnite.

Diplomati troch ttov si vyiadali prijatie u predsedu parlamentu a lobovali za prijatie zkona, ktor by obhajoval zujmy nadnrodnej farmaceutickej rmy.

Pe sa rok 1844. 22 tudentov evanjelickho lcea v Preporku (Bratislave) odchdza do Levoe spolu so svojm profesorom . trom. Prejavili tak neshlas s prenasledovanm svojho uitea maarskou vldou. Jednm zo tudentov bol Janko Matuka, autor textu slovenskej hymny.

34

Formy vldy a politick reimy v tte

Kov slov:Kov slov: formy vldy, monarchia, republika, politick reimy, demokratick politick reim, nedemokratick politick reim

Nad idelnou formou vldy v tte sa zamali u starovek grcki lozo . Podobn otzky si kldli aj -lozo v 17. a 18. storo. Tvrdili, e tt vznikol na z-klade spoloenskej zmluvy obanov (slobodnch ud) s vldou. Prvo vldnu je teda odvoden od nich, od obanov.

V sasnosti existuj dve zkladn formy vldy: monarchia, republika.Monarchia je tak forma vldy, ke na ele ttu je

panovnk monarcha. M udelen vsady a moc v-inou zskava dedenm trnu.

Republika je formou vldy, ke na ele ttu je osoba zvolen obanmi (priamo alebo parla-mentom) na ist asov obdobie. Vinou m funkciu prezidenta ttu.

Orgny ttnej moci pouvaj pri vkone svojej moci rzne metdy. Poda nich lenme po-litick reimy na

demokratick a nedemokratick.V demokratickom reime existuje prvny tt, uplatuj sa zkony a repektuj udsk

a obianske prva.V nedemokratickom reime je bezprvie, poruuj sa zkony a nedodriavaj udsk a ob-

ianske prva (napr. totalitn tt).Je dleit dkladne pozna jednotliv formy vldy a politick reimy. Od nich je toti odvo-

den rove vzahov medzi obanom a ttom.Pre obana je najidelnej ivot v demokratickom tte. Existencia prvneho ttu, ke

pnom v tte je zkon, vytvra predpoklady na fungujci vzah medzi obanom a ttom. Zkony, vrtane zkladnho zkonu ttu stavy, platia pre vetkch:

pre obanov aj pre ttnu moc.V stave ako v zkladnom zkone ttu maj oba-

nia zaruen svoje udsk a obianske prva.stava Slovenskej republiky v druhej hlave zaru-

uje svojim obanom zkladn prva a slobody, napr. prvo na ivot, na osobn slobodu, na majetok, na za-chovanie udskej dstojnosti, na zhromaovanie, na vzdelanie at.

Slov, ktor potrebujete vysvetliSlov, ktor potrebujete vysvetlipolitick reim spsob vldnutia v tte totalita typ dikttorskho ttu, v ktorom

s zujmy, predstavy istch spoloenskch skupn nadraden nad slobodu a prva oba-nov

stava zkladn zkon ttu

Vo svete existuj tty, ktor sa odliuj formou vldy a politickmi reimami. Pre ivot obana

je najidelnej demokratick tt.

35

Ute sa rozliova tty poda formy vldy a politickch reimov

loha . 1a) Rozhodnite, i obania mali na takto postup prvo. Svoj nzor zdvodnite.b) V uebnom texte zistite, ako sa takto dohoda medzi obanmi a vldou nazvala.

loha . 2a) Rozhodnite, ktor z nasledujcich titulov me ma panovnk (monarcha) v monarchii:

kr, prezident, cisr, cr, premir, vekokniea, sultn.b) Uvete prklady ttov (z minulosti, zo sasnosti), v ktorch panovnk mal alebo m ta-

kto titul.

lohaa) Zistite, o ak formu vldy ilo.b) Rozhodnite, i ud mohol takto postupova, i dosiahol spech.

lohaa) Rozhodnite, i sa prbeh mohol sta v demokratickom tte. Svoj nzor zdvodnite.b) V uebnom texte vyhadajte nzov politickho reimu, v ktorom sa mohol prbeh udia.

lohaNjdite v prbehu znaky nedemokratickosti reimu.

l h 1

Obania krajiny uzatvorili v roku 1799 so svojou vldou dohodu. Vlda sa v nej zaviazala, e bude vldnu na zklade zsady: Vetci udia s si rovn. Po roku vlda prestala repektova dohodu. Obania proti nej povstali a zvrhli ju.

Panovnk il nkladnm prepychovm ivotom a spsobil hospodrsky padok krajiny. ud sa roz-hodol odvola ho a zvoli si novho panovnka.

Najbohat lovek v krajine zdedil titul prezidenta po svojom otcovi.Tto sprva vyla v novinch. Zaradoval vak novinrsky kriatok a informciu poplietol.Opravte ju na zklade uebnho textu.

V meste je rozahl park. Mestsk zastupitestvo predalo pozemok skromnej rme, ktor na om vybuduje parkovisko. udia z okolia vyjadruj svoj neshlas pokojnou demontrciou. Polcia ich zatkne a uvzn.

l h

Rodiia mali dcru vydat v inom tte. Nesmeli ju navtvi. ttna moc to odvodovala tm, e by sa tam nauili nenvidie svojho vodcu.

36

tt, ttne obianstvo

Kov slov:Kov slov: tt, oban, ttne obianstvo

ttne obianstvo je jednm zo zkladnch znakov ttu.Obyvatelia ttu (ud) vytvraj prostrednctvom svojich prv (najm volebnho prva) tt-

nu moc. Hovorme, e s zdrojom ttnej moci.Medzi obyvatemi a ttom sa vytvra prvny zvzok vyjadren prvami a povinnosami

oboch strn. Obyvatelia sa stvaj obanmi ttu, zskavaj ttne obianstvo.Pri uplatovan princpu obania s zdrojom ttnej moci sa obania zdruuj a vytvraj

obiansku spolonos. Jej lohou je kontrolova ttnu moc.ttne obianstvo, ktor lovek zskal, mu nemono oda bez toho, aby o to poiadal.Na prklade Slovenskej republiky uvedieme jeden zo spsobov, ako mono ttne obianstvo

nadobudn a strati.

Poda platnch zkonov SR mono ttne obianstvo nadobudn:1. narodenm rodiom, z ktorch aspo jeden je obanom SR, alebo narodenm cudzincom na

naom zem;2. naturalizciou: a) splnenm podmienok SR, napr. 8-ron pobyt na zem ttu, znalos slo-

venskho jazyka, bezhonnos; b) manelstvom s obanom SR po splnen zkonnch podmienok.Kad tt me obanovi prizna iba svoje ttne obianstvo.

Poda platnch zkonov SR mono ttne obianstvo strati:1. na vlastn iados, tzv. prepustenm zo ttneho zvzku;2. nadobudnutm cudzieho ttneho obianstva na zklade svojej vle. Poda platnch zkonov

SR oban automaticky strca slovensk obianstvo po dobrovonom nadobudnut cudzieho obianstva. Tto skutonos je povinn oznmi obvodnmu radu. Vnimku tvor zskanie ttneho obianstva sobom.Kad krajina si vytvra vlastn zkony o nadobudnut a strate obianstva.

Zaujmavosti o ttnom obianstve v krajinch E

krajina E dvojit obianstvottne obianstvo zskan sobom

ttne obianstvo dieaa cudzincov

Franczsko umouje po 1 roku manelstvahne po naroden aj obidvom rodiom cudzincom, na zklade iadosti

panielsko neumouje po 1 roku manelstva a 1 roku pobytu po roku pre diea cudzincov

Taliansko umouje po 6 mesiacoch, ak ij v Taliansku po zskan obianstva jeho rodimi

rsko umouje 3 roky po uzavret manelstvaautomaticky aj diea cudzincov (iba diea, nie rodiia)

37

Zaujmate sa o ttne obianstvo, jeden zo zkladnch znakov ttu

lohaa) Zistite z uebnho textu, ktor podmienky musela tto rodina splni, aby zskala slovensk

ttne obianstvo.b) Salmina rodina si ponechala aj svoje pvodn obianstvo. Pomenujte tento stav. Pomte

si tabukou Zaujmavosti o ttnom obianstve v krajinch E.

lohaPorate Janke. Vysvetlite jej, e sa obva zbytone. (Dkaz njdete v tabuke a v uebnom texte.)

lohaRozhodnite, i rske ttne orgny vyhoveli rodiom. Svoje rozhodnutie zdvodnite. (Pracujte s tabukou.)

lohaa) Zistite, i sa tento prbeh mohol sta, i Renzo automaticky zskal talianske ttne obian-

stvo.b) Porovnajte talianske a nae zkony o monosti nadobudnutia obianstva.

Slov, ktor potrebujete vysvetliSlov, ktor potrebujete vysvetlinaturalizova zdomcnie v cudzom

prostredbezhonnos mravn zachovanos,

stav bez mravnej honyoban prslunk ttuprincp zkladn zsadazdroj miesto, odkia nieo zskavame, er-

pme

Salmina rodina spa vetky podmienky na udelenie slovenskho ttneho obianstva.

Janka sa vydala za Francza Paula. Po roku zskala franczske ttne obianstvo. Obva sa, e automaticky strat slovensk ttne obianstvo.

Rodiom, ttnym prslunkom SR, sa po ronom pobyte v rsku narodila dcra Lea. Automaticky zskala ttne obianstvo rska. Rodiia poiadali o rske obianstvo, aby mohli v krajine vychovva svoju dcru.

Na Z v Bratislave chod do 6. ronka Renzo. Jeho rodiia Slovci boli na tudijnom pobyte v Ta-liansku, kde sa Renzo narodil. Automaticky zskal talianske ttne obianstvo.

Zdrojom ttnej moci s obania ttu.Mu sa zdruova, vytvra obiansku spolonos a ovplyvova dianie v tte.

38

Historick pohad na obianstvo, obiansku spolonos

Kov slov:Kov slov: grcky mestsk tt polis, demokracia, oban, obianska spolonos,rmska republika

Pojmy oban, obianstvo vznikli dvno v minulosti v grckych mestskch ttoch polis. Ui-li ste sa o tom minul kolsk rok na hodinch dejepisu. Niektorm otzkam sa vak budeme venova podrobnejie a z inho pohadu.

U v 7. storo pred n. l. atnsky ud iadal spsa zkony, ktor by dodriavali vetci (aj rad-nci, aj obania). Neskr vznikla stava, ktor rozdeovala obanov do skupn poda vekosti majetku. Kad skupina mala stanoven prva a povinnosti. Po vzniku tejto stavy sa vytvoril prvny vzah medzi obanmi a ttom. Zklady atnskej demokracie poloil Kleistenes, ktor vetkm plnoprvnym obanom priznal rovnak prva. (Rozdelil obyvateov poda bydliska zemnej prslunosti. Zkladn zemn jednotka sa nazvala dmos.)

Zaiatky demokracie a obianstva s teda spt s grckymi mestskmi ttmi (polis) a s os-trakizmom. Obania polis mali rovnak prva a povinnosti bez ohadu na ich majetok a spolo-ensk postavenie. To vak platilo iba pre slobodnch plnoprvnych obanov (muov), nie pre eny, deti ani otrokov. Cudzinci neboli obanmi so vetkmi prvami, otroci nemali iadne pr-va.

Znaky demokracie a obianskej spolonosti v grckom mestskom tte Atny: sloboda, prvo obanov na nzor, prvo plnoprvnych obanov uchdza sa o funkciu v tte, prvo zastova sa na zhromadeniach, udovch sdoch, prvo na to, aby im radnci urobili odpoet plnenia loh poas funknho obdobia.Vetky tieto znaky dokazuj, e atnska spolonos bola v plnej miere demokratickou spolo-

nosou.

V rozvoji obianstva a obianskej spolonosti pokraoval starovek Rm v obdob republiky. stava zaruovala obanom prvo zastova sa na riaden ttu republiky (res publica = vec verejn).

Rmske rady a radnci boli prstupn obanom s rmskym ttnym obianstvom.Medzi najdleitejie rady patrili: rmski konzuli, dikttor, sent, tribni udu.Rmski obania dokazovali svoje prvomoci na poetnch zhromadeniach a snemoch. Mohli

sdi, voli radnkov a vydva zkony. S rozirovanm zemia Rmskej re dostvali rmske ttne obianstvo aj in obania, nielen obyvatelia Rma. Obianstvo aj obianska spolonos sa rozrastali.

Starovek Atny a Rm poloili zklady, na ktorch stoj naa sasn, modern obianska spolonos.

Slov, ktor potrebujete vysvetliSlov, ktor potrebujete vysvetliostrakizmus veudov hlasovanie,

repinov sd v grckychmestskch ttoch

odpoet zisovanie vsledku nejakej innosti; ztovanie

Dnen obianska spolonos je postavenna zkladoch grckej demokracie

a rmskej republiky.

39

Ptrate po koreoch obianskej spolonosti

V tomto uive ptrala autorka uebnice spolu s Jakubom namiesto vs. Vydajte sa spolu s nimi na nvtevu do minulosti obianskej spolonosti. Prajeme vm vea spechov.

Otzky1. Kde vznikol pojem oban, obianska spolo-

nos?2. Platili zkony v grckych mestskch ttoch

rovnako pre vetky skupiny obyvatestva?3. m prispeli k rozvoju obianskej spolonosti

starovek Rimania?4. Mohol sa otrok v Atnach uchdza o funkciu

v tte?

lohy1. Vyjadrite svoj nzor na povinnos radnkov v Atnach urobi odpoet svojej vldy pred

obanmi.2. Zistite, ako postupoval atnsky ud pri uplatovan svojich prv.3. Vyhadajte princp platn pre obiansku spolonos v grckych mestskch ttoch.4. Njdite v texte, ktor skupina obyvateov bola v grckych mestskch ttoch:

a) plne bez prv,b) s iastonmi prvami.

5. Pretajte si ukku o ostrakizme a rozhodnite, i ide o demokratick prvok. Svoj nzor zdvodnite.

6. Zistite, ako meme v sasnosti pomenova optovn vyuitie repu (ostrakonu) napr. pri vstavbe a oprave ciest.

UKKAV starovekch Atnach sa stretli slobodn obania na

zhromaden. Ak na otzku, i je potrebn poui proti niektormu obanovi ostrakizmus, odpovedali vinou hlasov no, zili sa op. Vtedy ich u muselo by najme-nej 6 000 (to bolo vysok percento obyvateov). Na ostrakon napsali meno podozrivej osoby, toho, kto ohrozoval tt. Do vyhnanstva na 10 rokov musel ods ten, koho meno na-psala vina obanov. Po uplynut tchto rokov sa mohol vrti a nasp zskal vetky prva. Op sa stal plnoprvnym obanom.

Ostrakon (rep z plenej hliny) po hlasovan vy-uili pri vstavbe a oprave ciest.

lohaV prlohe . 7 sa dozviete prbeh tribna udu Gaia Marca. Pretajte si ho aa) odvote z neho prva a povinnosti tribna udu;b) zistite, v om bol rad tribna udu prospen pre obanov;c) rozhodnite, i prbeh tribna udu mohol ma tak pokraovanie, i mohol

potresta konzula. Svoj nzor potvrte slovami z prbehu.

40

Obianska spolonos v naom sasnom tte

Motto: Jeden hlas zanikne, mnostvo hlasov pohne veci dopredu.

Kov slov:Kov slov: prvo slobodne sa zdruova, obianske zdruenia, politick strany

Obania ttu maj individulne aj skupinov potreby a zujmy. Pri ich uspokojovan vytv-raj kultrne, zujmov, nboensk a hospodrske spolky, organizcie, zdruenia.

V modernch demokratickch ttoch maj obania stavou zaruen prvo slobodne sa zdruova (spolova sa). stava Slovenskej republiky v druhej hlave, lnku 29 dva toto pr-vo vetkm obanom SR. Umouje im zaklada obianske zdruenia a politick strany a hnu-tia.

Medzi obianskymi zdrueniami a politickmi stranami existuj rozdiely.Obianske zdruenia Politick strany profesn zujmy, zuby, kultra politick zujmy lenstvo nie je obmedzen vekovm limitom lenstvo je mon iba od veku 18 rokov

Spolonm znakom obianskych zdruen a politickch strn je dobrovon lenstvo. V s-lade so slobodou zdruovania nemono nikoho nti do lenstva v obianskom zdruen ani v politickej strane.

Prkladom realizcie prva zdruova sa s odborov organizcie, zdruenia, ktor obhajuj prva zamestnancov.

V SR existuj pracovisk, na ktorch nesmie psobi organizcia iadnej politickej strany, musia by apolitick. S to ttne orgny, naprklad armda a kolstvo.

Ako maj obania postupova pri zakladan obianskeho zdruenia?Vetky obianske zdruenia a politick strany musia by zaregistrovan na Ministerstve

vntra SR, teda musia splni ist podmienky stanoven zkonom. Obania vypracuj nvrh na zaloenie obianskeho zdruenia, ktor podpu najmenej traja obania, budci lenovia. S podpismi musia zverejni svoje meno a bydlisko. Sasou nvrhu s aj stanovy, ktor musia by v slade s stavou a ostatnmi zkonmi SR. Obianske zdruenie nesmie by zameran na zrobkov innos, mus by neziskov.

Po vypracovan nvrhu a stanov ich obania pol na registrciu na ministerstvo vntra.Me sa sta, e dostan zamietav odpove, a to v prpade, ak aspo jeden z navrhovateov nem 18 rokov (ostatn mu by mlad), chc vytvori zakzan obianske zdruenie (podporujce rasizmus, nsilie, faizmus).Zaregistrovan obianske zdruenie mus vyvja innos v slade so zkonom. V opanom

prpade ho ministerstvo vntra rozpust.as obanov na ivote ttu prostrednctvom obianskych zdruen a politickch strn je

pre tt prospen. Bez aktivt obianskej spolonosti tt upad.

Slov, ktor potrebujete vysvetliSlov, ktor potrebujete vysvetliindividulne osobn, jednotlivapolitick nepolitickneziskov neprina vnos, ziskstanovy shrn pravidiel zvznch

pre innos uritej intitcie, organizcie

Prvo zdruova sa zabezpeuje obanom v sasnej obianskej spolonosti as

na riaden ttu.

41

Zisujete, ako funguje obianska spolonos v naom tte

lohaa) Z uebnho textu zistite, i mal Matejov kamart pravdu.b) Njdite v texte as, ktor hovor o vekovom limite 18 rokov. Kde sa limit uplatuje?

lohaRozhodnite, i je konanie zamestnvatea v slade s stavnm prvom obanov zdruova sa. Svoj nzor zdvodnite.

lohaPomte radnkom vo fungujcej demokratickej a obianskej spolonosti vyriei situciu:

a) nechte zdruenie psobi alej, nezasiahnete;b) obianske zdruenie rozpustte.

Svoj vber zdvodnite.

lohaNa ministerstve vntra vs nezaregistrovali. Zistite preo.

lohaUpokojte obanov, lenov obianskeho zdruenia, e im nehroz rozpustenie. Njdite slad ich innosti s stavnm prvom zdruova sa.

Matej sa chce sta lenom modelrskeho zdruenia. M 15 rokov. Kamart ho upozornil, e ho prj-mu a vtedy, ke bude ma 18 rokov.

Na pracovisku Elenkinej mamy ntili zamestnancov vystupova z odborovej organizcie. Ak tak ne-urobia, vraj im hroz prepustenie z prce.

Na Ministerstvo vntra SR poslalo 15 obanov nvrh na registrciu obianskeho zdruenia (OZ). Stanovy neboli v rozpore so zkonmi ttu. Obianske zdruenie zaregistrovali. Po ase sa ukzalo, e jeho aktivity s rasistick.

V Bratislave vyvja aktvnu innos ist obianske zdruenie. Organizuje protesty proti zahusova-niu mesta na kor parkov a verejnej zelene.

Ste tudentmi spojenej strednej knihovnckej koly. Poiadate MV SR o registrciu svojho OZ. V stanovch mte ciele:

a) reprezentova kolub) aktivity v internetovom predaji knh (vytvranie zisku)

42

Demokracia a jej princpy, predpoklad obianskej spolonosti

Kov slov:Kov slov: priama demokracia, nepriama demokracia, princpy demokracie

U poznte pojem demokracia. Viete, kde toto slovo vzniklo a ak m vznam. Zistili ste, e v demokratickom tte vldne zkon. Demokratick tt je prvnym ttom. Na zklade pr-va zdruova sa vznik obianska spolonos. V demokratickom tte sa obania podieaj na jeho riaden.

Hlavnou lohou obanov je kontrolova ttnu moc, predovetkm to, ako repektuje ich udsk a obianske prva.

Obania sa mu podiea na ttnej moci priamo a nepriamo.

Priama demokracia bola v starovekom Grcku. V grckych mestskch ttoch bol tak poet plnoprvnych obanov, e sa vetci mohli zastova na riaden ttu prostrednctvom udovch zhromaden. V sasnosti je jednou z foriem priamej demokracie referendum. V refe-rende obania priamo hlasuj a vyjadruj svoju slobodn vu. Rozhoduj o zvanch politic-kch a verejnch otzkach.

Nepriama demokracia (zastupitesk) je sprostredkovanou asou obanov na riaden ttu. Obania si zvolia zstupcov poslancov, ktor prijmaj rozhodnutia. Zdrojom moci zost-vaj obania, ale nositemi moci s zvolen poslanci.

Medzi zkladn princpy (oporn stpy), na ktorch stoj demokracia a obianska spolo-nos, patria:

slobodn voby zaloen na veobecnom, rovnom, priamom a tajnom volebnom prve; repektovanie udskch a obianskych prv; rozdelenie ttnej moci na tri nezvisl zloky; obania, ud ako zdroj ttnej moci; vlda viny so zabezpeenmi prvami menn; vlda viacerch politickch strn.

Prvm dvom princpom sa budeme venova v nasledujcich uivch. alie dva princpy sme u rozoberali v predchdzajcich uivch. Zostali nm teda posledn dva.

V demokratickch ttoch vldnuca vina uplatuje prva menn na zklade princpu rovnosti vetkch ud. Meniny mu by nrodnostn, nboensk, ale meninami s aj deti, star udia, chor udia at.

Po slobodnch vobch vytvoria politick strany, ktor zskali najvy poet hlasov, vldnu koalciu. Politick strany, ktor sa dostali do parlamentu, ale nie s sasou koalcie, pracuj v opozcii. Opozcia je zrukou demokra-cie, lebo kontroluje vldnu koalciu.

Slov, ktor potrebujete vysvetliSlov, ktor potrebujete vysvetlipluralita mnohos, rozmanitos; sa via-

cerch politickch strn v demokratickch ttoch

opozcia skupina ud, ktor v politickom ivote presadzuje politiku odlin od vldnu-cej politiky

Demokratick tt vytvra svojimi princpmi predpoklad na as obanov na riaden ttu.

43

tudujete demokraciu ako predpoklad obianskej spolonosti

lohaa) Zistite, ak politick reim je v oboch ttoch.b) Porovnajte obidva tty a njdite znaky odlinosti a podobnosti.c) Pomenujte spsob, ktorm sa obania oboch ttov podieaj na ich riaden.

Myslte si, e je monos on-line priameho hlasovania obanov v roku 2091 relna? Hadajte argumenty pre aj proti.

TVRDENIE: Sasn demokracie s zastupitesk.

lohaZistite v uebnom texte, i je toto tvrdenie pravdiv. Bliie vysvetlite priny tohto javu.

TVRDENIE: Rozdelenie ttnej moci na tri nezvisl zloky je jednm z opornch stpov demokracie.

Tri zloky ttnej moci

lohaa) Rozhodnite, i tt zobrazen schmou je demokratick. Svoj nzor zdvodnite.b) Opte ivot obanov v tte, ktor funguje poda schmy.

lohaRozhodnite, i tt, v ktorom nastali nasledujce situcie, je totalitn alebo pluralitn:

a) vldnuca politick strana zakzala innos vetkch ostatnch strn a organizci;b) vetci poslanci parlamentu boli lenmi jednej politickej strany;c) s pozmeovacm nvrhom v parlamente vystpili opozin politick strany.

Atny roku 398 pred n. l. zhromadenie vetkch slobodnch plnoprvnych muov, na ktorom schvauj zkony, sdia, volia radnkov.Niekde na Zemi roku 2091 vetci obania od 18 rokov elektronicky schvauj zkony a rozhoduj o pike susednmu ttu.

sstredil v rukch vetku moc

V rubrikch Slov, ktor potrebujete vysvetli si pretudujte vznam slov totalita (strana 34) a pluralita (strana 42).

44

Zkladn udsk prva a slobody

Kov slov:Kov slov: zkladn udsk prva, obianske prva, politick prva, prva prvej genercie

Medzi zkladn princpy demokracie patr repektovanie zkladnch udskch prv a slo-bd.

Sloboda neznamen, e lovek me robi to, o chce. Me robi iba to, m neukod inm uom. Sloboda jednho loveka neme prinies neslobodu inmu loveku.

Sloboda je ohranien pravidlami, zkonmi ttu.udsk prva a slobody s vlastn vetkm uom, s zaloen na zsade vetci udia s

si rovn. Vyjadruj ich zkladn ivotn potreby, preto ich nazvame zkladn udsk prva. Bez nich by sa udia nemohli rozvja a strcali by svoju udsk dstojnos.

Medzi zkladn udsk prva patr: prvo na ivot, prvo na osobn slobodu, prvo na zachovanie udskej dstoj-

nosti, osobnej cti, nedotknutenos osoby a prbytku, prvo na skromn majetok, sloboda pobytu a pohybu, sloboda myslenia, sloboda nboen-

skho vyznania a in.

Jednotliv tty zakotvuj tieto prva vo svojich stavch. Preto ich oznaujeme spolonm n zvom obianske prva.

Sasou obianskych prv s aj politick prva. Formovali sa v 18. a 19. storo. Neobme-dzen vldy panovnkov dvali prva iba niektorm skupinm ud. Prva prslunkov inch spoloenskch skupn nerepektovali.

Medzi politick prva patr sloboda prejavu, zkaz cenzry, prvo na informcie, petin prvo, prvo na zhromaovanie, prvo slobodne sa zdruova, veobecn, rovn, priame a tajn volebn prvo.

Politick prva chrnia politick nzory obanov. Zaruuj obanom as na riaden ttu.Politici, ale asto aj in skupiny obyvatestva, hadaj cesty ako umla slobodu prejavu.

Najastejie tak robia prostrednctvom cenzry. Existuj vak aj prejavy, ktor propaguj faiz-mus, rasizmus. Tie sa na verejnosti propagova nesm, vtedy je cenzra povolen.

Prvo na pokojn zhromaovanie je jedno zo zkladnch politickch prv obanov v demo-