Matéria tzv. spotrebiteľského práva netvorí ucelené právne odvetvie, je široká, neprehľadná, neustále sa meniaca, zasahuje ako do verejného, tak aj do súkromného práva a aj spotrebiteľovi poskytuje ochranu prostredníctvom verejnoprávnych aj súkromnoprávnych prostriedkov. Charakteristická je tiež výrazným zastúpením kogentných právnych noriem.

1. Pramene práva na ochranu spotrebiteľa v EÚ

Ochrana práv spotrebiteľa je obsiahnutá nielen v typicky spotrebiteľských nariadeniach a smerniciach, ale aj v právnych aktoch z oblasti technických požiadaviek na výrobky, posudzovania zhody a zodpovednosti výrobcu za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Rovnako je predmetom ustanovení na ochranu životného prostredia, verejného zdravia a hygieny.

Zatiaľ čo spotrebitelia v Spojených štátoch amerických sa začali ojedinele organizovať v rôznych kluboch už koncom 19. storočia a vydávali prvý spotrebiteľský časopis (Good housekeeping začal vychádzať v roku 1885), v EÚ je ochrana spotrebiteľských záujmov oveľa mladšia. Táto téma bola dlho zabudnutá. Zakladajúce zmluvy nepočítali so spotrebiteľskou dimenziou a  spotrebiteľ mal v európskom práve postavenie skôr ako objekt, ako pasívny predmet trhu (homo oeconomicus passivus). Jeho blaho a kvalita života sa mali automaticky dostaviť ako výsledok základných slobôd, pre ktoré boli stanovené rámcové podmienky. Aj keď sa za začiatok iniciatívy EÚ v   spotrebiteľských záležitostiach považuje Európsky summit v   Paríži v   roku 1972 , na ktorom zástupcovia spotrebiteľov pripravili významný dokument schválený Radou EHS, veľký význam malo prijatie Jednotného európskeho aktu (platný od 1. januára 1987), ktorý novelizoval texty zakladajúcich zmlúv tak, aby do roku 1992 bol možný voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu aj osôb.

Samotná ochrana spotrebiteľa, trhový dozor, ale aj ochrana verejného zdravia vznikla ako dôsledok vytvorenia jednotného trhu. Aj keď Únia prijíma opatrenia na postupné rozšírenie jej výlučných právomocí, ochrana spotrebiteľa a zdravia naďalej spadajú pod právomoci zdieľané , ktoré môžu súbežne uplatňovať Únia aj členské štáty . Cieľom Únie je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov na základe článku 12 a článku 169 a to aj prostredníctvom opatrení prijatých podľa článku 114 ZFEÚ. Národné zákony môžu poskytovať, v niektorých prípadoch, vyšší stupeň ochrany. Takisto môžu členské štáty v odôvodnených prípadoch stanoviť prísnejšie ochranné opatrenia, tie však nesmú predstavovať prekážku voľného pohybu tovaru. Samozrejme, že princíp minimálnej harmonizácie a teda nerovnaká úroveň ochrany v niektorých oblastiach spotrebiteľského práva EÚ v členských krajinách, má svoje pozitíva aj negatíva.

Rovnako dôležitým prameňom práva sú aj medzinárodné dohody, ktoré Únia uzatvorila, ako dohody o spolupráci, obchodné a asociačné , prípadne zaväzujúce Úniu, napr. Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT) uzatvorená v rámci WTO. Veľký význam pre globálny obchod má aj Dohoda o technických prekážkach obchodu (TBT – Agreement), ktorá zaisťuje, aby technické regulácie, normy, testovacie a certifikačné procedúry nevytvárali dodatočné prekážky obchodu. Technické požiadavky v rámci ochrany spotrebiteľa a životného prostredia sú legitímne.

Okrem primárneho práva tvoreného zmluvami (ZEÚ, ZFEÚ a ZESAE) rozlišujeme aj právo sekundárne, ktoré zahŕňa všetky právne záväzné akty prijaté na základe zmlúv - nariadenia, smernice či rozhodnutia, ako aj právne nezáväzné akty – odporúčania a stanoviská. Zatiaľ čo nariadenie je priamo aplikovateľné vo všetkých členských štátoch a záväzné vo svojej celistvosti, smernica je záväzná len vzhľadom na jej výsledok a musí sa implementovať do právneho poriadku, pričom formu a metódu si zvolí príslušný štát. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu, ale ak označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich.

Sekundárne akty ale aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Únia viazaná, musia byť v súlade so všeobecnými zásadami úniového právneho poriadku. Pre účely ochrany spotrebiteľa sú mimoriadne dôležité tri z nich – zásada vzájomného uznávania výrobkov (stačí, že boli legálne vyrobené a uvedené na trh v jednej z členských krajín)- zásada proporcionality a opatrnosti. - zásadu dobrej viery (bona fides), ktorá je pravidlom medzinárodného obyčajového práva a dôsledkom zásady legitímnych očakávaní, ktorá je všeobecnou právnou zásadou úniového právneho poriadku . Je na škodu veci, že slovenský zákonodarca si neuvedomil jej dôležitosť pri transponovaní čl. 3 (1) Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do textu ustanovenia § 53 ods. 1 OZ .

Neoddeliteľnou súčasťou úniového právneho poriadku sa stala judikatúra Súdneho dvora, ktorý sformuloval dve základné zásady pre efektívne fungovanie Spoločenstva - prednosť pred vnútroštátnou legislatívou a priamy účinok .

1

Ochrana spotrebiteľa vychádza v súčasnosti z týchto článkov ZFEÚ:Čl. 4/2 - spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú okrem iného (napr. vnútorný trh, energetika, doprava, životné prostredie...) aj v ochrane spotrebiteľaČl. 12 – požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.Čl. 114 – opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu. Čl. 169 – únia podporuje záujmy spotrebiteľov a zabezpečuje vysokú úroveň ich ochrany prostredníctvom opatrení podľa čl. 114, členské štáty môžu zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia zlučiteľné so zmluvami.

2. Pramene práva na ochranu spotrebiteľa v SR

Je potrebné rozlišovať medzi ochranou spotrebiteľa a trhovým dozorom (kontrola bezpečnosti výrobkov), dohľadom (ktorý možno vykonávať na diaľku aj na mieste), kontrolou a inšpekciou (napr. chemická legislatíva).Nie všetky smernice, ktoré tradične vnímame ako spotrebiteľské, sú súčasťou spotrebiteľského práva. Mnohé ustanovenia na ochranu spotrebiteľa môžeme nájsť aj v  právnych predpisoch iných právnych odvetví (napr. smernica o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku, o elektronickom obchode, alebo o nekalých obchodných praktikách).

Acquis v oblasti ochrany spotrebiteľa zahŕňa 8 smerníc (Zelená kniha o revízii spotrebiteľského acquis, spotrebiteľské smernice sú uvedené v prílohe II) , ktoré boli prijaté najmä v 90-tych rokoch a implementované nasledovne:Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník transponoval Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (smernica má horizontálny charakter a pokrýva všetky spotrebiteľské zmluvy), Smernicu EP a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar a Smernicu EP a Rady 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností. Zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji transponoval Smernicu Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov a Smernicu EP a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku. Smernica sa však netýka zmlúv na finančné služby.Zákon č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr transponoval Smernicu Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb. Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa transponoval, okrem iných, aj Smernicu EP a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi a Smernicu EP a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu záujmov spotrebiteľov.Citovaný zákon je základnou normou realizácie spotrebiteľskej politiky v podmienkach SR a v rámci ochrany ekonomických záujmov spotrebiteľa, okrem uvedených spotrebiteľských smerníc, transponoval aj kľúčovú Smernicu EP a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Smernica sa zaoberá obchodnými praktikami, nekalými aj agresívnymi, ktoré priamo súvisia s ovplyvňovaním rozhodnutí o obchodnej transakcii spotrebiteľov vo vzťahu k produktom. Nepriamo tiež ochraňuje podnikateľov pred ich konkurentmi a zabezpečuje tak poctivú hospodársku súťaž. Ďalšími povinnosťami pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb podľa tohto zákona je zákaz ukladania povinností spotrebiteľom bez právneho dôvodu, upieranie práv spotrebiteľa, vrátane ochrany pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, odmietnutie predaja výrobkov a poskytnutia služby alebo ich viazania, konanie v rozpore s dobrými mravmi a klamanie spotrebiteľa.Finančné služby pokrýva zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku . Pre bankové a nebankové subjekty v prípade poskytovania úverov sú stanovené povinnosti v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľovNemožno opomenúť ani zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Reklama podstatnou mierou ovplyvňuje ekonomické správanie spotrebiteľa a preto je klamlivá a neprípustne porovnávacia reklama zakázaná.Medzi najnovšie právne predpisy patrí zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu, ktorý je implementáciou Smernice 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu a zahŕňa široké spektrum činností, ako je podnikové poradenstvo, správa zariadení, vrátane údržby kancelárskych priestorov, personálne poradenstvo, služby obchodných zástupcov, realitných agentúr, právne a daňové poradenstvo, prenájom dopravných prostriedkov a strojov, ako aj činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Ako úplné

2

nóvum prináša tento zákon fakt, že príjemcom služby už nie je len spotrebiteľ ako fyzická osoba – občan, ale aj právnická osoba, t.j. živnostník, podnikateľ, alebo iná právnická osoba, napr. nemocnice, školy, domovy dôchodcov, športové kluby a nadácie.Zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa zastrešuje všetky právne predpisy v danej oblasti, okrem iného, aj Nariadenie (ES) č. 261/2004 EP a Rady, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a súvisiace Nariadenie EP a Rady (ES) č. 1107/2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave.V oblasti kontroly ekonomických záujmov spotrebiteľa je na jednotnom trhu zabezpečená spolupráca Nariadením EP a Rady (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa

Ďalšími prameňmi práva sú napr.:zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhodyzákon č. 152/1995 Z. z. o   potravinách zákon č. 140/1998 Z. z. o   liekoch a   zdravotníckych pomôckach zákon č. 529/2010 Z. z. o   environmentálnom navrhovaní a   používaní výrobkov (ekodizajn) zákon č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh.......

3. Inštitucionálne zabezpečenie ochrany spotrebiteľa v SR

Dnes sa nie vždy dá určiť hranica medzi verejným a súkromným. V mnohých prípadoch by bolo na prospech veci, keby sa verejnoprávna a súkromnoprávna ochrana navzájom vhodne dopĺňali. Každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu. Ústavnoprávne základy pre vymáhateľnosť práva sú dané čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

Verejnoprávna ochrana spotrebiteľaPrvoradou úlohou dozoru je podporiť spotrebiteľa v situáciách, kedy sa dostáva vplyvom nedokonalosti trhu do nevýhodného postavenia a vtedy, keď nie je schopný účinne sa chrániť sám. Úlohou verejnoprávnej kontroly však nie je len ochrana spotrebiteľa, ale aj ochrana hospodárskych subjektov pred nekalou hospodárskou súťažou. Nečinnosť spotrebiteľa však štát nemôže nahradiť.

Dozor a dohľad je vždy úlohou verejnou, vládnou a vykonáva sa nezávislou a nediskriminačnou cestou, v súlade s princípom proporcionality, predbežnej obozretnosti, vzájomného uznávania a rešpektujúc profesionálnu mlčanlivosť. EÚ nezasahuje svojim členom do inštitucionálneho zabezpečenia. Medzi jednotlivými národnými štátmi sú preto rozdiely ako v štruktúre dozoru a administrácii, vzhľadom na zdieľanú právomoc čiastočne aj v zákonných požiadavkách, vymáhateľnosti a sankciách.

Verejnoprávna ochrana spotrebiteľa je obsiahnutá v predpisoch správneho práva, napr. v kompetenčných normách orgánov verejnej moci a v právnych predpisoch, podľa ktorých tieto orgány vykonávajú štátnu správu, dohľad a dozor.Verejnoprávny kontrolný orgán koná na základe podnetov, teda reaktívne, alebo z vlastnej iniciatívy, teda proaktívne, niekedy aj s využitím médií počas informačných kampaní. Na rozdiel od súkromnoprávnej ochrany je verejnoprávna ochrana v prevažnej miere preventívna a ten, kto podnet podal, nemá právo zasahovať do konania príslušného orgánu

Všeobecným orgánom trhového dozoru je podľa zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa Slovenská obchodná inšpekcia (nerozhoduje o právach spotrebiteľa, nemôže zastupovať spotrebiteľa pred súdom, ani v reklamačnom konaní, nevymáha pohľadávky občanov a nemôže ani rozhodnúť o vykonaní nápravy v prospech spotrebiteľa). Ak nemožno podľa osobitného predpisu určiť špecializovaný dozorný orgán, príslušná na kontrolu je SOI.Orgánom štátnej správy vo veterinárnej oblasti podľa zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v platnom znení a úradnú kontrolu potravín podľa zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v platnom znení vykonáva Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Ochranu zdravia zabezpečuje Úrad verejného zdravotníctva SR podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.Ako spotrebitelia sme chránení aj normami trestného práva podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., napr. pri ohrozovaní zdravia závadnými potravinami (§ 168), pri poškodzovaní spotrebiteľa (§ 269) alebo pri nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi (§ 269a).

3

Súkromnoprávna ochrana spotrebiteľaPresadzovať spotrebiteľské práva sa dá niekoľkými spôsobmi. Ak sa spotrebiteľ domnieva, že bol ukrátený na svojich právach, má možnosť domáhať sa ich v reklamačnom konaní a tiež podaním žaloby na súde , teda uplatnením príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. v odôvodnených prípadoch Obchodného zákonníka

Aj podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa môže spotrebiteľ proti porušeniu práv domáhať proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva a primeraného finančného zadosťučinenia a „združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav“. Citované ustanovenie tak poskytuje aktívnu legitimáciu spotrebiteľskému združeniu na podanie žaloby, ktoré je rovnako oprávnené sprostredkovať riešenie sporov pri vybavovaní reklamácie.

OZ upravuje súkromnoprávnu ochranu spotrebiteľa najmä v ustanoveniach o spotrebiteľských zmluvách.Spory o neplatnosť zmluvy rozhoduje jedine súd. Preto by národné súdy mali prešetriť na svoj vlastný návrh, či je klauzula neprimeraná.

Alternatívou súdnych procesov sú mimosúdne riešenia spotrebiteľských sporov, ktorých výhodou je rýchlosť, dostupnosť, dôvernosť a finančná nenáročnosť. Jednou z foriem je mediácia podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii, v ktorej tretia strana – mediátor preberá úlohu sprostredkovateľa a pomáha stranám, aby vyriešili svoju konfliktnú situáciu a dospeli k dohode.

Nasledujúci spôsob sa pre riešenie spotrebiteľských sporov síce nevyužíva, ale teoretická možnosť rozhodcovského konania existuje podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Pri tomto type konania sa rozhodujú len spory, ktoré účastníci konania môžu pred súdom skončiť súdnym zmierom. Pokiaľ si ale spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobne nevyjedná a nemá na výber, môže len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná.

Zákon č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom je dôležitou súkromnoprávnou normou, podľa ktorej výrobca zodpovedá za škodu spôsobenú vadným výrobkom na zdraví alebo na živote poškodeného alebo na inej veci, ktorá je určená na osobné použitie alebo spotrebu. Spotrebiteľ postupuje pri uplatnení náhrady škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a náhradu si uplatňuje na súde.

Cezhraničné reklamácie a sťažnosti pomáha spotrebiteľom riešiť Európske spotrebiteľské centrum v SR, ktoré patrí do siete ECC - net. Úlohou siete je pomáhať spotrebiteľom porozumieť ako zabezpečiť lepšie fungovanie jednotného trhu a zvýšiť tak spotrebiteľskú dôveru.

4. Systém úpravy spotrebiteľských zmlúv v právnom poriadku SR (transpozícia smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do OZ, zák. č. 250/2007 Z. z. a OSP)

Za nekalé (v právnom poriadku SK neprijateľné) podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú tie podmienky, ktoré sú v   rozpore so zásadou dobrej viery a spôsobujú v   neprospech spotrebiteľa podstatný a   neospravedlniteľný nepomer zmluvných práv a   povinností zmluvných strán. Neprijateľné podmienky sa posudzujú v   kontexte, prihliada sa na všetky ostatné podmienkyPrávnym dôsledkom nekalých (neprijateľných) ustanovení je ich nezáväznosť, ktorá má byť členskými štátmi ustanovená.

Smernica 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravuje ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách zo strany predávajúcich, dovozcov a dodávateľov. Smernica bola prijatá po viac ako desaťročí náročných príprav vzhľadom na to, že v tejto oblasti ide o ďalekosiahle a významné obmedzenie súkromnoprávnej autonómie v zmluvách a zákony členských štátov vykazovali značnú rozdielnosť. Táto skutočnosť nakoniec viedla k tomu, že oproti návrhom je konečná verzia smernice reštriktívnejšia, pretože sa má aplikovať v   prípadoch, keď zmluva nebola dohodnutá individuálne. To sú situácie, keď bola zmluva spísaná vopred a spotrebiteľ nemohol mať žiadny vplyv na obsah ustanovení zmluvy – teda predovšetkým v prípadoch vopred spísaných štandardných zmlúv.

4

(Toto ustanovenie sa nedotýka zmlúv uzatváraných napr. formulárovým spôsobom medzi podnikateľmi pretože za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva uzatvorená medzi podnikateľom, ktorý koná v rámci svojej obchodnej alebo profesionálnej činnosti, a   spotrebiteľom , ktorý koná za účelom, čo nie je súčasťou jej obchodnej alebo profesionálnej činnosti. S ohľadom na § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka (voľba Obchodného zákonníka), ale aj na § 261 ods. 3 (tzv. absolútne obchody) je potrebné upozorniť na to, že v  zmysle smernice by sa aj tieto zmluvy mohli posudzovať ako zmluvy spotrebiteľské

Smernica 93/13/EHS: - povinnosť členských štátov bolo transponovať ju do 31.12. 1994- zaviedla pravidlo : ak pri spotrebiteľských zmluvách dôjde k pochybnostiam o obsahu zmluvy, platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší- rovnaká ochrana zmluvy písomnej aj ústnej- týka sa tých podmienok, ktoré neboli dojednané individuálne - nekalé podmienky- dôkazné bremeno zaťažuje dodávateľa (je na ňom, aby dokázal, že nejde o nekalé podmienky)- transponovaná do Obč. zákonníka: Transpozícia smernice do Obč. zákonníka (novela zákonom č. 150/2004) (smernica má horizontálny charakter a pokrýva všetky spotrebiteľské zmluvy)

Spotrebiteľské zmluvy § 52 zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom, právna forma nie je relevantná -----> rôzna definícia spotrebiteľa - v   Obč. zákonníku je spotrebiteľom je FO , ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (v zákone o ochrane spotrebiteľa FO aj PO, )

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.§ 52 a (1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.(2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

§ 53, ods. 1 (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len „neprijateľná podmienka”). To neplatí, ak ide o   predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky dojednané individuálne!!!!!!!!! § 53 ods. 4, demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, napr.: c) vylučujú obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa S spôsobila smrť alebo ujma na zdravíf) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zákonného alebo zmluvného dôvodu ale S nemôžej) cena bude určená v   čase splnenia, prípadne môže byť zvýšená bez možnosti pre S odstúpiť od zmluvyk) požadujú od S aby zaplatil neprimeranú sankciu za nesplnenie záväzkul) povinnosť pre S   niesť dôkazné bremeno , ktoré má niesť 2. zmluvná stranar) – rozhodcovská doložka, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (rozhodcovský súd je podnikateľský subjekt, nie štátny orgán)

§53 c) predmet a cena nemôžu byť menším písmom – sankcia je neplatnosť§53 ods.8 – plnenie, ktoré si neobjednal nemusí platiť ani ho vrátiť ani uschovať – dodávateľ preukazuje, že si ho objednal

5

§ 54 ods. 1 (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v   neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.§ 54 ods. 2 (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Transpozícia smernice do Občianskeho súdneho poriadku§ 153 ods. 3 - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Transpozícia smernice do zákona 250/2007Podľa zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (upravené v §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka). Predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať toto právo. § 26 a) Od 1.11.2008 bola vyhláškou MS SR č. 406/2008 Z. z. zriadená pri Ministerstve spravodlivosti SR ako stály orgán Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách – má právo podať podnet štátnemu orgánu a obrátiť sa na združenie na uplatnenie žaloby na súde – ale nefunguje to!

5. Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov

Zákon obsahuje ustanovenia týkajúce sa ochrany ekonomických záujmov spotrebiteľa (ochrana spotrebiteľa) aj ochranu zdravia a života (trhový dozor - smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov – horizontálny nástroj)zákon obsahuje normy verejného aj súkromného práva.Zákon implementuje 7 smerníc - o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov, o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, o nebezpečných napodobeninách, o nekalých obchodných praktikách, o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, o označovaní výrobkov cenami.

Zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti OS , postavenie PO založených na OS a označovanie výrobkov cenami.Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Subjektmi kontroly sú predávajúci, ktorí spotrebiteľom ponúkajú alebo predávajú výrobky alebo poskytujú služby, dodávatelia, výrobcovia, dovozcovia (aj ich splnomocnenci), a to aj v prípade, ak tieto činnosti vykonávajú bez príslušného oprávnenia a fyzické osoby predávajúce spotrebiteľom rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plody a fyzické osoby, ktoré predávajú vlastné použité výrobky, okrem potravín.

Predmetom kontroly je dodržiavanie• správnej hmotnosti, miery alebo množstva, kvality, cenových predpisov, účtovania, hygieny predaja, podmienok skladovania, rezervácie, informačných povinností a postupov v prípade predaja alebo uvedenia nebezpečných výrobkov na trh,• povinností uvádzať na trh, ponúkať a predávať len bezpečné výrobky, predvedenia výrobkov, označovania výrobkov predajnými a jednotkovými cenami, pri zavedení meny eura v SR, pri vybavovaní reklamácií spotrebiteľov, označovania prevádzkarne, vydávania dokladu o kúpe, • zákazu ukladania povinnosti spotrebiteľom bez právneho dôvodu, upierania práv spotrebiteľa, vrátane ochrany pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách*, odmietnutia predaja výrobkov a alebo poskytnutia služby alebo ich viazania, konania v rozpore s dobrými mravmi, klamania spotrebiteľa, výroby, dovozu predaja a uvádzania nebezpečných napodobenín na trh, nekalých obchodných praktík (klamlivé konanie, klamlivé opomenutie, agresívna obchodná praktika), • ďalších povinností pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb podľa tohto zákona. * § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá nie je individuálne dojednaná, t.j. spotrebiteľ má možnosť sa so zmluvou pred jej podpisom oboznámiť, ale nemôže ovplyvniť jej obsah.

6

Opatrenia a pokutya) Inšpektor vydáva na miestedočasný zákaz uvedenia výrobku, série výrobkov alebo služby na trh, ich prezentáciu, ponuky alebo predaja, ak je dôvodné podozrenie, že výrobok alebo služba nie sú bezpečné, po dobu potrebnú na vykonanie skúšok alebo preverenie podozrenia. b) Opatrenia vydané inšpektorátom (nie v správnom konaní) pri kontrole bezpečnosti výrobku alebo služby • zákaz uvedenia výrobku, série výrobkov alebo služby na trh, ich prezentáciu, ponuky alebo predaja, ak bolo preukázané, že nie sú bezpečné a zaviesť sprievodné opatrenia zabezpečujúce dodržiavanie tohto zákazu,• nariadenie alebo organizovanie okamžitého stiahnutia výrobku, série výrobku alebo služby z trhu, alebo stiahnutia z predaja, ak je preukázané, že nie sú bezpečné a sú uvedené na trh. Ak je to potrebné, nariadiť aj ich zničenie. Tieto opatrenia môže SOI uložiť výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi a osobám, ktoré výrobok alebo službu nadobudnú ako súčasť veci a každej inej osobe, ak je to potrebné na zabezpečenie spolupráce pri opatreniach na zabránenie ohrozenia pochádzajúcemu z výrobku. Proti týmto opatreniam je možno podať písomné námietky do 5 pracovných dní. O námietkach rozhoduje príslušný odvolací orgán – ÚI.

Predbežné opatrenie vydáva inšpektorát (nie v správnom konaní) na zákaz uvádzania výrobku, ktorý nie je bezpečný, na trh alebo nariadenie zastavenia nekalej obchodnej praktiky. Možno proti nemu podať námietky do 3 dní. O námietkach rozhoduje nadriadený orgán orgánu dozoru. Toto opatrenie SOI primerane použije aj v prípade iných vážnych kontrolných zistení a proti tvorcovi kódexu správania.

c) Pokuty uložené rozhodnutím SOI uloží predávajúcemu, výrobcovi, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe vykonávajúcej tieto činnosti bez oprávnenia: • za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktami Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa* pokutu do výšky 66 387,83 €, za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov do výšky 165 969,59 €,• za výrobu, dovoz, dodávku a predaj výrobku (alebo poskytnutie služby), ktorého vada spôsobila ujmu na živote alebo zdraví, pokutu do výšky 331 939,18 €,• poriadkovú pokutu za marenie, rušenie alebo sťažovanie výkonu dozoru, prípadne nesplnenie záväzného pokynu (podľa § 20 ods. 3 písm. h) do výšky 1 659,69 €, a to aj opakovane. * Napr. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006, nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov...

PoznámkaSmernica 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov bola čiastočne implementovaná do zákona o ochrane spotrebiteľa a bolo vydané Nariadenie vlády SR č. 404/2007 Z. z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.Pri kontrole uvádzania výrobku alebo služby na trh, zo štátu, ktorý nie je členským štátom, SOI postupuje podľa Nariadenia EP a Rady č. 765/2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh... V zmysle § 20 ods. 6) zákona o ochrane spotrebiteľa SOI podporuje dobrovoľné aktivity výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov vzťahujúce sa na plnenie ich povinností v oblasti bezpečnosti výrobkov a služieb. Za týmto účelom SOI využíva inštitút dobrovoľných opatrení ustanovených v nariadení vlády o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.

Orgány dozoru v rozsahu osobitných predpisovSOI, Štátny ústav kontroly liečiv,Štátna veterinárna a potravinová správa SR, Úrad verejného zdravotníctva SR, Rada pre vysielanie a retransmisiu. Dozor na trhoviskách a trhových miestach vykonáva obec (§ 22).

7

Podľa § 20 ods. 1) tohto zákona, ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru kontroly príslušná SOI.6. Práva spotrebiteľa v právnom poriadku SR

Tak, ako sa postupne začleňovala ochrana spotrebiteľa do zakladajúcich zmlúv, vyvíjalo sa aj definovanie 5 základných práv spotrebiteľa: na zdravie a bezpečnosť, na ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľa, na odškodnenie, na informácie a výchovu a na zastúpenie. Rada EHS ich deklarovala už v roku 1975 v Prvom programe o politike ochrany a informovaní spotrebiteľa. Právo na výber, na uspokojenie základných potrieb a na čisté životné prostredie presadzuje EÚ v iných oblastiach európskej politiky, teda nie ako čisto spotrebiteľské práva. Európska komisia (DG SANCO ) sformulovala v roku 2004 desať hlavných zásad o minimálnej miere ochrany spotrebiteľa bez ohľadu na to, z ktorej krajiny pochádza: nakupujte, čo chcete, kde chcete; ak výrobok nefunguje, pošlite ho späť; vysoká úroveň bezpečnosti pre potraviny a iný spotrebný tovar; vedzte, čo jete; zmluvy by mali byť korektné voči spotrebiteľom; spotrebitelia niekedy môžu zmeniť názor; zjednodušenie porovnávania cien; spotrebiteľa nemožno zavádzať; ochrana počas dovolenky a účinná náhrada škody pri cezhraničných sporoch

Práva spotrebiteľa sú definované v   zákone č. 250/2007 Z. z. o   ochrane spotrebiteľa, v § 3.

Práva spotrebiteľa

(1) Každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

(2) Právo spotrebiteľa na informácie sa zabezpečuje povinnosťou orgánu verejnej moci zverejniť právoplatné rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa ustanovení tohto zákona, ako aj ďalších osobitných predpisov upravujúcich práva spotrebiteľov. Ak spotrebiteľ uplatní právo na sprístupnenie právoplatného rozhodnutia nahliadnutím do rozhodnutia v sídle orgánu verejnej moci, ktorý rozhodnutie vydal, má právo robiť si z rozhodnutia výpisy a odpisy. Spotrebiteľ má aj právo požiadať orgán verejnej moci o vyhotovenie kópie rozhodnutia. Skutočné náklady spojené s vyhotovením kópie znáša spotrebiteľ.

(3) Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,

(4) Každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.

(5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

(6) Každý spotrebiteľ má právo na zvýšenú ochranu svojich ekonomických záujmov v procese zavedenia meny euro v Slovenskej republike. Spotrebiteľ má právo najmä na informácie o cenách zároveň v slovenskej mene a tiež v eurách podľa osobitných predpisov a na výrobky a služby za ceny, ktoré nie sú zvýšené z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich so zavedením meny euro. – obsolentné!!!!!!!!!!!

7. a 8. Zákon č. 108/2000 Z. z. o podomovom a zásielkovom predaji (transpozícia smerníc 85/577/EHS – podomový predaj a 97/7/ES – zásielkový predaj)

Zmluva - podomový predaj:Podomový predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, zásielkový predaj tovaru alebo poskytovanie služieb sa uskutočňujú na základe zmluvy, ktorá sa uzaviera medzi predávajúcim, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby, alebo osobou konajúcou v mene alebo v záujme predávajúceho (ďalej len „predávajúci") a spotrebiteľom na tovar alebo služby, ktoré z predaja tovaru alebo z poskytovania služieb nie sú týmto zákonom vylúčené alebo zakázané.

Ak sa zmluva uzaviera písomne, musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ustanovenia o: záruke, spôsobe uplatňovania reklamácie a o práve na odstúpenie od zmluvy.

8

Čas predajaPodomový predaj možno vykonávaťa) v pracovných dňoch od ôsmej hodiny do devätnástej hodiny,b) v dňoch pracovného pokoja od desiatej hodiny do pätnástej hodiny.

Zmluvy uzavierané mimo miesta podnikaniaPodomový predaj je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb na základe zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a spotrebiteľom, najmä:a) pri akcii organizovanej predávajúcim mimo miesta prevádzkarne alebo mimo trhového miesta, b) pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, u iného spotrebiteľa alebo na pracovisku spotrebiteľa, ak si spotrebiteľ takúto návštevu nevyžiadal, aleboc) pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, ak si spotrebiteľ návštevu vyžiadal a predávajúci mu ponúkne aj iný tovar alebo službu, o ktorú spotrebiteľ pri vyžiadaní návštevy neprejavil záujem.Podomovým predajom je aj predaj tovaru alebo poskytovanie služieb na základe zmluvy, na ktorej uzavretie dal spotrebiteľ predávajúcemu návrh a predávajúci návrh prijal v lehote 30 dní.

Povinnosti predávajúcehoPri podomovom predaji je predávajúci povinný okrem všeobecných podmienok predaja a podmienok prevádzkovania živnosti splniť tieto povinnosti:a) preukázať spotrebiteľovi a iným oprávneným osobám (§ 14 ods. 1), ak si to vyžiadajú,1. svoju totožnosť, trvalý pobyt a živnostenské oprávnenie, ak podomový predaj vykonáva fyzická osoba vo vlastnom mene a na vlastný účet; živnostenské oprávnenie nie je povinná preukázať fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny,2. obchodné meno a sídlo, ak podomový predaj vykonáva právnická osoba prostredníctvom svojho zamestnanca, sprostredkovateľa alebo tretej osoby, ktoré vystupujú v jej mene,b) splniť informačnú povinnosť o predávanom tovare c) písomne informovať spotrebiteľa o tom, kde a akým spôsobom môže spotrebiteľ reklamovať vady tovaru alebo poskytnutej služby,d) písomne upozorniť spotrebiteľa najneskôr pri uzavretí zmluvy na jeho právo písomne odstúpiť od zmluvy do siedmich pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru alebo uzavretia zmluvy o poskytnutí služby a uviesť meno a adresu alebo názov a sídlo osoby, u ktorej môže toto právo uplatniť.e) predávajúci povinný spotrebiteľovi vydať doklad, v ktorom uvedie druh tovaru alebo poskytnutej služby, ich cenu, obchodné meno a sídlo, ak podomový predaj vykonáva právnická osoba, alebo meno a trvalý pobyt, ak podomový predaj vykonáva fyzická osoba, a dátum prevzatia tovaru alebo poskytnutia služby. Za taký doklad sa považuje aj doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou.Odstúpenie od zmluvy- Spotrebiteľ je oprávnený bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy v   lehote do 7 pracovných dní od prevzatia tovaru alebo uzavretia zmluvy. Odstúpením spotrebiteľa od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje.- Spotrebiteľ v lehote siedmich pracovných dní odo dňa odstúpenia od zmluvy vráti tovar predávajúcemu bez ohľadu na to, či tovar bol použitý alebo má vady, ktoré spotrebiteľ nespôsobil; primeraná starostlivosť o tovar musí byť zachovaná.- Predávajúci je povinný prevziať tovar späť a vrátiť spotrebiteľovi cenu zaplatenú za tovar alebo za službu alebo vrátiť spotrebiteľovi preddavok najneskôr v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy.Synalagmatický záväzok – obe strany si navzájom vrátia plnenia Zmluvy uzavierané na diaľku – zásielkový predaj ( v smernici 97/7 je už 7 prac. dní)

- je zmluva, ktorú uzaviera predávajúci a spotrebiteľ na zásielkový predaj tovaru alebo na poskytnutie služby na diaľku výlučne prostredníctvom prostriedkov komunikácie, ako je najmä adresovaný list, adresovaná tlačovina, neadresovaná tlačovina, ponukový katalóg, inzercia v tlači s formulárom objednávky, automatické telefónne zariadenie, telefón, videofón, fax, videotex (mikropočítač a televízna obrazovka) s klávesnicou alebo obrazovkou reagujúcou na dotyk, rozhlas, televízia pri predaji cez telefón alebo elektronická pošta.- Prostriedky komunikácie na diaľku môže predávajúci použiť, len ak spotrebiteľ nenamieta proti ich použitiu.

Povinnosti predávajúceho- predávajúci povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku súčasne s ponukou tovaru alebo služby spotrebiteľovi oznámiť:a) svoju totožnosť, trvalý pobyt a živnostenské oprávnenie, ak zásielkový predaj vykonáva fyzická osoba, obchodné meno a sídlo, ak zásielkový predaj vykonáva právnická osoba,

9

b) opis tovaru alebo služby,c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,d) dodacie podmienky a náklady na dodanie tovaru,e) platobné podmienky,f) poučenie o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy,g) cenu za použitie prostriedkov komunikácie na diaľku, ak sa cena určuje inou ako základnou sadzbou,atd. - Pri ponuke prostredníctvom telefónu je predávajúci povinný oznámiť svoju identitu a obchodný zámer telefonátu už na začiatku komunikácie so spotrebiteľom.- Predávajúci je povinný najneskôr v deň dodania tovaru alebo začatia poskytovania služby, ak ide o tovar, ktorý nie je určený na dodanie tretím stranám, doručiť spotrebiteľovi písomne informácie, ktoré mu poskytol podľa odseku 1 prostriedkami komunikácie na diaľku.- Predávajúci je povinný poskytnúť spotrebiteľovi najneskôr v deň dodania tovaru alebo začatia poskytovania službya) písomné informácie o podmienkach a postupoch pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy vrátane lehoty na odstúpenie od zmluvy alebo o nemožnosti odstúpenia od zmluvy podľa § 12 ods. 5,b) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,c) informáciu o záruke a o servisných službách,d) informáciu o možnosti zrušenia zmluvy uzavretej na dobu neurčitú alebo na čas dlhší ako jeden rok.

Zákaz predaja – tzv. zotrvačný predajPredávajúci nesmie spotrebiteľovi dodať tovar alebo poskytnúť službu, ktoré si spotrebiteľ neobjednal, ak súčasne s dodávkou takého tovaru alebo s poskytnutím takej služby žiada ich zaplatenie.

Odstúpenie od zmluvy(1) Spotrebiteľ je oprávnený bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy do siedmich pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru alebo od uzavretia zmluvy o poskytnutí služby, ak predávajúci včas a riadne splnil informačné povinnosti podľa § 10.(2) Ak predávajúci splnil informačné povinnosti podľa § 10 dodatočne, spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy do siedmich pracovných dní odo dňa, keď predávajúci dodatočne splnil informačné povinnosti, najneskôr však do troch mesiacov od prevzatia tovaru alebo od uzavretia zmluvy o poskytnutí služby.(3) Ak predávajúci nesplní informačné povinnosti podľa § 10 ani dodatočne, spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy do troch mesiacov od prevzatia tovaru alebo od uzavretia zmluvy o poskytnutí služby.(4) Odstúpením spotrebiteľa od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Predávajúci je povinnýa) prevziať tovar späť alebo nepokračovať v poskytovaní služby,b) vrátiť spotrebiteľovi najneskôr v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy cenu zaplatenú za tovar alebo za službu alebo preddavok, ktorý spotrebiteľ uhradil za tovar alebo za službu vrátane nákladov, ktoré spotrebiteľ vynaložil v súvislosti s objednaním tovaru alebo služby. Náklady na vrátenie tovaru znáša spotrebiteľ len v tom prípade, ak výrobok plne zodpovedal kvalitatívnym požiadavkám a nebol vadný.(5) Ak sa predávajúci a spotrebiteľ nedohodnú inak, spotrebiteľ nemôže odstúpiť od zmluvy, ktorej predmetom sú:a) poskytnutie služby, ak sa služba začala plniť so súhlasom spotrebiteľa pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy podľa odsekov 1 až 3,b) predaj tovaru alebo poskytnutie služby, ktorých cena závisí od pohybu cien na finančnom trhu, ktoré predávajúci nemôže ovplyvniť,c) predaj tovaru zhotoveného podľa osobitných požiadaviek spotrebiteľa alebo tovaru určeného osobitne pre jedného spotrebiteľa, alebo tovaru, ktorý vzhľadom na jeho vlastnosti nemožno vrátiť, alebo tovaru, ktorý rýchlo podlieha skaze,d) predaj audiovizuálneho diela, zvukového záznamu alebo zvukovo-obrazového záznamu umeleckého výkonu alebo multimediálneho diela, ktoré spotrebiteľ rozbalil,e) predaj novín, časopisov a periodickej tlače,f) lotérie a iné podobné hry. (6) Ak predávajúci poskytol spotrebiteľovi pôžičku na kúpu tovaru alebo na poskytnutie služby alebo ak takú pôžičku poskytla spotrebiteľovi tretia osoba na základe zmluvy s predávajúcim, odstúpením od zmluvy o predaji sa od začiatku zrušuje aj zmluva o poskytnutí pôžičky. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je tým dotknuté.

Ďalšie zmluvné podmienky- predávajúci je povinný objednávku spotrebiteľa splniť do 30 dní od jej doručenia.

10

- Predávajúci a spotrebiteľ sa môžu dohodnúť na náhradnom plnení v rovnakej kvalite a cene;

Zákon obsahuje normy verejného aj súkromného práva.Subjektmi kontroly sú predávajúci, ktorí vykonávajú podomový a zásielkový predaj.

Predmetom kontroly je dodržiavanie informačných povinností o totožnosti podnikateľa, o tovare a jeho cene a o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy do 7 pracovných dní, dodržiavanie zákazu predaja, času predaja a ostatných povinností pri predaji a odstúpení spotrebiteľa od zmluvy.

PokutySOI môže rozhodnutím uložiť predávajúcemu pokutu do výšky 3 319,39 €, za porušenie ustanovení §3 čas predaja, § 6 zákaz predaja, § 7 ods. 1 a 3, § 8 ods. 3 vrátenie ceny, § 10 ods. 1 až 4, § 12 ods. 4 odstúpenie od zmluvy a § 13 ods. 1, 3 a 4.

Za porušenie povinnosti predávajúcich ustanovených v § 11 (zákaz dodania tovaru alebo poskytnutia služby, ktoré si spotrebiteľ neobjednal, ak predávajúci žiada ich zaplatenie) a § 13 ods. 2 (pri náhradnom plnení je predávajúci povinný dodať tovar alebo poskytnúť službu v rovnakej kvalite a cene) SOI ukladá pokutu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.

PoznámkaZákon o podomovom a zásielkovom predaji sa vzťahuje na prípady, keď kupujúcim je fyzická osoba a ak tovar, alebo vecné plnenie z poskytnutia služby neslúžia na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Spory o platnosť zmluvy o podomovom alebo zásielkovom predaji a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z týchto zmlúv rozhoduje súd.

Iné orgány dozoru: Štátny ústav kontroly liečiv, Štátna veterinárna a potravinová správa SR, Úrad verejného zdravotníctva SR

9. Transpozícia smernice 2000/31/ES do zák. č. 22/2004 Z. z. o elek. obchode

Smernica 2000/31/ES je všeobecnou regulačnou smernicou, či sa jedná o   spotrebiteľský vzťah, alebo nie. Subjektmi kontroly sú poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti, ktorí tieto služby poskytujú spotrebiteľom, t.j. na iný účel ako na podnikanie alebo výkon svojho povolania a majú sídlo na území SR.

Službou informačnej spoločnosti je služba poskytovaná na diaľku, počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou, spravidla za úhradu na žiadosť príjemcu služby informačnej spoločnosti, najmä komerčná komunikácia, spracovanie, prenos, uchovávanie, vyhľadávanie alebo zhromažďovanie dát a elektronická pošta (okrem osobnej elektronickej pošty).Tieto služby môže poskytovať každá F alebo PO, nie je potrebné povolenie ani registrácia.Poskytovateľ služieb, ktorý poskytuje služby informačnej spol. z iného členského štátu, sa posudzuje podľa práva tohto členského štátu, kde má sídlo.!!!

Komerčnou komunikáciou sú informácie o tovare, službe, podnikateľovi alebo osobe, (zostavené za účelom ich reklamy a poskytovaných bezplatne), vrátane reklamy, ponuky a predaja tovaru.

Predmetom kontroly je dodržiavanie informačných povinností (§ 4 – všetky info o podnikateľovi, odmena dar zľava a hra musia byť od základnej ponuky odlíšiteľné), prístupnosť, zrozumiteľnosť a jednoznačnosť informácií, doručovanie informácií komerčnej komunikácie elektronickou poštou len na základe vyžiadania príjemcu, dodržiavanie podmienok uzatvárania zmlúv prostredníctvom elektronických zariadení (§ 5).

Poskytovateľ služieb musí umožniť príjemcovi služieb opraviť chyby úkonov a je povinný potvrdiť objednávku bezodkladne po jej doručení.

Opatrenia a pokuty ukladá SOI podľa zákona o štátnej kontrole, zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o reklame.

Poznámka:

11

Na uzatváranie zmlúv prostredníctvom elektronických zariadení sa vzťahujú osobitné predpisy, napr. zákon o podomovom a zásielkovom predaji (108/2000), zákon o finančných službách na diaľku (266/2005)

10. Transpozícia smernice 2008/48/ES do zák. č. 129/2010 Z. z. (spotrebiteľský úver)

Pre bankové a nebankové subjekty v prípade poskytovania úverov sú stanovené povinnosti v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon obsahuje normy verejného aj súkromného práva. Poskytovanie úverov od 11. júna 2010 už nie je živnosťou. Je potrebná registrácia v registri veriteľov NBS (nebankové subjekty) alebo bankové povolenie vydané NBS (bankové subjekty). Veritelia môžu na sprostredkovávanie úverov využívať samostatných finančných agentov (môže pracovať pre viacerých veriteľov) a viazaných finančných agentov (pracuje pre 1 veriteľa).

Zákon č. 129/2010 Z. z. priniesol zmeny voči zákonu č. 258/2001 Z. z. hlavne v nasledovných oblastiach:- rozšírenie informačnej povinnosti veriteľa v   reklame - poskytovanie predzmluvných informácií prostredníctvom formulára pre štandardné informácie -

v dostatočnom časovom predstihu a poskytnutie odbornej starostlivosti zo strany veriteľa spotrebiteľovi

- povinnosť skúmania bonity - schopnosti spotrebiteľa splácať úver- právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere - bez uvedenia dôvodu do 14

kalendárnych dní (procesná lehota) odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo odo dňa, keď sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky

- podmienok predčasného splatenia úveru – kedykoľvek úplne alebo čiastočne- povinnosť registrácie všetkých veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery v Národnej banke

Slovenska - základe jeho návrhu na zápis do registra veriteľov po splnení podmienok - dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť a dôveryhodnosť

Veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch.

Finančný agent spotrebiteľského úveru je povinný uviesť v reklame a dokumentoch určených pre spotrebiteľov rozsah svojich právomocí, najmä či pracuje výlučne s jedným alebo viacerými veriteľmi.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Úver má podľa zákona výšku od 100 do 75000 eur (v smernici 200-75000) a spláca sa v lehote presahujúcej 3 mesiace.

Nepatria sem hypotekárne úvery, nájom podľa OZ, úver formou povoleného prečerpania, úver bez poplatkov a bez úroku, poskytnutý zamestnávateľom pre zamestnancov a pod.RPMN – celkové náklady S spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné % z celkovej výšky úveru.

Poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a   bez poplatkov ak zmluva nemá písomnú formu, neobsahuje náležitosti zo zákona a RPMN je nesprávne uvedené v neprospech S

Kontrola a   sankcie Kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, nevzťahuje sa na vedenie registra veriteľov. Sankcie do výšky 70000 eur alebo pri opakovanom alebo závažnom nedostatku do 140000 eur. SOI môže vydať rozhodnutie o výmaze z registra veriteľov a NBS to vykoná.

Zákon podstatným spôsobom novelizoval aj OZ, napr.: odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, za neprijateľnú podmienku sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si dodávateľ finančných služieb vyhradzuje právo bez oznámenia z vážneho dôvodu zmeniť výšku úrokovej sadzby a iných poplatkov ak zároveň má S právo okamžite vypovedať zmluvu bezplatne, predmet a cena nesmú byť v zmluve menším písmom a pod..

11. Transpozícia smernice 2008/122/ES do zák. č. 161/2011 Z. z. (niektoré služby cestovného ruchu)

Cestovný ruch sa neustále vyvíja. Od roku 1994, kedy bola prijatá smernica EP a Rady č. 94/47/ES o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (timeshare) , sa na trhu objavili nové produkty ale aj nové typy zmlúv, ktoré

12

môžu trvať menej ako tri roky. Rovnako nebola zabezpečená ochrana pri ďalšom predaji a výmene v režime timeshare. Na túto oblasť sa nevzťahovali lehoty na rozmyslenie, zálohy ani informácie pre spotrebiteľa. Preto bolo potrebné reagovať na vzniknutý stav.

Zákon o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu je úplnou transpozíciou Smernice EP a Rady 2008/122/ES a nahrádza existujúcu právnu úpravu v § 55 až § 60 OZ, kde bola obsiahnutá tzv. zmluva o timeshare. Zároveň sa ukladá právomoc SOI vykonávať dozor v oblasti, ktorá bola doteraz zverená len súdom. Je to príklad posilňovania verejného práva na úkor súkromného, pretože trh kladie na spotrebiteľa čoraz väčšie nároky a ten musí presunúť časť zodpovednosti na štátny dozor.

Cit. zákon (účinnosť od 1.7.2011) upravuje práva spotrebiteľa a povinnosti predávajúceho týkajúce sa:časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadeníposkytovania dlhodobých rekreačných služiebich výmeny asprostredkovanie ďalšieho predaja.

Je to jeden z dvoch zákonov (okrem spotrebiteľských úverov), ktorý stanovuje povinnosť predávajúcemu v predstihu pred uzavretím zmluvy poskytnúť bezplatne jasné a zrozumiteľné informácie prostredníctvom vyplneného informačného formulára (neoddeliteľná súčasť zmluvy) v štátnom jazyku, alebo takom, ktorý si zvolí.

Zmluva musí mať písomnú formu a je povinné poučiť spotrebiteľa pred jej uzavretím: 1) o práve na odstúpenie od zmluvy (formulár na odstúpenie od zmluvy je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy – pozor!!! ak nesplní túto povinnosť odstúpiť od zmluvy možno do 1 roka a 14 kalendárnych dní!!!) bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní - procesná lehota (odo dňa uzavretia zmluvy alebo zmluvy o budúcej zmluve, ak je odovzdaná neskôr tak odo dňa jej osobného prevzatia alebo doručenia)2) o dĺžke lehoty na odstúpenie od zmluvy3) o zákaze predbežného plnenia (akékoľvek platby a plnenia resp. vinkulácie vopred sú zakázané)

Predávajúci je povinný zaslať spotrebiteľovi výzvu na úhradu písomne alebo na trvanlivom nosiči aspoň 14 kalendárnych dní pred dátumom splatnosti každej splátky (sú to rovnako vysoké ročné splátky podľa splátkového kalendára).

12. Transpozícia smernice 93/314/EHS do OZ a zákona č. 281/2001 Z. z. (organizované zájazdy)

Zákon obsahuje normy verejného aj súkromného práva.

Zájazdom je vopred pripravená kombinácia najmenej 2 zo služieb: doprava, ubytovanie, iné služby – napr. stravovanie, zabezpečenie sprievodcu, kultúrny program......ak sa ponúkajú na predaj za súhrnnú cenu a ak sa služba poskytuje dlhšie ako 24 hodín, alebo ak zahŕňa ubytovanie cez noc.Objednávateľom je osoba, ktorá...., teda môže byť aj FO aj PO – definovaný širšieMá právo neprijať plnenie nižšej kvality.Sprievodca musí mať príslušné osvedčenie.CK musí mať po celý čas predaja zájazdov uzatvorenú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad úpadku alebo bankovú zárukuCK je povinná pred uzatvorením zmluvy presne jasne pravdivo zrozumiteľne úplne a   riadne informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na kúpu zájazdu – tzv. podstatné podmienky zmluvy , ktoré keď sa zmenia, S môže odstúpiť od zmluvy.Katalóg alebo iná písomná forma ponuky je súčasťou zmluvy.Cena sa nesmie jednostranne zvýšiť v priebehu 20 dní pred začiatkom zájazdu.Reklamovať do 3 mesiacov od návratu, na zájazde spísať reklamáciu s delegátom.(OZ - §741a – k)

Subjektmi kontroly sú cestovné kancelárie a cestovné agentúry a fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré organizujú, ponúkajú alebo predávajú zájazdy.

Predmetom kontroly je dodržiavanie ustanovení zákona• cestovnými kanceláriami (ďalej len CK) - najmä uzatváranie zmlúv o obstaraní zájazdu, uzatvorenie zmluvy o poistení zájazdu, označovanie prevádzkarne, propagačných a iných materiálov, poverovanie výkonom

13

sprievodcovskej služby len osoby vlastniace osvedčenie, písomné poverenie zástupcu, ktorý je oprávnený prijímať a vybavovať reklamácie počas zájazdu, poskytnutie predpísaných informácií, odovzdávanie predpísaných dokladov objednávateľovi,• cestovnými agentúrami (ďalej len CA) - najmä označovanie prevádzkarne, propagačných a iných materiálov, sprostredkovanie zájazdov len pre CK.

Opatrenia a pokuty

Za porušenie ustanovení zákona o zájazdoch ukladá SOI opatrenia a pokuty podľa zákona o štátnej kontrole (128/2002) a podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (250/2007).

Zákon vymedzuje porušenia povinností ustanovených v zákone o zájazdoch, ktoré sa považujú za závažný spôsob porušenia podmienok zakladajúcich pozastavenie alebo zrušenie živnostenského oprávnenia podľa § 58 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

SOI, podľa zákona o štátnej kontrole, dáva podnet príslušným orgánom na pozastavenie alebo zrušenie živnostenského oprávnenia kontrolovanej osobe, ak vážne a opakovane porušuje povinnosti pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb, vyplývajúce zo zákona o ochrane spotrebiteľa, napr. neplnenie povinného zmluvného poistenia zájazdu pre prípad úpadku, zanedbanie informačných povinností, požiadaviek typových zmlúv, diskriminácia spotrebiteľa.

13. Transpozícia smernice 1999/44/ES do OZ (2 ročné záruky)

§ 620 OZ - záručná dobaToto ustanovenie upravuje dĺžku lehôt, počas ktorých je potrebné uplatniť práva zo zodpovednosti za vady.Záručná doba začína plynúť od prevzatia veci v obchode a končí jej posledným dňom .

(1) Záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto lehoty.

(2) Ak ide o použitú vec, kupujúci a predávajúci sa môžu dohodnúť aj na kratšej záručnej dobe, nie však kratšej než 12 mesiacov.

(3) Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnú dobu dlhšiu ako 24 mesiacov. Záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa môže týkať i len niektorej súčiastky veci.

(4) Na žiadosť kupujúceho je predávajúci povinný poskytnúť záruku písomnou formou (záručný list). Ak to povaha veci umožňuje, postačí namiesto záručného listu vydať doklad o kúpe.

(5) Vyhlásením v záručnom liste vydanom kupujúcemu alebo v reklame môže predávajúci poskytnúť záruku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záručnom liste určí predávajúci podmienky a rozsah tejto záruky.

Zákonom ustanovená dĺžka ZD sa zmenila prijatím novely OZ – zákona č. 150/2004 Z. z. – zo 6 mesiacov sa predĺžila na 24 mesiacov – vyplynulo zo smernice o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich záruk – smernica stanovuje aj povinnosť pre spotrebiteľa do 2 mesiacov informovať o nesúlade a ak sa nesúlad prejaví do 6 mesiacov, považuje sa za výrobnú vadu.

Pozri Zákon o ochrane spotrebiteľa § 18 ods. 6 – do 12 mesiacov môže zamietnuť reklamáciu predávajúci len na základe odborného posúdenia. § 18 ods. 7 - po 12 mesiacoch je už bremeno na spotrebiteľovi, ktorý ak preukáže odborným posúdením zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže uplatniť znova reklamáciu a tú už nemožno zamietnuť.

Predávajúci môže poskytnúť aj dlhšiu záruku na základe jednostranného vyhlásenia – jednostranný PÚ vyžaduje písomnú formu – vydať S záručný list

14

14. Transpozícia smernice 85/374/EHS do zákona č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom

Významnou súkromnoprávnou normou v rámci ochrany spotrebiteľa je zákon č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom (product liability), ktorý transponoval Smernicu Rady 85/374/EHS o zbližovaní právnych a správnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zodpovednosti za vadné výrobky. (Zaujímavosťou je, že prípravné štádium tejto smernice trvalo celých 9 rokov.)

Citovaný zákon je dôležitou súkromnoprávnou normou, podľa ktorej výrobca zodpovedá za škodu spôsobenú vadným výrobkom na zdraví alebo na živote poškodeného alebo na inej veci, ktorá je určená na osobné použitie alebo spotrebu. Škoda musí byť vyššia ako 20000 Sk (663,88 EUR). Spotrebiteľ postupuje pri uplatnení náhrady škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a náhradu si uplatňuje na súde. Poškodený musí preukázať, že výrobok je vadný, škodu a príčinnú súvislosť medzi vadným výrobkom a škodou.Vadný výrobok – nezaručuje bezpečnosť jeho použitia, ktorú možno od neho odôvodnene očakávať.Výrobca – nielen ten, kto vyrobil, vyťažil, ....., ale aj ten, kto sa za neho vydáva, ak ho nemožno zistiť, tak je to každý, kto výrobok dodá a do 1 mesiaca od uplatnenia nároku na náhradu škody neoznámi poškodenému meno výrobcu, alebo dodávateľa.Vylúčenie zodpovednosti – ak výrobok neuviedol do obehu, alebo tento nebol v tom čase vadný, nevyrobil ho na predaj, nedistribuoval v rámci podnikateľskej činnostiNáhrada škody v prípade viacerých poškodených rovnakými vadnými výrobkami – výrobca zodpovedá do výšky 3500 mil Sk (116 178 716,06 EUR), zníži sa, ak je súčasne zavinenie poškodeného a  viacerí výrobcovia zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Ak bolo aj konanie tretej osoby, zodpovedá v celom rozsahu výrobca, ale má proti tretej osobe postih.

Zodpovednosť výrobcu nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť.Premlčacia doba – 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel (alebo mohol) o škode a totožnosti výrobcu - najneskôr 10 rokov odo dňa keď výrobca tento výrobok uviedol do obehu

15. Ochrana spotrebiteľa pred účinkami nekalej súťaže

Niektoré praktiky podnikateľov nepoškodzujú len ich konkurentov , ale otáčajú sa aj proti spotrebiteľom.Právo na ochranu proti nekalej súťaži patrí do súkromného práva a právo na ochranu proti obmedzovaniu súťaže patrí do verejného práva.

Podľa úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku (§ 41) F a PO, ktoré sa zúčastňujú hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikatelia, majú právo slobodne rozvíjať súťaživú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti, sú povinní rešpektovať právne predpisy o hosp. súťaži a svoju účasť v súťažení nesmú zneužívať.

§ 44 - nekalou súťažou je konanie v hosp. súťaži, kt. je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiacim alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

Nekalou súťažou je: 1. klamlivá reklama – je šírenie údajov o vlastnom alebo cudzom podniku, jeho výrobkoch, či výkonoch, kt. je spôsobilé vyvolať klamlivú predstavu a ovplyvniť ekonomické správanie osôb, v dôsledku čoho vznikne vlastnému alebo cudziemu podniku v hosp. súťaži prospech na úkor iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov. Pri posudzovaní klamlivosti reklamy sa posudzujú všetky jej znaky a informácie, ktoré obsahuje. 2. klamlivé označenie tovarov a služieb – je každé označenie, kt. je spôsobilé vyvolať v hosp. styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z urč. štátu, urč. oblasti, miesta alebo od urč. výrobcov, prípadne, že majú osobitné charakteristické znaky alebo sa vyznačujú osobitnou akosťou.

3. vyvolanie nebezpečenstva zámeny a) použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa právom iný.

15

b) použitie osobitných označení podniku alebo osobitných či úpravu výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, kt. v zákazníckych kruhoch patria pre urč. podnik c) napodobenie cudzích výrobkov, obalov alebo výkonov iba v prípade, ak je možnosť vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obch. menom a výrobkami iného súťažiteľa 4. parazitovanie na povesti – sa rozumie také využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, kt. by inak súťažiteľ nedosiahol 5. podplácanie– rozumie sa ním také konanie, ktorým súťažiteľ osobe, kt. je členom štatutárneho orgánu alebo iného orgánu súťažiteľa, al. osobe, ktorá je v pracovnom pomere k inému súťažiteľovi, priamo al. nepriamo ponúkne, sľúbi al. poskytne akýkoľvek prospech za tým účelom, aby jej nekalým postupom docielil na úkor iných súťažiteľov pre seba alebo pre iného súťažiteľa prednosť al. inú neoprávnenú výhodu v súťaži.

6. zľahčovanie – je také konanie, kt. súťažiteľ uvedie al. rozširuje o pomeroch, výkonoch al. výrob. iného súťažiteľa, kt. mu môžu spôsobiť ujmu. Ďalej ide aj o uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o inom súťažiteľovi, pokiaľ mu môžu tieto údaje spôsobiť ujmu. Pozor – nekalou súťažou nie je, ak takéto údaje uviedol v porovnávacej reklame!!! 7. porušenie obchodného tajomstva – je také konanie, kt. konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní pre seba al. iného využije obch. tajomstvo, kt. sa môže využiť a o ktorom sa dozvedel: - tým, že sa mu tajomstvo verilo al. stalo inak prístupným na základe jeho prac. al. iného vzť. k súťaž - vlastným alebo cudzím orgánom, ktoré sa priečia zákonu 8. ohrozovanie zdravia a životného prostredia je také konanie súťaž. vyrába, uvádza na trh výrobky al. uskutočňuje výkony, ktoré ohroz. záujmy ochrany zdravia a ŽP chránené zákonom

Právne prostriedky ochrany – môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav, môžu požadovať primerané zadosťučinenie, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Právoplatné rozsudky vydané o týchto nárokoch k žalobe i len 1 oprávneného sú účinné aj pre ďalších oprávnených.Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame ustanovuje všeobecné požiadavky na reklamu, ochranu spotrebiteľa a podnikateľov pred účinkami klamlivej a neprípustne porovnávacej reklamy a reklamy, ktorá je nekalou obchodnou praktikou. Zákon o reklame implementoval o .i. aj Smernicu Rady 84/450/EHS o klamlivej a porovnávacej reklame , ako aj Smernicu EP a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách.Porovnávacia reklama – priamo alebo nepriamo označuje iného súťažiteľa alebo jeho produkty. Prípustná je vtedy, ak porovnáva tovary , služby alebo nehnuteľnosti, ktoré uspokojujú rovnaké potreby, sú určené na rovnaký účel, nediskredituje ochranné známky, obchodné mená, nevyvoláva zámenu medzi obchodníkmi, nie je klamlivá, jej súčasťou nie je nekalá obchodná praktika....Zakazuje sa reklama tabakových výrobkov, zbraní a streliva, reklama o potrebe alebo dostupnosti orgánov, tkanív a buniek s cieľom ponúknuť a nadobudnúť zisk či výhodu, reklama liekov neregistrovaných v SR, obsahujúcich omamné a psychotropné látky, liekov, ktorých výdaj je na lekársky predpis.Orgány dozoru (SOI, ŠÚKL, ÚVZ SR, Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv) – ak zistia porušenie, zakážu šírenie reklamy – v rozhodnutí môžu uloži ťpovinnosť zverejniť ho alebo jeho časť ako aj opravné vyhlásenie v médiách.Objednávateľ reklamy je povinný predložiť dôkazy o pravdivosti údajov reklamy v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Ak ich nepredloží, alebo sú nedostatočné, má sa za to, že reklama je klamlivá alebo porovnávacia reklama je neprípustná ( v tomto prípade sa ukladá pokuta objednávateľovi reklamy do 5 mil. SK.)

16

Príklad – Rozhodnutie SOI

Kontrola spočíva v porovnaní zisteného skutočného stavu so stavom predpísaným, t.j. ustanoveným všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vyhodnotením tohto porovnania je výsledok kontroly, z ktorého musí byť zrejmé, či zistený skutkový stav vyhovoval alebo nevyhovoval predpísanému stavu.SOI pri kontrolách zisťuje nedostatky a ich príčiny, vyžaduje ich odstránenie ako aj odstránenie škodlivých následkov. Za týmto účelom vydáva záväzné pokyny aj formou opatrenia na mieste podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o štátnej kontrole alebo opatrenia na nápravu (podľa zákona o obaloch, zákona o odpadoch a zákona o chemických látkach). V rámci kontrolnej činnosti sú ukladané opatrenia: opatrenia na mieste (zákon o štátnej kontrole)opatrenia (zákon o trhoviskách)ochranné opatrenia (zákon o štátnej kontrole, zákon o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody v znení neskorších predpisov)iné opatrenia v správnom konaní (zákon o stavebných výrobkoch, zákon o reklame).

Ak kontrolovaná osoba nesplní záväzný pokyn, inšpektorát uloží pokutu za nesplnenie opatrenia na mieste alebo za opakované porušenie tej istej povinnosti.Inšpektor sa pri kontrole žiadnou formou nevyjadruje k možnosti alebo k predpokladu začatia správneho konania o uložení postihu.Oznámenie o začatí správneho konania o uložení postihu, ochranného opatrenia alebo iného opatrenia v správnom konaní zasiela kontrolovanej osobe inšpektorát.

Slovenská obchodná inšpekciaInšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, Prievozská 32,

820 07 Bratislava, P.O.BOX 5

číslo: P/0026/01/2011 dátum: 02.03.2011

Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, ako príslušný orgán dozoru, podľa § 3 ods. 4, § 4 ods. 1 a ods. 2, písm. g/ zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov, v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov,

r o z h o d o l takto:

účastníkovi konania: Palace Multikino, s.r.o., Einsteinova 20, 851 01 Bratislava,IČO: 44 066 490,predávajúci v prevádzke: Palace Cinemas, OC Eurovea, Pribinova 8, Bratislava,

pre porušenie povinnosti predávajúcim predávať výrobky v správnej miere - predávajúci pri kontrolnom nákupe, uskutočnenom inšpektormi SOI

dňa 21.01.2011 v prevádzke Palace Cinemas, OC Eurovea, Pribinova 8, Bratislava, nedodržal deklarovaný objem podaného alkoholického nápoja (pri objednávke 2x 40 ml Becherovka 38% á 55 €/l bolo podaných miesto deklarovaných 2x 40 ml- 1x 33 ml a 1x 35 ml), čím došlo k predraženiu nákupu v neprospech spotrebiteľa celkom o sumu 0,65 €

správne účtovať ceny pri predaji výrobkov - pri kontrole uskutočnenej inšpektormi SOI dňa 21.01.2011 v prevádzke Palace Cinemas, OC Eurovea, Pribinova 8, Bratislava, bolo zistené, že predávajúci spotrebiteľovi p. Ninajovi dňa 10.11.2010 nesprávne účtoval cenu vstupenky na 3D film Saw 3D zakúpenej v rámci akcie „Zľavnené filmové stredy“. Na základe ponukovej akcie bola cena vstupenky 4,20 € (uvedená v cenníku na info tabuli aj na webovej stránke), pričom predávajúci účtoval sumu 8,00 €, čím došlo k predraženiu nákupu v neprospech spotrebiteľa celkom o sumu 3,80 €,

čím došlo k porušeniu § 4 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov,

17

u k l a d á

podľa § 24 ods. 1 cit. zákona pokutu vo výške 1.500,00 €(slovom jedentisícpäťsto eur)

Pokutu je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet: Štátna pokladnica, Bratislava, č. ú. 7000065068/8180, KS-379, VS-00260111

O d ô v o d n e n i e

Dňa 21.01.2011 vykonali inšpektori SOI kontrolu v prevádzke Palace Cinemas, OC Eurovea, Pribinova 8, Bratislava, zameranú na šetrenie podnetu spotrebiteľa č. 1122/2010 a na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).Pri výkone kontroly bolo zistené, že predávajúci pri kontrolnom nákupe nedodržal deklarovaný objem podaného alkoholického nápoja (pri objednávke 2x 40 ml Becherovka 38% á 55 €/l bolo podaných miesto deklarovaných, objednaných a zaplatených 2x 40 ml – po zohľadnení príslušnej tolerancie 1 ml, 1x 33 ml a 1x 35 ml), čím došlo k predraženiu nákupu v neprospech spotrebiteľa celkom o sumu 0,65 €.Šetrením podnetu č. 1122/2010 inšpektori SOI zistili, že predávajúci spotrebiteľovi p. Ninajovi dňa 10.11.2010 nesprávne účtoval cenu vstupenky na 3D film Saw 3D zakúpenej v rámci akcie „Zľavnené filmové stredy“. Na základe ponukovej akcie bola cena vstupenky 4,20 € (uvedená v cenníku na info tabuli aj na webovej stránke), pričom predávajúci účtoval sumu 8,00 €, čím došlo k predraženiu nákupu v neprospech spotrebiteľa celkom o sumu 3,80 €.Uvedeným konaním došlo k porušeniu § 4 ods. 1 písm. a), d) zákona o ochrane spotrebiteľa, za ktoré zodpovedá spoločnosť Palace Multikino, s.r.o., so sídlom Einsteinova 20, 851 01 Bratislava, IČO: 44 066 490 (ďalej len „účastník konania“).Na základe zisteného porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa bolo účastníkovi konania listom zo dňa 10.02.2011 zaslané oznámenie o začatí správneho konania, doručeným dňa 15.02.2011.V zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov, bola účastníkovi konania poskytnutá možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.K oznámeniu o začatí správneho konania o uložení pokuty sa účastník konania v lehote stanovenej orgánom dozoru nevyjadril, zistené protiprávne konanie žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil.V zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci povinný predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo množstve a umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov...........................................Zodpovednosť účastníka konania bola spoľahlivo preukázaná.Pri určovaní výšky pokuty orgán dozoru vzal v úvahu charakter a závažnosť zisteného protiprávneho konania, ktorým bol v značnej miere znížený rozsah práv spotrebiteľa priznaný mu zákonom o ochrane spotrebiteľa. Ďalej orgán dozoru pri určovaní výšky pokuty prihliadol aj na následky zisteného protiprávneho konania. .............................................Po zvážení a vyhodnotení uvedených skutočností považuje orgán dozoru postih, uložený vo výške, stanovenej vo výroku tohto rozhodnutia, za primeraný.Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú.

18