ODPORÚČANÁ LITERATÚRA ODPORÚČANÁ LITERATÚRA

ČERNÝ, J., HOLEŠ, J.: ČERNÝ, J., HOLEŠ, J.: Sémiotika.Sémiotika. Praha : Portál, 2004 Praha : Portál, 2004 DOUBRAVOVÁ, J.: DOUBRAVOVÁ, J.: Sémiotika v teorii a praxiSémiotika v teorii a praxi. Praha : Portál, . Praha : Portál,

20022002 VOIGT, V.: VOIGT, V.: Úvod do semiotikyÚvod do semiotiky. Bratislava : Tatran, 1981. . Bratislava : Tatran, 1981. …………………………………………………………………………………………………………………………........................................................................................

................ APPIGNANESI, R., GARATT, CH.: APPIGNANESI, R., GARATT, CH.: Postmodernismus pro Postmodernismus pro

začátečníkyzačátečníky. Brno : Ando publishing,1996. Brno : Ando publishing,1996 BAGGIO, A. M.: BAGGIO, A. M.: Hľadať si tvár. Slobodný človek v konzumnej Hľadať si tvár. Slobodný človek v konzumnej

spoločnosti. spoločnosti. Bratislava : Nové mesto, 1996. Bratislava : Nové mesto, 1996. BARTHES, R.: BARTHES, R.: Mytologie. Mytologie. Praha : Dokořán, 2004. Praha : Dokořán, 2004. BIEDERMANN, HBIEDERMANN, H.: Lexikón symbolov.: Lexikón symbolov. Bratislava : Obzor, 1992. . Bratislava : Obzor, 1992. ECO, U.: ECO, U.: Skeptikové a těšiteléSkeptikové a těšitelé. Praha : Argo, 2006.. Praha : Argo, 2006. STERN, J.: STERN, J.: Média, psychoanalýza a jiné perverzeMédia, psychoanalýza a jiné perverze. Praha : . Praha :

Malvern. 2006. Malvern. 2006. TOSCANI, O.: TOSCANI, O.: Reklama je navoňaná zdochlinaReklama je navoňaná zdochlina. Bratislava : . Bratislava :

Slovart,1996. Slovart,1996.

HORŇÁK, P.: HORŇÁK, P.: Abeceda reklamyAbeceda reklamy. Bratislava : Central European . Bratislava : Central European Advertising, 2003.Advertising, 2003.

HRADISKÁ, E.: HRADISKÁ, E.: Psychológia a reklamaPsychológia a reklama. Bratislava : Elita, 1998. . Bratislava : Elita, 1998.

KLEINOVÁ, N.: KLEINOVÁ, N.: Bez loga.Bez loga. Praha : Argo, 2005. Praha : Argo, 2005.

SCHULTZ, D. E.: SCHULTZ, D. E.: Moderní reklama - umění zaujmout.Moderní reklama - umění zaujmout. Praha : Praha : Grada Publishing, 1995.Grada Publishing, 1995.

TELLIS G. J.: TELLIS G. J.: Reklama a podpora prodejeReklama a podpora prodeje. Praha : Grada . Praha : Grada Publishing, 2000. Publishing, 2000.

VYSEKALOVÁ, J., MIKEŠ, J.: VYSEKALOVÁ, J., MIKEŠ, J.: Reklama, jak dělat reklamuReklama, jak dělat reklamu. Praha : . Praha : Grada Publishing, 2003.Grada Publishing, 2003.

CÉZAR, J.: CÉZAR, J.: I zázrak potřebuje reklamuI zázrak potřebuje reklamu, , pestrý průvodce světem pestrý průvodce světem reklamní a marketingové komunikace.reklamní a marketingové komunikace. Brno : Computer press, Brno : Computer press, 2007. 2007.

KOMUNIKAČNÝ PROCES - JEHO VÝZNAM KOMUNIKAČNÝ PROCES - JEHO VÝZNAM

V KONTEXTE UMENIA, MÉDIÍ A REKLAMYV KONTEXTE UMENIA, MÉDIÍ A REKLAMY

Komunikačný proces z pohľadu reklamy, alebo Komunikačný proces z pohľadu reklamy, alebo bežnej každodennej praxe pozostáva z viacerých bežnej každodennej praxe pozostáva z viacerých zložiek, vytvárajúcich určitý transfer informácií zložiek, vytvárajúcich určitý transfer informácií (predstáv, myšlienok, nápadov, poznatkov, (predstáv, myšlienok, nápadov, poznatkov, skúseností, zážitkov) medzi autorom (vysielačom) skúseností, zážitkov) medzi autorom (vysielačom) a príjemcom (recipientom).a príjemcom (recipientom).

Pre lepšie pochopenie komunikácie vzniklo Pre lepšie pochopenie komunikácie vzniklo množstvo modelov komunikácií, slúžiacich ako množstvo modelov komunikácií, slúžiacich ako zjednodušená schéma, znázorňujúca proces zjednodušená schéma, znázorňujúca proces komunikácie napr. model komunikácie napr. model Clauda E. ShannonaClauda E. Shannona, , Warrena WeaveraWarrena Weavera, , Harolda W. Lasswella, Harolda W. Lasswella, Georgea Gerbnera.Georgea Gerbnera.

Prvými teoretickými modelmi boli modely Prvými teoretickými modelmi boli modely Clauda E. ShannonaClauda E. Shannona,,

Warrena WeaveraWarrena Weavera, alebo , alebo Harolda W. LasswellaHarolda W. Lasswella..

Zakladateľ matematickej teórie informácie Zakladateľ matematickej teórie informácie Claud E. Claud E. ShannonShannon rozvinul svoju teóriu informácie v publikácii rozvinul svoju teóriu informácie v publikácii „Mathematical Theory of Communication“„Mathematical Theory of Communication“ ( („Matematická „Matematická teória komunikácie“teória komunikácie“) v roku 1949. ) v roku 1949. ShannonShannon však považoval však považoval význam správy za irelevantný z pohľadu technického význam správy za irelevantný z pohľadu technického výskumu komunikácie.výskumu komunikácie.

Oproti tomu už jeho kolega Oproti tomu už jeho kolega Warren WeaverWarren Weaver naznačil naznačil využitie modelu komunikácie na oblasť humanitných vied. využitie modelu komunikácie na oblasť humanitných vied.

Sociológ a politológ Sociológ a politológ Harold W. Lasswell Harold W. Lasswell uvažoval uvažoval o komunikácii tak, že sa snažil zodpovedať päť základných o komunikácii tak, že sa snažil zodpovedať päť základných otázok: otázok: KTOKTO hovorí hovorí ČOČO, , AKOAKO to hovorí, alebo aký kanál, to hovorí, alebo aký kanál, resp. médium používa na prenos správy, resp. médium používa na prenos správy, KOMUKOMU to hovorí a to hovorí a s akým s akým EFEKTOMEFEKTOM..

LasswellLasswell patril k zakladateľom výskumu masovej patril k zakladateľom výskumu masovej komunikácie a preto sa jeho model komunikácie stal komunikácie a preto sa jeho model komunikácie stal inšpiráciou aj pre iných autorov ako napr. pre amerického inšpiráciou aj pre iných autorov ako napr. pre amerického výskumníka výskumníka Georgea Gerbnera Georgea Gerbnera (predstaviteľ tzv. (predstaviteľ tzv. „kultivačnej teórie“„kultivačnej teórie“ – tvrdí, že médiá ovplyvňujú náš pohľad – tvrdí, že médiá ovplyvňujú náš pohľad na svet a televízia má schopnosť nahradiť našu osobnú na svet a televízia má schopnosť nahradiť našu osobnú skúsenosť), ktorý doplnil skúsenosť), ktorý doplnil lasswelov modellasswelov model o ďalšie časti, o ďalšie časti, ktoré s komunikáciou súvisia (niekto vníma nejakú udalosť ktoré s komunikáciou súvisia (niekto vníma nejakú udalosť a reaguje na ňu v nejakej situácii, pomocou nejakých a reaguje na ňu v nejakej situácii, pomocou nejakých prostriedkov, aby poskytol materiály v nejakej podobe, prostriedkov, aby poskytol materiály v nejakej podobe, v nejakom kontexte, s nejakým obsahom a s nejakými v nejakom kontexte, s nejakým obsahom a s nejakými dôsledkami).dôsledkami).

V rámci výskumu jazykovej komunikácie patrí V rámci výskumu jazykovej komunikácie patrí k najvýznamnejším predstaviteľom ruský lingvista, k najvýznamnejším predstaviteľom ruský lingvista, štrukturalista, jeden zo zakladateľov štrukturalista, jeden zo zakladateľov Pražského Pražského lingvistického krúžkulingvistického krúžku, , Roman JakobsonRoman Jakobson. . R.R. JakobsonJakobson uvádza uvádza šesť faktorov jazykovej komunikácie a to: odosielateľ, šesť faktorov jazykovej komunikácie a to: odosielateľ, kontext, správa, kontakt, kód a adresát. kontext, správa, kontakt, kód a adresát.

Zložky komunikačného procesu:Zložky komunikačného procesu: Vysielač (zdroj informácie)Vysielač (zdroj informácie) – zadavatel reklamy, umělec agentura – zadavatel reklamy, umělec agentura Kódovanie (kódovací základ)Kódovanie (kódovací základ) – jazyk/ barvy, text, plocha – jazyk/ barvy, text, plocha SignálSignál – konkrétní produkt /komunikát – konkrétní produkt /komunikát Informačný kanálInformačný kanál – použité médium – použité médium Príjemca informáciePríjemca informácie Dekódovanie: skúsenostný komplex autora a príjemcu, informačný šum, Dekódovanie: skúsenostný komplex autora a príjemcu, informačný šum,

redundancia, spätná väzbaredundancia, spätná väzba ; informační šum může být mentální, technický, ; informační šum může být mentální, technický, kulturní, historický, nadbytečná informace – pozitivní/ negativní - otázka kulturní, historický, nadbytečná informace – pozitivní/ negativní - otázka opakované reklamy opakované reklamy

Všeobecná schéma Všeobecná schéma

komunikačného procesu:komunikačného procesu:

Technické a prísne vedecké chápanie komunikácie Technické a prísne vedecké chápanie komunikácie neberie do úvahy sociálne pôsobenie prostredia neberie do úvahy sociálne pôsobenie prostredia v procese komunikácie, alebo, presnejšie v procese komunikácie, alebo, presnejšie povedané, nie je predmetom jeho výskumu. Preto si povedané, nie je predmetom jeho výskumu. Preto si vystačí lineárnym zobrazením modelu komunikácie. vystačí lineárnym zobrazením modelu komunikácie. Ak však uvažujeme v intenciách marketingových, Ak však uvažujeme v intenciách marketingových, reklamných, umeleckých, alebo reklamných, umeleckých, alebo masovokomunikačných, nemôžeme vnímať model masovokomunikačných, nemôžeme vnímať model komunikácie iba lineárne, ale do jeho procesu komunikácie iba lineárne, ale do jeho procesu musíme zapojiť aj sociálne prostredie, kultúrno-musíme zapojiť aj sociálne prostredie, kultúrno-historické kontexty a realitu, ktoré sa priamo historické kontexty a realitu, ktoré sa priamo podieľajú na výslednom obraze komunikácie.podieľajú na výslednom obraze komunikácie.

Raymond WilliamsRaymond Williams inšpiroval mnohých tvorcov inšpiroval mnohých tvorcov komunikačných modelov, aby v komunikácii komunikačných modelov, aby v komunikácii zohľadňovali aj kultúrne prostredie tzv. zohľadňovali aj kultúrne prostredie tzv. kulturálny kulturálny model komunikácie.model komunikácie.

„„Kulturální model komunikace vnímá komunikaci jako Kulturální model komunikace vnímá komunikaci jako konstruování sdíleného prostoru významů, v němž se konstruování sdíleného prostoru významů, v němž se příslušníci dané kultury pohybují. Zatímco přenosový model příslušníci dané kultury pohybují. Zatímco přenosový model izoluje sdělení a „dopravuje“ je jako dopis od podavatele izoluje sdělení a „dopravuje“ je jako dopis od podavatele k příjemci, kulturální model klade důraz na skutečnost, že k příjemci, kulturální model klade důraz na skutečnost, že lidé spolu sdílejí svět společných významů, které berou jako lidé spolu sdílejí svět společných významů, které berou jako samozřejmost, dávno předtím, než k formulaci nějakého samozřejmost, dávno předtím, než k formulaci nějakého sdělení dojde“ sdělení dojde“ (Jirák, J., Köpplová, B.: 2003, st. 50).(Jirák, J., Köpplová, B.: 2003, st. 50).

Stuart HallStuart Hall v súvislosti s médiami hovorí o role v súvislosti s médiami hovorí o role interpretačne aktívneho publika. Jeho teória interpretačne aktívneho publika. Jeho teória kódovaniakódovania a a dekódovania dekódovania je charakteristická tým, že publikum je charakteristická tým, že publikum pristupuje k interpretácii mediálnych textov tvorivo, pristupuje k interpretácii mediálnych textov tvorivo, invenčne a preto odoslaný význam automaticky nemusí byť invenčne a preto odoslaný význam automaticky nemusí byť totožný s významom prijatým. Tento fakt je dôležitý aj pre totožný s významom prijatým. Tento fakt je dôležitý aj pre marketing, reklamu a treba ho zohľadniť aj pri komunikácií marketing, reklamu a treba ho zohľadniť aj pri komunikácií so zákazníkom. so zákazníkom.

Základný model umeleckej komunikácie Základný model komerčnej komunikácie

(základný model umeleckej komunikácie je spracovaný podľa Žilka, T.: Poetický slovník. Tatran, Bratislava 1984, str. 36)

Umelecká komunikácia a reklamná Umelecká komunikácia a reklamná metakomunikáciametakomunikácia

UMELECKÉ DIELA V RUKÁCH REKLAMNÝCH UMELECKÉ DIELA V RUKÁCH REKLAMNÝCH TVORCOVTVORCOV