okres PIEŠŤANY - Progresit › analyza › 15-ObcePN.pdf · 2006-03-24 · okres Piešťany BANKA Tradície a podujatia Vhodné prírodné a klimatické podmienky predurovali územie

okres

PIEŠŤANY

Banka, Bašovce, Borovce, Chtelnica, Dolný Lopašov, Drahovce, Dubovany, Ducové, Hubina, Kočín - Lančár, Krakovany, Moravany nad Váhom, Nižná, Ostrov, Pečeňady, Piešťany, Prašník, Rakovice, Ratnovce, Sokolovce, Šípkové, Šterusy, Trebatice, Veľké Kostoľany, Veľké Orvište, Veselé, Vrbové

okres Piešťany BANKA

Banka

Základné údaje

Rozloha: 858 ha Nadmorská výška: 175 m.n.m Počet obyvateľov: 2 119 Hustota obyvateľstva: 247 Obecný úrad: Topolčianska cesta 23; tel. 033/7745177; e-mail: [email protected] PSČ: 921 01 Internetová stránka: nie je Iné:

Obec Banka leží na ľavom brehu rieky Váh na juhozápadných výbežkoch Považského Inovca v tesnej blízkosti Piešťan. Na jej západnej strane pozdĺž Mŕtveho ramena Váhu susedí s hlavnou kúpeľnou časťou Piešťan situovanou na Kúpeľnom ostrove. V katastri obce sa nachádza Serbalov vŕšok, najzápadnejší výbežok Považského Inovca, ktorý je známy pod názvom Červená veža (268 m.n.m.). Dvíha sa nad južnou časťou Kúpeľného ostrova a v minulosti bol upravený ako lesopark. Cez obec preteká Vápenický potok.

História

Archeologické nálezy preukázali, že okolie obce bolo osídlené už v období paleolitu, t.j. v staršej dobe kamennej. Z katastra obce pochádzajú paleontologické nálezy pravekej fauny, prevažne mamuta. Obec sa spomína prvý raz v roku 1241 ako hrad Bana. Bola súčasťou kráľovských majetkov, neskôr patrila viacerým zemianskym rodinám. Nálezy a písomné pramene poukazujú na skutočnosť, že hrad Bana stál na území dnešného chotára obce Banka, pravdepodobne na mieste dnešného kostola sv. Martina. V druhej polovici 13. storočia hrad Bana začal strácať svoj strategický význam a jeho majetky sa postupne dostávali do šľachtických rúk. Banka historicky patrila k tematínskemu panstvu. Pri pustošení Považia krymskými Tatármi v roku 1599 bola obec zväčša spustošená, kostol sv. Martina bol vypálený.

Kultúrne pamiatky

• Ranogotický kostol sv. Martina zo 14 storočia s renesančnou adaptáciou z roku 1600. Začiatkom 17. storočia opevnený. V roku 1931 pristavili nový kostol s vežou na južnej strane starej budovy. Zachované renesančné náhrobné tabule a starý renesančný portál zo 17. storočia. V interiéri kostola na strope a čiastočne aj na stenách je bohatá maliarska výzdoba, ktorá bola v roku 1989 zreštaurovaná. Pri veži je umiestnený kamenný kríž z roku 1779. V areály kostola na ľavej strane presbytéria stojí jaskyňa Preblahoslavennej Panny Márie Lurdskej.

• Socha sv. Vendelína, patróna roľníkov, pastierov a ochrancu domácich zvierat v dobovom odeve s klobúkom, kapsou a rýľom, sa nachádza na križovatke Bananskej a Podhorskej ulice. Postavená bola v roku 1885, zreštaurovaná v roku 1996. Po ľavej strane pri nohách svätca je jeden z atribútov sv. Vendelína vôl. Sv. Vendelín žil v šiestom storočí, bol pustovníkom a neskôr opátom kláštora Tholey pri nemeckom Saarbrückene. Jeho sviatok sa svätí 20. októbra.

269


Tradície a podujatia Vhodné prírodné a klimatické podmienky predurčovali územie Banky už v minulosti na

pestovanie viniča. Vinohradnícka tradícia sa zachovala najmä v oblasti Vila Bacchus (pestovanie viniča, degustácia vín), staré vínne pivnice sa nachádzajú na Topoľčianskej ceste pri križovatke s Bananskou ulicou v blízkosti kostola. Jedna z nich funguje po dohode s majiteľom i za účelom návštev pre verejnosť.

Vo Vile Bacchus, letohrádku grófa Dezasse, býval v lete roku 1801 Ludvig van Beethoven počas svojho liečebného pobytu v Piešťanoch. Údajne tu vznikla jeho „Sonáta mesačného svitu“. Vila Bacchus sa nachádza na ceste smerom z Banky do Topoľčian.

Z tradičných podujatí sa každoročne organizuje Bančiarska „Buď-Fit“ (október), pálenie vatier zvrchovanosti (júl), nohejbalový turnaj a denná i nočná hasičská súťaž (júl/august).

Turistika

Obec Banka disponuje dobrými možnosťami pre letnú i zimnú turistiku. Pešia turistika zahŕňa skôr mierne náročné trasy – smerom cez oblasť Vily Bacchus do sedla Havran (popr. ďalej na Čertovu pec, jaskynné sídlo pravekého človeka; územie okresu Topoľčany), a smerom cez Obrázkovú horu na lyžiarsky svah Ahoj, odkiaľ je krásny výhľad do okolia. Príjemné prechádzky ponúka lesopark Červená veža. V rekreačnej oblasti Sĺňava II sa nachádza termálne kúpalisko, autokemping, sauna a väčšie množstvo hotelových a ubytovacích zariadení. Všeobecne disponuje obec veľkým množstvom hotelových, ubytovacích a reštauračných zariadení poskytujúcich kvalitné stravovacie služby so slovenskými špecialitami a cimbalovou muzikou, či ponúkajúce agroturistické služby ako napr. jazdu na koni. Viacero ľudí v obci ponúka ubytovanie v súkromí.

Na území obce sa nachádzajú tri cyklotrasy rozdielnej náročnosti a dĺžky (9, 10 a 15 km). V zimnom období je v obci možnosť lyžovania v lyžiarskom stredisku Ahoj, kde sa nachádza zrekonštruovaný lyžiarsky vlek. V sedle Havran začína lyžiarska turistická trasa (bežkovanie) prechádzajúca smerom cez Zlatý vrch, Krahulčie vrchy, Marhát, Jelenie jamy, Kostolný vrch, Veselý vrch, Bezovec, hrad Tematín až do obce Lúka v okrese Nové Mesto n/V.

Poľnohospodárstvo

Tradičné je vinohradníctvo. V obci nie je poľnohospodárske družstvo. V susedstve s obcou Moravany n/V sa nachádza hydinárska farma Gyron.

Prenájom

Pôda: pn02

Zhodnotenie

Príjemný ráz počasia vytvára dobré klimatické podmienky pre život i turistiku v Banke i jej okolí. V obci sú dobré možnosti príjemných prechádzok a nenáročnej turistiky, ktorú je možné spojiť s návštevou reštauračných zariadení. Tieto zariadenia poväčšine fungujú (nateraz je zatvorená len Vila Bacchus) a ponúkajú dobrý až vysoký štandard kvality. Všeobecne je obec Banka vysoko orientovaná na rozvoj cestovného ruchu, čo súvisí s priamym susedstvom s mestom Piešťany. V obci je dostatok ubytovacích a reštauračných zariadení. Na novom chodníku vybudovanom z fondov EÚ, ktorý sa tiahne pozdĺž potoka Vápeník sa nachádza informačná tabula o obci. V obci funguje súkromné informačné centrum, konkrétne naplánované je i obecné informačné centrum s možnosťou prístupu na

270


internet pre verejnosť. Obec disponuje vlastným propagačným materiálom spracovanom po slovensky, nemecky a anglicky. Slabinou je chýbajúca internetová stránka o obci, zhoršená infraštruktúra v niektorých častiach obce, chátrajúca budova reštaurácie Červená veža v rovnomennom lesoparku Červená veža.

Podnikanie fyzických i právnických osôb v obci je prevažne zamerané na cestovný ruch spojený s kúpeľníctvom. Hoci obec Banka ponúka dobré možnosti turistiky rozšírené o ponuku susedných Piešťan, možnosti ďalšieho podnikania v oblasti vidieckeho cestovného ruchu sú do istej miery obmedzené – v obci je dostatok ubytovacích a reštauračných kapacít. Možnosťou je prepojenie ubytovacích resp. reštauračných služieb s pestovateľskou tradíciou obce, t.j. s vinohradníctvom, návštevou vínnej pivnice, ochutnávkou vín spojenou s odborným výkladom, či s inými službami (napr. požičovňa bicyklov). Možnosťou je i rozvoj zimnej turistiky v lyžiarskom stredisku Ahoj, čo by však predpokladalo investovanie do umelého zasnežovania. Nateraz sú lyžiarske možnosti závislé od prirodzenej snehovej prikrývky.

Pohľad na obec Banka

(Zdroj: www.infocentre.sk)

271

okres Piešťany BAŠOVCE

Bašovce

Základné údaje

Rozloha: 404 ha Nadmorská výška: 164 m.n.m Počet obyvateľov: 353 Hustota obyvateľstva: 87 Obecný úrad: OU Bašovce 160, 922 01 Ostrov; tel. 033/7746859;

e-mail: [email protected] PSČ: 922 01 Internetová stránka: www.basovce.sk Iné:

Obec Bašovce sa rozprestiera na severozápade okresu Piešťany v susedstve s okresom Nové Mesto n/V. Od Piešťany je obec vzdialená ca 5 km, je dostupná cestami lokálneho charakteru. Preteká ňou potok Dubová.

História

Prvá písomná správa o Bašovciach je v zoborskej listine z roku 1113. V rokoch 1392 sa obec nazýva Bassoch, 1439 Bassowec, 1773 Bašovce. Koncom 14. storočia Bašovce patrili Čachtickému panstvu, Ctibor pod vplyvom manželky Dobronochy vydal v Budíne 16. januára 1414 zakladaciu listinu agustiniánskej prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom a daroval jej dve dediny: Pobedim a Bašovce a túto fundáciu potvrdil aj kráľ Žigmund. Podľa urbára z roku 1658 patrilo novomestskej prepozitúre v Bašovciach 12 poddanských usadlostí. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom.

Kultúrne pamiatky

• V katastri Bašoviec objavili archeológovia praveké neolitické sídlisko s volútovou keramikou i slovanské sídlisko.

• Rímsko-katolícky Kostol Ružencovej Panny Márie z roku 1906.

Turistika

V katastri obce sa nenachádzajú chránené prírodné výtvory, ani značené turistické trasy. Obec je obklopená poľami, podmienky na horskú turistiku tu nie sú. V obci sú však podmienky na turistický rybolov, pri miestnom rybníku je rybárska bašta.

Poľnohospodárstvo

V obci hospodári poľnohospodárske družstvo Pokrok so sídlom v obce Ostrov.

Zhodnotenie

Obec Bašovce je malou obcou ležiacou uprostred polí s relatívne slabou ponukou pre vidiecky turizmus. Využitý potenciál predstavuje miestny rybník, kde je možné pestovať turistický rybolov. Ponuku možností CR je potrebné orientovať na obce a mestá v blízkosti (Piešťany, Vrbové, Horná Streda, Čachtice). Potenciál rozvoja vidieckeho CR, ktorý je

272

okres Piešťany BAŠOVCE

príbuzný väčšine poľnohospodárskych obcí v regióne, predstavuje zakladanie eko-fariem či hospodárskych dvorov s možnosťou občerstvenia popr. predaja eko-produktov.

Pohľad na obec Bašovce

(Zdroj: www.tourist-channel.sk)

273

okres Piešťany BOROVCE

Borovce

Základné údaje

Rozloha: 1 088 ha Nadmorská výška: 160 m.n.m Počet obyvateľov: 900 Hustota obyvateľstva: 83 Obecný úrad: 922 09, Borovce 168; tel. 033/7734003 PSČ: 922 09 Internetová stránka: nie je Iné:

Obec sa nachádza v severnej časti Trnavskej Pahorkatiny približne 7 km od okresného mesta Piešťany. Obec leží medzi poľami pozdĺž štátnej cesty II-504 z Trnavy do Vrbového a Piešťan. Katastrom obce tečie riečka Dudváh.

História

Archeologické nálezy dokazujú osídlenie volútovej, želiezovskej a lengyelskej kultúry, staršej a mladšej doby bronzovej. Rímsko-barbarské sídlisko je z 2. až 3. storočia po Kristovi. Slovanské pohrebisko zo 7. - 8. storočia. Prvá písomná zmienka je z roku 1262, kde je obec doložená ako Borey. Po celej dĺžke obce Borovce, smerom od Vrbového na Veselé, tiekol mlynský potok zvaný Holeška, ktorý dodával vodu pre všetky mlyny, ktoré boli popri ňom postavané. V dnešnej dobe potok už vyschol neslúži svojmu účelu. V roku 1916 bola vybudovaná miestna traťová dráha. Bola to traťová odbočka z Trebatíc a končila v Rakoviciach. Mala dve nakladacie stanice: Borovce a Rakovice. Najviac ju využíval miestny majer pre dovoz rôzneho tovaru a roľníci pre nakladanie a odvoz repy. Dnes už neslúži.

Kultúrne pamiatky

• Pôvodne baroková kúria z roku 1747 prestavaná na faru.

• Klasicistická kúria z 1. polovice 19. storočia.

• Neskorobarokový rímsko-katolícky Kostol sv. Vavrinca z rokov 1777 - 1781.

Turistika

V katastri obce sa nenachádzajú chránené prírodné výtvory, ani značené turistické trasy. Obec je obklopená poľami, podmienky na horskú turistiku tu nie sú. Vhodné podmienky sú na pestovanie nenáročnej cykloturistiky.

Poľnohospodárstvo

V obci hospodári poľnohospodárske družstvo.

Zhodnotenie

Obec Borovce je obcou ležiacou uprostred polí bez priamej blízkosti na pohoria v regióne (Malé Karpaty, Považský Inovec). Podobne ako susediace obce, resp. obce ležiace pozdĺž štátnej cesty č. 504 v okrese (Ostrov, Krakovany, Trebatice, Borovce, Rakovice, Veselé,

274

okres Piešťany BOROVCE

Dubovany, Veľké Kostoľany, Pečeňady) je obec Borovce poľnohospodárskou obcou s relatívne slabými možnosťami turistiky a CR. Potenciál týchto obcí však predstavuje kvalitná úrodná poľnohospodárska pôda. Sú tu možnosti zakladania ekologických fariem popr. hospodárskych dvorov s ekologickou formou poľnohospodárstva (súčasný trend). Ponuka vidieckeho turizmu by sa tak orientovala na spoznávanie života roľníka spolu s prídavnými službami ako predaj bio-produktov, stravovacie služby, predaj upomienkových predmetov a pod. Čo sa týka letnej a zimnej turistiky, ponuka by sa mala orientovať na ponuku blízkych miest a obcí (Piešťany, Vrbové atď.).

Kostol sv. Vavrinca

(Zdroj: www.tourist-channel.sk)

275

okres Piešťany DOLNÝ LOPAŠOV

Dolný Lopašov

Základné údaje

Rozloha: 2 293 ha Nadmorská výška: 207 m.n.m Počet obyvateľov: 991 Hustota obyvateľstva: 43 Obecný úrad: 922 04, Dolný Lopašov 79; tel. 033/7794102;

e-mail: [email protected] PSČ: 922 04 Internetová stránka: http://www.obecdlopasov.sk/ Iné:

Obec sa rozprestiera pri juhovýchodnom okraji Malých Karpát po oboch stranách Lopašovského potoka. Je umiestnená v údolí, ktoré vychádza z pohoria a spadá k Dudvážskej terase. Juhovýchodnú časť chotára obce tvorí zvlnená Trnavská pahorkatina. Severozápadná časť zasahuje do pohoria a je zalesnená dúbravami s prímesou borovice a bučinami s hojným počtom poľovnej zveri. Úrodnú poľnohospodársku pôdu tvoria prevažne hnedozemné a v juhovýchodnej časti chotára černozemné pôdy. V minulosti existovalo v chotári obce niekoľko lomov na dolomit. V súčasnosti je v prevádzke len jeden lom na rozhraní katastrálneho územia Lančára a Dolného Lopašova v polohe Dubník (298 m). Panorámu kopca dotvára osadený dvojkríž slovenského štátneho znaku na jeho vrchole. Obec patrí do skupiny potočných obcí a jej os tvorí Lopašovský potok, ktorý vyviera za dedinou. Cez obec prechádza štátna cesta č. 502 (Vrbové – Chtelnica).

História

Praveké osídlenie na území dnešného Dolného Lopašova, tak, ako je známe na základe archeologických nálezov, bolo veľmi intenzívne. Slovanské osídlenie v chotári Dolného Lopašova v 11. storočí postupne prerástlo do ranostredovekého obdobia. V tomto období môžeme predpokladať aj počiatky formovania sídliskovej plochy na miestach dnešného intravilánu Dolného Lopašova. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1394. Dolný Lopašov na mape z roku 1908 vystupuje pod názvom Lapassó.

Kultúrne pamiatky

• Rímsko-katolícky gotický kostol zo 14. storočia s neskoršou renesančnou úpravou a so zachovalým renesančným opevnením, do ktorého boli zamurované fragmenty sôch. Významnou kultúrnou pamiatkou je taktiež kaplnka na miestnom cintoríne.

Turistika

Do katastra obce zasahuje prírodná rezervácia Lančársky Dubník. Územie má značný botanický význam. V danej oblasti predstavuje jediný objekt na bývalých pasienkoch so zachovalou vegetáciou a s bohatým výskytom vzácnych a chránených druhov rastlín. Na okraji územia sa nachádzajú dolomitové lomy.

276

okres Piešťany DOLNÝ LOPAŠOV

Obec disponuje možnosťami nenáročnej a mierne náročnej pešej turistiky či cykloturistiky do pohoria Malých Karpát. Obcou prechádza Malokarpatská cyklomagistrála. Podmienky pre vodnú turistiku poskytuje vodná nádrž Chtelnica v k.ú susednej obce Chtelnica.

Poľnohospodárstvo

V obci sídli poľnohospodárske družstvo.

Zhodnotenie

Potenciál rozvoja vidieckeho turizmu v obci Dolný Lopašov predstavuje Malokarpatská cyklomagistrála. Obec môže byť záchytným resp. odpočinkovým bodom cykloturistov, čo predpokladá prítomnosť či rozšírenie stravovacích služieb, občerstvenia a informačných tabúľ neďaleko hlavnej cesty. Úpätie Malých Karpát ponúka i vhodné podmienky na rozvoj hipoturistiky.

Dolný Lopašov: Brána ku kostolu a okolitá príroda

(Zdroj: www.obecdlopasov.sk)

277

okres Piešťany DRAHOVCE

Drahovce

Základné údaje

Rozloha: 2 404 ha Nadmorská výška: 150 m.n.m Počet obyvateľov: 2 543 Hustota obyvateľstva: 106 Obecný úrad: 922 41, Drahovce, Hlavna 127; tel. 033/7783133;

e-mail: [email protected] PSČ: 922 41 Internetová stránka: http://web.orange.sk/drahovce/; www.oudrahovce.sk Iné: Sídelné časti: Drahovce, Dolné Voderady, Jozefov

Drahovce patria medzi najväčšie obce Piešťanského okresu. Obec leží na hlavnej štátnej ceste I-61 medzi Trnavou a Piešťanmi, v južnej časti Považského výbežku Podunajskej roviny na pravej strane rieky Váh. Podstatná časť chotára je rozložená na úrodných hnedozemiach. Obec zasahuje v severovýchodnej časti do katastra vodnej nádrže Sĺňava.

História

Prvá písomná zmienka o Drahovciach je zo Zoborskej listiny z roku 1113, a nachádza sa v Biskupskom archíve v Nitre opatrená podpisom a pečaťou kráľa Kolomana - ustaľuje hranice Zoborského opátstva - ku ktorému patrila aj obec Drahovce. Obec bola známa pod názvami Darrag, Drahowcze, Drahóc či Vágdebrod. Vo svojej histórii patrila šľachtickým rodom Kontovcov, Ujlakovcov, Thurzovcov a Erdodyovcov. Keďže sa rozprestiera na otvorenej rovine na nive Váhu, bola často navštevovaná rôznymi pohromami a katastrofami. V rokoch 1530, 1599 a 1663 Drahovce spustošili turecké vojská, o čom svedčia vykopávky tureckých zbraní - turecké meče, dýky. Drahovce boli často postihnuté povodňami katastrofálnych rozmerov. Medzi najväčšie patrila povodeň v roku 1773, kedy vlny Váhu doslova zmietli susednú obec Bakovú. Táto po úplnom zničení už nebola obnovená, a jej obyvatelia sa usadili v Drahovciach. Ďalšie povodne boli v rokoch 1813, 1893, 1903 a 1925. Koniec povodniam nastal až v roku 1961 vybudovaním prívodového kanála z jazera Sĺňava pre vodnú elektráreň v Maduniciach.

Kultúrne pamiatky

• Barokový kostol z roku 1777, ktorého patrónom je sv. Martin.

• Rímsko - katolícky kostol z roku 1674 nachádzajúci sa v Dolných Voderadoch.

• Baroková kaplnka Cyrila a Metoda z čias okolo roku 1830.

• Z roku 1872 je kalvária, ktorá bola vybudovaná z milodarov veriacich.

Tradície a podujatia

V obci sa každoročne koná Drahovská desiatka, bežecký „maratón“ organizovaný obcou. Akcia sa koná začiatkom septembra cez víkend.

278

okres Piešťany DRAHOVCE

Turistika V obci sa nachádza chránený strom Lipa malolistá nachádzajúca sa v terajšom športovom

areáli. Jej vek sa odhaduje na vyše 300 rokov. Vysoká je 18 m, priemer kmeňa vo výške 130 cm je 194 cm, šírka koruny je cez 23 metrov.

Vďaka svojej polohe pri rieke Váh disponuje obec výbornými možnosťami vodnej turistiky. Drahovce sú známe juhovýchodne sa nachádzajúcimi jazerami, ktoré vznikli pri ťažbe štrkopieskov. Výmera jednotlivých bazénov je veľmi solídna. V lete su využívané na rekreačné účely, v ostatnom období sú využívané hlavne na športový i turistický lov rýb. Pri Drahovciach ja asi 12 takýchto jazier.

Cez obec prechádza Vážska cyklomagistrála, ktorá sa ťahá okolo jazier smerom k vodnej nádrži Sĺňava. Podmienky na pešiu turistiku v obci nie sú, obec leží na rovine.

Poľnohospodárstvo

V obci pôsobí poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo a na poľnohospodárstvo zamerané subjekty Agrosystém s.r.o. a Dovo-Agro s.r.o.

Zhodnotenie

Potenciál rozvoja vidieckeho turizmu v obci predstavujú jazerá v okolí Váhu ako i samotná rieka Váh. Jazerá poskytujú dostatok možností na rekreáciu, športový a turistický rybolov, rieka Váh zas možnosť splavovania jej toku. Je taktiež možné prepojiť návštevu jazier s cykloturistikou po brehoch Drahovského kanála smerom k vodnej nádrži Sĺňava v k.ú. Piesťany. Pre rozvoj vidieckeho CR je potrebné rozšírenie a skvalitnenie služieb ako napr. požičovňa športového a rybárskeho náradia, požičovňa bicyklov, stravovacie služby, informačné centrum a pod. Úrodná pôda v obci a priaznivé klimatické podmienky dávajú možnosť rozvoja ekologického poľnohospodárstva.

Drahovce: Kostol sv. Martina a pohľad na jazerá

(Zdroj: http://web.orange.sk/drahovce)

279

okres Piešťany DUBOVANY

Dubovany

Základné údaje

Rozloha: 1 134 ha Nadmorská výška: 158 m.n.m Počet obyvateľov: 937 Hustota obyvateľstva: 83 Obecný úrad: 922 08 Veselé, Dubovany 200; tel. 033/7796101,

e-mail: [email protected] PSČ: 922 08 Internetová stránka: http://portal.dubovany.sk/ Iné:

Obec Dubovany leží v severnej časti Trnavskej Pahorkatiny približne 15 km od okresného mesta Piešťany v susedstve obcí Veľké Kostoľany a Veselé. Obec leží medzi poľami pozdĺž štátnej cesty II-504 z Trnavy do Vrbového a Piešťan. Katastrom obce tečie riečka Dudváh.

História

Najstaršie archeologické nálezy k dejinám Dubovian pochádzajú z horizontu mladšej doby kamennej a patria pozostatkom sídliskových objektov najstaršej fázy kultúry s lineárnou keramikou. Archeologické výskumy potvrdili, že intravilán Dubovian bol nepretržite osídlený počas celého obdobia trvania doby bronzovej a v začiatkoch doby železnej (ca od r. 2200-600 pred Kristom). Začiatkom nášho letopočtu osídlili dnešné Považie Germáni, ktorí v rokoch 20-50 po Kristovi vytvorili tzv. Vaniovo kráľovstvo a sídlili tu do konca 4. storočia. S týmto osídlením súvisia i nálezy dosiaľ neznámeho rozsiahleho germánskeho sídliska v intraviláne Dubovian, s početnými nálezmi miestnej aj importovanej keramiky. História priamych predkov dnešného slovenského národa - Slovanov - je v Dubovanoch doložená nálezmi pohrebiska (8. až 9. stor.), z ktorého bolo dosiaľ preskúmaných 39 kostrových hrobov. Unikátnym javom je pochovávanie do výklenkových hrobov podmolového typu, ktorých bolo zistených desať. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1113 (Zoborská listina) pod názvom villa Lucinci. V roku 1278, v ktorom sa obec uvádzala pod názvom Losonc, bola obec sídlom nitrianskeho hradného služobníka Rolanda, v druhej polovici 14. stor. zasa majetkom šťachtickej rodiny Leweovcov. Neskoršie sa obec rozdelila na dve časti. Horné Dubovany boli majetkom panstva Čachtice, Dolné Dubovany majetkom šľachtickej rodiny Očkajovcov. Dolné Dubovany, ktoré sú mladšie, vystupujú v roku 1532 pod názvom Kys Dwbowenka. Po zlúčení Horných a Dolných Dubovian nesie obec od roku 1943 jednotný názov Dubovany.

Kultúrne pamiatky

• Kostol sv. Michala Archanjela: Z dostupných prameňov nie je známy rok započatia výstavby kostola, v obecných písomnostiach sa spomína len rok 1778, kedy sa začalo s jeho prestavbou, pričom staršia kostolná loď bola ponechaná v pôvodnom stave. Okolo kostola sa rozprestiera cintorín, na ktorom sa zachovalo niekoľko kamenných krížov z 18. a 19. stor., vytvorených v štýle ľudového baroka.

280

okres Piešťany DUBOVANY

Turistika V katastri obce sa nenachádzajú chránené prírodné výtvory, ani značené turistické trasy.

Obec je obklopená poľami, podmienky na horskú turistiku tu nie sú. Vhodné podmienky sú na pestovanie nenáročnej cykloturistiky.

Poľnohospodárstvo

V katastri hospodári poľnohospodárske družstvo so sídlom v obci Veselé.

Zhodnotenie

Obec Dubovany je obcou ležiacou uprostred polí bez priamej blízkosti na pohoria v regióne (Malé Karpaty, Považský Inovec). Podobne ako susediace obce, resp. obce ležiace pozdĺž štátnej cesty č. 504 v okrese (Ostrov, Krakovany, Trebatice, Borovce, Rakovice, Veselé, Dubovany, Veľké Kostoľany, Pečeňady) je má obec ráz poľnohospodárskej obce s relatívne slabými možnosťami turistiky a CR. Potenciál týchto obcí však predstavuje kvalitná úrodná poľnohospodárska pôda a priaznivé klimatické podmienky. Sú tu možnosti zakladania ekologických fariem popr. hospodárskych dvorov s ekologickou formou poľnohospodárstva. Ponuka vidieckeho turizmu by sa tak orientovala na spoznávanie života roľníka spolu s prídavnými službami ako predaj bio-produktov, stravovacie služby, predaj upomienkových predmetov a pod. Čo sa týka letnej a zimnej turistiky, ponuka by sa mala orientovať na ponuku blízkych miest a obcí (Piešťany, Chtelnica, Drahovce, Vrbové atď.).

Dubovany: Kostol sv. Michala archanjela a okolie

(Zdroj: http://portal.dubovany.sk)

281

okres Piešťany DUCOVÉ

Ducové

Základné údaje

Rozloha: 262 ha Nadmorská výška: 200 m.n.m Počet obyvateľov: 346 Hustota obyvateľstva: 131 Obecný úrad: 922 21 Moravany n/V, Ducové 121; tel. 033/7725501;

e-mail: [email protected] PSČ: 922 21 Internetová stránka: www.ducove.sk Iné:

Obec Ducové leží na západnom úpätí Považského Inovca na styku s považským výbežkom Podunajskej nížiny. Značná časť chotatára je odlesnená. Poľnohospodársku pôdu tvoria hnedozeme, nivné a hnedé lesné pôdy. Podložie tvoria oblastné strednotriasové dolomity s charakteristickou polohou Kostolca. Terasa Kostolca je v nerovnakej veľkosti rozdelená medzi dve obce Ducové a Hubina. Ducové leží pozdĺž štátnej cesty č. 507 medzi obcami Moravany nad Váhom a Modrovka. Zaujímavosťou je chránená archeologická lokalita, Veľkomoravský dvorec Kostolec.

História

Najstaršie stopy osídlenia v katastri obce pochádzajú z mladého paleolitu (staršej doby kamennej). Sú to nálezy oštepovej industrie z radiolaritu (gravettienska kultúra, 23 tisíc až 14 tisíc rokov pred Kristom). Možno tu predpokladať súvislosť s nálezmi podobného charakteru v katastroch susedných obcí - Hubina a Moravany nad Váhom. Obec Ducové sa prvýkrát spomína v roku 1348 v darovacej listine, ktorou kráľ Ľudovít I. daroval hrad a panstvo Tematín magistrovi Mikulášovi Kontovi. V roku 1453 sa majiteľom panstva stáva sedmohradský vojvoda a močovský pán Mikuláš Ujlaki z rodu Konta. Ducové v tom čase vystupuje pod názvom Duczev. V priebehu 17 a 18 storočia, tak ako sa menili majitelia tematínskeho panstva, bolo aj Ducové viackrát predmetom darovania, zálohy a kúpy medzi kráľovskou komorou a šľachtou. V úradných písomnostiach vystupuje obec pod názvami : Duczo, Dutzo, Duczove. V 70. rokoch 20. storočia zlúčili obec Ducové s obcou Moravany nad Váhom, od ktorej sa obec v roku 1993 osamostatnila.

Kultúrne pamiatky

• Kostolec: Veľkomoravský dvorec Kostolec je chránenou archeologickou lokalitou. Nachádza sa asi 800 m od obce Ducové, na skalnatom ostrohu Kostolec (240 m.n.m.). Bol osídlený už v dobe kamennej, v mladšej dobe bronzovej tu bolo hradisko. Ďalšie osídlenie je z doby rímskej (2. - 3. stor. po Kr.). Vo veľkomoravskom období tu bol veľmožský feudálny dvorec (od polovice 9. stor. do polovice 10. stor.). Stáli tu obytné aj hospodárske budovy. Vo východnej časti sa dá predpokladať svetská stavba. V južnej časti dvorca odkryli zvyšky rotundy s kruhovou loďou a podkovovitou apsidou. Z kostola sa zachovala aj časť nadzemného muriva. Pri kostole bolo malé pohrebisko. Dvorec mal atribúty skutočného feudálneho sídla, správnu i vojenskú funkciu a reprezentoval feudalizačné i christianizačné snahy vedúcej vrstvy veľkomoravskej

282


spoločnosti. Po zániku dvorca sa plošina lokality využívala ako rozsiahly cintorín s hrobmi sústreďujúcimi sa okolo pustnúceho veľkomoravského kostola. Pochovávalo sa až do polovice 14. stor. Na ploche cintorína sa odkrylo aj 260 kamenných balvanov a iných kameňov označujúcich miesta hrobov. Medzi nimi sa nachádzajú aj veľké balvany hmotnosti 400 - 600, ojedinele až 1000 kg. Z plošiny je pekný kruhový výhľad do okolia (Považský Inovec, Piešťany).


Pravidelne na sviatok sv. Cyrila a Metoda (05. júl) sa koná Národná púť na Kostolec.

Turistika

Lákadlom turistov je strmý skalnatý ostroh kopca Kostolec (240 m.n.m.). V 9. storočí na tomto mieste vzniklo ranofeudálne Veľkomoravské sídlo. Informačná tabuľa približuje jeho rekonštruovanú podobu. Menom neznámy, ale svojím dielom nezabudnutý veľkomoravský veľmož tu dal postaviť kostolík, pri ktorom vzniklo prominentné pohrebisko, obytné a hospodárske budovy. Všetko špeciálne chránené valmi a hlbokou priekopou. Areál dvorca je upravený a obohatený o model zrubového opevnenia so vstupnou bránou od obce Hubina, vnútornými palisádami, murovaným pôdorysom rotundy. Na vrchol Kostolca vedie značená turistická a cykloturistická značka.

Obec predstavuje nástupný bod do pohoria Považský Inovec. Katastrom obce prechádza modrá značená turistická trasa (č. 2442) vychádzajúca z mesta Piešťany a smerujúca k zrúcaninám Topolčianskeho hradu v okrese Topoľčany. Tá sa na Gonových lazoch križuje so zelenou trasou a pri Kostolnom vrchu (569 m.n.m.) čiastočne napája na turistickú magistrálu hrebeňa pohoria Považský Inovec (červená trasa č. 0705). Obcou taktiež prechádza Vážska cyklomagistrála s odbočkou na Kostolec.

Poľnohospodárstvo

V Ducovom nehospodári poľnohospodárske družstvo so sídlom v obci.

Zhodnotenie

Silnou stránkou obce z pohľadu možností rozvoja vidieckeho CR je prítomnosť náleziska a Veľkomoravské sídla Kostolec ako i relatívne ľahká dostupnosť mesta. Vrch Kostolec s opevnením rannofeudálneho sídla je možné vidieť zo širokého okolia, samotný poskytuje krásny výhľad do okolia. Na jeho vrchole sa nachádzajú informačné tabule v troch jazykoch – slovenčina, nemčina a angličtina. Slabou stránkou je relatívna zastaranosť týchto tabúľ (miestami zhrdzavené), prístupová cesta pre autá ku Kostolcu (zle značená, miestami má ráz poľnej resp. lesnej cesty) a prítomnosť kameňolomu hneď vedľa Veľkomoravského sídla (k.ú. Hubina). Potenciál rozvoja CR predstavuje skvalitnenie informačných služieb, predaj upomienkových predmetov v obci ako i lepšia propagácia tohto miesta. V obci Ducové ako nástupnom bode do pohoria Považský Inovec či odpočinkovom bode turistov prechádzajúcich cez obec, je taktiež možnosť rozvoja stravovacích služieb a ubytovania v súkromí.

283


Ducové - Kostolec

(Zdroj: www.ducove.sk)

284

okres Piešťany HUBINA

Hubina

Základné údaje

Rozloha: 2 684 ha Nadmorská výška: 220 m.n.m Počet obyvateľov: 484 Hustota obyvateľstva: 18 Obecný úrad: 922 21 Moravany n/V, Hubina 169; tel. 033/7747225;

e-mail: [email protected] PSČ: 922 21 Internetová stránka: www.hubina.sk Iné:

Hubina leží na západnom úpätí strednej časti pohoria Považský Inovec pri rozhraní s Podunajskou nížinou na ľavom toku rieky Váh. Chotár je tvorený riečnymi štrkopieskami, druhohornými a kryštalickými horninami. Susedí s obcami Ducové a Moravany n/V, je dostupná cestou lokálneho významu, ktorá sa napája na štátnu cestu č. 507.

História

Ako svedčia archeologické nálezy, najbližšie okolie obce bolo osídlené už v staršej dobe kamennej. V predhorí Považského Inovca sa na najvyšších sprašových chrbátoch v polohe Hubina II. našli kamenné štiepané nástroje z obdobia szeletiénu (38 000 rokov pred Kristom). Ďalšie osídlenie v Hubine možno sledovať v dobe veľkomoravskej v 9. stor. po Kr., čoho dôkazom je Veľkomoravský dvorec na vrchu Kostolec. Obec Hubina sa v písomných správach objavuje po prvýkrát v roku 1353, kedy patrila pod panstvo hradu Tematín. Jeho vlastníkmi boli Kontovci, potom Ujlakyovci a Thurzovci. V roku 1433 daroval uhorský kráľ Ladislav Mikulášovi z Iloku za zásluhy obec „Hwbinu“ a hneď nasledujúceho roku stolično-belehradská kapitula uviedla M. Ujlakyho do funkcie hradného vladyku Tematína.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a domácou výrobou plátna, neskôr výrobou zápaliek a octu. Tradíciu má i chov včiel, k čomu sú tu vhodné prírodné podmienky.

Osobnosti

V Hubine sa narodili Marián a Ivan Polonský, ktorí sa venovali výtvarníctvu, tvorbe keramiky a medailí.

Turistika

Katastrom obce prechádza modrá značená turistická trasa (č. 2442) vychádzajúca z mesta Piešťany, prechádzajúca začiatkom obce, pokračujúc na Skalku (377 m.n.m.), odkial je pekný výhľad do okolia, a ďalej smerujúca až k zrúcaninám Topolčianskeho hradu v okrese Topoľčany. Tá sa na Gonových lazoch križuje so zelenou trasou a pri Kostolnom vrchu (569 m.n.m.) čiastočne napája na turistickú magistrálu hrebeňa pohoria Považský Inovec (červená trasa č. 0705). Možnosti turistiky ponúkajú i neznačkované trasy Hubinskou dolinou či kopanicami. Značené i neznačené trasy sú vhodné i pre cykloturistiku.

V chotári obce sa nachádza nálezisko ponikleca veľkokvetého, ktorý kvitne začiatkom marca. Nálezisko sa nachádza na kamennom ostrohu Kozích chrbtov v masíve Grnice, kde na

285

okres Piešťany HUBINA

ploche asi 1 ár rastie približne sto kusov tohto chráneného druhu. Asi za tridsať rokov pozorovania sa lokalita ani nerozširuje ani nezaniká.

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodársku pôdu obce obhospodaruje roľnícke družstvo so sídlom v Moravanoch.

Zhodnotenie

Možnosti rozvoja vidieckeho turizmu v obci Hubina sú podobne ako možnosti susednej obce Ducové orientované na prítomnosť Veľkomoravského sídla na vrchu Kostolec, ktorý zasahuje do katastra oboch obcí. Pri propagácii oboch obcí je preto vhodné postupovať spoločne. Potenciál rozvoja predstavuje skvalitnenie a rozšírenie služieb CR ako ubytovanie v súkromí a informačné body.

Obec Hubina

(Zdroj: www.hubina.sk)

286

okres Piešťany CHTELNICA

Chtelnica

Základné údaje

Rozloha: 3 474 ha Nadmorská výška: 204 m.n.m Počet obyvateľov: 2 532 Hustota obyvateľstva: 77 Obecný úrad: 922 05, Chtelnica, Nám. 1. mája 495/52; tel. 033/7794125;

e-mail: [email protected] PSČ: 922 05 Internetová stránka: nie je Iné:

Obec sa nachádza v severnej časti Trnavskej pahorkatiny na úpätí Malých Karpát asi 20 km od Piešťan. Prechádza ňou štátna cesta č. 502. V katastri obce sa nachádza vodná nádrž Chtelnica, preteká ňou potok Výtok.

História

Osídlenie pochádza už z veľkomoravských čias. Písomne sa spomína v roku 1216. Od 15. storočia bola obec sídlom panstva Dobrá Voda, dostala výsady mestečka s trhovým a jarmočným právom. V 16. storočí sa tu usadili habánsky hrnčiari a založili vlastnú osadu „habánsky dvor“.

Kultúrne pamiatky

• Pôvodne gotická kaplnka z 15. storočia nad obcou.

• Kaplnka na cintoríne z roku 1737.

• Baroková kúria z roku 1777.

• Kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1801.

• Kaštieľ: Pôvodne renesančný kaštieľ so štyrmi baštami z roku 1603. Obnovili ho po roku 1950. Kaštieľ je poschodovou obdĺžnikovou budovou so zdôraznenou prevýšenou hmotou stredného rizalitu a bočných rozalitov a s charakteristickými vysokými manzartovými strechami. Priečelie člení vysoký rad pilastrov a rustikované lizény. Pri kaštieli anglický park s alegorickými sochami a jazierkom. V parku okolo kaštieľa sú symetricky rozmiestnené štyri rokokové poschodové pavilóniky s manzardovou strechou a skleník. V súčasnosti je kaštieľ využívaný ako účelové zariadenia ministerstiev.

Turistika

V katastri obce sa nachádza prírodná rezervácia Pod Holým vrchom s rozlohou 13 ha. Bola vyhlásená na ochranu sucho a teplomilných rastlinných spoločenstiev Malých Karpát s výskytom chránených a ohrozených druhov rastlín (napr. poniklec veľkokvetý, hlaváčik jarný a pod.). V chotári obce sa nachádza chránený strom jaseň štíhly. Je to mohutný jaseň s obvodom kmeňa 450 cm, priemerom koruny 15 m a predpokladaným vekom 150 rokov.

287

okres Piešťany CHTELNICA

Obec ponúka dobré možnosti pešej turistiky i cykloturistiky v Chtelnickej doline smerom do pohoria Malé Karpaty. Nachádza sa tu vodná nádrž Chtelnica s možnosťou vodnej turistiky, rekreácie i ubytovacie kapacity. Ďalšia cesta Chtelnickou dolinou vedie ku kaštieľu s poľovníckou chatou. Nad kaštieľom je možné napojiť sa na značené turistické trasy pohorím Malé Karpaty, zelená trasa č. 5107 vedie do obce Dobrá Voda, odkiaľ sa dá ísť na Dobrovodský hrad, žltá trasa (č. 8146) vedie do obce Brezová pod Bradlom. Obcou prechádza Malokarpatská cyklotrasa.

Poľnohospodárstvo

V obci pôsobí poľnohospodárske družstvo.

Zhodnotenie

Obec Chtelnica ponúka široké spektrum možností vidieckeho turizmu. Predstavuje odpočinkový bod cykloturistov prechádzajúcich Malokarpatskou cyklistickou magistrálou s možnosťou oddychu a rekreácie pri vodnej nádrži Chtelnica, ako i východzí bod do Malých Karpát chtelnickou dolinou, kde je možné navštíviť kaštieľ s areálom a napojiť sa na značené turistické trasy. Potenciál rozvoja vidieckeho CR predstavuje rozšírenie a skvalitnenie služieb CR ako ubytovanie v súkromí, požičovňa športových potrieb, informačné centrum, lepšia propagácia obce a jej atrakcií (chýba napr. internetová stránka), pričom sa propagácia môže orientovať i na ponuku blízkej obce Dobrá Voda v okrese Trnava.

Chtelnica:Kosto Najsvätejšej Trojice a vodná nádrž Chtelnica

(Zdroj: www.travelatlas.sk)

288

okres Piešťany KOČÍN-LANČÁR

Kočín-Lančár

Základné údaje

Rozloha: 1 312 ha Nadmorská výška: 230 m.n.m Počet obyvateľov: 520 Hustota obyvateľstva: 40 Obecný úrad: 922 04 Dolný Lopašov, Kočín-Lančár 4; tel. 033/7787122 PSČ: 922 04 Internetová stránka: nie je Iné:

Obec sa rozprestiera pod úpätím Malých Karpát pri odbočkách z cesty II-502, v susedstve obcí Štrerusy a Dolný Lopašov a juhozápadne od mesta Piešťany. Nachádzajú sa tu dve prírodné rezervácie (Chríb a Lančársky Dubník).

História

Obec vznikla v roku 1990 zlúčením dedín Kočín a Lančár. Prvá zmienka o Lančári pochádza z roku 1262 a o Kočíne z roku 1436.

Kultúrne pamiatky

• Kostol sv. Michala Archanjela zo 17. storočia, postavený na mieste staršieho gotického kostola z roku 1332. Vo vnútri sú cenné maľby a barokové zariadenie.

• Zvonica z 18. storočia.

• Klasicistická kaplnka z 19. storočia.


V auguste sa koná v miestnej časti Lančár country festival St. Michal Fest.

Turistika

V katastri obce sa nachádzajú dve prírodné rezervácie. PR Lančársky Dubník s rozlohou 27 ha sa zasahuje i do katastrálneho územia obce Dolný Lopašov. Územie má značný botanický význam. V danej oblasti predstavuje jediný objekt na bývalých pasienkoch so zachovalou vegetáciou a s bohatým výskytom vzácnych a chránených druhov rastlín. PR Chríb zaberá plochu 16 ha. Toto územie pre výskyt významných a chránených druhov rastlín patrí medzi významné botanické lokality v rámci chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.

Obec ponúka možnosť nenáročnej turistiky do pohoria Malých Karpát pri prechode Lančárskou či Krivou dolinou. Územím vedú len neznačené turistické cesty, ktoré sú vhodné i pre cykloturistiku.

Poľnohospodárstvo

V obci sa nachádza poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Kočín, ktoré hospodári i v susednej obci Šterusy. Rastlinná výroba sa orientuje na pestovanie jačmeňa, pšenice, čakanky a cukrovej repy. Živočíšna výroba sa sústreďuje predovšetkým na chov

289

okres Piešťany KOČÍN-LANČÁR

ošípaných a kráv. V blízkosti strediska v Lančári sa nachádza lom na ťažbu dolomitického vápenca. Ten sa používa na vápnenie a stavebné účely. V stredisku Šterusy je ďalej spracovávaný na betonárske a stavebné výrobky. Družstvo sa okrajovo venuje chovu poníkov či oviec, pestovaniu viniča vo vinohrade a výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri.

Zhodnotenie

Obec Kočín-Lančár je poľnohospodárskou obcou ležiacou na úpätí pohoria Malé Karpaty. Z ponuky vidieckeho turizmu prevažujú možnosti nenáročnej pešej turistiky. Nevýhodou je, že obec neleží priamo na ceste II-502, ktorá je v tejto oblasti zároveň Malokarpatskou cyklomagistrálou, čo znamená, že cykloturisti priamo neprechádzajú obcou. Potenciál rozvoja CR je preto predovšetkým v propagácii obce a jej atrakcie – kostolíka sv. Michala Archaniela týčiaceho sa nad miestnou časťou Lančár. Možnosti rozvoja predstavuje i zakladanie hospodárskych dvorov a budovanie eko-fariem.

Kočín-Lančár: Kostol sv. Michala Archanjela

(Zdroj: www.pvodkocin.sk)

290

okres Piešťany KRAKOVANY

Krakovany

Základné údaje

Rozloha: 985 ha Nadmorská výška: 165 m.n.m Počet obyvateľov: 1 335 Hustota obyvateľstva: 136 Obecný úrad: 922 02 Krakovany, Nám. sv. Mikuláša 406/4; tel. 033/7798568;

e-mail: [email protected] PSČ: 922 02 Internetová stránka: www.krakovany.sk Iné:

Obec Krakovany leží asi 5 km severozápadne od okresného mesta Piešťany v susedstve obcí Trebatice, Vrbové a Ostrov. Obec je dobre dosiahnuteľná diaľnicou D1, ktorá sa v Piešťanoch napája na štátnu cestu č. 499. Katastrom obce preteká potok Holeška a Dudváh. Dnešná obec sa skladá z dvoch bývalých samostatných obcí, Krakovian a Stráží, ktoré boli zlúčené 1. januára 1944. Obec je známa vysokou úrovňou na poli poľnohospodárstva a dlhodobým zachovávaním folklóru, tradícii a ľudových zvykov.

História

Prvá písomná zmienka o obci Krakovany pochádza z roku 1113, kde sa v listine Zoborského opátstva uvádza pod menom Craco. Obidve pôvodné obce, Krakovany a Stráže, boli osídlené už v dobe kamennej. I keď v Strážoch sa našli kosti mamuta (2 mil. - 8500 r. pred Kristom), sídliská v oboch obciach vznikli až v mladšej dobe kamennej (5000 - 280 pred Kristom) a pokračovali v dobe bronzovej a železnej. K vzácnym nálezom z obdobia 1. storočia pred Kr. patrí hrnčiarska práca úžitkovej keramiky. Zo Strážov pochádzajú najvzácnejšie nálezy z mladšej doby rímskej (200 - 300 r. po Kr.). Našli sa kniežacie hroby s veľmi bohatým obsahom strieborných a zlatých rímskych importov. Ide o známy strážovský poklad, ktorý je pre svoju vzácnosť súčasťou stálej expozície Národnej klenotnice.

Stráže boli v stredoveku kráľovským majetkom. V najstaršej písomnej správe z roku 1113 sa spomínajú ako "Villa Spectaculi", čiže strážna dedina a sú vedené ako hraničný bod zoborských majetkov. Krakovany patrili najprv hradu Bana a potom prešli do vlastníctva zoborského kláštora až do prevzatia majetkov kláštora nitrianskym biskupom a Krakovany zostali aj potom sídlom správy týchto majetkov pod názvom Dominium Krakovany. Po hospodárskej stránke boli Krakovany na vyššej úrovni ako Stráže, pretože boli majetkom cirkevného zemepána. V Krakovanoch sa varilo pivo, pestoval sa chmeľ, pálila pálenka, pestoval tabak a existuje záznam aj o tabakovom mlyne. V štyridsiatich rokoch 20. storočia bola obec Stráže pričlenená ku Krakovanom.

Kultúrne pamiatky

• V obce sa nachádza 16 kultúrnych pamiatok. Historickú dominantu obce tvoria dva rímskokatolícke kostoly. Okrem toho sa v obci nachádza múr opevnenia pri kostole sv. Gála, kúria, vodný mlyn, Mariánsky stĺp, stĺp sv. Trojice a iné.

291

okres Piešťany KRAKOVANY

• Kostol sv. Mikuláša v Krakovanoch bol postavený v 18. storočí, v historických prameňoch je však dokázané, že v obci stál starý kostol pravdepodobne ešte z 11. storočia, ktorý sa v 18. storočí zrútil a na jeho mieste bol postavený dnešný kostol.

• Kostol sv. Gála v Strážoch pochádza zo 14. storočia a zachoval sa vo svojej pôvodnej podobe až dodnes.


Obec je známa vynikajúcimi výsledkami v oblasti propagácie a zachovávania folklóru, pôvodných tradícií a zvykov, ako aj šírenie kultúry medzi domácimi ale aj zahraničnými hosťami. Bohatú činnosť vyvíja kultúrne stredisko obce organizujúce pravidelné „Hobby stretnutia“, ktoré privítali najmä zberatelia mincí, medailí, bankoviek, známok, pohľadníc, porcelánu, obrazov, hodín, zbraní, minerálov a všetkých iných zberateľských zaujímavostí. Do tradičných podujatí možno zaradiť každoročne organizovaný folklórny festival (na prelome mesiacov jún a júl), ale aj folklórne vystúpenia miestneho folklórneho súboru Lusk s hudobnou skupinou Borovienka. Pre tuzemských no najmä zahraničných návštevníkov sa organizujú umelecké programové pásma zamerané na staré ľudové zvyky nášho regiónu (napr. folklórne svadby, predstavenia ochotníckych súborov, výstavy remeselných prác).

Turistika

Obec Krakovany leží medzi poľami v nížinnom kraji. Má ráz poľnohospodárskej obce. V katastri obce sa nenachádzajú značené turistické trasy, ponuka pešej horskej turistiky či vodnej turistiky sa orientuje na blízke obce a mestá ako Piešťany, Vrbové, Čachtice. Obec ponúka podmienky pre nenáročnú cykloturistiku, územím prechádza Malokarpatská cyklomagistrála.

Poľnohospodárstvo

V obci hospodári poľnohospodársko-šľachtiteľské družstvo Krakovany-Stráže, sídlo tu majú ďalšie subjekty zamerané na poľnohospodársku výrobu (Sedos, Semper Decor).

Zhodnotenie

Silnou stránkou obce Krakovany je jej folklórna tradícia a blízkosť k okresnému mestu Piešťany, ktoré je centrom zahraničných návštevníkov. Propagácia folklóru v obci je dobre rozvinutá. Potenciál rozvoja vidieckeho turizmu predstavuje rozšírenie ponuky folklórnych služieb a zakladanie gazdovských dvorov s možnosťou podávania tradičných jedál. Obec môže takisto slúžiť ako odpočinkový bod cykloturistov. Ponuku turistiky je však nutné orientovať na susediace mestá a obce (Piešťany, Vrbové, Čachtice).

Krakovany

(Zdroj: www.krakovany.sk)

292

okres Piešťany MORAVANY NAD VÁHOM

Moravany nad Váhom

Základné údaje

Rozloha: 1 078 ha Nadmorská výška: 175 m.n.m Počet obyvateľov: 1 981 Hustota obyvateľstva: 184 Obecný úrad: 922 21 Moravany n/V, Kostolecká 175/4; tel. 033/7725654;

e-mail: [email protected] PSČ: 922 21 Internetová stránka: http://www.moravany.sk/ Iné:

Obec Moravany nad Váhom leží na západnom úpätí pohoria Považský Inovec asi 3 km severovýchodne od okresného mesta Piešťany. Cez obec prechádza cesta II-507 (Hlohovec – Beckov – Trenčín). V katastri obce sa nachádza vodná nádrž Striebornica, územím preteká rovnomenný potok a rieka Váh. V minulosti boli súčasťou Moravian nad Váhom aj jej časti Hubina a Ducové, ktoré však od roku 1992 figurujú ako samostatné obce.

História

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z darovacej listiny roku 1348 kde sa spomína pod názvom Marwan, v ktorej uhorský kráľ Ľudovít I. daroval palatínovi Mikulašovi kráľovský hrad Themetyn (Tematín) spolu s poddanskými dedinami. Medzi nimi boli aj Moravany. Obec bola v priebehu 16. až 18. storočia viackrát predmetom darovania a kúpy. Majiteľmi boli napr. Rottalci a Csákyovci. V 18. storočí patrili Moravany rodine Motešických, v druhej polovici 19. stor. ich vystriedali Zedtwitzovci, ktorí obec vlastnili do roku 1945.

Osídlenie Moravian však spadá do dávnych čias. V časti Podkovica bola nájdená soška ženy známa ako Moravianska Venuša. Jej vek je na základe analýz odhadovaný na 22 868 rokov. Soška je vysoká 7,7 cm a je vyhotovená z mamutieho kla. Zachoval sa len trup bez hlavy a rúk. Územie obce je dôležitou archeologickou lokalitou. Popri hojných odštepoch sa tu našli kamenné kovadlinky a kamene na sedenie. Výskytom vyše 200 kusov plošne opracovaných hrotov zväčša tvaru topoľového listu sa stala lokalita Dlhá ich najbohatším náleziskom v Európe. Z toho dôvodu sa pre ne zaviedol názov hrot typu "Moravany". V roku 1943 prevádzal v Moravanoch nad Váhom archeologický výskum nemecký profesor Lothar F. Zotz. Ten v časti Žákovska objavil zvyšky neveľkej chaty a v lokalite Lopata celý príbytok. Boli to neveľké chyže, dlhé asi 2,5 m a široké 1,5 m. Bol to kultúrne významný objav a zároveň dôkaz, že aj lovci mamutov na území dnešného Slovenska sa dlhší čas usadzovali na jednom mieste (prvý objav paleolitických sídliskových objektov).

Kultúrne pamiatky

• Kostol sv. Martina: Pochádza z roku 1465. Je najstaršou zachovanou pamiatkou Moravian. Bočná loď stojí na základoch niekdajšieho stredovekého kostola z prvej polovice 13. storočia. V polovici 18. storočia bol rozšírený o kaplnku Blahoslavenej Panny Márie.

293


• Kostol Panny Márie Ružencovej: Pochádza z roku 1873. Pôvodne bol bez veže, ktorú pristavali v roku 1903. Je to kostol v neoklasicistickom štýle, jednoloďový, s polygonálnym uzáverom presbytéria. Jeho exteriér je členený pilastrami s architektonickými článkami v neoklasicisticko-romantickom duchu. Vnútorné zariadenie je barokové z poslednej tretiny 18. storočia.

• Kaštiel: Renesančný kaštieľ z konca 16. storočia. Pôvodne dvojpodlažný objekt s vysokou atikou zakončenou benátskymi štítmi (strieda sa polkruh s lastovičím chvostom) bol v roku 1881 nadstavený tretím podlažím do povalového priestoru. Interiér bol v 18. storočí barokizovaný. Budova kaštieľa je pozdĺžneho tvaru s nárožnými, diagonálne situovanými arkiermi, členená plochými pilastrami. Do záhrady je orientovaný pilierový portikus s balkónom. Kaštieľ bol pôvodne budovaný ako obranný objekt a bol vybavený aj únikovou podzemnou chodbou. Mal jednu vežu a štyri bašty. Jeho obdĺžnikový tvar sa postupne ďalšími prístavbami a úpravami menil. Počas Rákoczyho povstania bola zborená východná bašta, namiesto ktorej Csákyovci nechali postaviť ortogonálnu kaplnku, ktorá je zaklenutá kupolou s laternou. Interiér je vybavený renesančným oltárom s erbom rodiny Csáky-Zichy a kazateľnicou. Po renovácii v roku 1961 je kaštieľ domovom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a architektov. V súčasnosti sa kaštieľ využíva taktiež na poskytovanie služieb cestovného ruchu, ako ubytovacie služby, reštauračné služby a rôzne spoločenské akcie.

Turistika

V katastri obce sa nachádza prírodná pamiatka Veľký Jarok, ktorá je príkladom grandióznej výmoľovej erózie a významným paleontologickým a archeologickým náleziskom.

Obec Moravany n/V predstavujú nástupný bod do pohoria Považský Inovec. Katastrom vedie viacero značených turistických trás vhodných na pešiu turistiku i náročnejšiu cykloturistiku, v zimnom období taktiež na bežecké lyžovanie. Východne od obce sa nachádza vodná nádrž Striebornica, ktorá v minulosti slúžila ako centrum vodnej turistiky. V jej okolí je chatová oblasť. V súčasnosti je nádrž v čiastočnej rekonštrukcii, popri nej sa stavia nové ubytovacie zariadenie. Východne od Striebornice sa nachádzajú ďalšie dve rekreačné chatové oblasti, Výtoky a Jelenie jamy.

Poľnohospodárstvo

V obci hospodári roľnícke družstvo a dve farmy zamerané na živočíšnu výrobu – Gyron a Pezek.

Zhodnotenie

Obec Moravany n/V sú obcou s relatívne dobrým stupňom rozvoja CR. Nachádza sa tu dostatok ubytovacích i stravovacích služieb, ubytovanie v súkromí i prenájom chát v rekreačných oblastiach. Výhodná je i blízkosť k mestu Piešťany, ktoré ponúkajú bohatú škálu kultúrneho a športového vyžitia, či relaxačno-oddychové služby. Okrem toho disponuje obec dobrou ponukou turistických služieb, podmienky sú vhodné na celoročnú turistiku a hipoturistiku (Jelenie jamy). Potenciál ďalšieho rozvoja vidieckeho turizmu predstavuje zvyšovanie štandardu existujúcich služieb CR, vybudovanie informačného centra, využitie archeologických areálov na prezentáciu histórie mikroregiónu resp. vytvorenie muzeálnej expozície, rozšírenie ponuky služieb CR (napr. požičovňa športových potrieb). Možný je aj

294


ďalší rozvoj ubytovacích služieb rekonštrukciou chát v rekreačných oblastiach. Potrebné je zvýšiť propagáciu obce a orientovať ju i na ponuku susedných obcí Banka, Hubina, Ducové a mesta Piešťany.

Moravany n/V: Kaštieľ a pohľad na obec z kostola sv. Martina

(Zdroj: www.moravany.sk)

295

okres Piešťany NIŽNÁ

Nižná

Základné údaje

Rozloha: 720 ha Nadmorská výška: 183 m.n.m Počet obyvateľov: 529 Hustota obyvateľstva: 66 Obecný úrad: 922 06, Nižná 80; tel. 033/7788227; e-mail: [email protected] PSČ: 922 06 Internetová stránka: nie je Iné:

Obec Nižná sa nachádza asi 13 km juhozápadne od okresného mesta Piešťany. Leží medzi poľami na ceste lokálneho charakteru v susedstve obcí Veľké Kostoľany a Chtelnica. Ide o typicky poľnohospodársku obec. Preteká ňou potok Výtok.

História

Prvá zmienka pochádza z roku 1532. Na mieste kaplnky (1682) stojí kostol sv. Štefana (1900). Drobnými sakrálnymi pamiatkami sú prícestné kríže (18.-19. st.).

Turistika


Poľnohospodárstvo

V obci hospodári poľnohospodárske družstvo.

Zhodnotenie Obec Nižná je obcou ležiacou uprostred polí bez priamej blízkosti na pohoria v regióne

(Malé Karpaty, Považský Inovec). Podobne ako susediace obce, resp. obce ležiace pozdĺž štátnej cesty č. 504 v okrese (Ostrov, Krakovany, Trebatice, Borovce, Rakovice, Veselé, Dubovany, Veľké Kostoľany, Pečeňady) je obec Nižná poľnohospodárskou obcou s relatívne slabými možnosťami turistiky a CR. Potenciál týchto obcí však predstavuje kvalitná úrodná poľnohospodárska pôda (zakladanie ekologických fariem popr. roľníckych dvorov). Ponuka vidieckeho turizmu by sa tak orientovala na spoznávanie života roľníka spolu s prídavnými službami ako predaj bio-produktov, stravovacie služby, predaj upomienkových predmetov a pod. Nevýhodou regiónu však môže byť priama blízkosť atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Čo sa týka letnej a zimnej turistiky, ponuka by sa mala orientovať na ponuku blízkych miest a obcí (Piešťany, Vrbové, Chtelnica atď.).

296

okres Piešťany OSTROV

Ostrov

Základné údaje

Rozloha: 801 ha Nadmorská výška: 166 m.n.m Počet obyvateľov: 1 154 Hustota obyvateľstva: 123 Obecný úrad: 922 01, Ostrov 315; tel. 033/7746134;

e-mail: [email protected] PSČ: 922 01 Internetová stránka: nie je Iné: Miestne časti: Malé Orvište

Ostrov leží na strednom Považí, 5 km severozápadne od Piešťan v susedstve obcí Veľké Orvište, Bašovce, Očkov a Krakovany. Cez obec preteká riečka Dudváh.

História

Prvá zmienka bola zaznamenaná v roku 1113 v Zoborskej listine. Kultúrnymi pamiatkami sú kostol sv. Imricha a zvonica v miestnej časti Malé Orvište. V historickej Okruhlici, oproti kultúrnemu domu, sú domy usporiadané v kruhu s jednou prístupovou cestou.


Podobne ako blízka obec Krakovany, obec Ostrov je známa propagáciou folklóru a tradícii. Miestne kultúrne stredisko obce organizuje pre tuzemských no najmä zahraničných návštevníkov (predovšetkým kúpeľní hostia z Piešťan) umelecké programové pásma zamerané na staré ľudové zvyky nášho regiónu (napr. folklórne svadby).

Turistika

Obec leží medzi poľami v nížinnom kraji a má ráz poľnohospodárskej obce. V katastri obce Ostrov sa nenachádzajú značené turistické trasy, ponuka pešej horskej turistiky či vodnej turistiky sa orientuje na blízke obce a mestá ako Piešťany, Vrbové, Čachtice. Obec ponúka podmienky pre nenáročnú cykloturistiku, územím prechádza Malokarpatská cyklomagistrála. Vhodná cyklotrasa vedie z Piešťan cez Ostrov, Očkov, Podolie až na Čachtický hrad.

Poľnohospodárstvo

V obci hospodári poľnohospodárske družstvo „Pokrok“ a Agrobolješik s.r.o., spoločnosť so zameraním na poľnohospodársku produkciu.

Zhodnotenie

Silnou stránkou obce je folklórna tradícia a blízkosť k okresnému mestu Piešťany, ktoré je centrom zahraničných návštevníkov. Potenciál rozvoja vidieckeho turizmu predstavuje rozšírenie ponuky folklórnych služieb a zakladanie gazdovských dvorov s možnosťou podávania tradičných jedál. Obec môže takisto slúžiť ako odpočinkový bod cykloturistov. Ponuku turistiky je však nutné orientovať na susediace mestá a obce (Piešťany, Vrbové, Čachtice).

297

okres Piešťany PEČEŇADY

Pečeňady

Základné údaje

Rozloha: 857 ha Nadmorská výška: 165 m.n.m Počet obyvateľov: 471 Hustota obyvateľstva: 55 Obecný úrad: 922 07 Veľké Kostoľany, Pečeňady 93; tel. 033/7781115;

e-mail: [email protected] PSČ: 922 07 Internetová stránka: www.pecenady.host.sk Iné:

Pečeňady ležia v južnej časti považského výbežku Podunajskej nížiny na styku východného okraja sprašovej Trnavskej pahorkatiny s nivou Dudváhu a Váhu. Nachádzajú sa bokom od cesty z Trnavy do Nového Mesta nad Váhom (č. II-504). Chotár obce je prevažne odlesnený. Jeho povrch tvoria mladšie treťohorné usadeniny, pokryté sprašou a nivnými uloženinami. Tvrdý lužný les je len na nive v západnej časti. Obec hraničí na severe s Veľkými Kostoľanmi, na východe s Červeníkom, na juhu a juhozápade s Ratkovcami, s chotárom Jaslovských Bohuníc. Katastrom obce preteká riečka Dudváh.

História

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1216. Po rozpade obranného systému v 13. storočí sa vyskytujú kráľovské darovacie listiny na majetky na území bývalého pohraničného pásma. Kráľ Ondrej II. daroval Kostoľany (terra Costulan) veľmožovi Šbešovi z rodu Hont-Poznanovcov. Toto darovanie potvrdil listinou v roku 1216. V súvislosti s ohraničením zeme Kostoľany sa Pečeňady spomínajú ako villa Bissenorum. Po ničivom tatárskom vpáde, ktorý v rokoch 1241-1242 zasiahol toto územie, uhorský kráľ Belo IV. v roku 1254 daroval susedný Červeník svojmu vernému služobníkovi Edeuchovi. Pri ohraničení chotára Červeníka sa Pečeňady uvádzajú ako villa Beseneu. V 16. storočí patrili Pečeňady pod Beckovské panstvo, neskôr patrili šľachtickému rodu Užovičovcov. Najväčšou osobnosťou obce je grófka Ľudovíta Užovičová, ktorá začiatkom 20. storočia spojila dve samostatne obce - Pečeňady a Peťovú, do jednej obce - Pečeňady.

Kultúrne pamiatky

• Kostol Božského Srdca Ježišovho: Dala ho postaviť v roku 1899 grófka Ľudovíta Užovičová-Blundellová. Na jeho stavbu prispeli i miestny obyvatelia. Prístavbou roku 1904 pribudovali ku kostolu veža a chór. Kostol tvorí jednotný sieňový priestor, zaklenutý zrkadlovou klenbou s rímsou. Z ľavej strany sieň osvetľujú 4 okná obdĺžnikového tvaru. Na pravej strane siene je pamätná tabuľa z bieleho mramoru.

• Kaštieľ: Stojí na južnej strane obce na mieste pôvodného dreveného kaštieľa, ktorý zhorel. Kaštieľ je stavaný v klasicistickom štýle, ktorý sa vyznačuje prísnou symetriou. Dvojpodlažná pozdĺžna budova má nad vchodom v strede hlavnej fasády vstupnú halu so stĺporadím (portikus), hore zakončenú trojuholníkovým štítom (tympónom). V blízkosti kaštieľa sa rozprestiera rozsiahly park. Nachádzajú sa v ňom vyše dvestoročné lipy a juhoamerické platany, ktorých vek sa odhaduje na dvesto

298

okres Piešťany PEČEŇADY

rokov. K parku sa pridružila povestná ovocná, zeleninová a kvetinová záhrada s najrozličnejšími druhmi kvetov. V súčasnom období je v kaštieli detský domov pre emocionálne a sociálne narušené deti.

Turistika


Poľnohospodárstvo

V obci pôsobí poľnohospodársko-obchodné družstvo.

Zhodnotenie

Obec Pečeňady leží uprostred polí bez priamej blízkosti na pohoria v regióne (Malé Karpaty, Považský Inovec). Podobne ako susediace obce, resp. obce ležiace pozdĺž štátnej cesty č. 504 v okrese (Ostrov, Krakovany, Trebatice, Borovce, Rakovice, Veselé, Dubovany, Veľké Kostoľany) je obec Pečeňady poľnohospodárskou obcou s relatívne slabými možnosťami turistiky a CR. Potenciál týchto obcí predstavuje kvalitná poľnohospodárska pôda, čo dáva možnosť zakladania ekologických fariem popr. roľníckych dvorov. Ponuka vidieckeho turizmu by sa tak orientovala na spoznávanie života roľníka spolu s prídavnými službami ako predaj bio-produktov, stravovacie služby, predaj upomienkových predmetov a pod. Nevýhodou regiónu však môže byť priama blízkosť atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Čo sa týka letnej a zimnej turistiky, ponuka by sa mala orientovať na ponuku blízkych miest a obcí (Hlohovec, Piešťany, Vrbové, Chtelnica atď.).

299

okres Piešťany PIEŠŤANY

Piešťany

Základné údaje

Rozloha: 4 420 ha Nadmorská výška: 162 m.n.m Počet obyvateľov: 30 066 Hustota obyvateľstva: 680 Obecný úrad: 921 45 Piešťany, nám. SNP 3; tel. 033/7765301;

e-mail: [email protected] PSČ: 921 01 Internetová stránka: www.piestany.sk Iné: Miestne časti: Kocurice

Okresné mesto Piešťany sa nachádza v západnej časti Slovenskej republiky. Termálna žriedelná sústava v Piešťanoch leží na styku severného výbežku Podunajskej neogénnej panvy a pohoria Považský Inovec. Piešťany patria do teplej klimatickej oblasti na rozhraní podoblasti s miernou suchou a miernou veternou klímou a mierne vlhkou zimou. Je tu pomerne málo oblačnosti, slnko svieti okolo 2080 hodín ročne, iba 75 dní do roka je mesto bez slnečného svitu. Územím mesta pretekajú okrem rieky Váh aj obtokové rameno a Biskupický kanál. Pri Piešťanoch sa oba toky zlievajú v jeden, ktorý napája vodnú nádrž Sĺňava. Cez mesto prechádzajú všetky významné komunikácie Považia, je dobre dostupné cestnou, železničnou i leteckou dopravou. Letisko sa nachádza na severnej strane mesta.

História

Osídlenie dnešného kúpeľného mesta Piešťany a jeho okolia siaha až do dávneho praveku, kedy sa v blízkosti horúcich termálnych prameňov usídlil lovec mamutov. Prvú písomnú zmienku o Piešťanoch (pod názvom Pescan) nachádzame v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. z roku 1113. V rokoch 1299, 1301-1321 boli Piešťany súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti sa časti jeho majetkov zmocnil kráľ Karol Róbert z Anjou. Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Tematín. V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo Tematín (v rámci neho i Piešťany) magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo. Administratívnu činnosť mestečka v 16. storočí dokladá i prvý po slovensky písaný list z roku 1564, ktorý písal piešťanský richtár Valo Kudlas trnavskému magistrátu. Najkrajšiu písomnú spomienku na piešťanské termálne vody, kúpele a život v nich zanechal Adam Trajan z Benešova vo svojej oslavnej básni ”Uzdravujúce piešťanské kúpele” z roku 1642.

Roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (a s ním i Piešťany) Jánovi Leopoldovi Erdődymu. Erdődyovcom patrilo mestečko Piešťany až do roku 1848 a kúpele až do roku 1940. Začiatkom 19. storočia dal Jozef Erdődy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia. Gróf Erdődy založil aj kúpeľný park. Najväčší rozmach kúpeľov nastal po roku 1889, potom ako si kúpele prenajala od Erdődyovcov rodina Winterovcov. V období rokov 1889-1940 firma Alexander Winter a synovia zmenila kúpele na podnik medzinárodného významu a mestečko Piešťany na známe kúpeľné mesto. Po skončení II. svetovej vojny v roku 1945 bol Piešťanom pridelený štatút mesta.

300


Kultúrne pamiatky Na území mesta Piešťany bola v roku 1991 časť mesta vyhlásená štátom za pamiatkovú

zónu. Predmetom ochrany v pamiatkovej zóne sú najmä nehnuteľné kultúrne pamiatky, súbor historických objektov na Kúpeľnom ostrove i ďalšie objekty dotvárajúce kolorit kúpeľného mesta. K najvýznamnejším kultúrnym pamiatkam patria:

• Kláštor johanitov: Detvianska č. 9. Zrúcanina sakrálnej stavby z 2. polovice 14. storočia.

• Kurhotel: Winterova ul. 29, dnešné riaditeľstvo Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, a.s. Jeden z najstarších objektov v Piešťanoch, viackrát prestavaný, najzávažnejšie úpravy sú od autorskej dvojice Hegedüs a Böhm.

• Kursalon: Kúpeľná dvorana, Beethovenova 5. Rozložitá budova s dvoma átriami a bohatou plastickou výzdobou exteriérov bola slávnostne otvorená v roku 1894. Dnes je okrem iného koncertnou miestnosťou i sídlom Balneologického múzea.

• Kúpeľné domy Napoleón I., II., III.: Komplex troch klasicistických kúpeľných objektov vytvárajúcich malé námestie, realizovaný v rozmedzí rokov 1822-1862.

• Liečebný dom Zelený strom: Hotel – penzión postavený v roku 1902. Úprava do dnešnej podoby sa pripisuje autorom Hegedüsovi a Böhmovi (1905). Na objekte je pamätná tabuľa venovaná jednému zo zakladateľov kúpeľov Ľudovítovi Winterovi.

• Liečebný dom – hotel Thermia Palace, kúpeľný dom – Balneoterapia Irma: Komplex postavený v rokoch 1910-1912, autormi sú architekti Hegedüs a Böhm. Jeden z vrcholov secesie na Slovensku.

Osobnosti

V Piešťanoch žili a tvorili viaceré významné osobnosti z umeleckého života. Patria medzi nich básnik Ivan Krasko, spisovateľ a dramatik Ivan Stodola, spisovateľ Gejza Vámoš, grafik a maliar Aurel Kajlich. V rokoch 1932 – 1937 tu zakladal maliarsku kolóniu Janko Alexy, ktorý sem prilákal takých majstrov štetca ako boli Martin Benka, Miloš A. Bazovský, Zolo Palugyay, Jozef Kollár, Jozef Ilečko a mnohých ďalších. Trvalé pôsobisko tu našli aj dvaja sochári – Valér Vavro a Ladislav Ľ. Pollák. Cenným umeleckým dedičstvom zostáva tiež tvorba maliara Ctibora Krčmára. Emil Belluš obohatil mesto o tri objekty, z ktorých najmä Kolonádový most patrí medzi vrcholy funkcionalistickej architektúry. Medzi excelentných návštevníkov Piešťan patria cisár František Jozef s manželkou Alžbetou, populárnou Sisi, bulharský cár Ferdinand I., nemecký cisár Wilhelm II., maharadžovia z Indie a Malajska, prezidenti a diplomati z najrozličnejších štátov sveta. Spomedzi umelcov možno do tejto skupiny zaradiť svetoznámeho maliara a tvorcu plagátov, Alfonza Muchu, ruského speváka Fjodora Šaljapina, tenoristu Richarda Taubera a celú plejádu spisovateľov, básnikov, dramatikov, hercov a skladateľov. Dlhšie sa tu zdržiaval český botanik, univ. prof. Karel Domin, autor knihy Piešťanská květena (1931).


Mesto Piešťany sú kultúrno-spoločenským centrom okresu. Ponuka kultúrnych či športových podujatí je bohatá. Medzi najdôležitejšie patria Otvorenie kúpeľnej sezóny (máj-jún) – víkend sprevádzaný muzikou, rôznymi akciami, slávnostným sprievodom, ukážkami ľudových remesiel a pod. Celoslovensky známe a navštevované sú i festivaly Truck Lodenica a Country Lodenica.

301


Turistika V meste má svoje sídlo balneologické múzeum s troma samostatnými budovami –

expozíciami. Hlavná expozícia sa nachádza v budove Kúpeľnej dvorany. Je tu expozícia archeológie, histórie a etnografie regiónu Piešťan. Unikátne nálezy od staršej doby kamennej z Moravian nad Váhom, z bohatých hrobov zo Stráží, nálezy z lokality "Starý kláštor", história mesta a využitia termálnych vôd Piešťan, pozoruhodná expozícia ľudovej kultúry - kroje, plastiky, keramika a pôvodný starý dom so slamenou strechou. Vo Vile Dr. Lisku sa nachádza expozícia "História slovenských kúpeľov", ktorá približuje históriu súčasných i zaniknutých kúpeľov na Slovensku a expozícia "Sakrálne umenie zo zbierok Balneologického múzea". Tretia budova sa nachádza na nábreží Váhu, ide o pamätnú izbu významného slovenského básnika Ivana Krasku (1876-1958), ktorý žil v rokoch 1945-1958 v Piešťanoch. Expozícia je umiestnená v jeho byte a skladá sa z dvoch častí - pracovne a spálne s pôvodným zariadením a výstavy približujúcej jeho život a tvorbu.

V katastri mesta sa nachádza chránený areál Sĺňava. Táto vodná nádrž je významnou migračnou lokalitou vodného vtáctva a po vybudovaní umelého ostrova poskytuje vhodné podmienky na hniezdenie. Významnú úlohu zohráva i pri zimovaní vtáctva.

Mesto Piešťany sa stalo známym vďaka kúpeľom a kúpeľnej turistike. Kúpeľný CR je tu vysoko rozvinutý a predstavuje najväčšiu časť CR i príjmov mesta. V Piešťanoch je osem prírodných termálnych zdrojov. Sú charakterizované ako liečivé slabo mineralizované, síranovo-hydrouhličitanovo-vápenato-horečnato-sodné vody, horúce, hypotonické. Vyvierajú z hĺbky cca 2000 metrov a obsahujú približne 1400mg minerálnych látok v 1 litri. Minerálne bahno možno charakterizovať ako bahno sírne, so značným obsahom sírnych baktérií, elementárnej síry a zlúčenín síry.

Mesto disponuje výbornými podmienkami celoročnej turistiky. Leží na úpätí pohoria Považský Inovec. Z mesta vychádza niekoľko značených turistických trás (v zime vhodné na bežecké lyžívanie) a cyklotrás. Mestom prechádza Vážska cyklomagistrála, príjemná rekreačná cykloturistika je možná na okruhu okolo vodnej nádrže Sĺňava. Táto nádrž je zároveň centrom vodných športov i vodnej turistiky, vhodné podmienky na rekreáciu sú na pravom brehu rieky Váh, predovšetkým na Sĺňave či na Lide. Mesto taktiež disponuje podmienkami vhodnými na relaxáciu a prechádzky v mestskom a kúpeľnom parku.

Poľnohospodárstvo

Piešťany Patria do repársko-obilnárskej oblasti s významným pestovaním krmných obilnín a s intenzívny, chovom ošípaných. V meste hospodári poľnohospodárske družstvo, sídlo tu má viacero subjektov zameraných na poľnohospodársku produkciu (Abrod, s.r.o.; AG-Final, s.r.o.; AGROBIOP, s.r.o.; Agrofarm, s.r.o.). Sídli tu i Výskumný ústav rastlinnej výroby. Potenciál vzhľadom na priaznivé klimatické podmienky a kvalitnú úrodnú pôdu predstavuje rozvoj ekologického poľnohospodárstva.

Zhodnotenie

Mesto Piešťany disponuje širokou škálou ponuky CR. Najviac rozvinutý je kúpeľný turizmus s dlhodobou tradíciou v meste. Vďaka kúpeľom sú služby CR v meste na relatívne vysokej úrovni, je tu dostatok ubytovacích a stravovacích služieb nižšieho i vyššieho štandardu, bohatá kultúrna, relaxačná a športová ponuka, existuje tu viacero informačných centier a sprievodcovské služby. Silnou stránkou je i dostupnosť mesta. Ponuka pešej, cestnej i vodnej turistiky je dostatočne bohatá, ponuka zimnej turistiky sa orientuje na lyžiarske stredisko Bezovec v k.ú. obce Nová Lehota (okres Nové Mesto n/V). Nakoľko je škála

302


služieb CR široká a rozvinutá, potenciál ďalšieho rozvoja CR predstavuje zvyšovanie štandardu týchto služieb pre náročných zahraničných návštevníkov mesta resp. kúpeľov. Potenciál majú i menšie penzióny, resp. ubytovanie v súkromí s vyšším štandardom.

Piešťany

(Zdroj: www.piestany.sk)

303

okres Piešťany PRAŠNÍK

Prašník

Základné údaje

Rozloha: 2 788 ha Nadmorská výška: 189 m.n.m Počet obyvateľov: 859 Hustota obyvateľstva: 31 Obecný úrad: 922 11, Prašník 93; tel. 033/7780534 PSČ: 922 11 Internetová stránka: nie je Iné: Miestne časti: Pustá Ves

Obec Prašník je kopaničiarska obec s pravekým hradiskom z doby bronzovej. Leží na severnej hranici okresu Piešťany asi 16 km vzdialené od okresného mesta. Cez obec prechádza štátna cesta č. 499 (Piešťany – Myjava). Svoju samostatnú históriu začala písať iba v roku 1958 odčlenením od Vrbového. K Prašníku patrí aj Pustá Ves, ktorá patrila Šterusiam. Obec sa rozkladá pozdĺž tokov Holešky a Podkylavky ústiacich do vodnej nádrže Čerenec. V erbe dominuje vodný mlyn, ktorých tu bolo v čase rozmachu niekoľko desiatok. Dnes je Prašník lokalita vyhľadávaná turistami a chalupármi, k čomu ju predurčuje malebná príroda Malých Karpát.

História

Prvá písomná zbierka je z roku 1113. Osídlenie územia je však omnoho staršie. Medzi obcami Prašník a Košariská sa na ploche 4,7 ha nachádza praveké hradisko. Obkolesujú ho pásy opevnení a vnútorne ho členia do troch areálov. Sever vápencového výbežku na ktorom hradisko stojí obmýva riečka Holeška. Najstaršie osídlenie pochádza z neskorej kamennej doby (asi 3000 pred Kr.), kedy tu stálo menšie palisádové opevnenie s obytnou stavbou. Takmer zaniknuté opevnenie bolo znovuobývané koncom staršej bronzovej doby (asi 1500 pred Kr.). Rozmach zažíva však v neskorej bronzovej dobe. V tomto období možno sledovať aj sociálne vrstvenie v hradisku, keď na akropole boli nájdené dokonalejšie šperky ako v nižšie postavených častiach hradiska. Úpadok bol privodený po požiari z 8. storočia pred Kr. Pevnostný systém zdokonalili až Slovania, ktorých nálezy sú doložené v 9. až 10. storočí. Urovnali ruiny opevnenia z neskorej bronzovej doby a postavili kamenný múr, spevnený guľatinou. V druhom areály boli obydlia čiastočne zahĺbené do skalnatého podložia. Pravdepodobne najväčší význam hradisko zažívalo, keď sa na týchto miestach stretali územné záujmy Uhorska a Českého štátu. Po upokojení pomerov stratilo svoj význam a osídlenie sa presunulo na rovinu. V čase úplného zániku, t.j. v 11. až 12. storočí, sa objavili prvé známky slovanského osídlenia vo Vrbovom. V západnej časti mesta sa našli polozemnice podobné obydliam z druhého areálu s črepovým materiálom z 12. - 13. storočia. Je možné, že pri vzniku susedného mesta Vrbové stálo práve toto hradisko.

Turistika

Prašník je lokalita vyhľadávaná turistami a chalupármi, k čomu prispieva príroda Malých Karpát a vodná nádrž Čerenec. V katastri obce sa nachádzajú dve prírodné pamiatky a jedna prírodná rezervácia. PP Malá Pec sa rozprestiera na výmere 14 ha. Bola vyhlásená z dôvodu ochrany eoliticky vytvorenej skalnej brány v pieskovci. Ide o krasové územie s množstvom

304

okres Piešťany PRAŠNÍK

skalnatých útvarov. PP Jaskyňa Veľká Pec, zasahujúca i do k.ú. obce Šterusy, je 15 m dlhá jaskyňa vytvorená zvetrávaním a koróziou karbonátových zlepencov na vrchole Veľkej Pece. Predstavuje dôležitú archeologickú a najmä paleontologickú lokalitu a nálezisko (kosti jaskynných hyen, medveďov, nosorožcov, mamutov a iné). Verejnosti však nie je prístupná. Prírodná rezervácia Čerenec sa rozprestiera na výmere l,5 ha. Hlavným predmetom ochrany sú zvyšky lesostepných spoločenstiev s najbohatším náleziskom ponikleca veľkokvetého v Malých Karpatoch.

Obec disponuje dobrými podmienkami pešej turistiky a cykloturistiky, v zime je možnosť bežeckého lyžovania. Územím obce vedie viacero značených turistických trás do pohoria Malých Karpát a smerom k Myjavskej pahorkatine. V katastri sa nachádzajú dve vodné nádrže, ktoré sú využívané pre vodnú turistiku a rybolov – vodná nádrž Čerenec a vodná nádrž Pustá Ves. Pri vodnej nádrži Čerenec je vybudované rekreačné stredisko s prídavnými službami CR.

Poľnohospodárstvo

V obci hospodári roľnícke podielnické družstvo.

Prenájom Budovy: pn03

Zhodnotenie

Obec Prašník je svojou polohou dobrá lokalita na rozvoj vidieckeho CR. Je dobre dostupná cestou druhej triedy č. 499, ktorá sa v Piešťanoch napája na diaľnicu D1. Obec disponuje zaujímavými prírodnými pamiatkami a vhodnými podmienkami na pešiu turistiku, cykloturistiku a vodnú turistiku. Služby cestovného ruchu sú relatívne dobre rozvinuté. Potenciál rozvoja predstavuje ďalšie rozširovanie služieb CR (ponuka ubytovania v súkromí resp. v chalupách, požičovňa športových potrieb (najmä pri vodných nádržiach), informačné centrum a sprievodcovské služby, hipoturistika a pod.).

Prašník


305

okres Piešťany RAKOVICE

Rakovice

Základné údaje

Rozloha: 696 ha Nadmorská výška: 160 m.n.m Počet obyvateľov: 499 Hustota obyvateľstva: 72 Obecný úrad: 922 08 Veselé, Rakovice 42; tel. 033/7796113;


Obec Rakovice leží uprostred polí na Trnavskej pahorkatine v susedstve obcí Veselé a Borovce, asi 10 km južne od okresného mesta Piešťany. Obcou prechádza cesta II-504. Prvá písomná zmienka je z roku 1262. Súčasťou obce je pôvodne renesančný kaštieľ klasicisticky prestavaný, zvonica a prícestné sochy pochádzajúce z 18. až 19. storočia.

Kultúrne pamiatky

• Renesančný kaštieľ: Nachádza sa uprostred prírodne krajinárskeho parku, ktorého pýchou je najmä lieska turecká a storočná lipa. Kaštieľ stojí na mieste templárskeho kláštora z 13. storočia. Po zániku templárskeho rádu majetok prevzali rytieri sv. Jána. Ďalej sa kaštieľ spomína v darovacej listine kráľa Žigmunda ako súčasť majetku Ctibora. Po ňom sa majitelia často menili až po rodinu baróna Medňanského, ktorá vlastnila kaštieľ až do 19. storočia. Po ich vymretí majetok prevzal Zigmung Kornfeld ako svoje letné sídlo. Počas 1. a 2. svetovej vojny bol kaštieľ niekoľkokrát vyrabovaný, nábytok, knihy a mnohé iné cennosti boli zničené. V súčasnosti je kaštieľ sídlom združenej strednej poľnohospodárskej školy.

Turistika


Poľnohospodárstvo

V obci hospodári poľnohospodárske družstvo so sídlom v obci Veselé.

Zhodnotenie

Obec Rakovice leží uprostred polí bez priamej blízkosti na pohoria v regióne (Malé Karpaty, Považský Inovec). Podobne ako susediace obce, resp. obce ležiace pozdĺž štátnej cesty č. 504 v okrese (Ostrov, Krakovany, Trebatice, Borovce, Rakovice, Veselé, Dubovany, Veľké Kostoľany) je obec Pečeňady poľnohospodárskou obcou s relatívne slabými možnosťami turistiky a CR. Potenciál týchto obcí predstavuje kvalitná poľnohospodárska pôda, čo dáva možnosť zakladania ekologických fariem popr. roľníckych dvorov. Ponuka vidieckeho turizmu by sa tak orientovala na spoznávanie života roľníka spolu s prídavnými službami ako predaj bio-produktov, stravovacie služby, predaj upomienkových predmetov

306

okres Piešťany RAKOVICE

a pod. Čo sa týka letnej a zimnej turistiky, ponuka by sa mala orientovať na ponuku blízkych miest a obcí (Piešťany, Vrbové, Chtelnica atď.).

Rakovice - kaštieľ


307

okres Piešťany RATNOVCE

Ratnovce

Základné údaje

Rozloha: 843 ha Nadmorská výška: 190 m.n.m Počet obyvateľov: 951 Hustota obyvateľstva: 113 Obecný úrad: 922 31 Sokolovce, Ratnovce 152; tel. 033/7719184 PSČ: 922 31 Internetová stránka: nie je Iné:

Obec Ratnovce sa nachádza asi 3 km južne od okresného mesta Piešťany na úpätí pohoria Považský Inovec. Prechádza ňou štátna cesta č.507. Na západnom okraji obce sa nachádza vodná nádrž Sĺňava s rekreačným centrom.

História

Prvá správa o obci je z roku 1240. Obec patrila nitrianskemu hradu, neskôr bola majetkom rôznych šľachtických rodov. Osídlená bola však už v paleolite (doba kamenná), našlo sa tu pohrebisko z doby veľkomoravskej a poeľkomoravskej. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Kultúrne pamiatky

• Pôvodne rannogotický kostol prestavaný koncom 17. a v prvej polovici 18. storočia.

Turistika

Ponuka turistiky sa orientuje na vodnú nádrž Sĺňava, ktorá predstavuje možnosť vodnej turistiky a cykloturistiky. Sĺňava poskytuje možnosť rekreácie, kúpania a vodných športov, v zátoke je vybudovaný vlek za účelom vodného lyžovania a rekreačné stredisko. Okrem prírodnej vodnej nádrže sa ponuka rekreačnej vodnej turistiky orientuje i na blízke termálne kúpalisko v susednej obci Banka. Vodná nádrž Sĺňava predstavuje okrem vodnej turistiky i cieľ cykloturistov, po jej brehoch je vybudovaná nenáročná a príjemná cykloturistická trasa (časť Vážskej cyklomagistrály) prepojená mostami v Piešťanoch a hrádzou vodnej nádrže.

Okrem vodnej turistiky a cykloturistiky sú v obci Ratnovce možnosti pešej turistiky smerujúcej do pohoria Považský Inovec. Katastrom obce prechádza magistrála pohoria (červená trasa č. 0705), ktorá je v zimnom období taktiež vhodnou trasou bežeckého lyžovania.

Poľnohospodárstvo

V Ratnovciach nepôsobí poľnohospodárske družstvo so sídlom v obci.

Prenájom

Pôda: pn01

308

okres Piešťany RATNOVCE

Zhodnotenie Výhodou Ratnoviec je poloha obce na ľavom brehu Váhu (úpätie pohoria Považský

Inovec) v blízkosti vodnej nádrže Sĺňava a okresného mesta Piešťany. Obec je dobre dostupná a vhodná pre rekreáciu a vidiecky turizmus predovšetkým v letných mesiacoch, cestovný ruch je relatívne dobre rozvinutý. Existuje tu však potenciál ďalšieho rozvoja CR pri orientácii na ponuku vodnej nádrže Sĺňava (rekreačné vodné športy, cykloturistika, rybolov, letné korčuľovanie), či ponuky blízkych obcí Banka, Moravany a mesta Piešťany. Mysliteľné je vybudovanie ďalších ubytovacích a stravovacích kapacít (penzión, ubytovanie v súkromí), požičovne a opravovne športových potrieb, informačných bodov.

309

okres Piešťany SOKOLOVCE

Sokolovce

Základné údaje

Rozloha: 670 ha Nadmorská výška: 160 m.n.m Počet obyvateľov: 1 158 Hustota obyvateľstva: 176 Obecný úrad: 922 31 Sokolovce, Piešťanská 234/84; tel. 033/7737130;

e-mail: [email protected] PSČ: 922 31 Internetová stránka: www.sokolovce.sk Iné:

Sokolovce ležia na ľavom brehu Váhu v západnej časti Považského Inovca na styku s nivou Váhu. Obcou prechádza cesta II-507. Väčšina chotára obce je rovinného charakteru. Hlavne jej západná časť, ktorá je ohraničená riekou Váh. Na severnej strane, ktorá je tiež rovinného charakteru, susedí obec s Ratnovcami. Okresné mesto Piešťany je vzdialené od obce 6 km. Východná časť je kopcovitého charakteru s najväčšou nadmorskou výškou 310 m. Na juhu Sokolovce susedia s Jalšovým a Hlohovcom, ktorý je vzdialený 14 km. Lesy, ktoré tvoria východnú časť chotára, sú listnatého charakteru. Prevláda predovšetkým dub, hrab a buk. Výnimku tvoria novovysadené borovicové úseky. Západná časť chotára má kvalitnú poľnohospodársku pôdu a v starom koryte Váhu sú bohaté zdroje štrkov a pieskov.

História

Obec bola osídlená už v staršej dobe kamennej. Prvá písomná správa o Sokolovciach bola zaznamenaná v roku 1293 s názvom Zokol. V roku 1324 bola obec uvedená ako Zakol, v roku 1773 ako Sokolowcze, ale pri miestnych stykoch ako Sokoly. Maďarské pomenovanie bolo Sokolocz a neskoršie Vágszakaly. Sokolovce vlastnili postupne viaceré šľachtické rodiny. Dcéra grófa Nyariho, Angela Amande de Varcony, dala v obci postaviť v roku 1770 kostol, ktorý slúžil ako pútnické miesto ku cti Panny Márie. Táto sa zjavila podľa ústneho podania pri studničke pod starým Váhom asi pred 700 rokmi. Syn grófky Angely Tadeáš dal postaviť v obci v roku 1775 faru.

Kultúrne pamiatky

• Kostol v obci bol postavený v barokovom štýle v roku 1770. Fara o päť rokov neskôr. V obci sa nachádza socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1834. Od neznámeho autora je súsošie pred farou, ktoré je v barokovom štýle a znázorňuje Kalváriu s krížom (pochádza zo 17. storočia).

• Barokovo - klasicistický kaštieľ postavený začiatkom 18. storočia. K tomuto kaštieľu bola v druhej polovici 18. storočia vybudovaná veža s cimburím, ktorá slúžila ako hvezdáreň. V kaštieli sa vystriedali viaceré šľachtické rody. Poslednými majiteľmi kaštieľa boli Gyulayovci. Do areálu kaštieľa patrí i park s rybníkom, ktorý zušľachtil David Horn. V parku sa nachádzajú vzácne dreviny, ktoré sú chránené. Sú to hlavne platan a dva červené buky, ktoré majú vyše 200 rokov. Dnes budova kaštieľa slúži KÚNZ Bratislava, ktorý v ňom zriadil psychiatrickú liečebňu.

310

okres Piešťany SOKOLOVCE

Turistika Sokolovce sú nížinnou obcou ležiacou na úpätí pohoria Považský Inovec, ktoré ponúka

v tejto oblasti možnosti nenáročnej pešej turistiky. Od obce sa neznačenými trasami dá napojiť na magistrálu Považského Inovca tiahnúcu sa od Hlohovca až do Mníchovej Lehoty (č. 0705).

V obci sú možnosti vodnej turistiky na starom koryte rieky Váh. Táto ponuka je doplnená blízkosťou vodnej nádrže Sĺňava s rekreačnými centrami v Ratnovciach, Banke a Piešťanoch. Vhodné podmienky sú i pre cykloturistiku.

Poľnohospodárstvo

V obci má sídlo spoločnosť NAD Slovak, s.r.o., ktorá sa do istej miery orientuje a zaoberá i poľnohospodárskou produkciou.

Zhodnotenie

Územie obce Sokolovce je väčšinou rovinatého charakteru. Ponuka CR sa orientuje smerom k vodnej turistike, cykloturistike či nenáročnej pešej turistike v obci, a k ponukám blízkych obcí Ratnove, Banka a mesta Piešťany. Potenciál ďalšieho rozvoja predstavuje nevyužitá rieka Váh (možnosť splavovania, požičovňa lodí) či hipoturistika na pahorkoch Považského Inovca.

Sokolovce - kaštieľ


311

okres Piešťany ŠÍPKOVÉ

Šípkové

Základné údaje

Rozloha: 830 ha Nadmorská výška: 216 m.n.m Počet obyvateľov: 339 Hustota obyvateľstva: 41 Obecný úrad: 922 03 Vrbové, Šípkové 113; tel. 033/7780825;


Obec Šípkové sa nachádza asi 4 km severozápadne od mesta Vrbové a 15 km od Piešťan. Leží na úpätí Malých Karpát (časť Čachtické Karpaty) pri odbočke zo štátnej cesty č. 499 z Vrbového smerom na Myjavu. Cez obec preteká potok Šípkovec. Šípkové patrí k malým obciam, kde prevláda poľnohospodárstvo. Prvá písomná zmienka je z roku 1349.

Turistika

V katastri obce sa nachádza prírodné rezervácie Málová, ktorá bola vyhlásená na ochranu sucho a teplomilných rastlinných spoločenstiev Malých Karpát s výskytom chránených a ohrozených druhov rastlín (napr. poniklec veľkokvetý, hlaváčik jarný a pod.).

Pešia turistika smeruje do pohoria Malých Karpát, v obci začína modrá značená turistická trasa č. 2443 smerom cez Veľký Plešivec na Čachtický hrad. Takisto ponúka obec možnosti nenáročnej cykloturistiky. Ponuka vodnej turistiky sa orientuje na ponuku susednej obce Prašník (vodná nádrž Čerenec).

Poľnohospodárstvo

V obci hospodári poľnohospodárske družstvo Šípkové.

Zhodnotenie

Obec Šípkové patrí k poľnohospodárskym obciam, ktoré disponujú i ponukou turistiky. Vhodné podmienky sú tu na organizovanie krátkodobých túr, na nenáročnú cykloturistiku a vodné turistiku v susednej obci Prašník. Na úpätí Malých Karpát je rozšírené chalupárenie. Potenciál rozvoja vidieckeho CR predstavuje zakladanie eko-fariem resp. ubytovania v súkromí s možnos-ťou spoznávania života roľníka, hipoturistika, informačný systém (obec predstavuje nástupný bod do Čachtických Karpát).

Šípkové


312

okres Piešťany ŠTERUSY

Šterusy

Základné údaje

Rozloha: 1 108 ha Nadmorská výška: 210 m.n.m Počet obyvateľov: 510 Hustota obyvateľstva: 46 Obecný úrad: 922 03 Vrbové, Šterusy 117; tel. 033/7780026 PSČ: 922 03 Internetová stránka: nie je Iné:

Obec Šterusy sa rozprestiera 16 km západne od okresného mesta Piešťany na úpätí Malých Karpát, pozdĺž štátnej cesty II-507 v susedstve obcí Kočín-Lančár a Vrbové. Cez obec preteká Šteruský potok. Na jej území sa nachádza prírodná rezervácia Orlie skaly. Obec sa po prvý krát spomína v roku 1262.

Kultúrne pamiatky

• Románsky kostol sv. Márie Magdalény z roku 1711.

Turistika

V katastri obce sa nachádza prírodná rezervácia Orlie skaly s rozlohou 31 ha. Ide o južné svahy vápencovo-dolomitového vrchu porastené dúbravou lesostepného charakteru. Vyskytujú sa tu zriedkavé druhy rastlín.

Územie Malých Karpát v tejto oblasti ponúka možnosti nenáročnej pešej turistiky a mierne náročnej cykloturistiky. Vhodné výlety do okolia smerujú k prírodným atrakciám obcí Prašník a Chtelnica. Obcou taktiež prechádza Malokarpatská cyklomagistrála. Ponuka vodnej turistiky sa orientuje na blízke obce a mestá (Prašník, Chtelnica, Piešťany).

Poľnohospodárstvo

V obci hospodári poľnohospodárske družstvo so sídlom v obci Kočín-Lančár.

Zhodnotenie

Obec Šterusy je poľnohospodárskou obcou. Je málo dotknutá rekreačnými aktivitami, ale polohou, pokojom a prostredím je vhodnou pre príjemnú rekreáciu. Potenciál predstavuje rozvoj agroturistiky formou zakladanie eko-fariem či hospodárskych dvorov s možnosťou spoznáva-nia života roľníka, ochutnávkou tradičných jedál, popr. vín, a hipoturistika. Obec môže taktiež slúžiť ako odpočinkový bod cykloturistov (stravovacie služby, občerstvenie, informačné tabule).

Šterusy: Kostol sv. Márie Magdalény


313

okres Piešťany TREBATICE

Trebatice

Základné údaje

Rozloha: 766 ha Nadmorská výška: 168 m.n.m Počet obyvateľov: 1 228 Hustota obyvateľstva: 160 Obecný úrad: 922 10, Trebatice 247; tel. 033/7798183;


Obec Trebatice sa rozprestiera na styku severného výbežku Trnavskej pahorkatiny a Považského výbežku Podunajskej asi 5 km západne od okresného mesta Piešťany. Obec leží pozdĺž štátnej cesty II-499. Odlesnený povrch chotár a obce, ktorý je len málo členený pokrýva černozem a nivné pôdy. Chotár obce sa využíva prevažne na poľnohospodárske účely. Riečka Dudváh pretekajúca smerom na juh chotárom obce bola v roku 1908 čiastočne zregulovaná. V minulosti s a od tzv. Starej Holešky ústiacej v chotári Trebatíc do Dudváhu odrážalo koryto tzv. Mladej Holešky, ktoré v minulosti slúžilo ako mlynský náhon. Dnes je toto koryto nefunkčné a zasypané.

História

Prvá zmienka o obci sa nachádza v listine zoborského opátstva z rokov 1108-1113. Pôvodný názov Trebeta sa deväťkrát menil. V roku1753 boli Trebatice známe pestovaním kapusty. Sakrálne pamiatky obce sú rímsko-katolícky klasicistický kostol sv. Štefana Kráľa, ktorý bol postavený v roku 1851 a kaplnka v románskom slohu na cintoríne.

Kultúrne pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa: Bol postavený v roku 1851. Je to jednoloďová stavba, postavená v klasicistickom slohu so segmentovým uzáverom presbytéria. Loď kostola a pesbytérium sú zaklenuté pruskými klenbami a medzipásmi, ktoré dosadajú na vtiahnuté piliere. Na východnej strane lode je murovaný arkádový chór. Na južnej strane lode je pristavená sakristia. Veža je vtiahnutá do stavby so štítovou fasádou. Na strope kostola je bohatá maliarska výzdoba od J. Jelínka z roku 1951.

• Kaplnka sv. Štefana kráľa na cintoríne: Jednoduchá obdĺžniková stavba s polygonálnym uzáverom, na priečelí ktorej je murovaný štít so železným krížom. Kaplnka je zaklenutá valenou klenbou. Zamrežované obloky majú tvar poloblúkov. Je postavená v barokovo-klasicistickom slohu, pochádza z roku 1756.


V obci sa v priebehu mesiaca máj konajú preteky motokár (podujatie zahrnuté do Majstrovstiev Slovenska).

314

okres Piešťany TREBATICE


Obec je obklopená poľami, podmienky na horskú turistiku tu nie sú. Vhodné podmienky sú na pestovanie nenáročnej cykloturistiky.

Poľnohospodárstvo

V obci pôsobí poľnohospodárske družstvo AGRO - DRUŽSTVO Trebatice.

Zhodnotenie

Obec Trebatice je poľnohospodárskou obcou rozprestierajúcou sa uprostred polí bez priamej blízkosti k pohoriam v regióne (Malé Karpaty, Považský Inovec). Podobne ako susediace obce, resp. obce ležiace pozdĺž štátnej cesty č. 504 v okrese (Ostrov, Krakovany, Borovce, Rakovice, Veselé, Dubovany, Veľké Kostoľany, Pečeňady) disponujú Trebatice relatívne slabými možnosťami turistiky a CR. Potenciál týchto obcí predstavuje kvalitná poľnohospodárska pôda, čo dáva možnosť zakladania ekologických fariem popr. roľníckych dvorov. Ponuka vidieckeho turizmu by sa tak orientovala na spoznávanie života roľníka spolu s prídavnými službami ako predaj bio-produktov, stravovacie služby, predaj upomienkových predmetov a pod. Čo sa týka letnej a zimnej turistiky, ponuka by sa mala orientovať na ponuku blízkych miest a obcí (Piešťany, Vrbové, Prašník atď.).

Kostol sv. Štefana kráľa


315

okres Piešťany VEĽKÉ KOSTOĽANY

Veľké Kostoľany

Základné údaje

Rozloha: 2 439 ha Nadmorská výška: 167 m.n.m Počet obyvateľov: 2 642 Hustota obyvateľstva: 108 Obecný úrad: 922 07 Veľké Kostoľany, M.R.Štefánika 800/1; tel. 033/7781102;

e-mail: [email protected] PSČ: 922 07 Internetová stránka: www.velkekostolany.sk Iné:

Obec Veľké Kostoľany leží na Trnavskej pahorkatine v juhozápadnej časti Piešťanského okresu, pozdĺž cesty II-504 v susedstve obcí Dubovany a Pečeňady. Obcou preteká potok Chtelnička a riečka Dudváh. Na východnej strane Veľkých Kostolian sa nachádza háj s poľovníckou chatou, kde je možné usporadúvať v letných dňoch rôzne posedenia.

História

Veľké Kostoľany vznikli na starej významnej ceste pozdĺž Váhu popri potoku Chtelnička. V juhovýchodnej časti obce vystupuje z roviny osamotený kopec, ktorý bol už v staroveku sídliskom. Podľa archeologických nálezov bolo územie osídlené už v praveku. Našli sa tu rôzne nálezy - železné kópie, dýky, hrnce. Slovenské osídlenie dokazujú sídliská a pohrebiská z 9.-10. storočia. Veľké Kostoľany sa prvýkrát spomínajú v darovacej listine kráľa Ondreja II. z roku 1209, ktorou daruje obec grófovi Sebusovy. Obec označuje ako "terra Costulan". Tento názov sa znova spomína v listine z roku 1216. Gróf Sebus dostal povolenie vyberať mýto na Dudváhu kde sa nachádzala dôležitá cesta. V listine z roku 1229 sa Kostoľany spomínajú ako "villa sancti Viti", čiže dedina Sv. Víta. Pravdepodobnosť tohto názvu potvrdzuje, že bol daný podľa patróna kostola. Ničivo zasiahol obec v roku 1241 tatársky vpád. Uhorský kráľ Belo IV. darovacou listinou dal Kostoľany v roku 1244 nemeckému rádu Johanitov, ktorý mali úrad v Malženiciach. Keďže sa opakovali nájazdy Tatárov, vybudovali na návrší pevný hrad. Mal výhodnú polohu. Pod jeho múrmi tiekol Váh a od západu bola priekopa naplnená vodou.

Obyvatelia Kostolian boli z väčšej časti poľnohospodármi. Ale bolo tu aj dosť vojakov - strážcov, ktorí strážili vstup do centra Uhorska na ceste vedúcej popri Váhu zo severnú i z Českých krajín. V osade má svoje dielničky veľa kováčov, kolárov, hrnčiarov. V roku 1388 ju ako kráľovskú obec Sv. Víta (Zentwyth villa regalis) daroval kráľ Žigmund dvom bratom prešporského grófa Stibora zo Stiboríc. Z obce sa stáva mestečko, kde sa nachádza aj mýtna stanica do trnavskej oblasti. Je to potvrdené v listine z roku 1398, kde sa nazýva oppidom - mestečkom. Kostoľany ako mestečko patrili panstvu Čachtice. Na žiadosť mestských pánov dostalo mestečko právo na štyri jarmoky do roka. V 15. storočí slúžil hrad v Kostoľanoch ako sídlo bratríkov. Po ich porážke tu bol popravený ich vodca Ján Švehla. V stredoveku a novoveku hrad v Kostoľanoch stratil svoju funkciu. Na jeho mieste sa dnes nachádza kostol s cintorínom.

316


Kultúrne pamiatky

• Kostol sv. Víta: Priama stavba kostola nie je listinne zdokladovaná, ale podľa Bonfína, uhorského dejepisca, bol kostol na návrší postavený už v XV. storočí. Kostol bol pôvodne gotický. Pri prestavbe roku 1693 dostal polorománsky ráz. Pristavené boli bočné kaplnky. V roku 1995 sa prevádzala stavba novej veže.

• Farská kaplnka Sedembolestnej Panny Márie: Pochádza z roku 1768 a nachádza sa vedľa fary.

• Kaplnka narodenia Panny Márie: Nachádza sa v „Poľnom háji“, vystavaná bola v roku 1832.

• Misionárska kaplnka: Pochádza z rokov (1834-1848). Je stavaná v štýle trojbokého hranola, ktorého bočné otvory umožňovali dobrú počuteľnosť kázní na všetky strany. nachádza sa na cintoríne.


Ku koncu leta sa tu konajú preteky motokrosu.

Turistika

V katastri obce sa nenachádzajú chránené prírodné výtvory, ani značené turistické trasy. Obec je obklopená poľami, podmienky na horskú turistiku tu nie sú. Vhodné podmienky sú na pestovanie cykloturistiky.

Poľnohospodárstvo

V obci hospodári poľnohospodárske družstvo podielnikov.

Prenájom

Pôda: pn06

Zhodnotenie

Obec Veľké Kostoľany je poľnohospodárskou obcou, ktorá leží uprostred polí bez priamej blízkosti k pohoriam v regióne (Malé Karpaty, Považský Inovec). Podobne ako susediace obce, resp. obce ležiace pozdĺž štátnej cesty č. 504 v okrese (Ostrov, Krakovany, Trebatice, Borovce, Rakovice, Veselé, Dubovany, Pečeňady) disponujú Veľké Kostoľany relatívne slabými možnosťami turistiky. Potenciál týchto obcí predstavuje kvalitná poľnohospodárska pôda, čo dáva možnosť zakladania ekologických fariem popr. roľníckych dvorov. Ponuka vidieckeho turizmu by sa tak orientovala na spoznávanie života roľníka spolu s prídavnými službami ako predaj bio-produktov, stravovacie služby, predaj upomienkových predmetov, rôzne zabíjačky, opekačky a pod. Nevýhodou však môže byť priama blízkosť atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Čo sa týka letnej a zimnej turistiky, ponuka by sa mala orientovať na ponuku blízkych miest a obcí (Piešťany, Vrbové, Hlohovec atď.).

317


Veľké Kostoľany: Park a kostol sv. Víta

(Zdroj: www.velkekostolany.sk)

318

okres Piešťany VEĽKÉ ORVIŠTE

Veľké Orvište

Základné údaje

Rozloha: 383 ha Nadmorská výška: 164 m.n.m Počet obyvateľov: 978 Hustota obyvateľstva: 255 Obecný úrad: 922 01 Ostrov, Veľké Orvište, Hlavná 17; tel. 033/7746126;

e-mail: [email protected] PSČ: 922 01 Internetová stránka: www.velkeorviste.sk Iné:

Obec Veľké Orvište leží uprostred severného výbežku Podunajskej nížiny na styku so severnou časťou Trnavskej pahorkatiny v blízkosti okresného mesta Piešťany (ca 3 km). Je dostupná lokálnymi cestami. Chotár obce sa rozprestiera na luviálnej nive medzi Váhom a Dudváhom. Je odlesnený a využíva sa ako poľnohospodárska pôda. Lesík Blatiny v severnej časti chotára má zmiešaný porast listnatých stromov.

História

Najstaršie osídlenie v dnešnom katastri obce Veľké Orvište pochádza zo staršieho obdobia mladšej doby kamennej a patrí legyelskej kultúre (3500 pred Kr.). Prvá písomná správa o obci sa zachovala v tzv. Zoborskej listine z roku 1113. Obec sa v tomto dokumente uvádza pod názvom villa Rivvis. Neskoršie sa v pôvodnom chotári obce vyvinula aj dedina Malé Orvište. K dôslednému rozlišovaniu obcí na Veľké a Malé Orvište prišlo až koncom 16. storočia. Názov obce súvisel so strážnou službou konanou v týchto miestach. V roku 1808 vystupuje obec pod názvom Nagy-Örvistye, Nagy-Eörvistye a Horní Orwisste. V tej dobe menila obec častejšie vlastníkov z radov šľachtických rodov. Obec vlastnili Zayovci, neskôr Fould-Springerovi. V obci mali majetkové podiely aj Erdödyovci.

Kultúrne pamiatky

• Kostol Nanebovzatia Panny Márie: Stojí na hornom konci obce pri potoku Barina v areáli miestneho cintorína. Jednoľoďová stavba kostola (polovica 18. stor.) s rovným stropom a polkruhovým uzáverom presbytéria bola v roku 1940 predĺžená a zväčšená prístavbou štvorcového pôdorysu. Z pristavenej sakristie je vchod do kostola. Do štítu priečelia bola vstavaná drevená vežička - sanktusník so zvukovými oknami pokrytá plechom. Vo vežičke boli pôvodne umiestnené dva zvony s nápismi, miestom uliatia a rokom.

• Zvonica evanjelickej cirkvi a.v.: Nachádza sa na miestnom cintoríne. Ide o jednoduchú jednoposchodovú murovanú stavbu z 18. storočia so štvorcovým pôdorysom. Má stanovú strechu a vežičku so zvukovými otvormi. Strecha vežičky je ukončená krížom. Na zvonici je umiestnený malý zvon.

319

okres Piešťany VEĽKÉ ORVIŠTE


Obec je obklopená poľami, podmienky na horskú turistiku tu nie sú. Vhodné podmienky sú na pestovanie cykloturistiky.

Poľnohospodárstvo

Poloha chotára, dobrá bonita pôdy a vhodné klimatické podmienky dávali už v minulosti možnosť rozvoja poľnohospodárstva. V súčasnosti hospodári v obci poľnohospodárske družstvo Pokrok so sídlom v obci Ostrov. Sídlo tu majú i dve ďalšie spoločnosti zaoberajúce sa poľnohospodárskou produkciou (Breza, s.r.o., Koraj, s.r.o.).

Zhodnotenie

Obec Veľké Orvište je poľnohospodárskou obcou, ktorá leží uprostred polí bez priamej blízkosti k pohoriam v regióne (Malé Karpaty, Považský Inovec). Podobne ako susediace obce (Ostrov, Bašovce, Krakovany) disponuje Veľké Orvište relatívne slabými možnosťami turistiky. Potenciál týchto obcí predstavuje kvalitná poľnohospodárska pôda, čo dáva možnosť zakladania ekologických fariem popr. roľníckych dvorov. Ponuka vidieckeho turizmu by sa tak orientovala na spoznávanie života roľníka spolu s prídavnými službami ako predaj bio-produktov, stravovacie služby, predaj upomienkových predmetov, rôzne zabíjačky, „opekačky“ a pod. Potenciál predstavuje i využitie miestneho rybníka pre účely vidieckeho turizmu (rybolov spojený s konzumáciou úlovku a pod.). Čo sa týka letnej a zimnej turistiky, ponuka by sa mala orientovať na ponuku blízkych miest a obcí (Piešťany, Vrbové, Čachtice atď.).

Veľké Orvište: Kostol a pohľad na obec

(Zdroj: www.velkeorviste.sk)

320

okres Piešťany VESELÉ

Veselé

Základné údaje

Rozloha: 1 386 ha Nadmorská výška: 161 m.n.m Počet obyvateľov: 1 121 Hustota obyvateľstva: 81 Obecný úrad: 922 08, Veselé 346; tel. 033/7796105 PSČ: 922 08 Internetová stránka: www.vesele.sk Iné: Miestna časť: Ťapkové

Obec Veselé sa nachádza asi 10 km juhozápadne od okresného mesta Piešťany pozdĺž cesty II-504, v susedstve obcí Rakovice a Dubovany. Katastrom preteká Kočínsky potok, Šteruský potok a riečka Dudváh. Obec Veselé je rozvinutou poľnohospodárskou obcou.

História

Prvé osídlenie sa datuje do roku 2000 pred Kristom podľa nálezov na Hradisku. Písomná zmienka o obci Veselé však pochádza z februára 1310, ktorá bola napísaná v Trnave. Názov obce Veselé je z maďarčiny Wygwar - Veselý Hrad. Veselé je zlúčené s obcou Ťapkové od roku 1960. Na artefakty bohaté sídlisko je na okraji obce. Našlo sa tu okrem iného aj kostrové pohrebisko veselského typu zo začiatku doby bronzovej. Po sformovaní sa uhorského štátu patrilo Veselé do systému strážnych posádok na starej ceste, ktorá pozdĺž Dudváhu viedla z Veľkých Kostolian do Čachtíc. V 11. až 16. storočí tu existoval stredoveký hrádok so strážnou a vojenskou funkciou. Existenciu hrádku dokumentuje aj názov obce pri písomnej zmienke o nej v roku 1390 - Wygwar (Veselý hrad). Obec patrila čachtickému panstvu, v roku 1417 panstvu Beckov, neskôr Bánffyovcom, Nádasdyovcom a ďalším. Hrad postavený v 11. - 12. storočí spustol v 16. storočí. Bola to pevnosť so strážno-vojenskou funkciou chrániť krajinu pred útokmi so západu. Archeologický výskum na miestnej lokalite Hradisko potvrdil existenciu stredovekého hrádku z 11. – 15. storočia. Hrádok stál na severnej strane návršia. V pôdoryse mal tvar nepravidelného oválu s rozmermi osí 50 a 60 m. V dĺžke asi 45 m bol obohnaný priekopou, ktorá mala hĺbku 1m a šírku 4 – 5m. Dnes zvyškom hrádku na povrchu je už len mierna vyvýšenina a priekopa. Hrádok mal obdobie rozkvetu v 13. až 14. storočí. Podľa listiny z roku 1540 vraj už neexistoval.

Veselé bolo v roku 1569 mestečkom, prevažne poľnohospodárskym. V roku 1847 tu bol založený Ústredný výbor spolku miernosti, ktorý zakladal rôzne osvetové zariadenia a drobné hospodárske inštitúcie (ovocinárske, včelárske spolky, atď.). Veľkostatkár Ján Škublic založil vo Veselom veľkú ovocinársku škôlku, čo prispelo k rozmachu ovocinárstva nielen vo Veselom, ale aj na celom Považí. Poľnohospodárska a ovocinárska tradícia sa zachovala podnes. Najväčšou historickou osobnosťou obce je rodák z Veselého Štefan Moyses, biskup, vzdelanec, významný predstaviteľ slovenského národného obrodenia, prvý predseda Matice slovenskej a bojovník za práva Slovenského národa. Natrvalo sa zapísal do slovenskej i chorvátskej histórie.

321

okres Piešťany VESELÉ

Kultúrne pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja z 18. storočia. Historicky hodnotná je aj budova fary. Je to baroková stavba z 18. storočia s klasicistickou fasádou.


Každoročne sa poriadajú strelecké súťaže na asfaltové holuby v športovom areáli, kde je vybudovaná strelnica.

Turistika

V obci sa nachádza rodný dom a pamätná izba Štefana Moyzesa. Jej hlavnou časťou je expozícia venovaná životu a dielu Štefana Moyzesa. Okrem toho mu bola na jeho rodnom dome odhalená pamätná tabuľa a v parku medzi kostolom a obecný úradom pamätník.

V katastri obce sa nenachádzajú chránené prírodné výtvory, ani značené turistické trasy. Obec je obklopená poľami, podmienky na horskú turistiku tu nie sú. Vhodné podmienky sú na pestovanie cykloturistiky.

Poľnohospodárstvo

Obec má dlhodobú poľnohospodársku a ovocinársku tradíciu. V obci hospodári Spoločné poľnohospodárske družstvo Veselé. Svoje sídlo tu majú i ďalšie poľnohospodárske subjekty: Plantfruct, s.r.o., Plantex, s.r.o. a Výskumno-šľachtiteľská stanica, s.r.o. Dané subjekty sú špecializované predovšetkým na ovocinárstvo, záhradníctvo, výrobu ovocných výpestkov, ako i okrasných drevín.

Zhodnotenie

Obec Veselé je rozvinutou poľnohospodárskou obcou, ktorá leží uprostred polí bez priamej blízkosti k pohoriam v regióne (Malé Karpaty, Považský Inovec). Podobne ako susediace obce, resp. obce ležiace pozdĺž štátnej cesty č. 504 v okrese (Ostrov, Krakovany, Trebatice, Borovce, Rakovice, Dubovany, Veľké Kostoľany, Pečeňady) disponuje obec Veselé relatívne slabými možnosťami turistiky. Potenciál však predstavuje kvalitná pôda a poľnohospodárska tradícia, čo dáva možnosť zakladania ekologických fariem popr. roľníckych dvorov. Ponuka vidieckeho turizmu by sa tak orientovala na spoznávanie života roľníka spolu s prídavnými službami ako predaj bio-produktov, stravovacie služby, predaj upomienkových predmetov, ochutnávky a pod. Čo sa týka letnej a zimnej turistiky, ponuka by sa mala orientovať na ponuku blízkych miest a obcí (Piešťany, Vrbové, Hlohovec atď.).

Rodný dom Štefana Moysesa

(Zdroj: www.vesele.sk)

322

okres Piešťany VRBOVÉ

Vrbové

Základné údaje

Rozloha: 1 379 ha Nadmorská výška: 188 m.n.m Počet obyvateľov: 6 301 Hustota obyvateľstva: 451 Mestský úrad: 922 03 Vrbové, Štefániková 15; tel. 033/7792313;

e-mail: [email protected] PSČ: 922 03 Internetová stránka: www.vrbove.sk Iné:

Mesto Vrbové leží asi 11 km severozápadne od okresného mesta Piešťany. Je situované na rozhraní Trnavskej roviny a Malých Karpát. Mestom prechádzajú štátne cesty č. 502 a č. 499 s napojenosťou na diaľnicu D1 pri Piešťanoch. Cez mesto preteká potok Holeška, západne od mesta sa nachádza vodná nádrž Čerenec (k.ú. Prašník).

História

Prvá písomná zmienka vzťahujúca sa na Vrbové je z roku 1113 (villa poscos). Ako dokladajú archeologické nálezy, územie Vrbového bolo však obývané už skôr. Z roku 1262 je písomný záznam o dedine Holeška rozprestierajúcej sa v bývalom vrbovskom chotári. V rokoch 1332-1337 sa Vrbové spomína pod menom Ecclesia Sancti Martini. Na sklonku 14. storočia sa v písomných prameňoch prvýkrát uvádza už ako mestečko (oppidum). Oslobodenie od mýta a cla cisárom Žigmundom v roku 1437 podporilo jeho ďalší hospodársky rozvoj – Vrbové sa postupne vyvinulo na remeselnícko-obchodné centrum širšieho okolia. V roku 1696 cisár Leopold I. rozšíril Vrbovému jarmočné privilégium. Odvtedy sa konávalo šesť výročných jarmokov a od roku 1829 dokonca osem. Vrbovské jarmoky sa stali povestnými. Prichádzali na ne kupujúci a predávajúci zo širokého okolia, dokonca aj z Moravy. Až do 19. storočia tu významnú úlohu zohrávalo vinohradníctvo. V roku 1958 sa od Vrbového oddelili početné vrbovské kopanice, z ktorých vznikla obec Prašník. Tým mestečko stratilo 2/3 svojho niekdajšieho veľkého chotára. V súčasnosti vo Vrbovom nadviazali na stáročnú jarmočnú tradíciu a každoročne sa tu konávajú tri jarmoky (na jar, v lete a na jeseň).

Kultúrne pamiatky

• Najcharakteristickejšou črtou mesta Vrbové je šikmá veža. Bola postavená v rokoch 1832 až 1835. V roku 1930 sa náhle naklonila. Podľa posledných odborných meraní jej odklon činí 99 cm. Veža sa nachádza v blízkosti kostola svätého Martina. Ide o štvorbokú budovu postavenú s klasicistickom slohu, ktorá má pôdorys s rozmermi 6,5 x 6,5 m. Výška od päty veže činí 38,16 m vrátane kríža.

• Najstaršou stavebnou pamiatkou mesta je kostol sv. Martina situovaný v centrálnej časti mesta za vežou. Predpokladá sa, že na tomto mieste stál sakrálny objekt najneskôr v 12. storočí. Prvá písomná zmienka o kostole je z rokov 1332-1337. V súčasnosti je kostol trojloďová stavba s presbytériom orientovaným na východ. Jeho strop tvorí lunetová valená klenba štukovou ornamentálnou výzdobou. Na rozhraní

323


presbytéria a hlavnej lode je umiestnená baroková kazateľnica z konca 17. storočia s plastikami evanjelistov.

• V centre mesta je situovaná synagóga. Reprezentuje orientálnymi prvkami obohatenú architektúru kultových stavieb židovských náboženských obcí poslednej štvrtiny 19. storočia. Bola postavená v rokoch 1882-1883 v maurskom slohu.

• Šľachtická kúria označovaná ako rodný dom Morica Beňovského (1746-1786) sa nachádza v centre mesta. Gróf Móric Beňovský, kráľ Madagaskaru a autor pamätí, ktoré sa stali v svojej dobe svetovým bestsellerom, je najslávnejším rodákom mesta. V rokoch 1995-1998 prešla budova rekonštrukciou. Budovu mesto odovzdalo do užívania na kultúrne účely – je v nej zriadená mestská knižnica a historická expozícia. Priestranná povala bola upravená na podkrovnú spoločenskú sálu. Architektonicky bolo dotvorené i nádvorie v súčasnosti slúžiace na usporadúvanie kultúrno-spoločenských podujatí.

• Na okraji mesta v blízkosti cesty v smere na Prašník stojí evanjelický kostol. Na jeho mieste stál najskôr kostol vybudovaný v roku 1784. K nemu pristavili vežu v roku 1835. V roku 1896 vybudovali novú vežu, ktorá slúži až dodnes ako súčasť dnešného evanjelického kostola, ktorý bol postavený v roku 1928.


Tradičné sú jarmoky vo Vrbovom konané na jar, v lete a na jeseň.

Osobnosti

Vo Vrbovom sa narodili či pôsobili viaceré významné osobnosti: Ján Baltazár Magin (všestranne vzdelaný kňaz, autor prvej národnej obrany Slovákov v Uhorsku), gróf Móric Beňovský (spisovateľ, cestovateľ, dobrodruh, ktorý sa stal kráľom na Madagaskare), Jozef Emanuel (kňaz, básnik, publicista, osvetový pracovník a národovec, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a gymnázia v Kláštore pod Znievom), Elo Šándor (spisovateľ známy najmä dielom Sváko Ragan z Brezovej) a Štefan Pyšný (učiteľ, organista, hudobný skladateľ, osvetový a kultúrny pracovník).

Turistika

V meste Vrbové sa nachádza muzeálna expozícia v rodnom dome Morica Beňovského. Táto budova (stredoveká kúria) sa využíva zároveň na organizovanie rôznych kultúrno-spoločenských akcií. Všeobecne sa v meste poriada relatívne dostatočné množstvo rôznych kultúrnych akcií.

Mesto disponuje dobrou ponukou pešej turistiky, cykloturistiky a vodnej turistiky, ktoré sú však čiastočne prepojené s ponukami susedných obcí. Na západnej strane mesta sa nachádza vodná nádrž Čerenec (k.ú. Prašník, pôvodne časť mesta Vrbové), kde je vybudovaný rekreačný areál. Možnosti pešej turistiky a cykloturistiky predstavujú pohorie Malých Karpát a Malokarpatská cyklomagistrála.

Poľnohospodárstvo

V meste má sídlo poľnohospodárske družstvo a spoločnosť Geranium, s.r.o., zameraná na poľnohospodársku výrobu.

324


Prenájom Pôda: pn04, pn05 Budovy: pn03

Zhodnotenie

Mesto Vrbové disponuje relatívne dobrou ponukou CR orientovanou i na ponuku susednej obce Prašník. Ide predovšetkým o ponuku vodnej turistiky pri vodnej nádrži Čerenec, ako i o ponuku pešej turistiky a cykloturistiky. Silnou stránkou je i relatívna dostupnosť mesta. V meste sa konajú rôzne kultúrno-spoločenské podujatia a akcie, ponuka ubytovacích a stravovacích služieb je dostatočná. Potenciál ďalšieho rozvoja predstavuje zvyšovanie štandardov služieb CR, lepšia propagácia a vytvorenie informačného centra popr. sprievodcovské služby (historické prehliadky mesta).

Vrbové: Synagóga a šikmá veža

(Zdroj: www.vrbove.sk)

325

vypracované v Piešťanoch, 2005

© Európsky sociálny fond & Občianske združenie Progresit, 2005

Documents

okres PIEŠŤANY - Progresit › analyza › 15-ObcePN.pdf · 2006-03-24 · okres Piešťany BANKA Tradície a podujatia Vhodné prírodné a klimatické podmienky predurovali územie