lu6ny organ, ktory by riadil povstenie. Pocital s tym .ie sa akcia rozs"iri i do ostatnydh Casti Moravy i doCiech. S vel'kyimi taikosfami a rizikom sa sem dosta-vali komunisti od Brna, Zlina (Gottweldov), Vsetina,Frenstatu pod Radho"stem, Ostravy, be ai z Prahy az Podbrdska. Spojenie s ilegalnymi organizaciami mno-hych inych miest bolo nadviazane a aktivne udriovanepomocou komunistov z partizanskeho "stabu. Neoceni-tel'nu pomoc pri tom poskytli moravski komunisti, naj-ma ilegalne organizacie, ktor6 mali svoju zakladnuv Becve, v okoli dedin Horns, Prostredna a Dolna Bee-ve . Tu aktivne pracoveli Hasa, Divin, Tokfiovsky. Presustredenie sit bol urceny vrchol Knehyne . V tejtooblasti nebolo nepriatel'skych vojsk . Pre dezorientaciu

48

tistov partizanskemustabu I . uknajinskeho frontu . Roz-hodol so tam poslat osobitn6ho kuriera, ktory hlasenieosobne odovzdal . Oznamovat ridiotelegreficky urCenepriestory pilotom a navigatorom sovietskych lietadielpomocou priesecnikov suradnicovych os ui nebolo bez-pecne, pretoie nepriater relacie odpoCuval a vedel roz-lustit sifrovene depese . Hned po doruCeni hlasenia ku-rierom Usiek dostal radiotelegraficku spravu o vysa-deni paradesantneiho oddielu vo vytycenom priestorepri Roimitale pod Tfem"som . Ale vysadka se neusku-tocnila .

Na porade komunistov na Martinaku bolo pri fate roz-hodnutie vytvorif utobne partizanske skupiny a presu-nut ich na zapad na Valassko . V temojsich lesoch so

V.elitel' Jan U"siak so rozhodol, ie se brigade presu-nie do Sliezske, dalej smerom ku Krakovu, aby nad-viazali styk so Sovietskou ermadou . Medzitym sa dopartizanskyoh radov votreli fasisticki spi6ni, ktori vy-uiili bratsk6 city wo6i Cechom. Gestapo sa snaiilo zakaidu cenu vypatrat nitky spojenla partizanskeho ve-lenia s komunistickym ilegalnym hnutim . Vyslalo vel'-kti skupinu 9picrov a provokaterov, eby prenikli ej me-dzi partizAnov . HlavnU Ulohu medzi gestapackymispi6nmi zohral Franti"sek 9mid, prezyvkou ,Velky Fran-ta". Spolu so svojimi pomocnikmi gestapakom Bedna-rom (,,Maly Frante") a Dvorakom sposobil amid svo-jou zloCineckou Cinnostou verke skody nielen Us"iako-vej partizanskej brigade, ale celemu hnutiu odporu

ehandru a Karole Winklere . Mnoho padlo a mnohho bo-lo umucenydh . Janke Usiaka pochovali v pondelok 5.novembre 1944. Gestapaci ohceli mttve telo pochovatbez rakve a tajne . Nepriek tomu so dobrym 1'udom po-darilo zaobstarat rakvu a pochovaf ho dostojne. Zoznamych len sudruh Pop ako jediny zo spolupracov-nikov se stal svedkom posledneho rozlucenia s hrdin-skym veliteYom .Prvi Ceskoslovenska partizinska brigade Jane 2iiku

z Trocnova po smrti svojho prveho velitel'a pakraco-vale v d'el§om boji proti hitlerovskym okupantom podvelenim majora Sovietskej armady Murzina ai do pri-chodu slavnej Sovietskej armady. Odkez hrdinskehovelitel'e Jane Usiaka iii d'elej v srdciach jeho spolu-ibojovnbkov, ktori verni jeho zasadam bojoveli ai dovbtazneho konca .Na Cel'adnej v sobotu 1. septembra 1958 bol slivny

partizansky pohreb. V ten den slavnostne pochovelipo-zostatky partizanov z Knehyne do spoloCneho hrobu,aj pozostatky Janka Usiaka . Hrdinsky velitel' spi svojvecny sen so svojimi spolubojovnikmi . Na lento pohrebsa ziali obbenia z celdho kraja, aby vzdali uctu padlymihrdinom.

V Bakte pri Rimavskej Sobote no dome cbslo 2 od-halili pematnu taburu poru6ikovi Jinovi Usiakovi, veli-tel'ovi Prvej ceskoslovenskej partizanskej brigady Jana2iiku z Trocnova s mottom :

,,Ze slobodu, za krajs"ie iitie mili6nov 1'udisiel vpred a v boji iivot za vlast poloiil."

Zivot a hrdinska smrt Jane Usiake su a budu symbo-lom spoloCneho boja Ceskosloven skych a sovietskydhpartizanov proti fa`sizmu . Hrdine Jan U"siak, Slovak,spolubojovnik sovietskyoh partizanov, poloii1 svoj iivotna Ceskej pode, aby specatil vecne bratstvo narodovCeskoslovenska a Sovietskeho zvazu .

Pamdtnd tabuta Jdna Usiaka v Bakte

49

protivnika navrhli komunisti rozsirit spravu o tom, iepartizani odisli cez porske hranice do Sliezska . Stabbrigady prijal plan moravskych komunistov. Tento planpovstania so opieral o siroke l'udove hnutie odporu,ktore so kaidym doom rozsirovalo a prejavovalo mno-hgmi antifasistickymi sabotiiami a diverziou . V lesoch

skryvalo mnoistvo Ceskej mladeie, predov"setkym ute-Cencov z fesistickyeth vazeni a pracovnych taborov . OdKnehyne sa dali na pochod dye Uto6ne skupiny. V kai-dej bolo pribliine tridsat najlepsich partizanov. Miest-ne komunisticke ilegalne organizacie poslali do skupinnejlepsich precovnikov . Velenim jednej skupiny bob po- y

v severovychodnej a strednej Morave. Zvlast sling uderbol zasadeny komunistickemu ilegalnemu hnutiu v dnochboja na Knehyni .14 Postupne ich vsak odhalili a dostalisvoj zasluieny trest, ale nasledky ich Cinnosti odbojpocitil . Jan Dvorak15 ktory so vydaval ze nadporuCike

ui dlh"sie posobili roztrusene skupinky partizanov. Jed- vereny kepitan Ivan Stepanov . Druhu skupinu wiedolkepitan Viktor Grekovskij. Prvy mal pracovet v ob- 14 1 . Kulikov, c . d ., 121-122.nou z hlavnych iiloh Prvej ceskoslovenskej partizan-

skej brigady Jane 2iiku z Trocnova bolo podchytit a lesti Zlin - Holesov - Byst"rice pod Hostynem, druhymal rozvinut operacie v smere Valasske Mezirici -Vsetin - Vizovice. Coskoro zacali prichadzaf spojkyuto6ngch skupin. Porucik Pavel Pimenov priniesol odkapitana Grekovskeho spravu o uspesnych ekciach svo-jej skupiny pri obciach Retiboi a Jablunka u Vsetina .Utocne skupiny sa rozrastali prilivom novych dobro-vol'nikov . 12 A tak na Valessku posobilo niekol'ko par-

r

Is Po splneni ,poslanla" medzi beskydskymf partizanmlgestapo poslalo Jana DvoMka do Inch partlzanskych ob-lasts Moravy . Neskorale bol partizanml odhaleny, v LulEIpartlzankou Marlou SedlAtkovou zastreleng . - Pout V . Va-1 ak-J. Fligas, c . d ., 28-29 .

a iniiniera (uiival aj oznacenie dr . Dvorak, Ci doktorJan Tomek), tak si ziskel doveru, ie ho prijali do sta-bu partizanskej brigady. Oboznameny s rozmiestnenbmpartizanskych oddielov, ako i pripravovanymi planmizradca Dvoiak chcel predov"setkym dostat do pasce"stab brigady, nejma jej velitel'a Jana Usiaka . Kaidypohyb brigady hlasil gestepu. Agent Dvo°rak zorgani-zoval s gestepom fingovane stretnutie stabu partizan-skej brigady s ilegalnymi pracovnikmi s ciel'om rozbitUsiakovu brigadu a zajat 'stab . Jeho priCinenim dna31. okt6bre 1944 znaZny poCet esesakov prepedol par-tizanov. V nerovnom boji padlo hodne slovenskych par-tizanov. Raneny do obidvoch rdk bol ej veliter JanUsiak.Cast "staibu partizanskej brigady, ktora bola Tie uve-

denej ,sch6dzke", sa prebila z obkl'ucenia nepriatel'a .Padli styria partizani, jedna pertizanka a mnoho boloranenydl. teiko raneny veliter Usiak se dostal ai noMartinak do chalupky starenky Macurovej, ktora hoprva osetrile . No prestrelene ruky za6eli opuchat a pri-chadzala horuCke. Old'rich Machander no svojom cuteodviezol v noci z 1 . na 2. novembre 1944 Us"iake nao°setrenie do svojho domu v Hornej CeYadnej . Uloiiliho do malej izbiCky v podkrovi . Lekar MUDr. Old"richFriedl z Frenstatu pod Radhostem konstatoval vermivainy stay . Bola nutna operacie . Ui bol pripreveny naodvoz autom ,Bud(icnosti" do nemocnice v MoravskejOstrave, ked dna 3 . novembre 1944 nemecka policiazisluhou zredcu DvoIaka obsadila Machandrov dom,aby zejala veliteYa Prvej ceskoslovenskej partizanskejbrigady Jane Ziiku z Trocnova porucika Jana Usiaka .Jan Usiek, Clovek pevnej vole, neohcel pednuf iivy doruk najvbC"sieho nepriatera. „Ako sa dot zneuctlf -lep"sia je smrt" - bole jeho zaseda . V pevnej dovere,ie ze6aty narodnooslobodzovaci boj ui nik zestavif ne-moie, ie jeho spolubojovnbci dovedd boj ai do vifaz-neho konca, faikorranenymi, nevladnymi rukami spustil

orgenizacne spojif ulestenecke sily Cesk6ho rudu . Pretoveliter brigady Jan Usiak s radostou uvital hlasenie,ie so podarilo nedviazat spojenie s roznymi odbojovy-mi zloikami, ktorych vedenie bolo v Prahe, napriklads ,Hnutbm za svobodu", s Revolucnym odborovym hnu-tim std. Zvlast plodnehnutim mladeie ,Hnuti

bolo spojenie s revolucnymze svobodu", ktoreho predsta-

vltel' Vaclav Koutsky sprostredkovel partizanom spoje-1 2 J . Kullkov : Bojova cesta partizanskej brigady Jana Zli-

ku z Trocnova. Slovansky ptehled, 1958, 87-88 .

tizanskych skupin brigady Jana Usiaka. OtoCne skupinynadvazovali spolupracu a koordinovali Cinnost s komu-nistickymi organizaciami . Rozvijall se bojove operacie .Nedocenitel'nU pomoc pritom poskytovali rol'nici z hor-skych osad. Ochotne a obetavo pomabali pri vykonava-ni prieskumu, pri budovani zemljanok, pri obstaravanipotravin, penazi, odevu, obuvi atd . Orgenizatorsku ulo-hu to zohralo ilegalne okresn6 vedenie KSCS a revo-luCne narodne vybory.Plany velitere Jana Make sa neo6akavane zmarili .

Ked pripravy no ozbrojene povstanle boll ui v plnomprude, zhodili americke lletadla niekolko bomb nastrap no Magure, nedaleko 9tabu Usiakovej partizan-skej brigady . Nasledkom toho sa partizansky 'stabv pocte asi 100 rudi musel presunrit do drevenych chatna Trojacke. Tu vsak boll prepednuti vel'kou presilou- asi 1000 muiov nemeckej policie a oddielmi SS, kto-ri boll vyzbrojeni eutomatickymi zbranami, rahkymi gu-1'ometmi a doprevadzani vycvicenymi psami . Od 4. do10. hodiny trval urputny boj . Partizani mall len vacsi-nou poYovnicke pusky a prejavil so nedostatok strelvva,Prove oCakavali zasielku zbnani a streliv'a so Soviet-skeho zvazu. A proti nim desatnasobna presila Nem-cov. Obozretny veliter Janko Ugiak vyuiil striedanie sonemeckydh jednotiek a prudkym vypadom sa partiza-ni prebili z obkbUCenia so znacnymi stratami . Boj bolvermi krvavy a straty partizanov boll znacne . Nemcivykradli mnoistvo partizanskyclh zasob a drevene chatyzapalili . Len po niekol'kych dnoch se podarilo partiza-nom sfistredit so. Vybudovali si nova obydlie v dobre

nie s dalsimi mladeinickymi zloikami a predov"setkymso zastupcami UV KSCS,s ako ej s ilegalnymi precov-

C. Amort, c. d ., 152 .

nbkmi z Brna, Zlbna, Vsetina a inch miest. Plan din-nosti Jana Usiaka sa opierel o "siroke hnutie odporu,ktor6 bolo ovplyvnene Slovenskym narodnym povsta-nim .

1alsou ulohou Usiaka bolo zistit vhodne priestorypre d'elgsie pristatie paredesantnych oddielov Soviet-skej armady do Ceskych zemi a presne ich vytyCif .Na porade 9tabu brdskyc'h partizanskyeh oddielov, kb-nanej ze6'atkom okt6bre 1944 na samote KamennyDvur u Dobibse, sa roz'hodlo ur6if tieto priestory prezoskoky peresutistickych oddielov :

1. Priestor dhraneny lesmi medzi obcami Kozi Hory,Chremiste, Draietice u Noveho Knine, okres Dobris .

2. Lesne Cistiny medzi obcami Male Hrastiee, Mokro-vrata a Voznice (v lese v priestore404), okres Dobris .

Jezberne - kbta

lesmi medzi obcamia Rosovice

3. Rovinaty priestor dhrinenyKotencice, Suchdol, Picbn, Bukova,(okolie Kamenneho Dvora), okresy

Hols"inyDob?is a Pi•ibram.

4. Lesnaty priestor Tffem"sbna (3terbinsky revir) me-dzi obcamiHvoid'any pri

Radosovice, Voltu"s, Bezdekov, Vacikov aRoimitale, p . Ti•ems, okres Blatna .1o

10 Okresn9 archly Dobtia, t .: Narodny odboj 1939-1945,dokument a.Podbrdsku pre

9 . Pdvodna sprava o partizanskom hnutl naOV KSCS, str . 15-16 . - Pozri C . Amort,

c . d ., 153 .

Za nejvhodnej"si sa povaiovalo lesnate uzemie priRoimitale. Starostlivost on prevzal jeden z predstavi-terov revolucn6ho narodneho vyboru v Roimitale Ing .Franti9ek Lizl, 'ktory to zamysl'al vytvorit ohnisko od-poru, ktorym by sa doplnovalo Slovenske narodnepovstanie .l r

zameskovenej hUstine v prikrej strdni, zvenej „Podstarou salasi" no Uboci Kn6hyne . Bole to prava ruskszemljanka . Voslo sa tam takmer 50 osob. Ugiak premiest-nil sem `stab brigady s vysielackou, ktoru sa mu po-darilo no Trojetke zachranif.13 Bolo treba opal zoanat

svoj posledny vystrel . V tomto nerovnom boji hyniegutkou do vlastneho spanku, nepriatel'om neporazeny .Zurivb esesaci zlostne palili do mrtveho tela JankaUsiaka, ked ho nemohli dostat iiveho .tr, Tentoraz im

16 AUD KSCS, 1945/593 - Pozri C. Amort : Hrdlnna smrfporudika Ualaka . Partyzan, rot. 1. (Praha 19461. c. 8 (1 .btezna), str . 12-13 .

13 Vladimir VaAak-Jozet Fllgas: Ploatina v plamenech(partyzanska kronika), Novy Jitin, 1948, str . 22-23.

11 0 . Janta : StateCny vojsk (Frantl9ek Lizl), SvobodnACeskoslovensko, roc. Il . (Praha 1946), 6 . 34, str . 3. - Pozrtaj C. Amort, c . d ., 153 .

Usiak ozn5mil urCene priestory ne pristatie paresu-

nova zasoby . Zasluhou obetevych Ceskych vlastencov sapodarilo zohnat to nejnutnejsie . Z Cel'adenskych obca-nov to boll prove OldPich Machander a Karel Winkler,ktori partizanom dodavali maso .

ui Janko Usiak na vystrely neodpovedel . Besnenie ese-sakov se stupnovelo. V Ceradnom vyhlasili stanne pra-vo. Vypalili rad domov, mnohych odvliekli a popravili,medzi nimi aj hostiterov Janke Usiaka Oldricha Me-

Maria Ziirikova-Kordosova

ROMANPred Vianocami roku 1944 prisli

nemecki vojaci k nam do Klenovcas vel'kym poctom koni, ktore bolotreba liecit . Kone umiestnili v staj-niach v nagom kute okolo Takacova operacnu salu Mali v Takacovejgaraii . S tymito vojakmi prisli ajrusk! zajatci, mladi to chlapci. Nie-kol'ki z nich byvali u susedov, prav-da, spolu s nemeckymi vojakmi, kto-ri ich aj stra2ili, aby nejako neuali .Medzi tymito ruskymi chlapcami bobaj jeden devatnastrocny gruzinskychlapec, ktory doma 9tudoval za zve-rolekara. Volal sa Roman. Moj synsa s nim hned spriatelil a tak Ro-man byval vacginou u nas. Bol tosluany, rozumny a dobry chlapec .Mal krasneho kona a ked na dvorepredvadzal d2igitovku, v"setky deti,ale i dospeli 1'udia z okolia chodilisa na to pozerat. No, ani ja somnikdy nezameakala obdivovat sa je-ho zrucnosti .Ako tak byval u nas, o vaelicom

sme sa rozpravali . On vedel trochupo rusky a pol'sky a v prvych dnochpomohli i posunky, no neskorgie smesa dobre dohovorili . Opytala som saho, ci by nechcel ku svojim, k par-tizanom. On radostne suhlasil, IPnpotreboval civilny oblek, lebo v uni-forme nemeckeho vojaka nemohol

Eugen Volak

Medzi obce, ktore sa nachadzajuna Rimavskej doline, vyznamne stra-tegicke postavenie pri oslobodzovanislavnou Sovietskou armadou zauji-mala i obec Ni2ny Skalnik. A to ztoho d6vodu,ze nad obcou sa vy-pina pohorie Maginhrad a Bane, kdefaaisti Mali dost silne palebne posta-venie, ktorym brinili postup oslobo-dzovacich armad od Rimavskej So-boty smerom na Tisovec . Dalaimstrategickym momentom bolo, 2evela bola nemeckou pozorovatel'nou,ktora bola stale sovietskymi vojska-mi ostrel'ovana. Otvorme si kronikuoslobodenia a citajme :

Smutny bob Novy rok 1945 . So sl-

50

ist. Z m6jho syna som mu dalapradlo a "saty . Problem bol s ciap-kou. M6j syn nosil radiovku, ale Ro-man musel mat poriadnu baranicu,aby ho nemecki vojaci nepoznali, akby ho potom nahodou stretli . Mojstart' otec mal baranicu, ale 'on uzbob zoschnuty, drobny starcek a takbaranica Romanovi sedela len na vr-chu Wavy ani pokrievka na hrnceku .Kupit ciapku som nemohla, ani odnikoho pytat, aby som nevzbudila po-zornost. A tak ako sme apekulovali,kde ciapku vziat, naskytla sa mi kjej zaopatreniu vzacna prileaitost! -Bola som u Parobekov, stolarov, na-sich priatel'ov. A ako tak sedim, zra-zu victim na stolicke pri dverachakurat take ciapku, po akej sa jazhanam. Tisic myslienok prebehlo mimozgom, ako to ciapku dostat preRomana. Pytat som ju nemohla a takzostavalo len to jedine - ukradmit .Who som sa rozhodovala, ale potomsom si pomyslela : ,06el svati pro-striedky!". A tak ked som ss"la do-mov, chmatla som ciapku, a pod po-krovec, co som mala na sebe, skryIa. (Po vojne som sa revaniovalaParobekovcom, ale som nepovedala,ie je to za ukradnut(i ciapku) . Do-ma mal Roman z ciapky radost . Ukmal cely oblek pohromade .Ked sme sa s Romanom dohodli,

2e prjde k partizanom, i"sla som ve-cer do bdtovej Macovej Koniarovejkrcmy. Tu som sa schadzala s Fer-kom Zvozilom a dorucovala som r6z-ne sprivy. Ferko Zvozil prave z vr-

Oslobodcnie obce Why' Skaflnikcania byvali vacginou len v pivni-ciach a krytoch. Nemci su panmidediny. Robia, co oni chcu. Nepo-trebuju 2iaden obecny urad . Dna5. januara 1945 o 11 . hodine prisieldo naaej obce delostreleckg oddiels delami 22,5c kalibrom, ktore Nem-ci zasadili tesne . pri obytnych do-moch. Dna 15 . januara 1945 o 9,30hod. zacali sovietske vojska ofenzi-vu a prve strely padli na ve2u, nanemecku pozorovatel'nu. Tato strelazasiahla aj velky zvon, ktory sa roz-bil. Od tejto doby nemecka pozoro-vatel'na na veii bola zlikvidovani .Cele dni a neci dopadali strely naobec a jej blizke okolie . Hned v pr-vy den utoku taiko bob zraneny Jan

chov dosiel. Povedala som mu, abychlapa k partizanom odviedol . On tou2 viackrat robil . Zvozil ochotne sl'u-bil a dohodli sme sa, kedy a kdemu dovediem Romana .Vaetko sme Mali mudro premysle-

nC, dohodnute a vyratane. LengeNemci v to noc dostali rozkaz ihnedd'alej ustupit aj s konmi, so vsetkym.Aj Roman musel s nimi ustupovat .Rano som hladala aaty a veci, ktoresom mu dala a ktore mal v tajnejskrysi uschovane . Tieto veci ui tamneboli . Roman ich zobral so sebou,alebo sa preobliekol a usiel, tak somsi myslela .Na druhy den rano pribehol sused

Barto, aby som rychlo ala k nirn .V zihradich chytil kona a ten jetaky „ako veaho Romanov!" . Be2alasom ani bez du"se a to naozaj . 6o-manov krasny k6n! Ked som za-volala po mene, smutne zvesil hla-vu. Olizoval mi ruku, ked coin hopc hlave hladila.

Po tvari ml tiekli slzy. A i dnes,ked na Romana spominam, mi je vdual vel'mi smutno! Neviem, kde sanadherny gruzinsky chlapec pcdel.Ci usiel k partizanom a pustil ko-na. Ci pri uteku ho zastrelili a k6nmudre a verne zviera vratiio sa knam. Myslim,ze tato druha mo2-nest je pravdepodobna! - heby sabob dostat k partizanom, bob by savratil aspen na chvil'u k nam .

Ale iste i nas Roman zaplatil kru-tu dan strannej vojne - stratil vnej svoj mlady 2ivot!

de dalej. Objavuju sa aj chlapi, kto-ri sa pred Nemcami boli ukryli aNemci ich neodvliekli . Ka2dy si po-vriva : „U2 sa hadam nevratia, vedaj telefeny su prec". Tu2obne oCa-kavana chvil'a prisla. Dna 22. janui-ra o 7,30 hodine prichadza]O odMaginhradu do obce prv! sovietskivojaci, nagi osloboditelia . Bolo toradostne stretnutie a srdecne uvita-nie s hrdinskymi vojakmi cerveno-armejcami . Obcania sa hrnuli naobecne priestranstvo, aby videli auvitali svojich osloboditel'ov. 2enyich vitaju staroslavianskym zvykom :chlebom a sol'ou. Ine zase ponuka-jG klobasu, slaninu atd'. Dekazomtychto radostnych chv!l' pri prvomstretnuti s naaimi osloboditelmi jei fotografia . Zaber urobil spravodaj-sky sovietsky kapitan na tvari mies-

40

Spomienka oa Jurka Hlauaea Petrikinas

Ladislav Meciar

Dna 4. juna 1970 odigiel necaka-ne z na"sich radov po kratkej tackejchorobe podpredseda Gemerskejvlastivednej spolocnosti v RimavskejSobote, patriaci k jej najagilnejgimclenom - Jurko Hlavac Petriakin,veduci Okresneho pedagogickehostrediska v Ro2nave . Vo aeku 41 ro-kov skoncil necakane jeho iivotuprostred nedokoncenej mnohostran-nej cinnosti, plnej sl'ubnych perspek-tiv a vel'kych planov do buducnosti .Jurko Hlavac, syn skromnej malo-rol'nickej rodiny z Gocova v Gem,,ri,u2 ako mlady uciter v prvych rokochsvojho pCsobenia prejavil neobycaj-na agilitu, mimoriadne organizacneschopnosti a pozoruhodnu erudiciiinajma v oblasti prirodnych vied, ma-tematiky a fyziky, takie zakratkostal sa riaditel'om akoly, neskor"sieprofesorom na SVS v Ro2nave a na-pokon od 1 . augusta 1960 bob usta-noveny za veduceho OPS v Roinave .Tu za desafrocie svojej p6sobnostimal mo2nost naplno rozvinut svojtalent, um a schopnosti v mnoho-strannej praci a v prostredi tvori-

tejto rozsiahlej cinnosti bude mo2nezostavit iba po urcitom casovom od-stupe na zaklade d6kladnejaiehoprieskumu. Hlavnou sferou cinnostis. Hlavaca bola predovsetkym peda-gogika. Tu sa upriamil na hl'adanienovych ciest v metodike, presadzo-val najnovaie progresivne metodyvyucovania, vytvaral jednotlivym uci-tel'om I vybranym skolam dobrepredpoklady pre realizaciu niekto-rych experimentov v zavadzani pro-gramoveho a diferencovaneho vyuco-vania, v zavadzani najnovsich audic-vizualnych a inch ucebnych pom6-cok a umo2noval ucitel'stvu v okre-se vytvarat si take kontakty, ktoredaleko presahovali ramec jednehookresu, a ktore umo2novali vzajom-nO vymenu skusenosti medzi ucitei-mi askolami na nebyvalej urovni . Najeho podnet vznikla nejedna uspegnapraca v ramci pedagogickeho cita-nia, nespocetne mno2stvo s`koleni,kurzov, seminirov a exkurzil, kto-rych vplyv sa nepoehybne vei'mIkladne odrazil na urovni vyucovaniaa vychovy na nagichskolach . V su-vislosti s tym rozrastala sa aj pu-blikacna cinnost ro2navskeho OPSa niektore vydania vzbudili zaujempedagogickych kruhov nielen na Sio-vensku, ale aj v Cechach. Znamena-li skutocny prinos pre skolsku prax,ale aj pre zachovanie regionalnychpoznatkov z hist6rie, geografie a fob-kl6ru Gemera .

Jurko Hlavac stab aj pri kolbskero2navskej fudovej hvezdarne Urania,ktorej menu ma ui dnes nale2ityzvuk aj v profesionalnych kruhoch,lebo vykonava v tejto oblasti za-slu2nu priekopnicku cinnost . Bol vel'-kym priaznivcom Gemerskej vlasti-vednej spolocnosti v Rimavskej So-bote a ro2iavskeho banickeho mu-zea, ma nemale zasluhy na zalo2eniSafarikovej pamatnej izby v Kobelia-rove, jeho zasluhou sa nezabudlo naslavneho gocovskeho rodaka - ma-tematika profesora Hronca, jeho pri-cinenim ziskall Slavosovce krisnubustu svojho vynikajuceho rodakaPavia Dobainskeho - a tak by smemohli vymenovat elite cely rad akcil,ktorych realizaciu inaspiroval, alebo

aj sam s kolektivom spolupracovnl-kov' uskutocnil .Nie na poslednom mieste by sa

patrilo zhodnotit aj cinnost JurkaHlavaca na poll 1'udovychovy a kul-tury. Ako jeden z poprednych cle-nov Socialistickej akademie v Ro2-nave predniesol na r6znych miestachokresu neprehl'adne mno2stvo popu-larnovedeckych prednaaok, inokedyzas na jeho podnet odzneli v Roz-nave a na okoli predna"sky najlep-aich odbornikov zo Slovenskej aka-demie vied v Bratislave, a mnohiz nich nadviazali s Gemerom srdec-ne kontakty . Osobitnou laskou zesnu-leho sudruha bolo ochotnicke divad-lo a folkl6r. Bolo by treba vyme-novat dlhy rad predstaveni, ktorere2iroval v Gocove, v ktorych ne-raz aj sam hraval a ktorym venovalpo cele roky ta2ko zratatel'ny pocethodin, vecerov, ty2dilov, ba mesia-cov. Ucitel' s matematickym nada-nim uplatnoval v amaterskom divad-le druha stranku svojej osobnosti,nabitej tverivou fantaziou, chlapcen-skou hravosfou a laskou ku kraseslova a farieb .V Jurkovi Hlavacovi odisiel teda

z nasich radov jeden z najcennej-aich clenov naaej spolocnosti, sku-tocny 1'udovy ucitel naaej socialis-tickejskoly, obetavy a zapaleny pra-covn!k, ktory vasetky svoje schopnostia sily dal bezvyhradne do sluiiebsvojho 1'udu. Jeho vitalita bola str-hujuca, jeho pracovny elan nepre-konatel'ny, a jeho 1'udska skromnostnezabudnutel'na. Jurko Hlavac akoGlen komunistickej strany nikdy ne-pokladal slovo sudruh za frazu,prenho tento pojem bob naplneny bo-hatym obsahom a citovym nabojom .Ako moderny 4ntelektuil osvoj" sipokrokovy svetovy nizor robotnickejtriedy, z ktorej vy"siel, a jeho 2ivot-ne postoje sa nikdy nedostali dorozporu s materialistickym sveto-nahl'adom, ktory si osvojil, ktoremuveril a do ktoreho slu2ieb sa oddalcelou svojou bytostou . Taky bob Jur-ko Hlavac-Petri"skin, ktory nas taknecakane opustil, a na ktoreho bu-deme dlho s laskou, uctou a vdakouspominat .

51

zami v ociach sme pozerali na eva- Kvas, ktoreho mina zasiahla v mas- ta, ktorehome .

meno nam nie je zna- veho ruchu, ktoreho ohniskom sakuovanych obyvatel'ov z Cerencian,ktori museli svoju dedinu vyprizd-nit. Bol to smutny pohl'ad na mu-2ov, deti a 2eny, ktor6 niesli nachrbtoch bat62teky s tymi najnut-nejaimi vecami a kracali do sever-nej"§ich obci okresu, aby zachranilisvoje 2ivoty pred stalou strel'bou akanonadou. Smutok a strach i nanas doYahol, ci i na nas takato po-hroma prijde a ci len doma vycka-me prichod na"sich osloboditelov .Keby ui len elm skOr pri"sli, ne-jeden pripomenul . Dni a noci savermi pomaly minali, ved vgetci ob-

tali a ktory jediny z nasej obce sastab obetou za naau slobodu. Dna 21 .januara o 6, hodine na rozkaz ve-litel'a nemeckych vojsk v"setci chla-pi z obce museli nastupit, Nemciich odvliekli kopat zakopy a mno-hi z nich sa dostabi do nemeckehozajatia a domov sa vratili len poskonceni vojny . Dna 22. januara 1945pod taikou delostreleckou pal'bou so--vietskych vojsk o 4 . hodine ranoNemci obec nav2dy opustaju . Strel'-ba prestala, v dedine bolo ticho . Ho-ci este bola tma, tudia vychadzajfizo svojich ukrytov a cakaju, co bu-

Kedpratejemenam b61'ne

rodila2emeMy

tomto

sme pre%Ivali.

po 25. rokoch budovatel'skejv nas"ej slobodnejv na"sej historii, vybavuju

i radostne chvilky,Sloboda sa

a len Sovietskemudakovat za krajgiobcania Ni2neho

vlasti listu-sa

ktorevel'mi ta2kozvazu m6-

2ivot .Skalnika v

roznavske pedagogicke stredisko ne-pochybne stale prive pod vedenimsudruha Hlavaca . Sfastna kombina-cia talentu a nevaednych povaho-vych vlastnosti, spomedzi ktorychdominoval najma nevycerpatel'ny op-timizmus a neskrotna vitalita, viedliJurkovu nepokojnu povahu ad ak-cie k akci!, a to v znacne sirokompoll p6sobnosti, v ktorom sa prebi-nail vedecke zaujmy s kulturnymia fudovichovnyn1i, tak2e bilanciu

jubilejnom roku sl'ubujeme,ze priatel'stvo so Sovietskym zva-zom budeme upevnovat a dalej pre-hlbovat a na naaich osloboditel'ovcervenoarmejcov v2dy ten v dobromspominat.

Maria Ziirikova-Kordosova

ROMANPred Vianocami roku 1944 prisli

nemecki vojaci k nam do Klenovcas vel'kym poctom koni, ktore bolotreba liecit . Kone umiestnili v staj-niach v nagom kute okolo Takacova operacnu salu Mali v Takacovejgaraii . S tymito vojakmi prisli ajrusk! zajatci, mladi to chlapci. Nie-kol'ki z nich byvali u susedov, prav-da, spolu s nemeckymi vojakmi, kto-ri ich aj stra2ili, aby nejako neuali .Medzi tymito ruskymi chlapcami bobaj jeden devatnastrocny gruzinskychlapec, ktory doma 9tudoval za zve-rolekara. Volal sa Roman. Moj synsa s nim hned spriatelil a tak Ro-man byval vacginou u nas. Bol tosluany, rozumny a dobry chlapec .Mal krasneho kona a ked na dvorepredvadzal d2igitovku, v"setky deti,ale i dospeli 1'udia z okolia chodilisa na to pozerat. No, ani ja somnikdy nezameakala obdivovat sa je-ho zrucnosti .Ako tak byval u nas, o vaelicom

sme sa rozpravali . On vedel trochupo rusky a pol'sky a v prvych dnochpomohli i posunky, no neskorgie smesa dobre dohovorili . Opytala som saho, ci by nechcel ku svojim, k par-tizanom. On radostne suhlasil, IPnpotreboval civilny oblek, lebo v uni-forme nemeckeho vojaka nemohol

Eugen Volak

Medzi obce, ktore sa nachadzajuna Rimavskej doline, vyznamne stra-tegicke postavenie pri oslobodzovanislavnou Sovietskou armadou zauji-mala i obec Ni2ny Skalnik. A to ztoho d6vodu,ze nad obcou sa vy-pina pohorie Maginhrad a Bane, kdefaaisti Mali dost silne palebne posta-venie, ktorym brinili postup oslobo-dzovacich armad od Rimavskej So-boty smerom na Tisovec . Dalaimstrategickym momentom bolo, 2evela bola nemeckou pozorovatel'nou,ktora bola stale sovietskymi vojska-mi ostrel'ovana. Otvorme si kronikuoslobodenia a citajme :

Smutny bob Novy rok 1945 . So sl-

50

ist. Z m6jho syna som mu dalapradlo a "saty . Problem bol s ciap-kou. M6j syn nosil radiovku, ale Ro-man musel mat poriadnu baranicu,aby ho nemecki vojaci nepoznali, akby ho potom nahodou stretli . Mojstart' otec mal baranicu, ale 'on uzbob zoschnuty, drobny starcek a takbaranica Romanovi sedela len na vr-chu Wavy ani pokrievka na hrnceku .Kupit ciapku som nemohla, ani odnikoho pytat, aby som nevzbudila po-zornost. A tak ako sme apekulovali,kde ciapku vziat, naskytla sa mi kjej zaopatreniu vzacna prileaitost! -Bola som u Parobekov, stolarov, na-sich priatel'ov. A ako tak sedim, zra-zu victim na stolicke pri dverachakurat take ciapku, po akej sa jazhanam. Tisic myslienok prebehlo mimozgom, ako to ciapku dostat preRomana. Pytat som ju nemohla a takzostavalo len to jedine - ukradmit .Who som sa rozhodovala, ale potomsom si pomyslela : ,06el svati pro-striedky!". A tak ked som ss"la do-mov, chmatla som ciapku, a pod po-krovec, co som mala na sebe, skryIa. (Po vojne som sa revaniovalaParobekovcom, ale som nepovedala,ie je to za ukradnut(i ciapku) . Do-ma mal Roman z ciapky radost . Ukmal cely oblek pohromade .Ked sme sa s Romanom dohodli,

2e prjde k partizanom, i"sla som ve-cer do bdtovej Macovej Koniarovejkrcmy. Tu som sa schadzala s Fer-kom Zvozilom a dorucovala som r6z-ne sprivy. Ferko Zvozil prave z vr-

Oslobodcnie obce Why' Skaflnikcania byvali vacginou len v pivni-ciach a krytoch. Nemci su panmidediny. Robia, co oni chcu. Nepo-trebuju 2iaden obecny urad . Dna5. januara 1945 o 11 . hodine prisieldo naaej obce delostreleckg oddiels delami 22,5c kalibrom, ktore Nem-ci zasadili tesne . pri obytnych do-moch. Dna 15 . januara 1945 o 9,30hod. zacali sovietske vojska ofenzi-vu a prve strely padli na ve2u, nanemecku pozorovatel'nu. Tato strelazasiahla aj velky zvon, ktory sa roz-bil. Od tejto doby nemecka pozoro-vatel'na na veii bola zlikvidovani .Cele dni a neci dopadali strely naobec a jej blizke okolie . Hned v pr-vy den utoku taiko bob zraneny Jan

chov dosiel. Povedala som mu, abychlapa k partizanom odviedol . On tou2 viackrat robil . Zvozil ochotne sl'u-bil a dohodli sme sa, kedy a kdemu dovediem Romana .Vaetko sme Mali mudro premysle-

nC, dohodnute a vyratane. LengeNemci v to noc dostali rozkaz ihnedd'alej ustupit aj s konmi, so vsetkym.Aj Roman musel s nimi ustupovat .Rano som hladala aaty a veci, ktoresom mu dala a ktore mal v tajnejskrysi uschovane . Tieto veci ui tamneboli . Roman ich zobral so sebou,alebo sa preobliekol a usiel, tak somsi myslela .Na druhy den rano pribehol sused

Barto, aby som rychlo ala k nirn .V zihradich chytil kona a ten jetaky „ako veaho Romanov!" . Be2alasom ani bez du"se a to naozaj . 6o-manov krasny k6n! Ked som za-volala po mene, smutne zvesil hla-vu. Olizoval mi ruku, ked coin hopc hlave hladila.

Po tvari ml tiekli slzy. A i dnes,ked na Romana spominam, mi je vdual vel'mi smutno! Neviem, kde sanadherny gruzinsky chlapec pcdel.Ci usiel k partizanom a pustil ko-na. Ci pri uteku ho zastrelili a k6nmudre a verne zviera vratiio sa knam. Myslim,ze tato druha mo2-nest je pravdepodobna! - heby sabob dostat k partizanom, bob by savratil aspen na chvil'u k nam .

Ale iste i nas Roman zaplatil kru-tu dan strannej vojne - stratil vnej svoj mlady 2ivot!

de dalej. Objavuju sa aj chlapi, kto-ri sa pred Nemcami boli ukryli aNemci ich neodvliekli . Ka2dy si po-vriva : „U2 sa hadam nevratia, vedaj telefeny su prec". Tu2obne oCa-kavana chvil'a prisla. Dna 22. janui-ra o 7,30 hodine prichadza]O odMaginhradu do obce prv! sovietskivojaci, nagi osloboditelia . Bolo toradostne stretnutie a srdecne uvita-nie s hrdinskymi vojakmi cerveno-armejcami . Obcania sa hrnuli naobecne priestranstvo, aby videli auvitali svojich osloboditel'ov. 2enyich vitaju staroslavianskym zvykom :chlebom a sol'ou. Ine zase ponuka-jG klobasu, slaninu atd'. Dekazomtychto radostnych chv!l' pri prvomstretnuti s naaimi osloboditelmi jei fotografia . Zaber urobil spravodaj-sky sovietsky kapitan na tvari mies-

40

Spomienka oa Jurka Hlauaea Petrikinas

Ladislav Meciar

Dna 4. juna 1970 odigiel necaka-ne z na"sich radov po kratkej tackejchorobe podpredseda Gemerskejvlastivednej spolocnosti v RimavskejSobote, patriaci k jej najagilnejgimclenom - Jurko Hlavac Petriakin,veduci Okresneho pedagogickehostrediska v Ro2nave . Vo aeku 41 ro-kov skoncil necakane jeho iivotuprostred nedokoncenej mnohostran-nej cinnosti, plnej sl'ubnych perspek-tiv a vel'kych planov do buducnosti .Jurko Hlavac, syn skromnej malo-rol'nickej rodiny z Gocova v Gem,,ri,u2 ako mlady uciter v prvych rokochsvojho pCsobenia prejavil neobycaj-na agilitu, mimoriadne organizacneschopnosti a pozoruhodnu erudiciiinajma v oblasti prirodnych vied, ma-tematiky a fyziky, takie zakratkostal sa riaditel'om akoly, neskor"sieprofesorom na SVS v Ro2nave a na-pokon od 1 . augusta 1960 bob usta-noveny za veduceho OPS v Roinave .Tu za desafrocie svojej p6sobnostimal mo2nost naplno rozvinut svojtalent, um a schopnosti v mnoho-strannej praci a v prostredi tvori-

tejto rozsiahlej cinnosti bude mo2nezostavit iba po urcitom casovom od-stupe na zaklade d6kladnejaiehoprieskumu. Hlavnou sferou cinnostis. Hlavaca bola predovsetkym peda-gogika. Tu sa upriamil na hl'adanienovych ciest v metodike, presadzo-val najnovaie progresivne metodyvyucovania, vytvaral jednotlivym uci-tel'om I vybranym skolam dobrepredpoklady pre realizaciu niekto-rych experimentov v zavadzani pro-gramoveho a diferencovaneho vyuco-vania, v zavadzani najnovsich audic-vizualnych a inch ucebnych pom6-cok a umo2noval ucitel'stvu v okre-se vytvarat si take kontakty, ktoredaleko presahovali ramec jednehookresu, a ktore umo2novali vzajom-nO vymenu skusenosti medzi ucitei-mi askolami na nebyvalej urovni . Najeho podnet vznikla nejedna uspegnapraca v ramci pedagogickeho cita-nia, nespocetne mno2stvo s`koleni,kurzov, seminirov a exkurzil, kto-rych vplyv sa nepoehybne vei'mIkladne odrazil na urovni vyucovaniaa vychovy na nagichskolach . V su-vislosti s tym rozrastala sa aj pu-blikacna cinnost ro2navskeho OPSa niektore vydania vzbudili zaujempedagogickych kruhov nielen na Sio-vensku, ale aj v Cechach. Znamena-li skutocny prinos pre skolsku prax,ale aj pre zachovanie regionalnychpoznatkov z hist6rie, geografie a fob-kl6ru Gemera .

Jurko Hlavac stab aj pri kolbskero2navskej fudovej hvezdarne Urania,ktorej menu ma ui dnes nale2ityzvuk aj v profesionalnych kruhoch,lebo vykonava v tejto oblasti za-slu2nu priekopnicku cinnost . Bol vel'-kym priaznivcom Gemerskej vlasti-vednej spolocnosti v Rimavskej So-bote a ro2iavskeho banickeho mu-zea, ma nemale zasluhy na zalo2eniSafarikovej pamatnej izby v Kobelia-rove, jeho zasluhou sa nezabudlo naslavneho gocovskeho rodaka - ma-tematika profesora Hronca, jeho pri-cinenim ziskall Slavosovce krisnubustu svojho vynikajuceho rodakaPavia Dobainskeho - a tak by smemohli vymenovat elite cely rad akcil,ktorych realizaciu inaspiroval, alebo

aj sam s kolektivom spolupracovnl-kov' uskutocnil .Nie na poslednom mieste by sa

patrilo zhodnotit aj cinnost JurkaHlavaca na poll 1'udovychovy a kul-tury. Ako jeden z poprednych cle-nov Socialistickej akademie v Ro2-nave predniesol na r6znych miestachokresu neprehl'adne mno2stvo popu-larnovedeckych prednaaok, inokedyzas na jeho podnet odzneli v Roz-nave a na okoli predna"sky najlep-aich odbornikov zo Slovenskej aka-demie vied v Bratislave, a mnohiz nich nadviazali s Gemerom srdec-ne kontakty . Osobitnou laskou zesnu-leho sudruha bolo ochotnicke divad-lo a folkl6r. Bolo by treba vyme-novat dlhy rad predstaveni, ktorere2iroval v Gocove, v ktorych ne-raz aj sam hraval a ktorym venovalpo cele roky ta2ko zratatel'ny pocethodin, vecerov, ty2dilov, ba mesia-cov. Ucitel' s matematickym nada-nim uplatnoval v amaterskom divad-le druha stranku svojej osobnosti,nabitej tverivou fantaziou, chlapcen-skou hravosfou a laskou ku kraseslova a farieb .V Jurkovi Hlavacovi odisiel teda

z nasich radov jeden z najcennej-aich clenov naaej spolocnosti, sku-tocny 1'udovy ucitel naaej socialis-tickejskoly, obetavy a zapaleny pra-covn!k, ktory vasetky svoje schopnostia sily dal bezvyhradne do sluiiebsvojho 1'udu. Jeho vitalita bola str-hujuca, jeho pracovny elan nepre-konatel'ny, a jeho 1'udska skromnostnezabudnutel'na. Jurko Hlavac akoGlen komunistickej strany nikdy ne-pokladal slovo sudruh za frazu,prenho tento pojem bob naplneny bo-hatym obsahom a citovym nabojom .Ako moderny 4ntelektuil osvoj" sipokrokovy svetovy nizor robotnickejtriedy, z ktorej vy"siel, a jeho 2ivot-ne postoje sa nikdy nedostali dorozporu s materialistickym sveto-nahl'adom, ktory si osvojil, ktoremuveril a do ktoreho slu2ieb sa oddalcelou svojou bytostou . Taky bob Jur-ko Hlavac-Petri"skin, ktory nas taknecakane opustil, a na ktoreho bu-deme dlho s laskou, uctou a vdakouspominat .

51

zami v ociach sme pozerali na eva- Kvas, ktoreho mina zasiahla v mas- ta, ktorehome .

meno nam nie je zna- veho ruchu, ktoreho ohniskom sakuovanych obyvatel'ov z Cerencian,ktori museli svoju dedinu vyprizd-nit. Bol to smutny pohl'ad na mu-2ov, deti a 2eny, ktor6 niesli nachrbtoch bat62teky s tymi najnut-nejaimi vecami a kracali do sever-nej"§ich obci okresu, aby zachranilisvoje 2ivoty pred stalou strel'bou akanonadou. Smutok a strach i nanas doYahol, ci i na nas takato po-hroma prijde a ci len doma vycka-me prichod na"sich osloboditelov .Keby ui len elm skOr pri"sli, ne-jeden pripomenul . Dni a noci savermi pomaly minali, ved vgetci ob-

tali a ktory jediny z nasej obce sastab obetou za naau slobodu. Dna 21 .januara o 6, hodine na rozkaz ve-litel'a nemeckych vojsk v"setci chla-pi z obce museli nastupit, Nemciich odvliekli kopat zakopy a mno-hi z nich sa dostabi do nemeckehozajatia a domov sa vratili len poskonceni vojny . Dna 22. januara 1945pod taikou delostreleckou pal'bou so--vietskych vojsk o 4 . hodine ranoNemci obec nav2dy opustaju . Strel'-ba prestala, v dedine bolo ticho . Ho-ci este bola tma, tudia vychadzajfizo svojich ukrytov a cakaju, co bu-

Kedpratejemenam b61'ne

rodila2emeMy

tomto

sme pre%Ivali.

po 25. rokoch budovatel'skejv nas"ej slobodnejv na"sej historii, vybavuju

i radostne chvilky,Sloboda sa

a len Sovietskemudakovat za krajgiobcania Ni2neho

vlasti listu-sa

ktorevel'mi ta2kozvazu m6-

2ivot .Skalnika v

roznavske pedagogicke stredisko ne-pochybne stale prive pod vedenimsudruha Hlavaca . Sfastna kombina-cia talentu a nevaednych povaho-vych vlastnosti, spomedzi ktorychdominoval najma nevycerpatel'ny op-timizmus a neskrotna vitalita, viedliJurkovu nepokojnu povahu ad ak-cie k akci!, a to v znacne sirokompoll p6sobnosti, v ktorom sa prebi-nail vedecke zaujmy s kulturnymia fudovichovnyn1i, tak2e bilanciu

jubilejnom roku sl'ubujeme,ze priatel'stvo so Sovietskym zva-zom budeme upevnovat a dalej pre-hlbovat a na naaich osloboditel'ovcervenoarmejcov v2dy ten v dobromspominat.

Wagner

Eugen Z historie latinskeho gymnaziav Oid'anock (165-1853)*

Skolstvo na Slovensku malo isle tradicle ut v stre-doveku. Boll to §koiy kapitulske, farske i mestske,lutare vac na prechode z 15. do 16. storobia prettvaiiitpadkove obdoble . S prichodom reformacle vznlk& aju n&s podnet k otlveniu jestvuj&cich a k zakladaniudal§ich §kOl. Zasady reformatorov a ich ubenie sa maliroz§lrovat presvedeovacou metbdou - vyubovu1nim.Preto nlelen vlb§ie a bohat§le anestske cLrkvi, ale ajzemepAni a jednotliv& §rachticke rodiny zakladull §ko-iy, ktore hmotne podporovali a vydrtiavall aj lch pro-fesorov .Hared po preniknuti a prevzati reformabnych my§-

llenok av. a. v. §Iachtici z okolia Rlmavskej Sobolyzalo2ili gymnazium vo Fifalkove, ktore v§ak trvalo lendo r. 1645, ked sedmohradsky vojvodca Juraj RakocziI. vtrhol s pobetnym vojskom zo Sedmohradska nasbovenske uzemie a obsadil aj mesto Firakovo, ktoredo t9ch bias bolo na strane cishra Ferdinanda III . Prioliisadzovant mesta vznlkli polare, ktore mesto obratiliv popol. Spusto§ene Filakovo nemohlo ut nadalej p0-9kytovat pristre§le rtiakom gymnazia, a preto ho Gab-riel Bakoss, zemept n v OiTanooh, nad§eng protestant,malohontsky tupny dozorca ev . a . v . cirkvi, ktory boloddany'm prtvrtencom Juraja Rakooziho I . a jeho voj-vodcom slovenskej basti Uhorska, v r. 1645 premlestildo Otdian, kde v blfzkostt svojh.o ka§tlefa z vlastnychprostriedkov dal vystavat budovu skoly .02dany mall vtedy asi 1470 obyvatefov, ktorf §a za-

mestnAvall hlavne rolnlctvani . Novozriadene gymnaziumsa vedelo urlrtat v tejto malej obel cez due storoefaion preto, to mdlo nad§enych a obatavych podporo-vatel'ov. VBcsie ev. a. v. gymnazia boll rozmiestnene vovzdlalenej§fch mestAch, ako v Stiaviiici, v Banskej Bys-tnicl, v Ketmarku a v Roiiave . Nakofko male obecneposkytovala §tudentom inotnost nav§tevovat kult&rnepodntky, §tudenti boll ntrtenf, aby sa venovali vylut',neueeniu. Do Otdlan davali §tudovaf v hojnom pobtesvoje deli slovens cl rodlbia zo vzdialenej§ich okresov,lebo chcell, aby sa v tomto prostredi nautili madar-skemu jazyku . Okrem obetaveho Gabriela Bakossa pod-porovala §kolu aj ev . a . v. cirkev v Otdanoch, aj ma-lohonl kv ev. a . v . cirtkevny Brad, ktarg usmerfioval ajriadenie a vedenle §koly .,

Po roku 1666, ked zoinrel Gabriel Bakoss bez toho,to by zanechal musskych potomkov, jaho dedlbla zen-sk&ho pohlavia, bez rozdielu nabotenskeho vyznanlas&stavne nadalej podporovall §kolu . Boll to tieto rodi-ny : rodiua barbna Luzsenszkeho, Korponayho, Batti-kova, Madatinszkaho, Csemlczkdho, Dubravickelio .Okrem toho gymnazium podporovali aj rodiny : Kubi-nyova, Szvobodova, Mariancsekova, Szontaghova, ZAbor-szkeho a Gyurova .Ked v r. 1742 zhorela budova §holy, dostala sa §ko-

la do fatk9ch pamerov a jej vydrziavatella boll posta-venl pred nove poziadavky a dal§ie hmotne obete . Naj-skbr poskytla prfstre§ie pre §kolu rodina Battlkova,neskor§le rodina barbna Luzs6nszkeho . Podobne aj pro-fesorovi poskyttli tieto rodiny ubytovanie vo vlastnonrka§tield . Ked sa §kola, renovovane p0 pottari, zabalarozpadavaf, Gabriel Korponay dal v r . 1784 postavifnovii §kolskd bud-ovu . V tejto pr&ci pokraboval aj jehosyn Gabriel Korponay II ., ktory v r. 1834 budovu §koiyrozMrli o due ucebn& miestnosti, lebo pre vzrastajuc ;pobot zlaloov doteraj§Ie priestory nepostabovall . Tato

52

budova sl&tila potom at do konca jestvovanla §koiy .Posledny raz ju opravovali v r . 1847 .Zdarny rozvoj §koiy a vyubovanie hatill rO:zne okol-

nosti . Bol to predov§etkym poliar v r . 1742, ktory §kol-sk& budovu Gplne znibil, dalej to boll stavovska po-vstanda (najm6 St . Bocskaya, J. R&kocziho I. a Fran-ti§ka Rakooziho Il .], do ktorych sa na Slovensku za-pajall aj masy poddaneho rudu, hiadaj&ceho z nichzlep§enie svojho neznesitelneho postavenia . Tote trvaidat do ~augusta 1711, ked kapitulovall posledne zvy§kykuruokej armady pri Szatmari, kde bol medzi povsta-leckou §fachtou, vedenou Franti§kom Rdkoczim II. acis8rom podpisany mier. Na vyubovanie nopriaznivovplyvali aj poeas vojny roz§lrene nakazlive choroby abaste vymena profesorov . Rozvoj §koiy hatilo aj vladnenariadenie, More obmedzilo vyoovanie na §kole Ionna gramaticke predmety. Vy§§1e &rady nijako nenapo-mahali rozvoju §koly, skbr ho svojiml nariadenlami adotaznikmi hatili . Tak v r. 1752 krarovska zastupitelskiirada poslala do Otdian dotaznlk, aby obeone zastupi-telsivo poslalo odpoved na tieto ot&zky : 1. Aka s"kolaje v obcl okrem fudavej §koly? 2 . Kto dal povoleniezriadif t&to §kolu a vyueovaf v nej? 3. Kedy bola§kola zaloena? 4. Kolko fararov je v Otdanoch?5. Kolko rladitelov a prof esorov? 6 . Z akych prostried-kov platia profesorov?Za existenciu §koiy sa dOrazne a energioky postavil

Gabriel Korponay, take tento zAsah predbetne nemalvplyv a nobol prekatkou prate na §kole . V r. 1754 podvp'lyvoni Frantiska Rozgonyiho, odianskeho rim : kal .plebana, bolo zavedene i vyubovamile filozofie na §kola,lobo po szatmarskom mleri zosilnel vplyv katolfokejcirkvi, ktorej cielom sl&tila aj vtedaj§ia fllozofia. Tymsa §kola roz§irila. Byt riaditela promonili na ucebnea na podporu tlakov roblli zbierky a zriadovali za-kladiny. Ale tento stay trval vel'mi kratko .V tomto case protestantskd §kolstvo na Slovensku

v d6sledku naboenskeho &tlaku s vfrnimkou niekof-k9oh Ml (naprlklad bratislavske lyceum, jeho rektorM. Bel) upada . 1'aiky Cider mu zasadila najmB Re-solutio Carolina, podfa ktorej sa protestantom povolo-vali 1ba nit§ie §koiy. Preto roku 1756 vybor krafovske-ho zastupcu nariadil v zmysle Resolutio Carolina, ahyvy§§le rontky rozpustili a uspokojlli sa ion s vyubo-vanfm nit§ich - gramatickych robnfkov, s odOvodoenfm, to poet tiakov znabne vyberpava zakladiny a taksG §tudentt na tarchu obbianstva platiaceho daft. V do-sledku znl2enia poetu tried a liakov §kola mote za-mesinavaf ion jedneho •profesora .Na tote nariadenie obec Jasne odpovedala nadriade-

n9m uradem, to vydrtiavanie §koiy nie je na farchualebo na §kodu obce, ale naopdk, sI62i jej na &zitok,lebo obyvatelia obce prijall od tiakov §koiy roene 1053zlatych, co im vefmi pomohlo pri platens danf . V roku1778 ob6ania Otdian podali tiadosf ku kr5fovi, aby po-volil vyubovaf na §kole eke predtym, lebo v opabnomprfpade nie 's& scho,pnf dame zaplatlf. Ich tiadosf bolav"sak zamietnuta . Bola splnen& Ion v roku 1790, keduhorsky snem, hoci nedorie§il ot&zky postavenla evanjelic-kyoh cirkvi, predsa v§elk zlep§il ioh situaciu v §fate a

* Ide o autartzovan9 proklad Bodor Istvan : A rlmaszom-bati Egyesalt protestans fdgymn8zium XLTV-ik ertesftdje .Uverejl i]eme alko materllllovy prfspevok .

.d

~ of uiokt 1are iU kroky vv vystavl e~umonilnil i m dvslahn§kolstva. Od toho basu se zacala znova vyubovat I naotdianskom gymnaziu filozofia a kola prloh&dza k no-vdmu rozkvetu. SkolskA praca sa zdarne rozvijala atdo roku 1848/1849, teda po easy absolutlzmu . Po roku1848/49 sa vo ivyvoji §koiy nahromadili r6zne prokatky,ktore boll takinur noprokonateine. Nariadonim z roku1851 ,Fntwurf der Organisation der gymnaslen andRealschulon tin Oestorreich" (N&vrh organizacie gym-nazii a realak v Rak&sku) muselo byf na verejnomvy§§om gynu1azdu ustanovenyeh 12 a na nit§om 6 rlad-nych profesorov. Tjrm §kolam, ktor& tomuto nariadeniuneboli schopne vyhovlet, odobralo sa pravo verejnosti .V tomto case posobili v Oid'anoch na skole traja riad-ni a jodon vypomoony profesor, takie potiadavke, aby§kola zostala v previdzke uko nlt§ie gymnazium, ne-bolo mono vyhovief . A tak uz v skalskom roku 185051na oblastneJ porade §kolskyoh cirkevnych orginovv Pre§ove predniesli n&vrh, aby sa otdi-anske gymna-zium spoji'lo s rlmavskosobotsk¢m ev . ref. gymnaziom,ktore zapasilo s podobnjmri tatkostanri . Tonto ndvrhv 0zdanoch neprijali . Profesorsky zbor tiadal, aby sagymnazium premenilo na s&kronmO skolu. Ale ant tosa neuskuto6nilo . Zvffazlla my§llenka spojenLa odinn-skeho gymnazia s gymn&zfom v Rfmavskej Sobota .30. novembra 1851 sa v Cerenbanoch u Ondreja Czene-ra ved&ce osobnosti ev . a. v. odrkvl malohontskej roz-hodll zabaf rokovanie o zjednotenom protestantskomgymnaziu v Rimavskej Sobote .Orovefi §koiy je zavisl& od jej pedagbgov . Tak to be-

lo I na otdianskom gymnaziu .Od zalolenia §koiy do roku 1799 bol spravidla na

§kele iba joden profesor, ktory vyuboval v§etky pred-mety vo v§etkycdi trdedach . 0 jeho plate v 17 . storobfsa dokunienty inezachovali . Profesor Samuel Kollar, ne-skor§le ev. a . v. farar v Cereneanoch, v histbrii tajto§koiy sponiina, to dostal byt a v pinskyoh rodlnachstravu .Z pozvanky Juraja Szikszayho, riaditefa gymnazia,

z 20. jwna 1806 sa dozvedime, ze plat riaditela boltakyto :

1. 20 kablov p§enice, ad tupiiej organiz&cie cirkvi20 zlatych a od rodiny Karponayovcov 60 zlatych.

2. Od katdeho odianskeho gazdu jeden vez paldvo-veho dreva .

3. Od statkarskyoh rodfar th fundusa oradiny, ktor&bola povinna obrobif av. a. v. cirkev .

4. Na Via,ioce je profesor povinny napiect oblatky,ktore potom rozvo§lc v§etkym poprednym rodin5mv Malohonte .

5. K polovici fundusu patriaca dwka .6. Od katdaho tiaka robne 4 zlatky .7. Na jar bol svateny fudovy svlatok ikoh&tov ; vtedy

od ttakov, ktori b9vaj& v alumneu, po 7 grajciarova ine dary od obyvatefov obce .

8. Prijem za spievanie na hlavnych •cirkevnyoh sviat-kooh .

9. Od tiakov, iktorl byvaj& v alumneu, na drevo po30 grajciarov, od majetnej§ich a pochadzaj&cich zoslachtickyeh rodin, po 1 zlatke.

10. Na meniny dary po 1 zlatke a mire dary .11. Z8pisne po 1 zlatke .11. Ugfvanie troth zahrad, More patrili ku §kale .Plat riaditel'a gymnazia Andreja Homolyu pozostaval

podia pripisu z 19. janu8ra 1844 z tychto prljmov :1. Vdova Korponayova sa zaviazala robne platif 60

zlatyoh .2. Z pokladnice senlorAlneho &radu robne 20 zlatych .3. Obrobif 12 holdov orabiny sa zaviazala cirkev.4. Otdlanska cirkev katdorobne da 20 Ml p§onice .5. Katdorobne trikrat vyberanie cantacle pre vyubu-

j&ceho .6. Skolsky poplatok 4 zlatky a zapisne 1 zlatka, za

napisanle vysvedbenia 1 zlatka a na meniny 2 striebor-na §esta'ky. Ziacl, ktarf byvali v alumneu, plattli len§estak .

7. Pre potrebu §holy a vyueuj&ceho sa preplacalo pa-livo z rozpoetu "§holy, z ktoreho mnostiva je cirkev

rovinna 12 slah p P1lit, Pokala4 a uloztt v drevarni .al8. Utivanie dobrej zahrady prl §kole .9. K tamu vdova Korponeyova davala vyubuJticemu

zdarma stravu .10. VyuuujOci je povinny za vsetky prispevky, ktore

mu clPkev poskytuje, devBtkrat do roka kazat v kos-tale.Nakolko v rciku 1790 §kola nova dostala povolenic

vyoovaf filozofiu, uAvstovnosf §koiy, sa roz§lrlla na-tafko, to jeden profesor mezvlAdol zabezpebif riadnevyubovanie. Preto od rdku 1799 §kola zamestnavala ajdruheho profesora, ktor0mu Gabriel Korponay penCikolplat 60 strlebornyah zlatiek, iv blizkosti §koly byt astravu vo svojej domaonosti . Po joho smrti aj jeho man-ielka Juliana Mazsaryova poskytovala vyubujticemu uve-deny plat .V dOsledku nariadenia absolutistiokej vlady zriadili

aj tretiu ikatedru na §kole . Plat druheho a tretiehoprofesora bol 340 zlatych, jednotlive,iktore sa vyplacalizo §kolskeJ pokladntce . Do §kolskej pokladnice prispie-vali jej podporovatelda z celej cirkevnej tupnej organi-zacie. Gazdovia z Otdian, ktorl mall na byte §tudenta,bold povinnf platif po jednej zlatke . Nioktorl profesoribold ubytovani v ka§tioli U rodiny Korponayovcov.V poslednom roku sa pobet iprofesorov zvy§tl na §ty-rooh.

Na skole v}ducovali tito profesori :1 . juraj Kende posobil od roku 1655-1656 . Narodil

sa v Kendiciach, tupa Sarl§sk8 . Studoval v Praihe av Ko§iciaeh . Z 02dian add§iel za kazateta do Tom&so-viec v Novohradskej tupe .

2. Ako§ Turnay posobil v rokoah 1657-1660 . Studoval i v zahranief.

3. Abraham Holius, syn farara z Betliara . Studovalv Roffave, v Dob§inej, v Stitnlku a vo Zvolene . Trl ro-ky vyu.6oval na gymnaziu v Gemeri, od'kial v roku1660 pre§lel do Ozdian . Odtlalto odl§lel za vychova-vatefa do Kapyho rodiny . Potom boil farArom v Nem-covciach . Neskor§le prest&pil na rim.akat . vieru, ale na-konlec sa zase vratil k pbvodnej vivre . Zomrel v Tren-bine v roku 1685.

4. Mikula§ Liberduiyi posobil v rokoah 1665-1670 .5 . N. Szik,ray pbsobll od roku 1670 do 1673.V rakoch 1673-1675 §kola nemala profesora .6. Matej Sartorides posobil v roku 1675, potom bob

ubltefom v Gfite, Polichne, nakoniec bol fararom .7. Jan Simonides, narodil sa v Kunovej Tepilci, tupa

Gemerska . Studoval v 02danooh, v Stitnlku a vo Fifa-kove. Po skoni:eni §ttldii sa stal profesorom v Otdanoch.Tu vykonaval aj furikclu notAra v obcl . Neskor§ie sanechal zvolit za farara v Padarovctaah, Me v roku 1731umrel .

8. Michal Mi§avic, narodil sa v SnrraCanoch, v tupeLlptovskej. Jeho nevlastny otec ho dal na vychovu rot-davsk¢m jezuitom, ktorf ,ho aj ubild do prfohodu pro-fesora Jana Braxatorisa . Ked Braxatorisa vypudbli zo§koly, nasledoval [ho aj Mt§ovlc do Hrachova . Braxato-ris svoju pozoruhodn& knitn1cu daroval Mi§ovicovl. Mi-§ovic bol vyehovavatefom pri vlacerych §fachtickychrodinach, potom ubitefom v Trenblne, odkiaf v roku1699 pre§let za profesora do Otdian . Tu vefml usllovnep6sobil at do vypuknutia povstania Franti§ka Rakb-czyQro II ., ked sa §tudenti z Otdian rozpttrliil. Moviesa odsfahovai do Hrachova . Neskor§le bol profesoromv St1avnicl a v Roflave, Me sa svojou pracou velmivyznamenal. Plsal ubehndce a bne spisy, ktore vy§lI tla-bou. V rukopise zostall tni knthy o dejlnaoh viasti . Zo-inrel v roku 1810 v Rofeve .

9. Jan Textoris posobil v 02danoch 8 mesbacov . Po-tom sa stall fararam .

10. Jozef Kiraly (Regius) bol tiakom spomenut&hoBraxatorisa v Hrachove a v Rortaave . Pri§iel roku 1704do Otdian za profesora. Neskor§ie odi§lel za farara dolapy Bar§odskej .

11. Pavel Alda§y (Benedictl) narodU sa v Poltari . Poskonbenf §holy doma §tudoval v Ozdanoch, kde ho Oilspominang Mi§ovic. Potom §tudoval v Pre§ove, skedlafho na trovy §koiy za podpory riaditela §koiy vyslali

53

Wagner

Eugen Z historie latinskeho gymnaziav Oid'anock (165-1853)*

Skolstvo na Slovensku malo isle tradicle ut v stre-doveku. Boll to §koiy kapitulske, farske i mestske,lutare vac na prechode z 15. do 16. storobia prettvaiiitpadkove obdoble . S prichodom reformacle vznlk& aju n&s podnet k otlveniu jestvuj&cich a k zakladaniudal§ich §kOl. Zasady reformatorov a ich ubenie sa maliroz§lrovat presvedeovacou metbdou - vyubovu1nim.Preto nlelen vlb§ie a bohat§le anestske cLrkvi, ale ajzemepAni a jednotliv& §rachticke rodiny zakladull §ko-iy, ktore hmotne podporovali a vydrtiavall aj lch pro-fesorov .Hared po preniknuti a prevzati reformabnych my§-

llenok av. a. v. §Iachtici z okolia Rlmavskej Sobolyzalo2ili gymnazium vo Fifalkove, ktore v§ak trvalo lendo r. 1645, ked sedmohradsky vojvodca Juraj RakocziI. vtrhol s pobetnym vojskom zo Sedmohradska nasbovenske uzemie a obsadil aj mesto Firakovo, ktoredo t9ch bias bolo na strane cishra Ferdinanda III . Prioliisadzovant mesta vznlkli polare, ktore mesto obratiliv popol. Spusto§ene Filakovo nemohlo ut nadalej p0-9kytovat pristre§le rtiakom gymnazia, a preto ho Gab-riel Bakoss, zemept n v OiTanooh, nad§eng protestant,malohontsky tupny dozorca ev . a . v . cirkvi, ktory boloddany'm prtvrtencom Juraja Rakooziho I . a jeho voj-vodcom slovenskej basti Uhorska, v r. 1645 premlestildo Otdian, kde v blfzkostt svojh.o ka§tlefa z vlastnychprostriedkov dal vystavat budovu skoly .02dany mall vtedy asi 1470 obyvatefov, ktorf §a za-

mestnAvall hlavne rolnlctvani . Novozriadene gymnaziumsa vedelo urlrtat v tejto malej obel cez due storoefaion preto, to mdlo nad§enych a obatavych podporo-vatel'ov. VBcsie ev. a. v. gymnazia boll rozmiestnene vovzdlalenej§fch mestAch, ako v Stiaviiici, v Banskej Bys-tnicl, v Ketmarku a v Roiiave . Nakofko male obecneposkytovala §tudentom inotnost nav§tevovat kult&rnepodntky, §tudenti boll ntrtenf, aby sa venovali vylut',neueeniu. Do Otdlan davali §tudovaf v hojnom pobtesvoje deli slovens cl rodlbia zo vzdialenej§ich okresov,lebo chcell, aby sa v tomto prostredi nautili madar-skemu jazyku . Okrem obetaveho Gabriela Bakossa pod-porovala §kolu aj ev . a . v. cirkev v Otdanoch, aj ma-lohonl kv ev. a . v . cirtkevny Brad, ktarg usmerfioval ajriadenie a vedenle §koly .,

Po roku 1666, ked zoinrel Gabriel Bakoss bez toho,to by zanechal musskych potomkov, jaho dedlbla zen-sk&ho pohlavia, bez rozdielu nabotenskeho vyznanlas&stavne nadalej podporovall §kolu . Boll to tieto rodi-ny : rodiua barbna Luzsenszkeho, Korponayho, Batti-kova, Madatinszkaho, Csemlczkdho, Dubravickelio .Okrem toho gymnazium podporovali aj rodiny : Kubi-nyova, Szvobodova, Mariancsekova, Szontaghova, ZAbor-szkeho a Gyurova .Ked v r. 1742 zhorela budova §holy, dostala sa §ko-

la do fatk9ch pamerov a jej vydrziavatella boll posta-venl pred nove poziadavky a dal§ie hmotne obete . Naj-skbr poskytla prfstre§ie pre §kolu rodina Battlkova,neskor§le rodina barbna Luzs6nszkeho . Podobne aj pro-fesorovi poskyttli tieto rodiny ubytovanie vo vlastnonrka§tield . Ked sa §kola, renovovane p0 pottari, zabalarozpadavaf, Gabriel Korponay dal v r . 1784 postavifnovii §kolskd bud-ovu . V tejto pr&ci pokraboval aj jehosyn Gabriel Korponay II ., ktory v r. 1834 budovu §koiyrozMrli o due ucebn& miestnosti, lebo pre vzrastajuc ;pobot zlaloov doteraj§Ie priestory nepostabovall . Tato

52

budova sl&tila potom at do konca jestvovanla §koiy .Posledny raz ju opravovali v r . 1847 .Zdarny rozvoj §koiy a vyubovanie hatill rO:zne okol-

nosti . Bol to predov§etkym poliar v r . 1742, ktory §kol-sk& budovu Gplne znibil, dalej to boll stavovska po-vstanda (najm6 St . Bocskaya, J. R&kocziho I. a Fran-ti§ka Rakooziho Il .], do ktorych sa na Slovensku za-pajall aj masy poddaneho rudu, hiadaj&ceho z nichzlep§enie svojho neznesitelneho postavenia . Tote trvaidat do ~augusta 1711, ked kapitulovall posledne zvy§kykuruokej armady pri Szatmari, kde bol medzi povsta-leckou §fachtou, vedenou Franti§kom Rdkoczim II. acis8rom podpisany mier. Na vyubovanie nopriaznivovplyvali aj poeas vojny roz§lrene nakazlive choroby abaste vymena profesorov . Rozvoj §koiy hatilo aj vladnenariadenie, More obmedzilo vyoovanie na §kole Ionna gramaticke predmety. Vy§§1e &rady nijako nenapo-mahali rozvoju §koly, skbr ho svojiml nariadenlami adotaznikmi hatili . Tak v r. 1752 krarovska zastupitelskiirada poslala do Otdian dotaznlk, aby obeone zastupi-telsivo poslalo odpoved na tieto ot&zky : 1. Aka s"kolaje v obcl okrem fudavej §koly? 2 . Kto dal povoleniezriadif t&to §kolu a vyueovaf v nej? 3. Kedy bola§kola zaloena? 4. Kolko fararov je v Otdanoch?5. Kolko rladitelov a prof esorov? 6 . Z akych prostried-kov platia profesorov?Za existenciu §koiy sa dOrazne a energioky postavil

Gabriel Korponay, take tento zAsah predbetne nemalvplyv a nobol prekatkou prate na §kole . V r. 1754 podvp'lyvoni Frantiska Rozgonyiho, odianskeho rim : kal .plebana, bolo zavedene i vyubovamile filozofie na §kola,lobo po szatmarskom mleri zosilnel vplyv katolfokejcirkvi, ktorej cielom sl&tila aj vtedaj§ia fllozofia. Tymsa §kola roz§irila. Byt riaditela promonili na ucebnea na podporu tlakov roblli zbierky a zriadovali za-kladiny. Ale tento stay trval vel'mi kratko .V tomto case protestantskd §kolstvo na Slovensku

v d6sledku naboenskeho &tlaku s vfrnimkou niekof-k9oh Ml (naprlklad bratislavske lyceum, jeho rektorM. Bel) upada . 1'aiky Cider mu zasadila najmB Re-solutio Carolina, podfa ktorej sa protestantom povolo-vali 1ba nit§ie §koiy. Preto roku 1756 vybor krafovske-ho zastupcu nariadil v zmysle Resolutio Carolina, ahyvy§§le rontky rozpustili a uspokojlli sa ion s vyubo-vanfm nit§ich - gramatickych robnfkov, s odOvodoenfm, to poet tiakov znabne vyberpava zakladiny a taksG §tudentt na tarchu obbianstva platiaceho daft. V do-sledku znl2enia poetu tried a liakov §kola mote za-mesinavaf ion jedneho •profesora .Na tote nariadenie obec Jasne odpovedala nadriade-

n9m uradem, to vydrtiavanie §koiy nie je na farchualebo na §kodu obce, ale naopdk, sI62i jej na &zitok,lebo obyvatelia obce prijall od tiakov §koiy roene 1053zlatych, co im vefmi pomohlo pri platens danf . V roku1778 ob6ania Otdian podali tiadosf ku kr5fovi, aby po-volil vyubovaf na §kole eke predtym, lebo v opabnomprfpade nie 's& scho,pnf dame zaplatlf. Ich tiadosf bolav"sak zamietnuta . Bola splnen& Ion v roku 1790, keduhorsky snem, hoci nedorie§il ot&zky postavenla evanjelic-kyoh cirkvi, predsa v§elk zlep§il ioh situaciu v §fate a

* Ide o autartzovan9 proklad Bodor Istvan : A rlmaszom-bati Egyesalt protestans fdgymn8zium XLTV-ik ertesftdje .Uverejl i]eme alko materllllovy prfspevok .

.d

~ of uiokt 1are iU kroky vv vystavl e~umonilnil i m dvslahn§kolstva. Od toho basu se zacala znova vyubovat I naotdianskom gymnaziu filozofia a kola prloh&dza k no-vdmu rozkvetu. SkolskA praca sa zdarne rozvijala atdo roku 1848/1849, teda po easy absolutlzmu . Po roku1848/49 sa vo ivyvoji §koiy nahromadili r6zne prokatky,ktore boll takinur noprokonateine. Nariadonim z roku1851 ,Fntwurf der Organisation der gymnaslen andRealschulon tin Oestorreich" (N&vrh organizacie gym-nazii a realak v Rak&sku) muselo byf na verejnomvy§§om gynu1azdu ustanovenyeh 12 a na nit§om 6 rlad-nych profesorov. Tjrm §kolam, ktor& tomuto nariadeniuneboli schopne vyhovlet, odobralo sa pravo verejnosti .V tomto case posobili v Oid'anoch na skole traja riad-ni a jodon vypomoony profesor, takie potiadavke, aby§kola zostala v previdzke uko nlt§ie gymnazium, ne-bolo mono vyhovief . A tak uz v skalskom roku 185051na oblastneJ porade §kolskyoh cirkevnych orginovv Pre§ove predniesli n&vrh, aby sa otdi-anske gymna-zium spoji'lo s rlmavskosobotsk¢m ev . ref. gymnaziom,ktore zapasilo s podobnjmri tatkostanri . Tonto ndvrhv 0zdanoch neprijali . Profesorsky zbor tiadal, aby sagymnazium premenilo na s&kronmO skolu. Ale ant tosa neuskuto6nilo . Zvffazlla my§llenka spojenLa odinn-skeho gymnazia s gymn&zfom v Rfmavskej Sobota .30. novembra 1851 sa v Cerenbanoch u Ondreja Czene-ra ved&ce osobnosti ev . a. v. odrkvl malohontskej roz-hodll zabaf rokovanie o zjednotenom protestantskomgymnaziu v Rimavskej Sobote .Orovefi §koiy je zavisl& od jej pedagbgov . Tak to be-

lo I na otdianskom gymnaziu .Od zalolenia §koiy do roku 1799 bol spravidla na

§kele iba joden profesor, ktory vyuboval v§etky pred-mety vo v§etkycdi trdedach . 0 jeho plate v 17 . storobfsa dokunienty inezachovali . Profesor Samuel Kollar, ne-skor§le ev. a . v. farar v Cereneanoch, v histbrii tajto§koiy sponiina, to dostal byt a v pinskyoh rodlnachstravu .Z pozvanky Juraja Szikszayho, riaditefa gymnazia,

z 20. jwna 1806 sa dozvedime, ze plat riaditela boltakyto :

1. 20 kablov p§enice, ad tupiiej organiz&cie cirkvi20 zlatych a od rodiny Karponayovcov 60 zlatych.

2. Od katdeho odianskeho gazdu jeden vez paldvo-veho dreva .

3. Od statkarskyoh rodfar th fundusa oradiny, ktor&bola povinna obrobif av. a. v. cirkev .

4. Na Via,ioce je profesor povinny napiect oblatky,ktore potom rozvo§lc v§etkym poprednym rodin5mv Malohonte .

5. K polovici fundusu patriaca dwka .6. Od katdaho tiaka robne 4 zlatky .7. Na jar bol svateny fudovy svlatok ikoh&tov ; vtedy

od ttakov, ktori b9vaj& v alumneu, po 7 grajciarova ine dary od obyvatefov obce .

8. Prijem za spievanie na hlavnych •cirkevnyoh sviat-kooh .

9. Od tiakov, iktorl byvaj& v alumneu, na drevo po30 grajciarov, od majetnej§ich a pochadzaj&cich zoslachtickyeh rodin, po 1 zlatke.

10. Na meniny dary po 1 zlatke a mire dary .11. Z8pisne po 1 zlatke .11. Ugfvanie troth zahrad, More patrili ku §kale .Plat riaditel'a gymnazia Andreja Homolyu pozostaval

podia pripisu z 19. janu8ra 1844 z tychto prljmov :1. Vdova Korponayova sa zaviazala robne platif 60

zlatyoh .2. Z pokladnice senlorAlneho &radu robne 20 zlatych .3. Obrobif 12 holdov orabiny sa zaviazala cirkev.4. Otdlanska cirkev katdorobne da 20 Ml p§onice .5. Katdorobne trikrat vyberanie cantacle pre vyubu-

j&ceho .6. Skolsky poplatok 4 zlatky a zapisne 1 zlatka, za

napisanle vysvedbenia 1 zlatka a na meniny 2 striebor-na §esta'ky. Ziacl, ktarf byvali v alumneu, plattli len§estak .

7. Pre potrebu §holy a vyueuj&ceho sa preplacalo pa-livo z rozpoetu "§holy, z ktoreho mnostiva je cirkev

rovinna 12 slah p P1lit, Pokala4 a uloztt v drevarni .al8. Utivanie dobrej zahrady prl §kole .9. K tamu vdova Korponeyova davala vyubuJticemu

zdarma stravu .10. VyuuujOci je povinny za vsetky prispevky, ktore

mu clPkev poskytuje, devBtkrat do roka kazat v kos-tale.Nakolko v rciku 1790 §kola nova dostala povolenic

vyoovaf filozofiu, uAvstovnosf §koiy, sa roz§lrlla na-tafko, to jeden profesor mezvlAdol zabezpebif riadnevyubovanie. Preto od rdku 1799 §kola zamestnavala ajdruheho profesora, ktor0mu Gabriel Korponay penCikolplat 60 strlebornyah zlatiek, iv blizkosti §koly byt astravu vo svojej domaonosti . Po joho smrti aj jeho man-ielka Juliana Mazsaryova poskytovala vyubujticemu uve-deny plat .V dOsledku nariadenia absolutistiokej vlady zriadili

aj tretiu ikatedru na §kole . Plat druheho a tretiehoprofesora bol 340 zlatych, jednotlive,iktore sa vyplacalizo §kolskeJ pokladntce . Do §kolskej pokladnice prispie-vali jej podporovatelda z celej cirkevnej tupnej organi-zacie. Gazdovia z Otdian, ktorl mall na byte §tudenta,bold povinnf platif po jednej zlatke . Nioktorl profesoribold ubytovani v ka§tioli U rodiny Korponayovcov.V poslednom roku sa pobet iprofesorov zvy§tl na §ty-rooh.

Na skole v}ducovali tito profesori :1 . juraj Kende posobil od roku 1655-1656 . Narodil

sa v Kendiciach, tupa Sarl§sk8 . Studoval v Praihe av Ko§iciaeh . Z 02dian add§iel za kazateta do Tom&so-viec v Novohradskej tupe .

2. Ako§ Turnay posobil v rokoah 1657-1660 . Studoval i v zahranief.

3. Abraham Holius, syn farara z Betliara . Studovalv Roffave, v Dob§inej, v Stitnlku a vo Zvolene . Trl ro-ky vyu.6oval na gymnaziu v Gemeri, od'kial v roku1660 pre§lel do Ozdian . Odtlalto odl§lel za vychova-vatefa do Kapyho rodiny . Potom boil farArom v Nem-covciach . Neskor§le prest&pil na rim.akat . vieru, ale na-konlec sa zase vratil k pbvodnej vivre . Zomrel v Tren-bine v roku 1685.

4. Mikula§ Liberduiyi posobil v rokoah 1665-1670 .5 . N. Szik,ray pbsobll od roku 1670 do 1673.V rakoch 1673-1675 §kola nemala profesora .6. Matej Sartorides posobil v roku 1675, potom bob

ubltefom v Gfite, Polichne, nakoniec bol fararom .7. Jan Simonides, narodil sa v Kunovej Tepilci, tupa

Gemerska . Studoval v 02danooh, v Stitnlku a vo Fifa-kove. Po skoni:eni §ttldii sa stal profesorom v Otdanoch.Tu vykonaval aj furikclu notAra v obcl . Neskor§ie sanechal zvolit za farara v Padarovctaah, Me v roku 1731umrel .

8. Michal Mi§avic, narodil sa v SnrraCanoch, v tupeLlptovskej. Jeho nevlastny otec ho dal na vychovu rot-davsk¢m jezuitom, ktorf ,ho aj ubild do prfohodu pro-fesora Jana Braxatorisa . Ked Braxatorisa vypudbli zo§koly, nasledoval [ho aj Mt§ovlc do Hrachova . Braxato-ris svoju pozoruhodn& knitn1cu daroval Mi§ovicovl. Mi-§ovic bol vyehovavatefom pri vlacerych §fachtickychrodinach, potom ubitefom v Trenblne, odkiaf v roku1699 pre§let za profesora do Otdian . Tu vefml usllovnep6sobil at do vypuknutia povstania Franti§ka Rakb-czyQro II ., ked sa §tudenti z Otdian rozpttrliil. Moviesa odsfahovai do Hrachova . Neskor§le bol profesoromv St1avnicl a v Roflave, Me sa svojou pracou velmivyznamenal. Plsal ubehndce a bne spisy, ktore vy§lI tla-bou. V rukopise zostall tni knthy o dejlnaoh viasti . Zo-inrel v roku 1810 v Rofeve .

9. Jan Textoris posobil v 02danoch 8 mesbacov . Po-tom sa stall fararam .

10. Jozef Kiraly (Regius) bol tiakom spomenut&hoBraxatorisa v Hrachove a v Rortaave . Pri§iel roku 1704do Otdian za profesora. Neskor§ie odi§lel za farara dolapy Bar§odskej .

11. Pavel Alda§y (Benedictl) narodU sa v Poltari . Poskonbenf §holy doma §tudoval v Ozdanoch, kde ho Oilspominang Mi§ovic. Potom §tudoval v Pre§ove, skedlafho na trovy §koiy za podpory riaditela §koiy vyslali

53

na §tud1um do Jeny . Vratll sa po dvoch rokoch atfidia .Najsk6r bol vychovdvatelom a ad roku 1713 do roku1720 profesorom v O.danoch. Potom profesorom v Stft-niku, fardrom v Gemeri a v Otdanooh, kde raku 1757zomrel .

12. Stefan Sikray pochddzal z Kamenlan. P6sobilv rokoeh 1720-23 . Potom bed fardrom v iupe Hontian-skej .

13. juraj Farka§ narodil sa v roku 1693 vo VefkejVsi v iupe Navohradske] . P.o skon6eni §tQddi s vybor-nym prospecham p6sobll v rokoeh 1724-1730 ako ria-ditel v Toporcl . Potom pre§lel do Otdian, kde s 6spe-chom pracoval do roku 1743. Za jeho fidirnkovania, kedv - roku 1742 zachvdtil pedlar §kolskU budovu, bar6nLuzs6nszky panGikol pre Rely §koly svoje hospodirskebudovy, aby vyudovanie mohlo nehatene pokra6ovai .J. Farkas odl§iel z 01dian do Gemerskej Panice, kdepokradoval vo vyucovani mladete vo vlastnom dome .Tu aj po 37-rotnom pOsobenf zomrel .

14. Andrej Farka§ mlad§f, brat predo§leho, §tudovalv Ratitave a v Pre§ove. Po skoncanf Wddf bol vycho-vavatelom v Malych Zelovciach, v Krupine, Necpaloch,Strehovej. Asz6de a 'kone6ne ad raku 1746 profesoromv Otdanoch. Tu p8sobil 7 rokov. Po 39-rodnam ucln-kovan! zomrel roku 1753 .

15. Jan Sexty (Sestdk) . Studoval v Slavo§ovciach,Kremnici, Gybri a v Soproni . Po skon6enl §tudif holvyohovavatelom u bar6na Pr6nayho . Od roku 1755 bolprofesoram v Otdanoch . V tomto case bolo vyuOovanieredukovand Ian na gramattku . Potom odi§lel za fardrado Legendu .

16. Peter Magula6, rodom z Rimavskej Bane. Studo-val v Bratislave. Od rolku 1760 bol profesorom v Otda-noch. Zomrel v roku 1766.

17. Jan Laho, pochddzal z Radvene . Studoval v Ban-skej Bystricl, Levodd a v Bratislave . Potom bol vycho-vavatelom v Krakove . Studoval na unlverzite v Halle .Ked sa vrdtil domov, p6sobil ad roku 1766 ako profesorv Otdanoch, kde ho doskoro zvolili za svojho fardra .Pdsobll na rOznych ranch . Okrem ineho f v Kreuts-bergu, kde bat zvoieny do funkcie superintendents . Ponavrate domov zomrel ako farar v Petri .

18. Michal Coranyl, pochddzal z Novohradu . Studovalv Otdanoeh, Banskej Bystrici, Soproni, Stitni.ku a v Pre-§ove. Po skondeni §studii vstupil do armady k Dessew-ffyho jazdcom. Zadastnil sa sedemro6nej pruskej vojny .Ked sa vratll domov, vyudoval v Karloviciach . V roku1767 posobll ako profesor v Otdanoch, ale v jeseni saadsfahoval do Hrachova .

19. Juraj Krajdovdd pochddzal zo Sarva§a . Studovalv Bratislave . Po skon6emi §t6dif p8sobil ako vychova-vatel, potom ako profesor v Otdanoch, skadial znovuodd§iel za vychovavatela .

20. Samuel Jastrabinyi z Malej Lalomy . V 02danochp8sobil v rokoch 1769-1775. Potom odi§eel za fardrado R-ankoviec .

21. Pavel Lovddnyi z Lu6enca . V rokoah 1775-1783p8sobil ako vynikajuci profesor v 02danoch . Potomodigiel za fardra .

22. Andrej Saiben pochddzal z Novohradu . V rokoch1783-1785 pdsobil ako profesor, potom ako farar v Oi-danoch .

23. Matej Haau§ka, narodeny v Mokrej Lake, tupa Ge-merska. Studoval v Gemeri, v Levodi, v Modre, odkialsa presfahoval na Maravu . Od roku 1785 p8sobil akoprofesor v Otdanoch po6as 17 tytdttov. Potom pOsobl!ako farar na viacerych miestaoh .

24. Jdn Nagy z Gemera pOsobfl v roku 1787 ako vy-borny profesor v Otdanoch, odkiaf odi§eel za profe-sora do Mi§kovca .

25. Michal Agonds" z Kamenian. Nav§tevoval "skoludoma, v Gemeri a v Bratislave. Od roku 1790 vyu6ovalv O2danoch, potom ho zvolili za fardra v Pondelku .

26. Samuel Kollar, narodeny roku 1769 v Pondelku,kde jeho otec p8sobil ako farar. Studoval na Pile,v O2danoch, Dob§inej, Ketmarku, v Soproni, potornv Halle a vo Wittenbergu. V roku 1791 sa stal riadi-telom v Otdanoch . Pri jeho vybornom pOsobenf podc :t

54

iiakov sa z roka na rok zvad§oval, preto roku 1794roz§trill i poet u6obnf a na zvladnutle vyuoby roku1799 pavolali aj druheho profesora Jdna Bakayho, kto-ry po 3-rodnom pbsobenf odi§1el za profesora do Stlav-nice. V roku 1803 aj S . Kollar opustll 02dany a stabsa fardrom v Leren6anoch. Samuel Kollar patrid medzinajlep§ich profesorov tohto gymnazia, lobo §kola po6asjeho pbsobenia vefmf rychlo rozkvitala . Zaoberal ~zai literdrnou tvorbou . Napisal aj hist6riu oidianskehogymnazia, ktord je d dues cennym historiokym prame-ilom .

27. Jan Bakay, narodil sa v Balatskych Darmotach .Studoval v Gemeri, Sopront a vo Wittenbergu. Najskorp6sobil ako vyohovavatel v rodbne Radvanyiovej, potomad roku 1799 ako druha profesorska slla v 02danoch .V roku 1802 odi§iel do Stiavnice za profesora, ale poodchode S. Kollara roku 1803 bol pavolany za riaditefado Otd!an, kde p8sobil do roku 1805, ked odi§iel zafardra do Drlentan .

28. Samuel Stech z Balatskych barmot, §tudoval do-ma, v BratLslave a v Jene, V roku 1804 p8sobil popriBakayovi ako druhy profesor . Po odchode Bakayho ;av roku 1805 stal riaditefomskoly, ale v roku 1806 od-i§iel za fardra do Svat6ho Petra v iupe Novohradskej .

29. Juraj Szikszay pochddzal zo iupy Hontianskej .Studoval v Stiavnicl, Gemerl, Bratislave a vo Witten-bergu. Po skondenf §ttidif p8sobil ako vychovavatefv rodinach SrOterovej, Pr6nayovej a Zdborszkych . Odraku 1806 6dinkoval v Otdanoch ako riaditef do 15 .janudra 1815, kedy adhile zomrel .

30. Andrej Czhner, narodil sa v roku 1791 vo Vy§nomSkdLniku. Studoval vo Vefkyeh Teriakovoiach, v Skal-niku, Otdanoch, Ketmarku a v Bratislave . V roku 1 .515p8sobil ako riaditel v 02danoch, ale v roku 1817 od-chddza na dal§!e §tudia do Jeny . Po skondeni §tudllp8sobil za krdtky bas ako vychovavatai . Potom sa stalfardrom v Nitnom Skalniku .

31. Jan Chalupka, narodeny v roku 1791 v M161nej,tupa Zvolenskd. Studoval vo Zvolanskej Dupe!, v Brez-ne, O2danoch, Levo6i, Pre§ove a v Sari§skom Potoku .Kratko p8sobil ako vyohovavatel . Potom odi§fel do Jeny,Halle a do Wittenbergu . Ked sa vrdtil v roku 1817,stal sa rladitefom oidianskeho gymnazia, ale o rok utp8sobil ako profesor v Ketmarku, odkial odi§iel za fa-rdra do Brezna .

32. Michael Kolbenheyer, narodil sa v roku 1794 v Pi-rnavskej Sobote . Studoval vo svojom rodisku, v Otda-noch, Ketmarku a v Bratislave . Po skondenf "studii pb-sobil tri roky ako vychovavatel v TObingene . Na jesei'iroku 1818' sa stal nladitefom oidianskeho gymnazia . Pomesadnom pOsobenf odi§iel za fardra do Hndste .

33. Samuel Lucze, narodil sa v Uhorskom, v iupeNovohradskej, §tudoval doma, v Otdanooh, Ke4marku,Presove, Bratislave a v Jene .V roku 1819 sa stal rfadi-tefom oidianskeho gymnazia, kde p8sobil do roku 1824.Potom sa stal fardrom v Otdanooh .

34. Jan Hioznek, narodil sa v roku 1795 vo Vy§nej Pa-koradzi v iupe Gemerskej . Studoval doma, v Gemerl,Rotfiave, v Ketmarku, kde skon6il teologioky, filozo-fioky a pravnicky kurz . Zostal vyudovat v Ketmartcu .V raku 1817 odi§iel na dal§ie §tOdid do Jany . Ked ;av roku 1819 vrdtil, povolali ho za profesora do Sari§-skdho Potoka, ikde pbsobil do roku 1824, ked ho po-zvali do Otdian . Tu p8sobil do roku 1831 a odtialodisiel za profesora do Levode .

35. Stefan Lucze pochddzal z Uhorskeho . V O.danochpOsobli v Takoch 1831-1840 .

36. Karol Kellner pochddzal zo Slavo§oviec, tupaGemerska . Od februdra 1840 do raku 1843 pOsobil akoriaditef v Oidanooh .

37. Nathanael Hoznek, o jeho priahode do Didfanniet zdznamov. Odf§iel v janudri 1844 za fardra do Slavo§oviec .

n

.do

39. Jan Raffay v rokoch 1844-1846 .40. Samuel Stamec v rokoch 1846-1850 .41. Jdn Svelrla p8sobil v roku 1849-50 . Potom odisfel

za fardra do Uhorsk6ho.42. Karol Terray, najsk6r pOsobll ako riaditef na

ev. a . ref. nit§om gymnazia v Ludenci. Dfia 20. jdna1850 ho zvolili za riaditela otdlamiskeho gymnazia, kdepOsabil, pokiaf tato §kola bola v prevadzke . Potom sastal prvym riaditefom na zjednotenom protestantskomgymnaziu v Rimavskej Sobote . Popri menovanom p6so-hill v Otdanoch :

43. Jan Fabry, od zaNatku §kolsk6ho roku 1850-51do zludenia, ked sa tiet stal profesorom zjednoten6hoprotestantskeho gymnazia v Rimavskej Sobote .

44. Samuel Lucze, ako profesor aspirant, vyu6ovalv roku 1851-52 .

45. Zigmwad Dlhanyi, najsk5r viedol a vydrtiaval su-kromny vychovny ustav pre chlapcov v Bala1skychs Dlhanyim a na odporudanie seniorskeho uradu akopOsobll v Oidanoch, potom ties pre§iel na zjednoten6protestantsk6 gymnazium v Rimavskej Sobote .

46. Karol Severlay tiez prisiel z Balaiskych barmots Dlhanyim a z odporudenia seniorskeho uradu akodobrovolny vypomocny profesor pdsobil v roku 185253 .Sukromne vyuOoval jazyk francuzsky a hre na klavir .

ZIACI

Do roku 1791 iniet pisomnych zdznamov o podte iia-kov. S. Kollar hover! len tofko, to zav§e bol prilevMakav a zav§e odlev, raz ich podet narastal, inokedyklesal . Podia jeho mienky §kola rozkvitala po6as p6-sobenia Michala Misovi6a, Jozefa Kiralya a najma zapOsobenia oboch Farka§ovcov a Jana Sextyho . Ale i zapOsobenia Petra Magula6a podet iiakov prevy§oval 100 .V §kolskej jedalni dostivalo stravu 50 1fakov, ba v ro-ku 1804 ich bolo ut 60. Triedue vykazy sa zachovallod raku 1791 at do roku 1852-53. Celikove je zapfsa-nych 1842 iiakov . Na zaciatku bola evidencia iiakovvedena v jazyku latinskom, od raku 1844 v jazyku ma-darskom. Ale uvedend dislo o polite iiakov nie je (tpi-ne, lebo pr1rastok 2iakov za skolsky rok 1843/44 za§kolsk9 rok 1849-50 'nie je evidovany . V jednotlivychskolskych rokoch podet iiakov nic je matnd presneurOit, lebo v ka2dom §kolskom roku zapisali len tych,ktori vstupili prvykrat do tej,ktorej triedy . Ziaci, ktorlpokradovali v "studiu, boll v zaznamoch uvadzanf lenv niektorych skolskych rokoch . Zaujimavd je i to, tozApis novych iiakov sa robil cez cely prvy §kolsky i)01rok. Vidime to z tube, to od septembra do konca ja-nuara pristupovali stele nov! iiaci do jednotlivych rod-nikov. V najdenyclt pramenoch bolo motno zistit presnypodet iiakov len za nlaktord §kolske roky, za ostatneskolskd roky motno poOet iiakov len predpokladaf .

V sprave ZjednotenOho protest antskeho gymnazia v Rf-mavskej Sobote z roku 1897 sa uvddza za prfslu§neroky takyto v9kaz iiakov atdianskeho gymnazia :

1850 ; '51 = 84,1852/53 = 81 .

Z uvedoneho prehladu vidno, ako vtedaj§ie politick6udalosti vplyvall na poet iiakov a iste aj na tlvot §ko-ly vObec. Tak napriklad nuke potty iiakov za roky1811-1819 suvisin s devalvaciou a uptnou hospoddrskou vyderpanosfou krajiny po dlhotrvajucej francuz-skoj vojne, ktord zasiahla aj na§e kraji,ny a tak avplyv-nida v nich v§etak 2ivot .Ziaci pochadzali vac§fnou z Gemerskej iupy, no po

pritom v hojnom polite boll zastCtpenf aj iiaci zo su-sedneho Novohradu a Zvolena, ale prichadzali semiiaci i zo tOp Nitrianskej, Turdianskej, Trendianskej,Ltptovskej, Spi§skej, ba aj z htych vzdialenej§Ich kra-jov .Ziacd v prevainej vat§ine boll ubytovani u miestnych

rotnlkov, stravu im poskytovala skolski jeddleh, ktorabola vydrtiavana zo tiackych rolnych paplatkov, strav-n6ho a z rOznych darov a zakladin . Pansk6 rodiny pod-porovali nielen §kolska jeddlefi, ale pritom stravovaliniekolko vybornych chudobnych iiakov . Rodina Kor-ponayovcov stravovala sustavne 4 ±"iakov, Battikova 2iiakov. Na podporu §kolskej Jeddine dfna 25 . okt6bra1810 darovall a zriadili zdkladiny po 200 zlatyoh rodinySamuela Svobodu, Juraja Gyura a Pavia Z8borskdho .Aby §kolskd jeddleh mohla riadne konaf svoje po-

v!nnosti a jej prevddzka nebola ru§ena, boll vydan6raku 1810 smernice pre profesora, ktory mal `skolskOjodaler5 na starosti. Smernice, ktord zostavil, vydal apodpisal tupny cirkevny dazorca Matej Holko, farar asenior z Rimavskej Bane, v podstate mall tento obsah :Rozkvet otdianskej §koly je velmi zdvisly od dobrdhostavu a spravneho vedenfa §kolskej jedilne, preto hlav-nou povinnostou profesora, poverendho jej vedenim aspravovanim bude, aby udrt!aval previdzku v §kols ejjedalni na takej urovni, aby sa v nej nielen vela iiakovstravovalo, ale aby tito v§etcl stravnfct boll aj dobrezaopatrenf . Preto :

1 . Nech sa snail o to, aby pre §kolu zfskal dim vlacnovych podporovatelov, doteraj§ich neodpudil, lebo ich§tedra ruka dava nielen stravnlkom, ale aj v§etkym hia-kom "skoly nadpriemernrd dory a podpory . Je potrebneodstranft akiukolvok labilnosf, upeunif stare, dabrd po-riadky, ktord budu zdrukou toho, to a] prdca na §kolaau bade lep§ie darif .

2. V riadnom termine neck vy§le 6esttrych mladikovvykonat zbierky darov (supplicatia) . Tychto nech pod'szdsluhy odmeni, ale nie viac . Za vykonand zbierkyv Malohonte a v susednom vidteku nemohno poskytnufvy§§iu admen ako 1/3 zozbleranej sumy, lebo tak je tostanovend zakonam .

3. Do §kolskej jeddlee neck prijme len t9ch, ktorisu na to odkazanf . Dobrodinnosfou nech odmeAuje lentakych, ktorl to naozaj potrebuja, nie v§ak dobre .r-tuovanych. Od platiaeioh vo vhodnom Base a politeokoinostf nech vymdha paplatky. Spomadz! chudobnychiiakov nech niekolkyoh stravuje bezplatne . Nech venujeosobitnu starostlivost sbrotdm po fararoch a po udite-foch .

4. Dome nech vydd spravodlivO davku chleba, akoa] dobre uvareneho jedla, nech presne usmerf[uje hos-poddra a dozen nafi, aby na ilkor stravnfkov an!z chleba, ant z jedla nit nezmizlo .

5. Nakofko riad!tel §lcoly je zafateny rOznymi inyntipracami, zamestndva hospadara, ktory mesa6ne pred-klada vya6tovanle, ako bola spotreba jedla, slaniny amuky. Nech sa hospoddrovl urdf, akd davky motedenne vydaf v pomere k poltu stravntkov .

6. V jeseni nech prijme len t~olko stravnikov, za kof-kych mote pokladnica §kalskej jedalne hradif stravndzo zbierky a zo stravnQch poplatkov. Keby hospodarprijal vadsi poliet stravnikov, mete tak urobit fen navlastnu zodpovednost a v§etcf stravnfci musla byf dob-re opatrenf.

7. Vykaz o stave §kolskej jedalne na zallatku §kol-skdho roku a vyOdtovanie na hand §kolskeho raku jepotrebnd katdorolne predloiit cirkevndmu lupndmuuradu, lebo prostrednfctvom neho sa poddvaja iiadosil

55

V §kolskom roku 1807/8 120,1808/9 104,1811/12 44,1812/13 55,1814115 38,1818/19 37,1819120 69,1820121 73,1821/22 52,1822/23 39,1843/44 62,1844/45 85,1845/46 89,1846/47 86,1847/48 77,1848/49 51 .

38. Andrej Homolya, pochddzal z Nyiregyhizy . Za-6iatkom februdra 1844 pre§lei z Gemera za rladltelado Otdian, kde p8sobil do roku 1850, ked daa 30 . mar-ca pa dlh§ej chorobe zomrel . Popri menovanom peso

V tomto §kolskom roku vystGpilo12 iiakov, z nich 4 vstaplll medzivtedaj§fch dobrovolnikov .1849''50 = 62,

bill : 1851/52 = 83,

na §tud1um do Jeny . Vratll sa po dvoch rokoch atfidia .Najsk6r bol vychovdvatelom a ad roku 1713 do roku1720 profesorom v O.danoch. Potom profesorom v Stft-niku, fardrom v Gemeri a v Otdanooh, kde raku 1757zomrel .

12. Stefan Sikray pochddzal z Kamenlan. P6sobilv rokoeh 1720-23 . Potom bed fardrom v iupe Hontian-skej .

13. juraj Farka§ narodil sa v roku 1693 vo VefkejVsi v iupe Navohradske] . P.o skon6eni §tQddi s vybor-nym prospecham p6sobll v rokoeh 1724-1730 ako ria-ditel v Toporcl . Potom pre§lel do Otdian, kde s 6spe-chom pracoval do roku 1743. Za jeho fidirnkovania, kedv - roku 1742 zachvdtil pedlar §kolskU budovu, bar6nLuzs6nszky panGikol pre Rely §koly svoje hospodirskebudovy, aby vyudovanie mohlo nehatene pokra6ovai .J. Farkas odl§iel z 01dian do Gemerskej Panice, kdepokradoval vo vyucovani mladete vo vlastnom dome .Tu aj po 37-rotnom pOsobenf zomrel .

14. Andrej Farka§ mlad§f, brat predo§leho, §tudovalv Ratitave a v Pre§ove. Po skoncanf Wddf bol vycho-vavatelom v Malych Zelovciach, v Krupine, Necpaloch,Strehovej. Asz6de a 'kone6ne ad raku 1746 profesoromv Otdanoch. Tu p8sobil 7 rokov. Po 39-rodnam ucln-kovan! zomrel roku 1753 .

15. Jan Sexty (Sestdk) . Studoval v Slavo§ovciach,Kremnici, Gybri a v Soproni . Po skon6enl §tudif holvyohovavatelom u bar6na Pr6nayho . Od roku 1755 bolprofesoram v Otdanoch . V tomto case bolo vyuOovanieredukovand Ian na gramattku . Potom odi§lel za fardrado Legendu .

16. Peter Magula6, rodom z Rimavskej Bane. Studo-val v Bratislave. Od rolku 1760 bol profesorom v Otda-noch. Zomrel v roku 1766.

17. Jan Laho, pochddzal z Radvene . Studoval v Ban-skej Bystricl, Levodd a v Bratislave . Potom bol vycho-vavatelom v Krakove . Studoval na unlverzite v Halle .Ked sa vrdtil domov, p6sobil ad roku 1766 ako profesorv Otdanoch, kde ho doskoro zvolili za svojho fardra .Pdsobll na rOznych ranch . Okrem ineho f v Kreuts-bergu, kde bat zvoieny do funkcie superintendents . Ponavrate domov zomrel ako farar v Petri .

18. Michal Coranyl, pochddzal z Novohradu . Studovalv Otdanoeh, Banskej Bystrici, Soproni, Stitni.ku a v Pre-§ove. Po skondeni §studii vstupil do armady k Dessew-ffyho jazdcom. Zadastnil sa sedemro6nej pruskej vojny .Ked sa vratll domov, vyudoval v Karloviciach . V roku1767 posobll ako profesor v Otdanoch, ale v jeseni saadsfahoval do Hrachova .

19. Juraj Krajdovdd pochddzal zo Sarva§a . Studovalv Bratislave . Po skon6emi §t6dif p8sobil ako vychova-vatel, potom ako profesor v Otdanoch, skadial znovuodd§iel za vychovavatela .

20. Samuel Jastrabinyi z Malej Lalomy . V 02danochp8sobil v rokoch 1769-1775. Potom odi§eel za fardrado R-ankoviec .

21. Pavel Lovddnyi z Lu6enca . V rokoah 1775-1783p8sobil ako vynikajuci profesor v 02danoch . Potomodigiel za fardra .

22. Andrej Saiben pochddzal z Novohradu . V rokoch1783-1785 pdsobil ako profesor, potom ako farar v Oi-danoch .

23. Matej Haau§ka, narodeny v Mokrej Lake, tupa Ge-merska. Studoval v Gemeri, v Levodi, v Modre, odkialsa presfahoval na Maravu . Od roku 1785 p8sobil akoprofesor v Otdanoch po6as 17 tytdttov. Potom pOsobl!ako farar na viacerych miestaoh .

24. Jdn Nagy z Gemera pOsobfl v roku 1787 ako vy-borny profesor v Otdanoch, odkiaf odi§eel za profe-sora do Mi§kovca .

25. Michal Agonds" z Kamenian. Nav§tevoval "skoludoma, v Gemeri a v Bratislave. Od roku 1790 vyu6ovalv O2danoch, potom ho zvolili za fardra v Pondelku .

26. Samuel Kollar, narodeny roku 1769 v Pondelku,kde jeho otec p8sobil ako farar. Studoval na Pile,v O2danoch, Dob§inej, Ketmarku, v Soproni, potornv Halle a vo Wittenbergu. V roku 1791 sa stal riadi-telom v Otdanoch . Pri jeho vybornom pOsobenf podc :t

54

iiakov sa z roka na rok zvad§oval, preto roku 1794roz§trill i poet u6obnf a na zvladnutle vyuoby roku1799 pavolali aj druheho profesora Jdna Bakayho, kto-ry po 3-rodnom pbsobenf odi§1el za profesora do Stlav-nice. V roku 1803 aj S . Kollar opustll 02dany a stabsa fardrom v Leren6anoch. Samuel Kollar patrid medzinajlep§ich profesorov tohto gymnazia, lobo §kola po6asjeho pbsobenia vefmf rychlo rozkvitala . Zaoberal ~zai literdrnou tvorbou . Napisal aj hist6riu oidianskehogymnazia, ktord je d dues cennym historiokym prame-ilom .

27. Jan Bakay, narodil sa v Balatskych Darmotach .Studoval v Gemeri, Sopront a vo Wittenbergu. Najskorp6sobil ako vyohovavatel v rodbne Radvanyiovej, potomad roku 1799 ako druha profesorska slla v 02danoch .V roku 1802 odi§iel do Stiavnice za profesora, ale poodchode S. Kollara roku 1803 bol pavolany za riaditefado Otd!an, kde p8sobil do roku 1805, ked odi§iel zafardra do Drlentan .

28. Samuel Stech z Balatskych barmot, §tudoval do-ma, v BratLslave a v Jene, V roku 1804 p8sobil popriBakayovi ako druhy profesor . Po odchode Bakayho ;av roku 1805 stal riaditefomskoly, ale v roku 1806 od-i§iel za fardra do Svat6ho Petra v iupe Novohradskej .

29. Juraj Szikszay pochddzal zo iupy Hontianskej .Studoval v Stiavnicl, Gemerl, Bratislave a vo Witten-bergu. Po skondenf §ttidif p8sobil ako vychovavatefv rodinach SrOterovej, Pr6nayovej a Zdborszkych . Odraku 1806 6dinkoval v Otdanoch ako riaditef do 15 .janudra 1815, kedy adhile zomrel .

30. Andrej Czhner, narodil sa v roku 1791 vo Vy§nomSkdLniku. Studoval vo Vefkyeh Teriakovoiach, v Skal-niku, Otdanoch, Ketmarku a v Bratislave . V roku 1 .515p8sobil ako riaditel v 02danoch, ale v roku 1817 od-chddza na dal§!e §tudia do Jeny . Po skondeni §tudllp8sobil za krdtky bas ako vychovavatai . Potom sa stalfardrom v Nitnom Skalniku .

31. Jan Chalupka, narodeny v roku 1791 v M161nej,tupa Zvolenskd. Studoval vo Zvolanskej Dupe!, v Brez-ne, O2danoch, Levo6i, Pre§ove a v Sari§skom Potoku .Kratko p8sobil ako vyohovavatel . Potom odi§fel do Jeny,Halle a do Wittenbergu . Ked sa vrdtil v roku 1817,stal sa rladitefom oidianskeho gymnazia, ale o rok utp8sobil ako profesor v Ketmarku, odkial odi§iel za fa-rdra do Brezna .

32. Michael Kolbenheyer, narodil sa v roku 1794 v Pi-rnavskej Sobote . Studoval vo svojom rodisku, v Otda-noch, Ketmarku a v Bratislave . Po skondenf "studii pb-sobil tri roky ako vychovavatel v TObingene . Na jesei'iroku 1818' sa stal nladitefom oidianskeho gymnazia . Pomesadnom pOsobenf odi§iel za fardra do Hndste .

33. Samuel Lucze, narodil sa v Uhorskom, v iupeNovohradskej, §tudoval doma, v Otdanooh, Ke4marku,Presove, Bratislave a v Jene .V roku 1819 sa stal rfadi-tefom oidianskeho gymnazia, kde p8sobil do roku 1824.Potom sa stal fardrom v Otdanooh .

34. Jan Hioznek, narodil sa v roku 1795 vo Vy§nej Pa-koradzi v iupe Gemerskej . Studoval doma, v Gemerl,Rotfiave, v Ketmarku, kde skon6il teologioky, filozo-fioky a pravnicky kurz . Zostal vyudovat v Ketmartcu .V raku 1817 odi§iel na dal§ie §tOdid do Jany . Ked ;av roku 1819 vrdtil, povolali ho za profesora do Sari§-skdho Potoka, ikde pbsobil do roku 1824, ked ho po-zvali do Otdian . Tu p8sobil do roku 1831 a odtialodisiel za profesora do Levode .

35. Stefan Lucze pochddzal z Uhorskeho . V O.danochpOsobli v Takoch 1831-1840 .

36. Karol Kellner pochddzal zo Slavo§oviec, tupaGemerska . Od februdra 1840 do raku 1843 pOsobil akoriaditef v Oidanooh .

37. Nathanael Hoznek, o jeho priahode do Didfanniet zdznamov. Odf§iel v janudri 1844 za fardra do Slavo§oviec .

n

.do

39. Jan Raffay v rokoch 1844-1846 .40. Samuel Stamec v rokoch 1846-1850 .41. Jdn Svelrla p8sobil v roku 1849-50 . Potom odisfel

za fardra do Uhorsk6ho.42. Karol Terray, najsk6r pOsobll ako riaditef na

ev. a . ref. nit§om gymnazia v Ludenci. Dfia 20. jdna1850 ho zvolili za riaditela otdlamiskeho gymnazia, kdepOsabil, pokiaf tato §kola bola v prevadzke . Potom sastal prvym riaditefom na zjednotenom protestantskomgymnaziu v Rimavskej Sobote . Popri menovanom p6so-hill v Otdanoch :

43. Jan Fabry, od zaNatku §kolsk6ho roku 1850-51do zludenia, ked sa tiet stal profesorom zjednoten6hoprotestantskeho gymnazia v Rimavskej Sobote .

44. Samuel Lucze, ako profesor aspirant, vyu6ovalv roku 1851-52 .

45. Zigmwad Dlhanyi, najsk5r viedol a vydrtiaval su-kromny vychovny ustav pre chlapcov v Bala1skychs Dlhanyim a na odporudanie seniorskeho uradu akopOsobll v Oidanoch, potom ties pre§iel na zjednoten6protestantsk6 gymnazium v Rimavskej Sobote .

46. Karol Severlay tiez prisiel z Balaiskych barmots Dlhanyim a z odporudenia seniorskeho uradu akodobrovolny vypomocny profesor pdsobil v roku 185253 .Sukromne vyuOoval jazyk francuzsky a hre na klavir .

ZIACI

Do roku 1791 iniet pisomnych zdznamov o podte iia-kov. S. Kollar hover! len tofko, to zav§e bol prilevMakav a zav§e odlev, raz ich podet narastal, inokedyklesal . Podia jeho mienky §kola rozkvitala po6as p6-sobenia Michala Misovi6a, Jozefa Kiralya a najma zapOsobenia oboch Farka§ovcov a Jana Sextyho . Ale i zapOsobenia Petra Magula6a podet iiakov prevy§oval 100 .V §kolskej jedalni dostivalo stravu 50 1fakov, ba v ro-ku 1804 ich bolo ut 60. Triedue vykazy sa zachovallod raku 1791 at do roku 1852-53. Celikove je zapfsa-nych 1842 iiakov . Na zaciatku bola evidencia iiakovvedena v jazyku latinskom, od raku 1844 v jazyku ma-darskom. Ale uvedend dislo o polite iiakov nie je (tpi-ne, lebo pr1rastok 2iakov za skolsky rok 1843/44 za§kolsk9 rok 1849-50 'nie je evidovany . V jednotlivychskolskych rokoch podet iiakov nic je matnd presneurOit, lebo v ka2dom §kolskom roku zapisali len tych,ktori vstupili prvykrat do tej,ktorej triedy . Ziaci, ktorlpokradovali v "studiu, boll v zaznamoch uvadzanf lenv niektorych skolskych rokoch . Zaujimavd je i to, tozApis novych iiakov sa robil cez cely prvy §kolsky i)01rok. Vidime to z tube, to od septembra do konca ja-nuara pristupovali stele nov! iiaci do jednotlivych rod-nikov. V najdenyclt pramenoch bolo motno zistit presnypodet iiakov len za nlaktord §kolske roky, za ostatneskolskd roky motno poOet iiakov len predpokladaf .

V sprave ZjednotenOho protest antskeho gymnazia v Rf-mavskej Sobote z roku 1897 sa uvddza za prfslu§neroky takyto v9kaz iiakov atdianskeho gymnazia :

1850 ; '51 = 84,1852/53 = 81 .

Z uvedoneho prehladu vidno, ako vtedaj§ie politick6udalosti vplyvall na poet iiakov a iste aj na tlvot §ko-ly vObec. Tak napriklad nuke potty iiakov za roky1811-1819 suvisin s devalvaciou a uptnou hospoddrskou vyderpanosfou krajiny po dlhotrvajucej francuz-skoj vojne, ktord zasiahla aj na§e kraji,ny a tak avplyv-nida v nich v§etak 2ivot .Ziaci pochadzali vac§fnou z Gemerskej iupy, no po

pritom v hojnom polite boll zastCtpenf aj iiaci zo su-sedneho Novohradu a Zvolena, ale prichadzali semiiaci i zo tOp Nitrianskej, Turdianskej, Trendianskej,Ltptovskej, Spi§skej, ba aj z htych vzdialenej§Ich kra-jov .Ziacd v prevainej vat§ine boll ubytovani u miestnych

rotnlkov, stravu im poskytovala skolski jeddleh, ktorabola vydrtiavana zo tiackych rolnych paplatkov, strav-n6ho a z rOznych darov a zakladin . Pansk6 rodiny pod-porovali nielen §kolska jeddlefi, ale pritom stravovaliniekolko vybornych chudobnych iiakov . Rodina Kor-ponayovcov stravovala sustavne 4 ±"iakov, Battikova 2iiakov. Na podporu §kolskej Jeddine dfna 25 . okt6bra1810 darovall a zriadili zdkladiny po 200 zlatyoh rodinySamuela Svobodu, Juraja Gyura a Pavia Z8borskdho .Aby §kolskd jeddleh mohla riadne konaf svoje po-

v!nnosti a jej prevddzka nebola ru§ena, boll vydan6raku 1810 smernice pre profesora, ktory mal `skolskOjodaler5 na starosti. Smernice, ktord zostavil, vydal apodpisal tupny cirkevny dazorca Matej Holko, farar asenior z Rimavskej Bane, v podstate mall tento obsah :Rozkvet otdianskej §koly je velmi zdvisly od dobrdhostavu a spravneho vedenfa §kolskej jedilne, preto hlav-nou povinnostou profesora, poverendho jej vedenim aspravovanim bude, aby udrt!aval previdzku v §kols ejjedalni na takej urovni, aby sa v nej nielen vela iiakovstravovalo, ale aby tito v§etcl stravnfct boll aj dobrezaopatrenf . Preto :

1 . Nech sa snail o to, aby pre §kolu zfskal dim vlacnovych podporovatelov, doteraj§ich neodpudil, lebo ich§tedra ruka dava nielen stravnlkom, ale aj v§etkym hia-kom "skoly nadpriemernrd dory a podpory . Je potrebneodstranft akiukolvok labilnosf, upeunif stare, dabrd po-riadky, ktord budu zdrukou toho, to a] prdca na §kolaau bade lep§ie darif .

2. V riadnom termine neck vy§le 6esttrych mladikovvykonat zbierky darov (supplicatia) . Tychto nech pod'szdsluhy odmeni, ale nie viac . Za vykonand zbierkyv Malohonte a v susednom vidteku nemohno poskytnufvy§§iu admen ako 1/3 zozbleranej sumy, lebo tak je tostanovend zakonam .

3. Do §kolskej jeddlee neck prijme len t9ch, ktorisu na to odkazanf . Dobrodinnosfou nech odmeAuje lentakych, ktorl to naozaj potrebuja, nie v§ak dobre .r-tuovanych. Od platiaeioh vo vhodnom Base a politeokoinostf nech vymdha paplatky. Spomadz! chudobnychiiakov nech niekolkyoh stravuje bezplatne . Nech venujeosobitnu starostlivost sbrotdm po fararoch a po udite-foch .

4. Dome nech vydd spravodlivO davku chleba, akoa] dobre uvareneho jedla, nech presne usmerf[uje hos-poddra a dozen nafi, aby na ilkor stravnfkov an!z chleba, ant z jedla nit nezmizlo .

5. Nakofko riad!tel §lcoly je zafateny rOznymi inyntipracami, zamestndva hospadara, ktory mesa6ne pred-klada vya6tovanle, ako bola spotreba jedla, slaniny amuky. Nech sa hospoddrovl urdf, akd davky motedenne vydaf v pomere k poltu stravntkov .

6. V jeseni nech prijme len t~olko stravnikov, za kof-kych mote pokladnica §kalskej jedalne hradif stravndzo zbierky a zo stravnQch poplatkov. Keby hospodarprijal vadsi poliet stravnikov, mete tak urobit fen navlastnu zodpovednost a v§etcf stravnfci musla byf dob-re opatrenf.

7. Vykaz o stave §kolskej jedalne na zallatku §kol-skdho roku a vyOdtovanie na hand §kolskeho raku jepotrebnd katdorolne predloiit cirkevndmu lupndmuuradu, lebo prostrednfctvom neho sa poddvaja iiadosil

55

V §kolskom roku 1807/8 120,1808/9 104,1811/12 44,1812/13 55,1814115 38,1818/19 37,1819120 69,1820121 73,1821/22 52,1822/23 39,1843/44 62,1844/45 85,1845/46 89,1846/47 86,1847/48 77,1848/49 51 .

38. Andrej Homolya, pochddzal z Nyiregyhizy . Za-6iatkom februdra 1844 pre§lei z Gemera za rladltelado Otdian, kde p8sobil do roku 1850, ked daa 30 . mar-ca pa dlh§ej chorobe zomrel . Popri menovanom peso

V tomto §kolskom roku vystGpilo12 iiakov, z nich 4 vstaplll medzivtedaj§fch dobrovolnikov .1849''50 = 62,

bill : 1851/52 = 83,

5657

o podpory,-a preto je v jeho zsujme, aby vedel o tom, IX. prejav vdaky §rachetnym padporovateionr . .*,aky bol prijem, aky bol v9davok a na koho .

povln-m6 pri-

V roku 1814-15 sa po prvy raz objavuje jazykky. V roku 1821-22 sa objavujU t utebnice . Od

grec-rokuV re-

Dr. Miroslav Kuchta :Kraskova vieska

Smernice dalej podrobne a presne rozplsujunostl veduceho profesora §kolskej jedalne, ako 1840 sa poutivall osnovy z gymndzia v Uhrovol .pravif vyObtovanie, ako m8 manipulovat s peniazmi a ku 1852-53 boll uM triedy oznatovane tfslom . Niektordto treba robif s nakfpenyml a darovanymi potravina-mi .

predmety sa vyutovali ten v prvom polroku, akoroveda a prirodopis . Jazyk nemeoky sa vyutoval

meIon a s cudzou pomocou . A moje

stavuje ui ten nejaka maidZial', ani vo vlaku neobsedim .neuvidim ani Vf"sky so svojoudohorie, ani Rimavsku dolinu" .

du"sevneosobnd

To znamena,rodnou

vychadzky

iededinou,

kore§pondencia .pred-

ui nikdyant Ru-

Dnes nemame dostatok materialu, aby sa mohol vy- od roku 1850. Udetmice sa pouifvall ten tiastotne v po-hotovif §tatistieky vykaz o prospechu Miakov, ale sku- slednoin obdobi . Profesor predna§al Miakom z vlastnycb

priprav a uirobnG latku im nadtktoval .totnost, 2e sa mnohi spoinedzi absolventov §koly stallprospe§nymi blenmi verejneho iivota, dostatobne uka- V §kolskom roku 1850-51 sa vyutovali tieto pradmety :

Vo vy§sidh a nii§Ich jazykovyoh triedach :zuje, tie kola mala dobru Uroveh . Mnohl absolventi To boll riadky odpovede majstra, ked sme ho volali

rudohorie,oMdlanskeho gymnazia sa osvedtill ako fardri, pravnici, domov, do rodnych Lukovfst, pod Slovenskelekarl a Uradnici . Mnohirozvfjali a stall sa profesormi

to ziskane vzdelanie dalej1. Kresfanske naboienstvo, 2 hodiny tyidenne . do Rimavskej doliny, aby sme mu tam doma stisli pra-

I na tomto gymniziu. vicu a zaspievali mu iivio-iiviosiatku .Ivan Krasko viac pod Slovenskd

-

rudohorie

na jeho osemde-

neprisiel .

2 . Jazyk3. Dejiny

latinsky, 6 hodin tyidenne .VYUf,`OVACt PORIADOK madarskeho naroda,

tyidenne,2 hodiny tyidenne .

4 . Zemepis, 2 hodiinyVldell sme, Me sa do roku 1756 vyutovali filozo- 5. Prirodopis Prisiel . No vtedy sa rozplakala dedinka biela v tier-

turnea fyziika, 2 hodiny tyidenne .

navych horach, stfpla otcovapopla"sny zvon zvonil .

rol'a a z chmurnej6. Jazyk madarsky, 2 hodiny7. Jazyk nemeoky, 2 hodiny

tyidenne .ty tonne.fboke a teologidke vedy ;

dou povolene vyutovattom zase od roku 1790

v rokoch 1756-1790 bola vla-ten gramaticke predmety ; po-bolo znovu povolene vyutovat

A Krasko spi svoj vetnysenbielej v tiernavych horach .

v rodnej vieske,Na cintorine jeho

v dedinkedostojny

8. Matematika, 4 hodiny tyidenne .9. Recitatne cvitenia, 2 bodiny tyidenne .

aj filozofiu a tak fistav bol na Urovni vtedaj§ieho vys- nahrobnik zdobi zelen slovenskejmiloval tento verky syn maleho naroda .

prirody, ktorfi torko§ieho gymnazia, pokiaftriedne .gkoda, Me zo starMich

bolo v prevadzke also §est-

8.-9 .

Rozvrh hodin jazykovej triedy :Bias nepozname osnovy §koly.

vysokych "sk6l,Jazyk latinsky

Pondalok :luau Krasko, narodny umelec,

Baron Giibor Prdnay, §kolsky in§pektor2.-3 . Dejiny prirodyroku 1810 oznamuje na predloienU spravu §koly, ie pf-

somna uprava vo veci osnov a ich rozsahu nebola vy-dana, ale spoliehalo sa na vyspelost vyutujuceho, aby 9.-10. Dejiny Madarska

3.-4.

Utorok :

8.-9 . JazAik latinsky

2.-3.9,-10. Nabodenstvo

3.-4.

Matematika

MateratikaJazyk nemeoky

vlastnym menom dr . Ing .jOla 1876 v Lukovis"iach, zomrel

Jan Botto. Narodil sa 12 .si sam volil take temy,vzhiadom na vek iiakov.

ktore mohli byf predna§and 3. marca 1958 v Bra-Hoci neboli -od nadriadenych

profesor bol povinnytislave. Ulen Ueskej akademie vied a umeni . Pisal pod

Uradov vydane utebne osnovy, pseudonymom Janko Cigars . Lyricky basnik, zaklada-vypracovat si Ich aspofl v hlavnych trtach pre svojupotrebu. Otdianske gymnaziurn si pravdepodobne svaje

tel' modernej slovenskej poezie. Ui ako "student pi-sal basne. Vydal dve Utlelitiido (1909) a Verse (1912) .

zbierky basni : Nox et so-utebne osnovy prispOsobovalo k osnovam ostatnych ev, Krasko vo svojich bas-Streda :

8.-9 . ja ,zyk latinsky

9.-10. ZemepissmutkuUtlaku

gymnazii v kraji .Dne§nym vyutujucim sa iste zda zvla§tnosfou i to,

nach spaja motivy osobneho s protestom pro-ti socialnemu a narodnemu slovenskyho rudu

ako mohol jeden profesor vyutovat tolko tried a tolkopredmetov. Touto zaleiitos(ou sa zaobera obsah Miados-

8.-9. jazyk latinsky

Stvrtok :

2 .--3 . Dejiny prirody3.-4. Matematika

..d`rZdstupca ONVv Lukovistiach

DUa 12. VII .

odharuje nahrobnik Ivana

1970 bolo tomu 94 rokov,

Krasku

to sa narodilV horach Slo-

(Otrok). Jeho poezia je zrastenaciou, nostalgiou za rodinnym prostredirn

s domacou tradi-(Otcova ro-

ti §koly, predloMenej roku 1810 in§pektorovi pre vyso-ke §koly. Vtedy na §kale posobil ten jeden profesur,

l'a), horucou Idskou k pokorenemu narodu. Vo svojichhasnach prekonal smutok a mutive

Mivotu .meditacie opti-

roku 1956druha katedra nebola obsadena . Z tejto Miadostl vidno, mistickym vyznanim lasky k9.-10. DejeplsMe profesor vyutoval tak, Me vy§s"ie f niM§le triedy sa narodny umelec, basnik Ivan Krasko . Na jeho rodnom dome (tislo 32) odhaliliutiii spolotne v tej lstej miestnosti, tie late predmety Piatok :

2.-3 . Matematika3.-4 . Jazyk nemeoky

Sobota :

9.-10. Zemepis

zvana Luko-basnika . Tu,

pamatnd bronzovU tabul'ubasnika .Okresny narodny vybor

lupraci s Miestnym narodnymvybudoval dostojny pomnik

narodeninvenskeho rudohoria leiiaca maid vieska,vistia, je rodiskom tohto vel'keho na"sho

z

v

prileiitosti 80.denne §tyri hodiny, dal§fe §tyri hodiny predna§al pre

8.-9. Jazyk latinsky9.-10, Nabo2enstvo

8.-9 . Jazyk latinsky

v spo-v Lukovistiach

n1M§le triedy syntax a gramatiku . Ziaci boll stale spo'ujednot-

Ivanovi

Rimavskejvyborom

Sobotemedzi malebnymi gemerskymi vfskami, preiil basnika profesor sa striedavo podia potreby zaoberal svoju mladosf, rozve§anu po lieskovych hUsfavach,livymi oddeleniami .Na koncl §kolskeho roku bolo zvykom konat zive- rozkvitnutych lutinach, rodnych poliach, kym ho skola

nevydrapila z objatia roztulaneho detstva . Potas stU-Kraskovi pred bu-

dovou Zakladnej devRfrotnejmiestnom cintorine. Autorkou

skoly apomnika

nahrobnik naretnd skU§ky, pri ktorych bolo pritannre predsednictvncirkevnej tupy a podporovatelia skoly, ktorom vyutu- dii rod sa vracal domov ku kamaratom . Ked vystudo- a nahrobnika

val, kaide leto pobudol niekol'ko dni v Lukovistiach . je akademicka sochirka Alina Ferdinandy. SlavnostjUoi profesor predloifl sku§obny poriadok predmetov

triednych v9kazov sa od roku

clas-

Najobl'Ubenejsie jeho miesto bolo pri prameni, daleko odhalenia pomnika a nahrobnikaza potetnej Utasti milovnikov

bola 23. okt6bra 1966so zoznamom iiakov a lah prospechom.Zaznam skUsobneho poriadku z roku 1807-8 zo za- Podia zachovanyoh v horach. Toto miesto sa vola „Faros" (z madartiny Kraskovej poezie. Na

1843-44 vedemostl iiakov hodnotill takto : „forras" - pramer ) . Je to krasne prostredie. Od se-veru je chranene kopcom a horou, na juh otvorena .

oslavach boli delegacieSoboty, Zvizu slovenskych

OV KSS a ONV z Rimavskejveretnej skU§ky konane] diia 27 . jUna: Po modlitbe auvitacich prejavoch bola skU§ka v tomto poriadku : 1. eminens, 2. classis primae cum eminentia, 3 . spisovatefov z Ustavu slo-

Blizkou dolinou Bra-akademie vied v1. z naboienstva,II . z Iilozofie,

sis primaee e primus, 4. primae classis, 5. classis pri- vidno ui na mad'arske vrchy . Nedaleko literatury Slovenskejvenskej

Gre-pramena bola kedysi dedina Tenatik . Dnes je tam ui tislave . Po privitacom

Kuraka a po reciticii basneprejave predsedu MNV Stefanamae a mediis, 6 . olassis primae ex ultimis, 7 . sekun- pastva a druistevne role . Pri prameni Ivan Krasko

red pekaval slaninku s priatel'mi .elena Divadla JozefaIII . z re6n(ctva,

IV. z dom6ctch dejin,V. z novodobych svetovych dejin (11 . a III . obdobiepo ma'darskyj,VI. zo §tatistiky Uhorska,VII. z Cornelia (preklad do madartiny),VIII. sku§ky z predmetov, v ktorych sU pokusy,

dae classis. Tieto klasifikatne stupne, znamky sa pouMf- gora Tajovskeho zo Zvolena, predniesol prejavslovenskych spisovatel'ov PhDr . Michal Garik,Okresny narodny vybor v Rimavskej Sobote

za ZvizCSc., a za

Julius Bol-vali aM ~do zlUtenia, zjednotenda oboch gymnazif .

PomdckyOkrem Who red chodieval pod ,Konkovu" - vrch

na sever od Lukovis"f . Odtial' je pekny pohl'ad na celeUdolie, ktorom sa hadi pot6tik. Tu Krasko rid uka-zoval znamym hrusku ,zotletfi spola", znamu z basne„Otcova rora", taktiei ukazoval potbtik - ,kde tenpot6tik bell, bujaro sviezi, Me moja mladosf mftva

Skola disponovala ten malymi finanbnymi prostried-,kami, preto zaostavala vystrojenim §koly a utebnymt

fik, predseda komisiepomnik Ivana Kraskuodhafovani nahrobnika

skolstva a kulturypred budovouskoly

ONV, ktoryodhalil. Pri

Ivana Krasku prejav na cinto-pom6ckamt za potrebami doby a inymi lep4le dotova-nyml §kolami .

Pri zjednotenf §koly z O2dian previezli tieto pomdc-

rine mal zastupca Ustavu slovenskej literatury Slo-IX. prejav vdaky §lachetnym podporovatefom §koly . v bielom na paiiti leii" .SU to krasne rozvonane, zakvitnute luky okolo po-

venskej akademie vied Michal Chorvath, CSc . Nahrob-

Skfis,obny poriadok v niM"sfch triedach : nik odhalil Julius Bolfik. Pri odharovani pomnika i na-`ky : 1200 zvazkov knih rbznej odt arnosti, ktori z vlit- toka. Aj do Luka rod chodieval. Je to kut na ceste do

blizkeho Babinca, kde slnko rado opiera svoju dlai .hrobnika Utinkoval Muzsky

robotnicky spevokol§ej tasti daroval Mole byvaly rladitel Jan Hoznek, 100 z Tisovca. V popofudiiajsich hodinach bol kulturny

1. z naboMenstva,II . z perlodolbgie,III. z madarskych dejin (po madarsky),IV. z prlrodopisu,V . zo syntaxu, gramatbky,VI . zo zemepisu,VII. zo zlomkov a trojtlenky,VIII . z pravopisu a reclt6ccie,

zvdzkov pre iiacku knitnicu, 268 kusov nerastov, 550kusov rastlin, za6atd zblerku chrobakov, nlekoiko ku-sov po domacky vyrobenych fyzikainych, dalej mero-vednych a zemepisnych pom6cok .Prame3: Bator Istvan; A rimaszombati Egyesult pro-

testans f6gymnaslum XLIV-Ik ertesitbje .DeJliny Slovenska I . - SAV 1961 .

V pieskovci kopca je vykopana pivnica. VnlajU ju Bot- program, na ktorom vystupil subor piesni a tancovCierfaien, zo Safirikova, nositer vyznamenania .,Zavynikajucu pracu" .V edicii Gemerskej vlastivednej spolotnosti ,Ge-

tova pivnica. Chodievali sa vraj sem Lukovisfania za-bavaf. Bola to kolkirei a v pivnici dobre vino, ktorevraj Bottovci dovaiali z Dolniakov. Aj sem rod cho-dieval Ivan Krasko .No posledne dva roky Krasko domov ui neprisiel .

merske vlastivedne pohi'ady" vyjde zbornik ,Literar-ne postavy Gemera IL", v ktorom je studia od doc .

,,Moju fyzickU hbitosf a pohyblivost ui davno znitilaarterioskler6za, a to natofko, ze denne m6lem sa uM

PhDr. Antona Boleka : Mihai Eminescu u Slovakovs osobitnym zretel'om na vzfahy Krasko - Eminescu .

Julius Bolfikpustit Iba na veimi malU prechadzku, s palicou v ruke

5657

o podpory,-a preto je v jeho zsujme, aby vedel o tom, IX. prejav vdaky §rachetnym padporovateionr . .*,aky bol prijem, aky bol v9davok a na koho .

povln-m6 pri-

V roku 1814-15 sa po prvy raz objavuje jazykky. V roku 1821-22 sa objavujU t utebnice . Od

grec-rokuV re-

Dr. Miroslav Kuchta :Kraskova vieska

Smernice dalej podrobne a presne rozplsujunostl veduceho profesora §kolskej jedalne, ako 1840 sa poutivall osnovy z gymndzia v Uhrovol .pravif vyObtovanie, ako m8 manipulovat s peniazmi a ku 1852-53 boll uM triedy oznatovane tfslom . Niektordto treba robif s nakfpenyml a darovanymi potravina-mi .

predmety sa vyutovali ten v prvom polroku, akoroveda a prirodopis . Jazyk nemeoky sa vyutoval

meIon a s cudzou pomocou . A moje

stavuje ui ten nejaka maidZial', ani vo vlaku neobsedim .neuvidim ani Vf"sky so svojoudohorie, ani Rimavsku dolinu" .

du"sevneosobnd

To znamena,rodnou

vychadzky

iededinou,

kore§pondencia .pred-

ui nikdyant Ru-

Dnes nemame dostatok materialu, aby sa mohol vy- od roku 1850. Udetmice sa pouifvall ten tiastotne v po-hotovif §tatistieky vykaz o prospechu Miakov, ale sku- slednoin obdobi . Profesor predna§al Miakom z vlastnycb

priprav a uirobnG latku im nadtktoval .totnost, 2e sa mnohi spoinedzi absolventov §koly stallprospe§nymi blenmi verejneho iivota, dostatobne uka- V §kolskom roku 1850-51 sa vyutovali tieto pradmety :

Vo vy§sidh a nii§Ich jazykovyoh triedach :zuje, tie kola mala dobru Uroveh . Mnohl absolventi To boll riadky odpovede majstra, ked sme ho volali

rudohorie,oMdlanskeho gymnazia sa osvedtill ako fardri, pravnici, domov, do rodnych Lukovfst, pod Slovenskelekarl a Uradnici . Mnohirozvfjali a stall sa profesormi

to ziskane vzdelanie dalej1. Kresfanske naboienstvo, 2 hodiny tyidenne . do Rimavskej doliny, aby sme mu tam doma stisli pra-

I na tomto gymniziu. vicu a zaspievali mu iivio-iiviosiatku .Ivan Krasko viac pod Slovenskd

-

rudohorie

na jeho osemde-

neprisiel .

2 . Jazyk3. Dejiny

latinsky, 6 hodin tyidenne .VYUf,`OVACt PORIADOK madarskeho naroda,

tyidenne,2 hodiny tyidenne .

4 . Zemepis, 2 hodiinyVldell sme, Me sa do roku 1756 vyutovali filozo- 5. Prirodopis Prisiel . No vtedy sa rozplakala dedinka biela v tier-

turnea fyziika, 2 hodiny tyidenne .

navych horach, stfpla otcovapopla"sny zvon zvonil .

rol'a a z chmurnej6. Jazyk madarsky, 2 hodiny7. Jazyk nemeoky, 2 hodiny

tyidenne .ty tonne.fboke a teologidke vedy ;

dou povolene vyutovattom zase od roku 1790

v rokoch 1756-1790 bola vla-ten gramaticke predmety ; po-bolo znovu povolene vyutovat

A Krasko spi svoj vetnysenbielej v tiernavych horach .

v rodnej vieske,Na cintorine jeho

v dedinkedostojny

8. Matematika, 4 hodiny tyidenne .9. Recitatne cvitenia, 2 bodiny tyidenne .

aj filozofiu a tak fistav bol na Urovni vtedaj§ieho vys- nahrobnik zdobi zelen slovenskejmiloval tento verky syn maleho naroda .

prirody, ktorfi torko§ieho gymnazia, pokiaftriedne .gkoda, Me zo starMich

bolo v prevadzke also §est-

8.-9 .

Rozvrh hodin jazykovej triedy :Bias nepozname osnovy §koly.

vysokych "sk6l,Jazyk latinsky

Pondalok :luau Krasko, narodny umelec,

Baron Giibor Prdnay, §kolsky in§pektor2.-3 . Dejiny prirodyroku 1810 oznamuje na predloienU spravu §koly, ie pf-

somna uprava vo veci osnov a ich rozsahu nebola vy-dana, ale spoliehalo sa na vyspelost vyutujuceho, aby 9.-10. Dejiny Madarska

3.-4.

Utorok :

8.-9 . JazAik latinsky

2.-3.9,-10. Nabodenstvo

3.-4.

Matematika

MateratikaJazyk nemeoky

vlastnym menom dr . Ing .jOla 1876 v Lukovis"iach, zomrel

Jan Botto. Narodil sa 12 .si sam volil take temy,vzhiadom na vek iiakov.

ktore mohli byf predna§and 3. marca 1958 v Bra-Hoci neboli -od nadriadenych

profesor bol povinnytislave. Ulen Ueskej akademie vied a umeni . Pisal pod

Uradov vydane utebne osnovy, pseudonymom Janko Cigars . Lyricky basnik, zaklada-vypracovat si Ich aspofl v hlavnych trtach pre svojupotrebu. Otdianske gymnaziurn si pravdepodobne svaje

tel' modernej slovenskej poezie. Ui ako "student pi-sal basne. Vydal dve Utlelitiido (1909) a Verse (1912) .

zbierky basni : Nox et so-utebne osnovy prispOsobovalo k osnovam ostatnych ev, Krasko vo svojich bas-Streda :

8.-9 . ja ,zyk latinsky

9.-10. ZemepissmutkuUtlaku

gymnazii v kraji .Dne§nym vyutujucim sa iste zda zvla§tnosfou i to,

nach spaja motivy osobneho s protestom pro-ti socialnemu a narodnemu slovenskyho rudu

ako mohol jeden profesor vyutovat tolko tried a tolkopredmetov. Touto zaleiitos(ou sa zaobera obsah Miados-

8.-9. jazyk latinsky

Stvrtok :

2 .--3 . Dejiny prirody3.-4. Matematika

..d`rZdstupca ONVv Lukovistiach

DUa 12. VII .

odharuje nahrobnik Ivana

1970 bolo tomu 94 rokov,

Krasku

to sa narodilV horach Slo-

(Otrok). Jeho poezia je zrastenaciou, nostalgiou za rodinnym prostredirn

s domacou tradi-(Otcova ro-

ti §koly, predloMenej roku 1810 in§pektorovi pre vyso-ke §koly. Vtedy na §kale posobil ten jeden profesur,

l'a), horucou Idskou k pokorenemu narodu. Vo svojichhasnach prekonal smutok a mutive

Mivotu .meditacie opti-

roku 1956druha katedra nebola obsadena . Z tejto Miadostl vidno, mistickym vyznanim lasky k9.-10. DejeplsMe profesor vyutoval tak, Me vy§s"ie f niM§le triedy sa narodny umelec, basnik Ivan Krasko . Na jeho rodnom dome (tislo 32) odhaliliutiii spolotne v tej lstej miestnosti, tie late predmety Piatok :

2.-3 . Matematika3.-4 . Jazyk nemeoky

Sobota :

9.-10. Zemepis

zvana Luko-basnika . Tu,

pamatnd bronzovU tabul'ubasnika .Okresny narodny vybor

lupraci s Miestnym narodnymvybudoval dostojny pomnik

narodeninvenskeho rudohoria leiiaca maid vieska,vistia, je rodiskom tohto vel'keho na"sho

z

v

prileiitosti 80.denne §tyri hodiny, dal§fe §tyri hodiny predna§al pre

8.-9. Jazyk latinsky9.-10, Nabo2enstvo

8.-9 . Jazyk latinsky

v spo-v Lukovistiach

n1M§le triedy syntax a gramatiku . Ziaci boll stale spo'ujednot-

Ivanovi

Rimavskejvyborom

Sobotemedzi malebnymi gemerskymi vfskami, preiil basnika profesor sa striedavo podia potreby zaoberal svoju mladosf, rozve§anu po lieskovych hUsfavach,livymi oddeleniami .Na koncl §kolskeho roku bolo zvykom konat zive- rozkvitnutych lutinach, rodnych poliach, kym ho skola

nevydrapila z objatia roztulaneho detstva . Potas stU-Kraskovi pred bu-

dovou Zakladnej devRfrotnejmiestnom cintorine. Autorkou

skoly apomnika

nahrobnik naretnd skU§ky, pri ktorych bolo pritannre predsednictvncirkevnej tupy a podporovatelia skoly, ktorom vyutu- dii rod sa vracal domov ku kamaratom . Ked vystudo- a nahrobnika

val, kaide leto pobudol niekol'ko dni v Lukovistiach . je akademicka sochirka Alina Ferdinandy. SlavnostjUoi profesor predloifl sku§obny poriadok predmetov

triednych v9kazov sa od roku

clas-

Najobl'Ubenejsie jeho miesto bolo pri prameni, daleko odhalenia pomnika a nahrobnikaza potetnej Utasti milovnikov

bola 23. okt6bra 1966so zoznamom iiakov a lah prospechom.Zaznam skUsobneho poriadku z roku 1807-8 zo za- Podia zachovanyoh v horach. Toto miesto sa vola „Faros" (z madartiny Kraskovej poezie. Na

1843-44 vedemostl iiakov hodnotill takto : „forras" - pramer ) . Je to krasne prostredie. Od se-veru je chranene kopcom a horou, na juh otvorena .

oslavach boli delegacieSoboty, Zvizu slovenskych

OV KSS a ONV z Rimavskejveretnej skU§ky konane] diia 27 . jUna: Po modlitbe auvitacich prejavoch bola skU§ka v tomto poriadku : 1. eminens, 2. classis primae cum eminentia, 3 . spisovatefov z Ustavu slo-

Blizkou dolinou Bra-akademie vied v1. z naboienstva,II . z Iilozofie,

sis primaee e primus, 4. primae classis, 5. classis pri- vidno ui na mad'arske vrchy . Nedaleko literatury Slovenskejvenskej

Gre-pramena bola kedysi dedina Tenatik . Dnes je tam ui tislave . Po privitacom

Kuraka a po reciticii basneprejave predsedu MNV Stefanamae a mediis, 6 . olassis primae ex ultimis, 7 . sekun- pastva a druistevne role . Pri prameni Ivan Krasko

red pekaval slaninku s priatel'mi .elena Divadla JozefaIII . z re6n(ctva,

IV. z dom6ctch dejin,V. z novodobych svetovych dejin (11 . a III . obdobiepo ma'darskyj,VI. zo §tatistiky Uhorska,VII. z Cornelia (preklad do madartiny),VIII. sku§ky z predmetov, v ktorych sU pokusy,

dae classis. Tieto klasifikatne stupne, znamky sa pouMf- gora Tajovskeho zo Zvolena, predniesol prejavslovenskych spisovatel'ov PhDr . Michal Garik,Okresny narodny vybor v Rimavskej Sobote

za ZvizCSc., a za

Julius Bol-vali aM ~do zlUtenia, zjednotenda oboch gymnazif .

PomdckyOkrem Who red chodieval pod ,Konkovu" - vrch

na sever od Lukovis"f . Odtial' je pekny pohl'ad na celeUdolie, ktorom sa hadi pot6tik. Tu Krasko rid uka-zoval znamym hrusku ,zotletfi spola", znamu z basne„Otcova rora", taktiei ukazoval potbtik - ,kde tenpot6tik bell, bujaro sviezi, Me moja mladosf mftva

Skola disponovala ten malymi finanbnymi prostried-,kami, preto zaostavala vystrojenim §koly a utebnymt

fik, predseda komisiepomnik Ivana Kraskuodhafovani nahrobnika

skolstva a kulturypred budovouskoly

ONV, ktoryodhalil. Pri

Ivana Krasku prejav na cinto-pom6ckamt za potrebami doby a inymi lep4le dotova-nyml §kolami .

Pri zjednotenf §koly z O2dian previezli tieto pomdc-

rine mal zastupca Ustavu slovenskej literatury Slo-IX. prejav vdaky §lachetnym podporovatefom §koly . v bielom na paiiti leii" .SU to krasne rozvonane, zakvitnute luky okolo po-

venskej akademie vied Michal Chorvath, CSc . Nahrob-

Skfis,obny poriadok v niM"sfch triedach : nik odhalil Julius Bolfik. Pri odharovani pomnika i na-`ky : 1200 zvazkov knih rbznej odt arnosti, ktori z vlit- toka. Aj do Luka rod chodieval. Je to kut na ceste do

blizkeho Babinca, kde slnko rado opiera svoju dlai .hrobnika Utinkoval Muzsky

robotnicky spevokol§ej tasti daroval Mole byvaly rladitel Jan Hoznek, 100 z Tisovca. V popofudiiajsich hodinach bol kulturny

1. z naboMenstva,II . z perlodolbgie,III. z madarskych dejin (po madarsky),IV. z prlrodopisu,V . zo syntaxu, gramatbky,VI . zo zemepisu,VII. zo zlomkov a trojtlenky,VIII . z pravopisu a reclt6ccie,

zvdzkov pre iiacku knitnicu, 268 kusov nerastov, 550kusov rastlin, za6atd zblerku chrobakov, nlekoiko ku-sov po domacky vyrobenych fyzikainych, dalej mero-vednych a zemepisnych pom6cok .Prame3: Bator Istvan; A rimaszombati Egyesult pro-

testans f6gymnaslum XLIV-Ik ertesitbje .DeJliny Slovenska I . - SAV 1961 .

V pieskovci kopca je vykopana pivnica. VnlajU ju Bot- program, na ktorom vystupil subor piesni a tancovCierfaien, zo Safirikova, nositer vyznamenania .,Zavynikajucu pracu" .V edicii Gemerskej vlastivednej spolotnosti ,Ge-

tova pivnica. Chodievali sa vraj sem Lukovisfania za-bavaf. Bola to kolkirei a v pivnici dobre vino, ktorevraj Bottovci dovaiali z Dolniakov. Aj sem rod cho-dieval Ivan Krasko .No posledne dva roky Krasko domov ui neprisiel .

merske vlastivedne pohi'ady" vyjde zbornik ,Literar-ne postavy Gemera IL", v ktorom je studia od doc .

,,Moju fyzickU hbitosf a pohyblivost ui davno znitilaarterioskler6za, a to natofko, ze denne m6lem sa uM

PhDr. Antona Boleka : Mihai Eminescu u Slovakovs osobitnym zretel'om na vzfahy Krasko - Eminescu .

Julius Bolfikpustit Iba na veimi malU prechadzku, s palicou v ruke