PREZENTÁCIA A DISKUSIA K PROJEKTU TRANSGREEN - Integrované plánovanie rozvoja dopravy a zelenej infraštruktúry

v cezhraničnom pilotnom území Kysuce - Beskydy

13. jún 2017

Reštaurácia „U bieleho koňa“, Brzotín

Zápis zo stretnutia

1. Základné informácie

Názov projektu:„TRANSGREEN - Integrované plánovanie rozvoja dopravy a zelenej infraštruktúry v dunajsko-karpatskom regióne s ohľadom na potreby ľudí a prírody“

Hlavný organizátor: Štátna ochrana prírody SR

Financovanie:Dunajský nadnárodný program, spolufinancovanie – Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)

Trvanie: 10:00 – 13:00

Počet účastníkov: 16

Cieľ stretnutia: Predstaviť účastníkom projekt TRANSGREEN, ktorý má prispieť k vytvoreniu bezpečnejšej a ekologicky šetrnej dopravnej siete

Predstaviť účastníkom pripravované výstupy projektu Predstaviť časť pilotného projektového územia SK-UA-HU, ktorá

je v územnej pôsobnosti NP Slovenský Kras a oboznámiť účastníkov s biokoridormi v území a ich naliehavou potrebou ochrany

Prediskutovať s účastníkmi relevantné otázky a ich potenciálne zapojenie do projektu

Informácie o projekte na webových stránkach:

ŠOP SRWWF SPECTRAProjektová podstránka (v anglickom jazyku)

2. Program

9:45 – 10:00 Príchod, registrácia účastníkov, dotazníky

10:00 – 10:10Privítanie účastníkov, ciele stretnutiaIvan Koubek, ŠOP SR Banská Bystrica

10:10 – 10:20Predstavenie projektu TRANSGREEN Tereza Thompson, ŠOP SR Banská Bystrica

10:20 – 10:30

Príroda a doprava v KarpatochDopady dopravnej infraštruktúra na migrujúce druhy živočíchovBarbara Immerová, WWF-DCP Slovensko (prezentácia p. Václava Hlaváča, Agentura ochrany přírody a krajiny)

10:30 – 10:50

Alpsko-karpatský koridor Príklad úspešne zrealizovaného projektu zo Slovenska, ktorý riešil problematiku biokoridorov Barbara Immerová, WWF Dunajsko-karpatský program Slovensko

10:50 – 11:10Predstavenie projektového územia. Predstavenie projektového územia a plánovaných aktivít v ňomĽubica Hudáková, ŠOP SR Správa NP Slovenský Kras

11:10 – 11:45

Biokoridory v okrese Rožňava z pohľadu ochrany prírody ako naliehavý problém. Diskusia.Ako môžu jednotlivé organizácie a skupiny participovať na projekte a ktoré výstupy projektu sú pre ne určené Milan Olekšák, ŠOP SR Správa NP Slovenský Kras

11:45 – 12:00Závery stretnutiaIvan Koubek, ŠOP SR Banská Bystrica

12:00 – 13:00 Obed

3. Prezentácie na stiahnutie

Názov prezentácieAutor prezentácie Prezentácia na

stiahnutie

TRANSGREEN - Integrované plánovanie rozvoja dopravy a zelenej infraštruktúry v dunajsko-karpatskom regióne s ohľadom na potreby ľudí a prírody

Hildegard Meyer, Miroslava PlassmannWWF International DCP

[.pdf]

Biodiverzita a doprava v Karpatoch – Ako vyriešiť problém medzi zelenou a sivou infraštruktúrou

Václav HlaváčAgentura ochrany přírody a krajiny České Republiky

[.pdf]

AKK – Alpsko-karpatský koridor Milan JanákWWF – DCP Slovensko

[.pdf]

Predstavenie projektového územia Ľubica HudákováŠOP SR Správa NP Slovenský Kras

[.pdf]

Biokoridory v okrese Rožňava z pohľadu ochrany prírody ako

Milan Olekšák [.pdf]

naliehavý problém ŠOP SR Správa NP Slovenský Kras

4. Závery zo stretnutia

Na stretnutí bol prezentovaný projekt TRANSGREEN, ktorého cieľom je prispieť k rozvoju bezpečnejšej a ekologicky šetrnejšej cestnej a železničnej siete v Karpatoch integrovaním prvkov tzv. zelenej infraštruktúry do rozvoja dopravnej infraštruktúry.

Účastníkom bola predstavená problematika ohrozenia populácií veľkých šeliem dôsledkom fragmentácie (rozdrobovania) biotopov, čiže prostredia, v ktorom sa daný druh vyskytuje. Fragmentácia je zapríčinená najmä výstavbou ciest, železníc, zvyšujúcou sa frekvenciou dopravy a rozvíjajúcou sa zástavbou, ktoré vytvárajú v krajine bariéry na migračných koridoroch živočíchov. Snaha živočíchov prekonať tieto bariéry má často fatálne následky a končí sa smrťou jedinca a zároveň je hrozbou pre bezpečnosť cestnej premávky. Vysoká mortalita na cestách môže vážne ohroziť prežitie lokálnych populácií druhov. Pokiaľ sa živočíchom nepodarí prekonať migračné bariéry, dochádza k izolácii populácií, ktorej dôsledkom je zhoršenie genofondu danej populácie, zhoršenie zdravotného stavu jedincov, a v dlhodobom horizonte predstavuje hrozbu zániku populácie. Problém fragmentácie je po dlhú dobu nepozorovateľný. Zmeny v krajine sú však obvykle nevratné a keď už sa prejavia dôsledky fragmentácie, býva už na riešenie neskoro.

Ako pozitívny príklad projektu, ktorý riešil problematiku stretu dopravy s voľne žijúcimi živočíchmi, bol prezentovaný projekt AKK–Alpsko-karpatský koridor, ktorý bol realizovaný aj na území Slovenska a vďaka ktorému sa podarilo vybudovať ekodukt na Záhorí, pri obci Moravský Svätý Ján.

Informácie o migrujúcich šelmách doplnila Michaela Skuban, zo ŠOP SR, ktorá sa dlhodobo venuje výskumu medveďov. Poukázala na výsledky modelu, ktorý analyzoval územie Slovenska z pohľadu vhodnosti biotopov pre medvede. Z analýzy vyplynulo, že na území Slovenska je veľa vhodných miest pre výskyt týchto šeliem, avšak na mnohých takýchto miestach sa táto šelma napriek tomu nevyskytuje.

Michaela poukázala aj na výsledky analýzy frekvencie dopravy na cestách. Prakticky všetky naše dôležité cesty majú frekvenciu áut vyššiu ako 5000 áut cez deň, čo je frekvencia, ktorá vytvára bariérny efekt pre migrujúce zvieratá.

Ľubica Hudáková zo Správy NP Slovenský kras priblížila územie Slovenského krasu a poukázala na líniové stavby (cesty, železnice, plynovody atď.), ktoré vytvárajú jednak bariérny efekt pre zvieratá a zároveň ich vystavujú stresu. Bližšie predstavila situáciu okolo plánovanej rýchlostnej cesty R2 v území ako aj aktivity súvisiace s overovaním biokoridorov, ktoré sa v území realizujú. Okrem mapovania stôp a pobytových znakov živočíchov popri cestách a železnici sa realizuje aj zber údajov o mortalite živočíchov na cestách. V teréne sú v blízkosti ciest inštalované na vybraných miestach fotopasce, ktoré majú dokumentovať migrujúce zvery. Účastníci semináru, vlastníci, užívatelia pozemkov, boli informovaní o umiestnení fotopascí vo vybraných biokoridoroch z dôvodu dokumentácie migrujúcej zvery:

- BK Bohúňovo – (Tiba) – Čoltovo (k.ú. Tiba)- BK Brzotín – Slavec (k.ú. Brzotín)

V BK Soroška sa plánujú umiestniť ďalšie fotopasce.

Výsledky nazbierané v teréne budú analyzované a budú slúžiť ako podklad pri plánovaní vhodných prvkov, ktoré by prispeli k zachovaniu kontinuity biokoridoru a znížili negatívne vplyvy sivej infraštruktúry.

Milan Olekšák, zoológ Správy NP Slovenský kras predstavil vytýčené biokoridory v území. Pri ich výbere overovali pôvodne vhodnosť už zadefinovaných nadregionálnych a regionálnych biokoridorov ÚSES. Kým regionálne ÚSES sa ukázali ako nevhodné a nepoužiteľné, nadregionálne biokoridory sa naopak ukázali ako dobrý základ na vytýčenie migračných koridorov. V okrese Rožňava je 5 dôležitých migračných biokoridorov (BK), avšak 1 z toho (Plešivec) je už bohužiaľ nefunkčný. V súvislosti s plánovanou výstavbou rýchlostnej cesty R2 sú zo strany ochranárov navrhované 2 ekodukty (nadchody nad cestou) a 1 mostný objekt cez rieku Slaná, ktoré majú zmierniť bariérny efekt.

Biokoridor (BK) PlešivecBK Plešivec je v súčasnosti nefunkčný vzhľadom na oplotenia, ktoré sa tu posledných 15 rokov nachádzajú. Sú nimi predovšetkým oplotenia – oplotenia PD Plešivec, oplotenie ČOV, oplotenie elektrárne. Výsledkom je, že biokoridor je prakticky celý oplotený, nedostupný pre zver a teda nefunkčný.

BK Bohúňovo – (Tiba) – ČoltovoBiokoridor prechádza cez územie, ktoré je poľnohospodársky využívané predovšetkým na pastvu a produkciu sena. Nachádzajú sa tu 2 umelé bariéry (žsr + cesta 1. triedy) a  plánuje sa výstavba rýchlostnej cesty R2. Prírodnou bariérou je aj rieka Slaná. V tomto biokoridore je zámer vybudovať ekodukt. Tento zámer bol prejednávaný aj s NDS.

BK Brzotín – SlavecBiokoridor prechádza cez úzku kotlin,u ktorá sa nachádza medzi Silickou a Plešiveckou kotlinou. V úzkom priestore sa nachádzajú až tri bariéry – cesta 1. triedy, železnica,  rieka Slaná a plánuje sa R2. Na tomto úseku je zámer premostiť rieku Slaná veľkými piliérmi.

BK SoroškaV prípade plánovanej R2 sa v tomto území počíta s tunelovým variantom. Očakáva sa, že sa frekvencia áut na terajšej ceste zníži. V súčasnoti je frekvencia vysoká natoľko, že je cesta pre zver cez deň prakticky nepriechodná. V prípade realizovania R2 by v tomto biokoridore postačilo zachovať status quo a v prípade že by boli na lokalite snahy obnoviť aktivity ako napr. lom a pod, tak je dôležité aby takáto činnosť nebola povolená v záujme zachovania priechodnosti biokoridoru.

BK HrhovV tomto biokoridore sa nachádza asi najproblematickejší úsek v okrese, preto je zámerom vybudovať pre zver nadchod – ekodukt. V prípade, že sa to podarí, bude veľmi dôležité, aby bola zabezpečená aj ochrana okolia ekoduktu a prístupových ciest k nemu. Táto ochrana by mala byť zakomponovaná do územných plánov, aby bolo zaistené, že sa na prístupových cestách na ekodukt nebude realizovať žiadna zástavba a nevybudujú sa tu ani žiadne oplotenia, ktoré by bránili zvieratám v pohybe. V súčasnosti sa v mieste plánovaného ekoduktu nachádza oplotená ovocná škôlka ale aj ďalšie elektrické ohradníky. Ohľadom tohoto bude musieť prebehnúť v budúcnosti ďalšia komunikácia s majiteľmi.

Diskutovaný bo aj konflikt záujmov, kedy vybudovaním R2 a snahou zachovať priechodnosť biokoridoru vznikne pre miestneho poľnohospodára problematická situácia, keďže potrebuje vybudovať oplôtky. V súčastnosti je situácia ešte otvorená, keďže zo strany NDS nie je potvrdený variant kadiaľ R2 pôjde. Akonáhle bude variant potvrdený, bude potrebné podobné prípadny prejednávať individuálne a hľadať pokiaľ to bude možné riešenia, ktoré by boli prijateľné optimálne pre všetkých.

Milan Olekšák upozornil aj na aspekt zvodidiel pri cestách, ktoré napr. jelene nechcú prekračovať. V tomto ohľade by mohla nastať spolupráca so správcami ciest.

Zástupca z Cerovej vrchoviny Csaba Balázs predstavil v krátkosti aj situáciu v Cerovej vrchovine, kde je v súčastnosti ešte len potrebné jednotlivé biokoridory vytýčiť a definovať. K tomu je potrebné realizovať zber dát metódou sledovania stôp zveri v zime, fotopascami a realizovať monitoring zrazenej zveri, čo sa má realizovať počas tohto roka. Jedným zo známych a významých biokoridorov v okrese Rimavská sobota je biokoridor Ťahanský les, kde bude potrebné jednať so štátnymi lesmi, na pozemkoch ktorých sa biokoridor nachádza. V nasledovnom roku 2018 bude pre hlavné zainteresované skupiny v okrese Rimavská Sobota zorganizovaný obdobný seminár, na ktorom budú biokoridory vytýčené na podklade zozbieraných dát, predstavené účastníkom. ZáverV súčasnosti je v území kľúčová spolupráca s orgánmi štátnej správy. Je veľmi dôležité, aby štátna správa zohľadňovala pri vydávaní povolení ako aj pri plánovaní podnikateľských zámerov zachovanie migračnej priechodnosti. Dôležité je aj to, aby bolo zachovanie migračnej priechodnosti zakomponované do ÚSES.

V prípade ďalších obdobných stretnutí je dôležité mať na stretnutí zástupcov NDS, ktorý by mohli priblížiť vývoj ohľadom plánovanej výstavby R2.

V súvislosti so zachovaním priechodnosti biokoridorov je potrebné komunikovať aj s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, pre ktorých zachovanie biokoridorov môže znamenať obmedzenia. Včasná a dôsledná komunikácia a hľadanie riešení môže pomôcť predísť finančným stratám. V prípade rozhodnutia NDS o variante riešenia R2 bude s dotknutými vlastníkmi prebiehať užšia komunikácia ohľadom zachovania priechodnosti biokoridorov.

5. Kontakty na organizátorov, prednášajúcich a zástupcov ŠOP SR v území

Organizácia Meno a priezvisko Email TelefónŠOP SR - Správa NP Slovenský kras Ing. Ľubica Hudáková lubica.hudakova@sopsr.sk 0903 298 232ŠOP SR - Správa NP Slovenský kras Ing. Milan Olekšák milan.oleksak@sopsr.sk 0911 390 238ŠOP SR – Správa CHKO Cerová vrchovina Mgr. Csaba Balázs csaba.balazs@sopsr.sk 0911 390 224R-ŠOP BB, odbor medzinárodnej spolupráce, Banská Bystrica Ing. Ivan Koubek ivan.koubek@sopsr.sk 0903 298 200R-ŠOP BB, odbor medzinárodnej spolupráce, Banská Bystrica Ing. Tereza Thompson tereza.thompson@sopsr.sk 0911 062 364WWF-DCP Slovensko, Bratislava Mgr. Barbara Immerová bimmerova@wwfdcp.org 0948 863 948

6. Fotodokumentácia