Pieskové biotopy v oblasti Weinviertel a na západnom SlovenskuZažit’ prírodu

Pieskové duny a pieskové kopce

S PODPOROU RAKÚSKEHO MINISTERSTVA POĽNOHOSPODÁRSTVA, SPOLKOVEJ KRAJINY DOLNÉ RAKÚSKO A EÚ

Pieskové duny regiónu rieky Morava majú vysokú zážitkovú hodnotu: hrabať sa v piesku, užívať si výhľad na vŕšky s rozkvitnutým kavyľom či pozorovať lieviky mravco-levov. Ak sa lepšie prizrieme, otvorí sa nám fascinujúci svet plný života.

Objavujte a pozorujte, aké výnimočné výzvy toto prírodné prostredie pripravuje svo-jim rastlinným a živočíšnym obyvateľom!

Pieskové duny predstavujú citlivý biotop a jeho obyvatelia sú často plachí a nie je ľah-ké pozorovať ich len tak bez pomoci. V každom prípade vám odporúčame exkurziu pod vedením odborníka!

V Rakúsku ponúkame exkurzie v nemčine alebo angličtine.

Zážitková exkurziaPo stopách mravcoleva a spol.

Exkurzia „In den Sandbergen“ pri Drösingu

Čo sa skrýva v piesku?

Foto titulná strana: Dúška materina (Thymus serpyllum)

∏ Foto dolu zľava doprava:

Zážitok pre deti

Niektoré miesta treba vidieť: Stádo oviec

Sprievodcovia exkurzií

REZERVÁCIE A INFORMÁCIE:

Bocianí dom Marchegg Tel. +43 681 81 64 46 56 alebo marchegger.storchenhaus@gmail.com

Bližšie informácie na www.wwf.at/storchenhaus

2

Pri slovnom spojení pieskové duny si v prvom rade predstavíme veľké púšte sveta – Saharu, Namib, Gobi, austrálske púšte, ako aj púšte Severnej a Južnej Ameriky. Fakt, že sa aj v našom okolí nachádzajú pieskové duny, vyvolá u mnohých údiv.

Viate piesky sa ukladali počas, resp. bezprostredne po poslednej ľadovej dobe, keď bolo územie medzi riekami Morava a Dunaj len z malej časti zalesnené. Nič teda ne-bránilo vetru víriť a rozfúkavať jemný sediment z piesočných a štrkových brehov riek. Takto vznikli na Moravskom poli a v údolí rieky Morava impozantné duny vysoké niekoľko metrov. S pribúdajúcim vegetačným pokryvom v období po ľadovej dobe sa viate piesky postupne stabilizovali. Až keď človek začal v neskorom stredoveku, resp. rannom novoveku klčovať lesy a poľnohospodársky využívať pôdu, stal sa pie-sok opäť pohyblivým. Ochranná výsadba proti vetru od konca 18. storočia potom zmierňovala veternú eróziu.

Z kedysi rozľahlých dún na východe Dolného Rakúska ostali dnes už len drob-né zvyšky. Na Slovensku, predovšetkým východne od mesta Malacky (Záhorie) sa nachádzajú rozsiahlejšie plochy pieskových biotopov. Nájdeme tu aj väčšie plochy obnaženého piesku, ktoré vietor formuje a zdobí ich jemným vlnitým vzorom.

Pieskové duny patria k najvzácnejším biotopom našej kultúrnej krajiny, pretože tu nachádza útočisko mnoho vysoko špecializovaných druhov živočíchov a rastlín.

Pieskové duny v Dolnom Rakúsku a na Slovensku

Vlnitý vzor na piesku

Chránené územie„Sandberge Oberweiden“

Piesková duna na Záhorí

p

3

1 2 3

4 5 6

7 8 9

4

Na otvorených pieskových stanovištiach prevládajú extrémne podmienky charak-terizované suchom, premiestňovaním sedimentov, vysokou intenzitou slnečného žiarenia a nepatrným množstvom živín. Darí sa tu len máloktorým, vysoko špeciali-zovaným rastlinám.Tieto „pre život nepriaznivé“ podmienky sa odzrkadľujú v životných a rastových formách pieskomilných rastlín. Aby dokázali prežiť dočasné sucho bez ujmy, rastli-ny vyvinuli rôzne stratégie. Niektoré druhy dokážu prežiť so skutočne minimálnym množstvom vody, pretože disponujú ochranou proti vyparovaniu (napr. zosilnené bunkové steny, voskový povlak, husté ochlpenie, zrolovanie listov). Iná stratégie spočíva v tom, že sa rastová fáza presunie do období s vyššou vlhkosťou pôdy. Takto jednoročné rastliny dosiahnu zrelosť semien čiastočne už v apríli a potom pretrvajú vo forme semien počas suchej letnej časti roka.

Charakteristické pieskomilné travinno-bylinné spolocenstváV Dolnom Rakúsku a na západnom Slovensku rozlišujeme dve pionierske pieskomilné spoločenstvá:• Panónske travinno-bylinné porasty s dominantnou kostravou pošvatou (Festu- cetum vaginatae) na mierne zásaditých až mierne kyslých pieskoch územia Gänserndorfer- a Praterterrasse • spoločenstvo dúšky materinej a kyjanky sivej (asociácia Thymo angustifolii Coryne- phoretum) na mierne až veľmi kyslých pieskoch Záhorskej nížiny východne od mesta Malacky.Mnohé charakteristické pieskomilné druhy, ako kostrava pošvatá, klinček neskorý, tráv- nička podlhovastá, tarica kopcová Gmelinova, dúška materina, slamiha piesočná a basia vlnokvetá, patria v súčasnosti k veľmi ohrozeným druhom, ktorým hrozí vyhynutie.

Kyjanka sivá (Corynephorus canescens)

Metliny kvetov kyjanky sivej

p

Odolné rastliny a majstri hladovania

f Zľava doprava:

1 Tarica kopcová Gmelinova (Alyssum montanum subsp. gmelinii)

2 Kavyľ Ivanov (Stipa pennata = S. joannis)

3 Černuška roľná (Nigella arvensis)

4 Vres obyčajný (Calluna vulgaris)

5 Kurička sivastá (Minuartia glaucina)

6 Fialka trojfarebná Curtisova (Viola tricolor subsp. curtisii)

7 Klinček neskorý (Dianthus serotinus)

8 Gypsomilka metlinatá (Gypsophila paniculata)

9 Basia vlnokvetá (Bassia laniflora = Kochia arenaria)

Trávnička podlhovastá (Armeria elongata)

ˇ

5

1 2 3

4 5 6

7 8 9

6

19

Piesok je biotop plný extrémov. Pretože má len minimálnu schopnosť zadržiavať vodu, pôdny horizont po daždi veľmi rýchlo vysychá a pri intenzívnom slnečnom žia-rení môže dosahovať extrémne teploty viac ako 60 °C. Avšak len niekoľko centimetrov hlbšie už prevládajú vyrovnanejšie pomery, pretože piesok nie je dobrým tepelným vodičom.Mnohé druhy hmyzu využívajú stabilnejšie pomery v podklade na kladenie vajíčok alebo na stavanie hniezd. Piesok je na tieto účely ideálnym substrátom, pretože sa dá premiestňovať pri vynaložení minimálnej energie.

Niektoré včely sa pomocou prudkých pohybov podobných plávaniu zahrabávajú do hlbších vrstiev piesku, kde odkladajú peľ ako potravu pre svoje potomstvo. Osy kutav-ky používajú ako potravu pre svoje larvy hmyz, ktorý ochromia a vnesú do hniezda. Každý druh má úzko obmedzené spektrum koristi (napr. ploštice, dravé bzdochy, lar-vy kobyliek, muchy, húsenice motýľov, šváby, pavúky atď.). Predné nohy všetkých dru-hov hmyzu žijúcich v piesku majú husté ochlpenie, a preto sú dobre prispôsobené na hrabanie v mäkkom piesku.Zvlášť pôsobivý je spôsob hrabania ôs kutaviek z rodu Bembix, ktoré pri otváraní hniezda vyhadzujú piesok vysokým oblúkom smerom dozadu. Majú výborne vyvi-nutú schopnosť postarať sa o svoje potomstvo a počas dlhého obdobia zásobujú dorastajúce larvy čerstvou potravou. Na tento účel chytajú muchy, ochromia ich a zahrabú do piesku.

Kto počas teplých letných dní vyhľadá pieskové plochy chudobné na vegetáciu, môže sa ponoriť do tohto fascinujúceho sveta a pozorovať tieto jedinečné živočíchy.

Vysoko špecializované živocíšne druhy

p

f Zľava doprava::

1 Včela Ammobates punctatus

2 Mravcolev

3 Ohniváčik veľký (Lycaena dispar)

4 Stepník moravský (Eresus moravicus)

5 Včela Nomioides minutissimus

6 Včela z čeľade Apidae Eucera pollinosa

7 Jašterica zelená (Lacerta viridis)

8 Behúnik (Harpalus flavescens)

9 Osa z čeľade Crabronidae – Cerceris albofasciata – so štítnatcom zeleným

Lievik mravcoleva na chytanie koristi

Koník belasokrídly (Sphingonotus caerulans)

Osa kutavka z rodu Bembix (Bembix rostrata)

ˇ

7

„Na Moravskom poli je už od dávnych čias malá dedinka Ober-weiden známa i vyhľadávaná entomológmi pre svoj neobyčaj-ný svet zvierat. ...Bolo by načim, spojiť snahy všetkých priateľov prírody, menovite zoológov a botanikov a vyhlásiť tieto oblasti za chránené územia.“ (R. Ebner: Naturdenkmäler aus der Insektenwelt Nieder-österreichs / Prírodné pamätihodnosti zo sveta hmyzu Dolného Rakúska, 1915)

„Pre flóru Moravského poľa je charakteristický hojný výskyt mnohých druhov, ktoré sa v ostatnom okolí Viedne vyskytujú len zriedka alebo chýbajú úplne ... suché piesčité, často vyprahnuté pahorky alebo zem pokrytá ľahkým viatym pieskom a hneď vedľa zaplavené polia, močiare a stojatá voda.“ (A. Neilreich: Das Marchfeld / Moravské pole, 1853)

Za vlády Márie Terézie sa začalo so stabilizáciou viatych pies-kov Moravského poľa ochrannou výsadbou proti veternej erózii. V 19. a 20. storočí potom nasledovalo veľkoplošné za-lesňovanie, takže pieskomilné pionierske porasty už dnes tvo-ria len malé plochy. Nasledujúce citáty o piesku odzrkadľujú vnímanie tejto krajiny v minulosti. Sú to pôsobivé obrazy vyja-drujúce pocity od strachu až po fascináciu.

„Jedna časť Moravského poľa je ... neúrodná a vyprahnutá tak, ... že človek sa cíti skôr na púšti ako v obilnici hlavného mesta. Na tejto nevďačnej zemi nerastie ani nehodná burina, nevraviac o nejakom inom rastlinstve.“ (W.C.W. Blumenbach: Neueste Landeskunde von NÖ / Najnovšia krajinoveda Dolného Rakúska,1834)

„Najväčšou neresťou viatych pieskov je ich pohyblivosť.“ (R. Witsch: Urbarmachung / Zúrodňovanie, 1809)

„Aj viate piesky na východ od Moravy medzi Prešporkom a Holíčom sú tu najhoršou pliagou pre sedliaka a každým rokom napáchajú nehorázne škody; len Morava a jej nivy ochraňujú pôdu rakúskeho Moravského poľa pred častejším pokrytím tým-to škodlivým pieskom.“ (W.C.W. Blumenbach: Neueste Landeskunde von NÖ / Najnovšia krajinoveda Dolného Rakúska,1834)

„Na týchto cestách [pozn.: západného Slovenska] pokrytých pies-kom sa dá ísť len s ťažkosťami, bo na ceste zavše zapadne koleso do piesku aj niekoľko cólov. V suchých rokoch sa tu ani nedá ísť, ten ľahký a jemný piesok, čo vietor víri a nesie, padne pútnikom zaťažko. A čo je najhoršie, takto sa nezriedka aj úrodná zem za-veje pieskom a stane sa neúrodnou.“ (G. Gyurikovics: Hesperus XXV, 1820).

„Veru, keby tamojší pastieri rozšírili zvesť o tomto podivuhodnom kúsku zeme, stalo by sa už dávno pútnickým miestom pre prírodo-vedcov i turistov.“ (J. Wessely: Der europäische Flugsand und seine Kultur / Európske viate piesky a ich kultúra, 1873)

Pieskové duny Náladové obrázky od strachu až po fascináciu

p

Franz Xaver Schweickhardt (1830 až 1846): Pohľadová mapa arcivojvodstva Rakúska pod Enžou

Weikendorfská remíza, spásanie 1944 (Archív H. Kirchner)

8

Z kedysi rozsiahlych oblastí suchomilných travinno-bylinných porastov na piesčitých substrátoch ostali v Dolnom Rakúsku len malé lokality. Tieto zvyškové plochy tvoria refúgiá pre pieskomilné druhy živočíchov a rastlín a významne obohacujú intenzívne využívanú kultúrnu krajinu. Ich zachovanie a vytváranie ďalších porovnateľných pio-nierskych stanovíšť je stredobodom ochranárskych snáh.

Vnútrozemské panónske pieskové duny sú prioritnými biotopmi a tešia sa zvlášt-nej ochrane (Smernica o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín). S podporou EÚ sa v rámci projektov LIFE realizovali rozsiahle ochranárske opatrenia na zachovanie týchto jedinečných biotopov.

Na zachovanie pieskomilných biotopov je potrebná priebežná starostlivosť. Zo su-chomilných lokalít treba odstraňovať náletové dreviny. Extenzívne spásanie pri-spieva k optimálnemu vývoju suchomilných travinno-bylinných porastov.

Keďže dotykom kopýt a ohryzom sa mačina uvoľňuje, vznikajú plochy s obnaženým pieskom, ktoré sú z hľadiska ochrany prírody mimoriadne cenné. Menej vhodné je kosenie, pretože sa tým podporujú druhy, ktoré znášajú kosenie a vytláčajú sa počet-né pieskomilné druhy. Napriek tomu môže kosenie poslúžiť ako dočasné riešenie, pretože spásanie v niektorých lokalitách v súčasnosti nie je možné. V takýchto prípa-doch by bolo potrebné na niektorých miestach aspoň mechanicky uvoľňovať alebo odstraňovať vrchnú vrstvu pôdy (napríklad ohreblom), aby mohli vznikať pionierske porasty.

Ochrana vzácnych biotopov

p

Slamiha piesočná (Helichrysum arenarium)

Odstraňovanie náletových drevín

Spásanie ovcami

9

CZPrehl’adná mapa

WIEN

BERNHARDSTHAL

ANGERN A. D. MARCH

ORTH A. D. DONAU

GROSS-ENZERSDORF

KITTSEE

DRASENHOFEN

MISTELBACH

POYSDORF

A

SK

SCHLOSS HOF

DEVÍN

VEL’KÉ LEVÁRE

MALACKY

A5

B8D2

B7

ZÁHORSKÁ VES

STUPAVA

MORAVSKÝ SVÄTÝ JÁN

ŠAŠTÍN-STRÁŽE

JEDENSPEIGEN

DÜRNKRUT

WOLKERSDORF

B49

BRATISLAVA

BRECLAVˇ

GÄNSERNDORF

DEVÍNSKE JAZERO

MARCHEGG

ZISTERSDORF

DEVÍNSKA NOVÁ VES

HOHENAU A. D. MARCH

OBERSIEBENBRUNN

LASSEE

Vojenský výcvikový priestor Záhorie

PLAVECKÝ MIKULÁŠ

Sandberge Oberweiden

Sandberg

DRÖSING

WEIKENDORF

OBERWEIDEN

3

Wacholderheide Obersiebenbrunn

In den Sandbergen 1

Weikendorfer Remise 2

4

Windmühle 5Erdpresshöhe6

8Borová7

9

RABENSBURG

ENGELHARTSTETTEN

Thaya / Dyje

March / Morava

Donau / Dunaj

Štátna hranica

Rieka

Cesta

Železnica

Hranicný priechod

Ramsarská lokalitaNiva Moravy a Dyje

Vybrané pieskové lokality

ˇ RINGELSDORF-NIEDERABSDORF

10

1 Chránené územie „In den Sandbergen“ (Drösing): Toto územie leží v údolí rieky Morava. Na kyslých pieskoch z čias po skončení ľadovej doby dominuje spoločenstvo dúšky materinej a kyjanky sivej (asociácia Thymo angustifolii Corynephoretum). Chránené územie s rozlohou 5 ha hraničí s rozsiahlymi borovicovými lesmi, ktoré sa viditeľne dvíhajú nad bežným obrazom nivnej krajiny.

2 Chránené územie „Weikendorfer Remise“: Najstaršie chránené prírodné územie v Rakúsku zriadené v roku 1923. Plocha má rozlohu asi 455 ha a je obkolesená borovicovými lesmi. V niektorých častiach dominuje porast kozinca dánskeho a kavyľa vláskovitého, pionierske stano-vištia sa tu už nenachádzajú.

3 Chránené územie „Sandberge Oberweiden“: Pieskový kopec – priečna duna s výškou až 7 metrov a dĺž-kou jedného kilometra je najväčšou pieskovou dunou Rakúska. Toto chránené prírodné územie sa rozprestiera na rozlohe 115 ha. Na rozsiahlych plochách dominujú porasty kozinca dánskeho a kavyľa vláskovitého, pionierske porasty sú vytvorené len na malých plochách.

4 Chránené územie „Wacholderheide Obersiebenbrunn“: Na oboch plochách chráneného prírodného územia s rozlo-hou 37 ha sa nachádzajú väčšie borievkové porasty. Na malých plochách tu dominujú porasty kozinca dánskeho a kavyľa vlás-kovitého, pionierske stanovištia sa tu už nenachádzajú.

Vybrané pieskové lokality v Dolnom Rakúsku a na Slovensku

2 3 9

5 Chránené územie „Windmühle“ (Lassee): Na bývalých, ladom ležiacich plochách piesku s rozlohou 3,5 ha boli vysadené niektoré veľmi ohrozené pieskomilné rastliny.

6 Chránené územie „Erdpresshöhe“ (Lassee): Napriek malej rozlohe 4 ha má toto územie vysokú hodno-tu, pretože sa tu nachádzajú otvorené pieskové plochy. Na príkrych stenách bývalej pieskovne hniezdia včeláriky zlaté a brehule riečne.

7 Borová (Moravský Svätý Ján): I keď toto územie leží v údolí rieky Morava, počas vysokej hladiny vody je zaplavované len čiastočne alebo vôbec. Na kyslých pieskoch z čias po skončení ľadovej doby dominu-je spoločenstvo dúšky materinej a kyjanky sivej (asociácia Thymo angustifolii-Corynephoretum), na veľkých plochách sa tu rozprestierajú roztrúsene porastené pionierske stano-vištia.

8 Vojenský výcvikový priestor Záhorie:Toto vojenské cvičisko patrí k najpôsobivejším pieskovým lokalitám strednej Európy s rozsiahlymi pionierskymi porast-mi. Prístup je povolený len v niektoré dni a obmedzený na menšie časti priestoru. Bližšie informácie nájdete na: www.mod.gov.sk/harmonogram-vojenskych-cviceni-na-uzemi-vojenskych-obvodov/

9 Sandberg (Devínska Nová Ves):Z vrcholu sa naskytne prekrásny výhľad na hrad Devín a nivu rieky Morava. V prípade Sandbergu ide o morské sedimenty vrchnobádenského veku (obdobie od 16 do 13,3 miliónov rokov; stupeň miocénu), ktoré sa ukladali na mezozoickom vápenci devínskej geologickej jednotky.

11

Výlet do regiónu rieky Morava – hraničnej oblasti medzi Dolným Rakúskom a Sloven- skom nám otvára bránu do úplne neznámeho sveta plného života: do sveta pieskových dún a pieskových kopcov strednej Európy. Čaká tam na vás fascinujúci a jedinečný svet ži-vočíchov a rastlín. Odporúča sa predovšetkým výlet s odborným sprievodom.

Kto smeWeinviertel Management: Združenie na realizáciu cezhraničných projektov v rôznych oblastiach. Viac informácií nájdete na: www.euregio-weinviertel.eu Heinz Wiesbauer: Krajinný ekológ a odborník v oblasti pieskových dún regiónu rieky Mo-rava a autor početných publikácií.

Verein March.Raum: Toto združenie podporuje rozšírenie ponuky v oblasti prírodného cestovného ruchu v regióne rieky Morava. Viac informácií: www.wwf.at/storchenhaus alebo www.marchegg.at

Pieskové duny a pieskové kopcePieskové biotopy v oblasti Weinviertel a na západnom Slovensku

∏ Obrázky dolu zľava doprava:

Pieskárka (Andrena fuscipes)

Piesková lokalita na Slovensku

Stopy v piesku

ImpressumVlastník média a vydavateľ: Weinviertel Management, 2225 Zistersdorf, Hauptstraße 31, www.euregio-weinviertel.euPredseda: 2. predseda krajinského snemu Dolného Rakúska mimo služby Herbert Nowohradsky, ZVR -Zahl: 314526709Text: Heinz Wiesbauer, Martina Liehl (Weinviertel Management), Karin Donnerbaum (Verein March.Raum)GrafikaDesign: Luise Hofer, 2230 Gänserndorf | Tlač: Hofer Media, 2070 RetzZoznam autorov fotografií: Všetky fotografie, ak nie je uvedené inak: Heinz Wiesbauer. Ďalší autori fotografií: strana 2: Exkurzia „In den Sandbergen“ pri Drösingu, Čo sa skrýva v piesku,Sprievodcovia exkurzií – Weinviertel Management; Niektoré miesta treba vidieť: Stádo oviec – Bernhard Frank;Zážitok pre deti – Franziska Denner | strana 4: Vres obyčajný – Barbara Lawugger; Gypsomilka metlinatá – Gerhard Eggerstrana 5: Kyjanka sivá – Christina Nagl | strana 11: č. 2 – Thomas Zuna-Kratky; č. 9 – Helena Jankovičovástrana 12: Piesková lokalita na Slovensku, Stopy v piesku – Rudolf Jureček.

Prvé vydanie, máj 2014, 300 kusov

Táto brožúra vznikla v projekte „Ramsar Eco NaTour“ s finančnou podporou Európskej únie v Programe cezhraničnej spolupráce Slovensko – Rakúsko 2007 – 2013, úradu krajinskej vlády Dolného Rakúska / oddelenia ochrany prírody a rakúskeho Ministerstva životného prostredia.

www.ramsar-march-thaya.eu | www.ramsar-morava-dyje.eu