platforma-slovensko-digital …… · Web viewPresadzujeme návrh európskej regulácie, ktorá bude podporovať nastavenie pravidiel pre lepšie využívanie dát v spoločnosti

Návrh zo dňa 21.12.2018Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII

Akčný plán digitálnej transformácie Slovenska 2019 – 2022 Akčný plán pre správny vstup do jednotného digitálneho trhu a transformáciu Slovenska na úspešnú digitálnu krajinu

1


Obsah

1. Opatrenia pre krátkodobý horizont.................................................................................3

1.1 Zlepšíme vzdelávanie a zabezpečíme digitálne zručnosti a zamestnanosť pre modernú dobu 5

1.1.1 Vzdelávanie a digitálne zručnosti...........................................................................81.1.2 Zamestnanosť........................................................................................................15

1.2 Vytvoríme základy pre moderné digitálne a dátové hospodárstvo.............................161.2.1 Dátové hospodárstvo.............................................................................................201.2.2 Inovačný ekosystém..............................................................................................261.2.3 Autonómna doprava..............................................................................................311.2.4 Inovácie vo finančníctve (FinTech)......................................................................36

1.3 Zlepšíme schopnosti verejnej správy využívať dáta a inovácie..................................391.3.1 Dáta vo verejnej správe.........................................................................................411.3.2 Inovácie vo verejnej správe..................................................................................48

1.4 Otvorené otázky pre úspech akčného plánu................................................................53

2 Realizácia krátkodobého horizontu................................................................................54

2.1 Model riadenia realizácie akčného plánu....................................................................54

2.2 Koordinácia úloh a aktivít...........................................................................................55

2.3 Aktéri...........................................................................................................................57

2.4 Financovanie................................................................................................................58

2


1. Opatrenia pre krátkodobý horizont

Akčný plán digitálnej transformácie Slovenska 2019-2022 je súčasťou nadrezortnej národnej Stratégie digitálnej transformácie Slovenska 2019-2030. Akčný plán pokrýva opatrenia, ktoré je možné začať realizovať v krátkodobom časovom horizonte, t.j. od júla 2019 do júna 2022. Ich financovanie je naviazané na programové obdobie 2014 – 2020. Aj keď sa z pohľadu verejnej správy môže javiť, že ide o príliš krátky časový úsek, tri roky v skutočnosti predstavujú v digitálnej dobe relatívne dlhé obdobie. Počas troch rokov sa môžu zmeniť základné východiská a preukázať sa zmysel nových technológii a smerov. Našim hlavným zámerom je preto odbúrať všetky prekážky, ktoré bránia zavádzaniu digitálnych inovácií do praxe v prioritných oblastiach a vytvoriť solídne predpoklady pre ďalší rozvoj.Slovensko realizuje opatrenia predložené v tomto Akčnom pláne spôsobom aby maximálne pomohlo implementácií Akčného plánu a stalo sa laboratóriom pre nové biznis modely v doprave, verejnej správe, zdravotníctve, ako aj iných sektoroch hospodárstva krajiny. Opatrenia pre dlhodobý časový horizont, t.j od júla 2022 do decembra 2030 sú bližšie obsiahnuté v dokumente Stratégia digitálnej transformácie Slovenska, keďže sa jedná o strategické priority, ktorých detailné rozpracovanie na opatrenia budú určené po realizácií opatrení pre krátkodobý časový horizont.

Krátkodobý časový horizont: Júl 2019 – Jún 2022

Dlhodobý časový horizont: Júl 2022 – December 2030

Obrázok 1: Vízia digitálnej transformácie Slovenska – sektory digitálnej transformácie

Pre krátkodobý časový horizont sme stanovili 3 základné prioritné oblasti, v ktorých dokáže Slovensko dosiahnuť v priebehu najbližších rokov výrazný úspech. Tieto oblasti pokrývajú všetky vybrané sektory vízie digitálnej transformácie Slovenska, t.j. hospodárstvo, spoločnosť, verejná správa, rozvoj územia a veda a výskum:

3


1. Zlepšíme vzdelávanie a zabezpečíme digitálne zručnosti a zamestnanosť pre modernú dobu,

2. Vytvoríme základy pre moderné dátové a digitálne hospodárstvo,

3. Zlepšíme schopnosti verejnej správy inovovať a využívať dáta.

Princípy napĺňania tohto Akčného plánu:Základné princípy, na ktorých je založené dosahovanie hmatateľných výsledkov podľa tohto Akčného plánu sú:

1. Centrálna koordinácia regulácie digitálnej ekonomiky, ktorá postupne transformuje všetky oblasti hospodárstva a spoločnosti,

2. Kombinácia dlhodobej stratégie a koncepčného prístupu s experimentovaním,

3. Podpora kapacity MSP a investícií do výskumu a vývoja.

Obrázok 2: Približný časový harmonogram realizácie digitálnej transformácie na báze prioritizácie vybraných sektorov

Spôsob realizácie tohto Akčného plánu:Postup bude založený na:

– Koncepcie, politiky a legislatíva: Definícia koncepcií, príprava stratégie a návrh politík.

– Organizácia – inovačné laby: Organizačné opatrenia, ktoré umožnia príprava na implementáciu v praxi a experimentovanie, posilnenie technologickej kapacity a ľudských zdrojov, prepájanie komunít.

– Projekty: Implementácia relevantných opatrení v praxi cez projekty a iniciatívy.

Všetky spôsoby realizácie budú prebiehať súčasne podľa nastavených časových harmonogramov. Súčasne sa budú čerpať poznatky z experimentovania, testovania a analýz uskutočnených v zahraničí pre tie opatrenia, v rámci ktorých to bude možné.

4


5


1.1 Zlepšíme vzdelávanie a zabezpečíme digitálne zručnosti a zamestnanosť pre modernú dobu

Predstavenie témPriorita „Zlepšíme vzdelávanie a zabezpečíme digitálne zručnosti a zamestnanosť pre modernú dobu“ pozostáva z dvoch podtém:

1.1.1 Vzdelávanie a digitálne zručnosti

1.1.2 Zamestnanosť

Kvalitné vzdelávanie je základom každej úspešnej spoločnosti a moderného štátu a je východiskovým bodom pre budúcu prosperitu krajiny. Súčasná doba si nevyhnutne vyžaduje čoraz vyššiu digitálnu gramotnosť ľudí všetkých vekových kategórií. Nakoľko sa tento trend vzhľadom na súčasný vývoj bude iba stupňovať, je dôležité skvalitniť vzdelávacie procesy a predovšetkým ich prispôsobiť požiadavkám digitálnej doby. Toto platí pre všetky stupne vzdelávania žiakov a študentov, ako aj vzdelávania zamestnancov a ďalšieho vzdelávania dospelých a seniorov. Obyvatelia Slovenska dosahujú v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ relatívne dobrú ale stále priemernú základnú digitálnu gramotnosť a sú aktívnymi používateľmi internetu. Medzi problematické oblasti však patria nedostatočná úroveň pokročilých digitálnych zručností obyvateľstva, nízky počet odborníkov v oblasti IKT, nedostatok absolventov v oblasti technológií, inžinierstva a matematiky, ako aj slabšia kvalita a efektivita vzdelávania. Podľa odhadov Európskej komisie si bude v roku 2020 až 90 % pracovných miest vyžadovať určitý stupeň digitálnych zručností, pričom týkať sa to bude všetkých odvetví hospodárstva, nielen IT odborov. Práve preto je potrebné zamerať sa na aktivity, ktoré povedú smerom k zlepšeniu vzdelávania na Slovensku a zabezpečeniu digitálnych zručností obyvateľstva na základe potrieb a špecifík informačnej doby.

AmbíciaVzdelávanie a digitálne zručnosti: V krátkodobom horizonte je potrebné zrýchliť prípravu na vzdelanie v digitálnej dobe. Slovensko bude systematicky pripravené na vzdelávanie v digitálnej dobe: bude pripravené kurzy pre dátovú vedu a programovanie od najnižších ročníkov. Navrhneme preto Stratégiu pre smart vzdelávanie pre všetkých a účinnosť rôznych pilotných projektov na zlepšenie vzdelávania a jeho prispôsobenie digitálnej dobe (napr. adaptívne vzdelávanie). Zároveň zavedieme program rekvalifikácií a celoživotné zvyšovanie digitálnych zručností. Digitálne zručnosti podporíme od najnižšieho veku, pričom využijeme umelú inteligenciu pre zvýšenie úspechu výukového procesu. Sústredíme sa na vytvorenie systému pre celoživotné zlepšovanie digitálnych zručností. V spolupráci s Digitálnou koalíciou vypracujeme Analýzu stavu digitálnych zručností na Slovensku s návrhom konkrétnych opatrení a aktívne sa zapojíme sa do celoeurópskeho vzdelávacieho a rekvalifikačného programu zamestnancov v digitálnej ekonomikeModernizácia a otvorenie trhu práce: Je dôležité prispôsobiť pravidlá trhu práce digitálnej dobe: umožniť zmysluplné a flexibilné sociálne poistenie pre pracovníkov v platformovej ekonomike. Výrazne zjednodušíme možnosť získavania najlepších expertov zo zahraničia pre potreby inovatívnych podnikov ako i inštitúcií vedy a výskumu.

Náš prístup1. Získavanie digitálnych zručností podporíme od najnižšieho veku naprieč všetkými vekovými kategóriami, pričom využijeme umelú inteligenciu pre zvýšenie úspechu výukového procesu.2. Sústredíme sa na vytvorenie systému pre celoživotné zlepšovanie digitálnych zručností.

6


Prehľad opatreníV rámci oblasti podpory vzdelávania a posilnenia digitálnych zručností stratégia definuje nasledovné opatrenia, ktoré sú zobrazené v tabuľkách 1 a 2:

Tabuľka 1: Opatrenia krátkodobého horizontu pre vzdelávanie a digitálne zručnosti

VZDELÁVANIE A DIGITÁLNE ZRUČNOSTI

Spôsob realizácie Opatrenie

Koncepcie, politiky a legislatíva

1.1 Vypracujeme Analýzu stavu digitálnych zručností na Slovensku s návrhom konkrétnych opatrení

1.2 Vytvoríme Národný štandard digitálnej gramotnosti pre občanov

1.3 Vypracujeme Stratégiu a Akčný plán nasadenia smart vzdelávania a digitálnych zručností pre všetkých

1.4 Zavedieme výuku programovania a dátovej vedy už od základných škôl

1.5 Podporíme digitalizáciu služieb vysokých škôl a univerzít

1.6 Zvýšime podiel žien v IT a digitálnom sektore a odstránime rodové stereotypy

Organizácia– Inovačné laby

1.7 Zriadime efektívny mechanizmus na boj proti dezinformáciám

1.8 Otestujeme viaceré prístupy k efektívnemu šíreniu výukového materiálu pre rekvalifikáciu a digitálne zručnosti zamestnancov formou pilotných štúdií („trials“)

1.9 Zapojíme sa do celoeurópskeho vzdelávacieho a rekvalifikačného programu zamestnancov v digitálnej ekonomike

Projekty

1.10 Na základných a stredných školách odskúšame účinnosť rôznych pilotných projektov na zlepšenie vzdelávania a jeho prispôsobenie digitálnej dobe (napr. adaptívne vzdelávanie)

1.11 Zavedieme pilotné projekty pre mentorovanie a rekvalifikáciu učiteľov základných a stredných škôl

1.12 Odskúšame účinnosť inteligentných testovacích nástrojov a príbuzných projektov pre zlepšenie digitálnych zručností občanov

Poznámka: Opatrenia, ktoré boli určené na implementáciu od júla 2019. t.j. ich implementácia začína v najskoršom možnom termíne realizácie akčného plánu, sú vyznačené tyrkysovou farbou.

Tabuľka 2: Opatrenia krátkodobého horizontu pre zamestnanosť

ZAMESTNANOSŤ


7



2.1 Zatraktívnime podmienky zamestnávania IKT špecialistov a iných odborníkov a mladých talentov do verejnej správy

2.2 Výrazne zjednodušíme procesy pre zamestnávanie najlepších expertov zo zahraničia

8


1.1.1 Vzdelávanie a digitálne zručnosti

Koncepcie, politiky a legislatíva:Vytvorenie podmienok pre zlepšenie vzdelávania a zabezpečenie digitálnych zručností a ich prehlbovanie si vyžaduje realizáciu nasledujúcich koncepčných krokov:

1. 1 Vypracujeme Analýzu stavu digitálnych zručností na Slovensku s návrhom konkrétnych opatrení

V spolupráci s Európskou komisiou musí byť vypracovaná prvotná analýza súčasného stavu digitálnych zručností na Slovensku s návrhom odporúčaní, ktoré sa stanú základom pre stratégiu a akčný plán smart vzdelávania pre všetkých. Využijeme tiež výsledky realizácie opatrenia č. 11 Akčného plánu Inteligentného priemyslu, ktorého cieľom je predvídať potreby zručností v súlade s prognózami vývoja na trhu práce.

Stav:Potrebné začať prípravu.

Spustenie:Júl 2019

Dokončenie:December 2019

Zodpovedný:Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPPVII)

1.2 Vytvoríme Národný štandard digitálnej gramotnosti pre občanov

Národný štandard digitálnej gramotnosti pre občanov stanoví digitálne zručnosti potrebné pre štúdium, prácu a život pre všetky skupiny obyvateľstva – žiakov, študentov, dospelých obyvateľov v produktívnom veku a seniorov. Základné východisko pre určovanie digitálnej kompetencie občanov tvorí Európsky rámec digitálnych kompetencií pre občanov (Digital Competence Framework for Citizens), ktorý opisuje digitálnu kompetenciu v piatich oblastiach: gramotnosť v oblasti informácií a dát; komunikácia a spolupráca; digitálny obsah a jeho tvorba; bezpečnosť; riešenie problémov. Tento rámec stanovuje osem úrovní digitálnej kompetencie, ktoré sa stanú základom národného štandardu digitálnej gramotnosti. Ide o nasledujúcich osem úrovní: prvá základná úroveň; druhá základná úroveň; základná stredná úroveň; prvá stredne pokročilá úroveň; druhá stredne pokročilá úroveň; prvá vysokošpecializovaná úroveň; druhá vysokošpecializovaná úroveň.1 Národný štandard digitálnej gramotnosti tak bude slúžiť ako efektívny nástroj na nastavenie politík celoživotného vzdelávania pre všetkých občanov, vrátane dospelej populácie produktívneho veku. Digitálne zručnosti sa dnes radia medzi najdôležitejšie a najžiadanejšie zručnosti, a preto je nevyhnutné nastavenie základu – a teda štandardu digitálnej gramotnosti a jeho úrovní – ktorý bude tvoriť základné východisko prípravy vzdelávacích a iných politík v krajine.


Spustenie:September 2019

Dokončenie:Jún 2020

Zodpovedný:Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v spolupráci s ÚPPVII

1.3 Vypracujeme Stratégiu a Akčný plán nasadenia smart vzdelávani a a digitálnych zručností pre všetkých

Základným východiskom pre stratégiu a akčný plán bude vytvorenie Národného štandardu digitálnej gramotnosti. Jadrom stratégie a akčného plánu tým pádom bude skvalitnenie existujúcich učebných osnov informatiky pre žiakov a študentov, ako aj zlepšenie vzdelávania v oblasti digitálnych zručností

1 http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC106281/web-digcomp2.1pdf_(online).pdf

9


pre dospelých. Je dôležité, aby sa koncepčne zakotvilo využívanie technológií v procese výučby a vzdelávania žiakov a študentov. Stratégia a akčný plán sa zamerajú aj na zlepšenie vzdelávania pre zamestnancov a seniorov za účelom budovania či skvalitnenia ich digitálnych zručností. Zapracujú sa výsledky realizácie opatrenia č. 19 Akčného plánu Inteligentného priemyslu v oblasti celoživotného vzdelávania. Zakomponujú sa národné projekty: „Vzdelávanie uchádzačov o zamestnanie“ a „Vzdelávanie mladých uchádzačov o zamestnanie“. Rovnako sa pozornosť upriami aj na podporu neformálneho vzdelávania v digitálnej oblasti a aplikuje sa princíp „learning by doing“ pre digitálnu dobu. Akčný plán následne sprostredkuje zadelenie aktivít a činností s ohľadom na najdôležitejšie priority a následne poskytne základný rámec na finančnú alokáciu pre tieto aktivity.

Stav:O úlohe je potrebná nová diskusia, bola súčasť akčného plánu DSM, ktorý prešiel MPK.

Spustenie:Júl 2019

Dokončenie:Marec 2020


1.4 Zavedieme výuku programovania a dátovej vedy už od základných škôl

Pokrok ľudskej spoločnosti má za následok obrovskú explóziu informácií, ku ktorým sa dokážeme dostať prostredníctvom internetu za pár sekúnd. Preto narastá dôležitosť nesústreďovať výuku žiakov na memorovanie faktov, ale na prácu s informačnými zdrojmi, dátami a na kritické myslenie. S rozvojom umelej inteligencie sa programovacie jazyky stávajú pomaly dôležitejšie ako jazyky cudzie. Preto je nevyhnutné, aby sa žiaci popri cudzích jazykoch učili algoritmicky myslieť a programovať už od základnej školy. Oveľa dôležitejšie, ako rozumieť syntaxu programovacieho jazyka, je naučiť sa myslieť v algoritmoch, a na to vzniká stále viac zaujímavých výukových nástrojov. Zaujímavým zdrojom pre tieto nástroje, pripravené pre rôzne cieľové skupiny vrátane učiteľov, je projekt „All you need is Code“2, ktorý podporuje aj Európska komisia. Zámerom je tiež vzbudiť záujem žiakov o tieto témy a motivovať ich, aby si vybrali školy technického zamerania. Posilní sa realizácia opatrenia č. 6 Akčného plánu Inteligentného priemyslu, ktoré sa venuje zvyšovaniu vedomostí a zručností mladých ľudí pre digitálnu dobu.Ďalej sa v tejto oblasti pripravuje vybudovanie Centrálneho úložiska digitálneho edukačného obsahu (CÚDEO), ktorý je momentálne vo finálnej implementačnej fáze a začiatkom roku 2019 budú moduly CÚDEO spustené do prevádzky a sprístupnené učiteľom, žiakom, rodičom a verejnosti na používanie. Funkcionalita modulov je navrhnutá tak, aby každý oprávnený užívateľ sa naučil pracovať efektívne s digitálnym vzdelávacím obsahom. Každý oprávnený užívateľ získa digitálne zručnosti s vyhľadávaním, prezeraním, tvorbou, zdieľaním digitálneho edukačného obsahu, s tvorbou vlastných kolekcií, knižníc a interaktívnych kníh, tvorbou vlastného edukačného obsahu a kompletných digitálnych edukačných projektov. Nástroje CÚDEO umožnia žiakom pracovať s úlohami pridelenými vlastným učiteľom a testovať si svoje získané kompetencie, hodnotiť a prezerať si výsledky. Učitelia získajú digitálne zručnosti pri vytváraní lekcií, interaktívnych kníh, úloh, testov a kvízov, a to integráciou a skladaním rôznych multimédií a obsahu. Existujúci obsah v CÚDEO obsahuje viac ako 30.000 vzdelávacích materiálov, obsahuje celé lekcie ale aj jednotlivé materiály, v úložisku sú animácie pre vizualizáciu procesov, simulácie s možnosťou aktívneho zasahovania, filmy, didaktické hry, interaktívne cvičenia s okamžitou spätnou väzbou, interaktívne domáce úlohy, podklady pre doučovanie, samoštúdium, pre prípravy na písomky a prijímacie pohovory apod. Z hľadiska softvéru a hardvéru získa používateľ zručnosti práce s internetovými technológiami, nástrojmi tvorby, zdieľania obsahu, nástrojmi pre komunikáciu a spoluprácu nad obsahom. Práve CÚDEO môže žiakom a učiteľom efektívne pomôcť pri výuke programovania a dátovej vedy.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:

2 http://www.allyouneediscode.eu/

10

http://www.allyouneediscode.eu/


O úlohe je potrebná nová diskusia, bola súčasť akčného plánu DSM, ktorý prešiel MPK.

Pilot od September 2019Plošne od September 2020

December 2020 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v spolupráci s ÚPPVII

1.5 Podporíme digitalizáciu služieb vysokých škôl a univerzít

Slovenské vysoké školstvo výrazne zaostáva v úrovni poskytovania digitálnych služieb pre svojich študentov, ako aj pedagógov. Študenti dnes požadujú lepší prístup, kvalitnejšie služby a väčšiu flexibilitu. Toto sa týka celého cyklu ich štúdia na vysokej škole/univerzite. Akademické inštitúcie potrebujú na poskytnutie takýchto služieb digitálne platformy, prostredníctvom ktorých dosiahnu maximálny analytický pohľad na preferencie a záujmy študentskej klientely. Lepšie služby vedú k lepším marketingovým stratégiám a v neposlednom rade k väčšej spokojnosti študenta. V rámci tejto aktivity sa podporí aj realizácia akčných plánov vytvorených v rámci opatrenia č. 5 Akčného plánu Inteligentného priemyslu, smerovaného na aktualizáciu Programu informatizácie rezortu školstva do roku 2020 s výhľadom do roku 2030.


Spustenie:Január 2020



1.6 Zvýšime podiel žien v IT a digitálnom sektore a odstránime rodové stereotypy

Na Slovensku len pred piatimi rokmi študovalo IT odbory len 3-5 % žien – aj keď sa v poslednom roku tento stav podarilo zvýšiť na 10-12 %, stále je ženám nedostatočne propagovaná atraktivita a potenciál ich štúdia a profesijného uplatnenia v IT a digitálnom sektore. V IT sektore profesijne pracuje len 12-18 % žien a v technologických start-upoch je zastúpenie žien okolo 32 % žien, a to aj napriek tomu, že na Slovensku ako aj v celej EÚ je obrovský dopyt po profesionáloch a absolventoch informačno-technologických odborov. Najnovšia štúdia Európskej komisie venovaná problematike nízkeho zastúpeniu žien v digitálnom sektore „Women in the Digital Age“ uvádza, že priepasť medzi podielom žien a mužov v digitálnej oblasti sa v EÚ naďalej zvyšuje. Výsledky štúdie poukazujú na to, že IT odbory študuje až štyrikrát viac mužov ako žien a podiel mužov v profesijnom digitálnom sektore je 3,1-krát vyšší ako podiel žien.3 Analýzy naznačujú, že rodová nerovnosť v digitálnej sfére je výsledkom pretrvávania silných a častokrát nevedomých predsudkov o tom, čo je vhodné pre ženy a naopak čo je vhodné pre mužov a aké kapacity či predispozície má každé pohlavie. Musíme odstrániť pretrvávajúce rodové stereotypy a umožniť ženám, aby sa mohli plne zapájať a realizovať v rámci digitálneho sektora.

Stav:O úlohe sa ešte nediskutovalo.

Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v spolupráci s ÚPPVII a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR

3 Európska komisia, Women in Digital Age Study – Final Report

11


Organizácia – inovačné laby:

1.7 Zriadime efektívny mechanizmus na boj proti dezinformáciám

Zámerné, systematické a rozsiahle šírenie dezinformácií predstavuje jednu z najvážnejších a najakútnejších výziev pre európske demokracie a spoločnosti, Slovenska nevynímajúc. Dezinformácia je chápaná ako preukázateľne nepravdivá alebo zavádzajúca informácia, ktorá sa vytvára, prezentuje a šíri s cieľom dosiahnuť ekonomický zisk alebo úmyselne oklamať verejnosť a tak spôsobiť verejné škody. Škoda na verejnosti zahŕňa hrozby pre demokratické procesy, ako aj pre verejné statky, ako sú zdravie, životné prostredie alebo bezpečnosť občanov. Dezinformácie podkopávajú dôveru občanov v demokraciu a demokratické inštitúcie, ako aj hodnoty humanizmu a všeobecné ľudské práva. Dezinformácie tiež prispievajú k vážnej polarizácii názorov verejnosti a zasahujú do demokratických rozhodovacích procesov, predovšetkým do volebných kampaní a volieb samotných. V decembri 2018 Európska komisia predstavila Akčný plán boja proti dezinformáciám, ktorého hlavným cieľom je posilniť už existujúce, ako aj vybudovať nové mechanizmy na eliminovanie tohto nebezpečného fenoménu, pričom sa vyžaduje koordinované úsilie všetkých členských krajín EÚ. V nadväznosti na to je nevyhnutné, aby Slovensko zaviedlo mechanizmus pre posilnenie aktivít pre zvyšovanie celospoločenského povedomia o negatívnom vplyve dezinformácií a falošných správ, pre zvyšovanie mediálnej gramotnosti, ako aj pre podporu nezávislých médií a kvalitnej žurnalistiky. Štát musí posilniť vlastné prostriedky a kapacity na boj proti dezinformáciám a spolupracovať so špecialistami z verejného, súkromného a občianskeho sektora pri odhaľovaní, analyzovaní a zverejňovaní dezinformačných kampaní vytvorením multidisciplinárnych tímov nezávislých overovateľov informácií a výskumných pracovníkov, ktorí budú odhaľovať dezinformačné kampane na sociálnych sieťach. Štátne inštitúcie tiež musia podporovať činnosť nezávislých médií, overovateľov faktov a investigatívnych novinárov, a to práve prostredníctvom vytvorenia multidisciplinárnych tímov.EÚ tiež zriadi sa osobitný systém včasného varovania (Rapid Alert System), ktorý bude vybudovaný na bezpečnej digitálnej platforme, kde si členské štáty môžu navzájom vymieňať informácie o prebiehajúcich zahraničných dezinformačných kampaniach a koordinovať svoje reakcie. Slovensko preto potrebuje určiť národné kontaktné miesto, ktoré bude zapojené do systému včasného varovania. Podľa akčného plánu by členské štáty, vrátane Slovenska, mali takisto zabezpečiť rýchle a účinné zavedenie ustanovení smernice o audiovizuálnych službách týkajúcich sa mediálnej gramotnosti.


Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:Ministerstvo kultúry SR v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a ÚPPVII

1.8 Otestujeme viaceré prístupy k efektívnemu šíreniu výukového materiálu pre rekvalifikáciu a digitálne zručnosti zamestnancov formou pilotných štúdií („trials“)

Vďaka informačno-komunikačným technológiám je možné sledovať efektívnosť daného online výukového materiálu v reálnom čase. Konkrétne možno skúmať, ako dlho udrží pozornosť študenta, akým tempom cez neho študent stíha prechádzať a ako dokáže aplikovať nadobudnuté poznatky v praxi. Celý výskum možno dokonca založiť na podobnom štatistickom princípe, akým sa vykonáva klinická štúdia nových liekov. Vytvorí sa skupina študentov, ktorá bude testovať nový online materiál, a kontrolná skupina, ktorá sa bude učiť rovnaké zručnosti bežným spôsobom. Na záver sa porovná úspešnosť oboch skupín pri aplikovaní poznatkov v praxi. V takýchto štúdiách sa budú testovať

12


výukové materiály verejného aj súkromného či neziskového sektora, ako napríklad už bežiaci pilotný projekt Digitálna garáž4 pre vzdelávanie v oblasti online marketingu. Na uvedené opatrenie je možné využiť experimentálne overovanie podľa § 14 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom experimentálneho overovania je totiž získať alebo overovať v praxi poznatky, skúsenosti, podnety, implementáciu poznatkov a skúseností na zmeny a obnovu pedagogických dokumentov, na vytvorenie alternatívnych vzdelávacích programov alebo výchovných programov, overovanie zahraničných modelov, prípadne ich uplatnenie na podmienky škôl a školských zariadení podľa školského zákona.





1.9 Zapojíme sa do celoeurópskeho vzdelávacieho a rekvalifikačného programu zamestnancov v digitálnej ekonomike

Pri rozvoji digitálnej ekonomiky a dátového hospodárstva je nevyhnutná kvalifikovaná pracovná sila. Zamestnávatelia sa potrebujú prispôsobovať podmienkam a potrebám digitálnej doby aby boli konkurencieschopní a jedným z najdôležitejších aspektov digitálnej transformácie spoločností je vzdelávanie zamestnancov v potrebných oblastiach. Na to je potrebné pripraviť kvalitné a odstupné programy a zabezpečiť ich nevyhnutnú propagáciu na trhu práce. Dôležité bude monitorovať súlad dopytu s ponukou nových analytických zručností, ako aj dostať kľúčových hráčov na mapu nástroja European Data Market Monitoring Tool. Pre uzatváranie priepasti medzi dopytom a ponukou podporí Slovensko vznik univerzitných aj celoživotných vzdelávacích programov zameraných na dátovú vedu a digitálne zručnosti hlavne v oblasti robotiky, programovania a online marketingových nástrojov. Pri návrhu vzdelávacích programov sa budú sledovať a využívať iniciatívy a programy European Data Science Academy a Európskej komisie ako aj podporovať online platformy pre vzdelávanie (platformy pre MOOC – „Massive Open Online Course“). Sústredíme sa tiež na vytváranie nových alebo zlepšovanie existujúcich multidisciplinárnych magisterských programov, ktoré budú v sebe zakomponovávať výuku umelej inteligencie – napríklad v oblasti elektronického zdravotníctva, elektronickej verejnej správy alebo fintech-u.Celoživotné vzdelávanie a digitálne zručnosti zamestnancov by malo byť podľa možností certifikované a uznávané z etablovaných platforiem (ako napríklad certifikované kurzy na Coursera alebo Európsky vodičský preukaz na počítače (ECDL)). Ideálne by malo byť možné tieto skúsenosti prehľadávať a porovnávať v ich osobnom profile na vhodnej existujúcej platforme. V rámci tejto aktivity sa ďalej odskúša účinnosť inteligentných nástrojov, ktoré dokážu personalizovane odporúčať na základe potrieb zamestnávateľa, v akej oblasti by sa ešte mal človek ďalej vzdelávať. V rámci aktivity sa budú sledovať aj výsledky iniciatívy „IT Akadémia – vzdelávanie pre 21. storočie“. Zámerom snáh bude navrhnúť sektorovo orientované vzdelávacie programy, ktoré spoločne vytvoria podmienky pre všetkých občanov Slovenska, aby mohli realizovať svoj potenciál vďaka vynikajúcim zručnostiam. Inšpiráciou je napríklad hnutie v Singapure „SkillsFuture“.5


Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvom

4 https://digitalnagaraz.withgoogle.com5 http://www.skillsfuture.sg/

13

http://www.skillsfuture.sg/

https://digitalnagaraz.withgoogle.com/


hospodárstva SR a ÚPPVII

Projekty:

1.10 Na základných a stredných školách odskúšame účinnosť rôznych pilotných projektov na zlepšenie vzdelávania a jeho prispôsobenie digitálnej dobe (napr. adaptívne vzdelávanie)

Aby sa systém vzdelávania na Slovensku reálne zlepšil a skvalitnil a prispôsobil sa požiadavkám digitálnej doby, je nevyhnutné aby sa na vybraných základných a stredných školách z celého Slovenska implementovali pilotné projekty a EÚ iniciatívy s cieľom určiť aký systém výučby každému žiakovi/študentovi najviac vyhovuje a najlepšie rozvíja jeho potenciál a vlohy. Veľmi dobrým príkladom je adaptívne vzdelávanie. Každý človek sa učí iným tempom a funguje naňho iný prístup. Avšak súčasné školstvo poskytuje len štandardizovaný zážitok pre všetkých žiakov. Vďaka rozvoju informačno-komunikačných technológií a dátovej vedy však možno oživiť proces vzdelávania interaktívnymi nástrojmi prispôsobenými potrebám jednotlivcov. Žiaci si tak budú môcť kontrolovať čas, ktorý strávia nad danou úlohou, miesto (keďže časť výuky môže prebiehať aj online mimo školy) a rýchlosť učenia. Tento spôsob je obzvlášť vhodné vyskúšať na výuku matematiky, v ktorej výsledky študentov a ich záujem sú neuspokojivé.Na uvedené opatrenie je možné využiť experimentálne overovanie podľa § 14 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon).





1.11 Zavedieme pilotné projekty pre mentorovanie a rekvalifikáciu učiteľov základných a stredných škôl

Veľmi veľa sa tiež dá dosiahnuť samotnou zmenou prístupu učiteľa, ktorý dokáže podporovať zaujímavé metódy výuky, interaktívnu komunikáciu, kreativitu a slobodu v učení. Je potrebné podporovať vzdelávacie programy učiteľov, ktoré pripravuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj programy mimovládnych organizácií ako napríklad LEAF.6 Je tiež potrebné tieto programy rozširovať aj o zvyšovanie schopností učiť žiakov pracovať s dátami, kriticky myslieť a programovať. Pre potreby odskúšania adaptívneho vzdelávania je tiež potrebné rekvalifikovať skupinu učiteľov a dostatočne ich motivovať na sebe pracovať. Učitelia sú veľmi často ponechaní dlhé roky samostatnej práci, a málokedy majú možnosť dostať spätnú väzbu od žiakov/študentov či kolegov. Preto sa v rámci tejto aktivity otestuje pilotný projekt pre mentorovanie učiteľov a pre ich zlepšovanie sa na základe spätnej väzby. V tomto programe sa učitelia taktiež dozvedia o dostupných materiáloch a nástrojoch, ktoré môžu využívať na vyučovaní alebo ho môžu odporučiť pre samoštúdium žiakov/študentov.

Stav:O úlohe je potrebná nová diskusia, bola súčasť akčného plánu DSM, ktorý prešiel MPK




6 http://www.leaf.sk/sk/aktualne/irpu

14

http://www.leaf.sk/sk/aktualne/irpu


1.12 Odskúšame účinnosť inteligentných testovacích nástrojov a príbuzných projektov pre zlepšenie digitálnych zručností občanov

V procese zlepšovania digitálnych zručností slovenského obyvateľstva je potrebné čo najefektívnejšie využívanie inteligentných testovacích nástroj, ktoré dokážu personalizovane odporučiť každému jednotlivcovi v akej oblasti by sa mal dovzdelávať a tak si zlepšiť svoju digitálnu kompetenciu. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v spolupráci s OECD pripravil testovací nástroj v online prostredí „Vzdelávanie a zručnosti online“ (tzv. PIAAC Online) – identifikácia a zhodnotenie úrovne kompetencií pre 21.storočie za účelom pravidelného sledovania zmien a vývoja zručností a lepšieho zacielenia vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania. Tento nástroj je pripravený pre požívanie na diagnostiku a následné efektívne nastavenie ďalšieho vzdelávania jednotlivcov. Ďalej sa pripravuje projekt „Basic skills development in Slovakia“, ktorý bude vypracovávaný v partnerstve s Európskou sieťou pre základné zročnosti (European Basic Skills Network). Cieľom projektu je zmapovať súčasnú situáciu ovládania digitálnych a iných zručností u slovenského obyvateľstva (so zameraním na ľudí s nízkou kvalifikáciou), identifikovať hlavné výzvy a návrhy odporúčaní pre tvorcov politík na Slovensku, či vyvíjať nástroje a metodiky na identifikáciu potrieb uchádzačov o zamestnanie s nízkou kvalifikáciou a iných osôb súvisiacich so základnými zručnosťami.Digitálne zručnosti by tiež mali byť certifikované a uznávané z etablovaných platforiem (napr. Európsky vodičský preukaz na počítače (ECDL) a pod.).

Stav:S prípravou opatrenia sa už začalo.

Spustenie:Jún 2019


Zodpovedný:Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

15


1.1.2 Zamestnanosť

Koncepcie, politiky a legislatíva:Prispôsobenie pravidiel trhu práce pre požiadavky digitálnej dobe si vyžaduje nevyhnutné legislatívne a koncepčné úpravy:

2.1 Zatraktívnime podmienky zamestnávania IKT špecialistov a iných odborníkov a mladých talentov do verejnej správy

Ak chce mať Slovensko modernú, efektívne fungujúcu, agilnú a menej byrokratickú verejnú správu, ktorá spĺňa požiadavky digitálnej doby, nevyhnutne jej ľudské kapacity potrebuje rozšíriť o talentovaných expertov na digitálne, informačné a komunikačné technológie a všeobecných odborníkov na sektory verejnej správy. Rovnako je dôležité otvoriť štátnu správu na Slovensku pre mladé talenty, t.j. absolventov, odborníkov na rôzne aspekty hospodárstva a spoločnosti a mladých profesionálov (napr. po vzore Young Professionals Programme medzinárodných organizácií). Aby sme IKT expertov, ako aj iných odborníkov a mladé talenty prilákali do štátnej správy, je potrebné zatraktívniť podmienky zamestnávania – z hľadiska náplne, spôsobu a formy práce, ako aj z finančného hľadiska – podľa vzoru súkromného sektora. Špecificky ide o stanovenie adekvátneho finančného ohodnotenia, ktoré spočíva predovšetkým v zásadnej revízii súčasného jednotného systému platových tried, keďže na ich základe sú štátnozamestnanecké miesta na Slovensku neadekvátne a neflexibilne finančne ohodnotené. Rovnako je potrebná modernizácia podmienok práce - napríklad nastavenie flexibilnej pracovnej doby, možnosti využívania home-office a podobne, čiže podmienky, ktoré sa už stali/stávajú vo všeobecnosti bežnou súčasťou zamestnania v súkromnom sektore.Takisto potrebujeme urobiť kompletnú revíziu zastaralého, komplikovaného, neefektívneho a zdĺhavého systému výberových konaní na štátnozamestnanecké miesta, ktorý v súčasnosti nie je nastavený tak, aby vyberal tých najlepších a najvhodnejších kandidátov.




Zodpovedný:Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR

2.2 Výrazne zjednodušíme procesy pre zamestnávanie najlepších expertov zo zahraničia

Slovensko musí pracovať na tom, aby bolo nielen dostatočne atraktívne na to, aby Slováci neodchádzali za štúdiom a/alebo prácou do zahraničia, ale aby krajina podporovala aj získavanie talentov z iných krajín, a to napríklad modernou imigračnou politikou a vytváraním zaujímavých a atraktívnych podmienok na život v krajine. Pre tento účel potrebujeme vytvoriť podmienky pre dva typy skupín:

- pre zamestnávanie občanov z krajín v rámci Európskej únie,- pre zamestnávanie občanov z krajín mimo Európskej únie, tzv. tretích krajín.




Zodpovedný:Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

16


1.2 Vytvoríme základy pre moderné digitálne a dátové hospodárstvo

Predstavenie témPriorita „Vytvoríme základy pre moderné digitálne a dátové hospodárstvo“ pozostáva zo štyroch podtém:

1.2.1 Dátové hospodárstvo

1.2.2 Inovačný ekosystém

1.2.3 Autonómna automobilita

1.2.4 Inovácie vo finančníctve (FinTech)

Slovensko sa stane dynamická dátová ekonomika v rámci EÚ. Legislatívne prostredie bude nastavané spôsobom, aby umožnil aplikáciu nových biznis modelov, postavených na platformách a umelej inteligencii v praxi. V rámci ekonomiky bude tiež existovať dostatočný dopyt po inovatívnych riešeniach, aby bolo základy možné Vytvoríme udržať dostatočný trh a vytvárať inovácie. Slovenské firmy tak budú zamestnávať rastúci počet dátových vedcov. Dá sa očakávať, že vzniknuté inovácie budú exportované v rámci jednotného digitálneho trhu a ďalej. Prijmeme a zavedieme systematické hodnotenia vplyvov regulácií na inovácie a digitálne hospodárstvo. Zmodernizujeme a zjednodušíme právny rámec v oblasti údajov spôsobom, aby bolo Slovensko vzorovou krajinou pre ďalšiu reguláciu v rámci EÚ. Zabezpečíme dostatok verejne dostupných dát v prioritných sektoroch pre potreby umelej inteligencie a pravidlá nastavíme spôsobom, aby verejnosť mohla dátovej ekonomike dôverovať, či už vďaka podpore manažmentu osobných údajov občanmi, alebo vytvorením verejného dátového trustu. Podporíme inovačnú kapacitu a zavádzanie riešení postavených na umelej inteligencii najmä na úrovni MSP. Vytvoríme preto národný digitálny inovačný hub a zlepšime možnosti spolupráce s akademickým sektorom pri aplikovanom výskume v oblasti umelej inteligencie a dát. Výrazne zjednodušíme proces pre možnosť odpisovania investícii do výskumu a vývoja. Zároveň podporíme nové biznis modely v digitálnej ekonomike, aby na Slovensku mohli vznikať platformy disruptujúce klasické sektory, ako doprava, financie, zdravotníctvo a školstvo. Znamená to vytváranie „regulačných sendboxov“, zavádzanie „future-proof regulácií“ a redizajn povoľovania pre potreby digitálnej doby. Vytvoríme podmienky pre testovanie autonómnych vozidiel: Slovensko musí byť lídrom pre testovanie autonómnych vozidiel a nových prvkov v regióne V4 v rámci nasledujúcich troch rokov. Znamená to, že potrebujeme dostatočnú infraštruktúru, ale najmä komplexný systém pre podporu realizácie testov a fungujúci ekosystém verejných, súkromných a akademických inštitúcií. Máme záujem byť krajinou, v ktorej bude možné skúšať nové biznis modely v doprave. Cieľom je, aby na Slovensku vznikali služby postavené na spracovaní dát dopravy, aby bol priestor pre skúšanie nových platforiem Dopravné politiky budeme navrhovať a dopravné problémy budeme riešiť na základe spracovania dát. Bude potrebné vytvoriť ekosystém partnerov, ktorý budú schopný zabezpečovať jednotlivé úlohy v testovaní a zavádzaní autonómnej dopravy. Dôležité sú inovácie v reguláciách, ktoré umožní inovatívnym spoločnostiam prinášať nové riešenia, najmä v oblasti dopravných platforiem. Dopravné platformy potrebujú kvalitné dáta, najmä presné mapové podkladov. Testovanie autonómnych vozidiel a budovanie infraštruktúry musí byť súčasťou národného výskumu a vývoja.Na Slovensku sa budú tiež skúšať inovácie finančného sektora: Funkciu inovačného labu realizuje Centrum pre finančné inovácie, ktorému výrazne posilníme kapacity a v najbližšej dobe sa preskúmajú možnosti pre využitie konceptu regulačného sandboxu finančných inovácií a analyzuje sa potreba regulácie crowdfundingu. Hlavný prínos sa dá očakávať od nastavenia systému pre takzvanú tokenizáciu aktív.

17


Prehľad opatrení V oblasti vytvorenia základov pre moderné dátové a digitálne hospodárstvo sú definované nasledovné opatrenia:

Tabuľka 3: Opatrenia krátkodobého horizontu pre dátového hospodárstvo

DÁTOVÉ HOSPODÁRSTVO



3.1 Analyzujeme online platformy a identifikujeme segmenty pre ekonomiku platforiem

3.2 Zmodernizujeme a zjednodušíme právny rámec v oblasti údajov – pripraví sa nový zákon o údajoch

3.3 Preskúmame možnosti riešenia zdanenia v dátovom hospodárstve

3.4 Navrhneme a implementujeme princípy transparentného a etického používania AI


3.5 Nájdeme vhodný koncept a zriadime „verejný dátový trust“

Projekty

3.6 Nasadíme pilotné riešenie pre správu osobných údajov (Personal Information Management System)

3.7 Vyskúšame pilotného osobného asistenta postaveného na osobných údajoch

3.8 Zabezpečíme „pooly“ dát pre potreby umelej inteligencie

3.9 Zabezpečíme dôveryhodné verejné dáta pre použitie v digitálnej ekonomike


Tabuľka 4: Opatrenia krátkodobého horizontu pre inovačný ekosystém

INOVAČNÝ EKOSYSTÉM



4.1 Zavedieme systematické hodnotenia vplyvov regulácií na inovácie a digitálne hospodárstvo

4.2 Zavedieme dynamickú reguláciu orientovanú na cieľ

4.3 Zjednodušíme odpisovanie investícií do vedy a výskumu

4.4 Podporíme digitalizáciu poskytovania sociálnych služieb

18



4.5 Podporíme nové biznis-modely v digitálnej ekonomike a vytvoríme investičný fond na riešenie prioritných problémov

4.6 Podporíme inovačnú kapacitu SME a zavádzanie riešení postavených na umelej inteligencii v praxi

Projekty4.7 Zriadime Digitálny inovačný hub

4.8 Vytvoríme Centrum excelencie pre výskum umelej inteligencie

4.9 Pripravíme pilotný projekt inteligentného mestečka s pokrytím 5G a s pilotnými riešeniami internetu vecí


Tabuľka 5: Opatrenia krátkodobého horizontu pre autonómnu automobilitu

AUTONÓMNA AUTOMOBILITA



5.1 Prijmeme národnú Stratégiu pre inteligentnú mobilitu

5.2 Navrhneme koncept inovačného partnerstva PPP pre riešenia inteligentnej mobility

5.3 Navrhneme Akčný plán nasadenie inteligentnej mobility Slovenskej republiky

5.4 Pripravíme legislatívu pre testovanie autonómnych vozidiel a prevádzku autonómnych vozidiel

5.5 Zriadime „regulačný sandbox“ pre inteligentnú mobilitu


5.6 Zriadime platformu pre inteligentnú mobilitu ako „Smart mobility lab“

Projekty

5.7 Vybudujeme inštitúcie pre podporu testovania autonómnych vozidiel

5.8 Zavedieme do praxe vybrané inovačné koncepty v doprave v pilotnom rozsahu, tzv. Proof of Concept


Tabuľka 6: Opatrenia krátkodobého horizontu pre inovácie vo finančníctve (FinTech)

INOVÁCIE VO FINANČNÍCTVE (FINTECH)

19




6.1 Zanalyzujeme prínosy a možné využitie konceptu regulačného sandboxu finančných inovácií

6.2 Zanalyzujeme potreby regulácie crowdfundingu

6.3 Zanalyzujeme možnosť využiteľnosti tokenizácie aktivít


6.4 Posilníme činnosti Centra finančných inovácií


20


1.2.1 Dátové hospodárstvo

Predstavenie témyDáta predstavujú vzácny zdroj pre vytváranie hodnoty v dátovom hospodárstve a považujú sa za katalyzátor hospodárskeho rastu, inovácií a informatizácie vo všetkých odvetviach hospodárstva. Inteligentné zariadenia a senzory zbierajú stále intímnejšie informácie o polohe a životnom štýle, zariadenia v internete vecí nahrávajú náš hlas pri ich ovládaní a posielajú ho na analýzu do vzdialených dátových centier. Kvantifikovateľná hodnota aplikácií, ktoré využívajú osobné údaje, sa v Európe odhaduje na 1 trilión EUR ročne do roku 2020. Pre občanov Slovenska to znamená približne 5.5 miliardy EUR ročne, čo momentálne predstavuje okolo 7 % HDP. Dátové hospodárstvo sa snaží presnejšie zadefinovať štúdia Európskej komisie European Data Market SMART 2013/006, ktorú vypracovala spoločnosť IDC (update údajov k októbru 2016). Pri snahe o vymedzenie dátovej ekonomiky si štúdia všíma Veľkosť dátového trhu; Výnosy v oblastí dát; Počet spoločností, ktoré sa venujú spracovaniu dát; Počet pracujúcich v dátových spoločnostiach; Hodnotu dátovej ekonomicky vo vzťahu k celovým výdavkom v oblasti IT.

Na základe vyššie uvedených oblastí bolo Slovensko zhodnotené v tabuľke 7:

Tabuľka 7: Zhodnotenie Slovenska v dátovom hospodárstve

Indikátor 2013 2014 2015 2016 2020 2020 2020

Historické údaje Scenár pri problémoch

Základný scenár

Scenár vysokého rastu

Pracovníci s dátami (tis) 47 49 49 54 57 86 116

Počet spoločností, ktoré spracúvajú dáta

1 802 2 000 2 100 2 150 2 250 2 650 3 100

Tržby (mil EUR)

100 160 168 200 225 305 406

Veľkosť trhu(mil EUR)

100 265 274 322 379 488 672

ICT spending(mil EUR)

2 815 2 798 2 977 2 977 2 697 3 057 3 542

AmbíciaNašou ambíciou je, aby sa vývoj dátovej ekonomiky uberal pozitívnym spôsobom a naplnil respektíve mierne prekročil takzvaný „scenár vysokého rastu“. Znamená to, že Slovensko sa stane dynamická dátová ekonomika v rámci EÚ. Legislatívne prostredie bude nastavané spôsobom, aby umožnil aplikáciu nových biznis modelov, postavených na platformách a umelej inteligencii v praxi. V rámci ekonomiky bude tiež existovať dostatočný dopyt po inovatívnych riešeniach, aby bolo možné udržať dostatočný trh a vytvárať inovácie. Slovenské firmy tak budú zamestnávať rastúci počet dátových vedcov. Dá sa očakávať, že vzniknuté inovácie budú exportované v rámci jednotného digitálneho trhu a ďalej.

Náš prístupDáta sa stanú základom pre nové inteligentné služby, prispôsobené potrebám ich používateľov. Vytváraním dopytu verejného sektora, priaznivým regulačným prostredím a investovaním

21


prostriedkov podpory výskumu a inovácií na návrh nových algoritmov a služieb sa stimuluje rozvoj dátového hospodárstva a riešení umelej inteligencie. Presadzujeme návrh európskej regulácie, ktorá bude podporovať nastavenie pravidiel pre lepšie využívanie dát v spoločnosti. Je potrebné zabezpečiť, aby úžitok z vyťažovania dát bol spravodlivo rozdelený medzi platformy a pôvodcu dát (podnik alebo občan) – čo povedie k vzniku nového režimu vzťahu k dátam v ekonomike. Takýto vzťah musí podporovať konkurenciu a jednoduchosť vstupu nového podniku na trh, finančný alebo iný prínos pre pôvodcu dát, návratnosť investícií, ochranu dát, vlastníctvo dát, autorské práva, inováciu a nové služby. Dáta musia byť za navrhnutých podmienok prístupné bez obmedzení v celom jednotnom digitálnom priestore s jasne definovaným vzťahom k službám z tretích krajín (najmä USA).K riešeniu otázky online platforiem chceme pristúpiť aktívne. Pre Slovensko je kľúčové, aby pomenované priority boli adresované čo najrýchlejšie a aby výsledkom bol vznik jasného a prehľadného regulačného rámca. Vítame analýzu Európskej komisie, ktorá dôkladne zváži všetky možnosti. Slovensko sa prikláňa k názoru, že je v prvom rade potrebné navrhnúť funkčný mechanizmus pre vymáhanie pravidiel. Podporujeme vznik funkčného celoeurópskeho regulačného mechanizmu dátového hospodárstva: od vhodného spôsobu monitoringu trhu a podávania podnetov (napríklad využitím nástrojov crowd-sourcingu), až po zlepšenie vymáhania vďaka rozšíreniu právomocí súčasných regulačných orgánov a zavedeniu systému koordinácie medzi zapojenými aktérmi.

Koncepcie, politiky a legislatíva: Ak chceme správne nastaviť koncepčný rámec a politiky podporujúce dátové hospodárstvo, musíme vedieť merať a monitorovať digitálnu ekonomiku na Slovensku a vykonať príslušné analýzy, najmä v oblasti online platforiem. Regulácia digitálnej ekonomiky si vyžaduje zavádzanie nových nástrojov, najmä použitie takzvanej dynamickej regulácie. Budeme preto podporovať zavedenie princípov dynamickej regulácie v čo najväčšom počte odvetví a zavedieme skúmanie vplyvov na digitálnu ekonomiku aj do procesu posudzovania vplyvov navrhovaných regulácií.

3.1 Analyzujeme online platformy a identifikujeme segmenty pre ekonomiku platforiem

V prvom kroku musíme detailne porozumieť, akú úlohu zohrávajú online platformy na slovenskom trhu. V komplexnom hodnotení úlohy online platforiem sa pokúsime nájsť odpovede na: transparentnosť výsledkov vyhľadávania (vrátane platených odkazov a/alebo reklamy), spôsob, akým platformy používajú zhromaždené informácie, vzťahy medzi platformami a dodávateľmi, obmedzenia možnosti jednotlivcov a podnikov zmeniť platformu, ako sa najlepšie vysporiadať s nezákonným obsahom na internete, aký vplyv majú platformy na hospodársku súťaž vďaka sieťovým efektom a využívaniu dát

a osobných údajov v obrovskom meradle, k čomu majú oveľa väčší sklon digitálne platformy oproti tradičným podnikom,

ako platformy v kolaboratívnej ekonomike transformujú trh práce a sociálne poistenie, ako platformy v kolaboratívnej ekonomike menia vyžívanie zdrojov a zodpovednosť.

Následne identifikujeme tie segmenty hospodárstva, v ktorých majú na Slovensku platformy najväčší vplyv a v ktorých majú najväčšiu šancu na úspech slovenské platformy. Týmto segmentom bude v ďalších úlohách venovaná zvýšená pozornosť.

Stav:Potrebné začať prípravu, je ju možné financovať z OP EVS

Spustenie:Júl 2019

Dokončenie:Január 2020

Zodpovedný:Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci s ÚPPVII

22


3.2 Zmodernizujeme a zjednodušíme právny rámec v oblasti údajov – pripraví sa nový zákon o údajoch

Slovensko má ambíciu zaviesť moderný právny rámec pre otázku používania údajov v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov. Podnikatelia a verejný sektor sa musia naučiť efektívne využívať dáta, ktoré majú k dispozícií, aby dokázali spotrebiteľom a občanom zvyšovať pridanú hodnotu služieb. Zároveň preskúmame možnosti aplikovania princípov Smart Disclosure, ktoré umožňujú spotrebiteľom lepšie sa rozhodovať na základe prístupu k informáciám a využívať inovatívne služby a produkty založené na dátach. Budeme vychádzať z presne zadefinovanej kategorizácie a klasifikácie údajov na základe ich informačnej hodnoty a vyžadovaného stupňa ochrany. Znamená to, že sa presne definujú a určia pravidlá a procesy pre referenčné údaje, otvorené údaje a spôsob, akým bude možné údaje analyticky spracovávať (vrátane pravidiel pre anonymizáciu a pseudonymizáciu údajov). Na európskej úrovni Slovensko považuje za podstatné vyriešiť pálčivé otázky vlastníctva, európskej interoperability, využiteľnosti a prístupu k údajom v rôznych situáciách, ako sú údaje vo vzťahu s verejnou správou, medzi podnikmi (business-to-business), medzi podnikom a spotrebiteľom (business to consumer), strojovo generované údaje a M2M údaje (machine-to-machine data). Nový európsky právny rámec by mal tiež odstrániť akékoľvek bariéry voľného pohybu údajov v rámci EÚ. Občania postupne získajú právo kontrolovať tok svojich dát, ktoré vlastnia, a udeľovať súhlas na ich spracovanie.

Stav:Na úlohe sa bude pracovať, pripravuje sa obstaranie externej podpory, úloha je zaradená do projektu Dátová kancelária

Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:ÚPPVII

3.3 Preskúmame možnosti riešenia zdanenia v dátovom hospodárstve

Preskúmame možnosť podporiť jednoduchosť transakcií medzi daňovými autoritami a podnikateľmi pomocou zavedenia „Konceptu online zdaňovania transakcií“. Znamená to, že všetky povinnosti z danej transakcie by sa počítali ihneď a realizovali okamžite v prípadoch, keď je to možné, čo by zásadne dokázalo znížiť administratívnu záťaž a zároveň zvýšiť výber daní. Takýto model je vhodný najmä v prostredí digitálnej ekonomiky.

Stav:Potrebné začať prípravu

Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:Ministerstvo financií SR v spolupráci s ÚPPVII

3.4 Navrhneme a implementujeme princípy transparentného a etického používania AI

Zabezpečenie transparentného a etického využívania umelej inteligencie v štáte je kľúčové pre získanie všeobecnej dôvery v nové technológie a ich používanie. Digitálnu transformáciu musí mať štátny sektor pod kontrolou aby dokázal zabezpečiť, aby sa umelá inteligencia, ako aj iné výdobytky digitálnej doby používali na podporu našich spoločenských hodnôt a právnych princípov. Špecificky sa štát musí v procese správneho nastavenia využívania inteligentných systémov zamerať predovšetkým na nasledujúce kroky:

– Upraviť a posilniť legislatívu na ochranu práv a slobôd jednotlivca, ako aj kolektívne práva pri používaní inteligentných systémoch založených na AI,

– Posilniť legislatívu pre lepšiu ochranu údajov a ich reguláciu,23


– Legislatívne upraviť právnu zodpovednosť ako aj súvisiace poistné rámce pre technologické a inovátorské spoločnosti za svoje inovácie, aby v prípade možných chýb a rizík pracovali na ich odstránení s cieľom zabezpečiť dôveryhodné využívanie AI a jej zodpovedné nasadzovanie,

– Posilniť komunikáciu a spoluprácu medzi štátnymi orgánmi a technologickými spoločnosťami s cieľom lepšie adresovať sociálne a iné riziká digitálnej transformácie pre občanov,

– Implementovať opatrenia o používaní AI, ktoré vzniknú na európskej úrovni prostredníctvom High-Level Expert Group on Artificial Intelligence (AI HLEG).

Uvedenými krokmi sa vytvoria princípy používania AI v štáte, ktoré bude podliehať základom etiky a morálky, ako aj princípom transparentného a bezpečného využívania.

Stav:O úlohe je potrebná diskusia

Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:ÚPPVII

Organizácia – inovačné laby:

Rozvoj digitálnej ekonomiky si bude vyžadovať vznik nových verejných organizácií, ktoré budú schopné asistovať rozvíjajúcemu sa dátovému hospodárstvu a zabezpečia tri základné úlohy: dostatok dôveryhodných dátových zdrojov (pričom sa očakáva, že budú dodržané normy na ochranu osobných údajov) pre potreby správnej činnosti algoritmov umelej inteligencie; podporovať zvádzanie riešení postavených na umelej inteligencii do praxe; a umožniť prístup k dátam a dohľad nad týmto prístupom. Všetky tieto tri úlohy bude mať na starosti laboratórium, ktoré bude plniť funkciu Centra digitálnych inovácií v zmysle konceptu Digitálna Európa.

3.5 Nájdeme vhodný koncept a zriadime „verejný dátový trust“

Verejný dátový trust predstavuje komponent systému dátového hospodárstva, ktorý pomáha sprístupňovať údaje, dozerá nad používaním údajov a chráni ich pred možnými škodlivými účinkami. Rieši tak základnú otázku: akým spôsobom zvýšiť prístup k údajom pre nové technológie za podmienky zachovania dôvery a ochrany osobných údajov. Verejný dátový trust by mal pomáhať organizáciám kategorizovať a sprístupňovať svoje údaje pri zachovaní kvality v dôveryhodnom prostredí spôsobom, ktorý umožní rozdeľovať vzniknutú hodnotu. V rámci snahy o zabezpečenie takýchto údajov bude potrebné experimentovať s rôznymi funkciami verejného dátového trustu: Legálna entita a štruktúra, Mechanizmus pre prístup k údajom, Verejný dohľad nad prístup k dátam, Dôveryhodné úložisko údajov.

Výsledkom musí byť implementácia vybraného modelu v praxi. V tomto procese bude potrebné preskúmať ako je dôvera v dátovom hospodárstve postavená, udržiavaná a ako je ju možné stratiť; a skúmať potreby a názory rôznych zainteresovaných strán.Primárnym záujmom v krátkodobom horizonte bude zabezpečiť údaje: pre potreby sledovania situácie na trhu, pre potreby autonómnej dopravy (najmä presné mapové podklady), pre potreby inteligentného zdravotníctva a údaje zo senzorových IoT sietí (napríklad pre potreby monitoringu životného prostredia a podobne).

Stav:Na úlohe sa začalo pracovať, je ju možné financovať z OP EVS v projekte Dôveryhodné otvorené údaje (NASES) –

Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:ÚPPVII v spolupráci s Národnou agentúrou pre sieťové a elektronické služby (NASES)

24


schválený MV OP EVS

Projekty:Verejné investície v oblasti podpory dátovej ekonomiky budú zamerané na zabezpečenie dostupnosti údajov pre potreby algoritmov a rozvoj dátovej ekonomiky. Výrazné zvýšenie dostupnosti údajov však vyvoláva obavy, aby neboli zneužívané, nedochádzalo k zneužitiu súkromia a aby boli spravodlivo odmeňovaní tvorcovia údajov. Preto je potrebné zvýšiť schopnosti a možnosti správy osobných údajov prostredníctvom služby Moje dáta, kde môže ísť verejná správa príkladom, ak by sprístupnila údaje, ktorými disponuje a ktoré eviduje subjektom, ktorých sa týkajú. Otvoria sa tak možnosti pre tvorbu personálnych a adresných služieb.

3.6 Nasadíme pilotné riešenie pre správu osobných údajov (Personal Information Management System)

Do prostredia eGovernmentu sa nasadí pilotné riešenie Systému na správu osobných údajov (Personal Information Management System - PIMS). Tento systém umožní občanovi a podnikateľovi z jedného miesta kontrolovať všetky dáta, ktoré sú o ňom evidované v jednotlivých systémoch verejnej správy. Naštartuje sa tak akceptácia trhom a spotrebiteľmi a podporí sa vznik ďalších komerčných riešení a aplikácií. Hlavným zámerom tohto projektu bude vybrať vhodné technologické riešenia a normy, ktoré sa dokážu napojiť na dátovú integráciu vo Vládnom cloude, a potvrdiť ich použiteľnosť a škálovateľnosť. Nadviaže sa na skúsenosť so službou Moje dáta, ktorá občanom už dnes poskytuje prehľad podmnožiny údajov, ktoré o nich verejná správa eviduje. Plánuje sa jej rozširovanie na celú údajovú základňu ako aj doplnenie informácie, kto k týmto údajom pristupoval a za akým účelom.

Stav:Na úlohe sa pracuje, momentálne bola podaná ŽoNFP na OPII projekt Rozvoj platformy integrácie údajov (centrálna integračná platforma) a Manažment osobných údajov

Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:ÚPPVII

3.7 Vyskúšame pilotného osobného asistenta postaveného na osobných údajoch

Ak je možné bezpečným a dôveryhodným spôsobom zabezpečiť prístup pre aplikácie k osobným údajom, je možné na základe týchto údajov tvoriť služby s pridanou hodnotou. Súčasným trendom je nástup hlasového užívateľského rozhrania a osobných asistentov, ktoré poskytujú veľké technologické platformy (napríklad Amazon Echo, Cortana, Siri, Google Now), ako i malé špecializované start-upy. Nad službou Moje dáta vyskúšame vývoj osobného asistenta pre využitie vo verejnej správe, ktorý dokáže pomôcť riešiť životné situácie používateľa vo vzťahu k právam a povinnostiam, napríklad pripomínaním termínov, zisťovaním údajov a faktov, pred-vypĺňanie formulárov, odporúčaním postupov, vysvetľovaním pochybností a podobne.

Stav:Na úlohe sa pracuje, momentálne bol podaná ŽoNFP na OPII projekt Rozvoj platformy integrácie údajov (centrálna integračná platforma) a Manažment osobných údajov



Zodpovedný:ÚPPVII

25


3.8 Zabezpečíme „pooly“ dát pre potreby umelej inteligencie

Dynamické dáta, ktoré vznikajú v tokoch vo veľkých objemoch, napríklad IoT senzory, automobily, mobilné technológie, sa stávajú dôležitým zdrojom, ktoré môžu slúžiť pre vývoj a zlepšovanie aplikácií umelej inteligencie. Pre potreby výskumu a vývoja, ako i aplikované použitie v praxi, bude potrebné zabezpečenie dostatočného množstva kvalitných údajov. Systematicky preto vytvoríme „pooly“ dostupných údajov pre prioritné oblasti (najprv doprava, energetika, zdravotníctvo a životné prostredie), ktoré budú kompatibilné s dátovými „poolmi“ v ostatných krajinách EÚ. Práve dáta z dopravy, energetiky, ale aj výskumu sú predmetom negociácie v rámci revízie smernice o informáciách verejného sektora. Cieľom je, aby tieto dáta spadali pod túto smernicu ako dáta kľúčové pre verejný záujem. Je potrebné sprístupňovať stále viac dát v uznávaných štandardoch cez platformy s otvorenými aplikačnými rozhraniami a zabezpečiť, aby k nim mali férový prístup aj malí a strední podnikatelia. V rámci úlohy očakávame tiež vyriešenie problému s vytvorením mechanizmu dôvery a distribúciu hodnoty, ktoré vznikne vďaka zdieľaniu údajov (napríklad prostredníctvom tokenov). Je potrebné tiež zabezpečiť ochranu osobných údajov a teda anonymizáciu sprístupňovaných údajov, ako i zavedenie efektívneho mechanizmu súhlasov.

Stav:Na úlohe sa pracuje, momentálne sa začal pripravovať na štúdii uskutočniteľnosti pre projekt Konsolidovaná analytická vrstva



Zodpovedný:ÚPPVII

3.9 Zabezpečíme dôveryhodné verejné dáta pre použitie v digitálnej ekonomike

Medzi súčasnú politiku v oblasti dátovej ekonomiky patrí zverejňovanie otvorených údajov verejnej správy (pozri tiež Stratégia a akčný plán sprístupnenia a používania otvorených údajov verejnej správy). Nevýhodou otvorených údajov je, že ich ďalšie použitie je možné najmä pre informatívne účely a hodnoty údajov nie sú garantované na použitie na právne účely. Preto sa navrhne a implementuje mechanizmus, kde pre vybrané datasety bude možné overiť ich právoplatnosť, nemennosť a tým pádom dôveryhodnosť. Dôveryhodné otvorené údaje takto umožnia vytvárať automatizované procesy nad údajmi verejného sektora.

Stav:Na úlohe sa pracuje, momentálne sa začal pripravovať štúdia uskutočniteľnosti pre projekt Open Data 2.0 (v rámci ktorého bude nasadená služba pre dôveryhodné otvorené údaje)



Zodpovedný:ÚPPVII v spolupráci s Národnou agentúrou pre sieťové a elektronické služby (NASES)

26


1.2.2 Inovačný ekosystém

Predstavenie témyInovačný ekosystém na Slovensku naďalej výrazne zaostáva za inými krajinami Európskej únie. Neadekvátny ekosystém pre podporu inovácií negatívne ovplyvňuje úspešnosť a konkurencieschopnosť slovenských firiem na medzinárodnom trhu. Toto sa týka predovšetkým malých a stredných podnikateľov. Podpora, ktorá sa zväčša dostáva veľkým firmám sa musí cielene orientovať na malých a stredných podnikateľov. Musíme tiež podporiť nové biznis modely, aby na Slovensku mohli vznikať platformy pre nové sektory podporujúce posilnenie slovenskej digitálnej ekonomiky. Veľkým problémom je aj neexistencia digitálneho inovačného hubu na Slovensku na rozdiel od absolútnej väčšiny ostatných členských štátov Únie.

AmbíciaPotrebujeme, aby na priamo Slovensku reálne vznikali dôležité inovácie, najmä v oblasti „blockchain“ a umelej inteligencie. Potrebujeme zabezpečiť dostatok expertov, kvalitnú výuku na univerzitách a presun aplikácií do praxe. Za týmto účelom vznikne Národné centrum excelencie v umelej inteligencii, ktoré bude úzko spolupracovať so špičkovými výskumnými centrami v zahraničí. Zjednodušíme proces získavania práva na pobyt pre špičkových expertov.

Náš prístup

Digitálna ekonomika vyžaduje modernizáciu legislatívneho rámca. Je preto potrebné čím skôr adaptovať nové koncepty o dátach (prijať zákon o údajoch) a preskúmať vhodné možnosti a problémy pre reguláciu umelej inteligencie, ako i umožnenie distribuovaných riešení dôvery postavených na technológii „blockchain“. Jedným z najdôležitejších cieľov je zakladanie slovenských digitálnych inovačných hubov.

Koncepcie, politiky a legislatíva: Navrhnutím a modernizáciou regulačného rámca, ako aj politík a potrebnej legislatívy sa dá predpokladať nárast nových inovatívnych služieb. Nové koncepcie a regulácie by mali výrazne pomôcť, aby Slovensko bolo miestom pre testovanie nových konceptov a disruptívnych biznis modelov v rámci EÚ.

4.1 Zavedieme systematické hodnotenia vplyvov regulácií na inovácie a digitálne hospodárstvo

Všetky nové aj revidujúce legislatívne návrhy budú musieť zohľadniť podporu inovácie a prejsť digitálnym záťažovým testom v rámci procesu posudzovania vybraných vplyvov („Regulatory Impact Assessment“). Procesy posudzovania vplyvov regulácií budú podporené informačným systémom, v rámci ktorého bude možné modelovať vplyvy a zároveň monitorovať ich reálne dopady po zavedení zmeny do praxe (platforma inteligentných regulácií). Dôležité je umožnenie zapojenia odbornej verejnosti a dotknutých subjektov do procesu prípravy a revízie politík a regulácií prostredníctvom moderných digitálnych nástrojov. V aktualizovanom procese posudzovania vybraných vplyvov bude tiež kladený veľký dôraz na takzvaný Test malých a stredných podnikateľov („Test MSP“), a to so špeciálnym zreteľom na malé a stredné podniky v digitálnej ekonomike. Tento test aplikuje princíp „Najprv myslieť v malom“, aby sa záťaž regulačných zmien zohľadňovala osobitne pre malé a stredné podniky a navrhovali sa opatrenia, ktoré im zjednodušia podnikanie a umožnia inovovať. V rámci aktivity sa tiež prioritizujú kľúčové materiály legislatívnej aj nelegislatívnej povahy, ktoré bude nutné podrobiť dôkladnej analýze vplyvov a aktualizovať ich pre potreby rozvoja digitálnej ekonomiky a pre odstránenie byrokratickej záťaže podnikov, ktorá je v modernej dobe neopodstatnená.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:

27


Potrebné začať prípravu, je ju možné financovať z OP EVS

Júl 2019 September 2021 Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci s ÚPPVII

4.2 Zavedieme systém dynamickej regulácie orientovanej na cieľ

Slovensko bude podporovať a aplikovať najlepšie európske praktiky v oblasti regulovania digitálnych platforiem a sprostredkovateľov tak, aby neboli ohrozené pracovné miesta a bezpečnosť spotrebiteľov a aby sa dosiahol rast ekonomiky a pozitívne inovácie na pracovnom trhu, ktoré povedú k posilňovaniu strednej vrstvy spoločnosti. Koncept dynamickej regulácie umožňuje dotknutým subjektom experimentovať a inovovať postupy tak, aby dosiahli očakávaný cieľ regulácie. Dynamická regulácia tak nepredpisuje presný postup, ako ju dodržať, a tým necháva podnikateľskému prostrediu väčšiu voľnosť. Je obzvlášť vhodná pre odvetvia ako digitálna a platformová ekonomika, ktoré sa veľmi rýchlo vyvíjajú. Navrhovaný koncept sa najskôr odskúša ako pilot na objektívne merateľný cieľ v špecifikovanej oblasti. Pre testovanie nového typu regulácie sa využije koncept takzvaného „sandboxu“. V rámci neho štát navrhne kontrolovaný experiment, kde môžu firmy fungovať novým spôsobom legálne, kým zamestnanci štátnej správy neustále vyhodnocujú výsledky, konzultujú so spotrebiteľmi a účastníkmi trhu a získavajú tak znalosti pre širšie iniciatívy.7




Zodpovedný:Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci s ÚPPVII

4.3 Zjednodušíme odpisovanie investícií do vedy a výskumu

Efektívny rozvoj modernej spoločnosti a výkonnostného hospodárstva štátu priamo závisí od primeraných investícií do vedy a výskumu, ktorých kvalita tvorí základný predpoklad pre úspešné dosiahnutie digitálnej transformácie. Veda a výskum musia byť integrálnou súčasťou ekonomického prostredia, a za týmto účelom vytvoríme katalóg technologického vybavenia univerzitných parkov a iných výskumných pracovísk s možnosťou objednania si ich využitia, pričom užívatelia môžu byť napr. študenti či malí a strední podnikatelia. Týmto sa vytvoria podmienky na dopyt po práci a výsledkoch vedeckých pracovísk na Slovensku, ktoré budú môcť svoje odborné a materiálne kapacity pretaviť do finančných príjmov, ktoré budú môcť spätne investovať do skvalitnenia svojich pracovísk a personálu. Zároveň sa tým zatraktívni vedecké povolanie a slovenská veda a výskum.


Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

4.4 Podporíme digitalizáciu poskytovania sociálnych služieb

Digitálny vek ponúka sociálne znevýhodneným, ťažko zdravotne postihnutým a odkázaným občanom nové dostupné možnosti pre zlepšenie ich každodenných životov. Nové technológie dokážu zefektívniť a skvalitniť život nielen sociálne a zdravotne znevýhodneným a odkázaným občanom, ale aj ich rodinným príslušníkom. Ide o tzv. deinštitucionalizáciu poskytovania sociálnych služieb, čiže vytvorenie a zabezpečenie podmienok pre nezávislý a slobodný život všetkých občanov odkázaných na pomoc spoločnosti v prirodzenom sociálnom prostredí komunity. Základná myšlienka preto je, aby títo občania boli čo najdlhšie v domácom prostredí v blízkosti rodiny a práve digitálne inovácie toto môžu zabezpečiť. Ide napr. o technológie asistovaného žitia, ktoré budú udržateľné vďaka efektívnej

7 Scale-up Europe: A Manifesto for Change and Empowerment in the Digital Agehttp://scaleupeuropemanifesto.eu/

28

http://scaleupeuropemanifesto.eu/


a úzkej spolupráci verejného, súkromného a neziskového sektora, ako aj iné alternatívne formy založené na báze digitálnych služieb.




Zodpovedný:Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s ÚPPVII a Ministerstvom zdravotníctva SR

Organizácia – inovačné laby:Nové inovatívne riešenie na podporu budovania digitálnej ekonomiky a konkurencieschopnosti slovenských malých a stredných podnikateľov sa budú testovať prostredníctvom laboratórií pre vytvorenie inovačnej kapacity a nových biznis-modelov.

4.5 Podporíme nové biznis-modely v digitálnej ekonomike a vytvoríme investičný fond na riešenie prioritných problémov

Cez nové biznis modely je možné dostať vytvorené technológie do praxe a presadiť ich používanie. V prípade, že technológia existuje, častým dôvodom neúspechu býva najmä nesúlad legislatívy a regulačného rámca s možnosťami tejto technológie a príliš malý trh. Aby riešenia boli vitálne, je potrebné, aby ich bolo možné ponúkať v rámci celého digitálneho jednotného trhu. Budeme sa preto venovať snahe systematicky umožniť nové biznis modely v prioritných témach (ako doprava, logistika, zdravotníctvo a neskôr školstvo, finančné služby). Znamená to vytváranie „regulačných sendboxov“, zavádzanie „future-proof regulácií“ a redizajn povoľovania pre potreby digitálnej doby. Slovensko môže slúžiť ako inkubátor nových možností s víziou expanzie do celej EÚ.




Zodpovedný:ÚPPVII

4.6 Podporíme inovačnú kapacitu SME a zavádzanie riešení postavených na umelej inteligencii v praxi

Podniky a inštitúcie musia mať prístup k najlepšiemu know-how a infraštruktúre pre aplikáciu riešení umelej inteligencie do svojej praxe. Vzniknuté centrum digitálnych inovácií preto pomôže spájať dopyt a ponuku a bude šíriť informácie o použití nových riešení v digitálnej ekonomike. Preskúmame možnosť využiť inovačné poukazy na implementáciu AI riešení v malých a stredných podnikoch.


Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:ÚPPVII v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR

Projekty:Zabezpečenie kvalitného ekosystémue pre využívanie inovácií je kľúčové pre získanie všeobecnej dôvery v nové technológie a pre ich úspešné používanie v hospodárstve a spoločnosti.

29


4.7 Zriadime Digitálny inovačný hub

Slovensko je jednou z posledných štyroch členských krajín Európskje únie (spolu s Bulharskom, Rumunskom a Maltou), ktoré nemajú operujúci digitálny inovačný hub. Aj napriek tomu, že dva slovenské digitálne inovačné huby sú už v procese prípravy, je alarmujúce, že u nás doteraz nefunguje ani jeden hub, na rozdiel od iných členských krajín EÚ, kde funguje už niekoľko desiatok hubov ( napr. v Španielsku funguje 43 hubov a ďalších 19 sa pripravuje, v Nemecku 23 hubov a ďalších 25 je v procese prípravy a v Taliansku 21 a 16 sa pripravuje; čo sa týka krajín V4, v Českej republike fungujú 3 huby, v Maďarsku 2 a ďalšie 2 sú v príprave a 4 huby operujú už aj v Poľsku, pričom až 7 ďalších sa zakladá.)Pritom práve digitálne inovačné huby poskytujú jedinečnú príležitosť pre zabezpečenie širokého využívania digitálnych technológií v hospodárstve a spoločnosti. Huby fungujú ako one-stop shopy, v rámci ktorých podniky, predovšetkým malí a strední podnikatelia, ako aj entity verejného sektora získavajú prístup k využívaniu umelej inteligencie, superpočítačov a iným digitálnym technológiám, s cieľom zlepšiť ich fungovanie a konkurencieschopnosť v digitálnej dobe.

Stav:Dva digitálne inovačné huby sú v procese prípravy.

Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:Ministerstvom hospodárstva SR v spolupráci s ÚPPVII

4.8 Vytvoríme Centrum excelencie pre výskum umelej inteligencie

Identifikujú sa vhodné oblasti, v ktorých je vhodné využiť na rozhodovanie umelú inteligenciu, aby bolo možné presne vymedziť kompetencie umelej inteligencie, jej limity ako aj morálne aspekty a otázku zodpovednosti a práv. Európska komisia plánuje v roku 2020 financovať sieť európskych centier excelencie 50 miliónmi EUR prostredníctvom programu Horizont 2020 a práve do tejto siete sa plánuje Slovensko zapojiť. Vytvoria sa viaceré testovacie inovačné laby tzv. „Living Labs“, akým bude napríklad vyššie spomenutá dráha alebo inteligentné mestečko, kde sa bude testovať spolu s akademickým sektorom využívanie umelej inteligencie v praxi, napríklad pri riadení dopravných prostriedkov, dronov a dopravy, a vplyvy na reguláciu. Slovensko tak prispeje k celkovej diskusii o vhodnom regulačnom rámci pre digitálnu ekonomiku.

Stav:Potrebné začať prípravu, je ju možné financovať z OP EVS.

Spustenie:Júl 2019

Dokončenie:September 2021

Zodpovedný:ÚPPVII

4.9 Pripravíme pilotný projekt inteligentného mestečka s pokrytím 5G a s pilotnými riešeniami internetu vecí

Slovenské mestá sa potrebujú stať koherentným celkom – platformou, pomocou ktorej budú prepájať potreby svojich občanov s poskytovateľmi riešení. V tomto smere je dôležitým krokom organizačná a technologická integrácia miest tak, aby došlo k zlepšeniu existujúcich služieb a rozvoju nových „smart“ služieb. Transparentnosť, angažovanosť verejnosti a iných zainteresovaných strán, riadenie výkonnosti a efektívne využívanie zdrojov sa stanú kľúčovými charakteristikami úspešných miest budúcnosti.Myšlienka v pozadí tejto aktivity predstavuje uskutočnenie potrebných krokov pre naštartovanie udržateľného rozvoja miestnej samosprávy prostredníctvom konkrétnych opatrení a riešení, ktoré prinesú aj prvé „hmatateľné“ výsledky. Identifikuje sa preto vhodné mesto, ktoré by boli ochotní telekomunikační operátori pokryť sieťou 5G v testovacej prevádzke. V tomto meste sa potom budú skúšať autonómne autá, inteligentné systémy na riadenie dopravy a ďalšie riešenia založené na internete vecí, ktoré zvyšujú kvalitu života občanov a bezpečnosť a zlepšujú životné prostredie. Cieľom bude preukázať, že tieto technologické riešenia majú potenciál zvyšovať kvalitu života

30


v mestách a že sú udržateľné. Očakáva sa, že sa takouto aktivitou prispeje ku komerčnému nasadzovaniu týchto inovatívnych riešení po celej krajine.

Stav:Riešenie ešte nie je identifikované



Zodpovedný:ÚPPVII

31


1.2.3 Autonómna automobilita

Predstavenie témyTéma autonómnej dopravy je momentálne vzhľadom na akcelerujúce problémy s plynulosťou dopravy na Slovensku horúcou témou a na odštartovanie prípravnej fázy procesu samotného testovania chýba už len niekoľko krokov, keďže Národný projekt „Zlepšenie verejných politík v oblasti dopravy, inovačnej kapacity v doprave a podpora partnerstva v zavádzaní inteligentnej mobility” bol schválený a je pripravený na samotnú realizáciu v partnerstve Ministerstva dopravy a výstavby SR a Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.

Je známe, že Slovensko patrí medzi svetových lídrov vo výrobe automobilov. Vo svetovom rebríčku krajine patrí prvé miesto s produkciou 192 áut na tisíc obyvateľov a v rebríčku produkcie áut v absolútnom vyjadrení patrí Slovensku dvadsiate miesto s produkciou tesne nad 1 miliónom áut ročne. Slovensko však s ohľadom na priemyselnú revolúciu 4.0 potrebuje byť lídrom nielen vo výrobe, ale aj v inováciách v doprave. Zavedenie politík inteligentnej dopravy predstavuje veľkú príležitosť pre Slovensko pre vybudovanie nových podnikov venujúcim sa inováciám a aktivitám s pridanou hodnotu. Je preto veľmi žiadúce a efektívne, aby testovanie autonómnych a prepojených vozidiel prebiehalo priamo na území Slovenska.

Slovensko má taktiež pre testovanie autonómnej dopravy jedinečný testovací potenciál. Aj napriek tomu, že testovacie dráhy už existujú v susedných krajinách aj inde, testovacia mapa je ešte relatívne riedka. Navyše, testovanie autonómnych vozidiel v Európe, vrátane krajín ako Nemecko či Veľká Británia, prebieha naďalej vo všeobecnej škále veľmi pomaly. Hlavným dôvodom pomalšieho testovacieho tempa a väčšieho počtu regulácií je vyšší dôraz na bezpečnosť s cieľom vyvarovať sa možných zlyhaní či nehôd autonómnych vozidiel, ku ktorým došlo napr. v USA. Tento fakt zlepšuje súčasnú nepriaznivú štartovaciu pozíciu Slovenska na poli autonómneho testovania. Jedinečný potenciál Slovenska v oblasti testovania oproti susedným krajinám ako Česko, Maďarsko, Poľsko a Rakúsko tkvie vo niekoľkých faktoroch:

1. Po prvé, Slovensko disponuje unikátnou geografickou polohou, keďže má spoločné hranice so všetkými ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky, ako i s Rakúskom. Hlavné mesto krajiny má tiež jedinečnú polohu, keďže sa geograficky nachádza veľmi blízko k metropolám Viedeň, Budapešť a Praha. Žiadne iná krajina V4 nedisponuje rovnakým potenciálom, keďže práve autonómne prepájania stredoeurópskych hlavných miest je obrovským investičným lákadlom do blízkej budúcnosti. Takže vzhľadom na svoju unikátnu polohu môže na Slovensku vzniknúť testovacia dráha spájajúca Bratislavu s Českou republikou, Rakúskom či Maďarskom.

2. Po druhé, Slovensko je pôsobiskom štyroch veľkých automobiliek – KIA, Peugeot, Jaguar a Wolkswagen – pričom sa do budúcnosti predpokladá príchod ďalších. Žiadny zo susedných štátov nedisponuje takou koncentráciou technologického know-how a inovácií v automobilovej výrobe ako práve Slovensko.

3. Po tretie, Slovensko disponuje jedinečnou technologickou infraštruktúrou, keďže je momentálnym svetovým lídrom v produkcií áut na obyvateľa i v celkovom objeme produkcie áut ročne a je pôsobiskom viacerých inovatívnych technologických spoločností a start-upov.

AmbíciaSlovensko sa chce stať lídrom pre testovanie autonómnych vozidiel a nových prvkov v regióne V4 v rámci nasledujúcich troch rokov. Znamená to, že potrebujeme dostatočnú infraštruktúru, ale najmä komplexný systém pre podporu realizácie testov a fungujúci ekosystém verejných, súkromných a akademických inštitúcií.Slovensko sa stane krajinou, v ktorej bude možné skúšať nové biznis modely v doprave. Cieľom je, aby na Slovensku vznikali služby postavené na spracovaní dát dopravy, aby bol priestor pre skúšanie nových platforiem

32


Dopravné politiky budeme navrhovať a dopravné problémy budeme riešiť na základe spracovania dát.

Náš prístup Snaha vytvoriť ekosystém partnerov, ktorý budú schopný zabezpečovať jednotlivé úlohy

v testovaní a zavádzaní autonómnej dopravy, Dôraz na inovácie v reguláciách, ktoré umožní inovatívnym spoločnostiam prinášať nové

riešenia, najmä v oblasti dopravných platforiem, Dôraz na zabezpečenie dostatočných dát, najmä presných mapových podkladov, Testovanie a budovanie infraštruktúry ako súčasť národného výskumu a vývoja.

Koncepcie, politiky a legislatíva:Vytvorenie podmienok pre efektívne a úspešné testovanie autonómnych vozidiel si v prvom rade vyžaduje jasnú stratégiu rozvoja inteligentnej dopravy na Slovensku, ktorá momentálne absentuje. Bude tak možné nasmerovať energiu v sektore vhodným smerom. Zavedenie testovania autonómnych vozidiel do praxe si rovnako vyžaduje i dôkladnú a efektívnu prípravu súvisiacej legislatívy, a to konkrétne:

5.1 Prijmeme národnú Stratégiu pre inteligentnú mobilitu

Stratégia zadefinuje priority a obsah verejnej politiky v oblasti inteligentnej mobility. Určí sa spôsob budovania ITS v SR s dôrazom na strategické uchopenie témy testovania autonómnych vozidiel a sofistikovaných dopravných služieb. Stratégia bude predložená Vláde SR. Dokument definuje, ako vytvoriť funkčné inovačné partnerstvo so súkromným sektorom – to znamená, ako podporiť podnikateľské subjekty inovovať v spolupráci s verejným sektorom aj v riskantnejších oblastiach.

Stav:Momentálne sa pripravuje národný projekt „Zlepšenie verejných politík v oblasti dopravy, inovačnej kapacity v doprave a podpora partnerstva v zavádzaní inteligentnej mobility“ z OP EVS, má už schválny zámer národného projektu

Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:Ministerstvo dopravy a výstavby SR

5.2 Navrhneme koncept inovačného partnerstva PPP pre riešenia inteligentnej mobility

Pripraví sa metodológia a postupy inovačného partnerstva, na základe ktorých bude možné podporiť realizovanie testovacích prostredí a testovacích scenárov.


Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:ÚPPVII

33


5.3 Navrhneme Akčný plán nasadenia inteligentnej mobility Slovenskej republiky

Akčný plán má byť pretavením Stratégie pre inteligentnú mobilitu do plánu formou definície konkrétnych krokov, vrátane podpory jeho schvaľovania, komunikácie a prezentácie. Akčný plán bude obsahovať štandardizovaný zoznam úloh pomocou SMART metodiky, t.j. všetky úlohy budú jasne popísané, vrátane ich vlastníka, cieľového dátumu, spôsobu kontroly a overenia výsledku a pod.

Akčný plán a určenie priorít zjednoduší a zefektívni zadelenie potrebných aktivít a činností s ohľadom na najdôležitejšie priority a následne poskytne základný rámec na finančnú alokáciu pre tieto aktivity. Akčný plán a zoznam úloh bude reflektovať medzinárodné záväzky SR a strategické materiály na úrovni EK aj SR, vrátane určenia zodpovednosti a potrebnej kooperácie.





5.4 Pripravíme legislatívy pre testovanie autonómnych vozidiel a prevádzku autonómnych vozidiel

Navrhnú sa rámce potrebných legislatívnych zmien a ďalšie potrebné podklady pre prijatie legislatívy v dotknutých a relevantných oblastiach a stanoví sa presný harmonogram predmetných legislatívnych zmien.Pripraví sa legislatíva pre oblasti prepojených a autonómnych vozidiel, inteligentných dopravných systémov a príbuzných tém.

Stav:Momentálne sa pripravuje národný projekt „Zlepšenie verejných politík v oblasti dopravy, inovačnej kapacity v doprave a podpora partnerstva v zavádzaní inteligentnej mobility“ z OP EVS, má už schválený zámer národného projektu

Spustenie:Júl 2019



5.5 Zriadime „Regulačný sandbox“ pre inteligentnú mobilitu

Tzv. Regulačný sandbox predstavuje pilotné riešenie vysoko inovatívneho a reakčného stupňa regulácie. Pôjde o procesné a organizačné vymedzenie inovatívneho change manažmentu za účelom tvorby testovacích prostredí formou sandboxov a ich flexibilného prispôsobovania sa inováciám. Ide teda o mechanizmus na vytváranie efektívnych regulácií, ktoré zároveň udržujú rýchle tempo s neustále vyvíjanými inováciamiV tomto procese sa vytvoria pravidlá, nástroje a procesy Regulačného sandboxu pre inteligentnú mobilitu, ktoré prinesú nástroje lepšej regulácie do oblasti dopravy a experimentovanie s novým nastavením pravidiel. Regulačný sandbox tak bude slúžiť inštitúciám a subjektom štátnej správy pri nastavovaní samotných pravidiel, procesov a nástrojov regulácií.

34






Organizácia – inovačné laby:Po vytvorení koncepcie a po legislatívnej príprave je veľmi dôležitým krokom smerom k úspešnému zavedeniu testovania autonómnej dopravy zriadenie unikátnej platformy pre inteligentnú mobilitu, ktorá bude základnou entitou pre zastrešovanie a koordinovanie samotného testovania a pre neskoršie zavádzanie inovácií v doprave:

5.6 Zriadime platformu pre inteligentnú mobilitu ako „Smart mobility lab“

Smart mobility lab bude slúžiť ako modelová platforma pre koordináciu, implementáciu a demonštráciu inovatívnych riešení pre inteligentnú dopravu, ktorá bude vedcom poskytovať možnosť experimentovať a testovať inovácie pre autonómnu dopravu predtým, ako budú môcť byť implementované do skutočných vozidiel a skutočnej premávky. Vedci tak budú v Smart mobility labe vyvíjať a testovať inteligentné dopravné riešenia v simulovaných dopravných situáciách s autonómnymi modelovými vozidlami, bezdrôtovou komunikačnou sieťou a polohovacím systémom založeným na infračervených kamerách. Pre vybranú lokalitu budú podľa záujmu vedcov a podnikov dostupné vysokopresné mapové podklady pre testovanie autonómnej mobility. Smart mobility lab je tak priestor pre testovanie dopravných riešení (blízkej) budúcnosti.Platforma bude navrhovať inovácie v oblasti dopravy, koordinovať zavádzanie inovácií a nastavovať princípy a pravidlá fungovania ekosystému pre podporu a škálovanie inovácií. Rovnako bude vytvárať podmienky a umožňovať vznik inovačných partnerstiev verejného, súkromného a akademického sektora pre podporu inovácií v doprave.


Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:Ministerstvo dopravy a výstavby SR v spolupráci s ÚPPVII

Projekty:Zavedenie testovania autonómnych vozidiel okrem už opísaných procesných krokov ďalej vyžaduje ďalšie nevyhnutné podporné procesy pre vytvorenie celkovej infraštruktúry testovania autonómnych vozidiel. Tieto procesy budú realizované formou nasledujúcich projektov:

35


5.7 Vybudujeme inštitúcie pre podporu testovania autonómnych vozidiel

Zavedieme tzv. „One stop shop“ pre riešenie testovania autonómnych vozidiel a pre testovanie riešení inteligentnej mobility. Ide o miesto, kde budú sústredené informácie pre aktívnu podporu cieľových skupín. To znamená, že inovatívny subjekt získa informácie o štandardoch, metodikách, legislatíve, formách testovania ako aj o forme disponibilnej finančnej pomoci na jednom mieste. Nastavíme vydávanie licencií pre prepojené a autonómne vozidlá (ktoré môžu byť buď v štádiu pred komerčným uvedením na trh alebo ako plne licencované vozidlá pre bežnú prevádzku). Preskúmame možnosti zriadenia Národného operátora pre testovanie autonómnych vozidiel, ktorý bude garantovať a koordinovať výkon testov v rámci one stop shopu.





5.8 Zavedieme do praxe vybrané inovačné koncepty v doprave v pilotnom rozsahu, tzv. Proof of Concept

Opatrenie bude v prvom kroku pozostávať z pilotného testovania – tzv. Proof of Concept – vybraných inovácii v oblasti smart mobility za účelom získania poznatkov, nevyhnutných pre budúce nastavenie podporných finančných mechanizmov pre realizáciu projektov v oblasti smart mobility. V druhom kroku sa pristúpi k samotnému zavádzaniu vybraných inovačných konceptov v doprave do praxe. Tieto pilotné testovania a zavádzania inovačných konceptov budú mať obmedzenú časovú i priestorovú pôsobnosť, pôjde napríklad o testovanie niektorých aspektov prepojených a autonómnych vozidiel, koncept smart križovatky či využitie inovatívnych nástrojov pre zber dopravných informácii. Medzi možné oblasti testov ako Proof of Concepts zaraďujeme napríklad použitie presnejších máp, resp. viacero druhov máp na území testu a vyhodnotenie ich vhodnosti pre aplikáciu na území SR, otestovanie cezhraničnej automatizovanej výmeny prevádzkových informácií pri prejazde auta napr. z ČR do SR, spracovanie dát z áut s vyššou mierou autonómie v riadení a ich použitie pre inteligentné dopravné systémy napr. v rámci koncepcie SmartCity, alebo pre kontinuálne vylepšovanie mapových podkladov, a podobne.

Stav:Riešenie ešte nie je identifikované




36


1.2.4 Inovácie vo finančníctve (FinTech)

Predstavenie témyInovácie a vedecko-technický pokrok sa v čoraz väčšej miere prejavujú aj v oblasti finančných služieb. Môžeme konštatovať, že využívanie technologicky pokročilých postupov a systémov od základov mení poskytovanie finančných služieb tak zo strany finančných inštitúcií, ako ja koncových užívateľov. Hoci technológie prenikajú do oblasti finančného trhu po celé desaťročia, miera, akou menia finančný trh v súčasnosti je výnimočná. V priebehu niekoľkých rokov sa môže zmeniť spôsob využívania a najmä poskytovania produktov a služieb bánk, poisťovní alebo obchodníkov s cennými papiermi. Rýchlosť a intenzita technologického vývoja v oblasti FinTech je sprevádzaná vznikom podnikateľských modelov, ktorých obsah a rozsah nie je v platnom legislatívnom rámci jednoznačne vymedzený. To sú aj dôvody prečo sa musia inštitúcie zaoberajúce sa reguláciou a výkonom dohľadu nad finančným trhom touto problematikou začať zaoberať tak, aby bola zabezpečená stabilita finančného sektora a primeraná ochrana finančných spotrebiteľov a bolo možné využiť vysoký potenciál pridanej hodnoty nových technológií pre reálnu ekonomiku.Už v súčasnosti sa tento potenciál snažia využívať novovznikajúce spoločnosti, ale aj existujúce finančné inštitúcie zmenou svojich biznis modelov. Rovnako regióny a celé krajiny sa snažia vytvoriť vhodné podmienky a priaznivé prostredie pre vznik a príchod takýchto inovatívnych spoločností.FinTech ako ucelené odvetvie sa začína len tvoriť a preto je pre slovenskú ekonomiku dôležité venovať sa podpore inovácií v tejto oblasti komplexne už pri jeho zrode. Slovensko má v tomto smere výnimočný potenciál. Má vysoký podiel mladých ľudí na celkovom obyvateľstve. Tí sú navyše talentovaní a kvalifikovaní. Dôkazom je rozrastajúci sa počet IT spoločností a IT klastrov a presadzovanie sa slovenských spoločností na globálnom trhu. Slovensko je dlhodobo priestorom, v ktorom zahraničné spoločnosti testujú svoje nové technológie. Ak k tomu pripočítame dobrú penetráciu internetového pripojenia, vysoký podiel obyvateľstva využívajúceho finančné služby a ochotu skúšať inovácie je Slovensko krajinou schopnou absorbovať, ale aj produkovať nové inovatívne produkty a služby a lákať inovačné spoločnosti zo zahraničia.

AmbíciaSlovensko má potenciál stať sa regionálnym lídrom v oblasti finančných inovácií. Našou ambíciou je vytvorenie prostredia, ktoré bude podporovať slovenské ako aj zahraničné inovatívne spoločnosti. Prostriedkom na jej dosiahnutie je nastavenie vhodného regulačného rámca, vytvorenie stimulujúceho prostredia, v ktorom sa účastníci trhu stretávajú s regulátormi v otvorenej diskusií a zároveň diskutujú navzájom, čo podporuje výmenu skúseností a informácií a podporuje inovatívne spoločnosti pri zavádzaní inovatívnych riešení, služieb a produktov finančného trhu do bežnej praxe. Podporou vzdelávania v oblasti inovácií a informovaním o najnovších trendoch, či už v rámci špecializovaných platforiem (Centrum pre finančné inovácie) alebo prostredníctvom inováciám venovaných podujatí, sa zároveň podporujeme inovatívny spôsob myslenia medzi podnikateľmi ako aj širokou verejnosťou. Už v súčasnosti je možné pozorovať trend otvorenosti voči finančným inováciám a ich využívaniu na každodennej báze. Klienti dokonca sami nové technológie vyhľadávajú a požadujú ich od svojich bánk alebo poisťovní. Naším cieľom je umožniť finančným inštitúciám zameriavať sa na pokrokové postupy, odstrániť nežiadúce prekážky pri ich zavádzaní a pri zachovaní vysokej úrovne ochrany slovenského finančného trhu umožniť jeho prechod do digitalizovanej budúcnosti.

Náš prístupVybranými opatreniami nastaviť fungovanie regulačného prostredia, v ktorom bude v úzkej interakcii spolupracovať verejná správa, orgány dohľadu ako aj subjekty trhu. Zároveň poskytnúť možnosť participácie na tomto procese širokej verejnosti a akademickej obci. Vývoj v oblasti finančných inovácií a vedecko-technický pokrok postupuje veľkou rýchlosťou a preto je nevyhnutné, aby orgány

37


vytvárajúce reguláciu a dohliadajúce nad jej uplatňovaním boli v priamom kontakte s trhovými subjektmi a inovatívnymi spoločnosťami. Len týmto spôsobom je možné dynamicky reagovať na nové výzvy a nové podnety v rámci rýchlo sa rozvíjajúceho prostredia.

Koncepcie, politiky a legislatíva: Inovácie vo finančnom sektore môžeme reálne a systematicky podporovať len prostredníctvom efektívneho fungovania regulačného prostredia a nastavením vhodných koncepčných rámcov.

6.1 Zanalyzujeme prínosy a možné využitie konceptu regulačného sandboxu finančných inovácií

Sandbox je koncepčne pokračovaním projektu inovačného hubu a to v štádiu po udelení licencie finančnej inštitúcií, ale pred plným nasadením produktu alebo služby do používania. V zahraničí býva tento koncept nazývaný aj ako „hand-held regulation“. Hlavnou zložkou a predpokladom pre regulačný sandbox je zadefinovanie podmienok pre obmedzené nasadenie alebo testovanie inovatívneho riešenia v praxi na malej vzorke užívateľov alebo obmedzenom sete dát. V tomto režime si je subjekt schopný otestovať navrhované riešenie a v úzkej spolupráci s orgánom dohľadu doladiť jeho budúce používanie v súlade s existujúcimi regulačnými podmienkami. Koncept zároveň poskytuje orgánom dohľadu a regulátorom dodatočné informácie o implikáciách a vplyvoch technologického riešenia a umožňuje proaktívne identifikovať a odstrániť možné riziká. Záverom analýzy bude rozhodnutie o vhodnosti konceptu regulačného sandboxu v podmienkach slovenského finančného trhu a jeho následné spustenie alebo nahradenie iným vhodným konceptom (rozšírenie pôsobnosti inovačného hubu alebo využívanie podmienených povolení).

Stav:V príprave

Spustenie:Júl 2019


Zodpovední:Ministerstvo financií SR v spolupráci s Národnou bankou Slovenska (NBS)

6.2 Zanalyzujeme potreby regulácie crowdfundingu

Crowdfunding je prvou väčšou oblasťou odvetvia tzv. alternatívneho financovania, ktorému sa v rámci finančných inovácií spolu s Národnou bankou Slovenska chceme venovať. Dôvodom je rozvoj tohto odvetvia v predchádzajúcich rokoch na Slovensku a to vo svojej investičnej zložke (crowdinvesting), tak aj v zložke požičiavania (crowdlending/peer-to-peer lending) a z toho prameniaca potreba primerane posúdiť, nakoľko je potrebná a vhodná rámcová regulácia na stabilné fungovanie finančného trhu. Neregulované prostredie môže byť rizikové pre investorov, ktorí do cowdfundingových platforiem investujú ako aj pre ich klientov, ktorý ich prostredníctvom získavajú financie na projekty alebo pre bežnú spotrebu. Regulácia v istej forme by mohla byť vhodná aj z dôvodu predchádzania neželaným situáciám z minulosti v oblasti mimo bankového požičiavania, kedy absencia regulačného rámca ohrozovala konečných klientov z dôvodu často nekalých praktík poskytovateľmi finančných prostriedkov. Výsledkom analýzy by mal byť podklad pre rozhodnutie o rámcovej regulácií odvetvia crowdfundingu alebo záver, že odvetvie nie je potrebné regulovať ako súčasť finančného trhu, ale bude postačujúce len sprehľadnenie existujúceho platného právneho rámca pre väčšiu istotu a ochranu používateľov ako aj investorov tohto odvetvia.

Stav:V príprave

Spustenie:Júl 2019


Zodpovední:Ministerstvo financií SR v spolupráci s Národnou bankou Slovenska (NBS)

38


6.3 Zanalyzujeme možnosť využiteľnosti tokenizácie aktív

Tokenizácia aktív je novodobý trend na finančnom a nefinančnom trhu vo svete, ktorým sa v posledných rokoch podarilo vytvoriť nový a rastúci kanál na prílev finančných prostriedkov do reálnej ekonomiky. Odhad rastu hovorí o 9 miliardách USD v roku 2017 v oblasti tokenizácie (Initial Coin Offering) a 14,2 miliardy USD len v prvom kvartály 2018. Je pritom potrebné povedať, že pôvodné smerovanie investícií do softvérového segmentu sa mení a tokenizácia, ako možnosť monetizovania podnikania, sa otvára aj iným odvetviam výroby tovarov a poskytovania služieb. Reguláciu tohto odvetvia v určitej forme už v súčasnosti majú Švajčiarsko, Estónsko a Malta. Francúzsko reguláciu intenzívne pripravuje. Úlohou analýzy bude detailne preskúmať možné prínosy pre otvorenie ďalšieho kanála alternatívneho financovania reálnej ekonomiky a zároveň identifikovať možné riziká (podvody, ochrany pred legalizáciou) a navrhnúť opatrenia na ich riadenie a predchádzanie. Záverom analýzy by mal byť ucelený informačný základ na zodpovedné rozhodnutie o možnosti regulovania odvetvia tokenizácie v podmienkach slovenského právneho poriadku.

Stav:V príprave

Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:Ministerstvo financií SR

Organizácia – inovačné laby: Musíme poskytovať podrobnejšie a zrozumiteľné informácie záujemcom o podnikanie a zavádzanie inovatívnych produktov a služieb na slovenský finančný trh.

6.4 Posilníme činnosti Centra finančných inovácií

Vytvorenie platformy pre diskusiu MF SR, NBS ako aj iných ústredných orgánov štátnej správy a účastníkov trhu o najnovších trendoch a potrebách pri zavádzaní finančných inovácií. Centrum pre finančné inovácie vzniklo v roku 2018 ako pracovná skupina MF SR a jeho práca sa delí na viacero úrovní horizontálne – všeobecná platforma a jednotlivé pracovné skupiny ku konkrétnym oblastiam finančných inovácií a vertikálne na slovenskú a európsku vetvu. Všeobecná skupina sa stretáva raz kvartálne a témou jej diskusií je všeobecný vývoj v oblasti FinTech na slovenskej, európskej ako aj svetovej úrovni. Zároveň identifikuje témy a okruhy pre prácu dedikovaných pracovných skupín. Tie sa schádzajú podľa potreby s konkrétnym zadaním, napr. analýza regulácie crowdfundingu. Úlohy tohto akčného plánu v oblasti FinTech sú diskutované a pripravované v úzkej spolupráci so zainteresovanými subjektmi práve prostredníctvom pracovných skupín Centra pre finančné inovácie. V európskej dimenzii práce centrum prostredníctvom Finančnej jednotky Stáleho zastúpenia SR pri Európskej únií diskutuje s partnermi z európskych inštitúcií a iných členských štátov o spoločných témach v oblasti FinTech a všeobecnejšie v oblasti zavádzania inovácií. Práca centra je kontinuálna a bude prebiehať tak, aby pokrývala inovácie v oblasti finančného trhu, ktoré sú známe v súčasnosti alebo ktorých uplatnenie prinesie najbližší vývoj.

Stav:Zavedené


Dokončenie:Kontinuálne

Zodpovední:Ministerstvo financií SR

39


1.3 Zlepšíme schopnosti verejnej správy využívať dáta a inovácie

Predstavenie témPriorita „Zlepšíme schopnosti verejnej správy využívať dáta a inovácie“ pozostáva z dvoch podtém:

1.3.1 Dáta vo verejnej správe

1.3.2 Inovácie vo verejnej správe

Spustime implementáciu konceptu „Data-driven state“: Zámer si vyžaduje výrazne zlepšenie využívania a spracovania údajov na analytické účely inštitúciami verejnej správy aby verejná správa dokázala poskytovať kvalitné služby a štát bude prijímať rozhodnutia na základe najlepších znalostí, ktoré sú k dispozícii. Naše inštitúcie musia vedieť, ako reálne používať údaje a tiež, aby rozhodovanie na základe údajov bolo možné. Takáto zmena fungovania verejnej správy si vyžaduje realizáciu krokov na všetkých úrovniach verejnej správy, predpokladaná zmena si vyžaduje politickú podporu a výrazné technické kapacity. Iniciatíva bude centrálne koordinovaná Dátovou kanceláriou verejnej správy, ktorá vzniká na ÚPVVII. Centrálne sa navrhnú rámce, skutočné zmeny inštitúcii je však možné realizovať na lokálnej úrovni, preto v rámci OPII vznikne priestor pre realizáciu transformačných projektov, podporených technológiami, ako je umelá inteligencia alebo „blockchain“. V tejto snahe bude potom možné pokračovať aj realizáciu projektov v rámci nového programu Digitálna Európa.Verejná správa sa naučí inovovať: Výrazne skrátime čas potrebný na zavedenie inovácie do praxe. Vo verejnej správe sa stane bežné, aby sa testovali pilotné riešenia a používali sa metódy inovačného obstarávania. Inovačný cyklus IT riešení treba do roku 2021 znížiť pod jeden rok. Experimentovanie, organizovanie súťaží a zapájanie malých a stredných podnikov sa stane štandardom, ako inštitúcie verejnej správy fungujú. Zreformujeme preto princípy partnerstva s akademickým a súkromným sektorom, je potrebné zjednodušiť. Navrhnú sa úpravy procesov obstarávania a zavádzanie princípov vyššej transparentnosti, sústredenie sa na výsledky. Očakávame výraznú podpora experimentovania s technológiami vo verejnej správe a celková zmena kultúry smerom k start-upovému mysleniu, alebo presadenie konceptu „e-Government ako platforma“ do praxe, čo znamená, že inovácie verejných služieb môžu zaujímavým spôsobom vytvárať aj tretie strany, súkromný sektor alebo neziskové organizácie.

Prehľad opatrení V oblasti zlepšenia schopností verejnej správy využívať dáta a inovácie sú definované nasledovné opatrenia:

Tabuľka 8: Opatrenia krátkodobého horizontu pre dáta vo verejnej správe

DÁTA VO VEREJNEJ SPRÁVE



7.1 Navrhneme koncepciu pre Reguláciu 2.0

7.2 Rozšírime a systematizujeme návrh verejných politík na základe dát

7.3 Zmodernizujeme fungovanie orgánov dozoru a dohľadu

40



7.4 Spustíme prvotné činnosti Dátovej kancelárie verejnej správy

Projekty

7.5 Vybudujeme konsolidovanú analytickú vrstvu a sprístupníme dôležité analytické nástroje pre potreby inštitúcií verejnej správy

7.6 Vytvoríme systém pre zdieľanie priestorových informácií

7.7 Implementujeme projekty pre lepšie využitie dát v inštitúciách verejnej správy (s využitím metód umelej inteligencie)

7.8 Implementujeme pilotné projekty pre využitie „blockchain“ vo verejnej správe


Tabuľka 9: Opatrenia krátkodobého horizontu pre inovácie vo verejnej správe

INOVÁCIE VO VEREJNEJ SPRÁVE



8.1 Zjednodušíme procesy verejného obstarávania

8.2 Každé ministerstvo si vytvorí svoju vlastnú sektorovú stratégiu pre AI a digitálnu transformáciu

8.3 Navrhneme koncept inovačného partnerstva PPP

8.4 Zavedieme inovatívne verejné obstarávania do praxe prostredníctvom prípravy metodík, podpory pri pilotných projektoch a osvety


8.5 Zriadime Inovačný lab vo verejnej správe

8.6 Spustíme prvotné činnosti Inovačného labu pre behaviorálne inovácie (digitálnu Nudge unit)

8.7 Zriadime Inovačný lab pre samosprávy a rozvoj územia

Projekty

8.8 Vytvoríme platformu pre hľadanie inovatívnych riešení

8.9 Umožníme nové príležitosti pre podnikanie a inovácie verejných služieb pomocou open API


41


1.3.1 Dáta vo verejnej správe

Predstavenie témyPrvou oblasťou, kde môžu nové inovácie vyplývajúce z dátovej ekonomiky mať reálny vplyv je práve verejná správa. Verejná správa je tvorená štruktúrou inštitúcii, ktoré sa snažia vykonávať svoje poslanie a pridelené funkcie v rámci jasných kompetencií, 21. storočie však stiera kedysi jasné hranice vďaka novým vrstvám súvislostí, ktoré vznikajú v digitálnej dobe. Väčšinu inštitúcii verejnej správy je možné výrazne modernizovať pomocou digitálnych technológií a lepšieho využitia údajov v rámci každej funkcie. Vzniká priestor na zvýšenie efektivity pri šetrení zdrojov, najmä vďaka lepším schopnostiam predikovať a plánovať. Znamená to, že inštitúcie sa lepšie prispôsobia súčasnému stavu, keď je k dispozícii veľké množstvo dát o jednotlivých sektoroch hospodárstva a ľudskej činnosti, ale procesy v inštitúciách sú stále nastavené na časy, keď bolo ťažké dostať sa k informáciám. Znamená to, že je možné plánovať prechod od byrokratickej, na procedúry a povolenia orientovanej k organizácii viac flexibilnej, agilnej a orientovanej na ciele.Existujú tri základné dôvody, pre ktoré je možné byť optimistický, že v krátkodobom horizonte sa podarí dosiahnuť výsledky:

1. Inštitúcie verejnej správy dnes nefungujú optimálne. Po pokuse o optimalizáciu procesov je momentálne snaha o zlepšenie analytických a rozhodovacích schopností inštitúcii vďaka lepšiemu využitiu dát považovaná za najlepší spôsob ako dosiahnuť zlepšenie a veľa reformných iniciatív, ktoré sú pripravované v rámci OP EVS je orientovaných na zlepšenie využívania dát pri návrhu politík.

2. Nové technológie postavené na využití dát priniesli výrazné úspechy v súkromnom sektore a platformová ekonomika funguje. Hlavná otázka je, akým spôsobom dosiahnuť podobný úspech aj vo verejnej správe. Existuje množstvo úspešných skúseností zo zahraničia, ktoré je možné preniesť. Aj vďaka prepadu verejných investícii do IT za posledné 3 roky je možné sledovať výraznú snahu IT sektora prichádzať s hodnotnými riešeniami.

3. Je v kompetencii a v moci verejnej správy iniciovať a riadiť predpokladanú transformáciu, čo môže výrazne pomôcť aj ostatným sektorom ekonomiky, ktoré môžu byť inšpirované navrhovanými inováciami a riešeniami.

AmbíciaNašou ambíciou je spustiť implementáciu konceptu „Data-driven state“ (štátu, ktorý funguje na základe využívania dát) do praxe v podmienkach verejnej správy na Slovensku. Zámer si vyžaduje výrazne zlepšenie využívania a spracovania údajov na analytické účely inštitúciami verejnej správy. Štát bude prijímať rozhodnutia na základe najlepších znalostí, ktoré sú k dispozícii. Takáto transformácia si vyžaduje okrem riadenia životného cyklu dát (pozri predchádzajúce kapitoly) aj zmenu spôsobu rozhodovania v samotných procesoch, vrátane procesov, ktoré predstavujú výkon verejnej správy. Je potrebné zabezpečiť, aby inštitúcie vedeli, ako reálne používať údaje a tiež, aby rozhodovanie na základe údajov bolo možné (a kde sa dá i automatizované). Znamená to vytvorenie podmienok pre maximálne využitie potenciálu, ktorý je možné vyťažiť z údajov. Znamená to tiež transformáciu fungovania organizácií a procesov vo verejnej správe tak, aby boli tieto analýzy efektívne používané a zároveň zverejňované vo vhodnej vizuálnej podobe pre verejnosť.

Náš prístupPredpokladaná zmena fungovania verejnej správy si vyžaduje realizáciu krokov na všetkých úrovniach verejnej správy. Predpokladaná zmena si vyžaduje politickú podporu a výrazné technické kapacity. Navrhujeme preto kombináciu centrálnej koordinácie s realizáciou iniciatív a projektov na lokálnej úrovni. Centrálna úroveň bude mať na starosti návrh potrebných konceptov a návodov: je potrebné premyslieť, akým spôsobom bude dátovo orientovaný štát navrhovať politiky a regulácie a aké mechanizmy použiť, aby bolo možné sledovať a monitorovať problémy, vývoj a efektivitu riešenia. Je tiež potrebné vytvoriť organizáciu, ktorá zabezpečí šírenie najlepších skúseností a koordináciu

42


využitia technológií a realizáciu zmien. Iniciatíva bude centrálne koordinovaná takzvanou Dátovou kanceláriou verejnej správy, ktorá vzniká na ÚPPVII. Centrálne tiež budú navrhované rámce, v rámci ktorých je možné transformáciu vykonať, napríklad nový zákon o údajoch musí vyriešiť zdieľanie údajov a používanie údajov vo verejnom záujme. Skutočné zmeny inštitúcii je možné realizovať na lokálnej úrovni, preto v rámci OPII vznikne priestor pre realizáciu transformačných projektov, podporených technológiami, ako je umelá inteligencia alebo „blockchain“. V tejto snahe bude potom možné pokračovať aj realizáciu projektov v rámci nového programu Digitálna Európa.

Koncepcie, politiky a legislatíva:Prvou úlohou je koncepčné premyslenie transformácie a vytvorenie návodu pre realizáciu reformy jednotlivých inštitúcii. Základná funkcia štátu stanovovať pravidlá a dohliadať nad ich dodržiavaním bude definovaná v koncepte regulácií 2.0. Následne bude premyslený spôsob fungovania orgánov dohľadu a dozoru, aby dokázali pracovať s dátami, ktoré sú, alebo môžu byť k dispozícii. Politiky pre jednotlivé oblasti verejnej správy budú čím viac navrhované na základe dát a posudzovania vhodných alternatív.

7.1 Navrhneme koncepcie pre Reguláciu 2.0

Transformácia inštitúcií verejnej správy by mala sledovať takzvané princípy Regulácie 2.0. Ide o nový prístup k výkonu verejnej správy, ktorého princípom je využívanie analytických údajov na podporu rozhodovania (najmä použitie analýza rizík, odhaľovanie problémov a nesúladu s reguláciami v dátach a podobne). Prístup vedie tiež postavený na dynamickej interpretácii opatrení na základe sledovania dosahovanie cieľov regulácie (vyhodnocovanie na základe analýzy údajov regulovaného prostredia). V optimalizovaných procesoch je príklon od udeľovania povolení k prevencii a predchádzaniu problémov. Systém postavený na princípoch Regulácie 2.0 je tak otvorenejší, flexibilnejší a prináša nižšiu administratívnu záťaž.

Stav:Na úlohe sa pracuje, momentálne sa začal pripravovať príručka pre Reguláciu 2.0

Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:ÚPPVII

7.2 Rozšírime a systematizujeme návrh verejných politík na základe dát

Analytické jednotky, ktoré vznikli pri jednotlivých ministerstvách pomáhajú formovať politiky na základe dát. Úlohou analytických útvarov je predovšetkým vytvárať komplexné analytické výstupy, analyticky rozpracovávať navrhované opatrenia a odborné stanoviská, posudzovať vplyvy politík, regulácií a legislatívnych rámcov, hodnotiť efektívnosť výdavkov, určovať zdroje neefektívnosti a navrhovať riešenia na ich odstránenie, pripravovať návrhy politík a reforiem, hľadať riešenia na podporu ekonomického rastu, zamestnanosti a výsledkov rezortných politík a zároveň spolupracovať s analytickými útvarmi z iných rezortov. Navrhujeme tvorbu politík ďalej systematizovať a postupne rozširovať zoznam politík, ktoré budú definované na základe údajov, najmä v prioritných oblastiach, ako je doprava (riešenie problémov bezpečnosti a intenzity dopravy), zdravotníctvo (riešenie optimalizácie siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zavádzanie nových liekov, koordinácia politík zdravia) ale aj sociálne veci, trh práce, ochrana životného prostredia a finančné politiky. Pre každú politiku by mal byť k dispozícii dátový model, jeho interpretácia a odkazy na zdroje dát.

Stav:Úloha je súčasťou aktivít Dátovej kancelárie VS

Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:ÚPPVII v spolupráci s analytickými jednotkami na jednotlivých rezortoch SR

43


7.3 Zmodernizujeme fungovanie orgánov dozoru a dohľadu

V rámci reformy verejnej správy orgány dozoru a dohľadu v rezorte ministerstva hospodárstva výrazne modernizujú svoje procesy a technológie, aby dokázali efektívne dohliadať nad dodržiavaním pravidiel v ére online platforiem a aby dokázali zaviesť koncept dynamickej regulácie do praxe. Overia sa pilotné riešenia v praxi a vytvoria sa metodiky a odporúčania pre modernizovanie aj ďalších odvetví. Kontrolóri budú vybavení modernými nástrojmi a postupmi, ako kontrolovať dosahovanie cieľov stanovených dynamickou reguláciou. Posilní sa medzinárodná spolupráca s ostatnými orgánmi fungujúcimi v rámci jednotného digitálneho trhu.




Zodpovedný:ÚPPVII

Veľkú časť potrebných legislatívnych základov pre transformáciu verejnej správy na „Data-driven state“ bude riešiť nový zákon o údajoch (pozri tiež úloha v predchádzajúcom cieli). Za dôležité považujeme vyriešenie problematiky verejného záujmu pri publikovaní otvorených údajov, nastavenie mechanizmu pre zdieľanie údajov medzi inštitúciami verejnej správy, definovanie pravidiel pre analytické spracovanie údajov, spôsobom, ktorý zabezpečí dostatočnú kontrolu tokov údajov cez službu moje dáta a zároveň nebude potlačená inovácia. Potrebné je tiež navrhovať, zavádzať a dodržiavať spoločné dátové štandardy v rámci EÚ, aby mohli vznikať interoperabilné riešenia.

Organizácia – inovačné laby:Základná koordinačná jednotka, ktorá bude koordinovať transformáciu verejných inštitúcii smerom k lepšiemu využívaniu dát a zároveň zavádzať spoločné komponenty analytickej vrstvy je Dátová kancelária verejnej správy.

7.4 Spustíme prvotné činnosti Dátovej kancelárie verejnej správy

Problematika manažmentu kvality a dostupnosti údajov z nových zdrojov dát si vyžaduje odbornú koordináciu procesov životného cyklu dát ako zberu, čistenia a spracovania dát, a zároveň technickú prevádzku dátových skladov a odbornú asistenciu pri využívaní moderných analytických nástrojov. Takéto úlohy je vhodné riešiť centrálne a profesionálne prostredníctvom Dátovej kancelárie verejnej správy, ktorá bude mať na starosti bázu dát verejnej správy a poskytovanie podpory a asistencie ostatným analytickým jednotkám. Experti z dátovej kancelárie upravia procesy vo verejnej správe tak, aby sa podporila aplikácia postupov dátovej vedy pri rozhodovaní vo verejnej správe („evidence-based policy“, „spending reviews“, „impact assessment“, manažment efektivity verejnej správy a súdnictva) a implementovali sa princípy štátu fungujúceho na základe využívania znalostí („Data-driven state“) a princípy hodnoty za verejné peniaze. Dopyt po analytických produktoch a dátových analytikoch tak bude v najbližšom období vytvárať obzvlášť verejný sektor. Slovensko chce prispieť do európskej diskusie inovatívnymi príkladmi využívania dát vo verejnej správe v ére Big Data a umelej inteligencie: pri návrhu a vyhodnocovaní regulácií a politík, pri inteligentnom riadení dopravy a v zdravotníctve.

Stav:Dátová kancelária je zriadená (vrátane tabuľkových miest), ešte nebola verejne komunikovaná

Spustenie:Apríl 2018


Zodpovedný:ÚPPVII

44


Projekty:Navrhovaná transformácia inštitúcii verejnej správy vyžaduje infraštruktúru, technológie a dáta. Séria projektov potrebné aspekty zabezpečí. Projekty budú delené na centrálne, ktoré vybudujú spoločnú dátovú vrstvu pre inštitúcie verejnej správy pre analytické účely, ako i infraštruktúru pre priestorové informácie podľa smernice INSPIRE. Dôležitým aspektom je tiež zabezpečenie potrebných nástrojov a algoritmov, ktoré by mali byť dostupné pre každého, kto ich potrebuje, v mechanizme vládneho cloudu. Vznikne tak základné informačné prostredie, v rámci ktorého môžu byť budované jednotlivé aplikácie a iniciatívy, ktoré budú realizované samotnými inštitúciami. Dávame pritom špecifický dôraz pre využitie umelej inteligencie, ako i technológií pre distribuovanú hlavnú knihu.

7.5 Vybudujeme konsolidovanú analytickú vrstvu a sprístupníme dôležité analytické nástroje pre potreby inštitúcií verejnej správy

Vytvoríme jednotný priestor pre potreby všetkých inštitúcií verejnej správy, v rámci ktorého bude možné riešiť analytické úlohy. Mnohé analytické jednotky potrebujú na svoju prácu pri návrhu politík, alebo pri posudzovaní vplyvov kvalitné anonymizované údaje a nástroje pre produkciu a zdieľanie výstupov. Zabezpečiť proces zberu a spracovania údajov je väčšinou komplikované. V mnohých prípadoch sú potrebné údaje v rôznych heterogénnych informačných systémoch verejnej správy. Zámerom tohto projektu je koncových používateľov maximálne odbremeniť od technických aspektov zberu dát, aby sa mohli sústrediť na experimentovanie a analýzy. Spoločná analytická vrstva zároveň zabezpečí rýchle šírenie inovácií a zdieľanie najlepších skúseností a praxe.Analytická vrstva umožní ukladanie, manipulovanie a riadenie dát a Big Data v rôznych typoch databáz: Relačné databázy (SQL), NoSQL databázy (dokumentovo-orientované, sklady s „key-value“, inšpirované veľkými tabuľkami alebo grafovo orientované) ako i New SQL. Riešenie umožní čítať údaje priamo zo zdrojových systémov. Analytická vrstva poskytne rôzne úrovne skladovania dát, ktoré možno poskytovať ako klasické data marty podľa doménových členení, v ktorých budú prebiehať analýzy dát špecifické pre jednotlivé domény. Údaje možno prehľadávať vďaka katalógom metadát a vyhľadávacím nástrojom. Veľmi dôležité je vyriešiť bezpečnosť a ochranu súkromia údajov (vďaka anonymizácii a pseudonymizácii, kryptografii a úrovniam prístupu s rôznou granularitou). Analytická vrstva bude tiež slúžiť pre spracovanie veľkého množstva neštruktúrovaných dát napríklad zo sociálnych sietí, alebo IoT zariadení.Analytické nástroje budú dostupné používateľom z verejnej správy a umožnia vykonávať analýzy nad dávkovými údajmi aj nad dátovými tokmi pre operatívne analýzy. Očakávame, že k dispozícii budú : tradičné BI nástroje, ktoré podporujú analytické funkcie nad klasickými štruktúrovanými

dátovými zdrojmi (faktov), machine learning – sada nástrojov, ktoré podporujú spracovanie údajov metódami umelej

inteligencie, štatistické nástroje, ktoré umožňujú tvorbu štatistických dátových modelov, testovanie hypotéz,

faktorové analýzy, korelácie, regresie a podobne, nástroje pre simulácie, ktoré umožňujú simulovať historický aj budúci priebeh modelovaných

udalostí nad vybranou množinou historických a aktuálnych údajov, nástroje pre vizualizáciu údajov a publikovanie výsledkov analytického výskumu.

Stav:Na úlohe sa pracuje, momentálne sa začal pripravovať na štúdii uskutočniteľnosti pre projekt Konsolidovaná analytická vrstva

Spustenie:November 2019


Zodpovedný:ÚPPVII

45


7.6 Vytvoríme systém pre zdieľanie priestorových informácií

Priestorové údaje majú špecifické postavenie, viažu sa k určitej lokalite a ich správne použitie môže výrazne pomôcť sledovaniu efektivity vybraných politík, napríklad pri ochrane životného prostredia, politiky ochrany verejného zdravia a podobne. Je preto potrebné zvýšiť rozsah dostupných priestorových údajov a súvisiacich služieb, ktoré je možné ľahšie vyhľadať a pracovať s nimi. Znamená to výrazný nárast inštitúcií, ktoré s priestorovými údajmi pracujú správne. Kľúčovým aspektom bude dôraz na zvýšenie miery harmonizácie a kvality priestorových údajov a služieb. V súčasnosti je už na úrovni EÚ požadované vybudovanie takéhoto systému smernicou INSPIRE. Žiaľ, Slovensko momentálne zaostáva a pre väčšinu tém nie sú dostupné potrebné údaje ani služby. Vytvoríme preto jednotnú platformu pre zdieľanie harmonizovaných priestorových údajov, ktorá zabezpečí dôveryhodný prístup k takýmto údajom. Túto úlohu má na starosti Ministerstvo životného prostredia.

Stav:Na úlohe sa pracuje, momentálne sa schvaľuje štúdia uskutočniteľnosti pre projekt Jednotný prístup k priestorovým údajom (JPPÚ)

Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:Ministerstvo životného prostredia SR

7.7 Implementujeme projekty pre lepšie využitie dát v inštitúciách verejnej správy (s využitím metód umelej inteligencie)

Základným nositeľom inovácie musia byť jednotlivé inštitúcie verejnej správy, ktoré majú prirodzený záujem fungovať lepšie s využitím údajov. Spustíme preto sériu projektov (očakáva sa dopytová výzva z OPII), ktoré umožnia realizovať inovatívne iniciatívy pre jednotlivé funkcie štátu. Tieto projekty by mali byť založené na princípoch agility, zdieľania skúseností a experimentovania, pričom sa očakáva využitie spoločnej infraštruktúry. Aby malo nasadenie technológie význam, je potrebné zmeniť fungovanie a úlohy v rámci zlepšovaných funkcií, čo bude vyžadovať aj zmenu pracovných pozícií a celkovo procesov. Je potrebné si uvedomiť, že nové technológie umelej inteligencie výrazne znižujú náklady na predikciu, a použitie ich má zmysel všade, kde je potrebné predvídať budúci vývoj dôležitých veličín a rozhodovať sa na základe takýchto vstupov. Naším prístupom je preto hľadať a povzbudzovať riešenia pre jednotlivé funkcie:

Lepší návrh politík a regulácií: vďaka online posudzovaniu vplyvov a využitiu údajov na simulácie vplyvov a testovaniu účinnosti politík – IT platforma lepšej regulácie v kompetencii Ministerstva hospodárstva SR sa využije na posudzovanie vplyvov a lepší návrh regulácií s využitím „big data“ a umelej inteligencie, okrem analýz vplyvov na podnikateľské prostredie bude potrebné vytvoriť modely sociálnych vplyvov, vplyvov na životné prostredie, vplyvov na zdravotný stav populácie a podobne.

Lepší dozor a dohľad nad regulovaným prostredím: využitie údajov pre online monitoring regulovaného prostredia a zavedenie princípov Regulácie 2.0, čo môže byť využité napríklad v procesoch verejného zdravotníctva, pri povoleniach životného prostredia, v podmienkach kontrol inšpektorátov práce, pri sledovaní telekomunikačného trhu, pri sledovaní finančných trhov a podobne.

Spojenie úradníka a technológie: inovácie procesov, vďaka zdieľaniu údajov a využitiu automatizovaných analýz prípadov, využitie podporných analytických nástrojov pre lepšie operatívne rozhodovanie (napríklad použitie metód „machine learning“ pre analýzu rizík a predikciu budúcich udalostí alebo analýzy sociálnych sietí pre pochopenie súvislostí). V princípe ide o rozšírenie znalostnej bázy úradníkov.o Prediktívne kontroly, napríklad využitie AI v kontrolnej činnosti NKÚ, v kontrolnej

činnosti verejného obstarávania, daňové kontroly, colné kontroly;

46


o Automatizácia spracovania podaní, vďaka preskúmaniu podkladov a ich úvodného vyhodnotenia strojovo, napríklad pri podávaní žalôb, žiadostí o stavebné konanie a podobne;

o Určovanie opatrení na základe rizík: napríklad návrh vhodnej podoby trestu, sociálne opatrenia pre deti v núdzi, preventívne opatrenia pre minimalizáciu škôd krízových situácií,

Lepšie riadenie zdrojov a plánovanie činností vďaka využitiu predikcií budúcich udalostí:o Plánovanie budúcich kapacít, na základe simulácie budúceho dopytu po verejných

službách, napríklad počet miest v škôlkach, počet lôžok v nemocniciach, počet úradníkovo Prediktívna polícia a prediktívne hasičstvo: využitie umelej inteligencie pre plánovanie

policajných hliadok spôsobom, aby sa minimalizovala možná trestná činnosť;o Územné plánovanie.

Zvýšenie kvality služieb: zavádzanie automatizovanej obsluhy (cez „chatbotov“ alebo osobných asistentov pri využití hlasového rozhrania), vďaka automatizovanému spracovaniu podaní, vytvárania znalostnej bázy pre úradníkov a pracovníkov obsluhy.

Zvýšenie výkonnosti vnútorných procesov: Využitie umelej inteligencie pre manažment ľudských zdrojov a celkové riadenie organizácie a jej výkonnosti, napríklad pre náber vhodných pracovníkov, pre plánovanie zmien, pre odmeňovanie, pre počítanie výkonnostných ukazovateľov, pre riešenie verejného obstarávania a podobne.

Stav:Na úlohe sa pracuje, momentálne sa pripravuje dopytová výzva z OPII pre využitie nových technológii vo verejnej správe

Spustenie:Vyhlásenie výzvy: Júl 2019Spustenie projektov: September 2019


Zodpovedný:ÚPPVII v spolupráci zo zainteresovanými inštitúciami verejnej správy, ktoré budú nasadzovať inovácie

7.8 Implementujeme pilotné projekty pre využitie „blockchain“ vo verejnej správe

Decentralizované riešenia, ktoré môžu vzniknúť vďaka technológii decentralizovanej hlavnej knihy alebo aj blockchain majú potenciál disruptovať inštitúcie, ako ich poznáme, vďaka vytvárania vrstvy dôvery medzi účastníkmi transakcií. Na zabezpečenie dôveryhodnosti transakcií už nie je potrebná dôveryhodná tretia strana. Okrem inštitucionálnej inovácie môže decentralizovaná architektúra prispieť k vytvoreniu spravodlivejšieho internetu, ktorý je viac v súlade s európskymi hodnotami, ako súčasný model. Experimentovanie v oblasti blockchainu je preto dôležité aj pre Slovensko. Použitie blockchainu má zmysel pre prípady keď: do situácie vstupuje veľké množstvo nezávislých subjektov, medzi ktorými nie je explicitná

dôvera, navrhované riešenie mení fungovanie inštitúcií a obmedzuje zbytočnú vrstvu takzvaného

prostredníka (často inštitúciu verejnej správy, banku, burzu), v rámci ekosystému vzniká kolobeh hodnoty, ktorý sa v súčasnosti nedarí zachytiť.

Treba si uvedomiť, že technológia ešte nie je zrelá na veľké produkčné nasadenie, zdôvodov vysokých energetických nárokov, pomalého spracovania alebo nízkej úrovne bezpečnosti. Postupne sa mnoho problémov darí riešiť. Niektoré krajiny, ako Južná Kórea a Emirát Dubaj chcú postaviť celé spracovanie verejných dokumentov na tejto technológii. V prípade Slovenska navrhujeme začať riadenými experimentami v nasledujúcich prípadoch použitia: ekosystém pre šetrenie zdrojov v obehovej ekonomike, pre manažment energetických potrieb v

mestách a pre riešenie problémov odpadov,

47


ekosystém pre spracovanie a dôveryhodné zdieľanie zdravotnej dokumentácie spracovanie zahranično-obchodných transakcií a riešenie colných deklarácií, register rozhodnutí vo verejnej správe, najmä v súvislosti so zabezpečením princípu „jeden-krát

a dosť“ v rámci krajín EÚ, register dosiahnutého vzdelávania, riešenie splnomocnení a mechanizmus pre „smart-contracts“ (ako už bolo v predchádzajúcom

cieli), zabezpečenie dôveryhodnosti otvorených údajov (ako už bolo navrhované v predchádzajúcom

cieli).

Stav:Na úlohe sa pracuje, momentálne sa pripravuje dopytová výzva z OPII pre využitie nových technológii vo verejnej správe

Spustenie:Vyhlásenie výzvy: Júl 2019Spustenie projektov: September 2019


Zodpovedný:ÚPPVII v spolupráci zo zainteresovanými inštitúciami verejnej správy, ktoré budú nasadzovať inovácie

48


1.3.2 Inovácie vo verejnej správe

Predstavenie témyPrvá vlna informatizácie a inovácii verejnej správy prostredníctvom digitálnych technológii prebehla v rokoch 2010 až 2015 v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Informačné systémy a digitálne služby, ktoré boli výsledkom tohto snaženia, vo veľkej miere nesplnili očakávania: nepodarilo sa transformovať biznis procesy, riešenia časom zastarali a náklady boli zdanlivo príliš vysoké. Jedným z kľúčových problémov je proces verejného obstarávania, ktorý trvá dlho, je ťažkopádny a preferuje takzvaný vodopádový prístup, ktorý vedie k horším výsledkom. Mnoho iniciatív, ktoré sú predstavené v tejto stratégii sa pripravuje už niekoľko rokov a ešte sa nezačalo s procesom verejného obstarávania. Na druhej strane, prvá vlna informatizácie vytvorila vrstvu úradných záznamov a informačných systémov, nad ktorou je možné vytvárať nadstavbové služby s pridanou hodnotou.Súčasný stav a pomalý postup zavádzania inovácií je nezlučiteľný s technologickým vývojom a je potrebné výrazne skrátiť procesy prípravy, ako i investičné náklady budúcich projektov. Jedným z riešení je podpora využívania metód inovačného obstarávania, experimentovanie vo verejnej správe a zmena kultúry, aby inovácie boli skutočne možné. Ak chceme modernizovať fungovanie verejnej správy a uspieť, v prvom rade je potrebné zmeniť spôsob, akým je verejná správa schopná inovovať.

AmbíciaVýrazne skrátime čas potrebný na zavedenie inovácie do praxe. Vo verejnej správe sa stane bežné, aby sa testovali pilotné riešenia a používali sa metódy inovačného obstarávania. Inovačný cyklus IT riešení treba do roku 2021 znížiť pod jeden rok. Experimentovanie, organizovanie súťaží a zapájanie malých a stredných podnikov sa stane štandardom pre fungovanie inštitúcií verejnej správy.

Náš prístupHlavnými metódami sú:

1. Reforma princípov partnerstva s akademickým a súkromným sektorom, ktoré je potrebné zjednodušiť,

2. Zjednodušenie procesov obstarávania a zavádzanie princípov vyššej transparentnosti, sústredenie sa na výsledky,

3. Výrazná podpora experimentovania s technológiami vo verejnej správe a celková zmena kultúry smerom k start-upovému mysleniu,

4. Presadzovanie konceptu „e-Government ako platforma“ do praxe, čo znamená, že inovácie verejných služieb môžu zaujímavým spôsobom vytvárať aj tretie strany, súkromný sektor alebo neziskové organizácie.

Koncepcie, politiky a legislatíva:Na úrovni koncepcií, politík a legislatívy je potrebné navrhnúť spôsob, ako obstarávať a zavádzať inovácie v súlade s definovanými cieľmi a nastaviť mechanizmus inovatívneho partnerstva pre budúcnosť.

8.1 Zjednodušíme procesy verejného obstarávania

Verejné zákazky vnímajú podnikatelia na jednej strane ako veľkú príležitosť pre rast, na druhej strane sú odrádzaní vysokou administratívnou záťažou a netransparentnosťou celého procesu. Zjednodušovaním celého procesu a zmenou nastavenia podmienok možno vytvoriť zásadné príležitosti pre malých a stredných podnikateľov.8 V rámci novej novely Zákona o verejnom 8 COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS

49


obstarávaní č. 343/2015 Z.z.9 sa transponovala príslušná európska smernica10 a zjednodušili sa podmienky používania elektronických systémov pre verejné obstarávanie. Ide o zásadný posun smerom k úplnej a povinnej elektronickej komunikácii vo všetkých fázach obstarávania („eProcurement“). Slovensko sa bude naďalej usilovať o zjednodušovanie procesov a formulárov a ich celoeurópsku štandardizáciu a natívnu multijazyčnú podporu. Ďalším výrazným zjednodušením môže byť doťahovanie informácií z európsky prepojených registrov (napríklad z obchodného registra alebo registra zmlúv). Verejná správa má ďalej v pláne postupne akceptovať elektronické faktúry pri všetkých obchodných transakciách zavedením európskeho systému „eInvoicing“. Umožnenie využívania európsky interoperabilných riešení (vrátane mobilných riešení) verejnej správy pre „eIdentification, eSignature“ a „eDelivery“ podľa nariadenia eIDAS11 aj v súkromnom sektore povedie k akceptácií týchto legislatívou garantovaných nástrojov podnikateľmi a k ich postupnému prechodu k fungovaniu bez papiera.

Stav:Na úlohe sa ešte nepracuje, možné financovanie z OP EVS



Zodpovedný:ÚPPVII v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO)

8.2 Každé ministerstvo si vytvorí svoju vlastnú stratégiu pre AI a digitálnu transformáciu

Je dôležité, aby si každý rezort vypracoval svoju vlastnú stratégiu pre využívanie umelej inteligencie a implementovanie digitálnej transformácie pre podporenie celkového ekosystému pre nasadzovanie riešení umelej inteligencie a digitálnych technológií vo verejnej správe. Takto sa zabezpečí, aby sa využil obrovský potenciál umelej inteligencie pre poháňanie digitálnej transformácie inštitúcií verejnej správy.

Stav:Úloha je súčasťou aktivít Dátovej kancelárie VS

Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:Jednotlivé rezorty SR

8.3 Navrhneme koncept inovačného partnerstva PPP

Vytvorí sa koncept a metodológie inovačného partnerstva, na základe ktorého bude možné podporiť realizáciu inovatívnych riešení. Práve súkromný partner často dokáže poskytnúť kvalitnejšie a zaujímavejšie služby pri nižších nákladoch a často disponuje znalosťami, ktoré sú na úspešnú inováciu potrebné. Dnešný vzťah pri poskytovaní verejných služieb je často klasický vzťah dodávateľ – odberateľ, ktorý už pre väčšinu výziev nevyhovuje. Aby mohlo partnerstvo fungovať, potrebujeme „future-proof“ rámec, ktorý definuje otvorené podmienky vzniku partnerstiev, formy spolupráce, finančné modely, ochranu duševného vlastníctva, zdieľanie nákladov a výnosov medzi partnermi a ostatné dôležité otázky. Koncept by mal byť základom pre agilnejšiu a flexibilnejšiu verejnú správu. Koncept partnerstva bude realizovaný v praxi najmä vo vznikajúcich laboch a bude zameraný na podporu inovácií ako umelá inteligencia.




Zodpovedný:ÚPPVII

Europe's next leaders: the Start-up and Scale-up Initiative, COM(2016) 733 final9 Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní.11 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu.

50


8.4 Zavedieme inovatívne verejné obstarávania do praxe prostredníctvom prípravy metodík, podpory pri pilotných projektoch a osvety

V rámci novej novely Zákona o verejnom obstarávaní č. 343/2015 Z.z. sa zavádza nový postup verejného obstarávania – inovatívne partnerstvo. Nový zákon zároveň uprednostňuje používanie kritérií na vyhodnotenie ponúk spočívajúcich v hodnotení najlepšieho pomeru ceny a kvality, a nákladov použitím prístupu nákladovej efektívnosti najmä nákladov počas životného cyklu. Avšak orgány verejnej správy majú problémy pri hodnotení ponúk predkladaných vo verejnom obstarávaní brať do úvahy ich kvalitatívne - inovačné prvky. Dôsledkom je nedostatočná inovatívnosť a z toho vyplývajúce znižovanie efektivity služieb poskytovaných verejným sektorom. Snahou je preto zvyšovať úroveň inovácií aj vo verejnom sektore. Zámerom tohto opatrenia bude pripraviť metodiky, podporiť realizáciu pilotných projektov a robiť osvetu novým postupom obstarávania tak, aby sa inovatívne verejné obstarávanie stalo súčasťou digitálnej transformácie verejného sektora.


Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:ÚPPVII v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO)

Organizácia – inovačné laby:Predstavený koncept inovačných labov bude slúžiť ako základný spôsob, ako dosiahnuť zvýšenie schopnosti inovovať, skúšať a kontinuálne zlepšovať verejné služby a verejné politiky. Uvažuje sa, že inovačné laby budú vznikať pre všetky významné segmenty a prvé vzorové inovačné laby pri ÚPPVIaI bude priamo zamerané na inováciu verejného sektora. Ostatné laby budú modelované podľa neho. Súvisiacou témou je princípy inovácií a experimentovania zaviesť do samotného návrhu verejných služieb, preto sa zriadi jednotka zameraná na behaviorálne inovácie podľa vzoru britského „Behavioral insights team“. Koncept inovačného labu pre verejné služby má zmysel zaviesť aj pre samosprávu, kde mestá, obce a vyššie územné celky riešia obdobné problémy, ktoré by mohli byť adresované viacerými riešeniami známymi ako „smart cities“.

8.5 Zriadime Inovačný lab pre inovácie verejného sektora

Inovačný lab bude zameraný na nové technológie a bude prichádzať s inováciami v oblasti informačných systémov a používateľských rozhraní pre elektronické služby verejnej správy s cieľom neustále zvyšovať používateľskú prívetivosť, agilne riešiť vznikajúce problémy a zavádzať nové technológie, ako je umelá inteligencie alebo blockchain. Spôsob práce takéhoto tímu bude založený na koncepte „skunk works12“, kedy bude mať dostatočnú autonómiu a nebude zaťažovaný byrokratickými pravidlami, aby dokázal plne využiť svoj kreatívny potenciál. Tento tím bude tiež čerpať inšpiráciu napríklad z britskej organizácie „Government Digital Service“ alebo z americkej organizácie 18f.

Stav:OP EVS

Spustenie:Júl 2019


Zodpovedný:ÚPPVII

8.6 Spustíme prvotné činnosti Inovačného labu pre behaviorálne inovácie (digitálnu Nudge unit)

Ďalší z akčných tímov bude zložený z odborníkov na behaviorálne vedy a ekonómiu (koncept „Nudge“ podľa vzoru britského tímu „Behavioral Insights Team13“). Vhodným nastavením takzvanej „architektúry výberu“ sa bude snažiť uľahčiť občanom a podnikateľom dodržiavať pravidlá tak, aby z toho mali čo najvyšší prínos a neprehliadli žiadne benefity, na ktoré majú nárok.12 Princíp „skunk works“: https://en.wikipedia.org/wiki/Skunk_Works13 Správa o výsledkoch Behavioral Insights Team 2013 až 2015: http://www.behaviouralinsights.co.uk/wp-content/uploads/2015/07/BIT_Update-Report-Final-2013-2015.pdf

51

http://www.behaviouralinsights.co.uk/wp-content/uploads/2015/07/BIT_Update-Report-Final-2013-2015.pdf

https://en.wikipedia.org/wiki/Skunk_Works


Stav:Nudge unit je zriadená (vrátane tabuľkových miest), ešte nebola verejne komunikovaná



Zodpovedný:ÚPPVII

8.7 Zriadime Inovačný lab pre samosprávy a rozvoj územia

Veľké množstvo agendy verejnej správy sa vykonáva aj na úrovni samosprávy, ktorá má svoje špecifiká. Ide o väčšie aj menšie mestá a obce s rozdielnymi potrebami a prioritami, pred ktorými stoja rozdielne výzvy. Vznikne preto jednotka, ktorá bude riešiť špecifické problémy samosprávy ako je schopnosť reflektovať potreby obyvateľov, participácia pri návrhu politík, schopnosť realizovať „smart cities“ iniciatívy a podobne. Inovačný lab pre inovácie v samospráve vytvorí podmienky pre výrazné inovovanie verejných politík, služieb a samotného fungovania samosprávy. Aby sme dosiahli zlepšenie súčasného stavu, navrhujeme vytvoriť centrálne inovačný lab, ktorého úlohou bude podporovať synergie, šírenie najlepších skúseností a praxe a zároveň vytvorí nástroje pre inovácie. Veľký priestor vnímame najmä v možnostiach lepšieho využívania dát, preto medzi navrhovanými nástrojmi je podpora využívania analytických riešení.

Stav:Začal sa pripravovať reformný zámer.



Zodpovedný:Ministerstvo vnútra SR

Projekty:V rámci budovania infraštruktúry pre podporu inovácií verejnej správy sa zameriame na dve prístupy: v rámci zjednodušovania verejného obstarávania nasadíme platformu, ktorá umožní inštitúciám zadávať takzvané výzvy alebo „challanges“ a ponúkať odmeny najlepším riešeniam. Takýto prístup má v určitom kontexte značné výhodu oproti klasickému verejnému obstarávaniu. Druhý prístup je založený na koncepte e-Government ako platforma. Chceme okrem dát otvoriť aj verejné služby, aby ich mohli pre svoje potreby bez zbytočných obmedzení využívať aplikácie tretích strán.

8.8 Vytvoríme platformu pre hľadanie inovatívnych riešení

Verejná správa čelí mnohým problémom, ktoré si vyžadujú kreatívne a odvážne riešenia. Vo vyspelých krajinách sa stáva bežnou praxou vytvoriť z procesu riešenia problémov súťaž o najlepšie nápady, v ktorej sú tí najlepší odmenení. Príkladom je americká platforma challenge.gov. Cieľom tejto aktivity bude vytvoriť obdobnú platformu pre zapájanie sa študentov, vedeckých tímov, neziskových organizácií, podnikateľov – skrátka kohokoľvek, kto má priestor zapojiť sa a kto dokáže prichádzať so zaujímavými nápadmi na riešenia problémov. Výzvou bude vytvoriť záujem o účasť u dostatočne veľkého publika. Platformu bude možné prepojiť aj s ďalšími iniciatívami, napríklad s organizovaním hackathonov, ktoré sa stávajú stále viac obľúbené v súkromnom aj verejnom sektore.

Stav:O úlohe sa ešte nediskutovalo



Zodpovedný:ÚPPVII

8.9 Umožníme nové príležitosti pre podnikanie a inovácie verejných služieb pomocou open API

e-Government sa vďaka otvoreniu rozhraní informačných systémov verejnej správy stane online platformou, ktorá bude prepájať používateľov služieb eGovernmentu s podnikateľmi poskytujúcimi

52


inovatívne riešenia šité na používateľské potreby. Modernizujeme integračnú platformu vo vládnom cloude tak, aby fungovala ako cloudová služba (iPaaS – Integration Platform as a Service). Podporíme otvorenie aplikačných rozhraní informačných systémov verejnej správy („open API“) tak, aby mohli aplikačné služby využívať aj dôveryhodné informačné systémy a aplikácie tretích strán. Znamená to vyriešenie bezpečnostných, legislatívnych a štandardizačných otázok v spolupráci s odbornou verejnosťou. Slovensko preto bude presadzovať vznik celoeurópskych štandardov pre aplikačné rozhrania informačných systémov verejnej správy, ktoré podporia vznik celoeurópskych komerčných produktov, ktoré budú poskytovať dáta vo vybraných životných situáciách priamo do verejných systémov. Kľúčové bude zaviesť účinný spôsob certifikácie takýchto produktov po vykonaní ich bezpečnostného auditu. Otvorením aplikačných rozhraní verejnej správy tretím stranám sa podporí vytvorenie kreatívnej konkurencie medzi komerčnými riešeniami, ktoré povedú k zvýšeniu spokojnosti používateľov, rastu ekonomiky ako aj k úsporám na strane verejnej správy pri prevádzke služieb a obsluhe občanov.

Stav:Momentálne sa pripravuje štúdia uskutočniteľnosti pre projekt API GW



Zodpovedný:ÚPPVII

53


1.4 Otvorené otázky pre úspech akčného plánu

Ak začneme realizovať navrhnuté opatrenia, dokážeme krátkodobo stimulovať rozvoj dátovej ekonomiky a sektora. Aby dátová ekonomika mohla udržateľne prosperovať a slovenská ekonomika bola skutočné pripravená na digitálnu dobu, je potrebné vyriešiť a adresovať dve kľúčové otázky, ktorých riešenie si bude vyžadovať politickú odvahu: Akademický sektor a umelá inteligencia: Potrebujeme, aby na Slovensku reálne vznikali

dôležité inovácie, najmä v oblasti „blockchain“ a umelá inteligencia. Potrebujeme zabezpečiť dostatok expertov, kvalitnú výuku na univerzitách a presun aplikácií do praxe.

Trh práce: Je dôležité prispôsobiť pravidlá trhu práce digitálnej dobe: umožniť zmysluplné a flexibilné sociálne poistenie pre pracovníkov v platformovej ekonomike, výrazne zvýšiť flexibilitu kontraktov. Potrebujeme tiež zjednodušiť získavania najlepších expertov zo zahraničia.

Bezpečnosť: Je nevyhnutné, aby pri implementácií nových riešení, pri experimentoch a pri prepájaní dát a systémov bolo dbané na to, aby bola zachovaná bezpečnosť – pre občanov a pre orgány verejnej správy.

54


2 Realizácia krátkodobého horizontu

2.1 Model riadenia realizácie akčného plánuRealizácia akcelerácie správneho vstupu Slovenska do európskeho jednotného trhu a jeho transformáciu na úspešnú digitálnu krajinu je náročnou výzvou. Táto výzva si vyžaduje koordináciu veľkého množstva inštitúcií verejnej správy a zástupcov súkromného a občianskeho sektora, ako aj zanietenosť, pracovitosť a odvahu všetkých zainteresovaných aktérov, ktorým musí záležať na úspechu Slovenska v digitálnej transformácií.Aby bolo možné proces implementácie načrtnutých priorít v podmienkach Slovenska efektívne sledovať a riadiť, je potrebné navrhnúť a implementovať koordinačný mechanizmus pre zrýchlenie a zefektívnenie integrácie Slovenska do jednotného digitálneho trhu Európskej únie a jeho transformáciu na digitálnu krajinu. Tento mechanizmus predstavuje organizačnú štruktúru a metódy spolupráce, ktoré povedú k úspešnej implementácii navrhnutých prioritných oblastí digitálnej agendy.Hlavným aktérom, garantom a lídrom implementácie akčného plánu Digitálnej transformácie Slovenska bude Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPPVII). Bude dohliadať nad všetkými procesmi, postupmi a implementačnými úkonmi realizácie akčného plánu. Za tento akčný plán bude zodpovedať novo vytvorená Sekcia digitálnej agendy. Dohľad bude podporený implementačnou jednotkou podľa vzoru „Delivery unit“ z Blairovej administratívy, ktorá bude dozerať na postupné napĺňanie merateľných ukazovateľov a plnenie úloh. Bude dávať tiež odporúčania na efektívnejšie dosahovanie stanovených cieľov.

Akčný plán eviduje tri typy úloh:

1. Opatrenia, ktoré navrhuje tento akčný plán budú realizované na národnej úrovni (tieto opatrenia sú aj súčasťou uznesenia vlády, ktoré je súčasťou tohto akčného plánu).

2. Úlohy vyplývajúce z plnenia uznesenia vlády a podpory zavádzania Jednotného digitálneho trhu. Ide najmä o zabezpečenie podpory prijímania legislatívy na úrovni Rady EÚ, podľa plánu. Po schválení smerníc a nariadení v Európskej únii bude potrebná rýchla a účinná implementácia, spočívajúca najmä v transpozícii smerníc do slovenskej legislatívy, plánovaní potrebných projektov, realizácii zmien, zvyšovaní povedomia o jednotnom digitálnom trhu v podnikateľskom prostredí ako aj občianskom sektore, a poskytovaní odbornej asistencie podnikateľskému prostrediu v súvislosti s prípravou na nové pravidlá. Je dôležité, aby existoval centrálny pohľad na aktuálny stav plnenia všetkých úloh v súvislosti s návrhom a implementáciou jednotného digitálneho trhu.

3. Úlohy vyplývajúce z iniciatív Európskej komisie a iniciatív všetkých hlavných rezortov štátnej správy SR.

Pre každú je určený hlavný gestor, čiže rezort, ktorý bude na implementácií predmetnej oblasti pracovať. Tento gestor sa určí podľa toho témy prioritnej oblasti. Sekcia digitálnej agendy bude dohliadať nad činnosťami všetkých zainteresovaných rezortov.Rozdelenie zodpovednosti na Sekcii digitálnej agendy je nasledovné: Odbor priamo riadených programov EÚ a digitálnych infraštruktúr: má na starosti využitie

príležitostí, ktoré ponúkajú priamo riadené programy EÚ Slovenskými subjektami v maximálnej miere.

Oddelenie jednotného digitálneho trhu a medzinárodnej spolupráce.

Oddelenie inovatívnych technológií.

55


2.2 Koordinácia úloh a aktivítKeďže k akčnému plánu bude vytvorené uznesenie vlády, použijú sa štandardné metódy na sledovanie plnenia úloh. Keďže ide o mimoriadne významnú a náročnú tému, koordinácia aktivít bude prebiehať na troch úrovniach: Politickej (štátna správa, európske inštitúcie), Odbornej (akademický sektor, súkromný sektor), Partcipatívnej (slovenská DSM komunita, občiansky sektor).

Politická úroveň: Koordinačný výbor pre jednotný digitálny trh ako súčasť Rady vlády Slovenskej republiky pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh Aktualizovaním stanov Rady vlády Slovenskej republiky pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh sa doplnila jej úloha koordinovať jednotlivé európske a národné aktivity na politickej a strategickej úrovni. Rada tak bude schvaľovať plán aktivít digitálnej transformácie a dohliadať nad postupom plnenia úloh. V prípade potreby zabezpečí politické riešenie problémov . V rámci Rady tiež budú diskutované prípadné sporné otázky, s cieľom nájsť konsenzus a politickú podporu pre riešenia vybrané ako najlepšie na základe objektívnych dôkazov.Koordinácia plnenia úloh tohto akčného plánu bude kľúčová úloha Rady vlády Slovenskej republiky pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh a za týmto účelom by sa rada vlády mala stretávať minimálne raz za štyri mesiace. Na zasadaní Rady vlády Slovenskej republiky pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh bude prezentovaná správa o stave implementácie jednotného digitálneho trhu a projektov programu CEF. Rada vlády bude zasadať minimálne raz za tri mesiace.

Odborná úroveň: Technická pracovná skupina pre akčný plánNa odbornej úrovni budú vytvorená technická pracovná skupina pre plnenie všetkých opatrení akčného plánu. Technickú pracovnú skupinu budú tvoriť pozície Slovenska do Rady EÚ a do EK, prinášať inovácie v jednotlivých oblastiach, pomáhať s realizáciou implementovaných zmien. Očakáva sa, že technická pracovná skupina bude iniciatívna a prinesie nové prvky a nápady. V rámci technickej pracovnej skupiny by mala byť umožnená efektívna a konštruktívna diskusia o relevantných vplyvoch opatrení a návrhoch na ich zlepšenie.

Participácia a rozšírené skupiny pre odbornú verejnosťParticipácia odbornej verejnosti a zástupcov priemyslu bude pokrytá v rámci každej technickej pracovnej skupiny“, ktoré budú realizovať zapojenie súkromného sektora a prinášať tak pohľad zainteresovaných trhových subjektov.Participácia je kľúčová pre dosiahnutie kvalitných a praktických výsledkov. Keďže vplyvy digitálnej transformácie a jednotného digitálneho trhu pocítia najmä podnikatelia pôsobiaci v jednotlivých sektoroch digitálnej ekonomiky je nutné mať relevantné pohľady a obhajovať oprávnené ekonomické záujmy sektora.

Systematický monitoring a reportingPredmetom rokovaní koordinačného výboru bude i prehľad o prebiehajúcich aktivitách, pláne na nasledujúce obdobie a o stave plnenia úloh. Prostredníctvom analytických jednotiek sa bude tiež monitorovať dosahovanie merateľných cieľov v digitálnej agende.Podporu fungovania koordinačného výboru bude zabezpečovať Sekcia digitálnych agend prostredníctvom spomínanej implementačnej jednotky. Nastaví merateľné ukazovatele pre stanovené 56


ciele a spôsob zberu dát pre ich vyhodnocovanie v kratších časových intervaloch ako rok. Bude tak systematicky monitorovať postup návrhu a implementácie jednotného digitálneho trhu. Na základe výsledkov monitoringu bude možné aktualizovať plán implementácie tohto akčného plánu, ktorý je v kompetencii jednotlivých zodpovedných rezortov. Avšak implementačná jednotka bude pripravená dávať odporúčania na efektívnejšiu implementáciu úloh, predovšetkým v problematických oblastiach..Samotné fungovanie a intenzita spolupráce technickej pracovnej skupiny je ponechaná na rozhodnutie gestora pracovnej skupiny, pričom sa predpokladá flexibilita. Očakávame, že každá technická pracovná skupina vypracuje: plán aktivít (krátkodobý – 3 mesiace a strednodobý – 2 roky), ktorý bude zohľadňovať riešenie zverených úloh. Plán aktivít by mal reflektovať základné úlohy pre pracovnú skupinu vo vzťahu k reálnemu postupu schvaľovania predkladaných návrhov Európskej komisie ako aj k aktivitám a ich termínom v tomto akčnom pláne.Raz za kvartál technická pracovná skupina predstaví odpočet stavu, ktorý bude obsahovať: určenie zodpovedností, stav každej iniciatívy; realizované aktivity; plánované aktivity na ďalšie obdobie a otvorené problémy. Na základe odpočtov stavu pripraví Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu pred každým zasadaním koordinačného výboru pripraví celkovú správu o stave implementácie akčného plánu. O pokroku doma aj na európskej úrovni tak bude informovať pravidelne a transparentne, a to vizuálne pútavou a zrozumiteľnou formou.Relevantné informácie, dokumenty a materiály týkajúce sa predmetných iniciatív jednotného digitálneho trhu budú umiestnené v jednotnom kolaboračnom priestore a prístupné všetkým zúčastneným. Kolaboračný priestor pripraví Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu.

Komunikácia s verejnosťou

Pre celkový úspech realizácie akčného plánu pre Digitálnu transformáciu Slovenska je nevyhnutná otvorená, pravidelná a interaktívna komunikácia o procesoch implementácie s verejnosťou.

Pre účely komunikácie sa bude využívať webové sídlo a sociálne siete, kde budú prezentované všetky správy a novinky súvisiace s návrhmi a implementáciou akčného plánu. Cieľom je, aby verejnosť vedela, čo sa pripravuje, a mohla vyjadriť svoje postoje a názory. Komunikácia sa bude venovať úlohe informovať o zmenách, aby sa dokázali subjekty na zmeny dôkladne a dostatočne pripraviť.

57


2.3 Aktéri

Hlavnými aktérmi v procese realizácie akčného plánu budú nasledovné sektory:

Verejná správaRelevantné inštitúcie verejnej správy.

Akademická obecTechnické, technologické, strojnícke, stavebné, dopravné, výrobné fakulty a fakulty informatiky a informačných technológií slovenských akademických inštitúcií.

Súkromný sektorRelevantní aktéri zo súkromného sektora.

Občiansky sektorRelevantní aktéri z občianskeho a neziskového sektora.

Slovenská DSM komunitaSlovenská DSM komunita, ktorá funguje na online platforme trello.com a ktorej aktivity sa budú postupne rozširovať. Pozostáva zo zástupcov všetkých vyššie uvedených sektorov.

58


2.4 Financovanie

Politiky a reformy vyplývajúce zo dlhodobého rámca priorít pre akceleráciu integrovanosti Slovenska do európskeho jednotného digitálneho trhu budú financované z nasledujúcich zdrojov:

Štátny rozpočet

Fondy Európskej únie v programovom období 2014 až 2020 Akčný plán definuje len také opatrenia do roku 2021, ktoré je možné financovať z existujúcich

operačných programov. Avšak samozrejme pre ich realizáciu je dôležité vedieť ovplyvniť výzvy a alokácie aj ostatných operačných programov, nielen OP II prioritná os 7.

Operačný program Efektívna verejná správa: Digitálna transformácia jednotlivých odvetví si vyžiada úplné nové pravidlá a horizontálne reformy, ktoré možno financovať z operačného programu Efektívna verejná správa.

Zručnosti zamestnancov možno zvyšovať cez operačný program Ľudské zdroje. V rámci Operačného programu Výskum a Inovácie sa definovali tieto témy ako priority, ktoré

pokrývajú širokú škálu navrhovaných opatrení: Dopravné prostriedky pre 21. storočie, Priemysel pre 21. storočie, Zdravé potraviny a životné prostredie, Digitálne Slovensko a kreatívny priemysel, Zdravie obyvateľstva a zdravotnícke technológie. Avšak ide o opatrenia, v rámci ktorých ešte nejde o zabehnuté riešenia, alebo

priemyselný výskum alebo experimentálne piloty technológií.

Fondy Európskej únie v programovom období 2021 až 2027

Verejno-súkromné partnerstvá

Alternatívne finančné nástroje

59

Documents

platforma-slovensko-digital …… · Web viewPresadzujeme návrh európskej regulácie, ktorá bude podporovať nastavenie pravidiel pre lepšie využívanie dát v spoločnosti