Podnikanie žien v regiónoch SR¾ien_v_regiónoc… · Podnikanie žien v regiónoch SR Slovak Business Agency 5 Graf 40 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v

Podnikanie žien v regiónoch SR

Bratislava, 2019

Podnikanie žien v regiónoch SR Slovak Business Agency

2

Vydavateľ: Slovak Business Agency

Vypracoval: Renáta Madzinová

Miroslav Řádek

Dušan Štefánik

© SBA, Bratislava, 2019

Všetky práca vyhradené.

Údaje, ktoré sú obsahom tejto publikácie, je možné použiť len s uvedením zdroja.

Neprešlo jazykovou úpravou.


3

Obsah

Úvod .......................................................................................................................................... 8

1 Právne a ekonomické aspekty postavenia žien na trhu práce ................................... 10

1.1 Legislatívny rámec odmeňovania zamestnancov a zákaz diskriminácie žien ...................... 10

1.2 Ekonomicky aktívne ženy a nezamestnanosť v krajinách EÚ .................................................... 12

1.3 Odmeňovanie žien a mužov na trhu práce ................................................................................. 17

1.4 Ženy v európskom podnikateľskom prostredí ............................................................................ 23

2 Podnikanie žien v regiónoch SR ................................................................................... 27

2.1 Banskobystrický kraj .................................................................................................................. 27

2.2 Bratislavský kraj ......................................................................................................................... 32

2.3 Košický kraj ............................................................................................................................... 37

2.4 Nitriansky kraj ............................................................................................................................ 42

2.5 Prešovský kraj ............................................................................................................................ 48

2.6 Trenčiansky kraj ......................................................................................................................... 53

2.7 Trnavský kraj .............................................................................................................................. 59

2.8 Žilinský kraj ............................................................................................................................... 64

2.9 Národné porovnanie ................................................................................................................... 69

2.10 Regionálne porovnanie ............................................................................................................. 74

3 Kvantitatívny prieskum podnikateliek Slovenska ......................................................... 78

3.1 Charakteristika, cieľ a metodika prieskumu ............................................................................... 78

3.2 Štatistické vyhodnotenie odpovedí ............................................................................................. 78

3.3 Spoločné a rozdielne znaky podnikateliek Slovenska ................................................................ 94

3.3.1 Spoločné a rozdielne znaky medzi podnikateľkami SR podľa krajov ................................. 94

3.3.2 Spoločné a rozdielne znaky medzi podnikateľkami SR podľa bydliska ............................. 97

3.3.3 Spoločné a rozdielne znaky medzi podnikateľkami SR podľa veku ................................... 99

3.3.4 Spoločné a rozdielne znaky medzi podnikateľkami SR podľa vzdelania ......................... 101

3.3.5 Spoločné a rozdielne znaky medzi podnikateľkami SR podľa formy podnikania ............ 103

3.4 Závery z prieskumu .................................................................................................................. 103

3.5 Závery z okrúhleho stolu o podnikaní žien v regiónoch SR ..................................................... 107

Záver ..................................................................................................................................... 110

Zoznam použitej literatúry ................................................................................................. 113

Prílohy .................................................................................................................................. 114


4

Zoznam grafov

Graf 1 Vývoj podielu ekonomicky aktívnych žien a mužov v krajinách EÚ 2013 – 2017 (údaje v %) ................. 12

Graf 2 Podiel ekonomicky aktívnych žien v krajinách EÚ 2017 (údaje v %) ....................................................... 13

Graf 3 Vývoj nezamestnanosti žien a mužov v krajinách EÚ 2014 – 2018 (údaje v %) ....................................... 13

Graf 4 Nezamestnanosť žien v krajinách EÚ 2018 (údaje v %) ........................................................................... 14

Graf 5 Rozdiely v nezamestnanosti žien a mužov v krajinách s najvyššou nezamestnanosťou žien ..................... 15

Graf 6 Rozdiely v nezamestnanosti žien a mužov v krajinách s najnižšou nezamestnanosťou žien ..................... 16

Graf 7 Krajiny EÚ s nižšou nezamestnanosťou žien v porovnaní s nezamestnanosťou mužov ............................ 17

Graf 8 Krajiny EÚ s vyššou nezamestnanosťou žien v porovnaní s nezamestnanosťou mužov ........................... 17

Graf 9 Priemerné rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v EÚ 2013 – 2017 (údaje v %) ..................................... 19

Graf 10 Mzdové rozdiely žien a mužov v členských štátoch EÚ 2017 (údaje v %) .............................................. 21

Graf 11 Podiel žien na celkovom počte podnikateľov v krajinách EÚ 2017 (údaje v %) .................................... 25

Graf 12 Závislosť medzi počtom podnikateliek a nezamestnanosťou žien na Slovensku 2013 – 2017................. 26

Graf 13 Vývoj počtu ekonomicky aktívnych žien a miery evidovanej nezamestnanosti žien v Banskobystrickom

kraji v rokoch 2014 – 2018 .......................................................................................................................... 28

Graf 14 Vývoj priemernej mesačnej mzdy žien a mužov v Banskobystrickom kraji v rokoch 2013-2017 ........... 29

Graf 15 Vývoj celkového počtu podnikateľov – FO podľa pohlavia v Banskobystrickom kraji v rokoch 2014-

2018 ............................................................................................................................................................. 30

Graf 16 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v Banskobystrickom kraji v rokoch 2014-2018 .. 31

Graf 17 Vývoj počtu začínajúcich podnikateľov - FO podľa pohlavia v Banskobystrickom kraji v rokoch 2014-

2018 ............................................................................................................................................................. 31

Graf 18 Vývoj podielu aktívnych podnikateliek - FO na vekových skupinách v Banskobystrickom kraji v rokoch

2014-2018.................................................................................................................................................... 32

Graf 19 Vývoj počtu ekonomicky aktívnych žien a miery evidovanej nezamestnanosti žien v Bratislavskom kraji

v rokoch 2014 – 2018 .................................................................................................................................. 33

Graf 20 Vývoj priemernej mesačnej mzdy mužov a žien v Bratislavskom kraji v rokoch 2013-2017 ................. 34

Graf 21 Vývoj celkového počtu podnikateľov – FO podľa pohlavia v Bratislavskom kraji v rokoch 2014-2018 35

Graf 22 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v Bratislavskom kraji v rokoch 2014-2018 ......... 36

Graf 23 Vývoj počtu začínajúcich podnikateľov - FO podľa pohlavia v Bratislavskom kraji v rokoch 2014-2018

..................................................................................................................................................................... 36

Graf 24 Vývoj podielu aktívnych podnikateliek - FO na vekových skupinách v Bratislavskom kraji v rokoch

2014-2018.................................................................................................................................................... 37

Graf 25 Vývoj počtu ekonomicky aktívnych žien a miery evidovanej nezamestnanosti žien v Košickom kraji v

rokoch 2014 – 2018 ..................................................................................................................................... 38

Graf 26 Vývoj priemernej mesačnej mzdy mužov a žien v Košickom kraji v rokoch 2013-2017 ........................ 39

Graf 27 Vývoj celkového počtu podnikateľov – FO podľa pohlavia v Košickom kraji v rokoch 2014-2018 ....... 40

Graf 28 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v Košickom kraji v rokoch 2014-2018 ................ 41

Graf 29 Vývoj počtu začínajúcich podnikateľov - FO podľa pohlavia v Košickom kraji v rokoch 2014-2018 .... 41

Graf 30 Vývoj podielu aktívnych podnikateliek - FO na vekových skupinách v Košickom kraji v rokoch 2014-

2018 ............................................................................................................................................................. 42

Graf 31 Vývoj počtu ekonomicky aktívnych žien a miery evidovanej nezamestnanosti žien v Nitrianskom kraji v

rokoch 2014 – 2018 ..................................................................................................................................... 43

Graf 32 Vývoj priemernej mesačnej mzdy mužov a žien v Nitrianskom kraji v rokoch 2013-2017 .................... 44

Graf 33 Vývoj celkového počtu podnikateľov – FO podľa pohlavia v Nitrianskom kraji v rokoch 2014-2018 ... 45

Graf 34 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v Nitrianskom kraji v rokoch 2014-2018 ............ 46

Graf 35 Vývoj počtu začínajúcich podnikateľov - FO podľa pohlavia v Nitrianskom kraji v rokoch 2014-2018 47

Graf 36 Vývoj podielu aktívnych podnikateliek - FO na vekových skupinách v Nitrianskom kraji v rokoch 2014-

2018 ............................................................................................................................................................. 48

Graf 37 Vývoj počtu ekonomicky aktívnych žien a miery evidovanej nezamestnanosti žien v Prešovskom kraji v

rokoch 2014 – 2018 ..................................................................................................................................... 49

Graf 38 Vývoj priemernej mesačnej mzdy mužov a žien v Prešovskom kraji v rokoch 2013-2017 ..................... 50

Graf 39 Vývoj celkového počtu podnikateľov – FO podľa pohlavia v Prešovskom kraji v rokoch 2014-2018 .... 51


5

Graf 40 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v Prešovskom kraji v rokoch 2014-2018 ............ 52

Graf 41 Vývoj počtu začínajúcich podnikateľov - FO podľa pohlavia v Prešovskom kraji v rokoch 2014-2018 52

Graf 42 Vývoj podielu aktívnych podnikateliek - FO na vekových skupinách v Prešovskom kraji v rokoch 2014-

2018 ............................................................................................................................................................. 53

Graf 43 Vývoj počtu ekonomicky aktívnych žien a miery evidovanej nezamestnanosti žien v Trenčianskom kraji

v rokoch 2014 – 2018 .................................................................................................................................. 55

Graf 44 Vývoj priemernej mesačnej mzdy mužov a žien v Trenčianskom kraji v rokoch 2013-2017 ................. 56

Graf 45 Vývoj celkového počtu podnikateľov – FO podľa pohlavia v Trenčianskom kraji v rokoch 2014-2018 57

Graf 46 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v Trenčianskom kraji v rokoch 2014-2018 ......... 57

Graf 47 Vývoj počtu začínajúcich podnikateľov - FO podľa pohlavia v Trenčianskom kraji v rokoch 2014-2018

..................................................................................................................................................................... 58

Graf 48 Vývoj podielu aktívnych podnikateliek - FO na vekových skupinách v Trenčianskom kraji v rokoch

2014-2018.................................................................................................................................................... 59

Graf 49 Vývoj počtu ekonomicky aktívnych žien a miery evidovanej nezamestnanosti žien v Trnavskom kraji v

rokoch 2014 – 2018 ..................................................................................................................................... 60

Graf 50 Vývoj priemernej mesačnej mzdy mužov a žien v Trnavskom kraji v rokoch 2013-2017 ...................... 61

Graf 51 Vývoj celkového počtu podnikateľov – FO podľa pohlavia v Trnavskom kraji v rokoch 2014-2018 ..... 62

Graf 52 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v Trnavskom kraji v rokoch 2014-2018 .............. 62

Graf 53 Vývoj počtu začínajúcich podnikateľov - FO podľa pohlavia v Trnavskom kraji v rokoch 2014-2018 .. 63

Graf 54 Vývoj podielu aktívnych podnikateliek - FO na vekových skupinách v Trnavskom kraji v rokoch 2014-

2018 ............................................................................................................................................................. 64

Graf 55 Vývoj počtu ekonomicky aktívnych žien a miery evidovanej nezamestnanosti žien v Žilinskom kraji v

rokoch 2014 – 2018 ..................................................................................................................................... 65

Graf 56 Vývoj priemernej mesačnej mzdy mužov a žien v Žilinskom kraji v rokoch 2013-2017 ........................ 66

Graf 57 Vývoj celkového počtu podnikateľov – FO podľa pohlavia v Žilinskom kraji v rokoch 2014-2018 ....... 67

Graf 58 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v Žilinskom kraji v rokoch 2014-2018 ................ 67

Graf 59 Vývoj počtu začínajúcich podnikateľov - FO podľa pohlavia v Žilinskom kraji v rokoch 2014-2018 .... 68

Graf 60 Vývoj podielu aktívnych podnikateliek - FO na vekových skupinách v Žilinskom kraji v rokoch 2014-

2018 ............................................................................................................................................................. 69

Graf 61 Vývoj počtu ekonomicky aktívnych žien v SR v rokoch 2014 – 2018 ...................................................... 69

Graf 62 Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti v SR podľa pohlavia v rokoch 2014 - 2018 ........................... 70

Graf 63 Vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy podľa pohlavia v SR v rokoch 2014-2018 .............................. 71

Graf 64 Vývoj celkového počtu podnikateľov – FO podľa pohlavia v SR v rokoch 2014-2018 ........................... 72

Graf 65 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v SR v rokoch 2014-2018.................................... 72

Graf 66 Vývoj celkového počtu začínajúcich podnikateľov - FO v SR v rokoch 2014-2018 ................................ 73

Graf 67 Vývoj podielu aktívnych podnikateliek - FO na vekových skupinách v SR v rokoch 2014-2018 ............ 74

Graf 68 Komparácia miery evidovanej nezamestnanosti žien v regiónoch SR – rok 2018 .................................. 75

Graf 69 Komparácia priemernej hrubej mesačnej mzdy žien v regiónoch SR – rok 2017 ................................... 75

Graf 70 Zastúpenie aktívnych podnikateliek – FO podľa krajov SR – rok 2018 ................................................ 76

Graf 71 Komparácia celkového počtu podnikateliek – FO a ich podielu z celkového počtu podnikateľov – FO v

jednotlivých krajoch SR – rok 2018 ............................................................................................................. 77

Graf 72 Komparácia celkového počtu začínajúcich podnikateliek – FO a ich podielu z celkového počtu

začínajúcich podnikateľov – FO v jednotlivých krajoch SR – rok 2018 ...................................................... 77

Graf 73 Rozdelenie respondentiek podľa krajov .................................................................................................. 79

Graf 74 Bydlisko respondentiek ........................................................................................................................... 79

Graf 75 Vek respondentiek ................................................................................................................................... 80

Graf 76 Najvyššie dosiahnuté vzdelanie respondentiek ....................................................................................... 80

Graf 77 Rodinný stav respondentiek .................................................................................................................... 81

Graf 78 Počet detí respondentiek ......................................................................................................................... 81

Graf 79 Začiatok podnikania spojený s... ............................................................................................................. 82

Graf 80 Právna forma respondentiek ................................................................................................................... 82

Graf 81 Pomoc v podnikateľských začiatkoch ..................................................................................................... 83

Graf 82 Podnikanie a obchodní partneri ............................................................................................................. 83


6

Graf 83 Pôsobenie respondentiek na trhu ............................................................................................................ 84

Graf 84 Počet zamestnancov ................................................................................................................................ 84

Graf 85 Výkon podnikateľskej činnosti ................................................................................................................ 85

Graf 86 Predaj produktov .................................................................................................................................... 85

Graf 87 Podnikateľské sídlo ................................................................................................................................. 86

Graf 88 Klienti respondentiek .............................................................................................................................. 87

Graf 89 Ročný obrat respondentiek ..................................................................................................................... 87

Graf 90 Podnety k podnikaniu ............................................................................................................................. 88

Graf 91 Predmet podnikania ................................................................................................................................ 89

Graf 92 Dôvody na podnikanie v danom odvetví ................................................................................................. 90

Graf 93 Súčasnou motiváciou k podnikaniu je... .................................................................................................. 90

Graf 94 Súvis predmetu podnikania a vyštudovaného odboru ............................................................................. 91

Graf 95 Záujem o podnikateľské kurzy ................................................................................................................ 91

Graf 96 Najväčšie problémy podnikania.............................................................................................................. 92

Graf 97 Podnikateľská budúcnosť........................................................................................................................ 93

Graf 98 Stretli ste sa s diskrimináciou pri rokovaniach, pracovných stretnutiach? ............................................ 94


7

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v členských štátoch EÚ 2013 – 2017 (údaje v %) .................... 20

Tabuľka 2 Top 10 pozícií slovenskej ekonomiky, kde ženy zarábajú menej ako muži (2016) .............................. 22

Tabuľka 3 Top 10 pozícií slovenskej ekonomiky, kde muži zarábajú menej ako ženy (2016) .............................. 22

Tabuľka 4 Počet a miera evidovanej nezamestnanosti žien v Banskobystrickom kraji v r. 2014 - 2018 ............. 27

Tabuľka 5 Vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy žien a mužov v Banskobystrickom kraji v rokoch 2013 –

2017 ............................................................................................................................................................. 28

Tabuľka 6 Vývoj počtu podnikateľov - FO podľa pohlavia v Banskobystrickom kraji v rokoch 2014 – 2018 .... 30

Tabuľka 7 Počet a miera evidovanej nezamestnanosti žien v Bratislavskom kraji v r. 2014 – 2018 ................... 33

Tabuľka 8 Vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy žien a mužov v Bratislavskom kraji v rokoch 2013 – 2017 34

Tabuľka 9 Vývoj počtu podnikateľov - FO podľa pohlavia v Bratislavskom kraji v rokoch 2014 – 2018 .......... 35

Tabuľka 10 Počet a miera evidovanej nezamestnanosti žien v Košickom kraji v r. 2014 – 2018 ........................ 38

Tabuľka 11 Vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy žien a mužov v Košickom kraji v rokoch 2013 – 2017 ..... 39

Tabuľka 12 Vývoj počtu podnikateľov - FO podľa pohlavia v Košickom kraji v rokoch 2014 – 2018 ............... 40

Tabuľka 13 Počet a miera evidovanej nezamestnanosti žien v Nitrianskom kraji v r. 2014 – 2018 .................... 43

Tabuľka 14 Vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy žien a mužov v Nitrianskom kraji v rokoch 2013 – 2017 . 44

Tabuľka 15 Vývoj počtu podnikateľov - FO podľa pohlavia v Nitrianskom kraji v rokoch 2014 – 2018 ........... 45

Tabuľka 16 Počet a miera evidovanej nezamestnanosti žien v Prešovskom kraji v r. 2014 - 2018 ..................... 48

Tabuľka 17 Vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy žien a mužov v Prešovskom kraji v rokoch 2013 – 2017 .. 50

Tabuľka 18 Vývoj počtu podnikateľov - FO podľa pohlavia v Prešovskom kraji v rokoch 2014 – 2018 ............ 51

Tabuľka 19 Počet a miera evidovanej nezamestnanosti žien v Trenčianskom kraji v r. 2014 – 2018 ................. 54

Tabuľka 20 Vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy žien a mužov v Trenčianskom kraji v rokoch 2013 – 2017 55

Tabuľka 21 Vývoj počtu podnikateľov - FO podľa pohlavia v Trenčianskom kraji v rokoch 2014 – 2018 ........ 56

Tabuľka 22 Počet a miera evidovanej nezamestnanosti žien v Trnavskom kraji v r. 2014 - 2018 ...................... 59

Tabuľka 23 Vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy žien a mužov v Trnavskom kraji v rokoch 2013 – 2017 ... 60

Tabuľka 24 Vývoj počtu podnikateľov - FO podľa pohlavia v Trnavskom kraji v rokoch 2014 – 2018 ............. 61

Tabuľka 25 Počet a miera evidovanej nezamestnanosti žien v Žilinskom kraji v r. 2014 – 2018 ........................ 64

Tabuľka 26 Vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy žien a mužov v Žilinskom kraji v rokoch 2013 – 2017 ..... 65

Tabuľka 27 Vývoj počtu podnikateľov - FO podľa pohlavia v Žilinskom kraji v rokoch 2014 – 2018 ............... 66

Zoznam obrázkov

Obrázok 1 Geografické znázornenie nezamestnanosti žien v krajinách EÚ v roku 2018 .................................... 14

Obrázok 2 Geografické rozloženie rozdielov odmeňovania žien a mužov podľa členských štátov EÚ 2017 ....... 23


8

Úvod

Podľa údajov Svetovej banky žilo na svete v roku 2017 celkom 3,73 miliárd žien. Hoci ich

počet od roku 1960 vzrástol z 1,52 biliónov viac ako o 100%, podiel žien na celkovej populácii

sa medzi rokmi 1960 – 2017 znížil zo 49,99% na 49,56%. Na Slovensku je situácia trochu

odlišná a podiel žien na celkovej populácii obyvateľov SR dosahuje mierne nad 50%.

Štatistické údaje o počte žien však neboli dôvodom pre analýzu podnikania žien v jednotlivých

regiónoch SR. Podnikateľky na Slovensku sú v súčasnosti stále trochu výnimkou ako

pravidlom. Ich prístup k podnikaniu nie je rovnaký ako u mužov a podnikateľský príbeh žien

je často spojený aj s ich osobným životom.

Podnikanie žien predstavuje v súčasnosti aktuálnu tému a jeho analýzou je možné zistiť,

aké sú charakteristické črty, vlastnosti, motívy a faktory ovplyvňujúce podnikateľskú činnosť

žien na Slovensku. Cieľom analýzy je identifikovať stimulačné a brzdiace faktory

podnikania žien v jednotlivých regiónoch SR. K naplneniu hlavného cieľa sme vytýčili aj

čiastkové ciele, ktoré na seba nadväzujú a vzájomne sa dopĺňajú tak, aby sme mohli vytvoriť

celistvý pohľad na podnikateľky na Slovensku a v jednotlivých regiónoch SR. Preto sme ako

čiastkové ciele analýzy vymedzili - medzinárodné porovnanie ukazovateľov týkajúcich sa žien

na trhu práce a v podnikaní; interpretovanie stavu a vývoja štatistických ukazovateľov

súvisiacich s podnikaním žien v regiónoch SR; identifikovanie spoločných a rozdielnych

znakov slovenských podnikateliek naprieč regiónmi; identifikovanie faktorov pozitívne

vplývajúcich na zosúladenie pracovných (podnikateľských) a súkromných povinností (rodina,

vzdelávanie, voľný čas).

Analýza je rozdelená do troch hlavných častí. Prvá časť je venovaná medzinárodnej

komparácii postavenia žien v krajinách Európskej únie. Na ženy sa pozrieme nielen z pohľadu

ich počtu, ale aj v súvislosti s trhom práce a budeme skúmať počet ekonomicky aktívnych žien,

zamestnanosť aj nezamestnanosť žien, ako aj nerovnosti v odmeňovaní medzi mužmi

a ženami. Na záver sa zameriame aj na podnikanie žien v krajinách EÚ so špecifikáciou na

Slovensko v kontexte krajín EÚ. Celá časť zaoberajúca sa medzinárodnou komparáciou bude

realizovaná za päť posledných dostupných období, t. j. rokov 2013 – 2017. Priestorovo bude

analýza zameraná na 25 krajín EÚ, pre ktoré sú relevantné údaje dostupné. Údaje sú čerpané

z verejne dostupných zdrojov Eurostatu.

Druhá časť analýzy je tvorená pomerne rozsiahlou analýzou postaveniu žien nielen za

Slovensko ako celok, ale aj za jednotlivých osem krajov SR. Aby sme nadviazali na

medzinárodné porovnanie, v jednotlivých krajoch budeme skúmať počet ekonomicky

aktívnych a neaktívnych žien, mieru evidovanej nezamestnanosti žien, ale aj rozdiely v platoch

medzi mužmi a ženami. Súčasťou každej regionálnej analýzy je aj počet podnikateliek, ktoré

v danom kraji pôsobia, ako aj počet novo vzniknutého počtu podnikateliek. Hoci je analýza

zameraná na podnikanie žien, pri vzájomnom porovnávaní nemožno obísť ani mužov, preto je

celá analýza aj vzájomnou komparáciou jednotlivých ukazovateľov týkajúcich sa oboch

pohlaví. Pre komparáciu sme využili rovnako päť posledných dostupných rokov, 2014 – 2018.

Údaje v tejto časti analýzy sú získané zo Štatistického úradu SR a jeho Registra organizácií.

Súčasťou analýzy o podnikaní žien je aj kvantitatívny a kvalitatívny prieskum.

Kvantitatívny prieskum medzi podnikateľkami v jednotlivých regiónoch SR napomáha

dotvoriť obraz o podnikateľkách na Slovensku a doplniť štatistickú časť o podnikateľkách.

Pomocou prieskumu zisťujeme informácie, ktoré sa z databáz nedajú zistiť. Napríklad kto stál

na začiatku podnikania pri podnikateľkách, prečo sa rozhodli podnikať a čo ich motivuje


9

v súčasnosti, ako si predstavujú svoje podnikanie v horizonte budúcich rokov. Kvalitatívny

prieskum realizovaný za účasti vybranej vzorky podnikateliek a zástupkýň podnikateľských

zväzov a združení sme realizovali za účelom doplnenia informácií získaných z dotazníkového

zisťovania. Okrem spomenutého sme sa zamerali aj na to, ako je možné zosúladiť rodinný život

s podnikaním, ktoré si často vyžaduje vyššie pracovné nasadenie ako pri „klasickej“ práci

v zamestnaní.


10

1 Právne a ekonomické aspekty postavenia žien na trhu práce

1.1 Legislatívny rámec odmeňovania zamestnancov a zákaz diskriminácie

žien

Postavenie žien v spoločnosti predstavuje tému týkajúcu sa hneď niekoľkých oblastí života

spoločnosti. Deklarované práva žien majú primárnu legislatívnu základňu vo viacerých

dokumentoch garantujúcich základné ľudské práva a slobody a medzinárodných organizáciách

ako Medzinárodná organizácia práce, Organizácia spojených národov, Rada Európy

a Európska únia.

Významným iniciátorom rovnosti pohlaví na trhu práce je Medzinárodná organizácia práce

(MOP). Z jej pôsobenia vzišli medzinárodné dohody ako Dohoda č. 100 o rovnakom

odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu (1951), ktorá žiada, aby ženy a muži dostávali

za rovnakú prácu rovnakú mzdu a to vo všetkých jej variantoch – v čistom aj hrubom vyjadrení.

Súčasne dohoda zahŕňa aj rovnaké odmeňovanie v naturáliách a požaduje tiež rovnomerné

príplatky za prácu.

Vzhľadom na to, že sa v praktickom živote preukázalo pretrvávanie nerovností

v pracovnom odmeňovaní žien a mužov, bola prijatá Dohoda č. 111 o diskriminácii v

zamestnaní a povolaní (1958), ktorá má širší základ ako vyššie zmieňovaná dohoda č. 100.

Táto dohoda teoreticky interpretuje diskrimináciu ako akékoľvek rozlišovanie, vylučovanie

alebo dávanie prednosti založenej na rasových, rodových, náboženských, politických alebo

sociálnych dôvodoch. Dohoda sa stala neskôr základom pre pracovno-právne odporúčania

v rámci Európskej únie a jej štandardy. Tvorcovia dokumentu sa snažili obmedziť aj nerovnosť

na trhu práce aj v rámci odborného výcviku, pri prístupe k niektorým povolaniam

a konkrétnych podmienkach zamestnávania.

Pre harmonizáciu pracovného a rodinného života MOP prijala Dohodu č. 156 o rovných

príležitostiach a rovnom zaobchádzaní so zamestnancami a zamestnankyňami

s rodinnými zodpovednosťami (1981). Jej cieľom je presadenie rovnoprávnosti v prípadoch,

kedy majú zamestnanci rodinné povinnosti. Dohoda žiada, aby štáty ktoré sa zaviazali ju plniť,

vytvárali tzv. komunitné podmienky pre výkon povolania pre zamestnancov s rodinami.

Legislatívna aktivita MOP je tiež reprezentovaná tzv. odporúčaniami orientovanými osobitne

na ženy s povinnosťami k rodine, starostlivosti o deti, počas tehotenstva, materstva, nočnom

predaji, práci v noci a pod.

Z hľadiska medzinárodných dohôd je garantovaný najmä zákaz násilia páchaného na

ženách. K základným paktom patrí Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem

diskriminácie žien (1979) publikovaný v slovenskom právnom prostrední pod číslom 62/1987

Zb. Dokument predstavuje prvý legislatívny nástroj, ktorý nehovorí o nerovnosti všeobecne,

ale výlučne sa zameriava na diskrimináciu žien. Prijímajúce štáty sú na základe jeho znenia

povinné odstrániť diskrimináciu žien akoukoľvek osobou, organizáciou alebo podnikom. Čl.

2. dohovoru priamo vyžaduje pozitívne povinnosti nielen štátov ale aj subjektov súkromného

práva. Ďalšie články predpokladajú aj okolnosť, že starostlivosť o deti je rovnakou

povinnosťou žien i mužov. Jeho dodržiavanie je monitorované Výborom pre odstránenie

diskriminácie žien, ktorý je od roku 2010 podriadený Vysokému komisárovi pre ľudské práva

OSN.


11

OSN tiež prijala ďalšie dohody, ktorých cieľom je zlepšenie postavenia žien v spoločnosti

zamerané na trestanie obchodu so ženami, povoľovanie manželstiev od určitého veku,

diskrimináciu vo vzdelávaní alebo definujúce stav núdze v rámci vojnových konfliktov.

Problematika rovnakého odmeňovania žien a mužov za rovnakú prácu je obsiahnutá aj

v legislatíve Európske únie (EÚ). V európskom práve bolo nerovnaké odmeňovanie žien

a mužov za ich prácu explicitne zmieňované už v Rímskej zmluve o založení Európskeho

hospodárskeho spoločenstva v roku 1957. Odstavec 1 a 2 článku 141 od členských štátov

požaduje zaistenie uplatnenia zásady rovnakej odmeny mužov a žien za rovnakú alebo

rovnocennú prácu. Odmenou v zmysle tohto článku sa rozumie obvyklá základná alebo

minimálna mzda alebo plat a všetky ostatné odmeny, ktoré zamestnávateľ priamo alebo

nepriamo, v hotovosti alebo v naturáliách vypláca zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním.

Rovnosť odmeňovania mužov a žien bez diskriminácie na základe pohlavia znamená, že a) sa

odmena za rovnakú prácu vypočíta pri úkolovej mzde podľa rovnakej sadzby; b) časová

odmena za prácu je rovnaká na rovnakom pracovnom mieste.1

K zakladajúcej zmluve o európskom spoločenstve ďalej prislúchajú právne akty nižšej

právnej sily ako Smernica 75/117, prijatá 10. februára 1975, ktorá zaväzuje členské štáty

Európskej únie o zavedení zásad rovného odmeňovania pre ženy a mužov, ktoré okrem iného

obsahuje tiež zákaz tzv. „odvetného“ prepustenia v reakcii na vystúpenie zamestnankyne alebo

zamestnanca proti diskriminácii. Taktiež kolektívne zmluvy, mzdové tarify, dohody o mzde

alebo individuálne pracovné zmluvy, ktoré sú v rozpore so smernicou, sa považujú za neplatné.

Smernica 75/117 je legislatívne dotvorená ďalšími smernicami Rady EÚ, ktoré boli prijaté

v 80. a 90. rokoch minulého storočia. Patria sem Smernica Rady 86/378 o zavedení

rovnakého zachádzania pre mužov a ženy v systémoch sociálneho zabezpečenia

zamestnancov (24. júl 1986); Smernica Rady 86/613 o uplatňovaní rovného zachádzania

pre mužov a ženy samostatne zárobkovo činných, vrátane oblasti poľnohospodárstva,

a o ochrane počas materstva (11. december 1986); Smernica Rady 97/80/ES o dôkaznom

bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia (15. december 1997) a Smernica

Rady 97/81/ES o Rámcovej dohode o čiastočnom pracovnom úväzku (15. december 1997).

Okrem uvedených smerníc boli v predmetnej veci vynesené rozsudky Európskeho súdneho

dvora.

Rovnosť žien a mužov na trhu práce požaduje aj Európska sociálna charta (1961) Rady

Európy, ktorej predmetom sú základné ekonomické a sociálne práva. Obsahuje základné

sociálne práva, ktoré musia členské štáty Rady Európy rešpektovať a predstavuje minimálne

štandardy vo všetkých krajinách EÚ. Jej článok 8 je osobitne zameraný na prácu zamestnaných

žien na ochranu materstva. Zabezpečuje ženám čerpanie 14 týždňovej platenej pracovnej

dovolenky a zákaz pracovnej výpovede počas materskej dovolenky. Upravuje aj nárok

zamestnaných matiek na dojčenie detí, zákaz práce žien, ktoré nedávno porodili a ďalšie

opatrenia, ktoré majú chrániť ženy po pôrode. Rovnaká charta v článku 10 garantuje

zabezpečovanie a podporu takého systému prípravy učňov a ďalšie systémy prípravy, ktoré

budú založené na rovnakom prístupe k chlapcom a dievčatám na budúce povolania. Následne

článok 27 charty explicitne požaduje právo na rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi s

rodinnými záväzkami oboch pohlaví.

Slovenská legislatíva predpokladá rovnosť v odmeňovaní žien a mužov prostredníctvom

článku 12 Ústavy SR (odsek 2), v súlade s ktorým sú najmä Zákonník práce a ďalšia

legislatíva napr. o štátne službe alebo o verejnej službe. Dôležitou pracovno-právnou

normou je tiež tzv. antidiskriminačný zákon, kde § 6 stanovuje zákaz diskriminácie osôb z

dôvodu ich pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného

1 Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (1957)


12

alebo etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie v

pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi

súvisiacich.2

Zákonník práce priamo zakazuje diskrimináciu pri odmeňovaní žien a mužov. Obe

pohlavia sú oprávnené na poberanie rovnakej mzdy za rovnakú prácu prípadne za prácu

rovnakej hodnoty. Za takúto prácu sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti,

zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných

pracovných podmienkach a to pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a

výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.

Slovenská legislatíva po vzore medzinárodných dohôd chráni osobitne aj pracujúce

dojčiace matky. Takéto ženy majú nárok na osobitné prestávky počas prvých šiestich mesiacov

veku dieťaťa a to v dĺžke dvoch polhodinových prestávok a následne ďalších šiestich mesiacov

života dieťaťa jednej polhodinovej prestávky za pracovnú zmenu.

1.2 Ekonomicky aktívne ženy a nezamestnanosť v krajinách EÚ

V období rokov 2013 až 2017 predstavoval podiel ekonomicky aktívnych žien a mužov

v rámci 28 krajín EÚ mierne vzostupný trend z 71,6% v roku 2013 na 73,6% v roku 2017. Graf

č. 1. zaznamenáva rozdielny vývoj podielu ekonomicky aktívnych žien a mužov. Zatiaľ čo

medzi rokmi 2013 – 2014 výraznejšie stúpol podiel tak ekonomicky aktívnych žien o 3 p. b.

a v prípade mužov o 3,1 p. b. V ďalších rokoch stúpal počet ekonomicky aktívnych žien

a mužov iba mierne. Celkovo sa do roku 2017 rozdiel ekonomickej aktivity žien a mužov

výrazne nezmenil a za celé obdobie sa udržiaval tesne nad 10%.

Graf 1 Vývoj podielu ekonomicky aktívnych žien a mužov v krajinách EÚ 2013 – 2017

(údaje v %)

Zdroj: Eurostat, vlastné spracovanie

Medzi krajiny s vyššou ekonomickou aktivitou žien patria najmä severské krajiny

Škandinávie a Pobaltia (spoločne s nemecky hovoriacimi krajinami). Podľa štatistického

priemeru sa v období rokov 2013 – 2017 medzi krajinami s nižšou ekonomickou aktivitou žien

nachádzali krajiny strednej Európy (pričom v Česku a na Slovensku bola dosiahnutá

ekonomická aktivita na úrovni 65%, v Maďarsku a Poľsku 61%) a Balkánu, Malta a Taliansko.

2 Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o

zmene a doplnení niektorých zákonov

71,672,1 72,6 72,9 73,6

74,5

77,6 77,9 78,1 78,7

63,7

66,7 67,3 67,8 68,5

2013 2014 2015 2016 2017

Spoločná Muži Ženy


13

Členskou krajinou EÚ s najnižším podielom ekonomicky aktívnych žien bolo medzi rokmi

2013 – 2017 Taliansko.

Ekonomická aktivita talianskych žien mala v analyzovanom období stagnujúci charakter.

V roku 2013 predstavoval podiel ekonomicky aktívnych žien 53,6%, v roku 2016 stúpol na

najvyššiu 5 ročnú hodnotu – 55,9% – a následne v roku 2017 klesol na hodnotu 54,6%. Pri

porovnaní ekonomickej aktivity žien a nezamestnanosti žien v krajinách EÚ existuje súvislosť

medzi nízkym počtom ekonomicky aktívnych žien a vyššou nezamestnanosťou žien. Krajiny

s nižšou ekonomickou aktivitou žien (Grécko, Chorvátsko a Taliansko) sú súčasne krajinami

s vysokou nezamestnanosťou žien. Súčasne však neplatí, že v krajinách s vyššou ekonomickou

aktivitou žien (s výnimkou Nemecka) existuje nízka nezamestnanosť žien.

Graf 2 Podiel ekonomicky aktívnych žien v krajinách EÚ 2017 (údaje v %)


Priemerná nezamestnanosť mala v 28 krajinách Európskej únie v období rokov 2014 –

2018 klesajúci trend. Z 10,2% v roku 2014 klesla v roku 2018 na úroveň 7%. Pokiaľ však bol

rozdiel v nezamestnanosti žien a mužov v roku 2014 len 0,2 p. b. (graf 3.). V nasledujúcich

rokoch klesala nezamestnanosť žien pomalšie ako celková priemerná nezamestnanosť. Zatiaľ

čo v rokoch 2014 a 2015 bol rozdiel medzi nezamestnanosťou žien a priemernou

nezamestnanosťou 0,1 p. b., v nasledujúcom roku stúpol rozdiel na 0,2 p. b. a v ďalšom roku

(2017) to bolo až 0,3 p. b. Ešte väčší rozdiel pritom vznikol medzi nezamestnanosťou žien

a mužov – v roku 2014 a 2015 predstavoval rozdiel 0,2 p. b., v 2016 narástol na 0,4 p. b. Rast

pokračoval aj v nasledujúcom roku 2017 na úroveň 0,5% a napokon v roku 2018 dosiahol

takmer celý p. b.

Graf 3 Vývoj nezamestnanosti žien a mužov v krajinách EÚ 2014 – 2018 (údaje v %)


80,776,1 75,1 75,2 74,9 74,6 74,3 74 72,9 71,8 71,6 71,2 69,3 68,8 68,7 68,5 67,6 67,1 66,6 66,2 65,9 64,2 63,2 62,6 61,4 60,3 60,2

58,255,9

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

10,2

9,4

8,6

7,6

7

10,3

9,5

8,8

7,9

7,2

10,1

9,3

8,4

7,4

6.16,5

7

7,5

8

8,5

9

9,5

10

10,5

2014 2015 2016 2017 2018

Celková Ženy Muži


14

Z hľadiska členských štátov EÚ patrili ku krajinám s najvyššou nezamestnanosťou žien

prevažne krajiny južnej Európy. Nezamestnanosť žien dosiahla najvyššiu úroveň v Grécku,

kde dosahovala najvyššiu mieru v roku 2014, kedy takmer tretina (30,2 %) gréckych žien bola

nezamestnaná. Súčasne je potrebné uviesť, že nezamestnanosť mužov v rovnakej krajine bola

v roku 2017 na úrovni 23,7%. Vývoj nezamestnanosti žien v Grécku podobne ako vo všetkých

krajinách EÚ mal klesajúcu tendenciu, avšak zatiaľ čo v roku 2017 dosiahla nezamestnanosť

žien 26,1%, nezamestnanosť mužov sa v rovnakom roku dostala na úroveň 17,8%, čo

predstavuje rozdiel až 8,3 p. b.

Graf 4 Nezamestnanosť žien v krajinách EÚ 2018 (údaje v %)


Podobný bol tiež vývoj nezamestnanosti žien v krajine s druhou najvyššou

nezamestnanosťou žien v EÚ – v Španielsku. Úroveň nezamestnanosti žien sa dostala pod svoj

priemer v rámci sledovaného obdobia až v roku 2017, pričom za celé obdobie rokov 2014 –

2018 klesla o viac ako 8 p. b. Podobne ako v rámci gréckej ekonomiky, aj v Španielsku bol

zistený zväčšujúci sa rozdiel v úrovni nezamestnanosti žien a mužov. Pokiaľ bol v roku 2014

rozdiel v nezamestnanosti španielskych žien a mužov 1,8 p. b., v ďalšom roku stúpol na 2,8 p.

b. a od roku 2016 do roku 2018 sa držal na úrovni 3,3 p. b.

Obrázok 1 Geografické znázornenie nezamestnanosti žien v krajinách EÚ v roku 2018

Zdroj: Eurostat

24,2

17

11,8

9,2 9,2 9,17,4 7,3 7 6,4 6,3 6 5,7 5,6 5,5 5,4 4,8 4,7 4 4 4 3,7 3,6 3,4

0

5

10

15

20

25


15

Výraznejšie sa darilo znižovať nezamestnanosť žien v Chorvátsku a to z 18% v roku 2014

takmer na polovičnú hodnotu 9,2% v roku 2018. V prípade chorvátskej ekonomiky možno

konštatovať aj menšie rozdiely v nezamestnanosti pohlaví a taktiež odlišný trend v čase – o 1,4

p. b. bola nezamestnanosť žien vyššia v roku 2014, najvyšší rozdiel bol zaznamenaný v roku

2017 a to 1,6 p. b. a následne v roku 2018 klesol na hodnotu 1,2 p. b. Priemerný rozdiel medzi

zamestnanosťou žien a mužov v Taliansku bol zistený na úrovni 1,5 p. b.; pričom v roku 2014

predstavoval až 1,9 p. b. a do roku 2018 klesol na 1,2 p. b. V rámci cyperského hospodárstva

smeroval vývoj nezamestnanosti žien a mužov od nižšej nezamestnanosti žien v porovnaní

s mužmi o 2 p. b. v roku 2017, pričom nezamestnanosť žien zostala nižšia o 0,3% aj

v nasledujúcom roku. Avšak v rokoch 2016 až 2018 nezamestnanosť žien postupne

prekonávala nezamestnanosť mužov od 0,7 p. b. až ku 0,9 p. b.

Odlišný vývoj nezamestnanosti žien a mužov zaznamenávame na opačnom konci tabuľky

zostavenej podľa priemernej výšky nezamestnanosti žien v členských krajinách EÚ. Nemecká

ekonomika zaznamenávajúca z pohľadu nezamestnanosti najnižšie čísla, mala súčasne nižšiu

nezamestnanosť žien ako mužov. Za obdobie rokov 2014 – 2018 bola nezamestnanosť žien

v Nemecku v priemere o 0,8 p. b. nižšia ako nezamestnanosť mužov. V roku 2018 sa dostala

na rozdiel 0,9 p. b. Nižšiu nezamestnanosť žien ako mužov dosiahla tiež ekonomika na Malte.

V roku 2014 bola nezamestnanosť žien nižšia ako nezamestnanosť mužov o 1 p. b. V rokoch

2016 a 2017 bola prechodne vyššia nezamestnanosť žien o 0,8 p. b. resp. 0,5 p. b.; avšak

v ostatnom roku sa opäť dostala pod úroveň nezamestnanosti mužov o 0,3 p. b.

Graf 5 Rozdiely v nezamestnanosti žien a mužov v krajinách s najvyššou

nezamestnanosťou žien


V priemere najvyšší rozdiel medzi nezamestnanosťou žien a mužov medzi krajinami

s najnižšou priemernou nezamestnanosťou dosiahlo Rumunsko, kde bola za sledované obdobie

nezamestnanosť žien nižšia o 1,4 p. b. v porovnaní s nezamestnanosťou mužov. Medzi

krajinami s najnižšou nezamestnanosťou žien bola tiež Veľká Británia, kde priemerný rozdiel

medzi nezamestnanosťou žien a mužov bol na úrovni 0,4 p. b. v prospech nižšej úrovne

nezamestnanosti žien. Rozdiely v nezamestnanosti žien a mužov v krajinách s najnižšou

nezamestnanosťou žien v rokoch 2014 – 2018 sú uvedené v grafe č. 6.

6,57,1

8,2 8,38,8

1,82,8

3,3 3,3 3,3

1,4 1,1 1,5 1,6 1,21,9

1,4 1,42,1 2,1

0

2

4

6

8

10

2014 2015 2016 2017 2018

Grécko Španielsko Chorvátsko Taliansko


16

Graf 6 Rozdiely v nezamestnanosti žien a mužov v krajinách s najnižšou

nezamestnanosťou žien


Podľa dostupných dát boli krajiny EÚ pre potreby tejto štúdie ďalej rozdelené do dvoch

základných skupín – krajiny EÚ s nižšou nezamestnanosťou žien a krajiny s vyššou

nezamestnanosťou žien. Ak aspoň v troch z piatich sledovaných rokov v niektorej krajine EÚ

dosahovala nezamestnanosť žien nižšiu úroveň ako nezamestnanosť mužov, bola takáto krajina

zaradená do tabuľky s nižšou nezamestnanosťou žien. Naopak, ak bola v troch z piatich rokov

nezamestnanosť žien vyššia ako u mužov, bola takáto krajina zaradená do ďalšej tabuľky

s vyššou nezamestnanosťou žien.

V zozname 13 krajín s nižšou nezamestnanosťou žien sú prevažne pôvodné krajiny

Európskeho spoločenstva ako Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Írsko.

Komparatívne vyššia nezamestnanosť žien ako mužov bola tiež v baltických krajinách – Litva,

Lotyšsko a Estónsko a krajinách severnej Európy vo Švédsku a Fínsku. Zoznam dotvárajú

krajiny Balkánu – Bulharsko a Rumunsko.

Medzi krajiny s vyššou nezamestnanosťou žien ako mužov patrili prevažne krajiny strednej

Európy – Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko, spomedzi krajín Balkánu to boli Slovinsko

a Chorvátsko a všetky krajiny južnej Európy – Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Grécko,

Cyprus a Malta. Z pôvodných krajín Európskej únie boli do tejto kategórie krajín vzhľadom na

údaje o nezamestnanosti zaradené iba tri – Dánsko, Holandsko a Luxembursko.

Nižšia nezamestnanosť žien tak nebola celkom potvrdená napr. v krajinách s dlhším

členstvom v EÚ, ani v krajinách s vyšším HDP na obyvateľa. Rozdelenie krajín podľa

porovnávania nezamestnanosti žien a mužov možno dať do geografických súvislostí –

nezamestnanosť žien je nižšia v severných krajinách EÚ – Švédsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko

a Estónsko. Naopak – vyššia nezamestnanosť žien bola prítomná v krajinách južnej Európy.

Svoje regionálne špecifiká mali krajiny Pyrenejského polostrova, kde bola oproti

nezamestnanosti španielskych žien takmer polovičná úroveň nezamestnanosti žien

v Portugalsku. Pri skúmaní nezamestnanosti žien bola zistená vyššia nezamestnanosť žien

v Chorvátsku a Slovinsku ako v Rumunsku a Bulharsku (krajiny s nižším HDP na obyvateľa).

-0,7 -0,8 -0,7 -0,8 -0,9-1

0

0,8

-0,5-0,3

-1,2

-1,6 -1,6 -1,6

-1,2

-0,6-0,4 -0,3 -0,3

-0,1

-2

-1,5

-1

-0,5

0

0,5

1

2014 2015 2016 2017 2018

Nemecko Malta Rumunsko Veľ. Británia


17

Graf 7 Krajiny EÚ s nižšou nezamestnanosťou žien v porovnaní s nezamestnanosťou

mužov


Graf 8 Krajiny EÚ s vyššou nezamestnanosťou žien v porovnaní s nezamestnanosťou

mužov


1.3 Odmeňovanie žien a mužov na trhu práce

Nerovné odmeňovanie žien a mužov za ich pracovný výkon vysvetľuje viacero teórií, ktoré

možno rozdeliť do dvoch základných kategórií – individualistických a inštitucionálnych.

Individualistické teórie interpretujú rozdielnosti v príjmoch oboch pohlaví ako v zásade

prirodzený následok fyziologickej dispozície žien. Muži sú na trhu práce odmeňovaní lepšie

vzhľadom na to, že sa u nich predpokladá vyššia produktivita. Tá býva teoreticky

podmieňovaná lepšou vzdelanosťou a širšími pracovnými skúsenosťami. Ženy sú vo svojom

kariérnom raste obmedzované starostlivosťou o deti a domácnosť. K individualistickým

teóriám o trhu práce súčasne patrí odmietanie zásahov akejkoľvek verejnej autority (štátu),

ktorá by sa snažila odmeňovanie zamestnancov nejakým spôsobom regulovať.

Inštitucionálne teórie nerovnomerného odmeňovania dopĺňajú individualistické teórie

o ďalšie argumenty proti regulácii trhu práce, ktoré podľa nich spôsobujú ďalšie nové

nerovnosti. Okrem toho je potrebné nerovnosti chápať aj v kontexte členenia trhu práce v rámci

členenia príjmov napr. v ekonomicky výkonnejších územiach národných ekonomík a v tzv.

perifériách.

-2,3-2,2

-1,2 -1,2

-0,9-0,8 -0,8

-0,7 -0,7 -0,7-0,4

-0,4

-0,4-0,2 -0,1

-2,5

-2

-1,5

-1

-0,5

0Lo

tyšs

ko

Litv

a

Bu

lhar

sko

Írsk

o

Estó

nsk

o

Ne

mec

ko

Ru

mu

nsk

o

Rak

úsk

o

Bel

gick

o

Fín

sko

Fran

cúzs

ko

Švé

dsk

o

UK

Mal

ta

Cyp

rus

7,5

2,9

1,9 1,8 1,7 1,6 1,5 1,3 1,30,6 0,6 0,5 0,2 0

0

1

2

3

4

5

6

7

8


18

Za ďalšiu objektívnu príčinu nerovnomerných príjmov možno považovať segregáciu trhu

práce, ktorá je teoreticky členená na horizontálnu a vertikálnu. Horizontálna segregácia je

reprezentovaná koncentráciou žien a mužov v špecifických ekonomických odvetviach

a povolaniach z čoho následne pramení príjmová nerovnosť. Súčasne je rovnaký typ

segregácie prítomný aj vo vnútri podnikov alebo firiem, v rámci ktorých dochádza ku

koncentrácii pohlaví v niektorých ich častiach alebo oddeleniach. Vertikálna segregácia naráža

najmä na zastúpenie pohlaví v rámci vertikálneho riadenia firiem – zatiaľ čo v riadiacich

pozíciách sa nachádza jednoznačná prevaha mužov, čoraz nižšie v riadiacej hierarchii sa

nachádza viac žien.3

Nerovnaké odmeňovanie žien a mužov bolo predmetom viacerých sociologických

výskumov. Napr. Jurajda analyzoval prípadné príčiny rozdielnosti v odmeňovaní v Českej

republike a na Slovensku v období ekonomickej transformácie. K dispozícii mal relatívne

širokú analytickú vzorku, v rámci ktorej skúmal 800 000 zamestnankýň a zamestnancov v

2000 firmách. Jeho zistenia okrem iného potvrdili prítomnosť tak horizontálnej ako aj

vertikálnej príjmovej segregácie a súčasne k hlavným záverom patrilo, že príjmová nerovnosť

vo verejnom a súkromnom sektore sa líšia. Zatiaľ čo podľa tohto konkrétneho výskumu bola

nerovnosť v príjmoch žien a mužov na úrovni 10% vo verejnom sektore, v súkromnom bola až

2x vyššia.4

Ďalšími relevantnými dôvodmi príjmovej nerovnosti medzi pohlaviami je vnímanie

spoločenského statusu žien ako matiek a opatrovateliek domácností a mužov ako tzv. živiteľov

rodiny. Výskum realizovaný v roku 2006 Pavlíkom a Smetáčkovou v prostredí českého

školstva zistil, že riaditelia škôl vedome umožňovali pracovné nadčasy a tým vyššie príjmy

mužom ako ženám práve s odôvodnením, že „muži musia mať vyšší zárobok pre rodinu“.5

Na identickú problematiku sa v rovnakom roku zameral aj Sociologický ústav Slovenskej

akadémie vied, ktorý v rámci vlastného výskumu zistil, že viac ako 44% respondentov (žien

i mužov) súhlasilo s tvrdením, že poslaním muža je zarábať peniaze a poslaním ženy je starať

sa o domov a rodinu. Výskum súčasne porovnával údaje z roku 2002, kedy s rovnakou otázkou

súhlasilo až 49% opýtaných6, čo naznačuje trend ústupu od tradicionalistického vnímania

spoločenského postavenia žien a mužov.

Aj na základe vyššie uvedených súvislostí je všeobecne známy fakt, že príjmy žien a mužov

nie sú identické. Viaceré štatistiky sa zhodujú, že priemerná výška mesačného zárobku žien

dosahuje na Slovensku približne iba 3/4 zárobku mužov. Na jednej strane sa tento rozdiel

vysvetľuje produktívnymi charakteristikami zamestnankýň a zamestnancov, segregáciou na

trhu práce, ale súčasne časť rozdielov zostáva vysvetlených nedostatočne. Z týchto dôvodov

vznikla medzinárodná legislatíva prijímaná aj na národnej úrovni (vid. podkapitola

Legislatívny rámec odmeňovania zamestnancov a zákaz diskriminácie žien), ktorá má nerovné

odmeňovanie žien a mužov na trhu práce kompenzovať.

Tzv. pracovná segregácia na základe povolaní sa na slovenskom pracovnom trhu aktuálne

prejavuje podľa portálu profesia.sk tak, že k čisto mužským povolaniam sa radia murári,

elektrikári, strojníci, zámočníci, klampiari/pokrývači, elektrotechnickí inžinieri, stolári,

správcovia počítačových sietí, baníci, pracovníci SBS a dizajnéri telekomunikačných sietí –

3 Havelková, B.: Rovnost odměňování žen a mužů 4 Jurajda, Š. Czech Gender Segregation and Wage Gap with Anti-Discriminination legislation. In: Havelková, B.:

Rovnost odměňování žen a mužů 5 Pavlík, P. – Smetáčková, I.: Analýza odměňování žen a mužů ve školství. Havelková, B.: Rovnost odměňování

žen a mužů 6 Mikulcová, L.: Slovensko na ceste k rodovej rovnosti


19

teda prevažne manuálne povolania. Najfrekventovanejšie ženské povolania sú učiteľky

materskej školy, šičky, zdravotné sestry, sekretárky, mzdové účtovníčky, zdravotné

laborantky, účtovníčky, predavačky leteniek, chemické laborantky a prekladateľky.7 Zo

sektorového hľadiska ženy prevažujú vo verejnom sektore, kde mali napr. v roku 2012 59,2 %

zastúpenie. V nasledujúcich rokoch počet žien v súkromnom sektore rástol, ale je stále výrazne

nižší ako počet mužov. Dlhodobo muži ovládajú odvetvia poľnohospodárstva, ťažby,

stavebníctva, dopravy a skladovania, dodávok elektriny a vody. Dlhodobo feminizované sú

zdravotníctvo a sociálna pomoc, vzdelávanie, ubytovacie a stravovacie služby a finančné a

poisťovacie činnosti.8

Odlišná výška miezd je ekonomickou realitou vo všetkých krajinách Európskej únie. Podľa

údajov Eurostatu boli percentuálne rozdiely medzi mzdami európskych žien a mužov v rokoch

2013 – 2017 v priemere medzi 14,3 až 14,8%. V rámci krajín EÚ bol v ostatných piatich

rokoch zistený najvyšší rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v roku 2016, pričom

v nasledujúcom roku 2017 došlo ku skokovitému poklesu až na úroveň 14,3%, čo

predstavovalo aj jeho najnižšiu hodnotu v rámci sledovaného obdobia. Rovnaký jav – teda

pokles rozdielov výšky miezd – nastal tiež medzi rokmi 2013 a 2014 o 0,2 p. b., avšak medzi

rokmi 2016 a 2017 bol rozdiel až 0,5%.

Graf 9 Priemerné rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v EÚ 2013 – 2017 (údaje v %)


Pre úplnosť je potrebné taktiež dodať, že nerovnosť platov medzi ženami a mužmi sa líši

podľa veku. Najmenšie platové rozdiely na úrovni desatín percenta štatisticky existujú medzi

ženami a mužmi do 25 roku života. V ďalšej vekovej kategórii od 25 rokov dochádza k nárastu

platových rozdielov. Vo vekovej skupine 35 až 44 rokov zarábajú ženy až o 27 % menej ako

muži. V ďalších vekových kategóriách dochádza zase k nižším rozdielom v odmeňovaní žien

a mužov. Vo veku nad 65 rokov sú ale platy žien stále nižšie od miezd mužov o 19 %.9 Medzi

základné faktory, ktoré majú byť najvýznamnejšie pre nerovné odmeňovanie patrí starostlivosť

žien o deti (najmä počas materskej dovolenky) a domácnosť, pričom na mužov sa viac

prihliada ako na živiteľov rodiny.

Pre identifikáciu rozdielov mzdového odmeňovania žien a mužov v krajinách EÚ boli

zisťované údaje evidované Eurostatom. V čase vzniku predkladanej analýzy boli dostupné

údaje za roky 2013 až 2017, pričom tabuľka 1 neobsahuje údaje z Írska, Grécka a Chorvátska,

7 https://firma.profesia.sk/rozdiel-platmi-muzov-zien-priemere-22-zeny-uz-pri-pohovoroch-pytaju-menej/ 8 http://glosar.aspekt.sk/default.aspx?ami=1&smi=1&vid=179 9 https://www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/zaujalo-nas/platove-porovnanie-muzov-a-zien-vo-veku-

35-a%C5%BE-44-rokov-zarabaju-zeny-o-%E2%80%93-27-menej-ako-muzi/

14,6

14,4

14,7

14,8

14,3

14

14,1

14,2

14,3

14,4

14,5

14,6

14,7

14,8

14,9

2013 2014 2015 2016 2017


20

pri ktorých nebol údaj evidovaný až v troch z piatich skúmaných rokov. Prostredníctvom

zoradenia krajín do tabuľky na základe zostupného priemerného percentuálneho rozdielu

v odmeňovaní žien a mužov bolo zistené, že medzi prvými piatimi krajinami s najvyššími

rozdielmi sú Estónsko, Česko, Nemecko, Rakúsko a Veľká Británia.

Tabuľka 1 Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v členských štátoch EÚ 2013 – 2017

(údaje v %) Krajina 2013 2014 2015 2016 2017 Priemer

Estónsko 29,8 28,1 26,9 25,3 - 27,5

Česko 22,3 22,5 22,5 21,5 21,1 22

Nemecko 22,1 22,3 22 21.1 21 21,8

Rakúsko 22,3 22,2 21,7 20,1 19,9 21,2

Veľká Británia 21 20,9 21 21 - 21

Slovensko 18,8 19,7 19,6 19 19,8 19,4

Fínsko 18,8 18,4 17,6 17,4 16,7 17,8

Litva 16 17,3 17 17 - 16,8

Portugalsko 13,3 14,9 17,8 17,5 - 15,9

Holandsko 16,6 16,2 16,1 15,6 15,2 15,9

Dánsko 16,5 16 15,1 15 14,7 15,5

Španielsko 17,8 14,9 14,2 15,1 15,1 15,4

Francúzsko 15,5 15,5 15,3 15.1 15,4 15,4

Maďarsko 18,4 15,1 14 14 - 15,4

Bulharsko 14,1 14,2 15,4 14,4 13,6 14,3

Cyprus 14,9 14,2 14 13,9 13,74 14,1

Lotyšsko 12,2 13,3 14,2 14,4 15,2 13,9

Švédsko 14,6 13,8 14 13,3 12,6 13,7

Malta 9,7 10,6 10,4 11 - 10,4

Polsko 7,1 7,7 7,4 7,2 - 7,3

Slovinsko 6,3 7 8,1 7,8 - 7,3

Belgicko 7,5 6,6 6,5 6,1 6 6,5

Taliansko 7 6,1 5,5 5,3 - 6

Luxembursko 6,2 5,4 5,5 5,5 5 5,5

Rumunsko 4,9 4,5 5.1 5.1 3.1 4,8


Bližší pohľad na údaje o štatisticky dostupných (údaje sú Eurostatom evidované len od 25

krajín) mzdových rozdieloch žien a mužov v členských krajinách EÚ za rok 2017 ukazuje

rozdelenie krajín do dvoch základných skupín – krajiny s nadpriemernými a podpriemernými

mzdovými rozdielmi európskych žien a mužov. Pokiaľ až 15 členských krajín EÚ

zaznamenáva nadpriemerné mzdové rozdiely, skupinu krajín s podpriemernými mzdovými

rozdielmi tvorí iba 10 štátov. V oboch skupinách sú pritom zastúpené „staršie“ i „mladšie“

členské štáty EÚ, rovnako diferencovaný je i geografický kontext. Taktiež z hľadiska krajín

Vyšehradskej štvorky boli v predmetnej štatistike zaznamenané veľké rozdiely – zatiaľ čo

v roku 2017 boli najväčšie mzdové rozdiely v českej ekonomike a len s miernym odstupom sa

za ňou umiestnila slovenská ekonomika, Maďarsko sa výraznejšie priblížilo k európskemu

priemeru a Poľsko už patrilo medzi 5 krajín s najnižšími mzdovými rozdielmi.


21

Graf 10 Mzdové rozdiely žien a mužov v členských štátoch EÚ 2017 (údaje v %)


Toto zistenie možno považovať za relevantné najmä v porovnaní s údajmi z podkapitoly

tejto analýzy o nezamestnanosti žien. Medzi krajinami s najvyššími platovými rozdielmi je

Nemecko, ktoré malo v porovnateľnom období jednu z najnižších nezamestnaností žien, ktorá

bola súčasne aj nižšia ako nezamestnanosť mužov. Rovnaká súvislosť platí aj pre Veľkú

Britániu a Českú republiku, ktoré síce mali medzi rokmi 2014 – 2018 nezamestnanosť žien na

nízkej úrovni, avšak v období 2013 – 2017 existovali v týchto krajinách najvyššie príjmové

nerovnosti žien a mužov.

Naopak krajiny s najnižšími platovými rozdielmi patrili v rámci nezamestnanosti žien skôr

k priemeru EÚ, pričom Rumunsko z evidovaných štatistík patrí tak medzi krajiny s najnižšou

nezamestnanosťou žien a súčasne je krajinou s najnižšími mzdovými rozdielmi žien a mužov

v EÚ. Taliansko síce vykazovalo v ostatných piatich rokoch jednu za najvyšších

nezamestnaností žien v EÚ, avšak je treťou krajinou s najmenšími mzdovými disparitami

medzi ženami a mužmi. V nominálnom vyjadrení pretrvávajú vysoké mzdové rozdiely medzi

členskými krajinami. V roku 2018 dosahovali najvyšší mzdový príjem obyvatelia

Luxemburska s priemernou mzdou 4682 € a medzi prvými piatimi krajinami s najvyššími

mzdami sa podľa údajov Eurostatu umiestnili jeho geograficky blízke štáty – Dánsko (4552 €),

Holandsko (4164 €), Belgicko (3949 €) a Švédsko (3828 €). V rovnakom roku boli najnižšie

priemerné mzdy v Lotyšsku (824 €), Maďarsku (823 €), Litve (668 €), Rumunsku (517 €)

a Bulharsku (436 €).

Podobne ako v zahraničí, napriek legislatívnym predpokladom existuje aj na Slovensku

odlišná realita v odmeňovaní. Portál profesia.sk zverejnil údaje o rozdieloch v platoch žien

a mužov na Slovensku v dvoch kategóriách – pracovné pozície, kde ženy zarábajú menej ako

muži a súčasne tiež práce, kde ženy dosahujú vyšší pracovný príjem v porovnaní s mužmi.

Desať pracovných pozícií, v ktorých zarábajú ženy výrazne menej ako muži v prostredí SR

znázorňuje tabuľka č. 2.

25,6

21,1 21 20,819,9 19,8

16,7 16,315,4 15,2 15,2 15,2 15,1 14,7 14,2 14,1 13,6 13,7

12,6 12,2

8 7,26

5 53,1

0

5

10

15

20

25

30


22

Tabuľka 2 Top 10 pozícií slovenskej ekonomiky, kde ženy zarábajú menej ako muži (2016) Pracovná pozícia Muž Žena % rozdiel

Šéfkuchár 1 303 € 747€ 43%

Prevádzkový manažér 2 132 € 1 405 € 34%

Vedúci obchodnej skupiny 1 787 € 1 242 € 30%

Kuchár 769 € 566 € 26%

Finančný agent 1 119 € 8 42 € 25%

Databázový administrátor 1 726 € 1 309 € 24%

Tlmočník 1 253 € 952 € 24%

Hlavný účtovník 1 488 € 1 136 € 24%

Lektor 1 094 € 836 € 24%

Montážnik/ montér 826 € 635 € 23%

Zdroj:https://firma.profesia.sk/rozdiel-platmi-muzov-zien-priemere-22-zeny-uz-pri-pohovoroch-

pytaju-menej/

Naopak, tabuľka č. 3 znázorňuje desať pracovných pozícií, ktoré sa v roku 2016 vyznačovali

výrazne vyšším zárobkom žien ako mužov.

Tabuľka 3 Top 10 pozícií slovenskej ekonomiky, kde muži zarábajú menej ako ženy (2016) Pracovná pozícia Muž Žena % rozdiel

Realitný maklér 1 020€ 1 324€ 30%

Správca počítačovej siete 1 125€ 1 316€ 17%

Monitor klinických štúdií 1 667€ 1 925€ 15%

Procesný inžinier 1 199€ 1 375€ 15%

Asistent daňového poradcu 1 175€ 1 330€ 13%

Produktový manažér - špecialista 1 570€ 1 714€ 9%

Marketingový pracovník 879€ 956€ 9%

Editor 1 000€ 1 080€ 8%

Technik BOZP 9 66€ 1 038€ 7%

Referent správy pohľadávok 8 48€ 910€ 7%

Zdroj: https://firma.profesia.sk/rozdiel-platmi-muzov-zien-priemere-22-zeny-uz-pri-pohovoroch-

pytaju-menej/

V rámci vyššie uvedených mzdových podmienok možno konštatovať, že v kategórii top 10

„mužských“ povolaní boli namerané minimálne 20% a maximálne až 40% rozdiely medzi

hrubými mesačnými príjmami žien a mužov. Pri „ženských“ zamestnaniach boli rozdiely

medzi príjmami žien a mužov výrazne menšie – od 7% do 30%. Zatiaľ čo sa ženám darilo v pre

nich príjmovo najlepších zamestnaniach dosiahnuť plat viac ako 1 900 €, muži v tejto kategórii

mali mesačný príjem viac ako 1 667 € – najvyššie mzdy žien tu boli teda o 13,4% vyššie ako

najvyššie mzdy mužov. Pri pohľade na údaje na príjmové rozdiely žien a mužov v kategórii

top mužských povolaní, zistíme, že najvyššie mzdy žien boli nižšie až o 34,1% príjmov ako

platy mužov. Možno preto konštatovať, že mzdové rozdiely sú výrazné aj pri porovnaní platov

žien a mužov v prevažne „ženských“ a „mužských“ povolaniach.

Nerovné odmeňovanie žien a mužov patrí k významným bodom politického portfólia

Európskej komisie pôsobiacej do roku 2019. V roku 2017 bol preto prijatý Akčný plán na

odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov na roky 2018 – 2019. Jeho cieľmi bolo

zlepšenie dodržiavania zásady rovnakej odmeny; vyriešenie problému znevýhodnenia osôb,

ktoré sa venujú starostlivosti o rodinu a odstránenie tzv. skleného stropu na zlepšenie rodovej

rovnováhy v podnikoch na všetkých úrovniach ich riadenia.


23

Obrázok 2 Geografické rozloženie rozdielov odmeňovania žien a mužov podľa členských

štátov EÚ 2017

Zdroj: Eurostat

1.4 Ženy v európskom podnikateľskom prostredí

Pri pohľade na históriu podnikania žien môžeme konštatovať, že je známych len málo

podnikateliek a ešte menej je tých, ktoré vytvorili skutočne veľké podniky, niekedy aj

s medzinárodným presahom. K nim môžeme zaradiť napríklad ženy podnikajúce v oblasti

krásy a módy, ako boli Elizabeth Arden, Coco Chanel alebo Helena Rubinstein. Určite však

nemožno opomenúť ani Margaret Steiff, ktorá založila a riadila podnik zaoberajúci sa výrobou

hračiek, ale aj ženu, ktorá sa dokázala presadiť vo svete mužov, Marry Pickford. A aby sme

neobišli ani najbližšie okolie, tak veľkou podnikateľkou 19. storočia bola Johanna Langer von

Schroll. Úspešne viedla, alebo sa spolupodieľala na vedení textilného impéria so sídlom

v Olivětíne u Broumova. To, či podnik viedla sama, alebo sa len podieľala na spoluriadení, ani

v akej miere sa na riadení spoločnosti podieľala, nie je z dokladov zrejmé, lebo informácií,

ktoré ostali dochované je pomerne málo. Určite sa po smrti otca stala spolumajiteľkou firmy,

ktorá mala podobu komanditnej spoločnosti a riadila ju spolu so svojou sestrou a dvoma

ďalšími mužmi (ani jeden z nich nebol jej manželom).10

Dynamickú zmenu postavenia žien v spoločnosti naznačujú viaceré indikátory a štatistiky.

Napriek tomu, že emancipácia žien je najmä v krajinách strednej a východnej Európy stále

diskutovanou spoločenskou témou narážajúcou na ustupujúce konzervatívnejšie stereotypy, je

možné predpokladať vzostup významu žien v podnikateľskom prostredí. Tzv. feminizácia

verejného života prebiehajúca v predchádzajúcich 50 rokoch okrem iného spôsobila, že

v manažmente európskych súkromných firiem pôsobí v priemere 11% žien, pričom lídrom

v tejto oblasti je Nórsko (32%) a najmenej žien v riadiacich pozíciách je v Luxembursku (1%).

10 Slavíčková, Pavla (ed.). 2016. Ženy – podnikatelky v minulosti a současnosti. Praha: Nakladatelství Lidových

novin. ISBN 978-80-7422-508-6.


24

Podľa odhadu časopisu Fortune 50011 sa vo vedení najvýznamnejších súkromných

a verejných korporácií nachádza odhadom 4,5% žien. Súčasne podľa prieskumu v rámci

projektu na podporu rovnomerného zastúpenia žien a mužov vo vedúcich pozíciách, ktorý trval

19 rokov, sa tvrdí, že firmy, ktoré zamestnávali ženy manažérky, dosahovali o 18 až 69% vyšší

zisk, ako spoločnosti s priemerným počtom žien pri ich riadení.12

V rokoch 2008 – 2018 v európskych krajinách všeobecne stúpal počet žien podnikateliek

– išlo však iba o mierny 3% vzostup za celé desaťročie. Ženy podnikajú najčastejšie samy ako

jedno-osobové spoločnosti s ručením obmedzeným alebo živnostníčky, pričom najčastejšie

ženy – podnikateľky možno nájsť v oblasti zdravotníctva, sociálnej práce, služieb,

administratívy a vzdelávania. Tieto údaje možno doplniť informáciou o tzv. udelených

patentoch, kde sa na celkovom počte patentov priznaných Európskym patentovým úradom,

podieľa iba 8,3% žien.

Väčší vplyv žien bol zaznamenaný v oblasti startupov s tzv. rizikovým kapitálom, v rámci

ktorých takéto spoločnosti založilo približne 20% žien.13 Napriek tomu, že počet žien

zakladateliek firiem bol na Slovensku medzi rokmi 2012 – 2018 stagnujúci, napr. kultúrne

a vzťahovo blízka česká ekonomika, zažívala vzostup podnikania žien. Podľa analýzy

Asociácie malých a stredných podnikov Českej republiky stagnáciu vykazovala podnikateľská

aktivita mužov, nakoľko medzi rokmi 2012 a 2016 celkový počet mužov podnikateľov klesol

o 193, pričom v roku 2016 začalo svoje podnikanie takmer 9 000 podnikateliek, ale iba

necelých 4 700 podnikateľov.

Osobitne pre oblasť slovenského business prostredia platí, že ženy boli vo vedení

najvýznamnejších slovenských firiem zastúpené 30%. Podľa prieskumu realizovaného

v rokoch 2016 a 2017 spoločnosťou Bisnode, stúpol medzi rokmi 2016 počet manažérok

medziročne o 1%. Najviac žien sa v rámci riadenia slovenských firiem uplatnilo v oblasti

personalistiky (82,5%), informácií (56,2%) a marketingu (50,7%). Najmenej ich bolo

zastúpených vo vedení IT oddelení (6,7%). Vo funkciách generálnych riaditeliek medzi 1 375

najvýznamnejšími slovenskými spoločnosťami bolo 9% žien.14 Súčasne je potrebné dodať, že

v ostatných troch rokoch dochádza k zvyšovaniu študentiek na IT odboroch slovenských

vysokých škôl, preto je možné výhľadovo očakávať aj postupnú feminizáciu IT sektora.

Slovenské ženy – podnikateľky sú z pohľadu EÚ komparatívne zastúpené

v podnikateľskom živote nižšou mierou. Priemer krajín EÚ predstavoval za rok 2017 32,3%

podnikateliek, pričom Slovensko v rovnakom roku dosahovalo iba hodnotu 31% a nachádza sa

preto medzi desiatimi krajinami EÚ s najnižšou participáciou žien na podnikateľskom živote.

11 Rebríček zostavovaný časopisom Fortune, zoraďujúci 500 amerických súkromných a verejných korporácií

podľa dosiahnutého ročného hrubého obratu 12 Ulčin, P. Podpora vyrovnaného zastúpenia žien a mužov na vedúcich pozíciách v organizáciách verejnej

a súkromnej sféry 13https://www.etrend.sk/ekonomika/pocet-podnikateliek-rastie-len-pomaly-stale-ich-je-dvakrat-menej-ako-

muzov.html 14 https://www.dnes24.sk/pocet-zien-v-top-manazmente-rastie-nestaci-to-na-priemer-europskej-unie-274595


25

Graf 11 Podiel žien na celkovom počte podnikateľov v krajinách EÚ 2017 (údaje v %)


Ženy môžu byť k podnikaniu vedené aj snahou realizovať sa na trhu práce. Ak

nenachádzajú dostatočné pracovné uplatnenie, môžu to pre ženy znamenať aj snahu začať

podnikať. Preto sme na zisťovali, či existuje závislosť medzi počtom podnikateliek

a nezamestnanosťou žien. Na výpočet možnej závislosti sme použili Pearsnov korelačný

koeficient, ktorý vyjadruje vzájomnú koreláciu medzi dvoma nezávislými premennými. Čím

vyššia je hodnota korelačného koeficientu, tým viac sa posudzované hodnoty vyvíjajú

spoločne. Keďže základné analyzované obdobie sú roky 2013 – 2017, bola vypočítaná hodnota

korelačného koeficientu, ktorý bol následne porovnaný s korelačným koeficientom za dlhšie

obdobie (roky 2000 – 2017), za ktoré boli dostupné údaje.

Najvyššia záporná, štatisticky významná hodnota medzi nezamestnanosťou žien a počtom

podnikateliek v krátkom horizonte 5 rokov sa prejavila v Spojenom kráľovstve (-0,98), na

Slovensku (-0,95), v Maďarsku (-0,94), Českej republike (-0,92), Írsku (-,091), Francúzsku (-

0,88), Španielsku (-0,84), Holandsku (-0,84) a Grécku (-0,83). Záporná hodnota vypovedá

o tom, že pri raste jedného ukazovateľa, hodnoty druhého klesajú. Teda pri poklese počtu

nezamestnanosti rastie počet podnikateliek, čo by mohlo znamenať, že nezamestnané ženy

dávajú prednosť podnikaniu pred tým, aby ostali ďalej nezamestnané. V ostatných krajinách

EU sa tento krátkodobý trend neprejavil. Rast, prípadne pokles počtu podnikateliek nemá vplyv

na pokles, prípadne rast nezamestnanosti žien.

Krátkodobé výsledky boli doplnené aj koreláciou údajov v dlhodobom horizonte 17 rokov.

Štatisticky silná záporná korelácia sa prejavila na Slovensku, v Maďarsku a Českej republike,

pričom hodnoty sú štatisticky významné na hladine významnosti p≤0,05. To znamená, že aj

z dlhodobého hľadiska platí, že pri raste počtu podnikateliek sa nezamestnanosť žien znižuje.

Spomedzi všetkých krajín EÚ sú tieto hodnoty záporné a štatisticky významné len pre tieto tri

krajiny. Ani v jednej krajine EÚ sa nevyskytuje hodnota korelačného koeficientu na zápornej

hodnote v intervale 1 – 0,8. Zároveň sa ale hodnota korelačného koeficienta znižuje

a štatisticky významná ostáva len pre Slovensko.

42,3 41,438,4

36,2 36 35,9 35,4 35,2 34,4 34,2 33,4 33,4 33,3 33 32,8 32,8 32,5 32,3 32,3 32 31,5 31 3129,6 29 28,4 27,4

22,5 22,4

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45


26

Graf 12 Závislosť medzi počtom podnikateliek a nezamestnanosťou žien na Slovensku

2013 – 2017


V ostatných krajinách s vysokým stupňom korelácie v krátkom období vzťah medzi

nezamestnanosťou a počtom podnikateliek neexistuje, alebo je dokonca kladný. Tak, ako

v prípade krátkodobej alebo dlhodobej štatistickej nezávislosti medzi ukazovateľmi existuje

relevantný predpoklad, že počet podnikateliek je ovplyvnený mnohými inými faktormi, ktoré

majú na ženy rozhodujúce sa podnikať väčší vplyv ako nezamestnanosť.

0

50

100

150

200

0 1 2 3 4 5 6

Počet podnikateliek Nezamestnanosť


27

2 Podnikanie žien v regiónoch SR

Hoci je Slovenská Republika svojou rozlohou pomerne malou krajinou, na jej území sa

prejavujú regionálne rozdiely, pričom môžeme hovoriť ako o geografických, tak aj

o ekonomických podmienky. Podmienky pre podnikanie žien na Slovensku sa preto líšia

a v nasledujúcom texte analyzujeme základné faktory, ktoré ovplyvňujú ženy v ich

profesionálnom živote.

2.1 Banskobystrický kraj

Rovnako ako v prípade ostatných slovenských regiónov môžeme konštatovať aj v prípade

Banskobystrického samosprávneho kraja miernu prevahu ženského pohlavia na celkovej

populácii v regióne. Na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky (ďalej

len „ŠÚ SR“) k 31.12.2018 predstavuje podiel ženského pohlavia v regióne úroveň približne

51,5% (prevaha počtu žien je pozorovateľná počas celého skúmaného obdobia). Aktuálnym

počtom na úrovni 333 555 žien sa Banskobystrický kraj zaraďuje do skupiny krajov s menším

celkovým počtom žien. Z celkového počtu žien na Slovensku žije na území Banskobystrického

kraja približne 12%, čo je z hľadiska podielu tretím najmenším zastúpením v rámci Slovenskej

republiky. Vývoj celkového počtu žien v regióne má v skúmanom období klesajúcu tendenciu,

pričom v rokoch 2014-2018 zaznamenávame celkový pokles počtu o 4 252 žien, čo predstavuje

úbytok na úrovni 1,3%. Tabuľka č. 4 obsahuje prehľad aktuálneho stavu a vývoja kľúčových

štatistických ukazovateľov z hľadiska ekonomickej a podnikateľskej aktivity žien v regióne

Banská Bystrica.

Tabuľka 4 Počet a miera evidovanej nezamestnanosti žien v Banskobystrickom kraji v r.

2014 - 2018

2014 2015 2016 2017 2018

Počet žien 337 807 336 437 335 477 334 448 333 555

Z toho počet ekonomicky aktívnych 152 359 152 151 152 557 150 375 158 368

Z toho počet ekonomicky neaktívnych od 15 r. 137 500 133 700 136 900 131 800 NA

Miera evidovanej nezamestnanosti (%) 17,8 15,7 14,3 10,3 8,4

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky – vlastná úprava

Počet ekonomicky aktívnych žien v Banskobystrickom regióne je porovnateľný

s ostatnými krajmi Slovenska. Graf. č. 13 okrem iného znázorňuje kolísavý vývoj počtu

ekonomicky aktívnych žien v rámci regiónu Banská Bystrica. V roku 2018 bol počet

ekonomicky aktívnych žien v rámci kraja celkovo 158 368, čo predstavovalo 12,8%

zo všetkých ekonomicky aktívnych žien na Slovensku (k 31.12. 2018 – 1 240 400). Napriek

miernemu poklesu v rokoch 2014-2017 o 1,3%, v skúmanom období dochádza k celkovému

nárastu počtu ekonomicky aktívnych žien o 6 009 osôb, čo predstavuje nárast na úrovni 3,9%

v posledných piatich rokoch. Čo sa týka miery ekonomickej aktivity v percentuálnom

vyjadrení, rovnako možno pozorovať kolísavý vývoj. Kým v roku 2014 bola miera

ekonomickej aktivity žien v regióne na úrovni 52,9% v roku 2015 došlo k jej zvýšeniu o 1,2 p.

b. Napriek pomerne výraznému poklesu absolútneho počtu v rokoch 2016-2017 (celkovo o 2

182 žien) možno konštatovať medziročný nárast miery ekonomickej aktivity o 1,6 p. b.

K 31.12.2018 bola miera ekonomickej aktivity žien v Banskobystrickom kraji na úrovni

53,7%, čo predstavuje druhú najvyššiu hodnotu v rámci SR, hneď po Bratislavskom kraji.


28

Pozitívnym zistením je súčasne kontinuálny pokles miery evidovanej nezamestnanosti

v skúmanom období. Kým v roku 2014 bola miera evidovanej nezamestnanosti žien v

Banskobystrickom kraji na úrovni 17,8%, v roku 2018 došlo k razantnému zníženiu celkovo

o 9,4 p. b. na aktuálnu úroveň 8,4%. Pre komplexnosť informácie však treba doplniť fakt, že

miera evidovanej nezamestnanosti žien klesá vo všetkých slovenských krajoch

a Banskobystrický región patrí stále medzi kraje s najvyššou mierou nezamestnanosti v rámci

SR, pričom vyššia miera nezamestnanosti žien je podľa posledných údajov ŠÚ SR len

v Prešovskom (10,5%) a Košickom kraji (9,9%).

Graf 13 Vývoj počtu ekonomicky aktívnych žien a miery evidovanej nezamestnanosti žien

v Banskobystrickom kraji v rokoch 2014 – 2018


Medzi hlavné faktory pri rozhodovaní sa žien ohľadom rozbehu, prípadne zachovaní alebo

rozvoja vlastného podnikania patrí nepochybne mzdové ohodnotenie. V analýze sa preto

zaoberáme priemernými mzdami žien v jednotlivých regiónoch ako aj ich komparáciou

s priemerným zárobkom mužov. V tejto súvislosti uvádzame metodiku ukazovateľa priemernej

hrubej mesačnej mzdy, ktorá je ŠÚ SR definovaná ako „celková zúčtovaná mzda zamestnanca

za príslušné referenčné obdobie pred znížením o povinné poistné (sociálne a zdravotné) a

preddavkov na daň, ktoré je povinný platiť zamestnanec odpočítaním dane a príspevkov. Je

súčtom základnej mzdy (platu), príplatkov a doplatkov, prémií a odmien, náhrady mzdy a

ostatných mzdových zložiek.”15 Tabuľka 5/Graf č. 14 obsahuje vývoj priemernej hrubej mzdy

žien a mužov v BBSK a súčasne percentuálne rozdiely v príjmoch medzi pohlaviami

v skúmanom období.

Tabuľka 5 Vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy žien a mužov v Banskobystrickom

kraji v rokoch 2013 – 2017

2013 2014 2015 2016 2017

Priemerná hrubá mesačná mzda - ženy (EUR) 718 760 784 826 868

Priemerná hrubá mesačná mzda - muži (EUR) 876 929 947 991 1045

Rozdiel v priemernej mzde žien a mužov - BBSK 18,0% 18,2% 17,2% 16,7% 16,9%


15 http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-

bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iFE32FBCAEB0F4E00A94321

FB61D9FC04%22)&ui.name=Hrub%C3%A1%20mzda%20a%20medi%C3%A1n%20s%20%C4%8Fal%C5%

A1%C3%ADmi%20popisn%C3%BDmi%20%C5%A1tatistick%C3%BDmi%20charakteristikami%20%5bnp11

03rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fport

lets%2fcommon%2fclose.html

152 359 152 151 152 557

150 375

158 36817,8%

15,7%14,3%

10,3%

8,4%

0,0%

5,0%

10,0%

15,0%

20,0%

146 000

148 000

150 000

152 000

154 000

156 000

158 000

160 000

2014 2015 2016 2017 2018

Počet ekonomicky aktívnych žien Miera evidovanej nezamestnanosti žien


29

Rovnako ako v prípade ukazovateľa ekonomicky neaktívnych žien, v čase prípravy

analýzy bol k dispozícii na ŠÚ SR posledný údaj priemernej hrubej mzdy za rok 2017. Kým v

roku 2013 bola priemerná hrubá mesačná mzda žien v Banskobystrickom kraji na úrovni 718

EUR, k 31.12.2017 možno pozorovať jej kontinuálny nárast na úroveň 868 EUR, čo

predstavuje celkové zvýšenie priemernej hrubej mesačnej mzdy žien o 20,9% v skúmanom

období. Porovnateľné tempo rastu priemernej mzdy možno na úrovni kraja pozorovať aj

v ukazovateli priemernej mzdy mužov. Graf č. 14 súčasne znázorňuje percentuálne rozdiely

medzi priemerným zárobkom žien a mužov v jednotlivých rokoch skúmaného obdobia. Je

nesporné, že genderová nerovnosť v oblasti platového ohodnotenia stále pretrváva aj na úrovni

krajov. Vývoj rozdielnosti príjmov mužov a žien v rámci Banskobystrického kraja je

v jednotlivých rokoch kolísavý. Kým v roku 2014 bol platový rozdiel medzi mužmi a ženami

na úrovni 18%, v roku 2017 zaznamenávame jeho pokles o 1,1 percentuálneho bodu na úroveň

16,9%. Čo sa týka porovnania s inými regiónmi Slovenska možno konštatovať, že percentuálna

miera rozdielnosti platov medzi pohlaviami je v Banskobystrickom kraji druhá najnižšia

v rámci Slovenska, hneď po Prešovskom kraji kde k 31.12.2017 dosahuje úroveň 13,4%.

Uvedené zistenie možno síce označiť za pozitívne, no je potrebné zvážiť dodatočné opatrenia

na podporu znižovania platových rozdielov medzi mužmi a ženami.

Graf 14 Vývoj priemernej mesačnej mzdy žien a mužov v Banskobystrickom kraji v

rokoch 2013-2017


V súvislosti s celkovou podnikateľskou aktivitou v kraji možno súhrnne konštatovať, že

v posledných piatich rokoch dochádza v k poklesu celkového počtu podnikateľov – fyzických

osôb (ďalej len „FO“) u oboch pohlaví. Z pohľadu absolútnych hodnôt je úbytok v skupine

žien - podnikateliek síce nižší, nakoľko u mužov zaznamenávame pokles počtu celkovo o 3

580 subjektov (úbytok ženských subjektov – 1 801), no z pohľadu percentuálneho ukazovateľa

sú na tom ženy o niečo horšie, konkrétne o 1,3 p. b. Tabuľka 6/Graf č. 15 popisuje stav a vývoj

počtu podnikateľov – FO podľa pohlavia v Banskobystrickom kraji.

718760 784

826868876 929

947991

104518,0% 18,2%

17,2%

16,7%

16,9%

15,5%

16,0%

16,5%

17,0%

17,5%

18,0%

18,5%

0

200

400

600

800

1000

1200

2013 2014 2015 2016 2017

Priemerná hrubá mesačná mzda - ženy (EUR) Priemerná hrubá mesačná mzda - muži (EUR)

Rozdiel v priemernej mzde žien a mužov - BBSK


30

Tabuľka 6 Vývoj počtu podnikateľov - FO podľa pohlavia v Banskobystrickom kraji v

rokoch 2014 – 2018

Ukazovateľ

2014 2015 2016 2017 2018

FO spolu FO spolu FO spolu FO spolu FO spolu

muž žena muž žena muž žena muž žena muž žena

Počet podnikateľov - FO 27 694 12 693 25 512 11 365 25 762 11 529 25 583 11 403 24 114 10 892

Podiel z celkového počtu podnikateľov v kraji (%) 68,6 31,4 69,2 30,8 69,1 30,9 69,1 30,9 68,9 31,1

Počet začínajúcich podnikateľov - FO 2 940 1 410 2 369 1 172 2 697 1 236 3 214 1 396 3 955 1 752

Podiel z celk. počtu zač.FO - podnikateľov v kraji (%) 67,6 32,4 66,9 33,1 68,6 31,4 69,7 30,3 69,3 30,7

Zdroj: SBA, spracované na základe údajov Registra organizácií ŠÚ SR

V súvislosti s cieľom analýzy sa budeme v nasledujúcich interpretáciách zameriavať

detailnejšie na skupinu žien. Z grafu č. 15 je zrejmý postupný pokles celkového počtu

podnikateliek v Banskobystrickom kraji, s výnimkou mierneho medziročného nárastu

v rokoch 2015-2016. Kým v roku 2014 pôsobilo na území Banskobystrického kraja 12 693

subjektov ženského pohlavia, v nasledujúcich štyroch rokoch došlo k poklesu o 14,2%, čo

predstavuje celkový úbytok 1 801 podnikateliek - FO. K 31.12.2018 pôsobilo

v Banskobystrickom kraji 10 892 podnikateliek – FO, čo z celkového počtu podnikateliek –

FO v rámci Slovenska (96 459) predstavuje podiel 11,3%. Na základe uvedeného možno

konštatovať, že podiel banskobystrických podnikateliek v rámci Slovenska je tretí najnižší zo

všetkých regiónov Slovenska, pričom nižší podiel možno pozorovať len Trenčianskom

(10,8%) a Trnavskom kraji (10,7%).

Graf 15 Vývoj celkového počtu podnikateľov – FO podľa pohlavia v Banskobystrickom

kraji v rokoch 2014-2018


Z vyššie uvedeného je zrejmá pretrvávajúca prevaha podnikateľov mužského pohlavia. K.

31.12. 2018 pôsobilo v rámci kraja celkovo 35 006 podnikateľov – FO, z ktorých podiel žien

predstavoval úroveň 31,1% (10 892 podnikateliek – FO). V súvislosti s vývojom zastúpenia

žien na celkovom počte podnikateľov - FO v regióne možno konštatovať v skúmanom období

negatívny trend, nakoľko v posledných piatich rokoch dochádza k poklesu ženského

zastúpenia medzi podnikateľmi - FO. Kým v roku 2014 predstavoval podiel podnikateliek na

celkovom počte podnikateľov – FO v regióne úroveň 31,6%, v roku 2018 pozorujeme pokles

ženského zastúpenia o 0,5 p. b. (stav k 31.12. 2018 – 31,1%).

12 69311 365 11 529 11 403 10 892

27 69425 512 25 762 25 583 24 114

5 000

7 500

10 000

12 500

15 000

17 500

20 000

22 500

25 000

27 500

30 000

2014 2015 2016 2017 2018

Počet podnikateliek - FO Počet podnikateľov- FO


31

Graf 16 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v Banskobystrickom kraji

v rokoch 2014-2018


Napriek klesajúcemu trendu v celkovom počte podnikateľov – FO v Banskobystrickom

regióne je pozitívnym zistením skutočnosť, že v skúmanom období dochádza celkovému

nárastu počtu začínajúcich podnikateľov– FO u oboch pohlaví. Čo sa týka žien, aj napriek

skutočnosti, že v rokoch 2014-2015 dochádza k medziročnému poklesu začínajúcich

podnikateliek – FO na úrovni približne 17%, v nasledujúcich rokoch je trend vývoja vysoko

pozitívny. Kým v roku 2015 pôsobilo v kraji 1 172 začínajúcich podnikateliek, počas štyroch

nasledujúcich rokov dochádza k celkovému nárastu o 49,5% na úroveň 1 752 začínajúcich

podnikateliek k 31.12.2018. Sumárne teda možno konštatovať celkový nárast v skúmanom

období o 24,3%, čo odzrkadľuje postupne sa zvyšujúcu podnikateľskú aktivitu žien v regióne.

Podnikateľská aktivita mužov rastie ešte o niečo rýchlejšie, nakoľko v posledných piatich

rokoch zaznamenávame nárast počtu začínajúcich podnikateľov o 34,5% (o 10,2 p. b. vyšší

nárast ako u žien).

Graf 17 Vývoj počtu začínajúcich podnikateľov - FO podľa pohlavia v Banskobystrickom



V súvislosti s vekovým zložením podnikateliek - FO môžeme súhrnne konštatovať, že vo

všetkých krajoch Slovenska má najväčšie zastúpenie skupina podnikateliek vo veku 40 – 49

rokov. Výnimkou nie je ani Banskobystrický región, kde k 31.12.2018 pôsobilo celkovo 3 001

podnikateliek – FO v uvedenej vekovej kategórii, čo predstavovalo podiel 27,6% zo všetkých

podnikateliek v kraji. Druhý najvyšší podiel zaznamenávame vo veku 50-59 rokov, s celkovým

68,6%

69,2%

69,1%

69,1%

68,9%

31,6%

30,8%

30,9%

30,9%

31,1%

0,0% 10,0% 20,0% 30,0% 40,0% 50,0% 60,0% 70,0% 80,0% 90,0% 100,0%

2014

2015

2016

2017

2018

Muži Ženy

1 4101172 1 236

1 3961 752

2 940

2 369

2 6973 214

3 955

0

1 000

2 000

3 000

4 000

5 000

2014 2015 2016 2017 2018

Počet začínajúcich podnikateliek - FO Počet začínajúcich podnikateľov - FO


32

počtom 2 621 subjektov (24,1%). O niečo nižší počet podnikateliek – FO je vo veku od 30 do

39 rokov, ktoré k 31.12.2018 predstavujú podiel 22,5% zo všetkých podnikateliek kraja (2 454

subjektov). Z grafu č. 18 je naopak najmenší počet zrejmý vo vekových kategóriách 70-79

rokov (1,3%) a 80 rokov a viac (0,1%). Čo sa týka vývoja počas skúmaného obdobia, najväčší

nárast podnikateľskej aktivity zaznamenávame vo vekovej kategórii menej ako 30 rokov, kde

dochádza k zvýšeniu pomerového ukazovateľa z 11,1% z roku 2014 na 13,5% k 31.12.2018.

Zaujímavým zistením je tiež nárast v počte podnikateliek vo veku 60-69 rokov, kde

v skúmanom období pozorujeme nárast o 1,7 p.b. na hodnotu 11,0% v roku 2018 (9,3% v roku

2014). Naopak najvýraznejší pokles z pohľadu absolútnych hodnôt zaznamenávame vo

vekovej kategórii 40–49 rokov, kde sa v skúmanom období znížil počet celkovo o 598

subjektov, čo predstavuje pokles z 28,4% v roku 2014 na 27,6% v roku 2018. K pomerne

výraznému úbytku súčasne dochádza vo vekovej kategórii 30-39 rokov, ktorý je na úrovni

18,8% (1,3 p. b. v päťročnom období) a 50-59 rokov, kde je pokles na úrovni 19,3% (1,3. p.

b). K poklesu v skúmanom období súčasne dochádza aj v menej zastúpených vekových

kategóriách ako 70–79 rokov (zmena 0,1 p. b.) a 80 a viac, kde k 31.12.2018 ostalo len 7

podnikateliek – FO (pokles o 0,3 p. b.).

Graf 18 Vývoj podielu aktívnych podnikateliek - FO na vekových skupinách v

Banskobystrickom kraji v rokoch 2014-2018


2.2 Bratislavský kraj

Z hľadiska celkového počtu obyvateľov ženského pohlavia žijúcich v rámci regiónov SR

sa Bratislavský kraj s celkovým počtom 344 694 žien zaraďuje medzi kraje Slovenskej

republiky, kde žije menší počet osôb ženského pohlavia. Z celkového počtu 2 789 344

Sloveniek žije na území Bratislavského kraja približne 12,4%, čo je z hľadiska podielu štvrtým

najmenším zastúpením v rámci slovenských regiónov. Na základe údajov ŠÚ SR k 31.12.2018

naopak podiel ženského pohlavia na celkovej populácii v rámci regiónu Bratislavy dosahuje

nadpriemerné hodnoty, kde zastúpenie ženského pohlavia z celkovej populácie regiónu

dosahuje úroveň približne 52,3%, pričom prevaha počtu žien je pozorovateľná počas celého

skúmaného obdobia. Čo sa týka vývoja celkového počtu žien v skúmanom období, môžeme

konštatovať, že v Bratislavskom kraji evidujeme najvyšší nárast absolútneho počtu žien zo

slovenských krajov, kde došlo v posledných piatich rokoch k zvýšeniu počtu o 15 846 žien, čo

predstavuje nárast na úrovni 4,8%. Tabuľka č. 7 obsahuje prehľad aktuálneho stavu a vývoja

kľúčových štatistických ukazovateľov z hľadiska ekonomickej a podnikateľskej aktivity žien

v Bratislavskom samosprávnom kraji.

0,0% 5,0% 10,0% 15,0% 20,0% 25,0% 30,0% 35,0%

menej ako 30

30-39

40-49

50-59

60-69

70-79

80 a viac

2018 2017 2016 2015 2014


33

Tabuľka 7 Počet a miera evidovanej nezamestnanosti žien v Bratislavskom kraji v r. 2014

– 2018

2014 2015 2016 2017 2018

Počet žien 328 848 332 674 336 922 341 252 344 694



Miera evidovanej nezamestnanosti žien (%) 6,6 6,0 5,0 3,5 3,1


Z hľadiska absolútneho počtu ekonomicky aktívnych žien na úrovni 173 761 (k

31.12.2018) sa Bratislavský kraj považuje za druhý ekonomicky najaktívnejší kraj v rámci SR,

pričom väčší počet EAO -žien možno pozorovať len v Prešovskom kraji (175 330). Rovnako

ako v prípade ostatných slovenských regiónov aj v Bratislavskom kraji možno pozorovať

kolísavý vývoj počtu EAO - žien v posledných piatich rokoch. K 31.12.2018 bol počet

ekonomicky aktívnych žien v Bratislavskom kraji na úrovni 173 761, čo predstavovalo

približne 14% zo všetkých ekonomicky aktívnych žien na Slovensku. Napriek miernemu

medziročnému poklesu v rokoch 2014-2015 o 1,2%, v skúmanom období dochádza

k celkovému nárastu počtu EAO – žien o 12 856 osôb, čo predstavuje najväčší nárast v rámci

slovenských regiónov na úrovni približne 8% v posledných piatich rokoch. Čo sa týka bilancie

ekonomickej aktivity, rovnako možno pozorovať kolísavý vývoj. Kým v rokoch 2014-2016

pozorujeme kontinuálny nárast miery ekonomickej aktivity žien v regióne na úrovni z 56,5%

na 60,5% v roku 2018 došlo k jej poklesu o 0,6 p.b. Na základe údajov ŠÚ SR je miera

ekonomickej aktivity žien v Bratislavskom kraji k 31.12.2018 59,0%, čo je najvyššia miera

v rámci SR. Pozitívnym zistením je tiež kontinuálny pokles počtu ekonomicky neaktívnych

žien v rokoch 2014-2017. Kým v roku 2014 bolo v Bratislavskom kraji 122 200 ekonomicky

neaktívnych žien, v roku 2017 zaznamenávame pokles o 7,4%, čo predstavuje zníženie počtu

EAO - žien celkovo o 9 000 v posledných štyroch rokoch. Súčasne má k 31.12.2018

Bratislavský kraj najnižšiu mieru evidovanej nezamestnanosti žien v rámci SR (výpočet

z počtu EAO – ženy). Celkový vývoj štruktúry hospodárstva a trhu práce v regióne Bratislavy

má pozitívny vplyv na vývoj miery evidovanej nezamestnanosti žien, ktorá v posledných

piatich rokoch kontinuálne klesá. Kým v roku 2014 bola miera evidovanej nezamestnanosti

žien Bratislavskom kraji na úrovni 6,6%, v nasledovných piatich rokoch došlo k poklesu miery

nezamestnanosti o 3,5 p. b. (celkový pokles o 53,9%) na úroveň 3,1% k 31.12.2018.


v Bratislavskom kraji v rokoch 2014 – 2018


160 905158 987

162 972

170 837

173 7616,6%

6,0%

5,0%

3,5%

3,1%

0,0%

1,0%

2,0%

3,0%

4,0%

5,0%

6,0%

7,0%

150 000

155 000

160 000

165 000

170 000

175 000

2014 2015 2016 2017 2018



34

Tabuľka č.8 obsahuje vývoj úrovne priemernej hrubej mzdy žien a mužov v Bratislavskom

kraji a súčasne percentuálne rozdiely v príjmoch medzi pohlaviami v skúmanom období. Je

zrejmé, že v súvislosti s rozvinutosťou regiónu, úroveň príjmov v Bratislavskom kraji

dlhodobo prevyšuje priemer Slovenskej republiky pri oboch pohlaviach (regionálne

porovnanie obsahom samostatnej kapitoly). Pri pohľade na tempo rastu príjmov žien

v Bratislavskom kraji však možno konštatovať porovnateľný vývoj ako v ostatných

slovenských krajoch. Kým v roku 2013 bola priemerná hrubá mesačná mzda žien

v Bratislavskom kraji na úrovni 1 044 EUR, k 31.12.2017 možno pozorovať jej zvýšenie na

úroveň 1 243 EUR, čo predstavuje celkový nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy žien

o 19,1% v posledných piatich rokoch. Pre porovnanie, nárast priemernej mzdy u mužov

v rámci BSK je o niečo vyšší, nakoľko v skúmanom období dosiahol úroveň 21,4%.

Tabuľka 8 Vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy žien a mužov v Bratislavskom kraji

v rokoch 2013 – 2017

2013 2014 2015 2016 2017



Rozdiel v priemernej mzde žien a mužov - BSK (%) 22,5% 24,2% 23,6% 23,8% 24,0%


Graf. č. 20 súčasne znázorňuje percentuálne rozdiely medzi priemerným zárobkom žien

a mužov v jednotlivých rokoch skúmaného obdobia. Rovnako ako v prípade všetkých

slovenských krajov, genderová nerovnosť v oblasti platového ohodnotenia pretrváva aj

v Bratislavskom kraji. Vývoj percentuálneho rozdielu v príjmoch mužov a žien Bratislavského

kraja je v jednotlivých rokoch kolísavý. Kým v roku 2014 mali muži o 22,5% vyššie hrubé

priemerné mzdy ako ženy, v roku 2017 zaznamenávame dokonca navýšenie rozdielu o 1,5 p.

b. na úroveň 24%. V tejto súvislosti však treba konštatovať, že napriek pomerne vysokému

rozdielu v priemerných mzdách v BSK medzi pohlaviami sú v rámci slovenských regiónov

rozdiely ešte vyššie, ako príklad uvedieme Trenčiansky kraj, kde majú muži k 31.12.2017

vyššie mzdy o 25%, prípadne Žilinský kraj, kde je rozdiel na úrovni 25,3%.

Graf 20 Vývoj priemernej mesačnej mzdy mužov a žien v Bratislavskom kraji v rokoch

2013-2017


Rovnako ako v prípade predchádzajúceho kraja možno konštatovať aj v prípade

Bratislavského regiónu negatívny trend vývoja celkovej podnikateľskej aktivity v posledných

piatich rokoch, nakoľko dochádza k poklesu celkového počtu podnikateľov - FO u oboch

pohlaví. Z pohľadu absolútnych hodnôt a rovnako percentuálnej zmeny zaznamenávame

1044 1109 1139 1181 12431347 1462

1490 15501635

22,5%

24,2%

23,6%23,8%

24,0%

21,0%

21,5%

22,0%

22,5%

23,0%

23,5%

24,0%

24,5%

0

500

1000

1500

2000

2013 2014 2015 2016 2017

Priemerná hrubá mesačná mzda - ženy (EUR) Priemerná hrubá mesačná mzda - muži (EUR)Rozdiel v priemernej mzde žien a mužov - BSK


35

u mužov v porovnaní s nežnejším pohlavím výraznejší pokles celkového počtu – v posledných

piatich rokoch konkrétne o 22,7% (8 272 subjektov v skúmanom období).

Tabuľka 9 Vývoj počtu podnikateľov - FO podľa pohlavia v Bratislavskom kraji v rokoch

2014 – 2018

Ukazovateľ

2014 2015 2016 2017 2018





Počet začínajúcich podnikateľov - FO 2 250 1 506 1790 1140 2362 1603 3135 1922 3665 2523

Podiel z celk. počtu zač. FO - podnikateľov v kraji (%) 59,9 40,1 61,1 38,9 59,6 40,4 62,0 38,0 62,0 38,0


Čo sa týka vývoja celkového počtu podnikateliek v regióne v posledných piatich rokoch

možno súhrnne konštatovať, že podnikateľská aktivita žien má v Bratislavskom kraji kolísavú

tendenciu. Kým v roku 2014 pôsobilo na území Bratislavského kraja 20 029 podnikateliek –

FO, v nasledujúcom roku došlo k medziročnému poklesu o 11,6%, čo predstavovalo celkový

úbytok 2 316 podnikateliek - FO. V rokoch 2015 - 2017 možno naopak pozorovať pozitívny

trend vývoja, konkrétne zvýšenie celkového počtu o 1 128 podnikateliek, čo v uvedenom

časovom rámci predstavuje nárast 6,4%. K opätovnému poklesu v počte podnikateliek

v Bratislavskom kraji došlo v rokoch 2017-2018, kde pozorujeme pokles o 1 660 subjektov

(medziročný pokles 8,8%). Sumárne teda možno konštatovať, že v skúmanom období došlo

k poklesu počtu podnikateliek celkovo o 14,2%, čo v absolútnom počte predstavuje ukončenie

podnikateľskej činnosti 2 848 žien. Napriek negatívnemu trendu, k 31.12.2018 pôsobilo

v Bratislavskom kraji 17 181 podnikateliek – FO, čo predstavuje najvyšší počet podnikateliek

v rámci regiónov Slovenska (17,8% podiel v SR).

Graf 21 Vývoj celkového počtu podnikateľov – FO podľa pohlavia v Bratislavskom kraji

v rokoch 2014-2018


V súvislosti s vývojom ženského zastúpenia na celkovom počte podnikateľov v – FO

v regióne môžeme konštatovať pozitívny trend, nakoľko v posledných piatich rokoch dochádza

ku kontinuálnemu nárastu podielového ukazovateľa zastúpenia žien podnikateliek z celkového

počtu podnikateľov v Bratislavskom kraji. Kým v roku 2014 predstavoval v rámci kraja podiel

podnikateliek – FO úroveň 35,5%, k 31.12.2018 zaznamenávame nárast podielu podnikateliek

o 2,4 p. b. na úroveň 37,9% z celkového počtu podnikateľov – FO v Bratislavskom kraji.

20 02917 713 18 565 18 841

17 181

36 377 36 032

32 820 32 865

28 105

10 000

12 500

15 000

17 500

20 000

22 500

25 000

27 500

30 000

32 500

35 000

37 500

40 000

2014 2015 2016 2017 2018

Počet podnikateliek - FO Počet podnikateľov - FO


36

Graf 22 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v Bratislavskom kraji v

rokoch 2014-2018


Rovnako je pozitívnym zistením skutočnosť, že v skúmanom období dochádza k

celkovému nárastu počtu začínajúcich podnikateľov – FO u oboch pohlaví. Napriek

uvedenému, rovnako ako v prípade zvyšných slovenských regiónov aj v Bratislavskom kraji

pozorujeme v prvom roku skúmaného obdobia (2014-2015) medziročný pokles začínajúcich

podnikateliek – FO, v tomto prípade na úrovni približne 24,3%. V rokoch 2015-2018 sa však

aktivita začínajúcich podnikateliek v kraji kontinuálne zvyšuje. Kým v roku 2015 pôsobilo

v kraji 1 140 začínajúcich podnikateliek - FO, počas štyroch nasledujúcich rokov dochádza

k nárastu o 121,3% na úroveň 2 523 začínajúcich podnikateliek - FO k 31.12.2018. Sumárne

teda možno konštatovať celkový nárast počtu začínajúcich podnikateliek v posledných piatich

rokoch o 67,5%, ktorý je najvyšší v rámci slovenských krajov. Z pohľadu percentuálneho

nárastu v skúmanom období dokonca prevyšuje tempo rastu subjektov mužského pohlavia,

nakoľko v posledných piatich rokoch zaznamenávame nárast počtu začínajúcich podnikateľov

- FO o 62,9%, čo predstavuje o 4,6 p. b. nižšiu hodnotu v porovnaní s vývojom u nežnejšieho

pohlavia.

Graf 23 Vývoj počtu začínajúcich podnikateľov - FO podľa pohlavia v Bratislavskom



Vo vekovom zložení aktívnych podnikateliek Bratislavského kraja dominujú ženy vo veku

40-49 rokov, ktorých k 31.12.2018 pôsobilo v rámci regiónu celkovo 4 711, čo je 27,4% zo

všetkých podnikateliek v kraji. Druhá najzastúpenejšia je medzi podnikateľkami veková

64,5%

64,4%

63,9%

63,6%

62,1%

35,5%

35,6%

36,1%

36,4%

37,9%

0,0% 10,0% 20,0% 30,0% 40,0% 50,0% 60,0% 70,0% 80,0% 90,0% 100,0%

2014

2015

2016

2017

2018

Muži Ženy

1 506 1 140

1 6031 922

2 5232250

1790

2362

3135

3665

0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

3 500

4 000

2014 2015 2016 2017 2018



37

kategória žien 30-39 rokov s celkovým počtom 4 337 subjektov, čo predstavuje približne

štvrtinu zo všetkých subjektov. Rovnako výrazné zastúpenie majú ženy - podnikateľky vo veku

od 50 do 59 rokov, ktoré k 31.12.2018 predstavujú podiel 22,8% zo všetkých podnikateliek

kraja (3 921 subjektov). Naopak prirodzene najmenšie zastúpenie majú staršie ročníky,

konkrétne vo vekových kategóriách 70-79 rokov (1,7%) a 80 rokov a viac (0,1%). Čo sa týka

vývoja podielu jednotlivých vekových skupín počas skúmaného obdobia, najväčší nárast

zaznamenávame vo vekovej kategórii podnikateliek do 30 rokov, kde dochádza k zvýšeniu

z 8,8% z roku 2014 na 11,1% k 31.12.2018. Z pohľadu vývoja percentuálneho podielu

v posledných piatich pozorujeme nárast súčasne u žien vo veku 40-49 rokov (0,8 p. b.) a vo

vekovej kategórii 60-69 rokov – 0,5 p. b. Vo všetkých ostatných vekových skupinách možno

pozorovať klesajúci trend, pričom najvýraznejší prepad zaznamenávame vo vekovej kategórii

50 – 59 rokov, kde sa v skúmanom období znížil počet podnikajúcich žien celkovo o 1 208

subjektov, čo predstavuje pokles z 25,8% zastúpenia v roku 2014 na 22,8% v roku 2018.


Bratislavskom kraji v rokoch 2014-2018


2.3 Košický kraj

Napriek tomu, že sa Košický kraj svojou rozlohou zaraďuje k stredne veľkým regiónom

Slovenska je počtom obyvateľov (800 414) celkovo druhým najľudnatejším na Slovensku.

K 31.12.2018 je z celkovej populácie kraja 409 276 ženského pohlavia (podiel 14,6% zo

všetkých Sloveniek) a je rovnako druhým najvyšším z pohľadu zastúpenia žien v rámci

slovenských regiónov. Rovnako ako v prípade všetkých slovenských krajov aj v rámci

Košického regiónu mierne prevažuje zastúpenie ženského pohlavia, ktoré je v rámci

regionálnej populácie na úrovni 51,1%. Pozitívny trend vývoja celkovej populácie, respektíve

dlhodobý trend medziročného nárastu obyvateľstva Košického kraja súčasne kopíruje vývoj

v celkovom počte žien v skúmanom období.. Aj napriek tomu, že v prípade Košického kraja

nejde o zásadný nárast počtu žien, celkový vývoj v skúmanom období je v pozitívnych

hodnotách. V rokoch 2014-2018 evidujeme nárast počtu žien v regióne celkovo o 1 920, čo

predstavuje rozdiel približne na úrovni 0,5%. Tabuľka č. 10 obsahuje prehľad aktuálneho stavu

a vývoja kľúčových štatistických ukazovateľov z hľadiska ekonomickej a podnikateľskej

aktivity žien v Košickom samosprávnom kraji. Počet a mieru evidovanej nezamestnanosti žien

v Košickom kraji v rokoch 2014 – 2018 znázorňuje tabuľka č. 10.

0,0% 5,0% 10,0% 15,0% 20,0% 25,0% 30,0%

menej ako 30

30-39

40-49

50-59

60-69

70-79

80 a viac

2018 2017 2016 2015 2014


38

Tabuľka 10 Počet a miera evidovanej nezamestnanosti žien v Košickom kraji v r. 2014 –

2018

2014 2015 2016 2017 2018

Počet žien 407 157 407 639 408 248 408 722 409 077





Rovnako na druhom mieste sa Košický kraj umiestňuje v súvislosti s absolútnym počtom

ekonomicky aktívnych žien, ktoré je vyššie len v Prešovskom kraji. K 31.12. 2018 bol počet

ekonomicky aktívnych žien v rámci kraja celkovo 173 719, čo predstavovalo približne 14%

zo všetkých ekonomicky aktívnych Sloveniek (k 31.12. 2018 – 1 240 400).

Čo sa týka vývoja počtu ekonomicky aktívnych žien Košického regiónu, v rokoch 2014-

2017 pozorujeme pokles celkového počtu o 5 990 žien, čo predstavuje rozdiel 3,65%

v priebehu štyroch rokov. Napriek pomerne negatívnemu vývoju v rokoch 2014-2017

dochádza k vysokému nárastu v roku 2018, kedy pribudlo celkovo 15 878 ekonomicky

aktívnych žien, čo v porovnaní s rokom 2017 predstavuje medziročný nárast na úrovni

približne 10%. Sumárne teda môžeme konštatovať, že v skúmanom období dochádza

k zvýšeniu celkového počtu ekonomicky aktívnych žien o 9 888 osôb, čo k 31.12.2018

predstavuje nárast na úrovni približne 6% v porovnaní s rokom 2014.

Čo sa však miery ekonomickej aktivity týka, situácia v Košickom kraji už nie je taká

pozitívna. Košický kraj bol k 31.12.2018 v tejto súvislosti hneď po Žilinskom kraji najhorším

zo slovenských regiónov z pohľadu miery ekonomickej aktivity žien, ktorá dosahovala úroveň

len 49,9%, pričom ďaleko zaostáva za priemerom SR, ktorý je na úrovni 52,4%. Pozitívnym

zistením v tejto súvislosti je však skutočnosť, že pri pohľade na vývoj v posledných piatich

rokoch možno pozorovať jej kontinuálny nárast. . Kým v roku 2014 bola miera ekonomickej

aktivity žien v regióne na úrovni 48,5%, k 31.12.2018 vzrástla o 1,4 p. b. na spomenutú úroveň

49,9%. Pozitívnym zistením je, rovnako ako v rámci ostatných slovenských regiónov,

kontinuálny pokles miery evidovanej nezamestnanosti v posledných piatich rokoch. Kým

v roku 2014 bola miera evidovanej nezamestnanosti žien v Košickom kraji na úrovni 16,9%,

k 31.12. 2018 možno pozorovať výrazný pokles, celkovo o 7,0 p. b. na úroveň 9,9%

nezamestnaných žien Košického regiónu. Aj napriek klesajúcemu trendu však Košický kraj

ostáva medzi slovenskými regiónmi s najvyššou mierou nezamestnanosti žien, ktorá je podľa

posledných údajov ŠÚ SR vyššia len Prešovskom kraji, kde dosahuje úroveň 12,3%.


v Košickom kraji v rokoch 2014 – 2018


163 831 163 278162 343

157 841

173 71916,9%

15,6%14,3%

11,9%

9,9%

4,0%

6,0%

8,0%

10,0%

12,0%

14,0%

16,0%

18,0%

145 000

150 000

155 000

160 000

165 000

170 000

175 000

2014 2015 2016 2017 2018



39

Celkovú ekonomickú aktivitu okrem iného nepochybne ovplyvňuje aj úroveň priemerných

príjmov, ktoré sú v jednotlivých regiónoch prirodzene odlišné. Aj napriek tomu, že úroveň

príjmov v Košickom kraji nedosahuje priemer SR, je v posledných piatich rokoch u oboch

pohlaví druhá najvyššia spomedzi slovenských regiónov, pričom vyššie možno pozorovať len

v regióne Bratislava. Čo sa týka tempa rastu priemernej hrubej mzdy žien v Košickom kraji,

kopíruje približne rovnakú dynamiku ako v ostatných Slovenských krajoch. Kým v roku 2013

bola priemerná hrubá mesačná mzda žien v Košickom kraji na úrovni 767 EUR, k 31.12.2017

možno pozorovať jej zvýšenie na úroveň 912 EUR, čo predstavuje celkový nárast priemernej

hrubej mesačnej mzdy žien o 18,9% v posledných piatich rokoch. Pozitívnym zistením je

skutočnosť, že nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy žien v regióne je v posledných piatich

rokoch rýchlejší ako u mužov, u ktorých dosahuje úroveň 16,8%. Tabuľka č. 11 obsahuje vývoj

priemernej hrubej mesačnej mzdy v Košickom kraji podľa pohlaví v posledných piatich rokoch

a rovnako percentuálne rozdiely v príjmoch medzi pohlaviami.

Tabuľka 11 Vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy žien a mužov v Košickom kraji v

rokoch 2013 – 2017

2013 2014 2015 2016 2017



Rozdiel v priemernej mzde žien a mužov - KSK (%) 22,1% 22,0% 21,8% 20,2% 20,6%


Vývoj percentuálneho rozdielu v príjmoch mužov a žien Košického kraja je v jednotlivých

rokoch kolísavý. V rokoch 2013-2016 možno pozorovať kontinuálne znižovanie platových

rozdielov medzi pohlaviami. Kým v roku 2013 mali muži o 22,1% vyššie hrubé priemerné

mzdy ako ženy, v roku 2016 zaznamenávame pomerne výrazný pokles mzdových rozdielov

o 1,9 p. b. na úroveň 20,2%. K 31.12.2017 naopak pozorujeme medziročný nárast ukazovateľa

mzdových rozdielov medzi pohlaviami o 0,5 p. b. na úroveň 20,6%. Sumárne však možno

skonštatovať pozitívnu skutočnosť, že v skúmanom období došlo k celkovému zníženiu

rozdielov medzi priemernými mzdami mužov a žien o 1,6 p. b.

Graf 26 Vývoj priemernej mesačnej mzdy mužov a žien v Košickom kraji v rokoch 2013-

2017


Vývoj celkového počtu podnikateľov – FO v Košickom kraji má v posledných piatich

rokoch negatívny trend. Kým v roku 2014 pôsobilo v rámci kraja 38 079 podnikateľov oboch

pohlaví v priebehu piatich rokov pozorujeme jeho pokles o 4 851 subjektov, čo predstavuje

negatívny rozdiel na úrovni 12,7%. Z pohľadu absolútnych hodnôt zaznamenávame u mužov

767 804 824 869 912984 1031 1054

1089114922,1% 22,0%

21,8%

20,2%

20,6%

19,0%

19,5%

20,0%

20,5%

21,0%

21,5%

22,0%

22,5%

0

200

400

600

800

1000

1200

1400

2013 2014 2015 2016 2017


Rozdiel v priemernej mzde žien a mužov - KSK


40

v porovnaní s nežnejším pohlavím v posledných piatich rokoch zánik o 1 539 subjektov viac

(celkovo zánik 3 195 podnikateľov – FO), no z pohľadu percentuálnej zmeny zaznamenávame

o niečo vyšší úbytok v skupine žien, konkrétne o 0,6 p. b.

Tabuľka 12 Vývoj počtu podnikateľov - FO podľa pohlavia v Košickom kraji v rokoch

2014 – 2018

Ukazovateľ

2014 2015 2016 2017 2018





Počet začínajúcich podnikateľov - FO 2 557 1 133 2 175 928 2 565 1 228 3 415 1 263 4 172 1 526



Vývoj celkového počtu podnikateliek – FO v rámci kraja je v priebehu posledných piatich

rokov pomerne kolísavý. Kým v roku 2014 pôsobilo na území kraja 12 643 podnikateliek –

FO, v roku 2015 došlo k medziročnému poklesu o 12,1%, čo predstavovalo celkový úbytok 1

534 podnikateliek - FO. Rovnako ako v prípade predošlého kraja, v rokoch 2015 - 2017 možno

naopak pozorovať mierne pozitívny trend vývoja, konkrétne zvýšenie celkového počtu o 338

podnikateliek, čo v uvedenom časovom rámci predstavuje nárast približne 3%. K opätovnému

poklesu v počte podnikateliek – FO v rámci regiónu došlo v rokoch 2017-2018, kde

pozorujeme medziročný pokles na úrovni 4,8% (zánik 550 subjektov ženského pohlavia).

Celkový pokles počtu podnikateliek – FO v skúmanom období je na úrovni 13,1%, čo

v absolútnom počte predstavuje ukončenie podnikateľskej činnosti 1 656 žien v časovom rámci

posledných piatich rokov. K 31.12.2018 pôsobilo v Košickom kraji celkovo 10 987

podnikateliek – FO, čo predstavuje o približne 2 000 žien podnikajúcich menej ako je priemer

SR (12 057 podnikateliek FO/kraj).

Graf 27 Vývoj celkového počtu podnikateľov – FO podľa pohlavia v Košickom kraji v

rokoch 2014-2018


Čo sa týka vývoja ženského zastúpenia na celkovom počte podnikateľov – FO v regióne

môžeme konštatovať, že v posledných piatich rokoch dochádza k celkovému poklesu ženského

zastúpenia medzi podnikateľmi kraja. Kým v roku 2014 predstavoval v rámci kraja podiel

podnikateliek – FO úroveň 33,2%, k 31.12.2018 zaznamenávame mierny pokles podielu

podnikateliek o 0,1 p.b na úroveň 33,1% z celkového počtu podnikateľov – FO v Košickom

12 64311 199 11 461 11 537 10 987

25 43623 206 23 524 23 646

22 241

5 000

7 500

10 000

12 500

15 000

17 500

20 000

22 500

25 000

27 500

2014 2015 2016 2017 2018



41

kraji. Najväčší medziročný pokles zaznamenávame v rokoch 2014 – 2015 kedy sa miera

zastúpenia žien medzi podnikateľmi Košického kraja znížila z 33,2% na 32,6%.

Graf 28 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v Košickom kraji v rokoch

2014-2018


Napriek poklesu celkového počtu podnikateľov – FO v kraji je pozitívnym zistením

skutočnosť, že v skúmanom období sa celkovo zvýšil počet začínajúcich podnikateľov – FO

u oboch pohlaví. Vývoj v skupine začínajúcich podnikateliek Košického kraja je rovnako

kolísavý ako v prípade zvyšných slovenských regiónov, kde v prvom roku skúmaného obdobia

(2014-2015) zaznamenávame medziročné zníženie počtu podnikajúcich žien o 550, čo

predstavuje medziročný pokles 18%. Od roku 2015 sa však aktivita začínajúcich podnikateliek

v kraji kontinuálne zvyšuje. Kým v roku 2015 pôsobilo v kraji 928 začínajúcich podnikateliek

- FO, počas štyroch nasledujúcich rokov dochádza k nárastu celkovo o 64,4% na úroveň 1

526 začínajúcich podnikateliek - FO k 31.12.2018. Sumárne teda možno konštatovať celkový

nárast počtu začínajúcich podnikateliek v skúmanom období na úrovni 34,7%. V tomto prípade

však tempo nárastu počtu začínajúcich žien – podnikateliek zďaleka nedosahuje úroveň

u mužov, kde v rámci Košického kraja zaznamenávame zvýšenie počtu podnikateľov

v posledných piatich rokoch celkovo o 1 615 subjektov, čo predstavuje celkový nárast

v skúmanom období na úrovni 63,1%.

Graf 29 Vývoj počtu začínajúcich podnikateľov - FO podľa pohlavia v Košickom kraji v

rokoch 2014-2018


Čo sa týka vekového zloženia aktívnych podnikateliek – FO v rámci Košického kraja,

rovnako aj v tomto prípade možno pozorovať dominanciu podnikajúcich žien vo veku 40-49

66,8%

67,4%

67,2%

67,2%

66,9%

33,2%

32,6%

32,8%

32,8%

33,1%

0,0% 10,0% 20,0% 30,0% 40,0% 50,0% 60,0% 70,0% 80,0% 90,0% 100,0%

2014

2015

2016

2017

2018

Muži Ženy

1 133 9281 228 1 263 1 526

2557 2175

2665

3415

4172

0

1 000

2 000

3 000

4 000

5 000

2014 2015 2016 2017 2018



42

rokov, ktorých k 31.12.2018 pôsobilo v rámci regiónu celkovo 2 934, čo predstavuje 26,7%

všetkých podnikateliek kraja. Druhý najvyšší počet podnikajúcich žien bol vo veku 50-59

rokov, s celkovým podielom 26% (2 857 subjektov). Výrazné zastúpenie majú rovnako ženy -

podnikateľky vo veku od 30 do 39 rokov, ktoré k 31.12.2018 predstavujú podiel 21,1% zo

všetkých podnikateliek kraja (2 322 subjektov). Naopak najmenšie zastúpenie majú rovnako

ako v prípade zvyšku Slovenska staršie ročníky, konkrétne vo vekových kategóriách 70-79

rokov (1,6%) a 80 rokov a viac (0,1%). Čo sa týka vývoja zastúpenia jednotlivých vekových

skupín na celkovom počte podnikateliek - FO, najväčší nárast zaznamenávame vo vekovej

kategórii podnikateliek do 30 rokov, kde dochádza k nárastu podielu z 10% v roku 2014 na

12,4% k 31.12.2018 (absolútny prírastok 99 subjektov). Rovnako pomerne výrazný nárast

možno pozorovať v zastúpení žien vo veku 60-69 rokov, kde v posledných piatich rokoch

vzrástol podiel podnikateliek v danom veku o 2,3 p. b. na úroveň 12,1% všetkých podnikateliek

Košického regiónu. Vo všetkých ostatných vekových skupinách možno pozorovať klesajúci

trend, pričom najvýraznejší prepad zaznamenávame vo vekovej kategórii 50 – 59 rokov, kde

sa v skúmanom období znížil počet podnikajúcich žien celkovo o 654 subjektov, čo

predstavuje pokles z 27,8% zastúpenia v roku 2014 na 26,0% v roku 2018.

Graf 30 Vývoj podielu aktívnych podnikateliek - FO na vekových skupinách v Košickom



2.4 Nitriansky kraj

Z hľadiska absolútneho počtu obyvateľov ženského pohlavia sa Nitriansky kraj s počtom

žien na úrovni 347 194 zaraďuje celkovo na štvrté miesto medzi slovenskými krajmi, pričom

zastúpenie žien Nitrianskeho regiónu z celkového počtu žien žijúcich na území Slovenskej

republiky predstavuje úroveň 12,4%. Vychádzajúc z údajov ŠÚ SR k 31.12.2018 podiel

ženského pohlavia na celkovej populácii v rámci regiónu dosahuje priemernú úroveň, nakoľko

zastúpenie nežnejšieho pohlavia z celkového počtu 676 672 obyvateľov Nitrianskeho

samosprávneho kraja dosahuje úroveň približne 51,3%, čo je porovnateľná hodnota

s ostatnými krajmi SR. Rovnako ako v prípade zvyšku SR je prevaha počtu žien v rámci

regiónu pozorovateľná počas celého skúmaného obdobia. Čo sa týka demografického vývoja,

v Nitrianskom kraji dochádza v priebehu posledných piatich rokov k celkovému úbytku

obyvateľstva oboch pohlaví. Uvedené tvrdenie dokazuje tabuľka nižšie, ktorá obsahuje vývoj

počtu obyvateliek Nitrianskeho regiónu v posledných piatich rokoch, z ktorej je zrejmý pokles

celkového počtu žien v skúmanom období celkovo o 4 675, čo predstavuje pokles obyvateľov

nežnejšieho pohlavia o 1,3%. Tabuľka č. 13 súčasne obsahuje prehľad aktuálneho stavu a

0,0% 5,0% 10,0% 15,0% 20,0% 25,0% 30,0% 35,0%

menej ako 30

30-39

40-49

50-59

60-69

70-79

80 a viac

2018 2017 2016 2015 2014


43

vývoja kľúčových štatistických ukazovateľov z hľadiska ekonomickej a podnikateľskej

aktivity žien v Nitrianskom samosprávnom kraji.

Tabuľka 13 Počet a miera evidovanej nezamestnanosti žien v Nitrianskom kraji v r. 2014

– 2018

2014 2015 2016 2017 2018

Počet žien 352 133 350 732 349 674 348 408 347 458





Z celkového počtu 347 458 obyvateliek Nitrianskeho kraja bolo k 31.12.2018 ekonomicky

aktívnych celkovo 158 670, čo predstavovalo približne 12,8% zo všetkých ekonomicky

aktívnych Sloveniek (k 31.12. 2018 – 1 240 400). Z pohľadu absolútneho počtu v rámci

jednotlivých regiónov Slovenska je v Nitrianskom kraji celkovo štvrtý najvyšší počet

ekonomicky aktívnych obyvateľov nežnejšieho pohlavia. Samotný vývoj ekonomickej aktivity

žien je v posledných piatich rokoch pomerne kolísavý. Kým v roku 2014 bolo v rámci kraja

155 731 EAO – žien v roku 2015 pozorujeme medziročný nárast o 2,3%. V roku 2016 možno

naopak pozorovať pokles počtu 2 260 žien, pričom v nasledujúcich rokoch opätovne dochádza

k pozitívnemu trendu. Napriek kolísavému vývoju môžeme konštatovať, že v skúmanom

období dochádza k zvýšeniu celkového počtu ekonomicky aktívnych žien o 2 939 osôb, čo

k 31.12.2018 predstavuje nárast na úrovni približne 2% v porovnaní s rokom 2014. Napriek

poklesu absolútneho počtu EAO-žien je pozitívnym zistením analýzy skutočnosť, že

v skúmanom dochádza k nárastu percentuálnej miery ekonomickej aktivity žien Nitrianskeho

regiónu. Kým v roku 2014 bola miera ekonomickej aktivity žien v regióne na úrovni 50,2%,

k 31.12.2018 vzrástla o 1 p.b na úroveň 51,2%. Ďalším z dôležitých ukazovateľov z hľadiska

ekonomickej a/alebo podnikateľskej aktivity žien je vývoj miery evidovanej nezamestnanosti,

ktorý je rovnako analyzovaný v období 2014-2018. Ako sme už uviedli vyššie,

nezamestnanosť klesá v rámci všetkých regiónov Slovenska a rovnako pri oboch pohlaviach.

Nezamestnanosť žien aj v prípade Nitrianskeho kraja klesá pomerne rýchlym tempom. Kým

v roku 2014 bola miera evidovanej nezamestnanosti žien v kraji na úrovni 13,3%, k 31.12 2018

možno pozorovať výrazný pokles, celkovo o 9,3 p. b. na úroveň 4,0% nezamestnaných žien

Nitrianskeho regiónu. V porovnaní s celoslovenským priemerom je nezamestnanosť žien

v Nitrianskom kraji nižšia o 1,9 p. b.


v Nitrianskom kraji v rokoch 2014 – 2018


155 731

159 347

157 087

158 192158 670

13,3%

11,6%

8,7%

5,2%

4,0%

0,0%

2,0%

4,0%

6,0%

8,0%

10,0%

12,0%

14,0%

153 000

154 000

155 000

156 000

157 000

158 000

159 000

160 000

2014 2015 2016 2017 2018



44

Pri komparácii úrovne priemerných zárobkov v jednotlivých regiónoch Slovenska

môžeme konštatovať, že výška príjmov v Nitrianskom kraji je druhá najnižšia zo všetkých

regiónov Slovenska pričom nižšie príjmy možno pozorovať len v Prešovskom kraji. K 31.12.

2017 priemerný zárobok žien ďaleko zaostáva za priemerom Slovenska, ktorý je vyšší

o 12,7%. Napriek samotnej výške je pozitívnym zistením tempo rastu priemernej hrubej mzdy

žien v Nitrianskom kraji, ktoré je o niečo vyššie v porovnaní s ostatnými slovenskými

regiónmi Slovenska. Kým v roku 2013 bola priemerná hrubá mesačná mzda žien

v Nitrianskom kraji na úrovni 687 EUR, k 31.12.2017 možno pozorovať jej zvýšenie na úroveň

852 EUR, čo predstavuje celkový nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy žien na úrovni 24%

v posledných piatich rokoch. V súvislosti s uvedeným je tempo nárastu príjmov žien

v Nitrianskom kraji v horizonte posledných piatich rokov vyššie v priemere o 2,5 p. b.

Pozitívnym zistením je tiež skutočnosť, že nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy žien je

v posledných piatich rokoch rýchlejší ako u mužov v rámci Nitrianskeho regiónu, u ktorých

dosahuje úroveň 19,2%.

Tabuľka 14 Vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy žien a mužov v Nitrianskom kraji v

rokoch 2013 – 2017

2013 2014 2015 2016 2017



Rozdiel v priemernej mzde žien a mužov - NSK 21,9% 21,7% 20,1% 20,8% 18,8%


Nitriansky samosprávny kraj nie je výnimkou z pohľadu rozdielnosti v príjmoch medzi

pohlaviami. Z grafu č. 32 je zrejmé že v posledných piatich rokoch aj tu príjmy mužov

prevyšujú zárobky nežnejšieho pohlavia. Z pohľadu vývoja je však aj napriek kolísavému

vývoju zrejmý celkovo pozitívny trend v stieraní rozdielov platového ohodnotenia mužov

a žien v Nitrianskom kraji. V rokoch 2013-2015 možno pozorovať pomerne výrazné zníženie

rozdielov medzi pohlaviami, nakoľko kým v roku 2013 mali muži o 21,9% vyššie hrubé

priemerné mzdy ako ženy, v roku 2015 bol rozdiel o 1,8 p. b. nižší (20,1%). V roku 2016

naopak pozorujeme opätovné zvýšenie platových rozdielov na úroveň 20,8%. K 31.12.2017 sa

však vrátil pozitívny trend stierania platobných rozdielov, keďže došlo k medziročnému

poklesu o 2 p. b. na úroveň 18,8%. Sumárne teda možno skonštatovať, že v skúmanom období

došlo k celkovému zníženiu rozdielov medzi priemernými mzdami mužov a žien o 2,1 p. b.

Graf 32 Vývoj priemernej mesačnej mzdy mužov a žien v Nitrianskom kraji v rokoch

2013-2017


687 729 759 805 852880 931950

1016 104921,9% 21,7%

20,1%

20,8%

18,8%

18,0%

19,0%

20,0%

21,0%

22,0%

23,0%

0

200

400

600

800

1000

1200

2013 2014 2015 2016 2017


Rozdiel v priemernej mzde žien a mužov - NSK


45

Vývoj celkovej podnikateľskej aktivity v regióne je v súvislosti s ukazovateľom počtu

podnikateľov – FO porovnateľný so zvyškom slovenských regiónov, kde v posledných piatich

rokoch dochádza k celkovému poklesu podnikateľov-FO. Kým v roku 2014 pôsobilo

v Nitrianskom kraji spolu 46 840 podnikateľov oboch pohlaví v priebehu piatich rokov

pozorujeme pokles o 4 074 subjektov, čo predstavuje negatívny rozdiel 8,69% v skúmanom

období. Z pohľadu absolútnych hodnôt zaznamenávame u mužov v porovnaní s nežnejším

pohlavím v posledných piatich rokoch zánik o 1 606 subjektov viac (celkovo zánik 2 570

podnikateľov – FO), ako aj z pohľadu percentuálnej zmeny, kde evidujeme o 0,6% vyšší

úbytok v skupine mužov (celkový úbytok podnikateľov – 7,7%).

Tabuľka 15 Vývoj počtu podnikateľov - FO podľa pohlavia v Nitrianskom kraji v rokoch

2014 – 2018

Ukazovateľ

2014 2015 2016 2017 2018








Vývoj celkového počtu žien - podnikateliek v rámci Nitrianskeho kraja je v priebehu

posledných piatich rokov pomerne kolísavý. Kým v roku 2014 pôsobilo na území kraja 13 555

podnikateliek – FO, v roku 2015 došlo k medziročnému poklesu o 9,7%, čo predstavovalo

celkový úbytok 1 312 podnikateliek - FO. V nasledujúcich troch rokoch (2015 – 2017) sa

naopak podnikateľská aktivita žien vrátila do pozitívnych čísel, nakoľko došlo k zvýšeniu

celkového počtu podnikajúcich žien o 832 subjektov, čo v časovom horizonte troch rokov

predstavuje nárast na úrovni 6,8%. K opätovnému poklesu v počte podnikateliek – FO v rámci

regiónu došlo v rokoch 2017-2018, kde pozorujeme medziročný pokles 3,7%, čo predstavuje

ukončenie podnikateľskej činnosti 484 žien z Nitrianskeho regiónu. Celkový pokles počtu

podnikateliek – FO v skúmanom období je na úrovni 7,1%, čo v absolútnom počte predstavuje

ukončenie podnikateľskej činnosti 964 žien horizonte piatich rokov. K 31.12.2018 pôsobilo

v Nitrianskom kraji celkovo 12 591 podnikateliek – FO, čo predstavuje hodnotu nad

priemerom SR, ktorý je na úrovni 12 057 podnikateliek FO na kraj.

Graf 33 Vývoj celkového počtu podnikateľov – FO podľa pohlavia v Nitrianskom kraji v

rokoch 2014-2018


13 55512 243 12 812 13 075 12 591

33 28531 231

33 321 32 48830 715

5 0007 500

10 00012 50015 00017 50020 00022 50025 00027 50030 00032 50035 000

2014 2015 2016 2017 2018



46

Čo sa týka vývoja zastúpenia žien - podnikateliek na celkovom počte podnikateľov – FO

v Nitrianskom regióne môžeme konštatovať, že v posledných piatich rokoch dochádza

k miernemu nárastu ženského zastúpenia medzi podnikateľmi - FO v rámci kraja. Kým v roku

2014 predstavoval podiel žien na celkovom počte podnikateľov - FO v kraji úroveň 28,9%,

k 31.12. 2018 zaznamenávame mierny nárast ženského zastúpenia o 0,2 p. b. na úroveň 29,1%

z celkového počtu podnikateľov – FO v Nitrianskom kraji. Najväčší medziročný nárast

zaznamenávame v rokoch 2017 – 2018 kedy sa miera zastúpenia žien medzi podnikateľmi

Nitrianskeho kraja zvýšila z 28,7% na 29,1%.

Graf 34 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v Nitrianskom kraji v

rokoch 2014-2018


Pokles v celkovom počte podnikateľov – FO v rámci kraja je spomaľovaný pozitívnym

vývojom v skupine začínajúcich podnikateľov – FO u oboch pohlaví. Kým v roku 2014 bolo

v Nitrianskom kraji spolu 4 851 začínajúcich podnikateľov oboch pohlaví, k 31.12.2018

zaznamenávame nárast celkového počtu o vyše 50% na úroveň 7 292 mužov a žien, ktoré

začali podnikateľskú činnosť. Vývoj počtu začínajúcich podnikateľov – FO Nitrianskeho kraja

je však rovnako kolísavý ako v prípade zvyšných slovenských regiónov. Pri skupine žien v

prvom roku skúmaného obdobia (2014-2015) zaznamenávame zníženie celkového počtu

začínajúcich podnikateliek o 133 subjektov, čo predstavuje medziročný pokles 10,3%. Od roku

2015 sa však trend počtu začínajúcich podnikateliek v Nitrianskom kraji kontinuálne zvyšuje.

Kým v roku 2015 pôsobilo v rámci regiónu 1 158 žien, ktoré začínali s podnikateľskou

činnosťou, počas štyroch nasledujúcich rokov došlo k 82,3%-nemu nárastu na úroveň 2 204

začínajúcich podnikateliek - FO k 31.12.2018. Sumárne teda možno konštatovať nárast počtu

žien, ktoré sa rozhodli začať svoje vlastné podnikanie v skúmanom období o 70,7%.

Pozitívnym zistením je tiež skutočnosť, že z hľadiska percentuálneho rozdielu v posledných

piatich rokoch zaznamenávame v skupine začínajúcich podnikateliek vyššie tempo rastu ako

u mužov, u ktorých v rámci Nitrianskeho kraja je nárast počtu začínajúcich podnikateľov - FO

úrovni 42,9%, čo je v porovnaní so skupinou žien o 27,8 p. b. nižšia hodnota (v absolútnom

počte naopak prevyšuje skupina mužov – nárast o 1 528 nových subjektov viac v skúmanom

období). Vývoj počtu začínajúcich podnikateľov – FO v členení podľa pohlavia v Nitrianskom

kraji v rokoch 2014 – 2018 je znázornený v grafe č. 35.

71,1%

71,8%

71,6%

71,3%

70,9%

28,9%

28,2%

28,4%

28,7%

29,1%

0,0% 10,0% 20,0% 30,0% 40,0% 50,0% 60,0% 70,0% 80,0% 90,0% 100,0%

2014

2015

2016

2017

2018

Muži Ženy


47

Graf 35 Vývoj počtu začínajúcich podnikateľov - FO podľa pohlavia v Nitrianskom kraji

v rokoch 2014-2018


Vekové zloženie aktívnych podnikateliek -FO v rámci Nitrianskeho kraja sa v zásade

nelíši od štruktúry v iných slovenských krajoch. V posledných piatich rokoch je dominantná

skupina žien vo veku 40 – 49 rokov, ktorých k 31.12.2018 pôsobilo v rámci regiónu celkovo 3

636, čo predstavuje podiel približne 29% zo všetkých podnikajúcich žien v regióne. Druhý

najvyšší počet podnikajúcich žien pozorujeme v roku 2018 vo veku 50-59 rokov, s celkovým

podielom 22,7%, čo z hľadiska absolútneho počtu predstavuje o približne 800 subjektov menej

ako v dominantnej vekovej kategórii podnikateliek. Pomerne výrazné zastúpenie majú súčasne

podnikateľky vo veku od 30 do 39 rokov, ktoré predstavujú podiel 22,5% zo všetkých

podnikateliek kraja (2 829 subjektov). Naopak najmenšie zastúpenie majú rovnako ako

v prípade zvyšku Slovenska ženy v dôchodkovom veku, konkrétne vo vekových kategóriách

70-79 rokov (1,3%) a 80 rokov a viac (0,1%). Nitriansky samosprávny kraj sa tiež v zásade

neodlišuje od ostatných krajov v súvislosti s vývojom vekového zloženia podnikajúcich žien

v posledných piatich rokov, nakoľko zaznamenávame aj tu zvyšovanie podnikateľskej aktivity

žien najmä vo vekovej kategórii žien do 30 rokov, kde dochádza k nárastu ich zastúpenia o 3,6

p.b. na úroveň 14,7% k 31.12.2018 (absolútny prírastok 355 subjektov). Zvýšenie podielového

ukazovateľa možno súčasne pozorovať v zastúpení žien vo veku 40-49 rokov, kde

v posledných piatich rokoch vzrástol podiel podnikateliek v danom veku o 1,3 p. b. na úroveň

približne 29%. Vo vekovej skupine 60-69 sa ukazuje zvyšovanie podielu miernejšie, nakoľko

v sledovanom období sa ich zastúpenie zvýšilo o 0,9 p. b. Vo všetkých ostatných vekových

skupinách pozorujeme klesajúci trend, pričom najvýraznejší prepad zaznamenávame vo

vekovej kategórii 50 – 59 rokov, kde sa v skúmanom období znížil počet podnikajúcich žien

celkovo o 608 subjektov, čo predstavuje pokles z 25,6% zastúpenia v roku 2014 na 22,7%

v roku 2018. Pomerne výrazné zníženie zastúpenia sa tiež ukazuje vo vekovej skupine 30-39

rokov, kde v posledných piatich rokoch evidujeme pokles o 1,8 p. b. Za zmienku tiež stojí

informácia o rapídnom poklese žien v dôchodkovom veku, konkrétne v skupine 80 rokov

a viac, kde v priebehu skúmaného obdobia zaniklo až 94% subjektov, čo sa odráža v znížení

ich podielu v ženskom podnikateľskom prostredí kraja o 0,8 p. b. Vývoj podielu aktívnych

podnikateliek – FO v jednotlivých vekových kategóriách v rokoch 2014 – 2018 v Nitrianskom

kraji je znázornený v grafe č. 36.

1 291 1158 1 4461 670

2 204

3 560

2 951

3 6974 138

5 088

0

2 000

4 000

6 000

2014 2015 2016 2017 2018



48


Nitrianskom kraji v rokoch 2014-2018


2.5 Prešovský kraj

Prešovský kraj je z hľadiska počtu obyvateľov na úrovni 825 022 (ŠÚ SR 31/12/2018)

najľudnatejším regiónom Slovenska, pričom tvorí až približne 15% celkovej populácie

Slovenskej republiky. Z celkovej populácie kraja je 416 897 osôb ženského pohlavia, čo je

najvyšší počet v rámci slovenských regiónov, pričom podiel z celkového počtu Sloveniek

predstavuje rovnako úroveň približne 15%. Čo sa týka demografického zloženia, na rozdiel od

ostatných krajov SR v Prešovskom kraji je prevaha ženského pohlavia o niečo miernejšia,

nakoľko k 31.12.2018 predstavuje podiel nežného pohlavia na regionálnej populácii úroveň

50,5%, čo je v priemere o 1 p. b. menej ako priemer SR. Demografický vývoj v Prešovskom

kraji má dlhodobo pozitívny trend, nakoľko v posledných piatich rokoch možno pozorovať

prírastok obyvateľstva niekde na úrovni 0,6%. Pozitívny trend sa odráža aj vo vývoji ženskej

populácie, nakoľko v posledných piatich rokoch možno pozorovať mierny nárast ich počtu.

Kým v roku 2014 bolo v kraji celkovo 414 984 obyvateľov ženského pohlavia, k 31.12.2018

sa ich počet zvýšil na úroveň 416 897, čo predstavuje zvýšenie počtu žien v priebehu

posledných piatich rokov celkovo o 1 913 osôb (pozitívny prírastok na úrovni 0,5%). Tabuľka

č. 16 obsahuje prehľad aktuálneho stavu a vývoja kľúčových štatistických ukazovateľov

z hľadiska ekonomickej a podnikateľskej aktivity žien v Prešovskom samosprávnom kraji.

Tabuľka 16 Počet a miera evidovanej nezamestnanosti žien v Prešovskom kraji v r. 2014

- 2018

2014 2015 2016 2017 2018

Počet žien 414 984 415 197 415 881 416 546 416 897





Z celkového počtu obyvateliek Prešovského kraja bolo k 31.12.2018 ekonomicky

aktívnych 175 330, čo je z hľadiska absolútneho počtu najvyššie číslo v rámci slovenských

regiónov. Zastúpenie prešovských ekonomicky aktívnych žien na celkovom počte ekonomicky

aktívnych Sloveniek (k 31.12. 2018 – 1 240 400) je na úrovni 14,1%. Čo sa týka vývoja

ekonomickej aktivity žien v regióne, v posledných piatich rokoch možno pozorovať celkovo

priaznivý trend. Kým v roku 2014 bolo v rámci kraja 172 325 EAO – žien, v roku 2017

0,0% 5,0% 10,0% 15,0% 20,0% 25,0% 30,0% 35,0%

menej ako 30

30-39

40-49

50-59

60-69

70-79

80 a viac

2018 2017 2016 2015 2014


49

pozorujeme nárast počtu ekonomicky aktívnych žien v Prešovskom kraji o 2,3%, čo z hľadiska

absolútneho počtu činí zvýšenie o 3 993 EAO-žien v kraji. V rokoch 2017-2018 možno

naopak pozorovať mierny pokles počtu celkovo o 988, čo predstavuje medziročný pokles

0,6%. Napriek kolísavému vývoju môžeme konštatovať, že v skúmanom období dochádza

k zvýšeniu počtu ekonomicky aktívnych žien o 3 005 osôb, čo k 31.12.2018 predstavuje nárast

na úrovni 1,7% v porovnaní s rokom 2014. Čo sa týka miery ekonomickej aktivity

v percentuálnom vyjadrení, situácia v Prešovskom kraji už nie je taká priaznivá. Aj keď

v časovom rámci posledných piatich rokov celkovo vzrástla, v tomto ohľade sa Prešovský kraj

stále radí medzi posledné regióny, od ktorého je miera ekonomickej aktivity žien nižšia len

v Žilinskom a Košickom kraji. Pozitívnym napriek tomu je už spomenutý fakt, že v skúmanom

období došlo k jej zvýšeniu. Kým v roku 2014 bola miera ekonomickej aktivity žien v regióne

na úrovni 49,8%, k 31.12.2018 vzrástla o 0,9 p. b. V kontexte našej analýzy je podstatný

ukazovateľ miery nezamestnanosti, ktorá je vypočítaná z počtu ekonomicky aktívneho

obyvateľstva v regióne. Prešovský kraj v tomto ohľade dlhodobo patrí medzi kraje s najvyššou

mierou nezamestnanosti u oboch pohlaví. Čo sa týka ženskej skupiny obyvateľstva,

k 31.12.2018 bola miera nezamestnanosti žien v regióne na úrovni 10,5%, čo je najvyššia

úroveň v rámci slovenských regiónov. Pozitívny je v tejto súvislosti jej vývoj, ktorý

v posledných piatich rokoch kontinuálne klesá pomerne rýchlym tempom. Kým v roku 2014

bola miera evidovanej nezamestnanosti žien v kraji na úrovni 18,4%, k 31.12 2018 možno

pozorovať výrazný pokles, celkovo o 7,9 p. b. na úroveň 10,5% nezamestnaných žien

Prešovského regiónu.


v Prešovskom kraji v rokoch 2014 – 2018


Prešovský samosprávny kraj je okrem miery nezamestnanosti posledným spomedzi

slovenských regiónov vo výške priemerných príjmov u oboch pohlaví. Úroveň príjmov mužov

aj žien dlhodobo zaostáva za slovenským priemerom. K 31.12. 2017 bola priemerná hrubá

mzda žien v Prešovskom kraji nižšia o 14,7% v porovnaní s priemerom Slovenska a u mužov

dokonca o viac ako tretinu. Čo sa týka vývoja úrovne priemerných príjmov v kraji, evidujeme

nárast priemernej hrubej mzdy žien aj v Prešovskom kraji, ktorý je porovnateľný s ostatnými

slovenskými regiónmi. Kým v roku 2013 bola priemerná hrubá mesačná mzda žien v rámci

kraja na úrovni 671 EUR, k 31.12.2017 možno pozorovať jej zvýšenie na úroveň 819 EUR, čo

predstavuje celkový nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy žien na úrovni 22% behom

piatich rokov. Z hľadiska stierania platových rozdielov medzi pohlaviami je pozitívnym

zistením tiež skutočnosť, že nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy žien je v posledných

piatich rokoch výraznejší ako u mužov, u ktorých dosahuje úroveň 18,2%.

172 325

174 190 174 569

176 318

175 330

18,4%

16,4%

15,1%

11,1%10,5%

4,0%

6,0%

8,0%

10,0%

12,0%

14,0%

16,0%

18,0%

20,0%

170 000

171 000

172 000

173 000

174 000

175 000

176 000

177 000

2014 2015 2016 2017 2018



50

Tabuľka 17 Vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy žien a mužov v Prešovskom kraji v

rokoch 2013 – 2017

2013 2014 2015 2016 2017



Rozdiel v priemernej mzde žien a mužov - PSK 16,1% 15,9% 14,2% 12,4% 13,4%


Čo sa týka nerovnosti v príjmoch medzi pohlaviami, je na tom Prešovský kraj v skúmanom

období najlepšie spomedzi slovenských regiónov. V súvislosti s uvedeným v rámci kraja

zaznamenávame kontinuálne stieranie mzdových rozdielov medzi pohlaviami, ktoré je aj

napriek svojmu kolísavému trendu v časovom rámci piatich rokov v pozitívnych číslach.

V rokoch 2013-2016 možno pozorovať výrazné zníženie mzdových rozdielov medzi

pohlaviami, nakoľko kým v roku 2013 mali muži o 16,1% vyššie hrubé priemerné mzdy ako

ženy, v roku 2016 bol rozdiel o 3,7 p. b. nižší (hodnota k 31.12. 2016 – 12,4%). V rokoch 2016

- 2017 naopak došlo k opätovnému zvýšeniu mzdových rozdielov na úroveň 13,4%.

V časovom rámci piatich rokov však možno konštatovať celkovo pozitívny trend v stieraní

platových rozdielov v rámci Prešovského kraja, nakoľko došlo k celkovému zníženiu rozdielu

vo výške priemerných hrubých príjmov mužov v porovnaní so ženami o 2,7 p. b., čo

predstavuje najvýraznejší pokles v rámci slovenských krajov.

Graf 38 Vývoj priemernej mesačnej mzdy mužov a žien v Prešovskom kraji v rokoch

2013-2017


Ďalším pozitívnym zistením v rámci Prešovského kraja je vývoj ukazovateľa celkovej

podnikateľskej aktivity fyzických osôb (spoločne za obe pohlavia). Aj napriek tomu, že má

mierne klesajúcu tendenciu, pokles celkového počtu podnikateľov - FO je najnižší spomedzi

krajov Slovenska. Kým v roku 2014 pôsobilo v rámci Prešovského kraja spolu 52 875

podnikateľov - FO oboch pohlaví v priebehu piatich rokov pozorujeme len mierny pokles –

celkovo o 1 825 subjektov, čo predstavuje rozdiel 3,5% v skúmanom období. Z pohľadu

absolútnych hodnôt zaznamenávame u mužov v porovnaní s nežnejším pohlavím

v posledných piatich rokoch zánik o 43 subjektov viac (celkovo zánik 1 024 podnikateľov –

FO). Z pohľadu percentuálnej zmeny naopak zaznamenávame vyššiu mieru zániku v skupine

podnikateliek, kde je o 5,3 p. b. vyšší úbytok ako v skupine mužov (celkový úbytok

podnikateľov - mužov – 2,5%).

671706 739

777819

800839

861 887946

16,1% 15,9%

14,2%

12,4%

13,4%

4,0%

6,0%

8,0%

10,0%

12,0%

14,0%

16,0%

18,0%

0

200

400

600

800

1000

2013 2014 2015 2016 2017Priemerná hrubá mesačná mzda - ženy (EUR) Priemerná hrubá mesačná mzda - muži (EUR)Rozdiel v priemernej mzde žien a mužov - PSK


51

Tabuľka 18 Vývoj počtu podnikateľov - FO podľa pohlavia v Prešovskom kraji v rokoch

2014 – 2018

Ukazovateľ

2014 2015 2016 2017 2018








Čo sa týka vývoja celkového počtu žien – podnikateliek je situácia v rámci Prešovského

kraja porovnateľná s inými krajmi, kde je vývoj v jednotlivých rokoch časového horizontu

piatich rokov pomerne kolísavý. Kým v roku 2014 pôsobilo na území kraja 12 421

podnikateliek – FO, v roku 2015 došlo k medziročnému poklesu o 11,7%, čo predstavovalo

ukončenie činnosti 1 453 podnikajúcich žien. V nasledujúcich troch rokoch sa naopak

podnikateľská aktivita žien vrátila do pozitívnych čísel, nakoľko došlo k zvýšeniu celkového

počtu podnikateliek – FO o 655 subjektov, čo v časovom horizonte troch rokov predstavuje

nárast ženskej aktivity o 6,1%. Mierne negatívny trend možno pozorovať opäť v rokoch 2017-

2018, kde bol medziročný pokles na zanedbateľnej úrovni 1,6%, čo predstavuje ukončenie

podnikateľskej činnosti 183 žien z Prešovského kraja. Celkový pokles počtu podnikateliek –

FO v rámci kraja je na úrovni 7,9%, čo v absolútnom počte predstavuje ukončenie

podnikateľskej činnosti 981 žien horizonte posledných piatich rokov. K 31.12.2018 pôsobilo

v Prešovskom kraji celkovo 11 440 podnikateliek – FO, čo predstavuje hodnotu o 5,4% nižšiu

ako je priemer SR (12 057 podnikateliek FO na kraj.)

Graf 39 Vývoj celkového počtu podnikateľov – FO podľa pohlavia v Prešovskom kraji v

rokoch 2014-2018


Rýchlejšie tempo zániku subjektov v skupine žien – podnikateliek v porovnaní s mužským

pohlavím v časovom horizonte posledných piatich rokov sa odráža v negatívnom vývoji

zastúpenia nežnejšieho pohlavia na celkovom počte podnikateľov – FO v Prešovskom kraji.

Kým v roku 2014 predstavoval podiel žien na celkovom počte podnikateľov - FO v kraji

úroveň 23,4%, k 31.12.2018 zaznamenávame pokles podielu ženského zastúpenia o 1 p.b . na

úroveň 22,4% z celkového počtu podnikateľov – FO v kraji. Najväčší medziročný pokles

zaznamenávame v rokoch 2014 – 2015 kedy sa miera zastúpenia žien medzi podnikateľmi

regiónu znížila z 23,4% na 22,3%. Celkový negatívny trend v skúmanom období nedokázal

12 421 10 968 11 445 11 623 11 440

40 63438 119 38 910 39 105 39 610

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

30 000

35 000

40 000

45 000

2014 2015 2016 2017 2018



52

odvrátiť ani mierny nárast ženského podielu v rokoch 2015-2017, ktorý však nedokázal

vyrovnať úroveň zo začiatku skúmaného obdobia (rok 2014).

Graf 40 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v Prešovskom kraji v rokoch

2014-2018


Vývoj počtu začínajúcich podnikateľov v porovnaní s trendom celkového počtu

podnikateľov - FO v rámci Prešovského kraja je pozitívnejší. Aj napriek tomu, že vývojová

krivka začínajúcich subjektov v horizonte posledných piatich rokov kolíše, celkovo dosahuje

pozitívne hodnoty. Kým v roku 2014 bolo v Prešovskom kraji spolu 5 802 začínajúcich

podnikateľov oboch pohlaví, k 31.12.2018 zaznamenávame nárast celkového počtu o vyše

56% na úroveň 9 097 mužov a žien, ktoré začali podnikateľskú činnosť. Čo sa týka skupiny

žien, v prvom roku skúmaného obdobia (2014-2015) zaznamenávame zníženie celkového

počtu začínajúcich podnikateliek o 253 subjektov, čo predstavuje medziročný pokles 22,5%.

Od roku 2015 sa však počet začínajúcich podnikateliek v kraji kontinuálne zvyšuje. Kým

v roku 2015 pôsobilo v rámci regiónu 871 žien, ktoré začínali s podnikateľskou činnosťou,

počas štyroch nasledujúcich rokov došlo k nárastu na úroveň 1 843 začínajúcich podnikateliek

- FO k 31.12.2018. Sumárne teda možno konštatovať nárast počtu žien, ktoré sa rozhodli začať

svoje vlastné podnikanie v skúmanom období o 63,9%. Rastúci záujem o podnikanie žien

čiastočne súvisí s veľmi malou možnosťou nájsť si zamestnanie, čo potvrdzuje vysoká

závislosť medzi nezamestnanosťou a počtom podnikateliek v PO kraji. Pozitívnym zistením je

tiež skutočnosť, že z hľadiska percentuálneho rozdielu v posledných piatich rokoch

zaznamenávame v skupine začínajúcich podnikateliek vyšší nárast ako u mužov, u ktorých

evidujeme nárast počtu o 55%, čo je v porovnaní so skupinou žien o 8,9 p. b. nižšia hodnota.

Graf 41 Vývoj počtu začínajúcich podnikateľov - FO podľa pohlavia v Prešovskom kraji

v rokoch 2014-2018


76,6%

77,7%

77,3%

77,1%

77,6%

23,4%

22,3%

22,7%

22,9%

22,4%

0,0% 10,0% 20,0% 30,0% 40,0% 50,0% 60,0% 70,0% 80,0% 90,0% 100,0%

2014

2015

2016

2017

2018

Muži Ženy

1 124 8711 376 1 476

1 843

4678

37464533

5511

7254

0

2 000

4 000

6 000

8 000

2014 2015 2016 2017 2018



53

Čo sa týka vekového zloženia aktívnych podnikateliek, štruktúra v rámci Prešovského

kraja sa v zásade nelíši od ostatných regiónov. V posledných piatich rokoch tiež dominuje

skupina podnikateliek vo veku 40 – 49 rokov, ktorých k 31.12.2018 pôsobilo v rámci regiónu

celkovo 3 105, čo predstavuje podiel 27,1% podnikateliek - FO v regióne. Pomerne vysoké

zastúpenie v rámci kraja možno pozorovať u podnikateliek vo veku 50-59 rokov, s celkovým

podielom 23,8% (2 717 subjektov) a súčasne vo veku od 30 do 39 rokov s 22,4% zastúpením

na celkovom počte (2 565 subjektov). Naopak najmenšie zastúpenie majú staršie ročníky,

konkrétne vo vekových kategóriách 70-79 rokov (1%) a 80 rokov a viac (0,1%). Prešovský

kraj sa tiež v zásade neodlišuje od ostatných krajov v súvislosti s vývojom vekovej štruktúry

podnikajúcich žien. V posledných piatich rokoch zaznamenávame aj tu zvyšovanie

podnikateľskej aktivity žien najmä vo vekovej kategórii žien do 30 rokov, kde dochádza

k nárastu ich zastúpenia o 4,6 p. b. na úroveň 15,6% k 31.12.2018 (absolútny prírastok 425

žien do 30 rokov). Zvýšenie možno súčasne pozorovať v zastúpení žien vo veku 60-69 rokov,

kde v posledných piatich rokoch vzrástol podiel podnikateliek v danom veku o 1,8 p. b. na

úroveň približne 10%. V ostatných vekových skupinách dochádza k poklesu zastúpenia,

pričom najvýraznejší a súčasne totožný prepad zaznamenávame vo vekovej kategórii 40-49 a

50 – 59 rokov na úrovni 2,6 p. b. v priebehu posledných piatich rokov. Pokles zastúpenia sa

tiež ukazuje vo vekovej skupine 30-39 rokov, ktorý dosiahol úroveň 0,7 p. b (pokles o 309

subjektov) a rovnako u žien v dôchodkovom veku, konkrétne v skupine 80 rokov a viac (0,5 p.

b.) a 70 – 79 rokov (0,1p. b.).


Prešovskom kraji v rokoch 2014-2018


2.6 Trenčiansky kraj

Trenčiansky kraj je z hľadiska počtu obyvateľov na úrovni 586 623 (ŠÚ SR 31/12/2018)

druhým najmenej osídleným regiónom Slovenska (10,7% obyvateľov SR), pričom menší počet

obyvateľov žije len v rámci Trnavského kraja. Z celkovej populácie kraja bolo v roku 2018

298 453 osôb ženského pohlavia, čo je rovnako druhý najnižší počet v rámci slovenských

regiónov, pričom podiel z celkového počtu Sloveniek predstavuje rovnako úroveň približne

11%. Prevaha ženského pohlavia v Trenčianskom kraji je porovnateľná s ostatnými

slovenskými regiónmi, nakoľko k 31.12.2018 predstavuje podiel nežného pohlavia na

regionálnej populácii úroveň 50,8%. Demografický vývoj má dlhodobo negatívny trend,

nakoľko v posledných piatich rokoch možno pozorovať úbytok obyvateľstva na úrovni 0,9%,

čo predstavuje celkový úbytok obyvateľstva o 5 191 osôb. Trend sa odráža aj vo vývoji

0,0% 5,0% 10,0% 15,0% 20,0% 25,0% 30,0% 35,0%

menej ako 30

30-39

40-49

50-59

60-69

70-79

80 a viac

2018 2017 2016 2015 2014


54

ženskej populácie, kde v skúmanom období možno rovnako pozorovať mierny absolútny

úbytok . Kým v roku 2014 bolo v kraji celkovo 301 079 obyvateľov ženského pohlavia,

k 31.12.2018 sa ich počet znížil na úroveň 298 284, čo predstavuje pokles počtu žien v priebehu

posledných piatich rokov o 2 795 osôb (celkový úbytok 0,9%).

Tabuľka 19 Počet a miera evidovanej nezamestnanosti žien v Trenčianskom kraji v r. 2014

– 2018

2014 2015 2016 2017 2018

Počet žien 301 079 300 283 299 656 298 865 298 284





Z celkového počtu žien Trenčianskeho kraja bolo k 31.12. 2018 ekonomicky aktívnych

celkovo 137 353 osôb, čo predstavovalo približne 11% zo všetkých ekonomicky aktívnych

Sloveniek. Zaľudnenosť regiónu predznamenáva, že aj z pohľadu absolútneho počtu EAO-žien

bude Trenčiansky kraj medzi poslednými v rámci SR, pričom menší počet EAO – žien sme

v roku 2018 zaznamenali len v rámci Trnavského regiónu. Situácia v súvislosti s vývojom

počtu ekonomicky aktívnych žien je porovnateľná so zvyškom SR, nakoľko aj v podmienkach

Trenčianskeho kraja je pozorovateľný nerovnomerný vývoj. Kým v roku 2014 bolo v rámci

kraja 130 394 EAO – žien počas nasledujúcich štyroch rokov zaznamenávame výrazný nárast

o 8 886 EAO-žien, čo predstavuje prírastok 6,8%. V rokoch 2017-2018 možno naopak

pozorovať pokles počtu o 1 927 EAO- žien, čo predstavuje medziročné zníženie o 1,4%.

Napriek nerovnomernému vývoju môžeme konštatovať, že v skúmanom období dochádza aj

v prípade Trenčianskeho kraja k pomerne výraznému zvýšeniu celkového počtu EAO-žien

o 6 959 osôb, čo k 31.12.2018 predstavuje nárast 5,3% v horizonte piatich rokov. Na základe

uvedeného dochádza v Trenčianskom kraji k najvyššiemu nárastu miery ekonomickej aktivity

spomedzi regiónov SR. Kým v roku 2014 bola miera ekonomickej aktivity žien v regióne na

úrovni 49,5%, v priebehu piatich rokov vzrástla o 3,6 p. b. K 31.12.2018 predstavuje úroveň

53,1% v rámci Trenčianskeho kraja tretiu najvyššiu mieru ekonomickej aktivity žien medzi

slovenskými regiónmi (vyššia len BSK a BBSK). Rovnako pozitívne je tempo poklesu miery

evidovanej nezamestnanosti žien v Trenčianskom kraji behom posledných piatich rokov. Kým

v roku 2014 bola miera evidovanej nezamestnanosti žien v kraji na úrovni 10,8%, k 31.12 2018

možno pozorovať výrazný pokles o 7,3 p. b. na úroveň 3,5% nezamestnaných žien

v Trenčianskom kraji. Miera nezamestnanosti v rámci kraja sa tak dostala výrazne pod priemer

Slovenskej republiky, ktorý k 31.12.2018 predstavoval úroveň 6,1% (2,6 p. b. pod priemerom),

pričom nižšiu mieru možno pozorovať len v západnej časti Slovenska, konkrétne

v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Vývoj počtu ekonomicky aktívnych žien a miery

evidovanej nezamestnanosti žien v Trenčianskom kraji v rokoch 2014 – 2018 znázorňuje graf

č. 43.


55


v Trenčianskom kraji v rokoch 2014 – 2018


Z hľadiska príjmovej úrovne sú v Trenčianskom kraji štvrté najvyššie priemerné mzdy

v rámci slovenských krajov, pričom však v posledných piatich rokoch zaostávajú za

slovenským priemerom. K 31.12. 2017 bola priemerná hrubá mzda žien v Trenčianskom kraji

nižšia o 10,6% v porovnaní s priemerom Slovenska a u mužov o približne 6,5%. Čo sa týka

vývoja úrovne priemerných zárobkov v rámci Trenčianskeho kraja, evidujeme vyšší nárast

priemernej mesačnej hrubej mzdy u žien o približne 2 p. b. v porovnaní s priemerom SR (cca

22,3%). Kým v roku 2013 bola priemerná hrubá mesačná mzda žien v rámci kraja na úrovni

696 EUR, k 31.12.2017 možno pozorovať jej zvýšenie na úroveň 868 EUR, čo predstavuje

celkový nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy žien na úrovni 24,7% v horizonte piatich

rokov. Z hľadiska stierania platových rozdielov medzi pohlaviami je pozitívnym zistením tiež

skutočnosť, že nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy žien je v posledných piatich rokoch

výraznejší ako u mužov, u ktorých dosahuje úroveň 24,1%. Tabuľka č. 20 obsahuje úroveň

priemerných mesačných príjmov v jednotlivých rokoch, vrátane percentuálneho rozdielu

medzi pohlaviami v Trenčianskom kraji.

Tabuľka 20 Vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy žien a mužov v Trenčianskom kraji

v rokoch 2013 – 2017

2013 2014 2015 2016 2017



Rozdiel v priemernej mzde žien a mužov - TSK 25,4% 26,7% 26,0% 24,8% 25,0%


Príjmová nerovnosť medzi pohlaviami v rámci Trenčianskeho kraja je v horizonte

posledných piatich rokov druhá najvyššia spomedzi slovenských regiónov, pričom vyššiu

úroveň možno pozorovať len v rámci Žilinského kraja. Aj napriek tomu že v priebehu

skúmaného obdobia došlo k celkovému zníženiu príjmových rozdielov medzi pohlaviami,

tempo jeho znižovania možno označiť za nedostatočné. Kým v roku 2013 mali muži o 25,4%

vyššie hrubé priemerné mzdy ako ženy, v roku 2017 možno pozorovať dokonca zvýšenie na

26,7%. V rokoch 2014-2016 síce došlo k zníženiu percentuálneho ukazovateľa mzdových

rozdielov medzi pohlaviami o 1,9 p. b. na úroveň 24,8%, no v nasledujúcom roku pozorujeme

jeho opätovné zvýšenie na 25%. V časovom rámci piatich rokov teda možno sumárne

konštatovať nedostatočnú dynamiku v stieraní platových rozdielov v rámci Trenčianskeho

kraja, nakoľko došlo k celkovému zníženiu rozdielu vo výške priemerných hrubých príjmov

mužov v porovnaní so ženami iba o 0,4 p. b.

130 394

134 320134 896

139 280

137 35310,8%

8,8%

6,7%

4,0%3,5%

0,0%

2,0%

4,0%

6,0%

8,0%

10,0%

12,0%

124 000

126 000

128 000

130 000

132 000

134 000

136 000

138 000

140 000

2014 2015 2016 2017 2018



56

Graf 44 Vývoj priemernej mesačnej mzdy mužov a žien v Trenčianskom kraji v rokoch

2013-2017


Celková podnikateľská aktivita má v rámci Trenčianskeho kraja v posledných piatich

rokoch klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2014 pôsobilo v Trenčianskom kraji spolu 39 505

podnikateľov - FO oboch pohlaví v priebehu piatich rokov pozorujeme celkový pokles o 4

511 subjektov, čo k 31.12.2018 predstavuje pokles 11,4% v horizonte piatich rokov. Rovnako

ako v prípade väčšiny krajov je celkový úbytok v absolútnom vyjadrení zapríčinený hlavne

zánikom subjektov mužského pohlavia, kde v porovnaní s nežnejším pohlavím v skúmanom

období skončilo svoju činnosť o 2 693 subjektov viac (zánik celkovo 3 602 subjektov

mužského pohlavia). Rovnaká je situácia vo vývoji percentuálnej zmeny, nakoľko

v posledných piatich rokoch zaznamenávame o 4,7 p.b vyššiu mieru zániku v skupine

podnikateľov – mužov ako u podnikajúcich žien v Trenčianskom kraji (celkový úbytok


Tabuľka 21 Vývoj počtu podnikateľov - FO podľa pohlavia v Trenčianskom kraji v

rokoch 2014 – 2018

Ukazovateľ

2014 2015 2016 2017 2018








Vývoj celkového počtu podnikateliek – FO má v priebehu posledných piatich rokov

klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2014 pôsobilo na území kraja 11 287 žien - podnikateliek,

v roku 2015 zaznamenávame medziročný pokles ich počtu o 8,3%. V nasledujúcich

troch rokoch sa naopak podnikateľská aktivita žien vrátila k pozitívnemu trendu, nakoľko

došlo k miernemu zvýšeniu počtu podnikateliek – FO v kraji celkovo o 469 subjektov, čo

v časovom horizonte troch rokov predstavuje nárast podnikateľskej aktivity žien o 4,5%. Trend

sa však v rokoch 2017-2018 opäť vrátil ku klesajúcim hodnotám, kde evidujeme mierny

medziročný pokles na úrovni okolo 4% (medziročný zánik 438 subjektov ženského pohlavia).

Celkový pokles počtu podnikateliek – FO bol v rámci regiónu na úrovni 8,1%, čo v absolútnom

počte predstavuje ukončenie podnikateľskej činnosti 909 žien v horizonte posledných piatich

rokov. Celková podnikateľská aktivita žien v Trenčianskom kraji je nižšia ako priemer SR,

nakoľko k 31.12.2018 pôsobilo rámci kraja celkovo 10 378 podnikateliek – FO, čo predstavuje

696 733 769 817 868933

1000 1039 10871158

25,4%

26,7%

26,0%

24,8%

25,0%

23,5%

24,0%

24,5%

25,0%

25,5%

26,0%

26,5%

27,0%

0

200

400

600

800

1000

1200

1400

2013 2014 2015 2016 2017


Rozdiel v priemernej mzde žien a mužov - TSK


57

hodnotu nižšiu o 1 678 subjektov ako je priemer SR, ktorý dosahuje úroveň 12 057 žien –

podnikateliek na samosprávny kraj.

Graf 45 Vývoj celkového počtu podnikateľov – FO podľa pohlavia v Trenčianskom kraji

v rokoch 2014-2018


Nižšia miera zániku ženských subjektov v porovnaní so skupinou mužov v časovom

horizonte posledných piatich rokov sa pozitívne odzrkadľuje vo vývoji zastúpenia nežnejšieho

pohlavia na celkovom počte podnikateľov v – FO v Trenčianskom kraji. Kým v roku 2014

predstavoval podiel žien na celkovom počte podnikateľov - FO v kraji úroveň 28,6%,

k 31.12.2018 zaznamenávame nárast ženského zastúpenia o 1,1 p. b. na úroveň 29,7%

z celkového počtu podnikateľov – FO v kraji. Najväčší medziročný nárast zaznamenávame

v rokoch 2015 – 2016 kedy sa miera zastúpenia žien medzi podnikateľmi regiónu zvýšila

z 28,3% na 28,9%. Kontinuálny nárast v skúmanom období bol pribrzdený len v rokoch 2014-

2015, kedy došlo k poklesu ženského zastúpenia o 0,3 p. b.

Graf 46 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v Trenčianskom kraji v

rokoch 2014-2018


Pokles v celkovom počte podnikateľov – FO v rámci kraja je brzdený nárastom

podnikateľskej aktivity v skupine začínajúcich podnikateľov u oboch pohlaví. Vývojová

krivka začínajúcich subjektov síce kolíše, no v horizonte posledných piatich rokov dosahuje

pozitívne hodnoty. Kým v roku 2014 bolo v Trenčianskom kraji spolu 3 596 začínajúcich

podnikateľov - FO, k 31.12.2018 zaznamenávame nárast celkového počtu o 35,7% na úroveň

4 881 mužov a žien, ktoré začali podnikateľskú činnosť. V skupine žien v prvom roku

11 28710 347 10 702 10 816 10 378

28 21826 158 26 302

26 239 24 616

5 000

7 500

10 000

12 500

15 000

17 500

20 000

22 500

25 000

27 500

30 000

2014 2015 2016 2017 2018


71,4%

71,7%

71,1%

70,8%

70,3%

28,6%

28,3%

28,9%

29,2%

29,7%

0,0% 10,0% 20,0% 30,0% 40,0% 50,0% 60,0% 70,0% 80,0% 90,0% 100,0%

2014

2015

2016

2017

2018

Muži Ženy


58

skúmaného obdobia (2014-2015) zaznamenávame zníženie celkového počtu začínajúcich

podnikateliek o 167 subjektov, čo predstavuje medziročný pokles o 16,5% (medziročný pokles

u mužov ešte výraznejší – 18%). Od roku 2015 sa však podnikateľská aktivita v kraji

kontinuálne zvyšuje u oboch pohlaví. Kým v roku 2015 pôsobilo v rámci regiónu 845 žien,

ktoré začínali s podnikateľskou činnosťou, počas štyroch nasledujúcich rokov došlo k nárastu

o 81% na úroveň 1 530 začínajúcich podnikateliek - FO k 31.12.2018. Sumárne teda možno

konštatovať nárast počtu žien, ktoré sa rozhodli začať svoje vlastné podnikanie v skúmanom

období o 51,2%. Pozitívnym zistením je tiež skutočnosť, že z hľadiska percentuálneho rozdielu

v posledných piatich rokoch zaznamenávame v skupine začínajúcich podnikateliek vyšší

nárast ako u mužov, u ktorých bol na úrovni 29,8%, čo je o 21,4 p. b. nižšia hodnota

v porovnaní s nežnejším pohlavím.

Graf 47 Vývoj počtu začínajúcich podnikateľov - FO podľa pohlavia v Trenčianskom



Vo vekovej štruktúre aktívnych podnikateliek Trenčianskeho kraja dominuje v posledných

piatich rokoch tiež skupina žien vo veku 40 – 49 rokov (celkovo 2 852 subjektov) , ktorých

podiel k 31.12.2018 predstavoval úroveň 27,5% zo všetkých podnikateliek - FO v regióne.

Vysoké zastúpenie žien -podnikateliek tiež možno pozorovať vo veku 50-59 rokov, s celkovým

podielom 24,1% (2 498 subjektov) a súčasne vo veku od 30 do 39 rokov s 22,5% zastúpením

na celkovom počte podnikateliek Trenčianskeho kraja (2 332 subjektov). Rovnako ako

v prípade ostatných krajov majú najmenšie zastúpenie podnikateľky v pokročilom veku,

konkrétne vo vekových kategóriách 70-79 rokov (1,5%) a 80 rokov a viac (0,1%). Z vývoja

vekovej štruktúry podnikajúcich žien v posledných piatich rokoch vyplýva zvyšovanie

podnikateľskej aktivity žien hlavne vo vekovej kategórii žien do 30 rokov, kde dochádza

k nárastu ich zastúpenia o 3,1 p. b. na úroveň 14,3% k 31.12.2018 (absolútny prírastok 220

žien do 30 rokov). Zaujímavosťou je zvyšovanie podnikateľskej aktivity žien v dôchodkovom

veku, konkrétne v kategórii žien vo veku 60-69 rokov, u ktorých v posledných piatich rokoch

vzrástol podiel na celkovom počte o 1,5 p. b. na úroveň 10,1%. Mierny nárast súčasne

zaznamenávame u žien vo veku 70-79, kde sa zvýšilo ich zastúpenie o 0,2 p.b. V ostatných

vekových skupinách dochádza k poklesu zastúpenia, pričom najvýraznejší prepad

zaznamenávame vo vekovej kategórii 40-49 na úrovni 1,7 p.b v priebehu posledných piatich

rokov. Pokles zastúpenia sa tiež ukazuje vo vekovej skupine 50-59 rokov (1,6 p. b.) a 30-39

rokov, ktorý dosiahol úroveň 1,3 p. b.

1 012 8451 067

1 1611 530

2584

21182353

2795

3351

0

1 000

2 000

3 000

4 000

2014 2015 2016 2017 2018

Počet začínajúcich podnikateliek - FO Počet začínajúcich podnikateľov- FO


59


Trenčianskom kraji v rokoch 2014-2018


2.7 Trnavský kraj

Trnavský kraj je z hľadiska počtu obyvateľov najmenej osídleným regiónom Slovenskej

republiky. Podľa údajov ŠÚ SR žilo k 31.12.2018 na území Trnavského kraja celkovo 562 981

obyvateľov, čo predstavuje približne 1/10 populácie Slovenskej republiky. V Trnavskom kraji

žije celkovo 287 433 žien, čo predstavuje podiel na celkovej populácii kraja 51%.

Demografický vývoj v Trnavskom kraji má dlhodobo pozitívny trend, nakoľko v posledných

piatich rokoch možno pozorovať prírastok obyvateľstva niekde na úrovni 0,9% (celkový

prírastok obyvateľstva 4 749 osôb). Vychádzajúc z priaznivého demografického vývoja je

zrejmý celkový prírastok absolútneho počtu aj v skupine žien Trnavského kraja v posledných

piatich rokoch. Kým v roku 2014 žilo v kraji celkovo 285 652 obyvateľov ženského pohlavia,

k 31.12.2018 sa ich počet zvýšil na úroveň 287 433, čo predstavuje zvýšenie počtu žien

v priebehu posledných piatich rokov o 1 781 osôb (prírastok v ženskej populácii 0,6%).

Tabuľka č. 22 obsahuje prehľad aktuálneho stavu a vývoja kľúčových štatistických

ukazovateľov z hľadiska ekonomickej a podnikateľskej aktivity žien v Trnavskom

samosprávnom kraji.

Tabuľka 22 Počet a miera evidovanej nezamestnanosti žien v Trnavskom kraji v r. 2014

- 2018

2014 2015 2016 2017 2018

Počet žien 285 652 285 891 286 431 286 896 287 433





V súvislosti s celkovým počtom obyvateliek kraja nie je prekvapujúce, že v Trnavskom

kraji je súčasne najmenší počet ekonomicky aktívnych žien. Z celkového počtu obyvateliek

kraja bolo k 31.12. 2018 129 567 ekonomicky aktívnych, čo predstavuje podiel 10,4% z

celkového počtu ekonomicky aktívnych Sloveniek. Negatívnym zistením je však skutočnosť,

že v posledných piatich rokoch došlo k poklesu celkového počtu ekonomicky aktívnych

obyvateliek Trnavského kraja. Kým v roku 2014 bolo v rámci kraja 132 489 EAO – žien v roku

2018 pozorujeme celkový pokles počtu ekonomicky aktívnych žien v kraji o 2,2%, čo

z hľadiska absolútneho počtu predstavuje pokles o 2 922 EAO-žien v kraji. V súvislosti

0,0% 5,0% 10,0% 15,0% 20,0% 25,0% 30,0% 35,0%

menej ako 30

30-39

40-49

50-59

60-69

70-79

80 a viac

2018 2017 2016 2015 2014


60

s uvedeným v Trnavskom kraji evidujeme v päť ročnom rámci súčasne celkový pokles miery

ekonomickej aktivity. Kým v rokoch 2014-2016 síce vzrástla z úrovne 54,6% o 1,8 p. b.

v nasledujúcich dvoch rokoch došlo k výraznému poklesu na úroveň 52,1% k 31.12.2018.

Pozitívnym zistením je napriek tomu skutočnosť, že Trnavský kraj nie je výnimkou

a v priebehu posledných piatich rokov rapídne klesá počet nezamestnaných žien aj v tomto

regióne. Kým v roku 2014 bola miera evidovanej nezamestnanosti žien v kraji na úrovni 9,2%,

k 31.12 2018 možno pozorovať výrazný pokles, celkovo o 6,2 p. b. na úroveň 3,0%

nezamestnaných žien Trnavského regiónu. V celoslovenskom porovnaní je miera

nezamestnanosti žien v Trnavskom kraji najnižšia spomedzi slovenských regiónov.


v Trnavskom kraji v rokoch 2014 – 2018


Úroveň zárobkov v Trnavskom kraji je podľa posledných údajov ŠÚ SR (31/12/2017)

tretia najvyššia spomedzi slovenských regiónov, napriek tomu však zaostáva za slovenským

priemerom. K 31.12. 2017 bola priemerná hrubá mzda žien v Trnavskom kraji o 6,3%

a u mužov o približne 3,9 nižšia v porovnaní s priemerom Slovenska. Vývoj mzdovej úrovne

v posledných piatich rokoch je však pozitívny, nakoľko dochádza k rastu priemerných príjmov

u oboch pohlaví rýchlejším tempom ako je priemer SR. Kým v roku 2013 bola priemerná hrubá

mesačná mzda žien v rámci kraja na úrovni 741 EUR, k 31.12.2017 možno pozorovať jej

zvýšenie na úroveň 903 EUR, čo predstavuje celkový nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy

žien na úrovni 21,8% v horizonte piatich rokov. Z hľadiska stierania platových rozdielov medzi

pohlaviami je negatívnym zistením skutočnosť, že nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy

mužov je v posledných piatich rokoch výraznejší nakoľko dosahuje úroveň 23,4%. Tabuľka č.

23 obsahuje úroveň priemerných mesačných príjmov v jednotlivých rokoch, vrátane

percentuálneho rozdielu medzi pohlaviami v Trnavskom kraji.

Tabuľka 23 Vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy žien a mužov v Trnavskom kraji v

rokoch 2013 – 2017

2013 2014 2015 2016 2017



Rozdiel v priemernej mzde žien a mužov - TTSK 23,0% 24,0% 24,8% 22,9% 23,9%


Výraznejší nárast priemernej mesačnej mzdy u mužov v posledných piatich rokoch sa

odzrkadľuje na prehlbovaní mzdových rozdielov medzi pohlaviami. Z grafu č. 50 je zrejmé, že

počas celého skúmaného obdobia sa, s výnimkou jedného roka (2015-2016) kontinuálne

132 489

129 398129 909

134 249

129 567

9,2%

7,9%

5,5%

3,2%3,0%

0,0%

1,0%

2,0%

3,0%

4,0%

5,0%

6,0%

7,0%

8,0%

9,0%

10,0%

126 000

127 000

128 000

129 000

130 000

131 000

132 000

133 000

134 000

135 000

2014 2015 2016 2017 2018Počet ekonomicky aktívnych žien Miera evidovanej nezamestnanosti žien


61

zvyšuje rozdiel v príjmoch v prospech mužov. Kým v roku 2013 mali muži o 23% vyššie hrubé

priemerné mzdy ako ženy, v roku 2015 možno pozorovať dokonca zvýšenie na 24,8%. Ako

už bolo vyššie spomenuté, v rokoch 2015-2016 síce došlo k medziročnému zníženiu rozdielu

o 1,9 p. b. na úroveň 22,9%, v nasledujúcom roku pozorujeme jeho opätovné zvýšenie na

23,9%. V časovom rámci posledných piatich rokov teda možno sumárne konštatovať

prehĺbenie platových disproporcií medzi pohlaviami v rámci Trnavského kraja o 0,9 p. b.

Graf 50 Vývoj priemernej mesačnej mzdy mužov a žien v Trnavskom kraji v rokoch

2013-2017


Ako sme už uviedli vyššie, vo všetkých slovenských regiónoch dochádza v skúmanom

období k celkovému poklesu podnikateľskej aktivity. Výnimkou v tejto súvislosti nie je

ani Trnavský kraj, kde kým v roku 2014 pôsobilo spolu 38 901 podnikateľov - FO oboch

pohlaví, v priebehu piatich rokov pozorujeme celkový úbytok 4 152 subjektov, čo predstavuje

pokles 10,7%. Rovnako ako v prípade väčšiny krajov je celkový úbytok v absolútnom

vyjadrení zapríčinený vo väčšej miere zánikom subjektov mužského pohlavia, kde v porovnaní

s nežnejším pohlavím skončilo svoju činnosť v priebehu skúmaného obdobia o 2 466

subjektov viac (zánik celkovo 3 311 subjektov mužského pohlavia). Z pohľadu percentuálneho

zániku podnikateľov v rámci oboch pohlaví rovnako prevyšuje skupina mužov, u ktorých

v posledných piatich rokoch zaznamenávame o 4,3 p. b. vyššiu mieru zániku ako

u podnikajúcich žien v Trnavskom kraji (celkový úbytok podnikateľov - mužov – 11,9%).

Tabuľka 24 Vývoj počtu podnikateľov - FO podľa pohlavia v Trnavskom kraji v rokoch

2014 – 2018

Ukazovateľ

2014 2015 2016 2017 2018








Celkový počet podnikateliek – FO Trnavského kraja má v priebehu posledných piatich

rokov celkovo klesajúci charakter. Kým v roku 2014 bolo v rámci regiónu 11 136 aktívnych

podnikateliek, v roku 2015 zaznamenávame medziročný pokles ich počtu o 9,4%. Aj napriek

miernemu nárastu v nasledujúcich troch rokoch o 734 subjektov sa podnikateľská aktivita žien

741 771 799848

903962

1015 10621100

1187

23,0%

24,0%

24,8%

22,9%

23,9%

21,5%

22,0%

22,5%

23,0%

23,5%

24,0%

24,5%

25,0%

0

200

400

600

800

1000

1200

1400

2013 2014 2015 2016 2017


Rozdiel v priemernej mzde žien a mužov - TTSK


62

vrátila k negatívnemu trendu, keď v rokoch 2017-2018 došlo k medziročnému poklesu

podnikateliek – FO v kraji na úrovni približne 5% (pokles o 532 subjektov), čo v časovom

horizonte troch rokov predstavuje nárast podnikateľskej aktivity žien o 4,5%. Celkový pokles

podnikateľskej aktivity žien v rámci Trnavského kraja bol celkovo 7,6%, čo v absolútnom

počte predstavuje ukončenie podnikateľskej činnosti 841 žien v horizonte posledných piatich

rokov. Z hľadiska celkového počtu podnikateliek v rámci krajov SR, evidujeme v Trnavskom

kraji najnižší počet podnikajúcich žien (10 295 subjektov), ktorý je k 31.12.2018 nižší o 17,1%

ako slovenský priemer.

Graf 51 Vývoj celkového počtu podnikateľov – FO podľa pohlavia v Trnavskom kraji v

rokoch 2014-2018


Pozitívnym zistením, rovnako ako v prípade Trenčianskeho kraja, je skutočnosť, že

v skúmanom období dochádza k zvyšovaniu zastúpenia nežnejšieho pohlavia na celkovom

počte podnikateľov – FO v kraji. Kým v roku 2014 bol podiel žien z podnikateľov - FO kraja

28,6%, k 31.12.2018 zaznamenávame zvýšenie ženského zastúpenia o 1 p.b na úroveň 29,6%

z celkového počtu podnikateľov – FO v kraji. Najväčší medziročný nárast zaznamenávame

v rokoch 2016 – 2017 kedy sa miera zastúpenia žien medzi podnikateľmi regiónu zvýšila

z 28,5% na 29,1%. Pozitívny vývoj v skúmanom období bol naopak pribrzdený v rokoch 2014-

2015, kedy došlo k poklesu ženského zastúpenia o 0,6 p. b.

Graf 52 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v Trnavskom kraji v rokoch

2014-2018


11 136 10 093 10 551 10 827 10 295

27 76525 898 26 415 26 428

24 454

5 000

7 500

10 000

12 500

15 000

17 500

20 000

22 500

25 000

27 500

30 000

2014 2015 2016 2017 2018


71,4%

72,0%

71,5%

70,9%

70,4%

28,6%

28,0%

28,5%

29,1%

29,6%

0,0% 10,0% 20,0% 30,0% 40,0% 50,0% 60,0% 70,0% 80,0% 90,0% 100,0%

2014

2015

2016

2017

2018

Muži Ženy


63

Z grafu č. 53 je zrejmý výrazný nárast aktivity v skupine začínajúcich podnikateľov– FO

v rámci kraja v posledných piatich rokoch pri oboch pohlaviach. Celkový prírastok v počte

začínajúcich podnikateľov v skúmanom období neovplyvnil ani medziročný pokles v rokoch

2014 – 2015, ku ktorému prišlo v rámci všetkých slovenských krajov. Kým v roku 2014 bolo

v rámci kraja spolu 3 311 začínajúcich podnikateľov oboch pohlaví, k 31.12.2018

zaznamenávame nárast celkového počtu o 38,4% na úroveň 4 858 mužov a žien, ktoré začínali

s vlastným biznisom. Od roku 2015 evidujeme pri oboch pohlaviach kontinuálny nárast

podnikateľskej aktivity. Čo sa týka žien, kým v roku 2015 pôsobilo v rámci regiónu 854

začínajúcich podnikateliek, počas štyroch nasledujúcich rokov došlo k nárastu o 85,6% na

úroveň 1 587 začínajúcich podnikateliek - FO k 31.12.2018. Sumárne možno konštatovať

nárast počtu žien, ktoré sa rozhodli začať svoje vlastné podnikanie v skúmanom období

o 49,7%. Pozitívnym zistením je tiež skutočnosť, že z hľadiska percentuálneho nárastu

v skúmanom období zaznamenávame v skupine začínajúcich podnikateliek vyššiu úroveň ako

v skupine mužov, u ktorých bol nárast celkovo 45,3%, čo je o 4,4 p. b. nižšia hodnota

v porovnaní s nežnejším pohlavím.

Graf 53 Vývoj počtu začínajúcich podnikateľov - FO podľa pohlavia v Trnavskom kraji

v rokoch 2014-2018


V štruktúre vekového zloženia aktívnych podnikateliek z Trnavského kraja má najväčší

podiel skupina žien vo veku 40 – 49 rokov, ktorých k 31.12.2018 pôsobilo v rámci regiónu

celkovo 2 899, čo predstavuje 28,2% všetkých podnikateliek - FO v regióne. Druhý najvyšší

počet podnikateliek zaznamenávame vo veku 30-39 rokov s celkovým podielom 23,3%, čo

predstavuje celkovo 2 400 subjektov v danej vekovej kategórii. O niečo nižší počet

podnikajúcich žien bol v roku 2018 vo veku od 50 do 59 rokov s 23% podielom z celkového

počtu (2 370 subjektov). Naopak najmenšie zastúpenie majú aj v rámci Trnavského regiónu

podnikajúce ženy vyššieho veku, konkrétne vo vekových kategóriách 70-79 rokov (1,2%) a 80

rokov a viac (0,1%). Čo sa týka vývoja podielu jednotlivých vekových skupín na celkovom

počte aktívnych podnikateliek, v horizonte posledných piatich rokov zaznamenávame zvýšenie

zastúpenia 2 vekových skupín. Podnikateľská aktivita najviac rástla vo vekovej kategórii žien

do 30 rokov, kde dochádza k nárastu ich zastúpenia o 3,3 p. b. na úroveň 14,8% všetkých

podnikateliek k 31.12.2018 (absolútny prírastok 250 žien - podnikateliek mladších ako 30

rokov). Zvýšenie možno súčasne pozorovať v zastúpení žien vo veku 60-69 rokov, kde

v posledných piatich rokoch vzrástol podiel danej skupiny na úroveň 9,4% všetkých

podnikateliek kraja (nárast 0,7 p. b.). V ostatných vekových skupinách dochádza k poklesu

zastúpenia na celkovom počte podnikateliek - FO, pričom najvýraznejší prepad

zaznamenávame vo vekovej kategórii 50 – 59 rokov na úrovni 1,6 p.b v priebehu posledných

piatich rokov. Pokles zastúpenia sa tiež ukazuje vo vekovej skupine 30-39 rokov, ktorý

1 060 8541 148

1 2701 587

22511969

23532613

3271

0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

3 500

2014 2015 2016 2017 2018



64

dosiahol úroveň 1,4 p. b. a rovnako u žien v dôchodkovom veku, skupine 70 – 79 rokov a 80

rokov a viac totožne 0,4 p. b. v skúmanom období.


Trnavskom kraji v rokoch 2014-2018


2.8 Žilinský kraj

Žilinský samosprávny kraj je z hľadiska počtu obyvateľov tretím najosídlenejším

regiónom Slovenskej republiky. K 31.12.2018 s celkovým počtom 691 196 obyvateľov,

predstavuje 12,7% podiel populácie Slovenskej republiky. Z celkového počtu obyvateľov kraja

bolo podľa posledných údajov ŠÚ SR 351 474 žien, čo predstavuje podiel z krajskej populácie

úroveň 50,9%. Demografický vývoj má v Žilinskom kraji dlhodobo pozitívny trend, aj napriek

skutočnosti, že v posledných piatich rokoch celkový prírastok obyvateľstva nie je taký

výrazný. V rokoch 2014 – 2018 možno pozorovať celkový prírastok obyvateľstva na úrovni

0,1%, čo predstavuje nárast počtu obyvateľov Žilinského kraja o 761 osôb. Vývoj celkového

počtu žien je pomerne konštantný pričom však v horizonte piatich rokov dosahuje mierne

pozitívne hodnoty. Kým v roku 2014 žilo v Žilinskom kraji celkovo 351 361 obyvateľov

ženského pohlavia, k 31.12.2018 sa ich počet zvýšil na úroveň 351 474, čo predstavuje nárast

absolútneho počtu žien v horizonte piatich rokov celkovo o 113 osôb (prírastok v ženskej

populácii 0,03%). Tabuľka č. 25 obsahuje prehľad aktuálneho stavu a vývoja kľúčových

štatistických ukazovateľov z hľadiska ekonomickej a podnikateľskej aktivity žien v Žilinskom

samosprávnom kraji.

Tabuľka 25 Počet a miera evidovanej nezamestnanosti žien v Žilinskom kraji v r. 2014 –

2018

2014 2015 2016 2017 2018

Počet žien 351 361 351 317 351 370 351 469 351 474





Z celkového počtu obyvateliek kraja bolo k 31.12. 2018 148 822 ekonomicky aktívnych,

čo predstavuje podiel približne 12% z celkového počtu ekonomicky aktívnych Sloveniek.

Z hľadiska vývoja počtu EAO – žien možno konštatovať pozitívne zistenie, že v posledných

0,0% 5,0% 10,0% 15,0% 20,0% 25,0% 30,0% 35,0%

menej ako 30

30-39

40-49

50-59

60-69

70-79

80 a viac

2018 2017 2016 2015 2014


65

piatich rokoch došlo k celkovému nárastu v počte ekonomicky aktívnych obyvateliek

Trnavského kraja. Kým v roku 2014 bolo v rámci kraja 144 461 EAO – žien v roku 2018

pozorujeme nárast ich počtu o cca 3%, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje zvýšenie počtu

EAO – žien v kraji o 4 361 osôb. V skúmanom období možno súčasne pozorovať celkový

nárast miery ekonomickej aktivity žien Žilinského regiónu. Kým v rokoch 2014 bola na úrovni

48,0%, k 31.12.2018 pozorujeme jej zvýšenie na 49,6% (nárast o 1,6 p.b v priebehu piatich

rokov). V súvislosti s uvedeným v priebehu posledných piatich rokov kontinuálne klesá miera

evidovanej nezamestnanosti ženskej populácie. Kým v roku 2014 bola miera evidovanej

nezamestnanosti žien v kraji na úrovni 11,9%, k 31.12 2018 možno pozorovať výrazný pokles

o 6,9 p. b. na úroveň 5,0%. V celoslovenskom porovnaní je k 31.12.2018 miera

nezamestnanosti žien v Žilinskom kraji mierne pod priemerom SR (celkovo o 0,9 p. b.).


v Žilinskom kraji v rokoch 2014 – 2018


Napriek relatívne priaznivým podmienkam na pracovnom trhu sú v Žilinskom kraji podľa

posledných údajov ŠÚ SR tretie najnižšie priemerné zárobky v rámci slovenských regiónov,

pričom príjmová úroveň je nižšia len v Prešovskom a Nitrianskom kraji. K 31.12.2017 bola

priemerná hrubá mzda žien v Žilinskom kraji o 11,1% a u mužov o približne 7,5% nižšia

v porovnaní s priemerom Slovenska. Vývoj mzdovej úrovne v posledných piatich rokoch je

však pozitívny, nakoľko dochádza k rastu priemerných príjmov u oboch pohlaví rýchlejším

tempom ako je priemer SR. Kým v roku 2013 bola priemerná hrubá mesačná mzda žien v rámci

kraja na úrovni 713 EUR, k 31.12.2017 možno pozorovať jej zvýšenie na úroveň 864 EUR, čo

predstavuje celkový nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy žien na úrovni 21,2% v horizonte

piatich rokov. Z hľadiska stierania platových rozdielov medzi pohlaviami je pozitívnym

zistením skutočnosť, že nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy mužov je o niečo nižší, keďže

v posledných piatich rokoch dosahuje úroveň 20,4%, čo je o 0,8 p. b. menej v porovnaní

s nárastom v skupine žien. Tabuľka č. 26 obsahuje úroveň priemerných mesačných príjmov

v Žilinskom kraji v jednotlivých rokoch skúmaného obdobia, vrátane percentuálneho rozdielu

medzi pohlaviami.

Tabuľka 26 Vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy žien a mužov v Žilinskom kraji v

rokoch 2013 – 2017

2013 2014 2015 2016 2017



Rozdiel v priemernej mzde žien a mužov - ZSK (%) 25,7% 25,1% 24,8% 24,7% 25,3%


144 461

141 142

148 185149 492

148 82211,9%

10,2%

8,0%

5,5%5,0%

0,0%

2,0%

4,0%

6,0%

8,0%

10,0%

12,0%

14,0%

136 000

138 000

140 000

142 000

144 000

146 000

148 000

150 000

152 000

2014 2015 2016 2017 2018



66

Čo sa týka genderovej nerovnosti v oblasti platov, v Žilinskom kraji možno v skúmanom

období pozorovať najvyššie mzdové rozdiely medzi pohlaviami v rámci Slovenska.

Pozitívnym zistením v tomto kontexte je však postupné stieranie rozdielov v horizonte

posledných piatich rokov. Z grafu č. 56 je zrejmé, že počas celého skúmaného obdobia sa,

s výnimkou jedného roka (2016-2017) kontinuálne znižuje rozdiel úrovne príjmov medzi

pohlaviami. Kým v roku 2013 mali muži o 25,7% vyššie hrubé priemerné mzdy ako ženy,

v roku 2016 možno pozorovať zníženie rozdielu o 1 p. b. (na 24,7%). Aj napriek

medziročnému nárastu v rokoch 2016-2017 o 0,6 p. b. môžeme v rámci Žilinského kraja

sumárne konštatovať zníženie platových disproporcií medzi pohlaviami v horizonte piatich

rokov o 0,9 p. b.

Graf 56 Vývoj priemernej mesačnej mzdy mužov a žien v Žilinskom kraji v rokoch 2013-

2017


Tendencia poklesu celkového počtu podnikateľov – FO sa v skúmanom období ukazuje aj

v rámci Žilinského kraja Kým v roku 2014 pôsobilo v kraji spolu 56 429 podnikateľov - FO

oboch pohlaví, v priebehu piatich rokov evidujeme pokles 6,6%, čo predstavuje celkový

úbytok spolu 3 745 subjektov. Z hľadiska absolútneho počtu je zrejmé, že vyšší počet

subjektov zaniklo v skupine mužov, kde v porovnaní s nežnejším pohlavím ukončilo svoju

činnosť v priebehu skúmaného obdobia o 1 877 subjektov viac (zánik celkovo 2 811 subjektov

mužského pohlavia). Z pohľadu percentuálneho úbytku podnikateľov - FO v rámci oboch

pohlaví naopak prevyšujú ženy, u ktorých v posledných piatich rokoch zaznamenávame o 0,3

p. b. vyššiu mieru zániku v porovnaní s podnikateľmi Žilinského kraja (celkový úbytok


Tabuľka 27 Vývoj počtu podnikateľov - FO podľa pohlavia v Žilinskom kraji v rokoch

2014 – 2018

Ukazovateľ

2014 2015 2016 2017 2018



Počet podnikateľov - FO 42 800 13 629 40 020 12 263 40 989

12

766

40

836

12

924

39

989

12

695





Kým v roku 2014 bolo v rámci regiónu 13 629 aktívnych podnikateliek - FO, v roku 2015

zaznamenávame medziročný pokles ich počtu o približne 10% (zánik 1 366 subjektov). Po

713 749 786 822 864960 1000 1045 1092

115625,7%

25,1%

24,8%

24,7%

25,3%

24,2%

24,4%

24,6%

24,8%

25,0%

25,2%

25,4%

25,6%

25,8%

0

200

400

600

800

1000

1200

1400

2013 2014 2015 2016 2017



67

náraste v nasledujúcich troch rokoch (661 subjektov) sa však podnikateľská aktivita žien vrátila

k negatívnemu trendu, keď v rokoch 2017-2018 došlo k medziročnému poklesu podnikateliek

– FO o 229 subjektov (1,7%). Celkový vývoj podnikateľskej aktivity žien Žilinského kraja bol

teda celkovo negatívny, nakoľko v skúmanom období došlo k celkovému poklesu počtu

podnikateliek o 6,9%, čo v absolútnom počte predstavuje ukončenie podnikateľskej činnosti

934 žien v horizonte posledných piatich rokov. Napriek tomu je Žilinský kraj stále na druhom

mieste z hľadiska celkového počtu podnikajúcich žien v rámci jednotlivých regiónov

Slovenska.

Graf 57 Vývoj celkového počtu podnikateľov – FO podľa pohlavia v Žilinskom kraji v

rokoch 2014-2018


Vyššia miera zániku ženských subjektov v skúmanom období sa odráža v znižujúcom sa

podiele zastúpenia žien na celkovom počte podnikateľov – FO v Žilinskom kraji. Kým v roku

2014 bol podiel žien zo všetkých podnikateľov kraja 24,2%, k 31.12.2018 zaznamenávame

mierne zníženie ženského zastúpenia o 0,1 p. b. na úroveň 24,1%. Najväčší medziročný pokles

zaznamenávame v rokoch 2014 – 2015, kedy sa miera zastúpenia žien medzi podnikateľmi

regiónu znížila z 24,2% na 23,5%. Naopak v rokoch 2015 - 2017 možno pozorovať mierny

nárast ženského zastúpenia v kraji (+ 0,5 p. b.), ktorý však nedokázal zvrátiť celkovo negatívy

výsledok v skúmanom období.

Graf 58 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v Žilinskom kraji v rokoch

2014-2018


13 62912 263 12 766 12 924 12 695

42 800 40 020 40 989 40 836 39 989

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

30 000

35 000

40 000

45 000

2014 2015 2016 2017 2018


75,8%

76,5%

76,2%

76,0%

75,9%

24,2%

23,5%

23,8%

24,0%

24,1%

0,0% 10,0% 20,0% 30,0% 40,0% 50,0% 60,0% 70,0% 80,0% 90,0% 100,0%

2014

2015

2016

2017

2018

Muži Ženy


68

Rovnako ako v prípade všetkých slovenských regiónov, aj v Žilinskom kraji možno

v priebehu posledných piatich rokov pozorovať vysoký nárast počtu začínajúcich

podnikateľov– FO pri oboch pohlaviach. Kým v roku 2014 bolo v rámci kraja spolu 5 739

začínajúcich podnikateľov oboch pohlaví, k 31.12.2018 zaznamenávame nárast ich celkového

počtu o 31,2% na úroveň 7 527 subjektov. Napriek medziročnému poklesu v prvom roku

skúmaného obdobia (- 22,5%), od roku 2015 evidujeme pri oboch pohlaviach kontinuálny

nárast počtu začínajúcich podnikateľov. Čo sa týka skupiny žien, kým v roku 2015 pôsobilo

v rámci regiónu 1 055 začínajúcich podnikateliek, počas štyroch nasledujúcich rokov došlo k

nárastu o 81,6% na úroveň 1 916 začínajúcich podnikateliek – FO k 31.12.2018. Sumárne teda

možno konštatovať nárast počtu začínajúcich podnikateliek - FO v skúmanom období o 41,2%.

Z hľadiska percentuálneho rozdielu v skúmanom období je tiež pozitívnym zistením

skutočnosť, že nárast v skupine začínajúcich podnikateliek je celkovo 15,8 p. b. vyšší ako v

skupine mužov, u ktorých dosiahol úroveň 25,4%.

Graf 59 Vývoj počtu začínajúcich podnikateľov - FO podľa pohlavia v Žilinskom kraji v

rokoch 2014-2018


Z hľadiska vekového zloženia podnikateliek Žilinského kraja má najväčšie zastúpenie

skupina podnikajúcich žien vo veku 40 – 49 rokov, ktorých celkový počet k 31.12.2018 na

úrovni 3 570 subjektov predstavuje podiel 28,1% zo všetkých podnikateliek - FO v regióne.

Druhý najvyšší počet podnikateliek bol vo veku 50-59 rokov s podielom 23,4%, čo predstavuje

celkovo 2 971 subjektov v danej vekovej kategórii. Pomerne vysoký podiel žien - podnikateliek

bol vo veku od 30 do 39 rokov, ktorých celkový počet 2 824 predstavuje 22,2% zastúpenie

v rámci Žilinského kraja. Naopak najmenší podiel je pozorovateľný u žien v dôchodkovom

veku, konkrétne vo vekových kategóriách 70-79 rokov (1,2%) a 80 rokov a viac (0,1%). Z

vývoja vekovej štruktúry vyplýva, že, v horizonte posledných piatich rokov došlo k zvýšeniu

zastúpenia 2 vekových skupín. Rovnako ako vo všetkých slovenských krajoch podnikateľská

aktivita najviac rástla u žien mladších ako 30 rokov, u ktorých v päťročnom období dochádza

k zvýšeniu podielu na celkovom počte podnikateliek v kraji o 4 p. b. na úroveň 15,4%

k 31.12.2018 (absolútny prírastok 400 podnikateliek do 30 rokov). Nárast možno súčasne

pozorovať v zastúpení žien vo veku 60-69 rokov, kde v posledných piatich rokoch vzrástol

podiel danej skupiny na 9,6% všetkých podnikateliek kraja (+ 1,3 p. b.). V ostatných vekových

skupinách dochádza k poklesu zastúpenia na celkovom počte podnikateliek - FO, pričom

najvýraznejší prepad možno pozorovať vo vekovej kategórii 50 – 59 rokov celkovo o 2,3 p. b.

v priebehu skúmaného obdobia. Prepad zastúpenia sa tiež ukazuje vo vekovej skupine 30-39

rokov (-1,7 p. b.), 40 – 49 rokov (-0,7 p. b.) a rovnako u žien v dôchodkovom veku, skupine

80 rokov a viac (-0,5 p. b.) a v kategórii 70 – 79 ročných (-0,3 p. b.) v skúmanom období.

1 357 10551 365 1 533

1 916

4 382

3 392

4 0374 366

5 611

0

2 000

4 000

6 000

2014 2015 2016 2017 2018



69

Graf 60 Vývoj podielu aktívnych podnikateliek - FO na vekových skupinách v Žilinskom



2.9 Národné porovnanie

Podľa údajov ŠÚ SR k 31.12.2018 žije na území Slovenskej republiky celkovo 2 787 975

žien, z ktorých skupina ekonomicky aktívnych vytvára podiel 44,5% (1 240 400 EAO – žien).

Vývoj celkového počtu ekonomicky aktívnych obyvateliek Slovenskej republiky je však

v priebehu rokov 2014 - 2018 nerovnomerný, pričom z grafu č. 61 sú zrejmé výrazné

disproporcie v jednotlivých rokoch skúmaného obdobia. Kým v roku 2014 bolo na Slovensku

ekonomicky aktívnych celkovo 1 211 800 žien, v nasledovných dvoch rokoch možno

pozorovať výrazne pozitívny trend. K 31.12.2016 sa skupina ekonomicky aktívnych žien na

Slovensku rozšírila o 62 600 osôb, čo predstavuje nárast 5,2% v trojročnom horizonte. Od roku

2016 má však krivka vývoja klesajúci charakter. V rokoch 2016-2018 došlo na Slovensku

k poklesu o 34 000 EAO-žien, čo predstavuje celkový pokles 2,7%. V skúmanom období má

však, napriek výkyvom v jednotlivých rokoch, vývoj v počte ekonomicky aktívnych žien

celkovo pozitívny trend, pričom zaznamenávame celkový prírastok 28 600 žien, čo predstavuje

nárast 2,4% v horizonte posledných piatich rokov. V súvislosti s uvedeným je pozitívnym

zistením súčasný nárast miery ekonomickej aktivity ženskej populácie SR, ktorý sa

v posledných piatich rokoch zvýšil z 51,1% v roku 2014 na 52,3% k 31.12.2018 (+1,2 p. b.).

Graf 61 Vývoj počtu ekonomicky aktívnych žien v SR v rokoch 2014 – 2018


0,0% 5,0% 10,0% 15,0% 20,0% 25,0% 30,0% 35,0%

menej ako 30

30-39

40-49

50-59

60-69

70-79

80 a viac

2018 2017 2016 2015 2014

1 211 800

1 233 600

1 274 400

1 250 600

1 240 400

1 190 000

1 200 000

1 210 000

1 220 000

1 230 000

1 240 000

1 250 000

1 260 000

1 270 000

1 280 000

2014 2015 2016 2017 2018


70

Priaznivý vývoj hospodárstva Slovenskej republiky v posledných rokoch má pozitívny

dopad na trh práce, kde dochádza k nárastu pracovných príležitostí, čím dochádza k znižovaniu

miery nezamestnanosti. Podľa údajov ŠÚ SR má miera nezamestnanosti na Slovensku výrazne

klesajúcu tendenciu, pričom pozorujeme jej celkový pokles z 12,8% v roku 2014 na 5,1%

v roku 2018 (31/12/2018) – celkový pokles 7,7 p. b. v horizonte posledných piatich rokov.

Z pohľadu pohlavia je výraznejší pokles pozorovateľný u mužov, kde v priebehu posledných

piatich rokov došlo k zníženiu celkovej miery o 7,4 p. b. pričom u žien o 7,2 p. b. Charakter

hospodárstva Slovenskej republiky, pretrvávajúca diskriminácia na pracovnom trhu z hľadiska

pohlaví, úloha žien v spoločnosti a mnohé ďalšie objektívne a/alebo subjektívne dôvody majú

za následok rozdielnosť v celkovom počte nezamestnaných u oboch pohlaví. Graf č. 62

zobrazuje výšku miery evidovanej nezamestnanosti mužov a žien v jednotlivých rokoch

skúmaného obdobia, pričom súčasne zobrazuje rozdiel medzi pohlaviami. Je zrejmé, že v počte

nezamestnaných podľa pohlavia dlhodobo prevyšujú ženy. Kým v roku 2013 bola na

Slovensku miera evidovanej nezamestnanosti mužov 11,5%, u žien dosiahla úroveň 13,3% (u

žien o 1,8 p. b. vyššia). Počas nasledujúcich dvoch rokov skúmaného obdobia dokonca rozdiel

v miere nezamestnanosti medzi pohlaviami narástol, pričom k 31.12.2016 evidujeme o 2,1 p.

b. nižšiu nezamestnanosť u mužov v porovnaní s nežnejším pohlavím. Podľa posledných

údajov ŠÚ SR (31/12/2018) bola miera evidovanej nezamestnanosti u mužov na úrovni 4,1%,

pričom u žien bola na úrovni 6,1%, čo predstavuje rozdiel 2,0 p. b. V tejto súvislosti môžeme

konštatovať, že počas skúmaného obdobia sa rozdiel v nezamestnanosti medzi pohlaviami

prehĺbil o celkovo 0,2 p. b. v prospech mužov.

Graf 62 Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti v SR podľa pohlavia v rokoch 2014 -

2018


Napriek existencii legislatívnych predpokladov na európskej a/alebo národnej úrovni

v Slovenskej republike dlhodobo pretrvávajú pomerne výrazné disproporcie v oblasti

odmeňovania zamestnancov podľa pohlaví. Graf č. 63 znázorňuje rozdiely v príjmoch medzi

pohlaviami v posledných piatich rokoch, z ktorého je zrejmé, že stieranie rozdielov

v podmienkach Slovenskej republiky nedosahuje očakávanú dynamiku. Kým v roku 2013 mali

muži o 22,5% vyššie priemerné hrubé mesačné mzdy ako ženy, v roku 2014 dokonca prišlo

k prehĺbeniu rozdielu na 23,1%. Napriek priaznivému vývoju v rokoch 2014-2018, kedy

možno pozorovať kontinuálne znižovanie príjmových rozdielov (-1,1 p. b.), z pohľadu

skúmaného obdobia zaznamenávame celkový pokles rozdielnosti priemerných hrubých miezd

medzi pohlaviami len na úrovni 0,4 p. b. V súvislosti s uvedeným je podľa posledných údajov

ŠÚ SR (31/12/2017) úroveň priemernej hrubej mesačnej mzdy mužov na úrovni 1 233 EUR

a žien 960 EUR, čo predstavuje mzdový rozdiel 22,1% medzi pohlaviami. Rozdielnosť

v príjmoch je v mnohých prípadoch považovaná za normálnu, pričom je dôsledkom mnohých

13,3%

11,7%

9,9%

7,0%6,1%

11,5%

9,7%

7,8%

5,1%4,1%

1,8

2,0

2,1

1,92,0

1,5

1,6

1,7

1,8

1,9

2,0

2,1

2,2

0,0%

2,0%

4,0%

6,0%

8,0%

10,0%

12,0%

14,0%

2014 2015 2016 2017 2018Miera evidovanej nezamestnanosti - ženy Miera evidovanej nezamestnanosti - mužiRozdiel v miere evidovanej nezamestnanosti mužov a žien (p.b)


71

skutočností. Medzi tie hlavné uvádzame nasledujúce. Z hľadiska pohlavia sú muži oveľa

častejšie obsadzovaní do riadiacich pozícií, kde je úroveň zárobku výrazne vyššia. Ďalšou je

samotné spoločenské postavenie ženského pohlavia. Ženy sa v porovnaní s mužmi celkovo

viacej času starajú o rodinu a chod domácnosti, čo sa na trhu práce odzrkadľuje v skutočnosti,

že množstvo žien sa v tejto súvislosti rozhodne pre istú formu čiastočného úväzku

v zamestnaní, z čoho vyplýva nižší celkový príjem. Ženy rovnako častejšie prerušujú svoju

pracovnú kariéru, či už z dôvodu materskej dovolenky, prípadne iných dôvodov, čo má

následný dopad na možnosť nárastu jej príjmu. Ďalším z dôvodov je prirodzená segregácia na

trhu práce, ktorá sa odzrkadľuje v tom, že niektoré zamestnania sú typické skôr pre mužov,

prípadne pre ženy. Vzniká teda prirodzený rozdiel v zamestnanosti medzi jednotlivými

pohlaviami a teda aj v príjmovej rovine. Samozrejme dôvodov príjmovej nerovnosti medzi

pohlaviami je o mnoho viac, každopádne je do budúcnosti potrebné vytvárať ďalšie

legislatívne a podporné nástroje na odstraňovanie príjmových disparít medzi mužmi a ženami.

Graf 63 Vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy podľa pohlavia v SR v rokoch 2014-

2018


Jedným z hlavných zistení analýzy je skutočnosť, že v skúmanom období na Slovensku

dochádza k poklesu celkovej podnikateľskej aktivity u oboch pohlaví. Kým v roku 2014 na

Slovensku pôsobilo celkovo 369 209 podnikateľov – FO, k 31.12.2018 došlo k razantnému

zníženiu počtu o 39 299 subjektov, čo predstavuje v horizonte posledných piatich rokov

celkový pokles 10,3%. Z grafu č. 63 je zrejmé, že trend úbytku je porovnateľný pri oboch

pohlaviach. Čo sa týka nežnejšieho pohlavia, kým v roku 2014 bolo v rámci SR 107 393

podnikajúcich žien, v roku 2015 pozorujeme ich medziročný pokles o 10,4%. V rokoch 2015

– 2017 sa podnikateľská aktivita mierne zvýšila, čo sa odzrkadlilo v navýšení celkového počtu

podnikateliek o 4 555 subjektov k 31.12.2017 (nárast 5,0%). Napriek pozitívnemu vývoju

v horizonte troch rokov došlo v rokoch 2017 – 2018 k opätovnému úbytku podnikateliek - FO,

kedy sa celkový počet vrátil približne úroveň z roku 2015. Celkový medziročný úbytok

k 31.12.2018 predstavoval 4 587 subjektov (4,6%). Vychádzajúc z uvedeného môžeme

konštatovať, že tendencia vývoja podnikateľskej aktivity žien mala v skúmanom období

celkovo klesajúci trend, nakoľko k 31.12.2018 zaznamenáme úbytok počtu podnikateliek

o 10 934 subjektov, čo predstavuje pokles o 10,2% v porovnaní s rokom 2014.

791 834 867 910960

1 0211 085 1 117

1 1671 233

22,5%

23,1%

22,4%

22,0%22,1%

21,0%

21,5%

22,0%

22,5%

23,0%

23,5%

0

200

400

600

800

1000

1200

1400

2013 2014 2015 2016 2017

Priemerná hrubá mesačná mzda - ženy SR (EUR) Priemerná hrubá mesačná mzda - muži SR (EUR)Rozdiel v priemernej mzde žien a mužov SR


72

Graf 64 Vývoj celkového počtu podnikateľov – FO podľa pohlavia v SR v rokoch 2014-

2018


Ako sme už spomenuli vyššie, k poklesu podnikateľskej aktivity na Slovensku dochádza

v posledných piatich rokoch súčasne aj v skupine mužov. Kým v roku 2014 pôsobilo v rámci

Slovenskej republiky 262 209 podnikateľov – FO, v roku 2018 zaznamenávame pokles ich

počtu o 28 365 subjektov, čo predstavuje celkový úbytok v skupine mužov 10,8%. Vyššia

miera zániku mužských subjektov v skúmanom období sa odráža v zvyšujúcom sa podiele

zastúpenia žien na celkovom počte podnikateľov – FO v Slovenskej republike. Kým v roku

2014 bolo z celkového počtu podnikateľov – FO na Slovensku (369 602 subjektov) 29,1% žien,

k 31.12.2018 zaznamenávame mierne zvýšenie ženského zastúpenia o 0,1 p. b. na úroveň

29,2%. Najväčší medziročný pokles ženského zastúpenia zaznamenávame v rokoch 2014 –

2015, kedy sa miera zastúpenia žien medzi podnikateľskými subjektami SR znížila z 29,1% na

28,4% (-0,7 p. b.). Naopak od roku 2015 možno pozorovať kontinuálny nárast podielu

slovenských podnikateliek ktorý sa odrazil v pozitívnom výsledku z pohľadu skúmaného

obdobia.

Graf 65 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v SR v rokoch 2014-2018


Vysoká miera zániku podnikateľských subjektov – FO na Slovensku je čiastočne

kompenzovaná zvyšujúcim sa počtom podnikateľov oboch pohlaví, ktorí začínajú s vlastným

biznisom. Kým v roku 2014 bolo v rámci Slovenska spolu 35 095 začínajúcich podnikateľov

oboch pohlaví, k 31.12.2018 zaznamenávame nárast ich celkového počtu o približne 46% na

úroveň 51 248 subjektov. Rovnako ako v prípade celkového počtu podnikateľov z hľadiska

107 393 96 191 99 865 101 04696 459

262 209242 176 247 043 247 190

233 844

50 000

75 000

100 000

125 000

150 000

175 000

200 000

225 000

250 000

275 000

2014 2015 2016 2017 2018


70,9%

71,6%

71,2%

71,0%

70,8%

29,1%

28,4%

28,8%

29,0%

29,2%

0,0% 10,0% 20,0% 30,0% 40,0% 50,0% 60,0% 70,0% 80,0% 90,0% 100,0%

2014

2015

2016

2017

2018

Muži Ženy


73

pohlaví dominujú aj v počte začínajúcich subjektov muži. V roku 2018 predstavoval ich podiel

z celkového počtu začínajúcich subjektov úroveň 70,9%. Napriek tomu je však pozitívnym

zistením skutočnosť, že z hľadiska celkového nárastu v posledných piatich rokoch

zaznamenávame väčšiu aktivitu u ženského pohlavia. Kým muži dosiahli v horizonte piatich

rokov celkový nárast v počte začínajúcich subjektov úroveň 44,3%, v skupine žien evidujeme

zvýšenie počtu začínajúcich podnikateliek o 50,4% v posledných piatich rokoch. Zvyšujúca sa

aktivita začínajúcich podnikateliek sa odzrkadľuje v náraste ich podielu z celkového počtu

začínajúcich subjektov v jednotlivých rokoch, pričom počas skúmaného obdobia pozorujeme

nárast ich podielu z 28,2% v roku 2014 na 29,0% podiel k 31.12.2018.

Graf 66 Vývoj celkového počtu začínajúcich podnikateľov - FO v SR v rokoch 2014-2018


Z hľadiska štruktúry vekového zloženia slovenských podnikateliek dominujú počas celého

skúmaného obdobia ženy vo veku 40 – 49 rokov. K 31.12.2018 pôsobilo v Slovenskej

republike celkovo 26 708 žien - podnikateliek v danej vekovej kategórii, čo predstavuje podiel

27,7% všetkých podnikateliek - FO Slovenska. Z celkového počtu slovenských podnikateliek

mala druhé najväčšie zastúpenie skupina žien vo veku 50 – 59 rokov s celkovým podielom

23,6%, čo predstavuje celkovo 22 811 subjektov. Vysoké zastúpenie mali medzi

podnikateľkami rovnako ženy vo veku od 30 do 39 rokov, ktorých celkový počet na úrovni

22 063 predstavoval podiel približne 23% z celkového počtu podnikajúcich žien Slovenska.

Ako sme už uviedli pri jednotlivých regiónoch Slovenska, je prirodzené, že naopak najmenšia

podnikateľská aktivita je u žien dôchodkového veku, teda vo vekových skupinách 70-79 rokov,

ktorých bolo k 31.12.2018 v rámci celého Slovenska celkovo 1 323 (1,4%) a podnikajúcich

žien 80 a viac ročných, ktorých počet bol celkovo 84, čo predstavuje podiel 0,1% z

podnikajúcich Sloveniek. Z pohľadu vývoja podielu jednotlivých vekových skupín na

celkovom počte aktívnych podnikateliek - FO, v horizonte posledných piatich rokov

zaznamenávame nárast podnikateľskej aktivity v dvoch skupinách. Najväčšie zvýšenie podielu

zaznamenávame vo vekovej kategórii žien do 30 rokov, kde počas skúmaného obdobia došlo

k nárastu zastúpenia danej vekovej kategórie o 3,2 p. b. na úroveň 13,8% všetkých slovenských

podnikateliek k 31.12.2018 (absolútny prírastok 1 986 žien - podnikateliek mladších ako 30

rokov). Prekvapujúcim je však zistenie, že k zvýšeniu rovnako došlo v zastúpení žien vo veku

60-69 rokov, kde v posledných piatich rokoch vzrástol podiel danej skupiny na úroveň 10,5%

všetkých slovenských podnikateliek, pričom v roku 2014 bol ich podiel len na úrovni 9,3% (+

1,2 p. b.). V ostatných vekových kategóriách vývoj kopíruje regionálnu úroveň, keďže

dochádza k úbytku celkového počtu podnikajúcich žien v skupinách 30-39, 40-49, 50-59, 70-

79 a 80 rokov a viac. Najvýraznejší pokles pritom zaznamenávame vo vekovej kategórii 50 –

59 rokov, v rámci ktorej došlo k celkovému úbytku 4 982 subjektov, čo sa odrazilo na poklese

zastúpenia podnikajúcich žien v danom veku z 25,9% v roku 2014 na 23,6% v roku 2018 (- 2,3

9 893

8 02310469 11691

14 881

25 202

20 510

24 597

29 187

36 367

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

30 000

35 000

40 000

2014 2015 2016 2017 2018



74

p. b.). Pomerne výrazný pokles zastúpenia sa tiež ukazuje vo vekovej kategórii 30 - 39 rokov,

kde v posledných piatich rokoch došlo k ukončeniu činnosti 3 685 podnikajúcich žien, čo sa

odzrkadlilo na poklese ich zastúpenia medzi všetkými podnikajúcimi Slovenkami o 1,1 p. b.

Mierny pokles aktivity rovnako evidujeme vo vekovej skupine 70 – 79 rokov (-0,1 p. b.) a 80

a viacročných podnikateliek – FO o 0,4 p. b.

Graf 67 Vývoj podielu aktívnych podnikateliek - FO na vekových skupinách v SR v

rokoch 2014-2018


2.10 Regionálne porovnanie

Z hľadiska miery evidovanej nezamestnanosti žien v rámci jednotlivých regiónov

Slovenska dlhodobo pretrvávajú výrazné rozdiely. Aj napriek skutočnosti, že vo všetkých

samosprávnych krajoch dochádza v posledných rokoch ku kontinuálnemu znižovaniu počtu

nezamestnaných žien, pod priemerom Slovenska sú stále tri samosprávne kraje. K 31.12.2018

bola najvyššia miera nezamestnanosti žien v rámci Prešovského kraja, kde dosiahla úroveň

10,5%, čo je hodnota výrazne nad priemerom Slovenskej republiky (5,9%). Nadpriemerná

úroveň nezamestnaných žien bola v rovnakom období súčasne v Košickom (9,9%)

a Banskobystrickom kraji (8,4%). Dôvodom sú práve pretrvávajúce regionálne disparity, ktoré

majú zásadný dopad na trh práce, kde nie je dostatok pracovných príležitostí a obyvatelia,

hlavne najmenej rozvinutých okresov sú nútení vycestovať za prácou do západnej časti

Slovenska prípadne zahraničia. V posledných rokoch boli významné strategické investície

smerované hlavne do Trnavského, Nitrianskeho alebo Bratislavského kraja, kde sa

v poslednom období ukazuje naopak problém nedostatku kvalifikovaných pracovníkov. Práve

v týchto oblastiach dosahovala miera nezamestnanosti u oboch pohlaví najnižšiu úroveň

v porovnaní so zvyšnými regiónmi. Celkovo najnižšia miera nezamestnanosti bola

k 31.12.2018 v Trnavskom kraji, kde dosiahla úroveň 3,0%. Z grafu č. 68 je zrejmé, že jedna

z najnižších bola nezamestnanosť žien súčasne v Bratislavskom kraji, kde dosiahla úroveň

3,1% a celkovo tretia najnižšia v rámci SR v Trenčianskom regióne 3,5%. Priaznivá situácia

na trhu práce v Nitrianskom kraji sa odzrkadľuje aj v pomerne nízkej nezamestnanosti žien,

kde k 31.12.2018 dosiahla úroveň 4,0%. Posledným krajom kde je nezamestnanosť nižšia

v porovnaní s celoslovenským priemerom bol Žilinský kraj, kde bolo nezamestnaných

približne 5% žien regiónu.

0,0% 5,0% 10,0% 15,0% 20,0% 25,0% 30,0% 35,0%

menej ako 30

30-39

40-49

50-59

60-69

70-79

80 a viac

2018 2017 2016 2015 2014


75

Graf 68 Komparácia miery evidovanej nezamestnanosti žien v regiónoch SR – rok 2018


Regionálne disparity v rámci Slovenska sa súčasne prejavujú na pomerne vysokých

rozdieloch v priemerných zárobkoch žien v jednotlivých samosprávnych krajoch.

Vychádzajúc z posledných údajov ŠÚ SR (31/12/2017) je zrejmé, že vo vyspelejších

regiónoch, ktoré sa nachádzajú prevažne v západnej časti Slovenska stále prevyšujú zárobky

ostatné slovenské kraje (výnimkou je Košický kraj). Aj napriek tomu, že mzdová úroveň žien

vo všetkých krajoch SR v posledných rokoch kontinuálne narastá, väčšina slovenských

regiónov dlhodobo nedosahuje priemernú úroveň Slovenska. Priemer Slovenskej republiky,

ktorý predstavoval k 31.12.2018 960 EUR/mesačne je však výrazne tlačený nahor práve

vysokou mzdovou úrovňou v najrozvinutejšom regióne, ktorá v roku 2018 dosiahla úroveň

1 243 EUR. S priemerom SR sú porovnateľné len priemerné zárobky žien v rámci Košického

kraja (912 EUR) a Trnavského kraja (903 EUR). Priemerné príjmy ženskej populácie v rámci

ostatných regiónov Slovenska sú výrazne nižšie. Najnižšia mzdová úroveň bola v roku 2018

v rámci Prešovského kraja, kde dosiahla výšku 819 EUR/mesačne, čo je o približne 15% nižšia

hodnota v porovnaní s priemerom SR. Pomerne nízka priemerná hrubá mzda žien bola rovnako

v Nitrianskom (852 EUR), Žilinskom (864 EUR) a Banskobystrickom kraji (868 EUR).

Graf 69 Komparácia priemernej hrubej mesačnej mzdy žien v regiónoch SR – rok 2017


Z pohľadu zastúpenia slovenských podnikateliek v jednotlivých regiónoch Slovenska

možno konštatovať, že podľa posledných údajov ŠÚ SR zaznamenávame najväčšiu

podnikateľskú aktivitu žien z Bratislavského kraja. K 31.12.2018 bolo z celkového počtu

10,5%9,9%

8,4%

5,9%5,0%

4,0%3,5% 3,1% 3,0%

0,00%

2,00%

4,00%

6,00%

8,00%

10,00%

12,00%

1243

960 912 903 868 868 864 852 819

0

200

400

600

800

1000

1200

1400


76

slovenských podnikateliek na úrovni 96 459, 17,8% z Bratislavského kraja, čo predstavuje

17 181 subjektov. Druhý najvyššiu početnosť zaznamenávame v rámci Žilinského regiónu,

kde 12 695 podnikajúcich žien predstavuje 13,2% zastúpenie v rámci SR. Priemerný počet

podnikateliek na kraj predstavoval k 31.12.2018 úroveň 12 057 subjektov, ktorý prevýšil aj

Nitriansky kraj s celkovým počtom 12 591 podnikajúcich žien (13,1%). Pomerne priaznivá

podnikateľská nálada žien je pozorovateľná aj v Prešovskom kraji, v rámci ktorého pôsobilo

11 440 subjektov, čo napriek skutočnosti, že v absolútnom vyjadrení nedosahuje priemer SR,

predstavuje pomerne vysoký podiel v rámci celkového počtu podnikajúcich Sloveniek na

úrovni 11,9%. Naopak nemenšia podnikateľská aktivita je v skupine žien pozorovateľná

v Trnavskom kraji, v rámci ktorého v roku 2018 pôsobilo celkovo 10 295 podnikateliek, čo

predstavuje 10,7% podiel v rámci celkového počtu. Z hľadiska celkového počtu je nižší záujem

o podnikanie tiež u žien z Trenčianskeho (10 892 subjektov – 10,8%) a Banskobystrického

kraja (10 892 subjektov – 11,3%). Vývoj v posledných piatich rokoch však ukazuje, že

k poklesu celkového počtu podnikateliek dochádza vo všetkých regiónoch Slovenska, preto je

potrebné zvážiť ďalšie mechanizmy zamerané výlučne na podporu podnikania žien.

Graf 70 Zastúpenie aktívnych podnikateliek – FO podľa krajov SR – rok 2018


Aj napriek tomu, že v podnikateľskej činnosti dlhodobo pretrváva dominancia mužského

pohlavia vo všetkých krajoch SR, postupne zaznamenávame mierny narasť ženskej skupiny

podnikateľov. Rovnako ako v prípade vyššie uvedeného, z pohľadu zastúpenia podnikajúcich

žien na celkovom počte podnikateľov- FO v kraji majú k 31.12.2018 najväčší podiel v rámci

regiónu ženy v Bratislavskom kraji. Kým podľa posledných údajov ŠÚ SR predstavoval

priemer ženského zastúpenia z celkového počtu podnikajúcich subjektov v jednotlivých

krajoch hodnotu 29,6%, podnikateľky z Bratislavského kraja sa podieľajú na celkovom počte

podnikateľov v kraji dokonca 37,9%. Nadpriemerné zastúpenie ženskej skupiny podnikateľov

je rovnako pozorovateľné v Košickom kraji, kde napriek menšiemu celkovému počtu

podnikajúcich žien (10 987) zaznamenávame vysoký podiel v rámci celkovej podnikateľskej

aktivity v regióne dosahujúcej úroveň 33,1%. Porovnateľná je situácia v Banskobystrickom

kraji, kde tvoria podnikajúce ženy 31,1% celkového počtu podnikateľov – FO. Naopak

najmenšia podnikateľská aktivita bola z hľadiska podielu u žien v Prešovskom kraji, kde

dosahuje úroveň len 22,4% celkového počtu podnikateľov – FO. Podpriemerné zastúpenie

možno súčasne pozorovať v Žilinskom (24,1%), Nitrianskom (29,1%), Trnavskom (29,6%)

a Trenčianskom kraji (29,7%).

11,4%

11,9%

11,3%

13,2%13,1%

10,8%

10,7%

17,8% Košický kraj

Prešovský kraj

Banskobystrický kraj

Žilinský kraj

Nitriansky kraj

Trenčiansky kraj

Trnavský kraj

Bratislavský kraj


77

Graf 71 Komparácia celkového počtu podnikateliek – FO a ich podielu z celkového počtu

podnikateľov – FO v jednotlivých krajoch SR – rok 2018


Z pohľadu ženského zastúpenia na celkovom počte začínajúcich podnikateľov – FO

v rámci jednotlivých regiónov Slovenska, možno pozorovať rovnako najvyššiu aktivitu žien

v Bratislavskom kraji. Z grafu č. 72 je zrejmé, že v roku 2018 bolo z celkového počtu

začínajúcich podnikateľov v Bratislavskom kraji 40,8% žien, čo predstavuje výrazne vyššiu

ženskú aktivitu pri začínaní podnikateľskej činnosti ako pri ktoromkoľvek inom regióne.

Celoslovenský priemer ženského podielu z celkového počtu začínajúcich podnikateľov

v jednotlivých krajoch bol k 31.12.2018 na úrovni 29,8%. Na základe uvedeného môžeme

konštatovať, že nadpriemerný podiel ženského zastúpenia je pozorovateľný v piatich

slovenských krajoch. Okrem Bratislavského kraja je výrazný v Trnavskom kraji, kde podiel

žien z celkového počtu začínajúcich podnikateľov - FO predstavuje úroveň 32,7% a rovnako

v rámci Trenčianskeho kraja, kde je podiel žien 31,3%. Z pohľadu daného ukazovateľa je

nadmerná aktivita nežnejšieho pohlavia rovnako pozorovateľná v Banskobystrickom (30,7%)

a Nitrianskom kraji (30,2%). Naopak na celkovom počte začínajúcich podnikateľov – FO sa

k 31.12.2018 v menšej miere (pod priemerom SR) podieľali ženy v Žilinskom (25,5%)

a Košickom kraji (26,8%).

Graf 72 Komparácia celkového počtu začínajúcich podnikateliek – FO a ich podielu

z celkového počtu začínajúcich podnikateľov – FO v jednotlivých krajoch SR – rok 2018


17 181

12 695 12 591 12 057 11 440 10 987 10 892 10 378 10 295

37,9%

24,1%

29,1% 29,6%

22,4%

33,1%31,1% 29,7% 29,6%

0,0%

5,0%

10,0%

15,0%

20,0%

25,0%

30,0%

35,0%

40,0%

0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

14 000

16 000

18 000

20 000

Celkový počet podnikateliek - FO Podiel z celkového počtu FO - podnikateľov v kraji

2 5232 204

1 916 1 860 1 843 1 752 1 587 1 530 1 526

40,8%

30,2%25,5%

29,8%

20,3%

30,7% 32,7% 31,3%

26,8%

0,0%

5,0%

10,0%

15,0%

20,0%

25,0%

30,0%

35,0%

40,0%

45,0%

0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

Počet začínajúcich podnikateliek - FO Podiel z celkového počtu začínajúcich FO - podnikateľov v kraji


78

3 Kvantitatívny prieskum podnikateliek Slovenska

3.1 Charakteristika, cieľ a metodika prieskumu

Zvýšená pozornosť venovaná ženám, a to nielen na úrovni EÚ, je otázkou nielen

posledného desaťročia. Snaha o dosiahnutie rovnosti medzi pohlaviami sa prejavuje v politike,

zamestnaní aj podnikaní. Prieskumy zamerané len na podnikateľky sa realizujú väčšinou na

malej vzorke a často nie sú verejne dostupné, prípadne pre verejnosť sú určené len čiastkové

výsledky. Často sú podnikateľky chápané ako jednoliaty celok, bez výraznejšej diferenciácie.

Preto sme sa rozhodli realizovať prieskum na čo najširšej vzorke podnikateliek z rôznych

krajov, v rôznych vekových skupinách, s rôznym vzdelaním. Aj keď vzorka podnikateliek,

ktoré dotazník vyplnili, nie je reprezentatívna, a teda nemôžeme výsledky z dotazníka

aplikovať na celú populáciu podnikateliek na Slovensku, predstavuje najrozsiahlejší prieskum

realizovaný medzi ženami, výsledky ktorého sú verejne dostupné. Práve z tohto dôvodu sme

stanovili cieľ dotazníka identifikovať spoločné a rozdielne znaky podnikania žien

v regiónoch SR.

Dotazník, pomocou ktorého sme zisťovali informácie o podnikateľkách pôsobiacich

v jednotlivých regiónoch SR obsahoval celkom 29 otázok, 26 uzavretých a 3 otvorené.

Dotazník bol rozdelený do štyroch častí. Prvá skupina otázok sa sústredila na základnú

charakteristiku podnikateliek a tvorilo ju 7 uzavretých otázok. Druhá skupina otázok sa

zameriavala na podnikanie a podporu podnikania a tvorilo ju 11 uzavretých otázok. V tretej

skupine boli zaradené otázky týkajúce sa predmetu podnikania a patrilo tam rovnako 11 otázok,

z ktorých boli 3 otázky otvorené a 8 uzavretých. Posledné dve otázky patrili do skupiny

doplňujúcich na ktoré nám respondentky mohli a nemuseli odpovedať.

Dotazník bol vypĺňaný online prostredníctvom google formulárov a respondentkám bol

dostupný v čase od 14.02.2019 do 15.03.2019. Celkovo sme získali 243 dotazníkových

odpovedí.

3.2 Štatistické vyhodnotenie odpovedí

Prvá časť vyhodnotenia dotazníkových odpovedí je zameraná na vyhodnotenie odpovedí

z dotazníka prostredníctvom opisnej štatistiky. Odpovede zobrazené v pruhových grafoch sú

zoradené od najpočetnejších po najmenej početné.

Najviac podnikateliek, ktoré vyplnili dotazník, sa nachádza v Banskobystrickom

a Prešovskom kraji (zhodne po 15%). Najmenej, len 9% podnikateliek vyplnilo dotazník

v Trnavskom kraji.


79

Graf 73 Rozdelenie respondentiek podľa krajov

Zdroj: vlastné spracovanie

Podľa bydliska, prevažná väčšina respondentiek, 42,8%, býva v meste. Druhá

najpočetnejšia skupina podnikateliek, ktoré sa zapojili do prieskumu, býva na dedine s počtom

obyvateľov menej ako 3 000 (24,3%). Najmenej podnikateliek, ktoré vyplnili dotazník, býva

vo veľkomeste (viac ako 100 000 obyvateľov), 9,1%.

Graf 74 Bydlisko respondentiek


Podľa veku sme rozdelili podnikateľky do šiestich skupín. Najviac respondentiek, ktoré sa

prieskumu zúčastnili, boli vo veku 30 – 39 rokov (39%), pričom najmenej respondentiek bolo

z dvoch vekových skupín. Vo veku 18 – 24 rokov odpovedalo 10 respondentiek (4%) a vo

veku 60 a viac rokov, kde bolo zastúpených 9 respondentiek (necelé 4%).

13%

15%

12%

12%

15%

14%

9%

11%

BA BB KE NR PO TN TT ZA

24%

12%

43%

9%

12%

Dedina Malé mesto Mesto Veľké mesto Metropola


80

Graf 75 Vek respondentiek


Podnikateľky, ktoré vyplnili dotazník dosiahli prevažne vysokoškolské vzdelanie (72%).

Viac ako štvrtina podnikateliek (26%) získala stredoškolské vzdelanie. Základné vzdelanie

malo 2% respondentiek a iné vzdelanie uvádzali 4 podnikateľky (ich počet nedosiahol ani 1%).

Graf 76 Najvyššie dosiahnuté vzdelanie respondentiek


Približne polovica podnikateliek, ktoré sa prieskumu zúčastnili, uviedli, že sú vydaté

(51%). V druhej polovici bola prevažná väčšina respondentiek slobodná (35%). 14%

podnikateliek je rozvedených a aj v našom dotazníku sa potvrdilo, že najmenej podnikateliek

je vdov, v našom prieskume to bola iba jedna podnikateľka.

4%

17%

39%

26%

10%

4%

18-24 25-29 30-39 40-49 50-59 60 a viac

0%

26%

72%

2%

Základné Stredoškolské Vysokoškolské Iné


81

Graf 77 Rodinný stav respondentiek


Aj keď posledná identifikačná otázka nebola povinná, odpovedali nám na ňu všetky

podnikateľky z prieskumu. V otázke sme zisťovali počet detí, ktoré majú podnikateľky.

Najviac z nich (45%) uviedlo, že má dve – tri deti. Druhá najpočetnejšia odpoveď bola, že

podnikateľky nemajú žiadne dieťa (35%). Necelých 20% podnikateliek má jedno dieťa a iba

jedna podnikateľka má štyri alebo viac detí.

Graf 78 Počet detí respondentiek


Druhá skupina otázok bola zameraná na podnikanie a na podporu v podnikaní. Prvá otázka

z tejto skupiny sa týkala začiatku podnikania. Pýtali sme sa, s čím spájajú začiatok podnikania.

V tejto otázke si mohli podnikateľky vybrať viac odpovedí.

To, čo môžeme považovať za pozitívny signál v podnikaní žien je, že 61% respondentiek

uviedlo, že podnikanie je spojené s potrebou sebarealizácie. Ďalšie faktory súvisia nepriamo

rovnako so sebarealizáciou, lebo podnikateľky uviedli, že začiatok podnikania bol spojený

s frustráciou z doterajšej práce (25%) a nenájdením vhodného pracovného miesta (21%).

Najmenej odpovedí patrilo možnosti, že začiatok podnikania bol spojený s odchodom detí

z domu, čo uviedla iba 1 respondentka. Tento fakt súvisí s prevažujúcim vekom respondentiek,

ktoré ešte nemajú deti, ktoré by odchádzali z domu.

35%

51%

14%0%

Slobodná Vydatá Rozvedená Vdova

35%

19%

45%

0%

Žiadne Jedno Dve-tri Štyri a viac


82

Rovnako však pomerne nízky počet respondentiek uviedol, že začiatok podnikania bol

spojený s prevzatím rodinného podniku (3%).

Graf 79 Začiatok podnikania spojený s...


Štatistiky o podnikateľkách sa vedú predovšetkým za fyzické osoby. U právnických osôb

je možné zistiť či ide o majiteľa alebo o majiteľku iba v prípade, že to explicitne uvedú. Aj

preto, aby sme vedeli naše výsledky porovnať so štatistikami, dostupnými zo ŠÚ SR, nás

zaujímalo, koľko podnikateliek pôsobí ako právnická a koľko ako fyzická osoba.

Z podnikateliek, ktoré sa dotazníkového prieskumu zúčastnili vyplynulo, že v zastúpení

právnických a fyzických osôb mierne prevládajú fyzické osoby (55%) nad právnickými

osobami (44%).

Graf 80 Právna forma respondentiek


V nadväznosti na predchádzajúce otázky sme od podnikateliek chceli vedieť, kto im

pomáhal v začiatkoch ich podnikania. Neprekvapí, že najviac odpovedí (49%) podnikateliek

uviedlo, že je to manžel/partner. Prekvapujúca je druhá najpočetnejšia skupina odpovedí, že

v začiatkoch podnikania nepomáhal podnikateľkám nikto (odpoveď začínala som bez

0%

3%

9%

10%

11%

16%

19%

21%

25%

61%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70%

Odchodom detí z domu

Prevzatím rodinného podniku

Iné

Štúdiom

Ukončením školy

Materskou dovolenkou

Nedostatočným finančným ohodnotením v zamestnaní

Nenájdením vhodného pracovného umiestnenia

Frustráciou z doterajšej práce

Potrebou sebarealizácie

55%

44%

Fyzická osoba Právnická osoba


83

poradenstva a bez pomoci). S touto odpoveďou súhlasilo až 25% súčasných podnikateliek.

Zaujímavé by bolo zistiť, či o pomoci, ktorá v jednotlivých regiónoch existuje, alebo

existovala, nevedeli, alebo v čase keď začínali podnikať, taká pomoc neexistovala.

Treťou najčastejšou odpoveďou bolo, že v začiatkoch podnikania pomáhali najviac iní

podnikatelia/podnikateľky (22%), ale aj, s rozdielom 1% odpovedí, rodičia (21%).

Najmenej odpovedí bolo, že v začiatkoch podnikania pomáhali podnikateľkám záujmové

združenie. Túto odpoveď si vybralo iba 5%.

Graf 81 Pomoc v podnikateľských začiatkoch


Na nasledujúcu otázku, kde sme sa pýtali, s kým respondentky podnikajú, až 70%

podnikateliek uviedlo, že podnikajú samé. S jedným spoločníkom podniká 15%

podnikateliek. Rodinný podnik má 25% podnikateliek. Ostatné možnosti si vybral ako

možnosť odpovede len malý počet podnikateliek. S dvoma a viacerými spoločníkmi podniká

iba 2% podnikateliek a možnosť iné si vybrali dve podnikateľky (1%).

Graf 82 Podnikanie a obchodní partneri


5%

8%

17%

21%

22%

25%

49%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60%

Záujmové združenie

Iné

Priatelia

Rodičia

Iní podnikatelia/iné podnikateľky

Začínala som bez poradenstva a pomoci

Manžel/partner

1%

2%

15%

25%

70%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80%

Iné

S dvoma/viacerými spoločníkmi

S jedným spoločníkm

Máme rodinný podnik

Sama

V súčasnosti podnikám


84

Začínajúce podnikateľky, ktoré sa prieskumu zúčastnili a ktoré pôsobia na trhu

maximálne jeden rok, tvoria 19% respondentiek. Najviac podnikateliek, 44%, pôsobí na trhu 1

- 5 rokov. Viac ako 5 rokov na trhu existuje 37% podnikateliek. Takáto skladba odpovedí je

pozitívna v tom, že podnikateľky už majú nejakú históriu podnikania a zároveň sa vedia

vyjadriť aj k problémom, ktoré na trhu existujú. Za nevýhodu možno považovať to, že

zastúpenie začínajúcich podnikateliek je v porovnaní s ostatnými podnikateľkami nižšie.

Graf 83 Pôsobenie respondentiek na trhu


Prevažná väčšina súčasných podnikateliek však riadi podnik, ktorý nezamestnáva nijakého

zamestnanca, alebo podniká ako malý podnik. To sa ukázalo aj v našom prieskume, kedy

najviac podnikateliek funguje bez zamestnancov (68%), alebo zamestnáva 1 – 9

zamestnancov (27%). 4% podnikateliek uviedlo, že zamestnáva 10 – 49 zamestnancov a 1%

podnikateliek zamestnáva 50 – 249 zamestnancov. Ani jedna podnikateľka nepôsobí ako

veľký podnik s počtom zamestnancov 250 a viac.

Graf 84 Počet zamestnancov


Súčasné trendy v zamestnaní sa prejavujú aj v tom, že zamestnanci už nemajú záujem

dlhodobo pôsobiť na jednom pracovnom mieste a zamestnávatelia v čoraz väčšej miere

využívajú kombinované pracovné miesto, kde sa spája práca v podniku s prácou doma, alebo

sa využíva zdieľané pracovné miesto, pohyblivá pracovná doba, ale aj iné formy kombinovanej

19%

44%

37%

Menej ako 1 rok 1-5 rokov Viac ako 5 rokov

68%

27%

4%0%

Nikoho Do 9 zamestnancov 10-49 zamestnancov 50-249 zamestnancov


85

práce. Tento trend možno badať aj v podnikaní žien, ktoré na otázku kde v súčasnosti

podnikajú, uviedli, že najčastejšie pracujú vo vlastnej prevádzke (52%). Vlastnú prevádzku

ale často kombinujú aj s prácou z domu (41%), rovnako ako s prácou, ktorú vykonávajú

kdekoľvek (31%).

Graf 85 Výkon podnikateľskej činnosti


Pri zostavovaní dotazníka sme predpokladali, že najviac podnikateliek predáva svoje

produkty prostredníctvom internetu, čo sa nám v odpovediach aj potvrdilo a túto možnosť si

vybrala viac ako polovica podnikateliek (57%). Druhá najčastejšia odpoveď bola miernym

prekvapením lebo respondentky uviedli, že výsledok podnikateľskej činnosti predávajú inou

formou. Túto možnosť si vybralo 38%. Odpoveď v kamennej predajni označilo 26%

podnikateliek a výsledky podnikateľskej činnosti predávané prostredníctvom

sprostredkovateľa si vybralo 16% respondentiek.

Graf 86 Predaj produktov


Otázkou kde sa nachádza sídlo podnikania, sme zisťovali, či podnikateľky zakladajú

podniky v kraji, kde aj bývajú, alebo v inom kraji. Podľa predpokladov, rozdiely medzi

bydliskom a sídlom podnikania boli minimálne. Rovnaký počet podnikateliek býva a pôsobí

v Banskobystrickom a Žilinskom kraji. V Prešovskom a Trenčianskom kraji má menej

podnikateliek sídlo ako bydlisko. V ostatných štyroch krajoch je počet podnikateliek so sídlom

41%

52%

31%

Doma Vo vlastnej prevádzke Kdekoľvek

57%

26%

16%

38%

Prostredníctvom internetu V kamennej predajni

Pomocou sprostredkovateľa Inou formou


86

vyšší ako počet podnikateliek, ktoré v týchto krajoch bývajú. Tieto rozdiely sú od 1 (Nitriansky

kraj), maximálne po 4 podnikateľky v Trnavskom kraji.

Graf 87 Podnikateľské sídlo


Otázka číslo 16 bola zameraná na rozsah podnikania žien a pýtali sme sa, kde sa nachádzajú

klienti podnikateliek. V roku 2015 Trend zverejnil informácie, ktoré sa týkali podnikania žien

na Slovensku. V článku sa uvádzalo, že podnikateľky sa po úspešnom naštartovaní svojho

podnikania zamerajú na samotné podnikanie a prestanú inovovať a ani neposúvajú svoje

podnikanie ďalej do zahraničia.16 Za 4 roky, od kedy sa prieskum realizoval, sa viac vecí

zmenilo. Rovných 50% respondentiek, ktoré sa prieskumu v roku 2019 zúčastnilo, uviedlo, že

svoje produkty predávajú na celom Slovensku. 21% podnikateliek realizuje svoju produkciu

na zahraničných trhoch. Ostatné odpovede sú takmer vyrovnané a iba 7% podnikateliek

ponúka svoju produkciu len v meste/obci, kde podnikajú. Možno teda povedať, že

podnikateľky sa vo všeobecnosti nesústredia len na región, kde žijú alebo podnikajú, ale snažia

sa svoju produkciu distribuovať v širšom rozsahu.

Širší rozsah pôsobnosti podnikateliek potvrdili aj podnikateľky, ktoré sa zúčastnili

okrúhleho stola realizovaného v Banskej Bystrici a ktoré uviedli, že obrovský prínos pre

podnikanie bolo rozšírenie internetu a možnosť predaja prostredníctvom neho.

16 Makarová, X. 2015. Aká je slovenská podnikateľka a prečo to často do troch rokov zabalí. Dostupné:

https://www.etrend.sk/podnikanie/aka-je-slovenska-podnikatelka-a-preco-to-casto-do-troch-rokov-zabali.html

12%

15%

13%

12%14%

13%

10%

11%

BA BB KE NR PO TN TT ZA



87

Graf 88 Klienti respondentiek


Okrem toho, že sme chceli vedieť, aké veľkostné kategórie podnikov respondentky majú

podľa počtu zamestnancov, túto otázku sme ešte doplnili aj otázkou o veľkosti podniku podľa

obratu. Takmer 93% podnikateliek uviedlo, že podľa obratu je ich podnik malým podnikom.

77% podnikateliek má ročný obrat maximálne v sume 50 000 €. V sume 50 001 – 150 000€

sa pohybuje 16% respondentiek. 4% podnikateliek dosahuje ročný obrat 150 001 – 500 000 €.

Ročný obrat 500 001 – 1 000 000 € dosahujú 2% opýtaných a 1 000 001 – 2 000 000 €

dosahuje 1% opýtaných. Vyššie obraty dosahuje v každej kategórii jedna podnikateľka.

Graf 89 Ročný obrat respondentiek


Tretia skupina otázok bola zameraná na predmet podnikania. Okrem uzavretých otázok

mohli respondentky odpovedať aj voľne, čím sme dopĺňali uzavreté odpovede.

Motivačné faktory ku podnikaniu môžu mať push, alebo pull charakter. Za push faktory

môžeme považovať hlavne tie, ktoré podnikateľky „nútia“ začať podnikať. Možno medzi ne

zaradiť napríklad nenájdenie vhodného pracovného miesta, nízku mzdu, ale môže to byť

7%

14%

14%

15%

21%

50%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60%

Meste/obci, kde podnikáte

Kraji, ktorom podnikáte

Viacerých krajoch SR

Okrese, v ktorom podnikáte

Zahraničí

Celom území SR

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90%

50 000 001 a viac €

10 000 001-50 000 000€

2 000 001-10 000 000€

1 000 001-2 000 000€

500 000-1 000 000€

150 001-500 000€

50 001-150 000€

Menší alebo rovný 50 000€


88

napríklad aj nutnosť prevziať podnik. Pull faktory sú také, prostredníctvom ktorých je

podnikateľka priťahovaná k podnikaniu, napríklad sebarealizácia, splnenie vlastných nápadov,

dokázať niečo sebe alebo okoliu... Bez ohľadu na to, či ide o podnikanie žien alebo mužov,

mali by prevažovať pull faktory. Podnikateľky, ktoré dotazník vyplnili uvádzali v najväčšej

miere dôvod začatia podnikania to, že v zamestnaní neboli spokojné (35%), čo by sme ale

skôr zaradili medzi push faktory. V tesnom závese však podnikateľky uviedli jednoznačne pull

faktor – videla som nové príležitosti na trhu (34%). Do prvej trojky najčastejších odpovedí

môžeme zaradiť aj odpoveď nápad na podnikanie som získala z okolia, čo si vybralo 21%

podnikateliek.

Na druhej strane za faktory, ktoré pri začiatku podnikania podnietili najmenší počet

podnikateliek, bolo prevzatie rodinného podniku (3%), ale aj odpoveď mala som

nedostatok financií, čo uviedlo 11% podnikateliek.

Graf 90 Podnety k podnikaniu


Nielen v histórii, ale aj súčasné ženy, ktoré sa v podnikaní presadili, pôsobia predovšetkým

v službách. Potvrdili to aj podnikateľky, ktoré vyplnili dotazník. Najviac podnikateliek

podniká v ostatných službách (60%). Za týmto odvetvím nasleduje obchod (25%) a v tesnom

závese obchodné služby (21%).

Najmenej podnikateliek z nášho prieskumu pôsobí v oblasti doprava a informácie a

pôdohospodárstvo (po 1%), priemysel (4%) a stavebníctvo (5%).

3%

11%

12%

18%

19%

21%

34%

35%

0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% 35% 40%

Prevzala som rodinný podnik

Mala som nedostatok financií

Vyštudovala som daný odbor počas podnikania

Iné

Videla som malú konkurenciu a možnosť novéhorozvoja

Nápad na podnikanie som získala z okolia

Videla som nové príležitosti na trhu

Nebola som spokojná v zamestnan


89

Graf 91 Predmet podnikania


Aj keď podľa odpovedí by sa mohlo zdať, že podnikanie žien je viac-menej jednotvárne

a sústredené najmä do troch odvetví, keď sme požiadali podnikateľky o bližšiu špecifikáciu

predmetu podnikania, len v málo prípadoch sa predmet podnikania opakoval. Podnikateľky sa

venujú mnohým aktivitám, ktoré sú na trhu žiadané. Vo viacerých prípadoch ide o originálne

nápady s malou alebo žiadnou konkurenciou. Z mnohých odpovedí (odpovedalo 221

podnikateliek), uvádzame aspoň niektoré podnikateľské nápady. Viackrát boli ako predmet

podnikania uvedené administratívne činnosti, účtovníctvo, architektúra, jazykové kurzy,

materská škola, finančné služby, fotografovanie, koučing a kozmetické služby, pedikúra,

marketing, odevná výroba. Viaceré podnikateľky sa zaoberajú poskytovaním osobných služieb

zameraných na udržanie si mladosti a dobrého výzoru, ale aj služby typu wellnes, spa, prírodnú

kozmetiku, fyzioterapiu, intuitívnu kanceláriu - projekt pre zdravý životný štýl v sedavom

zamestnaní, služby v oblasti vizáže, jogy, tetovania ale aj vzdelávania a rozvoja. Tretia skupina

žien je zameraná na produkty typu hand-made, napríklad digitálna maľba a ilustrovanie,

fantasy ilustrovanie, tvorba grafiky do počítačových a stolných hier, ilustrovanie kníh, výroba

veselých rúšok a operačných čiapok, výroba šperkov z drahých kovov a drahých kameňov,

ručná výroba luxusných kabátov s výšivkou drahých kameňov, výroba tradičnej modranskej

majoliky, ale napríklad aj pekárenstvo a cukrárenské výrobky, niektoré špecializované na

bezlepkovú produkciu. Pestrosť predmetu podnikania sa v podnikaní žien nedá obmedziť a už

vo výbere podnikania sa ženy snažia odlíšiť od reálnej alebo aj potenciálnej konkurencie.

Možnosť viacerých odpovedí mali podnikateľky aj pri otázke, prečo sa rozhodli podnikať

práve v tom odvetví, v ktorom podnikajú. To, že podnikateľky sú ovplyvňované viacerými

faktormi sa prejavilo aj v tom, že podnikateľky sa ani v jednej odpovedi nezhodli tak, aby bol

počet odpovedí rovný alebo vyšší ako 50%. Najviac odpovedí bolo v možnosti videla som

možnosť uplatnenia sa na trhu (40%). Za touto odpoveďou nasledovala možnosť od malička

som inklinovala k tomu, čo robím (35%). 30% respondentiek sa zhodlo na odpovedi videla

som príležitosť na trhu.

Na opačnom konci, s najmenším počtom odpovedí sa nachádzajú možnosti na trhu je/bola

v čase vstupu na trh malá konkurencia (12%) a iné (13%), ako aj nápad na podnikanie

som získala z okolia (17%).

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

1%4% 5%

25%21%

1%7%

60%


90

Graf 92 Dôvody na podnikanie v danom odvetví


V nasledujúcej otázke však došlo medzi podnikateľkami ku zhode. Na otázku v súčasnosti

vás v podnikaní motivuje..., si podnikateľky vybrali odpovede možnosť sebarealizácie (69%),

nezávislosť a samostatné rozhodovanie (68%) a možnosť organizovať si čas a zarobiť

financie (53%).

Možnosti s najmenším počtom odpovedí boli okrem možnosti iné (5%), aj možnosť

spolupráca s inými podnikateľmi/podnikateľkami (16%) a zaujímavé, aj finančný úspech

(18%).

Graf 93 Súčasnou motiváciou k podnikaniu je...


Jedným zo súčasných trendov v školstve je, že žiaci, študenti ukončia vzdelanie na strednej,

alebo na vysokej škole a následne vykonávajú pracovné činnosti v iných odboroch, ako

vyštudovali. Tento trend má nielen negatíva, ale niekedy môže pôsobiť aj ako pozitívny faktor,

kedy vedomosti jednej oblasti môžu pomôcť v rozvoji inak získaných vedomostí vedomosti.

Zároveň je súčasný svet taký prepojený, že celoživotné vzdelávanie je nutnosťou nielen

12%

13%

17%

28%

30%

35%

40%

0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% 35% 40% 45%

Na trhu je/bola v čase vstupu na trh malá konkurencia

Iné

Nápad na podnikanie som získala z okolia

Daný odbor som vyštudovala

Videla som príležitosť na trhu

Od malička som inklinovala k tomu, čomu sa v podnikanívenujem

Videla som možnosť uplatnenia sa na trhu

5%

16%

18%

23%

37%

53%

68%

69%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80%

Iné

Spolupráca s inými podnikateľmi/podnikateľkami

Finančný úspech

Jedinečnosť môjho podnikania

Podnikanie ma baví

Možnosť organizovať si čas a zarobiť peniaze

Nezávislosť a samostatné rozhodovanie

Možnosť sebarealizácie


91

u zamestnancov, ale aj u podnikateľov. Preto sme sa podnikateliek pýtali, či predmet

podnikania súvisí so získaným vzdelaním.

Ak sa pozrieme na odpoveď áno, môj predmet podnikania súvisí s vyštudovaným

odborom, tak iba 37% podnikateliek súhlasilo s touto odpoveďou. Ak však k tejto odpovedi

prirátame aj odpoveď čiastočne, čo si vybralo 28% podnikateliek, potom až 65%

respondentiek uviedlo, že vyštudovaný odbor súvisí úplne alebo čiastočne s tým, čo majú

vyštudované. 35% podnikateliek uvádza, že ich podnikanie nesúvisí s tým, čo majú

vyštudované.

Graf 94 Súvis predmetu podnikania a vyštudovaného odboru


Bez ohľadu na to, či podnikateľky v odbore, v ktorom podnikajú, majú alebo nemajú

vzdelanie, majú záujem o rozličné kurzy a vzdelávanie. Vo veľkej miere sa celoživotné

vzdelávanie medzi podnikateľkami na Slovensku realizuje, čo sa potvrdilo aj na odpovediach

respondentiek.

61,2% podnikateliek uviedlo, že pred alebo počas podnikania absolvovali nejaký kurz

alebo kurzy. 27,7% neabsolvovalo žiaden kurz, ale chceli by nejaký jeden alebo viac kurzov

absolvovať. Iba 11,2% podnikateliek uviedlo, že žiaden kurz neabsolvovali a ani o žiaden

kurz nemajú záujem.

Graf 95 Záujem o podnikateľské kurzy


37%

35%

28%

Áno Nie Častočne

61%

28%

11%

Áno Nie, ale chcela by som Nie, ani by som nechcela


92

Na predchádzajúcu otázku nadväzovala otvorená otázka, v ktorej respondentky mohli

uviesť, akých kurzov sa už zúčastnili, alebo o aké kurzy majú záujem. Na otázku sme získali

200 odpovedí. Podnikateľky sa zúčastnili kurzov zameraných na osobnostný rozvoj

podnikateliek, koučing, mentoring. Druhú silnú skupinu odpovedí tvorili kurzy zamerané

predovšetkým na online marketing, manažment, ale aj kurzy určené začínajúcim

podnikateľom. Treťou veľkou skupinou kurzov boli odborne zamerané kurzy, ktoré súviseli

s predmetom podnikania a jazykové kurzy. No podnikateľsky uvádzali aj iné druhy kurzov,

napríklad univerzitu tretieho veku, ale aj to, že v oblasti, v ktorej podnikajú majú dostatok

zručností a skúseností, alebo že na absolvovanie kurzov nemajú dostatok času.

V súvislosti s prieskumom realizovaným v roku 2013 môžeme doplniť, že potenciál pre

vzdelávania je u žien veľký. Podnikateľky zvyčajne absolvujú viacero kurzov počas celej doby

svojho pôsobenia, teda pred začiatkom podnikania aj počas jeho existencie a aj preto patria

k náročnejším frekventantkám. S počtom absolvovaných kurzov získavajú

podnikateľky bohatšiu skúsenosť vo vzdelávacích aktivitách rôzneho druhu, preto ďalšie

ponúkané kurzy musia zodpovedať istej kvalite a prinášať nové veci17.

Slovenskí podnikatelia sú každý deň konfrontovaní nielen s konkurenciou,

spolupracujúcimi podnikmi, zákazníkmi a dodávateľmi, ale aj s administratívou, legislatívou

a rôznymi úradmi. To, že podnikateľské prostredie na Slovensku nie je ideálne, je viditeľné aj

na pravidelných aktivitách Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorá zverejňuje index

podnikateľského prostredia, ale na medzinárodne zostavovaných rebríčkoch

konkurencieschopnosti. Preto sme sa pýtali, čo podnikateľky v súčasnosti považujú za najväčší

problém v podnikaní. Medzi tri najčastejšie sa vyskytujúce odpovede považovali podnikateľky

legislatívu (70%), byrokraciu (58%) a dane (35%). Medzi najmenej sa opakujúce problémy

v podnikaní považujú podnikateľky iné dôvody (7%), konkurenciu (10%) a obchodných

partnerov (12%).

Medzi málo časté problémy v podnikaní však uvádzajú podnikateľky aj skutočnosť, že

majú nedostatok kvalifikovaných zamestnancov (20%), ale aj problémy so zákazníkmi,

lebo ich nevedia získať (21%).

Graf 96 Najväčšie problémy podnikania


17 Podnikanie žien v prihraničnom regióne. Združenie žien v podnikaní. ISBN 978-80-068874-2-4.

7%

10%

12%

20%

21%

30%

35%

58%

70%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80%

Iné

Konkurencia

Obchodní partneri

Nedostatok kvalifikovaných zamestnancov

Zákazníci

Financie

Dane

Byrokracia

Legislatíva


93

Aj po tejto otázke nasledovala otvorená otázka, kde podnikateľky mohli uviesť svoj názor

na to, či si myslia, že uvedené problémy sa dajú nejakým spôsobom odstrániť, prípadne uviesť

ako sa odstrániť dajú. Na otázku odpovedalo 141 podnikateliek. V odpovediach sa často

vyskytli odpovede, áno, uvedené problémy sa odstrániť dajú, ale časté odpovede boli aj nie,

problémy sa odstrániť nedajú.

Z mnohých návrhov, ktoré podnikateľky uvádzali, jednu skupinu odpovedí, ktoré boli

zamerané do makroekonomickej oblasti, napríklad, skutočnou podporou podnikateľov,

odstránením byrokracie, úpravou daní, legislatívy, odvodového zaťaženia, jednoznačným

stanovením pravidiel, odstránením korupcie, podporou zo strany štátu (finančnou aj

nefinančnou).

Druhá skupina odpovedí bola zameraná viac na podnikateľské prostredie alebo na

komunikáciu medzi podnikateľmi navzájom, prípadne s obyvateľmi. V skupine sa vyskytli

názory, že problémy sa dajú odstrániť napríklad kvalitným poradenstvom, lepším

marketingom, férovým konkurenčným prostredím, lepšou dostupnosťou informácií,

pravidelným vzdelávaním.

V nasledujúcej otázke sme sa podnikateliek pýtali aj to, aké majú plány do budúcnosti. Aj

v tejto odpovedi si mohli respondentky vybrať viac možností. Najviac podnikateliek, ktoré sa

prieskumu zúčastnili, uviedlo, že v budúcnosti plánujú získať viac nových zákazníkov (69%).

Ďalšie odpovede neboli až také početné, ale 40% podnikateliek uviedlo, že by chcelo rozšíriť

svoje podnikanie a 39% podnikateliek by chcelo doplniť/rozšíriť predmet podnikania.

Najmenej odpovedí získali možnosti prepustiť časť zamestnancov, odísť z trhu (1%)

a prevziať rodinný podnik (rovnako 1%). Málo zastúpené boli aj možnosti iné (4%)

a neviem, nemám zatiaľ plán (5%).

Z odpovedí podnikateliek možno usudzovať, že svoju podnikateľskú budúcnosť vidia

pozitívne a sú na ňu pripravené.

Graf 97 Podnikateľská budúcnosť


0%

1%

1%

4%

5%

11%

25%

32%

39%

40%

69%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80%

Prepustiť časť zamestnancov

Plánujem odchod z trhu

Prevziať rodinný podnik

Iné

Neviem, nemám zatiaľ plán

Udržať podnikanie v stave v akom je

Vstúpiť na nový trh/nové trhy

Prijať nových zamestnancov

Doplniť/rozšíriť predmet podnikania

Rozšíriť podnikanie

Získať viac nových zákazníkov


94

Keďže celý prieskum bol zameraný na podnikateľky, dali sme na záver otázku, či sa

podnikateľky stretli s diskrimináciou a to či už pozitívnou alebo negatívnou. Táto odpoveď

bola dobrovoľná a odpovedalo na ňu 240 podnikateliek.

Väčšina podnikateliek (80%) uviedla, že sa s diskrimináciou nestretli. 20% respondentiek

sa s diskrimináciou v podnikateľskom prostredí stretlo, pričom 12% uviedlo, že išlo

o pozitívnu diskrimináciu a 8% že diskriminácia bola prevažne negatívna.

Graf 98 Stretli ste sa s diskrimináciou pri rokovaniach, pracovných stretnutiach?


3.3 Spoločné a rozdielne znaky podnikateliek Slovenska

Cieľom dotazníkového prieskumu bolo na základ odpovedí podnikateliek nájsť spoločné

a rozdielne znaky podnikateliek. Na nájdenie rozdielov sme vybrali 5 triediacich kritérií, podľa

ktorých sme určili početnosť odpovedí na jednotlivé otázky. Početnosť odpovedí sme zisťovali

pomocou kontingenčných tabuliek a tvoria prílohu k dokumentu. Základné triediace kritériá

boli bydlisko v krajoch, bydlisko podľa miesta, vek a vzdelanie respondentiek a právna forma,

v ktorej podnikajú.

Vzhľadom k počtu získaných odpovedí sme pri niektorých triediacich kritériách zlúčili

kritériá do menšieho počtu skupín, čím sme mohli získali relevantnejšie odpovede. Výskumná

vzorka nezodpovedá štatistickému zloženiu podnikateliek, preto výsledky a závery z

prieskumu sa vzťahujú iba na skúmanú vzorku podnikateliek.

3.3.1 Spoločné a rozdielne znaky medzi podnikateľkami SR podľa krajov

Slovensko je pre potreby medzinárodného štatistického porovnávania rozdelené na

jednotlivé úrovne NUTS (La Nomenclature des Unités Territoriales Statistiques). Úroveň

NUTS 3 tvorí 8 krajov, čo však v prípade 243 dotazníkových odpovedí vytvára vysoký rozptyl

odpovedí. Pre štatistické spracovanie spoločných a rozdielnych znakov sme preto využili

vyššiu úroveň NUTS 2, na základe ktorej na Slovensku existujú 4 regióny – Bratislavský

samosprávny kraj, Západné Slovensko, kam patria kraje Trnavský, Trenčiansky

a Nitriansky, Stredné Slovensko s krajmi Žilinský a Banskobystrický a Východné Slovensko

a dvoma krajmi – Prešovským a Košickým.

8%

12%

80%

Áno, prevažne pozitívnou Nie


95

V prvej skupine identifikačných otázok medzi podnikateľkami žijúcimi v jednotlivých

krajoch nevidíme žiadne zásadné rozdiely. Mierne odlišnosti sa vyskytli u podnikateliek

bývajúcich na Východnom Slovensku, kde 40,91% respondentiek uviedlo že je vydatých, čo

zodpovedá aj podnikateľkám žijúcim v ostatných regiónoch Slovenska. Na Východnom

Slovensku ale v rovnakom zastúpení, 40,91% respondentiek uviedlo aj to, že sú slobodné.

Následne sa to prejavilo aj na počte detí, kde podnikateľky z Východného Slovenska uviedli,

že 43,94% z nich nemá žiadne dieťa, pričom v ostatných regiónoch Slovenska bola najviac

zastúpená odpoveď dve – tri deti (51,19% Západné Slovensko, 48,39% Stredné Slovensko

a 44,44% Bratislavský kraj).

V druhej skupine otázok, ktoré boli zamerané na predmet podnikania a na podporu

podnikania už medzi respondentkami žijúcimi v jednotlivých regiónoch badáme mierne

rozdiely. V otázke s čím bol spojený začiatok podnikania, odpovedali podnikateľky vo

všetkých krajoch zhodne, že s potrebou sebarealizácie. S výnimkou Západného Slovenska,

kde to bolo 59,52% odpovedí, vo všetkých ostatných regiónoch bola početnosť odpovedí

mierne vyššia ako 60%. V tejto otázke si respondentky mohli vybrať tri odpovede. Druhou

najpočetnejšou odpoveďou v BSK, Strednom a Západnom Slovensku bola odpoveď frustrácia

z doterajšej práce. Na Západnom Slovensku sa rovnakým percentom (17,86%) umiestnila aj

odpoveď nenájdením vhodného pracovného miesta, pričom táto možnosť bola druhou

najčastejšou odpoveďou u respondentiek z Východného Slovenska. Frustrácia z doterajšej

práce bola pre podnikateľky na Východe Slovenska treťou najčastejšou odpoveďou s len

mierne nižším percentuálnym zastúpením ako nenájdením vhodného pracovného miesta.

Treťou najčastejšou odpoveďou boli v BSK materská dovolenka a nedostatočné finančné

ohodnotenie, na Západnom Slovensku materská dovolenka, na Strednom Slovensku

nenájdenie vhodného pracovného miesta.

S výnimkou BSK odpovedali podnikateľky vo všetkých ostatných regiónoch, že

v začiatkoch podnikania im pomáhal najčastejšie manžel/partner. V BSK podnikateľky vo

viac ako 60% uviedli, že začínali bez poradenstva a pomoci. Na druhé najpočetnejšie miesto

sa v BSK zaradil manžel/partner a s rovnakým percentom (35,48%) aj iní podnikatelia/iné

podnikateľky. Druhú najčastejšiu pomoc našli vo svojich začiatkoch podnikateľky na

Západnom a Východnom Slovensku u rodičov a na Strednom Slovensku u iných

podnikateľov/podnikateliek. Najmenej odpovedí, s výnimkou Stredného Slovenska, kde to

bolo až 14,52%, vo všetkých ostatných regiónoch pod 10% získala odpoveď, v začiatkoch

podnikania im pomáhalo záujmové združenie. Pod 10% sa nachádzala už len odpoveď iné na

Západnom Slovensku.

Mierny rozdiel medzi BSK a ostatými regiónmi Slovenska sa vyskytol aj v otázke, kde sme

sa pýtali, kde podnikateľky vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť. Kým respondentky vo

všetkých regiónoch najčastejšie uviedli, že vo vlastnej prevádzke (od 45,16% po 58,33%),

podnikateľky v BSK ju vykonávajú prevažne doma (54,84%).

To, že podnikateľky ponúkajú svoje produkty nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí je

zjavné aj z odpovedí na otázku, kde sa nachádzajú klienti podnikateliek. Upozornili by sme iba

na tie lokality, ktoré boli v odpovediach najmenej zastúpené. Pre podnikateľky v BSK sa pod

10% odpovedí nachádzali všetky odpovede na území menšom ako je SR, teda okres, kde

podnikajú a rovnako aj mesto a kraj, prípadne viaceré kraje kde podnikajú. U podnikateliek

na Západnom Slovensku sa najmenej odpovedí sústredilo do možnosti mesto/obec, kde

podnikám. Podnikateľky na Strednom Slovensku najmenej uviedli, že podnikajú v meste/obci

kde podnikajú, ale aj v okrese, kde podnikajú. Na Východnom Slovensku bolo zhodne 7,58%


96

odpovedí sústredených do mesta/obce, kde podnikajú, ale aj kraj, v ktorom podnikajú a menej

ako 10% odpovedí bolo aj v možnosti viaceré kraje SR.

Rovnako aj v tretej skupine otázok zameraných predovšetkým na predmet podnikania sa

medzi respondentkami vyskytli len malé rozdiely. V otázke čo Vás viedlo k podnikaniu,

podnikateľky v BSK odpovedali, že nebola som spokojná so zamestnaním (45,16%),

podnikateľky na Západnom Slovensku uvádzali najčastejšie videla som nové príležitosti na

trhu (36,90%). Podnikateľky na Strednom a Východnom Slovensku uviedli oba tieto dôvody

najčastejšie a získali najväčšie percento odpovedí. Druhá najpočetnejšia odpoveď v BSK bola

videla som malú konkurenciu a možnosť nového rozvoja, ktorá spolu s odpoveďou videla

som nové príležitosti na trhu získali zhodné percentuálne zastúpenie 22,58%.

U podnikateliek na Západnom Slovensku bola druhou najčastejšou odpoveďou nebola som

spokojná v zamestnaní, na Strednom Slovensku videla som malú konkurenciu a možnosť

nového rozvoja a u podnikateliek na Východnom Slovensku nápad na podnikanie som

získala z okolia.

Najmenej odpovedí získali možnosti prevzala som rodinný podnik, čo neuviedla ani jedna

podnikateľka z BSK a zo Západného Slovenska. Ak by to mali byť možnosti, ktoré

zaznamenali aspoň nejaké odpovede, tak to v oboch regiónoch bola možnosť mala som

nedostatok financií (9,52% Západné Slovensko a 16,13% BSK). Na Strednom Slovensku bolo

najmenšie percento odpovedí sústredených do možnosti vyštudovala som daný odbor (6,45%)

a na Východnom Slovensku do možnosti prevzala som rodinný podnik (6,06%).

Dôvody pre podnikanie v danom odvetví boli pre podnikateľky vo všetkých regiónoch

takmer identické. S výnimkou podnikateliek na Východnom Slovensku bolo najviac odpovedí

pri možnosti videla som možnosť uplatnenia sa na trhu. Podnikateľky z Východného

Slovenska uviedli, že dôvodom pre to, aby začali podnikať bolo, že od malička inklinovali

k tomu, čomu sa v podnikaní venujú. Druhou najčastejšou odpoveďou bola pre podnikateľky

z BSK možnosť daný odbor som vyštudovala (41,94%), u podnikateliek na Západnom

Slovensku od malička som inklinovala k tomu, čomu sa v podnikaní venujem. Pre

podnikateľky na Strednom Slovensku bola druhým najčastejší dôvodom na začiatok

podnikania v danom odbore príležitosť, ktorú videli na trhu a u podnikateliek na

Východnom Slovensku zvíťazila ako druhá možnosť to, že videli možnosť uplatnenia sa na

trhu.

Pri motivácii v podnikaní v súčasnosti sa podnikateľky naprieč regiónmi zhodli a za tri

najpočetnejšie odpovede určili možnosť sebarealizácie, možnosť organizovať si čas

a zarobiť peniaze a nezávislosť a samostatné rozhodovanie. Rozdielne bolo iba poradie

odpovedí. Podnikateľky v BSK a na Západnom Slovensku uviedli poradie odpovedí

nezávislosť a samostatné rozhodovanie, potom možnosť sebarealizácie a nakoniec možnosť

organizovať si čas a zarobiť peniaze, pre podnikateľky na Strednom a Východnom Slovensku

bolo poradie odlišné. Na prvé miesto uviedli možnosť sebarealizácie, potom nezávislosť

a samostatné rozhodovanie a na treťom mieste sa zhodli s podnikateľkami v ostatných

regiónoch – možnosť organizovať si čas a zarobiť peniaze.

Za najmenšiu motiváciu považujú podnikateľky vo všetkých regiónoch Slovenska finančný

úspech. Podnikateľky v BSK a na Strednom Slovensku uviedli túto odpoveď spolu

s odpoveďou jedinečnosť môjho podnikania ako najmenej motivujúcu. Pre podnikateľky na

Západnom a Východnom Slovensku je najmenej motivujúcim faktorom v podnikaní

spolupráca s inými podnikateľmi a finančný úspech. Na Východnom Slovensku sa k tomu ešte

pridáva aj jedinečnosť môjho podnikania (spolu s finančným úspechom získali každá odpoveď

po 27,27%)


97

Naopak, pri otázke, či predmet podnikania súvisí s odborom, ktorý majú podnikateľky

vyštudovaný, sa zhodli respondentky iba v BSK a na Východnom Slovensku, kde odpovedali

zhodne áno (BSK 61,29%, Východné Slovensko 39,39%). Podnikateľky na Západnom

Slovensku uviedli, že predmet ich podnikania nesúvisí s vyštudovaným odborom (46,43%)

a u podnikateliek na Strednom Slovensku súvisí ich predmet podnikania s vyštudovaným

odborom čiastočne (38,71%).

Aj keď sa podnikateľky vo všetkých regiónoch zhodli na tom, že spoločne ich trápi najmä

legislatíva a byrokracia, na druhej strane boli odpovede, pri ktorých nedosiahlo percento

odpovedí ani 10%. Medzi tieto odpovede patrí v BSK okrem odpovede iné aj obchodní

partneri, na Západnom Slovenku aj konkurencia (1,19%), na Strednom Slovensku rovnako ako

v BSK obchodní partneri a na Východnom Slovensku trápi podnikateľky všetko. Pod 10%

odpovedí ostala iba možnosť iné.

Posledná otázka, kde sa medzi podnikateľkami v regiónoch vyskytli mierne rozdiely sa

týkala toho, aké majú do budúcnosti ambície. Všetky podnikateľky zhodne uviedli, že chcú

získať viac nových zákazníkov. Na druhom mieste bolo medzi podnikateľkami BSK a na

Západnom Slovensku rozšíriť podnikanie (nové stroje, technológie, vyššia produktivita...),

u podnikateliek na Strednom a Východnom Slovensku to bolo doplniť/rozšíriť predmet

podnikania.

Napriek tomu, že podnikateľky uviedli, že sa s diskrimináciou podľa pohlavia nestretli, pri

pohľade na druhú najčastejšou odpoveď vidíme, že v BSK sa podnikateľky stretli prevažne

s negatívnou diskrimináciou, a to až v 16,13%, naopak podnikateľky v ostatných častiach

Slovenska sa stretli prevažne s pozitívnou diskrimináciou a na Východnom Slovensku to bolo

až 19,70%.

V ostatných otázkach sa podnikateľky napriek regiónmi zhodovali a rozdiely medzi

výberom odpovedí boli minimálne.

3.3.2 Spoločné a rozdielne znaky medzi podnikateľkami SR podľa bydliska

Tak ako v prípade hľadania spoločných a rozdielnych znakov medzi podnikateľkami

Slovenska, tak aj pri bydlisku sme jednotlivé odpovede zlúčili a následne vykonali analýzu

podnikateliek z pohľadu malého mesta, kde sme zahrnuli odpovede dedina a malé mesto,

ďalšiu skupinu tvorilo mesto ako také a do tretej skupiny sme zahrnuli veľké mesto

a metropolu.

Medzi podnikateľkami Slovenska z pohľadu ich bydliska neboli medzi zúčastnenými

respondentkami zásadné rozdiely. Prvý výraznejší rozdiel medzi podnikateľkami sa prejavil

pri otázke Váš začiatok podnikania bol spojený s... Aj keď medzi podnikateľkami zvíťazila

odpoveď, že začiatok podnikania bol spojený s potrebou sebarealizácie, mierne rozdiely sa

prejavili v usporiadaní druhej a tretej najčastejšej odpovede. Kým v malom meste to bolo

spojené s materskou dovolenku a nedostatočným finančným ohodnotením (zhodne po

20,45%), na treťom mieste bola frustrácia z doterajšej práce. V meste a veľkom meste bola

na druhom mieste frustrácia z doterajšej práce na treťom mieste nenájdenie vhodného

pracovného miesta.

Zaujímavý je aj pohľad na odpovede na otázku, kto podnikateľkám pomáhal v začiatkoch

podnikania. Najčastejšia odpoveď bola bez ohľadu na bydlisko odpoveď manžel/partner.

Druhou najčastejšou odpoveďou boli vo veľkom meste iní podnikatelia/iné podnikateľky,


98

v malom meste a meste boli druhou najčastejšou odpoveďou začínala som bez poradenstva

a pomoci.

Hoci podľa početnosti odpovedí podnikateliek patria záujmové združenia na jedno

z posledných miest, kto pomáhal začínajúcim podnikateľkám v začiatkoch, percentuálne

zastúpenie podnikateliek podľa bydliska je v tejto odpovedi rozdielne. Najmenší podiel

odpovedí získali záujmové združenia vo veľkých (1,96%) a malých (3,41%) mestách. Mierne

pozitívnejší je ich podiel v mestách, kde 6,73% podnikateliek uviedlo, že v začiatkoch

podnikania im pomáhalo záujmové združenie.

Aj v tretej skupine odpovedí zameraných na predmet podnikania boli rozdiely medzi

podnikateľkami veľmi malé. Väčšinou sa odpovede odlišovali len poradím v akom boli

jednotlivé odpovede zastúpené.

Hneď v prvej otázke z tejto skupiny, kde sme sa podnikateliek pýtali, čo ich viedlo

k podnikaniu, boli odpovede síce rovnaké, ale na prvom mieste pre podnikateľky žijúce v malo

meste to bola odpoveď videla som nové príležitosti na trhu a s miernym odstupom

nasledovala odpoveď nebola som spokojná v zamestnaní. Pri podnikateľkách bývajúcich

v meste alebo veľkomeste bola preferencia odpovedí opačná.

Najmenej odpovedí uviedli podnikateľky bez ohľadu na to, kde bývajú, pri možnosti

prevzala som rodinný podnik. U podnikateliek bývajúcich v meste a veľkomeste to neboli ani

2%, v malom meste sa odpoveď dostala na hodnotu 5,68%. Rovnako v malom meste sa pod

10% umiestnili aj odpovede vyštudovala som daný odbor (9,09%) a rovnako aj odpoveď mala

som nedostatok financií.

Rovnako v prípade otázky do akého odvetvia patrí predmet podnikania podnikateliek, sa

zhodne bez ohľadu na veľkosť bydliska zhodli na odpovedi ostatné služby. Na druhom mieste

u podnikateliek bývajúcich v malom meste bol obchod, vo veľkom meste obchodné služby

a v meste získali obe odpovede rovnaké percentuálne zastúpenie 21,15%.

Dôvodom prečo sa podnikateľky rozhodli pre podnikanie, bol u všetkých podnikateliek

jednoznačný – videla som možnosť uplatnenia sa na trhu. Na druhé miesto podnikateľky

žijúce v malom meste uviedli, že daný odbor vyštudovali, v meste a veľkom meste to bola

odpoveď od malička som inklinovala k tomu, čomu som sa v podnikaní venujem.

Pri odpovedi na otázku, čo podnikateľky v súčasnosti v podnikaní motivuje patrili u

podnikateliek v malom meste na prvom mieste možnosť sebarealizácie, pre podnikateľky

v meste to bola nezávislosť a samostatné rozhodovanie a u podnikateliek vo veľkomeste

získali obe možnosti rovnaké percento odpovedí.

Iba podnikateľky bývajúce vo veľkomeste odpovedali, že medzi vyštudovaným odborom

a predmetom podnikania je súvislosť. Podnikateľky bývajúce v malom meste a v meste

uviedli, že predmet podnikania nesúvisí s vyštudovaným odborom.

Poslednou otázkou, kde sa podnikateľky mierne odlišovali boli ambície, ktoré majú

v podnikaní do budúcna. Kým všetky chceli jednoznačne získať viac nových zákazníkov,

podnikateľky v malom meste a v meste dali na druhé miesto odpoveď rozšíriť podnikanie

(nové stroje, technológie, vyššia produktivita...), podnikateľky vo veľkom meste uviedli na

druhom najpočetnejšom mieste že chcú doplniť/rozšíriť predmet podnikania.

Najmenej časté odpovede, na ktoré odpovedalo menej ako 10% podnikateliek boli viaceré.

Prepustiť časť zamestnancov sa chystá necelé percento podnikateliek, ktoré bývajú v meste.


99

Malý počet podnikateliek v malom meste a veľkomeste plánuje odchod z trhu, čo však

neplánuje ani jedna podnikateľka bývajúca v meste. Rovnaké početná bola aj možnosť

odpovede prevziať rodinný podnik. Viac podnikateliek uviedlo, že čo sa týka budúcnosti, nemá

zatiaľ plán (3,85% mesto, 3,92% veľké mesto a až 5,68% malé mesto).

3.3.3 Spoločné a rozdielne znaky medzi podnikateľkami SR podľa veku

V dotazníku boli podnikateľky rozdelené podľa veku do šiestich vekových kategórií

s odstupom 10 rokov. Tak ako v prípade predchádzajúcich odpovedí, aj v tomto prípade sme

spojili jednotlivé kategórie a vytvorili tri skupiny podnikateliek podľa veku – 18 – 29 rokov;

30 – 49 rokov; 50 a viac rokov. Následne sme vyhodnocovali dotazníkové odpovede vzhľadom

k týmto vekovým skupinám.

Rovnako ako v predchádzajúcich vyhodnoteniach, ani tu sa medzi podnikateľkami nenašli

zásadné rozdiely, ktoré by vyplývali z veku. V odlišnostiach sa odrážajú skôr vonkajšie,

ekonomické a spoločenské podmienky, ktoré podnikanie žien ovplyvňovali. Preto ani

neprekvapí, že vo veku 18 – 29 rokov bola prevažná väčšina podnikateliek (76,92%) slobodná

a nemala žiadne deti (82,69%). Možno zaujímavejšie sa zdá byť to, že len podnikateľky vo

veku 30 – 49 rokov podnikajú v mierne vyššej miere ako právnické osoby (51,59%).

V ostatných vekových kategóriách uviedli podnikateľky vo viac ako 67%, že podnikajú ako

fyzické osoby.

V skupine otázok zameraných na podnikanie a podporu podnikania uviedli podnikateľky

spoločne, že začiatok podnikania bol spojený s potrebou sebarealizácie. Na druhom

najpočetnejšom mieste medzi podnikateľkami vo veku 18 – 29 rokov bol začiatok podnikania

spojený s ukončením školy a u podnikateliek vo veku 30 rokov a viac to bola frustrácia

z doterajšej práce.

Rozvoj podnikania na Slovensku je vidieť na početnosti odpovedí na otázku, kto

podnikateľkám pomáhal na začiatku ich podnikania. Ak opomenieme prvé najpočetnejšie

miesto, ktorým je manžel/partner, potom u podnikateliek vo veku 18 – 29 rokov sú na druhom

mieste iní podnikatelia/iné podnikateľky. Podnikateľky vo veku 30 a viac rokov uviedli, že

začínali bez poradenstva a pomoci (vo veku 30 – 49 rokov 26,75%, ale vo veku 50 a viac

rokov až 38,24%). Zároveň túto možnosť uviedli počtom odpovedí podnikateľky vo veku 18 –

29 rokov až na piatom mieste.

Najmenej odpovedí bolo vo všeobecnosti pri možnosti, že v začiatkoch podnikania

pomáhali ženám záujmové združenia. Pri podnikateľkách vo veku 30 – 49 rokov to bolo 3,18%,

vo veku 50 a viac rokov to bolo 5,88% (rovnako ako odpoveď priatelia) a u najmladších

podnikateliek to bolo až 7,69% podnikateliek.

Aj v nasledujúcich dvoch odpovediach sa prejavuje časový vývoj, ktorým prešlo

podnikanie na Slovensku. Kým podnikateľky vo veku 18 – 29 rokov uviedli, že podnikateľskú

činnosť vykonávajú predovšetkým doma (51,92%) a na druhom najpočetnejšom mieste je

kdekoľvek (40,38%), podnikateľky vo veku 30 rokov a viac na prvé miesto určili, že

podnikateľskú činnosť vykonávajú predovšetkým vo vlastnej prevádzke. U týchto

podnikateliek bola na druhom mieste odpoveď, že podnikateľskú činnosť vykonávajú doma.

Výsledok podnikateľskej činnosti žien predávajú podnikateľky vo veku 18 – 49 rokov

prostredníctvom internetu (viac ako 60% v každej skupine žien), pričom ženy vo veku 50

a viac rokov predávajú svoju produkciu predovšetkým inou formou (52,94%). Iná forma

predaja, na výstavách, veľtrhoch, príležitostný predaj... bola druhá najčastejšia odpoveď


100

u podnikateliek vo veku 18 – 29 rokov. U podnikateliek vo veku 30 – 49 rokov sa na druhom

mieste umiestnil predaj v kamennej predajni (30,57%) a u podnikateliek vo veku 50 a viac

rokov to bol predaj pomocou sprostredkovateľa (23,53%).

Dôvody, ktoré viedli podnikateľky k tomu, aby začali podnikať boli vo vekových

kategóriách rozdielne. U podnikateliek vo veku 18 – 29 rokov bolo poradie odpovedí

nasledovné – videla som nové príležitosti na trhu, nápad na podnikanie som získala

z okolia a videla som malú konkurenciu na trhu a možnosť nového rozvoja. Pre

podnikateľky vo veku 30 – 49 rokov na prvom mieste bola odpoveď nebola som spokojná

v zamestnaní. Na druhé miesto sa tak dostala odpoveď videla som nové príležitosti na trhu

a na treťom odpoveď nápad na podnikanie som získala z okolia. Pre podnikateľky vo veku 50

a viac rokov bola najčastejším dôvodom na začatie podnikania odpoveď videla som nové

príležitosti na trhu, rovnako ako v najmladšej skupine podnikateliek. Ale na druhé miesto sa

dostala odpoveď nebola som spokojná v zamestnaní a s rovnakým percentom odpovedí

(29,41%) to bola odpoveď iné dôvody. Iba podnikateľky vo veku 30 – 49 rokov uviedli, že

dôvodom na podnikanie bolo, že prevzali rodinný podnik. Táto odpoveď bola medzi

respondentkami najmenej zastúpená (5,10%). U podnikateliek vo veku 50 a viac rokov bolo

najmenej odpovedí v možnosti vyštudovala som daný odbor (2,94%) a nápad na podnikanie

som získala z okolia (5,88%). Pre podnikateľky vo veku 18 – 29 rokov bol najmenší dôvod na

podnikanie to, že respondentka mala nedostatok financií (9,62%).

48,08% podnikateliek vo veku 18 – 29 rokov uviedlo, že pre podnikanie v odvetví,

v ktorom sa realizujú, sa rozhodli preto, lebo od malička k tomu inklinovali. Podnikateľky

vo veku 30 a viac rokov sa pre odvetvie v ktorom podnikajú rozhodli preto, lebo videli

možnosť uplatniť sa na trhu. Na druhé miesto zaradili podnikateľky vo veku 18 – 29 rokov

odpoveď videla som možnosť uplatnenia sa na trhu a podnikateľky vo veku 30 – 49 rokov od

malička som inklinovala k tomu, čomu sa v podnikaní venujem. Iba podnikateľky vo veku 50

a viac rokov mali na druhom mieste odpoveď videla som príležitosť na trhu.

To, čo podnikateľky v súčasnosti motivuje je podľa veku mierne odlišné. Kým

u podnikateliek vo veku 18 – 29 rokov je to možnosť sebarealizácie, za ktorou nasleduje

s rovnakým percentom odpovedí odpoveď podnikanie ma baví a možnosť organizovať si

čas a zarobiť si peniaze, pre podnikateľky vo veku 30 a viac rokov je na prvom mieste

nezávislosť a samostatné rozhodovanie. Za touto odpoveďou nasleduje možnosť

sebarealizácie a podnikanie ma baví. Zaujímavé je, že najmenej odpovedí bolo u podnikateliek

vo veku 18 – 49 rokov sústredených do možnosti iné, u podnikateliek vo veku 50 a viac rokov

to bola odpoveď finančný úspech, ktorú si vybralo 5,88% podnikateliek.

Rovnako sa medzi podnikateľkami vyskytli rozdiely v odpovedi na otázku, či predmet

podnikania súvisí s odborom, ktorý majú podnikateľky vyštudovaný. Respondentky vo veku

30 – 49 rokov odpovedali áno (43,31%), vo veku 50 a viac rokov čiastočne (41,18%)

a najmladšie podnikateľky vo veku 18 – 29 rokov odpovedali nie (42,31%).

Veková skladba určila aj rozdielne usporiadanie odpovedí na otázku čo považujú

podnikateľky v súčasnosti za najväčšie problémy podnikania. Pre podnikateľky vo veku 18 –

29 rokov je poradie odpovedí zoskupené nasledovne – byrokracia; legislatíva a dane.

Najmenej problémov im robí konkurencia (3,85%), ale aj obchodní partneri a iné (zhodne po

5,77%). Podnikateľky vo veku 30 – 49 rokov na prvé miesto zaradili legislatívu, po ktorej

nasledovala byrokracia a dane. Naopak najmenej problémov im robia iné dôvody a obchodní

partneri. Podnikateľky vo veku 50 a viac rokov postavili na prvé miesto rovnako ako

podnikateľky vo veku 30 – 49 rokov legislatívu, za ktorou nasledovala byrokracia, ale s veľmi


101

tesným odstupom zákazníci (neviem nájsť zákazníkov...). A najmenej problémov im robí

konkurencia (2,94%) a nedostatok kvalifikovaných zamestnancov (14,71%).

Aj v poslednej otázke, ktorá sa týka ambícií podnikateliek do budúcnosti sa našli mierne

rozdiely v preferenciách odpovedí. Podnikateľky bez rozdielu veku uviedli, že ich najväčšou

ambíciou je získať nových zákazníkov, pričom najsilnejšie sa táto odpoveď prejavila práve

pri podnikateľkách vo veku 50 a viac rokov. Respondentky vo veku 18 – 29 rokov zoradili

ambície do budúcnosti nasledovne. Druhou najviac preferovanou odpoveďou bolo rozšíriť

podnikanie (nové stroje, technológie...), za ktorou nasledovala odpoveď doplniť/rozšíriť

predmet podnikania a prijať nových zamestnancov (obe odpovede zhodne po 36,54%).

Toto je jediná skupina podnikateliek, ktorá na prvé miesta uviedla prijatie nových

zamestnancov. Pre respondentky vo veku 30 – 49 rokov je na druhom mieste rozšírenie

podnikania a na treťom doplniť, rozšíriť predmet podnikania. Najstaršie podnikateľky vo veku

50 a viac rokov dali prednosť doplneniu/rozšíreniu podnikania pred vstupom na nové trhy.

Ak sa pozrieme na to, aké ambície boli najmenej zastúpené, potom u podnikateliek vo veku

18 – 29 rokov to bolo prevziať rodinný podnik a prepustiť časť zamestnancov (0,00%), iné ale

aj plánujem odchod z trhu (zhodne 1,92%) a udržať podnik v stave, v akom je (3,85%).

Podnikateľky vo veku 30 – 49 rokov majú najmenšie ambície týkajúce sa plánovaného

odchodu z trhu a prepustenia časti zamestnancov (zhodne po 0,64%), ale aj plánujú prevziať

rodinný podnik (1,27%), ako aj iné a neviem, nemám zatiaľ plán (3,82%). U podnikateliek vo

veku 50 a viac rokov sa pod 10% odpovedí umiestnili – rozšíriť podnikanie (nové stroje,

technológie...) (8,82%), neviem, nemám zatiaľ plán a iné (každá 5,88%) a odpovede prevziať

rodinný podnik, plánujem odchod z trhu a plánujem prepustiť časť zamestnancov si nevybrala

ani jeden respondentka.

Napriek tomu, že pri okrúhlom stole v Banskej Bystrici odznelo, že podnikateľky sa

s diskrimináciou podľa veku stretli, v odpovediach na dotazníkovú otázku bola vo všetkých

kategóriách najčastejšie zastúpená odpoveď nie a u podnikateliek vo veku 50 a viac rokov

tvorila až 91,18% odpovedí.

3.3.4 Spoločné a rozdielne znaky medzi podnikateľkami SR podľa vzdelania

Na základe vzdelania sa podnikateľky rozdelili do štyroch skupín. Podnikateľky, ktoré

majú základné, stredoškolské, vysokoškolské alebo iné vzdelanie. Vzhľadom k tomu, že

základné a iné vzdelanie mali len 2% podnikateliek, zlúčili sme ich do jednej skupiny a pri

vyhodnocovaní odpovedí považujeme v tomto prípade za štatisticky nevýznamné.

V skupine identifikačných otázok sa medzi podnikateľkami podľa vzdelania neboli medzi

podnikateľkami zásadné rozdiely. Jediným väčším rozdielom je, že podnikateľky so

stredoškolským vzdelaním podnikajú viac ako fyzické osoby (70%) a s vysokoškolským

vzdelaním viac ako právnické osoby (50%).

V skupine otázok zameraných na podnikanie a podporu podnikania, sa podnikateľky na

základe vzdelania v zásade nelíšili a zhodne uviedli, že začiatok podnikania bol spojený

s potrebou sebarealizácie a frustráciou z doterajšej práce. Odlišné odpovede sa týkali

najmenšieho počtu odpovedí pri jednotlivých možnostiach. Podnikateľky so stredoškolským

(1,56%) aj vysokoškolským (4,02%) vzdelaním uvádzali, že začiatok ich podnikania bol

najmenej často spojený s prevzatím rodinného podniku. Tesne pod 10% uvádzali podnikateľky

so stredoškolským vzdelaním dôvod ukončenie školy a s vysokoškolským vzdelaním štúdium.


102

V otázke, kto pomáhal podnikateľkám v začiatkoch ich podnikania sa podnikateľky zhodli,

že to boli manžel/partner (57,81% stredoškolské vzdelanie) a začínala som bez poradenstva

a pomoci (vysokoškolské vzdelanie 47,70%). V začiatkoch podnikania pomáhalo záujmové

združenie respondentkám so stredoškolským vzdelaním iba 1,56%, s vysokoškolským

vzdelaním 5,17%.

Rozdiely medzi podnikateľkami podľa vzdelania sa prejavil v otázke svoju podnikateľskú

činnosť vykonávate... Podnikateľky so stredoškolským vzdelaním odpovedali v 67,19% že ju

vykonávajú vo vlastnej prevádzke. Podnikateľky s vysokoškolským vzdelaním vykonávajú

podnikateľskú činnosť doma (48,28%), ale v tesnom závese nasleduje aj odpoveď vo vlastnej

prevádzke (47,70%).

Bez ohľadu na vzdelanie predávajú podnikateľky svoje produkty prostredníctvom

internetu. Druhá najčastejšia odpoveď pre podnikateľky so stredoškolským vzdelaním je

v kamennej predajni (37,50%) a inou formou ako sú výstavy, veľtrhy, príležitostný predaj

alebo osobné oslovenie (38,51%).

Najčastejšou odpoveďou, kde sa nachádzajú klienti podnikateliek uvádzali podnikateľky

zhodne, že je to celé územie SR. Druhou najčastejšou odpoveďou u podnikateliek so

stredoškolským vzdelaním je, že majú klientov v okrese, v ktorom podnikajú a najmenej

v meste/obci, kde podnikajú. U podnikateliek s vysokoškolským vzdelaním je na druhom

mieste zahraničie a najmenej častá odpoveď je, že klienti podnikateliek sa nachádzajú

v meste/obci, kde podnikateľky podnikajú.

V skupine odpovedí zameraných na predmet podnikania sa väčšie rozdiely vyskytli len

v dvoch otázkach. Prvou bola otázka, čo viedlo respondentky k podnikaniu. Podnikateľky so

stredoškolským vzdelaním uvádzali, že neboli spokojné v zamestnaní (39,06%)

a podnikateľky s vysokoškolským vzdelaním uviedli na prvom mieste videla som nové

príležitosti na trhu (38,15%). U podnikateliek so stredoškolským vzdelaním bola na druhom

mieste možnosť videla som nové príležitosti na trhu za ktorou nasledovali odpovede nápad na

podnikanie som získala z okolia a iné (každá 23,44% odpovedí). Pre vysokoškolsky vzdelané

podnikateľky bola na druhom mieste nespokojnosť zamestnaní a za ňou nasledovala možnosť

videla som malú konkurenciu a možnosť nového rozvoja.

Pod 10% sa nachádzali len odpoveď prevzala som rodinný podnik (1,56% SŠ, 4,05% VŠ)

a u podnikateliek so stredoškolským vzdelaním aj vyštudovala som daný odbor počas

podnikania (6,25%).

Druhá otázka, kde sa vyskytli odlišnosti medzi respondentkami bola na otázku, či

vyštudovaný odbor súvisí s predmetom podnikania. Kým vysokoškolsky vzdelané

podnikateľky uviedli v 41,04% áno, stredoškolsky vzdelané podnikateľky uviedli v 42,19%

možnosť nie.

V otázke zameranej na podnikateľské ambície sa podnikateľky bez ohľadu na najvyššie

dosiahnuté vzdelanie zhodli na tom, že v budúcnosti plánujú získať viac nových zákazníkov,

rozšíriť podnikanie, doplniť/rozšíriť predmet podnikania, ale aj prijať nových

zamestnancov a vstúpiť na nové trhy. Podnikateľky sa odlišujú tým, čo v budúcnosti

neplánujú. Pre respondentky so stredoškolským vzdelaním to s 0% odpovedí boli možnosti

prevziať rodinný podnik (1,16% VŠ), plánujem odchod z trhu (1,016%) a prepustiť časť

zamestnancov (0,58%). Viac ako 4% stredoškolsky aj vysokoškolsky vzdelaných

respondentiek uviedlo, že nemajú zatiaľ plán. Pod 10% odpovedí sa nachádzala aj odpoveď iné

a možnosť udržať podnikanie v stave v akom je u vysokoškolsky vzdelaných podnikateliek. Pre

stredoškolsky vzdelané podnikateľky bola táto možnosť ľahko nad 10% odpovedí.


103

3.3.5 Spoločné a rozdielne znaky medzi podnikateľkami SR podľa formy podnikania

Na základe formy podnikania sa podnikateľky rozdelili do dvoch skupín – podnikateľky

ako fyzické a podnikateľky ako právnické osoby. Počet fyzických osôb mierne prevyšoval nad

právnickými osobami.

Rovnako ako v prípade predchádzajúcich vyhodnocovaní, ani v tomto neexistujú medzi

podnikateľkami výrazné rozdiely. Skôr bolo vyhodnocovanie podľa fyzických alebo

právnických osôb zaujímavé. Preto vyberáme len niektoré otázky, ktoré následne bližšie

komentujeme.

Bez ohľadu na to, či podnikateľky podnikajú ako právnické alebo fyzické osoby,

v odpovedi na otázku kto spolu s nimi podniká uvádzajú, že podnikajú samé. No

podnikateľky právnické osoby zároveň s výraznejším odstupom uvádzajú, že podnikajú aj

s jedným spoločníkom a zároveň s rovnakým percentom odpovedí (22,22%) uvádzajú aj

odpoveď máme rodinný podnik.

Na túto otázku nadväzuje aj nasledujúca, v ktorej sme sa pýtali, koho okrem seba v podniku

zamestnávajú. Podľa predpokladu, až 85,71% podnikateliek fyzických osôb uviedlo, že

nikoho, pri právnických osobách bolo toto percento takmer polovičné (46,30%) a rozložilo sa

na dve odpovede. Okrem už spomínanej aj na zamestnávam do 9 zamestnancov (44,44%).

V oboch formách podnikania sa klienti respondentiek nachádzajú prevažne na území celej

SR. No podnikateľky fyzické osoby na druhom najpočetnejšom mieste uvádzajú okres,

v ktorom podnikajú a podnikateľky právnické osoby zahraničie, a to viac ako štvrtina týchto

podnikov (29,63%).

Hoci by sa pri označení právnická osoba mohlo zdať, že ide o veľký podnik, na základe

obratu, ktoré podnikateľky uviedli, ide predovšetkým o malé podniky. Najčastejšia odpoveď,

že ročný obrat je menší alebo rovný 50 000 €, je u právnických osôb podnikateliek doplnená

aj odpoveďou ročný obrat vo výške 50 001 – 150 000 € (23,15%).

V ostatných otázkach sa medzi podnikateľkami fyzické a právnické osoby nenašli výrazné

rozdiely.

3.4 Závery z prieskumu

Na základe odpovedí získaných od podnikateliek na Slovensku by sme mohli zhrnúť

charakteristické znaky slovenskej podnikateľky (ide len o charakteristiku na základe

vzorky, nie o reprezentatívny typ slovenskej podnikateľky).

Podnikateľky na Slovensku sú vo veku 30 – 39 rokov, bývajú v meste a dosiahli

vysokoškolské vzdelanie. Sú vydaté a majú 2 – 3 deti. Podnikajú prevažne ako fyzická osoba

v oblasti ostatných služieb. Na trhu pôsobia 1 – 5 rokov a prevažne podnikajú samé, bez

zamestnancov. Podľa počtu zamestnancov, aj podľa ročného obratu, ktorý je menši ako 50 000

€ patria do skupiny malých a stredných podnikov. Začiatky podnikania sú u podnikateliek

spojené najmä s potrebou sebarealizácie a s negatívnymi skúsenosťami získanými zo

zamestnania (frustrácia z doterajšej práce, prípadne nenájdenie vhodného pracovného miesta).

V začiatkoch podnikania im pomáhal predovšetkým manžel/partner, alebo začínali bez

poradenstva a pomoci. Svoju podnikateľskú činnosť prevádzkujú podnikateľky predovšetkým

vo vlastnej prevádzke a výsledné produkty predávajú prostredníctvom internetu. Produkty

ponúkajú na celom Slovensku, pričom dôvody na to, aby podnikali vo vybranom


104

odvetví/oblasti, boli predovšetkým tie, že videli možnosť uplatniť sa na trhu, ale aj to, že od

malička inklinovali k tomu, čomu sa v podnikaní venujú. Vo väčšine prípadov predmet

podnikania súvisí s vyštudovaným odborom. To, že podnikateľky majú o vzdelávanie a rozvoj

záujem sa prejavilo aj v tom, že podnikateľky pred alebo počas podnikania absolvovali nejaký

kurz/nejaké kurzy. V súčasnosti ich v podnikaní motivuje predovšetkým možnosť

sebarealizácie a nezávislosť a samostatné rozhodovanie. V súčasnosti považujú podnikateľky

za najväčšie problémy legislatívu, byrokraciu a dane. Najmenej ich trápi konkurencia

a obchodní partneri. Napriek problémom, ktoré podnikateľky majú, vidia svoju podnikateľskú

budúcnosť pozitívne a v budúcnosti plánujú najmä získať viac nových zákazníkov. Najmenej

podnikateliek plánuje odchod z trhu alebo prevziať rodinný podnik.

Z analýzy vyplynulo, že medzi podnikateľkami na Slovensku sa na základe viacerých

kritérií vyskytujú viac spoločné ako rozdielne znaky. Preto v nasledujúcom texte uvádzame

znaky, ktoré odlišujú podnikateľky v danej skupine od vyššie uvedenej vzorky podnikateľky

na Slovensku.

Podnikateľky v Bratislavskom samosprávnom kraji majú spojený začiatok svojho

podnikania s materskou dovolenkou a nedostatočným finančným ohodnotením v práci. Svoje

podnikanie začínali prevažne bez poradenstva a pomoci (manžel/partner bol až na druhom

mieste) a podnikateľskú činnosť vykonávajú predovšetkým doma. K podnikaniu ich viedlo

predovšetkým to, že v práci neboli spokojné. Okrem ostatných služieb podnikajú aj

v obchodných službách (rovnako ako podnikateľky na Východnom Slovensku) a v súčasnosti

ich v podnikaní motivuje predovšetkým nezávislosť a samostatné rozhodovanie (rovnako ako

podnikateľky na Západnom Slovensku). V podnikaní ich najmenej trápia prevažne obchodní

partneri a v budúcnosti plánujú aj rozšíriť svoje podnikanie (nové stroje, technológie, vyššia

produktivita...). Aj keď sa s diskrimináciou podľa pohlavia prevažne nestretli, ak sa

podnikateľky s diskrimináciou stretli, bola prevažne negatívna.

Začiatok podnikania u podnikateliek v Západoslovenskom regióne bol spojený najmä

s frustráciou a nenájdením vhodného pracovného miesta. V začiatkoch podnikania im

pomáhali okrem manžela/partnera predovšetkým rodičia. Tak ako podnikateľky vo všetkých

ostatných regiónoch okrem BSK, realizujú svoju podnikateľskú činnosť predovšetkým vo

vlastnej prevádzke. Realizáciu svojich produktov uskutočňujú okrem internetu aj inou formou.

K podnikaniu ich viedlo to, že na trhu videli nové príležitosti. Okrem ostatných služieb

podnikajú aj v obchode a k podnikaniu ich viedlo nielen možnosť uplatnenia sa na trhu, ale aj

to, že od malička inklinovali k tomu, čomu sa v podnikaní venujú, a to aj napriek tomu, že

vyštudovaný odbor nesúvisí s predmetom ich podnikania. V podnikaní ich najmenej trápi

konkurencia.

Podnikateľkám na Strednom Slovensku v začiatkoch podnikania pomáhali okrem

manžela/partnera aj iní podnikatelia/iné podnikateľky. K podnikaniu ich okrem vidiny nových

príležitostí na trhu viedlo aj to, že neboli spokojné v zamestnaní (tak ako podnikateľky na

Východnom Slovensku). Podnikateľky sa venujú okrem ostatných služieb aj obchodu

a obchodným službám a motiváciou k vybraným odvetviam bolo okrem možnosti uplatnenia

sa na trhu aj to, že videli príležitosť na trhu. U podnikateliek existuje čiastočný súvis medzi

podnikaním a odborom, ktorý majú vyštudovaný. Na trhu ich najmenej trápia obchodní

partneri a v budúcnosti chcú okrem nových zákazníkov aj doplniť/rozšíriť predmet podnikania

(rovnako ako podnikateľky na Východnom Slovensku).

Aj u podnikateliek vo Východoslovenskom regióne je možné nájsť mierne rozdiely.

Začiatky podnikania boli spojené okrem potreby sebarealizácie aj s nenájdením vhodného

pracovného miesta a v začiatkoch podnikania našli okrem manžela/partnera podporu aj


105

v rodičoch. Podnikať začali preto, lebo od malička inklinovali k tomu, čomu sa v podnikaní

venujú a predmet podnikania súvisí s tým, čo majú podnikateľky vyštudované. Ak sa

podnikateľky stretli s diskrimináciou, potom išlo prevažne o pozitívnu.

Medzi podnikateľkami podľa bydliska (malé mesto, mesto a veľké mesto) sa vyskytli ešte

menšie rozdiely ako z pohľadu bydliska podnikateliek podľa krajov. Podnikateľky bývajúce

v malom meste mali začiatok podnikania spojený okrem potreby sebarealizácie aj s materskou

dovolenkou a nedostatočným finančným ohodnotením a rovnako ako v meste, v začiatkoch

podnikania im nikto nepomáhal. Okrem ostatných služieb podnikajú v obchode a medzi

vyštudovaným odborom a predmetom podnikania nie je súvis (rovnako aj u podnikateliek

v meste). Paradoxne dôvodom na začatie podnikania v danom odbore bolo okrem možnosti

uplatnenia sa na trhu aj vyštudovala som daný odbor. Podnikateľky najmenej trápia obchodní

partneri a konkurencia (aj v meste) okrem získania nových zákazníkov by chceli rozšíriť

podnikanie (aj v meste).

Podnikateľky, ktoré uviedli že bývajú v meste uvádzali ako dôvod na začiatok podnikania

aj frustráciu z doterajšej práce a nenájdenie vhodného pracovného miesta (rovnako ako vo

veľkom meste). Okrem ostatných služieb podnikajú v obchode aj obchodných službách.

Podnikateľkám vo veľkom meste v začiatkoch podnikania pomáhali okrem

manžela/partnera aj iní podnikatelia, iné podnikateľky a predmet podnikania možno zaradiť od

oblasti podnikania ostatné a obchodné služby. Podnikateľky bývajúce vo veľkom meste

uvádzajú, že predmet podnikania súvisí s odborom, ktorý majú vyštudovaný. Podnikateľky

v budúcnosti okrem získania nových zákazníkov plánujú aj doplniť/rozšíriť predmet

podnikania.

Podľa veku sa medzi podnikateľkami vyskytli mierne rozdiely, najmä vo vekovej skupine

18 – 29 rokov, ktorá sa odlišovala od skupiny podnikateliek vo veku 30 a viac rokov.

Podnikateľky v najmladšej vekovej skupine 18 – 29 rokov uvádzali, že podnikanie je u nich

spojené aj so štúdiom a v začiatkoch podnikania im okrem manžela/partnera najviac pomáhali

iní podnikatelia/iné podnikateľky. Podnikateľky vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť

doma a výsledné produkty predávajú prostredníctvom internetu alebo inou formou. To, čo

podnikateľky viedlo k podnikaniu bolo okrem nových príležitostí na trhu aj to, že nápad na

podnikanie získali z okolia. Predmet podnikania ja zaradený od oblasti ostatné služby a obchod

a dôvodom na podnikanie bolo najmä to, že od malička inklinovali k predmetu podnikania.

Najmenej bol zastúpená možnosť nápad na podnikanie som získala z okolia. Ako jediná

skupina podnikateliek uvádza, že okrem toho, že v súčasnosti ich k podnikaniu motivuje

možnosť sebarealizácie a možnosť organizovať si čas a zarobiť peniaze, aj podnikanie ma baví.

Medzi predmetom podnikania a vyštudovaným odborom nie je v tejto vekovej kategórii súvis.

Najmenšie problémy majú podnikateľky s obchodnými partnermi a konkurenciou. A znovu,

jediný raz sa u týchto podnikateliek vyskytuje aj možnosť, že v budúcnosti chcú prijať nových

zamestnancov. Spomedzi všetkých podnikateliek sa podnikateľky v tejto vekovej skupine

stretli v najväčšom percente s diskrimináciou a to ako pozitívnou, tak aj negatívnou (spolu viac

ako 26%), pričom tak ako upozornila jedna podnikateľka pri okrúhlom stole, išlo viac

o diskrimináciu z pohľadu veku ako z pohľadu pohlavia.

Podnikateľky vo veku 30 – 49 rokov mali začiatok podnikania spojený so sebarealizáciou

a frustráciou z doterajšej práce (rovnako ako podnikateľky vo veku 50 a viac rokov). Rovnako

ako kategória podnikateliek 50 a viac rokov, aj tieto podnikateľky začínali podnikať

s podporou manžela/partnera a viac ako štvrtina podnikateliek uviedla, že začínali bez

poradenstva a pomoci. Podnikateľskú činnosť vykonávajú podnikateľky prevažne vo vlastnej

prevádzke (aj podnikateľky vo veku 50 a viac) a predaj produktov realizujú okrem internetu aj


106

v kamennej predajni. To, čo viedlo podnikateľky k podnikaniu bolo predovšetkým, že neboli

spokojné v zamestnaní a následne videli nové príležitosti na trhu (rovnako podnikateľky vo

veku 50 a viac, ale v opačnom poradí). Podnikateľky podnikajú okrem ostatných služieb aj

v obchodných službách a v súčasnosti ich k podnikaniu motivuje predovšetkým nezávislosť

a samostatné rozhodovanie, ako aj možnosť sebarealizácie (aj podnikateľky vo veku 50 a viac).

Predmet podnikania prevažne súvisí s tým, čo majú podnikateľky vyštudované.

Vo vekovej skupine podnikateliek 50 a viac rokov sme spomenuli, že ich podnikateľské

črty sú veľmi podobné podnikateľkám vo vekovej skupine 30 – 49 rokov. Prvá odlišnosť sa

vyskytla v odpovedi na otázku ako predávajú výsledky podnikateľskej činnosti, kde uvádzali,

že predovšetkým inou formou, alebo pomocou sprostredkovateľa. Dôvodom na začatie

podnikania v danom odbore bolo pre tieto podnikateľky to, že videli možnosť uplatnenia sa na

trhu, ale aj príležitosť na trhu. Medzi predmetom podnikania a vyštudovaným odborom

existuje čiastočná súvislosť a podnikateľky považujú za najväčšie problémy okrem legislatívy

a byrokracie aj zákazníkov (neviem nájsť nových zákazníkov, malá kúpyschopnosť, malý

trh...).

Podnikateľky na Slovensku sme podľa vzdelania rozdelili do dvoch skupín na

podnikateľky, ktoré majú stredoškolské a podnikateľky s vysokoškolským vzdelaním.

U podnikateliek so stredoškolským vzdelaním bolo dôvodom na začatie podnikania okrem

sebarealizácie a frustrácie z doterajšej práce aj nedostatočné finančné ohodnotenie.

Podnikateľky so stredoškolským vzdelaním uvádzajú na druhom najpočetnejšom mieste, že

podnikajú v rodinnom podniku. Podnikajú predovšetkým vo vlastnej prevádzke a produkty

predávajú okrem internetu aj v kamennej predajni. K podnikaniu ich viedlo predovšetkým to,

že neboli spokojné v zamestnaní a nápad na podnikanie získali z okolia. Najčastejšie podnikajú

okrem ostatných služieb aj v obchodných službách. Medzi predmetom podnikania

a vyštudovaným odborom u týchto podnikateliek nie je súvis.

Podnikateľky s vysokoškolským vzdelaním podnikajú prevažne samé, alebo s jedným

spoločníkom a svoju podnikateľskú činnosť vykonávajú doma alebo vo vlastnej prevádzke.

Výslednú produkciu realizujú okrem internetu aj inou formou a okrem predaja na celom území

SR realizujú aj produkciu v zahraničí. Vysokoškolsky vzdelané podnikateľky uvádzajú, že to,

čo ich viedlo k podnikaniu boli predovšetkým nové príležitosti, ktoré na trhu videli a to, že

neboli spokojné v práci. Predmet ich podnikania je možné zaradiť okrem ostatných služieb aj

do obchodu a medzi predmetom podnikania a vyštudovaným odborom existuje súvis.

Na základe posledného členenia môžeme povedať, že podnikateľkám, ktoré podnikajú

ako fyzické osoby v začiatkoch ich podnikania pomáhali okrem manžela/partnera aj iní

podnikatelia/iné podnikateľky, ale v rovnakej miere aj v začiatkoch podnikania nemali žiadne

poradenstvo a pomoc. Predmet podnikania si vyberali preto, lebo od malička inklinovali

k tomu, čo robia, prípadne daný odbor vyštudovali, aj keď paradoxne, medzi predmetom

podnikania a vyštudovaným odborom nie je podľa podnikateliek súvis. V budúcnosti

predpokladajú, že okrem získania nových zákazníkov a rozšírenia podnikania by chceli aj

doplniť/rozšíriť predmet podnikania.

Podnikateľky, ktoré podnikajú ako právnické osoby začínali svoje podnikanie s podporou

manžela/partnera, alebo bez poradenstva. V súčasnosti okrem toho, že podnikajú samé,

rovnako uvádzajú aj to, že podnikajú s jedným spoločníkom, alebo majú rodinný podnik.

Klienti týchto podnikateliek sa nachádzajú ako na území celej SR, tak aj v zahraničí a ročný

obrat podnikateliek je nielen v kategórii do 50 000 €, ale aj v kategórii 50 000 – 150 000 €.

Podnikateľky sa rozhodli podnikať preto, lebo videli príležitosť na trhu, ale aj od malička

inklinovali k tomu čomu sa v podnikaní venujú. Medzi predmetom ich podnikania


107

a vyštudovaným odborom existuje súvis a okrem získania nových zákazníkov plánujú

v budúcnosti aj rozšíriť podnikanie a prijať nových zamestnancov.

3.5 Závery z okrúhleho stolu o podnikaní žien v regiónoch SR

21. marca 2019 zorganizovala Slovak Businnes Agency v rámci projektu „Monitoring

podnikateľského prostredia v súlade s uplatňovaním princípu „Think Small First”“ okrúhly

stôl v Banskej Bystrici k problematike žien podnikateliek. Cieľom diskusného stretnutia bola

identifikácia motivátorov pre začiatok a rozvoj podnikania žien na Slovensku, bariér

a prípadnej diskriminácie v rámci podnikania žien ako aj prepojenia podnikateľských

aktivít žien s rodinným životom. Súčasne sa diskusia mala dotknúť aj vzdelávania,

mentoringu a širšej podpory podnikania žien. Okrúhly stôl predstavoval kvalitatívnu časť

v rámci širšieho prieskumu o podnikaní žien.

Kvantitatívna časť analýzy bola realizovaná v mesiacoch február a marec 2019 medzi

podnikateľkami na Slovensku. Podnikateľky odpovedali na dotazníky s otázkami zameranými

na začiatky; formu; predmet; odvetvie a dĺžku podnikania; kto bol pomocníkom v začiatkoch;

či ženy podnikateľky sú aj zamestnávateľkami; z akej širokej lokality pochádzajú ich klientela;

či súvisí ich podnikanie s nadobudnutým vzdelaním; čo ženy k podnikaniu motivuje; aké vidia

v podnikaní bariéry a aké sú ich budúce podnikateľské ambície.

Okrúhleho stolu v Banskej Bystrici sa okrem žien podnikateliek zúčastnila aj zástupkyňa

Slovenského živnostenského zväzu Slovenskej republiky a Úrady práce, sociálnych vecí a

rodiny SR. Účastníčkam okrúhleho stolu boli v úvodnom vstupe regionálnymi koordinátormi

predstavené prvotné analytické výstupy o medzinárodnom porovnaní ekonomickej

a podnikateľskej aktivite žien a podnikaní žien v regiónoch SR. Následne sa k téme

podujatia vyjadrovali najmä prostredníctvom svojich životných príbehov priamo ženy

podnikateľky.

Ženy prítomné na okrúhlom stole mali začiatky svojho podnikania spojené najmä

s obdobím 90. rokov a portfólio ich podnikateľských aktivít bolo a je heterogénne (mali

aj viac predmetov podnikania), pričom v ostatnom období sa rozširuje, čomu pomáha najmä

internet. Podnikateľky nevnímali žiadny rozdiel v čase začatia podnikania – podľa ich

skúsenosti začiatok podnikania bol rovnaký v minulosti ako je dnes. Jedinou disproporciou

z ich pohľadu bolo materstvo. Podnikanie so staršími deťmi je podľa ich vyjadrení

jednoduchšie.

Ženy podnikateľky prítomné na okrúhlom stole sa napr. zaoberali výrobou tkaných

kobercov a súčasne bankovníctvu a čiastočne svadobníctvom. Venovali sa tiež predaju

zdravotníckeho materiálu, bylinných produktov, doplnkami zdravého životného štýlu

a popularizáciou tradičných (starých) remesiel. Ďalšia z podnikateliek sa zaoberala

distribúciou značkovej kozmetiky a interiérovým návrhárstvom. Jedna z prítomných

podnikateliek sa realizovala v oblasti nápojových automatov.

Podnikanie predstavovalo pre viaceré účastníčky okrúhleho stola aktivitu, ktorá pre ženy

predstavovala pragmatickú voľbu medzi profesiou a rodinou. Práve podnikanie ženám

vyhovovalo na synchronizáciu pracovnej sebarealizácie a starostlivosti o rodinu. Tieto tvrdenia

prinášali do diskusie práve ženy, ktoré mali skúsenosť s klasickým pracovným pomerom

a súčasne aj s podnikaním. Najmä viacdetné ženy (jedná z prítomných podnikateliek mala 5

detí v rodine, ktoré sa narodili počas 5 rokov) si v rámci klasického zamestnania nevedeli

predstaviť chodenie do práce a následne riadenie domácnosti s rodinou. Podnikanie


108

komplikuje ženám materstvo – „prvé materstvo som si neužila, moje dieťa bolo ,kľúčikové´“.

Niektoré ženy preto privádzajú na svet deti aj vo vyššom veku a nahrádzajú si tak „materský

deficit“.

V životných príbehoch žien-podnikateliek bolo podnikanie riešením ich životnej situácie,

ktorá nastala v čase spoločenskej transformácie po roku 1989. V čase počiatočného materstva

sa dostávali do existenčnej núdze stratou zamestnania počas materskej dovolenky. Viac-

krát pritom menili oblasť podnikania a postupne získavali podnikateľské skúsenosti

z rôznych odvetví. Nepriamym následkom bolo, že ženy si zvykli byť vysoko aktívne

a nevedia si predstaviť iný životný štýl. Viaceré podnikateľky mali počas podnikania aj

zamestnanecký pomer – v týchto prípadoch je podnikanie dôležitým doplnkom zmyslu ich

životov.

Účastníčky okrúhleho stola sa v plnej miere zhodli na konštatovaní, že podnikanie by bolo

nemožné len s podporou ich životného partnera – tá bola v období začatia a rozvoja

podnikania nevyhnutá. Ak by ich partner zodpovedne nepristupoval k rodinným povinnostiam,

nemohli by sa venovať podnikateľským aktivitám. Ženy túto skúsenosť deklarovali aj

negatívnymi skúsenosťami, keď sa im popri úspešnom vývoji podnikania rozpadli manželstvá.

Udržanie fungujúceho manželstva a rodinného života súviselo so širším vnímaním

postavenia a úloh žien v spoločnosti. V predchádzajúcich desaťročiach sa ženy v oblasti

podnikania vyskytovali málo. Rovnako pôsobil predpoklad, že ženy neboli v rámci podnikania

považované za rovnocenné partnerky a ich názor bol väčšinovou mužskou časťou

podceňovaný. Práve podceňovanie žien v oblasti podnikania a prevládajúci sexistický pohľad

viaceré ženy dostal do situácie, kedy dochádzalo ku kríze partnerského súžitia. Z pohľadu

diskriminácie žien niektoré kultúrne vzorce v podnikateľskom živote pretrvávajú, ale ženy

podnikateľky prezentovali postoj, že zvládajú vzdorovať zneužívaniu moci zo strany

mužov.

Podľa skúseností žien podnikateliek je podnikanie aktivitou, v rámci ktorej si často ženy

nosia svoju prácu domov, stres z podnikania okrem partnerskej nepohody prináša tiež

zdravotné problémy. Ani tieto okolnosti však neznamenajú, že by ženy do podnikania nemali

vstupovať. Ženy podľa účastníčok v podnikaní nestrácajú svoju ženskú identitu, ktorá im

práve v podnikaní pomáha – „úsmev je najsilnejšia zbraň ženy v podnikaní“. Aj pre ženy je

úspech v podnikaní možný prostredníctvom vystúpenia z tzv. komfortnej zóny a sledovať

svoj podnikateľský sen. Túto vlastnosť majú predovšetkým ženy do 30 rokov, dôvera vo

vlastný sen výrazne strácajú ženy nad 40 rokov. Skúsené podnikateľky uviedli, že mladé ženy

majú o podnikanie záujem, pričom začínajú ako živnostníčky. Pre lepšie uplatnenie mladých

žien v oblasti podnikania by ale podľa názoru niektorých účastníčok bolo potrebné upraviť

ponuku študijných odborov a vo všeobecnosti reformovať vzdelávací systém a zatraktívniť

štúdium.

Okrúhleho stola sa tiež zúčastnila študentka strednej školy so zameraním na podnikanie,

ktorej rodičia prevádzkujú dva súkromné obchody. Spoločne s ďalšími súrodencami pomáhajú

pri jeho chode a rodina od nich očakáva následníctvo. Študentka ale v súčasnosti s podnikaním

váha, nakoľko má viacero možnosti pre budúcu životnú dráhu – študovať, získavať skúsenosti

v zahraničí alebo pokračovať v rodinnom podnikaní.

Podnikateľky sa zhodli na tom, že okrem všeobecne známych prekážok v podnikaní

v súčasnosti neexistujú osobitné bariéry brániace ženám v podnikaní. Podľa ich

hodnotenia je spoločenská atmosféra pre podnikania a profesionálnu realizáciu žien priaznivá.

Ženy s dlhodobými skúsenosťami v podnikaní skonštatovali, že v slovenskom


109

podnikateľskom prostredí sa prístup k ženám v ostatných rokoch zmenil a ich názor je

podľa praktických skúseností rešpektovaný na všetkých úrovniach riadenia firiem.

K primárnej podnikateľskej motivácii žien parí najmä snaha o uživenie rodiny.

K podnikateľskej dráhe ženy priviedli najmä nepriaznivé existenčné situácie v období

zakladania rodiny. Pre ďalšie ženy je podnikanie aj čiastkovým zdrojom príjmov rodinného

rozpočtu. Medzi sekundárne motívy podnikania patrí túžba z napĺňania výziev. Do rovnakej

skupiny možno zaradiť realizáciu vlastne individuálnej slobody. Jedna z účastníčok tento

motív prezentovala na príklade „zošita nápadov“, do ktorého si spoločne s rodinou

zaznamenali čiastkové podnikateľské a rodinné ciele v rámci spoločnej budúcnosti.

Mentoring je podľa podnikateliek potrebný vo všetkých fázach podnikania – je dôležitý na

jeho začiatku, pre zvládanie nepriaznivých situácií ako aj pre ďalší rozvoj.

Úrady práce, sociálnych verí a rodiny poskytujú v rámci podpory podnikania

príspevky na samostatnú zárobkovú činnosť a to uchádzačom, ktorí boli vedení v evidencii

uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace alebo 12 mesiacov ak v období 6 mesiacov pred

zaradením do evidencie uchádzačov pozastavil alebo skončil prevádzkovanie samostatnej

zárobkovej činnosti. Keďže ide o podporu z prostriedkov Európskej únie, je potrebné, aby

uchádzač predložil podnikateľský zámer a následne svoju činnosť vykonával 3 roky. Úrad

poskytuje podporu zárobkovej činnosti s ohľadom na región a celkovej ceny práce v ňom na

úrovni 100, 60 alebo 40%. Podľa vyjadrení prítomnej úradníčky majú ženy vedenie svojej

zárobkovej činnosti lepšie usporiadané a venujú sa prevažne činnostiam spojených

s vizážou a zdravou výživou. Podľa retrospektívneho hodnotenia po uplynutí podpory zruší

svoju činnosť približne 20% prijímateľov a ostatní pokračujú. Väčšinu poberateľov príspevkov

sú muži.


110

Záver

Viac ako polovicu obyvateľov Slovenska tvoria ženy. Zastávajú rôzne pozície v rodine,

práci a v neposlednom prípade aj v sociálnom a spoločenskom živote. V poslednom čase sa

ženám, najmä na úrovni EÚ, venuje čoraz väčšia pozornosť, a to najmä v súvislosti s rovnosťou

mužov a žien a ich postavením v hospodárskom a politickom živote. Hoci sme v analýze

venovali väčšiu pozornosť podnikateľkám, pozreli sme sa na ne zo širšieho uhla, a to ako na

ich postavenie v krajinách EÚ a v jednotlivých krajoch SR, tak aj na ich aktivitu na trhu práce,

na ich odmeňovanie v porovnaní s mužmi, a na ich ciele a plány v podnikateľskom živote.

V Európskej únii od 50. rokov 20. storočia pretrvávajú snahy o zrovnoprávnenie postavenia

žien a mužov či už v oblasti zamestnávania, rovnosti odmeňovania, alebo aj v oblasti politiky.

Tieto snahy o rovnoprávnosť sa vo väčšej alebo menšej miere uplatňujú aj v jednotlivých

krajinách EÚ. Kým napríklad v Nemecku je už takmer nepredstaviteľné, aby sa nejaká

politická diskusia alebo verejné vystúpenie realizovalo len za účasti mužov, vo všetkých

krajinách EÚ existujú medzi mužmi a ženami rozdiely v mnohých oblastiach. To, čo je pre

vytvorenie rovnosti medzi mužmi a ženami na trhu práce dôležité, je rovnosť príležitostí. Aj

keď nie všetky pracovné miesta sú určené rovnako pre ženy aj pre mužov, medzi krajinami EÚ

existujú rozdiely v miere nezamestnanosti žien. Kým v krajinách na severe EÚ sa darí mieru

nezamestnanosti znižovať, na juhu EÚ stále pretrváva vysoká miera nezamestnanosti žien.

S problémom zamestnanosti/nezamestnanosti žien súvisí aj existencia rozdielov v platoch

mužov a žien. V krajinách EÚ sa rozdiely v platoch mužov a žien pohybujú priemerne

v rozpätí 4,8 – 27,5% v prospech mužov. Aj keď sa Slovensko nachádza v spodnej časti

rebríčka, teda rozdiely medzi platmi mužov a žien sa približujú k hornej hranici (priemer za

roky 2013 – 2017 bol 19,4%), na Slovensku existujú aj také povolania, pri ktorých ženy

zarábajú priemerne viac ako muži (7 – 30%), pri povolaniach, v ktorých muži zarábajú viac

ako ženy, sú rozdiely v mzdách vyššie ako v predchádzajúcom prípade (23 – 43%).

Rozvoj podnikania v novodobej histórii SR súvisí s historickým a spoločenským vývojom

v krajine po roku 1989. Súčasťou podnikania sa stali aj ženy, ktoré sa pre podnikanie rozhodli.

Aj keď v poslednom čase sa čoraz viac zverejňujú príbehy úspešných podnikateliek, z čoho by

sa mohlo zdať, že ich na Slovensku je dosť, v porovnaní s krajinami EÚ je počet podnikateliek

na Slovensku pod priemerom EÚ. Aj to je možno dôvodom, prečo sa na Slovensku zverejňujú

nielen príbehy úspešných podnikateliek, ale realizujú sa aj súťaže (napríklad Podnikateľka

roka), alebo sa ponúkajú rôzne typy podpôr na začatie podnikania žien.

Pri bližšom pohľade na Slovensko a jeho jednotlivé kraje môžeme medzi krajmi nájsť ako

spoločné, tak aj rozdielne znaky. Na prvý pohľad sú viditeľné rozdielnosti medzi

hospodárskym vývojom v Bratislavskom kraji a ostatnými krajmi Slovenska. Napriek tomu

môžeme povedať, že na celom území SR sa nezamestnanosť znižuje. Aj keď nezamestnanosť

mužov klesá rýchlejšie ako nezamestnanosť žien, ak sa pozrieme na regióny Slovenska,

zarážajúca je situácia v dvoch krajoch SR – Košickom a Žilinskom kraji, kde bol vo všetkých

skúmaných rokoch 2014 – 2018 vyšší počet ekonomicky neaktívnych žien nad 15 rokov, ako

ekonomicky aktívnych žien. Zároveň sa však najvyššie percento nezamestnaných žien

nachádzalo v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji, najmenšie v Trnavskom,

Bratislavskom a Trenčianskom kraji. Rovnako ako na úrovni EÚ, aj v jednotlivých krajoch SR

platí, že mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami sa síce stierajú, ale len veľmi pomaly

a dokonca v niektorých rokoch tieto rozdiely narastajú.

Počet podnikateľov aj podnikateliek v jednotlivých krajoch SR v období rokov 2014 –

2018 klesal. Tento trend je mierne vyvažovaný nárastom počtu začínajúcich podnikateľov, a to

ako mužov, tak aj žien, hoci počet podnikateliek v jednotlivých regiónoch je podstatne nižší


111

ako počet podnikateľov. Najviac začínajúcich podnikateliek je vo veku do 30 rokov, aj keď

najviac podnikateliek, ktoré na trhu pôsobili sa nachádzalo vo vekovej skupine 40 – 49 rokov.

Najviac podnikateliek sa nachádzalo v Bratislavskom a Žilinskom kraji, najmenej

v Trenčianskom a Trnavskom.

Tak ako na úrovni štátov EÚ, aj na úrovni jednotlivých regiónov sme zisťovali štatistickú

závislosť medzi počtom podnikateliek a mierou nezamestnanosti. Kým medzi krajinami EÚ

bola zistená štatisticky silná závislosť aj v dlhšom časovom slede viac – menej len pre SR, pri

posudzovaní závislosti medzi regiónmi sa situácia mierne zmenila. Vzájomnú závislosť medzi

mierou nezamestnanosti a počtom novo vzniknutých podnikateľských subjektov – FO, žien,

sme hodnotili na základe Pearsnovho korelačného koeficientu. Silná nepriama závislosť

v hodnote vyššej ako 0,8 sa zistila v piatich krajoch SR – Bratislavský (-0,87), Košický (-0,85),

Nitriansky (-0,89), Prešovský (-0,84) a Trnavský (-0,82). Mohli by sme predpokladať, že

v týchto krajoch sa s klesajúcou mierou nezamestnanosti zvyšoval počet začínajúcich

podnikateliek. Teda akoby sa časť nezamestnaných žien rozhodla pre podnikanie ako cestu

sebarealizácie miesto čakania na vhodné pracovné miesto. V troch krajoch sa hodnota

Pearsnovho korelačného koeficientu pohybovala mierne pod štatisticky významnou hodnotou

koeficienta. V Banskobystrickom kraji to bolo na úrovni -0,68, v Trenčianskom kraji -0,77

a v Žilinskom kraji -0,76.

Súčasťou analýzy týkajúcej sa podnikania žien v regiónoch SR bol aj dotazníkový

prieskum realizovaný medzi podnikateľkami v jednotlivých krajoch SR. Do dotazníka sa

zapojilo celkom 243 podnikateliek a výsledky z dotazníka sa síce vzťahujú len na skúmanú

vzorku podnikateliek, napriek tomu môžeme niektoré výsledky považovať minimálne za

indikatívne týkajúce sa podnikateliek celého Slovenska.

Na základe odpovedí by sme mohli za súčasnú typickú podnikateľku považovať ženu vo

veku 30 – 39 rokov, ktorá je vydatá, býva v meste, má dve až tri deti, má prevažne

vysokoškolské vzdelanie a podniká predovšetkým v oblasti služieb. Podnikateľky realizujú

svoju činnosť ako právnické, tak aj fyzické osoby a podľa počtu zamestnancov aj ročného

obratu ich možno zaradiť medzi malé a stredné podniky. Pozitívom je, že podnikateľky majú

do budúcnosti plány a vedia, čo by chceli v budúcnosti v podnikaní realizovať a kam sa

s podnikaním dostať.

Podnikateľky považujú za najväčšie problémy v podnikaní byrokraciu, legislatívu a dane,

aj keď na základe ich vyjadrení pri okrúhlom stole nemajú v podnikaní zásadné problémy,

ktoré by podľa nich bolo potrebné riešiť. Svoju podnikateľskú činnosť vykonávajú z domu

alebo vo vlastných prevádzkach a produkty realizujú najmä prostredníctvom internetu, pričom

zákazníci sú prevažne na území celého SR, ale aj v zahraničí.

Z dotazníkových odpovedí vyplynuli dva dôležité závery, a to, že kým najmä staršie

ročníky podnikateliek začínali bez poradenstva a pomoci. V súčasnosti začínajúcim

podnikateľkám pomáhajú vo veľmi veľkej miere podnikateľské združenia a zväzy. Tento fakt

je viditeľný najmä u podnikateliek z Bratislavského kraja. Druhý záver je, že podnikateľky

majú záujem o rôzne druhy školení a seminárov a to bez ohľadu na to, ako dlho sú na trhu

alebo sa na trh ešte len snažia dostať. Záujem o celoživotné vzdelávanie možno súvisí aj s

vyjadrením podnikateliek pri okrúhlom stole, ktoré zdôraznili, že pre všetky podnikateľky je

mentoring a koučing nevyhnutnosťou

Medzi podnikateľkami na Slovensku neexistujú zásadné rozdiely podľa bydliska (kraj,

alebo aj miesto), veku, vzdelania alebo podľa formy pôsobenia na trhu (FO/PO), aj keď mierne

rozdielnosti medzi nimi sa dajú nájsť. Asi najzaujímavejšie boli podnikateľky v najmladšej


112

vekovej skupine do 29 rokov, ktoré sa stávali podnikateľkami ešte počas školy alebo po jej

ukončení a podnety na podnikanie získali predovšetkým z okolia. Ako jediná skupina

podnikateliek sa chystá v budúcnosti prijať nových zamestnancov.

Okrem kvantitatívneho prieskumu sme rámci analýzy realizovali aj kvalitatívny prieskum

formou okrúhleho stola v Banskej Bystrici. Podnikateľky, ktoré sa diskusie pri okrúhlom stole

zúčastnili uvádzali, že v podnikaní nezotrvávali po celý čas len pri jednom predmete

podnikania, ale že počas svojej podnikateľskej existencie ho dopĺňali, prípadne menili, čím

reagovali nielen na svoje vlastné záujmy a skúsenosti, ale najmä na potreby trhu. V diskusii sa

zároveň potvrdili aj údaje získané z dotazníkového prieskumu, že podnikateľky začínajú svoju

podnikateľskú činnosť ako formu sebarealizácie, alebo naplnenia vlastných snov. Podnikanie

dáva ženám možnosť pružne si zariadiť čas podľa potrieb podnikania a starostlivosti o rodinu,

sú viac flexibilné a nechýba im niekto, od koho by potrebovali dostávať úlohy a príkazy. Pre

podnikateľky je rovnako dôležitá podpora zo strany manžela/partnera. Bez porozumenia zo

strany životného partnera je ťažké ako samotné podnikanie, tak aj život v rodine a účastníčka

okrúhleho stola potvrdila aj to, že sa jej počas podnikania manželstvo rozpadlo, pričom jednou

z príčin bola aj jej sebarealizácia v podnikaní. Na základe analýzy, ale aj z rozhovorov

s podnikateľkami môžeme konštatovať, že podnikateľky na Slovensku sú ambiciózne

a optimistické ženy, mladé duchom, ktoré vedia, čo chcú a neboja sa realizovať svoje plány aj

keď to nie je vždy jednoduché.


113

Zoznam použitej literatúry

1. HAVELKOVÁ, Barbora. 2007. Rovnost odměňování žen a mužů. Praha: Auditorium s. r.

o. ISBN 978-80-903786-2-9

2. MAKAROVÁ, Xénia. 2015. Aká je slovenská podnikateľka a prečo to často do troch

rokov zabalí. Dostupné: https://www.etrend.sk/podnikanie/aka-je-slovenska-

podnikatelka-a-preco-to-casto-do-troch-rokov-zabali.html

3. MIKULCOVÁ, L. 2004. Slovensko na ceste k rodovej rovnosti. Bratislava: Academic

Electronic Press. ISBN 80-88880-59-9

4. Podnikanie žien v prihraničnom regióne. Združenie žien v podnikaní. ISBN 978-80-

068874-2-4.

5. SLAVÍČKOVÁ, Pavla (ed.). 2016. Ženy – podnikatelky v minulosti a současnosti. Praha:

Nakladatelství Lidových novin. ISBN 978-80-7422-508-6.

6. Štatistický úrad Slovenskej republiky

7. ULČIN, P. Podpora vyrovnaného zastúpenia žien a mužov na vedúcich pozíciách v

organizáciách verejnej a súkromnej sféry. Analytická štúdia/správa z výskumu.

8. Eurostat




114

Prílohy

Kontingenčné tabuľky pre vyhodnotenie odpovedí podnikateliek podľa KRAJA

Identifikačná skupina otázok

Bratislavský kraj

Západné Slovensko

Stredné Slovensko

Východné Slovensko

Celkový súčet

Bývate v/na

Dedine 19,44% 33,33% 20,97% 19,70% 24,28%

Malom meste 16,67% 9,52% 16,13% 9,09% 11,93%

Meste 61,11% 57,14% 59,68% 25,76% 42,80%

Metropole 0,00% 0,00% 0,00% 15,15% 11,93%

Veľkom meste 2,78% 0,00% 3,23% 30,30% 9,05%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Uveďte prosím Váš vek

18 – 24 rokov 2,78% 5,95% 3,23% 4,55% 4,12%

25 – 29 rokov 19,44% 14,29% 19,35% 21,21% 17,28%

30 – 39 rokov 36,11% 38,10% 35,48% 42,42% 39,09%

40 – 49 rokov 25,00% 23,81% 24,19% 22,73% 25,51%

50 – 59 rokov 11,11% 14,29% 11,29% 7,58% 10,29%

60 a viac rokov 5,56% 3,57% 6,45% 1,52% 3,70%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie

Základné 2,78% 0,00% 1,61% 0,00% 0,41%

Stredoškolské 25,00% 33,33% 19,35% 33,33% 26,34%

Vysokoškolské 72,22% 63,10% 77,42% 66,67% 71,60%

Iné 0,00% 3,57% 1,61% 0,00% 1,65%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Uveďte prosím Váš rodinný stav

Slobodná 30,56% 28,57% 29,03% 40,91% 34,57%

Vydatá 61,11% 59,52% 59,68% 40,91% 51,03%

Rozvedená 8,33% 11,90% 11,29% 16,67% 13,99%

Vdova 0,00% 0,00% 0,00% 1,52% 0,41%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Uveďte prosím počet detí

Žiadne 30,56% 28,57% 29,03% 43,94% 35,39%

Jedno 25,00% 20,24% 20,97% 16,67% 19,34%

Dve – tri 44,44% 51,19% 48,39% 39,39% 44,86%

Štyri a viac 0,00% 0,00% 1,61% 0,00% 0,41%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Podnikáte ako

Fyzická osoba 58,33% 53,57% 53,23% 65,15% 54,73%

Právnická osoba 41,67% 44,05% 46,77% 34,85% 44,44%

Celkový súčet 100,00% 97,62% 100,00% 100,00% 99,18%


115

Podnikanie, podpora podnikania

Bratislavský kraj

Západné Slovensko

Stredné Slovensko


Celkový súčet

Váš začiatok podnikania bol spojený s

Štúdiom 9,68% 10,71% 9,68% 10,61% 10,29%

Ukončením školy 9,68% 9,52% 8,06% 10,61% 9,47%

Nenájdením vhodného pracovného miesta 9,68% 17,86% 22,58% 28,79% 20,99%

Materskou dovolenkou 16,13% 16,67% 19,35% 13,64% 16,46%

Odchodom detí z domu 0,00% 0,00% 1,61% 0,00% 0,41%

Frustráciou z doterajšej práce 32,26% 17,86% 27,42% 27,27% 24,69%

Potrebou sebarealizácie 61,29% 59,52% 61,29% 60,61% 60,49%

Prevzatím rodinného podniku 0,00% 0,00% 8,06% 4,55% 3,29%

Nedostatočným finančným ohodnotením v zamestnaní 16,13% 14,29% 17,74% 24,24% 18,11%

Iné 9,68% 10,71% 6,45% 7,58% 8,64%

Celkový súčet 164,52% 157,14% 182,26% 187,88% 172,84%

Vo Vašich podnikateľských začiatkoch Vám najviac pomáhal

Manžel/partner 35,48% 52,38% 50,00% 48,48% 48,56%

Rodičia 16,13% 35,71% 24,19% 43,94% 32,51%

Priatelia 25,81% 21,43% 17,74% 24,24% 21,81%

Iní podnikatelia/iné podnikateľky 35,48% 23,81% 33,87% 37,88% 31,69%

Záujmové združenie 3,23% 8,33% 14,52% 1,52% 7,41%

Začínala som bez poradenstva a pomoci 61,29% 26,19% 24,19% 28,79% 30,86%

Iné 19,35% 7,14% 16,13% 10,61% 11,93%

Celkový súčet 196,77% 175,00% 180,65% 195,45% 184,77%

V súčasnosti podnikáte

Sama 74,19% 70,24% 59,68% 77,27% 69,96%

S jedným spoločníkom 16,13% 16,67% 19,35% 7,58% 14,81%

S dvoma/viacerými spoločníkmi 3,23% 1,19% 0,00% 3,03% 1,65%

Máme rodinný podnik 6,45% 11,90% 19,35% 10,61% 12,76%

Iné 0,00% 0,00% 1,61% 1,52% 0,82%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Ako podnikateľka na trhu pôsobíte

Menej ako 1 rok 25,81% 15,48% 22,58% 15,15% 18,52%

1 – 5 rokov 32,26% 47,62% 38,71% 51,52% 44,44%

Viac ako 5 rokov 41,94% 36,90% 38,71% 33,33% 37,04%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

V súčasnosti zamestnávate

Nikoho 58,06% 63,10% 72,58% 75,76% 68,31%

Do 9 zamestnancov (vrátane) 35,48% 33,33% 20,97% 21,21% 27,16%

10 - 49 zamestnancov 6,45% 3,57% 4,84% 3,03% 4,12%

50 – 249 zamestnancov 0,00% 0,00% 1,61% 0,00% 0,41%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Svoju podnikateľskú činnosť vykonávate


116

Doma 54,84% 34,52% 41,94% 42,42% 41,15%

Vo vlastnej prevádzke (výrobná hala, obchod, kancelária), 41,94% 58,33% 45,16% 54,55% 51,85%

Kdekoľvek (kaviareň, coworking) 38,71% 21,43% 30,65% 30,30% 28,40%

Celkový súčet 135,48% 114,29% 117,74% 127,27% 121,40%

Výsledok Vašej podnikateľskej činnosti predávate

Prostredníctvom internetu 77,42% 42,86% 62,90% 59,09% 56,79%

V kamennej predajni 12,90% 26,19% 22,58% 34,85% 25,93%

Pomocou sprostredkovateľa (obchod, agent, distribučné spoločnosti), 0,00% 0,00% 0,00% 3,03% 0,82%

Inou formou (na výstavách, veľtrhoch, príležitostný predaj, osobné oslovenie) 48,39% 42,86% 41,94% 21,21% 37,45%

Celkový súčet 138,71% 111,90% 127,42% 118,18% 120,99%

Sídlo Vášho podnikania sa nachádza v kraji

Banskobystrickom 0,00% 0,00% 56,45% 1,52% 14,81%

Bratislavskom 87,10% 1,19% 0,00% 0,00% 11,52%

Košickom 3,23% 0,00% 0,00% 46,97% 13,17%

Nitrianskom 0,00% 33,33% 1,61% 0,00% 11,93%

Prešovskom 3,23% 0,00% 0,00% 51,52% 14,40%

Trenčianskom 3,23% 35,71% 1,61% 0,00% 13,17%

Trnavskom 3,23% 28,57% 0,00% 0,00% 10,29%

Žilinskom 0,00% 1,19% 40,32% 0,00% 10,70%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Vaši klienti sa nachádzajú v/vo/na

Meste/obci kde podnikáte 9,68% 4,76% 6,45% 7,58% 6,58%

Okrese, v ktorom podnikáte 3,23% 21,43% 9,68% 15,15% 14,40%

Kraji, v ktorom podnikáte 9,68% 16,67% 19,35% 7,58% 13,99%

Viacerých krajoch SR 9,68% 20,24% 11,29% 9,09% 13,58%

Celom území SR 67,74% 34,52% 53,23% 59,09% 50,21%

Zahraničí 32,26% 17,86% 24,19% 19,70% 21,81%

Celkový súčet 122,58% 95,24% 112,90% 109,09% 107,00%

Váš ročný obrat je

Menší alebo rovný 50 000 € 64,52% 75,00% 77,42% 84,85% 76,95%

50 001 – 150 000 € 19,35% 19,05% 14,52% 10,61% 15,64%

150 001 – 500 000 € 9,68% 2,38% 4,84% 1,52% 3,70%

500 001 - 1 000 000 € 3,23% 2,38% 1,61% 0,00% 1,65%

1 000 001 – 2 000 000 € 0,00% 0,00% 0,00% 3,03% 0,82%

2 000 001 – 10 000 000 € 0,00% 1,19% 0,00% 0,00% 0,41%

10 000 001 – 50 000 000 € 0,00% 0,00% 1,61% 0,00% 0,41%

50 000 001 a viac € 3,23% 0,00% 0,00% 0,00% 0,41%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%


117

Predmet podnikania

Bratislavský kraj

Západné Slovensko

Stredné Slovensko


Celkový súčet

Čo Vás viedlo k podnikaniu

Vyštudovala som daný odbor počas podnikania 19,35% 10,71% 6,45% 16,67% 12,35%

Nápad na podnikanie som získala z okolia 19,35% 20,24% 12,90% 30,30% 20,99%

Videla som nové príležitosti na trhu 22,58% 36,90% 33,87% 36,36% 34,16%

Videla som malú konkurenciu a možnosť nového rozvoja 22,58% 17,86% 24,19% 15,15% 19,34%

Nebola som spokojná v zamestnaní 45,16% 30,95% 33,87% 36,36% 34,98%

Prevzala som rodinný podnik 0,00% 0,00% 6,45% 6,06% 3,29%

Mala som nedostatok financií 16,13% 9,52% 9,68% 10,61% 10,70%

Iné 19,35% 20,24% 20,97% 12,12% 18,11%

Celkový súčet 164,52% 146,43% 148,39% 163,64% 153,91%

Predmet Vášho podnikania patrí do odvetvia

Pôdohospodárstvo 0,00% 0,00% 4,84% 0,00% 1,23%

Priemysel 6,45% 4,76% 4,84% 1,52% 4,12%

Stavebníctvo 9,68% 1,19% 6,45% 4,55% 4,53%

Obchod (veľkoobchod, maloobchod, oprava vozidiel...) 9,68% 26,19% 20,97% 31,82% 24,28%

Obchodné služby (finančné, poisťovacie, administratívne činnosti, činnosti v oblasti nehnuteľností) 32,26% 17,86% 20,97% 19,70% 20,99%

Doprava a informácie 3,23% 0,00% 1,61% 0,00% 0,82%

Ubytovanie a stravovanie 3,23% 9,52% 11,29% 1,52% 7,00%

Ostatné služby 64,52% 53,57% 64,52% 60,61% 59,67%

Celkový súčet 129,03% 113,10% 135,48% 119,70% 122,63%

Prečo ste sa rozhodli podnikať práve v tomto odbore/odvetví

Od malička som inklinovala k tomu, čomu sa v podnikaní venujem 35,48% 33,33% 27,42% 43,94% 34,98%

Daný odbor som vyštudovala 41,94% 22,62% 30,65% 24,24% 27,57%

Nápad na podnikanie som získala z okolia 16,13% 13,10% 19,35% 19,70% 16,87%

Videla som príležitosť na trhu 19,35% 29,76% 32,26% 33,33% 30,04%

Na trhu je/bola v čase vstupu na trh malá konkurencia 9,68% 15,48% 14,52% 6,06% 11,93%

Videla som možnosť uplatnenia sa na trhu 58,06% 35,71% 40,32% 39,39% 40,74%

Iné 180,65% 150,00% 164,52% 166,67% 162,14%

Celkový súčet 361,29% 300,00% 329,03% 333,33% 324,28%

V súčasnosti Vás v podnikaní motivuje

Možnosť sebarealizácie 64,52% 59,52% 74,19% 78,79% 69,14%

Možnosť organizovať si čas a zarobiť peniaze 54,84% 50,00% 46,77% 60,61% 52,67%

Nezávislosť a samostatné rozhodovanie 74,19% 67,86% 56,45% 77,27% 68,31%

Finančný úspech 19,35% 14,29% 11,29% 27,27% 17,70%


118

Jedinečnosť môjho podnikania 19,35% 21,43% 19,35% 27,27% 22,22%

Spolupráca s inými podnikateľmi/podnikateľkami 25,81% 10,71% 20,97% 13,64% 16,05%

Podnikanie ma baví 41,94% 34,52% 33,87% 37,88% 36,21%

Iné 6,45% 5,95% 8,06% 1,52% 5,35%

Celkový súčet 306,45% 264,29% 270,97% 324,24% 287,65%

Predmet Vášho podnikania súvisí s odborom, ktorý máte vyštudovaný

Áno 61,29% 30,95% 29,03% 39,39% 36,63%

Čiastočne 19,35% 22,62% 38,71% 28,79% 27,98%

Nie 19,35% 46,43% 32,26% 31,82% 35,39%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Pred alebo počas podnikania ste absolvovali nejaký kurz

Áno (prosím nižšie uveďte aký kurz/aké kurzy) 64,52% 57,14% 67,74% 57,58% 60,91%

Nie, ale chcela by som (prosím nižšie uveďte o aký kurz/aké kurzy máte záujem) 25,81% 23,81% 24,19% 37,88% 27,98%

Nie, ani nechcem (prosím nižšie uveďte prečo) 9,68% 19,05% 8,06% 4,55% 11,11%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Za najväčší problém podnikania v súčasnosti považujete

Legislatívu (neprehľadnosť, časté zmeny, priveľa zákonov a nariadení...) 67,74% 69,05% 66,13% 74,24% 69,55%

Byrokraciu (doklady na úradoch, potvrdenia...) 45,16% 60,71% 62,90% 56,06% 58,02%

Financie (problém s ich získaním, drahé peniaze...) 25,81% 27,38% 22,58% 43,94% 30,45%

Dane 29,03% 33,33% 38,71% 36,36% 34,98%

Obchodných partnerov (neplatia načas, prípadne vôbec, neserióznosť, nespoľahlivosť...) 9,68% 14,29% 4,84% 15,15% 11,52%

Zákazníkov (neviem nájsť nových zákazníkov, malá kúpyschopnosť, malý trh...) 25,81% 10,71% 25,81% 28,79% 21,40%

Nedostatok kvalifikovaných zamestnancov 19,35% 22,62% 19,35% 16,67% 19,75%

Konkurenciu 19,35% 1,19% 14,52% 13,64% 10,29%

Iné 3,23% 8,33% 11,29% 3,03% 7,00%

Celkový súčet 245,16% 247,62% 266,13% 287,88% 262,96%

Vašou ambíciou v budúcnosti je

Získať viac nových zákazníkov 67,74% 61,90% 69,35% 77,27% 68,72%

Vstúpiť na nový trh/nové trhy 29,03% 26,19% 24,19% 22,73% 25,10%

Rozšíriť podnikanie (nové stroje, technológie, vyššia produktivita...) 45,16% 40,48% 32,26% 45,45% 40,33%

Prijať nových zamestnancov 32,26% 35,71% 20,97% 36,36% 31,69%

Prepustiť časť zamestnancov 0,00% 1,19% 0,00% 0,00% 0,41%

Plánujem odchod z trhu 3,23% 0,00% 1,61% 0,00% 0,82%

Udržať podnikanie v stave v akom je 6,45% 14,29% 14,52% 6,06% 11,11%

Doplniť/rozšíriť predmet podnikania 29,03% 25,00% 40,32% 54,55% 37,45%


119

Prevziať rodinný podnik 0,00% 0,00% 1,61% 1,52% 0,82%

Prepustiť časť zamestnancov 0,00% 1,19% 0,00% 0,00% 0,41%

Prevziať rodinný podnik 0,00% 0,00% 1,61% 1,52% 0,82%

Neviem, nemám zatiaľ plán 6,45% 3,57% 9,68% 0,00% 4,53%

Iné 3,23% 1,19% 3,23% 7,58% 3,70%

Celkový súčet 222,58% 209,52% 217,74% 251,52% 224,69%

Pri rokovaniach, pracovných stretnutiach ste sa stretli s diskrimináciou z hľadiska pohlavia

Áno, prevažne negatívnou (napríklad vyššie ceny, nevýhodné ponuky v porovnaní s podnikateľmi, nevhodné narážky...) 16,13% 8,33% 6,45% 4,55% 7,82%

Áno, prevažne pozitívnou (napríklad príjemnejšia atmosféra pri obchodnom rokovaní, gentlemanské správanie...) 6,45% 10,71% 9,68% 19,70% 12,35%

Nie 77,42% 78,57% 83,87% 75,76% 79,01%

Celkový súčet 100,00% 97,62% 100,00% 100,00% 99,18%

Kontingenčné tabuľky pre vyhodnotenie odpovedí podnikateliek podľa BYDLISKA


Malé mesto Mesto Veľké mesto Celkový súčet

Bývate v kraji

Banskobystrickom 14,77% 21,15% 1,96% 14,81%

Bratislavskom 11,36% 1,92% 37,25% 12,76%

Košickom 5,68% 1,92% 45,10% 12,35%

Nitrianskom 11,36% 17,31% 0,00% 11,52%

Prešovskom 15,91% 14,42% 13,73% 14,81%

Trenčianskom 17,05% 19,23% 0,00% 14,40%

Trnavskom 12,50% 9,62% 0,00% 8,64%

Žilinskom 11,36% 14,42% 1,96% 10,70%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%


18 – 24 rokov 6,82% 2,88% 1,96% 4,12%

25 – 29 rokov 13,64% 19,23% 19,61% 17,28%

30 – 39 rokov 40,91% 40,38% 33,33% 39,09%

40 – 49 rokov 25,00% 23,08% 31,37% 25,51%

50 – 59 rokov 9,09% 11,54% 9,80% 10,29%

60 a viac rokov 4,55% 2,88% 3,92% 3,70%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie je

Základné 1,14% 0,00% 0,00% 0,41%

Stredoškolské 34,09% 24,04% 17,65% 26,34%

Vysokoškolské 63,64% 73,08% 82,35% 71,60%


120

Iné 1,14% 2,88% 0,00% 1,65%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Uveďte prosím rodinný stav

Slobodná 30,68% 29,81% 50,98% 34,57%

Vydatá 55,68% 57,69% 29,41% 51,03%

Rozvedená 13,64% 12,50% 17,65% 13,99%

Vdova 0,00% 0,00% 1,96% 0,41%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%


Žiadne 27,27% 34,62% 50,98% 35,39%

Jedno 17,05% 20,19% 21,57% 19,34%

Dve – tri 54,55% 45,19% 27,45% 44,86%

Štyri a viac 1,14% 0,00% 0,00% 0,41%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Podnikáte ako

Fyzická osoba 59,09% 51,92% 52,94% 54,73%

Právnická osoba 39,77% 47,12% 47,06% 44,44%

Celkový súčet 98,86% 99,04% 100,00% 99,18%


Malé

mesto Mesto Veľké mesto

Celkový súčet


Štúdiom 10,23% 8,65% 13,73% 10,29%

Ukončením školy 9,09% 8,65% 19,61% 11,11%

Nenájdením vhodného pracovného miesta, 12,50% 24,04% 29,41% 20,99%

Materskou dovolenkou 20,45% 18,27% 5,88% 16,46%

Odchodom detí z domu 0,00% 0,96% 0,00% 0,41%

Frustráciou z doterajšej práce 20,45% 25,00% 31,37% 24,69%

Potrebou sebarealizácie 63,64% 60,58% 54,90% 60,49%

Prevzatím rodinného podniku 5,68% 1,92% 1,96% 3,29%

Nedostatočným finančným ohodnotením v zamestnaní 20,45% 17,31% 15,69% 18,11%

Iné 7,95% 10,58% 5,88% 8,64%

Celkový súčet 160,23% 167,31% 164,71% 164,20%


Manžel/partner 56,82% 48,08% 35,29% 48,56%

Rodičia 19,32% 23,08% 19,61% 20,99%

Priatelia 17,05% 12,50% 23,53% 16,46%

Iní podnikatelia/iné podnikateľky 20,45% 18,27% 31,37% 21,81%

Záujmové združenie 3,41% 6,73% 1,96% 4,53%

Začínala som bez poradenstva a pomoci 23,86% 25,00% 27,45% 25,10%

Iné 5,68% 9,62% 9,80% 8,23%

Celkový súčet 146,59% 143,27% 149,02% 145,68%


Sama 68,18% 65,38% 82,35% 69,96%

S jedným spoločníkom 14,77% 15,38% 13,73% 14,81%


121

S dvoma/viacerými spoločníkmi 2,27% 1,92% 0,00% 1,65%

Máme rodinný podnik 12,50% 17,31% 3,92% 12,76%

Iné 2,27% 0,00% 0,00% 0,82%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%


1 – 5 rokov 46,59% 46,15% 37,25% 44,44%

Menej ako 1 rok 20,45% 15,38% 21,57% 18,52%

Viac ako 5 rokov 32,95% 38,46% 41,18% 37,04%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

V súčasnosti okre seba zamestnávate

Nikoho 65,91% 67,31% 74,51% 68,31%

Do 9 zamestnancov (vrátane) 28,41% 27,88% 23,53% 27,16%

10 - 49 zamestnancov 4,55% 4,81% 1,96% 4,12%

50 – 249 zamestnancov 1,14% 0,00% 0,00% 0,41%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%


Doma 40,91% 39,42% 45,10% 41,15%

Kdekoľvek (kaviareň, coworking) 26,14% 28,85% 31,37% 28,40%

Vo vlastnej prevádzke (výrobná hala, obchod, kancelária) 51,14% 51,92% 52,94% 51,85%

Celkový súčet 118,18% 120,19% 129,41% 121,40%


Prostredníctvom internetu 57,95% 54,81% 58,82% 56,79%

V kamennej predajni 25,00% 28,85% 21,57% 25,93%

Pomocou sprostredkovateľa (obchod, agent, distribučné spoločnosti) 15,91% 18,27% 13,73% 16,46%

Inou formou (na výstavách, veľtrhoch, príležitostný predaj, osobné oslovenie) 38,64% 38,46% 35,29% 37,86%

Celkový súčet 137,50% 140,38% 129,41% 137,04%



Bratislavskom 9,09% 1,92% 35,29% 11,52%

Košickom 7,95% 1,92% 45,10% 13,17%

Nitrianskom 11,36% 18,27% 0,00% 11,93%

Prešovskom 14,77% 15,38% 11,76% 14,40%

Trenčianskom 15,91% 16,35% 1,96% 13,17%

Trnavskom 15,91% 10,58% 0,00% 10,29%

Žilinskom 10,23% 15,38% 1,96% 10,70%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%


Meste/obci kde podnikáte 5,68% 5,77% 9,80% 6,58%

Okrese, v ktorom podnikáte 12,50% 19,23% 7,84% 14,40%

Kraji, v ktorom podnikáte 15,91% 11,54% 15,69% 13,99%

Viacerých krajoch SR 17,05% 14,42% 5,88% 13,58%

Celom území SR 47,73% 48,08% 58,82% 50,21%

Zahraničí 22,73% 19,23% 25,49% 21,81%

Celkový súčet 121,59% 118,27% 123,53% 120,58%


Menší alebo rovný 50 000 € 73,86% 75,96% 84,31% 76,95%


122

1 000 001 – 2 000 000 € 0,00% 1,92% 0,00% 0,82%

10 000 001 – 50 000 000 € 1,14% 0,00% 0,00% 0,41%

150 001 – 500 000 € 5,68% 1,92% 3,92% 3,70%

2 000 001 – 10 000 000 € 0,00% 0,96% 0,00% 0,41%

50 000 001 a viac € 1,14% 0,00% 0,00% 0,41%

50 001 – 150 000 € 18,18% 16,35% 9,80% 15,64%

500 001 - 1 000 000 € 0,00% 2,88% 1,96% 1,65%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Predmet podnikania

Malé

mesto Mesto Veľké mesto

Celkový súčet


Vyštudovala som daný odbor počas podnikania 9,09% 11,54% 19,61% 12,35%

Nápad na podnikanie som získala z okolia 21,59% 19,23% 23,53% 20,99%

Videla som nové príležitosti na trhu 34,09% 35,58% 31,37% 34,16%

Videla som malú konkurenciu a možnosť nového rozvoja 21,59% 20,19% 13,73% 19,34%

Nebola som spokojná v zamestnaní 31,82% 38,46% 35,29% 35,39%

Prevzala som rodinný podnik 5,68% 1,92% 1,96% 3,29%

Mala som nedostatok financií 9,09% 11,54% 11,76% 10,70%

Iné 19,32% 18,27% 15,69% 18,11%

Celkový súčet 152,27% 156,73% 152,94% 154,32%


Pôdohospodárstvo 2,27% 0,96% 0,00% 1,23%

Priemysel 4,55% 4,81% 1,96% 4,12%

Stavebníctvo 5,68% 2,88% 5,88% 4,53%

Obchod (veľkoobchod, maloobchod, oprava vozidiel...) 31,82% 21,15% 17,65% 24,28%

Obchodné služby (finančné, poisťovacie, administratívne činnosti, činnosti v oblasti nehnuteľností) 12,50% 21,15% 35,29% 20,99%

Doprava a informácie 1,14% 0,96% 0,00% 0,82%

Ubytovanie a stravovanie 5,68% 10,58% 1,96% 7,00%

Ostatné služby 62,50% 58,65% 56,86% 59,67%

Celkový súčet 126,14% 121,15% 119,61% 122,63%


Od malička som inklinovala k tomu, čomu sa v podnikaní venujem 30,68% 37,50% 37,25% 34,98%

Daný odbor som vyštudovala 31,82% 24,04% 27,45% 27,57%


Videla som príležitosť na trhu 30,68% 30,77% 27,45% 30,04%

Na trhu je/bola v čase vstupu na trh malá konkurencia 12,50% 13,46% 7,84% 11,93%

Videla som možnosť uplatnenia sa na trhu 39,77% 38,46% 47,06% 40,74%

Iné 14,77% 11,54% 11,76% 12,76%

Celkový súčet 177,27% 173,08% 174,51% 174,90%


Možnosť sebarealizácie 71,59% 64,42% 74,51% 69,14%

Možnosť organizovať si čas a zarobiť peniaze 50,00% 52,88% 56,86% 52,67%


123

Nezávislosť a samostatné rozhodovanie 68,18% 65,38% 74,51% 68,31%

Finančný úspech 15,91% 13,46% 29,41% 17,70%

Jedinečnosť môjho podnikania 20,45% 23,08% 23,53% 22,22%

Spolupráca s inými podnikateľmi/podnikateľkami 9,09% 21,15% 17,65% 16,05%

Podnikanie ma baví 35,23% 41,35% 27,45% 36,21%

Iné 6,82% 4,81% 3,92% 5,35%

Celkový súčet 277,27% 286,54% 307,84% 287,65%

Predmet podnikania súvisí s odborom, ktorý máte vyštudovaný

Áno 35,23% 30,77% 50,98% 36,63%

Čiastočne 25,00% 30,77% 27,45% 27,98%

Nie 39,77% 38,46% 21,57% 35,39%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Pred alebo počas podnikania ste absolvovali nejaký kurz/kurzy

Áno (prosím nižšie uveďte aký kurz/aké kurzy) 56,82% 59,62% 70,59% 60,91%

Nie, ale chcela by som (prosím nižšie uveďte o aký kurz/aké kurzy máte záujem) 29,55% 28,85% 23,53% 27,98%

Nie, ani nechcem (prosím nižšie uveďte prečo) 13,64% 11,54% 5,88% 11,11%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%


Legislatívu (neprehľadnosť, časté zmeny, priveľa zákonov a nariadení...) 67,05% 69,23% 74,51% 69,55%

Byrokraciu (doklady na úradoch, potvrdenia...) 52,27% 65,38% 52,94% 58,02%

Financie (problém s ich získaním, drahé peniaze...) 31,82% 26,92% 35,29% 30,45%

Dane 39,77% 32,69% 31,37% 34,98%

Obchodných partnerov (neplatia načas, prípadne vôbec, neserióznosť, nespoľahlivosť...) 7,95% 9,62% 21,57% 11,52%

Zákazníkov (neviem nájsť nových zákazníkov, malá kúpyschopnosť, malý trh...) 19,32% 20,19% 27,45% 21,40%

Nedostatok kvalifikovaných zamestnancov 21,59% 19,23% 17,65% 19,75%

Konkurenciu 9,09% 7,69% 17,65% 10,29%

Iné 9,09% 7,69% 1,96% 7,00%

Celkový súčet 257,95% 258,65% 280,39% 262,96%


Získať viac nových zákazníkov 64,77% 69,23% 74,51% 68,72%

Vstúpiť na nový trh/nové trhy 27,27% 23,08% 25,49% 25,10%

Rozšíriť podnikanie (nové stroje, technológie, vyššia produktivita...) 39,77% 42,31% 37,25% 40,33%

Prijať nových zamestnancov 28,41% 31,73% 37,25% 31,69%

Prepustiť časť zamestnancov 0,00% 0,96% 0,00% 0,41%

Plánujem odchod z trhu 1,14% 0,00% 1,96% 0,82%

Udržať podnikanie v stave v akom je 10,23% 11,54% 11,76% 11,11%

Doplniť/rozšíriť predmet podnikania 34,09% 35,58% 47,06% 37,45%

Prevziať rodinný podnik 1,14% 0,00% 1,96% 0,82%

Neviem, nemám zatiaľ plán 5,68% 3,85% 3,92% 4,53%

Iné 3,41% 1,92% 7,84% 3,70%

Celkový súčet 215,91% 220,19% 249,02% 224,69%



124

Áno, prevažne negatívnou (napríklad vyššie ceny, nevýhodné ponuky v porovnaní s podnikateľmi, nevhodné narážky...) 9,09% 7,69% 5,88% 7,82%

Áno, prevažne pozitívnou (napríklad príjemnejšia atmosféra pri obchodnom rokovaní, gentlemanské správanie...) 13,64% 9,62% 15,69% 12,35%

Nie 76,14% 81,73% 78,43% 79,01%

Celkový súčet 98,86% 99,04% 100,00% 99,18%

Kontingenčné tabuľky pre vyhodnotenie odpovedí podnikateliek podľa VEKU


18-29 rokov 30-49 rokov 50 a viac rokov Celkový súčet

Bývate v kraji


Bratislavskom 7,69% 15,92% 5,88% 12,76%

Košickom 13,46% 10,83% 17,65% 12,35%

Nitrianskom 9,62% 10,83% 17,65% 11,52%

Prešovskom 19,23% 16,56% 0,00% 14,81%

Trenčianskom 13,46% 15,29% 11,76% 14,40%

Trnavskom 9,62% 7,01% 14,71% 8,64%

Žilinskom 11,54% 9,55% 14,71% 10,70%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Bývam v/na

Dedine 25,00% 24,84% 20,59% 24,28%

Malom meste 9,62% 12,10% 14,71% 11,93%

Meste 44,23% 42,04% 44,12% 42,80%

Veľkom meste 9,62% 8,92% 8,82% 9,05%

Metropole 11,54% 12,10% 11,76% 11,93%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%


Základné 0,00% 0,00% 2,94% 0,41%

Stredoškolské 32,69% 21,66% 38,24% 26,34%

Vysokoškolské 67,31% 75,80% 58,82% 71,60%

Iné 0,00% 2,55% 0,00% 1,65%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%


Slobodná 76,92% 26,11% 8,82% 34,57%

Vydatá 19,23% 57,96% 67,65% 51,03%

Rozvedená 3,85% 15,92% 20,59% 13,99%

Vdova 0,00% 0,00% 2,94% 0,41%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%


Žiadne 82,69% 25,48% 8,82% 35,39%

Jedno 7,69% 20,38% 32,35% 19,34%

Dve – tri 9,62% 53,50% 58,82% 44,86%

Štyri a viac 0,00% 0,64% 0,00% 0,41%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%


125

Podnikáte ako

Fyzická osoba 67,31% 47,77% 67,65% 54,73%

Právnická osoba 30,77% 51,59% 32,35% 44,44%

Celkový súčet 98,08% 99,36% 100,00% 99,18%


18-29 rokov

30-49 rokov

50 a viac rokov

Celkový súčet


Štúdiom 26,92% 5,73% 5,88% 10,29%

Ukončením školy 19,23% 9,55% 5,88% 11,11%

Nenájdením vhodného pracovného miesta 21,15% 21,02% 20,59% 20,99%







Iné 9,62% 7,01% 14,71% 8,64%

Celkový súčet 186,54% 173,25% 161,76% 174,49%


Manžel/partner 46,15% 49,68% 47,06% 48,56%

Rodičia 25,00% 22,29% 8,82% 20,99%

Priatelia 19,23% 17,83% 5,88% 16,46%




Iné 9,62% 9,55% 0,00% 8,23%

Celkový súčet 150,00% 147,77% 129,41% 145,68%


Sama 69,23% 68,15% 79,41% 69,96%




Iné 0,00% 0,64% 2,94% 0,82%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%


1 – 5 rokov 55,77% 43,95% 29,41% 44,44%

Menej ako 1 rok 40,38% 14,65% 2,94% 18,52%

Viac ako 5 rokov 3,85% 41,40% 67,65% 37,04%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

V súčasnosti okrem seba zamestnávate

Nikoho 80,77% 64,33% 67,65% 68,31%


10 - 49 zamestnancov 1,92% 4,46% 5,88% 4,12%


126

50 – 249 zamestnancov 0,00% 0,64% 0,00% 0,41%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%


Doma 51,92% 40,13% 29,41% 41,15%



Celkový súčet 123,08% 122,29% 114,71% 121,40%






Celkový súčet 128,85% 144,59% 114,71% 137,04%



Bratislavskom 3,85% 15,29% 5,88% 11,52%

Košickom 13,46% 12,10% 17,65% 13,17%

Nitrianskom 11,54% 10,83% 17,65% 11,93%

Prešovskom 19,23% 15,92% 0,00% 14,40%

Trenčianskom 11,54% 14,01% 11,76% 13,17%

Trnavskom 11,54% 8,92% 14,71% 10,29%

Žilinskom 13,46% 8,92% 14,71% 10,70%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%






Celom území SR 44,23% 52,23% 50,00% 50,21%

Zahraničí 21,15% 22,93% 17,65% 21,81%

Celkový súčet 117,31% 122,29% 117,65% 120,58%


1 000 001 – 2 000 000 € 0,00% 1,27% 0,00% 0,82%

10 000 001 – 50 000 000 € 0,00% 0,64% 0,00% 0,41%

150 001 – 500 000 € 3,85% 4,46% 0,00% 3,70%

2 000 001 – 10 000 000 € 0,00% 0,00% 2,94% 0,41%

50 000 001 a viac € 0,00% 0,64% 0,00% 0,41%

50 001 – 150 000 € 3,85% 17,20% 26,47% 15,64%

500 001 - 1 000 000 € 0,00% 1,27% 5,88% 1,65%


Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%


127

Predmet podnikania

18-29 rokov

30-49 rokov

50 a viac rokov

Celkový súčet

Čo vás viedlo k podnikaniu








Iné 13,46% 17,20% 29,41% 18,11%

Celkový súčet 178,85% 152,23% 126,47% 154,32%



Priemysel 5,77% 3,18% 5,88% 4,12%

Stavebníctvo 3,85% 4,46% 5,88% 4,53%





Ostatné služby 57,69% 61,78% 52,94% 59,67%

Celkový súčet 119,23% 132,48% 132,35% 129,63%








Iné 7,69% 12,10% 23,53% 12,76%

Celkový súčet 182,69% 178,98% 144,12% 174,90%





Finančný úspech 26,92% 17,20% 5,88% 17,70%




Iné 3,85% 4,46% 11,76% 5,35%

Celkový súčet 301,92% 290,45% 252,94% 287,65%


Áno 26,92% 43,31% 20,59% 36,63%

Čiastočne 30,77% 24,20% 41,18% 27,98%

Nie 42,31% 32,48% 38,24% 35,39%


128

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%





Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%





Dane 50,00% 32,48% 23,53% 34,98%




Konkurenciu 3,85% 14,01% 2,94% 10,29%

Iné 5,77% 5,10% 17,65% 7,00%

Celkový súčet 261,54% 265,61% 252,94% 262,96%












Iné 1,92% 3,82% 5,88% 3,70%

Celkový súčet 236,54% 226,11% 200,00% 224,69%




Nie 71,15% 78,98% 91,18% 79,01%

Celkový súčet 98,08% 99,36% 100,00% 99,18%


129

Kontingenčné tabuľky pre vyhodnotenie odpovedí podnikateliek podľa VZDELANIA


Stredoškolské Vysokoškolské Základné a iné Celkový súčet

Bývate v kraji


Bratislavskom 3,13% 16,67% 0,00% 12,76%

Košickom 14,06% 12,07% 0,00% 12,35%

Nitrianskom 7,81% 12,64% 20,00% 11,52%

Prešovskom 20,31% 13,22% 0,00% 14,81%

Trenčianskom 21,88% 12,07% 0,00% 14,40%

Trnavskom 14,06% 5,75% 40,00% 8,64%

Žilinskom 4,69% 12,64% 20,00% 10,70%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Bývate na/v

Dedine 34,38% 20,69% 20,00% 24,28%

Malom meste 12,50% 11,49% 20,00% 11,93%

Meste 39,06% 43,68% 60,00% 42,80%

Veľkom meste 9,38% 9,20% 0,00% 9,05%

Metropole 4,69% 14,94% 0,00% 11,93%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%


18 – 24 rokov 12,50% 1,15% 0,00% 4,12%

25 – 29 rokov 14,06% 18,97% 0,00% 17,28%

30 – 39 rokov 31,25% 42,53% 20,00% 39,09%

40 – 49 rokov 21,88% 25,86% 60,00% 25,51%

50 – 59 rokov 12,50% 9,20% 20,00% 10,29%

60 a viac rokov 7,81% 2,30% 0,00% 3,70%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%


Slobodná 29,69% 37,36% 0,00% 34,57%

Vydatá 53,13% 49,43% 80,00% 51,03%

Rozvedená 15,63% 13,22% 20,00% 13,99%

Vdova 1,56% 0,00% 0,00% 0,41%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%


Žiadne 28,13% 39,08% 0,00% 35,39%

Jedno 18,75% 20,11% 0,00% 19,34%

Dve – tri 53,13% 40,23% 100,00% 44,86%

Štyri a viac 0,00% 0,57% 0,00% 0,41%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Podnikáte ako

Fyzická osoba 70,31% 49,43% 40,00% 54,73%

Právnická osoba 29,69% 50,00% 40,00% 44,44%

Celkový súčet 100,00% 99,43% 80,00% 99,18%


130


Stredoškolské

Vysokoškolské

Základné a iné

Celkový súčet


Štúdiom 10,94% 9,77% 20,00% 10,29%

Ukončením školy 9,38% 12,07% 0,00% 11,11%

Nenájdením vhodného pracovného miesta 25,00% 20,11% 0,00% 20,99%







Iné 10,94% 7,47% 20,00% 8,64%

Celkový súčet 179,69% 172,99% 160,00% 174,49%


Manžel/partner 57,81% 45,40% 40,00% 48,56%

Rodičia 20,31% 21,84% 0,00% 20,99%

Priatelia 15,63% 17,24% 20,00% 16,46%




Iné 12,50% 6,90% 0,00% 8,23%

Celkový súčet 173,44% 164,94% 220,00% 167,90%


Sama 70,31% 69,54% 80,00% 69,96%




Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%


Menej ako 1 rok 18,75% 18,97% 0,00% 18,52%

1 – 5 rokov 46,88% 43,68% 40,00% 44,44%

Viac ako 5 rokov 34,38% 37,36% 60,00% 37,04%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%


Nikoho 75,00% 65,52% 80,00% 68,31%


10 - 49 zamestnancov 1,56% 5,17% 0,00% 4,12%

50 – 249 zamestnancov 0,00% 0,57% 0,00% 0,41%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Svoju podnikateľskú činnosť vykonávat

Doma 18,75% 48,28% 80,00% 41,15%




131

Celkový súčet 107,81% 125,86% 140,00% 121,40%






Celkový súčet 128,13% 140,80% 120,00% 137,04%



Bratislavskom 3,13% 14,94% 0,00% 11,52%

Košickom 15,63% 12,64% 0,00% 13,17%

Nitrianskom 7,81% 13,22% 20,00% 11,93%

Prešovskom 17,19% 13,79% 0,00% 14,40%

Trenčianskom 17,19% 12,07% 0,00% 13,17%

Trnavskom 17,19% 6,90% 40,00% 10,29%

Žilinskom 6,25% 12,07% 20,00% 10,70%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%






Celom území SR 40,63% 54,60% 20,00% 50,21%

Zahraničí 15,63% 24,14% 20,00% 21,81%

Celkový súčet 115,63% 122,99% 100,00% 120,58%



50 001 – 150 000 € 20,31% 13,22% 40,00% 15,64%

150 001 – 500 000 € 1,56% 4,60% 0,00% 3,70%

500 001 - 1 000 000 € 1,56% 1,72% 0,00% 1,65%

1 000 001 – 2 000 000 € 0,00% 1,15% 0,00% 0,82%

2 000 001 – 10 000 000 € 0,00% 0,57% 0,00% 0,41%

10 000 001 – 50 000 000 € 0,00% 0,57% 0,00% 0,41%

50 000 001 a viac € 0,00% 0,57% 0,00% 0,41%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Predmet podnikania

Stredoškolské

Vysokoškolské

Základné a iné

Celkový súčet







132




Iné 23,44% 16,18% 20,00% 18,11%

Celkový súčet 145,31% 160,12% 100,00% 154,32%



Priemysel 3,13% 4,62% 0,00% 4,12%

Stavebníctvo 3,13% 5,20% 0,00% 4,53%





Ostatné služby 48,44% 64,74% 40,00% 59,67%

Celkový súčet 106,25% 128,90% 140,00% 122,63%








Iné 9,38% 13,87% 20,00% 12,76%

Celkový súčet 156,25% 183,24% 160,00% 174,90%





Finančný úspech 20,31% 16,76% 20,00% 17,70%




Iné 1,56% 6,94% 0,00% 5,35%

Celkový súčet 276,56% 295,38% 220,00% 287,65%


Áno 25,00% 41,04% 40,00% 36,63%

Čiastočne 32,81% 26,59% 20,00% 27,98%

Nie 42,19% 32,95% 40,00% 35,39%

Celkový súčet 100,00% 100,58% 100,00% 100,00%





Celkový súčet 100,00% 100,58% 100,00% 100,00%



133




Dane 39,06% 33,53% 40,00% 34,98%




Konkurenciu 7,81% 10,98% 20,00% 10,29%

Iné 10,94% 5,20% 20,00% 7,00%

Celkový súčet 270,31% 260,12% 280,00% 262,14%












Iné 6,25% 2,89% 0,00% 3,70%

Celkový súčet 215,63% 230,06% 240,00% 224,69%




Nie 75,00% 80,92% 80,00% 79,01%

Celkový súčet 98,44% 100,00% 100,00% 99,18%

Kontingenčné tabuľky pre vyhodnotenie odpovedí podnikateliek podľa FORMY

PODNIKANIA


Fyzická osoba Právnická osoba Celkový súčet

Bývate v kraji

Banskobystrickom 15,79% 13,89% 14,81%

Bratislavskom 9,02% 17,59% 12,76%

Košickom 14,29% 10,19% 12,35%

Nitrianskom 13,53% 8,33% 11,52%

Prešovskom 18,05% 11,11% 14,81%

Trenčianskom 9,77% 19,44% 14,40%


134

Trnavskom 10,53% 6,48% 8,64%

Žilinskom 9,02% 12,96% 10,70%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00%

Bývate na/v

Dedina 26,32% 21,30% 24,28%

Malé mesto 12,78% 11,11% 11,93%

Mesto 40,60% 45,37% 42,80%

Veľké mesto 8,27% 10,19% 9,05%

Metropola 12,03% 12,04% 11,93%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00%


18 – 24 rokov 4,51% 2,78% 4,12%

25 – 29 rokov 21,80% 12,04% 17,28%

30 – 39 rokov 31,58% 49,07% 39,09%

40 – 49 rokov 24,81% 25,93% 25,51%

50 – 59 rokov 12,78% 7,41% 10,29%

60 a viac rokov 4,51% 2,78% 3,70%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00%


Základné 0,75% 0,00% 0,41%

Stredoškolské 33,83% 17,59% 26,34%

Vysokoškolské 64,66% 80,56% 71,60%

Iné 0,75% 1,85% 1,65%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00%


Slobodná 37,59% 30,56% 34,57%

Vydatá 49,62% 52,78% 51,03%

Rozvedená 12,03% 16,67% 13,99%

Vdova 0,75% 0,00% 0,41%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00%


Žiadne 36,09% 34,26% 35,39%

Jedno 16,54% 23,15% 19,34%

Dve – tri 46,62% 42,59% 44,86%

Štyri a viac 0,75% 0,00% 0,41%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00%


Fyzická osoba

Právnická osoba

Celkový súčet


Štúdiom 11,28% 8,33% 10,29%

Ukončením školy 13,53% 8,33% 11,11%

Nenájdením vhodného pracovného miesta 22,56% 19,44% 20,99%

Materskou dovolenkou 11,28% 22,22% 16,46%

Odchodom detí z domu 0,75% 0,00% 0,41%


135

Frustráciou z doterajšej práce 26,32% 23,15% 24,69%

Potrebou sebarealizácie 63,91% 56,48% 60,49%

Prevzatím rodinného podniku 1,50% 5,56% 3,29%

Nedostatočným finančným ohodnotením v zamestnaní 19,55% 16,67% 18,11%

Iné 12,78% 3,70% 8,64%

Celkový súčet 183,46% 163,89% 174,49%


Manžel/partner 45,86% 51,85% 48,56%

Rodičia 19,55% 23,15% 20,99%

Priatelia 14,29% 19,44% 16,46%

Iní podnikatelia/iné podnikateľky 24,81% 18,52% 21,81%

Záujmové združenie 4,51% 4,63% 4,53%

Začínala som bez poradenstva a pomoci 24,81% 25,00% 25,10%

Iné 9,02% 7,41% 8,23%

Celkový súčet 142,86% 150,00% 145,68%


Sama 84,21% 52,78% 69,96%

S jedným spoločníkom 8,27% 22,22% 14,81%

S dvoma/viacerými spoločníkmi 0,75% 2,78% 1,65%

Máme rodinný podnik 5,26% 22,22% 12,76%

Iné 1,50% 0,00% 0,82%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00%


Menej ako 1 rok 23,31% 12,04% 18,52%

1 – 5 rokov 48,87% 39,81% 44,44%

Viac ako 5 rokov 27,82% 48,15% 37,04%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00%


Nikoho 85,71% 46,30% 68,31%

Do 9 zamestnancov (vrátane) 13,53% 44,44% 27,16%

10 - 49 zamestnancov 0,75% 8,33% 4,12%

50 – 249 zamestnancov 0,00% 0,93% 0,41%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00%


Doma 44,36% 37,04% 41,15%

Vo vlastnej prevádzke (výrobná hala, obchod, kancelária) 47,37% 58,33% 51,85%

Kdekoľvek (kaviareň, coworking) 31,58% 23,15% 28,40%

Celkový súčet 123,31% 118,52% 121,40%


Prostredníctvom internetu 52,63% 62,04% 56,79%

V kamennej predajni 26,32% 25,93% 25,93%

Pomocou sprostredkovateľa (obchod, agent, distribučné spoločnosti) 14,29% 19,44% 16,46%

Inou formou (na výstavách, veľtrhoch, príležitostný predaj, osobné oslovenie) 36,84% 38,89% 37,86%

Celkový súčet 130,08% 146,30% 137,04%


136


Banskobystrickom 15,79% 13,89% 14,81%

Bratislavskom 8,27% 15,74% 11,52%

Košickom 14,29% 12,04% 13,17%

Nitrianskom 14,29% 8,33% 11,93%

Prešovskom 18,05% 10,19% 14,40%

Trenčianskom 8,27% 18,52% 13,17%

Trnavskom 11,28% 9,26% 10,29%

Žilinskom 9,77% 12,04% 10,70%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00%


Meste/obci kde podnikáte 9,77% 2,78% 6,58%

Okrese, v ktorom podnikáte 18,05% 10,19% 14,40%

Kraji, v ktorom podnikáte 16,54% 10,19% 13,99%

Viacerých krajoch SR 14,29% 12,04% 13,58%

Celom území SR 40,60% 62,96% 50,21%

Zahraničí 12,03% 29,63% 19,75%

Celkový súčet 111,28% 127,78% 118,52%


Menší alebo rovný 50 000 € 87,97% 62,96% 76,95%

50 001 – 150 000 € 9,77% 23,15% 15,64%

150 001 – 500 000 € 2,26% 5,56% 3,70%

500 001 - 1 000 000 € 0,00% 3,70% 1,65%

1 000 001 – 2 000 000 € 0,00% 1,85% 0,82%

2 000 001 – 10 000 000 € 0,00% 0,93% 0,41%

10 000 001 – 50 000 000 € 0,00% 0,93% 0,41%

50 000 001 a viac € 0,00% 0,93% 0,41%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00%

Predmet podnikania

Fyzická osoba

Právnická osoba

Celkový súčet


Vyštudovala som daný odbor počas podnikania 8,27% 17,59% 12,35%

Nápad na podnikanie som získala z okolia 24,06% 16,67% 20,99%

Videla som nové príležitosti na trhu 30,83% 37,96% 34,16%

Videla som malú konkurenciu a možnosť nového rozvoja 15,79% 24,07% 19,34%

Nebola som spokojná v zamestnaní 39,10% 31,48% 35,39%

Prevzala som rodinný podnik 1,50% 5,56% 3,29%

Mala som nedostatok financií 8,27% 13,89% 10,70%

Iné 21,80% 13,89% 18,11%

Celkový súčet 149,62% 161,11% 154,32%


Pôdohospodárstvo 0,00% 2,78% 1,23%

Priemysel 3,76% 4,63% 4,12%

Stavebníctvo 3,76% 5,56% 4,53%


137

Obchod (veľkoobchod, maloobchod, oprava vozidiel...) 21,05% 28,70% 24,28%

Obchodné služby (finančné, poisťovacie, administratívne činnosti, činnosti v oblasti nehnuteľností) 18,05% 25,00% 20,99%

Doprava a informácie 0,75% 0,93% 0,82%

Ubytovanie a stravovanie 3,01% 11,11% 7,00%

Ostatné služby 66,92% 50,93% 59,67%

Celkový súčet 117,29% 129,63% 122,63%


Od malička som inklinovala k tomu, čomu sa v podnikaní venujem 38,35% 30,56% 34,98%

Daný odbor som vyštudovala 31,58% 23,15% 27,57%

Nápad na podnikanie som získala z okolia 15,79% 17,59% 16,87%

Videla som príležitosť na trhu 24,06% 37,04% 30,04%

Na trhu je/bola v čase vstupu na trh malá konkurencia 8,27% 16,67% 11,93%

Iné 15,04% 10,19% 12,76%

Celkový súčet 133,08% 135,19% 134,16%


Možnosť sebarealizácie 71,43% 66,67% 69,14%

Možnosť organizovať si čas a zarobiť peniaze 58,65% 45,37% 52,67%

Nezávislosť a samostatné rozhodovanie 69,92% 67,59% 68,31%

Finančný úspech 12,78% 24,07% 17,70%

Jedinečnosť môjho podnikania 19,55% 25,00% 22,22%

Spolupráca s inými podnikateľmi/podnikateľkami 14,29% 18,52% 16,05%

Podnikanie ma baví 27,07% 47,22% 36,21%

Iné 4,51% 6,48% 5,35%

Celkový súčet 278,20% 300,93% 287,65%


Áno 33,83% 40,74% 36,63%

Nie 40,60% 27,78% 35,39%

Čiastočne 25,56% 31,48% 27,98%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00%


Áno (prosím nižšie uveďte aký kurz/aké kurzy) 68,42% 51,85% 60,91%

Nie, ale chcela by som (prosím nižšie uveďte o aký kurz/aké kurzy máte záujem) 23,31% 34,26% 27,98%

Nie, ani nechcem (prosím nižšie uveďte prečo) 8,27% 13,89% 11,11%

Celkový súčet 100,00% 100,00% 100,00%


Legislatívu (neprehľadnosť, časté zmeny, priveľa zákonov a nariadení...) 63,16% 76,85% 69,55%

Byrokraciu (doklady na úradoch, potvrdenia...) 53,38% 62,96% 57,61%

Financie (problém s ich získaním, drahé peniaze...) 33,08% 27,78% 30,45%

Dane 31,58% 39,81% 34,98%

Obchodných partnerov (neplatia načas, prípadne vôbec, neserióznosť, nespoľahlivosť...) 10,53% 12,96% 11,52%

Zákazníkov (neviem nájsť nových zákazníkov, malá kúpyschopnosť, malý trh...) 27,82% 13,89% 21,40%

Nedostatok kvalifikovaných zamestnancov 15,04% 25,00% 19,75%

Konkurenciu 10,53% 10,19% 10,29%

Iné 7,52% 6,48% 7,00%


138

Celkový súčet 252,63% 275,93% 262,55%


Získať viac nových zákazníkov 72,18% 65,74% 68,72%

Vstúpiť na nový trh/nové trhy 18,80% 33,33% 25,10%

Rozšíriť podnikanie (nové stroje, technológie, vyššia produktivita...) 34,59% 47,22% 40,33%

Prijať nových zamestnancov 23,31% 42,59% 31,69%

Prepustiť časť zamestnancov, 0,75% 0,00% 0,41%

Plánujem odchod z trhu 0,75% 0,93% 0,82%

Udržať podnikanie v stave v akom je 12,03% 9,26% 11,11%

Doplniť/rozšíriť predmet podnikania 36,84% 38,89% 37,45%

Prevziať rodinný podnik 0,75% 0,93% 0,82%

Neviem, nemám zatiaľ plán 5,26% 3,70% 4,53%

Iné 4,51% 2,78% 3,70%

Celkový súčet 209,77% 245,37% 224,69%


Áno, prevažne negatívnou (napríklad vyššie ceny, nevýhodné ponuky v porovnaní s podnikateľmi, nevhodné narážky...) 7,52% 8,33% 7,82%

Áno, prevažne pozitívnou (napríklad príjemnejšia atmosféra pri obchodnom rokovaní, gentlemanské správanie...) 15,04% 9,26% 12,35%

Nie 76,69% 81,48% 79,01%

Celkový súčet 99,25% 99,07% 99,18%

Documents

Podnikanie žien v regiónoch SR¾ien_v_regiónoc… · Podnikanie žien v regiónoch SR Slovak Business Agency 5 Graf 40 Vývoj zastúpenia podnikateľov – FO podľa pohlavia v