1

Rozvojová pomocPrečo?

Bulleti n Platf ormy mimovládnych rozvojových organizácií

určený všetkým, ktorých zaujíma, čo sa deje za hra-

nicami Slovenska a v rozvojových krajinách,

ale aj tým, ktorí si myslia, že

rozvojová pomoc nemá

zmysel.

2

Čo vieme o rozvojovej pomoci? Rozumejú jej tí , čo rozhodu-jú o investovaných peniazoch? Vedia ju robiť tí , čo za ne usku-točňujú projekty v ďalekých krajinách? S rozvojovou témou sa spája veľa mýtov, predsudkov či často opakovaných poloprávd.

Mýtus č. 1: Slovensko je chudobná krajinaPojem bohatstva je relatí vny. Kirgizskí nomádi žijúci v jurtách,

ktorých majetok (okrem stád ti av a koní) sa dá zbaliť do nie-koľkých vakov, sa považujú za bohatých. Pre nich je mierou bo-hatstva početnosť zdravých stád a vlastná rodina.

Slováci si zvykli považovať sa za chudobných. Avšak pamätám si na šok kolegov z Azerbajdžanu, keď zisti li, že v Brati slave tečie z kohúti ka pitná voda. A dvojnásobný šok, keď uvideli, ako ľudia tou vodou umývajú autá. Vo svete, v ktorom najmenej dve treti -ny populácie nemajú prístup k zdraviu neškodnej vode, je to na-ozaj prejav bohatstva a luxusu.

Svetová banka našu krajinu defi nití vne preradila zo skupiny krajín prijímajúcich do krajín darcovských. Musíme sa zmieriť s faktom, že patríme k najbohatším krajinám sveta, a teda by sme mali cíti ť povinnosť pomáhať.

Mýtus č. 2: Nech pomáhajú tí , čo to všetko spôsobiliRozvojová pomoc nie je a nemala by byť daňou za „výčitky

svedomia“ bývalých kolonizátorov. Už dávno nie je pravdou, že chudoba a nepokoje v Afrike či v Ázii sú priamym dôsledkom po-liti ky bývalých kolonizátorov.

V dnešnom globalizovanom svete lokálny konfl ikt v regióne, ktorého názov ani nedokážeme správne vysloviť, dokáže po-hnúť cenami potravín v slovenských obchodoch. Takže rozhod-ne nie je politi cky múdre stáť bokom a mlčky sa prizerať, či a ako si s biedou, terorizmom alebo chaosom poradia tí „veľkí“.

Veľkosť národa je aj v jeho ambíciách a Slovensko politi cky

Mýty o pomoci biednymZuzana Fialová, nezávislá analyti čka

Otrhané deti s veľkými nevinnými očami, matky s dojčatami zabalenými vo farebných látkach, slamené chatrče v panoráme nádhernej prírody. To sú zvyčajne obrázky, ktoré si ľudia predstavia, keď niekto povie rozvojová pomoc. A ešte pocíti čosi ako nudu pri správach o ďalších miliónoch, ktoré zhltnú krajiny s nikdy sa nekončiacou chudobou a problémami.

Foto: Jana Čavojská

Nemocnica v Mapourdite v južnom Sudáne, ktorej prevádzku a školenie zdravot-níckeho personálu fi nančne podporuje eRko z koledníckej zbierky Dobrá novina

3

patrí medzi tých veľkých. Sme členom medzinárodných organi-zácií, podpísali sme závažné dohody, ktoré nás nielen zaväzujú posielať vojakov a peniaze na druhý koniec zemegule, ale nás aj oprávňujú svetové dianie ovplyvňovať.

Rozvojová pomoc je tou najhmatateľnejšou zahraničnou po-liti kou, lebo môže priamo meniť svet.

Mýtus č. 3: Viac peňazí znamená účinnejší boj s chudobouSprávy o rozvojovej pomoci sa skladajú prevažne z tabuliek,

ukazujúcich, koľko peňazí sa investovalo. Málokedy sa však do-čítame, ako konkrétne ti eto peniaze zmenili život ľudí, ktorým boli určené.

Samotná suma však nezaručuje úspech. V jednom krajskom meste v Tadžikistane postavila americká vláda veľkú kliniku za niekoľko miliónov dolárov. Onedlho však klinika zívala prázd-notou, keďže väčšina lekárov sa nevráti la z emigrácie a mladí nechceli pracovať v provincii. Chýbalo vybavenie i zdravotníc-ky materiál. Väčšina obyvateľov hornatého regiónu sa po zlých cestách nemohla v prípade potreby do kliniky dostať. O pár ro-kov holé múry schátrali a dedinčania ich rozobrali na staveb-ný materiál.

Desaťkrát lacnejší projekt švédskej vlády sa zameral na vy-školenie miestnych pôrodných asistenti ek, ktoré chodili po de-dinách, pomáhali ženám a zároveň ich učili základy prevencie chorôb. Neskôr sa táto sieť zdravotníckych pracovníčok rozšírila a prevzala nové úlohy, ako očkovanie detí či monitoring výživy. Žili z príspevkov miestneho oddelenia ministerstva zdravotníc-tva, ale aj vďaka samotným dedinčanom, ktorí si vážili ich prá-cu a záležalo im na tom, aby zotrvali. Tak sa vďaka niekoľkým desaťti sícom dolárov podarilo to, čo nebolo možné uskutočniť za milióny. Pravdaže, na skupinu žien sa nedá, na rozdiel od veľ-kej kliniky, zavesiť tabuľa s nápisom: Postavené za peniaze ľudu krajiny XY.

Diskusia o rozvojovej pomoci sa nemôže týkať len otázky množstva vynaložených peňazí, ale najmä výsledkov, ktoré pri-niesli. Aj tu platí , že menej je niekedy viac.

Mýtus č. 4: Pomáhať môže každý, stačí odvaha a balík peňazíMarek bol nemecký inžinier, pracovník úspešnej stavebnej

fi rmy, ktorá vyhrala vládny tender na výstavbu ciest v severový-chodnom Afganistane. Bol vyslaný do mesta Kunduz, aby tam zabezpečil realizáciu najväčšieho projektu nemeckej vlády. Mal klimati zovanú kanceláriu, služobné auto, satelitný telefón, ťaž-ké mechanizmy dovezené vojenskými lietadlami z Nemecka, takmer neobmedzené zdroje na prácu robotníkov a nákup sta-vebného materiálu.

Po necelom roku sa vráti l domov znechutený a len ťažko vy-svetľoval svojim nadriadeným, prečo v Kunduze za celý ten čas nepostavil ani meter cesty, hoci minul značnú časť projekto-vých peňazí. Nie, Marek nebol ani zlodej, ani hochštapler. Jeho jedinou chybou bola neskúsenosť a nedostatok vedomostí o tom, že projekt cesty sa v Afganistane a v Nemecku nedá realizovať rovnako.

Joachim bol riaditeľ nemeckej mimovládnej organizácie, kto-rá sa špecializovala na rozvoj vidieckych komunít. Takisto vyh-rala vládny tender na výstavbu ciest, ale v hornatej, odľahlej lokalite. Joachim dal najprv vyškoliť vlastných terénnych pra-covníkov – vzdelaných Afgancov z daného regiónu. Potom ich požiadal, aby navští vili všetky dediny v lokalite a podľa presnej metodiky zozbierali informácie o konfl iktoch, ktoré majú medzi sebou tamojšie dediny. Konfl ikty pre vodu, pôdu, historické či národnostné príčiny.

Potom naplánovali projekt cesty, ktorá spájala čo najviac de-dín, vrátane tých znepriatelených. Robotníkov najímali na prá-

cu prostredníctvom miestnych samospráv, ktoré sa vopred mu-seli dohodnúť, čo ktorá dedina projektu poskytne. Harmono-gram projektu bol umelo„nati ahnutý“, aby dedinčanom, ktorí väčšinu roka pracujú na svojich poliach, dal zamestnanie a prí-jem v zimných mesiacoch. Stavba sa realizovala výlučne sila-mi miestnych ľudí a zvierat, z miestnych surovín. Trvala veľa mesiacov, ale život v dedinách po jej skončení sa navždy zmenil. Ľudia sa vyučili novým remeslám, získali zručnosti , niektorí sa do-konca naučili základy gramotnosti , čo im dalo šancu zamestnať sa v budúcnosti . O pár mesiacov pri tejto ceste postavili školu, do ktorej mohli deti z viacerých dedín chodiť spoločne.

Rozvojová práca nie je hobby. Je to jedno z najťažších povo-laní, ktoré si vyžaduje veľké vedomosti , kultúrnu citlivosť, zmy-sel pre prácu s ľuďmi a ochotu pracovať v ťažkých podmienkach. V rukách rozvojových pracovníkov peniaze dokážu meniť ľudské životy alebo miznúť bez stopy.

Z projektu stavby domov pre navráti lcov v Afga-nistane, ktorý s podpo-rou SlovakAid realizuje ADRA Slovensko. Foto: www.adra.sk

>

4

Mýtus č. 5: Najprv jedlo, potom demokraciaVäčšina banditov a diktátorov, ktorí sú pri moci v chudobných

krajinách, veľmi rada používa túto frázu. Demokracia je luxu-som, ktorý si nemôžeme dovoliť, keď u nás ľudia hladujú. Najprv nám dajte dosť peňazí na to, aby sme ich nakŕmili, potom pou-važujeme o demokracii. V skutočnosti však milióny dolárov roz-vojovej pomoci miznú v ich vlastných vreckách a v útrobách ich korupciou prežratej byrokracie. Od čias Stalina je pritom zrejmé, že hlad nie je príčinou, ale dôsledkom neslobody, šikanovania a zotročovania ľudí.

Áno, ozývajú sa i také hlasy, ktoré tvrdia, že demokrati zácia je zasahovaním do vnútorných záležitostí krajiny a že na to nemá-me právo. Treba si však všimnúť, či to náhodou nehovoria len tí , čo sú nositeľmi alebo čo profi tujú z autoritárskych režimov. Sa-mozrejme, nie je možné umelo prenášať demokrati cké inšti tú-cie a zákony z jednej krajiny do druhej. Bez rozdielu nábožen-stva či kultúry, aj v tej najzapadnutejšej dedinke pod Pamírom ľudia túžia spravovať si svoje záležitosti spravodlivo, podľa svo-jich predstáv, bez násilia, vydierania, útlaku.

Demokrati začné projekty nevidieť hneď. Nedá sa na ne vyve-siť pamätná tabuľka. Aj na fotografi ách vyzerajú menej efektne ako školy či vodné elektrárne. Avšak, ak sú robené múdro, dáva-jú miestnym ľuďom do rúk silu postarať sa o seba a svoju kraji-nu. Nekŕmia, len učia hladných loviť ryby.

Mýtus č. 6: Aj doma máme dosť problémovZaznieva to často aj z úst vysokých štátnych predstaviteľov.

Vraj máme doma dosť problémov, nech sa slovenské peniaze a sily venujú namiesto Afrike napríklad práci v rómskych osa-dách.

Každá, aj tá najbohatšia krajina má svoje problémy: bezdo-movcov, chudobu, nelegálnych migrantov, a pod. To však ne-znamená, že prostriedky venované na riešenie sociálnych pro-

blémov idú na úkor zahraničnej rozvojovej pomoci či naopak. To je ako keby sme povedali, že štát by nemal stavať diaľnice, kým každá slovenská obec nemá kanalizáciu a prípojku na plyn. Je veľa priorít, na ktoré sú v demokrati ckom štáte vyčleňované prostriedky z verejných zdrojov (z daní).

Riešenia rôznych spoločenských problémov (ako prístup k vzdelaniu, prevencia chorôb, zamestnanosť, dôchodky, priaz-nivé podnikateľské prostredie, a pod.) si vyžadujú odlišné po-stupy, metódy fi nancovania aj časový harmonogram. Zaoberajú sa nimi rozličné špecializované inšti túcie a organizácie. Je deti n-ské myslieť si, že odborníci na vzdelávacie projekty v afrických komunitách budú schopní zvýšiť gramotnosť detí v zaostalých rómskych osadách len preto, že ten druhý problém dostane väč-šiu prioritu a viac peňazí.

Mýtus č. 7: Ľudia v rozvojových krajinách si pomoc nevážiaSamovražedné atentáty, nepokoje, vojna. To je štandardný

obraz rozvojových krajín v médiách.Svetové tlačové agentúry majú vo svojich ponukách len málo

obrázkov zo zakladania učňovského školstva či stavby zavlažo-vacích kanálov v oblasti ach trpiacich suchom, na ktorých sa po-dieľajú miestni ľudia svojou prácou a niekedy aj peniazmi. Mie-rový život nie je taký zaujímavý ako vojna.

Skutočnosť je zvyčajne oveľa zložitejšia než novinové ti tul-ky. Niektoré krajiny, do ktorých dnes smeruje rozvojová pomoc, boli desaťročia devastované chaosom, diktátormi, konfl iktami a nedbalosťou k prírode. Nedá sa veci riešiť lusknutí m prsta, to vi-díme aj doma. Ak sa však politi cká vôľa skombinuje s odbornos-ťou a trpezlivosťou, pre mnohé krajiny je to šanca na úspech.

(Autorka pracovala takmer v 20 krajinách východnej Európy, Ázie, Afriky a Lati nskej Ameriky. Článok vyšiel v týždenníku Žur-nál.)

Mobilná klinika v Nikaragui, ktorú prevádzkuje Magna Deti v núdzi. Foto: Magna Deti v núdzi

>

5

Z neformálneho prieskumu medzi 12 novinármi z ČR, Slovenska, Poľska a Maďarska v rámci semináru projektu To Act You Have to Know:

• väčšina novinárov považuje rozvojovú pomoc za dôležitú, preto-že vo vzájomne prepojenom svete sa bohaté štáty nemôžu tváriť, že sa ich chudoba netýka resp. je ,,ďaleko“

• jedným z hlavným dôvodov poskytovania rozvojovej pomoci je bezpečnosť vo svete – chudoba vytvára frustráciu, podhubie pre ší-renie terorizmu (Afganistan) a ti ež tlaky na migráciu smerom do Eu-rópy (chudoba v Afrike)

• rozvojová pomoc musí byť efektí vna, pretože - ako upozorňujú niektorí odborníci z rozvojových štátov - pomoc môže byť škodlivá, vytvára závislosť

• do oblasti rozvojovej pomoci treba zahrnúť nielen rozvojové pro-jekty, ale najmä obchodnú a hospodársku politi ku, ktorá vytvára predpoklady na rozvoj resp. ho naopak brzdí (marec 2009)

Čo si myslia o rozvojovej pomoci novinári?

Z prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Unicef Slovensko uskutoč-nila agentúra Median v rámci projektu Globálna ekonomika, globál-na solidarita:

• 90% opýtaných si myslí, že Slovensko je bohaté a rozvojovým kra-jinám by malo pomáhať – jednak preto, že sa máme lepšie, ale aj pre-to, že by mala fungovať istá vďačnosť za pomoc, ktorú sme dostávali v minulosti a ti ež preto, že je to ľudské a humánne

• za tri hlavné problémy rozvojových krajín opýtaní najčastejšie označili – hlad a biedu, ďalej chýbajúci prístup k pitnej vode a hygie-ne, a ti ež choroby ako AIDS a maláriu

• približne každý desiaty Slovák si myslí, že Slovensko by nema-lo poskytovať rozvojovú pomoc, ako najčastejší dôvod uvádzajú, že sami máme dosť problémov, ktoré treba riešiť (august 2008, www.dvetvarejednehosveta.sk)

Čo si myslia ľudia na ulici?

Magdaléna Vášáryová, poslankyňa NR SR:

Dôvody pre rozvojovú pomoc vidím v troch rovinách. Prvá je, že EÚ je najväčším darcom rozvojovej pomoci vo svete a my sme členom. Druhá rovina nesúvisí priamo s nami. Niektoré európ-ske štáty majú pocit viny alebo výčitky svedomia, pretože boli koloniálnymi krajinami a do určitej miery sú dodnes zodpoved-né zlyhávajúce štáty. Treti a rovina je pragmati cká. Myslím si, že ak sa zlepšia podmienky v rozvojových krajinách, ich občania ne-budú mať dôvody emigrovať napríklad do Európy, kde ich počty začínajú viditeľne posilňovať radikálne nacionalisti cké strany. Zá-roveň u nás môže pomôcť propagácia našej účasti na rozvojovej pomoci uvedomiť si, že patríme medzi bohaté krajiny a že žije-me v bezpečí. To je dôležité najmä na to, aby sme odstránili jed-nu z najväčších bariér na ceste Slovenska k civilizačnej a kultúr-nej zmene, pocit bezvýznamnosti a malosti .

Čo si myslia politi ci?Zdenka Kramplová, poslankyňa NR SR:

Slovensko má medzinárodné záväzky a verím, že chce zostať dôveryhodným štátom. Nie každý obyvateľ planéty sa naro-dil v štáte s bežným životným štandardom, a nie každému je dopriate mať každodennú obživu nevyhnutnú na prežiti e. Slo-vensko je rozlohou malým štátom, ale žijú v ňom ľudia, ktorí nezabúdajú aj na iných a nezatvárajú oči nad smutným sta-vom života ľudí v málo rozvinutých krajinách. Kým u nás už bojujeme s obezitou, v iných štátoch sa boria s podvýživou, s nedostatkom pitnej vody alebo s prístupom k zdravotnej sta-rostlivosti . U nás kladieme pomaly väčší dôraz na kvalitu jedla, a pritom inde žijú ľudia pod hranicou chudoby. Slovensko ne-zachráni celú planétu, nevyrieši problém chudoby, ale viem, že je ochotné pomôcť a podeliť sa. Pretože - kto zachráni čo i len jeden ľudský život, ako keby zachránil celý svet.

Údržbu studní v Tur-káne (Keňa) podporu-je eRko. Foto: Hanka Maťová

Siroti nec a školu v Nair-obi podporuje Nadácia Integra. Foto: Daniela Balážová

6

Prečo by malo Slovensko poskytovať rozvojovú pomoc, oso-bitne v čase hospodárskej krízy?

Pretože máme dobrú pamäť a zodpovednosť. Aj nám iní pomáhali v čase, keď sme to veľmi potrebovali. A iste, je to aj o plnení medzinárodných záväzkov. Slovensko je členom OECD – klubu 30 najvyspelejších štátov sveta. Vstupom do EÚ a OECD sa Slovensko pridalo k bohatšej časti sveta a prijalo princíp solidarity s menej bohatými krajinami. Globálna hos-podárska a fi nančná kríza ukázala, ako veľmi sú naše ekono-miky prepojené. Krízu pociťujú aj najmenej rozvinuté kraji-ny. Ich sa kríza dotkla najviac. Nemajú toti ž dostatok zdro-jov a kapacít jej čeliť. OSN odhaduje, že v dôsledku krízy upad-ne späť do chudoby viac ako 100 miliónov ľudí... Ide tu teda aj o prejav obyčajného ľudského súcitu s utrpením druhých.

Prečo sa teda objem fi nancií na projekty rozvojovej pomoci v rozpočte na rok 2010 znižuje?

Celkovo sa výrazne znížil rozpočet rezortu, čo v praxi to po-sti hne všetky aspekty činnosti ministerstva. Nie je to o tom, čo chceme a nechceme, ale čo si môžeme dovoliť. Je tu rozvojo-vá pomoc, záväzky voči medzinárodným organizáciám, sieť zastupiteľských úradov, platy, údržba, obnova. Kde z toho mô-žeme ubrať?

Rozpočet schvaľuje vláda. Nakoľko si jej členovia uvedo- mujú vzájomné prepojenie problémov vo svete a potrebu roz-vojovej pomoci?

Vo vláde a parlamente nie sú pochybnosti o zmysluplnosti rozvojovej pomoci. V parlamente má zvyšovanie objemu fi nan-cií na rozvojovú pomoc silnú podporu. Napriek tomu pre veľké rozpočtové ťažkosti sa nám tento rok nepodarí výraznejšie zvý-šiť objem rozvojovej pomoci. Súhlasím ale, že o podpore trva-lo udržateľného rozvoja vo svete a potrebe zvyšovania rozvo-jovej pomoci Slovenska treba stále hovoriť, na vládnej i mimo-vládnej úrovni. Svet je tak veľmi globalizovaný, že problémy, kto-ré sa na prvý pohľad môžu zdať veľmi vzdialené, sa nás v koneč-nom dôsledku očividne týkajú. Najvýraznejším príkladom je do-pad klimati ckých zmien na migráciu. Zlyhanie ekonomicky vy-spelejšej časti sveta pri odstraňovaní chudoby a hospodárske-ho i sociálneho zaostávania by mohlo v budúcnosti spôsobovať problémy s priamymi následkami na našu krajinu.

Je Slovensko chudobné? Nie, Slovensko nie je chudobná krajina. Aj na Slovensku exis-

tuje fenomén chudoby. V prípade rozvojových a najmenej roz-vinutých krajín však hovoríme o tzv. absolútnej chudobe. To je stav, v ktorom nie sú zabezpečené základné ľudské potre-by, vrátane jedla, bezpečnej pitnej vody, hygienických zaria-dení, zdravia, bývania, vzdelania a informácií. Ľudia v takejto situácii sú na absolútnej hranici prežiti a. Väčšinu z nich pritom tvoria ženy a deti . Chudobu, ako chronický nedostatok zdrojov potrebných pre život, považujem za jednu z hraničných životných skúseností .

Považujete Srbsko za krajinu, ktorá potrebuje najviac zo zdrojov slovenskej pomoci?

Slovensko dávnejšie podporuje procesy demokrati ckých zmien v Srbsku politi cky aj ekonomicky. Našu spoluprácu určujú historické, kultúrne, geografi cké i ľudské väzby. Bol to práve tzv. Brati slavský proces z r. 1999, ktorý významne prispel k začati u demokrati ckých reforiem v Srbsku. Uvedomujeme si, že od si-tuácie na Balkáne v mnohom závisí aj celkový bezpečnostný vý-voj v Európe. Preto je naším záujmom a našou úlohou, i úlo-hou medzinárodného spoločenstva, snažiť sa v krajinách západ-ného Balkánu posilňovať stabilitu, pokoj, demokraciu a rozvoj. Preto naša osobitná pozornosť Srbsku pri rozdeľovaní prostried-kov z našej rozvojovej pomoci. Myslím si, že sme konali správne.

O prednostnej pomoci Srbsku hovoríte v minulom čase...Pochopiteľne, aj rozvojová pomoc je živý nástroj a konali sme

správne v čase, keď sme sa takto rozhodli. Dnes sa však poze-ráme do tohto regiónu širšie. V každom prípade považujem za dôležité, aby Západný Balkán zostal v centre našej pozornos-ti , ale týka sa to celého regiónu Západného Balkánu. Tam to-ti ž vieme našu pomoc zhodnoti ť, poznáme tamojšie prostredie, sú tam aktí vne mnohé slovenské mimovládky a poznajú pro-stredie. Ak s tým malým objemom peňazí naozaj chceme nie-čo zmeniť k lepšiemu, na Západný Balkán to platí stopercentne.

Zníži sa teda pomoc Srbsku?Chceme byť proporčne prítomní v celom regióne, takže je to

pochopiteľné. Naša rozvojová pomoc je sústredená do oblasti pomoci na euroatlanti ckú integráciu krajín Západného Balkánu.

Zlyhanie bohatších voči chudobným bude mať dopad aj na násRozhovor s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, ktorý chce, aby slovenská rozvojová pomoc mala ,,tvár a dušu“ a nebola len „troma kvapkami do mora“. Rozvojová pomoc Slovenska sa má sústrediť na Západný Balkán, Afriku a Afganistan.

7

Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Albánsko, Čierna Hora – sú jasní kandidáti , ktorým máme čo ponúknuť. Ide aj o to, aby sme pozití vnu slovenskú skúsenosť multi plikovali aj prostredníctvom našej rozvojovej pomoci.

Peniaze na dvojstrannú rozvojovú pomoc by mali byť rozdelené na projekty pre 19 krajín. Uvažujete pri menších fi nanciách o znížení počtu krajín, kam pôjde slovenská rozvojová pomoc?

Isté zužovanie je logické, pretože nám to zvý-ši objem peňazí v danom teritóriu. Ale medzi prio-ritami isto zostane Západný Balkán, čo považujem za prirodzené. Takisto chceme byť v Afrike, čo podľa mňa netreba zdôvodňovať. Afganistan je zas priori-tou rozvojovej pomoci medzinárodného spoločen-stva a demokrati ckého sveta. Celkovo dvojstran-nú a mnohostrannú rozvojovú pomoc by sme mali perspektí vne orientovať viac na najchudobnejšie, najmenej zvýhodnené a najzraniteľnejšie krajiny a vrstvy obyvateľstva vo svete.

V súvislosti s rozvojovou pomocou sa spomína aj tzv. ekonomická dimenzia, pričom mnohí vysvetľujú rozvojovú pomoc ako nástroj presadzovania hospo-dárskych záujmov štátu. Nie je takéto vnímanie roz-vojovej pomoci len inou formou poskytovania štát-nych dotácií domácim fi rmám?

Nevidím nič zlé na tom, keď rozvojová pomoc po-môže aj slovenskej fi rme sa uviesť niekde na trhu s predpokladom, že následne tam bude rozvíjať svo-je akti vity. V takom prípade sme urobili dobrú vec - aj pre našu fi rmu, aj pre krajinu, ktorá pomoc prijíma. Ak hovoríme o ekonomických projektoch, je dôleži-té, aby sme sa sústreďovali na také, ktoré majú ži-votaschopnosť. Také, ktoré nielen niečo naštartujú, ale budú mať zároveň potenciál sa ďalej rozvíjať. Pro-jekty, ktoré sa zastavením prísunu rozvojovej pomoci skončia, však nepovažujem za zmysluplné.

Slovenská rozvojová pomoc by podľa vás mala mať tvár a dušu. Akú?

Vychádzam z toho, že rozvojová pomoc sa sta-la pevnou súčasťou nášho pôsobenia smerom navo-nok, nástrojom našej zahraničnej politi ky a nástro-jom symbiózy pôsobenia štátu a neštátnych aktérov. Na druhej strane v objeme poskytovanej rozvojovej pomoci sa ešte dlho nebudeme môcť porovnávať so starými členskými krajinami EÚ. Ak nechceme, aby naša rozvojová pomoc bola len troma kvapkami do mora, je našou zodpovednosťou, aby sme s tým obje-mom prostriedkov, ktoré máme, dokázali naozaj nie-čo ovplyvniť a prispieť k zlepšeniu. Ide o to využiť sy-nergiu viacerých hráčov - to, že máme mimovlád-ne organizácie, ktoré s rozvojovou pomocou doká-žu uskutočniť dobré projekty, to, že máme čerstvú a úspešnú skúsenosť s integráciou do EÚ a NATO, máme ľudí, ktorí tento proces absolvovali, viedli a sú pripravení odovzdať svoje skúsenosti ďalším kraji-nám. To je to, čo nazývam tvárou a dušou. Namies-to infraštruktúrnych projektov chcem, aby naša po-moc smerovala k rozvoju spoločnosti a demokrati zá-cii. Tam sme silní aj v porovnaní s inými štátmi EÚ.

Daniela Balážová

Kde poskytuje SR rozvojovú pomoc?

Krajiny, kam idú peniaze na projekty, ktoré robia slovenské subjek-ty, určuje Strednodobá stratégia ofi ciálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 – 2013. Podľa nej sú hlavnými prioritnými (tzv. programovými) krajinami slovenskej rozvojovej pomoci 3 štáty – Afganistan, Keňa a Srbsko. Financie sa však rozdeľujú aj na projekty pre ďalších 16 štátov - Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Eti ópia, Gru-zínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Macedónsko, Moldavsko, Mongolsko, Su-dán, Tadžikistan, Ukrajina, Uzbekistan a Vietnam.

Akú rozvojovú pomoc poskytuje SR?

Slovensko poskytuje zo štátneho rozpočtu rozvojovú pomoc (ofi ciálna rozvojová pomoc) vo viacerých formách:

• len malá časť fi nancií (približne 10 %) ide na tzv. dvojstrannú roz-vojovú pomoc - v roku 2009 bolo na ňu vyčlenených 7,56 mil. €, urče-né boli na projekty v 19 krajinách, ktoré realizujú slovenské subjekty - najviac z nich (1,6 mil. €) na projekty v Srbsku. Do tejto oblasti fi nanco-vania patria ti ež projekty poskytovania mikropôžičiek, humanitárnej po-moci, ale ti ež rozvojového vzdelávania na Slovensku. Vláda v návrhu štát-neho rozpočtu na rok 2010 pritom navrhla zníženie objemu tejto pomo-ci na 3,2 mil.€.

• v rámci tzv. multi laterálnej rozvojovej pomoci Slovensko platí prí-spevky medzinárodným organizáciám a agentúram, v roku 2008 tvorila celková ofi ciálna pomoc 62 mil.€

• ako rozvojová pomoc sa zarátavali aj odpustené dlhy, ktoré tvori-li veľkú časť všetkých fi nancií označených ako rozvojová pomoc (v roku 2008 to boli posledné odpustené dlhy Líbyi a Libérii v celkovej sume vyše 17 mil. €), za rozvojovú pomoc možno podľa pravidiel OECD rátať naprí-klad aj šti pendiá pre zahraničných študentov z rozvojových krajín a nákla-dy na utečencov.

Foto: www.clovekvohrozeni.sk

Projekt Vzdelávacieho inšti tútu pre afgánske ženy realizovalo o.z. Človek v ohrození s fi nančnou podporou Slovak Aid.

8

Žiadny zo štátov EÚ nedokáže potlačiť chudobu vo svete sámEurópska únia je najväčší darca rozvojovej pomoci vo sve-te. Rozhovor s vedúcou Zastúpenia Európskej komisie na Slo-vensku Andreou Elschekovou – Mati sovou o prioritách po-moci, ktorú poskytuje Európska komisia.

Čo si predstavíte, keď sa povie slovo chudoba? Asi najskôr boj o prežiti e – hlad, smäd a zima. Dnes, keby sme

si chceli dať v akomkoľvek nákupnom centre čo i len kávu, určite by nám jedno euro nestačilo. A pritom viac ako miliarda ľudí na celom svete si denne musí vystačiť ani nie s jedným eurom. Tre-ti na z nich žije v oblasti subsaharskej Afriky. Žijú v podmienkach, aké si v Európe len ťažko vieme predstaviť, nieto v nich ešte žiť.

Nie je aj Slovensko chudobné? Veď ti ež dostáva peniaze z fondov EÚ.

Faktom je, že boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu nie je len exkluzívnou doménou rozvojových krajín. V EÚ, vrátane Slovenska, je v súčasnosti chudobou ohrozených až 78 miliónov ľudí, čo predstavuje 16 % jej obyvateľov. Aj preto Európska ko-misia vyhlásila rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Pomoc vlastným občanom, ktorí sa ocitli v ťažkosti ach, patrí medzi základné ciele sociálnej politi ky Únie. Tá však rozvojovej politi ke v tretí ch krajinách určite ,,nekonku-ruje“.

Prečo by malo Slovensko poskytovať rozvojovú pomoc? Slovensko sa vstupom do EÚ zaradilo medzi najvyspelej-

šie krajiny sveta a prihlásilo sa k ich spoločným hodnotám, medzi ktoré patrí spoluzodpovednosť za globálny rozvoj a solida-rita. Programy rozvojovej pomoci schvaľujú vlády krajín. No pomôcť môžeme aj ako jednotlivci. Príčinný marketi ng, nákup výrobkov Fair Trade alebo aj sponzorovanie konkrétnych detí a projektov môžu byť dobrým štartom našej pomoci tým, čo ju naozaj potrebujú.

EÚ je najväčší darca rozvojovej pomoci vo svete. Prečo má takú ambíciu? Je to vec imidžu vo svete v zmysle EÚ je lep-šia ako USA?

Odstraňovanie chudoby je morálny záväzok a pomáha k stabi-lite vo svete. Na EÚ v súčasnosti pripadá 60 % celkovej ofi ciálnej rozvojovej pomoci vo svete, viac než päti nu týchto prostriedkov spravuje Európska komisia. EÚ poskytuje svoju pomoc rôzny-mi spôsobmi- prostredníctvom priamej spolupráce s vládami, realizáciou projektov, podporou občianskej spoločnosti . Polovi-ca pomoci je orientovaná na Afriku. Určite však nejde o žiadne súperenie s USA, aj keď faktom ostáva, že napríklad v roku 2006 celková hodnota pomoci dosiahla 48 miliárd EUR, čo je takmer 100 EUR na obyvateľa, kým v USA táto hodnota predstavuje 53 EUR na občana.

Napriek tomu väčšina členských štátov EÚ si svoje záväzky o zvyšovaní objemu pomoci neplní. Prečo by sa malo Sloven-sko snažiť svoje záväzky splniť?

A prečo by nemalo? Medzinárodné záväzky sú platné a mali by sme sa skôr inšpirovať pozití vnymi príkladmi, napr. škandi-návskymi krajinami, ktoré stabilne patria k najväčším poskyto-vateľom ofi ciálnej rozvojovej pomoci. Pomoc rozvojovým kraji-nám je našou morálnou povinnosťou.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí si myslia, že rozvojovú po-moc by mali poskytovať predovšetkým bývalé koloniálne moc-nosti ako Veľká Británia a Francúzsko?

Žiadny z členských štátov EÚ (či už je to Veľká Británia alebo Francúzsko) nedokáže potlačiť celosvetovú chudobu sám. Preto si myslím, že väčšiu účinnosť rozvojovej pomoci môžeme dosia-hnuť až keď všetci spojíme sily. Aj preto bol prijatý tzv. Európsky konsenzus o rozvoji, v rámci ktorého sa všetky inšti túcie Únie a vlády členských štátov dohodli na spoločných cieľoch a princí-poch rozvojovej spolupráce.

Do ktorých krajín sú prioritne určené fi nancie EÚ na rozvo-jovú pomoc?

Európska únia je aktí vna približne v 160 krajinách sveta a po-skytuje pomoc nielen v čase veľkých kríz, o ktorých prinášajú te-levízie šokujúce správy. Pomáhame obeti am zabudnutých kon-fl iktov, ktoré zostávajú skryté pred očami svetovej verejnosti . V roku 2005 EÚ ti ež prijala aj tzv. ,,Stratégiu EÚ pre Afriku“ na urýchlenie jej rozvoja.

Do ktorých sektorov smeruje pomoc EÚ?Prioritou EÚ je odstránenie chudoby v kontexte trvalo udr-

žateľného rozvoja. Pomoc je zameraná na dosiahnuti e tzv. Mi-léniových rozvojových cieľov – zabezpečenie prístupu k základ-nému vzdelaniu, posilnenie rodovej rovnosti , zníženie detskej úmrtnosti , zlepšenie zdravia mati ek, boj proti HIV/AIDS, malá-rii a iným chorobám, zabezpečenie trvalo udržateľného život-ného prostredia a rozvíjanie globálneho partnerstva pre rozvoj. V priebehu rokov fi nancovala EÚ ti síce rozvojových projektov v krajinách treti eho sveta. Za všetky spomeniem na-príklad podporu skupine 250 žien v indickom štá-te Gudžarát na export ich umeleckých výrobkov do Eu-rópy, Severnej Ameriky a Japonska, podporu farmárom v strednom Kamerune s cieľom diverzifi kovať výrobu, či odbor-nú prípravu malých poľnohospodárov v Ugande.

9

Myslíte si, že EÚ zostane najväčším darcom rozvojovej po-moci aj v čase fi nančnej krízy, keď členovia eurozóny majú pro-blém so rastúcim rozpočtovým defi citom?

Svet prechádza obdobím nepokoja. Žiadna krajina ani oblasť sa nedokáže vyhnúť súčasnej svetovej kríze. Rozvojové krajiny, ktoré už predtým posti hli potravinová a palivová kríza, ako aj krí-zy súvisiace s klimati ckými zmenami, doslova trpia dôsledkami fi nančnej krízy a hospodárskeho úpadku. V takýchto neistých ča-soch má človek tendenciu uzatvárať sa do seba. Bola by to však chyba historického významu. EÚ si mysli, že pomoc rozvojovým krajinám dnes nie je vecou charity, ale jedným z hnacích motorov oživenia. Samotná ofi ciálna rozvojová pomoc však nestačí. EÚ musí využiť všetky dostupné zdroje a nástroje na mobilizáciu po-moci zameranej na sti muláciu rastu, investí cií, obchodu a vytvá-rania pracovných miest v krajinách treti eho sveta. Aby sa situácia

v rozvojových krajinách zmenila, Európa musí konať jednotne. Ak konať, tak kedy, ak nie teraz?

Aké dopady má fi nančná kríza na rozvojové krajiny?Podľa odhadov by zahraničné investí cie mohli poklesnúť

o 80 % a objem prostriedkov, ktoré migranti posielajú domov (remitencie) o 40 %. Objem svetového obchodu klesá a hospo-dársky rast týchto krajín sa môže prepadnúť o 5 percentuálnych bodov alebo viac. Následkom toho sa môže v roku 2009 pod hranicou chudoby ocitnúť ďalších takmer 100 miliónov ľudí. Európa už prijala plán na oživenie svojho hospodárstva, ktorý predstavuje aj opatrenia, ako by EÚ mohla pomôcť aj rozvojo-vým krajinám. Vo svete, v ktorom sú jednotlivé krajiny úzko pre-viazané, sú investí cie do oživenia hospodárstva rozvojových kra-jín rovnako investí ciou v náš prospech. Daniela Balážová

Anna Záborská, poslankyňa Európskeho parlamentu

Myslím si, že nejde len o silný morálny záväzok. Rozvojo-vá pomoc je aj prospešná pre obe strany. Ak sa hospodársky pozdvihne Afrika, Európa bude mať menší problém s nelegál-nym prisťahovalectvom, bude sa rozvíjať vzájomný zahranič-ný obchod, atď. EÚ a Slovensko by sa mali sústrediť na regióny s najväčšou chudobou. Slovensko by malo svoju pomoc zároveň orientovať na krajiny, kde už má určité skúsenosti a kde môže byť jeho pomoc najúčinnejšia. Som za to, aby sa pomoc zame-rala na zdravotníctvo a školstvo. Ďalej by som rozvíjala pomoc prostredníctvom poskytovania mikropôžičiek. Trvám ti ež na účinnosti a transparentnosti poskytovania rozvojovej pomoci.

Jarmila Tkáčová, poslankyňa NR SR

Tí, ktorí majú viac, by mali pomôcť tým, ktorí sú chudobní. Nejde však o to, poskytovať len materiálnu pomoc. Východisko vidím vo vytvorení hospodárskych možností pre rozvojové kra-jiny. Mali by mať šancu produkovať poľnohospodárske výrob-ky na svetové trhy bez bariér. Súhlasím aj s postupným zvyšo-vaním objemu rozvojovej pomoci, ale časť týchto zdrojov musí ísť na vzdelanie. Zabezpečenie vzdelania považujem za hlavný predpoklad hospodárskeho rozvoja.

(Z ankety medzi kandidátmi pred voľbami do Európskeho parlamentu, jún 2009)

Prečo by EÚ a Slovensko mali poskytovať rozvojovú pomoc?

Počítanie podielov v komunitnej banke v Tanzánii Foto: © Európske spoločenstvá, 1995-2009

10

Čo si predstaví pod slovom chudoba človek, ktorý sa vyše 15 rokov zaoberá hlavne pomocou v Afrike?

Predstavím si rodinu alebo človeka, ktorý – aj keď by veľmi chcel - nemá základný príjem a možnosti na to, aby mohol žiť v dôstojných podmienkach. Chudoba, ktorú som videl v afric-kých krajinách – Keni, Ugande, Sudáne – je oveľa horšia ako tá na Slovensku. Tamojší ľudia nemajú stabilný prístup k čistej pit-nej vode, čo znamená choroby, nemajú prístup k základnej zdra-votníckej starostlivosti , nemajú prístup k liekom a peniaze na ne, nemajú zabezpečené ani jedno jedlo denne pre svoje rodiny, nemajú stabilné zamestnanie ani podporu v nezamestnanosti . Každý deň sa uchádzajú o námezdnú prácu. Ráno sa ženy ponú-kajú, že operú ľuďom zo strednej triedy šaty, poupratujú, muži sa ponúkajú na námezdnú prácu vo fabrikách alebo sa zapriah-nu do kár na dovoz materiálu. Ak prácu zoženú, dostanú pár ši-lingov – a večer môžu dať najesť svojim deťom. Ale nevedia, čo bude zajtra. Rodičia nemôžu poslať deti do školy a ti e sú často nútené ísť na ulicu žobrať, kradnúť alebo prosti tuovať, aby vô-bec prežili.

Afrike sa už roky pomáha. Necíti te frustráciu z toho, že na-priek všetkým snahám a peniazom je tam stále toľko problé-mov a chudoby?

Problémy Afriky sú naozaj veľké a mimovládne organizácie ich samé o sebe nevyriešia. Na druhej strane - vidím konkrét-nych ľudí v núdzi a komunity, ktorým sa dá pomôcť. A vidíme vý-sledky. Ak pomôžete jednému človeku, je to možno charita. Ale v rozvojovej pomoci je dôležitá práve práca so skupinami a ko-munitami ľudí. Ľudia danej komunity neprijímajú pomoc pa-sívne, ale sami hľadajú cesty na svoj rozvoj. Sami defi nujú, čo potrebujú zmeniť a potom sa obráti a na nás ako na partnerov s prosbou o pomoc v tom, v čom si nevedia poradiť. Často je to práve tá fi nančná pomoc. Z mála prostriedkov pritom vedia uro-biť veľmi veľa a za pomoc sú nesmierne vďační.

V akých situáciách si poviete, že naozaj má to zmysel?Keď po dvoch či troch rokoch vidíte, že deti chodia do školy

a ti e šikovné dostali šancu a študujú na strednej škole. Keď vi-díte, že mladí ľudia vďaka tomuto typu pomoci sa ti ež ďalej ve-nujú rozvoju svojej komunity. Myslím si, že v práci s konkrétny-mi ľuďmi a komunitami je riešenie aj pre ti e širšie otázky roz-voja. Ak sa vhodne poprepája viacero takýchto iniciatí v a spojí sa to s tlakom na miestne úrady, ktoré by mali byť v prvom rade zodpovedné za rozvoj vlastnej komunity a krajiny, potom je šan-ca, že potreby rozvojových krajín a miestnych ľudí sa budú lep-šie defi novať. Peniaze darcov nepôjdu nazmar, ale postupne sa bude niečo meniť. Je to ťažká práca. Beh na dlhé trate. Práca na

úrovni malých komunít, dedín a mestečiek, kde sa niečo poma-ly mení, však potvrdzuje, že to má zmysel.

Prečo sa má práve Slovensko starať o Afriku?Otázka podľa mňa nestojí tak, či sa má starať Slovensko ale-

bo niekto druhý. Keď vidíme, že veľká časť ľudí žije v nedôstoj-ných podmienkach, myslím si, že je to naša spoločná zodpoved-nosť, aby aj tí ľudia mohli žiť lepšie. Je to o kategórii spoločné-ho dobra. Ak my môžeme žiť v takých podmienkach, v ktorých sú uspokojené naše základné potreby až nadštandardne, tak by sme mali myslieť aj na tých, ktorí nič nemajú a hľadať možnosti ako pomôcť. Každý vo svojej miere. Inú zodpovednosť majú vlá-dy, inú majú špecializované organizácie ako sú agentúry OSN. Ale celkovo by mala xistovať snaha celého rozvinutého sveta po-môcť rozvojovým krajinám zmeniť situáciu. Ja to považujem za škandál, že dnes - v 21. storočí - ľudia zomierajú od hladu.

O Afriku by sa podľa niektorých ľudí mali starať hlavne jej bývalí kolonizátori. Navyše slovenská rozvojová pomoc stavia na využívaní svojich špecifi ckých skúseností a výhod. Akú vý-hodu majú Slováci v Afrike?

Výhodou je práve to, že Slovensko nebolo kolonizátorom. Naše vzťahy nie sú zaťažené takou minulosťou, takže vieme prísť s čerstvou hlavou a zotázniť mocenské vzťahy, ktoré tam sú. Mô-žeme sa ľahšie pýtať, prečo rozvojová pomoc funguje tak ako funguje. Prečo vysokí funkcionári žijú z veľkých platov a obyčaj-ní ľudia nemajú čo jesť. Ja by som videl miesto Slovenska v úsi-lí všetkých krajín o to, aby sme dali ľuďom dôstojné podmienky na život. Myslím si, že tomuto ľudia na Slovensku rozumejú viac ako zahranično-politi ckým prioritám vlády v rámci ofi ciálnej roz-vojovej pomoci.

Nakoľko pomáha projektom rozvojovej pomoci vláda?Je dobré, že vláda má od roku 2003 program ofi ciálnej roz-

vojovej pomoci, v rámci ktorého sa realizujú rozvojové projek-ty. Objem peňazí na projekty, ktorý sa vyčleňuje zo štátneho rozpočtu, osobitne v porovnaní s tým, čo sa dáva na príspevky medzinárodným organizáciám, je však stále malý. Od roku 2003 do roku 2008 to bolo v prepočte približne 5 miliónov eur ročne. Balík peňazí sa výrazne nezvyšoval ani v čase, keď Slovensko za-znamenávalo rekordný hospodársky rast, jedine v roku 2009 mierne narástol na 7,5 milióna eur. V porovnaní napríklad s plá-novanými výdavkami na výstavbu reprezentačného futbalové-ho štadióna v hodnote 27 miliónov eur sú výdavky na projekty rozvojovej pomoci absurdne nízke. Teraz navyše vidíme, že vlá-da navrhuje škrty a na ďalšie roky len 3 milióny eur na projekty rozvojovej pomoci. To je naozaj žalostne málo.

Nie je chudoba ako chudobaRozhovor s Mariánom Čaučíkom, predsedom Platf ormy mimo-vládnych rozvojových organizácií a zároveň riaditeľom Dobrej noviny (eRko) o skúsenosti ach s prácou na projektoch v subsa-harskej Afrike a postoji vlády k rozvojovej pomoci.

11

Podľa legendy bola kedysi severná oblasť Kene Turkána jed-nou z najúrodnejších oblastí na Zemi. Kopce i rozsiahle roviny vďaka slnku i dažďu dávali hojnú pastvu pre dobytok. Niekedy bolo dažďa až príliš. Ženy ho toľko nechceli a tak jedného dňa, keď boli muži na love, posunuli dažďové mračná a oblohu do väčšej výšky. Keď sa muži vráti li, veľmi sa nahnevali. Dlhými pa-licami, aké nosia dodnes, prepichávali oblohu, dúfajúc, že sa cez vzniknuté otvory rozprší. Nestalo sa. Oblasť Turkány sa preme-nila takmer na púšť.

Turkánu takmer každé štyri roky posti hnú extrémne suchá a hladomor. Lenže naozaj je tam málo vody? Podľa expertov rie-ky Tana, Dawa a Omo i jazero Turkána majú povrchovej vody na-dostač. Chýba však systém, ako ju pomocou umelých korýt, ka-nálov, nádrží a priehrad zadržať tak, aby jej bolo dosť po celý rok. Voda je aj hlboko v zemi.

Vodný poklad tu pomáha dolovať eRko v spolupráci s miest-nymi partnermi. Finančným príspevkom z vianočnej koledníc-kej zbierky Dobrá novina podporuje okrem iných projekt na za-bezpečenie vody pre Turkánu. Jedným z jeho hlavných cieľov je vŕtanie studní. Niekedy sa voda objaví v hĺbke 15 metrov, inoke-dy až hĺbke 70 metrov pod zemou. „Vďaka projektu boli vyvŕta-né desiatky studní. Postavili sme viacero vodných priehrad a ná-drží, ktoré zadržiavajú vodu aj pre obdobie sucha,“ hovorí koor-dinátor projektu Joseph N´Gang´a.

V rámci programu funguje aj päťčlenná zásahová jednotka údržby studní, ktorá má na starosti inštaláciu, servis a opravy rôznych druhov pohonu studní (ručných, solárnych, veterných i tých s pohonom na generátor). ,,Keď sa niečo pokazí, poverený človek z komunity nám to príde oznámiť do ústredia v Lodware a potom je už na nás, aby sme naštartovali džíp a vyrazili,“ ho-vorí šéf údržbárov Josuphata Kokwanga.

Pred vyvŕtaním studní sociálni pracovníci zaškolia miestnych ľudí aj v oblasti hygieny. Napájadlá pre dobytok musia byť naprí-klad v istej minimálnej vzdialenosti od studne. Komunita prebe-rie spoluzodpovednosť za ochranu vodného zdroja a každá osa-da symbolicky prispieva na prevádzku studní.

eRko spolu s miestnymi partnermi podporuje v Turkáne aj program vzdelávania dospelých. Turkána je jedna z najchu-dobnejších oblastí Kene. Je to zároveň región s najnižšou úrov-ňou vzdelanosti v krajine. Čítať a písať vie necelá treti na tamoj-ších ľudí, zo žien asi len 15 percent. V rámci programu vznik-lo postupne 32 vzdelávacích centi er, v ktorých sa naučilo čí-tať a písať približne 4500 ľudí. Viac ako polovicu tvoria ženy. V rokoch 2008 - 2010 by to najzákladnejšie vzdelanie malo zís-kať ďalších 7680 ľudí, z nich vyše 4600 žien.

Lepší prístup k vode a vzdelanie majú v Turkáne pre dievča-tá a ženy osobitný význam. Dievčatá sú podľa tradícií považo-vané hlavne za zdroj príjmu pre rodičov – ženích musí za neves-tu zaplati ť. Navyše dievčatá nestí hajú chodiť do školy. K ich po-vinnosti am toti ž patrí nosenie ťažkých bremien – nákladov vody pre domácnosť i dobytok. Nevedno, či táto tradícia súvisí so sta-rou legendou. V každom prípade – ak sú studne a napájadlá pre dobytok bližšie, aj dievčatá v Turkáne majú väčšiu šancu dostať sa k tomu, čo sa u nás považuje za samozrejmosť.

www.dobranovina.sk

eRko: Voda a vzdelanie pre vyprahnutú Turkánu

Projekty mimovládnych organizácií

eRko – Hnuti e kresťanských spoločensti ev detí - prostredníc-tvom vianočnej koledníckej akcie Dobrá novina podporuje pro-jekty hlavne v subsaharskej Afrike – najmä v Keni, Sudáne, Eti ópii, Ugande a Južnej Afrike. Dobrá novina je jednou z naj-väčších zbierok na rozvojovú pomoc na Slovensku. Počas vyše 15-ročnej histórie bolo vykoledovaných takmer 5 miliónov eur, z ktorých bolo podporených vyše 160 projektov.

12

Okres Qara Bagh medzi Kábulom a vojenskou základňou Bagram v Afganistane sa len pomaly spamätáva z urputných bo-jov. Azizulláh Habibulláh ušiel zo svojej dediny Qala-e-Qazi Bala pred desiati mi rokmi. Útočisko našiel v susednom Iráne, kde si zarábal ako príležitostný robotník. Doma je však doma a tak sa po páde Talibanu v roku 2002 rozhodol vráti l domov. Čakal ho vypálený dom.

So svojou rodinou – ženou a štyrmi deťmi – býva v zrúcanine s provizórnou strechou nad hlavou. Netvári sa však nešťastne, ešte do zimy by sa mali sťahovať do nového domu. Síce men-šieho ako bol pôvodný, ale postaveného vlastnými silami zo sta-vebného materiálu a s náradím fi nancovaným z rozvojovej po-moci zo Slovenska. Azizulláh so svojim skromným príjmom by si toti ž ťažko sám našetril približne 950€ na stavbu nového domu.

ADRA Slovensko s príspevkom SlovakAid pomáha v provin-cii Kábul stavať 178 domov pre ľudí, ktorí ušli pred vojnou a po návrate žijú u príbuzných alebo v provizórnych podmienkach. Zoznam ľudí, ktorí dostali podporu, vytvorili v spolupráci so sú-rou - miestnou radou celého okresu a obecnou radou. Do zozna-mu sa dostalo 178 rodín zo 62 obcí. Niektoré rodiny síce nepa-tria k bývalým utečencom, žijú však vo veľmi chudobných pod-mienkach a nemajú šancu zaobstarať si dôstojnú strechu nad hlavou. Konečný zoznam schvaľovalo afganské Ministerstvo pre utečencov a repatriáciu.

Po osobnej návšteve každého príjemcu pomoci a potvrde-ní spečatenom podpisom alebo odtlačkom prsta sa mohli roz-behnúť samotné práce. Každý stavebník dostal základné nára-die - 2 vedrá, lopatu a krompáč. Postupne podľa rýchlosti prác

dostali stavebný materiál – kameň na základy, cement, dosky, oceľové profi ly, potrubia, okná a dvere. Hlinené tehly si vyrábali svojpomocne prípadne sa rozhodli pre tradičnú hlinenú stavbu.

,,Rýchlosť, s akou sa ľudia pusti li do stavieb a postavili hrubé stavby, svedčí o tom, že táto pomoc je tu veľmi vítaná a ľudia si ju cenia,“ uviedol z Kábulu projektový manažér Marek Soós z ADRA Slovensko.

Projektový tí m okrem dodávky materiálu zabezpečil aj pora-denstvo a stavebný dozor. Stavby domov rýchlo napredovali a tí , čo v dedine a komunite stavali rýchlejšie, pomáhali tým, ktorým by to pre chýbajúcu mužskú pracovnú silu šlo pomalšie. Ďalší materiál sa tak mohol pre jednu oblasť dodávať naraz, čo ušet-rilo aj náklady na dopravu. Stavalo sa rýchlo , hoci niektorí pop-ri stavbe museli stí hať aj prácu na poli. V poslednej fáze čakala budúcich obyvateľov nových domov stavba striech a latrín. Azi-zulláh a ďalší sa tak čoskoro budú môcť presťahovať do nového.

,,Tunajší ľudia nepatria k tým, čo by podporovali extrémizmus či Taliban. Nestretli sme sa s nijakým prejavom nevraživosti či nepriateľstva. Ľudia sú milí a pohosti nní a naozaj vďační za po-moc,“ dodáva Daniel Dräxler, riaditeľ ADRA Slovensko. Pri jesen-nej návšteve, keď sa do niektorých domov ľudia pomaly aj sťa-hovali, vďační stavebníci ukazovali svoje dielo do najmenších detailov. Tešili sa i z toho, že strešné nosné profi ly majú z ocele, a nie z dreva. Strecha nad hlavou by im teda mala vydržať viac ako päť rokov. www.adra.sk(ADRA Slovensko realizuje projekty vo viacerých krajinách. V čase kríz poskytuje humanitárnu pomoc. )

ADRA: Nové domy navráti lcom v Afganistane

Foto: www.adra.sk

13

Človek v ohrození: Ako z mála začať slušný životRegión Západná Keňa je po hlavnom meste Nairobi druhým

najľudnatejším v krajine. Pôdy je málo, nič iné ako poľnohos-podárska výroba tu však fakti cky neexistuje. Veľa ľudí tak nemá prístup k zdrojom obživy. K vysokej nezamestnanosti treba ti ež prirátať vysoký podiel ľudí s vírusom HIV, veľa sirôt a vdov, ľudí, ktorí nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu.

Trpia tým najmä ženy. Najmä na nich leží celá zodpovednosť za výchovu detí , vedenie domácnosti , ale aj za denný boj o cha-bý zárobok. Muži? Tí najmä pijú.

Beatrice stretla svojho muža v Nairobi. Obaja pracovali v do-mácnosti indických obchodníkov a zisti li, že pochádzajú z toho istého regiónu. V Emuhaya si postavili malý blatový domček a začali spoločný život… Hoci by Beatrice chcela, od manžela nemôže odísť. Dom, v ktorom bývajú, jej síce patrí, ale je na po-zemku manžela, takže v podstate nič nevlastní a nemala by sa ako postarať o deti . Štyri z nich chodia na základnú školu, po-sledný je zati aľ doma.

Aby deti uživila, každý deň chodila upratovať a starala sa o domácnosť bohatšej učiteľskej rodiny v susedstve. Tento príjem vystačil len na obstaranie jednoduchej stravy pre deti .

Keď sa dozvedela o možnosti mikropôžičiek, ktoré v Emuhaya rozbehla organizácia Človek v ohrození s cieľom pomôcť miest-nym ženám, v priebehu viacerých mesiacov našetrila potreb-ných 1 000 kenských šilingov (10€). Čo jej chýbalo, to si požiča-la od známych. Do svojho podnikateľského plánu napísala, že chce obchodovať so sušenými rybami – jednou zo základných potravín obyvateľov v okolí Viktoriinho jazera. Teda chce ich na-kupovať na blízkom veľkom trhu a potom predávať v dedine. Keď však dostala pôžičku, práve dozrievali banány. To bola nová skvelá príležitosť.

Ženy v Keni často živia svoje rodiny z drobného podnikania, avšak mnohé z nich nemajú žiadne vzdelanie. To sa prejavuje aj na ich schopnosti zhodnoti ť šance na úspech na miestnom trhu. Okrem toho do podnikania nedokážu investovať. Žiadna banka im nepožičia, keďže nemajú stabilný príjem, ani čím ručiť.

Projekt občianskeho združenia Človek v ohrození dostal pod-poru z ofi ciálnej rozvojovej pomoci SlovakAid, čo umožnilo po-skytnúť týmto ženám malé pôžičky na začati e a rozšírenie drob-ného podnikania. „Podnikateľky“ si najskôr trochu našetrili, po-tom absolvovali tréning podnikateľských zručností (mnohé z nich predtým netušili, že napríklad najskôr treba preskúmať trh a to, či bude o ten- ktorý výrobok záujem, nevedeli ako vypočí-tať cenu produktu alebo ako zisti ť, či dosiahli zisk). Malú pôžič-ku, ktorú dostali, musia do roka splati ť.

V rámci projektu sa organizácia snaží rozšíriť know-how žien o nové oblasti , ktoré na podnikanie zati aľ nik nevyužil. Pre 30 žien (volených zástupkýň 17 svojpomocných skupín) urobili tré-ningy na výrobu mydla z aloe vera, ďalšie tréningy naplánova-li na chov včiel a rýb. Do leta 2009 dostalo pôžičku 213 žien, ktoré podnikajú vo viacerých oblasti ach – chov a predaj hydiny, dobytka, pestovanie a predaj zeleniny, výroba mydla, pletených košov, sušenie a predaj rýb, predaj mlieka či poskytovanie slu-žieb – krajčírstvo, holičstvo, mlyn na kukuričnú múku, atď.

Ženy pôžičky postupne splácajú a časť zarobených peňazí dá-vajú na rozvoj vlastnej komunity a pomoc sirotám, starším a ne-vládnym. Zo splátok sa zároveň vytvorí fond, ktorý dostane miestny partner (ESVAK – Community Development Initi ati ves) na podporu ďalšej skupiny žien.

Beatrice vykupuje banány po dedine a okolí a chodí ich predá-vať na trh do blízkeho mesta. Predajná cena je trojnásobná od

nákupnej a nákladom je len preprava a trhový poplatok. Stra-va v jej domácnosti je teraz pestrejšia, vyslúžila si viac rešpek-tu od manžela a jej dom podstúpil niekoľko opráv, ktoré už boli nevyhnutné.

Keď sa sezóna banánov skončí, Beatrice by mala splati ť svoju pôžičku a bude môcť žiadať o druhú vo vyššej hodnote. Potre-buje ešte opraviť strechu na dome a sníva o tom, že bude mať dosť peňazí na to, aby zaplati la školské poplatky za stredoškol-ské vzdelanie svojich detí . Milionárkou sa pravdepodobne nikdy nestane. Ale aj tak sa možno zo svojho úspechu teší viac ako hr-dina fi lmu „Milionár z chatrče“. Edita Bednárová www.clovekvohrozeni.sk Upravená verzia článku vyšla v týždenníku Žurnál

Občianske združenie Človek v ohrození má skúsenosti s prácou v 20 krajinách, kde realizuje projekty rozvojovej aj humanitárnej pomoci. Na Slovensku sa venuje rozvojovému vzdelávaniu, kaž-doročne ti ež organizuje fi lmový festi val Jeden svet.

14

Na prvý pohľad vyzerá tá zem ako z Marsu. Je tehlovo červe-ná. Európana táto farba trochu mäti e. V skutočnosti je pôda so-pečného pôvodu v niektorých oblasti ach Kene veľmi úrodná. Aj tak však táto slnkom rozpálená zem, ktorú často obrábajú bosí ľudia s jednoduchými motykami a rýľmi, zostáva niekedy ,,le-žať ladom.“

,,Kedysi sme tu napríklad pestovali kávovníky. Ale po tom, čo cena nespracovaných kávových bôbov na svetových trhoch kles-la, mnohí farmári skrachovali. Ceny sú také nízke, že to nepo-kryje ani náklady,“ hovorí farmár a poslanec kenského parla-mentu Muturi Mwangi, s ktorým spolupracuje občianske zdru-ženie eRko. Na svojej pôde, ktorú zdedil po predkoch, teraz pes-tuje mangovníky.

Farmári v mnohých afrických krajinách nedostávajú od svo-jich vlád dotácie. A čo je pre nich ešte horšie, dovážaným doto-vaným výrobkom z Ameriky alebo Európy vôbec nemôžu kon-kurovať.

Mwangi sníva o tom, že Keňa bude raz schopná na svojej pôde dopestovať toľko potravín, koľko jej obyvatelia potrebujú. Že krajina bude mať investí cie na rozvoj poľnohospodárstva, ná-kup osív a hnojív, a čo je dôležité aj na nové technológie, ktoré umožnia spracovanie vyrobených poľnohospodárskych plodín

tak, aby ich nemuseli predávať na svetových trhoch pod cenu. Keňa je okrem iného piatym najväčším vývozcom makadam-

ských orechov. Sú sladké, chutné, výživné a používajú sa aj v kozmeti ckom priemysle. V úrodnej kopcovitej oblasti Chogo-ria na svahoch Hory Keňa, sa ich pestovaním živí vyše 1100 far-márskych rodín. Od roku 2000 cena týchto orechov klesla z 80 šilingov (cca. 0,80 €) za kilogram na 15-20 šilingov (0,15 – 0,20 centov). Z takýchto ,,ziskov“ tamojší farmári ťažko prežijú.

Nadácia Integra preto v spolupráci s Ten Senses založila fi rmu, ktorá umožní, aby pestovatelia makadamových orechov, ale aj kávy, čaju a arašidov, dostali za svoje produkty spravodlivú cenu. S farmármi uzavreli dohody, ktoré im umožnia nielen prežiť, ale aj plánovať na ďalšie roky. Farmári sa zároveň zaviazali, že časť získaných fi nancií investujú do rozvoja svojej komunity – naprí-klad školstva alebo zdravotníctva.

Makadamové stromy dávajú úrodu dva razy ročne. Orechy, ukryté pod tvrdou škrupinou, sa v Keni v rámci tohto fair tra-de projektu aj spracúvajú: sušia, čisti a, triedia a ti ež balia. Bale-né oriešky, ktoré navonok pripomínajú veľký lieskovec, sa budú dovážať nielen na Slovensko, ale aj do Rakúska, Švédska a Rus-ka. Budú to vôbec prvé fair trade makadamové orechy v Európe. www.integra.sk

Nadácia Integra: Férové oriešky z Kene

Nadácia a Družstvo Integra realizujú projekty, kto-ré sú zamerané hlavne na vytváranie ekonomic-kých príležitostí pre znevýhodnené skupiny oby-vateľov. Podporuje ti ež projekty adopcií detí na diaľku v Keni a Eti ópii.

Poľnohospodárska produkcia rozvinutých krajín dostáva každý deň dotácie v hodnote 1 miliardy dolárov. Slabá konkurencieschopnosť afrických far-márov pritom bráni chudobným krajinám hospodársky rásť a rozvíjať vlast-ný priemysel. Nárast podielu afrických krajín na svetovom obchode hoci len o 1 percento by pritom priniesol 70 miliárd dolárov – teda dvojnáso-bok toho, čo ročne vykazujú rozvinuté krajiny ako rozvojovú pomoc Afrike.

15

Priepastné sociálne rozdiely v Angole bijú do očí. Suma, kto-rú si niekto môže dovoliť zaplati ť za jeden kokteil v reštaurácii v hlavnom meste Luande, musí 30 či 40 ľuďom na vidieku stačiť na týždeň. Krajina, ktorá je jedným z najväčších afrických vývoz-cov ropy, patrí zároveň k najchudobnejším vo svete.

Luanda bola kedysi považovaná za perlu Afriky. ,,V niektorých časti ach Luandy máte pocit, že ani nie ste v Afrike, ale v nejakej rýchlo rastúcej hospodárskej metropole. V skutočnosti sa však zisky z ťažby ropy a dolovania diamantov sústreďujú v rukách zopár rodín,“ hovorí Katarína Moravková, ktorá v Angole praco-vala rok a pol ako dobrovoľníčka. Vyslalo ju v auguste 2007 obči-anske združenie SAVIO a v angolskej provincii Cuanza Norte pra-covala v sociálnych projektoch saleziánskych misionárov.

Saleziáni v tejto časti provincie sa sústreďovali na vzdelávanie vo vidieckych školách a remeselnícke kurzy. ,,Angola má za se-bou 27-ročnú občiansku vojnu a počas nej sa muži naučili jedi-nému – držať zbraň,“ hovorí Katarína. V kurzoch sa učia mieru-milovnému remeslu - stolárčine, či zváračstvu. Ľudia, s ktorými pracovala, žijú z ruky do úst. ,,Hospodária

v rámci svojho systému: niečo si dopestovať, niečo predať a nie-čo kúpiť. A tak dokola. Pestujú hlavne fazuľu, kukuricu a man-dioku – podzemné hľuzy, ktoré varia ako zemiaky a robia z nich aj múku.“

Celkovo vzdelávanie a školský systém v Angole stále veľmi ne-funguje. Hoci sa v školách platí len relatí vne malé školné, kvali-ta vyučovania je slabá a skutočne kvalifi kovaných učiteľov je stá-le málo. Preto k rozvojovej pomoci patria napríklad aj príspev-ky na učiteľské platy.

V záujme zvýšenia gramotnosti tamojších ľudí občianske zdru-ženie SAVIO rozbehlo aj dlhodobý projekt alfabeti zácie v ďalšej angolskej provincii Kwanza-Sul v okrese Libolo. Jeho cieľom bolo vyškoliť miestnych alfabeti zátorov - učiteľov, ktorí budú učiť ďal-ších žiakov základy čítania a písania i zdravotnícku prevenciu. V dedinách roztrúsených po celom okrese, ktoré spájajú cesty, čo nepoznajú asfalt, by sa postupne malo vytvoriť 50 vzdeláva-cích centi er. V každom z nich sa bude učiť približne 25 žiakov – detí a dospelých.

V rámci projektu už pracuje asi 30 učiteľov, ktorí začali s kur-zmi pre prvých 350 žiakov. Budúcim učiteľom bolo treba za-bezpečiť fi nancie na dopravu, tabule, kriedy, perá a zošity a ti ež malú odmenu. ,,Žiaci“, ktorí sa v dedinách prihlásili do ich kur-zov čítania a písania, sú väčšinou mladé matky. Tiež dostali zá-kladné pomôcky – zošity a ceruzky.

Ženy na vidieku to celkovo nemajú ľahké. V Angole sa rozšíri-lo mnohoženstvo. ,,Do istej miery to súvisí s vojnou. Žien je viac ako mužov. Pre ženu z pohľadu miestnych tradícií je však dôle-žité, aby mala rodinu a deti . Aj preto je ochotná podstúpiť čo-koľvek, aby mala manžela, hoci aj ako druhá či treti a manželka,“ vysvetľuje Katarína.

Do projektu alfabeti zácie by časom malo byť zapojených 1500 žiakov. Pre tých najšikovnejších z nich chcú vzdelávanie rozšíriť a doplniť o základy biológie, anatómie, geografi e a všeobecnej náuky. ,,Tamojší ľudia sa naozaj chcú učiť,“ dodala Katarína po návrate z Angoly. www.savio.sk

SAVIO: Učíme budúcich učiteľov

Občianske združenie SAVIO sa zameriava hlavne na pomoc deťom a mladým ľuďom v rozvojových krajinách. Doteraz realizovalo projekty v Angole, Azerbajdžane, Keni, Sudáne a na Sibíri, pričom spolupracuje so Saleziánmi don Bosca.

16

Magna Deti v núdzi: AIDS No More Prečo pomáhať? Odpovedí môže byť mnoho. Jednoduchou

a základnou môže byť proti otázka: A prečo nie?Bolo by nelogické a dokonca nemorálne tváriť sa, že Slovensko

má svoje vlastné vnútorné problémy a preto sa nezapája sa do rozvojovej spolupráce a pomoci. Veď, ktorý štát nemá svoje pro-blémy? Aj ti e najvyspelejšie ekonomiky čelia mnohým krízam. Avšak situácia v rozvojových krajinách je alarmujúca. Chudoba v Zimbabwe, Sierra Leone, Libérii, Čade, Sudáne, Mjanmarsku, Kambodži alebo v Demokrati ckej republike Kongo naozaj nie je porovnateľná s tou našou. Aj spomínaná Demokrati cká republi-ka Kongo je krajina, ktorá jednoznačne pomoc potrebuje.

Preto Magna Deti v núdzi v tejto krajine spusti la v roku 2009 projekt, ktorý je zameraný na pomoc HIV/AIDS a podvy-živeným ľuďom a je súčasťou globálnej iniciatí vy Magna Deti v núdzi „AIDS NO MORE".

Okrem rozvojovej pomoci, ktorá sa dá plánovať dopredu, je potrebné okamžite a účinne reagovať na rôzne prírodné kata-strofy, ktoré sa vo svete udejú. Krajiny, v ktorých Magna pôsobí, sú poznačené nestabilitou. Akákoľvek prírodná katastrofa ale-bo vojnový konfl ikt ich preto zasiahne o to silnejšie a ničivejšie.

Magna Deti v núdzi poskytuje humanitárnu pomoc vo všet-kých krajinách, v ktorých pôsobí. Humanitárna pomoc je takisto ako rozvojová veľmi dôležitá a ak má krajina alebo organizácia možnosť, nemala by zostať nečinná po tragických udalosti ach, ktoré môžu zasiahnuť ktorúkoľvek krajinu bez varovania.

Každých 5 sekúnd zomrie dieťa od hladu, 2.7 miliardy ľudí žije z menej ako 2 dolárov na deň, množstvo ľudí žije v oblasti ach, kde sú neustále zemetrasenia, ničivé záplavy, cyklóny, ktoré im sťažujú a ohrozujú životy. Preto je na mieste skôr otázka - môže-me pomôcť viac a účinnejšie? www.magna.sk

KambodžaV decembri 2006 Magna Deti v núdzi spusti la Nutričné rehabilitačné centrum v Chey Chumneas v provincii Kandal. Zabezpe-

čuje poradenstvo v oblasti výživy, stravu a program pre deti , ktoré trpia na podvýživu v rôznych štádiách. Pre podvýživené deti v rámci nemocnice prevádzkuje lôžkové oddelenie. V ďalších 5 nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach sa sústreďuje na program zastavenia prenosu vírusu HIV z matky na dieťa. Program patrí medzi najväčšie v krajine a od svojho vzniku v roku 2006 ním prešlo 320 HIV pozití vnych žien - narodilo sa v ňom 232 detí , z ktorých 222 je negatí vnych. Magna v spolupráci s Insti tute Pasteur diagnosti kuje novonarodené deti už v prvých troch dňoch ich života, čo napomáha pri následnej liečbe novorodenca.

17

Na rozdiel od iných krajín v regióne, v Bielorusku sociálne a ekonomické reformy neprebehli. Hospodársky rast bol udržia-vaný vďaka podpore Ruska a rôznym dotáciám. Tento model je dlhodobo neudržateľný. Pomoc Moskvy sa od roku 2006 zmen-šuje a spolu s hospodárskou krízou tlačí krajinu k reformám. V krajine však chýbajú priaznivé podmienky pre prácu nezávis-lých odborníkov, ktorí by pomohli s prípravou potrebných refo-riem. Dôsledkom je nedostatok analýz o aktuálnych sociálnych a ekonomických výzvach a vákuum vo verejnej diskusii.

Od roku 2006 preto Nadácia Ponti s začala v Bielorusku syste-mati cky podporovať nezávislých expertov, ktorí sa venovali rie-šeniam aktuálnych problémov krajiny a s podporou ofi ciálnej rozvojovej pomoci založila Bieloruský fond pre verejnú politi ku. Fond čerpá zo skúseností Slovenska, ktoré podobným výzvam ako Bielorusko čelilo v minulosti . Boli to práve nezávislé centrá a experti , ktorí pripravili koncepty reforiem, neskôr prevzatých do vládnych programov.

Podobnou cestou sme sa vydali aj v Bielorusku. Fond výme-

nou skúseností prispieva k zlepšeniu odbornosti bieloruských expertov v oblasti dobrej správy vecí verejných (good governan-ce), jednému z hlavných cieľov slovenskej rozvojovej pomoci.

Fond formou malých grantov poskytuje podporu bieloruským expertom, ktorí ponúkajú nové riešenia a koncepcie reforiem a podporuje zvyšovanie ich expertí zy. Cieľom je obnova odbor-ného dialógu o aktuálnych problémoch a informovanie verej-nosti a vlády o ich riešeniach tak, aby sa dostali do verejných diskusií, vládnych návrhov či akti vít Európskej únie. Strategic-ké témy sú ekonomika, energeti ka, vzťahy s EÚ, sociálna politi -ka, verejná správa a iné. Projekty hodnotí a vyberá medzinárod-ná komisia.

Investí cia do bieloruských expertov je investí ciou do budúcnos-ti . Môžu byť nositeľmi pozití vnych návrhov pre Bielorusko v čase, keď ich bude možné uskutočniť. Na jeseň 2008 EÚ obnovila dialóg s Bieloruskom. Vďaka tomu vznikol priestor na nové formy spolu-práce, pri ktorých bude možné vytvorené analýzy prakti cky využiť. www.nadaciaponti s.sk

Nadácia Ponti s: Zodpovedné podnikanie v SrbskuZnižovanie dostupných fi nančných zdrojov a odchod dlho-

ročných tradičných zahraničných darcov z regiónu Západné-ho Balkánu núti mimovládne organizácie hľadať iné spôsoby fi nancovania, najmä formou fi lantropie zo súkromného sek-toru.

Vytváranie partnersti ev a zapájanie súkromného sektoru zati aľ v porovnaní s inými tradičnými zdrojmi vytvára relatí v-ne nízky objem prostriedkov alebo darov pre mimovládne or-ganizácie. Dopad takýchto partnersti ev je však omnoho väčší. Zavádzanie princípov zodpovedného podnikania a angažova-nosť fi riem v komunite pomáhajú spájať zainteresované sku-piny s komunitou, v ktorej žijú a pôsobia.

Moti váciou pre fi rmy na uzatváranie takýchto partnersti ev je predovšetkým potreba mať zdravé a prosperujúce prostre-die pre podnikanie. To umožňuje fi rmám dosahovať vyššie vý-nosy z ich podnikania. Aj preto možno očakávať, že partner-stvá s fi rmami sa v budúcnosti stanú významným zdrojom fi -nancovania akti vít mimovládnych organizácií.

Vďaka podpore projektu z prostriedkov SlovakAid, Nadá-cia Ponti s spolu so srbskou partnerskou organizáciou Smart Kolekti v implementovali do novembra 2008 projekt Podpora udržateľnosti srbských MVO prenosom slovenských skúsenos-tí v spoločensky zodpovednom podnikaní.

Cieľom tohto projektu bolo prostredníctvom skúseností Slo-venska v oblasti spoločensky zodpovedného podnikania pod-poriť udržateľnosť srbských mimovládnych organizácií, ktoré sú základnými kameňmi občianskej spoločnosti .

Prostredníctvom tréningov, seminárov, študijných ciest a konzultácií sme zapojeným srbským mimovládnym orga-nizáciám a zástupcom fi riem v Srbsku sprostredkovali naše know-how z oblasti spoločensky zodpovedného podnikania.

Do projektu sa zapojilo 12 srbských mimovládnych organi-zácií z deviati ch srbských regiónov. Počas trvania projektu sa šiesti m mimovládnym organizáciám podarilo vytvoriť deväť partnersti ev s fi rmami.

Nadácia Ponti s zo zdrojov SlovakAid realizuje podobný pro-jekt aj v Macedónsku.

Projekt v číslach• 4 ľudia z partnerskej organizácie Smart Kolekti v dostali tré-

ning v oblasti spoločensky zodpovedného podnikania.• na projekte parti cipovalo 12 mimovládnych organizácií z 9

srbských regiónov.• priamo sa do projektu zapojilo 10 fi riem, na rôznych vzde-

lávacích akti vitách sa zúčastnilo spolu až 40 fi riem. • zorganizovali sme viaceré vzdelávacie akti vity: 2 študijné

cesty na Slovensko, 6 tréningov v Srbsku, 3 semináre, 2 konfe-rencie, 1 pracovné raňajky.

• usporiadali sme trhovisko mimovládnych organizácií „Part-nerstvo pre úspech“ v Belehrade, kde sa zúčastnilo 18 vybra-ných mimovládnych organizácií z rôznych regiónov Srbska a na-vští vili ho 80 zástupcov z fi riem.

• o akti vitách v rámci projektu bolo v Srbsku publikovaných viac ako 20 článkov.

• Nadácia Ponti s a Smart Kolekti v poskytli viac ako 50 indivi-duálnych konzultácií.

Bieloruský fond pre verejnú politi ku

18

Prečo vlastne treba poskytovať pomoc rozvojo-vým krajinám? Prečo sú vo svete také hlboké so-ciálne rozdiely? Čo prispieva riešeniu problémov chudobných krajín a čo im naopak ešte viac škodí?

Niektorí si ešte pamätajú – kedysi v minulom re-žime deti v školách dobrovoľne (teda povinne) dá-vali po päť korún do fondov solidarity pre hladujú-ce deti v Afrike. Pátranie po príčinách hladu a chu-doby vo svete, ozbrojených konfl iktov, ktoré súvi-seli aj s rozložením síl a záujmov mocností v stude-nej vojne, sa však v školách nekonalo. Nik necíti l potrebu ani tlak vysvetliť, na aké účely boli ti e pe-niaze z fondov solidarity skutočne použité. Časy sa zmenili. Príspevky na pomoc deťom v Af-

rike (a nielen im) dnes dávajú ľudia skutočne dob-rovoľne, a to aj na základe toho, či vyhlásená zbier-ka konkrétnej organizácie dáva predpoklad, že po-moc sa naozaj dostane k tým, čo ju potrebujú. K pomoci menej rozvinutým štátom z vlastných štátnych rozpočtov sa zaviazali aj samotné boha-té štáty sveta. Mnohí ľudia sa pri rozhodnutí po-máhať často pýtajú. Je rozvojová pomoc naozaj po-trebná a má vôbec zmysel, keď napriek miliardám dolárov, o ktorých sa tvrdí, že idú na pomoc chu-dobným štátom, sú vo svete stále milióny chudob-ných a hladných ľudí?

Boli to práve mimovládne organizácie so skúse-nosťami v teréne, čo pomáhajú v chudobných štá-toch vďaka dobrovoľným príspevkov ľudí, ktoré si uvedomili, aké dôležité je vysvetľovať ľuďom, pre-čo je rozvojová pomoc dôležitá a čo všetko súvisí s problémami v rozvojových krajinách.

Rozvojová pomoc nie je charita. Mala by to byť pomoc, ktorá systemati cky pomáha ľuďom v zne-výhodnených podmienkach naštartovať vlastný rozvoj.

A v záujme toho, aby taká naozaj bola, treba, aby mala podporu ľudí, ale aj vlád. Aj preto sa časť ak-ti vít slovenských mimovládnych organizácií sústre-ďuje na tzv. rozvojové vzdelávanie. Zahŕňa prípravu materiálov pre všetky typy škôl a snahu o presade-nie aspektu rozvojového vzdelávania do učebných osnov, osobné stretnuti a a diskusie s mladými ľuď-mi i tými staršími, výstavy fotografi í, premietanie fi lmov, prácu s médiami, či politi kmi.

Rozvojové vzdelávanie alebo vzdelávanie o roz-vojových krajinách je predovšetkým o rozširovaní si obzorov a hľadaní odpovedí na dôležité otázky. O uvedomení si toho, čo svet už dávno vie – Zem je guľatá a problém na opačnom konci sveta sa ča-som dotkne aj nás.

Rozvojovým vzdelávaním a prípravou materiá-lov pre školy sa zaoberajú viaceré slovenské mimo-vládne organizácie - napr. občianske združenie Člo-vek v ohrození, eRko – Hnuti e kresťanských spolo-čensti ev detí , Unicef Slovensko a ďalšie.Na rozvojové vzdelávanie sú zamerané aj viaceré webové stránky, napr.: www.rozvojovevzdelava-nie.sk, www.dobranovina.sk, www.svetbezchu-doby.sk, www.dvetvárejednehosveta.sk

Slovensko: A prečo sa nás problémy iných týkajú?

Centrum environmentálnej a eti ckej výchovy Živica realizovalo viacero roz-vojových vzdelávacích projektov – napr.: „Svet je len jeden“, Mávnuti e motý-lieho krídla“ alebo projekt „Bohatstvo rozvojových krajín“.

Zámerom projektu Mávnuti e motýlieho krídla bolo priviesť žiakov ako aj pedagógov k pochopeniu vzájomnej prepojenosti všetkých javov a činov na Zemi a uvedomiť si, že environmentálne, ekonomické aj sociálne podmienky v rozvojových krajinách sa nás týkajú viac ako si bežne myslíme.

V rámci projektu sme 19 základným a stredným školám Živica predstavi-la výučbový program „Národy sveta” a zorganizovali tréningové kurzy pre pedagógov a študentov vysokých škôl. Súčasťou projektu bolo vydanie uni-kátnej Petersovej mapy, ktorá netradičným zobrazením svetadielov a krajín ponúka na troch temati ckých mapách úplne odlišné a „spravodlivejšie“ zob-razenie sveta a geografi cké zobrazenie globálnych problémov. Na DVD „Za pár korún naviac“ je ti ež vysvetlený princíp spravodlivého obchodu - Fair Tra-de, metodické materiály a fi lmy sú ti ež prístupné na webovej stránke.

V rámci projektu sa uskutočnila aj putovná výstava Klíma nás spája, ktorú v troch slovenských mestách navští vilo vyše 2800 detí a 130 pedagógov. Vý-stava prostredníctvom obrazových panelov s informáciami a interaktí vnych pomôcok (klimati cký stan, maketa dažďového pralesa, prístrešok juhoame-rických Indiánov) poukazuje na klimati cké zmeny a život ľudí v rozvojových krajinách. www.zivica.sk/rozvojovevzdelavanie

Živica: Zaostrené na klimati cké zmeny

Rozvojový deň v Brati slave 2008 Foto: Marti n Baláž

19

email: offi ce@adra.sk, web: www.adra.sk

ADRA - Adventi sti cká agentúra pre pomoc a rozvoj

Platf orma mimovládnych rozvojových organizácií

Platf orma mimovládnych rozvojových organizácií (Platf orma MVRO - www.mvro.sk) je záujmovým združením právnických osôb - strešnou organizáciou 26 (21 riadnych čle-nov a 5 pozorovateľov) slovenských mimovládnych organizácií , ktoré sa zaoberajú za-hraničnou rozvojovou a humanitárnou pomocou. Naši členovia sú:

email: rt.erc@stonline.sk, web: www.ekumena.skEkumenická rada cirkví v Slovenskej republike

email: rado@diakonia.sk, web: www.diakonia.sk

email: silarozvoja@stonline.sk, web: www.silarozvoja.sk

Evanjelická diakonia ECAV na Slovensku

Inšti tút medzinárodnej spolupráce "Sila rozvoja"

email: info@integra.sk, web: www.integra.skNadácia INTEGRA

email: pdcs@pdcs.sk, web: www.pdcs.skPDCS, o.z.

email: shr@changenet.sk, web: www.shr.skSlovenská humanitná rada

email: sfpa@sfpa.sk, web: www.sfpa.sk

email: zuzana.rosairova@redcross.sk, web: www.redcross.sk

email: riaditel@tabita.sk, web: www.tabita.skemail: brati slava@zivica.sk, web: www.zivica.sk

email: jelatvrdonova@gmail.com, web: www.voka.sk

Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politi ku

Slovenský Červený kríž

Tabita Ž.I.V.I.C.A - Centrum enviromentálnej a eti ckej výchovy

VOKA - Vidiecka organizácia pre komunitné akti vity email: natcom@unicef.sk, web: www.unicef.sk

email: misindler@gmail.com

email: generalny.sekretar@charita.sk, web: www.charita.sk

email: savio@savio.sk, web: www.savio.sk

email: vladimir.vladar@nadaciaponti s.sk, web: www.nadaciaponti s.sk

email: magna@magna.sk, web: www.magna.sk

email: dury@erko.sk, web: www.erko.sk

email: fairtrade@fairtrade.sk, web: www.fairtrade.sk

email: info@clovekvohrozeni.sk, web: www.clovekvohrozeni.sk

Slovenský výbor pre UNICEF

Slovensko-juhoafrická spoločnosť

Slovenská katolícka charita

Vydala: Platf orma mimovládnych rozvojových organizáciíTexty: Daniela Balážová v spolupráci mimovládnymi organizáciami

Grafi ka a design: Patricia CarikováTlač: Daniel Kolek KOLDO

Rok vydania: 2009

SAVIO o.z.

Nadácia Ponti s

Magna deti v núdzi

FAIRTRADE Slovakia

Človek v ohrození

eRko - Hnuti e kresťanských spoločensti ev detí

Bulleti n bol vydaný v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku. Jeho obsah nemusí vyjadrovať ofi ciálne stanovyská Európskej komisie.

20