FILOZOFIA Ro č   56 ,  2 0 0 1 .  č  X 

PREKONÁ EURÓPA PARADOX VLASTNEJ EPOCHY?* 

SR.  DOMINIKA  ALŽBETA  DUFFEROVÁ ,  O S U  

SR .  DOMIN IKA  DUFFEROVÁ ,  A. :  Wi l l  Europe Ov e r c ome  the Paradox o f  Its O w n  Epoch?  FILOZOFIA 5 6 ,  2 0 0 1 ,  N o  8 ,  p. 5 2 6  

Th e  paper f o cu s e s  o n  tw o  quest ions:  Can  the spirit o f  an e p o ch  b e  expressed   in  an appropriate f o rm?  and  What   is the  purpose o f  s u ch  an express ion?  Th e  ma in  thes i s  o f  the  paper  is:  A  true express ion  o f  the  spirit o f  the  e p o ch e  make s   ist  pos i i lb l e  t o  o v e r c ome  its o w n  paradox. Carl Schmi t t  wa s  able  to  express  the spirit o f  the  e p o ch  in  a  "perfect form".  Flis parameters w iden  and deepen  the  v i e w  o f  the European po ­litical  reality and  unvei l   the  Europe's dream  ­  the  es tabl i shment  o f  an  empire   T o  establ ish   an  empire  means   to   inaugurate myth   and  order  ­  the  former  in  poet ical  s en s e  and the  latter  in  the s en s e  o f  a  large room  Th e  n ew  room  is  not t o  b e  l ooked  for  in  space  or  o n  another planets ,  not  e v en   in  another cont inents   W e  have  to  d i s ­cover  the n e w  d imens ion  o f  Europe and  to  mak e  u s e  o f   it  Th i s  impl i e s   the mob i ­l ization o f  all  European  nat ions   as   we l l   as   an  engaged  search ing   for  its  identitv s e en  as  the se izure  o f  everything external.  "More pol i t ics ,   l ess   trade"  ­  su ch  wou ld  be Schni tťs  respond to  international  forms o f  modern  imperia l i sm 

* 

U vod .  N a  úvod chcem ci tovať  Lukáša z o  Skutkov  apoštolov (16 .  9­10) :  "Pre jd i  d o  Macedónska  a p omôž  nám!"  Ide tu  o  Pavlovo  videnie,  v k torom ho  Macedon i a n  pozýva  d o  svo je j  kra j iny.  Pavol  počúvol  j e h o  výzvu,  a  tak p o  prvýkrát  vkročil  na  európsky  kon­tinent. Náde jou  p re  Európu  pred dvoma  t is ícročiami sa  s talo zves tovanie  evanje l ia ,  pri­j a t i e   evanje l ia   a š írenie  evanje l ia   z a   j e j   hranice.   A dnes?   Ako   by  sme   mohl i  charakter izovať  ná š  kont inent?  J e  t o  vypočí tavosť  so  súmrakom ľudských hodnôt ,  a le  a j  úsvit nezadrža teľnej  náde je .  

Európa  a j  dnes  vo lá  o pomoc .  V te j to  prednáške  sa  n ebudeme  zaoberať  o tázkou ,  d o  ake j  miery j e  Európa  verná  svo jmu  poslaniu,   ani  n ebudeme  hľadať  zmyse l  j e j  bytia,   či cieľ  j e j   poslania .   Budeme   sa   zaoberať   p rob lémom  a hľadan ím  takého   por iadku  a uspor iadania   Európy ,   k toré   by   na jv iac   naplnil i   j e j   byt ie   a poslanie .   No snou   si lou a pomocou  pri  hľadan í  b ud e  Carl  Schmit t  a b udeme  s a  pohybovať  v oblast i  f i lozof ie  po ­litiky a p ráva  a č ias točne  i v oblasti  sociológie  a kultúry.  

Spolu  s Pav lom No a c k om  si mysl ím,  ž e  Carl  Schmit t  "vyjadri l  ducha  doby  dokona ­lou f o rmou"  ([5] ,  214 ) :  od  "zabúdania"  na  č loveka  c e z  vyprázdnenie  ľudského  sveta,  d e ­sakralizáciu  a p rofanác iu   sveta,   stratu  stredu,   vyumelkované   predst ieranie   z áu jmu  o  č loveka (vše tko  j e  hodno tené   len  c e z  úžitok,   účel ,  vec) ,  c e z  ekonomiku   s vylúčením politiky a ž  p o  neutral izáciu spoločnost i   s maskou  pacif is t ických tendenci í .  Car l  Schmit t  vytvoril  syntetický  pohľad   n a   svet   a n a   život  v ňom,   pr ičom  dáva   podnet   tvor ivo   sa  podieľať   na  dedičs tve   sku točne j   f i lozof ie   a neplat iť   pr i tom  daň  ilúzii  "v šemocného"  ľudského rozumu.  

(P rednáška ,   k to r á  od zne l a   v Q U O  VAD IS ,   Bra t i s lava   17.  apr í la   2 0 0 0 ,   u spo r i ada t e ľ  O b ­č i anske  zd ružen i e  Fan fá ry . )  

526 

Moj ím  c ieľom j e  načr tnúť  N OMO S  EURÓPY  v duchu  Car la  Schmit ta ,  do tvor iť  h o  na zák lade  j e h o  preds táv ,  formuláci í ,  p r inc ípov  a zásad   a vyhodnot iť  h o  z  f i lozof ického  hľadiska.  

N omo s   Eu rópy   nesmieme   pr i tom  chápať   v novodobom  zmysle ,   a le   v zmys le  pôvodnom,  t.j.   v súvislosti   s p rvým zau ja t ím kra j iny.  N i e  j e  t o  t e d a  ani no rma ,  ani p ra ­vidlo,   ani  zákon ,   a le   čosi ,  č o  zasahu je  d o  biosféry ,  č o  j e  a koby   "zákonom  ž ivo ta"   ­"tóra"  ­  ž idovský  výraz ,  "mi losť"   v kresťanskom chápan í  a  " rados tná  zvesť" .  "Neme in "  znamená   oddel iť ,   pá sť   a l ebo   meranie   a delenie   pas tvy  a  z  t o ho   vyplýva júc i   POR IA ­DOK,  "radical  title". Vidi teľný nomos  súvisí  so  za ložením miest ,  osád ,  kolóni í ,  k e ď  sa  kúsok z eme  premení  na  POLE  S ILY  URČ ITÉHO  POR IADKU  a j e  bezpros t rednou  k o ­munikat ívnou p rávnou  si lou,  nie  však  c e z  zákon.  

Carl   Schmit t  p ren iká  všetky kategór ie  f i lozof ie  a posvá tno  j e  p re  n e ho  n iečo  viac  n e ž  len svet  bohov .  Chápe ,  ž e  "vzťah  k posvä tnému j e  zák ladom ľudského  exis tovania"  ­ ako  t o  vyjadr i l  a j  Mi lan  S l áma  v o  svo jom  Úvode  k dejinám  filozofie  práva  ( [7] ,   16). 

Mus íme  si uvedomiť ,  ž e  na  pochopen ie  skutočnosti  nes tačí  len  "vedecké"  skúman ie  a konštatovanie,  a le  a j  o tvorenosť  voči f i lozof ickým a teo logickým "vel ič inám".  A p re to  si takýto pos to j  vyžadu j e  a j  nový  nomos  Európy .  

Opornými   bodmi   naše j   úvahy   budú :   pevná   z em   a o tvorené   more ,   ka t ­echón .  veľkopriestor ,   pr ia teľ   ­  nepriateľ,   mýtus ,   dej iny,  dec iz ionizmus,   reprezentác ia   a  suve ­renita  v teórii štátu, neutral i ta  a ríša.  Hlavné  dielo Car la  Schmitta,  o k toré  sa  op ie ram,  j e  Der  Nomos  der  Erde  z  r.  1950.  Dva   prvky  sú  v ň om   zvlášť   dôleži té :   z em   a more .  Schmitt  c i tu je  Goe theho :  "Das  Kleinl iche  ist alles weggeronnen ,  nur  Mee r  und Erde  ha­ben hier  Gewich t" ,  č o  by  sme  mohl i  preložiť  asi takto:  "Vše tka  mal ichernosť  odplávala ,  len mo r e  a z em má  ešte  ne jakú  váhu   ­  význam."  Európa  nového  č a s u j e  de te rminovaná  dua l izmom z eme  a mora .  Sú t o  dve  e lementárne  vzá jomnos t i  ľudského  bytia  a  ľudského  konania,  ktoré  u rču jú  charakter  medz iná rodného  p ráva  a charakter  vo jny .  Polit ika,  vo j ­na, mier  a p rávo  závisia  o d  priestoru  a nadväzu jú  naň.   S nomosom  z eme  súvisí  a j  šanca  zachovať  a u tvárať  mier .  

Medzi  č lovekom,  č o  "kráča  p o  zemi"  (Landtreter) ,   a č lovekom,  č o  "utvára  morskú  penu"  (Seeschaumer) ,  ex is tu je  ustavičný rozpor .  Tým to  rozporom j e  poznačená  a j  celá  politika, právo,  štát  i práca .  Z em  a mo r e  či voda  ­ t o  sú dva  z o  štyroch p rvkov  arché  an ­tických  filozofov. 

Pri  skúman í  eu rópskeho  č loveka  j e  dôleži te jš ie  zaobe rať  sa   t ým,   " k am"   ide, n e ž  tým,   "odkiaľ"  j e .  Č lovek  j e  z redukovaný  n a  ob jek t  a l ebo  n a  vec ,  k to ré  m a j ú  f unkčný  charakter .  A l e j e  tu  a j  svetlo,  k toré  využíva  širšie s fé ry  f i lozof ie  a k resťanske j  teológie ,  n a jmä  katol íckej .  Pod ľ a  Schmit ta  z ák l adom Cirkvi  sú  d v e  veci :  č lovek   ­  spo ločens tvo  a svet  (ktorý j e  dob rý   a z l o   v ň om  j e  nás ledkom  hr iechu  č loveka) .   Schmit t   t u  uvádza  termín "hr iech";  j e  t o  teologický vý raz  n a  označenie  t a joms tva  zla ,  k to ré  závis í  o d  vô le  a poznania   č loveka.  N i e  j e  t o  akékoľvek  zlo ,   a le  z lo  v e domé   a dob rovoľne   spáchané .  To to   tvrdenie  m á  s vo j   význam,   l ebo   Carl   Schmit t   tak  patr í   k mys l i teľom,   ktor í   pod  týmto  zorným  uhlom  p rehodnocu jú   svet   a  ľudí.   Patria  s em  a j   Pierre   Bou tang   s j e h o  Apocalypse  du  désire  a  Paul Ricoeur .  Počí tať  so  s labosťami  a hr iechom č loveka  j e  p re to  múdre ,   nie  zbabe lé   a l ebo   tmárske .   Rýdzi   kresťanský  pr ís tup  k ž ivotu  vy luču je   re in­karnáciu  a náuku o n e j ,  lebo j e  t o  cykl ický  návrat   k t omu   istému.  Kresťanský pohľad  podč ia rku je  zodpovednosť  č loveka  za  každý  j e h o  čin.  

F i l o zo f i a  5 6 ,  8  527 

Cirkev  s o  svo j imi  d v oma  p rvkami  (č lovek n i e j e  s ám  a sku točnosť  hr iechu)  s a  s táva  nábožensky  významnou  tým,  ž e  Boh  sa  stal  človekom.  J e  t o  centrá lna  udalosť ,  k torá  nie  náhodou  del í  de j iny  ľudstva  n a  d v e  časti .  Mes iá š  m á  p r i amy  vzťah k hr iechu a  k o s lobo ­deniu o d  n eho  a o d  j e h o  nás ledkov.  Mes iá š  delí  č a s  na  eón  pr í tomný a budúci .  Doktr ína  o  vtelení j e  u Ca r l a  Schmit ta  cen t rom  a východiskovým bodom:  "Kresťans tvo   ... j e  his­tor ickou  udalosťou  nekonečne j ,  nepremoži teľne j ,  neobs iahnuteľne j  j ed inečnos t i .   J e  t o  vtelenie d o  Panny."  ( [10] ,  9 30 )  

Dej iny   nespoč íva jú   v his tor ickom  č ine   ľudske j   vô le   a ľudského   rozumu.   Nový  zákon  nie j e  výzvou  na   historickú  akciu ,   a le   na   pokánie .   Dej iny ,  t o  j e  "zaradenie   sa  večného  d o  prietoku ča sov"  c e z  svedectvo,   prost redníc tvom  "zakorenenia  d o  duchap l ­nosti  zeme,   c e z   nedosta tok  a bezmocnosť ,   c e z   náde j   a dôs to jnosť   naše j   exis tencie"  ([10],  931) .  

Tendenc ia  k ničote  s a  z d á  byť  logická,  a l e j e  t o  fa lošná  konklúzia .  He idegger  tvrdí ,  ž e  exis tovať znamená  udržať  sa   uprostred  ničoty.  To t o  "udržať  s a "  j e  viac  n e ž   "nič" ,  lebo pôvod   "udržania  s a "  j e  v Bytí. Človek  teda  t iahne  k bytiu,   a  nie   k ničote.  Zakús i ť  ne­pr í tomnosť   mô ž e   iba  ten,   k to   zakúsil   pr í tomnosť.   U  Heideggera  j e   bytie  to tožné  s pr í tomnosťou.   T i e ž   rozl išuje  medzi   "u­znať"   a  "po­znať" .   Po­znať   znamená   chápať  niečo podľa  svoj ich  ideí, predstáv a tď.  Po­znanie  pre to  nedovol í ,  aby  veci boli pred č lo­vekom také,  a k é  v skutočnost i  sú. Ten to  vyumelkovaný  svet  ideí nezodpovedá  na jh lbš ím pot rebám  a túžbam č loveka .   P re  č loveka  dneška  j e  omnoho   "dôleži te jš ie"  hľadať  o d ­poveď   na   o tázku   "Na ­čo?"  a k o   na   o tázku   "Pre­čo?" .   J e   t o   však  len  obyča jná  pasca ,  mylný názor .  A k o  m á  teda  č lovek dos iahnuť  ( svo je )  Byt ie?  

Schmit t  odpovedá ,  ž e  súčasný č lovek h o  môž e  dos iahnuť  AK TOM  ROZHODNU ­TIA.   v k torom  on   sám  urču je   svo je   "Ur­ je tz t"   (pra­teraz) ,   ako   a j   svo ju   budúcnosť  v nadväznost i  na  večnosť .  Ča s  j e   tu t eda  na  "uskutočnenie"  byt ia  č loveka  a činí h o  doko ­nalým  pre   s lávu  a nedokona lým  pre   zatratenie.   V čase   robí   č lovek  svo j e  rozhodnut ia ,  ktoré usku točňu je  oč is teným pr ianím (Činiť j e d i n e  Božiu vôľu)  a vys tupu je  š i kmým "po­hybom"   k Bohu.   Ten to   š ikmý  pohyb  j e   kontemplác ia   a  imitácia  zab i tého   Baránka  v milosti  zas lúženej  preliat ím  Krvi.   V  te j to  milosti   mus íme  hľadať  výhodu   nedos ta tku  a bezmocnost i ,  ktoré  vedú  k nádej i ,  oproti  nadbytku a všemocnost i ,  ktoré vedú  ku skaze  

Vybral i  sme  sa  za  nomosom  Európy.  Predpokladom j e  p reskúmať  v iacero  oblast i ,  de terminovať   použ ívané   po jmy ,   vysvetl iť  j ednot l ivé   si tuácie,   hodnot iť   možnos t i  a vybrať  opt imálne  r iešenia návrhu.  

Zem  a právo .   Typ ické   p re   Európu  j e  to ,   ž e   na  min imálne j   p loche   sa   nachádza  maximálna  rôznosť  kul túrneho dedičstva,  j azykov ,  zvykov,  mravov  a  rás.  

Z em   v mýt icke j   reči   j e   matkou   práva   a ukazu je   na  t ro jaký  koreň  p ráva  a  spravodlivost i .  Pod ľ a  Schmit ta  j e  t o  vnútorný rozmer ,  pevné   línie  a súžit ie  por iadku  s orientáciou (určenie  polohy) .  Mo r e  ­ t o  j e  "voľný priestor" .  Zau ja t i e  kra j iny ,  z eme  j e  p rvým právnym t i tulom, mo r e  pr ichádza  d o  úvahy a ž  neskôr,  ked '  sa   ľudské mocenské  prostr iedky a pr ies torové  vedomie  dos táva jú  na  vyššiu úroveň.  

Prvý nomos  z eme  t reba  umies tniť  d o  pôvodného  te rénneho  sveta,  k torý trval   pr i­bližne 4 0 0  rokov ,  od   12. d o   16.  s toročia,   a vytvoril  p redglobálne  medz iná rodné  p rávo .  Ďalší nomos  sa  začal  v  16. s toročí ,  k eď  Angl icko  postúpi lo  od  pozemske j  f o rmy  exis ten­cie   k existencii  na  mori   a da lo  podne t  na  vznik g lobá lneho  medz iná rodného  práva .  N a ­koniec  j e   tu industriálna revolúcia  a po t reba  vytvoriť  nový  nomos .  

528 

Schmit t   pri  s vo jom  hľadan í  s kúma  s t redovek  a j e h o  Respublicu  Christianu,  k torá  mala  svoju  j edno tu ,  ríšu, kráľa ,  kňažs tvo  a pápežs tvo .  Rím j e  mes to  a mies to  (v  nemč ine  to  podľa  Schmit ta  zn ie  podobne ,  to t iž  Rom  a Raum),  k toré  spá j a lo  r ímske  p r ávo  s o  stre­dovekým medz iná rodným p rávom.  Schmit t  h ľadá  s topy  por iadku  a p r ávneho  uspor iada­nia a k o  pr íč iny rovnováhy .  

RAUMORDNUNG  preds tavu je  pr ies torový por iadok,  aký  existoval   v  "Respubl ica  Christ iana".   S lovo   "nomos"   v pr iebehu  de j ín  značne   strat i lo z o  s vo jho  významu   ([2] ,  25­26) .  

Európska   de j innosť   a kat­echón.   Schmit t   považu j e   kresťanské   k ráľovs tvo   z a  skutočnosť,   k torá   zd r žu j e   a z ad ržu j e  Antikris ta   a označu j e  h o   výrazom  vypož ičaným z Nove j  zmluvy  ­  kat­echón.  "Kráľovs tvo  kresťanského s t redoveku t rvá  t ak  d lho ,  pok i a ľ  j e  ž ivá  myšl ienka  kat ­echónu."  ([8],  2 9 )  Zdržan ím Antikrista,  k torý sa  m á  ob jav i ť  t e sne  pred parúziou,  t.j. pred d ruhým pr í chodom Krista,  sa  odďaľu j e  koniec  p r í tomného  eónu ,  t.j. koniec  sveta.  Kat­echón ( 2  Sol 2,   10) pôsob í  proti  vplyvu t a j omne j  moc i  zla .  S t redo­vek  nikdy  nesúst reďoval  moc  d o  rúk j e d n é ho  človeka.  Začia tok  dual i ty  C i rkev   ­  svet  kladie Schmit t  d o   16.  s toročia ,  hoci základy ob j avu j e  u ž   v  13.  s toročí   v šírení  ar is tote­lovskej   náuky  o  "societas  perfec tae" .   "Konf l ik t"   s t redoveku  sa  n edá   po rovnať  s Bismarckovým kul túrnym bo jom ,  ani  s f rancúzskou laicizáciou  štátu, ani  s mode rným štátom social istov.  

U ž  a j  v  "Respubl ica  Chris t iana"  pôsobia  ant ické  a pohanské  spôsoby  obnovy ,   re­štaurácie,  napríklad obnova  cisárstva,  ktoré  j e  podobné  mode rnému  chápaniu  duchovne j  sféry  v začiatkoch  Francúzske j  revolúcie.   Francúzska   revolúcia   patr í   k veľke j  parale le  prvotného kresťanstva  a vy j ad ru j e  stav  19. storočia.   S us tupovaním vedomia  kat ­echónu us tupuje  a j  de j inná  sila a s  ňou  a j  de j innosť  Európy.  Schmit tovu f i lozof iu  štátu nazýva jú  mnohí  an t imoderným ka t ­echónom.  Európa  stráca svo ju  de j innosť  napríklad tým,  ž e  sa  na j e j  území   čas to   odohráva jú   obč ianske   vo jny ,   pôsob í   bonapar t izmus   a vyč íňa   p ro­letarianizmus, k toré  vedú   k neutralizácii   v zovšeobecneniach .  Jednot l ivé  ná rody  u ž  ne ­dostávajú  misiu od  pápeža ,  zaniká  t iež  bo j  proti  nekresťanským ná rodom.  Napr i ek  t omu  novodobé  kresťanské  národy  sú nosi teľmi por iadku p re  celý  svet.  

Európa  j e  cen t rom sveta.  Štáty Európy sú povo lané  vytvor iť  nový  európsky  pr ies to­rový por iadok.  Schmi t tov  kat­echón  sa odráža   v koncepte  RÍŠE  pre  nové  uspor iadanie  a por iadok sveta .  Katol ícka  Ci rkev  j e  oným "ant imoderným" ka t ­echónom.  "R ímska  cir­kev j e  historickou skutočnosťou  ... ka t ­echónom. . ."  ( [13] ,  253) .  

Napät ie  medzi  z emou   a morom.  Napä t i e  medzi   z emou   a mo rom  j e  vlas tne  p la ­netárnym napät ím medz i  Východom a Západom.  Exis tu je  to t iž  dvo j aké  napät ie  ­ po lá rne  Sever­Juh  a rovn íkové  Východ   ­  Západ .  T o  p rvé  sa  nemení .  Budeme  sa  zaobe rať   len tým  druhým,   k toré  j e   pos tupné ,   neohraničené   a j e  výrazom  his tor icko­dialekt ického charakteru,  ne jde  tu  o geogra f i cké  napätie.  

N a  vysvetlenie tohto  napät ia  používa  Schmit t  IKONOGRAFIU 1  (patria sem všetky viditeľné  plast ické  diela,   a le   a j   akékoľvek   fo rmy   vere jného   a súk romného   života) .  

' V ý r a z  si  požiča l ,  a k o  Schmi t t  s ám  hovor í ,  o d  J e ana  Co t tmanna .   z  " j eho  b r i l an tného  d i e l a  La  politique  des  Etcits  et  lew  Géographie".  (Pa r i s   1952.   Libra i r ie   A rmand   Co l i n .   220 ) .   In:  ( | 1 5 | .  4 ) .  

F i l o z o f i a  5 6 .   <X  529 

Jad rom opoz íc ie  medz i  Východom   a Z áp adom  j e  to ,  ž e  zat iaľ  č o  Východ  (Starý  zákon  a  islam) obrazy  zakazu j e  a sús t reďuje  sa  n a  sluch a n a  s lovo,  Západ  j e  baštou kultu p las­tiky, zrak a ob r a z  sú  p reň  t o  podsta tné .  Schmit tova  ikonograf ia  v porovnaní  s  ideológiou nez jednodušu je .  D o   po jmu   Východu   za r aďu je   Z em   s masou   pevných  kra j ín ,   k ým  k Západu   patrí   mo r e   ­  Atlantický  a T ichý   oceán   ­  a označu j e   h o   a k o   "západná  pologuľa" .  

Histor ické myslenie  j e  myslením jed inečných  situácií ,  j ed inečných  právd ( [15] ,   10) a j e  dôs ledkom  dia lekt ického  napätia ,   v k to rom možno  pochop iť   š t ruktúru  súčasného  sve tového   dual izmu.   Podľa   Schmit ta   historická  p ravda  j e   len  j e d i ný   r az   pravdivá ,  a p re to  radí  neklásť  taký dô r a z  n a  všeobecnú  teóriu de j ín .  T á  j e  z ameraná  na  j edno t l i vé  udalosti  ([2],  30) .  

N omo s  z eme  vychádza   z napät ia  z em­more   a j e  výs ledkom j ed i nečne j  h is tor ickej  situácie, s lobodnou  odpoveďou  ľudí na  výzvu  de j ín .  Dne s  j e  úde lom z eme  technif ikácia  a  industrializácia. A k á  by  ma l a  byť  naša  j ed inečná  odpoveď  na  ňu?  

A k o   príklad  uvádza   Schmit t   Angl icko   19.  s toročia ,   k toré   "zač ína   svo ju   č is to  námornú  exis tenciu".  Nedos i ah lo   t o   preto,   ž e   by  ma lo   vyššiu  morá lku   a l ebo   fyz ickú zdatnosť,  a le  preto,  ž e  uskutočni lo  tranzit  z o  zeme­kont inentu  na  o tvorené  more .  Nebo l a  to  j e h o  väčšia  genial i ta ,  a le  j e h o  o dpov eď  v o  vhodne j  dobe .  

Námo rn á   exis tencia   vedie   k uvoľneniu   techniky,   lebo  len  na   mori   mô ž e   narásť  viera  v neohraničenú  mo c   techniky  (uprostred  mora ,   kde  j e  č lovek  vydaný   napospas  pr í rodným ž iv lom,  môže  byť  j ed inou  záchranou spoľahl ivá   loď,  v k tore j  sa  plavíš) .   In­dustriálna  revolúcia   ved ie   nevyhnutne   k nekont ro lovateľnému  uvoľneniu   techniky.  Podľa  C .  Schmit ta  p ráve  v t om  spočíva  historická výzva  dneška .  

V  čom  spoč íva   podľa   Schmit ta   táto  výzva?  V o   zv ládnut í   uvoľnenej  t echniky  a  v hľadaní  nového  priestoru  na  naše j  zemi,  nie v kozme  ([ 15], 25) .  

Technika  j e   "uži točná  a pot rebná" ,   a le   m á  ďa l eko   od   toho,   aby   s ama   bola   od ­poveďou na  danú  výzvu,  lebo len  uspoko ju je  "stále nové  potreby,  vyvolávané  č ias točne  ňou samou" .  Riešenie?  T r eba  hľadať   v tom smere ,  odk iaľ  pochádza  vnem.  ktorý m áme  a podľa  k torého naša  zem  sa  akosi   "zmenši la" .  Hľadan ie  nových  priestorov dáva  / r o d  nove j  výzve.  Mus íme  hľadať  nové  priestory na  zemi ,  a nie inde. 

Dialektická opozíc ia  Východ  ­ Západ  a l ebo  zem ­ mo r e  plus  hľadanie  odpovede  na túto výzvu vedie  Schmit ta  ku  koncepci i  veľkopries toru.  

Veľkopries tor .  Veľkopr ies tor  a lebo  Groftraum,  a k o  h o  Schmit t  nazýva,  j e  "pr ies­torový  po j em   v oblast i   p rávnych   v ied"  (Raumbegr i f f   in  der  Rechtswissenschaft)  [11]  a  súvisí  s medz iná rodným  p rávom.   Ber ie   sa   d o   úvahy   p rob lém  západne j   po logule  a zachovanie  koncepc ie  z eme  a mora .  

Monroeova   dokt r ína   ( z   roku  1823)  j e   p rvým  pr ík ladom  veľkopr ies to rového  princípu medz iná rodného  práva .  J e j  podsta tou sú tri zásady:  nezávislosť,  ne­kolonizácia  a ne­intervencia.   V  p rve j   t ret ine  dvads ia teho  s toročia   nas táva   "univerzal izácia"   t e j to  

f 

doktr íny  (Austrá l ia   a východná  Azia) .   Schweizer   Wel twocher   uvádza ,   ž e   podľa   J.  L. Feuerbacha  Carl   Schmit t  svo jou  teór iou veľkopries toru  b ud e  znamenať  pre   Európu   to, č o  Rousseau znamena l  p re  Francúzsku revolúciu ([6],  401) .  

Carl   Schmit t  z a sadzu je  j a d r o  te j to  doktr íny d o  iného ž ivo tného  priestoru,  d o  inej  de j inne j  situácie, avšak  v j e j  imperialist ický nesfa lšovanej  podobe .  Amer ičan ia  presadil i  proti  vôli  Angl ičanov   "výhradu  k Monroeove j  doktr íne"   ako   výhradné   právo,   a t o   sa  

530 

stáva zák ladom osob i tného  medz iná rodného  p ráva  amer ického  kont inentu .  V  roku   1934 sa   podľa   Dexte ra   Perkinsa   tá to   dokt r ína   zmeni la   n a   imperial is t ickú  doktr ínu a dopomoh la   "Spo j eným  š tá tom  dos iahnuť   svetovládu,   za t iaľ   č o   Eu r ópa   s a   oci t la  v t emnej  kr íze"  ( [11] ,  18). 

Pokús ime sa  t e r az  sústrediť  n a  doktr ínu z roku  1823, k to rá  hovor í  o veľkopr ies tore .  Jadrom  veľkopries toru   sú  tri  prvky:   pol i t icky  vyspelý   ľud,  pol i t ická  idea   a uzavre tý  veľkopriestor   s vy lúčen ím cudze j  intervencie.  T i e to  tri p rvky  s a  u Schmit ta  vzťahu jú  u ž  na  iné  priestory,   de j i nné   si tuácie  a zoskupenia   pr iateľ­nepriateľ ,   n e ž   v Mon roeove j  doktríne,  k torú zá roveň  p resahu jú .  

N a  t omto  mies te  j e  vhodné  ešte  p r ipomenúť ,  ž e  prez ident  Wi l son  svo jho  času  navr ­hol,  aby   sa   Mon roeova   dokt r ína   apl ikovala  n a  všetky  ná rody   sve ta   ­  ma l é   i ve ľké   ­v zmysle   s lobodného  sebaurčenia .   A  výs ledok?   Imperial is t ická  verzia  pan­ in te rvenc io­nalistickej sve tove j  ideológie.  

Analýza  Schmi t tove j  teór ie  veľkopries toru  (podľa  J .  L. Feuerbacha)  a )  Téza  veľkopr ies toru  a veľkopr ies torového  por iadku.  Carl  Schmit t  n a  zák lade  

pozorovania  Európy   v p rve j  t ret ine 2 0 .  s toročia  uskutočnil  d v e  konštatácie:  pr ies torovú a jur is t icko­inšt i tucionálnu.  Vysve t l íme  si n a j p rv  pr ies torovú konštatáciu.  

Priestorová konštatác ia  vychádza  z o  skutočnost i ,  ž e  technika  a hospodárs tvo  p re ­kročili  svo je   hranice ,   prevráti l i   ce lý   ekonomický   por iadok.   Dochádza   k hor izontá lne j  a vert ikálnej  komp lexne j  koncentráci i  podnikania .  P o  p rve j  sve tove j  vo jne  pozo ru j eme  skutočnú  ekonomiku   veľkopries toru.   Pr i tom  si  mu s íme  uvedomiť ,  ž e  (Raum)  pr ies tor  nie j e   to tožný  s "veľkopr ies torom".   Pr ies tor  m á   všeobecný ,   neutrálny,   matemat ický  a  fyzický  zmysel ,  za t iaľ  č o  veľkopr ies tor  j e  konkré tny  koncept ,  his tor icky a pol i t icky si­tuovaný,   a j e  t o  dej inno­pol i t ický po j em  PR ÍTOMNOST I .  Veľkopr ies tor  n i e j e  pr i tom priestorovým  zväčšen ím   priestoru,  a le   kval i ta t ívnym  vys tupňovaním,   k toré   obsahu j e  nový rozmer  ­  dynamiku   a t iež  výkonnosť  (Leistungsraum)  ( [11] ,  5).  "Veľkopr ies to r  j e  oblasť  ľudského  plánovania ,  organizác ie  a aktivity,  k torá  pochádza  z rozs iahle j  súčasne j  vývojove j   tendencie ."   ( [11] ,   7 )   J e   p r inc ípom  por iadku  a r ozhodne  j e  p r ínosom  p r e  Európu,  lebo ob sahu j e  v s ebe  intuíciu sveta,  a p ráve  pre to  j e  funkčný .  

Schmit tov  pr iestor   ­  a k o  h o  chápe  Quari tsch  ­ j e  mentá lny,   nie  j e   a n emôže  by ť  prázdny,  j e  "mies tom akcie ,  t eda  života ,  na  ktorý ape lu j e "  ([6],  403) ,  a z abezpeču j e  spo ­j en i e  poriadku  a miesta.  Por iadok  j e  právnický po j em   a j e  v iazaný n a  mies to .   Len d o  priestoru,   n ie  n a  more ,  to t iž  mo žno  vsadiť  "konkré tny"  NOMOS .   A pre to   "pr ies tor  j e  centrálnou  o tázkou  p r áva   a medz iná rodného  práva ,  t eda   i pol i t iky"  ([6] ,  403 ) .  Nás l ed ­kom  dynamického   rozmeru   pr ies toru  dochádza   k zmenám   n a  j e h o   s tupňoch .   T en t o  pohľad   odsudzu j e   "status   q uo "   jur is t icko­ internacional is t ického  pozi t iv izmu,   a k o   a j  štátny konšt i tucional izmus.  P o  d ruhe j  sve tove j  vo jne  j e  koncep t  veľkopr ies toru  na toľko  zrelý, ž e  h o  právn ická  v ed a  mô ž e  pr i j ať  a "pohnúť  medz iná rodným p rávom" .  

Jurist icko­ inšt i tucionálna  konštatácia .   Druhý   východiskový   b o d   t ézy   Car l a  Schmit ta   o veľkopr ies tore  s a  týka  štátu, k torý bo l  "európskym mode l om  pol i t ickej  j e d ­noty" a ako  "historický f enomén  ­ j a v "  bo l  vy jadren ím "špec i f ického  spôsobu  exis tencie  urči tého  ľudu  v urč i tom momen t e  j e h o  de j ín"  ([6] ,  6) .  Štát j e  p r e j avom modern i ty   a j e  len j e d ným  z mnohých  výrazov  polit iky. "Éra  štátu j e  však  n a  úpadku"  ([6],  4 0 4 )  a vo l á  

/ 

p o  náhrade.  Úpadok  sa  rozvrs tvu je  n a  štyri s tupne:  

F i l o z o f i a  5 6 ,  8  531 

1. Znehodnoten ie  faktu,  p re  k torý  bo l  štát za ložený;  štát  stratil svo j  pôvodný  mýtus ,  j e   relat ivizovaný,   zn ížený   n a   hodnotu   sociá lnych  skupín   ­  j e   len  "nás t ro jovým apará tom".  

2 .   Štát organicky podľaho l   "polykraci i"   ­ j e dno t a  j e h o  vô le  sa  rozb í j a  konf l ik tom záu jmov ,   neexis tu je  j e dno t a   rozhodovania ,   "depoli t izácia   p rosperu je" ,   štát  odumie r a  "deteologizovaný,  depol i t izovaný a neutra l izovaný".  

v 

3. Štát sme ru j e  k evakuáci i  polit iky, mizne  a k o  pol i t ický subjekt ,  pol i t ická aktivi ta  sa  "posúva m imo  š tá tneho r ámca  k  iným inštanciám, ktoré  nie  sú opo t rebované" .  

V 

4 .   Štát  n emá   dos ta tok   priestoru  ani   miesta.   Techn ika   a ekonomika   "zredukoval i  priestor"  ­  akákoľvek   exp lóz ia   výkonnost i   sme rom  k moc i  j e  znemožnená" ,   nas táva  nová   éra   ­  é ra   veľkopr ies toru .   Podľa   Feuerbacha  j e  Schmit tov   veľkopr ies tor   v t omto  zmysle  v po lemickom vzťahu  k štátu ([6],  404­405) .  

Vrcho lom  tézy Car l a   Schmit ta  j e  pokladanie  veľkopriestoru  za  pozitívny  princíp medzinárodného  práva.  S t ručne  si t o  vysvetl íme.  

Veľkopriestor  ako  pozitívny  princíp  medzinárodného  práva Medz iná rodné  p rávo  vyžadu je  podľa  Schmit ta  konkré tny  por iadok právnych  o s ô b  

a konkrétny  priestorovo­ter i tor iálny  por iadok.  N a  vytvorenie   opera t ívno­ jur i sd ikčného princípu nestačí   len j a s n é  geogra f ické  a pr ies torové vedomie ,  ale  t reba pr ipoj iť  a j  pol i ­t ický zmysel ,  lebo pr iestor  a poli t ika sú neoddel i teľné.  T r i áda  pr iestor  ­  ľud  ­  idea veľmi  výst ižne  inkarnuje   koncep t   veľkopries toru.   J eho   p rvým  s tupňom j e   zau ja t i e   k ra j iny  (Landnahme) ,   d ruhým  s tupňom j e   hegemónia   moci ,   ktorá   bdie ,   aby   poli t ická  idea ovládala  prís lušné územie ,  a na  t reťom stupni t reba nechať  zažiar iť  " ideu",  č o  " n i e j e  nič iné, než  poli t ický pro jek t ,  ktorý mobi l izu je  a  federa l izu je"  ([6],  407) .  

Mus íme  si uvedomiť ,  že  veľkopries tor  ako  priestor,   v k torom j e  platný pr incíp  ne­intervencie cudzích  mocnost í ,  p renesený d o  medz iná rodného  práva ,   si  vyžadu je  "nové  geo­planetárne  uspor iadanie" ,  t.j. veľkopr ies torový por iadok.  "Histor ická é ra  začatá  dru­hou svetovou vo jnou  tot iž  odhal i la   a vyvolala  vs tup makrokozmu každého  d ruhu . "  ([6] ,  4 0 7 )  

Podľa  Schmit ta  éra  plural is t ického veľkopriestoru naplnila celú zem.  Exis tu je  viac­e ro  spôsobov  utvárania  veľkopries torov,  napríklad  unilaterálne,  nanútené j e d n ou  kra j i ­nou.   či  bilaterálne,   p r ípadne   multi laterálne  ­  vytvorené   zmluvou ,   ako   napr ík lad  ekonomická   a co lná   únia.  Podmienkou  j e   polit ická  vôľa   a k o   nutný  pros t r iedok,   č o  u rču je  zámer ,  úlohu  i cieľ.  

b)   Agoná lna   (pr iečna)   d imenzia   veľkopries toru.   J e   t o   j e d n a   z vlastnost í  veľkopries toru.  

V 

Koncep t  veľkopr ies toru  p redpokladá  poli t ický koncept .  "Speci f ické  p re  polit iku j e  rozlíšenie  pr ia teľa   a nepr ia teľa ."   ([6] ,   4 0 8 )   Veľkopr ies tor   musí   určiť,   k to   j e  nepr ia teľom.   Pol i t ickým  nepr ia teľom j e   "šéf   cudz ieho   pr ies toru" .   Z  te j to   pož iadavky  vyplýva a j  j e h o  základ ,  t.j. "pr incíp identity". Existencia nepriateľa vyžadu je  "koexis ten­ciu  inej pol i t ickej  j edno tky" ,  a pre to  u tvrdzuje  j e dno tu  polit iky. Svet  polit iky nie  j e  uni­verzum,   ale   p lur iverzum.   Carl   Schmit t   vypracoval   svo ju   ideu  veľkopries toru   proti  intervencionizmu,  expanz ion izmu  a univerzal izmu.   Univerza l izmus   vytvára   genera l i ­zu júce  koncepty  a t ie  sú zbraňami  intervencionizmu.  

532 

Schmit t   nazýva  genera l izu júce  koncep ty   "arzenálom  ideológie   l iberálneho  pr i ro­dzeného   p r áva   a  z  t o ho   p lynúce j   ideológie   r ozvo j a   pok roku   a p r áv   č loveka" .  O  amer ickom imper ia l izme tvrdí ,  ž e  n ie  j e  ani  pol i t ikou,  ani  mi l i ta r izmom,  s kô r  ekono ­mikou,   a ž e   j e   esenc iá lne   "ne­pol i t ický"  a  "mierový" .   O d   p rve j   chví le   p r a cu j e  s anti tézou:   ekonomika  proti  politike.  Dôkazom  j e  a j  vý rok  prez iden ta  Wash ing tona :  "Viac  obchodu ,  men e j  pol i t iky."  ( [16] ,  162)  

Hegemón ia   amer i ckého   internacional izmu  s a   ž iv í   v z ťahom  veri teľ­dlžník,  ľud­veri teľ  a  ľud­dlžník.   J e ho   l iberálnym  k r édom j e   ve re jný   por i adok ,   s úk romné  vlastníctvo, s lobodné  voľby ,  t rhová  ekonomika ,  zák ladné  p r áva  indivídua.  Kon t ro l a?  T á  f ungu j e  perfektne .  Podr iadenosť?  A j  k e ď  of ic iá lne  nie  j e  ľahko vidi teľná,  j e  zv lášť  in­tenzívna.  Schmit t  nazýva  ten to  j a v  " l iberálnym kapital is t ickým gangs te r izmom". 2  Kri t i ­zu j e   M M F   (Medz iná rodný   menový   f ond )   ako   nást roj   moc i ,   našu   planétu   nazýva  svetovým  t rhom  r iadeným  severoamer ickým  kapi ta l izmom. Veľkopr ies to r  b y  ma l   b y ť  prot ikladom imperial is t ického a univerzal is t ického expanzionizmu.  

c )  Renesanc ia   idey  ríše   v  Európe .   V te j to  oblasti   nachádzame   dob ré  myšl ienky Carla   Schmit ta   t ýka júce  sa   veľkopries toru.  Max ima   z Monroeove j  doktr íny  znie :   "A ­merika  Amer i č anom"   a p renesená   Ca r lom  Schmit tom  a ko   OTVÁRAJÚC I   akt   su­verénnej   a  imper iá lnej   pol i t ickej   vô le  d o   eu rópskeho   priestoru  sa   s táva  myš l i enkovo  nevyhnutnou dedukc iou :  Európa  Európanom.  Tú t o  absolútnu ideu akosi  n emožno  obísť .  Európa   po t r ebu je  vytvor iť   h rádzu .   Ide  o pr incíp,   k torý  b y   Európu   urobil   r ozhodnou  a ktorý by j u  zá roveň  t ranscendoval :  "Európa  túži  p o  impériu ."  ([6] ,  4 1 )  Podobne ,  a k o  veľkopriestor  n i e j e  zväčšeným pr ies torom,  ani  r íša n i e j e  zväčšeným štá tom.  Ríša  n i e j e  veľkopr ies torom,  "ale  k aždá  r íša m á  ne j aký  veľkopr ies tor"  ( [11] ,  53) .  

Pojem  ríše  medz inárodného   práva .   Podľa   Schmit ta   história   medz iná rodného  p r á v a j e  históriou ríš. N i e  štáty, a le  r íše boli   a  sú tvorcami  medz iná rodného  práva .  R í ša  má  schopnosť  povzn iesť  s a  nad  štátne ter i tórium, k to ré  výlučne  náleží  j e d n ému  ná rodu .  Nové  rozdelenie  Z em e  j e  mysl i teľné len uznan ím medz iná rodného  rozdelen ia  p lanéty  n a  veľkopriestory  s o   z ákazom  intervencie  s koncep tom  impéria   a  s  de l imi tovanou j ux t a ­pozíciou  niekoľkých  poli t ických  entít   ( [6] ,   412) .   Schmit t   podpo ru j e   znovuuznan ie  princípu  nezasahovania   v medz iná rodnom  práve.   Podľa   n eho   ríša  b y   ma la   b y ť   a j e  "centrálnym  p o jmom   medz iná rodného   práva" .  N a   vnútroš tá tnej   úrovni   ide   o "p r ávo  ľudu",   t.j.  j e dn ého ,  n a   úrovni  medz iná rodného  p ráva   ide  o "medz ikomuni tá rny  por i a ­dok"  s par t ic ipáciou viacerých ná rodov .  

Medz iná rodné   p r ávo   zah rnu j e   štyri  d ruhy   vzťahov:   1.  medz i   j edno t l ivými  veľkopries tormi ( n a  úrovni  obchodne j  a ekonomicke j  sféry) ,  2 .  medz i  j edno t l ivými  r íša­mi  ( j e  t o  interimperiálny vzťah) ,  3 .  v o  vnútri  j e d n é h o  veľkopr ies toru   u rôznych  ná rodov  a konečne  4 .  medz iná rodné  vzťahy  ná rodov ,  k to ré  patr ia  d o  rôznych  veľkopr ies torov .  

Ríša  sa  m á  s tať   "uholným kameňom  tohto   rod iaceho  s a  medz iná rodného  práva" .  Obsahu j e  nové  chápan ie  medz iná rodného  práva ,  k toré  vychádza  z koncepc i e  ľudu,  "za ­chováva  eventuá lne  d imenz iu   por iadku  konceptu   štátu,  a le   v k a ždom pr ípade  ber ie  n a  seba   percepciu   pr ies toru  a momentá lnych   pol i t ických  síl"  ([6] ,   413 ) .   Dáva  podne t   na  chápanie  nutnost i  ob rany  kont inentá lnej  identity. 

2 Pozr i  Feue rbach :  Ca r l  Schmi t t ,  Groftraum  gegen  Universcilismus.  In :  ( [6 ] ,  411). 

F i l o zo f i a  5 6 .  8  533 

Imperiá lny  kat­echón.  Identita j e  nevyhnutná .  Car l  Schmit t  nazýva  dôs lednú  obra ­nu  vlastnej  identity  (t.j. ov ládanie  všetkého,  č o  j e  ex terné)   impermeabilizáciou  v las tne j  substancie.   Suverénna   identita  neexis tuje ,   " iba   ak   by   v n e j   nebol i   nijaké  cudzie prímesy"!  Impermeabi l izácia  by  bo la   len  au tochtónnou  suvereni tou  p re  daný   priestor .  P rvým p re j avom identity j e  schopnosť  pomenovať.  Ide  tu  o SYMBOL ,  ktorý by  preds ta­voval  poli t ické pro jek ty  (možno   i prevra tné)  a Schmit t  tu navrhu je  "R ÍŠU"  ­  impér ium,  k torá   by   ma la   byť   inauguráciou   mý tu   a por iadku.   Mý tu   z hľadiska   poe t i ckého  a por iadku  v zmys le   veľkopr ies toru .  Por iadok  j e  tvorený  ideami  a pr incípmi   zv láš tne j  intuície sveta  s o  z ákazom cudze j  intervencie.  Ríša  j e  za s   ident i f ikačným p ro j ek tom ši­rokého  spektra .  Zás luhou  Mon roove j  doktr íny U SA  založili  "neeurópsku  ríšu".  

Identita  ríše mô ž e  by ť  ohrozená  vojensky,  ekonomicky ,  n a  poli  kultúry a l ebo  d e ­mograf icky.  Ríša  mus í  p re to  b y ť  h radbou   a h rádzou  proti  nepr ia teľským ú tokom,  mus í  byť  si lou,  k torá   "zadržu je" ,  mus í  b y ť  MOCOU ,  k torá   s tavia  prekážky  a za s t avu j e  ne­bezpečenstvo.   Ríša j e   t ým   "ka t ­echónom",   " ideálnou  a a fekt ívnou  j edno tou" ,   k torá  začína  vierou  a mýtom,  j e  p lná   života   a dynamiky ,  j e   "komuni tou   viery,  pol i t ickým systémom,  t r anscendu júc im  základom".  Ríša j e  me ta fo rou  "idey obrany"   a "veľke j  idey poslania,  ktoré  t reba  splniť"  ([6].  415 ) .   V  pr ípade  ríše mo žno  vyznačiť  amity  line  ([8J, 54­69) ,   pre to   p r ichádza   d o   úvahy   a j   "možnosť   vtelenia  vol i teľného  brats tva" ,   nie nanúteného.   Podľa   Feuerbacha  j e  r íša  "v  každom  pr ípade   fundamentá lnou  me lód iou  Európy"   ([6],   415 ) .  N a z ý v a j ú  t iež  "archi tektonickým  pr inc ípom  holoarch icke j  mob i ­lizácie všetkých národov ,  k toré  j u  u tvára jú" .  

Znovupos taven ie   a znovuzaloženie   Európy,   "európsky  preskok"   a sku točná  európska   revolúcia   závisí   teda od   ríše.  Schmitt   sa   nazdáva,   že   Európa  j e  s chopná  po­stulovať  ríšu  ako  konšti túciu.   Konštitúciu  chápe  ako  konkré tne   rozhodnut ie ,   k torým  si európske  národy  us tanovia  typ  a existenciálnu formu pol i t ickej  entity ([6] ,  415) .  

Európa   tuší  b l ízkosť   zak lada júceho   imper iá lneho  mýtu ,   hoci  neurči to.  V meta fyz ickom  zmysle   RÍŠA  a ko   j ed i ná   dokáže   vytvor iť   opravdivý   a vlastný "európsky patr io t izmus"  a d opomôc ť  k  "európske j  revolúci i" .  

A j  dnes  s a  mnoho  dobrých  Európanov  d á  nalákať  ideálmi sve tove j  pol i t ickej  j ed­noty, ktorá   ­ z d á  sa   ­ m á  väčš ie  sympat ie  než  j edno t a  poli t iky  v Európe.  Schmit t  n a / ý v a  tento sklon "druhovým pat r io t izmom" a nepovažu je  ho  za  správny.  

Túžba  Európy  byť  "treťou ces tou"  j e  pr í tomná.  Ríša j e  novým európskym NOMO ­SOM .   Smeru j e   k n emu   šesťs tupňový  rebrík.   Dobyt ie   (Landnahme) ,   ekonomicke   pri­vlastnenie ( Indust r ienahme) ,  udelenie  mena  (Nahme  ­ Name ) .  T i e to  p rvé  schodíky  tvor ia  uzemnenie .  Ďalš ie   tri  sú  distr ibúcia,  p rávne  ti tuly  ( tvorba,  udelenie)   a pas tva  (we iden)  a lebo   ťažba .   Podľa   Schmit ta   Európa   "vďaka"   d ruhe j  sve tove j  vo jne  dosiahla   len  ten prvý  stupeň,  j e  len "pas tvou"   a volá  sa  "zónou voľne j  výmeny" .  Európa  j e  "pole  neoko ­loniálneho vykor isťovania  z eme  poli t icky neutra l izovanej  nás ledkom veľkého  «zauja t ia»  (Landnahme)  d ruhe j  sve tove j  vo jny"  ([6],  417) .  

Má  Európa  šancu vy j s ť  z o  svoj ich p rob lémov  a zmen iť  svo j  úde l?  Áno ,  znovuzro ­denie  Európy ako  sve tove j  veľmoci  by  sa  moh lo  uskutočniť  j edno tnou  peňažnou menou .  

' " L i b r e  cle t o u t e  i nm i x t i o n  é t r angé r e" .  J e a n  C a u  p o d a l  d e f i n í c i u  i d en t i t y :  " Ľ i d e n t i t é  q u ' e s t ­

c e  d 'au tre  s i n o n  l e  s e n t i m e n t  d e  s a  d i f f é r e n c e  a f f i rm é e . "  In:  Discours  cle  la  decadence,  1 9 7 8 ,  5 1 .  

In:  ( [ 2 ] .  4 2 ) .  

534 

obchodom,  z j edno tenou  obranou   a europe izovanou  komunikác iou .  P redpok lada lo  b y  t o  však pos tupné  zrušenie  národnos tných hraníc  (nie  zvykov ,  kul túr  a j a z ykov )  a  integráciu (hľadanie spo ločného  dob ra  p r e  p r í tomnosť  a budúcnosť  a odpus ten ie  kr ívd pr í tomnost i  a minulost i)   v eu rópskom  duchu .  Znovuzroden ie   Európy   nie  j e  možn é  b e z   toho ,   aby  Európa  fundamentá lne  nerepol i t izovala  svo j  pr iestor  ( rozl íšenie  pr ia teľ  ­  nepriateľ) ,  a b y  sa  nestala nos i teľkou zv rchovane j  vô le  a aby  nedos iah la  konsenzus .  

Priateľ   ­  nepriateľ .  Podľa  Car l a  Schmit ta  rozl íšenie  pr ia teľ   ­  nepr ia teľ  j e  f unda ­mentá lnym  rozl íšením  v poli t ike.   "Druhový  patr iot izmus",   o k torom  u ž  bo la   zmienka ,  m á  veľmi  neblahé  nás ledky.  P ráve  p re  nepresné  rozlíšenie pr ia teľ   ­  nepr ia teľ ,  vrchol ia  konfl ikty  v obč ianskych   bo joch ,   t r iednych  rozbro joch ,   lebo  v k ra j inách   sa   ume lo  utvárajú  nepr ia teľs tvá  a ob j avu j e  sa  "absolútny" nepr ia teľ  namies to  "reálneho" .  

Korene   ume lého   nepria teľs tva  odhaľu j e   Schmit t   v pie t izme,   k d e   sa   p o j em  priateľstva  rozšíril   a j  n a   "pr iateľstvo  s Bohom" .   Mus íme   tu  roz l i šovať   a j  j a zykovo .  Niektoré  j a zyky  ma j ú  p re   pr ia teľa   i nepr ia teľa  podobný  kmeň   ­  napr ík lad   s lovenč ina  a  románske   j a zyky :   pr ia teľ   ­  ne­priateľ .   Am i   ­  ennemi   (fr . ) ,   am i co   ­  n emico   (tal.);  v  iných j a zykoch  s a  pr ia teľ   ­  nepria teľ  označu je  rôzne .  Nap r .   v nemč ine  Freund­Fe ind .  T o  druhé  pochádza   z  "hassen"   ­  nenávidieť ,  spo r  ( [16] ,  245) .   Dob r é  rozl íšenie  tých to  po jmov  j e  dôleži té  p re  determináciu  vo j ny  a mieru .  P re  j e dných  to t iž  vo j na  mô ž e  by ť  všetko,   č o   nie j e   "priateľ",   p re   d ruhých   zas  m ie r  môže   znamenať   všetko,   č o   n ie  j e  "nepriateľ".   A predsa :   "Inter  p acem   et   bel lum  nihil  est  med ium."   P re  Car la   Smit ta  j e  práve si tuácia  "nihil  est  med i um"  veľmi  dôleži tou o tázkou.   A p re to  Maschke  ([3] ,  3 2 )  vyzdvihuje   v p rospech   Schmi t tovho   myslenia   ideu,  ž e   "koncept   nepr ia teľa   p r e j avu j e  opak  vôle  k extermináci i" .  Z d á  sa  t o  paradoxné ,  ale  p ráve  p re to  j e  nesmierne  dôlež i té  j a sne  vymedz iť  termíny.  

Politická  teória   mýtu .   A k o   v o   f i lozofi i ,   tak  a j   v poli t ike  pôsob í   racional i ta  a  iracionalita. Mýtus  j e  j e d i n ečná  fo rma  pre javu  iracionality. De j iny  nás  poúča jú  o t om,  že uvedomelý  rac ional izmus vedie  k násiliu. Napr ík lad ,  kult proletariátu j e  p r ípadom ra­dikálneho systému diktatúry.  Spoč íva  v nove j  viere v  inštinkt a  v  inštitúciu ([16] ,  9) .  

Carl  Schmit t  upozorňu je ,  ž e  anarchist i  ma j ú  väčš í  vplyv  n a  vývo j  spoločnost i ,  n e ž  si  mysl íme.   P roudhon   a Bakunin   bojoval i   proti   k aždému  druhu   sys temat ickej  j edno ty ,  proti  cent ra l izovanej  un i fo rmi te  moderných  štátov,  prot i  pa r lamentá rnym pol i t ikom,  p r o ­ti  byrokraci i .  Anarchis t i  p reds tavu jú  reakc ie  n a  nezd ravé  j a v y   a t endenc ie  spoločnost i .  N a  fana t izmus  j e dno t y   osvietenstva  odpoveda jú  napr íklad  vyhlásením,  ž e   " jednota  j e  o t roctvom".   V  boj i  proti   intelektualizmu zamie ta jú  akúkoľvek  autori tu  a tvrdia ,  ž e  "ani veda   n emá   p ravdu   a n emôže   v ládnuť" .   Umen i e   znamená   p re   č loveka   viac   n e ž   veda  ( [ 1 6 ] ,  1 0 ) .  

Teór ia   mýtu ,   ktorú  Schmit t   predkladá ,   vzniká   n a   zák lade   Be rgsonove j   f i lozof ie  a Sore lovho  myslenia ,  k to rého  "cent rom j e  teór ia  mýtu" .  Mu s íme  j u  chápať  v súvislosti  s i lného  prot ikladu  abso lú tneho   racional izmu  a  " jeho  diktatúry".   Pod ľ a   Schmi t ta  j e  dôležitá  h lavne  preto,   "že  j e  t o  náuka  akt ívneho,  bezpros t redného  rozhodovan ia"   a ž e  pôsobí  ako  vyrovnáva júc i  pr incíp  spoločnost i ,  zvyknute j  mnoho  diskutovať ,  k torá  par la­mentar izmom  st ráca  schopnosť  rozhodovať   a udržať   si  svo ju   rovnováhu.   Sila mýtu  j e  v tom,  že  ponúka  kr i tér ium zisťovania ,  či  istý národ,  skupina  a tď.  "má  historické pos la­nie  a či  j e h o   his tor ický  okamih   u ž   nadiš iel"   ( [16] ,   11).  Všetky  veľké   morá lne  

F i l o zo f i a  5 6 ,  8  535 

rozhodnut ia   a veľké  mýty  pochádza jú   z  inštinktu  života.   V  "bezpros t rednej   intuícii" j e  sila  a energia  n a  mučeníc tvo ,  a k o  a j  odvaha  s iahnuť  p o  násilí .  Len tak môže  byť  ne j aký  národ  "motorom dej ín" .  K d e  možno  dne s  h ľadať  priestor  p re  vytvorenie  mý tu ?  Podľa  Sorela   sú  t o   dve   skupiny:   buržoáz ia   a proletariát .   U p rve j  j e   t o   s t rach  o pen iaze  a maje tok ,  u d ruhe j  viera   v generá lny  štrajk.  J e  t o  nový  d ruh  bo j a   a vymáhan ia   si  p ráv  a j e  podfarbený  ekonomicky .  

Politická  teória  a  teológia.   A k o   sa   dos tať   z ekonomického   poľa   n a   pol i t ické?  Schmit tova  vedecká   poli t ika  súvisí   s eschatologickou  a teologickou  koncepc iou .  Vychádza   z p o jmu  kat ­echón,  uvažu j e   o Antikris tovi   sv .   E f ŕ éma  v j e h o  Sermo  d i fine mundi  ­  Kázaní  o konci  světa  a mot ivu je  j u  Theodo r   Däuble r   a j e h o   Nordlicht  [12] .  Dej iny nie  sú úplné ,  ústia d o  ta jomstva .  

Hlboké  o sobné  presvedčenie  Car l a  Schmit ta  j e  mot ivované  a j  Hobbesovou  náukou ,  ktorá j e   reakciou na  konfes ioná lne  obč ianske  vo jny   17. s toročia.  J eho  suverén j e  "ozdo­bený  mýt ickým  ob r azom  Leviatana",  j e  to   nepremoži teľná   sila,  "Wal f i sch" ,   v ň om   sa  odráža  umiera júc i  boh  ­ nakoniec  j e  t o  s ám Kristus.  

A  ob raz   Ant ikr is ta?   Schmit t   h o   če rpá   z preds táv   E f r éma :   "Bude   všes t ranne  zákerný,  vše tkým s a  b ud e  páčiť ,  nebude  p r i j ímať  úrady,  nebude  n ikoho  o sobne  p re fe ro ­vať,  všetci  h o  budú  mi lovať ,  poko jný  v k aždom ohľade ,  bude  odmie tať  odmeny ,  b ud e  s a  j a v i ť  a k o  pr ívet ivý voč i  b l ížnemu,  takže  h o  budú   všetci   chvál iť   a vyhlásia:   Hľa ,   t o  j e  spravodl ivý č lovek!" .  

Záver .  P rekoná  Európa  pa radox  vlastnej  epochy?  Áno ,   ak   uskutoční   tranzit   k nove j  existencii .   Ak  dos tane  pod   kontrolu   uvoľnenú  

techniku.   Podľa  Schmit ta  j e  p ráve  toto his tor ickou  výzvou  dneška .   Ide mu   o hľadanie  nového   priestoru  na   zemi,   a nie   v kozme.   T á t o   snaha   ho   viedla   ku  koncepci i  veľkopries toru,   súvis iacej   s p rob lémom  západne j  po logule   a zachovávan ím  koncepc ie  z eme  am o r a ,   t.j.  ku  koncepci i ,   k torá   nechce   urobiť   z Východu   Západ   a opačne .   Ide o  úsilie utvoriť  a zachovať  európsku identitu. 

L I TERATURA  

[1 ]   BOUT  ANG ,  P . :  Apocalypse  du  désire.  Par i s ,  Berna rd  Grasse i   1979.  [2]   DU F FEROVÁ ,  A . :  Nomos  Európy  podľa  Carla  Schmitta.  T rnava ,  Do b r á  kn i h a   1999.  [3J  MA SCHKE ,  G . :  "Carl  Schmi t t :  Fo s s oyeu r  d e  la r épub l ique ,  Kron ju r i s t  o u  de rn i e r  

c lass ique?"  In :  Nouvelle  école,  č. 44 ,   1987,  Sc i ence  pol i t ique .  [4 ]   MESSOR I ,  V . :  "Ant ikr is t" .  In:  Týdeník  Matice  cyrilometodejské.  č .  33 ,   II. roč . ,   14. s r p en  

1944. [5 ]   N OACK ,  P . :  Carl  Schmitt.  Eine  Biographie.  Ber l in ,  F r ank fu r t  am  Ma i n ,  P ropy läen ,  Ve r l a g  

Ulis te in  G m b H  1993.  16]  QUAR I T SCH ,  H . :  Complexio  Oppositorum  iiber  Carl  Schmitt.  Vo r t r äge  u n d  D i sku s s i on s  

be i t räge  d e s  28 .  Sonde r s em ina r s  1986  d e r  Hoch s chu l e  f u r  Verwal tungsvvissenschaf ten .  Ber l in .  S p ey e r  Dun c k e r  u n d  Flumblot   1988.  

ŕ  f 

[7 ]   S LAMA ,  M . :  Uvod  k dejinám  filosofie  práva  (Od  antického  myslení  ke  Kantovi).  Rukop i s  1992.  

[8]   SCHMITT ,  C . :  Der  Nomos  der  Erde  im  Vôlkerrecht  des  Jus  Publicum  Europaeum  Be r l in ,  

536 

Dunckc r  u n d  Humb l o t   1988. [9J  SCHMITT ,  C . :  Die  Sichtbarkeit  der  Kirche.  E i n e  scho la s t i s che  E rwägung ,  71 ­80 .  [10]   S CHM ITT ,  C . :  "Dre i  S t u l en  h i s to r i sche r  S i nngebung . "  In :  Universitas,  Fascikl  8,  1950 ,  

927 ­931 .  [11]   S CHM ITT ,  C . :   Vôlkerrechtliche  Grossraumordnung  mit  ínterventionsverbot  fur 

raumfremde  Mächte.  Ein  Beitrag  zum  Reichsbegriff  im  Volkerrecht.  Ber l in ;  Le ipz ig ;  Wien ,  Deu t s che r  Reeh t sve r l ag  1939.  

1121  SCHMITT ,  C :   Theodor  Däublers  "Nordlicht".  Drei  Studien  iiber  die  Elemente,  den  Geist und  die  Aktualität  des  Werkes.  Ber l in ,  Duncke r  und  Humb l o t  1991.  

[131  SCHMITT ,  C . :  Glossarium.  Aufzeichnungen  der  Jahre  1947­195J.  Ber l in ,  He r au sgegeben  von Ebenha rd  von  M e d em ,  Duncke r  und  Humb l o t  1991.  

[14]   SCHMITT ,  C :   Land  und  Meer.  F r ank fu r t ,  Ed i t ion  Ma s c hk e  "Hohenh e im"  1981.  [ 15]  SCHMITT ,  C . :  " L a  Tens i on  P lane ta r i a  en t r e  o r i en t e  y Occ i den t e  y  la Opos i c i ón  en t r e  

T i e r r a  y Ma r . "  In:  Revista  de  Estudios  Politicos.  Mad r id ,  Ins t i tu to  d e  E s t ud i o s  Po l i t i cos  1955.  

[ 161  SCHMITT ,  C . :  Positionen  und  Begriffe  im  Kampf  mit  Weimar­Senf­Versaille  1923­1939. Berl in ,  Dun ck e r  und  Humb l o t   1988. 

[ 17]  S CHM ITT ,  C :   Rômischer  Katholizismus  undpolitische  Form.  He l le rau .  Ve r l ag  von  J a c o b  Hegn e r  1923.  

118 ]  SCHMITT ,  C . :  Politische  Theologie  11 Die  Legende  von  der  Frledigung  jeder  politischen Theologie.  Ber l in .  Dun c k e r  u n d  Humb l o t   1984. 

1191  SCHM ITT ,  C :   La  Dictadura.  Die  Diktatur.  Von  den  Anfängen  des  modernen Souveränitätsgedenkens  bis  zum  proletarischen  Klassenkampf  Mun c h e n :  Le ipz ig .  Dun ck e r  und   I l umb lo t   1928.  

[20]   SCHMITT ,  C . :  Cambio  de  Estructura  del  Derecho  Internacionál.  Con f e r e n c i a  de l  p ro f e so r  d e   la Un ive r s idad  d e  Berl in  Dr .  Ca r l  Schmi t t  e n  el Ins t i tu to  d e  Es t ud io s  Pol i t icos .  3 ­ 36 ,  3 .  Tei l   s i c h  ube r s chne idend  mi t  "D i e  letzte  g l obá l e  L in ie"   1944.  Mad r i d .  J u n i o  1943.  A n h a n g  (Anexo )  aus :  Rev i s t a  d e  Es t ud io s  Pol i t icos .  Vo l umen  V .  Mad r i d   1943 ­ S t ruk tu r enwande l  d e s  Vôlke r rech tes .  

sr. Domin i k a  A l žbe t a  Du f f e r ová ,  O S U  Teo log i cká  f aku l t a  T U  Kos to lná   1 Uršu l ínska  3 8 1 4  9 9  Bra t i s lava  SR  

F i l o zo f i a  5 6 .   8  537