PrímesObèasník študentov Prírodovedeckej fakulty UPJŠ

11/2012

Geografická výprava v Mexiku

Naša katedra Biofyziky

By� èi neby� doktorandom?

Hrozí vám syndróm vyhorenia?

Sú�ažné logické hádanky

Foto obálka: Mexiko, RNDr. Alena Petrvalská, PhD.

Prímes Obsah

Zo stretnutia akademickej obce Novinky na fakulte

Biofyzika

Geografická výprava v Mexiku

Matematický Náboj

Mladý výskumník roka SR 2011

Ako sa nám žije s našim Aisom?

Študentská rada PF UPJŠ

Popularizaèné prednášky MIV

By� èi neby� doktorandom?

V kocke

Interview so zahranièným študentom

Rádioralley 2012

Oddychovky

Psychotestíky

Sú�ažné logické hádanky

Školská lampáreò

Nezábudka

Hrozí vám syndróm vyhorenia?

Ví�azné Švoèky

Hymna fakulty

OBSAH

PoïakovanieV mene celej redakcie by som chcela adresova� vrúcne poïakovanie všetkým, ktorí

svojou troškou prispeli k zrodu nového èísla Prímesu. Ako vždy vám prinášame

novinky z fakulty, rôzne zaujímavosti, ale aj oddychovky, testíky a sú�aže. Dajte

pozor na sydróm vyhorenia! Teda ve¾ké VÏAKA patrí pánovi dekanovi PF Doc. RNDr.

Gabrielovi Semanišinovi, PhD., a tiež vedúcej sekretariátu dekana a tajomníèky

PhDr. Svetlane Libovej, za info o dotazníku kvality vzdelávania prodekanovi doc.

RNDr. Vladimírovi Zeleòákovi, PhD., za info o AISe Mgr. Martinovi Nemèekovi a

vedúcemu oddelenia vývoja AIS-u RNDr. Erikovi Bruothovi, PhD., za ÚFV katedre

Biofyziky prof. RNDr. Pavlovi Miškovskému, DrSc., doc. RNDr. Jozefovi Uliènému, CSc.

a Mgr. Gregorovi Bánó, PhD., za ÚBaEV RNDr. Jaromírovi Mikešovi, PhD., z ÚGE doc.

RNDr. Zdenkovi Hochmuthovi , CSc. a RNDr. Alene Petrvalskej, PhD. za poskytnutie

informácii o ich zahraniènej geografickej ceste, RNDr. Petrovi Bohušovi, ÚMV RNDr.

Robertovi Hajdukovi, PhD., a tiež aj celej Študentskej rade PF UPJŠ za ich podporu.

3

5

6

8

12

13

15

16

17

18

19

22

23

26

27

28

31

31

33

34

34

Prímes

Koneène sa nám po dlhých peripetiách podarilo

vyda� ïalšie èíslo nášho èasopisu. Dúfame, že sme

vám chýbali a že ste sa tešili na nové èíslo. Prímes

tu bol, je a aj bude èasopis len a len pre vás,

verných prírodovedcov, aby vás informoval,

pobavil, vyplnil váš vo¾ný èas. Vy všetci sa môžete

vlastným prièinením podie¾a� na kvalite Prímesu,

èi už ako nový èlenovia redakcie, alebo môžete

prispie� príspevkom v nových rubrikách v Školskej

lampárni, èi v rámci sú�aže o najlepšiu

poviedku/príbeh/báseò. Našim skromným

želaním je, aby ste sa viacerí zapojili do tvorby

nášho èasopisu, aby ste sa nebáli vyjadri� svoje

myšlienky, názory, postoje a aby vás pri tom kopla

múza.

Redakcia sa nám rozrástla o šikovné a milé duše,

ktoré vám prinášajú kvalitné èítanie. Exkluzívne s

nami spoznáte krásnu katedru Biofyziky,

predstavíme vám Mladého výskumníka roka 2011,

porozprávate sa s našim študentom z Namíbie, èi

prenesiete sa s geografmi do Mexika a Belize.

Máme za sebou plno skvelých podujatí

Študentskej rady PF (napr. 24-hodinovka v

basketbale, Prírodovedecké dni), o ktorých sa

doèítate v tomto èísle, ak ste sa ich nezúèastnili, tak

iste môžete ¾utova�. Tiež musíme pochváli� naše

ŠtuRKo za reprezentáciu a za zorganizovanie

celoslovenskej sú�aže študentských rádií

Radiorallye 2012.

V mene celej redakcie vám želám ve¾a úspechov,

pevné nervy na zápoètoch a predtermínoch a

potom za odmenu prežite krásne Vianoène sviatky

a veselého Silvestra, nech do Nového roka 2013

vstúpite tou správnou nohou!

Tak doèítania priatelia

Barbora

REDAKCIA

Šéfredaktorka:

Barbora Korchòáková (BK)

Grafici:

Lukáš Medviï

Barbora Korchòáková

Redaktori:

Albert Rákai (AR)

Andrea Baraniová (AB)

Antónia Pavlinová (AP)

Jana Rimková (Jerry)

Katarína Donová (KD)

Michaela Nemešová (MN)

Veronika Baòasová (VB)

Vladimíra Hudáková (VH)

Editoriál

4

Vydalo: Equilibria, s.r.o.,

Poštová 13, Košice

Tel.è.055/6233755

2012

Prímes Zo stretnutia akademickej obce

5

Dòa 7. 3. 2012 na stretnutí akademickej

obce bola prezentovaná Výroèná správa o

stave Prírodovedeckej fakulty za rok 2011.

Zahàòa okrem iného popis

všetkých významných organizaèných a

personálnych zmien, ktoré sa udiali v roku

2011, keï sa skonèilo štvorroèné funkèné

obdobie vedenia fakulty na èele s

dekanom prof. RNDr. Pavlom Sovákom,

CSc.. Nové vedenie PF UPJŠ má zloženie:

dekan doc. RNDr. Gabriel Semanišin, PhD.

a prodekani: doc. RNDr. Vladimír Zeleòák,

PhD., prof. RNDr. Pavol Mártonfi, PhD. doc.

RNDr. Michal Jašèur, CSc.. Nastali aj

personálne zmeny na postoch riadite¾ov

Ústavu fyzikálnych vied a Ústavu

informatiky, menovite: Dr. h. c. prof. RNDr.

Alexander Feher, DrSc. (ÚFV) a prof. RNDr.

Viliam Geffert, DrSc. (ÚINF). V roku 2011

sa doc. RNDr. Martin Baèkor, PhD. stal

predsedom Akademického senátu PF

UPJŠ.

PF UPJŠ dlhodobo patrí medzi

p o p r e d n é v e d e c ko - v ý s k u m n é a

vzdelávacie inštitúcie v rámci SR. V roku

2011 sa PF UPJŠ umiestnila na prvom

mieste spomedzi všetkých fakúlt

prírodovedného zamerania pod¾a

agentúry ARRA za rok 2011. Opätovne sa

tak potvrdilo dominantné postavenie PF

UPJŠ, FMFI UK v Bratislave a PríF UK v

Bratislave v rámci skupiny fakúlt

prírodovedného zamerania. Profesori a

docenti majú vysoký podiel na celkovom

poète uèite¾ov PF UPJŠ, èo je prejavom

dlhodobej a systematickej práce

manažmentu fakulty, ako aj všetkých

zamestnancov pracujúcich na svojom

kariérnom raste.

Cena dekana za pedagogickú

èinnos� za rok 2011:

prof. RNDr. Andrej Bobák, DrSc.

RNDr. František Galèík, PhD.

doc. RNDr. Miroslava Martinková, PhD.

doc. RNDr. ¼ubomír Panigaj, CSc.

prof. RNDr. Peter Spišiak, CSc.

Cena dekana za vedecko-

výskumnú èinnos� za rok 2011:

doc. RNDr. Martinovi Baèkorovi, PhD.,

ÚBEV,

RNDr. Marekovi Bombarovi, PhD., ÚFV,

doc. Mgr. Vasi¾ovi Andruchovi, CSc.,

ÚCHV,

prof. RNDr. Viliamovi Geffertovi, DrSc.,

ÚINF.

Cenu rektora za rok 2011 za

vynikajúce výsledky dosiahnuté v

oblasti výskumu magnetických

mikrodrôtov získal doc. RNDr.

Rastislavovi Vargovi, PhD. z ÚFV.

Najlepší doktorandi denného

štúdia boli laureátmi na Cenu dekana

PF UPJŠ za rok 2011:

RNDr. Dávid Hudák (ÚMV),

RNDr. František Štork (ÚBEV),

RNDr. Róbert Tarasenko (ÚFV).

Celkovo možno skonštatova�, že fakulta

m á v y h l i a d k y n a u d r ž a n i e s i

popredného postavenia v rámci fakúlt

Slovenskej republiky a približovanie sa

vyspelým inštitúciám v Európe i vo

svete.

Zo stretnutiaAkademickej

obce

(BK)

PrímesBiofyzika

Biofyzikavedný odbor 21.storoèia Urèite vaèšina z vás už rozmýš¾a o svojej

vedeckej budúcnosti, možno študujete

fyz iku a biológiu, chémiu alebo

informatiku a neviete sa rozhodnú�, akým

smerom pôjdete po bakalárskom štúdiu.

Ak máte pozitívny vz�ah k všetkým týmto

vedným disciplínam, práve pre vás tu

máme jeden tip. Navštívili sme asi našu

najkrajšiu katedru našej fakulty. Srdeène

nás prívítal vedúci katedry prof. RNDr.

Pavol Miškovský, DrSc., previedol nás

novovybudovanými laboratóriami a

porozprával nám o jej fungovaní, o

j e d n o t l i v ý c h p r a c o v i s ká c h a o

magisterskom a doktorandskom štúdiu. V

ïalšom vydaní vám bližšie popíšeme

návštevu laboratórií a rozhovory s ich

vedúcimi Mgr. Gregorom Bánó, PhD. a

doc. RNDr. Jozefom Ulièným Csc..

P r e è o s i v y b r a � b i o f y z i k u ?

Biovedy, predovšetkým biofyzikálny a

biomedicínsky

výskum, patria k naj

dynamickejšie sa

rozvíjajúcim vedným

odborom. Majú

ve¾ký význam pri

Odha¾ovaní mechanizmov a lieèbe

rôznych typov ochorení a pri zis�ovaní

molekulovej podstaty životných procesov.

Práve tu sa oèakávajú tie najvýznamnejšie

objavy 21.storoèia. Fyzika stále bola a

ostáva základom nášho porozumenia živej

prírody, jej štruktúre a dynamiky.

Predstavíme vám:

prof. RNDr. Pavol Miškovský, DrSc. je

medzinárodne uznávaným špecialistom v oblasti

optickej spektroskopie a mikrospektroskopie

biologických makromolekúl a buniek. Programovo sa

venuje problematike fotodynamickej diagnostiky a

terapie nádorových ochorení. K profilujúcim pobytom

ráta pobyty v Paríži (Université P. M.

Curie) ,v Madride (Instituto de Estructura de la

Materia, CSIC), v USA (Iowa State University, Ames) a

v Orleans (Université d'Orleans, Orleans). Je

zodpovedným riešite¾om 7 vedeckých projektov

slovenských grantových agentúr (VEGA, APVV) a

spoluriešite¾om medzinárodných vedeckých projektov

(EU,USA). Pôsobil ako pozvaný profesor a

prednášate¾ na viacerých univerzitách v EU a USA. Je

zakladate¾om Slovenskej biofyzikálnej spoloènosti,

expert EU pre 6. a 7. rámcový program, zástupca

Slovenska v Európskej asociácii biofyzikálnych

spoloèností (EBSA). Doteraz opublikoval 75 prác v

medzinárodných vedeckých publikáciach.

Na Mgr. stupeò sa môžu

hlási� študenti Bc.

štúdia : fyzika, fyzika-

biológia, fyzika-chémia,

fyzika-informatika

6

Prímes Biofyzika

V súèasnosti sme svedkami kvantifikácii

biologických vied, najmä prienik

exaktných vied (najmä fyziky, matematiky,

informatiky) do biológie a medicíny, èo

n a s v e d è u j e p o s i l ò o v a n i e

interdisciplinarity, ktorá je najvýraznejším

znakom vedy 21.storoèia. Práve preto je

rozhodnutie študova� biofyziku dobrým

rozhodnutím, ktoré ponúka perspektívu

intelektuálne bohatého a ekonomicky

zabezpeèeného života.

Èo je predmetom biofyziky?

Snaha o exaktný popis a kvantifikáciu

dejov prebiehajúcich v biologických

štruktúrach vytvorila základy vedeckého

odboru. Naša katedra sa zaoberá

výskumom nových fotoaktívnych lieèiv s

perpektívnym uplatnením v diagnostike a

lieèbe nádorových ochorení, problémom

zvýšenia citlivosti, detekcie a terapie

nadorového ochorenia. So zameraním

výskumu súvis í š i roké spektrum

vedeckých problémov riešených na

pracovisku (štúdium konformáci í

biologických makromolekúl a ich interakcií

s lieèivami, štúdium kolektívnych javov v

biologických štruktúrach, molekulové

modelovanie, štúdium mechanizmu

protinádorového pôsobenia lieèiv v

bunkách). Naša katedra je zložená z

odborníkov z odborov fyziky, biológie,

chémie, medicíny, informatiky. Tento

komplex ¾udí dokáže toho ve¾mi ve¾a.

Aké laboratória máte?

A) Laboratórium optickej spektroskopie

(Aparatúra na Ramanov rozptyl,

konfokálny fluorescenèný mikroskop,

optická pinzeta, Absorbèný a emisný

spektrofotometer, difenèný a titraèný

mikrokalorimeter) vám bližšie popíše

Mgr. Gregor Bánó, PhD..

B) Laboratórium biomolekulových

simuláci i (graf ické stanice pre

molekulové simulácie a vizualizáciu 3D,

poèítaèový klaster) vám predstaví doc.

RNDr. Jozef Ulièný Csc.(viï foto v¾avo).

C) Laboratórium bunkových kultúr

(inkubaèný box, centrifuga, platnièkový

èítaè, mikroskop)

D) Technologické laboratórium prípravy

vzoriek (viï foto vpravo) .

Viac z objavovania Katedry Biofyziky

vám prinesieme v ïalšom vydaní.

Informova� sa môžete tiež na

webstránke:

http://b iophysics.science.upjs.sk/

7(BK)

PrímesGeografia

2010. A toto bola druhá výprava, p o d s t a t n e l e p š i e p e r s o n á l n e zabezpecená, do toho istého regiónu, založená už na skúsenostiach z predošlej akcie. Teraz som cestoval so spolupracovníèkou Dr. Petrvalskou a dalšími 2 skúsenými speleológmi. H l av n o u n á p l ò o u p rá c e b o l o mapovanie jaskýò, ktoré doposial nikto neskúmal, h¾adanie súvislostí genézy, archeológie a paleontológie.È o b o l o v M e x i k u p r e v á s najzaujímavejšie?(ZH) Treba poveda�, že oblas�, kde sme operovali, bola polostrov Yucatan, ktorý je približne 3x taký ve¾ký ako Slovensko. Yucatan vôbec nie je typické Mexiko, je tam tropická džungla, chudobné indiánske obyvate¾stvo a množstvo Európanov na plážach. Ešte èosi pred viac ako 100 rokmi sa uvažovalo èi Yucatan nebude súèas�ou USA alebo samostatný štát èi súèas� Guatemaly. Neexistovalo dokonca ani cestné spojenie s centrálnymi èas�ami Mexika. Je to nieèo podobné ako keby

Èo bolo hlavným dôvodom vašej cesty? (Odpovedá doc. Zdenko Hochmuth, dalej ZH a RNDr. Alena Petrvalská, dalej AP)

(ZH) Ako viete, dlhodobo sa zaoberám speleológiou, teda všetkým èo sa nejako týka jaskýò, na Slovensku i vo svete. Hlavný dôvod úèasti je výzva podiela� sa na mapovaní systému prevažne vodných a podvodných jaskýò, ktoré dnes dosahujú dlžky nieko¾ko 100 km a sú svojím spôsobom svetovým unikátom. Možno tu bude èoskoro aj jedna z najdlhších jaskýn sveta. Pre geografa je samozrejme zaujímavá aj samotná exotická krajina. Preèo ste si vybrali túto krajinu a èo bolo náplòou práce? (ZH) Dôvod, preèo to bolo Mexiko, bol ten, že tu už je rozbehnutý výskum èeskoslovenským tímom, prebiehajúci asi 7-8 rokov, v ktorom mám starých priate¾ov.Úcas�ou v tomto tíme som prispel v roku

Èlenovia geografickej výpravy (foto ZH)

Geografická výprava v

Mexiku a Belize

Mexiko...krajina s vlastným rytmom,

bohatou históriou a špecifickou

kuchyòou. Veï kto z nás by už o tejto

krásnej krajine nepoèul èo i len jedinú

vetu. Nohy vyložené na stole, tvár

zakrytá ve¾kým klobúkom a v ruke

panák tequily. Možno aj takýmto

spôsobom privítali v Mexiku a v

Belize nášho doc. Zdenka

H o c h m u t h a a R N D r. A l e n u

Petrvalskú z Ústavu geografie,

ktorých sme pri tejto príležitosti

požiadali o rozhovor a zodpovedanie

nieko¾kých otázok o tejto zaujímavej

ceste. V nasledujúcich riadkoch sa o ich c e s t e m ô ž e t e d o z v e d i e � zaujímavosti, ktoré poèas svojho pobytu zažili.

8

Prímes Geografia

ste napríklad na základe návštevy Krá¾ovského Chlmca alebo Medzilaboriec chceli charakterizova� Slovensko. Ináè najzaujímavejšie v celom Mexiku je skutoènos�, že tam každú chví¾u prejde na džípe dobre vyzbrojená patrola s gu¾ometmi a samopa¾mi. Strie¾a� sme ich ale nevideli.(AP) Za najzaujímavejšie považujem asi vnímanie mentality obyvate¾stva v porovnaní napríklad s Belize. Nikdy do tejto expedície som takéto silné rozdiely nevnímala. Samozrejme krasové územie, v ktorom sme pracovali, bolo úžasné, a pre mòa úplne iné ako napr. Slovenský kras, v ktorom pôsobíme. Tú sú priestory horizontálne, siene obrovských rozmerov, iba kde tam nejaká plazivka, ktorú treba preliez�. Aspoò nás neboleli kríže.

Akých prvých 5 veci vás napadne, ak sa povie Mexiko?(ZH) 1. sombréro (nik ho tam nenosí, iba ak turisti)2. pyramídy sú pomaly v každej dedine ïaleko viac ako by sme si mysleli.3. kukurica (pochádza z Mexika). Polia kukurice sme nevideli vôbec.4. športy (futbal) športova� sme nikoho nevideli, okrem bláznivých turistov behajúcich po pláži.5. migrácia do USA je aktuálna asi iba na hraniciach, na Yucatane málokto vie po anglicky a miestami ani po španielsky. Školy sú bilingválne španielsko- mayské.(AP) 1. Tequila, aj keï ju tam domáce obyvate¾stvo ve¾mi nepije, vo vyšších teplotách lepšie padne pivo.2. Cenoty prírodné „kúpaliská“, na ktoré

narazíte na Yucatáne na každom rohu

3. Tacos, tortily plnené všetkým od výmyslu sveta. Najrýchlejšie raòajky, obed aj veèera.

4 . K á v a , v M e x i k u j e v e ¾ a v y s o k o h o r s k ý c h o b l a s t í produkujúcich kvalitnú kávu... avšak hlavne na vývoz.

5. Acapulco, jedno z najznámejších letovísk Mexika a na svete.

Docent Hochmuth v mex. jaskyni (foto ZH)

S akými nevšednými zážitkami by ste sa chceli s nami podeli�? Èo nezvyèajné ste zažili?(ZH) Nevšedný záž itok aj pre speleológa asi je, že takmer v každej jaskyni je voda, jazero alebo tok, v ktorej si môžete zapláva�. Je teplá, cca 20-25 °C. Neotravujú vás ochranári. V prepadnutých závrtoch cenotoch sú èasto zriadené prírodné kúpaliská, z mostíka si môžete aj skoèit do takéhoto jazierka, konèiaceho v jaskyni. To všetko pravda platí o Yucatane, v ostatných èastiach Mexika je úplne iná krajina.

Èo sa vám nepáèilo? Najhorší zážitok?(ZH) Z cesty máme najhoršie zážitky s vyspelou technológiou. Nefungovali

Návšteva Belize

9

PrímesGeografia

tam naše mobily (majú iné frekvenèné pásmo prispôsobené USA). Z lietadlami to bolo ešte horšie. Až dvom èlenom výpravy sa záhadne stratili batožiny (Air France), lietadlá meškali, letci štrajkovali ap. (AP) Urèité obštrukcie na hraniènom priechode do Guatemaly. Výsledkom bolo, že nás tam nepustili, ale nabudúce im to nedarujeme... Ktoré miesto by ste odporúcali navštívit?(ZH) Odporúèam takmer všetko, krásne bolo napr. jazero Bacalar neïaleko hraníc s Belize je sladkovodné, dlhé asi 50 km. Radšej èo neodporúèam navštívi� je cie¾ väcšiny turistov Cancún - betónové mrakodrapy na plážach, to úplne staèí Riviéra vo Francúzsku. (AP) Miesto, ktoré sa neoplatí navštívi� neexistuje. Závisí to samozrejme od toho, èo preferujete. Prekrásna príroda je na hranici Belize a Guatemaly, národný park Mountain Pine Ridge v Belize a Sian Ka`an v Mexiku je pre milovníkov prírody urèite to pravé.Všimli ste si, èím sa odlišuje život v Mexiku od života na Slovensku alebo v Európe?(ZH) ¼udia sa nikde neponáh¾ajú. Tzv. „ Manana“. Ale tak to je v celom hispánskom svete. (AP) Plne súhlasím. Všade je pokoj, ¾udia si život užívajú, nikam sa neženú. Zároveò si vážia to, èo majú, a teda hlavne svoju rodinu.O s l o v i l a Vá s n e j a ko m e n t a l i t a Mexicanov?(ZH) Mentalita Mexièanov? Skôr indiánov, lebo typickí Mexièania (ako v seriáloch) žijú najmä v hlavnom meste. U indiánov je typický pasívny spôsob prístupu k životu, nejavia žiadne emócie, keï od nich nieèo pýtate alebo vám nerozumejú. Európania sú rozhodne dynamickejší.

Inšpirovalo Vás Mexiko k dalšiemu cestovaniu?(ZH) Mexiko ani nie, ale na Yucatan by som sa rád vrátil, podla možností aj s kolegami alebo študentmi.(AP) Èiastocne áno, èlovek každou takouto cestou získava viac zruèností v cestovaní a organizovaní takýchto výprav. Preto už teraz plánujeme dalšiu cestu. Urèite by sme sa chceli však vráti� do Belize a do mexických jaskýò.Èo bolo pre vás naj�ažšie prekona� v prvých dòoch vašej cesty? Alebo pobytu?(ZH) Èasový posun 6 resp. 7 hodín(AP) Presun z arktickej zimy do síce mexickej zimy, ale zato 30°C.

Necnelo sa Vám po domove? (ZH) Keï sa niekomu ve¾mi cnie po domove, nemá nikam cestova�. Domáci nás ¾utovali, že sa chceme vráti� do krajiny, kde je 20 °C.

10

(AP)

Prímes Geografia

stále s�ažujú a sú nespokojní so svojou ekonomickou situáciou a životom. Vtedy sa èlovek zamyslí, za èím sa to vlastne v živote ponáh¾a.Èo ste si okrem úžasných zážitkov priniesli z tejto cesty?(ZH) Priniesol som flašu Tequily pre kolegov, avšak v Mexiku a všeobecne v trópoch sa príliš nepije, nechutí to. Ostatné veci nazývam lapace prachu a nenosím ich, je to tiež dôležité z ekologického hladiska.(AP) Tequilu, belizskú mayskú masku, pár sošiek a ve¾a horninového materiálu...

Za všetkých našich èitate¾ov aj za redakciu Prímes Vám ïakujeme za to, že ste si našli èas a poskytli nám rozhovor a prajeme Vám ve¾a ïalších úspešných expedícií a mnoho cestovate¾ských zážitkov!

Záber z vyhliadkového letu našej expedície (ZH)

Pred letom (ZH)

(AP)

Podarilo sa Vám zisti�, èo si myslia Mexièania o Slovákoch? Slovensku?(ZH) Mexièania aspoò na polostrove Yucatan si o Slovensku nemyslia niè, lebo o takomto štáte nevedia. Nevedia to ani napr. v USA. Èosi vedia a Èeskoslovensku, lebo sme im tam kadeco posielali (pušky). Na túto tému sa ani nedá s nimi bavi�, je to ako keby ste sa na Slovensku pýtali, èo si myslíte o príèinách separatizmu v Chiapase. Ale èernoch v Belize sa nás opýtal, èi je Slovensko súèas�ou Nemecka alebo Ruska. Tretiu možnos� nám nedal. Tak som povedal, že skôr Nemecka, v Rusku sme boli predtým.Komu by ste odporuèili návštevu tejto krajiny?(ZH) Našim vládnym predstavite¾om, napr. ministrovi školstva ap. Do školstva všade v rozvojovom svete prúdi ïaleko viac peòazí ako u nás, školy vidie� na každej dedine, že sú udržiavané. Tiež na poloostrove Yucatan je dia¾nica dlhá 100 km. To je akoby u nás bola dia¾nica z Krá¾ovského Chlmca do Medzilaboriec.(AP) Vnútrozemie krajiny luïom, ktorí sa

11(VH)

Matematika

Èo je to „Náboj“? Je to matematická sú�až,

ktorá sa pôvodne konala len v Bratislave a postupom èasu dosiahla už medzinárodný charakter. V súèasnosti sa uskutoènila nie len v Bratislave, ale aj v Prahe, Opave a tento rok prvý a urèite nie posledný krát aj v Košiciach. Náboj v Košiciach organizovali doktorandi z Ústavu matematických vied a združenie STROM (pozn. red. STROM - združenie, ktoré organizuje seminár pod rovnomenným názvom STROM -Sú�až Talentovaných Riešite¾ov Ob¾ubujúcich Matematiku). Sú�až sa konala 23. marca 2012 na gymnáziu Alejová v Košiciach, kde si tento rok prvý krát zmerali sily stredné š k o l y z c e l é h o S l o v e n s k a reprezentované svojimi najlepšími žiakmi matematiky. Sú�až v Košiciach otvoril a taktiež odovzdal ceny ví�azom, v zastúpení nášho dekana, prodekan pre vedu a výskum prof. RNDr. Pavol Mártonfi, PhD..Celkovo sa tejto sú�aže zúèastnilo neuverite¾ných 254 tímov, èo znamená 1260 žiakov z Èeskej a Slovenskej republiky.Medzi sebou sú�ažili 5-èlenné tímy stredoškolákov sú�ažiacich v dvoch kategóriach juniori a seniori.Sú�až pebehla súèasne vo všetkých mestách naraz a takisto sa naraz vyhodnocovala. Táto sú�až je jedineèná tým, že nároènos� úloh sa vyberá tak, aby sa jej mohli zúèastni� aj žiaci, ktorí nemajú ve¾a skúseností s

matematickými olympiádami, ale majú radi matematiku a vynikajú svojou predstavivos�ou, logickým a dôvtipom. Organizátori nenechajú však dopusti� ani na ve¾ké esá matematických olympiád a teda verím, že každý žiak, ktorému sa èo i len trochu páèi matematika a rozhodol sa zúèastni� tejto sú�aže si tam našiel nieèo “svoje“. Základom tejto sú�aže nie je vyhra� ako jednotlivec, ale ako tím.

Tímy sa snažia vyrieši�, èo najviac príkladov. Akonáhle jeden správne vyriešia, idú si po ïalší, a teda vyhrá tím s najvyšším poètom vyriešených príkladov. Príklady navrhuje a garantuje každý rok niekto iný, tento rok to ostalo na pleciach slovenskej strany. Pýtate sa preèo sa Košice zapojili až teraz? Urèite jednou z možných odpovedí je aj tá, že naša fakutla v spolupráci so združením STROM už podobnú (avšak prav id lami jedineènú) matematickú sú�až organizuje a práve približne v èase konania sú�aže Náboj. Je òou sú�až Matboj a na svoju sú�až naši prírodovedci nedajú dopusti�, a teda ju len presúvajú na jeseò tohto roku.

NábojPrímes

12

T e n t o r o k m á m e d v o c h medzinárodných ví�azov v kategórii juniori a sú nimi práve slovenské družstvá, ktoré reprezentujú stredné školy - Cirkevné gymnázium sv. M i k u l á š a , S t a r á ¼ u b o v ò a a Gymnázium Poštová, Košice.S poètom 40-tich správne vyriešených príkladov za dobu 120 minút si urèite zaslúžia náš rešpekt.V kategórii seniorov v celej sú�aži vyhralo družstvo z Brna Gymnázium tøída Kapitána Jaroše

(vypoèítali 41 príkladov). V kategórii seniorov v rámci Slovenska vyhralo družstvo Gymnázium Grösslingová, Bratislava, ktoré sa umiestnilo v r á m c i è e s k o s l o v e n s k ý c h sú�ažiacich na skvelom 2.mieste. V Košiciach sú ví�azmi tejto kategórie gymnázium sv. Moniky z Prešova. Žeby to boli buduci slávni matematici? Ktovie?, ale urèite im prajeme ešte ve¾mi ve¾a úspechov na ich ceste s matematikou.

Mladý výskumník roka 2011

Ako sa cítite po prevzatí ocenenia za Vašu prácu?(Smiech.) Tak ako predtým. Žiadna zmena. Myslím, že ude¾ovanie takýchto cien vo vede je skôr krokom voèi verejnosti, aby sa poukázalo na konkrét-nych ¾udí a osobnosti, Alebo konkrétne labo-Ratóriá.Ale klasifikova� to podobne ako v športe nie je možné. Je to výsledok práce mnohých ¾udí. Èi už èerpáte z istých zdrojov, z pracovísk zo zahranièia, alebo je to tímová práca v rámci konkrétneho laboratória. V súèasnosti nie je možné, aby všetku tú prácu zvládol jeden èlovek. Jeden vedec ako tím... to je 19. storoèie.

Je to kopa ¾udí, ktorí posúvajú pracovisko d o p r e d u . A k o povedal Newton: „Ak som videl ïalej, bolo to preto, lebo som s t á l n a p l e c i a c h obrov“.

A èo teda toto ocenenie znamená pre Vás?Je akýmsi mí¾nikom. Je to znamenie, že sme sa vybrali

správnym smerom, že naša práca má význam a je vnímaná verejnos�ou. Vzniká nám však zodpovednos� udrža� si kvalitu a hlavne, ve¾a práce je ešte pred nami.

Prímes Biológia a ekológia

Keï som vstúpil do jeho pracovne, ocitol som sa v dobre organizovanom chaose správneho vedca. RNDr. Jaromír Mikeš, PhD. si 19. marca v našom hlavnom meste prevzal ocenenie v sú�aži Mladý vedec roka v kategórií Mladý výskumník roka 2011. Po tom, ako ma previedol pracoviskami Ústavu biologických a ekologických vied na Moyzesovej ulici, poskytol nášmu èasopisu exkluzívny rozhovor.

13

(MN)

Èo Vás motivuje? Ašpirovali ste už v detstve ku biológii, k vede?Ja myslím, že podstatou každého talentu je nespokojnos� samého so sebou. A vedec musí by� stále nespokojný s tým, èo spraví. Pretože akonáhle príde spokojnos� s tým, èo som spravil, nastáva stagnácia. Popravde samotná biológia bola pre mòa na základnej a strednej škole skôr na okraji záujmu. Viac ma bavila fyzika a matematika. Ale najviac ma na biológii zaujala komplexnos�. Pretože môžete robi� výskum v oblasti matematiky, a niè iné vám nechýba. Fyzika si nevystaèí bez matematiky. Chémia potrebuje obe. Ale k biológii treba vedomosti zo všetkých troch a mnohých iných odborov. Takže èím je to z lož i te jš ie , tým je to pre mòazaujímavejšie.Èo Vás motivuje? Ašpirovali ste už v detstve ku biológii, k vede?Ja myslím, že podstatou každého talentu je nespokojnos� samého so sebou. A vedec musí by� stále nespokojný s tým, èo spraví. Pretože akonáhle príde spokojnos� s tým, èo som spravil, nastáva stagnácia. Popravde samotná biológia bola pre mòa na základnej a strednej škole skôr na okraji záujmu. Viac ma bavila fyzika a matematika. Ale najviac ma na biológii zaujala komplexnos�. Pretože môžete robi� výskum v oblasti matematiky, a niè iné vám nechýba. Fyzika si nevystaèí bez matematiky. Chémia potrebuje obe. Ale k biológii treba vedomosti zo všetkých troch a mnohých iných odborov. Takže èím je to z lož i te jš ie , tým je to pre mòazaujímavejšie.Zhrnieme to tak, že vyh¾adávate výzvy? Áno. (Úsmev)

A èo Vy, ako študent? Skôr „bif¾oš“, alebo ste to flákali?Prístup každého èloveka je individuálny. Pokia¾ niekoho oznaèia za „bif¾oša“, tak je to chyba, pretože keï to èloveka baví a baví ho to robi� takto a je to jeho štýl, je to v poriadku. Ale rovnako, keï má n i e k t o p r i r o d z e n ý t a l e n t , nepotrebuje sa pripravova� dlho a nadbytoèný èas odfláka, tak svoj talent premárni. Pre mòa bol kedysi prioritou šport, škola bola na druhom mieste. Ale keï èlovek èíta a zaujíma sa o veci, dostane sa k takému množstvu informácií, že to pomôže aj v tej škole. Povedzme, že š k o l e s o m n e j a k o v á ž n e neubližoval, ale ani som ju nezanedbával. Škola ma nauèila študova�.Akému športu ste sa venovali?Judo. A neskôr aikido.A èo spomínané èítanie? Bola to stále iba odborná literatúra?Keï som èítal odborné knihy, nikdy nie od zaèiatku do konca. Iba to, èo ma zaujalo. Obrázky , schémy a podobne - t ak to pos tupne mozaikovito preèítate celú knihu, lebo naraz sa takéto knihy èíta� ani nedajú. Èloveka naozaj znudia. Ale samozrejme ma lákala aj beletria, hlavne na strednej škole. Je veda vašou zá¾ubou?(Srdeèný smiech) Samozrejme, táto práca sa nedá robi�, ak èloveka nebaví. Ak by to bolo iba kvôli peniazom, rovnako alebo ove¾a lepšie sa dá zarobi� omnoho menej nároènou prácou. Máte v literatúre alebo vede svoj vzor? Nikdy som si nevedel vytipova� konkrétneho èloveka.

PrímesBiológia a ekológia

14

Ale ¾udia, ktorí ako napríklad Milan Rastislav Štefánik obetovali tomu, èo robili, všetok svoj vo¾ný èas, svoju rodinu, tak sú hodní obdivu. Aj vy nieèo obetujete?Myslím, že moja manželka by vedela rozpráva�... (Smiech) Èlovek musí ma� podporu. Ona naš�astie takisto pracuje v tomto odbore, takže to chápe. Ako spomínate na svoje študentské èasy? Keï to porovnám s tým, èo vidím dnes, kedysi bolo viac zábavy. ¼udia spolu trávili viac èasu, konalo sa viac akcií, kde sa stretávali. Samozrejme, už vtedy bol na intráku internet, ale poèas rokov štúdia sa dala pozorova� postupná zmena. Mám pocit, že dnes ¾udia žijú vo svojom vlastnom svete aradšej komunikujú chatom s niekým

Prímes Informatika

Na druhej strane sveta ako so susedom z ved¾ajšej bunky. Myslím, že zábavy sme mali viac, na èom nie je niè zlé. Aj viac aj menej kultivovanej. Študentský život si treba správne rozdeli�. Hlavne nájs� rozumnú rovnováhu. (Smiech)Èo by ste odkázali nádejným budúcim výskumníkom?Študova�. Ale nie iba „uèi� sa, uèi� sa, uèi� sa“, ale ís� ešte ïalej, zaujíma� sa o to, èo nie je povinné. Podstatu vysokej školy vidím v tom, nauèi� študenta študova�. Vedie� h¾ada� materiály, vedie� ich spracova�, rozumie� im. Škola tu nie je na to, aby niekoho nieèo nauèila. Nauèi� sa to musíte vy ako študenti a uèitelia sú na to, aby vám pomohli. Ale nikto vám do hlavy niè nenaleje.

Ako sa nám žije s AISom

Neexistuje študent, ktorý by neprišiel do styku s akademickým informaèným systémom. Už pri nástupe na našu Alma mater sme dostali malé poznávacie školenie oh¾adom AIS-u. Tento informaèný systém slúži hlavne na riadenie, spravovanie a kontrolu štúdia na vysokých školách, ale zasahuje aj do ïalších oblastí akadem icke j pôdy ( uby tovan ie , ekonomická podpora, rozhrania pre iné systémy). Využívame ho minimálne trikrát - pri pridávaní zápisného listu do ïalšieho akademického roku, pri zostavovaní rozvrhu a pri prihlasovaní na skúšky. Vedeli ste, že AIS sa zaèal vyvíja� v roku 1997 práve na našej škole? :o) Pre ïalšie zaujímavé informácie o AIS-e som si

zaš la k dvom nas lovovza tým odborníkom, vedúcemu vývojového tímu RNDr. Erikovi Bruothovi, PhD. a vedúcemu analytikovi Mgr. Martinovi Nemèekovi. Dozvedela som sa, že poèiatky AIS-u súviseli s prechodom na kreditový systém. Naša škola ako jedna z prvých na Slovensku prešla na kreditový systém s rešpektovaním ECTS štandardov, s èím sa objavila p o t r e b a e v i d e n c i e š t ú d i a v integrovanom automatizovanom systéme, s prístupom na viacerých ú r o v n i a c h . P o s t u p n e v z n i k o l informaèný systém, ktorý bol reálne využívaný na ïalších štyroch univerzitách.

15

(AR)

PrímesInformatika

Zlomovým momentom bol rok 2005, kedy bol MŠ SR akceptovaný a podporený centrálny rozvojový IT projekt Akademický informaèný systém, ktorý predložilo združenie ôsmich slovenských univerzít. V rámci daného projektu sa zaèal vývoj novej verz ie in fo rmaèného sys tému s oznaèením AiS2, ktorý využívame v súèasnosti od roku 2008. Za AIS-om stojí 14 - èlenný vývojový tím, z toho jeden help desk, ktorý predstavuje jedna sympatická mladá sleèna, ktorá má tiež ve¾mi dôležitú ú lohu. Pr i j íma pr íkazy z „hora“ pripomienky, s�ažnosti a požiadavky, ktoré posúva kolegom. Ide teda o zohratú partiu a tímovú prácu. Postupne od formulovania požiadaviek zo strany konzorcia vysokých škôl dochádza k spracovaniu analýz, návrhov štruktúr a interface-u a nakoniec k programovaniu, na ktorom sa tiež podie¾a nieko¾ko ¾udí.

Momentálne je AiS2 implementovaný na 16-ich vysokých školách, z ktorých sú tri súkromné. Každá vysoká škola už nejaký akademický informaèný systém má a trh je v podstate naplnený. AiS2 je v súèasnosti najrozšírenejším informaèným systémom na riadenie štúdia na slovenských vysokých školách. Do budúcnosti sa ráta rozšírenie len o menšie súkromné školy. Napríklad nedávno sa podpísala zmluva s Akadémiou médií v Bratislave, kde už bola vykonaná aj inštálácia.

Èo sa týka noviniek v AiS2, nieko¾ko ich už vývojový tím spustil a nieko¾ko pre nás ešte len chystajú. Novinkou, ktorú sme si asi všetci všimli v zimnom semestri 2011 je preh¾adnejšie a rýchlejšie prihlasovanie na skúšky.

To h t o r o è n o u n o v i n k o u j e elektronický zápis. Všetci študenti, ktorí nepo t rebu jú ne jaké špec iá lne potvrdenia od školy sa nemusia fyzicky zúèastni� administratívneho zápisu. Taktiež pribúdajú stále ïalšie a ïalšie k o n t r o l y š t ú d i a , k t o r é s ú automatizovate¾né. Napríklad pri prihlasovaní na štátne skúšky sa bude vyhodnocova�, èi máme splnené všetky podmienky štúdia na to, aby sme sa ich mohli vôbec zúèastni�. Momentálne sa snažia zjednoduši� ovládanie masovým použivate¾om - nám študentom a našim vyuèujúcim. A aj keï máme niekedy pocit, že sa v našom akademickom systéme niè nové nedeje, 90% funkcionality AiS2 je venovaná riadeniu štúdia, k èomu my prístup nemáme.

Aby ste si nemysleli, že náš študentský poh¾ad nepovažujem za dôležitý, vybrala na menší prieskum medzi nami študentmi a pozbierala som nejaké tie pripomienky k téme AiS2. Èo sa týka negatívnych ohlasov, stále sa opakovali tie isté - komplikovanos�, nepreh¾adné užívate¾ské prostredie, n e k o m p a t i b i l i t a s v i a c e r ý m i i n t e r n e t o v ý m i p r e h l i a d a è m i . Pozitívnych ohlasov bolo ove¾a viac. Vo všeobecnosti sme za náš AiS2 neskonale vïaèní a nevieme si bez neho fungovanie na vysokej škole ani predstavi�. Prihlásenie na skúšku donesením ruène vypísanej papierovej prihlášky na sekretariát príslušnej katedry/ústavu môžeme pozna� už iba z rozprávania starších absolventov.

16

(KD)

Prímes Študentská rada PF UPJŠ

Predsedníèka: Michaela

Jámborová

Komora referentov:

Komora senátorov:Lišivková Erika 224A/M6 Zima Michal 470B/M4

Pre ubytovacie záležitosti:Kušnír Ján 121B/M6Kertisová Janka 232B/M6

Pre ekonomické záležitosti:Macurová Veronika 226B/M6

Baèovèinová Veronika 226B/M6

Pre domáce a zahranièné záležitosti:Korchòáková Barbora

Lešundáková Ivana 129B/M6Sikora Michal

Pre právne záležitosti:Chomjak Maroš

Šu¾ák Patrik 132A/M6Sivá Mária

Pre informaèné technológie: Džuòa Martin 422B/M6Marcin Miroslav 910B/PražskáBaranèík Michal 911/Kosmalt

Pre kultúrne a športové záležitosti: Adam Róbert 320B/M6Hudák Adrián 824/Kosmalt

Facebook: Študentská rada PF UPJŠWeb: srpf.science.upjs.sk mail: rada.pf.upjs@gmail.com

17

14.11.2012 Umelé neurónové siete pri riešení rôznych úlohdoc. RNDr. Gabriela Andrejková, Csc., SJ2P08 (P/08)

14.11.2012 Etnolingvistická štruktúra obyvate¾ov EurópyRNDr. Stela Csachová, PhD. SA1A1 (P/01)

14.11.2012 Mozog, myslenie, vedomie. (Môžu zvieratá myslie�?)prof. RNDr. Beòadik Šmajda, CSc. RE0A6 (M/6)

28.11.2012 Pytagorova rovnicadoc. RNDr. Matúš Harminc, CSc. SJ2P08 (P/08)

28.11.2012 Regionálne disparity SlovenskaRNDr. Katarína Kozáková, PhD. SA1A1 (P/01)

28.11.2012 Dá sa predís� rakovine?RNDr. Bianka Bojková, PhD. RE0A6 (M/6)

5.12.2012 Akým spôsobom vzniká rovnovážna cena na trhu?RNDr. Ivan Mojsej, PhD. SJ2P08 (P/08)

5.12.2012 Keï nás experiment prekvapídoc. RNDr. Marián Kireš, PhD. SA1A1 (P/01)

5.12.2012 Najdôležitejšie molekuly životadoc. RNDr. Mária Kožurková, CSc. RE0A6 (M/6)

vždyo

15:20!

Pozývame Vás na popularizaèné prednášky

Prímes By� èi neby� doktoradom

Milý spolužiaci, mnohí z vás sa už isto nevedia doèka�, keï pred vašim

menom zasvieti titul Bc. alebo Mgr. No sú medzi nami aj takí, ktorým tento titul

nestaèí a preto uvažujú o doktorandskom štúdiu. Tí, ktorí chcú pokraèova� v ïalšom

štúdiu alebo tí, ktorí nad tým ešte nezaèali uvažova� by si mali tento èlánok isto

preèíta�.

Doktorandské štúdium predstavuje tretí , najvyšší stupeò vzdelávania v

rámci vysokého školstva na Slovensku. Štandardná dåžka štúdia pre doktorandský

študijný program v dennej forme je tri alebo štyri roky. V akademickom roku

2011/2012 sa vzdelávanie na tre�om stupni štúdia uskutoèòovalo v 17 študijných

programoch. Doktorandi majú zvláštne postavenie, sú študenti ale aj zamestnanci

zároveò. Majú dôležitú úlohu, pomáhajú pri výskumoch èi vyuèovaní. Každý ústav

ponúka doktorandské štúdium okrem Ú. Geografie, kde je to v procese riešenia.

Veríme, že sa toho v blízkej dobe doèkáme.

Študijné programy ponúkané na

našej fakulte a zameranie

absolventov:

Všeobecná ekológia a ekológia jedinca

a populácií

Molekulárna cytológia

Aplikovaná matematika

Diskrétna matematika

Teória vyuèovania matematiky

Fyzika kondenzovaných látok

Biofyzika

Jadrová a subjadrová fyzika

Všeobecná fyzika a matematická fyzika

Analytická chémia

Anorganická chémia

Organická chémia

Biochémia

Fyziológia rastlín

Fyziológia živoèíchov

Genetika

Informatika

By i neby doktorandom?� è �

Podmienky prijatia:

D o k t o r a n d s k ý š t u d i j n ý

program má právo študova� uchádzaè,

k torý absolvoval magis terský,

doktorský alebo inžiniersky študijný

program v danom alebo príbuznom

odbore na UPJŠ alebo na inej vysokej

škole.

Uchádzaèi o doktorandské

štúdium podávajú prihlášku, v ktorej

uvedú okrem osobných údajov aj

vybraný študijný program a tému

dizertaènej práce. Prijímacie konanie sa

uskutoèòuje pred prijímacou komisiou,

pozostávajúcou z najmenej z troch

èlenov. Komisia vyhodnotí výsledok

prijímacej skúšky na neverejnom

zasadnutí a predloží návrh na prijatie

úspešného uchádzaèa dekanovi. Do 30

dní dekan na základe výsledkov

rozhodne o prijatí uchádzaèa. 19

Prímes

Študijná a vedecká èinnos�:Poèas doktorandského štúdia musí študent okrem teoretických poznatkov získa� aj

praktické skúsenosti a zruènosti sprevádzajúce výskumný proces. Patrí sem

definícia vedeckého problému a následné h¾adanie riešení, vo¾ba vhodných

experimentálnych postupov, ale aj interpretácia výsledkov a ich prezentovanie

odbornej verejnosti, èi už formou prednášok alebo prípravou vedeckých publikácií.

Doktorandi potrebujú získa� urèitý poèet kreditov, nielen za vedeckú a

študijnú èinnos�, ale aj za aktivity medzi ktoré patrí napr. absolvovanie zahranièného

pobytu, vedenie práce ŠVOÈ, konzultant závereènej práce a pod. takéto aktivity patri

aj úèas� doktorandov na pedagogickom procese, pritom maximálny poèet hodín je

urèený zákonom max. 4 hodiny týždenne.

Najlepší doktorandi denného štúdia sú každoroène navrhovaní na Cenu dekana PF

UPJŠ, spojenú s finanènou odmenou.

Poèet záujemcov o štúdium a poèet prijatých študentov na PF UPJŠ :

V posledných rokoch nemajú absolventi vysokých škôl šancu na

zamestnanie sa vo svojom odbore po skonèení VŠ. Doktorandské štúdium sa stáva

vhodným riešením takejto situácie, preto vzrastá záujem študentov je o všetky

odbory. Najväèší záujem je o chemické a biologické odbory.

Zaujímavou príležitos�ou pre doktorandov je aj študijný pobyt v zahranièí.

Takéto pobyty si študenti vyh¾adávajú sami a a následne si poda� žiados� na

povolenie zahraniènej cesty. Doktorandi z našej fakulty študovali napr. vo

Francúzsku na Parížskej univerzite, vo Švajèiarsku na EPFL Lausanne, CERN

Ženeva, v Španielsku na Universidad de Zaragoza a University of Belearic Islands,

na Univerzite Mainz v Nemecku, na Univerzite de Liege v Belgicku, V USA v Palo

Alto (CA), University of Riverside (CA).

PF UPJŠ sa taktiež úspešne realizuje v projekte DOKTORAND, ktorý sa

zameriava na prípravu programov spoloèného doktorandského štúdia so

zahraniènými univerzitami. V rámci projektu majú študenti možnos� získa� okrem

cenných poznatkov aj dvojitý diplom.

Doktorandské štúdium na PF UPJŠ si udržiava vysoký štandard a vedecký charakter. Nadväzuje na prvé dva stupne vzdelávania a svojou

By� èi neby� doktoradom

20

úrovòou patrí medzi najlepšie na Slovensku. Rastúci poèet doktorandov, ktorí

spolupracujú so zahraniènými pracoviskami (získavanie dvojitých diplomov),

poukazuje, že doktorandské štúdium na našej fakulte je akceptované aj za hranicami

Slovenska.

Aj napriek tomu, že tieto informácie sú urèite dôležité pri rozhodovaní sa o

doktorandskom štúdiu, nám to nestaèilo. Preto sme sa rozhodli trochu vyspoveda�

našich doktorandov. Naše otázky smerovali predovšetkým k týmto témam:

Èo vás viedlo k pokraèovaniu štúdia na doktorandskom stupni?

A k o s a V á m p á è i ú r o v e ò a p o d m i e n k y V á š h o š t ú d i a ?

Zažili ste nejakú neèakanú situáciu/prekvapenie (dobrú alebo zlú)?

Lukáš (informatika, externí študent):

Vzdeláva� sa, pomáha� pri riešení

nových problémov, získava� skúseností,

odovzdáva� svoje skúsenosti iným - to sú

hlavné body, preèo som sa rozhodol

p o k r a è o v a � v š t ú d i u .

Keïže som doktorandom

externej formy štúdia, tak študova� popri

zamestnaní je ve¾mi nároèné na úkor

vo¾ného èasu. Ale naš�astie sa dá u nás

dohodnú� s uèite¾mi i s vedúcimi na

individuálnom štúdiu. Keïže by som sa

chcel tomu viac venova�, nielen po

veèeroch a víkendoch, tak uvažujem nad

možnos�ou prejs� na dennú formu štúdia.

Keïže život nie je len o

úspechoch, tak poèas svojho štúdia som

zažil aj tie neèakané situácie, z ktorých

som bol ve¾mi sklamaný. Ale myslím si,

že aj to patri k životu...

Mária(bioorganická chémia, externá

študentka):

V ž d y s o m c h c e l a m a � ú p l n é

vysokoškolské vzdelanie, t.j. aj III.

stupeò, nechcela som sa uspokoji� iba s

ukonèením magisterského stupòa. ¼udí s

titulom Mgr. a Ing. už existuje ve¾mi

ve¾a, ale odborníkov je ozaj málo.

Lákalo ma zvýši� si odbornos� v obore.

Keïže som externá študentka musím

plni� príkazy a smernice nielen mojej

fakulty, ale aj externej vzdelávacej

inštitúcie, t.j. SAV. Okrem vyuèovania

na fakulte sa venujem aj experimentom a

písaniu èlánkov. Nepríjemná situácia

alebo prekvapenie? Bolo ich viac, ale to

Juraj (biológia):

Viedlo ma k tomu hlavne to, že som mal

stabilný príjem a mohol som ïalej

rozvíja� svoje študijne záujmy. V

porovnaní so zahranièím u nás nie sú

vhodné podmienky na uskutoèòovanie

výskumov. Situácie som zažil rôzne... Èi

už dobré alebo zlé...

Èi už sa na základe

týchto informácií rozhodnete

pokraèova� v štúdiu

Na doktorandskom stupni, alebo nie, je

len na Vás. No nám urèite prislúcha

povinnos� popria� našim terajším, ale

aj budúcim doktorandom ve¾a

úspechov a taktiež ve¾a trpezlivosti pri

vzdelávaní

nielen seba,

ale samozrejme aj nás.

Prímes By� èi neby� doktoradom

21(AP,VB)

V

Kocke

PrímesV kocke

Sú�až mladých onkológov 2012Nadácia Výskum rakoviny v

s p o l u p r á c i s Ú s t a v o m experimentálnej onkológie SAV vyhlásili pri príležitosti Dòa výskumu rakoviny 2012 Sú�až mladých onkológov o najlepšiu prácu v oblasti onkologického výskumu.

V dòoch 6. a 7. marca sa uskutoènila prezentácia vybraných prác. Sú�až prebehla v troch kategóriách (študent strednej školy, študent VŠ, mladý výskumník do 35 rokov). Predložené súhrny prác posúdila odborná komisia, ktorú tvorili zástupcovia pracovísk SAV, Nadácie Výskum rakoviny a odborníci z klinických pracovísk. V kategórii „Študent vysokej školy“ obsadila študentka Prírodovedeckej fakulty UPJŠ Bc. Jana Vargová, 2. miesto a v kategórii „Mladý výskumník do 35 rokov“ obsadil RNDr. Rastislav Jendželovský, PhD., z Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ 3. miesto. Srdeène Blahoželáme!

Košický MATBOJ - sú�až družstiev v riešení 3 sérií matematických úlohDòa 19.10.2012 sa konal 12. roèník matematickej sú�aže stredoškolských družstiev v riešení

matematických úloh pod názvom Košický Matboj. Sú�až organizaène zabezpeèovali doktorandi Ústavu m a t e m a t i c k ý c h v i e d v s p o l u p r á c i s o Z d r u ž e n í m S T R O M .Sú�ažiaci riešili spolu 36 úloh v troch sériách poèas 90 minút. Ví�azom Košického Matboja sa stal tím zGymnázia Alejová v Košiciach, druhý skonèil tím z Cirkevného gymnázia sv. Mikuláša v Starej ¼ubovni a na tre�om mieste skonèil tím z Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici. Ceny najlepším tímom odovzdal osobne dekan PF UPJŠ, doc. RNDr. Gabriel Semanišin, PhD..

Sú�aže sa zúèastnilo 47 tímov (187 sú�ažiacich), prevažne z Košického a Prešovského kraja, no medzi zúèastnenými boli aj tímy z Banskej Bystrice, Luèenca, Dolného Kubína a Liptovského Mikuláša.

Diplomové práce študentov informatiky PF UPJŠ v Galérii najlepších prác v sú�aži ACM SPY

a http://www.acm-spy.cz/

Czech ACM Chapter & Slovakia ACM Chapter Student Project of the Year (ACM SPY) je sú�až o najlepšiu diplomovú prácu v oblasti informatiky a informaèných technológií. Cie¾om sú�aže je podpori� študentov tak, aby venovali èo najväèšie úsilie štúdiu a diplomovým prácam, ktorých výsledky potom

uplatnia aj v praxi. Diplomové práce v galérii ACM SPY 2012 boli vybraté ako najlepšie práce z celkovo 1513 obhájených diplomových prác na 13 èeských a slovenských univerzitách.

Tohto roku sú v galérii najlepších zverejnené práce aj dvoch študentov PF UPJŠ Jána Jerguša (vedúci práce RNDr. J. Jirásek) a Pavla Rajzáka (vedúci práce RNDr. R. Novotný). Viac informácií je možné nájs• n

ALUMNI SPACE 4. 6. 2012

boli absolventi:RNDr. Jozef Ondáš, CSc., MBA Partner and Senior consultant, Management Skill Base, s.r.o., bývalý generálny riadite¾ spoloènosti T-Systems Slovakia, absolvent študijného odboru Matematika, r. 1974

RNDr. Miron Zelina , CSc. riadite¾ odboru Treasury, PRIVAT Banka , absolvent študijného odboru Teoretická kybernetika, matematická informatika a teória systémov, r. 1990

RNDr. Michal Danilák výkonný riadite¾ spoloènosti LYNX, s.r.o., absolvent študijného odboru Biofyzika a chemická fyzika, r. 1984

Mgr. Marián Dvorský softvérový inžinier spoloènosti GOOGLE, Silicon Valley USA, absolvent študijného odboru Informatika, r. 2006 (ON LINE videokonferenène)

bol priestor pre stretnutia študentov stredných škôl, ale aj ïalších záujemcov z radov uèite¾ov a študentov našej fakulty, èi mimo nej, s absolventmi Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorí sa úspešne uplatòujú v praxi. Pozvaní

22(BK)

Prímes Interview s...

Interview s...zahranièný študent Edo - Namíbijèan v Košiciach

Ak máte vyuèovanie na

Jesennej, èi bývate na internáte

Popradská, mohli ste sa

stretnú� s našim kolegom

študentom Edom z Namíbie. S

týmto sympatickým èernoškom

som sa vídala èasto a zaujímalo

ma ako sa mu darí u nás, preto

som ho požiadala o rozhovor.

Bolo to ve¾mi milé stretnutie,

p o k t o r o m n e s k u t o è n e

obdivujem jeho odvahu odís� z

domova tak ïaleko a študova�

v cudzom jazyku.

A h o j , p r e d st av í š s a n a š i m

èitate¾om? Máš na naše pomery zložité

meno, znamená nieèo v preklade?

Volám sa Eduard Atutala Utuntulu Katana Ka

Nango, �ažko sa to prekladá, mám anglické

meno, potom Atutala=pozeráme,

uvidíme, ïalšie mená znamenajú

zhruba Nangovo te¾a. Keï sa narodí

die�a, tak mu kmeò dáva meno.

Narodil som sa, aby som bol

pastierom kráv, ktoré sú naše

bohatstvo. Máme firmu s hovädzím

mäsom MeatCo, kde som 5 rokov

pracoval.

Preèo si prišiel práve na Slovensko?

Neznášam túto èastú otázku. Odpoveï znie,

preèo nie?! V roku 2009 som prišiel študova�

prírodné vedy. Od nášho štátu som dostal

nieèo ako pôžièku, štipendium, ale

podmienkou je, aby som prišiel domov s

diplomom. Keï ho donesiem, štát mi

garantuje pracovné miesto v odbore. Najprv

som bol na informatike, ale mal som

problémy s matematikov a tak mi poradil doc.

Semanišin, aby som skúsil štúdium geografie

a tak som dal na jeho rady.

C e l ko m p e k n e h o vo r í š p o

slovensky, ako si sa to nauèil?

So slovenèinou som sa stretol už ako malé

die�a. Keï bola v Namíbii obèianska vojna v

roku 1988, zomrela moja mama.

Mal som 9 rokov a ako polosirota

som bol umiestnený do

náhradnej rodiny v Považskej

Bystrici v bezpeènej socialistickej

SR, kde som bol do roku 1991.

N a m í b i j s k é d e t i b o l i

umiestòované aj v iných

európskych krajinách ako

Juhoslávia, Nemecko, Rusko. Aj keï som sa

vrátil do Namíbie s náhradnými rodièmi som

si stále písal, doteraz k ním chodím domov

ako k mamke a ockovi. Majú ešte dve dcéry,

ale tie už s nimi nebývajú.

Odkia¾ pochádzaš?

Pochádzam z najväèšieho kmeòa v Namíbii,

volá sa Osuambo. V Namíbii mám dva

domovy, jeden v hlavnom meste Windhoek

a druhý na vidieku na severe krajiny, pretože

otec pracuje vo firme v meste a jeho

Meno: Eduard Atutala Utuntulu Katana Ka

NangoVek: 32

Krajina: Namíbia Odbor: geografia

Najob¾úbenejšia hudba: reggae,hip-hop

Najob¾úbenejšie jedlo: ošifima

Návšteva Spišského hradu (Edov sukromný archív)

23

manželka pracuje ako uèite¾ka na vidieku, kde

bývame cez sviatky a víkendy.

Ako èasto chodíš domov? Necnie sa

ti za domovom? Už som tri roky nebol doma,

ale toto leto sa už chystám domov. Posledný

rok sa mi ve¾mi cnie, chýba mi rodina, mám 6

súrodencov (4 bratov a 2 sestry). Ja som

najstarší a najmladší brat ma 6 rokov. Èasto si

skypujeme so sestrou.

Ako sa Ti páèi na Slovensku? Ve¾mi,

je to naozaj krásna krajina, ale najviac sa mi tu

páèi v lete, nemám rád zimu, sneh, �ažko sa mi

chodí po snehu, na to si asi nikdy nezvyknem

Ako sa Ti študuje? No odkedy som

na geografii tak lepšie, je tu menej

matematiky, ale dos� teórie. Už som v

druhom roèníku. Na informatike som bol

necelý semester. Doc. Semanišin mi dával

douèovanie, ale išlo mi to �ažko, lebo som

predtým dlho neštudoval, keïže strednú

školu som skonèil v roku 2000. Na geografii sa

mi páèia exkurzie, mapovacie kurzy, výlety.

Sme dobrý kolektív. Chcel by som pokraèova�

na magisterskom, ale uvidím ešte, ako mi to

víde.

PrímesInterview s...

Ako �a prijali prírodovedci? Bol

som ve¾mi prekvapený, ale ve¾mi dobre. Zo

zaèiatku som komunikoval len s prof.

Sovákom, doc. Semanišinom, neskor s dr.

Petrvalskou, ale teraz mám ve¾a kamarátov

geografov. Keïže boli všetci zvedaví a ve¾a sa

pýtali, tak som im urobil prezentáciu o

Namíbii raz v škole a druhý krát v èajovni a

tak som im odpovedal všetkým naraz

Vraví sa, že Slovenky sú najkrajšie

ženy na svete. Èo ty na to? Máš priate¾ku?

Nemám priate¾ku, ani dohodnutú nevestu v

Namíbii, tento starý zvyk sa už neudržiava.

Slovenky ste naozaj krásne, ale žiadna ma

nechce kvôli tradíciám a kultúrnym

rozdielom.

Uvažuješ niekedy, že zostaneš ži�

na Slovensku? �ažko poveda�, pretože keby

som sa za¾úbil do Slovenky, tak by som tu

ostal, lebo jej by bolo �ažšie sa prispôsobi�

kultúre a prostrediu v Namíbii. Ja som si tu

už predsa len zvykol a mám tu rodinu a

priate¾ov. Ale zas v Namíbii mám istú prácu,

nie ako tu. Tu nemá ve¾a ¾udí prácu, ani tí

vyštudovaní nerobia. A chcel by som ma� 8

detí, ale tieto èasy nie sú na to¾ko detí.

Ako sa ti býva na internáte? Ve¾mi

dobre, bývam na Popradskej, v izbe sme

všetci Slováci Stretávam sa aj zo

zahraniènými študentmi, ale lepšie sa cítim

so slovenskými spolužiakmi.

Máš rád halušky? Na zaèiatku mi

chutili, ale už ich mám dos�. Ja si varím sám,

mám rád domácu stravu. Robievam naše

národne jedlo Ošifima, nieèo ako kaša, ktorá

je ako príloha ku všetkému (zelenina, mäso).

Robí sa z Omahangy, našej bežnej plodiny, z

ktorej vyrábame nápoje, ale aj nieèo ako

múka. Púš� Kalahari (autor Frank Chaput)

Edo na Imatrikulaènom plese PF UPJŠ (autor Lukáš Zmuda)

24

Kde v Európe si ešte bol okrem

Slovenska? Navštívil som okolité štáty:

Maïarsko, Rakúsko-Viedeò, Po¾sko (návšteva

kamaráta)

Akú hudbú rád poèúvaš?

Moja najob¾úbenejšia je reggae a hiphop, ale

mám rád aj staré slovenské kapely, ktoré som

poèúval ešte ako die�a, napr. Elán, Tublatanky,

Team. Moderná hudba sa mi nepáèi, lebo iba

kopíruje zahranièie. V Namíbii som mal

kapelu s kamarátmi, písal som piesne a hral

na bongo.

Èo by si chcel odkáza� našim

èitate¾om?

Ak prídete do Namíbie, rád vám urobím

sprievodcu. Aj teraz sa chystá so mnou

spolužiaèka s priate¾om, takže sa teším. Letí

sa 1100 km z Viedne, alebo z Budapešti do

JAR. Aj keï máme v hlavnom meste 1

univerzitu University of Namibia a 2

polytechnické vysoké školy, som rád, že

môžem študova� na Slovensku.

Väèšinou si myslíte, že všetci Afrièania

vyzeráme ako v tých dokumentárnych

filmoch o zapadnutých kmeòoch. Alebo si

myslíte, že tu som taký, a doma behám bosí

Náš kmeò je moderný, takže chodíme

obleèení ako v Európe. Ale máme aj my svoj

tradièný odev, ako vy kroje. Je pravda, že aj v

Namíbii žijú bušmeni a iné primitívne kmene.

Km e ò Va h i m b a v y ze rá ta k a ko s i

predstavujete typických Afrièanov.

V mene èitate¾ov Ti ve¾mi pekne ïakujeme za

interview a prajeme Ti ve¾a úspechov v

ïalšom štúdiu na Slovensku.

Prímes Interview s...

Namíbijská republika

(predtým Nemecká juhozápadná Afrika)

Poèet obyvate¾ov: 2 031 000 (2005)

Rozloha: 824 292 km²

Úradný jazyk: angliètina

Prírodné zaujímavosti: Najdlhšou riekou je

Okavango, ktorá preteká v tzv. Capriviho

výbežku na severe, a tiež rieka Zambezi. Pri

pobreží sa rozkladá púš� Namib, vo vnútrozemí

zasa púš� Kalahari.

Národný park Etosha, jazero Otchikoto,

2.najvaèší kaòon na svete Fish River Canyon,

horúce pramene v meste Ai-AIS, najväèší

meteorický kráter Hoban Grutfonteyn ,

stroskotané staré lode na Pobreží kostier

Quiver Aloe vera (autor Frank Chaput)

Rodinná fotografia (Edov sukromný archív)

25

(BK)

Krásny 8.roèník Rádiorallye organizovalo naše univerzitné rádio ŠtuRKo!!!

V dòoch 29.marca - 1. marca 2012 sa konala celoslovenská sú�až internátnych rozhlasových štúdií Rádiorallye, ktorá bola pod¾a vyjadrení poroty ve¾mi podareným roèníkom. Prehliadky tvorby amatérskych rádií sa tohto roku zúèastnilo 11 internátnych rozhlasových štúdi í vrátane nášho univerzitného Študentského rozhlasu Košice ŠtuRKo, ktoré sa podujalo zorganizova� tento roèník. Podujatie sa konalo v priestoroch Lekárskej fakulty UPJŠ a na internátoch Medická 4. Zastúpenie mali rádiá Tlis z Bratislavy, Mlados� z Nitry, Inro zo Zvolena, žilinské Rapeš a Rádio X, PaF z Prešova, Aetter z Trnavy, z domácich Košíc Šturko, Rádio 9 a milým prekvapením Rádio Šok (Gymnázium sv. Edity Steinovej). Navzájom sme hodnotili a porovnávali kvalitu nahrávok (spolu 196) v 12 kategóriach literárno - dramatických útvarov, spravodajsko publicistických žánrov, hudobných záznamov, trikových nahrávok, ale aj zvuèiek, jinglov a reklám. Naše Šturko získalo diplom za Organizáciu, 3.miesto vo futbalovom turnaji a 2. miesto Detská hraèka v kategórii D- akustické zvuky. Jingel na reláciu Hracia skrinka bol na 7. mieste z 26 nahrávok v kategórii. V kategórii, kde bolo cie¾om naživo prezentova� ucelenú èas�

zo živého vysielania, sme si 15 minút slávy užili aj my, kde sa naše live vysielanie umiestnilo na krásnom 5. miesto z 11-tich. Na všetky naše ocenenia sme hrdí, pretože je to krásny pocit, keï je naša práca hodnotená medzi najlepšími. Sme super tím, baví nás práca v rádiu a vïaka tejto sú�aži sa vždy nauèíme nieèo nové a teda môžeme v budúcnosti stúpa� na vyššie prieèky. V žurnalistickej a technickej pohotovosti sme si zmerali sily s ostatnými tímami, kde bolo našou úlohou na danú vyžrebovanú tému spracova� pútavú reportáž, alebo anketu priamo v košických uliciach. S medzinárodnou témou Hra Hlasov, vyhlásenou pre rok 2012 organizáciou FICS sa najlepšie popasovalo Radio X zo Žiliny s nahrávkou Walking Radio. Práve pre nich je Rádiorallye postupovou sú�ažou na medzinárodnú prehliadku fonoamatérov Cimes 2011, ktorej 61. roèník sa koná na

Radiorallye 2012

PrímesRadiorallye 2012

26

jeseò v holandskom Rotterdame s úèas�ou fono a videoamatérov z èlenských krajín FICS. Titul najúspešnejšieho kolektívu sú�aže pre rok 2012 získalo Rádio X zo Žilinskej univerzity pôsobiace na internátoch Ve¾ký Diel. Východniarov zastupovalo aj rádio Paf z P r e š o v a , k t o r é s a s t a l o d r u h ý m najúspešnejším rádiom sú�aže. Z Košièanov sa najviac darilo Rádiu 9, ktoré si odnieslo sedem diplomov. Pod¾a zakladate¾a sú�aže a predsedu odbornej poroty ¼uboša Kasalu sú univerzitné rádiá „liahòou“ rozhlasových

talentov aj pre profesionálne prostredie. Rozhlasovú tvorbu si preto vypoèuli aj redaktori a moderátori Slovenského rozhlasu z RTVS, Fun rádia, Rádia Jemné melódie a Rádia Šport. Amatérski rozhlasáci si vypoèuli od svojich profesionálnych kolegov aj praktické rady a pripomienky, ako svoje vysielanie ïalej skvalitòova�. Nasledujúci už v poradí 9.roèník Rádiorallye 2013 sa bude kona� v žilinskom Rádiu X. Pevne veríme, že bude minimálne rovnako taký úspešný ako tohto roku.

Prímes Radiorallye 2012

Urèite ste sa už stretli so slovným spojením syndróm vyhorenia. Ale viete presne, èo to je? Aké sú jeho príznaky a komu hrozí? Toto všetko a ešte trochu viac sa dozviete v tomto èlánku.

Hrozí Vám s ?yndróm vyhorenia

Jav vyhorenia (alebo tiež burnout) je pomerne starý, avšak samotný názov pochádza až z r o k u 1 9 7 4 . P o j e m „burnout“ sa používal pôvodne v spojení s n a r k o m a n m i v chronickom š tádiu , neskôr v súvislosti s pracujúcimi ¾uïmi, ktorí p r e j a v i l i letargiu,bezmocnos� a zúfalstvo. Vyhorenie sa týka predovšetkým

P s y c h i c k é príznaky: strata nadšenia, schopnosti p r a c o v n é h o nasadenia, nechu�, ¾ahostajnos� k práci, negatívny postoj k sebe, k práci, k životu; problémy so s ú s t r e d e n í m , z a b ú d a n i e ; a g r e s i v i t a , n e s p o k o j n o s � . Vz�ahy s ¾uïmi: klesá angažovanos�,

pracovnej oblasti a je typické citovým a mentálnym vyèerpaním. Najèastejšie ide o dôsledok dlhodobého stresu. Jeho súèas�ou sú aj pochybnosti o zmysle svojej práce.

A k é s ú t y p i c k é p r í z n a k y vyhorenia? Syndróm vyhorenia sa prejavuje v telesnej rovine, v psychickom prežívaní a vo vz�ahoch. Telesné príznaky: poruchy spánku, chuti do jedla, náchylnos� k chorobám, problémy so srdcom, dýchaním alebo trávením; rýchla unavite¾nos�, vyèerpanos�, svalové napätie, vysoký krvný tlak.

snaha pomáha� problémovým klientom, cynický alebo ¾ahostajný prístup ku klientom, obmedzenie kontaktu s kolegami, pribúdajú konflikty v súkromnej oblasti.

Komu hrozí vyhorenie?Teoreticky môže postihnú� kohoko¾vek, kto nieèo robí (nepostihuje len ¾udí ako zamestnancov, ale môže sa objavi� aj u študentov, u niekoho, kto sa dlhodobo stará o chorého èlena rodiny alebo sa snaží zvládnu� ne¾ahkú rodinnú situáciu).Èo sa týka druhu práce, najohrozenejšie sú tzv. pomáhajúce p r o f e s i e ( z d r a v o t n í c k y p e r s o n á l ,

27

(BK)

PrímesSyndróm vyhorenia

psychológovia, uèitelia, policajti,...). Ohrození sú aj ¾udia, ktorí do znaènej miery komunikujú s inými (okrem pomáhajúcich profesií aj manažéri, novinári) a nakoniec zamestnanci, ktorí vykonávajú nemotivujúcu prácu, ktorá nezodpovedá výške ich kvalifikácie.Z osobnostných predpokladov sú náchylnejší p rec i t l i ven í ¾ud ia , pe r fekc ion i s t i , workoholici, pedanti.

Fázy vyhoreniaBurnout nikoho neprepadne zo dòa na deò.

Klientmi sa èasto cíti ob�ažovaný.Vyhorenie - období emocionálneho vyèerpania, depersonalizácie (pocit straty seba samého), pocitu straty zmyslu.Ako sa zbavi� vyhorenia?Na pozadí vyhorenia stojí osobnos� èloveka. Vždy je preto dobré zaèa� tam: prehodnoti� svoje prednosti a rezervy, plány, ambície, rebríèek hodnôt. Rozvinutý syndróm patrí do rúk odborníka - psychológa, prípadne psychiatra. Pomôc� môže dlhá dovolenka a zmena miesta alebo profesie.Prevencia vyhoreniaJe to plynulý proces, ktorý

môže trva� nieko¾ko mesiacov až rokov. Prebieha v piatich fázach:Nadšenie - zaèínajúci pracovník srší elánom, má ve¾ké oèakávania.Dobrovo¾ne pracuje nadèas, p r á c e h o n a p l ò u j e , identifikuje sa so svojou profesiou a tak zanedbáva vo¾no èasové aktivity.

P ý t a t e s a a k o n e v y h o r i e � ? S t a è í

b u d o v a � k v a l i t n é medzi¾udské v z � a h y s

¾uïmi, ktorí vás dokážu

Stagnácia - poèiatoèné nadšenie Upadá, dotyèný sa vo svojej profesii už trochu zorientoval a zistil, že má svoje obmedzenia a nie všetky ideály sa naplnia. Frustrácia - pracovníka zaèínajú zaujíma� otázky efektivity a zmyslu vlastnej práce. Môžu sa vyskytnú� spory s nadriadenými. Apatia - prichádza po dlhodobejšej frustrácii. Pracovník vníma svoje povolanie len ako zdroj obživy, robí iba to, èo musí, a odmieta akéko¾vek novinky.

vypoèu�, povzbudi� a poskytnú� pomoc v �ažkých situáciách. Výhodné je ma� zamestnávate¾a, s ktorým si rozumiete a ktorý podporujú svojich zamestnancov.

Vyhoreniu sa dokážu vyhnú� ¾udia, ktorí sa neženú za výkonom a úspechom s vyplazeným jazykom, ale dokážu vníma� svoju prácu a jej dôsledky v širších súvislostiach. Niè nepokazíte, ak sa nauèíte umeniu odmieta� a odpoèíva� a nájdete si nejaký koníèek.

Sú�až o Hymnu fakulty!Èasopis Prímes vyhlasuje sú�až o Hymnu

fakulty/najlepšiu poviedku/príbeh/báseò z

oblasti prírodovedeckej, alebo o èomko¾vek

zo študentského života. Nepíšte len statusy

na facebook, napíšte do Prímesu!!! Do

zaèiatku letného semestra nám môžete

posiela� svoje výtvory, z ktorých tri najlepšie

uverejníme v našom èasopise a odmeníme

vecnou cenou. Píšte vo Worde rozsah max.

A4, písmo 10 pt, prosíme bez zbytoèných

vulgarizmov èi urážok. Svoje výtvory

p o s i e l a j t e e - m a i l o m n a

primes.upjs@gmail.com. Takže prajeme

ve¾a dobrých nápadov. Tešíme sa na všetky

vaše diela.

28

(VB)

Prímes Ví�azné ŠVK

Tvorba digitálneho modelu terénu pre analýzu povrchového odtoku v oblasti NPR Palanta.Vedúci práce: Mgr. Michal Gallay, PhD.Bc. Peter Bandura

P r á c a s a z a o b e r á t v o r b o u optimálneho digitálneho modelu reliéfu (DMR) pre urèenie povrchového odtoku v NPR Palanta (Jasovská planina, Slovenský kras). Druhotným cie¾om bola digitálna geomorfometrická analýza Jasovskej planiny. Celý názov práce je Tvorba digitálneho modelu terénu pre analýzu povrchového odtoku v oblasti NPR Palanta.

Práca je zameraná predovšetkým na vyhotovenie optimálneho DMR územia vhodného na analýzu. Ako vstupné údaje boli použité zdigitalizované výškopisné údaje z topografických máp. Testovanie tvorby DMR preb ieha lo redukovan ím množstva vstupných údajov a použitím rôznych interpolaèných metód pri tvorbe DMR. Následné porovnanie jednotlivých modelov prebehlo rôznymi analýzami presnosti, napr. metódou krížovej validácie, pri ktorej sa porovnávajú odhadované a skutoèné (namerané) hodnoty v tom istom bode rastra. Na vytvorených DMR boli analyzované vybrané morfometrické a hydrogeografické charakteristiky reliéfu pomocou nástrojov digitálnej morfometrie a hydrogeografie. Konkrétne išlo o sklon svahu, orientáciu reliéfu voèi svetovým stranám, akumuláciu povrchového odtoku a vymedzenie mikropovodí oblasti. Na základe testovania tvorby DMR na oblasti Palanty bol vybraný jeden najvhodnejší postup tvorby a bol

vytvorený DMR pre celú Jasovskú planinu. Následne boli vytvorené a interpretované aj povrchy reprezentujúce spomínané morfometrické parametre reliéfu planiny. Teoret ická èas� práce sa zaoberá všeobecnou morfometriou terénu, princípmi zobrazenia údajov a priestorových analýz v GIS, základmi tvorby DMR rôznymi m e t ó d a m i , n á s t r o j m i d i g i t á l n e j morfometrie a hydrogeografickej analýzy v a fyzicko-geografickou charakteristikou

skúmaného územia. Hlavným prínosom práce bolo poukáza� na možnosti a presnos� digitálneho modelovania pri použití rôznych vstupných údajov a metód tvorby DMR a digitálna morfometrická a hydrogeografická charakteristika oblasti NPR Palanty a Jasovskej planiny interpretovaná pomocou preh¾adných tabuliek, histogramov a mapových výstupov. Dôležitým výstupom práce je aj digitálna databáza priestorových údajov záujmového územia.

Zaniknuté obce na SlovenskuVedúci práce: RNDr. Stela CSACHOVÁ, PhD.Bc. Michaela Novotná Táto práca získala Ocenenie Literárneho fondu za najlepšiu prácu ŠVK. Bola venovaná kategorizácii príèin zániku obcí na Slovensku a k nim priradenie jednotlivých obcí, ktoré zanikli, zhodnotenie príèin, ktoré viedli k ich zániku. Do úvahy sa bral zánik po 50. rokoch 20. storoèia. Výsledkom je zhodnotenie príèin zániku obcí ako aj ich lokalizácia na mape. Na zaèiatku práce boli rozpísané základné

V poslednom èísle sme vám dali do pozornosti ví�azov ŠVK. Teraz by sme Vám radi predstavili ïalších študentov, ktorí sa umies tn i l i na prvých mies tach v geografických sekciách.

Ví�azné Študentské vedecké odborné èinnosti

29

pojmy (napr. obec ako základná územná jednotka na Slovensku). Ïalej boli naèrtnuté konkrétne prípady zániku obci. Zánik obce môže by� skutoèný a zdanlivý. Za hlavný typ zrušenia obci je zmena prírodných podmienok, zmena socioekonomických podmienok a zmena politickej situácie.

Ako jeden z príkladov bol uvedený zánik obce Mochovce, a to kvôli výstavbe elektrárne. Jej stavba a vys�ahovanie ¾udí trvali asi rok. Z toho obdobia sa zachoval iba kalvínsky kostol a cintorín. Ïalšou zaniknutou obcou bola Dobrá nad Ondavou, ktorá zanikla kvôli výstavbe vodnej nádrže, a to v roku 1965. Zachoval sa židovský cintorín, stajòa koní a dva domy, ktoré sú zrekonštruované. V práci boli popísané aj iné zaniknuté obce. Zaujímavé boli fotografie pred a po zániku obcí, ktoré nám aspoò kúsok priblížili históriu obce. Pri každom príklade bola zhotovená mapa, ktorá k práci geografa neodmyslite¾ne patrí.

Keïže sa na Slovensku plánujú ešte nejaké zmeny, tak je vízia do budúcna na zrušenie obce Slatinka. Hlavným dôvodom zániku bude zlepšenie prietoku Hrona, a to výstavbou vodnej nádrže. Obyvatelia už boli v rokoch 1999 2001 z tejto obce vys�ahovaní.

Popular izác ia výuèby geograf ie prostredníctvom geografických exkurzií.Vedúci práce: RNDr. Martina Comp¾ováBc. Lucia VagašováV tejto práci bola pozornos� zameraná najmä na geografické exkurzie (vyzdvihnutie a zhodnotenie ich využ ívania) a ich popularizáciu vo výuèbe (naèrtnutie ich pozitív a negatív). Práca bola rozdelená na teoretickú a praktickú èas�. V teoretickej sekcii bola popísaná geografia ako veda a jej vymedzenie, a exkurzie boli zaradené do vyuèovacieho procesu. V praktickej èasti bolo navrhnutých nieko¾ko druhov exkurzií, ktoré obsahovo vychádzali z uèebníc 5. a 6.

roèníka základných škôl, osem roèných gymnázií a na základe osnov týchto roèníkov bola prispôsobovaná exkurzia. Klasifikácia exkurzií je rôzna a pri každej sa zoh¾adòuje iné kritérium. Vo všeobecnosti môžeme exkurzie rozdeli� do fyzickej, humánnej a zahraniènej. Tieto sa ešte ïalej delia pod¾a toho, kde sa daná exkurzia uskutoèní . Zahraniènú exkurziu je komplikované a nároèné naplánova�, a preto sa ve¾mi sporadicky radí do poznávacích aktivít žiakov. Taktiež sa musí zoh¾adòova� aj vek, aby spåòala podmienky, nebola pre nich príliš nároèná, a aby odpovedala schopnostiam žiakov. Väèšinou sa preferuje na stredných prípadne vysokých školách. Na základe uèebných osnov uèebníc v piatom roèníku sa študentka rozhodla realizova� exkurziu do Astronomického ústavu SAV na Skalnatom plese, keïže žiaci preberali základné pojmy ako vesmír, slneèná sústava, Mlieène dráha a i. Exkurzia pre 6. roèník bola zameraná najmä na vznik pohorí a sopeènú èinnos�, a preto bola zvolená lokalita Morského oka v CHKO Vihorlat. Tretia exkurzia bola smerovaná do Centra environmentálnej výchovy (Kokšov-Bakša). Bola aj realizovaná pod dozorom konzultantky bakalárskej práce. Súèas�ou práce bol aj dotazník, ktorý bol predložený žiakom 5. 9. roèníka základnej školy. Oslovených bolo cca 170 žiakov. Hlavným cie¾om tejto práce bolo poukáza� na dôležitos� a pozitívum exkurzií vo vyuèovacom procese. Žiaci majú možnos� zúèastni� sa na procese a aktívne do neho zapája� svoje otázky a podnety. Exkurzie ich vo ve¾kej miere motivujú a uèivo „predstavujú“ z odlišnej perspektívy v porovnaní so spôsobom, akým je uèivo prezentované v triede. Za hlavné negatíva patrí financovanie exkurzií z vrecka rodièov, pretože tie financované štátom nie sú a motivácia uèite¾ov je príliš slabá.

PrímesVí�azné ŠVK

30 (AB)

Psychotestík è.2

Odpovedzte na 4 nasledujúce otázky:

1. Aká je Vaša najob¾úbenejšia farba?

Napíšte 3 slová, ktoré Vám pri tom

napadnú.

2. Ktorým druhom zviera�a by ste chceli

by�? Napíšte 3 slová, ktoré Vám pri tom

napadnú.

3. Predstavte si vodopád... Napíšte 3

slová, ktoré Vám pri tom napadnú.

4. Predstavte si pred sebou obraz bielej

farby... Napíšte 3 slová, ktoré Vám pri

tom napadnú.

Psychotestík è.1

Na obrázku je zobrazená f¾aša.

Pod¾a Vás f¾aša:

1. Rozbije sa

2. Ostane stá� na stole

3. Spadne na bok

4. Niekto ju chytí

Tak ako aj minule, aj teraz máte možnos�

zisti� o sebe pár zaujímavých vecí. Pripravili

sme pre Vás ve¾mi jednoduchý test. Staèí si

vzia� papier a pero.Vyhodnotenie testíkov na

ïalšej strane.

Oddychovky

Prímes Oddychovky

Zasmejme sa spolu a schuti ....Rozprávajú sa spolu traja študenti èeskej

policajnej akadémie, ako dopadli pri

skúškach. "Píš�alka za jedna, pendrek za

jedna, èeština za pìt. Dali mi vyskloòovat

slovo "Paøíž". "A co jsi napsal?" "Paøíš,

paøím, paøíme..." "A co ty?" obracia sa na

druhého. "Špatnì - píš�alka za jedna,

pendrek za jedna, èeština za pìt. Mìl

jsem skloòovat slovo "zemìkoule", a tak

jsem napsal - "ze mì koule, z tebe koule, z

nìho koule." Tretí policajt sa len usmieva:

"Tak to já dopadl výbornì - píš�alka i

pendrek na výbornou a rovnìž èeština za

jedna. Já vyfasoval slovo "mìsto." "A co

jsi napsal?" "Mnì sto, tobì sto,

náèelníkovi pìtikilo.”

Žena má v posteli milenca, keï v tom

poèuje, ako na príjazdovej ceste škrípe

štrk pod kolesami manželovho auta.

Nespanikárila a rýchlo vymyslela

riešenie. Postavila chlapa do kúta,

povedala mu aby sa ani nepohol, natrela

ho detským olejom a posypala

alabastrovým práškom. Keï sa manžel

divil èo to je, hovorí mu: „ Drahý to je

socha. Rovnakú si kúpili susedia oproti a

mne sa tak páèila, že som kúpila

podobnú.“ Tým debata skonèila a o

soche už nepadlo ani slovo, ani keï išli31

(VB)

(Jerry)

PrímesOddychovky

veèer spa�. Chví¾ku po tom, èo manželka

zaspala však manžel vstal z postele, šiel

do kuchyne kde nakrájal salámu, natrel

chlieb s maslom , priložil uhorky, vzal pivo

a všetko to odniesol k soche so slovami: „

Ponúknite sa. Ja som minule stál u

susedov dva dni v pozore ako idiot a

nedali mi ani pohár vody.“

Vyhodnotenie Psychotestík è.1:

Toto je v skutoènosti test, ktorý Vám

odhalí Vaše správanie v situácii, keï Vás

podvedie Váš partner.

Odpoveï è.1: Ste v skutoènosti ve¾ký

pesimista a znervózòujú Vás aj veci, ktoré

sa v skutoènosti nestali. Keby Váš partner

odišiel s niekym iným, znamenalo by to

pre Vás koniec sveta.

Odpoveï è.2: Ste optimista a zvládli by

ste to v pohode. Verili by ste, že sa Váš

partner vráti.

Odpoveï è.3: Patríte medzi ¾udí, ktorí

volia zlatú strednú cestu. Aj keï by ste si

to ve¾mi nechceli pripusti�, neboli by ste

prílišný optimista.

Preèkali by ste zlé èasy trpezlivo a to by

Vám prinieslo pokoj v duši.

Odpoveï è.4: Vaším zvykom je vyhýba�

sa riešeniu problémov a je dos� možné,

že by ste sa zdekovali skôr ako by došlo k

nejakým konfrontáciam.

1.Samého seba vidíte ako...

(3 slová pri otázke è.1).

2.Ostatných vidíte ako...

(3 slová pri otázke è.2).

3. O sexe rozmýš¾ate ako...

(3 slová pri otázke è.3).

4.O smrti rozmýš¾ate ako...

(3 slová pri otázke è.4).

Vyhodnotenie Psychotestík è.2:

Jeden bohatý pán sa rozhodol ís� do Afriky a

vzal si so sebou svojho psa. Pes zaèal

naháòa� motý¾ov a stratil sa. Ako sa

potuloval po buši, uvidel, ako sa k nemu rúti

leopard so zámerom zožra� ho. Pes sa

z¾akol, ale všimol si kosti roztrúsené

naokolo, usadil sa a jednu z kostí zaèal

okusova�. Vo chvíli, keï sa leopard chystá

skoèi�, pes povie: „ To bol ale dobrý leopard,

mòam, mòam! Ktovie, èi ich tu nie je viac.“

Leopard to poèuje a v poslednej chvíli sa

zarazí. Odplazí sa do krovia a tam si povie: „

Fuj, ale to bolo o vlások!“ Opica, ktorá to

všetko sledovala zo stromu, zhodnotila, že

by sa to mohlo dobre speòaži�. Šla za

leopardom a za miernu odmenu mu

povedala, èo sa stalo. Leopard zúril. Povedal

opici nech mu vylezie na chrbát, aby videla

ako si to pes zlízne. Pes uvidí leoparda ako

uteká s opicou na chrbte k nemu, sadne si

chrbtom k nemu a keï je leopard blízko

zavrèí: „ Krucinál, kde je tá blbá opica, èo

som ju pred chví¾ou poslal po ïalšieho

leoparda?“

32

Prímes Oddychovky

Chlapík ide do dôchodku a za ušetrené

peniaze si chce kúpi� nieèo, po èom vždy

túžil športové auto. Urobí to a hneï

vyrazí na dia¾nicu, keï sa za ním náhle

objavilo policajné auto. Muž si pomyslí:“

mám ferrari, zdrhnem mu!“ 160, 180,

220 potom si pomyslí: „ Predsa sa

nezabijem“ a zastaví. Policajt k nemu

príde a hovorí: „ Už som poèul úplne

všetky výhovorky, ale dnes mám dobrú

náladu, takže keï mi poviete nieèo, èo

ešte nikto neskúsil, nechám vás ís�.“ Muž

hovorí:“ Sú to dva dni, èo mi utiekla

manželka s policajtom, myslel som si, že

ste to vy a veziete mi ju spä�.“ .....“ Dobre

choïte!“

Dvaja zamestnanci sa spolu zhovárajú.

"Myslím, že si potrebujem odpoèinú� od

práce," povedal muž. "Ako si myslíš, že to

urobíš?" spýtala sa blondína. On, že jej to

ukáže... a zavesil sa za trám hlavou dole.

Prišiel šéf, vidí zamestnanca visiaceho zo

stropu a pýta sa èo robí. "Som žiarovka,"

odpovedal chlap. "Myslím, že potrebuješ

vo¾no," povedal šéf. Chlap zoskoèil a

odišiel domov. Blondína sa postaví a ide

za ním. Šéf sa jej udivene spýtal , kam ide.

Blondína odpovedá: "Tiež domov -

nebudem predsa pracova� po tme."

Pýta sa vnuk deda: "Dedo, nevidel si tie

lieky èo som mal na linke? Bolo na nich

napísané LSD." "Kašli na lieky, ale videl

si toho draka v kuchyni?!?!”

Pozor sú�až !Aj tento krát sa priaznivci hlavolamov

majú na èo teši�. Tieto tri úlohy vám

nie len pomôžu rozvíja� logické

myslenie, ale zároveò aj ponúkajú

šancu vyhra� vecné ceny. Tradiène, ak

chcete vyhra� , posielajte minimálne 2

správne odpovede na náš email

d o

12.12.2012. Losovanie výhercu sa

uskutoèní práve v tento spomínaný

deò.

Úloha è.1

Tri brunetky sa ubytovali v penzióne kde

za izby zaplatili 300 €. Majite¾ medzitým

zistil, že úèet je len 250 €, a tak poslal

recepèného, aby hos�om vrátil 50 €.

Recepèný však nevedel, ako rozdeli� 50 €

medzi troch ¾udí, a tak 20 € skonfiškoval

a vrátil im 30 €. Každý teda zaplatil 100 -

10 €, tzn. 90 €. Trikrát 90 € je 270 €.

Recepèný si nechal 20 €.

Kde je teda tých zostávajúcich 10 €?

Úloha è.2

Premiestnite jednu zápalku tak, aby

platila rovnos�.

Úloha è.3

Èo sa vyskytuje raz v každej minúte,

dvakrát v každom momente, ale ani raz

v roku.

p r i m e s . u p j s @ g m a i l . c o m

33

Školská Lampáreò?Máte nejaké problémy so štúdiom, máte otázky a neviete už na koho sa obráti�?

Páèilo, èi nepáèilo sa vám nieèo v našom èasopise? Chcete nieèo okomentova�?

Redakcia Prímes prináša novú rubriku, Školskú Lampáreò, v ktorej budeme rieši�

vaše problémy, èi pripomienky. Aj týmto spôsobom vám chceme pomáha�, tak

neváhajte a píšte nám na primes.upjs@gmail.com. Anonymita zaruèená.

FS Hornád, Šrobárová 2, 041 80 Košice, mob: 0918 710 687, 0905 417 960email: fshornad@fshornad, www.fshornad.sk

PrímesLampáreò

Imatrikulácia 1. roèníka na PF 16.11.2012Deò otvorených dverí na UPJŠ 16.11. 2012

Univerzitné dni športu jesenná èas� 19.-22. 11. 2012 Výuèba v zimnom semestri do 21. 12. 2012Zimné prázdniny 24.12.2012 – 04.01.2013

Skúškové obdobie ZS 07. 01. 2013 – 08. 02. 2013

NEZÁBUDKA

Katedra fyziky kondenzovaných látok, Ústav fyzikálnych vied, Prírodovedecká fakulta UPJŠ

Vás pozýva naSEMINÁR Z FYZIKY KONDENZOVANÝCH LÁTOK

22.11. Rndr. JÁN FÛZER, phd.Komplexná permeabilita a magnetické vlastnosti lisovaných

Magneticky mäkkých materiálov6.12. Prof. Rndr. PAVOL SOVÁK, csc.

X-ray free electron laser v hamburgu: riadenie spoloènosti, Stav výstavby a nové príležitosti pre smerovanie výskumu

13.12. Doc. Rndr. MARIÁN KIREŠ, phd. Budovanie vedeckej gramotnosti študentov riešením

Experimentálnych úloh turnaja mladých fyzikovSemináre sa konajú vždy v uvedených termínoch v posluchárni P1,

Na PF UPJŠ, Park Angelinum 9, o 13:30 hod.

34