Pr�loha SAV.qxp 5.9.2013 14:29 Page 1

2

„Pani Astronómia“ sa v Tatrách dožíva 70 rokov

Poslúchnime pána Balzaca a pozrime sa na 70-ročnú minulosť Astronomického

ústavu SAV (AsÚ), aby sme sa dozvedeli kýmsme dnes.

Začiatky – jeden mužOficiálne pokladáme za zrod astronómie

v Tatrách dátum 19. septembra 1943, keď sauskutočnilo prvé astronomické pozorovaniena Skalnatom Plese. História sa ale začalaešte skôr, keď sa zakladateľovi observatóriaAntonínovi Bečvářovi podarilo s nemalýmúsilím presadiť u vtedajšej slovenskej vládyvýstavbu, s ktorou sa začalo už v r. 1940.

Z Tatranskej Lomnicena Lomnický štít, do Bratislavya do Starej Lesnej

Postavením observatória na SkalnatomPlese bol daný základ Štátneho observatória,z ktorého v r. 1953 vznikol Astronomický ús-tav SAV. Skupina pracovníkov v oblastikozmického žiarenia však potrebovala presvoje prístroje vysokú nadmorskú výšku a taksa v r. 1957 zrodil odvážny plán výstavby ob-servatória na Lomnickom štíte. Tento plán vy-chádzal v ústrety aj „slniečkárom“ s korono-

grafom pre výskum slnečnej koróny, ktorípotrebovali byť tiež vysoko nad hustou zem-skou atmosférou. Stavba bola nesmiernenáročná a vyskytli sa aj problémy, keď naprí-klad pri vývoze sa časti kupoly zrútili podLomnický štít a bolo potrebné objednať u fir-my Carl Zeiss Jena náhradné. Nakoniec alevšetko dobre dopadlo a v r. 1962 sa usku-točnilo prvé pozorovanie protuberancií ko-ronografom na Lomnickom štíte. Počet pra-covníkov postupne rástol a bolo potrebnéhľadať vhodné pracovné podmienky, ktoré užmalá Vila Tatry v Tatranskej Lomnici neposky-tovala. S hľadaním pozemku pre nový Astro-nomický ústav sa začalo už v r. 1954 ale poodchode časti pracovníkov do Bratislavy, kdesa v r. 1955 vytvorilo detašované pracovisko,sa mohli astronómovia sťahovať do novej bu-dovy na Starolesnianskych lúkach až na je-seň 1987. Ako predvoj tam už od r. 1985pôsobili a vykonávali spektroskopické po-zorovania na Horizontálnom slnečnom ďa-lekohľade so spektrografom (HSĎS) pracov-níci Oddelenia fyziky Slnka (OFS).

Od „staroďalského“ ďalekohľadu k moderným prístrojom a k 1,3 m ďalekohľadu

Základným prístrojom na Skalnatom Plesesa nadlho stal 60-cm reflektor z observatóriazo Starej Ďale (dnešné Hurbanovo). K nemupribudol v r. 1965 30-cm astrograf v malej ku-pole a tento bol v r. 2000 nahradený 61-cmďalekohľadom. Pôvodný staroďalský ďaleko-hľad vo veľkej kupole potreboval po 50-ročnejčinnosti náročnú opravu, ktorá by podľaodborníkov z Carl Zeiss Jena stála 50 % cenynového ďalekohľadu a vyradila by pozorova-nia na 4 roky. Kúpil sa preto nový, moderný

60-cm ďalekohľad a v priebehu 4 mesiacov(jún – september 1978) nahradil starý te-leskop. Aj tento „nový“ ďalekohľad v súčas-nosti na Skalnatom Plese doslúžil a bol in-štalovaný v r. 2012 v Starej Lesnej, pretožemusel ustúpiť výraznej modernizácii, keď ho v tomto roku nahrádza 1,3-m plne automati-zovaný ďalekohľad.

V r. 1987 pribudol do areálu v Starej Lesnejdruhý 60-cm ďalekohľad, rovnaký ako ten naSkalnatom Plese, a bol tam prenesený zo

Skalnatého Plesa aj chromosféricko-fotos-férický ďalekohľad. Do výzbroje AsÚ sazaradila v r. 2007 automatická bolidová ka-mera na Lomnickom štíte a výraznú moder-nizáciu zatiaľ zavŕšil svetovo unikátny Ko-ronálny multikanálový polarimeter (CoMP-S)umiestnený na koronografe na Lomnickomštíte v r. 2011.

Od vizuálnych pozorovanía fotografie k fotometrii,spektroskopii a spektropolarimetrii

Pozorovanie v začiatkoch bolo tak akoinde vo svete robené vizuálne (zákresy sl-nečných škvŕn, hľadanie komét, pozorovaniemeteorov) a fotograficky (astrometrické mera-nia a stelárna fotometria). Tieto pozorovaniapriniesli niekoľko významných výsledkov

(1945 – objav meteorického roja UMidy naSkalnatom plese, 1946 – objav prvej kométyna Skalnatom Plese, kométa Pajdušáková-Rotbart-Weber a hlavne v r. 1948 prvé vy-danie svetoznámeho atlasu hviezdnej oblo-hy – Atlas Coeli Skalnaté Pleso 1950.0).Pokrok techniky smerujúci k fotoelektrickýmmeraniam nabádal k modernizácii, ale pod-mienky na realizáciu u nás boli veľmi ťažké,pretože zariadenia pre astronómiu neexisto-vali. Vypomohol nám však Ústav merania a meracej techniky SAV, kde nám vyrobilipodľa našich predstáv opticko-mechanickúčasť fotoelektrického fotometra. Po vyrobeníďalších potrebných komponentov sme v roku1961 uskutočnili naše prvé fotoelektrické po-zorovania hviezd. Pozorovania boli náročné,pozorovateľ napríklad musel zapisovať časy s presnosťou 1 sekundy podľa palubnýchleteckých hodín. K výraznému zlepšeniu doš-lo v r. 1965, kedy bola do pozorovaní zapo-jená automatická ústredňa UM-10.

V tom istom roku sa plne rozbehol prog-ram astrometrie komét a asteroidov naSkalnatom Plese na 30-cm astrografe v malejkupole.

Za zrod spektroskopie na AsÚ považu-jeme prvé pozorovania emisnej spektrálnej

„„NNeeddoovvooľľttee mmiinnuulloossttii,,aabbyy vváámm hhoovvoorriillaaččíímm ssttee bboollii,, aallee kkýýmm ssttee..““

HHoonnoorréé ddee BBaallzzaacc

Výstavba observatória na Skalna-tom Plese.

Ďalekohľad z r. 1978 na Skalna-tom Plese doslúžil a bol prene-sený v r. 2012 do Starej Lesnej.

Bolidová kamera na Lomnickomštíte.

Riskantnýspôsobvývozučastíkupoly.

Kométa Hale-Boppzo Skalnatého Plesa.

Pr�loha SAV.qxp 5.9.2013 14:29 Page 2

3

zelenej čiary spektrografom na koronografev r. 1965. Výrazným krokom dopredu bolaspektroskopia na Horizontálnom slnečnomďalekohľade so spektrografom (HSĎS) naStarolesnianskych lúkach a od roku 1992pokračovanie v CCD spektroskopii slnečnejfotosféry s veľkým priestorovým a spektrál-nym rozlíšením na najväčších svetovýchslnečných ďalekohľadoch na Kanárskychostrovoch. Pripravovaný 1,3-m ďalekohľad (r. 2013) bude vybavený veľkým spektro-grafom, čo umožní aj vlastné spektroskopic-ké pozorovania hviezd a objektov medzi-planetárnej hmoty. AsÚ nezaostáva ani v najmodernejšej pozorovacej technike –spektropolarimetrii, potrebnej k výskumumagnetických polí na Slnku. V r. 2008 sme

uskutočnili prvé spektropolarimetrické po-zorovania slnečnej fotosféry pomocou ne-meckého Vákuového vežového ďalekohľaduna Tenerife a od r. 2013 využívame CoMP-S.Aj výskum vesmírnych objektov pomocoudružíc, ktorý umožňuje pozorovania v oblastiUV a röntgenového žiarenia a odstraňujenegatívne vplyvy zemskej atmosféry má naAsÚ veľkú tradíciu. Skonštruovali sme vlastnýdružicový koronograf a zúčastnili sa na druži-cových experimentoch FOBOS-6 a CORO-NAS v r. 1986-1993. Od r. 1996 robíme pravi-delné vlastné pozorovania Slnka na SoHOa TRACE a ďalej na HINODE, SDO a STE-REO a využívame v prácach venovanýchvýskumu hviezd pozorovania z HST a dáta z družicových astronomických observatóriíIUE, XMM-Newton, FUSE, MOST a Spitzer.

Od logaritmického pravítkapo superpočítač

Teoretická interpretácia pozorovaní v as-tronómii a astrofyzike vždy závisela na „vý-počtoch“. V začiatkoch muselo stačiť logarit-mické pravítko (nič iné nebolo) a postupnes nástupom techniky sa AsÚ vybavovalvýpočtovou technikou, aj keď to bolo kvôliembargu na technológie zo zahraničia veľmizložité. Pokrokom už boli dierne štítky, kdejeden štítok znamenal jeden krok výpoč-tového programu. Pracovníci AsÚ tak chodilis kuframi s viac ako 4000 štítkami do výpoč-tových stredísk a modelovali dráhy komét,spracovávali databázy meteorov, počítalimodely hviezdnych atmosfér a slnečnej chro-mosféry. Prešlo sa na dierne a magneticképásky a úplným zázrakom bolo, keď sav roku 1975 objavil na AsÚ prvý stolný pro-gramovateľný kalkulátor a v r. 1988 prvýosobný počítač. Dnes je našťastie situáciainá, ústav má vlastný výpočtový klaster, kto-rý umožňuje napríklad paralelné výpočtyzložitých modelov formovania Slnečnej sú-stavy a pracovníci môžu zadávať úlohy v rám-ci medzinárodnej spolupráce aj na výkon-ných zahraničných superpočítačoch.

Od archívu kresieb a fotoplatník virtuálnemu observatóriu

Najväčším bohatstvom experimentálnychvied, medzi ktoré patrí aj astronómia, sú po-zorovacie dáta. Vzácne je všetko, od prvéhozákresu slnečnej škvrny, cez fotograficképlatne, fotometrické záznamy až po gigabajtydát zo CCD snímkovania. Dnes ale platí, žečo nie je prístupné cez internet, takmer ne-existuje. V záujme AsÚ je prispievať do sve-tových databáz, ale aj z ich bohatstva čerpaťmateriál k výskumu. V tomto smere bol veľmivýznamný r. 1995 – zriadenie uzla Slovenskejakademickej dátovej siete SANET na Sta-rolesnianskych lúkach. Tak máme rýchle spo-jenie s celým svetom. Observatóriá smepripojili v r. 2010 cez rádiové spojenie v ne-verejnom pásme. Môžeme tak napríklad efek-tívne sprístupňovať databázu fotografickýchdráh meteorov IAU, ktorú spravujeme od roku2001, či využívať databázu VSO (virtuálneslnečné observatórium), sťahovať atómovédáta prvkov z databázy CHIANTI, dátaz archívov družíc a pod. Na observatóriáchmôžu pracovníci pracovať vďaka veľkejrýchlosti spojenia bez obmedzenia.

Švédsky slnečný ďalekohľads priemerom objektívovej šo-šovky 1m, využívaný pracovníkmiAsÚ patrí k svetovej špičke.

Budúci astronómovia a astrofyzi-ci v observatóriu na SkalnatomPlese.

Astronomický ústav SAV získal ako žiadateľcelkovo 3 projekty v rámci Štrukturálnych fon-dov Európskej únie. Dva projekty Centrakozmických výskumov riešime s partnermiz Košíc: Ústavom experimentálnej fyziky SAVa UPJŠ Košice, tretí sme získali samostatne.Projekty sú zamerané na tzv. kozmicképočasie, ktorým rozumieme súhrn fyzikálnychjavov prichádzajúcich z kozmického prostre-dia, ktoré ovplyvňujú našu Zem, civilizáciua používané technológie. Ide hlavne o vplyvna klímu, počasie, zemskú atmosféru, mag-netické pole Zeme, satelity, leteckú premávku,komunikačné spojenia, energetické sústavy,ropovody, plynovody, obranné systémy a ži-votné prostredie.

Cieľom Centra kozmických výskumov jevytvoriť národnú bázu v celej šírke aktivítkozmického výskumu, počnúc výskumomslnečnej činnosti a jej vplyvu na Zem, vplyvukozmického žiarenia, dopadov drobných ajväčších kozmických telies na Zem a taktiežposkytovať poslucháčom univerzít a dok-torandom v SR vzdelanie v oblastiachkozmického výskumu a jeho aplikácií.

Projekty, z ktorých pre AsÚ pripadlo 6 mi-liónov eur, umožnili:

1. Podstatne zlepšiť infraštruktúru pracovískAstronomického ústavu SAV s dôrazom navýskum Slnka a slnečnej koróny a navýskum drobných pevných telies v Sl-nečnej sústave s dôrazom na tie telesá,ktoré interagujú so Zemou, t. j. meteoroidy a blízkozemské asteroidy. Spolupracu-jeme na astronomických projektoch ESAa ďalších agentúr, ktoré sa zaoberajúvplyvom kozmického prostredia na bio-sféru a skúmajú slnečno-zemské vzťahya rozloženie pevnej zložky medziplane-tárnej hmoty v okolí Zeme. K existujúcimveľkým medzinárodným kozmickým pro-jektom chceme prispieť pozemskými po-zorovaniami Slnka, asteroidov a meteo-rov.

2. V Ústave experimentálnej fyziky SAV po-kračovať v poznávaní procesov prebieha-júcich v kozme, ktoré nemožno študovaťv pozemských laboratórnych podmien-kach, prostredníctvom konštrukcie častí

kozmických experimentov v rámci me-dzinárodnej spolupráce, pozemnými po-zorovaniami, analýzou meraní a teoretic-kou simuláciou študovaných procesov.Projekty podstatne zlepšili infraštruktúrupracovísk kozmickej fyziky a techniky ÚEFSAV, ako aj pozemských pracovísk preunikátne pozorovania javov v kozmickomprostredí. V oblasti kozmickej fyziky pro-jekty napomáhajú zapojeniu sa do veľkýchmedzinárodných projektov Cross-scale,Solar Orbiter, Interhelios, Spektr-R, Reso-nance, BePi Colombo.

3. Zlepšiť infraštruktúru pre výučbu astro-nómie, astrofyziky a kozmickej fyziky naUPJŠ v Košiciach. Študentov sme zapojiliformou diplomových a doktorandskýchprác do kozmického výskumu.

Celkove považujeme projekty Centrakozmických výskumov za základ pre vznikSlovenskej kozmickej agentúry a plnohod-notné zapojenie Slovenska do ESA.

(J. Svoreň)

Štrukturálne fondy Európskej únie – kľúčový zdroj prístrojovej modernizácie AsÚ

„Pani Astronómia“ sa v Tatrách dožíva 70 rokov

Pr�loha SAV.qxp 5.9.2013 14:30 Page 3

4

„Pani Astronómia“ sa v Tatrách dožíva 70 rokov

Od štúdia v „zahraničí“ k vlastnýmštudentom, a popularizácii

V prvých rokoch existencie AsÚ sa muselivedeckí pracovníci pripravovať na Karlovejuniverzite v Prahe a na Masarykovej uni-verzite v Brne, pretože prvá astronómka ab-solvovala štúdium na Komenského Uni-verzite v Bratislave až v roku 1958. Odvtedytáto univerzita pripravila viac ako 130 as-tronómov, z ktorých mnohí sa podieľali navýchove novej generácie astronómov (v ro-ku 1967 bol vyškolený prvý ašpirant naAsÚ). Z našej iniciatívy sa výučba as-tronómie zaviedla aj na UPJŠ v Košiciach,kde prvý absolvent z r. 2000 sa už stal našimkmeňovým pracovníkom. V záujme ďalšiehoprílevu mladých ľudí na AsÚ sa pracovnícivýrazne podieľajú aj v súčasnosti na výučbea nezanedbateľnou úlohou je aj popularizá-cia astronómie a výsledkov AsÚ. V tejtooblasti sme vždy patrili k najlepším na SAV.Počas Medzinárodného roku astronómie2009 (IYA 2009), ktorý organizovala Medzi-národná astronomická únia, bol kontakt-nou osobou pre Slovensko a predsedom20-členného Slovenského koordinačnéhovýboru IYA 2009 pracovník AsÚ, ktorý sastaral o realizáciu kľúčových projektov IYAna Slovensku. Na akciách IYA 2009 sa pria-mo zúčastnilo okolo 300 000 obyvateľovSlovenska.

Od izolácie, po širokúmedzinárodnú spoluprácu

Astronómia je veda medzinárodná, a pre-to ani v čase relatívnej izolácie sme neboliúplne mimo svetového diania (v r. 1967 smeorganizovali prvú medzinárodnú konferen-ciu v Tatrách). Po r. 1989 sme sa začlenili doviacerých európskych a svetových organizá-cií, v ktorých naši pracovníci zastávajú vý-znamné funkcie. Už v r. 1991 sme sa staličlenmi celoeurópskej organizácie slnečnýchfyzikov – JOSO (Joint Organization for SolarObservations), kde pracovníci OFS dlho-dobo zastávajú funkciu viceprezidenta. Ak-tivity v JOSO viedli k spoluúčasti OFS nadvoch projektoch EÚ pre organizovanie 5-tich veľkých Eurokonferencií v Španielsku,Grécku, Taliansku, Nemecku a v Česku.Vedecké výsledky OFS vyústili do účasti v troch európskych rámcových projektoch(European Solar Magnetic Network, Euro-

pean Solar Telescope a SOLARNET High-Resolution Solar Physics Network). OFSorganizovalo prestížne medzinárodné kon-ferencie. Medzi najvýznamnejšie patrili: So-lar Coronal Structures – 144th Colloquium ofthe IAU, 1993; International Solar Cycle Stud-ies Symposium 2003 – Solar Variablity as anInput to the Earth’s Environment, 2003; TheThird ESMN School, 2004; EAST Workshopon Solar Physics „Science with Synoptic So-lar Telescopes“, 2010. V roku 2006 bolazaložená najvýznamnejšia európska orga-nizácia pre slnečnú fyziku – The EuropeanAssociation for Solar Telescopes (EAST) a AsÚ patril k 14 zakladajúcim členom, čodokumentuje úroveň, kvalitu a akceptáciunašej slnečnej fyziky v Európe. Úzke kon-takty so svetovou špičkou sa odzrkadlili aj v dlhodobých viacročných pobytoch mla-dých pracovníkov OFS v Nemecku, Holand-sku, Rakúsku, Nórsku a Španielsku, čo imumožnilo vedecky rásť a získať úzke pracov-né kontakty.

Najvýznamnejšími medzinárodnými kon-ferenciami organizovanými pracovníkmistelárneho oddelenia (STO) boli sympóziáMedzinárodnej astronomickej únie (IAU):IAU Symposium 34 „Planetary Nebulae“,1967; IAU Symposium 224 „The A-star Puzzle, 2004; IAU Symposium 282 „From In-teracting Binaries to Exoplanets: EssentialModeling Tools“, 2011. Pri príležitosti 70.výročia založenia observatória na SkalnatomPlese STO zorganizovala 23. – 26. 9. 2013 v Tatranskej Lomnici medzinárodnú konfe-renciu Observing Techniques, Instrumenta-tion and Science for Metre-class Telescopess účasťou vyše 100 astronómov z celéhosveta. Fotometrické pozorovania získané naďalekohľadoch na Skalnatom Plese a v Sta-rej Lesnej pracovníci STO dopĺňajú foto-metriou získanou v zahraničí v rámci medzi-národných pozorovacích kampaní, spek-troskopickými, interferometrickými a rá-diovými pozorovaniami v medzinárodnejspolupráci s poprednými astronomickýmipracoviskami v zahraničí: Česko (Praha,Ondřejov, Brno), Bulharsko (Rožen), Ne-mecko (Bamberg, Tautenburg), Taliansko(Neapol, Asiago), Grécko (Atény, Kryone-rion), Anglicko (Liverpool), Japonsko (Sen-dai, Kyoto), USA (Florida, Arizona), Kanada(Toronto), Ukrajina (Krym, Kijev), Rusko

(Moskva, Zelenčukskaja). Dlhodobé pracov-né pobyty pracovníkov STO v Kanade, USA,Anglicku a Nemecku umožnili využitieďalekohľadov v týchto krajinách a veľkýchďalekohľadov ESO v Čile a CFHT na Havaj-ských ostrovoch.

70-ročná história Astronomického ústavuSAV je veľmi bohatá. Tu sme stručne uviedlilen niekoľko hlavných momentov. Ak by smemali odpovedať na otázku z úvodu článku:„Akí sme dnes?“ môžeme konštatovať, žeAstronomický ústav SAV je moderná ve-decká inštitúcia hodnotená v SAV najvyššímstupňom A: „Vynikajúca organizácia, v kto-rej výskum dosahuje medzinárodný štan-dard“.

Astronomický ústav SAV je vďaka obe-tavej a cieľavedomej práci našich predchod-cov ale aj súčasníkov, vďaka vynikajúcejinfraštruktúre získanej zo štrukturálnych fon-dov EU, vysokej vedeckej úrovni pracov-níkov a výbornej medzinárodnej spolupráciperspektívne pracovisko, ktoré môže byťzaujímavým miestom pre mladých ľudí nakvalitnú a zmysluplnú vedeckú prácu.

(A. Kučera)

Sympózium IAU 282 „Od interagujúcich dvojhviezd k exoplanétam:Hlavné nástroje a modely“, Tatranská Lomnica, 2011.

Vedecký časopis Contributionsof the AstronomicalObservatory Skalnaté Pleso

Astronomický ústav od roku 1955 vy-dáva astronomický vedecký časopisContributions of the Astronomical Obser-vatory Skalnaté Pleso (CAOSP). Časopisslúži najmä na prezentáciu vedeckýchvýsledkov pracovníkov AsÚ. Hoci sanepodarilo hneď od začiatku naplniťpredstavu o ročnej periodicite, dnesCAOSP vychádza dvakrát ročne a okremkmeňových pracovníkov AsÚ v ňom pub-likujú aj astronómovia zo zahraničia.Nájdete ho v knižniciach mnohých sve-tových observatórií a astronomických in-štitútov.

Od roku 1955 do dnešného dňaCAOSP vyšiel v 43 ročníkoch. V súhrneto znamená 680 vedeckých článkov vy-tlačených na 8500 stranách. V rámciCAOSP, ako špeciálne čísla, boli uverej-nené aj viaceré zborníky z vedeckýchkonferencií a sympózií organizovanýchAsÚ.

Ocenením úrovne časopisu je jehoindexovanie v databázach NASA ADS,SCOPUSe a jednotlivé vedecké práce ajvo Web of Science. Jazykom časopisu jevýhradne angličtina, iba v jeho prvýchčíslach boli niektoré abstrakty a prípadneaj články uverejnené zároveň v slo-venčine a ruštine. Časopis je riadenýredakčnou radou, na čele ktorej stojívedecký redaktor. V súčasnosti má re-dakčná rada šesť členov zo Slovenska,dvoch z Čiech a po jednom z Ruska,Talianska a USA. Články zaslané redakciisú podrobené recenznému pokračova-niu, ktoré je zárukou originality a od-bornej úrovne uverejnených materiá-lov.

(R. Komžík a J. Svoreň)

Pr�loha SAV.qxp 5.9.2013 14:30 Page 4