Príručka osvedčených postupov

Nezáväzné usmernenia k osvedčeným postupom

EURÓPSKA KOMISIA GR Zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti

Sociálny dialóg, sociálne práva, pracovné podmienky, adaptabilita na zamenu Zdravie, bezpečnosť a hygiena pri práci

Praktická príručka osvedčených postupov zabraňovania a minimalizácie rizík z azbestu pri práci, pri ktorej sa vyskytuje (alebo môže vyskytovať) azbest, určená pre zamestnávateľov, pracovníkov a inšpektorov práce

Príručku vydal Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC)

Príručka osvedčených postupov

Európska komisia

Praktická príručka osvedčených postupov zabraňovania a minimalizácie rizík z azbestu pri práci, pri ktorej sa vyskytuje (alebo môže vyskytovať) azbest, určená pre zamestnávateľov,

pracovníkov a inšpektorov práce

Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC) stanovil potrebu praktickej príručky, ako najlepšie zabrániť rizikám alebo ako minimalizovať riziká pri práci s azbestom alebo pri práci s možným výskytom azbestu. Táto príručka bola vypracovaná nezávislým dodávateľom (Ústav pracovného lekárstva – IOM, Institute of Occupational Medicine) určeným v rámci verejnej súťaže na použitie v kampani roku 2006 o azbeste, ktorá sa realizuje v celej Európe. Predstavuje všeobecný informačný základ pre inšpektorov práce, zamestnávateľov a pracovníkov. Do diskusie o návrhoch v riadiacom výbore prispeli európski sociálni partneri (zástupcovia odborov a zamestnávateľov), členovia poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Vnútroštátne právne predpisy v Európe odrážajú všeobecné požiadavky príslušných európskych smerníc. Právne predpisy sa však implementujú prostredníctvom vnútroštátnych predpisov, ktoré môžu byť v jednotlivých členských štátoch rozdielne. V niektorých členských štátoch sú k dispozícii aj rozsiahle usmernenia. Táto príručka sa snaží podporovať uplatňovanie osvedčených postupov z ktoréhokoľvek členského štátu alebo z akéhokoľvek iného zdroja a zahŕňa najnovšie zlepšenia z praxe.

Na Európskej konferencii o azbeste v roku 2003 sa vypracovalo Drážďanské vyhlásenie o ochrane pracovníkov pred účinkamii azbestu, ktoré odporučilo, aby Európska komisia a SLIC vypracovali takéto praktické usmernenia (Zieschang a kol., 2003).

Táto príručka sa zameriava na praktickú prevenciu a zahŕňa široký okruh prác s azbestom alebo prác s možným výskytom azbestu.

ii

iii

VÝBOR VEDÚCICH PRACOVNÍKOV INŠPEKCIE PRÁCE (SLIC)

RIADIACA SKUPINA

Pán Bernhard Brückner

Predseda Riadiacej skupiny SLIC Vorsitzender des SLIC Lenkungsausschusses "Europäische Asbestkampagnge 2006" stellvertretener Leiter der Abteilung "Arbeitsschutz" Hessisches Sozialministerium, Dostojewskistr. 4 DE-65187 WIESBADEN DEUTSCHLAND E-mail: B.Brueckner@hsm.hessen.de

Pán Gerd Albracht

Senior Specialist in Occupational Safety and Health Coordinator Development of Inspection Systems International Labour Office - SafeWork - CH-1211 Geneva 22 E-mail: : albracht@ilo.org www.ilo.org/safework www.ilo.org/labourinspection

Dr. Michael Au

SLIC Delegierte Hessisches Sozialministerium Postfach 3140, Dostojewskistraße. 4 DE - 65187 Wiesbaden E-mail: M.Au@hsm.hessen.de

Pán Angel Carcoba

ACSH Confederation Sindical de Comisiones Obreras C/. Fernández de la Hoz 12 ES-28010 MADRID - Espana

E-mail: acarcoba@ccoo.es

Pani Roisin McEneany

SLIC Delegate Senior Inspector Health and Safety Authority Head of Occupational Hygiene Unit 10 Hogan Place Dublin 2 IRELAND E-mail: ROISIN@hsa.ie

Dr. Jean-Marie De Coninck

Expert Secretariat to SLIC European Commission Health Safety and Hygiene at Work Directorate General – Employment, Social Affairs and Equal Opportunities Euroforum Building, 10 Rue Robert Stumper, L 2557 LUXEMBOURG E-mail: Jean-Marie.De-Coninck@ec.europa.eu

Pán Kevin Enright

ACSH Manager Safety Services - ESB Lower Fitzwilliam Street Dublin 2 - Ireland E-mail: kevin.enright@mail.esb.ie

Pán Mieczyslaw Foltyn

SLIC Delegate Senior Expert, Department of Occupational Hazards Chief Labour Inspectorate 38/42 Krucza St. PL-00-926 Warszawa - Polska Email: mfoltyn@gip.pl

Dr. Martin Gibson

SLIC Delegate Health and Safety Executive Belford House 59 Belford Road Edinburgh EH4 3UE - United Kingdom E-mail: martin.gibson@hse.gsi.gov.uk

Pani Lidija Korat

SLIC Delegate Inšpektorica I in vodja območne enote Inšpektorat RS za delo Parmova 33 1000 Ljubljana Slovenija E-mail: lidija.korat@gov.si

iv

Pani Mathilde Merlo

SLIC Delegate DRT - Ministère de l’emploi, de la cohésion sociale et du logement Sous-direction des conditions de travail Bureau de la pretection de la santé en milieu de travail 39-43,quai André Citroên FR-75902 PARIS CEDEX 15 FRANCE E-mail: mathilde.merlo@drt.travail.gouv.fr

Dr. François Pellet

ACSH UIMM 56, Avenue de Wagram FR - 75854 - PARIS Cedex 17 FRANCE E-mail: fpellet@uimm.com

Pán Lars Vedsmand

ACSH Occupational Health and Safety Executive BAT - Kartellet Kampmannsgade, 4 DK - 1790 København V DANMARK E-mail: lars.vedsmand@batkartellet.dk

ODBORNÍ PORADCOVIA

AD Jones Institute of Occupational Medicine (IOM) Research Avenue North, Riccarton, Edinburgh, EH14 4AP, UK www.iom-world.org E-mail alan.jones@iom-world.org

J Tierney Institute of Occupational Medicine (IOM) Research Avenue North, Riccarton, Edinburgh, EH14 4AP, UK E-mail jane.tierney@iom-world.org

AG Sheel Institute of Occupational Medicine (IOM) Research Avenue North, Riccarton, Edinburgh, EH14 4AP, UK E-mail alan.sheel@iom-world.org

C James Institute of Occupational Medicine (IOM) Research Avenue North, Riccarton, Edinburgh, EH14 4AP, UK E-mail cathy.james@iom-world.org

v

OBSAH

PREDHOVOR IX

1 ÚVOD 1

2 AZBEST 3

3 VPLYV AZBESTU NA ZDRAVIE 7

4 MATERIÁLY OBSAHUJÚCE AZBEST 11 4.1 Úvod 11 4.2 Čo by ste mali robiť 2

5 HODNOTENIE RIZÍK A PLÁN PRED ZAČATÍM PRÁCE 10 5.1 Úvod 10 5.2 Čo potrebujete urobiť 12 5.3 Príklad kontrolného zoznamu položiek plánu práce 13

6 PROCES ROZHODOVANIA 19 6.1 Rozhodnutia, ktoré je potrebné prijať 19 6.2 Usmernenia pre rozhodovania o materiáloch obsahujúcich azbest

v budovách 19 6.3 Rozhodovanie, či práca podlieha oznamovacej povinnosti 23

7 ODBORNÁ PRÍPRAVA A INFORMÁCIE 27 7.1 Úvod 27 7.2 Obsah odbornej prípravy 27 7.3 Program prípravy – vaša úloha 33 7.4 Informácie 34

8 OCHRANNÉ PROSTRIEDKY A ZARIADENIA 35 8.1 Ochranné prostriedky a zariadenia 35 8.2 Výber a používanie ochranných prostriedkov dýchacích orgánov 37 8.3 Údržba ochranných prostriedkov a zariadení 42 8.4 Vaša úloha 43

9 VŠEOBECNÉ ZÁSADY MINIMALIZÁCIE VYSTAVENIA ÚČINKOM AZBESTU 45

9.1 Všeobecný prístup 45 9.2 Vaša úloha 46

10 PRÁCA S MOŽNOSŤOU VYSTAVENIA AZBESTU 48

11 PRÁCA S AZBESTOM SPOJENÁ S NIŽŠÍM RIZIKOM 52 11.1 Definícia prác s nižším rizikom 52 11.2 Všeobecné postupy pri práci s nižším rizikom 52 11.3 Príklady práce s nižším rizikom 57

vi

12 PRÁCA S AZBESTOM PODLIEHAJÚCA OZNAMOVACEJ POVINNOSTI 65

12.1 Úvod 65 12.2 Všeobecné postupy pri prácach podliehajúcich oznamovacej

povinnosti 65 12.3 Ochranný kryt pre odstraňovanie azbestu 70 12.4 Osobná dekontaminácia 76 12.5 Metódy odstraňovania prachu 82 12.6 Uzatvorenie a prikrytie 90 12.7 Kontrola, monitorovanie a údržba ochranného krytu 90 12.8 Odstraňovanie odpadu 91 12.9 Čistenie a dokončenie 92

13 BÚRACIE PRÁCE 95

14 PRACOVNÍK A PRACOVNÉ PROSTREDIE 99 14.1 Úvod 99 14.2 Pracovník 99 14.3 Druh práce 99 14.4 Pracovné prostredie 100

15 LIKVIDÁCIA ODPADU 103 15.1 Úvod 103 15.2 Narábanie s odpadom 103 15.3 Evidencia dopravy 104 15.4 Čo by ste mali robiť 104

16 MONITOROVANIE A MERANIE 106 16.1 Úvod 106 16.2 Odber vzoriek vzduchu a metódy analýzy vzoriek 106 16.3 Účely monitorovania vzduchu 107 16.4 Výber organizácie vykonávajúcej monitorovanie 108 16.5 Čo by ste mali robiť 109 16.6 Informácie 110

17 ĎALŠIE ZÚČASTNENÉ OSOBY 112 17.1 Kto ďalší sa zúčastňuje 112 17.2 Účasť na plánovaní prác s azbestom 112 17.3 Ponechané materiály obsahujúce azbest 113 17.4 Opätovné využívanie plochy 113 17.5 Čo by ste mali robiť 113

18 AZBEST NA INÝCH MIESTACH (ZARIADENIA, VOZIDLÁ ATĎ.) 116 18.1 Úvod 116 18.2 Rôznorodosť použitia 116 18.3 Zásady prevencie styku s azbestom 116 18.4 Faktory súvisiace s osobitnými prípadmi 116

19 ZDRAVOTNÝ DOHĽAD 120 19.1 Dohľad 120

vii

19.2 Čo by ste mali robiť 121

20 BIBLIOGRAFIA 124

21 PRÍLOHA 1 128

ix

PREDHOVOR

Európska konferencia o nebezpečenstvách azbestu, ktorá sa konala v roku 2003 v Drážďanoch a na ktorej sa zúčastnili zástupcovia krajín celej Európy, Komisie EÚ a ILO, upozornila na skutočnosť, že azbest je vo väčšine krajín hlavnou karcinogénnou toxickou látkou na pracoviskách. Pri odhadovanom počte 20 000 prípadov smrti na rakovinu pľúc a 10 000 prípadov mezoteliomu ročne v priemyselných krajinách západnej Európy, Severnej Ameriky a Japonska je jasné, že pre zdravie azbest stále predstavuje závažný problém, ktorý musí byť opäť zaradený do programu úloh a musí dostať najvyššiu prioritu v našich činnostiach prevencie. Azbest je naďalej v centre pozornosti opatrení na zabezpečenie zdravia pracovníkov.

Podľa európskych právnych predpisov boli marketing a používanie výrobkov alebo látok obsahujúcich azbest zakázané od januára 2005 (smernica 1999/77/ES). Prísnejšie opatrenia na ochranu pracovníkov pred rizikami vystavenia vplyvu azbestových vláken sú v účinnosti od 15. apríla 2006 (smernica 2003/18/EC, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 83/477/EHS). Napriek tomuto pokroku v právnej oblasti praktický problém prevencie vystavenia azbestu počas odstraňovania azbestu, búrania, servisu a údržby zostáva. Okrem toho v čase úzkych hospodárskych väzieb a globalizácie treba dávať pozor, aby sa efekt našej práce neznižoval opätovným dovozom materiálov obsahujúcich azbest.

Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC) na základe odporúčaní drážďanského vyhlásenia zriadil pracovnú skupinu na vypracovanie praktických usmernení o osvedčených postupoch pre zostávajúce činnosti, v ktorých je prítomné riziko vystavenia účinkom azbestu, a začal v roku 2006 európsku kampaň na monitorovanie implementácie príslušných smerníc.

Táto príručka osvedčených postupov: pomáha identifikovať azbest a výrobky obsahujúce azbest počas používania,

údržby a servisu strojov, zariadení a budov, a zvýšiť uvedomovanie si ich prítomnosti,

uvádza osvedčené postupy odstraňovania azbestu (okrem iného s použitím odstraňovania prachu, ochranného krytu a ochranných prostriedkov) a zaobchádzania s azbestovými cementovými výrobkami a odpadmi,

podporuje prístup k ochranným prostriedkom a oblečeniu, ktorý zohľadňuje ľudské faktory a variabilitu ľudí.

Táto príručka bude dostupná zamestnávateľom a zamestnancom.

V druhej polovici roka 2006 sa vo všetkých členských štátoch Európskej únie, v ktorých sa uskutočňuje údržba, búranie, odstraňovanie alebo likvidácia materiálov obsahujúcich azbest, uskutoční kampaň v oblasti inšpekcie práce zameraná na ochranu zdravia pracovníkov. Inšpekcie budú vykonávať vnútroštátne inšpektoráty práce (a podľa potreby úrady pôsobiace v oblasti zdravia pri práci). Cieľom kampane je podporiť implementáciu smernice 2003/18/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 83/477/EHS a ktorej ustanovenia by mali všetky členské štáty Európskej únie implementovať najneskôr do 15. apríla 2006. Inšpekčnej kampani budú predchádzať informačné činnosti a činnosti odbornej prípravy.

x

Pokiaľ ide o partnerov mimo Európu, inšpektoráty práce členských štátov EÚ poskytujú pomoc. Existujúce školiace materiály SLIC, dokumenty ku kampani 2006 a príručku osvedčených postupov možno použiť v ktorejkoľvek inej krajine, ktorá je ochotná zaoberať sa zdravotnými rizikami azbestu a používania azbestu. Pre ne môže ako minimálna norma slúžiť dohovor ILO 162; tento dohovor a príklady osvedčených postupov predstavujú základný štandard, pod ktorý by medzinárodné spoločenstvo nemalo klesnúť.

Vážený čitateľ,

Táto Praktická príručka osvedčených postupov na minimalizáciu rizík pri práci s azbestom (alebo pri práci s možným výskytom azbestu), je výsledkom spoločnej činnosti Výboru vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce a zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov v Poradnom výbore pre bezpečnosť a zdravie Komisie EÚ, s cieľom prijať ďalší krok na odstránenie azbestu z európskych pracovísk. Veríme, že ju budete čítať a uplatňovať.

Hlavnými cieľovými skupinami sú zamestnávatelia, zamestnanci a inšpektori práce.

Pokiaľ ide o zamestnávateľov, príručka poskytuje informácie o najmodernejších technických, organizačných a personálnych opatreniach ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci, ktoré je zamestnávateľ povinný uplatňovať.

Pokiaľ ide o zamestnancov, príručka poskytuje informácie o ochranných opatreniach, sústreďuje sa na hlavné body, v ktorých by pracovník mal absolvovať odbornú prípravu, a motivuje k aktívnemu prispievaniu k bezpečným a zdravým pracovným podmienkam.

Pokiaľ ide o inšpektorov, príručka opisuje hlavné aspekty, ktoré by sa mali hodnotiť počas inšpekcie.

Príručka je doplnená osobitnou internetovou stránkou Európskej agentúry pre bezpečnosť a zdravie pri práci, na ktorej môžete nájsť ďalšie informácie a osobitné linky na vnútroštátne internetové stránky z oblasti zdravia a bezpečnosti v súvislosti s rizikami vystavenia účinkom azbestu.

http://osha.eu.int/OSHA

Cieľom tejto príručky nad rámec jej uplatnenia v inšpekčnej kampani 2006 zameranej na azbest je poskytnúť všetkým aktérom v oblasti práce, v ktorej je prítomné riziko vystavenia azbestu, spoločnú európsku základňu pre osvedčené postupy.

Dr. Bernhard Brückner námestník riaditeľa Odbor zdravia a bezpečnosti pri práci Ministerstvo sociálnych vecí Hessenska Deutschland

Pán Jose-Ramon Biosca de Sagastuy riaditeľ sekcie GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti Zdravie, bezpečnosť a hygiena pri práci Luxembursko

xi

1

1 ÚVOD

Túto príručku vydáva Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (Senior Labour Inspectors Committee - SLIC) v spolupráci s Poradným výborom pre bezpečnosť a zdravie (Advisory Committee on Safety and Health - ACSH) sociálnych partnerov (zástupcovia odborových zväzov a zamestnancov). Jej cieľom je poskytnúť všeobecný a spoločný informačný zdroj pre inšpektorov práce, zamestnávateľov a zamestnancov celej Európy. Príručka bola vypracovaná na podporu kampane v roku 2006 zameranej na azbest, ale so zámerom, aby sa používala po roku 2006. Preto sa môže revidovať s cieľom zachytiť v budúcich rokoch pokrok dosiahnutý v oblasti osvedčených postupov.

Rámec pôsobnosti príručky je ambiciózny v tom, že obsahuje informácie o troch situáciách:

• práca, pri ktorej sa môže vyskytovať azbest (napr. budovy, v ktorých existuje riziko neočakávaného výskytu azbestu z dôvodu neúplných záznamov alebo neúplného odstránenia),

• práca, pri ktorej sa očakáva nízka koncentrácia azbestu vo vzduchu,

• práca, ktorá je spojená s vyšším rizikom vystavenia azbestu vo vzduchu a ktorú vykonávajú špecializovaní pracovníci.

Príručka obsahuje viaceré kapitoly, ktoré sa zaoberajú všetk troma situáciami, a kapitoly, ktoré sa osobitne sústreďujú na niektorú z nich.

• Kapitoly 1 až 4 obsahujú základné informácie a opisujú, čo je azbest, jeho účinky na zdravie a informácie o materiáloch, ktoré obsahujú azbest a kde ich možno nájsť.

• Kapitoly 5 až 7 opisujú plánovanie a prípravu pred vykonaním práce, t. j. hodnotenie rizík, vypracovanie písomných pokynov (alebo plánu práce), proces rozhodovania o práci, ktorá sa má vykonať, či k práci treba pristupovať ako k podliehajúcej oznamovacej povinnosti a či bude vyžadovať zdravotný dohľad a odbornú prípravu, ktorú by mali pracovníci absolvovať.

• V kapitolách 8 až 12 sa uvádzajú praktické opatrenia pri práci s azbestom alebo s možným výskytom azbestu. V kapitole 8 sa opisuje potrebné vybavenie, v kapitole 9 sa opisuje všeobecný prístup k riadeniu kontroly vystavenia azbestu, kapitola 10 je venovaná postupom pri údržbárskych prácach, pri ktorých je riziko vystavenia azbestu. V kapitole 11 sa opisujú postupy pri práci, ktorá sa považuje za menej rizikovú, a v kapitole 12 sa opisujú postupy pre prácu s azbestom, ktorá podlieha oznamovacej povinnéosti (napr. práca spojená s odstraňovaním azbestu).

• Kapitoly 13 až 17 sú zamerané na konkrétne aspekty: búracie práce (kapitola 13), pracovník a pracovné prostredie (kapitola 14), likvidácia odpadu (kapitola 15), monitorovanie a meranie (kapitola 16), ďalšie osoby vykonávajúce osobitné úlohy, napr. klienti, architekti a manažéri stavebných objektov (kapitola 17) a azbest v iných situáciách, napríklad vo vozidlách a strojoch (kapitola 18).

• Kapitola 19 je venovaná zdravotnému dohľadu.

Práca s azbestom môže byť spojená s prácou vo výškach, pri vysokých teplotách a v obmedzujúcich a nepohodlných ochranných prostriedkoch. Keďže sa táto príručka sústreďuje na zabraňovanie zdravotným rizikám súvisiacich s azbestom, je dôležité uvedomiť si, že nemožno zabudnúť na ďalšie riziká (ako pády z výšky, napríklad z krehkej azbestovej cementovej strechy).

2

V jednotlivých členských štátoch existujú niektoré výrazné rozdiely v prístupe k predpisom a postupom riadenia a minimalizácie rizík vystavenia účinkom azbestu. Každý prístup má svoje výhody a nevýhody a ak existujú alternatívne metódy, táto príručka poskytuje komentár a vysvetlenia, ktoré zrejme predstavujú „osvedčený postup“ pre daný prístup a situáciu.

Kritériami výberu metód spĺňajúcich predpoklady zaradenia do tejto príručky bolo, aby daný postup predstavoval buď:

• spoľahlivý a osvedčený prístup, ktorý sa považuje za dobre fungujúci,

• postup, ktorý spája prvky rôznych zdrojov inštrukcií, a preto by mal byť teoreticky najlepší,

• postup, ktorý je pravdepodobne najlepší v konkrétnej situácii,

• najnovší pokrok dosiahnutý v praxi.

Naším zámerom je, aby príručka bola čo najstručnejšia, aby sa čo najľahšie čítala a aby neobsahovala opakujúce sa informácie. Preto sú jednotlivé oddiely spojené krížovými odkazmi, napríklad aby sa len raz vysvetlili kritériá výberu a používania ochranných odevov.

V stručnej príručke, ktorá zahŕňa široký okruh praktických úloh, môžu byť občas vynechané detaily. Toto vynechanie by sa preto nemalo interpretovať ako úmyselné vypustenie ďalších opatrení.

Európska smernica o ochrane pracovníkov pred rizikami z azbestu 83/477/EHS naposledy zmenená a doplnená smernicou 2003/18/ES je implementovaná v členských štátoch vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sa v praktických detailoch môžu odlišovať. Táto príručka sa preto úmyselne predkladá ako nezáväzná príručka, aby mohla poskytovať najlepšie praktické rady bez obmedzenia, či daný osvedčený postup predstavuje záväznú požiadavku podľa každého komplexu vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov EÚ. Príloha 1 obsahuje zoznam príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, dodaných každým z členských štátov.

Keďže sa táto príručka sústreďuje na predchádzanie rizikám z vystavenia účinkom azbestu, nepokúša sa obsiahnuť požiadavky smernice o lokalitne sa meniacich staveniskách (92/57/EHS). Preto napríklad hygienické zariadenia na osobnú dekontamináciu budú musieť byť spojené s primeranými sociálnymi zariadeniami, ako pri každej práci na lokalitne sa meniacich staveniskách. Ak sa podľa smernice o lokalitne sa meniacich staveniskách vyžaduje plán bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, mal by obsahovať bezpečné postupy pre prácu s azbestom. Ak sa podľa uvedenej smernice vyžadujú podklady s informáciami o zdraví a bezpečnosti, mali by obsahovať dokumentáciu o azbeste na stavenisku (napr. osvedčenia o dekontaminácii).

Táto príručka obsahuje poznámky explicitne určené zamestnávateľom, pracovníkom a inšpektorom. Možno sa však domnievať, že čitatelia budú považovať za poučné aj usmernenia určené iným osobám. Zaradená je aj kapitola, ktorej cieľom je pomôcť ďalším ľuďom, ktorí tiež prichádzajú pri práci do styku s azbestom, napríklad klientovi, ktorý objednáva odstránenie azbestu, osobám, ktoré sa zdržiavajú v budove po odstránení azbestu, alebo poradcovi pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Účelom príručky je poskytnúť praktické rady, ako zabrániť vystaveniu účinkom azbestu vo vzduchu a minimalizovať ich. Najväčšia časť sa sústreďuje na dobré a osvedčené postupy znižovania vystavenia účinkom azbestu.

3

2 AZBEST

Azbest je vláknitá forma viacerých minerálov vyskytujúcich sa vo voľnej prírode. Hlavnými formami sú:

• chryzotil (biely azbest), • krocidolit (modrý azbest), • azbest gruenerit (amozit, hnedý azbest), • azbest aktinolit, • azbest antofylit, • azbest tremolit.

Prvé tri predstavovali hlavné komerčne využívané druhy azbestu. Hoci sú známe podľa svojej farby, nemožno ich spoľahlivo identifikovať len podľa nej - potrebná je laboratórna analýza.

Azbest sa môže nachádzať v rôznych produktoch (pozri kapitolu 4). Ak sa vlákna môžu uvoľniť, vzniká nebezpečenstvo ich vdýchnutia zo vzduchu. Mikroskopické vlákna sa môžu uložiť v pľúcach a dlhodobo tam zostať, a o mnoho neskôr, zvyčajne až o niekoľko desiatok rokov, môžu spôsobiť chorobu.

Ak sú azbestové vlákna vo výrobku alebo materiáli len slabo viazané z dôvodu drobivosti alebo stavu výrobku/materiálu, zvyšuje sa riziko, že sa vlákna uvoľnia. Naopak, ak sú vlákna pevne viazané v nedrobivom materiáli, pravdepodobnosť, že sa vlákna uvoľnia, je menšia. Viaceré členské štáty majú postupy, ktorými sa udeľuje priorita odstraňovaniu materiálov obsahujúcich azbest, ktoré sa považujú za nebezpečnejšie.

Všetky druhy azbestu sú karcinogény triedy 1, o ktorých je známe, že spôsobujú rakovinu ľudí. Európska smernica o ochrane pracovníkov pred rizikami z azbestu 83/477/EHS naposledy zmenená a doplnená smernicou 2003/18/ES vyžaduje, aby sa vystavenie pracovníka účinkom azbestu udržalo pod hodnotou 0,1 vlákna/ml pre všetky druhy azbestu. Vystavenie účinkom všetkých druhov azbestu sa musí znížiť na minimum a v každom prípade musí byť.pod limitnou hodnotou.

Niektoré členské štáty vyžadujú, aby sa pri rozhodovaní o závažnosti nebezpečenstva zohľadňoval aj druh azbestu. Epidemiologické dôkazy totiž potvrdzujú, že pri danej koncentrácii vláken (meranej štandardnou metódou pre pracoviská) je krokydolit nebezpečnejší ako amozit, ktorý je nebezpečnejší ako chryzolit. To však nemení praktickú požiadavku používať osvedčené postupy na zabránenie vystavenia účinkom akéhokoľvek azbestu.

V tejto príručke sa uvádzajú praktické usmernenia na zabránenie vystavenia účinkom akéhokoľvek azbestu alebo ich minimalizáciu.

Ročná spotreba azbestu v Európe sa v 20. storočí veľmi menila, ako to dokumentuje obrázok 2.1. Údaje (o celkovej spotrebe v 27 európskych štátoch, citované z Virta, 2003) jasne dokumentujú, že spotreba výrazne rástla približne od roku 1950 do roku 1980 a potom sa začala znižovať, keďže niektoré členské štáty zaviedli obmedzenia alebo zákaz používania azbestu. Tento pokles sa zrýchlil, keď sa v 90. rokoch na základe európskych smerníc zaviedli zákazy. Komplexný zákaz používania a marketingu výrobkov obsahujúcich azbest (na základe smernice Európskej komisie 1999/77/ES) nadobudol účinnosť 1. januára 2005. Zákaz ťažby azbestu a výroby a spracovania výrobkov obsahujúcich azbest (na základe smernice o ochrane pracovníkov pred rizikami z azbestu 2003/18/ES) nadobudol účinnosť v

4

apríli 2006. Príčinou problémov s azbestom, ktoré v Európe zostávajú, je azbest, ktorý bol inštalovaný v budovách, strojoch alebo zariadeniach.

Výrazné rozdiely boli aj medzi členskými štátmi EÚ, keďže niektoré krajiny znížili spotrebu azbestu približne od 80. rokov, kým iné ho ďalej používali do konca 20.storočia.

0

500000

1000000

1500000

2000000

2500000

3000000

1920 1940 1960 1980 2000

estim

ated

ann

ual c

onsu

mpt

ion

/ ton

nes

Obrázok 2.1 Odhadovaná celková spotreba azbestu v Európe od roku 1920 do roku 2000 (zdroj údajov Virta, 2003).

5

Obrázok 2.2 Chryzotilové azbestové vlákna pri pohľade cez elektrónový mikroskop so snímačom

Obrázok 2.3 Pohľad cez elektrónový mikroskop so snímačom na amozitové azbestové vlákna

6

7

3 VPLYV AZBESTU NA ZDRAVIE

Azbest je nebezpečný, keď je rozptýlený vo vzduchu vo forme veľmi malých vláken, ktoré nie sú viditeľné voľným okom. Dýchanie týchto azbestových vláken môže viesť k jednej z nasledujúcich troch chorôb:

• azbestóza, zjazvenie pľúcneho tkaniva,

• rakovina pľúc,

• mezoteliom, rakovina pohrudnice (hladkej lubrikovanej membrány s dvoma vrstvami, ktorá obklopuje pľúca) alebo pobrušnice (hladkej dvojitej membrány, ktorá vystiela dutinu brušnú).

Azbestóza vážne bráni dýchaniu a môže byť nepriamou príčinou smrti. Rakovina pľúc je smrteľná v približne 95 % prípadov. Rakovina pľúc sa môže vyvinúť aj v prípadoch azbestózy. Mezoteliom nie je liečiteľný, zvyčajne vedie k smrti do 12 až 18 mesiacov od diagnózy.

Existujú domnienky, že vystavenie účinkom azbestu môže viesť k rakovine hrtana alebo gastrointestinálneho traktu. Existuje podozrenie, že požitie azbestu (napr. v kontaminovanej pitnej vode) je príčinou rakoviny zažívacieho a tráviaceho traktu a prinajmenšom z jednej štúdie vyplýva zvýšené riziko vyplývajúce z nezvyčajne vysokých koncentrácií azbestu prijímaného pitnou vodou. Tieto domnienky však nie sú jednotne podporené dôkazmi príslušných štúdií.

Vystavenie účinkom azbestu môže viesť aj k povlakom na pohrudnici. Povlaky na pohrudnici sú nespojité fibrózne alebo čiastočne zvápenatené zhrubnuté oblasti, ktoré vychádzajú z povrchu pohrudnice, a možno ich zistiť röntgenom hrudníka alebo vyšetrením na počítačovom tomografe (CT). Povlaky na pohrudnici nie sú zhubné a zvyčajne nespôsobujú zhoršenie funkcie pľúc.

V Európe ročne zomierajú na choroby súvisiace s azbestom tisíce ľudí. Na konferencii o azbeste v roku 2003 (usporiadanej Výborom vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce EK) sa uviedlo, že celkový ročný počet prípadov úmrtia v 7 európskych krajinách (Spojené kráľovstvo, Belgicko, Nemecko, Švajčiarsko, Nórsko, Poľsko, Estónsko) sa odhaduje na približne 15 000 http://www.hvbg.de/e/asbest/konfrep/konfrep/repbeitr/takala_en.pdf .

Na tej istej konferencii pán Woitowitz opísal vzťah medzi využívaním azbestu v Nemecku a neskorším výskytom nových odškodnených chorôb z povolania súvisiacich s azbestom pomocou grafu, ktorý sa uvádza na obrázku 2.1. Oneskorenie vzniku choroby znamená, že nové prípady chorôb súvisiacich s azbestom v dôsledku vystavenia účinkom azbestu v období, keď spotreba azbestu bola na vrchole, budú ďalej vznikať. V súčasnosti, keď sa výroba výrobkov alebo materiálov obsahujúcich azbest v EÚ skončila, stále existuje riziko vystavenia účinkom azbestu z materiálov a výrobkov, ktoré sú naďalej prítomné v budovách a zariadeniach.

8

Obrázok 3.1 Použitie azbestu a výskyt ochorení v Nemecku v rokoch 1940 - 2001 (prebrané od Woitowitz, 2003)

http://www.hvbg.de/e/asbest/konfrep/konfrep/repbeitr/woitowitz_en.pdf .

V Spojenom kráľovstve bolo v rokoch 2001, 2002 a 2003 ročne zaznamenaných približne 1 900 prípadov úmrtia na mezoteliom a očakáva sa, že počet úmrtí na mezoteliom dosiahne najvyššiu úroveň, 2000 až 2400 úmrtí v rokoch 2011 až 2015 ((http://www.hse.gov.uk/statistics/tables/meso01.htm). Odhaduje sa, že počet prípadov úmrtia na rakovinu pľúc z dôvodu vystavenia účinkom azbestu bude asi dvojnásobný ako počet prípadov úmrtia na mezoteliom. Odhad celkového počtu prípadov úmrtia na rakovinu v súvislosti s azbestom je preto v súčasnosti za rok približne 5 500 až 6 000 len v samotnom Spojenom kráľovstve.

Diagnóza a štatistika rakovín (najmä mezoteliomu, ktorý sa ťažko diagnostikuje) môžu byť menej spoľahlivé v štátoch, v ktorých sa riziká vplyvu azbestu menej zohľadňovali.

Tieto choroby sa vo všeobecnosti prejavia až po dlhšom čase a zvyčajne sa najskôr objavia po 10 až 60 a aj viac rokoch od prvého vystavenia účinkom azbestu. Priemerné latentné obdobie od prvého vystavenia účinkom je v prípade mezoteliomu približne 35 – 40 rokov. Priemerné latentné obdobie rakoviny pľúc je podľa odhadu rádovo 20 až 40 rokov. Neexistuje žiadne bezprostredné uvedomovanie si negatívneho účinku vdychovania azbestových vláken.

Riziko azbestózy vzniká vystavením intenzívnym účinkom azbestu počas viacerých rokov a táto choroba sa zvyčajne objaví po viac ako desaťročí od začatia takéhoto vystavenia. Výskyt prípadov azbestózy, ktorá sa stále zaznamenáva v západnej Európe, je takmer určite dôsledkom vystavenia intenzívnym účinkom azbestu pred niekoľkými desaťročiami.

9

Riziká rakoviny pľúc a mezoteliomu zapríčinených azbestom sa zvyšujú s mierou vystavenia. Udržiavanie miery vystavenia účinkom azbestu na čo najnižšej úrovni znižuje riziko choroby, neexistuje však žiadna známa minimálna hodnota, pod ktorou neexistuje absolútne žiadne riziko tejto rakoviny. Preto je dôležité používať osvedčené postupy na odstránenie alebo minimalizáciu rizika vystavenia účinkom azbestu.

Je známe, že celoživotné riziká mezoteliomu sú vyššie u osôb, ktoré sú účinkom vystavené v mladom veku, ako u osôb, ktoré sú im vystavené vo vyššom veku.

Všeobecne sa prijal názor, že rakovina pľúc je oveľa bežnejšia u fajčiarov ako u nefajčiarov. Riziko rakoviny pľúc zapríčinenej azbestom je tiež oveľa väčšie u fajčiarov ako u nefajčiarov.

Ak zamestnávate ľudí, ktorí môžu byť pri práci vystavení účinkom azbestu, mali by ste:

• dodržiavať osvedčené postupy (uvedené v tejto príručke),

• zabezpečiť, aby dostali primeranú odbornú prípravu a boli informovaní o rizikách,

• zabezpečiť, aby komunikácia bola účinná (t. j. aby jej nebránili jazykové bariéry),

• zabezpečiť, aby chápali dôležitosť minimalizácie vystavenia účinkom azbestu,

• poskytnúť informácie o zvýšených rizikách fajčenia v kombinácii s vystavením účinkom azbestu, čím by ste stimulovali fajčiarov, aby prestali fajčiť,

• dodržiavať vnútroštátne právne predpisy upravujúce prácu, pri ktorej je možné byť vystavený azbestu.

Ak ste inšpektor práce, mali by ste:

• preskúmať dostupnosť informácií a upozornení (plagáty, prospekty atď.) o zdravotných rizikách, ktoré vyplývajú z vystavenia účinkom azbestu,

• preveriť, či pracovníci boli primerane informovaní o rizikách súbežného fajčenia a vystavenia účinkom azbestu, napr. skontrolovaním plagátov alebo prospektov a požiadaním príslušných pracovníkov o odpoveď,

• zistiť, ako sa dodržiavajú vnútroštátne právne predpisy upravujúce tieto záležitosti.

Ak je pravdepodobné, že pri práci budete vystavení účinkom azbestu, mali by ste:

• byť informovaní o rizikách vyplývajúcich z vystavenia účinkom azbestu,

• chápať dôležitosť udržiavania vystavenia na čo najnižšej miere,

• ak fajčíte, mali by ste zvážiť prestať fajčiť, a

• dodržiavať pri práci s azbestom osvedčené postupy, ktoré odporúča táto príručka. •

10

11

4 MATERIÁLY OBSAHUJÚCE AZBEST

4.1 ÚVOD

Azbest sa vo veľkej miere používal v mnohých aplikáciách ako spevňujúci prvok alebo ako tepelná, elektrická, alebo akustická izolácia. Používal sa vo výrobkoch pre aplikácie s trením, tesneniach, tesniacich hmotách, lepidlách. Jeho chemická odolnosť viedla k využitiu v niektorých procesoch, napríklad vo filtračných alebo elektrolytických. Používal sa v obchodných, priemyselných a obytných budovách, ako vidno z obrázku 4.1. Nachádza sa ako izolácia aj v železničných vozňoch a v lodiach a ostatných vozidlách vrátane lietadiel a niektorých vojenských vozidiel.

Miera, v akej má materiál tendenciu uvoľňovať azbestové vlákna, závisí od toho, či je neporušený alebo poškodený. Stav materiálov obsahujúcich azbest sa môže časom meniť napríklad z dôvodu poškodenia, opotrebenia alebo zvetrania.

Podstatné rozdiely medzi rôznymi materiálmi sú v tom, ako sú drobivé a ako ľahko sa vlákna môžu uvoľňovať. Tabuľka 4.1 obsahuje príklady materiálov obsahujúcich azbest a ich zvyčajného použitia. Tieto príklady materiálov obsahujúcich azbest sú uvedené v poradí podľa ich potenciálu uvoľňovať azbestové vlákna. Materiály, o ktorých sa možno domnievať, že sa z nich ľahko uvoľňujú vlákna, sú na začiatku zoznamu. Niektoré materiály obsahujúce azbest (bitúmenové zmesi a gumové alebo polymérové podlahové materiály) sú horľavé. Tieto horľavé materiály NESMÚ byť likvidované spálením, keďže sa z nich môžu uvoľňovať azbestové vlákna.

Tabuľka 4.1 Príklady materiálov obsahujúcich azbest a ich obsah azbestu

Materiál obsahujúci

azbest

Typické použitie Príklady, kde sa nachádza

Striekané nátery(môžu obsahovať 85 % azbestu)

Tepelná a akustická izolácia, protipožiarna ochrana a ochrana pred zrážaním vody.

Na oceľových konštrukciách veľkých alebo mnohopodlažných budov, ako protipožiarne zábrany v medzistropných priestoroch, a na stropoch plavární.

Voľne sypaný materiál (môže obsahovať 100 % azbestu)

Tepelná a akustická izolácia. Izolácia podkroví, otvory na káble.

Tepelné izolácie a tesnenia(od 1 % do 100 % azbestu)

Tepelná izolácia rúr, ohrievače, tlakové nádoby, predtvarované rúrové diely, dosky, pásky, laná, vlnitý papier, izolačné rohože, plsť a prikrývky.

Vo verejných budovách, školách, továrňach a nemocniciach na rúrach a ohrievačoch. Azbestové rohože na priemyselných parných kotloch, motúzy alebo laná namotané okolo rúr, niekedy pokryté cementovým poťahom.

Azbestové izolačné dosky(môžu

Požiarna ochrana, tepelná a akustická izolácia a stavebné diela všeobecne.

Vo väčšine druhov budov. V rúrovodoch a ako protipožiarne priečky, výplňové dielce, deliace

12

Materiál obsahujúci

azbest

Typické použitie Príklady, kde sa nachádza

obsahovať 16 až 40% azbestu)

steny, stropné kazety, strešné izolácie, stenové obklady, kúpeľňové panely. Obaly domácich ohrievačov, deliace a stropné panely, izolačné vrstvy sporákov a systémy stropných konštrukcií.

Laná, šnúry a priadze (môžu obsahovať 100 % azbestu)

Tepelnoizolačné, tesniace a výplňové materiály, teplovzdorné / ohňovzdorné tesnenia, tesnenie do tehlového muriva, tesnenie ohrievačov a dymovodov a splietané obaly elektrických káblov.

Kotly ústredného kúrenia, pece, spaľovne a iné vysokoteplotné zariadenia.

Textílie (môžu obsahovať 100 % azbestu)

Tesnenia a vypchávky, tepelná izolácia (ohňovzdorné plachty, matrace a protipožiarne závesy), rukavice, zástery a overaly.

V zlievarňach, laboratóriách a kuchyniach. Protipožiarna opona v divadlách.

Tvrdá lepenka, papier a výrobky z papiera(90 až 100% azbestu)

Všeobecná tepelná izolácia a požiarna ochrana, elektrická a tepelná izolácia elektrických zariadení.

Krytinová lepenka a hydroizolačné vrstvy, oceľový kompozit, fasádne obklady a strešné krytiny, podlahová PVC krytina, obklady horľavých panelov, ohňovzdorný laminát a izolácia vlnitých rúrok.

Strešné krytiny z profilovaného plechu, fasádne obklady a výstuž banských diel.

Priečky v poľnohospodárskych budovách a bytoch, debnenia v priemyselných budovách, dekoratívne panely, krycie dosky vane, kazetové stropy, obloženie stien a stropov, mobilné objekty, podklady na rozmnožovanie v záhradníctve, dekoračné rámy kozubov a vrstvené protipožiarne panely.

Dlaždice, škridle a bridlice. Obklady, debnenia, exteriérové dlaždice a strešné krytiny.

Azbestový cement(môže obsahovať 10 až 15% azbestu)

Tvarové lisované výrobky. Cisterny a nádrže, drenážne rúrky, kanalizačné rúry, odkvapy a žľaby na dažďovú vodu, dymovody, oplotenia, strešné komponenty, káblové žľaby a vedenia, ventilačné rozvody a rámové vlysy okien.

Azbestobitúmenové výrobky(môžu obsahovať 5% azbestu)

Krytinová lepenka, hydroizolačné vrstvy, polotuhé strešné krytiny, obloženia a lemovania žľabov a poťahy na kovoch.

Ploché strechy, dažďové zvody.

Podlahový Podlahové dlaždice (termoplastické Školy, nemocnice, byty.

13

Materiál obsahujúci

azbest

Typické použitie Príklady, kde sa nachádza

materiál(môže obsahovať 10 až 25% azbestu)

dlaždice obsahujúce zvyčajne 25 % azbestu), PVC podlahové krytiny podlepené azbestovým papierom

Textúrované ochranné nátery a farby(môžu obsahovať 1 až 5% azbestu)

Stenové a strešné nátery. Boli trendové a používali sa iba v niektorých členských štátoch.

Tmely, tesniace hmoty a lepidlá(môžu obsahovať približne 5 až 10 % azbestu)

Mohli sa využívať kdekoľvek, kde sa používali akékoľvek takéto tesniace hmoty.

Tesnenie okien, podlahová krytina.

Vystužené plasty(môžu obsahovať približne 5 až 10 % azbestu)

Panely s plastovým poťahom, PVC panely a obloženia, výstuž tovarov pre domácnosť.

Panely s plastovým poťahom (napr. Marinite) v obytných priestoroch lodí, okenné parapety.

Látka na výrobu príchytiek na stenu

Upevňovacie skrutky na zariadenia montované na stenu.

Elektrické rozvodné skrine.

Medzi jednotlivými členskými štátmi existujú značné rozdiely v miere, v akej sa používali rôzne druhy materiálov obsahujúcich azbest. V niektorých sa prevažná väčšina azbestu využívala ako azbestový cement. V iných členských štátoch (napr. Spojené kráľovstvo) bolo určitý čas v móde používanie textúrovaných náterov (nátery s hrúbkou niekoľko mm, obsahujúce približne 5 % azbestu) na dekoráciu stropov alebo stien.

V tabuľke 4.2 sa uvádzajú príklady používania niektorých týchto materiálov obsahujúcich azbest v domácich a priemyselných prístrojoch a zariadeniach.

14

Obrázok 4.1 Budova, pri stavbe ktorej bol použitý azbest, s vyznačenými miestami, na ktorých sa azbest používal najčastejšie

15

Vysvetlivky k obrázku 4.1

Strecha/vonkajšia konštrukcia: 1-1 strešná krytina, 1-2 obloženie stien, 1-3 odkvap/ odtokové rúry, 1-4 podhľadové panely, 1-5 komínový nadstavec, 1-6 strešná plsť, 1-7 podokenné panely

3 Vykurovanie, ventilácia a elektrické zariadenie: 3-1 ohrievač vody/ obehové čerpadlo: vonkajšia a vnútorná izolácia, tesnenia, 3-2 potrubia izolácia, tesnenia, papierová výstelka, 3-3 odvádzacia rúra spalín, 3-4 rozvodné potrubie, izolácia, tesnenia, vnútorná výstelka, protivibračné obklady, 3-5 elektrická rozvodná skriňa, vnútorné časti, panely obloženia, 3-6 vykurovací systém: tesnenia, panely obloženia

2 Interiér: steny/strop, 2-1 priečky, 2-2 panely elektroinštalácie, vykurovacie systémy, sporáky,

vane, skrine, 2-3 Obloženie výťahovej šachty, 2-4 panely prístupu k stúpačke, obloženie stúpačky, 2-5 textúrované stenové nátery, 2-6 nátery striekané na stavebné prvky, visiace stropné

dlaždice, protipožiarna ochrana, stropná izolácia

Dvere: 2-7 panely, výplň, obruba priezorových panelov Podlaha: 2-8 dlaždice, podlahová krytina, výstelka vyšších poschodí

4 Ďalšie miesta:4-1 bitúmenové podložky výlevky,4-2 nádrže na vodu,4-3 splachovacie nádrže a poklopy WC,4-4 nábeh schodov,4-5 protipožiarne vrstvy,4-6 obloženie spojky (auto v garáži a motor výťahu),

1

Tabuľka 4.2 Príklady materiálov obsahujúcich azbest alebo výrobkov používaných v domácich a iných spotrebičoch a zariadeniach

Materiál obsahujúci azbest Domáce spotrebiče a zariadenia

Tepelná izolácia a výrobky pre aplikácie s trením, azbestový papier, lisovnice, brzdové doštičky, lisované vláknové tesnenia a tesniace profily, pogumované/polymérové tesnenia a tesniace profily

Sušiče na vlasy, ventilátory a sálavé elektrické ohrievače, hriankovače, práčky, bubnové sušičky na bielizeň, odstredivé sušičky na bielizeň, umývačky riadu, radiátory a mrazničky

Izolačné dosky, ohňovzdorný cement, lisované vláknité tesnenia, pogumované / polymérové tesnenia

Sporáky, kachle

Azbestová lepenka Podložky pod kuchynský riad

Papier, lepenka, azbestový cement Oceľové stojany

Azbestové textílie Rukavice na prácu pri peci, hasiace prikrývky

Vláknité panely, niekedy pokryté drôtenou sieťou alebo sieťou zo sklených vláken

Katalytické plynové vykurovacie telesá

Papier, látky a izolačné dosky podlepené hliníkom

Plynové teplovzdušné vykurovacie telesá

Azbestová izolačná hmota Ohrievače vody / potrubia

Izolačné tvárnice, izolačné dosky, papier, tesniace povrazy z lisovaných vláken, gumové / polymérové podložky

Elektrické teplovzdušné akumulačné vykurovacie telesá

Tesniace povrazy Radiátory

Všeobecné zariadenia

Výrobky pre aplikácie s trením Brzdové doštičky, spojkové doštičky v nákladných autách, osobných autách a iných vozidlách

Výrobky obsahujúce azbest vyrábali rôzni výrobcovia a predávali pod rôznymi obchodnými názvami. V mnohých prípadoch sa výrobky, ktoré v minulosti obsahovali azbest, neskôr vyrábali bez azbestu. Rozsiahly zoznam údajov o obchodných názvoch, výrobcoch a dátumoch, kedy vyrábaný výrobok obsahoval azbest, je pre výrobky vyrábané vo Francúzsku dostupný na internetovej stránke INRS (INRS ED1475, http://www.inrs.fr/inrs-pub/inrs01.nsf/B20B5BF9E88608EDC1256CD900519F98/$File/ed1475.pdf).

2

4.2 ČO BY STE MALI ROBIŤ

Do styku s azbestom môžete prísť pri celkovej údržbe alebo servise budov. Ak sa podieľate na prácach v týchto sektoroch, nasledujúce usmernenia sú pre vás dôležité:

Ak sa možno domnievať, že sa pri vašej práci stretnete s uvedenými materiálmi, mali by ste:

• pred začatím práce dostať informácie, či obsahujú, alebo neobsahujú azbest,

• vedieť, ako rozpoznať výrobky, ktoré môžu obsahovať azbest,

• vedieť, aké opatrenie prijať, ak sa stretnete s materiálmi, ktoré obsahujú azbest (pozri kapitoly 5 až 10).

Ak ste inšpektor práce, mali by ste:

Ak zamestnávate alebo kontrolujete ľudí, ktorí môžu pri práci prísť do styku s materiálmi obsahujúcimi azbest (napríklad s materiálmi uvedenými vyššie), mali by ste:

• zabezpečiť primeranú odbornú prípravu, aby vedeli rozpoznať materiály, ktoré môžu obsahovať azbest, a chápali, čo robiť, ak sa stretnú s materiálmi, pri ktorých je podozrenie, že obsahujú azbest,

• získať dobré a spoľahlivé informácie o prítomnosti alebo absencii materiálov obsahujúcich azbest, napr. z plánov budov a/alebo od architektov budov (niektoré členské štáty vyžadujú, aby zodpovedná osoba vyhotovila zoznam materiálov obsahujúcich azbest v budove),

• zabezpečiť, aby sa viedla dobrá evidencia materiálov, ktoré určite obsahujú alebo neobsahujú azbest (napr. vo vašej organizácii, alebo aby ju viedol vlastník budovy),

• zabezpečiť písomné informácie v pracovnom priestore o prítomnosti známych materiálov obsahujúcich azbest vrátane zoznamu prvkov obsahujúcich azbest a výstražných značiek, podľa potreby

• zabezpečiť písomné pokyny o postupoch, ktoré je potrebné dodržiavať v prípade neočakávaného stretnutia s materiálmi obsahujúcimi azbest (v súlade s odporúčaniami v kapitolách 9 a 10).

•

3

• skontrolovať, či pracovníci údržby dostali primeranú odbornú prípravu, aby vedeli, ktoré materiály môžu obsahovať azbest,

• skontrolovať, či sú k dispozícii dostatočné informácie, ktoré materiály obsahujú alebo neobsahujú azbest,

• skontrolovať, či existuje možnosť získať laboratórnu analýzu vzoriek materiálov, pri ktorých je podozrenie, že obsahujú azbest,

• skontrolovať, či existuje osoba zodpovedná za príkaz zastaviť prácu v prípade narábania s materiálmi, pri ktorých je podozrenie, že obsahujú azbest,

• zistiť, ako sa dodržiavajú vnútroštátne právne predpisy upravujúce tieto záležitosti.

Obrázok 4.2 Čiastočne odokryté azbestové izolačné obloženie odvádzacej rúry spalín z azbestového cementu

Obrázok 4.3 Azbestová izolačná priečka Tento príklad je dokladom praktických problémov pri konštrukcii vhodného ochranného krytu a ukazuje plochy, na ktorých sa pri odstraňovaní môže usadzovať azbestový prach.

4

Obrázok 4.4 Otvor v stene, za ním je izolácia azbestového potrubia

Obrázok 4.5 Odvádzacia rúra spalín z azbestového cementu s azbestovou šnúrou ako tesnením, vedúca cez azbestový výplňový panel

5

Obrázok 4.6 Azbestové podlahové dlaždice

Obrázok 4.7 Azbestová krytinová lepenka

6

Obrázok 4.8 Azbestová izolácia parného potrubia

Obrázok 4.9 Kábel s vrstvou azbestu použitou ako izolácia

7

Obrázok 4.10 Azbestový obklad fasády továrne

Obrázok 4.11 Azbestová izolácia na oceľovej konštrukcii

8

Obrázok 4.12 Azbestové šnúry ako tesnenie na dvierkach komína Na obrázku vpravo je detail tesnenia

9

10

5 HODNOTENIE RIZÍK A PLÁN PRED ZAČATÍM PRÁCE

5.1 ÚVOD

Pri vypracovaní hodnotenia rizika a plánu pred začatím práce je osvedčeným postupom vždy viesť písomnú evidenciu informácií, ktoré sa použili na hodnotenie príslušných rizík.

Informácie o tom, kde sa azbest nachádza, môžu vyžadovať vykonanie analýzy príslušnými expertmi. Postupy vykonania takejto analýzy sa v tejto príručke nenachádzajú, ale je dôležité, aby zodpovedná osoba (zamestnávateľ, manažér, pracovník) vedela, že sa tieto informácie vyžadujú. Tieto informácie by mali byť zabezpečené vo forme, ktorá je ľahko pochopiteľná.

Keď sú tieto informácie k dispozícii, je dôležité chápať ich akékoľvek obmedzenia. Do analýzy nemuseli byť napríklad zahrnuté otvory v stenách.

V niektorých členských štátoch môže existovať snaha odstrániť azbest (najmä slabo viazaný azbest) vždy, keď je to možné. V tom prípade potvrdenie azbestu môže viesť k právnej požiadavke zabezpečiť bezpečné odstránenie azbestu.

V iných členských štátoch sa rozhodnutie, či ponechať akýkoľvek materiál obsahujúci azbest, zakladá na hodnotení faktorov, ktoré vplývajú na riziko uvoľnenia azbestových vláken z ponechaného materiálu. Tento proces rozhodovania sa uvádza v oddiele 6.2. S prihliadnutím na toto rozhodnutie môžu byť materiály obsahujúce azbest ponechané na mieste a spravované ako riziko, ktoré je minimalizované, kým sú dobre udržiavané, dobre zapuzdrené, riadne zaznamenané (napr. v plánoch budovy) a správne označené.

Správa ponechaného azbestu sa musí pravidelne kontrolovať s cieľom zistiť, či je materiál stále v dobrom stave a či je systém riadenia a kontroly akejkoľvek práce v jeho blízkosti účinný. Ak azbest nie je vo vyhovujúcom stave alebo pozícii z hľadiska udržania na danom mieste v bezpečnom stave, musí sa zabezpečiť jeho odstránenie.

Keď sa prijme rozhodnutie vykonať prácu, pri ktorej možno naraziť na materiály obsahujúce azbest alebo je potrebné ich rozrušiť, vypracuje sa písomné hodnotenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúcich rizík. Hodnotenie rizika by malo byť špecifické pre dané priestor, t. j. malo by zohľadniť údaje o tomto pracovnom priestore a malo by obsahovať hodnotenie možného vystavenia azbestu spolu so súhrnom skúseností z monitorovania vystavenia azbestu v podobnej situácii. V hodnotení rizík by sa mali zohľadniť riziká vystavenia azbestu pre pracovníkov a ostatné osoby v blízkosti (napr. obyvateľov), ktorých by sa toto vystavenie azbestu mohlo týkať. To sa môže zakladať na meraniach pri podobnej alebo predchádzajúcej práci. V prílohe 1 sa uvádzajú typické koncentrácie vystavenia účinkom azbestu pre prácu s azbestovou tepelnou izoláciou, azbestovými izolačnými nátermi a izolačnými panelmi, ktoré zmeral Health and Safety Executive v Spojenom kráľovstve .

Písomné pokyny (niekedy nazývané písomný plán práce) by sa mali vypracovať špecificky pre každú prácu. Podmienky, za ktorých sa práca s azbestom vykonáva, prinášajú určité praktické problémy v súvislosti s mimoriadnymi situáciami, ako sú náhla choroba alebo zranenie. Prístup môže byť obmedzený (najmä ak sa práca vykonáva v ochrannom kryte, pozri kapitolu 0) nasadenie ochranných prostriedkov dýchacích orgánov bráni komunikácii. Postupy pre mimoriadne situácie musia obsahovať reakciu na nehodu alebo ochorenie vnútri ochranného krytu:

• počet a mená osôb poskytujúcich prvú pomoc,

11

• ako rozoznať osoby poskytujúce prvú pomoc (keď každá má ochranný odev a ochranné prostriedky dýchacích orgánov zakrývajúce celú tvár),

• ako komunikovať zvnútra ochranného krytu smerom von (najmä v mimoriadnych situáciách),

• miesta rýchleho prístupu do krytu v prípade núdze a kedy a ako by sa mali používať,

• postupy pre vstup pracovníkov poskytujúcich pomoc v núdzi,

• umiestnenie núdzových východov a núdzového vybavenia,

• podrobné postupy dekontaminácie, ktoré sa majú uplatniť po urgentnom vstupe v scenároch pre mimoriadne situácie (napr. urgentný vstup na pomoc poranenému alebo fyzicky alebo duševne nespôsobilému pracovníkovi v ochrannom kryte).

V postupoch pre mimoriadne situácie by sa mali tiež stanoviť opatrenia, ktoré by v prípade núdzovej evakuácie budovy alebo pracovného priestoru (napr. v prípade požiarneho poplachu alebo poplachu z dôvodu bomby) mali prijať pracovníci v potenciálne azbestom kontaminovaných osobných ochranných odevoch.

Písomné hodnotenie rizík a písomné pokyny (plán práce) by mali byť ľahko dostupné v pracovnom priestore a mali by zohľadňovať predvídateľné mimoriadne situácie, ako aj stanoviť postupy, ktoré je potrebné uplatniť, a osoby, ktoré sú zodpovedné, ak nastane takáto situácia.

12

5.2 ČO POTREBUJETE UROBIŤ

Ak máte vykonať prácu, pri ktorej by ste mohli narušiť materiály obsahujúce azbest, mali by ste:

• byť informovaní o hodnotení rizík a pláne práce,

• dať návrhy k praktickým záležitostiam, ktoré sa dotýkajú plánu práce a hodnotenia rizík,

Ak zamestnávate alebo riadite ľudí, ktorí by pri práci mohli narušiť materiály obsahujúce azbest, mali by ste:

• mať písomné hodnotenie rizík a písomný plán práce vypracovaný osobitne za každé pracovné miesto,

• zabezpečiť, aby hodnotenie rizík zohľadňovalo charakteristiku konkrétneho pracovného priestoru a činností a aby obsahovalo dostatočný základ pre odhad možného vystavenia azbestu,

• zabezpečiť, aby hodnotenie rizík zohľadňovalo vystavenie účinkom azbestu všetkých osôb, ktoré môžu byť dotknuté (napr. pracovníci, obyvatelia, iné zmluvné strany atď.),

• zabezpečiť, aby plán bol dostatočne podrobný a aby sa týkal konkrétneho pracovného priestoru a činností,

• zahrnúť do plánu akúkoľvek prípravnú prácu (napr. pred postavením ochranného krytu),

• zahrnúť do plánu presný nákres pracovného priestoru, ktorý dokumentuje umiestnenie zariadení (napríklad ochranného krytu, vzduchových uzáverov, dekontaminačnej jednotky, podtlakových jednotiek, trasy prepravy odpadu a bezpečnostného kontajnera na odpad),

• poradiť sa s pracovníkmi, ktorí majú praktické znalosti, s cieľom zabezpečiť, aby hodnotenie rizík a plán práce boli realistické,

• zabezpečiť, aby kópie hodnotenia rizík a plánu práce boli v pracovnom priestore k dispozícii osobám podieľajúcim sa na výkone práce,

• zabezpečiť, aby hodnotenie rizík a plán práce boli vysvetlené pracovníkom a všetkým ostatným osobám, ktorých sa daná práca dotýka,

• zabezpečiť, aby kópie hodnotenia rizík a plánu práce boli dodané orgánu pre presadzovanie právnych predpisov, ak to vyžadujú vnútroštátne právne predpisy,

• uviesť postupy pre činnosť v mimoriadnych situáciách (vrátane postupov uvádzaných v oddiele 5).

•

13

• mať k dispozícii kópiu hodnotenia rizík a plánu práce,

• sa ubezpečiť, že rozumiete písomnému plánu.

Ak ste inšpektor práce, mali by ste zhodnotiť, či:

• je v pracovnom priestore k dispozícii primerané a vhodné hodnotenie rizík pre vystavenie pracovníkov a iných osôb účinkom azbestu,

• sú v pracovnom priestore k dispozícii písomné pokyny (plán práce), ktoré obsahujú špecifické podrobnosti,

• existuje plán pre mimoriadne situácie (napr. v pláne práce),

• zamestnanci primerane chápu hodnotenie rizík a plán práce,

• hodnotenie rizík a plán práce dokazujú, že boli zohľadnené informácie poskytnuté zamestnancami.

5.3 PRÍKLAD KONTROLNÉHO ZOZNAMU POLOŽIEK PLÁNU PRÁCE

Vnútroštátny orgán pre presadzovanie právnych predpisov môže vydať usmernenia o forme akéhokoľvek plánu práce (napr. „Method statement aide memoire“, ktorý vydal útvar udeľovania licencií pre azbest HSE (Spojené kráľovstvo). http://www.hse.gov.uk/aboutus/meetings/alg/licence/04-04.pdf. Plán práce môže odkazovať na všeobecné informácie o metódach práce a tieto informácie by sa potom mali pripojiť. Plán práce by mal byť vždy vyčerpávajúci pri opise akejkoľvek charakteristiky osobitnej pre dané priestor a danú úlohu (napr. plán pracovného priestoru a akýchkoľvek odchýlok od všeobecných metód).

Tento kontrolný zoznam položiek plánu práce sa zakladá na usmerneniach v INRS, 1998 ED 815, príloha 6, a na dokumente „Method statement aide memoire“ organizácie Health and Safety Executive v Spojenom kráľovstve.

Uvádzaný príklad nepredstavuje úplný zoznam položiek, ktoré sa majú zahrnúť do plánu práce alebo zohľadniť v ňom. Jeho cieľom je zahrnúť záležitosti práce, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti (uvádzanej v kapitole 12). V prípade práce s nižším rizikom (uvádzanej v kapitole 11) plán práce môže byť menej rozsiahly, ale mal by obsahovať oddiely alebo položky označené znakom *.

* Titulná strana

Pod hlavičkou organizácie, ktorá vykonáva práce:

• dátum vydania,

• všeobecný názov projektu (odstránenie azbestu, zapuzdrenie atď.),

• druh materiálu obsahujúceho azbest,

14

• vnútroštátne licencie alebo povolenia na výkon práce (ak ich vyžadujú vnútroštátne právne predpisy), dátum a dĺžka trvania práce,

• meno pracovníka zodpovedného za práce, a meno klienta,

• presná adresa pracovného priestoru,

• meno lekára (v členských štátoch, v ktorých sa lekár zúčastňuje na riadení zdravia a bezpečnosti pri práci),

• plánovaný dátum príchodu zmluvnej strany do pracovného priestoru.

* Administratívne informácie

• zmluvný dodávateľ alebo organizácia vykonávajúca prácu s materiálmi obsahujúcimi azbest (meno riaditeľa pre právne záležitosti, zástupcu v pracovnom priestore, spolu s adresami, telefónnymi číslami a faxovými číslami),

• osoby zodpovedné za práce (telefón, fax),

• vymenovaný poradca v pracovnom priestore,

• skúšobňa zodpovedná za meranie v pracovnom priestore (adresa, telefón, fax),

• subdodávatelia, najmä pre prípravné práce,

• zoznam zapojených oficiálnych organizácií.

* Informácie o pracovnom priestore

• * pozícia (napr. obchod v nákupnom stredisku),

• * druh práce, o plánované postupy, odstránenie a/alebo zapuzdrenie, o druh(y) azbestu (krokydolit, chryzolit atď.), o druh a stav materiálov obsahujúcich azbest, ich množstvá a rozsah

v pracovnom priestore,

• * program prác vrátane kedy sa má práca uskutočniť (dátum a čas),

• zamestnanci,

• bežný denný program,

• určené oblasti,

• označenie (druhy nápisov, resp. značiek, počty a umiestnenia),

• trasa likvidácie odpadu,

• umiestnenie dekontaminačnej jednotky,

• sociálne zariadenia,

• špecifické faktory pracovného priestoru (blízkosť iných činností, vysoké teploty, systémy klimatizácie alebo vykurovania, práca vo výškach atď.). horúčava, klimatizečné alebo vykurovacie systémy, práca vo výškach atď).

Faktory, ktoré majú vplyv na plán odstránenia alebo zapuzdrenia

• analýza rizík v dôsledku azbestu a iných faktorov súvisiacich buď s pracovným priestorom (napr. s elektrickou energiou, plynom, parou, požiarom, strojmi, prácou vo výškach) alebo s použitými materiálmi a zariadeniami,

15

• merania koncentrácie vláken (alebo koncentrácie azbestových vláken) pred zásahom,

• pravdepodobné vystavenie účinkom azbestu počas odstránenia alebo zapuzdrenia.

Inštalácia prác (ohradenie atď.) v pracovnom priestore

• zariadenia pre pracovníkov (občerstvovacie a hygienické),

• oddelenie a označenie priestoru,

• vplyv na ďalšie činnosti v budove alebo v blízkom okolí.

Prípravné práce

• odstránenie nábytku a materiálov,

• vytvorenie siete dodávok a odvádzania (elektrina, voda, ventilácia vzduchu),

• úprava systémov v budove v priestore výkonu prác (výstražné požiarne zariadenia, elektrina, plyn, ústredné kúrenie, klimatizácia atď.),

• materiály a zariadenia potrebné pre prácu.

Príprava pracovného priestoru, v ktorom sa vykonávajú práce s azbestom

• izolácia a prikrytie (pozri kapitolu 12),

• zabezpečenie podtlaku,

• predbežné vyčistenie pracovného priestoru a príslušenstva a zariadení budov, ktoré sú určené na odstránenie a ktoré tam majú zostať a byť zakryté,

• ohradenie pracovného priestoru (bezpečné pracovné postupy, materiály a núdzové východy),

• podtlak a charakteristiky odsávania vzduchu,

• skúšky dymom, proces týkajúci sa prijateľnosti a kritériá prijateľnosti.

Odstránenie alebo uzatvorenie azbestu

• metódy (injektáž, nastriekanie farbou, manuálne zoškrabanie atď.), zariadenia (injekčné zariadenia, striekacie zariadenia) a materiály (zvlhčovadlá, čistiace materiály atď.),

• ochrana pracovníkov (ochranné prostriedky dýchacích orgánov),

• postupy riadenia kvality (pre pracovné metódy a účinnosť pôsobenia).

Program kontroly (monitorovanie a merania)

• plán výberu vzoriek počas obdobia prác (pozri kapitolu 16),

• systémy monitorovania a kontroly účinnosti obloženia,

• plán určených bodov výberu vzoriek.

Odstránenie odpadu

• stav odpadových materiálov (azbestových a neazbestových), postupy manipulácie,

• likvidácia odpadu, bezpečné uskladnenie v pracovnom priestore a proces odstránenia na schválené miesta.

16

Vyčistenie pracovného priestoru

• prevádzkové metódy odstraňovania povrchových vrstiev a čistenia povrchov,

• metódy dekontaminácie materiálov a zariadení používaných pri práci,

• vizuálna prehliadka a kontrola čistoty. Systém udržiavania podtlaku. Určená osoba zodpovedná za systémy kontroly.

Obnovenie priestoru po práci na normálne používanie

• odber vzoriek na skúšku na azbestové vlákna zo vzduchu, plán odberu vzoriek a skúšobňa, ktorá má prácu vykonať,

• konečné upratanie zariadení z oblasti.

Opis a vlastnosti materiálov a zariadení používaných počas práce

• zariadenia pre zamestnancov (vrátane druhu ochranných prostriedkov dýchacích orgánov),

• dekontaminačná jednotka (protokol zo skúšok, ktorý potvrdzuje, že nie je kontaminovaná z predchádzajúcej práce),

• ochranný kryt a pomocné zariadenia,

o veľkosť ochranného krytu,

o podtlakové jednotky (počet a kapacita, rýchlosť výmeny vzduchu),

o vzduchové uzávery, uzávery na vrecia,

o ohrievače vody, vodné filtre,

o osvetlenie,

o injekčné zariadenia a iné zariadenia na odstraňovanie prachu,

o zariadenia pre prípad núdze,

• spotrebný tovar (filtre atď.).

Postupy pre mimoriadne situácie

• osoby poskytujúce prvú pomoc; postupy pre mimoriadne situácie rôznej úrovne naliehavosti a závažnosti,

• postupy ustanovené pre pomoc v núdzi,

• komunikácia (na privolanie pomoci z ochranného krytu),

• koordinácia s externými tiesňovými službami.

Plány a diagramy pracovného priestoru

• umiestnenie pracovného priestoru/ochranného krytu vo vzťahu k iným činnostiam a podnikom,

• ochranný kryt, jeho veľkosť a tvar, a umiestnenie: o panelov s obrazovkami a uzavretého televízneho okruhu (v prípade potreby), o podtlakových jednotiek a príslušných bodov vypúšťania vzduchu, o vysávačov určených na azbest (typ H),

17

o uzáveru na vrecia, trasy odnášania odpadu, bezpečného uskladnenia odpadu (napr. kontajneru na odpad),

• umiestnenie dekontaminačnej jednotky, prechodové trasy (ak dekontaminačná jednotka nie je priamo spojená s ochranným krytom) a vstupný vzduchový uzáver do ochranného krytu,

• štruktúra sietí a zariadení zapojených do výkonu prác (napr. miesta prívodu vzduchu, dodávky vody a elektriny pre dekontaminačnú jednotku),

• umiestnenie prípojných bodov, ak sa na napĺňanie ochranných prostriedkov dýchacích orgánov využíva sieť prípojných bodov na dodávku stlačeného vzduchu.

18

19

6 PROCES ROZHODOVANIA

6.1 ROZHODNUTIA, KTORÉ JE POTREBNÉ PRIJAŤ

V tejto kapitole sa opisuje proces logického rozhodovania pri:

• stanovení, či je rozumnejšie ponechať materiály obsahujúce azbest na mieste (s ich uvedením do dostatočne bezpečného stavu s vhodným monitorovaním a správou) alebo zabezpečiť odstránenie azbestu,

• rozhodovaní, či niektoré údržbárske práce možno vykonať s dostatočne malým rizikom vystavenia účinkom azbestu, aby spadali do úloh, ktoré sú „sporadické a s nízkou intenzitou vystavenia“ a možno ich vykonať bez predchádzajúceho oznámenia zodpovednému orgánu.

6.2 USMERNENIA PRE ROZHODOVANIA O MATERIÁLOCH OBSAHUJÚCICH AZBEST V BUDOVÁCH

Pred vykonaním práce, pri ktorej možno byť vystavený materiálom obsahujúcim azbest, je potrebné vykonať niekoľko kľúčových rozhodnutí. Tieto sú úzko spojené s procesom hodnotenia rizík a plánovania (kapitola 5). Na základe hodnotenia rizík môžete správne zvoliť svoje rozhodnutie a toto rozhodnutie bude mať vplyv na účel a obsah plánov, ktoré je potrebné vypracovať.

Pri prijímaní rozhodnutí o práci, ktorá môže byť potrebná, sú dôležité viaceré faktory. Niektoré členské štáty majú vnútroštátne právne predpisy, ktoré vyžadujú, aby sa materiály obsahujúce azbest (najmä materiály so slabo viazanými vláknami) odstránili všade, kde je to možné uskutočniť. Iné členské štáty povoľujú, aby sa materiály obsahujúce azbest ponechali na mieste v závislosti od určitých kritérií týkajúcich sa stavu, umiestnenia, jednoduchosti prístupu, a teda celkovej pravdepodobnosti, že materiál môže predstavovať riziko uvoľnenia vláken. Pri rozhodovaní, či možno zabezpečiť bezpečnosť materiálov (napr. uzatvorením (náterom) a/alebo obložením) a ponechať ich na mieste, sa preto musia zohľadniť aj vnútroštátne právne predpisy.

S prihliadnutím na vnútroštátne právne predpisy možno materiály obsahujúce azbest, ktoré sú v bezpečnom stave (t. j. v nepoškodené alebo obložené, alebo uzatvorené), ponechať na mieste, ak existuje účinné monitorovanie a správa ponechaného materiálu. Vždy, keď sa niektorý materiál obsahujúci azbest ponechá na mieste, musí sa zachytiť v evidencii a plánoch budovy, aby sa jeho prítomnosť zohľadnila vždy, keď sa v budúcnosti uskutočnia akékoľvek práce. Musí byť tiež zavedený systém monitorovania jeho stavu a správy jeho prítomnosti (napr. udržiavania materiálu v dobrom stave).

Na obrázkoch 6.1 a 6.2 sa uvádzajú logické vývojové diagramy, ktoré sa začínajú stanovením, či daný materiál je alebo nie je azbest, a potom poskytujú rámec pre prijatie rozhodnutia, či ho odstrániť alebo ponechať. Keď je známe, že materiál obsahuje azbest, následnými otázkami sa zisťuje, či je:

• v dobrom stave alebo

• nie je ľahko opraviteľný,

• prístupný (a tým potenciálne náchylný k náhodnému alebo úmyselnému poškodeniu, zatiaľ čo nedostatočný prístup môže brániť a obmedzovať odstránenie),

20

• poškodený viac ako nepatrne a povrchovo (a preto by oprava nebola spoľahlivá),

• poškodený vo veľkej miere (t. j. poškodenie je také rozsiahle, že obloženie poškodených častí nie je možné),

• nevhodný na uzatvorenie alebo obloženie (z akýchkoľvek iných dôvodov).

Je pochopiteľné, že ak materiál nie je v dobrom stave, nemožno ho ľahko opraviť, je ľahko prístupný (a preto potenciálne prístupný ďalšiemu poškodeniu a porušeniu), rozsiahle poškodený a neexistuje žiadny v praxi použiteľný spôsob uzatvorenia alebo obloženia, tento materiál sa musí odstrániť. Toto rozhodnutie platí pre akýkoľvek druh materiálu obsahujúceho azbest.

Alternatívnym riešením k odstráneniu je zabezpečiť bezpečnosť materiálov obsahujúcich azbest (udržiavaním v dobrom stave alebo obložením) a ich monitorovanie a správu na mieste.

Aj keď je možné zabezpečiť bezpečnosť materiálu obsahujúceho azbest, monitorovať ho a spravovať na mieste, je potrebné zohľadniť možné požiadavky na celkové renovačné práce v budove. Ak materiály budú brániť celkovej renovácii budovy, správnym rozhodnutím môže byť odstrániť materiál obsahujúci azbest.

V prípade azbestových cementových a iných materiálov s pevne viazanými vláknami možno predpokladať, že proces rozhodovania bude viesť k rozhodnutiu ponechať materiál na mieste a evidovať, monitorovať a spravovať ho.

21

Obsahuje materiál azbest?

Ak to nie je isté, treba predpokladať, že áno.

Povoľujú vnútroštátne právne predpisy údržbu

materiálu na mieste? Napr. ak je materiál v

dobrom stave alebo ak je obložený/uzatvorený)

áno

Pozri obr. 6.2

Zaevidovať materiál bez

obsahu azbestu

nie

Obrázok 6.1 Diagram rozhodovacieho postupu týkajúceho sa materiálov. Ktoré by mohli obsahovať azbest

Zaradiť ho do programu odstraňovania

nie áno

22

Je materiál v dobrom stave?

Je poškodenie len drobné

a povrchové?

Je poškodenie rozsiahle?

Vyčistiť akýkoľvek uvoľnený drobivý materiál, potom obložiť, zaizolovať alebo uzatvoriť. Posúdiť riziko a v zmysle toho pristupovať k práci.

Zabezpečiť odstránenie materiálu. Posúdiť riziko a v zmysle toho pristupovať k práci.

Zvážiť ponechanie na mieste. Evidovať, spravovať a monitorovať. Prehodnotiť, ak sa materiál poškodí alebo existuje riziko poškodenia.

áno

nie

nie

áno

áno

nie

áno

nie

áno

Opraviť, zaizolovať alebo uzatvoriť. Posúdiť riziko a v zmysle toho pristupovať k práci.

Je obloženie, izolácia alebo uzatvorenie realizovateľné?

(Možno napríklad poškodenú časť obložiť

alebo zaizolovať?)

Obrázok 6.2 Diagram rozhodovacieho postupu týkajúceho sa materiálov obsahujúcich azbest

23

6.3 ROZHODOVANIE, ČI PRÁCA PODLIEHA OZNAMOVACEJ POVINNOSTI

Hodnotenie rizík predstavuje základ pre rozhodnutie, či k práci je potrebné pristupovať ako k práci s azbestom, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti.

Smernica o ochrane pracovníkov pred rizikami z azbestu 83/477/EHS naposledy zmenená a doplnená smernicou 2003/18/ES sa vzťahuje na všetkých pracovníkov, ktorí môžu byť vystavení účinkom prachu z materiálov obsahujúcich azbest.

Smernica 2003/18/ES vyžaduje, aby sa práca oznámila (orgánu pre presadzovanie právnych predpisov v členskom štáte), aby sa uskutočňoval zdravotný dohľad nad pracovníkmi a aby sa viedla evidencia. Vyžaduje tiež, aby zamestnávateľ pracovníkov evidoval „s uvedením charakteru a trvania činnosti a vystavenia.“ Od týchto požiadaviek možno upustiť len za stanovených podmienok. „V prípade, že je vystavenie pracovníka účinkom azbestu sporadické a nízkej intenzity, a keď je z výsledkov hodnotenia rizík jasné, že v ovzduší pracovného priestoru nebude prekročená limitná hodnota pre obsah azbestu,“ od týchto ustanovení „sa môže upustiť, ak sa práca týka:

• krátkych sporadických údržbárskych činností, pri ktorých sa zaobchádza iba s nedrobivými materiálmi,

• odstraňovania bez poškodenia nerozrušených materiálov, v ktorých sú azbestové vlákna pevne spojené so základným materiálom,

• zalievania alebo izolovania materiálov obsahujúcich azbest, ktoré sú v dobrom stave,“

• monitorovania a kontroly vzduchu a zberu vzoriek na zistenie, či konkrétny materiál obsahuje azbest.“

Diagram postupu rozhodovania, či práca spĺňa tieto kritériá, sa uvádza na obrázku 6.3.

V smernici (2003/18/ES) sa stanovuje pre vystavenie účinkom azbestu v pracovnom priestore limit 0,1 vlákna/ml, (časovo vážený priemer za 8 hodín). Niektoré členské štáty stanovujú časovo vážený limit za kratšie obdobie (4 hodiny alebo 1 hodinu).

Vnútroštátne právne predpisy členských štátov sa môžu odlišovať v tom, či a v akej miere sa uplatňuje možnosť upustenia od týchto ustanovení.

Preto k akejkoľvek práci s drobivými materiálmi (napr. s nastriekanými nátermi, tepelnou izoláciou, voľnou výplňou) je potrebné pristupovať ako k práci, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti a vyžaduje zdravotný dohľad. V prípade ostatných materiálov je potrebné vyhodnotiť ich stav a vykonať hodnotenie rizík s cieľom získať informácie pre prijatie rozhodnutia o možnosti oslobodenia od oznamovacej povinnosti.

Ak sa práca týka materiálov s pevne viazanými vláknami, napr. azbestového cementu, pri hodnotení rizík sa bude musieť zohľadniť charakter práce a dĺžka jej trvania. Príloha 1 obsahuje koncentrácie, ktoré boli oznámené ako typické pre rôzne činnosti s azbestovým cementom.

24

Ak by ste pri práci mohli prísť do styku s rozrušenými materiálmi obsahujúcimi azbest, mali by ste:

• byť informovaní o hodnotení rizík, ktoré prispievajú k uvedenému procesu rozhodovania.

Ak ste inšpektor práce a vykonávate inšpekciu pracovného priestoru, na ktorom sa nachádzajú materiály obsahujúce azbest, mali by ste:

• skúmať dôkazy, či rozhodnutia o ponechaní materiálu sú správne podložené,

• skontrolovať, či materiály, ktoré sa na základe hodnotenia rizík považovali za vhodné pre prácu bez oznámenia, skutočne spĺňajú kritériá uvedené v oddiele 6.3 (napr. či sú nedrobivé, nemajú rozrušenú štruktúru, sú v dobrom stave),

• skontrolovať, či je zavedený systém monitorovania a správy ponechaných materiálov,

• preveriť primeranosť informácií pre odhad pravdepodobného vystavenia, najmä ak z hodnotenia rizík vychádza odhad nízkej intenzity vystavenia.

Ak zamestnávate alebo riadite ľudí, ktorí by pri práci mohli prísť do styku s rozrušeným azbestom, mali by ste:

• vykonať hodnotenie rizík pre konkrétnu prácu,

• prejsť proces rozhodovania s cieľom určiť vhodný postup činnosti (t. j. rozhodnúť buď o odstránení materiálu, alebo jeho uvedení do bezpečného stavu a udržiavaní a spravovaní miesta a či práca podlieha oznamovacej povinnosti,

• vypracovať a viesť písomnú evidenciu o druhu materiálu (napr. nastriekaný náter, izolačné dosky alebo azbestový cement) a jeho stave (napr. komentár k druhu poškodenia a miestu, kde sa nachádza, ak je to možné, s použitím fotografií),

• viesť evidenciu o dôkazoch použitých na odhad pravdepodobnej koncentrácie pri hodnotení rizík,

• viesť evidenciu o procese rozhodovania (napr. ako boli zodpovedané otázky v príslušných vývojových diagramoch),

• naplánovať prácu a zabezpečiť odber vzoriek, ak dôkazy o pravdepodobných koncentráciách plynúcich z tejto práce nie sú pevné.

25

Bude vystavenie pracovníka účinkom azbestu sporadické a malej intenziy?

Vyplýva jasne z posúdenia rizika, že koncentrácia

vo vzduchu na stanovišti bude nižšia ako limit pre

vystavenie účinkom azbestu?

Obrázok 6.3 Diagram rozhodovacieho postupu v otázke, či práca podlieha oznamovacej povinnosti

Ide o krátku nepravidelnú údržbu len

s nedrobivými materiálmi?

Obsahuje práca odstraňovanie nerozrušeného

materiálu s pevne viazanými vláknami?

Obsahuje práca zaliatie alebo

izolovanie materiálov obsahujúcich azbest, ktoré sú v dobrom

stave?

Pristupujte k práci ako k podliehajúcej oznamovacej povinnosti a vyžadujúcej zdravotný dohľad a evidovanie vystavenia pracovníkov.

Táto práca sa uvádza v kapitolách 9 a 12.

Spĺňa podmienky, aby sa mohla považovať za prácu s nižším rizikom, a nemusí sa oznámiť.

Táto práca sa uvádza v kapitolách 9 a 11.

áno

áno

áno

áno

áno

nie

nie

nie

nie

nie

Predstavuje práca monitoro-vanie a riadenie ovzdušia, resp. odber vzoriek?

nie

áno

26

Obrázok 6.4 Azbestová izolačná doska, ktorú je potrebné starostlivo odstrániť, keďže takto umiestnená je vystavená poškodeniu

27

7 ODBORNÁ PRÍPRAVA A INFORMÁCIE

7.1 ÚVOD Táto kapitola je venovaná témam, ktoré by mali byť zahrnuté do programu odbornej prípravy, a odkazom na ďalšie uverejnené informácie s vyššou podrobnosťou. Najmä správa, ktorú poskytol Bard a kol. (2001), v ktorej sa uvádzajú podrobné odporúčania o štruktúre a obsahu programu školenia o azbeste, poskytuje úplné informácie pre poskytovateľa odbornej prípravy. V európskej smernici (2003/18/ES) sa stanovuje, že: „Zamestnávatelia poskytnú primeranú prípravu pre všetkých pracovníkov, ktorí sú alebo u ktorých je predpoklad, že budú vystavení prachu obsahujúcemu azbest. 1. Táto príprava sa musí zabezpečiť v pravidelných intervaloch a pre pracovníkov bezplatne. 2. Obsah prípravy musí byť pre pracovníkov ľahko zrozumiteľný. Musí im umožniť získať potrebné vedomosti a zručnosti v oblasti prevencie a bezpečnosti“.

Odporúčania pracovnej skupiny SLIC sa uvádzajú na stránke http://www.ilo.org/public/english/ochrana/safework/labinsp/azbest_conf/inforen.pdf. Odporúčania k odbornej príprave zo Spojeného kráľovstva sa uvádzajú na adrese http://www.hse.gov.uk/aboutus/meetings/alg/licence/04-04.pdf.

Odborná príprava sa musí poskytovať spôsobom, ktorý je ľahko pochopiteľný pre pripravované osoby (zamestnávateľa, inšpektora alebo pracovníkov), a mala by obsahovať praktické informácie o používaní všetkých zariadení. Príprava musí byť v jazyku, ktorý pracovníci (najmä pracovníci z iných štátov) poznajú a ktorému rozumejú.

Táto kapitola obsahuje aj stručné usmernenia o potrebnom programe odbornej prípravy (úvodná príprava, obnovovacia príprava, pravidelné revízie potrieb v oblasti prípravy atď.). Na záver príručka poskytuje niekoľko návrhov ohľadom podrobnejších informácií, ktoré pomáhajú zdokonaliť prípravu.

Účelom je, aby sa zamestnávateľ dozvedel, akú odbornú prípravu potrebuje zabezpečiť pracovníkom, zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a sebe; a aby sa pracovník dozvedel, akú odbornú prípravu by mal absolvovať. Tieto informácie by mali tiež poskytnúť inšpektorovi jasné línie pre kontrolu primeranosti a účinnosti odbornej prípravy.

7.2 OBSAH ODBORNEJ PRÍPRAVY

7.2.1 Vo vzťahu ku všetkej práci, pri ktorej môže prísť ku kontaktu s azbestom

Odborná príprava pre každého pracovníka (zamestnávateľ, zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, pracovník) podieľajúceho sa na práci, pri ktorej môže byť vystavený (alebo je vystavený) azbestu, by mala zahŕňať:

• vlastnosti azbestu a jeho účinky na zdravie vrátane synergického vplyvu fajčenia,

• druhy materiálov alebo výrobkov, ktoré môžu obsahovať azbest a kde sa môžu vyskytovať,

• ako stav materiálu alebo výrobkov vplýva na ľahšie uvoľňovanie vláken,

• čo robiť v prípade kontaktu s materiálmi, ktoré by mohli obsahovať azbest.

28

7.2.2 Vo vzťahu k stavebnej činnosti všeobecne

Odborná príprava sa musí poskytnúť pracovníkovi, ktorý môže prísť do styku s azbestom, pracovníkovi vykonávajúcemu dohľad nad azbestom a zamestnávateľovi takéhoto pracovníka. Táto odborná príprava by mala obsahovať položky uvedené v oddiele 7.2. a:

• informácie, ktoré môžu byť k dispozícii o miestach, kde sa nachádzajú materiály obsahujúce azbest (napr. niektoré členské štáty vyžadujú evidenciu miest v budovách, kde sa nachádzajú materiály obsahujúce azbest),

• poučenie o potrebe okamžite skončiť činnosť pri stretnutí s materiálmi, ktoré by mohli obsahovať azbest, a oznámiť ich zistenie určenému pracovníkovi dohľadu,

• informácie o tom, aké opatrenia je potrebné prijať na zníženie potenciálneho vystavenia, ak materiál, ktorý by mohol obsahovať azbest, je v zlom stave alebo bol náhodou poškodený – napr. opustiť najbližší priestor, zabezpečiť ho a podať správu určenej osobe a a

• - pre zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a zamestnávateľa – ako majú byť výskyt alebo absencia azbestu potvrdené laboratórnou analýzou vzoriek.

Odborná príprava by sa mala vzťahovať aj na mimoriadnu situáciu, ak podozrenie o materiáli vznikne až po jeho rozrušení. V takejto situácii by odborná príprava mala zabezpečiť, aby sa situácia nezhoršila neprimeranými krokmi (napríklad snahou o pozametanie) alebo nečinnosťou umožňujúcou ďalšie vystavenie účinkom azbestu.

7.2.3 Vo vzťahu k práci s azbestom s nižším rizikom

Ak je odborná príprava určená pracovníkom vykonávajúcim prácu, ktorá bola posúdená ako práca s malým rizikom, t. j. práca, ktorá spĺňa kritériá uvedené v oddiele 6.3, príprava by mala obsahovať body v oddiele 7.2 a:

• operácie, ktoré by mohli viesť k vystaveniu účinkom azbestu,

• dôležitosť účinných opatrení kontroly na zabránenie alebo minimalizáciu vystavenia účinkom azbestu vo vzduchu a na zabránenie šírenia znečistenia azbestom,

• bezpečné postupy práce, ktoré minimalizujú vystavenie účinkom azbestu, vrátane metód kontroly, osobných ochranných prostriedkov, hodnotenia rizík a písomných pokynov (plánu práce),

• úloha ochranných prostriedkov dýchacích orgánov, výber vhodného typu ochranných prostriedkov dýchacích orgánov a ich správne používanie,

• správna starostlivosť a údržba osobných ochranných prostriedkov a ochranných prostriedkov dýchacích orgánov,

• postupy osobnej dekontaminácie,

• postupy pre mimoriadne situácie, kam patria situácie ako: nepredvídané poškodenie materiálov obsahujúcich azbest alebo ujma na zdraví alebo choroba počas práce s azbestom,

• likvidácia odpadu, vhodné obalenie (napr. vloženie do vriec alebo zabalenie) všetkého odpadu s cieľom zabrániť šíreniu znečistenia, označenie a umiestnenie do bezpečného kontajneru v pracovnom priestore. Doprava autorizovaným zmluvným dodávateľom pre likvidáciu azbestového odpadu na schválené (alebo povolené) úložisko.

29

V prípade pracovníkov a pracovníkov dohľadu musí odborná príprava obsahovať praktickú časť s cieľom zabezpečiť, aby sa oboznámili s príkladmi materiálov a zvykli si na správne používanie a údržbu zariadení a metód.

V prípade pracovníkov dohľadu a zamestnávateľov by sa odborná príprava mala vzťahovať aj na povinnosti vyplývajúce zo zákona a na monitorovanie práce.

7.2.4 Ostraňovanie azbestu

Ak je odborná príprava určená pracovníkom, ktorí vykonávajú prácu podliehajúcu oznamovacej povinnosti (t. j. posúdené riziko nespĺňa kritériá uvedené v oddiele 6.3 – práca s malým rizikom a obmedzené druhy práce), je potrebná rozsiahlejšia odborná príprava. Mala by obsahovať témy uvedené v oddiele 0, ale mala by zahrnúť aj charakter danej práce, a mala by obsahovať aj témy, ktoré sú aktuálne pre prácu podliehajúcu oznamovacej povinnosti.

Odborná príprava pracovníkov odstraňujúcich azbest musí obsahovať praktickú zložku, aby sa pripravované osoby naučili používať a udržiavať prostriedky, ktoré majú vplyv na bezpečnosť (ochranné kryty, osobné ochranné prostriedky, ochranné prostriedky dýchacích orgánov, zariadenia na osobnú dekontamináciu, zariadenia na odstraňovanie prachu a zariadenia na riadené odstraňovanie).

Témy uvedené v oddieloch 7.2 a 0 sa rozvedú širšie podľa nasledujúcich bodov:

• účinky azbestu na zdravie by mali zahŕňať vzťah medzi vystavením a rizikom choroby s cieľom ukázať význam zabránenia alebo minimalizácie vystavenia,

• pri druhoch výrobkov, ktoré môžu obsahovať azbest, by sa malo uviesť viac údajov o ich charaktere v súvislosti s tým, ako môžu vplývať na ich odstraňovanie,

• bezpečné pracovné postupy by sa mali rozšíriť tak, aby obsahovali: o dobré plánovanie práce vrátane dobrého situačného plánu pracovného

priestoru (umiestnenie zariadení ako vzduchové uzávery, dekontaminačná jednotka, najkratšia bezpečná trasa odvozu odpadu do bezpečného kontajnera),

o vhodné a dostatočné hodnotenie rizík zahŕňajúce všetky aspekty práce a plán práce s podrobným opisom práce,

o prípravu pracovného priestoru pred inštaláciou ochranného krytu vrátane prípadného predbežného vyčistenia,

o postup výstavby ochranného krytu, osobitnú ochranu podlahy a všetkých rizikových miest. Zabezpečenie, aby všetky časti stavby ochranného krytu mohli byť dostatočne vyčistené t. j. neobsahovali žiadne miesta, kde sa zachytáva prach alebo úlomky. Uzávery na odpad, vzduchové uzávery, panely na sledovanie (v prípade potreby uzavretý televízny okruh), podtlakové jednotky vrátane jednoduchej výmeny predfiltrov, prívody elektrickej energie mimo ochranného krytu, ktoré umožňujú výmenu poistiek atď.,

o udržiavanie ochranného krytu v dobrom stave (účinnosť systému vetrania – podtlaková jednotka, neporušenosť ochranného krytu, pravidelné kontroly atď.), vrátane významu dymovej skúšky pred začatím práce,

o praktické metódy odstraňovania azbestu s minimálnym únikom prachu vrátane metód odstraňovania prachu, ako mokré odkrývanie, okamžité balenie materiálu do vriec s cieľom zabrániť šíreniu (na nohách, zariadeniach

30

alebo oblečení) a – pre zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť - ako monitorovať účinnosť metód,

o čistenie ochranného krytu, vzduchových uzáverov a hygienických zariadení, jemné čistenie (s postupom zhora dolu),

o účinná komunikácia (vrátane komunikácie medzi vonkajškom a vnútrom ochranného krytu),

o opakované čistenie v prípade, ak ochranný kryt neprejde skúškami na potvrdenie zhody s požiadavkami,

o postupy čistenia a demontáže ochranného krytu,

• používanie respiračných osobných ochranných prostriedkov bude rozšírené tak, aby obsahovalo:

o ochranné prostriedky dýchacích orgánov s pretlakom a/alebo dýchacie prístroje s prívodom vzduchu,

o čistenie / údržba prostriedkov ochrany dýchacích orgánov, o význam skúšky priliehania k tvári a faktorov, ktoré môžu ovplyvniť alebo

zmeniť priliehanie k tvári; ako kontrolovať, skúšať a nosiť dýchací prístroj a ako ho čistiť a udržiavať,

o rôzne druhy ochranných prostriedkov dýchacích orgánov a ich nevýhody a obmedzenia,

o núdzové postupy v prípade zlyhania prívodu (prúdu alebo stlačeného vzduchu) do dýchacieho prístroja pri práci,

o možné obmedzenia (napr. viditeľnosti) a problémy pri používaní ochranných prostriedkov dýchacích orgánov,

• odborná príprava na postupy pre mimoriadne situácie by mala zahŕňať postupy pre: o pomoc osobe, ktorá sa v ochrannom kryte pre azbest poranila alebo ochorela, o núdzovú evakuáciu (napr. pri požiari), o výpadok elektrickej energie alebo zariadení (podtlak, dýchacie prístroje atď.), o únik zistený mimo ochranného krytu, o stratu dodávky vody do hygienickej jednotky,

• odborná príprava na osobnú dekontamináciu by mala obsahovať: o používanie vzduchových uzáverov, vstup / východ z ochranného krytu

a dekontaminačnej jednotky, pričom dekontaminačná jednotka môže byť buď priamo spojená s ochranným krytom alebo môže byť samostatná,

o výmenu osobných ochranných prostriedkov, sprchovanie a likvidáciu pracovných kombinéz,

o udržiavanie dekontaminačnej jednotky v dobrom stave, o osobnú dekontamináciu v prípade nehody alebo evakuácie,

• správne používanie a údržba zariadení pre odstraňovanie azbestu,

• ďalšie potenciálne nebezpečenstvá, napr. odstraňovanie azbestu pri vysokých teplotách, práca vo výškach, stavba a používanie zariadení na zabezpečenie prístupu k vysokým plochám,

• likvidácia odpadu: o postupy kladenia odpadu do vriec a jeho balenia,

31

o bezpečné obaľovanie (napr. zabalenie a /alebo ukladanie do vriec), o označovanie, o bezpečný prevoz cez uzáver na vrecia a určená trasa z ochranného krytu na

bezpečnú skládku, o doprava odpadu z miesta práce autorizovaným zmluvným partnerom pre

azbestový odpad na schválené úložisko odpadu, o dôkazy sledovateľnosti odpadu zo pracovného priestoru na skládku (napr.

nákladné listy).

V prípade pracovníkov, pri ktorých nemožno upustiť od požiadavky zdravotného dohľadu podľa smernice, by odborná príprava mala obsahovať:

• požiadavky lekárskeho vyšetrenia vrátane účelu a významu lekárskeho vyšetrenia (ako je uvedené v kapitole 19) a potrebu mať potvrdenie o absolvovaní lekárskeho vyšetrenia,

• informácie a rady, ktoré pracovníkom možno dať po lekárskom vyšetrení.

V prípade zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a zamestnávateľov by odborná príprava mala obsahovať:

• správne plánovanie, • previerky a skúšky zariadení (napr. dekontaminačnej jednotky, ochranného krytu,

zariadení na odstraňovanie prachu atď.) a ako rozpoznať poruchy, • kontroly počas výkonu práce, • monitorovanie účinnosti metód kontroly vláken, • skúmanie odbornej spôsobilosti a potrieb odbornej prípravy, • vedenie evidencie a • potrebu pozorne dohliadať na nových pracovníkov.

Spolu s praktickým dohľadom by odborná príprava zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a zamestnávateľov mala obsahovať témy uvedené v kapitolách 5 a 6, t. j.

• vypracovanie hodnotenia rizík (pre vystavenie pracovníkov a iných osôb účinkom azbestu) a plánu práce,

• príslušné právne predpisy, • ich úlohy a povinnosti.

Pokiaľ ide o všetkých pracovníkov podieľajúcich sa na odstraňovaní azbestu, ich odborná príprava by mala zabezpečiť informácie o odbere vzoriek vzduchu a skúškach na potvrdenie zhody s požiadavkami, ktoré sa budú vykonávať počas práce na odstraňovaní azbestu a po nej (pozri kapitolu 16).

32

Obrázok 7.1 Nácvik používania vysávačov typu H na odstránenie simulovanej kontaminácie (mastencový prášok). Obrázok poskytol UK HSE.

33

7.3 PROGRAM PRÍPRAVY – VAŠA ÚLOHA

Ak vaša práca obsahuje riziko vystavenia účinkom azbestu, mali by ste:

• absolvovať pred vykonaním práce primeranú odbornú prípravu,

• pravidelne dostávať hodnotenie vašich potrieb prípravy zameranej na opakovanie (najmenej raz ročne) a pri výrazných zmenách charakteru práce,

• informovať vášho zamestnávateľa, ak existuje jazyková bariéra, ktorá by mohla brániť vášmu porozumeniu odbornej prípravy (napr. Vie váš zamestnávateľ, ktorý jazyk ovládate najlepšie?).

Ak ste inšpektor práce, mali by ste:

• skontrolovať, či existujú potvrdenia o úspešnom absolvovaní odbornej prípravy za každého pracovníka v pracovnom priestore,

• skontrolovať, či existujú záznamy o pravidelnom posúdení potreby udržiavacej odbornej prípravy každého pracovníka,

• skontrolovať, či odborná príprava všetkých zahraničných pracovníkov bola poskytnutá v jazyku (alebo jazykoch), ktorým primerane rozumejú,

• skontrolovať, či odbornú prípravu poskytla príslušná organizácia alebo osoba pre výkon odbornej prípravy.

Ak zamestnávate alebo riadite ľudí, ktorých práca obsahuje riziko vystavenia účinkom azbestu, mali by ste:

• skôr, ako začnú vykonávať prácu, poskytnúť im uvedenú primeranú začiatočnú odbornú prípravu,

• posúdiť potreby ich odbornej prípravy zameranej na opakovanie, a to najmenej raz ročne a pri zmene postupov alebo druhu práce; viesť evidenciu o tomto posúdení,

• pre konkrétne úlohy zabezpečiť pravidelnú inštruktáž (známu aj ako „tool box talks“), najmä ak sú s príslušnou prácou spojené nezvyčajné prvky,

• zabezpečiť prípravu prostredníctvom príslušného poskytovateľa odbornej prípravy (t. j. organizácie alebo osoby so znalosťami správnych metód a osvedčených postupov práce a so skúsenosťami v odbornej príprave),

• zabezpečiť, aby každý pripravovaný pracovník dostal prípravu v jazyku, ktorému primerane rozumie,

• viesť evidenciu o úspešne vykonanej odbornej príprave, ktorá je v pracovnom priestore dostupná pre každú osobu,

• zabezpečiť správny dohľad v pracovnom priestore a pozorne dohliadať na nových pracovníkov, ktorí absolvovali odbornú prípravu.

34

7.4 INFORMÁCIE

Smernica o ochrane pracovníkov pred rizikami z azbestu 83/477/EHS naposledy zmenená a doplnená smernicou 2003/18/ES pri všetkých pracovných činnostiach, pri ktorých pracovníci sú alebo by mohli byť vystavení účinkom prachu z materiálov obsahujúcich azbest, vyžaduje, aby pracovníci a ich zástupcovia dostali primerané informácie o:

• zdravotných rizikách z vystavenia účinkom prachu z azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest,

• zákonom stanovených limitných hodnotách a o potrebe monitorovania azbestu vo vzduchu,

• hygienických požiadavkách vrátane potreby prestať fajčiť,

• bezpečnostných opatreniach, ktoré je potrebné vykonať, pokiaľ ide o nosenie a používanie ochranných prostriedkov a odevov,

• osobitných bezpečnostných opatreniach zameraných na minimalizáciu vystavenia účinkom azbestu.

Všetky tieto záležitosti sú zahrnuté v obsahu odbornej prípravy odporúčanom vyššie, ale informácie o týchto záležitostiach by mali byť vo vhodnej forme (napr. plagáty, oznámenia alebo prospekty) ľahko dostupné v pracovnom priestore. ochranné prostriedky a zariadenia

35

8 OCHRANNÉ PROSTRIEDKY A ZARIADENIA

8.1 OCHRANNÉ PROSTRIEDKY A ZARIADENIA

K dispozícii musia byť vhodné ochranné prostriedky a zariadenia pre prácu. Hlavné ochranné prostriedky a zariadenia pre väčšinu úloh sa uvádzajú v tomto oddiele. Ochranné prostriedky a zariadenia sa musia udržiavať v dobrom prevádzkovom stave, preto sa im musí venovať údržba uvedená v oddiele 8.3.

8.1.1 Ochranné prostriedky a zariadenia pre prácu s nižším rizikom (nepodliehajúcu oznamovacej povinnosti)

Medzi ochranné prostriedky a zariadenia požadované pre prácu s azbestom s nižším rizikom (nepodliehajúcu oznamovacej povinnosti) patria:

• materiály na oddelenie a izoláciu pracovného pracovného priestoru (pásky, zábrany, označenia, výstražné značky),

• materiály na ochranu proti šíreniu znečistenia (trvanlivý 125 and 250 µm hrubý polyetylén [známy aj ako polyetylén triedy 500 and 1000], stavebné drevo, plastické alebo kovové konštrukčné materiály);dymové rúrky na kontrolu neporušenosti malých ochranných krytov,

• osobné ochranné pracovné prostriedky (napr. kombinézy na jedno použitie, umývateľná obuv a ochranné prostriedky dýchacích orgánov (napr. jednorazové polmasky na ochranu dýchacích orgánov určené pre azbest EN 149 typ FFP3 alebo EN405 – s odskúšaním, či sú vhodné na tvár konkrétnej osoby, a s pravidelnou výmenou zašpinených filtrov),

• vysávač typu H, t. j. vysávač s vysokovýkonným filtrom na mikrofiltráciu vzduchu (HEPA), vyrobenými podľa medzinárodných špecifikácií pre použitie na azbest,

• zariadenia na odstraňovanie prachu, napr. lokálne odsávacie vetranie pripojené na vysávač typu H na odoberanie prachu z vŕtaných dier atď.,

• vhodná nádoba na azbestový odpad (napr. vhodne označené umelohmotné vrecia),

• čistiace prostriedky a pomocný materiál (mokré handry na umývanie, handry na prach, jemný bezvzduchový vodný sprej),

• bezpečný úložisko pre príslušné množstvo odpadu,

• hygienické zariadenia na osobnú dekontamináciu (zariadenia na umývanie, najvhodnejšia je sprcha) a musia obsahovať skladovací priestor na pracovné šatstvo a ochranný odev osobitne od priestoru na skladovanie civilného šatstva (pozri oddiel 8.1.2 o prostriedkoch na osobnú dekontamináciu vyžadovaných pri práci s azbestom, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti),

• spotrebný tovar na osobnú dekontamináciu (sprchový gel, kefky na nechty, uteráky),

• zariadenia na filtráciu vody.

8.1.2 Dodatočné ochranné prostriedky a zariadenia pre prácu podliehajúcu oznamovacej povinnosti

Pri práci s azbestom, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti, budete tiež potrebovať:

36

• úplný ochranný kryt (fólia z trvanlivého polyetylénu, rám, podtlaková jednotka so zariadením na monitorovanie tlaku; jeden členský štát stanovuje zariadenie na monitorovanie tlaku, ktoré nepretržite eviduje načítané údaje),

• ochranný kryt by mal mať priezračné pozorovacie okienka alebo monitorovanie uzavretým televíznym okruhom, aby bolo možné kontrolovať prácu a pracovníkov bez potreby vstúpiť do ochranného krytu,

• dobrú úroveň osvetlenia (mobilné, čistiteľné svetlá vhodné na použitie v ochrannom kryte),

• generátor dymu na kontrolu neporušenosti veľkého ochranného krytu,

• vysoko účinné dýchacie prístroje na tvár (pracovníci musia vyskúšať, či im sedí na tvári tento druh ochranných prostriedkov dýchacích orgánov), alebo dýchacie prístroje s prívodom vzduchu,

• osobné ochranné prostriedky (kombinézy na jedno použitie a umývateľná obuv),

• úplne vyčistiteľná dekontaminačná jednotka s nastaviteľnou vyhrievanou sprchou a samostatnými priestormi na čisté šatstvo a na odhodenie znečisteného jednorazového pracovného odevu. Musí existovať potvrdenie, že dekontaminačná jednotka bola pred príchodom do pracovného priestoru podrobená skúške a že na základe výsledku skúšky nie je kontaminovaná. Na každých štyroch pracovníkov vykonávajúcich prácu s azbestom má byť k dispozícii minimálne jedna sprcha (dekontaminačná jednotka), o filtrácia odpadovej vody bráni šíreniu azbestu, o osvedčeným postupom (uplatňovaným v niektorých členských štátoch) je

päťbunková jednotka s dvoma sprchovacími kabínami (diagram znázorňujúci rozloženie a správne používanie dekontaminačných zariadení sa nachádza v oddiele 12.4). Päťbunkový systém je pre pracovníkov, ktorí nosia vodotesné a vzduchotesné kombinézy, ktoré sa čistia pod sprchou. Po odstránení osprchovaných umývateľných kombinéz, ktoré sa môžu uskladniť v centrálnej kabíne, pracovník použije nasledujúcu sprchovú kabínu. Vo veľkej miere používanou a akceptovateľnou alternatívou je trojbunková jednotka so sprchou medzi „čistým koncom“ a „špinavým koncom“; takýto systém je vhodný pre pracovníkov používajúcich kombinézy na jedno použitie.

o Odsávacie vetranie s vysokovýkonným filtrom na mikrofiltráciu vzduchu (HEPA) vytvára prúd vzduchu (cez mriežky) z „čistého konca“ na „špinavý koniec“ dekontaminačnej jednotky. Samouzatváracie dvere udržiavajú jednotlivé časti oddelené. V chladných ročných obdobiach by sa čistý koniec mal vykurovať, aby sa zabezpečilo primerane teplé prostredie na prezliekanie a sprchovanie.

• Podtlaková jednotka (odsávací ventilátor s vysokovýkonným filtrom na mikrofiltráciu vzduchu (HEPA)) na udržiavanie vetrania do ochranných krytov, s monitorovacím zariadením na kontrolu, či je tlak zachovaný. Osvedčeným postupom (stanoveným v jednom členskom štáte) je používať monitorovacie zariadenia (napr. papierový záznam rozdielov tlakov). Jeden členský štát vyžaduje, aby podtlakové jednotky boli v súlade s vnútroštátnou normou kvality (British Standards Institution, PAS 60 časť 2).

• Pokiaľ ide o prácu, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti (kapitola 12), jeden členský štát odporúča elektrický generátor pre prípad núdze na podporu hlavných elektrických zariadení (podtlakové vetranie, osvetlenie atď. v ochrannom kryte, primerané zásobníky na zabezpečenie zásob vody na osobnú dekontamináciu), najmä

37

na odstránenie materiálov obsahujúcich slabo viazaný azbest. (Toto zariadenie musia používať len primerane odborne pripravené a kompetentné osoby.),

• Zariadenia na odstraňovanie prachu, na injektovanie vody do izolácií obsahujúcich azbest pred odstránením a na postriekanie povrchov materiálov obsahujúcich azbest,

• bezpečné úložisko pre príslušné množstvo odpadu.

Tento zoznam nie je úplný, ale dáva predstavu o zariadeniach potrebných na zabezpečenie ochrany pred rizikom vystavenia účinkom azbestu. Potrebné budú aj ďalšie zariadenia (napríklad hasiace prístroje a súpravy na poskytnutie prvej pomoci).

Obrázok 8.1 Vodný filter na odtok z dekontaminačnej jednotky. Fotografiu poskytol UK HSE.

8.2 VÝBER A POUŽÍVANIE OCHRANNÝCH PROSTRIEDKOV DÝCHACÍCH ORGÁNOV

8.2.1 Výber ochranných prostriedkov dýchacích orgánov

Európska smernica (2003/18/ES) stanovuje, že ak by činnosti (ako oprava, údržba, odstránenie, búranie) mohli spôsobiť, že koncentrácie azbestu prekročia limit pre vystavenie účinkom azbestu (hodnota v oddiele 6.3), zamestnávateľ stanoví ďalšie opatrenia na ochranu pracovníkov vrátane toho, že: „pracovníkom sa vydajú vhodné dýchacie prístroje a iné osobné ochranné prostriedky, ktoré musia používať“. Preto by sa na základe hodnotenia rizík (kapitola 5) mali vybrať vhodné ochranné prostriedky dýchacích orgánov. Usmernenia o výbere, používaní a starostlivosti o ochranné prostriedky dýchacích orgánov sa uvádzajú v EN 529.

Výber by sa mal zakladať na týchto zásadách:

• koncentrácia vnútri tvárovej časti sa musí udržiavať na čo najnižšej úrovni a v žiadnom prípade nesmie prekročiť limit pre vystavenie účinkom azbestu a

• prostriedky musia byť vhodné pre pracovníka a pre podmienky, v ktorých bude pracovať,

38

o charakter práce, napr. rozsah pohybov, ktoré sa môžu vyžadovať a akékoľvek prekážky alebo obmedzenia,

o podmienky v pracovnom priestore, napr. vhodnosť pre vstup a pohyb v pracovnom priestore,

o parametre tváre príslušnej osoby,

o jej zdravotná spôsobilosť,

o obdobie, počas ktorého bude musieť príslušná osoba používať zariadenia a

o pohodlie v podmienkach daného pracovného priestoru, aby ich ľudia používali správne počas požadovaného obdobia.

Jeden členský štát odporúča:

• jednorazové ochranné prostriedky dýchacích orgánov (EN FFP3) by mali byť obmedzené na situácie, v ktorých koncentrácie NEPREKROČIA 10-násobok limitu pre vystavenie účinkom azbestu a v ktorých sa možno domnievať, že vystavenie účinkom azbestu bude relatívne krátke. Poddajnosť masky je dobrá pre pohodlie, ale maska je tým náchylná k deformácii – najmä pri náročnej práci – čo môže viesť k prepúšťaniu v miestach, kde by maska mala priliehať k tvári,

• polmaska vybavená P3 filtrom poskytuje trocha lepšiu ochranu ako jednorazové ochranné prostriedky dýchacích orgánov vďaka spoľahlivejšiemu priliehaniu k tvári,

• ochranné prostriedky dýchacích orgánov napájané z akumulátora (kukly alebo blúzy) s P3 filtrom sú vhodnejšie na dlhšie používanie alebo ťažšiu prácu,

• masky na tvár (alebo obleky) zásobované stlačeným vzduchom (známe ako hadicové dýchacie prístroje na stlačený vzduch) by sa mali použiť, ak by koncentrácie mohli prekročiť 50-násobok limitu pre vystavenie azbestu.

Ďalší členský štát (Spojené kráľovstvo) uvádza tabuľky faktorov ochrany, ktoré sa môžu použiť pri výbere najlepšej ochrany vyhovujúcej každej situácii - pozri tabuľky 8.1 a 8.2. Faktory ochrany v tabuľke znamenajú, že dýchacie prístroje EN FFP3 na jedno použitie nie sú vhodné, ak by koncentrácie mohli prekročiť 20-násobok limitu pre vystavenie azbestu. Hadicový dýchací prístroj na stlačený vzduch (alebo autonómny dýchací prístroj) by sa mal použiť, ak by koncentrácie mohli prekročiť 40-násobok limitu pre vystavenie azbestu.

Funkčnosť lícnic (napríklad filtračných lícnic, masiek a polmasiek na tvár) veľmi závisí od dosiahnutia dobrého tesnenia medzi pokožkou používateľa a maskou. Keďže jednotlivé osoby majú veľmi rozdielne tváre, nie je pravdepodobné, že by jedna konkrétna veľkosť alebo druh ochranných prostriedkov dýchacích orgánov bola vhodná pre každého. Preto je dôležité, aby:

• skúšanie priliehania masky na tvár bolo súčasťou procesu výberu vhodných ochranných prostriedkov dýchacích orgánov,

• sa pri výbere konzultovalo s osobami, ktoré nosia ochranné prostriedky dýchacích orgánov, keďže to pomáha zabezpečiť, aby vybrané zariadenia boli pre ne vhodné a aby ich prijali a riadne ich používali.

Skúšanie priliehania masky na tvár a konzultácia s používateľmi sa môžu vyžadovať podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo usmernení.

Brada, bokombrady či viditeľne neoholená tvár budú vplývať na priliehanie masky na tvár. Pracovníci s týmito prvkami budú musieť mať taký druh ochranných prostriedkov dýchacích

39

orgánov, ktorý sa nespolieha na tesne priliehanie k tvári (napr. kukly s ventilátorom na prívod vzduchu alebo blúzy s ventilátorom na prívod vzduchu).

Nosenie klasických okuliarov tiež bráni dobrému priliehaniu na tvár. Existujú však masky na tvár, ktoré umožňujú upevnenie špeciálnych rámov vo vnútri.

Európska smernica (2003/18/ES) tiež stanovuje, že je ak nosenie ochranných prostriedkov dýchacích orgánov potrebné, „nemá byť trvalé a u každého pracovníka sa musí prísne obmedziť na minimálny čas. Počas trvania práce, keď sa vyžaduje používanie týchto prostriedkov, sa zabezpečia prestávky podľa fyzikálnych a klimatologických podmienok, a v prípade potreby po porade s pracovníkmi a/alebo ich zástupcami v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.“

40

Tabuľka 8.1 Druhy ochranných prostriedkov dýchacích orgánov, ktoré sú k dispozícii na ochranu proti azbestu vo vzduchu

Ochranný faktor

Filtračná polmaska EN 149

Ventilová filtračná polmaskaEN 405

Filtračná polmaska bez vdychova-cích ventilov EN 1827

PolmaskaEN 140 a filter EN 143

Maska na tvárEN 136 a filter EN 143

Hadice s ventilátorom a filterEN 12941

Masky s pomocným motorovým pohonomEN 12942

20 FF P3 FF P3 FM P3 Maska + P3

TH2P TM2P

40 Maska + P3

TH3P TM3P

Tabuľka 8.2 Druhy dýchacích prístrojov, ktoré sú k dispozícii na ochranu proti azbestu vo vzduchu

Ochranný faktor

Hadicový dýchací prístrojEN 138/269

Hadicový dýchací prístroj na stlačený vzduch na malú záťaž masky EN 12419

Hadicový dýchací prístroj na stlačený vzduch na malú záťaž kukly, helmy, okuliare EN 1835

Hadicový dýchací prístroj na stlačený vzduchEN 270/271, maskaEN 14593-1 EN 14593-2 EN 14594

Únikový hadicovýdýchací prístroj na stlačený vzduch, maska EN 14593-1 EN 14593-2 EN 14594

Autonómny dýchací prístroj EN 137

20 LDM1 LDM2

LDH2 Polmaska

40 Maska na tvár

LDH3 Kukla a prilba s vháňaným vzduchom

Maska na tvár s negatívnou automatikou

Maska na tvár s negatívnou automatikou

100 LDM3 Maska na tvár

200 kombinéza 2000 Maska na

tvár s pozitívnou automatikou

Maska na tvár s pozitívnou automatikou

41

8.2.2 Správne používanie ochranných prostriedkov dýchacích orgánov Európska smernica (2003/18/ES) stanovuje, že pracovníci musia absolvovať odbornú prípravu, ktorá im umožní získať znalosti a skúsenosti, týkajúce sa „vhodného výberu, voľby, úlohy, obmedzení a správneho používania dýchacích prístrojov“.

Na to, aby ochranné prostriedky dýchacích orgánov poskytovali účinnú ochranu, musia byť správne upevnené a musia sa správne nosiť.

V prípade jednorazových dýchacích prístrojov by oba hlavové popruhy mali byť upevnené za hlavou a nosová spona by mala byť zatlačená tak, aby dosadla na koreň nosa.

V prípade masiek na tvár by popruhy mali byť dostatočne upevnené, aby zariadenie držalo na mieste, a upevňovacie popruhy by sa vo všeobecnosti mali nosiť pod kuklou kombinézy.

Ochrana dýchacích orgánov sa v kontaminovanom priestore nesmie nikdy sňať, ak to nie je nevyhnutné z dôvodu núdze (napr. zo zdravotných dôvodov).

8.2.3 Starostlivosť o ochranné prostriedky dýchacích orgánov

Ochranné prostriedky dýchacích orgánov skôr, ako sa dajú používateľovi, musia byť čisté a v dobrom stave.

Používateľ by pred použitím ochranného prostriedku dýchacích orgánov mal skontrolovať, či je v dobrom prevádzkovom stave, napr.

• stav upevňovacích popruhov, lícnice vrátane tesnenia a priezoru,

• stav ventilov,

• stav závitových spojok a tesnení,

• stav a druh filtrov a či sú ešte v lehote, dokedy sa môžu používať,

• prietok vzduchu pri prostriedkoch s ventilátorom a prívodom vzduchu,

• úplnosť a správne zloženie ochranných prostriedkov dýchacích orgánov,

• a akékoľvek skúšky alebo kontroly odporúčané výrobcom.

Po použití sa masky na tvár musia pred ich ďalším použitím vyčistiť a vydezinfikovať. Ochranné prostriedky dýchacích orgánov sa musia skladovať na čistom mieste určenom výlučne na tento účel.

(Pozri tiež oddiel 8.3.2 o pravidelnej údržbe.)

42

Obrázok 8.2 Ochranné prostriedky dýchacích orgánov

8.3 ÚDRŽBA OCHRANNÝCH PROSTRIEDKOV A ZARIADENÍ

8.3.1 Kontrola a údržba

Príslušná a zodpovedná osoba by mala vykonávať pravidelné kontroly ochranných prostriedkov a zariadení a viesť o tom evidenciu. Harmonogram údržby a kontrol musí obsahovať: samotný ochranný kryt (každá zmena), vysávač(-e) typu H, hygienické zariadenia / dekontaminačnú jednotku (každá zmena), zariadenia na odstraňovanie prachu (každá zmena).

Pri kontrole by sa malo skontrolovať opotrebovanie zariadenia, čistota a dostupnosť zásob (mydlá, uteráky, nové filtre pre dýchacie prístroje atď.) v dekontaminačnej jednotke, primeranosť osvetlenia (vo vzduchových uzáveroch a v ochrannom kryte), zásoby čistiacich prostriedkov, fungovanie zariadenia na dymenie, podtlaková jednotka (napr. skontrolovať, či je potrebné vymeniť predfilter).

Je dôležité, aby sa dýchacie prístroje riadne udržiavali, kontrolovali a aby sa pravidelne vykonával servis.

Monitorovanie vzduchu je súčasťou procesu kontroly a opisuje sa v kapitole 16.

Všetky prenosné elektrické zariadenia sa musia pravidelne kontrolovať z hľadiska poškodenia káblov a pripojení a skúšať z hľadiska elektrickej bezpečnosti. Ak sa prenosné elektrické nástroje používajú vo vlhkom prostredí, musia byť vhodné na prácu v takýchto podmienkach.

8.3.2 Údržba

Všetky zariadenia musia byť podrobené pravidelnému servisu, aby sa zabezpečilo , že sú na daný účel vyhovujúce.

43

Servis podtlakových jednotiek (pre ochranný kryt a dekontaminačnú jednotku) musia pravidelne vykonávať osoby príslušné na výkon tejto úlohy. Po výmene vysokoúčinného filtra by účinnosť filtrácie mala vyskúšať osoba príslušná na túto skúšku bezpečným náhradným aerosólom (napr. dioktyl-ftalátom [DOP]).

Filtre na odpadovú vodu (z dekontaminačnej jednotky a z ochranného krytu) sa musia pravidelne meniť. Z použitých filtrov je potrebné zlikvidovať odpad kontaminovaný azbestom.

Prvky dýchacích prístrojov sa môžu opotrebovať a zhoršiť tak úroveň ochrany. Preto sa musí pravidelne vykonávať servis ochranných prostriedkov dýchacích orgánov a musí sa viesť evidencia o servise. Vo vnútroštátnych právnych predpisoch sa môže stanoviť, ako dlho sa musí udržiavať evidencia dostupná pre kontrolu.

Na vysávačoch typu H sa musí vykonávať pravidelný servis.

8.4 VAŠA ÚLOHA

Ak sa chystáte využívať niektoré z uvedených ochranných prostriedkov a zariadení pri práci s materiálmi obsahujúcimi azbest, mali by ste:

• absolvovať odbornú prípravu, ako správne používať tieto ochranné prostriedky a zariadenia,

• vždy používať tieto ochranné prostriedky a zariadenia správne (v súlade s odbornou prípravou a pokynmi výrobcu),

• byť oslovení pri výbere ochranných prostriedkov dýchacích orgánov s cieľom poradiť sa,

• absolvovať skúšky priliehavosti na tvár pre ochranné prostriedky dýchacích orgánov, ktoré vám boli poskytnuté, a absolvovať odbornú prípravu o ich správnom používaní,

• vždy správne nosiť ochranné prostriedky dýchacích orgánov a nikdy ich nesnímať v priestore, ktorý je potenciálne znečistený azbestom.

Ak zamestnávate alebo riadite ľudí, ktorí pri práci prídu do styku s uvedenými ochrannými prostriedkami a zariadeniami pre prácu s azbestom, mali by ste zabezpečiť, aby:

• boli k dispozícii primerané ochranné prostriedky a zariadenia v dobrom stave,

• sa zariadenia udržiavali v dobrom stave, t. j. aby boli kontrolované, udržiavané a aby sa pravidelne na nich vykonával servis,

• sa uchovávala evidencia z kontrol a servisu,

• pracovníci boli vyškolení v oblasti vhodného výberu, voľby, úlohy, obmedzení a správneho používania dýchacích prístrojov,

• existoval primeraný dohľad nad kontrolami, že zariadenia sa používajú správne,

• sa robila kontrola, že ochranné prostriedky dýchacích orgánov sa udržiavajú a používajú správne.

44

Ak ste inšpektor práce, mali by ste zhodnotiť, či:

• ochranné prostriedky a zariadenia sú v dobrom prevádzkovom stave, či sa správne vykonáva ich údržba a servis a či sa riadne vedie evidencia o servise,

• ochranné prostriedky dýchacích orgánov sa používajú správne,

• každý pracovník absolvoval skúšku priliehania ochranných prostriedkov dýchacích orgánov, ktoré používa.

45

9 VŠEOBECNÉ ZÁSADY MINIMALIZÁCIE VYSTAVENIA ÚČINKOM AZBESTU

9.1 VŠEOBECNÝ PRÍSTUP

Pred vykonaním akejkoľvek práce, ktorá môže znamenať riziko vystavenia účinkom prachu pochádzajúceho z azbestu alebo materiálu obsahujúceho azbest, musí existovať hodnotenie rizík (vykonané v zmysle kapitoly 5) na určenie povahy a stupňa vystavenia pracovníkov účinkom azbestu. Hodnotenie rizík predstavuje základ pre rozhodnutia o bezpečnostných opatreniach, ktoré budú potrebné. Nasledujúce tri kapitoly sa zaoberajú bezpečnostnými opatreniami potrebnými v týchto situáciách:

• práca, pri ktorej by mohlo dôjsť k vystaveniu azbestu (napr. práca na údržbe budovy takého veku, že môže obsahovať určité nezaevidované materiály obsahujúce azbest, kapitola 410),

• práca, pri ktorej sú úrovne vystavenia účinkom dostatočne nízke, takže práca nepodlieha oznamovacej povinnosti (ako sa vysvetľuje na začiatku kapitoly 0) a

• práca podliehajúca oznamovacej povinnosti (napr. odstránenie azbestu, kapitola 0).

Vystavenie účinkom azbestu však musí byť minimalizované v každom prípade a existujú určité všeobecné zásady riadenia, ktoré sú dôležité pri všetkých troch situáciách:

• určiť rozsah a umiestnenie materiálov obsahujúcich azbest,

• vhodne zamedziť prístup do pracovného priestoru (napr. páska, bariéra alebo úplný ochranný kryt),

• umiestniť jasné a primerané značky (napr. nebezpečenstvo azbestu, vstup len pre oprávnené osoby),

• uzatvoriť alebo chrániť okolie (napr. trvanlivým polyetylénom), primerane podľa rozsahu práce (pozri ďalej), s cieľom zabrániť kontaminácii azbestovými vláknami vo vzduchu,

• minimalizovať počet osôb, ktoré majú povolený prístup do pracovného priestoru,

• používať vhodné ochranné prostriedky dýchacích orgánov a osobné ochranné prostriedky (napr. kombinézy na jedno použitie a umývateľná obuv),

• používať vhodné metódy potláčania uvoľňovania vláken (napr. vlhčenie, metódy vlhkého odstraňovania náterov, lokálne odsávacie vetranie atď.),

• minimalizovať poškodenie materiálov obsahujúcich azbest (napr. odstraňovať a likvidovať celé kusy, napr. odstrániť a zabaliť celé dosky),

• akýkoľvek odpad potenciálne obsahujúci azbest pred odstránením ukladať do dvoch vriec alebo zabaliť a označiť (ako azbest),

• dôkladne vyčistiť (pozri kapitoly 0 a 0),

• chrániť akékoľvek dopravné trasy s cieľom zabrániť šíreniu znečistenia azbestom,

• zabezpečiť bezpečné obalenie akéhokoľvek azbestového odpadu (napr. zabalenie alebo uloženie do vriec) a uskladnenie (napr. v uzamknuteľnom kontajneri),

• zabezpečiť bezpečnú dopravu do schváleného zariadenia na likvidácia odpadu,

46

• odpad obsahujúci azbest likvidovať len na úložiská odpadu oprávnené prijímať azbest (v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi),

• zabezpečiť súlad s požadovaným režimom kontroly na zabránenie vystavenia. Ako súčasť zabránenia vystavenia účinkom azbestu buď vdychovaním alebo prehltnutím

• v priestoroch, v ktorých sa vykonávajú činnosti s prítomnosťou azbestu, by malo byť zakázané fajčenie a a

• musia sa vyčleniť priestory, v ktorých pracovníci môžu jesť a piť bez rizika znečistenia azbestovým prachom.

9.2 VAŠA ÚLOHA

Osoby, ktoré vykonávajú akúkoľvek pracovnú úlohu súvisiacu s prácou s azbestom, musia byť na túto úlohu kompetentné. Osoba sa považuje za kompetentnú, ak má dostatočnú odbornú prípravu, skúsenosti a znalosti primerané charakteru úlohy, ktorú má vykonať. Charakter úlohy zahŕňa hodnotenie zložitosti úlohy a nebezpečenstiev, ktoré by vznikli, ak by sa úloha nevykonala správne.

Ak by ste pri práci mohli prísť do styku s rozrušenými materiálmi obsahujúcimi azbest, mali by ste:

• vedieť a chápať bezpečnostné opatrenia, ktoré je potrebné prijať, a dôsledky neprijatia primeraných bezpečnostných opatrení,

• poznať úroveň práce, ktorú môžete vykonávať so svojou úrovňou odbornej prípravy a svojimi zariadeniami a prostriedkami,

• dodržiavať požadovaný režim riadenia s cieľom zabrániť vystaveniu,

• byť pripravený vyhľadať ďalšiu špecializovanú pomoc, ak sa stretnete s väčším objemom práce s materiálmi obsahujúcimi azbest, ako zahŕňa váš plán práce, oblasť použitia zariadení a prostriedkov alebo náplň odbornej prípravy.

Ak zamestnávate alebo riadite ľudí, ktorí by pri práci mohli prísť do styku s rozrušeným azbestom, mali by ste:

• zabezpečiť primeranú odbornú prípravu, aby dokázali rozpoznať rozsah práce, ktorú sú schopní riadne vykonať so svojimi zdrojmi (pozri kapitolu 7),

• zabezpečiť pre uvedené kroky ochranné prostriedky a zariadenia primerané k situácii,

• zariadiť a zabezpečiť správnu údržbu a kontrolu týchto zariadení,

• poskytnúť písomné pokyny upravujúce postupy, ktoré je potrebné dodržiavať v konkrétnej situácii pracovného priestoru.

47

• Ak ste inšpektor práce, mali by ste skontrolovať, či z potvrdenia o odbornej príprave určených osôb vyplýva, že sú pripravení na určenú prácu,

• skontrolovať, či existujú fotografie preukazujúce totožnosť pracovníkov, ktoré sa zhodujú so záznamami o odbornej príprave,

• skontrolovať, či sú zabezpečené náležité ochranné prostriedky a zariadenia a či sa vykonáva ich údržba a pravidelná kontrola,

• skontrolovať, či je zabezpečený primeraný dohľad a monitorovanie.

48

10 PRÁCA S MOŽNOSŤOU VYSTAVENIA AZBESTU

Pri vykonávaní viacerých druhov práce existuje možnosť neočakávane narušiť materiály obsahujúce azbest. Tieto druhy práce sa vyskytujú v povolaní: tesár, stolár, aranžér, inštalatér, servisný technik plynových zariadení, elektrikár, inštalatér počítačových káblov, správca domu a údržbár. Do styku s azbestom môže prísť aj pracovník vykonávajúci búracie práce, likvidátor starých lodí, opravár a automobilový a iný strojný technik.

Týmto remeselníkom by mali byť pred začatím práce dodané informácie o umiestnení všetkých materiálov obsahujúcich azbest a mali by sa snažiť vyhýbať sa nebezpečenstvu. Je však potrebné byť pripravený na možnosť neočakávane prísť do kontaktu s materiálmi obsahujúcimi azbest, keďže existuje riziko, že informácie o umiestnení azbestu môžu byť z akéhokoľvek dôvodu neúplné. V kapitole 9 sa uvádza všeobecný prístup k akejkoľvek práci

Ak zamestnávate alebo riadite ľudí (napríklad remeselníkov uvedených vyššie), ktorí pracujú s konštrukciou alebo zariadeniami budovy, ktorá môže obsahovať materiály obsahujúce azbest, mali by ste: • zabezpečiť ich primeranú odbornú prípravu, aby boli schopní rozpoznať potenciálny

materiál obsahujúci azbest, • dôkladne prešetriť prítomnosť azbestu pred začatím akejkoľvek práce, • posúdiť riziko vystavenia účinkom azbestu, • zabezpečiť písomné pokyny, čo robiť, ak pracovníci neočakávane prídu do styku alebo

poškodia materiál, ktorý by mohol obsahovať azbest (okamžite skončiť prácu, zabrániť vystaveniu ostatných osôb účinkom, zabrániť šíreniu znečistenia),

• ak nastane takýto prípad, buď zariadiť analýzu vzorky podozrivého materiálu, alebo konať v zmysle predpokladu, že obsahuje azbest.

Ak sa potvrdí prítomnosť azbestu, mali by ste: • posúdiť, či odpratanie bude znamenať vystavenie azbestu pracovníka, ktoré je len sporadické

a malej intenzity (príklady sa uvádzajú v oddiele 11), o o ak ide o tento prípad, táto práca môže byť oslobodená od požiadavky podať oznámenie

zodpovednému orgánu členského štátu (a príslušný je postup v kapitole 0), o o ak nie, k práci je potrebné pristupovať ako k práci podliehajúcej oznamovacej

povinnosti (kapitola 0), o bez zreteľa na to, či práca podlieha alebo nepodlieha oznamovacej povinnosti, musí sa

vypracovať a byť k dispozícii písomné hodnotenie rizík, • rozhodnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, či potrebujete zamestnať

špecializovaného zmluvného dodávateľa (kapitola 6), • nahlásiť prípad orgánu pre presadzovanie právnych predpisov (podľa potreby), • viesť evidenciu o dôkazoch (laboratórny rozbor vzoriek) a dôvodoch vášho rozhodnutia, • preskúmať prípad a zaviesť opatrenia na zabránenie výskytu podobnej udalosti v budúcnosti,• v prípade potreby zaevidovať vystavenie pracovníka účinkom azbestu a poskytnúť mu

informácie pre jeho lekárske záznamy (pozri kapitolu 19), • osvedčeným postupom je uchovávať záznamy (napr. záznamy o odbornej príprave,

hodnotenia rizík, písomné pracovné pokyny, akékoľvek laboratórne rozbory a komentár k mimoriadnym prípadom).

49

súvisiacej s azbestom. V tejto kapitole sa uvádzajú ďalšie konkrétne údaje o údržbárskej alebo servisnej práci, pri ktorej existuje riziko stretnutia s azbestom. V prípade neočakávaného styku s materiálom obsahujúcim azbest je prioritou okamžite skončiť prácu, zabrániť, aby iné osoby boli vystavené jeho účinkom a zabrániť šíreniu znečistenia azbestom.

Ak vykonávate prácu (v budove, na zariadení alebo vozidle), pri ktorej existuje možnosť prísť do styku s azbestom alebo poškodiť materiály obsahujúce azbest, mali by ste:

• vedieť čo robiť, ak sa počas práce buď neočakávane stretnete s materiálmi, pri ktorých je podozrenie, že obsahujú azbest, alebo náhodou poškodíte materiály obsahujúce azbest,

• ak neočakávane narazíte na azbest: o o mali by ste okamžite ukončiť prácu a podať o tom oznámenie zodpovednej

osobe, o o zariadiť (alebo požiadať o zariadenie zodpovednou osobou), aby vzorka

podozrivého materiálu bola vzatá na analýzu, alebo konať na základe predpokladu, že obsahuje azbest.

Ak náhodou poškodíte materiály obsahujúce azbest, mali by ste:

• okamžite ukončiť prácu,

• zabrániť, aby ďalšie osoby vstúpili na pracovisko,

• skontrolovať, či sa na vašom odeve nenachádzajú prach a úlomky, a ak sa nachádzajú, vyzliecť si kontaminovaný odev a dať ho do umelohmotného vreca, dôkladne sa osprchovať (ak je to možné) alebo umyť a spláchnuť všetok prach zo zariadení umyvárne.

Ak ste inšpektor práce, mali by ste:

• preskúmať dôkazy, či uvedené odporúčania boli implementované, čo sa premieta v ľahkej dostupnosti písomných pokynov, obsahu týchto pokynov a informovanosti zamestnancov o obsahu týchto pokynov, a preskúmať, či boli implementované postupy,

• skontrolovať, či v hodnotení rizík je riziko primerane vyhodnotené (riziko pre zamestnancov a ďalšie osoby),

• skontrolovať, či boli definované primerané bezpečnostné opatrenia (napr. v pláne práce a pracovných postupoch) a či boli implementované,

• podporovať kritické preskúmanie postupov riadenia na zabránenie budúcich mimoriadnych prípadov,

• ak nastal mimoriadny prípad: o o skontrolovať, či prijaté opatrenia sú primerané riziku pre zdravie,

50

o o poskytnúť praktické a upokojujúce rady týkajúce sa zdravotných rizík, o o zabezpečiť, aby sa viedla evidencia o prípade (s cieľom umožniť zlepšenie

všeobecných usmernení alebo pre súdne konania),

• zistiť, ako sa dodržiavajú vnútroštátne právne predpisy upravujúce tieto záležitosti.

Obrázok 10.1 Ochranná kombinéza a jednorazový dýchací prístroj

51

52

11 PRÁCA S AZBESTOM SPOJENÁ S NIŽŠÍM RIZIKOM

11.1 DEFINÍCIA PRÁC S NIŽŠÍM RIZIKOM

Európska smernica o ochrane pracovníkov pred rizikami z azbestu (2003/18/ES) stanovuje, že ak z hodnotenia rizík vyplýva, že riziká vystavenia sú nízke, prácu nie je potrebné oznámiť zodpovednému orgánu členského štátu. Kritériá stanovené v článku 3 európskej smernice (2003/18/ES) pre rozhodnutie, či práca spĺňa kritériá nižšieho rizika, sa uvádzajú v oddiele 6.3. Výklad článku 3 sa však (v čase tvorby) prerokúva v členských štátoch.

Práca v podstate spadá do rozsahu pôsobnosti tejto kapitoly, ak vystavenie pracovníka účinkom je „sporadické a nízkej intenzity“ a ak z výsledkov hodnotenia rizík (vykonaného v zmysle kapitoly 5) vyplýva, že vystavenie účinkom azbestu je nižšie ako limit pre vystavenie účinkom azbestu pri práci (časovo vážený priemer 0,1 vlákna/ml počas obdobia 8 hodín [respektíve 1 hodiny alebo 4 hodín v niektorých členských štátoch]). Medzi možné príklady práce, ktorá môže predstavovať nízke riziko (a nemusí podliehať oznamovacej povinnosti, v závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov) patrí práca s nedrobivými nepoškodenými materiálmi obsahujúcimi azbest, odstraňovanie nepoškodených neporušených materiálov obsahujúcich azbest alebo prikrývanie/izolácia niektorých azbest obsahujúcich materiálov v dobrom stave. Možno sa domnievať, že manipulácia s nedrobivými neporušenými materiálmi obsahujúcimi azbest bude predstavovať nízke vystavenie účinkom azbestu.

Ak sa nasledujúce úlohy vykonávajú s ohľadom na minimalizáciu uvoľnenia prachu do vzduchu, môžu sa potenciálne považovať za príklady práce s nízkym rizikom: odstránenie jednej azbestovej stropnej kazety, odstránenie jednej neporušenej azbestovej izolačnej dosky (AIB), vyvŕtanie do 20 dier (s priemerom menej ako 20 mm) cez AIB (so správnymi bezpečnostnými opatreniami na zabránenie uvoľnenia prachu vrátane jednoduchého lokálneho odsávacieho vetrania s vysávačom typu H pripojeným k veku zakrývajúcemu vrták). Ďalšie možné príklady nižšieho rizika možno nájsť v usmernení organizácie Health and Safety Executive Spojeného kráľovstva s názvom Základné údaje o azbeste (HSG 210 a HSG 213, HSE (2001)). Príručka ED 809, ktorú uverejnil INRS, tiež obsahuje príklady údržbárskej práce, a niektoré z týchto príkladov môžu predstavovať nižšie riziko. Z typických koncentrácií uverejnených v príručke ED 809 vyplýva, že koncentrácie pre široký okruh jednoduchých úloh údržby by mohli počas realizácie úlohy prekročiť 0,1 vlákna/ml. Preto v závislosti od dĺžky trvania práce by mohli viesť k priemerným časovo váženým koncentráciám, ktoré môžu prevyšovať limit pre vystavenie azbestu.

Ak pred prácou existujú len obmedzené informácie, na základe ktorých možno vykonať hodnotenie rizík možného vystavenia, mali by sa vykonať merania s cieľom zistiť daný stav, a tým umožniť spoľahlivejšie hodnotenie rizík, ak bude v budúcnosti potrebné vykonať podobnú ďalšiu prácu. Kontrolné opatrenia budú musieť byť dostatočné na odstránenie akejkoľvek neistoty pri hodnotení rizík.

Informácie o uverejnených odhadoch úrovne vystavenia účinkom azbestu pre rôzne príklady sú k dispozícii v databáze (vo Francúzsku) s názvom Evalutil (http://etudes.isped.u-bordeaux2.fr/evalutil.) a táto databáza sa opisuje v prílohe 1.

11.2 VŠEOBECNÉ POSTUPY PRI PRÁCI S NIŽŠÍM RIZIKOM

11.2.1 Všeobecné zásady

Pred akoukoľvek prácou na materiáli obsahujúcom azbest alebo v jeho blízkosti by sa malo vykonať hodnotenie rizík a plánovanie (ako je uvedené v kapitolách 5 a 6). Zamestnanci by

53

mali byť primerane pripravení (kapitola 7) a mali by byť zabezpečené príslušné ochranné prostriedky a zariadenia (kapitola 8). Mali by sa zabezpečiť podmienky pre oddelenie a izoláciu pracovného pracovného priestoru, vhodné ochranné prostriedky dýchacích orgánov a osobné ochranné prostriedky, ako aj zariadenia na umývanie osôb, ako je uvedené v kapitole 9. Táto kapitola sa zaoberá praktickými metódami odstraňovania alebo minimalizácie vystavenia pri predpoklade, že sa uvedené prípravy dokončili.

11.2.2 Praktické postupy

Ak sa chystáte vykonávať menej rizikové práce (definované vyššie) s materiálmi obsahujúcimi azbest, mali by ste skontrolovať, či sú vykonané uvedené prípravy súvisiace s predchádzajúcimi kapitolami (napr. že máte písomné pokyny, ktoré stanovujú a vymedzujú rozsah práce a stanovujú potrebné bezpečnostné opatrenia (kapitola 5), príslušnú odbornú prípravu (kapitola 7) a potrebné ochranné prostriedky a zariadenia (kapitola 8). Potom by ste mali:

• oddeliť priestor a chrániť bezpečnosť ostatných osôb,

• naplánovať prácu tak, aby sa minimalizovalo alebo zabránilo narušeniu materiálov obsahujúcich azbest,

• zakryť povrchové miesta 125 µm hrubým [trieda 500] alebo 250 µm hrubým polyetylénom (ktorý je po práci potrebné zlikvidovať ako potenciálne znečistený azbestom),

• vykonať prácu s minimálnym počtom prítomných pracovníkov,

• používať metódy, ktoré minimalizujú uvoľňovanie azbestových vláken vo vzduchu (napr, vysávanie so sledovaním pohybu nástroja, striekanie),

Ak zamestnávate alebo riadite ľudí, ktorí budú vykonávať menej rizikovú prácu s materiálmi obsahujúcimi azbest, mali by ste zaistiť, aby sa vykonalo plánovanie, príprava, odborná príprava atď. uvedené vyššie a v predchádzajúcich kapitolách.

Pri zabezpečovaní hodnotenia rizík by ste mali zaistiť, aby primerane zohľadňovalo riziká hroziace zamestnancom a ostatným osobám.

Do písomných pokynov, ako vykonávať prácu v pracovnom priestore, by ste mali zahrnúť praktické postupy uvedené nižšie s akýmikoľvek údajmi o konkrétnom pracovnom priestore (napríklad trasa, ktorú treba používať pri odstraňovaní odpadu).

Obmedzte počet ľudí zapojených do práce.

Mali by ste tiež zabezpečiť, aby boli k dispozícii ochranné prostriedky a zariadenia potrebné na implementáciu týchto postupov a aby boli v dobrom prevádzkovom stave.

Mali by ste zabezpečiť vhodné riadenie a dohľad s cieľom skúmať a kontrolovať, či sa dodržiavajú pokyny pre bezpečné pracovné postupy.

Veďte a uchovávajte evidenciu o pracovníkoch a o a zmeranom alebo odhadovanom čase, keď boli vystavení účinkom azbestu.

54

• používať vhodnú ochranu dýchacích orgánov určenú na azbest (napr. EN 149 FFP3),

• zabrániť lámaniu materiálov obsahujúcich azbest,

• zabrániť práci s materiálmi obsahujúcimi azbest priamo nad hlavou,

• používať vysávač (typ H) určený na azbest a ako metódy čistenia na odstraňovanie prachu používať len vlhké handry, priľnavú tkaninu (priťahujúcu prach) – NEPOUŽÍVAŤ na čistenie zametanie alebo stlačený vzduch.

• Ak sa vykonáva práca s materiálmi obsahujúcimi azbest nad hlavou, napr. odstraňuje sa jedna stropná kazeta, zhotovte jednoduchý ochranný kryt s plochou približne 1 m2 (t. j. zakrývajúci plochu tohto panelu), aby ste zabránili šíreniu prachu vo vzduchu. Môže to byť jednoduchý drevený rám pokrytý trvanlivým polyetylénom (napr. 125 µm hrubým [trieda 500]). Preverte neporušenosť ochranného krytu s použitím dymovej rúrky okolo polyetylénu, najmä v spojoch. Kolega by mal použitím silnej lampy alebo baterky sledovať náznak unikania dymu.

• Starostlivo odstráňte skrutky alebo klince a úniku prachu bráňte: o o hustou pastou (lepidlom na tapety), ktorou natriete skrutky alebo klince pred

odstránením alebo o o lokálnym odsávacím vetraním tesne nad skrutkou a pripojením na vysávač na

azbest (vysávač typu H), o o potom zaobchádzajte so skrutkami alebo klincami ako so znečistenými

azbestovým prachom.

• Neporušene odstráňte panely alebo dosky obsahujúce azbest a zabráňte akémukoľvek prasknutiu alebo poškodeniu.

• Starostlivo umiestnite materiály obsahujúce azbest priamo do označených umelohmotných vriec (t. j. nenechajte hromadiť nezabalený odpad).

• Vrecia na odpad plňte len sčasti, aby sa dali ľahko a riadne uzatvoriť.

• Pri uzatváraní vriec zabráňte vytlačeniu vzduchu z vreca, keďže tento vzduch môže obsahovať prach a azbest, ale pozorne uzatvorte a umiestnite uzatvorené a označené vrece do vonkajšieho priesvitného pevného umelohmotného vreca.

• Väčšie kusy, ktoré nevojdú do vriec (napr. celé azbestové izolačné dosky), nechajte neporušené a celé zabaľte do dvoch vrstiev polyetylénu s jasne viditeľným štítkom azbest (napr. bezpečne pripojeným vnútri vonkajšej vrstvy priesvitnej umelej hmoty).

• Minimalizujte riziko šírenia znečistenia dodržiavaním vopred stanovenej trasy a opatrným kráčaním, aby ste zabránili náhodnému poškodeniu vriec na ceste z pracovného priestoru na bezpečné úložisko odpadu.

• Pred odstránením z pracovného priestoru položte vrecia s odpadom alebo zabalený odpadový materiál obsahujúci azbest na bezpečné miesto uskladnenia (napr. uzamkýnateľný kontajner).

• Vždy, keď opúšťate pracovný priestor, dôkladne sa umyte.

Po dokončení práce zabezpečte, aby bol pracovný priestor uvedený do pôvodného čistého stavu (čistenie vykonávajte s použitím vysávača typu H a/alebo vlhkým krepovým ručníkovým papierom. Zlikvidujte použitý papier ako znečistený azbestom.

55

Na záver, dodržiavajte pri snímaní osobných ochranných prostriedkov a ochranných prostriedkov dýchacích orgánov hygienické postupy s cieľom zabezpečiť, aby ste nevystavili seba ani nikoho iného účinkom azbestu, ktorý sa môže nachádzať na vašej kombinéze. Používajte kombinézy na jedno použitie, ktoré sú určené na likvidáciu po použití ako odpad kontaminovaný azbestom, alebo používajte umývateľné kombinézy, ktoré možno pred vyzlečením umyť pod sprchou. Na odstránenie prachu z vašej kombinézy by sa mal použiť vysávač typu H; kolegovia si môžu navzájom čistiť svoje kombinézy, čo umožní dosiahnuť na zadnú stranu kombinézy. Snímajte ochranné prostriedky dýchacích orgánov až ako posledné.

• Umyte si obuv,

• vyzlečte kombinézy, zrolujte kombinézy na jedno použitie vnútornou stranou navonok, aby ste zadržali akýkoľvek zostávajúci prach,

• utrite (vlhkým uterákom) exteriér svojho dýchacieho prístroja,

• opláchnite a umyte (osprchujte, ak je k dispozícii sprcha) svoje osobné ochranné prostriedky dýchacích orgánov a až potom ich dajte dolu,

• NENOSTE svoj pracovný odev domov – mali by to byť kombinézy na jedno použitie, alebo by sa mal prať v špecializovanej práčovni ako znečistený azbestom.

Ak ste inšpektor práce, mali by ste:

• mať zavedený systém neohlásených kontrol / návštev časti pracovných priestorov, na ktorých je predpoklad výkonu tejto práce,

• skontrolovať, či sú k dispozícii písomné pokyny, či sú jasné a či obsahujú odporúčania uvedené v tejto príručke,

• skontrolovať, či je k dispozícii evidencia o odbornej príprave, vybavení, ochranných prostriedkoch dýchacích orgánov a osobných ochranných prostriedkoch, a či je aktuálna a primeraná,

• preskúmať dôkazy, že uvedené praktické postupy minimalizácie uvoľňovania prachu a zabránenia vystaveniu účinkom azbestu a šíreniu znečistenia boli implementované v plnej miere a dôsledne. Akékoľvek azbestové izolačné dosky, ktoré boli odstránené, by mali byť napríklad neporušené a diery po skrutkách (viditeľné cez obal) by mali byť v stave, ktorý je v súlade s opatrným odstránením skrutiek,

• skontrolovať, či hodnotenie rizík bolo v súlade s vykonanou prácou,

• skontrolovať, či hodnotenie rizík primerane zohľadňuje bezpečnosť iných,

• skontrolovať, či práca bola správne určená ako nepodliehajúca oznamovacej povinnosti,

• preskúmať primeranosť monitorovania vykonaného na podporu vystavenia odhadnutého v hodnotení rizík a preskúmať kvalitu záznamov o meraniach vystavenia,

• skontrolovať, či výsledky monitorovania vystavenia potvrdzujú, že skutočné

56

vystavenie účinkom azbestu bolo v hodnotení rizík odhadnuté primerane,

• skontrolovať, či vedenie evidencie v organizácii je dostatočne dôkladné a prehľadné,

• zistiť, ako sa dodržiavajú vnútroštátne právne predpisy upravujúce tieto záležitosti.

Tieto všeobecné zásady sa vzťahujú na väčšinu prác s nižším rizikom. Písomné pokyny osoby zamestnávajúcej alebo riadiacej pracovníkov vykonávajúcich práce môžu stanoviť, ktoré postupy sa uplatňujú v konkrétnej úlohe. V nasledujúcom oddiele sa však tieto zásady ako príklad uplatňujú pre konkrétne úlohy.

Obrázok 11.1 Použitie výstražnej pásky (s nápisom Nebezpečenstvo – odstraňovanie azbestu) a nápisov na ohradenie priestoru

57

Obrázok 11.2 Výstražné nápisy, symbolmi a textom upozorňujúce na nebezpečenstvo a potrebné opatrenia

11.3 PRÍKLADY PRÁCE S NIŽŠÍM RIZIKOM

11.3.1 Čistenie odkvapových žľabov na azbestovej cementovej streche

Úlomky v žľaboch na azbestovej cementovej streche môžu obsahovať azbest. Odpratávanie týchto úlomkov by preto mohlo znamenať riziko vystavenia účinkom azbestu a šírenia znečistenia azbestom. Osoba vykonávajúca túto prácu musí mať preto primeranú odbornú prípravu.

Medzi potrebné osobné ochranné prostriedky patria:

• kombinézy na jedno použitie vybavené kuklou,

• potrebné môžu byť nepremokavé kombinézy (v závislosti od poveternostných podmienok),

• topánky, ktoré možno dekontaminovať (topánky bez šnúrok),

• z hodnotenia rizík môže byť jasné, že ochranné prostriedky dýchacích orgánov nie sú nevyhnutné, ale jednorazový dýchací prístroj (EN 149 FF P3) je vhodný.

Medzi potrebné nástroje patrí:

• servisná plošina (napr. lešenie alebo mobilná zdvíhacia pracovná plošina),

• výstražné pásky a oznámenia,

• vedro s vodou a detergent,

• kanva na polievanie alebo záhradný postrekovač,

• naberačka alebo lopatka,

58

• handry,

• vhodná nádoba na azbestový odpad (napr. polyetylénové vrece s označením a farebným kódom).

Príprava pracovného priestoru zahŕňa:

• ak sa práca vykonáva vo výške, musia sa prijať bezpečnostné opatrenia na zabránenie rizika pádu,

• vstup do pracovného priestoru musí byť obmedzený (napr. použitím výstražnej pásky a oznámení),

• práca by sa mala vykonávať s minimálnym počtom potrebných ľudí,

• mali by sa postaviť bezpečné prostriedky na zabezpečenie prístupu.

Proces čistenia žľabu zahŕňa:

• zmiešanie vody a detergentu,

• vyliatie alebo nastriekanie vody s detergentom do žľabu, ale s takým množstvom vody, aby sa nevytvoril kal,

• odstránenie úlomkov lopatkou alebo naberačkou a ich kladenie priamo do nádoby na odpad,

• opätovné navlhčenie úlomkov, ak je suchý materiál odokrytý.

Následné vyčistenie obsahuje:

• použitie mokrých handier na vyčistenie zariadení,

• použitie mokrých handier na vyčistenie zariadení na zabezpečenie prístupu,

• položenie úlomkov, použitých handier a akéhokoľvek potenciálneho azbestom znečisteného odpadu do nádoby na azbestový odpad.

Osobná dekontaminácia by mala obsahovať:

• likvidáciu kombinéz ako potenciálne dekontaminovaných,

• vyčistenie topánok od akýchkoľvek stôp úlomkov,

• umytie/osprchovanie pracovníkov.

Postup kontroly pri dokončení práce by mal obsahovať dôkladnú vizuálnu kontrolu plošiny a okolitého priestoru s cieľom ubezpečiť sa, že boli riadne vyčistené.

59

Ak sa chystáte vykonávať túto úlohu,

• obmedzte prístup pre ďalšie osoby (napr. výstražnou páskou a značkami),

• udržiavajte úlomky vlhké, ale zabráňte nadmernému použitiu vody, čo by mohlo sťažiť kontrolu šírenia znečistenia,

• umiestnite úlomky do vhodnej nádoby na odpad (napr. označené polyetylénové vrece),

• dávajte pozor na veternosť, ktorá môže zvýšiť riziko šírenia znečistenia a ohroziť osoby na streche,

• po skončení starostlivo upracte.

Vo vzťahu k celej úlohe dodržiavajte písomný plán práce zamestnávateľa. Používajte bezpečné postupy pre prácu vo výškach.

Ak ste inšpektor práce, mali by ste:

• preskúmať dôkazy, že uvedené odporúčania boli implementované a sú premietnuté v plánoch práce a v odbornej príprave,

• skontrolovať, či boli prijaté primerané bezpečnostné opatrenia pre prácu vo výškach,

• vykonať vymenované kontroly pre práce s nízkym rizikom všeobecne.

Ak zamestnávate alebo riadite ľudí, ktorí sa chystajú čistiť úlomky zo žľabov na azbestovej cementovej streche, mali by ste predpokladať, že úlomky obsahujú azbest. Preto by ste mali zorganizovať a zabezpečiť, aby:

• hodnotenie rizík zohľadňovalo riziká vyplývajúce z azbestu a riziká pádu z výšky, a aby zahŕňalo riziká pre iné osoby (vyplývajúce z azbestu a z materiálov padajúcich z výšky),

• existovali písomné plány práce uplatňované ako sa uvádza vyššie, ktoré zahŕňajú aj bezpečnú prácu vo výškach,

• bol prítomný len minimálny počet ľudí,

• boli primerane odborne pripravení pre riziká z azbestu a pre prácu vo výškach,

• boli k dispozícii správne ochranné a bezpečnostné prostriedky,

• existoval systém správnej likvidácie odpadu (pozri kapitolu 15),

• vizuálne kontroly po dokončení boli prísne.

60

11.3.2 Odstránenie azbestovej izolačnej dosky tvoriacej stenový obkladový panel

Odstránenie jednej priskrutkovanej azbestovej izolačnej dosky tvoriacej stenový obkladový panel s plochou menšou ako 1 m2. Táto úloha spadá do práce nepodliehajúcej oznamovacej povinnosti, ak azbestová izolačná doska nemá viac ako drobné poškodenie, nie je silno natretá (takže odstránenie by mohlo poškodiť okolité panely) a nie je použitá ako stropná doska.

Osobné ochranné pracovné prostriedky potrebné pre túto úlohu tvoria:

• jednorazové kombinézy s kuklou,

• topánky, ktoré možno dekontaminovať (topánky bez šnúrok),

• jednorazová ochrana dýchacích orgánov (EN 149 FF P3).

Medzi ochranné pracovné prostriedky a zariadenia, ktoré budú potrebné, patrí:

• pevný polyetylén (s hrúbkou 250 µm) a páska na potrubia,

• výstražná páska a oznámenia,

• vysávač typu H (na azbest),

• magnet a skrutkovač,

• tesniaca hmota, napr. polyvinylacetát (PVA),

• vedro vody, záhradný rozprašovač a handry,

• výstražné nálepky upozorňujúce na azbest,

• vhodná nádoba na azbestový odpad (napr. označené polyetylénové vrece),

• vhodné osvetlenie.

Pracovný priestor by sa mal pripraviť:

• ak sa práca vykonáva vo výškach, so zabezpečením bezpečného prístupu a zabránením rizika pádu,

• s obmedzením vstupu (zatvorené dvere, použitie výstražnej pásky a oznámení),

• postavením bezpečnej montážnej plošiny, ak sa pracuje vo výške,

• kontrolou dosiek. Ak sú v dobrom stave, postupujte podľa nasledujúcich pokynov. Ak nie sú v dobrom stave alebo by sa mohli poškodiť pri odstránení, konajte ako pri práci podliehajúcej oznamovacej povinnosti (pozri kapitolu 12),

• používajte 250 µm hrubý polyetylénový poťah na zakrytie povrchov, ktoré by sa mohli znečistiť,

• zabezpečte primerané osvetlenie.

Pri odstránení panelu:

• použite magnet na nájdenie oceľových skrutiek,

• alebo v prípade mosadzných skrutiek ich hľadajte opatrným zoškrabaním farby s vysávaním so sledovaním pohybu nástroja,

• odskrutkujte skrutky s vysávaním so sledovaním pohybu nástroja,

61

• opatrne povoľte jeden koniec panelu a povysávajte povrch dolu,

• nastriekajte povrch dolu tesniacou hmotou,

• odstráňte všetky zostávajúce skrutky tým istým spôsobom,

• sklopte dosku a dajte ju do nádoby na odpad alebo ju zabaľte do dvojitého 250 µm hrubého polyetylénového obalu a pripojte výstražné nálepky s upozornením na azbest.

Vyčistite priestory, ochranné pracovné prostriedky a zariadenia:

• použite vysávač typu H na vyčistenie skeletu,

• použite skrutkovač a vysávač typu H na vyčistenie dier po skrutkách,

• použite vysávač typu H a mokré handry na vyčistenie zariadení a prostriedkov,

• vložte úlomky, použité handry, polyetylénové obaly a iný odpad do nádoby na odpad.

Dodržiavajte postupy pre osobnú dekontamináciu ako v predchádzajúcom príklade.

Vizuálne skontrolujte priestor, či je riadne vyčistený.

11.3.3 Údržba alebo odstránenie azbestových cementových materiálov

Ak sa s azbestovými cementovými materiálmi zaobchádza správne, z hodnotenia rizík by mohlo jasne vyplynúť, že ich odstránenie možno považovať za prácu s nízkym rizikom. Hodnotenie rizík však môže viesť k inému záveru, ak sú potrebné mechanické nástroje. (Typické koncentrácie pre prácu s azbestovým cementom sa uvádzajú v prílohe 1.) Hodnotenie rizík by malo tiež špecifikovať vhodné ochranné pracovné prostriedky dýchacích orgánov a ďalšie osobné ochranné pracovné prostriedky.

Pri prácach údržby, pri ktorých možno prísť do styku s azbestovými cementovými materiálmi, by malo byť osvedčeným postupom dodržanie všeobecných postupov v oddiele 11.2.2 a:

• ak je to primerane uskutočniteľné, zabráňte potrebe: o prichytávať predmety do azbestového cementu alebo alebo o viesť cezeň drôty alebo káble,

• chráňte susediace povrchy pred znečistením,

• udržiavajte materiál vlhký, keď ho premiestňujete alebo pracujete s ním,

• zabráňte prasknutiu azbestového cementu,

• radšej používajte ručné nástroje ako brúsne nástroje (napr. brúsku so skleným papierom) alebo pneumatické príklepové nástroje,

• ak sa používajú brúsne alebo príklepové mechanické nástroje, nastavte ich na najnižšiu rýchlosť a používajte ich s lokálnym odsávacím vetraním, ktorým môže byť buď

o veko pripojené na lokálne odsávacie vetranie, umiestnené okolo vrtáka (a s pružinovou úchytkou, aby veko zostalo v kontakte s materiálom, keď vrták vniká hlbšie),

o vysávanie so sledovaním pohybu nástroja, s dýzou vysávača typu H určeného na azbest,

62

• vyčistite pracovné priestory (vysávačom typu H) a úlomky zlikvidujte ako odpad obsahujúci azbest.

Pri odstránení azbestových cementových materiálov (pri búraní alebo renovácii) by osvedčeným postupom malo byť dodržiavanie všeobecných postupov v oddiele 11.2.2 a:

• ak je to primerane uskutočniteľné, odstráňte azbestový cement pred zbúraním,

• pri renovácii chráňte ostatné povrchy pred znečistením,

• zabráňte prasknutiu azbestových cementových materiálov – odstraňujte ich ako celok, ak je to prakticky uskutočniteľné,

• materiál udržiavajte pri práci vo vlhkom stave, ale zabráňte nadbytku vody, ktorá by vytvárala kal,

• ak odstraňujete azbestový cement z výšky, zachyťte materiál na čistý tvrdý povrch,

• (používajte bezpečné metódy prístupu na odstránenie azbestových cementových materiálov z miest vo výške,)

• odpad obsahujúci azbest a úlomky odstráňte čo najskôr s cieľom zabrániť, aby sa rozmrvil nohami alebo vozidlami,

• NEPREMIESTŇUJTE azbestový cement na hromady buldozérom,

• NEZAMETAJTE azbestové cementové úlomky,

• likvidujte azbestový cementový odpad a úlomky ako azbestom znečistený odpad.

Veľké kusy azbestového cementu by sa mali likvidovať ako celok. Pred likvidáciou by sa mali buď umiestniť do zakrytého kontajneru alebo zakrytého nákladného auta, alebo by sa mali zabaliť do polyetylénu.

Malé úlomky a nánosy prachu by sa mali vyčistiť vysávačom typu H určeným na azbest. Úlomky, ktoré sú príliš veľké na povysávanie, by sa mali pozbierať a zabaliť do vreca ako odpad obsahujúci azbest.

Obrázok 11.3 Použitie pásky a polyetylénovej fólie na ochranu pracovného priestoru pred vyčistením azbestového tesnenia z ventilu

63

Obrázok 11.4 Navlhčenie azbestového tesnenia ventilu

Obrázok 11.5 Použitie nástrojov výlučne na vyčistenie azbestového tesnenia a jeho zvyškov z ventilu

64

Obrázok 11.6 Vysávanie so sledovaním pohybu nástroja na zachytenie prachu uvoľneného pri čistení azbestu z ventilu

Obrázok 11.7 Starostlivé vyčistenie pracovného priestoru vysávačom typu H a mokrou handrou

65

12 PRÁCA S AZBESTOM PODLIEHAJÚCA OZNAMOVACEJ POVINNOSTI

12.1 ÚVOD

12.1.1 Definícia práce podliehajúcej oznamovacej povinnosti

V oddiele 6.3 sa uvádzajú kritériá stanovené v smernici o ochrane pracovníkov pred rizikami z azbestu (2003/18/ES) pre rozhodnutie, či možno upustiť od ustanovení smernice, ktoré vyžadujú oznámenie a zdravotný dohľad. Ak napríklad vystavenie pracovníka účinkom azbestu nie je len „sporadické a malej intenzity“ a z hodnotenia rizík jasne vyplýva, že koncentrácia vo vzduchu v pracovnom priestore prekročí limit pre vystavenie účinkom azbestu (0,1 vlákna/ml, časovo vážená priemerná koncentrácia za 8 hodín (respektíve v niektorých členských štátoch za 1 hodinu alebo 4 hodiny)) a ak práca nespadá do obmedzených druhov (definovaných v oddiele 6.3), mala by sa pokladať prácu za podliehajúcu oznamovacej povinnosti, mal by sa zaistiť zdravotný dohľad (pozri kapitolu 19) a mali by sa dodržiavať praktické bezpečnostné opatrenia uvedené v tejto kapitole.

Práce súvisiace s odstraňovaním azbestu budú jasne podliehať oznamovacej povinnosti. Európska smernica (2003/18/ES) stanovuje, že „Pred začiatkom vykonávania búracích prác alebo prác na odstránení azbestu sa podniky musia preukázať dokladom o svojej spôsobilosti v tejto oblasti. Tento doklad sa zavedie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou“.

12.2 VŠEOBECNÉ POSTUPY PRI PRÁCACH PODLIEHAJÚCICH OZNAMOVACEJ POVINNOSTI

12.2.1 Zhrnutie prípravných postupov

V predchádzajúcich kapitolách sa uvádzali prípravné postupy, ktoré sú potrebné pred vykonaním práce podliehajúcej oznamovacej povinnosti:

• hodnotenie rizík a písomný plán práce (kapitola 5),

• rozhodnutia, ako vykonať prácu vrátane zohľadnenia všetkých alternatívnych možností, pri ktorých nenastane porušenie azbestu (kapitola 6),

• odborná príprava pre pracovníka, pracovníka dohľadu/manažéra/zamestnávateľa (kapitola 7),

• ochranné pracovné prostriedky a zariadenia (kapitola 8).

Všeobecný prístup na zabránenie riziku vystavenia účinkom pri vykonávaní práce s azbestom sa uvádza v kapitole 9, napr. oddelenie a izolácia pracovného priestoru, ochranné pracovné prostriedky dýchacích orgánov, osobné ochranné pracovné prostriedky a prostriedky na umývanie osôb.

Stanovila sa potreba zdravotného dohľadu pre všetkých pracovníkov pracujúcich s azbestom (kapitola 6); požiadavky, aby zamestnávateľ zabezpečil zdravotný dohľad; účel a výhody zdravotného dohľadu sa uvádzajú v kapitole 19.

Plánovanie môže obsahovať rozhodnutie, či sa materiál obsahujúci azbest má na všetkých miestach odstrániť alebo ponechať, monitorovať a riadiť. Usmernenia pre toto rozhodnutie sú v jednotlivých členských štátoch odlišné. V Nemecku usmernenie stanovuje požiadavku

66

odstrániť všetok azbest (ak je to možné); v Spojenom kráľovstve usmernenie stanovuje, že azbestové materiály v dobrom stave sa môžu ponechať na mieste. Alternatívne prístupy majú svoje výhody: odstránenie je priame riešenie, ale proces odstraňovania môže spôsobiť určité okamžité vystavenie účinkom azbestu, ktorému bolo možné sa vyhnúť. Ponechanie materiálov obsahujúcich azbest na mieste (v dobrom stave) je bezpečný postup, ak účinné monitorovanie a riadenie zabezpečuje, že akékoľvek budúce renovačné práce budú v súlade s potrebnými bezpečnostnými opatreniami, týkajúcimi sa azbestu.

67

Ako sa uvádza v predchádzajúcich kapitolách, ak zamestnávate alebo riadite ľudí, ktorí budú vykonávať prácu podliehajúcu oznamovacej povinnosti s materiálmi obsahujúcimi azbest, mali by ste: • zabezpečiť, aby plánovanie (hodnotenie rizík a plán práce), príprava, odborná príprava (odborná

príprava) atď. boli vykonané, aby v pracovnom priestore bola k dispozícii potrebná evidencia a aby ju pracovníci chápali (kapitoly 5 až 7),

• zabezpečiť, aby bola zohľadnená a chránená bezpečnosť ostatných osôb, • poradiť sa s manažérmi budovy a akýmikoľvek ďalšími osobami, ktoré môžu mať záujem, aby plán

práce bol vhodný na príslušný účel a aby jeho vykonanie nepredstavovalo žiadne ďalšie riziko pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

• zabezpečiť, aby postupy pre mimoriadne situácie v pláne práce zohľadňovali postupy pre mimoriadne situácie pre celý pracovný priestor, a aby kľúčoví pracovníci chápali všetky príslušné postupy pre mimoriadne situácie,

• zabezpečiť, aby podrobný plán práce pre konkrétny pracovný priestor (vypracovaný príslušnou osobou) v úplnej miere obsahoval praktické informácie pre konkrétne priestor (napr. trasu, ktorú je potrebné použiť pri odstraňovaní odpadu, všetky ďalšie zdravotné a bezpečnostné nebezpečenstvá v blízkosti pracovného priestoru alebo vyplývajúce z porušenia azbestu) (kapitola 5),

• zabezpečiť, aby boli k dispozícii ochranné pracovné prostriedky a zariadenia (vrátane osobných ochranných prostriedkov a ochranných prostriedkov dýchacích orgánov) potrebné na vykonávanie týchto postupov a boli v dobrom prevádzkovom stave, aby existovali ľahko sledovateľné záznamy o pravidelných kontrolách príslušnou(-ými) osobou(-ami) (kapitola 8),

• zabezpečiť, aby bolo možné ľahko identifikovať všetkých pracovníkov pracujúcich s azbestom na porovnanie so záznamami (kapitola 7).

Ako zamestnávateľ pracovníka vystaveného účinkom azbestu by ste mali: • zabezpečiť primeranú úroveň poistenia, • poskytnúť zamestnancom lekárske vyšetrenia v súvislosti s azbestom pred vystavením vplyvu

azbestu a v budúcnosti aspoň raz za 3 roky (kapitola 19), • zabezpečiť, aby sa zdravotné záznamy a záznamy o vystavení účinkom azbestu uchovávali aspoň 40

rokov, • zabezpečiť, aby sa všetka ostatná evidencia viedla v dobrom stave a uchovávala aspoň 10 rokov. V smernici 2003/18/ES sa vyžaduje, aby ste pred začiatkom prác „v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami predložili oznámenie zodpovednému orgánu členského štátu“ (ktorý môže stanoviť, koľko dní vopred musíte oznámenie podať – napr. 14 alebo 28 dní). „Toto oznámenie musí obsahovať aspoň stručný opis: • umiestnenia pracovného priestoru, • druhov a množstiev materiálov obsahujúcich azbest, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa

manipuluje, • činností a používaných postupov, • počtu pracovníkov podieľajúcich sa na práci, • dňa začatia práce a jej trvanie, • opatrení, ktoré sa prijali na zníženie vystavenia pracovníkov azbestu“.

Oznámenie môže tiež obsahovať: • plán prác, • kontaktné telefónne čísla a a • očakávané dátumy ostatných rozhodujúcich prvkov práce (napr. dymová skúška neporušenosti

ochranného krytu a skúška na potvrdenie zhody s požiadavkami).

„Vždy, keď sa očakáva, že zmena pracovných podmienok bude mať za následok významné zvýšenie vystavenia azbestovému prachu alebo materiálom obsahujúcim azbest,je potrebné predložiť nové oznámenie.“ Mali by ste vnútroštátnemu orgánu zaslať oznámenie aj o akýchkoľvek zmenách harmonogramu práce alebo o dôležitých zmenách pracovných metód.

68

Ak ste zamestnaný na výkon práce podliehajúcej oznamovacej povinnosti (definovanej v oddiele 12.1) s materiálmi obsahujúcimi azbest, mali by sa vykonať prípravy uvedené v predchádzajúcich kapitolách. Skontrolujte, či ste absolvovali:

• príslušnú odbornú prípravu (kapitola 6), (a vlastníte aktuálne platné potvrdenia o odbornej príprave),

• skúšky správneho priliehania ochranných prostriedkov dýchacích orgánov, ktoré budete používať na tvár a

• v predchádzajúcich dvoch rokoch lekárske vyšetrenie zamerané na azbest (kapitola 19).

Ak ste inšpektor práce, mali by ste:

• byť aktívny vo veľkých alebo zložitých projektoch a pred začiatkom týchto projektov podrobne preskúmať plán práce a podrobiť ho otázkam,

• byť k dispozícii na konzultáciu s osobami, ktoré buď navrhujú veľké projekty alebo sa stretli s problémami pri zabezpečovaní osvedčených postupov,

• skontrolovať, či oznámenie obsahuje informácie uvedené vyššie (najmä druhy a množstvá azbestu, počet pracovníkov podieľajúcich sa na práci, dátum začatia, opatrenia prijaté na obmedzenie vystavenia pracovníkov účinkom azbestu),

• zabezpečiť, aby vaša vlastná odborná príprava a prostriedky boli primerané pre vašu ochranu pred rizikom vystavenia, keď vstupujete do pracovného priestoru.

12.2.2 Zhrnutie požiadaviek kontroly priestoru na pracovisku

Praktické mechanizmy riadenia odstraňovania azbestu sú dôležitou súčasťou zabezpečenia, aby sa práca vykonávala bezpečne. Ak sa v pracovnom priestore vykonáva práca vo výškach, v pláne práce musia byť špecifikované postupy pre prácu vo výškach (vrátane ochrany pred pádom (pozri napríklad publikáciu MISC614 Health and Safety Executive (Spojené kráľovstvo)). Medzi tieto postupy môže patriť používanie stožiarov, lešenia alebo mobilných zdvižných pracovných plošín. Tieto postupy by mali obsahovať ochranu zariadení a prostriedkov pred znečistením (napr. zabalením alebo pokrytím polyetylénom), vybudovanie stožiaru alebo lešenia (napr. s použitím primeraných ochranných prostriedkov), bezpečnú demontáž a dekontamináciu zariadení pred demontážou ochranného krytu a kontrolu/skúšanie (znečistenia).

69

Ak sa chystáte vykonávať prácu podliehajúcu oznamovacej povinnosti (definovanú v oddiele 12.1) s materiálmi obsahujúcimi azbest, mali by byť vykonané prípravy uvedené v predchádzajúcich kapitolách. Skontrolujte, či máte k dispozícii:

• písomný plán práce stanovujúci a vymedzujúci rozsah práce a stanovujúci bezpečnostné opatrenia, ktoré je potrebné prijať (kapitola 5) a

• potrebné ochranné pracovné prostriedky a zariadenia (kapitola 8). Mali by ste :

• vždy chápať a dodržiavať plán práce, • NEPOUŽÍVAŤ metódy, ktoré nie sú v pláne práce, a to bez predchádzajúcej zmeny

alebo doplnenia plánu práce, • komunikovať s vaším pracovníkom dohľadu/manažérom/zamestnávateľom. Najmä

o ak predvídate akékoľvek nečakané problémy alebo sa s nimi strtetnete, mali by ste skončiť prácu, kým príslušná osoba nepreskúma hodnotenie rizík a/alebo plán práce,

o ak sa stretnete s problémami s ochrannými prostriedkami dýchacích orgánov, osobnými ochrannými prostriedkami alebo kontrolnými opatreniami, okamžite skončte prácu,

• v prípade potreby poskytnúť primerané doklady totožnosti.

Ak zamestnávate alebo riadite ľudí, ktorí budú vykonávať prácu s materiálmi obsahujúcimi azbest podliehajúcu oznamovacej povinnosti, ako súčasť svojej prípravy by ste mali:

• vymenovať príslušného manažéra pre dohľad nad vykonávaním prác. Vaše riadenie pracovného priestoru by malo zabezpečiť, aby pracovný priestor bol zodpovedajúco riadený:

• s primeraným oddelením a ohradením, • so stále zabezpečenými oznámeniami a bariérami, • s primeranou ochranou bezpečnosti pracovníkov a ostatných osôb, • s primeraným monitorovaním vzduchu okolo ochranného krytu počas práce (pozri

kapitolu 16) a rýchlym oznámením týchto výsledkov pracovníkom dohľadu nad pracovným priestorom,

• s dekontaminačným zariadením v dobrom prevádzkovom stave od začiatku prác v pracovnom priestore až po demontáž ochranného krytu,

• s plánom pre prípad núdze, ktorý obsahuje primerané informácie pre konkrétny pracovný priestor, napr. kontaktné údaje na miestnu nemocnicu.

Mali by ste tiež objednať nezávislú skúšku, ktorú by vykonala kompetentná osoba.

70

Ak ste inšpektor práce, mali by ste:

• skontrolovať, či je pracovný priestor je účinne oddelený bariérami, značkami a upozorneniami,

• skontrolovať, či dekontaminačné zariadenie je v dobrom stave a je v pracovnom priestore od začiatku,

• skontrolovať, či plán pre núdzové situácie je ľahko dostupný a obsahuje primerané špecifické informácie pre konkrétny pracovný priestor,

• skontrolovať, či zariadenia v pracovnom priestore sú v súlade s metódami uvedenými v pláne práce (napr. zariadenia na odstraňovanie prachu, vysávače).

12.3 OCHRANNÝ KRYT PRE ODSTRAŇOVANIE AZBESTU

12.3.1 Účel a výnimky

Účel

Účelom ochranného krytu je zabrániť šíreniu znečistenia azbestom a zabrániť vystaveniu ostatných ľudí účinkom azbestu. Prostredníctvom regulovaného prístupu cez vzduchové uzávery a dekontamináciou pracovníkov a zariadení pri východe zostáva znečistenie azbestom v ochrannom kryte.

Výnimky

Ochranný kryt je nevyhnutný pri každom odstraňovaní azbestu, ak sa nepredpokladá, že koncentrácia azbestu vo vzduchu je veľmi malá, dané miesto je odľahlé (takže nemá vplyv na ostatných ľudí) alebo ochranný kryt nie je v praxi realizovateľný napr. pre potrubie vo vysokej výške pod šírym nebom alebo podhľady (dosky pod prečnievajúcimi trámami v krove) okolo striech budov. V týchto prípadoch sa na zabránenie šírenia znečistenia alebo vystavenia ostatných ľudí musia použiť iné prostriedky.

12.3.2 Príprava a opis

Príprava

Pred vybudovaním ochranného krytu by pracovný priestor mal byť pripravený s použitím primeraných bezpečnostných opatrení (ktoré by mali byť stanovené v hodnotení rizík [kapitola 5]) na ochranu proti vystaveniu účinkom azbestu, napr. osobného ochranného pracovného odevu, dýchacích prístrojov a vysávačov určených na prácu s azbestom (vysávače typu H). Pri budovaní ochranného krytu alebo stavbe prístupových zariadení (napr. lešenie) môžu byť porušené materiály obsahujúce azbest. Prípravy by mali obsahovať:

• likvidáciu akéhokoľvek neazbestového odpadu v danom priestore (kde sa bude nachádzať ochranný kryt, trasa prevozu a kontajner na odpad) ako neazbestový odpad,

• odstránenie alebo zakrytie predmetov, ktoré bude ťažké čistiť, ak sa znečistia, a kontrolu, či tieto predmety už nie sú znečistené,

71

• odstránenie voľných úlomkov z materiálov obsahujúcich azbest a ich likvidáciu ako azbestový odpad s cieľom zabrániť, aby sa takýto materiál zachytil v ochrannom kryte,

• zaistenie všetkých ďalších potenciálnych nebezpečenstiev (napr. zdrojov úniku vody, rúr na odvádzanie spalín),

• upchanie otvorov (napríklad klimatizačných systémov, systémov vetrania atď.) s cieľom zabrániť šíreniu azbestu vo vzduchu von z ochranného krytu,

• zabezpečenie vhodných zdrojov energie a vody, • jeden členský štát vyžaduje odpojenie od elektrickej siete a zabezpečovanie dodávok

elektrickej energie z nezávislého generátora (príručka 815 INRS) na zabezpečenie bezpečnejšieho elektrického systému pre mokré odstraňovanie,

• zabezpečenie prístupu k zariadeniu, • zabezpečenie, aby ochranný kryt nebol prekážkou na únikových (požiarnych) cestách

(napr. pre ostatné osoby v budove), alebo aby boli vyznačené primerané alternatívne cesty,

• zabezpečenie, aby signalizácia dymu v ochrannom kryte bola pri dymovej skúške ochranného krytu deaktivovaná,

• zabezpečenie, aby elektrické zariadenia v pracovnom priestore boli vypnuté a zaistené,

• zabezpečenie, aby existovali záložné systémy dodávok energie a vody pre prípad núdze.

Popis

Ochranný kryt môže využívať existujúcu konštrukciu budovy alebo môže predstavovať úplne voľne stojacu dočasnú konštrukciu. Existujúce povrchy musia byť hladké a nepriepustné, alebo pokryté polyetylénom. Ochranný kryt je zvyčajne zhotovený z pevného (250 µm hrubého) polyetylénu, ktorý sa po dokončení práce zlikviduje ako odpad kontaminovaný azbestom. V jednom členskom štáte (Francúzsko) sa odporúčajú dve vrstvy pevného polyetylénu. Ochranný kryt by mal mať:

• jednorazovú podlahovú krytinu (na zabránenie šírenia znečistenia) alebo hladkú nepriepustnú podlahu, ktorú možno čistiť,

• vzduchový uzáver pre ľudí, slúžiaci ako vchod a východ z ochranného krytu, • samostatný vzduchový uzáver (niekedy nazývaný „uzáver na vrecia“) na vynášanie

riadne zabaleného odpadu (napr. vo vreciach a/alebo zabaleného) z ochranného krytu, • odsávacie vetranie (tzv. podtlaková jednotka) s vysokoúčinnou filtráciou na

vytvorenie merneho podtlaku (odporúčaný tlak je 20 pascalov a v jednom členskom štáte sa vyžaduje 10 pascalov, v inom členskom štáte minimálne 5 pascalov) v ochrannom kryte a vytvorenie stáleho prúdu čerstvého vzduchu v ochrannom kryte,

• miera výmeny vzduchu v ochrannom kryte by mala byť aspoň 8 za hodinu, • priezory (každý s veľkosťou najmenej 600 mm na 300 mm) poskytujúce výhľad na

všetky hlavné oblasti (alebo v prípade potreby uzavretý televízny okruh), • priame pripojenie na dekontaminačnú jednotku, podľa možnosti cez vzduchový

uzáver, • ak priame pripojenie na dekontaminačnú jednotku nie je možné, dodatočné

vzduchové uzávery zabezpečujúce izoláciu pri prezliekaní z kontaminovaných kombinéz do prechodných kombinéz, ktoré sa nosia výhradne na prechod do dekontaminačnej jednotky.

72

Ochranný kryt musí byť čo najtesnejší, aby sa zabránilo úniku v prípade zlyhania podtlakovej jednotky. Môže byť potrebné, aby bol:

Môže byť potrebné, aby bol: • odolný proti vode (ak je vystavený jej účinkom) a (alebo) • zhotovený z oranžového ohňovzdorného polyetylénu (ak existuje nebezpečenstvo

vznietenia a/alebo obmedzený prístup). Tieto aspekty ochranného krytu (odolnosť voči vplyvom počasiu, ohňovzdornosť) by mali byť jasne stanovené v pláne práce.

Do krytu môžu vstúpiť len oprávnení pracovníci, ktorí majú oblečené osobné ochranné pracovné prostriedky a vhodné ochranné pracovné prostriedky dýchacích orgánov.

Musia byť inštalované značky, ktoré upozorňujú na nebezpečenstvo vystavenia účinkom azbestu, vyznačujú obmedzený prístup a požiadavku používať ochranné pracovné prostriedky. Tieto značky by mali byť v súlade s požiadavkami vnútroštátnych právnych predpisov.

Ak sa podieľate na odstraňovaní azbestu, mali by ste používať osobné ochranné pracovné prostriedky a ochranné pracovné prostriedky dýchacích orgánov určeným spôsobom a v súlade s vašou odbornou prípravou. Skontrolujte vhodnosť svojich osobných ochranných prostriedkov a ochranných prostriedkov dýchacích orgánov (na konkrétnu úlohu) a ich riadne fungovanie (vždy, keď ich používate). Spolupracujte so svojim zamestnávateľom pri vedení evidencie o týchto kontrolách.

Ak zamestnávate alebo riadite ľudí, ktorí budú vykonávať prácu s materiálmi obsahujúcimi azbest podliehajúcu oznamovacej povinnosti, ako súčasť vašej prípravy by ste mali zabezpečiť, aby:

• prípravu pracovného priestoru a stavbu ochranného krytu vykonali primerane odborne pripravení a kompetentní pracovníci,

• príprava pracovného priestoru bola zahrnutá do hodnotenia rizika a plánu práce, • prípravná práca podliehala primeranému dohľadu a kontrole, • boli zavedené účinné systémy monitorovania, kontroly a údržby ochranného krytu

(pozri oddiel 0).

73

Obrázok 12.1 Ochranný kryt. Šípky v smere hodinových ručičiek označujú uzáver ochranného krytu, nádobu na odpad, panel s priezorom, prístroj na meranie podtlaku, podtlakovú jednotku, generátor elektrickej energie, zásobu zvlhčujúcich látok a dekontaminačnú jednotku.

74

Obrázok 12.2 Podtlaková jednotka a potrubie na odvádzanie vzduchu, priezory a výstražné nápisy

12.3.3 Prevádzka ochranného krytu

Pracovníci v ochrannom kryte budú musieť vykonať celý postup dekontaminácie pri každom odchode z ochranného krytu. Preto je dôležité, aby sa mimo ochranného krytu nachádzala osoba, ktorá:

• zabezpečuje komunikáciu medzi osobami vnútri a osobami mimo krytu,

• reguluje vstup osôb cez vzduchový uzáver, kontroluje, či pracovníci majú oprávnenie, a zaznamenáva, kto vstúpil a kto vyšiel z ochranného krytu,

• organizuje dodávku zariadení do ochranného krytu a odstraňovanie vriec s odpadom (alebo zabaleného odpadu) z uzáveru na vrecia,

• kontroluje dobrý stav zariadení a prístrojov používaných pri práci.

Táto osoba (niekedy známa ako „muž vonku“) nemusí potrebovať tú istú úroveň ochranných prostriedkov dýchacích orgánov ako pracovníci vnútri ochranného krytu. Mala by však používať aspoň jednorazovú ochranu dýchacích orgánov (určenú na použitie proti azbestu,

75

napr. EN FFP3) a kombinézy na ochranu proti vystaveniu účinkom azbestu, ak by sa akékoľvek vrece náhodou prederavilo. Na konci zmeny by mala štandardne uplatňovať postupy pre osobnú dekontamináciu.

Akékoľvek zariadenie, ktoré sa berie do ochranného krytu, by malo byť pripravené na uľahčenie konečnej úlohy dekontaminácie tohto zariadenia, napríklad uzavretie koncov rúr lešenia viečkami a obalenie dosiek lešenia polyetylénom. Dosky obalené polyetylénom však vo vlhkom stave vytvárajú klzký povrch na chodenie. V tejto situácii môže byť ako povrch na chodenie potrebná ďalšia tenká krytina (preglejka). S týmto drevom bude potrebné zaobchádzať ako s kontaminovaným odpadom a nepoužívať ho opakovane.

Ak ste inšpektor práce, mali by ste:

• preskúmať záznamy z prehliadok a kontrol ochranného krytu (vizuálne a podtlakové skúšky, skúšky fungovania odsávacieho vetrania, dymové skúšky),

• skontrolovať, či existuje „muž vonku“, ktorý odstraňuje odpad (atď.), a či používa vhodné ochranné pracovné prostriedky dýchacích orgánov a ochranný odev,

• skontrolovať, či sú primerane zabezpečené priezory,

• preskúmať priezory a uzavretý televízny okruh, skontrolovať (napríklad) či šírka rozhľadu je úplná, či práca sa vykonáva v súlade s plánom práce a či sa odpad vynáša súbežne s odstraňovaním materiálu,

• skontrolovať, či dopravné trasy (medzi ochranným krytom a dekontaminačnou jednotkou a medzi ochranným krytom a bezpečným úložiskom odpadu) predstavujú najkratšie vhodné trasy,

• preskúmať dopravné trasy s cieľom skontrolovať, či sa udržiava ich priechodnosť, či sú to trasy stanovené v pláne a či na dopravnej trase nie je ponechaný žiadny opustený odpad.

76

Obrázok 12.3 Ochranný kryt pri odstraňovaní tepelnej izolácie z potrubia na odvádzanie spalín

12.4 OSOBNÁ DEKONTAMINÁCIA

12.4.1 Dekontaminačná jednotka

Dekontaminačná jednotka by mala byť prvým zariadením inštalovaným v pracovnom priestore a mala by byť posledná, ktorá z neho odchádza.

Dekontaminačná jednotka je v podstate „čistá prezliekareň“ (často nazývaná čistý koniec), oddelená dvermi so samočinným zatváraním od sprchy, ktorá je zas spojená cez ďalšie dvere so samočinným zatváraním so „špinavou prezliekarňou“ („špinavý koniec“). Zásadou jej prevádzky je, že pracovníci si vyzlečú civilné šaty na čistom konci a natiahnu si čisté dýchacie prístroje a čisté kombinézy pred presunutím cez sprchovaciu kabínu na špinavý koniec. Ak je to možné, „špinavý koniec“ by mal byť priamo spojený s ochranným krytom na odstraňovanie azbestu cez vzduchové uzávery.

Na obidvoch koncoch dekontaminačnej jednotky by mali byť zrkadlá, aby pracovníci mohli skontrolovať, či sú ich ochranné pracovné prostriedky dýchacích orgánov a kombinézy správne nasadené.

77

Pracovníci sa po pobyte v ochrannom kryte (t. j. po potenciálnom znečistení azbestom) vrátia na špinavý koniec, očistia si kombinézy vysávačom určeným na azbest (typ H), ale ponechajú si nasadenú osobnú ochranu dýchacích orgánov, kým si neosprchujú a nevyčistia vonkajšie povrchy dýchacích prístrojov. V niektorých členských štátoch (napr. v Spojenom kráľovstve) si pracovníci čistia kombinézy vysávačom typu H pri východe z ochranného krytu (alebo v kabíne vzduchového uzáveru najbližšie pri ochrannom kryte), a nie na špinavom konci dekontaminačnej jednotky.

Akékoľvek potenciálne kontaminované materiály, ktoré boli buď zahodené (kombinézy na špinavom konci dekontaminačnej jednotky) alebo použité (uteráky alebo filtre v sprche), musia byť zabalené do vriec a zlikvidované ako azbestom znečistený odpad.

Ako všeobecný osvedčený postup sa medzi „špinavým koncom“ a „čistým koncom“ nachádza sprchová časť.

Dokonalejším postupom je, že existuje ďalší medzipriestor a druhá sprchovacia miestnosť. To umožňuje postupnú dekontamináciu a odloženie ochranných prostriedkov a umožňuje, aby „čistý koniec“ bol najlepšie chránený pred znečistením. Existencia dvoch samostatných spŕch umožňuje tiež používať prvú sprchu na umytie nepremokavých kombinéz pred vyzlečením a potom druhú sprchu na konečné umytie po odložení ochranného odevu. Ochranné pracovné prostriedky dýchacích orgánov zostávajú nasadené, kým sa znovu neumyjú v druhej sprche. Spodná bielizeň na jedno použitie oblečená pod umývateľnými kombinézami sa zahodí do koša ako kontaminovaný odpad; umyté umývateľné kombinézy sa uložia v centrálnej kabíne.

V jednom členskom štáte (Francúzsko) sa odporúča päťdielna dekontaminačná jednotka, aj keď sa používajú kombinézy na jedno použitie, ak nie je možné zriadiť ju v pracovnom priestore.

Keďže dekontaminačné jednotky sú často mobilné jednotky, zariadenia sú často dosť pevné. Je však dôležité, aby existoval primeraný priestor pre daný počet pracovníkov a primerané prostriedky, napríklad lavice, stimulujúce k správnemu používaniu.

Dekontaminačná jednotka by mala byť vybavená podtlakovým vetraním, s tlakovým gradientom vetrania z „čistého konca“ k „špinavému koncu“. Odporúča sa rýchlosť výmeny vzduchu 30 za hodinu pre sprchu a špinavý koniec, ale niektoré vnútroštátne usmernenia akceptujú nižšiu; čím je rýchlosť výmeny vzduchu vyššia, tým slabšia bude miera uvoľneného azbestu.

12.4.2 Používanie dekontaminačnej jednotky

Správne používanie dekontaminačnej jednotky je dôležité na zabránenie riziku vystavenia. Je dôležité, aby sa pracovníkom v rámci odbornej prípravy ukázalo správne používanie a aby si fyzickú dekontamináciu prakticky precvičili (kapitola 0). Obrázok 12.4 znázorňuje používanie päťdielnych, ako aj trojdielnych dekontaminačných jednotiek.

78

Ak vykonávate odstraňovanie azbestu, mali by ste:

• absolvovať odbornú prípravu v používaní dekontaminačnej jednotky,

• vedieť, ako zabrániť preneseniu znečistenia z ochranného krytu na čistý koniec dekontaminačnej jednotky, a vedieť, ako správne dodržiavať postupy dekontaminácie, a tým zabrániť vystaveniu svojej osoby účinkom azbestu pri procese osobnej dekontaminácie,

• okamžite informovať zástupca zamestnancov pre bezpečnosť v prípade zlyhania jednotky (napr. nedostatočný tlak na sprchovanie, nedostatok teplej vody, porucha vetrania).

Ak zamestnávate alebo riadite ľudí, ktorí odstraňujú azbest, mali by ste zabezpečiť, aby:

• absolvovali správnu odbornú prípravu v používaní dekontaminačnej jednotky,

• znečistené jednorazové kombinézy, uteráky a filtre boli uložené do vriec akoodpad znečistený azbestom na špinavom konci,

• sa jednotka udržiavala v dobrom stave, s potrebnými zásobami (teplá voda, sprchový gel, kefky na nechty, uteráky atď.) a ochranou proti extrémom počasia (napr. zamrznutie zásoby vody).

79

Obrázok 12.4. Znázornenie osobnej dekontaminácie v päťdielnej dekontaminačnej jednotke a v trojdielnej jednotke

80

Obrázok 12.5 Dekontaminácia nepremokavých kombinéz v sprche vysávačom typu H a následné sprchovanie pred odložením ochranných prostriedkov dýchacích orgánov (Fotografie poskytol INRS, copyright INRS).

12.4.3 Údržba dekontaminačnej jednotky

Dekontaminačná jednotka by mala mať osvedčenie o dekontaminácii s požiadavkami (ktoré potvrdzuje, že nie je kontaminovaná z predchádzajúcej práce) skôr, ako je daná do používania v pracovnom priestore.

81

Čistenie dekontaminačnej jednotky by mala vykonať príslušná osoba, ktorá má oblečenú čistú kombinézu a nasadený čistý dýchací prístroj. Kontaminované materiály (uteráky, filtre, kombinézy atď.) by sa mali zabaliť do vriec a zbierať od čistého konca, aby sa kontaminovaný materiál bral zo špinavého konca.

V kabíne, v ktorej pracovníci odkladajú ochranné prostriedky dýchacích orgánov (kapitola 16), by sa malo vykonávať pravidelné monitorovanie koncentrácie vláken vo vzduchu.

Po skončení každej zmeny by sa dekontaminačná jednotka mala dôkladne vyčistiť. Mala by sa pravidelne testovať na znečistenie vláknami vo vzduchu na „špinavom konci“ a po dokončení každej práce pred odchodom zo pracovného priestoru alebo pri demontáži by sa mala vykonať úplná skúška na potvrdenie zhody s požiadavkami (podobná, aká by sa mala vykonať v ochrannom kryte pre odstraňovanie azbestu).

12.4.4 Prechod medzi vzdialenou dekontaminačnou jednotkou a ochranným krytom

Ak dekontaminačná jednotka nemôže byť priamo spojená s ochranným krytom, je potrebné zabezpečiť, aby sa pri prechode pracovníkov z ochranného krytu do dekontaminačnej jednotky znečistenie azbestom nešírilo z ochranného krytu. Postup realizácie tohto prechodu je vhodný skôr pri používaní jednorazových kombinéz ako umývateľných kombinéz.

Pri vstupe do ochranného krytu, by ste mali:

• použiť dekontaminačnú jednotku (uvedenú vyššie) na prezlečenie sa z bežného odevu do jednorazovej kombinézy (na použitie v ochrannom kryte)oblečenej pod prechodovou kombinézou, ktorá má inú farbu ako kombinézy nosené v ochrannom kryte, aby ju ostatní mohli ľahko rozoznať. Obujte si čistú obuv na prechod do ochranného krytu. Prehliadnite a skontrolujte si ochranné pracovné prostriedky dýchacích orgánov a správne si ich nasaďte s použitím zrkadla,

• prejdite do ochranného krytu,

• vo vonkajšej kabíne vzduchového uzáveru do ochranného krytu si vyzujte čistú obuv a prechodové kombinézy . Zaveste kombinézy na háčik alebo položte do kontajnerov nachádzajúcich sa v prvej kabíne. (Nenechávajte ich na podlahe.),

• prejdite do druhej kabíny vzduchového uzáveru a obujte si obuv na použitie v ochrannom kryte,

• prejdite cez vnútornú kabínu vzduchového uzáveru do ochranného krytu.

Pri odchode z ochranného krytu by ste mali:

• povysávať všetok viditeľný prach z vašich osobných ochranných prostriedkov, ochranných prostriedkov dýchacích orgánov a z obuvi,

• z ochranného krytu vstúpiť do vnútornej kabíny vzduchového uzáveru. Vykefujte si obuv v nádržke na čistenie obuvi. Umyte hubkou alebo utrite vodou ochranné pracovné prostriedky dýchacích orgánov s použitím osobitného vodného kúpeľa,

• prejdite do stredného stupňa vzduchového uzáveru. Vyzlečte si kombinézu a obuv, ktorú ste nosili v ochrannom kryte. Vložte kombinézu do vreca s odpadom ako odpad potenciálne znečistený azbestom. (Alebo ju uložte na opätovné použitie, ak máte prestávku počas zmeny (napr. pri práci vo vysokých teplotách)). Nesnímajte si ochranné pracovné prostriedky dýchacích orgánov,

• prejdite do vonkajšieho stupňa a oblečte si prechodové kombinézy, obujte si obuv, a ponechajte si pritom nasadené ochranné pracovné prostriedky dýchacích orgánov,

82

• po označenej tranzitnej trase (tá by mala byť určená na začiatku a mala by byť krátka a priama, s minimom nebezpečných miest napr. schodov) prejdite do dekontaminačnej jednotky,

• vojdite do špinavého konca dekontaminačnej jednotky, vyzujte si obuv, odložte všetky osobné ochranné pracovné prostriedky a spodnú bielizeň, ktorú ste mali na sebe v ochrannom kryte, ponechajte si nasadené ochranné pracovné prostriedky dýchacích orgánov s pusteným motorom,

• presuňte sa do priestoru sprchy, pričom ochranné prostriedky dýchacích orgánov majte stále nasadené. Osprchujte ich a použite špongiu na ich osušenie tak, aby voda nevnikla do otvorov na filter,

• po očistení ochranných prostriedkov dýchacích orgánov ich snímte a dôkladne osprchujte. Vyberte filter z ochranných prostriedkov dýchacích orgánov a zabaľte ho do vreca na zlikvidovanie ako azbestom znečistený odpad,

• vysušte sa uterákom; žiadny uterák použitý pred opustením sprchovej kabíny by sa nemal brať na čistý koniec (mal by sa ponechať v sprchovacej kabíne alebo zahodiť ako potenciálne znečistený); so všetkými použitými uterákmi by sa malo zaobchádzať ako s potenciálne znečistenými a mali by sa zlikvidovať alebo zodpovedajúco vyčistiť,

• dokončite sušenie iným uterákom na čistom konci,

• oblečte si prechodové kombinézy (napr. pri prestávke) alebo civilné šaty,

• odíďte cez vonkajšie dvere čistého konca.

Obrázok 12.6 Mobilná dekontaminačná jednotka

12.5 METÓDY ODSTRAŇOVANIA PRACHU

12.5.1 Zásady metód odstraňovania prachu

Ak sa majú odstrániť materiály obsahujúce azbest, musia sa použiť metódy odstraňovania prachu na zabránenie, aby sa azbestové vlákna dostali do vzduchu. Výber metódy odstraňovania je potrebné starostlivo zvážiť, aby sa zohľadnila jej vhodnosť pre konkrétnu prácu. Metódy mokrého odkrývania sú napríklad všeobecne preferovaným prístupom, ale

83

nemusia byť vhodné pri prítomnosti živých elektrických alebo mechanických zariadení. Jeden členský štát odporúča vypnutie všetkých dodávok elektriny zo siete a zabezpečenie nezávislého generátora. Ak sú prítomné akékoľvek chemické látky, treba zvážiť možné nebezpečenstvá vyplývajúce z reakcie s vodou. Zvlhčujúce látky v kombinácii s vodou môžu spôsobiť klzkosť povrchov, čím sa zvyšuje riziko šmyknutia a pádu, najmä pri práci vo výškach. V podmienkach mrznutia sa môže vyžadovať používanie nemrznúcich zvlhčujúcich látok.

Zariadenia (používané na odstraňovanie a reguláciu prachu) musia byť primeranej kvality (musia napríklad spĺňať normy kvality, ako normu kvality PAS v Spojenom kráľovstve (British Standards Institution)), byť v dobrom prevádzkovom stave a byť riadne udržiavané.

12.5.2 Mokré odkrývanie

Materiály obsahujúce azbest môžu byť zvlhčované alternatívnymi aplikačnými metódami: bezvzduchovým postrekom (na vlhčenie povrchu alebo pre tenké a pórovité materiály) a injekčnými ihlami v prípade hrubších materiálov alebo materiálov s nepriepustným povrchom. Do vody je potrebné pridať zvlhčujúcu látku, aby sa azbest účinne namočil.

Injekčná metóda je vhodná pre materiály ako tepelné izolácie a striekané nátery a môže byť vhodná pre ďalšie materiály obsahujúce azbest s nepriepustným povrchom (napr. lakované azbestové izolačné dosky). Injekčné ihly môžu byť namontované na pevnú dosku (pri plochých povrchoch), alebo na pružnú prívodnú rúrku (pri zakrivených alebo nerovnomerných povrchoch). Pre neprístupné miesta môže byť potrebná jednobodová injekcia (na tyči).

Injekcia by sa mala aplikovať pri nízkom tlaku (3,5 baru), aby bol materiál obsahujúci azbest navlhčený kapilárnym pôsobením bez zbytočného rozliatia vody. Je dôležitý dostatok času na dosiahnutie primeraného navlhčenia celého materiálu. Ak sú na materiáli suché miesta, môže to viesť k oveľa vyšším koncentráciám azbestových vláken vo vzduchu pracovného priestoru.

Veľkosť a konštrukcia ihiel by sa mali voliť tak, aby vyhovovali tvaru materiálu obsahujúceho azbest, napr. dlhé ihly s dierkami po celej dĺžke pri náteroch/izoláciách s hrúbkou viac ako 1 cm.

Ihly musia byť vhodne umiestnené, aby sa zabezpečilo dobré pokrytie. Aplikujte s dostatočným rozostupom, aby nezostali suché miesta, a zvoľte umiestnenie tak, aby príťažlivosť pomáhala šíreniu vody (napr. ihly pozdĺž vrchnej strany vodorovných rúr; ihly v horizontálnych kruhoch okolo zvislých rúr, s intervalom približne každý meter pri vertikálnych rúrach).

Ak sú náter/izolácia pokryté tvrdým povrchom, ktorý musí byť navŕtaný, aby sa mohla vsunúť ihla, pri vŕtaní sa musia použiť metódy odstraňovania prachu. To môže zahŕňať bezvzduchový postrek. Vlhčenie vopred môže umožniť, aby voda vsiakla.

84

Obrázok 12.7 Azbestová izolácia potrubia s viditeľnými vrstvami po použití zvlhčujúceho prostriedku

Obrázok 12.8 Znázornenie systému injektáže (1) potrubie, (2) tepelná izolácia, (3) injekčná ihla zavedená cez (4) flexibilný rozvodný systém

85

Obrázok 12.9 Systém injektáže s prítokom vody z viacerých otvorov pri jednotlivých ihlách. Obrázok poskytol UK HSE z HSG 247. © Reprodukovaný materiál je použitý so súhlasom kontroly HMSO a Škótskej kráľovskej tlačiarne.

Obrázok 12.10 Príklad viacbodovej injektáže používanej na zvlhčovanie striekanej azbestovej izolácie

86

Bezvzduchový postrek (t. j. postrek, ktorý na pohon vody nevyužíva vzduch alebo plyn) možno použiť na vlhčenie povrchu pórovitého materiálu (napríklad izolačné pokrývky, laná, tesnenia) a na prípravu materiálu pred vŕtaním, aby sa mohla vsunúť ihla na injektáž. Zvlhčovanie bezvzduchovým postrekom možno použiť aj na azbestové izolačné dosky (pri odstránení pri lokálnom odsávacom vetraní) a aj na malé úlomky počas čistenia.

Poškodená ochranná vrstva/tepelná izolácia môžu mať pri injektáži tendenciu praskať. Takto poškodený diel môže byť zabalený do polyetylénu (alebo priľnavého filmu a pásky) s cieľom zabrániť šíreniu úlomkov.

Kovový obklad (okolo tepelnej izolácie obsahujúcej azbest) môže byť potrebné odstrániť na odkrytie tepelnej izolácie pri uplatnení injektáže. Ak do obkladu možno vŕtať, tepelná izolácia by sa mala injektovať týmto spôsobom. Ak obklad možno sňať bez poškodenia tepelnej izolácie, môže to predstavovať ľahší spôsob získania prístupu na vsunutie injekčnej ihly a v tom prípade by sa na potláčanie úniku prachu mal použiť bezvzduchový postrek alebo vysávanie so sledovaním pohybu nástroja.

Problémy s jednotným zvlhčením môžu vzniknúť, ak je materiál poškodený vnútornou prasklinou, alebo ak materiál nie je jednotne pórovitý. Ak vidno praskliny, ihly by sa mali umiestniť pozorne s cieľom maximalizovať účinnosť navlhčenia. Ak pórovitosť nie je jednotná, pomôcť môže prispôsobenie prietoku. Na zadržanie vody a na zabezpečenie navlhčenia vo všetkých miestach môže byť potrebné materiál obsahujúci azbest zabaliť.

S vykurovaním veľkých priemyselných budov určených pre veľkú prevádzku sa môžu spájať problémy:

• rozsiahlej a zložitej potrubnej siete, sťažujúce alebo znemožňujúce zabezpečiť úplné utesnenie ochranného krytu,

• veľkého množstva veľmi hrubej azbestovej tepelnej izolácie (napr. približne 1 m),

• veľkých množstiev azbestového odpadu a kalu.

Správne navlhčený materiál obsahujúci azbesty má konzistenciu ako cesto a je pripravený na odstránenie.

Odstránenie navlhčených materiálov obsahujúcich azbest možno najlepšie dosiahnuť ručnými nástrojmi (napr. škrabkou, dlátom, skrutkovačom). Mechanické nástroje (napríklad rezač kotúčov a brúska) by sa nikdy nemali používať na prerezávanie materiálov obsahujúcich azbest.

Práca by mala byť organizovaná metodicky; odstraňovaný materiál by sa mal okamžite ukladať do vriec alebo baliť a práca by mala postupovať zhora nadol s cieľom zabrániť opätovnému znečisteniu očistených povrchov (napr. najprv stropy/nosníky, potom steny a napokon podlaha).

Keď sa odstráni väčšina materiálov, na povrchoch môžu zostať menšie množstvá. Zvyšky niekedy silne držia (napr. na jamkovitom povrchu rúr). Uprednostňovať by sa mali ručné nástroje na odstraňovanie zvyškového azbestu, ale pre niektoré silne držiace zvyškové materiály môžu byť potrebné mechanické nástroje. V týchto prípadoch by sa mali používať nástroje s najnižším nastavením výkonu a s odstraňovaním prachu (peny, bezvzduchové postreky alebo lokálne odsávacie vetranie).

87

Obrázok 12.11 Balenie odpadu blízko miesta odstránenia, aby sa zabránilo šíreniu azbestu a minimalizovalo jeho pôsobenie

Ak zamestnávate ľudí pri odstraňovaní materiálov obsahujúcich azbest, mali by ste zabezpečiť účinný dohľad, aby:

• sa dodržiavali bezpečnostné postupy a

• používali sa len metódy odstraňovania uvedené v pláne práce,

• žiadna zmena metód práce sa NESMIE uskutočniť bez predchádzajúcej zmeny hodnotenia rizika a plánu práce,

• sa pri odstraňovaní azbestu dodržiavali osvedčené postupy (uvedené v tejto príručke).

Ak odstraňujete azbest:

• rozhodnite o poradí prác, ktoré minimalizuje možnosť opätovného znečistenia očistených povrchov, napr. stropy/nosníky najprv, potom steny a napokon podlaha,

• zabezpečte, aby sa filtre nenavlhčili, keďže to zhoršuje účinnosť filtrácie,

• dobré udržiavanie poriadku je podstatné. Odpratávajte odpad hneď, ako sa tvorí. Drevené nosníky azbestových stropov by mohli obsahovať klince; zabezpečte, aby netrčali a aby na ne niekto nestúpil.

• Odstraňujte materiály obsahujúce azbest pri minimálnom lámaní. Ak má napríklad AIB dlaždica 4 klince, mala by sa odstrániť neporušená, okrem poškodenia zaklincovaných rohov. Klince by sa mali vyberať jednotlivo (s odstraňovaním prachu uvedeným v kapitole 0),

88

• NEPOUŽÍVAJTE iné metódy ako metódy uvedené v pláne práce a

• NEPOUŽÍVAJTE mechanické nástroje na materiály obsahujúce azbest (okrem špecifických a obmedzených aplikácií, ak tieto aplikácie boli zahrnuté do hodnotenia rizika a plánu práce).

Ak ste inšpektor práce, mali by ste skontrolovať, či sa práca vykonáva v súlade s plánom práce, napríklad:

• sledovaním práce cez priezory,

• skontrolovaním, či nástroje v pracovnom priestore alebo v ochrannom kryte sú v súlade s metódami v pláne práce,

• skontrolovaním, či sa NEPOUŽÍVAJÚ mechanické nástroje.

12.5.3 Riadené suché odstraňovanie

Mokré odkrývanie je najlepšia metóda a mala by sa používať vždy, okrem veľmi zvláštnych okolností. Za týchto zvláštnych okolností, keď mokré odkrývanie nie je možné, alternatívou je riadené suché odstraňovanie – čo znamená odstránenie inými metódami riadenia úniku prachu, napríklad lokálnym odsávacím vetraním alebo balením izolovaných komponentov a rezaním a odstránením celého dielu (známym ako „zabaľ a odrež“).

Obaľovanie a rezanie dielov tepelne izolovaného potrubia je vhodné, ak sa rúra spolu s tepelnou izoláciou likvidujú ako azbestový odpad. Tepelne izolovaná rúra sa zabalí do polyetylénu. Môže byť potrebné odstrániť malé presne určené diely tepelnej izolácie, aby sa získal prístup na rezanie rúry. Odstránenie tohto dielu tepelnej izolácie znamená, že nastáva riziko vystavenia účinkom azbestu a že celková práca by sa mala preto vykonať v ochrannom kryte (pozri oddiel 12.3 pre tie výnimočné prípady, ak ochranné kryty nie sú potrebné). Táto metóda je vhodná, len ak potrebné diely majú zvládnuteľnú veľkosť a ak bol obsah rúr/nádob vyprázdnený.

Vrecia s rukavicou, zhotovené z pevnej priesvitnej umelej hmoty, majú ako súčasť umelohmotné rukavice s dlhým rukávom, ktoré umožňujú pracovníkovi nachádzajúcemu sa vonku manipulovať s predmetmi vo vnútri. Po namontovaní vreca s rukavicou okolo predmetu, ktorý sa má odbaliť, pracovník môže prostredníctvom rukavice použiť nástroje na odstránenie azbestu. Materiál odstránený z predmetu sa ukladá v spodnej časti vreca s rukavicou. Vrece by malo mať zipsový uzáver na zakrytie odpadu v spodnej časti po dokončení práce. Vrece sa použije len raz a potom sa zlikviduje s odpadom. Ak je to primerane uskutočniteľné, vrece s rukavicou by sa malo používať s miernym podtlakom.

Je potrebné stanoviť systém práce pre vyberanie nástrojov (napr. po dokončení) z vreca s rukavicou. To môže znamenať vloženie nástrojov do jednej z rukavíc, potom vytiahnutie

89

rukavice von tak, aby nástroje zostali umiestnené vo vyčnievajúcej umelohmotnej rukavici. Keď sa potom na rukavici urobí uzol, nástroje môžu zostať v akomsi umelohmotnom vrecku, a druhým uzlom sa na rukavici vytvorí časť, ktorú možno odrezať s minimálnym rizikom uvoľnenia azbestu. Vak s nástrojmi sa môže otvoriť buď v ďalšom vreci s rukavicou alebo vo vedre s vodou na vyčistenie.

Vrece s rukavicou chráni pracovníka, ale nie je dostatočné na nahradenie potreby osobných ochranných prostriedkov a ochranných prostriedkov dýchacích orgánov, ani potreby ochranného krytu, pretože azbest by sa pri prederavení vreca mohol vysypať.

V obchode sú dostupné viaceré druhy vriec s rukavicou.

Obrázok 12.12 Vrecia s rukavicou používané na riadne odstraňovanie azbestovej tepelnej izolácie (fotografie použité s povolením INRS, copyright INRS).

Priame odstránenie systémami vysávania predstavuje vhodnú a efektívnu metódu odstraňovania voľného azbestu (napr. tepelnej alebo zvukovej izolácie). Azbestový odpad sa odvádza do vzdialenej zbernej jednotky prostredníctvom podtlakovej prepravnej trubice podtlakom, ktorý vytvára zariadenie určené na tento účel.

Ak je táto trubica pripojená k jednotke balenia do vriec, ktorá je umiestnená mimo ochranného krytu určeného na odstraňovanie, táto jednotka balenia do vriec musí mať svoj vlastný ochranný kryt a pracovníci jednotky balenia do vriec musia používať úplné ochranné pracovné prostriedky dýchacích orgánov, osobné ochranné pracovné prostriedky a postupy dekontaminácie (ako keby pracovali na odstraňovaní).

90

Ak sa používa tento druh zariadenia, v pláne práce by sa malo jasne stanoviť, ako odstrániť upchanie podtlakovej prepravnej trubice. Trubica by napríklad mala byť starostlivo uzavretá zátkou na obidvoch koncoch a na čistenie by sa mala brať do ochranného krytu na odstraňovanie azbestu.

12.6 UZATVORENIE A PRIKRYTIE

Ak sa rozhodne, že niektoré alebo všetky materiály obsahujúce azbest môžu byť zneškodnené uzatvorením alebo obložením, tento proces môže byť spojený s rizikom rozrušenia materiálu obsahujúceho azbest. Uzatvorenie sa môže dosiahnuť buď aplikáciou tenkej vrstvy izolačného náteru, hrubej vrstvy izolačného náteru alebo impregnáciou materiálu obsahujúceho azbest kvapalinou, ktorá stvrdne. Začiatočné navlhčenie však môže zvýšiť hmotnosť natoľko, že sa materiál obsahujúci azbest môže oddeliť a spadnúť, pri čom sa uvoľní prach. Pri uzatváraní materiálov obsahujúcich azbest náterom sú vo všeobecnosti potrebné rovnaké bezpečnostné opatrenia ako pri odstraňovaní azbestu.

Obloženie môže znamenať obalenie materiálu obsahujúceho azbest do konštrukcie, ktorá sa môže nachádzať mimo materiálu obsahujúceho azbest. V hodnotení rizík pre túto úlohu by sa malo posúdiť, či by sa pri práci mohlo zabrániť porušeniu materiálu obsahujúceho azbest. To bude mať vplyv na rozhodnutie, či je prácu potrebné oznámiť a realizovať s bezpečnostným opatrením uvedeným v tejto kapitole, alebo či budú stačiť bezpečnostné opatrenia uvedené v kapitole 11.

Obrázok 12.13 Starostlivé odstraňovanie azbestovej krytiny

12.7 KONTROLA, MONITOROVANIE A ÚDRŽBA OCHRANNÉHO KRYTU

12.7.1 Systematická kontrola a monitorovanie

Musí byť zavedený systém pravidelného monitorovania a údržby ochranného krytu. Ako zodpovedná za to môže byť vymenovaná vyškolená a kompetentná osoba. Mal by byť zavedený systém určovania postupov monitorovania a stanovenia intervalov. Manažment by mal často kontrolovať záznamy z monitorovania.

Monitorovanie by malo zahŕňať:

• Vizuálnu kontrolu neporušenosti ochranného krytu. o Pred začatím práce by sa kontrola mala zamerať na správnu konštrukciu,

tesnenia, vzduchové uzávery, spoje a účinnosť tesnenia okolo prekážok ako rúry, trubice a káble.

91

o Denné kontroly pred zmenami by mali skúmať akékoľvek poškodenie alebo zlyhanie tesnení alebo spojov a známky uspokojivého podtlaku v napnutí polyetylénových stien ochranného krytu smerom dovnútra. Pravidelná vizuálna kontrola je hlavnou prevenciou akýchkoľvek únikov.

• Skúšanie dymom by sa malo vykonávať pri vypnutom odsávacom vetraní. Účelom je nájsť miesta, v ktorých by mohol nastať únik (najmä ak by zlyhalo odsávacie vetranie vzduchu).

• Rozdiel tlakov vo výške približne 5 pascalov je zvyčajne dostatočný na zabránenie úniku smerom von, ale predstavuje malý podtlak a načítané údaje môžu byť ovplyvnené vonkajšími podmienkami (napr. silný vietor vplývajúci na tlak okolo budovy a vnútri nej). Jeden členský štát vyžaduje minimálny tlak 10 pascalov a odporúča rozdiel tlakov vo výške 20 pascalov.

• Merania koncentrácie azbestu vo vzduchu v blízkosti ochranného krytu by sa mali vykonávať na začiatku práce na potvrdenie, že mimo ochranného krytu sa nenachádza azbest. Mali by sa opakovať, pričom intervaly závisia od skutočnosti, nakoľko kritický by bol akýkoľvek únik. Ak je ochranný kryt je napríklad obývaná budova s priľahlými používanými oblasťami, bolo by vhodné denné monitorovanie. Ak ochranný kryt je neobývaná budova, bude stačiť oveľa menej časté monitorovanie. Hodnotenie rizík by malo zohľadniť, aké vystavenie účinkom azbestu by mohlo nastať, ak by nastal únik, a podľa toho stanoviť frekvenciu monitorovania. V mnohých prípadoch by mohlo byť vhodné týždenné monitorovanie. Pravidelné monitorovanie predstavuje potvrdenie a istotu, že únik nenastal, a môže byť dôležité najmä v citlivých prípadoch (napr. ochranný kryt blízko školy).

• Systém odsávania vzduchu by mala pred použitím v pravidelných intervaloch kontrolovať kompetentná osoba. Predfilter môže byť nahradený, ak sa upchá, ale upchaný predfilter naznačuje, že metódy odstraňovania prachu nefungujú tak dobre, ako by mali. Je dôležité zabezpečiť, aby filter bol správne nainštalovaný. Servis systému odsávania vzduchu by mala pravidelne (polročne) vykonávať kompetentná osoba. Ak je vysokovýkonný filter správne nainštalovaný a pracuje podľa špecifikácie, vo vypúšťanom vzduchu by nemal byť žiadny azbest; príležitostné odbery vzoriek vzduchu blízko miesta vypúšťania však predstavujú užitočnú kontrolu (napr. po výmene vysokoúčinného filtra). Hneď po výmene vysokoúčinného filtra by sa mala odskúšať účinnosť filtrácie odsávacieho vetrania na ubezpečenie, že filter je správne nainštalovaný s účinnými tesneniami. (Účinnosť filtra možno skúšať bezpečným náhradným aerosólom, napríklad dioktyl ftalátomom (DOP), čo zvyčajne vykonáva subdodávateľ, ktorý vykonáva servis tohto zariadenia).

12.8 ODSTRAŇOVANIE ODPADU

12.8.1 Vynášanie zabaleného odpadu z ochranného krytu

Pre odpad obsahujúci azbest by sa mali používať vrecia, ktoré majú farebný kód pre azbestový odpad a sú označené ako azbestový odpad v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Vrecia s odpadom by NEMALI byť viac ako čiastočne naplnené a ich obsah by mal byť vlhký. Vrecia by mali byť starostlivo uzatvorené, aby neobsahovali nadbytočný vzduch, a nepriedušne zatvorené.

Odpad vo vreciach alebo zabalený odpad sa vynáša z ochranného krytu cez osobitný vzduchový uzáver, iný ako uzáver používaný vstupujúcimi a vychádzajúcimi pracovníkmi.

92

Vzduchový uzáver na vrecia sa často nazýva „uzáver na vrecia“ a zvyčajne býva trojkomorový.

Nepriedušne zatvorené vrecia s odpadom (alebo zabalené kusy) sa postriekajú (ručným rozprašovačom) a navlhko sa utrú vo vnútornej kabíne trojstupňového uzáveru na vrecia. Vyčistené vrecia sa umiestnia do centrálneho vzduchového uzáveru a vložia do vonkajšieho priehľadného vreca, ktoré sa potom zatvorí. Dvojité vrecia s odpadom sa potom dajú do vonkajšej kabíny uzáveru na vrecia. Odpad z vonkajšej kabíny zberá vonkajší pracovník(-ci) s použitím primeraných dýchacích prístrojov (určených na prácu s azbestom) a prenáša priamo na miesto bezpečného uskladnenia (napr. do uzamykateľného kontajneru na odpad).

Potrebné je venovať pozornosť tomu, aby rám uzáveru na vrecia nemal ostré rohy alebo body, keďže ostré hrany by mohli roztrhnúť vrece (alebo obal) obsahujúce odpad.

12.8.2 Zabránenie vysypaniu

Zabalený odpad, ktorý je vynesený z ochranného krytu, musí byť bezpečne skladovaný s cieľom zabrániť vysypaniu spôsobenému náhodným poškodením alebo vandalizmom. Keď sa zabalený odpad dostane von z uzáveru na vrecia:

• nemal by byť ponechaný voľne uložený, kým nie je v bezpečnom kontajneri,

• mal by byť dopravený najkratšou možnou trasou na bezpečné miesto uskladnenia (napr. uzamykateľný kontajner alebo vozidlo) a táto trasa by mala byť jasne stanovená (aby sa mohla skontrolovať na konci práce).

Pozornosť sa musí venovať zabráneniu vysypaniu z vriec alebo ich poškodeniu:

• vrecia nesmú byť preplnené,

• kontajner nesmie obsahovať žiadne ostré predmety,

• so zabaleným odpadom sa nesmie hrubo zaobchádzať (napr. nehádzať vrecia do kontajneru na odpad).

12.8.3 Osobná ochrana počas odstraňovania

Ako sa uvádza v oddiele 12.3.30, pracovník nachádzajúci sa mimo ochranného krytu môže brať zabalený odpad z uzáveru na vrecia na bezpečné uskladnenie. Tento pracovník by mal mať nasadené osobné ochranné pracovné prostriedky a ochranné pracovné prostriedky dýchacích orgánov, stanovené v hodnotení rizík a pláne práce.

12.9 ČISTENIE A DOKONČENIE

V priebehu práce by sa všetky zariadenia a celé pracovné priestor mali udržiavať čisté a odpad obsahujúci azbest by sa mal baliť do vriec hneď, ako sa vytvára. Pracovné priestory by sa mali čistiť a upratovať na konci každej zmeny. Metódy čistenia nesmú vytvárať prach. Na vysávanie prachu by sa mali používať vysávače typu H (t. j. určené na azbest), s použitím vhodných prídavných doplnkov na rôzne povrchy.

Úlomky by sa mali pred pozbieraním navlhčiť. Na úlomky možno použiť lopaty a hrable (kefy nie sú vhodné). Na čistenie povrchov možno použiť mokré textílie alebo handry a voda na umývanie by sa mala pravidelne meniť, aby sa zabránilo vzájomnému znečisteniu povrchov. Ak boli povrchy umyté, pred konečnou kontrolou sa musia nechať vyschnúť.

93

Vysávač typu H by sa nemal používať na zber vlhkého materiálu, keďže vlhkosť poškodzuje vysokoúčinný filter, ktorý bráni uvoľneniu vláken.

Po odstránení všetkého azbestu a po vynesení všetkého azbestového odpadu, ako aj rôznych nástrojov a zariadení z ochranného krytu by sa malo vykonať konečné vyčistenie. Povrchové plochy by sa mali najprv povysávať vysávačom typu H a potom umyť mokrými utierkami a handrami.

Potom možno odpratať akékoľvek plachty alebo dosky použité ako jednorazové zakrytie prístrojov, zariadení, dlážok alebo iných povrchov. Tieto plachty a dosky (ale len tieto plachty alebo dosky) by sa mali nastriekať izolačnou látkou s cieľom zabrániť, aby pri ich presúvaní uvoľňoval prach.

Všetky zariadenia použité pri práci na odstraňovaní azbestu sa musia pred odnesením z ochranného krytu vyčistiť. Ak je to možné, zariadenia ako lešenárske dosky mobilných zdvižných pracovných plošín by mali byťpred vložením do ochranného krytu chránené (napr. tenkými doskami na jedno použitie, polyetylénovou plachtou) . Tieto dosky/plachty možno nastriekať izolačnou látkou a potom sa musia zlikvidovať ako znečistené azbestom. Povrchové plochy, ktoré neboli úplne chránené, sa musia vyčistiť vysávačom typu H a vodou. Kontaminovaná voda sa musí odstrániť prostredníctvom systému filtrácie vody.

Na záver, zmluvný dodávateľ by mal dôkladne skontrolovať, či boli odstránené všetky materiály obsahujúce azbest určené na odstránenie a či je pracovný priestor vyčistený od viditeľných úlomkov a jemného usadeného prachu. Jediným zariadením zostávajúcim v tejto fáze v ochrannom kryte by mal byť zabalený odpad, ktorý nebolo možné odniesť cez uzavretý priestor na vrecia, a vysávač typu H, prostriedky bezpečného prístupu k vysoko položeným povrchom v ochrannom kryte, handry a vrecia na odpad pre akékoľvek ďalšie čistenie, ktoré môže nariadiť nezávislý analytik vykonávajúci skúšku na potvrdenie zhody s požiadavkami (pozri kapitolu 16).

V niektorých členských štátoch (Spojené kráľovstvo a Írsko) nezávislý analytik vykoná 4-fázové hodnotenie, či práca s azbestom bola uspokojivo dokončená, a tým bola zabezpečená vhodnosť priestorov na ďalšiu prácu:

1. predbežná kontrola stavu pracovného priestoru a stavu prác, pri ktorej sa porovnáva, čo sa vykonalo, s tým, čo bolo stanovené v pláne práce, a posúdi stav na dopravných trasách a v priestoroch okolo ochranného krytu z hľadiska známok znečistenia úlomkami,

2. dôkladná vizuálna kontrola vnútri ochranného krytu, či materiály obsahujúce azbest boli odstránené, či sú povrchové plochy čisté a všetky azbestové materiály ponechané na mieste sú v súlade s plánom práce,

3. monitorovanie vzduchu v ochrannom kryte na zistenie, či sú koncentrácie nižšie ako stanovená indikačná úroveň (0,01 vlákna/ml podľa merania optickou mikroskopiou s fázovým rozhraním),

4. konečné hodnotenie predstavujúce dôkladnú vizuálnu kontrolu po demontáži a odstránení ochranného krytu. Toto konečné hodnotenie má zabezpečiť, aby boli úlomky uvoľnené počas demontáže ochranného krytu náležite odpratané.

94

Vnútroštátne postupy môžu obsahovať požiadavku, aby analytik vydal dokument alebo potvrdenie, v ktorom sa stanovuje výsledok každej z uvedených štyroch fáz. Zmluvný dodávateľ môže byť povinný spolupodpísať tento dokument.

Ak bol uvedený postup uspokojivo dokončený, analytik vykoná aj kontrolu dekontaminačnej jednotky pred jej odnesením z pracovného priestoru. Táto kontrola bude obsahovať vizuálnu kontrolu vo všetkých kabínach a monitorovanie vzduchu v sprche a špinavej kabíne.

Podrobné usmernenie pre analytikov, ktorí vykonávajú tento postup, je uverejnené v príručke HSG248 Health and Safety Executive (2005), Spojené kráľovstvo.

V niektorých členských štátoch sa po dokončení odstraňovania azbestu vyžaduje monitorovanie vzduchu elektrónovým mikroskopom (opis významu rôznych metód merania pozri v kapitolu 0).

Ak ste inšpektor práce, mali by ste skontrolovať, či:

• práca bola oznámená v súlade s požiadavkami záväzných predpisov,

• plán práce je k dispozícii, je jasný a obsahuje odporúčania uvádzané v tejto príručke,

• sa vykonáva odborná príprava a udržiavacia odborná príprava,

• sa podporujú osvedčené pracovné postupy,

• rozsah prác je v súlade s rozsahom stanoveným v pláne práce,

• fotografická identifikácia pracovníkov sa zhoduje s lekárskymi záznamami a záznamami z odbornej prípravy,

• sa používajú dobré postupy riadenia pracovného priestoru a dohľadu nad ním.

Mali by ste tiež skontrolovať, či:

• všetky osoby v pracovnom priestore majú správnu verziu plánov, ktorým rozumejú (napr. ak niektorí z pracovníkov nehovorí domácim jazykom, mali by ste zistiť, či dostal výtlačok v jazyku, ktorému rozumie. Mal by mať aj dostatočné prostriedky pre komunikáciu s zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť, do čoho patrí kladenie otázok o jeho úlohách podľa plánu),

• sa používajú praktické postupy na minimalizáciu uvoľňovania prachu, zabránenie vystavenia a zabránenie šírenia znečistenia. Akékoľvek AIB dosky, ktoré sa odstránili, by napríklad mali byť neporušené a diery po skrutkách (viditeľné cez obal) by mali byť v stave zodpovedajúcom pozornému odstráneniu skrutiek.

Zohľadnite aj praktické kontroly uvedené v oddiele 11.2.2 (týkajúce sa napríklad čo najväčšej neporušenosti odstraňovaných materiálov obsahujúcich azbest).

Ak na projekte alebo v pracovnom priestore nie sú splnené osvedčené postupy, vydajte jasné pokyny o vyžadovaných opatreniach a odporúčaniach. Ak nesplnenie osvedčených postupov vedie k značnému vystaveniu pracovníkov alebo iných osôb účinkom azbestu, je najbezpečnejšou cestou je skončenie práce.

95

13 BÚRACIE PRÁCE

Búracie práce spadajú do rámca pôsobnosti smernice ES o požiadavkách bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na lokalitne sa meniacich staveniskách (smernica 92/57/EHS). Táto smernica vyžaduje, aby pri zriaďovaní staveniska bolo primerane postarané o zdravie, bezpečnosť a dobré podmienky.

Táto príručka sa sústreďuje na zabraňovanie rizík vystavenia účinkom azbestu, preto sa nepokúša obsiahnuť požiadavky, ktoré vyplývajú zo všeobecných požiadaviek smernice o lokalitne sa meniacich staveniskách. Osoby, ktoré sa podieľajú na riadení búracích prác, by však mali mať praktické vedomosti o požiadavkách, ktoré vyplývajú zo smernice o lokalitne sa meniacich staveniskách.

V európskej smernici (2003/18/ES) sa stanovuje, že: „Pred začiatkom vykonávania búracích prác alebo prác na odstránenie azbestu sa podniky musia preukázať dokladom o svojej spôsobilosti v tejto oblasti. Tento doklad sa zavedie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.“ V zmysle tejto smernice sa tiež vyžaduje, aby pred začatím búracej práce „zamestnávateľ vykonal, v prípade potreby na základe informácií získaných od vlastníkov priestorov, všetky potrebné kroky na identifikáciu materiálov, u ktorých sa predpokladá obsah azbestu.“ „Ak je pochybnosť o prítomnosti azbestu v materiáli alebo v konštrukcii, dodržia sa platné ustanovenia tejto smernice“. V týchto ustanoveniach sa tiež stanovuje, že: „azbest a/alebo výrobky obsahujúce azbest sa majú odstrániť pred začiatkom búracích prác, okrem prípadov, v ktorých by to spôsobilo väčšie riziko pre pracovníkov, než ak by sa azbest a/alebo výrobky obsahujúce azbest ponechali na mieste“.

Pri výkone búracích prác, pri ktorých môže prísť k vystaveniu materiálom obsahujúcim azbest, hlavné body, ktoré je potrebné zohľadniť, sú:

• Koho sa môže práca dotýkať?

• Ako budeme prácu izolovať?

• Aké regulačné opatrenia budeme používať?

• Môže sa odstraňovanie azbestu vykonávať spolu s búracími prácami?

• Ako budú pracovníci zmluvného dodávateľa zabezpečujúceho odstránenie azbestu chránení pri búracích prácach?

• Ako budú pracovníci zmluvného dodávateľa zabezpečujúceho odstránenie azbestu chránení pri odstraňovaní azbestu?

Proces výkonu búracích prác by mal obsahovať tieto kroky:

• Stanoviť prostredníctvom analýz azbestu, kontrol a/alebo skúmania existujúcich informácií o pracovnom priestore búracích prác, kde sa v pracovnom priestore nachádzajú materiály obsahujúce azbest.

• Odstrániť všetok prístupný azbest pred začatím akejkoľvek búracej práce.

• Povoliť, aby sa predbežné búracie práce vykonávali v priestoroch, v ktorých neboli zistené materiály obsahujúce azbest, t. j. odstránenie nestavebných neazbestových prvkov, zavesených podhľadov, deliacich stien, podláh atď.

96

o Počas tejto práce budú odokryté prázdne priestory, napr. mechanické a elektrické cesty. Tieto siete by sa mali vyhľadať, aby neboli preseknuté žiadne spojenia s ďalšími stavbami, ktoré nie sú zahrnuté do búracích prác, napr. potrubie slúžiace pre viaceré budovy v pracovnom priestore, ak nie všetky budovy sú určené na zbúranie.

o Znova skontrolovať priestory, v ktorých sa našli materiály obsahujúce azbest a ktoré neboli predtým identifikované. Ak sa nájdu materiály obsahujúce azbest, búracie práce by sa mali zastaviť a tieto materiály by mal odstrániť zmluvný dodávateľ na azbest.

• Určiť miesta, kde sa nachádzajú neprístupné materiály obsahujúce azbest alebo materiály, ktoré nemožno bezpečne odstrániť pred búracími prácami, napr. materiály obsahujúce azbest, ktoré predstavujú konštrukčné prvky alebo ich izoláciu.

• Vypracovať stratégiu, ako a kedy odstrániť tieto azbestové materiály napr. odstránenie debnení obsahujúcich azbest môže vyžadovať odstránenie betónových dosiek. To by mohli vykonať v ohradenom pracovnom priestore primerane odborne pripravení pracovníci, ktorí používajú primerané ochranné pracovné prostriedky dýchacích orgánov. V týchto prípadoch nie je vždy možné vybudovať ochranný kryt.

• Poskytnúť odbornú prípravu na zabezpečenie informovanosti o azbeste osobám zúčastňujúcim sa na búracích prácach, aby sa v prípade neočakávaného styku s materiálmi obsahujúcimi azbest uplatňoval bezpečný systém práce, ktorý umožní odstrániť materiály obsahujúce azbest s minimálnym vystavením osôb, ktoré pracujú v okolí.

Búracie práce môžu zahŕňať viaceré metódy:

• Demontáž – malo by ju tvoriť rozobratie konštrukcie v opačnom poradí, v akom bola zhotovená. Nestavebné materiály (napr. azbestové cementové fasádne obklady a strešné krytiny) sa budú zvyčajne odstraňovať ako prvé. Potom sa rozmontuje nosný skelet buď ručným odskrutkovaním, alebo rezaním plameňom a s použitím zdvižných zariadení a prístupových zariadení (napr. lešení alebo mobilných zdvižných pracovných plošín).

• Búranie strojom – mnoho búracích činností môžu vykonávať veľké stroje vybavené rôznymi špecializovanými doplnkami. Stroje vybavené hydraulickými nožnicami dokážu opatrne prerezať inak neprístupné tvarové nosníky. Takéto stroje môžu stiahnuť stavebné nosníky potiahnuté azbestovou izoláciou na zem, kde sa odstránenie azbestovej izolácie môže vykonať za kontrolovaných podmienok. Búracie práce pomocou stroja sú často uprednostňovanou metódou, keďže sa môžu vykonávať na diaľku a zúčastnené osoby sú počas práce v bezpečnej vzdialenosti od konštrukcie budovy. Veľké tehlovo-kamenné budovy možno jednoducho zvaliť špecializovanými strojmi. S odpadom obsahujúcim azbest možno pracovať kontrolovaným spôsobom na zemi, čím sa zabráni nebezpečenstvu práce vo výškach.

• Búracie práce na diaľku zariadeniami s „guľou a reťazou“ alebo podobnými zariadeniami

Tieto metódy sa používajú pri búraní nebezpečných stavieb a keďže predstavujú metódy na diaľku, chránia bezpečnosť osôb vykonávajúcich prácu; v hodnotení rizík by však mali byť uvedené očakávané úrovne vystavenia účinkom azbestu a ako ich riadiť a minimalizovať.

• Diaľkové búracie práce metódami s použitím výbušnín

97

Metódy s použitím výbušnín môžu byť menej regulovateľné (z hľadiska šírenia znečistenia), sú preto poslednou možnosťou pri búraní nebezpečných stavieb. Používanie výbušnín pri búraní budov sa však stáva stále bežnejšie a jeho výhodou je, že pri detonácii výbušnín sa všetci pracovníci nachádzajú mimo budovy. Tvoria sa však veľké množstvá prachu, preto najprv by sa mali odstrániť všetky materiály obsahujúce azbest, ak z hodnotenia rizika jasne nevyplýva, že niektoré materiály by mali zostať na mieste.

V prípade budov poškodených požiarom možno využiť ktorékoľvek uvedené metódy.

K všetkým prácam súvisiacim so zneškodňovaním azbestu v rámci projektu búrania je potrebné pristupovať buď ako k prácam s menším rizikom alebo, podľa potreby, ako k prácam podliehajúcim oznamovacej povinnosti a s primeranými bezpečnostnými opatreniami. Neexistuje „nižší“ štandard pre pracovné prostredie búracích prác.

V niektorých prípadoch bude zbúranie budovy obsahovať odstránenie elektrických rozvodní, transformátorov atď. Z dôvodu ich hodnoty ako odpadové kovy sa tieto zariadenia budú zrejme likvidovať neporušené a dopravia sa do iných priestorov na ďalšie spracovanie. Komponenty elektrickej rozvodne môžu predstavovať materiály obsahujúce azbest. Preto by osoby, ktoré sa zúčastňujú na demontáži takého zariadenia, mali byť informované o možnej prítomnosti materiálov obsahujúcich azbest, mali byť schopné rozpoznať ich a mali by prijať osvedčené postupy minimalizácie vystavenia účinkom azbestového prachu.

Ak zamestnávate ľudí na búracích prácach, pri ktorých môžu prísť do styku s materiálmi obsahujúcimi azbest, mali by ste zabezpečiť, aby:

• existovala účinná koordinácia medzi rôznymi činnosťami v pracovnom prostredí, najmä aby búracie práce neohrozovali pracovníkov odstraňujúcich azbest a naopak,

• sa pri odstraňovaní azbestu dodržiavali osvedčené postupy (uvedené v tejto príručke).

• všetci pracovníci absolvovali primeranú odbornú príprava (napríklad aby pracovníci vykonávajúci búracie práce vedeli rozpoznať materiály, ktoré môžu obsahovať azbest, a vedeli, čo robiť, ak takéto materiály odkryjú),

• takéto materiály obsahujúce azbest, ktoré boli objavené počas búracích prác, boli odstránené a zlikvidované ako azbestom znečistený odpad.

Ak pracujete v pracovnom priestore búracích prác, na ktorom sa nachádzajú materiály obsahujúce azbest, mali by ste:

• byť informovaní o rizikách vyplývajúcich z vystavenia účinkom azbestu,

• vedieť, ako rozpoznať materiály, ktoré môžu obsahovať azbest,

• chápať postupy, ktoré bránia vášmu ohrozeniu búracími činnosťami a a

• dodržiavať pri práci s azbestom osvedčené postupy, ktoré odporúča táto príručka.

98

Ak ste inšpektor práce, mali by ste:

• skontrolovať, či existujú účinné systémy koordinácie búracích prác s činnosťami odstraňovania azbestu,

• skontrolovať, či pracovníci vykonávajúci búracie práce:

o boli informovaní o rizikách azbestu a chápu ich,

o absolvovali odbornú prípravu a vedia, ako rozpoznať materiály obsahujúce azbest,

• skontrolovať, či sa pri odstraňovaní azbestu dodržiavajú osvedčené postupy (uvedené v kapitole 12);

• zistiť, ako sa dodržiavajú vnútroštátne právne predpisy upravujúce tieto záležitosti.

99

14 PRACOVNÍK A PRACOVNÉ PROSTREDIE

14.1 ÚVOD

Problémy ochrany pracovníkov pred rizikom vystavenia účinkom azbestu môžu byť zložitejšie, keď pracovné podmienky zahŕňajú aj ďalšie, napríklad extrémne faktory. Vysoké teploty môžu vzniknúť pri práci s horúcim zariadením alebo v ochranných krytoch zohrievaných priamym slnečným svetlom; nízke teploty vznikajú pri práci v chladnom počasí alebo v chladných oblastiach.

Okrem toho používanie nepremokavých alebo nepriepustných kombinéz môže obmedziť cesty úniku tepla z tela a spolu s vysokým pracovným zaťažením môže viesť k chorobe súvisiacej s teplom aj v relatívne chladnom počasí. Ak ďalej používanie vody pri mokrom odstraňovaní vytvára vlhkú atmosféru, môže to obmedziť normálny úbytok teploty potením. Prostredie s vysokými teplotami môže zvádzať pracovníkov, aby si uvoľnili odev, čím znižujú účinnosť ochrany pred znečistením azbestom.

Kombinézy na jedno použitie používané pri odkrývaní azbestu môžu poskytovať relatívne malú ochranu proti chladu. Pri fyzicky náročných činnostiach odpratávania môže vznikať značné metabolické teplo, ale pri konečnom čistení vzniká relatívne malé metabolické teplo a problémy s chladom môžu byť výraznejšie.

14.2 PRACOVNÍK

Fyzický stav pracovníkov môže mať tiež vplyv na ich schopnosť bezpečne pracovať v takomto prostredí.

Zmeny fyzického stavu pracovníkov môžu mať vplyv na ich schopnosť nosiť a používať ochranné pracovné prostriedky dýchacích orgánov. Neoholená tvár alebo strata hmotnosti môžu mať vplyv na priliehanie dýchacieho prístroja na tvár.

V prípade tehotnej pracovníčky je tiež dôležité zvážiť, ako tento stav vplýva na nasledujúce záležitosti: priliehanie ochranných prostriedkov dýchacích orgánov na tvár a fyzická schopnosť vyrovnať sa s tepelnými extrémami.

14.3 DRUH PRÁCE

Poruchy svalov a kostí predstavujú najväčšiu samostatnú príčinu chorôb z povolania a práceneschopnosti v EÚ. Manuálna práca je hlavnou príčinou bolestí chrbta súvisiacich s prácou. Dodržiavanie požiadaviek ustanovení smernice ES o ručnej manipulácii s bremenami (90/269/EHS) by malo pomôcť minimalizovať toto riziko práce s azbestom. Práca v nepohodlných pozíciách (napr. v zohnutej alebo skrútenej polohe) môže vyvolať bolesť chrbta, čo môže byť problém najmä pri práci v chladnom prostredí.

Tri faktory: sila, poloha a opakovanie môžu prispievať k symptómom a poškodeniu hornej končatiny. Medzi praktické záležitosti, ktoré môžu mať vplyv na toto riziko, patria: nevhodný dizajn ručných nástrojov, opakovaná práca vyžadujúca ohýbanie a naťahovanie zápästia a veľký rozsah práce so zdvihnutými rukami.

Symptómy a problémy súvisiace so svalmi a kosťami môžu predstavovať faktor, ktorý odrádza pracovníka, aby mal trvalo riadne nasadené ochranné pracovné prostriedky dýchacích orgánov na tvári.

100

14.4 PRACOVNÉ PROSTREDIE

14.4.1 Vysoké teploty

Medzi negatívne zdravotné účinky práce vo vysokých teplotách môžu patriť:

• popáleniny spôsobené kontaktom s horúcimi povrchmi alebo sálavým teplom,

• povrchové účinky: opuchnutie nôh a členkov, alergická reakcia na teplo,

• omdletie v dôsledku zníženia krvného tlaku v mozgu (čo môže byť vážne, ak osoba stojí vzpriamene), spôsobujúce obvyklé nebezpečenstvo poranenia pri páde a ťažkosti s pomocou pracovníkovi v bezvedomí, ktorý má nasadený dýchací prístroj,

• kŕče v svaloch, nevoľnosť a zvracanie v dôsledku úbytku solí nadmerným potením,

• vyčerpanie teplom spôsobené dehydratáciou v dôsledku nadmerného potenia. Medzi symptómy patrí únava, závrat, nevoľnosť, bolesti hlavy, problémy s dýchaním, veľký smäd, kŕče v svaloch,

• úpal, akútny a potenciálne životunebezpečný stav spôsobený zvýšením vnútornej telesnej teploty nad 40 °C. Tento stav môže nastať náhle a bez upozornenia alebo mu môžu predchádzať bolesti hlavy, závraty, zmätenosť, slabosť, nepokoj alebo zvracanie.

Medzi opatrenia, ktoré by sa mali prijať na minimalizáciu rizík práce v teplom prostredí, patria:

• minimalizácia zdrojov tepla (napr. vypínanie horúcich prístrojov v čo najväčšej miere),

• obmedzenie vedenia a vyžarovania tepla (napr. jednorazová tepelná izolácia na horúcich povrchoch, chrániče proti sálavému teplu na odvedenie tepla),

• vyššia rýchlosť výmeny vzduchu (napr. účinnejšie všeobecné alebo lokálne odsávacie vetranie),

• chladenie (napr. úprava vzduchu zvonku, obleky s prívodom stlačeného vzduchu alebo klimatizačné zariadenia),

• lokálne chladenie voľne stojacimi ventilátormi (treba venovať pozornosť zabráneniu rozvíreniu prachu),

• rotácia pracovníkov a pravidelné prestávky na chladenom mieste,

• zabránenie dehydratácii pravidelným dodávaním vody pred prácou, počas prestávok a po práci,

• odborná príprava v súvislosti s tepelným zaťažením, zameraná na informovanosť, symptómy, bezpečné postupy a postupy v prípade núdze,

• monitorovanie tepelných podmienok a zdravotného stavu pracovníkov (napr. meranie vnútornej telesnej teploty) s údajmi poskytovanými profesionálnymi zdravotnými pracovníkmi.

Dve európske normy (EN 27243 a EN ISO 7933) môžu pomôcť pri vypracovaní hodnotenia rizika z hľadiska účinkov horúceho prostredia. EN 27243 možno jednoduchšie uplatniť, ale neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré zohľadňuje odev, osobné ochranné pracovné prostriedky alebo ochranné pracovné prostriedky dýchacích orgánov. EN ISO 7933 berie do úvahy účinky zakrytia kože, ale nie priepustnosť odevu. Norma Spojeného kráľovstva (BS

101

7963) obsahuje niektoré usmernenia o úpravách, ktoré je potrebné vykonať na zohľadnenie tepelného účinku osobných ochranných prostriedkov.

14.4.2 Nízke teploty

Pokiaľ ide o prácu v nízkych teplotách, ISO/TR 11079 stanovuje usmernenia o požadovanej izolácii odevu a ISO 9920 sa zaoberá odhadom tepelnej charakteristiky odevného kompletu. Práca podliehajúca oznamovacej povinnosti s materiálmi obsahujúcimi azbest pri nízkych teplotách môže vyžadovať, aby pod jednorazovou alebo umývateľnou kombinézou bola oblečená jednorazová spodná bielizeň.

Vystavenie účinkom nízkych teplôt bez primeranej ochrany môže viesť k podchladeniu. Podchladenie predstavuje pokles vnútornej telesnej teploty na úroveň, pri ktorej je zhoršená funkcia svalov a mozgu. Mierne podchladenie (vnútorná telesná teplota od 37 °C do 35 °C) spôsobuje mierne trasenie, ktoré nie je ovládateľné vôľou, zhoršuje celkovú motoriku (ale nie chôdzu alebo rozprávanie) a (prostredníctvom zúženia ciev) znižuje prietok krvi na povrchu tela. Stredné podchladenie (vnútorná telesná teplota 35 °C až 34 °C) spôsobuje omámenie, stratu jemnej motoriky (najmä v rukách), zlú artikuláciu, iracionálne správanie a postoj nezáujmu, čo nastane. Tieto symptómy možno zjavne považovať za zvyšujúce riziko nesprávneho použitia nástrojov alebo ochranných prostriedkov, a tým zvyšujúce riziko vystavenia účinkom azbestu pri práci s ním.

Ťažké podchladenie môže rýchlo viesť k smrti.

Ak zamestnávate ľudí, ktorí môžu byť pri práci vystavení účinkom azbestu za podmienok uvedených v tejto kapitole, mali by ste:

• monitorovať stav pracovníkov a mať systém na zabezpečenie, aby ich bezpečnosť nebola ohrozená (napr. tým, že účinnosť ochranných prostriedkov dýchacích orgánov sa zníži v dôsledku, že pracovníci nie sú dobre oholení, alebo znovu posúdiť výber ochranných prostriedkov dýchacích orgánov, ak nastane veľká zmena fyzického stavu pracovníka),

• zohľadniť praktické problémy minimalizácie pracovných rizík, ktoré spôsobujú poruchy svalov a kostí alebo bránia správnemu používaniu ochranných prostriedkov dýchacích orgánov,

• zriadiť účinné systémy zabezpečenia prípustných tepelných podmienok na pracovnom pracovnom priestore, ako:

• chladenie/vykurovanie,

• jednorazová tepelná izolácia horúcich predmetov,

• primeraný ochranný odev,

• dodatočné vetranie,

• rozvrh práce s primeranými prestávkami,

• zabezpečiť vhodné monitorovanie, či pracovníci sa majú dobre.

102

Ak ste inšpektor práce, mali by ste:

• preskúmať účinné opatrenia na zmiernenie tepelného zaťaženia,

• preveriť, či by pracovné podmienky mohli brániť účinnému využívaniu ochranných prostriedkov dýchacích orgánov,

• zistiť, ako sa dodržiavajú vnútroštátne právne predpisy upravujúce tieto záležitosti.

Ak je vaša práca spojená s možným vystavením účinkom azbestu a fyzicky náročnými pracovnými podmienkami (v dôsledku teploty alebo fyzickej povahy práce), mali by ste:

• byť upovedomený o dôležitosti mať trvalo nasadenú ochranu pred vystavením účinkom azbestu,

• byť upozornený na vplyv vysokých teplôt a používať zariadenia určené na ochranu proti nim (jednorazová izolácia, ochranný odev, dodatočné vetranie, pravidelné prestávky, pitie vody cez prestávky a pred prácou),

• používať ochranu proti nízkym teplotám (vykurovacie telesá – podľa potreby, oblečenie zabezpečujúce tepelnú ochranu, prestávky atď.),

• vždy dodržiavať osvedčené postupy odporúčané v tejto príručke na ochranu proti rizikám vystavenia účinkom azbestu.

103

15 LIKVIDÁCIA ODPADU

15.1 ÚVOD

• Smernica o ochrane pracovníkov pred rizikami z azbestu (2003/18/ES, ktorá

predstavuje zmenu a doplnenie smernice 83/477/EHS), vyžaduje, že (článok 6) „...vystavenie pracovníkov prachu pochádzajúcemu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest na mieste výkonu práce sa musí znížiť na minimum...na základe nasledujúcich opatrení“ (týkajúcich sa dopravy a likvidácie odpadu):„azbest alebo materiály obsahujúce azbest a vytvárajúce prach sa musia skladovať a prepravovať vo vhodnom uzavretom balení,

• odpad sa musí zhromažďovať a odstraňovať z miesta výkonu práce čo najskôr, vo vhodnom uzavretom balení s označením oznamujúcim, že obsahuje azbest... ...S týmto odpadom sa potom zaobchádza v súlade so smernicou Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečnom odpade.“

Podľa rámcovej smernice o odpade členské štáty EÚ musia podporovať zabraňovanie alebo znižovanie odpadu a jeho škodlivosti podporou rozvoja čistých technológií, technických zlepšení výrobkov a metód likvidácie. Okrem toho musia zakázať nekontrolované skládky. V spolupráci s ostatnými členskými štátmi sa musí vytvoriť primeraná sieť zariadení na likvidáciu odpadu s použitím najlepšej dostupnej technológie, ktorá nemá za následok nadmerné náklady.

15.2 NARÁBANIE S ODPADOM

Zabalený odpad obsahujúci azbest musí byť v súlade s európskou smernicou 1983/478/EHS z 19. septembra 1983 označený ako odpad obsahujúci azbest.

Keď sa zabalený odpad zhromaždí na bezpečnom mieste (napr. v uzamknuteľnom kontajneri na odpad) v pracovnom priestore, bude potrebné bezpečne ho dopraviť na schválenú skládku odpadu. Doprava sa musí zabezpečiť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o doprave nebezpečného tovaru, čo môže zahŕňať požiadavky na zaistenie nákladu, označenie vozidla, predchádzajúcu písomnú dohodu so schválenou skládkou odpadu, núdzové postupy zaobchádzania s vysypaným materiálom (napr. zo zabaleného odpadu v kontajneri); odbornú prípravu vodiča; príslušného poradcu pre dopravu nebezpečného tovaru.

V súčasnosti v EÚ sú miestami likvidácie azbestu buď podzemné skládky odpadu alebo vitrifikačné zariadenia. V niektorých členských štátoch sa na likvidáciu azbestového odpadu môžu používať podzemné bane.

Kontrolované podzemné/banské skládky

Azbestový odpad sa v týchto skládkach zakopáva. Evidencia (ktorú vedie skládka) umožňuje sledovanie materiálu od zdroja do umiestnenia na skládke. V niektorých členských štátoch sa odpad uzatvára, napríklad do betónu.

Hodnotenie rizík možného vystavenia pracovníkov na skládke a pracovníkov, ktorí sa podieľajú na prevoze alebo zahrabávaní vriec s odpadom, musia vykonávať a pravidelne kontrolovať vybraní pracovníci. Zamestnanci by mali byť chránení proti riziku vystavenia (napr. v dôsledku poškodenia vriec s odpadom alebo zabaleného odpadu počas prevozu alebo zakopávania) používaním vhodnej ochrany (napr. zabezpečením vysoko účinného čistenia

104

častíc v klimatizácii v kabínach vozidiel a používaním primeranej ochrany dýchacích orgánov určenej na azbest, ochranných odevov a prezliekarní alebo dekontaminačných zariadení).

Vitrifikácia

Predstavuje výrobné zariadenie, v ktorom sa azbestový odpad spracúva pri vysokých teplotách a umožňuje transformáciu chemickou premenou na vitrifikovaný inertný konečný produkt, ktorý môže byť vhodný na použitie ako kamenivo na cesty a prípadné ďalšie využitie. Predpokladá sa, že tento proces predstavuje úplne účinný prostriedok eliminácie rizika vystavenia z konečného produktu. Vitrifikácia však spotrebuje výrazne viac energie ako iné procesy.

15.3 EVIDENCIA DOPRAVY

Na základe smernica 84/631/EHS sa vyžaduje používanie podrobného dodacieho listu, v ktorom sa uvádza zdroj a zloženie odpadu, cesty, ktorými sa bude dopravovať, opatrenia prijaté na zabezpečenie bezpečnej dopravy a existencia formálnej dohody s príjemcom odpadu.

15.4 ČO BY STE MALI ROBIŤ

Ak zamestnávate ľudí, ktorých práca súvisí s likvidáciou odpadu obsahujúceho azbest, mali by ste:

• vykonať hodnotenie rizík (uvedené v kapitole 5) s cieľom posúdiť ich pravdepodobné vystavenie azbestu a potenciálne vystavenie azbestu iných ľudí z dôvodu práce,

• poskytnúť písomné pokyny k metódam práce, ktoré minimalizujú vystavenie pracovníka účinkom azbestu vo vzduchu,

• dodržiavať osvedčené postupy (uvedené v tejto príručke),

• zabezpečiť, aby dostali primeranú odbornú prípravu a boli informovaní o rizikách,

• zabezpečiť primerané monitorovanie koncentrácie azbestových vláken vo vzduchu s cieľom určiť vystavenie pracovníkov a iných osôb účinkom azbestu,

• viesť evidenciu o zlikvidovanom azbeste (napr. o umiestnení kôp odpadu na skládkach),

• zabezpečiť, aby pracovníci mali a správne používali primerané osobné ochranné pracovné prostriedky (napr. ochranné pracovné prostriedky dýchacích orgánov a kombinézy, ak to potvrdzujú výsledky hodnotenia rizika).

• dodržiavať vnútroštátne právne predpisy, týkajúce sa práce, ktorá súvisí s azbestom.

105

Ak ste inšpektor práce, mali by ste:

• preskúmať primerané hodnotenie rizík,

• preskúmať vhodné písomné metódy práce na zabránenie alebo minimalizáciu rizika vystavenia účinkom azbestu,

• preskúmať evidenciu výsledkov monitorovania vystavenia pracovníkov účinkom azbestu,

• zistiť, ako sa dodržiavajú vnútroštátne právne predpisy upravujúce tieto záležitosti.

Ak pri práci prichádzate do styku s odpadom obsahujúcim azbest, mali by ste:

• byť na základe svojej odbornej prípravy informovaný o rizikách vystavenia účinkom azbestu,

• chápať dôležitosť udržiavania vystavenia na čo najnižšej miere,

• dodržiavať písomné pokyny, ktoré minimalizujú riziko vystavenia účinkom azbestu a

• dodržiavať pri práci s azbestom osvedčené postupy, ktoré odporúča táto príručka.

106

16 MONITOROVANIE A MERANIE

16.1 ÚVOD

V tejto kapitole sa vysvetľuje monitorovanie a meranie koncentrácie vzduchu, ktoré by mala vykonávať príslušná osoba alebo organizácia. Cieľom tohto vysvetlenia je:

• pomôcť zamestnávateľovi zabezpečiť vhodné monitorovanie vzduchu,

• pomôcť zamestnávateľovi, pracovníkovi a inšpektorovi pochopiť rôzne účely monitorovania vzduchu,

• pomôcť vysvetliť, čo výsledky môžu znamenať,

• ukázať, čo odber vzoriek vzduchu a meranie koncentrácie vláken vo vzduchu vyžadujú,

• ukázať, ako rôzne metódy (určovania počtu vláken vo vzorke) vplývajú na oznamované informácie.

16.2 ODBER VZORIEK VZDUCHU A METÓDY ANALÝZY VZORIEK

Počas odberu vzoriek vzduchu sa meraný objem vzduchu čerpá cez filter, ktorým sa vlákna vo vzduchu zachytávajú na filtri. Filter sa potom preskúma cez mikroskop s cieľom spočítať počet vláken, a tým zmerať koncentráciu vláken vo vzorke vzduchu.

V smernici ES o ochrane pracovníkov pred rizikami vystavenia azbestu (2003/18/ES) sa stanovuje, že odber vzoriek vykonávajú pracovníci s vhodnou kvalifikáciou a vzorky analyzujú skušobne vybavené na počítanie vláken. Zázoveň sa v tejto smernici stanovuje, že filter sa potom analyzuje metódou uverejnenou Svetovou zdravotníckou organizáciou (1997), t. j. spočítaním vláken pod mikroskopom s fázovým kontrastom alebo inou metódou, ktoráposkytuje rovnocenné výsledky. Metóda s použitím mikroskopu s fázovým kontrastom je metóda, ktorá sa používa vo väčšine členských štátov EÚ.

Na analýzu filtrov sa môžu používať ďalšie druhy mikroskopov. Elektrónové mikroskopy poskytujú väčšie zväčšenie (čo odhalí viac vláken veľmi malého priemeru, ako je možné zistiť pod optickým mikroskopom) a dokážu odlíšiť azbestové vlákna od iných vláken (napr. organických vláken alebo syntetických minerálnych vláken). Preto možno očakávať, že výsledky z rôznych druhov mikroskopov prinesú rozdielne odhady koncentrácií. Existujú dva druhy elektrónových mikroskopov: rastrovací elektrónový mikroskop a transmisný elektrónový mikroskop.

Každá mikroskopická metóda má svoje výhody. Optický mikroskop možno ľahko dopraviť a používať v pracovnom priestore s cieľom získať rýchle výsledky, čo je dôležité, ak sú výsledky potrebné okamžite, napr. pri skúšaní únikov z ochranného krytu. Obmedzením metódy založenej na mikroskope s fázovým kontrastom je, že udáva množstvo všetkých vláken vrátane neazbestových, teda koncentráciu všetkých druhov vláken (nielen azbestových).

Elektrónová mikroskopia poskytuje väčšie zväčšenie a vyššiu rozlišovaciu schopnosť, preto odhalí tenšie vlákna, ktoré by nebolo vidieť pod mikroskopom s fázovým kontrastom. Koncentrácie merané elektrónovými mikroskopmi môžu byť preto vyššie ako koncentrácie merané metódou založenou na optickom mikroskope.

107

Rastrovací elektrónový mikroskop rozlišuje azbestové vlákna od neazbestových vláken na základe určenia chemického zloženia vlákna. To môže dokázať nižšie koncentrácie po dokončení odstraňovania azbestu, ak sa vo vzduchu nachádzajú ďalšie druhy vláken (napr. organické vlákna).

Transmisný elektrónový mikroskop dokáže určiť, ku ktorému druhu azbestu vlákno patrí (amozit, krokydolit, chryzolit atď.) stanovením chemického zloženia a kryštalickej štruktúry vlákna. Transmisný elektrónový mikroskop má najvyššie zväčšenie na pozorovanie najmenších vláken. Analýza touto metódou je však najnákladnejšia a časovo najnáročnejšia. Vyžaduje aj jemnú a časovo náročnú metódu prípravy vzoriek.

Jeden členský štát vyžaduje merania transmisnou elektrónovou mikroskopiou na potvrdenie, že koncentrácie sú pod úrovňou 0,005 vlákna/ml, ako súčasť skúšok na dôkaz, že budova je vhodná na opätovné využívanie (INRS ED815). Ďalší členský štát vyžaduje merania rastrovacím elektrónovým mikroskopom. Vo viacerých členských štátoch sa ako súčasť postupov dokazovania, že odstránenie azbestu bolo uspokojivo dokončené, používajú merania optickým mikroskopom s fázovým kontrastom (napr. na dôkaz, že koncentrácie sú nižšie ako 0,01 vlákna/ml).

16.3 ÚČELY MONITOROVANIA VZDUCHU

Základný odber vzoriek sa môže použiť na určenie úrovne vláken v okolí, ak neexistuje aktívne porušenie azbestu, napr. pred začiatkom práce. Používa sa aj pri manipulácii s materiálmi obsahujúcimi azbest, ktoré zostávajú na mieste.

Osobným monitorovaním sa meria koncentrácia vláken v priestore, v ktorom pracovníci dýchajú. Toto meranie predstavuje základ pre kontrolu, či je ochranný faktor osobných ochranných prostriedkov dýchacích orgánov primeraný. V smernici o ochrane pracovníkov pred rizikami z azbestu (2003/18/ES) sa stanovuje, že

1. „Zamestnávateľ musí evidovať pracovníkov zodpovedných za výkon činností“ (práca podliehajúca oznamovacej povinnosti v zmysle definície v oddiele 6.3) „s uvedením charakteru a trvania činnosti a vystavenia. Lekár a/alebo orgán zodpovedný za zdravotný dohľad má prístup k tejto evidencii. Každý pracovník má prístup k výsledkom evidencie, ktoré sa ho osobne týkajú. Pracovníci a/alebo ich zástupcovia majú prístup k anonymným kolektívnym informáciám v evidencii.

2. Evidencia uvedená v bode 1 a lekárske záznamy uvedené v článku 15 ods. 1“ (pozri kapitolu 19) „sa uchovávajú najmenej 40 rokov po skončení vystavenia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.

3. Dokumenty uvedené v bode 2 sa sprístupnia zodpovedným orgánom v prípadoch, keď podnik ukončí obchodnú činnosť, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.“

Pravidelným monitorovaním možno tiež určiť pracovníkov, ktorých pracovné postupy produkujú nezvyčajné koncentrácie, čím pomáha identifikovať pracovné postupy, ktoré je potrebné zlepšiť.

Vzorky sa niekedy zbierajú aj v celom priestore výkonu práce. Tieto vzorky spolu s osobným monitorovaním pomáhajú určiť koncentráciu azbestových vláken vo vzduchu, kde sa vykonáva práca.

Monitorovanie prostredia by malo zahŕňať meranie koncentrácie vláken vo vzduchu v miestach, v ktorých existuje možnosť vystavenia pracovníkov, ak nepoužívajú osobnú

108

ochranu dýchacích orgánov. Jeden členský štát stanovuje meranie dvakrát týždenne v kabíne dekontaminačnej jednotky, kde pracovníci skladajú svoje dýchacie prístroje (INRS ED815).

Skúšanie úniku sa môže vykonávať počas práce s azbestom, pri ktorej sa využíva ochranný kryt. Predstavuje druhotné opatrenie k vizuálnej kontrole a dymovej skúške ochranného krytu. Táto skúška sa používa v prípade podozrenia, že v ochrannom kryte sú „slabé body“, alebo ak sa v blízkom okolí nachádzajú citlivé oblasti (napr. obývané oblasti). Monitorovaním sa skúša zvýšená koncentrácia vláken, ktorá môže súvisieť s únikom azbestu z ochranného krytu. Základná skúška pred začiatkom práce je užitočná, keďže pomáha určiť, či údaje zo skúšok úniku vyjadrujú únik, alebo len základné koncentrácie.

Skúšanie úniku môže byť nevyhnutné najmä tam, kde existujú prekážky (káble, rúry, podstupnice atď.), ktoré prechádzajú cez ochranný kryt. Plánovanie by malo zabezpečiť „nárazníkovú zónu“ medzi osobami podieľajúcimi sa na prácach s azbestom a inými užívateľmi budovy. Skúšanie úniku by sa malo robiť v tejto „nárazníkovej zóne“.

Skúšky úniku by sa mali vykonávať s väčšou početnosťou v čase „vyššieho rizika“ zmluvy (napr. na začiatku, v čase väčšieho rozrušenia azbestu, čase rozrušenia okolo „slabých bodov“ ochranného krytu). Ak z dostatočného monitorovania vyplynie, že ochranný kryt je dobre utesnený a riadený, tieto skúšky môžu byť podľa potreby zredukované alebo zastavené.

Monitorovanie dekontaminácie sa vykonáva spolu s vizuálnym hodnotením čistoty a neporušenosti systémov zachytávania. Vnútroštátne právne predpisy a postupy môžu predtým, ako sa priestor buď vráti na zvyčajné používanie, alebo sa sprístupní na zbúranie alebo renováciu budovy, vyžadovať po odstránení azbestu monitorovanie na osvedčenie o dekontaminácii.

16.4 VÝBER ORGANIZÁCIE VYKONÁVAJÚCEJ MONITOROVANIE

Skúšobne, ktoré sú akreditované podľa normy ISO/IEC 17025, budú musieť mať zavedené potrebné systémy kvality. Tieto skúšobne by sa mali podieľať aj na externom programe skúšania spôsobilosti v oblasti vláken (napríklad vnútroštátne programy v Spojenom kráľovstve (RICE), Španielsku (PICC-FA), Belgicku, Francúzsku) alebo na medzinárodnom programe (napríklad AFRICA).

109

16.5 ČO BY STE MALI ROBIŤ

Ak vykonávate odstraňovanie azbestu, mali by ste: • spolupracovať so zamestnávateľom a vybranou organizáciou pre monitorovanie pri

nosení osobného monitorovacieho prístroja a zabezpečiť, aby sa nevytvárali prekážky a aby vaše pracovné postupy zostali počas obdobia odberu vzoriek normálne,

• poskytnúť počas osobného odberu vzoriek presné informácie o svojej práci a metódach,

• pomáhať organizácii vykonávajúcej monitorovanie určiť „slabé body“ v ochrannom kryte pri skúšaní únikov,

• pomôcť organizácii vykonávajúcej monitorovanie pri zabezpečení dôkladnej vizuálnej kontroly ochranného krytu počas skúšok na potvrdenie zhody s požiadavkami, napr. pomôcť pri používaní zariadení na zabezpečenie prístupu atď.,

• nepresúvať, neupravovať ani inak svojvoľne nemanipulovať s akýmkoľvek zariadením na monitorovanie vzduchu,

• konať podľa pokynov vášho zamestnávateľa/manažéra, prijať okamžité opatrenia na nápravu, ak organizácia vykonávajúca monitorovanie zistí zvýšenú koncentráciu vláken na pracovnom pracovnom priestore alebo v okolí.

Ak zamestnávate alebo riadite ľudí, ktorí odstraňujú azbest, mali by ste: • zabezpečiť, aby skúšky (monitorovanie osobného vystavenia, skúšky na potvrdenie

zhody s požiadavkami atď.) vykonávala príslušná akreditovaná osoba alebo organizácia,

• zabezpečiť, aby monitorovanie vláken vo vzduchu v prípade, že je potrebné, vykonávala osoba alebo organizácia nezávislá od zmluvného dodávateľa pre azbest,

• poskytnúť monitorovacej organizácii plán práce pred jej príchodom na priestor, • mať implementovanú stratégiu monitorovania, ktorá je primeraná k charakteru,

rozsahu, miestu a zložitosti prác s azbestom, • viesť evidenciu zamestnancov (vykonávajúcich prácu podliehajúcu oznamovacej

povinnosti), v ktorej sa evidujú ich činnosti a úrovne ich doterajšieho vystavenia azbestu, uchovávať ju minimálne 40 rokov a sprístupniť ju: o zodpovednému vnútroštátnemu orgánu a lekárovi zodpovednému za zdravotný

dohľad, o fyzickým osobám pre prístup k záznamom o ich vystavení azbestu, o zástupcom pracovníkov pre hromadné informácie v evidencii,

• zabezpečiť, aby sa monitorovanie osobného vystavenia vykonávalo pravidelne podľa vnútroštátnych požiadaviek a aby sa záznamy uchovávali minimálne 40 rokov,

• promptne konať na základe výsledkov získaných od organizácie vykonávajúcej monitorovanie.

110

Ak ste inšpektor práce, mali by ste: • preskúmať dôkazy, že monitorovanie je primerané k charakteru, rozsahu, miestu

a zložitosti práce s azbestom, • zabezpečiť, aby povinné skúšky vykonávala kompetentná a v prípade potreby

nezávislá organizácia alebo osoba, • zistiť, či sa vykonáva pravidelné osobné monitorovanie a či sa záznamy uchovávajú

minimálne 40 rokov, • skontrolovať evidenciu činností pracovníkov a ich vystavenia (napr. na uistenie, že

zodpovedá skutočnosti a je primeraná), • preskúmať výsledky skúšok monitorovania vzduchu s cieľom zistiť, či sa prijali

opatrenia v prípadoch, ak sa nahlásila zvýšenia koncentrácia vláken.

16.6 INFORMÁCIE

V zmysle smernice o ochrane pracovníkov pred rizikami z azbestu (2003/18/ES) sa vyžaduje, aby:

• existoval mechanizmus, na základe ktorého pracovníci a/alebo ich zástupcovia majú prístup k výsledkom merania koncentrácie azbestu vo vzduchu, a dostanú vysvetlenie o dosahu výsledkov,

• ak výsledky z merania koncentrácie vzduchu prekračujú stanovenú limitnú hodnotu (0,1 vlákna/ml ako vážený priemer za 8 hodín):

o príslušný(-í) pracovník(-ci) musí(-ia) byť čo najrýchlejšie informovaný(-í) o tejto skutočnosti a jej dôvodoch,

o pracovníkom a/alebo ich zástupcom v organizácii sa poskytnú rady o opatreniach, ktoré je potrebné prijať, alebo v prípade mimoriadnej situácie musia byť informovaní o prijatých opatreniach.

111

112

17 ĎALŠIE ZÚČASTNENÉ OSOBY

17.1 KTO ĎALŠÍ SA ZÚČASTŇUJE

Väčšina kapitol tejto príručky je určená osobám, ktoré sa priamo podieľajú na práci, v ktorej môže byť prítomné alebo je prítomné riziko vystavenia účinkom azbestu. Sú však viaceré ďalšie osoby, ktoré sú významne zahrnutné. Tieto druhy práce sa vyskytujú v povolaní:

• klient (ktorý si objednáva prácu),

• ľudia podieľajúci sa na návrhu/konštrukcii budovy a na službách (architekti, stavební inžinieri, manažéri zariadení budovy),

• ľudia, ktorí vykonávajú subdodávateľskú prácu pri príprave na odstránenie azbestu alebo jeho uzatvorenie/zaliatie,

• ľudia, ktorí pracujú alebo žijú v budove, kde sa vykonáva práca s azbestom,

• ktorákoľvek osoba, ktorej sa práca môže dotýkať, napríklad okoloidúci, široká verejnosť.

17.2 ÚČASŤ NA PLÁNOVANÍ PRÁC S AZBESTOM

17.2.1 Výber zmluvného dodávateľa

Pre klienta, ktorý hľadá zmluvného dodávateľa, je dôležité posúdiť technické podmienky návrhov zmluvného dodávateľa s cieľom zabrániť rizikám:

• šírenia znečistenia azbestom,

• vystavenia iných osôb počas výkonu prác,

• poskytnutia primeranej evidencie, ktorá umožňuje, aby následné monitorovanie a údržba všetkých uzatvorených alebo zakrytých materiálov boli efektívne a účinné.

Rozruch spôsobený uzatvorením alebo odstránením azbestu je samozrejme značný. Preto je dôležité dôkladne preskúmať priestor, aby sa so všetkými materiálmi obsahujúcimi azbest mohlo robiť súčasne.

Pre ľudí podieľajúcich sa na návrhu/konštrukcii budovy a na službách (architekti, stavební inžinieri, manažéri zariadení budovy), môže plánovanie práce s azbestom vyžadovať zohľadnenie všetkých služieb, ktoré môže byť potrebné meniť alebo zabezpečiť:

• môže byť potrebné meniť vodu, plyn, elektrinu, ústredné kúrenie, klimatizáciu, vetranie, požiarnu signalizáciu, aby budova ako celok mohla počas prác s azbestom bezpečne fungovať,

• pre práce s azbestom môže byť potrebné zabezpečiť vodu, plyn, elektrinu, kanalizáciu, telefón.

113

17.3 PONECHANÉ MATERIÁLY OBSAHUJÚCE AZBEST

Ak niektoré alebo všetky materiály obsahujúce azbesty sú ponechané na mieste (buď v dobrom pôvodnom stave, alebo uzatvorené/zaliate, impregnované alebo zakryté):

• bude ich potrebné kontrolovať v intervaloch, o ktorých rozhodne hodnotenie rizík, ale najmenej raz ročne, s cieľom uistiť sa, že sú stále v bezpečnom stave, a tieto kontroly musia byť dokumentované,

• ich prítomnosť bude potrebné zohľadniť pri akejkoľvek budúcej renovácii budovy alebo inštalácii, pri ktorých by sa mohli rozrušiť. To si bude vyžadovať systém správy, ktorý zabezpečí ich zohľadnenie vždy, keď akýkoľvek zmluvný dodávateľ alebo zamestnanec vykonáva určitú prácu, ktorá sa dotýka konštrukcie budovy,

• mal by byť zavedený systém nahlasovania akéhokoľvek náhodného poškodenia materiálu.

17.4 OPÄTOVNÉ VYUŽÍVANIE PLOCHY

Po odstránení materiálov sa dokončenie práce musí potvrdiť skúškami na potvrdenie zhody s požiadavkami, vykonanými nezávislou organizáciou. To vyžaduje, aby nezávislá osoba vykonávala vizuálnu kontrolu a odobrala vzorky vzduchu na určenie koncentrácie vláken vo vzduchu. Vo väčšine členských štátov sa vzorky vzduchu analyzujú optickým mikroskopom s fázovým kontrastom a koncentrácia musí byť nižšia ako 0,01 vlákna/ml (pozri popis metód uvedený v kapitole 16).

Jeden členský štát takisto vyžaduje, aby po odstránení drobivého azbestu klient zabezpečil ďalšiu skúšku vzduchu na zmeranie koncentrácie azbestových vláken. V tom členskom štáte sa potvrdenie uspokojivého stavu udelí, ak je zmeraná koncentrácia azbestových vláken nižšia ako 0,005 vlákna/ml a vzorka sa analyzuje transmisným elektrónovým mikroskopom.

17.5 ČO BY STE MALI ROBIŤ

Ak zamestnávate alebo riadite ľudí, pracujúcimi v určitom zaradení s materiálmi, ktoré obsahujú azbest, mali by ste:

• zabezpečiť, aby chápali svoju úlohu, pokiaľ ide o zabránenie a minimalizáciu vystavenia seba samých a/alebo iných osôb,

• zabezpečiť, aby sa akékoľvek ponechané materiály obsahujúce azbest monitorovali, spravovali a správne udržiavali,

• zabezpečiť, aby technické návrhy akéhokoľvek potenciálneho zmluvného dodávateľa vykazovali vysoký štandard riadenia a bránenia vystavenia účinkom azbestu,

• zabezpečiť, aby ste spĺňali požiadavky vnútroštátnych právnych predpisov, napr. subdodávatelia môžu byť v niektorých členských štátoch povinní vlastniť licencie.

114

Ak vykonávate prácu, ktorá súvisí s azbestom, mali by ste: • chápať svoju úlohu pri zabraňovaní a minimalizácii vystavenia seba a/alebo iných

osôb, • dodržiavať osvedčené postupy uvedené v tejto príručke, ak pri práci prichádzate do

styku s materiálmi obsahujúcimi azbest.

Ak ste inšpektor práce, mali by ste: • preskúmať dôkazy, že všetky zúčastnené strany vykonali svoje úlohy, pokiaľ ide o

zabránenie a zníženie vystavenia účinkom azbestu (napr. špecifikácie v subdodávateľských zmluvách, spôsob presmerovania dodávok, záznamy z kontroly a harmonogramy, dostupnosť záznamov o materiáloch obsahujúcich azbest atď.),

• skontrolovať, či všetky strany majú licencie alebo potvrdenia, ktoré sa môžu vyžadovať podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

115

116

18 AZBEST NA INÝCH MIESTACH (ZARIADENIA, VOZIDLÁ ATĎ.)

18.1 ÚVOD

Materiály obsahujúce azbest sa používali v rôznorodých aplikáciách a na rôznych miestach (ako sa uvádza v kapitole 4), preto niektoré situácie si môžu vyžadovať ďalšie postupy. Stále však platí všeobecný prístup založený na hodnotení rizík a písomnom pláne práce (kapitola 5), rozhodnutí, čo je potrebné urobiť, a či je prácu potrebné oznámiť zodpovednému orgánu (kapitola 6), primeranej odbornej príprave (kapitola 7), izolácií a zabránení vystaveniu (kapitoly 9 a 0 alebo 0).

18.2 RÔZNORODOSŤ POUŽITIA

Medzi ďalšie použitie azbestu, ktoré môže súvisieť s niektorými zvláštnymi faktormi, patria aplikácie:

• vo vozidlách (vlaky, lode, vojenské vozidlá ako tanky),

• v strojoch a strojových zariadeniach,

• v dekoratívnych náteroch (pri ktorých ešte nemusí byť isté, či patria do rámca práce podliehajúcej oznamovacej povinnosti).

18.3 ZÁSADY PREVENCIE STYKU S AZBESTOM

Bez ohľadu na druh práce s azbestom, uplatňujú sa rovnaké zásady, to znamená:

• zabránenie vystavenia účinkom zadržaním uvoľneného prachu (napr. ochranným krytom s vzduchovými uzávermi),

• odstraňovanie prachu pri zdroji (napr. dôkladným navlhčením celého materiálu),

• lokálne odsávacie vetranie (napr. s použitím ventilátorov s vysoko účinnou filtráciou častíc alebo sledovaním pohybu nástroja vysávačom typu H [známe ako vysávanie so sledovaním pohybu nástroja]),

• osobné ochranné pracovné prostriedky a vhodné ochranné prostriedky dýchacích orgánov, a

• primeraná osobná dekontaminácia,

• primerané odstraňovanie odpadu.

18.4 FAKTORY SÚVISIACE S OSOBITNÝMI PRÍPADMI

Medzi faktory, ktoré je potrebné zohľadniť pri práci v niektorých osobitných prípadoch, patria:

• priestorové a prístupové obmedzenia vo vozidlách všeobecne (napr. azbest v strojovniach lodí alebo v uzavretých priestoroch vo vojenských vozidlách) z hľadiska zabezpečenia účinného ochranného krytu, prinesenia zariadení dovnútra, odstránenia odpadu vo vreciach alebo zabaleného odpadu,

117

• potreba zabezpečiť prístup (k materiálom obsahujúcim azbest) cez oceľové konštrukcie v lodiach a vozidlách,

• problémy demontáže niektorých výrobkov a potreba rezania plameňom alebo mechanicky na dosiahnutie prístupu k materiálu obsahujúcemu azbest.

Azbest sa v niektorých členských štátoch používal na dekoratívne nátery aplikované na stropy a steny. Najnovšie hodnotenia rizika vyplývajúce z takejto práce potvrdzujú, že ak sa práca vykonáva vhodnými metódami, vystavenie účinkom azbestu možno považovať za dostatočne nízke, aby sa práca mohla považovať za predstavujúcu malé riziko, a nemusí sa oznámiť zodpovednému orgánu. Vystaveniu účinkom azbestu sa zabraňuje alebo sa minimalizuje:

• odstraňovaním natrených panelov vcelku, rezaním náteru ostrým nožom, ak je to potrebné na uvoľnenie panelu,

• aplikáciou zvlhčujúcej látky striekaním, potom jemným (ručným) zoškrabaním za pomoci vysávania so sledovaním pohybu nástroja,

• ak je stena papierová, s použitím naparovacieho zariadenia na zmäkčenie a uvoľnenie materiálu,

• BEZ POUŽITIA nástrojov na suché pieskovanie alebo motorových brúsnych nástrojov,

• metódy ošľahávania prúdom vody NIE SÚ vhodné na prvé čistenie, ale môžu sa použiť na konečné odstránenie zvyškov.

Ak zamestnávate ľudí, ktorí sú pri práci vystavení účinkom azbestu, mali by ste:

• dodržiavať osvedčené postupy (uvedené v tejto príručke),

• zabezpečiť, aby dostali primeranú odbornú prípravu a boli informovaní o rizikách,

• zabezpečiť, aby chápali dôležitosť minimalizácie vystavenia účinkom azbestu,

• vykonať hodnotenie rizík s cieľom určiť pravdepodobné vystavenie účinkom azbestu,

• zabezpečiť písomné pokyny (metódu práce), ktorá bráni alebo minimalizuje vystavenie účinkom azbestu,

• zabezpečiť primerané a vhodné ochranné pracovné prostriedky a zariadenia (na odstraňovanie prachu a osobnú ochranu uvedené v kapitole 12),

• zabezpečiť primerané monitorovanie nezávislým analytikom s cieľom určiť skutočné vystavenie účinkom azbestu,

• dodržiavať vnútroštátne právne predpisy upravujúce prácu, pri ktorej je možné byť vystavený azbestu.

118

Ak ste inšpektor práce, mali by ste:

• preskúmať primerané a vhodné hodnotenie rizík,

• skontrolovať, či písomné pokyny predstavujú účinnú metódu zabránenia alebo minimalizácie vystavenia,

• skontrolovať, či sú prítomné primerané ochranné pracovné prostriedky a zariadenia (napr. na odstraňovanie prachu a osobnú ochranu) na dodržiavanie písomných pokynov na prácu,

• skontrolovať, či sa ochranné pracovné prostriedky a zariadenia kontrolujú a či dostávajú údržbu v dostatočne častých intervaloch s cieľom zabezpečiť, aby zostali v dobrom prevádzkovom stave,

• zistiť, ako sa dodržiavajú vnútroštátne právne predpisy upravujúce tieto záležitosti.

Obrázok 18.1 Azbest v brzdových čeľustiach nákladného auta

Ak môžete byť pri práci potenciálne vystavení účinkom azbestu, mali by ste dostať primeranú odbornú prípravu, aby ste:

• byť informovaní o rizikách vyplývajúcich z vystavenia účinkom azbestu,

• chápať dôležitosť udržiavania vystavenia na čo najnižšej miere,

• dodržiavali písomné pokyny na zabránenie alebo minimalizáciu vystavenia,

• dodržiavať pri práci s azbestom osvedčené postupy, ktoré odporúča táto príručka.

119

Obrázok 18.2 Časti vysokonapäťovej rozvodnej skrine obsahujúce azbest

120

19 ZDRAVOTNÝ DOHĽAD

19.1 DOHĽAD

V článku 15 sa v smernici o ochrane pracovníkov pred rizikami z azbestu (2003/18/ES) stanovuje, že pokiaľ ide o pracovníka zúčastňujúceho sa na práci podliehajúcej oznamovacej povinnosti (v zmysle definície v oddiele 6.3):

„Hodnotenie zdravotného stavu každého pracovníka musí byť k dispozícii pred začiatkom jeho vystavenia prachu pochádzajúcemu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest na mieste výkonu práce. Toto hodnotenie musí zahŕňať osobitné vyšetrenie hrudníka.“

„Nové hodnotenie musí byť k dispozícii aspoň raz za tri roky počas trvania vystavenia.

Zdravotný záznam jednotlivca musí byť zavedený v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou pre každého pracovníka, na ktorého sa vzťahuje prvý pododsek.“

Zdravotný dohľad zahŕňa návštevu u odborného lekára (zvyčajne určeného podľa vnútroštátnych právnych predpisov), ktorý má znalosti o zdravotných problémoch vyplývajúcich z práce s azbestom.

Určité nemoci sú známkou, že pracovník nemusí byť dostatočne spôsobilý bezpečne pracovať v podmienkach práce, ktorá súvisí s azbestom. Najmä nemoci, ktoré by mohli spôsobiť náhlu neschopnosť, môžu mať vplyv na spôsobilosť pracovať v ochranných krytoch s ochrannými prostriedkami dýchacích orgánov. Choroby dýchacích ciest alebo zhoršený stav srdca a pľúc by mohli mať tiež vplyv na schopnosť namáhavo pracovať s nasadenými ochrannými prostriedkami dýchacích orgánov a pri vysokých teplotách.

V niektorých členských štátoch (napr. Spojené kráľovstvo) potvrdenie o lekárskom vyšetrení zameranom na azbest len potvrdzuje, že sa vyšetrenie uskutočnilo. Ak hodnotenie rizík poukazuje na konkrétne riziká, ako namáhavá práca a vysoké teploty, zamestnávateľ môže byť povinný zabezpečiť „vyšetrenie spôsobilosti pre prácu“ nad rámec lekárskeho vyšetrenia zameraného na azbest.

Zdravotný dohľad môže zahŕňať röntgenové vyšetrenie hrudníka buď tradičným röntgenovým vyšetrením hrudníka alebo počítačovou tomografiou (CT). Počítačová tomografia získava röntgenové informácie z rôznych uhlov okolo tela a potom využíva počítačové spracovanie na tvorbu zobrazenia vnútorného usporiadania organizmu. Pri tradičnom röntgenovom vyšetrení nastáva vystavenie účinkom žiarenia rovnajúce sa približne 10 dňom prirodzeného žiarenia pozadia (z kozmického žiarenia a prirodzene sa vyskytujúcich rádioaktívnych materiálov). CT vyšetrenie je spojené s väčším vystavením účinkom žiarenia ako klasické röntgenové vyšetrenie a rovná sa približne trom rokom prirodzeného vystavenia účinkom žiarenia (pozri napríklad http://www.radiologyinfo.org/content/bezpečnosť/xray safety.htm#measuring dosage). Malo by sa zabrániť zbytočnému vystaveniu účinkom žiarenia a lekár pri rozhodovaní, kedy a či je takéto vyšetrenie užitočné, zohľadní pre pacienta najvhodnejšiu možnosť.

V európskej smernici (2003/18/ES) sa stanovuje, že „Pracovníkom sa musia poskytnúť informácie a rady týkajúce sa akéhokoľvek zdravotného vyšetrenia, ktoré môžu podstúpiť po skončení vystavenia azbestu“.

Celkove možno konštatovať, že zdravotný dohľad prispieva k zabezpečeniu, aby pracovník bol dostatočne spôsobilý pre prácu bez ohrozenia účinnosti postupov, ktoré chránia proti riziku vystavenia účinkom azbestu. Choroby súvisiace s azbestom sa pravdepodobne prejavia

121

až mnoho rokov po vystavení azbestu; to znamená, že až vtedy je pri lekárskom vyšetrení možné rozoznať známky choroby súvisiacej s azbestom a vhodne informovať pacienta.

19.2 ČO BY STE MALI ROBIŤ

Ak zamestnávate alebo riadite ľudí, ktorí by práci mohli byť vystavení účinkom azbestu, mali by ste:

• v prípade pracovníkov, ktorí pri práci prichádzajú do styku s azbestom, zariadiť pred začatím práce s azbestom lekárske vyšetrenie, a potom aspoň raz za tri roky (alebo častejšie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi), kým trvá vystavenie účinkom azbestu,

• v prípade ostatných pracovníkov s rizikom možného vystavenia účinkom azbestu stanoviť, či je zdravotný dohľad vhodný alebo povinný (podľa vnútroštátnych právnych predpisov) na základe hodnotenia rizika (pozri kapitolu 5 a oddiel 6.3),

• v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi nahlásiť choroby pracovníkov vystavených účinkom azbestu, ktoré podliehajú oznamovacej povinnosti (ako azbestóza, rakovina pľúc alebo mezoteliom),

• viesť evidenciu zdravotných kontrol a vyšetrení. Vnútroštátne právne predpisy môžu stanoviť informácie, ktoré je potrebné evidovať (napr. vykonanie lekárskeho vyšetrenia zameraného na azbest) a minimálny čas uchovávania evidencie. Uchovávajte evidenciu aspoň 40 rokov. Ak vaša organizácia skončí s obchodnou činnosťou, mali by ste zabezpečiť, aby sa zdravotné záznamy presunuli na vhodné miesto bezpečnej úschovy (ktoré môže byť stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch),

• zabezpečiť, aby všetci pracovníci boli ľahko identifikovateľní pri porovnanie s touto evidenciou.

122

Ak ste inšpektor práce, mali by ste:

• preskúmať dôkazy, či uvedené odporúčania boli implementované, čo sa premieta v chápaní zdravotných účinkov pracovníkmi, v informovanosti zamestnávateľov a zamestnancov o potrebnej úrovni spôsobilosti a v úplnosti a jasnosti zdravotných záznamov,

• zistiť, ako sa dodržiavajú vnútroštátne právne predpisy upravujúce tieto záležitosti.

Ak pri práci môžete byť pravidelne vystavení účinkom azbestu, mali by ste:

• očakávať zdravotný dohľad a požiadať oň vášho zamestnávateľa, ak takýto dozor nie je zriadený,

• uvedomiť si, že zdravotné kontroly sú dôležité, aby ste boli dostatočne spôsobilí pracovať v podmienkach, ktoré sa často vyskytujú pri práci s azbestom, napr. nosenie ochranných prostriedkov dýchacích orgánov pri vysokých teplotách,

• požiadať lekára, ak chcete vysvetlenie o zdravotných rizikách z vystavenia účinkom azbestu,

• uvedomiť si, že čistý výsledok röntgenového vyšetrenia nemusí nevyhnutne znamenať, že pracovné postupy sú bezpečné, keďže trvá viac ako 10 alebo 15 rokov, kým účinky azbestu vyvolajú známky, ktoré možno zistiť röntgenovým vyšetrením,

• uvedomiť si, že lekár vám poskytuje rady, ktoré sú v najlepšom záujme pre vaše zdravie.

Mali by ste mať možnosť poskytnúť údaje netýkajúceho sa vášho zdravotného stavu na epidemiologický výskum. Odporúčame vám, aby ste umožnili zber týchto údajov, pretože umožňujú vyhodnotiť účinnosť programov ochrany zdravia.

123

124

20 BIBLIOGRAFIA

Asunción Calleja , Santos Hernández, Exposición al amianto en operaciones de retirada y demolición Guía de prevención. Centre de Seguretat i Condicions de Salut, en el Treball. Všeobecnéitat de Catalunya, Barcelona. Departamento de Salud Laboral de CC.OO. Realización Paralelo Edición, s. a. ISBN 84-87851-62-2 Depósito Legal M-18824-2002

Smernica Rady z 19. septembra 1983 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS) (83/477/EHS) (Ú. v. ES L 263, 24.9.1983, s. 25) zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/18/ES z 27. marca 2003 L 97 48 15.4.2003. http://europa.eu.int/eur-lex/en/consleg/pdf/1983/en 1983L0477 do 001.pdf

a pre francúzsku a nemeckú verziu:

http://europa.eu.int/eur-lex/fr/consleg/pdf/1983/fr 1983L0477 do 001.pdf

http://europa.eu.int/eur-lex/de/consleg/pdf/1983/de 1983L0477 do 001.pdf Smernica Komisie 1999/77/ES z 26. júla 1999, ktorou sa prispôsobuje technickému pokroku po šiestykrát príloha I k smernici Rady 76/769/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na obmedzenia uvádzania na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov (azbest). http://www.legaltext.ee/text/en/PH0638.htm

Smernica Rady 92/57/EHS z 24. júna 1992 o zavedení minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na dočasných alebo lokalitne sa meniacich staveniskách (ôsma samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS). Úradný vestník ES L 245 , 26/08/1992 s. 0006 – 0022. Mimoriadne fínske vydanie: kapitola 5 zväzok 5 s. 0165. Mimoriadne švédske vydanie: kapitola 5 zväzok 5 s. 0165

Korigendum k smernici Rady 92/57/EHS z 24. júna 1992 o zavedení minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na dočasných alebo lokalitne sa meniacich staveniskách (ôsma samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS). (Ú. v. ES L 245, 26. 8. 1992). Úradný vestník ES L 015, 23.1.1993, s. 0034 – 0035

Albracht G Schwerdtfeger A. Herausforderung Asbest. Universum Verlagsanstalt.

Bard D, Boyle T, Burdett G. Final report on the development of practical guidelines for the training of asbestos removal workers. Report for DGV under agreement number VG/1999/5190. Health and Safety Laboratory (v súčasnosti v Buxton, Spojené kráľovstvo).

British Standards Institution. PAS 60 Part 1 Equipment used in the controlled removal of asbestos-containing materials – Part 1: controlled wetting of asbestos–containing materials – Specification. K dispozícii z oddelenia služieb zákazníkom BSI +44 (0)208 996 9001. www.bsi-global.com

British Standards Institution. PAS 60 Part 2 Equipment used in the controlled removal of asbestos-containing materials – Part 2: Negative Pressure Units – Specification. K dispozícii z oddelenia služieb zákazníkom BSI +44 (0)208 996 9001. www.bsi-global.com

125

British Standards Institution. PAS 60 Part 3 Equipment used in the controlled removal of asbestos-containing materials – Part 3: Operation, cleaning and maintenance of class H vacuum cleaners – Code of practice. K dispozícii z oddelenia služieb zákazníkom BSI +44 (0)208 996 9001. www.bsi-global.com

Institut National de Recherche et de Securité (INRS). (1st edition 1997; edition of April 2005.) Exposition à l’amiante dans les travaux d’entretien et de maintenance; Guide de Prevention. ED 809. www.inrs.fr

Institut National de Recherche et de Securité (INRS). Travaux de retraite ou de confinement d’amiante ou de materiaux en contenant. Guide de Prevention. ED 815. www.inrs.fr

Institut National de Recherche et de Securité (INRS). Diagnostic et traitment des flocages à base d’amiante. Guide Methodologique. ED 734. www.inrs.fr

NÅR DU STØDER PÅ ASBEST. (When you meet asbestos). Branche ArbejdsmiljøRådet; for Bygge & Anlæg, Ramsingsvej 7,2500 Valby; e-mail sekr@bar-ba.dk. www.bar-ba.dk

UK Actuaries (2004). UK Asbestos - the definitive guide. http://www.actuaries.org.uk/files/pdf/proceedings/giro2004/Lowe.pdf

UK Health and Safety Executive Surveying, sampling and assessment of asbestos containing materials. MDHS 100 http://www.hse.gov.uk/pubns/mdhs/pdfs/mdhs100.pdf

UK Health and Safety Executive. (2001) Asbestos essentials task manual: task guidance sheets for the building maintenance and allied trades. HSG210. Knihy HSE ISBN 0 7176 1887 0

UK Health and Safety Executive. (2001) Introduction to asbestos essentials: comprehensive guidance on working with asbestos in the building maintenance and allied trades. HSG213. Knihy HSE ISBN 0 7176 0901 X

UK Health and Safety Executive. (2004) A short guide to managing asbestos in premises. INDG223(rev3). http://www.hse.gov.uk/pubns/indg288.pdf

UK Health and Safety Executive. (2004) Asbestos alert for building maintenance, repair and refurbishment workers. INDG 18 ISBN 0 7176 1209 0

UK Health And Safety Executive (2003) 2/03 Method statement aide memoire. Issued by the HSE Asbestos Licensing Unit. http://www.hse.gov.uk/aboutus/meetings/alg/licence/04-04.pdf.

UK Health and Safety Executive. Controlled asbestos stripping techniques for work requiring a licence. HSG189/1. Knihy HSE.

UK Health and Safety Executive. The selection, use and maintenance of respiratory protective equipment -a practical guide HSG53. Knihy HSE ISBN 0 7176 1537 5

UK Health and Safety Executive. (1999) Selection of suitable respiratory protective equipment for work with asbestos, Free. HSE booklet INDG 288: http://www.hse.gov.uk/pubns/indg288.pdf

UK Health and Safety Executive HSE Information Sheet MISC614. Preventing falls from boom-type mobile elevating work platforms http://www.hse.gov.uk/pubns/misc614.pdf

126

UK Health and Safety Executive (2002) A comprehensive guide to managing asbestos in premises HSG227 Knihy HSE 2002 ISBN 0 7176 2381 5

Virta, RL., “Worldwide Asbestos Supply and Consumption Trends from 1900 to 2000“, U.S Department of the Interior US. Geological Survey (2003) http://pubs.usgs.gov/of/2003/of03-083/of03-083.pdf

World Health Organisation (1997 Determination of airborne fibre concentrations. A recommended method, by phase-contrast optical microscopy (membrane filter method), WHO, Ženeva 1997 (ISBN 92 4 154496 1).

Zieschang H, Seifert M, Brűckner B Au M. (1993) Proceedings of the European Asbestos Conference 2003. 03.-06.09.2003 at the BG Akadamie Dresden. ISBN 3-00-013020-9. www.hvbg.de/e/asbest/index.html

127

128

21 PRÍLOHA 1

Typické vystavenia počas práce s azbestovou tepelnou izoláciou, nátermi a azbestovými izolačnými doskami (Health and Safety Executive (Spojené kráľovstvo) 1999, HSG 189/1; a HSE (2003) INDG 288(rev1)) a HSE HSG 189/2 pre azbestový cement). Pozri poznámky v dolnej časti stránky.

Metóda Komentár Zvyčajné vystavenie

azbestu (vlákna/ml)

Dobre riadené mokré odstraňovanie tepelnej izolácie a nastriekaných náterov s použitím ručných nástrojov

Dôkladné napustenie tepelnej izolácie zmáčadlom, potom

starostlivé odstránenie

Do 1

Dobre riadené mokré odstraňovanie tepelnej izolácie a nastriekaných náterov s použitím mechanických nástrojov

Ako vyššie, ale s použitím mechanických nástrojov (čo sa

NEMÁ robiť)

Do 10

Odstraňovanie tepelnej izolácie v prípade výskytu suchých miest

Dokazuje potrebu zabezpečiť dôkladné zmáčanie

Približne 100

Odstraňovanie nastriekaných náterov v prípade výskytu suchých miest

Dokazuje potrebu zabezpečiť dôkladné zmáčanie

Približne 1000

Starostlivé odstránenie celých azbestových izolačných dosiek

Odskrutkovanie (s vysávaním sledujúcim pohyb nástroja)

s postriekaním zmáčadlom na nezaliatych povrchoch

Do 3

Lámanie a vytrhávanie azbestových izolačných dosiek za sucha a bez odskrutkovania

Zlý postup 5-20

Strojové vŕtanie azbestového cementu S lokálnym odsávacím vetraním alebo s vysávaním sledujúcim

pohyb nástroja

Do 1

Vŕtanie azbestových izolačných dosiek nad hlavou bez lokálneho odsávacieho vetrania

Zlý postup 5-10

Vŕtanie zvislých stĺpov bez lokálneho odsávacieho vetrania

Zlý postup 2-5

Používanie vykružovacích píl na azbestové izolačné dosky bez lokálneho odsávacieho vetrania

Zlý postup 5-20

Ruččné pílenie azbestových izolačných dosiek bez lokálneho odsávacieho vetrania

Zlý postup 5-10

Poznámky: 1 Niektoré výsledky vyjadrujú dôsledky neprijateľných zlých postupov. Ak sa použijú metódy riadeného odstraňovania, ale neuplatnia sa správne, môžu viesť k vysokej koncentrácii vláken vo vzduchu. Zlé namočenie je často trocha lepšie ako neriadené suché odstraňovanie.

129

2 Uvádzané vystavenie predstavuje zvyčajné hodnoty. Ten istý proces na rôznych miestach môže viesť k vyššej alebo nižšej koncentrácii. 3 Tieto vystavenia sa týkajú obdobia práce a nie sú vypočítané ako časovo vážené priemery.

130

Typické vystavenie účinkom azbestu počas práce s azbestovým cementom (HSE HSG 189/2). Pozri poznámky dolu v prvej tabuľke v prílohe 1.

Metóda Komentár Zvyčajné vystavenie

azbestu (vlákna/ml)

Strojové vŕtanie azbestového cementu S lokálnym odsávacím vetraním alebo s vysávaním sledujúcim

pohyb nástroja

Do 1

Rezanie strojom bez odsávacieho vetrania

Rezanie brúsnym kotúčom Zlý postup 15-25 Kotúčová píla Zlý postup 10-20

Vykružovacia píla Zlý postup 2-10 Ručné pílenie Do 1 Odstránenie azbestovej cementovej krytiny

Do 0,5

Ukladanie azbestových cementových dosiek na kopy

Do 0,5

Suché búranie azbestových cementových stavieb na diaľku

Do 0,1

Zametanie po zbúraní azbestových cementových stavieb na diaľku

Zlý postup Viac ako 1

Mokré búranie azbestových cementových stavieb na diaľku

Do 0,01

Čistenie azbestových cementových zvislých obkladov mokrým kefovaním

1 až 2

Čistenie azbestových cementových zvislých obkladov suchým kefovaním

Zlý postup 5 až 8

Tieto koncentrácie vystavenia sa týkajú obdobia práce a nie sú vypočítané ako časovo vážené priemery. Je však jasné, že dlhšie obdobia práce môžu viesť k časovo váženým priemerným koncentráciám vyšším ako 0,1 vlákna/ml.

131

Ďalšie údaje o vystavení účinkom azbestu pri práci sú k dispozícii z online databázy Evalutil.

„Evalutil je databáza o vystavení účinkom azbestu a syntetických minerálnych vláken (MMMF – Man-made Mineral Fibres) pri práci, ktorá je dostupná priamo z internetu. Jej účelom je poskytovať pomoc osobám zapojeným v oblasti zdravia a prevencie: lekárom pôsobiacim v pracovnom lekárstve, bezpečnostným technikom, členom podnikových výborov pre bezpečnosť pri práci, výskumníkom a ďalším.

Evalutil tvoria tri databázy: dve faktografické databázy, jedna databáza o azbestových vláknach a iných MMMF a matica vystavenia pri práci (JEM) len pre azbest. Metrologické a opisné údaje vo faktografických databázach sú z vedeckej literatúry a technických správ orgánov pôsobiacich v oblasti prevencie a priemyselných orgánov. JEM pre azbest poskytuje informácie o vystavení účinkom azbestu, ktoré odborníci stanovili pre veľký počet prác. V jej súčasnom stave však jednoduché opytovanie neposkytuje syntézu dostupných informácií.

Hoci sa informácie poskytované dokumentárnymi databázami týkajú špecifických situácií, poskytujú veľmi užitočné údaje o rizikách súvisiacich s niektorými pracovnými situáciami. Tieto informácie však nemôžu nahradiť starostlivú analýzu a hodnotenie rizík každej konkrétnej situácie profesionálmi, lebo daný súbor meraní môže byť spojený s viacerými operáciami alebo s pracovnou oblasťou zahŕňajúcou viaceré činnosti.

Forma a obsah Evalutil prechádza stálymi revíziami a vylepšeniami od roku 1992. Rozvoj Evalutilu bude v nasledujúcich rokoch pokračovať aktualizáciou existujúcich databáz a zlepšovaním internetového rozhrania s cieľom uľahčiť širšie využívanie.“

Internetová adresa databázy je: http://etudes.isped.u-bordeaux2.fr/evalutil.

132