PŠENICA SIATA

Katarína Jakubjaková

1.A GSF v Žiline

TAXONÓMIA

Ríša: Rastliny Oddelenie: Magnoliorasty Trieda: Jednoklíčnolistové Čeľaď: Lipnicovité

Pšenica siata – Triticum aestivum

Pšenica je jednou z najstarších kultúrnych plodín. Začiatky jej pestovania sú spojené so vznikom poľnohospodárstva. Najstaršie nálezy sú z obdobia 8000–7500 r pred n. l. a vzťahujú sa k pestovaniu pšenice jedno a dvojzrnej.

Pšenica obyčajná je jednou z najrozšírenejších plodín vo svete i u nás.

je asi o 14 dní neskoršia ako raž, zlé podmienky pre pestovanie následných plodín, pomalšie starnutie a lepšia chutnosť, intenzívnym N hnojením možno dosiahnuť skoršiu

úrodu s pomalým zhoršovaním kvality krmu, vyššie nároky na pôdu ako raž, dĺžka obdobia do zrelosti krmiva 210-230 dní. sejba v prvej polovici októbra, úroda v priemere 25 t /ha zelená hmota najrozšírenejšie pestovanie na zrno

ZRNO

Využitie zrna:- chlieb, pečivo, cestoviny, krúpy, v cukrárstve ....- pšeničný šrot, pšeničná múka, miagané zrno, pšeničné

otruby Obsah: škrob (50-70%), hrubá vláknina (do 2%),

bielkoviny (8-13%), tuk (1,5-3%, kys. olejová, linolová) vitamíny B, E menej β-karotén, z minerál. látok P

Zásobné bielkoviny obsahujú gliadin (prolamin) a glutenin, ktoré s vodou tvoria lepok.

Vysoký obsah lepku – nevhodné pre monogastrické zvieratá

Úžitkové smery pestovania pšenice:

- pšenica potravinárska

- pšenica na kŕmne účely

- pšenica na výrobu cestovín

- pšenica na špeciálne účely

(výroba škrobu,...)

 

Pšenica siata má ozimnú i jarnú formu,

nelámavý, bez i ostnatý klas, rôzne hustý.

Obilky nahé, bacuľaté na priereze oblé.

Pšenica ozimná - vyššie nároky na pôdu (hlinité a ilovitohlinité, dobre

zásobené živinami, pH - neutrálne, slabo kyslé). Výsev – v jeseni, pri dostatku vlahy a teplote okolo 15

ºC vzchádza za 7-9 dní. Pšenica ozimná je z obilnín najnáročnejšia na

predplodinu. Výnos zrna výrazne ovplyvňuje hnojenie dusíkom, dávky dusíka 80 - 120 kg/ha.

Pšenica jarná - doplnkovým druhom k pšenici ozimnej. Má rovnaké

požiadavky na pôdu, netrpí toľko chorobami stebiel. Väčšinou sa vysieva po zbere okopanín. Seje sa obvykle v marci a znáša i prípadné mráziky.

Z botanického hľadiska sa člení druh Triticum aestivum - na štyri variety podľa farby a osťnatosti klasov:

lutescens - klas biely bezosťný erythrospermum - klas biely osťnatý

milturum - klas červený bezosťný, ferrugineum - klas červený ostnatý

ĎALŠIE DRUHY PŠENICE

Pšenica tvrdá (Triticum durum) vznikla z kultúrnej pšenice dvojzrnky. Zrno sa vyznačuje obsahom pevného tuhého lepku, ktorý nie je vhodný na pečenie chleba a pečiva, pretože vytvára malý objem pečiva. Hlavné využitie je pre výrobu cestovín.

Pšenica špaldová (Triticum spelta) je historickým kultúrnym druhom s plevnatým zrnom. Zrno má vyšší obsah bielkovín, tuku, minerálnych látok, vitamínov a esenciálnych aminokyselín ako pšenica obyčajná. Obsah lepku je vyšší, ale je horšej kvality. Je vhodná do cestovín a müsli. Patrí k najmenej náročným obilninám, je vhodná pre ekologické poľnohospodárstvo.

TRITICALE – TRITICOSECALE

medzidruhový kríženec pšenice a raže

Geneticky výnosový potenciál, tolerantnejšia k horším pestovateľským podmienkam než pšenica

Odolnejšia proti chorobám

U nás sa pestujú ozimné

odrody

Na kŕmne účely

Zdroje:

http://www.zdravejedlo.sk/psenica-siata

http://sk.wikipedia.org/wiki/P%C5%A1enica

nechodimnaprednasky.sk/stiahnut/prednasku/.../KŔMNE%20obiloviny.p...

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ