SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

Dekan: Dr. h. c prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

Posúdenie finančného zdravia vybraného poľnohospodárskeho podniku

Diplomová práca

Katedra ekonomiky Vedúci katedry: prof. Ing. František Kuzma, PhD. Vedúci práce: Ing. Jana Miklovičová, PhD. Kristián Boldižár

Nitra, 2008

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem že som diplomovú prácu vypracoval samostatne a že som uviedol všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce. .............................. Nitra, 2008 Kristián Boldižár

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Jane Miklovičovej, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce. .............................. Nitra, 2008 Kristián Boldižár

Použité označenie

CF – cash flow

CFFČ – cash flow z finančnej činnosti

CFIČ – cash flow z investičnej činnosti

CFPČ – cash flow z prevádzkovej činnosti

ČVH – čistý výsledok hospodárenia

CK – celkový kapitál

DM – dlhodobý majetok

DOA – doba obratu aktív

DIP – doba inkasa pohľadávok

DOP – doba obratu pohľadávok

DOZ – doba obratu zásob

DSZ – doba splácania záväzkov

EÚ – Európska únia

FN – finančné náklady

ha – hektár

HD – hovädzí dobytok

HZ – hrubý zisk

KCK – krátkodobý cudzí kapitál

Kkck – korigovaný stav krátkodobého cudzieho kapitálu

Kkm – korigovaný stav krátkodobého majetku

Kkp – korigovaný stav krátkodobých pohľadávok

KP – krátkodobé pohľadávky

ks – kusy

Kzás – korigovaný stav zásob

MEN – spotreba materiálu a energie

MTZ – materiálovo technické zabezpečenie

MN – mzdové náklady

ODP – odpisy

ONM – ostatný neanalyzovaný majetok

ONN – ostatné neanalyzované náklady

PVO – predvýkrm ošípaných

RCK – rentabilita celkového kapitálu

RPH – rentabilita pridanej hodnoty

RT – rentabilita tržieb

RVK – rentabilita vlastného kapitálu

RVÝN – rentabilita výnosov

RZI – rentabilita základného imania

t – tona

THP – technicko-hospodársky pracovník

V – výnosy

VH – výsledok hospodárenia

VHD – výkrm hovädzieho dobytka

Vkck – viazanosť krátkodobého cudzieho kapitálu

Vkpohľ – viazanosť krátkodobých pohľadávok

VO – výkrm ošípaných

VS – vysoká škola

Vzás – viazanosť zásob

Z – zisk

ZAD – Združenie agropodnikateľov, družstvo

ZÁS – zásoby

O B S A H

Úvod .............................................................................................................................. 8

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ......................................................... 9

2. Cieľ práce .................................................................................................................... 23

3. Metodika práce ........................................................................................................... 24

3.1. Finančná analýza „ex-post“ .............................................................................. 24

3.2. Analýza nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia ..................................... 25

3.3. Ukazovatele aktivity ....................................................................................... 25

3.4. Ukazovatele likvidity ...................................................................................... 27

3.5. Ukazovatele zadĺženosti .................................................................................. 29

3.6. Prehľad peňažných tokov (cash flow) ............................................................. 31

3.7. Ukazovatele rentability a pyramídového rozkladu ......................................... 32

3.7.1 Ukazovatele rentability ............................................................................... 33

3.7.2 Ukazovatele pyramídového rozkladu RCK ................................................ 34

3.8. Finančná analýza „ex ante“ ............................................................................. 36

3.8.1. Altmanov model funkcie diskriminačnej analýzy ....................................... 36

3.8.2. Index bonity ................................................................................................ 37

3.8.3. CH - index .................................................................................................. 38

3.8.4. Gurčíkov index ........................................................................................... 38

3.8.5. Tafflerov model .......................................................................................... 38

3.8.6. Rýchly test .................................................................................................. 39

4. Výsledky práce ........................................................................................................... 40

4.1 Stručná charakteristika podniku ............................................................................ 40

4.2. Finančná analýza podniku „ex post“ .................................................................... 47

4.2.1. Analýza vývoja štruktúry majetku (aktíva) a kapitálu (pasíva) .................. 47

4.2.2. Analýza nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia ............................... 49

4.2.3. Analýza ukazovateľov aktivity ................................................................... 51

4.2.4. Analýza ukazovateľov likvidity ................................................................. 53

4.2.5. Analýza ukazovateľov cash flow ............................................................... 56

4.2.6. Analýza ukazovateľov rentability .............................................................. 58

4.2.6.1. Vývoj ukazovateľov rentability ............................................................. 58

4.2.6.2. Pyramídový rozklad rentability celkového kapitálu .............................. 60

4.2.7. Analýza ukazovateľov zadĺženosti ............................................................. 62

4.3. Finančná analýza podniku „ex ante“ .................................................................... 63

4.3.1. Altmanov model funkcie diskriminančnej analýzy .................................... 63

4.3.2. Index bonity ................................................................................................ 64

4.3.3. CH - index .................................................................................................. 64

4.3.4. Gurčíkov index ........................................................................................... 65

4.3.5. Tafflerov model .......................................................................................... 65

4.3.6. Rýchly test .................................................................................................. 66

5. Záver ..................................................................................................................... 67

5.1 Návrh na využitie poznatkov ............................................................................... 68

6. Použitá literatúra ........................................................................................................ 69

7. Prílohy ..................................................................................................................... 71

Summary

Financial analysis is one of the most important parts of enterprise`s activities. With it`s

help the managers and the owners of the companz can obtain a real image about the situation,

in which the firm is situated. It provides usefull information not only for the management but

also for the state authorities, banks, suppliers. On the other side, financial analysis is a very

suitable tool to provide long term success and stability, appears the week points of the

company that should threat it`s financial abilities but also it`s strong aspect which can the

company improve in the future.

Financial analysis used ratios, they are calculated from one or more pieces of

information from a company's financial statements. The ratio analysis and industry analysis

tools below are very useful for individuals to instantly assess a company or industry by

making two basic types of comparisons. First, the analyst can compare a present ratio with

past or expected ratios for the organization to determine if there has been an improvement or

deterioration or no change over time. Second, the ratios of one organization may be compared

with similar organizations or with industry averages at the same point in time. The view of

some of the categories of ratios is given below. Liquidity ratios afford a picture of a

company's short term financial situation or solvency. Profitability ratios which use margin

analysis and show the return on sales and capital employed. And solvency ratios which give a

picture of a company's ability to generate cash flow and pay it financial obligations.

Financial analysis refers to an assessment of the viability, stability and profitability of

a business. The analysis shows indeed that the financial result will be strongly affected by a

row of changes all pointing in the same direction.

Key words: financial analysis - finančná analýza, financial statement - finančný výkaz,

profitability - rentabilita, liquidity - likvidita, ratio - ukazovateľ, analysis of debt – analýza

zadĺženosti, assets – aktíva, habilities -pasíva

Úvod

Súčasné obdobie sa v našej spoločnosti vyznačuje výraznými zmenami. Zmeny

spoločensko-politického systému si v tranzitívnych krajinách vyžadovali zmeniť ekonomický

systém (v ňom aj poľnohospodárstvo ako jeho dôležitú súčasť). Prebiehajúca ekonomická

transformácia sa zakladá na návrate k trhovému hospodárstvu, ktoré na Slovensku

v súčasnom ponímaní neexistovalo. Zrovnoprávnilo sa vlastníctvo všetkých vlastníkov, na

rozdiel od minulosti a poskytla sa rovnaká právna ochrana a rovnaké obmedzenie bez ohľadu

na to, či ide o vlastníctvo štátne alebo súkromné. Proces transformácie výraznou mierou

ovplyvnila finančnú situáciu poľnohospodárskych podnikov, z ktorých sa veľká časť dostala

do hlbokej finančnej krízy. Sektor potravinárstva na rozdiel od sektora poľnohospodárstva sa

so situáciou vyrovnal pomerne úspešne.

Ďalším krokom je vyrovnanie sa s vstupom do Európskej Únie, ktorej členom sme od

1. mája 2004. Aby sa Slovensko mohlo úspešne zapojiť do jednotného trhu Európskej únie je

potrebné posilniť efektívnosť a konkurencieschopnosť poľnohospodársko-potravinárskeho

sektora najmä urýchlením reštrukturalizácie sféry poľnohospodárskeho podnikania a výroby

potravín, posilnením marketingu poľnohospodársko-potravinárskeho sektora a jeho finančnej

infraštruktúry, ako aj podporou modernizácie a technologických inovácií.

Stagnácia finančných tokov spôsobuje odvetviu výrazné problémy. Veľká časť

poľnohospodárskych subjektov sa nachádza v dlhodobej platobnej neschopnosti. Získavanie

dostatku finančných zdrojov na chod podniku a rozvoj sa stáva hlavnou činnosťou podnikov a

manažmentu.

Meranie ekonomickej výkonnosti podnikovej hospodárskej sféry predstavuje dnes

jeden z vysoko aktuálnych problémov, pretože okruh užívateľov analýz ekonomickej

výkonnosti podniku je široký. Patria sem jednak subjekty stojace vo vonkajšom prostredí

podniku, ako napr. bankový sektor, investor, investičné spoločnosti, jednak subjekty vo vnútri

spoločnosti, napr. podnikový manažment, pracovníci a pod. Zo škály metód využívaných pre

meranie ekonomickej výkonnosti sú v súčasnom období najrozšírenejšie metódy merania

finančného zdravia podniku. Základným zdrojom informácií posúdenia finančného stavu

podniku je účtovníctvo podniku, predovšetkým účtovné výkazy, ktoré sú prispôsobované

potrebe rýchleho posúdenia finančnej a ekonomickej situácie podniku.

Výsledky analýzy by mali slúžiť ako východiskový stav pri zostavovaní

podnikateľských plánov, dosiahnuť, aby nezohrávali len formálnu úlohu ale slúžili ako základ

pre zvyšovanie efektívnosti výroby a tým aj blahobytu podniku, okolitého prostredia

a národného hospodárstva.

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

V trhových podmienkach by malo byť prioritným cieľom každého subjektu

zabezpečenie finančného zdravia podniku, výnosnosti, konkurencieschopnosti a prosperity

v súčasnosti, ako aj rozvoja do budúcnosti. V tejto kapitole objasňujeme pojmy ako podnik,

ciele podniku, finančná situácia, finančná analýza a iné od rôznych autorov.

V literatúre sa neuvádza jednotná definícia pojmu podnikanie. Obchodný zákonník1,

zákon č.513/1991 Zb. definuje podnikanie ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne

podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podnikateľom podľa tohto zákona je:

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,

b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa

osobitných predpisov,

d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie

podľa osobitného predpisu.

Podnikanie2 je funkciou hospodárskej činnosti výrobno-organizačných jednotiek, ktoré

produkujú úžitkové hodnoty pre potreby spoločnosti. Jeho rozsah aktívnosť a ekonomický

výsledok určujú vonkajšie a vnútorné činitele hospodárskej prosperity. Nositeľmi

podnikateľskej činnosti sa stali mnohé podnikateľské subjekty.

Podnik3 je forma podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej dochádza k cieľavedomému

spájaniu hmotných, finančných a ľudských zdrojov v jednej výrobno-organizačnej jednotke

s uzatvoreným obratom hodnoty a cieľom produkovať úžitkové hodnoty pre potreby trhu

a pre vlastné uspokojenie potrieb. Charakteristické znaky podniku sú:

• právna subjektivita – podnik vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene

a nesie zodpovednosť z týchto vzťahov,

1 Obchodný zákonník zákon č.513/1991 ZB

2 BIELIK, P. a kol.: Podnikovo hospodárska teória agrokomplexu. 2. prepracované vyd. Nitra : SPU, 2001.

270 s. ISBN 80-7137-861-5. 3 GOZORA, V: Podnikový manažment. Nitra : SPU, 2000. 193 s. ISBN 80-7137-690-6.

• majetková samostatnosť – vlastnícky vzťah subjektu k požadovanému majetku

pre podnikanie,

• majetková zodpovednosť – vymedzuje nositeľa zodpovednosti za hospodárenie

s majetkom organizácie,

• ekonomická samostatnosť,

• zápis do registra,

• organizačná celistvosť a jednotne vedená účtovná evidencia,

• iné znaky.

Každý podnik plní počas svojej existencie niekoľko funkcií:

• podnikateľská funkcia – predstavuje sústavné a cieľavedomé využívanie

podnikového kapitálu a tvorivého potenciálu na maximalizáciu zisku pri

predchádzajúcom uspokojení potrieb zákazníkov,

• ekonomická funkcia – zahŕňa finančnú, zásobovaciu a odbytovú funkciu,

• biologická- ekologická funkcia – úlohou je zabezpečovať tvorbu a ochranu

životného prostredia, výrobu kvalitných potravín a ekologických výrobkov

spotrebného priemyslu,

• výrobná funkcia – hlavná náplň činnosti podniku,

• organizačná funkcia,

• technická funkcia – zabezpečenie výroby pracovnými silami a hmotným majetkom,

a to z hľadiska ich kvality a kvalifikácie tak, aby sa dosiahli podnikovo-hospodárske

ciele podniku,

• vývojová funkcia – orientuje sa na modernizáciu výrobnej a materiálno-technickej

základne,

• sociálna funkcia – používa sa na zvýšenie celkovej sociálnej úrovne podniku,

samosprávna funkcia – jej úlohou je prostredníctvom samosprávnych orgánov zabezpečiť

autoreguláciu podniku.

Moderné4 metódy riadenia podniku si vyžadujú, aby manažment podniku, ale aj jeho

obchodní partneri či finanční partneri poznali jeho finančnú situáciu. Na jednej strane vedeniu

podniku musí predovšetkým zaujímať skutočnosť, či transferové procesy majú popri

požadovanej efektívnosti aj adekvátnu dynamiku, a na druhej strane obchodných a finančných

4 BELICA, M.: Podnikové financie. Nitra : SPU, 2002. 171 s. ISBN 80-8069-006-5.

partnerov zas zaujíma, či finančné vzťahy, ktoré vznikajú na rozhraní podniku a jeho

ekonomického okolia sú hodnoverné a stabilné. Teda kvalita a dynamika reprodukčného

procesu a stabilita a zodpovednosť podniku ako partnera sú dva atribúty, ktoré stoja v popredí

analýzy jeho finančnej situácie.

Moderné5 metódy riadenia podniku si vyžadujú, aby manažment podniku, ale aj jeho

obchodní partneri či finanční partneri poznali jeho finančnú situáciu. Na jednej strane vedeniu

podniku musí predovšetkým zaujímať skutočnosť, či transferové procesy majú popri

požadovanej efektívnosti aj adekvátnu dynamiku, a na druhej strane obchodných a finančných

partnerov zas zaujíma, či finančné vzťahy, ktoré vznikajú na rozhraní podniku a jeho

ekonomického okolia sú hodnoverné a stabilné. Teda kvalita a dynamika reprodukčného

procesu a stabilita a zodpovednosť podniku ako partnera sú dva atribúty, ktoré stoja v popredí

analýzy jeho finančnej situácie.

V trhovej6 ekonomike má finančná situácia veľmi zásadný dopad na tvorbu

podnikového image s významnými vonkajšími a vnútornými súvislosťami. Firma sa nachádza

v určitom ekonomickom, finančnom, právnom a daňovom prostredí. V dôsledku toho

finančnú situáciu ovplyvňujú nielen vnútorné, ale aj vonkajšie faktory. Podnik musí pri

rozhodovaní v konkrétnych situáciách zvažovať veľa vplyvov, ktoré v každom okamihu

pôsobia na finančné hospodárenie firmy. Do finančnej situácie sa premieta kvalita výroby,

úroveň komerčnej činnosti a poznanie trhu, inovačná aktivita, a pod. Finančnú situáciu teda

môžeme charakterizovať ako vzťah medzi zdrojmi kapitálu a jeho potrebami (ako vzťah

vývoja špecifických aktív a zdrojov ich financovania). Zloženie zdrojov aj aktív predstavuje

finančnú štruktúru firmy.

Finančná7 politika ako celok je v stálom pohybe, trvale sa prispôsobuje meniacim sa

vnútorným aj vonkajším podmienkam činnosti podniku. Jej úspech do značnej miery

podmieňuje kvalita finančných manažérov podniku, ich vzdelanie a erudícia.

Vicen8 považuje finančnú situáciu za rozhodujúcu determinantu ďalšieho rozvoja

podniku. Obecne je finančná situácia podniku určovaná vzťahom medi finančnými

5 BELICA, M.: Podnikové financie. Nitra : SPU, 2002. 171 s. ISBN 80-8069-006-5.

6 ŠTANGOVÁ, N. a NOVEK, Z.: Basic aspect´s of firm´s financial management. MICRO-CAD 94 Košice,

1994, s. 413 - 417

7 SEDLÁk, M a kol.: Podniková ekonomika, Bratislava: Elita, 2000, s. 235. ISBN 90-85323-73

možnosťami a potrebami, vzťahom medzi finančnými prostriedkami na jednej strane

a plánovanými výdajmi na druhej strane. Tieto ovplyvňujú vonkajšie a vnútorné faktory.

K vonkajším patria predovšetkým úverová politika banky, sústava odvodov do štátneho

rozpočtu, ceny vstupom materiálu a služieb a iné.

Cieľové správanie podnikov9 vyplýva z množiny podnikových cieľov, ktoré podnik

príjme a verejne deklaruje. Cieľ podniku je veličinou budúcnosti. Vypovedá o takom

budúcom stave podniku, ktorý treba dosiahnuť a ktorý možno čiastočne aj kvantitatívne

vyjadriť pomocou ekonomických ukazovateľov. Za najdôležitejšie ekonomické ciele podniky

najčastejšie považujú zisk, likviditu, hospodárnosť a produktívnosť výrobných faktorov.

Skupina ekonomických cieľov podniku :

1. Výkonové - obrat

objem, štruktúra a kvalita výroby

výrobná kapacita

objem a štruktúra zásob

2. Finančné - finančné zdroje a ich štruktúra

finančné investície

likvidita

štruktúra likvidných aktív

rezervy

3. Výsledkové - zisk

rentabilita

tržby

náklady a ich štruktúra

produktivita práce

Najrýchlejšou10 a najúčinnejšou metódou posúdenia finančnej situácie je finančná

analýza. Je to súbor metód, ktoré umožňujú určovať relatívne postavenie firmy v spoločnosti

a pomocou súboru indikátorov vykonať jej hodnotenie voči ostatným organizáciám. Hlavným

nástrojom finančnej analýzy je konštrukcia a následná interpretácia pomerových

ukazovateľov.

8 VÍCEN, J.: Podnikateľská analýza. 2.vyd. Nitra: VES SPU, 1998. ISBN 80-7137-464-4

9 BIELIK, P.: Podnikové hospodárstvo. Nitra : SPU, 2006. ISBN 80-8069-698-5

10 ŠTANGOVÁ, N. a NOVEK, Z.: Basic aspect´s of firm´s financial management. MICRO-CAD 94 Košice,

1994, s. 413 - 417

Finančná analýza11 je súčasťou komplexného rozboru podnikateľského subjektu

a jednou z najdôležitejších súčastí finančného riadenia podniku. Jej úlohou je poskytnúť

základnú charakteristiku efektívnosti finančného hospodárenia podniku. Umožňuje

podnikovému manažmentu získavať spätnú väzbu medzi predpokladanými efektmi riadiacich

zásahov a danou skutočnosťou.

Finančná analýza12 a hodnotenie projektu zaujímajú v technicko-ekonomickej štúdii

projektu ústredné postavenie, lebo poskytujú základné informácie pre rozhodovanie o prijatí

či zamietnutí projektu, resp. informácie pre posudzovanie výhodnosti viacerých variantov

projektu a pre rozhodovanie o výbere variantu, ktorý by sa mal realizovať.

Finančná13 analýza a kontrola sú jedným zo základných postupov a spôsobov

posudzovania finančno-hospodárskych javov a s nimi súvisiacich väzieb, ktoré neustále

prebiehajú v kontrolovanom objekte (podniku, inštitúcii), a ktoré súvisia s funkciami tohto

objektu, ako aj iných nadväzujúcich objektov.

Zaoberá sa analyzovaním a kontrolou predovšetkým hodnotovej stránky reprodukcie

cez peňažné a finančné vzťahy, väzby a operácie. Má možnosť poznávať, posudzovať,

kontrolovať a vyhodnocovať tak hospodárenie ekonomických subjektov, ako aj objektívne

procesy, ktoré v hospodárstve prebiehajú.

Prvky finančnej analýzy a kontroly peňažných operácií siahajú až do staroveku.

Prejavili sa pri organizovaných službách, ktoré vykonávali peňazomenci, tzv. auricampsores.

Finančná analýza v novšom období má svoju tradíciu v peňažných ústavoch, v obchodných

a priemyselných firmách a finančných inštitúciách. Ďalším podnetom pre rozvíjanie finančnej

analýzy bol záujem bánk a iných veriteľov, usilujúcich sa získať čo najviac informácií

o finančnej situácii klientov, ktorým poskytovali úver, ale aj analýzy rozličných finančných

a peňažných inštitúcií pre riešenie konjunkturálnych a daňových problémov.

11 GURČÍK, Ľ. 2004. Podnikateľská analýza a kontroling. Nitra: SPU, 2004, 52-55, 86 s. ISBN 80-8069-449-4

12 FOTR, J.: Podnikateľský plán a rozhodování, 2. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. 214 s. ISBN 80-7169-812-1

13 KOŠČO, T. 2004. Financie a mena. Nitra: SPU, 2004, 91-93 s. ISBN 80-8069-386-2

Zisťovanie14 finančnej situácie podniku v trhovej ekonomike je skutočnosťou výrazne

ovplyvňujúcou meno podnikateľa či jeho firmy. Má významné vonkajšie i vnútorné

súvislosti.

Pri vonkajších súvislostiach ide o to, že finančná situácia tvorí viditeľnú časť

výsledkov, ktoré podnikateľ dosiahol. Finančná situácia sa transformuje do schopnosti

podnikateľa hradiť svoje záväzky. Odráža sa to hlavne v úverových podmienkach banky, v

ochote dodávateľov poskytnúť obchodný úver a pod.

Pri vnútorných súvislostiach ide o to, že finančná situácia je vlastne vyústením

výsledkov, ktoré podnikateľ dosiahol v jednotlivých činnostiach, či oblastiach svojho

podnikania.

Cieľ15 finančnej analýzy je:

a) uskutočniť prostredníctvom špeciálnych metodických postupov diagnózu finančného

hospodárenia,

b) odhalenie úzkych miest v ekonomickom chovaní sa podnikateľského subjektu v čase, keď

je ešte možné adekvátnymi opatreniami zvrátiť nepriaznivý stav a iniciovať pozitívne

rozvojové tendencie,

c) komplexne komparovať všetky najdôležitejšie zložky, ktoré sú určujúce pre zdravý vývoj

finančnej situácie podniku.

Finančnú analýzu16 možno chápať ako systémový postup, ktorý možno rozdeliť do troch fáz:

1. fáza - analýza finančnej rovnováhy podniku.

Zisťuje sa prostredníctvom sústavy syntetických ukazovateľov, ktoré umožňujú indikovať

základné poznatky vo finančnom hospodárení podniku. Táto fáza analýzy predstavuje určenie

„diagnózy" stavu finančnej situácie firmy. Je to teda fáza určenia diagnózy porúch.

2. fáza - rozbor prípadných porúch zistených vo finančnom hospodárení podniku.

V rámci tejto fázy sa realizuje hlbší rozbor porúch zistených v rámci 1. fázy analýzy.

Finančný analytik sa opiera o sústavu úzko cielených rozborových postupov, ktoré mu

14

BELICA, M.: Podnikové financie. Nitra : SPU, 2002. 171 s. ISBN 80-8069-006-5.

15 KISLINGEROVÁ, E., HNILICA, J.: Finanční analýza – krok za krokem. 1. vyd. Praha; C. H. Beck, 2005.

137 strán. ISBN 80-7179-321-3. 16 BIELIK, P. a kol.: Podnikovo hospodárska teória agrokomplexu. 2. prepracované vyd. Nitra : SPU, 2001. 270 s. ISBN 80-7137-861-5.

umožnia zistiť skutočný stav a vývojové tendencie už nie globálneho, ale parciálneho

charakteru indikovaných porúch. Obdobne ako prvá, tak aj druhá fáza využíva osvedčenú

sústavu ukazovateľov umožňujúcich realizáciu takto cielenej analýzy. Je to takpovediac fáza

rozboru príčin zistených porúch.

3. fáza je fázou určenia príčin zisteného stavu finančného hospodárenia ako aj určenia

prípadného ďalšieho vývoja za predpokladu, že sa neprijmú adekvátne opatrenia na

eliminovanie negatívnych dopadov takéhoto vývoja.

Predmetom finančnej analýzy 17 môže byť len istý čiastkový jav alebo proces, napr.

analýza stavu a vývoja pohľadávok v podniku, analýza podnikovej zadĺženosti a podobne.

Vykonávajú sa pre potreby operatívneho riadenia alebo to môže byť komplexná finančná

analýza, ktorá umožňuje hodnotenie všetkých základných súvislostiach.

Úlohu18 finančnej analýzy možno vidieť tiež v určení toho, ktoré činitele a s akou

intenzitou sa na formovaní finančnej situácie firmy podieľali. S ohľadom na charakter

pôsobenia možno tieto činitele rozdeliť do dvoch skupín.

Prvú skupinu tvoria činitele externé - majú podobu stálych opatrení a zásahov

(daňová, colná, menová a iné politiky štátu), ich pôsobenie nemôže podnik ovplyvniť. Druhú

skupinu predstavujú činitele interné - sú v rukách podnikového manažmentu a majú charakter

subjektívny.

Činitele interné možno rozdeliť na kvalitatívne a kvantitatívne. Prvé vyjadrujú objem

podnikový činnosti a sú reprezentované objemom výnosov i tržieb. Druhé vyjadrujú úroveň, s

akou sa v podniku transformujú vstupy a výstupy. Na posúdenie vplyvu uvedených činiteľov

sa pri finančnej analýze opierame o sústavy ukazovateľov, ktoré ich pôsobenie

sprostredkovávajú.

Finančná analýza19 sa sústreďuje na rozbor finančných zdrojov podniku, spôsob ich

získavania a použitia, na výsledky finančného hospodárenia, rozbor rezerv a spôsoby ich

využitia. Základný význam ma interná finančná analýza – vykonáva sa jednak pre potreby

operatívneho riadenia transformačného procesu, ako aj nevyhnutný článok formovania

17

PINKOVÁ, D. – NEUMANNOVÁ, A.: Podniková ekonomika. Bratislava: VO Právnickej fakulty

18 GURČÍK, Ľ.: Podnikateľská analýza a kontroling. 2. vyd. Nitra : SPU, 2004. 163s. ISBN 80-8069-449-4.

19 SEDLÁK, M a kol.: Podniková ekonomika, Bratislava: Elita, 2000. s. 264. ISBN 80-85323-73-7

a realizácie celkovej finančnej politiky podniku. Externá finančná analýza, ktorú vykonávame

na základe dostupných dokumentov subjektov, ktoré sú s podnikom v styku (veritelia,

dodávatelia a i). Na základe konkrétnych výsledkov formulujú svoj vzťah k danému podniku.

Pri finančnej analýze20 rozlišuje nasledovné postupy a metódy získavania a hodnotenia

vedeckých poznatkov:

• empíria,

• faktografia,

• symptomatika,

• faktorizácia,

• funkcionalita,

• matematické-štatistické metódy,

• indukcia, dedukcia a iné

Progresívny prístup21 finančného manažmentu nevyžaduje len analyzovať, no tiež

predvídať finančnú situáciu podniku. Potom rozlišujeme :

• finančnú analýzu ,,ex post“ a

• finančnú analýzu ,,ex ante“

Finančná analýza ,,ex post“ hodnotí finančnú situáciu, v ktorej sa podnik nachádza, resp.

v ktorej sa v minulosti nachádzal. Umožňuje porovnávať podnikové ukazovatele v čase, ale aj

v priestore, upozorňuje na príčiny negatívneho či pozitívneho trendu. Odhaľuje príčiny

dosiahnutých výsledkov a jej závery sú využívané v ďalšom finančno-ekonomickom riadení.

Finančná analýza ,,ex ante“ je nositeľom prognózovaných finančno-ekonomických

výsledkov v budúcnosti.

Štandardný22 postup finančnej analýzy pozostáva z týchto logicky a chronologicky

súvisiacich a nadväzujúcich etáp (krokov):

20

KOŠČO, T.: Financie I. Nitra: SPU, 2001. 80 s. ISBN 80-7137-924-7.

21 GURČÍK, Ľ.: Podnikateľská analýza a kontroling. 2. vyd. Nitra : SPU, 2004. 163s. ISBN 80-8069-449-4.

1. Vypočítajú sa finančné pomerové ukazovatele za analyzovaný podnik.

2. Podnikové ukazovatele sa porovnávajú s priemernými ukazovateľmi za príslušné

odvetvie (prípadne s extrémnymi hodnotami).

3. Skúma sa vývoj podnikových ukazovateľov v čase.

4. Analyzujú sa vzájomné vzťahy medzi pomerovými finančnými ukazovateľmi.

Na základe takto získaných poznatkov možno finančnú situáciu komplexne hodnotiť a ďalej

pokračovať v prognózovaní jej vývoja.

Pomerové23 ukazovatele sú najobľúbenejšou a taktiež najrozšírenejšou metódou

finančnej analýzy, pretože umožňujú získať rýchly a nenákladný obraz o základných

finančných charakteristikách firmy. Charakterizujú vzájomný vzťah medzi dvoma alebo

viacerými absolútnymi ukazovateľmi pomocou ich podielu. Najčastejšie vychádzajú

z účtovných výkazov (Súvaha, Výkaz ziskov a strát).Údaje zistené zo súvahy majú charakter

stavových ekonomických veličín (okamžitý stav, stav k určitému dátumu). Oproti tomu údaje

z výkazu ziskov a strát charakterizujú výsledky činností za určité obdobie ( sú intervalovými

veličinami). K priblíženiu stavových ukazovateľov k intervalovým sa niekedy doporučuje

počítať ich ako priemery (napr. zo stavu k 1.1. a k 31.12., alebo ako priemery mesačných

hodnôt).

Hlavnou výhodou pomerových ukazovateľov je, že:

• umožňujú vykonávať analýzu časového vývoja finančnej situácie danej firmy (tzv.

trendovú analýzu),

• sú vhodným nástrojom priestorovej (prierezovej) analýzy, t.j. porovnávanie viac

podobných firiem navzájom (komparatívna analýza),

• môžu byť používané ako vstupné údaje matematických modelov umožňujúcich

popísať závislosť medzi javmi, klasifikovať stavy, hodnotiť riziká i predvídať

budúci vývoj.

Ich nevýhodou je nízka schopnosť vysvetľovať javy, lebo jednotlivé ukazovatele majú

sami o sebe obmedzenú vypovedaciu schopnosť, lebo charakterizujú len určitý úsek činnosti

firmy. K posudzovaniu celkovej finančnej situácie firmy sa vytvárajú sústavy (výberové

22 ZALAI, K. a kol. 2007. Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava: SPRINT-vfra, 2007, 15, 48, 66 s. ISBN 978-80-89085-74-1

23 SEDLÁČEK, J.: Účetní data v rukou manažera – finančná analýza v řízení firmy. 2. doplněné vyd. Brno : Computer Press, 2001. 220 s. ISBN 80-7226-562-8.

súbory) ukazovateľov, označované často ako analytické systémy alebo modely finančnej

analýzy.

Pri vytváraní sústav ukazovateľov sa rozlišujú:

1) Sústavy hierarchicky usporiadaných ukazovateľov. Typickým príkladom sú

pyramídové sústavy, ktoré slúžia k identifikácii logických a ekonomických väzieb

medzi ukazovateľmi ich rozkladom.

2) Účelové výbery ukazovateľov, zostavované na báze komparatívno-analytických

alebo matematicko-štatistických metód. Cieľom je zostaviť také výbery

ukazovateľov, ktoré by dokázali kvalitne predvídať vývoj finančného stavu firmy

(finančné zdravie), respektíve odhaliť jej krízový vývoj (finančná tieseň). Podľa

účelu ich použitia sa výbery členia na:

• Bonitné (diagnostické) modely, ktoré sa snažia pomocou jedného syntetického

ukazovateľa, ktorý nahrádza jednotlivé analytické ukazovatele, vyjadriť

finančnú situáciu, respektíve pozíciu firmy. Medzi tieto modely patria:

- SWOT analýza

- Bodovacia metóda

- Metóda jednoduchého (resp. váženého) súčtu poradia

- Metóda jednoduchého (resp. váženého) podielu, atď.

• Bankrotné (predikčné) modely, ktoré predstavujú akési systémy včasného

varovania, alebo podľa chovania vybraných ukazovateľov indikujú prípadné

ohrozenie finančného zdravia firmy. Tieto modely boli odvodené na základe

analýzy skutočných dát dvoch typov firiem: prosperujúce a neprosperujúce.

Výsledkom skúmania stredných hodnôt pomerových ukazovateľov u oboch

sledovaných skupín firiem bola diskriminačná rovnica, ktorá umožňuje určiť

príslušnosť nového objektu k danej skupine.

Najznámejšie príklady účelových výberov ukazovateľov (modelov) sú:

- Rýchly test

- Tamariho bodová metóda hodnotenia

- Index bonity

- Altmanov model diskriminačnej analýzy, atd.

Vicen24 tvrdí, že úlohu finančnej analýzy vidí v určení, ktoré činitele a s akou intenzitou

sa na formovaní finančnej situácie firmy podieľali. Umožňuje odkryť slabé a silné stránky

podniku a prijať opatrenia vedúce k zlepšeniu hospodárskej stability firmy v budúcnosti. Na

to je potrebné prezrieť nasledovné účtovné výkazy: súvahu, výkaz ziskov a strát (výsledovka)

a prehľad o peňažných tokoch (výkaz cash flow). Výnosy a náklady sú vo výsledovke

rozdelené do troch oblastí: prevádzkovej, finančnej a mimoriadnej.

Súvaha25 reprezentuje syntetický účtovný výkaz, ktorý podáva statický prehľad

(bilanciu) o zložení hospodárskych prostriedkov (aktív) na jednej strane a na druhej strane

o zdrojoch ich krytia (pasív) k určitému časovému momentu. V podmienkach trhovej

ekonomiky je bežné stranu zdrojov krytia majetku označovať výstižnejším pojmom „pasíva

a vlastný majetok“. Pričom pod pojmom vlastný majetok sa chápe tá časť zdrojov, ktorá

poskytuje informáciu o objeme vlastných zdrojov nesúcich globálne označenie kmeňové

(základné) imanie, fondy a hospodársky výsledok.

Je výkazom26 poskytujúcim informácie o majetku podniku a o kapitálových zdrojoch

jeho krytia. Majetok predstavujú aktíva podniku a zdroje podniku sú jeho pasíva. Všeobecne

musí platiť, že suma aktív sa musí rovnať sume pasív. Tento, pre podnik významný dokument

je vyhotovovaný vždy k určitému dátumu. Jednotlivé položky aktív sú vo výkaze členené

podľa stupňa likvidity, pričom v prvých riadkoch je uvádzaný majetok najmenej likvidný.

Pasíva podniku môžu byť členené z hľadiska času na dlhodobé a krátkodobé. V súvahe je

prioritou členenia vlastnícky vzťah. Ako prvé sú vo formulári uvádzané vlastné zdroje a po

nich cudzie.

Pri analýze súvahy používame nasledujúce metodické prístupy :

• analýza absolútnej hodnoty súvahových položiek aktív a pasív,

• hodnotenie štruktúry majetku a kapitálových zdrojov – vertikálna analýza,

• horizontálna analýza – skúmanie majetku a zdrojov jeho krytia,

• časová analýza jednotlivých súvahových položiek.

Vertikálna analýza – jedná sa o podiel jednotlivých položiek aktív (pasív) buď na ich

celkovom stave alebo na stave určitej logicky ucelenej časti. Najčastejšie je používané

24 VÍCEN, J.: Finančná analýza podniku. Nitra : SPU, 1997. 71 s. ISBN 80-967862-1-0. 25

BELICA, M.: Podnikové financie. Nitra : SPU, 2002. 171 s. ISBN 80-8069-006-5.

26 GURČÍK, Ľ.: Podnikateľská analýza a kontroling. 2. vyd. Nitra : SPU, 2004. 163s. ISBN 80-8069-449-4.

percentuálne vyjadrenie. Môžeme teda hovoriť o majetkovej štruktúre (analýze aktív), resp.

o kapitálovej (finančnej) štruktúre (analýza pasív).

Horizontálna analýza – ide o hodnotenie dodržiavania tzv. zlatého bilančného pravidla.

Vyžaduje, aby stále (fixné) aktíva boli kryté dlhodobými zdrojmi, ktoré sú tvorené vlastným

imaním a dlhodobým cudzím kapitálom. Sumárna účtovná hodnota stálych (fixných) aktív

podľa uvedeného pravidla by mala byť menšia, minimálne rovná dlhodobým zdrojom.

Ak hodnota dlhodobých zdrojov prevyšuje objem stálych aktív hovoríme, že podnik je

prekapitalizovaný. V takom prípade je hodnota obežného majetku (aktív) celkom vyššia, než

hodnotové vyjadrenie krátkodobého požičaného (cudzieho) kapitálu. Rozdiel medzi týmito

dvoma veličinami je nazývaný čistý pracovný kapitál.

Ak stav stálych aktív je vyšší ako objem dlhodobých zdrojov, hovoríme, že podnik je

podkapitalizovaný, čiže objem obežného majetku je nižší ako objem krátkodobého cudzieho

kapitálu. Vzniknutý rozdiel nazývame nekrytý dlh.

Časová analýza – analyzuje zmeny súvahových položiek v čase. Na vyjadrenie položiek

používame :

• absolútne hodnoty vyjadrené v peňažných jednotkách,

• reťazové indexy – pomer hodnoty bežného roka k hodnote roka predchádzajúceho,

• bázické indexy – ročné hodnoty sú porovnávané so spoločným (bázickým) obdobím,

• percentuálne (reťazové) zmeny jednotlivých položiek aktív. Základom pre ich

výpočet sú reťazové a bázické indexy.

Výkaz ziskov a strát (Výsledovka) informuje o výnosoch a nákladoch podniku za určité

účtovné obdobie. Ich rozdielom je výsledok hospodárenia, ktorým môže byť zisk

(náklady < výnosy), alebo strata (náklady > výnosy). Výsledovka je stupňovito členená,

čo umožňuje zistiť úroveň hospodárenia za jednotlivé oblasti činnosti. Ako prvá je

hospodárska činnosť, druhá je finančná a posledná mimoriadna činnosť podniku. Takto

účelové členenie nákladov a výnosov umožňuje ich využitie na nákladovú analýzu, resp.

analýzu tvorby výsledku hospodárenia podniku.

Ukazovatele výkazu ziskov a strát sa nazývajú intervalové ukazovatele. Informujú

používateľa informácií o ekonomickej výkonnosti účtovnej jednotky počas účtovného

obdobia.

Pri analýze výkazu ziskov a strát používame tie isté základné metodické prístupy ako pri

súvahe:

• analýza absolútnej hodnoty nákladov a výnosov,

• hodnotenie štruktúry nákladov a výnosov, časová analýza jednotlivých nákladových

a výnosových položiek.

Výnosy27, náklady a predovšetkým výsledok hospodárenia patria k najdôležitejším

charakteristikám hospodárenia každého podniku. Preto sú predmetom ich každodenného

záujmu.

Výnosy podniku sú peňažnou čiastkou, ktorú podnik získal zo všetkých svojich činností

za určité účtovné obdobie bez ohľadu na to, či v tomto období došlo k ich úhrade. Náklady

podniku sú peňažné čiastky, ktoré podnik účelne vynaložil na získanie výnosov.

Výnosy podniku tvoria:

• výnosy z hospodárskej činnosti,

• finančné výnosy,

• mimoriadne výnosy.

Náklady podniku tvoria:

• náklady z hospodárskej činnosti,

• finančné náklady,

• mimoriadne náklady.

Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi tvorí výsledok hospodárenia podniku. Snahou

každého podniku je dosiahnuť kladný výsledok hospodárenia, teda zisk.

Zisk v podnikovom rozvoji a v manažérskych rozhodnutiach plní dôležité funkcie:

• je kritériom pre rozhodovanie o všetkých základných otázkach ekonomiky podniku,

t.j. o objeme výroby, nových výrobkoch, investíciách (hovoríme o kriteriálnej

funkcii zisku),

• je hlavným zdrojom akumulácie, t.j. tvorby finančných zdrojov pre ďalší rozvoj

podniku (rozvojová funkcia zisku),

• je základom rozdeľovania čistých dôchodkov medzi podnikom a štátom (funkcia

rozdeľovacia),

• je motívom podnikania a môže byť aj základom hmotnej zainteresovanosti

pracovníkov (motivačná funkcia).

Výkaz o tvorbe a použití peňažných prostriedkov28(Cash-flow statement) má

nezastupiteľný význam pre finančné riadenie podniku v podmienkach trhu. Patrí medzi

27 BIELIK, P. a kol.: Podnikovo hospodárska teória agrokomplexu. 2. prepracované vyd. Nitra : SPU, 2001. 270 s. ISBN 80-7137-861-5.

28 BELICA, M.: Podnikové financie. Nitra : SPU, 2002. 171 s. ISBN 80-8069-006-5.

výkazy dynamické. Zachytáva intervalové ukazovatele (ukazovatele, ktoré sú definované

v určitom časovom intervale, napr. zisk) rovnako ako výsledovka. Popisuje teda zmeny, ku

ktorým došlo medzi dvoma súvahovými termínmi.

Cash flow29 je definovaný ako skutočný pohyb (tok) peňažných prostriedkov podniku

za určité obdobie v súvislosti s jeho činnosťou. Je východiskom pre riadenie likvidity

podniku, lebo:

• existuje rozdiel medzi pohybom hmotných prostriedkov a ich peňažným vyjadrením

(napr. nákup zásob na obchodný úver),

• vzniká časový nesúlad medzi hospodárskymi operáciami vyvolávajúcimi náklady

a ich finančným zachytením (vznik mzdových nákladov a vlastná výplata miezd),

• vzniká rozdiel medzi nákladmi a výdajmi a príjmami (podvojné účtovníctvo

zachytáva hospodárske javy a výsledok hospodárenia firmy nezávisle na okamihu

uskutočnených platieb).

Interpretácia30 výsledkov analýz má zmysel len vtedy, ak zoberieme v úvahu fakt, že

podnikateľská činnosť sa realizuje v reálnom priestore, reálnom čase a že táto činnosť je

cieľavedome usmerňovaná (plánovaná) s ohľadom na čas a priestor. Ďalej si treba uvedomiť,

že podnik, ktorý hodnotíme nepredstavuje izolovanú jednotku, ale jeden z mnohých prvkov

zložitého systému trhových vzťahov. Z toho nám potom plynie, že je nevyhnutné analytickú

činnosť vyhodnocovať minimálne v nasledovných štyroch rovinách:

1. v rovine priestoru,

2. v rovine času,

3. v rovine plánovania,

4. v rovine doterajších expertných skúseností analytika.

29

SEDLÁČEK, J.: Cash Flow. Brno : Computer Press, 2003. 190 s. ISBN 80-7226-875-9.

30 BIELIK, P. a kol.: Podnikovo hospodárska teória agrokomplexu. 2. prepracované vyd. Nitra : SPU, 2001.

270 s. ISBN 80-7137-861-5.

2. Cieľ práce

Podmienkou úspešného rozhodovania každého podnikateľského podniku je prísun

kvalitných informácií, z ktorých medzi najdôležitejšie môžme zaradiť informácie o finančnej

situácie. Súčasná nepriaznivá situácia kladie vysoké nároky na riadenie podniku.

Témou diplomovej práce je na základe vybraných finančných a ekonomických

ukazovateľov vypracovať finančno-ekonomickú analýzu vybraného poľnohospodárskeho

podniku. Objektom mojej analýzy je vybraný subjekt poľnohospodárskej prvovýroby

Združenie agropodnikateľov, družstvo Dvory nad Žitavou za obdobie rokov 2005 - 2007. Pri

samotnej finančnej analýze sme vychádzali z rozboru účtovných údajov v rozsahu Súvaha

a Výkaz ziskov a strát ako aj interných údajov podniku.

Pre uskutočnenie danej analýzy je pozornosť zameraná na dielčie ciele :

• analýza súvahy,

• analýza výkazu ziskov a strát,

• analýza výkazu o prehľade peňažných tokov,

• výpočet pomerových ukazovateľov a analýza ich vzájomných vzťahov,

• prostredníctvom vypočítaných výsledkov poukázať na pozitívne a negatívne stránky

finančného hospodárenia podniku,

• navrhnúť opatrenia pre elimináciu nepriaznivých trendov vývoja z hľadiska

budúcnosti.

Takáto analýza nám poskytne základnú charakteristiku efektívnosti finančného

hospodárenia firmy a akým smerom sa vyvíja. Vlastníci podniku a manažment získajú

ucelený obraz o stave podniku, o jeho silných a slabých stránkach, a na jej základe majú

možnosť prehodnotiť vlastné postupy ako aj riešiť vzniknuté problémy.

3. Metodika práce

Obsahovú náplň diplomovej práce podľa metodického postupu, vo väzbe na cieľ možno

rozdeliť na časť teoretickú a praktickú. V teoretickej časti sú uvedené a využité názory

rôznych autorov k problematike finančnej analýzy a poznatky získané štúdiom literatúry.

V praktickej časti sme aplikovali nadobudnuté vedomosti o finančnej analýze na

vybraný podnik skúmania. Po všeobecnej charakteristike podniku nasleduje druhá časť

praktickej práce. Zdrojom údajov pre danú analýzu boli účtovné výkazy tvoriace účtovnú

závierku podniku:

- Súvaha

- Výkaz ziskov a strát

Pri spracovaní diplomovej práce sme použili najmä metódu analýzy, syntézy,

indexovú metóda, metódu grafického zobrazovania a porovnávanie v čase – sledovanie

vývoja jednotlivých ukazovateľov. Pomerové finančné ukazovatele sú základným nástrojom

finančnej analýzy. Analýza majetku zdrojov jeho krytia je hodnotená podľa zlatého

bilančného pravidla, ktoré vyžaduje, aby fixné aktíva boli kryté dlhodobými zdrojmi, ktoré sú

tvorené vlastným imaním a dlhodobým cudzím kapitálom. Vo finančnej analýze sme použili

nasledovné ukazovatele:

- ukazovatele aktivity

- ukazovatele likvidity

- ukazovatele zadlženosti

- ukazovatele rentability

- ukazovatele finančnej analýzy ex ante

V závere práce je zhodnotenie výsledkov, návrh opatrení a záverov, ktoré predstavujú

súhrnný pohľad na situáciu v riešenej problematike. Poslednú časť tvoria zoznam literatúry

a prílohy.

3.1. Finančná analýza „ex-post“

Finančná analýza „ex post“ hodnotí súčasnú a minulú finančnú situáciu podniku. Ako

podklad slúžia pomerové ukazovatele, ktoré charakterizujú už uskutočnené hospodársko –

ekonomické javy. Tieto majú v trhových ekonomikách široké využitie. Závery finančnej

analýzy ex-post sú využiteľné v ďalšom riadení podniku. Pri finančnej analýze sa využívajú

ukazovatele: aktivity, likvidity, zadlženosti a rentability.

3.2. Analýza nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia

Pri zabezpečovaní činnosti podniku a dosahovaní vytýčených cieľov má prevažná časť

vstupov formu nákladov a prevažná časť výstupov formu výnosov. Náklady predstavujú

spotrebu živej a zhmotnenej práce vyjadrenú v peniazoch. Výkony predstavujú výsledok

výrobnej, obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Sú to teda hodnoty, ktoré podnik

vyprodukuje za určité obdobie a sú vyjadrené v peniazoch. Výkony sa stávajú výnosmi až

vtedy, keď sa realizujú. Rozdiel výnosov a nákladov za určité obdobie predstavuje

hospodársky výsledok, ktorý môže byť zisk ( výnosy sú vyššie ako náklady) alebo strata (

náklady sú vyššie ako výnosy)

3.3. Ukazovatele aktivity

Ukazovatele aktivity poukazujú na efektívnosť využívania aktív. Hovoria o viazanosti

kapitálu v rôznych formách aktív.

Na vyjadrenie ukazovateľov aktivity slúžia nasledovné ukazovatele:

Doba obratu zásob (DOZ) – vyjadruje koľko dní trvá obrátka zásob. Môže sa vyjadrovať vo

vzťahu k tržbám alebo nákladom

respektíve

Za tržby považujeme tržby za predaný tovar a za predaj vlastných výrobkov a služieb.

Pod nákladmi rozumieme výrobnú spotrebu a náklady vynaložené na predaný tovar.

Doba inkasa pohľadávok (DIP) – vyčísľuje, koľko dní v priemere trvá, kým od

realizácie (fakturácie) dôjde k inkasu.

Doba splácania záväzkov (DSZ) kvantifikuje dobu trvania úhrady záväzku od

momentu jeho vzniku. Je prirodzené, že každý podnikateľský subjekt „radšej inkasuje, ako

platí“. Príliš veľký rozdiel medzi dobami splatnosti však vypovedá o nekonsolidovaných

hospodárskych vzťahoch a ak je tento jav priestorovým, môže spôsobiť spomalenie či

dokonca stagnáciu peňažných tokov v ekonomike. Pri posúdení vo vzťahu k dobe inkasa

pohľadávok je ideálne, ak je doba splácania záväzkov väčšia. Môže sa vyčísľovať vo vzťahu

k tržbám alebo nákladom.

alebo

Doba obratu aktív (DOA) – vyjadruje ako efektívne využíva podnik svoje aktíva a účinnosť

celkových aktív. Udáva, koľko dní trvá jedna obrátka celkových aktív.

Tržby = tržby za predaný tovar a za predaj vlastných výrobkov a služieb

V prípade takto vyjadreného majetku sa však často krát používa ukazovateľ

vyjadrujúci, koľkokrát sa aktíva obrátia za rok (obdobie môže byť definované aj inak, to však

musí byť zohľadnené v čitateli počtom dní) – obrat aktív.

3.4. Ukazovatele likvidity

Ukazovatele likvidity vyjadrujú schopnosť podniku včas uhrádzať svoje záväzky voči

svojim dodávateľom.

Schopnosť hradiť záväzky je ovplyvnená mnohými skutočnosťami, no dve sú mimoriadne

dôležité a to štruktúra aktív a pravidelný prítok peňažných prostriedkov.

Štruktúra aktív pôsobí na túto schopnosť v dôsledku toho, že jednotlivé majetkové súčasti

sa vyznačujú rôznou likvidnosťou. Likvidnosťou sa pritom rozumie schopnosť (rýchlosť) ich

transformácie z danej podoby (napr. z podoby zásob) na peňažné prostriedky, ktorými možno

záväzky vyrovnať. Vzhľadom na túto vlastnosť možno aktíva zaradiť do niekoľkých tried:

• najlikvidnejšie – peniaze, ceniny, krátkodobé cenné papiere (krátkodobý finančný

majetok)

• majetkové súčasti realizovateľné v krátkej dobe – splatné krátkodobé pohľadávky

• menej likvidné – zásoby

• dlhodobo likvidné – obligácie, dlhodobé pohľadávky, termínované vklady

• nelikvidné ( takmer nelikvidné ) – dlhodobý majetok

Poznatky o úrovni likvidity nám sprostredkujú ukazovatele likvidity. Najčastejšie sa

používajú tieto ukazovatele:

Okamžitá likvidita , ktorú označujeme aj solventnosť, je vyjadrovaná v percentách a trhová

ekonomika vyžaduje 30% solventnosť za minimum.

Pohotová likvidita – vyjadruje solventnosť, čiže momentálnu platobnú schopnosť podniku.

Za prijateľný výsledok sa považuje hodnota v intervale 0,2-0,8.

Bežná likvidita – určuje schopnosť podniku uhradiť svoje záväzky bez potreby speňaženia

zásob. Jej odporúčaná hodnota je v intervale 1 – 1,5.

Celková likvidita – čitateľ tohto vzťahu je doplnený o zásoby. V záujme verného obraz

o likvidite je potrebné zásoby preveriť, vylúčiť dubiózne, zreálniť stav tých, ktoré sa

neúmerne pomaly obracajú. Smernou hodnotou je interval od 2 až 2,5.

Prevádzková bežná likvidita zahŕňa v menovateli len krátkodobé záväzky, ktoré v praxi tvoria

značný podiel vo forme krátkodobých bankových úverov.

Pre vernejšie vyjadrenie platobnej schopnosti podniku sa počítajú korigované

ukazovatele likvidity. Ich výpočet spočíva v korigovaní jednotlivých položiek majetku a ich

dosadení do pôvodných vzorcov.

Korekcia sa uskutočňuje nasledovne:

Korigovaný stav zásob - Kzás = Zásoby * (1 – Vzás – Vkpohľ)

Korigovaný stav KP - Kkp = KP * (1 – Vkp)

Korigovaný stav záväzkov - Kkzáv = kzáv * (1 – Vkzáv)

Korigovaný stav krátkodobého majetku – Kkm = Kzás + Kkp + Finančné účty

Tieto korigované ukazovatele sa používajú pre výpočet korigovaných ukazovateľov likvidity :

3.5. Ukazovatele zadĺženosti

Ukazovatele zadĺženosti monitorujú štruktúru finančných zdrojov podniku, pričom

podiel vlastných a cudzích zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku. Podiel vlastných

zdrojov robí podnik stabilným, nezávislým, pri ich nízkom podiele je podnik labilný, výkyvy

na trhu a zneistenie veriteľov môže mať vážne dôsledky. Daný ukazovateľ má úzku väzbu na

likviditu, pretože s objemom dlhov súvisí povinnosť ich splácania a potreba vytvoriť

prostriedky na tieto splátky. Medzi typické ukazovatele zadĺženosti patria:

Ukazovateľ vyjadruje, v akom rozsahu je majetok firmy krytý cudzími zdrojmi.

Charakterizuje celkovú zadĺženosť v podniku, ide o ukazovateľ tzv. veriteľského rizika, ktorý

hodnotí, ako dobre sú veritelia podniku chránení v prípade jeho platobnej neschopnosti.

Odporúčaná hodnota by u finančne zdravých podnikov nemala prekročiť hodnotu 50 %.

Ukazovateľ vypovedá o štruktúre zdrojov. Hodnotí dlhodobú finančnú stabilitu a úroveň

samostatnosti podniku kryť svoje potreby vlastnými zdrojmi. Priaznivá finančná situácia je

charakterizovaná ukazovateľom vyšším ako 30%.

Obidva predchádzajúce ukazovatele veľmi bezprostredne vypovedajú o štruktúre

finančných zdrojov. Ich súčet je 100%.

Ukazovateľ vypovedá o tom, akú časť celkových pasív tvorí vlastný kapitál. V trhovo

rozvinutých krajinách Európy sa za krajnú hranicu nasadenia cudzieho kapitálu považuje jeho

dvojtretinový podiel a minimálne jednu tretinu má tvoriť vlastný kapitál. Ukazovateľ by teda

nemal presahovať hodnotu 3. Čím je podnik zadlženejší, tým je finančná páka vyššia.

Ukazovateľ vyjadruje v akom rozsahu je úrok krytý hrubým ziskom pred zaplatením

úrokov so zahrnutím odpisov, ktoré sú síce nákladom, ale nie sú výdavkom.

Ukazovateľ charakterizuje, koľko % bankových úverov pripadá na celkový kapitál.

Keďže bankové úvery a výpomoci sú súčasťou cudzieho kapitálu, táto hodnota by mala byť

nižšia ako 50 %.

Ukazovateľ vypovedá o vzťahu medzi záväzkami a pohľadávkami a precizuje platobnú

neschopnosť podniku za primárnu, ak je > 1, ako sekundárnu, ak je < 1.

Ukazovateľ vypovedá o dodržaní zlatého bilančného pravidla. Ak je výsledok > 1, tak

je podnik prekapitalizovaný, v opačnom prípade je podkapitalizovaný.

3.6. Prehľad peňažných tokov ( cash flow )

Prehľad o príjmoch a výdavkoch, ako aj o konečnom stave peňazí, poskytuje výkaz

cash flow. Má významné miesto v trojici výkazov (súvaha, výsledovka, výkaz cash flow).

Výsledovka zachytáva výnosy, ktoré nemusia byť zároveň príjmom a náklady, ktoré nemusia

byť výdajom. Cash flow hodnotí hospodárenie podniku podobne ako zisk. Cash flow je

rozdiel medzi tržbami a peňažnými príjmami na strane jednej a rozdielom medzi nákladmi

a výdavkami na strane druhej. Bilančný zisk je pohľadom na ekonomické výsledky podniku,

kým cash flow je realita vyplývajúca z bankového účtu podniku, ktorú nemožno ovplyvniť.

Zjednodušený postup pri zostavení cash flow so stĺpcovým usporiadaním:

A/ CASH FLOW Z HOSPODÁRSKEJ ČINNOSTI (CFHČ):

+ výsledok hospodárenia podniku po zdanení

+ odpisy

+ zvýšenie – pokles stavu rezerv

+ pokles – zvýšenie stavu časového rozlíšenia na strane aktív

+ zvýšenie – pokles stavu časového rozlíšenia na strane pasív

+ zvýšenie – pokles stavu krátkodobých záväzkov

+ pokles – zvýšenie stavu krátkodobých pohľadávok

+ pokles – zvýšenie stavu zásob

+ zvýšenie – pokles krátkodobých bankových úverov a finančných výpomocí

+ pokles – zvýšenie stavu krátkodobého finančného majetku

B/ CASH FLOW Z INVESTIČNEJ ČINNOSTI (CFIČ):

+ pokles – zvýšenie stavu dlhodobého majetku (rozdiel v zostatkovej cene)

– odpisy

+ pokles – zvýšenie stavu dlhodobého finančného majetku

C/ CASH FLOW Z FINANČNEJ ČINNOSTI (CFFČ):

+ pokles – zvýšenie stavu pohľadávok za upísané vlastné imanie

+ pokles – zvýšenie stavu dlhodobých pohľadávok

+zvýšenie – pokles dlhodobých záväzkov

+ zvýšenie – pokles stavu dlhodobých bankových úverov

+ zvýšenie – pokles stavu vlastného imania

– výsledok hospodárenia podniku po zdanení

CELKOVÝ CASH FLOW = CFHČ + CFIČ + CFFČ

Stav peňažných prostriedkov na začiatku obdobia

+ Celkový cash flow

= Stav peňažných prostriedkov na konci obdobia

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

V praxi sa tiež používa tzv. netto cash flow, tiež nazývaný ako cash flow

zo samofinancovania. Jeho výpočet môžeme rozložiť do štyroch stupňov:

Cash flow I = výsledok hospodárenia po zdanení + odpisy + zmena stavu rezerv - zmena

stavu časovo rozlíšených aktív + zmena stavu časovo rozlíšených pasív

Cash flow II = Cash flow I - zmena stavu zásob

Cash flow III = Cash flow II - zmena stavu krát. pohľadávok

Cash flow IV = Cash flow III + zmena stavu krát. záväzkov

Kvantifikácia vplyvov zmien položiek determinujúce vývoj stavu cash flow vyjadruje, ako

jednotlivé položky ovplyvňujú zmenu stavu cash flow.

3.7. Ukazovatele rentability a pyramídového rozkladu

3.7.1. Ukazovatele rentability

Ukazovatele rentability vyjadrujú výnosovosť podnikového úsilia. Do ich úrovne

a vývoja sa premietajú úroveň a vývoj likvidity, aktivity i zadĺženosti a ukazovatele

rentability ich syntetizujú. Spoločné pre rôzne konštruované ukazovatele rentability je, že

konfrontujú výsledok podnikovej činnosti so základom (menovateľom), ktorý najčastejšie

vyjadruje objem vloženého kapitálu alebo objem podnikovej činnosti.

K najvýznamnejším ukazovateľom rentability patria:

Rentabilita celkového kapitálu (RCK) – vyjadruje s akou intenzitou sa reprodukuje

kapitál vložený do podniku ( vlastný a cudzí ) a je kritériom rozmiestnenia kapitálu. Pre

podniky je najlepšia čo najvyššia hodnota.

Rentabilita vlastného kapitálu (RVK) – vyjadruje, do akej miery podnik reprodukuje

vlastné zdroje. Jeho hodnota by mala byť väčšia ako je bežná úroková miera.

Rentabilita základného imania (RZI) – vyjadruje, koľko zisku pripadá na 1 Sk

základného imania.

Rentabilita tržieb (RT) – vyjadruje zhodnotenie vyprodukovanej činnosti firmy.

Predstavuje podiel zisku pripadajúceho na 1 Sk tržieb.

Rentabilita výnosov (RV) – vyjadruje podiel zisku, ktorý pripadá na 1 Sk výnosov.

Rentabilita pridanej hodnoty (RPH) – vhodne dopĺňa rentabilitu výnosov a nákladov.

Poukazuje na podiel zisku, ktorý pripadá na jednu korunu hodnoty pridanej samotným

analyzovaným podnikom.

Medzi ďalšie ukazovatele rentability môžeme zaradiť nasledovné ukazovatele:

3.7.2 Ukazovatele pyramídového rozkladu RCK

V prípade, že medzi faktormi determinujúce zmenu syntetického ukazovateľa existuje

multiplikatívna väzba ako v našom prípade, pre kvantifikáciu vplyvu ich zmien používame

niektorú so špecifických metód. Najčastejšie sa používajú nasledovné metódy:

- metóda reťazového dosadzovania

- metóda rozkladu s rezíduom

- logaritmická metóda

- funkcionálna metóda

Pri kvantifikácii vplyvu analytických ukazovateľov na zmenu syntetického ukazovateľa

sme si zvolili logaritmickú metódu. Medzi výhody zvolenej metódy patrí vysoká presnosť

a jej jednoduchosť. Nevýhoda metódy je v tom, že ju nemožno použiť v prípade záporného

indexu (napr. v prípade záporného výsledku hospodárenia – t.z., ak podnik dosahuje stratu).

Výpočet pyramídového rozkladu RCK v absolútnom vyjadrení

Ukazovateľ Výpočet

V

ZRCK

V

ZV

MEN

V

MENRCK /*/ ∆

∆

∆−=∆

V

ZRCK

V

ZV

MN

V

MNRCK /*/ ∆

∆

∆−=∆

V

ZRCK

V

ZV

ODP

V

ODPRCK /*/ ∆

∆

∆−=∆

V

ZRCK

VZVFN

V

FNRCK /*/ ∆

∆

∆−=∆

V

ZRCK

V

ZV

ONN

V

ONNRCK /*/ ∆

∆

∆−=∆

Zmena rentability celkového kapitálu

Vplyv výnosovej rentability (logaritmická metóda al. metóda reťazového dosadzovania)

Vplyv viazanosti celkového kapitálu (logaritmická metóda al. metóda reťazového dosadzovania)

Rozklad vplyvu nákladovosti výnosov

Vplyv materiálovej a energetickej náročnosti

Vplyv mzdovej nákladovosti

Vplyv nákladovosti odpisov

Vplyv nákladovosti finančných operácií

Vplyv ostatných neanalyzovaných nákladových položiek

Rozklad viazanosti celkového kapitálu

Vplyv viazanosti dlhodobého majetku

Vplyv viazanosti zásob

Vplyv viazanosti ostatného

neanalyzovaného majetku

)( 01 RCKRCKRCK −=

RCK

CK

ZI

V

ZI

V

ZRCK ∆=∆ *

log

log/

RCK

CK

ZI

VCK

I

V

CKRCK ∆−=∆ *

log

log/

V

CKRCK

V

CKV

DM

V

DMRCK /*/ ∆

∆

∆=∆

V

CKRCK

V

CKV

ZÁS

V

ZÁSRCK /*/ ∆

∆

∆=∆

V

CKRCK

V

CKV

ONM

V

ONMRCK /*/ ∆

∆

∆=∆

0

0

0

0

0

0

1

1

/

V

CKV

Z

V

CKV

Z

V

ZRCK −=∆

0

0

1

1

1

1

1

1

/

V

CKV

Z

V

CKV

Z

V

CKRCK −=∆

3.8. Finančná analýza „ex ante“

Finančná analýza „ex-ante“ je spájaná s predvídaním vývoja finančného stavu podniku

na základe jeho doterajšieho a súčasného stavu. V práci boli použité modely viacrozmernej

diskriminačnej analýzy kde sú podniky posudzované na základe vybraných ukazovateľov.

3.8.1. Altmanov model funkcie diskriminačnej analýzy

E.I. Altman posudzoval dva súbory podnikov, a to 33 úspešnyých a 33 neúspešných.

Finančným ukazovateľom s najlepšou vypovedacou schopnosťou priradil zodpovedajúce

váhy. Pôvodný model z roku 1968 revidoval a v roku 1983 vydal nový model, ktorý ma tvar :

Kde

Na základe výslednej hodnoty „Z“ môžeme podnik zaradiť medzi prosperujúce alebo

bankrotujúce na základe nasledovných kritérií:

1. Z > 2,9 – finančná situácia podniku je zdravá

2. 1,2 < Z > 2,9 – „ šedá zóna“ , teda pásmo nevyhranených výsledkov, neistej

budúcnosti

3. Z < 1,2 – finančná situácia je kritická, hrozí bankrot

3.8.2. Index bonity

Patrí medzi viacrozmerné diskriminačné analýzy. Model, ktorý vyúsťuje do

kvantifikácie indexu bonity – B – má nasledujúci matematický tvar rovnice :

kde:

Čím je index B vyšší, tým je prognózovaná finančná situácia podniku lepšia.

Podrobnejšie kritéria hodnotenia sú udané na stupnici:

extrémne

zlá

veľmi zlá zlá určité

problémy

dobrá veľmi

dobrá

extrémne

dobrá

-3 -2 -1 0 1 2 3

3.8.3. CH - index

Tento index je vhodný pre podnikateľské subjekty so zameraním na

poľnohospodárstvo. Matematický tvar rovnice je:

kde:

Podľa hodnôt zaradujeme podniky do nasledujúcich kategórií:

1. CH ≥ 2,5 – prosperujúce podniky

2. -5 < CH > 2,5 – priemerné podniky

3. CH ≤ -5 – neprosperujúce podniky

3.8.4. Gurčíkov index

Podľa G - indexu zisťujeme vývoj v čase, t.j. či sa finančné zdravie podniku vyvíja

želateľným alebo nepriaznivým smerom. Taktiež nám dáva odpoveď na otázku či je finančná

situácia podniku prijateľná. Tvar rovnice je:

Na základe výslednej hodnoty môžeme podniky zaradiť do jednotlivých kategórií na základe

týchto kritérií:

1. G ≥ 1,8 – prosperujúce podniky

2. -0,6 < G < 1,8 – priemerné podniky

3. G ≤ -0,6 – neprosperujúce podniky

3.8.5. Tafflerov model

Tafflerov model vychádza z úpravy Altmanovho modelu. Používa štyri ukazovatele

pomocou, ktorých možno pomerne rýchlo vyhodnotiť finančné zdravie podniku. Pre výpočet

sme použili rovnicu v nasledujúcom tvare:

Hodnotenie výsledkov pre daný model je nasledovný:

- nad hodnotou 0,3 je oblasť dobrej finančnej situácie

- pod hodnotou 0,2 je oblasť hroziaceho bankrotu

3.8.6. Rýchly test

Ide o veľmi frekventovanú metódu najmä v západnej Európe. Je veľmi jednoduchý

a nenáročný na čas. Metóda ma štyri ukazovatele ktoré sú obodované bodovou stupnicou:

Tabuľka 1: Verbálne a bodové hodnotenie ukazovateľov Rýchleho testu

Zdroj: Zalai, K. a kol. 2007. Finančno - ekonomická analýza podniku.

Ukazovatele Podiel vlastného kapitálu a Doba splácania cudzieho kapitálu vyjadrujú

finančnú stabilitu podniku. Podiel CF z výkonov a Rentabilita celkového kapitálu

charakterizujú vlastnú výkonnosť podniku. Výhodou metódy je, že umožňuje pomerne

rýchlo získať predstavu o situácii v podniku a jeho vyhliadkach do budúcnosti.

Hodnotenie výsledkov je nasledovné:

- veľmi dobrá finančná situácia 4-8 bodov

- dobrá finančná situácia 8-11 bodov

- stredná finančná situácia 12-15 bodov

- zlá finančná situácia 16-19 bodov

- veľmi zlá finančná situácia 20 bodov

Z konštrukcie stupnice vyplýva, že situácia je tým lepšia a finančná budúcnosť firmy

istejšia, čím menší počet bodov získa. Minimálny počet bodov je 4 a maximum 20 bodov.

4. Výsledky práce 4.1. Stručná charakteristika podniku

Ukazovateľ Verbálne a bodové hodnotenie ukazovateľa

veľmi dobrý

1

dobrý

2

stredný

3

zlý

4

insolventný

5

Podiel vlastného kapitálu > 30 % > 20 % > 10 % < 10 % záporný

Doba splácania cudzieho kapitálu < 3.r < 5 r. < 12 r. > 12 r. > 30 r.

Podiel CF z výkonov > 10 % > 8 % > 5 % < 5 % záporný

Rentabilita celkového kapitálu > 15 % > 12 % < 8 % < 8 % záporný

Združenie agropodnikateľov, družstvo Dvory nad Žitavou je podnikateľským

subjektom, ktorý ma za sebou dlhú históriu. Tá začína v roku 1949, keď v rámci

kolektivizácie vzniklo JRD prvého typu. V roku 1972 sa zlúčilo so susedným

poľnohospodárskym družstvom v Branove. Po roku 1990 prešlo družstvo zásadnými

zmenami a v roku 1998 sa dovtedy Poľnohospodárske družstvo premenovalo na Združenie

agropodnikateľov, družstvo - s právnou formou podnikania družstvo.

Družstvo pôsobí v široko rozvetvenej efektívnej výrobno-ekonomickej štruktúre

s otvorenou koncepciou rozvoja nových podnikateľských aktivít vďaka dôsledne zvládnutej

transformácii družstva. Dominantné postavenie v družstve má vlastnícky vzťah a vlastnícka

zodpovednosť v pracovnom zaradení ako aj štatutárnej rozhodovacej účasti. Pri transformácii

v roku 1992 mali členovia, ktorých bola iba 1/3 z celkového počtu oprávnených osôb, len

15,24 % majetku v rukách. Dnes je situácia úplne opačná a majetok sa sústreďuje vo

vlastníctve najmä pracujúcich členov. Dividendy z hospodárskeho výsledku sú postavené

podľa výšky majetku. Majetkom každý ručí za splnenie úloh a zároveň ja majetok kaucia pre

prípadný neúspech.

V rámci prípravy na vstup do EÚ sa v roku 2004 družstvo pretransformovalo podľa

výrobkovej špecializácie, keď z ovocinárskej, zeleninársko-potravinárskej a vinohradnícko-

vinárskej výroby, ako súčasti odvetví poľnohospodárskej prvovýroby ZAD, sa stali

samostatné podnikateľské subjekty - družstvá, ako uzatvorené kapitálové spoločnosti s

vyšpecifikovaným majetkom svojich oprávnených osôb - členov pracujúcich v týchto

družstvách a to nasledovne:

a) Združenie agropodnikateľov, družstvo

so sídlom: Veľká komárňanská č. 5, 941 31 Dvory nad Žitavou

b) OVD – Ovocinárske družstvo

so sídlom: Za traťou č. 1427, 941 31 Dvory nad Žitavou

c) VVD –Vinohradnícko vinárske družstvo

so sídlom: Branovská cesta č. 1926, 941 31 Dvory nad Žitavou

d) ZPD – Zeleninársko potravinárske družstvo

so sídlom: Veľká komárňanská č. 2330, 941 31 Dvory nad Žitavou

Združenie agropodnikateľov, družstvo je právnym nástupcom ZAD Dvory nad Žitavou

v rozsahu chváleného projektu rozdelenia družstva zo dňa 3.3.2004.

Majetok bol rozdelený v súlade s touto členskou schôdzou so schváleným projektom

rozdelenia.

Výrobná činnosť podniku je zameraná na:

• poľnohospodársku činnosť, spracovanie a predaj poľnohospodárskych

výrobkov

• rastlinnú výrobu:

- obilniny: pšenica ozimná, jačmeň jarný, ozimný, kukurica,

- olejniny: repka olejná, slnečnica ročná, mak

- strukoviny: hrach

- objemové krmivá: kukurica na siláž, lucerna, alkalage

• živočíšnu výrobu:

- chov ošípaných

- chov hovädzieho dobytka - pre trhovú produkciu mlieka

• výrobu a predaj kŕmnych zmesí

• služby pre rastlinnú výrobu

• porážku hovädzieho mäsa a ošípaných z vlastnej produkcie

• opravy poľnohospodárskych strojov

• nákladnú dopravu

• poľovníctvo

• organizovanie kultúrnych a športových podujatí

• mimo produkčné aktivity: chov mangalice, Maďarského stepného dobytka, nubijských

somárov a kôz

O úspechu družstva vypovedajú mnohé ocenenia získané v priebehu rokov:

Rok 2000

1. Nadácia SLOVAK GOLD udelila Certifikát ochrannej značky kvality Zlatú medailu

SLOVAK GOLD výrobku kolekcia vín ÉÓS Vavrinecké, Alibernet, Dievčie hrozno a

Rizling Vlašský

Rok 2001

1. Najkrajší chotár

2. TOP AGRO - diplom za umiestnenie v celoslovenskej súťaži o najlepší podnikový

manažment Agrokomplexu v roku 2001

Rok 2002

1. TOP AGRO 1. miesto v kategórii rovinných oblastí v celoslovenskej súťaži o najkrajší

chotár za rok 2002

2. Nadácia SLOVAK GOLD udelila CERTIFIKÁT ochrannej značky kvality Zlatú

medailu SLOVAK GOLD výrobku TREFA paradajková šťava

3. Medzinárodná výstava AGROKOMPLEX 3. miesto v kategórii holšteinských jalovíc

do 1 roka

Rok 2004

1. Ocenenie chovu kráv za dodanie mlieka najvyššej kvality a najväčšieho množstva

v roku 2004 - LEVMILK - 1. miesto

2. Získanie certifikátu ISO 9001:2000

- pestovanie poľných plodín, chov hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec,

- veľkoobchod s poľnohospodárskymi základnými produktmi a živými zvieratami,

- výroba kŕmnych zmesí, porážka hovädzieho dobytka a ošípaných

Rok 2005

1. Zlatý kosák za kolekciu historických plemien hospodárskych zvierat v súťaži

exponátov na Medzinárodnom poľnohospodárskom a potravinárskom veľtrhu

AGROKOMPLEX 2005 v Nitre

Rastlinná výroba

Základným zameraním družstva je hospodárenie na pôde, od ktorého sa odvíjajú

ostatné činnosti. Výmera poľnohospodárskej pôdy je k 31.12.2007 celkovo 6124 ha.

Združenie agropodnikateľov, družstvo uplatňuje systém minimalizovaného spracovania pôdy.

I napriek rokom s extrémne nízkym úhrnom zrážok (roky 2000 a 2003), podnik hospodári v

celkovo priaznivých klimatických podmienkach.

Tabuľka 2: Štruktúra pôdneho fondu v ha

Prameň: ZAD Dvory nad Žitavou

Klimatické podmienky:

Priemerná denná teplota 10 ° C

Úhrn zrážok za vegetačné obdobie: 290-330 mm

Slnečný svit vo vegetačnom období (IV. - IX. mesiac): 1500-1600 hodín

Priemerná ročná teplota 9,9 oC

nadmorská výška 110-125 m.n.m

Uvedené údaje dávajú priestor širokej pestovateľskej škále jednoročných, viacročných a

trvalých kultúr. Vysoký stupeň intenzity výroby a dosahovaných úrod u hustosiatych obilovín

v priemere 6 t/ha, kukurica na zrno 6,6 t/ha, strukovín 3,5 t/ha, olejnín 3,7 t/ha, jednoročných

a viacročných krmovín je zúročením vynaložených biologických a technických vstupov,

vysokej odbornosti riadiacich výkonných pracovníkov. Do osevného postupu od roku 2004

bol zaradený aj mak.

Tabuľka 3: Výsledky poľnej rastlinnej výroby v rokoch 2005 – 2007

Druh pôdy Mj 2004 2005 2006

Poľnohospodárska pôda ha 6158 6111 6120

- Orná pôda ha 6099 6052 6102

- Trvalé trávne porasty ha 56 56 15

- Ovocné sady ha 3 3 3

Plodina

Výmera (ha) Produkcia (t) Priem. produkcia (t.ha-1)

2005 2006 2007 2005 2006 2007 2005 2006 2007 Pšenica ozimná

2385,58 1875,94 2196,22 12 300,47 8 221,41 7 762,25 5,16 4,38 3,53

Jačmeň jarný

603,82 527,66 897,92 3 287,46 2 235,00 2 427,40 5,44 4,24 2,70

Kukurica na zrno

872,11 1121,03 822,56 8 232,16 6 077,20 3 840,36 9,44 5,42 4,67

Repka olejná

345,27 650,5 999,16 918,90 2 052,37 2 444,90 2,66 3,16 2,45

Slnečnica 359,1 607,26 - 848,73 1 328,45 - 2,36 2,19 -

Kukurica na siláž

388,67 360,98 400,41 11 309,42 10 359,59 7 098,10 29,1 28,7 17,73

Lucerna 388,37 252,59 203,98 13 634,91 14 913,90 9 080,76 35,11 59,04 44,52

Mak 235,3 216,72 167,66 123,15 104,84 67,91 0,52 0,48 0,41

Sója 96,43 88,02 74,12 203,75 216,54 110,00 2,11 2,46 1,48

Hrach jedlý

353,63 360,83 295,48 1 051,90 966,84 416,00 2,97 2,68 1,41

Prameň: ZAD Dvory nad Žitavou Chov hovädzieho dobytka

Farma dojníc - prevádzka je nepretržitá, s uzatvoreným obratom stáda. Chov HD sa

vykonáva v prízemných objektoch - vzdušných stajniach. Jedná sa o prístrešky, kde sú

dojnice ustajnené na hlbokej podstielke počas celého roka.

Cieľový program v chove HD, ktorý je úzko prepojený so servisom plemenárskych a

veterinárskych služieb a Zväzom holšteinsko-frízskeho dobytka, pri vytvorení optimálnych

podmienok etológie, krmovinovej základne a špičkovej technike, dáva všetky predpoklady

dosiahnuť úžitkovosť nad 8500 litrov na jednu kravu. Cieľom zostáva naďalej intenzifikácia

výroby mlieka, samozrejme len po hranicu najvýhodnejšej ekonomickej efektívnosti.

Stratégiou družstva je dosahovať požadovanú kvalitu dodaného mlieka, a tým trvale

spĺňať požiadavky obchodnej kvality stanovenej normami.

Prevádzka Nízkokapacitný bitúnok sa zaoberá odporážaním selektovaných zvierat

chovu hovädzieho dobytka a ošípaných.

Tabuľka 4: Prehľad stavov, produkcie a úžitkovosti živočíšnej výroby

Ukazovateľ MJ Roky Index Index

2005 2006 2007 2007/2006 2007/2005 Stavy HD celkom ks 2375 2464 1842 0,748 0,776

z toho kravy ks 755 776 475 0,612 0,629

Mlieko na kus od počiatku roka liter 8307 8338 9014 1,081 1,085

Mlieko na ks.deň-1 liter 22,76 22,84 24,7 1,081 1,085

Váhový prírastok teľce do 3 mes kg.deň-1 0,74 0,74 0,7 0,946 0,946

Váhový prírastok teľce do 6 mes kg.deň-1 0,74 0,71 0,69 0,972 0,932

Váhový prírastok jal. 1.-2. r. kg.deň-1 0,59 0,61 0,41 0,672 0,695

Váhový prírastok VHD kg.deň-1 0,69 0,77 0,47 0,610 0,681

Narodenie teliat na 100 ks kráv ks 95,44 99,64 76,19 0,765 0,798

Úhyn narodených teliat % 7,59 2,75 5,05 1,836 0,665

Odchov teliat na 100 kráv ks 88,19 96,89 72,34 0,747 0,820 Prameň: ZAD Dvory nad Žitavou Chov ošípaných

Všetky prevádzky živočíšnej výroby sledujú ukazovatele úžitkovosti (denné prírastky,

pôrodnosť, odchov, úhyn...) v úzkej súvislosti s ekonomickými hodnotami vždy vedúce v

konečnom dôsledku k dosahovaniu efektívnosti výroby.

Kvalitatívna reštrukturalizácia v chove ošípaných bola prevedená v oblasti kŕmenia zo

suchého na mokrý výkrm s nemeckou technológiou WEDA a dnes dosahované výsledky

korešpondujú s výsledkami špičkových západoeurópskych chovov.

Reprodukčné ukazovatele významnou mierou ovplyvňujú efektívnosť chovu ošípaných

a sú veľmi dôležitým faktorom úspešnosti chovu. Základným podmienkou na dosiahnutie

priaznivých parametrov je vysoká odbornosť a zodpovedný výkon funkcie inseminačných

technikov.

Tabuľka 5: Prehľad stavov, produkcie a úžitkovosti živočíšnej výroby

Ukazovateľ MJ Roky Index Index

2005 2006 2007 2007/2006 2007/2005 Stav ošípaných celkom ks 14774 14262 7736 0,542 0,524

z toho prasnice ks 1258 1042 506 0,486 0,402

Odchov ciciakov na 1 prasnicu ks 17,61 15,66 20,33 1,298 1,154

Úhyn ciciakov z narodených % 5,93 6,73 8,03 1,193 1,354

Váhový prírastok PVO kg.deň-1 0,35 0,31 0,37 1,194 1,057

Váhový prírastok VO kg.deň-1 0,59 0,57 0,55 0,965 0,932 Prameň: ZAD Dvory nad Žitavou Úsek služieb

Podnik vykonáva služby pre všetky prevádzky ZAD ako aj pre externých odberateľov.

Členenie je nasledovné:

- výroba a predaj kŕmnych zmesí

- služby pre rastlinnú výrobu

- porážka hovädzieho mäsa a ošípaných z vlastnej produkcie

- opravy poľnohospodárskych strojov

- nákladná doprava

- poľovníctvo

- organizovanie kultúrnych a športových podujatí

Prevádzka sklady, ktorá je organizačne patrí do úseku Rastlinnej výroby a Výrobňa

kŕmnych zmesí, ktorá patrí do úseku Chovu hovädzieho dobytka okrem primárnych odvetví

základnej výroby, zabezpečuje cestou služieb a pomocných činností skladovanie obilia s

kapacitou 20 tisíc ton a výrobu kŕmnych zmesí v objeme 12 tisíc ton, ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťou výrobného procesu v živočíšnej výrobe a silne ovplyvňujú zdravotný stav

hospodárskych zvierat a tým sledované ukazovatele výroby a ekonomiky v danom odvetví.

Charakteristika pracovnej sily

Postavenie človeka v reprodukčnom procese sa často vyjadruje počtom pracovníkov,

ktorá slúži ako východiskový údaj pre výpočet pracovného času využiteľného a využívaného

v transformačnom procese podniku.

Tabuľka 6: Stav zamestnancov v ZAD v období 2005 – 2007

Prameň: ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

4.2. Finančná analýza podniku „ex post“

Ukazovateľ Roky Index

07/06 Index 07/05 2005 2006 2007

Počet zamestnancov 169 156 121 0,776 0,716

- z toho ZPS 1 1 1 1,000 1,000

Evidenčný počet k poslednému dnu 128 123 97 0,789 0,758

- z toho ženy 29 28 19 0,679 0,655

- toho robotnícke profesie 87 88 70 0,795 0,805

THP 41 35 27 0,771 0,659 Priem .mesačná mzda na prepoč. pracovníka

20 677 23 233 26 214 1,128 1,268

Produktivita práce podľa tržieb na prepoč. pracovníka

1 534 096 1 870 099 2 375 843 1,270 1,549

4.2.1. Analýza vývoja štruktúry majetku (aktíva) a kapitálu (pasíva)

Tabuľka 7: Vývoj a štruktúra majetku v tis. Sk

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index Štruktúra v %

2005 2006 2007 07 - 05 07 - 06 07/05 07/06 2005 2006 2007

Spolu majetok 455 606 440 187 392 580 -63 026 -47 607 0,862 0,892 100,00 100,00 100,00

Neobežný majetok 238 029 239 668 227 833 -10 196 -11 835 0,957 0,951 52,24 54,45 58,03

Dlhod. nehmot. maj. 0 0 0 0 0 0,000 0,000 0,00 0,00 0,00

Dlhod. hmotný maj. 237 393 239 034 227 199 -10 194 -11 835 0,957 0,950 52,10 54,30 57,87

Obežný majetok 215 978 199 738 163 863 -52 115 -35 875 0,759 0,820 47,40 45,38 41,74

Zásoby 158 929 132 134 99 785 -59 144 -32 349 0,628 0,755 34,88 30,02 25,42

Dlhod. pohľad. 66 66 66 0 0 0,000 0,000 0,01 0,01 0,02

Krátkod. pohľad. 55 726 64 939 58 939 3 213 -6 000 1,058 0,908 12,23 14,75 15,01

Finančné účty 1 257 2 599 5 073 3 816 2 474 4,036 1,952 0,28 0,59 1,29

Časové rozlíš. aktív 1 599 781 884 -715 103 0,553 1,132 0,35 0,18 0,23

Prameň: ZAD Dvory nad Žitavou

Výška celkového majetku bola v roku 2005 455 606 tis. Sk. V roku 2006 bol

zaznamenaný pokles o tis. Sk a v porovnaní s rokom 2005 a v roku 2007 pokles o

47 607 tis. Sk v porovnaní s rokom 2006.

V štruktúre majetku má významné postavenie neobežný majetok ktorý na rastúcu

tendenciu. V prvom roku sledovaného obdobia predstavovali 52,24 %, v druhom roku

54,45 % a v treťom roku tvorili 58,03 % majetku. V štruktúre neobežného majetku dominuje

dlhodobý hmotný majetok, ktorý v roku 2007 tvoril 57,87 % hodnoty majetku. Podnik nemá

vo vlastníctve dlhodobý nehmotný majetok.

Obežný majetok v porovnaní rokov 2005 a 2007 zaznamenali pokles o 24,1 %, čo

v absolútnej hodnote činí 52 115 tis. Sk. Najväčší podiel na obežnom majetku mali zásoby,

ktoré neustále klesali a to o 59 115 tis. Sk v roku 2007 v porovnaní s rokom 2005. V roku

2007 sa zásoby podieľali na celkovom majetku v objeme 25,42 %. Hodnotenie zásob zohráva

dôležitú úlohu z dôvodu ich problematickej schopnosti premeniť sa na peňažné prostriedky.

Zaznamenávame nárast u krátkodobých pohľadávok v roku 2007 vo vzťahu k roku 2005

o 20 300 tis. Sk, čo v absolútnom vyjadrení znamená nárast o 45,5 % čo svedčí o zhoršení

platobnej disciplíny obchodných partnerov.

Finančné účty mali výrazne rastúcu tendenciu počas analyzovaného obdobia. V roku

2007 sa zvýšili v porovnaní s rokom 2005 o 3 816 tis. Sk, o čom vypovedá vysoká hodnota

indexu 4,06.

Časové rozlíšenie kleslo z hodnoty 1 599 tis. Sk v roku 2005 na hodnotu 884 tis. Sk

v roku 2007, čo v relatívnom vyjadrení znamená pokles o 44,7 %.

Tabuľka 8: Vývoj a štruktúra vlastného imania a záväzkov v tis. Sk

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index Štruktúra v %

2005 2006 2007 07 - 05 07 - 06 07/05 07/06 2005 2006 2007

Spolu vlastné imanie a záväzky

455 606 440 187 392 580 -63 026 -47 607 0,862 0,892 100,00 100,00 100,00

Vlastné imanie 313 912 314 462 319 611 5 699 5 149 1,018 1,016 68,90 71,44 81,41

Základné imanie 167 976 167 621 167 248 -728 -373 0,996 0,998 36,87 38,08 42,60

Cudzie zdroje 112 188 90 411 42 779 -69 409 -47 632 0,381 0,473 24,62 20,54 10,90

Rezervy 862 888 7 633 6 771 6 745 8,855 8,596 0,19 0,20 1,94

Dlhodobé záväzky 10 186 10 985 14 617 4 431 3 632 1,435 1,331 2,24 2,50 3,72

Krátkodobé záväzky 16 912 39 781 12 029 -4 883 -27 752 0,711 0,302 3,71 9,04 3,06

Bankové úvery 84 228 38 757 8 500 -75 728 -30 257 0,101 0,219 18,49 8,80 2,17

z toho dlhodobé 12 500 8 500 4 500 -8 000 -4 000 0,360 0,529 2,74 1,93 1,15

krátkodobé 42 028 30 257 4 000 -38 028 -26 257 0,000 0,000 9,22 6,87 1,02

Krátk. fin. výpomoci

29 700 0 0 -29 700 0 0,000 0,000 6,52 0,00 0,00

Časové rozlíš. pasív

29 506 35 314 30 190 684 -5 124 1,023 0,855 6,48 8,02 7,69

Prameň: Súvaha ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

Finančnou štruktúrou podniku rozumieme podiel jednotlivých zložiek vlastného

a cudzieho kapitálu na celkovom kapitále, ktorý finančne kryje majetok podniku.

Hlavnú pozornosť v rámci analýzy finančnej štruktúry venujeme vlastným a cudzím

zdrojom krytia majetku. V roku 2007 podnik hospodáril so 81,41 % vlastnými zdrojmi

a v porovnaní rokov 2005 a 2007 zaznamenávame ich rast o 5 669 tis. Sk. V štruktúre

vlastných zdrojov má najväčšie zastúpenie základné imanie, ktorého hodnota klesala počas

analyzovaného obdobia. V roku 2007 sa základné imanie znížilo v porovnaní s rokom 2005

o 0,4%.

Podiel cudzích zdrojov v roku 2007 bol 10,9 % z celkového kapitálu. Výška cudzích

zdrojov v roku 2007 oproti roku 2005 klesol o 61,9 %, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje

hodnotu 69 409 tis. Sk. Narastajúcu tendenciu vykazujú krátkodobé záväzky, čo možno

hodnotiť ako negatívny trend. V roku 2007 oproti roku 2005 sa ich výška zvýšila o 21 387

tis. Sk, čo potvrdzuje vysoká hodnota indexu 2,163. Rozhodujúcu zložku tvoria bankové

úvery, ktoré mali kolísavý charakter. Dlhodobé bankové úvery v roku 2005 dosiahli výšku

8 010 tis. Sk, v roku 2006 12 500 tis. Sk a v nasledujúcom roku poklesli o 32 % a dosiahli

výšku 8 500 tis. Sk. Celkový stav krátkodobých úverov v poslednom roku sledovaného

obdobia bol 30 257 tis. Sk, čo je o 11 771 tis. Sk menej ako v roku 2006. Podnik mal

krátkodobé finančné výpomoci iba v rokoch 2005 a 2006 v približne rovnakej výške

29 500 tis. Sk. Časové rozlíšenie malo rastúci charakter z výšky 18 834 tis. Sk v roku 2005 na

35 314 tis. Sk v roku 2007.

Z uvedeného podielu vlastných a cudzích zdrojov na celkovom kapitáli môžeme

skonštatovať nízku zadlženosť a vysoký stupeň samofinancovania.

Tabuľka 9: Posúdenie financovania neobežného majetku v tis. Sk

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Index

2005 2006 2007 06/05 07/05 07/06

Obežný majetok 216 044 199 804 163 929 0,9248 0,7588 0,8204

Krátkodobý cudzí kapitál 88 640 70 038 16 029 0,7901 0,1808 0,2289

Čistý pracovný kapitál (+), Nekrytý dlh (-) 127 338 129 700 147 834 1,0185 1,1609 1,1397

Prameň: Súvaha ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

Pri hodnotení položiek majetku a celkového kapitálu ide o dvojaký pohľad na tú istú

vec. Finančná situácia podniku sa považuje za zdravú, ak financovanie neobežného majetku je

kryté dlhodobými zdrojmi, ktoré sú tvorené vlastným imaním a dlhodobým cudzím

kapitálom. Ak je hodnota obežných aktív vyššia ako krátkodobého cudzieho kapitálu tvorí sa

čistý pracovný kapitál. V opačnom prípade sa tvorí nekrytý dlh.

Podľa zlatého bilančného pravidla je podnik prekapitalizovaný. Neobežný majetok bol

v celej výške pokrytý dlhodobými zdrojmi a obežný majetok je viacnásobne vyšší ako

krátkodobé cudzie zdroje. Objem obežného majetku prevyšuje hodnotu krátkodobých cudzích

zdrojov v roku 2005 o 127 338 tis. Sk, v roku 2006 o 129 700 tis. Sk a najviac v roku 2007

o 147 834 tis. Sk.

4.2.2. Analýza nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia

O výnosoch a nákladoch podniku za určité účtovné obdobie a o ich rozdiele, ktorým je

výsledok hospodárenia, informuje výkaz ziskov a strát. Podstatné položky výkazu ziskov

a strát podniku za sledované tri roky obsahuje tabuľka.

Podnik v sledovanom období dosiahol kladný výsledok hospodárenia, ktorého hodnota

v časovom rade nadobúda rastúcu tendenciu. V roku 2007 sa zisk v porovnaní s rokom 2005

zvýšil o 354,16 %, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje 6 126 tis. Sk. Najvyšší podiel na

kladnom výsledku hospodárenia mal najmä VH z hospodárskej činnosti..

Tabuľka 10: Stručná analýza výkazu ziskov a strát v tis. Sk

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index

2005 2006 2007 07-05 07-06 07/05 07/06

Obchodná marža 0 0 0 0 0 0 0

Výroba 243 605 236 604 213 764 -29 841 -22 840 0,878 0,903 Tržby z predaja vl. výr. a služieb 242 973 266 296 245 808 2 835 -20 488 1,012 0,923

Výrobná spotreba 181 547 173 942 159 034 -22 513 -14 908 0,876 0,914

Pridaná hodnota 62 058 62 662 54 730 -7 328 -7 932 0,882 0,873

Ostatné prevádzkové výnosy 32 044 32 672 42 295 10 251 9 623 1,320 1,295

Ostatné prevádzkové náklady 698 273 11 232 10 534 10 959 16,092 41,143

Výsledok hosp. z hosp. činnosti 9 414 10 064 12 338 2 924 2 274 1,311 1,226

Finančné výnosy 774 973 115 -659 -858 0,149 0,118

Finančné náklady 4 238 3 647 3 583 -655 -64 0,845 0,982

Výsledok hosp. z fin. činnosti -7 696 -7 028 -6 034 1 662 994 0,784 0,859 Daň z príjmov zbežnej činnosti 1 540 0 0 -1 540 0 0,000 0 Výsledok hosp. z bežnej činnosti 178 3 036 6 304 6 126 3 268 35,416 2,076

Mimoriadne výnosy 0 0 0 0 0 0 0

Mimoriadne náklady 0 0 0 0 0 0 0 Výsledok hosp. z mimor. činnosti 0 0 0 0 0 0 0

Výsledok hosp. za účt. obdobie 178 3 036 6 304 6 126 3 268 35,416 2,076 Prameň: Súvaha ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

Z analýzy výkazu ziskov a strát je evidentné, že podnik sa zameriava na výrobu, ktorá

tvorí približne 90 % z celkových výnosov podniku.

Podľa výsledkov vývoja štruktúry ziskov a strát v rokoch 2006 a 2007 došlo

k výraznému zlepšeniu hospodárenia podniku, na ktoré pôsobili rôzne faktory, a to:

• zvýšenie cien poľnohospodárskych produktov

• nedostatok poľnohospodárskych produktov v niektorých krajinách EU

Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb mali kolísavú tendenciu. Najvyššiu

hodnotu dosiahli v roku 2006 vo výške 266 296 tis. Sk, čo možno prisúdiť zvýšenému

predaju produktov ako aj zlepšenej disciplíny odberateľov. Ale v roku 2007 hodnota poklesla

na výsledných 245 808 tis. Sk čo znamená pokles o 12,4 %.

Tabuľka 11: Štruktúra a vývoj výsledku hospodárenia v tis. Sk

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index Štruktúra v %

2005 2006 2007 07-05 07 -06 07/05 07/06 2005 2006 2007

Náklady spolu 279645 276024 268556 -

11089 -7468 0,960 0,973 100,000 100,000 100,000 Nákl. vynal. na pred.tov 0 0 0 0 0 0 0 0,000 0,000 0,000 Spotreba mat. a energie 140103 138375 123075

-17028

-15300 0,878 0,889 50,100 50,132 45,828

Služby 41444 35567 35959 -5485 392 0,868 1,011 14,820 12,885 13,390

Osobné náklady 57965 59297 54581 -3384 -4716 0,942 0,920 20,728 21,483 20,324

Dane a poplatky 6177 6976 6949 772 -27 1,125 0,996 2,209 2,527 2,588

Odpisy dlhod. maj. 33258 35536 36760 3502 1224 1,105 1,034 11,893 12,874 13,688

Ostatné náklady 698 273 11232 10534 10959 16,092 41,143 0,250 0,099 4,182

Výnosy spolu 291938 294716 297728 5790 3012 1,020 1,010 104,396 106,772 110,863 Tržby za predaj tovaru 0 0 0 0 0 0 0 0,000 0,000 0,000

Výroba 243605 236604 213764 -

29841 -

22840 0,878 0,903 87,112 85,719 79,598

Tržby z predaja dlhod. maj. a mat. 16289 25440 41669 25380 16229 2,558 1,638 5,825 9,217 15,516

Ostatné výnosy 32044 32672 42295 10251 9623 1,320 1,295 11,459 11,837 15,749 Hrubý výsledok hosp. 12293 18692 29172 16879 10480 2,373 1,561 4,396 6,772 10,863

Prameň: Súvaha ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

Najvýznamnejší podiel v štruktúre nákladov tvorila výrobná spotreba, ktorá v roku 2005

predstavovala 64,9 % z celkových nákladov a postupne klesala a v roku 2007 dosiahla

hodnotu 59,22%. Na výrobnej spotrebe sa najviac podieľala spotreba materiálu a energie,

ktorá v roku 2007 klesla v porovnaní s rokom 2005 o 12,2 % čo v relatívnom vyjadrení

znamená pokles o 17 028 tis. Sk.

Graf 1

Prameň: Tabuľka 11 4.2.3. Analýza ukazovateľov aktivity Ukazovatele aktivity vyjadrujú, analyzujú a kvantifikujú ako efektívne podnik

hospodári so svojím majetkom. Za nepriaznivý stav sa považuje v podniku tak nadmerné

množstvo majetku, ako aj jeho nedostatočné množstvo. Najpresnejšie hodnoty ukazovateľov

dostaneme, ak budeme brať do úvahy priemerný stav aktív, ktorý sa vypočíta ako ich

aritmetický priemer.

Tabuľka 12: Ukazovatele aktivity v dňoch

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index 2005 2006 2007 07-05 07-06 07/05 07/06

Doba obratu zásob

vo vzťahu k tržbám 239 181 148 -90,576 -32,940 0,621 0,818

vo vzťahu k nákladom 320 277 229 -90,509 -48,253 0,717 0,826

Doba inkasa pohľadávok 84 89 88 3,804 -1,483 1,045 0,983

Doba splácania záväzkov

vo vzťahu k tržbám 41 70 40 -1,141 -30,016 0,972 0,569

vo vzťahu k nákladom 54 107 61 6,675 -45,372 1,123 0,574

Doba obratu celkového majetku 684 603 583 -101,481 -20,403 0,852 0,966

Obrat celkového majetku 0,5333 0,6050 0,6261 0,093 0,021 1,174 1,035 Prameň: Súvaha ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

Ukazovateľ doba obratu zásob vyjadruje dobu trvania jednej obrátky zásob. Podnik

dosahuje za sledované obdobie obrat zásob dlhší ako 100 dní. I keď ma klesajúcu tendenciu,

považujeme to z hľadiska hodnotenia za negatívne. V roku 2005 trvala 1 obrátka zásob vo

vzťahu k tržbám 239 dní, v roku 2006 klesla na 181 dní a v roku 2007 na 148 dní.

Doba inkasa pohľadávok vypovedá o dobe, počas ktorej musí podnik čakať na

obdržanie peňažných prostriedkov, t. j. na úhradu za poskytnutý obchodný úver svojim

partnerom. V roku 2005 došlo od fakturácie k inkasu za 84 dní, v roku 2006 za 89 dní

a v roku 2007 za 88dní. Hodnoty poukazujú na horšiu platobnú morálku odberateľov,

nakoľko optimálne hodnoty sú pod 30 dní.

Doba splácania záväzkov vyjadruje priemernú dobu od vzniku záväzku až po

zaplatenie. Vypovedá o vlastnej platobnej disciplíne. V roku 2006 podnik potreboval na

úhradu svojich záväzkov 70 dní a v roku 2007 len 40 dní. V sledovanom období sme

zaznamenali, že doba splácania záväzkov je kratšia ako doba inkasa pohľadávok. To

znamená, že podnik uhrádza záväzky voči svojim dodávateľom skôr ako inkasoval peniaze za

svoje pohľadávky.

Doba obratu celkového majetku vyjadruje, koľko dní trvá jedna obrátka majetku.

Obrátenou hodnotou je obrat celkového majetku a vyjadruje, koľkokrát sa majetok obráti za

rok. Súčin týchto dvoch ukazovateľov predstavuje počet dní za analyzované obdobie t.j. 365

dní v našom prípade.

Rok 2005 je charakterizovaný obratom celkového majetku 0,533, čo predstavuje trvanie

jednej obrátky 684 dní. Ukazovateľ obrat aktív zrástol v roku 2006 na úroveň 0,605 čo

predstavuje trvanie jednej obrátky 603 dní. Rovnako rástol aj v roku 2007 na hodnotu 0,626

čo predstavuje trvanie jednej obrátky 583 dní.

4.2.4. Analýza ukazovateľov likvidity

Ukazovatele likvidity informujú o platobnej schopnosti (likvidite) podniku, čiže

o schopnosti plniť svoje finančné záväzky. Zdrojom likvidných prostriedkov je všeobecne

obežný majetok.

Tabuľka 13: Vývoj ukazovateľov likvidity

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index 2005 2006 2007 07-05 07-06 07/05 07/06

Celková likvidita 2,436 2,851 10,219 7,783 7,368 4,195 3,584

Bežná likvidita 0,643 0,964 3,994 3,351 3,029 6,212 4,141

Pohotová likvidita 0,014 0,037 0,316 0,302 0,279 22,318 8,529

Prevádzková celková likvidita 12,767 5,019 13,617 0,850 8,598 1,067 2,713

Prevádzková bežná likvidita 3,369 1,698 5,321 1,952 3,624 1,579 3,134

Prevádzková pohotová likvidita 0,074 0,065 0,422 0,347 0,356 5,674 6,455

Prameň: vlastné výpočty

Pohotová likvidita vypovedá, aký podiel krátkodobých dlhov môže podnik k určitému

dňu vyplatiť v hotovosti. Požadovaný interval hodnôt ukazovateľa sa zvyčajne vymedzuje

hodnotami 0,2 – 0,8. V hodnotenom období nedosiahol podnik okrem roku 2007 optimálne

hodnoty. To znamená, že v rokoch 2005 a 2006 podnik nebol schopný platiť svoje krátkodobé

dlhy zo svojej hotovosti.

Ukazovateľ bežnej likvidity vypovedá o tom, ako je podnik schopný zaplatiť

krátkodobé dlhy bez predaja zásob. Hodnoty bežnej likvidity by sa mali pohybovať

v intervale odporúčaných hodnôt od 1,0 – 1,5 t.j. krátkodobý cudzí kapitál je krytý

finančnými účtami a krátkodobými pohľadávkami na 100 – 150 %. Bežná likvidita bola

v roku 2005 0,643 a v roku 2006 0,964 čo je pod optimálnou hodnotou a preto by mal podnik

na zaplatenie záväzkov likvidovať zásoby V roku 2007 bola hodnota 3,994 čo môže viesť k

nebezpečenstvu implicitných nákladov.

Pri výpočte celkovej likvidity sa zohľadňujú celkové obežné aktíva. Ukazovateľ udáva

podiel krátkodobých dlhov na financovaní obežného majetku. Hodnoty celkovej likvidity

prevyšujú odporúčaný interval 1,5 – 2,5 za sledované obdobie okrem roku 2005. Najnižšiu

hodnotu zaznamenávame v roku 2005, a to 2,436. V roku 2007 vzrástla na 10,219, čo

predstavuje 4,1 násobne vyššiu hodnotu ako je odporúčané maximum. Výsledné hodnoty

môžu poukazovať na odbytové problémy, ktoré nie sú pre poľnohospodársku prvovýrobu

výnimočné. Podnik je schopné splácať svoje dlhy, ale na druhej strane príliš vysoké hodnoty

nie sú prijateľné, pretože sa tým znižuje výkonnosť prostriedkov vložených do podnikania.

Situácia je podobná aj u ukazovateľov prevádzkovej likvidity zahrňujúce v menovateli

len krátkodobé záväzky.

Graf 2

Prameň: Tabuľka 13

Graf 3

Prameň: Tabuľka 13 Korigované ukazovatele likvidity

Úlohou korigovaných ukazovateľov je upraviť analýzu tak, aby zohľadnila schopnosť

transformácie jednotlivých majetkových položiek na peňažné prostriedky. Najskôr však

musíme vypočítať pomocné ukazovatele.

Tabuľka 14: Vybrané ukazovatele v tis. Sk a viazanosť majetkových položiek a záväzkov

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Index

2005 2006 2007 07/05 07/06 Tržby z predaja tovaru + Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb

242 973 266 296 245 808 1,0117 0,9231

Výrobná spotreba + Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru

181 547 173 942 159 034 0,8760 0,9143

Stav zásob 158 929 132 134 99 785 0,6279 0,7552 Stav krátkodobých pohľadávok 55 726 64 939 58 939 1,0577 0,9076 Finančné účty 1 257 2 599 5 073 4,0358 1,9519 Stav obežného majetku 215 978 199 738 163 863 0,7587 0,8204 Stav krátkodobého cudzieho kapitálu 16 912 39 781 12 029 0,7113 0,3024 Viazanosť zásob 0,654 0,496 0,406 0,6206 0,8181 Viazanosť krátkodobých pohľadávok 0,229 0,244 0,240 1,0455 0,9833 Viazanosť KCK 0,070 0,149 0,049 0,7031 0,3276 Korigovaný stav zásob 18 523 34 348 35 351 1,9085 1,0292 Korigovaný stav pohľadávok 42 945 49 103 44 807 1,0433 0,9125 Korigovaný stav krátkodobého majetku 62 725 86 050 85 231 1,3588 0,9905 Korigovaný stav KCK 45 362 41 837 14 413 0,318 0,345

Prameň: Súvaha ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

Pomocné ukazovatele z tabuľky 14 sme použili pri výpočte korigovaných ukazovateľov

likvidity.

Tabuľka 15: Vývoj ukazovateľov korigovanej likvidity

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index

2005 2006 2007 07-05 07-06 07/05 07/06

Korigovaná celková likvidita 1,383 2,057 5,913 4,531 3,857 4,276 2,875

Korigovaná bežná likvidita 0,974 1,236 3,461 2,486 2,225 3,551 2,800

Korigovaná pohotová likvidita 0,028 0,062 0,352 0,324 0,290 12,701 5,666 Prameň: vlastné výpočty

Po korekcii jednotlivých položiek majetku a záväzkov sa dospelo k nasledovným

záverom, že korigované likvidity vo všetkých troch rokoch boli podstatne vyššie, v roku

2007 až 5,913. Aj tu vidieť, že nezohľadnenie viazanosti majetku a hlavne vysokej viazanosti

zásob by podstatne skreslilo situáciu podniku.

Graf 4

Prameň: Tabuľka 15

4.2.5. Analýza ukazovateľov cash flow

Tabuľka 16: Stĺpcové usporiadanie cash flow v tis. Sk

Ukazovateľ 2006 2007 Výsledok hospodárenia po zdanení 3 036 6 304

Odpisy 35 536 36 760

Zmena stavu rezerv 26 6 745

Zmena stavu časového rozlíšenia na strane majetku 818 -103

Zmena stavu časového rozlíšenia na strane vlastného imania a záväzkov spolu

5 808 -5 124

Zmena stavu krátkodobých záväzkov 22 869 -27 752

Zmena stavu krátkodobých pohľadávok -9 213 6 000

Zmena stavu zásob 26 795 32 349

Zmena stavu krátkodobých bank. úverov a finančných výpomocí -41 471 -26 257

Zmena stavu krátkodobého finančného majetku

Cash flow z hospodárskej činnosti 44 204 28 922

Zmena stavu dlhodobého hmotného a nehmotného majetku -1 641 11 835

Odpisy dlhodobého majetku -35 536 -36 760

Zmena stavu dlhodobého finančného majetku 2 0

Cash flow z investičnej činnosti -37 175 -24 925

Zmena stavu pohľadávok za upísané vlastné imanie

Zmena stavu dlhodobých pohľadávok

Zmena stavu dlhodobých záväzkov 799 3 632

Zmena stavu dlhodobých bankových úverov -4 000 -4 000

Zmena stavu vlastného imania 550 5 149

Výsledok hospodárenia po zdanení -3 036 -6 304

Cash flow z finančnej činnosti -5 687 -1 523

Celkový cash flow 1 342 2 474

Stav peňažných prostriedkov na začiatku obdobia 1 257 2 599

Celkový cash flow 1 342 2 474

Stav peňažných prostriedkov na konci obdobia 2 599 5 073 Prameň: Súvaha ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

Výkaz cash flow sa vypracováva z dôvodu časového a vecného nesúladu medzi

nákladmi a výnosmi, a medzi výdajmi a príjmami v hotovosti. Výkazom cash flow získame

prehľad o skutočných peňažných tokoch v hotovosti.

Na základe výpočtov môžeme hodnotiť vývoj celkového cash flow v priebehu rokov

ako nepriaznivý. Stav celkového cash flow v roku 2006 ovplyvnil v značnej miere záporný

cash flow z investičnej. V porovnaní rokov 2006 a 2007 sa celkový cash flow zvýšil o 1 132

tis. Sk z 1 342 tis. Sk na hodnotu 2474 tis. Sk. Napriek tomu, že cash flow z hospodárskej

činnosti v druhom roku sa znížil o 15 282 tis. Sk, zostáva kladný. Nepriaznivý vplyv v roku

2007 mala zmena stavu krátkodobých záväzkov a pohľadávok.

Tabuľka 17: Vstupné ukazovatele pre výpočet Cash flow v tis. Sk

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index

2005 2006 2007 07-05 07-06 07/05 07/06

Čistý zisk 178 3036 6304 6126 3268 35,416 2,076

Odpisy dlhodobého majetku 33258 35536 36760 3502 1224 1,105 1,034

Časové rozlíšenie na strane majetku 1599 781 884 -715 103 0,553 1,132 Časové rozlíšenie na strane vlastného imania a záväzkov spolu

29506 35314 30190 28591 -5124 18,881 0,855

Stav rezerv 862 888 7633 6771 6745 8,855 8,596

Stav zásob 158929 132134 99785 -59144 -32349 0,628 0,755

Stav krátkodobých pohľadávok 55726 64939 58939 3213 -6000 1,058 0,908

Stav krátkodobých záväzkov 16912 39781 12029 -4883 -27752 0,711 0,302 Prameň: ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

Tabuľka 18: Vývoj ukazovateľov Cash flow v tis. Sk

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index

2005 2006 2007 07-05 07-06 07/06

Cash flow I. 33436 45 224 44 582 11 146 -642 0,986

Cash flow II. x 72 019 76 931 76 931 4 912 1,068

Cash flow III. x 62 806 82 931 82 931 20 125 1,320

Cash flow IV. x 85 675 55 179 55 179 -30 496 0,644 Prameň: vlastné výpočty

Ako vidieť z tabuľky, čistý zisk sa za sledované obdobie zvyšoval zo 178 tis. Sk v roku

2005 na 6304 tis. Sk v roku 2007, čo je zvýšenie o 354 %. Cash flow IV. klesol v sledovanom

období o 30 496 tis. Sk, čo predstavuje 35,6%-ný pokles. Najväčší vplyv na jeho zníženie mal

pokles stavu krátkodobých záväzkov o 27 752 tis. Sk, čo pôsobilo na Cash flow IV. vplyvom

-59,1%. Negatívny vplyv na cash flow mali zmena stavu časového rozlíšenia pasív (-12,8%)

a zmena časového rozlíšenia aktív (-1,1%).

Tabuľka 19: Kvantifikácia vplyvov zmien položiek determinujúce vývoj stavu cash flow

v % za obdobie rok 2007 oproti roku 2006

Položka ∆ CFI ∆ CFIΙ ∆ CFIΙI ∆ CFIV

∆ CF v % -1,3 6,8 31,7 -35,2 Determinujúce zmeny jednotlivých položiek:

Čistý zisk 7,2 4,5 5,2 3,8

Odpisy dlhodobého majetku 2,7 1,7 1,9 1,4

Časové rozlíšenie aktív -2,0 -1,3 -1,5 -1,1

Časové rozlíšenie pasív -24,2 -15,2 -17,4 -12,8

Stav rezerv 14,9 9,3 10,7 7,8

Stav zásob 7,7 8,8 6,5

Stav pohľadávok 24,2 17,8

Stav krátkodobých záväzkov -59,1 Prameň: Súvaha ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

4.2.6. Analýza ukazovateľov rentability

4.2.6.1. Vývoj ukazovateľov rentability

Rentabilita je schopnosť podniku dosahovať zisk a zhodnocovať tým svoj kapitál

vložený do výroby alebo podnikania. Ukazovatele ziskovosti sú veľmi dôležité. Ukazujú na

úspešnosť rozmiestnenia zdrojov a strategického riadenia, ak je podnik dlhodobo

prosperujúcim.

Za syntetický ukazovateľ rentability sa považuje rentabilita celkového kapitálu, ktorý

vyjadruje, s akou intenzitou sa reprodukuje kapitál vložený do podniku a je jediným

ukazovateľom, ktorý slúži v trhovej ekonomike ako kritérium rozmiestnenia kapitálu.

Tabuľka 20: Vývoj ukazovateľov rentability

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index

2005 2006 2007 07-05 07-06 07/05 07/06 Rentabilita celkového kapitálu 0,008 0,015 0,019 0,012 0,005 2,507 1,337

Rentabilita vlastného kapitálu 0,001 0,010 0,020 0,019 0,010 34,784 2,043

Rentabilita základného imania 0,001 0,018 0,038 0,037 0,020 35,570 2,081

Rentabilita celkových tržieb 0,001 0,011 0,026 0,025 0,014 35,007 2,249

Rentabilita celkových výnosov 0,001 0,010 0,021 0,021 0,011 34,940 2,068

Rentabilita pridanej hodnoty 0,003 0,048 0,115 0,112 0,067 40,158 2,377

Rentabilita osobných nákladov 0,003 0,051 0,115 0,112 0,064 37,611 2,256

Rentabilita celkových nákladov 0,001 0,010 0,022 0,021 0,011 35,487 2,091 Prameň: Súvaha ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

Za celé sledované obdobie mali ukazovatele rentability kladné hodnoty. V roku 2005

na 1 Sk celkového kapitálu pripadalo 0,008 Sk zisku, v roku 2006 0,015 Sk zisku. V roku

2007 rentabilita celkového kapitálu hodnotu 0,019, čo predstavuje nárast oproti roku 2005

o 250 %.

Rentabilita vlastného kapitálu vyjadruje čisté zúročenie vlastných zdrojov vložených

do podnikania. Jej hodnota by sa mala pohybovať nad úrovňou priemernej miery inflácie.

Hodnotíme negatívne že rentabilita vlastného kapitálu je nižšia v porovnaní s rentabilitou

celkového kapitálu s výnimkou v roku 2007. Na 1000 Sk vlastných zdrojov pripadalo v roku

2005 len 0,1 Sk. V roku 2007 to už bolo 20 Sk, čo je nárast o 347 %.

Dôležité ukazovatele sú rentabilita tržieb a rentabilita výnosov. Lepšiu vypovedaciu

schopnosť pri posúdení efektívnosti podniku má ukazovateľ rentabilita tržieb. Charakterizuje

trhovú úspešnosť podniku. Jeho vývoj hodnotíme kladne lebo v časovom horizonte

preukazuje rastúci trend. Vyjadruje podiel zisku na tržbách. V roku 2005 podnik

vyprodukoval na 1 Sk tržieb 0,0001 Sk čistého zisku, v roku 2006 narástla hodnota

ukazovateľa na 0,011 Sk. V roku 2007 podnik vyprodukoval 0,026 Sk čistého zisku z 1 Sk

tržieb, čo v absolútnom vyjadrení znamená nárast o 350 %.

Rentabilita pridanej hodnoty vyjadruje, koľko zisku pripadá na 1 Sk pridanej hodnoty.

Pri analýze sme podobne ako v predchádzajúcich prípadoch zaznamenali rastúci trend. V roku

2005 pripadal na 1 Sk pridanej hodnoty zisk vo výške 0,003 Sk, v roku 2006 0,048 Sk a v

roku 2007 nárast na 0,115 Sk.

Rentabilita celkových nákladov hovorí o podiele čistého zisku pripadajúceho na

jednotku celkových nákladov. Rok 2005 priniesol na 1 Sk celkových nákladov zisk 0,001 Sk,

rok 2006 0,01 Sk a rok 2007 zisk 0,022 Sk.

Graf 5

Prameň: Tabuľka 20

4.2.6.2 Pyramídový rozklad rentability celkového kapitálu

V ekonomickej teórii, ale aj v praxi sa najčastejšie využíva pyramídová sústava

ukazovateľov, pretože algoritmus závislostí medzi činiteľmi pri analýze ekonomických javov

má prevažne podobu pyramídy. Takouto sústavou je aj pyramídový rozklad rentability

celkového kapitálu, pomocou ktorého dokážeme kvantifikovať vplyv zmien faktorov

determinujúce zmenu syntetického ukazovateľa rentability celkového kapitálu. Pri

kvantifikáciách sme vychádzali z podkladových údajov prezentovaných v tabuľke 21 a 22.

Tabuľka 21: Vybrané ekonomické ukazovatele v tis. Sk

Ukazovateľ Skratka Hodnota ukazovateľa Zmena Index

2005 2006 2007 07-06 07/06 Zisk pred zdanením (hrubý zisk) HZ 1 718 3 036 6 304 3 268 2,076

Celkový kapitál CK 455 606 440 187 392 580 -47 607 0,892

Celkové výnosy V 293 866 296 635 297 863 1 228 1,004

Celkové náklady N 292 148 293 599 291 559 -2 040 0,993

Spotreba materiálu a energie MEN 140 103 138 375 123 075 -15 300 0,889

Mzdové náklady MN 57 965 59 297 54 581 -4 716 0,920

Odpisy dlhodobého majetku ODP 33 258 35 536 36 760 1 224 1,034

Finančné náklady FN 8 495 8 086 6 169 -1 917 0,763

Ostatné nezahrnuté náklady ONN 52 327 52 305 70 974 18 669 1,357

Dlhodobý majetok DM 237 393 239 034 227 199 -11 835 0,950

Zásoby ZÁS 158 929 132 134 99 785 -32 349 0,755

Ostatný majetok OM 59 284 69 019 65 596 -3 423 0,950 Prameň: ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

Pri riešení pyramídovej sústavy ukazovateľov musíme mimoriadnu pozornosť venovať

vstupným hodnotám ukazovateľov. Z toho dôvodu je potrebné si pripraviť vstupné údaje

podľa vzoru v tabuľke 22.

Tabuľka 22: Ukazovatele pyramídovej sústavy

Ukazovateľ Vzorec Hodnota ukazovateľa Zmena Index

Ln Indexu

2005 2006 2007 07-06 07/06 07/06

Rentabilita celkového kapitálu HZ/CK 0,004 0,007 0,016 0,009 1,239 0,214

Výnosová rentabilita HZ/V 0,006 0,010 0,021 0,011 2,328 0,845

Efektívnosť celkového kapitálu V/CK 0,645 0,674 0,759 0,085 2,068 0,727

Viazanosť celkového kapitálu CK/V 1,550 1,484 1,318 -0,166 1,126 0,119

Celková nákladovosť N/V 0,994 0,990 0,979 -0,011 0,888 -0,119

Mater. a energ. nákladovosť MEN/V 0,477 0,466 0,413 -0,053 0,989 -0,011

Mzdová nákladovosť MN/V 0,197 0,200 0,183 -0,017 0,886 -0,121

Nákladovosť odpisov ODV/V 0,113 0,120 0,123 0,004 0,917 -0,087

Nákladovosť finan. operácií FN/V 0,029 0,027 0,021 -0,007 1,030 0,030

Nákladovosť ost. náklad. položiek ONN/V 0,178 0,176 0,238 0,062 0,760 -0,275

Viazanosť DM DM/V 0,808 0,806 0,763 -0,043 1,351 0,301

Viazanosť zásob ZÁS/V 0,541 0,445 0,335 -0,110 0,947 -0,055

Viazanosť ONN ONN/V 0,202 0,233 0,220 -0,013 0,946 -0,285 Prameň: ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

Výpočet účinnosti analytických ukazovateľov nemožno robiť náhodne. Treba dodržať

metodický postup výpočtu, a to tak, že postupne vypočítavame hodnoty činiteľov od prvého

po najvyšší stupeň pyramídy. Pre potreby lepšej interpretácie výsledkov je výhodné vplyvy

zmien analytických ukazovateľov vyjadriť v %. Na základe týchto vzťahov je výhodné

i kontrolovať správnosť výpočtu jednotlivých stupňov pyramídy.

Tabuľka 23: Pyramídový rozklad rentability celkového kapitálu

Ukazovateľ Hodnota

Koeficient %

Zmena rentability celkového kapitálu 0,0092 132,82

Vplyv zmeny výnosovej rentability 0,0074 106,79

Vplyv zmeny viazanosti celkového kapitálu 0,0018 26,04

Rozklad vplyvu nákladovosti výnosov

Vplyv zmeny materiálovej a energetickej nákladovosti 0,0359 520,67

Vplyv zmeny nákladovosti osobných nákladov 0,0112 162,75

Vplyv zmeny nákladovosti odpisov dlhodobého majetku -0,0024 -35,32

Vplyv zmeny nákladovosti finančných operácií 0,0044 63,98

Vplyv zmeny nákladovosti ostatných nezahrnutých nákladových položiek -0,0417 -605,28

Rozklad vplyvu viazanosti celkového kapitálu

Vplyv zmeny viazanosti dlhodobého hmotného a nehmotného majetku 0,0005 6,76

Vplyv zmeny viazanosti zásob 0,0012 17,33

Vplyv zmeny viazanosti ostatného nezahrnutého majetku 0,0001 1,95 Prameň: ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

Na základe pyramídového rozkladu rentability celkového kapitálu zisťujeme, že jej

nárast v roku 2007 o 123,9 % bol predovšetkým spôsobený vplyvom zmeny výnosovej

rentability. Nárast výnosovej rentability o 0,011 v roku 2007 oproti roku 2006 vyvolal nárast

rentability celkového kapitálu o 0,0074, čo v predstavuje nárast o 106,79%. Viazanosť

celkového kapitálu poklesla na hodnotu 1,318 oproti roku 2005, kedy dosiahla hodnotu 1,484.

Z analytických ukazovateľov negatívne ovplyvnili rentabilitu celkového kapitálu

zmena nákladovosti osobných nákladov a zmena nákladovosti ostatných nezahrnutých

nákladových položiek, ktorý mal najväčší vplyv a vyvolalo zníženie rentability celkového

kapitálu o 0,0417, v relatívnom vyjadrení o 605,28 %.

4.2.7. Analýza ukazovateľov zadĺženosti

Analýza zadĺženosti slúži na monitorovanie štruktúry finančných zdrojov podniku.

Samotný pojem zadĺženosť vyjadruje skutočnosť, že podnik využíva na financovanie svojich

aktív nielen vlastné, ale aj cudzie zdroje. Používanie vlastných zdrojov stabilizuje finančnú

situáciu podniku, ale keďže sa považuje za drahší kapitál, jeho vysoký podiel by spôsobil

zníženie celkovej efektívnosti. Ukazovatele zadĺženosti vyjadrujú a kvantifikujú rozsah

použitia cudzieho kapitálu na financovaní potrieb podniku.

Tabuľka 24: Vývoj ukazovateľov zadĺženosti

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index

2005 2006 2007 07-05 07-06 07/05 07/06

Stupeň samofinancovania 0,689 0,714 0,814 0,125 0,100 1,182 1,140

Celková zadlženosť 0,246 0,205 0,109 -0,137 -0,096 0,443 0,531

Finančná páka 1,451 1,400 1,228 -0,223 -0,172 0,846 0,877

Úverová zaťaženosť 0,185 0,088 0,022 -0,163 -0,066 0,117 0,246

Úrokové krytie 1,414 1,728 4,802 3,388 3,074 3,396 2,779

Úrokové krytie vrátane odpisov 9,426 10,250 26,973 17,548 16,724 2,862 2,632

Platobná neschopnosť 0,486 0,781 0,452 -0,034 -0,329 0,930 0,578

Krytie dlhodobého majetku 1,322 1,316 1,407 0,084 0,091 1,064 1,069 Prameň: Súvaha ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

Stupeň samofinancovania porovnáva hodnotu vlastného kapitálu s celkovým

kapitálom. Náš podnik mal v roku 2006 71,4 % podiel vlastných zdrojov na celkových

zdrojoch a v roku 2007 až 81,4 % To znamená, že stupeň samofinancovania je vysoký.

Všeobecne platí, že čím väčší je podiel vlastného kapitálu na celkovom, tým je podnik

stabilnejší. Na druhej strane jeho neúmerne vysoká hodnota vedie k neefektívnosti, pretože je

drahší v porovnaní s cudzím kapitálom.

Vývoj celkovej zadlženosti hodnotíme pozitívne, pretože hodnoty sa v analyzovanom

období nachádzajú pod hranicou 50 %, celková zadlženosť sa v roku 2007 znížila oproti roku

2005 o 0,137, čo v relatívnom vyjadrení predstavuje hodnotu 55,7 %.

Ukazovateľ finančná páka nám hovorí, o koľko je celkový kapitál väčší ako vlastný

kapitál. Jej hodnota by nemala prekročiť hodnotu 3, lebo minimálne jednu tretinu celkového

kapitálu by mal tvoriť vlastný kapitál. Vo všetkých troch rokoch len mierne prevyšuje

hodnotu 1, čím poukazuje na vysoký podiel vlastného kapitálu na celkovom kapitále.

Úverová zaťaženosť informuje podnik o tom, aké množstvo majetku je financované

bankovými úvermi. V roku 2005 predstavovala jej výška 18,5 % a postupne klesala na

hodnotu 2,2 % v roku 2007.

Úrokové krytie je dôležité najmä pre banky, pretože vypovedá o schopnosti podniku

hradiť „cenu“ cudzieho kapitálu - úroky. Minimálna hodnota by mala byť 3,5 a viac. Hodnota

ukazovateľa za sledované obdobie rástla. Optimálnu hodnotu ukazovateľ dosiahol v roku

2007, kedy úrokové krytie dosahuje hodnotu 4,802 a podnik bol schopný pokryť úroky

z úveru 4,802 násobne. Oproti roku 2006, kedy mal ukazovateľ hodnotu len 1,728 to

znamená zvýšenie o 339,6 %.

Úrokové krytie vrátane odpisov vyjadruje v akom rozsahu sú úroky kryté hrubým

ziskom pred zaplatením úrokov so zahrnutím odpisov, ktoré sú síce nákladom, ale nie sú

výdavkom. Vývoj tohto ukazovateľa bol podobný ako u predchádzajúceho ukazovateľa.

Platobná neschopnosť podniku dosahuje vo všetkých troch rokoch hodnotu menšiu ako 1,

a preto ju môžeme označiť za sekundárnu.

Ukazovateľ krytia dlhodobého majetku vypovedá o dodržaní zlatého bilančného

pravidla. Výsledné hodnoty sú vyššie ako 1, čo znamená, že podnik je prekapitalizovaný

a zlaté bilančné pravidlo je dodržané

4.3. Finančná analýza podniku „ex ante“

4.3.1. Altmanov model funkcie diskriminančnej analýzy

Tabuľka 25: Výpočet Altmanovho Z-koeficientu

Ukazovateľ Váha

faktora Skutočná hodnota Prepočítaná hodnota

2005 2006 2007 2005 2006 2007

X1 Čistý prevádzkový kapitál/celkový kapitál 0,717 0,280 0,295 0,377 0,200 0,211 0,270

X2 Nerozdelený zisk/celkový kapitál 0,847 0,207 0,210 0,238 0,175 0,178 0,202

X3 Zisk pred zdanením + úroky/celkový kapitál 3,107 0,013 0,016 0,020 0,040 0,051 0,063

X4 Vlastný kapitál/cudzí kapitál 0,420 2,798 3,478 7,471 1,175 1,461 3,138

X5 Tržby/celkový kapitál 0,998 0,569 0,663 0,732 0,568 0,661 0,731

Z Zeta - koeficient x 2,159 2,562 4,404 Prameň: Súvaha ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

Na základe prepočítaných hodnôt Z – koeficientu môžeme družstvo zaradiť medzi

podniky prosperujúce len v roku 2007. Hodnoty Altmanovho indexu v prvých dvoch rokoch

sú nižšie ako 2,9, čo znamená, že finančná situácia podniku je indiferentná. V roku 2005 bola

výška Z - koeficientu 2,159, v roku 2006 vzrástla na 2,562 a v roku 2007 sa zvýšila na

hodnotu 4,404. Výsledky touto metódou môžu byť skreslené tým, že pôvodne bola vytvorená

pre firmy s obchodovateľnými akciami a má teda menšiu vypovedaciu schopnosť pre subjekty

pôsobiace v poľnohospodárstve.

4.3.2. Index bonity

Tabuľka 26: Výpočet indexu bonity

Ukazovateľ Váha faktora

Skutočná hodnota Prepočítaná hodnota

2005 2006 2007 2005 2006 2007

X1 Cash flow/cudzí kapitál 1,50 0,296 0,427 1,007 0,443 0,640 1,510

X2 Celkový kapitál/cudzí kapitál 0,08 4,061 4,869 9,177 0,325 0,389 0,734

X3 Zisk pred zdanením/celkový kapitál 10,00 0,004 0,007 0,016 0,038 0,069 0,161

X4 Zisk pred zdanením/výnosy 5,00 0,006 0,010 0,021 0,029 0,051 0,106

X5 Zásoby/spolu majetok 0,30 0,349 0,300 0,254 0,105 0,090 0,076

X6 Výnosy/spolu majetok 0,10 0,645 0,674 0,759 0,065 0,067 0,076

B Index bonity x 1,004 1,307 2,663 Prameň: Súvaha ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

Z vypočítaných hodnôt indexu bonity môžeme povedať, že finančná situácia v rokoch

2005 a 2006 je dobrá, keďže kritériá na stupnici hodnotenia sú medzi 1 a 2. Prognózovaná

finančná situácia je tým lepšia, čím je vyšší index bonity. Náš podnik dosiahol najlepšie

výsledky v roku 2007, čo dokazuje aj najväčšia hodnota 2,663, a teda finančná situácia

podniku bola veľmi dobrá.

4.3.3. CH - index

Tabuľka 27: Výpočet CH - indexu

Ukazovateľ Váha

faktora Skutočná hodnota Prepočítaná hodnota

2005 2006 2007 2005 2006 2007

X1 VH po zdanení /celkový kapitál * 100 0,37 0,039 0,690 1,606 0,014 0,255 0,594

X2 VH po zdanení /tržby * 100 0,25 0,663 1,041 2,193 0,166 0,260 0,548

X3 Cash flow/záväzky 0,21 1,224 0,760 1,616 0,257 0,160 0,339

X4 Záväzky/tržby * 365 -0,10 38,150 63,515 33,832 -3,815 -6,351 -3,383

X5 Cudzí kapitál/celkový kapitál *100 -0,07 24,624 20,539 10,897 -1,724 -1,438 -0,763

CH CH - index x -5,101 -7,114 -2,664

Prameň: Súvaha ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

CH – index v prvom roku sledovaného obdobia dosiahol hodnotu -5,101 čo zaradilo náš

podnik do intervalu neprosperujúcich podnikov. V druhom roku sa situácia zhoršila na

úroveň -7,114. V treťom roku CH – index klesol na hodnotu -2,664, čo znamená, že podnik

v poslednom roku sledovania hodnotíme ako priemerný.

4.3.4. Gurčíkov index

Tabuľka 28: Výpočet G- indexu

Ukazovateľ Váha faktora

Skutočná hodnota Prepočítaná hodnota

2005 2006 2007 2005 2006 2007

X1 Nerozdelený zisk/ VI a záväzky spolu 3,412 0,207 0,210 0,238 0,706 0,716 0,813

X2 VH pred zdanením/ VI a záväzky spolu 2,226 0,004 0,007 0,016 0,008 0,015 0,036

X3 VH pred zdanením/ podnikové výnosy 3,277 0,006 0,010 0,021 0,019 0,034 0,069

X4 Cash flow/ VI a záväzky spolu 3,149 0,073 0,088 0,110 0,229 0,276 0,345

X5 Zásoby/ podnikové výnosy -2,063 0,541 0,445 0,335 1,116 0,919 0,691

G G - index x -0,153 0,122 0,573

Prameň: ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

Na základe súčtu prepočítaných hodnôt podľa Gurčíkovho indexu sa podnik v rokoch

2005 až 2007 nachádzal v ohraničenom intervale -0,6 až 1,8, čo znamená, že sa zaradil medzi

priemerné podniky. Najbližšie k hranici prosperujúceho podniku mal v roku 2007 s hodnotou

0,573.

4.3.5. Tafflerov model

Tabuľka 29: Výpočet Tafflerovho modelu

Ukazovateľ Váha

faktora Skutočná hodnota Prepočítaná hodnota

2005 2006 2007 2005 2006 2007

X1 Výsledok hospodárenia/ Krátkodobé záväzky 0,53 0,002 0,043 0,393 0,001 0,023 0,208

X2 Obežné aktíva/ Cudzí kapitál 0,13 1,925 2,209 3,830 0,250 0,287 0,498

X3 Krátkodobé záväzky/ Aktíva celkom 0,18 0,195 0,159 0,041 0,035 0,029 0,007

X4 Tržby/ Aktíva celkom 0,16 0,569 0,663 0,732 0,091 0,106 0,117

Súčet x 0,377 0,445 0,831 Prameň: ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

Pri hodnotení Tafflerovým modelom sa zóna priemernosti nachádza v intervale 0,2 až

0,3 pričom hodnota väčšia ako 0,3 indikuje, že firma má dobré dlhodobejšie perspektívy. Náš

podnik za sledované obdobie túto hodnotu prekračuje a v roku 2007 dosiahla hodnotu 0,831.

Na základe výsledkov analyzovaného obdobia možno zachytiť pozitívny trend vývoja.

4.3.6. Rýchly test

Tabuľka 30: Výpočet Rýchleho testu

Ukazovateľ Skutočná hodnota Pridelené body

2005 2006 2007 2005 2006 2007

X1 Vlastný kapitál/ Aktíva celkom *100 69 % 71 % 81 % 1 1 1

X2 Cudzí kapitál – Finančný majetok/ Cash flow

0 3 15 1 1 4

X3 Cash flow/ Celkové výkony*100 122 % 10 % 1 % 1 1 4

X4 Výsledok hospodárenia/ Celkový kapitál

0 % 1 % 2 % 4 4 4

Súčet 7 7 13

Prameň: ZAD Dvory nad Žitavou, vlastné výpočty

Na základe uvedených výsledkov možno konštatovať, že analyzovaný podnik v

rokoch 2005 až 2007 na základe prvého ukazovateľa vykazoval dlhodobú stabilitu. Dobu

splácania cudzieho kapitálu v rokoch 2005 a 2006 charakterizujeme ako veľmi dobrú a v roku

2007 ako zlú. Rentabilitu celkového kapitálu hodnotíme ako zlú.

5. Záver

Finančná situácia patrí ku kľúčovým charakteristikám postavenia podniku na trhu.

Odhaľuje silné stránky, ktoré by mal podnik využiť k ďalšiemu rozvoju, na druhej strane

slabé stránky, ktoré môžu v budúcnosti spôsobiť problémy, odstrániť alebo obmedziť na

čo najnižšiu možnú úroveň.

Cieľom diplomovej práce bolo posúdiť finančnú situáciu poľnohospodárskeho

subjektu, ktorým je Združenie agropodnikateľov, družstvo Dvory nad Žitavou,

prostredníctvom finančno-ekonomickej analýzy. Diplomová práca sa skladá z teoretickej časti

a praktickej časti. V teoretickej časti sme sa zamerali na vymedzenie základných pojmov

z oblasti finančno-ekonomickej analýzy. V praktickej časti sme sa zamerali na posúdenie

finančnej situácie podniku. Družstvo sme analyzovali na základe údajov čerpaných

z účtovných výkazov za roky 2005 až 2007 a to z nasledovných: Súvaha v plnom rozsahu za

obdobie 2005-2007 a Výkaz ziskov a strát za obdobie 2005-2007. Zamerali sme sa na analýzu

pomerových ukazovateľov. Analýzu vzájomných vzťahov medzi pomerovými finančnými

ukazovateľmi prezentuje pyramídový rozklad rentability celkového kapitálu. Pri vypočítavaní

ukazovateľov sme využili teoretické poznatky, ktoré sme čerpali z odbornej literatúry.

Ukazovatele rentability v sledovanom období mali rastúcu tendenciu a dosahovali

kladné hodnoty. Kladná hodnota rentability sa dá odôvodniť zvýšením výsledku hospodárenia

a znížením nákladových úrokov, najmä v roku 2007.

Pri analýze finančnej závislosti bolo zistené, že celková zadlženosť podniku je nízka.

Prirodzeným doplnkom celkovej zadlženosti podniku je stupeň samofinancovania. Tento

ukazovateľ bol v sledovanom období prirodzene vysoký, čo svedčí o dobrej schopnosti

podniku kryť svoj majetok vlastnými zdrojmi. Čo sa týka úverovej zaťaženosti, možno

konštatovať, že podnik sa drží zásady čerpať len krátkodobé preklenovacie úvery do

prevádzkovej sféry. Investičná sféra je budovaná z vytvorených zdrojov hospodárskeho

výsledku a je závislá aj od dotačnej politiky štátu.

Zo zistených pomerových ukazovateľov likvidity, ako aj údajov charakterizujúcich

predpoklady podniku plniť platobné záväzky, t.j. schopnosť podniku premeniť hodnoty

viazané v jednotlivých položkách majetku na peniaze, bolo zistené, že ZAD mal v rokoch

2005 a 2006 problémy s uhrádzaním svojich záväzkov.

Doba inkasa pohľadávok v analyzovanom období je vyššia, ako doba splácania

záväzkov. Pozitívom je, že družstvo uhrádza svoje dlhy voči veriteľom v krátkom čase a skôr

ako inkasuje peniaze za svoje pohľadávky, čo však môže viesť k nedostatku peňažných

prostriedkov.

Indexu bonity hodnotí Združenie agropodnikateľov, družstvo Dvory nad Žitavou ako

podnik s dobrou a v roku 2007 ako s veľmi dobrou finančnou situáciou. Aj podľa Tafflerovho

modelu má podnik dobrú dlhodobejšiu perspektívu.

Z pohľadu dosahovaných výsledkov sa družstvo nachádza v pozícii odborne

riadeného podniku so smerovaním do pozície vedecky riadeného s maximálnou

konkurencieschopnosťou poľnohospodárstvu v Európskej únii. Na všetky plánované

hospodárske aktivity sú vypracované zásady hmotnej zainteresovanosti riadiacich

a výkonných pracovníkov, čo motivačne vplýva na výkonnosť a zásluhovosť pri

každodennom plnení úloh v horizonte dlhodobých záujmov firmy.

Podnik dokázal preklenúť najťažšie obdobie na začiatku 90-tich rokov a nedostalo sa

do primitívnej a rutinnej formy riadenia ako väčšina poľnohospodárskych družstiev

na Slovensku, ktoré kvôli nezvládnutým podmienkam po transformácii zredukovali svoje

aktivity alebo úplne zanikli.

Návrh na využitie výsledkov

Na základe uskutočnenej analýzy môžeme odporučiť Združeniu agropodnikateľov

družstvo, Dvory nad Žitavou prijať nasledujúce opatrenia:

- dôsledný výber odberateľov, ktorý zabezpečí kratšiu dobu inkasa pohľadávok a

sprísniť ich riadenie,

- zabezpečiť rast tržieb v rámci marketingových aktivít formou reklamy a propagácie,

- optimalizovať využitie dostupných technológií,

- pokračovať vo využívaní možnosti čerpania dotácií na modernizáciu technologického

vybavenia,

- udržať si stabilnú pozíciu na trhu, neustále skúmať a analyzovať postavenie vlastných

produktov na trhu v porovnaní s konkurenciou, prípadne hľadať nové možnosti

uplatnenia na nové trhy.

5. Použitá literatúra

1. BELICA, M.: Podnikové financie, Nitra : SPU, 2002, 171 s, ISBN 80-8069-006-5

2. BIELIK, P.: Podnikové hospodárstvo. Nitra : SPU, 2006. ISBN 80-8069-698-5

3. BIELIK, P. a kol.: Podnikovo hospodárska teória agrokomplexu. 2. prepracované vyd.

Nitra : SPU, 2001. 270 s. ISBN 80-7137-861-5

4. ĎUĎÁK, J.: Počítačový poradenský systém Agroprofit a jeho využitie pri hodnotení

efektívnosti pracovných procesov v RV. In: Roľnícke noviny, 1999, číslo 45, Príloha

RN s. 2

5. FOTR, J.: Podnikateľský plán a rozhodování, 2. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999.

214 s. ISBN 80-7169-812-1

6. GOZORA, V.: Podnikový manažment. Nitra : SPU, 2000. 193 s. ISBN 80-7137-690-6

7. GRÜNWALD, R.: Přijatelné hodnoty pomĕrových ukazovatelú finančního zdraví. In:

Účetnictví, 2000, č. 8, s. 37- 40

8. GURČÍK, Ľ.: Podnikateľská analýza a kontroling. 2. vyd. Nitra : SPU, 2004. 163s.

ISBN 80-8069-449-4

9. HELFERT Erich A. : Techniques of financial analysis, Boston: Irwin/McGraw-Hill,

1997 - 457 s. ISBN 0-256-14611-X

10. JANOK, M. a kol.: Základy finančnej analýzy firmy. Bratislava: MIKA – Conzult,

1997. 25 s. ISBN 80-967295-5-1

11. KISLINGEROVÁ, E., HNILICA, J.: Finanční analýza – krok za krokem. 1. vyd. Praha;

C. H. Beck, 2005. 137 strán. ISBN 80-7179-321-3

12. KOŠČO, T. 2004. Financie a mena. Nitra: SPU, 2004, 91-93 s. ISBN 80-8069-386-2

13. MURGAŠ, J.: Finančné plánovanie. Nitra : Agroinštitút, 2002. 76 s. ISBN 80-7139-

088-7.

14. Obchodný zákonník zákon č.513/1991 ZB

15. PILCH, C. 2008. K modelom hodnotenia finančného zdravia podniku. In: Finančné

trhy odborný mesačník pre teóriu a prax finančných trhov. č. Január 2008. Bratislava:

Derivát, 2008, Dostupné na internete (05.03.2008) http://www.derivat.sk

/files/casopis%202008/jan5 2008FinZdraviePodniku.doc

16. PINKOVÁ, D. – NEUMANNOVÁ, A.: Podniková ekonomika. Bratislava: VO

Právnickej fakulty

17. PIVRNEC, J.: Finanční manažment. Praha : Grada Publishing, 1995. 167 s. ISBN 80-

85623-92-7

18. SEDLÁČEK, J.: Cash Flow. Brno : Computer Press, 2003. 190 s. ISBN 80-7226-875-9

19. SEDLÁČEK, J.: Účetní data v rukou manažera – finančná analýza v řízení firmy. 2.

doplněné vyd. Brno : Computer Press, 2001. 220 s. ISBN 80-7226-562-8

20. SEDLÁK, M a kol.: Podniková ekonomika, Bratislava: Elita, 2000, s. 235. ISBN 90-

85323-73

21. SERENČÉŠ, P.: Stratégia rozvoja národného hospodárstva. Zborník vedeckých prác.

Nitra : SPU, 2000. s. 33. ISBN 80-7137-756-2

22. SYNEK, M. a kol.: Manažérska ekonomika. Praha : Grada Publishing, 1996. 456 s.

ISBN 80-7169-211-5

23. ŠIMO, D.: Agrárny marketing. Nitra : SPU, 2000. 301s. ISBN 80-7137-709-0

24. ŠTANGOVÁ, N. a NOVEK, Z.: Basic aspect´s of firm´s financial management.

MICRO-CAD 94 Košice, 1994, s. 413 - 417

25. VALACH, J. a kol.: Základy finančního řízení podniku. 3. vyd. Praha : Nad Zlato,

1992. 112 s. ISBN 80-900-383-6-0

26. VICEN, J.: Podnikateľská analýza. 2.vyd. Nitra: VES SPU, 1998. ISBN 80-7137-464-4

27. VLACHYNSKÝ, K.: Podnikové financie. Bratislava : Súvaha, 1997. 293 s. ISBN 80-8057-086-6

28. ZALAI, K. a kol. 2007. Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava: SPRINT-

vfra, 2007, 15, 48, 66 s. ISBN 978-80-89085-74-1

7. Prílohy

Majetok spolu

Príloha 1

Text číslo

riadku 2005 2006 2007

Spolu majetok r.002 + r.003 + r.032 + r.062 001 455 606 440 187 392 580

A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie (353) 002 0 0 0

B. Neobežný majetok r.004 + r.013 + r.023 003 238 029 239 668 227 833

B. I. Dlhodobý nehmotný majetok súčet (r.005 až 012) 004 0 0 0

B. I. 1. Zriaďovacie výdavky (011) - /071, 091A/ 005

2. Aktivované náklady na vývoj (012) - /072, 091A/ 006

3. Softvér (013) - /073, 091A/ 007

4. Oceniteľné práva (014) - /074, 091A/ 008

5. Goodwill (015) - /075, 091A/ 009

6. Ostatný dlhodobý nehmotný majetok (019, 01X) - /079, 07X, 091A/ 010

7. Obstarávaný dlhodobý nehmotný majetok (041) - 093 011

8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý nehmotný majetok (051) - 095A 012

B. II. Dlhodobý hmotný majetok súčet (r.014 až r.022) 013 237 393 239 034 227 199 B. II. 1. Pozemky (031) - 092A 014 135 135 455 2. Stavby (021) - /081, 092A/ 015 121647 121249 102855 3. Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí (022) - /082,092A/ 016 90157 104744 116808 4. Pestovateľské celky trvalých porastov (025) - /085, 092A/ 017 0 0 0 5. Základné stádo a ťažné zvieratá (026) - /086, 092A/ 018 11924 12446 6621 6. Ostatný dlhodobý hmotný majetok (029, 02X, 032) - /089, 08X, 092A/ 019

7. Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok (042) - 094 020

13530 460 460

8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok (052) - 095A 021 0 0 0

9. Opravná položka k nadobudnutému majetku (+/- 097) +/- 098 022

B.III. Dlhodobý finančný majetok súčet (r.024 až 031) 023 636 634 634

B.III.1. Podielové cenné papiere a podiely v ovládanej osobe (061) - 096A 024

2.

Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom (062) - 096A 025

3. Ostatné dlhodobé cenné papiere a podiely (063, 065) - 096A 026 571 634 634 4. Pôžičky účtovnej jednotke v konsolidovanom celku (066A) - 096A 027 5. Ostatný dlhodobý finančný majetok (067A, 096, 06XA) - 096A 028

6. Pôžičky s dobou splatnosti najviac jeden rok (066A, 067A, 06XA) - 096A 029

7. Obstarávaný dlhodobý finančný majetok (043) - 096A 030 65 8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý finančný majetok (053) - 095A 031

C. Obežný majetok r.033 + r.041 + r.048 + r.056 032 215 978 199 738 163 863

C.I. Zásoby súčet (r.034 až r.040) 033 158 929 132 134 99 785

C.I.1. Materiál (112, 119, 11X) - /191, 19X/ 034 7655 8082 7643

2. Nedokončená výroba a polotovary (121, 122, 12X) - /192, 193, 19X/ 035 22840 23239 25972

3. Zákazková výroba s predpokladanou dobou ukončenia dlhšou ako jeden rok 12X - 192A 036

4. Výrobky (123) - 194 037 87181 52034 36830

5. Zvieratá (124) - 195 038 41253 48779 29340

6. Tovar (132, 13X, 139) - /196, 19X/ 039

7. Poskytnuté preddavky na zásoby (314A) - 391A 040

C.II. Dlhodobé pohľadávky súčet (r.042 až 047) 041 66 66 66 C. II. 1.

Pohľadávky z obchodného styku (311A, 312A, 311A, 314A, 315A, 31XA) - 391A 042

66 66 66

2. Pohľadávky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (351A) - 391A 043

3. Ostatné pohľadávky v rámci konsolidovaného celku (351A) - 391A 044 4.

Pohľadávky voči spoločníkom, členom a združeniu (354A, 355A, 358A, 35XA) - 391A 045

5.

Iné pohľadávky (335A, 33XA, 371A, 373A, 374A, 375A, 376A, 378A) - 391A 046

6. Odložená daňová pohľadávka (481A) 047

C.III. Krátkodobé pohľadávky súčet (r.049 až 055) 048 55 726 64 939 58 939

C.III.1. Pohľadávky z obchodného styku (311A, 312A, 313A, 314A, 315A, 31XA) - 391A 049 44628 53562 48767

2. Pohľadávky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (351A) - 391A 050

3. Ostatné pohľadávky v rámci konsolidovaného celku (351A) - 391A 051

4.

Pohľadávky voči spoločníkom, členom a združeniu (354A, 355A, 358A, 35XA) - 391A 052

0 0 0

5. Sociálne zabezpečenie (336) - 391A 053

6. Daňové pohľadávky (341, 342, 343, 345) - 391A 054

10 117 10237 9610

7.

Iné pohľadávky (335A, 33XA, 371A, 373A, 374A, 375A, 376A, 378A) - 391A 055

981 1140 562

C.IV. Finančné účty súčet (r.057 až r.061) 056 1 257 2 599 5 073

C.IV.1. Peniaze (211, 213, 21X) 057 560 743 489 2. Účty v bankách (221A, 22X +/- 261 058 697 1856 4584 3. Účty v bankách s dobou viazanosti dlhšou ako jeden rok 22XA 059 4. Krátkodobý finančný majetok (251, 253, 256, 257, 25X) - /291, 29X/ 060 5. Obstarávaný krátkodobý finančný majetok (259) - 291 061

D. Časové rozlíšenie r.063 až 064 062 1 599 781 884

D. 1. Náklady budúcich období (381, 382) 063 1593 781 800

2. Príjmy budúcich období (385) 064 6 0 84

1 820 825 1 759 967 1 569 436

Vlastné imanie a záväzky spolu

Príloha 2

Text číslo

riadku 2005 2006 2007

Spolu vlastné imanie a záväzky r.066 + r.086 + r.116 065 455 606 440 187 392 580

A. Vlastné imanie r.067 + r.071 + r.078 + r.082 + r.085 066 313 912 314 462 319 611

A. I. Základné imanie súčet (r.068 až 070) 067 167 976 167 621 167 248

A. I. 1. Základné imanie (411 alebo +/- 491) 068 167976 167621 167248

2. Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely (/-/ 252) 069

3. Zmena základného imania +/- 419 070

A. II. Kapitálové fondy súčet (r.072 až 077) 071 28 078 28 076 29 084 A. II. 1. Emisné ážio (412) 072

2. Ostatné kapitálové fondy (413) 073 29322 29322 29293

3. Zákonný rezervný fond (Nedeliteľný fond) z kapitálových vkladov (417, 418) 074

4. Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (+/- 414) 075 -1 036 -1 038

5. Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín (+/- 415) 076 -208 -208 -209

6. Oceňovacie rozdiely z precenenia pri splynutí a rozdelení (+/- 416) 077

A.III. Fondy zo zisku súčet (r.079 až r.081) 078 23378 23 379 23 378

A.III.1. Zákonný rezervný fond (421) 079 17 421 17 422 17 421

2. Nedeliteľný fond (422) 080 5957 5957 5957

3. Štatutárne fondy a ostatné fondy (423, 427, 42X) 081

A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov r.083 až 084 082 94 287 92 350 93 597

A.IV.1. Nerozdelený zisk minulých rokov (428) 083 94287 92350 93597

2. Neuhradená strata minulých rokov (/-/ 429) 084

A.V. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie /+-/ r.001 - (r.067 + r.071 + r.078 + r.082 + r.086 + r.116) 085

193 3 036 6 304

B. Cudzie zdroje z r.087 + r.091 + r.102 + r.112 086 112 188 90 411 42 779

B.I. Rezervy súčet (r.088 až r.090) 087 862 888 7 633

B.I.1. Rezervy zákonné (451 A) 088

2. Ostatné dlhodobé rezervy (459A, 45XA) 089

3. Krátkodobé rezervy (323, 32X, 451A, 459A, 45XA) 090 862 888 7 633

B.II. Dlhodobé záväzky súčet (r.092 až r.101) 091 10 186 10 985 14 617

B.II.1. Dlhodobé záväzky z obchodného styku (479A) 092

2. Dlhodobé nevyfakturované dodávky (476A) 093

3. Dlhodobé záväzky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (471A) 094

4. Ostatné dlhodobé záväzky v rámci konsolidovaného celku (471A) 095

5. Dlhodobé prijaté preddavky (475A) 096

6. Dlhodobé zmenky na úhradu (478A) 097

7. Vydané dlhopisy (473A /-/ 255A) 098

8. Záväzky zo sociálneho fondu (472) 099 971 1 067 1 321

9. Ostatné dlhodobé záväzky (474A, 479A, 47XA, 372A, 373A, 377A) 100 4 392 3 372 5 255

10. Odložený daňový záväzok (481A) 101 4 823 6 546 8 041

B.III. Krátkodobé záväzky súčet (r.103 až r.111) 102 16 912 39 781 12 029

B.III.1. Záväzky z obchodného styku (321, 322, 324, 325, 32X, 475A, 478A, 479A, 47XA) 103 5711 28409 4427

2. Nevyfakturované dodávky (326, 476A) 104

3. Záväzky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (361A, 471A) 105

4. Ostatné záväzky v rámci konsolidovaného celku (361A, 36XA, 471A, 47XA) 106

5. Záväzky voči spoločníkom a združeniu (364, 365, 366, 367, 368, 398A, 478A, 479A) 107 4785 4609 4487

6. Záväzky voči zamestnancom (331, 333, 33X, 479A) 108 321 466 389

7. Záväzky zo sociálneho zabezpečenia (336, 479A) 109 1227 1276 1057

8. Daňové záväzky a dotácie (341, 342, 343, 345, 346, 347, 34X) 110 4618 4754 1192

9. Ostatné záväzky (372A, 373A, 377A, 379A, 474A, 479A, 47X) 111 250 267 477

B.IV. Bankové úvery a výpomoci súčet (r.113 až r.115) 112 84 228 38 757 8 500

B.IV.1. Bankové úvery dlhodobé (461A, 46XA) 113 12 500 8 500 4 500

2. Bežné bankové úvery (221A, 231, 232, 23X, 461A, 46XA) 114 42 028 30 257 4 000

3. Krátkodobé finančné výpomoci (241, 249, 24X, 473A, /-/255A) 115 29 700

C. Časové rozlíšenie súčet (r.117 až r.118) 116 29 506 35 314 30 190

C.1. Výdavky budúcich období (383) 117 71 182 110

2. Výnosy budúcich období (384) 118 29435 35132 30080

1 792 725 1 722 398 1 533 826

Výkaz ziskov a strát

Príloha 3

Označenie Text číslo

riadku 2005 2006 2007

I. Tržby za predaj tovaru (604) 01 0 0 0

A. Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru (504) 02 0 0 0

+ Obchodná marža r.01 - r.02 03 0 0 0

II. Výroba r.05 + r.06 + r.07 04 243 605 236 604 213 764

II. 1. Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb (601, 602) 05 242 973 266 296 245 808

2. Zmena stavu vnútroorganizačných zásob (+/- účtovná skupina 61) 06 -8 766 -40 394 -37 483

3. Aktivácia (účtovná skupina 62) 07 9 398 10 702 5 439

B. Výrobná spotreba r.09 + r.10 08 181 547 173 942 159 034

B. 1. Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladovateľných dodávok (501, 502, 503) 09 140 103 138 375 123 075

2. Služby (účtovná skupina 51) 10 41 444 35 567 35 959

+ Pridaná hodnota r. 03 + r.04 - r.08 11 62 058 62 662 54 730

C. Osobné náklady (súčet r.13 až r.16) 12 57 965 59 297 54 581

C. 1. Mzdové náklady (521, 522) 13 42 606 43 613 38 105

2. Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva (523) 14

3. Náklady na sociálne zabezpečenie (524, 525, 526) 15 13 899 14 489 13 464

4. Sociálne náklady (527, 528) 16 1 460 1 195 2 012

D. Dane a poplatky (účtovná skupina 53) 17 6 177 6 976 6 949

E. Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku (551) 18 33 258 35 536 36 760

III. Tržby z predaja dlhodobého majetku a materiálu (641, 642) 19 16 289 25 440 41 669

F. Zostatková cena predaného dlhodobého majetku a predaného materiálu (541, 542) 20

3 146 8 154 16 834

IV.

Použitie a zrušenie rezerv do výnosov z hospodárskej činnosti a účtovanie vzniku komplexných nákladov budúcich období (652, 654, 655) 21

1 129 861

G. Tvorba rezerv na hospodársku činnosť a zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období (552, 554, 555) 22

862 888

V. Zúčtovanie a zrušenie opravných položiek do výnosov z hospodárskej činnosti (657, 658, 659) 23

H. Tvorba opravných položiek do nákladov na hospodársku činnosť (557, 558, 559) 24

447

VI. Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti (644, 645, 646, 648) 25 32 044 32 672 42 295

I. Ostatné náklady na hospodársku činnosť (544, 545, 546, 548) 26 698 273 11 232

VII. Prevod výnosov z hospodárskej činnosti (-)(697) 27

J. Prevod nákladov na hospodársku činnosť (-)(597) 28

* Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti r.11 - r.12 - r.17 - r.18 + r.19 - r.20 + r.21 - r.22 + r.23 - r.24 + r.25 - r.26 + (-r.27) - (-r.28) 29 9 414 10 064 12 338

VIII. Tržby z predaja cenných papierov a podielov (661) 30

K. Predané cenné papiere a podiely (561) 31

IX. Výnosy z dlhodobého finančného majetku r.33 + r.34 + r.35 32

IX. 1. Výnosy z cenných papierov a podielov v ovládanej osobe a v spoločnosti s podstatným vplyvom (665A) 33

2. Výnosy z ostatných dlhodobých cenných papierov a podielov (665A) 34

3. Výnosy z ostatného dlhodobého finančného majetku (665A) 35

X. Výnosy z krátkodobého finančného majetku (666) 36

L. Náklady na krátkodobý finančný majetok (566) 37

XI. Výnosy z precenenia cenných papierov a výnosy z derivátových operácií (644, 667) 38

M. Náklady na precenenie cenných papierov a náklady na derivátové operácie (564, 567) 39 753

XII. Výnosové úroky (662) 40 2 2 4

N. Nákladové úroky (562) 41 4 151 4 170 1 658

XIII. Kurzové zisky (663) 42 23 83 16

O. Kurzové straty (563) 43 106 269 175

XIV. Ostatné výnosy z finančnej činnosti (668) 44 774 973 115

P. Ostatné náklady na finančnú činnosť (568, 569) 45 4 238 3 647 3 583

XV. Použitie a zrušenie rezerv do výnosov z finančnej činnosti (674) 46

Q Tvorba rezerv na finančnú činnosť (574) 47

XVI. Zúčtovanie a zrušenie opravných položiek do výnosov z finančnej činnosti (679) 48

R. Tvorba opravných položiek do výnosov z finančnej činnosti (579) 49

XVII. Prevod finančných výnosov (-)(698) 50

S Prevod finančných nákladov (-)(598) 51

*

Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti r.30 - r.31 + r.32 + r.36 - r.37 + r.38 - r.39 + r.40 - r.41 + r.42 - r.43 + r.44 - r.45 + r.46 - r.47 + r.48 - r.49 + (-r.50) - (-r.51) 52

-7 696 -7 028 -6 034

T. Daň z príjmov z bežnej činnosti r.54 + r.55 53 1 540 0 0

T. 1. - splatná (591, 595) 54 15

2. - odložená (+/- 592) 55 1525

** Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti r.29 + r.52 - r.53 56 178 3 036 6 304

XVIII. Mimoriadne výnosy (účtovná skupina 68) 57

U. Mimoriadne náklady (účtovná skupina 58) 58

V. Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti r.60 + r.61 59 0 0 0

V. 1. - splatná (593) 60

2. - odložená (+/- 594) 61

* Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti r.57 - r.58 - r.59 62 0 0 0

Z. Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom (+/- 596) 63

*** Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie (+/-)r.56 + r.62 - r.63 64 178 3 036 6 304

Kontrolné číslo súčet (r. 01 až 64) 99 1 136 343 1 131 847 1 089 443