Tychodia tri razy do týždňa: Ý utorok, fitrrtok a sobotu. Pnátlttni H U pre lakísko-Doonko na celý rok 16 k., na pol roka 8 k.,

na ítyrť roka i k., na mesiac 1 k. 50 h.

Bo eodxoíMBgkt: do Nemecka 16 mariek, Ruska 9 rnblov, Ameriky 4 doll. 76 c, ostatné cadzozemsko 24 franky.

Predplatná cena na s o b o t ň a j š i e č í s l a je :

pre Kakúsko-Uhorsko ročne 4 kor., pre Nemecko 4 marky,

Rusko 2 rub., Ameriku 1 d. 85 e., ostatné cudzozemsko 6 fŕ.

Jednotlivé čísla predávajú sa I po 10 h., poštou 12 h.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVII:[Ilim!inillllIIIII!ll!iIli!l!l!IIIIIIIII!II!!lllillI!lil!!ÍI!i:i!l!lllľ

Utorok, 26. septembra 1916. Číslo 115.

Vyzvanie predplatiť! Všetkých čitateľov nášho ča­

sopisu, ktorým predplatok teraz koncom tretieho štvrťroka vy­prší, prosíme, aby ho láskavé čím skôr obnovili a t a k podpo­rili n á s v ďalšom riadnom vy­dávaní nášho časopisu.

Administrácia Národných Novín.

Slovenské povedomie. Ako sme čítali v týchto a iných novi­

nách, Židia sa hlásili už pred touto hroznou vojnou k životu; im už samým smrdia ghettá, oddelené pre nich po mestách; zatúžili po čistom povetrí, po národnom svojskom ži­vote, a teraz, v tejto krvavej vojne, oni už ne volajú, ale kričia na celé hrdlá: Nebuďme k vôli mamonu jednotky po svete roztra­tené, ale spojme sa v národ, ktorý mal svoju históriu a má právo i svojský štát si založiť. Ale ja a so mnou mnohí pochybujeme, že sa to tak stane. Židom sa nechce tvrdo robiť. Poznám Židov remeselníkov, ba i učených ludí, ktorí nechali svoje povolanie, stali sa obchodníkmi a ako obchodníci, najmä ak majú krčmy, oni dostanú dosť kresťanov, ktorí za nich robia. Židia svojím rozumom pra­cujú, vytríbená zkúsenosť im v tom ohľade do krvi prešla. Ktože by robil v ich štáte ťažkú robotu?

• Ako supplikant som prešiel skoro celé Uhorsko; už vtedy som si žiadal poznať Žida v Uhorsku, ktorý sám za pluhom chodí, seje, kosí atcf., a našiel som jediného v Sta­rom Vrbasi (Židov arendátorov nerátam za sedliakov). A tak, ak i založia krajinu svoju, i v tej budú im Nežidia chlieb dorábať, medzi sebou málo budú kupčiť; budú sedliačiť, po­kým im fond zionistov stroje bude dodávať a v čas neúrody im podpory dávať. Bez toho fondu chytro vysedliačia. Rozprchnu sa zas po svete.

Iné je to u národov, hoci malých, ktoré sa od hrudy, ktorá im skrýva prach predkov, ktorá ich chová, odieva, nemôžu odtrhnúť, ktoré ďalej tak duševnú, ako i telesnú prácu si medzi sebou podelia. Takéto národy majú právo na život, na ďalšie spoločné jestvo­vanie v budúcnosti. Takí sme i my Slováci.

Náš národ sa húževnaté pridŕža života. Vidíme po našich obciach slovenských, ako to ide. Jednoduchý sedliak, pretrúc si oči, prebudil sa; poznajúc mravy svojich otcov, nehanbil sa za ne, stal sa povedomým Slo­vákom a ako taký udržal svoj lud pri živote.

To vykonal sedliak, ale koľkých intelli-gentov Slovákov máme, ktorým dostačí, že sa s ľudom a medzi sebou slovensky sho-várajú. Ľudu, keď i nevykřikujeme, že sme Slováci, dostačia skutky naše. Položme si

ruku na srdce a vyznajme si pravdu: Mnoho nás je, mnoho, ktorí v chabej lieni nepoučia ľud, nepodajú mu našskej knižky, časoprsu. Nech sa nedivia takí ľudia, že im ľud ošomre, nevďačné dáva — azda ináče statočne za­slúžený — chlieb.

I protivník, majúci charakter, klania sa mužom činným, obdivuje ich bezzištnú prácu, snaží sa ich napodobniť a im k vôli — ak vie niekoľko slov — slovensky sa im pri­hovorí, alebo aspoň slovensky ich pozdraví; ale nikdy tak neurobí našim pohodlným, pokoj milujúcim ľuďom, od nich s dôsled­nosťou žiada, aby sa oni jemu pokorili.

Latinák hovorí: Gutta cavat lapidem, t. j . kvapka i kameň vyhlodá; tak i my neza­meškajme našim, i starším i mladším, a najmä týmto, po kvapke lievať do sŕdc lásku k svojmu rodu. Učme ich verejne, a nie tajne, povedomými Slovákmi byť, poukážme teraz a práve teraz, že sú nasi synovia v tejto vojne opravdoví hrdinovia, ktorých vodcovia v denných rozkazoch a novinári v novinách za udatnosť chvália, ich hrdinstvo odmieňajú. Učme najmä mládež našu peknú reč slovenskú milovať, správne ju hovoriť, písať.

Tu mi prichodí spomenúť našich vynika­júcich spisovateľov. Na Horniakoch som sa shováral so vzdelaným Maďarom o sloven­skej literatúre. Medziiným mi povedal: »Vaši spisovatelia majú na sebe niečo, éo im my závidieť musíme, a to je tá povedomá, ne­zlomná láska k ľudu, krpce nosiacemu; len oni tak ohnivé mohli, bez nenávisti k iným, ospievať Slovákov, o nich v peknej próze písať; — l e b o mali sami veľkú dušu.«

Napísať tieto riadky pobádal ma svätý hnev. Mladú osobnosť, skončivšiu školy, na­pomenul som, aby sa učila po slovensky, a porúčal som jej Czambelovu Rukoväť. Starý otec sa ozval, že veď tú knižku on jej i kúpil. No, reku, keď ju máte, len sa pilne učte, budeme sa o tom spolu shováravať. Do ústrojnosti takého jazyka, ako je slovenský, hodno hlbšie nazrieť, a keď nám je pritom on materinský, i povinní sme tak robiť. Chce-júc povedať slovo, milé starému otcovi, pove­domému Slovákovi, doložil som ešte: »1 váš starý otec s tým vedomím, že jeho potomok vie dobre po slovensky, bude tichšie v hrobe ležať.« A čo z toho vyšlo?

S vypočítaním, aby sa to mne dostalo do ušú, pri najbližšej príležitosti tá osobnosť povedala svojmu bratovi: »Nehovor po slo­vensky, lebo povedia, že si sprostý Slovák!«

Nuž ja tekvice viac do vody tiskať ne­budem, a tá osobnosť dokázala, že nezaslúži toho miesta, ktoré chce občiahnuť. —

Nezameškávajme budiť slovenské pove­domie v svojich deťoch od ich útleho veku. Rodičovský dom tvorí človeka.

Albert Martiš.

Svetová vojna. Zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 23.

septembra. Východné bojiště: Fronta proti Rumunsku:

Vulkánsky priesmyk jé očistený od nepriateľa. Pri Sibíne sme odbili útok dvoch rumunských divízií. Traja officieri a 526 z mužstva ostalo v našich rukách. Južne od Holczmányu nepriateľ zatlačil naše zaisťovacie vojská trochu nazad.

Fronta arcikniežaťa Karia: Medzi pohraničným rohom troch zemí odhodili sme rumunské oddiely protivýpadom.

Ináče tuhšie sa bojovalo len juho-západne od žrebínca Lúčiny a v Ľudovej.

Fronta bavorského princa Leopolda: Od armády Bôhm-Ermolliho dodatočne oznamujú, že 19. sep­tembra rakúsko-uhorský bojovný letún sostrelil dve nepriateľské lietadlá.

Pri armáde Tersztyánszkeho včera predpolud­ním, okrem dělostřelby, ticho.

Talianske bojiště: Na Karškej planine sme všetky sbližovacie pokusy nepriateľa odklonili. Na dolomitskej fronte stroskotal sa nepriateľský nočný útok na naše pozície na svahu Monte Siefa.

Severne od Arsiera dnes ráno vyhodily do po­vetria naše vojská vrchovec Monte Cimone, 24. júla Talianmi obsadený, a zajaly pri tom 13 officie-rov a 378 z mužstva.

Nepriateľské námorné loďstvo hádzalo bomby pri Punta Salvore (juho-západne od Pirana) bez účinku.

Námestník šéfa generálneho štábu Hôfer, poľný maršalleutnant.

Zpráva nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 23. septembra.

Západné bojiště: Fronta bavorského korunného princa Rupprechta: Severne od Sommy sa boj znova začal. Po trvácom stupňovaní delostreleckého ohňa Francúzi útočili na čiaru Combles—Rančourt. Úspechu nemali; ani Angličania pri Courcelette. Dodatočne oznámili, že v noci na 22. september boly odbité anglické čiastočné útoky pri majeri Monquet a pri Courcelette. V povetrnom bojľseverne od Sommy sme sostrelilill nepriateľských lietadiel.

Východné bojiště. Fronta bavorského princa Leopolda: Pri Korytnici sa stroskotaly ruské'útoky.

Fronta arcikniežaťa Karia: Severne od Karpat nijakej premeny. V Karpatoch boje oslably. Jedno­tlivé nepriateľské výpady ostaly bez úspechu.

Bojiště v Sedmohradsku: S oboch strán Si-bína útočily asi dve rumunské divízie. Boly na­šimi zaisťovacími oddielmi so značnými krvavými ztrátami odrazené. Pri protivýpadoch sme zajali troch officierov a 526 z mužstva. Pri Szent-János-hegyi sme v noci vzali nazad naše pozície.

Vulkánsky priesmyk sme vzali a proti ne­priateľom obránili.

Balkánske bojiště. Fronta Mackensena: V Do-brudži sme odbili rumunské výpady blízko Dunaja a juho-západne od Topraisaru.

Macedonská fronta: Daromné nepriateľské útočné pokusy a miesty živá činnosť delostrelectva.

Kraj južne od planiny Belasice po Krusa-Balkan nepriateľ opustil.

Prvý generálny ubytovateľ: Ludendorff.

Ženeva, 23. septembra. Depeša z Bukurešti oznamuje, že medzi batteriami postavenými na rumunskom brehu Dunaja pri Zimnici a bulhar­ským delostrelectvom, stojacim pri Sitovej, prišlo k dost prudkému boju. Rumuni ako by sa báli, že Bulhari prejdú cez Dunaj na tomto pre priechod veľmi príhodnom mieste.

Kodaň, 23. septembra. »Nationaltidende« z Lon­dýna oznamujú: Z Athén telegrafujú:

Situácia blíži sa väčšmi a väčšmi kríze Po­slanci štvordohody úplne ignorujú nové minister­stvo. Všetko poukazuje na to, že Anglicko a Fran­cúzsko spraví rýchle rozhodný krok. Vláda sa veľmi namáha zachránit položenie a už dala na srozumenie, že odstúpi od neutrality, ak by bolo treba. Ale táto úslužnosf prichodí už neskoro. Všetci sú tej mienky, že prídu osudné udalosti.

Ženeva, 23. septembra. »Matinu« zvestujú z Athén: Mesto Kozani v gréckej Macedonii, na polcesty medzi Larissou a Florinou (Valona), pri­pojilo sa k revolúcii a shodilo grécke vrchnosti.

Zo Solúna oznamujú, že revolucionárny grécky generál Zimbrakaki, pomáhajúci dohode, svolal celú 3. divíziu. Solúnske národné revolučné ob­ranné komité postavilo pravidelný revolucionárny tribunál, ktorý už odsúdil dvoch advokátov pre urazenie revolucionárov. Jedného z nich posúdili na tri mesiace väzenia.

Lugano, 23. septembra. Podľa athénskej zvesti »Secola« plukovník Christopulos uverejnil ohlas, v ktorom vyzýva všetkých Grékov chytit sa zbrane a připojit sa jeho divízii, aby pomáhali svoju krajinu od Bulharov oslobodit.

Basel, 23. septembra. Úradná zpráva admirála Jellicoe píše, že všetky anglické lode, ztratené v Skagerraku, sú už nahradené. Admirál má no­vého »lron Duke«.

Ženeva, 23. septembra. »Cri de Paris« zve­stuje, že v boji pri Gorici kráľa Viktora Emanuela ľahko ranil granátový ívcr na ruke.

Viedeň, 23. septembra. (»Politische Korrespon-denz.«) Dosiaľ postavili v Taliansku pod kontrolu a sekvester 92 obchody rakúske, uhorské a ne­mecké.

Kapstadt, 22. septembra. (Reuter.) Portugalské vojská na marši do vnútra nemeckej Východnej Afriky překročily rieku Rovumu a obsadily viac nepriateľských pozícií.

Berlín, 23. septembra. (Wolff.) Grécky poslanec

BESEDNICA. Zmätok.

Od A. I. Kuprina. — Zdá sa mi, že nikto tak originálne neslávil

Vianoce, ako jeden z mojich pacientov v 1896. roku, — povedal Butynský, dosť známy v meste lekár-psychiater. — No nebudem nič rozprávať o tejto tragikomickej udalosti. Lepšie bude, keď vy sami prečítate, ako ju opisuje hlavná osoba udalosti.

S týmito slovami lekár vytiahol prostredný priečinok stolíka, kde v príkladnom poriadku mal uložené sväzky popísaného papieru rozdielnej veľ­kosti. Na každom sväzku bolo napísané číslo a meno.

— Všetko toto sú literárné práce mojich ne­šťastných chorých, — povedal Butynský, prehŕňajúc sa v priečinku. — Celá kollekcia, sostavená mnou pozorne za posledných desať rokov. Niekedy druhý raz si ju lepšie obzreme. Tu je veľmi mnoho zá­bavného, i dojímavého a naposledy i poučného . . A teraz... hľa, či sa vám nebude páčiť prečítať tento papier?

Vzal som z rúk lekára neveľký sošitok, štvrf-hárkový, popísaný hrubým, rovným, pritískaným, ale nejednakým písmom. Prečítal som toto:

»Blahorodému pánu lekárovi Butynskému atď.

Prosba. Milostivý Pane! Nachodiac sa už vyše dvoch

rokov v blázinci, nejeden raz som proboval vy­svetliť si poľutovaniahodné nedorozumenie, ktoré mňa, cele zdravého človeka, priviedlo sem. Obracal som sa v tejto veci i písomne i ústne k hlavnému lekárovi i k celému medicínskemu personálu ne­

povedal štátnemu tajomníkovi zahraničného úradu, že by bolo jeho vláde milé, keby grécke vojsko, do Nemecka prevezené, skoro previezli do Švaj­čiarska, aby odtiaľ prešlo do Grécka po ceste, o ktorej by sa ešte dohovorili. V dohode s najvyšším vojenským veliteľstvom štátny tajomník odpovedal poslancovi, že Nemecko považuje grécke vojsko za hostí, a že je zásadne ochotné vyhovieť žia dosti gréckej vlády. Ale musí mat záruku, že vojsko, vzaté do nemeckej ochrany, nevezme ce­stou štvordohoda, alebo ho nepotresce za neutrálne smýšľanie.

Rotterdam, 24. septembra. Podľa athénskej zvesti »Daily Mailu« Thasos, Lemnos, Chios a Samos sú už nie z Athén spravované. Okres epir-ský vyhlásil sa za neodvislý. Okres Larissa sa ešte kláti. Len Athény a Peloponnesos sú ešte loyálné.

V Athénách plakátmi vyzývajú kráľa, aby alebo vytiahol meč, alebo zaďakoval.

Tatoi (letovisko kráľa) opevňujú. Reuter oznamuje, že sa vojaci z Kavaly zasa

pripojili k povstalcom.

Domáce zprávy. — 25. sept.

V Pešti ako by priveľký poplach robili; ako by sa príliš báli, že nebude dosť živnosti, Na čele svojho nedeľného čísla »Ujság« píše:

»Diktatúry, živnostnej diktatúry, dovoláva sa ľud. A hlasy také najtuhšie ozývajú sa odtiaľ, kde citlivosť je najväčšia oproti samovoľnosti, neob­medzenej moci akéhokoľvek mena. V ústavnom štáte slovo »diktatúra« vždycky vzbúrilo náruži­vosti, a teraz nielen občania, oddaní ústave, ale i za najkrajnejšiu svobodu bojujúci proletáři v dikta­túre vidia spôsob, ktorým by ľudia boli osvobodení od rozličných bied, uvalených na nás vojnou. Pre politikov, pre sociológov je to veľmi zaujímavý zjav, lebo ukazuje, akou vedľajšou vecou sú formy, ústavné orgány, jestli nevedú k cieľu, a ako spria­telí sa ľud i s čiastočnou diktatúrou, jestli od nej viacej prospechu očakáva, ako od orgánov, účinku­júcich na základe väčšinového práva, na základe rokovania a hlasovania. Vieme, že diktatúru túto by ústavná vláda uviedla do života, a tak dikta túra by bola ústavným ustanovením. Vo iste čudne znie, a od tejto veci je čudnejšie len to, že tu vláda, obviňovaná z prílišnej moci, je žiarlivejšia na ústavu, ako ľud. Ale zato nech len bude dikta-túrál No zas aby sme nemali nikda vlády, ktorá by túto diktatúru použila za präcedens.«

mocnice a to, ak sa pamätáte, i k Vašej ľúbeznej pomoci. Teraz ešte raz osmeľujem sa obrátiť Vašu pozornosť na nasledujúce riadky. Robím to preto, že Váš sympatický zovňajšok, ako i Vaše ľudo­milné zachádzanie s chorými nútia predpokladať vo Vás dobrého človeka, ktorého sa ešte nedotklo professionálné doktrinérstvo.

Snažné Vás prosím, dočítajte toto do konca. Nech Vás neznepokojuje, ak tu i tu najdete mluv-ničné chybky alebo nesúvislosť myšlienok. Veď iste uznáte, že je ťažko, prežívajúc v blázinci dva roky a počúvajúc len svady strážnikov a nesú­vislé reči chorých, udržať spôsobnosť k jasnému vyjadreniu myšlienok ,na papieri. Skončil som gymnázium, ale veru teraz mám pochybnosti pri upotrebení samých detských pravidiel syntaxi.

Prosím Vašej zvláštnej pozornosti preto, keď mi je dobre známo, že.všetci psychicky chorí sú náklonní považovať seba za posadených do ne­mocnice z nedorozumenia alebo pre pletichy ne­priateľov. Viem, ako toto oni radi dokazujú i le­károm, i strážnikom, i návštevníkom, i súdruhom po nešťastí. Preto mi je cele pochopiteľná nedô vera, s ktorou lekári prijímajú ich oznámenia a prosby. Ale ja prosím od Vás len presvedčiť sa o tom, čo ja teraz budem mať česť napísať.

Stalo sa to 24. decembra 1896. Slúžil som vtedy ako starší technik v oceľo-liatinovom zá­vode »Dedičia Karia Vudta a spoločník«, ale pro­striedkom decembra povadil som sa s direktorom pre vysoké pokuty, ktorými obťažoval robotníkov, rozpálil som sa v zvade s ním, nakričal som mu mnoho urážlivých slov a nevyčkajúc, zakiaľ ma vyhodia, sám som sa poďakoval za službu.

Robiť som viacej nemal čo vo fabrike, pred samými Vianocmi odišiel som odtiaľ, aby som mohol sláviť Nový rok a stráviť Vianoce v meste N., v kruhu blízkych príbuzných.

Vlak bol preplnený cestovateľmi. Vo vozni,

Ide o to, aby pečovanie o živnosť bolo od­dané jednému človeku, ktorý by vykonával svoju moc samostatne, od nikoho neodvisle a bez zod­povednosti.

V Pešti samej sú strachy i o uhlie a elektrické svetlo; zásoby dreva že majú len na štyri týždne.

Rumunský metropolita Mangra v nedeľu išiel do Viedne skladať prísahu do rúk Jeho Veličen­stva. Vládu predstavovať bude pri skladaní prísahy minister kultu Jankovich.

V sobotu a v nedeľu vo Viedni boli i náčel­níci snemovej oppozície Andrássy a Károlyi. Čudná vec, že títo dvaja páni predstavujú v politike dva protivné póly, ale zato vo Viedni na poradách obyčajne naraz bývajú.

Proti svolaniu ríšskej rady a delegácií nestor ríšskej rady barón Viktor Fuchs vyslovil sa takto:

»Nie som zásadne proti svolaniu ríšskej rady, ani proti zasedaniu ríšskej rady za vojny. Oboje bolo by vláde bezpečnou zárukou, že to, čo ona dosiaľ urobila, bolo diktované pomermi. Vláde mu­sely by byt až vítané vota ríšskej rady a delegácie, aby sa mohla brániť proti nápadom. Ale zato som lej mienky, že svolanie vyslaneckej snemovne a delegácií mohlo by byť nebezpečným podujatím, ktorým hy sa štátnym g'hijmom skorej uškodilo, ako prospelo. Mám príčiny obávat sa, že by sa v par­lamente ozvaly hlasy, ktoré by přinutily vládu za­vrieť i parlament i delegácie. Mal som príležitosť hovoriť o tejto veci s vynikajúcimi politikmi roz­ličných stránok, a videl som zakaždým, že svolať ríšsku radu a delegácie nie je radno.«

Dnešné špekulácie. V peštianskom maďarskom denníku píše no­

vinár, ktorý i ako advokát pozná dnešné špeku­lácie :

»Ktože by to vedel, čo sa tu robí s cenami! Z mnohých rozpoviem jednu skutočnú udalosť.

Na počiatku vojny istý peštiansky kupec bol blízko krachu. Ako vypukla vojna, zalomil rukami: »Beda mnel Už mi nič nepomôže!« Utekal k svojmu ad­vokátovi:

»Pán doktor, čo tu robiť ?« Pán doktor sa vystrel a spýta sa: »Máte na sklade ešte mnoho tovaru?« »Nemám! Veď to je moja bieda.« Špeciálnosfou kupcovou bolo súkno. Advokát

mu povedal: »Choďte len domov a telegrafujte fabrike do Čiech, aby vám poslali ešte štyri va­góny jemného súkna. Keď súkno príde, len ho

v ktorom som sa umiestnil, na každej lavici se­deli po traja. Mojím susedom zľava ukázal sa mladý človek, študent akademie umenia. Proti mne sedel kupec, ktorý vychodil na všetkých väčších staniciach pif koňak. Medziiným kupec spomenul, že on má v N., na Dolnej ulici, svoj obchod mäsný. 1 povedal svoje meno; nerozpamätám sa teraz s istotou, ale — čosi na spôsob Serďuk... Sredniak... Serdolik... jedným slovom, tu bola akási kombinácia spoluhlások S, R, D a K. Ja sa preto tak podrobne zaoberám s jeho priezviskom, lebo keď by ste vy vyhľadali tohoto kupca, on by Vám v celku potvrdil moje vyprávanie. Je stred­ného vzrastu, pevný, s ružovou, milou tvárou, nabelavý, fúzy malinké, pozorne vykrútené do­hora, bradu si holí.

Spať sme nemohli a, aby sme zabili čas, sho-várali sme sa a trochu pili. Ale k polnoci všetci traja sme boli veľmi ospanliví, a mali sme ešte jednu takúto noc prekonať. Stojac na chodbe, za­čali sme vymýšľať spôsoby, ako by sme sa niekde pohodlne mohli vyspať aspoň za tri štyri hodiny. Zrazu akademik povie:

— Pánil Mám dobrú myšlienku. Len neviem, či budete súhlasiť. Nech jeden z nás vezme na seba úlohu blázna. Vtedy druhý musí zostať pri ňom, a tretí pôjde k sprievodcovi vlaku a oznámi, že sme viezli psychicky nenormálneho priateľa, že do týchto čias bol spokojný, ale teraz zrazu začal přechodit do nervózneho stavu, a že, pre bezpeč­nosť ostatných cestovateľov, neškodilo by ho po-predku oddeliť.

Súhlasili sme, že je plán akademikov prostý a uskutočniteľný. Ale nikto z nás neukazoval sa hotovým vziať na seba úlohu blázna. Vtedy kupec poradil:

— Hoďme žreb, pánil Zo všetkých som ja najstarší, a mne by sa

bolo patrilo byť najrozumnejším; no ja som tiež

^ ^ ^ ^ ^ ^ K

odoberte, rozpredajte a potom budeme sa jednať na 20 percentov. Z utržených peňazí zapcháme ústa ostatným veriteľom a zaplatíme môj honorár. Vám neostane nič, ale ste si pomohli.«

»Vtedy budem môcť začať odnova, pravda?* »Môžete « »Dobre.« Súkno prišlo. Kupec už chcel ho popredať pri

vtedajších hlúpe komisných cenách, keď zrazu za­čaly sa naprávať konjunktúry. Ale teraz on už čakal.

Jedného dňa išiel k advokátovi. »No, tak ste urobili ?« »Urobil.« »Koľko ste už predali zo súkna ?« »Ešte nič. . . Viete, čo, pán doktor? Ja som

čestný človek, ja nejdem robiť také marmarošské kunšty. Prišiel som vám zaplatiť trovy. I veriterom zaplatím za pol roka do posledného haliera. Ja som takýl«

Nuž, prosím, tento čestný kupec je dnes mil-lionárom, veritelia hovoria o ňom, že ako odbe­rateľ je »prima«, a dcéra jeho chodí v topánkach po kolená, z bieleho šagrinu, s vložkami.

To je totiž konjunktúra.

Dopisy. Z Považskej Bystrice, 23. septembra, (f Juraj

Gramantík ) Už vyšlo viac čísel Národných Novín, čo skončil beh svojho požehnaného života dôstojný pán Juraj Gramantík, hodný svojho kňazského úradu farár prečfnsky, a nenašiel sa nikto, že by to bol oznámil slovenskému obecenstvu.*) Pokladám si ja za povinnosť napísať pár riadkov o smutnej veci.

Dňa 28. augusta sišiel som sa s ním posledný raz na tunajšej stanici. Po úctivom pozdravení spýtajúc sa ho, kde cestuje, povedal mi, že ide na operáciu do Pešti. Veľmi som ho odhováral, lebo v jeho veku zdalo sa mi byť už nebezpečným také predsavzatie. On mi hovoril, že sa s lekárom poradí. Asi 14. septembra som počul, že Gramantík bol operovaný a 12. septembra umrel.

Telesné pozostatky znamenitého kňaza pre­viezli do jeho rodiska, do Prievidze.

Nemám dosť slov, ktorými by som vylíčiť mohol vznešený život Juraja Gramantíka, jeho príkladnú rodolásku. Nech mu je ľahká jeho rodná zemi Josef Miro.

O zdravotníctve bytov. Naše byty sú často príčinou chorôb. Malá, an;

slncom neosvetlená, ani vzduchom neprevetrená spálňa kazí nám nielen spánok, ale i zdravie. Kto

*) Váš ct. list stretol sa cestou so 114-ym číslom Národných Novín. Red.

pristal na bláznivú žrebohru a . . . veru vyňal som uzlík zo stisnutej päste kupcovej.

Komédia so sprievodcom vlaku podarila sa veľmi dobre. Hneď dali nám zvláštny oddiel.

Niekedy, keď sme dlho stáli, počuli sme pri našich dverách srdité hlasy, hlasno sa ozývajúce:

— Dobre... no, a tento oddiel?... Nože ho otvorte!

Na tieto slová bolo počuť hlas sprievodcu, odpovedajúceho sníženým hlasom s odtienkom bázne:

— Odpusťte, v tomto oddiele vám nebude pohodlne... tu vezú chorého... bláznivého... je nespokojný...

Rozhovor hneď prestával, bolo počuť vzdia-ľujúce sa kroky. Náš plán ukázal sa dobrým, a my sme si pospali, nasmejúc sa dosť. Spal som jednako nepokojne, sťaby som bol mal vo sne předcit biedy. Pamätám, že nad ránom som sa niekoľko ráz zo­budil od vlastného hlasitého výkriku.

Cele som sa zobudil o desiatej ráno. Mojich súdruhov už nebolo (oni mali sostúpit na stanici, kde vlak prechodil včas ráno). Zato na diváni oproti mne sedel urastený ryšavý človek v železničnej čiapke a napnuto hľadel na mňa. Uviedol som svoj odev do poriadku, zapäl som sa, vyňal som z kufra uterák a chcel som ísť umývať sa. Ale sotva som chytil dvernú kľučku, chlap hneď priskočil, oblapil ma od zadku okolo drieku a zvalil na diván. Na­hnevaný takouto drzosťou, chcel som sa vytrhnúť, chcel som ho uderiť po tvári, ale som sa nemohol ani pohnúť. Ruky tohoto dobrého človeka stískaly ma ani železné kliešte.

— Čo vy odo mňa chcete? — volal som, za-dúšajúc sa pod ťarchou jeho tela. — Practe s a l . . . Dajte mi pokoj!."..

V prvšie minúty v mojej hlave prebleskla myšlienka, že mám robotu s bláznivým. Ale chlap,

v takej spálni musí spávať, toho bolieva hlava, ochorie na hrdlo, na pľúca, trpí na málokrevncsf alebo na bledačku. Tieto choroby ani nemôžu vystať, lebo človek cez celú noc dýcha do seba nezdravé, celkom zkažené, bezkyslíkové (bezoxygé-nové) povetrie, ktoré je plné uhličitej kyseliny Ona prekáža riadnemu horeniu v našom tele tak)

že chorobné látky, nákazlivé zárodky (bakteria) najdú v ňom priaznivú pôdu. Zdravá spálňa musí byt teda veľká, slncu prístupná a vzdušná. Nech je naším pravidlom: najväčšia, najvidnejšia izba v na­šom byte nech je našou spalňou. Talianske príslovie vraví: »Kam chodí svetlo, vzduch a since, ta lekár nepríde.«

Vlhké byty sú tiež nezdravé; prechladnutia, hostec, lámka, zapálenie obličiek sú častými ná­sledky bývania vo vlhkých bytoch, ktoré by malý byt policajne zakázané. V lete majme okná celkom otvorené na spálni, v zime nechajme aspoň jednu okenicu na 2—3 cm. šírky otvorenú.

Neni zdravé priveľké kúrenie v izbe. 16° R. je najvyššia teplota, ktorá vyžaduje sa v izbách. V izbe rozohriaty človek pre rýchlu premenu tem-peratúry a pre nedostatočné otuženie sa vždy prechladne, ako vynde na chladné povetrie. Jeden dostane nádchu, druhý katar, ba i zapálenie pľúc, iný dostane reumu alebo neuralgiu atď.

Chýrnik. Dva dni v týždni bez mäsa a jeden bez

masti. Vláda vydala nariadenie, že v utorok a štvrtok nesvobodno zabíjať rožný dobytok, ani svine, ovce, kozy, bez ohľadu na ich vek. Mäso, už či v surovom stave a či spracované (varené, pečené, údené, solené atď.) v stredu a v piatok nesvobodno priviesť do obchodu. V tieto dni (stredu a piatok) v hostincoch a v iných verejných miest­nostiach nesvobodno predávať mäsité pokrmy. V smysle nariadenia za mäso považujú sa všetky zjestné čiastky zabitého rožného dobytka, teliec, bravov, prasiat, oviec, kôz, koni, králikov, hydiny a diviny, okrem vnútorností, ktoré sa skoro kazia. Za mäso sa považujú i konzervy a údenárske vý­robky z mäsa vypočítaných zvierat.

V nedeľu, pondelok, utorok, štvrtok a v so­botu v hostincoch a v iných verejných miestno­stiach jednej osobe pri jednom jedení svobodno dať len jedno mäso. Ryby každého druhu počítajú sa tiež za mäso.

V pondelok v hostincoch a v iných verejných miestnostiach neslobodno predať jedlo, ku zhoto-

rozhorúčený borbou, dlávil ma vždy silnejšie a opakoval so zlobným zdýmaním:

— Počkaj, holúbok, keď ťa na reťaz priviažu, vtedy ti i povedia, čo chcú s tebou... Povedia ti vtedy, braček... povedia.

Začal som sa domýšľať o svojom úžasnom položení a, ponechajúc času môjmu mučiteľovi uspokojiť sa, povedal som:

— Dobre, sľubujem nehýbať sa s miesta. Pusťte ma. Veď, — myslel som si: — s týmto chmuľom si i tak nič neporadím. Budem trpezlivý a celá táto história, bez pochyby sa vysvetlí.

Cerber z počiatku mi neveril, ale, vidiac, že ležím cele pokojne, začal po troche popúštat ruky a konečne cele ma osvobodil od svojich ukrutných objatí, usadil sa oproti mne na diváni. Ale jeho oči nepřestávaly sliediť za mnou s napruženou ostrozrakosťou mačky, strežúcej na myš, a na všetky moje otázky nemohol som vytiahnuť z neho ani slovíčka.

Keď sa vlak zastavil na stanici, počul som, ako sa na chodbe vozňa ktosi hlasno spýtal:

— Tu je chorý? Druhý hlas povedal: — Na službu, pán náčelník. Hneď žatým štrkla zámka a do oddielu vo­

pchala sa hlava v čiapke s červeným vrchom. Ja som sa hodil k tejto čiapke so zúfalým

nárekom. — Pán náčelník stanice, pre Boha!... Ale v tom hlava sa obratne schovala, šlukla

zámka v dverách, a ja som už ležal na sedadle, trepocúc sa pod dláviacim ma telom môjho spolu-pútnika.

Konečne sme boli v N. Len asi o desať minút po zastavení prišli pre mňa. . . traja robotníci. Dvaja z nich schytili ma pevne za ruky, a tretí spolu s mojím prvším trýzniteľom vzali ma za golier kabáta.

veniu ktorého potrebná je masť (bravčová masť, maslo, rastlinný olej, alebo akýkoľvek iný olej, akákoľvek iná masť). Nemocniciam a iným liečeb­ným ústavom ministerstvo vnútorných diel môže povoliť výnimku.

Nariadenie vstúpi do života 25. septembra. Kto sa previní proti nariadeniu, môže byť od­

súdený až na dva mesiace do väzenia a peňažné pokutovaný až na 600 korún.

f August Leskien. Znamenitý nemecký sla­vista August Leskien, professor slovanských jazy­kov na universitě v Lipsku, umrel 21. septembra.

Narodený 8. júla 1840 v Kiele, ako potomok slovanskej rodiny, Leskien bol professorom lipskej university od 1870-ho. Do Lipska jemu k vôli chodili študovať premnohí mladí slavisti. Jeho mluvnica cirkevného staro-slovanského jazyka (Handbuch der altbulgarischen Sprache) je už vo štvrtom vydaní veľmi užívanou knihou. Posledné roky Leskien bol sa venoval mimo katedry najmä srbskému jazyku.

t Bela Rakovszky, sněmový vyslanec, mladší brat Štefana Rakovszkého, umrel 22. septembra. Do roku 1906 bol v diplomatickej službe, vtedy vstúpil do disponibility a stal sa sněmovým vyslan­com. Keď 1914-ho vypukla vojna, vrátil sa k diplo­macii a konal vraj veľké služby v Malej Ázii. Od­tiaľ prišiel chorý domov. Nebol taká eruptívna príroda, ako jeho brat Štefan, ale tiež človek s celou dušou oddávavší sa svojej veci a talento­vaný. Dňa 27. septembra pochovajú ho v Pre-šporku, nie v liptovskej Štiavnici.

Kúrenie na železniciach v Prusku. Správa štátnych železníc pruských upozorňuje obecenstvo, že kotly na vykurovanie vlakov sú preložené na vlaky Červeného Kríža, preto nebude možno kúriť na obyčajných vlakoch cez zimu. Správa prosí obecenstvo, aby sa na cesty opatrilo teplým odevom.

Vojenská nemocnica pre Turkov v Hodoníne. Pro tureckých vojakov v Uhorsku sriadili dve nemocnice a v Rakúsku tiež dve. Jedna z týchto je v Hodoníne, na Morave, blízko našej hranice. V nej mohamedáni majú svoju modlitebnicu, svojho duchovného i svoju rituálnu kuchyňu. V nemocnici sú dvaja tlmočníci, ktorí vedia po turecky. Teraz jest v nej ranených 1600 s ruského bojišťa, z Haliče, Bukoviny a z Volyně.

Mor hydiny. Na Morave panuje v 21 okresoch mor hydiny. Jednému gazdovi za tri dni zhynulo vyše 70 kačiek. Príznaky tohoto moru nemožno nijako popredku spozorovať. Hydina je bystrá do poslednej chvíle, len razom padne skrehnutá.

Tábor pre internovaných Rumunov. V Čechách sriadia koncentračný tábor pre internovaných prí­slušníkov Rumunska medzi ktorými sú i tí, kto­rých zadržali v Mariánskych Kúpeľoch a v Kar­lových Varoch. Kde spravia tábor, je dosiaľ nie rozhodnuté.

Na taký spôsob vyvliekli ma z vozňa. Prvý, ktorého som uvidel na perrone, bol žandársky plukovník s veľkolepými fúziskami a so spokojnými svetlými očami, takými svetlými, ako prám čiapky. Zvolal som, obrátený k nemu:

— Pán off icier, prosím vás, vypočujte m a . . . Urobil znak robotníkom zastaviť sa, podišiel

ko mne a spýtal sa vľúdnym, temer láskavým hlasom:

— Čím môžem slúžiť? Bolo vídať, že sa chce ukázať ľahostajným,

ale jeho netvrdý pohľad a nepokojný záhyb okolo úst hovořily, že celý čas je na stráži. Pochopil som, že celá moja spása je v spokojnom tóne, a, na­koľko som mohol, súvislé, nenáhlivo a uisteno vyrozprával som officierovi všetko, čo sa mi pri­hodilo.

Ci on mne uveril, či nie? Časom jeho tvár prezradzovala živú, nepadelanú účasť k môjmu vyprávaniu, časom zas akoby pochyboval a len kýval hlavou s tým mne dobre známym výrazom, s ktorým počúvajú táraniny detí alebo bláznivých.

Keď som skončil svoje vyprávanie, on povedal, nehľadiac mi rovno do očú, ale vľúdne a mäkko:

— Viete... ja, konečne, nepochybujem... ale keď sme dostali také telegrammy... A potom... vaši druhovia... Ó, ja nepochybujem, že ste vy cele zdravý, a le . . . viete, veď vás to nebude nič stáť, keď prehovoríte s lekárom nejakých desať minút. Bezpochyby, on sa hneď presvedčí, že vaše duševné spôsobnosti sú v najlepšom stave, a pre­pustí vás. Uznáte, že som ja nekompetentný v tejto veci.

Predsa bol taký ľúbezný, že ustanovil mi sprie­vodcu len jedného robotníka, keď som mu dal čestné slovo, že nebudem cestou hovoriť o veci a neujdem.

(Dokončenie.)

Hroziaci generálny štrajk v Amerike. Že že­lezničné spoločnosti nechcely dovolif, aby železni­čiari a tramvajový personál vstúpili do spolkovej organizácie, títo oznámili, že v stredu složia robotu. Ak to urobia, tisíce fabrík budú musieť zavrieť, premávka a robota v lodniciach i prístavoch bude zastavená.

Odsúdený pre vývoz zlata. Pred pár dňami v Žitave v Sasku súdili professora reálneho gym­názia dr. Hônnchera pre protizákonný vývoz zlata z Nemecka do Rakúska. Na stanici žitavskej pro­fessora zadržal pohraničný vojak, práve keď chcel vstúpiť do vlaku. Mal pri sebe nielen 80 mariek nemeckých, ale i 40 rakúskych korún v zlate, a týchto rakúskych mincí si vojak povšimol. Zlaté peniaze Hônncherovi hneď viali, dali mu za ne papierové a ho zadržali, lebo mali podozrenie, že chcel zlato v Rakúsku so ziskom predať. Obžalo­vaný pred súdom udal, že nosí vždy so sebou všetky svoje peniaze, zlato že už má pár rokov a chce ho pri nejakej slávnostnej príležitosti dať rodičom. Za hranicu ho vyviezť nemal v úmysle. Ale mu neuverili a posúdili na 2 mesiace väzenia a 188 mariek pokuty.

Kozy dochovávaf v kláštoroch. V mestskej rade vo Viedni predložili tento návrh:

Keď je tak nesmierne ťažko zaopatřovat oby­vateľstvo živnosťou, treba použiť každého pro­striedku, ktorý by sľuboval pomoc. Zvelebiť chovu kôz je tým pozoruhodnější?, lebo kozie mlieko porúčajú najmä deťom a chorým. Kláštorom bolo by veľmi primerané ujať sa tejto veci, chovy kôz, a tak pomáhať pri zásobovaní obyvateľstva mliekom.

Nový liek proti ťažkej nosovej chorobe. Ku najhorším chorobám ľudským patrí ozaena,

choroba nosa, ktorá je veľmi rozšírená. Volajú ju i »smradľavým nosom«, lebo nielen že úbohého chorého až do zúfania trápi, ale je i jeho blízkym nepríjemná: taký strašný zápach rozširuje.

Takýchto chorých neberú za vojakov, choroba' býva i príčinou rozsobášu. Všetky námahy lekár­skej vedy proti nej boly dosiaľ daromné. Asi pred troma rokmi viedenskí laryngologovia dr. Hofer a dr. Kofler vynašli proti chorobe štepenie, ktoré od tých čias dr. Šafránek na peštianskej klinike zdo­konalil a docielil veľmi priaznivých výsledkov.

V najnovšom čísle »Wiener Klinische Wochen-schrift« menovaní lekári podávajú zprávu o päť­desiatich prípadoch ozaeny, ktorú liečili a len v deviatich prípadoch sa im nepodarilo ju vyliečiť.

Chorobu zapríčiňuje bacili, ktorý podľa svojho objaviteľa Pereza nosí krásné meno: Coccobacillus foetidus ozaenae Perez. Látku na štepenie pestujú v nosovej sliznici zdravých psov. Takto pripra­vená vakcína týždenne raz strieka sa chorému pod kožu. Jeden kubičný centimeter injekcie má v sebe 30—500 míllionov zárodkov. Látku možno vypestovať i v tele samého chorého, lenže táto procedúra (autovakcinácia) pridlho trvá.

Výsledok je až zázračný. Za každou injekciou je nos čistejší, zápach sa tratí a chorý sa cíti ako znovuzrodený.

1 tu sa dokazuje pravdivosť Mečnikovho ob­javenia, že telo samo tvorí zbraň proti chorobám, ktoré ho trápia. Obdivovať musíme tajnosti prírody a vystihnúť, vykutať — ako ju premôcť jej vlast­nými silami, keď nám dáva miesto zdravia — choroby. »—«

Priemysel, obchod, hospodárstvo. Opatera zemiakov v zime.

Veľmi dobrých 12 pravidiel som čítal v neme­ckých novinách. Zaiste sa ujmú i u nás.

1. Včasné zemiaky chcieť prezimovať v do­mácnosti je hriech proti ľudu. Ony sa neudržia, rýchlo sa zkazia a sú teda bez každého osohu od­ňaté konzumentom. Včasné zemiaky treba čím skôr strovit.

2. Zemiaky kupovať je najlepšie v októbri Vtedy sú čerstvé a dajú sa i ďaleko posielať, okrem toho vtedy nebýva mrazov.

3. Zimovisko zemiakov musí byť úplne suché, vzdušné a chránené pred mrazom, práve tak ne­smie byť vystavené ani účinkom centrálneho kú­renia a podobnému zariadeniu.

4. Vlhkosť a teplo vzbudzujú život v zemia­koch, nútia ich klíčiť, pričom tratia i na váhe týž­denne V2—21'a°/0; chlad a suchota im je najlepšia.

5. Najpriaznivejšia temperatúra pre zemiaky je 4 —10-stupňová. Už pri dvoch-troch stupňoch zemiaky trpia, pri minus 1-stupňovej zime sa ešte

dajú upotrebiť, ale pri minus 2—3-stupňovej stanú sa hospodársky bezcennými.

6. Zemiaky nesypme do pivnice na hromadu, ako nejaké uhlie, ale ich vo vreciach donášajme ta, pri čom ich varujme pred zbytočným úrazom a tlakom. Zemiaky sú hodne citlivé a pritlačené miesto najprv ochorie.

7. Zemiaky nech sa suché, čisté a bez zeme ukladajú do pivnice.

8. Tam ich treba na nejaké latové mriežky, najviac na 50—60 cm. hrubú vrstvu nasypať, Hrubšie ich neslobodno nasýpať, lebo ináče sa samy od seba zohrejú a začnú hniť. Kde nemajú latových mreží, nech na zem, pod zemiaky, nasypú popola alebo koksu, alebo niečo podobného, aby bol vzduch medzi zemou a zemiakmi.

9. S času na čas treba zemiaky poprezerať a všetky choré a podozrivé odstrániť. Scvrknuté, škvrnaté, belaso-fialkové miesta sú príznaky •choroby.

10. Dobrý liek na zachránenie zemiakov od chorôb je drevené uhlie. Štvrť funta ho je dosť na jeden cent zemiakov. Uhlie sa roztlčie na prach a ním sa každá vrstva zemiakov posype. Týmto sa prekazí hniloba, zemiaky zostanú zdravé a pivnica nenapáchne zemiakmi. Rozumie sa, že pred upo­třebením treba ich dôkladne, dobre poumývať.

11. Kliky treba riadne odlamovať, lebo ony berú zemiakom silu; sú jedovaté a do krmu ich neslobodno dať. Zemiaky, ktoré malý mnoho klí-kov, sú horké a treba ich pred upotřebením oškra­bané za pár hodín vo vode močiť.

12. Ak boly zemiaky len trochu zmrznuté a staly sa sladkastými, tiež ich treba oškrabané pár hodín vo vode močiť; sladkost ztratia i tak, keď ich necháme za dlhší čas v mierne teplej komore stáť. »—«

zajatí člena rodiny? Úverná banka, filiálka v Žiline

sprostredkuje n a j i s t e j š i e a najvýhodnejšie

peňažné zásielky pre zajatých. Bližší vývod podá obratom pošty.

Bankové obchody každého druhu. Prijímanie vkladov na knižky a bežný účet, ktoré zúrokujú sa nateraz 4% netto.

B jjE*a»B9amm »»uaa»»iMM»»a»B«ii»ja»»roinra«)a»i—••••mfg Bg ( H M a u í M H U i i n u i i H H r a m i i n H M i i i n n M a u i S I I

Kníhtlačiarsky účast, spolok v Turčianskom Sv. Martine

I odporúča pozornosti veľacteného obecenstva svoja m o d e r n e a na

elektrický pohon zariadenú

KNÍHTLAČIÄREŇ. Akékoľvek knihtlačiarske práce, menovite: navštívenky, snúbenky, pozvánky, obálky, účty, plakáty, smútočné oznamy, listové papiere, obežníky, tabeliy, cenníky, diela, účastiny atď. atď. vyhotoví vkusne

a za mierne ceny.

mm HBifB>Da9HDn*iiB*Baa|wBKBRaa«8a BaatsBsaiiaiiBBiHj

Pi

•

•

s

•

9e A m e r i k u NÁRODNIE NOVINY

možno predplatiť i prostredníctvom

P a p á n e k Kováč & Co., kníhkupectvo

886 Milwaukee Ave., Chicago, 111.

z a c e n u 4 doll. 76 centov ročne, sobotňajšie 1 dolL 25 centov ročne.

•

•

•

9

•

•

Kníhtlačiarsky účast, spolok v Turčianskom Sv. Martine z =

vydal a odporúča

nasledovné knihy: Sobrané Diela Sretozára Horbana Vajanskébo.

Vychádzajú vo sväzkoch 15—30-hárkových. Dosial vyšlo 12 sväzkov; ďalšie nasledujú. Podrobný soznam iedno-tlivých sväzkov s udaním obsahu a cien dla nášho se­znamu kníh.

Sobrané Spisy Básnické Hviezdoslava. Sväzok L Oddiel epický. Drahé vydanie. BroŠir. K 2-40

viazaný so zlatorezom „ 8-60 Sväzok EL Oddiel lyrický. Druhé vydanie. Brošir. „ 4 —

viazaný so zlotorezom „ 6'60 Sväzok ILL Oddiel epický. Broširovaný. . . . „ 4-—

viazaný so zlatorezom „ 5 5 0 Sväzok IV. Herodes a Herodias. Broširovaný . „ 3 —

viazaný so zlatorezom „ 4*80

Sobrané Spisy Martina Kukučina. Vychádzajú v sväzkoch J5—20-hárkových. Po­drobný soznam dosial vyšlých 5 sväzkov s uve­dením obsahu dla nášho soznamu kníh.

Cena jednotlivých sväzkov: broširovaných . > „ 2*— viazaných , „ 8-20

Prostonárodné slovenské povesti.

Q

Dosial vyšlo 9 sošitov. Cena 1 sošitu 60 hal., všetkých 9 sošitov spolu

UO y a d l S r Historický román z časov Nerona, od H. Sienkiewicza. Preložil Pavel Halaša. Tri svazky s krásnymi illustráciami. Broširované . .

viazané

Spevy Sama Chalúpku, strán íeo, 8». Cena broširovaného výtisku

viazaný v plátne so zlatorezom

Sládkovič Andrej: Spisy Básnické. Sväzok I. broširovaný

viazaný . . • • • • • • . . . • • • Sväzok H. broširovaný

viazaný

B o t t o J á n : S p e v y , s podobiznou a životo­pisom. Tretie vydanie. Brošir.

vo skvostnej väzbe .

„4-80

» 9 — 12—

„ 150 „ 2-50

K o t l í n . Komán od Svetoíára Hurbaua Vajanského. Broširovaný

viazaný . . . r . . . . „ . , . . P r O t i p r ú d u . Komán od Eleny Maróthy Solté-

szovej. Broširovaný viazaný

V a l g a t h a . Historická povést od Ľudovíta Kubá-niho. Cena

V s k u t o č n e j s l u ž b e . Povesť od i. N. PC-tapenka. Preložila Bohdana Skultéty. Cena . .

© l O V á C l . Vývin ich národného povedomia. Na­písal Julius Botto. Sväzok I. (rozobratý). Sv. H. Cena

I. S. Turgenev: Zápisky poľovníka. Broširované Viazané , .

„ 1-60 „ 2 80 . 2— . 3 20

240 420

„ 4 — . 550

3 — 4 —

»-•90

„1-80

„ 2 —

„ 360 » 460

Z á b O r s k ý J o n á š . Nákres životopisný. Na­písal Ju ius Botto. Strán 72, 8*. Broširovaný , . „—-60

K a r o l K u z m á n y . Pamätník na storočie jeho narodenia. Sošit L Cena „ T—

M a l k o t e n t í . Historická povesť od Samuela Tomášika. Cena „—'60

T r e n č i a n s k y M a t ú š . p0vest od vaiam* Paulíny Totha. Cena ,—-60

R o m á n o v á Bibl iotéka, vyšiy 3 ročníky po 7 sväskov, obsahujú hlavne preklady diel popredných inoreór.vých spisovateľov. Podrobný soznam a ceny jednotlivých sväzkov dla nášho soznamu knih.

P o s p o l i t é Č í t a n i e . Sbierka Ucnýek poň* ných spisov.

Sošit I. Slovenské Memorandum r. 1861. Napísal Jozef Skultéty. Formát 8°, str. 64. Cena . . . 40 hal.

Sošit II. Michal M. Hodža. Životopisný nákres. Na storočná pamiatku jeho narodenia napísal Julius Botto. Formát 8°, strán 68. Cena 60 hal

Sošit III. Zdravotníctvo v rodine. Napísal d e Jozef Burjan. Strán 47, 8*. Cena 10 h*L

Sošit IV. Hospodárska čítanka. Diel prvý. B po­dobizňou Daniela Licharda. S bohatým obsahom poučných článkov. Strán 164. Cena K 1 —

Sošit V. Slovenská otázka od konca 18. •*©• letia. Napísal Stefan M. Daxner. Cena . . . 88 hai.

I l n n 7 n r n o r » i o l Následkom zdraženia materiálov U p O Z U r n 6 n i B ! počítame teraz k a ž d ú v ä z b u

o 40 halierov viac, ako sú horeudané normálne ceny.

Okrem horeudaných najdete v sozname kníh Kníhtlačiarskeho účast, spolku velký výber rozličných iných zábavných a poučných spisov. Soznam na požiadanie pošleme hocikomu zdarma a franko.

2J a o b s a h i n z e r á t o v r e d a k c i a rai© j © z o d p o v e d n a .

Za redakciu zodpovedá: Jozef Skultéty. Majiteľ a vydavateľ: Consorcium Matúš Dula a Spol. Tlačou a nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.