Upload
others
View
2
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Slovenský orgán sociálno-demokratickej strany Uhorska. Motto: V l s s t r cir e i l c u
- Vychodia každý štvrtok. = Adressa na dopisy, predplatky a všetky zásielky je: „ R o b o t n í c k e
Noviny", Pozsony, Kerházutca 18.
P r e d p l a t n é : Do Uhorska a Rakúska: na rok 5 korun, na pol roka 2.5. kor., na štvrf roka 1.25 kor.
Do Nemecka 6 korun, do ostatného cudzozemská 8 kor. na celý rok. Jednotl ivé č í s la v Uhorsku a Rakúsku po 8 halierov.
Ročník XI. V Prešporku, 23. apríla 1914. Číslo 17.
stávajte mohutnú 25. mája!
Rud$ týždeň. Keď pozorujeme vývin robotníckeho pohy
bu, zbadáme čo skoro, že kúzelným prútikom, ktorý vyvoláva všetky úspechy triedne povedomého robotníctva, je agitácia. Agitácia dá sa previesť osobne a cestou tlače. Osobná agitácia — od muža k mužovi, od ženy k žene — je nesmierne dôležitá, ale najlepšia agitácia je agitácia cestou tlače. Keď získame novfho c'berateľa, nového piedplaťiteľa, novéhc čitateľa robotníckemu časopisu, získali sme tým nového bojovníka za naše ciele a ideály.
Pieto kladieme taký dôraz na rozširovanie našej robot, tlače .Tohoto rozširovania najmä teraz, v dobe volebných príprav, je treba.
Prolet?riát triedne povedomý v Uhorsku chystá s; prvý ráz využitkovať chudobné volebné právo, ktorého sa mu dostalo. Doby volebnej kampane má sa využitkovať ku rozširovaniu socialistických idejí. Ale keď táto prácn má byť úspešná, je v prvom rade treba, aby bo. cieľu povedomá, plánovitá a jednotná. Na tejto práci nemôžu len poniektorí jednotlivci brať účasť, ale všetci povedomí sociálni demokrati musia spolupracovať. Ale ako môžu všetci triedne povedomí robotníci na tejto práci brať účasť, keď nečítajú svoje Robotnícke Noviny? Takíto robotníci utratia celkom "spojitosť so slovenským robotníckym pohybom. Dôležité udalosti slovenského verejného života idú pomimo nich, ale oni ich nevidia, oni ich nepočujú, ich nepochopujú.
Rozšírenie sociálno-demokratickej tlače je pre vývin slovenského triedne povedomého robotníctva veľmi dôležité. Keď Napoleon kedysi hovoril, že tlač je siedma veľmoc, cítime pravdivosť tejto vety u nás na Slovensku najviac. Klerikáli, vládni prisluhovači, spiatočnícki národovci lifrujú tisíce a tisíce časopisov denne a týždenne slovenskému ľudu ktorý pod vplyvom ich tlače duševne krpatí a hynie. Preto je na Slovensku pôda pre spiatočníctvo taká dobrá a žírna, bo ľudspia-ttočníckou tlačou je odkojený. '
Spiatočnícku tlač pomáhajú rozširovať notári, farári, učitelia a iní dedinskí dejatelia, ale robotnícka tlač je im soľou v očiach, tú chceli by zničiť, vykynožiť. Klame sa každý. kto si tnyslí, *že naše -Robotnícke Noviny majú
•. ...>.\» ,.., • - •
radostný život. Naši zjavní a tajní nepriatelia od rokov kopú nám hrob. Násilenstvom, huckaním, ohováraním nás chceli zničiť, teraz zas naši priatelia povrazu Tiszovej tlačovej opravy chcú využitkovať ku nášmu zahrdúseniu. Kauciu by nám radi dali stiahnuť, aby sme nemohli ako politický týždenník vychodit'. Ale prečkali sme s našimi Robotníckymi Novinami horšie časy, prečkáme aj terajšie. A všetky vzteky proti nášmu časopisu budú marné, keď silná vola našich súdruhov a priateľov bude chceť.
Neni sme z tých, ktorí vzdychajú a fatalisticky uspoliehajú sa na príchod iných časov, keď je zle. Ale chceme našim súdruhom povedať otvorene, že je zle. Naši nepriatelia spiknuli sa proti nám, aby nás zničili. Pred tým nás len umlčovali, podceňovali, teraz nás by chceli už utlcť. Ale my sa nechceme dať utlcť, ani sa nedáme. Slovenský pracovný ľud musí dokázať behom týždňa po prvom máji, že vzdor všetkým nástrahám vie si svoj časopis udržať a zachovať.
Teraz pred volbami chceli by nás — sociálnych demokratov — mať bez politického časopisu, aby nás odsúdili ku mlčaniu v dobe volebnej kampane, aby mohli s robotníckym voličstvom slovenským hrať svoje demagogické kúsky. Plán je múdro sosta-vený, len že pri tom musia mať aj slovenskí sociálni demokrati slovo. Na nich je teraz, aby rozhodnuli, či chcú byť vo volebnej kampani bez politického časopisu. Ako toto rozhodnutie dopadne, o tom nemôže byť pochybnosti. Každý predsa vie, že len ten je spoľahlivým naším bojovníkom, kto je čitateľom našich Robotníckych Novín. Preto všetko treba vynaložiť, aby Robotnícke Noviny ako politický týždenník ďalej vychodit' mohly.
Ako ale toto učiniť? Vezmeme si príklady z cudziny. V Nemecku previedli v posledných časoch agitáciu v prospech stran-nej tlače a organizácie. Mešťácke časopisy s posmechom pozeraly na „rudý týždeň" tejto agitácie našich súdruhov, ale aké bolo ich prekvapenie, keď sa zistilo, že behom „rudého týždňa" získali sociálno-demo-kratická strana 140 tisíc členov pre organizácie a 82 tísíc čitateľov pre strannú tlač. Ovšem k tomu bolo treba napnutia sil všet
kých súdruhov.
Nemyslíme, že by sme mohli v takom o-brovsteom merítku previesť na Slovensku a-gitáciu pre naše organizácie a Robotnícke Noviny. Ale v malom merítku táto agitácia veľmi Fahko dá sa previesť. Len treba k tomu dobrej vôle. Stojíme pred 25-oslavou prvého mája, pred manifestáciou za požiadavky robotníctva. Každá organizácia a každý súdruh malý by pri tejto májovej slávnosti a v týždni po nej nasledujúcom pečovat' o to, aby pre Robotnícke Noviny získaní boli noví predplatitelia. Na mnohých miestach pre nedostatok priemyslového robotníctva alebo zamestnania nemôžu sláviť prvý máj. Nuž nech títo súdruhovia oslávia tento prvý máj aspoň tak, že získajú pár predplatiteľov Robotníckym Novinám.
Nech každá organizácia napíše si ešte behom tohoto týždňa, koľko časopisov bude jej treba ku májovej oslave. S májovým číslom, ktoré vydáme v peknej úprave, vo väčšom formáte a s bohatým obsahom, prevedieme potom účelnú , a plánovitú agitáciu, aby sme získali nových predplatiteľov. Na mnohých miestach sú aj takí robotníci, kto-
. rí boli kedysi čitateľmi Robotníckych Novín, nezaplatili predplatné, že im preto muselo byť zasielanie časopisu zastavené. Týchto treba v prvom rade zas získať za predplatiteľov a presvedčiť ich o tom, že sa to nesrovnává s robotníckou česťou, keď poško-ďujú svoj robotnícky časopis.
Za posledné roky mnohé sa zanedbalo. Teraz nastávajú časy, aby zameškané sa dohonilo. Keď máme sa po sjazde stať vážnym činiteľom v slovenskom verejnom živote, musíme v prvom rade udržať a rozšíriť, zdokonaliť a zlepšiť našu strannú tlač, získať jej čím viac čitateľov a postaviť naše Robotnícke Noviny aj v dobe platnosti nového tlačového zákona na bezpečný základ. Aj naše organizácie nech zorganizujú počnúc prvým májom rudý týždeň v prospech rozšírenia Robotníckych Novín. Pamätajme, že každý nový odberateľ socialistického časopisu znamená nového bojovníka pre socializmus, nový krok ku víťazstvu našej socialistickej veci.
Hor sa do agitácie v prospech Robotníckych Novín! Nech prvý máj T914 a rudý týždeň po ňom nasledujúci množstvom nových predplatiteľov zabezpečia existenciu Robotníckych Novín.
Strana 2.
Do volebnej přece! Nový volebný zákon, nariadenie o pode
lení volebných okresov a o zkúškach, ktorých bude treba, aby dokázané bolo, že volič vie čítať a písať, vstúpily v platnosť a nič nestojí v ceste tomu, aby nové volby konaly sa na základe pozmeneného volebného poriadku. Vrchnosti pracujú na podelení hlasovacích okresov a sostavujú komisie, ktoré voličov budú popisovať a ktoré voličov zkúšať budú z čítania a písania.
Je isté, že v týchto dobách volebných príprav nesmie robotníctvo zostať nečinným. Od popisu voličov odvisí výsledok volby. Preto musí každý robotník, ktorý má volebné právo na základe nového zákona, postarať sa o to, aby prišiel do popisu voličov. Vrchnosti nebudú sa o to starať, aby robotníci mali volebné právo. Oni ich poznajú, keď majú isť na vojnu alebo platiť porciu, ale keď sú volby, musí každý sám o svoje právo sa postarať. Treba si zadovážiť dokument, že sme vychodili 6 elementárnych tried. Keď škola, do ktorej sme chodili, už nejestvuje, je povinovatý rychtář alebo mešťanosta vystaviť toto svedectvo. Každý 30-ročný robotník nech si toto svedectvo, že chodil do školy, zadováži. Kto do ótriednej školy nechodil, nec hisa hlási zkušobnej komisii, že chce složiť zkúšku o tom, že vie čítať a písať. Pred zkúšobnou komisiou musí prečítať 5 riadkov textu, ktorý sa mu predloží a 2 riadky musí napísať.
Je videť, že robotník velikú Kalváriu musí prekročiť, kým sa dostane k nádeji, že bude vzatý do popisu voličov. Ale keď pracovný ľud chce, aby aj pre výrobné triedy v tomto státe nastaly lepšie časy, musí túto ťažkú prácu vykonať.
S dokumentárni, že vieme čítať a písať, resp. že sme chodili do školy, o našej domovskej príslušnosti, ako dlho už bydlíme v niektorom mieste, aký dlhý čas sme zamestnaní u nášho zamestnávateľa, hlásme sa pred komisiou voličov popisujúcich.
Sami ale pečujme o to, aby nás z popisov voličov nevynechali. Súdruhovia v každom mieste nech sa spoja a dobre na to bedlia, aby ani jediný z nich z popisu voličov nebol vynechaný. Keď zbadajú, že poniektorý v popisu voličov nenie, nech žia-
Výzkumy pána doktora Mastičky. Humoreska.
Sbieral som materiál pre kalendár. S tým je už dosť povedané, človek taký chápe sa všetkého a každého a upotrebuje, čo sa mu namane.
Navštívil som doktora Mastičku a medzi rečou pýtal som sa: „Čo považujete za naj-znamenitejší vynález modernej vedy?"
A pán doktor odvetil: „No, hovoril by som, že prispôsobenie a teoretické vyúžit-kovanie zárodka ku nemociam vôbec, bolo by vynálezom najznamenitejším terajšej doby. Neni najmenšej pochybnosti, že uvolnenie a prispôsobenie teorie rozprúdi celú spoločnosti.
„Smiem sa opýtať, prosím, čo môžeme o-čakávať?" pýtal som sa.
„To nie je možno doposiaľ povedať, akých rozmerov najnovší vynález docieli, jestli sa správne použije teória v praxi, — ale rozhodne väčších, než sa dá vôbec pomyslel Mám tu v mojej pracovni v tejto chvíli bacila, pane, ktorého som nedávno sám vypestoval, ktorý je chvalitebné schopným, svet úplne prevrátiť na ruby."
Pri týchto slovách vyňal zo sklenenej kasni malú, opatrne zavřenu a zapečatenú flaštič-ku a so slziami radosti v očiach ju prezeral.
„Bol by ste ochotným, pane doktore, sde-liť mne dačo bližšieho o novom Vašom vynálezu?"
„Prečo nie," — odvetil po krátkej pomlčke doktor, — „neni to už viacej tajomstvom;
„ROBOTNÍCKE NOVINY"
dajú pri vrchnosti, aby bo ldotýčny do popisu voličov vzatý. Aby ale túto prácu naši súdruhovia mohli ľahšie previesť, bude najlepšie, keď si zpracujú osobitnú štatistiku tých, ktorí sú voličmi, a tento svoj popis voličov prirovnajú k tomu, ktorý musia vrchnosti verejne vyložiť.
Májovej oslavy využitkujme na všetkých miestach k tomu, aby sme sostavili výbor, ktorý bude poverený vedením týchto pred-prác volebných, bez ktorých účasť pri volebnom boji nedá sa myslet'. Súdruhovia, konajte v svojom vlastnom záujme v terajších dobách príprav ku volbám svoju povinnosť.
Májové oslovy. Slovenský proletariát oslávi tohoročný pr-
vý_máj dôstojným spůsobom. V Prešporku 1
usporiadané bude v Robotníckom dome (Dunajská u i 48) ľudové shromaždenie pre Slovákov o po. 11. hod. predpoludním. Popoludní o 2. hod. demonštračný sprievod od Robotníckeho domu do „Bellevue", kde bude ľudová zábava.
V Lipt. Sv. Mikuláši bude o pol 9. hod. predpoludním demonštračný sprievod a o pol 11. hod. verejné ľudové shromaždenie vo dvore u „Čierneho orla". Po poludní bude májová slávnosť vo dvorane „u čierneho orla", spojená s humoristickými prednáškami a tanečnou zábavou. Vstupné do zábavy za osobu 80 hal.
V Malackách bude na 1. mája o 9. hod. demonštračný sprievod zo spolkovej miestnosti murárov s hudbou. Po sprievode bude ľudové shromaždenie.
Soudp. í). Brůho mrtev Českoslovanská sociálno-demokratická stra
na v Rakúsku stojí nad mrtvolou jednoho zo
rozhlásil som to už vo svetových časopisoch a čakám objednávky. Jestli chcete to aj vo Vašom kalendári použiť, tým lepšie; som vôbec priateľom kalendárov."
„Veľmi vďačne," prisľúbil som. „Teda poviem Vám dačo o tom. Vypesto
val som bacile lásky." „Akože? Vy ste vypestoval ?" „Áno, vypestoval som bacila, či zárodok,
ktoréhožto vniknutie do tela ľudského spôsobí nadobyčajný vznik nemoci — lásky. — Budete zaiste žádostivý zvedeť, ako sa mi podarilo tento zvláštny a doposiaľ neznámy druh bacila nájsť.
Mikroskopickým pozorováním krve chorého, bol som nemálo prekvapený, spozoru-júc zvláštny mikrob, až doposiaľ mi neznámy. — Premýšľal som o tom dlhšiu dobu, a zkúmajúc stav chorého, povahu jeho a všet--ko, čo som mohol z výkonov chorého vypozorovať, prišiel som k názoru, že je to záro-rodok najobyčajnejší, ale tiež najzhúb-nejší všetkých nemocí, ktoré kedykoľvek pokolenie ľudské postihnuly, — zárodok lásky."
Doktor priniesol mikroskop. „Ráčte sa pozreť na toho bacila," ponákal
ma ochotný doktor. „Neni to v takej zá-tvore nebezpečným."
A ja som vzal mikroskop a prezeral som si tie zvieratka, ktoré mohly svet na ruby obrátiť. A jak som sa počudoval, vidiac, ako sa to vo flaštičke hemží, jaké netvory s mnohými vlasovými chápadly hľadí sa zmocniť jeden druhého. Vyzeraly pod mikroskopom skoro ako polypy, ačkoľvek slobodným okom nebolo ich možno ani videť.
Číslo 17.
svojich najlepších ľudí. Dlhoročný sekretár strany súdr. Anton Brůha, dokonal svoju pozemskú púť. Čo v mom českoslovanská sociálna demokracia utratila, pochopíme z bolu, ktorý naplnil všetky jej organizácie. Súdruh Brůha to bol, ktorý svojou cieľuvedo-mou organizačnou prácou pomáhal budovať tú obrovskú složku socialistickej Internacionály, ktorá nese meno českoslovanská sociálna demokracia.
V súdr. Brůhovi utratili slovenskí sociálni demokrati svojho dobrého priateľa a pomocníka. Vždy, kedy bolo im treba rady a pomoci, našli u súdr. Brůhu so svojimi žiado-stiami pochopenie. Preto nad jeho mŕtvolou trúchli aj slovenská sociálna demokracia, ktorá zachová ho vo vďačnej pamäti. Čo smrtelného bolo na súdr. Brůhovi, odovzdané bolo do matky zeme, ale duch jeho bude žiť medzi proletariátom triedne povedomým, najmä aj medzi slovenskou sociálnou demokraciou. Nech najde aj na Slovensku v pilnosti a vernosti nasledovníkov.
O velikom mŕtvom českoslovanskej sociálnej demokracie píšu „Delnícke Listy":
Těžká rána dopadla na bedra naši strany: drahý máš soudruh Antonín Brůha, sekretář strany, opustil nás na vždy. Telegrafický drát přinesl zdrcující zvěst, že zemřel, podlehnuv vražedné nemoci proletářů, tuberkulose.
Odcházíť soudruhem Brůhou opět jeden z nejlepších v našich řadách. Odchází jeden ze sloupů strany, jeden z těch, kdo tvořili osu, ba duši její. A že byl Brůha vlastně duší strany ve směru organisačním, je toho vůbec připomínat? Všichni naši důvěrníci, kteří s ním byli po léta ve styku, vědí dobře z těch jeho bombardujících dopisů, povzbuzujících projevů, z toho, jak nepřetržitě udržoval s nimi styk, jak sám sledoval každé hnutí ve straně a žádal o přesné informace, a jak na druhé straně zase ihned zasahoval, radil, povzbuzoval — že se stranou žil a že žil jen pro ni.
Vždyť ještě do posledních chvil, kdy už měl duši takřka na jazyku, všechno myšlení jeho soustředěno bylo na stranu. Těžce nemocen aranžoval a ve skutečnosti řídil ještě poslední sjezd naší strany, referoval na schůzích zastupitelstva strany, vykonal všecku tu
„A k čomu možno týchto netvorov použiť?" pýtal som sa, zvedavo.
„Potrebujem len jednej jedinej osobe tento zárodok vštepovať a ostatné dostaví sa samo od seba. Musíte vedeť, že zárodok ten je veľmi prenosným, ba zrovna nákazlivým. Jediný dotyk tela osoby postiaženej stačí k preneseniu zárodku atak možno v minute veľký počet osôb rôznych povah nakaziť bacilom týmto. A následok? Všetci onemocnia ťažkou nemocou láskou!
„A jaký by to malo účel a praktický význam?"
„Aký? Nuž zariadim vo svetových mestách tu v Evropě a v Amerike predajne a predovšetkým budem hľadeť nepomery v láske vyrovnávať; zatiaľ budem bádať ďalej, až sa mi podarí aj na vonkove veškeré ľudstvo učiniť v láske šťastným a vyhubiť terajšie nesrovnatelnosti následkom nešťastných manželských pomerov. Viete dobre, že teraz láska je mimoriadnym predmetom pri uzavieraní manželských sňatkov. Teraz sú peniaze hlatnou pohnútkou. Potom to bude inakšie; len láska bude vodítkom. Ten, kto sa zamiluje do niektorej osoby, bude potrebovať len raz sa jej dotknúť, a ona zahorí tou samou láskou k nemu, a všetky ostatné ohľady u-stúpia obapoľnej láske. Bude konec nešťastným manželstvám."
„Keď z toho stanoviska vychodíte, prajem Vám mnoho zdaru," — hovorím na to, „Len aby sa to nezvrhlo v pravý opak!"
„A keby sa tak náhodou niekde stalo, bude ešte dosť času nájsť dajakého protiba-cilä. Ostatne, nateraz nemôžem Vám nič pozitívneho povedať. A žprídu prvé objednáv-
Číslo 17. „ROBOTNÍCKE NOVINY" Strana 5.
strašně namáhavou práci přípravnou (zpracovaní zprávy), v rukou měl všecky nitky celého hnutí a nie nedbal těžké nemoci, nie nedbal hlasů svých přátel, kteří mu radili, aby si popřál klidu. Ne, strana a práce pro ni mu byla nade vše. Hlasem již sesláblým, chvílemi přerušován záchvaty dusivého kašle, vždy znovu ujímal se slova, aby dal průchod názorům zkušeného praktika strany. — A jak při tom ihned ožil, jak mu oči zazářily, jak do celého těla jakoby znovu se vracela stará síla a bojovný duch, jak se rozohnil, že jsme měli opravdu obavy, že nám tam klesne vyčerpáním na tribuně řečnické.
Ale nepovolil. Láska k straně jakoby dodávala tomu slaboučkému tělu nevyčerpatelné síly.
Teprv po sjezdu ulehl. Ale i pak ještě sledoval pozorně a se zájmem do posledního okamžiku, co se děje ve straně.
Takový byl soudruh Brůha ještě v posledních dobách, když choroba naň doléhala celou tíhou. Jakž teprve v letech dřívějších! Člověka takové agilnosti strana naše snad nikdy neměla! Vždyť třeba jen si vzpomenout, že sekretársky úřad, tak těžký a zodpovědný, vykonával — a jak vykonával — vedle svého zaměstnání úředníka okresní nemocenské pokladny pražské. Jeden ten úkol obsáhnout, vyžadovalo už síly nadlidské, stačilo by na vyplnění dvou životů, ale Brůha nikdy ani slyšet nechtěl, aby se mu ulehčilo Zdávalo se opravdu, že je ze železa.
A obrovská práce, kterou vykonal, pojistila mu nezapomenutelné jméno v naší historii. Vyrosla-li strana do té síly, do té plnosti, do toho rozkvětu dnešního, lví podíl zásluhy připadá právě mu.
Při tom jako osoba povahou svou nejmilejší člověk zlatého srdce. Každý soudruh, měl-li jakou bolest, mohl se s klidem naň obrátit, našel u něho pochopení jako u otce. Pomohl, a kde nemohl sám pomoci, poradil, a poradil jistě dobře. Proto se těšil všeobecné vážnosti na všech stranách.
A přece zase na druhé straně byl neúprosným, kde toho kázal zájem strany. Kde přišel na nepravost a neplechu, tam nechal každý ohled stranou, tam zasáhl rukou železnou a byl proto právem obáván u těch, kdož neplnili svoje povinnosti nebo kdož jakýmkoli způsobem provinili se proti zájmům strany.
ky, potom uvidíme. Bude dobre, keď tak asi za mesiac prídete zase; potom Vám poslúžim s makavými dôkazy."
„Urobíme tak, pane doktore, Nateraz Vám ďakujem."
Rozlúčili sme sa. *
Zprávy a inseráty o bacilu lásky vykonaly svoj úkol práve tak, ako podobné o „Re-nascinu", ,Contrheumam', ,Elsafluide', ,Ro-sabalsámu' a mnoho iných prostriedkoch a zázračných liekoch.
Za mesiac som sa zase k pánu doktorovi Mastičkovi dostavil, Zastihnul som ho sediaceho u stolu so zachmúrenou tvárou, obklopeného celou haldou papierov, dopisov, telegramov, ktoré sa válaly po stole, na stoliciach, a najviacej ich bolo nakopených na dlážke.
„Pozdáva sa mi, že obchod ide znamenite, pane doktore!" preriekol som po pozdrave.
„Sám čert mi to napískal! Je to už k zú-faniu s tým bacilom! Každú chvíľu mi sem voľakto príde, že to neni to, čo on chcel. Každú chvíľu mám tu výstupy, párky sem prichodia z ďaleká vo veľkom nepomeru k sebe, aby som to napravil, čo som zkazil. Vidím, že som si nadrobil volaco, čo tak skoro nestrovím."
„A čo protibacilus?" „To je práve to najhoršie! Neni som vsta-
ve ho vypátrať", bárs akokoľvek sa namáham", znela' odpoveď.
V tej chvíli ozvaly sa vonku zlostné hlasy. „Už zase dakto ide! Pre boha, kedy to
mu bude konec?" — Doktor klesnul na po-
Jako sám, nešetře vlastního zdraví, konal s nejúzkostlivější svědomitostí povinnosti své sekretárske, tak přirozeně žádal, a právem mohl žádat, aby každý soudruh dostál povinnostem na něho vloženým.
Bude nám scházet. Takového vzorného a přímo ideálneho sekretáře, jejž nám záviděly všechny druhé strany, těžko bude možno nahradit.
Co však činí odchod jeho zvláště bolestným: odchází vlastně mlád, necelých třiačty-řicet roků stár. Co mohl ještě vykonat, jaké služby straně ještě prokázat! Je v tom přímo tragika oeudu: odcházejí nám nejlepší , lidé v nejkrásnějším mužném věku: Po Rou-šarovi, Krapkovi, Steinerovi a Černém teď zase Brůha! Jako čtyřicátníci, nejvýš padesátníci odcházejí. Proletársky ráz strany i v tom dochází svého bolestného výrazu.
A Brůha sám byl proletářem celým svým životem, celým svým založením, celou svou činností. Z třídy dělné vyšel, pro ni žil a pro ni umíral. Jako nejproletářštější mezi proletáři, jako děcko porodnice vstupoval do světa, proletársky se životem bil a s proletárskym údělem — souchotěmi, svět zase opustil.
Z prostičkého, odstrčeného dělníka prací svou vyšinul se na řiditele organisace největší strany v národě: kolik síly a nezdolné energie už v tom se jevilo. Po té stránce měl by se stejně jako Steiner a Krapka i druzí zemřelí průkopníci naší strany státi zvláště našim mladým soudruhům zářivým příkla-ldem a vzorem. Ve stopách jeho pracovitosti, obětavosti, nevyrovnatelné lásky ke straně měli by kráčet!
Zpráva o Brůhově smrti. Výkonný výbor českoslovanské sociálně-demokratické strany dělnické oznamuje truchlivou zprávu, že dne 17. dubna o půl 4. hodině odpolední zemřel Antonín Brůha, tajemník českoslovanské sociálně-demokratické strany dělnické. Skonal po vleklé nemoci ve věku 43 roků ve středu své rodiny.
Pohřeb koná se v neděli dne IQ. dubna o 3. hodině odpolední z nádvoří Lidového domu v Hybernské ulici v Praze II. na hřbitov vinohradský.
O živote súdruha Brůhu píšu „Del. Listy": „Soudruh Antonín Brůha, sekretář česko-
hovku a šiatkou ovieval si tvár. Do izby vběhnul vyziablý starší pán vznešeného rodu a hlasom nanejvýš rozvztekleným pýta sa:
„Kto je doktor Mastička?" „Ja som", riekol doktor. „Som gróf X. Y. a rád by som vedel,
čo to za čertovinu prevádzate! — Ste šarlatán, ste darebák, čo zaviedol „Mastičkove bacile" k docieleniu spokojnej a šťastnej lásky."
Doktor sa mlčky uklonil. V tom ale prišlo viacej párkov; bezpochyby přijeli všetci vlakom. Boly to párky rôznych stavov, rôznych veľkostí a povah. Gróf skočil medzi nich, uchopil za ruku malú, tučnú ženu plných tvarov a prasprostého vzhľadu a zvolal:
„Pozrite len! Do tejto som zaľúbený!" „A ja" — zamiešala sa do toho krásna
dáma asi 20ročná — „do tohoto!" Chopila za ruku otrhaného tuláka s ježatou bradou a červeným nosom.
S druhej strany prichodí kňaz a vede za ruku vyfintěnu osobu, na ktorej bolo vidno, že má mnoho prehýrených nocí za sebou: „A ja do tejto."
„To je darebáctvo, to je holé bláznov-] stvo", kričí gróf, hroziac päsťou doktorovi.
„Ja zbožňujem teraz túto ženu, ale keby ju voľakto utopil, dal by som mu hneď tisíc dukátov."
„Ale nehovor tak, miláčku", karhala ho žena.
( Bolo by to s doktorom zle dopadlo, ale mal toľko duchaprítomnosti, že mohol u-spokojiť hosťov tým, keď im vysvetlil: „Vzácne jDanstvo neni som ja vinen tomu, ale
1 vy; neboli ste obozretní, keď ste sa zaoč-
slovanské sociálně-demokratické strany dělnické, člen mezinárodního bureau, narodil se dne 25. října 1S71 v pražské porodnici, jako „Pražátko"; dítě nemanželské matky. Úřední jméno jeho bylo Antonín Brůha-Ko-lář. Otec jeho zabŕi se za několik dní po Brů-hovu narození. Dítě dáno na vychování do Buláiiky u Kostelce nad Černými lesy. Kojila a vychovávala jej chudá žena Kašová. Pak byl dán matce, jež se živila praním a posluhováním. Zakusil mnoho ústrků a bídy.
Jakmile vychodil školu, dali jej rodiče (matka se totiž provdala) učiti zlatnictví. Pracoval v několika pražskveh dílnách a brzy počal si všímati dělnickího hnutí.
První počátky jeho ve straně byly v obvodu nynějšího XIV. kraje (Žižkov, Nusle, Vinohrady, Vršovice, .Wichelsko, Krčsko, Kouřimsko, Černokostelecko, Kolínsko atd.) Odtud byl povolán, když odbyl si aktivní službu vojenskou, do okresní nemocenské pokladny. — Zde byl asi patnáct let. Roku 1905 zvolen byl definitivním sekretářem strany na sjezde v Prostějově.
Jako sekretář je jistě všem českým soudruhům znám. Získal si velikých zásluh jak svou péčí o stranu, tak i o sekretariát. Zvláštní jeho dobrou vlastností byla znalost osob, bystrost úsudku ve všech organisačních věcech, neobyčejná hbitost a pohotovost i v nejkritičtějších případech. V záležitostech organisačních byl znalcem přímo nenahraditelným.
Do říšské rady kandidoval na Žižkove r. 1907 a dostal se do užší volby s českým radikálem, který pomocí demagogie a všech nepřátel sociální demokracie zvítězil. Při doplňovacích volbách v okresu lounském, když vzdal se mandátu agrárník Bergmann, kandidoval soudruh Brůha po druhé a strana agrární byla nucena vrhnouti tam vedle spousty agitačních sil asi půldruhého sta tis,c korun. Chtěla svůj mandát proti Brůhovi u-hájiti a zvoliti Mašatu.
Přes to by se to agrární straně sotva podařilo, kdyby byl soudruh Brůha uprostřed volebního boje těžce neonemocněl. Uhnal si zánět pohrudnice vedle tuberkulosy, jež jej tajně zžírala. Již tehdy byly obavy o jeho soudr. Brůha k životu jen proto, aby prospěl co nejvíce straně sociálně-demokratické, uchovala jej ještě několik let. —
kovali. Vy ste sa dotknuli osôb, ktorých ste sa nemali; nedali ste na seba pozor. Proti tomu treba použiť protibacila a úfam, že za krátky čas všetkým pomôžem; račte sa uspokojiť." Pri posledných slovách ale zmiznul vo vedlajšiej izbe, ktorú za sebou zamknul.
Hostia chvíľku zúrili a nadávali, konečne jeden za druhým sa vytratili. A keď zavládlo ticho, vyšiel von a vzdychnul: „No, pro dneskajšok bude, hádam, pokoj; žiadny vlak už nepríde až do rána."
„Neni proti tomu žiadneho prostriedku?" pýtal som sa.
„Jedine protibacil, ale toho doposiaľ nemám. Nepozostáva mi nič iného, iba utiecť. Ale čo horšieho a čomu sa zaiste počudujete, je to, že aj ja som nakazený, a to je korunou všetkého zla. Pred týžďňom sa mi ztratila malá flaštička s bacilmi a hľada-dajúc ju, zbadal som, že ju moja stará a hluchá gazdina mala v rukách. Ja neopater-ný, polapil som ju za ruku, aby som jej flaštičku vydrel, ale už bolo pozde. Nákaza prešla na mňa a teraz — som obetou lásky."
„A čo chcete teraz urobiť?" „Sám neviem; ale tu ostať nemôžem. —
Marta, o Martičko! Má milá, malá Martičko, kde že si?"
Odporúčal som sa a utiekol, aby som i ja dajakým spôsobom sa nenakazil.
Za týždeň som potom čítal v novinách, že doktor Mastička odcestoval — do Austrálie.
iste, aby mal pokoj. Strýčko Ferdinand.
Strana 4. „ROBOTNÍCKE NOVINY Číslo 17.
Zemřel, po několikerém již zápolení se smrtí, v pátek dne 17. dubna o půl 4. hod. odpolední. Zanechává tu vedle strany, kterou tolik miloval a věrně jí sloužil, též hořekující manželku a čtyři dítky od 4 do 16 let staré. Čest nehynoucí jeho památce!"
* Slovenský výkonný výbor v Prešporku do-
poslal výkonnému výboru českoslovanskej sociálnej demokracie tento telegram: Zronená zprávou o smrti Vášho tajomníka Antona Bruhu sklania slovenská sociálna demokracia svoje smútočným flórom ovinuté rudé zástavy nad mrtvolou tohoto predbo-jovníka socializmu a verného priateľa slovenskej sociálnej demokracie.
Rozhľady* Páni národovci majú teraz plné hlavy sta
rostí, či majú svolat' národnostný sjazd. — Jedni navrhujú, aby sa svolal sjazd všetkých národností, druhí zas myslia, aby aspoň Slováci sa sišli ku sjazdu a ustálili svoje požiadavky vo verejnom a cirkevnom živote. Sme o tom presvedčení, že nemaďarským národovcom sa nepodarí tento sjazd vydržiavať, bo politické kšeftovanie narobilo toľko zkázy v národnostnom tábore, že je vytvorené, aby národovci rozličných frakcií a rozličných záujmov zasadnuli ku spoločným poradám. Keby ale aj národnostný sjazd sa vydržiaval, nenapadne nám sociálnym demokratom, aby sme sa dali na ňom zastúpiť a s tými pánmi rokovali o našich potrebách, ktorí sú ochotní zapredať volebné právo k vôli Tiszovým sľubom a ktorí sa chystajú do manželskej postele, alebo v nej už ležia, s tým, ktorý demokracii toľko rán v Uhorsku zasadil. Keď budú páni národovci vydržiavať národnostný sjazd, budú len sami medzi sebou. Triedne povedomé robotníctvo nemaďarských národností ku národnostnému sjazdu nevypošle svojich zástupcov a preto ani tento národnostný sjazd nesmel by v mene všetkých nemaďarských národností hovoriť. A ku všeslovenskému vjazdu slovenská sociálna demokracia tiež by svojich zástupcov nevyposlala, bo ako pokroková strana s klerikálmi a spiatočníkmi o hospodárskych, politických a kultúrnych potrebách slovenského ľudu radiť sa predsa nebude. Nám — sociálnym demokratom — je celý ten klerikálno-konzervatívno-pokro-kovo-vládno-radikálny lekvár odporný až do duše. My chceme pre spoločenské pozdvihnutie slovenského ľudu pracovať vedľa našich síl, ale pri tom klerikálneho ohlupovania a falošného radikalizmu nám netreba. Naopak, to sú naši najväčší nepriatelia, s ktorými spoločné porady márne vydržiavame, najmä keď vieme, že idú za každým,, kto im ukazuje väčší kus mäsa. — Pri u-zavierke listu dochodí nám z Budapešti zpráva, že národnostný sjazd behom delegácií v Budapešti nebude, bo uhorskí Nemci u-zavreli sjazdu tohoto sa nesúčastniť.
V Opatiji sišli sa ku konferenciám zahraniční ministri Berchtold a San Oiulano, aby určili obvod pôsobnosti našej monarchie v Malej Ázii. Ustálený bol obvod vo velikosti 40 tisíc štvorcových kilometrov, obydlených 400 tisícmi Turkov v Malej Ázii, kde môžu rakúsko-uhorskí kapitalisti uplatňovať svoje kapitalistické záujmy. Toto má byť odmenou našej monarchie za to, že robí Nemecku militaristickú politiku a svojím mlčaním podporovala zbojnícky vpád Talianska do
Tripoliska. Ale bolo by lepšie, keby sme túto odmenu neboli dostali, bo je ío len danajský dar, ktorý nám narobí mnoho škody a vyžiada si velikých obetí v peniazoch a snáď aj v ľudských životoch. Videli sme to všade pri iných štátoch, keď začali prevádzať kolonizačnú politiku, že prišlo k vojnám a výdavky na vojsko neobyčajne vzrá-stly. Aj náš štát poženú kapitalisti, ktorí zaobstarávať budú si svoje záujmy v Malej Ázii, do kolonizačnej politiky, ktorá ešte žiadnemu štátu nepriniesla mnoho dobrého. Lepšie bolo by veru pečovat' o vnútorné sosilnenie národov v našom štátu a nechať experimenty s kolóniami. V krajine máme toľko rán, ktoré treba hojiť, že veru netreba starať sa o Malú Áziu a tamojších Turkov.
Deiegácie sídu sa koncom apríla v Budapešti. Hovorilo sa, že delegačné zasadnutie zaháji kráľ trónnou rečou osobne, ale tento plán padol do vody, bo kráľ je chorlavý. Na jeho mieste prečíta trónnu reč arciknie-ža Franc Ferdinand. Tohoročné delegácie prinesú národom nové ťarchy. Len minister vojny budú žiadať povýšenie ťárch vojenských o 151 miliónov korún. Na stavbu válečných lodí bude žiadať 426 miliónov korún na dobu 5 rokov. Delegácie tieto miliony na vojenské ciele prirodzene povolia, bo z cudzieho krv netečie. Ľud predsa vojenské ťarchy nepriamymi daňami zaplatiť musí. Ale vzdor tomu predsa nemá ani len kúska práva, aby do verejných záležitostí na príslušnom mieste mohol hovoriť a aj rozhodovať. Ľud môže, áno musí platiť, ale práva vo verejnom živote nemá.
Trojspolok Nemecka, Rakúska-Uhorska a Talianska priniesol národom rakú sko-uhor-skej ríše len ťažké militaristické ťarchy. Ale skutočného prospechu len veľmi málo naša monarchia z trojspolku má. V opozičných kruhoch teraz prichodia ku poznaniu, že tento trojspolok len vojenské ťarchy, ktoré sná-šať musíme, zväčšuje a zahájili agitáciu proti trojspolku. Opozícia chystala sa dokonca na púť do Petrohradu, aby maďarská politika priblížila sa ku politike Ruska a Slovanstva vôbec. V základe ovšem všetky tieto proti-trojspolkové agitácie nemajú valnej ceny, bo sú väčšmi len manévry taktiky maďarskej opozície proti terajšej vláde. Cez Petrohrad chce opozícia Tiszu priviesť k pádu. Ale poctivú protitrojspolkovú zahraničnú politiku od opozície nečakáme.
Zahraničné zprávy. Rakúsko. Nemecká sociálna demokracia
vydala manifest ku pracovnému ľudu, v ktorom brojí proti vláde absolutizmu par. 14. v Rakúsku. — Policajný konfident a bývalý predseda národne-sociálnych poslancov na ríšskej rade dr. Švihá nasťahoval sa do Břevnova u Prahy, kde je hosťom redaktora Českého Slova Svozila, bývalého kňaza. Pekná veru je to spoločnosť tá národne-sociálna partaj v Česku. — Vyšetrovanie vo vysťahovaleckých aférach v Haliči bude v najbližšom čase dokončené a na 1050 osob bude postavených v máji pred súd vo Ľvove.
Nemecko. Do Zabernu vtiahol zas 99. regiment, ktorý muse Iopustiť Zabern pre kúsky poniektorých oficierov, ktorí urážali francúzske obecenstvo v Zaberne a dali poniektorých občanov odviesť na stráž do kasárne. Prípad tento mal za následok velikú debatu v parlamente, behom ktorej kancel-lár a minister vojny obhajovali oficierov.
Na ukľudnenie myslí posiali zo Zabernu pluk ktorý teraz zas sa navrátil do mesta. Elsas-ko-Lotrinsko dostane aj nového miestodržiteľa v osobe doterajšieho pruského ministra Dalwitza. Doterajší elsaský miestodržiteľ gróf Wedel povýšený bol na kniežaťa, aby nepocítil svoj nútený odchod priveľa ťažko.
Švédsko. Volebné výsledky dosiaľ neni sú celkom známe. Ale toľko je isté, že sociálni demokrati získali mnoho mandátov a taktiež aj konzervatívci. Ztráty utrpeli liberáli, priklonili sa buď na ľavo alebo na pravo, ale neslaných, nemastných liberálov opustili. Voličstvo poznalo, že boj o novú štátnu formu Švédsku vybojovať musia sociálni demokrati a že liberáli sút* y tomto smere nespoľahliví. Preto ich opustilo. Sociálni demokrati predostrú švédskemu snemu návrh, aby bola odstránená dynastia a nastolená republika.
Mexiko. Pomer medzi Severoamerickou U-niou a Mexikom sa veľmi priostril. Prezident Wilson vyhráža sa Huertovi vojnou, keď nedostane Únia zadostučinenie za to, že vojsko Huertove lapilo niekoľko amerických vojakov. Wilson je odhodlaný, keď U-nia tohoto zadosťučinenia nedostane, dať obsadiť pobrežné prístavy a mestá Mexika. Pokračovanie Unie ukazuje na to, že americkí kapitalisti chcú zakrútiť krkom svobodě a samostatnosti Mexika.
Bez cirhve. To je zaiste dačo strašného u nás na
Slovensku: vystúpiť z cirkve. V iných kultúrnych štátoch je to každodennou vecou. Deň po dni čítame v časopisoch, že v Nemecku húfne vystupuje ľud tak z evanjelickej, ako i z katolíckej cirkve. V Nemecku sa nachodí dnes už do 500 tisíc takých o-byvateľov, ktorí neplatia žiadnu cirkevnú
daň, nenosia kurence farárom, ani na požehnanie nechodia a neidú robiť „na cirkevné". Rečníci na ľudových shromaždeniach pred veľkými zástupami ľudu rozberajú o-tázky o živote na druhom svete, o anjelikoch, o svätých a sviatosťach. Medzi zástupom nachádza sa i veľa kňazov, ktorí tlieskajú dlaňami rečníkovi, keď tento zdrapu-je handry, s ktorými je klerikalizmus zao-balený. Stane sa, že vystúpi i protirečník na obranu cirkve, ale jeho reč nemá nikdy prajného výsledku. Pán boh tiež nerobí nič ku obrane cirkve. Ani hromom nebije, ani o-hnivý dážď nepošle na týchto neveriacich „bludárov", ba ani len polícia neide brániť cirkev, nerozháňa takéto shromaždenia. Zlé znamenie je to pre úradné cirkve, že práve medzi vzdelanými národami tratí pôdu. Lebo pred vzdelaným človekom neobstojí ani jedno slovíčko, ktoré by cirkev predniesť mohla ku svojej obrane. Keď by sme i u-znali to, že viera človeku je potrebná, tak ešte nevidím žiadnu príčinu ku tomu, že keď i dačo verím, musím patriť ku daktorej cirkvi, že musím patriť ku takej organizácii, ktorá odo mňa berie groše a mne ukazuje len prázdnu dlaň. Človek zdravého modzgu to neuverí, keď je to i dobrý kresťan, že je zapotrebné najprv podplatiť niekoľko ľudí a všeliakých prostredníkov, aby sa dostal
'ku bohu. Keď ja i mám náboženské presvedčenie, kto ma má právo prinútiť ku tomu, že to musí byť také, aké mi cirkev predpisuje? Či ja to musím dakomu uveriť, že-keď sa ori navlečie do fantastického rúcha, že je on už potom dajaký nadprirodzený človek a má právo robiť poriadky na zemi i ne nebi?
Pred raňajkami pol sklenice
SchmiBdthaurovcj jej užívanie je pravé požehnanie pre chorých so žalúdkom a tých, ktorí trpia na poruchy zažívania.
horkej vody Přivede zkažený žalúdok za 2—3
hod. do pořádku.
K dostaniu v mieste obchode.
a na okolí v každej lekárni a každom lepiom H a l a láhev 4 0 h. Velká láhev 6 0 h
Číslo 17.
V jednom čase, kedy v cirkvi katolíckej -od rázu panovali 3 pápeži, ku ostatku to pred veriacimi tak vysvětlovali, že vraj aj boh pozostáva zo troch osôb, takže i na zemi môžu byť traja pápeži. Títo sypali cirkevné kliatby jedon na druhého a každý sa držal za námestníka božieho. U rímskej cirkvi niet nič nemožného. Ona spravila svätých z tých najhorších inkvizítorov, ona dala upáliť najhorlivejších kazateľov Kristových zásad, ona bojovala ohňom, mečom, duševným a telesným jedom, politikou a rozsievaním štvanie medzi ľudom, ona dusí kultúru, zatracuje a prenasleduje vedu, len aby svoju svetskú moc a bohatstvo udržať mohla. Každý vzdelaný človek, ktorý pozná minulosť církve, ktorý pozná zbrane a ciele cirkve, nemôže zostať v jej lone, nemôže byť jej prívržencom. Nemôže, nechce a predsa mnohí sú jej údami. Práve to je to, čo mravne hrob vykopáva cirkvi a čo bude i jej telesným úpadkom. Ruka cirkve siaha všade, tak do tej najskvelejšej paloty, ako i do najchudobnejšej chatrče, od toho najvyššieho úradu až po toho najostatnejšieho hajducha. Keď by cirkev bola stúpala dosiaľ po tej ceste, ktorú Kristus označil, ľudstvo mohlo už dávno byť blažené a všetky spoločenské otázky dávno rozriešené. Nestály by dnes národy ozbrojené až po uši proti sebe, a ne-čakaly by, až sa s požehnanými zbraňami — každý s pomocou božou — na seba vrhnú. Keď by cirkev bola stúpala po ceste Kristovej, dnes by nebolo ani Mohamedánov, ani Kalvínov, ani Luteránov. Prečo povstaly tieto viery?
Prvý, ktorý proti katolíckej cirkvi vystúpil, bol biskup Arián, ktorý na čele väčšiny kresťanských biskupov nechcel prijať návrh tyrana pohanského cisára Konstantina, že Krista treba vyhlásiť za boha. Vyše troch storočí prví kresťania žili bez toho, že by boli držali Ježiša za boha. Nesmyselnosti, ktoré vyhlasovala rimská cirkev za pravdivé a nemravný život kňažstva zavdaly príčinu k tomu, že mravne a čisto smýšľajúci ľudia boli prinútení opustiť rimskú cirkev. Kto nechcel uveriť, že odpustky sa dajú za peniaze kúpiť a že chlieb na oltári sa premení v opravdivé telo Kristove, ten nemal ďalej čo v rímskej cirkvi hľadať. Nesmysly vyhá-naly ľudí z cirkve, ktorí potom utvorili nové cirkve.
Dnes je ľuďom už dobre známo, že v žiadnej cirkvi nieto spásy a že každá cirkev pre záujmy ľudu je mrtvá. Poznajú dejiny cirkve, vedia, ktorý pápež ktorú sviatosť vymyslel; vedia, ktorý pápež koľko ľudí dal zavraždiť, vedia, koľko miliardov majetku nahrabali kňazia; známo nám je, ako povstaly kňazské kasty, viery, zázraky, nebo, peklo, svätí a všetci čerti. Nič tajného a zázračného nieto pred moderným človekom. V biblii sa nachodí vyše 60.000 takých viet, ktoré si protirečia. Že stvorenie a vývin sveta dľa biblie je taká povesť, že tomu až ani žiaden pán kaplán neverí, a že sa tomu už každý vrabec na streche vysmieva, to nám je tiež známo. Celý rad katolíckych a protestantských spisovateľov by sme mohli nameno-vať, ktorí sami tvrdia, že v biblii a v evan-geliume nachodí sa mnoho nepravdivých ú-dajov. Tak, kde je základ cirkve? Mravy? Pascal, katolícky spisovateľ, a aíheista Montaigne hovoria: „Nieto taký hriech, ktorý by nebol patril dakedy ku mravom, a nieto takých mravov, za ktoré budúce pokolenie sa nebude hanbiť."
Že viera neučiní nikoho dobrým, to vieme i z každodennej zkušenosti. Kto má oči, to vidí, a komu by to nepostačilo, nech vez
me do ruky dejiny sveta a dejiny cirkve, tam sa presvedčí, že pri najväčších zločinoch a vraždách najprednejšiu rolu hrály viery. Všetky vojny sa sprevádzaly s pomocou božou. Každ« náboženstvo volalo svojho boha o pomoc, a keď by sme mali dľa toho súdiť, ktorý pánboh bol silnejší, alebo ktorý národ bol bohu milejší, tak pohanské národy nad kresťanskými prídu do prevahy, lebo tie sú o mnoho viacej rozšírené. Keď
„ROBOTN'íCKE NOVINY"
cirkev práve medzi najvzdelanejšími náro-dami pôdu tratí, musí hľadať novú pôdu medzi polodivými a na najnižšom stupni stojacimi národami. Dnešní missionári — nech sú oni akéhokoľvek náboženstva — neni sú nič iného, ako laštovičky kapitalizmu a cudzieho panstva. Keď sa lastovička objaví, každý vie, že za nimi prídu opravdivé jarné časy; keď sa missionár medzi daktorým a-frickým alebo australským kmeňom objaví, černoch sa trasie, lebo vie, že za ním príde biely človek s kanónami a jeho svobodě bude koniec. Veľké priemyselné štáty, ktoré potrebujú pre svoj výrobok vývoz, a pre svoje obyvateľstvo dovoz potravných článkov, posielajú missionárov do ešte neopa-novaných krajín, aby tieto pomocou božou pohltnúť mohly. Je pravda, že medzi týmito národami sa usadí potom i kultúra, ktorá by sa dala i celkom neodvislým spôsobom od viery rozširovať.
Viera je duševný majetok človeka, ktorý nikto násilným spôsobom vziať ani zbúrať nemôže, preto vravíme, že viera je každého súkromná vec. — Mnohí zaiste budú hovoriť, že bojujeme proti viere a cirkvi. Ciel socializmu je hlavne: životné podmienky ľudu na poli hospodárskom zlepšiť. Po-neváč ale viera a veda, ako i celý svetový názor s hospodárskymi záujmami sú spletené, tak socializmus musí podujať boj na každom poli. Z tej príčiny sociálna demokracia nie je a nemôže byť len politickou frakciou: ale ona musí byť i novým názorom na svet.
Viery pochádzajú z barbarskej doby človeka, nestoja v súhlase s prírodou a pokrokom, oni sa protivia mravom socializmu, ktoré sú: úcta práci, ľudská solidarita a o-sveta ľudstva — nie darebáctvo, vojny a úmyselné ohlupovanie ľudu.
Ľudoslav.
Literatúra a umenie. Ve středu 7. dubna o 9. hodině dopolední
zemřel po krátké nemoci Jakub Arbes, ve věku 74 let. Byl z prvních českých spisovatelů (vedla Pflegra a Sabiny), kteří vybírali látku ze života nejchudších tříd. Živote mi cítěním byl proletářem. Sebraných spisů, jež vyšly u nakl. J. Otty v Praze, jest 37! Za nejlepší z prací Arbesových pokládány jsou „Ďábel na skřipci, Newtonův mozek (vyšel též ve světové knižnici u Otty v Praze za 40 h) a román Mesiáš. Z obrany reka románu Mesiáš vynímáme: „Já byl a budu vždy po boku snížených a týraných.. Kdo uražen a potupen, kdo utlačen a pokořen, komu lidská bezcitnosť a bezpráví rozdírá srdce, komu hlad a bída zírá ze rmutného oka — pro toho js&m vždy hotov pracovati a trpěti, bojovati i krváceti... Pohřeb Arbesův byl tuze prostinký — bez kněze a tím přirozeně bez slávy světské. Zemřel proletársky a tak také byl pochován, ale tím naše posmrtné vzpomínky na něj jsou a budou hlubší a opravdovější. Jožika.
Redakcii doposlané knihy a časopisy: Hrůzy ruských žalářů. Napísal Juraj Keu-
nau. Lid. knihovna. Sv. 72. Cena 30 hal. Praha.
Rudé Květy. Č. 23. Za 20 hal. Praha. Veselé Noviny. Roč. III. Č. 3. Za 20 hal.
Ružomberok. Ženský List. Roč. 23. C. 16. Za 6 hal.
Praha. Plameny. Ročník šestý. C. 16. Za 2 hal.
Praha. Živena. Zábavno-poučný časopis. Roč. pá
tý. C. 4. Turč. Sv. Martin.
Odebírajte a rozšiřujte Robotnícke Noviny!
Strana 5.
Všeodbopové. K o v o r o b o t n í c i .
Valné shromaždenie svazu kovorobotníkov bude dňa 28., 29. a 30. júna 1914 vo svä-zovom dome v Budapešti. Denný poriadok valného shromaždenia oznámený bude neskoršie. Delegáti majú byť vyvolení do 7. mája. Koľko delegátov každá skupina má právo vyposlať, ukazuje nasledovný soznam: Budapest 102, Anina 1, Arad 5, Baja 1, Banská Bystrica 1, Brassó 1, Budafok 1, Békesgyula 1, Békéscsaba 1, Csepel 18, Debrecen 2, Eger 1, Eperjes 1, Eszék 1, Fiu-me 3, Gyôr 3, Oyônyôs 1, Hatvan 1, Hód-mezôvásárhely 1, Igló 1, Kaposvár 1, Košice 1, Kecskemét 1, Koloszvár 1, Komárom 1, Lučenec 1, Marosvásárhely 1, Miskolc 2, Moson 1, Nagykanizsa 1, Nagyszeben 1, Na-gyvárad 1, Nagykikinda 1, Nitra 1, Nyire-gyháza 1, Orsova 1, Pécs 2, Prešporok 2, Rákospalato 1, Rákosszentmihály 1, Resica-bánya 1, Rimaszombat 1, Ružomberok 1, Salgótarjan 1, Sárvár í, Sátoraljaujhely 1, Segesvár 1, Šopron 1, Szabadka 1, Szatmár 1, Szeged 1, Szolnok 1, Szombathely 1, Te-mesvár 1, Turč. Sv. Martin 1, Nový Sad 1, Ungvár 1, Vác 1, Versec l v Žilina 1, Gyôm-rô 1, Papa 1, Makó 1, Veliká Bytča 1, Fú-lek 1, Ruszkabánya 1, Szentendre 1, Lupeny 1, Orosháza 1, Soroksár 1, Mecenzef 1, Trenčín 1, Soroksárpéteri 1, Vecsés 1.
Buďte spokojní! V Rešici vydržiavalo sa pred krátkym časom shromaždenie, pri ktorom o položení kovorobotníkov referoval súdr. Malašic. Po tomto shromáždění vyšiel v tamojším časopisu článok s nadpisom: Buďte spokojní!, ktorý sa zapodieval s uvedeným shromážděním a nabádal robotníkov, aby nevideli príčinu svojho zlého položenia v nízkom plate, ale v návšteve krčiem, slušných šatách, slávnostiach a p. Názory tieto aj inde sú rozšírené, preto je dobre sa s nimi zaobrať. Tie časy už uplynuly, kedy sa myslelo, že robotník má právo len robiť a dre ť a nemá nároku na slušný šat, na zábavu a p. Dnes chce robotník za svoju prácu aj SIMŠ-ný život. Ale bohužiaľ je v dneskajších pomeroch jeho plat taký, že si slušný život zadovážiť nemôže. Kázať robotníctvu, aby bolo so všetkým, so svojím terajším osudom spokojné, nenie veru žiadne umenie pre toho, kto má plné peňažné vreca a preplnený žalúdok. Ale bol by na svete vôbec pokrok možný, keby národ bol so svojím osudom spokojným? Potom by sme mohli mať ešte dnes otrocké doby a stavali by sme kadejakým lúpežným rytierom kaštiele a hrady zadarmo. Len nespokojnosť vedie ľudstvo na vyšší stupeň, preto musíme volať k robotníctvu: Nebuďte spokojní! Domáhajte sa polepšenia Vašich životných a pracovných pomerov!
S t a v e b n í c i . 20 tisíc korún chce direktor rábskej fabri
ky na delá rozdať tým staviteľským robotníkom, ktorí budú poslušne robiť a nedajú príčiny ku žalobám, že pilne nerobia. Peniaze tieto rozdať chce staviteľským robotníkom po ukončení stavby. Keď človek takúto zprávu počuje, myslí si akiste, aký ľudomilný čin chce preukázať pán direktor staviteľským robotníkom. Ale treba len vziať ceruzku do ruky, aby sme poznali, že ide len o zaslepenie očú svetu. Robotníci, ktorí budú chceť byť účastní daru po skončení sa práce, musia byť spokojní s platom, ktorý im pán direktor určí, nesmejú amerikanizo-vať, nesmejú ani stávkovat'. Keď im pán direktor dá len o 1 halier na hodinu menej, zarobil by za tri roky pre pokladnicu maličkosť 80 tisíc korún, z ktorých predsa potom ľahko by mohol dať 60 tisíc pre poslušných robotníkov. Tak vyzerajú v nravde tie kapitalistické dary! C
Ž e l e z n i č i a r i . Zamestnanci a nová pragmatika. Veľmi
mnoho našich súdruhov si myslí, že s no-
Strana 6. „ROBOTNÍCKE NOVINY" Číslo 17.
Sladkého ovoce práce nesklízí zpravidla pracovník, ať myslitel, vynálezce, umělec nebo prostý dělník, nýbrž schytralý sprostřed-kovatel, lapající důvěřivé lehkověrníky na vějičky rafinované reklamy, bezcitný podnikatel, dohánějící pracovníka k nepřirozenému napětí sil, a celá ta obrovská armáda pasořitnických pomahačů, kteří nesejí, neo-rají a jenom — sklízejí." „Problém práce, po případě problém bídy lidské vůbec stojí i na sklonku osvíceného, lidumilného, obrovskými vymoženostmi ducha se honosícího století přeď nepředpojatě myslícím v téže tajemné ztrnulosti jako před věky," „Z o-brovských vymožeností práce našeho věku, hlavně na poli technickém, mají namnoze skoro výhradní prospěch třídy pouze požívající. Pracovníkům, zbyly jen odpadky, na které nepracující hrubě ani nereflektuje." — „Výrobní síla je přetížena.. . a marně usiluje vymknouti se z drápů bezhlavé a skoro beztělesné zákonní nestvůry — kapitálu — kterýž bez práce vydělává a těží a právě tím výrobní sílu dohání ku přepínání a to tou měrou, že toho výrobní síla dříve nebo později nevydrží." „Člověk žije tak blízko takových ubožáků, vídá je mnohdy den co den, mluví s nimi, slyší je vypravovat o svých nesnázích, svízelích, nehodách a neštěstích, slyší je stýskati si a naříkati, a přece si toho jen zřídka kdy povšimne a'všimne-li si přece, bývá rád, může-li zrak svůj jinam o-brátit nebo uši zacpat, aby neslyšel... Což pak jsme. my vzdělaní nebo aspoň vzdělanější a zároveň bohatší . . . lidé opravdu tak bídní sobíci, že neznáme než sebe samých, vlastně jen svých libůstek, návyků a zlozvyků, že nemáme pro neštěstí a bídu jiných ani trochu soucitu?"
Uvádíme těchto několik citátů z Arbesových románů, abychom slovy samého autora naznačili, jak asi se Arbes na sociální otázku a socialistické tendence dívá. Ale dala by se jich vybrat celá obšírná brožura. Ani smysl pro sociální satyru Arbesovi nescházel. A když líčí zdánlivě suše v jednom románě, ktorak majitel lomu dává s gestem dobrodince příbuzným zabitého dělníka deset zlatých odbytného, vycítíme z řádek Arbesových i prudký, nesmiřitelný hněv proti kapitalistické bezcitnosti.
Jakub Arbes si zaslouží mezi socialistickým dělnictvem nejvřelejší vzpomínky. V nejtrudnějších dobách pomáhal svými knihami šířiti správné pochopení sociální otázky, v čase když zabušila na česká vrata poprvé s plným důrazem. Nemáme dobré sociální belletrie právě nazbyt. Na Arbesovy knihy trochu staromódni někdy, ale stále moderní idejemi jež tam nacházíme, nebudiž při výběru cenné, sociálně prospěšné četby zapomínáno.
G. W.
vými služobnými pravidlami sa prestane tá veľká nespravodlivosť, v ktorej dosiaľ osob-níctvo košicko-bohumínskej železnice trpelo. Mnohí si mysleli, že sám parlament prinúti železnice ku tomu, aby aspoň tak platily svojich robotníkov, ako Máv. Avšak v tomto veľmi sa sklamali. Z celého nového zákona sa dá len to vyčítať, že pán minister nechce robiť nepríjemnosti železniciam, lebo im dal také výminky, z ktorých môžu len ťažšie povinnosti na osobníctvo pochádzať. Takúto výnimku dovolí aj § 56.,v ktorom takým železniciam, ktoré majú dráhu až pres hranicu, pán minister dovolf aj inakšie odchýlenie. To znamená toľko, že čo Ko-šicko-bohumínska železnica do včulku činila protizákonite, budúcne to bude mať ako právo, v služobnom riade zaistené. Teda mohutní cudzozemskí akcionári nielen, že si zadržia právo na 4 procenta garantovaný obchodný zisk, ale dľa nového zákona ešte výnimočné zaobchotíenie si môžu nárokovať. Na patričnom mieste o živobytie robotníka sa málo starajú. Od tohoto stavu si len tak budeme môcť odpomôcť, keď budeme v stave vplývať na zákonodárstvo. Dnes je ale také položenie, že na základe podielového systému robotníkov proti sebe dráždia. Vo vrútockej hlavnej dielni inžinier a dielovedúci len v tom prípade pochodí dobre, keď sa poškodí robotník, keď môžu snížit' vyjednané ceny a keď ženu robotníka do vyše sto procent, zárobku a v takomto páde správa dostane s obtiahnutého zárobku podiel. Protivy sa už tak priostrily, že veľká čiastka robotníkov za svoje utláčanie nie systému, ale svojich predstavených obviňujú. V každodennej práci vysilený robotník vidí len palicu,* de majiteľa palice, ktorý ju do ruky dáva, ten systém ešte nevedeli poznať. Je ale jasne, že žriedlom je ten systém, ktorý ráz poškodí robotníka, druhýkrát zas vymenovaného, ktorý oklame personál. A preto tento systém sa musí preinakšiť. Nie akcionárov, lebo oni sa tešia dnes, kedy vidia, že za utláčanie a vykorisťovanie robotníci nie ich ťahajú na zodpovednosť. Preto pre-inakšenie systému nestojí v jejich záujme.
Prehľad mládeže. Myšlienka ušľachtilého telocviku nachodí
medzi slovenským robotníctvom viac a viac prívržencov. Súdruhovia v Lipt. Sv. Mikuláši zapodievajú sa tou myšlienkou, aby si telocvičnú jednotu založili, a v Malackách založený bol pri skupine staviteľských robotníkov telocvičný odbor, ktorý má dosiaľ 17 členov. Upozorňujeme malackú mládež, aby sä do tohoto telocvičného odboru v čím väčšom počte prihlásila a dokázala tak, že chcú spolupracovať pri vybudovaní mohutného telocvičného ruchu na Slovensku. Prihlášky prijíma súdr. Fr. Qelinger v Malackách č. 409.
Naučný obzap. % Jakub Arbes.
(Dokončenie). Jeho socialistický vůdce bloudí po cizině
ve vyhnanství a vrací se domů k sestře podle všech pravidel romantické školy (Agitátor), jeho sociální a národní „Mesiáš" musí rovněž vystupovat, opředen nimbem neproniknutelného tajemství, trochu jako figura z románů Eugena Sue, trochu jako dumasov-ský Monte Christo. Sociální román, zkrátka řečeno, mění se Arbesovi pod rukou volky nevolky v sociální romanetto. Ale co vypráví Arbes v rámci trochu zvetšelém, není tak daleko od reality, jak by vnější ráz díla nasvědčoval.
Ženský obzor. Ženy a 1. máj. Triedne povedomý prole
tariát celého sveta prichystáva sa horlivé ku 25. oslave prvého mája. Keď pri medzinárodnom socialistickom sjazde v Paríži r. 1889 prijatý bol návrh, aby na 1. mája demonštrovalo a manifestovalo za požiadavky pracovnej triedy, aby sa v tento deň pripomenulo vládnucim kruhom, že aj pracovná trieda žiada si svoje práva a nechce byť len mlčky otročiacim stádom, mysleli nepriateľia pracovnej triedy, že na prvého mája budú sa fabriky páliť, sklepy vybíjať atď. Ale zatiaľ sa museli presvedčiť, že májová oslava kľudne prešla a má pre pracovný ľud hlbokú kultúrnu cenu. V deň 1. mája pripomiena sa tým, ktorí rozmnožujú rady indifferentných, že aj oni patria do radu organizovaných, že aj oni patria do armády týck, ktorí napísali si na svoju zástavu vysvobodenie ľudstva z hospodárskej a duševnej biedy. V deň 1. mája privoláva triedne povedomý proletariát aj robotníckym ženám, že patria do armády vy
dedených a že socializmus je aj boj za vysvobodenie ženy z nedôstojných pút, do ktorých ju uvrhla dneskajšia kapitalistická spoločnosť. Nech preto naše ženy súčastnia sa v hojnom počte tohoročnej májovej oslavy a dokumentujú tým, že aj ony chcú brať činnú účasť pri zápase za vysvobodenie ľudu bez rozdielu pohlavia z pút hospodárskej, politickej a kultúrnej poroby. Nech žije 1. máj 1914!
Vo Švajčiarsku chceli spiatočníci obmedziť volebné právo žien do priemyslových súdov. Ale tento útok spiatočníkov všeobecným hlasovaním ľudu bol odrazený a ženám zachované bolo volebné právo v tom rozsahu, ako ho malý dosiaľ.
Dopisy. Malacky. V nedeľu mali sme veľmi pohnutú ne
deľu. Náš potravný spolok, ktorý založený bol v Malackách s velikými nádejami, zlou hospodárkou privedený bol do takého stavu, že je na psom tridsiatku. Potravný spolok má na 22 tisíc levrú u dlžoby. Tento stav potravného spolku je tým smutnejší, bo aj mnoho chudobných ľudí malo složené svoje akcie v potravnom spolku, a tie krvavé vymozolované groše pracovného ľudu sú v nebezpečenstve. Dokiaľ v potravnom spolku neviedli hlavné slovo klerikáli, potravný spolok utešene rástnul a mohutnel, ale keď klerikáli zmocnili sa potom spolku a pokrokovejších ľudí zo správy vyhodili, tak ďaleko to dopracovali, že spolok príde na bubon, keď veritelia sa nevyrovnajú. Malacký prípad ukazuje nám zas, aby ľud pri zakladaní hospodárskych družstiev bol veľmi opatrný a najmä, aby nedával jich správu do rúk 'klerikálov. Bo tam, kam klerikál stúpne, desať rokov tráva nerastie.
Chicago. Idem sa pochváliť s tunajšími robotníckymi poměrami. Ide nám tuná tak dobre, že nám ani v nebeskom kráľovstve lepšie nebude. Je nás tuná na 150 tisíc bez práce, chodíme od rána do večera od továrne ku továrni, počúvame na tie milosrdné slová a badáme, že robotník ani za tú najnižšiu cenu nemůže sa dostať do terajšej otročiny. Pri strojoch pracujú 10—16 rosné deti, zakiaľ dospelí chodia po uliciach bez práce, bosí, o-trhaní a bez prístrešia. Mnoho prípadov sa stáva, že sa ľud vraždí z nedostatku chleba a prístrešia. A ešte poniektorí naši ľudkovia necítia tie púta poroby a nepočúvajú na hlas, ktorý k nim volá: Robotníci celého sveta, spojte sa! Oni idú len k „otcom", ktorí vedú najlepší život z ľudskej nevedomosti a bedlia, aby s pracovného ľudu nespadly otrocké púta, bo keby sa to stalo, ztratia naši páterovia kráľovstvo božie nie na nebi, ale na zemi. A to by ich veľmi bolelo. Najviac vidíme to medzi našou Slovačou. Doma v starom kraji práva nemáme, klerikalizmus nivočí ľud — a za morom hubí nás kapitalizmus a s ním spriahnutý klerikalizmus. Im môžeme čeliť len usilovným a cieľupovedomým protiklerikálnym bojom a vzdelávaním ľudu.
Turč. Sv. Martin. O s v e d č e n i e . Osvedčujem sa, že som ako zodpovedlivý redaktor časopisu „Robotnícke Noviny" uverejnil v čísle 26. z roku 1912 a č. 3. roku 1913 o pánu dm Bélovi Ferdinandim, advokátovi, a jeho manželke v Turč. Sv. Martine také zprávy, ktorými sa pán dr. Ferdinandi a jeho manželka cítia byť urazenými, len na základe chybných informácií a preto som im vďakou zaviazaný, že svoju pred prešparským súdom pozdvihnutú žalobu proti mne odvolali. Andrej Kubál.
Malacky. V nedeľu mali sme veľmi pohnutú nedeľu. Náš potravný spolok, ktorý založený bol v Malackách s velikými nádejami, zlou hospodárkou privedený bol do takého stavu, že je na psom tridsiatku. Potravný spolok má na 22 tisíc korún dlžoby. Tento stav potravného spolku je tým smutnejší, bo aj mnoho chudobných ľudí malo složené svoje akcie v potravnom spolku, a tieto krvavé vymozolované groše pracovného ľudu sú v nebezpečenstve. Dokiaľ v potravnom spolku neviedli hlavné slo-
Číslo 17. .ROBOTNÍCKE NOVINY" Strana 7.
vo klerikáli, potravný spolok utešene rás-tnul a mohutnel, alr. keď klerikáli zmocnili sa potom spolku a pokrokovejších ľudí zo správy vyhodili, tak ďaleko to dopracovali, že spolok príde na bubon, keď veritelia sa nevyrovnajú. Malacký prípad ukazuje nám zas, aby ľud pri zakladaní hospodárskych družstiev bol veľmi o-patrný a najmä, aby nedával ich správu do rúk klerikálov. Bo tam, kam klerikál stúpne, desať rokov tráva nerastie.
lodenyamodnító! j Ky pánské i dámske doporučuje ve prospech Ústřední Matice Škobké, f vzorky zasílá franko,
továrna na sukna
Chýrnik. Robotnícka telocvičná jednota v Prešpor-
ku získala české a slovenské filmy, ktoré predvedené budú v nedeľu, dňa 26. apríla na Šancovej ceste č. 27. v Olympii. Prosíme všetkých našich súdruhov a priateľov, aby tento podnik podporovali, bo len tak, keď sa prvý podnik tohoto rázu podarí, sa umožní, aby aj na budúce podobné významné podniky podujať sa mbhly. Vstupné je také nepatrné, že veru aj najchudobnejší robotník i s rodinou môže sa tohoto kinematografického predstavenia súčastnif. Upozorňujeme, že presne o pol 11. hod. predpoludním je začiatok.
Slovenský Týždenník pokýval svojou múdrou hlavou nad naším sjazdom velikonoč-ným a ustálil, že vlastne na sjazde sa nič iného nekonalo, len nadávalo. Ovšem keď a-nalyza slovenského verejného života a debata o potrebách slovenského robotníctva a prostriedkach, ako tieto poíreby zaobstarávať, je Slov. Týžd. nadávaním, nemôžeme prirodzene proti tomu nič robiť. Ale predsa našiel Slov. Týžd. jedno zrnko pre širšiu verejnosť významné, totižto, že aj socialisti chcú spravedlnost' a rovnoprávnosť. Hľa, hľa! Tak ďaleko to socialisti už dopracovali, že je tú pre širšiu verejnosť významné, keď žiadajú spravedlnost' a rovnoprávnosť. — Vždycky sme dosiaľ videli socialistov v prvom rade za spravedlnost a rovnoprávnosť, a od rázu by to malo byť dajakou významnou udalosťou, keď právo a spravedlnost' žiadame? Komentár o našom sjazde končí hlbokou filozofickou vetou: „Slová by tedy už boly. Delníctvo bude teraz čakať patrne ten boj a tú prácu." No, ale Slov. Týžd. môže byť uistený, že sa ani boja, ani práce •delníctvo nedočká, keď sa samo boja a práce nechytí. Bo socialisti neni sú mesiášmi a vykupiteľmi sveta, ktorí nečinný ľud privedú do zasľúbeného raja spravedlnosti a rovnoprávnosti. Tieto vzácne skvosty ľudstva je treba si ťažkým bojom vybojovať, spoločným bojom všetkého povedomého delníctva. Ležať, hniť a čakať, až socialisti donesú sbra-vedlnosť a rovnoprávnosť — to by bola veru znamenitá vec, ktorá by bola ku nezaplateniu pohodlná. Preto bude lepšie, keď delníctvo nebude čakať, ale sa bude kývať.
V New-Yorku vystavujú slovenské výšivky a slovenskú keramiku ako maďarský ľudový priemysel.
V Rusku pustia 16. mája 485 tisíc rezervi-stov z vojny domov.
Zemetrasenie bolo v sobotu dňa 18. apríla ráno po 6. hod. v Prešporku a na okolí. Zemetrasenie trvalo len niekoľko sekund. — Škody nenarobilo žiadnej.
Zemný plyn našli vo Smoleniciach v Pre-šporskej.
Za kaločského arcibiskupa vymenovaný bude rábsky biskup Várady.
Bfckup a ľud. Maďarské časopisy donášajú zaujímavú zprávu o biskupovi Glattfel-
derpvi. Ten sľúbil, že veľkú časť biskupských pozemkov dá rozparcelovať. Ale sľub zostal len sľubom. Biskup predal teraz z biskupského majetku 4500 jutár zeme istému peňažnému ústavu v Sobotici, ktorý bude so zemou gšeftovať. Zaujímavé je, že zem tú chcelo vlastne odkúpiť mesto Makó a rozparcelovať ju okolitému ľudu. Ponúkalo biskupovi za ňu 3,600.000 korún, biskup nechcel dať, na to prišla subotická banka a dávala 3,800.000 korún a biskup ju radšej banke predal a ani len nespýtal sa mesta Makó. či by nebolo náklonné aj ono toľko zaplatiť. Tak sa dostala zem gšeftárom do rúk a ľad, keď bude chceť dostať z nej, musí ju draho zaplatiť.
V Hodoníne zomrel pravotár dr. Hess. dobrý priateľ Slovákov a zakladaíeč hodonínskej českej reálky.
Náčelník generálneho štábu zapovedal oficierom písať o vojenských veciach do časopisov.
V Nitre vrazil osobný vlak, ktorý v piatok večer o 10. hod. prišiel z Nemeckého Právna, do prázdnych vozňov, ktoré sa vyšinuly. Pri tejto srážke neutrpel nik úraz.
Ku jasennómu hnojeniu 11 pravá Thomasova múčka Pôvodná
hvězdoví
známka
Pravá len vtedy, keď naplnené
vrecko má pôvodnú
plombu. Na kaž
dom vrecku je udaný
procentový
Wiíhelm
ThomasscMacke
"£>*< Kalmár, - 3 ^ 2ástup
post VI. Thomasových
Andrássy-ut 49.
I I
je najlepšie a najlacnejšie fosforeč-néhnojívo
Obsah tovaru.
Pred napodobe
ninami sa dôrazne varuje.
Upozorňujeme
najmä na terajšie
veľmi lacné ceny.
a berlínskych závodov Suda-
Krabička na zkúšku a poučná brožurka o opatrovaní diefata zdarma od
Henri Nestlé, Viedeň I„ Biberstrasse 1 b
Najlepšie české žriedlo! Lacině postelné perie 1 ltg šedého, dobrého, driapaneho 2 kor., lepšieho 2 K 40 h, výtečné, polobiele 2 kor. 80 halierov, biele 4 kor., biele paperové 5 kor. 10 h, 1 kg veľmi jemného, snehobieleho,
driapaného 6 K 40 h, 8 K, 1 kg šedého páperia 6 K, 7 K, biele, jemné 10 K, najjemnejšie z pŕs 12 K. Pri kúpe 5 kg f r a n k o .
Hotové n a p l n e n é p o s t e l o z hustého, svetlého, červeného, bieleho alebo žltého nankineu: 1 perina 180 cm dlhá, 120 cm široká, s 2 hlavnicami, každá 80 cm dlhá, 60 cm široká, naplnená novým, šedým, veľmi trvácnym, páperovým posteľným perím 16 K, polopáperím 20 K, páperím 24 K. Jednotlivé periny 10 K, 12 K, 14 K, 16 K, hlavnice 3 K, 350 K, 4 K. Perinv 200 cm dlhé, 140 cm široké 13 K, 14 K 70 h,'17 K 80 h, 21 K, hlavnice 90 cm dlhé, 70 cm široké 4 K 50 h, 5 K 20 h, 5 K 70 h, spodné periny zo silného páskového grádlu 180 cm dlhé 116 cm široké 12 K 80 h, 14 K 80 h. Rozposiela sa dobierkou od 12 K vyššie franko. Výmena a vrátenie je dovolené, za nehodiace peniaze nazad. Obšírny cenník zdarma a franko.
S. BENISCH v Deéenic ich ó. 118 (Čechy).
í
R o b o t n í c k a t e l o c v i č n á j e d n o t a v P r e š p o r k u
usporiada v nedeľu, dňa 26. apríla t. r. _v Prešporku v „Olympii",
Šancova cesta (u Idziho)
kinematografické
predstavenie Predvedené budú slovenské
a české filmy.
Program bohatý. Medzi iným predstaví sa aj
I. cvičenie Dělnických telocvičných jednot v Prahe a úchvatné dráma z robotníckeho života
Marianna, fabrické dieťa.
Spoluúčinkovať bude český a slovenský spevokol.
Začiatok presne o pol 11. hod. predpoludním.
Vstupné : I. miesto 50 h, deti 40 h, II. miesto 40 h, deti 30 h,
III. miesto 30 h, deti 20 h.
Vstupenky v predodpredaji sú k do-staniu: u p. Grajciara v Mária ul., u p. Puscha, holiča na Špitálskej ul. 21., u p. Zedníka na ceste arcivojvody Bedřicha, u p. Straku na Uhorskej _ceste, v redakcii Robotníckych Novín, Špitálská ul. 18., v Robotníckom dome Dunajská ul., v českom spolku Bratrství Miihlauerstr., a u členov Delníckej telocvičnej jednoty a slovenského odde
lenia vzdelávajúceho spolku V pred.
MVDLD P9LHERY je najlepší český výrobok Práca ľahká, účinok prekvapujúci ! Prádlo biele ako sňah. JAN VILÍMEK,
tov. mydla v Lipníku, Morava.
reOÄ celý dom, 2 izby, kuchyňu s príslušenstvom, kováčskou dielňu s náradím za 2800 korún.
Kitraiber K. Kiripolc čís. 122, Egykázbél.
SlováGi v Prešpophu a na p o z o r !
Najlepšie odeuy v dokonalom prevedení, nohavice, vesty, kabáty, svrchníky a zimníky dostanete za najlacnejšie ceny
v dokonalej jakosti v závode:
Andr. Bobíeka v P r e š p o r k u , D o b y t č i
( V i e l m a r k t ) č. 7. (proti stanici elektr. železnice.)
Aj reparatúry prijíma a presne vybaví.
Strana .8 „ROBOTNÍCKE NOVINY" Cfslo 17.
líy Ste istotne ešte nejedli opornej chuti
s. BRYNDZU«: lebo Ste si ešte neobjednali od
Ludevíta Šfeindla v Sklabini (Szklabina. Túróc-m.)
ktorý dorába bryndzu z čistého ovčieho syra každodenne a preto u neho dostať vždy čerstvú. Nesedajte na lep kadeakým nesolídnym firmám, ale objednajte si v kresťanskom, slovenskom ob
chode podlá hesla „Svoj k svojmu !" Ceny sú nasledovné:
Najjemnejšia mastná, pochútka . 1 kg. K 1'70 Jemná 1 „ „ 1"50 Konkurenčná jakosť sipká . . . 1 „ „ l -30 Máslo kravské čerstvé . . . . 1 „ „ 2-40 Y 1, 2, 3 a 5 kilogramových drevených nádob
kách, poštou, vyplatené na dobierku.
s s
i
s
ZalK ! 42 h
dostanete
tieto poučné knihy a brožúry Karol Marx, jeho život a dielo.
Napísal Prokop Stupavský. S obrazom Karola Marxa a slovníkom cudzích slov. Ceua 70 hal. Knižočku túto musí si prečítať každý Slovák, ktorý chce byť poučený o základoch socialistickej nauky.
Moderný názor na život a^na svet. Napísal dr. Vávro Šro-bár. I. hlava: Viera a veda. Cena 20 hal.
Kňazské zrkadlo. Napísal Fraj e r Pius Desiderius. Agitačná brožúrka o činnosti klerikálov na Slovensku. Hodí sa dobre ku agitácii medzi klerikálnym ľudom. Cena 6 hal.
Robotnícke piesne. Cena 20 hal.
Co chcú socialisti? Výklad so-ciálno-demokratického programu. Cena 10 hal.
Kresťanstvo a socializmus. A-gitačná brožúra o podstate kresťanstva a socializmu.
Čo má vedeť každý súdruh? V brožúrke je obsažený program strany; dôležité pokyny pre každého slovenského socialistu. Cena 8 hal.
Zasielame tieto knižočky aj jednotlivé za obnos popredku
doposlaný.
Objednávky vybavujú obratom pošty: R o b o t n í c k e Noviny v P n e š p o r k u , Kórház u. 18.
Kriegnerov reparator pomôžn iste proti lámke, rheumatizmu, pchaniu, lámaniu, bolastiam v chrbte a
v kostiach atď. Tento od desaťročia osvedčený p r o s t r i e
dok s nezvyčajným pôsobením a množstvo odporúčajúcich listov dokazuje, koľko tisícom ľudí už pomohol. V nemocnici sv. Rocha ho použili v 132 prípadoch a 126 uzdravených prepustili.
Malá lahvička Kriegnerovho s e p a r á t o r a stojí 1 korunu, veľká láhev dve kor. v lekárňach. Že ale sú aj dobierky, je najlepše, ked na vidiek objednáte poštou dobierkou 5 malých lahviček za 5 korún alebo 3 veliké láhve za 6 korún vyplate-
no pri jedinom výrobci, ktorým je : K r i e g n e r o v a l e k á r e ň B u d a p e s t ,
Calvin tér.
je najlepšia masť proti rheume, lámke a po dobným chorobám. Je k dostaniu len v le
kárni v Prešporku, Vôdric čís. 25.
ako astma, kašel, pilne choroby celkom sa môže vyliečiť domácim prostriedkom, sdělím každému zadarmo. Priložte obál
ku so známkou na odpoveď. Pani B. Kolenská, Vršovice číslo 383.
u Prahy (Česko.)
velmi jemný a lacnejší než hockde inde v čarokrásnych balíkoch po 6, 10, 20, 30, 40 halierov s 50 procentovou slevou, aj najjemnejší nezabalený čaj po K 6-50, K 8, K 10
po kile franko na dohierku dodáva :
B. SABER, v ý v o z n ý d o m č a j u T i s z a b o g d á n y 109.
Hudobné novinky pre dechové hudobné nástroje složil
Ján kapelník a hudobný skladatel v H o d o n í n e Hasnerova ul. 13. (Morava). Len tam k dostaniu na sklade a na dobierku. Kto peniaze pošle popredku, dostane hudobniny vyplateno.
S e z n a m nových h u d o b n í n : 2 smútočné pochody pre 17 hlasov za 2 kor., 4 veselé pochody pre 17 hlasov za 4 kor. a) Jubilejný pochod, b) Vojenský pochod, c) Pochod Komenského, d) Pochod Havlíčkov.
T a n e č n é a lbum 9 čís ie l p r e 14 h l a s o v 9 k o r . čís. 1. Rozkošná vofcá polka, č. 2. Ženská veselosť, Valčík, č. 3. Hop, hop. Voľná poľka, č. 4. Pepinka. Rychlá poľka, č. 5. Zežulinka. Voľná polka, č. 6. Svadobný valčík, č. 7. Moje zlato. Trasák. č. 8. Zimný kvet. Valčík, č. 9. A to je moja. Voľná polka. Hudobniny sú spevné, plné harmonie a ľahko ku nacvičeniu. Pokiaľ zásoba stačí! Hudobniny tieto sú v celom svete obľúbené.
••••»••»»••• HHHHHH
Otlaky, tvrdú kožu. a bradavice celkom vykynož F o r t u n a vykynožiteľotlakov, je k dostaniu len v lekárni v Prešporku. Vôdric číslo 25.
Napisai A. M. Špera. Poslovenčil Versus. Cena 2 koruny. Vydalo Slovenské nakladatelské družstvo v Chicagu. K dostaniu v administrácii „Robotníckych Novín" v Prešporku (Pozsony) Kórházu. 18
BALSAM lekárnika A. Thierry-ho
£!iein echterBalsam aus der5cliufiens&l ApofteVedos A Thierry in Pŕegracia
h l i Rohífsch • $6 uerbrjnn
je nedostižný pri liečení chorôb pľúcnych a pŕs, zmierňuje ka-thar, tíši dusivý kašeľ. Odstráni zápal hrdla, zachrípnutie a hrdelné nemoce, zimnicu, hlavne žalúdkový kŕč a koliku. Lieči zlatú žilu a hämorrhoidy, čistí obličky a zvyšuje apetit i trove-nie. Pomáha pri boleni zubov, zápachu z úst, grganí. Je dobrým prostriedkom proti hlístam, tasomniclam. Lieči všetky rany, jazvy, ružu, opar, opáleniny, omrzliny, bradovice, svrab, vyrážky, bolenie v ušiach atď. Nemá chybef v žiadnej rodine, zvláště pri influencach, cholerách a iných epidémiách. Adressujte:
Na lekáreň k anjelu strážcu A. THIERRY v Pregrade u Rohiča.
12 malých alebo 6 dvojných alebo 1 špeciálna flaša za 5 kor. 60 halierov.
Pri väčších objednávkach značne lacnejšie.
T h i e r r y - h o p r a v á C e n t i f o l i o v á m a s f zamedz! a vyhojí otrávenie krvi, bolestné operácie zamedzuje. Upo-trebuje sa pri boľavom prsníku šestonedeliek, pri zaseknutí mlieka, zatvrdnutí prsníka, pri ruži, pri otvorených ranách nôh, pri zapuchlh, nach, ba i pri k a s t i ž e r i ; pri sečných úderových ranách, pichnutiaci-k výluke cudzích teliesok, ako sklo, triesočky, piesok, broky, tŕne, pri opuchlinách, výrastkoch, karbunkuloch, novotvorbáoh, ba i pri r a k u ; pri 2ánechtici, plesgúroch, odřených nohách, popáleninách, pri ranách z obležania nemocných, krvniciach, pri ranavých deťoch atď. Cenu 2 téglov K 3.60 pos la f vopred a lebo na d o b i e r k u . Dostat v lekárni J. TOrdk v Budapešti a v najviac lekárňach Uhorska. Vo veľkom u drogueristu Tfcalmayer a Seitz, n á s l e d n í koch Koohmeistra Bratov Radanovi t s v Budapešti. — Kde
skladu niet, objednajte si direktně u A. THIERRY, lekáreň v Pregrade p r i Rohiči.
Majiteľ a zodpovedný redaktor: Andrej Kubal. — Knihtlačiareň B. Rapek v Holíči.